1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CLXXXIX. – CXC. ČÍSLO 2010

D.A.L.I. – M.N., s.r.o.

1. zabezpeãenie projekãnej prípravy a realizácia objednávok na kºúã2. dodávka, montáÏ a uvedenie do prevádzky:• stacionárne batérie TAB OPzS, TAB OGi, TAB UPS, VRLA AGM• trakãné batérie TAB: DIN, DIN-S, BS• batérie k solárnym fotovoltick˘m systémom• autobatérie TOPLA• nabíjaãky, vybíjaãky, aquamatic, mie‰anie elektrolytu• UPS, monitoring batérií• DIESEL agregáty – záloÏné zdroje• meracie transformátory• distribuãné transformátory

D.A.L.I. – M.N., s.r.o. je v˘hradn˘ dovozca • priemyseln˘ch batérií TAB MeÏica Slovinsko• meracích transformátorov KONâAR Zagreb Chorvátsko

D.A.L.I. – M.N. v zahraniãí: Bosna a Hercegovina: D.A.L.I. – M.N., Tuzlaâierna Hora: D.A.L.I. – M.N., Ulcinj

TAB Tovarna Akumulatorskih Baterij, d.d.

SpoloãnosÈ TAB bola zaloÏená v roku 1965 ako jedna zo spoloãností holdingu Rudnik MeÏica v regióne s vy‰e 350 roãnou tradíciou v oblasti v˘robkov z olova. Poãas prv˘ch 15 rokov svojej existencie mala TAB licenãného partnera zo ·védska, spoloãnosÈ Tudor. Od roku 1980 má spoloãnosÈ vlastné v˘skumno-v˘vojové kapacity, vìaka ktor˘m dnes vyrába v‰etky druhy oloven˘ch akumulátorov, ako aj batérií typu VRLA AGM v dvoch modern˘ch továrÀach so 420 zamestnancami:

• prvá sa zameriava na v˘robu ‰tartovacích batérií znaãiek Topla a TAB v poãte 1 500 000 kusov roãne• druhá vyrába priemyselné batérie znaãky TAB s roãnou v˘robnou kapacitou pribliÏne 800 000 kusov

stredne veºk˘ch trakãn˘ch alebo staniãn˘ch ãlánkov˘ch batérií a blokov

Vysokokvalitné batérie sú známe po celom svete, najmä v Európe, Ázii a Amerike.

KONâAR-Mjerni transformatori, d.d.

KONâAR-Mjerni transformatori, d.d. je jednou z obchodn˘ch spoloãností, patriacich do koncernu KONâAR-Elektroin-dustrija, d.d. KONâAR-Elektroindustrija, d.d. je najväã‰ou a najdôleÏitej‰ou chorvátskou skupinou pridruÏen˘ch spo-loãností na projektovanie, v˘robu, v˘stavbu, rozvoj a servis v˘bavy a zariadenia v oblasti energetiky, dopravy,priemyslu a domácich spotrebiãov.KONâAR-Mjerni transformatori, d.d. patrí do podnikateºského prostredia v oblasti energetiky, ktoré súãasne pred-stavuje „core business“ celej skupiny KONâAR. Pod súãasn˘m názvom je firma zaregistrovaná od roku 1991. Dovtedy, od roku 1946, pôsobila pod názvom RADE KONâAR.

V˘robn˘ program tvoria meracie transformátory s nasledujúcimi charakteristikami:• vysokonapäÈové: olejové do Um 750 kV (prúdové a kapacitné napäÈové), do Um 550 kV

(induktívne napäÈové), do Um 420 kV (kombinované)• izolované plynom SF6 pre montáÏ do GIS do Um 170 kV (prúdové a napäÈové)• strednonapäÈové do Um 40,5 kV: olejové (prúdové a napäÈové), alarditové (prúdové a napäÈové)• nízkonapäÈové alarditové do Um 1 kV• ‰peciálne (skú‰obné transformátory, prúdové a napäÈové transformátory s osobitn˘mi poÏiadavkami)

D.A.L.I. – M.N., s.r.o., 903 01 TureÀ 385tel./fax: 02/ 4591 8080 • tel.: 02/ 4591 8240 • mobil: 0903 727 188, 0903 980 083, 0903 163 046e-mail: tab-mezica@tab-mezica.sk, www.tab-mezica.sk

• Centrálny servis a sklad TureÀ• Servisná sieÈ: Bratislava, Púchov, Ko‰ice

CLXXXIX. – CXC. ãíslo 2010

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XVIII

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.sk

eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@nextra.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákStanislav Jani‰

Bibiána ObrimãákováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

madar@nextra.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: Giovanni Francesco PenniMadona s modr˘m diadémom

Obsah

EditorialZvlá‰tny rok – Slovensko má na ãele vlády premiérku (F. Nagy) 2Vláda SRJadrová energetika bude patriÈ do energetického mixu SR (Rozhovor s I. Radiãovou) 3âo vpl˘va na rast slovenského hospodárstva... (Rozhovor s J. Mi‰kovom) 6Eurofondy: Najlacnej‰ie peniaze na v˘stavbu diaºnic (Rozhovor s J. Figeºom) 46Slovensko-nemecká spoluprácaNa‰e národné hospodárstva sú úzko prepojené (Rozhovor s A. Hartmannom) 4Slovenská energetikaTri miliardy investícií pre Slovensko (Rozhovor s P. Ruzzinim) 9VUJE pokraãuje na ceste kvality (Rozhovor s M. Korecom) 10VSE chce byÈ lídrom v oblasti elektromobility (Rozhovor s N. Schürmannom) 12Sme pripravení na nové v˘zvy (Rozhovor s M. Pa‰tikom) 13East & West – prepojenie energetík (pohºad podnikateºa) (P. Káãerik) 16Slovenské baníctvoHnedé uhlie má svoje miesto v energetike Slovenska (P. âiãmanec) 14Slovensko-ukrajinská spoluprácaNa‰e vzÈahy nadobudli znaky strategick˘ch vzÈahov (Rozhovor s O. O. Hava‰im) 18Ministerstvo hospodárstva SREnergetická úroveÀ SR a napæÀanie cieºov (Rozhovor s J. Petroviãom) 21KonkurencieschopnosÈ priemyslu v rámci EÚ (Rozhovor s J. Sermekovou) 24Úrad jadrového dozoru SRHarmonizovanie úloh aj poskytovanie bezpeãnosti (Rozhovor s M. Îiakovou) 24Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetvíâo sa zmení v cenách za energie... (Rozhovor s J. Holjenãíkom) 26Národná rada SRIndikátory ekonomick˘ch aktivít (Rozhovor s J. Burianom) 27Automobilov˘ priemysel a jeho v˘znam (Rozhovor s M. Kondrótom) 28Je smerovanie v energetike jasné? (Rozhovor s ª. Jurãíkom) 30MoÏnosti Bratislavy (Rozhovor s A. ëurkovsk˘m) 69MoÏno hovoriÈ o spoloãn˘ch problémoch aj o spoloãn˘ch rie‰eniach? 73(Rozhovor s L. Lazárom a J. Viskupiãom) Béla Bugár je ãestn˘ politik (Rozhovor s E. Pfundtnerovou) 75Anketa 2010 (Rozhovor s P. Abrhanom, M. Beblav˘m, O. Dostálom, 77M. âíÏom a M. Poliaãikom) Národná agentúra pre sieÈové a elektronické sluÏbyRozvoj IKT sluÏieb v oblasti verejnej správy (Rozhovor s B. Máãajom) 31Colná správaAutomatizácia ãinnosti colnej správy (Rozhovor s M. Machovou) 37DaÀové riaditeºstvo SRAj daÀové riaditeºstvo vyuÏíva informaãné technológie (Rozhovor s M. Mikulãíkom) 39Ministerstvo financií SRPokraãuje aj proces informatizácie (Rozhovor s M. Kukuãkom) 41Aktivity OPIS-u (Rozhovor s D. Îilákovou) 42Informatizácia Slovenska a Európska únia (Rozhovor s L. Mu‰kovou) 43Európska banka pre obnovu a rozvojEBOR ponúka Slovensku pomoc pri privatizácii (Rozhovor s T. Mirowom) 45Slovensk˘ priemyselInovaãná kultúra cementárne v Ladcoch (Rozhovor s A. Barcíkom) 47Îelezniãná dopravaPartnerská spolupráca a inovaãné aktivity AÎD, a. s., Bratislava (M. Bojda) 48ÎSR na ceste ozdravenia a ìal‰ieho rozvoja (Rozhovor s V. ªuptákom) 49VráÈme Ïelezniciam na Slovensku váÏnosÈ a podporme koneãne ich seriózny rozvoj 51(Rozhovor so S. Podmanick˘m)Îilinská univerzita ponúka Ïelezniciam nov˘ch odborníkov (Rozhovor s J. Spalekom) 72Stavba roka 2010Pri vydaren˘ch stavbách niet porazen˘ch... (Rozhovor s M. Brichtovou) 52Architektúra – analógie „ideality“ k politike (P. HrÛ‰a) 58Stavebníctvo na SlovenskuAko stavaÈ kvalitné, lacné a estetické mostné diela (Rozhovor s M. MaÈa‰ãíkom) 55Úspechy nás motivujú ìalej (Rozhovor s G. Koczká‰om) 56Skvost pre elitu (CDC, s. r. o.) 62SkyBau – zhotoviteº a dodávateº Ïelezobetonárskych prác na v˘znamn˘ch stavbách 64Slovenské stavebníctvo uÏ vidí svetlo na konci tunela 69Architektúra na SlovenskuVízia môjho mesta (Rozhovor s M. Pavelekom) 65Dialógy OA & EWNa hranici vekovej kategórie (Rozhovor s O. Andrásym) 82Glosy – Poznámky – Eseje Cirkus alebo spor o budúcu vládu (R. Kotian) 86ZaslúÏená prehra SDKÚ a KDH (E. Weidler) 87Komunálne voºby – remíza a oãakávania zdola (rk) 89Parlamentn˘ denníkZluãovanie verejnoprávnych médií – záchrana alebo politizácia? (rk) 90SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 96

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L

2

Bol to komplikovan˘ a vlastne aj zvlá‰tnyrok. Presne v jeho polovici sa stalo, Ïe na Slo-vensku prv˘ raz zasadla do premiérskehokresla Ïena, hoci to by malo byÈ najmenej ãud-né, veì Ïeny a muÏi sú v tejto krajine uÏ dlhorovnocenní a rovnoprávni. Feministky v‰ak otom aj dnes e‰te pochybujú. Treba uznaÈ, Ïepostavenie tejto politiãky trocha posunulona‰e vnímanie „‰éfa“ ‰tátu, priãom samotnátáto zmena politickej psychológie úplne na‰kodu nebola. Samozrejme, nemám na mys-li len samotné riadenie vládnej politiky. Na-pätie povedzme vo vzÈahu Radiãová – Fico sapríli‰ nezmenilo od vzÈahu Fico – Dzurinda.·kodlivosÈ konfliktnej atmosféry vo vzÈahochslovenskej elity sa ani trocha neoslabila, banaopak, chvíºami ako by sa grády vo vzájom-n˘ch útokoch tzv. ºavice a pravice e‰te stup-Àovali, hoci je evidentné – a mali by si to uve-domiÈ predov‰etk˘m hlavní aktéri t˘chto ne-návistn˘ch excesov –, Ïe rozkvetu SR to anitrochu neprospieva.

Radiãová ako premiérka sa viditeºne usilo-vala – a nie je na‰ou úlohou posudzovaÈ, doakej miery sa jej to podarilo –, aby v sloven-skom verejnom Ïivote ão najviac ubudlo ne-kultúrnosti a vulgárnosti. A obãania to aj oce-nili, keì sa po rokoch práve jej podarilo v prie-skume verejnej mienky predraÈ sa na ãelo reb-ríãka obºúbencov. Súãasne sa v‰ak presved-ãila, Ïe ani pri najväã‰om úsilí nie je ºahkéúplne potlaãiÈ zvy‰ky postkomunistickej mo-rálky, ak˘mi sú partajné rodinkárstvo, ko-rupcia a klientelizmus, ale aj nevraÏivosÈ, bazniãujúce nepriateºstvo k politick˘m protiv-níkom. Aby v‰ak vymizli aj tieto javy, ktorépodºa v‰etkého väã‰ina obyvateºstva nezná-‰a, musia sa snaÏiÈ politici zo v‰etk˘ch zosku-pení, bez ohºadu na to, ãi sú vo vládnej koa-lícii, alebo v opozícii.

Pravda, pozitívny trend vo vzájomnom po-rozumení sa musí preniesÈ do v‰etk˘ch oblas-tí spoloãenského a verejného Ïivota. Mnohíani nebadajú, ako sa uÏ dlh‰í ãas tvrdé roz-trÏky presúvajú z politiky predov‰etk˘m dorôznych zloÏiek justície, poãnúc prokuratúroua konãiac súdnictvom. Je to veºmi nebezpeã-n˘ a skutoãne neprípustn˘ úkaz, pretoÏe Slo-vensko potrebuje byÈ právnym ‰tátom úplnerovnako naliehavo, ako ‰tátom ekonomickyvyspel˘m. V Európe nie sú napríklad príli‰ãasté také dlhé odsúvania súdnych procesova ÈaÏkopádnych vy‰etrovaní závaÏn˘ch trest-n˘ch ãinov, ako sa to stalo takmer samozrej-mosÈou v SR. Pomerne r˘chle odsúdenie a po-trestanie korupcie vo futbalovom zväze jeskôr v˘nimkou – a ohlas tohto neodkladané-ho pojednávania a uväznenia obÏalovanéhodokazuje, Ïe spoloãnosÈ takéto rázne a nekom-promisné justiãné v˘kony potrebuje. A iste ajoceÀuje.

Viac aktivity by v‰ak mali preukázaÈ aj sa-motní obyvatelia, a to predov‰etk˘m v tomprostredí, kde Ïijú. ÚãasÈ 50 % v nedávnych

komunálnych voºbách nie je pote‰ujúca, pre-toÏe nevytvára dobré predpoklady pre ãino-rodosÈ ºudí. Mám na mysli väã‰í podiel obãa-nov na formovaní a skvalitÀovaní Ïivota v ob-ciach a mestách, kde Ïije 5,5 milióna ºudí. Tenskôr v˘nimoãn˘ tvoriv˘ a usilovn˘ ruch, kto-r˘ môÏeme na rôznych koncoch Slovenskaobãas zaznamenaÈ, dokazuje, Ïe práve spolu-práca komunálnych politikov s obãanmi jeveºmi osoÏná, najmä preto, Ïe SR nemá toº-ko finanãn˘ch prostriedkov v rezervách ‰tát-nych a obecn˘ch kás, aby mohlo len nimi rie-‰iÈ v‰etky oprávnené poÏiadavky obãanov.Napríklad keì negatívne zasiahne príroda –ãasto zniãujúcimi záplavami – a ak nemajúÈaÏko postihnuté obete stratiÈ svoju existenã-nú bázu, potrebujú, aby dostali nielen pár ti-sícok zo ‰tátneho rozpoãtu, ale aby sa im po-skytla dlhodobá pomoc pri odstraÀovaní ne-vyãísliteºn˘ch ‰kôd z ich najbliωieho okoliav okrese alebo priamo v obci, kde majú svo-je bydlisko. Len ten je dobr˘m politikom navy‰‰om komunálnom alebo celo‰tátnom po-ste, kto chápe ako jeden z dôvodov potrebnos-ti rôznych úradov práve sluÏbu obyvateºstvuvtedy, keì to ºudia najviac potrebujú.

Ak hovoríme o v‰eobecnej a veºmi roz‰í-renej apatii ‰irok˘ch kruhov obyvateºstva,nechceme ºudí umelo naháÀaÈ do nejak˘chbrigád socialistickej práce. Pripomíname skôrúplne dobrovoºné a radostné stretnutia a ãin-nosti, ktoré v ºuìoch rozvíria vnútornú potre-bu konaÈ uÏitoãne a s pln˘m nasadením, abysa prostredie, v ktorom Ïijú, v‰estranne roz-víjalo a poskytovalo dobr˘ rámec napríkladaj pre voºn˘ ãas detí a mládeÏe, na ktor˘hrie‰ne zabúdame. Îiaº, je minimum ºudov˘chvodcov, ktorí by dokázali ºudí nadchnúÈ prepekné a osoÏné aktivity. To je zvlá‰È dôleÏi-té v tomto ãase, ktor˘ ºudí doslova chorobneprilepuje na stoliãku k internetu. Z ãlovekav‰ak ani dnes nevymizla chuÈ robiÈ nieão, ãorozh˘be du‰u i telo – len potrebuje niekoho,kto by mu pomohol takto si zorganizovaÈ voº-n˘ ãas.

Samozrejme, dobré zámery potrebujú aj„neziskovú“ podporu investorov, teda ºudí,ktorí sa po rokoch dopracovali k dobrej fi-nanãnej báze. Bez sponzorov sa nezaobídetakmer Ïiadna snaha o sluÏbu ‰irokej verejnos-ti. Bez nich by sme sa príli‰ dopredu nedos-tali ani my v na‰om ãasopise. Preto by somsa rád úprimne poìakoval v‰etk˘m podnika-teºom, manaÏérom, finanãníkom a in˘m sol-ventn˘m osobnostiam, ktoré chápu v˘znamtakého média, ak˘m je Parlamentn˘ kuriér,a rôznymi spôsobmi podporujú na‰u existen-ciu. My zasa chceme i naìalej, teda aj v roku2011, priná‰aÈ stranícky nezaÈaÏené materiá-ly, ktoré potrebuje politická, bankárska, jus-tiãná a ostatná spoloãenská elita.

·éfredaktor

Zvlá‰tny rok – Slovensko mána ãele vlády premiérku

3

V L Á D A S R

Neoddeliteºnou súãasÈou energetickej diver-zifikácie, energetického mixu pre Slovenskoje a aj v budúcnosti zostane jadrová energe-tika. Vláda SR poskytuje podporu pri dokon-ãení a uvedení do prevádzky dvoch nov˘chreaktorov v Mochovciach. Vedieme pravi-delné konzultácie s Rakúskom. Informuje-me ho o v‰etk˘ch na‰ich postupoch a spôso-boch zabezpeãenia bezpeãnosti kaÏdého kro-ku pri v˘stavbe.

Budeme pokraãovaÈ aj v aktivitách spo-loãného podniku ‰tátnej spoloãnosti JAVYS,a. s., s ãeskou spoloãnosÈou âEZ. V stavbaprípadného nového jadrového reaktora v Ja-slovsk˘ch Bohuniciach je v zmysle Progra-mového vyhlásenia vlády SR uÏ zadefinova-ná jasne. ·tátny rozpoãet na toto momentál-ne nemá zabezpeãené zdroje. Ak sa nájdezodpovedn˘, veºmi korektn˘ investor a bude

maÈ zdroje, nebránime sa ìal‰iemu postupu.Financovanie takého projektu zo ‰tátnehorozpoãtu poãas nastávajúcich ‰tyroch rokovv‰ak vláda nemá v pláne.

PODPORÍ SA NAJMÄ BIOMASA

Vláda SR si je vedomá záväzku 14-per-centného podielu obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gie na celkovej spotrebe energie v SR. Jehonaplnenie musí v‰ak vychádzaÈ z reálnychprírodn˘ch podmienok Slovenska, jeho ener-getickej sústavy, energetick˘ch v˘robn˘chzdrojov a ekonomickej únosnosti v cenách preodberateºov. Hlavná podpora obnoviteºn˘chzdrojov energie ‰tátu bude smerovaÈ do vyuÏi-tia poºnohospodárskej a lesnej biomasy tak,aby realizované projekty boli konkurencie-schopné a bez dlhodob˘ch dotácií. Takto po-

stavené zdroje energie by mali byÈ pri vyuÏi-tí zeleného paliva efektívne, teda aby produ-kovali teplo, elektrinu, chránili Ïivotné pro-stredie a vytvárali dlhodobé pracovné mies-ta v regiónoch.

Pre SR sú kºúãov˘mi partnermi v oblasti[energetiky] urãite krajiny V4. Okrem V4sem patria na‰i bezprostrední susedia, ako jeRakúsko, Ukrajina a následne Rumunsko aChorvátsko. Cieº je spoloãn˘ – aby na‰e spo-loãné projekty boli politicky aj finanãne pod-porené aj na úrovni Európskej únie. Ich rea-lizácia nie je totiÏ len nástrojom energetickejbezpeãnosti, ale aj ìal‰ej liberalizácie energe-tick˘ch trhov a ich prepojenia s ostatn˘mitrhmi v rámci EÚ alebo so svetov˘mi trhmi.Úzka spolupráca V4 na energetickom dialó-gu s Ruskom a Ukrajinou a s ìal‰ími súãas-n˘mi alebo potenciálnymi dodávateºmi ener-getick˘ch surovín je na‰ou ìal‰ou prioritou.

DIALÓG O BUDÚCNOSTI SLOVENSKEJENERGETIKY

Treba poznamenaÈ, Ïe ministerstvo hospo-dárstva a v˘stavby SR urobilo prvé kroky ktomu, aby sa rámce energetického trhu naSlovensku tvorili vo verejnej diskusii. Napo-môcÈ tomu má aj nová webová stránka dialo-goenergetike.sk, ktorú ministerstvo spustilo voktóbri tohto roku. Táto diskusia by mala vy-ústiÈ do novej energetickej koncepcie Slo-venska.

Cieºom rezortu je koncepãne nasmerovaÈslovenskú energetiku do budúcnosti, aby bez-prostredne spæÀala v‰etky nároãné kritériámodernej a efektívnej koncepcie ‰tátu. Nastránke sa tak bude môcÈ verejnosÈ vyjadriÈ krôznym otázkam z oblasti energetiky z trochokruhov, ktor˘mi sú podpora obnoviteºn˘chzdrojov energie a energetickej efektívnosti, li-beralizácia trhov s plynom a elektrinou, roz-voj energetickej infra‰truktúry a energetickábezpeãnosÈ a napokon budúcnosÈ, inovácie arozvoj v energetike.

Podºa v súãasnosti e‰te platnej stratégieenergetickej bezpeãnosti by malo Slovenskodo roku 2030 investovaÈ na zabezpeãeniesvojej energetickej sebestaãnosti najviac dorozvoja elektroenergetiky, a to 20 mld. eur.Vìaka t˘mto investíciám by sa do roku 2030malo na Slovensku zabezpeãiÈ 6 600 mega-wattov nov˘ch v˘konov, ktoré by vyrobilizhruba 29 terawatthodín elektrickej energieroãne. Do oblasti prepojenia plynov˘ch sietía v˘stavby podzemn˘ch zásobníkov zemné-ho plynu by sa malo na Slovensku podºa stra-tégie investovaÈ takmer 1,7 mld. eur.

Jadrová energetika bude patriÈdo energetického mixu SR

Faktorom, ktor˘ v ostatn˘ch rokoch ovplyvÀuje energetiku Slovenska je ãlenstvo Slovenskav Európskej únii a najmä spolupráca s krajinami Vy‰ehradskej ‰tvorky. Veºmi dôleÏitú úlohu

v energetickej skladbe SR zohráva a i naìalej bude zohrávaÈ jadro, pokiaº ide o obnoviteºné zdrojeenergie, vláda bude podporovaÈ predov‰etk˘m biomasu. Predsedníãka vlády SR Iveta RADIâOVÁ.

S L O V E N S K O - N E M E C K A S P O L U P R Á C A

4

Ako hodnotíte súãasnú úroveÀ politickej aekonomickej spolupráce oboch krajín?

VzÈahy medzi obidvoma na‰imi krajinamisú vynikajúce – politicky aj hospodársky. Vmnoh˘ch ústredn˘ch otázkach je nemeck˘ aslovensk˘ pohºad identick˘. VyzdvihnúÈ bysom chcel v tejto súvislosti predov‰etk˘mna‰e spoloãné poznanie, Ïe len solídna fi-‰kálna politika môÏe byÈ fundamentom prezdravé euro a hospodársky rast.

Mimochodom úzko spolupracujeme vov‰etk˘ch politick˘ch oblastiach; v EÚ, NATO,ale aj bilaterálne. Náv‰teva spolkového mi-nistra zahraniãn˘ch vecí Guida Westerwelle-ho, ako aj náv‰teva predsedu nemeckéhoSpolkového snemu Norberta Lammerta vroku 2010 na Slovensku sú dôkazom tejtoúzkej spolupráce.

Na rozdiel od vynikajúcich bilaterálnychvzÈahov nám spôsobuje právny ‰tatút Spoloã-

nej slovensko-nemeckej ‰koly v Bratislave,ktor˘ je stále nejasn˘, veºké starosti. Od jej za-loÏenia pred piatimi rokmi sa nepodarilouzavrieÈ dohodu, ktorá by upravovala ‰tatúttejto ‰koly. Vo februári 2010 podpísal ne-meck˘ minister zahraniãn˘ch vecí GuidoWesterwelle spolu s jeho vtedaj‰ím sloven-sk˘m partnerom Miroslavom Lajãákom vBratislave Memorandum o porozumení, vktorom je naplánovaná ãoskorá úprava práv-neho ‰tatútu tejto ‰koly formou medzinárod-no-právnej zmluvy.

Veºmi ºutujem, Ïe sa v tejto otázke nepostú-pilo ani o milimeter, hoci uÏ vo februári 2010bola dosiahnutá principiálna zhoda. Terazoãakávame od aktuálnej vlády, Ïe sa podºaMemoranda o porozumení zasadí za vyrie‰e-nie otázky právneho ‰tatútu tejto ‰koly ãonajskôr. V úlohe partnera sme jej stále k dis-pozícii.

Nemecko je najväã‰ím investorom na Slo-vensku. Aké v˘hody z toho plynú pre obekrajiny?

V hody sú zrejmé: t˘ch pribliÏne 400 ne-meck˘ch firiem na Slovensku zamestnávatakmer 100-tisíc pracovníkov. Bez nemec-k˘ch, ako aj ìal‰ích zahraniãn˘ch investorovby hospodársky úspech Slovenska v posled-nom desaÈroãí nebol moÏn˘. Slovensko sahospodársky dokázalo napojiÈ na iné krajinyEÚ a te‰ím sa, Ïe nemecké firmy k tomuto v˘-razne prispeli.

Slovensko je pre nemeck˘ch investorovveºmi atraktívnym podnikateºsk˘m prostre-dím. Pracovníci sú motivovaní, spravidla dob-re vy‰kolení a neustále lacnej‰í ako v Nemec-ku, hoci sa rozdiely v platoch medzi Nemec-kom a Slovenskom zniÏujú. Poloha Sloven-ska v srdci Európy je vynikajúca – odtiaºtomoÏno zásobovaÈ v‰etky dôleÏité európsketrhy. Okrem toho je potrebné spomenúÈ úspe-chy slovenskej hospodárskej politiky posled-ného desaÈroãia – zdravé banky, konkurencie-schopné a transparentné dane, ako aj zavede-nie eura. Toto bolo pre zahraniãn˘ a najmä ne-meck˘ kapitál dôleÏit˘m stimulom, aby sempri‰li a aby tu zostali.

Ako hodnotí nemecká strana slovenskú le-gislatívu v oblasti podnikania? Sú pod-mienky pre nemeck˘ch investorov na Slo-

vensku dobré, alebo je tu priestor na ichzlep‰ovanie? Ak áno, ão by sa malo zmeniÈ?

Vcelku sú podmienky pre nemecké firmyna Slovensku dobré. V jednej ankete, ktorúuskutoãnila Slovensko-nemecká priemyselnáa obchodná komora medzi nemeck˘mi pod-nikmi, 92 z nich odpovedalo kladne na otáz-ku, ãi by sa opäÈ rozhodli prísÈ na Slovensko.Toto v‰ak neznamená, Ïe by nebolo ão zlep-‰ovaÈ a Ïe sa nám vÏdy v‰etko páãi. Zákon ostrategick˘ch podnikoch povaÏovali naprík-lad mnohí nemeckí investori za ohrozenieich investícií. Ale najväã‰ou v˘zvou pre Slo-vensko je aj naìalej, aby sa postaralo o silnej-‰iu transparentnosÈ a bojovalo proti korupciia klientelizmu.

âo sa t˘ka infra‰truktúry, nemeckí podni-katelia na v˘chodnom Slovensku sa neustá-le sÈaÏujú na nedokonãené diaºniãné prepoje-nie. V‰etci sa zhodujú v tom, Ïe ch˘bajúceãasti tohto prepojenia medzi západom a v˘-chodom Slovenska by mali byÈ ão najr˘chlej-‰ie dostavané. ªutujeme veºmi, Ïe stavebnéopatrenie, ktoré uÏ bolo dohodnuté, sa terazspochybÀuje a Ïe je potrebné obávaÈ sa ìal-‰ích oneskorení.

ëal‰ím dôleÏit˘m faktorom podnikateºské-ho prostredia pre nemecké firmy na Slovens-ku je roz‰írenie a kvalitatívne dobrá úroveÀznalostí nemeckého jazyka. Obávame sa v‰ak,Ïe táto v˘hoda bude dlhodobo ohrozená za-vedením povinnej angliãtiny na slovensk˘ch‰kolách. Sme síce presvedãení, Ïe sprostred-kovanie dobr˘ch znalostí angliãtiny musí byÈv dne‰nom svete neodmysliteºnou súãasÈouvzdelávania mlad˘ch ºudí. ZároveÀ ale v sú-lade s cieºmi EÚ veríme, Ïe predov‰etk˘mpodpora viacjazyãnosti by mala byÈ nadrade-n˘m cieºom jazykového vzdelávania. Z toh-to dôvodu je potrebné dosiahnuÈ vytvorenieão moÏno najlep‰ích in‰titucionálnych pred-pokladov pre skorú v˘uãbu viacer˘ch cu-dzích jazykov.

Ktoré podnikateºské oblasti sú pre nemec-k˘ch investorov na Slovensku momentál-ne najzaujímavej‰ie a ktoré by sa mohli za-traktívniÈ v najbliωej budúcnosti?

Nemeckí investori sú naìalej silne zastúpe-ní v automobilovom priemysle a v jeho do-dávateºskom odvetví. Niekedy poãuÈ na Slo-vensku, Ïe táto silná závislosÈ Slovenska od

Na‰e národné hospodárstvasú úzko prepojené

„Slovensko je pre nemeck˘ch investorov veºmi atraktívnym podnikateºsk˘m prostredím. Pracovníci sú motivovaní, spravidla dobre vy‰kolení a neustále lacnej‰í ako v Nemecku, hoci sa rozdiely

v platoch medzi Nemeckom a Slovenskom zniÏujú. Poloha Slovenska v srdci Európy je vynikajúca – odtiaºtomoÏno zásobovaÈ v‰etky dôleÏité európske trhy. Okrem toho je potrebné spomenúÈ úspechy slovenskej

hospodárskej politiky posledného desaÈroãia – zdravé banky, konkurencieschopné a transparentné dane,ako aj zavedenie eura. Toto bolo pre zahraniãn˘ a najmä nemeck˘ kapitál dôleÏit˘m stimulom, aby sem pri‰li

a aby tu zostali,“ hovorí mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v SR Axel HARTMANN v interview, ktoré pripravila Izabela Nagyová.

automobilového priemyslu je chybou. Ale jasom toho názoru, Ïe to nie je chyba. Naopak:Slovensko dokázalo predov‰etk˘m vìaka au-tomobilovému priemyslu hospodársky nad-viazaÈ na Západ. Toto je pre krajinu veºk˘úspech. Samozrejme je potrebné vybudovaÈaj ostatné odvetvia hospodárstva. Toto sa rea-lizuje aj vìaka nemeck˘m investorom, ktorízohrávajú v strojárskom, energetickom a te-lekomunikaãnom odvetví na Slovensku dôle-Ïitú úlohu. Okrem toho sa rysujú zaãiatky bu-dovania v˘skumn˘ch a v˘vojov˘ch kapacít naSlovensku nemeck˘mi podnikmi. Toto je preslovenské hospodárstvo z kvalitatívneho hºa-diska rozhodujúci skok.

Ktoré konkrétne projekty v rámci bilate-rálnych vzÈahov medzi mestami, respektí-ve územn˘mi celkami na regionálnej úrov-ni oboch ‰tátov by ste vyzdvihli?

Dunaj spája Nemecko a Slovensko. Tedanie je to náhoda, Ïe najväã‰ia nemecká spol-ková podunajská krajina – Bavorsko – má soSlovenskom obzvlá‰È intenzívne kontakty.Len nedávno bola námestníãka bavorskéhoministra hospodárstva na oficiálnej náv‰tevev Bratislave a hovorila so svojimi sloven-sk˘mi kolegami o spoloãn˘ch projektoch –napríklad o podunajsk˘ch projektoch, ako ajo Ïelezniãnom spojení Bratislavy s Mnícho-vom.

Mimochodom, sprevádzali ju bavorskí pod-nikatelia, ktorí boli príjemne prekvapení hos-podárskymi úspechmi a v˘hodami podnika-teºského prostredia Slovenska.

Okrem toho existuje mnoho in˘ch prepo-jení Slovenska s nemeck˘mi spolkov˘mi kra-jinami, mestami, obcami, ‰kolami, univerzi-tami, zdruÏeniami a mimovládnymi organizá-ciami. Vytvárajú tieÏ hustú sieÈ osobn˘chvzÈahov, ktoré podstatne ovplyvÀujú kvalituslovensko-nemeck˘ch vzÈahov.

âo oceÀujú Nemci najviac na Slovákoch aSlovensku?

E‰te pred desiatimi rokmi väã‰ina Nemcovpoznala Slovensko len málo. Ale v priebehutohto desaÈroãia Slovensko získalo siln˘ pro-fil. Slovensko sa dostalo silnej‰ie do povedo-mia verejnosti v Nemecku nielen v lete, keìbolo jasné, Ïe ako jediná krajina eurozóny ne-bude súhlasiÈ s pomocou pre Grécko. V tom-to sa odzrkadºuje aj silnej‰ie sebavedomiekrajiny, ktorá sa stala po svojom vstupe doEÚ, NATO, schengenského priestoru a euro-zóny najviac integrovanou krajinou b˘valé-ho v˘chodného bloku.

Îelal by som si, aby e‰te viac mojich kra-janov strávilo dovolenku na Slovensku, abysa nechali oãariÈ krásnou krajinou a bohat˘mkultúrnym dediãstvom. V tomto zmysle ape-lujem tieÏ na Slovákov, aby sa e‰te intenzív-nej‰ie ako doteraz venovali budovaniu turis-tickej infra‰truktúry.

Ako hodnotíte súãasnú situáciu nemeckejmen‰iny Ïijúcej na Slovensku?

Men‰ina Karpatsk˘ch Nemcov na Slovens-ku je dôleÏitou a dobre integrovanou súãas-Èou slovenskej spoloãnosti. Od stredoveku

zanechali Karpatskí Nemci svoje stopy v slo-vensk˘ch dejinách a v slovenskej spoloãnos-ti. T˘m v rozhodujúcej miere prispeli nielenk hospodárskemu a technickému rozvoju kra-jiny, ale aj k dne‰n˘m priateºsk˘m a srdeãn˘mvzÈahom medzi Slovákmi a Nemcami v slo-bodnej Európe.

Slovenská a nemecká vláda podporuje Kar-patsk˘ch Nemcov v ich úsilí o starostlivosÈ azachovanie ich kultúrnych koreÀov. Pritomnemeck˘ jazyk prirodzene zohráva dôleÏitúúlohu.

Aké sú priority va‰ej diplomatickej misiena Slovensku v budúcom roku?

Vzhºadom na nadchádzajúce náv‰tevy navysokej úrovni by som chcel prispieÈ k ìal‰ie-mu budovaniu dobr˘ch vzÈahov. Obidve kra-jiny veºmi r˘chlo prekonali hospodársku krí-zu. Toto poukazuje na to, ako úzko sú na‰e ná-rodné hospodárstva navzájom prepojené. Îe-lám si tieÏ, aby veºa mlad˘ch Sloveniek aSlovákov vyuÏilo moÏnosÈ práce vo v‰etk˘ch‰tátoch EÚ – aj v Nemecku, – ktorá sa imotvára od mája 2011. Toto by bolo pre obid-ve strany prospe‰né.

V oblasti kultúry chceme posilniÈ hodnoto-vé postavenie nemeckého jazyka, priãom saspoliehame na spolupôsobenie slovenskejvlády. Nemãina je a zostane najdôleÏitej‰ímjazykom strednej Európy!

Budeme tieÏ mimoriadne pozorne sledovaÈ,ãi sa transparentnosÈ pri verejnom obstaráva-ní, ktorú proklamovala vláda v júli, odzrkad-lí v politickej praxi.

S L O V E N S K O - N E M E C K A S P O L U P R Á C A

V L Á D A S R

6

Pán minister, je u nás vytvorené vhodnéprostredie, ktoré je potrebné na udrÏanie azvy‰ovanie hospodárskeho rastu?

Práve teraz sme pripravili pravidelnú sprá-vu o stave podnikateºského prostredia v Sloven-skej republike. Podrobne v nej analyzujeme naj-mä situáciu v roku 2009. Nemusím ani osobit-ne zdôrazÀovaÈ, Ïe rok 2009 bol pre sloven-sk˘ch podnikateºov mimoriadne zloÏit˘. Glo-bálna finanãná a hospodárska kríza totiÏ nega-tívne poznamenala cel˘ hospodársky v˘vojSlovenska. Ale za zl˘ stav hospodárstva nemô-Ïe iba kríza. Najväã‰í problém Slovenska vní-mam osobne v chronick˘ch problémoch, kto-ré dlhodobo prekáÏajú podnikateºom a niekto-ré nesystémové zásahy do legislatívneho pro-stredia. Najmä tieto nedostatky spôsobili opä-tovné zhor‰enie pozície SR v medzinárodnomratingu. Na zhor‰ení podmienok podnikaniana Slovensku sa zhodli vo svojich hodnoteniachmedzinárodné in‰titúcie, ako sú Svetová ban-ka, Svetové ekonomické fórum, OECD, ako ajPodnikateºská aliancia Slovenska. Mojou sna-hou je zvrátiÈ tento negatívny v˘voj a v˘razneskvalitniÈ podnikateºské prostredie. Bude v‰aknutné, aby sa na odstránení t˘chto neÏiadu-cich bariér podieºali koordinovane v‰etkyústredné orgány ‰tátnej správy. Napokon, natomto sme sa uÏ zhodli v Programovom vyhlá-sení vlády SR. Preto teraz prichádzame na ro-kovanie vlády s návrhom 26 konkrétnych opat-rení, ktoré reagujú na najviac kritizované ob-lasti prekáÏok v podnikaní. Na rozdiel od mi-nulosti sme teda ne‰li cestou odporúãaní prejednotlivé ministerstvá, ktoré sa zväã‰a rozply-nuli v ãase a nijako sa neprejavili, ale navrhu-jeme vecne zodpovedn˘m ministrom konkrét-ne úlohy, ktor˘ch splnenie je termínovo rozlo-Ïené na obdobie prvého polroka 2011. Do kon-ca marca budúceho roka by sme mali vedieÈ,aké konkrétne legislatívne a organizaãné zme-ny je nutné a reálne vykonaÈ v krátkodobom ho-rizonte, aby podnikateºské prostredie ão najr˘-chlej‰ie pocítilo pozitívne zmeny. Do koncajúna sú termínované úlohy, ktoré majú skôrkoncepãn˘ a analytick˘ charakter, priãom ichprínosy by sa mohli prejaviÈ najneskôr do kon-ca volebného obdobia .

Ako vnímate investiãné a podnikateºskémoÏnosti na Slovensku?

Myslím si, Ïe na Slovensku je mnoÏstvopodnikateºsk˘ch príleÏitostí, ktoré dosiaº nie súvyuÏité. DôleÏité je vybraÈ si správny sektor,kde nie je priveºká konkurencia, postaviÈ sikvalitn˘ podnikateºsk˘ plán a obklopiÈ sa správ-nymi, schopn˘mi a spoºahliv˘mi ºuìmi. PrekáÏ-kou v‰ak môÏe byÈ zhor‰enie dostupnosti fi-nanãn˘ch zdrojov pre podnikateºov, najmä t˘ch

âo vpl˘va na rastslovenského hospodárstva...

Rast domáceho aj zahraniãného v˘vozu a dovozu má rozhodujúci vplyv na hospodárstvoSlovenska. Dôvody rastu sú ãasto podmienené aj in˘mi faktormi, ktoré sa nevzÈahujú napríklad

len na medzinárodnú spoluprácu. Viac v rozhovore s ministrom hospodárstva a v˘stavby SRJurajom MI·KOVOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

7

zaãínajúcich, vysoká administratívna nároã-nosÈ podnikania a byrokratické zásahy do neho,pretrvávajúce vysoké odvodové zaÈaÏenie sdosahom na cenu práce, ãasté legislatívne zme-ny bez anal˘zy ich vplyvu na podnikateºsképrostredie, ale aj pretrvávajúce praktiky klien-telizmu a korupcie. To sú problémy, ktoré dlho-dobo kritizujú na‰i podnikatelia. Urobím v‰et-ko pre to, aby som poãas svojho pôsobeniatieto prekáÏky ão najskôr odstránil, alebo aspoÀminimalizoval.

Má zahraniãn˘ investor dôvody prichádzaÈna Slovensko?

Urãite áno. Slovensko má v˘bornú geogra-fickú polohu a je ãlenom Európskej únie,NATO, OECD, schengenského priestoru i eu-rozóny. Napriek svetovej hospodárskej kríze,ktorá spôsobila negatívny v˘voj HDP, si Slo-vensko udrÏiava veºmi dobrú pozíciu v rasteHDP medzi krajinami EÚ. V roku 2010 Slo-vensko oãakáva pozitívny rast HDP a zároveÀaj jeden z najvy‰‰ích v EÚ. Hoci máme nieke-dy pocit, Ïe to na politickej scéne vrie, Sloven-sko je vnímané ako politicky stabilná krajina.Vieme ponúknuÈ dostatok kvalifikovanej pra-covnej sily s relatívne nízkymi nákladmi, pripomerne vysokej produktivite práce. K dispo-zícii je veºk˘ v˘ber priemyseln˘ch zón, admi-nistratívnych priestorov na predaj ãi prenájomi stavebn˘ch pozemkov. Zlep‰uje sa aj kvalitainfra‰truktúry a podporn˘ch sluÏieb. ·tát mámoÏnosÈ ponúknuÈ investiãné stimuly porovna-teºné s okolit˘mi krajinami. Pozitívne sa hod-notia aj nízke colné a obchodné bariéry. Pre za-hraniãn˘ch investorov je príÈaÏlivé aj relatív-ne nízke daÀové zaÈaÏenie, snaha novej vládyzniÏovaÈ administratívne zaÈaÏenie a zvy‰ovaÈslobodu podnikateºského prostredia, ãi flexibi-litu trhu práce. Ak sa nám podarí v termínochsplniÈ v‰etky úlohy, ktoré sme si predsavzali,Slovensko môÏe na príÈaÏlivosti len získaÈ.

Pre získanie investorov zo zahraniãia chce-me aj naìalej udrÏaÈ systém investiãnej pomo-ci. V rámci plnenia programového vyhláseniavlády MH SR v‰ak pripravuje novelu zákonao investiãnej pomoci, ktorej cieºom je vytvo-renie funkãného modelu na podporu prílevupriamych zahraniãn˘ch investícií, ako aj spre-hºadnenie pravidiel pre poskytovanie investiã-nej pomoci tak, aby podporovala vytváraniepracovn˘ch miest v oblastiach s vysokou neza-mestnanosÈou a realizovanie investiãn˘ch zá-

V L Á D A S R

merov do oblastí s vy‰‰ou pridanou hodnotou.Chcel by som, aby sa viac vyuÏívali daÀové úºa-vy a prevody majetku ‰tátu za v˘hodnej‰íchpodmienok pre investorov. Tieto dva spôsobynepredstavujú priamu záÈaÏ na verejné finan-cie.

Aká je spolupráca Slovenska s ostatn˘mikrajinami EÚ, ktorá by mohla priniesÈpriaznivé v˘sledky do ná‰ho hospodárstva?

Krajiny EÚ uÏ pred vstupom do spoloãenstvatvorili v˘znamnú zloÏku hospodárskej spolu-práce Slovenska so zahraniãím. Vstupom doEÚ zanikli síce dovtedaj‰ie bilaterálne zmluvyo hospodárskej spolupráci, av‰ak prístupovázmluva do EÚ otvorila nové moÏnosti. Spoloã-n˘ trh a spoloãná obchodná politika odbúralimnoÏstvo bariér a umoÏnili zintenzívniÈ spolu-prácu podnikateºsk˘ch subjektov. Podobn˘efekt malo aj etablovanie investorov z krajínEÚ na Slovensku. Na druhej strane to v‰akprinieslo aj negatívne vplyvy na slovenskúekonomiku, ako sme mali moÏnosÈ pocítiÈ po-ãas svetovej hospodárskej krízy. Problémy ne-meck˘ch, ãesk˘ch, talianskych, rakúskych, alei poºsk˘ch a maìarsk˘ch firiem sa ãoskoropreniesli aj na na‰e územie. UÏ od vstupu doEÚ slovensk˘ export do EÚ 25 a neskôr EÚ 27predstavuje viac ako 85 % celkového exportu.

KeìÏe zahraniãn˘ obchod tvorí aÏ 80 % HDPSlovenska, je zrejmé, Ïe hospodárska spoluprá-ca s krajinami EÚ je pre Slovensko Ïivotne dô-leÏitá. Pre úspe‰nú hospodársku spoluprácu sozahraniãím je nutné, aby slovenskí v˘robcoviaboli konkurencieschopní. Základn˘m predpo-kladom konkurencieschopnosti firiem je priaz-nivé podnikateºské prostredie, podpora inová-cií, exportu a prílevu priamych zahraniãn˘ch in-vestícií. Spojenie t˘chto kompetencií do jedné-ho ústredného orgánu ‰tátnej správy, v tomtoprípade na MH SR, má preto svoje racionálnea ekonomické opodstatnenie.

Nedávno ste boli prítomn˘ aj na slovensko-kambodÏskom podnikateºskom fóre, preãoje vhodné investovaÈ práve do menej rozvi-nutej KambodÏe?

V robná kapacita na‰ich hlavn˘ch priemy-seln˘ch odvetví, automobilového a elektro-technického priemyslu, vysoko prevy‰uje ab-sorpãnú kapacitu domáceho trhu. Ako sme vostatn˘ch dvoch rokoch pocítili, príli‰né pre-pojenie slovenskej ekonomiky s trhmi krajínEÚ priná‰a aj negatívne aspekty. Preto je dô-leÏité hºadaÈ aj iné moÏnosti v tretích krajinách,priãom krajiny juhov˘chodnej Ázie, medzi kto-ré sa zaraìuje aj KambodÏa, majú potenciál prerozvoj hospodárskej spolupráce. Okrem hºada-

NAJVÄâ·Í SLOVENSK¯ V¯ROBCA OCEªOV¯CH A BETÓNOV¯CH STOÎIAROV

Vyrába: • oceºové osvetºovacie stoÏiare: kuÏeºové, osemhranné, rúrové

• betónové osvetºovacie stoÏiare• predpäté betónové stoÏiare pre NN a VN rozvody

• trakãné a signalizaãné stoÏiare• v˘‰kové stoÏiare

• ‰tadiónové stoÏiare• telekomunikaãné stoÏiare

• stoÏiare pre veterné elektrárne• ohraÀované oceºové stoÏiare pre rozvod

22kV, 110kV, 400kV liniek • mestsk˘ a záhradn˘ program:

laviãky, reÈazové stæpiky, stojany na bicykle,...

ELV Produkt a.s.Nitrianska 3903 12 Senectel. +421 2 20 202 611fax. +421 2 20 202 604e-mail: elv@elv.sk

NOVÁ V¯ROBA: ZÁMKOVÁ DLAÎBA, OBRUBNÍKY, DEBNIACE TVÁRNICE

8

nia nov˘ch príleÏitostí na roz‰irovanie komo-ditného spektra obchodnej v˘meny s touto kra-jinou je tu aj priestor pre realizáciu spoloã-n˘ch investiãn˘ch projektov. Slovensko mázáujem angaÏovaÈ sa v oblasti vodného hospo-dárstva, energetiky, chemického priemyslu afarmaceutického priemyslu, ale i turistiky. Krozvoju spolupráce môÏe prispieÈ aj blízkyvzÈah kambodÏského panovníka Norodoma Si-hamoniho k na‰ej krajine. Îil 13 rokov v b˘-valom âeskoslovensku a dá sa oãakávaÈ, Ïe pro-jekty spolupráce, ktoré môÏu byÈ prospe‰népre obe krajiny, budú maÈ podporu aj z najvy‰-‰ích kruhov.

Je moÏné zabezpeãiÈ energetickú sebestaã-nosÈ bez jadrovej energetiky?

Slovensko je krajinou s v˘znamn˘m podie-lom jadrovej energie v rámci svojho vyváÏené-ho energetického mixu. Jadrové elektrárnebudú i naìalej tvoriÈ základ v bilancii elektri-zaãnej sústavy ako dôleÏit˘ prvok pri zaisteníbezpeãnosti zásobovania elektrinou a trvaloudrÏateºného rozvoja. V roba elektriny z jad-ra má svoje ekonomické a technické opodstat-nenie a rie‰i viaceré problémy. UmoÏÀuje v˘-robcom energie zníÏiÈ riziká závislosti od zdro-jov a cien paliva na dlhé obdobie a technoló-gie v˘roby sú dostupné. ZároveÀ vyuÏitie jadro-vej energie prispieva k obmedzovaniu emisiíCO2, ktoré sú zodpovedné za globálne otepºo-vanie, a t˘m aj k plneniu cieºov klimaticko-energetického balíãka.

Ak˘ je aktuálny stav jadrovej energetikyna Slovensku a zvy‰uje sa záujem investovaÈdo nov˘ch projektov?

V roku 2009 viac ako 50 % vyrobenej elek-triny na Slovensku pochádzalo z jadrov˘chzdrojov, hoci jadrové elektrárne sa na celkovomin‰talovanom v˘kone 7101 MW podieºali iba25,6 %. V stavba jadrovej elektrárne je mimo-riadne nároãn˘ investiãn˘ projekt, ktor˘ vyÏa-duje dlhodobú prípravu. Momentálne je tedaaktuálna iba prebiehajúca dostavba 3. a 4. blo-ku JE Mochovce. Projekt nového zdroja v Ja-slovsk˘ch Bohuniciach je zatiaº iba v˘hºado-vo pripravovan˘m, ako potenciálny ìal‰í zdroj.

Ak˘ v˘znam má pre Slovensko prebiehajú-ca v˘stavba dvoch blokov atómov˘ch elek-trární Mochovce?

Dostavba dvoch blokov JEMO má kºúãov˘v˘znam z hºadiska energetickej bezpeãnostiSlovenska. Po predãasnom odstavení blokov JEV1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 a 2008patrí medzi strategické priority rozvoja elek-troenergetiky v SR z hºadiska bezpeãnosti do-dávok elektriny a zabezpeãenia rovnováhy me-dzi dodávkou a dopytom po elektrine. Projek-tovaná ÏivotnosÈ t˘chto dvoch blokov by malabyÈ 40 rokov. V kon kaÏdého bloku bude 471MW. Termín uvedenia do prevádzky 3. blokuje plánovan˘ v novembri roku 2012 a 4. blokuv júni roku 2013. Táto stavba má nezanedba-teºn˘ v˘znam aj z hºadiska zamestnanosti, pre-toÏe poãas vrcholiacej v˘stavby poskytne prá-cu takmer 4 tisíckam pracovníkov.

Ak˘ je stav vo v˘stavbe novej elektrárne vJaslovsk˘ch Bohuniciach?

Zatiaº nemôÏeme hovoriÈ o v˘stavbe, aleiba o projekte. Nov˘ jadrov˘ zdroj je v dlho-dob˘ch plánoch rozvoja energetiky. Poãíta sas ním aj v programovom vyhlásení súãasnejvlády. Vláda v‰ak podporí tento projekt iba

pod podmienkou súkromnej investície bez ìal-‰ej úãasti ‰tátu. Realizácia projektu je v kom-petencii podnikateºsk˘ch subjektov. V súãas-nosti po zaloÏení spoloãnosti JESS, spoloãné-ho podniku slovenského JAVYS-u a ãeskéhoâEZ-u, prebiehajú prípravné práce pre ‰túdiurealizovateºnosti tohto projektu. AÏ jej v˘sled-ky urãia technické aj ekonomické parametre no-vého zdroja a na jej základe sa rozhodne o ìal-‰om postupe. V sledok ‰túdie realizovateºnos-ti by mal byÈ k dispozícii aÏ v závere roka2011.

V rámci prerozdelenia kompetencií bol ces-tovn˘ ruch presunut˘ na ministerstvo dopra-vy, v˘stavby a regionálneho rozvoja a zahra-niãn˘ obchod sa od 1.1.2011 presunie pod mi-nisterstvo zahraniãn˘ch vecí. Na druhej stra-ne je uvedené v programov˘ch tézach vládyv kapitole ministerstva hospodárstva: „Zru-‰íme fond národného majetku“. Nepochyb-ne by tento krok posilnil pôsobnosÈ a kom-petencie vá‰ho ministerstva. Bude teda zru-‰en˘ FNM, ak áno kedy?

Programové tézy boli iba základom pre prí-pravu Programového vyhlásenia vlády SR, kto-r˘ obsahuje záväzky tejto vlády na 4-roãné ob-dobie. Je v˘sledkom dohody koaliãn˘ch part-nerov. V tzv. kompetenãnom zákone sa potompremietli v˘sledky dohody o prerozdelení kom-petencií. Z hºadiska rezortu, ktor˘ riadim, sú tie-to zmeny komplikovanej‰ie ako uvádzate votázke. Rezort hospodárstva cestovn˘ ruchstratil uÏ pred voºbami. S úãinnosÈou od 1. júla2010 bol presunut˘ na do rezortu kultúry a aÏodtiaº bol k 1. novembru 2010 delimitovan˘ naMinisterstvo dopravy, v˘stavby a regionálne-ho rozvoja SR. Tomuto ministerstvu sme deli-mitovali agendu stavebníctva a bytovej politi-ky, ktoré sme 4 mesiace mali v pôsobnosti.Kompetencia v zahraniãnom obchode zostalana rezorte hospodárstva, pretoÏe ju nemoÏnooddeliÈ od investiãnej, energetickej politiky azlep‰ovania podnikateºského prostredia ani odproblematiky domáceho vnútorného trhu a jed-notného vnútorného trhu EÚ. Do ‰truktúr rezor-tu zahraniãn˘ch vecí bude s úãinnosÈou od 1.januára 2011 presunutá iba ekonomická diplo-macia, t.j. obchodno-ekonomické oddelenia vcudzine. Aj keì vnímam túto delimitáciu akoisté oslabenie nástrojov svojho rezortu na pod-poru exportu a rozvoja hospodárskej spoluprá-ce, akceptovali sme tento presun v záujme vy-tvorenia ão najfunkãnej‰ieho a z hºadiska v˘-konu a v˘davkov aj najefektívnej‰ieho mode-lu jednotného riadenia zahraniãnej sluÏby.Oproti tomu sa zas od 1. novembra 2010 z Mi-nisterstva obrany SR vrátili rezortu hospodár-stva kompetencie v oblasti zahraniãného obcho-du s vojensk˘m materiálom.

âo sa t˘ka Fondu národného majetku SR,Programové vyhlásenie v ãasti Hospodárskapolitika obsahuje jednoznaãn˘ záväzok, Ïe hotáto vláda zru‰í. Termín zru‰enia v‰ak nie je ur-ãen˘. Ukonãenie jeho ãinnosti nie je totiÏ moÏ-né vykonaÈ okamÏite. Fond okrem majetkov˘chpodielov na v˘znamn˘ch firmách s úãasÈou ‰tá-tu spravuje aj viaceré minoritné podiely. Tietoje potrebné usporiadaÈ. Z programového vyhlá-senia ani explicitne nevypl˘va, Ïe by v‰etky zo-stávajúce kompetencie pre‰li na rezort hospodár-stva. Napokon úãasÈ nominantov SaS na vládenie je postavená na tom, aby sme mali ão naj-viac kompetencií, ale na tom, aby sme zverenékompetencie vykonávali tak, Ïe nesklamemedôveru, ktorú do nás vkladali na‰i voliãi.

V L Á D A S R

InÏinierska a poradenská spoloãnosÈ

P.O.Box 95, Raãianska 75830 08 BRATISLAVA 38

R E L K O s.r.o.

Pre jadrové elektrárneposkytujeme hlavnetieto sluÏby:

• spracovanie PSA ‰túdií na 1., 2. a 3. úrovni pre pln˘ v˘kon reaktoraa odstaven˘ reaktor na v˘menu paliva,

• príprava podkladov pre rozhodovanie pri zvy‰ovaníbezpeãnosti prevádzky jadrovejelektrárne,

• v˘voj monitora rizika jadrovéhobloku,

• optimalizácia limitov a podmienokprevádzky,

• optimalizácia údrÏbov˘ch ãinnostína báze spoºahlivostneorientovanej údrÏby,

• spoºahlivostné anal˘zypoãítaãov˘ch bezpeãnostn˘chsystémov a systémov merania a regulácie (softvér a hardvér),

• anal˘zy rizika vnútorn˘ch poÏiarov a záplav, prasknutia vysoko-energetick˘ch potrubí,extern˘ch udalostí,

• v˘voj opatrení na riadenie havárií,návrhy bezpeãnostn˘ch poÏiadaviek, havarijn˘chpredpisov a návodov,

• hodnotenie rizika pri vyraìovaníjadrov˘ch blokov z prevádzky.

âinnosti RELKO sú roz‰írené aj do oblasti elektrizaãnej sústavy,chemického priemyslu a in˘chpotenciálne nebezpeãn˘chtechnológií. Cieºom je rozvíjaÈvedeckú základÀu pre odhad a riadenie rizika, a tak zlep‰iÈprevenciu a zmiernenie následkovÈaÏk˘ch havárií.

www.relko.sk

9

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Slovenské elektrárne oznámili aj v tomto rokureinvestovanie svojho zisku do projektov naSlovensku. V tomto rámci vnímame dva hlav-né smery – dostavbu tretieho a ‰tvrtého blo-ku v Mochovciach a modernizáciu ostatn˘chelektrární.

V priebehu tohto roku sme úspe‰ne pokroãi-li v oboch, v dostavbe Atómov˘ch elektrárníMochovce a modernizácii existujúcich klasic-k˘ch i atómov˘ch elektrární. Celkovo na‰e in-vestície na Slovensku dosiahli pribliÏne 3 miliar-dy eur. Nበin‰talovan˘ v˘kon stúpol zároveÀ srastom tzv. ãistej elektriny, teda elektriny vyro-benej bez produkovania emisií CO2. Na‰e dve fo-tovoltické elektrárne a rozvoj spoluspaºovaniabiomasy v tepeln˘ch elektrárÀach tento podiele‰te zv˘‰ia. Rok 2010 bol úspe‰n˘m investiãn˘mrokom.

Vo verejnosti zarezonovali dva míºniky v pro-jekte dostavby blokov atómovej elektrárne vMochovciach, a to osadenie tlakovej nádobya získanie pozitívneho hodnotenia dopadovvplyvov na Ïivotné prostredie EIA. Ide o pod-statn˘ krok k dokonãeniu Mochoviec.

Áno, splnenie t˘chto míºnikov potvrdzuje, Ïedostavba ide podºa plánu. Pre netechnicky zalo-Ïen˘ch ºudí neznie pojem tlaková nádoba nijakov˘znamne. Keì si v‰ak uvedomíte, Ïe v atómo-vej elektrárni je tlaková nádoba urãená na prie-beh ‰tiepnej reakcie, zabraÀuje dopadom vypl˘-vajúcim z tlaku a teploty poãas prevádzky elek-trárne a je ak˘msi srdcom reaktora, pochopíte tenv˘znam. Okrem toho v histórii Slovenska malaverejnosÈ prv˘ raz moÏnosÈ vidieÈ reaktor taktozblízka. Investujeme do vyspel˘ch technológií,najvy‰‰í stupeÀ bezpeãnosti je kºúãov˘m slo-vom projektu. Sme radi, Ïe sa to odrazilo aj v po-zitívnom závereãnom hodnotení v procese EIA,teda hodnotení dopadov na Ïivotné prostredie.My sme neustále v kontakte so v‰etk˘mi zainte-

resovan˘mi stranami, ktor˘m poskytujeme detail-né informácie o projekte, a to aj nad rámec zá-konom vyÏadovan˘ch povinností. V minulostisme absolvovali verejné rokovania o projektenielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Maìarskuãi na Ukrajine. MôÏem povedaÈ, Ïe tretí a ‰tvrt˘blok atómovej elektrárne v Mochovciach sú plnev súlade s najprísnej‰ími medzinárodn˘mi bez-peãnostn˘mi normami. Je to projekt, ktor˘ má zá-sadn˘ v˘znam pre energetickú bezpeãnosÈ Slo-venska, o ktorej sa diskutovalo napríklad pri ply-novej kríze v roku 2009. AE Mochovce budú posvojom dokonãení zabezpeãovaÈ 45 % domácejenergetickej spotreby Slovenska.

Dostavba Mochoviec je spojená so siln˘mimedzinárodn˘mi znaãkami ako Rolls Royce,ãi Areva – Siemens. Aká je reálna slovenskáúãasÈ na tomto projekte?

Viac ako 90 % z investiãného objemu 2,8 mi-liardy eur je uÏ alokovan˘ch a slovenské know-how je skutoãne kºúãové, pretoÏe slovenské fir-my získali 55,4 % z uvedeného objemu. Poãasvrcholiacich prác bude na projekte pracovaÈ tak-mer 4 000 pracovníkov. Vìaka úzkej spoluprá-ci so samosprávami v okolí sa elektráreÀ stala precel˘ región prínosom. Pracovné príleÏitosti pria-mo na stavbe a neskôr v elektrárni sú len vrcho-lom ºadovca. Dodávatelia sluÏieb pre elektráreÀnájdu kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá je spo-lu s kvalitnou energetickou infra‰truktúrou veº-k˘m lákadlom pre zahraniãn˘ch investorov.

Druhou najv˘znamnej‰ou investíciou v tom-to roku bola modernizácia a zv˘‰enie v˘konuatómovej elektrárne v Jaslovsk˘ch Bohuni-ciach.

Modernizácia elektrárne bola precíznym tech-nick˘m projektom, ktor˘m sme zv˘‰ili úroveÀjadrovej a technickej bezpeãnosti a prevádzko-vej spoºahlivosti. Následne sme zv˘‰ili tepeln˘v˘kon Bohuníc z 1 375 MWt na 1 471 MWt , ãoumoÏnilo zv˘‰iÈ v˘kon blokov z pôvodn˘ch 440MW na 505 MW. Do najmodernej‰ích systémova komponentov sme celkovo investovali takmer500 miliónov eur a dnes produkujeme ãistú elek-trinu na úrovni najvy‰‰ích svetov˘ch bezpeãnost-n˘ch ‰tandardov. Úzkou spoluprácou s akade-mickou obcou, Slovenskou akadémiou vied, ale-bo Slovenskou Technickou univerzitou, ãi v˘-skumn˘mi pracoviskami zároveÀ vytváramehodnotnú základÀu pre v˘skum a v˘voj a Cen-trum jadrovej excelentnosti práve na Slovensku.

Klasické elektrárne pútali pozornosÈ vìakasiln˘m daÏìom, ale aj globálnej snahe 3 C(Combite climate changes).

Vodné elektrárne v tomto roku opäÈ potvrdi-li svoju nenahraditeºnú úlohu pri v˘robe elektri-ny i ochrane Ïivotného prostredia. Postupne mo-

dernizujeme v˘robné zariadenia, ktoré zv˘‰iaúãinnosÈ turbín a t˘m aj v˘robu elektriny. VE Be-‰eÀová a Krpeºany sú príkladmi na‰ej snahy o ne-ustále zlep‰ovanie. PruÏná a ãistá elektrina zvody má pevn˘ podiel v energetickom mixe. Vbudúcom roku zaãíname s v˘stavbou MVE Do-b‰iná 3 a pripravujeme v˘stavbu MVE Îiar nadHronom.

V tepeln˘ch elektrárÀach taktieÏ modernizu-jeme a pokraãujeme uÏ spomínan˘m spoluspa-ºovaním biomasy. Vo Vojanoch bol nበpôvod-n˘ zámer spoluspaºovaÈ 4% z tepelného v˘konu,ale podarilo sa nám zv˘‰iÈ tento podiel na 5%.UÏ t˘mto zv˘‰ením sa nám podarilo u‰etriÈ o 20 %viac CO2, ako sme pôvodne plánovali. V budú-com roku pripravujeme spustenie druhej fázyprojektu a zv˘‰enie aÏ na 9,1 % a zavedenie spo-luspaºovania biomasy aj v tepelnej elektrárniNováky.

