Podnikanie Na Slovensku 2012

Podnikanie na Slovensku

2012

Príručka

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania,

október 2012

2/82

© NARMSP, Bratislava, 2012

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto brožúry nesmie byť reprodukovaná, uchovaná v rešeršnom systéme alebo prenášaná akýmkoľvek spôsobom, vrátane elektronického, mechanického, fotografrického alebo iného záznamu alebo akýmkoľvek systémom na ukladanie a vyhľadávanie informácií, bez predchádzajúcej dohody a písomného povolenia autora.

3/82

Obsah

1 Podnikanie v Slovenskej republike 5

1.1 Podnikateľské prostredie .................................................................................................... 5

1.2 Demografický vývoj ............................................................................................................. 7

1.3 Ekonomická štruktúra hospodárstva................................................................................. 7

2 Založenie podniku v SR 10

2.1 Obchodné spoločnosti a družstvo ..................................................................................... 10

2.2 Živnostenské podnikanie ................................................................................................... 20

2.3 Iné formy podnikania ........................................................................................................ 21

2.4 Podnikanie zahraničných osôb ......................................................................................... 22

2.5 Jednotné kontaktné miesta (JKM) ................................................................................... 23

2.6 Obchodný register.............................................................................................................. 24

2.7 Prideľovanie IČO............................................................................................................... 25

2.8 Poplatky .............................................................................................................................. 26

2.9 Legislatívna úprava ........................................................................................................... 26

3 Investičná klíma na Slovensku 28

3.1 Národná regionálna pomoc............................................................................................... 28

3.2 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu....................................................... 31

3.3 Poradenské a vzdelávacie služby ...................................................................................... 31

3.4 Technologické a podnikateľské inkubátory na Slovensku............................................. 33

4 Cezhraničné poskytovanie služieb a vysielanie zamestnancov do SR 36

4.1 Cezhraničné poskytovanie služieb v SR........................................................................... 36

4.2 Vysielanie zamestnancov do SR........................................................................................ 36

4.3 Podmienky vysielania zamestnancov na Slovensko ........................................................37

5 Dane a poistenie platené podnikateľom 39

5.1 Daňová reforma v rokoch 2004 - 2006 ............................................................................. 39

5.2 Sociálne poistenie a zdravotné poistenie .......................................................................... 54

5.3 Legislatívna úprava ........................................................................................................... 61

6 Verejné obstarávanie 63

7 Zdroje financovania podnikov na Slovensku 66

7.1 Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania ..................................... 66

7.2 Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. (SZRB)........................................................ 67

7.3 Klub podnikateľských anjelov Slovenska........................................................................ 68

7.4 Štátna pomoc ...................................................................................................................... 68

4/82

7.5 Financovanie zo zdrojov EÚ ............................................................................................. 70

7.6 Ďalšie národné zdroje na podporu financovania MSP:.................................................. 72

8 Export 73

8.1 Zahraničný obchod SR...................................................................................................... 73

8.2 Proexportná politika Slovenskej republiky ..................................................................... 75

9 Ochrana duševného vlastníctva 79

9.1 Patent .................................................................................................................................. 79

9.2 Úžitkový vzor...................................................................................................................... 79

9.3 Dizajny ................................................................................................................................ 80

9.4 Topografie polovodičových výrobkov .............................................................................. 80

9.5 Ochranné známky.............................................................................................................. 80

9.6 Ochrana označenia pôvodu a zemepisného označenia ................................................... 80

5/82

1 Podnikanie v Slovenskej republike

1.1 Podnikate ľské prostredie

Slovenská republika vznikla 1. januára 1993 ako zvrchovaný demokratický štát s parlamentnou formou vlády. Oficiálnym jazykom je slovenčina.

Hlavou štátu je prezident (terajší je Ivan Gašparovič, od r. 2004), volený na 5

rokov v priamych voľbách. Prezident Slovenskej republiky patrí medzi najvyšších ústavných činiteľov v krajine spolu s premiérom a predsedom parlamentu. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vymenúva a odvoláva predsedu (terajší je Róbert Fico), ostatných členov vlády Slovenskej republiky a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Nositeľom zákonodarnej moci je Národná rada Slovenskej republiky (SR).

Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ich dodržiavanie. Národná rada má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú každé štyri roky.

Najvyšším orgánom výkonnej moci je Vláda Slovenskej republiky na čele

s predsedom (terajší je Robert Fico). Vláda spoločne rozhoduje o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR. Za výkon svojej funkcie vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky.

S rozlohou o 49 035 km2 sa Slovensko radí medzi malé krajiny Európskej únie (EÚ), ktorej súčasťou je od 1. mája 2004. Týmto dátumom sa pre Slovensko ako aj pre ďalšie krajiny strednej a východnej Európy, Maltu a Cyprus dokončil proces zapojenia ich ekonomík do jednotného európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ktorý v súčasnosti tvorí dovedna 30 krajín európskeho kontinentu. Vstup SR do EÚ bol prirodzeným pokračovaním integrácie slovenskej ekonomiky do globalizovaného svetového hospodárstva, proces, ktorý začal jej vstupom do GATT/WTO a následne významným medzníkom v dejinách Slovenska – vstupom do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), v roku 2001.

Slovensko sa v roku 2004 stalo členom Severoatlantickej aliancie NATO, 28

členov ktorej dbá o medzinárodnú stabilitu v transatlantickom priestore. Nahradením slovenskej koruny jednotnou európskou menou eurom od 1. januára 2009 zavŕšila Slovenská republika svoje integračné úsilie do Európskej hospodárskej a menovej únie.

Slovensko je vnútrozemský štát takmer v srdci Európy a svojou rozlohou patrí

SR medzi menšie európske štáty. Oddávna Slovenskom prechádzali dôležité dopravné a obchodné cesty medzi Baltským a Jadranským morom a medzi Čiernym a Severným morom. Slovensko susedí so štyrmi krajinami EÚ, t.j. Českom, Poľskom, Maďarskom a Rakúskom a na východe hraničí s Ukrajinou. Vzhľadom na svoju výhodnú polohu je preto Slovensko často označované ako odrazový most EÚ na východ.

6/82

Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava. Bratislava má oproti ďalším veľkým mestám komparatívnu výhodu vzhľadom na svoju strategickú polohu. Blízkosť okolitých krajín resp. ich hlavných miest (Bratislava - Viedeň 65 km, Bratislava – Budapešť 205 km, Bratislava - Praha 350 km) je obrovskou príležitosťou pre slovenské spoločnosti presadiť svoje hotové výrobky alebo služby v okolitých štátoch a využiť potenciál, ktoré im tieto môžu ponúknuť.

S cieľom umožniť centrálne riadenie miestnych projektov financovaných EÚ a

poskytovať porovnateľné údaje regionálnej štatistiky v rámci Európskeho štatistického systému bolo územie SR v roku 1998 na základe dohody medzi Štatistickým úradom EÚ (Eurostat) a Štatistickým úradom SR rozdelené prostredníctvom územno-štatistických jednotiek NUTS. Úroveň NUTS 1 tvorí Slovenská republika, NUTS 2 tvorí Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko, NUTS 3 je 8 krajov, NUTS 4 predstavuje 79 okresov a NUTS 5 tvorí 2 891 obcí Slovenska. Územie Bratislavského kraja je samostatne zaradené do NUTS Bratislavský kraj, územie Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja je združené do NUTS Západné Slovensko, územie Žilinského a Banskobystrického kraja je združené do NUTS Stredné Slovensko a územie Prešovského a Košického kraja je združené do NUTS Východné Slovensko. Najväčšími 10 mestami v Slovenskej republike sú hlavné mesto Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad a Prievidza.

Po osamostatnení sa a rozpade Česko-slovenskej federatívnej republiky 1.1.1993

Slovensko muselo na zelenej lúke vybudovať svoju prestíž na európskej aj na medzinárodnej scéne. Za viac ako 15 rokov existencie sa SR podarilo obnoviť staré značky a vybudovať nové v určitých sektoroch národného hospodárstva. Okrem hlavných zahraničných značiek US Steel, KIA, PSA Peugeot Citroën, Volkswagen, Samsung, a Siemens, ktoré sa rozhodli pre Slovensko a tvoria veľkú časť jeho vývozu do celého sveta, Slovensko sa tiež preslávilo produkciou a vývozom výrobkov pod vlastnou značkou v týchto sektoroch:

- pivovarnícky priemysel (Zlatý Bažant ), výroba šumivého vína (Hubert ),

červeného vína (Frankovka modrá ) a bieleho vína (Tokajské víno, Tramín ), výroba liehovín (Borovi čka, Demänovka ), nealkoholických nápojov (Budiš , Vinea ),

- potravinársky priemysel: výroba syrov a mliečnych výrobkov (Slovenská bryndza, Slovenská parenica, Slovenský oštiepok , Oravský korbá čik alebo Zázrivský korbá čik, Niva, Encián, Kari čka),

- čokoládový priemysel a výroba iných sladkostí (Figaro, Deva, Horalky, Tatranky, Kávenky, Skalický trdelník ),

- celulózovo-papierenský priemysel (Harmasan ), - výroba chemických výrobkov a produktov ťažkého strojárstva (Božena,

TwinSpin ), - výroba ohrievačov vody (Tatramat ), - sklársky priemysel (Rona ), - gumárenský priemysel (Matador ) - počítačový priemysel: antivírusový program NOD 32 (ESET), - výroba televízorov (OVP Orava ) a chladničiek (Whirlpool ).

7/82

1.2 Demografický vývoj

Celkový počet obyvateľov SR k 31.12.2011 bol 5 404 322, z toho podiel mužov tvoril 48,6 % a podiel žien predstavoval 51,4 %. Z celkového počtu obyvateľov žilo podľa údajov Štatistického úradu SR v Bratislavskom kraji 606 537 (11,2 %), v Trnavskom kraji 555 509 (10,3 %), v Trenčianskom kraji 594 186 (11,0 %), v Nitrianskom kraji 689 564 (12,8 %), v Žilinskom kraji 689 601 (12,8 %), v Banskobystrickom kraji 660 128 (12,2 %), v Prešovskom kraji 815 806 (15,1 %) a v Košickom kraji (14,7 %).

Z celkového počtu obyvateľov SR bolo v roku 2011 15,4 % obyvateľov vo vekovej

kategórii 0 až 14 rokov, 71,8 % obyvateľov bolo vo vekovej kategórii 15 až 64 rokov a 12,8 % obyvateľov vo vekovej kategórii 65 a viac rokov.

Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutočnilo v 2011 je na

Slovensku 80,7 % (4 352 775) obyvateľov SR slovenskej národnosti, 8,5 % (458 467) obyvateľov maďarskej národnosti, 2,0 % (105 738) obyvateľov rómskej národnosti, 0,6 % (30 367) obyvateľov českej národnosti a 0,6 % (33 482) obyvateľov rusínskej národnosti. Ostatné národnosti dosahovali podiel na celkovom počte obyvateľov 0,1 % a menej.

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vierovyznania je nasledovné: rímsko-

katolícke (62,0 %), evanjelické vyznania (5,9 %), grécko-katolícke (3,8 %), reformované kresťanské (1,8 %), bez vyznania (13,4 %), iné (13,1 %).

Vzdelanostná štruktúra obyvateľov SR podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania

je nasledovná: základné vzdelanie 15,0 %, učňovské vzdelanie 13,4 %, stredné vzdelanie 37,8 %, vyššie odborné vzdelanie 1,5 %, vysokoškolské vzdelanie 13,8 %, bez vzdelania, vrátane detí do 16 rokov je 15,7 % a 2,8 % obyvateľov je s nezisteným vzdelaním.

1.3 Ekonomická štruktúra hospodárstva

Slovenské hospodárstvo dosiahlo v roku 2011 podľa údajov Štatistického úradu SR 3,3 % rast hrubého domáceho produktu a hoci tento výsledok zaraďuje Slovensko medzi nadpriemerne rastúce krajiny EÚ, oproti predchádzajúcemu roku 2010 sa dynamika rastu slovenskej ekonomiky medziročne znížila o 0,9 percentuálneho bodu.

Na nižší rast slovenského hospodárstva vplývala nižšia dynamika rastu

zahraničného dopytu, ako aj pokles domáceho dopytu. Spomalenie rastu zahraničného dopytu v roku 2011 súviselo s nižšou ekonomickou výkonnosťou v eurozóne, vrátane nášho hlavného obchodného partnera Nemecka, ale aj s nižším rastom hospodárstva v Českej republike. Medziročný pokles domáceho dopytu o 1,5 % súvisel so znížením tvorby hrubého kapitálu o 2,7 %, poklesom konečnej spotreby verejnej správy o 3,5 % a konečnej spotreby domácností o 0,4 %. V absolútnej hodnote dosiahnutá úroveň hrubého domáce produktu po prvý krát prekročila úroveň predkrízového roku 2008.

8/82

Dosiahnutá úroveň hrubého domáceho produktu SR v roku 2011 (69 058,2 mil. Eur, v bežných cenách) súvisela s medziročným rastom hrubej produkcie o 5,1 % na úroveň 163 739,4 mil. Eur, medziročným rastom medzispotreby o 6,4 % na 101 147,4 mil. Eur a pridanej hodnoty o 3 % na 62 592,0 mil. Eur. Čisté dane z produktov sa zvýšili o 6,4 % na 6 466,2 mil. Eur.

Na celkovej tvorbe hrubého domáceho produktu (podľa Štatistická klasifikácia

ekonomických činností SK NACE ) sa v bežných cenách najviac podieľal priemysel 29,5 %, veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov; doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby 16,4 %, verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc 12,4 %, stavebníctvo 8,5 %, odborné, vedecké a technické činnosti, administratívne služby 5,5 %, činnosti v oblasti nehnuteľností 5,3 %, informácie a komunikácia 4,2 %, finančné a poisťovacie činnosti 3,1 %, poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 2,9 %, umenie, zábava a rekreácia, ostatné činnosti 2,8 % a čisté dane z produktov 9,4 %.

Tvorba hrubého domáceho produktu v roku 2011 súvisela najmä s medziročným

rastom pridanej hodnoty v priemysle o 12,8 %, v odvetví informačných činností a komunikácie o 6,4 %, v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 4 %, v odborných, vedeckých a technických činnostiach, administratívnych službách o 3,5 % a v stavebníctve o 2,1 %.

Pokračujúce oživenie ekonomickej aktivity v roku 2011 pozitívne vplývalo aj na

situáciu na slovenskom trhu práce. Podľa štvrťročného podnikového výkazníctva Štatistického úradu SR sa medziročne zvýšil priemerný počet zamestnaných osôb v národnom hospodárstve SR v roku 2011 o 1,9 % (o 40,6 tisíc osôb). Medziročný nárast počtu zamestnaných osôb bol zaznamenaný vo všetkých štvrťrokoch, avšak dynamika rastu sa ku koncu roka 2011 postupne znižovala. Zamestnanosť sa medziročne zvýšila po predchádzajúcom dvojročnom poklese aj v slovenskom priemysle, hlavne vplyvom pokračujúceho rastu priemyselnej produkcie, ktorý dosiahol 7 %, čo bolo však o 11,9 percentuálneho bodu menej ako v roku 2010.

Celkový medziročný nárast zamestnanosti v roku 2011 mal prirodzene pozitívny

vplyv aj na vývoj v oblasti nezamestnanosti. Podľa Výberového zisťovania pracovných síl sa v roku 2011 v priemere znížil počet nezamestnaných o 5,4 %, keď celkový počet nezamestnaných dosiahol 367,9 tis. osôb. Priemerná miera nezamestnanosti poklesla medziročne o 0,9 p.b. na úroveň 13,5 %.

Pozitívny vývoj hrubého domáceho produktu v roku 2011 súvisel s rastom produktivity práce, ktorá sa reálne medziročne zvýšila o 0,8 %, v bežných cenách o 2,5 % (produktivita práce je počítaná ako podiel HDP a počtu zamestnancov podľa metodiky ESNÚ 95).

Priemerná mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v

roku 2011 úroveň 786 Eur, pri nominálnom medziročnom raste 2,2 %. Reálna mzda sa medziročne znížila o 1,6 %.

9/82

Tabuľka č.1 – Vybrané ukazovatele Slovenskej republiky

Ukazovate ľ MJ SR

Rozloha km2 49 036,2

Obyvate ľstvo k 31.12.2011 osoby 5 404 322

Hustota obyvateľstva obyv. na 1 km2 110,2

Hrubý domáci produkt – r. 2011 (b. c.) mil. Eur 69 0 58,2

Medziročná zmena HDP (s.c.) % 3,3

Výdavky na výskum a vývoj – r. 2011 mil. Eur 468,4

Podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP % 0,68

Dlh verejnej správy – r. 2011 mil. Eur 29 911

Dlh verejnej správy (% HDP) % 43,3

Vývoz tovarov – r. 2011 mil. Eur 56 959,9

Medziročný rast vývozu % 18,0

Dovoz tovarov – r. 2011 mil. Eur 55 984,8

Medziročný rast dovozu % 17,9

Miera inflácie (CPI) – r. 2011 % 3,9

Organiza čná štruktúra k 31.12.2011

Podnikateľské subjekty spolu počet 556 206

podniky – právnické osoby počet 153 881

fyzické osoby – podnikatelia počet 402 325

Priemysel – r. 2011

Tržby za vlastné výkony a tovar mil. Eur 76 583,6

Stavebníctvo – r. 2011


Obchod (SK NACE 46, 47) – r. 2011


Vybrané trhové služby – r. 2011


Poľnohospodárstvo – r. 2011

Tržby za predaj vlastných výrobkov mil. Eur 41 264

Trh práce – r. 2011

Miera nezamestnanosti % 13,5

Počet nezamestnaných tis. osôb 367,9

Priemerná mesačná mzda zamestnanca Eur 786

Zdroj: Štatistický úrad SR, Ministerstvo financií SR

10/82

2 Založenie podniku v SR Podnikať na území Slovenskej republiky môžu buď jednotlivci (fyzické osoby) alebo obchodné spoločnosti (právnické osoby). Za podnikateľa sa podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov pokladá osoba, ktorá podlieha povinnosti zápisu do obchodného registra, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Fyzická osoba , ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri, nadobúda postavenie podnikateľa udelením živnostenského oprávnenia alebo udelením oprávnenia na podnikanie podľa osobitného zákona. To platí aj pre podnikanie právnických osôb, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra. Právnická osoba - obchodná spoločnosť alebo družstvo vzniká až dňom zápisu do obchodného registra, to znamená, že sa musí zapísať do obchodného registra. Zahrani čnej osobe, t.j. fyzickej osobe s bydliskom alebo pr ávnickej osobe so sídlom mimo územia Slovenskej republiky oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. To sa nevzťahuje na fyzickú osobu s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodárku spoluprácu a rozvoj, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, ktorá sa obligatórne nemusí zapísať do obchodného registra.

