Parlamentný Kuriér - 2009 / CLXXVIII.

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CLXXVIII. ČÍSLO 2009

CLXXVIII. ãíslo 2009

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XVII

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: [email protected]

[email protected] (‰éfredaktor)[email protected] (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. 428/08ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováMarta Toma‰oviãová

Peter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Gyula BárdosStanislav Jani‰Róbert Madej

ªudmila Mu‰kováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

[email protected]álny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: Rudolf BiharyBratislavsk hrad

Obsah

EditorialZaslúÏime si chvíle pohody a pokoja (F. Nagy) 2Slovensko-ukrajinská spoluprácaSpája nás tradiãné priateºstvo (Rozhovor s I. Ohnivets) 2Európsky parlamentEnergetická bezpeãnosÈ, SR a EÚ (pk) 5Národná rada SRAby sa zvy‰ovala spokojnosÈ... (Rozhovor s M. Kondrótom) 7OÏívajú na Slovensku stavebné práce? (Rozhovor so ·. KuÏmom) 38Cieºom je ochrana slobody rozhodovania na úrovni samospráv 50(Rozhovor s A. Slafkovsk˘m)Aj novinár musí robiÈ tak, ako si to ‰éfredaktor predstavuje 52(Rozhovor s P. Prokopoviãom)Energetika na Slovensku V hodnosÈ tepla z teplární treba udrÏaÈ (Rozhovor s J. Králikom) 10Vláda SRAko na to, pán minister...? (Rozhovor s J. Medveìom) 12Umenie zdravotne postihnut˘ch (A. Beník) 13Nové zákazky pribúdajú pomaly (Rozhovor s I. ·tefanovom) 16ASPEKASPEK podporuje iniciatívy podnikov pri ochrane Ïivotného prostredia 14(Rozhovor s J. Jankovsk˘m) Slovensk˘ priemyselNárodná podnikateºská cena pre cementáreÀ v Ladcoch 15(Rozhovor s A. Barcíkom) Svet financiíStavebné sporenie je majákom stability (Rozhovor s I. Bére‰om) 18Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SRDôraz je na zjednodu‰ení postupov (Rozhovor s P. âernegom) 19Ide aj o predæÏenie Ïivotnosti (Rozhovor s E. Szolgayovou) 39Rozvoj krajov Slovenska (Rozhovor s M. Sántaim) 43Podpora je dôleÏitá (Rozhovor s R. Behulom) 47Stavba roka 2009 Krásne stavby nikdy nevyjdú z módy (Rozhovor s M. Brichtovou) 22Slovenské stavebníctvoArchitektura na Slovensku má evropsk˘ rozmûr 25(Rozhovor s P. ·rubafiom) S nov˘m menom a vy‰‰ou kvalitou (Rozhovor s A. Senderákom) 27Úspech neprichádza sám od seba (Rozhovor s J. Mrázom) 28Kríza nás uãí byÈ stále lep‰í (Rozhovor s L. Ver‰ovsk˘m) 30Bratislava hlavné mesto SRVáÏnosÈ situácie priná‰a aj nové rie‰enia (Rozhovor s A. ëurkovsk˘m) 32Îelezniãná dopravaNové trendy do rozvoja Ïelezniãnej dopravy na Slovensku! 34(Rozhovor so S. Podmanick˘m)Slovenská architektúraÎilina – perla na Váhu... (M. Pavelek) 36ZdruÏenie pre zatepºovanie budov Teplo nielen domova (Rozhovor s A. Novotn˘m) 41·tátny fond rozvoja b˘vaniaRozhodovanie o financovaní je nároãné (Rozhovor so Z. Kormanovou) 45Dialógy OA & EWO národe, ktor˘ ukradne peniaze v miske – a potom aj misku 54(Rozhovor s O. Andrásym)Glosy – Poznámky – Eseje Modern˘ ãlovek a náboÏenstvo (E. Weidler) 58âervené Slovensko? Modrá Bratislava? Nie iba farebné? (R. Kotian) 60Parlamentn˘ denníkZnárodnenie, privatizácia alebo strategické protikrízové opatrenie? (rk) 62SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 71

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L

2

Takmer pre v‰etky spoloãenské skupiny vbohat‰ej i chudobnej‰ej Európe sa stali uply-nulé dva roky také ÈaÏké a trpké, ako uÏdávno neboli. Táto v‰eobecná situácia moh-la priniesÈ – a priniesla – buì e‰te väã‰ie vy-hrotenie konkurenãn˘ch súbojov medzi jed-notlivcami i jednotliv˘mi vrstvami, buì, na-opak, pochopenie, Ïe uváÏlivá kooperácia,prinajmen‰om tam, kde je moÏná, dáva pod-statne väã‰iu ‰ancu preÏiÈ súãasnú nepriazeÀosudu kaÏdému ‰ikovnému manaÏérovi, ve-rejnému ãiniteºovi, expertovi v najrôznej-‰ích oblastiach fungovania spoloãenskéhoorganizmu. Túto ‰ancu si zvlá‰È uvedomíkaÏd˘ elitn˘ predstaviteº svojej skupiny, keìvezme do úvahy nielen dne‰ok, ale i zajtraj-‰ok. Aj pre ‰tát, aj pre v‰etky firmy, aj prevplyvné individuality nie je jedinou priori-tou momentálne, v kritickom okamihu, vtvrdom spoloãenskom i firemnom súboji vy-viaznuÈ so zdravou koÏou alebo vôbec ãino-rodo a vitálne sa udrÏaÈ, ale aj – a najmä –túto svoju koÏu preniesÈ v dobrej kondícii ajdo zajtraj‰ka. Lebo ten nebude o niã ºah‰í, banaopak, bude e‰te nároãnej‰í pre holú exis-tenciu kaÏdého obãana SR, ako je dne‰ok.

Verím, Ïe ãasopis Parlamentn˘ kuriér pa-tril medzi tie fenomény roku 2009, ktoré sausilovali jednak prezentovaÈ spoloãenskúrovnováhu, a jednak naznaãovali, Ïe na‰aexistencia sa nemôÏe ohraniãovaÈ jedn˘m ro-kom alebo jedn˘m volebn˘m obdobím, alemusí presahovaÈ od vzniku ‰tátu cez rôznevládne zoskupenia aÏ po zajtraj‰ok. Najmäna‰i partneri v ‰irokej ‰kále publicistick˘chrozhovorov – v˘znamní politici i podnikate-lia a finanãníci predviedli ãitateºom, koºkoaktivít napæÀa ná‰ Ïivot a na ão sa môÏu ob-

ãania spoliehaÈ aj v roku 2010. KritickosÈ,ktorá bola prirodzenou súãasÈou v‰etk˘chmateriálov v PK, znásobovala hodnotu do-teraj‰ích v˘konov a v˘sledkov, lebo sebaref-lexia ministrov, poslancov, manaÏérov a ìal-‰ích produktívnych ãiniteºov ná‰ho dne‰ka jeodrazom úsilia potlaãiÈ samoºúbosÈ tvrd˘mianal˘zami politick˘ch rozhodnutí a firem-n˘ch ponúk obãanom, aby ão najviac z nichbolo spokojn˘ch.

âas okolo Vianoc, Silvestra a Novéhoroka je príleÏitosÈou – a takmer povinnosÈou– zastaviÈ sa v neºútostnom zhone, ktor˘rámcuje verejn˘, v˘robn˘, obchodn˘ a vzde-lávací kaÏdodenn˘ program tisícov v˘kon-n˘ch osobností, a pouvaÏovaÈ, koho v‰etké-ho sme v tomto zhone ukrátili o na‰e gava-lierstvo a na‰u pozornosÈ, hoci by to bol ajpotreboval a bol by si to aj zaslúÏil. Ak ak-tívni, agilní a ãinorodí ºudia ãasto upred-nostÀujú vo svojej spoloãenskej a podnika-teºskej sluÏbe „cudzích“ ºudí, tento ãas je ob-dobím, keì aj politici, aj podnikatelia môÏu,naopak, trochu viac svojho záujmu venovaÈvlastn˘m príbuzn˘m a ostatn˘m svojim blíz-kym. A my v redakcii si tieÏ chceme nájsÈ tro-chu ãasu, aby sme sa priateºsky a srdeãne –ponad „úradnú“ publicistickú komunikáciu– poìakovali v‰etk˘m, ktorí rôznymi spôsob-mi nám umoÏÀujú, aby sme kaÏd˘ mesiac (vãase krízy skôr kaÏdé dva mesiace) poskyt-li v˘berovej, fulminantnej skupine na‰ichãitateºov takú zostavu publicistick˘ch mate-riálov, ktorá im prinesie profesionálny, ob-chodn˘, ale aj názorov˘ úÏitok.

Aj keì sa usilujeme o Ïurnalistickú nezá-vislosÈ – a veríme, Ïe je pre kaÏdého ãitate-ºa viditeºná a môÏe ju oceniÈ –, predsa len siváÏime porozumenie, ktoré pre na‰u ãinnosÈprejavuje vedenie NR SR, prezident republi-ky, ale tieÏ – hoci aj z diaºky – vláda SR,NBS, SAV a mnohé ìal‰ie politické, kultúr-ne a spoloãenské in‰titúcie, manaÏmenty v˘-znamn˘ch podnikov a finanãn˘ch ustanoviz-ní, medzi ktor˘mi máme veºa sponzorov ain˘ch podporovateºov. Boli by sme radi,keby práve na‰e tvorivé aktivity a na‰a dlho-roãná ãinorodosÈ bola príkladom, Ïe ani kon-kurencia alebo kritická nástojãivosÈ nemusíbyÈ dôvodom na neºútostnú neÏiãlivosÈ, ba aÏnepriateºstvo. A keby sa nám podarilo aspoÀtrochu príjemnej pohody preniesÈ aj tam,kde vy vo svojom pracovnom okruhu preÏí-vate viac trpk˘ch, neÏ radostn˘ch chvíº.

Cítim vÏdy hrejivé ºudské pote‰enie, keìsa redaktori, fotografi, autori a ìal‰í spolu-pracovníci PK vrátia z pracovn˘ch stretnu-tí s ministrami, poslancami, manaÏérmi aìal‰ími osobnosÈami a s radosÈou ma infor-mujú, ako boli ústretovo prijatí. Verím, Ïe aniv roku 2010 to nebude inak‰ie, bez ohºaduna akúkoºvek globálnu krízu

‰éfredaktor

ZaslúÏime si chvílepohody a pokoja

Ukrajina je dôleÏit˘mekonomick˘m partnerom

Slovenska. Ide predov‰etk˘mo tranzit energonosiãov.

ZávaÏn˘m momentom vzájomnejspolupráce sú dodávky komodít

surovinovej základne, ktoré sú potrebné pre jednotlivé

odvetvia hospodárstva SR.Ukrajina predstavuje pre

slovensk˘ch v˘robcova exportérov tovarov a sluÏiebv˘znamn˘ a perspektívny trh.

Do roku 1993 bolo s Ukrajinouv platnosti 30 prezidentsk˘ch

a medzivládnych dohôd, ktoréSlovenská republika po rozdelení

âSFR sukcedovala. Po roku1993 uzavrela SR s Ukrajinou

38 nov˘ch prezidentsk˘cha medzivládnych dohôd

a 29 medzirezortn˘ch dohôd.Ukrajina získala 1. decembra

2005 na summite EÚ – Ukrajina‰tatút krajiny s trhovou

ekonomikou. O jednotliv˘chdimenziách vzájomn˘ch vzÈahov

je aj rozhovor, ktor˘s mimoriadnou a splnomocnenou

veºvyslankyÀou Ukrajinyv Slovenskej republike

Innou OHNIVETS pripravilaIzabela Nagyová.

Ako by ste charakterizovali teraj‰iu úro-veÀ dvojstrann˘ch ukrajinsko-sloven-sk˘ch vzÈahov?

Chcem vyjadriÈ spokojnosÈ so súãasnouúrovÀou rozvoja politického dialógu medziUkrajinou a Slovenskou republikou, pouká-zaÈ na intenzitu tohto dialógu na v‰etk˘chúrovniach spolupráce – vládnej, prezident-skej, parlamentnej, rezortnej. Osobitne chcempodãiarknuÈ aktívnosÈ dialógu medzi vláda-mi Ukrajiny a Slovenskej republiky, poãasktor˘ch sa posúdil ‰irok˘ okruh otázok dvoj-strannej spolupráce a medzinárodnej politi-ky. Strany potvrdili hlbok˘ vzájomn˘ zá-ujem o ìal‰í rozvoj vzájomne v˘hodnej part-nerskej spolupráce medzi na‰imi ‰tátmi vov‰etk˘ch oblastiach. V otvorenom a kon-‰truktívnom dialógu sme kon‰tatovali ne-existenciu ak˘chkoºvek politick˘ch problé-mov v ukrajinsko-slovensk˘ch vzÈahoch, sta-noviská na‰ich krajín sú blízke alebo totoÏ-né prakticky vo v‰etk˘ch otázkach medziná-rodného Ïivota.

Ako ovplyvnila plynová kríza v januári

3

projektov, ktoré zodpovedajú stratégii energetic-kej bezpeãnosti Európskej únie, by sa mali staÈpodstatn˘m ãiniteºom prehæbenia partnersk˘chvzÈahov medzi Ukrajinou a Slovenskom.

VyuÏitie alternatívnych zdrojov dodávok ropykrajinami EÚ v rámci európskej stratégieenergetickej bezpeãnosti vo väã‰ine variantovpredpokladajú úãasÈ Ukrajiny ako tranzitné-ho partnera.

Áno. Jedn˘m z perspektívnych smerov spo-lupráce v tejto oblasti je projekt Eurázijského ko-ridoru na prepravu ropy. V rámci prvej etapy rea-lizácie tohto projektu, ktor˘ je zapojen˘ do stra-tégie energetickej bezpeãnosti EÚ a má v˘znam-nú podporu Európskej komisie, Ukrtransnafta, o. a. s., a slovenská a. s. Transpetrol majú usku-toãniÈ experiment dôsledného preãerpania ropysystémom magistrálnych ropovodov DruÏba svyuÏitím ropovodu Odesa – Brody cez územieSlovenska na závod na spracovanie ropy v Kra-lupách v âesku. Na uskutoãnenie experimentuostáva schváliÈ technické otázky prijatia ropy nahraniciach úãastníkov.

Ukrajina je veºk˘m samostatn˘m v˘robcomelektrickej energie. Má znaãné nevyuÏité moÏ-nosti jej exportu, ão je podstatn˘m predpokladompre vstup Ukrajiny do spoloãného európskehoelektroenergetického systému a zv˘‰enie úrov-ne vzájomnej energetickej bezpeãnosti Ukraji-ny a Európskej únie. âlenstvo Ukrajiny v európ-skom systéme na prepravu elektrickej energieUCTE môÏe zabezpeãiÈ vklad znaãn˘ch energe-tick˘ch zdrojov Ukrajiny do jednotného elektroe-nergetického systému Európy. Do roku 2013, keìsa majú do prevádzky uviesÈ nové energoblokyjadrovej elektrárne v Mochovciach, Slovenskozaznamená urãit˘ deficit elektrickej energievlastnej v˘roby. Vnútorné potreby bude pokr˘-vaÈ pribliÏne na 80 percent. V tomto období bypre Ukrajinu i Slovensko bol vzájomne v˘hod-n˘ rast exportu elektrickej energie do SR, ale e‰tetu sú urãité technické prekáÏky.

Ako vnímate slovenskú podporu eurointe-graãn˘ch snáh Ukrajiny?

Nesporne hlavnou zahraniãnopolitickou úlo-hou Ukrajiny je európska a euroatlantická inte-grácia a ná‰ ‰tát naìalej aktívne pracuje na tom-to smerovaní. Slovensko aktívne podporuje na‰esnahy v tejto oblasti, predov‰etk˘m je priprave-né poskytnúÈ Ukrajine praktickú pomoc pri rea-lizácii programu V˘chodného partnerstva. Jepripravené aktívne sa zúãastÀovaÈ na naplnenív‰etk˘ch ‰tyroch platforiem spomínanej inicia-tívy t˘kajúcej sa Ukrajiny, a taktieÏ Dohody oasociácii medzi EÚ a Ukrajinou, ktorej podpísa-nie je plánované na december tohto roku. Pre násje dôleÏité efektívne vyuÏiÈ integraãné skúsenos-ti Slovenskej republiky. Ukrajina je vìaãná zastálu slovenskú podporu eurointegraãného sme-rovania ná‰ho ‰tátu a za odovzdanie svojichskúseností v tejto oblasti.

Spolupracuje Ukrajina pri zabezpeãení fun-govania schengenskej hranice?

Spolupráca so susedn˘mi krajinami – ãlenmiEurópskej únie – je jedn˘m z najdôleÏitej‰íchsmerov realizácie programového smerovaniaUkrajiny.

Pripojenie Ukrajiny k jednotnému európske-mu humanitárnemu, ako aj migraãno-vízovémupriestoru je prvoradou prioritou pri budovanívzÈahov so susedn˘mi krajinami vrátane Slo-venskej republiky.

Ukrajina má dôsledn˘ postoj k nevyhnutnos-ti postupne liberalizovaÈ vízové vzájomné vzÈa-hy s ãlensk˘mi krajinami Schengenu. Ako jeznáme, Ukrajina 1. mája 2005 zaviedla pre ãlen-ské krajiny EÚ jednostranne bezvízov˘ reÏim.Oãakáva príslu‰né ústretové kroky a berie doúvahy, Ïe koneãn˘m cieºom tohto opatrenia je za-vedenie analogického reÏimu krajín EÚ k obãa-nom Ukrajiny. Vo vízovej oblasti platí Dohodamedzi Ukrajinou a Európskym spoloãenstvom ozjednodu‰ení vybavovania víz a Dohoda medziUkrajinou a Slovenskou republikou o malom po-hraniãnom styku. Slovenská strana v základeplní ustanovenia Dohody o zjednodu‰ení vyba-vovania víz. V prvom polroku 2009 bolo vyba-ven˘ch 10 044 víz, z nich 2 769 viacnásobn˘ch.Percento odmietnutí vydaÈ vízum slovensk˘mikonzulárnymi ustanovizÀami za toto obdobietvorilo 1,63 percent.

No je potrebné upozorniÈ, Ïe sa naìalej poru-‰ujú termíny vydávania víz, naìalej nie je upra-vená procedúra predkladania dodatoãn˘ch doku-mentov. Termíny platnosti víz a povolení na po-byt vo väã‰ine prípadov slovenské konzulárneustanovizne skracujú v porovnaní s t˘mi, ktorésú uvedené vo vízov˘ch Ïiadostiach. DosÈ zried-kavo sa vybavujú päÈroãné viacnásobné víza. Voväã‰ine prípadov sa neposkytuje vysvetleniepríãin odmietnutia vydaÈ víza. Nadobudnutieplatnosti Dohody medzi Ukrajinou a Slovenskourepublikou o malom pohraniãnom styku 27. sep-tembra 2008 podstatne nezlep‰ilo práva obãanovUkrajiny na voºn˘ pohyb kvôli nadmernémukomplikovaniu procedúry vydávania povolení napohraniãn˘ styk konzulárnymi ustanovizÀamiSR. To viedlo k sklamaniu mnoh˘ch obyvateºovZakarpatskej oblasti z perspektív, ktoré môÏe za-bezpeãiÈ táto dohoda. Najmä za obdobie od 1. ja-nuára 2009 dodnes Generálny konzulát SR vUÏhorode vydal len takmer 500 povolení na pri-hraniãn˘ styk.

V záujme postupného zjednodu‰enia vízové-ho reÏimu medzi Ukrajinou a SR ukrajinskástrana predloÏila návrh na zru‰enie vízov˘chpoplatkov za vybavenie národn˘ch dlhodob˘chvíz. Vzhºadom na dobré susedské vzÈahy medziUkrajinou a Slovenskom, tradiãné priateºstvo,kultúrnu blízkosÈ medzi na‰imi národmi, snahuobyvateºov prihraniãn˘ch území podporovaÈ arozvíjaÈ rodinné, hospodárske a kultúrne zväz-ky, a taktieÏ na pozitívnu podporu vedenia SRstrategickému kurzu Ukrajiny dúfame v podpo-ru slovenskej strany na‰ím návrhom na zlep‰e-nie záleÏitostí vo vízovej oblasti.

Ako hodnotíte rozvoj systému spoloãn˘chhraniãn˘ch prechodov?

Cezhraniãná oblasÈ je jedn˘m z hlavn˘chsmerov medzi‰tátnej spolupráce s ãlensk˘mikrajinami EÚ. Nadobúda osobitn˘ v˘znam zhºadiska programu V chodné partnerstvo a vy-Ïaduje si ìal‰iu v˘stavbu infra‰truktúry hraniã-n˘ch prechodov. Ukrajina vytvára nové a re-kon‰truuje staré hraniãné prechody. Na ukra-jinsko-slovenskej hranici sa v minulom roku za-

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C A

2009 dvojstranné ukrajinsko-slovenské vzÈa-hy?

Na zaãiatku tohto roku nie z viny Ukrajiny do-‰lo k udalostiam, ktoré sa stali skú‰kou aj preukrajinsko-slovenské vzÈahy. I‰lo o plynovú krí-zu, ktorá sa dotkla nielen Slovenska, ale aj ìal-‰ích krajín Európy. Situácia, ktorá vznikla potom, ão Rusko zastavilo dodávky plynu do kra-jín Európy, bola veºmi váÏna. Ukrajina operatív-ne informovala slovenskú stranu o situácii, exis-tujúcich problémoch a plánoch na ich rie‰enie.Dobré susedské vzÈahy na‰ich národov sa formo-vali vekmi, silneli a nadobudli dynamiku a roz-voj po získaní nezávislosti na‰ich krajín. Preto,podºa ná‰ho názoru, Ïiadna epizóda nesmie a aninie je schopná otriasÈ základmi na‰ich dobr˘chsusedsk˘ch vzÈahov. Teraz, keì uplynul urãit˘ãas a opadli emócie, v‰etci nezaujatí pochopili,Ïe Ukrajina skutoãne úprimne chcela pomôcÈsvojmu najbliÏ‰iemu susedovi, no nedokázala tourobiÈ z technick˘ch príãin.

Preto chcem vyjadriÈ presvedãenie, Ïe na‰edvojstranné vzÈahy aj naìalej ostanú na predchá-dzajúcej vysokej úrovni, a Slovensko aj bude na-ìalej podporovaÈ Ukrajinu v jej európskych a eu-roatlantick˘ch snaÏeniach.

V ãom sú rezervy pri tranzite energonosi-ãov?

Ukrajina vystupuje v prvom rade ako tranzit-n˘ partner pri dodávkach ropy a plynu z Ruskejfederácie do SR a západnej Európy, Ukrajina jenajväã‰ím tranzitn˘m partnerom. Od systému naprepravu plynu a ropy závisí spoºahlivosÈ a ply-nulosÈ dodávok rusk˘ch uhºovodíkov˘ch ener-gonosiãov k európskym spotrebiteºom. Mohol bysa rozpracovaÈ ukrajinsko-slovensk˘ projekt v˘-stavby nádrÏí na skladovanie plynu, podobn˘schválenému projektu vytvorenia skladov˘chkapacít pre veºké strategické zásoby zemnéhoplynu na území âeskej republiky v regióne Mo-ravy, ktoré by mohlo vyuÏiÈ Slovensko. TakétonádrÏe by mohli byÈ aj na území Ukrajiny neìa-leko hraníc so Slovenskou republikou. Financo-vanie v˘stavby môÏe predpokladaÈ zapojeniefinanãn˘ch prostriedkov Európskej banky preobnovu a rozvoj. Jej zámerom je zdvojnásobiÈ in-vestície do projektov energetickej efektívnosti abezpeãnosti, ktoré sa realizujú v SR. Realizácia

Spája nás tradiãné priateºstvo

4

vzdávaÈ jazyk, kultúra, tradície na‰ich bratsk˘chnárodov – ukrajinského a slovenského.

Úspe‰ne sa rozvíja spolupráca v ‰kolstve. Vakademickom roku 2008/2009 sa 29 ukrajin-sk˘ch predstaviteºov zúãastnilo na ‰tudijn˘chv˘menách, z nich – ‰esÈ vedeck˘ch stáÏistov. 18‰tudentov UÏhorodskej národnej univerzity bolona krátkodobej stáÏi na Katedre slovenského ja-zyka In‰titútu slovakistiky, v‰eobecnej jazyko-vedy a masmediálnych ‰túdií Filozofickej fakul-ty Pre‰ovskej univerzity, päÈ ‰tudentov sa zúãast-nilo na Letnom seminári slovenského jazykaStudia Academica Slovaca.

Na základe podpísan˘ch dvojstrann˘ch doku-mentov o spolupráci medzi Národnou akadé-miou vied Ukrajiny a Slovenskou akadémiouvied prebieha úspe‰ná spolupráca 17 vedeck˘chustanovizní Ukrajiny a Slovenska.

Jednou z najdôleÏitej‰ích ã⁄t je podpora cez-hraniãnej a medziregionálnej spolupráce. Akosa rozvíja spolupráca ukrajinsk˘ch regiónovso slovensk˘mi? Akú rolu v jej rozvoji zohrá-va Veºvyslanectvo Ukrajiny v SR?

DôleÏitou pákou realizácie programovéhokurzu Ukrajiny na európsku integráciu je cezhra-niãná spolupráca so susedn˘mi krajinami – ãlen-mi Európskej únie, ktoré povaÏujú rozvoj dvoj-strann˘ch vzÈahov s Ukrajinou za svoje zahra-niãnopolitické priority. Ukrajinsko-slovenskácezhraniãná spolupráca na dvojstrannom a mno-hostrannom základe má napomôcÈ hospodárskyrozvoj prihraniãn˘ch regiónov susedn˘ch krajína prehæbenie spolupráce v in˘ch oblastiach. Rea-lizácia Nórskeho finanãného mechanizmu, kto-rého finanãné prostriedky boli dané na uskutoã-nenie cezhraniãnej a medziregionálnej spolu-práce nov˘m ãlensk˘m krajinám EÚ, predo-v‰etk˘m SR, taktieÏ otvárajú nové moÏnosti preintenzifikáciu ukrajinsko-slovenskej cezhraniã-nej a medziregionálnej spolupráce, predov‰et-k˘m na obdobie rokov 2007 – 2013. V rámciProgramu susedstva medzi Ukrajinou a SR doroku 2010 sa budú realizovaÈ spoloãné projek-ty cezhraniãnej spolupráce: ãistá voda, rozvoj do-pravnej prihraniãnej logistiky, rozvoj ukrajins-ko-slovenskej spolupráce v cestovnom ruchuatì. ëal‰í rozvoj cezhraniãnej a medziregionál-nej spolupráce prihraniãn˘ch regiónov Ukrajinya SR prebieha v súlade s dohodami medzi Za-karpatskou O·A a Pre‰ovsk˘m samosprávnymkrajom a Ko‰ick˘m samosprávnym krajom. Plánspolupráce medzi Zakarpatskou oblasÈou a Pre-‰ovsk˘m samosprávnym krajom, ktor˘ má inten-zifikovaÈ vzájomné vzÈahy v ekonomike a regio-nálnom rozvoji, ‰kolstve, kultúre, ‰porte a zdra-votníctve; rozvoji miestnej samosprávy, doprav-nej a prihraniãnej infra‰truktúre; ekológii a pro-tipovodÀovej ochrane.

S rozvojom dvojstrannej cezhraniãnej spolu-práce si znaãn˘ potenciál zachováva aktívnaspolupráca prihraniãn˘ch regiónov na‰ich kra-jín v rámci medzinárodnej asociácie Karpatsk˘euroregión. Okrem toho Ko‰ick˘ samosprávnykraj v spolupráci so Zakarpatskou oblasÈou Ukra-jiny rozpracoval návrh strategick˘ch projektov,ktoré sa môÏu predstaviÈ v rámci v˘ziev progra-mu ENPI CBC Maìarsko – Slovensko – Ukra-jina – Rumunsko. Spomínané návrhy sa doplniapoãas realizácie programu nov˘mi. V nich sú Ïia-dateºmi organizácie kraja, miestna samosprávaalebo iní kompetentní Ïiadatelia. DôleÏit˘m a ak-ãn˘m nástrojom cezhraniãnej spolupráce sú stá-le zasadnutia ukrajinsko-slovenskej Medzivlád-nej komisie pre cezhraniãnú spoluprácu.

v⁄‰ila prvá etapa v˘stavby ukrajinskej ãasti ná-kladného terminálu hraniãného prechodu UÏho-rod – Vy‰né Nemecké. Nasledujú práce na dru-hej etape rekon‰trukcie územia a objektov toh-to hraniãného prechodu a prestavba smeru preosobnú dopravu. Majú sa zaãaÈ v budúcom roku.V rámci realizácie medzivládnej dohody, podpí-sanej poãas náv‰tevy prezidenta Ukrajiny v SR,sa plánuje v˘stavba a otvorenie e‰te jednéhocestného hraniãného prechodu Solomovo – âier-na, ktor˘ spojí do jedného celku ‰tvrt˘ európskydopravn˘ koridor.

V tom istom ãase sa nedostatoãná pozornosÈvenuje rovnomernému rozvoju systému hraniã-n˘ch prechodov na spoloãnej ukrajinsko-slo-venskej hranici. Cez ukrajinsko-slovenskú hra-nicu sa ‰tyri z piatich hraniãn˘ch prechodov na-chádzajú na území Ko‰ického kraja, tam je plá-novaná v˘stavba e‰te dvoch mohutn˘ch cestn˘chhraniãn˘ch prechodov. Na území Pre‰ovskéhokraja je len jeden hraniãn˘ prechod M. Bereznyj– Ubºa, ktor˘m moÏno prekroãiÈ hranice lenosobn˘m motorov˘m vozidlom. V stavba no-v˘ch hraniãn˘ch prechodov, urãenie ich statusua priepustnosti na základe nosnosti a poãtu do-pran˘ch prostriedkov si vyÏaduje starostlivéspracovanie. PozornosÈ si zasluhuje najmä zme-na statusu hraniãného prechodu Mali Selmenci– Veºké Slemence z pe‰ieho na automobilov˘ snosnosÈou do 3,5 tony, a taktieÏ v˘stavbe nové-ho hraniãného prechodu Uliã – Zabroì.

Pri celkovo pozitívnom rozvoji cezhraniãnejspolupráce medzi Ukrajinou a Slovenskou repu-blikou ostávajú problémové otázky. Ich vyrie‰e-nie má aktivizovaÈ a roz‰íriÈ medziregionálnuspoluprácu a v‰estranné prehæbenie zväzkov me-dzi na‰imi národmi a krajinami.

Od vyhlásenia nezávislosti Slovenskej republi-ky patrí Ukrajina k najv˘znamnej‰ím obchod-no-ekonomick˘m partnerom Slovenska. Stespokojní s rozvojom hospodárskej spoluprácemedzi Slovenskom a Ukrajinou? V ktor˘choblastiach hospodárskej spolupráce Ukrajinaje zainteresovaná na rozvoji spolupráce?

Ná‰ vzájomn˘ obrat tovaru v minulom rokudosiahol vy‰e 1,7 mld. USD, no existujú tu e‰teznaãné nevyuÏité rezervy. V ‰truktúre ukrajinské-ho exportu na Slovensko prevaÏujú rudy a Ïelez-né koncentráty, ãierne uhlie, nespracovan˘ hli-ník, drevo, ktoré tvoria pribliÏne 33 percent ce-lého ukrajinského exportu do SR. V ‰truktúre to-varového exportu SR na Ukrajinu prevaÏujú au-tomobily, Ïelezniãná technika, elektrotechnické

prístroje a zariadenia, produkcia káblov, surovi-ny tvoria celkove 12 percent.

R˘chly rozvoj automobilového priemyslu naSlovensku vytvára jednu z najreálnej‰ích moÏ-ností zv˘‰enia objemu a zlep‰enia ‰truktúryukrajinského exportu a celkového roz‰íreniahospodárskej spolupráce. Vzhºadom na dynami-ku rozvoja automobilového priemyslu na Slo-vensku, a taktieÏ berúc do úvahy v˘znam tohtoodvetvia pre hospodárstvo SR, moÏno oãakávaÈ,Ïe po prekonaní hospodárskej krízy sa mimoriad-ne aktuálnym stane zapojenie ukrajinsk˘ch v˘-robcov do kooperácie so slovensk˘mi podnikmipri v˘robe súãiastok a dielov do automobilov, za-pojenie ukrajinsk˘ch podnikov do logistick˘chschém automobilov˘ch koncernov Peugeot-Ci-troën, Kia Motors, Volkswagen.

Ako ovplyvnila svetová finanãná kríza dvoj-stranné hospodárske vzÈahy?

V minulom roku sme zaznamenali rast ob-chodno-ekonomickej spolupráce, no globálnafinanãno-hospodárska kríza sa negatívne odra-zila v tomto roku. V priebehu prvého polroka2009 sa podstatne zníÏil zahraniãn˘ obchodn˘obrat medzi Ukrajinou a Slovenskou republikouv porovnaní s príslu‰n˘m obdobím predchádza-júceho roka. Za január – jún 2009 bol celkov˘obrat tovaru a sluÏieb 2,2-krát niÏ‰í, ako za prí-slu‰né obdobie predchádzajúceho roka.

Dvojstranná spolupráca to sú nielen obchod-no-ekonomické vzÈahy, je to spolupráca v ob-lasti kultúry, vedy, ‰kolstva. Mohli by steuviesÈ niektoré príklady takejto spolupráce vostatnom ãase?

Kon‰truktívnemu a plodnému charakteru ukra-jinsko-slovenského partnerstva zodpovedajú dob-ré dvojstranné vzÈahy v kultúrno-humanitárnejoblasti. Je posilnená tradiãn˘mi sympatiami me-dzi na‰imi národmi, ktoré sú blízke jazykom akultúrou. Zjednocujú nás tieÏ poãetné národ-nostné men‰iny – slovenská na Ukrajine a ukra-jinská na Slovensku. Pre kon‰truktívne posúde-nie a vyrie‰enie otázky zabezpeãenia práv Ukra-jincov Slovenska a Slovákov na Ukrajine je vy-tvoren˘ úãinn˘ mechanizmus – Dvojstranná ukra-jinsko-slovenská komisia pre národnostné men-‰iny, kultúru a ‰kolstvo. Jej riadne zasadnutie sakonalo v Kyjeve 1. – 2. októbra. Za jednu z naj-dôleÏitej‰ích úloh, vyt˘ãen˘ch na spomínanomzasadnutí, povaÏujeme vytvorenie centier ukra-jinskej kultúry v Pre‰ove a slovenskej kultúry vUÏhorode, kde sa bude rozvíjaÈ a mládeÏi odo-

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C A

5

Európsky parlament prijal 18. septembra2009 rezolúciu o energetickej bezpeãnosti,podºa ktorej musí EÚ urobiÈ viac, aby zabrá-nila ìal‰ím naru‰eniam dodávok plynu. Malby sa tieÏ prehodnotiÈ mechanizmus vãasné-ho varovania, ktor˘ sa zaãiatkom roka 2009poãas rusko-ukrajinskej energetickej krízyukázal ako neúãinn˘, odkázali poslanci Európ-skej komisii. Podºa nich je potrebné posilniÈaj skladovacie kapacity pre plyn a zlep‰iÈ pre-pojenie sietí. Parlament tieÏ potvrdil svojuv˘zvu na vytvorenie spoloãnej európskej po-litiky v oblasti energetickej bezpeãnosti.

Posilnenie Siete kontaktn˘ch subjektovpre energetickú bezpeãnosÈ (NESCO) bymalo pomôcÈ vyhnúÈ sa ìal‰ím v˘padkom,pí‰e sa v schválenej rezolúcii. Poslanci pri-vítali dohodu o financovaní infra‰truktúr-nych projektov ako súãasÈ Európskeho plánuekonomickej obnovy (250 miliónov eur), atieÏ my‰lienku vybaviÈ Európu nov˘mi „su-per sieÈami“ pre elektrinu a plyn.

Parlament zároveÀ poÏiadal Komisiu, abyprijala opatrenia proti „nepriateºsk˘m“ poku-som „netransparentn˘ch“ zahraniãn˘ch spo-loãností na energetickom trhu EÚ, ako naprík-lad nedávne získanie akcií maìarskej energe-tickej spoloãnosti MOL firmou Surgutnefte-gaz a 20% akcií v rakúskom plynárenskomobchodnom a logistickom centre Baumgar-ten spoloãnosÈou CENTREX.

EÚ by sa mala angaÏovaÈ vo vzÈahoch skºúãov˘mi energetick˘mi dodávateºmi, alenie na úkor otvoreného dialógu o ºudsk˘chprávach, uvádza sa v rezolúcii, podºa ktorejby ºudské práva a energetická bezpeãnosÈmali byÈ prioritami budúceho summitu EÚ -Rusko a mali byÈ pevnou súãasÈou novej do-hody EÚ s Ruskom.

Napojenie EÚ na nové zdroje plynu z Blíz-keho v˘chodu a Kaspického regiónu tak˘mspôsobom, aby nedo‰lo k závislosti na akej-koºvek jednej spoloãnosti alebo plynovode,je jednou z priorít Parlamentu. Projekt Nabuc-co umoÏní zníÏiÈ závislosÈ EÚ na rusk˘chdodávkach a projekt DESERTEC vyuÏije ‰i-rok˘ potenciál solárnej energie na Blízkomv˘chode a v severnej Afrike, uvádza sa v re-zolúcii.

PROJEKT NABUCCO

Infra‰truktúra by mala do EÚ privádzaÈplyn, ktor˘ nepochádza z Ruska. S najväã‰oupravdepodobnosÈou by sa dodávateºom stalAzerbajdÏan, prípadne Irak, Turkmenistan ãiIrán. Plynovod s dæÏkou 3 300 km by mal pre-chádzaÈ územím Turecka, Bulharska, Ru-munska, Maìarska a Rakúska. Roãne by takEÚ mohla dováÏaÈ aÏ 30 miliárd metrov ku-bick˘ch kaspického plynu. To síce predstavu-je len 5 aÏ 10 % celkového dopytu, jednaloby sa v‰ak o prvú "symbolickú" lastoviãku.V júli 2009 podpísalo medzivládnu dohoduo právnom rámci k projektu v‰etk˘ch päÈtranzitn˘ch krajín. V stavba by mala zaãaÈ vroku 2011, priãom prvé metre kubické kas-pického plynu by EÚ mohla vyuÏívaÈ uÏ o triroky neskôr. Európska únia medzit˘m odsú-hlasila investíciu do projektu vo v˘‰ke 200miliónov eur.

SOLÁRNA ELEKTRÁRE≈ NA PÚ·TI

Aj druh˘ energetick˘ projekt sa dostal bliÏ-‰ie k realizácii v júli 2009. Skupina európ-skych firiem totiÏ s Nadáciou Desertec pod-písala memorandum o porozumení, ktoréhocieºom je v˘stavba solárnej elektrárne. Prá-ve nevyuÏit˘ potenciál uÏ dlhodobo láka ved-cov aj politikov. Pú‰te v okolí trópov totiÏ za6 hodín získajú zo slnka viac energie, neÏ jeºudstvo schopné vyrobiÈ za cel˘ rok. Podºa od-hadov by solárna elektráreÀ v pú‰Èach sever-nej Afriky mohla do roku 2050 pokr˘vaÈ aÏ15 % európskej spotreby.

NÁâRT BUDÚCEJ SPOLOâNEJENERGETICKEJ STRATÉGIE

V súvislosti s nedávnou plynovou krízouprijal Parlament aj súbor odporuãení t˘kajú-cich sa energetickej bezpeãnosti EÚ do bu-dúcnosti. Poslanci poÏiadali o vypracovanieakãn˘ch plánov, väã‰ie prepojenia kapacityv oblasti zemného plynu a elektrickej ener-gie medzi ãlensk˘mi ‰tátmi a nové ciele doroku 2050 v rámci boja proti klimatick˘mzmenám, ako je zv˘‰enie podielu obnoviteº-n˘ch zdrojov na 60 % celkovej spotreby a zní-Ïenie emisií skleníkov˘ch plynov o 80 %.

Poslanci taktieÏ zdôraznili, Ïe EÚ musívybudovaÈ zariadenia na skladovanie plynus moÏnosÈou r˘chleho ãerpania, priãom bymali tieto rezervy zodpovedaÈ aspoÀ 90 dÀomspotreby pre celu EÚ. Poslanci sa domnieva-jú, Ïe aj keby Európa uskutoãnila svoje am-biciózne plány na úsporu energie, zostanenaìalej s najväã‰ou pravdepodobnosÈou vstrednodobom horizonte závislá na dovoze fo-sílnych zdrojov z tretích krajín. EÚ v súãas-

nej dobe dováÏa 50 % svojej spotreby ener-gie a podºa odhadov by tento podiel v roku2030 mohol byÈ aÏ 70 %.

„Pre zachovanie aspoÀ teraj‰ej úrovneprodukcie energií bude potrebné celosvetovodo roku 2030 investovaÈ do rekon‰trukcie aotvárania nov˘ch loÏísk ropy a plynu, ako ajdo v˘roby a rozvodov energii v‰etkého dru-hu pribliÏne 26 biliónov USD,“ povedal po-slanec EP Sergej KOZLÍK. ZároveÀ budepodºa neho potrebné toky ropy, plynu a elek-trickej energie integrovaÈ tak, aby sa vytvo-ril úãinn˘ a v˘razne diverzifikovan˘ systém.Ten musí napomôcÈ preklenúÈ dôsledky lokál-nych politick˘ch stretov, ale aj dôsledky prí-padn˘ch Ïiveln˘ch udalosti a umoÏniÈ funkã-né zásobovanie energiami v celoeurópskomkontexte. Slovenská republika mala moÏnosÈna vlastnej koÏi zakúsiÈ zloÏitosÈ situácie,keì v dôsledku konfliktu medzi Ukrajinou a

Ruskom niekoºko dní nepri‰iel na Slovenskoani kubík plynu, uviedol Kozlík. SkúsenosÈSlovenska, ale aj ìal‰ích európskych krajínpodºa neho ukázala, Ïe je potrebné razantnepodporiÈ priority Európskej únie zamerané naprepájané a integrované rie‰enie izolovan˘chenergetick˘ch trhov v Európe. V tejto súvi-slosti tieÏ uviedol, Ïe chybné a neprezieravésa ukázalo vynútené a predãasné odstaveniedvoch blokov jadrovej elektrárne JaslovskéBohunice. Tieto spæÀali v‰etky kritéria prebezpeãnú prevádzku. Ich odstavenie si v prí-stupovej zmluve vynútila Európska komisiaako daÀ za vstup Slovenska do Európskejúnie, povedal poslanec Kozlík s t˘m, Ïe „uve-dené rozhodnutie nepochybne oslabilo ener-getickú dostatoãnosÈ nielen Slovenska, aleaj Európskej únie.“

DODÁVKY ROPY: EP PREDLOÎILSÚBOR ODPORÚâANÍ

Európsky parlament v marci 2009 podpo-ril aj iniciatívnu správu, v ktorej navrhol sú-bor opatrení na zabezpeãenie dodávok ropydo EÚ. Poslanci Európskeho parlamentu vy-zvali na vyuÏívanie nekonvenãn˘ch a prie-skum nov˘ch zdrojov ropy, ako aj na roz‰í-renie a zabezpeãenie transportn˘ch ciest. Vy-

Energetická bezpeãnosÈ, SR a EÚPodºa EP treba zabrániÈ ìal‰iemu naru‰eniu dodávok a posilniÈ skladovacie kapacity

Európska únia je v otázke energetiky závislá od dovozu. Ten sa podieºa zhruba na polovicispotrebovanej energii v EÚ. ZároveÀ je v‰ak Únia v tejto oblasti dosÈ neefektívna a míÀa

o 20 percent energie viac neÏ je nevyhnutné. Vysoká závislosÈ od dovozu robí EÚ zraniteºnou.

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

6

medzené mnoÏstvo ropy. Príkladom je Ïelez-niãná, alebo lodná doprava.

Poslanci zároveÀ vyzvali ãlenské ‰táty nafinanãnú podporu investíciám na propagáciuenergeticky úsporn˘ch technológií a v˘sku-mom alternatívnych zdrojov energie nahra-dzujúcich ropu. VyuÏívanie ropy a ìal‰íchzdrojov energie s vysok˘m objemom emisiíCO2 by sa malo obmedzovaÈ prostredníc-tvom zvy‰ovania energetickej úãinnosti aprechodom na uhlíkovo-neutrálne rie‰enia.

Parlament vyzval ãlenské ‰táty a Komisiu,aby vzhºadom na súãasn˘ v˘voj posúdili za-radenie ropnej infra‰truktúry do transeuróp-skych energetick˘ch sietí a to najmä vzhºa-dom k poklesu domácej v˘roby a súãasnémurastu závislosti od dovozu a potrebe nov˘chdopravn˘ch kapacít.

Poslanci rovnako zdôraznili, Ïe projekty t˘-kajúce sa novej ropnej infra‰truktúry, akonapríklad ropovody Odesa – GdaÀsk a Con-stanca – Terst, ostávajú naìalej v centre eu-rópskeho záujmu.

uÏívanie ropy a ìal‰ích zdrojov energie s vy-sok˘mi emisiami CO2 by sa podºa poslancovmal zároveÀ obmedziÈ okrem iného podporouinvestícií do alternatívnych zdrojov a zvy‰o-vaním energetickej úãinnosti.

Poslanci v správe, ktorú vypracoval posla-nec Herbert Reul (EPP, DE) pripomínajú, ÏeÈaÏba ropy v EÚ a Nórsku v roku 2007 pri-spievala k pokrytiu 30 % domáceho dopytu,priãom náklady na ÈaÏbu tejto ropy sa odroku 2005 zdvojnásobili. Do roku 2030 by sapritom podºa odhadov mala závislosÈ krajínEÚ od dovozu ropy zv˘‰iÈ na 95 %.

Vzhºadom na túto perspektívu poslanciprivítali iniciatívu Komisie na vedenie globál-neho politického dialógu formou stretnutí navysokej úrovni, ktorého sa zúãastnia zástup-covia krajín, ktoré vyváÏajú a spotrebúvajúropu. Úãelom t˘chto stretnutí bude vytvoriÈspravodlivú rovnováhu medzi ponukou a do-pytom na trhu s touto nerastnou surovinou azabrániÈ krajinám produkujúcim ropu, aby

jej ceny udrÏovali na umelo vysokej úrovni.Parlament je taktieÏ presvedãen˘, Ïe na

to, aby do‰lo k stabilizácii cien ropy, je po-trebné zv˘‰iÈ transparentnosÈ trhu a to aj v kra-jinách vyváÏajúcich ropu, ktoré by mali trans-parentn˘m spôsobom zverejÀovaÈ objemysvojej produkcie a úroveÀ rezerv.

Poslanci oãakávajú, Ïe ropné spoloãnostibudú investovaÈ do prieskumu a rozvoja no-v˘ch ropn˘ch zdrojov. Parlament v tomtoohºade poÏaduje zv˘‰enie úsilia o komerãnévyuÏitie nekonvenãn˘ch zdrojov, ãím by sazároveÀ prispelo k diverzifikácii.

ZNIÎOVANIE DOPYTU AALTERNATÍVNE RIE·ENIA

Parlament poukázal na to, Ïe nie je istékedy a v akej miere dôjde k nepomeru medzirastúcim dopytom a klesajúcou ponukou a sú-ãasne vyjadril pochybnosÈ o tom, Ïe by vstrednodobom alebo dlhodobom horizonteboli biopalivá prvej generácie vhodnou náhra-dou ropy. Táto neistota bude v stále väã‰ejmiere zvy‰ovaÈ nebezpeãenstvo kolísaniacien ropy, a preto by sa podºa EP mali skú-maÈ v‰etky opatrenia, ktoré sú vhodné nazniÏovanie dopytu po rope.

EP je presvedãen˘, Ïe nárast spotreby ropyv oblasti dopravy je v strednodobom a dlho-dobom horizonte moÏné zníÏiÈ len vtedy, akEÚ uskutoãní dodatoãné opatrenia so záme-rom posunúÈ dopravu smerom k jej energe-tickej udrÏateºnosti tak, aby dopravné pro-striedky nespotrebúvali Ïiadne, alebo len ob-

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

7

N Á R O D N Á R A D A S R

Rast európskych ekonomík v roku 2009mnoh˘ch prekvapil medzikvartálnym ras-tom, existuje e‰te riziko poklesu?

Je len samozrejmé, Ïe popri optimistochexistujú aj pesimisti a aj keì indikácie z trhovvykazujú oÏivenie, je nutné povedaÈ, Ïe znaã-ná ãasÈ stabilizácie bola v dôsledku stimulá-cie ekonomiky. Typick˘ prípad známeho ‰ro-tovného stimulácia vytvorila motiváciu prespotrebiteºa kúpiÈ si automobil skôr ako uva-Ïoval bez tohto ekonomického stimulu a ta-k˘to spotrebiteº uÏ kupovaÈ v najbliÏ‰om ob-dobí nebude. MoÏno oãakávaÈ pokles v˘robyautomobilov. Podobne je to s nehnuteºnosÈa-mi. Prudk˘ pokles cien nehnuteºností ãorazviac ºudí presviedãa, Ïe síce nehnuteºnosÈmôÏe byÈ dobrá investícia, ale tak, ako kaÏdáinvestícia, len tá, ktorá má primerané paramet-re. Znaãná ãasÈ investorov doplatila na nepro-fesionálne narábanie s investíciami, ão pocí-tili aj banky. V zásade oãakávam, Ïe bankybudú in˘m a tentoraz uÏ skutoãne profesionál-nym spôsobom riadiÈ riziko, bez toho, abyúplne neopodstatnene zníÏili angaÏovanosÈ vhospodárstve SR. Banky si musia uvedomiÈ,Ïe to bol konflikt záujmu v sektore bankov-níctva a zlé riadenie rizík, ktoré spôsobilo ce-novú bublinu v nehnuteºnostiach a to aj na Slo-vensku a následn˘ nevídan˘ pád finanãnéhosektora. A nielen v zahraniãí. Aj u nás rastiepoãet nesplácan˘ch úverov. Tejto kritike sa ne-vyhne ani slovenské bankovníctvo. Rad opat-rení vlády s krátkodob˘m úãinkom umoÏni-lo stabilizovaÈ znaãnú ãasÈ pracovn˘ch miest.Je nutné povedaÈ ale aj to, Ïe v lete budúce-ho roku bude pravdepodobne vrcholiÈ neza-mestnanosÈ. Ak sa sústredíme na ‰trukturálnerie‰enia, potom tieto budú priná‰aÈ v strednoa dlhodobom horizonte svoje ovocie. Je nut-

né na‰tartovaÈ produktívne technológie, ako sútechnológie zabezpeãujúce trval˘ rozvoj spo-loãnosti. To, ão by som chcel zdôrazniÈ je vy-soko pozitívny prínos zavedenia eura a dosiah-nut˘ stabilizaãn˘ efekt, ktor˘ znaãne obmedzilriziká spojené s menou. Práve euro popriin˘ch skutoãnostiach robí na‰u krajinu naìa-lej investiãne atraktívnu a vytvára ìal‰iu po-tenciu na tvorbu pracovn˘ch miest. Príkladomje posledne ohlásená investícia v Trenãian-skom kraji, ktorá má vytvoriÈ cca 3 000 pra-covn˘ch miest v rokoch 2010 aÏ 2012.

âo vidíte ako najdôleÏitej‰ie pre Slovenskoaby sa zv˘‰il rast HDP?

Kríza naplno odhalila, Ïe rast HDP nie jedostatoãn˘m indikátorom rozvoja spoloãnos-ti. Mnohí ‰piãkoví ekonómovia poukázali nato, Ïe pokiaº pri popise spoloãnosti nebudemezahrÀovaÈ aj ekológiu a úroveÀ kvality ºudské-ho kapitálu, potom síce môÏeme vykázaÈ vy-sok˘ rast HDP, ale nebude trvalo udrÏateºn˘.Prejavilo sa to v pobaltsk˘ch krajinách, pre-javilo sa to v Írsku a ·panielsku a prejavil satento fenomén aj u nás. âo z toho, Ïe je vy-kazovan˘ vysok˘ rast HDP a krajina uÏ nemáobrazne povedané hlt pitnej vody z prírodn˘chzdrojov? Ekologick˘ dlh je váÏne ekonomic-ké bremeno a verím tomu, Ïe po Kodanskomsummite uÏ nebude moÏné hádzaÈ zneãisteniesusedovi za plot a tváriÈ sa, Ïe sa niã nedeje.Ale najdôleÏitej‰í je ºudsk˘ kapitál. MusímedopracovaÈ ná‰ sociálny systém do podoby,aby sa stal produkãn˘m nástrojom a formovalaktívne trh práce ako aj pôsobil aktívne nie-len na zaloÏenie rodiny, ale aj na jej trvalú re-produkciu. Je nutné, aby vnútorné mechaniz-my sociálneho systému vytvárali tlak na rasthodnoty ºudského kapitálu nielen poãas obdo-

bia dospievania, ale aby sa systematické vzde-lávanie stalo trvalou súãasÈou kaÏdodennéhoÏivota jednotlivca. V‰imnite si jedno. Ak zní-Ïime náklady, síce nezv˘‰ime HDP, ale zv˘-‰ime pridanú hodnotu. A tá urãuje spoºahlivej-‰ie rast Ïivotnej úrovne spoloãnosti. To naj-dôleÏitej‰ie v‰ak vidím reálne vytvorenie pod-mienok pre ur˘chlen˘ nástup aplikovanéhov˘skumu a v˘voja do praktick˘ch rie‰ení sospätnou väzbou do pedagogickej praxe. Zdro-jom bohatstva sú idey a my‰lienky pretvore-né do v˘robku o ktor˘ je na trhu záujem, Niãin‰ie ºudstvo zatiaº nevymyslelo. Je tu alee‰te jeden fenomén a t˘m je korupcia. Kto sidá tú námahu zistí, Ïe za posledné roky me-rané indexom vydávan˘m Transparency Inter-national dochádza k permanentnému odstra-Àovaniu korupcie. Aj posledne publikovan˘index preukázal na posun k lep‰iemu stavu.Z vysokého stupÀa korupcie za vlády Miku-lá‰a Dzurindu 3,7 sa poãas tohto vládneho po-stupne obdobia dosiahla hodnota 5 a nikdy ne-nastal prepad. Sme v polovici cesty. PretoÏeodstránením 10% korupcie sa zdvojnásobujeÏivotná úroveÀ spoloãnosti. A aj preto rie‰e-nie v tejto oblasti predstavuje kºúã k lep‰ie-mu Ïivotu.

ëal‰ie oÏivenie hospodárstva je spojené ajdostatkom energie na trhu. Aké sú predpo-klady pre budúce obdobie?

Koncepcia stratégie v oblasti energií je sta-bilná a je orientovaná na niekoºko základn˘chsmerov. V oblasti elektrickej energie je spra-covan˘ v˘hºad do roku 2030, kde je predpok-lad, Ïe pri pôsobení súãasného ustálenéhotempa zniÏovania spotreby elektrickej energiena priemernú úroveÀ krajín OECD budemeprírastok HDP vykr˘vaÈ do znaãnej mieryúsporami, t. j. zniÏovaním relatívnej spotrebyenergie v prepoãte na HDP. Základná ‰truktú-ra v˘roby elektriny je zaloÏená na vyváÏe-nom podiele jadrovej energie, energie OZE aenergie , ktorá umoÏÀuje efektívne regulovaÈotázku ponuky a dopytu v sústave – tepeln˘-mi elektrárÀami a elektrinou vyrábanou koge-neraãn˘m spôsobom. Podobne v zabezpeão-vaní tepla sa trh zaãína orientovaÈ viac a viacsmerom na biomasu a iné obnoviteºné zdrojeenergie. V tejto súvislosti by som spomenul zá-kon 309/2009 Z. z. o podpore energie z obno-viteºn˘ch zdrojov a kogeneraãnej v˘roby.Otvára nov˘, perspektívny, ale zároveÀ tech-nicky a ekonomicky nároãn˘ trh. Slovenská re-publika sa zaviazala do roku 2020 zásobovaÈsvoj trh na 14% energiami OZE. Na jednejstrane existuje globálny problém klimatic-k˘ch zmien, kde sú to práve emisie, ktoré tre-ba zniÏovaÈ maximálnym tempom, na druhejstrane je to práve energetická sloboda krajiny,ktorú v prípade Slovenskej republiky vystihu-je parameter podielu obnoviteºn˘ch zdrojov

Aby sa zvy‰ovala spokojnosÈ...

Myslím, Ïe to nie je len akési moje vyrovnanie sa so skutoãnosÈou, alebo zámerné videnie, lebo ajanalytici predpokladajú, Ïe svetová ekonomika má to najhor‰ie za sebou. Ako vidí spomínanú

situáciu aj v súvislosti s energetikou poslanec NR SR a predseda V boru pre hospodárskupolitiku Maro‰ KONDRÓT, o tom uÏ v nasledujúcom rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

8

energie. Ukazuje sa, Ïe kºúãom k úspe‰némurie‰eniu je zvládnutie problematiky ustanove-nia jednotného trhu energií OZE a energií vy-rában˘ch z fosílnych palív Rozumná politikana‰ich energetick˘ch koncernov by nemalabyÈ obranou súãasn˘ch pozícií podºa ich hlav-ného predmetu podnikania, ale diverzifikáciainvestícií do nov˘ch technológií obnoviteº-n˘ch zdrojov energie. Tejto transformácii v‰akpotrebujeme daÈ ekonomick˘ rozmer, aby smezvládli prechod na OZE s najniÏ‰ími investiã-n˘mi nákladmi a t˘m aj cenami pre spotrebi-teºa. Na ekonomickej báze si musíme vytvo-riÈ stratégiu implementácie technológií OZE.Novo prijatá Smernica EÚ 28 z roku 2009 ajej implementácia v roku 2010 vytvára pretieto aktivity znaãn˘ priestor pre tvorivú rea-lizáciu rie‰ení.

Ak˘m spôsobom sa zabezpeãuje dostatoã-ná v˘roba silovej elektriny, ako sme a na-koºko budeme aj naìalej závisí od dovozuelektriny?

Pokles hospodárskych aktivít v tomto rokuje sprevádzan˘ aj poklesom spotreby elektric-kej energie. Aj preto sme mali v tomto rokuelektrickej energie dostatok. Predpokladáme,Ïe dobudovaním dvoch blokov v Mochov-ciach a elektrárne v MalÏeniciach budú pokry-té potreby hospodárstva SR na najbliÏ‰ie roky.Pripravovaná jadrová elektráreÀ v Jaslov-sk˘ch Bohuniciach dotvorí ná‰ základn˘ ener-getick˘ potenciál.

Aká dôleÏitosÈ sa prikladá práve nov˘menergetick˘m projektom, nebudú odkla-dané práve pre hospodársku krízu a s Àouspojen˘mi problémami?

OdkladaÈ projekty obnovy energetickej inf-ra‰truktúry by bola ekonomická sebevraÏda.Zhor‰ilo by to v˘razne investiãné prostrediev SR a mohlo by to v koneãnom dôsledku maÈv˘znamn˘ negatívny vplyv na Ïivotnú úroveÀspoloãnosti. Navy‰e, v ãase ekonomickej krí-zy predstavujú takéto investície spôsob bez-peãného investovania a vytváranie potreb-n˘ch pracovn˘ch miest. Zabezpeãenie ener-gií v hospodárstve krajiny je strategickou nut-nosÈou za kaÏd˘ch okolností. Ak sa vrátim kproblematike emisií, tak investície do energiíbez produkcie emisií sú odhadované ako 5 aÏ20 násobne efektívnej‰ie, ak sa vykonajú te-raz, ako následne odstraÀovaÈ ‰kody spôsobe-né dôsledkom klimatick˘ch zmien.

Ktoré projekty v rámci energetiky by vy-rie‰ili problémy Európskej únie?

Európska únia má rad ‰tátov, kde tvorbaemisií je znaãne vy‰‰ia ako v SR a v prepoã-te na jedného obyvateºa je to dva aj trikrátviac. Navy‰e, pre ìal‰í rozvoj ch˘ba vlastnáenergia. Projekty zniÏujúce produkciu emisiív kombinácii s vytváraním vlastnej energetic-kej základne predstavujú jeden z rozhodujú-cich problémov, ktoré zvlá‰È rozvinuté kraji-ny EÚ musia radikálne rie‰iÈ. OpäÈ sme priekonomike. Pokiaº by reálne fungoval trh semisiami a spoloãenská hodnota emisie bybola pribliÏne rovná trhovej a navy‰e trh bybol likvidn˘, potom by sme nemohli zaÏiÈná‰ problém s emisiami. Európska únia potre-buje spravodlivé pridelenie emisií a zabezpe-ãiÈ cez tvorcu trhu cenovú stabilitu tak, cenaemisií vytvárala ekonomick˘ stimul na in-

vestície, ktor˘mi eliminujeme ich produkciua zároveÀ zabezpeãíme nové energetické zdro-je. Tu oãakávam okrem iného aj posun nakonferencii v Kodani, pretoÏe zatiaº je veºaúloh kladen˘ch na ãlenské ‰táty a zároveÀ siorgány na úrovni únii buì vôbec alebo veºmivágne plnia svoje úlohy. Nová smernica opodpore obnoviteºn˘ch zdrojov vôbec nede-finuje ekonomick˘ rozmer emisií ako nástrojna rie‰enie budovania jednotného trhu a ná-slednej transformácie smerom k obnoviteºn˘mzdrojom energie. Je to veºk˘ projekt EÚ a vtomto bode som pomerne kritick˘ k jeho rea-lizácii. Emisie sú globálnym problémom,energetická bezpeãnosÈ je problémom EÚ aãlensk˘ch ‰tátov, priãom rie‰enie je presunu-té na plecia ãlensk˘ch ‰tátov bez vytvorenejekonomicky správnej systémovej podporu zostrany orgánov EÚ.

Slovensko má za sebou aj plynovú krízu, tospomínam aj v súvislosti so zimn˘mi me-siacmi, kedy je dodávka plynu, naozaj, tak-mer pre v‰etk˘ch veºmi dôleÏitá. Tá spomí-naná sa zvládla, netreba maÈ Ïiadne ìal‰ieobavy?

Plynovú krízu treba vnímaÈ hneì v niekoº-k˘ch súvislostiach. Temer okamÏite sa vyrie-‰il reverzn˘ chod plynárenskej sústavy, ão jepozitívny moment krízy. ZároveÀ sa dôsled-nej‰ie plánuje a zabezpeãuje cel˘ systém re-zervn˘ch zásob s rie‰ením príslu‰nej ekono-miky tak, aby spotrebiteº pocítil znaãné zv˘-‰enie bezpeãnosti dodávok a zároveÀ mu ne-stúpli náklady. Ako ohlásil predseda Úradu presieÈové odvetvia, dokonca dochádza k zlacne-niu cien zemného plynu. ZniÏovanie spotre-by energií, ãi uÏ cez zatepºovacie programy,alebo cez nasadzovanie OZE technológií zvy-‰uje na‰u energetickú bezpeãnosÈ. Podobne jeto realizácia ìal‰ích prepojení plynárenskej sú-stavy na susedné krajiny ako odozva na pre-ru‰enie dodávok zo zaãiatku tohto roka. Ply-nová kríza neãakane prebudila zo spánku na-‰ich zodpovedn˘ch pracovníkov a preverilaich schopnosÈ reagovaÈ na vzniklú situáciu.Dnes sme v celkom inej rovine pripravenos-ti na podobnú situáciu.

Aké je prepojenie v oblasti zemného plynua elektrickej energie v rámci krajín EÚ?

Na jednej strane je vhodné, aby sústavy nanárodnej úrovni boli medzinárodne prepoje-né a vytvorili jednotn˘ trh, na druhej strane jetak˘to prístup technicky a investiãne nároãn˘.Rie‰enie cez virtuálne obchody na burzách jeskôr ‰pekuláciou, ktorá po‰kodzuje spotrebi-teºa. Neobstojí argument, keì dominantn˘ v˘-robca u nás doma stanovuje cenu elektrickejenergie podºa nemeckého trhu na burze. Jed-nak nie je schopn˘ reálne vyviesÈ energiu doNemecka a tieÏ nie je schopn˘ distribuãn˘ zá-vod tak˘to objem energie doviesÈ, nie sú na tovybudované trasy. A navy‰e je to zbytoãnosÈ.Je chybou, Ïe regulátor nemá oprávnenie a ná-stroje tak˘to typ ‰pekulaãného obchodu poza-staviÈ minimálne u dominantného v˘robcu. Nadruhej strane je to práve tento postup, ktor˘vytvoril priestor pre pomerne agresívny nástupkonkurencie, ktorá je schopná v silovej ãastiponúknuÈ aj o 30% niÏ‰ie ceny ako súãasn˘dodávatelia a nielen na jeden rok. V takomtoponímaní je moÏné len privítaÈ efektívny vstupkonkurencie na trh. Podobne aj na trh s ply-

nom oãakávame vstup ìal‰ích dodávateºov avytvorenie efektívneho konkurenãného pro-stredia.

Ak˘m smerom sa uberá cenová politika voblasti energetiky v zimn˘ch mesiacoch? Jeanalyzovaná Úradom pre reguláciu sieÈo-v˘ch odvetví?

Detailné analytické práce Úradu pre sieÈo-vé odvetvia umoÏÀujú realizovaÈ nielen krát-kodobé cenové rie‰enia, reagujúce na okam-Ïité potreby praxe, ale vytváraÈ minimálnestrednodobé cenové stratégie. Cena na trhu vinvestiãnom priestore musí byÈ dostatoãne sta-bilná nielen pre spotrebiteºa, ale aj pre poten-ciálneho investora. Trh musí byÈ zárukou, Ïeinvestície, realizované v súlade s pravidlami natrhu, budú podliehaÈ v˘luãne trhovému riziku,ktoré ale musí zná‰aÈ investor. Tu máme na-príklad problém s OZE. Povinn˘ v˘kup zadopredu urãené ceny poãas 15 rokov presúvapodnikateºské riziko na spotrebiteºa (rozpor s§2 Obchodného zákonníka) a diskriminujeostatn˘ch úãastníkov na trhu, ão je v rozpores ãlánkom 28 prístupovej zmluvy k ES. Na dru-hej strane, aj kogeneraãná v˘roba tepla a elek-trickej energie aj obnoviteºné zdroje sú na trhus energiami diskriminované minimálne o hod-notu emisií, ktoré iné energetické zdroje majúpovolenie vypú‰ÈaÈ bez platieb. Pokiaº v˘rob-ca elektrickej energie je samostatn˘m v˘rob-com na trhu, potom redistribuãn˘ mechaniz-mus na spoloãnom v˘robnom úãte opäÈ pôso-bí diskriminaãne na trhu. Je nutné problém oto-ãiÈ a zameraÈ rie‰enie podpory OZE a kogene-raãnej v˘roby elektrickej energie a tepla naj-prv ako rie‰enie zabezpeãujúce odstráneniediskriminácie na trhu s energiami. Znalostnákrivka je schopná identifikovaÈ, ktoré techno-lógie nad rámec odstránenia diskriminácie po-trebujú podporu a v akej podobe a ão je jej dô-vod.. Existuje elegantné a hlavne transparent-né rie‰enie, ktoré je moÏné pri dobrej vôlizvládnuÈ v roku 2010 v súvislosti s imple-mentáciou Smernice 28 z apríla 2009.

A na záver nevynechajme ani geotermálnuenergiu, budú sa budovaÈ aj nové zdrojegeotermálnej energie?

Zákon o podpore obnoviteºn˘ch zdrojovenergie vytvára základn˘ rámec pre nástup no-v˘ch technológii v˘roby. V oblasti tepla jemoÏné dosiahnuÈ u budov aÏ 80% úspor spo-treby primárnych energií a zníÏiÈ produkciu aÏo 90% emisií. Na úrovni miest vhodnou im-plementáciou je moÏné dosiahnuÈ práve správ-nou aplikáciou geotermálnej energie aÏ 70%tnú úsporu emisií a zníÏiÈ dokonca aj cenu prekoneãného spotrebiteºa. Geotermálna ener-gia je jedna z najlacnej‰ích energií do budúc-na, pokiaº je vyuÏívaná na vykurovanie. V -roba elektrickej energie je neúmerne drahá atam, kde je moÏné umiestniÈ energiu z geoter-málneho zdroja v podobe tepla, dochádza kznaãn˘m ekonomick˘m efektom pre investo-ra ale hlavne pre spotrebiteºa. V dobre urobe-n˘ch projektoch prispieva k zlacneniu celko-v˘ch nákladov na vykurovanie. To sa v‰aknedá povedaÈ pri realizácii projektov zabez-peãujúcich v˘robu elektrickej energie. Je tospoloãenské plytvanie prostriedkami, ktorézaplatí spotrebiteº a úplne zbytoãne sa námv‰etk˘m cez cenu elektrickej energie zníÏiÏivotná úroveÀ.


E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

10

Ing. Juraj KRÁLIKV roku 1983 absolvoval Slovenskú vysokú ‰kolutechnickú v Bratislave odbor Tepelné zariadenia

a jadrové energetické stroje. PracovaÈ zaãal v SSE, ‰. p., Îilina vo funkciách

odborn˘ technik rozvoja technológii, vedúcipracovník technického rozvoja technológii

a navrhovania koncepcie rozvoja na úsekucentrálneho zásobovania teplom, neskôr vedúci

pracovník investiãného rozvoja. V roku 2001 po odãlenení teplárensk˘ch

spoloãností z SSE pre‰iel pracovaÈ do Îilinskej teplárenskej, a. s. ako vedúci

investiãného rozvoja a od roku 2006 pracuje vo funkcii generálny riaditeº.

Jedn˘m zo zákonov, ktor˘ vychádza z Eu-rópskych smerníc a v˘znamne má prispieÈk naplneniu cieºov Energetickej stratégieSlovenska je Zákon ã. 309/2009 z 19. júna2009 o podpore obnoviteºn˘ch zdrojovenergie a vysoko úãinnej kombinovanejv˘roby tepla a elektriny a o zmene a do-plnení niektor˘ch zákonov. Pán generálnyriaditeº, je toto zákon, na ktor˘ teplárnetak netrpezlivo ãakali?

Pre objasnenie uvádzam, Ïe po zdæhav˘chpripomienkov˘ch rokovaniach pri prípravetohto zákona sa nakoniec podarilo v zákonezachovaÈ duch európskej smernice v tom,aby teplárenské spoloãnosti, ktoré vyrábajúteplo a elektrinu, mohli vyuÏívaÈ v˘hody,ktoré pre v˘robcov elektriny a tepla vysokoúãinnou kombinovanou v˘robou táto smer-nica doporuãuje.

ZároveÀ v‰ak musím pripomenúÈ, Ïe ajdobr˘ zákon môÏe byÈ niekedy problematic-

ky aplikovateºn˘. Vo V nose URSO ã. 7/2009,ktor˘ stanovuje reguláciu cien v elektroener-getike a ktor˘ nadobudol úãinnosÈ uÏ prestavbu ceny tepla a elektriny aj na rok 2010,sa podstatnou mierou pre v˘robcov elektrinyvysoko úãinnou kombinovanou v˘robou me-nia podmienky pre stanovenie v˘kupnej cenyelektriny zavedením koeficientu, ktor˘ zo-hºadÀuje rok rekon‰trukcie, modernizácie,alebo uvedenia zariadenia v˘robcu elektrinydo prevádzky.

PrevaÏná väã‰ina teplárensk˘ch zdrojovna Slovensku bola in‰talovaná v 60. aÏ 80.rokoch minulého storoãia, a preto je tu oba-va, Ïe aj keì sa stroje na v˘robu elektrickejenergie udrÏiavajú ich správcami v dobrejkondícii, tento uveden˘ koeficient môÏe v˘-razne redukovaÈ v˘nosy z predaja elektriny,ão kontraproduktívne pôsobí proti pôvodné-mu zámeru, ktor˘ sledoval trend maximálnoumierou zniÏovaÈ náklady na teplo práve zv˘nosov z predaja elektrickej energie.

Na základe toho ão ste uviedli natíska saotázka: Budú teplárne v budúcnosti schop-né udrÏaÈ si v regióne doteraj‰iu pozíciu natrhu s teplom?

Súãasní v˘robcovia tepla, ktorí si zachova-li kombinovanú v˘robu tepla a elektriny, poobdobiach, kedy ãelili veºkej konkurencii lo-kálnych zdrojov tepla na báze plynu, ktoré-ho cena bola v˘znamne dotovaná, musia za-bezpeãovaÈ komplexnú modernizáciu po ob-dobí, keì neakumulovali dostatoãné zdroje zdôvodu tvrdého konkurenãného tlaku na cenytepla. Dnes musia zabezpeãovaÈ v prvomrade modernizáciu spaºovacích zariadení, abysplnili sprísnené kritéria ekologickej v˘roby,ão je prvoradá úloha, modernizáciu techno-lógii na v˘robu elektriny, v˘menu parn˘chrozvodov tepla za horúcovodné s cieºom zní-ÏiÈ straty pri prenose energií a v neposlednomrade garantovaÈ kvalitu dodávaného média.

Na realizáciu modernizácie, vo v‰etk˘chtroch rozhodujúcich oblastiach, nemajú teplá-renské spoloãnosti dostatok investiãn˘ch

V˘hodnosÈ tepla z teplárnítreba udrÏaÈ

Trvalo udrÏateºn˘ ekonomick˘ rozvoj kaÏdého ‰tátu sa nezaobíde bez garancie bezpeãnej dodávky energie prizachovaní jej konkurenãnej ceny z pohºadu nákladov˘ch vstupov do finálnych v˘robkov a sluÏieb. Zvlá‰tny

v˘znam to má pre ‰táty, ktoré sú odkázané v prevaÏnej miere na dovoz energetick˘ch zdrojov. Tu je preto nevyhnutné dosiahnuÈ ão najvy‰‰ie vyuÏitie primárnej energie v dovezenom palive a zároveÀzabezpeãiÈ získanie energie z obnoviteºn˘ch zdrojov v maximálnej moÏnej miere. Pre Slovensko to platí

dvojnásobne, pretoÏe takmer 90 % fosílnych zdrojov energie sa musí dováÏaÈ.VyuÏitie primárnej energie znásobuje skutoãnosÈ, Ïe v‰etky fosílne zdroje energie zaÈaÏujú

mimoriadne Ïivotné prostredie. Tieto skutoãnosti viedli k vypracovaniu Energetickej stratégie Slovenska, ktorá sa postupne premieta do legislatívy tak, aby jej ciele boli dosiahnuté. V regionálnych podmienkach slovensk˘ch miest sa toto bytostne dot˘ka obyvateºstva,

najmä pri problematike v˘roby tepla. K objasneniu názoru na legislatívu sme oslovili generálneho riaditeºa Îilinskej teplárenskej, a. s., Ing. Juraja KRÁLIKA.

11

zdrojov, ani za v˘raznej podpory nenávrat-n˘ch dotácií z európskych fondov. Preto mu-sia maÈ dostatoãn˘ ãas na rekon‰trukciu amodernizáciu v˘roby elektriny, aby si moh-li uplatÀovaÈ najvy‰‰iu cenu elektriny akosom predt˘m spomenul, ktorá umoÏní nadruhej strane dosiahnuÈ niÏ‰iu cenu tepla a po-môÏe tvoriÈ zdroje na ìal‰iu modernizáciu.

MôÏe sa to chápaÈ tak, Ïe do budúcna jeobtiaÏne pripraviÈ dlhodobú koncepciurozvoja teplárne v danom regióne? âo mô-Ïete dodaÈ na vysvetlenie alebo doplne-nie?

V ãase, keì sa neustále menia podmienkypre stavbu cien energií, je mimoriadne obtiaÏ-ne pripraviÈ uÏ krátkodobú a nieto e‰te dlho-dobú koncepciu rozvoja energetick˘ch spo-loãností. PrevaÏná väã‰ina modernizácií vy-Ïaduje totiÏ cudzie zdroje z úverov alebo zgrantov EÚ, ktoré musia dlhodobo garanto-vaÈ schopnosÈ splácaÈ poskytnuté úvery, resp.zaruãiÈ vyuÏívanie zariadení nadobudnut˘chz ich podpory. V na‰om prípade príprava rea-lizácie projektov ekologizácie zdroja budemusieÈ byÈ odloÏená aÏ na to obdobie, kedylegislatíva bude pevne fixovaná, to znamená,Ïe v‰etky neväzné vyhlá‰ky a vykonávaciepredpisy k zákonu 309/2009 Z. z. budú ustá-lené a nemenné.

Zmeny podmienok pre stavbu ceny elek-triny, bez dostatoãného predstihu na apliká-ciu zákonn˘ch nariadení, ohrozujú hospodá-renie aÏ do takej miery, Ïe v prípade uÏ rea-lizovan˘ch rozvojov˘ch programov to môÏeohroziÈ plnenie záväzkov spoloãnosti voãibankám, a môÏe vyústiÈ aÏ v neschopnostispoloãnosti splácaÈ uÏ ãerpané úvery.

Verím, Ïe hore uvedené argumenty dosta-toãne vysvetºujú obavy teplárensk˘ch spoloã-ností.

To ão spomínate sa t˘ka tej druhej strate-gickej úlohy teplárensk˘ch spoloãností.Ako v‰ak chcete zabezpeãiÈ tú prvú stra-tegickú úlohu, t˘kajúcu sa plnenia ekolo-gick˘ch kritérii v˘roby?

Zdá sa mi, Ïe mnohí o ekológii len hovoria,ale vzhºadom na nároãnosÈ rie‰ení otázok eko-lógie sa ich rie‰eniu vyh˘bajú. V Îilinskej te-plárenskej, a.s. sa snaÏíme aktívne rie‰iÈ pro-blémy ekologizácie v˘roby. Konkrétne v t˘-chto dÀoch spú‰Èame technológiu odsíreniaspalín, ktorá zabezpeãí zníÏenie emisie SO2 aÏo 75%. Zariadenie sme vybudovali s prispenímgrantu z EÚ vo v˘‰ke 50 % investiãn˘ch ná-kladov. Dodávateºom technológie je firma AL-STOM, ktorá je aj garantom dodávky techno-lógie predstavujúcej svetovú ‰piãku.

ëalej v tomto období pripravujeme projektdenitrifikácie spalín, ktor˘ by mal zabezpe-ãiÈ zníÏenie emisii NOx do roku 2016, tak abysme plnili sprísnené limity emisii NOx plat-né po tomto roku.

Ako predseda predstavenstva a generálnyriaditeº jednej z najúspe‰nej‰ích teplárnína Slovensku ste napriek uveden˘m oba-vám presvedãen˘ o principiálnej v˘hod-nosti kombinovanej v˘roby s dopadom naregión aspoÀ v strednodobom v˘hºade?

MoÏno to z podtónu predchádzajúcich kri-tick˘ch pripomienok nevypl˘va, ale princípv˘hodnosti spoloãnej v˘roby a vyuÏitia tep-

la pri súãasnej v˘robe elektriny nemôÏe byÈspochybnen˘. Je len otázkou ãasu, kedy sa vovzájomnej odbornej diskusii argumenty prepodporu najmä ekonomick˘ch v˘stupov v˘-roby elektriny a poskytovania podporn˘chsluÏieb nastavia tak, aby oponenti prijali v˘-hodnosÈ tohto kroku nie pre ãiastkové potre-by investovania v rozvoji teplárne, ale pre v˘-hodnosÈ spoloãnej v˘roby tepla a elektriny skoneãn˘m a nespochybniteºn˘m dopadomnajmä na stabilizáciu ceny tepla pre obyva-teºstvo a v neposlednom rade aj z pohºadu do-padov na Ïivotné prostredie a ‰etrenie primár-nych zdrojov na v˘robu energie.

POLITIKA SPOLOâNOSTI

1. Prvorad˘m cieºom spoloãnosti je zabezpeãiÈ plnenie poÏiadaviek a oãakávaní zákaz-níkov v ão najvy‰‰ej miere kvality tak, aby priniesla aj spokojnosÈ v‰etk˘ch zaintere-sovan˘ch strán.

2. DodrÏiavaním zásad bezpeãnosti a ochrany zdravia pri práci, vytváraním vhodn˘chpracovn˘ch podmienok a kladením dôrazu na neustále zvy‰ovanie kvalifikácie, ako ajna environmentálne povedomie v‰etk˘ch zamestnancov spoloãnosti, aby ich v˘kon do-sahoval vysokú kvalitu poskytovan˘ch sluÏieb.

3. Na zabezpeãenie plynulého chodu prevádzky vytvárame a budujeme dlhodobé part-nerské vzÈahy s na‰imi dodávateºmi, a obchodn˘mi partnermi, ão nám pomáha priudrÏiavaní a následnom zlep‰ovaní trhového postavenia spoloãnosti.

4. Zavedením integrovaného systému manaÏérstva, ktor˘ je realizovan˘ na procesnomprístupe, budujeme stabilnú pozíciu spoloãnosti na trhu a udrÏiavame ju prostredníc-tvom efektívneho riadenia procesov a poskytovan˘ch sluÏieb.

5. Zlep‰ovaním environmentálneho správania na‰ej spoloãnosti a orientovaním rozvo-ja v˘robno-technickej základne na také technológie, ktoré zniÏujú negatívny vplyv naÏivotné prostredie.

6. Realizovaním systémového prístupu riadenia, vyuÏívaním v˘sledkov anal˘z údajov, ria-dením procesov a ich vzájomn˘ch väzieb, koordináciou vzájomne súvisiacich ãinnos-tí spoloãnosti sa zasadzujeme za napæÀanie stanoven˘ch cieºov a programov.

PROFIL SPOLOâNOSTI

SpoloãnosÈ Îilinská teplárenská, a. s. IâO 36403032, so sídlom Ko‰ická cesta 11, 011 87, bola zaloÏená zriaìovateºom – Fondom národného majetku SR 17. 12. 2001, v sú-lade s rozhodnutím vlády SR ã. 686 z 18. 7. 2001 o transformácii elektroenergetiky a ná-sledn˘m rozhodnutím MH SR ã. 289/2001 zo 14. 12. 2001.

SpoloãnosÈ je zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresn˘m súdom v Îiline, v od-dieli Sa, vloÏka ã. 10330/L, 1. 1. 2002.

Îilinská teplárenská, a. s., patrí medzi tri najväã‰ie centrálne zdroje tepla na Slovens-ku. Zásobuje teplom viac ako polovicu spotreby tepla v Îiline a v najbliÏ‰om okolí. Zdrojtepla pracuje v kombinovanej v˘robe tepla a elektriky a roãne dodá cca 550 000 MWh tep-la a 63 000 MWh elektriky. Nosn˘m palivom je hnedé uhlia a zlomok paliva tvorí zemn˘plyn. TepláreÀ intenzívne investuje do roz‰írenia dodávateºskej siete tepla a do ekologizá-cie v˘roby aby, zníÏila nepriazniv˘ dopad v˘roby tepla na Ïivotné prostredie. V poslednomobdobí investovala do zv˘‰enia úãinnosti zachytenia tuh˘ch zneãisÈujúcich látok a ako prvátepláreÀ vybudovala odsírovaciu jednotku ktorá zniÏuje emisie SO2 o 75%. Cena dodáva-ného tepla ich priamym odberateºom patrí k najniÏ‰ím cenám tepla na Slovensku.

HLAVNÉ PREDMETY âINNOSTI• nákup, rozvod a odbyt elektriny a tepla vrátane poskytovania sluÏieb súvisiacich s do-

dávkou, odberom alebo pouÏívaním elektriny a tepla • zásobovanie teplom – v˘roba a rozvod tepla • elektroenergetika – v˘roba a rozvod elektrickej energie • elektroin‰talácie – in‰talácie a opravy el. strojov a prístrojov • revízie elektrick˘ch zariadení sieti – poradenská sluÏba v energetike • montáÏ a oprava meracej a regulaãnej techniky • odborné prehliadky a skú‰ky plynov˘ch zariadení • oprava a údrÏba plynov˘ch zariadení • odborné prehliadky, odborné skú‰ky tlakov˘ch zariadení • údrÏba, oprava tlakov˘ch zariadení • oprava, údrÏba vyhraden˘ch elektrick˘ch zariadení • opravy a montáÏ urãen˘ch meradiel – vodomery a meraãe tepla • v˘kon ãinnosti stavebného dozoru

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

12

V L Á D A S R

Oãakávam odpoveì, ktorá je priamo spo-jená s va‰imi skúsenosÈami: ão je najdôle-Ïitej‰ie pre zaãiatok pri riadení takého ‰pe-cifického rezortu ak˘m je ministerstvo Ïi-votného prostredia a vôbec pre riadenieveºk˘ch rezortov, aby sa dostavili úspechy?

âo je najdôleÏitej‰ie, to je zorientovaÈ sav otázkach, ktoré súvisia s nov˘m prostredíma teda s predmetom ‰tátnej správy. Naozaj,ministerstvo Ïivotného prostredia je ‰pecific-ké. Ja uÏ som sa niekoºkokrát vyjadril, Ïe vi-dím paralelu medzi ministerstvom Ïivotné-ho prostredia a ministerstvom financií, pre-toÏe obe tieto ministerstvá majú dosah nacelú ekonomiku. Ministerstvo financií cezpeniaze a ministerstvo Ïivotného prostrediapreto, Ïe urãuje ãasto rámec pre podnikanie.Urãuje kvalitu Ïivota tak, ako ho urãujú pe-niaze.

Va‰e meno sa doteraz nespájalo so Ïivot-n˘m prostredím, venovali ste sa finanãnejoblasti, ão vás presvedãilo aby ste prijalifunkciu ministra, prekvapilo vás nieão prinástupe, alebo ste boli pripraven˘ na ÈaÏ-‰ie podmienky?

To je nároãná otázka. Vyhodnotil som si, ãosom schopn˘ v rámci ‰truktúry ministerstievponúknuÈ a kde sa cítim veºmi blízko a Mi-nisterstvo Ïivotného prostredia za také pova-Ïujem. Práve toto ministerstvo povaÏujemza také ‰irokospektrálne, Ïe potrebuje mana-Ïérsky prístup. Preto som sa po rokovaniachs predsedom vlády rozhodol ponuku akcep-tovaÈ.

Predsa len, aby ãlovek pracoval v oblastiÏivotného prostredia, zvy‰oval jeho úroveÀa ochranu, musí maÈ k nemu aspoÀ neja-k˘ vzÈah, ako je to u vás, pán minister?

Cel˘ Ïivot som vlastne obklopen˘ prírodou,lesom a doslova vyhºadávam tento priestor anachádzam v Àom uspokojenie. Aj priamosom sa zúãastÀoval na ochrane lesov. Prosto,prírodu mám rád bez ohºadu na to, akú funk-ciu zastávam. Mám veºmi kladn˘ vzÈah k ce-lému Ïivotnému prostrediu.

Ako vnímate odbornosÈ a vyuÏívanie kom-petentností riaditeºov vá‰ho ministerstva?

Myslím si, Ïe nielen kompetencie, ale ajzodpovednosÈ vyuÏívajú v takom rozsahuako treba a mnohí, napriek tomu , Ïe sú noví,sú absolútne kompetentní. To znamená, Ïeboli schopní za krátky ãas zastaÈ svoje funk-cie v plnom rozsahu. EfektívnosÈ práce v‰et-k˘ch na‰ich riaditeºov a vedúcich pracovní-kov je v súlade s mojimi oãakávaniami.

Ste spokojn˘ s v˘menami a zásahmi, kto-ré urobil vá‰ predchodca, v ãom musíte po-

kraãovaÈ, ão chcete v najbliÏ‰ej dobe pre-hodnotiÈ?

Pán vicepremiér âaploviã urobil v˘meny,ktoré boli nevyhnutné. V kaÏdom prípadetreba vyhodnotiÈ jeho prístup ako mimoriad-ne efektívny. On musel vykonaÈ tie opatreniaveºmi r˘chlo tak, aby sa cel˘ proces zaãalskvalitÀovaÈ. V mnoh˘ch jeho rozhodnutiachpokraãujem, v t˘ch v˘menách ktoré boli uro-bené ale kde som zváÏil, Ïe by bolo vhodnej-‰ie urobiÈ systémovú zmenu som ju urobil,rovnako ako pri v˘menách, kde je nutné v˘-berové konanie. Filozofia pána vicepremié-ra âaploviãa a moja je úplne rovnaká. – spre-hºadniÈ, skvalitniÈ a zefektívniÈ cel˘ proces ria-denia ministerstva.

UÏ ste sa stihli podrobne zoznámiÈ s eko-nomick˘m stavom ministerstva a moÏnos-Èami v hospodárení pre ìal‰ie obdobie?

To by som asi preháÀal, keby som povedal,Ïe som sa zoznámil za to krátke obdobie sov‰etk˘m, ale s informáciami, ktoré sú dôle-Ïité pre ìal‰iu ãinnosÈ na Ministerstve Ïivot-ného prostredia, som sa oboznámil. Stále pra-cujem na ìal‰ích nevyhnutn˘ch procesoch ,ktoré mi prinesú nielen v‰eobecn˘, ale aj veº-mi konkrétny pohºad na jednotlivé odbory aprácu celého ministerstva. Uvedomujem si, Ïesa budú musieÈ prijaÈ urãité opatrenia, ktorésúvisia s racionalizáciou mnoh˘ch ãinností vpráci ministerstva.

DokáÏete vyuÏiÈ rozpoãet ministerstva nabudúci rok tak, aby sa dosiahla spokoj-nosÈ?

Otázku poloÏme tak, ãi mám inú moÏnosÈ!Je to najvy‰‰í zákon ‰tátu, ktor˘ treba re‰pek-tovaÈ. Teraz je uÏ len otázne, ak˘m spôsobom. Pristupujem k tomu tak, Ïe sú isté opatreniav oblasti verejn˘ch financií, tie opatreniachcem re‰pektovaÈ a chcem ich iniciatívneuplatÀovaÈ uÏ aj pre to, Ïe sa cítim v tejto ob-lasti verejn˘ch financií viac doma. TakÏechcem zdôrazniÈ, Ïe aj preto som prijal do sek-cie, ktorá sa zaoberá ekonomikou a rozpoã-tom ãloveka, ktor˘ je taktieÏ finanãník. Anielen praktick˘ finanãník, ale aj dobre vyba-ven˘ finanãnou teóriou. TakÏe predpokla-dám, Ïe v súãinnosti generálneho riaditeºasekcie so mnou a s ostatn˘mi riaditeºmi sek-cií a odborov sa naplnia oãakávania t˘kajú-ce sa rozpoãtu.