V celej Európe prebieha renesancia jadrovejenergetiky. Aké je miesto Slovenska v tomtoprocese?

ÚroveÀ prijímania jadrovej energie v Európeje najvy‰‰ia v krajinách, kde verejnosÈ dostávapresné a priame informácie a kde je vysokáv‰eobecná znalosÈ tejto technológie. A vìakatomu, Ïe Slovensko je jednou z troch krajín v Eu-rópe, v ktorej prebieha v˘stavba atómovej elek-trárne, buduje svoje kompetenãné centrum a zí-skava skúsenosti, bude maÈ obrovskú v˘hodu, aÏsvoje postoje k jadru prehodnotenia ìal‰ie kra-jiny Európskej únie a po t˘chto skúsenostiachbude veºk˘ dopyt.

Aké v˘zvy ãakajú Slovenské elektrárne vroku 2011?

KaÏd˘ megawatt novej in‰talovanej kapacityako aj zmodernizované zariadenia elektrárnímajú potenciál dosahovaÈ stále lep‰ie prevá-dzkové v˘sledky v oblastiach bezpeãnosti, spo-ºahlivosti, efektívnosti a starostlivosti o Ïivotnéprostredie. K v˘zvam budúceho roku nezameni-teºne patria otázky pokrytia rastúcej spotrebyudrÏateºn˘m spôsobom zohºadÀujúc Ïivotné pro-stredie, ale aj otázky ako a ão najlep‰ie vyuÏiÈaktuálne vedecké, technické a technologické po-znatky a skúsenosti v praxi. Citlivo vnímam po-trebu v˘raznej‰ej podpory a manaÏovania vedya v˘skumu a napæÀanie v˘zvy dodávaÈ ãistúenergiu pre budúce generácie.

Tri miliardy investícií pre SlovenskoPaolo Ruzzini: „NapæÀame na‰u misiu – modernizujeme

a posilÀujeme energetickú bezpeãnosÈ krajiny“

Najväã‰ia súkromná investícia na Slovensku, silná podpora v‰etk˘ch sfér Ïivota v krajine, rozvojové programy a programy modernizácie, ale aj ceny elektriny boli témy, ktoré sa v roku 2010

spájali so Slovensk˘mi elektrárÀami, ãlenom skupiny Enel. Podrobnej‰ie sme o nich hovorili s generálnym riaditeºom a predsedom predstavenstva Paolom RUZZINIM.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

10

„V roku 2011 plánujeme udrÏaÈ nastúpen˘ viacroãn˘ trend, aby spoloãnosÈ VUJE bola jednou z v˘znamn˘ch inÏinierskych spoloãností v stredoeurópskom energetickom priestore,“ povedal

pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Matej KOREC, PhD., MSc., generálny riaditeº a ãlen predstavenstva VUJE, a. s.

V roku 2010 bola ìal‰ia veºká ãasÈ na‰ich ãin-ností smerovaná do oblasti rekon‰trukcie a v˘-stavby vysokonapäÈov˘ch sietí a rozvodní. Smejedn˘m z najv˘znamnej‰ích dodávateºov t˘chtoprác pre Slovenskú energetickú a prenosovúsústavu, a. s. Realizovali sme projekt rekon‰truk-cie rozvodne v KriÏovanoch, ktor˘ bol vynúte-n˘ hlavne z dôvodu odstavenia 1. a 2. blokuelektrárne v Jaslovsk˘ch Bohuniciach. Tentoprojekt bol z veºkej ãasti financovan˘ z fonduBIDSF, ktor˘ bol vytvoren˘ pre ãiastoãnú kom-penzáciu nákladov súvisiacich s núten˘m odsta-vením dvoch blokov JE. Okrem tohto projektusme zaãali s realizáciou rekon‰trukcie rozvod-ne Medzibrod. Personál na‰ej spoloãnosti zabez-peãuje dispeãerské riadenie rozvodní pre Stre-doslovenskú energetiku, realizujeme diagnosti-ku rozhodujúcich komponentov vysokonapä-Èov˘ch sietí.

Vieme, Ïe va‰a spoloãnosÈ aktívne zastupujeSlovensko v projekte r˘chleho reaktora Al-legro. âo je hlavn˘m cieºom tohto projektu?

Jadrová energetika je pilierom na‰ej energe-tiky a z uvedeného dôvodu sa na‰a spoloãnosÈzapojila do projektu „Allegro“. Slovensko, za-stupované VUJE, a. s., spolu s âeskou republi-kou a Maìarskom vytvorili konzorcium krajín,ktoré budú spoloãne pracovaÈ na prototype no-vého jadrového reaktora. Francúzska organizá-cia CEA poskytne rozhodujúce know-how pretento projekt. Je to funkãn˘ prototyp jadrovéhoreaktora ‰tvrtej generácie, ktor˘ bude chladen˘plynom. Tieto typy reaktorov budú vyuÏívaÈuránové palivo oveºa efektívnej‰ie ako súãasnéreaktory. VyuÏívaním r˘chlych reaktorov získaºudstvo dostatoãne v˘datn˘ zdroj energie naniekoºko tisíc rokov. Reaktor typu „Allegro“ bymal pracovaÈ pri teplote 1 000°C, ão by mohlobyÈ vyuÏité na v˘robu vodíka chemickou cestou.PouÏitie vodíka ako paliva do automobilov je uÏtechnicky plne zvládnuté. Na‰ím prvorad˘mzáujmom je, aby prototyp tohto reaktora bolpostaven˘ na Slovensku. Vytvorilo by to pod-mienky pre v˘voj nov˘ch technológií a posunu-lo Slovensko v rámci jadrovej oblasti na vy‰‰iepozície aké máme s súãasnom období.

VUJE nepôsobí iba na Slovensku. Zaujíma-vé sú napríklad va‰e aktivity na Ukrajine…

Na Ukrajine je v prevádzke niekoºko reakto-rov typu VVER, rovnaké typy reaktorov boli vminulosti dané do prevádzky v âeskej a v Slo-venskej republike. Za obdobie ich ãinnosti smezískali veºa skúseností z ich prevádzky, rekon-‰trukcie a modernizácie. Z uvedeného dôvodusme mali uÏ dlh‰ie obdobie záujem sa dostaÈ doukrajinsk˘ch jadrov˘ch elektrární.

Na‰e aktivity boli úspe‰né, na Ukrajine máme

trvalého zástupcu, a v súãasnom období dodá-vame na atómové elektrárne hlavne ‰peciálnediagnostické systémy pre kontroly primárnehookruhu elektrární.

V uplynul˘ch dÀoch u nás ukrajinská spoloã-nosÈ Energoatom vykonávala audit na overeniespôsobilosti dodávaÈ na‰e diagnostické systémy,ale tieÏ inÏinierske práce. MoÏnosti vzájomnejspolupráce sú veºké, pretoÏe pred rozdelenímSovietskeho zväzu bola veºká ãasÈ v˘robnej zá-kladne atómovej energetiky umiestnená na úze-mí súãasnej Ukrajiny.

Na druhej strane VUJE realizovalo rozsiah-le rekon‰trukcie a modernizácie blokov VVERna Slovensku a získané skúsenosti sú plne vy-uÏiteºné v podmienkach Ukrajiny.

Aké sú hlavné ciele spoloãnosti pre rok 2011,zostane jadrová energetika nosn˘m prvkomi naìalej?

Áno, na‰e hlavné aktivity budú sústredené doprojektov v oblasti jadrovej energetiky ako Do-stavba 3. a 4. bloku v Mochovciach a Realizá-cia 2. etapy projektu likvidácie elektrárne A-1v Jaslovsk˘ch Bohuniciach. Veºk˘ rozsah ãin-ností bude zameran˘ do oblasti vysokonapäÈo-v˘ch sietí a rozvodní. Okrem veºk˘ch projektovtrvale realizujeme ãinnosti súvisiace s prevá-dzkou elektrární, ‰kolením personálu a s diag-nostikou v jadrovej a v klasickej energetike.

V na‰ej spoloãnosti – rovnako ako v in˘ch in-Ïinierskych spoloãnostiach sa zaãína prejavovaÈnedostatok „strednej generácie ‰pecialistov“,ktorí by postupne nahradili generáciu, ktorá bu-dovala slovenské jadrové zdroje. Úlohy pretopre na‰u spoloãnosÈ budú mimoriadne nároãnéa verím, Ïe sa nám podarí spolu s cel˘m kolek-tívom VUJE, a. s., v nich dôstojne obstáÈ.

Rok 2010 konãí. Ak˘ bol tento rok z hºadis-ka va‰ej spoloãnosti?

Rok 2010 bol pre na‰u spoloãnosÈ mimoriad-ne nároãn˘. Väã‰ia ãasÈ aktivít spoloãnosti bolav oblasti jadrovej energetiky, kde je na‰ím naj-v˘znamnej‰ím projektom úãasÈ na dostavbe 3. a4. bloku Atómovej elektrárne v Mochovciach. V tomto projekte sme jedn˘m z hlavn˘ch dodá-vateºov primárnej ãasti elektrárne tzv. „jadrové-ho ostrova“. Sme dodávateºmi realizaãn˘ch ãin-ností hlavne v súboroch vzduchotechnika a ra-diaãná kontrola. V oblasti dokumentácii dodáva-me licenãnú a prevádzkovú dokumentáciu po-trebnú pre spustenie a prevádzku elektrárne. Tutreba zdôrazniÈ, Ïe uvedenie 3. a 4. bloku Atómo-vej elektrárne do prevádzky musí splniÈ nároã-né podmienky slovenského Úradu jadrového do-zoru a tieÏ Medzinárodnej agentúry pre atómo-vú energiu vo Viedni. Dokladovanie technickejspôsobilosti a plnenia bezpeãnostn˘ch kritériíprevádzky bude jednou zo základn˘ch podmie-nok uvedenia jadrov˘ch blokov do prevádzky.

Treba tieÏ oãakávaÈ negatívne postoje zo stra-ny niektorej ãasti zahraniãnej verejnosti, ktoráveºmi nepraje rozvoju jadrovej energetiky, a takna‰a zodpovednosÈ je o to väã‰ia.

V poslednom období prebiehajú aktívne ro-kovania o úãasti na‰ej spoloãnosti na prácach vsekundárnej – nejadrovej ãasti elektrárne.

Rok 2010 znamenal pre na‰u spoloãnosÈ uÏplné zapojenie sa do realizácie v˘stavby spolu sostatn˘mi dodávateºmi. I keì neustále musímespoloãne s investorom – Slovensk˘mi elektrárÀa-mi, a. s., rie‰iÈ problémy spojené s dostavbou, plá-novan˘ cieº ukonãenia dostavby a spustenia blo-kov v roku 2013 nesmie byÈ zásadne ohrozen˘.

VUJE pokraãuje na ceste kvality

Zariadenie na opravu dráÏok deliacej roviny reaktora

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

12

âo viedlo VSE k podpore e-mobility v ãase,keì je jej finanãná návratnosÈ prinajmen‰omotázna?

Elektrick˘ pohon vozidiel je jedn˘m z najzá-sadnej‰ích trendov, ktoré budú v najbliωích ro-koch formovaÈ v˘voj automobilizmu. Neklam-n˘m znakom toho je rozvoj elektromobility voveºk˘ch mestách viacer˘ch európskych krajín.Odhaduje sa napríklad, Ïe v roku 2020 bude aÏ19 % novoprihlásen˘ch vozidiel v západnej Eu-rópe elektrick˘ch. Nበmatersk˘ koncern RWEsa uÏ dlh‰ie angaÏuje v tejto problematike. Roz-víja viaceré partnerstvá s mestsk˘mi samosprá-vami (napr. Berlín), poÏiãovÀami vozidiel, ãi sie-Èami parkovacích domov.

AngaÏovanosÈ v Nemecku a ìal‰ích západo-európskych krajinách sa dá pochopiÈ. Alemyslíte si, Ïe Slovensko uÏ dostatoãne vyspe-lo na takúto tému?

VSE má ambíciu zaujaÈ pozíciu lídra v oblas-ti e-mobility na Slovensku. Preto sme sa rozhod-li prelomiÈ zaãarovan˘ kruh. Ten spoãíva v tom,Ïe automobilkám sa oplatí prísÈ na trh aÏ keìbudú maÈ jej potenciálni zákazníci kde svojeelektrické vozidlá nabíjaÈ a energetick˘m fir-mám sa oplatí budovaÈ infra‰truktúru aÏ vtedy,keì to bude návratné – teda, keì bude dostatokzákazníkov, ktorí budú nabíjacie stanice vyuÏí-vaÈ.

Rozhodli sme sa preto urobiÈ prv˘ krok, a ajnapriek tomu, Ïe sa to momentálne nedá ozna-ãiÈ za ziskov˘ projekt, zaãneme budovaÈ infra-‰truktúru a veríme, Ïe tak prispejeme k rozvo-ju e-mobility na Slovensku.

Kto a aké ìal‰ie kroky by podºa vás mal uro-biÈ, aby sa tak stalo?

Vidíme viacero v˘znamn˘ch hráãov, ktorímajú ‰ancu prispieÈ k rozvoju vyuÏívania elek-tromobilov na Slovensku. Urãite sú to samotnív˘robcovia automobilov. Viacerí z nich uÏ avi-zovali, Ïe od zaãiatku roka 2011 budú predávaÈaj na Slovensku autá s ãisto elektrick˘m poho-nom, vhodné do mestskej premávky. Aj rôzne‰tátne orgány majú ‰ancu prispieÈ. Minister hos-podárstva SR J. Mi‰kov napríklad na na‰ej tla-ãovej besede oznámil, Ïe zaãiatkom roka plánu-jú zakúpiÈ do testovacej prevádzky prvé takétovozidlá. Ak sa osvedãia, niã nebráni ich rozsia-hlej‰iemu vyuÏitiu v ‰tátnej správe. Projekt e-mo-bility je tieÏ veºká príleÏitosÈ pre samosprávy. Za-ÈaÏenie centier miest emisiami CO2 je stále vy‰-‰ie a napr. zv˘hodnené poplatky za parkovaniev úzkom centre pre elektromobily je obojstran-ne v˘hodn˘ model. E-mobility je ale aj priestorna ziskové obchodné partnerstvá. Napríklad s ob-chodn˘mi reÈazcami, hotelmi ãi letiskami.

Nie v‰etko je v‰ak ruÏové. Vidíte aj nejaképrekáÏky rozvoja e-mobility v najbliωomobdobí?

Z pohºadu beÏného zákazníka (70 % Európa-nov jazdí denne menej ako 40 km) je urãiterozhodujúca cena vozidla. Z rozhovorov s au-tomobilkami v‰ak predpokladáme, Ïe v˘vojkºúãov˘ch komponentov (batérií) dospel do ta-kého ‰tádia, Ïe cena sa bude v najbliωích rokochv˘razne zniÏovaÈ, samozrejme priamo úmernepoãtu vozidiel v prevádzke. Potrebná je tieÏ do-stupná nabíjacia infra‰truktúra, a to je na‰ím po-

slaním. Nezanedbateºn˘m faktorom bude aj pre-lomenie bariér v mysliach odbornej aj laickej ve-rejnosti.

S ak˘mi najãastej‰ími m˘tmi sa stretávate vsúvislosti s e-mobilitou?

ªudia hovoria, Ïe elektromobily nedokáÏukonkurovaÈ autám so spaºovacím motorom. Alee-mobility je alternatívnym konceptom dopra-vy, jeho snahou nie je úplné nahradenie vozidielso spaºovacím motorom.

Mnohí tieÏ tvrdia, Ïe dojazd takéhoto auta jeprimal˘. Ale ak zohºadníme uÏ spomínané správa-nie väã‰iny vodiãov, ktorí najazdia denne menejako 40 km, tak dojazd 150 km je dostatoãn˘.

Ekológovia tieÏ upozorÀujú, Ïe aj elektromo-bily produkujú CO2, nie v‰ak v uliciach miest,ale v elektrárÀach pri v˘robe elektriny. Ak ajopomenieme rastúci podiel obnoviteºn˘ch zdro-jov pri v˘robe elektriny, tak treba podotknúÈ, Ïetechnológie na zniÏovanie a filtrovanie emisií súv elektrárÀach úãinnej‰ie ako vo vozidlách.

A napokon, hovorí sa aj o tom, Ïe je efektív-nej‰ie vymieÀaÈ batérie vo vozidle za pár minútnamiesto budovania infra‰truktúry. Je to v‰akkomplikovan˘ koncept. Pre jedno auto by bolipotrebné 3 batérie – jedna nabitá, práve pouÏí-vaná v aute; druhá vybitá a tretia nabíjaná. Pri-tom batéria je najdrah‰ou súãasÈou elektromo-bilu. Navy‰e, jej v˘mena je technicky a finanã-ne nároãná.

A na záver, VSE urobila sprevádzkovanímnabíjacej stanice prv˘ krok. Aby naozaj za-ujala pozíciu lídra, bude musieÈ urobiÈ ove-ºa viac.

Samozrejme, ãaká nás e‰te veºa práce. Naprvú polovicu roka je naplánované budovanieìal‰ích nabíjacích staníc na v˘chode Slovenskaaj na trase z Ko‰íc do Bratislavy. Keì ministerhospodárstva J. Mi‰kov zrealizuje svoj plán byÈprv˘m ministerstvom s elektromobilmi, spojí-me tak dve najväã‰ie mestá na Slovensku aj pretento nov˘ druh vozidiel.

VSE chce byÈ lídrom v oblasti elektromobility

V chodoslovenská energetika a. s., (VSE) uviedla koncom novembra 2010 za prítomnosti ministrahospodárstva SR Juraja Mi‰kova do prevádzky prvú verejnú nabíjaciu stanicu pre elektromobily.

O tom, preão sa VSE vydala cestou priekopníka v oblasti e-mobility na Slovensku, sme sa zhovárali s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeºom VSE Norbertom SCHÜRMANNOM.

limity od roku 2016, urãite priná‰a preSES Tlmaãe nové impulzy…

Na‰a spoloãnosÈ sa na tieto projekty zod-povedne pripravuje. Dôkazom toho sú projek-ty rie‰enia emisií kotlov vo Vfiesovej a skú-senosti z rie‰ení v˘stavby nov˘ch energetic-k˘ch zdrojov, ako i rekon‰trukcií, modernizá-cií a ekologizácií. ZároveÀ je to veºká v˘zvapre na‰e inÏinierske kapacity, aby sme na‰impartnerom najmä na Slovensku a v âechách,kde máme naozaj dôkladne zmapované potre-by, ponúkli optimálne rie‰enia. Sme priprave-ní aktívne sa zapojiÈ do prípravy projektu naSlovensku a v âechách a ponúknuÈ vlastní-kom teplární najlep‰iu dostupnú technológiuna trhu pre splnenie EÚ legislatívy. Verím, Ïepotvrdíme na‰u silnú pozíciu na domácomtrhu a budeme v t˘chto tendroch úspe‰ní.

PripravenosÈ firiem súvisí s investiãn˘miprocesmi. Ak˘ je prístup SES Tlmaãe kt˘mto procesom?

Od zmeny majoritného akcionára v roku2006 boli realizované investície s cieºom od-búrania bariér vstupu na trh a na zv˘‰enie pro-duktivity vo v˘robe. Celkové investície za po-sledné 4 roky boli na úrovni 12 mil. eur. Mu-seli sme tieÏ pristúpiÈ k „investícii“ v oblastiºudsk˘ch zdrojov, pretoÏe na‰ím cieºom bolozaistiÈ konkurencieschopnosÈ firmy na trhupráce a zv˘‰iÈ motiváciu na‰ich zamestnancov.V sledkom bolo medziroãné zv˘‰enie prie-mernej mzdy v roku 2007 o 20 %.

V tomto roku máme plánované investícievo v˘‰ke 2,4 mil. eur. Budú pouÏité najmä nanákup ‰peciálnej montáÏnej techniky na mon-táÏ kotlov, na nákup IT technológií a moder-nizaãné akcie vo v˘robe.

Seydisehir (Turecko), 120 t/h fluidn˘ kotol

13

MôÏete zhodnotiÈ tento rok z pohºadu in-vestícií do budovania energetick˘ch zdro-jov? Aké sú trendy a aké je nastavenie va-‰ej spoloãnosti na tento v˘voj?

Trend oÏivenia investícií do energetick˘chzdrojov sa v tomto roku neprejavil a väã‰inafiriem v na‰om biznise rie‰i problémy s v˘-konnosÈou a finanãnou stabilitou. V roku 2010dosiahneme trÏby na úrovni 140 mil. eur, a topredov‰etk˘m realizáciou projektov kontra-hovan˘ch v minul˘ch obdobiach v teritóriáchTurecko, Brazília, âile, Kuba, Nemecko, âes-ká republika, Slovensko. BohuÏiaº, niektorépôvodne plánované kontrahované projektysa posunuli, najmä z dôvodu posunu zaiste-nia financovania od investorov, a to malobezprostredn˘ vplyv na v˘sledky na‰ej spo-loãnosti.

V budúcom roku predpokladáme zlep‰eniezákazkovej naplnenosti. Pozitívny prístup kplánovaniu v ìal‰om období nám dáva sku-toãnosÈ, Ïe v súãasnosti máme uÏ kontraho-vané projekty vo v˘‰ke 440 mil. eur s reali-záciou v období nasledujúcich troch rokov.Najmä v prvom polroku 2011 sú plánovanév˘kony na úrovni, ktorá uÏ dáva reálny pred-poklad k dosiahnutiu ziskového hospodárenia.Pri ìal‰ej stratégii firmy bude potrebná silnápodpora financujúcich bánk a akcionárov.

Vedenie firmy má jasne nastaven˘ podni-kateºsk˘ zámer na ìal‰ie obdobie a stále vi-díme ako reálny cieº splniÈ na‰u víziu byÈnajv˘znamnej‰ou firmou v odvetví v strednejEurópe. Z pohºadu kontraktácie je trend v˘-voja vo firme na ìal‰ie obdobie pozitívny, mu-síme v‰ak zlep‰iÈ na‰u efektívnosÈ, udrÏaÈtechnickú kompetenciu i know-how a neus-tále zlep‰ovaÈ procesy vo firme. Na to potre-bujeme dostatoãne motivovan˘ch zamest-nancov. Musíme byÈ dostatoãne r˘chli, dô-slední v intern˘ch zmenách vo firme a v rea-lizácii na‰ej obchodnej stratégie na trhu.

VÏdy sú rozhodujúce konkrétne projekty.Ktoré to budú v roku 2011?

V roku 2011 budeme realizovaÈ tieto nos-né projekty: tri fluidné kotly 135 MW pre pro-jekt Yildizlar (Turecko), rekon‰trukcia kotlav elektrárni Kostolac B (Srbsko), projektRnest 2 x 400 t/h pre Petrobras v Brazílii.

Na Slovensku v súãasnosti realizujemeprojekt na dodávku dvoch nov˘ch parn˘chkotlov s v˘konom 2 x 160 t/h na spaºovanieoleja a plynu, kondenzaãnej 60 MW turbínypre spoloãnosÈ MOL v lokalite SLOVNAFTBratislava.

V âeskej republike realizujeme v˘robu tla-kov˘ch ãastí kotla s nadkritick˘mi parametra-mi na spaºovanie hnedého uhlia pre nov˘zdroj 660 MW v elektrárni Ledvice. ZároveÀzabezpeãujeme montáÏ hlavnej nosnej kon-‰trukcie a tlakového systému. Svojím rozsa-hom ide z hºadiska montáÏe o najväã‰í pro-jekt kotla, ktor˘ SES Tlmaãe vo svojej histó-rii realizovali. Pre paroplynov˘ cyklus s v˘-konom 841 MW v Poãeradoch sú SES Tlma-ãe dodávateºom kotlov na odpadové teplo.Dodávka kotlov na odpadové teplo pre elek-tráreÀ Poãerady je zásadnou referenciou prena‰u spoloãnosÈ v oblasti kotlov na vyuÏitieodpadového tepla. Táto referencia dáva dob-ré v˘chodisko pre zapojenie sa do ìal‰íchprojektov tohto typu nielen v âeskej republi-ke, ale aj na Slovensku, v Maìarsku a v ìal-‰ích ‰tátoch. Do tretice je potrebné tieÏ pripo-menúÈ projekty rie‰ení emisií v Sokolovskéuhelné, a. s., Vfiesová, ktor˘mi dosiahneme li-mity poÏadované novou smernicou EÚ oemisn˘ch limitoch, nadobúdajúcich úãinnosÈv roku 2016. Rekon‰trukciou kotla K2 v roku2010 sa dosiahne zníÏenie emisií oxidov du-síka (NOX) na garantovanú hodnotu 200mg/Nm3 pri 6 % O2 v such˘ch spalinách. Po-stupne bude takto zrekon‰truovan˘ kotol K5v roku 2013 a kotol K1 v roku 2014. TotomôÏe byÈ veºmi dobrá referencia pre pripra-vované projekty modernizácie teplární naSlovensku.

Práve otázka pripravenosti technick˘chrie‰ení v súvislosti s novou vyhlá‰kou oemisiách, ktorá stanovuje prísne emisné

Sme pripravení na nové v˘zvy„SpoliehaÈ sa len na tradíciu a drÏaÈ sa len dlhodobo pouÏívan˘ch postupov v práci, nie je v dne‰nej

dobe receptom na úspech,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Martin PA·TIKA, MBA, predsedapredstavenstva a generálny riaditeº Slovensk˘ch energetick˘ch strojární, a. s., Tlmaãe (SES Tlmaãe).

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

trární , a. s. – ENEL. Bez v˘roby elektrickejenergie z domáceho uhlia v elektrárni, nie jejeho ÈaÏba na Slovensku zmysluplná.

Slovensk˘ uhoºn˘ priemysel je v˘raznemen‰í, ako v susedn˘ch krajinách. V Nemec-ku roãná ÈaÏba lignitu dosahuje cca 175 mil.t, ÈaÏba ãierneho uhlia cca 20 mil. t a importviac ako 40 mil. t. V susednom Poºsku lignitcca 60 mil. t, ãierne uhlie viac ako 80 mil. t aimport cca 9 mil. t. V âeskej republike je tonecel˘ch 50 mil. t lignitu, cca 9,5 mil. ton ãier-neho uhlia a import na úrovni cca 2 mil. t.

Na Slovensku sa v súãasnosti ÈaÏí pribliÏ-ne 2,5 mil. ton hnedého uhlia a lignitu. Tak-mer cel˘ objem produkcie sa spotrebuje priv˘robe elektriny v ENO. DováÏame okolo 5– 6 miliónov t uhlia, hlavne pre oceliarskypriemysel a energetiku. Z tohto pohºadu aj do-pady na klímu a Ïivotné prostredie sú hodno-tené odli‰ne. Je potrebné zdôrazniÈ, Ïe Slo-vensko si plní medzinárodné záväzky v ochra-ne klímy a ovzdu‰ia, s predpokladom ich na-plnenia aj do budúcnosti.

S L O V E N S K É B A N Í C T V O

14

UHLIE A EURÓPA

Na pôde Európskeho parlamentu v Bruse-li sa v novembri 2010 uskutoãnili Európskedni uhlia. Asociácia pre uhlie a lignit Euraco-al zároveÀ zorganizovala v˘stavu zameranúna prezentáciu uhlia a uhoºného priemyslu vEurópskej únii. Ako riadny ãlen asociácieEuracoal k v˘stave prispela aj najväã‰ia hne-douhoºná ÈaÏobná organizácia Slovenska –Hornonitrianske bane Prievidza, a. s.

Komisár pre energetiku Günther Öttingeruviedol kºúãové body energetickej stratégieEurópskej komisie do roku 2020 s v˘hºadomdo roku 2050. Vzájomne prepojená Európa bymala viesÈ k vy‰‰ej bezpeãnosti a väã‰ej kon-kurencieschopnosti energetick˘ch trhov.Uznávan˘ je prínos uhlia, ako súãasti diver-zifikovaného energetického palivového mixu,obzvlá‰È pre v˘robu elektriny. Jeho budúcnosÈsa spája s technológiami zachytávania a ukla-dania oxidu uhliãitého (CO2), tzv. CCS tech-nológiami.

Dôraz bol kladen˘ najmä na v˘znam uhliav elektroenergetike v rámci vyváÏeného ener-getického mixu jednotliv˘ch ãlensk˘ch kra-jín Európskej únie, s reálnym podielom ob-noviteºn˘ch zdrojov a potrebou jasného inves-tiãného rámca pre nové technológie. Prezen-tovan˘ bol v kontexte priorít, ktor˘mi sú: • bezpeãnosÈ dodávok energie, najmä elek-

trickej,• nové CCS technológie pre ochranu klímy,• kvalitné Ïivotné prostredie, minimalizácia

dopadov povrchového a hlbinného dob˘va-nia spojená s rekultiváciami,

• sociálna akceptácia sektora uhoºného ba-níctva z pohºadu zamestnanosti.

UHOªN¯ PRIEMYSEL SLOVENSKA

Vymedzen˘ rámec urãuje priestor pre ban-skú ãinnosÈ v Hornonitrianskych baniach Prie-vidza, rovnako aj pre elektráreÀ Nováky –ENO, ktorá je súãasÈou Slovensk˘ch elek-

Hnedé uhlie má svoje miestov energetike Slovenska

Dr. h. c. Ing. Peter âiãmanec, PhD., predseda predstavenstva a generálny riaditeº

15

EURÓPSKA ÚNIA A SVET

Pokiaº ide o pozíciu Európskej únie, v roku2008 zaujímala objemom ÈaÏby 787,4 mil. ttretie miesto v ÈaÏbe uhlia vo svete, za âínoua USA. Podiel EÚ-27 na hrubej v˘robe elek-triny z uhlia dosahuje stále pribliÏne 30 %, ãoje takmer rovnak˘ podiel, ako pri v˘robeelektriny z jadra. âína dnes ÈaÏí okolo 2 mld.ton za rok. Spolu s Indiou a ostatn˘mi ázij-sk˘mi krajinami plánujú do roku 2030 zv˘-‰iÈ ÈaÏbu aÏ na 6 mld. t roãne, ão je dnes ce-losvetová ÈaÏba (pozri graf).

ného prostredia a klímy pre veºké spaºovaciezariadenia. Poãínajúc rokom 2013 zavádza velektroenergetike v rámci ETS, ão je európs-ka obchodovacia schéma s CO2, aukãn˘ sys-tém na kvóty CO2 (s v˘nimkami pre niekto-ré krajiny, napr. âR, Nemecko, Poºsko a ìal-‰ie). Od roku 2016 IED – nová smernica opriemyseln˘ch emisiách – nastavuje novépravidlá pre emisie základn˘ch zneãisÈujúcichlátok, ako sú oxidy síry, dusíka, tuhé a kva-palné zneãisÈujúce látky. VyÏadujú si rozsiah-le investície, ktoré je ãiastoãne moÏné rozlo-ÏiÈ pomocou tzv. flexibiln˘ch opatrení do

POÎIADAVKY ÚNIE

Z uveden˘ch faktov moÏno kon‰tatovaÈ,Ïe Slovensko, tak ako niektoré ìal‰ie krajiny,sú enormne závislé na dovoze primárnychenergetick˘ch surovín. Legislatíva Európskejúnie to zohºadÀuje a umoÏÀuje urãité v˘nim-ky z trhov˘ch a liberalizaãn˘ch pravidiel vsektore elektroenergetiky. Ako vidieÈ z grafu,ÈaÏba uhlia stále rastie. Rovnako aj prognózado budúcnosti poãíta s nárastom. Pokiaº do-chádza v niektor˘ch krajinách k zníÏeniu ob-jemu ÈaÏby, najmä domácich zásob uhlia, po-kles je nahradzovan˘ zv˘‰en˘m importom.

Samozrejme, moderné technológie je po-trebné aplikovaÈ aj v na‰om regióne, a to nastrane producentov uhlia a energetick˘ch za-riadení. Nová legislatíva Európskej únie opä-tovne sprísÀuje poÏiadavky na ochranu Ïivot-

dlh‰ieho ãasového obdobia. Transpozíciaoboch predpisov bude znamenaÈ zv˘‰ené do-pady na cenu elektriny, prípadne aj primár-nych energetick˘ch fosílnych surovín.

Predpoklad aplikácie nov˘ch CCS tech-nológií v elektroenergetike EÚ a dopady nazniÏovanie emisií CO2 sú uvedené v grafe.

UHLIE V ENERGETIKE SLOVENSKA

Po v˘znamn˘ch investíciách v Hornoni-trianskych baniach Prievidza do sprístupne-nia zásob uhlia v nov˘ch poliach sa v súãas-nosti zameriavame na ich racionálne vyÈaÏe-nie a na nové ãisté technológie, napr. splyÀo-vanie uhlia, ako jednej z moÏností tzv. CCStechnológie.

Vzhºadom na prípravu novej energetickejpolitiky Slovenska, v zmysle energetického

zákona oãakávame, Ïe domáce uhlie v nejbude maÈ naìalej svoje miesto. V energetic-kom mixe Slovenskej republiky by mali hraÈdôleÏitú úlohu regulaãné zdroje na báze do-mácej energetickej suroviny, teda domácehouhlia, samozrejme s modernizovanou elektrár-Àou ENO, ktorá je postavená na loÏiskáchuhlia na hornej Nitre.

ËaÏba hnedého uhlia prispieva k energetic-kej bezpeãnosti Slovenska a úzko súvisí selektroenergetikou. Orientácia energetiky najadrovú si vynucuje maÈ k dispozícii regulaã-né elektrárne. Tak˘mi sú predov‰etk˘m tepel-né elektrárne. Vodné sú zvyãajne k dispozí-cii, len keì je dostatok vody. Ako adekvátnanáhrada za uhoºnú elektráreÀ môÏe byÈ paro-plynová, av‰ak Slovensko takúto surovinunemá. Plynová kríza na zaãiatku roka 2009ukázala, aké riziko je s t˘m spojené. Uhoºn˘palivov˘ cyklus vykazuje aj vy‰‰iu stabilituceny paliva a predpokladá aj vy‰‰iu spoºah-livosÈ a bezpeãnosÈ pri zásobovaní elektri-nou. Ak vezmeme do úvahy dodávky uhlia doblízkej elektrárne, môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe do-máce hnedé uhlie je konkurencieschopné.Jeho cena je porovnateºná s cenou dovezené-ho hnedého uhlia, do ktorej je nutné zakalku-lovaÈ najmä vy‰‰ie náklady na prepravu.

V oblasti vyuÏívania domáceho hnedéhouhlia a lignitu bol zaãiatkom roka 2010 schvá-len˘ aj v‰eobecn˘ hospodársky záujem nav˘robe elektriny z domáceho uhlia do roku2020 s v˘hºadom do roku 2035.

V zmysle Lisabonskej dohody, jej ãasti oenergetike, má kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát právo navlastn˘ energetick˘ mix. Samozrejme aj ener-getiku, ako nosn˘ pilier hospodárstva, je po-trebné vnímaÈ v kontexte vyváÏenej trvalejudrÏateºnosti v‰etk˘ch troch pilierov – sociál-neho, environmentálneho a hospodárskeho.

S L O V E N S K É B A N Í C T V O

tony

Increase 1990 2009 = 2,583 million t = +73 %7 000

6 000

5 000

4 000

3 000

2 000

1 000

5 250

850

6 100

1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 20090

120

100

80

60

40

20

02008 2009 2015 2020 2030 2040 2050

Mio

. t C

O2

111

94*98 97

72

48

20

Prehºad ÈaÏby energetického a koksovateºného uhlia vo svete za obdobie 1990 – 2009

Modernizácia elektrární do roku 2020 a následné zniÏovanie emisií CO2 do roku 2050

Vysvetlivky: tmavá modrá = energetické uhlie, bledá modrá = koksovateºné uhlie

* dôsledok krízy

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

16

Ide mi o rozvoj priestoru pre obchodovanies elektrinou a naplnenie predstáv o liberalizáciitrhu s elektrinou. Pôvodne táto idea bola tieÏ okontrole cien elektriny trhom. Liberalizáciamala viesÈ k reálnym cenám pre odberateºov zni-Ïovan˘m konkurenãn˘m tlakom. Veºmi sa taknedeje, ceny v európskom meradle kolí‰u, aledlhodobo smerujú stále vy‰‰ie. VyuÏitie pre-bytkov elektriny na v˘chode by malo pôsobiÈ naceny elektriny pre odberateºov prinajmen‰omstabilizujúco. Ale prepojenie je investícia kto-rá prinesie dlhodobú sluÏbu mnoh˘m subjektoma tieÏ vytvorí príleÏitosÈ pre zmysluplné a bez-peãné investovanie veºk˘ch hráãov na finanã-nom trhu. Záujem o obchodovanie s elektrinouje, ale funguje len izolovane. Pomohlo by spo-jenie trhov v rámci celej Európy a ãasti Ázie.

âo vlastne ch˘ba?Technické parametre a prevádzkové pravid-

lá energetick˘ch blokov na v˘chode Európy sajavia podºa expertov ako nezlúãiteºné s parame-trami a pravidlami na západe. TakÏe dostaÈ elek-trinu z v˘chodu na západ sa v súãasnosti nedá.Existujú urãité malé v˘nimky, tie v‰ak majústriktne ohraniãen˘ charakter a mal˘ dosah. Ho-voríme o ostrovoch pripojen˘ch na opaãnú stra-nu a oddelen˘ch od svojich susedov. UÏ ich sa-motná existencia v‰ak potvrdzuje potrebu pre-pojenia.

Energetické systémy západnej Európy a kra-jín b˘valého Sovietskeho zväzu a jeho suse-dov, o ktoré mi ide, sú technicky veºmi odli‰néa snahy o ich prepojenie zatiaº úspe‰né neboli.Zavedené zvyky a pravidlá pre riadenie v˘roby,prenosu, distribúcie, rie‰enie havárií a porúch sútieÏ veºmi rozdielne.

Elektrické siete sú vybudované na báze strie-dav˘ch technológií a tak sa v nich elektrina ‰íripodºa fyzikálnych zákonov jednoznaãne a bezv˘nimky tak, Ïe z miesta kde je jej prebytok savalí na miesta kde je jej nedostatok a rozdele-nie do vedení prebieha podºa veºkosti elektric-kého odporu jednotliv˘ch vedení. Jednosmernétechnológie sú síce iné, no v prenose elektrinysú zriedkavé. Zo striedavého prenosu elektrinyvypl˘va mnoÏstvo obmedzení pri riadení ener-getick˘ch tokov. Svet uzavret˘ch zmlúv o elek-trick˘ch dodávkach si fyzikálne zákony nev‰í-majú a je potrebné enormné úsilie aby sa tietodva svety na seba aspoÀ trochu podobali.

Politická vôºa na prepojenie energetick˘chsietí v˘chodu a západu napriek tomu je a bolaopakovane deklarovaná. Aj preto vznikla veºkápracovná skupina zloÏená z asi stovky ‰piãko-v˘ch odborníkov obidvoch strán, poznajúcichdôverne problémy spojené s prepojením takrozdielnych a veºk˘ch energetick˘ch sietí.

Do skupiny poskytli odborníkov najv˘znam-nej‰ie spoloãnosti (operátori prenosov˘ch sietí)z oboch strán. Odborníci pracovali niekoºko ro-kov a verejnosÈ plná oãakávaní Ïiadala v˘sled-ky. Uspokojená ale nebola. Odborníci sa zhodliv tom, Ïe to e‰te potrvá dlhé roky neÏ sa prepo-jenie podarí vyrie‰iÈ. Asamozrejme ponúkli zoz-nam toho ão v‰etko prepojeniu musí predchádzaÈ.

Ur˘chlenie je moÏné len cez jednosmernétechnológie HVDC (High Voltage Direct Cur-rent), ktoré sa v Európe doposiaº pouÏívali lenna podmorské prepojenia, ão je len jednou zmoÏností. No odborníci túto tému v závereãnejspráve nerozvinuli, ão je ‰koda. Mimo Európysa pouÏívajú podstatne viac jednosmerné tech-nológie aj mimo podmorsk˘ch káblov. A sícev‰ade tam, kde je potrebné buì prepojiÈ technic-ky nezlúãiteºné siete, alebo prená‰aÈ elektrinu naveºké vzdialenosti (stovky kilometrov), ãi odºah-ãiÈ preÈaÏené ãasti siete so súbeÏn˘m jednosmer-n˘m vedením.

KeìÏe problém prepojenia je zloÏit˘ a roz-siahly, priam medzikontinentálny pokúsim sapriblíÏiÈ ho ão najjednoduch‰ie. Predov‰etk˘mmusím objasniÈ ako sa v energetike prejavuje pri-rodzená snaha kaÏdého vlastníka byÈ pánomnad svojím majetkom. Zjednodu‰ene povedané,kaÏdá krajina sa snaÏí svoju energetiku riadiÈ sa-mostatne. Prakticky to vyzerá tak, Ïe má svojuvlastnú regulaãnú oblasÈ. Reguluje si svoje od-bery elektriny, v˘robu, import a export tak, akopotrebuje. DôleÏité je aby odber v‰etk˘ch odbe-rateºov krajiny bol pokryt˘ v˘robou elektriny velektrárÀach a tá doplnená importom. ZároveÀelektrina, ktorú je moÏné a Ïiaduce vyrobiÈ na-vy‰e musí byÈ vyvezená do zahraniãia. KaÏdákrajina pritom musí dodrÏiavaÈ európske pravid-lá, ktoré slúÏia na to aby si navzájom nenaru‰o-vali rovnováhu medzi dopytom a ponukou ne-chcen˘mi a neÏiaducimi tokmi energie medzikrajinami.

Známy Murphyho zákon o protivenstváchÏivota hovorí, Ïe ão sa pokaziÈ môÏe, to sa po-kazí. Energetické technológie majú nane‰Èastiesnahu dodrÏiavaÈ ho. Preto sú vytvorené aj pra-vidlá pre obranu proti veºk˘m poruchám. No akeì sa veºká porucha napriek tomu objaví, sta-ne sa nezvládnuteºnou a v krajine nastane black-out, teda zostane potme, potom sa uplatnia pra-vidlá pre ‰tart z tmy. Tie pravidlá, o ktor˘ch somsa zmienil sú najdôleÏitej‰ie, no nie jediné. Dlhéroky európsku energetiku riadilo zdruÏenie prekooperáciu a koordináciu v˘roby a prenosuelektriny (UCPTE), ktoré vydávalo pravidláformou doporuãení. V podstate predstavovalipostupy ako predchádzaÈ tak˘m poruchám, kto-ré sa pred vznikom pravidla vyskytli. âiÏe do-poruãenia boli pouãeniami z prípadov zlyhaniatechniky alebo jej obsluhy. Bola to snaha pouãiÈsa zo zlyhania.

V súãasnosti riadi európsku energetiku nástup-nícka organizácia ENTSO, ktorá orientuje svo-ju pozornosÈ na obchodovanie s elektrinou. Re-gulaãné pravidlá pre podmienky upravujú priro-dzené monopoly, tieto sú v energetike nevyhnut-nosÈou. UÏ sú to nie doporuãenia, ale pravidlá.Dôvodom je okolnosÈ, Ïe kaÏdú regulaãnú ob-lasÈ (národnú energetickú sieÈ) môÏe riadiÈ lenjeden subjekt. A ten má v krajine monopolné po-stavenie. Rovnako aj kaÏdú energetickú sieÈspravuje jeden správca, ãi uÏ ide o prenosovúsieÈ, alebo distribuãnú. Pre úplnosÈ dodávam, Ïeexistuje aj moÏnosÈ, Ïe v jednej krajine je viacregulaãn˘ch oblastí. To v‰ak spôsobuje dosÈproblémov na to, aby sa takáto anomália odstrá-

East & West –prepojenie energetík

(pohºad podnikateºa)

PozornosÈ ãitateºa by som rád zameral na problém, ktorého rie‰enie vyÏaduje veºa ãasu a peÀazí. Ako podnikateºpoznám dôverne hodnotu ãasu aj peÀazí a preto hºadám cesty, ako ich ‰etriÈ. Podnikanie podporuje trhov˘ priestor –

ãím je väã‰í, t˘m lep‰ie. Preto je potrebné spojiÈ v˘hody stároãiami oddelene rozvíjan˘ch kultúr v˘chodu a západuEurópy a vyuÏiÈ ich obrovsk˘ potenciál najmä v oblasti, ktorá je oddelená technick˘mi bariérami. Tie sa dajú

prekonaÈ a v tomto príspevku priná‰am návrh, ako sa to dá urobiÈ r˘chlo a za prijateºnú cenu.

17

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

nila. Problém je, Ïe to ide dosÈ pomaly vzhºadomna previazanosÈ energetick˘ch sietí a najmäenergetick˘ch záujmov. Navy‰e v okolí hrani-ce medzi v˘chodom a západom Európy sú ajhranice Ázie a Afriky. Existuje tu viacero odde-len˘ch energetick˘ch blokov:

Ako vidno, prepájanie národn˘ch sietí je ví-tané z dôvodu vytvárania obchodného priesto-ru pre medzinárodn˘ predaj elektriny. ZároveÀv‰ak spôsobuje problémy z hºadiska nenaru‰o-vania rovnováhy jednotliv˘ch regulaãn˘ch ob-lastí a tieÏ vytvára riziko ‰írenia veºk˘ch porúchmedzi nimi. Krajn˘m prípadom ‰írenia veºk˘chporúch je black-out. UÏ sme zaregistrovali zo-pár tak˘chto prípadov aj v Európe.

To v‰ak nemôÏe byÈ dôvodom pre zru‰enie me-dzinárodn˘ch prenosov elektriny. Skôr vznikajúobavy z neriadeného rozvoja obnoviteºn˘ch zdro-jov elektriny (OZE). Tie na jednej strane predsta-vujú alternatívu k zdrojom spaºujúcim fosílnepalivá, na druhej strane ich enormná podporaspôsobuje, Ïe ich nárast je veºmi veºk˘. Najmä ná-rast poãtu t˘ch OZE, ktoré vyrábajú energiu„podºa vetra“, teda bez dostatoãnej schopnostipredpovedaÈ koºko jej v ktorej hodine vyrobia.Tak sa k nepredvídateºnému v˘voju odberu pri-pája nepredvídateºná v˘roba v niektor˘ch OZE.Ale v regulaãnej oblasti musí operátor udrÏaÈvyrovnanú bilanciu medzi spotrebou a v˘robou.

Riadenie regulaãnej oblasti vyÏaduje od ope-rátora pripraviÈ, podºa oãakávanej spotreby elek-triny, v˘robu v jednotliv˘ch elektrárÀach. Ope-rátor musí plánovaÈ v dostatoãnom ãasovompredstihu nasadenie konkrétnych v˘robn˘ch za-riadení. No ale keì má v regulaãnej oblasti pri-veºa nejasne pracujúcich OZE, tak sa musí pri-praviÈ na to, Ïe ich „k˘vanie“ mnoÏstva vyrobe-nej elektriny musí kompenzovaÈ t˘m, Ïe zniÏu-je alebo zvy‰uje v˘robu na in˘ch zdrojoch. Lentak odreguluje k˘vanie OZE. Ak to nezvládne,tak sa k˘vanie v˘konu z OZE prejavuje aj v su-sedn˘ch regulaãn˘ch oblastiach. Ak je dostatoã-ne veºké, tak preÈaÏí siete a problém sa ‰íri pocelej prepojenej sústave zloÏenej z národn˘ch re-gulaãn˘ch oblastí. V súãasnosti sa to stáva po-merne ãasto. Veºké problémy spôsobuje naprík-lad mnoÏstvo vetern˘ch elektrární v Severnoma Baltickom mori. Problém môÏe pomôcÈ rie‰iÈtechnológia HVDC. Tá totiÏ pracuje tak, Ïe pre-ná‰a presne také veºké mnoÏstvo elektriny akéjej operátor nastaví. Jednosmern˘ prenos elek-triny sa chová inak ako striedav˘. IbaÏe strieda-vé siete sú v‰ade v Európe jedin˘m systémom

pre prenos elektriny, ktor˘ máme vybudovan˘.TakÏe ako to vlastne vyzerá s t˘m prepoje-

ním? Najskôr si pozrime kde sú hranice medzienergetick˘m V chodom a Západom. Na hrani-ci sa rozprestierajú siete 9 krajín. ZároveÀ moÏ-no povedaÈ, Ïe ide o 9 regulaãn˘ch oblastí. Hra-nica medzi energetick˘mi sieÈami európskehosystému ENTSO a IPS/UPS (b˘val˘ Sov. zväz)prebieha geograficky cez krajiny na obrázku apredstavuje dæÏku stoviek kilometrov od Balti-ku po âierne more.

Prepojenie naráÏa na problém s v˘stavbounov˘ch vedení a to najmä vzhºadom na ekolo-gické a vlastnícke vzÈahy v koridore nového ve-denia, alebo na stavebné plochy pre v˘stavbuelektrickej stanice. Na hranici sú vybudované ve-denia, ale sú mimo prevádzky a je ich málo. Av-‰ak aj tieto existujúce prepojenia je moÏné pre-robiÈ s vyuÏitím jednosmern˘ch technológií. Vy-Ïadujú men‰ie náklady a aj z ãasového hºadiskasú prijateºnej‰ie, pretoÏe nie je potrebné rie‰iÈvlastnícke, ekologické a podobné problémy.

Jednoznaãne je potrebné pripraviÈ model po-krytia nákladov. Financovanie projektu navrhu-jem rie‰iÈ vytvorením medzinárodného investiã-ného fondu. Jeho prispievateºmi by mali byÈpredov‰etk˘m firmy zaoberajúce sa obchodoms elektrinou, pretoÏe sa jedná o vytváranie ob-chodného priestoru predov‰etk˘m pre nich. Ichpoãet z dôvodov schopnosti prijímaÈ pruÏnerozhodnutia o realizácii jednotliv˘ch etáp pro-jektu (jednosmern˘ch vedení alebo in˘ch tech-nológií) by nemal prekroãiÈ 20, ale nemal by byÈani men‰í ako 10. Takto moÏno úspe‰ne zabrá-niÈ prevzatiu schopnosti rozhodovaÈ o projektochjedinej spoloãnosti. Z toho vychádza aj majet-ková úãasÈ jednotliv˘ch investorov, ktorá by samala pohybovaÈ na úrovni 5 aÏ 10 percent.

Pre ovládanie riadiaceho systému prepojeniaje potrebné vytvoriÈ pracovn˘ tím zloÏen˘ zpracovníkov zainteresovan˘ch krajín (je ich 9),ktor˘ by zodpovedal za udrÏanie prevádzky-schopného prepojenia a uspokojenie poÏiada-viek na kapacitu prepojovacích technológií. Sa-motné prepojenie znamená vybudovaÈ medziblokmi v˘chodu a západu samostatnú jednotku(jednosmern˘ energetick˘ blok) zloÏenú z jed-notliv˘ch prepojení.

Práve pre znaãné rozdiely v normách preelektroenergetiku v obidvoch blokoch je po-trebné vytvoriÈ spojovací medziblok, ktor˘ buderiaden˘ vlastn˘m dispeãingom a ten bude zabez-peãovaÈ spoluprácu s dispeãingami v‰etk˘chsusediacich sietí (regulaãn˘ch oblastí). T˘m savytvorí bezpeãn˘ mechanizmus spoluprácedvoch rozdielnych a veºmi veºk˘ch technologic-k˘ch celkov.

V voj úvah o prepojení obidvoch veºk˘chenergetick˘ch blokov naráÏa na technické pro-blémy, ale aj na organizaãné ÈaÏkosti a proti-chodné záujmy vyvolávajúce rozpory.

Idea ktorú som sa snaÏil predstaviÈ je nová.Nik z veºk˘ch energetick˘ch hráãov sa nad rie-

‰ením do takejto hæbky nezamyslel. No je reál-nym rie‰ením pre vybudovanie prepojenia vpriebehu niekoºk˘ch rokov a navy‰e nemusícelé prepojenie vzniknúÈ ako jedna stavba. JemoÏné postupovaÈ po krokoch podºa finanã-n˘ch moÏností a r˘chlosti odstraÀovania preká-Ïok. To znamená, Ïe zaãaÈ moÏno relatívner˘chlo. No kaÏdopádne je to cesta ako odstrá-niÈ prekáÏky pre roz‰írenie energetického ob-chodného priestoru. A tieÏ cesta ako eliminovaÈnegatívne vplyvy OZE. MoÏno ich vybudovaÈviac bez ohrozenia energetickej rovnováhy. Todáva predpoklady pre rozvoj nov˘ch technoló-gií a aj zv˘‰enie tlaku na ceny elektriny.

Je to v˘zva pre energetikov aj pre politikov.Energetici rie‰enie dokáÏu zvládnuÈ po tech-nickej stránke, pretoÏe budú pouÏívaÈ mnoho-krát overené technológie a politici musia nájsÈdostatok dobrej vôle, aby na‰li spoloãnú reã vmene tejto veºkej v˘zvy a dôvery v expertov.Jednoducho aby prenechali rozhodovanie otechnick˘ch problémoch a teda ãasÈ kompeten-cií v dostatoãnom rozsahu na technikov.

KaÏdopádne je v záujme v‰etk˘ch zaintere-sovan˘ch, nielen krajín susediacich na rozhra-ní blokov, vyrie‰iÈ v‰etky problémy a vytvoriÈpodmienky pre spoluprácu v rámci celého ob-chodného priestoru. Je to obrovsk˘ energetick˘trh, najväã‰í na svete a zah⁄Àa energetické sys-témy leÏiace na troch kontinentoch (Ázia, Eu-rópa a Afrika). Ich prepojenie je vysoká ambí-cia, ale reálna. Máme jedineãnú príleÏitosÈ na-plniÈ ju.

Ing. Peter KÁâERIKgenerálny riaditeºAlter Energo, a.s.

SpoloãnosÈ Alter Energo, a.s., bola zalo-Ïená v roku 2009 s cieºom pôsobiÈ v segmen-te energetiky a elektrotechniky, a to najmä voblasti v˘stavby a rekon‰trukcií rozvodn˘chzariadení v‰etk˘ch napäÈov˘ch úrovní, v˘-stavby a príp. aj prevádzky obnoviteºn˘chzdrojov elektrickej energie (fotovoltaickéelektrárne a bioplynové stanice, malé vodnéelektrárne), ako aj v oblasti v˘stavby a rekon-‰trukcií elektrick˘ch vedení.

Cieºom spoloãnosti Alter Energo, a.s., jeponúknuÈ zákazníkom kompletn˘ servis vuveden˘ch oblastiach, t.j. zabezpeãiÈ realizá-ciu ich projektov bez ohºadu na to, ãi ide orealizáciu „na kºúã“, alebo subdodávku väã-‰ieho celku.

Alter Energo, a.s.·túrova 148949 01 NitraTel.: +421 911 922 166e-mail: alterenergo@alterenergo.skwww.alterenergo.sk

COMELEC

LEJLS

UCTE

TURKISH BLOCK

NORDEL

IPS/UPS UKTSOA

Ga‰paroviãa na Ukrajine na zaãiatku októbratohto roku. Ako veºvyslanec Ukrajiny som sazúãastnil na podujatiach súvisiacich s touto ná-v‰tevou. Dá sa povedaÈ, a poãul som to z najpo-volanej‰ích úst, aké zámery, úspechy, problémya návrhy majú obe strany.

Zvlá‰È aktuálnym sa stáva posilnenie ekono-mickej zloÏky zahraniãnej politiky Ukrajiny. Prá-ve t˘mto otázkam sa venovala najväã‰ia pozor-nosÈ na oficiálnej náv‰teve prezidenta Slovenskejrepubliky Ivana Ga‰paroviãa na Ukrajine a jehostretnutí s prezidentom Ukrajiny Viktorom Janu-kovyãom.

Dohovory dosiahnuté na stretnutí prezidentovUkrajiny a Slovenskej republiky sú základom ãin-nosti veºvyslanectva na najbliωie obdobie. A súto základné smery rozvoja dvojstrann˘ch vzÈa-hov: politick˘ch, obchodno-ekonomick˘ch, hu-manitárno-kultúrnych, medziregionálnych sty-kov, vojenskej a vojensko-technickej spoluprá-ce. K prioritám na‰ej ãinnosti patrí aj v‰estran-ná podpora iniciatív, zameran˘ch na rozvoj pri-hraniãnej spolupráce.

Za jednu zo svojich úloh povaÏujem aktivizá-ciu medziregionálnej a prihraniãnej spolupráce v‰irokom spektre otázok, poãnúc rozvojom eko-nomicko-obchodn˘ch, kultúrno-osvetov˘ch vzÈa-hov a konãiac vyrie‰ením problémov s nelegál-nou migráciou, obchodovaním s ºuìmi, pa‰ova-ním a realizáciou spoloãn˘ch opatrení na mini-malizáciu dôsledkov Ïiveln˘ch pohrôm.

Ako ãlen Medzivládnej komisie pre cezhraniã-nú spoluprácu som sa zúãastÀoval na prijatí via-cer˘ch spoloãn˘ch rozhodnutí o t˘chto otázkach,vrátane malého pohraniãného styku.

Ako by ste charakterizovali úroveÀ dvojstran-n˘ch ukrajinsko-slovensk˘ch vzÈahov?

Pri odpovedi na túto otázku by som nerád po-uÏil známe kli‰é, ktoré, nesporne zodpovedá sku-toãnosti, ale ktoré svojou podstatou charakteri-zuje ukrajinsko-slovenské dvojstranné vzÈahy odzískania nezávislosti obomi ‰tátmi – o tom, Ïespomínané vzÈahy majú priateºsk˘, dobr˘ sused-sk˘ charakter, Ïe vzÈahy medzi Ukrajinou a Slo-venskom sú tradiãne bezproblémové, a Ïe je topodmienené mnoh˘mi objektívnymi faktormi:spoloãn˘mi hranicami, hlbok˘mi historick˘mi akultúrnymi stykmi národov, tesn˘mi hospodár-skymi stykmi atì. V tejto súvislosti sa mi viacpáãi v˘raz v názve medzinárodnej konferencie,ktorá sa konala 30. novembra 2010 na pôde mi-nisterstva zahraniãn˘ch vecí SR – Ukrajina aSlovensko: strategickí partneri? A skutoãne –

ukrajinsko-slovenské vzÈahy v priebehu ostat-ného ãasu nadobudli znaky strategick˘ch vzÈahov.Prejavuje sa to v mnoh˘ch oblastiach – politic-kej, konzulárno-vízovej, obchodno-ekonomic-kej, energetickej, dopravnej, cezhraniãnej, medzi-regionálnej atì.

âo sa t˘ka moÏností zlep‰iÈ ukrajinsko-slo-venské dvojstranné vzÈahy, tak, pochopiteºne,priestor na to je veºmi ‰irok˘. Ide o aktivizáciupolitického dialógu po období jeho pomernéhospomalenia v predchádzajúcich rokoch. O rast za-hraniãno-obchodného obratu po jeho poklese vsúvislosti so svetovou hospodárskou krízou, aj oreálne (a nie papierové) naplnenie medziregionál-nej spolupráce, aj o uºahãenie vízov˘ch podmie-nok pre obãanov Ukrajiny pri náv‰teve SR, aj opoz˘vanie skutoãne najlep‰ích predstaviteºovukrajinskej kultúry a umenia na Slovensko, aj omnohom inom.

A e‰te jednu oblasÈ zlep‰enia ukrajinsko-slo-vensk˘ch vzÈahov by som chcel osobitne vyãle-niÈ. Mám na mysli zlep‰enie imidÏu Ukrajiny voãiach slovenskej strany ako predvídateºného,spoºahlivého, stabilného, demokratického partne-ra a spojenca, ktor˘ pevne stojí na pozíciáchvnútorn˘ch reforiem a proeurópskeho rozvoja.

Od vyhlásenia nezávislosti Slovenskej republi-ky patrí Ukrajina k najdôleÏitej‰ím obchod-no-ekonomick˘m partnerom Slovenska. Na-koºko ste spokojn˘ s rozvojom hospodárskejspolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou?

Spoluprácu medzi Ukrajinou a Slovenskourepublikou vo v‰etk˘ch oblastiach, vrátane hos-podárskej, charakterizoval vÏdy stabiln˘ pozitív-ny rozvoj, rast obchodného obratu, roz‰íreniesortimentu dvojstranného obchodu, posilneniestykov a prehæbenie spolupráce nielen na medzi-‰tátnej úrovni, ale aj na úrovni regiónov a jedno-tliv˘ch podnikov oboch krajín. Domnievam sa,Ïe objektívna potreba a nevyhnutnosÈ pozitívne-ho rozvoja dvojstrann˘ch vzÈahov medzi Ukra-jinou a Slovenskou republikou je podmienenágeografick˘m susedstvom, spoloãn˘mi záujma-mi, jazykovou a kultúrnou blízkosÈou národovUkrajiny a Slovenska. V kaÏdom prípade, rezer-vy v ìal‰om rozvoji na‰ej spolupráce existujú vv‰etk˘ch odvetviach hospodárstva bez v˘nimky– v obchode, priemysle, energetike, v doprave.

Hospodárske vzÈahy medzi na‰imi krajinamivzhºadom na na‰e spoloãné záujmy a úplnú ab-senciu protireãení medzi záujmami sa nemôÏurozvíjaÈ inak ako v˘hodn˘m smerom pre Sloven-sko, aj Ukrajinu. S optimizmom hºadíme na pers-

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C A

18

S ak˘mi plánmi a zámermi ste vstúpili dofunkcie veºvyslanca Ukrajiny v SR?

Základné úlohy veºvyslanectva Ukrajiny súzrejmé. V prvom rade je to aktívna práca pre roz-voj rozsiahlej spolupráce medzi Ukrajinou a Slo-venskom na dvojstrannej úrovni, ako aj v mno-hostrannom formáte, na úrovni medzinárodn˘chorganizácií. DôleÏité je zabezpeãenie podporySlovenskej republiky eurointegraãn˘m snahámUkrajiny, keìÏe to je kºúãová priorita zahraniã-nej politiky Ukrajiny. TieÏ je to pomoc skúsenos-Èami pri systémov˘ch reformách vo v‰etk˘choblastiach Ïivota v súlade s normami a ‰tandard-mi Európskej únie.

Úlohou je i ochrana záujmov ukrajinsk˘ch fy-zick˘ch a právnick˘ch osôb na území krajiny po-bytu a vzhºadom na ‰pecifiká Slovenskej repub-liky aj podpora príslu‰níkov ukrajinskej národ-nostnej men‰iny Slovenska, obãianskych organi-zácií vytvoren˘ch Ukrajincami SR, poskytnutiepodpory pri uspokojovaní ich národnostno-kul-túrnych a vzdelávacích potrieb.

Pre mÀa bolo veºmi symbolické a uÏitoãné, Ïezaãiatok mojej práce sa zhodoval s oficiálnou ná-v‰tevou prezidenta Slovenskej republiky Ivana

Na‰e vzÈahy nadobudliznaky strategick˘ch vzÈahov

Narodil sa a cel˘ svoj Ïivot preÏil na západe Ukrajiny, v Zakarpatskej oblasti, ktorá hraniãí so ‰tyrmi ‰tátmi –Poºskom, Slovenskom, Maìarskom a Rumunskom. Vo funkcii povereného primátora Mukaãeva a neskôr

predsedu Zakarpatskej oblastnej ‰tátnej administrácie sa aktívne zaoberal rozvojom medziregionálnejspolupráce Zakarpatskej oblasti s Pre‰ovsk˘m a Ko‰ick˘m samosprávnym krajom. Dôkladne pozná úspechy

v ukrajinsko-slovensk˘ch vzÈahoch, ale aj otázky, nad ktor˘mi je potrebné pracovaÈ, aby sa dobré vzÈahy medzioboma krajinami e‰te viac zlep‰ili. Rozhovor s mimoriadnym a splnomocnen˘m veºvyslancom Ukrajiny

na Slovensku Olegom Olodaroviãom HAVA·IM pripravila Izabela Nagyová.

19

pektívy hospodárskej spolupráce medzi Ukraji-nou a Slovenskou republikou. Dúfame v pre-chod do kvalitatívne novej etapy súãinnosti na-‰ich krajín. Mám na mysli rozvoj a modernizá-ciu celého spektra hospodárskych vzÈahov, roz-voj inovaãno-investiãn˘ch smerov, dvojstrannejspolupráce vo vedecko-technickej a technolo-gickej oblasti.