2.1 Obchodné spolo čnosti a družstvo Obchodné spoločnosti sa delia hlavne podľa rozsahu ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti na: - osobné , kde spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým spojím majetkom,

teda nielen svojím kapitálových vkladom - verejné obchodné spoločnosti, - zmiešané , kde niektorí spoločníci ručia osobne, iní len svojimi vkladmi - sú to

komanditné spoločnosti, - kapitálové , kde je majetková podstata spoločnosti úplne oddelená od majetku

spoločníkov. Sú to spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti. 2.1.1 Založenie obchodnej spoločností a družstva

Základnou podmienkou na založenie obchodnej spoločnosti je spoločenská alebo zakladateľská zmluva. V prípadoch, keď to zákon umožňuje (spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť), môže byť zakladateľom aj jedna osoba, a vtedy nahradzuje spoločenskú zmluvu zakladateľská listina. Zakladateľská listina akciovej

11/82

spoločnosti musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Spoločnosť sa teda zakladá uzavretím zakladateľskej zmluvy. Na založenie družstva sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva, ktorej priebeh sa osvedčuje notárskou zápisnicou. Prílohu zápisnice tvoria stanovy v schválenom znení. 2.1.2 Vznik obchodnej spoločností a družstva

Spoločnosť vzniká až dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. (Do obchodného registra sa môžu zapísať aj fyzické osoby, ktoré túto povinnosť všeobecne nemajú.) Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie. Návrh na zápis do obchodného registra podáva oprávnená osoba, ktorej sa zápis týka, alebo osoby oprávnené na to podľa zákona alebo osoby písomne splnomocnené na to týmito osobami. Návrh na zápis musí byť doložený listinami o skutočnostiach, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Pravosť podpisu osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra a podpisov plnomocenstva musí byť úradne overená. Vykonanie zápisu do obchodného registra a oznámenie o uložení listín do zbierky listín registrový súd zverejní v Obchodnom vestníku. Zápis podnikateľa a predmetu podnikania (činnosti) oznámi registrový súd príslušnému daňovému orgánu, orgánu štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal preukaz živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia. 2.1.3 Obchodné imanie

Obchodné imanie obchodnej spoločnosti tvorí súbor vecí, oceniteľných peniazmi a záväzkov, ktoré patria spoločnosti. V tejto súvislosti je dôležitý pojem základné imanie, ktorý predstavuje súhrn majetkových hodnôt, ktoré do podniku vložili zakladatelia alebo iní spoločníci spoločnosti. Z toho vyplýva, že súhrn uvedených hodnôt tvorí vklad do spoločnosti: - peňažný vklad - súhrn peňazí, - nepeňažný vklad - súhrn peniazmi oceniteľných hodnôt. Podiel je na rozdiel od vkladu len vyjadrením miery účasti spoločníka v spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť musia vytvárať základné imanie zo zákona. Aj v komanditnej spoločnosti musí byť v dôsledku vkladovej povinnosti komanditistov vytvorené základné imanie. Výška základného imania musí byť uvedená v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej zmluve, prípadne zakladateľskej listine a pri vzniku spoločnosti sa zapisuje do obchodné registra. Spoločník sa zaviaže určitú vopred stanovenú hodnotu do spoločnosti vložiť, pričom spoločnosť sa zaväzuje ako protihodnotu poskytnúť mu určité právo na podiel. Môže to byť podiel na zisku, vyporiadací podiel, podiel na likvidácii zostatku a tiež

12/82

obchodný podiel. Celý vklad nemusí byť pri vzniku spoločnosti splatený, minimálne percento splatenia každého peňažného vkladu však ustanovuje Obchodný zákonník. Je potom vecou dohody spoločníkov, ktorý z nich akú výšku vkladu do základného imania spoločnosti vloží vopred a dokedy doplatí zvyšok vkladu. Najneskoršia lehota je 5 rokov. 2.1.4 Zrušenie a zánik obchodných spoločností

Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Tomuto zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti. Zrušenie môže byť vykonané s likvidáciou alebo bez likvidácie (ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu) a vymazaniu z obchodného registra predchádza daňové vysporiadanie. Spoločnosť sa ruší: - uplynutím času alebo splnením účelu, na ktorý bola založená, - rozhodnutím spoločníkov alebo príslušných orgánov spoločnosti, - rozhodnutím súdu z dôvodov uvedených v zákone, - vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti alebo zamietnutím návrhu na

vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločnosti, - z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 2.1.5 Právne formy a základné princípy jednotlivých obchodných spoločností

Verejná obchodná spolo čnos ť Verejná obchodná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom. Komanditná spolo čnos ť Komanditná spoločnosť je zmiešaným typom spoločnosti. Jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu, ktorý je zapísaný v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov ručí celým svojím majetkom (komplementári). Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári. Aj delenie zisku je diferencované. Komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad vo výške určenej spoločenskou zmluvou, najmenej však vo výške 250 eur. Spolo čnos ť s ručením obmedzeným Spoločnosť s ručením obmedzeným je už typickou kapitálovou spoločnosťou. Jej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť môže založiť i jeden zakladateľ, maximálne môže mať 50 spoločníkov. Minimálne základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným je 5 000 eur.

13/82

Minimálna výška vkladu jedného spoločníka musí byť aspoň 750 eur. Pred zápisom do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 2 500 eur. Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie. Spoločnosť povinne tvorí rezervný fond. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Orgány spol. s r.o.: Valné zhromaždenie spoločníkov - najvyšší orgán spoločnosti. Konatelia zvolávajú valné zhromaždenie najmenej raz za rok. Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí napr. schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, schvaľovanie účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku, schvaľovanie stanov, vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov a členov dozornej rady, Konatelia - štatutárny orgán - jeden alebo viac konateľov, ktorých vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Dozorná rada – nepovinne vytváraný orgán, jeho členov volí valné zhromaždenie. Dozorná rada dohliada na činnosť konateľov, preskúmava účtovnú závierku a podáva správy valnému zhromaždeniu. Akciová spolo čnos ť Akciová spoločnosť je forma obchodnej spoločnosti určená pre väčšie kapitálové združenie. Základné imanie akciovej spoločnosti je rozvrhnuté na určitý vopred stanovený počet akcií, ktoré majú menovitú hodnotu. Spoločnosť môže založiť aj jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak dvaja alebo viacerí zakladatelia. Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou spoločnosťou. Za verejnú akciovú spoločnosť sa považuje spoločnosť, ktorej všetky akcie alebo časť akcií boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa prevádzkuje v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Minimálna výška základného imania je určená na aspoň 25 000 eur, z čoho 30 % musí byť splatených ako peňažný vklad už pri zápise do obchodného registra. V prípade akciovej spoločnosti je majetok akcionárov úplne oddelený od majetku spoločnosti. Akcionári nezodpovedajú za straty spoločnosti, ich riziko je obmedzené len na stratu hodnoty akcií. Orgány a.s.:

14/82

Valné zhromaždenie - najvyšší orgán spoločnosti. Ustanovujúce valné zhromaždenie, ktorého konanie sa vyžaduje pri založení spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií, rozhoduje o založení spoločnosti, schvaľuje a volí orgány spoločnosti. Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí zmena stanov, rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania, voľba a odvolanie členov predstavenstva a dozornej rady, schválenie účtovnej závierky, rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy. Predstavenstvo - štatutárny orgán spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku. V lehotách určených stanovami, najmenej však jedenkrát ročne, ako súčasť výročnej správy predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu na prerokovanie správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku Dozorná rada – orgán, ktorý dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Je oprávnená nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolovať účtovné záznamy. Európska spolo čnos ť Európska spoločnosť, tiež Európska akciová spoločnosť alebo Societas Europaea (skratka SE) je kapitálovou obchodnou spoločnosťou. SE sa považuje za akciovú spolo čnos ť riadiacu sa právom štátu, v ktorom má sídlo . Sídlo SE musí byť na území Spoločenstva v tom istom členskom štáte, kde má spoločnosť ústredie. Členský štát môže navyše uložiť SE registrovanej na jeho území povinnosť umiestniť ústredie a sídlo na rovnakom mieste. Sídlo SE môže byť preložené do iného členského štátu. Takéto preloženie nesmie viesť k likvidácii spoločnosti alebo vzniku novej právnickej osoby. SE upravuje nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) a smernica Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení. Na európsku úpravu v SR nadväzuje vykonávací zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti. Založenie ES: - Založenie ES na základe zlúčenia spoločnosti

Spoločnosti s ručením obmedzeným uvedené v prílohe I nariadenia, založené podľa zákona určitého členského štátu, so sídlom a ústredím na území Spoločenstva môžu vytvárať SE na základe splynutia spoločnosti, ak aspoň dve z nich sa riadia právom iných členských štátov.

- Založenie holdingovej SE

15/82

Verejné a súkromné spoločnosti s ručením obmedzeným uvedené v prílohe II nariadenia, vzniknuté na základe práva členského štátu, so sídlom a ústredím na území Spoločenstva môžu zakladať dcérsku spoločnosť, ak aspoň dve z nich: a) sa riadia právom iného členského štátu, alebo b) najmenej dva roky majú dcérsku spoločnosť, ktorá sa riadi právom iného

členského štátu alebo organizačnú zložku umiestnenú v inom členskom štáte. - Založenie dcérskej SE

Spoločnosti a iné právne inštitúcie v zmysle verejného alebo súkromného práva, založené podľa práva členského štátu, so sídlom a ústredím na území Spoločenstva môžu vytvoriť dcérsku SE upísaním ich akcií, ak aspoň dve z nich: a) sa riadia právom iného členského štátu, alebo b) najmenej dva roky majú dcérsku spoločnosť, ktorá sa riadi právom iného

členského štátu alebo organizačnú zložku umiestnenú v inom členskom štáte. - Prevod existujúcej verejnej spoločnosti s ručením obmedzeným na SE

Verejná spoločnosť s ručením obmedzeným, vzniknutá na základe práva členského štátu, ktorá má sídlo a ústredie na území Spoločenstva môže byť transformovaná na SE, ak aspoň dva roky mala dcérsku spoločnosť, ktorá sa riadila právom iného členského štátu. Orgány SE: a) valné zhromaždenie a b) dozorná rada a riadiaci orgán - predstavenstvo (dvojstupňový systém) alebo

štatutárny orgán – správna rada, ktorá musí mať najmenej troch členov (jednostupňový systém).

Kapitál SE musí byť rozdelený na podiely. Každý spoločník zodpovedá len do výšky svojho podielu. Kapitál SE musí byť vyjadrený v eurách. Upísaný kapitál musí byť najmenej 120 000 eur. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) Európske zoskupenie hospodárskych záujmov je upravené zákonom č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý nadväzuje na nariadenie Rady (EHS) č. 2137/85 z 25. júla 1985 o európskom zoskupení hospodárskych záujmov. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov na území SR je právnickou osobou, ktorá sa zakladá zakladateľskou zmluvou a zapisuje sa do obchodného registra. Z hľadiska právnych foriem obchodných spoločností, ktoré v súčasnosti rozlišuje slovenský právny poriadok, má EZHZ najbližšie k právnej forme verejnej obchodnej spoločnosti. Členovia zoskupenia neobmedzene, spoločne a nerozdielne ručia sa dlhy a ostatné záväzky zoskupenia. Zoskupenie musí pozostávať najmenej z:

16/82

a) dvoch obchodných spoločností alebo iných právnických osôb, ktoré majú ústredie v rôznych členských štátoch, alebo dvoch fyzických osôb, ktoré svoju hlavnú činnosť vykonávajú v rôznych členských štátoch, alebo

b) obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby a fyzickej osoby, pričom prvá z nich má ústredie v jednom členskom štáte a druhá vykonáva svoju hlavnú činnosť v inom členskom štáte.

Družstvo Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným s cieľom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo musí mať najmenej päť členov alebo aspoň dve právnické osoby. Na jeho založenie sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva. Družstvo je právnickou osobou, ktorá za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom. Členovia neručia za záväzky družstva, ale stanovami sa môže určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva. Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, ktoré sa zapisuje do obchodného registra a musí byť najmenej 1 250 eur. Pred podaním návrhu na tento zápis byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania. Družstvo je povinné pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond najmenej vo výške 10 % zapisovaného základného imania. Tento fond družstvo dopĺňa najmenej o 10 % ročného čistého zisku, a to až do doby, kým výška nedeliteľného fondu dosiahne sumu rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania družstva. Orgány družstva: a) členská schôdza, b) predstavenstvo, c) kontrolná komisia, d) ďalšie orgány družstva podľa stanov. Európske družstvo (SCE) Európska družstevná spoločnosť je na komunitárnej úrovni upravená nariadením Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) a smernicou Komisie 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňa štatút Európskej družstevnej spoločnosti vzhľadom na zapojenie zamestnancov. Na úrovni slovenského vnútroštátneho práva je Európske družstvo upravené zákonom č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve. Pokiaľ v stanovách SCE pri jeho založení nie je určené inak, člen SCE ručí iba do výšky členského vkladu, na ktorého splatenie sa zaviazal. Ak všetci členovia SCE ručia obmedzene, obchodné meno SCE obsahuje dodatok „s ručením obmedzeným“.

17/82

Základným predmetom podnikania alebo činnosti SCE je uspokojovanie potrieb jeho členov, a/alebo rozvoj ich hospodárskej a sociálnej činnosti, najmä uzatváraním dohôd s nimi na dodávku tovarov alebo poskytovanie služieb alebo na výkon práce toho druhu, ktorý SCE vykonáva alebo zadáva. Predmetom podnikania alebo činnosti SCE môže byť aj uspokojovanie potrieb jeho členov podporou ich účasti na hospodárskej činnosti v jednom alebo viacerých SCE a/alebo v družstvách založených podľa práva členského štátu, a to vyššie uvedeným spôsobom. Ak stanovy neurčujú inak, SCE nesmie rozšíriť výhody svojej činnosti na nečlenov, ani im nesmie umožniť účasť na takejto činnosti. SCE má právnu subjektivitu, je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. SCE môže byť založená: a) piatimi alebo viacerými fyzickými osobami s bydliskom v aspoň dvoch členských

štátoch, b) piatimi alebo viacerými fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami alebo

družstvami a inými právnickými osobami upravenými verejným alebo súkromným právom, založenými podľa práva členského štátu, s bydliskom alebo sídlom aspoň v dvoch rôznych členských štátoch alebo upravenými právom aspoň dvoch členských štátov,

c) obchodnými spoločnosťami alebo družstvami a inými právnickými osobami, ktoré sa spravujú verejným alebo súkromným právom, založenými podľa práva členského štátu, ktoré sa spravujú právom aspoň dvoch členských štátov,

d) zlúčením alebo splynutím družstiev založených podľa práva členského štátu so sídlami a ústrediami v Spoločenstve za predpokladu, že aspoň dve z nich sa spravujú právom rôznych členských štátov,

e) zmenou právnej formy družstva založeného podľa práva členského štátu, ktoré má svoje sídlo a ústredie na území Spoločenstva, ak malo aspoň dva roky organizačnú zložku alebo dcérsku spoločnosť, ktorá sa spravovala právom iného členského štátu.

Základné imanie musí byť najmenej 30 000 EUR. Orgány SCE: SCE má tieto orgány: a) členskú schôdzu a b) buď dozorný orgán a riadiaci orgán (dualistický model) alebo správny orgán

(monistický model) v závislosti od formy prijatej v stanovách.

18/82

Formy podnikania

Verejná

obchodná spolo čnos ť

Komanditná spolo čnos ť

Spolo čnos ť s ručením

obmedzeným

Akciová spolo čnos ť Družstvo Živnos ť

fyzickej osoby

Účel podnikanie podnikanie podnikanie i iné podnikanie i iné

podnikanie alebo zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych alebo

iných potrieb svojich členov

podnikanie

Min. po čet zakladate ľov

min. 2 fyzické alebo

2 právnické osoby

min. 2 fyzické alebo

2 právnické osoby

1 fyzická alebo právnická osoba

2 fyzické alebo 1 právnická osoba

5 fyzických alebo 2 právnické osoby

1 fyzická osoba

Min./max. po čet spolo čníkov

min. 2 spoločníci

min. 1 komanditista a 1 komplementár

min. 1/max. 50 pokiaľ fyzická

osoba, tak aspoň 2

spoločenstvo neuzavretého počtu

osôb -

Ručenie spolo čníkov za záväzky spolo čnosti

spoločnosť i spoločníci

neobmedzene (aj po zániku spoločnosti)

spoločnosť neobmedzene; komanditisti len

do výšky nesplateného

vkladu, komplementári celým svojím

majetkom

spoločnosť neobmedzene; spoločníci do

výšky nesplateného

vkladu

spoločnosť neobmedzene;

akcionári neručia

spoločnosť neobmedzene; členovia neručia

neobmedzene

Základné imanie nie

len nepriamo (povinný vklad komanditistu)

áno, min. 5 000 eur



nie

Minimálny vklad nie

áno (komanditista min. 250 eur)

min. 750 eur - ak je len

1 zakladateľ – min. 5 000 eur

nie je určený (min. hodnota

akcie) podľa stanov nie

Štatutárny orgán spoločníci komplementári jeden alebo viac

konateľov predstavenstvo predstavenstvo živnostník

Ďalšie orgány nie nie

valné zhromaždenie a

príp. dozorná rada

valné zhromaždenie a

dozorná rada

členská schôdza, kontrolná komisia, ďalšie orgány

družstva podľa stanov

nie

19/82

Povinný audit nie nie áno 1 áno x/ áno x/ nie

Povinný rezervný fond nie nie

áno min. 5 % čistého zisku, max. 10 % zákl. imania

áno min. 10 % zákl.

imania pri vzniku

áno – „nedeliteľný fond“

min. 10 % pri vzniku nie

Účasť na zisku po skon čení roka

rozdelený rovným dielom spoločníkom

komplementári - rovným dielom; komanditisti - podľa výšky

vkladov

podľa kapitálových

vkladov spoločníkov

podľa rozhodnutia

valného zhromaždenia

podľa rozhodnutia členskej schôdze

čistý zisk (po zdanení) sa rozdeľuje na

splátky úveru, odmenu

podnikateľovi a nerozdelenú časť, ktorá ostáva v podniku

Administratívna náro čnos ť založenia

podnikateľské oprávnenie, spoločenská

zmluva, oprávnenie

užívať nehnuteľnosť

ako sídlo, súdny poplatok, správne

poplatky, zápis do OR


zmluva, oprávnenie


ako sídlo, vyhlásenie

správcu vkladu o jeho splatení, súdny poplatok,

správne poplatky, zápis

do OR


zmluva, oprávnenie


ako sídlo, vyhlásenie

správcu vkladov o ich splatení,

súdny poplatok, správne

poplatky, zápis do OR,

podnikateľské oprávnenie,

zakladateľská zmluva vo forme

notárskej zápisnice,

stanovy, voľba predstavenstva,

oprávnenie užívať

nehnuteľnosť ako sídlo, vyhlásenie

správcu vkladov o ich splatení,

súdny poplatok, správne

poplatky, zápis do OR

podnikateľské oprávnenie,

notárska zápisnica o ustanovujúcej

schôdzi, stanovy, splatenie časti

základného imania, oprávnenie užívať nehnuteľnosť ako

sídlo, súdny poplatok, správne poplatky, zápis do

OR

živnostenské oprávnenie,

správne poplatky

1 Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov:

Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka,

a) ktorá je obchodnou spoločnosťou, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2. čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30,

b) obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,

c) ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách, zákon o nadáciách), d) ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a.

20/82

2.2 Živnostenské podnikanie Podmienky živnostenského podnikania a kontrolu nad ich dodržiavaním upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Živnostenské oprávnenie je právo vykonávať živnosť. Toto právo vzniká fyzickým osobám a právnickým osobám, ak splnia všeobecné a osobitné podmienky na vykonávanie živnosti. 2.2.1 Podmienky prevádzkovania živnosti

Všeobecnou podmienkou prevádzkovania živnosti fyzickými osobami je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. V prípade slovenskej právnickej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. V prípade podniku zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a v organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Medzi osobitné podmienky patrí odborná alebo iná spôsobilosť fyzickej osoby podľa živnostenského zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. Odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti môže zabezpečovať zodpovedný zástupca, ktorého podnikateľ ustanoví. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi - to neplatí, ak je ním za podmienok upravených zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní manžel (manželka) podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom rade alebo súrodenec, alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen, a ak ide o obec, jej starosta. V prípade právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ktorého je právnická osoba povinná ustanoviť pri prevádzkovaní remeselnej živnosti a viazanej živnosti. Funkciu zodpovedného zástupcu je právnická osoba povinná ustanoviť aj v prípade, ak má zriadených viac prevádzkarní alebo združenú prevádzkareň. 2.2.2 Druhy živností

Živnosti sa podľa rôzneho stupňa ich odbornej náročnosti rozdeľujú na : - živnosti, pri ktorých sa odborná spôsobilosť vyžaduje a preukazuje sa vyučením

v odbore, príp. podľa § 22 živnostenského zákona - remeselné živnosti . Remeselné živnosti sú uvedené v prílohe č. 1 živnostenského zákona,

21/82

- živnosti, pri ktorých je odborná spôsobilosť rozličná, keďže vyplýva pre každý druh

živnosti z obsahu prílohy č. 2 živnostenského zákona - viazané živnosti , - živnosti, pri ktorých sa odborná spôsobilosť nevyžaduje vôbec - voľné živnosti .

Voľné živnosti sú podnikateľské činnosti, ktoré nie sú vylúčené, zakázané a nie sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 živnostenského zákona.

2.2.3 Živnostenské oprávnenie

Živnostenské oprávnenie predstavuje oprávnenie prevádzkovať živnosť. Toto oprávnenie vzniká u všetkých živností ohlásením. Osobám, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra a osobám do obchodného registra už zapísaným vzniká živnostenské oprávnenie dňom ohlásenia. Do obchodného registra ešte nezapísaným fyzickým osobám, ktoré sa však zapisujú do obchodného registra a do obchodného registra ešte nezapísaným právnickým osobám, ktoré sú však takisto do tohto registra povinné sa zapísať vzniká živnostenské oprávnenie až dňom zápisu do obchodného registra. Doklad, ktorým sa preukazuje živnostenské oprávnenie, je formalizované osved čenie o živnostenskom oprávnení a výpis zo živnosten ského registra . Žiadosti o vydanie sa predkladajú živnostenskému úradu, ktorý je miestne príslušný podľa bydliska fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. Ak však ide o zahraničnú osobu, príslušným je živnostenský úrad v sídle kraja podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Živnostenské oprávnenie platí pre celé územie Slovenskej republiky. Živnostenské oprávnenie zaniká smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby, uplynutím času, na ktorý bolo oprávnenie vydané, uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením, rozhodnutím živnostenského úradu z dôvodov určených zákonom alebo oznámením o ukončení podnikania. 2.2.4 Lehoty na vydanie živnostenského oprávnenia

Živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené, pokiaľ ohlásenie má zákonom ustanovené náležitosti a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené živnostenským zákonom.