Ste skúsen˘ ekonóm, ako sa pozeráte nakauzy, ktoré sa rie‰ili v poslednom obdo-bí na Ministerstve Ïivotného prostrediaSR?

Ja by som to skôr videl tak, Ïe kauzy sú premÀa v˘zvou. DôleÏité je osvojiÈ si filozofiu,Ïe ãlovek chce urobiÈ pozitívne rozhodnutia,

Ako na to, pán minister...?

Minister Ïivotného prostredia Slovenskej republiky Jozef MEDVEë povedal, Ïe nepotrebuje sto dní na oboznámenie sa s rezortom, ktor˘ povedie, aj keì prichádza z oblasti finanãnéhomanaÏmentu. A moÏno práve preto bude na ministerstve poriadok. Aj to je dôvod, preão ho

Parlamentn˘ kuriér poprosil o rozhovor, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.

13

Ïe chce prispieÈ k nieãomu, ão spoloãnosÈbude akceptovaÈ. Ja som s t˘mto zámerom ajpri‰iel a chcem ho naplniÈ do maximálnejmoÏnej miery. Kauzy ako predaj kvót, popol-ãek a podobne, sú kauzy, ktoré sú v kaÏdomprípade rie‰iteºné. Prirodzene je tu urãit˘ po-litick˘ rozmer, ão sa t˘ka ich rie‰enia a urãi-te urobím v‰etko pre to, aby sa mnohé otáz-ky, ktoré visia ako otáznik vo vzduchu, zod-povedali, aby sme mali odpovede nielen pre-ão, ale aj ako ìalej.

Myslíte si, Ïe máte dostatoãné informáciea potenciál na to, aby ste zabránili podob-n˘m situáciám?

Odpoveì na túto otázku súvisí s t˘m, koº-ko mám ãasu na to, aby som overil pravdivosÈinformácií. Na na‰e konanie máme ãas limi-tovan˘, takÏe mnohé kauzy sa musia vyrie‰iÈaj z toho dôvodu, aby sa dali robiÈ nové roz-hodnutia. To je Interblue, to je popolãek, toje prieskum území, to je ropovod Schwechata ìal‰ie. To znamená, Ïe to musí byÈ veºmir˘chle oboznámenie sa s problémami a po-merne veºmi r˘chle stanovisko na to, abysme rozhodovali v inej kvalite.

Ak˘ máte názor, pán minister, na kauzu In-terblue, bude to e‰te dlho problém?

KaÏd˘m dÀom, kedy by sa tento problémnemal rie‰iÈ, by mohlo Slovensko utrpieÈ stra-ty z nekonania, alebo z obmedzen˘ch moÏ-ností efektívne predávaÈ jednotky v rámciemisn˘ch kvót.

Boli upravené isté kompetencie ‰tátnych ta-jomníkov na ministerstve v oblasti právo-moci, bola aj nemoÏnosÈ transparentnejkontroly zo strany ‰tátnych tajomníkovpríãinou nepriaznivého obdobia?

Pri procesoch riadenia je mimoriadne dô-leÏité rozli‰ovaÈ líniové a ‰tábne riadenie.·tátni tajomníci a vedúci sluÏobného úradu sú‰tábne funkcie, ktoré podporujú akékoºvekpoãiny rozhodnutia ministra a sú za urãité úse-ky metodicky zodpovední. âo sa t˘ka existu-júceho stavu organizaãnej ‰truktúry prebiehaanal˘za, na základe nej urobím urãité rozhod-nutia, ktoré budú znamenaÈ zmenu postave-nia aj vplyvu ‰tátnych tajomníkov a vedúce-ho sluÏobného úradu v tom zmysle, Ïe príslu‰-ní riaditelia musia niesÈ priamu zodpovednosÈku mne – ale s t˘m, Ïe ‰tátni tajomníci a ve-dúci sluÏobného úradu musia za svoje úsekyodobriÈ akékoºvek rozhodnutia tak, aby somsa mohol ja stotoÏniÈ s rozhodnutiami gene-rálnych riaditeºov a riaditeºov odborov, ktorísú v mojej priamej gescii. ·tátni tajomníci

musia byÈ ‰tábnymi pracovníkmi, pretoÏe tosú funkcie, ktoré podporujú vo vymedzen˘chúsekoch rozhodnutia ministra tak, aby minis-ter Ïivotného prostredia bol nielen zaväzova-n˘, ale aby mohol urobiÈ rozhodnutia s vedo-mím, Ïe za ne nesie aj politickú zodpovednosÈ.To znamená, ak by usúdil po procese schva-ºovania, Ïe pri‰lo k pochybeniu, aby mal moÏ-nosÈ rozhodnúÈ. Lebo akokoºvek sa prená‰a-jú zodpovednosti, minister je vÏdy zodpo-vedn˘ za ministerstvo. Nikdy sa nezbaví aninevyviní zo zodpovednosti. Systém chcemnastaviÈ tak, aby som sa podpisoval so zod-povednosÈou ministra.

Aké sú va‰e dlhodobé plány na skvalitÀo-vanie Ïivotného prostredia na Slovensku?

Moje Ïelanie je jednoduché, byÈ ministromÏivotného prostredia a vydrÏaÈ v kresle dovte-dy, k˘m sa bude generovaÈ nová vláda. Mo-jím plánom je, a zároveÀ prianím, aby na mi-nisterstve Ïivotného prostredia bolo cítiÈ, Ïesa zaviedla systémová riadiaca práca, abybolo cítiÈ, Ïe je tu dobrá klíma, Ïe sa zlep‰ilivzÈahy, Ïe neprebiehajú nejaké zákulisné bojealebo neistota. Skrátka, vniesÈ do prostrediaministerstva urãit˘ pokoj na prácu. Potompríde aj efektívnosÈ.

V L Á D A S R

nemocnica Pezinok, chránená dielÀa RabaPre‰ov, Zacharova Trstená, Slovenská chrá-nená dielÀa Pie‰Èany, AZET Rubikon Brati-slava a pod.

Umenie zdravotne postihnut˘ch obãanovprezentovalo aj taneãné duo na vozíãku Pet-ra Kolberová a Juraj Adam, trojnásobní majst-ri Slovenska vo vozíãkarskom tanci a tretí namajstrovstvách sveta v tejto disciplíne, ume-lecké vystúpenie folklórneho súboru Javor-

ãek. Je to nielen u nás, ale aj v Európe ojedi-nel˘ folklórny súbor, zloÏen˘ z mlad˘ch ta-neãníkov s mentálnym postihnutím.

Ministerka práce sociálnych vecí a rodinyViera Tomanová odovzdala ocenenia zdravot-ne postihnut˘m obãanom, ktorí pracujú vchránen˘ch dielÀach a reprezentujú SR v ob-lasti umenia.

Arpád Beníkpredseda

Obsahom podujatia bola celoslovenskáprezentácia prác zdravotne postihnut˘ch ob-ãanov zdruÏen˘ch v chránen˘ch dielÀach, voblasti keramiky, drevárskych a sklárskychv˘robkov. ëalej sa prezentovala v˘stava fo-tografií s názvom Cesta svetla Únie nevidia-cich a slabozrak˘ch Slovenska, umeleckév˘robky Republikového centra Zväzu teles-ne postihnutej mládeÏe Bratislava, v˘stavaobrazov ÈaÏko postihnutej umelkyne – bezru-kej Pavlíny Tri‰ãovej, obãianske zdruÏenieGrifik Pre‰ov, v˘stava obrazov zrakovo po-stihnutého fotografa Jána Mi‰koviãa MI·IA-KA Banská Bystrica, v˘stava prác chránenejdielne Dúha, Vranov nad Topºou, Pinelova

Umenie zdravotne postihnut˘ch

V priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR sa 10. decembra 2009 uskutoãnil slávnostn˘ Veãer umeniazdravotne postihnut˘ch obãanov SR, ktor˘ sa konal pod zá‰titou poslankyne NR SR Magdy Ko‰útovej.

Na sociálnej prezentácii sa zúãastnila ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Viera TOMANOVÁ.

Zºava predseda spoloãnosti Arpád Benik, poslankyÀa NR SR Magda Ko‰útová, ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová. V robky pacientov psychiatrickej nemocnice Pezinok.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanováodovzdáva ocenenie Petre Kolberovej za umeleckú ãinnost.


14

Ste uÏ tretím rokom prezidentom ASPEK. Vãom vidíte v˘znam existencie tejto asociácie?

ASPEK zaloÏen˘ v roku 1993 poãas svojhouÏ vy‰e 15-roãného pôsobenia preukázal opod-statnenosÈ krokov, vedúcich k jeho zaloÏeniu. Po-ãas uvedeného obdobia si ASPEK získal priazeÀnielen v radoch svojej ãlenskej základne, ale aj‰irokej odbornej verejnosti, spolupracujúcichsubjektov a in‰titúcií ‰tátu, ktoré ASPEK akcep-tujú ako v˘znamného predstaviteºa podnikovejsféry v oblasti Ïivotného prostredia. Za najv˘z-namnej‰ie aktivity ASPEK povaÏujem jeho za-pojenie do prípravy environmentálnych práv-nych a technick˘ch predpisov a následné oboz-namovanie podnikateºsk˘ch subjektov s úloha-mi a povinnosÈami, ktoré z nich vypl˘vajú.

V tomto roku ASPEK zorganizoval uÏ dru-h˘ roãník súÈaÏe o Národnú podnikateºskúcenu za Ïivotné prostredie v SR. V ãom jepodºa vás jej v˘znam?

Cieºom súÈaÏe je morálna podpora aktivítpodnikateºsk˘ch subjektov, ktoré si uvedomu-jú svoju zodpovednosÈ nielen voãi súãasn˘m, aleaj budúcim generáciám a svojím konaním v˘-raznou mierou prispievajú k zniÏovaniu nega-tívnych vplyvov na Ïivotné prostredie. ÚãasÈ vsúÈaÏi prispieva k vytváraniu dobrého menapodnikateºského subjektu v jeho vzÈahu k Ïivot-nému prostrediu.

UÏ pri úspe‰nej premiére v roku 2007 pod-niková sféra prejavila znaãn˘ záujem o úãasÈ vsúÈaÏi. Záujem prejavili v˘znamné podnika-teºské subjekty, ktoré svoju úãasÈ zjavne pova-Ïovali za potvrdenie svojho dobrého mena vovzÈahu k Ïivotnému prostrediu. Malé a strednépodniky zasa vo svojej úãasti v súÈaÏi vidia prí-leÏitosÈ prezentovaÈ, Ïe okrem svojho podnika-teºského záujmu vedia aj pri podstatne skrom-nej‰ích ekonomick˘ch moÏnostiach prispieÈ

svojimi environmentálnymi aktivitami k zlep-‰ovaniu stavu Ïivotného prostredia.

Stimulom záujmu o úãasÈ v súÈaÏi o Národ-nú podnikateºskú cenu za Ïivotné prostredie vSR je aj jej previazanosÈ na medzinárodnú sú-ÈaÏ Európske ceny za Ïivotné prostredie v pod-nikaní (EBAE - Europen Business Awards forthe Environment), ktorá v európskych kraji-nách prebieha s dvojroãnou periodicitou uÏ odroku 1987. Uskutoãnením národnej súÈaÏe vroku 2007 vznikla tak pre slovenské podnika-teºské subjekty po prv˘ raz moÏnosÈ vstupu napôdu medzinárodnej súÈaÏe.

Ako hodnotíte druh˘ roãník?Do súÈaÏe v tomto roku bolo prihlásen˘ch 18

aktivít. Ich úroveÀ ukázala, Ïe slovenské pod-nikateºské subjekty sú aj v podmienkach hos-podárskej a finanãnej krízy schopné svojimiaktivitami prispievaÈ k zosúlaìovaniu vlastn˘chekonomick˘ch záujmov s celospoleãensk˘mipotrebami udrÏateºnosti vo vzÈahu k Ïivotnémuprostrediu. Súãasne to preukazuje, Ïe súÈaÏ toh-to druhu má v podmienkach Slovenskej repub-liky svoje opodstatnenie. Nepochybnou podpo-rou súÈaÏe pripravovanej v tomto roku bolo ajpotvrdenie spolupráce zo strany Ministerstva Ïi-votného prostredia SR s opätovn˘m prevzatímzá‰tity nad súÈaÏou ministrom Ïivotného prostre-dia SR.

ASPEK povaÏuje spoluprácu s in‰titúciami‰tátu za v˘znamn˘ predpoklad napæÀaniasvojich programov˘ch cieºov. âo povaÏujeteza potrebné, aby sa táto spolupráca e‰te viacrozvinula?

Doteraj‰ia prax preukázala, Ïe orientácia naspoluprácu s in‰titúciami ‰tátu, deklarovaná uÏpri zakladaní ASPEK, je prospe‰ná a obojstran-ne v˘hodná. Je prirodzené, Ïe najbliÏ‰ím part-nerom v tejto rovine je Ministerstvo Ïivotnéhoprostredia SR, s ktor˘m má ASPEK uÏ od roku1994 podpísanú dohodu o spolupráci. Trvanieplatnosti tejto dohody potvrdzuje nielen uÏitoã-nosÈ tejto spolupráce, ale aj jej nadãasovosÈ a ne-závislosÈ ASPEK na politickej orientácii vede-nia MÎP SR vo v‰etk˘ch doteraj‰ích funkã-n˘ch obdobiach.

Na druhej strane v‰ak treba otvorene povedaÈ,Ïe v posledn˘ch rokoch sa v znaãnej miere zní-Ïila ochota viacer˘ch vedúcich predstaviteºovtohto rezortu viesÈ kon‰truktívny dialóg o zásad-

n˘ch otázkach environmentálnej politiky a sme-rovaní environmentálnej legislatívy. Ako prí-klad môÏem uviesÈ problémy s implementáciouRámcovej smernice o vode a prípravu legisla-tívneho rie‰enia environmentálnych záÈaÏí.

Funkciu prezidenta ASPEK vykonávate po-pri svojom zamestnaní, kde ste generálnymriaditeºom Zvolenskej teplárenskej, a. s. Akévidíte moÏnosti zniÏovania environmentál-nych vplyvov teplárensk˘ch a energetick˘chprevádzok?

Slovensko vstupom do EÚ musí implemen-tovaÈ európsku legislatívu, ktorá sa stále vyví-ja smerom k sprísÀovaniu ekologick˘ch poÏia-daviek na technológie, pouÏívané pri v˘robetepla a elektriny. Cieºom je minimalizovaÈ ichnegatívne environmentálne vplyvy. DostupnosÈvhodn˘ch technológií v súãasnosti nie je pro-blémom, iná vec je ich vysoká finanãná nároã-nosÈ. Cenotvorba, v rámci ktorej sa uplatÀuje re-gulácia cien v˘stupn˘ch produktov, neumoÏÀu-

je preniesÈ v plnom rozsahu náklady ekologizaã-n˘ch projektov na koncov˘ch odberateºov. Pre-to ich nevyhnutnou súãasÈou musí byÈ nenávrat-ná podpora v rámci operaãn˘ch programovpodpory Ïivotného prostredia SR a EÚ. V rám-ci rie‰enia environmentálnych problémov aj nazáklade konkrétnych skúseností Zvolenskej te-plárenskej, a.s. vidím priestor vo väã‰om vyuÏí-vaní obnoviteºn˘ch zdrojov energie ako náhra-dy klasick˘ch fosílnych palív. KeìÏe vyuÏíva-nie t˘chto palív má v˘razne pozitívne dopadyaj na lokálne ekonomické prostredie, prioritou‰tátu by mala byÈ podpora rozvoja ich vyuÏíva-nia.

ASPEK podporuje iniciatívy podnikovpri ochrane Ïivotného prostredia

ASPEK – Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku v spolupráci s Ministerstvom Ïivotného prostredia SRpod zá‰titou ministra Ïivotného prostredia SR aj tento rok zorganizovala súÈaÏ o Národnú podnikateºskú cenu za Ïivotné prostredie v SR 2009. Parlamentn˘ kuriér oslovil prezidenta ASPEK Ing. Júliusa JANKOVSKÉHO.

A S P E K

15

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E L

Dopad ºudskej ãinnosti na globálne ote-pºovanie predstavuje novú hrozbu pre na‰uplanétu. Z tohto dôvodu sú ekologické po-Ïiadavky na priemysel, osobitne v EÚ, stá-le prísnej‰ie. MôÏete bliÏ‰ie predstaviÈ oce-nenú technológiu, ktorou Va‰a spoloãnosÈprispieva k rie‰eniu globálneho ekologické-ho problému?

O v˘nimoãnej technológii, ktorou disponu-je a vyuÏíva na‰a spoloãnosÈ ako jediná v SRbolo uÏ doteraz prezentovan˘ch viacero infor-mácií. Technológiu BIOTRIX uplatÀujemeod vstupu Slovenska do EÚ. Ústretov˘ prístupna‰ej spoloãnosti k tejto ãinnosti umoÏnilSlovenskej republike v podstate bez problé-mov vyrovnaÈ sa s poÏiadavkami EÚ na lik-vidáciu Ïivoãí‰nych odpadov.

V prv˘ch rokoch po roku 2002 bol oceÀo-van˘ hlavne prínos technológie pri zne‰kod-Àovaní organick˘ch substrátov spoluspaºo-vaním v cementárenskej rotaãnej peci. Kon-krétnym celospoloãensk˘m prínosom bolahlavne bezpeãná, hygienická, ekologická abezodpadová likvidácia mäsovokostn˘ch mú-ãok, Ïivoãí‰nych tukov a in˘ch Ïivoãí‰nychodpadov. Energetické a materiálové zhodno-tenie odpadov, ktoré by inak devastovali Ïi-votné prostredie, znamenalo pritom pre na‰uspoloãnosÈ ekonomické efekty oproti pouÏi-tiu tradiãn˘ch fosílnych palív.

Originálna a patentovo chránená techno-lógia bola naposledy aj zo strany Minister-stva Ïivotného prostredia SR ocenená hlav-ne v súvislosti so zniÏovaním skleníkov˘chplynov. MôÏete nám kvantifikovaÈ prínostechnológie BIOTRIX v redukcií emisiíCO2, ktoré sú regulované kvótami aj precementárensk˘ priemysel?

V˘sledkom doteraj‰ieho vyuÏívania ino-vatívnej technológie je zníÏenie, resp. úspo-ra emisií CO2 takmer v objeme 400 tisíc ton.Aj pre tento mimoriadny prínos bola techno-lógia v Ladcoch, ktorou sa ‰etria u‰ºachtilé pa-livá, prírodné materiály a zniÏuje bilanciaemisií CO2 viacnásobne ocenená a to „âest-n˘m uznaním“ predsedníãky úradu priemy-selného vlastníctva SR, „Zlatou plaketou“ nav˘stave CONECO, prestíÏnou cenou GRANDPRIX SLOVAK GOLD a naposledy aj Národ-nou podnikateºskou cenou za Ïivotné pro-stredie v SR. Jedná sa o bezodpadovú likvi-dáciu organick˘ch substrátov z produkcie ka-filérií, keì aj vznikajúci popol sa chemick˘-mi reakciami a fyzikálnymi pochodmi zabu-

dováva do vyrában˘ch produktov bez nega-tívneho dopadu na ich kvalitu, priãom dochá-dza k v˘znamnému zniÏovaniu bilancie emi-sií CO2.

Existuje moÏnosÈ, aby va‰a vysoko úãinnátechnológia BIOTRIX poskytla aj ‰ir‰ievyuÏitie pri ochrane Ïivotného prostredia?

Podstatne vy‰‰ie zhodnotenie mäsovokost-n˘ch múãok nám umoÏÀuje ekologicky zhod-notiÈ nielen celoslovenskú produkciu. Voºnékapacity v Ladcoch doteraz vyuÏili aj kafilé-rie z Rakúska, âeskej republiky, Poºska aMaìarska. Technológia BIOTRIX môÏe byÈv budúcnosti vyuÏiteºná aj pre iné bioodpadyako sú ãistiarenské kaly a pod. TechnológiaBIOTRIX poskytuje v˘znamn˘ potenciál pre-vencie aj voãi infekãn˘m chorobám.

Národná podnikateºská cenapre cementáreÀ v Ladcoch

Dlhodobo úspe‰né hospodárske v˘sledky PovaÏskej cementárne, a. s., Ladce, kvalita jej produktov a úroveÀtechnologick˘ch procesov získali v ostatn˘ch rokoch rad ocenení hlavne v systéme SLOVAK GOLD.Vo ‰tvrtom ‰tvrÈroku 2009 získala cementáreÀ v Ladcoch najvy‰‰ie ocenenie Ministerstva Ïivotného

prostredia SR a Asociácie priemyselnej ekológie, NÁRODNÚ PODNIKATEªSKÚ CENU ZA ÎIVOTNÉPROSTREDIE V SR v kategórii „Proces“ za aktivitu – zniÏovanie emisií skleníkov˘ch plynov. Na ocenenú

technológiu BIOTRIX a jej prínosy sme sa op˘tali Ing. Antona BARCÍKA, generálneho riaditeºa spoloãnosti.

16

Slovenské stavebníctvo v auguste takmer za-stavilo prepad v˘konov. Podºa údajov ·tatis-tického úradu SR v auguste odvetvie medzi-roãne kleslo len o 0,2 percenta v porovnaní sjúlov˘m zníÏením aÏ o 5,7 percenta. Stavbá-ri sa te‰ia. Znamená to, Ïe zlé ãasy v staveb-níctve máme uÏ za sebou?

Podºa údajov ·tatistického úradu SR staveb-ná produkcia v auguste dosiahla 566,1 mil. eura medziroãne klesla o 0,2 percenta. Pritom sta-vebná produkcia v tuzemsku dokonca po prv˘raz v roku prev˘‰ila úroveÀ vlaÀaj‰ka o 0,7 per-centa. V sledky odvetvia stavebníctva ovplyv-nil najmä rast produkcie na novej v˘stavbe rea-lizovan˘ podnikmi s 20 a viac zamestnancami.Z hºadiska v˘robného zamerania sa zmierneniepoklesu dosiahlo vy‰‰ím objemom prác na in-Ïinierskej v˘stavbe. Celkov˘ v˘voj ãiastoãneovplyvnili priaznivé klimatické podmienky, alei to, Ïe firmám dobiehajú zazmluvnené zákaz-ky z minul˘ch období. Dopyt po stavebn˘chprácach je stále nízky, zaãínan˘ch projektov jemálo. Nové zákazky pribúdajú len pomaly. V od-vetví je silná konkurencia, voºn˘ch prostriedkovna investovanie je nedostatok. Stavebníctvu sav auguste relatívne darilo, ão je dobr˘ signál,moÏno i náznak oÏivenia v odvetví, ale na prí-li‰n˘ optimizmus je e‰te priskoro.

Do akej miery ovplyvnila hospodárska krízarozvoj b˘vania na Slovensku? Ako sa recesia

podpísala pod poãet Ïiadostí obcí a miest o do-tácie z Programu rozvoja b˘vania?

Ekonomická kríza má negatívne dopady nacelé hospodárstvo, a teda aj na oblasÈ stavebníct-va a konkrétne aj obstarávanie obecn˘ch ná-jomn˘ch bytov. Aj napriek hospodárskej kríze sav‰ak darí uplatÀovaÈ vládnu politiku pri v˘stav-be nájomn˘ch bytov, pretoÏe aj v súãasnosti ‰tátpodporuje v˘stavbu t˘chto bytov pre sociálneslab‰ie skupiny obyvateºstva. Poãet Ïiadostímiest a obcí kríza neovplyvnila, bol porovnateº-n˘ s predchádzajúcim rokom. Mestá a obce v˘-stavbu zabezpeãujú v kombinácii v˘hodnéhoúveru zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania a do-tácie z ná‰ho ministerstva. Tento spôsob finan-covania zabezpeãuje, Ïe nájomné, ktoré sa od-víja od obstarávacích nákladov stavby, bude ce-novo dostupné aj pre niÏ‰ie príjmové skupinyobyvateºov, pre ktoré sú nájomné byty urãené.Vzhºadom na objem prostriedkov vyãlenen˘chv rozpoãte tento rok na v˘stavbu nájomn˘chbytov sa predpokladá, Ïe v tomto roku sa pod-porí v˘stavba okolo 2 700 nájomn˘ch bytov.

Kam smerovali finanãné prostriedky na jed-notlivé programy b˘vania? âo je príãinouregionálnej disproporcie v rámci realizácieProgramu rozvoja b˘vania?

V rámci Programu rozvoja b˘vania sa po-skytujú dotácie na tri úãely: obstarávanie nájom-n˘ch bytov, obstarávanie technickej vybavenos-ti a odstraÀovanie systémov˘ch porúch bytov˘chdomov. Na tento program sa na rok 2009 zo ‰tát-neho rozpoãtu vyãlenilo 56,9 mil. eur. Z toho sana obstarávanie nájomn˘ch bytov smerovalo32,5 mil. eur, na obstarávanie technickej vyba-venosti ‰tyri milióny eur a odstraÀovanie systé-mov˘ch porúch bytov˘ch domov 18,3 mil. eur.Tieto finanãné prostriedky vyuÏívajú jednotlivékraje proporãne. V˘nimku tvorí Bratislavsk˘kraj, kde je oproti ostatn˘m krajom na Slovens-ku v˘razne niÏ‰í záujem o obstarávanie nájom-n˘ch bytov, ão zrejme vypl˘va z vy‰‰ej Ïivotnejúrovne v tomto kraji. ·tátom podporované ob-starávanie nájomn˘ch bytov neslúÏi na mobili-tu pracovnej sily, ale na uspokojovanie potriebb˘vania sociálne slab‰ích skupín obyvateºstva.

Na druhej strane sa v‰ak Bratislavsk˘ kraj v˘-razne vy‰‰ou mierou podieºa na vyuÏívaní do-taãn˘ch prostriedkov z programu rozvoja b˘va-nia na odstraÀovanie systémov˘ch porúch byto-v˘ch domov. Systémové poruchy bytov˘ch do-mov sa v rozhodujúcej miere prejavujú na pane-lov˘ch bytov˘ch domoch. T˘chto bytov˘ch do-mov je v Bratislavskom kraji, konkrétne v Bra-tislave, najviac z celého Slovenska. To je aj dô-

vod v˘razne najvy‰‰ieho vyuÏívania dotaãn˘chprostriedkov na tento úãel v Bratislavskom kra-ji.

Finanãná a hospodárska kríza zasiahla ajokolité ‰táty, napríklad Ukrajinu, kde podni-kali aj mnohé slovenské stavebné firmy. Je vmoÏnostiach ministerstva podporiÈ nejakoproexportné aktivity slovensk˘ch stavebn˘chfiriem?

Globálna finanãná a hospodárska kríza nega-tívne ovplyvnila stavebn˘ trh prakticky na celomsvete, nevynímajúc trhy ãlensk˘ch ‰tátov EÚ av˘chodnej Európy, kam export slovensk˘ch sta-vebn˘ch kapacít prevaÏne smeroval. Prejavilo sato poklesom stavebnej produkcie v zahraniãí. V -znamnou príleÏitosÈou pre slovensk˘ch stavbá-rov boli a zostávajú projekty na obnovu ekono-miky krajín Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov –Ruská federácia, Ukrajina, Kazachstan a pod.Prienik na tieto trhy nie je jednoduch˘. Konku-rencia je veºká. Uplatnenie tu nachádzajú kapi-tálovo silnej‰ie podniky zahraniãn˘ch vlastníkov,respektíve spoloãnosti, vykonávajúce ‰peciali-zované práce, ktoré majú vytvorené podmienkyna zakladanie spoloãn˘ch podnikov a potenciálna získanie zákaziek pri v˘stavbe najmä ch˘ba-júcej infra‰truktúry. Ministerstvo v˘stavby a re-gionálneho rozvoja SR nedisponuje nástrojmipriamej podpory exportu stavebn˘ch prác. JehoãinnosÈ sa zameriava na v˘menu skúseností,technológií a podporu rozvoja priamych pra-covn˘ch kontaktov na podnikateºskej úrovni,podnikateºsk˘ch zdruÏení a obchodn˘ch komôr,v rámci svojho ãlenstva v medzivládnych komi-siách pre hospodársku a vedecko-technickú spo-luprácu medzi SR a t˘mito krajinami. Progra-mom, ktor˘ nepodporuje proexportné aktivityslovensk˘ch stavebn˘ch firiem, av‰ak v rámciktorého sa môÏu podporiÈ aj stavebno-investiã-né aktivity, ktoré pozitívne vpl˘vajú na zv˘‰e-nie produkcie slovensk˘ch stavebn˘ch firiem vzahraniãí, je program cezhraniãnej spolupráceENPI Maìarsko – Slovensko – Rumunsko –Ukrajina 2007 – 2013. Jeho cieºom je stimulo-vaÈ aktivity na zintenzívnenie a prehæbenie so-ciálnej a ekonomickej spolupráce medzi región-mi Ukrajiny a ist˘mi územiami Maìarska, Ru-munska a Slovenska.

Vláda prijala Vládny program zatepºovanias cieºom podporiÈ energetické aspekty pri ob-nove bytového fondu. Pripravujete v tomtosmere aj ìal‰ie kroky?

Vládny program zatepºovania sa zameriava naúsporu energie na vykurovanie bytov v rodin-

Nové zákazky pribúdajú pomaly

Globálna finanãná a hospodárska kríza negatívne ovplyvnila stavebn˘ trh prakticky na celom svete, nevynímajúctrhy ãlensk˘ch ‰tátov EÚ a v˘chodnej Európy, kam export slovensk˘ch stavebn˘ch kapacít prevaÏne smeroval.

Za osem mesiacov tohto roku sa to prejavilo poklesom stavebnej produkcie v zahraniãí o 12,6 percenta. Alebo napríklad zníÏením poãtu pracujúcich stavbárov v zahraniãí o takmer 10-tisíc osôb v prvom polroku 2009

v porovnaní s rovnak˘m obdobím vlaÀaj‰ka. V znamnou príleÏitosÈou pre slovensk˘ch stavbárov boli a zostávajúprojekty na obnovu ekonomiky krajín Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov – Ruskej federácie, Ukrajiny, Kazachstanu

a pod. Pri tejto téme sa zaãína rozhovor s ministrom v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Igorom ·TEFANOVOM, ktor˘ zaznamenala Izabela Nagyová.

V L Á D A S R

17

V podmienkach SR citeºne ch˘ba dokument,ktor˘ by rie‰il regionálny rozvoj na Slovenskumimo fondov EÚ ako doplnkov˘ch zdrojov.Vypracovanie strategického dokumentu Národ-ná stratégia regionálneho rozvoja SR vypl˘va zozákona o podpore regionálneho rozvoja, ktor˘ho ustanovuje ako základn˘ dokument podpo-ry regionálneho rozvoja na národnej úrovni.

Úlohou národnej stratégie je identifikovaÈvnútorn˘ potenciál a ‰pecifikovaÈ moÏnú kon-kurencieschopnosÈ regiónu na úrovni – spoloã-nej nomenklatúry územn˘ch jednotiek pre ‰ta-tistické úãely – NUTS 3 v rámci Slovenskej re-publiky i v rámci Európskej únie a charakteri-zovaÈ ‰pecifické stránky regiónu – NUTS 3 – az nich vypl˘vajúce hlavné konkurenãné v˘ho-dy v rámci Slovenskej republiky, ako aj v európ-skom kontexte. ëalej urãiÈ funkãné zloÏky, kto-ré bude potrebné v regióne – NUTS 3 – ìalej roz-víjaÈ, ako aj kvalitatívne faktory ich rozvoja a sta-noviÈ kritériá ekonomickej sebestaãnosti regió-nu a moÏnosti financovania jeho rozvoja. Národ-ná stratégia bude podkladom pre vypracovanienového programového dokumentu na vyuÏíva-nie finanãn˘ch prostriedkov z fondov EÚ poroku 2013.

Aké sú najãastej‰ie problémy, s ktor˘mi sa sa-mosprávne kraje stretávajú pri implementá-cii ‰trukturálnych fondov Európskej únie?

Slovenská republika vstúpila do programové-ho obdobia 2007–2013 s ambíciou nadviazaÈ naskúsenosti z predchádzajúceho programovéhoobdobia a vytvoriÈ predpoklady pre lep‰iu aefektívnej‰iu implementáciu pomoci zo ‰truktu-rálnych fondov. Jedn˘m z kºúãov˘ch aspektovbolo posilnenie implementaãn˘ch ‰truktúr s dô-razom na mieru ich participácie v regionálnompriemete. Samosprávne kraje boli od zaãiatkuprocesu programovania zapojené v zmysle pri-ncípu partnerstva do prípravy NSRR a OP pro-stredníctvom ãlenstva v príslu‰n˘ch pracovn˘chskupinách, ale aj formou ‰tandardného medzi-rezortného pripomienkového konania.

Z hºadiska priameho zapojenia v implemen-taãnom mechanizme ‰trukturálnych fondov vy-stupujú samosprávne kraje ako sprostredkova-teºské orgány pod riadiacimi orgánmi –SO/ROpre Regionálny operaãn˘ program – ROP aOperaãn˘ program Bratislavsk˘ kraj – OPBK,ktoré boli vypracované so zámerom zv˘‰eniamiery participácie regionálnych ‰truktúr na ichimplementácii.

Zapojeniu samosprávnych krajov do procesuimplementácie pomoci v rokoch 2007 – 2013ako sprostredkovateºsk˘ch orgánov pod riadia-cimi orgánmi predchádzala anal˘za ºudsk˘chzdrojov a technick˘ch kapacít s cieºom optima-lizácie podmienok pre v˘kon kompetencií de-centralizovan˘ch opatrení uveden˘ch operaã-n˘ch programov.

Operaãn˘ program Základná infra‰truktúraje najväã‰ím zo v‰etk˘ch Operaãn˘ch progra-mov v rámci Slovenskej republiky v progra-movom období 2004 – 2006. Koºko projektovsa v rámci neho doteraz prijalo a schválilo av akom objeme?

K 19.októbru 2009 sa v rámci Operaãnéhoprogramu Základná infra‰truktúra prijalo celko-vo 3 298 projektov v sume 1,094 mld. eur. Z toh-to poãtu sa schválilo 1 128 projektov. Celkováv˘‰ka ãerpania OP ZI k 19. októbru 2009 pred-stavuje 590,5 mil. eur (ERDF +‰tátny rozpoãet).

n˘ch domoch, ako aj v bytov˘ch domoch, a t˘maj na zníÏenie prevádzkov˘ch nákladov obyva-teºov na b˘vanie. Vyãlenen˘ch 71 mil. eur na ten-to program sa v tomto roku vyãerpá. ·tátnyfond rozvoja b˘vania uÏ v minulosti poskytovalpodporu formou mimoriadne v˘hodn˘ch úverovna „obnovu bytovej budovy“. V rámci tohtoúãelu je moÏné poskytnúÈ, okrem iného, aj pod-poru na tepelnú ochranu rodinn˘ch domov abytov˘ch domov, ktorou sa tieto bytové budo-vy komplexne zateplia. Tento úãel, rovnako akoaj úãel „zateplenie bytovej budovy“, ktor˘m bolvládny program zatepºovania premietnut˘ dozákona o ·tátnom fonde rozvoja b˘vania, sa za-chovajú aj na nasledujúce roky. Vzhºadom na tonie je potrebné pripravovaÈ ìal‰ie kroky.

Z ministerstva vy‰lo niekoºko návrhov nov˘chzákonov. Z nich najdôleÏitej‰í je zrejme nov˘stavebn˘ zákon, ãi presnej‰ie, nov˘ zákon oúzemnom plánovaní a stavebnom poriadku.Na ak˘ch princípoch je tento zákon postave-n˘?

Návrh zákona je koncipovan˘ ako ucelenákomplexná právna úprava v oblasti územnéhoplánovania a verejného stavebného práva. Za-h⁄Àa hmotnoprávne ustanovenia, ako aj proce-sy obstarávania a schvaºovania územn˘ch plá-nov, umiestÀovania, ohlasovania a povoºovaniastavieb vrátane kolaudácie, odstraÀovania sta-vieb, osobitn˘ch oprávnení stavebného úradu(nariadenia), ‰tátneho stavebného dohºadu asankcií. V samostatnej ãasti sa upravuje verej-ná správa, a to kompetencie orgánov verejnejsprávy v oblasti územného plánovania a sta-vebného poriadku vrátane vymedzenia staveb-n˘ch úradov, ‰peciálnych stavebn˘ch úradov aSlovenskej stavebnej in‰pekcie. Do novej práv-nej úpravy sa v celom rozsahu prevzali úpravyvykonané vo väzbe na transpozíciu smerníc EÚdo slovenského práva a nástroje zefektívnenia aracionalizácie procesn˘ch povoºovacích postu-pov zavedené novelami platného stavebnéhozákona.

Nová právna úprava územného plánovaniavychádza z tradícií územného plánovania, jehopostupnej modifikácie v deväÈdesiatych rokocha zo skúsenosti, Ïe zmeny uskutoãÀované v úze-mí vÏdy ovplyvÀujú ‰ir‰ie okolie, môÏu v˘raz-n˘m spôsobom ovplyvniÈ jeho kvalitu a spätnekvalita prostredia vpl˘va na zmeny v území.Územné plánovanie vyjadruje potrebu spoloã-nosti usmerÀovaÈ vyuÏívanie územia a chrániÈpritom verejné záujmy. Medzi základné kon-cepãné princípy novej právnej úpravy územné-ho plánovania patrí zachovanie súãasnej ‰truk-túry územnoplánovacej dokumentácie.

Medzi zásadné zmeny, ktoré priná‰a nov˘zákon patrí roz‰írenie povinnosti maÈ územn˘plán pre obce väã‰ie ako 1 000 obyvateºov – surãením prechodného obdobia –, zavedenie po-vinnosti zverejÀovaÈ územnoplánovaciu doku-mentáciu v elektronickej forme, racionalizáciaobstarávania územnoplánovacej dokumentácie,doplnenie postupu obstarania územného plánuna ÏiadosÈ, zavedenie in‰titútu územnoplánova-cej informácie, ako aj nová ‰truktúra územnoplá-novacích podkladov a posun územnoplánovacíchpodkladov v ich úãele byÈ v˘chodiskom prespracovanie územnoplánovacej dokumentácie.

Prístup k rozhodovaniu v území podºa stavupripravenosti územia v územnoplánovacej doku-mentácii, ãiÏe v obciach, ktoré nemajú územn˘plán, sa územné konanie uskutoãÀuje s úãasÈou

verejnosti a v obciach s územn˘m plánom zákonumoÏní zjednodu‰ené územné konanie alebonového nástroja – územného súhlasu, ktor˘ jevyjadrením súhlasu príslu‰ného stavebného úra-du s oznámen˘m zámerom v území a nahrádzaúzemné rozhodnutie; pokiaº je schválen˘ územ-n˘ plán zóny, nevyÏaduje sa územné konanie naumiestÀovanie stavieb a zmenu vyuÏitia územia.

Návrh zákona zavádza zásadné zmeny s cie-ºom racionalizácie a zefektívnenia kontroly ‰tá-tu pri v˘stavbe zamerané najmä na zníÏenie ad-ministratívnej nároãnosti povoºovacích konanía s t˘m súvisiacu novú diferenciáciu stavieb voväzbe na nové povoºovacie postupy, vytvoreniein‰titútu audítora stavby, ãiÏe ãiastoãn˘ posunv˘konu verejnej správy do súkromnoprávnejsféry, novú úpravu povinností osôb zúãastnen˘chna v˘stavbe, posilnenie nástrojov kontroly sle-dujúcej uskutoãÀovanie stavby a odstráneniezisten˘ch nedostatkov a prehæbenie technickejoblasti.

Zjednodu‰enie povoºovacieho procesu je pod-mienené prenesením ÈaÏiska povoºovania staviebdo územnoplánovacieho procesu za predpokla-du, Ïe umiestÀovacie podmienky stavby sú jed-noznaãne vyrie‰ené regulatívami územného plá-nu zóny a územn˘m rozhodnutím alebo územ-n˘m súhlasom.

Snahou novej právnej úpravy je vytvorenie‰tandardn˘ch podmienok – z hºadiska rozvinu-t˘ch krajín Európskej únie – na uskutoãÀovaniezmien v prostredí, umoÏÀujúci vstup potencio-nálnych investorov a vytváraÈ podmienky preprávnu istotu pri realizácii ich aktivít, porovna-teºnú s podmienkami v ostatn˘ch ãlensk˘ch ‰tá-toch Európskej únie.

Do akej miery zohºadÀuje táto právna úpra-va podnety zainteresovan˘ch subjektov?

Návrh zákona v rámci dvoch medzirezort-n˘ch pripomienkov˘ch konaní sa prerokoval sov‰etk˘mi pripomienkujúcimi subjektmi vrátaneZdruÏenia miest a obcí Slovenska – ZMOS – aprofesijn˘ch zdruÏení – Slovenskou komorou ar-chitektov a Slovenskou komorou stavebn˘chinÏinierov. V‰etky rozpory s ústredn˘mi orgán-mi a profesijn˘mi zdruÏeniami sa odstránili.Ministerstvo akceptovalo aj zásadnú poÏiadav-ku ZMOS o spôsobe delegovania v˘konu ‰tát-nej správy na obce so záverom, Ïe stavebn˘múradom bude kaÏdá obec a ãinnosÈ stavenéhoúradu budú vykonávaÈ spoloãné úradovne urãe-né zákonom a upravilo prílohu zákona o urãenísídla spoloãn˘ch úradovní a ich územn˘ch ob-vodov podºa jeho návrhu. V priebehu roku 2008a 2009 ministerstvo niekoºkokrát rokovalo oso-bitne so ZMOS, ktoré opakovane predkladánové pripomienky najmä k zaãleneniu obcí dospoloãn˘ch stavebn˘ch úradovní a niektoré pri-pomienky k návrhu zákona vrátane spochybne-nia záverov, ktoré sa prijali na predchádzajúcichrokovaniach s ich zástupcami. Na rokovaniachsa zástupcom ZMOS vysvetlili najmä princípynového zákona a súvislosti s platnou právnouúpravou.

Prioritnou úlohou regionálnej politiky je vroku 2009 vypracovanie strategického doku-mentu Národná stratégia regionálneho rozvo-ja SR. Ide o v˘chodiskov˘ strategick˘ doku-ment, ktor˘ komplexne urãí strategick˘ prí-stup ‰tátu k podpore regionálneho rozvoja vSR. Mohli by ste podrobnej‰ie priblíÏiÈ jehopodstatné zámery?

V L Á D A S R

S V E T F I N A N C I Í

18

cie. Podãiarknuté a zrátané – stavebné sporeniepotvrdilo svoju v˘znamnú úlohu v hospodárstveSlovenska a preto je jeho perspektíva skutoãnedlhodobá.

Získané ocenenia, a nielen tie tohtoroãné,potvrdzujú, Ïe aj verejnosÈ vníma va‰u ban-ku veºmi pozitívne. âo v‰etko ste pre svojichklientov v tomto neºahkom roku pripravili?

V‰etky kroky, ktoré PSS, a. s. v roku 2009podnikla, smerovali k tomu, aby sme neohrozi-li vklady klientov, na‰e podnikanie a aby smezostali lídrom na trhu. Aj v roku 2009 platilo,Ïe klientom vychádzame v ústrety, hºadámenové moÏnosti, nové cesty. Stavebné sporenieako produkt – keì ho porovnávame s in˘mikomerãn˘mi bankami – je vlastne ako hra naklavíri v jednej oktáve. Banka komerãného cha-rakteru má celú plejádu produktov, ktoré môÏevariovaÈ, modifikovaÈ, upravovaÈ, takÏe môÏevyuÏívaÈ pri hre celú klaviatúru. My máme je-den produkt, v ktorom sa snaÏíme byÈ najlep‰í,najkvalitnej‰í a najkonkurencieschopnej‰í natomto trhu.

Dlhodobé sporenie, najmä pre obãanov vstar‰om veku, vyÏaduje záruku stability sys-tému stavebného sporenia. Pred rokom ste saniekoºkokrát v médiách vyjadrovali na témukrízy a stavebného sporenia. Pre‰iel rok a vyuÏ viete bilancovaÈ. Dotkla sa kríza staveb-ného sporenia alebo nie?

Kríza sa dotkla kaÏdého odvetvia hospodár-stva, vrátane stavebného sporenia a dotkla sakaÏdého obãana tejto krajiny. Stúpajúca neza-mestnanosÈ, strach zo straty zamestnania, pre-pad v˘roby aj prepad obchodu sú jasn˘mi sig-nálmi, Ïe kríza nie je zaÏehnaná. Ale i napriektomu môÏem s plnou váÏnosÈou skon‰tatovaÈ, Ïev tejto ÈaÏkej situácii je stavebné sporenie aj na-ìalej majákom stability, ktor˘ ukazuje smer v˘-voja b˘vania. Je to fungujúci systém, ktor˘ jehlavn˘m pilierom financovania b˘vania v na‰ejkrajine.

Poskytovanie úverov je asi najboºavej‰iemiesto a nielen na Slovensku. Ako sa situá-cia v hospodárstve odrazila na podmienkachposkytovania úverov klientom PSS, a. s.?

Treba si uvedomiÈ, Ïe vplyvom krízy sa zvy-‰uje aj riziko splácania úverov. Úver na b˘va-nie je vzÈah dlhodob˘, za toto dlh‰ie obdobie saniekoºkokrát môÏe zmeniÈ situácia nielen v ro-dinnom, ale aj v pracovnom Ïivote klienta. Pre-to je dôleÏité, aby sme k tomuto vzÈahu pristu-povali ako k dlhodobému manÏelstvu z rozumua nie ako ku krátkodobému flirtu. Ak sa vyskyt-

ne problém, hovoríme o Àom a spoloãne hºadá-me v˘chodisko. To isté oãakávame od klientov,ktorí ãerpajú úver z na‰ej stavebnej sporiteºne.Je dôleÏité, aby nás o svojich problémoch infor-movali ihneì ako vzniknú a neãakali aÏ na tre-tiu upomienku. Potom uÏ môÏe byÈ neskoro nahºadanie spoloãného rie‰enia.

ZobraÈ si úver v stabilnej hospodárskej situá-cii nie je jednoduché rozhodnutie. V súãas-nosti je toto rozhodnutie navy‰e skompliko-vané neistotou a strachom zo straty zamest-nania. Správajú sa va‰i klienti inak ako predrokom?

Treba povedaÈ, Ïe aj klienti sa správajú opatr-nej‰ie, a aj zodpovednej‰ie. Berú si menej úve-rov a zvaÏujú kaÏdé zadæÏenie, rovnako akosvoje schopnosti ho splácaÈ.

Poskytovanie úverov na b˘vanie a poskyto-vanie darov na humanitné úãely – rozm˘‰ºa-li ste niekedy nad t˘m, Ïe tieto dve veci majúveºa spoloãného?

Zastávame filozofiu, Ïe s na‰im úspechom sachceme podeliÈ. Ako úspe‰ná spoloãnosÈ ist˘mspôsobom pociÈujeme aj morálnu zodpoved-nosÈ za podporu humanitárnych a sociálnychprojektov. Preto ãasÈ svojho zisku vyuÏívamena ich podporu a tak pomáhame t˘m, ktorí po-moc in˘ch bytostne potrebujú.

Tretie miesto v rebríãku Top firemn˘ filan-rop v roku 2009 je pekné, no predchádzajú-ce dva roky ste boli na mieste druhom. Ne-mrzí vás pokles pozície?

Preão by mal? Práve naopak. KeìÏe my kaÏ-d˘ rok poskytujeme na filantropiu pribliÏnerovnaké financie, máme skôr radosÈ, Ïe násniekto v dobrom zmysle slova predbehol a daldo tejto oblasti viac prostriedkov. Úprimne sate‰íme z toho, Ïe sa o slovo hlásia ìal‰ie firmy,ktoré sa cítia byÈ spoloãensky zodpovedné achcú pomáhaÈ tam, kde na to ‰tát nestaãí.

UdrÏiavaÈ si dlhodobo popredné prieãky spo-medzi viac ako 20 bánk urãite nie je jedno-duché. âo zohráva rozhodujúcu úlohu v tom,Ïe to dokáÏete?

Je to súãet viacer˘ch faktorov.V prvom radesme si získali dôveru viac ako milióna klientova neustále dbáme o to, aby sme si ju udrÏali. Po-ãúvame svojich klientov a na základe toho pri-chádzame s ponukami a novinkami, ktoré reflek-tujú na ich potreby. Sme priateºská banka, kto-rá je tu pre ºudí, ktorá je ochotná dobre poradiÈa v rámci svojich moÏností pomôcÈ. To sú na‰edevízy a im vìaãíme za úspech, ktor˘ máme.

Stavebné sporenie od poãiatku deklaruje, Ïejeho cieºom je pomáhaÈ ºuìom financovaÈ ichb˘vanie – ão je jedna zo základn˘ch ºud-sk˘ch potrieb. Ste spokojn˘ s t˘m, ako savám darí tento cieº napæÀaÈ?

S ãist˘m svedomím môÏem povedaÈ, Ïe smespokojní, lebo sme nielen najväã‰ou stavebnousporiteºÀou, ale aj finanãnou in‰titúciou, ktoráza posledn˘ch 17 rokov najviac prispela k pod-pore rozvoja b˘vania na Slovensku.

Ako ste uviedli, stavebné sporenie pôsobí naSlovensku 17 rokov a teda sa dnes môÏe prá-vom povaÏovaÈ za najstar‰í nástroj financo-vania b˘vania s podporou ‰tátu. Je táto pod-pora dostatoãná a vytvára perspektívy naìal‰ie dlhodobé pôsobenie stavebného spore-nia na na‰om trhu?

Slovensko je ‰pecifické v tom, Ïe sa tu uro-bilo skutoãne mnoho noviel zákona o staveb-nom sporení. Posledn˘ch päÈ rokov uÏ prebie-ha proces stanovovania ‰tátnej prémie inak. Dozákona o stavebnom sporení sa podarilo vniesÈtakú zmenu, vìaka ktorej sa uÏ konkrétna v˘-‰ka ‰tátnej prémie urãuje vzorcom na jej v˘po-ãet a to ju objektivizuje. Samozrejme, Ïe by smeprivítali vy‰‰iu ‰tátnu prémiu, ktorá by podnie-tila ºudí viac ‰etriÈ a menej investovaÈ do spo-treby. Na druhej strane na‰a stavebná sporiteº-Àa v‰etky vklady klientov pretavuje do staveb-n˘ch úverov, ktoré klienti vyuÏívajú na finan-covanie b˘vania, obnovu, opravy a rekon‰truk-

Stavebné sporenie je majákom stability

Rok 2009 sa skonãil. Prvá stavebná sporiteºÀa, a. s. (PSS, a. s.), obsadila 3. miesto v rebríãku Top firemn˘ filantrop,6. miesto v rebríãku Banka roka a jej produkt – úver do 40 000 eur bez zábezpeky a skúmania príjmov Ïiadateºa –

získal Zlatú mincu. Ak vezmeme do úvahy, Ïe kríza zasiahla v‰etky oblasti ná‰ho Ïivota, je to moÏno aÏ prekvapivoúspe‰n˘ rok. Parlamentn˘ kuriér oslovil v tejto súvislosti Ing. Imricha BÉRE·A, predsedu predstavenstva PSS, a. s.

19

M I N I S T E R S T V O V ¯ S T A V B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

Pravdepodobne sa stále stretávate s otázka-mi, na ktoré v rámci nového stavebného zá-kona treba odpovedaÈ napriek tomu, Ïe sapredpokladala istá harmónia v novej práv-nej úprave v oblasti stavebného poriadku, ãoje najdôleÏitej‰ie upraviÈ? Aké nové prakti-ky priná‰a so sebou právna úprava, v ãomnastali zmeny, ktoré treba re‰pektovaÈ?

NajdôleÏitej‰ie zmeny a hlavné prínosy no-vého zákona o územnom plánovaní a stavebnomporiadku sú: • Navrhovaná úprava územného plánovania

priná‰a skrátenie procesu obstarávania územ-noplánovacej dokumentácie s t˘m, Ïe sa vy-uÏívajú územnotechnické podklady, ktoréposkytujú sústavne aktualizované informácieo stave územia, a súãasne sa ukladá obciama samosprávnym krajom povinnosÈ obstaraÈúzemnotechnické podklady. Zavádza sa po-vinnosÈ poskytovaÈ podklady spracované or-gánmi verejnej správy a vlastníkmi infra-‰truktúry pre územnotechnické podklady.

• Roz‰iruje sa povinnosÈ maÈ územn˘ plán obcepre obce s poãtom obyvateºov väã‰ím ako1000 s urãením prechodného obdobia, v kto-rom tieto obce majú obstaraÈ územn˘ plán.

• Zracionalizovala sa ‰truktúra územnopláno-vacích podkladov a jasné definoval ich vzÈahk územnoplánovacej dokumentácii.

• Územn˘ plán zóny je skupinov˘m územn˘mrozhodnutím, o jeho obstaranie môÏe poÏia-daÈ ktokoºvek, kto má záujem o realizáciusvojho zámeru.

• Previazanie rozhodovania o umiestÀovaní

stavieb a ich zmien, zmena ich úãelu a vply-vu na vyuÏitie územia, zmena vyuÏitia úze-mia a ochrana dôleÏit˘ch záujmov v území naúzemnoplánovaciu prípravu: zjednodu‰enépostupy pri územnom konaní v prípade, akobec má územn˘ plán obce; územné rozhod-nutie alebo územn˘ súhlas sa nevydáva preúzemie, pre ktoré je schválen˘ územn˘ plánzóny; pokiaº nie je schválen˘ územn˘ plánzóny, na základe územného rozhodnutia a ajna základe nového in‰titútu územného súhla-su. Nová navrhovaná úprava stavebného poriad-

ku zavádza zásadné zmeny s cieºom racionali-zácie a zefektívnenia preventívnej kontroly ‰tá-tu pri v˘stavbe zamerané najmä na zníÏenieadministratívnej nároãnosti povoºovacích kona-ní vo väzbe novú diferenciáciu stavieb a novépovoºovacie postupy.

DôleÏité je pritom zdôrazniÈ, Ïe zjednodu‰e-nie povoºovacieho procesu je podmienené pre-nesením ÈaÏiska povoºovania stavieb do územ-noplánovacieho procesu za predpokladu, ÏeumiestÀovacie podmienky stavby sú jednoz-naãne vyrie‰ené regulatívami územného plánuzóny alebo územn˘m rozhodnutím alebo územ-n˘m súhlasom.

S ohºadom na uvedené sa zavádza nová ka-tegorizácia stavieb vo väzbe na povoºovaciepostupy na stavby, ktoré vyÏadujú stavebné po-volenie alebo vyÏadujú stavebné povolenie vy-dané v zjednodu‰enom stavebnom konaní, nastavby, ktoré nevyÏadujú stavebné povolenieani ohlásenie stavebnému úradu, na stavby, kto-

ré vyÏadujú ohlásenie stavebnému úradu a nastavby, ktoré vyÏadujú stavebné povolenie sosprísnen˘m reÏimom povolenia. Uvedené stav-by sú taxatívne vymenované v prílohe návrhuzákona.

V rámci zjednodu‰eného stavebného a kolau-daãného konania sa zavádza in‰titút audítorastavby, ktor˘ na základe zmluvy so stavebníkomvstupuje do povoºovacieho procesu a osvedãe-ním potvrdzuje splnenie podmienok pre vyda-nie stavebného povolenia a pre vydanie kolau-daãného osvedãenia pri zákonom splnen˘chpodmienok. Audítorov vymenúva a ich zoz-nam vedie ministerstvo.

Návrh zákona zavádza nové sankcie a opat-renia na zastavenie stavebn˘ch prác na nepovo-lenej stavbe okrem stavebníka aj voãi zhotovi-teºovi aÏ s moÏnosÈou zru‰enia jeho Ïivnosten-ského oprávnenia a tieÏ voãi správcom sietí –dodávateºovi vody a elektrickej energie – na za-stavenie ich dodávok na nepovolenú stavbu.

Pri ukladaní pokút za poru‰enie zákona sa ur-ãuje aj spodná hranica ich v˘‰ky a podstatne sazvy‰uje ich horná hranica. Nóvum je moÏnosÈuloÏenia dvojnásobku hornej sadzby pokutypri opakovanom správnom delikte.

Zavádza sa moÏnosÈ vydaÈ predbeÏné sta-vebné povolenie pre ur˘chlenie v˘stavby vybra-n˘ch druhov stavieb, ãím sa umoÏní vykonaÈprípravné práce a stavebné práce potrebné nauskutoãÀovanie stavby pred vydaním stavebné-ho povolenia.

Je upravená aj povinnosÈ nariadiÈ odstráne-nie nepovolenej stavby, aké sú v˘nimky?

Návrh zákona, rovnako, ako aj dnes platn˘stavebn˘ zákon, upravuje povinnosÈ stavebné-ho úradu nariadiÈ odstránenie nepovolenej stav-by; odstránenie sa nenariadi iba v prípade, akvlastník stavby preukáÏe, Ïe jej dodatoãné po-volenie nie je v rozpore s verejn˘mi záujmamichránen˘mi stavebn˘m zákonom a osobitn˘mipredpismi.

K základn˘m cieºom novej právnej úpravy voblasti stavebného poriadku patrí aj sprísneniereÏimu nepovolen˘ch stavieb, najmä zavedenímnov˘ch mechanizmov na zabezpeãenie zastave-nia stavebn˘ch prác voãi stavebníkovi a zhoto-viteºovi stavby a tieÏ voãi správcom sieti tech-nickej infra‰truktúry. Nere‰pektovanie rozhod-nutia stavebného úradu o zastavení prác na ne-povolenej stavbe sa podºa návrhu nového sta-vebného zákona bude povaÏovaÈ za osobitne zá-vaÏné poru‰enie tohto zákona a okrem udeleniapokuty stavebn˘ úrad bude maÈ moÏnosÈ podaÈnávrh na zru‰enie Ïivnostenského oprávneniazhotoviteºa.

Dôraz je na zjednodu‰enípostupov

S pripomienkami schválen˘ nov˘ zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku vrátane novelyzákona o Ïivnostenskom podnikaní/stavebn˘ zákon / je predmetom práce aj generálneho riaditeºa

Sekcie stavebníctva a bytovej politiky Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyPetra âERNEGU. Informácie poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

20

Aké sú právomoci Slovenskej stavebnej in‰-pekcie , ktorá uÏ patrí pod Ministerstvo v˘-stavby a regionálneho rozvoja, roz‰írili sa?

Slovenská stavebná in‰pekcia (SSI) je osobit-n˘m orgánom ‰tátnej stavebnej správy, pro-stredníctvom ktorého vykonáva Ministerstvov˘stavby a regionálneho rozvoja SR hlavn˘‰tátny stavebn˘ dohºad. SSI bola zriadená k 1. januáru 2001 novelou stavebného zákona ã. 237/2000 Z. z. Podrobnosti o organizácii akompetenciách in‰pekcie upravuje § 123a sta-vebného zákona, ìal‰ie podrobnosti vypl˘vajúzo zákona ã. 608/2003 Z. z. o ‰tátnej správe preúzemné plánovanie, stavebn˘ poriadok a b˘va-nie a zo ·tatútu SSI, ktor˘ schvaºuje minister.

âinnosÈ a úlohy Slovenskej stavebnej in‰pek-cie. Ochrana Ïivotného prostredia, Ïivota, zdra-via a majetku sú v˘znamn˘m verejn˘m záuj-mom. Aby bolo riziko ich po‰kodenia nespráv-nou stavebnou ãinnosÈou minimálne, zákon ã.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnomporiadku (stavebn˘ zákon) v znení neskor‰íchpredpisov veºmi podrobne upravuje povinnos-ti a práva v‰etk˘ch úãastníkov v˘stavby a upra-vuje aj základné pôsobnosti orgánov ‰tátnejstavebnej správy, ktor˘m je zveren˘ aj dohºadnad dodrÏiavaním stavebného zákona.

SSI je oprávnená v rámci v˘konu hlavného‰tátneho stavebného dohºadu: • vykonávaÈ ‰tátny stavebn˘ dohºad (podºa § 98

aÏ 102 stavebného zákona), • dohliadaÈ na plnenie podmienok a opatrení

uloÏen˘ch stavebn˘mi úradmi, dodrÏiavaniepovinností ustanoven˘ch stavebn˘m záko-nom úãastníkmi v˘stavby,

• nariaìovaÈ odstraÀovanie zisten˘ch nedostat-kov (§ 123a ods. 4 stavebného zákona) okremt˘ch, ktor˘ch nariadenie je vo v˘hradnej prá-vomoci stavebn˘ch úradov,

• ukladaÈ pokuty podºa § 105 aÏ § 107 staveb-ného zákona. ·tátny stavebn˘ dohºad. Je to ‰pecifická ãin-

nosÈ orgánov ‰tátnej stavebnej správy, ktorúpre beÏné stavby (okrem stavieb povoºovan˘ch‰peciálnymi, vojensk˘mi a in˘mi stavebn˘miúradmi) vykonávajú poverení zamestnanci sta-vebn˘ch úradov, krajsk˘ch stavebn˘ch úradova Slovenskej stavebnej in‰pekcie (§ 99 staveb-ného zákona), v istej miere nezávisle od seba.Zamestnanci SSI poverení v˘konom dohºadu súin‰pektori, ktorí sú priamo orgánmi dohºadu.Úãelom ‰tátneho stavebného dohºadu (§ 98 ods.1 stavebného zákona) je ochrana verejn˘ch zá-ujmov, práv a právom chránen˘ch záujmovprávnick˘ch a fyzick˘ch osôb, vypl˘vajúcich zuskutoãÀovania stavby alebo jej zmeny, z vlast-ností stavby pri jej uÏívaní, z odstránenia stav-by, z terénnych úprav, prác a zariadení.

In‰pektori SSI sú oprávnení pri v˘kone hlav-ného ‰tátneho stavebného dohºadu zisÈovaÈ, ãi: • sa stavba, stavebné úpravy alebo udrÏiavacie

práce vykonávajú podºa stavebného povole-nia,

• stavbu (aj jej zmenu) uskutoãÀuje oprávne-ná osoba a vedenie uskutoãÀovania stavbyvykonáva stavbyvedúci (platia aj v˘nimky),

• sa na stavbe nachádza projekt a ãi sa vediestavebn˘ denník,

• sa dodrÏiavajú podmienky stavebného povo-lenia a príslu‰n˘ch právnych predpisov a no-riem (vrátane v‰eobecn˘ch technick˘ch po-Ïiadaviek na v˘stavbu a stavby uÏívané oso-bami s obmedzenou schopnosÈou pohybu aorientácie),

• sa stavba uÏíva v súlade s kolaudaãn˘m roz-hodnutím,

• sa stavba udrÏiava v dobrom stavebnom sta-ve,

• sa pri odstraÀovaní stavieb, stavebn˘ch úpra-vách a udrÏiavacích prácach dodrÏiavajú sta-novené podmienky,

• sa terénne úpravy, ÈaÏobné práce vykonáva-jú podºa povolenia,

• sa odstraÀovaním stavby neohrozujú sused-né pozemky a stavby. NariaìovaÈ odoberanie vzoriek (§ 101 staveb-

ného zákona), priz˘vaÈ znalcov a pod. In‰pektori sú povinní (§ 102 stavebného zá-

kona): • v prípade zistenej chyby vyzvaÈ príslu‰nú

osobu na nápravu, ak táto osoba nedbá na v˘-zvu, stavebn˘ úrad rozhodnutím nariadi ná-pravu a môÏe stavbu zastaviÈ, alebo nariadiÈzdrÏaÈ sa urãitej ãinnosti,

• v prípade zistenia neodstrániteºnej chyby daÈpodnet stavebnému úradu, ktor˘ zru‰í staveb-né povolenie a urãí ìal‰í postup,

• - v prípade nepovolenej stavby vyzvaÈ na za-stavenie stavebn˘ch prác.

Právomoci SSI sa neroz‰írili. Problém sa rie-‰i nielen v oblasti ãiernych stavieb, ale aj v rámci b˘vania v bytoch, ktoré sú ob˘vanév re‰tituovan˘ch domoch. Je ich stále dosÈ,aké sú v˘chodiská?

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvo-ja SR sa otázkami rie‰enia vzÈahov vlastníkova nájomcov bytov v re‰tituovan˘ch domoch za-oberá uÏ dlh‰iu dobu. V minulosti v spoluprá-ci s Ministerstvom spravodlivosti SR pripravi-lo návrh zákonnej úpravy ukonãenia tohto pro-blému, ktor˘ vláda SR v roku 2008 neschváli-la a uloÏila pripraviÈ návrh koncepãného rie‰e-nia uvedenej problematiky.

V tejto súvislosti Ministerstvo v˘stavby aregionálneho rozvoja SR v spolupráci s Minis-terstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom fi-nancií SR a Ministerstvom práce, sociálnychvecí a rodiny SR vypracovalo a predloÏilo v júnit. r. na rokovanie vlády SR „Návrh koncepciespôsobu usporiadania vzÈahov súkromn˘chvlastníkov bytov˘ch domov a nájomcov bytovdotknut˘ch dereguláciou cien nájmu bytov“.Materiál vláda SR prerokovala 16. septembra2009 a uznesením ã. 640/2009 predloÏen˘ kon-cepãn˘ návrh schválila.

Z viacer˘ch moÏn˘ch prístupov k rie‰eniu pri-jala rie‰enie zaloÏené na poskytovaní náhrad-n˘ch nájomn˘ch bytov obstaran˘ch z verej-n˘ch prostriedkov ‰tátu s regulovanou cenounájmu pre t˘ch nájomcov, ktorí to budú, vzhºa-dom na stanovené sociálne kritériá, potrebovaÈ.ZároveÀ schválila, aby povinnosÈ obstaranianáhradn˘ch nájomn˘ch bytov pre dotknut˘chnájomcov pre‰la na samosprávy miest a obcí.Prijat˘m uznesením uloÏila príslu‰n˘m minis-trom pripraviÈ do konca roku 2010 návrhy zá-konn˘ch úprav, ktor˘ch úlohou bude navrhnúÈtaké konkrétne právne kroky, aby sa situáciavzÈahov vlastníkov a nájomcov dotknutéhospektra bytov ão najskôr dorie‰ila.

V súvislosti s prípravou návrhu koncepcie scieºom kvantifikovaÈ poãet bytov, ktor˘ch by samalo koncepãné rie‰enie dot˘kaÈ, sa v zmysleopatrenia Ministerstva financií SR z 25. sep-tembra 2008 ã. 02/R/2008, ktor˘m sa mení a do-pæÀa opatrenie Ministerstva financií SR z 23. ap-ríla 2008 ã. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu

bytov, prihlasovali na Ministerstve v˘stavby aregionálneho rozvoja SR nájomcovia bytov,ktorí spæÀali podmienky stanovené citovan˘mopatrením.

Podºa získan˘ch podkladov je moÏné kon‰ta-tovaÈ, Ïe rie‰enie spôsobu usporiadania vzÈahovnájomcov a súkromn˘ch vlastníkov domov, kdeje v súãasnosti cena nájmu regulovaná, by samalo dot˘kaÈ cca 1 000 nájomn˘ch bytov.

Problémy s b˘vaním majú aj mnohé mladérodiny a rovnako aj niektorí bezdetní obyva-telia, ktor˘m by staãila men‰ia plocha bytua t˘ch mal˘ch bytov je stále nedostatok, ak˘je stav v malometráÏnych bytoch s vyhliad-kou do budúcnosti?

Oficiálne údaje o veºkostnej ‰truktúre sklad-by trvalo ob˘van˘ch bytov v Slovenskej repu-blike sú dostupné zo sãítania obyvateºov, domova bytov, ktoré sa uskutoãnilo v roku 2001. Z úda-jov získan˘ch v rámci sãítania vypl˘va, Ïe po-diel bytov s jednou obytnou miestnosÈou je 7,4 %a s 2 obytn˘mi miestnosÈami je 19,7 %.

Z vybran˘ch údajov ‰tatistického úradu SRo bytovej v˘stavbe v Slovenskej republike vy-pl˘va, Ïe v roku 2007 z celkového poãtu 16 473dokonãen˘ch bytov 10,7 % pripadlo na 1-izbo-vé byty a garsónky s priemernou obytnou plo-chou na 1 byt 32,7 m2 a 23,9 % pripadlo na 2-izbové byty s priemernou obytnou plochou na1 byt 47,1 m2.

V roku 2008 z celkového poãtu 17 184 do-konãen˘ch bytov 11 % pripadlo na 1-izbovébyty a garsónky s priemernou obytnou plochouna 1 byt 30,2 m2 a 24 % pripadlo na 2-izbovébyty s priemernou obytnou plochou na 1 byt 45m2.

V I. polroku 2009 sa celkom dokonãilo 7 230 bytov, z ktor˘ch na 1-izbové byty a gar-sónky s priemernou obytnou plochou 25,9 m2

pripadlo taktieÏ 11 %. Na 2-izbové byty pripa-dol 19 % podiel bytov s priemernou obytnouplochou na 1 byt 46,7 m2.

Z uvedeného vypl˘va, Ïe podiel dokonãova-n˘ch men‰ích bytov v porovnaní s podielom zosãítania sa zvy‰uje.

V Programovom vyhlásení sa vláda SR zavia-zala pre skupinu obyvateºstva s niÏ‰ími príjma-mi a pre mladé rodiny vytváraÈ podmienky nav˘stavbu men‰ích nájomn˘ch bytov.

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvo-ja SR pre naplnenie uveden˘ch zámerov vládySR nastavilo podmienky obstarávania nájom-n˘ch bytov tak, aby sa vo väã‰ej miere podpo-rovali byty s men‰ou podlahovou plochou. Natieto byty moÏno poskytnúÈ dotáciu vo v˘‰ke

30 % pri bytoch beÏného ‰tandardu a pri by-toch niÏ‰ieho ‰tandardu vo v˘‰ke 80 % obsta-rávacích nákladov stavby.

Vzhºadom na potrebu obstarania men‰ích ná-jomn˘ch bytov povaÏujeme aj v budúcnosti zapotrebné vytváraÈ podmienky pre zvy‰ovanie ichpodielu, av‰ak s t˘m súvisí aj objem finanãn˘chprostriedkov vyãlenen˘ zo ‰tátneho rozpoãtu apripravenosÈ projektov.

Koºko nájomn˘ch bytov sa dokonãí e‰te vtomto roku z vyãlenen˘ch prostriedkov, akoto bude v ìal‰ích rokoch?

V stavba nájomn˘ch bytov je v prevaÏnejmiere financovaná úverom z prostriedkov ·tát-neho fondu rozvoja b˘vania a dotácií z Minis-terstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR. Vroku 2009 boli na dotácie na obstaranie nájom-


n˘ch bytov v rámci programu rozvoja b˘vania vyãlenené finanãné pro-striedky vo v˘‰ke 33 513 700 eur, z ktor˘ch sa podporí obstaranie cca2 600 nájomn˘ch bytov.

Pre ·tátny fond rozvoja b˘vania boli pre rok 2009 zo ‰tátneho roz-poãtu na obstarávanie nájomn˘ch bytov vyãlenené finanãné prostried-ky v celkovej v˘‰ke 69 972 781 eur. Z uveden˘ch finanãn˘ch prostried-kov sa podporí obstaranie cca 3 500 bytov.

V roku 2010 dochádza k poklesu vyãlenen˘ch zdrojov zo ‰tátnehorozpoãtu, ão sa prejaví v niÏ‰ej podpore obstarávania nájomn˘ch by-tov ako je dlhodob˘ zámer (3 000 bytov). V rámci programu rozvojab˘vania, ako aj ·tátneho fondu rozvoja b˘vania je predpoklad obsta-rania cca 2 500 nájomn˘ch bytov.

Je súãasn˘ stav v stavebníctve na Slovensku spôsoben˘ aj dôsled-kom globálnej ekonomickej krízy, alebo v˘voj stavebníctva v rám-ci dokonãovania stavieb e‰te nie je na tom najhor‰ie?

Stavebníctvo patrí k odvetviam, ktoré globálna finanãná a hospodár-ska kríza ovplyvnila najv˘raznej‰ie. Potvrdzujú to aj v˘sledky za de-väÈ mesiacov, poãas ktor˘ch stavebná produkcia medziroãne klesla o8,6 %. Z pohºadu rozostavanosti sa dokonãovanie stavieb javí relatív-ne priaznivo, nakoºko dobiehajú zákazky zazmluvnené v predchádza-júcich obdobiach. SkutoãnosÈou v‰ak zostáva, Ïe nové zákazky pribú-dajú len pomaly, pozastavil sa cel˘ rad rozostavan˘ch stavieb, voºn˘chprostriedkov na investovanie je stále nedostatok. V koneãnom dôsled-ku sa globálna kríza prejaví vo v‰etk˘ch etapách v˘robného procesu,teda aj v dokonãovaní.

Ako sa pozeráte na moÏnosÈ kvalitného b˘vania za dostupné cenypre priemerne zarábajúcich obyvateºov? Skúste pohºad do budúc-nosti.

MoÏnosti kvalitného b˘vania za dostupné ceny pre priemerne zará-bajúcich obyvateºov sú dostupné uÏ aj dnes. Problémom v tejto oblas-ti je v‰ak stále konzervatívny pohºad obyvateºstva na v˘stavbu byto-v˘ch domov a rodinn˘ch domov. Pre na‰inca je kvalitn˘ dom alebo bytiba byt postaven˘ klasick˘m spôsobom a z klasick˘ch materiálov. Toznamená byt alebo dom z tehál alebo klasického muriva a tento zate-plen˘ minerálnou vlnou alebo polystyrénom. K nov˘m technológiáma k novovyvinut˘m materiálom je na‰inec nedôverãiv˘. Pozerá sa nane ako na nieão neodskú‰ané, problematické. Skrátka, neverí im. Pri-tom tieto nové technológie a materiály dokáÏu pri rovnakej alebo niÏ-‰ej cene zabezpeãiÈ rovnako kvalitné b˘vanie ako klasické technológiea materiály, navy‰e sú schopné zabezpeãiÈ podstatnú úsporu nákladovna kúrenie a zabezpeãiÈ celkovo niÏ‰iu energetickú nároãnosÈ objektu.Nechcem tu uvádzaÈ tieto nové technológie a materiály konkrétne,lebo by som t˘m mohol robiÈ reklamu. No osobne si myslím, Ïe ãasomväã‰ina obyvateºov prestane chápaÈ byt alebo dom ako vec s nekoneã-nou trvanlivosÈou a nové technológie a materiály sa do Ïivota a v˘stav-by presadia.

Nové byty dávajú aj nové pracovné príleÏitosti, ak sa pozeráme naìal‰ie dokonãovanie a následné zariaìovanie... nemala by byÈ vy‰-‰ia ‰tátna podpora?

V stavebníctve moÏno hovoriÈ o tzv. multiplikaãnom efekte, ktor˘súvisí s vytváraním nov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí v stavebníctve,ako aj v in˘ch súvisiacich priemyseln˘ch odvetviach, ktoré nadväzu-jú na v˘stavbu, ako aj ìal‰ie zariaìovanie. Investovanie 33 200 eur dorozvoja b˘vania predstavuje vytvorenie 3 pracovn˘ch príleÏitostí v sta-vebníctve a priemysle.

Zo strany ‰tátneho rozpoãtu dochádza v budúcom roku k poklesu v˘-davkov smerujúcich do rozvoja b˘vania. Ministerstvo v˘stavby a re-gionálneho rozvoja SR uplatÀovalo v rámci priorít poÏiadavku na zv˘-‰enie v˘davkov zo ‰tátneho rozpoãtu do tejto oblasti s t˘m, aby bolomoÏné dodrÏaÈ zámery vlády SR v tejto oblasti. V schválenom ‰tátnomrozpoãte na rok 2010 nie sú tieto poÏiadavky premietnuté.

TaktieÏ v oblasti investovania z vlastn˘ch a úverov˘ch zdrojov nieje moÏné oãakávaÈ v budúcom roku v˘raznej‰í nárast. Preto aj na‰e oãa-kávania v dokonãovaní v budúcom roku sú na úrovni tohto roku.

V tejto súvislosti s moÏnou vy‰‰ou ‰tátnou podporou moÏno spome-núÈ zavedenie nového ‰tátom podporovaného úverového produktu premlad˘ch manÏelov, ktor˘ je v pôsobnosti Ministerstva financií SR. Úvers bonifikáciou úrokovej sadzby zo strany ‰tátu bude moÏné poskytnúÈmlad˘m manÏelom do 35 rokov s niÏ‰ími a priemern˘mi príjmami. V -‰ka úveru je limitovaná hodnotou 10 000 eur. Tieto úvery je moÏné vy-uÏiÈ aj na zariaìovanie bytov.


21

Charakteristika spoloãnosti:Arprog, a. s., Poprad vykonáva dopravné, inÏinierske, priemy-

selné, bytové a obãianske stavby a inÏiniersku ãinnosÈ.

Zrealizované stavby:• LyÏiarsky areál Levoãská Dolina• V stavba Aquaparku Poprad• Autosalón Mercedes Poprad• Autosalón KIA Poprad• 22 bytov˘ch jednotiek Nov˘ Smokovec• Bytov˘ dom 86 bytov˘ch jednotiek sídlisko Juh Poprad• VÚZ NBS – Rekon‰trukcia relaxaãného centra wellness

Star˘ Smokovec• PoÏiarna zbrojnica Vlková• Bytov˘ dom Toporec • Levoãská Dolina – technická infra‰truktúra pre 40 RD

InÏinierska stavba roka 2007• Dostavba âOV Poprad – Matejovce

Stavby realizované na zlep‰enie a rozvoj Ïivotného prostredia• Zásobovanie pitnou vodou obce Veºká Lomnica• Kanalizácia obce Letanovce• Kanalizácia a âOV Krásnohorské Podhradie• Kanalizácia a âOV Plaveã• Kanalizácia Banské• Vodovod Banské• Vranov – pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Topºa

ARPROG, akciová spoločnosť, PopradPartizánska 3878/86 A, 058 01 Popradtel.: 052 /772 10 20, fax: 052 /776 17 4 4e-mail: [email protected], www.arprog.sk

S T A V B A R O K A 2 0 0 9

22

15. roãník súÈaÏe Stavba roka akosi mimo-voºne núti ãloveka obzrieÈ sa dozadu: ak˘chbolo t˘ch 15. roãníkov? âo sa zmenilo a ãozostalo také ako bolo na poãiatku?

Áno, je to uÏ 15 rokov, ão sme sa rozhodliuskutoãÀovaÈ takúto neobchodnú, teda pre-zentaãnú súÈaÏ realizovan˘ch stavieb aj naSlovensku na základe poskytnutého know-how ãeskej Nadace ABF, ktorá v roku 1995uskutoãÀovala v âesku uÏ jej druh˘ roãník. Sú-ÈaÏ Stavba roka, ktorej dodnes jedin˘m orga-nizátorom je ZdruÏenie pre rozvoj slovenskejarchitektúry a stavebníctva – ABF Slovakia, jeod prvého roãníka súÈaÏou autorskou. To zna-mená, Ïe od jej prvého roãníka sa prostredníc-tvom nej prezentujú realizované stavebné die-la na Slovensku a menovite aj ich autori archi-tektonického rie‰enia, hlavní projektanti, hlav-ní zhotovitelia a stavebníci, a to bez ohºadu naich ‰tátnu príslu‰nosÈ. To je 15-roãné „nó-vum“, v ãeskej súÈaÏi Stavba roka sa staveb-n˘mi dielami dlhé roky menovite prezentova-li jedine ich autori, to znamená len architekti.Tá slovenská sa od ãeskej lí‰i od samého za-ãiatku aj filozofiou, ão sa t˘ka vyhlasovateºomsúÈaÏe. Ich poãet v slovenskej Stavbe roka po-ãas 15-tich rokov neklesol pod jedenásÈ. Ide ocentrálne orgány ‰tátnej správy, profesijnéspolky ãi zdruÏenia, profesijné komory atì., ãodokumentuje, Ïe súÈaÏ Stavba roka je v podsta-te celospoloãenskou objednávkou verejnej pre-zentácie kvality komplexnej realizácie staveb-

ného diela! Teda súÈaÏ Stavba roka sa trvalorozvíja v prospech kvality prezentácie úrovnestavebníctva a architektúry na Slovensku predpríslu‰nou odbornou i ‰irokou laickou verejnos-Èou u nás i v zahraniãí.

Porozprávajme sa podrobnej‰ie o tomtoroãníku. âo vás na Àom najviac zaujalo,nadchlo ãi, na druhej strane, prípadne i za-mrzelo?

V kaÏdom roãníku súÈaÏe Stavba roka sú sta-vebné diela, ktoré doslovne oãaria nielen prí-slu‰nú odbornú verejnosÈ, ale aj verejnosÈ laic-kú. A tú sme po prv˘ raz v 15-roãnej históriisúÈaÏe „vyskú‰ali“, ãi a ako vníma stavby, kto-ré sú súãasÈou ná‰ho kaÏdodenného Ïivota, a tointerenetov˘m hlasovaním o Cenu verejnosti2009. Jej poslaním je predov‰etk˘m vychová-vaÈ laickú verejnosÈ zvy‰ovaním povedomia voblasti architektúry a krajinotvorby, aby bolarovnocennej‰ím partnerom pri pripomienko-v˘ch konaniach investiãn˘ch zámerov ãi pro-jektov, územnoplánovacej dokumentácie, ãipri zostavovaní a podpisovaní petícií ap.

Dobr˘m rozhodnutím bol uÏ v˘ber známe-ho portálu zoznam.sk., na ktorom sa dvadsaÈ-deväÈ stavebn˘ch diel, prihlásen˘ch do súÈaÏeStavba roka 2009, takmer mesiac uchádzalo opriazeÀ nielen obãanov Slovenska, ale aj zahra-niãn˘ch náv‰tevníkov tohto portála, a to svo-

jimi zaujímav˘mi architektonick˘mi, urbanis-tick˘mi a stavebno-kon‰trukãn˘mi rie‰enia-mi, kvalitou stavebnej realizácie, resp. viac ãimenej veºkolep˘m investiãn˘m zámerom sta-vebníka (investora) ãi developera.

Teda porotou poãas hlasovania boli obãania.Na niekoho zapôsobila fasáda – sklo, hliník ãitradiãn˘ materiál –, na niekoho usporiadaniehmôt ãi ich prienikov, na iného netradiãná ar-chitektúra. Netreba podceÀovaÈ ani celospolo-ãensk˘ prínos stavebného diela pre obec, mes-to, región ãi Slovensko z hºadiska hospodárske-ho, ekologického, sociálneho, b˘vania, turis-tického ruchu ãi trvalo udrÏateºného rozvojaatì. V sledok hlasovania najmä poãtom hlasovpredãil na‰e oãakávania. V tejto webovej anke-te bolo odovzdan˘ch celkovo 90 275 hlasov (!).Verejn˘m ocenením a uznaním tejto ceny boloaj to, Ïe pani Silvia Ga‰paroviãová, manÏelkaprezidenta SR, sa podujala osobne Cenu verej-nosti odovzdaÈ na slávnostnom veãere jej ví-Èazom. Získala ju unikátna rekon‰trukcia: päÈh-viezdiãkov˘ Grand Hotel Kempinski High Ta-tras. „Korunn˘m princom“ od zaãiatku hlaso-vania bola, a toto druhé miesto si aÏ do koncaudrÏala, bratislavská novostavba polyfunkã-ného domu na Bazovej ul. Dom uÏ svojímvzhºadom ãi architektonick˘m v˘razom sa v˘-razne lí‰i od súãasn˘ch stavieb s pravouhl˘mihladk˘mi a transparentn˘mi plochami. Autori

Krásne stavby nikdy nevyjdú z módy

„Kritériá, na ktor˘ch je súÈaÏ Stavba roka postavená, by sa dali zhrnúÈ do jediného slova: komplexnosÈ.Komplexná kvalita stavebného diela na v‰etk˘ch úrovniach jeho realizácie. Veºmi nás te‰ia pozitívne hodnotenia

aj zahraniãn˘ch úãastníkov tejto súÈaÏe: architektov, stavebníkov, stavebné firmy, ako aj jej zahraniãn˘ch porotcov...“, povedala pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Mária BRICHTOVÁ,

prezidentka ZdruÏenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia, organizátor súÈaÏe. Rozhovor pripravil Marián Reisel.

Polyfunkãn˘ komplex DOMINO, novostavba, BratislavaAutori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Kalin CAKOV, Ing. arch. Emil MAKARA

Hlavn˘ projektant: Ateliér architektúry, interiéru a designu CAKOV – MAKARA, s. r. o.Hlavn˘ zhotoviteº: VÁHOSTAV-SK, a. s., Stavebník: NOVA REAL, spol. s r. o.

Foto: Jozef Mravec

23

architekti ho charakterizovali ako oslavu kriv-ky – reminiscencie tvorby ‰panielskeho archi-tekta Gaudího. Tretie miesto získala novostav-ba horsk˘ch apartmánov˘ch víl Hrabovo (SkiPark – Malinô Brdo, RuÏomberok). Sedemapartmánov˘ch víl po 20 apartmánov˘ch by-tov na prechodné ubytovanie alebo trvalé b˘-vanie ich majiteºov oÏivilo Hrabovskú dolinua priÈahujú turistov na celoroãnú rekreáciu.

A ão ma zamrzelo? Zamrzela ma, Ïiaº, priakvizícii stavieb do súÈaÏe skutoãnosÈ, Ïe niek-toré aj zaujímavé stavby, investiãne nároãné as nad‰tandardn˘mi trhov˘mi cenami, nemajúpredpokladanú kvalitu projektového rie‰enia astavebnej realizácie.

Ktoré z ocenen˘ch stavieb obzvá‰È zarezo-novali vo vás? A na ktoré z t˘ch neocenen˘chby sa nemalo zabudnúÈ?

DokázaÈ realizovaÈ vo vysokej kvalite naj-ÈaÏ‰í diaºniãn˘ úsek na Slovensku D3 Hriãovs-ké Podhradie – Îilina (StráÏov) za 26 (!) me-

siacov pri plnej prevádzke, ako to dokázala fir-ma Doprastav, a.s., by bolo bez skutoãne po-krokov˘ch technológií v˘stavby a obrovsk˘chskúseností z realizácie dopravn˘ch stavieb ne-mysliteºné. Ocenila to aj odborná porota ude-lením dvoch cien, a to Ceny ministra v˘stav-by a regionálneho rozvoja SR a Ceny Zväzustavebn˘ch podnikateºov Slovenska za vyso-kú kvalitu stavebnej realizácie.

Podobne veºká investícia banskobystrickejstavby, nositeºa tohtoroãnej Hlavnej ceny Stav-ba roka 2009, Obchodno-administratívne cen-trum TROSKY, 1. a 2. etapa dala riadne „za-braÈ“ jej zhotoviteºovi a. s. HORNEX, aby do-kázal nad‰tandardne v ne‰tandardn˘ch pod-mienkach uskutoãniÈ to, ão Ing. arch. M. ·ov-ãík, PhD. a kol. nakreslili a vyprojektovali sozaujímav˘m hmotovo-priestorov˘m rie‰ením,ktorého súãasÈou je elegantne pôsobiaca dosko-vitá v˘‰ková budova s 22 nadzemn˘mi podla-Ïiami s predsaden˘m obvodov˘m plá‰Èom vkombinácii plôch pln˘ch a zasklen˘ch.

Vari nikoho, a teda ani mÀa osobne, nemoh-la nechaÈ ºahostajnou zaujímavá a nároãná pa-miatkovo chránená rekon‰trukcia a dostavbab˘valého hotelového komplexu Hviezdoslavna ·trbskom plese na päÈhviezdiãkov˘ GrandHotel Kempinski High Tatras nemeck˘ch ar-

chitektov P. âerna a kol. s pre‰ovsk˘m zhoto-viteºom a. s. SEMOS, ktorej odborná porotaudelila cenu Vydavateºstva Eurostav, s. r. o. zakomplexne progresívne rie‰enie architekto-nického diela, nomináciu na Hlavnú cenu a na-vy‰e verejnosÈ internetov˘m hlasovaním jejudelila Cenu verejnosti 2009.

Z neocenen˘ch stavieb nielen mÀa osobne,ale aj ‰irokú verejnosÈ v Cene verejnosti 2009zaujala bratislavská novostavba polyfunkãné-ho domu na Bazovej od slovensk˘ch architek-tov Klementa Trizuljaka a ªubomíra Mezov-ského s povaÏskobystrick˘m zhotoviteºom a. s. HBH.

A v neposlednom rade Múzeum koliesETOP v Trenãíne. Z rôznych hºadísk architek-tonicky i stavebno-technicky zaujímavá nieveºká trojpodlaÏná budova s vagónovou stre-chou zo skla a ocele, ukotvená do skaly Tren-ãianskeho hradu, ktorá je aj jej zadnou stenou– súãasÈou interiéru a moÏno si na Àu siahnuÈrukou... Vnútri popri nabl˘skan˘ch veteránocha kolesách dominuje krásna skulptúra: schodis-ko v tvare kolesa (oceº a sklo).

A tak by sa uÏ len v tohtoroãnej súÈaÏi Stav-ba roka na‰lo veºa príkladov, ktoré dokumen-tujú pripravenosÈ stavebn˘ch spoloãností rea-lizovaÈ na Slovensku aj tie najnároãnej‰ie ar-chitektonické ãi projektové rie‰enia.

Kam podºa vás smeruje slovenské stavebníc-tvo, to, ktoré vtláãa peãaÈ mestu a krajine?Kam ho tlaãia developeri a kam ho chcú na-smerovaÈ architekti? Sú to antagonistickésmery, alebo predsa len sem-tam sa ich mi-mobeÏky pretnú?