Ako svetová hospodárska kríza ovplyvnilahospodárske vzÈahy medzi Slovenskom aUkrajinou?

Globálna finanãná kríza, ÈaÏká pre Ukrajinu iSlovensko, naru‰ila tendenciu stáleho rastu kvan-titatívnych ukazovateºov zahraniãno-hospodár-skej ãinnosti oboch krajín. Napríklad, objemvzájomného obchodu v roku 2009 sa v porovna-ní s rokom 2008 zníÏil pribliÏne dvojnásobne. Av-‰ak kvantitatívne ukazovatele sa nepremietajúdo kvality na‰ich obchodno-hospodárskych vzÈa-hov v tomto období. Ide o ÈaÏké ãasy pre hospo-dárstvo oboch krajín, predov‰etk˘m pre priemy-selnú v˘robu. ZníÏenie objemu v˘roby prinies-lo so sebou aj pokles obchodného obratu. Po-tvrdením je r˘chle tempo obnovy vzájomného ob-jemu obchodu medzi na‰imi krajinami pri preko-návaní krízy. Za deväÈ mesiacov 2010 v porov-naní s t˘m ist˘m obdobím krízového roku 2009export ukrajinského tovaru na Slovensko vzrás-tol o 26 percent a prekroãil 393 mil. dolárov. V -voz slovenského tovaru na Ukrajinu vzrástol o 33percent, bol takmer 293 mil. dolárov. Hºadaniev˘chodiska z krízy znaãne aktivizovalo oboj-strann˘ obchod, ão svedãí o minimálnom vply-ve svetovej finanãno-hospodárskej krízy na na‰uspoluprácu v ekonomike.

Súãasn˘ svet stojí – i padá – na bezproblémo-v˘ch dodávkach energie. VyuÏitie alternatív-nych zdrojov dodávok ropy krajinami v rám-ci Európskej stratégie energetickej bezpeã-nosti vo väã‰ine variantov predpokladá úãasÈUkrajiny ako tranzitného partnera. Ako hod-notíte situáciu v tejto citlivej oblasti?

V dodávkach energenosiãov do krajín Európ-skej únie Slovensko je taktieÏ tranzitn˘m partne-rom, priãom je spojené s Ukrajinou. Obe kraji-ny majú záujem o vzájomné partnerstvo pri do-dávkach ropy a plynu do ostatn˘ch európskychkrajín nielen z hºadiska energetickej bezpeãnos-ti, ale aj na základe ãisto ekonomick˘ch úvah.Tranzit energonostiãov zabezpeãuje nemalé prí-jmy ‰tátneho rozpoãtu. Preto Slovensko i Ukra-jina musia zabezpeãiÈ spoºahliv˘ prevádzkov˘stav svojich systémov na prepravu plynu a ropy,ão im umoÏní zachovaÈ a posilniÈ svoje postave-nie kºúãov˘ch tranzitn˘ch prepravcov energono-siãov. Mali by sme maÈ dôleÏité roly pri realizá-cii projektu eurázijského koridoru na prepravuropy, tesne spolupracovaÈ pri modernizácii sys-témov pre prepravu plynu. Pre Slovensko bybolo v˘hodné zúãastniÈ sa na modernizácii ukra-jinského systému na prepravu plynu, ktor˘ jeprepojen˘ so slovensk˘mi plynovodmi. Spoºah-livé fungovanie sietí na prepravu plynu na Ukra-jine i Slovensku je nielen dôleÏitou podmienkouenergetickej bezpeãnosti Európy, ale aj podstat-nou protiváhou projektom typu JuÏnej vetvy,ktorej má rusk˘ zemn˘ plyn má obchádzaÈ Ukra-jinu i Slovensko.

KeìÏe Ukrajina i Slovensko sú nielen tranzit-n˘mi prepravcami energonosiãov, ale aj dovoz-cami ropy, produktov z ropy a zemného plynu prevlastné potreby, perspektívnymi smermi spoluprá-

ce v energetike ostáva rozvoj technológií ‰etria-cimi energiu a rozsiahle vyuÏívanie alternatívnychzdrojov energie, realizácia spoloãn˘ch projektovv oblasti eletroenergetiky. Ukrajina vyrába znaã-n˘ objem elektrickej energie. Zapojenie jej elek-troenergetick˘ch kapacít do spoloãného energe-tického systému Európy môÏe podstatne zv˘‰iÈúroveÀ energetickej bezpeãnosti Európskej úniea pomôcÈ Slovensku zníÏiÈ mieru svojej energe-tickej závislosti. Takáto spolupráca na‰ich krajínje vzájomne veºmi v˘hodná.

Ako prijímate podporu Slovenska eurointe-graãn˘m snahám Ukrajiny?

Po prvé vyuÏívam príleÏitosÈ a e‰te raz by somchcel slovenskej strane poìakovaÈ za podporusnáh Ukrajiny staÈ sa ãlenom Európskej únie.

Po druhé pre ukrajinskú stranu je veºmi príjem-n˘ fakt, Ïe podpora eurointegraãn˘ch ambíciíUkrajiny je zakotvená v Programovom vyhláse-ní vlády SR na roky 2010 – 2014, predov‰etk˘mpodºa spomínaného dokumentu „Slovensko budeaj naìalej aktívne podporovaÈ integraãné a mo-dernizaãné zámery svojho najväã‰ieho suseda –Ukrajiny, veì bezpeãná, ekonomicky postupujú-ca, demokratická a slobodná Ukrajina predstavu-je dôleÏit˘ prvok celoeurópskej stability.” Nainom mieste dokumentu sa pí‰e, Ïe „Slovenskobude podporovaÈ rozvoj spolupráce v rámci V -chodného partnerstva ‡ poskytovania konkrét-nej integraãnej perspektívy Ukrajine”.

Po tretie ukrajinská strana pozitívne vyzdvihu-je, Ïe vstup Ukrajiny do EÚ podporujú v‰etkyzloÏky slovenskej moci. V‰etci najvy‰‰í ústavníãinitelia demon‰trujú jednotu a jednoznaãnosÈ –to sa potvrdilo aj na oficiálnej náv‰teve preziden-ta SR Ivana Ga‰paroviãa na Ukrajine v októbri

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C A

20

strannú spoluprácu, bolo 12. mája 2010 na Veº-vyslanectve Ukrajiny v SR v Bratislave.

Ako sa rozvíja spolupráca ukrajinsk˘ch regió-nov so slovensk˘mi? Akú rolu v jej rozvoji zo-hráva Veºvyslanectvo Ukrajiny v SR?

Medziregionálna spolupráca medzi Ukrajinoua SR je jedn˘m zo základn˘ch momentov spolu-práce oboch krajín. Je jedn˘m z najdôleÏitej‰íchsmerov celého spektra na‰ich dvojstrann˘ch vzÈa-hov. Medzi na‰imi krajinami je na medziregio-nálnej úrovni uzatvoren˘ch takmer 50 dohôd ospolupráci na rôznej úrovni, tak oblastn˘ch (kraj-sk˘ch na Slovensku), ako aj na okresnej a mest-skej úrovni. Partnerské vzÈahy spájajú 15 miestna‰ich krajín, vrátane oboch hlavn˘ch miest na-‰ich ‰tátov – Kyjev a Bratislavu. Pritom procesroz‰írenia a prehæbenia medziregionálnych stykovstále trvá. Napríklad, zaãali sa rokovania o uzat-vorení príslu‰nej dohody o spolupráci medziCharkovskou oblastnou ‰tátnou administráciouUkrajiny a Trnavsk˘m samosprávnym krajomSlovenskej republiky, pracuje sa na nadviazanípriamych kontaktov medzi ìal‰ími oblasÈamiUkrajiny a krajmi SR.

Na Ukrajine a na Slovensku sa konajú spoloã-né podujatia na medziregionálnej úrovni, vedec-ké a praktické konferencie, semináre atì. o rôz-nych aktuálnych otázkach medzinárodného Ïivo-ta oboch krajín. Ukrajinsko-slovenské dni dob-rého susedstva sa konajú na spoloãnej ‰tátnejhranici. Obe krajiny sa aktívne zúãastÀujú narôznych medzinárodn˘ch projektoch cezhraniã-nej spolupráce, predov‰etk˘m na programe cez-hraniãnej spolupráce, na programe susedstva EÚUkrajina – Maìarsko – Slovensko, na programeprihraniãnej spolupráce Európskeho nástroja su-sedstva a partnerstva Ukrajina – Slovensko –Maìarsko – Rumunsko, na ìal‰ích príslu‰n˘chprogramoch EÚ a Vy‰ehradskej ‰tvorky. DosÈpodstatn˘ je rozvoj medziregionálnej spoluprá-ce v oblasti kultúry, ‰kolstva a vedy, o ãom smeuÏ hovorili.

Okrem toho je potrebné podãiarknuÈ ãinnosÈmedzivládnej ukrajinsko-slovenskej komisie precezhraniãnú spoluprácu, ktorej posledné zasad-nutie bolo na prelome septembra a októbra. v Za-karpatskej oblasti. Posudzovalo sa tam nemálodôleÏit˘ch otázok, vrátane vízov˘ch vzÈahov,budovanie prihraniãnej infra‰truktúry a otvore-nie nov˘ch hraniãn˘ch prechodov, rozpracova-nie spoloãného programu predchádzania a likvi-dácie dôsledkov mimoriadnych udalostí a kom-plexn˘ plán protipovodÀov˘ch opatrení. Bolapodpísaná medziregionálna dohoda medzi pred-staviteºmi Zakarpatska, Ko‰ického a Pre‰ovské-ho samosprávneho kraja o vzájomnom informo-vaní v prípade mimoriadnych udalostí.

Veºvyslanectvo Ukrajiny v Slovenskej repu-blike stále poskytuje v‰etku potrebnú pomocrozvoju medziregionálnych stykov medzi dvo-mi stranami. Predov‰etk˘m, podporujeme nad-väzovanie priamych kontaktov medzi orgánmi‰tátnej správy a miestnej samosprávy obochkrajín. Nadväzovanie pracovn˘ch stykov medzipodnikmi Ukrajiny a SR smeruje k umiestÀova-niu exportn˘ch a investiãn˘ch ponúk ukrajin-sk˘ch hospodárskych subjektov na webovejstránke Slovenskej agentúry pre rozvoj inves-tícií a obchodu, kde sa za aktívnej úãasti veºvy-slanectva aktualizuje samostatná ãasÈ plne ve-novaná spolupráci s Ukrajinou. Veºvyslanec-tvo cieºavedome vyhºadáva potenciálnych part-nerov pre ukrajinské podniky, ktoré veºvyslanect-vu zasielajú svoje komerãné ponuky, a pomáha

2010, aj na dvojstrannom stretnutí vedúcich za-hraniãnopolitick˘ch rezortov Ukrajiny a SR K.I. Hry‰ãenka a M. Dzurindu na Lisabonskomsummite NATO v novembri, aj poãas mojichosobn˘ch stretnutí s prezidentom SR I. Ga‰paro-viãom, ‰tátnym tajomníkom MZV SR M. JeÏo-vicom, slovensk˘mi poslancami Európskeho par-lamentu atì.

Po ‰tvrté chcem poznamenaÈ, Ïe spomínanápodpora nie je ãisto v rovine politick˘ch vyhlá-sení lídrov Slovenska. Má konkrétny prejav aj vpodpore stanoviska Ukrajiny k poskytnutiu Ak-ãného plánu so zavedením bezvízového reÏimuvo vzÈahoch s EÚ na summite Ukrajina – EÚ 22.novembra 2010, aj v hlasovaní o uznesení Európ-skeho parlamentu o situácii na Ukrajine v na‰omzáujme, aj v konaní stáÏí ukrajinsk˘ch predsta-viteºov o problematike európskej integrácie naministerstvách a v rezortoch SR, aj pri realizáciiprojektu Konvent o Európskej únii na Ukrajinea v mnohom ìal‰om.

Napokon, po piate dobre chápem, Ïe jeden‰tát nemôÏe podporovaÈ in˘ „proste len tak“. Pretúto podporu musí byÈ urãitá pohnútka. A tá sa tieÏnachádza v Programovom vyhlásení vlády SR naroky 2010 – 2014, kde sa uvádza: „modernizá-cia Ukrajiny, zlep‰enie fungovania jej vnútorné-ho trhu a posilnenie jej ekonomického rozvojamôÏu vytvoriÈ aj viac úÏitku pre v˘chod Slo-venska”. K tomu môÏem dodaÈ,, Ïe pre Slovens-ko Ukrajina zostáva jedin˘m susedom – neãle-nom EÚ. Preto ãím skôr sa nበ‰tát priblíÏi k Eu-rópskej únii, t˘m viac perspektív bude maÈ Slo-vensko pri rozvoji svojej ekonomiky v˘chod-n˘m smerom, t˘m viac bude Slovensko maÈ dô-vod cítiÈ sa v bezpeãí, t˘m viac bude maÈ sloven-sk˘ národ moÏnosÈ oboznámiÈ sa s ukrajinsk˘mprírodn˘m, kultúrnym, vedeck˘m, ºudsk˘m ain˘m bohatstvom.

Ako hodnotíte spoluprácu Ukrajiny pri zabez-peãení schengensk˘ch hraníc a rozvoj systémuspoloãn˘ch hraniãn˘ch prechodov?

Vstup Slovenskej republiky do schengenskejzóny a prispôsobenie slovenskej legislatívy po-Ïiadavkám EÚ viedlo k zru‰eniu ukrajinsko-slo-venskej dohody o liberalizácii vízového reÏimuzo slovenskej strany.

MoÏnosti obãanov Ukrajiny na pohyb po vstu-pe Slovenskej republiky do schengenskej zóny satak znaãne zhor‰ili. PrevaÏná väã‰ina obãanovUkrajiny, ktorí majú skúsenosti so získaním vízSlovenska v minul˘ch rokoch, zaznamenali ne-priaznivé zmeny v lehotách vydávania víz, cenevízov˘ch sluÏieb cez sprostredkovateºov a zv˘‰e-nie rizika odmietnutia vydania víz a zníÏeniamoÏnosti získaÈ mnohonásobné víza.

ÚãinnosÈ Dohody medzi Ukrajinou a Slovens-kou republikou o malom pohraniãnom styku 27.septembra 2008 podpísanej 5. mája 2008 v tejtoetape podstatne nezlep‰ila podmienky pre zabez-peãenie práva obãanov Ukrajiny na slobodn˘ po-hyb. Úplne nepochopiteºn˘ je veºk˘ poãet odmiet-nutí vydaÈ povolenie na mal˘ pohraniãn˘ styk.

V súvislosti so svetovou hospodárskou a fi-nanãnou krízou vznikli problémy pri realizácii·tátneho cieºového programu o orgánoch ãinn˘chv trestnom konaní Zariadenie a rekon‰trukcia‰tátnej hranice na obdobie do roku 2015. Naúseku ukrajinsko-slovenskej hranice sa predpo-kladala v˘stavba jedného nového hraniãnéhopriechodu, rekon‰trukcia a modernizácia dvochexistujúcich hraniãn˘ch priechodov s t˘m, abyukrajinsko-slovenská ‰tátna hranica podºa kvan-titatívneho i kvalitatívneho ukazovateºa hraniã-

n˘ch prechodov zodpovedala poÏiadavkámSchengenskej dohody na jeho vonkaj‰ích hrani-ciach (jeden hraniãn˘ prechod na 25 – 30 km).Dúfame, Ïe prekonávaním hospodárskej krízy do-káÏeme spoloãn˘m úsilím ur˘chliÈ naplneniespomínanej dohody.

Treba poukázaÈ aj na aktívnu úãasÈ ‰trukturál-nych orgánov a zloÏiek ·tátnej hraniãnej sluÏbyUkrajiny a ·tátnej colnej sluÏby Ukrajiny v ope-ratívno-vyhºadávacích a reÏimov˘ch opatreniachv rámci operácií, ktoré sa konali podºa plánuFRONTEX EÚ – Agentúra pre ochranu vonkaj-‰ích hraníc – na spoloãnej ukrajinsko-sloven-skej hranici proti nelegálnej migrácii, pa‰ovaniua ìal‰ím druhom nezákonnej ãinnosti.

Dvojstranná spolupráca nie sú len obchodno-ekonomické vzÈahy, ale aj spolupráca v kultú-re, vede, ‰kolstve. Mohli by ste uviesÈ príkla-dy takejto spolupráce?

Rozvoj kultúrnych a humanitárnych stykovmedzi na‰imi krajinami a národmi, vrátane ob-lasti ‰kolstva, vedy, ‰portu, cestovného ruchu,zodpovedajú základn˘m záujmom Ukrajiny aSlovenska, prispejú k ìal‰iemu rozvoju dobréhosusedstva, partnerskej spolupráce, vytvoreniuspoloãného a otvoreného humanitárneho prie-storu medzi na‰imi krajinami. Kultúrna diploma-cia zohráva veºkú rolu pri priblíÏení na‰ich ná-rodov, zabezpeãení stáleho dialógu kultúr – veìjazyk umenia, kultúry prekonáva v‰etky hranice.

Medzi základn˘mi úlohami v tomto smere,nad ktor˘mi teraz nástojãivo pracujeme, je otvo-renie a rozvinutie ãinnosti Ukrajinského kultúr-no-informaãného centra na Slovensku. Je úãel-né umiestniÈ ho v Pre‰ove – hlavnom meste re-giónu, kde je sústredená väã‰ina ukrajinskéhoobyvateºstva Slovenska, a odkiaº sa bude koor-dinovaÈ práca v celej republike, zameraná napredstavenie kultúrnych, umeleck˘ch, vedec-k˘ch v˘dobytkov Ukrajiny.

Realizujeme aj ìal‰ie podujatia, aby sme za-bezpeãili prítomnosÈ ukrajinskej zloÏky v kultúr-nom priestore Slovenskej republiky. Napríklad,v októbri tohto roku boli otvorené dve v˘stavydiel ukrajinsk˘ch umelcov – skupinová v˘stavasúãasného umenia Priestor príÈaÏlivosti v galériiAircraft v Bratislave a v˘stava diel zaslúÏiléhoumelca Ukrajiny R. Opalynského v galérii ·tát-nej vedeckej kniÏnice v Banskej Bystrici. Veºvy-slanectvo Ukrajiny v SR spolu s mestom Muka-ãevo pripravuje Slovensku pekn˘ darãek k Via-nociam – koncerty Mukaãevského zboru chlap-cov a junákov, ktoré sa uskutoãnia v Pre‰ove a v najväã‰om katolíckom chráme Bratislavy –Dóme svätého Martina.

Úspe‰ne sa rozvíja spolupráca Ukrajiny a Slo-venska v ‰kolstve. V‰estranne podporujeme pria-mu spoluprácu medzi vysok˘mi ‰kolami na‰ichkrajín. Je príjemné kon‰tatovaÈ, Ïe 29 ukrajin-sk˘ch a 13 slovensk˘ch vysok˘ch ‰kôl je spoje-n˘ch priamymi stykmi. Podstatou tejto spoluprá-ce sú spoloãné vedecko-v˘skumné projekty, v˘-mena ‰tudentov – na ãiastoãné a úplné ‰túdium,uãiteºov, predná‰ateºov, stáÏistov, praktikantov aa‰pirantov, a taktieÏ vedcov, ktorí realizujú pe-dagogickú a vedeckú prácu.

Chcem informovaÈ o úspe‰nej vedeckej spo-lupráci, do ktorej sa zapojilo 17 vedeck˘ch in‰ti-túcií Ukrajiny a Slovenska. UÏ tradiãn˘mi sastali stretnutia ukrajinsk˘ch a slovensk˘ch ved-cov na báze príslu‰n˘ch akademick˘ch in‰titútov.V znamné stretnutie predstaviteºov vedeckov˘-skumn˘ch ústavov NAV Ukrajiny a Slovenskejrepubliky, ktoré úspe‰ne rozvíjajú vedeckú dvoj-

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C A

21

pri nadväzovaní bezprostredn˘ch kontaktov.

Ako hodnotíte súãasn˘ stav ukrajinskej men-‰iny na Slovensku?

Slovensko a Ukrajina sú si blízki jazykovo akultúrne, podobn˘m historick˘m osudom a pro-európskymi snahami. Zjednocujú nás aj národ-nostné men‰iny, ukrajinská na Slovensku a slo-venská na Ukrajine. Treba pripomenúÈ, Ïe naZakarpatsku Ïije vy‰e päÈtisíc Slovákov. Na Slo-vensku sa pri poslednom sãítaní obyvateºstva vroku 2001 sa zapísalo 10,8-tisíca osôb ako Ukra-jinci. Ukrajinská národnostná men‰ina Slovenskaje v základe autochtónne obyvateºstvo, so syno-nymn˘m názvom Rusíni-Ukrajinci. Ich príslu‰-níci podºa historicky dokázan˘ch faktov kom-paktne Ïijú od 8. – 11. storoãia v juhov˘chodnejãasti dne‰nej Slovenskej republiky.

Ukrajinci-Rusíni Slovenska starostlivo pestu-jú materinsk˘ jazyk, kultúru, aktívne obãianskypracujú v národnostno-kultúrnych ukrajinsk˘chorganizáciách. Najpoãetnej‰ou je Zväz Rusínov-Ukrajincov SR. Pôsobí aj niekoºko ìal‰ích ukra-jinsk˘ch obãianskych organizácií, Spolok ukra-jinsk˘ch spisovateºov Slovenska, Vedecká spo-loãnosÈ T. ·evãenka atì. V Bratislave je ãinnáSlovensko-ukrajinská spoloãnosÈ.

Systém ukrajinského ‰kolstva Slovenska po-zostáva z deviatich základn˘ch a jednej strednej‰koly s vyuãovacím jazykom ukrajinsk˘m, uãí sav nich 811 Ïiakov. Pre‰ovská univerzita posky-tuje moÏnosÈ ‰tudovaÈ ukrajinsk˘ jazyk a litera-túru v ‰tudijn˘ch nepedagogick˘ch programoch– preklad, slavistika, ako aj v rámci akademic-k˘ch pedagogick˘ch programov – príprava bu-dúcich uãiteºov základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl.Ukrajinsk˘ jazyk a literatúru predná‰ajú aj na

Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a v‰pecializácii slavistika na Univerzite Kon‰tantí-na Filozofa v Nitra.

Pod zá‰titou Zväzu Rusínov-Ukrajincov SRpracuje 47 kolektívov ºudovej umeleckej tvorivos-ti rôznych Ïánrov, zjednocujú asi tisícpäÈsto ãle-nov. UÏ desaÈroãia sa na Slovensku kaÏdoroãnekoná niekoºko v˘znamn˘ch celonárodn˘ch ume-leck˘ch podujatí, napríklad Slávnosti Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku, Prehliadka ºudov˘chpiesní, Makovická struna v Bardejove, Festivalduchovnej piesne v Snine, Festival folklóru Ru-sínov-Ukrajincov Slovenska v Kamienke, Festi-val drámy a umeleckého slova A. Duchnoviãa vPre‰ove a Medzilaborciach, konkurz Ïien-recitá-toriek Struny srdca vo Svidníku atì. V Bratisla-ve uÏ 35 rokov pracuje amatérsky opern˘ ukra-jinsk˘ Hudobno-dramatick˘ súbor T. ·evãenka.

NemôÏem nespomenúÈ aj takú v˘znamnú ve-decko-kultúrnu in‰titúciu ako Múzeum ukrajin-skej kultúry vo Svidníku – poboãku Slovenské-ho národného múzea.

Slovenskí Ukrajinci majú svoju periodickútlaã v ukrajinskom jazyku: noviny Nove ÏytÈa, li-terárno-umeleck˘ a publicistick˘ ãasopis Dukºa,detsk˘ ãasopis Veselka.

Na prerokovanie a hºadanie ciest rie‰enia pro-blémov ukrajinskej národnostnej men‰iny naSlovensku a slovenskej na Ukrajine bola vytvo-rená medzivládna dvojstranná ukrajinsko-slo-venská komisia pre národnostné men‰iny, ‰kol-stvo a kultúru. Jej zatiaº posledné zasadnutiebolo v septembri 2010 v Bratislave.

âo plánuje veºvyslanectvo v rámci ìal‰iehorozvoja slovensko-ukrajinsk˘ch vzÈahov narok 2011?

Na rok 2011 má Veºvyslanectvo Ukrajiny v SRveºmi veºa plánov, ktoré sa budú, pochopiteºne,realizovaÈ aj za bezprostrednej úãasti slovenskejstrany. âakajú nás dve oficiálne náv‰tevy Sloven-ska – prezidenta Ukrajiny Viktora F. Janukovy-ãa a ministra zahraniãn˘ch vecí Ukrajiny Kon-stantyna I. Hry‰ãenka. Okrem toho, v rámci sum-mitov Vy‰ehradskej skupiny sa pripravujú pra-covné náv‰tevy premiéra Ukrajiny Mykolu J. Azarova a ministra zahraniãn˘ch vecí Ukraji-ny Konstantyna I. Hry‰ãenka. TaktieÏ, zrejme v roku 2011, budú pokraãovaÈ pravidelné zasad-nutia v‰etk˘ch troch dvojstrann˘ch orgánov nanajvy‰‰ej úrovni: Medzivládnej komisie pre hos-podársku, priemyselnú a vedecko-technickú spo-luprácu, Medzivládnej komisie pre cezhraniãnúspoluprácu a Dvojstrannej komisie pre národnost-né men‰iny, ‰kolstvo a kultúru.

V budúcom roku Ukrajina bude oslavovaÈ 20.v˘roãie vyhlásenia nezávislosti. Pri tejto príleÏi-tosti veºvyslanectvo Ukrajiny plánuje usporiadaÈviacero podujatí na území Slovenskej republiky– poãnúc koncertmi, v˘stavami, konferenciami,okrúhlymi stolmi atì., konãiac vydaním knihy ve-novanej 20. v˘roãiu vyhlásenia nezávislosti Ukra-jiny v kontexte rozvoja ukrajinsko-slovensk˘chvzÈahov na Slovensku.

Z ìal‰ích podujatí, ktoré veºvyslanectvo Ukra-jiny na Slovensku pripravuje na rok 2011, by somspomenul akcie, ktoré sa spájajú s okrúhlymi apolookrúhlymi dátumami ‰tátneho v˘znamu –napr. 15. v˘roãie Ústavy Ukrajiny, 150. v˘roãienarodenia I. Franka, 10. v˘roãie existencie Slo-vensko-ukrajinskej spoloãnosti a pripomenutie sismutného dátumu, ak˘m je 25. v˘roãie haváriejadrovej elektrárne âernobyº.

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C A

Ako sa darí v súãasnosti plniÈ hlavn˘ cieºenergetickej politiky, ako by ste hodnotilizabezpeãenie dodávok energií?

Dnes zrejme nikto nepopiera, Ïe poãas po-sledn˘ch rokov sa v˘razne zv˘‰il v˘znamenergetickej bezpeãnosti, aj sektora energeti-ky. VerejnosÈ vníma otázku energetickej bez-peãnosti mimoriadne citlivo najmä v súvislos-ti s preru‰ením dodávok zemného plynu v ja-nuári 2009.

Slovensko, ako súãasÈ spoloãenstva krajínEurópskej únie, má postavenú svoju energe-tickú politiku na troch základn˘ch pilieroch.Sú nimi bezpeãnosÈ dodávok energie, dosiah-nutie konkurencieschopnosti ekonomiky audrÏateºnosÈ rozvoja. Tieto piliere v‰ak nesto-ja nezávisle od seba, ale tvoria jeden syner-gick˘ a harmonick˘ celok.

Nástrojmi na dosiahnutie hlavn˘ch cieºov

sú vhodn˘ energetick˘ mix, primeraná úroveÀv˘robnej kapacity elektriny, rovnováha me-dzi dodávkou a dopytom energie, zniÏovanieenergetickej nároãnosti hospodárstva, rozvojnízkouhlíkov˘ch technológií vrátane jadrovejenergetiky, ale aj obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gie, ìalej bezpeãná a spoºahlivá energetickásústava, diverzifikácia zdrojov a prepravn˘chciest a s t˘m súvisiaci dostatoãn˘ stupeÀ cez-hraniãn˘ch prepojení.

Na v‰etk˘ch t˘chto prioritách sa pracuje ãiuÏ na národnej úrovni, ale aj v rámci regio-nálnej spolupráce ako aj spolupráce a spoloã-n˘ch postupov krajín Európskej únie.

Z hºadiska bezpeãnosti dodávok energiesa vykonal rad opatrení zo strany ‰tátu, ale ajzo strany energetick˘ch spoloãností. Opatre-nia smerovali do oblasti plynu, ropy aj elek-triny s cieºom ich bezpeãnej, spoºahlivej a

Energetická úroveÀ SR a napæÀanie cieºov

Politickú nezávislosÈ a energetickú bezpeãnosÈ ‰tátu zabezpeãuje energetická politika.K úspe‰nosti rie‰ení jej dôleÏit˘ch úloh sa v nasledujúcom rozhovore vyjadruje

generálny riaditeº sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Ján PETROVIâ, ktor˘ odpovedá na otázky redaktorky Anne Komovej.

22

né prepojenia v strednej a juÏnej Európe.Z tohto pohºadu ma veºmi te‰í, Ïe regiónu

strednej a juhov˘chodnej Európy bola v ob-lasti infra‰truktúry venovaná mimoriadna po-zornosÈ. PovaÏujem to za v˘sledok úzkej spo-lupráce krajín v regióne s cieºom zv˘‰iÈ ener-getickú bezpeãnosÈ v sektoroch ropy, plynu aelektriny, ão je pre nás absolútne kºúãové. Zaúãelom identifikácie a rozvoja projektov budezriadená skupina na vysokej úrovni koordino-vaná Európskou komisiou. Nastavenie fungo-vania tejto skupiny bude mimoriadne dôleÏi-té pre rozvoj projektov.

Musíme byÈ pripravení prejsÈ k aktívnejpodpore realizácie projektov. Ako kºúãov˘vidím projekt severo-juÏného plynárenskéhoprepojenia, ako aj hºadanie moÏností alterna-tívnych dodávok v sektore ropy. Pri zabezpe-ãení financovania projektov povaÏujem zakºúãovú podporu na európskej úrovni, preto-Ïe samotn˘ trh nedokáÏe vo v‰etk˘ch prípa-doch pokryÈ potreby energetickej bezpeãnos-ti jednotliv˘ch krajín.

Z hºadiska projektov severo-juÏného kori-doru je pre nás kºúãov˘m prepojenie plyná-rensk˘ch sietí medzi SR a Maìarskom, pre-pojenie Veºk˘ Krtí‰ – Vecsés. Tento projekt jekon‰truovan˘ pre obojsmern˘ tok plynu spredpokladanou kapacitou 5 mld. m3 za rok.Pre Slovensko je uveden˘ projekt absolútnekºúãov˘m pri realizácii spoloãného projektuprepojenia LNG terminálov v Poºsku a Chor-vátsku, ktoré by prechádzalo cez v‰etky kra-jiny V4. Projekt bude finanãne podporen˘ ajz prostriedkov Európskeho plánu hospodár-skej obnovy sumou 30 mil. eur.

Verím a som presvedãen˘, Ïe po dorie‰eníotvoren˘ch otázok bude projekt realizovan˘a prispeje k zv˘‰eniu bezpeãnosti dodávokplynu na Slovensku, v Maìarsku, ako aj v ce-lom regióne.

Akú úlohu v tomto smere, ãiÏe v prípraveprojektov zohrala spolupráca krajín V4?

V˘znam spolupráce krajín V4 v oblastienergetiky bol vyzdvihnut˘ po preru‰ení do-dávok zemného plynu v januári 2009. Plyno-vá kríza poukázala na nevyhnutnosÈ rie‰eniaalternatívnych moÏností dodávok plynu, pre-dov‰etk˘m na nevyhnutnosÈ vybudovaniavzájomn˘ch prepojení so susedn˘mi ‰tátmi.Tu sa otvoril obrovsk˘ priestor na spoluprá-cu v regióne a na aktivity krajín V4 s cieºomdefinovaÈ spoloãné projekty zabezpeãujúce ajdiverzifikáciu dopravn˘ch ciest a dodávokplynu.

Maìarské predsedníctvo zorganizovalo vofebruári tohto roku Summit energetickej bez-peãnosti krajín V4+. Na summite bola prijatádeklarácia premiérov zúãastnen˘ch krajínumoÏÀujúca zlep‰enie spolupráce v oblastienergetiky v regióne. Najv˘znamnej‰ou zloÏ-kou deklarácie je podpora práve severo-juÏ-ného plynárenského prepojenia.

Toto prepojenie je aj jednou z hlavn˘ch pri-orít slovenského predsedníctva krajín V4. Vrámci aktivít slovenského predsedníctva bolipoãas septembra a októbra tohto roka v Bra-tislave organizované stretnutie pracovn˘chskupín pre energetickú bezpeãnosÈ. ZároveÀsa uskutoãnilo rokovanie ‰pecifickej pracov-nej skupiny pre severo-juÏné plynárensképrepojenie.

S cieºom prezentovaÈ a presadiÈ priority re-

efektívnej dodávky a tieÏ s cieºom, aby Slo-vensko bolo pripravené na prípadné preru‰e-nia dodávok plynu alebo ropy, a aby slovens-kí odberatelia nemuseli byÈ obmedzovaní vodbere energie. Som presvedãen˘, Ïe bez-peãnosÈ dodávok energie sa zv˘‰ila. Naìalejje v‰ak potrebné pokraãovaÈ v plnení úloh aopatrení v tejto oblasti s cieºom zvy‰ovaniaenergetickej bezpeãnosti.

Aká stratégia sa zvolila k dosiahnutiu kon-kurencieschopnej, udrÏateºnej a bezpeã-nej energetiky v rámci EÚ?

Uvedená otázka bola predmetom rokova-nia decembrovej Rady ministrov pre energe-tiku, kde prebehla diskusia k dokumentu Eu-rópskej komisie Energia 2020.

K prioritám stratégie patrí dosiahnutie ener-geticky efektívneho vyuÏívania zdrojov, vy-tvorenie celoeurópskeho integrovaného trhus energiou, zv˘‰enie práv spotrebiteºov a do-siahnutie zv˘‰enia úrovne bezpeãnosti, roz-‰írenie vedúcej úlohy EÚ v oblasti energetic-k˘ch technológií a posilnenie vonkaj‰ej di-menzie energetického trhu EÚ.

Pri posilnení priemyselnej konkurencie-schopnosti a zefektívnení priemyslu budehraÈ dôleÏitú úlohu podpora konkurencie-schopnosti prostredníctvom energetickej efek-tívnosti. Dosiahnutie energeticky efektívne-ho vyuÏívania zdrojov by sa malo uskutoãniÈpomocou vyuÏitia potenciálu národn˘ch ak-ãn˘ch plánov pre energetickú efektívnosÈ,predov‰etk˘m vyuÏitím potenciálu v sektorebudov a dopravy.

K zv˘‰eniu práv spotrebiteºov by mala pri-spieÈ prijateºnej‰ia energetická politika prespotrebiteºa. V tomto smere sú dôleÏité opat-renia na zvy‰ovanie transparentnosti trhov,transparentnosti a nediskriminácie pri posky-tovaní informácií, jednoduchá moÏnosÈ zme-ny dodávateºa, a jednoduché porovnávaniecien dodávateºov.

Z hºadiska bezpeãnosti dodávok je znaãnápozornosÈ venovaná rozvoju infra‰truktúry,vytvoreniu podrobného plánu európskej inf-ra‰truktúry, ako aj primeranému finanãnémumechanizmu pre rozvoj prioritnej a strate-gickej infra‰truktúry.

Jedn˘m zo základn˘ch cieºov je dekarbo-nizácia ekonomiky. V tomto smere moÏno vy-

jadriÈ podporu jadrovej energetike, ktorá prizachovaní bezpeãnostn˘ch a environmentál-nych kritérií predstavuje kºúãov˘ nástroj nazniÏovanie emisií v sektore energetiky. Apli-kácia modern˘ch technológií najmä v oblas-ti obnoviteºn˘ch zdrojov, energetickej efektív-nosti a jadrovej energetiky je zásadn˘m prv-kom pri dosiahnutí tohto cieºa.

Aké oãakávania sú moÏné vzhºadom nastratégiu rozvoja energetickej infra‰truk-túry?

V prvom rade si treba uvedomiÈ, Ïe prime-rané, integrované a spoºahlivé energetické sú-stavy sú kºúãov˘m predpokladom naplnenianielen cieºov energetickej politiky EÚ, ale ajhospodárskej stratégie EÚ. Spoºahlivo fun-gujúca energetická infra‰truktúra je prvorad˘mpredpokladom riadne fungujúceho vnútorné-ho trhu s energiou a jednoznaãne zvy‰uje bez-peãnosÈ dodávok. ZároveÀ sa umoÏní rozvojobnoviteºn˘ch zdrojov energie, zv˘‰i sa ener-getická efektívnosÈ a predov‰etk˘m odberate-lia budú môcÈ profitovaÈ z nov˘ch technoló-gií a inteligentného vyuÏívania siete.

Dôvodom pre rozvoj infra‰truktúry je aj za-staranosÈ v niektor˘ch regiónoch, ale aj nedo-statoãn˘ rozvoj a predov‰etk˘m nedostatokprepojení v ìal‰ích regiónoch, ktoré sú potomviac zraniteºné v prípade problémov v do-dávkach energie a zároveÀ viac závislé na svo-jich dodávateºoch.

V oznámení o prioritách energetickej inf-ra‰truktúry EÚ na rok 2020 a ìal‰ie roky súuvedené prepojenia v oblasti elektroenerge-tiky, ìalej plynárenské prepojenia a skladova-cie kapacity plynu, ako aj projekty na prepra-vu ropy.

Z v˘sledkov anal˘zy Európskej komisie vy-pl˘va potreba investícií do v˘robn˘ch kapacíta infra‰truktúry v objeme viac ako 1 000 mld.eur. Len celkové potrebné investície do prepo-jení v sektoroch elektroenergetiky a plynáren-stva odhaduje komisia na 200 mld. eur.

Ako sú zastúpené potenciálne projekty SRv definovan˘ch základn˘ch prioritn˘choblastiach rozvoja infra‰truktúry?

Medzi základné prioritné oblasti podporyinfra‰truktúry patrí aj severo-juÏné plyná-renské a ropné prepojenia, ako aj elektrizaã-

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

giónu zaslal v septembri tohto roku ministerhospodárstva SR Juraj Mi‰kov v mene minis-trov krajín V4 list komisárovi pre energetikuGüntherovi Oettingerovi. Okrem sektora ply-nárenstva boli v liste definované aj projektyv sektoroch elektroenergetiky a ropy.

V sledkom na‰ej práce je, a tu je naozaj v˘-znamn˘ nበ„spoloãn˘ regionálny hlas“, Ïemedzi základn˘mi prioritn˘mi oblasÈami roz-voja infra‰truktúry v rámci EÚ sú aj nami na-vrhované projekty.

Teraz bude dôleÏité pripraviÈ projekty tak,aby boli jeho jednotlivé ãasti pripravené zís-kaÈ finanãnú pomoc EÚ v rámci nov˘ch ná-strojov na podporu budovania infra‰truktúry.Na tento úãel bude rozhodujúce dosiahnutiedohody o spoloãnom prieniku záujmov.

Aké sú odporúãania zo strany Európskejúnie smerom k vyuÏívaniu energie z obno-viteºn˘ch zdrojov?

Z návrhu Energetickej politiky pre EÚ pri-jatej v roku 2006 vyplynuli niektoré záväznéciele do roku 2020. Na politickej úrovni ichschválila Rada EÚ v marci 2007. Ide o ciele20% zníÏenia emisií skleníkov˘ch plynov doroku 2020, 20 % podielu OZE z koneãnej spo-treby energie do roku 2020 a 10 % podieluOZE v doprave do roku 2020.

Slovenská republika má z pohºadu t˘chtocieºov v rámci klimaticko-energetického ba-líãka Európskej únie do roku 2020 záväzokdosiahnuÈ 14-percentn˘ podiel obnoviteºn˘chzdrojov energie na koneãnej energetickej spo-trebe, a to v sektore tepla, elektriny aj dopra-vy spolu.

Ministerstvo hospodárstva vypracovaloNárodn˘ akãn˘ plán pre energiu z obnoviteº-n˘ch zdrojov, ktor˘ schválila vláda SR voktóbri tohto roka. Podºa anal˘zy v rámcitohto dokumentu je predpoklad, Ïe Slovens-ká republika svoj záväzn˘ cieº splní.

Ako sa nám zatiaº darí plniÈ ciele? Je do-statok projektov na vyuÏívanie biomasy abioplynu?

Predpokladám, Ïe za rok 2010 podiel ob-noviteºn˘ch zdrojov na koneãnej energetickejspotrebe presiahne 9 percent. To je z pohºa-du nárastu v posledn˘ch rokoch pozitívnyv˘voj, podºa údajov Eurostatu z leta roku2010 patríme medzi krajiny s najväã‰ím po-krokom od roku 2006.

âo sa t˘ka sektora elektroenergetiky, jepredpoklad, Ïe v súvislosti s plnením celko-v˘ch cieºov by sme v roku 2020 mali dosiah-nuÈ zhruba 24-percentn˘ podiel obnoviteº-n˘ch zdrojov na v˘robe elektriny. V súãasnos-ti je to zhruba 19 percent. Väã‰inu tvoriazdroje z vodnej energie, ale uÏ sa prejavujúaj kapacity z biomasy a bioplynu, ktoré majúdo budúcnosti najväã‰iu perspektívu.

Prijateºné tempo má vyuÏívanie lesnej bio-masy v teplárenstve. Obce a mestá prechádza-jú z uhlia na drevné ‰tiepky. V tepeln˘chelektrárÀach sa realizuje spoluspaºovaniedrevnej ‰tiepky s uhlím. Zákon o podporeobnoviteºn˘ch zdrojov energie a vysoko úãin-nej kombinovanej v˘roby elektriny a teplapodporuje aj vyuÏívanie zu‰ºachteného dru-hu bioplynu – biometánu.

Podpora obnoviteºn˘ch zdrojov energie v‰akvytvára prostredníctvom tarify prevádzkova-nia sústavy tlak na koncové ceny elektriny.

Z tohto pohºadu projekcia podpory obno-viteºn˘ch zdrojov do budúcnosti bude zaloÏe-ná na minimalizácii nákladov a integrova-nom prístupe k zniÏovaniu emisií skleníko-v˘ch plynov. Budú podporované predov‰et-k˘m technológie, ktor˘ch cena je blízka trho-v˘m, aby nemala negatívny dopad na konco-vé ceny. Samozrejme, bude sa prihliadaÈ aj nabezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ z hºadiska vply-vov na elektrizaãnú sústavu.

Aká je reálna úspora energií, vypl˘vajúcaz Koncepcie energetickej efektívnosti SR,ktorá bola schválená e‰te v roku 2008?

OblasÈ energetickej efektívnosti povaÏu-jem za jeden z najdôleÏitej‰ích nástrojov do-siahnutia cieºov pre rok 2020. Preto je dôle-Ïité, aby sa energetická efektívnosÈ stala ho-rizontálnou prioritou pri v‰etk˘ch investiã-n˘ch a finanãn˘ch programoch.

V roku 2007 bol prijat˘ Akãn˘ plán ener-getickej efektívnosti na roky 2008 aÏ 2010.SúãasÈou akãného plánu je súbor opatrení,ktoré slúÏia na dosiahnutie krátkodobého adlhodobého cieºa. Krátkodob˘ cieº SR je do-siahnuÈ úsporu na koneãnej spotrebe do kon-ca roku 2010 v rozsahu 3 % v porovnaní spriemerom rokov 2001 aÏ 2005. Opatrenia za-h⁄Àajú horizontálne opatrenia a opatrenia vsektoroch budov, priemyslu, verejného sekto-ra, spotrebiãov a dopravy. Dlhodob˘ indika-tívny cieº je pre SR vyt˘ãen˘ ako dosiahnu-tie úspory na koneãnej spotrebe do roku 2016v rozsahu 9 % v porovnaní s priemerom ro-kov 2001 aÏ 2005.

V súãasnosti MH SR vyhodnocuje existu-júce opatrenia Akãného plánu energetickejefektívnosti na roky 2008 aÏ 2010.

Príprava druhého akãného plánu, vrátanenávrhu nov˘ch opatrení na roky 2011 aÏ 2013,prebieha na základe anal˘zy údajov zozbie-ran˘ch od jednotliv˘ch rezortov, relevant-n˘ch in‰titúcií a VÚC zdruÏen˘ch v Stálej me-dzirezortnej komisie pre prípravu akãn˘chplánov energetickej efektívnosti. Akãn˘ plánenergetickej efektívnosti na roky 2011 aÏ2013 bude predloÏen˘ na rokovanie vlády vapríli 2011.

Aké v˘hody sú z otvoreného trhu pre v‰et-k˘ch odberateºov? Aká je situácia a ìal‰ípostup pri liberalizácii trhu s elektrinou aplynom?

Cieºom liberalizácie trhu s elektrinou a ply-nom je vytvorenie konkurenãného prostrediaorientovaného na zákazníka, kde kupujúci máslobodnú moÏnosÈ v˘beru tovaru a na straneponuky existuje rovnocenná súÈaÏ medzi jed-notliv˘mi dodávateºmi. V oblasti trhu s ener-giou sa vytvára voºná súÈaÏ na úrovni v˘robya ponuky, ãiÏe dodávky elektriny a plynu.

Od 1. júla 2007 bola legislatívou na Slo-vensku zabezpeãená plná liberalizácia trhu, ãoznamená, Ïe kaÏd˘ odberateº elektriny a ply-nu vrátane domácnosti, získal právo zvoliÈ sisvojho dodávateºa.

SkutoãnosÈ, Ïe slovensk˘ trh s elektrinou aplynom sa legislatívne stal plne liberalizova-n˘ v‰ak neznamenala, Ïe automaticky vznik-lo prostredie s plnohodnotnou hospodárskousúÈaÏou, z ktorej by odberateº mohol okam-Ïite profitovaÈ.

Na trhu s elektrinou bol naìalej veºk˘ po-ãet koncov˘ch zákazníkov, ktorí z obavy o

stabilitu dodávok elektriny rad‰ej zostali pritradiãnom dodávateºovi elektriny. K zmenedodávateºa do‰lo najmä v kategórii priemy-seln˘ch odberateºov. Rok 2009 priniesol vrámci liberalizaãného procesu na slovensk˘trh s elektrinou vstup ìal‰ích nov˘ch dodáva-teºov elektriny v súvislosti s ãím do‰lo k zv˘-‰eniu odberateºov vrátane domácností, ktorízmenili svojho dodávateºa elektriny.

V roku 2009 do‰lo aj k prv˘m zmenám do-dávateºa plynu, ktorí sa s ponukou orientova-li iba na priemyseln˘ch odberateºov.

Jedn˘m z na‰ich hlavn˘ch cieºov v energe-tike je pokraãovaÈ v liberalizácii energetické-ho trhu, zv˘‰iÈ konkurenciu v energetike, zv˘-‰iÈ transparentnosÈ vzÈahov medzi úãastníkmitrhu, zároveÀ posilniÈ ochranu spotrebiteºa azv˘‰iÈ úroveÀ kvality sluÏieb.

V tejto súvislosti v˘znamn˘m nástrojombude implementácia tretieho liberalizaãnéhobalíãka. Navrhnut˘mi opatreniami chcemeroz‰íriÈ práva odberateºov elektriny a zemné-ho plynu s dôrazom na ochranu zraniteºn˘chodberateºov, zv˘‰iÈ transparentnosÈ trhov azabezpeãiÈ potrebné investície a prístup no-v˘ch hráãov na trh.

Predpokladom ìal‰ieho postupu v procesbudovania liberalizovaného trhu je existencialikvidného trhu s elektrinou a plynom. Je po-trebné definovaÈ a odstraÀovaÈ bariéry otvá-rania trhu, ìalej podnecovaÈ hospodársku sú-ÈaÏ zo strany Ministerstva hospodárstva SR,ako aj zo strany Úradu pre reguláciu sieÈov˘chodvetví. ëal‰ím predpokladom je vzájomnásúãinnosÈ v‰etk˘ch úãastníkov trhu s dotvo-rením a aplikáciou transparentn˘ch, jasn˘cha nediskriminaãn˘ch prístupov a pravidieltrhu s elektrinou a plynom.

Ako by ste hodnotili prepojenie krátkodo-b˘ch trhov s elektrinou medzi SR a âR?

Myslím si, Ïe s úspe‰n˘m prepojením krát-kodob˘ch trhov s elektrinou medzi Slovens-kou republikou a âeskou republikou môÏemevyjadriÈ len spokojnosÈ, keìÏe úãastníci trhuhodnotia zavedenie prepojenia trhov veºmipozitívne.

Cieºom prepojenia národn˘ch trhov s elek-trinou v âR a SR je, pri zachovaní suvereni-ty riadenia národn˘ch prenosov˘ch sústav aregulaãn˘ch oblastí, umoÏniÈ úãastníkomoboch národn˘ch trhov ÏiadaÈ a ponúkaÈ elek-trinu na národn˘ch trhov˘ch miestach.

V sledkom tohto vzájomného obchodova-nia je jednotná cena pre obidva národné trhyv prípade dostatoãnej cezhraniãnej prenoso-vej kapacity.

Cezhraniãná prenosová kapacita potrebnána prenesenie elektriny z jedného národnéhotrhu na druh˘ je prideºovaná formou tzv. den-nej implicitnej aukcie, keì kapacita je súãas-Èou zobchodovanej elektriny. Na kúpu elek-triny a kúpu potrebnej prenosovej kapacitycezhraniãného profilu boli z hºadiska uskutoã-nenia cezhraniãného obchodu dovtedy po-trebné dva separátne kroky. Po zavedení Mar-ket Couplingu sa transakcie vykonávajú vrámci jednej ãinnosti.

Pre úãastníkov trhu tento projekt priná‰aspustenie spotového trhu s elektrinou s pomer-ne stabilnou likviditou uÏ od zaãiatku prevá-dzky. ZároveÀ táto spolupráca prispela k za-bezpeãeniu stability a bezpeãnej prevádzkeoboch elektrizaãn˘ch sústav.

23

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

24

O koºko sa zv˘‰il v˘kon dvoch blokov jadro-vej elektrárne Bohunice V-2? Ide o maxi-mum? Predpísané sú aj bezpeãnostné rezer-vy, treba ich zachovávaÈ?

Tepeln˘ v˘kon obidvoch reaktorov na pracu-júcich blokoch JE V-2 bol zv˘‰en˘ na 107 % pô-vodného v˘konu. Toto zv˘‰enie v˘konu reakto-

ra spolu s úpravami zariadenia sekundárnehookruhu umoÏnili zv˘‰enie elektrického v˘konuzo 440 MW na 500 MW.

Slovenské elektrárne museli pred realizáciouprojektu predloÏiÈ ÚJD SR bezpeãnostnú doku-mentáciu a preukázaÈ dodrÏanie bezpeãnost-n˘ch rezerv. ÚJD SR po preskúmaní dokumen-

tácie vydal povolenie na postupné zv˘‰enie v˘-konu blokov. Poãas krokov zvy‰ovania v˘konusa vykonávali a vyhodnocovali merania parame-trov. Na základe preskúmania dokumentácieÚJD SR kon‰tatuje, Ïe jadrová elektráreÀ V-2 v Bohuniciach môÏe byÈ bezpeãne prevádzko-vaná na zv˘‰enom v˘kone.

Harmonizovanie úloh aj poskytovanie bezpeãnostiSlovensko naìalej pokraãuje vo vyuÏívaní jadrovej energie. Slovenské elektrárne, a. s., zv˘‰ili v˘kon svojich

jadrov˘ch elektrární, ãím je moÏné zníÏiÈ dovoz elektriny zo zahraniãia pribliÏne o 3 percentá. Samozrejme, Ïenetreba pri tom zabúdaÈ ani na bezpeãnosÈ. Rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér poskytla redaktorke

Anne Komovej predsedníãka Úradu jadrového dozoru SR Marta ÎIAKOVÁ.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Na úvod trochu v‰eobecnej‰ia otázka,ak˘m smerom sa vyvíja nová priemyselnápolitika EÚ?

Integrovaná priemyselná politika EÚ jenasmerovaná na podporu rastu a zamestna-nosti EÚ prostredníctvom vytvorenia silnej,konkurencieschopnej priemyselnej základneEÚ. Jej opatrenia majú prispieÈ k zabezpeãe-niu prechodu EÚ na eko-efektívnu, dlhodo-bo udrÏateºnú a na znalostiach zaloÏenú eko-nomiku.

Na ão treba prioritne reagovaÈ (a je vhod-ne prispôsobená legislatíva na skvalitnenievnútorného trhu)?

Rozhodujúcim pre zv˘‰enie konkurencie-

schopnosti priemyslu a zabezpeãenie precho-du na eko-efektívnu ekonomiku je hlavne za-vedenie úãinného systému podpory inováciía ich komercializácie.

Ako vnímate podporu priemyslu v rámciEÚ a pre Slovensko je podpora dostatoã-ná?

Okrem priamej pomoci cez ‰trukturálnefondy majú slovenské firmy moÏnosÈ zapojiÈsa do programov EÚ zameran˘ch na podpo-ru konkurencieschopnosti priemyslu. Ich za-pojenie do t˘chto programov je v‰ak minimál-ne.

Aké sú v˘sledky pri podpore rozvoja ãi-st˘ch a energeticko-efektívnych automobi-lov?

Od zaãiatku podporujeme prístup tzv.„technologickej neutrality“, ktor˘ znamenávyváÏenú podporu v‰etk˘m technológiámsmerujúcim k environmentálne ãist˘m rie‰e-niam automobilov, nielen jednému. V súãas-nosti je prioritou EÚ podpora rozvoja elektro-mobilov.

StotoÏÀujete sa s orientáciou priemysel-nej politiky na zabezpeãenie prechodu naeko-efektívnu ekonomiku?

Orientácia prechodu na eko-efektívnu eko-nomiku je správna, av‰ak za dôleÏité povaÏu-jem venovaÈ zv˘‰enú pozornosÈ nákladovos-ti a prínosom opatrení prijíman˘ch na jej do-siahnutie.

EÚ sa zaoberá aj stratégiou rastu a za-

mestnanosti dá sa aplikovaÈ aj na pod-mienky Slovenska?

Stratégia rastu a zamestnanosti Európa2020 je spoloãnou stratégiou EÚ a jej ãlen-sk˘ch krajín. KaÏdá ãlenská krajina vypracú-va Národn˘ program reforiem, v ktorom iden-tifikuje vlastné opatrenia pre naplnenie cieºovtejto stratégie.

Sú ciele (európskej politiky) stratégie jed-noznaãne zrozumiteºné a realistické precelú EÚ, ako vyhovujú Slovensku?

Úlohou ãlensk˘ch krajín je v súlade schvá-len˘ch cieºov EÚ stanoviÈ si vlastné národnéciele. Z pohºadu rezortu hospodárstva je stá-le otvorené stanovenie národného cieºa v ob-lasti energetickej efektívnosti, kde sme zaponechanie indikatívneho, nie záväzného cha-rakteru cieºa.

Je uÏ dobudovan˘ jednotn˘ trh vo viace-r˘ch oblastiach?

Dá sa povedaÈ, Ïe jednotn˘ trh fungujeuspokojivo v oblasti voºného pohybu tovarov.Fragmentácia jednotného trhu v‰ak pretrvá-va a spôsobuje pokles dôvery obãanov, ako ajpodnikateºov v jednotn˘ trh.

Kde smerujú ìal‰ie prioritné aktivity, kto-ré by mohli vpl˘vaÈ na posilnenie vnútor-ného trhu EÚ?

Prioritné aktivity na rie‰enie identifikova-n˘ch nedostatkov vnútorného trhu bude de-finovaÈ Akãn˘ plán pre jednotn˘ trh, ktoréhofinálnu verziu predloÏí Komisia na jar budú-ceho roka.

KonkurencieschopnosÈ priemysluv rámci EÚ

Nová priemyselná politika, ktorá vypl˘va zo súãasného zoskupenia ‰tátov, by mala reagovaÈ na globálnehospodárske a spoloãenské v˘zvy. Viac v rozhovore riaditeºky Odboru záleÏitostí EÚ MH SR

Janou SERMEKOVOU a redaktorky Anny Komovej.

Ú R A D J A D R O V É H O D O Z O R U S R

Pomohla modernizácia jadrovej elektrárneBohuniceV-2 aj bezpeãnosti?

Modernizácia jadrovej elektrárne V-2 mala trihlavné ciele:1. Zv˘‰iÈ úroveÀ jadrovej bezpeãnosti v súlade

s odporúãaniami Medzinárodnej agentúry preatómovú energiu (MAAE) uveden˘mi v do-kumente EBP WWER 03.

2. VymeniÈ tie technologické zariadenia, kdevznikal problém s obstarávaním náhradn˘chsúãiastok.

3. PripraviÈ technologické zariadenia na dlhodo-bú prevádzku. V‰etky tri ciele modernizácie sa podarilo do-

siahnuÈ. ÚroveÀ bezpeãnosti jadrovej elektrár-ni V-2 je plne v súlade s odporúãaniami MAAE. A ão ìal‰ie bloky, aká je ich úroveÀ bezpeã-nosti? Bude sa rie‰iÈ?

ÚroveÀ bezpeãnosti 1. a 2. bloku JE Mo-chovce bola od ich spustenia v˘razne vy‰‰iaako pôvodná úroveÀ JE Bohunice V-2 pred jejmodernizáciou, pretoÏe uÏ pri ich dostavbe saimplementovali v‰etky bezpeãnostné vylep‰enianaprojektované v rámci projektu modernizácieJE Bohunice V-2. Okrem toho, ako kaÏdé jadro-vé zariadenie v SR, aj táto elektráreÀ je povin-ná pravidelne prehodnocovaÈ v˘voj v oblastibezpeãnosti a trvalo ju zvy‰ovaÈ. Toto sa dejeprostredníctvom Periodického hodnotenia ja-drovej bezpeãnosti, ktoré sa realizuje kaÏd˘ch10 rokov a pre JE Mochovce 1, 2 bolo ukonãe-né v tomto roku. Na základe jeho v˘sledkov bolonavrhnut˘ch niekoºko nápravn˘ch opatrení scieºom naìalej zvy‰ovaÈ úroveÀ bezpeãnosti.

Jadrovú energiu Slovensko potrebuje, uvaÏu-je sa aj o v˘stavbe novej elektrárne, aké súpodmienky z hºadiska jadrovej bezpeãnosti?

Podmienky pre v˘stavbu novej jadrovej elek-trárne z hºadiska jadrovej bezpeãnosti sú danénajmä legislatívnymi poÏiadavkami, ãiÏe atómo-v˘m zákonom a súvisiacimi vyhlá‰kami. ÚJDSR priebeÏne sleduje aktuálny v˘voj v oblastivedy a techniky, ako aj v˘voj medzinárodn˘ch‰tandardov v oblasti jadrovej bezpeãnosti a naich základe pravidelne prehodnocuje a aktuali-zuje aj domácu legislatívu.

MôÏete hovoriÈ o najnov‰ích kontrolách in‰-pektormi jadrovej bezpeãnosti UJD SR, ob-javili sa nejaké nedostatky?

In‰pektori ÚJD SR pravidelne kontrolujú do-drÏiavanie poÏiadaviek stanoven˘ch v atómo-vom zákone, vo vyhlá‰kach vydan˘ch ÚJD SR,ako aj plnenie rozhodnutí ÚJD SR. Poãas pre-vádzky sa tieÏ dozerá na dodrÏiavanie predpi-

sov a schválen˘ch postupov pri údrÏbe zariade-ní. V neposlednom rade sa tieÏ preveruje, ãi súpotrebné ãinnosti vykonávané dostatoãn˘m poã-tom primerane kvalifikovan˘ch a kompetent-n˘ch zamestnancov. Nedostatky, ktoré sú pri in‰-pekciách odhaºované sú väã‰inou drobného cha-rakteru a neohrozujú priamo jadrovú bezpeãnosÈ.KaÏd˘ rok identifikujeme pribliÏne 60 nedostat-kov spolu u v‰etk˘ch drÏiteºov povolení v SR.Zistené nedostatky sú zdokumentované v na‰ichprotokoloch, v ktor˘ch in‰pektori uloÏia drÏite-ºovi povolenia nápravné opatrenia a na základenich musí drÏiteº povolenia nedostatky v stano-venom termíne odstrániÈ.

V akom ‰tádiu je vyraìovanie elektrárne A1Bohunice?

Jadrová elektráreÀ A1 sa v súãasnosti nachá-dza v II. etape vyraìovania, ktorá bola povole-ná rozhodnutím ÚJD SR v roku 2009. Vydaniutohto rozhodnutia predchádzal proces periodic-kého hodnotenia bezpeãnosti na konci pred-chádzajúcej etapy vyraìovania ako i stanovis-ko Európskej komisie podºa ãlánku 37 zmluvyEURATOM. Povolenie na 2. etapu vyraìovaniaje platné do roku 2018 a v rámci tohto obdobiasa bude realizovaÈ najmä vyraìovanie vonkaj-‰ích objektov, pokraãovanie vyraìovania v hlav-nom v˘robnom bloku a súvisiace ãinnosti nakla-dania s historick˘mi kvapaln˘mi rádioaktívny-mi odpadmi pochádzajúcimi z prevádzky A1. Poukonãení 2. etapy bude vyraìovanie tejto jadro-vej elektrárne pokraãovaÈ ìal‰ími etapami, pri-ãom cel˘ proces je plánovan˘ do roku 2033.

Ako je to so spracovaním rádioaktívneho od-padu, ktor˘ treba likvidovaÈ v súvislosti svyraìovaním elektrárne.

KeìÏe realizácia ãinností vyraìovania je pria-mo spojená so vznikom komunálnych a rádioak-tívnych dopadov, predstavuje ìal‰ie naklada-nie s nimi v˘znamnú bezpeãnostnú oblasÈ, kto-rej je potrebné venovaÈ náleÏitú pozornosÈ. Idenajmä o spracovanie, úpravu a ukladanie rádi-oaktívnych odpadov z vyraìovania. Hlavn˘múãelom spracovania je v prípade pevn˘ch rádio-aktívnych odpadov redukcia ich objemu frag-mentovaním, lisovaním, spaºovaním resp. ichdekontaminácia pre následné uvoºnenie ãist˘chlátok do Ïivotného prostredia. Pri kvapaln˘ch rá-dioaktívnych odpadoch sa uplatÀujú procesyoddeºovania rádionuklidov z nich, ako sú zahus-Èovanie odparovaním, spaºovanie, ãistenie nafiltroch a ich následné prevedenie do spevnenejformy. Spracovanie rádioaktívnych odpadov jepredpokladom ich úpravy do balenej formyvhodnej na ich uloÏenie, resp. dlhodobé sklado-vanie. Nad spracovaním rádioaktívnych odpa-dov z vyraìovania ako jedn˘m z krokov systé-mu nakladania s nimi vykonáva ÚJD SR dozor.Opis konkrétnych ãinností spracovania rádio-aktívnych odpadov súvisiacich s vyraìovanímspolu s pouÏit˘mi technológiami a postupmi jepredmetom dokumentu, ktor˘ ÚJD SR posudzu-je a je jednou z poloÏiek dokumentácie predkla-danej v konaní o vydanie povolenia na etapu vy-raìovania.

Existuje harmonizovaná európska legislatí-va pre jadrovú bezpeãnosÈ, alebo postaãujeSmernica 2009/71/Euratom, ão je vyjadrenév jej obsahu ako priorita bezpeãnosti?

V roku 2009 prijatá smernica Rady2009/71/Euratom vytvorila prv˘ raz v histórii

Európskej únie organizaãno-administratívny rá-mec harmonizovania jadrovej bezpeãnosti vEurópskej únii, priãom sa Àou stanovil rámecSpoloãenstva pre jadrovú bezpeãnosÈ jadrov˘chzariadení. VzÈahuje sa na jadrové elektrárne,na závody na v˘robu jadrového paliva a v ob-medzenom rozsahu na zariadenia na skladova-nie vyhoretého paliva a ostatné zariadenia naskladovanie rádioaktívneho odpadu, ktoré sanachádzajú na rovnakom mieste, ako jadrováelektráreÀ. ZároveÀ sa v‰ak v tejto smerniciuvádza, Ïe je tieÏ dôleÏité zabezpeãiÈ bezpeãnénakladanie s vyhoret˘m palivom a rádioaktív-nym odpadom, a to aj v in˘ch zariadeniach akonapr. na úloÏiskách, ktoré slúÏia na koneãnéukladanie rádioaktívneho odpadu alebo vyhore-tého paliva. Nedávno Európskou komisiou pred-loÏen˘ návrh smernice o nakladaní s vyhoret˘mpalivom a rádioaktívnym odpadom je preto lo-gicky ìal‰ím krokom po smernici o jadrovej bez-peãnosti. V‰eobecn˘m cieºom tohto návrhu jevytvoriÈ právny rámec EÚ pre nakladanie s vy-horet˘m palivom a rádioaktívnym odpadomako neoddeliteºnej súãasti bezpeãného vyuÏíva-nia jadrovej energie pre energetické úãely ale ajv oblasti zdravotníctva, priemyslu, poºnohospo-dárstva a v˘skumu.