2.3 Iné formy podnikania 2.3.1 Podnikanie v poľnohospodárstve

22/82

Podľa Obchodného zákonníka (§ 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb.) je podnikateľom aj fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie obce podľa zákona č. 219/1991 Zb. Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. 2.3.2 Zmluva o tichom spoločenstve

Uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve môže sa tichý spoločník podieľať s podnikateľom na jeho podnikaní, a to poskytnutím mu určitého vkladu. Predmetom vkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní. Tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku a na strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu (§ 673 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Tichým spoločníkom môže byť akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba. 2.3.3 Obchodné zastúpenie

Zmluvou o obchodnom zastúpení (§ 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník) sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv („obchody“) alebo rokovať o obchodoch a uzatvárať ich v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Obchodný zástupca je povinný v určenej územnej oblasti vyvíjať s odbornou starostlivosťou činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku. Predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve. Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve. Bez udeleného splnomocnenia nie je obchodný zástupca oprávnený v mene zastúpeného uzatvárať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony.

2.4 Podnikanie zahrani čných osôb Podnikanie zahraničných osôb upravuje § 21 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Uznávanie odbornej spôsobilosti získanej v zahrani čí Legislatívne je táto oblasť upravená zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií. Občania členských štátov a ich rodinní príslušníci majú na výkon regulovaného povolania, regulovanej odbornej činnosti a voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike rovnaké práva ako osoby, ktoré získali príslušnú kvalifikáciu v Slovenskej republike.

23/82

2.4.1 Podnik zahrani čnej osoby a organiza čná zložka podniku zahrani čnej osoby na území SR

Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Uvedené sa nevzťahuje na fyzické osoby s bydliskom v niektorom z členských štátov EÚ alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodárku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikajú na území SR, ktoré sa nezapisujú obligatórne do obchodného registra.

2.4.2 Majetková ú časť zahrani čných osôb v slovenských právnických osobách

Na účel podnikania sa zahraničná osoba môže podľa ustanovení Obchodného zákonníka: podieľať na založení slovenskej právnickej osoby alebo zúčastňovať ako spoločník alebo člen v slovenskej právnickej osobe už založenej, alebo môže tiež sama slovenskú právnickú osobu založiť alebo sa stať jediným spoločníkom slovenskej právnickej osoby, pokiaľ Obchodný zákonník jediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa.

2.4.3 Premiestnenie sídla zahrani čnej právnickej osoby na územie SR

Zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Premiestnenie sídla podľa predchádzajúcej vety je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra. Vnútorné právne pomery právnickej osoby sa aj po preložení jej sídla do tuzemska spravujú právnym poriadkom štátu, podľa ktorého bola založená. Týmto právnym poriadkom sa spravuje aj ručenie jej spoločníkov alebo členov voči tretím osobám, ktoré však nesmie byť nižšie, ako ustanovuje slovenské právo pre tú istú alebo obdobnú formu právnickej osoby.

2.5 Jednotné kontaktné miesta (JKM)

Zároveň s ohlásením živnosti môže fyzická osoba alebo právnická osoba alebo iná osoba, ktorá má záujem poskytovať služby podľa iných osobitných predpisov, iných ako je živnostenský zákon (t. j. podnikatelia podľa § 2 odsek 2 písm. c) Obchodného zákonníka), ktoré sú v pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr, alebo občan z iného členského štátu, ktorý má záujem podnikať v službách na území Slovenskej republiky, či už na trvalom základe alebo cezhranične, využiť službu

24/82

živnostenského úradu plniaceho funkciu jednotného kontaktného miesta (JKM) , spočívajúcu v zabezpečení registrácie daňovníka u správcu dane a oznámenia zriadenia prevádzkarne. Okrem toho sa fyzická osoba môže na živnostenskom úrade prihlásiť v systéme povinného zdravotného poistenia a zároveň oznámiť zmenu platiteľa poistného za samostatne zárobkovo činnú osobu. Prostredníctvom JKM je možné podať návrh na zápis (tzv. prvozápis) do obchodného registra. Listiny možno podať JKM buď v listinnej podobe - JKM prevedie návrh do elektronickej podoby alebo elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom. JKM môže vykonať osvedčenie pravosti podpisu navrhovateľa; navrhovateľ zaplatí súdny poplatok na JKM, ktoré doručí návrh s prílohami do obchodného registra elektronicky. Lehota na vykonanie zápisu potom začína plynúť doručením návrhu na zápis registrovému súdu. Od 1. januára 2012 je zabezpečená plná funkcionalita elektronických jednotných kontaktných miest vrátane platobného portálu, t. j. ohlásenie živnosti, pozastavenie a zrušenie živnosti, ako aj možnosť úhrady súdnych a správnych poplatkov. Informačné systémy jednotlivých úradov sú prepojené cez živnostenský register, zapisovanie údajov do ktorého vykonáva živnostenský úrad. Informácie zo živnostenského registra živnostenský úrad fakultatívnym spôsobom bezodkladne poskytuje na účely zabezpečenia registrácie v systémoch daňových úradov, zdravotných poisťovní, registrových súdov alebo na účely obstarania výpisu z registra trestov.

2.6 Obchodný register Obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom stanovených listín. Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu. Do obchodného registra sa zapisujú a) obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví

osobitný zákon, právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb,

b) odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný

zákon, c) fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon (napr. sú občanmi krajín mimo EHP a OECD). Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské oprávnenie alebo iné podnikateľské oprávnenie.

25/82

Podať návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra a uložiť listinu do zbierky listín je možné aj elektronickými prostriedkami v elektronickej podobe tlačiva, ktorá je zverejnená na internetovej stránke ústredného portálu verejnej správy http://www.portal.gov.sk/; tento návrh na prvozápis musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom navrhovateľa. Elektronickými prostriedkami možno žiadať aj o vydanie výpisu z obchodného registra, kópie listiny zo zbierky listín alebo potvrdenia o tom, že v obchodnom registri určitý zápis nie je. Žiadosť v týchto prípadoch nemusí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra možno podať aj prostredníctvom obvodného úradu (živnostenského úradu), ktorý plní úlohy JKM. JKM zabezpečí doručenie návrhu na zápis a jeho príloh registrovému súdu uvedenému v návrhu na zápis elektronickými prostriedkami. Navrhovateľ alebo splnomocnenec je povinný zabezpečiť na JKM overenie svojich osobných údajov. Osvedčenie pravosti podpisu navrhovateľa a pravosti podpisu splnomocniteľa, ak ide o zastúpenie na základe plnomocenstva, môže vykonať aj JKM. Lehoty na zápis do obchodného registra Registrový súd vykoná zápis v lehote 5 pracovných dní 2 od doručenia návrhu na zápis, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovené zákonom o obchodnom registri. O vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbyto čného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. Ak sa návrh na zápis podáva prostredníctvom JKM, lehota na vykonanie zápisu začína plynúť doručením návrhu na zápis registrovému súdu.

2.7 Pride ľovanie I ČO Identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi a má evidenčný význam. Identifikačné číslo prideľuje: a) právnickým osobám zapísaným do obchodného registra registrový súd , b) neinvestičným fondom, záujmovým združeniam právnických osôb a neziskovým

organizáciám poskytujúcim verejnoprospešné služby obvodný úrad , c) zahraničným osobám, rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám,

nadáciám, pozemkovým a iným účelovým spoločenstvám, politickým stranám a politickým hnutiam, cirkevným organizáciám a náboženským spoločnostiam a ostatným právnickým osobám, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra, Štatistický úrad SR ,

d) podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia vrátane

právnických osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia a

2 Od 1. januára 2013 registrový súd vykoná zápis v lehote 2 pracovných dní.

26/82

zahraničných fyzických osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia obvodný (živnostenský) úrad (od 1. októbra 2007),

e) podnikateľom podnikajúcim na základe iného než živnostenského oprávnenia

Štatistický úrad SR .

2.8 Poplatky Podnikateľ platí: a) pod ľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov: - 5 eur za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení na každú voľnú

živnosť 3 - 15 eur za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení na každú remeselnú

živnosť alebo každú viazanú živnosť - 3 eurá za výpis zo živnostenského registra za jedného podnikateľa 4 - 3 eurá za vykonanie zmien osvedčení o živnostenskom oprávnení 5

b) pod ľa zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších prepisov: - 331,50 eura za zápis verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti.

spoločnosti s ručením obmedzeným, družstva do obchodného registra – listinné podanie 6

- 829,50 eura za zápis akciovej spoločnosti. do obchodného registra – listinné podanie 7

- 165,50 eura súdny poplatok za zápis fyzickej osoby do obchodného registra – listinné podanie 8

- 331,50 eura za zápis organizačnej zložky do obchodného registra – listinné podanie 9

- 6,50 eura za výpis z obchodného registra – listinné podanie (0,33 eura - elektronické podanie)

2.9 Legislatívna úprava Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

3 Poplatok sa nevyberie, ak sa úkony vykonávajú na základe podania predloženého elektronickými

prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom 4 Poplatok sa nevyberie, ak sa úkony vykonávajú na základe podania predloženého elektronickými

prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom 5 Poplatok sa nevyberie, ak sa úkony vykonávajú na základe podania predloženého elektronickými

prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom 6 Ak sa celý návrh podáva elektronickými prostriedkami, je sadzba poplatku 50 % z pevnej sumy 7 Ak sa celý návrh podáva elektronickými prostriedkami, je sadzba poplatku 50 % z pevnej sumy 8 Ak sa celý návrh podáva elektronickými prostriedkami, je sadzba poplatku 50 % z pevnej sumy 9 Ak sa celý návrh podáva elektronickými prostriedkami, je sadzba poplatku 50 % z pevnej sumy

27/82

Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Vyhláška MS SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 487/2009 Z. z. Zákon č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve Zákon č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov Zákon SNR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov

28/82

3 Investi čná klíma na Slovensku

Slovenská republika ako člen Európskej únie, Severoatlantickej aliancie NATO a

eurozóny je ideálnou krajinou pre investovanie so stabilným politickým a perspektívnym makroekonomickým vývojom.

Hospodárstvo Slovenskej republiky napriek pretrvávajúcej neistote ohľadom

riešenia dlhovej krízy v eurozóne dosahuje nadpriemernú výšku hospodárskeho rastu v rámci krajín EÚ (3,3 % v roku 2011). Slovensko ako jediná krajina regiónu Vyšehradskej štvorky používa jednotnú európsku menu EURO.

Slovenská ekonomika vzhľadom na svoju proexportnú orientáciu patrí medzi

najotvorenejšie ekonomiky spomedzi krajín EÚ, čo je dokumentované podielom obratu zahraničného obchodu na HDP. V roku 2011 dosiahol tento ukazovateľ úroveň 175,6 %, čo svedčí o vysokej miere zapojenosti Slovenska do medzinárodnej deľby práce.

Výsledky hodnotení Svetovej banky „Doing Business“ majú dôležitý vplyv na

vnímanie krajiny v očiach investorov, ako aj odbornej a laickej verejnosti. V aktuálnom rebríčku Svetovej banky „Doing Business 2012“, sa Slovenská republika, ktorá má dlhodobo najlepšie hodnotenie spomedzi krajín V4 umiestnila na 48. priečke spomedzi 183 krajín.

Medzi komparatívne výhody investovania na Slovensku možno zaradiť: • výhodná geografická poloha v strede Európy • politická stabilita a pozitívne makroekonomické výsledky hospodárstva • dostatok kvalifikovanej pracovnej sily • nízke náklady na pracovnú silu vzhľadom na vysokú produktivitu práce • používanie jednotnej európskej meny Euro • pravidlá poskytovania štátnej pomoci založené na smerniciach EÚ • zlepšujúca sa úroveň infraštruktúry Výhodná geografická poloha Slovenska podmieňuje dôležitosť Slovenska ako

tranzitného exportného uzla na trhy európskych krajín mimo EÚ (Balkán, Ukrajina a Rusko), kde celkovo ide o trh s kapacitou 400 miliónov odberateľov. Dopravnú infraštruktúru tvoria medzinárodná letecká doprava, vynikajúce lodné spojenie po rieke Dunaj a všetky významné európske koridory (diaľnice, železnice).

3.1 Národná regionálna pomoc

Na základe zákona č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov je poskytovaná regionálna investičná pomoc a pomoc v zamestnanosti na investičné projekty, projekty expanzie priemyselnej výroby, technologických centier, centier strategických služieb a komplexných stredísk cestovného ruchu.

29/82

Národná regionálna pomoc je jednou z foriem štátnej pomoci a kladie si za úlohu podporovať ekonomický rozvoj najviac znevýhodnených regiónov a vzniknuté regionálne rozdiely zmenšovať. Jej základným charakteristickým znakom je viazanosť na konkrétne regióny. Jej poskytovanie slúži na to, aby sa aj v znevýhodnených oblastiach podporoval prílev zahraničných ale aj domácich investícií a aby sa takto stimulovala tvorba nových pracovných miest.

Zákonné požiadavky na poskytnutie investičného stimulu sa líšia podľa toho, či

ide o projekt v priemyselnej výrobe, technologické centrá, centrá strategických služieb alebo investície v cestovnom ruchu. Každá kategória projektov má samostatne stanovené podmienky, ktoré je potrebné splniť na to, aby sa investor mohol o štátnu pomoc uchádzať.

Podľa legislatívy Európskych spoločenstiev z možnosti čerpať tento typ štátnej

pomoci sú vyňaté sektory, ktoré podliehajú osobitným predpisom. Týka sa to týchto sektorov: rybné hospodárstvo, uhoľný priemysel, lodiarstvo, doprava a poľnohospodárstvo. V prípade oceliarstva a výroby syntetických vlákien sú možnosti čerpať národnú regionálnu pomoc obmedzené.

Investičnú pomoc na podporu počiatočnej investície a vytváranie pracovných miest je možné poskytnúť vo forme:

(i) dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného alebo nehmotného majetku, (ii) úľavy na dani z príjmu, (iii) príspevku na vytvorené nové pracovné miesta a (iv) prevodu alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je jeho

trhová cena. Na získanie štátnej podpory by mala byť splnená minimálna výška investície resp.

miera preinvestovania, ktorá sa líši v závislosti od typu investičného projektu a miery nezamestnanosti v danom regióne. Priemyselná výroba Podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe sú: a) vybudovanie nového podniku, rozšírenie existujúceho podniku, diverzifikácia výroby podniku na nové, dodatočné výrobky alebo zásadná zmena výrobného programu existujúceho podniku, alebo kúpa podniku, b) obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, a to v hodnote najmenej 60 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku c) obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 14 000 000 eur, z toho najmenej 7 000 000 eur musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo z vlastných prostriedkov fyzickej osoby – podnikateľa, d) výroba, činnosti, procesy, stavby alebo výrobné a technologické zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia e) dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkových tržieb prijímateľa. Technologické centrá Podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre technologické centrá sú:

30/82

a) vybudovanie nového technologického centra alebo rozšírenie existujúceho centra, b) obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 500 000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa, c) z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 60 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním. Centrá strategických služieb Podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre centrá strategických služieb sú: a) vybudovanie nového centra strategických služieb alebo rozšírenie existujúceho centra strategických služieb, b) obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 400 000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa, c) z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 30 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním. Cestovný ruch Podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre cestovný ruch sú: a) vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu o nové služby, b) obstaranie nových technologických zariadení, ktoré sú určené na poskytovanie služieb, a to v hodnote najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného c) obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 10 000 000 eur, z toho najmenej 5 000 000 eur musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo z vlastných prostriedkov fyzickej osoby – podnikateľa, d) služby, činnosti, procesy, stavby alebo zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov, e) dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkových tržieb prijímateľa.

Podľa Regionálnej mapy pomoci na roky 2007-2013 platia nasledujúce maximálne intenzity regionálnej pomoci: - Západné Slovensko – 40 %, - Stredné Slovensko – 50 %, - Východné Slovensko – 50 %.

Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ktorá sa vypočítava na základe určitého vzorca. Nárok na úľavu na dani v zmysle tohto zákona si daňovník môže uplatniť najviac na päť bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci. Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci. Na regionálnu pomoc nie je právny nárok. Výber

31/82

projektu závisí najmä od hospodárskeho a sociálneho významu investičného zámeru a jeho environmentálny vplyvov.

Žiadateľ predkladá investičný zámer Ministerstvu hospodárstva SR alebo

Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu.

Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci Ministerstvo

hospodárstva SR alebo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, predloží na základe žiadosti žiadateľa návrh na poskytnutie investičnej pomoci vláde Slovenskej republiky na schválenie. Vláda pri schvaľovaní návrhu na poskytnutie investičnej pomoci zohľadní najmä národohospodársky význam počiatočnej investície a účinky poskytnutia investičnej pomoci na hospodársku súťaž na relevantnom trhu.

3.2 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obch odu

SARIO – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu bola založená rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 94/2001 dňa 1. októbra 2001 ako organizácia financovaná štátnym rozpočtom.

Agentúra SARIO si za svoju misiu stanovila podporu rozvoja slovenskej

ekonomiky a zlepšenie kvality života na Slovensku. Tento cieľ by mal byť naplnený prostredníctvom prezentácie hospodárskeho prostredia Slovenska, zviditeľňovania krajiny pre zahraničných investorov a pomocou rozvoja investičných projektov. Cieľom SARIO je tiež zníženie nezamestnanosti a podpora exportných aktivít slovenských podnikateľov.

Kľúčové aktivity:

• Vytváranie vhodného investičného a „business – friendly“ prostredia na Slovensku.

• Podpora investičných projektov domácich a zahraničných investorov a sprievodný servis.

• Konzultácie a riešenia v oblasti individuálnej štátnej pomoci investorom a poskytovanie konzultácií k vypracovaniu žiadosti o štátnu pomoc.

• Mapovanie a vytváranie databáz voľných nehnuteľností a priemyselných parkov. • Asistencia a servis pri vytváraní spoločných podnikov slovenských firiem so

zahraničnými (joint ventures). • Servis malým a stredným podnikom pri hľadaní exportných a obchodných

príležitostí v zahraničí.

Viac informácií možno nájsť na stránke www.sario.sk.

3.3 Poradenské a vzdelávacie služby

Malí a strední podnikatelia, fyzické a právnické osoby, ale aj budúci t. j. ešte neregistrovaní podnikatelia majú možnosť využiť pomoc formou informačných, poradenských a

32/82

vzdelávacích služieb, a to v rámci dvoch podporných programov financovaných zo štátneho rozpočtu kapitoly Ministerstva hospodárstva SR. Poskytované služby sú dotované, čo pre klienta (príjemcu) znamená, že v závislosti od rozsahu, obsahu a ďalších podmienok oprávnenosti môže získať bezplatnú službu (100% dotovanú) a zľavnenú vo výške 40% - 80% z jej celkovej sumy. Výhodou je jednoduchá procedúra pri žiadaní a sprístupnení služieb, lokálna dostupnosť a niekoľkoročné overené skúsenosti a odborné know-how. Záujemcovia o podnikanie z radov najmä nezamestnaných, absolventov stredných a vysokých škôl, ale aj žien na a po materskej dovolenke, dôchodcov a zamestnaných sú pripravovaní na založenie nových malých a stredných podnikov, na úspešné riadenie vlastného nového podniku, najmä mikro a malého vrátane živnostenského oprávnenia. Obsah poradenských služieb je teda zameraný na oblasti súvisiace so založením, správnym naštartovaním a úspešným fungovaním nového podnikateľského subjektu vrátane zmapovania podmienok podnikania v regióne. Záujemcovi o podnikanie sa na požiadanie spracuje aj podnikateľský plán, prípadne jeho časť – finančný alebo marketingový plán, súčasťou ktorého môže byť aj úvodná propagačná kampaň na oslovenie potenciálnych zákazníkov. Záujemca o podnikanie môže absolvovať prípravu na troj, päť alebo viacdennom vzdelávacom kurze a oboznámiť sa so základnými administratívnymi krokmi potrebnými na začatie podnikania, s problematikou riadenia malého podniku, jeho marketingu, právnou, finančnou a daňovou problematikou. Výstupom kurzu je pod odborným dohľadom vypracovaný prvý podnikateľský plán budúceho podnikateľa. Budúcemu podnikateľovi sa touto formou pomáha pri konkretizovaní jeho podnikateľských nápadov a iniciatív a dokonca aj riešení kariéry v dôsledku nedostatku pracovných príležitosti na miestnom pracovnom trhu. Vytvára sa tiež synergia so službami zamestnanosti rezortu MPSVaR SR pri akvizícii klientov registrovaných na úradoch práce a v príprave na získanie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť. Podnikatelia môžu konzultovať rôzne oblasti súvisiace s rozvojom ich podniku a trhového potenciálu, riešenia podnikateľských problémov, hľadaní a identifikovaní nových riešení, zámerov a projektov, reštrukturalizácii, zavádzaní inovácií s cieľom posilniť podnik a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a spolu s poradcom identifikovať možnosti zmiernenia dopadov finančnej a hospodárskej krízy. Podnikateľovi sa podľa požiadaviek spracuje podnikateľský plán alebo jeho časť, žiadosť o úver pre komerčné a nekomerčné finančné inštitúcie (bankové úvery, mikropôžičky z Mikropôžičkového programu, kapitál podnikateľských anjelov, investíciu rizikového kapitálu, private equity), žiadosť pre získanie záruky (napr. od SZRB), ako aj pripraviť celý projekt do výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok napr. zo štrukturálnych fondov. Predmetom vzdelávania podnikateľa a jeho zamestnancov môžu byť témy riadenia podniku, marketing a obchodné zručnosti, problematika ochrany duševného vlastníctva ale aj právna, daňová a účtovná problematika aplikovaná na malý a stredný podnik prípadne živnostníka. Podnikateľ môže rozvíjať zručnosti aj v príprave projektov a projektovom riadení, alebo na rozšírenie podnikateľských aktivít smerom na jednotný trh EÚ. Pomoc je poskytovaná decentralizovane a na regionálnom princípe. Žiadatelia sa môžu obrátiť na najbližšieho poskytovateľa poradenských, konzultačných a vzdelávacích služieb, ktorými sú regionálne spolupracujúce organizácie partnerskej siete NARMSP. Ide o organizácie zamerané na miestny rozvoj malého a stredného podnikania disponujúce skúsenými odbornými kapacitami, poznaním špecifík miestnych a regionálnych podmienok, trhu a dopytu. Zapojenie týchto subjektov zabezpečuje dostupnosť klientov, podnikateľov k službám v rôznych okresoch a regiónoch Slovenska. Počet poskytovateľov služieb sa medziročne mierne mení v závislosti od dopytu, dostupných kapacít organizácií

33/82

a predovšetkým finančných zdrojov v rámci schválených rozpočtov programov. Napr. v r. 2012 sú služby poskytované dvadsiatimi dvomi servisnými regionálnymi organizáciami, ktoré vyčlenili viac ako 60 interných a externých poradcov, konzultantov a lektorov.