Ako poãúvam od zahraniãn˘ch kolegov ãiz informácií zo zahraniãn˘ch masmédií, je todnes vari celosvetov˘ problém ãi fenomén...Architektúra sa stáva súãasÈou tovaru na rea-litnom trhu. Mnohí stavebníci ãi developeri vsnahe maximálne vyuÏiÈ svoj stavebn˘ poze-mok ãi star‰iu nehnuteºnosÈ, hºadajú na reali-záciu svojho investiãného zámeru nie najlep-‰ieho a najskúsenej‰ieho architekta ãi architek-tonickú alebo projektovú kanceláriu s dobr˘mmenom a bohat˘mi referenciami z realizova-n˘ch projektov, ale tak˘ch, ktorí sú mu hoschopní realizovaÈ za ão najmenej finaãn˘chprostriedkov a s ich r˘chlou návratnosÈou. Bastáva sa, Ïe i dobr˘ architekt z existenãn˘ch dô-vodov sa dá stavebníkom ãi developerom „do-tlaãiÈ“ do nekvalitn˘ch projektov… A nesmie-me zabudnúÈ na potenciálne ìal‰ie„riziko“ ne-kvality stavby, a to stavebnú realizáciu t˘chto

viac ãi menej vydaren˘ch projektov, teda naìal‰í stupeÀ investiãnej v˘stavby. A znovu sasituácia opakuje s akvizíciou stavebnej firmy,ktorá stavbu postaví ão najlacnej‰ie...

Teda uÏ to nie je o architektúre ani o kvali-te komplexnej ralizácie investiãného zámeru,ale väã‰inou len a len o peniazoch. A reãníc-ka otázka, ãi je vôbec v silách, resp. vôli (?!)napr. hlavn˘ch architektov miest, stavebn˘chúradov ãi ‰tátnej správy, samosprávy miest aobcí zabrániÈ najmä súkromn˘m developeromãi stavebníkom zane‰varovaÈ dokonca do oãíbijúcou nekvalitou stavieb mestá, obce, kraji-nu. MoÏno aj napriek nedostatoãnej legislatí-ve áno, ak by sme sa osvietenosti nedodovo-lávali len u stavebníkov, developerov a hlav-n˘ch architektov, ale i u t˘ch ìal‰ích v reÈazcitu menovan˘ch a zodpovedn˘ch za územnéplány rozvoja na‰ich miest a obcí. Teda je too osvietenosti ãi rozhºadenosti a zodpoved-nosti v‰etk˘ch tu menovan˘ch, o ich vzÈahu kmestu, obci, k regiónu, k obãanom, ktorí sújeho súãasÈou, o vzÈahu ku kráse, k ekológii,krajinotvorbe atì.

Som presvedãená, Ïe ak sa vráti status archi-tektom, projektantom, staviteºom, resp. oni oÀzdravo zabojujú, pocítia to aj mestá, obce, re-gióny i krajina aj na Slovensku premyslen˘murbanizmom, racionálnym dopravn˘m systé-mom a cestnou infra‰tuktúrou, ako aj v˘stav-bou modern˘ch mestsk˘ch ‰tvrtí s plnou vy-bavenosÈou (obchody, kultúra, ‰port, parko-viská...). Nové polyfunkãné domy ãi v˘‰kové

S T A V B A R O K A 2 0 0 9

Horské apartmánové vily HRABOVO, novostavba, Hrabovská dolina SKI PARK – Malinô Brdo, RuÏomberokAutori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Rastislav GROMNICA, Mgr. art. Martin GROMNICA,

Hlavn˘ projektant: A3UM 21, s. r. o., Hlavn˘ zhotoviteº: APS ALKON, a. s.Stavebník: CPI Slovakia, a. s., ãlen skupiny CPI Group

Administratívna budova ANASOFT APR, rekon‰trukcia, Bratislava

Autor architektonického rie‰enia: Ing. arch. Pavol POKORN¯Hlavn˘ projektant: Pokorn˘ architekti, s. r. o.

Hlavn˘ zhotoviteº: Bau3Mex, a. s. Stavebník: ANASOFT APR, spol. s r. o.

Foto: Rastislav Gromnica

Pani Silvia Ga‰paroviãová pri odovzdávaní Ceny verejnosti.

Foto: ªubomír Stacho

Foto: Roman Skyba

24

menej kvalitné, v˘robky bez patriãn˘ch do-kladov o preukazaní zhody atì.

Teda, zase je to v‰etko o ãloveku, o jeho zod-povednosti voãi zákazníkovi a stavovskej cti.

Vari jedinou ochranou na‰ich investícií jee‰te pred uzatvorením zmluvy poÏadovaÈ odnich referencie o realizovan˘ch prácach, pre-veriÈ si ich, zistiÈ ich platobnú schopnosÈ, uzat-voriÈ kvalitnú zmluvu ãi objednávku v zmys-le Obchodného zákonníka, od kaÏdého pouÏi-tého stavebného materiálu ÏiadaÈ doklad o jehokvalite, pri väã‰ích stavebn˘ch prácach – no-vostavbách ãi rekon‰trukciách – maÈ stavebn˘dozor. Navy‰e pri realizácii väã‰ích investícií,ak˘mi sú v˘stavba ãi rekon‰trukcia rodinn˘chdomov, resp. star‰ích bytov˘ch domov, odpo-rúãam vyuÏívaÈ sluÏby a informaãné systémystavovsk˘ch komôr, a to Slovenskej komorystavebn˘ch inÏinierov a Slovenskej komory ar-chitektov. Tie majú zoznamy autorizovan˘chinÏinierov projektantov, architektov, stavbyve-dúcich, stavebn˘ch dozorov, a navy‰e posky-tujú aj poradensko-konzultaãné sluÏby. A ãa-kaÈ, Ïe to v‰etko vyrie‰i trh, teda zlikviduje ne-kvalitu a etika podnikania bude vecou stavov-skej cti a nepísan˘m zákonom, asi v na‰ichekonomick˘ch podmienkach a existujúcej le-gislatíve by trvalo pridlho. Zostáva len na násobãanoch chrániÈ si svoje investície v˘beromkvalitného dodávateºa ak˘chkoºvek staveb-n˘ch prác rôznej investiãnej nároãnosti a vy-uÏívaÈ sluÏby a informaãné systémy stavov-sk˘ch komôr a profesijn˘ch obãianskych zdru-Ïení, napr. Zväzu stavebn˘ch podnikateºovSlovenska ap. Treba len ÏelaÈ slovenskej eko-nomike a odvetviu stavebníctva a v˘stavby, abysa na Slovensku ão najskôr oÏivili utlmené in-vestície, ba pri‰li i ìal‰ie i lukratívnej‰ie, abynoãná mora veºk˘ch stavebn˘ch spoloãností,realizujúcich veºké verejné zákazky, a to ne-plnenie zmluvn˘ch finanãn˘ch záväzkov ‰tát-nymi spoloãnosÈami za uskutoãnené práce vreálnom ãase bola navÏdy zaÏehnaná a abybolo dostatok miesta aj pod slovensk˘mslnkom na slovenskom stavebnom trhu prev‰etk˘ch t˘ch, ktorí v tomto nie ºahkom od-vetví poctivo podnikajú.

budovy svojím urbanistick˘m a architektonic-k˘m rie‰ením budú re‰pektovaÈ prostredie, vktorom sú postavené. To znamená maÈ okremkvality aj kontext s mestom, ãi krajinou, s ichmierkou, históriou, s ambíciou splynúÈ s nimiv jeden organick˘ dobre fungujúci celok. Tedav‰etko „‰ité“ na mieru obãana, ãloveka moder-

ného, ale s hlbok˘m duchovn˘m zázemím, in-troverta s potrebou kvalitného a príjemnéhoprostredia na prácu a relax s regeneráciou ponie ºahkej ãoraz viac intelektuálne nároãnej‰ejpráci. Napokon, ani nie je nutné stavaÈ aj naSlovensku nad‰tandardné „pamätníky“, tan-cujúce domy ãi Guggenheimove múzeá, ako toultramoderné v Bilbao, ãi neuveriteºn˘ch tva-rov hmôt mrakodrapy. Nielen príslu‰ná od-borná, ale aj laická verejnosÈ v Cene verejnos-ti svojimi hlasmi potvrdila, Ïe má záujem ostavby krásne svojou zaujímavou architektú-rou, dokonal˘m hmotovo-priestorov˘m a ur-banistick˘m rie‰ením, renesanciou tradiãn˘chstavebn˘ch materiálov, ktoré vtlaãia peãaÈ sú-ãasn˘m mestám prinajmenej na niekoºko ge-nerácií. Teda realizujme na Slovensku takéstavby, ktoré „nevyjdú z módy“ a s obdivoma úctou ich prijmú aj ìal‰ie generácie.

NadviaÏem: názor na slovenské stavebníc-tvo v laickej verejnosti je, myslím si, aj pre-to znaãne rozporupln˘, lebo na jednej stra-ne vidíme mimoriadne alebo aspoÀ zaujíma-

vé stavby a na druhej – v tom drobnomkaÏdodennom styku s drobn˘mi firmami –nekvalitu, neúctu k práci, povrchnosÈ, ne-profesionalitu… Alebo je to príli‰ ãiernobie-le videnie?

Áno, na jednej strane úspe‰né „veºké“ staveb-níctvo a na strane druhej, ktorá sa nás obãanovtakisto bytostne dot˘ka, pojem kvalita uskutoã-nen˘ch prác mal˘mi firmami ãi Ïivnostníkmije pojem takmer nezámy... Mnoho drobn˘chÏivnostníkov ãi mal˘ch firiem dravo vstúpilo v90-tych rokoch na slovensk˘ stavebn˘ trh a do-dnes vyuÏíva pomerne veºk˘ dopyt nás obãa-nov a vykr˘va nedostatok remeselníkov, kto-r˘ch zamestnávajú stredné a veºké stavebnéspoloãnosti. Malé firmy, resp. fyzické osobypodnikajúce v zmysle Ïivnostenského zákonas moÏnosÈou zamestnávaÈ ìal‰ie osoby na drob-né a pomocné práce, v mnoh˘ch prípadoch ka-zia dobré meno firiem, pretoÏe rekon‰trukciebytov, ãi obklady a dlaÏby, ãi obnova fasád ajso zatepºovaním star‰ích bytov˘ch domov ãi ro-dinn˘ch domov, ãi v˘mena okien za väã‰inouplastové atì. nie sú v poÏadovanej kvalite. „Ne-odbornosÈ“ nás obãanov, ãi na‰a neprehºadnosÈv kvalite a nomenklatúre stavebn˘ch materiá-lov a v˘robkov im umoÏÀuje dodávaÈ v˘robky

S T A V B A R O K A 2 0 0 9

Obytn˘ súbor PARKVILLE, novostavba, BratislavaAutori architektonického rie‰enia: JESTICO WHILES, ARCHSTUDIO BOBEK JÁVORKA,

Hlavn˘ projektant: ARCHSTUDIO BOBEK JÁVORKA, zdruÏenie autorizovan˘ch architektov, Hlavn˘ zhotoviteº: METROSTAV, a. s., Praha, CZ , Stavebník: ORCO Development, s. r. o.,

Cena Prvej stavebnej sporiteºne, a. s., BYTOV¯ DOM ROKA 2009

POLYFUNKâN¯ DOM NA BAZOVEJ UL., novostavba, BratislavaAutori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Klement TRIZULJAK, Ing. arch. ªubomír MEZOVSK¯

Hlavn˘ projektant: Ing. arch. Klement Trizuljak – ATELIÉR TRIZULJAK Hlavn˘ zhotoviteº: HBH, a. s., Stavebník: CZB Real, spol. s r. o.

Diaºnica D3 Hriãovské Podhradie – Kysucké Nové Mestoúsek I: Hriãovské podhradie – Îilina (StráÏov), novostavba

Hlavn˘ projektant: GEOCONSULT, s. r. o. Hlavn˘ zhotoviteº: ZdruÏenie StráÏov: DOPRASTAV, a. s. – líder

zdruÏenia, VÁHOSTAV-SK, a. s., STRABAG, s. r. o. Stavebník: Národná diaºniãná spoloãnosÈ, a. s.

Foto: Ale‰ Jungmann

Foto: Marián Mydlo

Foto: Klement Trizuljak

25

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O

Va‰ou profesiou je architektúra, o ktorejsa hovorí, Ïe je matkou umení... Je staveb-né dielo dielom umeleck˘m? Alebo je toskôr úÏitkové umenie, keìÏe musí priamzákonite spæÀaÈ aj urãité poÏiadavky nafunkãnosÈ, bezpeãnosÈ, typológiu ap.?

Toto je spí‰ otázka pro teoretiky architek-tury, proto se k nim obrátím. Takzvaná vel-ká architektura existuje uÏ minimálnû 5 tisíclet. Nejstar‰í vysvûtlení tohoto pojmu je v‰akaÏ u Vitruvia (1. stol. pfied Kristem – 10 kniho architektufie). On i následní teoretici archi-tektury jako Andrea Palladio (16. stol. – 4 kni-hy o architektufie) a souãasn˘ Kenneth Framp-ton (Moderní architektura – kritické dûjiny)nazírají na architekturu jako na umûní, ov‰emale se v‰emi ostatními technicko-typologic-k˘mi poÏadavky. Je nutno podotknout, Ïev‰ichni tfii v˘‰e zmínûní byli v urãit˘ch eta-pách svého Ïivota praktikujícími architektya staviteli.

Jestli je architektura matka umûní? Ne-vím. Ale jsem pfiesvûdãen, Ïe architektura jeumûní, které nemÛÏeme nevnímat. Je v‰udekolem nás a pfiíjímáme ji smyslovû, vûdomûãi podvûdomû. Proto je tak urãující, ponûvadÏmÛÏe kromû humanizace spoleãnosti b˘t po-uÏita i jako prostfiedek totality. Napfiíkladprojekty architekta Alberta Speera v nacistic-kém Nûmecku nebo stejnû pompézní socia-listick˘ realismus v architektufie V chodníhobloku.

A ão pojem moderná architektúra? âomusí architektonické dielo spæÀaÈ, aby smemohli o Àom povedaÈ, Ïe je moderné?

To je pojem ãistû v tomto smyslu séman-tick˘. Moderna je architektonick˘ styl, ãaso-vû nepfiíli‰ ohraniãen˘ koncem poloviny 20.století. Jako napfiíklad s tím související reak-ce – postmoderna, nebo eklektická neomoder-na, která z moderny vychází. Nám jde ale onûco jiného. TakÏe se ptejme, co je modernívÛbec a vyplyne nám, Ïe je to velice subjek-tivní. Pfiiznejme si, Ïe souãasn˘ ãlovûk je‰tûna jedné stranû nevstfiebal principy v˘‰e zmí-nûné moderny 20. století a jeho souãasník sepohybuje pouze v oblasti virtuální architek-tury, coÏ ov‰em není Ïádné science fiction.Jsou studia, která se tím v˘luãnû zab˘vají.

Abychom se vrátili na zem. Moderní archi-tektura je pro mnû architektonicko-estetickédílo, vytvofiené soudob˘mi technologiemi sev‰emi klady typologick˘mi, funkãními, kte-ré jsou v souladu s pfiáním klienta, ale i ãtvrti,mûsta, regionu ãi svûtadílu.

Ktor˘ súãasn˘ európsky ãi zámorsky ar-chitekt je va‰ím vzorom, ãi z rôznych dô-vodov obdivujete jeho architektonickútvorbu?

Osobnû nemám architektonick˘ vzor. Mítvzor pfiedpokladá, Ïe se s jeho dílem skoroztotoÏníte, kdyÏ ho dostateãnû poznáte. KdyÏjsem obdivoval nûkterá díla ãi architekty,musel jsem si vytvofiit dostateãn˘ odstup,abych je mohl kriticky zhodnotit. Opaãn˘postup by mohl vést aÏ k plagování. Zvlá‰tûdnes, kdy informace o dílech je snadno do-stupná jiÏ od fáze projektu aÏ po realizaci ajejich kritické zhodnocení. Pfiesto pfiedkládámnûkolik my‰lenek architektÛ, které jist˘mzpÛsobem respektuji (mimo jin˘ch): Frank O.Gehry (narozen v Torontu v Kanadû): Domní-vám se, Ïe umûleck˘ v˘raz je jiskra, která za-paluje na‰e du‰e, Ïe inovace a reakce na zou-falé spoleãenské potfieby nejsou jedin˘miimperativy. Morphosis (skupina USA): Archi-tektura jako obchod slouÏí sv˘m klientÛm.Jdûte za nimi a zji‰Èujte, o co se dnes zajíma-jí! – Skuteãná architektÛra je v‰ak antitezí to-hoto postupu. Richard Meier (USA): My-slím, Ïe Ïijeme v celosvûtové kultufie. Kultur-ní identity samotn˘ch zemí uÏ nemají stejn˘v˘znam jako v minulosti. Alvaro Siza (Portu-galsko): Univerzálnost neznamená neutrali-tu! Není to esperanto architektonického v˘-razu, je to schopnost tvofiit od kofienÛ.

Architektura na Slovenskumá evropsk˘ rozmûr

„Myslím, Ïe tato soutûÏ, a je to patrno i v reakcích neprofesionálÛ v rámci vefiejné ankety,odpovídá tuÏbû obyvatel Slovenska po stále hodnotnûj‰ím a plnûj‰ím Ïivotû v daném prostfiedí.A také v neposlední fiadû tato opravdu velkorysá soutûÏ i vefiejná anketa pfiispívá k rehabilitaci

architektury jako profese a zvût‰ení zájmu vefiejnosti o ni,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriérIng. arch. Pavel ·RUBAR, predseda medzinárodnej poroty súÈaÏe STAVBA ROKA 2009.

Ing. Arch. Pavel ·rubafi, ãlen âeské komory architektÛ,

vysoko‰kolsk˘ pedagog na Fakulte architektúryVUT v Brne. Jeho profesionálnym zameraním je

architektúra a stavba miest, s postgraduálnym‰túdiom v odbore urbanizmus a odbornou stáÏou

v ParíÏi kultúrne obãianske stavby. Vytvoril rad architektonick˘ch a urbanistick˘ch

projektov. Ich úspe‰né realizácie sú v âeskui v zahraniãí. Roky pracoval aj na ÚHA Brno.

Za realizácie svojich projektov – rekon‰trukcie,novostavby – získal aj v˘znamné ocenenia.

Je ãlenom odborn˘ch porôt v architektonick˘chsúÈaÏiach, dodnes má vlastnú projektovú

kanceláriu, je vysoko‰kolsk˘m pedagógoma ãinn˘m v legislatívnych architektonick˘ch

orgánoch. V tomto roku bol aj predsedomodbornej poroty prezentaãnej celo‰tátnej súÈaÏe

Stavba roka 2009 na Slovensku.

Foto: Roman Skyba

26

Ktor˘ zo slovensk˘ch súãasn˘ch architek-tov vám je svojou tvorbou najbliÏ‰í?

Pro mne je tato otázka dosti problematic-ká. Znalosti o slovenské architektufie bylydo listopadu 89 hlub‰í. V odborn˘ch ãasopi-sech byly prezentovány projekty i jejich rea-lizace a probíhaly také frekventovanûj‰í osob-ní vztahy s kolegy na Slovensku. Od roku1991, kdy jsem se stal vedoucím katedry Ve-fiejn˘ch staveb Fakulty architektury v Brnû,se tyto vztahy a vzájemné kontakty je‰tû víceprohloubily. Vzájemnû se nav‰tûvovali peda-gogové se studenty, ãasto jsem byl v diplo-mov˘ch komisích na Fakultû architektury vBratislavû atp. Pro mû to také znamenalo ná-v‰tûvy kolegÛ v jejich privátních kancelá-fiích a celková znalost architektonického dûnína Slovensku.

Po skonãení této etapy mé pedagogickéãinnosti jsem se intenzivnû vûnoval svémuateliéru, ãím se tyto vztahy ãásteãnû utlumi-ly. Sledoval jsem slovenskou architektonic-kou scénu spí‰ okrajovû, ov‰em s trvajícímiosobními kontakty a se znalostí prací mû ge-neraãnû blízk˘ch kolegÛ, napfiíklad doc. Ing.arch. Ivana Gürtlera, prof. Ing. arch. Akadarch. ·tefana ·lachtu PhD., Ing. arch. IvanaMatu‰íka, ãi Ing. arch. Martina Kusého a ji-n˘ch kolegÛ.

Boli ste predsedom poroty prestíÏnej súÈa-Ïe realizovan˘ch stavieb na SlovenskuStavba roka 2009. Pochodili ste takmercelé Slovensko. Znesie súãasná slovenskáarchitektúra porovnanie napr. s ãeskouarchitektúrou ão do kvality?

Co se t˘ãe ãeské a slovenské architekturynelze neopomenout historické skuteãnosti ato rok 1989 a posléze vytvofiení dvou samo-statn˘ch státÛ. Slovensko mûlo v tomto ob-dobí mnoho v˘znaãn˘ch projektÛ, které sepodafiilo úspû‰nû zrealizovat. T˘kalo se topfiedev‰ím dopravní infrastruktury na Slo-vensku i v samotné Bratislavû. Z v˘znaã-n˘ch akcí, podle mého názoru, bylo dÛleÏitédokonãení objektÛ na Dunajském nábfieÏí vBratislavû a po na‰í cestû leto‰ní odbornéporoty je patrn˘ i rozvoj jednotliv˘ch regio-nÛ. Domnívám se, Ïe rozvoj stavebnictví naSlovensku byl dynamiãtûj‰í neÏ v âR s vy-jímkou Prahy. Kvalita v˘stavby závisí na in-vestiãních nákladech a kvalitû projektu. Tatoje srovnatelná a existují i silní stavebníci vobou republikách. U ‰piãkov˘ch dûl v dne‰-ním globalizovaném svûtû je kvalita, nechcifiíci modernost, ale soudobost spojena s po-krokem jak v názoru tak technologiích na-prostou samozfiejmostí.

UÏ je po vyhlásení v˘sledkov súÈaÏe Stav-ba roka 2009, teda sú verejne známe. Mô-Ïete nám po súÈaÏi prezradiÈ vá‰ osobn˘ tipna hlavnú cenu? A ktoré ìal‰ie stavby Váse‰te profesionálne zaujali?

MÛj osobní tip na hlavní cenu byl Europashopping centrum a Europa bussines cen-trum (I. a II. etapa) Trosky Banská Bystrica,a to z následujících dÛvodÛ. Tento komplexje posuzován jako jeden celek vzhledem k tûs-n˘m vzájemn˘m vazbám v urbanistické, ob-jemovû-kompoziãní, provozní a konstrukãníoblasti. Hlavní cena roku 2009 se udûlujetomuto dílu za ãin, kter˘ je sv˘m dopadempro Banskou Bystricu zásadní. Stavba kom-

plexu jasnû odpovûdûla na to, jak˘m smûremby se mûlo optimálnû pokraãovat s v˘stavbouu nov˘ch center pro obãanskou vybavenosttak, aby souãasné potfieby byly organickypropojeny se strukturou stávajícího postup-nû vzniklého mûsta, vãetnû jeho historické-ho jádra. Nemohu ale opomenout u této stav-by jeji vysokou aÏ nadstandardní kvalitu sta-vební realizace.

Dále se velmi reálnû ucházel o hlavní cenu(vedle jiÏ zmínûn˘ch Trosek) excelentní pro-jekt a realizace rekonstrukce a dostavby ho-telu Kempinski na ·trbském plese v Tatrách.Obû stavby fie‰ily rozdíln˘ problém: na jed-né stranû urbanisticko-architektonick˘ kom-plex obãanského vybavení o velkém objemu,s moÏností jû‰tû dal‰ího územního rozvoje ana stranû druhé s nesmírnou noblesou rekon-struovan˘ historick˘ hotel na svûtové úrov-ni v pfiekrásném pfiírodním prostfiedí.

Av‰ak v‰ech 9 ocenûn˘ch stavebních dûlbylo podle mého názoru vybráno zcela zod-povûdnû a po mnoha stránkách to bylo tonejlep‰í z 15. jubilejního roãníku. Nezaned-batelné nebylo ani ocenûní inÏen˘rsk˘ch sta-veb. âistû subjektivnû mû zaujala novostav-ba polyfunkãního domu na Bazové ulici ar-chitekta Trizuljaka, jako rekonstrukce ná-kupní centrum Aréna v ·amorínû, ãásteãnûdesign Muzea Kolies v Trenãínû, a kontexthorsk˘ch apartmánov˘ch vil v Hrabovskédolinû u RuÏomberku. Poslední 4 jmenova-né realizace se v‰ak uÏ nedostaly do ocenû-n˘ch projektÛ.

Ak˘ je Vá‰ názor na organizovanie tak˘-chto prezentaãn˘ch súÈaÏí, teda nie súÈaÏíobchodn˘ch? Sú prínosom pre kvalitu ar-chitektúry a stavebníctva?

Pfii této pfiíleÏitosti chci fiíct, Ïe v˘znam ne-obchodních soutûÏí jako byla tato ve svém 15.jubilejním roãníku, je pro architekturu a sta-vebnictví zásadní a nezastupiteln˘. Vítûzovéjsou v‰ichni úãastníci, tfiebaÏe nûktefií z nichnezískali Ïádnou z cen. Tito dávají do hry ne-jenom my‰lenku a technick˘ um celého své-ho t˘mu, schopnost definovat zadání ze stra-

ny stavebníka, prosazení projektu manaÏ-mentem i projektanty nûkdy pfies byrokratic-ké pfiehrady a nakonec co nejlep‰í a bez-chybnou stavební realizaci. Duch této soutû-Ïe mû oslovil také proto, Ïe vedle prezento-van˘ch z rÛzn˘ch hledisek zajímav˘ch archi-tektur klade dÛraz na kvalitu jejich stavebnírealizace a funkãnost. Je nutno také vyzdvih-nout bezchybnou organizaci celé soutûÏe odpfiípravy materiálÛ pro porotu, vlastní fyzic-kou prohlídku v‰ech 29 staveb i moÏnost po-roty nakonec vynést závûreãné rozdûlení cen.Za tuto ãinnost patfií dík ZdruÏeniu ABF Slo-vakia, organizátorovi této soutûÏe a jmenovi-tû je potfieba vyzdvihnout odborní i organi-zaãní nasazení a profesionalitu jeho prezident-ky Ing. Marii Brichtové. Bez nadsázky mohufiíci, Ïe se slovenská architektura v 15. jubi-lejním roãníku Stavba roka prezentuje na v˘-znamném místû v Evropû, kde nyní je, a kte-ré jí právem náleÏí.


Foto: Roman Skyba

Odovzdávanie hlavnej ceny súÈaÏe STAVBA ROKA 2009: zºava Ing. arch. M. ·ovãík, Ing. P. Valach, generálny manaÏér VAV invest, s. r. o., Ing. I. Starna, v˘robn˘ riaditeº HORNEX, a.s., Ing. J. Rosenberg, obchodn˘ riaditeº HORNEX, a.s.

Obchodno-administratívne centrum TROSKY, Banská BystricaHlavná cena súÈaÏe STAVBA ROKA 2009.

Foto: Martin Liãko

27


priniesol i ‰ir‰í záber ãinností, najmä v‰akekoprogram, v rámci ktorého vykonávatedrvenie a triedenie tuhého odpadu, vznika-júceho pri búracích a likvidaãn˘ch prácachs cieºom jeho recyklácie. MôÏete nám o tom-to ekoprograme povedaÈ nieão viac?

Naìalej pokraãujeme v tejto ãinnosti, ide o re-cykláciu betónu, ako aj asfaltu s moÏnosÈoutakto predrvené materály pouÏiÈ na ich opätov-né vyuÏitie. V súãasnosti vlastníme stacionár-nu drviãku a aj mobilné drviãky, kde pri na‰ichvlastn˘ch stavbách uÏ takúto recykláciu pova-Ïujeme za samozrejmosÈ a znaÏíme sa zviditeº-niÈ tak, aby o tejto na‰ej ãinnosti vedeli aj iní.Nielen z pohºadu ekológie, ale aj z pohºadu fi-nanãn˘ch úspor.

Úspe‰ná bilancia va‰ej spoloãnosti sa preja-vuje e‰te jedn˘m, uÏ spomenut˘m smerom:na v˘chodnom Slovensku ste zriadili novúkontaktnú kanceláriu s perspektívou jejtransformácie na od‰tepn˘ závod. Ako vidí-te príleÏitosti a potenciál stavebného trhuna v˘chode Slovenska? Alebo chcete ísÈ aj ìa-lej – na Ukrajinu?

V rámci na‰ich aktivít na v˘chodnom Slo-vensku nejde ani tak o úspe‰nú bilanciu spoloã-nosti, ako skôr o trend, v rámci ktorého znaã-ná ãasÈ finanãn˘ch prostriedkov tak zo strany‰tátu ako aj zo strany súkromn˘ch investorovsmeruje na v˘chod republiky. Od mája 2009máme zriadenú divíziu pre v˘chodné Slovens-ko v Ko‰iciach, ktorá sa uÏ presadila v rámci v˘-berov˘ch konaní a momentálne sa ãaká na pod-pisy zmlúv a prevzatie stavenísk tak, aby samohla rozbehnúÈ aj realizácia prác. Pôsobeniedivízie je zamerané na pozemné staviteºstvoako aj na vodohospodárske stavby.

A Ukrajina? Chceme sa predov‰etk˘m v˘raz-nej‰ie presadiÈ na slovenskom stavebnom trhu,takÏe v súãasnosti s aktivitami mimo na‰ej re-publiky zatiaº neuvaÏujeme.

SpoloãnosÈ ·peciálne ãinnosti je na sloven-skom stavebnom trhu prítomná uÏ takmer 20rokov. Za ten ãas sa stala vo svojej oblasti jed-n˘m zo siln˘ch hráãov na slovenskom trhu.Nepochybne k tomu prispelo aj to, Ïe odroku 2007 je dcérskou firmou ãeskej spo-loãnosti TCHAS, ktorá je zas súãasÈoufrancúzskej stavebno – koncesnej skupinyEIFFAGE. Súvisí s t˘m aj nov˘ názov va‰ejfirmy?

Pochopiteºne, chceli sme, aby uÏ z názvubola zrejmá na‰a príslu‰nosÈ k tejto v˘znamnejfrancúzskej stavebnej spoloãnosti. Od 1. januá-ra v‰ak neprichádzame len s nov˘m názvom.ZároveÀ dochádza k roz‰íreniu pôsobnosti spo-loãnosti: okrem Bratislavy a západného Sloven-ska, kde sme doteraz pôsobili, sme vytvorili di-víziu na v˘chode republiky v Ko‰iciach.

Va‰a firma bola v minulosti známa najmä vsegmente demolaãn˘ch prác, teraz sa stálev˘raznej‰ie presadzuje na trhu pozemnéhostaviteºstva. Úspe‰ní ste najmä v bytovej v˘-stavbe, ão je v krízou zasiahnutom sloven-

skom stavebníctve v˘nimoãné. âomu pripi-sujete svoj úspech?

Ná‰ úspech pripisujem kvalite a odhodla-nosti ºudí, ktorí v spoloãnosti pracujú. ëalej mi-moriadne dobrému zázemiu, ktoré vytvára ma-terská spoloãnosÈ a v neposlednom rade aj re-ferenciám, ktoré máme za sebou a tieÏ tomu, Ïenás stavebn˘ trh vníma ako serióznych partne-rov, na ktor˘ch sa dá spoºahnúÈ.

KaÏdá do budúcnosti mysliaca firma dnes di-verzifikuje riziká, roz‰iruje svoj záber, hºa-dá nové nosné segmenty podnikania. Urãitetak rozm˘‰ºate aj vo va‰ej spoloãnosti. Nemá-te záujem napríklad o ‰tátny program zatep-ºovania bytov˘ch domov?

Áno, aj my musíme rozm˘‰ºaÈ, ktor˘m sme-rom pokraãovaÈ, ãomu sa venovaÈ v rámci krí-zou zmietaného slovenského stavebného trhu.E‰te donedávna bol na‰ou prioritou súkromn˘sektor a s t˘m spojené zákazky na v˘stavbu by-tov – spomeniem také referencie ako Devínskydvor, Villu Rustica ãi Perlu RuÏinova v Brati-slave. V súãasnosti, keì súkromní investorimajú problémy s financovaním projektov, smesa aj my posunuli bliÏ‰ie k ‰tátnym zákazkam,ktoré sú financované z fondov Európskej únie– ãi uÏ sú to rekon‰trukcie ‰kôl, alebo realizá-cia kanalizácií a vodovodov. V neposlednomrade na‰u technológiu búracích prác chceme vy-uÏiÈ pri realizácii zemn˘ch prác, ako sú naprík-lad v˘kopy stavebn˘ch jám a aj takto vyuÏiÈ ÈaÏ-kú techniku, ktorú vlastníme.

Práve tam smeruje aj ìal‰ia otázka: technic-k˘, personálny a kvalifikaãn˘ rozvoj firmy

S nov˘m menom a vy‰‰ou kvalitou

SpoloãnosÈ ·peciálne ãinnosti je na slovenskom stavebnom trhu známa najmä v oblasti obãianskej a bytovej v˘stavby, demolaãn˘ch a recyklaãn˘ch prác a vodohospodárskych stavieb.

Od 1. 1. 2010 bude pôsobiÈ pod nov˘m názvom Eiffage construction Slovenská republika, s. r. o. Parlamentn˘ kuriér oslovil riaditeºa a konateºa spoloãnosti Ing. Andreja SENDERÁKA.


28

Zaãnime najskôr otázkou takpovediac inmedias res. Pod aké najv˘znamnej‰ie stav-by, realizované a zrealizované v tomto rokuna Slovensku, sa podpísala spoloãnosÈSTAVOTERM Michalovce?

Vo v˘robnom programe spoloãnosti STA-VOTERM Michalovce, s. r. o. sú hlavne stav-by obãianske, bytové a tieÏ stavby zdravot-níckeho charakteru. V roku 2009 sme ukon-ãili a úspe‰ne odovzdali do uÏívania nosnústavbu Dostavba budovy srdcov˘ch a ciev-nych chorôb v Ko‰iciach na Ondavskej uli-ci, vrátane parkovacieho domu a komplex-n˘ch inÏinierskych sietí. Táto stavba predsta-vuje z viacer˘ch hºadísk unikátne dielo, akésa za posledn˘ch 20 rokov na Slovensku ne-postavilo.

V tom istom roku sme dali do uÏívania zoboru zdravotníckych stavieb DOM ZDRA-VIA v Gelnici a Polyfunkãn˘ dom vo Vrano-ve nad Topºou. Z bytov˘ch stavieb je to by-tov˘ dom v obci Lekárovce a v Ko‰iciach nasídlisku Ëahanovce PredajÀa potravín LIDL.

Pri novostavbe V˘chodoslovensk˘ ústavsrdcov˘ch a cievnych chorôb v Ko‰iciachsa zastavme trochu dlh‰ie. Toto va‰e sta-vebné dielo sa tento rok zúãastnilo – a tre-ba hneì povedaÈ, Ïe so cÈou – súÈaÏe STAV-BA ROKA 2009, najv˘znamnej‰ej súÈaÏetohto typu na Slovensku. âím je toto die-lo – aj v rámci va‰ich realizácií – v˘ni-moãné?

V chodoslovensk˘ ústav srdcov˘ch a ciev-nych chorôb na Ondavskej ulici v Ko‰iciach,ktor˘ sme podºa vyjadrenia uÏívateºa zreali-zovali k jeho plnej spokojnosti v zmysle kom-plexného urbanistického, architektonického adispoziãného rie‰enia, ako aj technologické-ho vybavenia medicínskou technológiou, slú-Ïi na poskytovanie ambulantnej a ústavnejlieãby, operaãn˘ch v˘konov a praktick˘ ‰tu-dijn˘ proces medikov vysoko‰kolského ‰tú-dia. Investorom je samotn˘ ústav a pre v˘stav-bu poskytol 28,9 mil. eur.

Zaãiatok v˘stavby ústavu bol v máji 2007a úspe‰né ukonãenie kolaudáciou a vydanímuÏívacieho povolenia bolo v auguste 2009.Dôkazom úspe‰nosti realizácie diela je ajfakt, Ïe pri slávnostnom odovzdávaní do uÏí-vania mohli zdravotnícki pracovníci, ako ajpozvaní hostia sledovaÈ historicky prvú ope-ráciu cestou monitoringu na veºkoplo‰nej ob-razovke v kongresovej sále.

Zdravotnícky personál poskytujúci nad-‰tandardné sluÏby má viac ako 300 zamest-nancov.

Hlavn˘mi oddeleniami sú kardiochirurgia,kardiológia, aritmológia a cievná chirurgia.

In‰talovan˘ch je päÈ angiografick˘ch RTGsál a rovnak˘ poãet operaãn˘ch sál. V úlohegenerálneho projektanta sa predstavila firmaATRES Design, s. r. o., a autormi projektu súIng. Ján Lórenc, Ing. Viktor Guth a Ing. Ja-roslav Juriãko. Zhotoviteºom diela je STAVO-TERM Michalovce, s. r. o.

Kon‰trukãne je objekt v najvy‰‰ej ãasti se-dempodlaÏn˘ – so ‰iestimi nadzemn˘mi ajedn˘m podzemn˘m podlaÏím, priãom ar-chitektonické rie‰enie re‰pektuje okolitú zá-stavbu, dopravné väzby a priestorové moÏ-nosti investora. Svojím hmotov˘m rie‰enímnadväzuje na komplex budovy Fakultnej ne-mocnice, ktor˘ z v˘chodnej strany optickyukonãuje.

Budova je vybavená VN a NN rozvodÀou,preberajúcou a odovzdávajúcou stanicou tep-

la, rôznorodou slaboprúdovou technológioua zvlá‰È zdravotníckymi monitorovacími za-riadeniami na rôznych úrovniach. K budoveústavu patrí samostatn˘ objekt parkovaciehodomu, náhradného zdroja elektrickej ener-gie a kyslíkovej stanice. Je úplne samozrej-mé, Ïe celá stavba umoÏÀuje bezbariérovú ko-munikáciu.

Aká aktuálna pozícia va‰ej spoloãnosti ztoho rezultuje na súãasnom slovenskomstavebnom trhu?

Úspe‰ná a vãasná realizácia takého nároãné-ho diela ak˘m bola dostavba budovy VÚSCHv Ko‰iciach mala pre na‰u stavebnú spoloã-nosÈ pozitívne aspekty. Prv˘m je, Ïe dokona-le preverila na‰e moÏnosti a schopnosti, pri-ãom v neposlednom rade upevnila sebavedo-mie pracovníkov a vieru vo vlastné schopnos-ti. V druhom rade je cenná skutoãnosÈ, Ïe smesa na slovenskom stavebnom trhu zaradilimedzi spoloãnosti, ktoré sú schopné realizo-vaÈ aj takéto zloÏité stavby nad 25 mil. eur ato presne, naãas a v poÏadovanej kvalite. Totokon‰tatujeme aj z toho dôvodu, Ïe obdobn˘chstavieb na Slovensku v súãasnosti nie je veºa.

SpoloãnosÈ STAVOTERM Michalovces.r.o. sa t˘mto dostala súãasne do povedomiazdravotníckej verejnosti, obãanov vyuÏívajú-cich sluÏby tohto vysoko‰pecializovanéhozdravotníckeho zariadenia, ale aj laickej ve-rejnosti. Vychádzajúc z uvedeného môÏemesmelo kon‰tatovaÈ, Ïe sme konkurencieschop-ná spoloãnosÈ, s ktorou sa na trhu musí poãí-taÈ. Samozrejme, Ïe realizácia tohto dielanám znaãne vylep‰ila na‰e portfólio a otvo-rila priestor pre akviziãnú ãinnosÈ v nasledu-júcich rokoch.

Okrem dodávok stavieb bytov˘ch domova obãianskej vybavenosti va‰a firma rea-guje aj na ·tátny program zatepºovania aponúka aj zatepºovanie stavieb. Aké sú vtomto smere moÏnosti na v˘chodnom Slo-vensku?

·tátny program zatepºovania je organic-kou súãasÈou ná‰ho v˘robného programu.SpoloãnosÈ STAVOTERM Michalovce, s. r. o.pri svojom vzniku v roku 1992 mala tentodruh prác ako hlavn˘ v˘robn˘ program a mábohaté skúsenosti v tejto oblasti.

Zákazky zo strany ‰tátu, t˘kajúce sa zatep-ºovania bytov, sa formou verejn˘ch súÈaÏí

Úspech neprichádza sám od seba

SpoloãnosÈ STAVOTERM Michalovce s.r.o. pôsobí na slovenskom trhu uÏ od roku 1992. ËaÏiskov˘robného programu spoloãnosti tvoria dodávky stavieb bytov˘ch domov, obãianskej vybavenosti,

technickej infra‰truktúry, rekon‰trukcie a prestavby objektov a zatepºovanie stavieb. Firma mázastúpenú komplexnú ‰truktúru profesií hlavnej stavebnej v˘roby a rozhodujúce remeselné kapacity.

Materiálno-technické podmienky spoloãnosti a skúsenosti odborne vy‰kolen˘ch pracovníkov dávajúzáruky kvalifikovanej a kvalitnej realizácie stavebnomontáÏnych prác a garancie na stavebnú dodávku.

Parlamentn˘ kuriér oslovil konateºa a spolumajiteºa spoloãnosti Ing. Jána MRÁZA.

29

prelievajú do ná‰ho v˘robného programu,priãom tento dopæÀame aj vlastnou akviziã-nou ãinnosÈou hlavne na území v˘chodnéhoSlovenska. Dnes môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe vrámci ·tátneho programu zatepºovania smeschopní zrealizovaÈ zateplenie ‰kôl, bytov,respektíve in˘ch verejn˘ch budov v poÏado-vanej zloÏitosti, kvalite a naãas, priãom geo-grafická poloha zákaziek nie je rozhodujúca.Toto sa t˘ka aj stavieb nefinancovan˘ch do-táciami zo strany ‰tátu. Je samozrejmé, Ïe vkontexte s poÏiadavkami na realizáciu t˘-chto stavieb pruÏne reagujeme v oblasti po-litiky ºudsk˘ch zdrojov v rámci spoloãnosti.

Mnohé firmy, paradoxne tie najúspe‰nej-‰ie, donedávna zápasili v nedostatkom kva-lifikovan˘ch a skúsen˘ch pracovníkov.Ako je to vo va‰ej spoloãnosti? Aké sú va‰eskúsenosti s udrÏaním napríklad vy‰kole-n˘ch zamestnancov, ãi s nov˘mi pracovník-mi, vychádzajúcimi zo ‰kôl a odborn˘chuãilí‰È?

Situácia na stavebnom trhu je v súãasnomobdobí pomerne zloÏitá, ão sa odráÏa aj v per-sonálnej politike v‰etk˘ch spoloãností. Spo-loãnosÈ STAVOTERM Michalovce, s. r. o., prisvojom vstupe kládla veºk˘ dôraz na politi-ku ºudsk˘ch zdrojov a to najmä z hºadiskapersonalistiky a odmeÀovania vo firme, pri-

ãom sa snaÏíme nastaviÈ do budúceho obdo-bia optimálnu potrebu pracovn˘ch síl na v‰et-k˘ch úrovniach a to poãnúc robotníckymiprofesiami aÏ po manaÏérske pozície. UÏdávnej‰ie sme u schopn˘ch a perspektívnychrobotníkov zaviedli poÏiadavku na viacpro-fesijnosÈ a to aj cestnou pre‰kolenia. Mana-Ïérske pozície podºa potreby postupne do-pæÀame po predchádzajúcich prevereniachna niÏ‰ích postoch.

Vìaka serióznej mzdovej politike nepoci-Èujeme odliv skúsen˘ch pracovníkov hlavnejstavebnej, ani pomocnej stavebnej v˘roby. Nadruhej strane sme nepocítili zv˘‰en˘ tlak napoÏiadavky prijatia do pracovného pomeru odabsolventov uãilí‰È, stredn˘ch odborn˘ch‰kôl, ale ani vysoko‰kolákov, a to aj napriekprebiehajúcej finanãnej hospodárskej kríze naSlovensku. Naopak, predpokladáme v obdo-bí nasledujúcich dvoch aÏ piatich rokov ne-dostatok odborne vzdelan˘ch, ale hlavne re-meselne zruãn˘ch a perspektívnych robotní-kov (murárov, obkladaãov, fasádnikov). Natúto skutoãnosÈ na‰a stavebná spoloãnosÈupozorÀuje dlhodobo na rôznych fórach. Skú-senosti za predchádzajúce roky v tejto oblas-ti hovoria, Ïe na‰i pracovníci a to sa skutoã-

ne t˘ka v‰etk˘ch profesií a postov, z na‰ejspoloãnosti neutekajú, pravdaÏe, ak sa stotoÏ-nia s nároãn˘mi poÏiadavkami vo v˘robnejoblasti, ktoré sú od nich poÏadované.

E‰te pred rokom by tu na‰e otázky mohliprestaÈ. Slovensk˘ stavebn˘ boom vtedynaberal stále vy‰‰ie obrátky. Motor sa v‰akasi prehrial. Takmer ako blesk z jasnéhoneba zasiahla slovenské stavebníctvo sve-tová finanãná a hypotekárna kríza. Staveb-n˘ boom sa otriasol v základoch. Je to pod-ºa vás skú‰ka, ktorá oddelí kvalitu od ne-kvality, alebo hrozí trval˘ krízov˘ stav?Treba zvoniÈ na poplach?

KaÏdá kríza spoloãnosti, samozrejme hos-podárska obzvlá‰È, priná‰a veºké problémyt˘m ktor˘ch sa t˘ka, respektíve na ktor˘ch jeúloha nájsÈ v˘chodiská z danej situácie.

Stavebn˘ trh je zloÏit˘ sám o sebe v nor-málnom prostredí, a nielen poãas globálnej fi-nanãnej hospodárskej krízy. Ako konateº spo-loãnosti STAVOTERM Michalovce, s. r. o.mám názor, Ïe táto kríza napriek tomu, Ïe sapovaÏuje za celosvetovú, môÏe maÈ len doãas-n˘ charakter.

Jej jedin˘m pozitívom je, Ïe skutoãne od-delí kvalitu od nekvality a odºahãene poveda-né, po kríze príde stále lep‰ie obdobie. To ne-mení niã na fakte, Ïe kríza doºahla celoplo‰-ne na stavebné spoloãnosti a v koneãnomdôsledku na ºudí v nich pracujúcich.

Hlavnou prioritou na‰ej spoloãnosti v tom-to období je intenzifikovaÈ akviziãnú ãinnosÈtak, aby sme nezníÏili objemy v˘roby a t˘msa nedotkli zamestnanosti, resp. eliminovalitouto ãinnosÈou príjmy zamestnancov. Prí-padné opustenie dosiahnutej pozície spoloã-nosti na stavebnom trhu z titulu krízy, resp.nezvládnutia situácie, by v pokrízovom obdo-bí znamenalo nutnosÈ vyvinúÈ obrovské úsi-lie (nepoãítajúc vzniknuté ‰kody) vrátiÈ sana pôvodne nadobudnuté miesto, a pritomtoto úsilie by nemuselo ani byÈ úspe‰né. Jepreto samozrejmé, Ïe v tejto situácii konámea za Ïiadnych okolností nechceme pripustiÈ,aby taká moÏnosÈ vôbec vznikla.

Aké sú teda moÏnosti sa z problémov do-staÈ? Má tu nad‰tandardne zasiahnuÈ ‰tát,

alebo je tu precedens nezasahovania dotrhov˘ch mechanizmov s floskulou: preÏi-jú najsilnej‰í, najzdrav‰í – a najdrav‰í?Aká je filozofia va‰ej firmy a vás osobne?

Ako je v‰eobecne známe, toºkokrát omie-ºaná hospodárska kríza je celosvetového cha-rakteru, nie je to kríza len na území samotné-ho Slovenska. Som presvedãen˘, Ïe je správ-ne, aby ‰tát do priebehu krízy zasiahol, ão ajurobil spôsobom postupného cieleného uvoº-Àovania verejn˘ch financií do programov v˘-stavby diaºnic, bytov a sociálnych bytov, za-tepºovania, revitalizácie obcí alebo vyuÏíva-nia solárnej energie. Mám pocit, Ïe by azdamohol e‰te vhodn˘m spôsobom motivovaÈtakzvan˘ch sporiteºov, aby pouÏili na‰etrenéprostriedky do vlastn˘ch investícií, ãím by samohli potencionálne uvoºniÈ prípadné ìal‰ienemalé finanãné zdroje do stavebného sekto-ra, a t˘m zníÏiÈ dopady krízy na Slovensku.


V chodoslovensk˘ ústav srdcov˘ch a cievnych chorôb v Ko‰iciach


30

Ako vidíte, pán generálny riaditeº, súãasn˘slovensk˘ stavebn˘ trh ako celok v tejto chví-li, keì na Àom leÏí ÈaÏk˘ ãierny závoj finanã-nej krízy?

Osobne si myslím, Ïe kríza v kontexte dlh‰ie-ho ãasového horizontu je beÏn˘ jav, na ktor˘sme len neboli doteraz zvyknutí. Má aj dobréstránky: väã‰inu stavebn˘ch spoloãností pri-nútila hlb‰ie sa zamyslieÈ nad t˘m, ão a ako ro-bíme a v koneãnom dôsledku by sme z tohomohli v‰etci profitovaÈ. ByÈ lep‰í hospodár, ro-biÈ úãinnej‰ie, kvalitnej‰ie a efektívnej‰ie môÏebyÈ len na prospech veci. Predt˘m sme ãasto-krát nemali ani ãas na vypracovanie dlhodobej-‰ej stratégie, anal˘zu minulosti a meniaceho savonkaj‰ieho prostredia. Veci i‰li akosi samé, nastavebnom „boome“ sa dalo slu‰ne profitovaÈ abola snaha vyuÏiÈ kaÏdú ponúkanú príleÏitosÈ.

Myslím si, Ïe dôsledky finanãnej a následnehospodárskej krízy v stavebníctve sa naplnoprejavia neskôr ako v ostatn˘ch oblastiach hos-podárstva. Kríza v stavebníctve a aj oÏiveniebudú maÈ urãit˘ fázov˘ posun. Je to spôsobenéhlavne snahou investorov dokonãiÈ zaãaté die-la a trpezlivosÈou dodávateºov nezastaviÈ stav-bu pri prv˘ch me‰kaniach platieb. Hor‰ie je, Ïepodstatne klesol poãet novo zaãínan˘ch sta-vieb a opätovné na‰tartovanie tohto procesupotrebuje dlh‰í ãas. Proces prípravy novej stav-by vrátane zabezpeãenia jej financovania a v˘-beru dodávateºov trvá aj dva roky. V nasledu-júcom období oãakávam aj ìal‰í pokles cien sta-vebn˘ch materiálov. V priebehu budúceho rokapreto môÏe prísÈ zaujímavé obdobie pre inves-torov, ktorí majú finanãné zdroje, pripravenéprojekty a dokáÏu trochu riskovaÈ.

K negatívam súãasného obdobia patrí hlav-ne zhor‰enie platobnej disciplíny a hºadanie

akejkoºvek zámienky na oddialenie platieb. Nadruhej strane to v‰ak núti dodávateºov k vy‰‰ejkvalite prác, lep‰iemu plneniu svojich povinnos-tí, dodrÏiavaniu termínov realizácie a dôslednej-‰ej príprave zmlúv, ão je vlastne na prospechveci.

Ako sa ku kríze postavil REDING, a. s.?SkutoãnosÈou je, Ïe na‰i zákazníci sú stále ná-

roãnej‰í, za svoje peniaze chcú zodpovedajúcuhodnotu a kvalitu. Stávajú sa pánmi na trhu amy, ak chceme byÈ úspe‰ní, tak sa musíme ichpoÏiadavkám prispôsobiÈ. Na‰a spoloãnosÈ sistanovila pre túto oblasÈ niekoºko takzvan˘chkºúãov˘ch faktorov úspechu, medzi ktoré pat-ria hlavne cena diela, jeho kvalitné vykonanie,prístup k zákazníkovi, dôvera a imidÏ firmy, ter-

mín zhotovenia diela a servis po odovzdanídiela jeho uÏívateºovi. Kríza nás nauãila lep‰iehospodáriÈ, byÈ nároãnej‰í na seba a lep‰ie chá-paÈ a vnímaÈ skutoãné potreby na‰ich zákazní-kov, ako aj v˘voj faktorov vonkaj‰ieho pro-stredia.

Napriek v‰etkému sa va‰a spoloãnosÈ usilu-je zosúladiÈ aj v oblasti bytovej v˘stavby es-tetiku s funkãnosÈou: poskytnúÈ uÏívateºombytov pokojné, humánne a kvalitné b˘va-nie. Jedn˘m z príkladov je vá‰ nov˘ bytov˘projekt v Galante GALA Residence. Mohliby ste nám o Àom povedaÈ nieão viac? âímby mohol byÈ zaujímav˘ pre potenciálnychzáujemcov, keìÏe je uÏ v predaji?

Stavba, v rámci ktorej postavíme 57 nov˘chbytov a 60 podzemn˘ch a nadzemn˘ch parko-vacích miest sa nachádza v úplnom centre mes-ta Galanta. Pri návrhu technického rie‰enia bolkladen˘ dôraz najmä na energetickú úspornosÈa ekologickú bezchybnosÈ stavby, mnoÏstvozelene a dobrú dostupnosÈ vrátane pohodlnéhoparkovania. Skladba a veºkosÈ bytov je volenátak, aby oslovila ão naj‰ir‰iu ‰kálu záujemcov,s dôrazom na ão najefektívnej‰ie vyuÏitie pre-dávanej plochy. Budúci majitelia majú moÏnosÈdispoziãn˘ch úprav bytov a v˘ber ‰tandarduvybavenia podºa svojich predstáv. Myslím si, Ïeaj napriek dobrej lokalite, kvalitn˘m a trvácnymmateriálom pouÏit˘m pri v˘stavbe a energetic-k˘m úsporám, ktoré sa prejavia pri prevádzke,sa nám podarilo cenu za byt, resp. za m2 obyt-nej plochy stlaãiÈ tak, Ïe bude prijateºná aj premladé rodiny a menej solventn˘ch záujemcov.Stavbu zatiaº financujeme z vlastn˘ch zdrojov,no netajím sa t˘m, Ïe na jar 2010 pripravujemeso zatiaº nemenovanou bankou niekoºko zaují-mav˘ch modelov financovania.

Kríza nás uãí byÈ stále lep‰í

„Na‰ou víziou je byÈ najlep‰í vo vytváraní hodnoty pre na‰ich zákazníkov poskytovaním v˘nimoãn˘chsluÏieb a odborného poradenstva. Schopnosti a zruãnosti zamestnancov vyuÏívame pri individuálnom

prístupe k zákazníkom a pri vytváraní nad‰tandardnej kvality,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Ladislav VER·OVSK , generálny riaditeº a predseda predstavenstva REDING, a. s. Ako sa darí túto nároãnú víziu napæÀaÈ, o tom v rozhovore, ktor˘ pripravil Marián Reisel.

Bytov˘ projekt GALA Residence v centre Galanty

Pocit vzácneho súkromia v úplnom centremesta, energetická úspornosÈ, ekologická ne-závadnosÈ, variabilné dispoziãné rie‰enie... Tov‰etko by sme mohli nazvaÈ vy‰‰ím ‰tandar-dom, strednej vrstve cenovo prístupn˘m. Vysa v‰ak nebojíte ísÈ ani do nad‰tandardn˘ch,cenovo uÏ naozaj nie kaÏdému prístupn˘chprojektov. Mám na mysli projekt apartmá-nov Pekná vyhliadka v Bratislave. âo okrem„moÏno najkraj‰ieho v˘hºadu v Bratislave“ponúkate záujemcom tu?

Hneì na úvod musím povedaÈ, keìÏe sa ne-chcem chváliÈ cudzím perím, Ïe investoromtejto v˘nimoãnej stavby je pán Dominik Hrba-t˘, známa slovenská tenisová osobnosÈ. Stav-ba dvoch apartmánov˘ch domov, kaÏd˘ s devia-timi bytmi, 30 parkovacími miestami pod stav-bou, plus ìal‰ími vonku je súãasÈou kondomí-nia Pekná vyhliadka. Harmónia b˘vania nadmestom a dotyk s prírodou sú v dokonalom sú-lade. Areál je uzatvoren˘, s elektronicky chrá-nen˘m vstupom. Architektonické rie‰enie do-mov a ich okolia, úroveÀ a veºkostné rie‰eniebytov sú zamerané pre stredn˘ch a vy‰‰ích ma-naÏérov vo firmách a úradoch, ktorí chcú b˘vaÈtakmer v centre, ale mimo jeho ruchu a poze-raÈ sa na Bratislavu so skutoãne najkraj‰ímv˘hºadom ak˘ poznám. Nepredané byty budúneskôr zariadené na prenájom.

Keì si ãlovek pozrie va‰e doteraj‰ie realizá-cie, vrátane aj pripravovan˘ch, nemôÏe si ne-v‰imnúÈ najmä starostlivé vyhºadávanievhodn˘ch lokalít. To nie je maliãkosÈ. Posta-viÈ dnes bytovku „na zelenej lúke“, bez sú-visiacej infra‰truktúry uÏ nie je asi veºk˘problém. Problém v‰ak je poskytnúÈ obyva-teºom nielen kvalitnú stavbu, ale aj jej kva-litné okolie. Je to va‰a filozofia?

Áno, máte pravdu, je to na‰a filozofia, dá sadokonca povedaÈ, Ïe je to na‰a znaãka ponúka-nej kvality. MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe ani na jed-

nej stavbe, ktorú sme doteraz realizovali ako de-veloper (stavebn˘ investor), sme nezabudli nadostatoãn˘ poãet parkovacích miest, zelene,vrátane v˘sadby vzrastl˘ch stromov, detsk˘chihrísk alebo ‰portovísk. Ten kto pozná na‰estavby na Kováãskej, Nad Lúãkami, Podunaj-skej, Majerníkovej, Îabotovej, Gercenovej, Zá-poroÏskej a Raãianskej v Bratislave, alebo by-tov˘ komplex v Stupave, môÏe túto skutoãnosÈlen potvrdiÈ. V tomto trende chceme pokraão-vaÈ aj v budúcnosti. ZároveÀ v‰ak musím kon-‰tatovaÈ, Ïe táto filozofia spojená s vysokoukvalitou prác, ‰tandardom vybavenia bytov aprimeranou cenou, nám nedovolí dosahovaÈtaké zisky ako konkurencia, u ktorej tieto hod-noty nie sú prioritou.

SúãasÈou ponukového portfólia REDING-uje aj ponuka komplexného rie‰enia obnovyjestvujúcich bytov˘ch domov, vrátane ichzateplenia. Táto ãinnosÈ je v súãasnosti veºmipopulárna, ãoho dôsledkom je aj mnoÏstvoponúk stavebn˘ch firiem. âím sa va‰a ponu-ka pozitívne lí‰i od ostatn˘ch?

Podºa ‰tatistík je na Slovensku viac ako mi-lión bytov a viac ako 10 000 nebytov˘ch objek-tov s nevyhovujúcou tepelno-technickou bilan-ciou. Pritom priemerná slovenská domácnosÈspotrebuje aÏ 60% z celkového mnoÏstva spo-trebovanej energie na vykurovanie. Odstráneniet˘chto nedostatkov je na jednej strane veºkáv˘zva na zlep‰enie Ïivotného prostredia a úspo-ru prevádzkov˘ch nákladov a na druhej stranepríleÏitosÈou na zabezpeãenie dostatku prácepre stavebné spoloãnosti.

REDING, a. s., plánuje v tejto oblasti posky-tovaÈ svojim klientom komplexné sluÏby, tedaod vypracovania projektu, zabezpeãenia po-trebn˘ch povolení na stavbu, pomoci pri finan-covaní, cez vlastnú realizáciu, zabezpeãenie te-pelno-technického certifikátu aÏ po kolaudá-ciu stavby. Na tieto ãinnosti máme dostatokvy‰kolen˘ch pracovníkov a vlastníme v‰etkypotrebné certifikáty. Îiaº, musím kon‰tatovaÈ, Ïetáto oblasÈ, ktorá je veºmi citlivá na dobrú prí-pravu, v˘ber materiálov, dodrÏiavanie techno-logick˘ch postupov a zruãnosti realizátorov, jezo strany investorov veºakrát podceÀovaná a v˘-ber dodávateºa sa sústreìuje len na ponúknutúcenu. Tento prístup, nakoºko sa jedná o dlhodo-bú investíciu, by sa mohol v budúcnosti vypo-mstiÈ.

Na záver teda trochu „budúcnostná“ otázka:ako revitalizovaÈ, ozdraviÈ slovenské staveb-níctvo? Ako ho postaviÈ znova na nohy, ale-bo – aby sme boli ‰t˘loví – znova na pevné zá-klady?

Pokiaº sa t˘ka budúcnosti, ak pouÏijem otre-panú frázu: kríza urãite preãistí trh. Stavebné fir-my a developeri, pre ktoré tento druh podnika-nia nebude core business, teda hlavn˘ predmetpodnikania, asi nepreÏijú. Ceny nehnuteºností,materiálov a stavebn˘ch prác sa stabilizujú a po-nuka sa postupne vyrovná s dopytom. Îivotpôjde ìalej.

Veºkou v˘zvou pre najbliÏ‰ie obdobie a zá-roveÀ príleÏitosÈou ako postaviÈ stavebníctvoopäÈ na nohy ostáva efektívne vyuÏívanie fon-dov Európskej únie. PripraviÈ kvalitné projek-ty, zabezpeãiÈ ich transparentné zadávanie audrÏanie tejto agendy bez korupcie a klienteliz-mu bude tou najlep‰ou cestou, akou sa môÏe-me uberaÈ.


Ing. Ladislav Ver‰ovsk˘ s investorom projektu apartmánovPekná vyhliadka na Kolibe Dominikom Hrbat˘m

32

B R A T I S L A V A H L A V N É M E S T O S R

O vás je známe, Ïe sa snaÏíte v‰etky váÏ-nej‰ie situácie rie‰iÈ v spolupráci s ostatn˘-mi, ktor˘ch sa dan˘ problém dot˘ka. Pre-to sa p˘tam, o ãom ste rokovali a aké v˘-chodiská ste na‰li pre spoloãné rozhodnu-tia, ktor˘mi sa treba snaÏiÈ o zmierneniedôsledkov hospodárskej krízy samozrejme,v rámci va‰ich kompetencií?

Slovenské mestá realizujú v tomto rokumnoÏstvo racionalizaãn˘ch opatrení s cie-ºom vyrovnaÈ sa s dopadmi hospodárskej krí-zy. Za základn˘ princíp ná‰ho úsilia povaÏu-jeme zodpovedné nakladanie s vlastn˘m ma-jetkom a efektívne a transparentné pouÏíva-nie prostriedkov z na‰ich rozpoãtov. Na rea-lizáciu svojich samosprávnych úloh a na pô-sobenie ako ekonomicky stabilizujúceho pr-vku v na‰ich regiónoch sú v‰ak potrebné ajadekvátne zdroje. Na niekoºk˘ch stretnutiachs Úniou miest Slovenska, ZdruÏením K8; priokrúhlych stoloch s odborníkmi a pod. – kto-ré som osobne inicioval, sme ako systémovérie‰enie na zmiernenie v˘padkov príjmov aako nástroj zv˘‰enia zainteresovania samo-správ na tvorbe pracovn˘ch miest na svojomúzemí vyhodnotili napr. prerozdelenie 6,2 %z v˘nosu z dane z príjmu fyzick˘ch osôbpráve, obciam, mestám a VÚC – ten doterazostával súãasÈou ‰tátneho rozpoãtu. Rovnakonapríklad prostredníctvom dotácií zo ‰tátne-ho rozpoãtu v spolupráci so samosprávamiv˘razne podporovaÈ projekty, ktoré posilÀu-jú zamestnanosÈ a zlep‰ujú infra‰truktúru vmestách a obciach. Navrhovali sme napríkladzaviesÈ do praxe nov˘ miestny poplatok, kto-

r˘ umoÏní mestám a obciam získaÈ finanãnéprostriedky na zlep‰enie a dobudovanie inf-ra‰truktúry, ktorej potreba súvisí s novou in-vestiãnou v˘stavbou v katastrálnom územímesta, obce ãi novelizovaÈ zákon o miestnychdaniach. Takto by som vo vymenúvaní na-vrhovan˘ch moÏností mohol pokraãovaÈ e‰tedlho.

Nesporne zloÏitej‰ia situácia ovplyvnila ajpodnikanie na území Bratislavy a ìal‰ieplánované investície. Museli ste v˘razneprispôsobovaÈ predchádzajúce rozhodnu-tia?

Naopak – na magistrát mesta stále prichá-dza veºké mnoÏstvo Ïiadostí od investorov naìal‰iu investiãnú ãinnosÈ na území mesta.Tento záujem sa nezmenil a ani neustal. Nadruhej strane je pravdou, Ïe niektorí investo-ri vyãkávajú, ako sa vyvinie nasledujúce ob-dobie a podºa toho sa rozhodnú, kedy zaãnúinvestíciu realizovaÈ.

Hlavné mesto samozrejme muselo plo‰nepristúpiÈ k ‰etreniu a preto sme zniÏovali v˘-davky vo v‰etk˘ch mestsk˘ch organizáciáchi na pôde samotného mesta. Pristúpili sme ajk obmedzeniu niektor˘ch investícií. Robilisme v‰ak v‰etko preto, aby to Bratislavãanianemuseli v˘razne pociÈovaÈ na chode svojhomesta.

Ako sa pozeráte, pán primátor, dnes narozpoãet mesta, dajú s nahradiÈ straty spô-sobené práve globálnou krízou? âo bolonajviac postihnuté?

Hlavné mesto musí hospodáriÈ s t˘m, ão má– náhrady strát de facto neexitujú. Hlavnémesto, tak ako iné subjekty, mestá, ãi obce,si muselo pomôcÈ ‰etrením vo v˘davkovejãasti rozpoãtu, siahlo na rezervn˘ fond, mu-selo obmedziÈ najmä prevádzkové náklady.

Najpravdepodobnej‰ie vám pomáhajú priprekonávaní prekáÏok aj eurofondy, doakej miery ich vyuÏívate pre hlavné mes-to? Ako to ovplyvnilo v˘stavbu Bratislavy?

Pre Bratislavu, ktorá nemôÏe v˘razne ãer-paÈ prostriedky z eurofondov je dôleÏité stá-le zr˘chºovaÈ a zefektívniÈ ãerpanie ‰truktu-rálnych fondov, prehodnotiÈ ‰truktúru prioríta rozpoãtov v Národnom strategickom refe-renãnom rámci a príslu‰n˘ch operaãn˘chprogramoch, aby sa prispôsobili potrebámsúãasnej ekonomickej situácie poãas trvaniahospodárskej krízy. Hlavné mesto v‰ak v sú-ãasnosti pripravuje zásadn˘ dokument, Pro-gram hospodárskeho a sociálneho rozvoja/PHSR/ pre roky 2010 – 2020. Tento programnesúvisí len so Ïivotom v meste a jeho budúc-nosÈou, ale i moÏn˘m ãerpaním európskychpeÀazí, preto ho musíme pripraviÈ veºmi zod-povedne. Dnes sme v procese jeho verejné-ho prerokovania. Do komunikácie o PHSR sazapája ‰iroká verejnosÈ Bratislavy, ãomu saveºmi te‰ím.

Viete povedaÈ ako je Bratislava zadlÏená kdne‰nému dÀu a aké sú v˘chodiská?

Celková úverová zadlÏenosÈ Hlavnéhomesta SR Bratislavy v súãasnosti je vo v˘‰kecca 131 000 000,- eur, predstavujú ju dva úve-ry od Dexia banky Slovensko, a. s. Trebav‰ak jedn˘m dychom povedaÈ, Ïe Bratislavaãerpala úvery v ostatn˘ch rokoch veºmi zod-povedne, preto dnes je v pozícii subjektu,ktor˘ aj napriek hospodárskej kríze, má za-bezpeãené finanãné zdroje na rozvojové ainvestiãné projekty. Z tohto pohºadu teda nieje v˘‰ka úveru rozhodujúca.

Do ak˘ch v˘znamn˘ch stavieb, ktoré bymali ovplyvniÈ Ïivot hlavného mesta, sainvestovalo?

V tomto roku sme zrealizovali najväã‰iu in-vestíciu do hlavn˘ch cestn˘ch Èahov za ostat-n˘ch 20 rokov: Obnovili sme povrchy komu-nikácií, na PraÏskej, ·ancovej, Mickiewiczo-vej, M˘tnej, RuÏinovskej, PraÏskej; zrekon-‰truovali sme cestné Èahy na Kramároch.Okrem toho mesto v˘razne investovalo doopráv chodníkov, zastávok ãi dopravného zna-ãenia na svojom území. Roz‰írili sme cyklo-trasy v meste; investovali sme aj do drobnos-

VáÏnosÈ situácie priná‰a aj nové rie‰enia

Hospodárska kríza pravdaÏe neobi‰la ani Bratislavu, aj keì hlavné mesto si stále udrÏuje renoménajproduktívnej‰ej oblasti, kde sa schádzajú obyvatelia, ktorí hºadajú pomoc a pracovné príleÏitosti takmer

z celého Slovenska. Pri rie‰ení situácií pomáha aj primátor hlavného mesta SR Bratislavy Andrej ëURKOVSK¯,ktor˘ zaujal stanovisko k súãasnej situácii aj v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

33

tí – ale pre najmen‰ích Bratislavãanov dôleÏi-t˘ch – napríklad ‰mykºavky na kúpalisku Ros-niãka, ktorá ich pote‰ila najmä poãas letn˘chprázdnin. V spolupráci s Mâ Bratislava-Dú-bravka sme prostredníctvom Generálneho in-vestora Bratislavy zaãali v˘stavbu nov˘ch ná-jomn˘ch bytov v lokalite Pri kríÏi. Okremtoho sme nakúpili mnoÏstvo nov˘ch autobu-sov – v rámci jednej z priorít mesta – obnovyvozového parku MHD. Ten sme v tomto rokuintenzívne obnovili aj pre Mestskú políciu. Vtomto roku sme zaãali veºkú rekon‰trukciuZimného ‰tadióna, ktor˘ bude Slovensko re-prezentovaÈ v roku 2011 na MS v ºadovom ho-keji. Okrem toho mesto v˘razne investovalodo obnovy kultúrnych pamiatok a pri tejtopríleÏitosti by som rád spomenul, Ïe aj doroz‰írenia zelene v Bratislave – len v novemb-ri pribudlo viac ako 550 nov˘ch stromov, aleaj kríkov a mestskej zelene. Mesto sa stálemení a som tomu úprimne rád.

Ako sú na tom s v˘stavbou jednotlivémestské ãasti Bratislavy? Napríklad v Ja-rovciach by mali byÈ dokonãené domy vseptembri v roku 2011, nezmenil sa plántermínov?

KaÏdá mestská ãasÈ má svoje rozvojové pri-ority, rovnako ako hlavné mesto. Väã‰ina in-vestícií do domov, bytov, ãi in˘ch stavieb súprivátne investície. Úlohou hlavného mesta jev tomto prípade poskytovaÈ súãinnosÈ pri po-sudzovaní projektov, ãi vydávaní záväzn˘ch

stanovísk .InvestovaÈ do stavieb súkromn˘chspoloãností mesto ani mestská ãasÈ nemôÏe ateda ich ani nemôÏe nejako ovplyvniÈ. Samo-zrejme v prípade, ak sú tieto projekty v súla-de s územn˘m plánom hlavného mesta. V -stavba bytov v Jarovciach, na ktorú sa p˘ta-te je práve takouto privátnou investíciou.

Aká je situácia v architektonick˘ch projek-toch? Nie sú pozastavené aj v˘znamnej‰ieprojekty v dôsledku hospodárskej krízy?

Ako som uÏ povedal, záujem o investíciev hlavnom meste pretrváva; pracovníci ma-gistrátu majú na stole stále mnoÏstvá Ïiados-tí o záväzné stanovisko. PravdaÏe – niektoríinvestori vyãkávajú – za v‰etk˘ch spome-niem investora, ktor˘ chce investovaÈ na Vy-drici ale je samozrejme viac tak˘ch. V raznej-‰ie to v‰ak mesto v tomto roku nepocítilo.

âo sa plánuje v na‰om hlavnom meste zre-kon‰truovaÈ a aká je situácia v oblasti re-kon‰trukcie pamiatok?

V minulom roku hlavné mesto odovzdaloBratislavãanom Apponyiho palác, nedávnosme pozitívne zasiahli do fungovania Mirba-chovho paláca, kde sídli GMB – zrenovova-ním jeho podkrovia sa vytvorili ìal‰ie veºmipríjemné priestory na rôzne podujatia pre od-bornú, ale i laickú verejnosÈ. V tomto rokusme Bratislavãanom odovzdali aj zrekon-‰truovan˘ vojensk˘ cintorín v PetrÏalke, za-ãala sa vyuÏívaÈ nádherne zrekon‰truovaná

budova na Rudnayovom námestí, ktorá je vbezprostrednom dotyku s Dómom sv. Marti-na, ãi vynovené Mestské divadlo P. O. H.Re‰taurujeme niektoré sochy (Janko Kráº,sv. Michal Archanjel na Michalskom moste,sochy na Mestskom divadle P. O. H., sochaOºgy Trebitschovej a pod.). Momentálne re-kon‰truujeme Starú radnicu, ktorá by mohlabyÈ pre Bratislavãanov k dispozícii v budú-com roku. Prostredníctvom mestskej organi-zácie Paming opravujeme aj kostol Klarisky,Mestskú kniÏnicu a vykonávame aj sanaãnépráce na hrade Devín.

Skúsme sa pozrieÈ na nezamestnanosÈ.Vìaka ãomu existujú priaznivé ‰tatistiky,ktoré hovoria o najniÏ‰ej nezamestnanos-ti práve na území Bratislavy a Bratislav-ského kraja?

Na na‰om území sa vytvárajú podmienkypre ekonomick˘ rozvoj regiónov. Sme jedn˘mz najväã‰ích zamestnávateºov a prostredníc-tvom investícií a sluÏieb poskytujeme priestorpre vznik alebo udrÏanie mnoÏstva ìal‰íchpracovn˘ch miest. Hlavné mesto podporujea chce podporovaÈ projekty – ako bola naprík-lad nedávna obrovská investícia do opravyhlavn˘ch Èahov mesta – ktoré podporia zames-tnanosÈ nielen v Bratislave, ale i celom regió-ne. Zatiaº sa nám to darí a my v nastúpenomtrende chceme a budeme pokraãovaÈ e‰te in-tenzívnej‰ie.

B R A T I S L A V A H L A V N É M E S T O S R

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

34

Ako hodnotíte rok 2009 na Slovensku v‰eo-becne a v dopravnom stavebníctve zvlá‰È?

V stavebníctve na Slovensku v roku 2009pokraãoval prepad. Obava súkromn˘ch inves-torov o efektívnosÈ nov˘ch projektov a naj-mä nedostatok finanãn˘ch zdrojov pozasta-vili rast tohto dôleÏitého segmentu pre rozvojnárodného hospodárstva. Veºkí zahraniãníinvestori a veºké finanãné skupiny pokraão-vali, resp. zaãínali svoje investície len spora-dicky a veºmi pomaly. Rozhodujúcimi sa takstali európske fondy, projekty PPP na v˘-stavbu diaºnice D1 a r˘chlostnej komuniká-cie R1 a okrajovo aj niektoré ‰tátne stimulypre udrÏanie chodu stavebníctva.

Toto obdobie krízy okrem iného podpori-lo, Ïiaº, aj podmienky pre globalizáciu. Veº-ké, väã‰inou zahraniãné spoloãnosti „poÏie-rajú“ na‰e malé a stredné firmy, napriek tomu,Ïe tieto sú kvalitné, flexibilné, Ïivotaschop-né a pre trh veºmi dôleÏité. Je to trend a ÈaÏ-ko sa dá proti nemu brániÈ. Ekonomika a fi-nancie sú rozhodujúce.

Ako to v roku 2009 vyzeralo vo va‰ej pod-nikateºskej oblasti?

Väã‰iny slovensk˘ch projektov˘ch, inÏi-nierskych a konzultaãn˘ch spoloãností saglobálna kríza zatiaº nejako mimoriadne ne-dotkla. Oãakávané hospodárske v˘sledky vtomto roku budú porovnateºné s v˘sledkamiv predchádzajúcich rokoch, vo v‰eobecnos-ti sa drÏí zamestnanosÈ, dokonca sa zazname-náva aj jej ãiastoãn˘ rast. Je to najmä vìaka

pokraãujúcej príprave a realizácie staviebcestnej dopravnej infra‰truktúry, a to osobit-ne zásluhou projektov PPP na diaºniciach a r˘-chlostn˘ch komunikáciách, ale i vìaka viace-r˘m stavbám na cestách I. triedy.

A v oblasti Ïelezniãnej infra‰truktúry?Îiaº, projekty a realizácia modernizácie

Ïelezniãn˘ch koridorov na Slovensku za po-sledné roky stratili potrebnú dynamiku a uÏvôbec ich nie je moÏné porovnávaÈ so stav-bami v cestnej infra‰truktúre. ·tátny rozpo-ãet je uÏ dlhodobo maco‰sk˘ voãi Ïelezniã-nej dopravnej infra‰truktúre, na rozdiel od si-tuácie vo vyspel˘ch ‰tátoch EÚ.

UÏ v roku 1994, teda pred vy‰e 15 rokmi,sa zaãalo na slovensk˘ch Ïelezniciach s prí-pravou modernizácie medzinárodn˘ch Ïelez-niãn˘ch koridorov. Hlavné a dnes preferova-né sú koridor V.a – v dæÏke 545 km, koridorIV – v dæÏke 203 km a koridor VI – v dæÏke51 km, ão predstavuje spolu 799 km. K dne‰-nému dÀu je dokonãen˘ch a od nového rokubude aj prevádzkovan˘ch na plánovanú r˘ch-losÈ 160 km/hod. iba necel˘ch 100 km uce-lenej trate od Ïelezniãnej stanice BratislavaRaãa po Nové Mesto nad Váhom! Teda len asi12,5 % z celkovej dæÏky siete medzinárod-n˘ch koridorov na Slovensku, zahrnut˘ch doEurópskej siete TEN-T. Je to Ïalostne málo,najmä v porovnaní so Ïeleznicami susedn˘ch‰tátov.

Projektové, inÏinierske a konzultaãné fir-my ‰pecializované na Ïelezniãnú infra‰truk-túru preto predpokladajú v roku 2010 poklestrÏieb a v˘konov. Bez opätovného na‰tarto-vania, resp. aktívneho pokraãovania v prípra-ve projektov modernizácie koridorov môÏumaÈ v budúcich rokoch váÏne problémy.

Îelezniãná doprava je va‰ou silnou strán-kou. Ako sa dívate na súãasn˘ stav u násna Slovensku tejto v‰eobecne v Európeuznávanej a podporovanej dopravy?

Pokiaº má ‰tát záujem byÈ okrem svojej pri-rodzenej úlohy správcu Ïelezniãnej doprav-nej infra‰truktúry aj serióznym prepravcomna Ïeleznici vo verejnej osobnej doprave a zá-roveÀ aj v nákladnej doprave, svoju stratégiumusí oproti minul˘m rokom, lep‰ie poveda-né desaÈroãiam, v˘razne zmeniÈ! Stratégiarozvoja Ïelezniãnej dopravy na Slovenskuby mala preto podºa môjho názoru v najbliÏ-‰ích rokoch sledovaÈ nové trendy, a to :

• âo najskôr zaviesÈ v grafikone dopravyjednoznaãnú a podºa moÏností nemennú apravidelnú – intervalovú osobnú dopravutak, aby sa stala pre verejnosÈ ão najviacspoºahlivou, a t˘m aj zaujímavou. Nepri-pustiÈ dosiahnutie tohto cieºa pomal˘mi aãiastoãn˘mi úpravami grafikonu z roka narok, ako sa to deje teraz.

• ·tát ìalej musí zo svojho rozpoãtu a s po-mocou fondov EÚ vloÏiÈ ão najväã‰ie in-vestície do nov˘ch modern˘ch súprav preosobnú dopravu, aby sa stala pohodlnou apríjemnou pre cestujúcich.

• Pre dosiahnutie skutoãnej atraktívnosti Ïe-lezniãnej osobnej dopravy pre verejnosÈmusí súbeÏne zaãaÈ mohutná revitalizáciaÏelezniãn˘ch staníc a zastávok (moderné akvalitné sociálne vybavenie, jednotn˘ akomfortn˘ informaãn˘ a orientaãn˘ systém,kamerové bezpeãnostné systémy, parko-vacie plochy pre osobné autá a bicykle,podºa individuálnych miestnych podmie-nok komerãné vybavenie a pod.) a kon-cepãne ich rie‰iÈ uÏ ako terminály integro-vanej verejnej osobnej dopravy.

• K dosiahnutiu tejto stratégie vedie e‰te jed-na dôleÏitá cesta: zabezpeãiÈ integráciu ve-rejnej osobnej dopravy v regiónoch, najmäv Bratislavskom a Ko‰ickom. RazantneukonãiÈ hranie sa na vlastn˘ch piesoãkocha s plnou zodpovednosÈou sledovaÈ záujmyverejnosti a ekonomiku. Je potrebné z kon-cepãn˘ch rie‰ení a krokov vylúãiÈ subjek-tívny záujem vyvolen˘ch subjektov alebosamoºúbosÈ jedincov.

• Samostatnou kapitolou z medzinárodnéhohºadiska pre strategick˘ rozvoj Ïelezniãnejdopravy je samozrejme uÏ prebiehajúcamodernizácia medzinárodn˘ch koridoro-v˘ch tratí, financovan˘ch zo ‰trukturál-nych fondov EÚ, s kofinancovaním zo ‰tát-neho rozpoãtu. Tá musí nabraÈ ìaleko väã-‰iu dynamiku ako doteraz, pretoÏe po skon-ãení plánovacieho obdobia 2007 – 2013môÏe byÈ jej financovanie nepríjemne veº-kou záÈaÏou pre ‰tátny rozpoãet. A katas-trofou, ktorú e‰te nikto zatiaº nepripú‰Èa, jemoÏnosÈ, Ïe Ïelezniãná nákladná dopravanás obíde cez susedné ‰táty.

• Pokiaº bude pretrvávaÈ tendencia prevá-dzkovaÈ ‰tátom aj nákladnú dopravu, mu-sia byÈ primerane vloÏené veºké investícieaj do modernizácie vozÀového parku ‰tát-neho prepravcu Îelezniãnej spoloãnosti

Nové trendy do rozvojaÏelezniãnej dopravy na Slovensku!

Projektová, inÏinierska a konzultaãná spoloãnosÈ REMING Consult má za sebou uÏ 12 úspe‰n˘ch rokov.V uplynul˘ch rokoch firma uspela vo viacer˘ch verejn˘ch súÈaÏiach, najmä v súÈaÏiach vypísan˘ch

Îeleznicami SR, a tak sa stala oblasÈ Ïelezniãnej dopravnej infra‰truktúry jej dominantnou. Dnes je REMING Consult, a. s., generálnym projektantom na takmer 240 km z celkovej dæÏky

545 km eurokoridoru V.a, ktor˘ na území Slovenska vedie od Bratislavy cez Îilinu a Ko‰ice do âiernej nad Tisou. âasopis Parlamentn˘ kuriér oslovil

generálneho riaditeºa spoloãnosti Ing. Slavomíra PODMANICKÉHO.

35

CARGO Slovakia, a. s. Medzi odbornouverejnosÈou v‰ak v‰eobecne prevláda názor,Ïe nákladného prepravcu, ktor˘ naviactrvalo vytvára stratu a v budúcnosti sa nedáneoãakávaÈ Ïiaden pozitívny zvrat, by samal ‰tát zbaviÈ. âím skôr, t˘m lep‰ie.

A keì sa tak nestane?V tom prípade ‰tát musí maÈ snahu zv˘‰iÈ

atraktívnosÈ aj nákladnej dopravy a rie‰iÈ mo-dernizáciu jej zariadení, ak˘mi sú nielen ad-ministratívne priestory pre ‰pediãné firmy aprepravcov, ale predov‰etk˘m prekládkovéterminály, rampy a pod. V stratégii rozvoja Ïe-lezniãnej nákladnej dopravy nadobúda na dô-leÏitosti tzv. intermodálna doprava, ktorá v po-sledn˘ch rokoch napriek kríze ako jediná za-znamenáva rast. Treba jej venovaÈ zv˘‰enúpozornosÈ.

Na Slovensku v poslednom ãase zabúdamena vedºaj‰ie trate a regionálne trate, ktorév‰ak sú rovnako ako koridorové trate súãas-Èou schémy prepravy po Ïeleznici v rámciDopravnej politiky ‰tátu. Preto ich moderni-záciu a elektrifikáciu je potrebné zaradiÈ dodlhodobého plánu stratégie rozvoja Ïeleznícna Slovensku.

Na záver treba uviesÈ, Ïe jedn˘m z rozho-dujúcich faktorov, ktor˘ v˘razne blokuje rastpodielu Ïelezniãnej nákladnej dopravy nacelkovej nákladnej doprave v ‰táte, je ceno-vá politika. Napriek dlhoroãnej a neutíchajú-cej kritike sú ceny za jeden vlakokilometer naSlovensku naìalej jedn˘mi z najvy‰‰ích vEurópe. Preto ‰tát musí prijaÈ opatrenie, abysa cena za prepravu po slovensk˘ch Ïelezni-ciach zrovnal s poplatkami minimálne v su-sedn˘ch ‰tátoch.

Väã‰ina ãitateºov po tomto v‰etkom, ão stepovedali bude okamÏite namietaÈ, Ïe tak˘-to trend v stratégii rozvoja Ïelezniãnej do-pravy si vyÏaduje enormné, aÏ nereálne fi-nanãné zdroje zo ‰tátneho rozpoãtu a zfondov EÚ…

Ale poloÏme si otázku, preão je to tak?Ako to, Ïe Ïeleznica je v takom zlom stave a

je stále popolu‰kou? Îe Ïeleznica okrem 100km modernizovanej trate z Bratislavy-Raãedo Nového Mesta nad Váhom je v Ïalostnomstave, vrátane jej sestersk˘ch prepravn˘chorganizácií, Ïe diaºnica e‰te stále nie je dobu-dovaná z Bratislavy do Ko‰íc, Ïe hlavné mes-to stále nemá jasno v koncepcii nosného sys-tému a v integrácii, nehovoriac o zlom stavev ‰kolstve, v zdravotníctve a pod. Do ktoré-ho rezortu i‰li teda peniaze, a ak i‰li, boli tokoncepãné, alebo len operatívne a lobistickézásahy?

·tát má vo svojich zámeroch budovaÈ ‰iro-korozchodnú traÈ. Ak˘ je vá‰ názor na ta-kúto nároãnú investíciu?

Z dlhodobého pohºadu sa zdá byÈ my‰lien-ka dobrá. Av‰ak je dobrá len dovtedy, pokiaºsa dá objektívne garantovaÈ proklamovan˘nárast toku tovaru z Ruska a z Ázie. PretoÏednes sú kapacity na‰ich prekládkov˘ch stanícna ukrajinsko – slovenskej hranici dostatoã-né. VyuÏívané sú ani nie na 25%, ão pri sú-ãasnom negatívnom v˘voji objemu prepravybude staãiÈ na dlhé roky, moÏno i desaÈroãia.

Na tento zámer budovaÈ ‰irokorozchodnútraÈ sa v‰ak treba pozrieÈ aj z iného uhla po-hºadu. Je múdre uÏ dnes analyzovaÈ situáciu,moÏné prognózy, predvídaÈ potreby na párdesaÈroãí dopredu a vãas byÈ pripravení. Pre-to bude dobré bez stresu, negatívnych tlakovurobiÈ serióznu a precíznu ‰túdiu. Tá by malapovedaÈ, ãi v tejto iniciatíve má zmysel pokra-ãovaÈ alebo nie. Ak áno, tak príprava takejtoinvestície môÏe zaãaÈ. PretoÏe jej príprava arealizácia bude trvaÈ urãite viac ako 20 rokov.

A na záver: ako sa dívate na rie‰enie dopra-vy v hlavnom meste SR Bratislave?

Na území Bratislavy nie je dodnes jasn˘a úprimn˘ konsenzus medzi Magistrátommesta, Bratislavsk˘m samosprávnym kra-jom, vládou SR (v zastúpení Ministerstvadopravy, pô‰t a telekomunikácií SR), Îelez-nicami Slovenskej republiky a prepravcamioperujúcimi v Bratislave a jej regióne, o rie-‰ení integrácie verejnej osobnej dopravy a o

koneãnej koncepcii nosného systému. Re-trospektívne je moÏné tento stav charakteri-zovaÈ, ako v˘sledok viacer˘ch príãin. Podºamôjho názoru základnou príãinou je neocho-ty dohodnúÈ sa. V novodobej histórii po roku1989 si nepamätám, ãi do‰lo niekedy k seri-óznym, cieºavedom˘m, sústreden˘m a po-kraãujúcim rokovaniam medzi ‰tatutármimesta a ‰tátom, resp. medzi organizáciaminimi riaden˘mi a od roku 2002 uÏ aj s pred-staviteºmi VÚC, ak vynecháme akt podpísa-nia Memoranda z roku 2007, ktorého naplne-nie je na „veºmi tenkom ºade“.

ëal‰ou príãinou je podºa mÀa rozdielna fi-lozofia zástupcov mesta, ktorá má logickytro‰ku rozdielne ciele v stratégii rozvoja mes-ta (urbanizácia, architektúra, centrá sluÏieb,kultúry, b˘vania a pod.), oproti filozofii zá-stupcov ‰tátnej sféry, kde prevládajú skôrmakroekonomické, regionálne a celo‰tátnezáujmy a ciele.

Nedá mi nespomenúÈ lobizmus. V obochprípadoch (rozumej komunálna vers. ‰tátnasféra) majú zásadn˘ vplyv veºké firmy, finanã-né skupiny a ich lobisti, ãi uÏ v parlamente,alebo v mestskom zastupiteºstve, ktorí obha-jujú ekonomické záujmy „t˘ch svojich“. V ce-lo‰tátnej mierke sa tieto subjektívne a vo väã-‰ine prípadoch z pohºadu celospoloãenskéhov˘znamu negatívne záujmy neodzrkadlia aÏtak negatívne na v˘sledkoch a najmä na kon-cepcii, ako v rozsahu mesta.