Koneãná zodpovednosÈ ãlensk˘ch ‰tátov zabezpeãnosÈ nakladania s vyhoret˘m palivom arádioaktívnym odpadom je základnou zásadou,ktorú potvrdzuje tento návrh smernice, priãomprimárnu zodpovednosÈ za bezpeãnosÈ pri nakla-daní s vyhoret˘m palivom a rádioaktívnym od-padom, má drÏiteº povolenia pod dohºadom prí-slu‰ného národného dozorného orgánu (napr.ÚJD SR), a mala by sa Àou posilniÈ úloha a ne-závislosÈ príslu‰n˘ch in‰titúcií. Návrh smerni-ce sa zameriava aj na prístup verejnosti k infor-máciám t˘kajúcich sa otázok nakladania s rádi-oaktívnym odpadom a na úãasÈ verejnosti prirozhodovacom procese ‰tátnych in‰titúcií. Vsúãasnosti je návrh smernice predmetom roko-vaní v pracovnej skupine Rady EÚ.

Ako by ste zhodnotili slovenskú jadrovú le-gislatívu. Dosahuje európsky ‰tandard?

Legislatívu v oblasti jadrovej bezpeãnostinavrhuje ÚJD SR. Pri tvorbe návrhu alebo no-velizácie legislatívy úrad postupuje v súlade sodporuãeniami MAAE a pravidelne raz za 5 aÏosem rokov pristupuje k jej posúdeniu. Akoktorúkoºvek legislatívu aj tú je moÏné stále vy-lep‰ovaÈ a zdokonaºovaÈ a to na základe skúse-ností s vyuÏívaním platnej legislatívy, na zákla-de v˘sledkov vedy a v˘skumu v tejto oblasti, nazáklade poÏiadaviek, ktoré sú v európskej legi-slatívy. V súãasnosti prebieha jednak novelizá-cia atómového zákona najmä z titulu transpozí-cie Smernice 2009/71/Euratom, ako aj imple-mentácie poÏiadaviek zdruÏenia západoeuróp-skych dozorn˘ch orgánov nad jadrovou bez-peãnosÈou WENRA a súbeÏne tvorba novéhoatómového zákona a nov˘ch vykonávacích vy-hlá‰ok k nemu. Nov˘ zákon a vyhlá‰ky budúplne zohºadÀovaÈ najmodernej‰ie poznatky av˘voj v relevantn˘ch medzinárodn˘ch ‰truktú-rach ako je MAAE, EÚ, OECD/NEA a WEN-RA. V súãasnosti je novelizácia atómového zá-kona po medzirezortnom pripomienkovom ko-naní a vyhodnocujú sa doruãené pripomienky.Vo v‰eobecnosti v‰ak moÏno povedaÈ, Ïe z uve-den˘ch medzinárodn˘ch zoskupení je v oblas-ti legislatívy jadrovej bezpeãnosti najskrom-nej‰ia práve EÚ, ktorá najmä v technick˘ch

25

26

Ú R A D P R E R E G U L Á C I U S I E Ë O V ¯ C H O D V E T V Í

Ak˘ je predpoklad v˘voja cien energií naSlovensku, zmení sa nieão od nového roka?

Rok 2010 môÏeme hodnotiÈ ako obdobie,v ktorom sa neudialo niã tak zásadné, ão byv˘razne nepriaznivo ovplyvnilo sieÈové odvet-via, kde úrad vykonáva ‰tátnu reguláciu. Idehlavne o dva rozhodujúce parametre, ktorérozhodujúcim spôsobom ovplyvÀujú v˘poãetceny. Sú to ceny komodít na medzinárod-n˘ch trhoch a kurz dolára a eura. Predpokla-dáme, Ïe ani rok 2011 nebude v tomto sme-re turbulentn˘.

UÏ by ste mali maÈ informácie o v˘vojikurzu eura k doláru, dajú sa na základespomínaného predpokladaÈ zmeny cienenergií?

Kurz eura a dolára sa v roku 2010 vyvíjalnajprv veºmi nepriaznivo, od polovice rokanastal v kurze pozitívny obrat, ktor˘ bol nakonci roka opäÈ vystriedan˘ miernym pokle-som. KeìÏe ceny energií pracujú nielen s soznámymi údajmi, ale aj s trendmi a prognó-zami, bolo potrebné kolísanie kurzu zohºad-niÈ aj v príprave cien na rok 2011. Kurz, kto-

r˘ úrad do budúceho obdobia nastavil, vychá-dza nielen z vlastn˘ch údajov a anal˘z, alehlavne z podkladov Národnej banky Sloven-ska, medzinárodn˘ch finanãn˘ch domov avedeck˘ch in‰titúcií. Na základe t˘chto po-znatkov úrad stanovil ceny elektriny, plynu,tepla a vody pre domácnosti na Slovensku.

ÚRSO zamietol zdraÏenie plynu pre rodi-ny, ktoré malo byÈ od novembra o 7 percentaj napriek tomu, Ïe SPP informoval o pre-robení 80 mil. Euro, ako ste to odôvodnili?

Treba spomenúÈ, Ïe úrad zamietol celkovoosem návrhov SPP, a.s., na zv˘‰enie cenyplynu e‰te v roku 2010. Návrhy, hoci podá-vané v krátkych intervaloch, sa od seba dia-metrálne odli‰ovali. Niektoré musel úrad za-mietnuÈ uÏ len z procesného hºadiska, preto-Ïe nespæÀali zákonné poÏiadavky. Napriektomu v‰etky podrobil aj vecnému preskúma-niu a kon‰tatoval, Ïe navrhované zv˘‰enievôbec nezodpovedalo reálnemu stavu. Úradniekoºkokrát poÏadoval, aby SPP, a.s., pred-loÏil dôkaz na svoje tvrdenie, Ïe pri nezme-nenej cene zaznamená v segmente domácnos-

podrobnostiach neustanovuje právne záväznéÏiadne poÏiadavky a plne ponecháva túto prá-vomoc na ãlensk˘ch ‰tátoch. Preto je potompotrebné ãerpaÈ najmä z odporúãaní MAAE aOECD/NEA, ktoré sú v‰ak právne nezáväzné.Osobitnú skupinu tvorí WENRA, ktorá prijalareferenãné úrovne harmonizácie legislatívy, kto-ré by mali byÈ v ‰tátoch EÚ zohºadnené v legi-slatíve do konca roku 2011. Ide v‰ak vo väã‰i-ne prípadov o technické detaily, ktoré nájdu

svoje uplatnenie predov‰etk˘m vo vyhlá‰kachk atómovému zákonu. Záverom teda môÏem vy-hlásiÈ, Ïe slovenská jadrová legislatíva v súãas-nosti dosahuje lep‰í európsky ‰tandard. V prí-lohe ã. 4 atómového zákona sú uvedené 4 rele-vantné smernice EÚ, ktoré zákon transponuje azároveÀ text zákona reflektuje aj mnohé ustano-venia zmluvy EURATOM a niektor˘ch nariade-ní EÚ, ktoré sú priamo aplikovateºné. Vo v‰eo-becnosti v‰ak moÏno povedaÈ, Ïe v oblasti jadro-

vej bezpeãnosti neexistuje ucelená harmonizo-vaná európska legislatíva, a aj Smernica2009/71/Euratom prijatá v minulom roku, jelen prv˘m v˘chodiskom po vy‰e 50 rokochexistencie EÚ a jej právnych predchodcov prelegislatívu v jadrovej bezpeãnosti. Av‰ak tátosmernica má len rámcov˘ charakter a obsaho-vo preberá uÏ aj tak dávno platn˘ medzinárod-n˘ Dohovor o jadrovej bezpeãnosti, ktor˘ bolpodpísan˘ na pôde MAAE vo Viedni.

tí stratu 80 mil. eur. Niã také nám v‰ak regu-lovan˘ subjekt doteraz nepreukázal.

Okrem toho, predloÏil SPP aj návrh naceny plynu pre domácnosti v roku 2011, kto-r˘ poãítal so zv˘‰ením o 13,4 %. Okrem di-sproporcií v otázkach kurzov a cien ropn˘chproduktov a plynu na medzinárodn˘ch trhoch,úrad nesúhlasil aj s t˘m, aby odberatelia do-plácali na zlé manaÏérske rozhodnutie v otáz-ke 100 % nákupu plynu od ruského Gazpro-mu v˘luãne na základe dlhodobej zmluvy.SPP, a. s., mohol ãasÈ potrebného objemuplynu nakúpiÈ aj na spotov˘ch trhoch, kde jecena podstatne niωia. Úrad preto zamietol ajtento návrh a zaãal konaÈ z vlastného podne-tu. Vysoko pravdepodobné nepriaznivé tren-dy vo v˘mennom kurze eura a dolára napo-kon spôsobili, Ïe úrad musel zv˘‰iÈ od 1.januára 2011 ceny plynu pre domácnosti o 4,47 %. Pre najroz‰írenej‰iu tarifu odberu,ktorou sú byty v panelov˘ch domoch, to zna-mená, Ïe ich roãná platba narastie o o 1,3 eura.

Nenájde sa firma, ktorá by predávala plyn predomácnosti, p˘tam sa len kvôli v˘hodnosti.

Slovensk˘ trh s plynom je mal˘, a preto do-dávka pre domácnosti nie je pre obchodníkovpríli‰ atraktívna. Urãíte sa to v‰ak ãoskorozmení. Podobne to bolo aj s dodávkou prepriemysel. Hoci trh bol dávno liberalizovan˘,nástup nov˘ch dodávateºov a obchodníkov bolzjavn˘ aÏ v roku 2009. V súãasnosti uÏ 8 %celkovej spotreby plynu pre priemysel za-bezpeãujú iní dodávatelia, ako donedávnadominantn˘ SPP, a. s.

Do roku 2012 by sa mal dokonãiÈ plynovodNorth-stream a ìal‰í do roku 2015, ako toovplyvní cenu plynu?

Okrem diverzifikácie zdrojov, ktorá posil-ní energetickú bezpeãnosÈ Slovenska, budúmaÈ tieto fakty urãite pozitívny dopad aj nahospodársku súÈaÏ, ktorá je vÏdy na prospechodberateºov.

Keì sa naplno rozbehne priemysel, ktor˘bol obmedzen˘ vplyvom krízy, stúpne ajcena plynu?

Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví nepovolil zdraÏenie plynu. O jeho moÏnom v˘voji a v˘voji cien energií sarozprávame s predsedom Úradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví Jozefom HOLJENâÍKOM. Pripravila Anna Komová.

âo sa zmení v cenách za energie...

27

Ú R A D P R E R E G U L Á C I U S I E Ë O V ¯ C H O D V E T V Í

Na ão poukazujú najnov‰ie makroekono-mické a daÀové prognózy, bude ‰tátny roz-poãet na budúci rok zaloÏen˘ na realistic-k˘ch predpokladoch?

Makroekonomické prognózy pretavené do

‰tátneho rozpoãtu a rozpoãtu verejn˘ch finan-cií na budúci rok predpokladajú zníÏenie HDPoproti oãakávaniu v roku 2010 o takmer 1 %,infláciu na úrovni 3,7 %, nulov˘ rast reálnychmiezd, veºmi mierny pokles nezamestnanostio 0,8 % a zníÏenie deficitu verejn˘ch financiína 4,9 % z HDP. DaÀová prognóza príjmov roz-poãtu je zaloÏená na raste oproti oãakávanejudalosti oproti roku 2010 o viac ako 600 mil.eur v ‰tátnom rozpoãte o takmer 1,1 mld. eurpríjmov verejnej správy. Spolu je to takmer 1,7mld. eur, ão vypl˘va hlavne zo zv˘‰enia daní(DPH o 1 %, rast spotrebn˘ch daní, na uhlie,zemn˘ plyn, minerálne oleje, tabak a tabako-vé v˘robky, daÀ z príjmov – zníÏenie odpoãí-tateºnej poloÏky z 22,5-násobku Ïivotného mi-nima na 9,2-násobok, zru‰enie odpoãítateºnejpoloÏky na sporenie v 3. pilieri, respektíve naÏivotné poistenie, zníÏenie odpoãítateºn˘ch po-loÏiek z náhodn˘ch príjmov atì., zavedeniezdravotn˘ch odvodov na dividendy, náhodnépríjmy atì.). V‰etky tieto opatrenia vyústia dozv˘‰enia cien pre obãanov Slovenskej republi-

ky (zv˘‰enie cien v kombinácii s rastom sve-tov˘ch cien bude maÈ za následok predpokla-dan˘ rast nákladov za rok v sume cca 400 eur).

·tátny rozpoãet a rozpoãet verejn˘ch finan-cií nesie so sebou riziká. Po prvé – externé ri-ziko, t. j. zahraniãn˘ dopyt po slovensk˘ch v˘-robkoch, ktor˘ súvisí hlavne s v˘vojom sve-tovej ekonomiky (oÏivovaní svetovej ekono-miky a ekonomiky EÚ hlavne Nemecko) a podruhé na intern˘ch rizikách :

UÏ spomínan˘m zv˘‰ením daní a odvodovsa prehæbi zníÏenie domáceho dopytu.

âerpanie fondov EÚ: vláda predpokladáv˘razné zv˘‰enie ãerpania fondov EÚ oprotiroku 2010 (zv˘‰enie o 1,4 mld. eur). Toto ãer-panie sa javí ako nerealistické, ão dokumen-tuje aj pozastavenie ãerpania EÚ fondov vdruhom polroku 2010 zo strany vlády.

Zv˘‰enia daní nie sú sprevádzané opatrenia-mi proti zneuÏívaniu daÀov˘ch únikov (zave-denie elektronick˘ch pokladní aÏ v roku 2011).

Zavedenie zdravotn˘ch odvodov (na divi-dendy respektíve náhodné príjmy) budú maÈ

Indikátory ekonomick˘ch aktivítJozef BURIAN, poslanec NR SR za Smer-SD, ktor˘ stále pracuje vo V bore NR SR

pre financie a rozpoãet, si na‰iel ãas pre Parlamentn˘ kuriér. Zam˘‰ºa sa aj nad indikátormi ekonomick˘ch aktivít a odpovedá na otázky redaktorke Anne Komovej.

Úrad ceny plynu pre podnikateºsk˘ a verej-n˘ sektor nereguluje. Ceny sú v t˘chto prípa-doch záleÏitosÈou zmluvn˘ch vzÈahov medzidodávateºom a odberateºom. Okrem toho zv˘-‰ená spotreba plynu vôbec nemusí maÈ nega-tívny dopad, zvlá‰È keì uÏ na trhu funguje do-statok alternatívnych dodávateºov plynu.

Mohli by ste porovnaÈ ceny plynu v rámciEÚ?

Máme spracované takéto porovnanie, aletreba povedaÈ, Ïe podmienky, za ktor˘ch sadodávka plynu realizuje, sú znaãne rozliãnéa preto mechanické porovnanie by nemaloveºkú v˘povednú hodnotu. V porovnaní sbezprostredn˘mi susedmi, ktorí predsa lenmajú porovnateºnej‰ie podmienky, sme vniektor˘ch sadzbách lacnej‰í a v niektor˘chzasa drah‰í. V absolútnych hodnotách sa Slo-vensko pohybuje v priemere európskej dvad-saÈ sedmiãky.

Prejdime k cenám za elektrinu, ak˘ v˘vojpredpokladáte? Treba poãítaÈ s v˘razn˘mizmenami?

Ceny elektriny na európskych burzách bolistabilné a uplatÀovaním nov˘ch metód v ce-novej regulácii v domácich podmienkach sapodarilo dosiahnuÈ, Ïe priemerná cena sieÈo-v˘ch poplatkov poklesla. V chodiská pre dob-rú koncovú cenu za dodávku elektriny pre do-mácnosti, lebo uÏ iba túto ãasÈ trhu úrad re-guluje, teda existovali. Negatívnym fakto-rom tvorby koncovej ceny v‰ak bola v˘‰ka ta-rify za prevádzkovanie systému, ktorá v sebezahrÀuje podporu v˘roby elektriny z obnovi-teºn˘ch zdrojov. Táto tarifa v˘razne ovplyv-Àuje koncovú cenu elektriny. Vzhºadom naprebiehajúce rokovanie parlamentu o novelezákona o podpore v˘roby elektriny z obnovi-

teºn˘ch zdrojov predpokladáme zv˘‰enie cenyoproti roku 2010 o 5 – 7 %.

Ako sa bude regulovaÈ pitná voda a odvodspla‰kov, pravdepodobne sa budú musieÈbraÈ do úvahy aj záväzky smerom k EÚ, ãoto znamená pre obyvateºov Slovenska?

Cena pitnej vody od 1. januára 2011 zostá-va na úrovni roka 2010. Cena za odvedeniea ãistenie odpadovej vody je úzko nadviaza-ná na budovanie nov˘ch kanalizaãn˘ch a ãis-tiacich kapacít. Slovensko má voãi EÚ urãi-té záväzky a tieto musia vodárenské spoloã-nosti plniÈ nielen zo zdrojov EÚ, ale aj zvlastn˘ch zdrojov. V prípade neakceptovaniapoÏiadaviek spoloãností na zv˘‰enie ceny zaodpadovú vodu, by uÏ cena nepokr˘vala ná-klady, ão by mohlo viesÈ ku kolapsu odvetvia.Úrad preto súhlasil s priemern˘m zv˘‰enímceny za odpadovú vodu o 3,6 %.

Ako sa prejavuje v cenách odpájanie do-mácností od verejn˘ch vodovodov, preão jeto moÏné?

Îiadny legislatívny predpis nezakazuje ob-ãanom SR odpojiÈ sa od verejného vodovodu.Je to v‰ak predov‰etk˘m záleÏitosÈ vidieka,pretoÏe obyvatelia miest nemajú moÏnosÈ na-hradiÈ si vodu z verejného vodovodu vodou zvlastného zdroja – studne. VyuÏívanie vlastn˘chzdrojov vody prevaÏne na úãely úÏitkovej vodyvedie k zniÏovaniu spotreby vody z verejnéhovodovodu, ão má za následok zvy‰ovanie cien,pretoÏe vysoké fixné náklady vo vodárenstvesa rozpoãítavajú stále na menej a menej metrovkubick˘ch odobranej vody. Nemyslím si v‰ak,Ïe táto ‰pirála bude pokraãovaÈ do nekoneãna,pretoÏe na‰e obyvateºstvo je uÏ zvyknuté na ur-ãit˘ komfort a hygienické ‰tandardy, ktoré imvlastné zdroje nezaruãujú.

âo si myslíte o tzv. superregulaãnom úra-de, ktor˘ by mohol maÈ kompetencieÚRSO?

KaÏd˘, kto sa trochu vyzná v problemati-ke regulácie, vie Ïe ÚRSO je v˘sledkom im-plementácie európskeho práva do slovenskejlegislatívy. Smernice EÚ ã. 72 a 73 z roku2009 hovoria jasnou reãou, Ïe kaÏdá ãlenskákrajina má maÈ jedného od vlády a regulova-n˘ch subjektov nezávislého regulátora preoblasÈ elektroenergetiky a plynárenstva.

Návrh zákona o regulácii z dielne Minister-stva hospodárstva SR z posledného ‰tvrÈro-ka 2010 sa pokú‰al o zru‰enie tohto funda-mentálneho princípu. Pokus, práve pretoÏe bol príli‰ ºahko ãitateºn˘, nevy‰iel. Urãi-té podnikateºské kruhy sa preto pokú‰ajúo ovládnutie úradu sofistikovanej‰ími me-tódami. VyuÏili na to istú mimovládnu or-ganizáciu a ochotné médiá, ktoré doneko-neãna opakujú v˘hrady o neodbornosti,politickej závislosti a neefektívnosti ãin-nosti úradu a to bez ak˘chkoºvek relevant-n˘ch dôkazov. Navrhujú pritom zdanlivoefektívny krok, a síce zjednotenie ná‰hoúradu, po‰tového úradu, Ïelezniãného atelekomunikaãného úradu do jednej usta-novizne, ktorá by iba z im známych dôvo-dov vraj urãite pracovala lep‰ie.

Ide jednoznaãne o populistick˘ krok, a tovyvolaÈ voãi úradu negatívne nálady. CelákampaÀ je tak iba sugestívnym nástrojom naovládnutie regulátorov, menovite Úradu prereguláciu sieÈov˘ch odvetví. V sledkom mábyÈ podpora verejnej mienky pri plánovanomprocese jeho zmeny na poslu‰ného vykoná-vateºa vôle jeho nov˘ch zriaìovateºov.

28

Automobilov˘ priemysel a jeho v˘znam

Maro‰ KONDRÓT, ãlen V boru NR SR pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu uÏ zopár rokov sledujehospodárstvo Slovenska a ako ekonóm sa orientuje aj v automobilovom priemysle, ktor˘ sa rozvinul

na Slovensku. O jeho v˘zname sa doãítate v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

N Á R O D N Á R A D A S R

skôr opaãn˘ efekt na daÀ z príjmov právnic-k˘ch a fyzick˘ch osôb, t. j. riziko obchádza-nia daÀovej povinnosti aj v súvislosti s pred-chádzajúcim bodom.

A ão v˘voj HDP, oãakávalo sa aj oÏivenieekonomického rastu, ste spokojn˘ s v˘vo-jom, pán poslanec?

HDP v roku 2011 klesá oproti predpoklada-nej skutoãnosti za rok 2010 o takmer 1%. Jed-nou z hlavn˘ch príãin je zníÏenie domácejspotreby obyvateºstva ako reakcia na „zdraÏo-vanie“, t. j. zv˘‰enie daní a odvodov v kom-binácii s rastom svetov˘ch cien komodít (po-traviny, ropa), ktoré bude viesÈ k zníÏeniu kú-pyschopnosti obyvateºstva.

Predpokladan˘ rast je globálne závisl˘ aj odoÏivenia celosvetovej ekonomiky (EÚ – Ne-mecko).

Aké sú cesty pre fi‰kálnu politiku v aktuál-nej makroekonomickej situácii?

Vláda prijala filozofiu konsolidácie verej-n˘ch financií a to hlavne na strane príjmov(zv˘‰ením daní a odvodov). Vláda veºmi málo‰etrí, respektíve pri porovnaní s rozpoãtom2010 mierne zvy‰uje svoje v˘davky (v˘davky‰tátneho rozpoãtu t.j. ne‰etrí na svojej – vlád-nej spotrebe). Naopak nevyuÏila moÏnosti za-vedenia odvodov pre bankov˘ sektor a hlav-nú Èarchu preniesla na obyvateºov Slovenskejrepubliky zv˘‰ením daní (DPH, spotrebnédane atì.) priãom dopad bude najviac na ºudís priemern˘m a podpriemern˘mi zárobkami.

Odìaºovaním zavedenia opatrení proti ‰edejekonomike (zavedenia elektronick˘ch poklad-ní) vláda nevyuÏila rezervy v ·R a naopak za-vedením zdravotn˘ch odvodov (na dividendy,náhodné príjmy) riskuje príjmy do ‰tátnehorozpoãtu (DPPO).

Sú vytvorené predpoklady pre rast expor-tu a v˘robu v strategick˘ch podnikoch?

Slovensko je otvorenou ekonomikou pri-ãom zahraniãn˘ dopyt tvorí aÏ takmer 80 %rastu HDP. Pre rast slovenskej ekonomiky jepreto Ïivotne dôleÏité oÏivenie svetovej eko-nomiky a hlavne ekonomík EÚ (aÏ takmer 85 % exportu je smerovan˘ch do krajín EÚ).A tento fakt je kºúãov˘ hlavne pre podniky, kto-ré sú proexportne zamerané.

Zaznamenali sme aj rast priemyselnej pro-

dukcie, s ktor˘m sa rátalo v minulom roku?Rast priemyselnej produkcie za rok 2010 bol

poznamenan˘ postupn˘m oÏivovaním ekono-mík v krajinách EÚ, a to hlavne vìaka silnej-‰iemu rastu nemeckej ekonomiky v prvompolroku 2010. Extern˘ rast aj do budúcna budehlavn˘m hnacím motorom slovenskej ekono-miky, ão v koneãnom dôsledku bude ovplyv-ÀovaÈ rast priemyselnej produkcie v SR.

Je dostatoãne posilnená oblasÈ aktívnej po-litiky trhu práce, aké opatrenia by ste oãa-kávali od vlády?

Finanãné zdroje zo ‰tátneho rozpoãtu naaktívnu politiku práce v roku 2011 klesajúoproti rozpoãtu 2010 o viac ako 20 %, priãompodstatná ãasÈ by mala byÈ financovaná zozdrojov fondov EÚ, ão zakladá riziko efektív-neho vyãerpania t˘chto prostriedkov. Uvede-né kroky sú v priamom rozpore s programo-v˘m vyhlásením vlády a zakladajú predpoklad,Ïe nedôjde k v˘raznej‰iemu poklesu nezames-tnanosti respektíve rastu zamestnanosti a vlá-da bude iba pasívne oãakávaÈ celosvetové oÏi-venie ekonomiky.

Ak˘ je v˘voj na finanãn˘ch trhoch, je to po-zitívny signál pre reálnu ekonomiku?

Pokiaº ide o Slovensko, nemalo, ani v mi-nulom volebnom období ani teraz, problém sdôverou finanãn˘ch trhov. Slovensko, aj na-priek kríze, si udrÏalo rating (najvy‰‰í z kra-jín V4), ão pozitívne vpl˘valo a vpl˘va na ri-zikovú priráÏku (v˘‰ku úrokov) a pri emisii‰tátnych dlhopisov.

Problémom v‰ak zostávajú turbulencie veurozóne (Grécko, Írsko, prípadné riziká ·pa-nielsko a Portugalsko), ão otvára niekoºkoproblémov a ciest pre ìal‰ie smerovanie euro-zóny. PôÏiãka Grécku, rie‰enie eurovalu budemaÈ vplyv na dôveryhodnosÈ eurozóny res-pektíve eura a vyÏiada si ìal‰ie finanãné nástro-je na jej stabilizáciu. Hlavnou v˘zvou pre eu-rozónu (EÚ) do budúcna bude rozpoãtovázodpovednosÈ a uplatnenie postihov v prípadeneplnenia Paktu stability a rastu, ão sa asi ne-zaobíde bez schvaºovacích procesov rozpoãtovjednotliv˘ch krajín v EÚ (v EK).

Ak˘ dopad mala celosvetová kríza na hos-podárstvo Slovenska?

Ako som uÏ spomínal, Slovensko je otvo-renou ekonomikou, av‰ak veºmi zraniteºnou a

závislou od zahraniãného dopytu. Prepad ex-portu, v˘padok (prepad) hlavne daÀov˘ch prí-jmov, zv˘‰enie nezamestnanosti, zníÏenie do-mácej spotreby boli hlavn˘mi symptómamivplyvu celosvetovej hospodárskej krízy naSlovensko.

Vláda Slovenskej republiky v roku 2008 a2009 prijala mnoÏstvo protikrízov˘ch opatre-ní v spolupráci s hospodárskymi a sociálnymipartnermi. Tieto opatrenia (mnohokrát aj spodporou vtedaj‰ej opozície) mali síce nega-tívny dopad na zv˘‰enie zadlÏenosti Sloven-skej republiky (v porovnaní s krajinami EÚ27patrí SR stále ku krajinám s najniωou zadlÏe-nosÈou), av‰ak po celosvetovom oÏivení eko-nomiky Slovensko aj vìaka t˘mto protikrízo-v˘m opatreniam na‰tartovalo ekonomiku, ãohodôkazom je najvy‰‰í ekonomick˘ rast nielen vEÚ, ale aj v OECD – viac ako 4 % rast HDP.Myslíte si, Ïe je dobre na‰tartovaná cesta kzniÏovaniu deficitu verejn˘ch financií?

Vláda málo ‰etrí, respektíve v porovnaní srozpoãtom 2010 zvy‰uje vládnu spotrebu. CelúÈarchu zníÏenia deficitu prená‰a na obãanovSR, ão bude maÈ za následok zv˘‰enie rastucien tovarov beÏnej spotreby, ão sa v koneã-nom dôsledku prejaví na ìal‰om zníÏení domá-cej spotreby s priamym vplyvom na zníÏenierastu ekonomiky.

Ak vláda neprijme radikálne opatrenia nazníÏenie nákladov v ‰tátnom rozpoãte a nebu-de sa spoliehaÈ len na v˘razné oÏivenie celos-vetovej ekonomiky, bude prípadné ìal‰ie zní-Ïenie deficitu verejn˘ch financií sprevádzanéìal‰ím zvy‰ovaním daní, respektíve odvodov,ão môÏe maÈ za následok „udusenie“ budúce-ho rastu slovenskej ekonomiky.

Kedy by mohlo Slovensko napæÀaÈ krité-riá, ku ktor˘m nás viaÏe Pakt rastu stabi-lity?

Ambíciou vlády SR je plnenie Paktu rastua stability v roku 2013. Ako som spomenul vpredchádzajúcich odpovediach, naplnenie t˘-chto ambícií je podmienené celosvetov˘m oÏi-vovaním ekonomiky (EÚ) a aktívnymi krok-mi vlády, aby na jednej strane „neudusili“ekonomiku prijímaním re‰trikãn˘ch opatrenína strane daní a odvodov, a na druhej strane pri-jímaním efektívnych opatrení na strane zniÏo-vania v˘davkov ·R a uplatÀovaním nástrojovna zniÏovanie daÀov˘ch únikov.

Pred ãasom sa vám podarilo vytvoriÈ naSlovensku vcelku atraktívne podnikateºs-ké prostredie aj pritiahnutím investorov.Rátali ste s t˘m, Ïe práve automobilov˘priemysel zaznamená tak˘ rozvoj?

V prvom rade je potrebné povedaÈ, Ïe vy-tvorenie atraktívneho investorského prostre-dia je pomerne dlhodob˘ proces, v ktoromboli zohºadnené mnohé faktory, ãi uÏ sa tot˘ka ºudsk˘ch zdrojov vybudovaného strojár-

skeho priemyslu a jeho zázemia v hospodár-stve SR, alebo komplexnej infra‰truktúry,akou je napr. dostatok energií , ale napokonaj primeranosÈ sformovaného trhu práce, da-Àovej sústavy a finanãného sektora. Tento

29

obraz je pozitívne dokreslen˘ aj pozíciou Slo-venska ako jedného z najmenej zadlÏen˘ch‰tátov EÚ, ão v kombinácii s prijatím eura avstupom do Schengenskej zóny vytvorilo v˘-znamné zníÏenie investiãného rizika. Podob-ne ekonomická kríza na jednej strane posunu-la SR do negatívnej pozície krajiny s treÈounajvy‰‰ou úrovÀou nezamestnanosti, ale zá-roveÀ uvoºnila pracovné sily s moÏnosÈou ichzamestnania v potrebnej‰ích sektoroch eko-nomiky, ão sa paradoxne môÏe vnímaÈ akozv˘‰enie atraktivity prostredia na investova-nie. Rozvoj infra‰truktúry dodávateºov voväzbe na tri finalizujúce závody vytvorilo vpodmienkach SR konkurencieschopnú infra-‰truktúru automobilového priemyslu , ktorámá potenciu pri transformácii na trvalo udrÏa-teºnú spoloãnosÈ v˘razne podporiÈ nové tren-dy rozvoja automobilového priemyslu a prí-slu‰nej infra‰truktúry.

Poãas celosvetovej hospodárskej krízy saobmedzila aj v˘roba v automobilkách, nozdá sa, Ïe dnes uÏ práve automobilov˘ prie-mysel sa celkom obratne odrazil od neús-pechu a zaznamenáva ìal‰í rozvoj.

V ‰ir‰om pohºade je moÏné zdokumentovaÈ,Ïe pred krízou v rokoch 2006 aÏ 2007 sa väã-‰ina automobiliek bránila v˘raznému zniÏo-vaniu emisií ako jednej z ciest rie‰enia envi-ronmentálnej krízy. Zmysel ‰rotovného poãaskrízy je potrebné vidieÈ aj v tom, Ïe sa vyra-dili z prevádzky automobily s vysok˘m zne-ãistením Ïivotného prostredia a zároveÀ sapodrÏali potrebné v˘robné kapacity pri para-leln˘ch investíciách do v˘skumu a aplikova-ného v˘voja aut novej generácie. Boli to in-vestície ‰tátov EÚ do priemyslu, ktoré v kom-binácii s investíciami do v˘voja novej gene-rácie automobilov, ãi skôr do ur˘chlenia toh-to v˘voja, prispel k skutoãnosti, Ïe automo-bilov˘ priemysel vcelku v kondícii preÏil fi-nanãnú krízu a bude schopn˘ staÈ sa produkã-nou technológiou pri prekonávaní ekonomic-kej krízy.

Ako by ste charakterizovali moÏnosti apodmienky pre v˘robu automobilov naSlovensku dnes? Plánuje sa ich roz‰íreniea t˘m aj roz‰írenie v˘roby automobilov?

·tandardne v˘skum a v˘voj novej generá-cie automobilov predstavuje 7-roãn˘ cyklus,ktor˘ sa darí skrátiÈ nielen celo svetove, aleaj v SR je moÏné uviesÈ príklad ‰tartujúcej v˘-roby elektromobilov a hybridn˘ch automobi-lov v závode Volkswagen Bratislava od naj-men‰ieho modelu aÏ po novú generáciu kom-plexného vozidla Tuarega. To zároveÀ doku-mentuje, Ïe postavené závody sú svojou tech-nológiou dostatoãne flexibilne vybavené naadaptáciu novej generácie automobilov a t˘mje zaistená ich budúcnosÈ. Plánovan˘ rozvojautomobilky KIA dáva tu‰iÈ, Ïe zázemie po-stupne prerastie aÏ na úroveÀ, keì sa cel˘ au-tomobil bude vyvíjaÈ a kon‰truovaÈ nielen vzahraniãí, ale postupne budú vznikaÈ v˘skum-no v˘vojové závody aj na území Slovenskejrepubliky. Tlak úbytku fosílnych palív a na-stupujúce technológie obnoviteºn˘ch zdro-jov energie vytvárajú do budúcnosti synergic-k˘ efekt, ktorého v˘sledkom má byÈ rast pri-danej hodnoty a zabezpeãenie lacnej osobnejdopravy cestou elektromobilov.

Dá sa povedaÈ, Ïe prínos automobilovéhopriemyslu do ‰tátneho rozpoãtu nie je za-nedbateºn˘?

Poãas nástupu krízy sa oz˘vali dokoncakritické hlasy niektor˘ch analytikov, ãi v˘raz-ná orientácia na automobilov˘ priemysel nieje nadmerná a ãi v ãase odbytov˘ch kríz ne-bude práve automobilov˘ priemysel v˘raznenegatívne vpl˘vaÈ na ekonomiku SR. Ukazu-je sa v‰ak, Ïe transformácia smerom na trva-lo udrÏateºnú spoloãnosÈ si vyÏaduje aj v prie-behu 20 – 40 rokov vymeniÈ cel˘ vozov˘park na elektromobily a hybridné mobily, ãodnes uÏ nie je utópia. Pre 450 mil. obyvate-ºov to znamená vymeniÈ cca 200 aÏ 250 mil.automobilov. T˘m, Ïe technologicky sú závo-dy v SR postavené ako ‰piãkové, je moÏnéoãakávaÈ dlhodob˘ prínos práve ich postup-nou adaptáciou na technológie umoÏÀujúcezaviesÈ v˘robu elektromobilov a hybridn˘chautomobilov. Volkswagen je toho pekn˘mpríkladom. Krok, ktor˘m sa strojársky prie-mysel preorientoval hlavne na automobilov˘,bol strategick˘m obratom v hospodárstve SRa má stále veºmi slu‰nú perspektívu, videnúv ‰ir‰ích súvislostiach.

Ak˘ je konkurenãn˘ tlak, ktor˘ vpl˘va ajna úpravu cien automobilov, nie je oslabe-n˘?

Vysok˘ technologick˘ pokrok v automobi-lovom priemysle spolu s elektronick˘m vy-bavení priniesol v ãase ekonomickej krízynevídan˘ tlak na zv˘‰enie úÏitkov˘ch hodnôtvozidiel pri nezmenenej cene alebo dokoncapri zníÏen˘ch cenách. Informaãné systémy za-znamenali svoju produktivitu práce pri v˘vo-ji ale aj pri technologickej príprave v˘roby au-tomobilov v takej miere, Ïe automobilky bolischopné doslova premenovaÈ jednotlivé ceno-vé kategórie vozidiel a to, ão pred desiatimirokmi bolo oznaãované za luxus predstavuje‰tandardnú v˘bavu automobilov strednej aniωej strednej triedy. Z hºadiska funkãn˘chvlastností a bezpeãnosti pri jazde sú potrebyãloveka naplnené uÏ beÏne v niωej strednejtriede. Konkurenãn˘ boj medzi automobilka-mi je neúprosn˘ a vedie k inováciám, ktoré zain˘ch okolností by boli nemysliteºné. Zvy‰u-je sa sloboda rozhodovania ‰oféra, a t˘m ajúÏitková hodnota automobilu, ão dokumen-tuje napríklad voºba reÏimu pruÏenia automo-bilu podºa stavu cesty a úãelu jazdy – ‰por-tov˘ reÏim, ãi reÏim beÏnej prevádzky. K˘mv minulosti viedli dlhú diskusiu automobilo-ví fajn‰mekri, ãi sú lep‰ie vozidlá s mäkk˘mpruÏením francúzskej v˘roby alebo s tvrd˘modpruÏením nemeckej v˘roby, a voºbu muse-li urobiÈ pri kúpe, dnes je táto funkcia súãas-Èou nielen kategórie luxusn˘ch vozidiel, aleobjavuje sa aj za prijateºn˘ príplatok vo vo-zidlách niωej strednej triedy a v strednej trie-de bude ão nevidieÈ ‰tandard. Je moÏné me-novaÈ rad ìal‰ích príkladov radikálneho zv˘-‰enia úÏitkov˘ch vlastností vozidiel, ktoréovplyvÀujú pozitívne bezpeãnosÈ a komfortprevádzky, ão zaruãuje primeranosÈ cien kukúpyschopnosti spotrebiteºa pri zvy‰ovaníúÏitkov˘ch vlastností automobilov.

Poãet automobilov na na‰ich cestách sastále zvy‰uje, no v˘stavba diaºnic a r˘-chlostn˘ch ciest stále akosi zaostáva, pre-ão?

Túto diskusiu je moÏné aj dnes vnímaÈ akopohºad z dvoch prístupov k rie‰eniu. Ktor˘-koºvek biologick˘ organizmus sa presadil vevoluãnom v˘voji len vtedy, ak mal lep‰ie vy-budované transportné cesty v rámci organiz-mu, ako jeho konkurent. Podobne je to aj vspoloãnosti. Na druhej strane sú to veºké in-vestiãné celky, kde je potrebná primeranáopatrnosÈ. âo je v‰ak v súãasnosti zaráÏajú-ce je skutoãnosÈ, Ïe sú preferované projektyv prepoãte na jeden kilometer drah‰ie predprojektmi lacnej‰ími a navy‰e, akoby smenezohºadÀovali vytváranie pracovn˘ch prí-leÏitostí pre na‰ich obãanov. Nie prv˘ raz vhistórii bola radikálne zastavená v˘stavbadiaºnic v SR a opustené staveniská. Ale tam,kde je diaºnica, do‰lo k r˘chlemu rozvoju in-vestícií a r˘chlo rástla nielen zamestnanosÈ,ale aj Ïivotná úroveÀ. Je len otázkou ãasu,kedy tieto skutoãnosti budú dostatoãne roz-diskutované a prijaté rozumné rie‰enia beznutnosti ich podfarbovaÈ straníckymi alebo lo-bistick˘mi prívlastkami. Obrazne povedané,je to len pár kilometrov, ktoré je potrebné po-staviÈ a ìal‰ie regióny hospodársky prepojiÈ azv˘‰iÈ v nich Ïivotnú úroveÀ.

N Á R O D N Á R A D A S R

N Á R O D N Á R A D A S R

30

Je smerovanie v energetike jasné?

O v˘zname i potrebe diskutovaÈ o zodpovednosti a efektívnosti dodávok energií nepochybuje anipodpredseda V boru NR SR pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu ªudovít JURâÍK (SaS).

K téme sa vyjadruje v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

Stále viac sa hovorí o jadrovej energetike naSlovensku, zaznievajú hlasy odporcov, ale ajvysvetºujúce stanoviská o jej nevyhnutnosti,ako to vidíte?

Jadrová energetika má v súãasnosti svoje ne-zastupiteºné miesto pri zabezpeãovaní energetic-kej bezpeãnosti Slovenska. Podobná situácia jeaj v ostatn˘ch vyspel˘ch ‰tátoch, azda s v˘nim-kou Rakúska, ktoré pri v˘robe elektrickej ener-gie veºmi dobre vyuÏíva prírodné podmienky.Hospodársky rozvoj Slovenska si po urãitom po-klesu v nedávnej minulosti bude postupne vyÏa-dovaÈ ãoraz viac elektrickej energie a jadrováenergetika v tomto prípade predstavuje v˘konn˘a spoºahliv˘ zdroj, ktor˘ nebude moÏné v najbliÏ-‰ích desaÈroãiach v systéme nijako nahradiÈ. Pre-ão hovorím ale len o desaÈroãiach? Dôvod jejednoduch˘, zásoby uránu tieÏ nie sú nevyãerpa-teºné a odborníci odhadujú, Ïe ich pri súãasnejspotrebe vyãerpáme za 100 – 150 rokov. Na Slo-vensku v blízkej budúcnosti pribudnú do systé-mu navy‰e dva bloky v JE Mochovce, ão spolus rozvojom in˘ch zdrojov prakticky zabezpeãu-je na‰u sebestaãnosÈ vo v˘robe elektrickej ener-gie. Prirodzene, dôleÏit˘mi otázkami sú cena zatúto energiu, bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ prevádzkytohto zdroja ako i náklady na jeho postupné od-stránenie. Ono sa to v prvom momente nezdá, alev˘stavba, prevádzka a likvidácia JE je záleÏitosÈna viac ako sto rokov. Z tohto kontextu treba po-zeraÈ i na cenu elektrickej energie z tohto zdro-ja a taktieÏ moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe v súãasnostinie je v tejto cene dostatoãne zohºadnen˘ rozsahnákladov vypl˘vajúci zo v‰etk˘ch troch etápexistencie jadrovej elektrárne, predov‰etk˘m ztretej etapy. Skrátka, e‰te stále nemáme dostatokpoznatkov a skúseností, aby sme presne napro-jektovali v˘‰ku nákladov na etapu likvidácie a nazáklade toho tieto náklady primerane premieta-li do ceny silovej zloÏky elektrickej energie z ja-drovej elektrárne. Pokiaº ide o negatívny postojãasti verejnosti voãi jadrov˘m elektrárÀam, vy-chádzam z toho, Ïe je spôsoben˘ obavami zovzniku havárii a problematick˘ch situácii, ktoréuÏ v minulosti nastali poãas prevádzky niektor˘chJE a faktom je, ich do budúcnosti úplne vylúãiÈnemoÏno. Na druhej strane treba podotknúÈ, Ïe

kaÏdá takáto nepríjemná skúsenosÈ v˘razne po-máha pri skvalitÀovaní prípravy projektovej do-kumentácie, zvy‰ovaní bezpeãnosti prevádzky aaj k zefektívneniu procesu likvidácie.

Ak˘ máte názor na vyuÏívanie obnoviteºn˘chzdrojov energie?

Dnes vyuÏívaná energia v drvivej väã‰ine po-chádza z fosílnych palív, ako uhlie, zemn˘ plyna ropa. Je síce pravdou, Ïe tieto palivá sa neus-tále vplyvom fyzikálnych procesov pod zemskoukôrou neustále vytvárajú, ale základn˘m problé-mom je skutoãnosÈ, Ïe ich spotreba je v súãasnos-ti niekoºkonásobne vy‰‰ia ako ich vytváranie.Okrem tohto obmedzenia nesmieme zabudnúÈ naskutoãnosÈ, Ïe fosílne palivá navy‰e neustáleviac a viac po‰kodzujú Ïivotné prostredie. Z uve-deného dôvodu sú podºa môjho názoru obnovi-teºné zdroje energie (OZE) logick˘m vyústenímsnahy ºudstva o zabezpeãovanie energie z nevy-ãerpateºn˘ch zdrojov a z úrovne súãasného po-znania jedinou perspektívou do budúcnosti. Sa-mozrejme, Ïe ak neuvaÏujeme s t˘m, Ïe energiupotrebovaÈ nebudeme... Zo samotnej podstatyOZE vypl˘va, Ïe za tieto moÏno povaÏovaÈ slnko,vietor, kinetickú energiu vody, biomasu a geoter-málnu energiu. Do budúcnosti sa urãite nezaobí-deme bez vyuÏívania energie z OZE, pretoÏe vsúãasnosti vyuÏívané fosílne palivá buì vyãer-páme, úplne narazíme na technologické moÏ-nosti získavania alebo náklady na ich zaobstara-nie nebudeme schopní zná‰aÈ. Vzhºadom na pers-pektívu rozvoja a nevyhnutnosÈ potreby OZE,moÏno povedaÈ, Ïe sme napriek intenzívnemu v˘-voju a technologick˘m moÏnostiam vlastne e‰telen na zaãiatku ich vyuÏívania. Inou otázkou je,ako nastaviÈ spôsob roz‰irovania, zavádzania avyuÏívania v energetickej sústave jednotliv˘chkrajín. Svojou podstatou sú OZE ideálne na sil-nú decentralizáciu, ãiÏe in‰talácia ão najbliωie kmiestu spotreby. Pokiaº ide o Slovensko, netre-ba zabúdaÈ na skutoãnosÈ, Ïe na‰a energetická sú-stava má svoje technické moÏnosti a systémovonie je na decentralizáciu pripravená. Nebola anistavaná na masívne pripájanie OZE, z ktor˘chhlavne fotovoltické elektrárne sa vyznaãujú vy-sokou fluktuáciou a z toho vypl˘vajúcou mierounespoºahlivosti dodávok a ktor˘ch pripájaniepreto v súãasnosti zvy‰uje nároky na reguláciu apodporné sluÏby. Legislatívne prostredie z dôvo-du potreby splnenia poÏiadaviek z iniciatívy2020, t.j. 14% v˘roby elektrickej energie z OZE,napriek tomu umoÏnilo takmer nekontrolovateº-n˘ nárast záujmu predov‰etk˘m o tieto fotovol-tické elektrárne. Zákonodarca si svoju chybuuvedomil a e‰te v minulom volebnom obdobísprísnil podmienky a obmedzil tento nárast, aleprax ukázala, Ïe je potrebná ìal‰ia novela záko-na, aby sme tento rozvoj zo ‰pekulatívnych dô-vodov zastavili a podporili viac iné formy OZE,a to aj na úkor rozvoja fotovoltick˘ch elektrár-ní. V okolit˘ch krajinách sa uÏ potrebné legisla-tívne opatrenia urobili a my na Slovensku smeokamÏite pocítili prudk˘ nárast záujmu hlavne zkrajín, kde pri‰lo k v˘raznému obmedzeniu. Pri-

márnou príãinou nadmerného záujmu podnika-teºského sektora o v˘stavbu fotovoltick˘ch elek-trární je neprimerane vysoko nastavená v˘kup-ná cena na obdobie 15 rokov, ako aj povinnosÈvykupovania celého vyrobeného mnoÏstva. Sa-mozrejme, podnikateºsk˘ sektor za tento postojnemoÏno v Ïiadnom odsúdiÈ, ten len vyuÏil zne-nie zákona.

V budúcnosti bude potrebné zameraÈ sa vozv˘‰enej miere na biomasu a malé vodné elek-trárne pretoÏe sa vyznaãujú najvy‰‰ou mieroupredikovateºnosti a v neposlednom rade sa budu-jú na prirodzen˘ch miestach. Domnievam sa,obmedzením podpory na 30 kW pre FVE, ktorénavrhujem v novele zákona, spolu s v˘stavbouna stre‰n˘ch kon‰trukciách a obvodov˘ch plá‰-Èoch prinavrátime FVE pôvodne poslanie, t. j. v˘-roba na mieste spotreby.

K tomuto by som chcel e‰te spomenúÈ, Ïe akby sme zobrali do úvahy v‰etky okolnosti súvi-siace so získavaním energie s fosílnych palív takenergia z OZE, okrem FVE by boli s najväã‰oupravdepodobnosÈou lacnej‰ia.

Treba sa venovaÈ aj potrebe zv˘‰enia energe-tickej bezpeãnosti a spoºahlivosti na Slovens-ku?

Ako som uÏ naznaãil, zvy‰ovaÈ energetickúbezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ musí byÈ a urãite bude,absolútne nevyhnutné. Musí to byÈ primárnousnahou energetického sektora. Tento v‰ak ãakáveºa práce a ãinností spojen˘ch s rozvojom elek-trizaãnej prenosovej sústavy a to nielen vedení110 kV a 400 kV, ale aj vedení 22 kV. V rámcitohto rozvoja nesmieme zabudnúÈ na potrebuv˘stavby a rekon‰trukcií diaºkovo ovládan˘chrozvodní VVN a VN. Predov‰etk˘m rozvodom22 kV, ktoré sú z veºkej ãasti star‰ie viac ako 30– 40 rokov treba venovaÈ pri rekon‰trukciáchzv˘‰enú pozornosÈ pretoÏe v rámci nej bude po-trebné postupné ukladanie do zeme ão si vyÏia-da nemalé finanãné náklady a tie sa musia postup-ne prejaviÈ v cene elektrickej energie. Akosi smesi zvykli na to, elektrická energia a, nakoniec, ajostatné druhy energií sú uÏ desiatky rokov bez-problémovo k dispozícii a neuvedomujeme si, ãosa za t˘m skr˘va. Spotrebitelia si neuvedomujú,Ïe nároky na údrÏbu sú ovplyvÀované technic-k˘m podmienkami a fyzikálnymi vlastnosÈamizariadení a komponentov rozvodn˘ch vedení azariadení a z dôvodu spoºahlivosti a bezpeãnos-ti je potrebná ich pravidelná údrÏba bez ohºaduna záÈaÏ, skrátka ak treba trebárs urãité spínaciazariadenie po lehote v˘robcom garantovanej Ïi-votnosti vymeniÈ, tak by sa to malo urobiÈ bezohºadu na poãet zopnutí a to stojí finanãné pro-striedky. Z uvedeného vypl˘va, Ïe ak budemechcieÈ spoºahlivú a bezpeãnú energetiku, tak bu-deme musieÈ v blízkej budúcnosti jednoduchopremietnutie nákladov na v˘stavbu, prevádzku aúdrÏbu do ceny elektrickej energie jednoduchoprijaÈ a podºa toho sa zariadiÈ. Ako som uÏ uvie-dol, nielen v˘stavba zdrojov v˘roby elektrickejenergie, ale aj jej distribúcia majú v˘znamn˘podiel na celkovej energetickej bezpeãnosti.

N Á R O D N Á R A D A S R

S ak˘m oãakávaním ste prijímali funkciu ge-nerálneho riaditeºa Národnej agentúry presieÈové a elektronické sluÏby –NASES – pre-kvapilo vás nieão?

V telekomunikaãnom sektore pôsobím vrôznych pozíciách nepretrÏite 14 rokov. Za tenãas som pôsobil ãi uÏ ako právnik alebo v rôz-nych riadiacich pozíciách v telekomunikaã-n˘ch spoloãnostiach, bol som aktívny v rámcizáujmov˘ch asociácií podnikateºsk˘ch subjek-tov pôsobiacich v telekomunikaãnom sektore.V rokoch 2006 – 2008 som bol predsedom Te-lekomunikaãného úradu Slovenskej republi-ky, z titulu svojej funkcie som bol zástupcomrepubliky v poradnom orgáne Európskej komi-sie European Regulators Group a v IndependentRegulators Group. Hlavné úlohy agentúry voveºkej miere kore‰pondujú s t˘m, ãomu sa ve-

nujem cel˘ svoj profesionálny Ïivot. Navy‰epráca v národnej agentúre mi umoÏÀuje veno-vaÈ sa okrem sektora telekomunikácií aj sekto-ru informaãn˘ch technológií, v ktorom som do-teraz priamo nepôsobil. Ale najväã‰ou v˘zvoupre mÀa je ambiciózny projekt internetizácietzv. bielych miest na mape Slovenska, to jestobcí, kde momentálne nie sú dostupné ‰iroko-pásmové internetové sluÏby. Ten bol aj vzhºa-dom na moje doteraj‰ie pôsobenie hlavn˘mdôvodom, pre ktor˘ som sa rozhodol prijaÈ po-nuku staÈ sa generálnym riaditeºom národnejagentúry. Ak hovoríme o prekvapeniach, tak manemilo prekvapilo to, Ïe agentúru som na‰ielv stave, ktor˘ nezodpovedá nároãnosti a v˘zna-mu projektov, aké sú jej zverené a v tomtosmere máme ão naprávaÈ.

Rozvoj IKT sluÏieb v oblasti verejnej správyNárodná agentúra pre sieÈové a elektronické sluÏby, ktorú zriadil Úrad vlády SR,

je príspevková organizácia. Jej nov˘m generálnym riaditeºom sa stal od 18. októbra 2010Branislav MÁâAJ, ktorého o rozhovor poÏiadala redaktorka Anna Komová.

31

Jedn˘m z cieºov novej stratégie Energia 2020je vytvoriÈ jednotn˘ európsky trh s plynom,aké sú moÏnosti a v˘znam pre SR?

Plynová kríza na zaãiatku roka 2009 bola veº-kou skúsenosÈou a poukázala na potrebu zásad-n˘ch zmien v spolupráci medzi jednotliv˘mi ãlen-sk˘mi ‰tátmi EÚ, priãom pre Slovensko tietozmeny budú maÈ zásadn˘ v˘znam. V súlade s t˘-mito poznatkami pripravila Európska komisianovú energetickú stratégiu, v ktorej stanovujenajdôleÏitej‰ie úlohy na nastávajúcich 10 rokov.Pre Slovensko je dôleÏité, Ïe jednou z priorít jebezpeãnosÈ dodávok. Prirodzene, nemoÏno zabud-núÈ ani na také dôleÏité úlohy ak˘mi sú snaha oúspory energií, posilnenie trhu a, samozrejme, tlakna konkurencieschopné ceny pre spotrebiteºov ataktieÏ nesmieme zabudnúÈ ani na prípravu v˘cho-dísk pri medzinárodn˘ch rokovaniach.

Liberalizácia trhu je pre Slovensko jeden z ìal‰ích dôleÏit˘ch faktorov, pretoÏe dodávate-ºom plynu umoÏÀuje získavaÈ podrobné infor-mácie t˘kajúce sa dostupnosti a pouÏitia sieteplynárensk˘ch zariadení, ão umoÏní identifikovaÈveºkosÈ trhu a jeho krátkodobé poÏiadavky a dlho-dobé potreby. Toto pravidlo v˘razne prispeje k ichefektívnemu vyuÏitiu a ur˘chli obchod s plynomna území ‰tátov EÚ.

Najväã‰ím efektom tejto stratégie, Ïe na prin-cípe nadnárodnej cezhraniãnej spolupráce budeveºmi v˘znamne prispievaÈ k stabilite dodávok,ão je pre pocit istoty naozaj veºmi dôleÏité. V ja-nuári 2009 sme sa paradoxne presvedãili, Ïe vmomente, keì nemáme Ïiadne starosti so spoºa-hlivosÈou a bezpeãnosÈou dodávok, sa treba pri-pravovaÈ na to aby sme moÏn˘m problémompredi‰li. Jednotn˘ trh s plynom môÏe zásadnezmeniÈ pohºad na celú filozofiu zásobovaniaspotrebiteºov plynom naprieã EÚ a bude maÈ ajzásadn˘ vplyv na jeho efektívnosÈ a cenu plynu

pre koneãného spotrebiteºa s moÏnosÈou jej pred-povede na dlh‰ie ãasové obdobie, ão zasa budepozitívne vpl˘vaÈ aj na podnikateºskú sféru vrámci celej EÚ.

Ako hodnotíte regionálnu spoluprácu krajínV4 v oblasti bezpeãnosti dodávok zemnéhoplynu?

Zjednodu‰ene povedané, uÏ bolo naãase...Roky sa o tom len hovorilo, konalo sa mnoÏstvorokovaní, padlo veºa sºubov, pripravovali sa rôz-ne projekty atì. Len to podstatné sa neudialo, ne-podpísala sa Ïiadna dohoda, ktorá by postupneviedla k hmatateºnému v˘sledku. ËaÏko jednoz-naãne zhodnotiÈ, kto s partnerov mal na tom naj-väã‰í podiel viny, nakoniec to ani nie je podstat-né. AÏ plynová kríza v zime roku 2009 zobudilazodpovedn˘ch a to nielen u nás a v okolit˘ch ‰tá-toch, ale aj v Európskej komisii a v˘sledkom sú,koneãne, konkrétne kroky, ktoré by postupnemali viesÈ k zásadnému zlep‰eniu situácie v bez-peãnosti dodávok plynu. Aj keì regionálna spo-lupráca sa t˘ka predov‰etk˘m krajín V4 a hlav-ne tie by mali hºadaÈ rie‰enie, nesmieme zabud-núÈ, Ïe EK má do toho tieÏ ão povedaÈ, pretoÏev˘znam krajín V4 sa v kontexte strednej Európynedá obísÈ. Dobrá regionálna spolupráca je nevyh-nutn˘m prvkom, lebo zvy‰uje spoºahlivosÈ prevá-dzky tranzitn˘ch sietí, zjednodu‰uje rie‰enie kri-tick˘ch situácií, umoÏÀuje diverzifikáciu dodáva-teºov a v koneãnom dôsledku poskytuje vysokúmieru spoºahlivosti dodávok koneãn˘m spotrebi-teºom.

MoÏno dodaÈ, Ïe úroveÀ regionálnej spoluprá-ce sa neustále zlep‰uje, ale k zásadnému zlep‰e-niu príde aÏ po prepojení na‰ej plynárenskej sú-stavy s Maìarskom.

âo si sºubuje Slovensko od plynovodného pre-

pojenia s Maìarskom, ktoré by malo meraÈ asi115 km?

Prevádzkovatelia plynárensk˘ch sietí v Ma-ìarsku a na Slovensku, spoloãnosti FGSZ Zrt. aEustream, a. s., sa pouãili z plynovej krízy, ana-lyzovali vzniknutú situáciu a vypracovali projektprepojenia medzi Maìarskom a Slovenskom(Veºk˘ Krtí‰ – Vecsés) a tento projekt je zahrnu-t˘ aj v nariadeniach Európskeho parlamentu aRady, ktor˘m sa ustanovuje program na podpo-ru oÏivenia hospodárstva udelením finanãnej po-moci Spoloãenstva na projekty v oblasti energe-tiky. Slovensko predloÏilo dva projekty. V jednomprojekte ide o prepojenie zásobníkov na území SRs plynárenskou prepravnou sieÈou, ão v prípadekrízy umoÏní v˘razné zlep‰enie bezpeãnosti do-dávok do plynárenskej siete a druh˘ projekt rie-‰i prispôsobenie plynárenskej prepravnej siete nana‰om území tak, aby bola moÏná prevádzka vreverznom reÏime, ktorá umoÏní zabezpeãiÈ do-dávky plynu v opaãnom smere t. j. zo západu nav˘chod. Podobné projekty boli predloÏené aj nareverznú prevádzku medzi nami a âeskou repu-blikou a medzi nami a Rakúskom.

Vcelku moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe vìaka kríze sav˘razne pohli dopredu projekty, o ktor˘ch saroky len uvaÏovalo. Prebiehali nekoneãné di-skusie a nezmyselne sa do toho mie‰alo politi-kum. Paradoxne v‰etci dotknutí vedeli, Ïe to tre-ba urobiÈ, ale istá miera animozity a, azda aj ne-záujmu akosi bránili tomu, ão zdrav˘ rozum uÏroky kázal. Verím, Ïe sa z toho pouãíme a nebu-deme ãakaÈ aj v in˘ch projektoch aÏ do krajnos-ti a budeme ich postupne realizovaÈ v primera-nom ãase tak, aby boli k dispozícii vtedy, keì ichbudeme potrebovaÈ. Takéto a podobné projektysa budú realizovaÈ aj s podporou EÚ, pretoÏeenergetická bezpeãnosÈ má v najbliωích 10 – 15rokoch mimoriadnu prioritu.

32

N Á R O D N Á A G E N T Ú R A P R E S I E Ë O V É A E L E K T R O N I C K É S L U Î B Y

âo je prioritnou úlohou agentúry, na ão sasústreìuje najväã‰ia pozornosÈ v súãasnos-ti?

Prioritnou úlohou agentúry je správa, prevá-dzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNETa prevádzka a rozvoj sluÏieb Ústredného portá-lu verejnej správy, ako základn˘ch nástrojov in-formatizácie verejnej správy na Slovensku pod-ºa príslu‰n˘ch právnych predpisov, ale aj do-siahnutie vy‰‰ej celkovej informaãnej vyspe-losti slovenskej spoloãnosti, verejnej sféry,podnikateºskej obce, ako aj ‰irokej verejnosti.

V súãasnosti sústreìujeme pozornosÈ naj-mä na realizáciu projektu, ktor˘ zavádza ìal-‰ie digitálne sluÏby na Ústrednom portáli ve-rejnej správy (ÚPVS) a umoÏní zv˘‰enie kva-lity a efektivity poskytovan˘ch sluÏieb verej-nej správy pre obãanov, ako aj pre podnikateºs-kú obec. ÚPVS je informaãn˘m portálom ve-rejnej správy a základn˘m vstupn˘m bodomumoÏÀujúcim prístup k elektronick˘m sluÏ-bám verejnej správy.

ZároveÀ pripravujeme projekt, ktor˘ zv˘‰iúroveÀ dostupnosti ‰irokopásmového interne-tu v Slovenskej republike; najmä v t˘ch geo-grafick˘ch oblastiach, ktoré nie sú atraktívnepre komerãn˘ch prevádzkovateºov. T˘m sa au-tomaticky zlep‰í aj prístup obãanov a podnika-teºov k elektronick˘m sluÏbám verejnej sprá-vy. Oba tieto projekty sú spolufinancované zprostriedkov ‰trukturálnych fondov Európskejúnie.

V ãom vidíte najväã‰í prínos Národnej agen-túry pre sieÈové a elektronické sluÏby?

Osobne vidím najväã‰í prínos NASESu vefektívnej podpore a v ur˘chlení rozvoja, roz-‰irovaním sluÏieb e-governmentu na Slovens-ku, ão povedie k úsporám a zv˘‰eniu hospodár-nosti pri v˘kone verejnej správy a zjednodu‰e-niu kontaktu obãanov s úradmi má nadrezort-n˘ charakter.

Konkrétne, spomenut˘ projekt priná‰a novémoÏnosti vyuÏívania Ústredného portálu verej-nej správy, najmä zavedením nov˘ch digitál-nych sluÏieb, ktoré obãanom, podnikateºom ajorgánom a in‰titúciám verejnej správy zjedno-du‰ia a zlacnia vybavovanie úradn˘ch záleÏi-tostí. MôÏem uviesÈ napríklad jednoduch‰ieplnenie rôznych oznamovacích a informaã-n˘ch povinností, jednoduch‰ie doruãovanieúradn˘ch dokumentov rôznym in‰titúciám a or-ganizáciám prostredníctvom internetu – zasla-ním elektronickej správy alebo online vyplne-ním ‰tandardizovaného formulára s laickou anázornou nápoveìou, a to v‰etko z jednéhoprístupového miesta.

Komu sa sluÏby poskytujú a ako sú prijíma-né?

Elektronické sluÏby, ktoré na‰a agentúra po-skytuje, sú prijímané orgánmi verejnej správy.Poskytujeme elektronické sluÏby voãi obãanoma podnikateºskej sfére, ìalej zabezpeãujemeelektronické sluÏby medzi ‰tátnymi orgánminavzájom, priãom rozsah t˘chto sluÏieb mávysoko rastúcu tendenciu vzhºadom na rozvojsluÏieb e-governmentu aj s vyuÏitím prostried-kov OPIS.