Viac aktuálnych informácií o obsahu a dostupnosti služieb v priebehu roka a v jednotlivých mestách možno nájsť na web stránke NARMSP v sekcii „Podnikatelia / poradenstvo a vzdelávanie“.

3.4 Technologické a podnikate ľské inkubátory na Slovensku

Podnikateľské a technologické a inkubátory tvoria vo svete dôležitú súčasť

podpornej infraštruktúry pre MSP. Spájajú funkcie rozvoja podnikania a regiónu, sú účinnou pákou pre tvorbu zamestnanosti, komercializáciu nových technológií a rozvoja lokálnych ekonomík. Dostatočne vybavená a fungujúca sieť inkubátorov, ktorá ponúka začínajúcemu podnikateľovi v období spravidla troch rokov po začatí podnikateľskej činnosti vhodné štartovacie podmienky pre rozbeh jeho podniku, a to prostredníctvom kancelárskych, výrobných priestorov, administratívnych, informačných, odborných a špeciálnych služieb, ako aj sprostredkovaním potrebného štartovacieho kapitálu, kontaktov, či pritiahnutím pozornosti súkromných investorov, môže významne prispieť k rozvoju malého a inovatívneho podnikania.

Prvé aktivity podnikateľskej inkubácie sa realizovali v USA a západnej Európe v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Na Slovensku ide stále ešte o nový model pomoci malému podnikaniu. V rokoch 2002 - 2007 bola zo zdrojov programu predvstupových fondov Phare, štátneho rozpočtu, štrukturálnych fondov, investícií miest a ďalších zdrojov vybudovaná základná sieť 16 podnikateľských a technologických inkubátorov, z ktorých tri v súčasnosti už ukončili činnosť. Víziou týchto investícií v rôznych regiónoch Slovenska bolo vybudovať funkčnú sieť miest, v ktorých sa bude aktívne podporovať zakladanie a rozvoj nových malých podnikov, kreovanie inovatívnych podnikateľských zámerov a kde sa budú poskytovať podporné služby na určitom kvalitatívnom štandarde. Inkubátory vo všeobecnosti nielen prinášajú výhody budúcim a začínajúcim podnikateľom tesne pred a na začiatku ich podnikateľských aktivít, ale majú vplyv aj na lokálnu a regionálnu zamestnanosť. Už v začiatkoch fungovania siete bolo v januári 2008 v priamej súvislosti s ich prevádzkou a činnosťou vytvorených 1 230 pracovných miest v 269 inkubovaných malých spoločnostiach.

Zahraniční podnikatelia identifikujú jednu z mnohých výhod inkubátora to, že sú umiestnení medzi podnikateľmi podobného zmýšľania, že sú súčasťou toho, čo predstavuje podnikateľskú komunitu. Napriek rôznorodosti spoločností v inkubátore totiž niektoré témy a otázky sú vždy tie isté pre všetkých podnikateľov. Pôsobenie firiem v inkubátore síce nie je zárukou úspechu, ale predstavuje podstatné zníženie rizika neúspechu alebo až zániku spoločnosti počas najkritickejších prvých troch rokov existencie, keďže vo funkčnom inkubátore majú inkubované firmy možnosť minimalizovať svoje prevádzkové náklady, využívať bezplatné alebo cenovo výhodné špecializované služby, ako aj získať dodatočnú podporu, a to v závislosti od profilácie, kapacít a profesionality inkubátora, aby sa tak zabezpečil dynamický rozvoj začínajúcich podnikateľov.

34/82

Inkubátory na Slovensku v súčasnosti disponujú rozličným spektrom služieb,

rôznou kvalitatívnou úrovňou, a to vzhľadom na rozličné podmienky ich etablovania, charakteru regiónu, v ktorom operujú, špecializácie, ako aj vlastných kapacít a zdrojov. Väčšina inkubátorov kladie dôraz na regionálne špecifiká a priority. Napríklad v regiónoch so sídlom technických univerzít vznikli technologické inkubátory. Tieto vyhľadúvajú mladých kreatívnych ľudí s novými ideami, alebo vedecko-výskumných pracovníkov, nositeľov myšlienok s inovatívnym charakterom, ktoré majú potenciál uplatnenia sa na trhu. Príkladom sú technologické inkubátory pri STU Bratislava a vo Vedecko-technologickom parku v Žiline úzko naviazanom na Žilinskú univerzitu. Podnikateľské inkubátory v menších mestách sú zamerané všeobecnejšie, niektoré podporujú nové malé firmy založené nezamestnanými ľuďmi, ktorí nachádzajú východisko z nedostatku pracovných príležitostí samo zamestnaním sa a v pomoci práve v miestnych inkubátoroch. Príkladom sú inkubátory v Moldave nad Bodvou, Handlovej, Gelnici či Spišskej Novej Vsi, ktorých zriaďovateľmi sú samotné obce. Inkubátor v Malackách sa od začiatku profiloval ako miesto pre podnikateľov z oblasti informačných a zelených technológií a aktivít výrobného charakteru s vyššou pridanou hodnotou. K zaujímavosťami sa zaradila aj jeho počiatočná orientácia na vytváranie pracovných miest pre ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou. Na prihraničnú spoluprácu podnikateľov a obcí a riešenie hlavnej priority rozvoja miestneho hospodárstva - zabezpečenie vhodných podmienok pre podnikanie v meste, vsadilo mesto Fiľakovo. V rámci projektu cezhraničnej slovensko – maďarskej spolupráce vybudovalo miestny podnikateľský inkubátor a podnikateľské centrum, ktoré čerpá z dobrých skúsenosti inkubátorov v blízkych maďarských mestách Ózd a a Salgótarján. Spolupráca sa natoľko osvedčila, že inkubátor vytvára komplexný elektronický systém služieb pre malých podnikateľov tzv. e-inkubátor, do ktorého sú zapojené rôzne organizácie zaoberajúce sa rozvojom podnikania vo Fiľakove a Salgótarjáne.

Prax ukázala a zahraničné modely aj susedných krajín potvrdzujú, že bez podpory zo strany štátu, regiónu, ale aj miest a obcí a v prípade technologických inkubátorov aj vysokých škôl, nemôžu inkubátory naplno realizovať svoje poslanie. Je preto žiaduce, aby sa podnikateľské inkubovanie ako nástroj rozvoja inovatívneho a malého podnikania a rozvoja miestneho hospodárstva dostalo do vládnej politiky a do regionálnych politík samosprávnych krajov. ________________ Podnikate ľský inkubátor je hybridný typ podporného nástroja najmä miestneho ekonomického rozvoja, ktorý spája funkcie podnikania, podpory obchodu a rozvoja sídiel. Funkčný podnikateľský inkubátor poskytuje podnikateľom priestory na realizáciu ich podnikateľských zámerov spolu s administratívnym príslušenstvom, informačnými, školiacimi a poradenskými službami, prísunom informácií, či zabezpečením potrebných kontaktov a takto zmierňuje dopady trhu v začiatkoch podnikateľských aktivít novovytvoreného malého podniku. Pod pojmom podnikateľský inkubátor si treba predstaviť organizáciu, ktorá systemizuje proces vytvárania nových malých firiem poskytnutím nielen priestorov, ale najmä integrovaného rozsahu odborných služieb a podpory. Poslaním technologického inkubátora je podpora transferu technológií z vedecko-výskumného a univerzitného prostredia do podnikateľskej praxe prostredníctvom vytvárania nových inovatívnych spoločností orientovaných na technológie.

35/82

Technologické inkubátory implementujú metódu „research-based spin-off“, čím sa vytvárajú vhodné podmienky na využívanie výstupov výskumu a vývoja, patentov, priemyselných a úžitkových vzorov v úzkom prepojení s vedeckými a technickými inštitúciami. Takýto inkubátor poskytuje vhodné podmienky na rozvoj inovatívnych technológií, ktorých výstupom sú produkty s vyššou pridanou hodnotou. Technologický inkubátor je umiestnený zvyčajne blízko vedecko-výskumných parkov, univerzít, výskumných laboratórií, alebo je s nimi prepojený. Nájomcovia tak majú prístup k výskumným zariadeniam a odborníkom týchto inštitúcií, môžu sa jednoduchšie „sieťovať" so skúsenými a úspešnými podnikateľmi z oblasti technológií, alebo aj zapájať do strategických aliancií, aby mohli využívať podnikateľské príležitostí buď ako subdodávatelia alebo dodávatelia.

36/82

4 Cezhrani čné poskytovanie služieb a vysielanie zamestnancov do SR

4.1 Cezhrani čné poskytovanie služieb v SR

Systém cezhraničného poskytovania služieb v SR, rovnako ako v ostatných členských štátoch EÚ a EHP, bol veľmi liberalizovaný a zjednodušený vďaka smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

V podstate platí, že každý poskytovateľ služby legálne usadený v jednom z členských štátov EÚ môže poskytovať svoje služby cezhranične na Slovensko bez nutnosti spĺňať vnútroštátne požiadavky stanovené v SR na domácich poskytovateľov služieb. Avšak, určité obmedzenia vyplývajúce z vnútroštátnych právnych predpisov v tejto oblasti existujú, a to transpozičný zákon č 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu, a zákon č. 293/2007 Z.z. uznávaní odborných kvalifikácií. V praxi je to oznamovacia povinnosť pri cezhraničnom poskytovaní služieb (ďalej len oznamovacia povinnosť). Toto oznámenie musí byť odovzdané spolu s potrebnou dokumentáciou autorizovanému subjektu v SR - Jednotné kontaktné miesto (ďalej len JKM).

Oznámenie môže byť vykonané na miestne príslušnom JKM podľa miesta prvého poskytnutia služby v SR alebo na Ministerstve vnútra, a to na dobrovoľnom formulári, alebo na vlastnoručne zostavenom formulári a vyplnenom len v slovenskom jazyku.

Poznámka: Oznámenie je povinné len pre služby, ktoré sú z hľadiska živnostenského podnikania v SR klasifikované ako regulované (alebo viazané remeslá).

4.2 Vysielanie zamestnancov do SR

Pred vyslaním zamestnancov na Slovensko musí zamestnávateľ so sídlom v EÚ splniť tieto základné požiadavky vo svojej vlasti: o zamestnávateľ môže vyslať len zamestnancov zamestnaných najmenej po dobu jedného mesiaca o pracovný pomer s vyslaným pracovníkom musí pokračovať po celú dobu vyslania,

je preto nutné mať pracovnú zmluvu ako dôkaz pracovného pomeru o zamestnávateľ musí pred aj po vyslaní naďalej vykonávať svoju zvyčajnú

hospodársku činnosť vo svojej vlasti (najmenej dva mesiace) o plat vyslaného zamestnanca hradí zamestnávateľ v priebehu celého obdobia

vyslania o zamestnanec vykonáva prácu v prijímajúcej krajine v prospech vysielajúcej firmy a

na základe zmluvy o výkone práce za odplatu uzatvorenej medzi vysielajúcou firmou a stranou, pre ktorú sú služby určené

o zamestnanec nie je vyslaný nahradiť iného zamestnanca, ktorému skončila doba vyslania

37/82

4.3 Podmienky vysielania zamestnancov na Slovensko

Oznamovacia povinnos ť Oznámenie o vyslaní pracovníkov nie je povinné (okrem oznámenia na cudzineckej polícii). Záznamy vysielaných zamestnancov sú ukladané vysielajúcou spoločnosťou a uschovávajú sa aspoň 10 rokov.

Lehoty na podanie ohlásenia o vyslaní Občania EHP musia najneskôr do 10 pracovných dní od dňa vstupu na územie SR ohlásiť miesto a predpokladanú dĺžku pobytu ak tak neurobí zariadenie v ktorom sú ubytovaní. Občania EHP sú oprávnený zdržiavať sa na území SR bez akýchkoľvek iných náležitosti po dobu 3 mesiacov od dňa vstupu. Pobyt cudzincov na území SR musí byť v súlade so zákonom 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov

• Celé znenie zákona 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon stanovuje povinnosť cudzincov, aj tých vyslaných sa nahlásiť na na miestne príslušnom oddelení cudzineckej polície podľa miesta pobytu ak tento pobyt presiahne 90 dní. Nasledovné doklady musia byť priložené k žiadosti:

• Doklad totožnosti • 2x fotografia • Poplatok 4.50 EUR (nevzťahuje sa na občanov ČR) • Doklad o ubytovaní (v prípade ubytovania v súkromí musí byť predložený

overený potvrdenie tohto ubytovania)

Cudzinec je povinný podať prihlášku na registráciu na daňovom úrade Bratislava 1 najmenej jeden deň pred začatím práce v SR. Daňový úrad kde sa musia cudzinci registrova ť na daň v prípade, že doba vyslania presiahla 183 dní

Daňový úrad Bratislava I Radlinského 37 P.O.Box: 89 817 89 Bratislava Tel: + 421 2 573 78 111 (operator); + 421 2 573 78 119 (public service) Fax: + 421 2 573 78 900 E-mail: [email protected] Maximálna d ĺžka pracovného času Priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov nesmie prekročiť 48 hodín. Minimálna d ĺžka odpo činku Zamestnávateľ je povinný naplánovať pracovný čas tak, aby zamestnanec mal minimálny čas odpočinku 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín medzi koncom jednej zmeny a začiatkom ďalšej zmeny. Mladí zamestnanci majú nárok na

38/82

odpočinok po dobu aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.

Minimálna d ĺžka dovolenky Základná výška dovolenky je 4 týždne na kalendárny rok. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Minimálna mzda Od 1. januára 201210 je na rok 2012 minimálna mzda v SR stanovená na 327.20 Eur na mesiac (1.880 Eur na hodinu). Doklady, ktoré treba ma ť zo sebou na mieste výkonu práce

• formulár A1 • EKZP – Európska karta zdravotného poistenia • Doklad totožnosti

Fyzické a právnické osoby sú povinné poskytnúť informácie inšpekcii práce na vyžiadanie. Zamestnávateľ musí predložiť doklad o pracovno-právnom vzťahu osôb zdržiavajúcich sa na pracovisku. Nutnos ť preklada ť dokumenty Je vyžadovaná, najmä pri zmluve medzi vysielajúcou spoločnosťou a prijímajúcou spoločnosťou.

10 Na rok 2013 vláda SR svojím nariadením ustanovila sumu minimálnej mzdy na 337,70 eura.

39/82

5 Dane a poistenie platené podnikate ľom

5.1 Daňová reforma v rokoch 2004 - 2006

Daňové zákony platné od roku 1993 boli veľakrát novelizované, najmä v snahe opraviť ich nedostatky. Niektoré zmeny daňových zákonov boli podmienené aj politickými a ďalšími vplyvmi, na základe ktorých do daňových zákonov preniklo veľa nesystémových opatrení, ktoré zvýhodňovali či znevýhodňovali určité skupiny daňovníkov. Množstvo výnimiek a podmienok spôsobovalo nejednoznačnosť zákonov, čo vyvolávalo potrebu vydávania ďalších usmernení či výkladov. Slovenská republika je jednou z krajín, ktorá sa podujala na radikálnu zmenu svojho daňového systému od 1. januára 2004. Nový daňový systém tieto nedostatky a deformácie odstránil, zdaňuje všetky druhy príjmov a všetky výšky príjmov rovnako a takto docielil maximálnu možnú mieru spravodlivosti. Výsledkom daňovej reformy je daňový systém pozostávajúci z 9 rôznych daní:

Priame dane

Zisk Daň z príjmov fyzických osôb

a právnických osôb Majetok Daň z nehnuteľností Daň z motorových vozidiel Nepriame dane

Všeobecná spotreba

Daň z pridanej hodnoty Špecifická

spotreba

Spotrebná daň z liehu Spotrebná daň z piva Spotrebná daň z vína Spotrebná daň z tabaku

a tabakových výrobkov Spotrebná daň z minerálnych olejov

Od 1. júla 2008 sa zákonom č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 609/2007 Z. z.“) zaviedlo zdaňovanie elektriny a uhlia, ktoré dovtedy nepodliehali zdaňovaniu spotrebnou daňou na území Slovenskej republiky. Zároveň sa presunul zemným plyn ako predmet dane zo zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov do predmetu dane nového zákona č. 609/2007 Z. z.:

40/82

Spotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného plynu

V rámci konsolidácie verejných financií boli s cieľom spravodlivejšieho a ekonomicky efektívnejšieho rozdelenia bremena vplyvov globálnej finančnej a hospodárskej krízy realizované viaceré opatrenia, ako je od 1. januára 2012 zavedenie osobitného odvodu vybratých finančných inštitúcií, resp. bankovej dane zákonom č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj od 1. septembra 2012 zavedenie osobitného odvodu vybraných spoločností, ktoré pôsobia v regulovaných odvetviach zákonom č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov: .

Osobitný odvod

Banková daň

Odvod v regul. odvetviach

5.1.1 Priame dane 5.1.1.1 Daň z príjmov Daň z príjmov je predmetom právnej úpravy zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov. Príjmy všetkých subjektov (fyzické osoby, zahraničné osoby, právnické osoby a ostatné subjekty) sa od 1. januára 2004 zdaňujú jednou lineárnou percentuálnou sadzbou (tzv. rovná daň) vo výške 19 % 11, 12. Uvedený zákon zrušil široký okruh výnimiek a oslobodení, zrušil dovtedy uplatňovanú osobitnú sadzbu dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberala zrážkou, zrušil paušálnu daň pre živnostníkov a zaviedol paušálne výdavky, v súčasnosti vo výške 40 % 13, ktoré si môžu uplatniť daňovníci s príjmami z podnikania, samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu 14, resp. vo výške 25 %, ktoré si môžu uplatniť daňovníci s príjmami z

11 Od 1. januára 2013 sa podľa návrhu vládnej novely zákona o dani z príjmov zavádza progresívne

zdaňovanie príjmov fyzických osôb s dvomi sadzbami dane (19 % a 25 %) , pričom vyššia z týchto sadzieb bude uplatňovaná pre fyzické osoby s nadštandardnými príjmami (v prípade zamestnanca hrubý mesačný príjem 3 311 eur v roku 2013).

12 Od 1 januára 2013 podľa návrhu vládnej novely zákona o dani z príjmov sadzba dane zo základu

dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 % (prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začne po 31. decembri 2012).

13 Od 1. januára 2013 sa podľa návrhu vládnej novely zákona o dani z príjmov zavádza maximálna

hranica pre uplatňovanie paušálnych výdavkov na úrovni 5 040 eur/rok. 14 Od 1. januára 2013 si podľa návrhu vládnej novely zákona o dani z príjmov daňovníci, ktorí

dosahujú príjmy z prenájmu, už nebudú môcť uplatňovať paušálne výdavky.

