Parlamentný Kuriér - 2014 / CCXXVI. - CCXXVII.

1. lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnASOPIS

Z NRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKurir

CCXXVI. CCXXVII. SLO 2014

CCXXVI. CCXXVII. slo 2014

PARLAMENTN KURIRasopis z Nrodnej rady Slovenskej republiky

Mesank, ronk XXII

Vydavate: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o.v spoluprci s Nrodnou radou SR, Vldou SR a Prezidentskou kancelriou SRAdresa redakcie: Seberniho 1, 821 03 Bratislava 2Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: [email protected]

[email protected](fredaktor)[email protected] (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrovan MK SR . EV4085/10ISSN 13350307

fredaktor: Frantiek Nagy

Redakcia: Anna KomovRbert Kotian

Zuzana Stankov Marta Tomaoviov Peter Zemank Redakn kruh: Tibor Bastrnk Helena Mezensk Bibina Riapoov Peter Osusk Ivan tefanec Jana itanskJazykov redaktorka: Jitka Madarsov [email protected] riadite: Frantiek NagyAsistentka riaditea: Magdalna Horkov 0903 766 995 Inzercia: 0903 715 585

Riadite pre obchod a marketing: Marin Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTla: WELTPRINT, BratislavaGrafick prava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, archv redakcie Predplatn a objednvky na uverejneniereklamy prijma:Slovensk nrodn reklamn a propaganagentra, s. r. o.Seberniho 1, 821 03 Bratislava 2

Cena jednho vtlaku bez DPH 6,60 EUR

slo tu 2629002985/1100DI SK2020399458

Foto na titulnej strane: Karneval v DsseldorfeFoto: TASR

OBSAHPredseda vldy SREurpska nia je pripraven pomc Ukrajine (R. Fico) 2Slovensko-talianska spoluprcaSpolone podnikajme spen kroky v Eurpe 2(Rozhovor s J. E. R. Martinim)Energetika na SlovenskuKvalita produkcie ns rad k svetovej pike (Rozhovor s M. Bolognom) 4Modern Koice maj trendov spaovu (Kosit, a. s.) 5Energetika nie je podnikateskm poom pre kadho (A. Kian) 10ilinsk teplrensk na ceste obnovy a modernizcie (M. Hrobrik) 11Preije jadro? (Rozhovor s M. iakovou) 18Plyn ako najvznamnej energetick zdroj budcnosti 29(Rozhovor s J. Klepom)Ministerstvo hospodrstva SRZa nami s vsledky pred nami alia prca 6(Rozhovor s T. Malatinskm)Rozvoj hospodrskych vzahov (Rozhovor s P. Pavlisom) 12Na uspokojovanie dopytu s potrebn zmeny 14(Rozhovor s D. Petrkom)Slovensko a integrcia eurpskych energetickch trhov 16(Rozhovor s J. Holjenkom)Jednou z hlavnch priort je energetick efektvnos 21(Rozhovor s J. Petroviom)Zujem a prnos projektov (Rozhovor s B. Huslicom) 23Tendencie vo vvoji vvoznej produkcie (Rozhovor so . Rozkoplom) 24Stretnutie po roku a pol... (Rozhovor s P. Antalkom) 27Eurpska niaVytenie kurzu na nzkouhlkov rast (C. Hedegaard) 20Centrum pre vskum obnovitench zdrojovPome lepie uplatnenie energetickej efektvnosti 31azavedenie istej energie? (Rozhovor s D. Lukikom)Nrodn rada SRHospodrstvo, chlieb n kadodenn 35(Rozhovor s lenmi Vboru NR SR pre hospodrske zleitosti)Ptrosia socilna politika 55(Rozhovor s lenmi Vboru NR SR pre socilne veci)Hdam kadia s... (Rozhovor s lenmi Vboru NR SR 57pre verejn sprvu a regionlny rozvoj)Rok 2013 a oakvania v roku 2014 oami poslancov 61(Rozhovor s poslancami NR SR)Ministerstvo obrany SRModernizcia ozbrojench sl je naou prioritou 42(Rozhovor s M. Glvom)Veda a vskumPodpora domceho zbrojrskeho priemyslu v praxi (I. Plichta) 44rad vldy SRRok 2013 bol rokom OPIS (Rozhovor s N. Molnrom) 45ak ns ete vea silia a dlh cesta (Rozhovor s P. Kopakom) 46Ministerstvo financi SRImplementcia projektov (Rozhovor s P. Bojanskm) 47Aktulny stav v oblasti informanej bezpenosti vo verejnej sprve v SR 51(J. Hochmann)Nrodn agentra pre sieov a elektronick slubystredn portl verejnej sprvy slovensko.sk 48(Rozhovor s I. Itvnffym)Ministerstvo kolstva SRDigitalizcia v kolstve (Rozhovor s . imekom) 49Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SRZkon a zamestnanos (Rozhovor s B. Ondruom) 53Glosy poznmky esejeKto do druhho kola s Robertom Ficom? (R. Kotian) 63Parlamentn dennkPo ns potopa alebo drme si palce? (R. Kotian) 65

www.parlamentnykurier.sk

P R E D S E D A V L D Y S R

2

Situcia na Ukrajine je neprehadn adoch-dza keskalcii naptia. Medzinrodn spoloen-stvo sa zatia zhoduje na tom, e vzniknut okol-nosti treba riei diplomatickou apolitickou ces-tou.

Po zasadnut Bezpenostnej rady SR m Slo-vensko zujem svoj postoj voi Ukrajine koordi-nova spartnermi vE. Ministri zahraninchvec E na mimoriadnom stretnut prijali spolo-n vyhlsenie, vktorom sa odsudzuje konanieRus kej federcie na Ukrajine. Niet pochb, e zostrany Ruskej federcie dolo kagresii ak poru-eniu medzinrodnho prva. Naou prvou priori-tou vak je nedovoli al rast naptia aprelieva-nie tejto situcie z Krymu do alch oblast.

Vsvislosti snepokojmi na Ukrajine musSlovensko dba aj na ochranu vlastnch nrod-nch zujmov. Najviac ns znepokojuje to, e bymohlo djs kohrozeniu dodvok plynu, ropyaropnch vrobkov na zemie Slovenska aohro-zen me by aj tranzit cez Slovensko do zpad-nej Eurpy. Slovensko m vslade smedzin-rodnmi predpismi zsoby ropy na 95 dn plnejprevdzky azsoby plynu nm vystaia na tyria p mesiacov.

Ku komplikcim by mohlo djs aj na slo-vensko-ukrajinskej hranici. Na zem Ukrajinyje pomerne vek poet neleglnych migrantov,ktor by mohli vyui nedostatky pri ochrane hra-nice zo strany Ukrajiny. Preto je ochrana sloven -sko-ukrajinskej hranice jednou znaich najvy-ch priort. Znen ochrana alebo zven mieratolerancie zo strany ukrajinskch bezpenostnchsl me spsobi zvenie migranho toku zt-chto reginov. Bezpenostn rada SR preto roz-hodla, e vkon na slovensko-ukrajinskej hranicibude vtajnom reime posilnen. Nemem ko-mentova, oak opatrenia ide, ale ide nm oto,aby sme zabrnili neleglnej migrcii cez nauhranicu aurobili opatrenia, ktor bud chrni z-ujmy Slovenska vregine bezprostredne pri hra-nici. Situcia vprihraninej oblasti je zatia po-kojn, no Slovensko urobilo vetky kroky, ktorvtakejto situcii urobi me, aby bolo pripraven

na okolnosti, ktor by zeskalcie naptia naUkrajine mohli vznikn.

Slovensko poskytlo Ukrajine humanitrnu po-moc aj zdravotn starostlivos na naom zempre zranench obanov Ukrajiny. Vsasnostinie je zven poet iadost ovza na Slovenskoalebo slovensk obianstvo atie vetci registro-van slovensk obania na Ukrajine s vporiad-ku.

Ldri E na mimoriadnom summite vBruseliostro odsdili rusk vojensk aktivity na Krymeadohodli sa na pozastaven rokovan ouvonenvzovho reimu pre Rusko.

Eurpska rada aktulne udalosti na Ukrajinepovauje za poruenie medzinrodnho prvaaodsudzuje takto poruenie ukrajinskej suvere-nity azemnej integrity zo strany Ruskej feder-cie. Eurpska rada zrove vyzva Rusko nastiahnutie svojich vojakov sp na zkladne aia-da ho, aby umonilo medzinrodnm pozorova-teom vstpi na Krym. Predstavitelia E sazhodli na tom, e krzu na Kryme treba rieiokamitm zaatm vyjednvan medzi KyjevomaMoskvou. Pokia takto prstup neprinesieuvonenie naptia, s pripraven alie opatrenia,ako cestovn obmedzenia, zmrazovania tov izruenie nasledujcich summitov E Rusko.

Eurpska nia pome Ukrajine aj finanne.Slovensk vlda bude s finannou pomocouUkrajine shlasi len pod podmienkou, e nebudema iadny vplyv na ttny rozpoet SR. Akko-vek pomoc zfondov E je mon len vtedy, aksa predtm iniciuje pika zMedzinrodnhomenovho fondu.

Na mimoriadnom summite Eurpskej rady sazastnil aj ukrajinsk premir Arsenij Jaceuk.Hovoril som s nm ododvkach plynu zo Slo-venska na Ukrajinu prostrednctvom reverznhotoku. Slovensk strana na tejto monosti pracujeu niekoko mesiacov, no Ukrajinci neprili pod-psa memorandum ospoluprci, ktor by maloreverzn tok z prvnej strnky umoni. Pretosom sa ukrajinskho premira sptal, i vie ga-rantova, e ukrajinsk plynov opertor sa budesprva tandardne ai je pripraven podpsazmluvy medzi spolonosou Eustream aukrajin-skm opertorom. Premir Jaceuk ma ubezpeil,e dochdza kvmene vedenia prslunch ply-nrenskch spolonost na Ukrajine ae urobvetko pre to, aby sa obnovili rokovania medzislovenskou aukrajinskou stranou.

Eurpska nia Ukrajine op ponkla asocia-n dohodu. Jej odmietnutie vtedajm ukrajin-skm prezidentom Viktorom Janukovyom vno-vembri 2013 spsobilo politick krzu anepoko-je. Politick as dohody by mohla podpsa ajprechodn vlda veden Arsenijom Jaceukom.Voblasti vonho obchodu je Eurpska nia pri-praven prija jednostrann opatrenia, zktorchby mohla ma Ukrajina itok. Eurpska nia mzujem asocian dohodu podpsa ete pred pre-zidentskmi vobami na Ukrajine, ktor s vyp-san na mj tohto roku. Arsenij Jaceuk prisbilpodpis dohody sE vnajskorom monom ter-mne. Spodpisom asocianej dohody medzi EaUkrajinou shlasm a elm Ukrajine aby bolasasou E.

Eurpska nia je pripravenpomc Ukrajine

Na vod dovote jednu, takmer u obligt-nu otzku: ako hodnotte nae bilaterlnevzahy?

Tie to mono bude vyzera ako obligtnaodpove, ale vzahy medzi Talianskom a Slo-venskom s v kadom ohade skvel. i u jeto medzinrodn diplomatick spoluprca,ekonomick vzahy alebo kultrna vmena.Rm i Bratislava podnikli niekoko spolonchiniciatv a nvrhov v rmci spoluprce v Eu-rpskej nie, ako aj euroatlantickej spoluprcena rovni NATO. Nai vojaci slia v spolo-nch zahraninch medzinrodne repektova-nch misich, ako prklad by som moholuvies misiu OSN v Afganistane. V krtkostisa d naa spoluprca zhrn vemi lapidrne,nae dve krajiny sa usiluj o spolon inicia-tvy na posilnenie mieru a spoluprce vo svetetak, aby to prospelo predovetkm obyvateomtch krajn, ktor s na medzinrodn pomocodkzan. V tomto roku by som mohol uviesaj prklad intenzvnej intitucionlnej spolu-prce, ke sa vysok talianska delegcia mi-nisterstva obrany, na ele ktorej bol talianskyminister obrany Giampaolo di Paola, zast-nila na stretnut v rmci bezpenostnho frana konferencii GLOBSEC v Bratislave. Naeskvel bilaterlne vzahy ilustruje aj nvtevana najvyej rovni, ke v roku 2011 uskuto-nil taliansky prezident Giorgio Napolitanottnu nvtevu u Ivana Gaparovia v Brati-slave. Vemi dobr spoluprcu registrujeme ajna parlamentnej rovni, ke sa v priebehuuplynulch rokov vystriedalo niekoko oboj-strannch nvtev predstaviteov naich par-lamentov a poslancov v Rme aj v Bratislave.

Ak sa pozriem dopredu na rok 2014, je mijasn, e op si budeme pripomna vznamnvroia a preva vznamn udalosti. Nielen-e to bude 10 rokov od prijatia Slovenskej re-publiky za riadneho lena Eurpskej nie a po-pritom bude Slovensko predseda skupine V4,v druhom polroku bude Talianska republikapredsednckou krajinou celej Eurpskej nie.Bude to mimoriadne vhodn prleitos, abynae dve krajiny zintenzvnili spoluprcu a

Roberto Martini bol vymenovanza vevyslanca Talianskej

republiky v Slovenskej republike24. februra 2012. Po ukonen

tdi na Prvnickej fakulteUniverzity v Siene roku 1985,zaal po absolvovan verejnej

skky v roku 1987 svojudiplomatick kariru na

Ministerstve zahraninch vecTalianskej republiky. Predvymenovanm do sasnejfunkcie psobil na rznych

miestach v Rme aj v zahrani.J. E. Roberto MARTINI

odpovedal na niekoko otzokPetrovi Zemankovi.