Od júla roku 2009 poskytuje NASES sluÏ-bu V‰eobecné podanie pre povinné osoby, vrámci ktorej prevádzkuje elektronickú podateº-Àu pre orgány a in‰titúcie verejnej správy. K tej-to sluÏbe je pripojen˘ch viac ako 500 subjek-

tov, ktoré sluÏbu vyuÏívajú – ústredné orgány‰tátnej správy a iné ‰tátne in‰titúcie, VÚC, no-tári ãi exekútori. Prostredníctvom elektronic-kej podateºne môÏu subjekty komunikovaÈ s ob-ãanmi a prijímaÈ podania – elektronické sprá-vy vytvorené prostredníctvom web rozhraniaÚPVS alebo elektronické dokumenty podpísa-né zaruãen˘m elektronick˘m podpisom.

K vládnej dátovej sieti GOVNET, ktorú NA-SES spravuje a prevádzkuje, je v súãasnosti pri-pojen˘ch takmer 60 koncov˘ch uÏívateºov z ra-dov orgánov ‰tátnej správy. GOVNET posky-tuje informaãné sluÏby vlády a rezortov,Ústredn˘ portál verejnej správy, ‰ifrovanú elek-tronickú komunikáciu vybran˘ch subjektov,helpdesk, prístup k sieti internet, webhosting ainé sluÏby. Ako prevádzkovateº Ústrednéhoportálu verejnej správy NASES zabezpeãujetechnickú implementáciu elektronick˘ch slu-Ïieb poskytovan˘ch orgánmi a organizáciamiverejnej správy prostredníctvom portálu. Z hºa-diska doteraj‰ích skúseností najlep‰iu odozvusme zaznamenali pri elektronick˘ch formulá-roch pre roãné zúãtovanie zdravotného poiste-nia Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré vyuÏi-lo v predchádzajúcom období viac ako 900000 uÏívateºov z radu poistencov, Ïivnostníkova firiem. Pokiaº dokáÏeme implementovaÈ viactak˘chto sluÏieb a zv˘‰iÈ ich dostupnosÈ, ná-v‰tevnosÈ a vyuÏívanie ÚPVS sa nepochybnezv˘‰i.

Do akej miery sa naplnila poÏiadavka naprenos dát medzi Úradom vlády a minister-stvami na Slovensku?

Prenos dát medzi ústredn˘mi orgánmi ‰tát-nej správy sprostredkuje vládna dátová sieÈGOVNET, ktorú na vzájomnú elektronickúkomunikáciu vyuÏívajú v‰etky ministerstvá.UmoÏÀuje r˘chlej‰iu a efektívnej‰iu v˘menudát v stanovenom bezpeãnostnom ‰tandarde.

Dá sa hovoriÈ aj o zvy‰ovaní bezpeãnosti?Vládna dátová sieÈ GOVNET musí byÈ za-

bezpeãená pred útokmi zvonka – t. j. z prostre-dia internetu – a táto ochrana musí zodpovedaÈbezpeãnostn˘m ‰tandardom na prenos informá-cií s rôznym stupÀom utajenia, ktoré si rezor-ty medzi sebou môÏu vymieÀaÈ. NASES sazapojí do systému monitorovania bezpeãnost-n˘ch incidentov (neÏelan˘ch a potenciálne ne-bezpeãn˘ch prienikov do siete) CSIRT Európ-skej únie, priãom bude spolupracovaÈ pri nahla-sovaní a objasÀovaní t˘chto prienikov.

Veºk˘ dôraz kladieme aj na bezpeãnosÈ pro-stredia Ústredného portálu verejnej správy – zá-ujemcovia o vyuÏívanie elektronick˘ch slu-Ïieb, ktorí sa zaregistrujú na portáli, tu zadá-vajú svoje osobné údaje. Na‰ou úlohou je za-bezpeãiÈ ich pred únikom alebo zneuÏitím mi-nimálne na takej úrovni, ako príslu‰né in‰titú-cie, ktoré sa podaniami a podnetmi obãanov apodnikateºov zaoberajú.

Ako by ste hodnotili vstup NASES na pro-fesionálnu scénu?

NASES je relatívne mladá organizácia, kto-rá vznikla 1. januára 2009 ako príspevkováorganizácia Úradu vlády Slovenskej republiky,zriadená s cieºom plniÈ úlohy ÚVSR vypl˘va-júce zo zákona ã. 275/2006 o informaãn˘chsystémoch verejnej správy a o zmene a doplne-ní niektor˘ch zákonov v znení neskor‰ích pred-pisov. Táto forma bola zvolená s cieºom zlep-

‰iÈ finanãné zabezpeãenie (ako príspevkováorganizácia NASES totiÏ môÏe vykonávaÈ pod-nikateºskú ãinnosÈ), zefektívniÈ a zv˘‰iÈ v˘-konnosÈ pri prevádzke, rozvoji a roz‰irovaniasluÏieb informatizácie, a vymedzenia personál-nych kapacít urãen˘ch priamo na rie‰enie uve-denej problematiky. Do diania v oblasti elek-tronick˘ch sluÏieb verejnej správy vstúpila po-merne r˘chlo, ale bohuÏiaº systematicky nebo-la na svoju úlohu budovaná. Ukázalo sa, Ïe per-sonálne kapacity sú na rie‰enie rozsiahlej pro-blematiky nedostaãujúce. Postavenie agentúrynie je upravené v právnych predpisoch, ão sÈa-Ïuje vyjednávaciu pozíciu a komunikáciu sin˘mi orgánmi a in‰titúciami verejnej správy.Preto v súãasnosti prebieha reorganizácia azmeny intern˘ch postupov, ktoré napomôÏuzefektívniÈ ãinnosÈ agentúry. Budeme musieÈnájsÈ efektívny obchodn˘ model zabezpeãe-nia ãinnosti agentúry. V neposlednom rade sabudeme tieÏ snaÏiÈ upevniÈ pozíciu agentúryzvy‰ovaním povedomia o jej aktivitách vovzÈahu k in˘m orgánom a organizáciám, ako ajvo vzÈahu k ‰ir‰ej verejnosti.

KaÏdá nová práca znamená nielen novémoÏnosti, ale predpokladá aj ist˘ nov˘ druhvedomostí nato, aby sa vyuÏívanie technikystalo prospe‰né. Ako zabezpeãujete zv˘‰enénároky na vedomosti zamestnancov a úãast-níkov zmluvného vzÈahu elektronickej sluÏ-by v‰eobecného podania?

Zamestnávame ºudí, ktorí majú dlhoroãnéskúsenosti v oblasti informatiky a súãasne fun-govania verejnej správy, keìÏe táto kombiná-cia priná‰a urãité ‰pecifiká. VyuÏívame aj sluÏ-by dodávateºov v oblasti IT, ktor˘ch zamestnan-ci taktieÏ dlhodobo spolupracujú s orgánmi ain‰titúciami verejnej správy, poznajú prostre-die a úroveÀ implementácie elektronick˘chsluÏieb a majú rozsiahle vedomosti vo svo-jom odbore. Úãastníkom sluÏby v‰eobecnéhopodania je k dispozícii helpdesk ÚPVS, kde ichpríslu‰ní pracovníci budú navigovaÈ v jednotli-v˘ch krokoch pri pripájaní sluÏby aj pri jejvyuÏívaní. Akékoºvek sÈaÏnosti a pripomienkyzmluvn˘ch strán k sluÏbe sa snaÏíme operatív-ne a ão najr˘chlej‰ie vyrie‰iÈ.

V ãom vidíte ìal‰ie napredovanie agentúrya ako vnímate v˘voj elektronick˘ch komu-nikaãn˘ch sluÏieb vo svete?

Napredovanie agentúry vnímam hlavne v jej poslaní staÈ sa ‰tátnym telekomunikaãn˘moperátorom, ktor˘ zabezpeãuje prostredníc-tvom siete GOVNET a ústredného portálu pre-pojenie a komunikáciu orgánov a in‰titúcií ve-rejnej správy navzájom, aj vo vzÈahu k obãa-nom a podnikateºom.

Okrem iného aj v napredovaní NASESu akoprevádzkovateºa novovybudovan˘ch teleko-munikaãn˘ch sietí, ktoré majú, aj s predpokla-dan˘m vyuÏitím prostriedkov OPIS, zabezpe-ãiÈ odstránenie regionálnych znev˘hodnení vdostupnosti komunikaãnej infra‰truktúry preobãanov – t. j. pripojenie tzv. bielych miest.

Je celosvetov˘m trendom, Ïe ‰tátna správasa prostredníctvom elektrokomunikaãn˘ch slu-Ïieb pribliÏuje bliωie k obãanom. Preto oãaká-vam veºk˘ nárast a nové inovatívne rie‰enia vosvete, kde obãan uÏ nepotrebuje stáÈ v rade, alesvoje beÏné agendy, ktoré doteraz vybavoval vrade, bude v nasledujúcom období uÏ realizo-vaÈ z pohodlia domova.

37

C O L N Á S P R Á V A

Pani generálna riaditeºka, súãasné obdobiepriná‰a nové moÏnosti pre zefektívneniepráce aj na Colnom riaditeºstve, do akejmiery sa uÏ vyuÏívajú a pomáhajú infor-maãné systémy?

V súãasnosti existuje iba málo ãinností, ato sa net˘ka iba colnej správy, pri ktor˘ch bysa kaÏdodenne nevyuÏívala podpora infor-maãn˘ch systémov. VyuÏitie informaãn˘chtechnológií je v mnoh˘ch oblastiach úplne sa-mozrejmou súãasÈou beÏného Ïivota. Aj vcolnej správe je v súãasnosti veºmi obÈaÏnepredstaviÈ si efektívne fungovanie takejto veº-kej organizácie a zabezpeãovanie je úloh bezintenzívneho vyuÏívania informaãn˘ch systé-mov a informaãn˘ch technológií.

Automatizácia ãinností colnej správy jeodo dÀa vstupu SR do EÚ okrem národn˘chpriorít priamo ovplyvÀovaná v˘vojom v Eu-rópskej únie a to prostredníctvom legislatívyEurópskej komisie. Implementácia schvále-nej legislatívy do coln˘ch a daÀov˘ch proce-sov je koordinovaná Generálnym riaditeº-stvom pre clá a dane (DG TAXUD).

Zaãiatky budovania colného informaãnéhosystému sú v colnej správe datované od jej za-loÏenia v roku 1993. Jednotlivé subsystémysa pouÏívajú na automatizáciu intern˘ch pro-cesov, a pre zefektívnenie komunikácie s po-uÏívateºmi „sluÏieb“ colnej správy – komerã-n˘mi subjektmi realizujúcimi zahraniãno-ob-chodné transakcie a daÀov˘mi subjektmi, na-kladajúcimi s tovarom podliehajúcim spo-trebnej dani.

V oblasti intern˘ch procesov je v súãasnos-ti zabezpeãená vysoká miera automatizácie

prostredníctvom informaãn˘ch systémov prev‰etky základné ãinnosti colnej správy: v˘koncolného dohºadu, správa spotrebn˘ch daní,oblasÈ boja proti podvodom, oblasÈ ‰tátnej aintrakomunitárnej ‰tatistiky a oblasÈ vnútor-nej správy a podpory riadenia colnej správy.V súãasnosti sú prevádzkované centralizo-vané systémy, ktoré tieto agendy v poÏadova-nom rozsahu zabezpeãujú. Informaãné systé-my sa pouÏívajú taktieÏ pre podporu intern˘chadministratívnych ãinností – ãi uÏ ako elek-tronická správa registratúry, alebo internáelektronická komunikácia na jednotliv˘chútvaroch colnej správy. VyuÏitie informaã-n˘ch systémov v intern˘ch procesoch umoÏ-Àuje zefektívniÈ v˘menu informácií a automa-tizovaÈ jednotlivé rozhodovacie a správneúkony, ãím sú zamestnanci colnej správy od-bremenení od opakovaného vykonávania ru-tinn˘ch úkonov. MôÏu sa tak sústrediÈ najmäna zloÏitej‰ie rozhodovacie procesy a najmäna kontrolné funkcie.

·pecifickou oblasÈou vyuÏitia informaã-n˘ch technológií v colnej správe je komuni-kácia s extern˘mi pouÏívateºmi, ktorí prichá-dzajú do kontaktu s colnou správou. Práve nabáze vyuÏívania moÏností informaãn˘ch tech-nológií je táto komunikácia v súãasnosti efek-tívnej‰ia a umoÏÀuje poskytovanie lep‰íchsluÏieb pre pouÏívateºov. Colná správa, ako je-den z prv˘ch orgánov verejnej správy, vybu-dovala rie‰enie pre plne elektronickú komu-nikáciu – nielen s extern˘mi pouÏívateºmi, aletaktieÏ v rámci intern˘ch procesov. Toto rie-‰enie v podstate redukovalo potrebu „papie-ra“ v colnom konaní a v˘zname zv˘‰ilo efek-tívnosÈ vykonávania coln˘ch procesov. AjpouÏívatelia z prostredia obchodnej sféry oce-Àujú tak˘to efektívny spôsob komunikácie scolnou správou.

Jedn˘m z dôleÏit˘ch nástrojov pre pouÏí-vanie zabezpeãenej elektronickej komuniká-cie orgánov ‰tátnej správy s verejnou sférouje pouÏívanie elektronického, resp. zaruãené-ho elektronického podpisu a elektronickejpodateºne v súlade s platnou legislatívou Slo-venskej republiky.

Colná správa predstavuje jedného z prie-kopníkov pouÏívania elektronického podpisuv rámci automatizácie komunikaãn˘ch proce-sov v oblasti colného dohºadu a správy spo-trebn˘ch daní. Technológie súvisiace s elek-tronick˘m podpisom sú vyuÏívané nielen vrámci komunikácie s extern˘mi pouÏívateºmiz prostredia obchodnej sféry, ale majú v˘-znamnú úlohu aj v rámci automatizácie inter-n˘ch procesov a rozhodovania. Pri nasadzo-vaní t˘chto elektronick˘ch procesov, boli

Automatizácia ãinnosticolnej správy

Mária MACHOVÁ, generálna riaditeºka Colného riaditeºstva SR sa zam˘‰ºa aj nad prínosom a zefektívnením práce v rezorte, práve prostredníctvom zavedenia a vyuÏívania IT.

Viac v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

38

v rámci colnej správy vytvorené mnohé rie-‰enia, nielen technické, ale najmä organizaã-né, metodické a legislatívne, ktoré môÏu byÈvyuÏité pri rie‰ení podobn˘ch projektov ìal-‰ími orgánmi verejnej správy.

Z legislatívy prijímanej Európskou komi-siou v oblasti automatizácie procesov a komu-nikácie vypl˘vajú pre colnú správu ìal‰ieúlohy pre najbliωie obdobie. Existujúce rie-‰enia sú ìalej zdokonaºované a pripravujú saìal‰ie rie‰enia, ktor˘ch cieºom je zefektívne-nie intern˘ch procesov a poskytovanie sofis-tikovanej‰ích sluÏieb pouÏívateºom. Jedn˘mz konkrétnych príkladov je projekt CEP (Cen-trálny elektronick˘ prieãinok alebo SingleWindow), na ktorého realizácii colná správaaktívne participuje. Cieºom projektu je umoÏ-niÈ obchodníkovi plne elektronickú komuni-káciu s jednotliv˘mi rezortmi ‰tátnej správya sústredenie v‰etk˘ch potrebn˘ch dokumen-tov na jednom mieste a v jednotnom prostre-dí bez potreby dodatoãn˘ch aplikácií tretíchstrán. Pre uskutoãnenie tohto zámeru je nut-nou podmienkou ão najvy‰‰ia miera elektro-nizácie procesov verejnej správy. Implemen-táciou informaãného systému CEP dôjde k v˘-znamného zníÏeniu administratívnych bariérpri realizácii zahraniãno-obchodn˘ch tran-sakcií. KeìÏe realizácia projektu súvisí sosluÏbami, ktoré poskytuje ‰iroké spektrumorgánov verejnej správy, je projekt zastre‰o-van˘ Sekciou informatizácie spoloãnosti MFSR a financovan˘ z prostriedkov OPIS. PlnáfunkãnosÈ informaãného systému CEP je na-plánovaná v termíne apríl 2013.

Aká je va‰a predstava úplného vyuÏívaniamoderného spôsobu práce v rámci elektro-nizácie colného riaditeºstva, do akej mierysa vyuÏívajú a pomáhajú informaãné sys-témy?

Elektronizácia colného riaditeºstva pre mÀanepredstavuje cieº ako tak˘, chápem ju akoprostriedok pre dosiahnutie oveºa dôleÏitej‰ie-ho cieºa – budovanie efektívnej verejnej sprá-vy. Naplnenie tohto cieºa predstavuje jednu zosúãastí procesu informatizácie spoloãnosti ainformatizácie verejnej správy, tak ako je todefinované v základn˘ch strategick˘ch doku-mentoch Európskej únie a Slovenskej repu-bliky. K tomuto cieºu sa vo svojom programo-vom vyhlásení prihlásila aj Vláda Sloven-skej republiky.

Ako som uÏ povedala, v súãasnosti nie jemoÏné si predstaviÈ modernú in‰titúciu verej-nej správy bez efektívneho a intenzívnehovyuÏívania informaãn˘ch systémov. Aj colnáspráva má ambíciu zaradiÈ sa k modern˘m in-‰titúciám práve vyuÏívaním informaãn˘chtechnológií pre automatizáciu svojich proce-sov.

DôleÏité v‰ak je, aby zavádzanie informaã-n˘ch systémov bolo v súlade s hlavn˘m cie-ºom prebiehajúcej zmeny – budovanie efek-tívnej a transparentnej verejnej správy, ktoráposkytuje pouÏívateºom kvalitné sluÏby. Precolnú správu táto úloha spoãíva v zabezpeãe-ní podpory obchodn˘ch transakcií a zniÏova-ní existujúcich administratívnych bariér. Sú-ãasne je v‰ak popri tomto potrebné neustáledbaÈ aj na represívnu ãasÈ – ochranu územiaEurópskej únie pred nebezpeãn˘m tovarom azabezpeãovanie fi‰kálnej funkcie ‰tátu (v˘bercla a daní).

Uvedomujem si, Ïe najdôleÏitej‰í faktor vtomto procese zmeny sú práve ºudia, spôsobich myslenia a prístup k plneniu úloh. Tentofakt je dôleÏit˘ aj v colnej správe, ktorá bolav minulosti vnímaná verejnosÈou a pouÏíva-teºmi skôr represívne. Colná správa, najmä vsúãasnom stave „konkurencie“ medzi jedno-tliv˘mi coln˘mi správami ãlensk˘ch krajínEÚ, musí zabezpeãovaÈ kvalitné a efektívnesluÏby svojim pouÏívateºom – dovozcom av˘vozcom. Colnú správu je potrebné transfor-movaÈ na „partnera“, ktor˘ bude t˘mto pouÏí-vateºom efektívne napomáhaÈ v ich ãinnosti,a na druhej strane tvrdo odhaºovaÈ akúkoºveknezákonnú ãinnosÈ a vyvodzovaÈ dôsledky.

Efektívne vyuÏívanie informaãn˘ch systé-mov pri anal˘ze existujúcich údajov o subjek-toch a obchodn˘ch transakciách, ako aj pre-pojenie na systémy in˘ch in‰titúcií v Sloven-skej republike a Európskej únii môÏe v˘-znamn˘m spôsobom napomôcÈ k minimalizá-cii nezákonnej ãinnosti a zv˘‰eniu efektivityv˘beru cla a daní.

Existujú aj riziká, ão povaÏujete za nebez-peãné pri úplnej elektronizácii colného ria-diteºstva?

Samozrejme, kaÏdá v˘znamná zmena pri-ná‰a nemalé riziká. Informatizácia colnejsprávy a elektronizácia komunikácie takoutov˘znamnou zmenou rozhodne je. T˘ka sanielen nasadzovania nov˘ch technológií, alenajmä zmeny procesov riadenia. Tie sa t˘ka-jú ako intern˘ch procesov, tak aj komuniká-cie s pouÏívateºmi sluÏieb. V intern˘ch pro-cesoch nasadzovanie informaãn˘ch systémovpriná‰a automatizáciu a zefektívnenie ãin-nosti jednotliv˘ch zamestnancov. To v‰akmáva ãasto za dôsledok zjednodu‰enie pra-covn˘ch návykov jednotliv˘ch zamestnan-cov a nemoÏnosÈ pracovaÈ bez podpory infor-maãn˘ch systémov. Je potrebné venovaÈ po-zornosÈ aj vzdelávaniu zamestnancov tak, abyefektívne vyuÏívali podporu informaãn˘chsystémov, ale stále si zachovali potrebnú od-bornosÈ v príslu‰nej oblasti ich pôsobenia.

Z hºadiska extern˘ch subjektov elektroni-zácia a elektronická komunikácia priná‰anové riziká. Nové riziká spoãívajú v zneuÏí-vaní nov˘ch technológií. T˘mto rizikám je po-trebné ãeliÈ zavádzaním bezpeãnostn˘ch opat-rení na v‰etk˘m úrovniach a nasadzovanímbezpeãnostn˘ch technológií do informaãn˘chsystémov. Samostatne sa treba pripravovaÈna nov˘ moÏn˘ typ kriminality – podvody velektronickej komunikácii. V tejto oblasti násãaká e‰te mnoho práce.

Elektronizácia predpokladá aj isté legisla-tívne zmeny, je treba rie‰iÈ nejaké problé-my, ktoré by sa dali odstrániÈ prijatím no-vej legislatívy?

Colná správa, ako jeden z orgánov verejnejsprávy, môÏe konaÈ iba v medziach zákona aspôsobom urãen˘m zákonom. Z tohto dôvo-du bolo potrebné v‰etky procesy elektronic-kej komunikácie legislatívne kodifikovaÈ – vcolnom zákone. V súãasnosti je moÏné kon-‰tatovaÈ, Ïe v‰etky kºúãové aspekty elektro-nickej komunikácie v coln˘ch procesoch súdostatoãne legislatívne pokryté.

KeìÏe colná správa elektronickú komuni-káciu vyuÏíva uÏ od roku 2004, získali smepomerne rozsiahle praktické skúsenosti. Tie-

to skúsenosti boli vyuÏité pri tvorbe „internejlegislatívy“ colnej správy, upravujúcej proce-sy elektronickej komunikácie s obchodnousférou a nariadenia upravujúce interné proce-sy colnej správy.

Z hºadiska pripravovan˘ch legislatívnychzmien je dôleÏitá najmä príprava Zákona oelektronickej verejnej správe, ktorého legisla-tívny zámer Vláda SR schválila v septembritohto roku. Tento zákon bude komplexneupravovaÈ procesy poskytovania elektronic-k˘ch sluÏieb orgánov verejnej správy. Na-koºko mnohé procesy definované t˘mto záko-nom sú identické s procesmi vyuÏívan˘micolnou správou, bude potrebné ‰pecifickú le-gislatívu pre colné procesy zosúladiÈ s toutov‰eobecnou legislatívnou normou.

Vzhºadom na to, Ïe Slovenská republika jesúãasÈou Európskej únie, je nevyhnutné zosú-ladiÈ internú legislatívu s pripravovan˘m mo-dernizovan˘m coln˘m kódexom (MCC).

Myslíte si, Ïe je dlhodobo finanãne udrÏa-teºná rozbehnutá elektronizácia CR na Slo-vensku?

Colná správa uÏ vybudovala kºúãové infor-maãné systémy, ktoré automatizujú jej zá-kladné procesy. V blízkej budúcnosti predpo-kladáme roz‰irovanie funkãnosti informaã-n˘ch systémov na základe oãakávan˘ch legi-slatívnych zmien na strane Európskej únie aaj na strane Slovenskej republiky. Colná sprá-va je súãasne povinná garantovaÈ trvalú udrÏa-teºnosÈ sluÏieb poskytovan˘ch jednotliv˘miinformaãn˘mi systémami. Z uvedenému dô-vodu je nevyhnutné zabezpeãiÈ dostupnosÈinformaãn˘ch systémov a komunikaãno-tech-nologickej infra‰truktúry, na ktorej sú tieto in-formaãné systémy prevádzkované.

Samostatnou oblasÈou je projekt UNITASsmerujúci k vytvoreniu jednotnej finanãnejsprávy a zjednodu‰eniu v˘beru ciel, daní a od-vodov. Cieºom projektu je zmeniÈ daÀovú acolnú správu tak, aby bola efektívnej‰ia vzmysle zníÏenia vlastn˘ch nákladov, úãin-nej‰ia z pohºadu v˘beru ‰tátnych príjmov a zá-roveÀ proklientsky orientovaná s cieºom zjed-nodu‰enia procesov a odstránenia nadbytoã-nej byrokracie a záÈaÏe na strane povinnéhosubjektu, no predov‰etk˘m pripravená na pre-vzatie úlohy miesta zjednoteného v˘beru daní,cla a poistn˘ch odvodov. PretoÏe v súãas-nosti prebieha anal˘za integrácie colnej sprá-vy do finanãnej správy, je predãasné hovoriÈo jej finanãnej nároãnosti. Urãité finanãnéinvestície do takejto integrácie budú nevyh-nutné. Tieto v‰ak môÏu byÈ kompenzovanéefektívnej‰ím vyuÏívaním spoloãn˘ch infor-maãn˘ch systémov a spoloãn˘ch agend v or-ganizácii budúcej finanãnej správy.

C O L N Á S P R Á V A

39

D A ¡ O V É R I A D I T E ª S T V O S R

Ako pri plnení nároãn˘ch úloh na DaÀovomriaditeºstve pomáhajú práve nové infor-maãné technológie?

Dnes si uÏ ani nevieme predstaviÈ svet bezvyuÏívania poãítaãov a modern˘ch komuni-kaãn˘ch a informaãn˘ch technológií... DaÀo-vá správa ako súãasÈ rozsiahleho systému ‰tát-nej a verejnej správy je dnes jednou z organi-zácií, kde si obãan plní svoju povinnosÈ voãi‰tátu formou platenia daní, tak aby ‰tát a vlá-da mohli realizovaÈ svoju stratégiu sociálnehoa rozvojového programu. âinnosti, ktoré da-Àová správa zabezpeãuje, musia byÈ vykoná-vané nielen v súlade so zákonom a platn˘milegislatívnymi predpismi, ale musí ich vyko-návaÈ aj dostatoãne efektívne, urãit˘m ‰tan-dardn˘m komfortom pre obãana, resp. daÀo-vého poplatníka. Predstavte si len to mnoÏstvoãinností a spracovan˘ch informácií súvisiaces evidenciou daÀov˘ch poplatníkov, so správ-nym zistením a zabezpeãením úhrady dane, ìa-lej je potrebné sledovaÈ nedoplatky resp. pre-platky dane do lehoty splatnosti dane, úroky,pokuty. Rovnako musíte zabezpeãiÈ kontrolu,ako aj v‰etky zmeny podºa zákona a osobitn˘chpredpisov. Za t˘m v‰etk˘m prebieha v poza-dí komunikácia medzi správcom dane a daÀo-v˘m subjektom, a teda rozsiahla administratív-na agenda a doruãovanie písomností.

TakÏe daÀová správa si dnes vyÏaduje nie-len informaãné technológie, ão je uÏ samozrej-mé, ale aj ich inováciu, zdokonaºovanie a vzde-lávanie. Modern˘ daÀov˘ úradník musí ovlá-

daÈ nielen v‰eobecne záväzné právne predpi-sy obsahujúce procesné a hmotno-právne úko-ny, ale musí vedieÈ spracovaÈ a správne vyhod-notiÈ aj mnoÏstvo informácií, t˘kajúcich saãinnosti samotn˘ch daÀov˘ch subjektov..

Kde v‰ade sa IT vyuÏívajú, pri ak˘ch ope-ráciách a kde pomáhajú najviac?

Ako som uÏ naznaãil, nie je oblasÈ v daÀo-vej správe, kde by sa aspoÀ ãiastoãne nevyu-Ïívali informaãné technológie. Zaãíname regi-stráciou a evidenciou. Sem patrí registráciaprávnick˘ch a fyzick˘ch osôb, samozrejmeregistrácia druhu dane, ako je daÀ z príjmu, daÀz pridanej hodnoty, daÀ z motorov˘ch vozidiela daÀ vyberaná zráÏkou. Je potrebné vydaÈosvedãenie o pridelení DIâ. Následne je po-trebné zabezpeãiÈ spracovanie daÀov˘ch pri-znaní, vyrubenie dane, sem patrí samotn˘ pred-pis dane a preddavky na daÀ. Samozrejmeveºkú ãasÈ tvorí v˘ber daní, a teda pomernekomplikované a prácne párovanie predpisov aplatieb, a následne samotné spracovanie t˘chtoplatieb. Spolu so správou nedoplatkov a pohºa-dávok, tvoria uvedené procesy jadro daÀové-ho informaãného systému.

TaktieÏ sem patria aj mnohé podporné ITsystémy pre kontrolu a exekúciu, administra-tívny IS pre spracovanie rozsiahleho poãtudokumentov poãnúc skenovaním, aÏ po ar-chiváciu. To v‰etko je spracované na mnoÏstvepoãítaãov, diskov, prepojen˘ch do zloÏitejelektronickej siete. A bez tohto v‰etkého dnesuÏ daÀová správa nemôÏe fungovaÈ.

MoÏno povedaÈ, Ïe aj r˘chle sprostredkova-nie odborn˘ch informácií prostredníctvomIT daÀov˘m subjektom pomáhajú pri plne-ní daÀov˘ch povinností?

Samozrejme, Ïe informaãné technológie zo-hrávajú dôleÏitú úlohu pri vãasnom informo-vaní daÀov˘ch subjektov o ich povinnostiachvo veciach daní. Teda moÏno povedaÈ, Ïe da-Àové subjekty majú zákonné právo vymedze-né v na‰om kompetenãnom zákone na vãasnúa korektnú informáciu. V tejto súvislosti sa v posledn˘ch rokoch enormne zv˘‰il záujemdaÀov˘ch subjektov, ktorí prostredníctvomná‰ho internetového portálu e-tax Ïiadajú o in-formáciu, pretoÏe ich snahou je správne avãasné, teda jedn˘m slovom povedané, dobro-voºné plnenie daÀov˘ch povinností. Zamest-nanci odboru sluÏieb pre verejnosÈ aktuálne pri-pravujú a zverejÀujú na stránke DaÀového ria-diteºstva SR daÀové novinky. Nimi upozorÀu-jú daÀové subjekty na legislatívne zmeny, kto-ré majú dopad na správne vyãíslenie ich daÀo-

Aj daÀové riaditeºstvo vyuÏívainformaãné technológie

DaÀové riaditeºstvo rie‰i veºa úloh, no najdôleÏitej‰ie asi stále zostáva zabezpeãenie plnenia príjmov ‰tátneho rozpoãtu. K jeho naplneniu pomáhajú aj nové technológie.

Na spokojnosÈ s nimi sme sa, v rozhovore redaktorky Anny Komovej, op˘tali generálneho riaditeºa DaÀového riaditeºstva SR Miroslava MIKULâÍKA.

40

D A ¡ O V É R I A D I T E ª S T V O S R

v˘ch povinností. Najväã‰í nápor na aktuálne,r˘chle a vãasné odborné informácie je v ãasepodávania daÀov˘ch priznaní na dani z príj-mov, kedy takmer kaÏd˘, kto má prístup k in-ternetu sleduje na hlavnej stránke aktuality, kdesú pravidelne uverejÀované najdôleÏitej‰iezmeny, ktoré majú vplyv na správnosÈ poda-nia daÀového priznania. DaÀové subjekty siãasto prezerajú zverejnené zov‰eobecnené in-formácie k rôznym okruhom daÀovej proble-matiky, umiestnené v tzv. Zóne otázok a od-povedí (FAQ) podºa jednotliv˘ch druhov daní,ako aj metodické pokyny vydávané daÀov˘mriaditeºstvom SR.

ZároveÀ sme v tomto roku roz‰írili na‰eelektronické sluÏby o elektronické podávaniedaÀov˘ch dokumentov najmä súhrnného v˘-kazu na DPH aj vrátenie dane z pridanej hod-noty zahraniãn˘m platiteºom. Aktuálne zverej-Àujeme platné daÀové formuláre, ktoré si môÏusubjekty buì vytlaãiÈ, alebo priamo na na‰omportáli vyplniÈ, vyuÏijúc pri tom kontroln˘mechanizmus zabudovan˘ priamo na strán-ke. Ako som uÏ spomínal, takto správne vy-plnené tlaãivo potom buì vytlaãiÈ, alebo v prí-pade vlastníctva zaruãeného elektronickéhopodpisu, zaslaÈ do elektronickej podateºne da-Àovej správy.

Takto by som mohol vymenúvaÈ ìal‰ie a ìal-‰ie informácie, ktoré na stránke máme k dis-pozícii a ktoré daÀov˘m subjektom uºahãujúplnenie si svojich daÀov˘ch povinností. Av‰aktreba otvorene povedaÈ, Ïe sme stále viac-me-nej v polohe poskytovania informácií. ËaÏkomôÏeme hovoriÈ o elektronickom podávanídaÀov˘ch priznaní, ak zoberieme do úvahyÏe dnes nám 30 % daÀov˘ch priznaní chodíklasickou po‰tou a ìal‰ích 67 % osobne do po-dateºne daÀov˘ch úradov. Potrebujeme ísÈ ìa-lej. A máme ão robiÈ.

âo by sa malo zdokonaliÈ pre lep‰iu komu-nikáciu pri práci na daÀovom riaditeºstve?

Musíme zlep‰iÈ jednoznaãnosÈ identifiká-cie platiteºa dane a druhu dane tak, aby smemohli optimalizovaÈ samotn˘ proces v˘berudaní, a následne zaviesÈ elektronickú daÀovúsprávu.

Dnes máme dokonca potrebu elektronickejsprávy daní premietnutú aj do zákona o sprá-ve daní s úãinnosÈou od 1. januára 2012. A topre oblasÈ doruãovania elektronick˘mi pro-striedkami, ako aj pre oblasÈ elektronick˘chsluÏieb. Zákon nám upravuje doruãenie elek-tronického dokumentu daÀovému subjektu.Tak˘to dokument musí byÈ podpísan˘ zaruãe-n˘m elektronick˘m podpisom a je zaslan˘ doelektronickej schránky daÀového subjektu.Dokument je doruãen˘ v okamihu, keì ho da-Àov˘ subjekt prostredníctvom elektronickejschránky prijme. Toto doruãenie sa povaÏujeza doruãenie do vlastn˘ch rúk. Je to r˘chla aefektívna komunikácia medzi správcom danea daÀov˘m subjektom. Toto je základ pre ìal-‰ie poskytovanie elektronick˘ch sluÏieb pro-stredníctvom internetovej stránky daÀovejsprávy, ako je prístup k elektronickému spisudaÀového subjektu, elektronick˘ v˘pis z osob-ného úãtu, prístup na elektronickú podateºÀu,elektronická osobná schránka atì.

Elektronizácia daÀovej správy je veºmi úãin-n˘ nástroj na zefektívnenie ãinnosti správcudane, ako aj zefektívnenie komunikácie s da-Àov˘m subjektom. Av‰ak zavedenie takéhoto

nástroja do praxe si vyÏaduje poriadok v samot-nej registrácii a v evidencii daÀov˘ch subjek-tov. Preto je pre daÀovú správu nevyhnutné s okamÏitou platnosÈou zlep‰iÈ jedineãnosÈ iden-tifikácie daÀov˘ch subjektov, zlep‰iÈ spoºahli-vosÈ aktualizácie údajov a intenzívnej‰ie spo-lupracovaÈ s ostatn˘mi verejn˘mi registrami.

Znamená to zavedenie daÀového identifi-kaãného ãísla pre v‰etky daÀové subjekty.

Zamestnanci, ktorí nepodávajú daÀové pri-znanie sami, ale prostredníctvom svojho za-mestnávateºa, by mali maÈ svoje vlastné DIâ.Pri zavedení osobn˘ch úãtov daÀov˘ch subjek-tov je potrebné uvaÏovaÈ aj o zamestnancochako daÀov˘ch subjektoch a prideliÈ im DIâ akoprv˘ krok k tomu, aby mohli maÈ vytvorené in-dividuálne úãty. Pridelením DIâ v‰etk˘m plat-com daní, vrátane zamestnancov, bude daÀo-v˘ informaãn˘ systém pripraven˘ na spoºah-livé spracovanie daÀov˘ch priznaní, najmä v prípade, Ïe zamestnanec podá daÀové prizna-nie sám. ëal‰ia v˘hoda je v tom, Ïe ak daÀo-v˘ subjekt na ìal‰í rok podá daÀové priznanie,pretoÏe napríklad mal príjem od viac ako jed-ného zamestnávateºa, alebo zo Ïivnosti, potomby mal pouÏívaÈ rovnaké DIâ. Ak bude maÈpridelené DIâ ako daÀov˘ subjekt pri zapla-tení dane bude maÈ istotu, Ïe platba bude iden-tifikovaná.

A to sme uÏ pri v˘bere daní na úãty samot-n˘ch daÀov˘ch subjektov. Tu nám uÏ zákon ospráve daní a zákon o úãtovníctve jednoznaã-ne urãujú úãtovanie na úãtoch klientov a fi-nanãné riadenie príjmov. Dne‰ná nejednoz-naãná identifikácia daÀového subjektu a páro-vanie platby za príslu‰nú daÀ, cez DIâ resp.Râ v poloÏke Variabiln˘ symbol, je z pohºa-du správnej evidencie, párovania a zúãtovaniaplatieb daní, uÏ ìalej neudrÏateºná. Radikálnyma ãasovo nenároãn˘m v˘chodiskom z tejto si-tuácie je zavedenie uÏ spomenutého jednoznaã-ného DIâ, a jeho pouÏitie ako bankového úãtupre platiteºov daní s DaÀov˘m riaditeºstvomSR. To si samozrejme vyÏaduje kód bankypre DaÀové riaditeºstvo a zabezpeãenie zúãto-vania platieb daní spracovan˘ch DR SR najeho úãet v ‰tátnej pokladnici. Implementáci-ou a uplatnením IT v takomto systéme je moÏ-né zabezpeãiÈ nielen jednoznaãnú identifiká-ciu platiteºa dane a druhu dane, ale taktieÏ úã-tovanie o platbách s dennou aÏuritou, hodno-vern˘ obraz o stave daÀov˘ch nedoplatkov, aão je dôleÏité takmer 100 % úspe‰nosÈ páro-vania platieb s daÀov˘mi predpismi na straneDR SR.

Vzhºadom na pomerne krátky ãas, pre splne-nie programového vyhlásenia pre oblasÈ zjed-notenia v˘beru daní, ciel a odvodov pod Fi-nanãn˘ úrad SR je tak˘to prístup k zmene exi-stujúceho systému s vyuÏití IT nevyhnutn˘.

Venujete pozornosÈ aj medzinárodnej spo-lupráci, dá sa porovnaÈ vyuÏiteºnosÈ IT u nása v zahraniãí? V ãom máme rezervy?

Áno, doteraz sme síce intenzívne komuni-kovali so zahraniãn˘mi daÀov˘mi správami,predov‰etk˘m v rámci EÚ, ale prenos t˘chtoinformácii a skúseností práve v oblasti IT bolminimálny. Na druhej strane treba kon‰tatovaÈ,Ïe neexistuje jedin˘ medzinárodne overen˘ aosvedãen˘ (Best Practices Model) model sprá-vy daní, ale iba podstatné zhody v základn˘chfunkciách prakticky v‰etk˘ch daÀov˘ch správ.

Základn˘m ãrtám „Best Practices“ modelov

na vykonávanie v‰etk˘ch ãinností daÀovéhosystému (správy daní) a na ich podporu systé-mami informaãnej technológie je registráciav‰etk˘ch daÀov˘ch subjektov ako sú fyzick˘chosoby, právnické osoby (podnikov, spoloãnos-tí atì.) a organizácie v rámci verejnej správy.

Registre sú jadrom informaãného systému.Musia zabezpeãiÈ, aby sa v‰etky identifikaãnéúdaje nachádzali a boli aktualizované na jed-nom mieste, ãím sa zamedzí duplicite údajov.ëalej musia zabezpeãiÈ, Ïe v‰etky registrova-né daÀové subjekty dostanú jedineãn˘ identi-fikaãn˘ kºúã, ktor˘ sa bude pouÏívaÈ vo v‰et-k˘ch ostatn˘ch registroch, a ktor˘ bude súãas-Èou v‰etk˘ch transakcií t˘kajúcich sa regis-trovan˘ch daÀov˘ch subjektov v daÀov˘chsystémoch. Registre taktieÏ poskytovaÈ v‰et-ky v˘stupy (elektronické alebo papierové) zov‰etk˘ch daÀov˘ch systémov so správnymi aaktualizovan˘mi identifikaãn˘mi údajmi.

A samozrejme tu zaãínajú aj spomenutéelektronické sluÏby pre platiteºov daní, ktorésa stávajú v zahraniãí uÏ beÏnou praxou.

Dobre spracované informácie je samozrej-me moÏné efektívne vyuÏívaÈ nielen pre samot-n˘ v˘ber daní, ale aj pre kontrolu a exekúciu.Niektoré systémy v zahraniãí predstavujú re-volúciu v oblasti odhaºovania podvodov a or-ganizovanej trestnej ãinnosti.

V zahraniãí je beÏné, Ïe sa pre potreby da-Àovej kontroly vyberajú daÀové subjekty na zá-klade kritérií, opakovan˘ch prípadov˘ch ‰tú-dii (case study). Systém vychádza z odhale-n˘ch prípadov ucelen˘ch do „study cases“,ktoré sú do neho nahrávané formou odhale-n˘ch rizík ako celky. Znamená to, Ïe do sys-tému vstupuje nielen mnoÏstvo kritérií nezá-visle s ponechaním vyhodnotenia váhy na sys-tém, ale kritériá tvoria ucelené celky (CA-SES), ktoré daÀová správa odhalila ako pod-vod urãitého konkrétneho charakteru a vy-hodnocuje a porovnáva správanie subjektov vtom ktorom „case“ a prideºuje rizikovú váhuostatn˘m subjektom s rovnak˘m, resp. po-dobn˘m správaním.

To je oblasÈ kde sa máme ão uãiÈ a rokuje-me o intenzívnej‰ej spolupráci. Na základezahraniãn˘ch skúseností plánujeme imple-mentovaÈ nástroje na spracovanie veºkéhospektra informácií z rôznych zdrojov – nielenz databáz daÀovej správy, ale aj z policajn˘chdatabáz, registrov – obyvateºstva, obchodné-ho registra, motorov˘ch vozidiel, katastra apod. Je v‰ak nevyhnutné, aby databázy ‰tát-nych a dokonca aj niektor˘ch súkromn˘ch or-ganizácií boli prepojené a prístupné pre daÀo-vú správu.

Tu máme dnes e‰te stále problém zabezpe-ãiÈ online prepojenie aj s najbliωími organizá-ciami zastre‰en˘mi dokonca pod jedno mi-nisterstvo (napr. daÀová a colná správa). Ales v˘hºadom na budúcnosÈ je veºk˘ predpokladprepájania a elektronizácie v‰etk˘ch databáz‰tátnej správy.

DôleÏité nie sú len samotné informaãnétechnológie, ale aj znalosÈ a skúsenosti, ktorésú zhmotnené predov‰etk˘m v softvérov˘chaplikáciách. NemoÏno jednoducho vymeniÈstar˘ systém za nov˘, ako farebn˘ televízor inejznaãky. Treba citlivo zvaÏovaÈ ão vymeniÈ, ãoprevziaÈ, pretoÏe nemeníme len softvér, alemeníme aj mnoÏstvo ãinností, metodiku, pro-cesy, aÏ po legislatívu. To samozrejme vyÏa-duje ãas a investície.

41

Ako vnímate súãasn˘ proces informatizá-cie spoloãnosti?

Sila a vplyv IKT a internetu na Slovenskurastie, aj v tejto oblasti sa stávame ‰tandard-nou krajinou. Îiaº, treba aj povedaÈ, Ïe to, ãosa odohralo v priemysle a v spoloãnosti, sa lenmálo odrazilo vo verejnom sektore. Nasa-dzovanie informaãn˘ch systémov sa odohrá-valo izolovane, pomaly a nesprevádzalo ichdôsledné prehodnotenie existujúcej byrokra-cie. Postavenie Slovenska medzi krajinamiEÚ je stále nelichotivé, v oblasti elektronizá-cie sluÏieb verejnej správy sme siedmi odkonca. Doteraj‰ia realizácia projektov pri-niesla mnohé riziká, ktoré treba odstrániÈ.

Aké princípy sú nevyhnutné na to, abysme zaãali dosahovaÈ zlep‰enie?

Doteraj‰í prístup treba zmeniÈ. Existujú trikºúãe, ktoré nám pomôÏu v tom, aby sa svetzastaranej a neefektívnej podoby verejnejsprávy stretol so svetom, ktor˘ uÏ poznámea pouÏívame v in˘ch oblastiach beÏného Ïi-vota. Kºúãom ãíslo 1 je úãelnosÈ. Informati-zácia nie je samoúãelná, nesmie byÈ izolova-n˘m prostredím, ale musí byÈ prirodzenousúãasÈou kaÏdej oblasti. Je dôleÏité, Ïe v ak-tuálnom programovom vyhlásení je informa-tizácia priamo zakomponovaná pri jednotli-v˘ch oblastiach, v‰ade kde je to potrebné – vhospodárskej politike, podnikateºskom pro-stredí, sociálnej oblasti, zdravotníctve a ìal-‰ích. KaÏd˘ projekt musíme vidieÈ oãamikonkrétnej oblasti, v ktorej má priniesÈ zlep-‰enie – ãi uÏ to sú dane, sociálne dávky,ochrana pred povodÀami, ãi vybavovanieúradn˘ch agend. Na ministerstve financií a vspolupráci s Úradom vlády a splnomocnen-com pre informatizáciu staviame siln˘ tím,ktor˘ priority programového vyhlásenia bude

prená‰aÈ do praxe a reality. Kºúãom ãíslo 2 jeschopnosÈ profesionálov z verejnej správyudrÏaÈ krok s vedomosÈami a znalosÈami sú-kromného sektora. Je veºmi dôleÏité, aby smesi v‰etci uvedomili, Ïe jedine dôraznou obha-jobou verejného záujmu dosiahneme kvalit-né a dobré projekty. Musíme prísne a dôsled-ne zvaÏovaÈ kaÏdé rozhodnutie, ktoré má do-pad na budúcich uÏívateºov elektronick˘chsluÏieb, pretoÏe kaÏd˘ omyl sa len veºmi ÈaÏ-ko bude naprávaÈ. Kºúãom ãíslo 3 je ‰etrenie,transparentnosÈ a efektivita pri nákupe infor-maãn˘ch technológií. OPIS je jedineãn˘mzdrojom prostriedkov, ak˘ kedy Slovenskomalo na to, aby mohlo zaviesÈ elektronickúverejnú správu. UÏ nikdy a nikto nám nepo-skytne takú v˘znamnú pomoc, ktorá umoÏnítakú potrebnú zásadnú zmenu vo fungovaníverejnej správy. Je to investícia, ktorá sa musívrátiÈ.

Aké opatrenia chcete zaviesÈ, aby sa tietoprincípy naplnili?

V nedávnej minulosti podpredseda vlády aminister financií Ivan Miklo‰ predstavil 10 dô-leÏit˘ch pravidiel, ktoré boli definované akoprvé kroky. Ide o tieto pravidlá:

Viac konkurencie vo verejnom obstaráva-ní. Väã‰ina verejn˘ch súÈaÏí na informaãnétechnológie mala v poslednom období lenjedného úãastníka. Je nevyhnutné zvy‰ovaÈzáujem a úãasÈ vo verejn˘ch súÈaÏiach, abybolo moÏné vytvoriÈ tlak na cenu a kvalitu. Ve-rejné súÈaÏe, ktor˘ch sa zúãastnia bez jednoz-naãného zdôvodnenia menej ako traja reno-movaní súÈaÏiaci, budú zru‰ené. Verejné ob-starávania treba zbaviÈ úãelov˘ch bariér apodmienok úãasti. Predmet obstarávania musíbyÈ jednoznaãne definovan˘. KaÏdé obstará-vanie musí maÈ na zaãiatku stanovenú maxi-málnu cenu, ktorá musí byÈ vÏdy zverejnenávo vestníku verejného obstarávania, a tá sa ne-smie poãas procesu meniÈ.

ZastaviÈ zneuÏívanie autorsk˘ch práv. Au-torské práva sa pravidelne zneuÏívajú na to,aby sa nové kontrakty v oblasti informatizá-cie uzatvárali bez skutoãnej súÈaÏe. KaÏdánová zmluva by mala preto v budúcnosti ob-sahovaÈ ‰tandardizované ustanovenia, ktorézabezpeãia, Ïe autorské práva na dodané die-lo budú patriÈ objednávateºovi. Súãasne sajasne vymedzí rozsah diel a prác, kde je po-uÏívanie autorsk˘ch prác opodstatnené. Budepotrebné nájsÈ zákonnú formu usporiadaniaautorsk˘ch práv pri uÏ existujúcich zmluv-n˘ch vzÈahoch s minimalizáciou finanãn˘chdopadov.

TransparentnosÈ subdodávateºov. VyuÏíva-

nie sprostredkovateºov je ãast˘m spôsobom„odlievania“ peÀazí z verejného sektora. Nazv˘‰enie efektívnosti treba stanoviÈ jasné pra-vidlá pre vyuÏívanie sprostredkovateºov, abysa neobmedzili skutoãní subdodávatelia, aleaby sa eliminoval priestor pre ‰pekulantov.Zmluvy budú obsahovaÈ ‰tandardizovanéustanovenia o tretích stranách vrátane povin-ného schvaºovania kaÏdého subdodávateºa zostrany obstarávateºa, povinné zverejÀovaniesubdodávateºov, ako aj maximálny rozsahsubkontraktu vyjadren˘ percentom z celkové-ho objemu. Zoznam subdodávok a ich rozsahmusí byÈ súãasÈou predkladan˘ch ponúk.

Obmedzené „dodatkovanie“ zmlúv. âas-to vyuÏívan˘m spôsobom, ako sa vyh˘baÈskutoãnej súÈaÏi pri nov˘ch dodávkach, jevyuÏívanie dodatkov. Ich objem je síce obme-dzen˘ aj v súãasnosti, toto obmedzenie jev‰ak nedostatoãné. Je potrebné prijaÈ prísnej-‰ie pravidlá pre moÏnosti dodatkovania exi-stujúcich projektov. Ich súãasÈou bude na-príklad aj degresia, teda pri zmluvách s väã-‰ím objemom bude umoÏnené dodatkovanieo men‰ie percento pôvodného objemu zmlu-vy.

Usporiadanie licenãn˘ch vzÈahov. V˘-znamnú ãasÈ nákladov na informaãné techno-lógie tvoria poplatky za licencie, najmä odniekoºk˘ch v˘znamn˘ch celosvetov˘ch dodá-vateºov. Verejné in‰titúcie pritom nakupujúrovnaké produkty za rôzne ceny, ãasto aj cezrôznych sprostredkovateºov. VyuÏitie licenciíje súãasne zmluvne obmedzené len pre kupu-júcu organizáciu, a tak sa platí za mnoÏstvolicencií, ktoré sa pritom reálne ani nevyuÏí-vajú. Licencie pritom moÏno nakupovaÈ v‰tátnej správe prostredníctvom centrálnejzmluvy, ktorá stanoví jednoznaãné finanãnépodmienky ich nákupu, pouÏívania, eviden-cie a umoÏní ich vyuÏitie v ‰tátnej a verejnejspráve bez ohºadu na to, kedy a kto ich kúpil.V sledkom by mali byÈ v˘hodnej‰ie finanã-né podmienky pri obstarávaní a zároveÀ jemoÏné zabezpeãiÈ evidenciu tak, aby boliefektívne vyuÏívané.

Cenové limity na nákup poãítaãov a strop-né sadzby na sluÏby. Náklady na nákup beÏ-ného hardvéru sú vo verejnom sektore v mno-h˘ch prípadoch oveºa vy‰‰ie ako v súkrom-nom sektore. Urãenie finanãn˘ch limitov nazákladné kategórie hardvéru, jeho pasportizá-cia a zverejÀovanie poãtov a obstarávacíchcien môÏe v˘razne zníÏiÈ náklady ‰tátu. Po-dobne ako pri hardvéri, aj pri sluÏbách platíverejn˘ sektor ãasto oveºa vy‰‰ie ceny, ako súbeÏné ceny v súkromnom sektore. Urãeniemaximálnych cien za jednotlivé typy sluÏieb,ktoré sú obstarávané v rámci projektov a zve-

Pokraãuje aj procesinformatizácie

Vláda SR, ktorá prevzala exekutívny v˘kon po parlamentn˘ch voºbách 2010, priniesla aj novú iniciatívu v oblasti informatizácie. Generálny riaditeº Sekcie informatizácie spoloãnosti MF SR Mgr. Miroslav KUKUâKA poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

42

Ako by ste hodnotili realizáciu aktivít Ope-raãného programu Informatizácia spoloã-nosti (OPIS) za posledné obdobie?

V poslednom období prebiehalo viaceroaktivít súvisiacich s realizáciou kontroly pro-jektov OPIS. V minulom roku prebehol vlád-ny audit ã. A 275 a v súãasnosti prebiehanov˘ vládny audit ã. A 339 zameran˘ nauplatÀovanie postupov Systému riadenia ·Fa KF rovnako od 14.9.2010 prebieha auditNKÚ. V súvislosti s deklarovanou potrebou‰etrenia verejn˘ch prostriedkov SORO pristú-pilo zároveÀ k uskutoãneniu prehodnocova-nia finanãnej efektívnosti vyhlásen˘ch a za-zmluvnen˘ch projektov OPIS. Na základedosiahnut˘ch záverov SORO pristúpi k racio-nalizácii niektor˘ch projektov˘ch zámerov.

Koºko bolo vyhlásen˘ch v˘ziev v rámci pr-vej prioritnej osi OPIS – Elektronizácia ve-rejnej správy a rozvoj elektronick˘ch slu-Ïieb?

V rámci PO 1 k dne‰nému dÀu bolo vyhlá-sen˘ch 28 v˘ziev v celkovej v˘‰ke cca 698mil. eur, z toho na opatrenie 1.1 bolo 25 a naopatrenie 1.2 boli vyhlásené 3 v˘zvy. Z dô-vodu zmeny podmienok poskytnutia pomociboli zru‰ené posledné ‰tyri v˘zvy, resp. pí-somné vyzvania na národné projekty.

Preão sa oneskorilo vyhlasovanie v˘zievna národné projekty?

Oneskorenie v˘ziev na národné projekty

bolo zapríãinené predov‰etk˘m ‰pecifikácioupostupu vyhlasovania v˘ziev pre OPIS. Vy-hláseniu v˘zvy musí predchádzaÈ vypracova-nie ‰túdie uskutoãniteºnosti a jej schválenie zostrany Riadiaceho v˘boru pre ‰túdie uskutoã-niteºnosti prioritnej osi ã. 1 OPIS.

âo spôsobilo oneskorenie vyhlásenia v˘zievv rámci PO 3 OPIS, i‰lo len o zakompono-vanie princípov európskej politiky, ktoréboli uvedené v oznámení Európskej komi-sie?

Oneskorenie bolo spôsobené zdæhav˘mprocesom notifikácie zo strany EK, pretoÏeprojekty v rámci PO 3 OPIS z dôvodu vyme-dzenia oprávnen˘ch Ïiadateºov budú podlie-haÈ schémam ‰tátnej pomoci.

Mohli by ste zhodnotiÈ najv˘znamnej‰ieprojekty, ktoré sa realizovali v rámci kon-cepcií rozvoja informaãn˘ch systémov?

Vypracovanie koncepcií rozvoja informaã-n˘ch systémov orgánov ‰tátnej správy a sa-mosprávy hodnotí Ministerstvo financií SR(„ministerstvo“) pozitívne. Povinné osobyprv˘ raz vypracovali koncepcie rozvoja infor-maãn˘ch systémov („koncepcie“) v jednotnej‰truktúrovanej forme, urobili inventúru a ana-l˘zu existujúcich informaãn˘ch systémov asluÏieb a navrhli svoje rozvojové prioritypodºa princípov schválen˘ch Národnou kon-cepciou informatizácie verejnej správy.

Za najdôleÏitej‰ie projekty navrhnuté

rejÀovanie zazmluvnen˘ch cien pomôÏe zní-ÏiÈ náklady. Základn˘m krokom bude vypra-covanie klasifikácie ‰tandardne pouÏívan˘chtypov sluÏieb pri realizácii IT projektov.

Zamedzenie vzniku duplicít a centrálnakoordinácia projektov. Nedostatoãná koordi-nácia, ch˘bajúce projektové plány a nepre-hºadné previazanie projektov vytvárajú prie-stor na neefektívny nákup techniky a sluÏieb.Jednotlivé ministerstvá tak bez zosúladeniasvojich projektov˘ch plánov duplicitne ajviacnásobne nakupujú technológie, ktoré súuÏ k dispozícii. Vytvorenie projektovej kan-celárie a zavedenie opatrení na koordináciuprojektov pomôÏe zabezpeãiÈ vyuÏívanie uÏexistujúcich kapacít a zefektívniÈ celú techno-logickú infra‰truktúru, priãom bude potrebnénastaviÈ ãasovú súslednosÈ projektov tak, abyich realizácia nebola ohrozená.

Podrobné finanãné informácie o projek-toch. Prehºadn˘ opis predmetu zmluvy a ne-skôr aj fakturácie je v súkromnom sektorebeÏn˘m nástrojom kontroly. Je nevyhnutnézaviesÈ vypracovanie a vyuÏívanie „vzorovej“‰truktúry rozpoãtu na IT projekty, podºa kto-rej budú pripravované predbeÏné odhady ná-kladov na projekt, a následne aj súÈaÏné po-nuky v samotnom obstarávaní. Toto pomôÏe

zv˘‰iÈ transparentnosÈ aj vo verejnom sekto-re. Sprehºadnenie rozpoãtov pripravovan˘chprojektov, zmlúv a nakoniec aj fakturácií za-medzí, aby sa v projekte nachádzali skryté po-loÏky a duplicity, umoÏní kontrolu rozpoãtova ich porovnávanie v súÈaÏi a dosiahnutie jed-noznaãnosti dodávok komponentov a pro-duktov.

Definovanie finanãnej efektívnosti inves-tícií do informaãn˘ch technológií. Väã‰ina in-vestícií do informaãn˘ch technológií nemalav poslednom období nijako kvantifikovanéprevádzkové náklady. SúãasÈou kaÏdého pro-jektu musí byÈ jasná kvantifikácia nákladovaj v˘nosov. Medzi nákladmi to musia byÈokrem investiãn˘ch nákladov aj celkové ìal-‰ie náklady, najmä prevádzkové náklady po-ãas ‰tyroch rokov od dokonãenia investície.Medzi v˘nosy patria najmä zv˘‰ené príjmy odklientov, úspora doteraj‰ích prevádzkov˘chnákladov, ãi iné benefity, ktoré v‰ak musia byÈjasne definované a finanãne kvantifikované.

Investícia len do uÏitoãn˘ch sluÏieb. V -sledkom informatizácie by nemalo byÈ ibaobyãajné „preklopenie“ existujúceho systémudo elektronickej podoby, ale maximálne zjed-nodu‰enie a zefektívnenie procesov, ktoréodbremení pouÏívateºov konkrétnych sluÏieb

od zbytoãn˘ch povinností. Prípravu kaÏdéhoprojektu elektronickej sluÏby a jej obstaráva-nia by mala sprevádzaÈ anal˘za doteraj‰iehoprocesu a jeho revízia, t. j. odbúranie zbytoã-n˘ch krokov, maximálne zjednodu‰enie a au-tomatizácia. Dôraz musí byÈ kladení na tzv.„proaktívne sluÏby“, teda sluÏby, ktoré sa ak-tivujú a zabezpeãia automaticky a presne napodmienky a situáciu pouÏívateºa a nevyÏa-dujú jeho iniciáciu.

Aké reakcie verejnosti a IKT priemyslu vtejto súvislosti oãakávate?

Ministerstvo financií SR súãasne so zverej-nením návrhu pravidiel od‰tartovalo verejnúdiskusiu, ktorá potrvá pribliÏne mesiac, a kto-rej cieºom je rozobraÈ spôsob, ak˘m sa t˘chtodesaÈ pravidiel dá ão najlep‰ie uviesÈ do pra-xe. Na stránke www.informatizacia.sk je kdispozícii formulár, ktor˘m môÏe ktokoºvekprispieÈ do tejto diskusie. Sme otvorení v‰et-k˘m uÏitoãn˘m a kon‰truktívnym pripomien-kam a nápadom. Verím, Ïe aj vìaka t˘mtoopatreniam spoloãne pretavíme víziu infor-maãnej spoloãnosti do modernej reality Slo-venska.

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

Aktivity OPIS-uPokrok sa zaznamenal aj v rámci Operaãného programu Informatizácia spoloãnosti.

Viac o ãinnosti v rozhovore s riaditeºkou odboru riadenia OPIS-u Ministerstva financií SR Denisou ÎILÁKOVOU, ktorá odpovedá na otázky redaktorky Anne Komovej.

43

âo priná‰a Digitálna agenda?Európska komisia v marci 2010 predstavi-

la stratégiu nazvanú „Európa 2020“ s cieºomvyrovnaÈ sa s dopadmi krízy a ãeliÈ v˘zvamnasledujúceho desaÈroãia. Snahou je dosiah-nuÈ vysokú úroveÀ zamestnanosti, nízkouhlí-kové hospodárstvo, produktivitu a sociálnusúdrÏnosÈ. Stratégia sa má napæÀaÈ prostred-níctvom konkrétnych opatrení na vnútro‰tát-nej úrovni a na úrovni EÚ. Digitálna agendapre Európu je jednou zo siedmich hlavn˘ch

iniciatív stratégie „Európa 2020“ a zameria-va sa na vyuÏívanie informaãn˘ch a komuni-kaãn˘ch technológií (IKT). Cieºom tejto agen-dy je maximalizovaÈ spoloãensk˘ a hospodár-sky potenciál IKT, v prvom rade internetu, Ïi-votne dôleÏitého média hospodárskych a spo-loãensk˘ch aktivít: obchodovania, práce, hier,komunikácie a slobodného prejavu. Väã‰ieroz‰írenie a efektívnej‰ie vyuÏívanie IKT bymalo pomôcÈ Európe rie‰iÈ kºúãové otázky apriniesÈ lep‰iu kvalitu Ïivota, napríklad v po-

v koncepciách, ktoré sa zaãali realizovaÈ, po-vaÏujeme projekt Elektronické sluÏby spoloã-n˘ch modulov ÚPVS a prístupov˘ch kompo-nentov a Informaãn˘ systém identifikátorafyzick˘ch osôb, ktoré sú kºúãov˘mi základ-mi pre architektúru integrovaného informaã-ného systému verejnej správy.

Koºko koncepcií rozvoja informaãn˘ch sys-témov orgánov ‰tátnej správy a samosprá-vy bolo schválen˘ch na MF SR, ktoré bolinajproblematickej‰ie a preão?

K dne‰nému dÀu Ministerstvo financií SR(„ministerstvo“) schválilo 39 koncepcií roz-voja informaãn˘ch systémov („koncepcie“) vrámci ‰tátnej správy a 53 koncepcií v rámcisamosprávy. Pri hodnotení predmetn˘ch kon-cepcií sa nevyskytli mimoriadne problémy.ZloÏitej‰ie bolo vyhodnotenie koncepcií po-vinn˘ch osôb s veºk˘m poãtom informaã-n˘ch systémov, ako napr. Ministerstvo vnút-ra SR, ktoré má aÏ 79 informaãn˘ch systémov.Na uºahãenie spracovania koncepcií pripravi-lo ministerstvo webovú aplikáciu, ãím zjed-nodu‰ilo samotn˘ proces spracovania a pred-kladania koncepcií na schválenie.

Aká je dostupnosÈ a vyuÏívanie elektro-nick˘ch sluÏieb v súãasnosti?