41/82

príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Zrušilo sa zdaňovanie dividend 15. V rámci konsolidácie verejných financií sa podľa návrhu vládnej novely zákona o dani z príjmov od 1. januára 2013 rovná da ň zruší . Zavedie sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb a zvýši sa sadzba dane na daň z príjmov právnických osôb. Základné zásady zákona o daniach z príjmov Daňovníkmi sú tuzemské fyzické osoby a právnické osoby a zahraničné osoby, t. j. všetci, ktorí tvoria alebo môžu tvoriť zisk. Predmetom dane sú peňažné a nepeňažné príjmy zo všetkých činností a z nakladania so všetkým majetkom. Úvery, pôžičky, zálohy a preddavky nie sú príjmy v zmysle tohto zákona. Predmetom dane nie sú príjmy, ktoré už raz predmetom zdanenia boli a posudzovaním týchto príjmov ako predmetu dane by bola porušená zásada jediného priameho zdanenia, a to najmä: - vyplatené podiely na zisku po zdanení, dividendy a podobné plnenia; - príjmy z dedenia a z darovania; - príjmy z niektorých druhov poistenia osôb a majetku, z niektorých náhrad škôd a

podobne. Zahrani čné osoby , t. j. také, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo bydlisko, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky. Daňovým výdavkom je náklad (výdavok) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Odpočet daňovej straty - daňovník môže odpočítať daňovú stratu od základu dane rovnomerne počas siedmich zdaňovacích období nasledujúcich po období, za ktoré je vykázaná odpočítavaná strata. Príjemcovia investičnej pomoci si môžu uplatniť úľavu na dani z príjmov až na dobu 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. 16

15 Od 1. januára 2013 sa podľa návrhu vládnej novely zákona o dani z príjmov podiely na zisku

(dividendy) vyplácané z nerozdeleného zisku z pred roku 2004 budú zdaňovať sadzbou dane vo výške 15%.

16 V slovenskom právnom poriadku podmienky poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov upravuje zákon č. 561/2007 Z. z o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Investičná pomoc sa okrem úľavy na dani z príjmu podľa zákona o dani z príjmov poskytuje aj formou dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta podľa zákona o službách zamestnanosti a formou prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu, ako je všeobecná hodnota majetku.

42/82

Daňové priznanie podáva daňovník v stanovenej lehote po skončení zdaňovacieho obdobia a pri každej zmene zdaňovacieho obdobia. 17 Spôsob platenia preddavkov na da ň: a) Mesačné preddavky platia fyzické osoby vo výške 1/12 z poslednej známej

daňovej povinnosti, ak tá presiahla 16 596,96 eura a právnické osoby vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak tá presiahla 16 596,96 eura.

b) Štvr ťročné preddavky platia fyzické osoby vo výške 1/4 z poslednej známej

daňovej povinnosti, ak tá presiahla 1 659,70 eura a nepresiahla 16 596,96 eura a právnické osoby vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak tá presiahla 1 659,70 eura a nepresiahla16 596,96 eura.

Zamestnávateľ, ktorý je platite ľom dane , vyberie preddavok vo výške sadzby dane z úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a o daňový bonus, pokiaľ zamestnanec spĺňa nárok na jeho získanie. 5.1.1.2 Daň z nehnute ľností Daň z nehnuteľností je upravená zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorým sú okrem dane z nehnuteľností upravené aj daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, poplatok za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorových vozidiel. Všetky ustanovené miestne dane sú fakultatívne a obec a vyšší územný celok má možnosť rozhodnúť sa podľa vlastných podmienok a potrieb či miestnu daň zavedie a bude vyberať na svojom území. Rozhodujúcim pri vyberaní miestnych daní je všeobecne záväzné nariadenie vydané obcou alebo vyšším územným celkom v intenciách tohto zákona. Miestnu daň z motorových vozidiel spravujú daňové úrady. Základné zásady zákona o dani z nehnute ľností

17 Lehotu na podanie daňového priznania si daňovník môže sám predĺžiť len na základe oznámenia

podaného daňovníkom príslušnému správcovi dane najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania, najviac však o tri celé kalendárne mesiace, pričom ak ide o daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, táto lehota sa predĺži podaním oznámenia najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov za predpokladu, že daňovník túto skutočnosť uvedie v oznámení o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania.

43/82

Daňovníkmi sú vlastníci nehnuteľností, a to aj v prípade, že nehnuteľnosť je dlhodobo prenajatá a pod. Rozhodujúci je vlastník zapísaný v katastri. Predmetom dane sú nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky v členení pozemky, stavby a byty. Základom dane pri - pozemku je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a

hodnoty pôdy za 1 m2 uvedenej určenej podľa cenovej mapy; - pri stavbe výmera zastavanej plochy; - pri byte a nebytovom priestore výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového

priestoru. Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. 1. zdaňovacieho obdobia. Pri prvom platení dane daňovník podá daňové priznanie k 1. 1. zdaňovacieho obdobia. Ďalšie roky, pokiaľ nedôjde k zmene, sa daňové priznanie podávať nemusí. Daň z nehnuteľností vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia. Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru. 5.1.1.3 Daň z motorových vozidiel Zdaňujú sa všetky osobné automobily podľa ich objemu motora a úžitkové vozidlá a autobusy podľa ich hmotnosti a množstva náprav, ak sa používajú na podnikanie v SR alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov. Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Daň sa od začiatku roka 2008 platí vo forme mesačných a štvr ťročných preddavkov na daň podľa predpokladanej sumy dane na bežné zdaňovacie obdobie. Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 660 eur a nepresiahne 8 292 eur, je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane. Daňovník, u ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8 292 eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane. Celoročnú daň daňovník vyrovná pri podaní daňového priznania do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Daňovník, ktorého predpokladaná daň na bežné zdaňovacie obdobie bude do sumy 660 eur u jedného správcu dane ako i daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, preddavky na daň v bežnom zdaňovacom období neplatí. Daňová povinnosť vzniká dňom použitia vozidla na podnikani a zaniká dňom, ktorým sa vozidlo prestalo na podnikani používať. V priebehu zdaňovacieho obdobia

44/82

daňovník nepodáva daňové priznanie, ale má povinnosť oznámiť zánik daňovej povinnosti miestne príslušnému správcovi dane do 30 dní od tejto skutočnosti. Výnimku z oznamovacej povinnosti pri zániku daňovej povinnosti majú zamestnávatelia, ktorí používajú vozidlá svojich zamestnancov na podnikanie spravidla v krátkych opakujúcich sa obdobiach. Základné zásady zda ňovania motorových vozidiel Daňovníkom je v zásade fyzická osoba alebo právnická osoba alebo jej organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla, ale napr. aj zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie jeho vozidla, ako aj stála prevádzkareň alebo iná organizačná zložka osoby s trvalým pobytom alebo sídlom v zahraničí. Predmetom dane je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N a O, ktoré sa používa v Slovenskej republike na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov. Základom dane pri osobnom automobile je zdvihový objem motora v cm3 a pri úžitkovom vozidle a autobuse ich celková hmotnosť v tonách a počet náprav. Prehľad priamych daní a sadzby daní

Dane priame Sadzba Daň z príjmu fyzických osôb 19 % 18 Daň z príjmu právnických osôb

19 % 19

Daň z nehnute ľností - z pozemkov 0,25 % zo základu dane (súčin výmery pozemkov

v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 1 zákona) (môže byť zvýšená v jednotlivých lokalitách max. na 5-násobok)

- zo stavieb 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy (môže byť zvýšená v jednotlivých lokalitách max. na 10-násobok)

- z bytov 0,033 eura za každý aj začatý m2 podlahovej plochy (môže byť zvýšená v jednotlivých lokalitách max. na 10-násobok)

18 Od 1. januára 2013 sa podľa návrhu vládnej novely zákona o dani z príjmov zavádza progresívne

zdaňovanie príjmov fyzických osôb s dvomi sadzbami dane (19 % a 25 %) , pričom vyššia z týchto sadzieb bude uplatňovaná pre fyzické osoby s nadštandardnými príjmami (v prípade zamestnanca hrubý mesačný príjem 3 311 eur v roku 2013).

19 Od 1 januára 2013 podľa návrhu vládnej novely zákona o dani z príjmov sadzba dane zo základu

dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 % (prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začne po 31. decembri 2012).

45/82

Daň z motorových vozidiel sadzby dane si určujú jednotlivé vyššie územné celky všeobecne záväzným nariadením

- osobné vozidlo v závislosti od objemu motora a regiónu - úžitkové a autobus závislosti od počtu náprav a hmotnosti naloženého

vozidla Daň z dedi čstva zrušená od 1. 1. 2004 Daň z darovania zrušená od 1. 1. 2004 Daň z prevodu a prechodu nehnute ľností

zrušená od 1. 1. 2005

5.1.2 Nepriame dane 5.1.2.1 Daň z pridanej hodnoty V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol 1. mája 2004 účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý vychádza z právnych predpisov Európskej únie upravujúcich uplatňovanie tejto dane. Daň z pridanej hodnoty je všeobecnou daňou zo spotreby. Zdaňujú sa všetky spotrebované tovary a služby percentuálnou sadzbou priebežnou metódou, to znamená u každého platiteľa tejto dane z jeho pridanej hodnoty. Na tovary a služby sa uplatňuje základná sadzba dane na tovary a služby 19 % 20 zo základu dane s výnimkou liekov a niektorých ďalších zdravotníckych tovaroch a s výnimkou tlačených kníh, brožúr, letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane 10 % zo základu dane. Hranica výšky obratu pre povinnú registráciu je 49 790 eur ro čne. Povinnosť byť platiteľom tejto dane sa týka širšieho okruhu osôb. Povinnosť zaregistrovať sa pre daň, nie však ako platitelia, majú podľa zákona spoločnosti, ak napríklad v rámci podnikania nadobúdajú tovar z iných členských krajín únie v hodnote vyššej ako 13 941,45 eur v priebehu kalendárneho roka. Osoby, ktoré požiadajú o tzv. „dobrovoľnú registráciu na DPH“, a taktiež rizikové subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči daňovému úradu, majú povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou. Daň sa platí mesačne alebo štvrťročne v závislosti od osoby platiteľa dane a výšky jeho obratu: a) Mesačnú daňovú povinnos ť majú všetci noví platitelia DPH a platitelia DPH,

ktorých obrat za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov je 100 000 eura a viac.

20 Dočasne - od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia

uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 % - sa uplatňuje základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane (do 31. decembra 2010 19 %)

46/82

b) Štvr ťročnú daňovú povinnos ť môžu mať platitelia DPH po uplynutí viac ako 12 mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stali platiteľmi, a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahli obrat 100 000 eur . 21

Ako dovoz tovaru sa zdaňuje len tovar dovezený z tretích štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie, pričom dovoz sa nemusí realizovať len do tuzemska, ale kamkoľvek na územie ES. Správcami dane pri dovoze tovaru sú colné orgány . Na vymeriavanie a výber dane pri dovoze tovaru sa vzťahuje colný kódex a iné platné colné predpisy. Vývoz tovaru do tretích štátov, t. j. mimo územia Európskej únie, je oslobodený od dane. Odoslanie alebo prepravenie tovaru na územie tretích štátov sa preukazuje písomným colným vyhlásením o prepustení do režimu vývoz a dokladom o preprave alebo odoslaní tovaru. V súvislosti s obchodovaním v rámci vnútorného trhu členských štátov ES sa tiež vymedzeným platiteľom dane ukladá povinnosť podávať súhrnný výkaz (súhrnné hlásenie) za obdobie kalendárneho mesiaca alebo kalendárneho štvr ťroka v závislosti od výšky príjmu pochádzajúceho z predaja tovarov alebo služieb do zahraničia. Daňové subjekty, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, doručujú finančnej správe podania elektronickými prostriedkami, a to buď prostredníctvom elektronickej podateľne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy. 5.1.2.2 Spotrebné dane Spotrebné dane sú špecifickými daňami zo spotreby určitých druhov tovarov. Zdaňujú sa vybrané druhy spotreby podľa príslušných smerníc EÚ. Zosúladením národnej legislatívy s právom EÚ sa napĺňa princíp voľného pohybu tovarov. Vo februári 2004 boli NR SR schválené nasledovné zákony o spotrebných daniach: • č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č.

467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. • č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva • č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína • č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov • č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Daňová povinnosť vo všeobecnosti vzniká uvedením tovaru do daňového voľného obehu, t.j. keď opustí daňový sklad. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac , ak tento zákon neustanovuje inak.

21 V prípade, že platitelia DPH v prebiehajúcom kalendárnom štvrťroku prekročia obrat 100 000 eur,

od nasledujúceho mesiaca musia uplatňovať mesačné zdaňovacie obdobie.

47/82

Ak je daňovým dlžníkom prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahraničných zástupcov alebo ak je daňovým dlžníkom oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma tovar v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové priznanie a v rovnakej lehote zaplati ť daň. Daňové priznanie je povinný podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu daňová povinnosť nevznikla. Princípy zdaňovania elektriny, uhlia a zemného plynu, ktoré boli zavedené od roku 2008 zákonom • č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene

a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov,

sú odlišné. Daňová povinnosť v prípade elektriny, uhlia a zemného plynu vzniká dňom dodania konečnému spotrebiteľovi alebo dňom vlastnej spotreby právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá nie je konečným spotrebiteľom. Nadväzne na daňové zvýhodnenie - oslobodenie elektriny, uhlia a zemného plynu od dane sa zákonom č. 609/2007 Z. z. zaviedol inštitút oprávneného spotrebiteľa. Oprávneným spotrebite ľom je právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená používať elektrinu, uhlie alebo zemný plyn oslobodené od dane, a ktorý musí na tieto účely požiadať o registráciu a vydanie povolenia na odber elektriny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala elektrinu, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu, alebo ktorá elektrinu, uhlie alebo zemný plyn spotrebovala. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a splatnos ť dane 25. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Registrované subjekty (daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ) sú povinné vies ť evidenciu v rozsahu potrebnom na správne určenie dodaného, resp. spotrebovaného množstva elektriny, uhlia alebo zemného plynu a výšky spotrebnej dane. 5.1.3 Zamedzenie dvojitého zdanenia Problematika dvojitého zdanenia je upravená v § 45 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení (ďalej len „zákon“). Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou da ňovou povinnos ťou príjmy zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva“), postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia pod ľa tejto zmluvy . Ak sa podľa zmluvy uplat ňuje metóda zápo čtu dane , daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou,

48/82

ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vy číslený ako rozdiel medzi príjmami zo závislej činnosti a poistným a príspevkami, ktoré je povinný platiť zamestnanec (alebo príspevkami na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu). Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie. Metóda vy ňatia príjmov sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Ak daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou, fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, vyplatila, poukázala alebo pripísala úrokový príjem v štátoch a závislých územiach podľa prílohy č. 3 zákona a preukázateľne zrazila daň z tohto úrokového príjmu v súlade s právnym aktom Európskeho spoločenstva upravujúcim zdaňovanie príjmov fyzických osôb z úspor v podobe výplat úrokov, započíta sa táto daň na úhradu dane do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa tohto zákona. Ak takto zrazená daň fyzickou osobou alebo právnickou osobou vrátane stálej prevádzkarne z úrokového príjmu je vyššia ako celková daňová povinnosť daňovníka, rozdiel sa považuje za daňový preplatok. Ak bola daňovníkovi súčasne zrazená z úrokového príjmu plynúceho zo zdrojov v zahraničí aj daň podľa zmluvy alebo daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj tohto príjmu, postupuje v tomto prípade pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa predchádzajúcich ustanovení. Krajiny, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sú uvedené na stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky: http://www.drsr.sk/drsr/slovak/legislativa/zamedzenie_dvojiteho_zdanenia/data/zoznam_zmluv_o_zdz.pdf.

49/82

5.1.4 Vrátenie dane osobám registrovaným k DPH 1. Vrátenie dane zahrani čnej osobe z iného členského štátu Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane, má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa § 55a odsekov 2 až 5 a § 55b až 55e zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žiadateľ z iného členského štátu pri podávaní žiadosti o vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách podľa zákona o dani z pridanej hodnoty platného v Slovenskej republike od 1. januára 2010 adresuje žiadosť o vrátenie dane v tuzemsku Daňovému úradu Bratislava, ale podáva ju ur čenému správcovi dane v štáte usadenia prostredníctvom elektronického portálu , ktorý ju potom elektronicky doručí Daňovému úradu Bratislava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur . Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur. Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu. Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou, ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane a daňový úrad žiada dodatočné informácie. 2. Podanie žiadosti tuzemca o vrátenie dane v inom členskom štáte Tuzemský platiteľ dane, ktorý žiada o vrátenie dane v inom členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, žiadosť o vrátenie dane adresovanú určenému správcovi dane v členskom štáte vrátenia dane elektronicky predloží Finan čnému riadite ľstvu Slovenskej republiky , ktoré ju elektronicky doručí do členského štátu vrátenia dane. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

50/82

3. Vrátenie dane zahrani čnej osobe z tretieho štátu Zahraničná osoba, ktorá nemá na území Európskeho spoločenstva sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa na území Európskeho spoločenstva obvykle nezdržiava, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane uplatnenej pri dovoze tovaru za podmienok uvedených v § 56 odsek 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Da ňovému úradu Bratislava . Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho roka, a to najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba z tretieho štátu podať, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur . Žiadosť sa podáva písomne na adresu: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova ulica 32, P.O.Box, 154, 850 00 Bratislava, Slovenská republika. Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť: a) originál faktúry vyhotovenej platiteľom v tuzemsku, v ktorej je uvedená suma dane v eurách, a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci platbu dane, b) potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, osvedčujúce, že zahraničná osoba z tretieho štátu je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok. Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. 5.1.5 Správa dane Daň z príjmov spravuje daňový úrad príslušný podľa miesta bydliska alebo sídla daňovníka. Daň z nehnute ľností spravuje obec, v ktorej katastri sa nehnuteľnosť nachádza. Daň z motorových vozidiel spravuje daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka, a ak ide o daňovníka, ktorý používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo v zahraničí, podľa trvalého pobytu alebo sídla daňovníka. Ak ide o daňovníka, ktorým je zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaný zamestnanec, správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o daňovníka, ktorým je stála

51/82

prevádzkareň alebo iná organizačná zložka osoby s trvalým pobytom alebo sídlom v zahraničí, správu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla stálej prevádzkarne alebo inej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Na zmenu miestnej príslušnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. Daň z pridanej hodnoty spravuje daňový úrad príslušný podľa miesta bydliska alebo sídla platiteľa dane; zahraničná osoba, ak začne v tuzemsku vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane z pridanej hodnoty, podáva žiadosť o registráciu Daňovému úradu Bratislava. Spotrebné dane z minerálnych olejov, z liehu, z piva, z vína, z tabaku a tabakových výrobkov, z elektriny, uhlia a zemného plynu spravuje colný úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby a trvalého pobytu fyzickej osoby. Ak právnická osoba nemá sídlo na území Slovenskej republiky alebo ak fyzická osoba nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, miestne príslušný je Colný úrad Bratislava. Prehľad nepriamych daní a sadzby daní

Nepriame dane Sadzba Daň z pridanej hodnoty - základná sadzba 19 % 22 - znížená sadzba (lieky a zdravotnícky tovar, knihy a brožúry)

10 %

Spotrebná da ň z liehu - základná sadzba 1 080 eur/hl - znížená sadzba (lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia)

540 eur/hl

Spotrebná da ň z piva - základná sadzba dane 3,587 eura/percento objemu alkoholu - znížená sadzba dane (pivo vyrobené v malom samostatnom pivovare)

2,652 eura/percento objemu alkoholu

Spotrebná da ň z vína - tiché víno 0 eur/hl - šumivé víno 79,65 eura/hl - šumivé víno s obsahom alkoholu nie viac ako 8,5 % objemu

54,16 eura/hl

- medziprodukty 84,24 eura/hl

22 Dočasne - od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia

uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 % - sa uplatňuje základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane (do 31. decembra 2010 19 %).

52/82

- fermentovaný nápoj 79,65 eura/hl Spotrebná da ň z tabakových výrobkov

- cigary, cigarky 77,37 eura/1 000 kusov - tabak 71,11 eura/kg - cigarety špecifická časť dane 59,50 eura/1 000 kusov +

percentuálna časť dane 23 % = min. 91 eur/1 000 kusov

Spotrebná da ň z minerálneho oleja

- motorový benzín 550,52 eura/1 000 l alebo 597,49 eura/1 000 l (podľa kódu)

- stredný olej 481,31 eura/1 000 l - plynový olej 386,40 eura/1 000 l - vykurovací olej 111,50 eura/1 000 kg - skvapalnené plynné uhľovodíky

a/ ako pohonná látka 182 eura/1 000 kg b/ ako palivo 0 eur/1 000 kg. Spotrebná da ň z elektriny, uhlia a zemného plynu

- elektrina 1,32 eura/MWh - uhlie 10,62 eura/t - zemný plyn 9,36 eura/MWh – pohonná látka

1,32 eura/MWh – palivo na výrobu tepla 5.1.6 Osobitný odvod 5.1.6.1 Osobitný odvod vybraných finan čných inštitúcií (banková da ň) Banková da ň bola na Slovensku zavedená od 1. januára 2012 zákonom č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k zabráneniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu Slovenskej republiky a hospodárstvo Slovenskej republiky v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky. Zákon stanovuje povinnosti platenia odvodu pre platiteľa odvodu, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, taktiež výšku odvodu a spôsob jeho platenia. Základom pre výpo čet odvodu je suma pasív banky vykazovaných v súvahe znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu.