3S L O V E N S K O - T A L I A N S K A S P O L U P R C A

spojili sily na predkladanie dleitch iniciatvv rmci E, naprklad opatrenia, ktormi bysme mali eli kritickm vzvam, akou je na-prklad vysok nezamestnanos a monosti najej zniovanie.

Ak to zhrniem do niekokch slov, memskontatova, e uplynulch 20 rokov naejvzjomnej diplomatickej spoluprce s spe-nm obdobm. Mnoho sme spolone dosiahli,predovetkm ctime spolon zodpovednosza to, aby sme do budcnosti vyvene konaliv prospech prosperity nho kontinentu.

Hospodrska a obchodn spoluprca na-ich krajn je tie na nezanedbatene dobrejrovni. Ktor odvetvia povaujete za mi-moriadne spen? Mete prezradi ajniektor sla?

Naa vzjomn obchodn bilancia je pozo-ruhodnch 5 milird eur rone, treba vak po-veda, e je jednoznane v prospech Sloven -ska. Som vemi rd, e si dokeme vymieatovary navzjom v prbuznch odvetviach, iu ide o priemyseln strojrenstvo, kompo-nenty pre automobilov priemysel, vrobkychemickho priemyslu alebo potravinrskeprodukty. A aj prtomnos talianskych inves-torov na Slovensku je pozoruhodn. Poas nie-kokch desiatok rokov sa vyvinuli zke bila-terlne ekonomick prepojenia, o sa vo v-raznej miere prejavilo aj v tvorbe novch pra-covnch prleitost na Slovensku. Za vetkyspomeniem niekokch investorov, ktor sa s-stredili predovetkm na energetiku Sloven -sk elektrrne / ENEL, banky VB / IntesaSan Paolo, Unicredit, ale je tu aj mnoho ma-lch a strednch firiem a je takmer nemonvymenova vetky, pretoe sa sstreuj navetky priemyseln a hospodrske odvetvia,i u siahaj od vroby a po ochranu ivot-

nho prostredia a spracovanie odpadu (KO-SIT), alebo je to znmy taliansky dizajn imda, vroba lekrskej techniky, automobilo-v priemysel (CALEARO, BROVEDANI aCIMA a mnoho alch.

Ak sa poksite by trocha vetcom, d sapredpoveda, ktor investcie by z Talianskana Slovensko mohli prs v najbliom ob-dob?

Talianske spolonosti ah na slovensk trhmnostvo prleitost. Nepochybne k atrakti-vite Slovenska prispieva aj jeho centrlna po-loha v Eurpe a do vekej miery aj krsna kra-jina s dobrou cestnou vybavenosou. alouvhodou je stle vysok rove odbornej kva-lifikovanej pracovnej sily. Do vekej miery po-mha prenikn na slovensk trh talianskymfirmm aj Taliansko-slovensk obchodn ko-mora, ktorej predstavitelia, prezident AlbertoGerotto a generlny sekretr Giorgio Dovigi,organizuj skvel stretnutia B2B medzi firma-mi, ako aj odborn podujatia na zvenie at-raktivity Slovenska. Ak by som mal uvies pr-klad novika na slovenskom trhu, nedvnosom bol v Galante na otvoren poboky firmyBracchi, ktor je jednm z ldrov na trhu v sek-tore logistiky, skladovania a medzinrodnejprepravy tovarov. A mm informciu o tom,e sa nealeko Bratislavy chyst otvori svojupoboku aj obchod talianskej znaky. Je to ne-pochybne znamenie toho, e aj v asoch, kto-rm hovorme krzov, alebo neahk, sa nj-de dostatok talianskych firiem, ktor so zuj-mom pozeraj smerom na Slovensko.

Ako je to s atraktivitou Slovenska pre tzv.obyajnch ud v Taliansku? S ochotnnavtvi nau krajinu? Zaujma ich Slo-vensko ako turistick destincia? Na Slo-

vensku mme dojem, ako keby to bolaiba jednosmern cesta, a sce do Talian -ska.

Turistika je zkladnm predpokladom na to,aby sa udia mohli a chceli spoznva. Je to pro-striedok, ako spozna seba navzjom a vdylepie a lepie! Je pravdou, e Taliansko je preslovenskch turistov tradinou destinciou,kam chodia spoznva historick pamiatky, ioddychova k moru alebo v zime do Dolomi-tov. Ale som vemi rd, e mem skontatova,e aj poet talianskych turistov na Slovenskupriebene a pravidelne stpa. Medzirone tobolo v porovnan za roky 2010 a 2011 a o 6,6 % viac turistov ne predtm. Vetci mojihostia, s ktormi som sa o vaej krajine roz-prval, a ktor ju zaili, potvrdili, e Slovenskoje ndhern, m prekrsnu prrodu, skvel kul-trne dedistvo a asn hlavn mesto. Navyes nae dve krajiny vemi blzko veda seba. Jeto len pr hodn cesty, aby ste sa z Udine i Vi-cenzy dostali do Bratislavy. A to nespomnampriame leteck i vlakov spojenie medzi R-mom (Ciampino) a Bratislavou.

Dovote aj jednu, mono osobn otzku.Mte svoj osobn cie, ktor by ste chcelinaplni poas svojej misie na Slovensku?Ako mete prispie k zlepeniu naichvzahov? Ak sa to vbec d.

Mojm prvm cieom je zamera sa na nauvzjomn spoluprcu v rmci E. U somspomnal, e tento rok bude z pohadu eurp-skej politiky pre nae krajiny mimoriadne v-znamn. Samozrejme, e prevan vinaagendy E sa vybavuje v Bruseli, ale aj v Bra-tislave i Rme bude dostatok prleitost, akoniektor veci ovplyvni, zmeni, posun do-predu. Mm na mysli pracovn prleitosti premladch, problmy imigrcie, bankovho sys-tmu, menov otzky a podobne.

Mojm druhm cieom je spoluprca pod-nikateov. Som presveden, e talianski a slo-vensk podnikatelia by mali viac podnika voblasti joint ventures a presadi sa spolone ajna tretch trhoch. A to pomocou spjania a vy-uvania pecifickch sksenost v technol-gich, znalosti trhov, vo vytvran siet, a po-dobne.

Nu a tretm cieom je kultrna oblas. Po-znme sa sce vemi dobre, no ete je o zlep-ova. V roku 2013 sme si pripomnali 200 ro-kov od narodenia slvneho talianskeho skla-datea Giuseppa Verdiho a 20. vroie mrtiareisra Federica Felliniho. Zorganizovali smeniekoko vznamnch podujat, aby sme si pri-pomenuli tieto skvel a vek osobnosti ume-nia kultry a prostrednctvom Talianskeho kul-trneho intittu v Bratislave ktor vediepani Antonia Grande sme sa snaili pribliich slovenskej verejnosti. Mme pred seboualie vzvy, ktorch realizciou chcem pri-spie k lepiemu vzjomnmu poznaniu naichkultr, naich dvoch krajn a ud v nich.

Spolone podnikajmespen kroky v Eurpe

4E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

S akmi vsledkami ste uzavreli vlaajrok?

Rok 2013 bol pre Slovensk elektrrne jed-noznane spen, a to z pohadu objemuprodukcie ako aj z hadiska plnenia dlei-tch prevdzkovch parametrov. Nae portf-lio, ktor zaha 34 vodnch, dve fotovoltaic-k, dve tepeln a dve jadrov elektrrne vy-robilo spolu 22 843 GWh elektrickej energie.Rekordn vsledky pritom dosiahli jadrovelektrrne Mochovce a V2 Jaslovsk Bohu-nice, ktor zabezpeili viac ako 68 % celkovejprodukcie, pri najvych tandardoch bez-penosti.

Svoj celospoloensk vznam potvrdili te-peln zdroje. Na vrobu Elektrrne Novkyje naprklad nadviazan produkcia hnedhouhlia na hornej Nitre, ktor dva prcu tisc-kam ud. Okrem vroby poskytovali Slo-vensk elektrrne aj podporn sluby, m pri-speli k stabilite elektrizanej sstavy.

Jadro m teda v naej energetike naalejvznamn lohu. Spomenuli ste rekordnprodukciu a zrove vysok bezpenostntandardy. Ako s na tom slovensk atm-ky z technickej strnky?

Pri jadrovej energetike nie je dleit lenkvantita, ale aj celkov kvalita produkcie. Tvypoved nielen o technologickej vyspelosti,ale aj o uoch, ktor stoja za neustlym zdo-konaovanm celho reazca produkcie. D-leit lohu zohrva vzdelvanie, kvalita pra-covnch podmienok at. Ruka v ruke s obje-mom produkcie preto dbme aj na celkovkvalitu prevdzky a bezpenos.

S akmi vsledkami?Najnovie boli pikov parametre naich

jadrovch blokov potvrden aj prestnymhodnotenm Intittu jadrovch prevdzkova-teov (INPO). Intitt, ktor v roku 1979 za-loil jadrov priemysel USA dlhodobo reali-zuje komplexn, niekoko rokov trvajce hod-notenia vetkch dleitch parametrov pre-vdzky a bezpenosti. V poslednom rebrkuINPO sa pritom vetky tyri slovensk jadrovbloky umiestnili v prvej pke. Uspeli tak vkonkurencii a 52 reaktorov typu VVER 440a 1 000 prevdzkovanch na celom svete.

Magazn Nuclear Engineering Internatio-nal zasa vlani oznail nae tlakovodn reak-tory za najlepie vo svojej triede poda tzv.load factora.

Niet teda pochb, e kvalita produkcie vnaich jadrovch elektrrach ns rad k sve-tovej pike.

Celosvetovm trendom je snaha o zvyo-vanie vroby energie ekologicky istmspsobom. Ako na tento vvoj reaguj Slo-vensk elektrrne?

Ekologick prstup k vrobe energie je s-asou podnikateskej filozofie skupiny Enelako aj Slovenskch elektrrn. Nae portflioneustle prechdza modernizciou, spome-me naprklad zdvojnsobenie objemu spolu -spaovania drevnej tiepky v tepelnej elek-trrni Vojany. Vaka investciam do moder-nch technolgi sa podiel naej produkciebez emisi CO2 priebene zvyuje a vlani do-siahol a 90 %.

Aktulne najvm projektom spolonostije dostavba elektrrne v Mochovciach. Ja-drov elektrrne s vemi efektvny a eko-logick zdroj, kee neprodukuj iadneemisie. Ako sa teda situcia zmen po spus-ten novej elektrrne? o ete zska Slo-vensko?

Elektrre Mochovce bude po dokonenpatri k najvznamnejm domcim zdrojomenergie. Pokryje a 48 % spotreby Slovenska

a otzka energetickej bezpenosti krajiny tmbude vyrieen.

Ide o obrovsk projekt, ktor m u terazciten prnosy pre cel ekonomiku. Na do-stavbe sa podiea viac ako sto firiem zo vet-kch ktov Slovenska vrtane reginov s naj-vyou nezamestnanosou. Pri realizciivzniklo priamo a nepriamo takmer 10 000pracovnch miest. Po spusten prevdzky delektrre prcu poas celej svojej ivotnosti4 600 uom a ekonomika sa posiln kadmrokom o 1,1 miliardy eur.

Citen bud samozrejme aj prnosy pre i-votn prostredie. Podiel istej produkcie ur-ite presiahne 90 %. Poda naich prepotov,dva nov bloky uchrnia Slovensko pred vy-pustenm a 7,5 milina ton kyslinka uhli-itho. Na znekodnenie takhoto mnostvakodlivn by bolo potrebnch asi 340-tiscstromov.

Premieta sa draz na ivotn prostredie ajdo alch aktivt spolonosti? S akmi no-vinkami prichdzate v tomto obdob?

Vekm a doteraz mlo rieenm probl-mom na Slovensku je nzka energetick in-nos. Spomeme nefunkn a chtrajce ve-rejn osvetlenia miest a obci alebo mnostvopriemyselnch a logistickch objektov, ktornevyhovuj technickm normm pre osvet-lenie. Situcia pripomna zaarovan kruh,ke zastaranos a celkov technick stav t-chto zariaden spsobuj vek sveteln stratya nemerne zvyuj platby za energie. Prevysok platby vak zasa nezostvaj peniazena modernizciu...

Ako sa to d riei?Pripravili sme rieenie formou tzv. Zaru-

ench energetickch sluieb (Energy Per-formance Contracting EPC), ktor realizujenaa dcrska spolonos SE Predaj. Zastaranosvetlenie sa men za nov na bze efektvnejLED technolgie, o prina znan, a 60-percentn spory na energich.

Vekou vhodou je, e v tomto prpade ne-musia firmy i obce investova vlastn pro-striedky. SE Predaj toti v rmci zaruenchsluieb na seba preberie nvrh i realizciu ce-lho projektu, zabezpe aj prevdzku, drbui dodvku elektriny. Vetky nklady spojens investciou ako aj nklady za sluby splcaklient z preukzanch spor. Po splaten in-vestcie pokrauje zkaznk v prevdzke sys-tmu vo vlastnej rii pri znench prevdz -kovch nkladoch.

Kvalita produkciens rad k svetovej pike

Niet pochyb, e slovensk energetika v poslednych rokoch prekonala vek cestu. Za zmienku stoj fakt, evina elektriny vyprodukovanej na Slovensku je dnes bez emisi CO2 a slovensk jadrov bloky zbieraj

ocenenia po celom svete. Energetika, to vak nie s len technolgie a ukazovatele, za vetkym trebahada ud, ktor maj vlu neustle sa zlepova. Hovor Michele BOlOgNA, riadite externych vzahov

spolonosti Slovensk elektrrne, a. s., a zrove viceprezident Taliansko-slovenskej obchodnej komory.