Slovenská republika sa, ako aj po minuléroky, aj v tomto roku zapojila do hodnoteniav rámci eGovernment Benchmarku 2010.Predmetné hodnotenie sleduje 20 základn˘chsluÏieb eGovernmentu pre obãanov a podni-kateºov v rámci v‰etk˘ch ãlensk˘ch krajínEÚ. V rámci predmetného hodnotenia môÏe-me kon‰tatovaÈ, Ïe momentálne je z uvede-n˘ch 20 sluÏieb na najvy‰‰ej úrovni sofistiko-vanosti nasledujúcich 9 základn˘ch sluÏieb:SluÏby pre podnikateºov:• Colné vyhlásenie• DaÀ z pridanej hodnoty• DaÀ z príjmu PO• Registrácia právnickej osoby

• Elektronizácia zasielania sumárnych me-saãn˘ch v˘kazov od zamestnávateºa do So-ciálnej poisÈovne

• Verejné obstarávanie

SluÏby pre obãanov :• DaÀ z príjmu FO• Osobné doklady• Vyhºadávanie pracovného miesta

Okrem uveden˘ch základn˘ch elektronic-k˘ch sluÏieb je v‰ak moÏné získaÈ informácie,ako aj vyuÏívaÈ ìal‰ie elektronické sluÏbyprístupné cez Ústredn˘ portál verejnej sprá-vy, ako napr.: podanie na slovenskú obchod-nú in‰pekciu, v‰eobecné podanie podpísanéa nepodpísané, katastrálne sluÏby, sluÏby ob-chodného registra, overenie platnosti ZEP,oznámenie o presÈahovaní, oznámenie polícii,evidencia motorov˘ch vozidiel, povolenie Ïi-votného prostredia a mnohé iné.

Informatizácia si vyÏaduje aj istú digitál-nu gramotnosÈ popularizácie, ako je to naSlovensku, zlep‰uje sa alebo len pomaly?

Slovensko sa za posledné ‰tyri roky dosta-lo v oblasti digitálnej gramotnosti podºa ‰tú-die Digitálna gramotnosÈ na Slovensku 2009z nízkej na strednú úroveÀ. K˘m v roku 2005predstavoval index digitálnej gramotnostihodnotu 0,33 bodu, v roku 2007 hodnotu0,37 a v roku 2009 stúpol na 0,44 bodu (ma-ximálna hodnota indexu je 1 bod). Priazniv˘v˘voj bol zaznamenan˘ v schopnosti ºudí vy-uÏívaÈ poãítaã a internet na vzájomnú komu-nikáciu, v zruãnosti ovládaÈ poãítaãe a peri-férne zariadenia a rovnako i v práci s rôzny-mi druhmi softvéru. Z pohºadu regionálnehov˘voja digitálnej gramotnosti pri‰lo taktieÏ kpriaznivému v˘voju. Banskobystrick˘ a Ïilin-sk˘ región sa pribliÏujú k bratislavskému,pokrok zaznamenali i v Ko‰ickom, Pre‰ov-skom i Trnavskom kraji. Mierne zaostávajú v Trenãianskom a Nitrianskom kraji.

Ak˘ je v˘znam OPIS-u pre Slovensko?Informatizácia spoloãnosti je systematick˘

proces zavádzania a vyuÏívania informaã-n˘ch a komunikaãn˘ch technológií do v‰et-k˘ch procesov, v ktor˘ch je vìaka nim moÏ-né lacnej‰ie a úãinnej‰ie vyuÏívaÈ v‰etky do-stupné zdroje. Informatizácia stimuluje eko-nomick˘ rast a produktivitu práce, vytváranové pracovné miesta a ekonomické aktivi-ty, zvy‰uje podiel pridanej hodnoty a koncen-truje najvy‰‰í inovaãn˘ potenciál. VyuÏívaniemoÏností IKT podporuje konkurencieschop-nosÈ v globálnej ekonomike a v koneãnom dô-sledku je základn˘m predpokladom a jed-n˘m z najv˘znamnej‰ím stimulov rozvojaspoloãnosti postavenej na vedomostiach. V ekonomike SR ch˘ba dostatoãne siln˘ im-pulz, ktor˘ by na‰tartoval v˘raznej‰í rozvoj in-formaãnej spoloãnosti a priblíÏil ju trendomkrajín s vysokou úrovÀou informatizácie. Sú-ãasn˘ stav naznaãuje, Ïe tak˘to impulz môÏevyvolaÈ iba ‰tát budovaním eGovernmentu,dobre cielen˘mi, koordinovan˘mi interven-ciami do zvy‰ovania penetrácie ‰irokopás-mového internetu v oblastiach, kde trh zlyhá-va.

OPIS sa preto koncentruje prioritne na bu-dovanie a rozvoj infra‰truktúry ISVS a apli-kácií, ktoré zefektívnia fungovanie verejnejsprávy a budú rozvíjaÈ eGovernment. Barié-rou intenzívneho vyuÏívania sluÏieb eGo-vernmentu je a v budúcnosti by mohla byÈ ne-dostupnosÈ ‰irokopásmového internetu v do-mácnostiach. Z tohto dôvodu OPIS investu-je do infra‰truktúry ‰irokopásmového pripo-jenia v oblastiach, kde zlyháva trh.

KeìÏe pamäÈové a fondové in‰titúcie pred-stavujú najv˘znamnej‰í zdroj kvalitného di-gitálneho obsahu, ktor˘ môÏe v˘znamne zdy-namizovaÈ rozvoj celého poznatkového prie-myslu a rozvoj eGovernmentu, je táto témataktieÏ predmetom OPIS.

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

Informatizácia Slovenska a Európska únia

Európska únia pri‰la v roku 2010 s novou stre‰nou iniciatívou pre oblasÈ informatizácie spoloãnosti,pod názvom Digitálna agenda. O zámeroch a spolupráci sa dozviete z rozhovoru s Luciou MU·KOVOU,poverenou riadením odboru stratégie a koordinácie informatizácie spoloãnosti Ministerstva financií SR.

Pripravila Anna Komová.

44

dobe lep‰ej zdravotnej starostlivosti, bezpeã-nej‰ích a efektívnej‰ích rie‰ení dopravy, ãis-tej‰ieho Ïivotného prostredia, nov˘ch me-diálnych moÏností a jednoduch‰ieho prístu-pu k verejn˘m sluÏbám a kultúrnemu obsahu.Sektor IKT priamo vytvára 5 % európskehoHDP a jeho kaÏdoroãná trhová hodnota je660 miliárd eur. No k celkovému nárastu pro-duktivity prispieva oveºa väã‰ou mierou vìa-ka vysokému stupÀu dynamiky a inovácietohto sektora. Koniec koncov za v‰etko ho-voria ãísla: napríklad skutoãnosÈ, Ïe kaÏd˘ deÀv Európe pouÏíva internet viac ako 250 mi-liónov ºudí a Ïe prakticky v‰etci obãania EÚvlastnia mobiln˘ telefón.

Aké opatrenia sa v rámci iniciatívy na-vrhujú?

Digitálna agenda pre Európu definuje kºú-ãové opatrenia v siedmich problémov˘ch ob-lastiach:

Pulzujúci digitálny jednotn˘ trh. Internetnemá hraníc, ale online trhy na celosvetovejúrovni aj na úrovni EÚ sú e‰te stále rozdele-né mnoÏstvom bariér, ktoré ovplyvÀujú nie-len prístup k celoeurópskym telekomunikaã-n˘m sluÏbám ale aj k tomu, ão by mali byÈ ce-losvetové internetové sluÏby a obsah. Prv˘mcieºom je preto vytvorenie atraktívneho onli-ne obsahu a sluÏieb a ich voºn˘ obeh na úze-mí EÚ a za jej hranicami. Po druhé, naprieksúboru kºúãov˘ch právnych predpisov v ob-lasti jednotného trhu o elektronickom obcho-de, elektronickom fakturovaní a elektronic-k˘ch podpisoch, pravidlá sa v ãlensk˘ch ‰tá-toch neuplatÀujú rovnako a transakcie v digi-tálnom prostredí sú e‰te stále príli‰ zloÏité.Tretím cieºom je eliminovaÈ neistotu spotre-biteºov a podnikov vzhºadom na ich práva aprávnu ochranu pri obchodovaní online. A po‰tvrté, Európa ani zìaleka nemá jednotn˘ trhtelekomunikaãn˘ch sluÏieb, ten podºa EÚ po-trebuje zásadnú aktualizáciu na to, aby sapresunul do éry internetu.

Interoperabilita a normy. Interoperabilitaje stálou súãasÈou európskej agendy a nie jeto iné ani v najnov‰ej iniciatíve. Na to, abysme dospeli k skutoãne digitálnej spoloãnos-

ti, potrebujeme úãinnú interoperabilitu medziproduktmi a sluÏbami IT. Samotn˘ internet jepríkladom dobrej technickej interoperability.Jeho otvorená architektúra sprístupnila inte-roperabilné zariadenia a aplikácie miliardámºudí na celom svete. Ale na to, aby sa získaliv‰etky v˘hody IKT, treba zintenzívniÈ zavá-dzanie interoperability medzi zariadeniami,aplikáciami, registrami údajov, sluÏbami asieÈami IKT.

Dôvera a bezpeãnosÈ. BezpeãnosÈ pouÏíva-teºov v online svete musí byÈ zaruãená. Rov-nako ako vo fyzickom svete, ani poãítaãovúkriminalitu nemôÏeme tolerovaÈ. Medzi kºú-ãové opatrenia v tejto oblasti patrí najmä po-silnenie politiky v oblasti bezpeãnosti sietí ainformácií vysokej úrovne vrátane legisla-tívnych iniciatív, napríklad iniciatívy t˘kajú-cej sa modernizácie Európskej agentúry prebezpeãnosÈ sietí a informácií (ENISA), ako ajopatrenia umoÏÀujúce r˘chlej‰ie reagovaÈ vprípade poãítaãov˘ch útokov vrátane CERTpre in‰titúcie EÚ. Okrem toho sa predpokla-dá séria legislatívnych iniciatív na boj protipoãítaãov˘m útokom na informaãné systémydo roku 2010 a súvisiace pravidlá právomo-ci v kybernetickom priestore na úrovni EÚ ana medzinárodnej úrovni do roku 2013.

R˘chly a ultrar˘chly prístup k internetu.Znalostné hospodárstvo je zaloÏené na sie-Èach, ktor˘ch stredobodom je internet. Euró-pa potrebuje masovo dostupn˘ r˘chly a ultra-r˘chly prístup k internetu za konkurenãnéceny. V stratégii Európa 2020 sa zdôraznil v˘-znam zavádzania ‰irokopásmového pripoje-nia pri podpore sociálneho zaãleÀovania akonkurencieschopnosti v EÚ. Potvrdil sa v nejaj cieº do roku 2013 sprístupniÈ ‰iroké pásmov‰etk˘m Európanom. EK chce zabezpeãiÈ,aby do roku 2020 v‰etci Európania mali prí-stup k internetu oveºa r˘chlej‰iemu ako 30Mbps, a aby 50 % alebo viac európskych do-mácností malo internetové pripojenie r˘chlej-‰ie ako 100 Mbps. Na dosiahnutie t˘chto am-bicióznych cieºov treba vypracovaÈ komplex-nú politiku zaloÏenú na rozmanit˘ch techno-lógiách zameranú na dva paralelné ciele: najednej strane zaruãiÈ univerzálne ‰irokopás-mové pokrytie (kombináciou pevného a bez-drôtového pripojenia) s r˘chlosÈou internetupostupne presahujúcou 30 Mbps a vy‰‰ou aãasom podporovaÈ zavádzanie a pouÏívanienovej generácie prístupov˘ch sietí (NGA) naveºkej ãasti územia EÚ, ãím sa umoÏní ultra-r˘chle internetové pripojenie s r˘chlosÈouvy‰e 100 Mbps.

V˘skum a inovácie. Európa neinvestujedostatoãné prostriedky do v˘skumu a rozvo-ja súvisiaceho s IKT. Vzhºadom na skutoã-nosÈ, Ïe IKT predstavujú v˘znamn˘ podielcelkovej pridanej hodnoty v rámci európ-skych priemyseln˘ch odvetví, ako je naprík-lad automobilov˘ priemysel (25 %), spotre-biteºské zariadenia (41 %) alebo lekársky azdravotnícky priemysel (33 %) nedostatoãnéinvestície do v˘skumu a rozvoja IKT ohrozu-jú cel˘ európsky v˘robn˘ sektor a sektor slu-Ïieb. EK chce preto vyuÏívaÈ viac súkrom-n˘ch investícií v podobe strategického vyuÏí-vania obstarávania vo fáze pred komerãn˘mvyuÏitím a verejno-súkromn˘ch partnerstievprostredníctvom ‰trukturálnych fondov nav˘skum a inováciu a udrÏaÈ tempo roãného 20% nárastu rozpoãtu na v˘skum a rozvoj v

oblasti IKT, minimálne poãas trvania 7. rám-cového programu.

Zvy‰ovanie digitálnej gramotnosti, zlep‰o-vanie digitálnych zruãností a zaãleÀovaniaosôb. Digitálny vek by mal priniesÈ viac právpre ºudí a ich zrovnoprávnenie. âoraz viackaÏdodenn˘ch úloh sa vykonáva online, po-uÏívanie internetu sa stalo neoddeliteºnou sú-ãasÈou kaÏdodenného Ïivota mnoh˘ch Euró-panov. Pritom v‰ak 150 miliónov – pribliÏne30 % – Európanov e‰te internet nikdy nepou-Ïilo. Túto skupinu tvoria z väã‰ej ãasti oso-by vo veku 65 aÏ 74 rokov, ºudia s nízkymipríjmami, nezamestnaní a ºudia s niωím vzde-laním. V mnoh˘ch prípadoch je nedostatoã-né vyuÏívanie online sluÏieb zapríãinené ne-dostatkom zruãností. PrístupnosÈ a pouÏiteº-nosÈ predstavujú problém aj pre zdravotnepostihnut˘ch Európanov. Preklenutie tejto di-gitálnej priepasti sprístupní ãlenom znev˘hod-nen˘ch sociálnych skupín mnoho sluÏieb t˘-kajúcich sa ich bezprostredn˘ch záujmov,ako elektronické vzdelávanie, elektronická‰tátna správa, elektronické zdravotníctvo, aleaj zv˘‰i moÏnosÈou zamestnaÈ sa. Digitálnakompetencia je jednou z ôsmich kºúãov˘chkompetencií, ktoré majú pre jednotlivcov vrámci znalostnej spoloãnosti základn˘ v˘-znam. Okrem toho rozvoj hospodárstva EÚbrzdí nedostatok zruãností pouÏívateºov IKT:v Európe by mohlo do roku 2015 ch˘baÈ toº-ko zruãností, koºko by bolo treba na obsade-nie 700 000 pracovn˘ch miest v oblasti IT .

V˘hody pre spoloãnosÈ. EÚ vypl˘vajúce z IKT. Inteligentné vyuÏívanie technológií ainformácií pomôÏe reagovaÈ na spoloãenskév˘zvy, ak˘mi sú zmena klímy a starnúce oby-vateºstvo. Zavádzanie IKT sa stáva rozhodu-júcim prvkom dosahovania politick˘ch cieºov,ak˘mi sú podpora starnúcej spoloãnosti, zme-na klímy, zniÏovanie spotreby energie, zlep-‰enie úãinnosti dopravy a zlep‰enie mobility,posilÀovanie postavenia pacientov a zaãleÀo-vanie osôb so zdravotn˘m postihnutím. V rámci svojich kºúãov˘ch opatrení preto ko-misia posúdi, ãi sektor IKT dodrÏal lehotu naprijatie spoloãn˘ch metód merania jeho ener-getickej hospodárnosti a mnoÏstva emisiískleníkov˘ch plynov. V oblasti zdravotníct-va vykoná pilotné opatrenia s cieºom poskyt-núÈ Európanom bezpeãn˘ online prístup kich údajom o zdravotnom stave do roku 2015,vynasnaÏí sa dosiahnuÈ do roku 2020 ‰irokézavedenie sluÏieb telemedicíny a navrhne od-porúãanie, v ktorom bude urãen˘ minimálnysúbor v‰eobecn˘ch údajov o pacientovi naúãely interoperability záznamov o pacien-toch, ku ktor˘m sa bude moÏné dostaÈ onlinealebo ktoré si bude moÏné elektronick˘mspôsobom vymieÀaÈ cezhraniãne s in˘mi ãlen-sk˘mi ‰tátmi do roku 2012. V oblasti kultú-ry EK do roku 2012 navrhne udrÏateºn˘ mo-del financovania verejnej digitálnej kniÏniceEÚ Europeana a digitalizácie obsahu. V˘-znamné je aj opatrenie v oblasti elektronickej‰tátnej správy, kde EK do roku 2012 predlo-Ïí návrh rozhodnutia Európskeho parlamen-tu a Rady o zaistení vzájomného uznávaniaelektronickej totoÏnosti a elektronického ove-rovania v celej EÚ zaloÏeného na online „ove-rovacích sluÏbách“ poskytovan˘ch vo v‰et-k˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch.

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

45

Je vÏdy na rozhodnutí vlády, ão sa roz-hodne privatizovaÈ. My máme dôkladnú ex-pertízu, ako na to. Ako osloviÈ investorov a ka-pitálové trhy. Je známe, Ïe v mnoh˘ch prípa-doch sa EBOR spolupodieºala na privatizáciivlastn˘m kapitálom. To, ãi má banka záujemspolupodieºaÈ sa na privatizácii niektoréhopodniku priamo, vÏdy záleÏí na konkrétnomprojekte, my sme ponúkli Slovensku predo-v‰etk˘m na‰e skúsenosti.

ZV¯·ENIE SLOVENSKÉHO PRÍSPEVKU

V rámci podpory slovensk˘ch podnikateº-sk˘ch subjektov sme spolu s ministrom finan-cií SR Ivanom Miklo‰om podpísali dohodu ozv˘‰ení príspevku Slovenska do Fondu tech-nickej spolupráce s EBOR vo v˘‰ke 625-ti-síc eur. Prostriedky poskytnuté vládou SRpomôÏu EBOR identifikovaÈ a pripraviÈ Ïivo-taschopné projekty pre ekonomick˘ pokrok v regióne, v ktor˘ch operuje a slovenské sub-jekty majú moÏnosÈ uplatniÈ svoje skúsenos-ti a know-how z obdobia transformácie eko-nomiky.

Slovenská republika naìalej v˘znamn˘mspôsobom prispieva k ãinnosti Európskej ban-ky pre obnovu a rozvoj. Toto zv˘‰enie gran-

tového príspevku je veºmi potrebné na finan-covanie projektov vo v‰etk˘ch odvetviachportfólia Európskej banky pre obnovu a roz-voj.

Ide o viazan˘ fond, ktor˘ je urãen˘ v˘-hradne na podporu aktivít slovensk˘ch sub-jektov s cieºom pomoci transformujúcim sakrajinám v˘chodnej Európy a strednej Áziepri ich prechode na trhové hospodárstvo sdôrazom na podporu súkromného sektora.

Minister Miklo‰ ma ubezpeãil, Ïe Sloven-ská republika si je plne vedomá svojho posta-venia darcovskej krajiny a technickú asisten-ciu povaÏuje za kºúãov˘ pilier vyuÏitia know-how. Pokraãovanie vo fungovaní tohto fonduposkytuje rámec a moÏnosti pre jeho uplatne-nie. VyÏaduje si to posilnenie kapacít na obochstranách, ako v Európskej banke pre obnovua rozvoj, tak aj v slovenskom konzultaãnomprostredí.

GRANTOVÉ DOHODY PRE JAVYS

So zástupcami spoloãnosti Jadrová a vyra-ìovacia spoloãnosÈ (JAVYS), a. s., Bratisla-va sme podpísali v októbri tri grantové doho-dy z fondu na vyradenie Bohuníc (BIDSF) v celkovej hodnote 62,62 mil. eur. Doteraz

podpísala EBOR so spoloãnosÈou JAVYS 15grantov˘ch dohôd v celkovej hodnote pri-bliÏne 204 mil. eur.

Fond BIDSF zriadila Európskou únia. Pri-spievatelia zverili správu fondu a jeho fi-nanãn˘ch prostriedkov Európskej banke preobnovu a rozvoj, ktorá riadi v‰etky operáciea projekty financované z tohto fondu. Zákla-dom pre napæÀanie úãelu, teda ãerpanie fon-du, bolo uzatvorenie Rámcovej dohody me-dzi Ministerstvom hospodárstva SR a EBORv roku 2001. Prostriedky z tohto fondu majúslúÏiÈ na ãiastoãnú úhradu nákladov, ktorévznikli SR predãasn˘m odstavením JE V1.âerpanie finanãn˘ch prostriedkov na realizá-ciu jednotliv˘ch projektov sa uskutoãÀuje nazáklade grantov˘ch dohôd uzavret˘ch medzispoloãnosÈou JAVYS a EBOR. Projekty naschválenie odporúãa Spoloãn˘ v˘bor zloÏe-n˘ zo zástupcov MHV SR, EBOR, Minister-stva financií SR, Úradu jadrového dozoruSR, Národného jadrového fondu, Úradu vlá-dy SR, spoloãnosti JAVYS a ìal‰ích príjem-cov pomoci z fondu BIDSF.

CIELE EBORU

EBOR vznikla v roku 1991 s cieºom pomá-haÈ pri transformácii krajín strednej a v˘-chodnej Európy a ‰tátom b˘valého Sovietske-ho zväzu na trhovo orientované ekonomiky.Sídli v Lond˘ne a jej akcionármi je 61 krajín,Európske spoloãenstvo a Európska investiã-ná banka. Celková v˘‰ka upísaného kapitáluje 20 mld. eur, z toho 5 mld. eur predstavujesplaten˘ kapitál a zvy‰n˘ch 15 mld. eur jesplatn˘ch na poÏiadanie.

V súãasnosti EBOR formou poradenskejãinnosti, poskytovaním pôÏiãiek, kapitálo-v˘m vstupom a garanciami podporuje sú-kromnú hospodársku ãinnosÈ, privatizáciu,re‰trukturalizáciu, ‰trukturálne reformy, roz-voj infra‰truktúry a vysoko konkurenãné pro-stredie v krajinách od strednej Európy aÏ pocentrálnu Áziu, ktoré sa hlásia a uplatÀujú pri-ncípy demokracie a pluralizmu.

Slovenská republika je ãlenom EBOR odroku 1993, na základe sukcesie po rozdeleníâSFR (âeskoslovensko patrilo k zakladajú-cim ‰tátom EBOR).

EBOR ponúka Slovenskupomoc pri privatizácii

Projekty Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) na Slovensku sa zameriavajúpredov‰etk˘m na zniÏovanie energetickej nároãnosti slovenského hospodárstva, podporu

financovania pre malé a stredné podniky a rozvoj infra‰truktúry. K prvému januáru 2008realizovala EBOR na Slovensku spolu 74 projektov v hodnote pribliÏne 3,5 mld. eur. EBOR

má naìalej záujem spolupodieºaÈ sa na príprave privatizácií niektor˘ch zo ‰tátnych podnikov na Slovensku. Prezident EBOR Thomas MIROW.

E U R Ó P S K A B A N K A P R E O B N O V U A R O Z V O J

V L Á D A S R

46

Musíme maÈ zodpovednosÈ aj za nás, aj na‰edeti, aj deti na‰ich detí. Projekty PPP by sa malivyuÏívaÈ najmä v prípadoch, keì sa nedajú vyuÏiÈpeniaze z eurofondov. Dôkazom toho je naprík-lad najÈaωí úsek z tretieho balíka PPP tunel Vi‰-Àové, ktor˘ sa bude nakoniec stavaÈ z eurofondovso spolufinancovaním zo ‰tátneho rozpoãtu. Natento úsek pôjde z európskych peÀazí 400 mil. eur.Suma, ktorú rezort dopravy potrebuje na v˘stav-bu tejto nadradenej infra‰truktúry, musí prísÈ zin˘ch operaãn˘ch programov, ako je doprava.Presun financií medzi programami musí odsúhla-siÈ Európska komisia. Predpokladám, Ïe po roko-vaniach súhlasiÈ bude, pretoÏe ide o to, aby pro-striedky boli vynaloÏené úãelne na priority, kto-ré sú nielen národné, ale aj európske, a tak˘midiaºniãná sieÈ a medzinárodné koridory sú. Slo-vensko nemá lacnej‰í zdroj financovania v˘stav-by diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest ako sú eurofondy.To sú najlacnej‰ie peniaze, pretoÏe EÚ nám ichdáva ako granty.

PREDRAÎENÉ DIAªNIâNÉMEGASTAVBY

Zvy‰ná ãasÈ takmer 30-kilometrového úseku sapostaví cez PPP alebo klasické verejné obstará-vanie. Rozpoãet na v˘stavbu ciest ide nahor o 24percent, s t˘m, Ïe v budúcom roku sa zvy‰uje zo761 mil. eur na viac ako 900 mil. eur. Chceme sta-vaÈ diaºnice v plnom rozsahu podºa ambície, kto-rá tu bola, ale in˘m spôsobom. Náklady na v˘stav-bu ciest, respektíve ich ceny sa menia hlavne namedzinárodn˘ch trhoch a potom aj na Slovensku,ale môÏu ísÈ aj dole. Rezort dopravy, v˘stavby aregionálneho rozvoja uÏ stihol urobiÈ dve rozhod-nutia a dohody, ktoré cenu za v˘stavbu zníÏili.

Tri diaºniãné projekty verejno-súkromnéhopartnerstva, ktoré pripravila b˘valá vláda, boli me-gastavby. To bol nábeh na maìarskú cestu doGrécka. Preto teraj‰ia vláda nakoniec zastavilarealizáciu prvého a tretieho projektu PPP na v˘-stavbu úsekov D1 medzi Martinom a Pre‰ovoma v okolí Îiliny. Celkové splátky, ktoré by musel

‰tát platiÈ koncesionárom poãas 30 rokov v prí-pade realizácie v‰etk˘ch troch balíkov PPP, bypredstavovali roãne 700 mil. eur. Je to suma, akúSlovensko doteraz nikdy nedávalo roãne na diaº-niãnú v˘stavbu.

V súãasnosti sa realizuje iba druh˘ balík PPP,ktor˘ je zameran˘ na v˘stavbu úsekov r˘chlost-nej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovsk˘mi Nem-cami a severného obchvatu Banskej Bystrice.

V roku 2011 môÏeme odovzdaÈ iba úseky, kto-ré boli zaãaté. V˘stavbu pripraven˘ch úsekovdiaºnic totiÏ nemoÏno ur˘chliÈ. Poãet zaãat˘chdiaºniãn˘ch stavieb v minulom a tomto roku kle-sol na historické minimum. Teraz Ïneme ovociet˘chto rokov. V stavba Ïilinského úseku diaºni-ce D3 bola zastavená e‰te pred tohtoroãn˘mi voº-bami. Av‰ak dlho me‰kajúca stavba obchvatuSvidníka na R4 bude otvorená v najbliωíchdÀoch.

Doteraz prijaté rozhodnutia, vrátane zastaveniapredraÏen˘ch PPP projektov, boli vedené sna-hou, aby boli v˘hodné aj pre celú krajinu, nielenpre firmy a banky. Plán v˘stavby diaºnic a r˘-chlostn˘ch ciest na roky 2011 aÏ 2014 predloÏímvláde do konca marca 2011.

INVESTÍCIE A MODERNIZÁCIAÎELEZNÍC

Dne‰nú Ïeleznicu reprezentujú tri spoloãnosti– Îeleznice Slovenskej republiky, ÎelezniãnáspoloãnosÈ Slovensko a Îelezniãná spoloãnosÈCargo Slovakia. Na‰a Ïeleznica sa ocitá v spoloã-nej Európe, ktorá je stále viac otvorenou. Je prednami ìal‰ia postupná liberalizácia dopravy, kto-rá prinesie e‰te väã‰iu konkurenciu. Nesmieme za-búdaÈ na ani to, Ïe Ïeleznice ostávajú dôleÏit˘mnástrojom rozvoja. Investície a modernizácia Ïe-lezniãn˘ch tratí a vozového parku sú jednou z pri-orít, ktoré má ministerstvo pred sebou.

UÏ dnes môÏeme cestovaÈ na viacer˘ch úse-koch, ktoré sú modernizované aj vìaka eurofon-dom a ktoré budú ìalej rozvíjané tak, aby sa pre-pravné ãasy skracovali a pohodlie a bezpeãnosÈna Ïelezniciach sa zvy‰ovali. Projekt ìal‰ej mo-dernizácie tratí od Nového Mesta nad Váhom k Îi-line a na Kysuce a aj smerom na Ko‰ice prispe-je i k vizuálnej zmene Ïelezníc.

V najbliωích rokoch bude obnovená ‰tvrtinavlakov osobnej dopravy v hodnote 177 mil. eur.Niektoré vybrané vlaky uÏ zaãali pravidelne pre-mávaÈ r˘chlosÈou 160 kilometrov za hodinu, ãoje v˘sledkom modernizácie tratí aj novej situáciena Slovensku, ktorú chce rezort dopravy postup-ne rozvíjaÈ.

Îeleznice sú najväã‰ím zamestnávateºom. V troch spoloãnostiach je zamestnan˘ch vy‰e 30-tisíc ºudí. Je to silná reprezentácia sociálnej, eko-nomickej a spoloãenskej sféry. Urobím v‰etko preto, aby tento segment mal úctu, ktorá mu patrí, azároveÀ bol zodpovedn˘ za v‰etko, ão má zvere-né do správy vecí verejn˘ch.

Tri firmy, ktoré sú súãasÈou Ïelezniãnej dopra-vy, potrebujú uωiu súãinnosÈ a spoluprácu. âo sat˘ka Carga, uvaÏujeme aj o strategickom partne-rovi. Vybudovanie ‰irokorozchodnej trate nie jev strategick˘ch cieºoch súãasnej vlády.

ROZVOJ LETISKA A STAVEBNÍCTVABratislavské letisko nepochybne má potenciál,

aby sa stalo v˘znamnej‰ím subjektom na trhu le-teckej dopravy v Európe a plnilo úlohu, ktorú akoletisko v hlavnom meste ãlenskej krajiny európ-skeho spoloãenstva má, a to bez ohºadu na formujeho vlastníctva. V mojom záujme je stransparent-niÈ pomery v rezorte vrátane letiska, ktoré má skôrnegatívnu minulosÈ, ale verím, Ïe pozitívnu bu-dúcnosÈ. V tomto oceÀujem aj kroky nového ve-denia, ktoré bolo schopné v krátkom ãase zaviesÈelektronické verejné obstarávanie.

Nedá sa byÈ konkurencieschopn˘m bez moder-ného letiska. Letisko je len jednou zo zloÏiek, at-raktívna musí byÈ aj destinácia, ãiÏe Bratislava aokolie. To priamo súvisí s rozvojom obchodu aleaj cestovného ruchu.

V dohºadnom ãase je potrebné poãítaÈ i s inves-tíciami do opravy, údrÏby a prípadného roz‰iro-vania dráhového systému. ZabezpeãiÈ financova-nie uveden˘ch aktivít, vzhºadom na ich rozsah, bymalo byÈ jednou z úloh nového strategickéhopartnera. Aby bolo letisko atraktívne, musímezabezpeãiÈ jeho rozvoj cez investície, ale nie cezzadlÏovanie. Najprv z neho treba spraviÈ príÈaÏ-livé a finanãne konsolidované letisko a potomnájsÈ strategického investora, ktor˘ zabezpeãíjeho rozvoj a lep‰ie sluÏby.

Spôsob vstupu strategického partnera na bra-tislavské letisko by mal byÈ známy do konca fe-bruára 2011, dokedy má ministerstvo dopravy v spolupráci s letiskom vypracovaÈ príslu‰nú kon-cepciu. Hºadanie strategického partnera nezname-ná nevyhnutne jeho predaj, pretoÏe existujú na toaj iné moÏnosti. Záujem leteck˘ch prepravcov obratislavské letisko pomaly, ale isto rastie. Vní-mam to aj ako odozvu na krízové roky a zmeny,o ktoré sa usilujeme. Sú to signály nielen z blíz-kych destinácií, ale aj zo vzdialen˘ch krajín. Slo-vensko a Bratislava nemusí byÈ partnerom len preregióny v strednej Európe, ale v oveºa ‰ir‰ompriestore.

Od novembra má rezort dopravy posilnenékompetencie v oblasti stavebníctva. V tejto oblas-ti plánujem uprednostÀovaÈ dodávateºov z do-máceho prostredia a kvalitu pred prehnane nízkoucenou. Nov˘ rozpoãet zah⁄Àa rôzne ‰kály podpo-ry pre stavebníctvo. ·tát plánuje daÈ na podporurozvoja b˘vania v budúcom roku 253 mil. eur. Ajkeì to bude medziroãne menej o tri percentá,v˘stavbu bytov by to nemalo brzdiÈ. Okrem pod-pory rozvoja b˘vania sa pripravujú nové veºké astredne veºké zákazky v dopravn˘ch pozemn˘chstavbách. Ich objem bude najväã‰í za uplynu-l˘ch desaÈ rokov.

Eurofondy: Najlacnej‰iepeniaze na v˘stavbu diaºnic

Prv˘ balík projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) mal stáÈ v priebehu 30 rokov pribliÏne 9 mld. eur, tretí balík PPP takmer 8,5 mld. eur. Balíky na v˘stavbu ãasti diaºnice D1 sa v‰ak touto

formou stavaÈ nebudú. Minister dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Ján FIGEª.

47

Ako motivujete spolupracovníkov k mimo-riadnej inovaãnej aktivite? Veì ocenenia,ktoré získavajú va‰i spolupracovníci nezá-visia ani od poãtu veãierkov, na ktor˘ch saukáÏu, ani od poãtu ãlánkov v bulvárnychmédiách.

V voj ide neustále dopredu. Inovácie boli,sú a vÏdy aj budú. Cesta od nápadu k v˘sled-ku b˘va v‰ak ãasto t⁄nistá a sprevádzaná via-

cer˘mi rizikami. KaÏd˘ musí nájsÈ energiuprekonaÈ poãiatoãn˘ odpor k zmene. Dlhodo-b˘ podnikateºsk˘ úspech je o zodpovednosti.Îiaº, ãasto sme svedkami, Ïe niektor˘ch pod-nikateºov nezaujíma dlhodobá perspektíva, ale„r˘chle peniaze“. U nás, v dlhodobej stratégiina‰ej spoloãnosti a teda aj v na‰ej v˘skumno-v˘vojovej ãinnosti dostali prioritu environ-mentálne ciele, ktoré sa premietli do investiã-n˘ch prevádzkov˘ch a finanãn˘ch procesov.V sledkom je, Ïe technologick˘mi linkami,ktoré sú na úrovni najvy‰‰ích poznatkov uplat-Àovan˘ch v cementárenskom priemysle vo

svete a hlavne motiváciou spolupracovníkovdosahujeme v environmentálnej oblasti v˘-sledky, ktoré sú lep‰ie ako pre cementárensk˘priemysel zverejnila Medzinárodná energe-tická agentúra v podtitule „Redukcia uhlíko-v˘ch emisií do roku 2050“. Konkrétne na‰aspoloãnosÈ má dnes mernú spotrebu tepla naúrovni cieºa v roku 2020, podiel alternatívnychpalív na úrovni cieºa v roku 2050 a mernúemisiu CO2 na tonu cementu takú, ako je cieºpre cel˘ cementárensk˘ priemysel v roku 2030.

MôÏete byÈ konkrétnej‰í a porovnaÈ niekto-ré indikátory, resp. uviesÈ v˘stupy va‰ej v˘-skumno-v˘vojovej ãinnosti v praxi?

Okrem na trhu známych ekologick˘ch ce-mentov radu Chromatmin so zníÏen˘m obsa-hom ‰kodlivého chrómu je to hlavne spolus-paºovanie odpadov vrátane organick˘ch, kto-ré sú v˘znamn˘m celospoloãensk˘m prínosomv prevencii proti epidémiám BSE a ìal‰ím Ïi-voãí‰nym morom. Práve vìaka vlastn˘m vy-nálezom poskytujeme túto sluÏbu nielen Slo-venskej republike, ale aj susedn˘m ‰tátom.SpracovávaÈ a zhodnodovaÈ rôzne odpady jejednoducho nepísan˘m príkazom doby. Mimo-chodom aj „antraxov˘ ekologick˘ problém“sme vyrie‰ili v Ladcoch, hoci na Slovenskutakmer nikto o tom ani nevedel. Dlhodobocielené opatrenia v environmentálnej oblasti amnoÏstvo ºudskej práce a tvorivého umu pri-ná‰ajú spoloãnosti aj v˘znamn˘ prínos v zni-Ïovaní emisií CO2. Strategická orientácia nahospodárenie s emisiami CO2 sa stala aj vzhºa-dom na finanãné zhodnocovanie úspor rozho-dujúcim faktorom v˘konnosti a efektívnostihospodárenia a t˘m konkurencieschopnostina‰ej firmy na stredoeurópskom trhu.

MôÏeme sa v‰ak dostaÈ aj k inej aktuálnejtéme. Stavebné spoloãnosti oãakávajú aj vìal‰om období pokles v˘konnosti. Ako vní-mate situáciu na stavebnom trhu SR, oso-bitne v kontexte s potrebou dobudovaniadopravnej infra‰truktúry, hlavne ch˘bajú-cej diaºniãnej siete?

To, Ïe zákaziek pre stavebné spoloãnosti jestále menej je v‰eobecne známe. ZloÏité kon-kurenãné prostredie pre nás domácich v˘rob-cov stavebn˘ch hmôt vytvárajú nielen drsnépodmienky pre export, ale aj agresívne dovo-zy, ktoré sú umocnené hlavne zoslabením su-sedn˘ch mien. V robcovia stavebn˘ch hmôt,

osobitne cementárensk˘ priemysel, neoãaká-vajú v najbliωích rokoch 2011 a 2012 nasto-lenie predkrízov˘ch pomerov. Tak ako zahra-niãná konkurencia i cementárne v SR získanév˘nosy usporen˘ch emisií vkladajú v súãasnos-ti spätne do prevádzky na udrÏanie zamestna-nosti v mnoh˘ch prípadoch ÈaÏko nahraditeº-n˘ch odborníkov s praxou a vôbec na udrÏa-nie konkurencieschopnosti priemyslu v zloÏi-t˘ch hospodárskych pomeroch. Aj z vy‰‰ieuveden˘ch dôvodov sme presvedãení, Ïe avi-zované v˘nimky zo schválenej novej dane zemisn˘ch kvót sa v plnom rozsahu dotknú ajodvetvia v˘roby cementu. Odvetvie v˘roby ce-mentu by privítalo, aby v koncepcii dodávate-ºov základn˘ch materiálov na diaºnice sa za-ãali uplatÀovaÈ cementobetónové vozovky.Taká je napokon aj prevaÏná prax v zahrani-ãí. V prípade, Ïe by sa Slovenská republika roz-

hodla nové úseky diaºnice a r˘chlostn˘ch ciestpostaviÈ s cementobetónov˘mi vozovkamimohla by oproti pouÏitiu Ïiviãn˘ch povrchovna nákladoch za ich v˘stavbu a hlavne údrÏbupoãas ìal‰ích desiatok rokov ich vyuÏívaniau‰etriÈ veºké finanãné prostriedky.

Inovaãná kultúracementárne v Ladcoch vynálezy, patenty, úÏitkové vzory – prínosy pre spoloãnosÈ

Inovaãné aktivity sú pevnou súãasÈou kultúry PovaÏskej cementárne, a. s. Ladce. Odbornej i laickej verejnosti jeznáma nielen kvalita a inovácie produktov, ale aj v˘nimoãné environmentálne v˘sledky,zamerané na ekologickú

likvidáciu odpadov, cielenú na úspory emisií CO2. KeìÏe cementáreÀ v Ladcoch získala v ostatn˘ch rokoch mnoÏstvoprestíÏnych ocenení ako Národná cena za Ïivotné prostredie, najvy‰‰ie ocenenia v systéme SLOVAK GOLD a v roku

2010 najhodnotnej‰ie uznanie vynálezcovskej ãinnosti na Slovensku, Cenu Jána Bah˘ºa, poloÏili sme niekoºkootázok generálnemu riaditeºovi a predsedovi predstavenstva spoloãnosti Ing. Antonovi BARCÍKOVI.

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E L

48

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

SpoloãnosÈ AÎD, a. s., Bratislava má za se-bou nielen nároãn˘, ale aj úspe‰n˘ rok 2010.Ako ãlen zdruÏenia sme sa v tomto roku sústre-dili predov‰etk˘m na v˘stavbu modernej zria-ìovacej stanice Îilina – Tepliãka, ktorá v súãas-nosti rozsahom a finanãn˘m objemom predsta-vuje jednu z najväã‰ích stavieb v rámci Îelez-níc Slovenskej republiky.

Pre dodávku komplexnej technologickej ãas-ti stavby elektronického stavadla a triediacehozariadenia spádoviska sme uzavreli partnersk˘kooperaãn˘ vzÈah so zahraniãnou spoloãnos-Èou Funkwerk Information Technologies, GmbHa so slovenskou spoloãnosÈou Procesná automa-tizácia, a. s., Ko‰ice. UÏ dnes môÏem kon‰tato-vaÈ, Ïe spoloãne vytvoren˘ nov˘ produkt pod ná-zvom „Spádovisko Váh“ spæÀa v‰etky medziná-rodné ‰tandardy, definované pre bezpeãnosÈ Ïe-lezniãnej dopravy v ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ. Pred-pokladáme, Ïe úspe‰né zavedenie elektronické-ho stavadla a triediaceho zariadenia do prevá-dzky Ïelezniãnej siete Slovenskej republikynám umoÏní v budúcnosti uchádzaÈ sa aj o ìal-‰ie zákazky nielen v rámci ÎSR, ale aj v ãlen-sk˘ch ‰tátoch EÚ ako aj v krajinách mimo EÚ.

PrednosÈou zabezpeãovacieho zariadenia„Spádovisko Váh“ je jeho nad‰tandardná bez-peãnosÈ na úrovni SIL2, zaloÏená na dostupn˘chpriemyseln˘ch komponentoch, ão nám umoÏníaj v budúcnosti dodávaÈ na‰im zákazníkom tech-nologicky ‰piãkov˘ produkt vo vysoko konku-renãnej cene. V tejto súvislosti mi dovoºte po-ìakovaÈ sa aj technick˘m odborn˘m zloÏkámÎSR, ktoré nám poskytli konzultaãnú pomoc pri

‰pecifikácii funkãností tohto zariadenia na pod-mienky ÎSR.

V roku 2010 sme podpísali aj exkluzívnupartnerskú zmluvu s v˘znamnou spoloãnosÈouv oblasti Ïelezniãnej zabezpeãovacej technikyBombardier Transportation ·védsko AB. Cieºomspolupráce je aktívne pôsobiÈ na slovenskomtrhu v oblasti Ïelezniãnej zabezpeãovacej tech-niky, ponúkaÈ nové komplexné rie‰enia s vy‰-‰ou pridanou hodnotou, najmä na vysokor˘-chlostn˘ch Ïelezniãn˘ch tratiach. Sme presved-ãení, Ïe posilnenie konkurenãného prostredia vSR aj v tejto oblasti bude maÈ pozitívny vplyvna cenu produktov.

ëal‰ie na‰e aktivity v roku 2010 boli zame-rané na inováciu v˘robkov AÎD, a. s., Bratisla-va. Spoloãne s Procesnou automatizáciou, a. s.,Ko‰ice sme v ‰tádiu ukonãenia v˘voja elektro-nického priecestného zabezpeãovacieho zaria-denia s nov˘m kon‰trukãn˘m vyhotovením me-chanickej ãasti. Vyvinuté zariadenie je v súla-de so ‰tandardami EÚ CENELEC a STN nor-mami pre oblasÈ zabezpeãovacej techniky. Ve-ríme, Ïe technické parametre zariadenia, jehomodulárny systém s konkurenãnou cenou oslo-ví na‰ich zákazníkov doma i v zahraniãí.

V ‰tádiu realizácie je inovácia V straÏníkaAÎD 71 na báze LED svietidiel, ktoré majúniekoºkonásobne vy‰‰iu ÏivotnosÈ a energetic-kú úsporu ako klasické.

S cieºom zefektívniÈ riadiace a ekonomicképrocesy spoloãnosti sme implementovali nov˘podnikov˘ informaãn˘ systém, ktor˘ nám umoÏ-ní od 1.1.2011 sledovaÈ finanãné a materiálnetoky v reálnom ãase, vyhodnocovaÈ nákladovosÈ

jednotliv˘ch v˘robn˘ch a montáÏnych ãinnos-tí ako aj personálne optimalizovaÈ riadiace, v˘-robné a montáÏne ãinnosti v spoloãnosti.

Od v‰etk˘ch t˘chto zmien oãakávame vy‰‰iuhospodárnosÈ v‰etk˘ch organizaãn˘ch vnútro-podnikov˘ch zloÏiek, optimalizáciu procesovjednotliv˘ch ãinností, ako aj vy‰‰iu flexibilituspoloãnosti v narastajúcom konkurenãnom pro-stredí v rámci Slovenskej republiky a krajínEÚ. V‰etky tieto aktivity a opatrenia, ktoré rea-lizujeme v posledn˘ch rokoch, smerujú k dlho-dobej stabilite podniku na trhu a k zvy‰ovaniukonkurencieschopnosti vlastn˘ch produktov, ãourãite ocenia na‰i zákazníci.

Ing. Milan BOJDAgenerálny riaditeº

AÎD – Automatizácia Ïelezniãnej dopravy, a. s.

Partnerská spolupráca a inovaãnéaktivity AÎD, a. s., Bratislava

Automatizácia Ïelezniãnej dopravy, a. s., (ìalej len AÎD, a. s., Bratislava) uÏ viacako 50 rokov patrí na slovenskom trhu k v˘znamn˘m dodávateºom zabezpeãovacej

a oznamovacej technológie pre Ïelezniãnú a cestnú dopravu. V posledn˘ch desiatichrokoch sa jej portfólio roz‰írilo aj do oblasti montáÏe a servisu verejnej a privátnej

telekomunikaãnej technológie, podnikov˘ch bezpeãnostn˘ch systémov vrátanekamerového dohºadu a poÏiarnej signalizácie.

49

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

Nastúpili ste na post generálneho riadite-ºa najväã‰ej slovenskej firmy v októbri anaskoãili do takpovediac naplno rozbehnu-tého vlaku. Hoci ste vo funkcii relatívnekrátko, ako hodnotíte uplynul˘ rok z hºa-diska ÎSR? Ktoré momenty povaÏujete zanajdôleÏitej‰ie, ãi uÏ v pozitívnom alebonegatívnom slova zmysle?

ÎSR ako najväã‰ia slovenská firma, mana-Ïér Ïelezniãnej infra‰truktúry, vÏdy mala a má svoje ‰pecifiká. âi uÏ sa to t˘ka histórie,ekonomick˘ch ukazovateºov, financovania,projektov modernizácie, alebo otázok profe-sijného zamerania. Firmu som vzhºadom nastále doznievajúce dopady globálnej ekono-mickej krízy prevzal v relatívne stabilnej kon-dícii, av‰ak vo fáze pripravovan˘ch rozhodu-júcich zmien ãi uÏ v oblasti zmeny spoplat-Àovania dopravnej cesty, novely zákona odráhach, formovania aktuálnych bodov stra-tégie ÎSR pre ìal‰ie roky, alebo otázky prí-pravy a schvaºovania ‰tátneho rozpoãtu prerok 2011, ãi nároãného kolektívneho vyjed-návania.

Samozrejme, úlohou nov˘ch manaÏmentovv‰etk˘ch troch Ïelezniãn˘ch podnikov bolo aje nadviazaÈ a rozvíjaÈ intenzívne kontakty,aby sa preklenuli nevyjasnené otázky vzájom-n˘ch finanãn˘ch tokov v uplynul˘ch mesia-coch, aby sme skoordinovali stratégiu v rám-ci Ïeleznice v‰eobecne a stavali na tom, ão jev kaÏdej z na‰ich spoloãností prednosÈou a sil-nou stránkou. Bolo treba vyrie‰iÈ viacero or-ganizaãn˘ch aj personálnych otáznikov, mo-jou prioritou pred kaÏd˘m rozhodnutím so zá-sadn˘mi dopadmi je maÈ aktuálny stav doko-nale zmapovan˘, aby prijaté rozhodnutia bolinielen zodpovedné, ale skutoãne na prospechfirmy...

Îelezniãná doprava na Slovensku prechá-dza v ostatnom desaÈroãí zásadn˘mi zme-nami. MôÏete zhrnúÈ svoje oãakávania av˘hºady ÎSR pre rok 2011? Aké najdôleÏi-tej‰ie momenty budú vpl˘vaÈ na v˘voj hos-podárenia firmy a ako sa premietnu dopodnikateºského plánu ÎSR a investícií prerok 2011?

Jednoznaãne najdôleÏitej‰ím momentomje rokovanie o ÎSR a so ÎSR na v‰etk˘chúrovniach – ãi uÏ v rámci firmy, na minister-stve dopravy a na ministerstve financií. Ujas-niÈ si stratégiu ‰tátu v oblasti Ïeleznice, prio-rity, ako firmu ozdraviÈ a pokúsiÈ sa ju rozví-jaÈ ìalej. Mám na mysli kvalitnú infra‰truk-

Ing. Vladimír ªUPTÁK

Naroden˘: 23.3. 1964NárodnosÈ: slovenská

Rodinn˘ stav: Ïenat , tri detiVzdelanie:

1983 – 1987: Vysoká ‰kola ekonomická – Fakulta riadenia v˘robn˘ch odvetví

Prax: 2006 – 2010 – S.U.C.C.E.S – ekonomické poradenstvo

a vzdelávanie2000 – 2006 – ÎSR, Cargo Slovakia – podpredseda

predstavenstva, ekonomick˘ riaditeº1996 – 2000 – Slovenské celulózky a papierne RuÏomberok –

ekonomick˘ riaditeº1993 – 1996 – FNM – zástupca riaditeºa

sekcie správy majetku1991 – 1993 – Metodické centrum Ministerstva ‰kolstva SR –

ekonomick˘ riaditeº1987 – 1991 – Vysoká ‰kola ekonomická – odborn˘ asistent

túru, jej údrÏbu, otázku bezpeãnosti a plynu-losti Ïelezniãnej dopravy, modernizáciu tra-tí, v˘stavbu koridorov a hoci to znie tvrdo –aj odstránenie chor˘ch a skostnaten˘ch ãas-tí, ktoré firmu Èahajú ku dnu.

S t˘mto cieºom pokraãuje projekt celkovejrevitalizácie ÎSR. Za prelomov˘ okamih a za-ãiatok novej éry v Ïelezniãnej doprave naSlovensku povaÏujem novú cenu dopravnejcesty. ZníÏenie ceny pre nákladnú dopravuzhruba o 50 % a pre osobnú o cca 10 % dávaobom spoloãnostiam moÏnosÈ v˘razne zme-niÈ svoju obchodnú politiku. Musíme totiÏspoloãne viac vyuÏívaÈ ideálnu geografickúpolohu Slovenska a pritiahnuÈ viac prepravo-vaného tovaru z ciest na Ïeleznicu. TaktieÏ po-kraãuje modernizácia Ïelezniãn˘ch eurokori-dorov, musíme nájsÈ vhodnú formu financo-vania a ponechaÈ aj naìalej Slovensko v tom-to procese. Aby sme akcií, ako v˘stavba no-vého tunela Tureck˘ vrch, ãi pravidelné jaz-dy vlakov sto‰esÈdesiatkou, mali viac. Sompresvedãen˘, Ïe Ïeleznice na to majú k dis-pozícii veºk˘ potenciál ºudsk˘ i technick˘.

Podnikateºsk˘ plán ÎSR pre rok 2011 sa uÏpodarilo sfinalizovaÈ, av‰ak vzhºadom na fi-nanãn˘ v˘padok, ktor˘ prinesie zníÏenie po-platku za dopravnú cestu, oãakávame rok2011 v reÏime realizácie len nevyhnutn˘ch in-vestícií z vlastn˘ch zdrojov. Skôr sa musímezameraÈ na sanáciu technicky nevyhovujúcichstavov ako na rozbiehanie veºk˘ch projektov.

Ako vÏdy je prelom rokov spojen˘ s nároã-n˘m kolektívnym vyjednávaním. S ãím ve-denie ÎSR prichádza na rokovania, súpravdivé informácie o pripravovanom zni-Ïovaní stavu zamestnancov a ìal‰ích re-‰trikãn˘ch opatreniach?

Kolektívne vyjednávanie je tento rok mi-moriadne nároãné. Vzhºadom na zloÏitú eko-nomickú situáciu sa ÎSR musia zaoberaÈ ajotázkou potreby zniÏovania nákladov a tieÏhºadania ìal‰ích zdrojov prípadn˘ch v˘no-sov. Jednou z moÏn˘ch tém je v tomto sme-re aj otázka celkovej v˘‰ky osobn˘ch nákla-dov a s ním súvisiaca moÏnosÈ optimalizáciezamestnanosti. V‰etky otázky konkrétnychkrokov sú a budú predmetom dôkladnej ana-l˘zy a rokovaní. ÎSR malo vÏdy korektnévzÈahy s odborov˘mi organizáciami a aj na-priek poãiatoãn˘m odli‰n˘m pohºadom naproblematiku sa nám vÏdy podarilo dohodnúÈ.Je pravda, Ïe aj v tomto smere bude budúcirok prelomov˘. Kolektívne rokovania stále

ÎSR na ceste ozdravenia a ìal‰ieho rozvoja

Minister dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Ján Figeº s úãinnosÈou od 13. októbra 2010 vymenoval do funkcie generálneho riaditeºa

Îelezníc Slovenskej republiky (ÎSR) Ing. Vladimíra ªUPTÁKA. Nov˘ ‰éf najväã‰ej slovenskej firmy sa s Parlamentn˘m kuriérom podelil o svoje bezprostredné pocity na novom pôsobisku a prezradil aj niektoré zo svojich priorít a cieºov pre rok 2011.

ŽELEZNICESLOVENSKEJREPUBLIKY

50

prebiehajú, verím, Ïe dopadnú k spokojnostioboch strán....

Spomenuli ste jeden z najaktuálnej‰ích av‰eobecne sledovan˘ch nov˘ch projektovÎSR – tunel Tureck˘ vrch. Tak pre laikov,ako aj pre odbornú verejnosÈ ide o prelo-mov˘ moment, keì sa na Slovensku potakmer pol storoãí buduje nov˘ Ïelezniãn˘tunel. Aké sú jeho hlavné parametre a ãoprinesie cestujúcej verejnosti?

Tunel Tureck˘ vrch je jedineãn˘ v mno-h˘ch ohºadoch. Ide v poradí o 76. Ïelezniãn˘tunel, ktor˘ bude v správe ÎSR na Slovens-ku. Jeho unikátne technické rie‰enie re‰pek-tuje doteraj‰í charakter prostredia a zásah doúzemia je minimalizovan˘ len do oblasti po-rtálov. Tunel bude postaven˘ pre r˘chlosÈ tra-Èov˘ch súprav 160km/hod a bol razen˘ mo-dernou metódou z troch smerov. Ako prv˘ naSlovensku je realizovan˘ podºa technick˘ch‰pecifikácii pre interoperabilitu pre konvenã-né trate.

DæÏka tunela je 1 775 m, z toho dæÏka ra-

zenej ãasti je 1 738,50 m. V rámci prípravystavby boli zapracované v‰etky akceptovanépodmienky obcí a ostatn˘ch dotknut˘ch sub-jektov a zohºadnené v projektovej dokumen-tácii. V sledky technickej ‰túdie svedãili jed-noznaãne v prospech tunelového variantu.V stavba tunela zaãala v januári 2010. Pod-ºa pôvodného harmonogramu razba tunelamala byÈ ukonãená v júni 2012, podarilo sav‰ak termín skrátiÈ na január 2011. Úplne do-konãenie vrátane inÏinierskych sietí je pred-pokladané v máji 2013. V hody tunela pocí-ti aj cestujúca verejnosÈ, a to skrátením ãasucestovania v danom úseku.

V minulosti ste pôsobili v manaÏérskej po-zícii Îelezniãnej spoloãnosti Cargo Slova-kia. V porovnaní s va‰ím aktuálnym po-stom generálneho riaditeºa ÎSR, v ãom súobe pôsobiská odli‰né a ão mali spoloãné?Je to pre vás dnes v˘hoda, Ïe poznáte ajniekdaj‰ie pomery v Cargu?

Po ‰tyroch rokoch som sa vrátil do prostre-dia Ïelezníc a váÏim si dôveru, ktorá mi bolavyjadrená ponukou zastávaÈ post generálne-ho riaditeºa ÎSR. Je to pre mÀa veºká v˘zva.Fakt, Ïe som pôsobil v minulosti na cargu midáva v˘hodu informovanosti o prepravnomtrhu na Slovensku, ale aj porovnania s in˘mikrajinami.

V úvode decembra ste na pôde ÎSR priví-tali v˘konného riaditeºa Spoloãenstva eu-rópskych Ïelezniãn˘ch spoloãností a inf-ra‰truktúrnych manaÏérov (CER) Dr. Jo-hanessa Ludewiga a jeho poradcu pre zá-leÏitosti ãlensk˘ch krajín strednej a v˘-chodnej Európy Mattea Mussiniho. âobolo predmetom vá‰ho stretnutia?

Prerokovali sme strategické otázky a plá-ny ÎSR do budúcnosti. Diskutovali sme oãlenstve v medzinárodn˘ch organizáciách avenovali sme sa aj aktuálnej téme prepraco-vania Prvého Ïelezniãného balíãka alebo no-vej Bielej knihy pre sektor dopravy, dokumen-tu, ktor˘ vydáva Európska komisia a obsahu-je opis aktuálneho stavu, úloh, cieºov pre po-

stup EÚ v oblasti dopravy. Samozrejme, Ïesme sa v diskusii dotkli aj v na‰ich podmien-kach najaktuálnej‰ej témy – uÏ spomínanéhozníÏeniu poplatkov za pouÏitie Ïelezniãnejinfra‰truktúry a nového cenníka pre doprav-cov, ktor˘ platí od januára 2011.

Od dÀa platnosti nového cestovného po-riadku vlakov osobnej dopravy, 12. de-cembra 2010, zaãali na tratiach ÎSR pre-mávaÈ vybrané vlaky r˘chlosÈou 160km/hod. Je to z pohºadu Ïelezníc i cestujú-cej verejnosti dôleÏit˘ moment, ktor˘ sta-via v tomto smere na‰e Ïeleznice na porov-nateºnú európsku úroveÀ?

Premávku sto‰esÈdesiat kilometrovou r˘-chlosÈou sme spustili v úseku Svät˘ Jur –Nové Mesto nad Váhom a Nové Mesto nadVáhom – Bratislava-Raãa. TraÈ v tomto úse-ku má za sebou kompletnú modernizáciu pretraÈovú r˘chlosÈ 160 km/hod a povolil ju Úradpre reguláciu Ïelezniãnej dopravy svojím roz-hodnutím z 26. 11. 2010. Zv˘‰enie r˘chlostina 160 km/h. znamená pre cestujúcich skrá-tenie dæÏky prepravy, ale aj zv˘‰enie komfor-tu a bezpeãnosti dopravy.

Úsek Bratislava-Raãa – Nové Mesto nadVáhom sa zaãal budovaÈ v roku 2000, ukon-ãen˘ bol v roku 2010. V súãasnosti je v rea-lizácii úsek – Nové Mesto nad Váhom – Zla-tovce, kde práce zaãali v roku 2009, dokon-ãenie sa predpokladá v roku 2013. ZároveÀ sabuduje aj úsek Trenãianska Teplá – Belu‰a,práce zaãali v roku 2009, dokonãenie sa pred-pokladá taktieÏ v roku 2013. Po finalizácii t˘-chto úsekov bude aj v tejto ìal‰ej ãasti moÏ-ná r˘chlosÈ vlakov 160km/hod.

Na ìal‰í úsek Zlatovce – Trenãín – Tren-ãianska Teplá prebieha súÈaÏ na vyber zhoto-viteºa. Modernizácia vybran˘ch tratí Ïelezniã-nej siete ÎSR je dôleÏitá aj z pohºadu celoeu-rópskeho, pozostáva z prestavby existujúcejÏelezniãnej dopravnej cesty s cieºom zv˘‰iÈ jejtechnickú vybavenosÈ, bezpeãnosÈ, atraktív-nosÈ a pouÏiteºnosÈ zabudovaním modern˘chprvkov, a t˘m skvalitniÈ a zlep‰iÈ jej technic-ké parametre a ukazovatele ako celok.

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

Slávnostné prerazenie tunela Tureck˘ vrch dÀa 25. novembra 2010. Foto: Martin Balkovsk˘

51

Ako podºa vás, pán generálny riaditeº, vní-mame Ïeleznice na Slovensku? Vieme, akésú ich v˘hody a aká je ich budúcnosÈ?

Pozitívne informácie o Ïeleznici, osveta toh-to in‰pirujúceho a pre väã‰inu detí fascinujú-ceho druhu dopravy, ale aj poznanie jej podsta-ty veºmi upadá. UÏ ani v médiách nevedia,alebo si nedajú tú námahu, aby pouÏili aspoÀsprávne názvoslovie, ak uÏ o nej pí‰u málo azväã‰a negatívne. O modernizácii tohto druhudopravnej infra‰truktúry sa pí‰e ako o „moder-nizácii koºajníc“!? Îelezniãná terminológiav‰ak má svoje zrozumiteºné základné pojmy.Teda modernizuje sa Ïelezniãná dopravná inf-ra‰truktúra, alebo jednoduch‰ie: ÏelezniãnátraÈ.

Je nevyhnutné uviesÈ, Ïe správca Ïelezniãnejdopravnej cesty – Îeleznice Slovenskej repu-bliky – ale aj ‰tátni dopravcovia v osobnej a ná-kladnej doprave patria k jedn˘m z najväã‰íchzamestnávateºov. Rovnako je dôleÏité povedaÈ,Ïe Dopravná politika Európskej únie , ako ajDopravná politika Slovenska, schválená Uzne-sením vlády SR ãíslo 445 v roku 2005, ukladáudrÏaÈ podiel Ïelezniãnej prepravy na celkovej

preprave tovarov do roku 2010 na úrovni 21%a po roku 2010 tento podiel zvy‰ovaÈ. Zmyseltohto rozhodnutia je naìalej aktuálny a nemánaÀ vplyv prebiehajúca kríza a v Ïiadnom prí-pade nesmieme dovoliÈ, aby ho ovplyvÀovalisnahy niektor˘ch tzv. expertov. Vláda SR apríslu‰né ‰tátne a verejné in‰titúcie by ju malire‰pektovaÈ a koneãne seriózne napæÀaÈ!

Ako sme na tom teda s modernizáciou Ïelez-niãnej dopravnej infra‰truktúry na Sloven-sku?

Rozhodnutiami európskych in‰titúcii bolastanovená v Európe základná sieÈ multimodál-nych koridorov, teda aj sieÈ Ïelezniãn˘ch ko-ridorov TEN-T, z ktor˘ch ‰tyri prechádzajúSlovenskom. Tieto koridory nás nielenÏe spá-jajú s Európou, ale tvoria aj základ na‰ej vnú-tro‰tátnej Ïelezniãnej siete. Ich modernizácia jepreto pre nás existenãná a nemôÏeme ju stáleposúvaÈ za nekoneãn˘ termín dokonãenia diaº-nice D1 z Bratislavy do Ko‰íc!!! Súbor para-metrov pre modernizáciu európskych Ïelez-niãn˘ch koridorov (teda nielen r˘chlosÈ 160km/hod.) sú jednoznaãne dané medzinárodn˘-mi dohodami AGC a AGTC a nemôÏeme ichobchádzaÈ, ak majú koridory na na‰om územízostaÈ v sieti TEN-T, ak majú byÈ spolufinan-cované z fondov EÚ, a ak nechceme, aby násÏelezniãná tranzitná doprava obchádzala.

V modernizácii Ïelezniãn˘ch koridorov,moÏno s v˘nimkou Rumunska a Bulharska,sme v rámci Európy na chvoste! Dokonãe-n˘ch máme necel˘ch 100 km trate z Bratisla-vy Raãe do Nového Mesta nad Váhom, v rea-lizácii sú síce ìal‰ie úseky smerom na Púchovv dæÏke asi 40 km, ale aj s nimi to predstavujelen 12,5 % z celkovej dæÏky Ïelezniãn˘ch ko-ridorov na Slovensku.

Málo medializovaná je aj skutoãnosÈ, Ïe ‰tátinvestoval v posledn˘ch desaÈroãiach, a najmäpo roku 1989, aÏ päÈkrát viac do cestnej ako doÏelezniãnej infra‰truktúry, a pritom poplatky zaich vyuÏívanie sú e‰te stále v opaãnom pome-re v neprospech Ïeleznice.