Rie‰ením je dohoda o spoloãnej koncepciina báze pozitívnej diskusie, proste ochotauzavrieÈ konsenzus medzi v‰etk˘mi zaintere-sovan˘mi, a to bezpodmieneãne a jedine vprospech mesta, ‰tátu, obãanov. Takéto rie‰e-nie zároveÀ vytvorí e‰te lep‰ie podmienky prena‰u podnikateºskú sféru, moÏno s rovno-cenn˘mi ekonomick˘mi v˘sledkami ako pridoteraj‰ej nekoncepãnej, operatívnej a nieke-dy aÏ korupãnej ‰truktúre rozvoja hospodár-stva v Bratislave a na Slovensku. Veºké imalé spoloãnosti, finanãné skupiny budú maÈnavy‰e okrem ekonomick˘ch v˘sledkov ajdobr˘ pocit, ktor˘ si myslím má pri dne‰nejschéme veºmi málo firiem...

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

S L O V E N S K Á A R C H I T E K T Ú R A

36

NEDÁVNA MINULOSËÎilina sa najmä poãas rokov 1998 – 2006

stala veºmi ‰pecifick˘m a ne‰tandardn˘mmestom v mnoh˘ch oblastiach vrátane archi-tektúry, urbanizmu a územného plánovania.Problémom nebol ani tak prudk˘ stavebn˘rozvoj, ako absentujúci vyváÏen˘ a zodpoved-n˘ prístup ku koncepãnému rozvoju mesta vzmysle platn˘ch územno-plánovacích doku-mentácií.

V tom ãase bolo vydan˘ch mnoÏstvo pre-vaÏne vysoko úãelov˘ch a neprofesionálnychrozhodnutí o realizácii nov˘ch stavieb, ktorénebrali ohºad na re‰pektovanie elementár-nych urbanisticko-architektonick˘ch pravi-diel, ba niekedy ani zákona a príslu‰n˘chtechnick˘ch noriem. Pre isté skupiny to bolekonomicky a krátkodobo efektívny Èah, Ïiaº,s veºmi negatívnym dlhodob˘m dopadom adegradáciou hodnoty územia v ktorom bolirealizované.

Mesto Îilina v rozsahu asi omnoho väã‰omako ostatné slovenské mestá má z tohto ob-dobia veºmi zlú skúsenosÈ s developmentom.Práve Îilina vo vypuklej miere doplatila nanedostatky súãasnej platnej legislatívy, ktorá,aj keì moÏno s dobr˘m úmyslom univerzál-nosti, necháva veºk˘ priestor moÏnostiam„slovenskej“ korupcie novodob˘ch samo-správ. To, samozrejme, spôsobilo totálne roz-vrátenie zákonného stavu. A tak vzniklo mno-ho veºk˘ch realizácií obchádzajúcich územ-n˘ plán mesta a zákon – predov‰etk˘m novénákupné strediská a obytné súbory na mies-tach, kde boli a naìalej mali byÈ námestia, par-ky alebo ‰portoviská. Nieão sa zachrániÈ dá,s nieãím sa bude musieÈ spoloãnosÈ vysporia-daÈ. Stavebn˘ boom z minul˘ch rokov prinie-sol do Îiliny aj v˘stavbu v˘‰kov˘ch budov,na ktoré mesto nebolo pripravené. Napriektomu, Ïe dve vy‰‰ie stavby sú tesne pred do-konãením, v˘stavba prípadn˘ch ìal‰ích jedosÈ diskutabilná. Stavby tohto druhu sú eko-nomicky nároãné, ale predov‰etk˘m územneproblematické z titulu ìal‰ieho trvalo udrÏa-teºného rozvoja mesta. Îilina má dnes 85 ti-síc obyvateºov, ão v rámci Európy nie je niãviac, ani niã menej ako ‰tandardné mesto naregionálnej úrovni, kde spravidla najvy‰‰oubudovou b˘va kostol.

SÚâASNOSËPlatn˘ Územn˘ plán sídelného útvaru (ìa-

lej ÚPN-SÚ) Îilina bol schválen˘ uznesenímVlády SSR ã. 352/78 z 29. 11. 1978 a násled-ne dopracovan˘ v júni 1980. V roku 1994 bol

ÚPN-SÚ prehodnoten˘ a jeho záväzné ãastiboli schválené uznesením Mestského zastu-piteºstva v Îiline a vyhlásené V‰eobecne zá-väzn˘m nariadením mesta. V rokoch 1993 –2009 bolo potom spracovan˘ch celkovo ‰esÈzmien ÚPN-SÚ Îilina. Okrem stále platného„historického“ ÚPN-SÚ z roku 1980 bol roz-pracovan˘ nov˘ „Územn˘ plán mesta Îilina“.Koncept bol spracovan˘ a prerokovan˘ vroku 2000 a odvtedy prebiehali práce na vy-pracovaní samotného návrhu, ktor˘ v‰ak prav-depodobne nebola vôºa zo strany b˘valého ve-denia mesta dokonãiÈ.

Vìaka posledn˘m komunálnym voºbám,ktoré priniesli Îiline zásadné zmeny, sa mno-hé veci vrátili do normálnych koºají a jednouz nich bolo aj návrat ku koncepãnému rozvo-ju mesta. Ihneì v roku 2007 boli vypracova-né a odovzdané tri dôleÏité územno-plánova-cie dokumenty: Dopravno-inÏinierske podkla-dy, Návrh koncepcie zelene Mesta Îilina,Koncepcia rozvoja mesta Îilina v oblasti te-pelnej energetiky. ëalej bol vypracovan˘ Pro-jekt cyklistick˘ch komunikácií, Projekt roz-‰írenia statickej dopravy, Projekt debarierizá-cie mesta Îilina a Územná prognóza strate-gického rozvoja mesta Îilina. V marci 2007bol obnoven˘ Útvar hlavného architekta, vrámci organizaãnej ‰truktúry mestského úra-du s názvom Odbor hlavného architekta(OHA). Pre mestá veºkosti Îiliny je tak˘to od-born˘ útvar absolútne nepostrádateºn˘ a malby byÈ povinn˘ zo zákona. Îiaº, slovenská le-gislatíva do dne‰ného dÀa nena‰la preÀ mies-to v Ïiadnom z príslu‰n˘ch zákonov. Otázkapolohy tohto odborného útvaru v ‰truktúre sa-mosprávy mesta tak, aby si zachoval svoju ne-závislosÈ, je v rámci odbornej verejnosti veº-

Îilina – perla na Váhu...

Mesto s rozlohou 80,03 km2 leÏí v údolí rieky Váh v Îilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysucaa Rajãianka. V plÀ kotliny tvoria treÈohorné sedimenty – zlepence s vloÏkami mäkk˘ch pieskovcov karpatského

paleogénu. PozdæÏ Váhu a Rajãianky sa tiahnu pomerne ‰iroké porieãne nivy, po stranách s pleistocénnymi‰trkov˘mi terasami. Îilinská kotlina sa nachádza medzi pohoriami Malá Fatra, StráÏovské vrchy,

Súºovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Nadmorská v˘‰ka: 333 m n. m. (Námestie Andreja Hlinku).Priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje + 18 °C, v januári – 4 °C. Roãn˘ priemer zráÏok je 650 aÏ 700 mm.

Snehová pokr˘vka je 60 aÏ 80 dní v roku. Mesto je rozdelené na 20 mestsk˘ch ãastí a 45 sãítacích obvodov, ktoré z hºadiska ich veºkosti predstavujú aj optimálne ãlenenie na urbanistické okrsky.

Ing. arch. Martin PAVELEK, autorizovan˘ architekt Slovenskej komory architektov (SKA)

a hlavn˘ architekt mesta Îilina (od marca 2007) DrÏiteº ocenení:

– nominácie SKA na „European Union Prize forContemporary Architecture Mies van der Rohe Award 2005“

– ceny SKA za architektúru „CE.ZA.AR 2004“,– hlavnej ceny titulu „Stavba roka 2003“

v rovnomennej verejnej celo‰tátnej súÈaÏi,– nominácie na „Cenu Du‰ana Jurkoviãa 2002“,

– ceny zdruÏenia ABF Slovakia „Za tvoriv˘ prínos v centrálnej mestskej zóne“

v celo‰tátnej súÈaÏi „Stavba roka 1999“,– ‰peciálnej ceny v medzinárodnej súÈaÏi EAAE

„Quest for urban design“ v Eindhovene v roku 1992.

Radniãná ulica, foto: Jozef Feiler

Budova Dexia banka Slovensko, foto: Jozef Feiler

37

mi diskutovaná. Na túto otázku asi neexistu-je jednoznaãná odpoveì, ale na základe prá-ve Ïilinsk˘ch skúseností je moÏné kon‰tato-vaÈ, Ïe v prvom rade v‰etko záleÏí na ºuìocha aÏ potom na systéme. Dobrá koordinácia ur-banistického a architektonického rozvojamesta závisí od kvality ºudí vo vedení mes-ta a odborného útvaru a od ich vzájomnej ko-munikácie. ªudsk˘ faktor tu musí predstavo-vaÈ kvalitu v dvoch úrovniach – prvou je ro-vina v˘luãne odborná a odzrkadºuje predo-v‰etk˘m mieru vzdelanosti zodpovedn˘chosôb. Druhou je rovina skôr morálna, ktoráodzrkadºuje mieru zodpovednosti verejnéhoãiniteºa voãi spoloãnosti.

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIEZákladn˘m nástrojom „práce s mestom“ je

územné plánovanie najmä v chápaní perma-nentného v˘konu t.j. realizácie celého kom-plexu územno-plánovacích ãinností. Rozvojmesta musí byÈ riaden˘, kontinuálny a vÏdyv˘hodn˘ pre jeho obyvateºov. Dne‰né územ-né plánovanie musí byÈ r˘chlej‰ie a predví-davej‰ie, musí pripraviÈ flexibilnej‰ie pod-mienky na potenciálne vyuÏitie územia. ëa-leko väã‰í dôraz musí byÈ kladen˘ na kvalit-né a v˘hºadovo optimálne dopravné a komu-nikaãné rie‰enie. TaktieÏ navrhované územ-né rezervy musia byÈ pripravené zvládnuÈomnoho väã‰ie investiãné zámery ako kedy-si s dôrazom na hodnoty a princípy trvaloudrÏateºného rozvoja a ochrany Ïivotného aobytného prostredia.

Nov˘ územn˘ plán Îiliny, ktor˘ bude do-konãen˘ v apríli 2010, jednoznaãne pomenu-je a vymedzí v‰etky funkãné zóny, aby bolood zaãiatku jasné, ão sa kde môÏe, resp. ne-môÏe stavaÈ.

Územná prognóza, ktorá pracuje s ãasov˘mhorizontom 30 aÏ 50 rokov, je jednou z územ-no-plánovacích metód, ktorá je na Slovenskuveºmi málo vyuÏívaná. Práve jej ãasov˘ ho-rizont v‰ak zabezpeãuje dostatoãn˘ odstup oddynamicky sa meniacej situácie v územnomrozvoji súãasnosti. Vytvára priestor pre ana-l˘zu a pochopenie prebiehajúcich procesov vúzemí, rozvojov˘ch trendov, a zároveÀ vytvá-ra priestor na vyhodnocovanie a projekciumoÏn˘ch budúcností. Len s dostatoãn˘m od-stupom je moÏné vyhnúÈ sa ur˘chlen˘m rie-‰eniam situácií, ktor˘m trpia mnohé v súãas-nosti schvaºované územné plány a najmä ichzmeny a doplnky. Cieºom územnej prognó-zy strategického rozvoja je získaÈ pre MestoÎilina predov‰etk˘m odpoveì na zásadnúotázku ako zabezpeãiÈ udrÏateºn˘ rozvoj. Prá-ve územnou prognózou je moÏné pokryÈ ‰ir-‰ie rozvojové tendencie a trendy od Eurore-giónu cez región a aglomeráciu k vlastnémumestu, s pokrytím rôznych ãasov˘ch rovín.StanoviÈ hraniãné polohy vyuÏitia územia,samotnej veºkosti mesta ako prijateºného, s„priateºsk˘m“ a podnetn˘m prostredím presvojich obyvateºov v záujme zabezpeãeniakvality Ïivota a vyváÏenosti vo v‰etk˘chzloÏkách prostredia.

DOPRAVA AKO ZÁKLADN¯ LIMITROZVOJA ÚZEMIA

Mesto Îilina je dôleÏitou kriÏovatkou Ïe-lezniãnej a diaºniãnej siete. Cez mesto prechá-dzajú hlavné európske trasy E50 Západ –V chod a E75 Sever – Juh. Z hºadiska doprav-

ného v˘znamu pre mesto Îilina a okolie je v˘-znamné medzinárodné Letisko Îilina – Dol-n˘ Hriãov. SlúÏi pre región severozápadnéhoSlovenska s pribliÏne 1,2 mil. obyvateºov.

BudúcnosÈ regiónu aj mesta je podmiene-né realizáciou a dobudovaním zodpovedajú-cej dopravnej infra‰truktúry. Mesto Îilinaopakovane apeluje na komplexné rie‰enie Ïi-linského dopravného uzla s prioritou rie‰eniadiaºnice D1 v úseku Hriãovské Podhradie –diaºniãná kriÏovatka Lietavská Lúãka – tunelVi‰Àové – Dubná skala, spolu s juÏn˘m diaº-niãn˘m privádzaãom a IV. okruÏnou komu-nikáciou (prepojením diaºniãného privádza-ãa c cestou I/18, ktorou by sa vyrie‰ilo aj pre-vedenie dopravy pri odstávkach tunela Vi‰-Àové). Odkladanie v˘stavby a neustále zme-ny harmonogramov sa v˘razne podieºajú naneustále sa zhor‰ujúcej dopravnej situácii vmeste, kde základn˘ komunikaãn˘ systémmesta plní zároveÀ funkciu nadradeného sys-tému! Momentálne prevláda parciálny prístupk rie‰eniu dopravy okolo a cez Îilinu. KaÏ-d˘ „kompetentn˘ orgán“ si razí svoju politi-ku, bez ohºadu na názory odbornej verejnos-ti, priãom neraz vznikajú aÏ nezmyselné rie-‰enia a návrhy.

Obrovské nedostatky z minulosti má aj zá-kladn˘ mestsk˘ komunikaãn˘ systém najmävtom, Ïe neboli rovnocenne pokryté v‰etkyzloÏky dopravy. Preto sú aktivity v súãas-nosti presmerované na budovanie cyklochod-níkov, chodníkov, parkovísk, ako aj na celko-vej debarierizácii mesta vo vzÈahu k hendike-povan˘m obãanom.

ROZVOJ MESTA – BUDÚCNOSËÎilina má vynikajúcu geografickú polohu

a ako dôleÏit˘ dopravn˘ uzol v blízkosti hra-níc s Poºskom a âeskou republikou budevÏdy priÈahovaÈ investorov. Stala sa aktív-nou súãasÈou novovzniknutého euroregiónuÎilina – Ostrava – Katowice s veºk˘m ºud-sk˘m i hospodárskym potenciálom.

V stavba závodu KIA sa nepochybne sta-la ìal‰ím dôleÏit˘m impulzom pre na‰tarto-vanie „budovateºského“ procesu, ktor˘ vov˘raznej miere poznaãil Ïivot mesta, ako ajregiónu. Zóny na rozvoj takmer v‰etk˘chfunkcií sú dlhodobo pripravené.

V razné ‰pecifikum Îiliny, obrovskou de-vízou a zároveÀ nevyuÏitou rezervou, ktorá

nebola doposiaº docenená, je prirodzené situo-vanie mesta na sútoku troch riek – Váhu, Ky-suce a Rajãianky – v blízkosti historickej pa-miatky Budatínskeho hradu. Územie predsta-vuje veºkú v˘zvu pre rozvoj mesta, ktoré byv budúcnosti malo maÈ v˘razn˘ mestotvorn˘,pobytovo-oddychov˘ charakter. Vyrie‰enáobsluÏnosÈ územia a infra‰truktúra tak koneã-ne môÏu otvoriÈ moÏnosti doplnenia rozvo-ja mesta popri riekach.

ëal‰ie ‰pecifikum predstavujú pásy prie-myselnej zóny, tiahnuce sa cel˘m mestomod severu na juh a od v˘chodu na západ.Spolu so Ïeleznicou a s uÏ spomínan˘m diaº-niãn˘m privádzaãom rozdeºuje sídlo na po-merne izolované ãasti. Rozvojové územiesúãasn˘ch priemyseln˘ch zón západného av˘chodného priemyselného pásma ãaká pre-to celková revitalizácia a nové zadefinovaniejej vyuÏitia ako zmie‰aného územia s podie-lom polyfunkãn˘ch plôch vrátane mestskéhob˘vania. Prvé investície a zámery sa uÏ ob-javili, otázne je, ãi preÏijú aj prebiehajúcu fi-nanãnú krízu.

Mesto oãakáva ìal‰ie investiãné aktivitynajmä v oblasti rozvoja a budovania vedo-mostnej spoloãnosti, ão znamená záujem o ve-decko-technologické parky a v˘skumné areá-ly na v‰etk˘ch úrovniach, taktieÏ aktivity ‰i-rokospektrálneho charakteru, kultúrno-spolo-ãenské a mestotvorné, zamerané na revitali-záciu verejn˘ch priestorov. Tak ako v oblas-ti komerãn˘ch aktivít a obchodu, tak aj v ob-lasti b˘vania sa v blízkej budúcnosti nepred-pokladajú v˘razné zmeny, keìÏe v meste sútieto potreby s dostatoãnou rezervou pokryté.Prípadné nové väã‰ie priemyselné zóny plá-nuje mesto situovaÈ mimo svojho katastra.

Mesto je momentálne v ‰tádiu sebareflexiea hºadania v˘sledného „tvaru“ nového mes-ta. Snahou je, aby „perla na Váhu“ nadviaza-la na v‰etky pozitíva z minulosti, od stredo-vekého historického centra cez skvel˘ urba-nisticko-priestorov˘ rozvoj s okruÏno-radiál-nym dopravn˘m systémom aÏ po neprehliad-nuteºnú prácu veºk˘ch architektov minulos-ti, ak˘mi boli Peter Behrens, Fridrich Wein-wurm, Milan Michal Harminc, Michal M.Scheer, Jozef Zweigenthal a Ferdinand âap-ka, ktorí svojimi skvel˘mi stavbami dotvori-li „genius loci“ mesta Îilina.

www: zilina.sk

S L O V E N S K Á A R C H I T E K T Ú R A

Balustrády a farské schody, foto: Jozef Feiler


38

Aj v rámci stavebníctva sa veºa z moÏn˘chprojektov odloÏilo a sú niektoré aj také, kto-ré sa síce zaãali realizovaÈ a zastavili sa, nozdá sa, Ïe aj napriek sÈaÏen˘m podmienkamsa v stavebníctve predsa len pracuje. Sledu-jete pohyb prác?

Samozrejme, veì stavebníctvo je jedn˘m zrozhodujúcich odvetví ná‰ho hospodárstva. Sú-ãasn˘ v˘voj stavebníctva závisí predov‰etk˘mod finanãn˘ch moÏností investorov verejného asúkromného sektora. Nedávno ·tatistick˘ úradohlásil za prv˘ch 9 mesiacov tohto roka medzi-roãn˘ pokles stavebnej produkcie o takmer jed-nu desatinu, ão je uÏ dosÈ citeºn˘ pokles.

Je nesporné, Ïe celkov˘ pokles produkcie sazaznamenal aj v stavebníctve, no, práve sta-vebníctvu pomáha nielen ‰tát, ale aj investo-ri a práve z toho dôvodu by sme mohli oãa-kávaÈ slu‰nej‰í rozvoj?

·tátne objednávky majú svoje mantinely danémoÏnosÈami verejn˘ch financií, a tie sú Ïiaº v ne-radostnom stave. StavaÈ na dlh má tieÏ svoje ne-gatívne stránky, pretoÏe prená‰a dlh na budúcegenerácie a priná‰a náklady na dlhovú sluÏbu.Ja vidím rie‰enie skôr v realizovaní takej hos-podárskej politiky, ktorá je orientovaná na tvor-bu stabilného podnikateºského prostredia, ãímsa zároveÀ podporuje prílev zahraniãn˘ch in-vestícií, konkurencieschopnosÈ a ekonomickásila podnikateºsk˘ch subjektov i obyvateºstva.

Sledujete aj trh s bytmi? Spomalila sa síce v˘-stavba nov˘ch bytov, no na rodinn˘ch do-moch sa stále pracuje, ãím to je?

V stavba rodinn˘ch domov sa t˘ka prevaÏ-ne solventnej‰ích vrstiev obyvateºstva, ktor˘chsa kríza dotkla relatívne najmenej. Tie nemuse-li tak radikálne okresávaÈ plánované investície.Súãasná ekonomická a sociálna neistota núti ºudík opatrnosti, a to sa prejavilo predov‰etk˘m vspomalení bytovej v˘stavby.

MoÏno vyãleniÈ lokality kde stavebné práceoÏívajú r˘chlej‰ie? Myslíte si, Ïe je to dané ajcharakterom regiónu?

Súvisí to predov‰etk˘m s ekonomickou úrov-Àou jednotliv˘ch regiónov. Je prirodzené, Ïeregióny, do ktor˘ch pri‰iel v˘znamn˘ investorr˘chlej‰ie ekonomicky napredujú, buduje sanová infra‰truktúra a tomu zodpovedá aj v˘vojv oblasti bytovej v˘stavby. Bratislava ale i ìal-‰ie krajské mestá a ich najbliÏ‰ie okolie sú eko-nomicky v˘konné, tam je predpoklad r˘chlej-‰ieho oÏivenia pravdepodobnej‰í.

Dbá sa viac ako inokedy, práve v dne‰n˘chãasoch na kvalitu v˘stavby alebo na rozpo-ãet?

·iroká ponuka rôznych projektov a pomerneveºká konkurencia v odvetví nesporne prispelik tlaku na kvalitu. âo sa t˘ka rozpoãtov, tamvstupuje viacero faktorov, a to hlavne cena sta-vebn˘ch komodít, cena práce, cenová politikavo vzÈahu ku konkurencii a podobne, takÏe nieje moÏné generalizovaÈ. KaÏd˘ projekt je jedi-neãn˘, a preto si kaÏd˘ investor musí zabezpe-ãiÈ dodávateºa, ktor˘ mu bude garantovaÈ najop-timálnej‰ie rie‰enie.

V 90. rokoch bolo celkom rozbehnuté budo-vanie infra‰truktúry, ako vidíte jej ìal‰iuperspektívu?

Budovanie infra‰truktúry nebolo rozbehnutélen v 90. rokoch. Naopak, najväã‰í rozvoj na-stal v tejto dekáde, a to aj v súvislosti so vstu-pom krajiny do Európskej únie a najmä po roku2004 s moÏnosÈami, ktoré ãlenstvo v Únii pri-nieslo. Mám na mysli najmä ‰trukturálne fon-dy na základnú infra‰truktúru. V rokoch 2005– 2006 sme boli dokonca svedkami dvojmiest-neho nárastu stavebnej produkcie.

Ako je to s rozumnou investíciou do staveb-

níctva, dostatoãne sa pomáha pri kumulova-ní investícií a následnom zvy‰ovaní pracov-n˘ch príleÏitostí?

Stavebné investície môÏu akcelerovaÈ ekono-mick˘ rast, nemôÏu v‰ak byÈ jeho prvotn˘m h˘-bateºnom. T˘m je spravidla vhodná ekonomic-ká klíma na podnikanie, kvalifikovaná pracov-ná sila a príchod nov˘ch investícií. Stavebníc-tvo vo v‰eobecnosti má veºk˘ potenciál pri zvy-‰ovaní pracovn˘ch príleÏitostí za predpokladu,Ïe ‰kolstvo dokáÏe ponúknuÈ kvalifikovan˘chzamestnancov. To je jedna z veºk˘ch v˘zievná‰ho vzdelávacieho systému.

Kde sú e‰te rezervy podpory zo strany ‰tátupre mestá a obce?

Stavebn˘ rozvoj ãasto brzdí zloÏitá admini-stratíva súvisiaca s v˘stavbou, nevyrovnanémajetkovoprávne vzÈahy ale i posuny zaãatiarealizácie stavieb ão komplikuje samosprávamsituáciu. Vnímam tieÏ v˘hrady samosprávy kukomplikáciám pri ãerpaní eurofondov na inf-ra‰truktúrne projekty a s t˘m spojené problémys prefinancovaním tak˘chto projektov.

Väã‰ie oÏivenie stavebného priemyslu a sta-vebnej v˘roby by mohlo byÈ dôleÏité aj pre-to, lebo by sa podporili ìal‰ie odvetvia, kto-ré s nim súvisia a t˘m by mohli vznikaÈ ajnové a ‰ir‰ie moÏnosti pracovn˘ch príleÏitos-tí, aká je perspektíva a pohºad do budúc-nosti?

DôleÏitá vo vzÈahu k rozvoju stavebníctva jeschopnosÈ osvojenia si nov˘ch druhov financo-vania v˘stavby (napr. PPP-projekty) a v˘voj no-v˘ch finanãn˘ch produktov. Je otázne ako sa snimi dokáÏe Slovensko vyrovnaÈ. Netreba tieÏzabúdaÈ, Ïe ako súãasÈ Európskej únie u nás v˘-voj stavebníctva ovplyvÀuje aj úroveÀ adaptá-cie podmienok európskeho stavebného trhu.

Nemali by sa zvy‰ovaÈ moÏnosti kúpy kvalit-n˘ch bytov za dostupné ceny, pretoÏe v po-slednom období je ponuka luxusn˘ch bytov,a tie nie sú pre väã‰inu obyvateºov dostupné.

V slobodnej trhovej ekonomike sa obyvate-lia riadia vlastn˘mi preferenciami a finanãn˘-mi moÏnosÈami. Ponuka sa má prispôsobovaÈdopytu a nie naopak. Nechajme preto na obãa-nov a podniky, aby oni rozhodli o tom, aké sta-vebné produkty sú pre nich zaujímavé.

Dá sa braÈ príklad z okolit˘ch krajín, ako sarie‰i oÏivenie v stavebníctve v rámci krajínEÚ?

V skutoãnosti Ïiadna vláda nemá originálnyrecept na to, ako túto krízu prekonaÈ, a to ani vstavebníctve. Kºúãov˘m sa ale zdá byÈ zacho-vanie stability finanãného systému. ZároveÀna to, aby sa znova na‰tartoval ekonomick˘ rastje potrebné, aby sa trh preãistil a tí konkuren-cieschopní znova rozbehli investície, a to i v sta-vebníctve.

OÏívajú na Slovensku stavebné práce?

Ako zástupca primátora v Pre‰ove mal na starosti aj oblasÈ v˘stavby, ako ‰tátny tajomník Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR pracoval pre odbor stavebníctva do roku 2006, dnes je poslancom NR SR a ãlenom V boru NR SR pre hospodársku politiku – ·tefan KUÎMA.

Aj preto ho oslovila redaktorka Anna Komová so ÏiadosÈou o rozhovor.

39


Pani riaditeºka, ão v‰etko bolo treba urobiÈ prezrealizovanie vládneho programu zatepºova-nia?

Vláda Slovenskej republiky v nadväznosti nakrízu v dodávke plynu zaãiatkom roku 2009,ako aj v súvislosti s finanãnou a hospodárskoukrízou deklarovala záujem vytvoriÈ podmienkypre zníÏenie energetickej zaÈaÏenosti Slovenska.

Tieto zámery nadväzovali na dlhodobé záme-ry rie‰iÈ energetickú bezpeãnosÈ Slovenska a sú-ãasne plniÈ aj ciele Európskej únie z Energetic-ko-klimatického balíãka do roku 2020, ktor˘schválili poslanci Európskeho parlamentu 17.decembra 2008. Dokument formuluje úlohy aciele, ktoré stanovujú zníÏiÈ emisie skleníko-v˘ch plynov o 20 %, zv˘‰iÈ mieru energetickejefektívnosti o 20 % a dosiahnuÈ 20 percentn˘ po-diel obnoviteºn˘ch zdrojov na celkovej energe-tickej skladbe spoloãenstva.

V tomto kontexte sa preto zaãiatkom rokuanalyzovali viaceré moÏnosti realizovania pod-pory zatepºovania, priãom v˘sledkom anal˘zybolo kon‰tatovanie, Ïe potenciál pre dosiahnutieenergetick˘ch úspor je predov‰etk˘m v budováchna b˘vanie.

Prv˘m komplexn˘m materiálom, ktor˘ na‰eministerstvo pripravilo, bol Národn˘ programobnovy a zatepºovania bytov˘ch budov, ktor˘ na-vrhoval vyuÏiÈ na poskytovanie podpory existu-júce legislatívne úpravy. Navrhovali sme vyuÏiÈjednak Program rozvoja b˘vania, ktor˘ je upra-ven˘ V nosom MVRR SR ã. V-1/2006 v zneníneskor‰ích predpisov a zároveÀ ·tátny fond roz-voja b˘vania, ktor˘ je upraven˘ zákonom ã.607/2003 Z. z. v znení neskor‰ích predpisov ajeho vykonávacími predpismi. Program rozvojab˘vania obsahuje ako jednu zloÏku poskytova-nie dotácií na odstraÀovanie systémov˘ch porúch,·tátny fond rozvoja b˘vania mal medzi úãelmiposkytovanie v˘hodného úveru na obnovu byto-v˘ch budov.

Zámerom vlády SR bolo v‰ak vytvoriÈ nov˘systém, zameran˘ cielene iba na zatepºovanie bu-dov s efektívnou ekonomickou návratnosÈou,ktorá umoÏÀuje dosiahnuÈ splnenie súãasn˘ch ná-roãn˘ch tepelno-technick˘ch poÏiadaviek. Minis-terstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja preto pri-pravilo nov˘ materiál pod názvom Vládny pro-gram zatepºovania, ktor˘ stanovil základne pri-ncípy pre zatepºovanie budov na b˘vanie. Vlá-da SR tento návrh uznesením ã. 379/2009 z 20.mája 2009 schválila.

Pre praktickú realizáciu navrhovaného Vlád-neho programu zatepºovania bolo potrebné okremzákladn˘ch náleÏitostí, ktor˘mi sú napr. úãelpodpory, prijímateº podpory, forma a v˘‰ka pod-pory, upraviÈ aj jeho procesnú a in‰titucionálnustránku. Z hºadiska potreby ur˘chleného zavede-nia tohto programu do praxe bolo preto nevyh-nutné vyuÏiÈ existujúce in‰titúcie, ktoré majúpre poskytovanie podpory vo forme úveru dlho-roãnú prax a odborné, personálne, technické a in-formaãné vybavenie. Z uvedeného dôvodu savykonávateºom programu stal ·tátny fond roz-voja b˘vania a v skrátenom legislatívnom parla-ment schválil novelu tohto zákona, ktorá upra-vila jeho pôsobnosÈ aj pre túto oblasÈ.

Kto sa podieºal na zavádzaní tohto programudo praxe a kto urãoval konkrétne kroky prevybavovanie podpory, ktoré sa viacer˘m zda-jú byÈ neprimerane zloÏité?

Predkladateºom vládneho programu zatepºo-vania a súãasne gestorom spracovania návrhu zá-kona ã. 265/2009 Z. z., ktor˘m sa mení a dopæÀazákon ã. 607/2003 Z. z. o ·tátnom fonde rozvo-ja b˘vania v znení neskor‰ích predpisov bolo Mi-nisterstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR.Aplikácia programu si vyÏadovala informovanieodbornej verejnosti, medzi in˘m aj projektantov,ktorí pripravujú projekty zatepºovania. Pretona‰e ministerstvo v spolupráci so ·tátnym fon-

dom rozvoja b˘vania a Slovenskou komoroustavebn˘ch inÏinierov uskutoãnilo v mesiaci júnodborné ‰kolenia.

Konkrétne podmienky pre vybavovanie pod-pory boli prijaté vo vládnom programe zatepºo-vania a ako je uvedené v predchádzajúcej odpo-vedi, vychádzajú z princípov stanoven˘ch v pod-mienkach pre získanie úveru zo ·tátneho fondurozvoja b˘vania. Pritom pre poskytovanie pod-pory boli vyuÏité v‰etky existujúce procesné po-stupy tak, ako sú známe pri podpore z prostried-kov ·tátneho fondu rozvoja b˘vania. Postup privybavovaní podpory pre úãel zatepºovania byto-vej budovy je preto ‰tandardn˘m postupom ·tát-neho fondu rozvoja b˘vania, ktor˘ sa za 13 ro-kov jeho fungovania osvedãil a potenciálnym zá-ujemcom bol preto viac-menej známy.

To, ãi je postup pri príprave a predkladaníÏiadosti príli‰ zloÏit˘, záleÏí na osobe Ïiadateºao úver. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe ide o posky-tovanie verejn˘ch prostriedkov za v˘nimoãne v˘-hodn˘ch podmienok, preto je potrebné stanoviÈpodmienky jeho poskytovania transparentne a za-bezpeãiÈ splnenie poÏiadaviek, ktoré naplniahlavn˘ cieº programu, teda zníÏenie energetickejnároãnosti bytov˘ch budov. Inak, dnes je uÏmoÏné kon‰tatovaÈ, Ïe proces nebol zrejme aÏtak˘ nároãn˘, veì za prv˘ mesiac fungovaniaprogramu bolo predloÏen˘ch 177 Ïiadostí s po-Ïadovanou podporou 40 miliónov eur.

Koho sa zatepºovanie t˘ka a aké sú podmien-ky?

V hodn˘ úver je moÏné poskytnúÈ na zatepºo-vanie rodinn˘ch domov alebo bytov˘ch domov.Îiadateºom o podporu môÏe byÈ fyzická osoba,ktorá má na území Slovenskej republiky trval˘pobyt, dov⁄‰ila vek 18 rokov a má vlastn˘ prí-jem, alebo právnická osoba so sídlom na územíSlovenskej republiky.

Oprávnen˘mi projektmi sú projekty pre zate-plenie rodinn˘ch domov alebo bytov˘ch domov,ktoré zabezpeãujú zlep‰enie tepelno-technic-k˘ch vlastností a a) preukazujú dosiahnutie zníÏenia potreby tep-

la na vykurovanie minimálne 20 % oproti v˘-poãtovo urãenej potrebe tepla na vykurovaniepred zateplením za podmienky, Ïe uskutoãne-ním tohto úãelu sa splní hygienické kritérium,kritérium v˘meny vzduchu a energetické kri-térium urãené osobitn˘m predpisom,

b) spæÀajú kritériá minimálnych tepelnoizolaã-n˘ch vlastností stavebn˘ch kon‰trukcií preuká-zaním hodnoty súãiniteºa prechodu tepla sta-vebn˘ch kon‰trukcií niÏ‰ej, ako je poÏiadav-ka osobitného predpisu, priãom stavebn˘mikon‰trukciami sú obvodov˘ plá‰È, stre‰n˘plá‰È, otvorové kon‰trukcie a vnútorné delia-ce kon‰trukcie medzi vykurovan˘m a nevyku-rovan˘m priestorom a

c) boli dané do uÏívania pred rokom 1989.

·tatistika hovorí, Ïe asi 72 % z celkového

Ide aj o predæÏenie Ïivotnosti·tátna program zatepºovania bytov˘ch domov, pravdepodobne opodstatnene rozvíril hladinu názorov ‰irokej

verejnosti. Veì v súãasnosti sa podpora na zatepºovanie poskytuje z verejn˘ch prostriedkov a tak záujem je veºk .Viac k téme s riaditeºkou odboru bytovej politiky, Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR,

Elenou SZOLGAYOVOU, v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

40

poãtu bytov v bytov˘ch domoch sú paneláky,teda panelová technológia bola pouÏívaná uÏv 60. rokoch. Aká je ÏivotnosÈ t˘ch star‰ích do-mov a ão je v˘znamné pre ich rekon‰trukciu,len zatepºovanie asi nepomôÏe?

ÎivotnosÈ sa pri bytov˘ch budovách postave-n˘ch tradiãnou technológiou uvaÏuje 100 ro-kov, pri panelov˘ch 80 rokov. Dosiahnutie takej-to Ïivotnosti je podmienené v˘menou opotrebo-van˘ch kon‰trukcií a technického zariadenia bu-dov (TZB) a je závislé od pravidelnej údrÏby aopráv. V prípade, Ïe sa pravidelná obnova aúdrÏba budov neuskutoãÀuje, ÏivotnosÈ byto-v˘ch domov sa zniÏuje, a to pri budovách posta-ven˘ch tradiãnou technológiou na 80 rokov a pripanelov˘ch na 65 rokov.

Nedostatky bytov˘ch domov je moÏné podºazávaÏnosti a najmä moÏn˘ch dôsledkov charak-terizovaÈ z viacer˘ch hºadísk. Z hºadiska nedo-statkov, ktoré zniÏujú úÏitkovú hodnotu, je po-trebné uviesÈ, Ïe mimoriadne nepriaznivé úãin-ky na kvalitu b˘vania má zatekanie stavebn˘mikon‰trukciami. Najexponovanej‰ou ãasÈou budo-vy je stre‰ná kon‰trukcia. Zateká 90 % ploch˘chstriech a vyskytuje sa aj v charakteristick˘chmiestach obvodového plá‰Èa v dôsledku trhlín poploche dielcov obvodového plá‰Èa. K zatekaniudochádza ‰kárami stykov medzi dielcami obvo-dového plá‰Èa, za a pod oplechovaním parapetovotvorov, samotn˘mi oknami v dôsledku ich kon-‰trukãného rie‰enia, ale aj ich deformácie a po-ru‰enia, stykmi vystupujúcich kon‰trukcií v dô-sledku ich poru‰enia (napr. poru‰ená ná‰ºapnávrstva).

Na zabezpeãenie ão najdlh‰ej Ïivotnosti tedanaozaj nestaãí iba zatepliÈ, je potrebné urobiÈkompletnú generálnu opravu. Znamená to v˘me-nu vnútorn˘ch rozvodov, revíziu v˘Èahov a ichv˘menu, odstránenie prípadn˘ch statick˘ch akon‰trukãn˘ch nedostatkov. AÏ takáto komplex-ná obnova zaistí skutoãné kvalitné predæÏenie Ïi-votnosti.

Myslím, Ïe kaÏdá domácnosÈ privíta zníÏenieenergetickej nároãnosti a t˘m aj men‰ie v˘-davky na vykurovanie, ale bude to naozaj po-ciÈovaÈ kaÏd˘ domáci rozpoãet bez priãineniasamotn˘ch obyvateºov?

Z doteraz predloÏen˘ch Ïiadostí vypl˘va, Ïepotreba energie na vykurovanie sa po zateplenív˘poãtovo zniÏuje aÏ o cca 50 %. Z predloÏen˘chÏiadostí vypl˘va aj to, Ïe priemerná potreba tep-la na vykurovanie jedného bytu pred zateplenímpredstavovala 9 196 kWh/rok a po zateplení 4 240 kWh/rok. Úspora teda predstavuje cca 5 000 kWh za rok, t. j. 18 GJ.

Ceny tepla za vykurovanie sú rozdielne v jed-notliv˘ch regiónoch. Napríklad cena tepla v Ban-skobystrickom kraji sa pohybovala v roku 2008v rozpätí od 23 eur/GJ do 32 eur/GJ. Pri priemer-nej hodnote ceny tepla je roãná úspora 495 eurroãne. Priemerná v˘‰ka úveru na jeden byt pred-stavuje hodnotu 4 900 eur, ão pri 15-roãnej le-hote splatnosti predstavuje roãnú splátku 327eur. Z uvedeného porovnania vypl˘va, Ïe domá-ci rozpoãet by mal pozitívny efekt zo zatepleniapocítiÈ.

Súãasne sa zlep‰uje vnútorná tepelná pohodav budove, zabraÀuje sa zatekaniu do obvodové-ho plá‰Èa, do pôvodn˘ch stykov a spojov pane-lov, obmedzuje sa korózia v˘stuÏe v t˘chto sty-koch a spojoch, zniÏuje sa tepelné namáhanie ob-vodov˘ch a nosn˘ch stavebn˘ch kon‰trukcií.

Okrem samotného zníÏenia nákladov na vy-kurovanie v‰ak narastá aj hodnota majetku vlast-

níkov bytového alebo rodinného domu, pretoÏeudrÏovaná a zateplená nehnuteºnosÈ má vy‰‰iutrhovú hodnotu, neÏ nehnuteºnosÈ, ktorá je v pô-vodnom, neudrÏovanom stave.

Aké máte informácie koºko bytov a bytov˘chdomov sa uÏ zateplilo a ak˘ je poãet nezate-plen˘ch, s ak˘mi nákladmi sa e‰te poãíta?

·tatistika Ïiaº osobitne nesleduje zatepºovaniebytov a bytov˘ch domov. Ministerstvo v˘stavbya regionálneho rozvoja SR podporuje poskyto-vaním dotácií odstraÀovanie systémov˘ch porúchbytov˘ch domov, kde je moÏné realizovaÈ ãias-toãné zateplenie obvodového plá‰Èa (najviac na-máhaná ‰títová stena), alebo celoplo‰né zateple-nie obvodového plá‰Èa. V rámci tohto programusa podporuje roãne obnova cca 16 000 bytov.·tátny fond rozvoja b˘vania podporuje v˘hod-n˘mi úvermi obnovu budov na b˘vanie, v rám-ci ktorej sa doteraz v prevaÏnej väã‰ine realizo-vala obnova obvodového plá‰Èa jeho zateple-ním. V rámci tohto úãelu sa podporuje roãneobnova cca 6 500 bytov. V neposlednom rade sarealizuje od roku 2000 aj podpora vo forme ban-kov˘ch záruk za komerãné stavebné úvery a jed-nou z moÏnosti vyuÏitia t˘chto úverov je aj za-teplenie budov na b˘vanie. V rámci tejto formybolo podporen˘ch cca 1 100 bytov.

Zo správy o stave a potrebe finanãn˘ch zdro-jov na obnovu bytového fondu v rokoch 2007 –2013 spracovanej v roku 2005 vypl˘valo, Ïe je po-trebné obnoviÈ cca 600 tisíc bytov v bytov˘ch do-moch a táto obnova si vyÏaduje investíciu 13miliárd eur. V t˘chto objemoch investícií v‰ak niesú zarátané poÏiadavky na obnovu bytov v rodin-n˘ch domoch. Pri anal˘zach zaãiatkom tohtoroku bolo podºa expertn˘ch odhadov potrebné nazateplenie celého bytového fondu, teda bytov˘chi rodinn˘ch domov okolo 10,5 miliardy eur.

Pravdepodobne je stanovené aj obdobie, do-kedy by sa mal obnoviÈ bytov˘ fond. Ako od-hadujete vzhºadom na dne‰n˘ stav, dokonãe-nie obnovy?

Stanovenie doby pre realizáciu celkovej obno-vy bytového fondu nie je to správne definovanieproblému. ÎivotnosÈ domu je podmienená Ïi-votnosÈou jednotliv˘ch kon‰trukcií a technické-ho zariadenia budov (TZB) a je závislá od pra-videlnej údrÏby a opráv t˘chto súãastí. Celkové-mu pohºadu na potrebu obnovy bytového fonduv bytov˘ch domoch sa venovala „Správa o sta-ve a potreby finanãn˘ch zdrojov na obnovu by-tového fondu v rokoch 2007 – 2013“, ktorá v‰akvychádzala aj z toho, Ïe v predchádzajúcich ro-koch bola vo v˘raznej miere zanedbaná pravidel-ná údrÏba bytového fondu, ako aj toho, Ïe niek-toré súãasti bytov˘ch domov uÏ nevyhovujú sú-ãasn˘m technick˘m poÏiadavkám. V rámci sprá-vy sa kon‰tatovalo, Ïe podºa stavu k 1.1.2005 jecelkovú obnovu potrebné uskutoãniÈ na cca 600tis. bytoch v bytov˘ch domoch a ako som spo-menula uÏ v predchádzajúcej odpovedi, nákladyna tento zámer sa vyãísºujú na cca 13 miliárd eur.

Ak sa priemerne roãne zo ‰tátneho rozpoãtu doobnovy poskytujú rádovo desiatky miliónov eur,nie je moÏné oãakávaÈ, Ïe bez v˘razného vyuÏi-tia súkromn˘ch zdrojov, ãi uÏ vlastn˘ch, aleboúverov˘ch, sa obnova zrealizuje v horizonte,ktor˘ by bol ideálny pre investovanie do obno-vy jednotliv˘ch objektov. Vzhºadom na technic-k˘ stav a vek bytového fondu v‰ak moÏno pove-daÈ, Ïe by bolo Ïiadúce zabezpeãiÈ obnovu väã-‰iny bytového fondu v priebehu najbliÏ‰ích 10 –15 rokov.

Sú podmienky podpory a stimulácie Ïiadate-ºov nastavené reálne, moÏno oãakávaÈ, paniriaditeºka, spokojnosÈ zo strany obyvateºov?NemôÏe sa staÈ, Ïe ‰tátny rozpoãet to nezvlád-ne?

Súãasné nastavenie podmienok pre podporuobnovy bytového fondu sa odvíjajú od moÏnos-tí ‰tátneho rozpoãtu a v rámci tohto vymedzeniaich povaÏujeme za optimálne. Je v‰ak nevyhnut-né uviesÈ, Ïe v˘davky zo ‰tátneho rozpoãtu do ob-lasti b˘vania zaznamenávajú medziroãn˘ po-kles. Tento rok bol, práve aj vìaka mimoriadne-mu nav˘‰eniu o 71 miliónov eur do Vládnehoprogramu zatepºovania v˘nimoãne ‰tedr˘. Samo-zrejme, Ïe vzhºadom na celkovú potrebu obno-vy bytového fondu sa snaÏíme hºadaÈ aj ìal‰ie sti-mulaãné nástroje.

Existuje aj in˘ spôsob rie‰enia revitalizácie?Rozhodujúca väã‰ina bytov v bytov˘ch do-

moch je vo vlastníctve fyzick˘ch osôb. Ich ob-nova by mala byÈ preto ich záujmom. S pote‰e-ním môÏem povedaÈ, Ïe v poslednom obdobízaznamenávame, Ïe vlastníci bytov si ãoraz viacuvedomujú vlastnú zodpovednosÈ za udrÏovaniea zveºaìovanie svojho majetku a ãastej‰ie vyuÏí-vajú aj iné zdroje na financovanie obnovy.

Pozitívny vplyv na rast obnovy bytov˘ch do-mov má politika stavebn˘ch sporiteºní a komerã-n˘ch bánk, ktoré zaviedli ‰peciálne úverové pro-dukty pre tento segment b˘vania, ktoré sú dostup-né pre vlastníkov bytov, resp. správcov bytové-ho fondu. K rozvoju b˘vania nemalou mierou pri-spel aj vstup Slovenskej republiky do Európ-skej únie a s t˘m spojen˘ rast hospodárstva a rastzamestnanosti sprevádzan˘ rastom sociálno-eko-nomickej úrovne obyvateºstva.

S ak˘mi najãastej‰ími nedostatkami sa prihodnotení stavieb bytov˘ch domov stretáva-te, sú spôsobené len opotrebovaním, ktoréspôsobil ãas? Ako sa dá predæÏiÈ ich Ïivot-nosÈ?

K základn˘m nedostatom bytov˘ch domovsom sa vyjadrila uÏ v predchádzajúcich odpove-diach. âasÈ t˘chto nedostatkov je spôsobenáopotrebovaním a zanedbanou údrÏbou, ale sú ajnedostatky, ktoré sú v˘sledkom nesprávne na-vrhnutého systému, resp. sú realizaãn˘m nedo-statkom, alebo nesprávne pouÏit˘m materiálom.V takom prípade hovoríme o systémov˘ch poru-chách, teda o poruchách, ktoré nie sú dôsledkomzanedbanej údrÏby a opráv. Na ich odstraÀova-nie poskytuje na‰e ministerstvo uÏ spomínané do-tácie. O program je mimoriadne veºk˘ záujem,Ïiadosti kaÏdoroãne v˘razne prevy‰ujú moÏnos-ti ná‰ho rozpoãtu na tento úãel. Preto sa pri po-sudzovaní Ïiadostí hodnotia viaceré aspekty, me-dzi nimi napríklad tvorba fondu opráv, uskutoã-Àovanie súbeÏn˘ch prác a pod. T˘m sa snaÏímestimulovaÈ vlastníkov, aby sa odváÏili realizovaÈão najkomplexnej‰iu obnovu, pretoÏe ÏivotnosÈstavebn˘ch objektov je moÏné predæÏiÈ len inves-tovaním do pravidelnej údrÏby a pri dlhodobo za-nedbanej údrÏbe investovaním do celkovej ob-novy.

Samotné obvodové steny panelov˘ch domovteda vydrÏia za predpokladu, Ïe poãas Ïivotnos-ti budovy sa uskutoãní 2 – 3 x obnova stavebn˘chkon‰trukcií a technick˘ch zariadení. Realizáci-ou t˘chto cyklov obnovy budovy je moÏné pre-dæÏiÈ ÏivotnosÈ budov na viac ako 100 rokov. Toznamená, Ïe v obnoven˘ch domoch môÏu spo-kojne a kvalitne ÏiÈ e‰te ìal‰ie generácie.


41

Z D R U Î E N I E P R E Z A T E P ª O V A N I E B U D O V

Pán riaditeº, sme v ‰tádiu, keìuÏ je viac pa-nelákov a budov zateplen˘ch takÏe skúse-nosti s realizáciou úloh ‰tátneho Vládne-ho programu zatepºovania vám nech˘ba-jú, kde ste zaznamenali najväã‰ie problé-my?

Vládny program zatepºovania roz‰íril vroku 2009 doteraj‰ie moÏnosti zatepºovaÈ by-tové a rodinné domy, priãom do zatepºovanejplochy sa zahrnula plocha zateplenia obvodo-vého a stre‰ného plá‰Èa, v˘meny okien a rie-‰enia deliacich kon‰trukcii medzi vykurova-n˘mi a nevykurovan˘mi priestormi. Z ná‰hopohºadu sa dá skôr hovoriÈ o napæÀaní pôvod-n˘ch zámerov v tomto programe ako o zazna-menaní problémov.

NároãnosÈ Ïiadosti sa mala prekonaÈ zapo-jením projektantov do spracovania Ïiadosti azahrnutím t˘chto nákladov do oprávnen˘chnákladov, priãom sme oãakávali aj skvalitne-nie projektovej dokumentácie. V tejto fázebolo kon‰tatovan˘ch dosÈ rezerv. Programbol prv˘ raz zameran˘ ãisto na energetickúhospodárnosÈ v budovách. V mena okien azatepºovanie obvodov˘ch a stre‰n˘ch kon-‰trukcií svojím obsahom odpovedá v˘znam-nej obnove budov a je aj zdrojom najväã‰íchúspor tepla. Snaha u‰etriÈ prostriedky vedievlastníkov k mylnej predstave ão najviac uro-biÈ vo vlastnej réÏii a neobjednaÈ si práce uodborn˘ch firiem. Zabudovanie okien a zho-tovenie striech by mala byÈ rovnako kvalifi-kovaná práca ako je vyÏadovaná od zhotovi-teºov zatepºovacích prác. Podiel bytov v by-tov˘ch a rodinn˘ch domoch, ktoré je potreb-né obnoviÈ je temer identick˘, okolo 600 ti-síc bytov, ale zapojenie vlastníkov rodinn˘chdomov je stále nízke. Úspe‰n˘ zaãiatok pro-

gramu je vyjadren˘ v získaní úverov˘chzmlúv pre vlastníkov, ktor˘ch Ïiadosti boli vporiadku, ale na zhotovenie a vyhodnoteniezatepºovania majú vlastníci 24 mesiacov, tak-Ïe skutoãné v˘sledky budeme poznaÈ aÏ vroku 2011.

Ak˘ máte názor a s ak˘m ohlasom sa stre-távate pri vybavovaní Ïiadostí o zatepºo-vanie? Sú Ïiadosti re‰pektované?

Od úãinnosti programu uplynulo necel˘ch5 mesiacov a môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe sumapoÏadovan˘ch prostriedkov v Ïiadostiachprekraãuje limit programu 71 mil. € a poãetvybaven˘ch Ïiadosti dosahuje temer 90 %rozsahu programu. To nasvedãuje nielen zá-ujmu, ale aj pripravenosti Ïiadateºov. O kon-krétnych problémoch so ÏiadosÈami vedianajviac povedaÈ pracovníci ·FRB.

Vykonávateºom programu sa stal ·tátnyfond rozvoja b˘vania. Nemyslíte si, Ïe po-stup pri vybavovaní podpory na zatepºova-nie je príli‰ zloÏit˘, tak ako o tom hovorianiektorí správcovia domov aj v médiách?

Program bol doplnen˘ do ·FRB ako ìal-‰ia forma finanãnej podpory – zatepºovaniebytovej budovy s nulovou úrokovou sadzboupri financovaní v˘znamnej obnovy budov vplnej v˘‰ke.

Dosiahnutie v˘raznej‰ích úspor energie vbudovách vyÏaduje kvalifikované rie‰enieod projektanta a preto sa uvaÏovalo s jeho za-pojením do vypracovania Ïiadosti na profe-sionálnej úrovni. Finanãné zahrnutie t˘chtoãinností do oprávnen˘ch nákladov umoÏÀu-je vlastníkovi zabezpeãiÈ si kvalifikovanézhotovenie projektu, Ïiadosti i zhotovenia

prác v˘znamnej obnovy budov, priãom v‰et-ky tieto náklady sú súãasÈou nákladov hra-den˘ch z bezúroãného úveru. Nutná zloÏitosÈtohto procesu je takto systémove rie‰ená naprofesionálnej úrovni.

Hlavn˘m dôvodom pri zatepºovaní je (zv˘-‰enie energetickej hospodárnosti budov)zníÏenie energetickej nároãnosti a s t˘mspojené aj ìal‰ie zníÏenie v˘davkov. Aká jepredpokladaná úspora, ako sa dá ovplyv-niÈ?

Pri rie‰ení tepelnej ochrany obvodového astre‰ného plá‰Èa a v˘mene okien je moÏné do-siahnúÈ 40 – 50 % úspory spotreby tepla.Kvalifikované rie‰enie stále len vytvára pred-poklad pre dosiahnutie úspor, ale skutoãn˘prínos ovplyvÀuje vlastník dôslednosÈou pre-sadenia úsporného rie‰enia a svojím správa-ním. V znamná obnova budov okrem úsporenergie priná‰a aj ìal‰ie prínosy. ZabraÀujezatekaniu do stavby a vzniku hygienick˘chnedostatkov, vytvára vnútornú pohodu, pre-dlÏuje ÏivotnosÈ stavby o cca 25 rokov. Zni-Ïovaním spotreby energetick˘ch zdrojov rie-‰i sa napríklad aj energetická bezpeãnosÈ ‰tá-tu a to je dôvod pre finanãnú podporu vlast-níkov budov. Masívna podpora nielen vo for-me poskytnutia úverov, ale i dotácií bude sido budúcnosti najväã‰ou motiváciou prevlastníkov budov.

Kto môÏe, poÏiadaÈ o bezúroãn˘ úver, kohosa to t˘ka?

Îiadateºom o úver sú ako fyzické osobyvlastníci rodinn˘ch domov a ako právnickéosoby spoloãenstvá vlastníkov bytov, bytovédruÏstvá a správcovia bytov˘ch domov

Existuje ‰tatistika zateplen˘ch bytov˘chdomov, koºko domov a budov e‰te ãaká nazateplenie, s ak˘mi nákladmi je potrebnépoãítaÈ?

Presná ‰tatistika zateplen˘ch bytov˘ch do-mov neexistuje a nie je ani evidencia reali-zovan˘ch bytov cez jednotlivé zdroje podpo-ry. Na uskutoãÀovanie t˘chto prác boli, resp.sú vyuÏívané finanãné prostriedky ‰tátu (pod-pora zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania a do-tácie na odstraÀovanie systémov˘ch porúch),prostriedky Stavebn˘ch sporiteºní a komerã-n˘ch peÀaÏn˘ch ústavov a prostriedky vlast-níkov bytov (fondy opráv a údrÏby).

Presne ‰tatistické údaje rozsahu realizáciea ãist˘ch v˘dajov na obnovu bytov˘ch budovnie sú podrobne sledované u ·FRB a ani ujednotliv˘ch bankov˘ch zdrojov. Rozhodujú-ca ãasÈ bankov˘ch zdrojov bola pritom dote-raz pouÏitá aj na tzv. vylep‰ovanie bytov a ibaãasÈ t˘chto prostriedkov v rozsahu cca 15 %bola pouÏitá na financovanie prác, ktoré majú

Teplo nielen domova

Zimné obdobie uÏ nastúpilo a pocit tepla s postupom chladn˘ch dní je stále Ïiaducej‰í. Jeho dôleÏitosÈ si uvedomíme najmä vtedy, keì sa vrátime domov alebo do zateplen˘ch objektov.

V konn˘ riaditeº ZdruÏenia pre zatepºovanie budov Anton NOVOTN¯ má tieÏ isto dobr˘ pocit.Viac v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

42

charakter opráv a obnovy bytov˘ch budov.Celkove podºa dostupn˘ch zdrojov MVRRSR do 31.12.2008 bolo na obnovu bytovéhofondu vynaloÏen˘ch 1 415 522 eur (42 644miliónov Sk). Na úãely obnovy sa z banko-v˘ch zdrojov vynaloÏilo cca 8 170 mil. Sk.

Celková ãiastka potreby finanãn˘ch pro-striedkov podºa podkladov MVRR SR na ob-novu súãasného fondu bytov˘ch budov posta-ven˘ch v hromadn˘ch formách v˘stavby je vov˘‰ke 12 229 mil. eur. Je to v‰ak odborn˘ od-had na celkovú obnovu. To znamená nielenprostriedky na rie‰enie energetickej hospodár-nosti obnovovan˘ch bytov˘ch domov, ale ajprostriedky na obnovu rozvodov vody, tepla,plynu, elektroin‰talácii a potrebn˘ch zariado-vacích predmetov. Pre potenciál obnovy 600tisíc rodinn˘ch domov pri zateplení a v˘me-ne okien predstavujú odhadované nákladyìal‰ích 6 971 mil. eur.

Z rozsahu doteraj‰ej v˘stavby bytov˘chbudov najväã‰ie úspory je moÏné dosiahnuÈv˘znamnou obnovou bytového fondu posta-veného do konca roku 1989. Do r. 1989 bolodokonãen˘ch spolu 1 593 123 bytov, z toho785 357 bytov v bytov˘ch domoch a 801 075bytov bolo v rodinn˘ch domoch. V rokoch1990-92 sa dokonãilo e‰te 36 064 bytov˘ch(väã‰inou panelov˘ch domov) a 25 632 rodin-n˘ch domov. U postaveného fondu bytov˘chbudov prv˘ch 20 rokov je vymedzen˘ch nacyklickú údrÏbu a opravy bytov˘ch budov.Pri doteraj‰ej realizácii v˘znamnej obnovy vrozsahu cca 25 % potenciál energetick˘chúspor v budovách na Slovensku v súãasnos-ti poskytuje pribliÏne:• 600 tisíc bytov v bytov˘ch domoch posta-

ven˘ch do roku 1992• 600 tisíc rodinn˘ch domov,• 12 000 nebytov˘ch budov.

Ak chceme zachrániÈ potrebn˘ fond byto-v˘ch ale aj nebytov˘ch budov (cca do roku2030) a pritom plniÈ ciele v úsporách ener-gie a zniÏovaní emisií CO2 v bytovom fondeje potrebné do roku 2020 presadiÈ 40 – 50 %z potenciálu moÏn˘ch energetick˘ch úsporpri obnove budov a presadzovaÈ nové opatre-nia v nov˘ch budovách.

Aké máte informácie o zdrojoch, ktoré saroãne investujú do obnovy – zatepºovania?

âiastoãne som odpovedal uÏ pri predo‰lejotázke. V ·FRB pre ìal‰í rok je uvaÏovan˘chcca 27 miliónov eur na obnovu bytovej budo-vy, ão síce odpovedá kaÏdoroãne uvolÀova-n˘m prostriedkom na túto formu podpory,ale nedá sa to porovnaÈ s vládnym programom71mil. eur.

Ak sa majú do budúcnosti dosiahnuÈ po-trebné úspory tepla vládny program by malìalej pokraãovaÈ. Nemali by sa podceÀovaÈìal‰ie formy podpory, ktoré poskytujú staveb-né sporiteºne a komerãné banky. Pre vlastní-kov bytov je dôleÏité, aby im bol poskytnu-t˘ profesionálny – developersk˘ rozbor v˘-hodnosti jednotliv˘ch foriem podpory obno-vy budov.

Technick˘ stav väã‰iny domov a budov jeuÏ star˘, mnohé kon‰trukcie uÏ doÏívajúteda treba investovaÈ aj do v˘meny. Ak˘ tomá ìal‰í v˘znam?

Treba rozli‰ovaÈ rozdielnu ÏivotnosÈ nos-n˘ch kon‰trukcii stavby, ktorá je cca 80 ro-kov a ÏivotnosÈ technického zariadenia budova v˘robkov dokonãovacieho cyklu budov,kde ÏivotnosÈ je 25 – 50 rokov. Zatepºovaniebudov by malo predlÏiÈ ÏivotnosÈ stavby as-poÀ o 25 rokov. Rozvody vody, tepla, plynu,elektroin‰talácii mali byÈ vo väã‰ine panelo-v˘ch budov uÏ vymenené, ale to sa zatiaºmálo kde vykonalo. Na druhej strane vek afyzick˘ stav ná‰ho bytového fondu je tak˘, Ïesa ho oplatí obnoviÈ, zvlá‰È keì na Slovens-ku je nedostatoãn˘ a nízky podiel bytov na po-ãet obyvateºov.Je jeden z najniÏ‰ich ak nie naj-niÏ‰í v Európskej únii.

Kvalita zateplen˘ch domov a bytov sa ur-ãite zvy‰uje, aká je ekonomická návrat-nosÈ?

Kvalite zatepºovania je potrebné stále sa ve-novaÈ, aby zhotovovanie zatepºovacích prácsa nestalo zdrojom budúcich nedostatkov nastavbe. ZdruÏenie pre zatepºovanie budovspolu s TSÚS n.o. presadilo povinnosÈ kva-lifikácie zhotoviteºov a vydané licencie prezhotoviteºov sú kaÏdoroãne preverované. V -

robcovia systémov zatepºovania skvalitÀujújednotlivé komponenty systému. Ekonomic-ká návratnosÈ zatepºovania sa vypoãíta len zúspor energie, ale zatepºovací systém priná-‰a aj ìal‰ie úspory, ktoré sa nedajú ekonomic-ky vyjadriÈ. TieÏ jednotlivé vrstvy systému na-príklad povrchové úpravy sa poãas Ïivotnos-ti stavby musia obnovovaÈ bez ohºadu na za-tepºovanie. To v‰etko by sa pri stanovovaníekonomickej návratnosti malo zohladniÈ. Ná-vratnosÈ je poãítaná v rozmedzí 8 – 12 rokova to podºa toho, ão do v˘poãtu zapoãítame.

Dá sa povedaÈ, Ïe dodatoãné zatepºovanieobvodového a stre‰ného plá‰Èa je najv˘z-namnej‰ie pre obnovu budov?

Dodatoãné zatepºovanie obvodového astre‰ného plá‰Èa spolu s v˘menou okien jezdrojom najväã‰ích úspor v spotrebe tepla apopri tom aj pozitívne vpl˘va na ÏivotnosÈnosn˘ch ãasti stavby a obálky budovy. Je tonaozaj v˘znamná obnova budovy, ako hovo-rí aj prevzat˘ termín z európskej legislatívy.

Z D R U Î E N I E P R E Z A T E P ª O V A N I E B U D O V

Prehºad poskytnut˘ch podpôr ·FRB za roky 1996 – 2008

rok zdroje v mil. Sk poãet klientov podporené byty

spolu úver NP spolu FO PO spolu nová v˘stavba obnovené

1996 349,06 335,57 13,49 1 022 1 004 18 1 321 1 224 97

1997 1 678,22 1 374,49 303,73 3 545 3 513 32 4 078 3 748 330

1998 3 530,74 2 794,45 736,29 6 917 6 898 19 7 400 6 712 688

1999 1 645,42 1 276,11 369,31 2 787 2 782 5 2 922 2 778 144

2000 3 411,48 2 956,15 455,33 6 180 6 123 57 8 489 6 0422 447

2001 3 685,61 3 659,19 26,42 4 081 3 916 165 9 147 7 677 1 470

2002 5 183,31 5 154,49 28,82 4 367 4 088 279 10 781 9 464 1 317

2003 2 843,98 2 840,16 3,82 4 063 3 967 96 8 300 3 911 4 389

2004 3 383,04 3 382,26 0,78 1 966 1 813 153 5 801 3 983 1 818

2005 3 852,73 3 844,51 8,22 1 622 1 432 190 5 981 4 240 1 741

2006 4 700,52 4 691,74 8,78 1 582 1 279 303 9 341 4 697 4 644

2007 4 266,83 4 260,80 6,03 1 544 1 209 335 11 975 3 744 8 231

2008 4 809,21 4 802,02 7,19 1 325 1 004 321 10 940 4 465 6 475

spolu 43 340,15 41 371,94 1 968,21 41 001 39 028 1 973 96 476 62 685 33 791

FO – fyzická osobaPO – právnická osoba


Na va‰om ministerstve sa vytvára samo-statn˘ strategick˘ dokument, ktorého ob-sahom je práve regionálny rozvoj, ão je prev˘voj na nasledujúce roky najpodstatnej-‰ie, aké je smerovanie pre budúce obdobie?

Áno, v súãasnom období MVRR SR pri-pravuje strategick˘ dokument s názvom „Ná-rodná stratégia regionálneho rozvoja Sloven-skej republiky“ (ìalej len „národná straté-gia“), ktor˘ vychádza z koncepãn˘ch, strate-gick˘ch a programov˘ch dokumentov jedno-tliv˘ch rezortov, vrátane dokumentu „Dlho-dobá vízia rozvoja slovenskej spoloãnosti“.Národná stratégia je v˘chodiskov˘ strategic-k˘ dokument, ktorého cieºom je komplexneurãiÈ strategick˘ prístup ‰tátu k podpore regio-nálneho rozvoja v SR. Mala by sa staÈ nástro-jom na naplnenie cieºov dlhodobej vízie roz-voja slovenskej spoloãnosti v oblasti regionál-neho rozvoja a regionálnej politiky. Stratégiaby mala navrhnúÈ rozsah a typ verejn˘ch in-tervencií vedúcich k naplneniu strategick˘chcieºov regionálnej politiky. Z národnej stra-tégie bude vychádzaÈ aj nov˘ programov˘dokument na vyuÏívanie finanãn˘ch pro-striedkov z fondov EÚ po roku 2013. ëal‰ou úlohou národnej stratégie je:• identifikovaÈ vnútorn˘ potenciál a ‰pecifi-

kovaÈ moÏnú konkurencieschopnosÈ regió-nu v rámci Slovenskej republiky ako aj veurópskom kontexte,

• charakterizovaÈ ‰pecifické stránky regiónu

a z nich vypl˘vajúce hlavné konkurenãnév˘hody v rámci Slovenskej republiky akoaj v európskom kontexte,

• urãiÈ funkãné zloÏky, ktoré bude potrebnév regióne ìalej rozvíjaÈ, ako aj kvalitatív-ne faktory ich rozvoja,

• stanoviÈ kritériá ekonomickej sebestaãnos-ti regiónu a moÏnosti financovania jehorozvoja.

Obsahom tohto dokumentu je:• anal˘za hospodárskej a sociálnej situácie

regiónov vrátane anal˘zy stavu verejnéhozdravia obyvateºov regiónov,

• dlhodobá vízia podpory regionálneho roz-voja s v˘hºadom na dvadsaÈ rokov,

• stratégia rozvoja regiónov s urãením pod-porovan˘ch priorít a cieºov,

• in‰titucionálne a organizaãné zabezpeãenierealizácie národnej stratégie,

• systém monitorovania a hodnotenia s usta-novením merateºn˘ch ukazovateºov,

• finanãn˘ plán s urãením zdrojov a foriemfinancovania,

• ãasov˘ harmonogram realizácie národnejstratégie. AÏ po dosiahnutí spoloãenského konsenzu

a schválení dokumentu budeme môcÈ hovo-riÈ o smerovaní pre budúce obdobie. UÏ terazv‰ak môÏem prezradiÈ, Ïe väã‰í dôraz bude-me klásÈ na vyuÏívanie domáceho potenciá-lu vrátane finanãn˘ch zdrojov.

âo je podnetom pre spracovanie národnejstratégie regionálneho rozvoja a ak˘mi in-formáciami prispievajú jednotlivé samo-správne kraje, obce a mestá?

Vypracovanie dokumentu „Národná straté-gia regionálneho rozvoja Slovenskej republi-ky“, vypl˘va z § 6 zákona ã. 539/2008 Z. z.o podpore regionálneho rozvoja. Slovenskopotrebuje dokument takéhoto charakteru, abysa dosiahla ão najlep‰ia dlhodobo udrÏateºnáúroveÀ regionálneho rozvoja s efektívnymspolupôsobením sektorov˘ch politík. ZároveÀsa skompletizuje systém plánovacích doku-mentov regionálneho rozvoja na národnej(národná stratégia), regionálnej a miestnejúrovni (programy hospodárskeho a sociálne-ho rozvoja). Jednotliví sociálno-ekonomickípartneri sa aktívne zapájajú do procesu prí-pravy tohto dokumentu v rámci expertnejskupiny pre regionálnu politiku.

Zv˘raznili sa uÏ aj jednotlivé ‰pecifikátoho-ktorého regiónu pre ìal‰í rozvoj, akáje metodika tvorby plánov hospodárskehoa sociálneho rozvoj krajov Slovenska?

Anal˘za hospodárskej a sociálnej situácieregiónov vrátane ich ‰pecifík je súãasÈou ná-rodnej stratégie. Základná ‰truktúra progra-mov hospodárskeho a sociálneho rozvoja jedaná spomínan˘m zákonom o podpore regio-nálneho rozvoja. Vzhºadom na potrebu vytvo-renia komplexnej systematickej podpory re-gionálneho rozvoja, v súãasnom obdobíMVRR SR spolupracuje s Organizáciou prehospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) –Program miestneho rozvoja a zamestnanos-ti (LEED) na spoloãnom projekte „Rámecekonomického a sociálneho plánovania prevy‰‰ie územné celky v Slovenskej republike“.Hlavn˘m zámerom uvedeného projektu jeposilniÈ proces tvorby strategického plánova-nia a regionálneho rozvoja v Slovenskej re-publike najmä na úrovni NUTS 3.

Projekt má za cieº podporiÈ vy‰‰ie územ-né celky pri lep‰om navrhovaní regionálnycha miestnych rozvojov˘ch stratégií a plánov,podporovaÈ úãinnej‰ie partnerstvo, zapojiÈrelevantn˘ch regionálnych a miestnych úãast-níkov do procesu ich tvorby a vytvoriÈ vhod-né a inovatívne nástroje regionálneho a miest-neho rozvoja.

Z projektu vzídu dva hlavné v˘stupy: (a) hodnotiaca správa, (b) metodika pre

návrh a implementáciu regionálnej rozvojo-vej stratégie. To znamená, Ïe samosprávnekraje dostanú novú metodiku tvorby progra-mov hospodárskeho a sociálneho rozvojakraja, keìÏe doteraz pouÏívaná metodika uÏnezodpovedá súãasn˘m podmienkam pod-pory regionálneho rozvoja. UpozorÀujem, Ïenová metodika bude maÈ pre samosprávnekraje odporúãací charakter.

Rozvoj krajov SlovenskaZ iniciatívy Úradu vlády bol minul˘ rok vypracovan˘ dokument Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoloãnosti.

Regionálny rozvoj je jeho neodmysliteºnou súãasÈou. V nasledujúcom rozhovore sa rozprávame s generálnymriaditeºom Sekcie stratégie rozvoja regiónov na Ministerstve v˘stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky Michalom SÁNTAIM, pre ktorého otázky pripravila redaktorka Anna Komová.

43

44

Ako sa rie‰ia vnútroregionálne rozdiely?Sú aj spoloãné charakteristiky, ktoré ichnavzájom spájajú?

Vyrovnávanie vnútroregionálnych rozdie-lov je optimálne rie‰iÈ priamo na úrovni regió-nov, v praxi v‰ak naráÏame na problém exakt-ného merania t˘chto rozdielov. V súãasnomobdobí je najpouÏívanej‰í ukazovateº hrub˘domáci produkt na obyvateºa v parite kúpnejsily. Podiel HDP na obyvateºa zohºadÀujeekonomickú silu regiónu vzhºadom na poãetobyvateºov. Jeho negatívnou stránkou je, ÏenezohºadÀuje reálny poãet pracovníkov pritvorbe produkcie. Porovnávanie hodnôt regio-nálneho HDP nepovaÏujeme za najlep‰í uka-zovateº pre men‰ie územie ako je kraj. Zvlá‰Èpri uplatÀovaní prepoãtov na jedného obyva-teºa, na základe miesta trvalého bydliska a niena základe miesta v˘konu zamestnania, kdesa HDP vytvoril. Ukazovateº HDP môÏe po-skytovaÈ skresºujúce informácie, nemôÏe reál-ne zohºadniÈ mieru zaostávania ãastí sledova-ného regiónu na úrovni LAU 1 (okresu). Do-minantnosÈ HDP by malo v praxi vyváÏiÈ po-uÏívanie obmedzeného poãtu ukazovateºovvyjadrujúcich kritériá rozvoja z environmen-tálneho a sociálneho aspektu. Za dôleÏité vprocese implementácie ‰trukturálnych fon-dov EÚ povaÏujeme aj nastavenie tak˘ch v˘-berov˘ch kritérií, ktoré sa budú zameriavaÈ navyuÏívanie a rozvíjanie potenciálu regiónova zvy‰ovanie ich konkurencieschopnosti. Zá-roveÀ je potrebné zameraÈ kontrolu a hodno-tenie najmä na sledovanie efektívnosti a úãin-nosti v˘sledku a nie procesu realizovan˘chprojektov. Podstatné je ako projekty prispejúk vopred definovan˘m cieºom.

Je kolektív autorov zostaven˘ z odborní-kov, ktorí dokáÏu spracovaÈ so zreteºomdlhodobej‰ieho v˘voja, víziu rozvoja slo-venskej spoloãnosti so zameraním na regio-nálny rozvoj?

Som presvedãen˘, Ïe áno, aj z toho dôvo-du Ïe spracovatelia jednotliv˘ch kapitol súpriebeÏne konfrontovaní ìal‰ími odborníkmia zástupcami dotknut˘ch in‰titúcií. MVRRSR oslovuje a informuje sociálno-ekonomic-k˘ch partnerov napríklad v marci a apríli t. r.sa uskutoãnili na pôde MVRR SR stretnutiazástupcov MVRR SR s ãlenmi Rady minist-ra v˘stavby a regionálneho rozvoja pre regio-nálny rozvoj, so zástupcami rezortov a tretie-ho sektora. ZároveÀ MVRR SR sa obrátilo najednotlivé rezorty s poÏiadavkou o zaslaniezoznamu aktuálnych a pripravovan˘ch stra-tegick˘ch dokumentov, ako aj o zaslanie ‰pe-cifikácie prioritn˘ch oblastí podpory a stra-tegick˘ch cieºov za nimi riadenú oblasÈ. Za-slané podklady boli vyuÏité pri vypracovaníanalytickej a strategickej ãasti dokumentuZa veºmi dôleÏité povaÏujem aktívne vyuÏí-vanie expertnej skupiny pre regionálnu poli-tiku, zloÏenú z predstaviteºov ‰tátnej správy,regionálnej a miestnej samosprávy, akademic-kej sféry, reprezentatívnych profesijn˘chzdruÏení, mimovládnych organizácií a ìal‰íchsociálno-ekonomick˘ch partnerov. Expertnáskupina bola ustanovená v júni 2007 a slúÏiako platforma na v˘menu skúseností a názo-rov svojich ãlenov pri príprave koncepãn˘chmateriálov, legislatívnych noriem a stano-vísk k zásadn˘m otázkam v oblasti regionál-neho rozvoja. TaktieÏ dôverujem schopnos-

tiam pracovníkov ministerstva, ktorí majúbohaté skúsenosti pri tvorbe legislatívnych,strategick˘ch a programov˘ch dokumentovna národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.Veºk˘m prínosom je aj aktívna spolupráca sdomácimi i zahraniãn˘mi partnermi ako napr.OECD, V4 a pod..

Pre rozvoj jednotliv˘ch regiónov je veºmidôleÏitá aj podpora malého a strednéhopodnikania, cez ktoré operaãné programysa ich v˘voj aktuálne zabezpeãuje?

V Národnom strategickom referenãnomrámci Slovenskej republiky na roky 2007 –2013 je podpora malého a stredného podni-kania zabezpeãená cez takmer v‰etky operaã-né programy, najmä v‰ak cez Operaãn˘ pro-gram KonkurencieschopnosÈ a hospodárskyrast, ktorého riadiacim orgánom je Minister-stvo hospodárstva SR. Priority spomínanéhoOperaãného programu sú nasmerované pre-dov‰etk˘m na podporu podnikateºov, ktorído v˘roby zavádzajú inovácie, zvy‰ujú ener-getickú efektívnosÈ v˘robného procesu a tieÏpodnikateºov z oblasti cestovného ruchu. Ta-kisto v na‰ich rozvojov˘ch dokumentoch po-ãítame s mal˘m a stredn˘m podnikaním akov˘razn˘m faktorom regionálneho rozvoja.

Operaãn˘ program Konkurencieschop-nosÈ a hospodársky rast je riaden˘minis-terstvom hospodárstva, ako sa na Àom zú-ãastÀuje va‰a Sekcia, spolupracujete?

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho roz-voja SR ako Centrálny koordinaãn˘ orgán preoblasÈ riadenia ·F a KF pre roky 2007-2013zabezpeãuje efektívne a správne riadenie po-moci EÚ v oblasti programovania, monitoro-vania, hodnotenia a publicity. ZodpovednosÈza riadenie jednotliv˘ch operaãn˘ch progra-mov, ktoré spadajú pod Národn˘ strategick˘referenãn˘ rámec SR na roky 2007-2013, jedelegovaná na jednotlivé riadiace orgány. Dokºúãov˘ch aktivít Centrálneho koordinaãné-ho orgánu patrí príprava a pravidelná aktua-lizácia „Systému riadenia ‰trukturálnych fon-dov a Kohézneho fondu na programové ob-dobie 2007 – 2013“, v ktorom sú stanovenév‰etky postupy, prostredníctvom ktor˘ch sazabezpeãuje a koordinuje úãinné a efektívneprogramovanie, v˘ber projektov na financo-vanie, implementácia, monitorovanie a hod-notenie pri realizácii pomoci zo ·F a KF preprogramové obdobie 2007 – 2013 v súlade splatnou legislatívou EÚ a SR. Centrálny ko-ordinaãn˘ orgán je teda sústreden˘ predo-v‰etk˘m na koordinovanie práce v‰etk˘chriadiacich orgánov tak, aby proces ãerpania‰trukturálnych fondov a Kohézneho fondubol ão najefektívnej‰í. To znamená, Ïe zod-povednosÈ za Operaãn˘ program Konkuren-cieschopnosÈ a hospodársky rast je delegova-ná na Ministerstvo hospodárstva SR.

Ako sa môÏu obãania Slovenska informo-vaÈ napríklad o prehºade ãerpaní z eurofon-dov v jednotliv˘ch krajoch?

Hlavn˘m a spoloãn˘m informaãn˘m ná-strojom Centrálneho koordinaãného orgánu ariadiacich orgánov, ktor˘ poskytuje aktuálneinformácie o ·F a KF ‰irokej verejnosti, po-tenciálnym Ïiadateºom o NFP, Ïiadateºom oNFP, ako aj prijímateºom, je Informaãn˘ po-rtál www.nsrr.sk, ktor˘ za úãelom komplex-

ného informovania uveden˘ch segmentov jeprepojen˘ na stránky v‰etk˘ch riadiacich or-gánov. Tento predstavuje hlavn˘ zdroj získa-nia informácií t˘kajúcich sa nového programo-vého obdobia 2007 – 2013, ako aj predchádza-júceho programovacieho obdobia 2004 –2006. Na informaãnom portáli www.nsrr.skmôÏu záujemcovia o informácie nájsÈ v‰etkyaktuálne informácie a dokumenty súvisiace so‰trukturálnymi fondami EÚ, Operaãné progra-my NSRR SR pre roky 2007 – 2013, prehºa-dy ãerpania, ako aj dôleÏité kontakty na jed-notlivé riadiace orgány pre Operaãné progra-my NSRR SR 2007 – 2013 a ìal‰ie potrebnéinformácie a linky. Prehºad ãerpania za progra-movacie obdobie 2004 – 2006 môÏu záujem-covia nájsÈ na spomínanom portáli v sekcii„programovacie obdobie 2004 – 2006“ a ak-tuálny stav implementácie ·F za programovéobdobie 2007 – 2013 podºa OP, priorít, opat-rení a VÚC je dostupn˘ v sekcii „ãerpanie“.

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho roz-voja SR, usporadúva aj tematické konfe-rencie k poskytovaniu a doplneniu infor-mácií a vysvetlenie nejasností k jednotli-v˘m otázkam napr. ‰trukturálnych fon-dov a k problematike fondov EÚ? Myslí-te aj na t˘ch, ktorí nevyuÏívajú sluÏby in-ternetu?

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho roz-voja SR ako CKO organizuje naozaj mnohokonferencií a seminárov, ktoré sú urãené pre‰irokú aj odbornú verejnosÈ. Len v uplynulomobdobí sme boli organizátorom konferencie,ktorá sa konala pri príleÏitosti v˘stavy re-gionálneho rozvoja a investiãn˘ch príleÏi-tostí PRO REGION 2009 v Banskej Bystri-ci a tieÏ dvoch odborn˘ch seminároch k témeverejného obstarávania a k téme posudzova-nia vplyvov na Ïivotné prostredie podºa legi-slatívy EÚ. V znamnou bola nedávna „Kon-ferencia nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov ku Kohéz-nej politike“, ktorá sa konala 11. – 13. no-vembra v Bratislave. Hlavn˘m informaãn˘mnástrojom, ktor˘ vyuÏívame pri informovaníverejnosti o organizovan˘ch akciách je samo-zrejme internet. V dne‰nej dobe je praktickynemoÏné zapojiÈ sa do procesu ãerpania bezvyuÏitia internetu. Îiadatelia o informácie siprakticky v‰etky potrebné náleÏitostí nájduprostredníctvom internetu. Îiadosti o NFP aprojekty sa registrujú prostredníctvom systé-mu ITMS, teda takisto prostredníctvom inter-netu. Internet je v dne‰nej dobe nevyhnutnos-Èou, preto sa sústredíme predov‰etk˘m najeho vyuÏitie. Vedieme databázu záujemcovo informácie, ktor˘m zasielame prostredníc-tvom e-mailu v‰etky novinky zaznamenanéna informaãnom portáli www.nsrr.sk. Túto da-tabázu vyuÏívame taktieÏ pri zasielaní infor-mácií o príprave konferencií, na ktoré samôÏu záujemcovia z databázy prihlásiÈ. Kukoncu roka 2007 sa realizovali regionálnekonferencie k predstaveniu NSRR a jednotli-v˘ch operaãn˘ch programoch vo v‰etk˘ch 8samosprávnych krajoch. Informovanie ve-rejnosti o spomínan˘ch konferenciách smerealizovali aj prostredníctvom inzercie v no-vinách. Ani v budúcnosti sa nebudeme brá-niÈ vyuÏitiu in˘ch médií pre informovanieverejnosti v nadväznosti na vzniknutú potre-bu, av‰ak ako prioritné médium nám urãitebude slúÏiÈ práve internet.


· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A B ¯ V A N I A

Ako ste spokojn˘ s mnoÏstvom admini-stratívy pri predkladaní projektov apri ich hodnotení?

Centrálny koordinaãn˘ orgán vyvíjamaximálne úsilie, aby sa zjednodu‰ila ad-ministratíva pri predkladaní projektov,ako aj pri ich hodnotení. Predkladanie ahodnotenie projektov v‰ak nie je jednodu-chou záleÏitosÈou, preto urãité „mnoÏstvoadministratívy“ je nevyhnutné.

V‰etky postupy zabezpeãujúce proceskoordinácie subjektov zapojen˘ch do ria-denia a implementácie ·F a KF najmä scieºom zjednodu‰ovania implementaãné-ho mechanizmu pri zachovaní v‰etk˘chpovinností, princípov a zásad, ktoré vrámci implementácie ·F a KF vypl˘vajúz legislatívy EÚ a SR, sú definované v„Systéme riadenia ‰trukturálnych fondova Kohézneho fondu pre programové ob-dobie 2007 – 2013“. Do kºúãov˘ch akti-vít CKO patrí jeho príprava a pravidelnáaktualizácia. Pri nastavovaní systému preprogramové obdobie 2007 – 2013 smemali moÏnosÈ zuÏitkovaÈ skúsenosti zpredchádzajúceho programovacieho obdo-bia 2004 – 2006. V aktuálne pripravova-n˘ch procesoch presadzujeme z na‰ej po-zície tzv. „princíp 3 Z“. Tento princíp zna-mená zjednotenie, zjednodu‰enie a zefek-tívnenie procesov. V praxi to znamená, Ïena‰im hlavn˘m cieºom je zjednodu‰enieprocesov pri kaÏdej etape programovéhoa projektového cyklu, ão v koneãnom dô-sledku znamená „zjednodu‰enie byrokra-cie“ pre Ïiadateºov pri predkladaní projek-tov, ako aj skrátenie ãasu administrácie ahodnotenia projektov. Celé riadenie pro-jektu má byÈ jednoduch‰ie. Myslím Ïe sanám to úspe‰ne darí.

V programovom období 2007 – 2013bola spustená nová verzia Informaãnéhoa monitorovacieho systému ITMS II preprogramové obdobie 2007 – 2013. Medzihlavné zmeny ITMS systému patrí novovybudovan˘ portál – verejná ãasÈ ITMS.Táto ãasÈ systému umoÏÀuje Ïiadateºomako aj príjemcom príspevku priamo vytvá-raÈ Ïiadosti o poskytnutie nenávratného fi-nanãného príspevku (ìalej NFP) z pro-striedkov ·F, resp. Ïiadosti o platbu. Dátaz portálu prená‰ané priamo do ITMS prá-cu riadiacich orgánov zjednodu‰ia, keìÏetí vkladané dáta uÏ len kontrolujú a v prí-pade chybného zadania upravujú. Îiada-telia majú na druhej strane „on-line“ pre-hºad o stave svojich Ïiadostí o poskytnu-tie NFP, resp. Ïiadostí o platbu. Portál zá-roveÀ zabezpeãuje pri vkladaní kontrolusprávnosti zadávan˘ch údajov. T˘m sazniÏuje chybovosÈ vypæÀania Ïiadostí askracuje sa priemern˘ ãas ich vybavova-nia.

Posledná aktualizácia systému sa usku-toãnila 23. septembra 2009, pri ktorej dô-leÏit˘mi podnetmi boli podnety z rôznychúrovní (opatrenia EK a legislatívne zme-ny ES, podnety RO plynúce z bilaterál-nych rokovaní CKO s RO, návrhy samot-ného CKO), ktoré vytvárajú na CKO tlakpokraãovaÈ v ìal‰om zjednodu‰ovaní sys-tému riadenia s dopadom na zefektívne-nie ãerpania finanãn˘ch prostriedkov zfondov EÚ.

45

Akú podporu ·tátny fond rozvoja b˘vania(·FRB) poskytuje, kto o Àu môÏe poÏiadaÈa v akej v˘‰ke?

Druhom podpory z prostriedkov ·FRBmôÏe byÈ:• úver s v˘hodn˘m úroãením a v˘hodnou le-

hotou splatnosti (aÏ 30 rokov)• nenávratn˘ príspevok pri obstarávaní bez-

bariérového bytu v bytovom, polyfunkã-nom alebo rodinnom dome. Tento byt musíbyÈ urãen˘ v˘luãne na trvalé b˘vanie ob-ãana s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím.Podpora z prostriedkov ·FRB teda nie je

Ïiadnou sociálnou dávkou, ale v prevaÏnejmiere je to veºmi v˘hodná, ale návratná for-ma podpory pri roz‰irovaní a zveºaìovaníbytového fondu.

V zmysle §7 zákona ã. 607/2003 Z. z. o·tátnom fonde rozvoj b˘vania, v znení ne-skor‰ích zákonov (ìalej len zákon) Ïiadateºomo podporu môÏe byÈ:• fyzická osoba, ktorá je obãanom Slovenskej

republiky a má na území Slovenskej repu-bliky trval˘ pobyt a ktorá dov⁄‰ila vek 18

rokov a má vlastn˘ príjem z podnikania ale-bo zo závislej ãinnosti, alebo podºa osobit-ného predpisu

• právnická osoba so sídlom na území Slo-venskej republiky.

V zmysle §5 zákona podporu moÏno po-skytnúÈ na tieto úãely:a) obstaranie bytu v˘stavbou, nadstavbou,

vstavbou, prístavbou, prípadne prestavbounebytového priestoru v bytovom dome, vrodinnom dome alebo v polyfunkãnomdome,

b)v˘stavba alebo dostavba zariadenia sociál-nych sluÏieb, ktoré poskytuje starostlivosÈceloroãne (ìalej len „zariadenie sociálnychsluÏieb) alebo prestavba nebytového prie-storu na zariadenie sociálnych sluÏieb

c) kúpa bytud)obnova bytovej budovy,e) v˘stavba nájomného bytu vrátane bytu,

ktor˘ sa získa nadstavbou, vstavbou, prí-stavbou, prípadne prestavbou nebytovéhopriestoru

Rozhodovanie o financovaní

je nároãné

Stavba alebo prestavba domu alebo bytu nie je vôbecjednoduchá záleÏitosÈ. Problémy nastávajú neraz uÏ

pri rozhodovaní o financovaní. Prostredníctvom ·tátnehofondu rozvoja b˘vania pomáha ‰tát uÏ niekoºko rokov

pri roz‰irovaní bytového fondu Slovenska. S riaditeºkou·tátneho fondu rozvoja b˘vania Zuzanou KORMANOVOU

sa rozprávala redaktorka Anna Komová.