5Prv rekontrukcia spaovne v rokoch2001 2005 predstavovala nevyhnutn za-bezpeenie technickch a legislatvnych opat-ren na jej samotn fungovanie. Nsledne pri-la nov vzva spojen s neodkladnou potre-bou zabezpeenia trvalej udratenosti efek-tvneho chodu spaovne. Po 20 rokoch fun-govania technicky zastaranej spaovne sa ma-jitelia spolonosti KOSIT rozhodli vybudo-va modern spaovu, ktor bude spa vet-ky environmentlne, technick a technologic-

k parametre na rovni dnes existujcichpikovch technolgi v Eurpe. Tto troj-ron rekontrukcia sa ukonila prve kon-com roka 2013 a predstavuje najviu inves-tciu v histrii firmy v hodnote 28,5 mil. eur.

Cieom realizcie energetickho projektubolo dosiahnu vie energetick zhodnote-nie odpadov. Okrem tepla pre vykurovanie sau dnes vyrba aj takzvan zelen elektrickenergia.

Samotn investcia zahala vmenu sta-rho kotla K2 za nov, generlnu opravurotovho systmu, vstavbu zariadenia naistenie spaln pre nov kotol K2, intalciunovho zariadenia turbna-genertor na v-robu elektrickej energie. Generlna opravakotla K1 ete ak na svoju realizciu.

Energetick potencil odpadu vo formepary, teplej vody a elektriny vytvrajci ener-getick vetvu je prostrednctvom sofistikova-nho technologickho zzemia dodvan doverejnej siete. Rekontrukciou a moderniz-ciou spaovne, zvl ukonenm energetickejvetvy, spolonos KOSIT naplnila Integro-van systm nakladania s odpadom, ktorriei hierarchiu nakladania s odpadom,chrni ovzduie a ostatn zloky ivotnhoprostredia, prve zniovanm objemu skl-dok a ich rekultivciou i samotnm mate-rilovm a energetickm zhodnocovanmodpadu.

Oddelenie PR a komunikcie KOSIT, a. s.

Modern Koice maj trendov spaovu

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

Nov zariadenie na istenie spaln s technolgiou tvorstupovho istenia suchou metdou s vyuitm vpennho hydrtua aktvneho uhlia zabezpe splnenie zvznch emisnch limitov poda naich aj eurpskych predpisov.

Monitorovac systm umon udra kontantne pod kontrolou emisn hodnoty pri komne.

Kondenzan parn turbna s vyuitenm vkonom 6 MW jeschopn vyrobi za rok maximlne 48 000 MWh elektrickej

energie, ktor u spolonos predva do rozvodnej siete.

Kotol K2Produkcia pary 30 t/hodSpotreba odpadu 10 t/hodMenovit teplota prehriatej pary 390 CTeplota spaovania od 850 C do 1 100 C

M I N I S T E R S T V O H O S P O D R S T V A S R

6

Kad rok prina nov vsledky, poznaniaaj monosti, ktor sa bu vyuili alebo nie,ako sa pozerte na spenos toho predch-dzajceho roka, ktor mte aj na minister-stve hospodrstva za sebou, o priniesol voveobecnosti?

Uplynul rok 2013 najviac charakterizovalakonsolidcia verejnch financi, ako aj zmervldy o sa najrchlejie vyrovna so svetovou

hospodrskou krzou. Ministerstvo hospodr-stva preto v slade s Programovm vyhlse-nm vldy SR svoje aktivity sstredilo na eli-minciu nsledkov krzy na hospodrstvo, akoaj na obanov Slovenska. Takm prkladomje aj snaha vldy o stopercentn vlastnctvoSPP. Vysok cena plynu predrauje vrobu.Aj domcnosti pociuj kad zvenie cienenergi. A ak meme tieto efekty zmiernitm, e mme pln kontrolu nad cenou ply-nu, je to v prospech celho ttu. Novelou z-kona o podpore obnovitench zdrojov energiea vysoko innej kombinovanej vroby smezohadnili rastci vplyv podpory elektriny zobnovitench zdrojov na cenu elektriny. Z-rove sme zjednoduili proces pripojenia ma-lho zdroja s vkonom do 10 kW v domc-nostiach, ktor si chc pokrva vek asvlastnej spotreby energie.

Pripravili sme Nvrh Energetickej politikySR. Tento strategick dokument definujehlavn rmce rozvoja energetiky na Slovenskudo roku 2035. Cieom je bezpen dodvkaenergie, s primeranmi cenami palv a energi,ktor vytvor podmienky pre konkurencie-schopn a nzkouhlkov ekonomiku s ener-getickou nronosou na rovni vyspelchkrajn E a s minimlnym vplyvom na eko-lgiu. Nvrh je v procese posudzovania vply-vu na ivotn prostredie. V minulom roku smevykonali prv kroky implementcie smerniceo energetickej efektvnosti. T m zsadnmspsobom ovplyvni energeticky efektvnesprvanie vetkch prvkov energetickho re-azca vrtane spotrebiteov.

spen sme boli aj na medzinrodnompoli. Na zklade rozsiahlych aktivt zstupcovsekcie energetiky bola v rmci negocici vRade E a Eurpskom parlamente zvenpodpora vyraovania JE Jaslovsk BohuniceV1 z pvodnch 114 mil. eur na 225 mil. eur,o povaujem za mimoriadny spech. V ob-lasti diverzifikcie dovozu energi aktvne po-kraujeme v projektoch prepojenia plynren-skch siet s Maarskom a Poskom, ropovod-nho prepojenia s Rakskom a projektoch via-cerch prepojen elektrizanch sstav s Ma-arskom.

Dar sa nm aj v oblasti erpania truktu-rlnych fondov. Ministerstvo hospodrstva jeriadiacim orgnom Operanho programuKonkurencieschopnos a hospodrsky rast(OP KaHR). Rok 2013 bol na zklade doda-tonej alokcie 225 mil. eur zameran na vy-hlasovanie vziev podporujcich mal a stred-

Za nami s vsledky pred nami alia prca

Zaiatok roka je obyajne spojen nielen s novmi predsavzatiami a plnmi, ktor by maliznamena takmer vdy nieo lepie, ale aj s pohadom na ten predchdzajci rok, ktor sa

zhodnot a to dobr o bolo, ak sa d, alej rozvinie a zdokonal. Rozhovor o tom ak jespokojnos ministra hospodrstva SR Toma MAlATINSKHO s doterajou prcou a o

oakva v novom roku 2014, prina redaktorka Parlamentnho kurira Anna Komov.

7kolstva, vedy a vskumu s zameran naprk-lad na budovanie univerzitnch parkov a aka-demickch centier, rozvoj strednho kolstvaalebo podporu odbornho vzdelvania. alejby sme chceli v opatreniach smerujcich kvasnmu spusteniu vekch infratruktr-nych projektov zamera verejn investcie dorozvoja siete dianic a rchlostnch ciest, mo-dernizciu a vstavbu celottnej, resp. regio-nlnej dopravnej a technickej infratruktry,podporu obnovy bytovch budov a podobne.iesta prioritn oblas je venovan opatreniamna podporu exportu.

Ako ste spokojn s dynamikou vvozu a do-vozu tovaru, o sa oakva v tomto roku?

Treba zdrazni, e Slovensko je otvorenekonomika, ktorej konkurenn schopnos jevrazne zvisl od vvoja ekonomk obchod-nch partnerov a od predaja tovarov do zahra-niia. Posledn roky si udrujeme kladn saldozahraninho obchodu. Obchodn bilancia za-hraninho obchodu Slovenska v prvch trochkvartloch minulho roka dosiahla 3,8 mld.eur. Je to najvyia hodnota v doterajej histriiSlovenskej republiky. Exportri sprvne po-chopili krzu ako vzvu a svoje produkty uplat-nili na tretch trhoch. Exportn potencil Slo-venska v prvom rade zvis od rozvoja prie-myslu, konkrtne od automobilovej vroby.T v minulom roku zaznamenala mimoriadnyrast. Na Slovensku bolo v roku 2013 vyrobe-nch viac ako 980-tisc ut. Oproti roku 2012to predstavuje nrast takmer o 6 percent. NaSlovensku sme tak v minulom roku vyprodu-kovali rekordnch 181 ut na tisc obyvateov.

Prognzy v ekonomike pre rok 2014 sovea priaznivejie v porovnan s rokom 2013.Po dlhom obdob sa pravdepodobne Eurp -ska nia odrazila od dna. Priemern rast HDPeurozny v roku 2014 je prognzovan vo v-ke 1,6 %. Na Slovensku tento rok oakvamerast HDP okolo rovne 1,8 %, v optimistic-kom variante a do 3 %. Pri predpokladanomhospodrskom raste je relne aj natartovaniedomcej ekonomiky, oho vsledkom m byvznik novch pracovnch miest a hlavne zv-enie relnych miezd v dsledku nzkej infl-cie. To by mohol byt impulz aj na rast spotre-by obyvatestva. Zrchlenie hospodrskehorastu by mohlo rozprdi zkazky slovenskchspolonost. V kadom prpade meme oa-kva, e naa ekonomika bude v tomto rokuahan tak z vonkajieho ako aj z vntornhoprostredia.

Oplatila sa snaha ministerstva hospodr-stva venova pozornos prve podnikate-skmu prostrediu?

Jednoznane no. Dnes u vemi neoak-vame, e na Slovensko prdu nejak vek stra-tegick investori typu automobiliek, ako tobolo v rokoch 2005 2008. Skr oakvamepodporu dodvateskho systmu pre inves-torov, ktor s tu u etablovan, viu anga-ovanos naich podnikateov, a najm viuponuku inovanch procesov a procesov ap-likovanej vedy a vskumu, ktor by sa v t-chto podnikoch dali vyui. Naprklad v spo-mnanch automobilkch mme pozitvnusksenos v tom, e sa u podarilo zvi po-diel slovenskch firiem na vskumnch pro-cesoch. Ale to nielen v prpade automobiliek,ale aj inch strojrskych i elektrotechnickch

firiem. Mme vemi schopnho podnikateaINA Skalica a INA Kysuck Nov Mesto. Vtchto podnikoch id budova vvojov pra-covisko pre 120 ud. Stratgia hospodrskejpolitiky by mala stanovi tak trendy, prostred-nctvom ktorch by Slovensko potom upravo-valo svoju podporu alebo legislatvu. To mpotom vzbu aj na kolsk systm, ktor chce-me viac pribli praxi. Ale je tu aj vymoite-nos prva i infratruktra. To s veci, ktortreba podpori, aby sa na Slovensku dariloefektvnejie podnika. Pri svojich nvtevchzisujem, e u s podniky, ktor vedia pra-cova s inovciami omnoho lepie ako predasom. A to sme tartovali takmer z nuly aleboz vemi nzkej rovne.

Ak vplyv mala konsolidcia verejnch fi-nanci na podnikateov?

Opatrenia na zlepenie podnikateskhoprostredia som naznail u v prvej otzke. Jed-nou z priort ministerstva v oblasti zlepovaniapodnikateskho prostredia na Slovensku jeaj vytvori a zavies systematick prstup, kto-r by umonil sledova vvoj administratv-neho zaaenia. MH SR realizuje v spoluprcis ostatnmi strednmi orgnmi ttnej spr-vy tretiu etapu zniovania administratvnehozaaenia podnikania. Zmerom je zmapovainforman povinnosti vyplvajce zo veo-becne zvznch prvnych predpisov (zkony,vyhlky, nariadenia) a vysli administratv-ne nklady, ktor vznikaj podnikateskmuprostrediu v svislosti s ich plnenm. Pravi-delne pripravujeme v spoluprci so zstupca-mi podnikateskch zvzov a zdruen Sprvuo stave podnikateskho prostredia na Slo-vensku, s nvrhmi na jeho zlepovanie. Vetkyopatrenia musia by v slade s konsolidciouverejnch financi a zvzkom Slovenskej re-publiky zni deficit verejnch financi pod3 % HDP. Ich aplikcia bez spoluprce so sa-motnmi podnikatemi by bola vemi ak.

o je podstatn pri podnikan na Slovens-ku v novom roku, je vyten cesta sprv-na?

Slovensko m slab kpnu silu domcnost.Ovplyvuje ju miera nezamestnanosti amzdov vvojom, ktor svis s poklesomtempa rastu ekonomiky. Tu je nutn hadanov cesty na tvorbu vhodnch podmienokpre podnikanie a rast zamestnanosti, nielen narovni ttu, ale aj v rmci irej spoluprcenaprklad krajn Vyehradskej 4-ky. Len in-tenzvnou spoluprcou meme zachova arozvja hospodrsky rast a zamestnanos nie-len v stredoeurpskom ekonomickom priesto-re, ale aj v celej nii. Musme sa vak prisp-sobi progresvnym svetovm trendom. Jed-nm z takchto trendov je aj rozvoj podnikovformou inovanch aktivt. Napriek tomu, ev sasnosti je nevyhnutn etri verejn fi-nancie, nie je vhodn, aby sa etrilo na vdav-koch pre vskum a inovcie. Veda, vskum ainovcie patria poda nho nzoru k rozho-dujcim predpokladom alieho rozvoja a ras-tu. Pomocou inovci mu podniky neustlenapredova a udriava si svoje postavenie vrmci trhu. Avak mal a stredn podniky(MSP) s na realizciu rozvojovch a inova-nch aktivt a novch vrobnch technolgiznane podkapitalizovan. Pritom MSP zo-hrvaj zsadn lohu v podpore rastu a za-


n podniky a vytvranie pracovnch miest premladch ud. V rmci tejto aktivity boli vy-hlsen 3 vzvy. Zrealizovanm projektov bysa malo vytvori 2 825 novch pracovnchmiest, z toho 1 575 miest pre dlhodobo neza-mestnanch mladch ud. Celkovo bolo vrmci operanho programu ku koncu roka2013 podporench vye 1 200 projektov vsume 804 mil. eur. Tto hodnota predstavuje71 % z alokcie na program, priom erpanieje na rovni 48 %. V priebehu 1. polroka 2014bude zmluvne viazan cel alokcia tohto pro-gramu.