V˘kladnou skriÀou kaÏdej krajiny je jejhlavné mesto. V akom stave je dopravnáinfra‰truktúra konkrétne v Bratislave?

My, ão Ïijeme v Bratislave a v jej regióne,ale urãite aj v‰etci – aj zahraniãní – náv‰tevní-ci ná‰ho hlavného mesta cítia, Ïe ak sa nepri-stúpi k zásadnému koncepãnému rie‰eniu, k

masívnemu financovaniu prípravy a realizácienosného systému MHD, k prísnemu a kom-plexnému rie‰eniu integrácie verejnej osobnejdopravy v meste a v jej regióne, k v˘stavbe mi-nimálne jedného mestského mosta cez Dunaja nadväzne k postupnému dotiahnutiu „nulté-ho“ a „diaºniãného“ obchvatu Bratislavy, ná‰muhlavnému mestu hrozí za pár rokov úpln˘ ko-laps. Magistrát mesta, ale aj ‰tát dlhé roky za-nedbáva svoju povinnosÈ rie‰iÈ dopravu v hlav-nom meste SR a zºahãujú si svoju spoloãnú po-vinnosÈ rie‰iÈ tento nanajv˘‰ horúci problém, ato nielen v budovaní kvalitnej a v˘konnej do-pravnej infra‰truktúry, ale aj v dotiahnutí kom-plexnej integrácie verejnej osobnej dopravy.

Aké by teda mali byÈ priority v dopravnejpolitike na Slovensku?

Îelezniãná infra‰truktúra je vo veºmi zlomstave. Po 16 rokoch nev˘razného, finanãnepodvyÏiveného postupu v˘stavby v˘razne za-ostávame v modernizácii Ïelezniãn˘ch korido-rov. Za obdobie od roku 2002, uÏ s pomocoueurópskych fondov, sa investovalo do moder-nizácie Ïelezníc na Slovensku roãne v prieme-re len 90 mil. eur.

Navy‰e, a to je podstatné: nie je dnes k dis-pozícii aktuálna, jasná, odborne podloÏená areálna koncepcia rie‰enia dopravy na Slovens-ku a v jej hlavnom meste. V súãasnosti je na-príklad diskutovan˘ projekt ‰irokorozchodnejtrate. Deje sa v‰ak pod medzinárodn˘m a lo-bistick˘m tlakom a bez anal˘z a variantnostimoÏn˘ch rie‰ení z pohºadu národn˘ch záujmov.Poslednú ‰túdiu vypracovala zahraniãná spo-loãnosÈ, ktorá urãite nemala v podvedomí v˘-raznej‰ie národné záujmy Slovenska.

Preto je najvy‰‰í ãas, aby vláda Slovenskejrepubliky seriózne prehodnotila priority v do-prave na najbliωie ‰tyri roky, s koncepciou doroku 2020. A moÏno prioritou ãíslo jedna sa pokvalitnej anal˘ze stane rie‰enie dopravy v Bra-tislave a na druhom mieste bude spoloãne a rov-nocenne budovanie diaºniãného prepojeniaBratislavy s Ko‰icami spolu s modernizáciouÏelezniãn˘ch koridorov vrátane ur˘chlenéhobudovania podmienok pre ekologickú a efek-tívnu kombinovanú dopravu. Pre v‰etky dote-raj‰ie vlády SR bola zatiaº Ïeleznica nevlastnoudcérou a Bratislava im bola takmer cudzia.

Urobí sa za toto volebné obdobie koneãnezmena v postojoch k rie‰eniu dopravy v Bra-tislave a na Ïeleznici?

VráÈme Ïelezniciam na SlovenskuváÏnosÈ a podporme koneãne

ich seriózny rozvoj

OceÀujú sa na Slovensku dostatoãne prednosti Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy? NapæÀa sa Dopravná politika SR a EÚ, premyslená a najmä trvalá koncepcia, plynulé a seriózne

financovanie a v neposlednom rade aj osveta medzi verejnosÈou o prednostiach a nevyhnutnostirozvoja Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy? K tejto mimoriadne závaÏnej problematike sme

oslovili Ing. Slavomíra PODMANICKÉHO, generálneho riaditeºa REMING Consult, a. s.

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

52

S T A V B A R O K A 2 0 1 0

r˘ v zastúpení ministra hospodárstva a v˘stav-by SR PhDr. Juraja Mi‰kova (vtedy v zahrani-ãí) odovzdával jeho cenu, ako aj dve hlavné cenyStavba roka 2010. K ìal‰ím hosÈom patrili vy-sokí ‰tátni úradníci, zástupcovia stavovsk˘ch ko-môr – Slovenskej komory stavebn˘ch inÏinie-rov prof. Ing. Du‰an Majdúch, PhD., Slovenskejkomory architektov Ing. arch. Juraj ·ujan – zá-stupcovia akademickej obce, obce architektov,projektantov, stavebn˘ch inÏinierov, podnikate-ºov v stavebníctve, ako aj ìal‰ie v˘znamné osob-nosti a hostia i hostia zo zahraniãia. SúÈaÏ Stav-ba roka 2010 sa uskutoãÀovala pod zá‰titounajvy‰‰ieho ústavného ãiniteºa prezidenta SRIvana Ga‰paroviãa.

Tento roãník bol zvlá‰tny a osobit˘ v tom, Ïenajvy‰‰ie ocenenie – Hlavnú cenu – získali v˘-nimoãne aÏ dve stavebné realizácie: kom-plex EUROVEA v Bratislave a diaºniãn˘ úsekD1 Sverepec – VrtiÏer s mestskou estakádouv PovaÏskej Bystrici, 1. etapa. Preão? Ne-mohla sa porota dohodnúÈ?

Dôvodom, Ïe v tomto roãníku dostali hlavnúcenu aÏ dve stavby podºa mojej mienky bolo to,Ïe sa jednalo o stavby, z ktor˘ch kaÏdá prezen-tovala inú kategóriu ich ãlenenia: EUROVEApo-zemné stavby a diaºniãn˘ úsek D1 s mestskou es-takádou v PovaÏskej Bystrici kategóriu inÏinier-

skych stavieb. Anavy‰e, obe tieto stavby boli pod-ºa môjho názoruvo svojich kategóriách najlep‰ie,nie pre investiãn˘ objem v˘stavby, ale pre pokro-kové stavebno-kon‰trukãné rie‰enia, technológiuv˘stavby a celospoloãensk˘ prínos. UÏ dnes vy-volávajú záujem odborníkov vo svete a ich priaz-nivé hodnotenia a uznania. Keby obe stavby re-prezentovali len jednu z t˘chto kategórií – inÏi-nierske stavby ãi pozemné stavby –, tak by dvehlavné ceny byÈ udelené nemohli. Teda práve na-opak, odborná porota sa prezentovala maximál-ne zodpovedn˘m prístupom pri posudzovaní naj-mä t˘chto dvoch stavieb a zasadala dvakrát, abynakoniec rozhodla tak, ako rozhodla.

âím je v˘nimoãná jedna a ãím druhá stavba? Dovoºujem si prezentovaÈ svoj osobn˘ názor. EUROVEA vyrástla na ºavom brehu Dunaja

ako logicky usporiadaná nová, moderná plno-hodnotná mestská ‰tvrÈ, sofistikovane posúva-júca hranice existujúceho historického centramesta, prístupná MHD i osobn˘mi automobil-mi. Realizovan˘ veºkorys˘ investiãn˘ zámer vplnom rozsahu vyuÏil doposiaº nevyuÏité v˘ho-dy dunajského nábreÏia pre mesto Bratislavu,ponúkajúci ru‰né a v strednej Európe ojedine-lé prostredie pre nákupy, zábavu, a to na brehuveºkej rieky v zeleni, pri vode i na spoloãenskyru‰nej ulici, v priestoroch otvoren˘ch poãas

Pri vydaren˘ch stavbáchniet porazen˘ch...

„UÏ len to, Ïe v 16. roãníku súÈaÏe STAVBA ROKA bolo 30 stavieb a mali sme si dokonca z ãoho vyberaÈ, musím za seba kon‰tatovaÈ, som spokojná. A nielen poãet stavieb, ale aj kvalita ich komplexnej realizácie bola

na patriãnej úrovni takmer pri v‰etk˘ch stavbách,“ povedala pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Mária BRICHTOVÁ,prezidentka ZdruÏenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia,

na margo tohtoroãnej súÈaÏe STAVBA ROKA 2010. Pripravil Marián Reisel.

16. roãník súÈaÏe STAVBA ROKA je za nami.Ako ste boli s ním spokojná a ako sa Vám ten-to rok pracovalo s porotou?

Sedemãlenná odborná porota s medzinárod-nou úãasÈou, nominovaná vyhlasovateºmi súÈa-Ïe, v plnom rozsahu akceptovala ãasovo i napo-kon aj fyzicky nároãn˘ program 6-dÀovej ob-hliadky v‰etk˘ch 30 stavieb s lokalitami po ce-lom území Slovenska, a to poãas koncojúlov˘chhorúãav. Jej ãlenmi boli dvaja zástupcovia dvochstavovsk˘ch komôr, Slovenskej komory sta-vebn˘ch inÏinierov a Slovenskej komory ar-chitektov, teda autorizovaní stavební inÏinieri aautorizovaní architekti – odborníci, profesioná-li so skúsenosÈami nielen v národn˘ch, ale aj me-dzinárodn˘ch ãi zahraniãn˘ch súÈaÏiach, zá-stupcovia akademickej obce STU v Bratislave,Stavebnej fakulty, Zväzu stavebn˘ch podnika-teºov Slovenska, Ministerstva hospodárstva a v˘-stavby SR, Spolku architektov Slovenska aZdruÏenia ABF Slovakia. V tomto roãníku bolidvaja zahraniãní úãastníci, a to známy ãesk˘ ar-chitekt, ãlen âeskej komory architektov a vyso-ko‰kolsk˘ pedagóg doc. Ing. arch. Petr HrÛ‰a,predseda poroty a dlhoroãn˘ riaditeº úspe‰nejv˘stavby mesta Hamburg, známy nemeck˘ ar-chitekt a urbanista slovenského pôvodu Dipl.-Ing. Peter Gero, architekt zo Spolkovej republi-ky Nemecko.

A vyvrcholením tejto aktivity bol 7. októbra2010 galaveãer s odovzdávaním cien s úãasÈouSlovenskej televízie. Medzi v˘znamn˘mi hos-Èami bol aj 1. podpredseda vlády SR a ministerdopravy, pô‰t a telekomunikácií Ján Figeº, kto-

Polyfunkãn˘ objekt AIRCRAFT, novostavba, Bratislava, Ivánska cesta Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Pavol Franko, Ing. arch. Radoslav Greãmal, Ing. arch. Peter Harvan,

Ing. arch. Ivan Kreva, Ing. arch. Monika Îitná, Ing. arch. TomበSzöke, Ing. arch. Pavol Horváth Hlavn˘ projektant: GFI, a. s.

Hlavní zhotovitelia: StavomontáÏe Îilina, a. s., Ulysses, a. s.

Foto: archív SCHÜCO International KG

53

slneãn˘ch dní a zakryt˘ch pri nepriaznivom po-ãasí atypickou stre‰nou kon‰trukciou. EURO-VEA sústreìuje urãitú kvalitu zo súãasného di-zajnu a architektúry, s re‰pektom k historické-mu a kultúrnemu charakteru mesta. Architekto-nické, urbanistické, v˘tvarné a funkãné rie‰eniev plnej miere re‰pektuje územn˘ plán lokalityso zachovaním tvaru blokovej zástavby v mier-ke typickej pre centrum Bratislavy, ako aj dô-leÏit˘ch priehºadov. Zaujímavá a vhodná jekombinácia funkcií jednotliv˘ch priestorov – lu-xusné byty, obchody, kancelárie, päÈhviezdiãko-v˘ Hotel Sheraton, zábava, voºn˘ ãas – ãím ne-vytvára iba nové obchodné centrum, ale novúãasÈ mestského centra Ïivú 24 hodín denne.

ëal‰ím pozitívom investiãného zámeru je,Ïe je v Àom uÏ uvaÏované s nástupom do zónycez osobn˘ prístav, ãím sa e‰te viac zv˘‰i atrak-tívnosÈ územia, lebo poloha na nábreÏí Dunajaje vhodná pre jeho sprístupnenie lodnou dopra-vou. âasÈ zóny, orientovanej od SND smeromk mostu Apollo, má väzby na nové rozvojovézóny na oboch brehoch Dunaja a bude súãasÈoubratislavskej mestskej ‰truktúry s v˘‰kov˘mistavbami. Táto ãasÈ nábreÏia by mala byÈ rie‰e-ná v II. a III. etape v˘stavby EUROVEA.

InÏinierska dopravná stavba, takmer 5 kmdiaºniãn˘ úsek D1 Sverepec – VrtiÏer s mests-kou estakádou cez PovaÏskú Bystricu, 1. etapa,je posledn˘m diaºniãn˘m úsekom, ktor˘ ch˘balna diaºniãnom spojení Bratislava – Îilina. Jehorealizáciou sa dosiahlo ur˘chlenie cestnej dopra-vy na Èahu Bratislava – Îilina – Ko‰ice a Bra-tislava – Îilina – Poºská republika. Má veºk˘ v˘-znam aj pre PovaÏskú Bystricu, pretoÏe realizá-ciou tohto diaºniãného úseku prevaÏná ãasÈ cest-nej dopravy na Èahu Bratislava – Îilina mestoPovaÏská Bystrica teraz obchádza, ãím sa vyrie-‰il dopravn˘ i ekologick˘ problém mesta. Tedaje spoloãensk˘m a hospodárskym prínosom prerozvoj Slovenska, ako aj ekologick˘m prínosompre rozvoj samotnej PovaÏskej Bystrice.

Tento cel˘ diaºniãn˘ úsek je prehliadkou rôz-nych typov mostn˘ch objektov – 7 mostn˘ch, ztoho priamo na diaºnici je 5 a dva sú nadjazdy(nad diaºnicou a nad Ïelezniãnou traÈou) – rea-lizovan˘ch stavebn˘mi firmami (ZdruÏenie Sve-repec – VrtiÏer, líder zdruÏenia Doprastav, a. s.,

Skanska, a. s., jeho ãlen) takmer v‰etk˘mi sú-ãasn˘mi pokrokov˘mi technológiami v˘stavbyvo vysokej kvalite. Dominantn˘m objektom jemestská estakáda, ktorá prevádza diaºnicu cezcentrálnu ãasÈ mesta PovaÏská Bystrica s polo-hou nivelety aÏ 35 m nad terénom, ão bol dô-vod pre návrh hmotovo veºmi úsporného pod-perného systému. Most má 10 polí a jeho hlav-né polia majú rozpätie 122 metrov. V úsekuhlavného premostenia tvorí podpern˘ systém 7‰tíhlych pilierov nesúcich nosnú kon‰trukciuso ‰írkou pre cel˘ diaºniãn˘ profil. Sedem py-lónov s vejármi extradosed káblov dotvárajúatraktívny vzhºad mosta a dnes uÏ tvoria, najmäpri veãernom osvetlení, ìal‰iu dominantu mes-ta. Na zabezpeãenie extrémne krátkeho ãasuv˘stavby bolo pri jej realizácii nasaden˘ch 14betónovacích vozíkov – svetové prvenstvo! Po-uÏitie ne‰tandardnej kon‰trukcie vozíkov umoÏ-nilo betonáÏ lamely na celú ‰írku mostnej kon-‰trukcie, ão malo priazniv˘ dopad na kvalitukon‰trukcie a umoÏnilo skrátiÈ dobu realizáciejednej lamely na unikátnych 8 – 9 dní!

Ktoré z ìal‰ích ocenen˘ch stavieb vás osob-ne e‰te ‰peciálne zaujali? Zrejme najmä po-lyfunkãná stavba AIRCRAFT v Bratislave,ktorú va‰e ZdruÏenie ABF Slovakia ovenãi-lo cenou. Alebo aj niektoré iné?

Máte pravdu, je to polyfunkãná stavba AIR-CRAFT, ktorá nielen mÀa osobne, ale aj poro-tu zaujala dobrou architektúrou a navy‰e aj po-ãinom stavebníka v tejto bratislavskej ãasti rea-lizovaÈ tak˘to po v‰etk˘ch stránkach veºkolep˘investiãn˘ zámer. A do tretice, stavebník mal‰Èastie na zhotoviteºa, lebo stavebná realizáciabola v dobrej kvalite vrátane remeselného usku-toãnenia architektonick˘ch a stavebn˘ch detai-lov. Samozrejme, aj iné stavby zaÏiarili, ako na-príklad ko‰ick˘ CASSOVAR BUSINESS CEN-TER ãi modern˘ vinársky komplex ELESKOneìaleko Bratislavy, bratislavské stavby v˘‰ko-v˘ bytov˘ dom MANHATTAN a Diplomat parkna MudroÀovej atì.

Sp˘tam sa ‰peciálne e‰te na jednu ocenenústavbu, ktorá získala Cenu primátora hlav-ného mesta SR Bratislavy: Pavilón primátov

v ZOO Bratislava. Páãilo sa mi, Ïe oceneniedostal „bytov˘ dom“ pre orangutany…

Tu zohral úlohu predov‰etk˘m jeho celospo-loãensk˘ prínos pre mesto Bratislava, so zvidi-teºnením komunálnej politiky mesta a jeho niemal˘ch zásluh na realizácii tejto vydarenej stav-by, ktorú bratislavskej ZOO môÏu závidieÈ aj inéZOO nielen zo Slovenska. Mal ‰Èastie aj nazhotoviteºa ko‰ické InÏinierske stavby, a. s.,ktor˘ túto kon‰trukãne, technologicky a aj sta-vebno-technicky nároãnú stavbu zvládol vo vy-sokej kvalite.

V „tieni“ ocenen˘ch stavieb v‰ak zostali mno-hé neocenené, pritom naozaj zaujímavo ar-chitektonicky navrhnuté a precízne realizo-vané stavby. Spomeniem Dunajská InnerCity Residence v Bratislave...

A nielen táto stavba, ale mne osobne sa veº-mi páãi aj bratislavsk˘ AT Hotel + Office na rohuulíc Po‰tová a Vysoká od architektov M. Pokriv-ãáka a M. ·tekláãovej. Má svoje viac ako dô-stojné miesto pri Hoteli Crowne Plazza a cen-trále Tatra banky. V existujúcej zástavbe oslo-ví nielen odborníkov hmotovo-priestorové rie-‰enie s dômyseln˘m ãlenením na niekoºko po-lyfunkãn˘ch stavieb s ich elegantn˘mi fasáda-mi, ako aj vstupná hotelová hala s príjemnou fa-rebnosÈou kvalitn˘ch, ba niektor˘ch aÏ nad‰tan-dardn˘ch stavebn˘ch v˘robkov, mobiliára, za-ujímav˘ch dizajnov˘ch prvkov a z kon‰trukã-n˘ch „nev˘hod“ – mal˘ priestor – vyÈaÏili ori-ginálne rie‰enie, ktoré upúta kaÏdého hosÈa ãi ná-v‰tevníka. Fasáda z Po‰tovej ulice je navy‰e „po-lepená“ po‰tov˘mi známkami, ãím kultivovaneupozorÀuje na seba okoloidúcich a najmä u Sta-robratislavãanov vyvoláva nostalgiu po predchá-dzajúcom známom prostredí.

Majú vôbec takéto „len“ normálne nad‰tan-dardné stavby ‰ancu napríklad oproti mest-skej estakáde v PovaÏskej Bystrici, o ktorejpred ãasom hovorilo celé Slovensko a ktorejspoloãensk˘ v˘znam je tak˘ veºk˘, Ïe akosiautomaticky získava takáto stavba „náskok“pred ostatn˘mi?

Nie je pravidlom v tejto súÈaÏi, Ïe investiãnenároãné, teda veºké stavby automaticky získa-vajú ocenenia vrátane t˘ch najvy‰‰ích. Bola tolen zhoda okolností, Ïe v tomto roãníku sa „zi‰-li“ dve takéto skutoãne v˘znamné, aj stavebno-kon‰trukãne a technicky nároãné stavby so sta-vebnou realizáciou najvy‰‰ej kvality. Veì nemô-Ïe byÈ neocenenou stavbou taká, ktorá e‰te po-maly ani nie je v plnej prevádzke a uÏ ju „ven-

S T A V B A R O K A 2 0 1 0

Pavilón primátov – ZOO Bratislava, novostavba, Zoologická záhradaAutor architektonického rie‰enia: Ing. arch. Marián Záhorsk˘

Hlavn˘ projektant: MaZa Partners, s. r. o.Hlavn˘ zhotoviteº: InÏinierske stavby, a. s.

Penzión pre seniorov DOMINIK, novostavba, Veºká Lehota Autor architektonického rie‰enia: Ing. Karel Turek

Hlavn˘ projektant: INGPOS, s. r. o. Hlavn˘ zhotoviteº: UNISTAV NB, s. r. o.

Foto: archív Dominik, n.o.

Foto: Peter Ko‰ík

54

dú uÏ natoºko preferovaÈ nad‰tandardné ma-teriály, inovatívne technológie, kon‰trukãnefinanãne a stavebno-technicky nároãné pro-jekty a uspokoja sa s priemerom, t. j. za málopeÀazí s trochou muziky? Nemáte obavu, Ïeo niekoºko rokov sa dostaneme do „hmly“ avlastne nebude koho a ão oceÀovaÈ?

To by bol azda jeden z najãernej‰ích scená-rov nielen pre súÈaÏ Stavba roka, ale predov‰et-k˘m pre trvalo udrÏateºn˘ rozvoj Slovenska zhºadiska jeho existencie nielen v EÚ, ale medzikultúrnou a vyspelou Európou... Predov‰etk˘mekonomick˘ dopad by bol nevyãísliteºn˘, veìstavebníctvo Ïiví v‰etky odvetvia. Treba muvytvoriÈ legislatívne zázemie na zlep‰enie pod-nikateºského prostredia, pokraãovaÈ v investiã-nej v˘stavbe najmä cestnej a diaºniãnej infra-‰truktúry, v regenerácií panelov˘ch sídlisk svyuÏitím podporn˘ch fondov EÚ atì. Práve ajv tomto roãníku súÈaÏe Stavba roka sme bolisvedkom, Ïe ak stavebník bol súãasne aj zhoto-viteºom stavby, práve naopak, e‰te poãas jejrealizácie dokonca menil stavebné v˘robky zakvalitnej‰ie aÏ nad‰tandardné... Jeho vzÈah kstavbe a verejnou prezentáciou Àou znásobovalpocit prestíÏe za kaÏdú cenu a nielen kvôli sú-ÈaÏi Stavba roka.

âitateºom Parlamentného kuriéra urãite ne-unikla informácia, Ïe v Bratislave by sa mal rea-lizovaÈ veºkorys˘ súkromn˘ developersk˘ pro-jekt âulenova – administratíva, b˘vanie –, zdielne britskej architektonickej kancelárie ZahaHadid Architects, ktor˘ sa stal víÈazom medzi-národnej architektonickej súÈaÏe s pomedzi 90súÈaÏn˘ch projektov aj ìal‰ích v˘znamn˘ch sve-tov˘ch slovensk˘ch architektov. Investiãn˘ ná-klad predpokladá jeho developer spoloãnosÈPenta Investments 300 mil. eur. Teda uÏ nielenPraha ãi Budape‰È, ale aj Bratislava sa budemôcÈ prezentovaÈ so stavbami od architektovsvetového mena (architektka Zaha Hadid), kto-rí urãite nemalou mierou prispejú na Slovens-ku k zdravému konkurenãnému prostrediu nie-len pre na‰ich architektov a projektantov, ale ajdeveloperov ãi stavebníkov. A, navy‰e, pre slo-venské stavebné firmy to bude jednou z ìal‰íchpríleÏitostí dokázaÈ získaÈ svojimi doteraj‰ími re-ferenciami a dobrou vybavenosÈou modern˘mitechnológiami a kvalifikovan˘mi zamestnan-cami aj túto urãite z rôznych hºadísk lukratívnuzákazku. A avizované sú aj ìal‰ie veºké a zaují-mavé investície do stavebn˘ch fondov na Sloven-sku. Aj preto sa pozerám do budúcnosti odvet-via stavebníctva na Slovensku s optimizmom.

ãia“ svetové prvenstvá za technológie ãi staveb-no-kon‰trukãné rie‰enia a hovorí sa o nej na v˘z-namn˘ch svetov˘ch fórach...

Celo‰tátna verejná súÈaÏ Stavba roka je súÈa-Ïou predov‰etk˘m prezentaãnou s dnes uÏ po-tvrdenou ambíciou motivovaÈ jej úãastníkov,bez ohºadu na ich ‰tátnu príslu‰nosÈ, ku kvalitekomplexnej realizácie stavieb na v‰etk˘ch úrov-niach ich v˘stavby. Teda odborná porota nepo-sudzuje len celospoloãensk˘ prínos ãi len archi-tektúru a urbanizmus, ãi projektové rie‰enie,resp. stavebnú realizáciu, ale stavbu ako ce-lok... V tom je napokon v˘nimoãnosÈ a prestíÏtejto súÈaÏe. Touto súÈaÏou sa zviditeºÀuje kaÏ-dá jedna stavba profesionálnou masmediálnoukomunikáciou – printové i elektronické médiá– na Slovensku i v zahraniãí... Okrem toho je tubezkonkurenãná 24-dÀová prezentácia v‰etk˘chstavieb – foto + text – na známom internetovomportáli zoznam.sk – internetové hlasovanie oCenu verejnosti 2010, ktoré dokonca podpori-la Peugeot Slovakia pre v˘hercu automobilomPeugeot 206+, 90-minútov˘ záznam odvysiela-n˘ na STV v hlavnom vysielacom ãase... Tedaby som si dovolila minianalógiu olympijského:nie je dôleÏité vyhraÈ, ale zúãastniÈ sa. Napriekjedine správnym ambíciám prihlasovateºov sta-vieb do súÈaÏe Stavba roka, nie je najdôleÏitej-‰ie získaÈ hlavnú, alebo aspoÀ niektorú zo zaují-mav˘ch cien, ale zúãastniÈ sa tejto veºkolepej ve-rejnej prehliadky nov˘ch ãi rekon‰truovan˘chstavieb na území Slovenska.

Tento rok uÏ po druh˘krát hlasovala aj laic-ká verejnosÈ. Neprekvapilo vás, Ïe Cenu ve-rejnosti získala síce EUROVEA, ale hneì zaÀou dostal najviac hlasov Penzión pre senio-rov vo Veºkej Lehote?

Cena verejnosti ponúka rôznym in‰titúciám,ktoré sa zaoberajú prieskumom a v˘skumom ob-ãanov SR z hºadiska ich nárokov, potrieb ap. vpodstate sociologicko-psychologick˘ test vzÈa-hu verejnosti k veciam ãi problémom, ktoré sajej bytostne v reálnom ãase dot˘kajú a vyjadre-nie jej názoru. A stavby, v ktor˘ch ºudia b˘va-jú, ktoré ich obklopujú a vytvárajú ãi zveºaìu-

jú im ich prostredie, ekológiu ap., tak˘mi sú! Ajtohtoroãná cena verejnosti v Stavbe roka 2010bola toho opäÈ jasn˘m dôkazom.

Spomínali ste úspe‰nosÈ vo verejnom hlaso-vaní Penziónu seniorov Dominik. Jej stavebníkvybavil penzión priam ‰piãkovou technikou(nav‰tívil kvôli tomu niekoºko tak˘chto penzió-nov v európskych krajinách) a k tomu veºkáudrÏiavaná záhrada a nádherná príroda okolo,ako aj priam vzorová obec s nov˘mi ãi rekon-‰truovan˘mi rodinn˘mi domami... Je to v‰ak sú-kromná investícia, v ktorej na pobyt v ÀommôÏe prispieÈ chorému dôchodcovi Ïupa (cca 30eur mesaãne), ale ceny dnes v menej luxusn˘chsúkromn˘ch penziónoch (domovoch sociálnychsluÏieb) sa pohybujú, ak ste odkázan˘ na lôÏko,od 1 200 do 1 400 eur mesaãne (máj 2010)!

Podobne vysokopozitívne verejnosÈ reago-vala aj pri investiãne nenároãnej stavbe Relaxaã-no-‰portov˘ areál v Kalnej nad Hronom. Jejhlasmi a ‰iestim miestom „predbehol“ rad na-ozaj zaujímav˘ch a dokonca aj investiãne nároã-nej‰ích stavieb. Dôvod hlasovania verejnostibol predov‰etk˘m v tom, okrem obdivu pouÏi-t˘m sofistikovan˘m technológiám na úrovnieurópskych a svetov˘ch patentov, Ïe tak˘to re-laxaãno-‰portov˘ areál si môÏe dovoliÈ postaviÈa prevádzkovaÈ dokonca aj men‰ia obec, lebopouÏitá technológia podºa zákona má zv˘hod-nenú odberovú sadzbu za elektrinu. Projekt sadá plne vyuÏiÈ aj pre Ïiadosti na eurofondy preobce, mestá, nemocnice, ‰portové kluby, hospi-ce, obãianske zdruÏenia a seniorské ústavy s 5% spolufinancovaním a pre podnikateºskú sfé-ru so spolufinancovaním 50 – 60 %, pretoÏespæÀa v‰etky kritériá poÏadované Európskouúniou pre financovanie tak˘chto projektov.

Teda aj toto priná‰a súÈaÏ Stavba roka, ktorúorganizátor ZdruÏenie ABF Slovakia prepraco-valo do najmen‰ích podrobností s multifikaãn˘mefektom do rôznych sfér ná‰ho politického, hos-podárskeho i spoloãenského Ïivota.

Slovenské stavebníctvo prechádza hlbokou fi-nanãnou krízou. Nie je tu obava, Ïe staveb-níci pôjdu cestou „ºah‰ieho odporu“ a nebu-

S T A V B A R O K A 2 0 1 0

AT HOTEL + OFFICE, novostavba, Bratislava, ul. Po‰tová – VysokáAutori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Marián Pokrivãák, Ing. arch. Monika ·tekláãová

Hlavn˘ projektant: ATELIER 3M, s. r. o.Hlavn˘ zhotoviteº: Koliba Slovakia Plus, s. r. o.

Centrum Gercenova, polyfunkãné bytové domy, 3. – 5. stavba, novostavba, Bratislava, PetrÏalka,

ul. Gercenova – ZáporoÏskáAutor architektonického rie‰enia: Ing. arch. ªubomír Boháã

Hlavn˘ projektant: ATELIER ART, s. r. o.Hlavn˘ zhotoviteº: REDING a. s.

Foto: Ing. Roman Grünner

Foto: Mgr. Pavel Melu‰

55

Av‰ak skutoãnosÈ, Ïe mi porota, v ktorejboli väã‰inou architekti, udelila spomínanúcenu, je pre mÀa podnetom na vecn˘ a kulti-vovan˘ dialóg s architektmi. Taká zaujímavátéma, akou je estetika mostov, si to zaslúÏi.

Va‰a firma Alfa 04, a. s., dostala za projektMestskej estakády 1. cenu v uÏ spomínanejsúÈaÏi Stavba roka. Okrem toho ste získa-li aj cenu ministra hospodárstva a v˘stav-by SR a cenu Stavebnej fakulty STU v Bratislave. âím si táto stavba, podºa vá‰-ho názoru, získala toºko ocenení?

Mestská estakáda v PovaÏskej Bystrici jemimoriadne inÏinierske dielo. V návrhu toh-to mosta boli vyuÏité mnohoroãné skúsenos-ti projektantov aj stavbárov s technológiou„letmá betonáÏ“ a tie boli skombinované s na-jaktuálnej‰ími v˘dobytkami mostárskej vedy.·tíhle, tvarovo rafinované ale úãelné piliere,hmotovo odºahãená komora nosnej kon‰truk-cie doplnená o ne‰tandardné tyãové vzperymostovky a tvarovo dominantn˘ pylón s ká-blami „extradosed“, to v‰etko vytvára dyna-mick˘ ale harmonick˘ celok. Ak k tomu pri-dáme odváÏny spôsob realizácie, ktor˘ mini-málne obÈaÏoval mesto a rekordne krátky ãasv˘stavby, vzniklo dielo, ktoré si nemohla ne-v‰imnúÈ odborná verejnosÈ doma ale aj v za-hraniãí. Táto stavba získala obdiv na viacer˘chodborn˘ch podujatiach vo svete, naposledy ajna svetovom kongrese FIB vo Washingtone.Ale za najväã‰í úspech povaÏujem to, Ïe esta-kádu prijali „za svoju“ obyvatelia PovaÏskejBystrice a Ïe sa stala nov˘m symbolom mesta.

Ako sa dajú skúsenosti získané na tejtostavbe zuÏitkovaÈ v budúcnosti vo va‰ejprofesii?

Zatiaº som vykresºoval túto stavbu ako„prechádzku ruÏovou záhradou“. Stavba v‰akzaãínala vo veºmi nepriaznivej atmosfére. Ve-rejnosÈ v PovaÏskej Bystrici bola nezmysel-ne „masírovaná“ nepravdiv˘mi informáciamidehonestujúcimi túto stavbu. A ak k tomupripoãítame to, Ïe stavba bola „zatiahnutá“ ajdo politického zápasu a akémukoºvek progre-su a optimalizácii technick˘ch rie‰ení nebolnaklonen˘ ani investor, Mestskú estakádu s popísan˘mi skvel˘mi parametrami sa poda-rilo zrealizovaÈ hlavne zásluhou nad‰enia aobetavosti projektantov a stavbárov.

Dobr˘ alebo zl˘ most zaãína dobr˘m ale-bo zl˘m projektom. A na Slovensku vznika-jú aj zlé projekty mostov. Aj zásluhou pohodl-nosti investorov, ktorí takéto projekty „zabe-tónujú“, sa niekedy zlé mosty aj stavajú. KaÏ-d˘ nov˘ minister dopravy a kaÏd˘ nov˘ ria-diteº Národnej diaºniãnej spoloãnosti pri svo-jom nástupe do funkcie deklaruje, Ïe chcekvalitné a lacné stavby. Ale napriek tomu jeznovu a znovu vo verejnej súÈaÏi na doprav-né stavby akákoºvek optimalizácia technic-k˘ch rie‰ení zablokovaná.

Projektovanie je iteraãn˘ proces, ktor˘umoÏÀuje optimalizovaÈ v kaÏdom ‰tádiu pro-jektu aj stavby. Ak v‰ak nedovolíme projek-tantom a stavbárom rozm˘‰ºaÈ, meniÈ, zlep‰o-vaÈ a optimalizovaÈ, tak kvalitné a pritom lac-né mosty budú skôr v˘nimkou ako pravidlom.

V rámci tohtoroãného uÏ 16. roãníka súÈa-Ïe Stavba roka ste získali ocenenie ako au-tor architektonického rie‰enia Mestskejestakády v PovaÏskej Bystrici. Na témuarchitektúra mostov ste v‰ak mali so slo-vensk˘mi architektmi nejeden spor.

Aj keì som v rámci tejto súÈaÏe získal uÏaj v minulosti ocenenia za architektúru mos-tov, musím vÏdy znovu a znovu vysvetºovaÈ,Ïe nie som architekt, ale mostn˘ inÏinier. TátoúÏasná profesia má uÏ vy‰e dvetisícroãnú tra-díciu a uÏ vy‰e dvetisíc rokov je mostné die-lo vrcholom stavebného umenia. A architek-túra mostov má svoje ‰pecifiká.

Mosty sú staticky aj dynamicky mimoriad-ne exponované stavby, preto na rozdiel odnapr. budov nezná‰ajú balastné ozdobné pr-vky. Estetika mosta musí byÈ v súlade s jehostatick˘m pôsobením, kon‰trukãn˘m rie‰eníma úÏitkov˘mi parametrami. Najzaujímavej‰ieveci sa na moste dejú poãas jeho v˘stavby anajprogresívnej‰ie rie‰enia sú schované v „tele“ kon‰trukcie. Preto musí dobr˘ projek-tant mosta ovládaÈ túto profesiu od A do Z anavy‰e musí maÈ cit pre proporcie kon‰trukã-n˘ch ãastí mosta, zmysel pre poriadok a har-móniu tvarov. A po tejto „óde na mostárinu“musím kon‰tatovaÈ, Ïe architekti väã‰inounemajú kompletnú predstavu o tom, ão most„potrebuje“. A ak aj v zahraniãí je zopárúspe‰n˘ch architektov ako autorov mostov,tak to len preto, Ïe sú väã‰inou aj stavební in-Ïinieri.

Ako stavaÈ kvalitné, lacné a estetické mostné diela

Ing. Miroslavom MAËA·âÍK je predsedom predstavenstva a. s. Alfa 04 a autorom viacer˘chv˘znamn˘ch mostn˘ch stavieb, ako je napr. Most Apollo v Bratislave alebo Star˘ most v Bratislave.

V októbri tohto roku dostal 1. cenu v rámci súÈaÏe Stavba roka za projekt nedávno otvorenej Mestskej estakády v PovaÏskej Bystrici. Pripravil Marián Reisel.

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Mestská estakáda nad PovaÏskou Bystricou

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

56

Zámerom súÈaÏe Stavba roka, ktorá sa konápod zá‰titou najvy‰‰ieho ústavného ãiniteºaprezidenta SR Ivana Ga‰paroviãa, je podpo-ra kvality komplexnej realizácie stavebnéhodiela. Ako vnímate takéto v˘znamné ocene-nia získané za ìal‰ie mimoriadne technickynároãné dielo, ktoré vzniklo v spoloãnostiDOPRAVOPROJEKT, a. s.?

Úsek diaºnice D1 Sverepec – VrtiÏer, predo-v‰etk˘m v‰ak jeho I. etapa, patrí k mimoriad-ne nároãn˘m stavbám z hºadiska spracovaniadokumentácie, ako aj realizácie. Napriek veº-mi krátkym lehotám na projektovú prípravu av˘stavbu bola stavba vìaka spoloãnému úsiliuzvládnutá v poÏadovan˘ch termínoch a v po-trebnej kvalite. Dielo je prínosom nielen pre ob-ãanov mesta PovaÏská Bystrica, ale najmä premotoristov, ktorí bez poch˘b docenia jej plynu-losÈ a bezpeãnosÈ dopravy. Dovolím si tvrdiÈ, Ïeúsek diaºnice D1 Sverepec – VrtiÏer je dôkazomvyspelosti a vysokej odbornej úrovne na‰ich in-Ïinierov. Je na mieste poìakovaÈ sa v‰etk˘m,ktorí sa na jeho tvorbe podieºali a je pre mÀa za-dosÈuãinením, Ïe medzi nimi v˘znamn˘ podielmajú predov‰etk˘m pracovníci spoloãnosti DO-PRAVOPROJEKT, a. s.

Aké boli hlavné dôvody, ktoré podmieniliv˘stavbu tohto posledného ch˘bajúceho diaº-niãného úseku na Èahu Bratislava – Îilina as Àou súvisiace úpravy cestnej siete?

Hlavne enormn˘ nárast dopravy v úseku ces-ty I/61 ako aj v samotnej PovaÏskej Bystrici av dôsledku toho zhor‰ujúce sa Ïivotné prostre-die mesta.

Trasa diaºnice v predmetnom úseku Sverepec– VrtiÏer bola schválená po niekoºkoroãnomhºadaní najvhodnej‰ieho rie‰enia. Následnebola rozdelená na dve stavby: Diaºnica D1 Sve-repec – VrtiÏer, I. úsek km 0,000 – 4,900 aDiaºnica D1 Sverepec – VrtiÏer, II. úsek km4,900 – 9,595. Oba úseky sú súãasÈou základ-ného slovenského diaºniãného Èahu D1 v sme-re západ – v˘chod a zároveÀ súãasÈou európskejcesty E50, ktorá prechádza na území SR v tra-se Trenãín, Îilina, Poprad, Pre‰ov, Ko‰ice aUÏhorod a zároveÀ súãasÈou koridora európske-ho Èahu E75 v trase Îilina – Bratislava a tran-seurópskej magistrály TEM sever – juh.

SpoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT, a. s., je zná-ma najmä pre svoju niekoºko desaÈroãí dlhúhistóriu projektovo-konzultaãnej ãinnosti naSlovenskom trhu. âo povaÏujete Vy za najväã-‰ie úspechy DOPRAVOPROJEKT-u, a. s.?

Azda to, Ïe mnohé z na‰ich stavieb vypove-dajú o vysokej technickej úrovni inÏinierskehostaviteºstva na Slovensku. V období od 2005 –2010 bolo odbornou verejnosÈou nominova-n˘ch a ocenen˘ch niekoºko v˘znamn˘ch staviebpochádzajúcich z dielne DOPRAVOPROJEKT,a. s., z ktor˘ch ako príklad by som uviedol:• Most Apollo (Ko‰ická) cez Dunaj v Bratisla-

va – Hlavná cena a titul „Stavba roka 2006“,udelená v rámci 12. roãníka celo‰tátnej ve-rejnej súÈaÏe Stavba roka 2006

• Estakáda nad motocrossov˘m areálom nadiaºnici D1 Ladce – Sverepec – Cena sloven-ského zväzu stavebn˘ch inÏinierov „InÏi-nierska stavba roka 2006“

• Tunel Horelica na ceste I/11 – obchvat mes-ta âadca – Cena Slovenského národného ko-mitétu FIB za najlep‰iu betónovú kon‰truk-ciu 2002 – 2006; ocenenie za mimoriadne es-tetick˘ návrh a kvalitnú realizáciu diela

• R˘chlostná cesta R1 Rudno nad Hronom –Îarnovica – Cena Technického a skú‰obné-ho ústavu stavebného, n. o., za optimálne vy-uÏitie progresívnych stavebn˘ch materiálov,v˘robkov alebo systémov, udelená v rámci13. roãníka celo‰tátnej verejnej súÈaÏe Stav-ba roka 2007

• Diaºniãn˘ úsek D2 Lamaãská cesta – Starégrunty s tunelom Sitina – Hlavná cena a ti-tul „Stavba roka 2008“, udelená v rámci 14.roãníka celo‰tátnej verejnej súÈaÏe Stavbaroka 2008

• Ako aj uÏ spomínan˘ diaºniãn˘ úsek D1 Sve-repec – VrtiÏer, hlavná cena „Stavba roka2010“.KaÏd˘ pozitívny ohlas odbornej verejnosti

nás te‰í, nesmierne si ho váÏime a motivuje nás.

Venujme sa trochu inej téme. Dopravná si-tuácia v rámci hlavného mesta SR Bratisla-vy je v kritickom stave. Hovorí sa v‰ak o veº-kom Ïelezniãnom projekte, ktor˘ sa pripra-vuje práve vo va‰ej spoloãnosti. Mohli by stenám ho trochu priblíÏiÈ?

SpoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT, a. s., jespracovateºom projektovej dokumentácie v˘-znamnej dopravnej tepny, ktorá by v najbliωejbudúcnosti mohla doplniÈ existujúcu sieÈ do-pravnej infra‰truktúry hlavného mesta Sloven-skej republiky. Je ním projekt „Prepojenie Ïe-lezniãn˘ch koridorov TEN-T a zapojenie letis-ka M. R. ·tefánika na Ïelezniãnú sieÈ v Brati-slave“, ktor˘ v uplynul˘ch dÀoch v˘razne vy-kroãil bliωie k realizácii. Projekt je integrálnousúãasÈou transeurópskych dopravn˘ch korido-rov a urãite si zaslúÏi pozornosÈ nielen odbor-nej komunity, ale jeho úspe‰ná realizácia závi-sí najmä od serióznej pozornosti rozhodujú-cich in‰titúcií na území Bratislavy. Projekt pre-pojenia Ïelezniãn˘ch koridorov pod názvomTEN-T (Trans European Network for Transport)je najväã‰ím pripravovan˘m projektom do-

Úspechy nás motivujú ìalej

V 16. roãníku celo‰tátnej verejnej súÈaÏe realizovan˘ch stavieb na Slovensku STAVBA ROKA 2010 bola jednou z dvoch hlavn˘ch cien ocenená stavba diaºniãn˘ úsek D1 Sverepec – VrtiÏer, 1. etapa,

km 0,000 – 4,900/Mestská estakáda, PovaÏská Bystrica, ktorá okrem hlavnej ceny získala aj cenuministra hospodárstva a v˘stavby SR a cenu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Stavebnejfakulty. Generálnym projektantom oceneného úseku diaºnice D1 Sverepec – VrtiÏer, ktor˘ sa podieºal na príprave celej stavby dlhej 9,595 km vrátane v‰etk˘ch objektov od zaãiatku aÏ do uvedenia stavby

do premávky, je spoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT, a. s. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá Ing. arch. Gabriel KOCZKÁ·, predseda predstavenstva a generálny riaditeº DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Situácia TEN-T v Ortofotomape mesta Bratislava

57

pravnej infra‰truktúry v histórii Slovenska.Nová Ïelezniãná traÈ v Bratislave bude súãas-Èou magistrály ParíÏ – ·trasburg – Stuttgart –ViedeÀ – Bratislava. TraÈ bude ãiastoãne vede-ná aj popod rieku Dunaj v tuneli, priãom ju ne-bude vyuÏívaÈ len Ïelezniãná doprava, ale budeslúÏiÈ aj pre potreby mestskej hromadnej dopra-vy. Zabezpeãí tak prepravu obyvateºov mesta domestskej ãasti PetrÏalka a z nej.

MôÏete nám prezradiÈ, v akom ‰tádiu sa mo-mentálne nachádza tento pripravovan˘ pro-jekt?

Druhá polovica roka 2010 sa niesla v zname-ní akcelerácie projektovej a inÏinierskej prípra-vy tohto Ïelezniãného projektu. Koncom októb-ra prevzali zástupcovia ÎSR, ako investor celejakcie zastupujúci Ministerstvo v˘stavby a regio-nálneho rozvoja SR (MVRR SR) od spracova-teºa dokumentácie – spoloãnosti DI Koridor, s.r. o., zastúpenou akciovou spoloãnosÈou DO-PRAVOPROJEKT, projektovú dokumentáciuna stavebné povolenie pre v‰etky stavby projek-tu. ZároveÀ bola spracovaná a odovzdaná doku-mentácia pre v˘ber zhotoviteºa a dokumentáciapre realizáciu stavby a to v rozsahu prvej ãaso-vej etapy projektu. Prvá ãasová etapa, pre kto-rú má MVRR SR ako prijímateº pomoci z ko-hézneho fondu EÚ alokované zdroje v rozsahucca 475 mil. eur, predpokladá zaãiatok realizá-cie troch úsekov projektu a to prvého v ãasti odÏelezniãnej stanice Bratislava predmestie ponovú Ïelezniãnú stanicu Bratislava filiálka, kto-rá bude podzemnou stanicou, ìalej úseku kriÏu-júceho uvedenú trasu zo smeru od hlavnej sta-nice, ktor˘ bude pozostávaÈ z rekon‰trukciemosta nad budúcim tunelom a rekon‰trukcií in-Ïinierskych sietí v priamom dotyku s navrhova-nou trasou prvého úseku v nevyhnutnom rozsa-hu. SúãasÈou prvej ãasovej etapy je aj úsek, kto-r˘m sa na Ïelezniãnú sieÈ napojí bratislavské le-tisko a to z petrÏalského smeru t. j. od Ústred-nej nákladnej stanice (ÚNS) po novú podzem-nú Ïelezniãnú stanicu letisko, ktorá bude loka-lizovaná v dnes nezastavanom priestore pred le-tiskom pri Ivanskej ceste. Príprava projektubeÏí uÏ takmer ‰tyri roky a o jeho v˘nimoãnos-ti a mimoriadnej technickej nároãnosti svedãí ajto, Ïe ho na základe schvaºovacích rozhodnutík dokumentácii na územné rozhodnutie, ktorévydalo Ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomu-nikácií SR (MDPT SR), bolo potrebné rozdeliÈna etapy tak, aby sa okrem iného vytvoril prie-stor na získanie zdrojov na jeho realizáciu do cie-ºovej podoby. Dnes je cel˘ projekt pripravova-n˘ prakticky v ôsmich samostatn˘ch stavbách

v˘nimoãného rozsahu a jeho realizácia sa pred-pokladá v troch ãasov˘ch etapách.

Ak˘ je v˘znam projektu TEN-T v medziná-rodn˘ch súvislostiach a prípadne jeho dopadna dopravu v Bratislave?

Paralelou je príklad susedného Rakúska. VoViedni beÏí naplno realizácia obdobnej veºko-rysej rekon‰trukcie hlavnej Ïelezniãnej stanice,priãom samotná stanica je tieÏ len ãasÈou roz-siahleho urbanistického komplexu. Projekt pre-pojenia Ïelezniãn˘ch koridorov TEN-T moÏnochápaÈ ako v˘raznú snahu priblíÏiÈ koºajovúdopravu bliωie k srdcu mesta. Îeleznica tak pomnoh˘ch rokoch umoÏní prepravu nezanedba-teºného poãtu cestujúcich priamo k rozhodujú-cim mestsk˘ch tepnám, na ktor˘ch pulzujemestská hromadná doprava vo v‰etk˘ch jejsegmentoch. Vytvorí sa tak základ pre inteli-gentn˘ integrovan˘ mestsk˘ dopravn˘ systémna báze koºajovej dopravy a nadväzn˘ch dru-hoch dopráv. Medzinárodné, celo‰tátne, ale i re-gionálne spoje budú dopravovaÈ cestujúcich doÈaÏiskov˘ch cieºov˘ch území mesta r˘chlej‰ieelimináciou zbytoãn˘ch prestupn˘ch bodov.Do budúcna tak obnoven˘ koºajov˘ dopravn˘systém v Bratislave vytvorí predpoklad prezvrátenie, prípadne v˘razné zbrzdenie súãasné-ho trendu posilÀovania individuálnej automo-bilovej dopravy práve na úkor systémov MHD.Vybudovaním Ïelezniãnej stanice Bratislavafiliálka v prvej ãasovej etape sa v˘razne posil-ní severozápadná ãasÈ bratislavského uzla a za-pojením letiska sa poloÏí základn˘ kameÀ nav˘raznej‰ie medzinárodné spojenie so sused-n˘m Rakúskom, predov‰etk˘m medzi letiska-mi v Bratislave a vo Viedni.

Na ão sa treba sústrediÈ v najbliωom ãase prezabezpeãenie úspechu celého projektu?

Projektová dokumentácia pre prvú ãasovúetapu je pripravená. Ide o peÀaÏné prostriedkyãerpané z Európskej únie a bolo by nesprávne,aby sa nevyãerpali z dôvodu ob‰trukcií dotknu-t˘ch in‰titúcií pri zabezpeãovaní jednotliv˘chkrokov projektovej prípravy, s ãím sa neustálestretávame. Nastávajúce obdobie bude vyuÏitév‰etk˘mi zainteresovan˘mi najmä na zabezpe-ãenie právoplatnosti územného rozhodnutia preúsek Predmestie-PetrÏalka a získanie príslu‰-n˘ch stavebn˘ch povolení pre v‰etky segmen-ty projektu zaradené do prvej etapy realizácievrátane majetkovo-právneho usporiadania do-tknut˘ch nehnuteºností, seriózne prípravy pod-kladov pre v˘ber budúceho zhotoviteºa stavbyzo strany ÎSR tak, aby mohol byÈ v ão najkrat-

‰om ãase spusten˘ tender a po vydaní staveb-n˘ch povolení mohol vybrat˘ zhotoviteº neod-kladne zaãaÈ stavaÈ. Cieºov˘ rok na ukonãenieprvej etapy projektu – 2015 je stále reálny amôÏe byÈ aj nov˘m impulzom pre stavebnúprodukciu. Úspech tohto medzinárodného pro-jektu v‰ak závisí aj od zabezpeãenia zdrojov prerealizáciu nadväzn˘ch etáp. To je úloha ÎSR ako„investora“ projektu, ale i MDVaRR SR akojeho garanta. Dúfame, Ïe sa to podarí aj vìakapodpore príslu‰n˘ch európskych in‰titúcií a svyuÏitím fondov, ktor˘mi sa v rámci EÚ podob-né projekty financujú aj v partnersk˘ch európ-skych krajinách. Pevne verím, Ïe tak˘chto pro-jektov bude maÈ nielen Bratislava, ale aj celéSlovensko stále viac a viac.

DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Hlavnou ãinnosÈou spoloãnosti je poskyt-núÈ komplexné konzultaãné, hlavne projek-tovo-inÏinierske sluÏby, ão v sebe zah⁄Àavypracovanie predinvestiãn˘ch a investiã-n˘ch ‰túdií (technick˘ch, ekonomick˘ch,dopravno-inÏinierskych a environmentál-nych), zámerov a správ o hodnotení vply-vov stavby na Ïivotné prostredie, doku-mentácií k stavebnému zámeru, na územ-né rozhodnutie a stavebné povolenie, naponuku a na realizáciu stavby, dokumen-tácií skutoãného realizovania stavby, akoaj vypracovanie projektov opráv, sanácií arekon‰trukcií. Predmetom projektov˘chdokumentácií sú predov‰etk˘m diaºniãné acestné stavby, mestské komunikácie, ob-ãianske stavby. Súãasne spoloãnosÈ rie‰i ajv‰etky systémy hromadnej dopravy vráta-ne koºajovej dopravy a metra, objekty prerieãnu dopravu a prístavy, preloÏky vod-n˘ch tokov a inÏinierskych sietí, geotech-nické problémy, ako aj rôzne prieskumnépráce.. V neposlednom rade venujeme zv˘-‰enú pozornosÈ aj rekon‰trukciám a v˘-stavbe, modernizácií Ïelezniãn˘ch tratí na160 km r˘chlosÈ. Pre svojich zákazníkov za-bezpeãujeme aj dopravno-inÏinierske, ar-chitektonické, ako aj environmentálne sluÏ-by. Na‰a ãinnosÈ sa t˘ka v‰etk˘ch etáp prí-pravy a realizácie, poãínajúc prvotn˘miprieskumami, ‰túdiami, samotn˘m projek-tovaním, inÏiniersko-investorskou ãinnos-Èou a konãiac dozorovaním poãas v˘stav-by (autorsk˘, stavebn˘, geologick˘, geo-technick˘ a geodetick˘ dozor), a to nie ibana Slovensku, ale aj v zahraniãí.

Vizualizácia – stanica Bratislava letisko, nástupisko

Vizualizácia – stanica Bratislava filiálka, nástupisko

S T A V B A R O K A 2 0 1 0

58

S absolutní poslu‰ností tûchto „pfiirozen˘ch“zákonÛ neladí nûkteré jevy, znatelné a popiso-vané na jednoduch˘ch, estetiku obsahujícíchvûcech. Jde o jevy pochopitelné spí‰ fenomeno-logií, filozofií, tedy tématy dnes stále pomûrnûzanedbaného my‰lení jak politiky, tak architek-tury. Dnes se my‰lenkové svûty jednotliv˘ch od-vûtví dostávají blízko k podobû, jakou nabíze-jí katalogové svûty rÛzn˘ch politick˘ch, umû-leck˘ch i architektonick˘ch smûrÛ. Jsou také vû-decky nebo tzv. modernû a pfiirozenû zaloÏenéteorie, schopny vzájemné obecné, tedy vlastnûpolitické a umûlecké reflexe?

Nejde v‰ak o situaci principiálnû novou. Ten-to neblah˘ jev se stále opakuje v jakési dialek-tice pouze pragmatického, technologického a vû-deckého chápaní u kaÏdé potenciální „stavby“politické situace podobnû jako u v˘znamnûj‰í in-Ïen˘rské a architektonické situace. Domnívám

se, pfiestoÏe se zaklínáme moderností jako jakou-si anticipací blíÏe nevyslovené „vy‰‰í“ kvality,Ïe jsme dnes na tom spí‰e analogicky k situa-cím z historie. Na rozdíl ale od ní dnes svár mezipragmatick˘m a metafyzick˘m vyznûním sma-zává úãinek m˘tu v politice a stejnû tak múzic-kou sloÏku architektury. Také je jakékoli jiné neÏvûdecky a pfiírodnû podmínûné poznání odvrho-váno do jiné, takzvanû nadstavbové kulturnísféry, a vládou vefiejného v˘kladu zejména doodlehãen˘ch reklamních kulturnû populárníchinterpretací aÏ dezinterpretací globálnû zábav-ního pseudouniverza.

VÏijme se do my‰lení budoucích archeologÛa historikÛ, ktefií mohou a zfiejmû budou posu-zovat na‰e spoleãenské konání, svût, kulturupolitiku i architekturu.

V praxi „archeologie“ leto‰ního hledání ne-jlep‰ích staveb v rámci soutûÏe „Stavba roka“znamená, Ïe pragmaticky a kulturnû reklamníprÛnik do architektonické tvorby a vedle tohopseudovûdecké technologické, hlavnû katalogo-vé porovnávání architektury je zamûfieno pouzena vysvûtlení v‰eho toho, co lze chápat umûl˘-mi, umûle sestrojen˘mi pfiístupy, ãasto za umû-l˘ch technologick˘ch a reklamních, tedy neprostû „krásnû technick˘ch“ podmínek. Praxe,hlavnû komerãnû postavená na základû techno-logií, za úãelem co nejvût‰ího zisku ze zabez-peãování prostfiedí práce, bydlení i rekreace,funguje programovû paradoxnû nepoliticky.

Obecnû vzato to znamená, Ïe kvalita fie‰eníje povaÏována za tím lep‰í, ãím více se v archi-tektufie jako v laboratofii umûlého prostfiedí bu-deme snaÏit pfiiblíÏit prostor pojmu, kterému by-chom mohli fiíkat „umûlá laboratofi modelu stav-by svûta.“

To determinuje také posuzování takzvan˘ch„nekatalogov˘ch“ inÏen˘rsk˘ch staveb a navo-zuje pochybnost, zda úspûch inÏen˘rské – napfi.dopravní stavby – determinuje i architekt. NaSlovensku asi není bûÏné, aby byl architekt spo-luautorsky pfiítomen u tûchto inÏen˘rsk˘ch sta-veb. OdtrÏení inÏen˘rského a pÛvodnû stejnû za-loÏeného architektonického my‰lení nabízí uÏ ja-koby samozfiejmé naladûní se na oddûlenou ar-chitekturu a oddûlené inÏen˘rství jako na vytvá-fiení umûl˘ch laboratofií, aÈ mínûn˘ch jako umû-leck˘ch nebo technologick˘ch, a to obojí jeopak základu pÛvodního pojmu „techné“ – umnétechniky (od slova „umût“, ne od pojmu volné-ho „umûní“ v dne‰ním pokrouceném smyslutoho slova).

Napfiíklad, nejen v oblasti statiky lze stejnûjako mosty, viadukty i stavebnû technické zále-Ïitosti budovy pfiedem umûle vypoãítat. Neb˘t„politické náhody“, je to podobné, jako nab˘tdomnûlou vládu nad svûtem v˘poãtovou a tech-nologickou bláhovou jistotou pfii v˘poãtu drá-hy rakety bez korekce její dráhy. Staãí ale obec-ná, tj. „politická“ náhoda setkání napfi. s meteo-ritem nebo ãímkoli jin˘m, co se plete do nové-ho modelu dráhy, rozsype se onen technologic-k˘ základ jako domnûle jedin˘ správn˘ modelstavby svûta.

To je analogické i na‰í stavitelské, to zname-ná architektonické situaci.

Je tady ale pfiece rozdíl dÛleÏit˘ pro politikuv oblasti architektury, spoãívající právû v roz-dílu mezi pojmy „umûlost“ a „umûleckost“.

Nejsme s to s tímto odtrÏením, tedy ani s ak-centací umûleckosti ani umûlosti, tedy ani své-volnou, ani naopak vûdeckou-fyzikálnû pojatouformou stavby i s maximální pfiítomností doko-nal˘ch materiálÛ a technologií, vymodelovatpolitiku, pfiipomínající dnes u nás ãasto nûcojako technologicky podmínûn˘, nearchitektonic-k˘ vesmír.

Architektonické umûní a stejnû tak umûnípravé politiky, které se prezentují pfiirozen˘m apfiesto jaksi nepfiírodním, tj. nenaturalistick˘m„jazykem“, jsou dány hodnotou, architektonic-k˘m – tedy krásnû vystavûn˘m v˘razem, forma-

Architektúra –analógie „ideality“ k politike

Jak˘koli bûÏn˘ popis dobrého „vystavûní“ politiky mÛÏeme ãerpat z architektury; to se v‰ak vût‰inou dûje pomocípravidel dan˘ch obecnû naduÏívan˘m jen „katalogov˘m“ vnímáním svûta a jeho mechanickou akceptací bez

zkoumání obecné trvalé hodnoty. Tento postoj zastupuje jak slepou víru v platnost zákonÛ modernismu, tedy zákonÛjakoby jediného moÏného, nepokornû zaloÏeného chování na automatizmu pokroku ve v˘voji a rÛstu, tak zákonÛ

vycházejících ze spoleãenské objednávky (dfiíve doslovné „vlády lidu“), z praktick˘ch zákonÛ, dan˘ch jen pragmatick˘mivztahy reklamního svûta (dnes vlády vefiejného v˘kladu) nebo zákonodárnou mocí. Jsou to opravdu determinujícív˘chodiska k popisu a pochopení jakéhokoli spoleãenského projevu v fie‰ení ideální politiky podobnû jako stavby?

doc. Ing. arch. Petr HrÛ‰a (1955),absolvent fakulty architektury VUT v Brnû (1981),

byl hlavním architektem mûsta Telãe (1990 – 1992), v r.1990 v letní ‰kole architektury prince Charlese

v Oxfordu a v Rímû. Byl ãlenem Památkové rady PraÏskéhohradu (1990 – 1992), umûlecké rady V·UP v Praze (2007),

redakãní rady ãasopisu Architekt (2001 – 2005).Je ãlenem spolku Obecní dÛm Brno, Spolku v˘tvarn˘ch

umûlcÛ Mánes a také ãlenem Památkové rady mûsta Brna.

TriNity, Brno – Autor architektonického rie‰enia a foto: Ing. arch. Petr HrÛ‰a

59

mi, pluralitou v˘znamÛ, kontextÛ, interpretací,meziprostorov˘mi odmlkami. Ta v‰echna majíjiná v˘chodiska, ne redukovaná jen na techno-logické ani jen svobodnû umûlecké objekty jakozákladní stavební jednotky, ale orientovaná nafenomény. Tak lze dosáhnout pochopitelnostisvûta jak politiky tak architektury i mal˘m mû-fiítkem, pfiirozen˘m, ale ne pfiírodovûdn˘m zpÛ-sobem – pomocí architektonick˘ch jakoÏto tech-nick˘ch v˘chodisek, pravidel, nevûdeck˘ch zá-konÛ, jakoby pomocí „techné“, Platónov˘chstínÛ ideálÛ. Stíny ideálÛ, vrhané pfies propastistaletí do náruãe stavitelského umûní, nám je‰-tû i dnes snad pomohou v orientaci i v souãas-ném snaÏení o smysl vûcí, míst, i politického,demokratick˘mi pfieryvy dobfie omezeného pro-storoãasu.

Pokud ale ve skuteãném stavitelském umûníjakoÏ i v politice zejména technologické pred-estinace v˘voje pfiesnû neznáme, pak také his-toricistická v˘vojová víra aÏ povûra v modernis-tick˘ pokrok jako zaruãen˘ posun k lep‰ímu, jejen zboÏnou „vírou“ hlasatelÛ tûchto starono-v˘ch, svût vylep‰ujících „pravd“. Jde totiÏ oto, aby pomocí hereze vycházející z modernis-tické „víry“, napfi. odtrÏením inÏen˘rství a archi-tektury, zcela nezavládlo pfieceÀování objekti-vity technologie a soudobosti (napfi. IT), po-dobnû jako tomu bylo se spoleãensk˘m mate-rialismem a z nûho odvozen˘mi vûdami u dáv-no z bludu stavby svûta usvûdãeného marxismu.Je tedy podstatné, aby na základû umûl˘ch zá-konitostí nesmûrovala soudobá politika podob-nû jako soudobá architektura do „pekel“ buìumûl˘ch technologií nebo naopak umûl˘ch své-volnick˘ch pfiedstav a s ní tam i samotné umû-ní stavby.