46

f) obnova zariadenia sociálnych sluÏiebg)zatepºovanie bytovej budovy

V ‰ka moÏného úveru a jeho parametrovje urãená platn˘m Nariadením vlády SR ã.547/2008 Z. z. – § 2 na v‰etky úãely uvede-né v § 5 ods. 1 zákona o ·FRB.

Je moÏné prostredníctvom ·FRB podpo-rovaÈ nielen nové stavby bytov a domov, aleaj rekon‰trukciu star˘ch domov pre skva-litnenie b˘vania?

Rekon‰trukcie star˘ch domov formou sta-vebn˘ch úprav nie sú podºa zákona moÏné.Pri t˘chto objektoch je v‰ak moÏné poskyt-núÈ podporu v zmysle §5 ods.1 písm. d) na ob-novu bytovej budovy (obnova bytovej budo-vy zah⁄Àa odstránenie statick˘ch nedostatkovbytového domu, tepelnú ochranu bytovéhoalebo rodinného domu alebo obnovu alebomodernizáciu spoloãn˘ch ãastí a spoloãn˘chzariadení bytového domu) a v zmysle §5ods.1 písm. g) zatepºovanie bytovej budovy.

Ako je to pri kúpe star˘ch rodinn˘ch do-mov, prípadne pri ich prestavbe? PretoÏednes je ãoraz viac t˘ch, ktorí star˘ rodin-n˘ dom nekupujú len za úãelom víkendo-vej chalupy, ale v Àom b˘vajú poãas celé-ho roka.

V zmysle §5 ods. 1 písm. c) zákona sa kú-pou bytu rozumie kúpa bytu od stavebníkauvedeného v kolaudaãnom rozhodnutí, odktorého nadobudnutia právoplatnosti neuply-nulo viac ako dva roky. Tieto ustanoveniav‰ak neplatia ak ide o kúpu bytu Ïiadateºom,ktor˘m je odchovanec detského domova, kto-r˘ si rie‰i svoje prvé b˘vanie.

Z uvedeného vypl˘va, Ïe nie je moÏné po-skytnúÈ podporu z prostriedkov ·FRB nakúpu star‰ích bytov alebo rodinn˘ch domov(s v˘nimkou odchovanca detského domova).

âo to znamená dostatoãn˘ príjem na splá-canie úveru a aké sú ìal‰ie podmienky prepridelenie podpory zo ·FRB?

âist˘ mesaãn˘ príjem domácnosti Ïiadate-ºa musí byÈ v takej v˘‰ke, ktorá po odpoãte1,3 násobku Ïivotného minima platného prepredmetnú domácnosÈ a odpoãtu prípadn˘chin˘ch záväzkov Ïiadateºa a jeho domácnostiumoÏÀuje splácanie splátky z poÏadovanéhoúveru.

Medzi najpodstatnej‰ie podmienky po-skytovania podpory zaraìujeme:• preukázanie vlastn˘ch prostriedkov vo v˘-

‰ke 20 % z obstarávacej ceny na úãel, naktor˘ sa poÏaduje poskytnutie podpory. V -nimkou sú Ïiadatelia, ktorí sú odchovanca-mi detského domova a obce, ktoré Ïiadajúpodporu na v˘stavbu nájomn˘ch bytov.

• Ïiadateº fyzická osoba nesmie spolu s oso-bami, ktor˘ch príjmy sa posudzujú spoloã-ne prev˘‰iÈ ãist˘ mesaãn˘ príjem za pred-chádzajúci kalendárny rok vo v˘‰ke 3,5 ná-sobku Ïivotného minima. âist˘ mesaãn˘príjem sa vypoãíta z príjmu za predchádza-júci kalendárny rok, ako podiel toho príjmua príslu‰ného poãtu mesiacov, poãas kto-r˘ch sa príjem poberal.

MôÏe sa ÏiadaÈ podpora zo ·FRB aj opa-kovane, aké sú platné kritériá na udelenieprostriedkov? Kde sa s nimi môÏu obyva-telia zoznámiÈ?

Îiadateºovi fyzickej osobe moÏno poskyt-núÈ úver na v˘stavbu a kúpu bytu len raz.

Îiadateºovi (fyzickej osobe) moÏno po-skytnúÈ podporu len vtedy, ak:a) ãist˘ mesaãn˘ príjem Ïiadateºa a osôb, kto-

r˘ch príjmy sa posudzujú spoloãne za pred-chádzajúci kalendárny rok neprevy‰uje3,5-násobok Ïivotného minima vypoãítané-ho pre Ïiadateºa a osoby, ktor˘ch príjmy saposudzujú spoloãne,

b)podlahová plocha bytu v bytovom domealebo v polyfunkãnom dome neprevy‰uje80 m2,

c) podlahová plocha bytov˘ch a nebytov˘chpriestorov v rodinnom dome prislúchajú-ca k jednému bytu neprevy‰uje 160 m2 bezplochy pre garáÏ a viac ako polovica z tej-to podlahovej plochy je urãená na b˘vanie.Pre osobu telesne ÈaÏko postihnutú je tátov˘mera zv˘‰ená na 180 m2 .ëal‰ou podmienkou pre poskytnutie pod-

pory je preukázanie Ïiadateºa, Ïe:• má zabezpeãené vlastné prostriedky alebo

prostriedky stavebného sporenia vo v˘‰ke20 % z obstarávacej ceny na úãel, na kto-r˘ poÏaduje poskytnutie podpory,

• je schopn˘ platiÈ splátky a úroky z úveru vdohodnutej v˘‰ke a v lehotách, ak je dru-hom podpory úver.20% vlastn˘ch prostriedkov nemusí pre-

ukazovaÈ osoba, ktorou je odchovanec detské-ho domova a obec v úãele v˘stavby nájom-n˘ch bytov• má návrh na zabezpeãenie záväzku

Fyzická osobaRuãenie dvomi ruãiteºmi, priãom jeden z ru-

ãiteºov môÏe byÈ vo veku do 60 rokov a vekdruhého musí spæÀaÈ podmienku (vek + leho-ta splatnosti úveru niÏ‰í ako 70 rokov. Ruãi-telia dokladujú príjem za predchádzajúci ka-lendárny ‰tvrÈrok, tak ako Ïiadateº. Ak je ru-ãiteº Ïenat˘ (vydatá), tak prikladá aj overen˘súhlas manÏelky (manÏela) s ruãením záväz-ku.

Ruãitelia podpisujú tlaãivo Ïiadosti o pod-poru osobne pred zamestnancom mestskéhoúradu v sídle okresu príslu‰ného miestu stav-by kde sa ÏiadosÈ podáva.

Ruãenie nehnuteºnosÈou, predkladá sa v˘-pis z katastra nehnuteºností a znaleck˘ posu-dok na zakladanú nehnuteºnosÈ, nie star‰í akotri mesiace. Hodnota zakladanej nehnuteº-nosti musí byÈ vo v˘‰ke 1,3-násobku poÏado-vaného úveru. V prípade, Ïe sa zakladá nehnu-teºnosÈ, ktorá nie je vo vlastníctve Ïiadateºa,tak je potrebné predloÏiÈ overené vyhlásenievlastníka, na základe ktorého dá vlastník ne-hnuteºnosti k dispozícii predmetnú nehnuteº-nosÈ dlÏníkovi na zabezpeãenie záväzku voãi·tátnemu fondu rozvoja b˘vania.

Právnická osoba – obec/mesto/VÚC Ruãenie nehnuteºnosÈou

• v˘pis z katastra nehnuteºností osvedãujú-ci vlastníctvo obce/mesta k predmetnej ne-hnuteºnosti, znaleck˘ posudok na ocenenienehnuteºnosti nie star‰í ako tri mesiace kudÀu podania Ïiadosti o úver, priãom hod-nota nehnuteºnosti je urãená znaleck˘mposudkom podºa Vyhlá‰ky ã. 492/2004 Z.z. a musí byÈ vo v˘‰ke 1,5-násobku sumypoÏadovaného úveru, notárska zápisnica s

doloÏkou priamej vykonateºnosti exekuã-ného titulu po priznaní úveru k otvoreniuúverového úãtu pre Ïiadateºa.Ak je nehnuteºnosÈ vo vlastníctve inej oso-

by ako Ïiadateºa – úradne overené vyhlásenie,na základe ktorého dáva vlastník nehnuteºnos-ti k dispozícii predmetnú nehnuteºnosÈ dlÏní-kovi na zabezpeãenie záväzku voãi ·tátnemufondu rozvoja b˘vania (pri obci a meste sa vy-uÏíva, ak vlastnia nezaÈaÏené vhodné nehnu-teºnosti),

Ruãenie bankovou zárukou, predkladá sa:• zmluva obec/mesto/VÚC s príslu‰nou ko-

merãnou bankou o poskytnutí bankovejzáruky alebo

• záväzn˘ prísºub banky o poskytnutí banko-vej záruky (v‰etky komerãné banky vráta-ne Slovenskej záruãnej a rozvojovej ban-ky) vo forme mandátnej zmluvy.V prípade akceptácie tejto záruky zo stra-

ny ·tátneho fondu rozvoja b˘vania Ïiadateºmusí predloÏiÈ záruãnú listinu podpísanúobidvomi stranami t.j. obec/mesto a banka)minimálne na obdobie v˘stavby predmetnejstavby aÏ do jej vkladu do katastra a zriade-nia záloÏného práva v prospech ·FRB k no-vopostavenej nehnuteºnosti.

Informácie sú uvedené na internetovejstránke www.sfrb.sk

Urãite aj fond, ktor˘ vediete, má svoje istépriority, ktoré sú to a v ãom spoãíva ich v˘-hoda?

Prioritou ·FRB je poskytovanie v˘hod-n˘ch úverov, najmä pri v˘stavbe a obnove by-tového fondu v SR. Ide predov‰etk˘m o v˘-stavbu obecn˘ch nájomn˘ch bytov pre mla-dé rodiny a podporu programov na úsporuenergie a zníÏenie nákladov na vykurovaniea komplexnú obnovu bytov˘ch domov. Vroku 2009 pribudol ako priorita vlády aj Vlád-ny program zateplenia.

Stáva sa aj to, Ïe ÏiadosÈ napríklad na nad-stavbu rodinného domu za úãelom vybu-dovania nového bytu nie je schválená, nov rovnakom ãase dostane finanãnú pôÏiã-ku obãan, ktor˘ ju Ïiada na v˘stavbudomu, ako je to moÏné?

Ak ÏiadosÈ na nadstavbu rodinného domunie je v súlade so zákonom, alebo má nedo-statky nemôÏe byÈ Ïiadateºovi poskytnut˘úver. Ak ÏiadosÈ na v˘stavbu rodinného domuje kompletná a v súlade so zákonom, Ïiada-teºovi môÏe byÈ poskytnut˘ úver.

Dajú sa uÏ podané Ïiadosti dopæÀaÈ prípad-ne meniÈ ich úãel?

Podané Ïiadosti sa nemôÏu dopæÀaÈ. MeniÈúãel Ïiadosti nie je moÏné.

Koºko obyvateºov bytov a rodinn˘ch do-mov pouÏilo prostriedky zo ·FRB za po-sedné roky jeho existencie?

Prehºad o poskytnut˘ch podporách a poã-te podporen˘ch bytov za rok 1996 – 2008 jev prílohe.

Neovplyvnila svetová kríza ãerpanie pro-striedkov na b˘vanie v na‰ej republike?

âerpanie podpory z prostriedkov ·FRBsvetová finanãná kríza neovplyvnila.

· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A B ¯ V A N I A


Pán generálny riaditeº, skúsme hneì na za-ãiatku priblíÏiÈ zameranie vami riaden˘chprogramov.

Operaãné programy riadené Agentúrou napodporu regionálneho rozvoja sú orientova-né najmä na zvy‰ovanie kvality Ïivota obãa-nov v regiónoch Slovenska prostredníctvompodpory zariadení obãianskej infra‰truktúryako sú napríklad ‰koly, zariadenia sociál-nych sluÏieb, in‰titúcie v oblasti kultúry a po-dobne. ëal‰ou rámcovou oblasÈou je zlep‰o-vanie vybavenosti územia formou podporymiestnych a regionálnych komunikácií, revi-talizácie verejn˘ch priestranstiev a podobne.V regióne Bratislavského samosprávnehokraja majú podporované aktivity podobn˘charakter ale v men‰om rozsahu a z ãasti súzamerané aj na podporu podnikania a inová-cií v podnikateºskom sektore. Programy cez-hraniãnej spolupráce sú zase orientované narozvíjanie cezhraniãn˘ch partnerstiev for-mou investiãn˘ch aj neinvestiãn˘ch projek-tov, ktoré boli v minulosti podporované ini-ciatívou Interreg.

Agentúra Ministerstva v˘stavby a regionál-neho rozvoja SR t˘mito programami v rokoch2007 – 2013 plynulo nadviazala na tematic-ky podobné programy a iniciatívy, ktoré reali-zovala uÏ v rokoch 2004 – 2006, ako je Ope-raãn˘ program Základná infra‰truktúra, Jed-notn˘ programov˘ dokument 2 a uÏ spomí-naná iniciatíva Interreg IIIA.

Najväã‰ím programom riaden˘m Agen-túrou je Regionálny operaãn˘ program(ROP). O tento program zároveÀ prejavu-jú najväã‰í záujem mestá a obce. MôÏeteho bliÏ‰ie charakterizovaÈ?

Dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe ROP je akousi vlaj-kovou loìou Agentúry na podporu regionál-neho rozvoja. ROP je v rokoch 2007 – 2013s celkov˘m rozpoãtom 1,7 miliardy eur tre-tím najväã‰ím operaãn˘m programom spo-medzi jedenástich operaãn˘ch programov naSlovensku. ZároveÀ ide o vôbec najväã‰íoperaãn˘ program spolufinancovan˘ len zEurópskeho fondu regionálneho rozvoja azo ‰tátneho rozpoãtu SR. ROP pokr˘va celéúzemie Slovenskej republiky okrem Brati-slavského kraja a MVRR SR na jeho imple-mentácii spolupracuje so samosprávnymikrajmi.

Podpora je primárne poskytovaná verejné-mu sektoru, t.j. obciam, mestám, samospráv-nym krajom a vybran˘m orgánom ‰tátnejsprávy. Globálnym cieºom ROP je zv˘‰eniedostupnosti a kvality obãianskej infra‰truk-túry a vybavenosti územia v regiónoch.

Aktivity tohto programu sú zamerané na re-kon‰trukciu, roz‰irovanie, modernizáciu azlep‰enie vybavenia matersk˘ch, základn˘cha stredn˘ch ‰kôl, zariadení sociálnej infra-‰truktúry, múzeí, galérií, kniÏníc, revitalizá-ciu pamiatok vo vlastníctve verejného sekto-ra a na podporu nekomerãn˘ch záchrann˘chsluÏieb. Okrem uvedeného podpora smerujedo zlep‰ovania stavu miestnych komunikácií,ciest II. a III. triedy, obnovy verejn˘ch prie-stranstiev v mestách a obciach a z ãasti aj dobudovania infra‰truktúry rómskych osídlení.

Dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe finanãné prostriedkyz ROP kompenzujú kapitálové podfinancova-nie infra‰truktúry vo vlastníctve verejnéhosektora, ktoré bolo charakteristické v uplynu-l˘ch ‰tyroch aÏ piatich dekádach plánované-ho hospodárstva a následného obdobia trans-formácie na trhovú ekonomiku.

Okrem technologicky vyspelej rekon‰truk-cie stavebn˘ch objektov a ich modernéhovybavenia je v˘razn˘m príspevkom najmäzniÏovanie energetickej nároãnosti budov.Tento príspevok bude maÈ pozitívny dopad nazníÏenie nákladov na prevádzku zariadenízo strany ich zriaìovateºov ako aj pozitívnydopad pre Ïivotné prostredie. Pridanou hod-notou zároveÀ je, Ïe takmer v‰etky investiã-né projekty realizované v rámci ROP obsa-hujú stavebno-technické prvky odstraÀujúcefyzické bariéry pre pohyb hendikepovan˘chosôb, ãi uÏ ide o verejné budovy, verejnépriestranstvá v mestách a obciach, cesty,chodníky a podobne.

Samotné investiãné aktivity na t˘chto pro-jektoch sa zaãali realizovaÈ v roku 2009 a ma-sívne budú pokraãovaÈ podºa zazmluvnen˘chharmonogramov v roku 2010. V ãase hospo-dárskej krízy má realizácia ROP zároveÀ ajnov˘ rozmer: pozitívny dopad na odvetvie

Podpora je dôleÏitá

Radoslav BEHUL je generálny riaditeº Agentúry na podporu regionálneho rozvoja Ministerstvav˘stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorá v programovom období 2007 – 2013

implementuje Regionálny operaãn˘ program (ROP), Operaãn˘ program Bratislavsk˘ kraj (OPBK)a programy cezhraniãnej spolupráce (CHS). Na otázky súvisiace s podporou zo ‰trukturálnych fondov

prostredníctvom uveden˘ch programov odpovedal redaktorke Anne Komovej.

47

48

stavebníctva, ktoré trpí v˘padkom súkrom-n˘ch investícií a v˘razn˘ dopad na zv˘‰eniezamestnanosti v regiónoch.

Ak˘ poãet projektov predpokladáte zrea-lizovaÈ v rokoch 2007 – 2013 prostredníc-tvom ROP?

V rámci ROP sa realizuje vysok˘ poãet ma-l˘ch aÏ stredne veºk˘ch investiãn˘ch projek-tov s rozpoãtom od 175 000 do 3 000 000 eur.Malá ãasÈ projektov pribliÏne v súhrnnej hod-note do 10 miliónov eur bude maÈ neinves-tiãn˘ charakter. Spolu sa predpokladá reali-zácia pribliÏne 2 000 projektov.

MVRR SR, pod ktoré Agentúra na podpo-ru regionálneho rozvoja spadá, prijalo v sú-vislosti s príslu‰n˘mi uzneseniami vlády via-ceré technické, organizaãné a administratív-ne opatrenia na zintenzívnenie a ur˘chlenieãerpania disponibiln˘ch finanãn˘ch prostried-kov. Aj z toho dôvodu sa väã‰ina t˘chto pro-jektov fyzicky ukonãí do roku 2012, aj kebysa mohli realizovaÈ aÏ do roku 2015.

Vzhºadom na to, Ïe ide o projekty, ktorémajú reálny hmotn˘ v˘stup, dá sa kon‰tato-vaÈ, Ïe v˘sledky t˘ch projektov budú a uÏ ajmajú priamy vplyv na zv˘‰enie kvality obãa-nov. Projekty v rámci ROP zároveÀ prispie-vajú k zlep‰ovaniu Ïivota marginalizovan˘chrómskych komunít, a to aj z hºadiska objemuvyãlenenej finanãnej alokácie, ako aj z hºa-diska poãtu projektov.

Ste spokojn˘ s úrovÀou projektov?Oproti rokom 2004 – 2006 uÏ naozaj nie

je najãastej‰ím problémom nedostatoãná úro-veÀ projektov. Je k dispozícii omnoho viac in-formácií, ktoré sú prehºadnej‰ie, postupy aformuláre sú ‰tandardizované a na trhu pôso-bí veºa agentúr a poradensk˘ch spoloãností.Medzi problematické patrí napríklad oblasÈverejného obstarávania.

Napriek zodpovednosti, ktorú majú minis-terstvá, ide o oblasÈ, za ktorú sú zodpovednísamotní Ïiadatelia. Ide o kºúãov˘ proces z hºa-diska úspe‰nosti projektu. Riadiace orgány,resp. sprostredkovateºské orgány sú povinnéoverovaÈ proces verejného obstarávania nie-len z hºadiska jeho súladu s národnou legisla-tívou ale aj z hºadiska súladu s legislatívouEurópskeho spoloãenstva. Tieto orgány súpri overovaní verejn˘ch obstarávaní oveºadôslednej‰ie ako v minulosti, ão povaÏujemza nevyhnutné pretoÏe problémy s verejn˘mobstarávaním sa môÏu vypomstiÈ aj s odstu-pom niekoºk˘ch rokov. Îiadateºom hrozí vy-máhanie poskytnut˘ch príspevkov a ãlen-sk˘m ‰tátom zastúpen˘m riadiacimi orgánminevyãerpanie prostriedkov Európskej komi-sii.

Nedá sa predpokladaÈ, Ïe v‰etky Ïiadostibudú predloÏené bez nedostatkov. Je moÏ-né odstraÀovaÈ formálne nedostatky bezìal‰ích komplikácií? Majú Ïiadatelia do-statok informácií?

Îiadateºom umoÏÀujeme doplniÈ ch˘bajú-ce náleÏitosti, resp. odstrániÈ formálne nedo-statky do 7 dní od podania Ïiadosti o nená-vratn˘ finanãn˘ príspevok. Takto sa nám daríúspe‰ne splniÈ podmienky formálnej kontro-ly pri vy‰e 95 % predloÏen˘ch projektov. Jeto veºk˘ úspech lebo v minulosti cez tútoformálnu kontrolu ãasto nepre‰la ani polovi-

ca Ïiadostí. V procese v˘beru projektov sa takdo popredia dostáva kvalita projektu a niejeho formálna stránka.

Îiadatelia majú v prehºadnej forme k dis-pozícii v‰etky programové a riadiace doku-menty na internete. Vysoká úspe‰nosÈ Ïiada-teºov v kontrole formálnej správnosti svedãíaj o vhodnosti nastavenia informaãn˘ch akomunikaãn˘ch opatrení. PriebeÏne zabezpe-ãujeme vãasnú aktualizáciu informácií nasvojej oficiálnej internete aj formou ãastokladen˘ch otázok a formou schránky [email protected]. Prostredníctvom tejtoschránky môÏu záujemcovia získaÈ potrebnéinformácie o ROP v podobe záväzn˘ch odpo-vedí. Ide najmä o otázky t˘kajúce sa vypra-covania Ïiadosti, rôzne otázky technickéhocharakteru a pod. Táto informaãná sluÏba saosvedãila a v znaãnej miere sa vyuÏíva. V sú-ãasnosti sa prijíma okolo 50 otázok t˘Ïden-ne. Informácie sa záujemcom o NFP posky-tujú aj telefonicky.

S vyhlásením v˘zvy je spravidla spojenéusporiadanie sprievodn˘ch podujatí v regió-noch Slovenska, na ktor˘ch zástupcovia mi-nisterstva a samosprávnych krajov predstaviaopatrenie, v rámci ktorého bola v˘zva vyhlá-sená, a poskytnú potenciálnym ÏiadateºomdoplÀujúce informácie súvisiace najmä s vy-pracovaním Ïiadosti. K t˘mto podujatiampatrí aj distribuovanie informaãn˘ch letákova broÏúr o ROP. Spomínan˘mi informaãn˘-mi opatreniami sa dosahuje v˘razné zniÏova-nie chybovosti predkladan˘ch projektov˘chzámerov.

V‰etky tieto aktivity Riadiaceho orgánupre ROP napomáhajú zniÏovaÈ formálne ne-dostatky predkladan˘ch Ïiadostí o NFP azvy‰ovaÈ mieru úspe‰nosti Ïiadateºov.

MôÏete nám priblíÏiÈ aktuálny stav do-siahnutého pokroku v prípade ROP?

Implementácia ROP sa zaãala v januári2008 vyhlásením prvej v˘zvy na podporuinfra‰truktúry vzdelávania. Ku koncu no-vembra 2009 bolo spolu prijat˘ch a zadminis-trovan˘ch pribliÏne 2 600 Ïiadostí o nenávrat-n˘ finanãn˘ príspevok prijat˘ch spolu v 12v˘zvach. Z uvedeného mnoÏstva Ïiadostí jeschválen˘ch vy‰e 1400 Ïiadostí.

Z celkového rozpoãtu ROP na roky 2007– 2013 vo v˘‰ke 1,7 miliardy eur je na tietoÏiadosti prerozdelen˘ch vy‰e 70 % v‰etk˘chprostriedkov. Tieto schválené prostriedky saintenzívne zazmluvÀujú a je aj na‰tartovan˘proces ich ãerpania. Objem zazmluvnen˘chfinanãn˘ch prostriedkov predstavuje pribliÏ-ne 350 miliónov eur a poãet zazmluvnen˘chprojektov je uÏ takmer 400.

Dosiahnutá úroveÀ ãerpania vytvorila vy‰eroãnú rezervu z hºadiska stanoven˘ch ãaso-v˘ch termínov pre vãasné vyuÏitie finanãn˘chprostriedkov. Koncom novembra 2009 sme vrámci ROP dosiahli úroveÀ 100 % ãerpaniazáväzku na rok 2007, ktor˘ sa musí vyãerpaÈdo konca roku 2010. Tento objem vo v˘‰kepribliÏne 88 miliónov eur sa teda vyãerpal na100 % uÏ v roku 2009, t. j. s vy‰e roãnou ãa-sovou rezervou. ZároveÀ uÏ bude vykázanépribliÏne 10 % ãerpanie záväzku na rok 2008,ktor˘ je vo v˘‰ke 235 miliónov eur. Tieto ãís-la sú naozaj povzbudivé, pretoÏe ide o reál-ne peniaze, ktoré sa dostávajú do obcí, miesta samosprávnych krajov.

ZároveÀ sa bolo na‰tartované ãerpanie vrámci Operaãného programu Bratislavsk˘kraj a programov cezhraniãnej spolupráce.

Dovoºte mi e‰te raz zdôrazniÈ, Ïe Agentú-ra na podporu regionálneho rozvoja, ale aj ìal-‰ie riadiace orgány na in˘ch ministerstváchprijali uÏ poãas roka 2009 cel˘ rad individu-álnych opatrení, ktoré implementáciu ope-raãn˘ch programov v˘razne posunuli vpred.Ministerstvo v˘stavby a regionálneho roz-voja SR v‰ak k zefektívneniu a ur˘chleniu t˘-chto procesov zároveÀ prispelo aj z pozícieCentrálneho koordinaãného orgánu, ktor˘systémovo nastavuje procesy platné pre v‰et-ky operaãné programy. Som presvedãen˘, Ïenastúpené tempo a najmä objem uÏ schvále-n˘ch projektov posunie ãerpanie v roku 2010vpred naozaj v˘razn˘m spôsobom.

MôÏete uvedené opatrenia bliÏ‰ie charak-terizovaÈ?

V prípade Agentúry na podporu regionál-neho rozvoja ide najmä o zavedenie systémupriebeÏn˘ch v˘ziev, ktor˘ sa pri veºkommnoÏstve mal˘ch aÏ stredn˘ch projektov uka-zuje vhodnej‰í ako systém ãasovo ohraniãe-n˘ch v˘ziev. Îiadatelia nemusia ãakaÈ rok,prípadne rok a pol k˘m dostanú spätnú väz-bu. Tento systém umoÏÀuje efektívne vyuÏiÈadministratívne kapacity ministerstva a nasta-viÈ termíny tak, aby sa zvládli stovky Ïiados-tí poãas roka. ZároveÀ sme zaviedli elektro-nickú rezerváciu termínov na predloÏenieÏiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok.Tento systém nám umoÏÀuje efektívne naplá-novaÈ v˘zvy na predkladanie Ïiadostí o nená-vratné finanãné príspevky a zároveÀ poskyt-núÈ Ïiadateºom sedem dÀovú lehotu na odstrá-nenie formálnych nedostatkov v predklada-nej dokumentácii. Dosiahli sme t˘m uÏ spo-mínanú vy‰e 95 % úspe‰nosÈ pri kontroleformálnej správnosti. Tento systém bol pojeho zavedení zaãiatkom roka 2008 naozajveºmi tvrdo kritizovan˘ ako systém nejak˘chãaseniek ale ãas ukázal, Ïe ide o praktickú auÏitoãnú vec najmä z pohºadu samotn˘ch Ïia-dateºov. Po vysvetlení v˘hod tohto systémusme za posledn˘ch 18 mesiacov nezaregistro-vali k jeho fungovaniu Ïiadne v˘hrady bapriam naopak, objavili sa mnohé vyjadreniasvedãiace o spokojnosti Ïiadateºov. Len vprípade ROP sme zadministrovali pribliÏne 2600 Ïiadostí za necelé 2 roky, ão je z hºadis-ka ãasu neporovnateºné s tematicky podobnouPrioritou 3 – Lokálna Infra‰truktúra Operaã-ného programu Základná infra‰truktúra, kto-rú na‰a agentúra implementovala v rokoch2004 – 2006.

MVRR SR z pozície Centrálneho koordi-naãného orgánu zaviedlo ‰tandardizovanépostupy a odstránilo niektoré legislatívne me-dzery. TieÏ boli zavedené niektoré elektronic-ké prvky komunikácie, ão je novinkou opro-ti predchádzajúcemu programovému obdobiu.To sa ukázalo ako v˘hoda najmä z hºadiskatransparentnosti a auditovateºnosti nastave-n˘ch systémov. Predpokladám, Ïe to bol veº-k˘ prínos najmä pre ministerstvá, ktoré nema-li skúsenosti z oblasti ‰trukturálnych fondovz rokov 2004 – 2006.

Ako teda vnímate kritiku ohºadom údajné-ho me‰kania pri ãerpaní finanãn˘ch pro-striedkov z eurofondov?


Skutoãná realizácia programového obdo-bia 2007 – 2013 sa v prípade v‰etk˘ch ãlen-sk˘ch krajín EÚ v podstate ani nemohla za-ãaÈ skôr ako na prelome rokov 2007 a 2008.„Oneskorenie“ nastalo uÏ pri prijímaní prí-slu‰n˘ch nariadení na úrovni Európskehospoloãenstva. Samotné národné strategickéreferenãné rámce ãlensk˘ch ‰tátov ako úplnenajzákladnej‰ie dokumenty boli prijímané aÏpoãas roka 2007. Operaãné programy mohlibyÈ prijímané aÏ následne. Slovensko v t˘chtopomyseln˘ch pretekoch skonãilo na 13. mies-te spomedzi 27 ãlensk˘ch krajín.

Je treba uviesÈ, Ïe finanãné prostriedkyna toto obdobie sú k dispozícii aÏ do koncaroku 2015. V uplynul˘ch dvoch rokoch savykonali v‰etky prípravné práce, prebehliv˘zvy, vyhodnotili sa projekty, vykonali sa,resp. e‰te sa vykonávajú verejné obstaráva-nia. NajbliÏ‰ie mesiace budú patriÈ finálnejetape – realizácii projektov a t˘m aj násled-nému ãerpaniu prostriedkov. Prezentovanékritické scenáre o dvoj percentnom ãerpanízavádzajúco narábajú s údajmi, ktoré sú ag-regované za v‰etky programy a za v‰etkyroky celého programového obdobia. Je toskresºujúce pretoÏe ãasové termíny pre vãas-né ãerpania sa podºa metodiky Európskejkomisie sledujú z hºadiska plnenia finanã-n˘ch plánov po jednotliv˘ch rokoch 2007 aÏ2013. Z tohto hºadiska môÏeme koncom no-vembra 2009 hovoriÈ o pribliÏne 62 % ãer-paní na národnej úrovni.

O aké oblasti podpory je v rámci ROPnajväã‰í záujem? Nie je záujem Ïiadateºovovplyvnen˘ aj práve prebiehajúcou hospo-dárskou krízou?

Jednotlivé opatrenia a aktivity v rámci ope-raãn˘ch programov boli naplánované v ro-koch 2006 – 2007. ·pecifikom ROP je jehoveºká segmentácia na ‰iroké spektrum oblas-tí od ‰kolstva, cez sociálnu oblasÈ, kultúru, pa-miatky, verejn˘ cestovn˘ ruch, záchrannésluÏby, regeneráciu sídiel, podporu rozvojo-v˘ch dokumentov aÏ po regionálne komuni-kácie. Aktuálna hospodárska kríza vyvíja nasamosprávy tlak, aby sa orientovali na svojepriority, pretoÏe príli‰ veºa realizovan˘chprojektov vytvára zároveÀ tlak na spolufinan-covanie zo strany samospráv. Za uplynulédva roky sa vyprofilovali najatraktívnej‰ie ob-lasti podpory s najvy‰‰ou absorpãnou kapa-citou. Ide jednoznaãne o rekon‰trukcie ‰kôl,kde záujem niekoºkonásobne prevy‰uje moÏ-nosti programu a ìalej ide o regeneráciu sí-diel, t.j. revitalizáciu verejn˘ch priestran-stiev. Zriaìovatelia ‰kôl si uvedomujú aké dô-leÏité je v súãasnosti investovanie do zniÏo-vania prevádzkov˘ch nákladov, ktoré moÏnov˘razne zníÏiÈ vìaka zlep‰eniu tepelnoizolaã-n˘ch vlastností budov.

ZohºadÀujú sa v rámci ROP ‰pecifiká jed-notliv˘ch regiónov Slovenska?

Na príprave ROP priamo participovali zá-stupcovia samosprávnych krajov, ktorí majúaj zastúpenie v Monitorovacom v˘bore preROP. Okrem tejto pozície v˘znamn˘ch so-ciálno-ekonomick˘ch partnerov sa samo-správne kraje aj priamo zúãastÀujú implemen-taãn˘ch procesov. Spomedzi 11 operaãn˘chprogramov práve ROP v najväã‰ej miere zo-hºadÀuje regionálne ‰pecifiká v jednotliv˘ch


49

podporovan˘ch sektorov˘ch oblastiach, a toaj prostredníctvom zapojenia zástupcov regio-nálnych samospráv do implementácie progra-mu. MVRR SR ako Riadiaci orgán pre ROPuzatvorilo so samosprávnymi krajmi zmluvyo delegovaní urãit˘ch úloh riadiaceho orgá-nu na tzv. sprostredkovateºské orgány podRiadiacim orgánom pre ROP. Samosprávnekraje implementujú vybrané opatrenia ROPs celkov˘m podielom vy‰e 40 % z rozpoãtuROP.

Aby bolo moÏné zabezpeãiÈ vyváÏen˘ so-ciálny a hospodársky rozvoj Slovenska, tre-ba myslieÈ na to, Ïe kaÏd˘ región má svojevlastné ‰pecifiká. Tento faktor sa vo vysokejmiere zohºadÀoval uÏ pri nastavovaní straté-gie ROP. Na základe rozsiahlej sociálnej aekonomickej anal˘zy regiónov a v nadväz-nosti na dohodu predsedu vlády SR, minist-ra v˘stavby a regionálneho rozvoja SR apredsedov vy‰‰ích územn˘ch celkov sa jed-notliv˘m samosprávnym krajom urãili aj in-dikatívne regionálne alokácie.

Prejdime k lehotám na vybavovanie Ïia-dostí o platbu a spôsob úhrady. Nezazna-menávate v tejto oblasti sÈaÏnosti?

MVRR SR dodrÏiava v‰etky lehoty na vy-bavovanie Ïiadostí o platbu, t. j. úhrady sú za-sielané prijímateºom na úãty v stanoven˘ch le-hotách. V treÈom a ‰tvrtom kvartáli 2009 saprijímalo mimoriadne veºké mnoÏstvo Ïiados-tí o platbu, ão sme aj predpokladali. Pripra-vili sme sa a k Ïiadnym prieÈahom nedo‰lo.KaÏd˘ prijímateº má k dispozícii informácievo forme verejne prístupn˘ch príruãiek a in-‰trukcií a má aj svojho urãeného finanãnéhomanaÏéra na ministerstve, s ktor˘m komuni-kuje. Prijímatelia si majú moÏnosÈ zvoliÈ sys-tém financovania projektu podºa konkrétne-ho typu prijímateºa v zmysle Systému finanã-ného riadenia ‰trukturálnych fondov a Kohéz-neho fondu t.j. môÏu si zvoliÈ systém tzv.predfinancovania, refundácie alebo záloho-v˘ch platieb.

A ão perspektívy a ìal‰ie plány, pán gene-rálny riaditeº, rátate s ìal‰ím pokrokom vprocese realizácie ROP, oãakávate zme-ny?

Implementácia ROP je z ãasového hºadis-ka iba v prvej tretine, no na základe doteraj-‰ieho priebehu implementácie ROP môÏem spote‰ením kon‰tatovaÈ, Ïe v˘voj sa uberásprávnym smerom: v súãasnosti prebieha za-zmluvÀovanie veºkého mnoÏstva projektov,r˘chlym tempom sa zvy‰uje stav ãerpania, fy-zicky sa ukonãuje veºké mnoÏstvo investiã-n˘ch projektov.

Do konca roka 2009 bude vyhlásen˘che‰te niekoºko v˘ziev a od roku 2010 sa poãeta tempo vyhlasovan˘ch v˘ziev zaãne zniÏo-vaÈ. Treba braÈ do úvahy, Ïe prevaÏná ãasÈ fi-nanãn˘ch prostriedkov uÏ bola prerozdelenáa poãet vyhlasovan˘ch v˘ziev sa teda budeobmedzovaÈ zostatkovou alokáciou ROP. Na-stane ãas na vyhodnocovanie úãinnosti jed-notliv˘ch opatrení a na posúdenie dopadovposkytnutej pomoci. V roku 2011 sa vykonástrategické hodnotenie operaãného progra-mu, ktoré bude z hºadiska jeho ìal‰ieho na-predovania kºúãové. Dúfame, Ïe toto hodno-tenie potvrdí na‰e silné stránky a poukáÏe naoblasti, v ktor˘ch e‰te máme priestor na zlep-‰ovanie, aby sme mohli pokraãovaÈ v úspe‰-nej implementácii ROP v prospech sloven-sk˘ch regiónov.

Te‰í nás, Ïe spomedzi 11 operaãn˘ch pro-gramov je to práve ROP, o ktor˘ je na Slo-vensku najväã‰í záujem a ktor˘ priná‰a hma-tateºné v˘sledky v podobe konkrétnych v˘stu-pov stoviek investiãn˘ch projektov. UÏ terazmôÏeme predpokladaÈ – aj keì s obrovsk˘mpredstihom –, Ïe o typy projektov, aké sapodporujú v rámci ROP, bude veºk˘ záujemaj v nasledujúcom programovom období 2014– 2020.


50

Do NR SR ste predloÏili návrh zákona o fi-nancovaní volieb do orgánov samosprávyobcí a do orgánov samosprávnych krajov –preão ste sa rozhodli pre tak˘to zákon? âo jejeho podstatou?

Hlavn˘m cieºom je ochrana slobody rozho-dovania a demokracie na úrovni samosprávpred neobmedzen˘m vplyvom peÀazí a lobistic-k˘ch skupín. NetransparentnosÈ financovaniaa neobmedzená v˘‰ka v˘dajov zapríãinili uÏmnoho zl˘ch rozhodnutí, ktoré stáli obãanov vkoneãnom dôsledku veºké finanãné straty.

Hneì druh˘ paragraf návrhu zákona tvrdí:„Úãelom zákona je zavedenie pravidiel dosystému vedenia, financovania a kontroly fi-nancovania volebnej kampane, vrátane urãe-nia prípustnej v˘‰ky v˘davkov politick˘chstrán a nezávisl˘ch kandidátov pouÏit˘ch navolebnú kampaÀ (§3) v období pred voºbamido orgánov samosprávy, ako aj urãenie pra-vidiel na úhradu za volebnú kampaÀ (§9).“Preão povaÏujete urãenie prípustnej v˘‰kyv˘davkov politick˘ch strán za také dôleÏité?

Predov‰etk˘m preto, aby náklady na „infor-maãnú kampaÀ“ nerástli do neprimeran˘ch v˘-‰ok. Sme svedkami toho, Ïe nárast v˘‰ky nákla-dov na predvolebnú kampaÀ dosiahol také roz-mery, ktoré evidentne prekraãujú v˘‰ku zdrojov,ktorá by staãila na zaistenie dobrej informova-nosti voliãov, tak aby sa mohli slobodne rozhod-núÈ na základe dostatku informácií. Rôzne bez-

platné akcie ako koncerty, kultúrne a ‰portovépodujatia, mnoÏstvo drobn˘ch reklamn˘ch pred-metov, mohutná inzercia v printov˘ch a elektro-nick˘ch médiách, ako aj informaãne málo hod-notná, ale drahá billboardová a plagátová kam-paÀ vyhnali náklady do tak˘ch rozmerov, kto-ré je moÏné pokryÈ len zo zdrojov oãakávajúcichprotihodnotu za poskytnutú finanãnú pomoc.

V dôvodovej správe pí‰ete: „Po roku 2002 za-ãal veºk˘ záujem miestnych finanãn˘ch kru-hov o v˘sledok volieb do samosprávnych or-gánov, ako aj snaha ovplyvniÈ ich vo svojprospech. Preto potrebujeme úpravu voleb-n˘ch zákonov na Slovensku tak, aby demo-kracia nebola ohrozovaná rôznymi záujmo-v˘mi skupinami do takej miery, ktorá imdnes dovoºuje prakticky si „kúpiÈ“ jednotli-vé zastupiteºstvá, starostov, primátorov ale-bo predsedov samosprávnych krajov.“ Dote-raz v‰ak nebola verejnosÈ oboznámená s ne-jak˘mi veºk˘mi ‰kandálmi pri financovanívolebnej kampane. Je to roz‰íren˘ jav?

KeìÏe nemáme zákonom prikázané zverejÀo-vanie pôvodu pouÏit˘ch finanãn˘ch prostried-kov, tak kandidáti ºahko odbili zvedav˘ch no-vinárov a obãanov tvrdením, Ïe kampaÀ si fi-nancujú z vlastn˘ch zdrojov, alebo za pomocipolitickej strany. Máme v‰ak niekoºko súdnychprocesov pre trestn˘ ãin korupcie (Bratislava-Raãa, Ko‰ice – sídlisko Dargovsk˘ch hrdinov,âadca, VÚC Banská Bystrica...), ktorá je pria-

mym dôsledkom moÏnosti zneuÏitia právomo-ci verejn˘ch ãiniteºov a mnoÏstvo ‰kandalóz-nych rozhodnutí samospráv.

V dôvodovej správe takisto pí‰ete: Slovenskoje jednou z mála európskych krajín s nulo-vou reguláciou financovania predvolebnejkampane a bez pravidiel dávajúcich za po-vinnosÈ zverejniÈ zdroje financií pouÏit˘ch nakampaÀ pri voºbách do samosprávnych or-gánov obcí a krajov.“ Ako sa to stalo, Ïe tozákon neobsahuje?

Nebol som medzi t˘mi, ão zákon pripravo-vali, ale pravdepodobne do‰lo k preceneniu sa-moochrannej ãinnosti demokratického systé-mu pred korupciou, alebo k neznalosti európ-skeho ‰tandardu ochrany transparentnej súÈaÏev tejto oblasti.

Vo va‰ej dôvodovej správe sa takisto nachá-dza formulácia: „PredloÏen˘ návrh je snahouo urãité vyváÏenie medzi neobmedzenou voº-nosÈou pri financovaní kampane, ktorá vy-niesla náklady na predvolebn˘ boj do v˘-‰ok, ktoré uÏ nie sú kandidáti schopní zná-‰aÈ z vlastn˘ch zdrojov, alebo príspevkovpolitick˘ch strán. Preto chce zabrániÈ rastú-cemu vplyvu finanãn˘ch podporovateºov nasamosprávnu politiku tak, aby nebola obme-dzovaná pri slobodnom rozhodovacom pro-cese.“ Je rozhodovanie na úrovni samospráv-nych krajov také lukratívne, Ïe sa okolo nejtoãí toºko „finanãn˘ch podporovateºov“? Pre-ão sa to neprejavuje na záujme o voºby na tej-to úrovni?

Rozpoãty jednotliv˘ch samosprávnych kra-jov sa pohybujú okolo 133 mil. eur (cca 4 mi-liardy Sk) roãne. Nie sú to malé peniaze. Pro-blém nezáujmu o voºby je v tom, Ïe ich kom-petencie nie sú tak viditeºné v kaÏdodennom Ïi-vote ako kompetencie miest a obcí. V mestáchchodia na úrad obãania, ale na krajsk˘ úradchodia riaditelia a vedúci pracovníci organizá-cií zriaìovan˘ch samosprávnym krajom. V jed-nom kraji je to okolo 80 stredn˘ch ‰kôl, 50kultúrnych a sociálnych ustanovizní, 3 – 4 zdra-votnícke zariadenia, správa ciest 2. a 3. triedy,spolufinancovanie prímestskej dopravy... Spo-lu okolo 4 500 aÏ 5 000 zamestnancov. Tohto-roãné voºby do VÚC naznaãili urãit˘ vzostupzáujmu a teda aj pochopenia súvislostí voliãmi.

„âasom kampane sa na úãely tohto zákonarozumie obdobie zaãínajúce 180 dní a kon-ãiace 12 hodín pred otvorením volebn˘ch

Cieºom je ochrana slobodyrozhodovania na úrovni samospráv

V regionálnej politike je ako doma – viackrát bol primátorom Liptovského Mikulá‰a a mesto sa za jeho pôsobeniazmenilo na nepoznanie. Obstál aj vo voºbách do vy‰‰ích samosprávnych krajov. Aj toto je dôvodom, preão do NRSR predloÏil návrh zákona o financovaní volieb do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych orgánov. Tvrdí,

Ïe „potrebujeme úpravu volebn˘ch zákonov na Slovensku tak, aby demokracia nebola ohrozovaná rôznymizáujmov˘mi skupinami do takej miery, ktorá im dnes dovoºuje prakticky si „kúpiÈ“ jednotlivé zastupiteºstvá,

starostov, primátorov alebo predsedov samosprávnych krajov“. A hoci veºmi neverí, Ïe s t˘m zákonom uspeje,aspoÀ chce zaãaÈ diskusiu na túto tému. Poslanec SDKÚ-DS Alexander SLAFKOVSK¯.

51

miestností pre voºby do orgánov samosprá-vy“ – nie je ‰esÈ mesiacov predsa len tro‰kupridlh˘ ãas? âo vás k takémuto ãasovémuúseku viedlo?

Ide predov‰etk˘m o to, aby konãiaci funkcio-nári kandidujúci v nasledujúcich voºbách ne-mohli dlhodobo zneuÏívaÈ to, Ïe majú mocen-sk˘ vplyv na tlaãené a elektronické médiá vosvojom okolí, ãasto priamo vo vlastníctve in‰ti-túcie, do ktorej kandidujú. Nie sú zriedkavé ajprípady, Ïe priamo primátor je ãlenom dozor-ného orgánu, alebo konateºom s. r. o zodpoved-nej za printové médium alebo miestnu televíziu.Návrh zákona zakazuje v ãase 180 dní predvoºbami publicistické relácie a reportáÏe, res-pektíve sa musia zahrnúÈ do nákladov na kam-paÀ náklady obvyklé na vydanie takejto publi-cistickej informácie. Spravodajstvo sa nezaka-zuje.

Nekladie takéto dlhé obdobie aj privysokénároky na kontrolu takto vynaloÏen˘ch fi-nancií?

KaÏd˘ kandidát si musí zvoliÈ zákonn˘ spô-sob vedenia svojho volebného úãtu. Cez tentomusia pretiecÈ v‰etky peniaze pouÏité v kampa-ni a má za povinnosÈ zverejniÈ pôvod finanãn˘chzdrojov. ZároveÀ musí sledovaÈ aj aktivity sú-perov. Ak sa mu bude zdaÈ nieão podozrivé, máprávo podaÈ podnet na nezávislú Komisiu presledovanie volebn˘ch nákladov, ktorá musí do-staÈ od kaÏdého kandidáta koneãné vyúãtovaniesvojich nákladov na kampaÀ do 4 t˘ÏdÀov odvolieb. Porovnaním, ãi sa daná aktivita nachá-dza v predloÏen˘ch úãtoch a dokladoch s obsa-hom sÈaÏnosti sa ºahko posúdi, ãi kandidát nie-ão zatajil, alebo nie. Ak zatajil, tak sa mu ob-vyklá cena za poskytnutú sluÏbu pripoãíta ku ná-kladom. Ak prekroãí ich povolenú v˘‰ku, stra-tí moÏnosÈ uchádzaÈ sa o vyplatenie sumy do-sahujúcej 50% povolenej v˘‰ky nákladov v da-nom volebnom obvode a navy‰e Komisia uro-bí podnet na Ústavn˘ súd, pre poru‰enie záko-na a môÏe prísÈ ku zru‰eniu volieb. Priznám, Ïech˘ba e‰te sankcia pre toho, kto sa poru‰enia do-pustil, ako je napríklad vo Francúzsku, keì mátakáto osoba zakázané kandidovaÈ vo voºbáchna najbliÏ‰ích 12 mesiacov. To je v‰ak úloha preeventuálne 2. ãítanie.

Takisto navrhujete, Ïe „darca prispievajúcina kampaÀ politickej strane alebo nezávislé-mu kandidátovi musí byÈ zapísan˘ do voliã-ského zoznamu vo volebnom obvode kandi-dáta, ktorému prispieva na kampaÀ“ – akopôvodom Mikulá‰an, moji rodiãia stále Ïijúv Liptovskom Mikulá‰i, by som moÏno váschcel podporiÈ – alebo vá‰ho protikandidá-ta, s ktor˘m som chodil do ‰koly, ale nemô-Ïem. Takisto mám skvelého kamaráta v Mi-chalovciach a tieÏ som limitovan˘. PovaÏu-jete to za racionálne takto limitovaÈ va‰ichmoÏn˘ch podporovateºov? Napokon, darca-mi môÏu byÈ iba fyzické osoby, tak snáì to ne-bezpeãenstvo nie je aÏ také vysoké.

Navrhnuté znenie nebráni, aby ste svojimrodiãom poslali peniaze, ktor˘mi môÏu podpo-riÈ Vá‰ho kandidáta, ale je v podstate postave-n˘ teoretick˘ strop pre v‰etk˘ch kandidátov, abydo súÈaÏe i‰li s rovnak˘mi ‰ancami.

Va‰a predstava v˘‰ky financií vynaloÏen˘chna kampaÀ je v zákone dosÈ komplikovaná.Ako ste pri‰li na tak˘to systém?

Princíp vychádza z poãtu voliãov vo voleb-nom obvode a z predpokladu, Ïe niektoré nákla-dy sú rovnaké, ãi robíte plagát, alebo informaã-nú broÏúru pre 5 000 obvod, alebo 500 000, lí-‰ia sa len poãty opakovaní – alebo poãty v˘tlaã-kov. Preto s narastajúcim poãtom voliãov ajklesá koeficient, ktor˘m sa koneãná suma ná-sobí. Na jedného voliãa pripadá 2 promile prie-mernej mzdy za uplynul˘ rok ão je t. ã. okolo1,34 eur. Koeficient pri volebnom obvode so 40tisíc voliãmi je 0,50 a pri poãte 750 000 je 0,25.To znamená, Ïe povolená v˘‰ka v˘dajov je v pr-vom prípade 26 800 eur (807 000 Sk) a v dru-hom 251 250 eur (7 569 000 Sk). Odhadujemz vlastnej dlhoroãnej skúsenosti, Ïe aj 50% z ma-ximálnych povolen˘ch nákladov je dostatoãnásuma na to, aby bolo moÏné urobiÈ dobrú infor-maãnú kampaÀ.

âo si v koneãnom dôsledku sºubujete od pri-jatia takéhoto zákona?

Predov‰etk˘m vy‰‰iu objektivitu a kvaliturozhodovania na oboch stupÀoch samosprávako priamy dôsledok slobodn˘ch , nikomu ne-zaviazan˘ch politikov.

V doteraj‰om období sa stalo normou, Ïe zá-kony predkladané opozíciou sa nedarí v plé-ne presadiÈ – konzultovali ste tento zákon ajs koaliãn˘mi poslancami? Alebo s poslanca-mi, ktorí takisto kandidovali v Ïupn˘ch voº-bách? S ak˘mi v˘sledkami?

Áno, konzultoval. V auguste som uÏ takmerhotov˘ návrh ponúkol V boru pre verejnú sprá-vu a regionálny rozvoj, aby ho prijal ako svojuiniciatívu bez akéhokoºvek môjho nároku na au-torstvo. Predseda v˘boru Tibor Cabaj mi pove-dal, Ïe iniciatíva je to predãasná a do v˘boru honepredloÏil. Kolegovia z KDH a SMK nemalis predloÏen˘m návrhom Ïiadny problém hopodporiÈ, ão nebol prípad zástupcov Smeru,HZDS a SNS, aj keì neoficiálne si vedeli pod-poru zákonu predstaviÈ. Nielen ja si myslím, ÏeSlovensko takúto normu potrebuje.

PovaÏujete financovanie volieb do orgánovsamosprávnych krajov za najdôleÏitej‰í pro-blém tohto aktu? Ako sa dívate na informá-cie o kupovaní hlasov voliãov a o úniku obá-lok a hlasovacích listín z jedného volebnéhookrsku v Ko‰iciach?

Obidva stupne samospráv sú rovnako dôle-Ïité, aj keì ten obecn˘ obãania vnímajú ako imbliÏ‰í. Aféra s kupovaním hlasov sa udiala aj vLiptovskom Mikulá‰i a na in˘ch miestach Slo-venska. Je to smutné, ale podºa súãasnej legisla-tívy ÈaÏko postihnuteºné. Pomohla by masívnej-‰ia mobilizácia demokratov a medializácia po-dozrení, aby si obãania uvedomili, o ão ide aakému nebezpeãenstvu sa vystavujú, ak by opa-kovane dali hlas ºuìom, ktorí uÏ raz z kupova-nia hlasov boli podozriví.

Pred niekoºk˘mi dÀami sa skonãili voºby doorgánov samosprávnych krajov. Rozhodliste sa – ako poslanec NR SR – kandidovaÈ ajza poslanca Îilinského samosprávneho kra-ja – ão vás k tomuto rozhodnutiu viedlo?

Presvedãenie, Ïe mám ão povedaÈ ku proce-su správy vecí verejn˘ch na úrovni samospráv-neho kraja, ako Ïe som aj nieão urobil v pro-spech jeho obyvateºov, a Ïe mám reálnu ‰ancubyÈ zvolen˘.

PovaÏujete za vhodné, aby mali politici via-cero funkcií v orgánoch verejnej správy? Dása to vôbec stíhaÈ, ak chcete tie funkcie vyko-návaÈ kvalitne?

Bolo by vhodné upraviÈ to zákonom tak, Ïenie je moÏné kumulovaÈ viacej ako dva mandá-ty. O dvoch mandátoch hovorím preto, Ïe aj ten,kto má len jeden mandát v samospráve, e‰te másvoje pracovné povinnosti inde, tak ako ichmajú aj poslanci NR SR. O kvalite sa objektív-ne nedá diskutovaÈ, pretoÏe politick˘ oponentVám vÏdy povie, Ïe on by to vedel lep‰ie, a Ïechyba je vo Vás osobne, lebo nezvládate svojepovinnosti v rámci mandátov... Nemám v‰ak v˘-hrady proti tomu, aby sa mandáty obmedzili lenna jeden, ale pre v‰etk˘ch.

PovaÏujete za v˘hodu v pozícii poslanca NRSR, ak máte skúsenosti aj z tejto roviny spra-vovania vecí verejn˘ch? A naopak?

Áno. Mnoho zákonov som aj pripomienko-val, Ïe z pohºadu samospráv ich aplikácia nie jejednoduchá a bude robiÈ problémy. Obãas aj nie-ão podarilo presadiÈ, ale nebolo toho veºa...

Aké problémy Îilinského kraja povaÏujete zanajdôleÏitej‰ie?

Bolo by moÏné veºa popísaÈ, ale ja povaÏu-jem za najdôleÏitej‰ie vyrie‰iÈ problémy s do-pravnou infra‰truktúrou a to cestnou aj Ïelezniã-nou a potom stabilitu a kvalitu poskytovaniazdravotníckych sluÏieb. Za chvíºu doplatímena to, Ïe sú v kraji 3 veºké nemocnice (Îilina,Martin, RuÏomberok), ale beÏné ochorenia budeproblém lieãiÈ, lebo v men‰ích nemocniciach(âadca, Trstená, Doln˘ Kubín a Liptovsk˘ Mi-kulá‰ ) bude problém udrÏaÈ kvalitn˘ch lekárova dostupnosÈ zdravotníckej starostlivosti sa v˘-razne zníÏi.

Na ktoré problémy sa chcete sústrediÈ v ìal-‰om volebnom období?

Predov‰etk˘m na zdravotníctvo a vyrovna-nosÈ finanãnej bilancie.

Preão sa nedarí dostaÈ do vedomia verejnos-ti dôleÏitosÈ orgánov vy‰‰ích územn˘ch cel-kov? Je to chyba verejnosti, politikov, mé-dií...?

Ako som uÏ uviedol vy‰‰ie, problém vidímv tom, Ïe kompetencie samosprávnych krajovsú rovnako dôleÏité ako tie na obciach, ale ob-ãan ich nemôÏe rie‰iÈ priamo. Má len nepriamydosah cez svojich poslancov a potom riaditeºova vedúcich príslu‰n˘ch in‰titúcií. Ak by si uve-domil, Ïe jeho zdravie, odpoãinok na dôchod-ku aj vzdelanie jeho detí pre pracovn˘ proces jev rukách VÚC, asi by sa o ne viacej zaujímal.Médiá tu môÏu urobiÈ kus dobrej práce. Ak súpolitici ochotní investovaÈ nemalé sumy dokampaní (cca 130 000 eur), musia aj oni prispieÈku lep‰ej informovanosti voliãov.

Nemyslíte si, Ïe by sa mal ist˘m spôsobomzjednodu‰iÈ a zjednotiÈ volebn˘ mechanizmusviacer˘ch volebn˘ch systémov?

Podºa môjho názoru ten ãas dozrel. Je potreb-né proces podºa moÏnosti zjednodu‰iÈ a spojiÈniektoré voºby, ako aj zaviesÈ prísnej‰í a efek-tívnej‰í reÏim kontroly financovania volieb.Môj návrh zákona je súãasÈou takého snaÏenia,aj keì mu dávam malú ‰ancu na postup do dru-hého ãítania. BohuÏiaº. AspoÀ sa môÏe otvoriÈdiskusia na túto tému.



52

Teraz sa o politikoch ãasto aj nie veºmipriaznivo hovorí.

A nielen teraz...

Ale keì prídete do Stropkova, do svojhodomovského prostredia, akí sú k vám ºu-dia? Dávajú vám nieão najavo?

Ja si osobne nemôÏem sÈaÏovaÈ, Ïe by sompri styku s mojimi rodákmi, s ºuìmi, ktorí Ïijúv Stropkove, pociÈoval nejaké negatívne ten-dencie voãi sebe, aj keì, samozrejme, ne-chcem tvrdiÈ, Ïe v‰ade mám len svojich priaz-nivcov. Ja som v‰ak roden˘ Stropkovãan, na-rodil som sa tam, vyrastal a prakticky – aÏ naposledn˘ch niekoºko rokov, keì Ïijem aj s ro-dinou v Bratislave – bez prestania b˘val. V

Stropkove mám stále trvalé bydlisko, mámtam svoj vlastn˘ rodinn˘ dom, ktor˘ som sisám postavil zaãiatkom 90. rokov, takÏe cho-dím tam veºmi rád, aj preto, Ïe tam mám veºakamarátov a príbuzn˘ch. A zaruãene aj pre-to, lebo zatiaº som nepocítil nejaké osobné an-tipatie voãi mne, aj keì, samozrejme, tenvzÈah sa nedá meraÈ preferenciami politic-k˘ch strán: teda, Ïe ak niekto nevolí SDKÚ,to neznamená, Ïe je proti mne. Myslím si, Ïev Stropkove si obyvatelia veºmi váÏia a ceniato, Ïe som aktívne prispel kedysi k ustanove-niu sídla obvodného úradu po mnoh˘ch amnoh˘ch rokoch, odkedy sa zaãali o to usi-lovaÈ, prakticky od roku 1961. Ale fakticky aÏv roku 2004 sa stal Stropkov akoby okresn˘m

mestom, teda sídlom obvodného v˘znamu spríslu‰n˘mi orgánmi a s príslu‰n˘mi in‰titú-ciami. To bolo pre Stropkovãanov neskona-lé zadosÈuãinenie, pretoÏe roky a roky poci-Èovali istú krivdu zo strany susedného Svid-níka, ktor˘ ako mesto prakticky vznikol ibapo 2. svetovej vojne. TakÏe ak Stropkov do-stal zrazu in˘ ‰tatút s v˘znamnej‰ím postave-ním, neÏ dovtedy mal, bol to pre obyvateºovdosÈ pozitívny fakt, pre ktor˘ ma aj staríStropkovãania, aj stredná generácia vnímajúv dobrom svetle. No a tí mladí ma zase skôrvnímajú cez súãasnú politiku, vidia ma v te-levízii, ãítajú sem-tam o mne v tlaãi, a pad-ne im veºmi príjemne, keì sa stretnú s ãlove-kom, ktorého poznajú len z televízie. Neho-

Aj novinár musí robiÈ tak, ako si ‰éfredaktor predstavuje

V‰etky slovenské vlády aÏ po súãasnú Ficovu, viac ãi menej zanedbávajú mimoriadne dôleÏitúsociálnu a ekonomickú skupinu, ktorá hrá v mnoh˘ch ‰tátoch dôleÏitú úlohu, a najmä v tak˘ch

kritick˘ch chvíºach, aké teraz znepríjemÀujú Ïivot politikom i ‰irokej ‰kále ºudí v „pracovnom“ veku– poãas rastúcej alebo nadmernej nezamestnanosti. Máme na mysli mal˘ch a stredn˘ch

podnikateºov ãi Ïivnostníkov. Ak veºkotováreÀ, ako je VW, prijme 600 nov˘ch zamestnancov,pracovn˘ trh to v˘razne pocíti. Ale rovnako – a veºmi nepríjemne – to pobadá, keì tak˘to podnik

600 ºudí v priebehu niekoºk˘ch dní prepustí. Sú to skutoãne nepríjemné otrasy. A najodolnej‰í protitak˘mto ‰okom je práve stredn˘ a niÏ‰í stav, kam Ïivnostníkov môÏeme zaradiÈ.

Mnohé vlády na Západe a v ·kandinávii vhodnú legislatívu pre nich skutoãne pripravujú veºmistarostlivo, aby vytvorili optimálne podmienky pre ich existenciu a najmä aby byrokrati zbytoãn˘mi

predpismi a nezmyseln˘m úradovaním im neodãerpávali energiu, ale aj finanãné prostriedky. Len tak mimochodom na tomto mieste povedzme, Ïe väã‰ina men‰ích firiem v cestovnom ruchu sa

zaraìuje do tejto sociálnej skupiny, a ak teraz koneãne chápeme, aké rezervy sú v tomto odvetvíekonomicko-spoloãenskom, nemôÏeme nebraÈ na zreteº jeho potreby a záujmy. Tento trochu dlh˘

úvod k rozhovoru s jedn˘m z najaktívnej‰ích opoziãn˘ch poslancov má svoje odôvodnenie.Publicista Ernest Weidler sa totiÏ stretol s v˘chodoslovensk˘m poslancom

Pavlom PROKOPOVIâOM – a ten do SDKÚ-DS pre‰iel zo svojho predo‰lého postu, ktor˘m bolafunkcia predsedu Únie Ïivnostníkov, podnikateºov a roºníkov SR. My vidíme Prokopoviãovu v˘hodu

najmä v tom, Ïe zblízka a so znalosÈou pozná Ïivnostnícke prostredie, ktoré sa – dúfajme –v blízkom ãase ústretovo otvorí ambicióznym a kreatívnym ºuìom, aby mohli zrealizovaÈ svoje plánya naplniÈ svoju zdravú ctiÏiadosÈ, ale pritom nepredpokladajú, Ïe sa v rekordne krátkom ãase stanú

milionármi. Práve stretnutie s Prokopoviãom kaÏdému pripomína, Ïe nie v‰etky sociálne skupinymajú v parlamente také kompetentné zastúpenie ako „malí zamestnávatelia“, teda tí, ktorí sú

chlebodarcami len sebe sam˘m. Jeho zvlá‰È uÏitoãné skúsenosti vypl˘vajú z jeho ìal‰ej politickejaktivity – od roku 2002 do 2006 bol ministrom dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR, a tak nie div,

Ïe mnohé jeho odborné anal˘zy v parlamentnom pléne i vo v˘boroch sa t˘kajú renovácieBratislavského letiska a projektov PPP najmä v súvislosti s v˘stavbou diaºnic. S tou súvisia aj jeho

úvahy o tom, ako pri celo‰tátnom záujme o r˘chle roz‰irovanie siete diaºnic re‰pektovaÈ právokaÏdého obãana na nedotknuteºnosÈ jeho majetku.

53

tam, ão nového v ‰kole a ona mi povie, Ïe juniektor˘ spoluÏiak upozorní: Aha, to je tvojoco! To je ten poslanec, alebo ten minister, ãobol vtedy a vtedy v televízii! TakÏe deti, sa-mozrejme, takéto základné veci vedia, ale ne-prikladal by som tomu nejak˘ veºk˘ v˘znam.Tie deti to e‰te tak naplno nevnímajú a nere-gistrujú, skôr moÏno rodiãia, keì ma zbada-jú. Pár krát som bol na rodiãovskom zdruÏe-ní a vtedy skôr vidím veºav˘znamné pohºadyniektor˘ch rodiãov a je to také nejaké tlme-né, skôr tiché poznámky alebo ão, ale zatiaºsom nejaké negatívne zmienky nepocítil. A tiedeti, myslím si, ma e‰te absolútne nevníma-jú v nejakom kontexte s v˘znamnou funkci-ou. A ani dcérka to ani trochu neberie ako nie-ão v˘nimoãné. MoÏno by to skôr brala, keìsom bol ministrom, keì som mal úradné autoalebo sekretárku, ale vtedy zasa e‰te bola prí-li‰ malá na to, aby to nejako vnímala. No a po-slanec – to zase nie je ani trochu lukratívne ale-bo atraktívne z jej pohºadu, a ani z pohºaduostatn˘ch detí, teda jej spoluÏiakov. Napokon,ministrov je predsa len 14 ãi 15, k˘m poslan-cov je 150, to je dosÈ slu‰n˘ poãet na to, abyto mohla registrovaÈ ako nieão neobvyklé.Samozrejme, Ïe sem-tam jej nejak˘ spoluÏiakpovie: Vãera som videl tvojho otca v televíz-nych správach, alebo jej pripomenie, ão sompovedal, ale berú to v podstate normálne. Ne-myslím si, Ïe by to nejako v˘razne poznaãi-lo vzÈahy medzi nimi.

O politikoch sa ãasto ‰íria informácie, Ïekradnú alebo klamú alebo vyvádzajú e‰tenejaké iné negatívne skutky. Myslíte, Ïe ichdeti alebo spoluÏiaci to nejako registrujúa Ïe nahlas alebo v sebe nejako na to rea-gujú? Keby va‰a dcérka zistila, Ïe ste nie-ão také vyviedli, ão nie je v súlade s pravid-lami spoloãenského poriadku, myslíte si, Ïeby na takú správu nejako zareagovala a Ïeby vám to dokonca moÏno vyhodila naoãi?

Myslím si, Ïe urãite. Na toto sú deti veºmicitlivé. Niekedy mám pocit, Ïe skutoãne je po-zícia toho poslanca alebo ministra, keì ho za-ãnú v‰elijako vykresºovaÈ v médiách, nega-tívna. Len ão si ráno zapnete rádiá, hneì vásomráãi názor, Ïe v‰etci sú takí a takí. Jednonemenované veselé rádio, ktoré chce hneìráno ºudí za kaÏdú cenu rozosmiaÈ, si myslí,Ïe povie veºkú „srandu“, keì ohlási naprík-lad: Pozor, stav najvy‰‰ej pohotovosti, zasa-dajú poslanci! âo nám zase vyvedú? Myslí-te si, Ïe keì to poãúva decko, získa z toho po-zitívny dojem o poslancoch? Povie si: BoÏe,tí tam fakt vyvádzajú ãosi stra‰né! Aj keì die-Èa tomu z faktografického hºadiska nerozu-mie, ale vycíti, Ïe sa o ºuìoch v parlamente,a teda aj o jeho otcovi alebo mame, hovorínieão odstra‰ujúce. Nehovoriac o tom, Ïe vnovinách, ãasopisoch a elektronick˘ch mé-diách sa niekedy v‰etci hádÏu do jednéhovreca. TakÏe, myslím si, je veºmi dôleÏité, akámienka sa o nich ‰íri a ako sú poslanci pre-zentovaní. A konkrétne moja dcérka – kebysa dozvedela, Ïe som nieão urobil v rozpores t˘m, ão sa ju snaÏím uãiÈ, ão sa jej snaÏímv‰tepiÈ, tak asi by sme mali dlho konflikt. Tak-Ïe tí, ão to v médiách robia bez rozmyslu abez dôvodu, by si mali uvedomiÈ, aké dôsled-ky môÏe maÈ ‰írenie zlého mena pre rodinutoho politika.

voriac o tom, Ïe som sa dlhé roky angaÏovalaj v stropkovskom futbale, a aktívny som bolpráve v tom v ãase, keì stropkovsk˘ futbalhral popredné miesto aj v rámci Slovenska.Bolo to najmä v 80. rokoch, ale aj teraz, poroku 2002. TakÏe ja osobne sa nesÈaÏujem,hoci platí to, ão som povedal na zaãiatku: ne-myslím si, Ïe tam mám len sam˘ch priazniv-cov, urãite sú tam aj ºudia, ktorí mi neprajú,ºudí, ktorí mi moÏno závidia, ktorí mi vyt˘-kajú – a moÏno aj právom – niektoré veci, ãosom vykonal, ãi, naopak, nevykonal. Aleosobne som to nejako v zlom nepocítil a be-riem to normálne, Ïe tak to asi musí byÈ.

V politike ste uÏ naozaj dosÈ rokov. Boli steministrom, teraz ste poslancom. Neºuto-vali ste ani v jednom období, Ïe ste sa po-litikom stali?

ªutoval som to v jednom jedinom okam-Ïiku, ale nakoniec sa v‰etko vyvinulo aj takinak, Ïe tá ºútosÈ sa nakoniec pominula. Mojepochybnosti sa zahniezdili v nepríjemnomrodinnom ãase a ja som bol vtedy veºmi roz-háran˘. My sme boli s manÏelkou 17 rokovbezdetní. Ja som do politiky vstúpil v roku1994, a keì som zaÏil prvé voºby, bol sompodpredsedom Strany podnikateºov a Ïiv-nostníkov, neskôr predsedom Únie Ïivnostní-kov, podnikateºov a roºníkov. Keì sa nám vroku 1997 – po 17 rokoch – predsa len naro-dila dcérka, ja som sa v roku 1998, teda keìmala rok aj nieão, stal poslancom a zaãalsom chodiÈ v podstate na t˘ÏdÀovky. Keì sakonãilo volebné obdobie, bol rok 2001, a jasom vtedy veºmi ºutoval, Ïe prakticky ani ne-vidím, ako mi dcéra rastie. Tak vtedy som po-stavil otázku manÏelke, ale aj vtedy uÏ ‰tvor-roãnej dcérke: Mám dobré miesto na kandi-dátke, takÏe je jasné, Ïe sa do parlamentudostanem. Buìto idete so mnou do Bratisla-vy a ja budem pokraãovaÈ v politike, alebo jauÏ na t˘ÏdÀovky chodiÈ nebudem, vrátim sadomov, no ale, samozrejme, bude to zname-naÈ aj zníÏenie môjho spoloãenského a aj fi-nanãného ‰tandardu. Bude to tro‰ku iné ÏiÈbez postavenia v takom mesteãku, ako jena‰e. Aj keì som bol podnikateº, daÀov˘ po-radca, predsa to nebolo na takej úrovni ako vovrcholovej politike. ManÏelka s dcérkou po-chopili moju a na‰u situáciu, rozhodli sa a pri-

‰li do Bratislavy, takÏe odvtedy, od roku 2001,b˘vame tu, v hlavnom meste. Dcérka tu cho-dí aj na základnú ‰kolu, ale, ako som pove-dal, trvalé bydlisko máme stále v Stropkove.TakÏe vtedy to bol ten jedin˘ moment, kedysom ºutoval, Ïe som do toho i‰iel, pretoÏe somnebol doma a do Bratislavy som chodil nat˘ÏdÀovky. Ale na‰Èastie veºmi-veºmi serióz-ne k tomu pristúpila moja rodina, takÏe sa tovyrie‰ilo a odvtedy nemôÏem povedaÈ, Ïe bysom ºutoval. Niekedy som podráÏden˘, zvlá‰Èkeì si preãítam nieão, ão som nikdy nepove-dal a najmä, keì niekedy vidím a poãujem ajv elektronick˘ch médiách, ãi v televízii, ale-bo v rádiu, pasáÏe z toho, ão som poskytol akorozhovor, také zostrihané, Ïe sú z toho len dvevety, ktoré v‰ak dávajú absolútne in˘ v˘-znam textu, neÏ som pôvodne do mojich vietdal. Ale s t˘m musíme poãítaÈ. Novinár tieÏpotrebuje pravdepodobne predloÏiÈ materiáltak, ako si to jeho ‰éfredaktor predstavuje aako to tie noviny chcú maÈ, takÏe s tak˘mitodeformáciami musím poãítaÈ, keì som v po-litike.

Väã‰ina politikov má deti, ale je zaujíma-vé, Ïe aj novinári, aj ktoríkoºvek iní zá-ujemcovia o Ïivotné osudy politikov sa po-merne málo zaujímajú o túto dôleÏitú sú-ãasÈ ich prostredia, hoci, ako vidno na va-‰om príklade, deti sú mimoriadne dôleÏi-tou zloÏkou politikovej osobnosti. Veì kvô-li nim sa môÏe staÈ, Ïe politik sa dokoncaz nejakého dôvodu vzdá svojho v˘znamné-ho postavenia. Na druhej strane – aj v Ïi-votnom príbehu t˘chto detí môÏe maÈfunkcia ich rodiãov v˘znamn˘ vplyv. Akova‰a dcéra hovorí o svojich spoluÏiakoch,resp. ão oni hovoria? Berú do úvahy, Ïe onaje dcéra politika, alebo to nikdy nepríde doreãi? Rozpráva vám nieão o tom?

Ja si myslím, Ïe nielen deti, ale celkovo ro-dina je veºmi dôleÏitá pre politika, pre jeho zá-zemie, pre jeho dobré prostredie, v ktorommôÏe sústredene pôsobiÈ. A konkrétne ão sat˘ka mojej dcéry, má e‰te len 12 a pol roka,takÏe deti, myslím si, v tomto veku e‰te prí-li‰ nevnímajú v‰etky súvislosti spoloãensk˘chpodmienok, v ktor˘ch Ïijú ich rodiãia. Sa-mozrejme, Ïe keì mám niekedy ãas a prídempo Àu do ‰koly, hlavne v zime, tak sa jej sp˘-


54

D I A L Ó G Y O A & E W

V t˘chto dÀoch sme si pripomínali a osla-vovali okrúhle 20. v˘roãie pádu komunis-tického reÏimu, teda November ´89. TútoudalosÈ mnohí Slováci a âesi priam víÈazo-slávne oznaãujú ako zamatovú revolúciu.Jednak preto, Ïe sa odohrala bez krvipre-lievania, a jednak i preto, Ïe nevyvodila ne-jaké tvrdé závery voãi t˘m, ktorí sa vozv˘‰enej miere angaÏovali poãas komunis-tického ‰tyridsaÈroãia. Teraz sa uÏ v‰akãasto uvaÏuje nad t˘m, napríklad v súvi-slosti so súãasn˘mi turbulenciami v justí-cii, ãi to bolo správne a ãi nebolo treba po-vedzme sudcov a prokurátorov, ktorí bru-tálne zasahovali proti slu‰n˘m ºuìom, zba-viÈ ich postavenia a niektor˘ch moÏno ajpotrestaÈ za to, ão napáchali. A ãi teda dô-sledky zamatovosti nenechali zlé postko-munistické stopy v dne‰nej justícii. T˘ka sato v‰ak aj zotrvania mnoh˘ch ‰éfov v dô-leÏit˘ch podnikoch na ich miestach s otvo-

renou moÏnosÈou privatizovania t˘chto lu-kratívnych a bohat˘ch podnikov.

Samozrejme, Ïe zamatovosÈ má isté úska-lia, ale pre mÀa hlavn˘ problém je ten – ak sauÏ teda pozerám na tieto problémy so znalos-Èou t˘ch uplynul˘ch 20 rokov –, Ïe nie je moÏ-né robiÈ súãasne ekonomické a politické re-formy a zmeny, pretoÏe ekonomické reformypriná‰ajú a musia priná‰aÈ, bohuÏiaº, aj nepo-pulárne opatrenia, a t˘m pádom sa v demo-kratick˘ch podmienkach dajú politicky lenveºmi ÈaÏko ustáÈ proreformn˘m silám. Pre-to si myslím, Ïe to dobre dopadlo v t˘ch kra-jinách, kde najprv v podmienkach – no, ne-viem, ako by sme to nazvali – dajme tomuosvietenej diktatúry alebo nejakého osviete-ného absolutizmu prebehli ekonomické refor-my bez toho, Ïe by ºudia v t˘ch ãasoch eko-nomick˘ch reforiem boli mohli veºmi vyja-drovaÈ svoj politick˘ názor. A aÏ potom, keìprebehnú nevyhnutné ekonomické reformy,

tak potom príde vhodn˘ ãas aj na uvoºnenierôznych názorov toho ‰irokého politickéhospektra a vtedy uÏ sa môÏu uskutoãniÈ aj nor-málne demokratické voºby – keì uÏ je eko-nomika akoÏe utrasená do gatí. U nás a aj vmnoh˘ch in˘ch krajinách sa to tak nedialo ateraz sú s t˘m veºké problémy, pretoÏe stra-na, ktorá v podmienkach demokracie robípotrebné, ba priamo nevyhnutné ekonomic-ké reformy, nemá najmen‰iu ‰ancu, aby vy-hrala voºby. TakÏe potom to vyzerá tak, akoto vyzerá u nás a v‰ade, kde ten priebeh bolpodobn˘, Ïe vlastne politická strana, ktorá saspráva racionálne a chce vyhraÈ voºby, tak robípopulistickú a t˘m pádom veºmi ‰kodlivúpolitiku. To platí napríklad aj o Nemecku, kdeAngela Merkelová hovorila o nevyhnutn˘chekonomick˘ch reformách, ale nena‰la v sebeodvahu, aby ich aj urobila. A keìÏe ich neuro-bila, tak teraz za to, ão neurobila, bola odme-nená t˘m, Ïe znovu vyhrala voºby. Keby bolatotiÏ tie potrebné reformy urobila, tak asi byvoºby nevyhrala. TakÏe aj tak˘ je svet, Ïe kaÏ-dé dobro bude po práve potrestané a kaÏdé zlobude po práve odmenené.

TakÏe vy neveríte, Ïe keby povedzme niek-torí predstavitelia b˘val˘ch dvoch Dzu-rindov˘ch vlád boli s obãanmi trochu kul-tivovanej‰ie hovorili, trochu inteligentnej-‰ie, s väã‰ím porozumením pre ich uvaÏo-vanie, a teda keby boli ºuìom aj trochu po-pulárnej‰ie, lep‰ie a citlivej‰ie vysvetlilimnohé veci, Ïe by predsa len boli mohli zís-kaÈ väã‰iu podporu u ãasti obyvateºstva?

Urãite áno, ale to, ão som hovoril, platiloani nie tak o období vlády Mikulá‰a Dzurin-du, ale skôr o t˘ch prv˘ch, teda hneì porevo-luãn˘ch obdobiach, lebo aj Dzurinda, samo-zrejme, bol v ÈaÏkej situácii, keìÏe sa muselpohybovaÈ v prostredí „nezávislého“ súd-nictva, aké tu z ãias komunizmu zostalo. Adarmo Dzurinda v predvolebnej kampani sºu-boval, Ïe budú potrestaní rôzni privatizéri amoÏno aj únoscovia prezidentovho syna a

O národe, ktor˘ ukradne peniazev miske – a potom aj misku

O ãom?O úskaliach zamatovosti Zamatovej

O Dzurindovi a „nezávislom“ súdnictveO právnej obhájiteºnosti Guantanama

O tom, ako Hríb neodhalil filozofiu Ficovho mysleniaO tom, ako sa uãia politické strany vyhraÈ voºby

O ãloveku, o ktorého bojujú politici i komerãné televízieO tom, preão argentínske seriály zafungovali aj na Slovensku

O národnostnej SMK a obãianskom MosteO Maìaroch, ktorí sa cítia na Slovensku dobre

55


páchatelia hore-dole v rôznych kauzách –keì „nezávislé“ súdy rozhodli, Ïe niã zvlá‰t-ne sa nestalo a v‰etko bolo v najlep‰om po-riadku. TakÏe Dzurinda v podmienkach také-hoto „nezávislého“ súdnictva ÈaÏko moholdodrÏaÈ ak˘koºvek sºub, ão mu mnohí neprá-vom vyãítali, lebo v normálnych demokratic-k˘ch pomeroch premiér nemôÏe zasahovaÈ dov˘konu súdnej moci. A to je správne. Problémje v tom, ãi u nás boli a sú normálne pome-ry. Aby teda justícia fungovala, musia najprvnastaÈ normálne pomery, ãiÏe napríklad sud-ca musí byÈ absolútne neúplatn˘. To u nás vmnoh˘ch prípadoch nebolo.

âasto hovoríme, aké úãinné a nezávislé jesúdnictvo vo Veºkej Británii alebo v Spo-jen˘ch ‰tátoch, lenÏe zabúdame na to, Ïe uÏuplynuli rokov odvtedy, ako sa tam usta-novilo solídne a veºmi vyspelé súdnictvo,takÏe tam sa teraz uÏ pomerne ºahko môÏev plnej miere dodrÏiavaÈ princíp autonóm-nosti justície. Ale ão má vlastne robiÈ pred-seda vlády, prípadne aj predseda parla-mentu, keì ‰tát sa e‰te len konsoliduje akoorganizácia demokratická a vyspelá? âoby ste robili, keby ste boli premiérom a vi-deli by ste, Ïe v justícii sa dejú aj veci ‰kod-livé, ba aÏ nespravodlivé? Je nesprávne,aby politici hºadali nejaké rie‰enia? Je ne-demokratické, aby sa snaÏili hºadaÈ moÏ-nosÈ, ako zasiahnuÈ?

Je to tak, ako naznaãujete. Asi by som namieste premiéra hºadal nejaké moÏnosti, tiesú v‰ak veºmi obmedzené a paradoxne tí sud-covia povedzme zo spomínaného Anglickaalebo z Ameriky, ale aj francúzski sudcoviaveºmi ÈaÏko chápu, keì sa dozvedia, Ïe v ne-jakom európskom ‰táte ide politická moc za-sahovaÈ do moci súdnej. Aj to, samozrejme,vnímajú veºmi citlivo, a ÈaÏko sa im vysve-tºuje, Ïe tie zásahy sú vlastne, dajme tomu, ajpotrebné a správne. Oni proste nepredpokla-dajú, Ïe sudcovia môÏu byÈ skorumpovateº-ní a Ïe niektorí sú moÏno uÏ aj skorumpova-ní. To oni ÈaÏko chápu. A preto ak˘koºvek zá-sah politikov do nezávislosti súdnictva berúveºmi váÏne a hneì protestujú, priãom si ne-uvedomujú, Ïe svojím spôsobom ten zásah‰tátu spravodlivosti moÏno prospieva. Nadruhej strane treba povedaÈ, Ïe naozaj to nieje systémové rie‰enie. Systémové rie‰enie jenastoliÈ tak˘ stav, aby sudcovia boli naozajstopercentnou zárukou spravodlivosti, lebopreto sú súdy, aby sa ºudia domohli nezauja-t˘ch, spravodliv˘ch rozsudkov. Ale, viete, súmnohé veci, ktoré nemôÏete predpokladaÈ.Îiadna ústava na svete napríklad nepredpo-kladá, Ïe – ão ja viem – prezident by moholbyÈ zloãincom, a tak isto nepredpokladá, Ïeby prezident udelením povedzme amnestie sasnaÏil zahladiÈ trestn˘ ãin. Ale kaÏdá ústavavychádza logicky z toho, Ïe prezident je slu‰-n˘ ãlovek a Ïe sa pridrÏiava nejak˘ch normál-nych ‰tandardov. Ale keì tie normálne ‰tan-dardy, dajme tomu, nie sú dodrÏané alebokeì za prezidenta zvolia lumpa, ão sa obãasstáva kde-kade vo svete, napríklad v Afrike,tak potom cel˘ ten systém, ktor˘ v in˘ch kra-jinách funguje dobre, zrazu sa rozpadne azlyhá, lebo ústava naozaj nemôÏe predpo-kladaÈ, Ïe prezident bude ‰éfom nejakej ma-fie.

V‰ade v Európskej únii sa vytvorila celá sé-

ria zásad, ktorá vychádza z toho, Ïe Európamá byÈ slu‰ná, demokratická, spravodlivá,ale aj ekonomicky dostatoãne vyvinutá a sta-bilizovaná. Zabúda sa v‰ak na to, Ïe v˘voj v27 ‰tátoch EÚ bol veºmi odli‰n˘ v podstate vov‰etkom, teda aj v súdnictve, ale aj v in˘choblastiach, povedzme v morálnom zázemíºudí. TakÏe, ão ja viem, politici v Poºsku ale-bo v Rumunsku nemôÏu byÈ v mnoh˘ch svo-jich aktivitách tak ìaleko, ako sú – alebo ajmusia byÈ – v Anglicku, vo Francúzsku atì.V‰etko sa v‰ak príli‰ zov‰eobecÀuje, keì sapovie, Ïe sa to a to vykoná v Európe, a naj-mä v Bruseli. A keì sa povie, Ïe v Bruseli, takto je hneì písmo sväté. A hoci sú anglickí ale-bo francúzski politici vyspelí, ako by im anina um nezi‰lo – tak ako je to pri tom súdnict-ve –, aby brali do úvahy veºmi odli‰n˘ histo-rick˘ v˘voj. Nie preto, aby boli k Slovákoma k âechom milosrdnej‰í, ale aby sa táto od-li‰nosÈ brala do úvahy ako rozumné v˘chodis-ko pre pozitívne opatrenia, ktoré by viedli kvy‰‰ej úrovni v celej EÚ.

Nielen niektorí politici, ale ani beÏní obãa-nia v niektor˘ch t˘ch ‰Èastnej‰ích krajináchnepredpokladajú také ‰vindle, na ktoré mysme tu uÏ moÏno zvyknutí. My sme ostraÏi-tej‰í na ‰vindlerov, lebo máme s nimi svojeskúsenosti, ale tam sa skôr vychádza z toho,Ïe ºudia sú slu‰ní a poctiví. Je tak˘ známy prí-klad, ktor˘ rozprával Petr Novotn˘. Keì bolv Amerike, tak niekde zatelefonoval a bol toomyl. Na to mu ten jeho hostiteº hovorí, Ïekeì to bol omyl, tak zavolá‰ do telefónnejcentrály, povie‰, Ïe to bol omyl a oni nám tenhovor nebudú úãtovaÈ. A jemu hneì pri‰la naum otázka: A keby som sa normálne dovolal,kam chcem, ale zavolal by som do centrály,Ïe to bol omyl, tak ão? On hovorí: Tak asi bynám to nepoãítali, ale vie‰, Ïe mne to v Ïivo-te nepri‰lo na um? Jemu v‰ak ako âechovi,ktor˘ pri‰iel do Ameriky, hneì pri‰lo na um,ako by sa dala vyuÏiÈ táto ochota centrály aako by sa dalo podvádzaÈ. Veì, pokiaº javiem, tak pre Slovensko sa vyrábali ‰peciál-ne verejné telefónne automaty – také búdky,ktoré sú nezniãiteºné, lebo samozrejme Slo-váci a moÏno e‰te viac Poliaci boli medzi pr-v˘mi, ktorí e‰te aj pri pouÏívaní t˘chto auto-matov vymysleli nejak˘ ‰vindeº. A to tak˘, Ïekeì tam na nejakom ‰pagátiku hodia mincu,váhou úplne podobnú na tú, ktorá sa vyÏadu-je, a vytiahnu to, tak ten peniaz vlastne u‰et-ria a t˘m ‰vindºom vybabrú s majiteºmi ve-rejn˘ch telefónov, ktorí takéto správanie te-lefonujúcich ºudí jednoducho nepredpoklada-jú. Ale ani v komunistickej Európe to nebo-lo v‰ade rovnaké. Moja mama robila v expor-te a tak chodila dlhé roky do NDR na nejakústavbu. A tam v NDR, hoci to bol komunis-tick˘ ‰tát, fungoval predaj novín tak, Ïe no-viny poloÏili na nejaké verejne dostupnémiesto a dali k nim misku. KaÏd˘, kto tam pri-‰iel a zobral si noviny, hodil do misky penia-ze. Fungovalo to takto aÏ dovtedy, k˘m ne-pri‰li na tú stavbu slovenskí robotníci, lebo tíhneì najprv ukradli v‰etky peniaze v miske,potom samotnú misku, potom noviny a potome‰te aj ten stolãek, na ktorom noviny aj mis-ka boli postavené. To tí Nemci vraj nevedelivôbec pochopiÈ, preão to tak je. No je to takpreto, lebo my máme nejako v sebe zakódo-vanú potrebu vybabraÈ vo v‰etkom so svetom,a Nemci ju nemajú. Neviem, ako je to teraz,

ale v t˘ch ãasoch, keì tam ona chodila, keìna semafore bola ãervená, tak hoci bola pol-noc a ‰iroko-ìaleko nebolo jedno auto a aniÏiaden policajt tam nebol, Nemec cez tú kri-Ïovatku nepre‰iel. Takí boli v˘chodní Nem-ci. Ako to bolo a je u nás, to vieme v‰etci.

UvaÏovali sme o tom, ãi NeÏná revolúciamala byÈ taká, aká bola, a ãi teda nebolotreba niektor˘ch ºudí potrestaÈ. S t˘m sú-visí taká v‰eobecná otázka, ktorá platízrejme v celej Európe: Podºa ak˘ch záko-nov t˘chto ºudí posudzovaÈ? Totalitné adiktátorské reÏimy sa totiÏ snaÏia si aj zá-kony v tej dobe, keì vládnu, tak dotvoriÈ,aby ich chránili. A tak mnohé ãiny, ktorépovaÏujeme dnes za nemorálne a neºuds-ké, dostali autoritatívne reÏimy poãas svo-jej vlády do pozície ãinov, ktoré boli v sú-lade s morálkou, takÏe páchatelia mno-h˘ch ‰kandalóznych skutkov podºa vte-daj‰ej justície neporu‰ili zákony.