Ako urite viete, participovali sme aj na n-vrhu zkona o ochrane spotrebiteov pri zmlu-vch uzatvranch na diaku a mimo prevdz -kovch priestorov podnikateov. Tento zkonzrove novelizuje zkon o ochrane spotrebi-tea a obiansky zkonnk. Novou prvnoupravou sa zamedz najrozrenejm nekalmpraktikm proti spotrebiteom a posilnia sakompetencie orgnov dohadu.

V snahe zlepi podnikatesk prostredie naSlovensku sme so zamestnvatemi zriadiliwebov portl www.businessfriendly.sk prenahlasovanie duplicitnch informanch po-vinnost podnikateov. Prijali sme novelu z-kona o investinej pomoci, ktorou sa rozrilokruh iadateov na poskytnutie investinejpomoci najm z radov malch a strednchpodnikateov a zlepili sa podmienky pre eko-nomick rozvoj znevhodnench reginov.Rovnako novela zkona o poskytovan dotciprispela k zefektvneniu systmu poskytova-nia dotci (skrtenie lehoty na predkladanieiadost o dotciu) a k zavedeniu novho dru-hu dotcie na podporu priemyselnho vsku-mu, experimentlneho vvoja a inovci, ktorje znmej pod nzvom Inovan vouchery.Inovan voucher je forma peanej pouk-ky v nominlnej hodnote 3 500,- eur (mal astredn podniky), resp. 10 000 eur (vek pod-niky), ktorou si podnikate pokryje cel aleboiaston nklady na poskytnut kon tka-jci sa inovci od vybranho realiztora.

Vypracovali sme dokument Opatrenia vhospodrskej politike na podporu hospodr-skeho rastu, ktor obsahuje viac ako 100opatren na zlepenie podnikateskho pro-stredia. Opatrenia boli schvlen v iestichoblastiach. Tou prvou s opatrenia svisiaces podporou podnikania a investci, kde by malby naprklad zriaden slovensk fond na pod-poru rastu alebo by sa mali zlepi podmienkypre mal a stredn podniky lepm vyuitmprstupu k financovaniu rizikovho tdia pod-nikania. Chceme sa zamera najm na aktivi-zciu kapitlovho trhu, stratgiu zniovaniaregulanej zaaenosti podnikania i zvenieprvnej istoty podnikateov.

V oblasti podpory zamestnanosti mme pri-praven programy na podporu zamestnvaniamladch, na podporu udrania pracovnchmiest alebo program zamestnvania znev-hodnench a dlhodobo nezamestnanch. Po-tom je to efektvna innos verejnej sprvy aefektvna sprva finannch aktv ttu, kdeide naprklad o jednotn sprvu ttnych ne-hnutenost, o reformu verejnej sprvy zame-ran na dosiahnutie vyej efektivity, vkon-nosti a transparentnosti znmu pod skratkouESO (Efektvna, Spoahliv a Otvoren ttnasprva) alebo o boj proti daovm podvodoma nikom. Opatrenia svisiace s podporou

7


8

mestnanosti v Eurpe. Tvoria viac ako 98 %eurpskych podnikov a vytvraj asi 58 %hrubej pridanej hodnoty E. Na celkovej za-mestnanosti E maj takmer 67 % podiel.

Hlavnm cieom ministerstva hospodrstvana roky 2012 2016 je uahi prstup najmmikro, malm a zanajcim inovatvnympodnikom (hlavne start-up) k finannm pro-striedkom. Situcia by sa mala v nasleduj-cich rokoch zlepi vm vyuvanm zdro-jov z iniciatvy JEREMIE a mikropiko-vch programov Nrodnej agentry pre rozvojmalho a strednho podnikania. Mali by smesa zamera na inovan programy, a tm mo-bilizova financovanie malch a strednchpodnikov. Viacron finann rmec E bymohol by alm zdrojom financovania. Pro-gramy Horizont 2020 a COSME na roky 2014 2020 predstavuj vborn prleitos zame-ra sa v nasledujcom obdob na podporu ino-vanch aktivt a mobilizova financovaniemalch a strednch podnikov prostrednctvomverov a garanci. alej tu mme projekt pod-pory priemyselnch klastrov, podporu vzde-lvania a poradenstva pre vybran skupiny z-ujemcov o podnikanie, podporu spenej pod-nikateskej praxe a vchovy k podnikaniu ale-bo pomoc malm a strednm podnikateomna trhu E prostrednctvom u spomnanejNrodnej agentry pre rozvoj malho a stred-nho podnikania.

Ste spokojn s diverzifikciou obchodnchaktivt, v om treba pokraova?

Medzi strategick nstroje na podporu slo-venskho hospodrstva je aj podpora exportudo krajn mimo E. Sname sa vytvra prie-stor na expanziu podnikateov do reginovako Turecko, kde je investin boom v ener-gosektore. Aj Slovensko sa zastuje na tom-to procese. Vemi zaujmav oblas je Indon-zia, kde s projekty, v ktorch sa mohli rea-lizova nai priemyselnci. Chceme pokrao-va v aktivitch v krajinch bvalho Soviet-skeho zvzu, kde mme svoje tradcie. MHSR prostrednctvom agentry SARIO v tchtokrajinch posiluje zastpenia nad rmec ve-vyslanectiev, aby sme podnikateom umonililep prstup na tieto trhy. Chceme export di-verzifikova. Rezort hospodrstva je tomu n-pomocn uzatvranm novch dohd o vo-nom obchode, podporou exportnej vkonnostiSR zapojenm slovenskch subjektov do me-dzivldnych a medzirezortnch komisi, pod-porou medzinrodnej propagcie slovenskchfiriem, i zriadenm zahraninch zastpenSlovenskej agentry pre rozvoj investci a ob-chodu. Cieom zasadnut zmieanch komisije vytvorenie priaznivch podmienok na po-silnenie bilaterlnej hospodrskej spoluprce,najm vytvranm priaznivch podmienok nainvestovanie, zabezpeenm vmeny obchod-nch a ekonomickch informci, vzjomnoupomocou pri organizovan vetrhov, vstav,sympzi, podnikateskch fr, misi a pod-porou spoluprce a aktivt v oblasti cestovn-ho ruchu. Zasadnutia zmieanch komisi sakonaj bu jedenkrt rone alebo ad hoc podapotreby na zklade odshlasenia oboch strn,striedavo v SR a v prslunej krajine. V rmcipodpory diverzifikcie exportu plnuje MHSR uskutoni zasadnutia zmieanch komisiaj vo viacerch netradinch destincich,napr. Uzbekistan, Kazachstan, Bosna a Her-

cegovina, ierna Hora, Macednsko i Me-xiko, Turecko alebo India.

S podporou exportnch aktivt slovenskchpodnikateskch subjektov zko svis aj pre-zentcia a propagcia slovenskch podnika-teskch subjektov a vrobkov domceho p-vodu v zahrani. T najastejie realizujemevo forme oficilnej asti MH SR na vsta-vch, kde sa podnikateskm subjektom podztitou a s finannou podporou MH SR po-skytuje priestor v spolonom stnku SR. Tietonrodn stnky SR umouj slovenskm spo-lonostiam za zvhodnench podmienok pred-stavi ich vrobn sortiment a obchodn po-nuky, zska prehad o technickom a technolo-gickom vvoji v danom odvetv a nadviazanov obchodn kontakty. V spoluprci s Mi-nisterstvom zahraninch vec a eurpskychzleitost SR sme u prijali opatrenia na ze-fektvnenie organizcie oficilnych ast navetrhoch v zahrani, ako aj organizcie me-dzivldnych a zmieanch komisi pre hospo-drsku spoluprcu. Opatrenia sme zalenili doirieho rmca pripravovanej Stratgie vonkaj-ch ekonomickch vzahov Slovenskej repu-bliky na obdobie 2014 2020 (VEV SR). Stra-tgia m predovetkm za cie uri smerova-nie proexportnej politiky v nasledujcich ro-koch. VEV SR sa sstreuje na zefektvnenienrodnho systmu podpory exportu a jeho zo-sladenie so strednodobmi trendmi vo von-kajom ekonomickom prostred do roku 2020a zujmami podnikateskej sfry. Naprkladokrem jednotnej propagcie by malo prospieaj zvenie efektvnosti informanej podporyexportu. To sa dosiahne vytvorenm integro-vanho informanho systmu, ktor bude pre-pja vetky relevantn informcie o podpor-nch slubch pre exportrov, ako aj inform-cie o zahraninch trhoch. Systm by malospravova SARIO, ktor zabezpe transfertch to informci na podnikatesk zvzy azdruenia. Finann nstroje na realizciuopatren s okrem zdrojov E zastpen ban-kovmi a poistnmi produktmi poskytovanmiEXIMBANKOU SR a Slovenskou zrunoua rozvojovou bankou. Obe intitcie disponujfinannmi produktmi, ktor smeruj k pod-pore vvozu vrtane osobitnho zamerania naskupinu malch a strednch podnikov.

Nevyhnutnm a neocenitenm vstupom nazefektvnenie fungovania celho systmu jesptn vzba od exportrov, ktor bude sys-tmovo zohadnen v plnovanej revzii stra-tgie Bielou knihou proexportnej politiky vroku 2017. Naasovanie revzie zohadujeokrem dky programovho obdobia aj asSlovenska na EXPO 2015 v Milne a pred-sednctvo SR v rade E v roku 2016, ktor svznamnou sasou ekonomickej prezent-cie Slovenska.

Prospela rastu hospodrstva predchdza-jca spoluprca Slovenska s krajinami svyspelou ekonomikou tak ako ste oakva-li?

Na to som u dal odpove vyie. Nem-eme sa rovna krajinm, kde inovcie majdlhodob tradciu, filozofiu a vytvoren legi-slatvu, ako napr. Izrael, Holandsko, Dnskoi alie krajiny E. Ale ja som vetky tietokrajiny navtvil. Vidm, ak maj nstroje.Navtevujem naich podnikateov, ktor sa vtejto oblasti zanaj zlepova. Myslm si, e

pri vhodnej podpore me zlepenie nars ajgeometrickm radom. Preto sme v zkone oinvestinej pomoci vypichli prve podniky,ktor chc investin pomoc a robia techno-logick centr, tak aby dostali pomoc i primenej investcii, i pri menom pote pracov-nch miest, i pri reginoch s relatvne s nzkoumierou nezamestnanosti. O toto nm ide atmto smerom sa chceme ubera. Ni in nmnezostva.

Ekonomick rozvoj prostrednctvom ob-chodu sledovala aj ministersk konferenciasvetovej obchodnej organizcie (WTO), naktorej ste sa koncom roka 2013 zastnili.Ak monosti sa dohodli pre al rozvojobchodu a ekonomiky, o to znamen prenov rok 2014?

Ministerstvo sa aktvne podiealo u na vy-jednvaniach novch dohd v rmci multila-terlneho obchodnho systmu pod ztitouSvetovej obchodnej organizcie. Tieto vyjed-nvania vystili do historicky prvho vznam-nho vsledku od vzniku WTO, ktor prijaliministri obchodu 7. decembra 2013 na 9. mi-nisterskej konferencii v Indonzii za astidelegcie SR vedenej ministrom hospodrstvaSR. Dohoda o uahovan obchodu, ktor pri-speje k zneniu administratvnej zae v od-hadovanom objeme viac ako 100 mld. USDrone, uetr nemal finann prostriedky ajslovenskm vvozcom a zvi ich konkuren-cieschopnos na trhoch tretch krajn.

Prioritou pre rok 2014 v oblasti spolonejobchodnej politiky E bude aj naalej presa-dzovanie zujmov slovenskch vrobcov pritvorbe legislatvneho rmca v tejto oblasti scieom zlepi prstup na trhy tretch krajn vtovare aj v slubch a verejnom obstarvan.Bude potrebn intenzvne sa zaobera aj pr-pravou slovenskho predsednctva v E, ke -e v tejto oblasti bude SR predseda a 8 for-mcim pri Rade E, ako aj jednej minister-skej rade.

V ostatnom ase je jednou z hlavnch tmSPP, priom napriek neustlej medilnejpozornosti stle mnohm nie je jasn, zaakch okolnost cel reorganizan procesvznikol. Skste prosm v krtkosti zreka-pitulova vvoj v SPP v poslednom ase...

Priestor na reorganizciu skupiny SPPvznikol po oznmen franczsko-nemeckhokonzorcia odpreda svoj meninov podielspolu s manarskou kontrolou. Niektor kro-ky boli spojen s potrebou aplikcie 3. ener-getickho balka (potreba prevodu majetkueustream, a. s., z SPP, a. s.). Zujmom vldySR vak bolo posdi monos ovldnutiaSPP, a. s., ako obchodnka s plynom, ktorumouje ttu prvkrt od privatizcie maabsoltnu kontrolu nad cenovmi nvrhmiplynu pre domcnosti a mal firmy. Umo-uje nm taktie rokova o cene plynu s ve-kmi odberatemi. Cieom vldy SR je udra-nie rozumnej ceny plynu, priom tto my-lienka je spojen aj s potencilnym rizikomarbitrneho konania zo strany skromnhoakcionra, ktorho prirodzenou ambciou jedosahova o najv zisk. Najm z tohto d-vodu sme sa rozhodli prevzia 100 % podielv SPP, a. s., pri splnen uritch vopred po-menovanch podmienok, ktor s obsahomRmcovej zmluvy o predaji a kpe akci me-

9M I N I S T E R S T V O H O S P O D R S T V A S R

je pozcia ttu z pohadu monosti kontro-ly procesov?