53/82

Správcom odvodu je Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty; ak banka nemá sídlo v pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, správcom odvodu je miestne príslušný daňový úrad, v pôsobnosti ktorého má banka sídlo. Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0, 4 %. Odvod je banka povinná uhrádzať v štyroch štvrťročných splátkach vo výške jednej štvrtiny sadzby. 5.1.6.2 Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach Pre právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v regulovaných oblastiach, a to v oblasti energetiky, poisťovníctva a zaisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, elektronickej komunikácie, zaobchádzania s liekmi, poštových služieb, doprave na dráhe, verejných vodovodov a verejných kanalizácii a leteckej dopravy bol s účinnosťou od 1. septembra 2012 zákonom č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedený osobitný odvod ako jedno z opatrení na spravodlivejšie a ekonomicky efektívnejšie rozdelenie bremena vplyvov globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Zákon stanovuje povinnosť platenia osobitného odvodu, výšku a spôsob jeho platenia, ako aj správu osobitného odvodu. Odvodovým obdobím je každý kalendárny mesiac účtovného obdobia, v ktorom má regulovaná osoba oprávnenie na výkon činnosti v regulovaných oblastiach. Základom odvodu je výsledok hospodárenia vykázaný za to účtovné obdobie, v ktorom regulovaná osoba má oprávnenie na výkon činnosti v regulovaných odvetviach; tento základ odvodu sa použije k tým odvodovým obdobiam, ktoré patria do účtovného obdobia, za ktoré bol vykázaný. Suma základu odvodu , od ktorej vzniká povinnosť platiť odvod, je 3 000 000 eur. Odvod sa vypočíta ako súčin sadzby odvodu a sumy základu odvodu, ktorá prevyšuje sumu základu odvodu. Sadzba odvodu pre regulovanú osobu je 0,00363. Odvod a nedoplatok zo zúčtovania odvodov sa uhrádzajú v eurách na účet uvedený na webovom sídle finančného riaditeľstva Prehľad osobitných odvodov a sadzby odvodov

Osobitný odvod

Sadzba

Osobitný odvod vybraných finan čných inštitúcií

0, 4 % zo základu odvodu

Osobitný odvod

0,00363

54/82

z podnikania v regulovaných odvetviach

(odvod sa vypočíta ako súčin sadzby odvodu a sumy základu odvodu, ktorá prevyšuje 3 000 000eur)

5.2 Sociálne poistenie a zdravotné poistenie

5.2.1 Sociálne poistenie Sociálne poistenie, t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie - starobné a invalidné, ďalej úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti vykonáva od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.. Od 1. januára 2005 Sociálna vykonáva aj činnosti v rámci starobného dôchodkového sporenia – predovšetkým vyberá príspevky, postupuje ich dôchodkovým správcovským spoločnostiam a registruje zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Povinnému nemocenskému poisteniu podliehajú a) zamestnanec 23, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo

územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok 44,2 %24 z priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza aktuálnemu kalendárnemu roku.

Tieto osoby zároveň podliehajú dôchodkovému poisteniu 25. Poisteniu v nezamestnanosti podlieha zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený; SZČO sa môže poistiť v nezamestnanosti dobrovoľne. Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a

23 Od 1. januára 2013 zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia

a poistenia v nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak nie je poberateľom starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku

24 Od 1. januára 2013 12-násobok 50 % z priemernej mesačnej mzdy 25 Od 1. januára 2013 zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj

a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov okrem žiaka strednej školy do 18 rokov s mesačným príjmom do 66 eur

b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku

55/82

suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. 5.2.1.1 Samostatne zárobkovo činná osoba Samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) v roku, v ktorom začne/začala podnikať, nevzniká povinnosť prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ani platiť poistné na sociálne poistenie. SZČO, ktorá začala/začne podnikať iba v roku 2012, povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (NP) a dôchodkové poistenie (DP) môže vzniknúť od 1. júla 2013 (dovtedy sa SZČO môže prihlási na NP a DP dobrovoľne). Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenia vzniká SZČO po dosiahnutí určitej hranice hrubého príjmu v predchádzajúcom období. V tom prípade platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity určeným percentom z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 44,2 % 26 z priemernej mesa čnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza aktuálnem u kalendárnemu roku . Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná:

- prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do

ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku

- oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie

povolenia na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt, zmenu štátu, na ktorého území vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť do ôsmich dní od zmeny týchto skutočností.

5.2.1.2 Zamestnávate ľ Zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. Zamestnávateľ za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný predovšetkým:

26 Od 1. januára 2013 SZČO najmenej vo výške 50 %

56/82

- prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou sociálnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca (aj keď zamestnáva len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,

- prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, a odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení,

- zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového

sporenia, ak poistný vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch, - prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

zamestnanca, ktorý je fyzickou osobou, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely podľa osobitného predpisu pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce a odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu

Zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie zákona o sociálnom poistení. 5.2.1.3 Sociálne zabezpe čenie ob čana EÚ na území SR V súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva (ďalej len „nariadenie“) na osoby, na ktoré sa nariadenie uplatňuje, vzťahujú právne predpisy len jedného členského štátu. V zmysle všeobecného pravidla uvedeného v článku 13.2 (b) nariadenia sa na osobu samostatne zárobkovo činnú na území jedného členského štátu vzťahuje legislatíva tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu. Z uvedeného vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá vykonáva prácu na území Slovenskej republiky, podlieha v zmysle vyššie uvedeného článku v oblasti sociálneho zabezpečenia slovenským právnym predpisom, to znamená, že sa na ňu vzťahuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za predpokladu,

57/82

že daná osoba nepodlieha právnym predpisom iného členského štátu v dôsledku uplatnenia niektorého z osobitných pravidiel určenia uplatniteľnej legislatívy. Výnimku zo všeobecného pravidla tvoria osobitné pravidlá týkajúce sa napr. vyslania a zvyčajného výkonu samostatnej zárobkovej činnosti na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ. Na základe článku 14a ods. 1 písm. a) nariadenia na osobu zvyčajne samostatne zárobkovo činnú na území členského štátu, ktorá vykonáva prácu na území iného členského štátu, sa naďalej vzťahujú právne predpisy prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov. Samostatne zárobkovo činná osoba o uplatnenie vyslania žiada príslušnú inštitúciu vysielajúceho členského štátu. V prípade, že dotknutá osoba spĺňa podmienky vyslania, príslušná inštitúcia jej o tom vydá potvrdenie - formulár E 101. Je potvrdením o tom, že daná osoba počas výkonu samostatnej zárobkovej činnosti na území iného členského štátu aj naďalej podlieha právnym predpisom vysielajúceho členského štátu, a teda je oslobodená od platenia príspevkov v štáte, v ktorom dočasne vykonáva svoju prácu. Na osobu zvyčajne samostatne zárobkovo činnú na území dvoch alebo viacerých členských štátov sa vzťahuje legislatíva toho členského štátu, na ktorého území má bydlisko, ak vykonáva nejakú časť svojej činnosti na území tohto členského štátu (článok 14a ods. 2 nariadenia). V nariadení v článku 1 písm. h) sa pojem bydlisko definuje ako miesto, kde sa osoba zvyčajne zdržiava, kde má rodinu, majetok, okruh svojich záujmov. Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, oznámi túto situáciu inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, na ktorého území má bydlisko. Ak sa na osobu zvyčajne samostatne zárobkovo činnú na území dvoch alebo viacerých členských štátov vzťahuje systém štátu bydliska, príslušná inštitúcia vydá danej osobe formulár E 101. S osobou uvedenou v článku 14a ods. 2 nariadenia sa na účely uplatnenia legislatívy určenej v súlade s týmto ustanovením zaobchádza tak, akoby celú svoju profesionálnu činnosť alebo činnosti vykonávala na území daného členského štátu. Vzhľadom na to, že nariadenie Rady (EHS) č.1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva bolo viackrát zmenené, doplnené a aktualizované, a aby sa zohľadnil nielen vývoj na úrovni Spoločenstva vrátane rozsudkov Súdneho dvora, ale tiež aby sa zohľadnili zmeny právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni, sa od 1. mája 2010 nahrádza nariadením Rady (EHS) č. 883/2004 z 29. apríla 2004, o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré súčasne modernizuje a zjednodušuje pravidlá voľného pohybu osôb.

58/82

Pre správnu a jednotnú aplikáciu práva EÚ v oblasti určovania príslušnosti k právnym predpisom, Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracovala príručku z názvom "Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v EÚ, EHP a Švajčiarsku", tzv. Posting Guide (http://www.employment.gov.sk/urcovanie-prislusnosti-pravnych-predpisov-udelovanie-vynimky.html). Cieľom tejto príručky je poskytnúť rozličným praktickým a administratívnym úrovniam, ktoré sa podieľajú na realizácii konkrétnych ustanovení Spoločenstva, platný pracovný nástroj, ktorý ma pomôcť inštitúciám, zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri určovaní, právne predpisy ktorého členského štátu sa uplatňujú za daných okolností.

Viac informácií o sociálnom zabezpečení migrujúcich pracovníkov je možné nájsť na: http://www.employment.gov.sk/. 5.2.2 Zdravotné poistenie Zdravotné poistenie upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Fyzickým osobám s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky verejné zdravotné poistenie vzniká narodením. Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť alebo je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky, je povinne verejne zdravotne poistená na území SR, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii. Platiť poistné na zdravotné poistenie má povinnosť samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnanec, zamestnávateľ, štát za poistencov štátu, samoplatitelia 27. Za podmienok ustanovených v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov verejné zdravotné poistenie na území SR vykonávajú tieto zdravotné poisťovne: - Všeobecná zdravotná poisťovňa - Zdravotná poisťovňa DÔVERA - UNION – zdravotná poisťovňa 5.2.2.1 Samostatne zárobkovo činná osoba

27 Od 1. januára 2013 sa podľa návrhu vládnej novely zákona zavádza nový platiteľ poistného –

platiteľ dividend. Platiteľ dividend je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vypláca dividendy.

59/82

Osoba s trvalý pobytom na území SR, ako aj osoba bez trvalého pobytu na území SR má po získaní oprávnenia k podnikaniu, povinnosť do ôsmich dní oznámiť zmenu platiteľa poistného. Oznámenie vykoná predložením dokladov o získaní oprávnenia k podnikaniu s vyplnením tlačiva „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“. Okrem uvedenej povinnosti má osoba bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky aj povinnosť prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne na tlačive „Prihláška/odhláška poistenca“ a to do ôsmich dní odo dňa získania oprávnenia k podnikaniu. Povinne verejne zdravotne poistené sú osoby – cudzí štátni príslušníci - ktoré na území SR vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť a nie sú zdravotne poistené v inom členskom štáte EÚ. Verejne zdravotne poistená nie je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ktorá je zdravotne poistená v cudzine okrem členských štátov a vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo v Slovenskej republike, činnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, činnosť člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby alebo činnosť spoločníka s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo člena družstva. Takáto fyzická osoba nemá nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z. z.. Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je povinná od začiatku podnikania vypočítať, platiť a odvádzať pravidelne mesačne preddavky na poistné. Preddavky je začínajúca SZČO povinná platiť v minimálnej výške, ktorá je určená sadzbou poistného (14 % alebo u osoby zdravotne postihnutej 7 %) z minimálneho základu (44, 2 % 28 z priemernej mesačnej mzdy); od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roku SZČO platí preddavky percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. 5.2.2.2. Zamestnávate ľ Ak má fyzická osoba (SZČO) alebo právnická osoba svojich zamestnancov (stačí jedného), stáva sa ich zamestnávateľom, a preto vo vzťahu k zdravotnej poisťovni vystupuje ako platite ľ poistného – zamestnávateľ, na ktorého prechádzajú všetky povinnosti, ktoré je povinný ako zamestnávateľ za svojich zamestnancov voči zdravotnej poisťovni plniť. Ide predovšetkým o povinnosť oznámiť zmenu platiteľa poistného za svojich zamestnancov pri začatí a ukončení ich pracovného pomeru, zasielanie mesačných výkazov o výške preddavkov za zamestnancov, ako aj pravidelné odvádzanie preddavkov. Pokiaľ právnická osoba nemá ani jedného zamestnanca, vo vzťahu k zdravotnej poisťovni (a k zdravotnému poisteniu vôbec) nemá žiadne povinnosti. Uvedené vyplýva zo samotného princípu zdravotného poistenia - zdravotne môžu poistené byť iba fyzické osoby. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia

28 Od 1. januára 2013 SZČO najmenej vo výške 50 %

60/82

Ročné zúčtovanie poistného vykonávajú príslušné zdravotné poisťovne. Pre správne oznámenie výsledkov ročného zúčtovania, ako aj pre správne vyplatenie preplatkov z ročného zúčtovania je nevyhnutné, aby si poistenci a platitelia poistného plnili oznamovacie povinnosti. Poistenci sú povinní oznamovať: - zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, - zmenu alebo vznik platiteľa poistného, - skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť

preukaz poistenca, - skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho

poistné (napr. začiatok a ukončenia štúdia, poberania materskej alebo rodičovského príspevku).

Platitelia – SZČO a zamestnávatelia sú povinní oznamovať: - zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, - zmenu identifikačného čísla, - zmenu čísla bankového účtu, - vykazovať výšku preddavkov za zamestnancov, - prihlasovať a odhlasovať zamestnancov, - nahlasovať skutočnosti, ak sa samoplatiteľ resp. SZČO počas roka stal

poistencom štátu (napr. poberanie rodičovského príspevku, práceneschopnosť). 5.2.2.3 Zdravotná starostlivos ť poskytovaná ob čanom EÚ na území SR Poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom z iných členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska a Islandu sa v Slovenskej republike po 1. máji 2004 riadi nariadením Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva a nariadením Rady (ES) č. 574/72, ktorým sa ustanovuje postup na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1408/71. V oblasti zdravotného poistenia je to už vyššie uvedený zákon o zdravotnom poistení (č. 580/2004 Z. z.). Pri stanovení povinností voči zdravotnému poisteniu v SR u osoby začínajúcej samostatnú zárobkovú činnosť v SR je potrebné najskôr vždy stanoviť štát uplatniteľnej legislatívy. To znamená stanoviť, predpismi o sociálnom zabezpečení (vrátane zdravotného poistenia) ktorého členského štátu sa bude SZČO riadiť. Pokiaľ bude naďalej podliehať predpisom štátu pôvodu, resp. v odôvodnených prípadoch predpisom iného, tretieho členského štátu, takáto osoba nebude mať voči slovenskej zdravotnej poisťovni žiadne povinnosti. Ak však bude osoba podliehať legislatíve SR, budú sa na ňu vzťahovať identické povinnosti ako na SZČO pochádzajúcu zo SR. Stanovenie štátu uplatniteľnej legislatívy sa riadi čl.13 až 17 nariadenia 1408/71, pričom platí, že:

61/82

- Na osobu, ktorá je SZČO na území jedného členského štátu, sa vzťahujú právne predpisy tohto členského štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu. Z uvedeného vyplýva, že ak je osoba SZČO na území SR, musí tu byť aj zdravotne poistená a platia pre ňu povinnosti uvedené v zákone o zdravotnom poistení.

- Osoba, ktorá je obvykle SZČO na území dvoch alebo viacerých členských štátov,

podlieha právnym predpisom členského štátu, na území ktorého má bydlisko, ak vykonáva časť svojej činnosti na území tohto členského štátu. Ak nevykonáva žiadnu činnosť na území členského štátu, na území ktorého má bydlisko, podlieha právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva svoju hlavnú činnosť. Kritériá, ktoré sa používajú pri určovaní hlavnej činnosti, sú ustanovené v článku 98 nariadenia.

- Osoba, ktorá je SZČO na území SR a súčasne je zamestnaná na území iného

členského štátu, v súlade s čl. 14c nariadenia v prípadoch uvedených v prílohe VII, medzi ktoré patrí aj SR, podlieha právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť, pričom ak vykonáva túto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, tieto právne predpisy sa určia podľa článku 14 ods. 2 alebo 3 nariadenia a podlieha súčasne aj právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, t.j. SR. Pričom, ak vykonáva túto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, právne predpisy sa určia podľa článku 14a ods.2, 3 alebo 4. článku 14d (5) nariadenia.

Nariadenie Rady (EHS) č.1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva sa od 1. mája 2010 nahrádza nariadením Rady (EHS) č. 883/2004 z 29. apríla 2004, o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

5.3 Legislatívna úprava

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov (účinnosť čl. I. do 31.12.2012) Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov

62/82

Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 311/2001 Z. z. , Zákonník práce v znení neskorších predpisov Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení predpisov Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení predpisov Vyhláška MZ SR č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení predpisov Zákon NR SR č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov Zákon č. 199/2004 Z. z., Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

63/82

6 Verejné obstarávanie Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov upravuje: a) zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných

prác, zákaziek na poskytnutie služieb, b) súťaž návrhov a c) správu vo verejnom obstarávaní. Zákazka na účely tohto zákona je zmluva s peňažným plnením uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru (kúpa, lízing, kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia), uskutočnenie stavebných prác (uskutočnenie stavebných prác, vypracovanie projektovej dokumentácie alebo uskutočnenie stavby) alebo poskytnutie služby. (1) Zákazka je nadlimitná, podlimitná, podprahová alebo s nízkou hodnotou v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky. (2) Nadlimitná zákazka je, ak predpokladaná hodnota zákazky sa rovná alebo je vyššia ako a) 130 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru zadávanú verejným obstarávateľom, ktorým je Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi; pre verejného obstarávateľa na úseku obrany, ak ide o zákazku na dodanie tovaru uvedeného v prílohe č. 4 zákona o verejnom obstarávaní, b) 200 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru zadávanú verejným obstarávateľom, ktorým je obec, vyšší územný celok, právnická osoba, alebo združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden z verejných obstarávateľov; pre verejného obstarávateľa na úseku obrany, ak ide o zákazku na dodanie tovaru neuvedeného v prílohe č. 4 zákona o verejnom obstarávaní, c) 130 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom, ktorým je Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi, okrem zákazky na poskytnutie služby uvedenej v písmene e), d) 200 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom, ktorým je obec, vyšší územný celok, právnická osoba, alebo združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden z verejných obstarávateľov, e) 200 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v kategórii výskum a vývoj, kategórii telekomunikačné služby podľa spoločného slovníka obstarávania (ďalej len „slovník obstarávania“) zodpovedajúce kódom CPC 7524, 7525, 7526 a služby uvedenej v prílohe č. 3 zákona o verejnom obstarávaní zadávanú verejným obstarávateľom,

64/82

f) 400 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby zadávanú obstarávateľom a o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, g) 5 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác. (3) Podlimitná zákazka je, ak predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako a) 40 000 eur, ak ide o civilnú zákazku na dodanie tovaru alebo o civilnú zákazku na poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom a o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, b) 200 000 eur, ak ide o civilnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác zadávanú verejným obstarávateľom a o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác zadávanú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. (4) Podprahová zákazka je, ak predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 3 a súčasne a) rovnaká alebo vyššia ako 10 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom, b) rovnaká alebo vyššia ako 20 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác zadávanú verejným obstarávateľom. a) rovnaká alebo vyššia ako 30 000 EUR, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom, b) rovnaká alebo vyššia ako 120 000 EUR, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác zadávanú verejným obstarávateľom. (5) Zákazka s nízkou hodnotou zadávaná verejným obstarávateľom je, ak: a) predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit určený pre podprahovú zákazku v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy a b) ak sa zmluva uzaviera na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Pri zadávaní nadlimitných zákaziek a pri zadávaní podlimitných zákaziek je zavedená povinnosť používania elektronických aukcií. Postupy vo verejnom obstarávaní sú: a) verejná súťaž, b) užšia súťaž, c) rokovacie konania,

65/82

d) súťažný dialóg. Verejná sú ťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Užšia sú ťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Rokovacie konania sú postupy, v rámci ktorých verejný obstarávateľ a obstarávateľ rokuje s vybratým uchádzačom alebo vybratými uchádzačmi o podmienkach zákazky. Rokovacie konanie môže byť so zverejnením alebo bez zverejnenia. Rokovacie konanie so zverejnením sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky a na rokovanie. Rokovacím konaním bez zverejnenia nemožno uzavrieť rámcovú dohodu. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, s ktorými vedie dialóg, s cieľom vypracovať jedno alebo viac vhodných riešení spĺňajúcich požiadavky verejného obstarávateľa, na ktorých základe sú vybratí záujemcovia vyzvaní na predloženie ponuky.