Tak, to nie je nov˘ problém, ten sa vyno-ril vlastne uÏ po 2. svetovej vojne, keì víÈaz-né mocnosti súdili nacistov. Oni totiÏ tí na-cisti vlastne postupovali v zmysle zákonov,ktoré schválil poãas Hitlerovej vlády nemec-k˘ parlament – Reichstag, takÏe nemeckézákony to, ão robili, umoÏÀovali. A pri No-rimberskom procese z toho naozaj aj bolprávny problém: na základe ãoho ich súdiÈ,keìÏe vlastne neporu‰ili vtedy platné nemec-ké zákony. A tak sa vymyslela v‰eobecná de-klarácia ºudsk˘ch práv a Norimbersk˘ súd po-sudzoval vojnov˘ch zloãincov na základeporu‰enia nadnárodn˘ch zvyklostí a princí-pov, teda ich súdil za zloãiny proti ºudskos-ti. A túto deklaráciu ºudsk˘ch práv, myslím,prijali uÏ pred skonãením vojny a jej znenie‰írili cez rozhlasové stanice, a t˘m vlastne oz-namovali aj do Nemecka, Ïe mnohí tam po-ru‰ujú ºudské práva a Ïe podºa toho ich budúaj súdiÈ. Túto v‰eobecnú deklaráciu ºudsk˘chpráv poru‰oval aj komunistick˘ reÏim, a pre-to keby sa súdy v postkomunistick˘ch ‰tátochboli rozhodli stíhaÈ ãiniteºov minulého reÏi-mu, tak by ich rovnako mohli stíhaÈ na zákla-de poru‰ovania rovnak˘ch princípov ako na-cistov. Keì v 70. rokoch minulého storoãia ajkomunistické âeskoslovensko podpísalo pro-tokoly Helsinskej konferencie, tak po ãasevznikla Charta 77, ktorá nechcela niã iné,len to, aby âeskoslovensko dodrÏiavalo to, kãomu sa v Helsinkách oficiálne zaviazalo. Sa-mozrejme, ãeskoslovenská socialistická vlá-da dúfala, Ïe to bude len tak˘ formálny do-kument, a Ïe nikto nebude od nej vyÏadovaÈ,aby sa aj dodrÏiaval. ReÏimy totality majútendenciu navonok vyzeraÈ pekne a podpí‰ukadejaké dohody, a keì sa náhodou stane, Ïenejaká ãasÈ obyvateºstva to zoberie nedajbo-Ïe váÏne, tak sa veºmi ãudujú. V‰ak si zober-te, aby sme pre‰li tro‰ku aj do súãasnosti, ne-dávnu minulosÈ: väzenie Guantanamo – ão tobolo? To by som rád poãul jedného právni-ka, ktor˘ by mi vysvetlil právnu obhájiteºnosÈGuantanama. Ako sa dá v právnom ‰táte ob-hájiÈ, Ïe bez súdu alebo nejakého iného opráv-nenia Ameriãania pochytali nejak˘ch ºudí, oktor˘ch povedali, Ïe sú teroristi a zavreli ichdo väzenia. Navy‰e ich vypoãúvali metóda-mi, ktoré sa blíÏili k muãeniu. Guantanamoako keby bolo vyÀaté z demokratického sve-ta. Z toho vidíte, Ïe aj také vyspelé krajiny,

56

ako sú Spojené ‰táty, keì sa dostanú do ne-jakej zloÏitej situácie, tak ich rie‰ia tieÏ ka-dejak˘mi prostriedkami. KeìÏe na americkejpôde nemoÏno niekoho len tak zavrieÈ bez ob-vinenia a väzniÈ ho bez súdu dlhé roky, tak tourobili na Guantaname, ktoré leÏí mimo Spo-jen˘ch ‰tátov na Kube v akomsi zálive. Len-Ïe Ameriãania tam neväznili ºudí ani podºakubánskych zákonov, preto hovorím, Ïe Gu-antanamo ako keby to bolo vyãlenené z tej-to zemegule.

Nedávno sme boli svedkami zaujímavej apodºa mÀa prekvapujúcej, neãakanej uda-losti. V istej súkromnej televízii v pravidel-nej relácii, ktorá sa vysiela raz t˘Ïdenne ve-ãer pre nároãnej‰í kruh divákov a volá saLampa, jedného dÀa avizovali, Ïe sa v nejoproti sebe posadia pred kamery a mikro-fóny také dve odli‰né osobnosti, ak˘mi súmoderátor ·tefan Hríb a politik RobertFico. Ten Robert Fico, ktor˘ nechodí naÏiadne diskusie s Mikulá‰om Dzurindom ain˘mi pravicov˘mi politikmi, a ten Hríb,ktor˘ len veºmi zriedkavo poz˘va do svo-jej Lampy v˘razn˘ch ºaviãiarov, meãia-rovcov alebo slotovcov. Vy ste 100-percent-ne verili, Ïe táto diskusia naozaj aj bude?Nemali ste pocit, Ïe moÏno ju v poslednejchvíli zru‰ia?

Keì to oznámili, tak uÏ som veril, Ïe tobude. Nakoniec to bolo, ale aj tak v takejskrátenej verzii, ão odôvodnili t˘m, Ïe pánpremiér bol unaven˘, lebo nadránom prices-toval z futbalového zápasu v Poºsku.

Pritom toto ospravedlnenie nebolo falo‰né,lebo zo strany Roberta Fica bola vôbecodvaha, Ïe sa dal na nároãnú noãnú disku-siu po takej noci a po takom záÏitku, ak˘mal 24 hodín predt˘m – bol totiÏ v Poºskuna futbale, ktor˘ rozhodol o tom, Ïe na‰i re-prezentanti postúpili na majstrovstvá sve-ta vo futbale v Afrike. V Poºsku vyhralina‰i. Ale kto vyhral v televíznej Lampovejdiskusii?

Ja si myslím, Ïe to je práve ten najhor‰í spô-sob, ako nad t˘m uvaÏovaÈ, kto vyhral: ãiHríb, alebo Fico. Rozhovor nie je futbalov˘zápas, kde vyhraÈ treba – poãas dialógu uva-ÏovaÈ v tak˘chto kategóriách je pom˘lené. Jasi zásadne nemyslím, Ïe takéto diskusné re-lácie sú o tom, aby niekto vyhral a niekto zos-tal porazen˘. Skôr si myslím, Ïe je to veºmidobrá príleÏitosÈ ukázaÈ nejakého prominen-ta v jeho psychickej nahote a moÏno aj pood-haliÈ niektoré jeho názory, ktoré buì nepoz-náme, alebo ich nepoznáme v nejakej ichkry‰talicko ãistej podobe. A, bohuÏiaº, musímpovedaÈ, Ïe táto relácia túto ‰ancu, ktorúmala, absolútne nevyuÏila, lebo vlastne smesa o Robertovi Ficovi ani ako o ãlovekovi, aniako o politikovi vlastne niã nového nedozve-deli, ão je veºmi veºká ‰koda. Potom som ãí-tal aj komentár k tejto udalosti práve z perasamotného ·tefana Hríba v t˘Ïdenníku, kto-r˘ vydáva, podºa ktorého mu údajne vyãíta-li, a mal som tak˘ pocit, Ïe aj on moÏno sámsebe tro‰ku vyãíta, Ïe nebol voãi premiéroviomnoho tvrd‰í a Ïe mu neskákal do reãi. Jasi v‰ak myslím, Ïe toto je ten najne‰Èastnej‰íspôsob vysvetlenia neúspechu jeho relácie,lebo to by bola e‰te hor‰ia cesta, ako bola tázdrÏanlivá, po ktorej sa moderátor vybral.

Bolo by sa to zvrhlo na obyãajnú hádku, ãoje zlé. Skôr si myslím, Ïe v˘sledok by bolpodstatne lep‰í, keby sa bolo Hríbovi poda-rilo zbaviÈ sa nejak˘ch svojich osobn˘ch an-tipatií voãi premiérovi a keby bol vystupovalako profesionál, ktor˘ – keì si raz pozve hos-Èa (veì ho nikto nenútil pozvaÈ si do Lampypremiéra!), tak podºa mÀa je jeho povinnos-Èou vystupovaÈ v rozhovore s ním na jednejstrane korektne, ale na druhej strane otvore-ne ukázaÈ, ão to je za ãloveka a aké sú jehomy‰lienkové pochody a jeho pohºady na svet.Napríklad aj na také hodnoty, ako je kresÈan-stvo a ão by bol ochotn˘ obetovaÈ v záujmeochrany povedzme západnej civilizácie. Lebopremiér ãasto vystupuje tak, Ïe sa zdá, akokeby nebol ochotn˘ obetovaÈ niã, a to je dosÈzvlá‰tne. âiÏe keby bol Hríb tro‰ku odhalil fi-lozofiu Ficovho myslenia a jeho du‰u, tak byto mohla byÈ veºmi zaujímavá a omnoho osoÏ-nej‰ia relácia, ako keì sa rozprávali o neja-k˘ch kauzách na rôznych ministerstvách, kto-ré, samozrejme, premiér odbil rôznymi tak˘-mi floskulami, na ktoré je nauãen˘ a ktoré nakaÏdej tlaãovke desaÈkrát denne hovorí. Tobola moÏno Hríbova novinárska chyba, Ïepustil predsedu Smeru do teritória, v ktoromje Fico doma, namiesto toho, aby ho dotlaãildo roviny mierne filozofickej a takej aÏ du-chovnej. To totiÏ nie je tá rovina, na ktorú jezvyknut˘ reagovaÈ na tlaãov˘ch besedách, anavy‰e si myslím, Ïe v tejto oblasti nie je tak˘siln˘ v „kramflekoch“, ako si je sebaist˘ vov‰elijak˘ch tribúnov˘ch reãiach. A keìÏe tendiskusn˘ zápas prebiehal podºa pravidiel, kto-ré boli v˘hodné pre Fica, tak Fico vy‰iel vpodstate ako víÈaz tejto debaty. Na druhejstrane vy‰iel aj ako porazen˘, a to v tom, Ïenaozaj nedokázal byÈ úprimn˘, priãom zákla-dom t˘chto rozhovorov je úprimnosÈ. Pokiaºtam istá úprimnosÈ nie je a nie je tam sebaref-lexia, tak takéto debaty prakticky strácajúzmysel. Na premiérovu obranu musím pove-daÈ, Ïe aj mne keby niekto v prúde reãi pove-dal: Hanbím sa za va‰u vládu, ako to urobilHríb Ficovi, tieÏ neviem, ako by som zarea-goval, lebo po tak˘chto slovách ÈaÏko môÏebyÈ ãlovek úprimn˘, keìÏe sa ho zmocní po-cit, Ïe hovorí s nepriateºom, a nie s niek˘m,kto chce vedieÈ, ak˘ je. Moderátor nemôÏeprichádzaÈ s t˘m, Ïe jeho rozhovorov˘ part-ner je apriori zl˘ a Ïe ho treba zniãiÈ pred zrak-mi a u‰ami televíznych divákov, ale s t˘m, Ïeje zvedav˘ na to, ak˘ dotyãn˘ ãlovek vo svo-jej podstate je. MoÏno naozaj najväã‰ím Hrí-bov˘m problémom v tejto debate bolo to, Ïenebol zvedav˘, ak˘ je Robert Fico, pretoÏe touÏ dávno vedel, a len to chcel ukázaÈ aj tele-víznym divákom. Tak sa v‰ak, podºa mÀa, pu-blicistick˘ rozhovor podobného typu robiÈnedá.

Ak v 20. storoãí politika dosÈ bazírovala naºavicovosti a pravicovosti, napríklad voVeºkej Británii sa dosÈ pravidelne strieda-li ºavicoví labouristi a pravicoví konzerva-tívci, 21. storoãie ako by sa tejto charakte-ristiky politick˘ch strán pomaly zriekalo.ªavicovo-pravicové plus liberálne koalí-cie nie sú zriedkavosÈou v Rakúsku, done-dávna taká fungovala v Nemecku, aj prváDzurindova vláda bola práve taká. Ucho-vá sa podºa vás tradiãné ãlenenie politic-k˘ch strán podºa teraj‰ej charakteristiky,

alebo to zaãne byÈ príÈaÏou pre voºnej‰ieuplatÀovanie politick˘ch a ekonomick˘chprincípov v celej ‰írke aktivít a najmä po-ãas vládnutia tej-ktorej strany?

Mám tak˘ zl˘ pocit, Ïe politické strany sizanalyzovali, ak˘ typ politiky a ak˘ typ réto-riky je najefektívnej‰í z hºadiska volebn˘chpreferencií, a keìÏe tieto anal˘zy im robili,predpokladám, nejaké agentúry, takÏe oni za-dali rôznym – asi aj nadnárodn˘m – agentú-ram poÏiadavku, aby im vypracovali projekt,ako majú postupovaÈ tak, aby vo voºbáchdobre obstáli. A tak sa domnievam, Ïe v‰et-ky tieto agentúry dodali v‰etk˘m politick˘mstranám vlastne ten ist˘ model správania,ktor˘ si len jemne modifikujú: keì je to pra-vicová strana, tak moÏno tro‰ku viac zdôraz-Àujú isté prvky akoby pravicové, a ak je stra-na ºavicová, moÏno jemne viac zdôrazÀujú inéprvky, akoby ºavicové, ale v zásade nikto ne-príde s nejak˘mi veºmi radikálne odli‰n˘minázormi, napriek tomu, Ïe niektoré odli‰nos-ti by boli aj potrebné. V podstate teda filozo-fia aj v‰elijako oznaãen˘ch strán – t˘m, Ïe jevypracovaná asi veºmi podobn˘mi agentúra-mi – je skoro tá istá, lebo dnes uÏ, bohuÏiaº,a to je asi najväã‰í problém politiky vôbec, ºu-dia nejdú do politiky preto, aby presvedãilispoloãnosÈ o nejakej svojej pravde, alebo osvojich my‰lienkach a názoroch – nejde sateda do politiky s ideálmi, ale ide sa do nej spragmatizmom. A ten pragmatizmus je naozajlen jeden, a ten je unifikovan˘, lebo dnes súuÏ agentúry také profesionálne, Ïe presne ve-dia povedaÈ, ão treba hovoriÈ voliãovi, aby vásvolil. A keì to niektorí nedodrÏia, lebo aj u násmáme také niektoré politické strany, ktorénapriek v‰etkému majú nejaké svoje ideály,teda nechcú vyuÏívaÈ úplne hrub˘ pragmatiz-mus, tak tie nedosiahnu ani jedno percento vo-liãov, lebo jednoducho ºudia majú pocit, akokeby i‰li proti prúdu. Inak, keì sa pozrieteokolo seba, veºmi sa to podobá aj na situáciev in˘ch spoloãensk˘ch oblastiach. T˘ka sa tonajmä televízií. Veì politici vlastne bojujú otoho istého ãloveka, o ktorého bojujú aj ko-merãné televízie, lebo diváci sú zároveÀ aj vo-liãmi a voliãi sú zároveÀ aj divákmi. A aj po-stupy, ako ich získaÈ, sú veºmi podobné, pre-to, keì si pozornej‰ie v‰imnete televízne sta-nice, jedna sa na druhú veºmi podobajú. Veìaj v samotn˘ch programoch sa tieÏ presa-dzujú módne trendy: keì raz sú moderné rea-lity ‰ou a dosiahnu nejak˘ úspech, potomv‰etky televízie ponúkajú divákom reality‰ou. A keì je potom modern˘ zase seriál ale-bo sitkom, tak v‰etky televízie zaplavujú di-vákov seriálmi alebo sitkomami. Ich mode-ly správania sú úplne totoÏné. âo sa v‰akmoÏno komerãnej televízii dá odpustiÈ, keìÏeÏiadna súkromná televízia sa ani netají t˘m,Ïe je komerãnou firmou, ale od politikov some‰te nepoãul, Ïe by niekto tak úprimne ako ‰éfsúkromnej televízie povedal: Nám vlastneide o peniaze! Zmyslom ná‰ho fungovania jezarábaÈ peniaze! To som e‰te od politika ne-poãul, Ïe by to povedal, k˘m komerãná tele-vízia to aspoÀ úprimne povie. A v‰etko tosmeruje, aj v televíziách, ale aj v politike, kãoraz viditeºnej‰ej uniformite. Tak ako sabudú ãím ìalej, t˘m viac podobaÈ v‰etky te-levízne stanice jedna na druhú, lebo v‰etkybudú vychádzaÈ z toho, ão mediálne agentú-ry koncepãne vypracujú, aby sa dal získaÈ ão


57


najväã‰í poãet divákov, tak sa, podºa mÀa,moÏno aj tie isté agentúry budú ‰pecializovaÈna masy ºudí ako budúcich voliãov. Veì támasa sa správa rovnako alebo veºmi podob-ne, ãi uÏ ide o sympatie k politikovi, alebo osympatiu k televíznej hviezde. A správa saveºmi podobne aj v Brazílii, aj na Slovensku,aj v Anglicku, aj vo Francúzsku, hoci pod-mienky súkromného i spoloãenského Ïivotasú zásadne iné v Brazílii, ako vo Francúzsku.Ale masov˘ konzument uÏ ãi televízneho vy-sielania alebo politiky sa správa aÏ nepocho-piteºne podobne. A to aÏ do tej miery, Ïe ar-gentínske seriály zafungovali v plnom rozsa-hu aj na Slovensku. A to isté asi platí aj v po-litickej oblasti, Ïe modely, ktoré sa moÏno sto-percentne osvedãia v nejakej krajine, zafun-gujú úplne rovnako aj u nás, hoci by nám anina um nezi‰lo, Ïe sa presadia vo veºmi odli‰-n˘ch ‰tátoch. Z toho vypl˘va, Ïe veºká väã-‰ina ºudí reaguje pozitívne na rovnaké veci areaguje negatívne tieÏ na to isté.

Ale v politike predsa len, zdá sa mi, narozdiel od televízií, to nie je také jednodu-ché, aby v‰etky strany, hoci majú rovnak˘pragmatick˘ zámer, rovnako vystupovali.Musia sa tváriÈ, Ïe sa nieãím odli‰ujú, mu-sia to aspoÀ deklarovaÈ, takÏe musia vy-myslieÈ, ão ponúknu obãanom. Aké tedabude o nejak˘ch desaÈ rokov ich ãlenenie?âo budú ponúkaÈ, podºa vás, obãanom,aby ºudia mali chuÈ práve do ich stranyvstúpiÈ, alebo ich stranu podporiÈ, a niedruhú? Bude nieão také, ãi nebude uÏ niã,ão by bolo aspoÀ náznakom rôznorod˘chhodnôt?

Celosvetovo, aj na Slovensku preÏívametakú krízu hodnôt – v tomto zase sme sveto-ví, lebo v nieãom predsa len musíme byÈ ajsvetoví. Dnes sa málokde vo svete stane, abyºudia verili nejak˘m ideálom. Ich ãinnosÈ nieje motivovaná nejak˘mi hodnotami, ale lenpragmatizmom takého kaÏdodenného preÏi-tia. MoÏno sa to zmení, to sa v histórii obãasstávalo a potom sa to skonãilo buì dobre, aleãasto aÏ nadmieru zle. Lebo aj komunizmusbol pôvodne tak˘ pekn˘ ideál, s ktor˘m niek-to pri‰iel, a mnoh˘m ºuìom sa to zapáãilo. Alepotom sa to skonãilo vo veºkej tragédii, hocipôvodn˘ zámer bol celkom lákav˘. TakÏemoÏno aj pod vplyvom tak˘chto sklamanísú ºudia dnes veºmi ostraÏití voãi tomu, keìniekto dôjde s nejak˘mi veºk˘mi ideálmi,lebo málokedy dopadnú dobre. Posledn˘ideál, ktor˘ síce tieÏ s rôznymi peripetiami,ale vcelku dobre dopadol, bol ten, s ktor˘mpri‰iel k ºuìom JeÏi‰ Kristus. Rozhodne sav‰ak nedá povedaÈ, Ïe by sa aj na tento ideálnebola nalepila nejaká krv, lebo veºa tisícova moÏno aj desaÈtisícov ºudí bolo zavraÏde-n˘ch len preto, lebo niekto zneuÏil tento ideál,najmä v ãasoch inkvizície. Ideály majú totiÏtú veºmi nebezpeãnú vlastnosÈ, Ïe sú ºahkozneuÏiteºné. Mnohí majú totiÏ pocit, Ïe vmene pekn˘ch ideálov je zloãin prípustn˘.Napríklad v‰ade tam, kde komunizmus zapus-til korene, to vyústilo do vraÏdenia, ãi to bolov Rusku, âíne alebo v KambodÏi. A teraz jeotázka, ãi takéto vraÏdenie vypl˘va zo samot-nej podstaty komunizmu, alebo ãi len nejakíkarieristi si uzurpovali túto my‰lienku o spra-vodlivom svete a v mene tej spravodlivostivraÏdili.

V posledn˘ch mesiacoch a rokoch vzniklona Slovensku niekoºko nov˘ch strán s ºuì-mi, ktorí sami osebe, ako ich poznáme zúãinkovania mimo politiky, majú svojehodnoty. Ale ani jedna táto skupina repre-zentantov nov˘ch strán nepri‰la s nejakouv˘raznej‰ou novou programovou ponu-kou. Prezentujú sa najmä t˘m, Ïe chcú byÈlep‰í ako tí, odkiaº vystúpili, alebo ako tí,ktor˘ch chcú nahradiÈ. Napríklad Kon-zervatívni demokrati Slovenska okolo Pal-ka a Miklo‰ka chcú byÈ lep‰í ako KDH, Su-líkova strana SaS chce byÈ lep‰ia, ako jeSDKÚ, a Bugárov Most-Hít chce lep‰ieobhajovaÈ men‰iny ako SMK, ale ani jed-ni nepri‰li s niãím veºmi originálnym...

S názorom na t˘ch prv˘ch dvoch by soms vami asi súhlasil, ale s Mostom celkom nie.Most, aspoÀ pre mÀa, pri‰iel s nieãím nov˘m,pretoÏe – ako to tro‰ku vypl˘va aj z jeho ná-zvu – hovorí hlavne o tom, aspoÀ ja to tak chá-pem, Ïe je veºmi múdre najmä pre Slovens-ko, ale aj pre tu Ïijúcich Maìarov, aby Slo-venská republika vytvorila tunaj‰ím Maìaromdobré podmienky, aby totiÏ povaÏovali totoúzemie na juhu Slovenskej republiky za svo-ju vlasÈ, aby sa tu dobre cítili a aby nepoãulistále niekoho tvrdiÈ, Ïe tu Ïijúci Maìari sú iníºudia, ako sú Slováci, ktorí tu Ïijú. Lebo keìsa tu Ïijúci Maìari nebudú cítiÈ dobre a keìnebudú Slovensko povaÏovaÈ za svoju vlasÈ,ako obãas povedal pán Slota, keì bola voºbaprezidenta a keì Iveta Radiãová dostala dosÈhlasov práve od Maìarov na juÏnom Slo-vensku, Ïe „predsa nedopustíme, aby námprezidenta zvolili Maìari“. Tak to je ão? AkomôÏu maÈ títo ºudia pocit, Ïe sú rovnocenn˘-mi obãanmi? Pritom Maìari tu Ïijúci sú takíistí obãania tejto republiky, ako je pán Slotaalebo ako som ja alebo ako ste vy. Preão by,preboha, nemali maÈ právo tieÏ si voliÈ pre-zidenta? TakÏe pokiaº sa toto nestane, takátoobãianska rovnosÈ bez ohºadu na národnosÈ,tak potom, pochopiteºne, tí Maìari, ktorí tuÏijú, nebudú povaÏovaÈ Slovenskú republikuza svoju vlasÈ. A ak˘ bude dôsledok? Tak˘, Ïebudú hºadaÈ vlasÈ inú a asi v‰etci dobre vie-me, kde ju budú hºadaÈ. To by v‰ak bolo preSlovenskú republiku veºkou tragédiou. Anech si nikto nemyslí, Ïe keby pol miliónaMaìarov Ïijúcich na území Slovenska ne-chcelo byÈ obãanmi Slovenskej republiky, Ïemy ich k tomu nejak˘m spôsobom donútime.Pol milióna ºudí sa nedá k takému nieãomudonútiÈ. Keì sa tu Maìari nebudú cítiÈ dobrea vyhlásia obãiansku neposlu‰nosÈ tak˘mspôsobom, ako to urobil Gándhí v Indii, Ïeproste jednoducho tu nebudú platiÈ dane a ne-budú uznávaÈ na‰e zákony, tak ão urobíme?Zavrieme pol milióna ºudí, alebo ich postrie-ºame? Alebo tam po‰leme tanky? âo urobíSlovenská republika? Niã neurobí. Urobí to,ão urobila Veºká Británia a povie: Prehralisme a nech je India samostatná. Niã iné sanedá robiÈ, pol milióna ºudí nemôÏete ani za-vrieÈ, ani zastreliÈ. To boli také rôzne pokusyv in˘ch ãastiach sveta, Ïe sa silné ‰táty sna-Ïili vyvraÏdiÈ celé národy, ale to asi v Euró-pe nie je moÏné a asi ani nikomu by to na Slo-vensku nezi‰lo na um, lebo zase Slováci súvcelku mierumilovn˘ národ. TakÏe je naozajjediná cesta – ísÈ spolu. A preto ja v zásadesympatizujem s ideami Mosta-Hídu v tom, Ïechcú pracovaÈ na vytvorení tak˘ch podmie-

nok pre tunaj‰ích Maìarov, aby sa tu cítilidobre, ão je zásadne iná filozofia, neÏ akú hlá-sa SMK, lebo SMK chce na národnostnomprincípe skôr nejak˘m spôsobom vyãleniÈMaìarov z obyvateºstva Slovenskej republi-ky, k˘m Most ich chce na obãianskom princí-pe zaãleniÈ do Ïivota v Slovenskej republike.K˘m teda SMK povaÏujem za stranu nacio-nalistickú, tak Most povaÏujem za stranu za-loÏenú na obãianskom princípe, a to je sku-toãne zásadn˘ rozdiel.

A myslíte si, Ïe takto to môÏu cítiÈ aj via-cerí obãania maìarskej národnosti na Slo-vensku, prípadne Ïe aj niektorí Slováciveria moÏnosti, aby tu fungovala strana,ktorá bude rovnocenne reprezentovaÈ zá-ujmy Maìarov i Slovákov? V jednom zposledn˘ch prieskumov mal dokonca onieão viac desatín podpory Most-Híd neÏCsákyho SMK.

Tieto prieskumy berme skutoãne s jem-nou rezervou. Ale na druhej strane stretolsom sa nedávno zoãi-voãi s viacer˘mi Maìar-mi, keì som staval dom. Medzi t˘mi, ão miho stavali, bolo veºa maìarsk˘ch robotníkovaj remeselníkov, povedzme stolárov, takÏeto neboli ani pozostatky maìarskej ‰ºachty aani nejakí maìarskí intelektuáli, ale takzva-ní normálni ºudia, ktorí Ïijú zo svojej práce.A oni sa cítia na Slovensku dobre, najmävìaka daÀov˘m a in˘m reformám. Majú sa tudobre, Ïijú si pomerne blahobytne, a ich ro-diãia, respektíve starí rodiãia si e‰te pamäta-jú obdobie, keì juh Slovenska bol cez 2. sve-tovú vojnu priãlenen˘ k Maìarsku. Uchová-vajú si v pamäti, aké bolo vtedy ich postave-nie – boli druho- a moÏno aÏ treÈotriedni ob-ãania Maìarska, takÏe nemajú na to obdobieveºmi dobré spomienky. Ale pokiaº by ichniekto nejak˘m nezmyseln˘m spôsobom za-ãal naozaj obmedzovaÈ v tom, Ïe pouÏívajúmaìarsk˘ jazyk alebo Ïe dodrÏiavajú nejakésvoje zvyklosti, tak by sa tu prestali cítiÈ dob-re a to by bola naozaj veºmi veºká hlúposÈ.PretoÏe kto staval, tak vie, Ïe keì chce zoh-naÈ dobrého robotníka, tak je najlep‰ie sa ísÈpozrieÈ niekde na juh Slovenska. Nehovo-rím, Ïe nie sú aj inde, napríklad aj na Oravesú ‰ikovní. Ale naozaj veºmi dobrí remesel-níci a svedomití a poctiví, sú Maìari. Napo-kon, v zásade my s nimi naozaj dobre vychá-dzame, len im netreba hádzaÈ pod nohy ne-zmyselné polená, aby sme im nejak˘m spô-sobom neznechutili Ïivot na tomto území, vtejto na‰ej republike. Lebo keby sa to stalo,niet tej sily, ktorá by im zabránila v tom, abysi hºadali inú vlasÈ. Ak by sme tento vzÈah na-ru‰ili, to by bola, podºa mÀa, ‰koda i prenich, i pre nás, ale hlavne pre Slovenskú re-publiku.

S Oliverom Andrásym uvaÏoval Ernest Weidler

58

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Bolo by síce správne, ale aj veºmi nároãnévyhranene a vyãerpávajúco urãiÈ, kto je mo-dern˘ ãlovek. MôÏeme len úplne letmo pove-daÈ niekoºko záchytn˘ch bodov. Modern˘ ãlo-vek, samozrejme, registruje ão najviac tech-nick˘ch vymoÏeností doby, objavov a nov˘chprvkov oÏivujúcich beÏn˘ Ïivot ãloveka. Dávasa napríklad ‰okovaÈ rozmanit˘mi vstupmiºudstva do vesmíru aÏ po prvé kroky ãlovekana Mesiaci a po objav glycínov na úlomkochkomét, ktoré – podºa vedcov – signalizujú, ÏeÏivot je vo vesmíre oveºa beÏnej‰í, neÏ dote-raz ºudia predpokladali. Modern˘ ãlovek ne-odmieta tradíciu, môÏe ju dokonca obdivovaÈ,ale najmä k jej filozofii je kritick˘. Veºmi opa-trne skúma a prípadne prijíma rôzne svetoná-zorové podnety a s odstupom posudzuje tlaknázorov z médií a od sugestívnych osobnos-tí. Pri umeleck˘ch záÏitkoch dodrÏiava odstupod prvotnej emocionality, ktorá ãasto gradu-je do banality a g˘ãovitosti. Nemoderné nieje to, ão vzniklo dávno, v úplne in˘ch do-bách, ale skôr to, ão je vnútorne vzdialené odsúãasnej spoloãenskej atmosféry.

1UÏ z toho, ão som naznaãil, aspoÀ pre mÀa

zreteºne vypl˘va, Ïe samotnú vieru v Boha –a teda i samotného veriaceho ãloveka – nepo-vaÏujem za prejav staromódnosti alebo ãoho-si, ão je neprístojné a neprípustné pre moder-ne zm˘‰ºajúceho ãloveka. Z tohto aspektu jevierovyznanie úplne neutrálne, viera, Ïe Bohexistuje, neponiÏuje ãloveka do kategórie ob-medzencov, ako sa pokú‰ali degradovaÈ ve-riacich povedzme komunistickí ideológovia.Je pravda, Ïe mnohí bohovia najmä v staro-veku prenikli do vedomia kmeÀov a národ-n˘ch spoloãenstiev ako reakcia na rôzne prí-rodné javy, na vulgárne zov‰eobecÀovanierôznych vtedy nevysvetliteºn˘ch podnetov ana psychické stavy vtedaj‰ieho ãloveka (naj-mä strach). Ale primitívne a konvenãne pri-jaté vierovyznanie by sme uÏ rozhodne nema-li stotoÏÀovaÈ s vierou, ktorá vznikla v hlb‰íchvrstvách ºudskej du‰e ako v˘sledok nároãnej-‰ieho uvaÏovania – a nielen bezmy‰lienkovi-tej emocionálnosti.

Ak sa v meditatívnej chvíli zamyslíme nadv‰etk˘mi prvkami fungovania sveta okolonás, máme právo sa p˘taÈ, ãi dokonal˘ vzÈahjednotliv˘ch prvkov ãlovekovej telesnosti ipsychiky alebo dokonalá zviazanosÈ rôznychprírodn˘ch javov, z ktorej rezultujú jedineã-né prírodné zákony, vznikli len tak, saméosebe, alebo ãi predsa to len nebol nejak˘ ge-niálny a dodnes ãloveku nepochopiteºn˘ sti-mul, ktor˘ mal svoj podiel na usporiadaníprírody, obklopujúcej ãloveka a vytvárajúcejprostredie, v ktorom sa v‰etky tvory, teda ajãlovek, pohybujú. Nie je jedin˘ presvedãiv˘dôkaz, Ïe t˘m „usporiadateºom prírody a ves-míru“ bolo Nieão, ão oznaãujeme slovomHospodin, Boh, Stvoriteº. Ale rovnako nemá-

me k dispozícii ani jeden presvedãiv˘ argu-ment, ktor˘m by sme sa mohli zaprisahávaÈ,Ïe Boh nie je. âlovek má len – len! – vieru,vyznanie alebo presvedãenie, teda prvky sícesilné, ale pri v‰etkej sile veºmi obmedzenéãlovekov˘mi zmyslami. Od ãlovekovej vôle– moÏno by tu lep‰ie znelo menej pekné slo-vo „chcenie“ – teda od ãlovekovho chceniazávisí, ako prijme Boha. Ak chce, tak verí, ÏeBoh je, ak nechce, jednoducho neverí.

2Ateizmus je v mnoh˘ch prípadoch snobsk˘

a módny, nejeden ãlovek, ktor˘ neverí, má po-cit, Ïe je na vy‰‰ej intelektuálnej úrovni, neÏten, kto verí. Ale je tak˘to pocit oprávnen˘?Nie je dôleÏité a prvoradé braÈ do úvahy ob-sah ãlovekovej viery, jej pramene? A najmäto, ãi ju veriaci prijíma automaticky a teda ne-kriticky, len ako zdeden˘ faktor svojho Ïivo-ta, alebo ãi ju prijíma s pln˘m alebo aspoÀ do-statoãn˘m vedomím problematickej a pro-blémovej BoÏej existencie?

Ale rovnako nemoÏno povaÏovaÈ za v˘-hradné ãlovekovo negatívum, ak neverí, Ïeboh existuje. âlovekov Ïivot t˘m nemusí byÈlimitovan˘. Úplne rovnako – nemám na mys-li priebeh Ïivota ako súhrn rôznych príhod,rozhodnutí a zásahov osudu do konkrétnehochodu Ïivota kaÏdého jednotlivca – preÏijesvojich 60, 70, 80 rokov ãlovek zboÏn˘ i bez-boÏn˘ a je len ºudskou fikciou predstava, vakom zmysle bude prípadn˘ Boh braÈ do úva-hy ãlovekove skutky. To sa nedá len tak do-kázaÈ a demon‰trovaÈ, aj keì obrazy Hierony-ma Boscha, ktoré umelecky predvádzajú po-smrtné putovanie ºudsk˘ch du‰í po druhomsvete, teda aj po pekle, sú neobyãajne suges-tívne a in‰pirujú v ãloveku slovami neopísa-teºné scenérie. KaÏd˘ – prinajmen‰om v kres-Èansko-Ïidovskom svete – berie hriech akokon‰tantu, ktorú na ãloveka uvalil Boh a kto-rou podmienil svoj posmrtn˘ vzÈah ku kaÏdejºudskej bytosti. Zjednodu‰ene povedané: pod-ºa poãtu a závaÏnosti hriechov bude Boh roz-hodovaÈ o „veãnom“ osude ãloveka. Nemá-me v‰ak dôvod neuvaÏovaÈ, ãi hriech tieÏ ne-vymysleli len ºudia ako jeden zo závaÏn˘chprostriedkov na ochranu spoloãnosti predrozkladn˘mi úãinkami ãinov, ktoré povaÏu-jeme za negatívne a ‰kodlivé. SpoloãnosÈ máväã‰iu ‰ancu, Ïe bude kultivovaná, morálnevyspelá, vo vzÈahoch medzi ºuìmi porozume-niaplná a teda menej zvieracia, ak ãím menejosôb bude páchaÈ „hriechy“. UÏ ãi uveríme,Ïe hriechy – previnenia, prehre‰enia, pokle-sky – zoslal na ãloveka Boh, alebo ãi ich za-viedli do spoloãnosti múdri a ‰ikovní ºudia,v koneãnom dôsledku na tom nezáleÏí: je torozumná kategória, ktorú môÏeme re‰pekto-vaÈ s dobr˘m úmyslom bez ohºadu na to, ãivypl˘va z na‰ej viery v Boha, alebo ãi má ko-rene v zaujímavej zloÏke ºudskej povahy: vhanblivosti pred druh˘mi ãlenmi ºudského

Modern˘ ãlovek a náboÏenstvo

59

ãlovek dobr˘ pocit zo seba samého, musí ajetické princípy chápaÈ ako „BoÏie prikáza-nie“. Za veºmi dôleÏit˘ povaÏujem záver z tej-to pasáÏe: AspoÀ pre mÀa z nej vypl˘va, ÏedôleÏitosÈ rie‰enia otázky, ãi niekto verí vBoha, nie je v jej v‰eobecnej platnosti, lebotá je nemoÏná, k˘m ºudstvo nenadobudne is-totu, Ïe Boh je alebo nie je – a tú pravdepo-dobne nezíska nikdy. Ale to nemôÏe byÈ naprekáÏku, aby som si úplne rovnako neváÏilkaÏdú ºudskú bytosÈ, ak Ïije ão najpln‰ie buìpodºa BoÏích prikázaní (s minimom hrie-chov), alebo podºa kvalitn˘ch pravidiel vypl˘-vajúcich zo spoloãenskej morálky udrÏiava-nej tradíciou. V oboch prípadoch totiÏ ãlovekkoná prínosne pre celú pospolitosÈ a kultivu-je ºudskú civilizáciu. TakÏe hanebné (a pod-ºa mÀa aj veºmi nemoderné, starootrocké afeudálne) je len to, ak sa niekto pokú‰a vnú-tiÈ za kaÏdú cenu svoje „BoÏie alebo morál-ne prikázania“ ostatn˘m ºuìom, lebo to vÏdyrobili len primitívni fanatici alebo diktátori,ktorí seba hodnotili vy‰‰ie ako ostatné ºudstvoalebo Boha.

4Práve na tomto mieste môÏeme povedaÈ, Ïe

by asi bolo neobyãajne zásluÏné, keby samúdri teológovia a skúmatelia „BoÏích vecí“pokúsili presondovaÈ, ktoré z mnoh˘ch posol-stiev a prikázaní uloÏen˘ch do svät˘ch kníha vloÏen˘ch do úst Bohu, naozaj pochádzajúalebo môÏu pochádzaÈ od Boha, a ktoré sa doMojÏi‰ovej a JeÏi‰ovej hlavy a do mnoh˘chin˘ch hláv v Starom a Novom zákone dosta-li zásluhou skvel˘ch filozofick˘ch, moralis-tick˘ch (mravouãn˘ch), literárno-‰tylistic-k˘ch a rozprávaãsk˘ch v˘konov obdivuhod-n˘ch muÏov ºudskej histórie od „stvoreniasveta“. Domnievam sa, Ïe viera v Boha by ne-musela utrpieÈ, ak by sa viaceré pouãenia apríhody z Biblie odÀali s patriãn˘mi dôkaz-mi Bohu a prisúdili ºuìom. Ak niekto zosmil-ní alebo okradne suseda, je to – prepáãte zav˘raz – svinstvo, ale nemusí to byÈ hneìhriech, ktor˘ urazí Boha. Boh sa totiÏ sotvauráÏa a nemusí byÈ ani malichern˘m posudzo-vateºom ºudsk˘ch skutkov. Kto povaÏujeBoha za dokonalého a teda za nieão viac,neÏ je ãlovek, mal by z Neho striasÈ rôzneºudské príÈaÏe, ktoré napokon opustia skôr ãineskôr aj ãloveka, keì zomrie a keì sa zaãnevytrácaÈ z pamäti ºudí vo svojom okolí.

ModernosÈ ãloveka teda nezávisí, podºamÀa, od toho, ãi verí v Boha, ale od toho, cezaké náboÏenstvo, cez aké rituály a cez akú cir-kev alebo náboÏenské spoloãenstvo to robí.Celibát sa môÏe zdaÈ mnoh˘m ºuìom nezmy-seln˘m zásahom do Ïivota kvalitn˘ch kato-líckych muÏov, ktorí sa rozhodli, Ïe budúslúÏiÈ Bohu ako kÀazi alebo mnísi. Je to v‰akinterná vec katolíckej cirkvi a keì jej vede-nie stále na tom trvá a keì to patriãná skupi-na dobrovoºne prijíma, ostatní ºudia nemajúdôvod, aby proti tomu zasahovali a je aj ne-vkusné sa z toho vysmievaÈ. V tomto zmys-le sa ani celkom nedá hovoriÈ ako o nemoder-nosti. V tomto prípade je to vyslovene sub-jektívny pocit. Odôvodnenie, preão Vatikánpri celibáte zotrváva, môÏe maÈ svoju logiku(ãlovek bez rodiny sa môÏe pln‰ie venovaÈ ná-roãn˘m duchovn˘m úlohám), a to by maliostatní ºudia re‰pektovaÈ.

Zato moÏno povaÏovaÈ za nemoderné ná-

vrhy poslancov Jozefa Rydla a Petra Gabu-ru, ktor˘mi chcú zakázaÈ – odvolávajúc sa na„mravné pravidlá kresÈanskej civilizácie“ –prácu v nedeºu a vo sviatok, najmä v obcho-doch. Cirkevnú etiku chcú vnútiÈ v‰etk˘mobãanom SR a obmedziÈ ich slobodnú vôºu.UÏ samotné toto diktátorstvo je v nesúlade sospoloãensk˘m statusom dne‰ného Slovenskaa núti obãanov, aby verili, Ïe je to prejavvôle BoÏej, hoci je to len prejav svojvôleniekoºk˘ch staromódnych muÏov. Problém sazaãína t˘m, Ïe zákaz práce v nedeºu odzrkad-ºuje len limitované myslenie niekoºk˘ch cir-kevn˘ch otcov, presahuje cirkevn˘ kruh azasahuje celú spoloãnosÈ. Moderná cirkev amoderní veriaci sa usilujú do maximálnejmiery zosúladiÈ princípy rôznych skupín, kto-ré tvoria podstatu daného spoloãenstva, abysa podºa moÏnosti ão najmenej obmedzova-li a aby svojou filozofiou neumen‰ovali prá-vo na Ïivotn˘ ‰t˘l kaÏdej z nich.

(Len tak mimochodom: evidentná je po-vrchnosÈ a nedomyslenosÈ oboch návrhov,ich propagandistické zameranie. Ak v nede-ºu nemá robiÈ nikto, kto sa chce dostaÈ do krá-ºovstva nebeského, tak preão navrhovateliabez zaváhania uchovali privilégiá? Preão ne-navrhli, aby nepracovali ani sluÏobníci a ku-chárky arcibiskupov alebo zvonári? Nepreká-Ïa, Ïe ich moÏno Pán Boh vylúãi zo svojhoposmrtného raja? Je to v‰etko len umelé vnu-covanie pokryteckej morálky.)

Ak má byÈ viera v Boha moderná, nemô-Ïe zotrvaÈ na rovnak˘ch – alebo rovnakoformulovan˘ch – princípoch, aké prorocido Ïidovsko-kresÈanského náboÏenstvavniesli vtedy, keì e‰te ºudstvo o mnoh˘chnov˘ch úkazoch vo vesmíre, ale aj o po-znatkoch z dávnej minulosti netu‰ilo. Na-ozaj Pán Boh zakázal prv˘m ºuìom jesÈ ja-blká zo stromu poznania a naozaj mal ºsti-v˘ had takú presvedãovaciu silu, Ïe naho-voril Evu, aby poru‰ila BoÏí zákaz? Sved-ãí o BoÏej dokonalosti, ak dal prednosÈsvojmu ustanoveniu pred veãn˘m Ïivotomãloveka v raji? Naozaj má Pán Boh také zá-mery s ºudstvom na Zemi, aké zachytávaBiblia, keì je – moÏno – úplne inak sfor-mované Jeho kráºovstvo na in˘ch nebe-sk˘ch telesách a s in˘mi Ïiv˘mi tvormi,neÏ sú ºudia? Nie je v‰etko oveºa pestrej‰ie,neÏ kam siaha na‰a fantázia? Ako by smemali byÈ pripravení na Ïivot v úplne in˘chpodmienkach, neÏ dnes o nich tu‰íme? Ne-mali by sme zhodiÈ z pliec na‰u úbohú prí-zemnosÈ a zbaviÈ sa aj v duchovnom zmys-le príÈaÏlivosti zemskej?

Ernest Weidler, publicista

spoloãenstva po‰kodzovaÈ ich, ignorovaÈ asprávaÈ sa k nim bez dostatoãného porozume-nia.

3Apropo, hriech. Ten je asi najlep‰ím príkla-

dom na demon‰trovanie podstatného rozdie-lu medzi uvaÏovaním a potom konaním ãlo-veka veriaceho v Boha a neveriaceho, Ïe ne-jak˘ boh vôbec existuje. A iste e‰te presnej-‰ím rozãlenením ºudí vzhºadom na ich vzÈahk Bohu by bolo stanoviÈ tri skupiny: 1. ºudia,ktorí veria v Boha na základe exaktne urãe-nej vierouky a definovanej nejak˘m cirkev-n˘m uãením s pomerne stabiln˘mi bodmitejto viery, 2. ºudia, ktorí veria v Boha mimoakéhokoºvek náboÏenského spoloãenstva ateda mimo nejakej dogmatiky, jednoduchoveria sami podºa seba bez ohraniãenia BoÏí-mi prikázaniami a dôsledkami za ich poru‰o-vanie (peklo, oãistec, nebo, Posledn˘ súd) a3. ºudia, ktorí absolútne neveria, Ïe nejak˘boh existuje a sú presvedãení, Ïe svetomh˘bu len prírodné zákony a ãlovek so svojoupovahou. Ak nejde veriaci muÏ za prostitút-kami, tak okrem beÏn˘ch praktick˘ch dôvo-dov, ktoré si v‰eobecne môÏe klásÈ úplnekaÏd˘ muÏ, aj religiózny aj ateista – dosÈ vy-soké finanãné náklady, obava pred pohlavn˘-mi chorobami a pod. –, ãlovek zboÏn˘, naj-mä kresÈan alebo Ïid, nejde za t˘mito Ïena-mi na prvom mieste asi preto, Ïe si uvedomu-je „BoÏie“ dôsledky takejto náv‰tevy: Boh bysa nahneval na tohto muÏa, keìÏe ten by sadopustil hriechu a sÈaÏil by si moÏnosÈ byÈ posmrti osloboden˘ od Èarchy viny uvalenej naãloveka Bohom, keì vyhnal Adama a Evu zraja, lebo nedodrÏali jeho zákaz nejesÈ zostromu poznania. Ohrozil by svoje spasenie.Ale ne‰iel by moÏno ani muÏ neveriaci, leboten by si okrem uveden˘ch praktick˘ch dô-vodov moÏno uvedomil morálne zábrany,ktoré udrÏiavajú ºudstvo nad úpln˘m bah-nom kaÏdodenného neprístojného správaniaa poãínania.

Mravné rozpaky sa síce na hriech veºmi po-dobajú, ale predsa len majú aj dôleÏité roz-dielne v˘chodisko: K˘m kaÏd˘ hriech je uÏpo storoãiach existencie konkrétnych nábo-Ïenstiev dosÈ zreteºne definovan˘ a poÏia-davky na ãloveka sú vyhranené Bohom ale-bo ºuìmi, ktorí Boha rôznym spôsobom, viacãi menej dôveryhodne, zastupovali, mravnérozpaky síce ãlovek prijíma z atmosféry a zozväã‰a nepísan˘ch princípov v spoloãnosti,ale v podstate kaÏd˘ jednotlivec si ich môÏedoformovaÈ podºa svojich vedomostí, skúse-ností a predstáv o Ïivote. Ak pritom neklamesám seba a ak si mnohé zásady nestanovujesvojvoºne tak, aby vyhovovali jemu osobne.Vymedzenie obsahu a pojmu kaÏdého hriechuje zrejme dielom mnoh˘ch múdrych, ba aÏchytráckych prorokov, duchovn˘ch vzdelan-cov a pisárov, ãiÏe zapisovateºov „BoÏiehoslova“, ktorí svoju filozofiu odvodili alebo na-vigovali od veºmi naliehav˘ch úloh kon‰tituo-vania uÏitoãn˘ch základov ºudského spoluÏi-tia (a je obdivuhodné, ão v‰etko pri tom ob-siahli v Starom i Novom zákone – vlastnev‰etko, ão najmä etická kvalita fungovaniaspoloãnosti si vyÏaduje). Pravda, ani slobod-nosÈ ãlovekovej vôle, ak síce neverí v Boha,ale re‰pektuje beh ºudsk˘ch dejín a v˘vojmorálky v nich, nie je absolútna – ak chce maÈ


60

Zrejme poznáte ten vtip o farebnom ãerno-chovi.

Hovorí ãernoch belochovi: Keì som sa na-rodil, bol som ãierny. Keì som vyrástol, bolsom ãierny. Keì je mi zima, som ãierny. Keìsa spálim, som ãierny. Keì je mi zle, som sko-ro ãierny. AÏ raz umriem, zase budem ãierny.A ty? Keì si sa narodil, bol si ruÏov˘. Vyrás-tol si, a si biely. Keì je ti zima, si modr˘. Spá-li‰ sa, a si ãerven˘. Je ti zle a bude‰ zelen˘.A aÏ umrie‰, bude‰ fialov˘. A ty hovorí‰ omne, Ïe ja som farebn˘?

TakÏe takto: Po prvom kole Ïupn˘ch voliebvy‰iel v denníku Sme ãlánok na titulnej strán-ke: Slovensko sa vyfarbilo. Je ãervené.

Po druhom kole Ïupn˘ch volieb mali Hos-podárske noviny na titulnej stránke ãlánok:Slovensko je oranÏové, Bratislava modrá.

Znie to dobre, tieto slovné hraãky s farba-mi – len sú dosÈ nepresné.

V˘sledky Ïupn˘ch volieb totiÏ hovoriapredsa len nieão iné – predov‰etk˘m to, ÏeSlovensko je voãi politike dosÈ ºahostajné aak nevidí v politickom zápase ak˘-tak˘ zmy-sel, venuje sa podstatnej‰ím veciam.

Volebná úãasÈ vo voºbách do orgánov sa-mosprávnych krajov bola nízka – v prvomkole sa zúãastnilo volieb 22,90 percenta vo-liãov, najviac v Banskobystrickom (27,06) aPre‰ovskom kraji (26,31), najmenej v Brati-slavskom (19,46) a Trnavskom kraji (20,46).V druhom kole sa garde trochu obrátilo, hociporovnávam sãasti neporovnateºné: najviacvoliãov pri‰lo v Bratislavskom kraji (20,18),dokonca viac ako v prvom kole, lebo súbojPavla Fre‰a s Vladimírom Bajanom získal prí-chuÈ akéhosi existenciálneho zápasu opozícieo aspoÀ jedno kreslo predsedu samosprávne-ho kraja. Najmenej voliãov pri‰lo v Tren-ãianskom kraji (15,77). ÚãasÈ v druhom koledosiahla 18,39 percenta.

Predsedov samosprávnych krajov si zvo-lili uÏ v prvom kole obyvatelia Trnavského(Tibor Miku‰), Nitrianskeho (Milan Belica),Îilinského (Juraj Blanár) a Ko‰ického kraja(Zdenko Trebuºa). Z hºadiska predsedov sa-mosprávnych krajov vyznelo toto kolo jed-noznaãne v prospech koalície, ktorá obsadi-la tri posty Ïupanov, o jedného sa podelila soslovenskou opozíciou v Nitrianskom kraji.Druhé kolo dopadlo podobne, opozícia uspe-la iba v Bratislavskom kraji (Pavol Fre‰o), vostatn˘ch troch krajoch dominovali kandidá-ti koaliãn˘ch strán, v Trenãianskom zvíÈazilPavol Sedláãek, v Banskobystrickom Vladi-mír MaÀka a v Pre‰ovskom Peter Chudík. Zhºadiska predsedov samosprávnych krajov jev˘sledn˘ pomer 6 koaliãn˘ch : 1 spoloãn˘(Belica) : 1 opoziãn˘ (Fre‰o), hoci pre féro-vosÈ treba poznamenaÈ, Ïe nitriansky Ïupan

má oveºa bliÏ‰ie ku koaliãn˘m stranám akok opozícii, ale spojil ich len záujem poraziÈmaìarskú kandidátku Ágnes Biró. Tvrdenieo oranÏovom Slovensku a modrej Bratislavez hºadiska straníckej príslu‰nosti Ïupanov jeteda dosÈ presné, nie v‰ak úplne, ão sa v‰akz tohto hºadiska celkom ani nedá.

Presnej‰í obraz nám môÏe poskytnúÈ stra-nícka kandidatúra 408 poslancov. Z hºadis-ka zloÏenia jednotliv˘ch zastupiteºstiev bybolo takisto priveºk˘m zjednodu‰ením ho-voriÈ o Slovensku ãervenom ãi oranÏovom –ako teda vyzerá situácia v jednotliv˘ch zastu-piteºstvách?

V Banskobystrickom kraji má jednoz-naãnú väã‰inu koalícia Smer – HZDS, ktoráobsadila 27 mandátov z 50 moÏn˘ch.

V Bratislavskom kraji je situácia opaãná– koalícia SDKÚ – KDH – SMK – OKS zí-skala 26 mandátov zo 44 moÏn˘ch.

V Ko‰ickom kraji zvíÈazil Smer s 26 man-dátmi, HZDS získalo 4 mandáty, ão staãí naväã‰inu v 57-ãlennom zbore.

V Nitrianskom kraji je situácia zloÏitej-‰ia, ako sa zdá na prv˘ pohºad. Vyhrala sícekoalícia Smer – SDKÚ – HZDS – KDH s 38mandátmi nad SMK s 13 mandátmi, ak bysme v‰ak zastupiteºstvo rozdelili stranícky, takmá súãasná opozícia väã‰inu: SDKÚ 9, KDH7 a SMK 13 majú spolu 29 mandátov v 54-ãlennom zbore. HovoriÈ o ãervenom/oranÏo-vom Nitrianskom kraji je teda zjavne nepres-né.

V Pre‰ovskom kraji sa e‰te len ukáÏe, naãom vlastne je. Tu musíme vymenovaÈ v‰et-ky mandáty, aby bolo jasnej‰ie, ão sa vlast-ne stalo. Koaliãn˘ dvojblok Smer (21) –HZDS (5) získal 26 mandátov v 62-ãlennomzbore. Opoziãn˘ dvojblok SDKÚ (15) – KDH(10) získal o jedno kreslo menej. Ani jednazostava teda nemá nadpoloviãnú väã‰inu a otom, kto má navrch, rozhodne, kam sa priklo-nia ostatní: Liga (1), Slobodné fórum (1),Strana rómskej koalície (1), HZD(1), Úsvit (1)a najmä ‰iesti nezávislí. Väã‰ina 32 mandá-tov sa teda dá vyskladaÈ rôzne, av‰ak z dôvo-du, Ïe zastupiteºstvo bude maÈ skôr sklonyprokoaliãné, lebo takéto môÏe skôr profitovaÈzo spolupráce s vládou, dá sa predpokladaÈ,Ïe v pre‰ovskom zastupiteºstve prevládnuprovládne vektory.

V Trenãianskom kraji je situácia jednoz-naãná, koalícia Smer (20) – HZDS (7) domi-nuje v 45-ãlennom zastupiteºstve.

Inak je to v Trnavskom kraji, ktor˘ do veº-kej miery pripomína svojho nitrianskeho bra-ta. Opoziãné zoskupenie KDH (8) – SDKÚ(3) má o jeden mandát viac ako koaliãn˘blok Smer (4) – HZDS (3) – SNS (1) – HZD(1). Jaz˘ãkom na váhach v 40-ãlennom zastu-

âervené Slovensko? Modrá Bratislava?

Nie iba farebné?


61


v˘sledku a zminimalizujú ‰ance Mikulá‰aDzurindu udrÏaÈ sa vo svojom poste vìakahlasom, ktoré by inak nikdy nedostal.

Ostatné pouãenia z volieb som uÏ písalinde, tu ich len trochu sparafrázujem: Rozdielmedzi koalíciou a opozíciou nie je tak˘ prie-pastn˘, ako medzi Smerom a ostatn˘mi stra-nami. HZDS kandidujúce samo je úplne in˘kaliber ako v závese Smeru. SNS nebudetaká na odpis ako v t˘chto voºbách, kde do-platila na koaliãnú izoláciu a ‰kandálne spra-vovanie rezortov. PäÈ a pol percenta hlasov vÏupn˘ch voºbách neznamená niã, v parla-mentn˘ch posúva sulíkovcov / bugárovcovmedzi veºk˘ch chlapcov na Hradn˘ kopec. Po‰tyri percentá pre SMK a Most-Híd nie jeosem percent pre maìarskú men‰inu, ale nula.

Kºúãové pritom bude, ako obstoja strany,ktoré atakujú päÈpercentnú hranicu. Lebo si-tuácie, keì sa do NR SR 1. dostane HZDSalebo nie, 2. keì sa dostane SaS alebo nie, 3.keì sa dostane do NR SR jedna, dve aleboÏiadna maìarská strana, a ich kombinácie, vy-tvárajú mnoÏstvo variácií, vìaka ktor˘m budúbudúcoroãné parlamentné voºby mimoriadnezaujímavé aj z hºadiska predvolebnej kombi-natoriky a povolebn˘ch poãtov.

Lebo po voºbách vyhráva ten, kto sa akoprv˘ dopracuje k ãíslu 76.

Ostatné sú len kecy a vata.

Róbert Kotian

piteºstve môÏe byÈ 11 poslancov SMK. Ak saspoja poslanci opoziãn˘ch strán, majú po-hodlnú 22-ãlennú väã‰inu a tvrdenie o ãerve-nom Slovensku dostáva uÏ ‰tvrt˘ úder.

Îilinsky kraj je zasa do veºkej miery po-dobn˘ pre‰ovskému, takÏe aj tu treba byÈ de-tailn˘. Koaliãná dvojka Smer (16) – HZDS(5) má spolu 21 mandátov v 57-ãlennom za-stupiteºstve. Opoziãná trojica SDKÚ (4) –KDH (13) – OKS (1) má 18 mandátov. SNSzískala 6 poslancov, ão e‰te stále nestaãí koa-liãn˘m stranám na potrebnú 29-mandátovúväã‰inu. Jeden zelen˘ je málo, k dispozícii jev‰ak e‰te 11 nezávisl˘ch, takÏe moÏno pred-pokladaÈ, Ïe väã‰ina zastupiteºstva bude pro-koaliãná. TvrdiÈ, Ïe Ïilinské zastupiteºstvo jeãervené/oranÏové, v‰ak môÏe iba farboslep˘.

Ako teda vyzerá sumár krajsk˘ch zastupi-teºstiev? Jedno, bratislavské, je jednoznaãneopoziãné, vo dvoch, Trnavskom a Nitrian-skom, majú väã‰inu poslanci zastupujúci sú-ãasné opoziãné strany, aj keì spolupráca naúrovni kraja môÏe vyzeraÈ inak. Vo dvoch kra-joch, Îilinskom a Pre‰ovskom je pomer koa-liãn˘ch a opoziãn˘ch poslancov viac ãi me-nej vyrovnan˘ a rozhodnú malé strany alebonezávislí kandidáti. V troch krajoch, Bansko-bystrickom, Ko‰ickom a Trenãianskom kra-ji zvíÈazila koalícia. HovoriÈ o víÈazstve vpomere 7 : 1 je teda na prepadnutie z prvác-kych poãtov.

Okrem veºkého koaliãno-opoziãného me-rania síl sa v‰ak v t˘chto Ïupn˘ch voºbách ko-nali aj ìal‰ie mikrosúboje. Zápas o väã‰inu

v maìarskej men‰ine zdanlivo suverénnevyhrala Csákyho SMK, av‰ak v˘sledok Gá-bora Gála v Trnavskom kraji signalizuje, Ïekeì pôjde o meranie síl Csáky – Bugár, Du-ray – Simon, Berényi – Gál, nemusí byÈ roz-hodovanie maìarského voliãa také jednoznaã-né. Túto my‰lienku podporujú aj niektoréprieskumy verejnej mienky, kde je podporaoboch subjektov mimoriadne vyrovnaná (po-sledn˘ prieskum agentúry Focus v novemb-ri 2009 – viì tabuºka).

V t˘chto Ïupn˘ch voºbách skonãila ka-tastrofálne Slotova SNS, ão je v‰ak skôrspôsobené jej izoláciou v rámci koalície akoskutoãn˘mi preferenciami, kde sa o svojubudúcnosÈ musí skôr obávaÈ Meãiarova stra-na. Dá sa totiÏ navy‰e oãakávaÈ, Ïe pred par-lamentn˘mi voºbami ako zvyãajne zapôsobítzv. maìarská karta a vyostren˘ súboj Slota– Csáky (podporovan˘ aj udalosÈami spozamaìarsk˘ch hraníc) bude pridávaÈ percentáobom stranám konfliktu.

O svoju existenciu bojovala aj Sulíkovastrana Sloboda a solidarita, ktorá má do veº-kej miery oprávnené ambície roz‰íriÈ radyparlamentn˘ch strán a hoci v t˘chto voºbáchzískala iba jedného poslanca, pri väã‰ino-vom volebnom systéme nemohla na oveºaväã‰í poãet poslancov ani pom˘‰ºaÈ. Sulíkovprepoãet o získaní viac ako piatich percenthlasov je do istej miery opodstatnen˘ – musísa v‰ak e‰te potvrdiÈ vo viacer˘ch priesku-moch verejnej mienky, inak môÏe prevládnuÈobava z prepadnutia hlasov a voliãi upred-nostnia istotu inej, väã‰ej strany. Hoci nedása vylúãiÈ – a s t˘mto by moÏno mohol Su-lík aj poãítaÈ vo svojej marketingovej straté-gii – Ïe ak bude pred voºbami dominanciaSmeru taká vysoká, Ïe nebude moÏné oãaká-vaÈ, Ïe nebude vládnuÈ aj naìalej, mohli by sasympatizanti SaS pokojne vyka‰laÈ na obavyz prepadnutia hlasov (lebo je jedno, ãi budemaÈ Smer s SNS alebo HZDS 80 alebo 82 hla-sov a Dzurindova SDKÚ 15 alebo 22 man-dátov) a uprednostniÈ voºbu srdcom. Z dvochdôvodov – pomôÏu SaS k ão najlep‰iemu

Strana november 2009 október 2009

Smer 35,9 37,4

SDKÚ 12,4 14,4

KDH 10,2 10,1

SNS 9,0 5,8

HZDS 7,0 6,9

Most-Híd 6,7 5,8

SMK 6,2 5,1

SaS 3,6 4,4

62

I. PRVÉ âÍTANIE

ªubomír Jahnátek, minister hospodárstva SR

Dôvodom na predloÏenie vládneho návrhuzákona na skrátené legislatívne konanie je sú-ãasná nepriaznivá hospodárska situácia spôso-bená globálnou finanãnou a ekonomickou krí-zou.

Zhor‰ené hospodárske vzÈahy a platobnáneschopnosÈ jednotliv˘ch obchodn˘ch spoloã-nosti vedú k situácii, Ïe aj obchodné spoloãnos-ti, ktoré dodávajú v˘robky, alebo poskytujúsluÏby v˘znamné z celospoloãenského hºadis-ka, nebudú môcÈ plniÈ svoje záväzky, ão samôÏe prejaviÈ aj na nedostatoãnom plnení mno-h˘ch funkcií ‰tátu.

Hospodárstvo Slovenskej republiky sa pod-ºa ãl. 55 Ústavy Slovenskej republiky zakladána princípoch sociálne a ekologicky orientova-nej trhovej ekonomiky. A ‰tát je povinn˘ plniÈsvoje úlohy pri zabezpeãovaní v‰eobecnéhohospodárstva a sociálneho rozvoja spoloãnos-ti.

Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe hrozí moÏnosÈ,Ïe práve v tomto období sa môÏu spoloãnostiv dôsledku krízy dostávaÈ do existenãn˘chproblémov, vás Ïiadam o schválenie skrátené-ho legislatívneho konania.

Daniel Lip‰ic (KDH)Najskôr taká jedna milá paralela. Tento vlád-

ny návrh zákona bol schválen˘ na vláde minu-l˘ t˘ÏdeÀ 28. októbra. 28. október bol oslavo-van˘ ako deÀ znárodnenia za b˘valého komu-nistického reÏimu. Asi vhodnej‰í deÀ ako pri-pomienku tohto dÀa si vláda nemohla vybraÈ

na predloÏenie tohto návrhu zákona.Ja sa vyjadrím k meritu v prvom ãítaní. Te-

raz sa vyjadrím k skrátenému konaniu, ktorévláda zdôvodÀuje nepriaznivou hospodárskousituáciou spôsobenou globálnou finanãnou aekonomickou krízou. Ale samozrejme, väã‰i-na ºudí na Slovensku vie, Ïe kríza nezaãala voktóbri roku 2009, ale v septembri roku 2008.To vieme v‰etci, okrem vlády a jej predsedu.

Budem citovaÈ pár v˘rokov premiéra Fica kukríze. September 2008, nepredpokladám Ïebysa svetová finanãná kríza Slovenska akokoºvekdotkla.

Október 2008, môÏe byÈ naìalej najr˘chlej-‰ie sa rozvíjajúcou ekonomikou, napriek tomuaká svetová kríza tu je.

November 2008, pokiaº bude rásÈ vy‰‰ieako sme plánovali, je to v˘borná správa. Bu-dem maÈ peniaze navy‰e, ktoré môÏeme pouÏiÈ.

Január 2009, verím, Ïe rok 2009 napriekÈaÏk˘m dopadom krízy bude tak˘, Ïe budememôcÈ povedaÈ, Ïe máme najvy‰‰í hospodárskyrast v Európskej únii.

Apríl 2009, Slovensko je v dobrej kondíciioproti ostatn˘m krajinám aj podºa t˘ch najpe-simistickej‰ích predpovedí, bude najmenej dvea moÏno aj tri percentá nad priemerom euro-zóny.

Ja si myslím, Ïe vládu charakterizujú, dne‰-nú vládu, tri charakteristiky po prvé, diletant-stvo.

Po druhé, veºká miera korupcie.A po tretie, vulgarizácie verejného Ïivota.Tento návrh zákona je prejavom diletantstva

a poviem to len na pár príkladoch z tohto ná-vrhu.

Ak chcete rie‰iÈ krízu, tak ten návrh zákona

Znárodnenie,privatizácia

alebo strategicképrotikrízové opatrenie?

Bolo to ako blesk z jasného neba. E‰te niekoºko dní predprerokovaním návrhu zákona o strategick˘ch podnikoch sa v rezortehospodárstva hovorilo iba v náznakoch. Potom vláda prerokovala doveºkej miery in˘ zákon, neÏ ak˘ predloÏilo Jahnátkovo ministerstvo –

ako povedal sám minister: „Návrh zákona, ktor˘ odi‰ielz ministerstva hospodárstva a po rôznych pripomienkach sa

napokon dostal na rokovanie vlády, nebol identick˘ s t˘m, ktor˘ smepripravili.“ Bokom zostali aj tripartitní partneri – odborária zamestnávatelia. A minister ªubomír Jahnátek sºuboval,

Ïe v Národnej rade sa zákon zmení do veºkej miery tak, aby sapodobal pôvodnému návrhu. A keìÏe zákon má maÈ platnosÈ iba do

konca roka 2010, podanie na ústavn˘ zákon by malo pri jehor˘chlosti zjavne labilné opodstatnenie.

OD 15. SEPTEMBRA DO 30. OKTÓBRA 2009

16.septembra – Pokuty za poru‰enie jazyko-vého zákona, ktor˘ vstúpil do úãinnosti 1. sep-tembra, sa ru‰iÈ nebudú. Parlament totiÏ nepod-poril iniciatívu nezávisl˘ch poslancov NR SRLászlóa Nagya a Zsolta Simona zru‰iÈ sankcie,keìÏe ich návrh novely zákona o ‰tátnom jazy-ku dnes zastavil uÏ v prvom ãítaní. Predklada-telia Ïiadali od decembra zru‰iÈ udeºovanie po-kút za nedodrÏiavanie pravidiel spisovnej slo-venãiny, ako aj ustanovenia t˘kajúce sa uvádza-nia nápisov na pamätníkoch.

16. septembra – Poslanci Vladimír Palko aPavol Minárik (obaja nezávislí) dnes v parla-mente neuspeli s návrhom ústavného zákona opreukazovaní pôvodu majetku. SnemovÀa ho to-tiÏ zastavila hneì v prvom ãítaní, právnu nor-mu podporilo len 41 poslancov zo 133 prítom-n˘ch.

16. septembra – O prijatí návrhu skupiny 42opoziãn˘ch poslancov NR SR o protiústavnos-ti takzvaného tlaãového zákona na ìal‰ie kona-nie rozhodlo dnes plénum Ústavného súdu (ÚS)SR. Ako vypl˘va z podania poslancov, v uve-denom zákone sú v rozpore s Ústavou podºa ichnázoru najmä ãlánky, ktoré hovoria o úprave po-vinnosti mlãanlivosti vydavateºov tlaãe, tlaão-v˘ch agentúr a ich zamestnancov ohºadne zdro-ja, ak o to zdroj, ktor˘m je fyzická osoba, po-Ïiada. ëalej sa návrh zaoberá podmienkamivzniku uverejnenia opravy, vzÈahom medzi prá-vom na odpoveì a právom na opravu ãi peÀaÏ-n˘m zadosÈuãinením v prípade nezverejneniaopravy alebo odpovede.

16. septembra – Prezident SR Ivan Ga‰pa-roviã dnes prijal demisiu ministra pôdohospo-dárstva Stanislava Becíka na základe jeho listuz 9. septembra 2009. Na jeho miesto na návrhpredsedu vlády SR zo 14. septembra tohto rokuzároveÀ vymenoval Vladimíra Chovana.

21. septembra – Slovensk˘ komisár Ján Fi-geº zodpovedn˘ za oblasÈ ‰kolstva, kultúry a od-borného v˘cviku dnes predloÏil predsedovi Eu-rópskej komisie Josému Manuelovi Barrosovisvoju rezignáciu. Figeº, ktorého v sobotu zvo-lili za predsedu KDH, Barrosa informoval, Ïe bysa svojej novej funkcie chcel ujaÈ 1. októbra.

22. septembra – Spor medzi Slovenskom aMaìarskom t˘kajúci sa slovenského jazykové-ho zákona je bilaterálnou otázkou a Európskyparlament nemá Ïiadne právomoci na interven-ciu. Uviedol to dnes v Bruseli predseda Európ-skeho parlamentu Jerzy Buzek po stretnutí spredsedom Národnej rady SR Pavlom Pa‰kom.

23. septembra – Ak by sa voºby do Národnejrady SR konali v septembri, víÈazne by z nich vy-‰la strana súãasného premiéra Roberta Fica Smer-SD. Poslanecké mandáty by si medzi sebou roz-delilo sedem politick˘ch subjektov. Ako vypl˘-va z prieskumu agentúry Focus, najsilnej‰ia vlád-na strana Smer-SD by získala podporu 35,3 per-centa voliãov, pre opoziãného lídra SDKÚ-DS bysa rozhodlo 13,4 percenta op˘tan˘ch. Do parla-mentu by sa dostala aj nová politická stranaMost-Híd b˘valého predsedu SMK Bélu Bugá-ra, ktorej podporu vyjadrilo 5,8 percenta obãa-nov. Pre KDH by sa rozhodlo 11,2 percenta op˘-tan˘ch. âlen vládnej koalície SNS by získala 8,6percenta hlasov. Nasleduje opoziãná SMK so6,2-percentnou podporou voliãov. Svojich zá-stupcov by v parlamentne mala aj ªS-HZDS, kto-rú by volilo 6,1 percenta respondentov.

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

63


musí k nej maÈ nejak˘ vzÈah, teda mal by po-môcÈ rie‰iÈ dopady krízy.

Ak by tento návrh zákona bol prijat˘ v tej-to podobe, akú sme dostali, nevyrie‰i niã.

Preão? Tento návrh zákona predpokladá ur-ãité povinnosti a ukladá ich vlastníkovi strate-gickej spoloãnosti alebo správcovi spoloãnos-ti. Ja sa vás pán minister p˘tam, kto je to. Navláde máte niekoºko právnikov, predseda vlá-dy je právnik, ministerka spravodlivosti jeprávniãka, minister vnútra je právnik a mnohípôsobili aj v oblasti civilného a obchodnéhopráva.

Kto je vlastník spoloãnosti. U nás je moÏnévlastniÈ akcie, obchodné podiely, ale kto jevlastník spoloãnosti. Kto je správca spoloãnos-ti. MôÏe byÈ správca konkurznej podstaty, keìje spoloãnosÈ v konkurze. Ale, kto je správcaspoloãnosti. Komu vy dávate povinnosti. Ten-to zákon je právny pa‰kvil. Je nevykonateºn˘.A nemôÏe maÈ Ïiadne právne následky v tejtopodobe, ako bol predloÏen˘. Toto je odbornosÈvládnej koalície.

Len na ukáÏku. Samozrejme, problém nie jev kríze, lebo ako som spomenul, kríza tu uÏ jeviac ako rok. Problém je v nieãom inom. Pro-blém, ktor˘ priznala aj vláda, je v Nováckychchemick˘ch závodoch, ktor˘ch finanãná si-tuácia nie je spôsobená krízou, ale pokutou ulo-Ïenou na úrovni Európskej únie Európskoukomisiou za kartel, ktor˘ táto spoloãnosÈ uzat-vorila.

To nemá niã s krízou spoloãné. Preto tvrde-nie v zavádzajúcej správe zdôvodÀujúce skrá-tené legislatívne konanie, je klamstvom. Jeúmyseln˘m zavádzaním.

Budem hovoriÈ potom v prvom ãítaní o tom,ão tento meritórne zákon docieºuje, Ïe krízubude prehlbovaÈ, lebo neumoÏní ozdraveniefunkãn˘ch podnikov, Ïe bude napomáhaÈ ‰pe-kulantom, ktor˘ch vyplatí ‰tát, keì vytunelu-jú firmu, a Ïe znemoÏní na Slovensko investí-cie, dobromyseºné investície, ktoré by niektochcel zhodnotiÈ, pretoÏe bude musieÈ ponukuna predaj, svoj podiel, svoje akcie, uvidíme vdruhom ãítaní.

Ale keìÏe tento vládny návrh v tejto verzii,ako je predloÏen˘ a predpokladám, Ïe bude pre-pracovan˘ od nadpisu aÏ po podpis posledn˘v druhom ãítaní, v tejto verzii ako je predloÏe-n˘, nerie‰i absolútne niã, je svedectvom zúfal-stva a neodbornosti vládnej koalície vedenejÏiaº právnikmi, a preto si myslím, Ïe nie je Ïia-den dôvod, aby parlament tento návrh v skrá-tenom konaní prijal.

Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS)V skrátenom legislatívnom konaní tu máme

zákon, o ktorom sa pán minister Jahnátek vy-jadril takto: „Návrh zákona, ktor˘ odi‰iel zministerstva hospodárstva a po rôznych pripo-mienkach sa napokon dostal na rokovanie vlá-dy, nebol identick˘ s t˘m, ktor˘ sme pripravi-li.“ âiÏe schvaºujeme nieão, k ãomu sa pán mi-nister nehlási, to je prvá poznámka. Druhá –vláda vymyslela tento návrh minul˘ t˘ÏdeÀ vutorok, schválila ho expresne v stredu a 7 dnísme mali v laviciach návrh na skrátené legisla-tívne konanie. Dámy a páni, nepamätám si ta-k˘to postup, Ïe by sme 7 dní ãakali na to, k˘msa vládna koalícia dohodne kedy to zaradí naprogram.

TakÏe, vláda schválila ur˘chlene nieão, ãoministerstvo hospodárstva nepripravovalo. Tak-

to sa vyjadril pán minister. Na legislatívnuradu vlády sa dostal tento zákon aÏ potom, ãobol schválen˘ vládou. ëal‰ie nóvum. Tentozákon, to uÏ nás ani neprekvapuje, nebol pred-metom rokovania tripartity a odpoveì na to, ktotu opäÈ minoruje tripartitu a sociálnych partne-rov, je vopred jasná. Dámy a páni, dá sa kon-‰tatovaÈ, Ïe víÈazn˘ február je tu opäÈ, akurát zvíÈazného februára 1948 chce vládna koalíciaurobiÈ víÈazn˘ november 2009. Za tak˘to zá-kon by sa totiÏ nemusel hanbiÈ ani KlementGottwald, dokonca si myslím, Ïe, pán minis-ter, vy ste hor‰í ako Klement Gottwald, preto-Ïe na jeho malé ospravedlnenie, myslím, Gott-walda, môÏe slúÏiÈ fakt, Ïe ten nemal skúsenos-ti s následkami znárodÀovania. A to sa o vás po-vedaÈ nedá. ZnárodÀovanie nie je novinkou,akurát, Ïe vÏdy ‰kodí ºuìom, pretoÏe zo skú-seností vieme, Ïe krajiny, ktoré ochraÀovali sú-kromné vlastníctvo, vÏdy prosperovali. Kraji-ny, ktoré ne‰li touto cestou, chátrali a upada-li. Takáto politika je teda evidentne proti ºuìom.

âo sa t˘ka obsahu zákona, aj moji predreã-níci sa uÏ vyjadrili, Ïe na prv˘ pohºad je pro-tiústavn˘, protieurópsky. Ja si dovolím dodaÈ,Ïe nie je vôbec jasné, ktor˘ je strategick˘ pod-nik, ktor˘ nie, ktor˘ teda bude podliehaÈ zná-rodneniu a ktor˘ nie, ani ão by malo byÈ po-hnútkou pre politické chúÈky znárodÀovania.âo je ale úplne jasné, Ïe zákon je zl˘, nezmy-seln˘ a ‰kodliv˘. Takouto politikou sa nevyt-voria nové pracovné miesta, dámy a páni. Vlá-da, bohuÏiaº rie‰i to, ão nemá a nerie‰i to, ãomá. Nerie‰i ani dnes v schválenom ‰tátnom roz-poãte rekordne rastúcu nezamestnanosÈ, re-kordne rastúcu zadlÏenosÈ, nerie‰i korupciu, vktorej sme najhor‰í z Európskej únie a hor‰í neÏmnohé africké krajiny, ale rie‰i nieão, ão pro-blémom nie je. Takáto politika rozhodne nevyt-vára nové pracovné miesta a takáto politika nieje pre ºudí, ale ide proti ºuìom. Preto nemámenajmen‰í dôvod tak˘to zákon podporovaÈ, ta-k˘to zákon je ‰kodliv˘ a, samozrejme, ja osob-ne budem hlasovaÈ proti.

Rafael Rafaj (SNS)Mám malé zamyslenie pre porovnanie, v

akej sme situácii. V prípade, Ïe podobné opat-renie filozofické, aj ekonomické, urobili Spo-jené ‰táty. Tam to nebolo znárodnenie? V prí-pade, Ïe podobné opatrenia robili aj vládyãlensk˘ch krajín Európskej únie. Vtedy to ne-bolo znárodnenie? âiÏe len preto, Ïe sme naSlovensku, tak musíme byÈ principiálne iní?Veì buìme tro‰ku objektívni a pozrime sa a na-z˘vajme veci prav˘m menom. Jednoducho,kríza zasahuje v‰etky regióny a ak vlády pri-jímajú podobné opatrenia, tak prosím vás, po-zerajme sa aj na na‰e opatrenia t˘mto zorn˘muhlom pohºadu. A ja som presvedãen˘, Ïe tak,ako pri akejkoºvek inej norme, aj tu, v druhomãítaní, je priestor na prípadné vylep‰ovanie, tak-Ïe preto túto normu Slovenská národná stranapodporí.

Oºga Nachtmannová (Smer)Ja budem veºmi vecná. Pán poslanec, ja vám

pripomeniem slová Paula Krugmana, minulo-roãného nositeºa Nobelovej ceny, ktor˘ vo svo-jom rozhovore pre tlaãovú agentúru Reuter zodÀa 13. októbra 2008 povedal, Ïe ºudia, ktorínás uisÈujú, Ïe trh naìalej funguje a Ïe to po-vedie nakoniec k vyrie‰eniu dne‰n˘ch problé-mov, sa hromadne m˘lia. Je treba vidieÈ, Ïe v

23. septembra – Plánovaná ÈaÏba uránu naSlovensku by sa mala zakázaÈ. Myslia si to en-vironmentálne mimovládne organizácie Green-peace, Priatelia Zeme – SPZ, obãianske zdruÏe-nie (OZ) Sosna a OZ Breãtan, a tieÏ 113.488 ob-ãanov Slovenska, ktorí podpísali petíciu protiplánovanej ÈaÏbe. Tú dnes environmentalistidoruãili do Národnej rady (NR) SR a oãakáva-jú, Ïe sa touto témou bude plénum zaoberaÈ.

26. septembra – Vyslovenie nedôvery minis-terke spravodlivosti Viere Petríkovej (nomi-nantka ªS-HZDS) má byÈ cieºom mimoriadnejschôdze Národnej rady (NR) SR, ktorú chce ini-ciovaÈ opoziãné KDH. Na tomto kroku sa dneszhodlo mimoriadne predsedníctvo hnutia, pri-ãom dôvodom sú posledné disciplinárne kona-nia voãi sudcom, ktorí sa vyjadrujú kriticky kstavu justície.

26. septembra – ªS-HZDS nevyluãovalaSlovenskú národnú stranu (SNS) z koalície prevoºby do vy‰‰ích územn˘ch celkov (VÚC).Bola to otázka jej záujmu, jej programu. „V ãase,keì sa rozhodovalo, boli presvedãení, Ïe si sta-ãia sami,“ uviedol dnes pre TASR predseda ªS-HZDS Vladimír Meãiar v Prievidzi, kde sa zú-ãastnil na krajskom nominaãnom sneme ªS-HZDS.

26. septembra – Predseda vlády SR RobertFico (Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe ani v teore-tickej rovine by nemala vzniknúÈ situácia, kedyby bol ãlovek odvolan˘ z funkcie pre vyslove-nie kritick˘ch alebo politick˘ch názorov. Uvie-dol to pre TASR cez svoju hovorkyÀu SilviuGlendovú, priãom reagoval na uÏ stiahnut˘ ná-vrh na disciplinárne konanie voãi sudkyni JaneDubovcovej.

1. októbra – PoslankyÀa Národnej rady (NR)SR Lucia ÎitÀanská (SDKÚ-DS) je presvedãe-ná, Ïe ãlenovia Súdnej rady SR zlyhali a je na-ãase ich vymeniÈ. Vyhlásila to na dne‰nom tla-ãovom brífingu s t˘m, Ïe zmenu polovice ãle-nov rady, ktorí sú nominantmi prezidenta, vlá-dy, resp. NR SR, môÏe ihneì iniciovaÈ predse-da vlády SR Robert Fico (Smer-SD). „Práve onje zodpovedn˘ za stav v justícii, lebo ju zverildo rúk Vladimíra Meãiara (ªS-HZDS) a ·tefa-na Harabina (predseda Najvy‰‰ieho súdu SR),“tvrdí opoziãná poslankyÀa.

2. októbra – Predseda vlády SR Robert Ficouznáva a re‰pektuje nezávislosÈ súdnictva, aleneuznáva nezávislosÈ niektor˘ch sudcov od prá-ce. „Aj my musíme pracovaÈ. A keìÏe sú sud-covia nezávislí a platení t˘mto ‰tátom, oãaká-vam najmä od t˘ch, ktorí majú váÏne problémys prieÈahmi v konaní, Ïe si budú plniÈ svoje po-vinnosti,“ vyhlásil na dne‰nej tlaãovej konferen-cii premiér, ktor˘ v‰ak nemieni komentovaÈ„veci do vnútra justície“. Reagoval tak na ini-ciatívu minimálne 105 sudcov pracujúcich spocitom neslobody, ktorí podpísali dokumentPäÈ viet hovoriaci o snahe kompetentn˘ch orgá-nov postihovaÈ sudcov za verejne vyslovenénázory na pomery v justícii. „Sme v ‰tádiu, keìzmena justiãného systému zvnútra nie je moÏ-ná,“ povedala sudkyÀa Krajského súdu v Bra-tislave Katarína Javorãíková. Apeluje preto nasudcovsk˘ stav, verejnosÈ, ale aj na medzinárod-né organizácie, aby podporili snahu zmeniÈ po-mery v justícii.

4. októbra – DôleÏit˘m pozitívom plánova-ného rozpoãtu na budúci rok je konsolidácia ve-rejn˘ch financií. „Napriek tomu, Ïe ide o voleb-n˘ rok, tak ideme dole s deficitom,“ vyhlásil pre-

64

súãasnosti klasické mechanizmy a normálnetrhové správanie sú rozvrátené. TakÏe pán po-slanec, nie táto vláda ide do minulosti, práve,Ïe hºadá nové mechanizmy, ktoré zodpoveda-júc súãasn˘m potrebám. Práve, Ïe vy, rigidnetrváte na urãit˘ch postulátoch, ktoré uÏ malokto uznáva.

György Juhász (SMK)Prerokovávame dodatoãne zaraden˘ bod

programu: návrh vlády na skrátené legislatív-ne konanie o vládnom návrhu zákona o niek-tor˘ch opatreniach t˘kajúcich sa strategick˘chspoloãností. Pred 20 rokmi, pred 17. novem-brom by prerokovávanie takéhoto návrhu ne-vyvolalo rozruch, ale asi nikto z aktérov 17. no-vembra neoãakával, Ïe po 20 rokoch budú doNárodnej rady Slovenskej republiky predloÏe-né takéto návrhy. Ako to v odôvodnení uvádzavláda, návrh na skrátené legislatívne konanieje odôvodnen˘ podºa § 89 ods. 1 zákona ã.350/1996 Z. z., keì hrozia Slovenskej republi-ke váÏne hospodárske ‰kody. „Viacero v˘-znamn˘ch obchodn˘ch spoloãností sa nachá-dza v situácii s uveden˘mi znakmi, ich predajpo ãastiach a zánik by mali v˘znamne nepriaz-nivé dôsledky na riadny chod ‰tátu“. Ja mámopaãn˘ názor. Ak by sa prijal tento zákon, kto-r˘ destabilizuje podnikateºské prostredie a kto-r˘ zneisÈuje strategick˘ch investorov, myslímt˘m aj potenciálnych strategick˘ch investo-rov, tak tie ‰kody môÏu byÈ e‰te väã‰ie. Ale keìhovoríme o skrátenom legislatívnom konaní,musíme sa dotknúÈ aj samotného obsahu tohozákona. K tomu by som sa chcel op˘taÈ jednuvec: preão sa pre strategické podniky zvolil po-ãet zamestnancov 500. Ak dôjde k prepú‰Èaniuºudí, napr. v Humennom alebo napr. ako terazv ·túrove, kde celulózky a papierne budú pre-pú‰ÈaÈ cca 350 zamestnancov, priãom tentopodnik má strategick˘ v˘znam pre cel˘ regi-ón, tak to nemôÏe byÈ strategick˘ podnik. Za-mestnanci tejto firmy nemajú nárok na zákon-nú ochranu? Alebo takéto podniky vláda vyhlá-si za strategick˘ podnik, podºa § 2 ods. b a c,ktoré hovoria, Ïe strategické podniky sú ajtaké, ktoré v˘znamn˘m spôsobom dodávajúenergiu alebo prevádzkujú vodné dielo, ãistia-reÀ odpadov˘ch vôd uÏ tu zaznelo, Ïe tento le-gislatívny návrh bol pripraven˘ veºmi nar˘ch-lo a z toho dôvodu by som sa chcel aj op˘taÈ,lebo sú tam aj v návrhu niektoré nejasné veci,napríklad odôvodnení samotného návrhu záko-na je napísané, Ïe strategick˘ podnik je podnik,ktor˘, o ktorom rozhodne vláda a takéto roz-hodnutie vlády a teraz citujem, takéto rozhod-nutie vlády je obmedzené t˘m, Ïe musí ísÈ o ob-chodnú spoloãnosÈ, ktorá má viac ako 500 za-mestnancov a teraz alebo v˘znamn˘m spôso-bom dodáva energiu, plyn, teplo produkty ra-finérskeho priemyslu pre obyvateºstvo preostatn˘ priemysel a celo ‰tátu dopravu, aleboprevádzkuje vodné dielo.

Kritérium 500 zamestnancov bude zname-naÈ, Ïe strategick˘mi spoloãnosÈami nebudúmôcÈ byÈ men‰ie obchodné spoloãnosti. Jednaveta v odôvodnení odporuje druhej a keì pla-tí tá posledná veta, Ïe kritérium 500 zamestnan-cov bude znamenaÈ, Ïe strategick˘mi spoloã-nosÈami nebudú môcÈ byÈ men‰ie obchodnéspoloãnosti, tak podºa mojej mienky tam musíbyÈ slovo súãasne a nie slovo alebo. A moja po-sledná otázka je, ako sa bude zabezpeãovaÈplnenie § 5 ods. c) zákona, ktorá hovorí, Ïe

vlastník musí zabezpeãiÈ, aby nedo‰lo k hro-madnému prepú‰Èaniu zamestnancov. Hromad-né prepú‰Èanie je aj prepustenie 30 zamest-nancov, ão je niekedy pre efektívny chod pod-niku potrebné. Teraz tieto podniky budú maÈ zá-kaz a budú musieÈ niekedy aj neefektívne za-mestnávaÈ ºudí, len aby vyhoveli dikcii tohtozákona. Myslím, Ïe som povedal dostatok ar-gumentov k tomu, preão tento návrh ani naskrátené legislatívne konanie, ani samotn˘ ná-vrh zákona nepodporím.


Pôvodne som nechcel vystúpiÈ v tejto rozpra-ve, ale niektoré diskusné príspevky poslancovNárodnej rady ma vyprovokovali k tomu, Ïesom si zobral slovo. Najprv by som chcel tak˘v‰eobecn˘ odkaz pre poslancov z opozície.Prosím vás, dajte pokyn va‰im pracovníkom,ktorí vám robia hedlajny do komunikaãnej prí-ruãky, aby vám zmenili slovo znárodnenie aslovo kúpa majetku.