Manarsku kontrolu nad SPP, a. s., vyko-nva EPH, ale cel chod spolonosti, ako ajvetky podstatn rozhodnutia podliehaj prs -nej kontrole zo strany MH SR. Na zkladeRmcovej zmluvy platia tzv. predben z-vzky, ktor si vyaduj predchdzajci p-somn shlas ministerstva pre mnostvo pe-cifickch konov. Medzi ne patr okrem inhokpa, resp. predaj majetku nad hranicu stotisceur, uzatvorenie novch zmlv nad ist fi-nann objem, i zaviazanie sa k prevzatiuvznamnch zvzkov. Predben zvzkynm ako budcemu 100 % akcionrovi umo-uj ma prehad o vvoji v SPP, a. s., poascelho priebehu transakcie a do jej uzavretia.Zrove sa tm vrazne obmedzuje monosEPH robi akkovek kroky, ktor by znev-hodovali alebo pokodzovali zujmy ttu. Ak kroky podnikne tt po nadobudnutkontroly?

Nam cieom bude samozrejme vykonavetky kroky potrebn na zlepenie hospod-renia spolonosti. Jednm z faktorov je aj do-hodnutie priaznivejch podmienok nkupuplynu. Budeme sa tie snai optimalizova ajin prevdzkov nklady spolonosti, naprk-lad nklady na skladovanie plynu, a po d-kladnej analze pristpime aj k alm opti-malizanm krokom. Nam zujmom budesamozrejme spolonos rozvja, aby doch-dzalo k zvyovaniu jej hodnoty, a to za pred-pokladu minimalizcie nsledkov na zkaz-nkov.

Bola u dosiahnut dohoda s dodvateomplynu, spolonosou Gazprom?

Mem potvrdi, e v sasnosti intenzvnekomunikujeme s dodvateom plynu, priomnaou snahou je dosiahnu o najvhodnejiepodmienky pre tt. Rokovania ohadne cenys na dobrej ceste, osobne vak vidm etepriestor na vhodnejie podmienky, preto pre-bieha neustla diskusia. Samozrejme, kontraktnezaha len cenu, ale aj ostatn podmienky,priom vetky tieto aspekty sa navzjom

ovplyvuj. Kvli dodraniu obchodnho ta-jomstva vak nemem tieto aspekty bliiekonkretizova. Robme v tejto veci maximum,od spenosti rokovan toti priamo zvisiahospodrske vsledky SPP.

Rozhodnutie vldy vs zrove poverujehada monosti vmeny akci v spolonos-tiach prevdzkujcich podzemn zsobn-ky plynu. Podnikli ste u nejak kroky?

Otzka vmeny akci a skladovacch kapa-ct je zko prepojen aj s nkladmi SPP naskladovanie. S protistranami v sasnosti pre-bieha intenzvny dialg a my analyzujememon rieenia tak, aby sme dosiahli poado-van ciele. V sasnosti je vak priskoro pred-poveda, ako bude konen dohoda vyzera.

Ako sa bude vyvja hospodrenie spolo-nosti?

Zkladom dobrch hospodrskych vsled-kov je schopnos spolonosti zvyova trby,respektve si ich pri stagnujcom trhu aspoudra. Ako vieme, trh s plynom sa liberali-zoval, SPP pribudli konkurenti, oho logic-km dsledkom je bytok zkaznkov. SPPnebola historicky zvyknut obchodova v kon-kurennom prostred, preto jej budci spechspova najm v schopnosti manarov pri-spsobi sa tejto zmene, skonsolidova zkaz-ncku bzu a ponknu klientom konkurennpodmienky. Na druhej strane, liberalizciaumonila SPP podnika naprklad na eskomtrhu, take to vytvra nov komern prlei-tosti.

o hovorte na odchod Petra Kellnera ajeho skupiny PPF zo spolonosti EPH?

Pozorne sledujeme prebiehajce zmeny vtruktre EPH, kee ju opa jej doteraz ma-joritn vlastnk. tt vak neme zasahovado internch vlastnckych zmien v skromnejspolonosti. Musm upozorni, e EPH je via-zan uzavretou akcionrskou zmluvou, a pretosi nemyslm, e by zmena akcionra vystavo-vala tt vyiemu riziku.

dzi Energetickm a prmyslovm holdingomna jednej strane a FNM SR a MH SR na stra-ne druhej.

Ak je stav v SPP teraz, ktor s najbliiekroky, ktor treba robi?

V sasnosti prebiehaj vetky potrebnpostupy na to, aby tt spene prebral kon-trolu nad 100 % podielom v SPP, a. s. Ide osriu pomerne komplikovanch krokov, ktorzahaj vklad podielov v dcrskych spolo-nostiach do zkladnho imania SPP Infra-structure (SPP-I) a nsledn predaj 49 %podielu SPP-I Energetickmu a prmyslov-mu holdingu (EPH). alm krokom potombude kpa 49 % podielu v SPP od EPH. Ttonslednos krokov nm umon prebra kon-trolu nad SPP, a. s. V sasnosti prebieha a-sovo nron prprava na vklad podielov dcr-skych spolonost do spolonosti SPP Infra-structure, o je jednm z hlavnch krokov ce-lej transakcie.

Kedy by sa mohla transakcia uzavrie?Zmluvne stanoven termn je koniec jna,

avak vyvjame snahu, aby sa transakciaukonila v prvom tvrroku tohto roka.

Existuje aj monos, e by tt nakoniec aniakcie matky SPP neprevzal?

T monos stle existuje, avak len v pr-pade mimoriadnych udalost, ako je prerue-nie dodvky plynu z Ukrajiny, alebo pri ne-podpsan zmluvy s kovm dodvateomplynu s istmi minimlnymi parametrami.Osobne si myslm, e k takejto situcii nedj-de a tt akcie nakoniec prevezme.

Vzd sa tt pri reorganizcii skupiny SPPpodielov v ziskovch spolonostiach eu-stream a SPP-D?

Toto je ast dezinformcia vyplvajca znedostatonho pochopenia spsobu prevzatiaSPP. Majetkov podiel v spolonostiach eu-stream, a. s., a SPP Distribcia, a. s., nie jeiadnym spsobom dotknut, tt si udr 51 % podiel a jeho vplyv ostva rovnak akopred reorganizciou. Jedinou zmenou je, epodiely v tchto dcrskych spolonostiachbude SPP vlastni nepriamo, cez spolonosSPP Infrastructre. Dokonca vyjednanm zlep-en akcionrskej zmluvy dochdza k posil-neniu pozcie ttu.

Mohli by ste uvies, ak zlepenia sa v ak-cionrskej zmluve dosiahli?

Poda mjho nzoru sn najdleitejouzmenou je vyrokovanie lepej dividendovejpolitiky, ktor zabezpe prnos do ttnehorozpotu pri udran primeranej zadlenostispolonost skupiny SPP. Posilnili sme svojuzodpovednos v rozhodovacom procese pripodstatnch otzkach tkajcich sa naklada-nia s majetkom SPP, rozhodovania o investi-nch projektoch, i verovej politiky firmy.Podarilo sa nm rozri kontrolu nad dcr-skymi spolonosami, o je mimoriadne d-leit v svislosti s prevodmi majetku vypl-vajcimi z unbundlingu. V neposlednom radetreba vyzdvihn fakt, e sme zvili kontrolunad prevodmi asti EPH v SPP, ako aj vy-moitenosti prv ttu voi EPH.

Ako v sasnosti funguje SPP, a. s., a ak

10

SLOVENSK TRH jE POTREbN CHRNIPrepojenosou energetickho trhu sa kad krajina

sna prispsobi spolonmu zujmu v rmci priortEurpskej nie. S globalizovanm trhom a otvoren-mi hranicami m tt vo vzbe na loklny trh a jehousmerovanie limitujce monosti v intencich, ktorumouje nia, resp. tzv. zsady globalizovanhotrhu. Vytvra sa obrovsk tlak na cenu, neraz na korkvality a stability v poskytovan sluieb. Vnimkounie s ani extrmy niektorch spolupracujcich ttovnie, kde sa po privatizcii energetickho sektorasystm zdetruoval a dnes sa ocit na hranici bezpe-nosti. Niektor krajiny maj trh s energiami uzatvo-ren. Slovensko m naopak vemi otvoren trh a zpohadu stavebnch firiem je dleit chrni si ho,i u sa to tka zskavania monch zkaziek alebozamestnanosti. Stva sa, e zkazku vyhr subjekt,ktor v zahrani nikdy ni rozsahovo podobn ne-realizoval a jednoznane nedoke preukza ani svo-ju odborn a kapacitn spsobilos. Energetika nie jepodnikatesk pole pre kadho, a u vbec nie prespolonosti, ktor vznikli vera. Zloitos a zodpo-vednos tohto odvetvia, ako i jeho kov funkcia vhospodrstve, by mali s ruka v ruke s poiadavkamina dodvatesk sfru. tt si mus v tomto smere ur-i priority. Ak chce krajina fungova, mus ma istloklnu dodvatesk zkladu a stara sa o u. Pro-blmami v tejto nadvznosti s monosti vkonu do-zorujcej administratvy a takmer kontraproduktvneznenie zkona o verejnom obstarvan.

HROZbA PRE PODNIKANIE? ObMEDZENDOMCI TRH

Vkyvy podobn nedvnemu obdobiu mu mana loklnu spolonos fatlny inok. Optimlnymrieenm sa zd by diverzifikovanie aktivt, ale ajiaston orientcia na zahranin trhy. Ust situciutak, aby podnik neutrpel straty, ktor by ho mohlioslabi, je vzvou. O kvalitu je potrebn neustle sausilova a zrove ju posva alm genercim, apritom ekonomicky zaisti fungovanie firmy, ktor vloklnom systme zabezpeuje stabilitu prevdzko-vho systmu. Dleit je investova a neb sa no-

vch vziev. Aj naa spolonos usilovne pracuje natom, aby sme v rmci integrovanho eurpskeho trhuboli kontantne spoahlivou, stabilnou a konkuren-cieschopnou dodvateskou firmou v energetickomsektore.

NOV TRHOV PROSTREDIE ROVN SANOV VVOj TECHNOLGIE A SLUIEb

Mnoho spolonost sa v sasnosti aktvne zaobervvojom vo vzbe na optimalizciu, resp. bezpenos.Vsledky potom uplatuj v oblasti materilovchkomponentov, ako i samotnch koncepci systmov.Prkladom v stavebno-elektrotechnickom priemysleme by aktulny trend ohraovanch alebo za-kruovanch elektrickch stoiarov, ktor sa testuja zavdzaj v relevantnch klimatickch a ternnychpodmienkach. Prve ohraovan stoiare sa ukzaliako vhodn shra odolnosti, vkonnosti, ale aj pre-cznosti, o sa me zda v rozpore s ich obrovskmirozmermi. Takto koncepcia, ako sa dnes vo sveteenergetiky jav, sa zd by jednm z vhodnch rieendo nronch a kritickch geografickch oblast. Rz-ne klimatick zmeny ns, stavebno-montnych do-dvateov, ntia zvyova odolnos kontrukcie sto-iarov, a v neposlednom rade k tomu prispieva aj oba-va z teroristickch tokov. V poslednch rokoch SAGElektrovod, a. s., zskal mimoriadne cenn sksenostinaprklad v drsnch klimatickch podmienkach zapolrnym kruhom, kde sme neraz pracovali pre tech-niku v ako alebo vbec neprstupnch ternoch. Vy-

vinuli sme naprklad i koncepty protiteroristickchstoiarov. V lavnovch oblastiach Islandu sme sazasa museli pri monti stoiarov popasova s preko-nvanm skalnch masvov s vysokm ternnym pre-venm. Vekou vhodou je aj vskum a vvoj v da-nej oblasti, ktor ns posva dopredu, a preto je dobrvenova mu viu pozornos.

Ing. Alexander KIANgenerlny riadite SAG Elektrovod, a. s.

Energetika nie je podnikateskm poom pre kadho

Na stle aktulne a oraz horcejie tmy energetickch balkov a spolonch energetickch cieov do rokov 2014i 2020, a pribdajce mnostvo strategickch rieen na zjednotenie energetickho trhu i u v plynrenskejoblasti, alebo v elektrickej energii, maj odbornci rzne pohady. Strategick ciele maj svoje opodstatnenie

v prpade, e ich politick situcia spolupracujcich krajn doke usmerova, ekonomick podporovaa stavebn realizova. Ak je teda pohad stavebno-montnych spolonost na sasn energetick trh Slovenska

a E? Optali sme sa spolonosti SAg Elektrovod, a. s., ktor u takmer 65 rokov zabezpeuje pre svojichklientov irok spektrum sluieb ponc projeknmi prcami, cez vrobu a zabezpeenie dodvok, ich mont,

revznu innos, opravy, drbu, zrun a pozrun servis a po poradensk a konzultan innos.


SAg Elektrovod, a. s., realizovala vlani prevan as zkaziek prve na Slovensku.

Tzv. ohraovan elektrick stoiar, ktor spolonos SAg Elektrovod, a. s., vyuila napr. pri stavbe elektrickho vedenia na Islande, sa aj napriek svojej enormnej vke vyznauje vraznou stabilitou.

Vaka vskumu, vvoju a vysokej odbornosti dokeSAg Elektrovod, a. s., spoahlivo vystava vedenie

aj v ako prstupnom terne. Snmka zo stavby elektrickhovedenia v grnsku.