Úrad pre verejné obstarávanie so sídlom v Bratislave je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie. Úrad vypracúva koncepcie verejného obstarávania a pripravuje programy odbornej prípravy a preškoľovania, vykonáva štátnu správu v oblasti verejného obstarávania, vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním a spolupracuje s Európskou komisiou a zabezpečuje plnenie informačných povinností voči Európskej komisii. Okrem iných vydáva v elektronickej podobe vestník, v ktorom sa uverejňujú oznámenia používané vo verejnom obstarávaní, zoznam podnikateľov a zmeny v ňom. Úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Úrad pri výkone dohľadu najmä: a) rozhoduje o námietkach uchádzačov, záujemcov, účastníkov alebo osôb, ktoré sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté obstarávaním,

b) rozhoduje o námietkach orgánu štátnej správy, ak boli obstarávaním poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie,

c) vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek a kontrolu súťaže návrhov organizovaných kontrolovaným,

d) ukladá pokuty za správne delikty. Bližšie informácie nájdete na www.uvo.gov.sk.

66/82

7 Zdroje financovania podnikov na Slovensku

Malé a stredné podniky na Slovensku majú rôzne zdroje financovania. MSP môžu byť financované zo súkromných a verejných zdrojov, z interných a externých zdrojov.

7.1 Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania

7.1.1 Fondy rizikového kapitálu

Rizikový kapitál (venture capital) sú prostriedky na financovanie inovatívnych podnikov v rôznom štádiu rozvoja – od začiatku činnosti, cez rozvojovú fázu až po obdobie expanzie. Investor rizikového kapitálu získa dohodnutú časť základného imania podniku (či už vo forme obchodného podielu alebo akcie) výmenou za poskytnutie finančných zdrojov.

Rizikový kapitál na Slovensku reprezentujú tieto spoločnosti: Fond Fondov, s.r.o., RMS Mezzanine, a.s., SAEF - Slovak American Enterprise Fund, GCP gamma capital partners consulting s.r.o., VENCORP Slovakia a.s., Enterprise Investors, Arca Capital Slovakia, a.s.

Spoločnosť Fond fondov (www.fondfondov.sk), s.r.o. bola založená NARMSP už v roku 1994 a bola financovaná z národného programu PHARE. Finančné prostriedky fondu umožnili vznik a rozvoj mnohých malých a stredných podnikov. V roku 1995 sa spoločnosť stala jedným zo zakladajúcich členov SLOVCA - Slovenskej asociácie rizikového kapitálu a členom EVCA – európskej venture kapitálovej asociácie. V súčasnosti Fond fondov, s.r.o. zastrešuje fungovanie siedmich fondov rizikového kapitálu s rozdielnymi investičnými stratégiami.

• Fond štartovacieho kapitálu vytvorený v roku 1995 sa neskôr, vzhľadom na výborné výsledky transformoval na revolvingový fond. Investične je fond zameraný na malé a stredné podniky na celom území Slovenskej republiky.

• Regionálny fond štartovacieho kapitálu bol založený v roku 2003 a jeho prostriedky sú určené pre rozvoj malých a stredných podnikateľov v banskobystrickom, žilinskom, košickom a prešovskom kraji.

• Fond SISME začal svoju činnosť koncom roka 2005. Jeho prostriedky sú určené pre inovatívne projekty z oblasti priemyselnej výroby, výrobných a obchodných služieb a nových technológií z celého územia Slovenskej republiky.

• Fond Seed Capital, k.s. má samostatnú právnu subjektivitu od roku 2006. Finančné prostriedky fondu sú určené na investovanie do novo zakladaných, mladých a inovatívnych malých a stredných podnikov. Geografické zameranie fondu je na celé územie Slovenskej republiky.

• Slovenský Rozvojový Fond, a.s. bol otvorený v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou, a.s. 30.6.2006 s cieľom podporiť podnikateľské prostredie na Slovensku a súčasne zhodnotiť vložené finančné prostriedky. Je určený pre fungujúce spoločnosti nachádzajúce sa vo fáze rozvoja z celého územia SR.

• Slovenský rastový kapitálový fond, a.s. začal svoju činnosť v roku 2008. Cieľové spoločnosti fondu sú malé a stredné podniky v Slovenskej republike,

67/82

ktoré sa nachádzajú v rôznych fázach ich rozvoja. Fond INTEG je v súčasnosti neaktívny.

Viac informácií na stránke: www.fondfondov.sk 7.1.2 Mikropôži čkový program NARMSP

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania od roku 1997 realizuje Mikropôžičkový program. Cieľom tohto programu je napomáhať rozvoju malého a stredného podnikania, zvyšovať zamestnanosť v regiónoch Slovenska a riešiť problém prístupu malých a začínajúcich podnikateľov ku kapitálu. V roku 2010 bol Mikropôžičkový program v zmysle uznesenia vlády SR č. 64 zo dňa 27.01.2010 pozastavený a zároveň schválený nový Mikropôžičkový program.

Mikropôžičku v zmysle nových podmienok bude možné použiť na obstaranie hnuteľného a nehnuteľného investičného majetku, rekonštrukciu prevádzkových priestorov, nákup potrebných zásob, surovín či tovaru, ako aj na úhradu nákladov na nákup vstupov nevyhnutných na zabezpečenie technologických procesov vo výrobe alebo v službách poskytovaných podnikateľom. Minimálna výška mikropôžičky bude vo výške €2 500, maximálna vo výške €50 000. Doba splatnosti je stanovená od 6 mesiacov do 4 rokov.

V súčasnosti na strane NARMSP prebieha príprava implementácie zmien

v postupoch nového Mikropôžičkového programu. Viac informácií na stránke: http://www.nadsme.sk/

7.2 Slovenská záru čná a rozvojová banka, a.s. (SZRB)

Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. (SZRB) je podpornou bankou

zameranou najmä na podporu a rozvoj malého a stredného podnikania na Slovensku, podporuje tiež mestá a obce a obnovu bytových domov. Vlastníkom a výlučným akcionárom SZRB je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR. Poslaním SZRB je podporovať a rozvíjať malé a stredné podnikanie na Slovensku, s cieľom hľadať priestor na trhu tam, kde komerčné banky z rôznych dôvodov nevstupujú, alebo vstupujú len s limitovaným objemom zdrojov.

Na splnenie poslania využíva banka okrem svojich úverových produktov aj

partnerskú spoluprácu s komerčnými bankami a ostatnými inštitúciami podporujúcimi cieľový segment.

Produkty SZRB sa orientujú na podporu rozvoja a stabilizáciu podnikania: • poskytovaním bankových záruk na úvery - predovšetkým tým podnikateľom,

ktorí nemajú dostatočné zabezpečenie za úver, alebo sú pre komerčné banky rizikovejší, ale tie majú záujem ich za určitých podmienok financovať. Základný princíp poskytovania záruk na úvery spočíva v rozložení rizika medzi SZRB, klienta a partnerský subjekt,

• poskytovaním úverov – úvery sú predovšetkým určené pre poľnohospodárov, malé a stredné podniky, mladých ľudí počas vysokoškolského štúdia a po

68/82

ukončení štúdia. SZRB poskytuje žiadateľom o podporu z eurofondov tiež možnosť získať úver na predfinancovanie prípravy a realizácie projektov.

Viac informácií na stránke www.szrb.sk.

7.3 Klub podnikate ľských anjelov Slovenska

Klub podnikateľských anjelov Slovenska (ďalej len „KPAS“) je neformálnou

iniciatívou Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Združenia mladých podnikateľov Slovenska a Hospodárskych novín.

KPAS združuje popredných najmä slovenských podnikateľov a manažérov, ktorí majú záujem investovať svoje skúsenosti, čas a peniaze do nádejných podnikateľských zámerov. V rámci svojej činnosti KPAS spolupracuje s partnermi, ktorých primárnym poslaním je podpora rozvoja inovácií a rozvoja podnikania.

Poslaním Klubu podnikateľských anjelov Slovenska je v dlhodobom horizonte

prispieť k rozvoju trhu neformálneho rizikového kapitálu v SR, vďaka čomu sa zlepší prístup podnikateľov k financovaniu svojich inovatívnych podnikateľských nápadov. Viac informácií na stránke: http://www.businessangels.sk.

Združenie mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS) bolo založené v roku 2010 ako organizácia združujúca slovenských podnikateľov do 40 rokov. Jeho cieľom je podporovať mladú generáciu podnikateľov formou výmeny skúseností, pomoci s financovaním úvodných fáz podnikania, identifikácie bariér v podnikaní mladých ľudí a prezentácie úspešných príklady podnikateľskej praxe. Súčasťou aktivít ZMPS je aj vytváranie prepojení a budovanie kontaktov, v rámci ktorého sa snaží hľadať a oslovovať aj zahraničných partnerov. Viac informácií na stránke: http://www.zmps.sk.

7.4 Štátna pomoc

Zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov

Za podmienok určených zákonom, osobitnými zákonmi ako napr. zákon o Exportno-importnej banke, právnymi predpismi Európskeho spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc, sa štátna pomoc môže poskytnúť na podporu: a/ hospodárskeho rozvoja regiónov, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka alebo v ktorých je vysoká nezamestnanosť, b/ uskutočnenia významného projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnych nedostatkov vo fungovaní hospodárstva, c/ rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, d/ kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva.

Štátna pomoc sa môže poskytnúť na rozvoj regiónov, na vzdelávanie zamestnancov a na podporu zamestnanosti, na výskum a vývoj, na životné prostredie, pre MSP, na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach, pre oceliarsky priemysel, pre lodiarsky priemysel, pre automobilový priemysel, pre

69/82

priemysel syntetických vlákien, na podporu rudného baníctva a uhoľného baníctva, na podporu dopravy.

Priamou formou štátnej pomoci je najmä: - dotácia, - príspevok, - grant, - úhrada úrokov alebo časti úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi, - úhrada časti úveru, - návratná finančná výpomoc.

Nepriamou formou štátnej pomoci je najmä: - prevzatie štátnej záruky alebo bankovej záruky, - poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných

sankciách podľa osobitného predpisu, - predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu ako je trhová

cena, - poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu, - odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.

Štátna pomoc sa môže poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako

individuálna štátna pomoc. Žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci z prostriedkov ŠR sa podávajú vecne príslušnému ministerstvu alebo právnickej osobe, prostredníctvom ktorej sa tieto prostriedky poskytujú. Viac informácií na stránke http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4458 Zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v z. n.p.

Tento zákon ustanovuje podmienky podpory regionálneho rozvoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, ktorými sú samosprávne kraje, pri poskytovaní tejto podpory.

Koneční prijímatelia prostriedkov môžu byť podnikateľské subjekty, obce a nimi založené právnické osoby alebo združenia obcí, samosprávne kraje a nimi zriadené právnické osoby, neziskové organizácie a iné právnické osoby, ktoré o ne požiadajú a predložia projekt, podľa ktorého sa majú uskutočniť opatrenia obsiahnuté v operačných programoch, v regionálnych operačných programoch, v sektorových operačných programoch, v programoch hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja a v programoch hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce.

Na zabezpečenie využívania finančných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti

hospodárskej a sociálnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráce bola týmto zákonom zriadená Agentúra na podporu regionálneho rozvoja. Viac informácií na http://www.mpsr.sk/index.php?navID=47&sID=67&navID2=2

70/82

7.5 Financovanie zo zdrojov EÚ

7.5.1 Štrukturálne fondy a kohézny fond Prostriedky Kohézneho fondu a Štrukturálnych fondov pre Slovenskú republiku na roky 2007-2013 boli určené podľa Národného strategického referenčného rámca 2007 – 2013 nasledovne: • Kohézny fond (KF) 3 898 738 563 EUR • Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) 5 962 278 231 EUR • Európsky sociálny fond (ESF) 1 499 603 156 • Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD)1 996 908 078 EUR • Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFF) 13 579 929 EUR

Cieľom Kohézny fondu je podpora zaostalejších oblastí. Cieľovou jednotkou kohézneho fondu je štát. Štrukturálne fondy sú zamerané na plnenie cieľov stanovených v zmluvách zakladajúce Európske spoločenstvá, ktorých čerpanie sa uskutočňuje prostredníctvom národných inštitúcii. Centrálnym koordinačným orgánom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Viac informácii na stránke: www.nsrr.sk 7.5.2 Iniciatíva JEREMIE JEREMIE (Joint European Resources for Micro and Med ium Enterprises) – spoločná iniciatíva Európskej komisie, Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu (EIF) na podporu prístupu malých a stredných podnikov k financiám v európskych regiónoch – JEREMIE. Hlavným cieľom iniciatívy je poskytnutie rizikového kapitálu inovatívnym MSP s dobrým podnikateľským plánom a inovačnou myšlienkou s komerčným potenciálom. Implementácia JEREMIE v SR zahŕňa dlhové nástroje (bankové záruky a úvery) a kapitálové nástroje (rizikový kapitál), ktoré sa poskytujú MSP nepriamo, prostredníctvom vybraných finančných sprostredkovateľov (komerčné banky, manažéri fondov rizikového kapitálu). Nástroje rizikového kapitálu sa primárne zameriavajú na podporu aplikovaného výskumu a vývoja a prenosu technologických poznatkov do praxe. JEREMIE je na Slovensku implementované prostredníctvom Slovenského záručného a rozvojového fondu, s.r.o., ktorého aktivity riadi Európsky investičný fond. JEREMIE Slovensko disponuje zdrojmi vo výške 100 miliónov EUR, ktoré pochádzajú z troch operačných programov (Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Operačný program Výskum a vývoj, Operačný program Bratislavský kraj) a sú určené na podporu MSP formou návratných finančných nástrojov. Celkový rozpočet holdingového fondu JEREMIE bude použitý cez finančných sprostredkovateľov na tieto nástroje:

- nástroje rizikového kapitálu v objeme 31 mil. EUR - portfóliové záruky v objeme 49,7 mil. EUR - portfóliový úver zdieľaného rizika vo výške 13,3 mil. EUR.

71/82

Pre nástroj portfóliové záruky vyhlásil Európsky investičný fond v auguste 2011 výzvu pre výber finančných sprostredkovateľov. V súčasnosti prebiehajú negociácie medzi EIF a finančnými sprostredkovateľmi, pričom výsledkom by malo byť podpísanie prvých zmlúv s úspešnými finančnými sprostredkovateľmi. Prvých žiadateľov o finančné prostriedky pre podporu MSP je možné očakávať začiatkom 1. štvrťroka 2013. V júni 2012 vyhlásil EIF výzvu pre nástroj rizikového kapitálu. Výzva je adresovaná finančným sprostredkovateľom, ktorí budú investovať do MSP. Nástroj portfóliové úvery je v štádiu prípravy, pričom EIF v súčasnosti vykonáva „market testing“ s cieľom zistiť dopyt na trhu pre tento nástroj. Viac informácií na stránke: http://www.szrf.sk/ 7.5.3 Komunitárne programy Rámcový program na podporu konkurencieschopnosti a inovácií 2007 -2013

(CIP - Competitivness and Inovation Framework Programme) - bol založený s cieľom prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v Spoločenstve, vývoju znalostnej spoločnosti a trvalo udržateľnému rozvoju založenom na vyváženom hospodárskom raste. Rozpočet programu je 3,6 mld. EUR a zahŕňa tri špecifické programy: 1. Program pre podnikanie a inováciu (EIP - Enterpreneurship and Inovation Programme) 2. Program podpory politiky informačných a komunikačných technológii (ICT Policy Support Programme) podporuje ciele novej integrovanej stratégie i2010 - Európska informačná spoločnosť 2010, 3. Inteligentná energia pre Európu (Intelligent Energy Europe Programme) Viac informácií na stránke: http://ec.europa.eu/cip/index_en.htm Siedmy rámcový program pre oblas ť výskumu (Seventh Research Framework Program)

Cieľom FP7 je posilniť inovačné kapacity Európskych malých a stredných podnikov a ich príspevku k vývoju nových produktov založených na nových technológiách a nových trhoch, tým, že sa im poskytne pomoc pri outsourcingu výskumu, zvýšením ich výskumného úsilia, rozšírením ich sietí, lepším využitím ich výskumných výstupov a získaného technologického know-how. Viac informácií na stránke: http://cordis.europa.eu/fp7/home_en.html 7.5.4 Programové obdobie 2014 - 2020

Štrukturálne fondy Slovenská republika sa v súčasnosti aktívne zapája do procesu prípravy

a schvaľovania politiky súdržnosti EÚ 2014 - 2020 s cieľom presadzovať národné a regionálne záujmy SR.

Hlavným negociátorom za SR pri príprave legislatívnych a strategických

dokumentov EÚ a SR pre politiku súdržnosti po roku 2013 je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR pre

72/82

agendu finančného riadenia a auditu. Národným koordinátorom pre spracovanie a negociácie hlavného strategického dokumentu SR na využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ po roku 2013 je 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Viac informácií na stránke: http://www.nsrr.sk/sk/programove-obdobie-2014---2020/

Komunitárne programy Program pre konkurencieschopnos ť podnikov a malé a stredné podniky

2014 – 2020 (COSME - Programme for the Competitiveness of Enterprises and SMEs)

Program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky 2014 – 2020 (COSME) bude svojím zameraním nadväzovať na predchádzajúce aktivity uskutočňované v rámci programu na podporu konkurencieschopnosti a inovácií CIP. Program s plánovaným rozpočtom 2,5 miliardy EUR bude podporovať činnosti zamerané na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikateľov k financiám, zlepšenie rámcových podmienok pre podnikanie s cieľom zvýšiť konkurenčnú schopnosť a udržateľnosť podnikov a uľahčenie prieniku na zahraničné trhy. Viac informácií na stránke: http://ec.europa.eu/cip/cosme/index_en.htm

7.6 Ďalšie národné zdroje na podporu financovania MSP:

- banky: Tatra banka, Slovenská sporiteľňa, OTP banka, Poštová banka, VÚB

banka, UniCredit banka, ČSOB banka, VOLKSBANK, mBank, Commerzbank, Prima banka, Citibank, atď.

- EXIMBANKA SR podporuje slovenských vývozcov, ktorí sú podnikateľským

subjektom so sídlom alebo s trvalým pobytom na území SR, a ktorí za zmluvne dohodnutých podmienok vyrábajú a/alebo vyvážajú tovary a služby prevažne slovenského pôvodu.

73/82

8 Export

8.1 Zahrani čný obchod SR

Obchod medzi Slovenskom a ďalšími krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru, t.j. EÚ – 27 a Island, Nórsko, Lichtenštajnsko je slobodný a nepodlieha clu. Na základe spoločnej colnej politiky Slovensko spolu s ďalšími krajinami EÚ uplatňujú spoločný colný sadzobník ako aj spoločné clo Únie voči krajinám mimo EÚ.

Vývoj slovenského hospodárstva je vzhľadom na svoju proexportnú orientáciu vo významnej miere ovplyvnený vývojom globálnej ekonomiky. Otvorenosť slovenskej ekonomiky meraná podielom zahraničného obchodu k HDP dosiahla v roku 2011 175,6 %. Vývoj celkového dovozu a vývozu tovarov vykazuje od vstupu Slovenska do EÚ medziročné prírastky, s výnimkou roku 2009, kedy sa celková zahranično-obchodná výmena SR v dôsledku hospodárskej krízy medziročne znížila.

Celkový vývoz tovarov zo SR v roku 2011 podľa semidefinitívnych údajov Štatistického úradu SR medziročne vzrástol o 18 % na hodnotu 56 959,9 mil. Eur. Celkový dovoz tovarov dosiahol hodnotu 55 984,8 mil. Eur a v porovnaní s rokom 2010 sa zvýšil o 17,9 %. Saldo zahraničného obchodu v roku 2011 bolo aktívne a dosiahlo objem 975,1 mil. Eur.

V rámci hlavných ekonomických zoskupení sa v roku 2011 zvýšil vývoz do krajín EÚ o 18,7 % (tvoril 84,7 % celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 19,1 % (na celkovom vývoze SR sa podieľal 86,7 %). Dovoz z krajín EÚ sa zvýšil o 17,1 % (tvoril 64,6 % z celkového dovozu) a z krajín OECD o 14,2 % (na celkovom dovoze SR sa podieľal 61,7 %).

Najvýznamnejšími obchodnými partnermi Slovenska sú krajiny ako Nemecko, Česká republika, Poľsko, Ruská federácia, Maďarsko, Rakúsko a Francúzsko. Medziročne najviac v roku 2011 vzrástol vývoz do Nemecka o 23,9 %, Českej republiky o 24,7 %, Poľska o 17,4 %, Maďarska o 27 %, Rakúska o 22,1 %, ale aj do Číny o 53,5 %. Na strane dovozu tovaru sa v rámci najvýznamnejších krajín zvýšil dovoz z Nemecka o 19 %, Ruskej federácie o 32,7 %, Českej republiky o 17,8 %, Kórejskej republiky o 10,5 %, Číny a Poľska zhodne o 13,8 %.