Znárodnenie je vtedy, keì ‰tát zoberie nie-ão zadarmo, bez náhrady. Kúpa je, keì ‰tát ajpodºa tohto zákona chce prevziaÈ majetok ne-jakej spoloãnosti, ktorá je v ekonomickej krí-ze a je ochotn˘ za to zaplatiÈ riadnu cenu, kto-rú vygeneruje trh.

âiÏe ak toto pokladáte za znárodnenie, takmáte veºké medzery aj v ekonomick˘ch po-jmoch.

Teraz ku konkrétnym vystúpeniam. Pán poslanec Lip‰ic, lebo nie ste môj kole-

ga, ja vás vnímam v poslednej dobe, Ïe vystu-pujete v médiách veºmi ãasto, veºmi hlasno aveºmi hlúpo s prepáãením za v˘raz.

Vy nie ste len zl˘ právnik a politik, ale máteaj dopletenú históriu. Obãania âiech a Sloven-ska spájajú 28. októbra s vyhlásením prvejâeskoslovenskej republiky a s vyhlásením fe-deratívnej republiky. ZnárodÀovanie spájajú sfebruárom 1948. Va‰e názory na zákon, lebo vyste sa nevyjadrovali k tomu, ão momentálneprerokovávame, to znamená k procedúre, aleuÏ ste sa vyjadrovali k zákonu. Tak va‰e názo-ry na tento zákon majú pre mÀa takú hodnotu,ako asi va‰e znalosti z histórie. Pán poslanec·tefanec, míÀaÈ, minuli ste sa tro‰ku, tro‰ku vprecizácii, ja som neprehlásil, Ïe sa nehlásimk návrhu, ale Ïe návrh, ktor˘ do‰iel do vládybol in˘, ako návrh, ktor˘ vypracovalo minis-terstvo hospodárstva. Za t˘m si stojím a za t˘mtrvám. Jednoduchá odpoveì, viete, zvolebnie-va sa, oÏívajú ‰truktúry, ale s t˘m niã neurobí-te, to je v poriadku.

Preão sa ãakalo sedem dní? Jednoducho boloveºa dôleÏitej‰í zákon na programe a to bol zá-kon o ‰tátnom rozpoãte a bolo treba plne sú-strediÈ kapacity v‰etk˘ch poslancov na tento zá-kon roka a preto sme súhlasili, Ïe nie, aÏ poschválení zákona o rozpoãte bude rozhodnutíaj skrátenom konaní na zákon o niektor˘chaspektoch strategick˘ch podnikoch.

Odvolávali ste sa na legislatívnu radu. Vie-te, ja som na tej legislatívnej rade vãera bol avenoval som dosÈ dlhú diskusiu jednotliv˘mãlenom legislatívnej rady a môÏem vám pove-daÈ, Ïe po vysvetleniach a doplneniach, keìsom ich oboznámil s t˘mi prvkami, ktoré boliv návrhu zákona z ministerstva hospodárstvado‰li sme vlastne k zhode, akurát ten zápismusí reagovaÈ na to, ão bolo predloÏené, alevecne sme sa vo v‰etkom zhodli a z legislatív-

miér SR Robert Fico v dne‰nej diskusnej relá-cii V politike v televízii TA3. Deficit by sa malzníÏiÈ zo 6,3 % v tomto roku na 5,5 % v roku2010. „Konsoliduje rozpoãet o 0,8 %,“ kon‰ta-toval Fico. Spomínaná konsolidácia pomôÏepodºa neho Slovensku aj pri predaji eurobondov.„Ideme podºa prísºubov, ão sme dali,“ vyhlásilpremiér. Rozpoãet je podºa neho v prvom raderozpoãtom na ochranu ºudí. Deklaroval silnúorientáciu jeho vládneho kabinetu smerom ksociálnemu ‰tátu. Opätovne potvrdil, Ïe neplá-nuje zv˘‰iÈ dane. „Nevidím priestor na zvy‰o-vanie daní, i‰li by sme sami proti sebe, keby smek tomu pristúpili,“ kon‰tatoval. TieÏ podotkol,Ïe sa nebude meniÈ ani odvodové zaÈaÏenia, ãiuÏ smerom hore, alebo dolu.

8. októbra – Vo vzÈahu medzi trojicou vlád-nych strán Smer-SD, SNS a ªS-HZDS moÏnolen ÈaÏko hovoriÈ o pohode, no nie je ani napä-tie. Pre TASR to uviedla prvá podpredsedníãkaSNS Anna Belousovová s t˘m, Ïe volebná kam-paÀ sa uÏ dávno zaãala. „Teda zobuìme sa a ne-buìme naivní,“ apelovala. Na margo udalostíposledn˘ch dní, keì vicepremiér Du‰an âaplo-viã (Smer-SD) poveren˘ riadením ministerstvaÏivotného prostredia v rezorte po SNS „upratu-je“, podotkla, Ïe je to historik, ktor˘ môÏe lenÈaÏko hodnotiÈ prácu odborn˘ch pracovníkov.„Teraz nehovorím o kauzách, ale o odbornej ãin-nosti zamestnancov. Mne to niekedy pripadá,akoby SNS bola jedinou stranou zodpovednouza v‰etky kauzy súãasné, minulé aj budúce,“podãiarkla.

9. októbra – Îiaden sudca na Slovensku nieje stíhan˘ za názor. Uviedla to ministerka spra-vodlivosti Viera Petríková (nominantka ªS-HZDS), priãom toto tvrdenie je pripravená pre-ukázaÈ aj poslancom Národnej rady SR. Tí sazídu na mimoriadnej schôdzi s jedin˘m bodom– návrh na vyslovenie nedôvery ministerke Pe-tríkovej.

12. októbra – Slovenská národná strana(SNS) chce do konca roka otvoriÈ v Národnejrade (NR) SR otázku znovuzavedenia trestusmrti. „BohuÏiaº, Európska únia (EÚ) to vylú-ãila, ale aj v EÚ sa vedú veºké diskusie o zno-vuzavedení tohto trestu,“ povedal pre TASRpredseda SNS Ján Slota. Ak je trest smrti zaká-zan˘ na európskej úrovni, treba podºa Slotuproti tomuto zákazu lobovaÈ na úrovni EÚ.

13. októbra – Predseda Národnej rady (NR)SR Pavol Pa‰ka je presvedãen˘, Ïe opozíciapripravila návrh na odvolanie ministerky spra-vodlivosti Viery Petríkovej (nominantka ªS-HZDS) na základe novinov˘ch ãlánkov, ão jepodºa neho v˘smechom parlamentu. Vyhlásil topo dne‰nom rokovaní poslaneckého grémia,priãom reagoval na predstaviteºov opozície,ktorí dnes doruãili podpisy potrebné na zvola-nie mimoriadnej schôdze NR SR s jedin˘m bo-dom – vyslovenie nedôvery ministerke Petríko-vej. „Opozícia síce na to má právo, ale aspoÀ simohla daÈ tro‰ku záleÏaÈ. Privítal by som viaczodpovednosti pri vyuÏívaní tohto in‰titútu,lebo to potom v oãiach obãanov devalvuje fun-govanie parlamentu aj samotné princípy demo-kracie,“ kon‰tatoval Pa‰ka s t˘m, Ïe opozícia ne-môÏe pri odvolávaní s hlasmi poslancov Sme-ru-SD poãítaÈ.

13. októbra – Predseda ªS-HZDS VladimírMeãiar charakterizuje svoj vzÈah s lídrom SNSa koaliãn˘m partnerom Jánom Slotom ako nu-lov˘, no ak budú potrebné rokovania v záujme


65

nej rady som odi‰iel bez pocitu nejak˘ch pro-blémov, ktoré by mala legislatívna rada s ná-vrhom zákona, ktor˘ bude postupne cez posla-necké kluby, alebo cez v˘bory upraven˘.

âo sa t˘ka vyhlásenia, Ïe podnik je zdrav˘,robil ste v podniku, ja nevyãítam pokiaº by po-slanec, ktor˘ nerobil v˘konnú manaÏérskufunkciu v nejakom v˘robnom, alebo obchod-nom podniku, Ïe by sa tohto slovíãka chytil. Vyviete veºmi dobre, ak˘ je mechanizmus pri vy-hlásení konkurzu. V‰etci dodávatelia sluÏiebenergií vám okamÏite nahodia platbu vopred anútia prednostne splatiÈ v‰etky va‰e záväzkyvoãi tomuto dodávateºovi. To sa stalo aj v No-váckych chemick˘ch závodoch, okamÏite v‰et-ci naskoãili na predplatbu. Pokiaº by tento re-Ïim dlhodobo pokraãoval, jednoducho ten pod-nik, aj keì je zdrav˘, sa zrúti. On jednoduchonevie preklenúÈ 90- alebo 120-dÀovú lehotusplatnosti, ão je rozdiel medzi fakturáciou zadodané tovary a fakturáciou za dodané surovi-ny a sluÏby. âiÏe jednoducho bolo treba upo-kojiÈ situáciu a tento zákona k tomu slúÏi, abysa tá situácia u dodávateºov upokojila a aby sa,aj keì je to relatívne podnik schopn˘ preÏitia,ja nehovorí Ïe zdrav˘, relatívne schopn˘ pre-Ïitia, aby sa ke‰ovo nezrútila, ke‰ovo nezlik-vidoval. âiÏe v tom je tá poznámka.

âo sa t˘ka pána poslanca Juhásza. Preão500 ºudí. Je to otázka diskusie, budete to maÈv pléne, ãíslo sa môÏe spresniÈ, my sme dali 500vzhºadom na to, Ïe urãite vláda nebude schop-ná tak˘mto zákonom pokryÈ kaÏdú obchodnúspoloãnosÈ, ktorá bude maÈ 20, 50, alebo 100zamestnancov. Ale to je, to je na diskusiu.

II. A POTOM BOLO DRUHÉ âÍTANIE

Daniel Lip‰ic (KDH)Dovoºte mi vyjadriÈ sa struãne v druhom ãí-

taní k návrhu, ktor˘ nám bol predloÏen˘, tedak spoloãnej správe, ktorá prakticky mení cel˘obsah návrhu zákona. Rokujeme o inom záko-ne, ako sme rokovali v prvom ãítaní.

Návrh zákona, ktor˘ nám bol predloÏen˘ ao ktorom sme rokovali vãera, má asi 1 a polstrany a 7 paragrafov. Spoloãná správa, ktoránám bola predloÏená dnes ráno má 19 bodov,novelizuje ìal‰ie zákony a má asi 11 strán.PovaÏujem za prejav mimoriadnej trúfalosti po-sudzovanie právnych kvalít od pána ministravãera s t˘m, Ïe pri‰iel s tak˘mto návrhom doparlamentu, to je naozaj prejav pomerne veº-kej trúfalosti, ale nezaloÏenej na odborn˘ch ar-gumentoch.

Tie pozmeÀovacie návrhy meritórne zuÏu-jú rozsah návrhu zákona na konkurz, na kon-kurzné konanie. Ja som vãera spomínal, Ïepokiaº má vláda pocit, Ïe je potrebné prefero-vaÈ v konkurznom konaní predaj podniku akocelku, tak mala vstúpiÈ do konkurzného záko-na. Tento návrh zákona vlastne nie je niãímin˘m ako nepriamou novelou konkurzného zá-kona. Nepriama novela konkurzného zákona,ktorá bude spôsobovaÈ problémy v praxi. Po-viem jeden konkrétny príklad. V konkurznomkonaní máte prípady mnoh˘ch záloÏn˘ch ve-riteºov, ktorí sú uspokojovaní z oddelen˘chpodstát a záloÏné právo zaniká po skonãeníkonkurzného konania. V prípade, Ïe preberiepredpokladám, Ïe podnik ako tak˘ ‰tát, ãobude záloÏn˘mi právami? Ak˘ bude vzÈah toh-to, ktor˘ sa t˘ka ãisto konkurzného konania a

konkurzného zákona. A by som poprosil okonkrétnu odpoveì na tento argument. Lebo akchcete rie‰iÈ osobitn˘m spôsobom konkurz,novelizujte zákon o konkurze. Koniec koncovzákon o konkurze pozná e‰te nelikvidaãnú for-mu konkurzu a tou je re‰trukturalizácia. A je tonov˘ modern˘ in‰titút, ktor˘ sa na SlovenskuuÏ aj aplikuje. Ak sa vám zdá, Ïe ho treba e‰tevylep‰iÈ, fajn, vylep‰ite ho, ale tento spôsob zá-kona, ktor˘ vytvorí právny chaos s konkurz-n˘m zákonom, nebude slúÏiÈ podºa mojej mien-ky niãomu okrem naozaj nejakej marketingo-vej snahe zaujaÈ. Navy‰e, veì fajn, v konkurz-nom konaní nech sa predá podnik ako celok,aby sa zachovala zamestnanosÈ. Na tom sazhodneme. Ale preão to musí ísÈ cez ‰tát? Pre-ão najskôr ‰tát, zrejme konkurznú podstatukúpi, lebo to tieÏ nie je celkom jasné z pozme-Àovacích návrhov, konkrétne majetok strategic-kej spoloãnosti, ktor˘ ‰tát kúpi v konkurznomkonaní, nie je jasné ako to kúpi, ako podnik akocelok alebo to po jednotliv˘ch kusoch nehnu-teºností, hnuteºn˘ch vecí? Nie je to tu jasne vy-jadrené, ale preão to má ísÈ cez ‰tát? Preão mábyÈ ‰tát sprostredkovateº? Veì nech v kon-kurznom konaní sa predá podnik ako celokzáujemcovi, ktor˘ ponúkne najviac. Preão torobíte cez dva kroky? Îe najskôr ‰tát a potomto ‰tát ponúkne ìal‰iemu súkromnému záujem-covi, ãiÏe bude privatizovaÈ ìalej. To nedávaÏiaden zmysel okrem nejakej marketingovejsnahy zaujaÈ a hovoriÈ, pobádaÈ, pozrite, ‰tát rie-‰i va‰e problémy, ‰tát zabezpeãí va‰u zames-tnanosÈ. To sa mi zdá, Ïe je rie‰enie, ktoré jeprávne nesprávne a nelogické.

Jozef Haleck˘ (ªS -HZDS)Ja by som chcel len pripomenúÈ, Ïe z tak˘-

chto dvoch dÀoch, ão hovoríme o tomto záko-ne, myslím si, Ïe by sme mohli nájsÈ viacej po-chopenia pre tento zákon, pretoÏe mnohé vecisa vysvetlili, mnohé veci sa aj opravili a doplni-li a pre mÀa, pokiaº by tento zákon rie‰il lenniektoré fiktívne alebo falo‰né bankroty alebokonkurzy tam, kde majitelia nútia manaÏment,aby predãasne alebo nie príli‰ odôvodnene vy-hlasoval konkurz, bankrot, je dobré a postaãu-júce. Av‰ak nesmieme zabúdaÈ na hlavnú apodstatnú vec, preão tento zákon vzniká a naão má byÈ. To je ani nie tak kvôli firmám, zá-vodom, podnikom, ale kvôli zamestnancom,aby zamestnanci vo väã‰ích podnikoch pri hro-madnom prepú‰Èaní neboli prepustení z prácez nie príli‰ odôvodnen˘ch dôvodov, to zname-ná, Ïe ide tu hlavne o zamestnancov, kde v kon-kurze uÏ majitelia firmu veºmi ani nezachraÀu-jú, ani nekonsolidujú, ani nepredávajú. Skôr totrvá veºmi dlh˘ ãas a tento zákon rie‰i tietootázky r˘chlo, promptne a jasne. Jasne v tomzmysle, Ïe nebude ãakaÈ na rôzne ìal‰ie domá-ce a zahraniãné firmy, pokiaº sa budú zaujímaÈa kupovaÈ krachujúci podnik a podnik v nejas-n˘ch perspektívach. TakÏe ‰tát to odkúpi pred-nostne, ale ako uÏ bolo zdôraznené, doãasne.To znamená, Ïe ‰tát nebude masovo odkupo-vaÈ niektoré podniky, ale iba tie, ão majú pers-pektívu sa zachrániÈ a udrÏaÈ v danom regiónezamestnanosÈ. Myslím si, Ïe tento zákon budeprínosom aj u nás.

Zsolt Simon (Most-Híd)Je tro‰ku hlúpe vystupovaÈ k zákonu, ktor˘

dnes uÏ zmenil svoju podobu aspoÀ podºa toho,ão máme v spoloãnej správe. Preto svoje vy-

spoloãnej veci, osobné záleÏitosti musia ísÈ pod-ºa jeho slov bokom. Expremiér takto komento-val súãasnú situáciu medzi ªS-HZDS a národ-niarmi, ktorú v poslednom období poznaãilaostrej‰ia v˘mena názorov cez médiá. „My smeani predt˘m spolu so Slotom ako osoby za jed-n˘m stolom nesedávali. Medzi nami nie je ta-k˘to vzÈah a nebol. Ja ho poznám viac ako kto-koºvek druh˘,“ kon‰tatoval. Podºa neho to v‰akneznamená odpoveì na otázku, ãi s ním bude vbudúcej vláde, alebo nie. „No s doktorom Slo-tom, ktor˘ vie, Ïe sa operuje päÈ by-passov, mije ÈaÏko rozprávaÈ, lebo najviac sa dajú opero-vaÈ ‰tyri. On je v oblasti, kde ja uÏ nie som,“uviedol Meãiar na margo Slotov˘ch naráÏokna zdravotn˘ stav ‰éfa ªS-HZDS.

15. októbra – Predseda Národnej rady SR Pa-vol Pa‰ka (Smer-SD) dnes otvoril rokovaniemimoriadnej schôdze parlamentu s jedin˘m bo-dom programu – návrhom na vyslovenie nedô-very ministerke spravodlivosti a podpredsedníã-ke vlády Viere Petríkovej (nominantka ªS-HZDS). Tento krok iniciovali opoziãné stranySDKÚ-DS, KDH a SMK, ktor˘m sa nepáãi sú-ãasn˘ stav v justícii.

15. októbra – Návrh na vyslovenie nedôve-ry ministerke spravodlivosti a podpredsedníãkevlády SR Viere Petríkovej je jedin˘ spôsob, akona pôde parlamentu hovoriÈ o zlom stave sloven-skej justície. Vyhlásila to dnes na pôde parlamen-tu poslankyÀa Národnej rady (NR) SR a pred-kladateºka návrhu Lucia ÎitÀanská (SDKÚ-DS). „Zlé zákony sa dajú v budúcnosti opraviÈveºmi r˘chlo, ale obnova viery, Ïe právo a spra-vodlivosÈ môÏe platiÈ pre v‰etk˘ch, môÏe trvaÈveºmi dlho, pretoÏe morálne ‰kody sú veºké,“uviedla ÎitÀanská v rozprave k návrhu na odvo-lanie ‰éfky rezortu spravodlivosti.

15. októbra – Ministerka spravodlivosti apodpredsedníãka vlády Viera Petríková (nomi-nantka ªS-HZDS) ostáva vo svojej funkcii.Opoziãn˘m poslancom sa na dne‰nej mimo-riadnej schôdzi parlamentu nepodarilo presadiÈvyslovenie nedôvery ministerke, ktorú podrÏa-li v‰etky tri vládne strany. Na vyslovenie nedô-very je potrebn˘ súhlas aspoÀ 76 zo 150 ãlenovNárodnej rady SR, za odchod ministerky z funk-cie v‰ak hlasovalo len 53 zákonodarcov.

17. októbra – Predseda Strany maìarskejkoalície (SMK) Pál Csáky sa domnieva, Ïe naSlovensku bude potrebné vytvoriÈ samospráv-ny men‰inov˘ systém v oblasti kultúry a ‰kol-stva. Vyhlásil to dnes na tlaãovej konferencii vRimavskej Sobote po 9. Republikovom kongre-se strany. „Chceme sa zameraÈ na tento problém.Naznaãila to aj Ficova vláda na zaãiatku svoj-ho pôsobenia,“ kon‰tatoval Csáky, ktorému dnesdelegáti v tajnom hlasovaní v 270 prípadoch z297 odovzdan˘ch hlasovacích lístkov vyjadrilisvoju dôveru.

19. októbra – Predseda najsilnej‰ej opoziã-nej strany SDKÚ-DS Mikulá‰ Dzurinda je pre-svedãen˘, Ïe kaÏd˘, kto sníva o územnej auto-nómii na Slovensku, sa raz prebudí zo sna, kto-r˘ je smutn˘, hlúpy a smie‰ny. Expremiér tak-to reagoval na sobotÀaj‰í (17.10.) kongres SMK,kde predseda Fideszu Viktor Orbán v prejaveokrem iného povedal, Ïe kaÏdé spoloãenstvo vEurópe má právo aj na autonómiu, ktorá je ‰i-roko akceptovanou európskou hodnotou. „âlo-vek, ktor˘ sníva takéto sny, na spoluprácu ne-nájde absolútne nikoho,“ podãiarkol Dzurindapo dne‰nom rokovaní s KDH.


66

stúpenie rozdelím do tak˘ch dvoch blokov.Najskôr k samotnému vládnemu návrhu záko-na, k tomu ão si predstavovala vláda pod t˘m-to zákonom a potom k tomu, ão v skutoãnos-ti z neho asi bude, keì sa prijmú zmeny podºaspoloãnej správy. Minul˘ t˘ÏdeÀ sme dostalirozdané materiály do poslaneck˘ch lavíc t˘ka-júce sa tohto návrhu. Tento materiál pripomí-na, ako keby vláda oslavovala víÈazn˘ februára nie 20. v˘roãie NeÏnej revolúcie z roku 1989.20. v˘roãie novembra 1989 vláda Roberta Ficaoslavuje predloÏen˘m zákonom zo‰tátneniasúkromn˘ch spoloãností. Rad zl˘ch rozhodnu-tí zhor‰ili celkovú situáciu v krajine. Toto ide-me e‰te umocniÈ t˘m, Ïe prijímame tak˘to ná-vrh zákona. Komu ide vláda skutoãne pomá-haÈ? Nováckym chemick˘m závodom? Kúsokgenézy. Novácke chemické závody urobili kar-telovú dohodu, ktorá bola potvrdená a dostalipokutu. To jest konali proti zákonu aj podºa slo-vensk˘ch zákonov, aj podºa medzinárodnéhopráva. Aká to je logika, t˘m, ktorí poru‰ujú zá-kon, ‰tát ide pomáhaÈ. Vláda Roberta Fica po-máha t˘m, ktorí poru‰ujú zákon. To znamená,Ïe metódy, ktoré uplatÀoval minister spravod-livosti Harabin, prebrala vláda Roberta Fica akocelok a bude ho uplatÀovaÈ v ostatn˘ch prípa-doch.

·tát pod va‰ím vedením chce ozdraviÈ vytu-nelované podniky, alebo podniky, ktoré sa do-stali do problémov? Pán minister, váÏená vlá-da a obãania tejto krajiny, je to tragikomédia,spomeÀme si len na jeden príklad, ktor˘ uve-diem, lesy ‰tátny podnik. Ukradli z nich 600 ka-miónov dreva, 19-tisíc metrov kubick˘ch. Do-voºte, aby som sa op˘tal. Kde je tu oÏivenie?Skôr je to rozkrádanie. Tak˘mto spôsobomchcete pristupovaÈ? Predajom t˘chto ozdrave-n˘ch spoloãností budete predávaÈ, boÏe chráÀprivatizovaÈ, za podmienok, ako ste predávali‰tátny majetok emisie? Za poloviãnú cenu?To naozaj je nov˘m smerom po nás potopa? âopodniky, ktoré zamestnávajú menej ako 500 za-mestnancov. Tam záchrana pracovn˘ch miestuÏ nemá tú istú hodnotu pre túto sociálnu vlá-du? Pán minister, hovoríte o cene generovanejtrhom, ale no za akú cenu vygeneruje trhom?No asi Ïiadnu.

Tento návrh zákona je v rozpore so sloboda-mi jednotného trhu Európskej únie a konkrét-ne s voºn˘m pohybom kapitálu, respektíve slo-bodou usadzovania sa. Poru‰uje záväzky Slo-venskej republiky voãi Európskej únii. Návrhzákona je v rozpore so slobodami jednotnéhotrhu Európskej únie a so slobodou usadzova-nia sa. Tieto slobody sú garantované zmluvouo zaloÏení Európskeho spoloãenstva. Je tieÏ vy-soko pravdepodobné, Ïe navrhované opatrenieje v rozpore s pravidlami ochrany hospodárskejsúÈaÏe platn˘mi v Európskej únii. Po prvé, zá-kon uvádza nejednoznaãné, nezrozumiteºné aarbitárne opatrenia zo strany ‰tátu voãi akcio-nárom a potenciálne zasahuje spätne od ich zá-väzkov a oãakávania. Zásahy do základn˘chslobôd jednotného trhu moÏno vykonávaÈ lenpri dodrÏiavaní poÏiadaviek jednoznaãnej, ob-jektívnej právnej úpravy, ktorá nezasahujespätne do existujúcich vzÈahov a legitímnychoãakávaní osôb s majetkovou úãasÈou v ob-chodn˘ch spoloãnostiach.

Po druhé, deklarované ciele sledované ná-vrhom zákona nie sú akceptovateºné ako dôvodna obmedzenie slobôd jednotného trhu. Pravid-lá Európskej únie vyluãujú, aby ekonomické

ciele ospravedlnili zásah do slobôd vnútorné-ho trhu.

Po tretie, aj keby ciele sledované návrhom zá-kona boli akceptovateºné z pohºadu záväzkovSlovenskej republiky voãi Európskej únii, pro-striedky, ktor˘m návrh zvolil na ich dosiahnu-tie sú v rozpore s pravidlami Európskej únie. Nadosiahnutie deklarovan˘ch cieºov sú jednaknevhodné a jednak zjavne neprimerané, zasa-hujú do vlastníckych práv osôb s majetkovouúãasÈou v obchodn˘ch spoloãnostiach a to ajvtedy, ak by i‰lo len o doãasnú úpravu viazanúna urãité vopred vymedzené ãasové obdobie.

Po ‰tvrté, zásahy do slobôd jednotného trhunavrhované zákonom neumoÏÀujú efektívnepreskúmanie t˘chto zásahov nezávisl˘m súdoma to uÏ len z dôvodu absencie ak˘chkoºvektransparentn˘ch jednoznaãn˘ch kritérií na zá-klade ktor˘ch by bolo moÏné posudzovaÈ po-trebu a primeranosÈ t˘chto zásahov. V jedno-tliv˘ch prípadoch v podmienkach Európskejúnie musia byÈ akékoºvek zásahy do voºnéhopohybu a kapitálu a slobodu usadzovania sa,preskúmateºné nezávisl˘m súdom.

Po piate, navrhovan˘ zákon narú‰a európskepravidlá hospodárskej súÈaÏe t˘m, Ïe ne‰tan-dardn˘m spôsobom napomáha preÏitiu vybra-n˘ch ekonomick˘ch subjektov a navy‰e poten-ciálne zv˘hodÀuje veriteºov t˘chto subjektov.

VáÏen˘ pán minister, na základe spoloãnejsprávy, ktorú sme dostali rozdanú si kladiemnaozaj otázku. Ak˘ je skutoãn˘ zámer a ão ten-to zákon donesie? Vytvára ilúziu? No, skutoã-ne je to ÈaÏké odhadnúÈ. Podºa, keì prejdú po-zmeÀujúce návrhy, ktoré sú v spoloãnej sprá-ve, tak správca konkurznej podstaty nebudemôcÈ prepú‰ÈaÈ, ale vlastník e‰te pred vyhláse-ním a jeho manaÏment pred vyhlásením kon-kurzného konania môÏe prepustiÈ v‰etk˘ch za-mestnancov aj hromadn˘m prepú‰Èaním, pre-toÏe tento zákon uÏ na tento dôvod nemyslí. Toznamená, Ïe e‰te väã‰í tunel, neÏ by mal byÈ.

Hovoríte, v pozmeÀujúcich návrhoch sa ho-vorí v § 4 ods. 1 sa má zmeniÈ do znenia, aknie je moÏné urãiÈ cenu na základe ponukové-ho konania, urãí ju znalec. Keì správca má po-núknuÈ ‰tátu, resp. Fondu národného majetku,kde tu vznikne nejaké ponukové konanie? E‰teniekto in˘ sa môÏe prihlásiÈ? V‰ak správca jepovinn˘ ponúknuÈ tomu, komu urãí tento zá-kon. To znamená, Ïe ponukové konanie z toh-to návrhu môÏeme vypustiÈ a môÏme to nahra-diÈ len znalcom. TakÏe od tejto chvíle tí, ktoríbudú oceÀovaÈ tieto spoloãnosti v konkurze,budú maÈ veºmi lukratívny dÏob. Budú ho oce-ÀovaÈ v prospech ‰tátu? Alebo budú posudzo-vaÈ v prospech spoloãnosti, to tí, ktorí vytune-lujú spoloãnosti. PretoÏe dávame im návod, keìmáte viac ako päÈsto zamestnancov, nemusíteplatiÈ odvody, nemusíte platiÈ Ïiadne povin-nosti, poistenie a niã podobné a spoloãnosÈ sadostane do konkurzu a ‰tát vás kúpi. Kúpi zaakú cenu? Za súdnoznaleckú cenu. A znalec mámoÏnosÈ ísÈ od do. PretoÏe ten majetok je tre-ba ohodnotiÈ. Aká to verejná ponuka. Je to lenfarizejsk˘ klam, ktor˘ zavádzate pred toutospoloãnosÈou.

Táto vláda vehementne presadzovala a vy-hlasuje, Ïe nepodporuje privatizáciu. Pán mi-nister a váÏená vláda, keì kúpite spoloãnosÈ vkonkurznom konaní a následne ju ponúknetevo verejnej obchodnej súÈaÏi, je to privatizácia?Je to predaj ‰tátneho majetku? To uÏ nie je pri-vatizácia? Podºa mÀa je. A keì ju budete pre-

19. októbra – Ak by sa parlamentné voºbykonali v septembri, do Národnej rady SR by sanedostala Strana maìarskej koalície (SMK),ani Most-Híd. Vypl˘va to z prieskumu verejnejmienky, ktor˘ na vzorke 1142 respondentovrealizovala od 31. augusta do 27. septembraagentúra Median SK. Z respondentov, ktorí vprieskume nevylúãili svoju úãasÈ na voºbách avedia, koho budú voliÈ, boli odpovede op˘tan˘chnasledovné: 42,9% respondentov by svoj hlasdalo Smeru-SD, na druhom mieste s 16,3% byskonãila SDKÚ-DS, tretie KDH s 10,8% a ‰tvrtáSNS s 9,8%. Nasledujú ªS-HZDS 7,8%, SMK4,6%, Most-Híd 3,1% a SaS 2,8%.

19. októbra – Vláda SR dostala Slovenskodo sociálnej krízy, ktorej v˘sledkom je, Ïe za rokpribudlo 132 000 nezamestnan˘ch a tento po-ãet stále rastie. Myslí si to predseda SDKÚ-DSMikulá‰ Dzurinda, ktor˘ po dne‰nom rokovanís KDH vyhlásil, Ïe návrh ‰tátneho rozpoãtuusvedãuje kabinet z toho, Ïe moÏnosti populis-tov sa na Slovensku vyãerpali. „Túto tézu mô-Ïem podoprieÈ napríklad porovnávaním v˘dav-kov na najviac postihnuté skupiny obyvateºov.Peniaze vyãlenené pre t˘chto obãanov budú nabudúci rok aj nominálne niÏ‰ie ako v tomtoroku,“ upozornil expremiér. Dzurinda zároveÀtvrdí, Ïe jeho vláda napæÀala ‰tátnu kasu, no„v‰etko, ão sme vytvorili, títo uÏ staãili rozhaj-dákaÈ“. Podºa jeho slov je to vidieÈ napr. na za-dlÏovaní Slovenska.

22. októbra – Poslancom Národnej rady(NR) SR, prezidentovi SR a ãlenom vlády sa aniv roku 2010 nebudú valorizovaÈ platy. Vypl˘vato z novely zákona o dani z príjmov, ktorú dnesparlament definitívne schválil. Úpravu do záko-na prostredníctvom pozmeÀovacieho návrhupresadila poslankyÀa za Smer-SD Jana La‰‰á-ková, priãom ju podporili koaliãní aj opoziãnízákonodarcovia. Platy poslancov a in˘ch ústav-n˘ch ãiniteºov boli zmrazené aj v tomto roku, ãomalo rozpoãtu priniesÈ úsporu v sume asi 12 mi-liónov Sk (398.327 eur).

22. októbra – Dne‰ná opozícia sa iba hrá nasolidárnu. „Z Dzurindu, Miklo‰a a Radiãovejnikdy nebudú sociálni politici,“ vyhlásil premiérSR Robert Fico na pôde parlamentu poãas pra-videlnej Hodiny otázok. Zdôraznil, Ïe ich kro-kom a postojom v sociálnej oblasti nikto naSlovensku nemôÏe veriÈ. Premiér odmieta fari-zejské metódy opozície. „Myslím si, Ïe je naãase, aby na‰i priatelia z SDKÚ-DS i‰li na Me-dzinárodn˘ úrad pre miery a váhy a dali do tre-zoru aj jednotku farizejstva,“ kon‰tatoval. Ten-to úrad sa nachádza vo francúzskom meste Se-vres a garantuje definície jednotiek. Podºa Ficaby sa v tomto trezore „najlep‰ie vynímal“ po-slanec za SDKÚ-DS Pavol Fre‰o kvôli jehokritike rekon‰trukcie bratislavského hradu, pri-ãom v‰ak nemá problém maÈ fotografiu zre-kon‰truovaného hradu na svojom predvoleb-nom billboarde.

22. októbra – Zákaz ÈaÏby uránu na územíSlovenskej republiky zatiaº platiÈ nebude. Po-slanci Národnej rady SR dnes totiÏ po búrlivejdiskusii zamietli uÏ v prvom ãítaní návrh poslan-kyne Jarmily Tkáãovej (SDKÚ-DS), ktor˘ so za-vedením takéhoto zákazu od nového roka poãí-tal.

23. októbra – Po tom, ão parlament ani nadruh˘ pokus nezvolil ani jedného z desiatichkandidátov predsedu ªS-HZDS Vladimíra Me-ãiara na sudcov disciplinárnych senátov, do no-


67


dávaÈ tak, ako táto vláda nám ukázala pri pre-daji emisií, tak vieme, ão nás ãaká. DaÀoví po-platníci draho kúpia konkurznú podstatu a lac-no ju predáme a súãasnú zlú finanãnú situáciuaj vìaka zl˘m rozhodnutiam tejto vlády, ajvìaka hospodárskej kríze e‰te umocníme t˘mi-to krokmi, ktoré nás ãakajú.

Pán minister a váÏená vláda, vláda si cení,alebo má záujem chrániÈ len t˘ch alebo tiespoloãnosti, kde pracuje viac ako päÈsto ºudí?To, na t˘ch hladov˘ch dolinách, kde je jedenzamestnávateº, ktor˘ zamestnáva uÏ sto t˘chtoºudí, sto pracovn˘ch miest, tie uÏ nebudú lu-kratívne, tie uÏ nebudú prioritné pre túto vlá-du? Alebo ich poãet hlasov je menej ako t˘chpäÈsto alebo nad päÈsto. Vychádzame podºamarketingového Èahu, pretoÏe to platí len na rok2010, ktor˘ je volebn˘, ako vieme.

VáÏen˘ pán minister a váÏená vláda, zamy-sleli ste sa nad t˘m, keì uÏ uvaÏujete o strate-gick˘ch podnikoch, ão sa stane, keì v prípademajiteº povie, Ïe uzatvorím túto prevádzku?Nepustím spoloãnosÈ do konkurzu, pretoÏemnohé ãísla nenaznaãujú, Ïe musím ísÈ dokonkurzu. Prepustí v‰etk˘ch zamestnancov,ukonãí v˘robu, nebude dodávaÈ vodu, strategic-ké suroviny, ão v tom prípade. Ako mieni za-siahnuÈ vláda? Do toho, aby bola naìalej zabez-peãená, boli zabezpeãené naìalej tieto dodáv-ky. No nijako. To znamená, Ïe vá‰ prístup je lenoãn˘m klamom. A ak˘msi medov˘m motúzi-kom pre voliãov tejto vlády. Preto dávam pro-cedurálny návrh nepokraãovaÈ v tomto návrhuzákona a vrátiÈ predkladateºovi na prepracova-nie a nech nie Národná rada a nie poslanci opra-vujú.

Lucia ÎitÀanská (SDKÚ-DS)Cítim potrebu vystúpiÈ a venovaÈ sa tomuto

návrhu zákona v druhom ãítaní aj k tomu, ãoje uvedené v spoloãnej správe, pretoÏe myslímsi, Ïe keì tento návrh zákona bude v tejto po-dobe schválen˘, nieÏe rie‰i problém, ale vytvá-ra nové problémy a vytvára priestor pre mnoÏ-stvo súdnych sporov.

Nedá sa neobísÈ spôsob prípravy tohto záko-na a spôsob, ak˘m sa tak˘mto váÏnym zásahomdo právneho prostredia, podnikateºského pro-stredia, právneho prostredia, v ktorom sa rie-‰ia podniky, ktoré sú v úpadku, zasahuje. Na-ozaj prijímaÈ tak˘to zákon v skrátenom legisla-tívnom konaní a potom vlastne poãas jednéhoveãera, v priebehu druhého ãítania, zmeniÈ tenzákon na úplne in˘ je situácia, ktorá je abso-lútne neprijateºná a z takéhoto procesu schva-ºovania právnej úpravy objektívne nemôÏevyjsÈ dobrá právna úprava, pretoÏe dobrá práv-na úprava vyÏaduje predsa len urãit˘ ãas, pre-toÏe sa treba nad Àou aj zamyslieÈ a hlavne satreba zamyslieÈ nad súvislosÈami tejto právnejúpravy vo vzÈahu k in˘m právnym predpisov.

A o tom chcem hovoriÈ. Hovoril o tom uÏpán poslanec Lip‰ic, ale ja si myslím, Ïe je veº-mi dôleÏité o tom hovoriÈ opakovane a upozor-niÈ na tie problémy, ktoré tu vznikajú. To, ãovzniklo v priebehu veãera alebo noci je zme-na, ktorá znamená, Ïe tento zákon sa budevzÈahovaÈ len na obchodné spoloãnosti, na kto-r˘ch majetok bol vyhlásen˘ konkurz. Ja plnepotvrdzujem to, ão povedal pán poslanec Lip-‰ic, toto je ãistá nepriama novela zákona okonkurze a re‰trukturalizácii, ão je v legislatí-ve nieão, ão je neprípustné a obãas sa to stá-va, ale vÏdy to vytvára problémy.

Ak naozaj chceme rie‰iÈ predaj majetku ob-chodnej spoloãnosti nejak˘m in˘m spôsobomneÏ je to rie‰ené dnes v zákone o konkurze are‰trukturalizácii, jediné ãisté legislatívne rie-‰enie je novelizovaÈ zákon o konkurze a re-‰trukturalizácii. A je to dôleÏité nielen kvôlitomu, aby sme sa tu hrali na ãistotu legislatí-vy a ãistotu legislatívneho procesu, ale je to dô-leÏité kvôli tomu, aby boli podchytené v‰etkynadväznosti na ostatné ustanovenia zákona okonkurze a re‰trukturalizácii. A ja sa podrob-nej‰ie dotknem niektor˘ch vecí, o ktor˘ch uÏhovoril aj pán poslanec Lip‰ic.

Jedna tá otázka je, preão by mal majetok ob-chodn˘ch spoloãností, ktoré budú maÈ statusstrategick˘ch obchodn˘ch spoloãností, kupo-

vej voºby moÏno nominuje svojich kandidátovaj opozícia. Pre TASR to dnes uviedla poslan-kyÀa SDKÚ-DS Lucia ÎitÀanská. „V‰etci po-slanci dostali od treÈosektorov˘ch organizáciímoÏn˘ch kandidátov na ãlenov disciplinárnychsenátov aj z radov sudcov. Vytvára sa priestor,aby moÏno pri‰li takouto formou viaceré návrhya to si myslím, Ïe je cesta, akou aj my, opoziã-ní poslanci, uÏ môÏeme podávaÈ návrhy na sud-cov disciplinárnych senátov,“ vyhlásila ÎitÀan-ská. Opozícia v prvej voºbe svojich kandidátovnestavala, keìÏe jej v tomto volebnom obdobíani jeden nepre‰iel. „Je veºmi ÈaÏko oslovovaÈºudí, aby i‰li so svojou koÏou na trh, boli prira-dení k opoziãnej strane a potom e‰te aj nepre‰-li,“ vysvetlila.

25. októbra – Vicepremiér a poveren˘ minis-ter Ïivotného prostredia Du‰an âaploviã (Smer-SD) si myslí, Ïe po dvoch mesiacoch jeho pô-sobenia v envirorezorte dostal nov˘ rozmer, a toodborn˘, profesionálny a transparentn˘. V sú-vislosti s kauzou predaja emisií podpredseda vlá-dy v relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12objasnil, Ïe Slovensko ãaká na vyplatenie jed-ného eura (30 Sk) za predanú tonu emisií na ze-lené projekty. Poznamenal tieÏ, Ïe SR vyuÏívav‰etky moÏné zákony, aby sa v celej kauze do-siahla dohoda so spoloãnosÈou Interblue Group.

27. októbra – Obãania SR nezískajú moÏnosÈrozhodovaÈ o v˘stavbe skládok odpadov v blíz-kosti ich domovov. Parlament dnes totiÏ nepo-sunul do druhého ãítania opoziãno-koaliãn˘ ná-vrh novely stavebného zákona od poslancovNárodnej rady SR Pavla Fre‰a (SDKÚ-DS) aMiroslava JureÀu (ªS-HZDS). Legislatívci pripredkladaní návrhu vytvorili spojenectvo s cie-ºom zv˘‰iÈ ‰ancu prijatia právnej úpravy, ktoráje podºa nich urãite prospe‰ná pre ºudí.

27. októbra – Pozemky alebo stavby bude odjúla 2010 moÏné vyvlastniÈ vo verejnom záuj-me na úãely obrany nielen v ãase vojny alebovojnového stavu. Túto zmenu priná‰a novela zá-kona o obrane, ktorú dnes schválili poslanciNárodnej rady SR.

27. októbra – Rektor Trenãianskej univerzi-ty Alexandra Dubãeka (TnUAD) Miroslav Me-ãár zrejme bude v novembri vysvetºovaÈ parla-mentnému ‰kolskému v˘boru kauzu vydáva-nia diplomov po roãnom alebo dvojroãnom ‰tú-diu. V bor totiÏ dnes prijal uznesenie, na zákla-de ktorého poslanci pozvú Meãára na jeho naj-bliÏ‰ie rokovanie.

28. októbra – Mandátov˘ a imunitn˘ v˘borparlamentu dnes nevyhovel poÏiadavke Gene-rálnej prokuratúry (GP) SR a nevydal poslancaSmeru-SD Jána K. na trestné stíhanie. Po roko-vaní v˘boru to pre TASR uviedla jeho predsed-níãka Renáta Zmajkoviãová (Smer-SD). Gene-rálny prokurátor Dobroslav Trnka, ani martin-sk˘ okresn˘ prokurátor, ktorí sa dnes zúãastni-li na rokovaní v˘boru a odpovedali na otázky po-slancov, nedokázali rozpt˘liÈ pochybnosti väã-‰iny ãlenov v˘boru. „Podºa môjho názoru nebo-li vykonané v‰etky potrebné vy‰etrovacie úko-ny,“ poznamenala Zmajkoviãová. Spresnila, Ïeod pôvodného uznesenia prokurátora, podºaktorého bolo moÏné pokraãovaÈ vo vy‰etrova-ní bez toho, aby bol poslanec zbaven˘ imunity,neboli Ïiadne ìal‰ie úkony vykonané. Prokura-túra pri‰la k záveru, Ïe Ján K. sa v apríli 2006,v ãase, keì e‰te nebol poslancom, dopustil vMartinskom okrese obmedzovania osobnej slo-body.

68

28. októbra – Predseda parlamentu PavolPa‰ka otvoril mimoriadnu schôdzu Národnejrady (NR) SR, na ktorej sa opoziãní poslanci po-kúsia vysloviÈ nedôveru ministrovi v˘stavbyIgorovi ·tefanovovi (nominant SNS) za kauzutzv. nástenkového tendra. Ten v‰ak pravdepo-dobne svoju funkciu obháji, keìÏe opozícianemá potrebn˘ch 76 hlasov na jeho odvolanie.Schôdza dnes bude pokraãovaÈ aj po 19. hodi-ne aÏ do skonãenia v‰etk˘ch vystúpení, hlaso-vaÈ sa v‰ak bude aÏ vo ‰tvrtok o 11. hodine. Pod-ºa opozície je ·tefanov spoluzodpovedn˘ zakontroverzn˘ nástenkov˘ tender, priãom pred-seda vlády Robert Fico (Smer-SD) podºa nichv tejto oblasti nekoná.

29. októbra – Minister v˘stavby Igor ·tefa-nov (nominant SNS) podºa oãakávaní ostáva vosvojej funkcii aj po treÈom pokuse opozície ojeho odvolanie na pôde Národnej rady (NR)SR. Za vyslovenie nedôvery voãi nemu hlaso-valo len 54 zo 121 prítomn˘ch poslancov, na od-volanie ãlena vlády je pritom potrebn˘ch mini-málne 76 hlasov. Poãas pribliÏne ‰tvorhodino-vej mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá sauskutoãnila e‰te v stredu veãer, na obhajobu·tefanova vystupovali len predstavitelia SNS.

30. októbra – Poslanci Národnej rady (NR)SR zaãali v úvode siedmeho dÀa aktuálnej 42.schôdze rokovaÈ o poslednom zostávajúcombode programu – návrhu ‰tátneho rozpoãtu nabudúci rok, ktorého cieºom je prispieÈ k zníÏe-niu deficitu verejn˘ch financií z tohtoroãn˘ch6,3 % na 5,5 % hrubého domáceho produktu(HDP). Vládna koalícia je na podpore rozpoã-tu s minimálnymi zmenami dohodnutá, opozí-cia naopak dúfa, Ïe návrh v jeho súãasnej po-dobe neprejde. Vládny návrh rozpoãtu poãíta vbudúcom roku s hotovostn˘m schodkom naúrovni 3,75 miliardy eur (112,97 miliardy Sk)pri oãakávan˘ch príjmoch ‰tátu 12,53 miliardyeur (377,48 miliardy Sk) a v˘davkoch 16,28 mi-liardy eur (490,45 miliardy Sk).

30. októbra – ·tvorhodinová diskusia o ná-vrhu ‰tátneho rozpoãtu na budúci rok, poznaãe-ná nízkou úãasÈou politikov v sále, sa dnes nies-la v konfrontaãnom tóne medzi opozíciou, mi-nistrom financií Jánom Poãiatkom (Smer-SD) aniekoºk˘mi koaliãn˘mi poslancami. Rozpravabude pokraãovaÈ v utorok ráno, na svoje vystú-penie ãaká e‰te 11 písomne prihlásen˘ch záko-nodarcov, ìal‰í sa budú môcÈ následne prihlá-siÈ ústne. Podºa ministra financií je vládny ná-vrh rozpoãtu zodpovedn˘, konsoliduje verejnéfinancie ambicióznej‰ie neÏ si to vyÏadujú na‰ezáväzky v Európskej únii (EÚ) a umoÏÀuje na-pæÀanie vládnych politick˘ch priorít v blízkej ajvzdialenej budúcnosti. Napriek tomu, Ïe rozpoã-tov˘ rámec EÚ sa v súãasnosti otriasa v zákla-doch, slovensk˘ kabinet sa podºa Poãiatka sprá-va naìalej zodpovedne. „V tak˘chto ãasochpredkladá slovenská vláda rozpoãet, ktor˘ pred-pokladá návrat deficitu na úroveÀ 3 % uÏ vroku 2012. Konsolidujeme uÏ v budúcom roku,kedy mnohé krajiny e‰te nechávajú dobiehaÈfi‰kálne stimuly, a to dôraznej‰ie, neÏ si to vy-Ïadujú na‰e záväzky,“ zdôraznil minister. Naj-lep‰ím spôsobom zniÏovania deficitu je pritompodºa neho úspora v˘davkov prostredníctvomich zefektívÀovania, nie zvy‰ovanie daní.

(pk)


vaÈ najskôr ‰tát a potom mali byÈ prípadne ná-sledne predávané. Tá otázka je samozrejme,môÏeme si poloÏiÈ otázku preão ‰tát. Ale ja juteraz nejdem rie‰iÈ. Ja sa chcem na to pozrieÈz pohºadu úãelu zákona o konkurze a re‰truk-turalizácii, ktor˘ smeruje k uspokojeniu pohºa-dávok, ku kolektívnemu uspokojeniu pohºadá-vok veriteºov. A tu naráÏame, pretoÏe samozrej-me, veritelia majú záujem na ão najvy‰‰omuspokojení ich pohºadávok. Tuto máme fixnestanovené, ak˘m spôsobom sa urãí cena majet-ku, za ktorú bude správca predávaÈ tento ma-jetok strategickej obchodnej spoloãnosti ‰tátu.To môÏe byÈ v˘hodné pre veriteºov, ale rovna-ko to môÏe byÈ cena, ktorá bude nev˘hodná preveriteºov, pretoÏe my nevieme, Ïe ãi pri riad-nom predaji v rámci konkurzu, kedy by riad-ne predával správca, ãi by nevygeneroval vy‰-‰iu cenu neÏ je cena, ktorú urãí znalec vo svo-jom posudku. âiÏe tam môÏu vzniknúÈ veºmirôzne situácie, kedy to môÏe byÈ v˘hodné, aleaj veºmi nev˘hodné pre veriteºov, lebo vychá-dzam z toho, pretoÏe to jedno ustanovenie vy-padlo. Vychádzam z toho, Ïe veritelia budúuspokojovaní z v˘ÈaÏku konkurzu, ergo z tohoão ‰tát za konkurznú podstatu zaplatí. To je jed-na vec.

Pre koho to bude s najväã‰ou pravdepodob-nosÈou skoro vÏdy nev˘hodné, bude to nev˘-hodné pre zabezpeãen˘ch veriteºov, pretoÏednes máme zákon o konkurze a re‰trukturali-zácii naschvál a môÏeme sa o tej filozofii roz-právaÈ, ale dnes ho máme naschvál nastaven˘tak, Ïe v rámci predaja majetku, predaja ma-jetku v rámci konkurzu rozli‰ujeme osobitnépodstaty a v‰eobecnú podstatu.

Osobitné podstaty tvoria majetok zabezpe-ãen˘ch veriteºov. To znamená, ten, kto dnes po-skytne úver podnikateºovi a zabezpeãí si ho zá-loÏn˘m právom, dnes vie, Ïe v rámci konkur-zu ten majetok, ktor˘ je predmetom záloÏné-ho práva, bude predan˘ len v prospech jeho po-hºadávky. To znamená, pokiaº má dobre urobe-né záloÏné právo, vie, Ïe aj v rámci konkurzuako veriteº bude plnohodnotne uspokojen˘.

Keì sa robil nov˘ zákon o konkurze a re-‰trukturalizácii, toto bolo urobené naschvál,pretoÏe samozrejme takáto právna úprava kon-kurzu a re‰trukturalizácie podporuje alebo zni-Ïuje riziko úverovania, ão sa samozrejme pre-javuje v úrokoch, za ktoré dnes banky posky-tujú peniaze podnikateºom.

Keì padá ich istota, Ïe ako zabezpeãení ve-ritelia majú v rámci zákona o konkurze a re-‰trukturalizácie absolútnu prednosÈ, to sa samo-zrejme musí prejaviÈ do ich vyhodnotenia ri-zikovosti poskytovania úverov. A to zásadn˘mspôsobom sa dot˘ka podnikateºského prostre-dia ako takého a samozrejme t˘m, Ïe sa zhor-‰ujú alebo zvy‰uje sa riziko pre vymoÏiteºnosÈpohºadávok v rámci konkurzu pre zabezpeãe-n˘ch veriteºov, to samozrejme zhor‰uje pod-mienky podnikateºského prostredia na Slo-vensku. A ja neviem, ãi v kríze je toto dobré?Keì zvy‰ujeme riziko pre t˘ch, ktorí poskytu-jú peniaze pre podnikateºov. Ja myslím, Ïe toje váÏna vec.

Druhá vec, vo vzÈahu k zabezpeãen˘m veri-teºom. Ja dnes, keìÏe je to osobitn˘ zákon a nieje vyrie‰en˘ vzÈah so zákonom o konkurze a vy-rovnaní, ja dnes neviem a neviem vám odpo-vedaÈ ako dopadnú tie spory, keì na jednejstrane správca bude postupovaÈ podºa tohto zá-kona a na druhej strane zabezpeãení veritelia

budú uplatÀovaÈ svoje nároky, ktoré im vypl˘-vajú zo zákona o konkurze a vyrovnaní. A viemsi predstaviÈ, Ïe pôjdu aÏ pred Ústavn˘ súd, pre-toÏe v priebehu procesu sa im zmenili zásadn˘mspôsobom podmienky. Oni dali peniaze za ne-jak˘ch podmienok, vedeli, Ïe za nejak˘ch pod-mienok budú ich pohºadávky uspokojené vrámci konkurzu. Ateraz t˘mto zákonom táto ichpozícia sa zásadn˘m spôsobom zhor‰ila. Tiespory budú a tie spory môÏu byÈ váÏne.

Preto pre mÀa, ak ste toto chceli rie‰iÈ, jedi-n˘m spôsobom je novela zákona o konkurze are‰trukturalizácii, kde obdobne ako to bolorie‰ené v zákone v jednej novele zákona okonkurze a vyrovnaní z roku 1999, keì bolapriorita rie‰enie zamestnanosti, bolo na urãit˘ãas v zákone o konkurze a vyrovnaní ustano-venie, ktoré hovorilo, Ïe pokiaº je to moÏné,správca musí uprednostniÈ predaj podniku akocelku. Ale to potom sa musí rie‰iÈ v zákone okonkurze a re‰trukturalizácii a jasne povedaÈ,Ïe za t˘chto a t˘chto podmienok ostatné usta-novenia zákona o konkurze, ktoré hovoria ov‰eobecnej konkurznej podstate a osobitn˘chkonkurzn˘ch podstatách, neplatia. A to tentozákon nehovorí. Ja naozaj, generujeme priestorpre súdne spory.

Nehovoriac o tom, Ïe tento zákon hovorí otom, Ïe správca bude predávaÈ majetok. Neho-vorí, ãi bude predávaÈ v‰etok ‰tátu. Nehovorí,ãi bude predávaÈ v‰etok majetok podniku ale-bo len niektor˘ vybran˘ majetok podniku. Toje veºk˘ rozdiel. Pohybujeme sa v rovine ob-chodného práva. Táto právna úprava v tomtosmere je absolútne nepresná a dnes hovorím, Ïeviem si predstaviÈ veºmi dobrú argumentáciu ajdnes v prospech zabezpeãen˘ch veriteºov, alebude to mnoÏstvo alebo môÏe z toho vzniknúÈmnoÏstvo sporov. To mnoÏstvo sporov bude zá-visieÈ od toho, koºkokrát sa ‰tát rozhodne uplat-niÈ tento zákon. Ale ak sa ho rozhodne uplatniÈ,tak vznikne z toho mnoÏstvo sporov, ktoré budútrvaÈ roky. A dokonca si myslím, Ïe môÏu skon-ãiÈ aj tak, Ïe nakoniec ‰tát bude od‰kodÀovaÈ t˘-chto zabezpeãen˘ch veriteºov.

Nehovoriac o tom z pohºadu môjho, pohºa-du ako obchodného právnika, ani tá novelanie je ani terminologicky ãistá. UÏ sa síce niek-de hovorí, Ïe predávame v rámci konkurzu,správca predáva majetok v rámci konkurznejpodstaty, ale keì zoberiem spoloãnú správu azase zoberiem § 4 odsek 3, ten znie: „Ak sa Slo-venská republika stane vlastníkom strategickejspoloãnosti na základe opatrení podºa tohtozákona a pominú dôvody a pominú dôvodytohto opatrenia, Slovenská republika môÏe po-núknuÈ strategickú spoloãnosÈ na predaj nové-mu vlastníkovi“. Zase tu hovoríte o vlastníko-vi strategickej spoloãnosti. Ja robím obchod-né právo 20 rokov. Ja neviem ão je vlastník ob-chodnej spoloãnosti. Viem, ão je vlastník ak-cií, viem kto je vlastník obchodn˘ch podielova viem, kto je vlastník podniku alebo vlastníkmajetku. Vlastník strategickej spoloãnosti, javám dnes neviem povedaÈ, ão to je.

Ak teda ‰tát kúpi nejak˘ majetok, podºa toh-to zákona v rámci konkurzného konania, takbude môcÈ predaÈ tento majetok, ale potom jevlastníkom majetku a nie vlastníkom strategic-kej spoloãnosti.

âiÏe, opakujem, tak˘mto spôsobom nemô-Ïe v r˘chlosti vzniknúÈ dobr˘ zákon. Ale toúplne najzávaÏnej‰ie ão vnímam, Ïe touto ne-priamou novelou sa zásadn˘m spôsobom vstu-

69

puje do zákona o konkurze a vyrovnaní, zásad-n˘m spôsobom sa zasahuje do pozície zabez-peãen˘ch veriteºov, ão nie je banálna vec amôÏe maÈ naozaj váÏny vplyv, negatívny vplyvna podmienky financovania v‰etk˘ch podnikova podnikateºov, ktorí spæÀajú niektoré z krité-rií strategického podniku, tak ako je zadefino-van˘ t˘mto zákonom.

Veºmi pekne prosím, aby sme sa t˘mito pri-pomienkami e‰te zaoberali. Niekedy je lep-‰ie, keì právna úprava zaãne platiÈ o dva me-siace neskôr. neÏ aby vytvárala takéto problé-my, ktoré táto právna úprava urãite vytvorí.

Július Brocka (KDH)K˘m vy hasíte poÏiar Nováckych chemic-

k˘ch závodov alebo tak ako hovoríte, tak za-tiaº Makyta Púchov ide prepustiÈ 650 zamest-nancov. 650 zamestnancov v Makyte Púchovstratí svoje zamestnanie. Pravdepodobne pre-to, Ïe si zamestnávatelia Makyty Púchov ne-zobrali k srdcu infantilnú radu pani minister-ky Tomanovej, Ïe staãilo by, keby si odpusti-li jednu cigaru za mesiac.

No, spolumajiteº tejto firmy, rakúsky sÈahu-je v˘robu do Srbska. Nie z dôvodu svetovejhospodárskej krízy, ale z dôvodu legislatívy, zdôvodu podmienok na podnikanie v Slovenskejrepublike. A pritom Srbsko nemá ani euro.Srbsko nie je ani v Európskej únii. Tam prav-depodobne zamestnávatelia nefajãia cigary.

Preão to spomínam? Pán minister, toto jemodelov˘ príklad, ako funguje trhová ekono-mika, ako funguje trhové prostredie. Je miºúto, Ïe správate tak, ako keby ste tomu nero-zumeli, ako funguje trh. Ja som presvedãen˘,Ïe vy tomu rozumiete, ale tieto va‰e kroky po-‰kodzujú celú krajinu. Vy ste síce argumento-vali v skrátenom konaní, teda v dôvodoch,preão rokujeme o tomto zákone v skrátenomkonaní, Ïe hrozia veºké národohospodárske‰kody. Ale veì prav˘ opak je pravdou. Veºkénárodohospodárske ‰kody hrozia z prijatia ta-kéhoto zákona, z prijatia takéhoto zákona. Jasi myslím, Ïe by sa vláda, exekutíva mala vãase hospodárskej krízy, keì nemá veºké moÏ-nosti, ako ju ovplyvniÈ, keìÏe tie vplyvy sú von-kaj‰ie, ktoré ovplyvÀujú slovenskú ekonomi-ku, teda najmä, najmä tie väã‰ie sú z okolit˘chkrajín a z okolitého sveta, slovenská vláda bysa mala pripravovaÈ na deÀ po, na deÀ po krí-ze, ale obávam sa, Ïe aj tak˘mto návrhom zá-kona slovenská vláda skôr pripravuje novúkrízu, ‰peciálne teraz slovenskú.

Pán minister, vláda nemusí vytváraÈ pracov-né príleÏitosti, aj keì teda by mohla a nemy-slím t˘m teraz na sociálne podniky, kde to bolistovky miliónov korún na umelé miesta. Ne-myslím t˘m ani na miesta nov˘ch kontrolórov,ktor˘mi chcete kontrolovaÈ na Slovensku ãier-nu prácu. Podºa môjho názoru sú to do vzdu-chu vyhodené peniaze. Peniaze, ktoré ani ne-máte, lebo to v‰etko bude na dlh. Ja myslím navytváranie zmyslupln˘ch pracovn˘ch miest,po ktor˘ch je dopyt. A chcem vás nasmerovaÈ,aj keì tuto je to, by som povedal, skôr rada preiného kolegu vo vláde, dnes sa múdri ºudia za-oberajú t˘m, Ïe ako vyjsÈ z krízy, ako vynájsÈnieão, ão ºudia by kupovali, ão by ºudia potre-bovali. Veì ak sa niekedy podarilo vyjsÈ z krí-zy, tak vÏdycky t˘m, Ïe sa na trhu proste ob-javila nejaká technologická zmena, Ïe sa ob-javilo koleso, Ïe sa objavilo auto, Ïe sa obja-vil poãítaã, Ïe jednoducho, alebo teda nieão, ão

ºudia potrebujú, ão ºuìom uºahãí spôsob Ïivo-ta a za ão sú ochotní daÈ svoje peniaze.

A tu je dlhodobo na Slovensku, na Slovens-ku jednou takou oblasÈou, v ktorej je veºk˘dopyt po vytváraní pracovn˘ch miest, po pla-tení sluÏieb a to je sféra sociálnych sluÏieb. Tátovláda nemá na to, aby uspokojila dopyt obãa-nov, obyvateºov a miesto toho, aby dala prie-stor t˘m, ktorí môÏu ten dopyt uspokojovaÈ, takona preferovaním ‰tátneho likviduje to ne‰tát-ne. To znamená po vás bude e‰te menej posky-tovateºov sociálnych sluÏieb, menej t˘ch, kto-rí by sa mohli zamestnaÈ v tejto oblasti a po-tom, samozrejme budú rad‰ej chodiÈ do cudzi-ny, do Rakúska, do Nemecka. Tí, ktorí tie sluÏ-by môÏu poskytovaÈ, teda zamestnaÈ sa, ale sa-mozrejme na Slovensku zostávajú tí, ktorí ãa-kajú, Ïe im vytvoríte podmienky, Ïe im niek-to také sluÏby bude poskytovaÈ.

MoÏno som tro‰ku odboãil od prerokované-ho zákona t˘m, Ïe vláda by mohla vytváraÈ pra-covné miesta, aj keì ja to od nej neãakám.Nie je to treba. Nie je treba, aby ste plytvali na-príklad aj peniazmi na udrÏanie pracovn˘chmiest. Ja viem, Ïe keì sú peniaze z únie, tak vásto tak nebolí, lebo to ako keby neboli na‰e pe-niaze. Ale ja si myslím, Ïe ãasy socializmu uÏsú dávno za nami, kedy ‰tát bol zamestnáva-teº. Dneska to vedia lep‰ie, efektívne robiÈ iní.Múdra, zodpovedná vláda musí vytváraÈ priaz-nivé podmienky. UÏ o tom hovorili aj paniÎitÀanská a kolega Lip‰ic, aj pán Zsolt Simon.

âo sú to tie priaznivé podmienky? To je naprvom mieste legislatíva, na druhom mieste da-Àové prostredie a na treÈom mieste, no, keì somhovoril o legislatíve, ale myslím si, Ïe to je ajsamostatná oblasÈ, to je justícia, justícia a prá-vo. A samozrejme, k tomu e‰te by mohli niek-torí dodaÈ, Ïe slu‰né správanie, slu‰né správa-nie. Proste v‰etky opatrenia, ktoré by vás vlast-ne niã nestáli, ale efekt, ovocie pre krajinu bybolo, by bol nesmierny. A teraz konkrétne k t˘mpodmienkam jednotliv˘m.

Legislatíva. Pracovné právo. Pracovn˘ trh naSlovensku nepruÏn˘. Proste ºudí musia za-mestnávaÈ aj vtedy, keì zamestnanci nemajú ãorobiÈ. Proste chodia do roboty za 60-percent-nú mzdu. Ako takéto abnormality sú proste vtrhovom prostredí, ktoré e‰te skôr prispieva klikvidácii aj toho, ktor˘ moÏno je chor˘ auzdravil by sa z chrípky, ale keì dostane zápalpºúc, tak skonãí, alebo ak prasaciu chrípkualebo inú, tak zomrie. Tu patrí e‰te, samozrej-me, aj iná, iné zákony, kolektívne vyjednáva-nie, minimálna mzda, ale aj tento vá‰ konkrét-ny návrh, ktor˘ sa t˘ka strategick˘ch spoloã-ností. Právnici hovoria, Ïe to je pa‰kvil. Ja ne-právnik hovorím, Ïe to je nepodarok. Nepoda-rok, lebo naozaj, pán minister, ‰kody, ‰kodyvzniknú pre ekonomiku, slovenskú ekonomi-ku z prijatia tohto zákona. Pozrite sa, vy hasí-te poÏiar v Novákoch, ale iné firmy hromadneprepú‰Èajú. Stovky, tisíce ºudí na Slovenskustratia prácu a vy k tomu e‰te, by som povedal,prilievate oheÀ. Tu sa tvárite, Ïe hasíte, alevlastne prilievate oheÀ po celom Slovensku.

DaÀové prostredie. No dobre, rovná daÀ,veì väã‰ie, väã‰í benefit a ovocie z prijatia rov-nej dane zbierala va‰a vláda. Nie tá, ktorá tú da-Àovú legislatívu upravila. Proste vy ste maliväã‰í profit z prijatia rozumn˘ch, múdrych zá-konov daÀov˘ch, ktoré z nás urobili atraktív-nej‰iu krajinu, ako Maìarsko, Poºsko, âesko ain˘ch. Samozrejme, musí to byÈ stabiln˘ prie-

stor, nesmieme do toho kaÏd˘ t˘ÏdeÀ bú‰iÈ astra‰iÈ t˘ch, ktor˘ch potrebujeme. Slovenskáekonomika, my sa nevytrhneme a nebudememaÈ vy‰‰iu Ïivotnú úroveÀ z toho, Ïe budemevyrábaÈ pre seba, veì to sú elementárne veci.Mne to je aÏ hlúpe, Ïe to musím v takomto váÏ-nom prostredí opakovaÈ, Ïe sme závislí odtoho, ãi k nám príde nemeck˘ investor, ãi k námpríde francúzsky investor. A oni by pri‰li. Oniby pri‰li, lebo sú v svrabe. Lebo sú v svrabe.V Nemecku brzdili nezamestnanosÈ, lebo bolipred voºbami, nemohli si to dovoliÈ, alebo tedapolitici tieÏ sa správali populisticky, nezodpo-vedne, no ale teraz sú v situácii, Ïe uÏ chcú ajdane zniÏovaÈ a firmy preto budú hºadaÈ novédestinácie, nové, lep‰ie prostredie, v ktorombude pre nich lacnej‰ie vyrábaÈ, efektívnej‰ie,aby boli konkurencieschopnej‰í. Ale keì mybudeme prostredie zhor‰ovaÈ, no tak nebudúchodiÈ na Slovensko, budú si vyberaÈ, lebo ten,tá ponuka t˘ch, kde sú tie podmienky lep‰ie,tak zo dÀa na deÀ rastie. A to ani nehovorím otom, Ïe by ste mali odvody zniÏovaÈ, Ïe neja-ké bremeno zniÏovaÈ t˘m na‰im. Ja hovorímskôr o tom, aby táto krajina vyzerala atraktív-na z toho medzinárodného hºadiska, keì tí za-hraniãní investori zvaÏujú, Ïe ãi pôjdu do tohoSrbska uÏ aj mimo Európskej únie, alebo rad-‰ej zostanú v prostredí chránenom, aj Severoa-tlantickou alianciou, aj t˘m eurom, aj Európs-kou úniou.

No a tretia tá oblasÈ, ktorá vlastne uÏ o tomhovorili aj predreãníci, ão vyháÀa v oblastispravodlivosti a justície investorov, Ïe sú tuprieÈahy v súdnych konaniach, Ïe roky trvajúsúdne spory a jednoducho investori dnes, dnesje doba veºmi r˘chla a nemajú ãas ãakaÈ päÈ ro-kov alebo dlh‰ie na skonãenie súdneho sporu,jednoducho, a to samozrejme, ão v tejto oblas-ti je najväã‰ia prekáÏka príchodu in˘ch a vy-háÀania t˘ch, ktorí sú tu, tak to je neuveriteº-ná korupcia a klientelizmus. Je to, bohuÏiaº,va‰a vizitka. MÀa to mrzí, Ïe mnohí to spája-jú aj s krajinou, ale je to v prvom rade veºkáhanba tejto vládnej koalície.

Vo v‰etk˘ch kritériách, ktoré som spomenul,je Slovensko zásluhou slovenskej vlády natom veºmi zle, alebo je hor‰ie, ako bolo predtromi rokmi, alebo pred pár rokmi. A pritomhospodárska kríza by mohla byÈ pre nás, premalú otvorenú krajinu príleÏitosÈou, ako z nejvyÈaÏiÈ, ako z nej vyÈaÏiÈ, Ïe jednoducho deÀ poSlovensko bude krajinou, v ktorej budú novéinvestície, nové pracovné príleÏitosti, lebo kva-lifikovaná pracovná sila na Slovensku je.

Pán minister, ja si myslím, by som vás dlhonezdrÏoval od práce, Ïe vy t˘mto návrhom zá-kona ako keby ste Slovensko obkolesovaliostnat˘m drôtom, alebo v˘straÏn˘mi ãerven˘-mi majákmi, ako sa vám to viac páãi, pretoÏekaÏd˘ normálny, slu‰n˘ investor po prijatí ajtohto zákona, sa bude veºmi dlho rozhodovaÈ,ãi sa Slovensku rad‰ej nevyhne.

Dámy a páni, ponuka krajín s lep‰ími pod-mienkami sa kaÏd˘m dÀom zvy‰uje. A preSlovensko je to tragédia. Je to neporovnateºneväã‰ia tragédia, ako krach jednej firmy, ktorúspravovali podvodníci. Pán minister, vá‰ návrhnepomôÏe ohrozen˘m zamestnancom. Vá‰ ná-vrh pomôÏe podvodníkom, nenásytn˘m Ïralo-kom v pozadí va‰ich koaliãn˘ch strán. T˘mbude staãiÈ, Ïe budú ìalej dojiÈ tento ‰tát. Na-koniec, veì to robia od volieb nepretrÏite.


70



Znovu po tretíkrát musím opakovaÈ, Ïe pô-vodne som nepredpokladal, Ïe vystúpim, alemusím zareagovaÈ na niektoré poznámky, kto-ré tu boli v pléne prednesené, ale urãite nebu-dem reagovaÈ na v‰etky invektívy, ktoré tuboli a v‰etky kombinácie a asociácie, ktorévznikali pod rôznymi pojmami a dojmami jed-notliv˘ch reãníkov, lebo miestami mi to skôrpripomínalo ako reláciu, ktorá kaÏd˘ t˘ÏdeÀ idena Markíze, Ïe aj múdry schybí.

Ja sa skôr sústredím, sústredím sa len nat˘ch, ktorí sa prihlásili do rozpravy.

K pánu poslancovi Brockovi a Lip‰icovi, ne-mám v podstate Ïiadnu poznámku, lebo to i‰lomimo témy, nebolo to zamerané na zákon, kto-r˘ momentálne prerokovávame, ale celé ich vy-stúpenie sa niekde rozlialo do ‰írky, ale samo-zrejme hospodárska kríza je veºmi dôleÏit˘ fe-nomén a ja sa nebránim diskusii, aby sme si razurobili diskusn˘ klub k hospodárskej kríze a kspôsobom ako to vidíme, ako by sme túto krí-zu vedeli spolu rie‰iÈ, ale dneska prerokováva-me bohuÏiaº in˘ zákon a priestor na takéto di-skusie nie je.

Poãúval som vystúpenie pani kolegyni Îit-Àanskej, spozornel som, keì povedala, Ïe je od-borníãka na hospodárske právo. To ma skutoã-ne ako zabralo a rád by som s Àou tro‰ku roz-debatoval jeden aspekt, ktor˘ zv˘raznil, aleboktor˘ som ja odhadol ako jadro jej vystúpeniaalebo jej obáv a to bola otázka alebo aspekt, Ïe‰tát chce zasiahnuÈ do práv veriteºov.

Dlhú pasáÏ vo svojom príspevku venovalapráve tomuto aspektu.

Pani poslankyÀa, rád by som vás poprosil,keby sme si dali do ãasovej osi existujúci zá-kon o konkurze a re‰trukturalizácii, a úpravyzákona, ktoré sú definované v spoloãnej sprá-ve z gestorského v˘boru. Tam by ste zistili, Ïe‰tát v podstate reaguje len v dvoch momentoch,v dvoch ãasov˘ch bodoch do celého tohto pro-cesu.

Po prvé, keì je vyhlásen˘ konkurz a doschôdze, do prvej schôdze veriteºov môÏe oz-námiÈ, Ïe na základe kritérií, ktoré zákon de-finuje, sa ‰tát domnieva, Ïe sa môÏe jednaÈ ostrategick˘ podnik a preto si uplatÀuje naÀprávo oznaãiÈ ho za strategick˘ podnik.

Cel˘ proces konkurzného konania pokraãu-je. Akcionár spoloãnosti vyhlásením konkur-zu a stanovením konkurzného správcu strácaprávo v˘konu akcionárskeho práva. Toto prá-vo mu je odÀaté zo zákona predchádzajúceho,zo zákona o konkurze a re‰trukturalizácii. Aprávo akcionára preberá príslu‰n˘ krajsk˘ ob-chodn˘ súd prostredníctvom správcu konkurz-nej podstaty, ktor˘, ktorého menuje krajsk˘obchodn˘ súd.

Ten má za úlohu zhromaÏdiÈ v‰etky pohºa-dávky, preveriÈ opodstatnenosÈ t˘chto pohºadá-vok a päÈ dní od ukonãenia preverenia v‰etk˘chpohºadávok musí zvolaÈ schôdzu veriteºov. Toje prv˘ death line, dokedy sa ‰tát musí prihlá-siÈ, Ïe má záujem o strategick˘ podnik.

Nastane prvé zasadnutie veriteºského v˘bo-ru. Veriteºsk˘ v˘bor je zloÏen˘ z hlavn˘ch ve-riteºov. To znamená, z t˘ch spoloãnosti, práv-nick˘ch alebo súkromn˘ch, ktoré tam majúreálne vloÏené svoje prostriedky. to znamená,v prvom rade sú ohrozené ich vklady do tejtospoloãnosti.

·tát nekoná. ·tát sa pozerá ão urobí veriteº-

sk˘ v˘bor, lebo veriteºsk˘ v˘bor chce nejak˘mspôsobom maÈ istotu, Ïe svoje prostriedky ve-ritelia dostanú nejak˘m spôsobom z tejto, spo-loãnosti, na ktorú je vyhlásen˘ konkurz, chcúmaÈ zabezpeãené svoje pohºadávky.

·tát necháva voºnú ruku t˘mto veriteºom.Veritelia rozhodnú, ãi sa rozhodnú predaÈ

majetok spoloãnosti, alebo idú spoloãnosÈ re-‰trukturalizovaÈ. Keì sa rozhodnú, Ïe idú spo-loãnosÈ re‰trukturalizovaÈ niã sa nedeje, ‰tát uÏnemá ìal‰iu moÏnosÈ vôbec do tohto podnikuvstúpiÈ. Nemá. Z tohto zákona nemôÏe tamvstúpiÈ. Jeho funkcia skonãila s t˘m, Ïe sa pri-hlásil ako ‰tátny podnik a koniec. V‰etko roz-hodujú veritelia.

In˘ prípad ale nastáva, keì sa veritelia roz-hodnú speÀaÏiÈ majetok spoloãnosti, ão nie jevÏdy podmienkou pri konkurznom konaní.Keì sa rozhodnú speÀaÏiÈ, znovu ‰tát neprote-stuje, ‰tát sa naìalej prizerá a beÏí proces ge-nerovania ceny, trhovej ceny alebo najv˘hod-nej‰ej ceny, ktorá by mohla byÈ zaplatená zapredaj majetku, ktor˘ ponúkol správca kon-kurznej podstaty na predaj.

AÏ keì správca konkurznej podstaty vyge-neruje trhovú cenu, ktorú nikto nemôÏe spo-chybniÈ, vtedy, a aÏ vtedy keì je cena stanove-ná. âiÏe, nie je ovplyvnená niãím, keì je cenastanovená, vtedy si ‰tát môÏe druh˘krát vstú-piÈ do tohto procesu a uplatniÈ si prednostnéprávo za tu najv˘hodnej‰iu cenu, ktorú vyge-neroval nie ‰tát, ale ktorú vygeneroval konkurz-n˘ správca, a ktorú vygeneroval trh. âiÏe, Ïiad-ne ovplyvÀovanie ani majetku, ani podstaty, aniveriteºov, ani nikoho. Je to absolútne ãisté atransparentné. Je tam jedna záklopka, Ïe ão keìtrh nevygeneruje Ïiadnu cenu a spoloãnosÈmôÏe ísÈ do bankrotu. Pôjde urãite do bankro-tu v tom momente. Potom nastúpi opravn˘ in-‰titút a to je znaleck˘ posudok, ktor˘ stanovíbuì ministerstvo financií, toho znalca stanovíbuì ministerstvo financií alebo stanoví kon-kurzn˘ správca. To je jedno, kto toho znalcastanoví.

âiÏe, niã sa nedeje, ‰tát nevystupuje, ‰tát lengarantuje aby sa cel˘ proces dial transparent-ne. A aÏ by pri‰lo k momentu, Ïe trh nevie vy-generovaÈ nového strategického partnera predanú spoloãnosÈ, vtedy nastupuje ‰tát cez me-chanizmus, ktor˘ som tu deklaroval.

âiÏe, toºko asi k názoru pani poslankyneÎitÀanskej a verím, a som pripraven˘ diskuto-vaÈ ìalej s Àou o tomto aspekte, lebo myslímsi, Ïe toto bola vecná diskusia aj z jej strany,ale aj ja som sa snaÏil vecne reagovaÈ na tie jejnezrovnalosti, ktoré v tej ãasovej osy pri pro-cese konkurzu spoloãnosti prebiehajú.

E‰te tu mám jednu poznámku na pána po-slanca Simona.

Pán poslanec, ja mám dojem, Ïe nevietepresne ão znamená proces konkurzu a hlavne,ão znamenajú pohºadávky tejto spoloãnosti vprocese konkurzu, keì uÏ konkurz nastal. Vyste nás tu obvinil, Ïe my ideme nebodaj zapla-tiÈ ‰esÈstomiliónovú pokutu za Novácke che-mické závody.

Nechápem akou asociáciou ste na tak˘togeniálny nápad pri‰ili, váÏne. To sa nedá po-chopiÈ. Veì, konkurzn˘ správca má jasné po-kyny. Musí sústrediÈ v‰etky pohºadávky. Veri-telia sa musia prihlásiÈ. Majú ‰tyridsaÈpäÈ dníod nástupu konkurzného správcu nato, aby siuplatnili svoje pohºadávky. Len do tohto obdo-bia platí, Ïe niektorá pohºadávka bude alebo ne-

bude uznaná. Pokiaº ju nepredloÏí, vrátane Eu-rópskej komisii, pokiaº Európska komisia do‰tyridsaÈpäÈ dní nepredloÏila svoju pohºadáv-ku, no nebude uspokojená. BohuÏiaº. To je zá-kon, ktor˘ vy‰iel v roku 2005. Ale, keì siuplatnia, potom, a príde aÏ po to koneãné ‰tá-dium, Ïe sa predáva majetok spoloãnosti, kto-rá je v konkurze, vygeneruje sa nejaká cena zapredaj tohto majetku a z tejto ceny, z tejtosumy sa potom uspokojujú parciálne adekvát-ne urãit˘m percentom v‰etky pohºadávky, kto-ré boli uznané konkurzn˘m správcom v proce-se prihlasovania poznámok. ëalej ste nás ‰ko-lil, obviÀoval a uráÏal ak˘m spôsobom budevláda znovu predávaÈ takto nadobudnuté spo-loãnosti. Pán poslanec Simon, môÏem vám nato odpovedaÈ úplne jasne, úplne presne. Budeto predávaÈ urãite inak ako ste vy predávali slo-vensk˘ plynárensk˘ podnik, ako ste vy predá-vali distribuãné siete, ako ste vy predávali slo-venské elektrárne. Ako ste vy vygenerovalicenu za slovenské elektrárne, ktoré ste preda-li za osemstosedemdesiat miliónov eur. V tej-to sume ste predali ‰tyri funkãné jadrové elek-trárne, dva bloky jadrov˘ch elektrární, ktorésme museli za sedemdesiat halierov za v˘rob-nú cenu celú kapacitu elektrárne predaÈ a Enelnám okamÏite v tu sekundu vrátil túto elektri-nu za ‰tyri koruny dvadsaÈ, to bol vá‰ diel plusza t˘ch osemstosedemdesiat miliónov ste pre-dali dve tepelné elektrárne, dokopy osem tepel-n˘ch blokov a dvadsaÈ‰tyri vodn˘ch elektrár-ní. A keì si to porovnávate s cenou, ktorú vy-generoval Enel alebo slovenské elektrárne te-raz na dostavbu tretieho a ‰tvrtého bloku jadro-vej elektrárne, ktorá je na 60 % stavebne a tech-nologicky dodaná, tak tam je cena 2,72 miliar-dy eur. Za ‰tvrtinu tejto sumy ste predali pod-nik slovensk˘ch elektrární. A vy nám tu idetevyãítaÈ a vytvárate scenáre ako bude táto vlá-da predávaÈ majetok. Urãite transparentne, ur-ãite to nebude robiÈ tak ako ste vy robili v‰et-ky tieto privatizácie, Ïe ste nemali ani toºko od-vahy aby ste podmienky privatizácie dali doprivatizaãnej zmluvy. Schovávali ste to do rôz-nych príloh, ktoré nepodliehali zverejneniu.Dávali ste len zmluvy, privatizaãné, v ktor˘chniã nebolo, ale fakty, Ïe sa ‰tát vzdáva riade-nia spoloãnosti, vplyvu na spoloãnosti, Ïe ‰tátmôÏe po privatizácii prísÈ do t˘chto spoloãnos-ti akurát tak na kávu, keì ho pozvú. To ste dá-vali do dodatkov k t˘mto zmluvám, ktoré stenezverejÀovali.

Páni z opozície, takto my privatizovaÈ nebu-deme. Takto podniky, ktoré sa dostávajú doekonomick˘ch problémov, predávaÈ nebudeme.

III. A POTOM SA HLASOVALO

Pavol Pa‰ka, predseda NR SRHlasujeme o návrhu zákona ako o celku. 82

prítomn˘ch, 78 za, 3 proti, 1 nehlasoval. Kon-‰tatujem, Ïe sme schválili vládny návrh záko-na o niektor˘ch opatreniach t˘kajúcich sa stra-tegick˘ch spoloãností.

IV. A BOLO VYMAªOVANÉ.

A 31.decembra 2010 sa moÏno k tomutozáznamu vrátiÈ. A bude vidno, ako je to naozaj.

(rk)

71

S U P E R M O N I T O R

Jifií Paroubek je manipulátor, ktor˘ túÏi pomoci. MoÏno má v‰ak men‰ie sebavedomie,neÏ sa zdá. Manipulátori totiÏ neustále horúã-kovito rozm˘‰ºajú, ako svoj cieº dosiahnuÈ.Len ão v‰ak zistia, Ïe taktika, ktorú pouÏili, nieje dobrá, zaãnú revidovaÈ svoje predo‰lé roz-hodnutia.

Psychológ Jeron˘m Klime‰. Lidovky.cz 28. 9.

(Aj nejak˘ slovensk˘ psychológ by mal ve-rejnosti prezradiÈ, aké sebavedomie máFico.)

***

SpoloãnosÈ stále trpí ranami spôsoben˘miateistickou ideológiou ãasto priÈahovanou mo-dernou mentalitou konzumu, a to v ãase nebez-peãnej krízy ºudsk˘ch a náboÏensk˘ch hod-nôt. Vzniká naliehavá potreba prostredníctvomcirkvi posilniÈ duchovné a morálne hodnotysúãasnej spoloãnosti po 20 rokoch od skonãe-nia dlhej zimy komunistickej diktatúry.

PápeÏ Benedikt XVI. HN 28. 9.

(Ani na katolíckom Slovensku sa cirkvi veº-mi nedarí posilÀovaÈ záujem obãanov omravné hodnoty, naopak, krajina je zamo-rená egoizmom a honbou za peniazmi.)

***

Ak bude kancelárka Merkelová naìalej hraÈrolu mamky národa, tak bude maÈ ÈaÏkosti sosvojimi nov˘mi koaliãn˘mi partnermi, libe-rálmi, ale aj s vlastnou stranou. Keì sa v‰akzmení na Ïeleznú lady, tak stratí renomé auznanie u obyvateºstva. Jej zlaté ãasy sa skon-ãili.

Redakãn˘ komentár Süddeutsche Zeitung 28. 9.

(Vyhranené osobnosti to majú dnes v politi-ke ÈaÏké. Lep‰ie je premiérom-úradníkom.)

***

Veºké nerovnováhy patrili k príãinám teraj-‰ích hospodárskych ÈaÏkostí. Ak ich nenapra-víme, budeme maÈ recept na nasledujúcu veº-kú krízu. MyslieÈ si, Ïe nie sú potrebné refor-my na globálnej úrovni, by bolo úplne nespráv-ne. Viac ako inokedy je mimoriadne dôleÏitéuskutoãniÈ nevyhnutné reformy finanãnéhosystému v záujme posilnenia jeho odolnosti.

·éf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.

Corriere della Sera 28. 9.(Slovenské hospodárstvo by mohlo skonãiÈdosÈ tragicky, keby sme sa pokúsili ‰tát lenako-tak previezÈ z krízy do nov˘ch ãias. Pre-miér Fico a ekonomickí ministri musia vy-

hmataÈ nerovnováhy a nájsÈ pre ne efektív-ne rie‰enia. Slova reforma sa netreba báÈ.)

***Záujmom kaÏdého úradu, rezortu a vlády

by malo byÈ sledovanie úãinnosti svojich opat-rení. Mali by ich pravidelne vyhodnocovaÈ aoboznamovaÈ verejnosÈ s t˘m, ako zabrali. Vlá-da by sa tieÏ mala viac radiÈ so zamestnávateº-mi, ale aj s opozíciou. Pomohlo by to ohroze-n˘m a nezamestnan˘m, ale aj zamestnávateºom,lebo by nestratili kvalifikovan˘ch pracovní-kov.

Predseda sociálneho v˘boru NR SR Jozef Haleck˘ (ªS-HZDS). HN 28. 9.

(Oãi nechcú veriÈ slovám vo v˘roku popred-ného koaliãného parlamentného funkcioná-ra. Dá sa teda aj na Slovensku uvaÏovaÈ nieiba úzkoprso stranícky?)

***

Nedôstojné Èahanice vyvrcholili, keì politi-ci schválili obmedzenia vlastn˘ch príjmov o 4%. Myslia si, Ïe budú lep‰ie súznieÈ s ºudom,keì budú maÈ rovnaké obmedzenia ako uãite-lia. Koºkí z nich si v‰ak budú musieÈ nájsÈ dru-hé zamestnanie, aby mohli dôstojne existovaÈ,ako to robí mnoÏstvo uãiteliek, ktoré sú u násobºúben˘m ºudsk˘m zdrojom upratovacích fi-riem?

Krízov˘ manaÏér Ladislav Îák. Britské listy 29. 9.

(Nesúlad medzi existenãn˘m zabezpeãenímmiliárd obãanov a nehanebn˘mi príjmamistoviek finanãn˘ch manaÏérov a ‰piãkov˘chpolitikov v NATO, EÚ, OSN a v ústavn˘chorgánoch kaÏdého ‰tátu je tikajúcou sociál-nou atómovou bombou nad planétou Zem.)

***

Mal˘ národ sa dá tak ºahko uraziÈ. T˘m je cit-livej‰í na vlastnú hrdosÈ, ãím je men‰í. Vìakatomu je zraniteºnej‰í ako národy veºké. Vlast-ne poriadne uraziÈ moÏno iba mal˘ národ. MusíbyÈ stále v strehu, ãul˘, pripraven˘ odráÏaÈ as-poÀ posme‰ky, ak uÏ nie vojenskú agresiu.

Dramatik Viliam Klimáãek. Pravda 29. 9.

(Mal˘ národ je t˘m menej mal˘, ãím vyspe-lej‰ie reaguje na uráÏky in˘ch národov. Ura-ziÈ ·vajãiarov nie je ºahké, lebo uÏ desaÈro-ãia podávajú také v˘kony, Ïe aj oveºa väã‰ienárody musia dávaÈ pred nimi klobúk dolu.Slováci sú urazení stále.)

***

Aféra „milión za zákon“, s ktorou pri‰ieldenník MF Dnes, je ukáÏkou dobrej investiga-

tívnej práce novinárov. Odhalil zloãinné prak-tiky, roky bujnejúce v ãeskej politike. Samozrej-mosÈ, s akou sa poslanci TOP 09 a KSâM po-stavili k evidentnej korupãnej ponuke, nazna-ãuje, Ïe podobné veci robia beÏne. Prezentova-li domnelému zástupcovi spoloãnosti prevá-dzkujúcej hazard rôzne spôsoby, ako sa dá uta-jiÈ sponzoring (úplatok). Sú to vraj metódy vy-skú‰ané.

Predseda ãeskej Strany zelen˘chOndfiej Li‰ka. Blog.aktuálnû.cz 29. 9.