11


Jej hlavnm cieom je zvyovanie energe-tickej efektvnosti s drazom na ochranu i-votnho prostredia. Dodranie emisnho li-mitu pre tuh zneisujce ltky a CO spo-lonos vyrieen m. Plnenie sasnho li-mitu pre SO2 zabezpeuje prevdzkovanmodsrovacieho zariadenia. Jeho sprsnenievak prinesie nrast prevdzkovch nkladov.Zvi sa toti jednak spotreba aditva, ktormje plen vpno, rovnako sa zv objemkoncovho produktu z odsrenia a nezaned-baten bude aj nrast vlastnej spotreby elek-trickej energie.

DENITRIfIKCIAHlavnm dsledkom uplatovania novej

legislatvy je nutnos zni emisie oxidov du-ska NOx. Prevdzkovatelia vyuvajci navrobu energie uhlie, musia realizova deni-trifikciu spaln do konca roka 2015. V roku2013 spolonos zskala nenvratn finannprspevok na akciu Zmena vrobnho pro-cesu DENITRIFIKCIA KOTLOV K1 aK2 v T, a. s., ilina z fondov E prostred-nctvom Operanho programu ivotn pro-stredie. V sasnosti sa spolonos uchdzao nenvratn finann prspevok aj pre alkotol K5. Po realizcii tchto opatren budepripraven plni emisn limit pre NOx, platnod roku 2016. Samotn denitrifikcia buderealizovan formou primrnych a sekundr-nych opatren. Km primrne opatrenie za-loen na intalcii nzkoemisnch prko-vch uhlovch horkov s nzkou produkciou

oxidov duska zabezpe iaston znenieemisi NOx zo sasnch 600 mg/m-3 na 350mg/m-3, sekundrnym opatrenm sa podar ichzni pod hodnotu stanoven eurpskousmernicou, t.j. 200 mg/m-3. Sekundrne opat-renie pota s aplikciou SNCR metdy (se-lektvna nekatalick redukcia), ktor fungujena princpe vstrekovania reagentu (mooviny)do prdu spaln v spaovacej komore kotla.

VSTAVbA NOVHO PLYNOVHO KOTLANa konci roku 2015 kon svoju 40-ron

prevdzku kotol K4, ktor sa vyuva ako zlo -n zdroj tepla a nasadzuje sa pri vpadku niek-torho z nosnch kotlov. Spolonos ho nahra-d novm vysokotlakovm plynovm kotloms vkonom 75 ton pary za hodinu. Na kotlebud pouit nzkoemisn plynov horky.Kotol bude pretlakov, s vlastnm komnom,na zvenie jeho innosti a na 96 %. Novkotol bude sli ako vkonov rezerva pri ma -xi mlnej vrobe tepla v zimnch mesiacoch aako vkonov zloha poas roka. Ide o moder-n vkonovo prun zdroj, ktor bude spavetky emisn limity platn od roku 2016.

PRPRAVA NHRADY PAROVODNCHROZVODOV ZA HORCOVODN SYSTM

ilinsk teplrensk, a. s., dodva teplo ko-nenm spotrebiteom parnm a horcovod-nm mdiom. Na konci 60. rokov, ke tepl-re spustili do prevdzky, boli tepeln nap-jae budovan parnmi potrubiami, keebola poiadavka na dodvku parnho mdiapre priemyseln sektor, ktor sa v tom aserozrastal. Od 90. rokov je zaznamenan kle-sajci trend produkcie energi spsoben pre-dovetkm vraznm tlmom priemyselnejvroby v meste ilina a nrastom racionali-zcie spotreby energie v dsledku ekonomic-kho tlaku na zvyovanie cien energi. Sas-n charakter siet nezodpoved poiadavkmna efektvnu prevdzku tepelnch siet. Jed-notliv parovody maj 28 a 46 rokov, vyka-zuj nadnormatvne straty a s znane pred-imenzovan. Cieom spolonosti je nahradiparn rozvody horcovodnmi alebo teplo-vodnmi, najm v oblastiach s bytovo-komu-nlnou zstavbou. Rekontrukcia rozvodovje mimoriadne nron investin akcia sdlhou nvratnosou. Z tohto dvodu spolo-nos ver, e bude spen pri iadosti o er-panie nenvratnho finannho prspevkuvzhadom na monosti operanch progra-mov E na roky 2014 a 2020.

DRUHOTN VYUITIE POPOLEKAOdpadn produkt pri spaovan hnedho

uhlia tvor popolek a kvara. Po zmiean svodou s hydraulickou cestou preerpvanna loisko popolovn, tzv. odkalisko, kde sarone ulo pribline 28-tisc ton popolovn.Prioritou vedenia spolonosti je natartovaproces ich druhotnho vyuitia, priom akti-vita je zameran tromi smermi: Realizcia suchho odberu popoleka z

elektrostatickch odluovaov do sila ajeho nsledn transport nkladnmi autamik zkaznkom. Potencil vyuitia je predo-vetkm v stavebnom priemysle, napr. privrobe stavebnch hmt (tvrnice) aleboako prdavok do betnu.

Druhotn vyuitie zmesi popoleka a kva-ry z odkaliska ako medziprodukt na aliespracovanie v tehliarskom priemysle alebona vrobu ahkho umelho kameniva.

Iniciovanie zmeny legislatvy v oblasti po-uitia popoleka ako materilu do cestnchstavieb a elezninch nsypov.

DIVERZIfIKCIA PALIVA VSTAVbAfLUIDNHO KOTLA

Po vyrieen plnenia emisnch limitov sabude spolonos orientova na vstavbu no-vho zdroja. Pjde o nosn celoron zdrojtepla, ktor zabezpe diverzifikciu paliva azni potrebu nkupu emisnch povoleniekCO2. Cieom je navrhn nov zdroj tepla tak,aby bol zameran na in druh palv, a to hlav-ne na paliv vyroben z obnovitench zdro-jov.

Ing. Marcel Hrobrikmanar seku Rozvoj, investcie a ekolgia

ilinsk teplrensk, a. s.

ilinsk teplrensk na cesteobnovy a modernizcie

Rok 2014 je pre spolonos ilinsk teplrensk, a. s., vekou vzvou. Ako tretia najvia teplre spomedzi tradinch teplrenskch spolonost

je povaovan za vek zdroj zneisovania ovzduia a vzahuje sa teda na u aj skoria povinnos plni sprsnen emisn limity platn od roku 2016.

Nielen z tohto dvodu vstpila spolonos do fzy obnovy a modernizcie.


12

Ak s relne monosti rozvoja medzin-rodnch obchodnch vzahov?

Pre SR, ktor je iestou najotvorenejouekonomikou v rmci E, je export jednm zprioritnch faktorov hospodrskeho rastu.Kee sa znan vina vvozu SR realizujev rmci E, treba vytvra podmienky, ktorby umonili viu diverzifikciu naej ob-chodnej vmeny smerom k tretm krajinm,mimo E. To meme dosiahnu aktvnymiopatreniami v proexportnej politike, ako ajprostrednctvom dohd E o vonom obcho-de s tretmi krajinami.

SR si uvedomuje, e dohody o vonom ob-chode s akmsi bezplatnm nstrojom sti-mulcie hospodrskeho rastu, pretoe odstra-ovanm tarifnch a netarifnch prekokzvyuj obchodn vmenu, tvorbu pracov-nch miest, ivotn rove a celkov ekono-mick rozvoj.

SR poas rokovan o dohodch o vonomobchode striktne presadzuje, aby sa postupneodstrnili tarifn a netarifn prekky obcho-du, ktor by narali konkurenn prostrediea znemoovali vzjomne vhodn obchod.Pre SR je dleitm aspektom dohodn ajefektvny mechanizmus rieenia sporov vkadej dohode, ktor by eliminoval prpadnnepriazniv vplyvy liberalizovanho trhu.Slovensk firmy sa vak musia na globlneliberalizovan trh vopred pripravi s cieomzachovania si konkurencieschopnosti.

Prioritou preto zostva ukonenie aktul-nych rokovan o dohodch s drazom na Ka-nadu, ako aj urchlenie zaatch rokovan sJaponskom a USA. Tieto dohody by mohli v-raznm spsobom stimulova obchodn v-konnos a nadviaza tak na spen implemen-

tciu Dohody o vonom obchode s Junou K-reou, ktor vrazne zvila rove vvozuE. Poas dvoch rokov jej vykonvania sa po-tvrdilo, e ambicizna a komplexn preferen-n obchodn dohoda medzi E a Kreou vy-tvra pre cel Eurpu, a v plnom rozsahu ajpre Slovensko, nov odbytisk na tomto k-ovom trhu a zrove stimuluje investcie,hospodrsky rast a tvorbu novch pracovnchmiest. Na nrodnej rovni sa v proexportnejpolitike zameriame na trhy, na ktorch mupoda nho nzoru slovensk podnikateliauspie. Za takto trhy mimo E povaujemekrajiny SN, krajiny zpadnho Balknu aniektor krajiny juhovchodnej zie.

Ak opatrenia sa realizovali v investinejoblasti?

Naou prioritou je zvyovanie zamestna-nosti. Celkovo sme prostrednctvom investi-nej pomoci, ako jednho z hlavnch nstrojovv psobnosti MH SR, dosiahli vcelku pozi-tvne vsledky v oblasti tvorby novch pra-covnch miest.

Nedvnymi legislatvnymi zmenami sanm taktie podarilo presadi, aby mohla byinvestin pomoc poskytnut len na investi-n zmery, ktor vytvraj nov pracovnmiesta, priom boli zadefinovan aj miniml-ne poiadavky na ich tvorbu.

Pozitvom je, e v dsledku vyej inten-zity investinej pomoci v reginoch s vyoumierou nezamestnanosti sa zujem investorovpresva prve do tchto reginov. Postupnetak dochdza k lepiemu rozmiestovaniu in-vestci v rmci SR a zniovaniu regionlnychrozdielov, i ke sa to nedeje tak rchlo, akoby sme si elali.

Ministerstvo hospodrstva SR taktie v mi-nulom roku pripravilo v spoluprci s Minis-terstvom financi SR a Ministerstvom pdo-hospodrstva a rozvoja vidieka SR materilOpatrenia v hospodrskej politike na podporuhospodrskeho rastu, ktor obsahuje kom-plexn sbor vye 100 opatren. Tieto opat-renia s jednm z hlavnch nstrojov stimu-lcie hospodrstva SR s oakvanm efektomv krtkodobom asovom horizonte do koncaroka 2014.

Prinaj zahranin finann intitcie abanky, ktor psobia v Slovenskej republi-ke aj investorov?

Slovensk republika je idelne miesto nainvestovanie ako krajina s politickou a eko-nomickou stabilitou, ktor v poslednch ro-koch prela vraznmi trukturlnymi zme-nami s vziou sta sa jednou z najlepch cie-ovch krajn pre potencilnych investorov.

Slovensk ekonomika zaznamenala v pred-chdzajcich rokoch najrchlejie tempo hos-podrskeho rastu spomedzi vetkch krajnE, ie by sme mohli poveda, e Slovenskosa v poslednch rokoch pribliovalo k zpad-nm tandardom najrchlejie zo vetkchkrajn strednej a vchodnej Eurpy. Vameza to najm priemyselnm odvetviam, a tospotrebnej elektronike, automobilom a inmdopravnm prostriedkom.

Z pohadu MH SR mono kontatova, einvestori maj stle zujem investova na Slo-vensku. Neustle rokujeme so zahraninmiinvestormi, ako aj s domcimi, ktor chc roz-behn investcie na Slovensku. Investorompsobiacim na Slovensku chceme vytvoripriestor na to, aby investovali nielen do sa-motnej vroby, ale aj do vskumu a vvoja.Mme na to potencil a hadme monostiako odbra bariry a presvedi investora,aby investoval aj do tchto projektov.

V tomto procese nemal lohu zohrvajaj zahranin banky psobiace na Slovensku.Ide predovetkm o poskytovanie adekvtne-ho poradenstva, aby investori mohli zhodnotidosah a dsledky plnovanch investci. Keprde zahranin investor na Slovensko, pre-dovetkm mm na mysli malch a strednchpodnikateov, usiluje sa njs na trhu tak fi-nann intitciu, ktor mu v novom prostredbude partnerom a poradcom pri jeho podni-kan. Klientovi vie pomc nadviaza kontak-ty, oboznmi ho so zvykmi a pravidlami, kto-r mu pomu pri zaloen resp. rozvoji jehopodnikateskch aktivt.

Pri komunikcii s bankami a finannmiintitciami mme v rmci podpory investcipozitvne sksenosti. Samozrejme, objektvneje potrebn poznamena, e z hadiska poet-nosti nejde o vek mnostvo investci, ktorpriamo takpovediac priniesli samotn ban-

Rozvoj hospodrskych vzahov

ttny tajomnk Ministerstva hospodrstva SR Pavol PAVlIS sa usiluje o udranie, skvalitneniea rozrenie hospodrskych vzahov nielen s bezprostredne susediacimi ttmi, ale v rmci celho

medzinrodnho spoloenstva. Dobr obchodn partneri vznamne prispievaj k rozvoju hospodrstvana Slovensku. Viac v rozhovore s redaktorkou Parlamentnho kurira Annou Komovou.

13

v alom rozirovan strojrskej vroby. Naj-m vo vrobe strojov vak treba zohadni ajmonos, e niektor zahranin investorimu prehodnoti efektivitu niektorch vrobv SR a premiestni ich do oblast s celkovonimi nkladmi na vrobu, prpadne do ob-last s disponibilnou pracovnou silou, keev podmienkach SR nie s na pracovnom trhuk dispozcii pracovnci niektorch kvalifik-ci.

Ak s vsledky v rmci elektrotechnick-ho priemyslu?