Najvýznamnejšie aktívne saldo bolo v zahranično-obchodnej činnosti Slovenska v roku 2011 dosiahnuté s Rakúskom (2 663,9 mil. Eur), Nemeckom (2 560 mil. Eur), Českou republikou (2 517,5 mil. Eur), Poľskom (1 934,2 mil. Eur), Maďarskom (1 858 mil. Eur), Francúzskom (1 802,5 mil. Eur) a Spojeným kráľovstvom (1 379,1 mil. Eur). Naopak najvyššie pasívne saldo sa dosiahlo s Ruskou federáciou (4 112,7 mil. Eur), Kórejskou republikou (4 086,1 mil. Eur), Čínou (1 828,5 mil. Eur), Taiwanom (817,3 mil. Eur), Japonskom (775,7 mil. Eur), Malajziou (213,4 mil. Eur), Indiou (137,9 mil. Eur) a Ukrajinou (135,8 mil. Eur).

74/82

Teritoriálna štruktúra zahrani čného obchodu v roku 2011

Teritoriálna štruktúra vývozu SR v roku 2011

Maďarsko7,2%

Poľsko7,3%

Česká republika14,5%

Francúzsko

6,4%

Ostatné krajiny 32,4%

Nemecko20,2%

Taliansko5,0%

Rakúsko7,0%

Teritoriálna štruktúra dovozu SR v roku 2011

Čína5,9%

Poľsko3,9%

Nemecko16,0%

Ostatné krajiny41,5%

Maďarsko4,0%

Ruská federácia

11,0%

Česká republika10,2%

Kórejská republika

7,5%

Zdroj: Štatistický úrad SR, spracované NARMSP

V tovarovej štruktúre celkového vývozu (podľa tried HS) tvorili v roku 2011

rozhodujúci podiel stroje, prístroje, elektrické zariadenia, prístroje na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku (32 %), vozidlá, lietadlá, plavidlá a dopravné zariadenia (21,9 %), základné kovy a výrobky zo základných kovov (12,3 %) a nerastné výrobky (6,9 %). V roku 2011 výraznejšie vzrástol vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb o 1 569 mil. Eur, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, iných ako surových o 990 mil. Eur, telefónnych súprav vrátane telefónov pre celulárnu sieť a ostatné bezdrôtové siete o 540,9 mil. Eur, častí a súčastí motorových vozidiel o 424,4 mil. Eur.

Rozhodujúci podiel v tovarovej štruktúre celkového dovozu tvorili stroje, prístroje,

elektrické zariadenia, prístroje na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku (29,0 %), nerastné výrobky (15,7 %), vozidlá, lietadlá, plavidlá a dopravné zariadenia (11,9 %) a základné kovy a výrobky zo základných kovov (9,9 %). Medziročne najviac vzrástol dovoz ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, surových o 1 048,6 mil. Eur, častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel o 1 012,9 mil. Eur, telefónnych súprav vrátane telefónov pre celulárnu sieť a ostatné bezdrôtové siete o 959,3 mil. Eur, ropných plynov a ostatných plynných uhľovodíkov o 476,8 mil. Eur a výrobkov s tekutými kryštálmi o 275,3 mil. Eur.

V zahranično-obchodnej výmene Slovenska pretrváva dominantné postavenie

veľkých podnikov. Hoci veľké podniky (s počtom zamestnancov 250 a viac) tvoria len niečo viac ako 3 % z celkového počtu podnikateľských subjektov (11 268), ktoré vykonávali v roku 2010 vývozné operácie, ich podiel na celkovom vývoze predstavoval 61,9 %. Na strane dovozu tvoril podiel veľkých podnikov 2,4 % z celkového počtu podnikateľských subjektov (20 576) a 56,6 % podiel na celkovom objeme dovezeného tovaru. Napriek významnému postavenie malých a stredných

75/82

podnikov v ekonomike SR, ich podiel na celkovom objeme vývozu tovarov v roku 2010 predstavoval len 30,9 % a dovoze 43,4 %.

Medzi najvýznamnejších exportérov Slovenska patria: VOLKSWAGEN

SLOVAKIA, Samsung Electronics, KIA Motors Slovakia, PCA Slovakia, SLOVNAFT a U.S. Steel Košice.

8.2 Proexportná politika Slovenskej republiky

Proexportná politika Slovenskej republiky na roky 2008-2013 konkrétnymi opatreniami podporuje slovenských vývozcov, ktorí sú podnikateľským subjektom so sídlom alebo s trvalým pobytom na území SR, a ktorí za zmluvne dohodnutých podmienok vyrábajú a/alebo vyvážajú tovary a služby prevažne slovenského pôvodu. Opatreniami slúžiacimi na realizáciu cieľov proexportnej politik sú:

� zjednodušenie podmienok obchodu, � určenie teritoriálnych priorít, � zabezpečenie jednotnej propagácie SR, � zvýšenie prílevu zahraničných investícií, � skvalitnenie inštitucionálneho rámca, � ďalšie programy s proexportným účinkom, � zvýšenie vývozu služieb a � rozšírenie finančných služieb pre slovenský export.

Do realizácie jednotlivých cieľov proexportnej politiky sú zapojené všetky

inštitúcie podieľajúce sa na podpore exportu, ako Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré v zmysle zákona 575/2001 Z.z. v z.n.p. riadi zastupiteľské úrady SR, koordinuje presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov SR v zahraničí a zabezpečuje jednotnú prezentáciu SR v zahraničí, Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré vytvára zahranično-obchodnú politiku Slovenska, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, EXIMBANKA SR, SARIO, SZRB, SOPK, NARMSP a ďalšie.

8.2.1 Ministerstvo zahrani čných vecí a európskych záležitostí SR

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (SR) je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa podieľa na tvorbe jednotnej štátnej zahraničnej politiky, uskutočňuje túto politiku, vykonáva v rozsahu svojej pôsobnosti štátnu správu a plní ďalšie úlohy ustanovené v ústavných zákonoch, zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

V súlade so svojimi zákonnými kompetenciami plní Ministerstvo zahraničných

vecí a európskych záležitostí SR najmä tieto úlohy: • riadi a usmerňuje realizáciu zahraničnej politiky a koordinuje jednotné

uplatňovanie záujmov SR vo vzťahu k zahraničiu,

76/82

• koordinuje a vyhodnocuje aktivity a informácie ostatných rezortov spojených s presadzovaním zahraničnopolitických záujmov SR,

• riadi zastupiteľské úrady SR (veľvyslanectvá, generálne konzuláty, stále misie pri medzinárodných organizáciách, slovenské inštitúty),

• v zahranično-ekonomickej oblasti sa podieľa na usmerňovaní vonkajších ekonomických vzťahov, vrátane poskytovania a prijímania zahraničnej pomoci a podpory proexportnej politiky,

• spolupracuje s cudzími zastupiteľskými úradmi v SR a napomáha rozvíjaniu ich stykov s ústrednými orgánmi a inštitúciami SR,

• pripravuje ponuku prezentácie slovenskej kultúry a umenia v zahraničí prostredníctvom zastupiteľských úradov, generálnych konzulátov a slovenských inštitútov v zahraničí,

• podieľa sa na príprave, schvaľovaní a vykonávaní kultúrnych dohôd a programov spolupráce z hľadiska zahranično-politických záujmov a priorít SR.

Viac informácií na stránke http://www.mzv.sk/

8.2.2 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a ob chodu (SARIO)

SARIO je agentúrou na podporu investícií a obchodu, ktorá predstavuje nosný prvok systému vládnej podpory exportu. Agentúra SARIO sa okrem iného usiluje o podporu exportných aktivít slovenských podnikateľských subjektov vo výraznej miere tak, aby sa táto podpora odrážala signifikantným spôsobom na ukazovateľoch zahraničného obchodu Slovenska.

Hlavné aktivity agentúry SARIO v oblasti podpory exportu sú: • poskytovanie konzultačného a vzdelávacieho servisu zameraného na podporu

exportu slovenských výrobkov, s dôrazom na začínajúcich exportérov, • sprostredkovanie konkrétnej ponuky slovenských výrobkov na zahraničné trhy

a zahraničných dopytov do tuzemského podnikateľského prostredia, • efektívna spolupráca so strategickými obchodnými partnermi, ktorí majú

identické poslanie, • účasť na slovenských a zahraničných veľtrhoch a výstavách s cieľom aktívnej

propagácie slovenského podnikateľského prostredia, slovenských výrobcov a ich výrobkov,

• organizovanie a sprevádzanie podnikateľských misií v zahraničí a na Slovensku,

• vytváranie atraktívnych teritoriálnych a sektorovo orientovaných projektov, zameraných na podporu hospodárskej spolupráce a rozvoj kooperačných aktivít,

• aktívna participácia pri príprave medzivládnych a medzirezortných komisií, • výmena informácií a spolupráca s partnerskými zahraničnými organizáciami, • sústreďovanie informácií o zahraničných trhoch, medzinárodných tendroch,

výstavách a iných atraktívnych podujatiach v zahraničí. Viac informácií na stránke www.sario.sk

77/82

8.2.3 Exportno-importná banka Slovenskej republiky (EXIMBANKA SR)

EXIMBANKA SR je jediným priamym finančným nástrojom štátu využívaným pri podpore exportu. Jej hlavným cieľom je zvýšenie konkurenčnej schopnosti slovenských vývozcov tovarov a služieb na medzinárodných trhoch. Pozitívne vplýva na rast zahraničnoobchodnej výmeny a na zamestnanosť. Umožňuje slovenským exportérom realizovať vývozy do teritórií s vyššou mierou rizika krajiny, a to aj pri veľkých projektoch s dlhým odkladom splatnosti. Podporuje investovanie v zahraničí, predovšetkým pri zakladaní spoločných podnikov.

EXIMBANKA SR ponúka celú škálu finančných produktov spojených s vývozom, predovšetkým úverové poistenie, financovanie a záruky. Na strane importu je to dovoz technológií, ktoré v konečnom dôsledku umožňujú vývoz kvalitnejšej produkcie s vysokou mierou pridanej hodnoty. Viac informácií na stránke www.eximbanka.sk

8.2.4 Slovenská záru čná a rozvojová banka (SZRB)

SZRB začala svoju činnosť v roku 1991. Vychádzala pri tom z osvedčených mechanizmov a pozitívnych skúseností zahraničných obdobných inštitúcií. SZRB je podpornou bankou zameranou najmä na podporu a rozvoj malého a stredného podnikania na Slovensku, podporuje tiež mestá a obce a obnovu bytových domov. Vlastníkom a výlučným akcionárom SZRB je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR. Poslaním SZRB je podporovať a rozvíjať malé a stredné podnikanie na Slovensku, s cieľom hľadať priestor na trhu tam, kde komerčné banky z rôznych dôvodov nevstupujú, alebo vstupujú len s limitovaným objemom zdrojov. Na splnenie poslania využíva banka okrem svojich úverových produktov aj partnerskú spoluprácu s komerčnými bankami a ostatnými inštitúciami podporujúcimi cieľový segment. Viac informácií na stránke www.szrb.sk.

8.2.5 Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK )

Slovenská priemyselná a obchodná komora je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom SNR č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v z.n.p., ktorá vyvíja činnosť na podporu a ochranu podnikania svojich členov v tuzemsku a v zahraničí. Na Slovensku je v súčasnosti aktívnych niekoľko desiatok bilaterálnych obchodných komôr (Francúzsko-slovenská obchodná komora, Americká obchodná komora, Britská obchodná komora, Slovensko-talianska obchodná komora, apod.), ktoré podporujú exportné a investičné aktivity. Viac informácií na stránke www.sopk.sk.

8.2.6 Národná agentúra pre rozvoj malého a strednéh o podnikania (NARMSP)

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania sa zameriava na podporu rozvoja a rastu MSP. Úlohou agentúry je posilniť konkurencieschopnosť sektora v rámci spoločného trhu EÚ a na trhoch tretích krajín prostredníctvom

78/82

stimulácie rastu sektora, internacionalizácie a uľahčenia prístupu MSP ku kapitálovým zdrojom. Odbor medzinárodných aktivít agentúry sa podieľa na podpore slovenského exportu poskytovaním odborného poradenstva a informácií o vnútornom trhu Európskej únie a o jej politikách, organizovaním kooperačných podujatí a podporovaním účasti MSP na medzinárodných podujatiach.

NARMSP, ako člen siete Enterprise Europe Network, poskytuje nasledovné informácie, poradenstvo a služby na podporu spolupráce a internacionalizácie MSP:

• informovanie a zvyšovanie povedomia o politikách, legislatíve a iniciatívach EÚ cielených a ovplyvňujúcich najmä MSP,

• poskytovanie informácií a poradenstva o príležitostiach, ktoré poskytuje podnikateľom jednotný európsky trh tovarov a služieb,

• zvyšovanie účasti MSP na tvorbe politiky EÚ a získavanie spätnej väzby na pripravovanú alebo už existujúcu legislatívu od podnikateľov pre Európsku komisiu pomocou on-line konzultácií a panelových diskusií,

• podpora rozvoja cezhraničných aktivít a spolupráce MSP.

Prostredníctvom Databázy pre vyhľadávanie partnerov (BCD – Business Cooperation) a kooperačných podujatí umožňuje slovenským malým a stredným podnikom nájsť si partnerov na zahraničnú spoluprácu aj mimo Európy. Viac informácií na stránke www.nadsme.sk

79/82

9 Ochrana duševného vlastníctva Spôsob ochrany duševného vlastníctva – nehmotného majetku rieši štát prostredníctvom národných a medzinárodných zákonov. Gestorom právnych predpisov a medzinárodných zmlúv na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorými je Slovenská republika viazaná, je Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ÚPV SR) so sídlom v Banskej Bystrici. Vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany:

1. vynálezov, 2. úžitkových vzorov, 3. topografií polovodičových výrobkov, 4. dizajnov, 5. ochranných známok, 6. označení pôvodu výrobkov a 7. zemepisných označení.

ÚPV SR vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie, sprístupňuje ho verejnosti a pôsobí ako špecializované stredisko patentových informácií na Slovensku.

9.1 Patent

Na vynálezy, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné, sa môžu udeľovať patenty. Patentovať je možné nielen nové výrobky, zariadenia a technológie, ale aj chemicky vyrobené látky a liečivá. Doba platnosti patentu je 20 rokov od podania patentovej prihlášky. Je možnosť registrácie patentu na základe národnej prihlášky, podaním európskej patentovej prihlášky na ÚPV SR alebo priamo na Európskom patentovom úrade alebo podaním jedinej medzinárodnej prihlášky (PCT) na ÚPV SR alebo priamo do Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) so sídlom v Ženeve. ÚPV SR vedie centrálny Register patentov na stránke http://registre.indprop.gov.sk/registre/searchForm.do?lang=sk&register=p Poplatky: http://www.indprop.gov.sk/?patenty-spravne-poplatky

9.2 Úžitkový vzor

Úžitkový vzor je forma právnej ochrany nových priemyselne využiteľných technických riešení, ktoré sú výsledkom vynálezcovskej činnosti z akejkoľvek oblasti techniky. Zákon dáva možnosť prihlasovateľovi úžitkového vzoru uplatniť právo prednosti zo skoršie podanej patentovej prihlášky alebo európskej patentovej prihlášky. Ochrana úžitkovým vzorom trvá 4 roky od podania prihlášky úžitkového vzoru a môže byť na základe žiadosti majiteľa úžitkového vzoru ešte dvakrát predĺžená, vždy o 3 roky. Táto ochrana je teda ideálna pre predmety s kratšou životnosťou. Úžitkový vzor je možné prihlásiť do zahraničia prostredníctvom národnej prihlášky úžitkového vzoru alebo medzinárodnej prihlášky (PCT), ktorá je spravovaná WIPO so sídlom v Ženeve. ÚPV SR vedie centrálny Register úžitkových vzorov na stránke http://registre.indprop.gov.sk/registre/searchForm.do?lang=sk&register=uv. Poplatky: http://www.indprop.gov.sk/?uzitkove-vzory-spravne-poplatky

80/82

9.3 Dizajny

Medzi základné podmienky na zápis dizajnu do registra a vydanie osvedčenia patrí svetová novosť a osobitý charakter dizajnu. Zápis dizajnu platí 5 rokov odo dňa podania prihlášky dizajnu. Dobu platnosti zápisu dizajnu je možné predĺžiť na celkovú dobu 25 rokov. Dizajnom sa chráni vonkajšia úprava výrobku. Inštitút zapísaného dizajnu nechráni technickú, konštrukčnú, funkčnú, materiálovú alebo inú podstatu výrobku, hoci by táto bola z vyobrazení zrejmá v konkrétnom vyhotovení alebo i zovšeobecnená. Ochranu dizajnu v zahraničí môže slovenský subjekt získať podaním prihlášky dizajnu priamo na príslušnom zápisnom mieste priamo v krajine, v ktorej sa ochrana požaduje. Medzinárodnú ochranu dizajnov upravuje Haagska dohoda o medzinárodnom prihlasovaní priemyselných vzorov a modelov z roku 1925, avšak SR nie je jej zmluvnou stranou. V rámci Európskej únie môže byť prihláška zapísaného dizajnu Spoločenstva (RCD) podaná priamo na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) alebo aj v podateľni Úradu priemyselného vlastníctva. ÚPV SR vedie centrálny Register dizajnov na stránke http://registre.indprop.gov.sk/registre/searchForm.do?lang=sk&register=vz. Poplatky: http://www.indprop.gov.sk/?dizajny-spravne-poplatky

9.4 Topografie polovodi čových výrobkov

V zmysle národných právnych predpisov sú chránené topografie polovodičových výrobkov (tzv. silikónových čipov), ktoré sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti pôvodcu, a ktoré nie sú v priemysle polovodičových výrobkov bežné. Topografia polovodičových výrobkov je séria akokoľvek zafixovaných alebo zakódovaných vzájomne súvisiacich zobrazení, znázorňujúca trojrozmerné usporiadanie vrstiev, z ktorých sa polovodičový výrobok skladá. Doba trvania ochrany topografie sa skončí uplynutím 10 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom ochrana topografie vznikla. Poplatky: http://www.indprop.gov.sk/?spravne-poplatky

9.5 Ochranné známky

Ochranná doba zapísanej ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania prihlášky ochrannej známky. Na žiadosť majiteľa ochrannej známky je možné ochrannú dobu predlžovať obnovou zápisu po zaplatení správneho poplatku vždy na ďalších 10 rokov. V súčasnosti existujú tri spôsoby ako získať ochranu ochrannej známky v zahraničí: podaním národnej prihlášky priamo do krajiny alebo krajín, v ktorých má prihlasovateľ záujem získať ochranu, podaním prihlášky na Medzinárodnom úrade pri WIPO so sídlom v Ženeve priamo alebo prostredníctvom ÚPV SR alebo aj podaním prihlášky ochrannej známky Spoločenstva (CTM) priamo na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) alebo tiež v podateľni ÚPV SR, ktorý ju zašle do OHIM do 14 dní. ÚPV SR vedie centrálny Register ochranných známok na stránke http://registre.indprop.gov.sk/registre/searchForm.do?lang=sk&register=oz. Poplatky: http://www.indprop.gov.sk/?ochranne-znamky-spravne-poplatky

9.6 Ochrana ozna čenia pôvodu a zemepisného ozna čenia

Označením pôvodu alebo zemepisným označením je možné chrániť poľnohospodárske výrobky a potraviny, víno, liehoviny, minerálne vody, remeselné výrobky a iné výrobky, na ktorých výslednú kvalitu alebo vlastnosti vplývajú prírodné podmienky alebo sú spojené s vymedzeným zemepisným územím tradíciou,

81/82

povesťou, majú dobré meno, ktoré je možné prisúdiť práve zemepisnému pôvodu. Poľnohospodárske výrobky a potraviny je možné zapísať a chrániť len na úrovni Európskeho spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z 20. marca 2006. Prihláška označenia pôvodu alebo zemepisného označenia sa podáva písomne na ÚPV SR. Žiadosť o zápis označenia pôvodu do medzinárodného registra Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve sa zakladá na zápise a ochrane označenia pôvodu na národnej alebo regionálnej úrovni. Centrálny register je na stránke http://www.upv.sk/index2.php?lang=sk&idd=19&idd2=1912. Poplatky: http://www.indprop.gov.sk/?oz-spravne-poplatky Viac informácií o ochrane duševného vlastníctva na Slovensku na stránke www.indprop.gov.sk.

82/82

Kontaktné údaje:

Oddelenie analýz podnikateľského prostredia Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Miletičova 23 821 09 Bratislava 2 Slovenská republika Telefón: + 421 2 5024 4500 Fax: + 421 2 5024 4501 e-mail: [email protected] web: www.nadsme.sk www.enterprise-europe-network.sk

Podnikanie Na Slovensku 2012

Documents

Transcript of Podnikanie Na Slovensku 2012