(Bez investigatívnej a vôbec kvalitnej Ïurna-listiky by bol verejn˘ Ïivot e‰te o‰klivej‰í,preto kaÏd˘ demokrat musí existenciu mé-dií a novinárov chrániÈ ako oko v hlave.)

***

Podºa verejne dostupn˘ch informácií minis-terstvo práce odmietlo 430 Ïiadostí o dotáciu.Pritom o ne Ïiadali aj organizácie, ktoré pôso-bia dlhé roky a majú veºmi dobré v˘sledky. Do-tácie, a to aÏ z troch zdrojov, v‰ak dostala ne-zisková organizácia, ktorá sa od roku 2003 ibapripravuje zaãaÈ aktívnu ãinnosÈ. Ak tá dosta-ne takéto dotácie, tak je evidentné, Ïe by knim bez straníckych, politick˘ch i osobn˘ch vä-zieb poslankyne Smeru Vaºovej prísÈ nemohla.

Komentátor Marián Le‰ko. Sme 30. 9.

(Robert Fico bude maÈ zloÏitú úlohu, keìbude chcieÈ urãiÈ predvolebné priority Sme-ru. V popredí môÏe byÈ odstraÀovanie mo-rálnych disproporcií v konaní ãlenov.)

***

Jedn˘m z dôsledkov vysokého deficitu bude,Ïe keì kríza odznie a bude potrebné (aj pre pra-vidlá eurozóny) zadlÏenie krajiny zniÏovaÈ asplácaÈ, budú ch˘baÈ peniaze na iné, uÏitoãnej-‰ie veci – v˘davky do oblastí, ktoré si to pre ìal-‰iu modernizáciu ‰tátu vyÏadujú.

Ekonomick˘ expert Robert ÎitÀansk˘. Sme 30. 9.

(Deficit nie je len slovo, s ktor˘m môÏu ‰er-movaÈ vládni ãinitelia a opozícia, aby naklo-nili mienku ºudí na svoju stranu, ale je to ajdrsn˘ rámec, ktor˘ ovplyvní a ohraniãí osob-né materiálne potreby úplne v‰etk˘ch. MoÏ-no budú musieÈ doplácaÈ obãania zo svojho,ak budú chcieÈ, aby chodili po uliciach miestelektriãky.)

***

Premiér Jan Fischer je ukáÏkov˘m príkla-dom, ako ãlovek rastie a nachádza sám seba aÏv ÈaÏk˘ch skú‰kach. Úradníkovi Fischerovi päÈvládnych mesiacov padlo na úÏitok. Z nenápad-

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre27. septembra – 26. októbra 2009

72

ného, Èarbavého ‰tatistika v neforemn˘ch ob-lekoch, ktor˘ odovzdane niesol svoj údel báb-ky v rukách politikov, sa stal sebavedom˘ hráã.V súboji o rozpoãet bolo vidieÈ premenu naprv˘ pohºad. Pred mikrofónmi v snemovni stáldynamick˘ reãník s iskrou v oku, v obleku, kto-r˘ mu padol ako uliaty, a ktor˘ presne vedel, ãochce a ako to dosiahne.

Publicistka Lenka Zlámalová. Hospodáfiské noviny 30. 9.

(Samozrejme, takáto premena sa nezaãínamodern˘m strihom obleku, ale razantn˘mizmenami psychiky úradníka na psychiku‰tátnika.)

***

Je tragédiou, Ïe západná sociálna demokra-cia uÏ nedokáÏe osloviÈ svojich tradiãn˘ch vo-liãov. Jej centrálnou témou prestala byÈ sociál-na spravodlivosÈ a uÏ dávno sa nevenuje soli-darite, ale najmä lesbiãkám. UÏ veºmi dávno jejnejde o zmenu systému, ale iba o jeho okrá‰ºo-vanie.

Filozof a politológ ªubo‰ Blaha.Slovo 30. 9.

(Blaha je pohor‰en˘ nielen z toho, Ïe sociál-na demokracia v EÚ trápne prehrala voºbydo Europarlamentu, ale e‰te viac z toho, Ïejej lídri namiesto toho, aby príãiny svojhodebaklu zhodnotili, pokojne ‰li na letné do-volenky. A stále sa povaÏujú za socialistov.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus september (Maìarskí politici sú zrejme príli‰ inteli-gentní na to, aby podávali trestné oznáme-nia na cynick˘ch Ïurnalistov alebo karika-turistov.)

***

Konsolidácia verejn˘ch financií SR by malabyÈ ão najr˘chlej‰ia. Uznesenie, ktoré sme pri-jali na Rade guvernérov Európskej centrálnejbanky, vyz˘va vlády, aby sa zodpovedne pri-hlásili k návratu k zdrav˘m verejn˘m financiáma predloÏili dôveryhodnú konsolidaãnú straté-giu.

Guvernér NBS Ivan ·ramko. HN 1. 10.

(Ani keì múdri ekonómovia povedia, Ïe sakríza blíÏi ku koncu, pre vlády to e‰te záverzl˘ch ãias neznamená. AÏ keì preãistia v‰et-ko, ãím sa financie kvôli kríze po‰kvrnili, sazaãne obdobie, keì sa krajiny môÏu vrátiÈ kstabilizácii svojej ekonomiky.)

***

PápeÏ je zodpovedn˘ za smrÈ státisícov ºudí.V marci nav‰tívil africk˘ Kamerun a Angolu.Tam vyhlásil, Ïe pandémiu AIDS „nemoÏno vy-rie‰iÈ rozdávaním kondómov, ktoré naopak ten-to problém zväã‰ujú“. BohuÏiaº, 136 miliónovafrick˘ch katolíkov to vezme váÏne. T˘m Rat-zinger zniãil mnohoroãné úsilie osvetov˘chpracovníkov zastaviÈ ‰írenie vírusu HIV.

Novinár Ivan Brezina. Mladá fronta Dnes 1. 10.

(Mnohí ãeskí ateisti skutoãne neprejavujúani najmen‰iu úctu pred vysokou vatikáns-kou autoritou. Obvinenie znie ostro, ale dô-sledky svojho vyhlásenia si mal vãas uvedo-miÈ aj samotn˘ Benedikt XVI. V ideológiáchnie je nijak˘ priestor na útlocitnosti. A sa-motné jadro problému je veºmi citlivé – veìnaozaj ide o milióny ºudsk˘ch Ïivotov.)

***

Ani jedna povojnová vláda Bosny a Herce-goviny nedokázala zaistiÈ spravodlivosÈ pre ti-sícky Ïien a dievãat, ktoré boli znásilnené po-ãas vojny 1992 – 1995. Obete ãasto zneuÏíva-li extrémne brutálnym spôsobom, mnohé ãas-to drÏali vo väzensk˘ch táboroch, hoteloch a sú-kromn˘ch domoch. Mnoho Ïien a dievãat po-tom zabili. Tie, ktoré preÏili, sa dodnes nedoã-kali svojich práv. A vinníci t˘chto zloãinov –ãlenovia ozbrojen˘ch síl, polície, polovojen-sk˘ch skupín – sú stále na slobode. Niektorí znich si dokonca uchovali mocenské pozície.

Riaditeºka programu AmnestyInternational Nicole Duckworthová.

Pravda 1. 10.(Tak sa to opakuje storoãia bez ohºadu na re-Ïimy a mravné kódexy jednotliv˘ch spolo-ãenstiev: Gauneri nepoznajú zºutovania aãím sú bezohºadnej‰í, t˘m viac si váÏia sebasam˘ch. Navy‰e si v ãase svojich najväã‰íchsvinstiev v‰etko zariadia tak, aby ich niktonemohol trestaÈ ani za najkrutej‰ie zloãi-ny.)

***

Môj vnuk je kvintán a latinské názvy triedim ru‰ia. Rád citujem názor nebohého básnikaMilana Krausa, Ïe gramatika latinãiny sa neuãína banálnych textoch, ale na v˘rokoch mú-drych ºudí, básnikov, filozofov, reãníkov, his-torikov, ‰tátnikov. T˘m sa okrem gramatikyuãí aj vzdelanosÈ, kultúra. Poriadok jazyka s po-riadkom myslenia.

Básnik Ján Buzássy. Sme 1. 10.

(Minister ‰kolstva by si v‰ak najprv muselspraviÈ poriadok so svojím myslením.)

***

Je pravda, Ïe v rezortoch, ktoré sú povaÏo-vané za najcitlivej‰ie – zdravotníctvo, ‰kol-stvo, sociálne veci – nedochádza v rozpoãte kpoklesu, ale, naopak, k miernemu nárastu v˘-davkov. Av‰ak najmä vìaka eurofondom. Nonapríklad v˘davky na dávky v hmotnej núdzialebo pre zdravotne ÈaÏko postihnut˘ch zo ‰tát-neho rozpoãtu medziroãne klesajú.

Ekonóm M.E.S.A.10 Ján Maru‰inec. HN 1. 10.

(Je to hanba. ªudia v ÈaÏkom zdravotnomstave si sami, bez pomoci ‰tátu, nemôÏu po-môcÈ. Je ich v‰ak príli‰ málo na to, aby malipolitici dôvod na nich myslieÈ.)

***

Kresba: Marián Kamensk˘. Trend 1. 10.(Rad‰ej nech v‰etci chorí skapú, ale zdravot-n˘m poisÈovniam ani cent zisku!)

***

Ako ãlen poroty âesko-slovenskej SuperStarsa spevák Paºo Habera p˘tal tínedÏera, ãi uÏ malsex a aké to bolo. A bucºatú súÈaÏiacu dohnalk psychológovi otázkou, ako si dokáÏe vytrieÈzadok. To sú veci, z ktor˘ch mi rozum stojí.T˘ch chudáãikov, ktorí si chcú len zaspievaÈpred porotou a vypoãuÈ si názor odborníkov, mije ºúto. âím je ãlovek známej‰í a ãím viac v Ïi-vote dokázal, t˘m by mal byÈ pokornej‰í. U Ha-beru to má, zdá sa, opaãn˘ spád.

Muzikálov˘ herec Ján Slezák. Plus 7 dní 2. 10.

(Habera si v porotách rôznych SuperStar uÏiste zarobil slu‰né peniaze. A zaruãene sidobre uvedomuje, Ïe vulgárnosti a nehu-mánne zlomyseºnosti televízni diváci neod-sudzujú, naopak, niektorí ich priam zboÏÀu-jú. TakÏe ich aj on rád pouÏíva. A zamoru-je Slovensko najhor‰ími morálnymi impulz-mi, aké sú len moÏné.)

***

Filmárãina je ÈaÏké povolanie, treba pri Àomveºa obetovaÈ. Zatiahne vás ìaleko od ºudí,ktor˘ch máte rád. Keì pracujete, zvy‰ok vá‰-ho sveta bledne a keì dopracujete, zistíte, Ïe tensvet sa medzit˘m vyvíjal a kamsi posunul. Taksa ho snaÏíte zasa dobehnúÈ.

Vedúci v˘pravy mexického filmuFaunov labyrint (3 Oscary). TV oko 2. 10.

(A len veºmi zriedka sa vám ho podarí do-behnúÈ.)

***

Nepamätám si, Ïe by nejak˘ sudca, keì sarozhodol zaÏalovaÈ médium, ktoré o Àom kri-ticky písalo, spor nevyhral a nevysúdil aj slu‰-né peniaze. Aj v prípade, Ïe v‰etci jeho kole-govia veºmi dobre vedeli, Ïe bol skorumpova-n˘ a bral úplatky a aj keì v‰etky jeho argumen-ty v Ïalobe boli postavené na vode. A najmä tre-ba zastra‰iÈ médiá, aby si nabudúce dobre roz-mysleli, ãi budú kritizovaÈ ºudí v talároch.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 2. 10.


73

(SR sa v justícii vrátila k systému neobme-dzenej moci. Preão? Kto to umoÏnil?)

***

Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 3. 10. (Úplne íreãit˘ Slovák, ktor˘ si nedáva servít-ku pred ústa, by na plnú hubu povedal:„Sleãinka, uÏ vám niekto povedal, Ïe ste nazoÏratie?“)

***

Kresba: Vojto Haring. Tele plus 3. 10.(Pán doktor, ‰koda vyhadzovaÈ peniaze naprotiprasacie vakcíny, ak nájdete dobr˘ ho-roskop. Uvidíte, e‰te aj pán minister Ra‰i váspochváli!)

***

Irán je jednou z najstar‰ích civilizácií sveta.Dvetisíc rokov iránskych dejín delí vzostupislamu na dve takmer rovnaké polovice. Pretosú aj iránske srdcia rozdelené medzi cisárskepôÏitky zmyslov (s jeho luxusom a poéziou) aváÏnou zboÏnosÈou. Túto rozpoltenosÈ lep‰iepochopíme, keì si uvedomíme, Ïe autorom na-sledovného pekného a jednoduchého ‰tvorver-‰ia - Smädí ma po kalichu vína / chcem sa po-te‰iÈ pohºadom na dievãenskú ruku / kto vie ozakázanom ovocí / môÏe byÈ svedkom mojejtúÏby – je ajatolláh Chomejní.

Britsk˘ prozaik a esejista Martin Amis. Sme 3. 10.

(Preto sa práve v Iráne mohlo staÈ, Ïe muÏs tvárou posiatou nenávisÈou – Mahmúd Ah-madínedÏád – umoÏnil v Teheráne zabiÈ jed-nu z najkraj‰ích Ïien sveta, protestujúcu26-roãnú Nedu.)

***

Dobr˘ vodiã je sexy.Hereãka Zuzana Mauréry.

OÎene.sk 3. 10.(Koneãne sa muÏi zasa dozvedeli nieão dô-leÏité o sebe.)

***

V tlaãiarni v Zlíne pracoval 55-roãn˘ muÏvy‰e 30 rokov. Z pozície majstra ho najprvpreradili na post tlaãiara a nakoniec ho prepus-tili. Neskôr vystrelil na spolumajiteºa firmy apotom na ìal‰ieho ãlena vedenia. Jeden z nichv nemocnici zomrel. Potom obrátil strelec zbraÀna seba a zraneniu podºahol. Vo Francúzskuskoãil z diaºniãného viaduktu 51-roãn˘ zamest-nanec Télécomu. Podºa vdovy podºahol tlaku,ktorému ho vystavili v zamestnaní.

Editorka Lenka Krbcová. Reflex.cz 3. 10.

(Prepustenie zo zamestnania nemá len ÈaÏi-vé sociálne dôsledky, ale aj – najmä u star-‰ích ºudí – ãasto katastrofálne psychické do-sahy. Poãet nezamestnan˘ch nie je teda lenchladné ãíslo v ‰tatistikách ministerstva prá-ce a jeho úradov, ale aj súhrn tisícov osudov.A tak je to aj s mnoh˘mi dôchodcami. Pre-to k politike sociálne solidárnej vlády nepat-ria len dávky a podpory, ale i aktívne huma-nistické opatrenia. Má na ne pani Tomano-vá?)

***

V ruskej klasike je nieão hlboké a tajomné.Niekedy sa v jej textoch moÏno aj stratiÈ. A naj-zaujímavej‰ie na nej je hºadanie. Hºadanie v ãlo-veku, v jeho du‰i, skúmanie, preão koná prá-ve tak a nie inak. Pritom pri ãítaní máte pocit,Ïe postavy hovoria celkom banálne veci.

Herec Jevgenij LibezÀuk, Pre‰ov,cena za v˘kon vo Vi‰Àovom sade.

Pravda 5. 10.(Hlbiny nebies, teda vesmíru, alebo hlbinypekla, teda ºudskej du‰e, sú za t˘m, ão jedi-neãne stvárnil A. P. âechov. Je trápne, akodokáÏe ‰kolsk˘ systém a v Àom aj uãiteº zne-chutiÈ stredo‰kolákom Dostojevského, Tol-stého, âechova.)

***

Dne‰ná manifestácia v Ríme proti mne bolaúplná fra‰ka. Ak˘ch 100 000 ºudí? Taká háveì...Sloboda je v Taliansku oveºa väã‰ia neÏ v kto-romkoºvek inom západnom ‰táte. Preto mám ajja slobodu sÈaÏovaÈ sa súdu na novinárov, keìma ohovárajú. Nikdy som nepopieral, Ïe soms Patriziou spal. Nikdy som jej v‰ak za to ne-platil a ani som nevedel, Ïe je prostitútka. Nik-dy v Ïivote, ani jedin˘ raz, som za sex nepla-til. Keby som platil, akú radosÈ by som z nehomal?

Taliansky premiér Silvio Berlusconi. Lidovky.cz 5. 10.

(Koºko ºudí by dnes manifestovalo v Brati-slave za slobodu slova? Tisíc? Sto? Dvad-saÈ?)

***

Ak môÏem daÈ drobnú radu Slovensku, dalby som dôraz na reformu ‰kolského systému.V tejto oblasti je na tom veºmi zle, od Z· cezuãili‰tia po univerzity. Nevídan˘ rozvoj sloven-ského priemyslu nebude udrÏateºn˘ ako trvaláv˘hoda bez zv˘‰enia poãtu vzdelan˘ch ºudí.Len potom sa u vás môÏe hlboko zakoreniÈ prie-myselná kultúra, ktorá nemá tradície.

Poslanec EP Lajos Bokros, b˘val˘ minister financií Maìarska. Sme 5. 10.

(UÏ 2 roky sa hráme na ‰kolskú reformu,ktorá je pre spoloãnosÈ mimoriadne dôleÏi-tá a môÏe rozhodnúÈ o potlaãení dôsledkovpusto‰ivej krízy. Ale málo sa staráme o to, ãidostatoãne ovplyvní skutoãnú vzdelanosÈobãanov SR, nie iba na papieri, ale v reali-te.)

***

Zaãínam maÈ dojem, Ïe keì sa vo svete ne-stane niã zaujímavej‰ie, kurióznej‰ie a ‰kanda-lóznej‰ie, vìaãne hltáme aj správy o magick˘chdátumoch, ako je 22. 2. 2222. V‰etci tu‰íme, baaj vieme, Ïe je nieão medzi nebom a zemou, noºudské zmysly nie sú zatiaº schopné vycítiÈ a po-chopiÈ v‰etko to, ão na nás príroda spolu s ce-l˘m vesmírom nastraÏili a moÏno tie magickézoskupenia ãíslic nám signalizujú, Ïe sa dejeãosi v˘nimoãné. A zabúdame pritom, Ïe v‰et-ky tie symboly a signály si vymysleli sami ºu-dia.

Humorista Milan Markoviã.Pravda 5. 10.

(Aj Boh je len nieão, ão sa deje medzi neboma Zemou, a najmä ãosi, ão si vymysleli samiºudia? Alebo je to Boh, kto si vymyslel ãlo-veka, aby sa mal s ãím hraÈ, tak ako jasno-vidci a numerológovia s magick˘mi zosku-peniami ãísiel, povedzme 9. 9. 09?)

***

Mnohé veci v katolíckej cirkvi na Slovenskumajú ìaleko od slov evanjelia. Mnoh˘m neve-riacim, ale aj veriacim sa zdá, Ïe nie v‰etci kÀa-zi Ïijú svoje poslanie ‰íriÈ dobrú zvesÈ. KoreÀproblémov katolíckej cirkvi, ale aj celej spoloã-nosti na Slovensku je v na‰ich rodinách. A akovyzerajú rodiny na Slovensku, tak vyzerajú ajcirkvi, ale aj samotná spoloãnosÈ.

B˘val˘ pastoraãn˘ koordinátor Jozef Kakos. Sme 5. 10.

(ByÈ kÀazom je veºmi odli‰né, ako byÈ zubá-rom alebo uãiteºom. KÀaz by mal byÈ nosi-teºom základn˘ch biblick˘ch posolstiev a nielen úradníkom na nejakej fare. Jeho komu-nikácia so ‰irokou skupinou ºudí by im malaão najviac priná‰aÈ, mala by od nich veºa po-ÏadovaÈ a mala by do nich vpeãaÈovaÈ ãosi zBoÏej jedineãnosti.)

***

Hlavn˘m problémom EÚ nie je sila ãi sla-bosÈ jej ekonomiky. Napriek 50-roãnej históriieurópskej integrácie sa povaÏuje za projektodtrhnut˘ od potrieb obyãajn˘ch obãanov. Ajpriebeh schvaºovania Lisabonskej zmluvy po-tvrdil, Ïe zdruÏovanie ‰tátov je proces, na kto-rom záleÏí elitám, ale uÏ menej obyvateºom.Pritom Lisabon je najlep‰ie z najhor‰ích rie‰e-ní, ak e‰te starnúci kontinent chce, aby ho zvy-‰ok sveta bral aspoÀ trochu váÏne. EÚ ch˘batvár. A tak si ju Európania nedokáÏu personi-fikovaÈ. Únii ch˘ba príbeh.

Publicista Martin Ehl. Hospodáfiské noviny 6. 10.

(Od maliãka nieão doma a s ºuìmi, ktorítvoria ná‰ domov, preÏívame. Spoloãne vy-tvárame ná‰ príbeh. Bez neho sme len figu-ríny. Také, aké sme dnes v Bruseli.)

***


74

Najhor‰ie sme asi dopadli my, ‰tudenti na Pe-dagogickej fakulte UK. E‰te pred pár dÀamisme sedeli na predná‰kach a zrazu sme sa do-zvedeli, Ïe diplomy z Pred‰kolskej pedagogi-ky nám nedajú. A nikto nám nepovedal, preãorobili zápisy na odbory, ktoré stratili akreditá-cie. Niektor˘m ponúkli, aby do‰tudovali nauãiteºstve I. stupÀa, ja v‰ak neprejdem na in˘odbor. Za rok máme dobehnúÈ to, ão iní majúnaplánované na dva. Chcú, aby sme mali vy-sokú ‰kolu a nakoniec nám urobia tak˘to pod-raz. A e‰te som aj zaplatila 530 eur ‰kolné akoexternistka.

Uãiteºka v ‰kôlke a diaºkovo ‰tudujúca Jozefína BartoÀová. Pravda 6. 10.

(Byrokratizmus ‰kolského rezortu je veºmitrpk˘. A aj jeho bezcitnosÈ.)

***

Je potrebná zmena kultúry v bankovníctve,aby sa zlep‰il pohºad verejnosti na bankárov.Banky by si mali vziaÈ z krízy ponauãenie a za-myslieÈ sa nad niektor˘mi spôsobmi riadenia,etikou a kultúrou v bankovníctve.

·éf najväã‰ej britskej banky HSBC Stephen Green.

World Business Report BBC 6. 10.(Ak Greenov návrh nie je len prázdnymgestom, na ktoré sa kaÏd˘ – aj on sám – vy-ka‰le, bolo by veºmi perspektívne, ak by saotvorili ÈaÏké dvere do bankov˘ch kancelá-rií, aby ºudia aspoÀ trochu pochopili tajom-stvo finanãného sveta.)

***

Je vôbec v ºudskom Ïivote nieão nepodstat-né, bezv˘znamné?

Spisovateº Daniel Hevier. HN 6. 10.

(A je vÏdy podstatné to, ão sa ãloveku zdá byÈv˘znamné?)

***

Obãas si na internete pozriem reakcie ãita-teºov pod ãlánkami. âasto ma v nich zaraziaslová, ktoré sú uÏ ìaleko za hranicami aj t˘ch„najostrej‰ích“. Ide z nich toºko nenávisti azlostnej frustrácie, aÏ ãloveka strasie a povie si,Ïe stretnúÈ ich autora môÏe byÈ Ïivotu nebez-peãné. Ale ktovie, môÏbyÈ ten ãlovek, na inter-nete prskajúci okolo seba oheÀ a síru, pôsobív skutoãnom Ïivote veºmi milo a príjemne.PretoÏe vtedy vystupuje pod svojím skutoãn˘mmenom. Skryt˘ za anonymitu klávesnice v‰akzo seba vypºuje aj tie najskrytej‰ie spla‰ky.

Spisovateºka Petra Nagyová-DÏerengová.OÎene.sk 6. 10.

(Pri tom – skryt˘ – moÏno ‰okuje aj sámseba, keì zistí, ak˘ v skutoãnosti je.)

***

Tri ‰tvrtiny Rumunov a Gruzíncov povaÏu-jú náboÏenstvo za kºúãovú súãasÈ svojho Ïivo-ta.

Publicistka Silvie Lauder.Respekt.cz 6. 10

(Je priam hanbou, ako ãasto sa slovenskí ka-tolíci pri presadzovaní svojich dogiem do ce-lospoloãenského Ïivota opierajú o v˘sledkyak˘chsi prieskumov. Ich kresÈanskosÈ má

byÈ viditeºná nie z prieskumov, ale zo slov, anajmä zo skutkov. Potom by cirkevní hod-nostári nepotrebovali pre svoju argumentá-ciu o „katolíckej masovosti“ viac alebo me-nej vy‰pekulované ãísla. Boh je duchovná anie matematicky vyrátaná bytosÈ.)

***

AÏ 68 % firiem tvrdí, Ïe im opatrenia vládynepomohli. Vláda ich urobila, pretoÏe ich uro-biÈ musela, uÏ len ako záväzok voãi voliãom.Problémom sú v‰ak opatrenia v reálnej ekono-mike.

Predseda Slovenskej obchodneja priemyselnej komory Peter Mihók.

Slovo 7. 10.(Najlep‰ou moÏnosÈou vlády sú zásahy do jejvlastnej politiky. Ficov poradca Peter Stanûkpovedal, Ïe pribliÏne 20 % z toho, ão ‰tát ob-stará, sa rozkradne. Ak sa obstará za sto mi-liárd Sk roãne, rozkradne sa 20 miliárd.Úplne sprosto sa tie peniaze ukradnú.)

***

Vo vysvetleniach premiéra Berlusconiho omlad˘ch dievãatách v jeho vile sme na‰li urãi-té rozpory a zdá sa, Ïe i lÏi. On ich odmietol vy-svetliÈ. Kde sú vo verejnom a politickom Ïivo-te rozpory, tam sa otvára prirodzen˘ a povin-n˘ priestor pre novinára. Premiérova manÏel-ka Veronica, prvá dáma Talianska, vtedy uvied-la: Môj manÏel robí smetiskovú politiku, sºu-buje poslanecké posty mladiciam. To uÏ nie jesúkromie, ale politické oznámenie.

·éfredaktor talianskeho denníkaLa Repubblica Ezio Mauro. Sme 7. 10.

(Politici klamú bez ohºadu na tému. Dobrémédiá hºadajú pravdivé odpovede a tak saodkr˘vajú ‰kandály. Politici potom nepo-núkajú sebakritiku alebo dokonca demisiu,ale rad‰ej médiá Ïalujú. V krajinách s labil-nou vládou a justíciou – do veºkej miery ajv Taliansku – spory vyhrávajú politici, vkrajinách demokratick˘ch nemajú ‰ancu.)

***

Divadlo a drámu povaÏujem za ãosi oveºakomplikovanej‰ie, ako je literatúra. V divadlemusíte v kaÏdom obraze povedaÈ nejakú vtip-nú pointu, niekoho uraziÈ alebo vyvolaÈ hádku.V literatúre to tak na‰Èastie nemusí byÈ. Divad-lo si Ïiada úplne in˘, agresívnej‰í tok príbehu.

Slovensk˘ spisovateº Pavol Rankov, získal prvú Cenu EÚ za literatúru.

Pravda 7. 10.(Dramatická tvorba sa bráni zubami-ne-chtami, aby autor nebol iba pí‰ucim darebá-kom. Asi práve preto je tak málo dramatic-kej literatúry na Slovensku.)

***

Vládne opatrenia pomohli stabilizovaÈ eko-nomiku, ale je otázka, ãi sme zachraÀovali to,ão je zachrániteºné alebo to, ão je nezachráni-teºné. Do poklesu HDP sa zatiaº nedostal na-príklad pokles spotreby domácností, ktor˘ e‰tenepri‰iel.

Prezident Republikovej úniezamestnávateºov Marián Jusko.

Slovo 7. 10.(B˘val˘ guvernér NBS pripomenul dôleÏit˘

faktor, ktor˘ ovplyvní úroveÀ Ïivota ºudí, azrejme negatívne: gradujúca kríza spôsobív rodinách viditeºn˘ pokles moÏností na ná-kupy a na pouÏitie sluÏieb, ak sa im e‰teviac zníÏia príjmy. Staãí uviesÈ zdanlivomiernu úpravu cien liekov alebo nároky nanákup ‰kolsk˘ch pomôcok pre tisíce Ïia-kov.)

***

Je takmer jedno, akému odvetviu ºudskejãinnosti dá mlad˘ ãlovek prednosÈ poãas svo-jej cesty za objavovaním sveta a Ïivotn˘m ‰Èas-tím. Ak sa mu venuje dostatoãne dychtivo a pri-tom sústredene a komplexne, môÏe si ão ajlen cez jednu disciplínu – nech uÏ je to hudba,futbal alebo hoci aj sex – osvojiÈ toºko uÏitoã-n˘ch schopností, Ïe postihne celé univerzum.

Redaktor Marek ·álek. T˘den 7. 10.

(Ak by ‰tát chápal sociálnosÈ plnohodnotne,tak by finanãne, ale aj organizaãne oveºaviac podporoval rôzne mimo‰kolské moÏnos-ti uplatÀovania osobnosti mlad˘ch ºudí.Zl˘m dôsledkom nezamestnanosti a nízkychplatov rodiãov je pribrzdenie tak˘ch aktivítmladej generácie, ktoré by ich bavili a aj byskvalitnili ich fyzickú a duchovnú kondí-ciu.)

***

Kresba: Fedor Vico. HN 7. 10. (Aj ministerky si musia zváÏiÈ, aké ÈaÏkémôÏe byÈ ich slovo. A ão ním môÏu dolámaÈ.)

***

Dôstojn˘ Ïivot je téma, ktorá vládne t˘mtostoroãím a znamená viac neÏ len zachovanieminimálnych podmienok na preÏitie. SDKÚ sachce venovaÈ zamestnanosti, sociálnym sluÏ-bám, rodinnej politike, chudobe, podpore mla-d˘ch rodín a strednej triedy i zdravotníctvu.

Vedúca Tímu SDKÚ-DS pre dôstojn˘ ÏivotIveta Radiãová. Sme 8. 10.

(DôveryhodnosÈ u‰ºachtilého Tímu spochyb-Àuje, Ïe nadväzuje na predo‰lú sociálnu po-litiku SDKÚ. V informácii z tlaãovej konfe-rencie sa neobjavilo ani slovo o najväã‰ejmase sociálne odkázan˘ch ºudí, o dôchod-coch. Kaník pripravil síce odváÏnu reformus 2. pilierom, ale tá sa t˘ka len seniorov v ìa-lekej budúcnosti. Nijakú pozornosÈ otázke,ako urobiÈ dôstojnou starobu dnes, aby SRnebola na konci rebríãka EÚ, nevenujú.)

***

Je 2. júla. Noc. Práve som sa vrátil domov zkoncertu v PKO, kde sme s IMT Smile hrali nauniverzitnej beánii. Som unaven˘ a v hlave sami e‰te stále oz˘va zvuk elektrick˘ch gitár.


75

Niektorí pedagógovia sa voãi Ïiakom sprá-vajú nevhodne, hrubo. âastujú Ïiakov nadáv-kami, najmä s názvami zvierat (koza, krava, so-már), stupÀami mentálnej retardácie (debil,imbecil, idiot), prípadne s mimoriadne vulgár-nymi v˘razmi (‰pinavec, buzerant). UráÏajú ro-diãov svojimi vyjadreniami o ich deÈoch: Paniuãiteºka, ktorá vyuãuje môjho syna, na mojuotázku, ako sa syn správa v ‰kole, mi odpove-dala: Furt pi...e.

Publicistka Jarmila Horáková.Îena.sme.sk 9. 10.

(·kolské prostredie sa stáva Ïalostn˘mzrkadlom v‰eobecnej nekultúrnosti a hru-bosti slovenskej spoloãnosti. Najmä deti slu‰-n˘ch rodiãov sa stávajú obeÈami arogant-n˘ch Ïiakov, ktorí ‰ikanujú aj uãiteºov, aleaj bezmocn˘ch spoluÏiakov. Tí sa boja cho-diÈ do ‰koly. A ministerstvo úplne ignorujeatmosféru v ‰kolskom prostredí.)

***

Aj poãas môjho pôsobenia na ministerstvepráce sa v projektoch na eurofondy udiali for-málne chyby, ale urãite nie Ïiadna korupcia.Nik nám nevyãítal, Ïe tendre boli netranspa-rentné.

Podpredsedníãka SDKÚ-DS Iveta Radiãová.

„Sobotné dialógy“ (SRo) 10. 10. (Vtedy ‰lo o jednotlivé javy, ktoré vyboão-vali z normálu, k˘m dnes, naopak, sa prija-lo za normu svojvoºné manipulovanie so‰tátnymi peniazmi.)

***

Nastúpili sme v pionierskych uniformách.Ako sochy sme tam stáli uÏ niekoºko hodín bezpohybu. Nikto nesmel ani muknúÈ, napriektomu, Ïe sa vo mne oz˘vali telesné potreby.Miesto toho som dvíhal ruky a kriãal s ostat-n˘mi: „Nech Ïije Komunistická strana âíny!"Oãi dievãaÈa vedºa mÀa netrpezlivo blúdilihore-dolu. Odrazu som zbadal, Ïe sa jej kotú-ºajú slzy. Najprv som si pomyslel, Ïe sa necha-la strhnúÈ revoluãn˘m nad‰ením, ale potomsom si uvedomil, Ïe sa za nieão hanbí. Keì somsa prizrel, videl som, Ïe sa pocikala.

âínsky spisovateº Kang Îeng Guo (predná‰a v USA). Sme 10. 10.

(Tento nevinno-smutn˘ – a pre niekoho aÏsmie‰ny – drobn˘, zanedbateºn˘ príbehdvoch detí z komunistickej âíny patrí me-dzi najdojímavej‰ie dokumenty o cynizme aneºudskosti diktátorsk˘ch reÏimov.)

***

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 10. 10.(Tí druhí e‰te len prídu, ak ich r˘chlo nevy-hubíme my.)

Ale pocit, ktor˘ mám po hraní, ten sa nedá ni-ãím nahradiÈ a ani presne opísaÈ. ëakujem zato, Ïe tak˘ pocit môÏem zaÏívaÈ. Práve tentozvlá‰tny stav mysle mi dáva silu a chuÈ do hra-nia.

Muzikant Ivan Tásler. HN 8. 10.

(Dnes akoby spoloãenstvo úprimne v˘bu‰nejpop-hudby naozaj bolo jedin˘m prostredím,kde môÏu umelci a citliví ºudia preÏiÈ zdra-vú a Ïivotodarnú extázu.)

***

Presvedãenie o tom, Ïe ãesk˘ národ je sícenev˘bojn˘, ale zato si cení kultúru a vzdelanie,je v niektor˘ch vrstvách roz‰írené. Kde sa v‰akberie taká húÏevnatá schopnosÈ ignorovaÈ rea-litu? Veì predsa bije do oãí, Ïe veºká ãasÈ po-pulácie si vzdelanie neváÏi a nevie, preão by ajmala. Vysoko‰kolsk˘ diplom je im len nástro-jom pre kariéru.

Komentátor Martin Weiss. Lidové noviny 8. 10.

(Netreba sa im ãudovaÈ. Koºkí ºudia potre-bujú – a v akom rozsahu – vedomosti, kto-ré získali v ‰kole? Nie je 10 – 15 rokov vy-uãovania, ak je mizerné a stereotypné, lentrápením detí a mlad˘ch ºudí namiesto uÏi-toãnej‰ieho preÏitia najkraj‰ích rokov Ïivo-ta?)

***

Slováci sa stali za posledn˘ch 20 rokov samisebe men‰inou. Obãanmi druhej kategórie, kto-rí sa vzájomne okrádajú, vykorisÈujú, v hor‰omprípade vraÏdia v organizovan˘ch klanoch,ktoré sa v tejto krajine bijú o lyÏiarske stredis-ká, dovoz áut a historické centrá na‰ich miest.

Evanjelick˘ teológ Michal Havran ml. Îurnál 8. 10.

(Je to trefn˘ a súãasne smutn˘ postreh: dob-rovoºne sa meníme na bezcenn˘ a chamtiv˘klan uznávajúci len jarmoãné hodnoty. ·tú-rovci by z nás museli byÈ veºmi zhnusení.)

***

Svet vrcholnej politiky je pln˘ animozít, ne-dôvery, nepriateºstva. T˘m viac prekvapí, ak˘je napravo naºavo obºúben˘ a chválen˘ premiérFischer. Rovnako velebia i jeho vládu. Na jed-nej strane kabinet odvádza ‰pinavú prácu za‰tandardné politické strany, na druhej ho ostre-ºujú kvôli údajnej asociálnosti.

Komentátor Luká‰ Jelínek. âesk˘ rozhlas 9. 10.

(Politik si musí uzrejmiÈ, ão chce svojou ve-rejnou ãinnosÈou dosiahnuÈ: Aby si ho gene-rácie pripomínali za jeho odváÏne politickékroky, ktor˘mi prekonal pohodlnú nehyb-nosÈ? Aby ho volilo ão najviac obãanov?Alebo aby získal takú moc a také postavenie,Ïe bude najvplyvnej‰ím a najbohat‰ím ãini-teºom v ‰táte?)

***

Znepokojujú nás pokusy zastra‰iÈ úprimnúsudkyÀu, ktorá koná v súlade s vysokou úrov-Àou bezúhonnosti a osobnej odvahy. SudkyÀaDubovcová ãelí po‰kodzovaniu svojho dobré-ho mena. V roku 2002 si získala aj medzinárod-

né uznanie v boji proti korupcii v justícii v SR.Îiadame vás, pán premiér, aby ste zaistili, Ïesa s Dubovcovou bude zaobchádzaÈ slu‰ne, aÏe bude uchránená pred absurdn˘mi pokusmipo‰kodiÈ jej profesionálnu i osobnú bezúhon-nosÈ.

Z otvoreného listu TransparencyInternational premiérovi Ficovi.

Sme 9. 10.(Symbolom justície sú lekárnické váÏky sdvoma citlivo reagujúcimi miskami. Akúváhu má v t˘chto mesiacoch miska odváÏ-nych sudcov, ktorí chránia dôleÏit˘ stæp de-mokracie v SR – a misa s atakmi ·tefana Ha-rabina, ale uÏ aj premiéra Fica na tento pi-lier?)

***

V antick˘ch Aténach ºudia mohli vyhnaÈ zahradby mesta politika, z ktorého sa stal prev‰etk˘ch nebezpeãn˘ demagóg. Je najvy‰‰íãas pripomenúÈ starú demokratickú tradíciuParoubkovi. Ten si modernú parlamentnú za-stupiteºskú demokraciu vyloÏil e‰te hor‰ie neÏprezident Klaus, ktor˘ ju okyptil na 4-sekun-dovú obãiansku úãasÈ raz za 4 roky vo voºbách.

Publicista Petr Holec. Reflex.cz 9. 10.

(Aj v SR by mala zastupiteºská demokraciav parlamente koneãne neznamenaÈ dikta-túru víÈazov volieb, ale primerané zastúpe-nie v‰etk˘ch obãanov ‰tátu pri rozhodova-ní o ich existencii – s moÏnosÈou pre ich zá-stupcov vstupovaÈ do deja.)

***Valorizácia dôchodkov v I. pilieri je vÏdy v

rukách politikov. Hoci existuje vzorec, podºaktorého by mali penzie upravovaÈ, NR môÏerozhodnúÈ o vy‰‰om zdvihnutí dôchodkov. ·tá-tu v‰ak uÏ teraz ch˘bajú peniaze na vyplácaniezákladn˘ch penzií, nieto e‰te ich valorizáciu.

Ekonóm Martin Chren, Nadácia F. A. Hayeka. Pravda 9. 10.

(Masa slovensk˘ch dôchodcov je vydaná namilosÈ a nemilosÈ úradníkom a politikom,preto nejeden z t˘ch, ão lipne na II. pilieri,to robí preto, aby sa oslobodil z okovov ne-kompetentn˘ch ºudí, ktorí môÏu star˘ch ºudíoÏobráãiÈ e‰te aj o penzie, patriace k najniÏ-‰ím v Európe. A najtrápnej‰ie pôsobí bez-vládna Jednota dôchodcov, ktorá sa podob-ne ako odborári vyjadruje úplne krotko kuv‰etk˘m problémom, na rozdiel od zástup-cov rakúskych dôchodcov, ktorí veheme-nente bojujú za lep‰í Ïivot seniorov.)

***

V poslednom ãase politici na seba neustálenavzájom útoãia obvineniami, Ïe sa na vládenad nami v˘znamne podieºajú aj ºudia s mizer-nou intelektuálnou úrovÀou, opilci, sexuálnibezuzdní samopa‰níci, polo‰ialenci a nositeliadiktátorsk˘ch chúÈok. Takéto v˘povede a rekri-minácie nepovzbudzujú obãanov, aby dôvero-vali na‰ej politickej reprezentácii.

Novinár Martin Stín. Virtually 9. 10.

(OdváÏi sa niekto povedaÈ, akí sú slovenskípolitici?)

***


76

***

Mount Everest je pre mÀa minulosÈ. Je to naj-vy‰‰í kopec, ale niãím in˘m ma neoslovil. Pri-niesol mi kus slávy, ktorá je vlastne o niãom.

Horolezec Zoltán Demján (ako prv˘ Slovák stál na najvy‰‰ej hore sveta).

Sme 12. 10.(V t˘ch slovách je v‰etko. Najmä úÏasnápom˘lenosÈ ãloveka, ktor˘ hºadá svoje v˘‰i-ny tam, kde sú len kamene, aj keì je to 8850m nad morom, hoci nieão, ão ãloveka vyzdvi-huje do neodmerateºn˘ch v˘‰ok, je niekdeúplne inde – a tam to nájsÈ je najväã‰ímumením vyspelého ãloveka. Pritom len má-lokto to tam hºadá.)

***

Skutoãná kultúra sovietsky svet narú‰ala.Tak to bolo, aj keì pri‰li Beatles. Voãi rocko-vej hudbe sa komunisti nevedeli brániÈ.

Rusk˘ spisovateº Vladimír Sorokin. T˘ÏdeÀ 12. 10.

(Aj boº‰evickí ãinitelia vedeli, Ïe Beatles súgeniálni; Ïe sú symbolom ducha 20. storoãia.Ale napriek tomu – alebo práve preto – ne-chceli dovoliÈ, aby sa táto sugestívna hudbav rozhlase hrala. V ãase vrcholiacej beatle-sovskej sugescie zakazovali Beatles vysie-laÈ!)

***

Viacerí nominanti koaliãn˘ch strán sa naFNM dostávajú podºa informácií Pravdy „zaodmenu“. Fond totiÏ po zastavení privatizácienemá veºa práce a niektor˘m ãlenom vedeniastaãí prísÈ raz za 2 t˘Ïdne na poradu. Mesaãnéodmeny sa pritom pre 27 ãlenov v˘konného v˘-boru, prezídia a dozornej rady pohybujú oko-lo 2-tisíc eur na hlavu. SNS má v prezídiu fon-du Cudráka, ktor˘ pôsobil v minulosti vo vo-jenskej kontrarozviedke.

Komentátor Martin Kováãik.Pravda 12. 10.

(Zbytoãn˘ FNM s luxusn˘mi takmer 60 000eurami na mesiac je parádnym obrazomsociálnej politiky súãasnej vlády. K˘m mno-hí seniori, ktorí priniesli Slovensku v˘znam-né hodnoty umelecké, vedecké a priemysel-né, nedostanú ani len biedny vianoãn˘ dô-chodkov˘ prídavok, ak majú penziu vy‰‰iuako smie‰nych 500 eur, zato b˘valí vojaci apolicajti, ak sú dosÈ blízko k Jánovi Slotovi,dostanú 2000! – a takmer za niã.)

***

Najväã‰í problém som mal dostaÈ film do slo-venskej distribúcie. Îiadali sme grant, ale na mi-nisterstve kultúry nám vyradili ÏiadosÈ s odô-vodnením, Ïe sme ho Ïiadali pôvodne na film,ktor˘ sa volá Ako sa varili dejiny a v skutoãnos-ti sme nakrútili film Ako sa varia dejiny.

ReÏisér vyznamenaného dokumentu Ako sa varia dejiny Peter Kerekes.

HN 12. 10.(Aká sme smutne nekultivovaná krajina.)

***

Preão sa vlády nedokáÏu správaÈ rozumnej-‰ie a míÀaÈ len to, na ão majú? Preto, lebo vlá-

da nie je ekonóm. Sú to politici, ktorí predáva-jú svoje produkty voliãom. Obyãajne sa zaãí-najú správaÈ zodpovedne, aÏ keì ich k tomuniekto donúti.

Prognostik SAV Vladimír BaláÏ. Sme 12. 10.

(A ne‰Èastím Slovenska je, Ïe väã‰ina obãa-nov nevidí dôvod, preão by ich mali nútiÈ.)

***

Osvedãenou formou navodenia rovnováhyná‰ho fyziãna a psychiky je meditácia. Pomá-ha nám uvoºniÈ a vyãistiÈ si rozbúrenú myseº.Pomocou nej si kaÏd˘ môÏe sám v sebe upra-taÈ.

Lektorka pre zdrav˘ Ïivotn˘ ‰t˘lMagdaléna Deme‰ová. Pravda 12. 10.

(Ani nie moderná technika, ale spoloãenskáatmosféra vytvára v tisícoch ºuìoch pocitpotreby vlastniÈ rôzne dôleÏité a nie lacnéveci. Bez naháÀania ãasu nemoÏno si na-hnaÈ toºko financií, koºko potrebujeme, abysme boli ‰tandardn˘mi ºuìmi dne‰ka.)

***Neprejde deÀ, aby som nepoãul o blíÏiacom

sa konci sveta. Podºa predpovede jasnovidcovãoskoro nastanú zemetrasenia, v˘buchy so-piek a pohyby oceánov, v ktor˘ch sa prepadnezápadné pobreÏie USA. Zánik sveta si väã‰inaºudí nedokáÏe predstaviÈ. Ale moÏno to budedeÀ ako kaÏd˘ in˘. AÏ po prvej popoludÀaj‰ejkáve sa svet koneãne rozhodne, Ïe sa pominie.

Fejtónista Petr Koudelka. Vanilka.cz 12. 10.

(To bude najhor‰ie: Ïe do posledného oka-mihu nebudeme vedieÈ, ãi tie údesné otrasyokolo nás sú uÏ koncom sveta, alebo e‰telen zvuk, ktor˘ sa ‰íri z ná‰ho televízora.)

***

Polícia zastavila trestné stíhanie vo veci oho-várania, ktoré inicioval Soroãina, predseda OSv Michalovciach. Dvoch redaktorov SME chcelusvedãiÈ z ohovárania za ãlánok o tom, ako ichodmietali pustiÈ na súde na verejné pojednáva-nie. Vy‰etrovateº podºa policajnej hovorkynestíhanie zastavil, „lebo je nepochybné, Ïe sa ne-stal skutok, pre ktor˘ sa trestné stíhanie vedie“.

Îurnalistka Monika Tódová. Sme 13. 10.

(A tento miniincident vygradoval e‰te ajpredseda Najvy‰‰ieho súdu, keì oznaãil la-bilného okresného sudcu za jedného z naj-lep‰ích sudcov v SR.)

***

V Bratislave sa skonãila svetová v˘stavapsov. âítala som o tom vo v‰etk˘ch novinách,aj o tom, Ïe pri tom udelili titul najkraj‰ieho psa.Ten, kto ho získal, sa stane vychytenou parti-ou a jeho potomstvo sa zaradí medzi najvy‰‰iupsiu ‰ºachtu s patriãnou hodnotou. Vo ·véds-ku oznámili, Ïe Nobelovu cenu za literatúruudelia tento rok nemeckej spisovateºke narode-nej v Rumunsku, Herte Müllerovej. Literárnacena v‰ak nie je aÏ taká zaujímavá, preto ju väã-‰ina médií obi‰la krátkou informáciou a beÏníºudia ju ani nezaregistrovali.

Spisovateºka Petra Nagyová-DÏerengová.O.Îene.sk 13. 10.

(Literáti v 19. a 20. storoãí boli bázou sloven-skej kultúry a národného ducha. Dnes sot-va znamenajú nieão viac, ako, prepytujem,psie hovienka v tráve na brehu Dunaja.)

***

·tátny fond rozvoja b˘vania uÏ priznal zá-ujemcom o bezúroãn˘ úver v rámci ‰tátnehoprogramu zatepºovania podporu v celkovej v˘-‰ke 48,5 milióna eur.

HovorkyÀa ministerstva v˘stavbyLinda Va‰koviãová. HN 13. 10.

(Niekedy je pre vládu nároãné, aby bolaspravodlivá. ·tát poãas krízy na‰iel niekoº-ko oblastí, v ktor˘ch ponúkol podporu, na-príklad ‰rotovn˘m alebo zatepºovaním.Pravda, tieto milióny mohla vyuÏiÈ iba maláãasÈ obãanov, a uÏ vôbec nie tí, ktorí nema-li auto alebo vhodnú budovu. Sú státisíceºudí, ktorí nedostali od vlády ani cent, hociich sociálne podmienky sú na hranici únos-nosti.)

***Neexistujú problémy, sú len v˘zvy a ich rie-

‰enia. To je moje krédo, ktorého sa drÏím. Riaditeº spoloãnosti Dorchester

Group of Companies Erik Mikurãík. HN 13. 10.

(Nie kaÏdá veta, ktorá znie pekne a aktivi-zujúco, je aj naozaj realizovateºná.)

***

Kresba: Pavel Jakubec. HN 13. 10.(Povedali ste mi, Ïe mám byÈ premiérom, alenevraveli ste, Ïe vzpieraãom.)

***

Najhor‰ia recesia americkej ekonomiky odãias veºkej hospodárskej krízy je za nami, nonízke v˘davky domácností, oslabené neschop-nosÈou pracovného trhu vytvoriÈ nové miesta,budú oÏivovanie ekonomiky spomaºovaÈ.

Prezident americkej Národnej asociácie pre podnikanie Lynn Reaser.

HN 14. 10.(Mimoriadne ÈaÏké bude nájsÈ ãiaru medziformálnym a reálnym koncom krízy.)

***

Bez zásadn˘ch reforiem hrozí v nasledujú-cich desaÈroãiach 13 ãlensk˘m krajinám EÚvrátane Slovenska enormn˘ nárast v˘davkov nasplácanie dlhov, úrokov, dôchodky a zdravot-níctvo.

Eurokomisár pre ekonomické otázky Joaquín Almunia. Financial Times 14. 10.


77

(KeìÏe reformy nie sú vo verejnosti veºmi ob-ºúbené, v SR nemáme veºkú nádej...)

***

Nie je presné tvrdiÈ, Ïe v novembri 1989 savolalo po hrubej ãiare. VerejnosÈ chcela spoz-naÈ pravdu o zloãinoch a aj o zloãincoch reÏi-mu: o prokurátoroch z vykon‰truovan˘ch pro-cesov, o t˘ch, ão rozkazovali strieºaÈ na hrani-ciach alebo biÈ vo vy‰etrovniach ·tB – a ot˘ch, ão za to zodpovedali ako politici. Ako sastalo, Ïe z konkrétnych otázok zostal len hmlis-t˘ slogan o potrebe „vyrovnaÈ sa z minulosÈou“,ktor˘m si prilep‰uje svoju agendu pár politi-kov?

Jeden z lídrov-moderátorovnovembrovej revolúcie Ján Budaj.

HN 14. 10.(PrefíkanosÈ a ÏivotaschopnosÈ mnoh˘ch b˘-val˘ch komunistick˘ch politick˘ch a hos-podárskych kapitánov je obdivuhodná vtom najhor‰om slova zmysle. Bez toho, abysi aspoÀ trochu preãistili svedomie za v‰et-ky svinstvá poãas boº‰evického reÏimu, sinanajv˘‰ zrúcali star‰ie vily, ktoré vtedy zí-skali s poÏehnaním „strany“, ale len preto,aby si na ich mieste postavili vily e‰te luxus-nej‰ie a drah‰ie.)

***

Zatiaº ão JeÏi‰ lieãil malomocn˘ch a vracalzrak slep˘m, niektorí súãasní kÀazi rie‰ia „kom-plikácie“ s hendikepovan˘mi inak. Napríkladlevoãsk˘ dekan Dlugo‰ vykázal z kostola ne-vidiace dievãa s vodiacim psom. Stalo sa to vChráme sv. Jakuba, ktor˘ je známy dielomMajstra Pavla z Levoãe. KÀaz sa vyjadril, Ïekostol je priestor pre BoÏí kult, preto tam psynemajú ão robiÈ. Odvolal sa na cirkevné právo.

Îurnalistka Eva BlaÏeková. Slovo 14. 10.

(Nie psy, ale neºudskí kÀazi nemajú ão robiÈv priestoroch, kde sa ctí a uctieva Boh.)

***

Euro je jedin˘m váÏnym konkurentom do-lára. V súãasnosti existuje 65 % svetov˘ch re-zerv v dolároch a 25 % v eurách. Je moÏné, Ïenastane nejaká zmena. No tá bude pravdepo-dobne pomalá. Americkí politici si môÏu opa-kovaÈ svoju mantru o silnom dolári. Je to v‰aklen ambícia bez nástroja. Globálna úloha dolá-ra nie je v záujme USA.

Komentátor Martin Wolf. Financial Times 14. 10.

(âlovek neraz nadobúda dojem, akoby do-lár uÏ nebol dôleÏit˘m a ãasto rozhodujúcimãiniteºom menovej politiky. Ale ãítanie úvahzahraniãn˘ch analytikov nás upriamuje k„dolárovému“ návratu. Je to e‰te stále do-minantná svetová mena. A ak jeho zlyhaniaspôsobili krízu na celom svete, aÏ jeho ozdra-venie bude signál, Ïe sa situácia zlep‰uje.)

***

âo láka Slovákov, aby sa stali novodob˘miemigrantmi a vybrali sa ÏiÈ za hranice svojejvlasti? Hlavn˘m dôvodom sú peniaze. Prida-nou hodnotou v‰ak môÏe byÈ pokojn˘ vidiec-ky Ïivot na skok od centra slovenskej metro-

poly, alebo aj lep‰ie perspektívy pre potomkov.Rakúsko navy‰e ponúka dobr˘ základ na vzde-lanie detí, o jazykovej vybavenosti nehovo-riac.

Konateºka realitnej spoloãnostiImmobilienGroup Monika Haklová.

HN 14. 10.(Je rozko‰ou uÏ len ãítaÈ citovan˘ text. Hocie‰te aj dnes sa mnohí b˘valí komunisti sna-Ïia terorizovaÈ ºudí vo svojom dosahu, típredsa len pár km od Bratislavy v Kittsee aWolfsthale aspoÀ pre svoje deti nájdu Ïi-votn˘ priestor bez diktatúry hlupákov.)

***

Kto pri‰iel na to, Ïe Klaus je geniálny tak-tik? âo geniálneho je na tom, ak poãkal, Ïebude ch˘baÈ iba jeho podpis, a potom sa vyta-sil s podmienkami, o ktor˘ch nemali jeho part-neri ani tu‰enia? To je primitívna finta, na kto-rú sa zmôÏe aj najprízemnej‰í intrigán. Skutoã-n˘m majstrovsk˘m kúskom by bolo, keby sabol prezident vybral do Bruselu vtedy, keì sazmluva vyjednávala a svoje poÏiadavky presa-dil v rozpálenom ringu najÈaÏ‰ích váh.

Publicista Jifií Leschtina. Hospodáfiské noviny 15. 10.

(Dnes uÏ politika na kaÏdej úrovni kdekoº-vek v Európe nevyvoláva vlastne niã iné,len zhnusenie a sklamanie. Intrigánstvo a po-litická zbabelosÈ rámcujú väã‰inu aktivít.)

***

Vidí sa mi, Ïe súãasná popmusic je na sme-tisku dejín. Veì ãím je charakteristická alebozaujímavá? V 60-ych rokoch bola veºmi otvo-rená, experimentujúca. V 70-ych sa opíjala dis-com, no spájala tieÏ rock s klasikou a keì uÏtoho bolo priveºa, strãil baganãu medzi dverepunk. V 80-ych sa rodila z novej vlny alterna-tívna scéna, indies a neskôr house music. 90-te roky prevalcovala elektronika, sampling, nona vyváÏenie aj grunge a lo-fi. âo nové sav‰ak deje teraz? Ako budeme spomínaÈ na 1. de-kádu nového tisícroãia? Ako na hudbu bez tvá-re?

Publicista Daniel BaláÏ. HN 15. 10.

(A na mnoÏstvo úboh˘ch zvukov s video-klipmi, ktoré letia okolo nás kamsi do prázd-na.)

***

Coco bola niek˘m, kto zaãal hovoriÈ nie:Takto nebudem vyzeraÈ! Dievãa z vidieka svo-jím nov˘m ‰t˘lom obleãenia stvorilo modernúÏenu. PochopiÈ ju znamená porozumieÈ spaºu-júcemu pohºadu tvrdej Ïeny, ktor˘m dokázalaprenikaÈ za fasády a masky druh˘ch ºudí. Prá-ve vìaka nemu uspela aj v móde, pretoÏe po-chopila Ïenské osudy svojej doby.

Anne Fontaine, reÏisérka filmu o módnej ikone Coco Chanel. HN 15. 10.

(Iba francúzska umelkyÀa dokáÏe hovoriÈ ajo módnej návrhárke ako o unikátnej intelek-tuálke, ktorá si zaslúÏi poklonu kaÏdého do-konalého muÏa.)

***

Mnohí oãakávali, Ïe rok 1989 utlmí naduÏí-

vanie akademick˘ch titulov. Îe o schopnostiacha vedomostiach ãloveka bude vypovedaÈ hlav-ne vykonaná práca. Opak je pravdou. Staãí saprejsÈ po akomkoºvek ãeskom úrade, kde sa tona menovkách hemÏí bakalármi, aby sme po-chopili, Ïe najmä verejn˘ sektor sa bez t˘chtosmie‰nych barliãiek nedokáÏe zaobísÈ.Snáìpreto, aby sme si nemysleli, Ïe v kancelárii na-razíme na „blbca“.

Redaktor Jifií P‰eniãka. Ekonom 15. 10.

(Tisíce slabostí a neschopností ºudia 40 rokovváºali na nemravnosÈ komunistického reÏi-mu a na bezcharakternosÈ, ktorú plodil.Ukazuje sa, Ïe t˘m, ão kládli na plecia stra-ny, len zakr˘vali svoju ctibaÏnosÈ, chamti-vosÈ a neúctu k vlastnej dôstojnosti. ReÏi-mom zakr˘vali, Ïe sami so svojimi vlastnos-Èami sú strojcami väã‰iny svinstiev, ktorévo svojej podstate e‰te zhor‰ovali neºudsk˘systém.)

***

Na Slovensku sa medzi obyvateºmi preceÀu-je mediálny pohºad na otázky domácej politi-ky, ktor˘ v skutoãnosti neraz zastiera celú pod-statu vecí. Vzhºadom na realitu to b˘va smie‰-ne. Na druhej strane sa mi zdá, Ïe na‰i ºudia ne-doceÀujú Ïivot ako tak˘. Majú z neho málo ra-dosti a iba frflú a lamentujú. Vytvorili sme siprostredie so ‰pecifickou neurózou.

Spisovateºka Eva Maliti-FraÀová.OÎene.sk 16. 10.

(Politike sme dali veºmi nesprávne miesto:nechápeme ju ako prostriedok na vytvára-nie pozitívnej bázy pre kvalitn˘ Ïivot, ale akocirkus, v ktorom sme aj my klaunmi.)

***

Aj keì politické strany visia Fischerovmuúradníckemu kabinetu na krku ako mlynskékamene, ktoré sÈaÏujú kaÏd˘ jeho krok, u ºudíje obºúben˘. âaro jeho popularity má korene vovysokej nedôvere väã‰iny k politick˘m stra-nám. ªudia sa v‰ak chcú na niekoho spoliehaÈ.Sú dokonca ochotní prijaÈ ÈaÏivé opatrenia odniekoho, komu dôverujú. V ãloveku je rovna-ko silná túÏba po slobode a anarchii, ako potre-ba podrobiÈ sa tomu, kto to s nimi myslí dobre.

Novinár Ivo ·ebestík. Britské listy 16. 10.

(Pre vyhliadky Smeru vo voºbách 2010 budemaÈ rozhodujúci vplyv dôveryhodnosÈ Ro-berta Fica vo vedomí verejnosti. Otázka je,ãi toto pozitívum nena‰trbia niektorí jehoministri a poslanci. Koºko obãanov sa zmie-ri so sporn˘mi zásahmi Viery Tomanovej,ªubomíra VáÏneho, Richarda Ra‰iho a ìal-‰ích?)

***

V situácii, keì sa deje bezprávie, je mlãaniespoluzodpovednosÈou za zlo. NemoÏno hovo-riÈ o pravde len z kazateºnice a abstraktne ãi ibametafyzicky, ak ju nie som schopn˘ a ochotn˘konfrontovaÈ s nepravdou v spoloãenskom Ïi-vote. NemoÏno hovoriÈ o spravodlivosti iba fi-lozoficky alebo teologicky, ak pritom mlãímepred nespravodlivosÈou, ktorá sa deje tu a te-raz v spoloãnosti. NemoÏno hovoriÈ o Bohuchrbtom k obetiam dejín, chrbtom k nespravod-


78

livosti, neprávostiam a utrpeniu in˘ch. Politi-ka nesmie byÈ technikou hrubej moci.

KÀaz a publicista Ján Krstiteº Balázs. Plus 7 dní 16. 10.

(Ak Àou v‰ak je, tak je stra‰ne ÈaÏké ju zºud-‰tiÈ. Ba takmer nemoÏné.)

***

Akademick˘ titul predstavoval urãitú ne-spochybniteºnú hodnotu, bez ohºadu nareÏim.âo je komické vzhºadom na to, Ïe docen-ti mohli byÈ poãas komunizmu na vrátnici a ºu-dia so sotva skonãenou základnou ‰kolou moh-li zasa riadiÈ ministerstvá. MoÏno je pozitívnymdôsledkom plzenskej akademickej masakry(plagiátstvo diplomoviek), Ïe prestaneme titu-ly uctievaÈ.

Publicista Milo‰ âermák. Ekonomick˘ deník E15 16. 10.

(Najhor‰ie v‰ak je, Ïe nevieme, ão vôbecmáme uctievaÈ.)

***

âloveku dobre padlo, keì videl rady na Ve-ãerník. Ale náklad sme zvy‰ovaÈ nemohli, bolisme v jednom vydavateºstve s Pravdou a tímali prv˘ nárok na vy‰‰í náklad. Mali sme ajoveºa men‰ie platy ako oni. Pravìákov i tak‰tvalo, Ïe Veãerník mal takú popularitu.

Novinárka Hilda Gábri‰ová, autorka stoviek príbehov do Veãerníka.

TV oko 16. 10.(Boli to poniÏujúce ãasy. ªudia, ktorí nebo-li v komunistickej strane, nemali rovnaképráva, ako partajníci, boli menejcenní. No-vinári z denníka, ktor˘ patril ÚV strany,mali nielen vy‰‰ie platy, ale aj v‰ade otvore-né dvere, nik sa neodváÏil „súdruhov“ ne-vpustiÈ.)

***

Ideály novembra 1989 sme neopustili a po-maly ich uskutoãÀujeme, hoci s neãakan˘mmnoÏstvom prekáÏok. MôÏu za to aj politickéstrany. Nie sú prostredím, kde by rástli novéosobnosti. Ideovo sa vyprázdnili, uÏ len boju-jú o moc.

B˘val˘ disident a ãs. exprezidentVáclav Havel. Sme 17. 10.

(Havel je uÏ asi jedinou osobnosÈou jesene1989, ktorá má autoritu Európy a USA a kto-rú sú ºudia ochotní poãúvaÈ. V SR k okrúhle-mu v˘roãiu síce vo veºkom pí‰u Fedor Gál aPeter Zajac, ale nikto nie je zvedav˘ na ichrozbory udalostí spred 20 rokov.)

***

Vychádzali sme z jednoduchej legendy oSvätoplukovi: Svätopluk sa vzdáva koruny,vstupuje inkognito do zoborského klá‰tora aÏije tam nejaké roky. Necháva sa spoznaÈ aÏpred smrÈou. To je veºk˘ predobraz odmietnu-tia dejín, politiky, vojny. Holl˘ je v na‰ej hre lenpokraãovanie tohto istého príbehu – zatúÏi pokráºovstve pozemskom a po hrdinsk˘ch ãi-noch: napí‰e epos o Svätoplukovi, ktor˘m hopovoláva naspäÈ do dejín.

ReÏisér Rastislav Ballek uvádza v SND experiment Hollyroth.

Pravda 17. 10.

(Je veºmi príjemné, keì sa v záplave teleno-velov˘ch povrchn˘ch obludností a prázd-not objaví skupina tvoriv˘ch ºudí – okremreÏiséra dramaturg Pavlac, v˘tvarník Cillera najmä herec Robo Roth – a tá predvediesiln˘ intelektuálny a umeleck˘ v˘kon, kto-r˘m chce donútiÈ diváka, aby uvaÏoval odramatick˘ch momentoch zo slovensk˘chdejín.)

***

Keì to beriem ako ãlovek, ktor˘ pri‰iel dopolitiky z akademického prostredia, povaÏujemetické hodnoty za prioritné. Pri niektor˘ch zly-haniach sa stáva, Ïe je ãlovek rozãarovan˘.

Archeológ a podpredseda vládyDu‰an âaploviã. Sme 17. 10.

(Ak sa nieão zásadne nezmení, v‰eobecnámorálka sa rozpadne. Zostane len hnojisko.)

***

Kresba: Vojto Haring. Tele plus 17. 10.(A to e‰te ani netu‰íme, ão budeme takto ví-Èazoslávne kriãaÈ o 20 rokov.)

***

Humor, ktor˘m si uÈahujeme sami zo seba,posilÀuje. A ãistí zrak. âo poviete napríklad natúto úÏasnú vetu A. P. âechova: „Boli to ãest-ní ºudia. Klamali, len keì bolo treba.“?

Spisovateº Tomá‰ Janovic. Pravda 17. 10.

(Ako dobre uÏ v 19. storoãí poznal âechovpolitikov 21. storoãia.)

***

âeská politika a ãeská demokracia sú v za-hanbujúcej kríze. Na politickej scéne panuje ab-solútny zmätok, ktorému v˘datne napomáha-jú obe veºké strany, ODS i âSSD. Zaãína to celépripomínaÈ scenériu Dostojevského Besov, alelen takú zabahnenú a celkom nedémonickú, ni-jaké proroctvo revolúcie, skôr nezadrÏateºn˘pád do blata, pád na úplné dno.

Redaktor Adam Drda. Rádio âesko 19. 10.

(Ktorá vládna strana sa najviac podieºa nazahanbujúcej kríze slovenskej demokracie?)

***

ªudia s nízkymi príjmami majú pocit, Ïe Ïi-vot je nespravodliv˘, a preto nedôverujú ºuìomokolo seba. Je v‰ak tieÏ pravda, Ïe i veºmi dô-verãiví ºudia majú podpriemerné príjmy.

Riaditeº lond˘nskej ekonomickej ‰koly Howard Davies. HN 19. 10.

(Je veºmi hlúpe posudzovaÈ ºudí okolo sebaa rôzne situácie podºa svojho príjmu.)

***

Je moÏné tvrdiÈ, Ïe silnej‰í ‰tát je opodstat-nen˘ poãas finanãnej krízy, keì sa v ÈaÏkej si-tuácii ocitne naraz veºké mnoÏstvo ºudí. Problé-mom je, Ïe ak raz ‰tát narastie, je takmer ne-moÏné dostaÈ ho po kríze do jeho pôvodnej veº-kosti.

Komentátor Daniel Bútora. T˘ÏdeÀ 19. 10.

(Pre politikov je veºmi ÈaÏké konaÈ a rozho-dovaÈ sa v kaÏdej situácii rozumne. Aj tínajãestnej‰í musia braÈ do úvahy i ‰kodlivépoÏiadavky prízemn˘ch ºudí.)

***

SDKÚ ponúka ‰piãkov˘ch odborníkov, v˘-borné projekty a víziu úspe‰ného Slovenska.Ponúka rie‰enia pre strednú vrstvu.

Predseda SDKÚ-DS Mikulá‰ Dzurinda. HN 19. 10.

(Toto je veºmi pozitívny zámer. LenÏe zatiaºnevieme o Ïiadnych konkrétnych projek-toch pre stredn˘ch podnikateºov – povedzmev cestovnom ruchu.)

***

Politik môÏe byÈ milovan˘, politik môÏe byÈnenáviden˘. Ale politik nesmie byÈ smie‰ny.Obávam sa, Ïe rad na‰ich politikov dosiaholtoto ‰tádium odpudivej smie‰nosti.

Pradávny ãesk˘ premiér Milo‰ Zeman. MF Dnes 19. 10.

(A v SR je smie‰nych kaÏd˘ t˘ÏdeÀ 5-10 po-litikov, ktorí sa zúãastÀujú na mediálnych di-skusiách. Najmä keì robia z ºudí hlupákovsvojimi vykon‰truovan˘mi argumentmi.)

***

âasy sú iné a väã‰ina star‰ej televíznej ge-nerácie nech si uvedomí koneãne raz a navÏdy,Ïe ju vychovávali v in˘ch ãasoch. Vládla tu ko-munistická strana a tí komentátori aj keby chce-li, tak to nemohli zo seba daÈ von. Vládla do-gma distingvovaného prejavu.

·portov˘ TV komentátor Marcel Merãiak. Sme 19. 10.

(Merãiakova opováÏlivosÈ nemá hraníc. Aknieão v Ïurnalistike presahovalo beÏn˘ prie-mer, tak to boli pestré ‰portové reportáÏe ta-k˘ch zjavov, ak˘mi boli v rozhlase GaboZelenay a v TV Karol Polák. Merãiak a jehonudní kolegovia im nesiahajú ani po päty.)

***

V EÚ je 22 miliónov detí s nadváhou, z toho5 miliónov trpí na obezitu. Pritom sa v rámciEÚ vyhlasujú kampane za zdravú v˘Ïivu ‰ko-lákov a ‰tudentov stredn˘ch ‰kôl, konajú putov-né v˘stavy s heslom „Jedz, pi a h˘b sa“, zria-ìujú sa webové stránky, usporadúvajú akcie nazlep‰enie stravovacích návykov detí. A aj takmilión Európanov umrie roãne na obezitu.

Publicista Pavel Kováfi, Reflex.cz 20. 10.

(EÚ by mala byÈ in‰titúciou na najvy‰‰ejpolitickej a duchovnej úrovni s v˘znamn˘-mi ekonomick˘mi aktivitami. âím ìalej jev‰ak ustanovizÀou absolútnej priemernosti,ktorú formujú ºudia bez nápaditosti, krea-


79

tívnosti a spirituálnosti. Nie sú schopní vy-myslieÈ viac, neÏ predpisy o obmedzení obe-zity detí. Pritom sú takí netvoriví, Ïe nedo-káÏu nikoho presvedãiÈ, aby re‰pektoval na-jobyãajnej‰ie pravidlá Ïivota.)

***

Prv˘ pohºad na SR od novembra ´89 hovo-rí o príbehu SR ako úspe‰nej krajiny: sme v EÚ,NATO, OECD, v schengenskej zóne i eurozó-ne. Druh˘ pohºad poukazuje na neefektívnu‰tátnu byrokraciu, rozbujnenú korupciu, proble-matické súdnictvo, oslabené verejné médiá,na nízku kvalitu verejnej debaty a vyprázdÀo-vanie verejného priestoru. Ak k tomu pridámeroz‰írené pocity nespravodlivosti a nerovnos-ti príleÏitostí, pokles dôvery ºudí v spoloãens-ké in‰titúcie a v spravodlivé pravidlá hry, do-stávame obraz neveselého "reálneho kapitaliz-mu".

Sociológ Martin Bútora. HN 21. 10.

(Ak by sme chceli zhodnotiÈ, ako prispeli kprvému i druhému pohºadu v‰etky 3 garni-túry – Meãiarova, Dzurindova a Ficova –,bolo by to kon‰truktívne len vtedy, kebysme mohli poãítaÈ s t˘m, Ïe poprední politi-ci a ich voliãi sa aspoÀ trochu pouãia.)

***

Vie to aj pán Fico, podºa mÀa to moÏno do-chádza aj pánovi Meãiarovi, ako veºmi pánHarabin ‰kodí. Pri cestách po Slovensku nás ºu-dia upozorÀujú najmä na to, Ïe okrem zlej eko-nomickej situácie, straty zamestnania, problé-mov v zdravotníctve a ‰kolstve, je zlá situáciav justícii. ªudia vedia aj to, Ïe prv˘m muÏomslovenskej justície je ãlovek, ktor˘ bol usved-ãen˘ z lÏí v národnej rade, ktor˘ vulgárne ata-koval poslanca opozície. A chápu, Ïe tak˘to prí-klad potom ani na súdoch nemôÏe priná‰aÈ niãdobrého.

Mikulá‰ Dzurinda. Sme 21. 10.

(Je nejaká nádej, Ïe predseda Súdnej radypochopí neudrÏateºnosÈ svojich spôsobov?)

***

ReportáÏ Kubániovej v STV ukázala, ako„funguje" sociálny podnik, ktorému minister-stvo práce poskytlo sto miliónov Sk. Úãelomtakého podniku je „nájdenie efektívneho me-chanizmu na zamestnanie, zamestnanosÈ a za-mestnateºnosÈ" dlhodobo nezamestnan˘chosôb. Za milióny z verejn˘ch zdrojov zdruÏe-nie Arvik „v mesaãn˘ch kurzoch dosiaº vy‰ko-lilo 161 nezamestnan˘ch". Z nich sa dlhodo-bo na trhu práce uplatnilo len niekoºko ºudí.

Komentátor Marián Le‰ko. Sme 21. 10.

(Aké dôsledky by v NR SR a v celej sloven-skej politike malo, keby sa vzbúrilo v‰etk˘ch50 poslancov Smeru-SD a poÏiadalo minis-terku Tomanovú, aby okamÏite odstránilaprejavy a náznaky korupcie v sociálnychzariadeniach? Nezískali by podporu obãa-nov?)

***

Ocitáme sa vo veºmi zvlá‰tnom stave, keì je

verejná podoba moci ãoraz otvorenej‰ie nepa-triãná, obscénna. Pozrime sa na Sarkozyho voFrancúzsku. Pozrime sa na Berlusconiho v Ta-liansku, ktor˘ uÏ viac ako päÈ rokov systema-ticky podkopáva aj sexuálnymi ‰kandálmi ãolen minimum dôstojnosti ‰tátnej moci. KaÏd˘deÀ sa viac ãudujeme, ako je to moÏné.

Slovinsk˘ filozof a psychoanalytikSlavoj ÎiÏek. Slovo 21. 10.

(Úvaha sa konãí desivou pointou: „To, ão ce-lému svetu hrozí, je e‰te dynamickej‰í kapi-talizmus ako ten, ktor˘ poznáme. A ten zdlhodobého hºadiska demokraciu nepotre-buje ani najmenej.“)

***

Morálny kandidát na starostu povie: „Vybu-dujeme ihrisko vlastn˘mi silami. ZloÏíme sanaÀ a prispejeme aj vlastnou prácou.“ Príde ne-morálny a ten povie: „Vylobujem od ‰tátu pe-niaze na ihrisko (na úkor in˘ch obcí), mám naministerstve známeho.“ Tipnite si, ktorého ob-ãania zvolia! Ihrisko sa nakoniec stavia z vy-lobovan˘ch peÀazí, z ktor˘ch sa väã‰ina roz-kradne.

Spisovateº Vlastimil Podrack˘. bigbloger.lidovky.cz 21. 10.

(Ten príbeh je z âR. Ale mohol by byÈ aj zoSlovenska.)

***

UÏ 2 roky Ïijem s rodinou v Singapure. Ne-Ïijem tam len pre obchody, presÈahoval som satam aj kvôli svojim dvom dcéram. Mám pre netaké ambiciózne plány, Ïe neviem, ãi im mámzávidieÈ, alebo ich ºutovaÈ. Mali by sa venovaÈfilozofii, histórii a jazykom – av‰ak vzdeláva-nie by mali odºahãovaÈ cestovaním, aby spoz-nali, ako Ïijú rôzni ºudia.

Jim Rogers (66) povaÏovan˘za najserióznej‰ieho investora.

HN 22. 10.(Aj v tom je rozdiel medzi bohat˘mi a chu-dobn˘mi, Ïe tí prví sú v˘razne slobodnej‰í.Kto má dosÈ peÀazí, môÏe sa rozhodnúÈ, ãibude s rodinou b˘vaÈ v New Yorku alebo vSingapure a ãi dá dcéry ‰tudovaÈ do Anglic-ka alebo do Ázie.)

***

Európska sociálna demokracia je v rozkla-de. Jej problémom nie je hospodárska kríza anivíÈazstvo pravice. Je Àou dlhodobá tematickáprázdnota a rozmazanie ideologick˘ch hranícv politike. Obsahovo zosivela asi tak r˘chlo,ako autentická pravica na kontinente vyhynu-la.

Publicista Tomá‰ Ferenãák. Sme 22. 10.

(Politici sú ãoraz menej intelektuálne zdat-ní a tak nie sú ani schopní posúdiÈ, kam ichpolitika bez akejkoºvek filozofie a svetoná-zoru povedie, ako ich vynuluje.)

***

Napriek tomu, Ïe prinajmen‰om z technolo-gickej stránky sú v‰etky islamské spoloãnostioveºa zaostalej‰ie ako kresÈanské, islamsk˘svet vytláãa kresÈansk˘. Tam, kde sa tieto dvasvety stretnú, obyãajne napreduje islam.

Expredsedsa KDH Ján âarnogursk˘. Îurnál 22. 10.

(KresÈania sú momentálne veºmi leÏérni. Nieje veºká disciplinovanosÈ v ich viere, nie jeochota niesÈ kríÏ povedzme solidarity s trpia-cimi, nie je ani slobodné hºadanie Boha v ãase‰okujúcich objavov a vynálezov modernejvedy a techniky. KaÏd˘ si len tak Ïije.)

***

Dnes je situácia pre zaãínajúce podnikateº-ky oveºa jednoduch‰ia ako pred 10 rokmi. Jasom vo svojich zaãiatkoch mala dva problémy– bola som Ïena a navy‰e veºmi mladá. Terazje uÏ v‰ak beÏné, Ïe sa dievãatá pú‰Èajú dopodnikania a nie je to Ïiadna rarita. A t˘m, Ïeich je stále viac, zvykajú si na to uÏ aj muÏi,banky a rôzne iné organizácie.

Majiteºka cestovnej kancelárie Tatiana Kyseºová. HN 22. 10.

(Mladé manaÏérky svojou agilitou urobilipre Ïeny oveºa viac ako ureãnené feminist-ky.)

***

Keì bude svetov˘ oceán priezraãne modr˘,bude to s najväã‰ou pravdepodobnosÈou preto,lebo bude m⁄tvy. A my s ním. Bez zeleného,hnedého a ktovie akého e‰te planktónu totiÏprestane fungovaÈ najväã‰ia továreÀ na v˘robukyslíka na svete.

Komentátor Peter JavÛrek. Îurnál 22. 10.

(âo v‰etko sme schopní zaregistrovaÈ, akédetaily v obrovskom priestore vesmíru, akémetafory, a napriek tomu nedokáÏeme zaru-ãiÈ a udrÏaÈ Ïivot na Zemi.)

***

„âas ‰túdia“ – nie ‰túdium samo – síce po-vaÏujeme za sladk˘ Ïivot, ale v posledn˘chrokoch vlastn˘ zmysel vzdelanosti leÏí mimoobzoru ‰tudentskej du‰e. Vzdelávacie in‰titú-cie sa stali celkom nepôvabn˘mi firmami, ob-chodujúcimi s informáciami, atestami a diplo-mami.

Teológ a stredo‰kolsk˘ uãitel David BartoÀ. Rádio âesko 23. 10.

(Kedysi predsa len bola väã‰ia rovnováhamedzi univerzitn˘m bohémstvom a medzizáujmom aspoÀ o aké-také poznatky z vy-braného predmetu.)

***

E‰te ste niã nevytvorili, e‰te ste niã zákaz-níkovi nepredali a uÏ musíte podávaÈ desiatkyhlásení na úradoch. Zákony nás nútia do byro-kracie. Ak má ãlovek nejak˘ nápad v hlave,chce zaãaÈ podnikaÈ, tak buì sa z toho zblázni,buì si to nechá robiÈ externou firmou, alebo tovzdá. Takmer kaÏdé desiate euro administratív-nych nákladov je minuté zbytoãne.

V konn˘ riaditeº IT firmy PosAmMilan Drobn˘. HN 23. 10.

(Nie je pravda, Ïe poslanci musia schvaºovaÈzákony, ktoré stoja obãanov milióny eur,plno cenného ãasu a zbytoãn˘ch papierov.Silná osobnosÈ vo vláde by si s t˘m poradi-la.)

***


80

poãas ktor˘ch bolo treba zozbieraÈ okolo 300kreditov, zvládla za niekoºko mesiacov.

Îurnalistky Zuzana Petková a Mária Miháliková. Pravda 26. 10.

(Ak sa takmer kaÏd˘ deÀ doãítame o novompodozrení z podvodu v najrôznej‰ích oblas-tiach Ïivota, uÏ to nemôÏe byÈ v˘nimoãnáudalosÈ. Podvody sa premieÀajú na povin-nú súãasÈ beÏného Ïivota. A ak to nie je do-jem, ale realita, potom sú slu‰ní ºudia zacvik-nutí v pasci, z ktorej ich nemá kto oslobodiÈa zachrániÈ sa môÏu len útekom.)

***

Ja Ïijem hudbou stále. Keì pijem kávu v bist-re, a dokonca aj keì v tom bistre znie prí‰ernámuzika, ão mi trhá u‰i. Predstavte si, Ïe aj v tommomente mi hlava chrlí nové nápady.

Prominentn˘ americk˘ klávesistaScott Kinsey. Pravda 26. 10.

(Z dÏezmanov˘ch slov vypl˘va takmer ab-solútna sloboda. Niã ho nesputnáva, Ïiadnadogma, ktorou by si dal nieão zakazovaÈalebo predpisovaÈ, ani od seba samého.

***

âaro ãítania je v tom, Ïe kaÏd˘ si nielenmôÏe, ale aj musí v‰etko, ão ãíta, predstavovaÈ.Postavy, prostredie, situácie. Ilustrácie knihy,akokoºvek realistické, sú len majákmi na ces-te príbehom. Cesta medzi majákmi zostáva napredstavivosti ãitateºa.

KniÏn˘ grafik Fero Jablonovsk˘.Pravda 26. 10.

(ªudstvu dnes hrozia viaceré existenãné ka-tastrofy, ale najviac momentálne dve: Ïe do-volí klíme, ktorá ho obklopuje, aby ho udu-sila a spálila – a Ïe sa ºahkomyseºne zriekneneopakovateºn˘ch impulzov z rôznych ume-leck˘ch záÏitkov.)

***

Kresba: Shooty. Sme 26. 10. (Univerzálny ‰éf ktorejkoºvek strany.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler

Premiér hovoril v snemovni zrozumiteºne,jasne a dôstojne. Práve tá dôstojnosÈ je dôleÏi-tá, pretoÏe od tejto ãrty sme si v ãeskej politi-ke odvykli. âo Fischerovi ch˘ba, je posadnu-tosÈ akoukoºvek víziou, schopnosÈ získavaÈ sipriaznivcov i nepriateºov.

Publicista Milo‰ âermák. Ekonomick˘ deník E15 23. 10.

(Buì je príli‰ úradníkom, alebo vie, Ïe prie-merní ºudia nenávidia t˘ch, ktorí majú sny.)

***

Vláda ‰ikovn˘m spôsobom necháva na pri-mátorov a starostov, aby nepopulárne opatre-nia, teda ‰pinavú robotu, robili oni a nie vláda.·tátny rozpoãet je veºmi sociálny pre v‰etky mi-nisterstvá, ale je tvrdo pravicov˘ pre mestá aobce.

Nezávisl˘ primátor mesta MartinAndrej Hrnãiar. Plus 7 dní 23. 10.

(Koºko voliãov správne ocení, ão kabinetkoná sociálne a ão je len pre‰ibanosÈ?)

***

Zákony, ktor˘mi sa máme riadiÈ, nie sú le-gislatívnymi normami vychádzajúcimi priro-dzene z noriem spoloãensk˘ch. Na na‰om úze-mí sa totiÏ len celkom v˘nimoãne objaví práv-na norma, ktorá by spontánne dozrela v ãeskejspoloãnosti a drvivá väã‰ina z nich sa vná‰azvonka, ãasto pod siln˘m politick˘m alebo ajmocensk˘m tlakom.

Krízov˘ manaÏér Ladislav Îák.Britské listy 23. 10.

(E‰te nám asi naozaj nezi‰lo ani na um, Ïeaj texty zákonov a ich obsah alebo zmyselmôÏu maÈ a asi by aj mali maÈ svoje národ-né korene a mali by sa stotoÏÀovaÈ so ‰t˘lomÏivota a morálkou spoloãnosti, v ktorejvznikli a pre ktorú vznikli. To, ão roky vy-chádza z NR a jej hlasovaní, je úplne odcu-dzené a máloãím vnútorn˘m sa s obãanmispája.)

***

V roku 2004 putoval do Bruselu ·pidla, kto-r˘ sa ‰tvrÈ roka predt˘m rozlúãil s postom pre-miéra âR. Bol to klasick˘ scenár „upratovania“smerom nahor.

Politológ Stanislav Balík. Lidové noviny 24. 10.

(Pre sociálne pomery pol miliardy Európa-nov zaãína byÈ najpotrebnej‰í modern˘ dô-chodkov˘ systém. ·pidla pre jeho kon‰ti-tuovanie nevykonal absolútne niã.)

***Sme nespokojní so stavom politiky u nás.

Neveríme parlamentu ani politick˘m stranám,ktoré si sami volíme. Preão je to stále hor‰ie?Chyba môÏe byÈ aj v nás: âo keì sme nevhod-ní pre demokraciu my? Pardón, samozrejme niesme nevhodní, ale demokracia môÏe byÈ ne-vhodná pre nás. MôÏeme vôbec niekedy vytvo-riÈ ‰tát, v ktorom bude ãloveku slobodne a dob-re?

Publicista Petr Homoláã. Neviditeln˘ pes. 24. 10.

(Ani slovensk˘ ‰tát sa nespráva k svojim ºu-ìom veºmi dobromyseºne. Premiér Fico sinapríklad neuvedomuje, Ïe súbor v‰etk˘ch

jeho verejn˘ch vystúpení je nepríjemnousériou sam˘ch antagonizmov raz k tej sku-pine ºudí, druh˘ raz k inej. LenÏe stavaÈsvoju politickú kariéru na „triednom“ ne-priateºstve nie je v demokracii perspektív-ne.)

***

âítal som ãlánok o krachujúcich novinách vUSA. Rie‰enie samotn˘ch novinárov bolo premÀa ‰okom. KeìÏe noviny uÏ na seba nemajú,nech ich Ïiví ‰tát dotáciami. Nech im dá gran-ty. Namiesto toho, aby zavreli svoj stratov˘podnik, zbavia sa za peniaze svojej nezávi-slosti. Kto bude dobr˘, dostane dotáciu a pre-Ïije.

Grafik Tom Vild. bigbloger.lidovky.cz 24. 10.

(V SR sa nieão podobné uÏ rozbehlo vo ve-rejnoprávnych médiách. Ministerstvo kultú-ry im, finanãne podvyÏiven˘m, poskytne naniektoré relácie milióny eur na základe zmlu-vy a bude sa aj s mediálnymi radami tváriÈ,Ïe to nespájajú s nijak˘m vplyvom.)

***

Súãasn˘mi trendmi a evergreenmi sú auto-rské kniÏky. Ilustrátor je zároveÀ aj spisovateº,vymyslí si jednoduch˘ príbeh a ten rozmaºujetak, Ïe kaÏdá dvojstránka je ilustrovaná, fareb-ná. Na kniÏnom veºtrhu v Bologni sme videlidavy ilustrátorov z rôznych krajín, ako Èahajúza sebou obrovské kufre na kolesách, nav‰te-vujú stánky renomovan˘ch vydavateºstiev apredstavujú svoje práce. Stáli aj v dlh˘ch ra-doch.

Ilustrátorka Martina Matloviãová, na BIB získala Zlaté jablko.

Pravda 24. 10.(Je nepredstaviteºné, Ïe by sa v 16. storoãí po-stavili Raffael, Michelangelo, da Vinci a ìal-‰í renesanãní v˘tvarníci pred brány palácovbohat˘ch mecená‰ov vo Florencii s kufrík-mi pln˘mi svojich malieb a kresieb a ponú-kali by im svoje Mony Lisy. Hoci...)

***

Chránen˘m územím je pre mÀa pevná dos-ka. Maºovanie. Maºovanie obrazu na stene.Mám ho v sebe, neviem kde. Vidím ho iba potme. MôÏu tam ísÈ len tí, ão tam b˘vajú. Ja somtam obãas. Keì som tam, nosím ta‰ky plné fa-rieb.

Jedna z protagonistiek Divadla z PasáÏe ªubica Tureková. Pravda 26. 10.

(V SR je to jediné profesionálne komunitnédivadlo, ktoré pracuje s ºuìmi s mentálnympostihnutím. V máji boli na 2-t˘ÏdÀovomturné v USA s inscenáciou Chránené územie.Vzbudili veºk˘ záujem divákov. Kto dokáÏevytvoriÈ sugestívne predstavenia s tak˘mitointerpretmi, má úÏasné vnútorné dispozí-cie, trpezlivosÈ a vytrvalosÈ. VyráÏa to dych.)

***

Dekanova dcéra rekordne r˘chlo získala ti-tul inÏinierky. K˘m beÏní ‰tudenti chodia do‰koly 5 rokov, na Trenãianskej univerzite sta-ãí pár mesiacov. Dekanova dcéra Bánociová na-stúpila na ‰túdium v akademickom roku2006/7. UÏ v júni robila ‰tátnice. PäÈ roãníkov,


Parlamentný Kuriér - 2009 / CLXXVIII.

Documents

Transcript of Parlamentný Kuriér - 2009 / CLXXVIII.