Z dostupnch dajov meme kontatova,e vroba elektrickch zariaden v roku 2012oproti roku 2010 narstla cca o 17 % a za rok2013 poda predbench vsledkov monooakva rast a o cca 70%, m sa tento sek-tor stal vlastne rekordrom priemyselnej v-roby. Vo vrobe potaovch, elektronickcha optickch vrobkov vak v poslednom ob-dob vidno stagnciu spsoben znenm do-pytu najm v oblasti spotrebnej elektronikyfakticky na celom vntornom trhu E, kamsmeruje vina odbytu slovenskej produkcietohto vrobnho segmentu.

al vvoj bude zvisie najm od vvojana cieovch trhoch a rozhodnut nadnrod-nch centrl zahraninch investorov, ktortomuto odvetviu dominuj. Tie je vak ne-vyhnutn najm v segmente elektrickch za-riaden zvaova o modernizcii vrobnej z-kladne, pretoe v tomto odvetv dosahuje re-latvna zostatkov hodnota investinho ma-jetku rove 40 % z nadobdacej hodnoty,take vrobn zklada je znane opotrebo-van, o vytvra riziko z pohadu dlhodobej-ieho rozvoja.

Patr drevospracujci priemysel medzi od-vetvia vroby, ktor s v zahrani iada-n?

V roku 2012 predaj vrobkov z dreva dozahraniia medzirone stpol, avak jeho po-diel na celkovom exporte priemyselnch to-varov do zahraniia stagnoval vzhadom naskutonos, e dynamika jeho rastu bola mier-

ne niia ako dynamika rastu v priemyselnejvrobe. o sa tka vroby celulzy, papieraa papierenskch vrobkov, ich predaj do za-hraniia v uvedenom obdob vykzal medzi-ron pokles o cca 9 %, o je zrejme spso-ben najm zastavenm vroby v papieren-skch produktov v trove, kde zahranininvestor ukonil svoje podnikanie v SR.

V rmci vroby nbytku bol v roku 2012zaznamenan cca 20 % rast predaja do zahra-niia a jeho podiel na vvoze priemyselnejprodukcie mierne vzrstol. Pozitvom je po-kles vvoznej produkcie vykazujcej truk-turlne problmy. To vytvra dobr perspek-tvu pre budcu miernu expanziu nbytkr-skej produkcie, za predpokladu, e zachytinovan trendy.

Automobilov priemysel sa poda inform-ci znova zotavuje, oakvaj sa priaznivvsledky pre slovensk hospodrstvo?

Ako som u spomenul, vroba dopravnchprostriedkov a obzvl automobilov, bola poroku 2009 ahom rastu slovenskej priemy-selnej vroby a kadorone vykazovala me-dziron rasty trieb. Nezanedbaten podielna tom vak m skutonos, e podnikanie vSR v tomto odvetv je pre investorov vyslo-vene efektvnejie ako v materskch kraji-nch. Treba tie pozitvne zhodnoti, e vpriebehu rokov po vstupe zahraninch in-vestorov do vroby automobilov v SR sa turozvinul aj irok systm subdodvateovponc dodvkami kovovch materilov z je-stvujcej vroby kovov cez postupne sa roz-vjajce vroby dielov a prsluenstva pre mo-torov vozidl a tie v rmci produkcie v-robkov z gumy a plastov, ako aj nekovovchminerlnych vrobkov ako je naprklad sklo.Segment vroby motorovch vozidiel je pro-strednctvom pridanej hodnoty najvm pri-spievateom k tvorbe HDP v agregcii prie-myselnej vroby. To spolu s vytvorenm sub-dodvateskm reazcom a pomerne nzkouspotrebou energie na jednotku vyprodukova-nej pridanej hodnoty vytvra dobr perspek-tvu udratenosti rozvoja tohto odvetvia.

ky. V tomto smere ete stle najsilnejm a-hom investci s aktivity MH SR a rezort-nej agentry SARIO, ktor okrem inho spo-lupracuje s vekmi poradenskmi spolo-nosami s medzinrodnou psobnosou.

Na druhej strane je trend v tejto oblasti po-zitvny a stle viac vidme v SR investcie,ktor v rmci spoluprce investorov s banka-mi na medzinrodnej rovni dostali Slovens-k republiku do hadika investorov pri zva-ovan lokalt pre svoje zmery. SARIO v s-asnosti komunikuje s viacermi bankovmiintitciami a poskytuje im podporu priumiestovan investci v Slovenskej republi-ke, priom ide prve o investcie, ktor pri-chdzaj na Slovensko ako vsledok spolu-prce s konkrtnymi bankami.

Zaznamenal sa pokles zahraninho ob-chodu aj vplyvom finannej a hospodr-skej krzy, ak oblasti najviac utrpeli, akje sasnos v zahraninom obchode?

Pokles obratu zahraninho obchodu SRbol zaznamenan len v roku 2009. Tento po-kles bol spsoben prve vplyvom finanneja hospodrskej krzy. Za ostatn roky obratzahraninho obchodu vdy zaznamenal n-rast oproti predchdzajcemu obdobiu. Me-dzi sektory najviac postihnut krzou memezaradi automobilov, elektrotechnick, oce-liarsky priemysel a spracovanie ropy. Po eko-nomickej depresii v roku 2009 sa slovenskhospodrstvo v roku 2010 zaalo zotavovavplyvom oivenia zahraninho dopytu.

Ke sledujeme zahranin obchod s prie-myselnmi tovarmi, ktor tvoria aisko za-hraninho obchodu SR meme kontatova,e v krzovom roku 2009 medzirone klesolpredaj priemyselnch tovarov do zahraniia,ako aj ich dovoz pribline o ptinu. Odvtedyje vidie kadorone siln medziron rastpredaja slovenskej priemyselnej produkcie dozahraniia. Vaka vyej dynamike rastu slo-venskho vvozu ako dovozu dosahuje SRod roku 2009 kontinulne pozitvne saldo za-hraninho obchodu. Predben vsledkyroku 2013 naznauj pokraovanie rastu ex-portu aj pozitvneho salda ZO, tempo tohorastu je vak pomalie ako v predchdzaj-com obdob. Za jedens mesiacov roka 2013sa v porovnan s rovnakm obdobm roka2012 zvil celkov vvoz tovaru o 3,4 % acelkov dovoz o 1,5 %. Pozitvna obchodnbilancia v roku 2013 dosiahne svoje historic-k maximum. Predpokladme, e tento trendzotrv aj v roku 2014.

Ak m perspektvu na Slovensku strojr-sky priemysel, daj sa rozirova jeho mo-nosti pre vrobu?

Je pravdou, e strojrsky priemysel bol his-toricky kostrou slovenskho priemyslu. V ob-dob transformcie dolo k jeho uiemu za-meraniu na automobilov vrobu. V posled-nch rokoch vak oraz vznamnejiu lohuzohrva elektrotechnick priemysel. Napriektomuto posunu povaujeme strojrsku pro-dukciu za dleit sas slovenskho hos-podrstva. V roku 2012 aj 2013 sme zazna-menali rast priemyselnej produkcie, monoteda na zklade doterajieho vvoja oakva,e si rastov tendenciu udr aj vroba stro-jov, aj vroba dopravnch prostriedkov. Z po-hadu MH SR jednoznane vidme potencil



14

Nedvno sa uskutonilo v Pari ministers-k zasadnutie Riadiacej rady Medzinrod-nej energetickej agentry. Ak bol el po-dujatia a v om konkrtne povaujete di-skusiu a prijat zvery za prnosn?

Ministersk zasadnutie Riadiacej rady, kto-r je vrcholovm podujatm Medzinrodnejenergetickej agentry (IEA), sa konalo v no-vembri 2013 v sdle OECD v Pari. IEApredstavuje vedcu medzinrodn energetic-k organizciu, ktorej psobnos i poet le-nov sa od jej zaloenia pred tyridsiatimi rok-mi (1974) znane rozrili. Diskusia ministrov28 lenskch krajn, kovch partnerskchkrajn (Brazlia, na, India, Indonzia, JunAfrika a Rusko) a vedcich predstaviteovmedzinrodnch energetickch spolonost,reprezentujcich dve tretiny svetovej produk-cie a tri tvrtiny svetovej spotreby energie,vystila do prijatia politickch stratgi prerieenie vziev, ktor prina meniaca sa glo-blna energetick mapa. Na zasadan sa z-astnila delegcia SR, ktor som viedol spolus almi zstupcami z nho ministerstva aStlej misie SR pri OECD.

Ministersk zasadnutie bolo jednou z al-ch prleitost na zhodnotenie prce agen-try lenskmi krajinami a diskusiu o hlav-nch smeroch a aktivitch na nasledujce dvaroky. Zvery prijat na ministerskej schdzkepotvrdili, e zameranie a vsledky prceagentry s z hadiska dosahovania cieovenergetickej politiky jej lenov rovnako pr-nosn ako v ase jej zaloenia. Podpis prvej

multilaterlnej deklarcie o prprave asocia-nej dohody so spomnanmi partnerskmikrajinami, prijatie vyhlsenia k zmene klmyvyzdvihujce zsadn vznam realizcieopatren na zniovanie emisi CO2 z vrobyenergie a rozirovanie nzkouhlkovch tech-nolgi na uahenie prechodu k istejej audratenej energii, prijatie opatren na zv-enie bezpenosti dodvok elektriny s m-nikmi v napredovan tejto prestnej medzi-nrodnej energetickej organizcie. Slovenskrepublika oceuje odborn prnosy a pridanhodnotu prce IEA v oblasti vmeny postojovk aktulnym otzkam sasnosti, ktor s vy-soko relevantn pre al rozvoj energetickej,hospodrskej a niektorch odvetvovch po-litk SR.

Ako hodnotte celkov prnosy z lenstvaSR v IEA a ak je odborn vznam IEA?

IEA posiluje svoju pozciu v globlnomenergetickom riaden a v oblasti rozvoja isteja udratenej energie, energetickch techno-lgi a rieenia vziev zmeny klmy. Je sve-tovm ldrom v oblasti energetickch tatis-tk. Identifikciou svetovch trendov a for-mulovanm odporan pre tvorbu a imple-mentciu udratenej energetickej politikyprispieva k ekonomickmu rozvoju v len-skch krajinch i na globlnej rovni. Odbor-n vznam IEA spova v tom, e popri po-silovan energetickej bezpenosti a globl-neho energetickho dialgu pln funkciu sve-tovho ldra v koordincii medzinrodnejspoluprce v oblasti aktulnych energetic-kch politk, a to nielen v rozvinutch kraji-nch, ale roziruje svoj zber aj na rozvjajcesa ekonomiky. IEA tm napomha k precho-du ku globlne udratenej energetickej bu-dcnosti.

lenstvo Slovenskej republiky v IEA nmumouje prstup k aktulnym odbornmpub likcim, tatistikm, analzam a energe-tickm scenrom, ako aj poznatkom z medzi-nrodnej technologickej siete. Z pohadu Slo-venska ako energeticky zranitenej krajiny zamimoriadne dleit prnos povaujem pre-nos poznatkov a osvedench sksenostinch lenskch krajn prostrednctvom ak-tvnej asti v procesoch hodnotenia ich ener-getickch politk a ndzovej pripravenosti vrope a zemnom plyne. Tieto sektory bud nazklade rozhodnutia ministerskej schdzkydoplnen aj o hodnotenie bezpenosti a spo-ahlivosti dodvok elektriny. Poznatky zska-n naimi expertmi poas cvien ndzovejpripravenosti na mon preruenia dodvok

Na uspokojovanie dopytu s potrebn zmeny

globlna synergia pre energiu zajtrajka sa stala strednou tmou ministerskhozasadania Riadiacej rady IEA, ktor bola koncom minulho roka v Pari.

Na rokovan sa zastnil aj ttny tajomnk Ministerstva hospodrstva SR Duan PETRK. Informcie prina v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

15

eniu treba pristupova ako k trukturlnemua dlhodobmu problmu. Rchly rozvoj efek-tvnejch a integrovanch energetickchtrhov by vznamne prispel k zneniu ceno-vch rozdielov energie.

Energetick sektor je zdrojom dvoch tretngloblnych emisi sklenkovch plynov abude rozhodujcim na dosiahnutie klimatic-kch cieov. Poda vhadu do roku 2035 po-kraovanie zvyovania emisi oxidu uhlkaspsob, e svet sa znane vzauje od me-dzinrodne schvlenho ciea 2 C. Na riee-nie tejto kovej vzvy ministri lenskchkrajn IEA prijali vyhlsenie k zmene klmy,v ktorom zdraznili potrebu posilova poli-tiky a technolgie, ktor mu uahi pre-chod istejej a udratenej energii a vyjadrilipodporu uzavretiu globlnej dohody o zmeneklmy v roku 2015.

Mete uvies niektor konkrtne aktivitySR v rmci IEA, ktor maj zsadn v-znam?

Z viacerch aktivt zsadnho vznamu bysom rd ete raz vyzdvihol strategick v-znam a prnosy sprv IEA o hbkovom hod-noten energetickej politiky lenskej krajiny,ktor predstavuj vznamn referenn amienkotvorn zdroj informci o vvoji ener-getickej politiky, sektoru a trhov za obdobieostatnch piatich rokov. V prvej Sprve ohbkovom prehade energetickej politiky SRod vstupu do IEA, vydanej v roku 2011, sakontatuje slad cieov energetickej politikySR s ciemi IEA. V odporaniach IEA ad-resovanch vlde SR sa navrhuje pokraovav posilovan energetickej bezpenosti a ener-getickej efektvnosti, vo zvyovan konkuren-cieschopnosti priemyslu, v diverzifikciienergetickch zdrojov a prehlbovan regio-nlnej integrcie SR. Prijat odporania IEAboli vyuit pri aktualizcii energetickej po-litiky SR a alch strategickch dokumentovpredloench vlde SR.

K zkladnm povinnostiam lenskej kraji-ny patr budovanie a udriavanie ndzovchzsob ropy a ropnch produktov na rovni 90dn istho dovozu uplynulho roku. Tentozvzok SR od vstupu do IEA nepretritepln. V oblasti ropnej bezpenosti sa aktivityagentry zameriavaj na zabezpeenie pri-pravenosti lenskch ttov na rieenie stavuropnej ndze a ich as v kolektvnej akciiIEA zameranej na uvonenie ndzovch z-sob poas preruenia dodvok ropy na me-dzinrodn trhy, na monitoring a analzu v-

voja ropnch trhov a rizk pre svetov obchods ropou a na prognzy globlneho trhu a cienropy. Tieto dta s uverejovan v mesanchsprvach a strednodobch vhadov IEA oropnch trhoch.

Experti Sprvy ttnych hmotnch rezervSR sa pravidelne zastuj na cvieniachndzovej reakcie zameranch na preskanieschopnost lenskch ttov adekvtne rea-gova v prpade preruenia dodvok ropy vosvete a v ase ohrozenia stability svetovhoropnho trhu. Prnosom tchto aktivt pre SRje monos zskava poznatky od expertovpecializujcich sa na jednotliv oblasti ener-getickej bezpenosti na medzinrodnej rov-ni. Zskan poznatky a sksenosti inch len-skch krajn sa vyuvaj na efektvne budo-vanie a sprvu ndzovch zsob ropy SR.

Na zver by som sa zmienil ete o pozitv-nych vsledkoch hodnotenia pripravenosti SRna ndzov situcie v rope a zemnom plyne,ktor sa uskutonilo v IEA v oktbri 2013.Zstupcovia Sprvy ttnych hmotnch re-zerv SR a Ministerstva hospodrstva SR naom informovali o plnen odporan IEAprijatch poas previerky ndzovej priprave-nosti SR v roku 2011 a o dosiahnutom pokro-ku v legislatve a v politikch v oblasti ener-getickej bezpenosti SR. Hodnotenie sa kon-krtne zameralo na plnenie odporan v bez-penosti dodvok ropy (tkajce sa domce-ho trhu s ropou, dovoznej zvislosti, projek-tov diverzifikcie trs dodvok ropy a politikyndzovej pripravenosti), zemnho plynu (t-kajce sa zvenia kapacity podzemnch z-sobnkov plynu, projektov prepojenia s HU,vytvorenia spotovho trhu s plynom a zria-denia krzovej komisie) a posdenia pokrokuv zlepovan koherencie tatistickch dajovv rope a plyne, zasielanch IEA. SR predsta-vila nov model sprvy ndzovch zsobropy, prijat na zklade zkona 218/2013 Z. z., ktorm vlastnctvo a sprvu ndzovchzsob ropy prevzala Agentra pre ndzovzsoby ropy a ropnch vrobkov. Zstupcanho ministerstva informoval o plnen od-poran v bezpenosti dodvok zemnhoplynu (tkajce sa vytvorenia truktry spo-tovho trhu s plynom a. s. eustream, zriadeniaKrzovej komisie pre plyn, riadenej MH SR).Poas hodnotenia lensk tty IEA konta-tovali, e SR splnila vetky odporania IEAv oblasti bezpenosti dodvok zemnho ply-nu a naplnila tak kritri pri zvyovan ener-getickej bezpenosti SR v porovnan so sta-vom pred plynovou krzou v roku 2009.

ropy umonili zdokonali v Slovenskej repub -like koordinciu postupov pri budovan n-dzovch zsob ropy. Zainteresovan intitcieSR zskali za obdobie lenstva v IEA cennsksenosti z rieenia modelovch situci vrmci tejto medzinrodnej organizcie. Nazklade tchto vedomost sa postupne elimi-novali identifikovan rizik z minulch ener-getickch krz v rope i zemnom plyne. Pr-spevok k zveniu energetickej bezpenostiSR je teda viac ako zrejm.

Na o treba upriami pozornos v kovejpublikcii IEA, ktorou je Svetov energe-tick vhad?

IEA kadorone v novembri uverejujeSvetov energetick vhad (World EnergyOutlook-WEO). Tohtoron vydanie tejtonajvznamnejej a medzinrodnou odbornouverejnosou oceovanej publikcie prinavhad dlhodobch trendov globlneho ener-getickho systmu a trhov. Umouje to len-skm krajinm lepie sa orientova v rchlosa meniacej svetovej energetike. IEA prinaodpovede na rad zvanch otzok, ako svvoj na globlnych energetickch trhoch doroku 2035; psobenie regionlnych rozdielovv cench energi zmeny v globlnej ekono-mike a ako ovplyvnia konkurencieschopnospriemyslu zie, Eurpy a Severnej Ameriky.Dokument sa zaober aj otzkami, i budzdroje a dodvky ropy na trhy dostaton preuspokojenie rastceho svetovho dopytu; akpokrok sa dosiahol v odstraovan dotcicien foslnych palv v rozvojovch krajincha v rozirovan prstupu chudobnch k mo-dernm energetickm slubm vo svete.WEO upozoruje na potrebu zmeny dlhodo-bo zauvanch postojov v energetike. Spo-meniem niektor zo zisten, ktor prinaWEO:

aisko energetickho dopytu sa v rozho-dujcej miere presva do vynrajcich saekonomk, hlavne do ny a Indie. Blzky v-chod, ktor bol dlhodobo vnman ako hlav-n dodvate energie na svetov trhy, sa stvavznamnm spotrebiteom energie. Juhov-chodn zia je novm expandujcim cen-trom dopytu po energii;

Rozvojom aby nekonvennej ropy a ply-nu sa USA postupne stan sebestan v spo-trebe energie z domcich zdrojov. V niekto-rch astiach sveta existuje potencil zopa-kova v menom rozsahu spech rozvoja brid-licovho plynu v USA, ale neistota ohadomkvality losk, nkladov na produkciu a ak-ceptovatenos jeho rozvoja verejnosou pre-trvva;

Foslne paliv (uhlie, ropa, zemn plyn) sii naalej zachovaj dominantn pozciu vgloblnom energetickom mixe, o ovplyvnvzah medzi energiou, ivotnm prostredma zmenou klmy;

Znan rozdiely v cench zemnho plynua elektriny medzi reginmi sveta (Eurpa,zia, Severn Amerika) viedli k zameraniupozornosti politikov na rolu energie v konku-rencieschopnosti priemyslu. Ministri na za-sadan venovali pozornos rieeniu tohto pro-blmu. Vysok ceny energie s zaou prerozpoty domcnost, konkurencieschopnospodnikov a obchodn bilancie krajn, najmv krajinch E. Poda IEA regionlne cenovdisparity elektriny bud pretrvva a k ich rie-


16

Cieom E je dosiahnu v slade s 3. ener-getickm balkom integrciu nrodnchtrhov so zemnm plynom a elektrinou v roku2014. Je tento cie relny v podmienkach V4?

Slovensk republika sa zapojila do integrcietrhov s elektrinou a plynom v roku 2009, kesa spene spojili denn trhy s elektrinou eskejrepubliky a Slovenskej republiky. Od 11. sep-tembra 2012 sa spene spojil esk, slovenska maarsk trh s elektrinou na princpe impli-citnej aukcie cezhraninch kapact. Rok odspenho spustenia prevdzky spolonho den-nho trhu s elektrinou troch krajn eskej repu-bliky, Slovenska a Maarska, slovensk ast-nci organizovanho krtkodobho trhu s elek-trinou, v rmci spolonch aukci, nakpili apredali 5 639 322,7 MWh elektriny za priemer-n cenu 38,37 EUR/MWh.

spen projekt preukzal, e tto integrciadva nov obchodn prleitosti a umoujeviac cezhraninho obchodovania, lepie vyui-tie cezhraninch kapact, priom obchodovanieje efektvnejie a astnci obchodovania majvy tandard sluieb. Zrove sa tm zvyujebezpenos dodvky elektriny vo vetkch z-astnench krajinch, s ohadom na zujmy ko-nenho spotrebitea, ktorm s hlavne podnikya domcnosti.

Snahu o premenu projektu na realitu v pod-mienkach krajn V 4 dokumentuje jasn politic-k dohoda premirov krajn V4 uskutoni vet-ky kroky, ktor poved k zbliovanou trhov aintegrcii, oho vyjadrenm je spolon memo-randum a zaloenie Plynrenskho fra pre in-

tegrciu trhu s plynom. Na jeho prpravnomstretnut v oktbri 2013 v Budapeti vyjadrilikrajiny V4 ochotu spolupracova a zhodli sa napostupnom procese spoluprce, ktor sa tkarozvoja plynrenskej infratruktry, prepojeniaplynrenskch trhov a koordincie spolonchaktivt v oblasti eurpskej energetickej legisla-tvy. Ukazuje sa, e integrcia trhu s plynom vpodmienkach krajn V4 by mohla by predstup-om jednotnho trhu v rmci celej Eurpy. Voblasti implementcie SR pln spene cieleE, pretoe slovensk trh je plne liberalizovana konkurencieschopn vo vetkch segmentochodberateov a vyspel vzhadom na organizciutrhu i technick rove siet.

V akom tdiu sa nachdza harmonizcia re-gulanch politk krajn V4 vrtane stanove-nia sieovch kdov (Network Codes) preprevdzkovateov nrodnch plynrenskchsiet a elektrizanch sstav (TSOs a ETSOs)v krajinch V4?

o vidme ako prioritu v elektroenergetike aplynrenstve a vek priestor na spoluprcu, jesynchronizovan harmonizcia sieovch pred-pisov. Km doteraz kad krajina harmonizo-vala svoju energetick legislatvu individulne,plynrensk frum deklarovalo spolon postupv tejto oblasti. V oblasti elektroenergetiky mpre harmonizciu sieovch kdexov vek v-znam aj prepojenie trhov SK CZ HU, ktorna bze market-couplingu funguje od roku2009. Sieov predpisy s v sasnosti zkla-dom rozvjajcej sa spoluprce pri stanoven

krtkodobch cieov, priom vytvraj priestorpre hadanie rieen v rmci alch diskusi akoodstraova prekky pri vytvran integrova-nho trhu V4.

Ak lohu v tomto procese zohrva ACER aako funguje spoluprca medzi regulanmiradmi krajn V4?

Agentra pre spoluprcu regulanch radovpre energetiku (ACER) sa u od svojho zaloeniav roku 2011 zamerala na Regionlne iniciatvy velektroenergetike, ako aj v plynrenstve, aby pod-porila vasn implementciu niektorch najkri-tickejch pravidiel pre integrciu energetickchtrhov a dosiahla tak cie dokonenia jednotnhoenergetickho trhu do roku 2014. Konkrtne satak deje prostrednctvom spoluprce nrodnchregulanch orgnov v rmci jednotlivch regio-nlnych iniciatv, priom ACER tu zohrva ko-ordinan funkciu, ktorej vsledkom s pravi-deln tvrron hodnotenia Regionlnych ini-ciatv a ron hodnotenia prostrednctvom Pre-hadnej sprvy o Regionlnych iniciatvach.

Spoluprca medzi regulanmi orgnmi V4funguje na dvoch rovniach: regionlnej a su-bregionlnej. Regionlna spoluprca sa usku-touje v rmci regionlnych iniciatv CEE preelektroenergetiku a SSE pre plynrenstvo na z-klade nariaden Eurpskej nie, pretoe vetkykrajiny V4 s sasou tchto iniciatv.

Subregionlna spoluprca krajn V4, ktor jezameran na dosiahnutie cieov jednotnhoenergetickho trhu, funguje pre trh s elektrinouod roku 2009. Vtedy bol spene spusten prvprojekt prepojenia trhov s elektrinou medzi Slo-venskom a eskou republikou, ktor bol v roku2012 rozren o Maarsko. Spoluprca v ob-lasti plynu sa rozvinula v roku 2012 a vsled-kom bolo zaloenie spomnanho Plynrensk-ho fra V4 pre trh s plynom.

alou iniciatvou v rmci reginu V4, ktorbola zaven podpsanm spolonho vyhlse-nia 6.11.2013, bolo vytvorenie Permanentnhofra predsedov regulanch orgnov V4. Cie-om tohto fra je zuitkovanie synergickchefektov v regine s ohadom na spolon vvojelektrizanch siet a plynrenskch sstav asvisiacich trhov. V tejto svislosti sa oakvaintenzvna spoluprca na poli spolonho po-sudzovania investinch projektov do siet a s-stav celoeurpskeho zujmu, ako aj spolonpostup pri presadzovan zujmov V 4 v proceseformovania jednotnho energetickho trhu.

o predstavuje najvie prekky pri rea-lizcii Cestovnej mapy pre vytvorenie re-

Slovensko a integrciaeurpskych energetickch trhov

Integrcia eurpskych energetickch trhov je ambicizny krok, kde v konenom dsledku ide o vytvorenieharmonizovanho a liberalizovanho podnikateskho prostredia v rmci dvadsiatich smich eurpskych krajns viac ako 500 milinmi spotrebiteov. Jednou z podmienok integrcie je dobudovanie dostatonej infratruktry

v integrujcich krajinch, ktor okrem inho bude schopn poskytn adekvtne prenosov kapacity nielen na hraniciach prenosovch sstav, ale aj v rmci nich. Viac k tejto tme i k svisiacim otzkam povedal pre

Parlamentn kurir Ing. Jozef HOlJENK, PhD., predseda radu pre regulciu sieovch odvetv.

17

nosovej kapacity. Jeho hlavn prnos spova vinnejom prideovan vonch cezhraninchkapact. Zobchodovan mnostvo elektriny naprepojench trhoch prispieva k vej spoahli-vosti dodvok, vyej likvidite tr

Parlamentný Kuriér - 2014 / CCXXVI. - CCXXVII.

Documents

Transcript of Parlamentný Kuriér - 2014 / CCXXVI. - CCXXVII.