Provokativnû lze s urãitou nadsázkou prohlá-sit, jak Ïije-li s námi opravdová nesvévolná po-litika, Ïe jen tak Ïije s námi i skuteãné umûní aarchitektura. Umûní i architektura totiÏ pravdi-vû a pfiirozenû – i politicky v hledan˘ch ideali-tách architektury obce a státu – interpretuje a sty-lizuje tak, Ïe se na‰e Ïití v reálném pfiírodnímprostfiedí i civilizovaném prostoru na‰eho Ïivo-ta vnímá uÏ ne jako technologie, ale jako nedo-saÏitelná „idealita“. Ideální politická interpreta-ce existuje ne skrze technologie stavby svûtÛ, aleskrze stavitelskou techniku, umûní a jejich hod-notu kvality Ïivota a jejich trvání. Architekto-nick˘ i politick˘ Ïivot (ve smyslu Bergsonova„élan vital“) drÏí nad‰ení a povzná‰ející zájemo nikdy nedostiÏnou, av‰ak stále nosnou idea-litu! Ideální zákon, kter˘m se fiídí Ïivot, onenélan vital, jsou ne z vymy‰leného, ale naopakvûcného reálného „politického“ modelu stavbysvûta ve smyslu stále znovu hledané harmoniea dal‰ích kompoziãnû ustanoven˘ch pfiedpo-kladÛ pro technické navozování záÏitku pro-storu a bytnosti i trvání. Tak pfiirozené „b˘t“ varchitektufie pfiechází v „má b˘t“, a v to co zpÛ-sobuje urãit˘ du‰evní, psychick˘ a v ojedinûl˘chpfiípadech aÏ duchovní pohyb. Ten se dûje v ar-chitektufie stejnû jako v politice analogicky celépfiírodû kolem urãit˘ch pevn˘ch tûÏi‰tních bodÛpomocí tzv. „idealit“. Ideality a jejich architek-tonické prostorové obrazy, moÏné tvary vûcí ajejich obecnû chápané útvary kolem urãitosti„bodÛ“ jsou tedy moÏné v˘chodisko jako tvo-fiiv˘ zákon, pÛsobící vznikání jak dûní obce,tak její architektury.

Ta je pak s pfiítomnou idealitou obrazem tva-ru „bodu“, kde se fenomenologicky dá postih-nout i svûtov˘ a pfiírodní fiád. Tvar kolem bodu

shromáÏdûn˘ jako ideální stavitelsk˘, tedy ar-chitektonick˘ útvar, je pak vÏdy tím, co se roz-li‰uje: útvarem, rytmem, podobou, polohou a do-tykem – haptick˘m jevem a uspofiádáním. DÛ-sledkem je trvání stálosti, jednoty a krásy. Díkynejen umûní v obecnûji pojaté architektufie, alei její technické sloÏce mÛÏe vznikat apriori jed-noduchá forma trvání a nazírání na nûj pro-stfiednictvím zodpovûdnosti, právû spí‰ politikaneÏ architekta, k fiádu estetick˘ch vûcí, a tak knazírání na etick˘ spoleãensk˘ prostor s para-metry jeho krásy jako neúãelné finality.

âím více se ãlovûk ale naopak vymaÀuje zesv˘ch politick˘ch, tj. v tomto smyslu zodpovûd-nostních lidsk˘ch idealit, ze sv˘ch kultick˘chnárodních a kulturnû regionálních domnûl˘ch„pout“, tím více se naopak na chvilku ztotoÏÀu-je romantizujícím aÏ k˘ãovit˘m únikem od ci-vilizace (ale s neobejitím se bez podpory civi-lizace) naoko se svobodou, jakoby se zvífiaty adivokou pfiírodou.

Proti tomu zde stojí jak v architektufie tak vpolitice autonomní fiád a pfiece technická tvÛr-ãí ãinnost; ta musí b˘t s kázní, soustfiedûním,trpûlivostí a pokorou umná i fiemeslná, i politic-ky architektonická, ne tedy jen Ïivoãi‰ná. V ta-kovém druhu tvÛrãí práce se ãlovûk spojuje i smateriálem, kter˘ reprezentuje vnûj‰í svût. B˘tpolitik jako architekt tvÛrãí, znamená b˘t kul-tivovanû vzpfiímen˘ jako signál obecného zájmupro v‰echny ostatní, maják jak ve svûtû obecnékultury, tak ve svûtû, kde je tvÛrãí ãlovûk sámsebou. Jenom pak dochází k fiádnému (v podsta-tû v fiádu) spojení a ne ke spojování metodoukonformismu.

Jako majáky nekonformních postojÛ námmohou poslouÏit nûkteré stavby. Podle mého mí-nûní napfiíklad u nás v âeské republice nûkterérekonstrukce Josefa Pleskota v Litomy‰li, urba-nistické úpravy Karlína od Karla Baumschlage-ra, nebo i koncept Johna Pawsona pro klá‰terTrapistÛ Nov˘ DvÛr v západních âechách, zej-ména poslední jeho ãást – dokonãen˘ dÛm prohosty v areálu klá‰tera – dÛm, kter˘ vznikl „jen“pfiestavbou b˘valé hospodáfiské budovy, kterábyla pfii pfiíchodu mnichÛ v havarijním stavu;anebo zdánlivû je‰tû vût‰í drobnost, ale skoro aÏepochálnû obecná, tedy „politická“: Alena ·rám-ková a její vlastní dÛm v Jen‰tejnû.

Ze zahraniãí, které je snad je‰tû více neÏ naSlovensku nebo u nás stiÏeno reklamní honbouza senzací a efektem, by jako memento krásnétechniky mohla poslouÏit Polní kaple BruderKlaus, z roku 2007 od architekta Petera Zumt-hora. Ze star‰ích staveb je to Kursaal od Rafae-la Monea (kulturní centrum a koncertní síÀ Ave-nida de la Zurriola), v San Sebastianu ve ·pa-nûlsku. Charakterizuje ji vzácná geografickápfiitaÏlivost pozemku – v ústí fieky Urumea. Jevysoce cenûna nejen za odvahu a originalitunávrhu s v˘hledem na mofie, ale aj pro obecn˘cíl – otevfienosti vefiejnosti.

Co v‰ak je obecn˘m cílem tûchto úvah a jak˘mají uvedené pfiíklady smysl a dÛvod? KdyÏ nepro architekty, nechávající se strhávat ke kon-formismu, tedy snad je‰tû pro ãlovûka politic-kého, to znamená pro obecnû vnímajícího totonazírání na architekturu v obecném smyslu slo-va, to jediné dává dnes architektufie Ïivotnísmysl.

Cílem architektury, za coÏ je tfieba povaÏovati architekturu inÏen˘rsk˘ch staveb, ale i archi-tekturu politiky, je tvÛrãí ãinnost. Jejím smyslemje navození pro ãlovûka a svût oblaÏujícího pri-

ncipu „techné“, tedy fie‰ení ideálního a aÏ tepr-ve tak dávání smyslu umûleckého, tj. i architek-tonického. Jde tedy o dosaÏení v podstatû pri-ncipu umûní i u umûní politického, a to s ener-gizujícím Ïivotním elánem („elán vital“)

V principu energizujícího dávání v umûnípolitickém je to, Ïe politik podobnû jako stavi-telsk˘ umûlec – technik inÏen˘r nebo architekt–, dává – ze své ideality radosti, ze svého zájmu,pochopení, vûdomostí, smutku, humoru, ale neaby jen pfiijímal. Umûní dává, protoÏe umûlec-ké dávání je ve smyslu „techné“ „elán vital“,samo o sobû se svûtem navozující energizujícíjednotu a vybraná obecná, tedy vpravdû politic-ká radost.

V listopadu 2010, Po zku‰enosti z porotování

Stavby roka 2010 na Slovensku, doc. Ing. arch. Petr HrÛ‰a

S T A V B A R O K A 2 0 1 0

Z prací, které zakládají profesní názor ar-chitekta jsou nejv˘raznûj‰í: ¤íãní láznû Ri-viéra v Brnû (1984 – 1991, rekonstrukce2005), rekonstrukce Krypty a presbytáfiekatedrály Sv. Petra a Pavla v NKP PetrovBrno (1993), administrativní budova proPovodí Moravy v Olomouci (1996; Stavbadesetiletí Olomoucka), dále rekonstrukceparku Denisovy sady v Brnû (cena GrandPrix Obce architektÛ v kategorii Krajináfis-ké architektury a zahradní tvorby v r. 2004)nebo funkãní územní plán âesk˘ch Budûjo-vic. V˘znamné jsou návrhy a realizaceúprav fiady vefiejn˘ch prostranství i budov,jako napfi. v Brnû návrhy na promûnuMendlova a Dominikánského námûstí, rea-lizované úpravy Moravského a Jakubskéhonámûstí s umûleck˘mi sochafisk˘mi a fie-mesln˘mi prvky. V minulém roce byla rea-lizována doãasná hala pro hlavní autobu-sové nádraÏí v Praze na Florenci nebo vBrnû rekonstrukce v˘stavní galerie DÛmumûní mûsta Brna, nominovaná v leto‰nímroãníku soutûÏe Grand Prix Obce architek-tÛ. Práce jsou publikovány v obdobnémtisku a oceƒovány.

Z fiady projektÛ soukrom˘ch atypick˘chdomÛ, vil a interiérÛ je v odborn˘ch publi-kacích napfi. rodinn˘ dÛm v Podivínû (2002;Slavné vily jihomoravského kraje). V mezi-národní konkurenci obstál také projekt naadministrativní a obytn˘ areál Rivergardensv Praze – Karlínû, kter˘ je v realizaci. VBrnû byl realiozvan˘ Administrativní kom-plex Triniti (2009), kter˘ byl také nomino-ván letos v Grand Prix. Práce jsou také vy-stavovány – napfi. Národní galerie v Praze.V souãasné dobû je vedle vedení vlastníkanceláfie Atelier Brno (od r. 1991) taképraktikujícím docentem na Technické uni-verzitû v Ostravû na katedfie architektury.

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Marie, Vígla‰, Autor foto: Ada M. Weber

(v˘ber ilustraãneho fota redakcia PK)

Hlavná cena v celo‰tátnej verejnej súÈaÏi Stavba roka 2010

Miesto: Pribinova ulica, BratislavaAutori architektonického rie‰enia: A1 RESPECT s. r. o. (Ing.arch. Marek Varga, Mgr.arch.

Miroslav Vrábel, Ing.arch. Branislav Kalisk˘)BOSE International Planing & ArchitectureMichel Desvigne

Hlavn˘ projektant: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.ZdruÏenie EUROVEA BratislavaZIPP/PORR SK

Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.ZdruÏenie EUROVEA BratislavaZIPP/PORR SK

Stavebník: BALLYMORE EUROVEA a. s. Investor: BALLYMORE PROPERTIES s. r. o. Architektúra: A1 ReSpect, s. r. o.

Ing. arch. Marek Varga Mgr. arch. Miroslav Vrábel Ing. arch. Branislav Kalisk˘BOSE International Planning & Architecture

Hlavn˘ projektant: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o. Zhotoviteº stavby: ZdruÏenie EUROVEA Bratislava

ZIPP/PORR SKInvestiãné náklady: 450 mil. €ÚÏitkové plochy: PodlaÏná plocha: 237 424 m2

Zastavaná plocha: 25 523 m2

Parkovanie: 54 195 m2

Nákupná pasáÏ: 237 424 m2

Administratíva: 24 974 m2

Kino: 3 210 m2

Fitness: 2 770 m2

EUROVEA – nov˘ svet farieb

MANHATTAN – udiera na strunu mlad˘m

v roku 2010

Stavba roka 2010: Cena Slovenskej komory stavebn˘ch inÏinierov za najlep‰ie projektové rie‰enie stavebného diela

Miesto: Raãianska 69/A, BratislavaVyuÏitie: Obytná budovaAutor: Architekti BKP· s.r.o.

Ing. arch. Martin Kus˘Ing. arch. Pavol PaÀákIng. arch. Martin Kus˘, ml.,Ing. arch. Alexandra Kusá

Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.Investor: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.Investiãné náklady: 32,20 mil. €ÚÏitkové plochy: Byty: 14 446,90 m2

Státia: 2 877,45 m2

Obch. priestory: 268,05 m2

Ateliéry: 226,25 m2

Predaj: RE/MAX STARS0910 595 595 / 0915 955 559Pavloviãova 16, 821 04 Bratislavakancelária: Dostojevského rad 20www.americkebyvanie.sk

Miesto: OkruÏná ulica, StupavaVyuÏitie: Obytná budovaAutor: ELEMENT ateliér architektúry, s.r.o.

Ing. arch. Peter HaÏerIng. arch. Matej GalandaIng. arch. Juraj Rado‰ovsk˘

Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.Investor: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.Investiãné náklady: 23,50 mil. €ÚÏitkové plochy: Byty: 17 228,85 m2

Státia: 2 883,50 m2

Obch. priestory: 672,80 m2

Predaj: STRABAG-ZIPP Development, s.r.o.0902 962 242 / 0903 726 529Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislavawww.zipp-reality.sk

Vinársky komplex ELESKO – cesta poznania, ktorá odhalí tajomstvá kráºovského nápoja

ZIPAVA – príjemné b˘vanie pre seniorov i mlad˘ch

ëakujeme Vám za na‰e úspechy.

Zhotoviteº stavby nominovanej na Hlavnú cenu Stavby roka 2010 a na Cenu Arch 2010, drÏiteº Ceny Zväzu stavebn˘ch podnikateºov za vysokú kvalitu stavebnej realizácie

Miesto: ModraVyuÏitie: v˘roby a distribúcie vína Autor: CAKOV-MAKARA, s. r. o.

Ing. arch. Kalin CakovIng. arch. Emil Makara

Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.Investor: IN VINO a. s.Investiãné náklady: 22,50 mil. €ÚÏitkové plochy: V robn˘ objekt: 6 090 m2

Galéria s re‰tauráciou a apartmánmi: 3 108 m2

Dom zamestnancov: 198 m2

PF 2011

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

62

„Predkrízovo“ rie‰ená obnova dnes uÏ uza-vretého obytného komplexu spæÀa tie najprís-nej‰ie kritériá t˘kajúce sa technického a tech-nologického zabezpeãenia, osobného komfor-tu a bezpeãnosti b˘vania. „Palác je ukáÏkouúspe‰nej revitalizácie a obnovy chátrajúcejruiny a jej premeny na supermodern˘ objekt.Podarilo sa zachovaÈ kultúrnu pamiatku, kto-rá pre‰la totálnou rekon‰trukciou za prísneho

dohºadu statikov a pamiatkarov, v kombiná-cii s nároãn˘mi technick˘mi rie‰eniami 21.storoãia. Mimoriadny dôraz s vynaloÏenímznaãn˘ch finanãn˘ch prostriedkov sa kládolna vysokú estetickú úroveÀ a na zachovaniehistorického genia loci,“ definuje základné pa-rametre nehnuteºnosti ªubo‰ Lenarth, seniormaklér 1. národnej aukãnej spoloãnosti.

EXKLUZÍVNA LOKALITA, KOMFORTNÉ PARKOVANIE,NAD·TANDARDNÉ B¯VANIE

Práve v˘nimoãnosÈ lokality postavila inves-tora, spoloãnosÈ CDC, s. r. o., do neºahkej si-tuácie uÏ na zaãiatku plánovanej rekon‰truk-cie. Premena historickej budovy na luxusn˘obytn˘ komplex by nebola moÏná bez efek-tívneho dorie‰enia problému parkovania vhistorickej ãasti Bratislavy. „VybudovaÈ 4-podlaÏnú garáÏ pod Palácom nebola ºahkáúloha vzhºadom na obmedzen˘ prístup. B˘va-nie v centre mesta s vlastn˘mi parkovacímimiestami v‰ak povaÏujeme za jeden z naj-väã‰ích bonusov a sme radi, Ïe sa nám tentoproblém podarilo vyrie‰iÈ s dôrazom na ma-ximálny komfort pre budúcich majiteºov by-tov,“ kon‰tatuje dvorn˘ architekt Paláca IºjaSkoãek. GaráÏ v súãasnosti poskytuje maji-teºom bytov nielen 2- aÏ 4-miestne státie prevlastnú miniflotilu automobilov, ale aj sluÏ-by ruãnej umyvárne vozidiel umiestnenej vtejto ãasti objektu. R˘chly vstup do Paláca ceznájazdovú rampu znamená vstup do 24 hodínstráÏeného objektu. Bezpeãnostná sluÏba, ka-merov˘ systém a premyslen˘ vstupn˘ systémsú zárukou absolútneho bezpeãia obyvateºovjednotliv˘ch bytov. V‰etky podlaÏia PalácasprístupÀujú v˘Èahy. Na rozdiel od náv‰tev,ktoré sa musia ohlásiÈ na honosnej recepcii,majitelia sa do svojich bytov dostanú na zá-klade zosnímania odtlaãku prstu a zadaníosobného kódu. Obytné priestory s rozlohou200 aÏ 500 ‰tvorcov˘ch metrov plochy ponú-kajú príjemné b˘vanie. Stabilnú teplotu udrÏu-je technológia chladen˘ch stropov in‰talova-n˘ch priamo do Ïelezobetónovej kon‰trukcie,hluk eliminujú dobové okná so vsaden˘mtrojsklom. „V projekte sa podarilo zladiÈ 3 dô-leÏité veci – históriu, technickú a technologic-kú vyspelosÈ budovy a lokalitu. V rámci Bra-tislavy neexistuje veºa podobn˘ch nehnuteºnos-tí, ktoré by zároveÀ poskytovali intimitu no-vého projektu,“ hodnotí v˘sledky rekon‰truk-cie Martin Malaník, podpredseda predsta-venstva spoloãnosti LEXXUS, a. s. Samozrej-mou súãasÈou bytov sú samostatné balkóny astre‰né terasy. Tie najluxusnej‰ie patria ksiedmim mezonetov˘m trojpodlaÏn˘m by-tom. Zelené terasy s víriv˘mi vaÀami umoÏ-Àujú relax s v˘hºadom na Bratislavsk˘ hrad,monumentálne stavby v susedstve, ale aj nadynamickej‰iu tvár súãasnej Bratislavy. R˘ch-ly presun z terás späÈ do bytu umoÏÀujú ‰pe-ciálne interiérové vákuové v˘Èahy, ktoré boliin‰talované v rámci Európy vôbec po prv˘ raz.

OSOBN¯ SERVIS NA ÚROVNINAD·TANDARDN¯CH HOTELOV¯CHSLUÎIEB

Osobitnou kapitolou je nad‰tandardne rea-

Skvost pre elitu

Historické srdce Bratislavy má nov˘ architektonick˘ skvost, ktor˘ podºa realitn˘ch expertov mení kategórie luxusu. Novú dimenziu vnímania

nad‰tandardného moderného b˘vania po finanãne i technicky nároãnej rekon‰trukcii paradoxneponúka národná kultúrna pamiatka – Palác Mote‰ick˘ch na Gorkého ulici.

63

Z ãoho vyplynul pre Palác kºúãov˘ motívrozvinut˘ch ºalií?

Pôvodne sme chceli urobiÈ nejak˘ Ïivoãí‰-ny motív, pretoÏe dom pôsobí dosÈ stroho, a mysme proti tomu chceli ísÈ s nieãím organick˘m.Prv˘ nápad bol vytvoriÈ „umel˘ porast“ domu,ão by v‰ak bolo technicky i finanãne veºmi ná-roãne. Preto sme sa rozhodli, Ïe urobím tym-panón, kde nám ako najzaujímavej‰í vy‰ielcelkov˘ motív ºalií. In‰talácia osvetlenej skle-nej plastiky na prieãelí budovy v‰ak bola tech-nicky veºmi nároãná. Jej upevnenie sme mu-seli niekoºko ráz zopakovaÈ, aby sme získali po-Ïadovanú stabilitu. S podobn˘mi problémamisa v‰ak pri tak˘chto projektoch beÏne stretá-vame. Je normálne, Ïe pri nich nikdy neviete,do ãoho idete... v kaÏdom prípade sme aj vìa-ka tympanónu boli v Bratislave asi 10 ráz ãas-tej‰ie, ako sme si pôvodne predstavovali.

âo bolo najnároãnej‰ie na tomto projekte?Obmedzovala vás v tvorbe nejak˘m spôso-bom skutoãnosÈ, Ïe Palác je národná kul-túrna pamiatka?

My sme od zaãiatku viedli s pamiatkarmi

veºmi plodnú diskusiu. Ich poÏiadavky nebo-li prehnané a poãítalo sa s nimi. S poÏiadav-kami pamiatkarov som sa nemusel vyrovnaÈprv˘ raz, podobne nároky sa na mÀa kládli ajv súvislosti s rekon‰trukciou PraÏského hra-du pri ktorej som stál. NeprekáÏa mi to, ten-to dialóg s históriou mám veºmi rád.

Palác Mote‰ick˘ch je hodnoten˘ ako vrcholluxusného b˘vania. Dokonca sa zaãína spá-jaÈ s oznaãením b˘vanie pre „modernú‰ºachtu“. âo pre vás znamená luxus v b˘-vaní?

Myslím si, Ïe luxusné b˘vanie je potrebné,a to nielen pre nejakú „novú ‰ºachtu“. Mojoufilozofiou je, Ïe kaÏd˘ by si mal, samozrej-me v rámci svojich moÏností, v dome dopriaÈluxus. Aj zvieratá majú kde b˘vaÈ, luxus jev‰ak to, ão máme oproti nim navy‰e. Pre mÀaosobne je najväã‰í luxus b˘vaÈ v dobr˘ch ho-teloch. V tejto súvislosti si urãite viem pred-staviÈ b˘vanie v Paláci Mote‰ick˘ch, práve vsúvislosti s jeho nad‰tandardn˘m osobn˘mservisom. Privátne b˘vanie s hotelov˘m ser-visom je nepochybne súãasn˘m trendom.

HISTÓRIA PALÁCA MOTE·ICK¯CH

História osídlenia na mieste dne‰ného Paláca na Gorkého ulici siahahlboko do stredoveku. V období novoveku tu stál v˘znamn˘ bratislav-sk˘ hostinec U divého muÏa. Od roku 1733 b˘val v jednom z domov natejto parcele známy kartograf Samuel Mikovíni, ktor˘ tu zriadil obser-vatórium. Z t˘chto priestorov urãil svoj vlastn˘ bratislavsk˘ poludník,pomocou ktorého vytvoril prvé podrobné a na vtedaj‰ie pomery veº-mi presné mapy uhorsk˘ch stolíc. Neskôr objekt prestavala rodina baró-nov Mote‰ick˘ch pochádzajúca zo starého veºmoÏského rodu, ktoréhopôvod sa datuje aÏ do 13. storoãia. Palác sa v ich vlastníctve stal nadlhé obdobie diskrétnym miestom stretávania sa najvy‰‰ej spoloãen-skej vrstvy v pánskom jazdeckom klube a kasíne magnátov. Palác Mo-te‰ick˘ch sa nachádza vnútri hradieb mesta, a preto je aj dnes neod-deliteºnou súãasÈou absolútneho srdca historického centra Bratislavy.

Jeho peãaÈ nesú luxusné butiky Karla Lagerfelda, holandské múzeum moderného umenia,PraÏsk˘ hrad, ale aj japonsk˘ obchodn˘ dom v Tokiu. Luxus podºa neho predstavuje

privátne b˘vanie spojené hotelov˘m servisom. To bol dôvod, preão sa svetoznámyarchitekt, v˘tvarník a dizajnér Bofiek ·ÍPEK rozhodol prijaÈ ponuku spoloãnosti CDC,aby sa podieºal na novom vzhºade Paláca Mote‰ick˘ch. Symbolom zrekon‰truovaného

Paláca sa stali ºalie, ktoré sa objavili na prieãelí budovy, ale aj v jej interiéri.

Luxus nás odli‰uje od zvieratlizovan˘ osobn˘ servis. Na kompletné rodi-ny i zaneprázdnen˘ch „single“ obyvateºov tuãaká komplexn˘ upratovací servis spojen˘ spraním a Ïehlením, profesionálna pestúnskaa opatrovateºská starostlivosÈ, ale i moÏnosÈzabezpeãenia kvalitnej lekárskej starostlivos-ti. Pomyselnou bodkou za nad‰tandardn˘misluÏbami je moÏnosÈ vyuÏitia cateringu pria-mo doma. „VlastniÈ apartmán v Paláci je rov-naké ako lietaÈ vlastn˘m lietadlom. Palác Mo-te‰ick˘ch poloÏil novú „latku“ pre chápanieluxusn˘ch bytov. Vytvára uzavretú komuni-tu „vyvolen˘ch“ vlastníkov z najvy‰‰ej vrstvyobyvateºstva kladúcich dôraz na exkluzivituvo v‰etk˘ch ohºadoch. Z tohto pohºadu vy-znievajú súãasné realizované projekty prezen-tované ako „luxusné“ skôr ako „vy‰‰í ‰tan-dard,“ definuje projekt senior maklér ªubo‰Lenarth. „Vìaka doplnkov˘m sluÏbám a ko-munitnému charakteru, v ktorom je do detai-lov dotiahnutá rekon‰trukcia s dôrazom natechnologické inovácie, môÏeme hovoriÈ ojedineãnom projekte,“ potvrdzuje Lenartho-ve slová Martin Malaník zo spoloãnosti Lex-xus. Ako ìalej dodáva, vlastníctvo bytu v Pa-láci je aj v ãase krízy z dlhodobého hºadiskaveºmi v˘hodné. A to napriek faktu, Ïe sa seg-ment vysoko luxusn˘ch bytov momentálnee‰te stále h˘be o nieão pomal‰ie neÏ beÏne do-stupné nehnuteºnosti. „Exkluzivita projektu ajeho limitovaná ponuka dokáÏu vytvoriÈ trva-lú hodnotu tejto investície, ktorá sa bude de-diÈ pre ìal‰ie generácie, bez devalvácie jehohodnoty,“ predpovedá stabilitu investície Mar-tin Melaník.

V roku 2010 okrem nov˘ch stavieb ako súPerla RuÏinova v Bratislave, Búdkova ulica -Mestské vily v Horskom Parku v Bratislave,Penzión Rozsutec vo Vrátnej Doline – dokon-ãila spoloãnosÈ SkyBau 28-podlaÏn˘ Ïelezobe-tónov˘ skelet v˘‰kového objektu a murárskepráce na stavbe nákupného strediska a rezi-denãného projektu „RETRO“ v RuÏinove.

Pre v˘znamného slovenského developera HB Reavis, po uvedení do prevádzky v októbri2010 AUPARK-u Îilina zhotovila 3 objekty II.etapy CBC na KaradÏiãovej ul. v Bratislave ved-ºa centrály VÚB a od júna do Vianoc 2010 prak-ticky dokonãila 5-podlaÏn˘ skelet polyfunkãné-ho komplexu AUPARK v Ko‰iciach, priãom vbudúcom roku bude jeho v˘stavba pokraãovaÈ 5.-aÏ 11.- tym podlaÏím administratívnej budovy.

Podpisom zmluvy o transakcii zo dÀa 7. de-cembra 2010 medzi SkyBau s.r.o. a Skanska, a.s.SR do‰lo k 100 %-nému predaju obchodn˘chpodielov majiteºov SkyBau spoloãnosti Skans-ka, kótovanej na burze cenn˘ch papierov v

·tokholme. Zmluva nadobudne platnosÈ posplnení odkladacích podmienok a súhlasu pro-timonopolného úradu.

SkyBau nepredáva svoje reality a develo-perské aktivity dcérskych spoloãností, ktor˘msa bude naìalej venovaÈ Ing. Du‰an Trnovsk˘.Logo SkyBau ostáva na trhu ako právny subjektSkyBau skupiny Skanska pod vedením b˘val˘chmajiteºov, teraz konateºov spoloãnosti Ing. Mi-roslava Trnovského a Ing. Petra Janíãka akododávateº hrub˘ch stavieb – prác HSV prác, mi-nimálne ìal‰ie 3 aÏ 4 roky a bude pokraãovaÈ ajako dôleÏit˘ priamy zhotoviteº stavieb investiã-nej v˘stavby na Slovensku, v âeskej republikea v zahraniãí.

SkyBau, s.r.o. Veºká OkruÏná 26/A010 01 Îilinatel.: +421 41 707 0911-12fax: +421 41 707 0910www.skybau.sk

SkyBau, s.r.o. je stavebná spoloãnosÈ, ktorá od zaãiatku svojho pôsobenia na slovenskom trhu

v roku 2002 zanecháva za sebou mnohé míºniky na cesteskrቺovania Bratislavy i celého Slovenska.

Stavba EUROVEA na ºavom brehu Dunaja v Bratislave,ktorej celú hrubú stavbu od základovej dosky – bielej vane,

zhotovila spoloãnosÈ SkyBau pre zdruÏenie hlavn˘chdodávateºov od februára 2007 za 18 mesiacov,

získala jednu z dvoch hlavn˘ch cien v 16. roãníku prestíÏnej súÈaÏe Stavba roka 2010.

Zhotoviteº a dodávateº Ïelezobetonárskych prác na v˘znamn˘ch stavbách

Ing. Miroslav Trnovsk˘Ing. Petr Janíãek

RETRO, RuÏinov-BratislavaÚÏitková plocha: 75 182 m2, Obostavan˘ priestor: 244 428 m3, Hlavn˘ zhotoviteº: MATEP, s.r.o., Bratislava

Subdodávateº hrubej stavby: SkyBau, s.r.o., Îilina, Hlavné druhy práce: debnenie 181 074 m2, v˘stuÏ 4 880 t, betón 39 370 m3, veÏové Ïeriavy 4 ks, Doba v˘stavby monolitického skeletu 10/2008 aÏ 08/2010

EUROVEA Bratislava Hlavn˘ zhotovoviteº : ZdruÏenie EUROVEA –ZIPP/PORR SK

Subdodávateº hrubej stavby: SkyBau, s.r.o., Îilina Pre Bilfinger Berger – spodná stavba

a ZdruÏenie EUROVEA – horná stavbaHlavné druhy práce: debnenie 423 838 m2

v˘stuÏ 13 624 t, betón 125 764 m3, veÏové Ïeriavy 10 ksDoba v˘stavby monolitického skeletu 02/2007 aÏ 07/2008

AUPARK Ko‰ice ÚÏitková plocha: 104 357 m2

Subdodávateº hrubej stavby: SkyBau, s.r.o., ÎilinaHlavné druhy práce: debnenie 151 968 m2

v˘stuÏ 5850 t, betón 42 962 m3, veÏové Ïeriavy 6 ksDoba v˘stavby monolitického skeketu 06/2010 aÏ 12/2010

Administratívna budova 5. aÏ 11. NP 01-04/2011

65

A R C H I T E K T Ú R A N A S L O V E N S K U

Dnes je v‰eobecne známe, Ïe územné plánysú nástrojom trvalo udrÏateºného rozvojamiest a obcí a súãasne sú aj jednou z podmie-nok poskytovania finanãnej podpory na roz-voj miest a obcí z eurofondov a zo ‰tátnehorozpoãtu. Je z vá‰ho pohºadu územn˘ plánvá‰ho mesta zárukou jeho trvalo udrÏateº-ného rozvoja?

Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: Urbánny rozvoj jedlhodob˘ proces a aj územné plány sa tvoria nadlhé obdobie. Územn˘ plán Ko‰íc bol spraco-van˘ v roku 1976, av‰ak poãas svojho trvaniapre‰iel mnoh˘mi zmenami a hlavne dvoma ak-tualizáciami – v roku 1986 a v roku 1994. Kon-cepcia rozvoja a základné princípy sú zaloÏe-né veºkoryso a urbanisti, ktorí tento plán tvo-rili boli naozajstn˘mi odborníkmi a v dobromslova zmysle vizionármi. Doba tvorby územné-ho plánu priala aj jasn˘m koncepciám s trvaloudrÏateºn˘m charakterom. Tá doba v‰ak v svo-jej suverenite narábania s pozemkami nepozna-la, ãi ignorovala majetkové vlastníctvo a zahy-nula práve na túto suverenitu neurovnania vlast-níckych vzÈahov. JasnosÈ koncepcie a veºmidobrá kostra územného plánu Ko‰íc, tak nará-Ïa v súãasnosti na majetkovo-právne problémy,ktoré je potrebné vyrie‰iÈ. Pôvodne homogén-ny sídeln˘ útvar s dopravn˘mi okruhmi sa po-stupne rozprestiera lineárnymi v˘beÏkami do‰pecifick˘ch urbanizaãn˘ch smerov a doplne-nie dopravn˘ch koridorov, resp. realizácia na-vrhovan˘ch prepojení sa stáva alfou a omegoudobrého fungovania a traumou ãasti obyvateº-stva, ktorého sa nevhodné dopravné napojeniet˘ka. Územie sa zahusÈuje zástavbou a nie vÏdysa nachádza priestor na alternatívnu dopravu.Ale novozaloÏené dopravné koridory Ko‰íc a

okolo Ko‰íc sú tieÏ vedené dostatoãne kon-cepãne a dokazujú, Ïe nie je potrebné trápiÈ mes-to prejazdmi ÈaÏkej nákladnej dopravy. Somrád, Ïe základná kostra územného plánu Ko‰ícje zaloÏená takto.

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: Územn˘ plán ná‰ho mes-ta platn˘ k dne‰nému dÀu, má 30 rokov. Bol vy-pracovan˘ v inom politickom reÏime s in˘mivzÈahmi a väzbami a predov‰etk˘m s in˘m ma-jetkovo-právnym prostredím. Napriek tomu tobol na svoju dobu nadãasov˘ a progresívnydokument, s ktor˘m sa dá do istej miery praco-vaÈ do dnes. Veºkou ‰kodou bolo, Ïe od rokov90. aÏ do roku 2006 nebola vôºa zo strany vte-daj‰ieho vedenia mesta dopracovaÈ nov˘ územ-n˘ plán, ktor˘ by reflektoval potreby dynamic-ky a zásadne sa meniacej doby. Návrh novéhoúzemného plánu mesta Îilina bol preto verej-nosti predloÏen˘ aÏ tento rok (2010) a momen-tálne prebieha vyhodnotenie pripomienok. Ve-rím, Ïe po jeho schválení, pravdepodobne na jarbudúceho roka, dobehne Îilina zame‰kané arozvoj mesta bude koncepãn˘, riaden˘ a opäÈposunut˘ do reálneho ãasu tak, aby bol zabez-peãen˘ jej trvalo udrÏateºn˘ rozvoj.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: Zabezpe-ãiÈ trvalo udrÏateºn˘ rozvoj sídla je hlavn˘m cie-ºom kaÏdého územného plánu. Aby územn˘plán odráÏal nie len kaÏdodenné potreby ale malaj víziu, musí byÈ tak aj spracovan˘. Samozrej-me je tu aj povinnosÈ minimálne raz za ‰tyriroky ho aktualizovaÈ. Pri t˘chto krokoch jeúzemn˘ plán predpokladom pre trvalo udrÏateº-n˘ rozvoj kaÏdého mesta. Veºkou v˘hodoudne‰ného územného plánu Banskej Bystriceje, Ïe bol spracovan˘ pre celé aglomeraãnéúzemie, ãím napomáhal jeho lep‰ej koordiná-

cii v rozvoji. Dnes ale uÏ obstarávame nov˘územn˘ plán mesta.

Ak˘ dopad má podºa vás legislatíva ‰tátovEurópskej únie v oblasti územného plánova-nia na ãinnosÈ miestnej samosprávy a rozvo-ja vá‰ho mesta?

Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: V súãasnosti je via-cero smerov t˘kajúcich sa urbánneho rozvojav krajinách EÚ a kaÏd˘ z nich má svoje ‰peci-fické vplyvy. Urãite je to smer majúci na zre-teli ekologické územné plánovanie a poÏiadav-ky vypl˘vajúce z tzv. zelenej knihy. Sú to ur-ãite aj poÏiadavky na legislatívne zakotvenietvorby územn˘ch plánov a ich tvorcov. Sú topoÏiadavky ochrany kultúrneho dediãstva. Dnessa v‰ak stále ãastej‰ie objavuje prístup holistic-k˘, komplexn˘ a teda potreby prijatia „architek-tonickej politiky“ jednotliv˘ch ãlensk˘ch zemí.Mnohé z krajín EÚ uÏ tak˘to dokument majú,a o urbanizme a architektúre sa verejne disku-tuje, nie sú iba témou developerov a lobistov,alebo témou odborníkov. Celá spoloãnosÈ saprezentáciou dobr˘ch rie‰ení vzdeláva a chápenutnosÈ úcty a re‰pektu voãi prírode aj vytvo-renej stavebnej kultúre, ale zároveÀ aj zodpo-vednosti do budúcnosti a aj potreby estetic-k˘ch kvalít prostredia. PovaÏoval by som pri-jatie takéhoto dokumentu v tomto volebnom ob-dobí, ktoré sa deklaruje ako obdobie zodpoved-ného prístupu k rozvoju na‰ej krajiny za veºmidôleÏit˘ krok. ZároveÀ sa stretávame pri náv‰te-vách rôznych stavebníkov a investorov, ale ajdodávateºov rôznych stavebn˘ch súãastí a tech-nológií zo zahraniãia s poÏiadavkou rokovaÈ shlavn˘m architektom mesta, ãi uÏ pre získanieodborn˘ch informácií, ãi pre snahu o prezentá-ciu svojich rie‰ení. In‰titút hlavného architek-

Vízia môjho mesta

UÏ aj slovenské mestá v rozliãnej miere zasiahla (aj keì nie ako vo svetov˘ch metropolách) prudká,ich obyvateºmi nie vÏdy pozitívne vnímaná urbanizácia. Mestá takmer zo dÀa na deÀ pretvárajú svoj obraz,

ãím menia svoju identitu. K problémom urbanizácie slovensk˘ch miest Parlamentn˘ kuriér oslovil Ing. arch. Martina DRAHOVSKÉHO, hlavného architekta mesta Ko‰ice, Ing. arch. Martina PAVELEKA, hlavného

architekta mesta Îilina, a Ing. arch. ªubomíra KELEMANA, hlavného architekta mesta Banská Bystrica.

Ko‰ice – Bussines centrum II

66

ta je vo väã‰ine vyspel˘ch krajín vníman˘ akostabilizujúci a referenãn˘ prvok v územnomrozvoji, ktor˘ stráÏi jeho kontinuálnu líniu na-priek, alebo v súãinnosti moÏn˘ch zmien poli-tick˘ch vedení krajín ãi území, vyvolan˘ch pe-riodicitou volebn˘ch období. Legislatívne za-kotvenie takéhoto in‰titútu v zákone o verejnomzriadení a v stavebnom zákone s jeho dostatoã-n˘mi kompetenciami by veºmi pozitívneovplyvnilo príliv stavebníkov a investorov aj ichvnímanie Slovenska ako stabilnej, transparent-nej a profesionálne vyspelej krajiny.

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: Legislatíva EÚ a jej ap-likovanie do slovenskej praxe je pomerne zlo-Ïit˘ proces, ktor˘ nie vÏdy znamená pozitívum.Mnoho zákonov a predpisov „vyspelej“ Euró-py, nezaÈaÏenej 40 rokmi komunizmu, je prak-ticky nemoÏné len tak automaticky prevziaÈ.Na‰a spoloãnosÈ nie je na takej mentálnej, so-ciologicko-ekonomickej a právnej úrovni akozakladajúce ‰táty EÚ. Napríklad, také posudzo-vanie vplyvov na Ïivotné prostredia (EIA) je ur-ãite vynikajúci a potrebn˘ proces, Ïiaº, na Slo-vensku je tento proces vníman˘ diskutabilne amám pocit, Ïe sa stáva iba povinnou jazdou a vpodstate formalitou, ão asi nie je jeho pravéposlanie. Napriek tomu si myslím, Ïe zákony vrámci EÚ musia byÈ zjednotené aby boli vytvo-rené rovnaké podmienky pre v‰etk˘ch v‰ade,inak sa stráca zmysel zjednotenej Európy.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: Dopad le-gislatívy EÚ vidím minimálne v tom, Ïe sazjednocujú ‰tandardy a nástroje v územnomplánovaní. Napríklad, povinnosÈ spracúvaniastrategick˘ch dokumentov, resp. posudzova-nie pripravovan˘ch investícií z pohºadu ich do-padu na Ïivotné prostredie.

âo podºa vás predstavuje optimálny kon-cept usporiadania mesta – teda logick˘ apritom aj „v˘tvarne“ hodnotn˘ – so zohºad-nením vzÈahu mesto a príroda?

Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: KaÏdé mesto má svo-je ‰pecifikum a, ak vôbec, o ideálnom usporia-daní sa dá hovoriÈ len v konkrétnom prípade. Vprípade Slovenska morfológia terénu v˘razneovplyvÀuje urbanizaãné princípy kaÏdého zna‰ich miest a prelínanie – rozhranie roviny azvlneného terénu – dáva, napríklad, Ko‰iciam

ich svojsk˘ charakter. Trasovanie komunikácií,koncepcia rozvojov˘ch smerov, prelínanie prí-rody a mestského prostredia, rozloÏenie kom-plexn˘ch urbánnych celkov vrátane v˘roby a re-kreácie do v‰etk˘ch ãastí vytvára predpokladynepreÈaÏovania dopravy, vytvárania identityjednotliv˘ch ãastí a ‰pecifického v˘razu prírod-ného fenoménu v jednotliv˘ch územiach Ko‰íci nadväznosti na okolitú prírodu. Ko‰ice, akomesto vlastnia najväã‰iu rozlohu lesov na Slo-vensku a jednu z najväã‰ích v Európe. V súãas-nosti sme partnermi medzinárodného projektuPeriurban, ktor˘m sa pokúsime aktívnej‰ie za-pojiÈ niektoré z priºahl˘ch území do Ïivotamesta, zadefinovaÈ aj realizovaÈ rekreaãné zónya ich vyuÏitie. Kultivovaná ãi kultúrna krajina,navy‰e v spojení s mestsk˘m organizmom, jednes uÏ dôleÏit˘m prvkom ná‰ho prostredia.

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: Optimálny konceptusporiadania mesta moÏno dosiahnuÈ iba nepre-trÏit˘m poctiv˘m územnoplánovacím proce-som s jasn˘m cieºom zabezpeãiÈ jeho trvaloudrÏateºn˘ rozvoj. Veºa miest sa vìaka podce-neniu tohto procesu v rôznych fázach v˘vojadostalo do situácie, kedy sa optimálny konceptrozsypal ako domãek z karát a cel˘ ìal‰í roz-voj bol potom dlhodobo iba o sanácii a hºada-ní kompromisov a men‰ieho zla. Na druhejstrane mesto je „Ïiv˘“ organizmus a prírodav‰emocná. Jeden univerzálny optimálny kon-cept asi neexistuje – kaÏdé mesto je jedineãnéa je len na jeho obyvateºoch v ãom bude tá„ich“ jedineãnosÈ. A aj tu platí staré dobré, Ïemenej znamená viac.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: UÏ minulosÈhºadala „ideálne“ mesto. KaÏdé sídlo je osade-né v reálnom prostredí – priestore. Má svoje väz-by, a to vnútorné i vonkaj‰ie. Optimálne uspo-riadané sídlo rovná sa vyváÏené sídlo vo svojichpotrebách, ponukách s kvalitnou dopravnou atechnickou infra‰truktúrou a, samozrejme, sväzbou na krajinu. Mesto musí slúÏiÈ jeho ºu-ìom. Je tu toºko aspektov, a preto sú sídla ori-ginálne. âo je, v koneãnom dôsledku, dobre.

Veºké aglomerácie sa dnes uÏ urbanizujú vsúlade s Kjótskym protokolom. Budú s t˘m,ãi uÏ sú vo va‰om meste problémy?

Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: Ko‰ice mali v ne-dávnej minulosti prívlastok priemyselnej me-tropoly v˘chodu a za socializmu spojenej spredstavou dymiaceho komína. Táto filozofic-ká budovateºská predstava bola v Ko‰iciachrealitou do odstavenia Magnezitky v Ëahanov-ciach. Po jej odstavení a v˘raznom redukova-ní priemyselnej „neãistej prevádzky“ rôznychko‰ick˘ch závodov a aj v˘razn˘ch investíciáchdo ekologizácie v˘roby v US STEEL, zároveÀs centrálnym zdrojom tepla, sa ovzdu‰ie v Ko-‰iciach radikálne zmenilo. Na zlep‰enie alemoÏnosti stále sú. VyuÏitie ohromného poten-ciálu geotermálnej energie v blízkom územíKo‰íc aj na zabezpeãenie dodávky tepla domesta by naìalej skvalitnilo jeho Ïivotné pro-stredie. V budúcnosti bude potrebné vyvinúÈ ajlegislatívne nástroje a tlaky na t˘ch, ão brzdiauveden˘ proces v neprospech nielen ‰tvrÈ mi-liónového mesta, ale celého regiónu, ba aj prezahraniãie atraktívneho rekreaãného komplexuaqualandu.

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: Îilina leÏí v kotline, kde

väã‰ina dní v roku je inverzného charakteru,preto pre nás z hºadiska ìal‰ej urbanizácie budeviac ako záväzn˘ kaÏd˘ dokument súvisiaci sochranou v‰etk˘ch zloÏiek Ïivotného prostre-dia.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: BanskáBystrica nikdy nebola typické priemyselné mes-to, napriek tomu, Ïe na jej území boli fabrikys negatívnym dopadom na kvalitu ovzdu‰iaako cementáreÀ a Smreãina. Súãasná legislatí-va jednoznaãne stanovuje podmienky pri povo-ºovaní tak˘chto v˘robn˘ch prevádzok. Mohli bysme otvoriÈ ìal‰í „problémov˘“ balík, ak˘m jedoprava ap. DôleÏité pri koncipovaní sídla jeuvedomiÈ si potrebu vhodnej lokalizácie funk-cií a vzájomne ich prepájaÈ plochami zelene.

DôleÏit˘m aspektom kaÏdého mesta je do-stupnosÈ MHD s odºahãením dopravy nahlavn˘ch Èahoch smerom do jeho centra.Ako sa s t˘m vyrovnáva va‰e mesto?

Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: Postupn˘ prechod zMHD na individuálnu dopravu v mestách naSlovensku od rokov deväÈdesiatych je opaãn˘mtrendom, ak˘m sa uberajú mestá v západnej ãas-ti Európy. Na‰Èastie si v ostatnom období nie-len odborníci, ale aj politici a obyvatelia uve-domujú neudrÏateºnosÈ takejto tendencie a za-ãínajú sa veºmi aktívne kroky na rie‰enie. Jed-n˘m z konkrétnych krokov je aj vytvorenie In-tegrovaného dopravného systému (IDS) nielenv operaãnej rovine, ale aj v konkrétnych inves-tiãn˘ch aktivitách vzniku terminálov integrova-nej dopravy a nov˘ch koºajov˘ch vedení. Ten-to projekt v spolupráci s ministerstvami finan-cií, dopravy a Îelezníc Slovenskej republiky na-berá v Ko‰iciach konkrétnu podobu, i keì ãa-sov˘ harmonogram aj finanãné zabezpeãenie

A R C H I T E K T Ú R A N A S L O V E N S K U

Mariánske námestie, Îilina

Obchodné centrum MIRAGE, Îilina

kosÈ, Ïe ho dokáÏeme pochopiÈ, uchopiÈ, vní-maÈ, maÈ vyuÏívajúc jeho komfort a dobrotymestského organizmu – moÏnosÈ pohºadom za-chytiÈ jeho okraje spl˘vajúce s prírodou, ktorénám dávajú prísºub vyuÏitia darov prírody. TátomoÏnosÈ „nezadusenia sa“ iba v jedno prostre-ìovom marazme dáva ‰ancu na stálu chuÈ oãis-ty v prírode. Ko‰ice dnes s 240-tisíc obyvateº-mi, na‰Èastie e‰te túto moÏnosÈ majú. Má juvlastne aj Bratislava svojím poloÏením tieÏ v„medzi polohe“ pahorkatiny a roviny. Vysvet-liÈ potrebu zachovania nezastavanosti v‰etk˘chprírodn˘ch dominánt je úlohou urbanistov, do-kázaÈ presadiÈ túto nezastavanosÈ je úlohou po-litikov a vnímaÈ túto nezastavanosÈ ako dar a‰Èastie od Najvy‰‰ieho, je príleÏitosÈ pre násv‰etk˘ch.

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: Îilina má momentálne85-tisíc obyvateºov. V návrhu nového územné-ho plánu sa do roku 2025 uvaÏuje s nárastomna 130-tisíc obyvateºov. Toto kontinuálne roz-rastanie miest s dobrou geografickou polohouako Îilina je logické a zrejme nezastaviteºné,preto je asi nezmyselné hºadaÈ mierku pre ne-jaké optimum. Zmyselné a naopak potrebnéale je poÏadovaÈ zabezpeãenie nepretrÏitéhoúzemnoplánovacieho procesu na v‰etk˘ch úrov-niach, ktor˘ bude vÏdy aspoÀ o dva kroky predskutoãnosÈou.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: V súãasnos-ti Banská Bystrica prostredníctvom Útvaruhlavného architekta (ÚHA) obstaráva nov˘územn˘ plán mesta. V zadávacom dokumente,ktor˘ pre‰iel verejn˘m pripomienkovaním, boladefinovaná veºkosÈ sídla pre cca 110 000 oby-vateºov. UÏ som spomenul, Ïe sídlo je uloÏenév reálnom prostredí, a to tieÏ limituje jeho roz-voj. V voj sídiel vidím spôsobom kooperácie aakceptácie a je predpoklad, Ïe bude dochádzaÈv aglomeraãnom území k spájaniu administra-tívnych území.

Mnohí urbanisti hovoria, Ïe dne‰né mestá súnenásytn˘mi krajinoÏrútmi... Dá sa tomuvôbec zabrániÈ aj v slovensk˘ch mestách,ktoré sa stále rozrastajú v mnoh˘ch prípa-doch aj „ãiernymi stavbami“? Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: Myslím si, Ïe na Slo-vensku tendencia krajinoÏrútstva z hºadiskarozsahu rozrastania sa miest nie je zìaleka takáhrozná, ako z hºadiska ãiernych – neodsúhlase-n˘ch –, zle umiestnen˘ch a ‰kared˘ch stavieb,nere‰pektujúcich územné plány. BohuÏiaº, ten-dencia vysvetºovaÈ si moÏnosti zástavby územiarôznymi právnymi anal˘zami v rozpore s me-todick˘mi usmerneniami ministerstva sa po-stupne stáva na Slovensku praxou. Zastavova-nie plôch, ponechan˘ch v územn˘ch plánoch napôvodné vyuÏitie, teda plôch, ktor˘m nebolapriradená ‰pecifická iná ako pôvodná funkcia,je tendencia vedúca nielen do urbanistického,ale aj právneho pekla. In‰titút dodatoãného po-voºovania stavieb alebo zmeny stavby pred do-konãením zauÏívan˘ vÏdy s retroaktívnym po-voºovaním, je hrozn˘. Ak˘ je to právny stav,ktor˘ nepripú‰Èa retroaktivitu, ale pripú‰Èa „re-tropovoºovanie“ stavieb? Tento in‰titút, pôvod-ne zaveden˘ kvôli nezaregistrovan˘m funkã-n˘m stavbám, by uÏ mal zo zákona úplne vy-padnúÈ. Som presvedãen˘, Ïe ak nieão vytvárav na‰om systéme priestor pre korupciu, tak jeto práve táto moÏnosÈ.

nie je jednoduché. Ko‰ice disponujú v‰etk˘midruhmi dopravn˘ch prostriedkov MHD a aj vbudúcnosti sa s nimi poãíta. V severnej ãasti av centre by mali vyrásÈ prvé terminály IDS. Ko-‰ice v súãasnosti v spolupráci s energetikmi pri-pravujú ìal‰í pilotn˘ projekt ekologickej dopra-vy. Verím, Ïe sa ãoskoro spustí. ZároveÀ vytvo-renie moÏností aj na väã‰ie vyuÏitie cyklistic-kej dopravy je jednou z priorít pre ozdravenienielen prostredia, ale aj vlastného tela.

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: Îilina ÈaÏí z dobrého, his-toricky zaloÏeného, okruÏno-radiálného do-pravného systému, ku ktorému bolo pridan˘chiba pár satelitov. To umoÏÀuje veºmi efektívnefungovanie hromadnej dopravy s veºmi dobroudostupnosÈou pre väã‰inu obyvateºov mesta.Problematické sa javia trolejbusy, ktoré boli vna‰om meste zavedené v deväÈdesiatych ro-koch – nov˘ územn˘ plán poãíta s ich postup-n˘m utlmovaním a nahradením inou alternatív-nou, ekologickou, no predov‰etk˘m flexibilnej-‰ou formou hromadnej dopravy. Prv˘m krokomby v‰ak mala byÈ optimalizácia dopravy ako ta-kej, ktorú by mal pomenovaÈ generel dopravy,ktor˘ sa zaãne spracúvaÈ na budúci rok. Je jed-noznaãná poÏiadavka napríklad na zjednos-mernenie niektor˘ch hlavn˘ch dopravn˘ch ko-ridorov, ão umoÏní, o. i., aj vytvorenie prefe-renãn˘ch dopravn˘ch pruhov pre MHD, taxí-ky a bicyklistov.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: Treba kon-‰tatovaÈ jedno, MHD nemôÏe byÈ vedená zo„v‰adiaº a v‰ade“. VeºkosÈ mesta determinujeaj aplikovan˘ systém MHD. Trebárs v BanskejBystrici nebude jazdiÈ metro a naopak, Prahabez metra nemôÏe byÈ. Pre hºadanie optimali-zácie rie‰enia stavu a v˘hºadu MHD sme si vtomto roku dali spracovaÈ generel dopravy. Prevnútorné mesto sú aplikované tzv. citybusy,kapacitne a rozmerovo men‰ie ako ‰tandardnéautobusy, resp. trolejbusy. V územnom pláne jekoncepãne zohºadnen˘ princíp „zaparkuj a ce-stuj“, len, Ïiaº, sa nedarí r˘chlej‰ie ho napæÀaÈ.

V ostatnom ãase je aktuálnou na Slovenskuproblematika projektov revitalizácie tradiã-n˘ch priemyseln˘ch zón. Za vydaren˘ rea-lizovan˘ projekt sa dnes povaÏuje napríkladrevitalizácia ko‰ického pivovaru na CAS-SOVAR BUSINESS CENTER I. ZúãastÀu-je sa na tak˘chto projektoch aj va‰e mesto,i keì v mnoh˘ch prípadoch dnes uÏ ide o sú-kromné developerské projekty?

Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: Projekt CASSOVARBUSINESS CENTER I. je, podºa mojich ve-domostí, naozaj najv˘znamnej‰ím komplex-n˘m projektom revitalizácie zanedbaného úze-mia na Slovensku. Nie je to len, ale aj, o shop-ping centre, aj o administratívnych priesto-roch pre 2400 zamestnancov, aj o bytoch, a vprvej fáze je to najmä o re‰pektovaní a zveºa-dení celkového prostredia a nezasahovaní dosiluety mesta. Dúfam, Ïe kultúrnosÈ autorajeho architektonického rie‰enia – Ing. arch.ªubomír Závodn˘ a kol. – preváÏi nad prípad-n˘mi megatendenciami. Mesto v tomto prípa-de aktívne spolupracuje s developerom PeeM-De a aj uÏívateºom T-Systems, ba aj s ìal‰ímisubjektmi – developermi v danom území, navytvorenie optimálneho modelu vyuÏitia prie-storu aj zámenou pozemkov. ëal‰ím projektomrevitalizácie sú Kasárne Kulturpark – územie

b˘val˘ch kasárensk˘ch skladov s prekrásnymareálom v blízkosti centra. Toto územie sa v sú-ãasnosti transformuje na územie kreatívnehocentra Ko‰ice – Európske hlavné mesto Kul-túry 2013. Mesto uÏ pripravilo a vypísalo sú-ÈaÏ na jeho architektonické rie‰enie a snaÏí sazískaÈ ìal‰ie stavby areálu od ‰tátnych in‰titú-cií pre ich moÏné zapojenie do budúceho kom-plexu, ale aj aktívne rokuje so súkromn˘mi sta-vebníkmi ìal‰ej stavby o zosúladenie ich zá-merov so zámermi mesta.

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: Îilina, pôvodne prie-myselné mesto, má niekoºko priemyseln˘chzón a areálov. Samozrejme, v‰etky tieto pozem-ky vlastnia súkromné subjekty. Niektoré, ajkeì rozdrobené, pokraãujú v pôvodnej ãinnos-ti, niektoré sa transformujú a menia funkciu.Nov˘ územn˘ plán v nadväznosti na star˘ po-súva Îilinu stále ìalej do polohy vedomostné-ho mesta zaloÏeného na vzdelaní a kultúre zosilnou podporou obchodu a sluÏieb, ktoré vy-chádzajú z jej geografickej polohy. Preto jeprirodzená postupná re‰trukturalizácia priemy-seln˘ch zón na zóny polyfunkãné, do ktor˘chsa vracia beÏn˘ mestsk˘ Ïivot s beÏn˘mi nárok-mi na komfort prostredia.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: Samozrej-me áno. Aj keì sú to zväã‰a developerské pro-jekty, mesto im vytvára predpoklady minimál-ne v územno-plánovacej dokumentácii, ak je torozumné a mestu a jeho obyvateºom prospe‰-né. Tak˘mto príkladom je revitalizácia b˘valé-ho v˘robného areálu Slovenka. Spomenutá tex-tilná fabrika bola v priamom dotyku s historic-k˘m jadrom. Hluk z v˘robn˘ch hál, „farbenie“potoka a iné negatívne dopady na mesto sú uÏminulosÈou. Dnes je vydané územné rozhodnu-tie na mestsk˘ polyfunkãn˘ komplex, ktor˘ mápredpoklady zatraktívnenia mesta.

Niektoré svetové metropoly dnes uÏ svojourozlohou a poãtom obyvateºov presahujúmalé európske ‰táty. Aké sú, podºa vás, ko-neãná optimálna rozloha slovensk˘ch miesta poãet ich obyvateºov, ãi, lep‰ie povedané,vá‰ho mesta?

Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: Ak hovoríme o mes-te ako o organizme, je vhodné, ak má takú veº-

A R C H I T E K T Ú R A N A S L O V E N S K U

67

68

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: V‰etko je na nás na ºu-ìoch, záleÏí iba na na‰ej celospoloãenskej do-hode pretavenej do dobrej a predov‰etk˘m vy-moÏiteºnej legislatívy a môÏeme aj nenásytnéa negatívne „krajinoÏrútstvo“ zmeniÈ na regu-lované pozitívne „krajinotvorstvo“.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: Rast sídielsa asi nedá zastaviÈ, veì rastie poãet obyvate-ºov a nárokov na bytie. Aby urbanizovaná kra-jina nebola Ïrútom prírodnej krajiny, treba maÈz pohºadu riadenia rozvoja kvalitn˘ územn˘plán. Ten musí jasne povedaÈ, ktoré plochy súurãené na zastavanie a ktoré plochy sú nezasta-viteºné a ak˘m spôsobom sa podieºaÈ na kraji-notvorbe. MoÏno by sa dalo povedaÈ, Ïe trebamaÈ koncentrovanú zástavbu a koncentrovanúzeleÀ.

Ako hodnotíte svoje kompetencie hlavnéhoarchitekta svojho mesta? Sú zrovnateºné s kompetenciami hlavn˘ch architektov miestv zahraniãí ? âo sa vám darí uskutoãÀovaÈz titulu va‰ej funkcie a ão zatiaº e‰te nie...?

Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: Na Slovensku neje-stvuje jednotne zakotvené fungovanie hlav-n˘ch architektov miest, ãi útvarov hlavn˘charchitektov (ÚHA). Existujú iba dva takétoútvary, a to v Banskej Bystrici a v Martine, kto-ré fungujú bez priamej podradenosti magistrá-tu. UÏ aj teoreticky je takáto poloha iná ako po-loha v podriadení operatíve magistrátu. Brati-slava má úplne ‰pecifickú polohu hlavného ar-chitekta. Ko‰ice mali do konca roka 2008 tútopolohu síce v rámci magistrátu, ale priamo na-viazanú na primátora. A keìÏe súãasná legisla-tíva takéto pôsobenie nepozná, napriek existen-cii samostatného zákona o meste Ko‰ice, dnes

A R C H I T E K T Ú R A N A S L O V E N S K U

Banská Bystrica

uÏ to tak nie je. Oddelenie ÚHA si dokázaloudrÏaÈ iba samostatnú polohu v organizme ma-gistrátu.

Zatiaº sa v Ko‰iciach pripravujeme na nov˘územn˘ plán a na koordinovanie investiãn˘chakcií Európskeho hlavného mesta kultúry. Pri-pravujeme architektonické súÈaÏe s odsúhlase-ním Slovenskou komorou architektov na kaÏ-dú dôleÏitú investiãnú akciu.

ÚHA v Ko‰iciach prechádza dnes generaã-nou prestavbou. Odi‰li kolegovia, ktorí tu de-saÈroãia pracovali, tvorili jeho pamäÈ o priesto-roch a rie‰eniach mesta. Som rád, Ïe sa nám darípostupne ich nahrádzaÈ mlad˘mi kolegyÀami akolegami. Vzhºadom na nárast úloh potrebuje-me doplnenie stavu, ão v súãasnej tendencii ra-cionalizácie je veºmi ÈaÏké. Staãí ale obyãajnématematické porovnanie poãtu pracovníkov nako‰ickom ÚHA s poãtom v niektor˘ch mestáchna Slovensku a vyjde veºk˘ nepomer v nepros-pech Ko‰íc.

Modely „UHA“ v zahraniãí sú tieÏ rôzne. Odfungovania útvarov dokonca ako projektov˘chzloÏiek mesta, majúcich na starosti praktickyv‰etky mestské investície aÏ po neexistenciu ta-k˘chto útvarov. V krajinách s tradiãne vysokouúrovÀou a kultúrou architektúry a jej vnímaniaobyvateºstvom, v‰ak ÚHA predstavujú odbor-nú stabilitu. Prajem nám v‰etk˘m, aby takútostabilitu sme vytvorili v dlhodobom horizontespolu aj s novo volen˘mi predstaviteºmi mes-ta, ktorí majú vo svojich volebn˘ch progra-moch aj jeho rozvoj a zveºaìovanie.

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: V mestách s veºkosÈouÎiliny nesmie ch˘baÈ odborn˘ útvar pre rozvoj,územné plánovanie, urbanizmus a architektú-ru a musí byÈ povinn˘ zo zákona. Îiaº, slovens-ká legislatíva do dne‰ného dÀa nena‰la preÀmiesto v Ïiadnom z príslu‰n˘ch zákonov.Vznikla dokonca anomália, keì stavebn˘ zákonexaktne hovorí o obci ako „orgáne územnéhoplánovania“, no Ïiadny zákon nehovorí o povin-nosti obce zabezpeãiÈ odbornú zloÏku na v˘kontejto ãinnosti. To je veºmi nebezpeãné najmä preväã‰ie mestá. Otázka polohy tohto odbornéhoútvaru v ‰truktúre samosprávy mesta tak, abysi zachoval svoju nezávislosÈ, je v rámci odbor-nej verejnosti veºmi diskutovaná. Dobrá koor-dinácia urbanistického a architektonického roz-voja mesta závisí od kvality ºudí vo vedenímesta a odborného útvaru a od ich vzájomnejkomunikácie. ªudsk˘ faktor tu musí predstavo-vaÈ kvalitu v dvoch úrovniach – prvou je rovi-na v˘luãne odborná a odzrkadºuje predov‰et-k˘m mieru vzdelanosti zodpovedn˘ch osôb.Druhou je rovina skôr morálna, ktorá odzrkad-ºuje mieru zodpovednosti verejného ãiniteºavoãi spoloãnosti.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: VÏdy jeão vylep‰ovaÈ. V chodisko pre pracovné pôso-benie dáva legislatívny rámec a potom vôºavedenia mesta. ÚHA v Banskej Bystrici je naSlovensku moÏno v˘nimkou, pretoÏe nepretr-Ïite pôsobí uÏ ‰tyridsiaty piaty rok ako vysokoodborná organizácia. Túto skutoãnosÈ ocenilaj primátor mesta Banskej Bystrice a ÚHA ne-dávno udelil Cenu primátora za rok 2010 za prí-nos v oblasti rozvoja a urbanizácie mesta Bans-ká Bystrica. Pozícia hlavného architekta nemô-Ïe byÈ len na krátke obdobie (myslím t˘m 4 –5 rokov). Z pohºadu fungovania organizáciemodel mesta Martin je podºa mÀa optimálny,teda samostatná organizácia, zastupujúca mes-

to v konaniach a samozrejme s plnou zodpoved-nosÈou. Ak sa hlavn˘ architekt nemôÏe záväz-ne vyjadrovaÈ k rozvoju mesta, potom to nie jedobré.

Hovorí sa, Ïe Rio de Janeiro je najkraj‰ímmestom sveta. Napriek tomu má svoje pro-blémy najmä s chudobn˘mi ‰tvrÈami na jehookraji ap. Aj keì slovenské mestá nemoÏnoporovnávaÈ so svetov˘mi metropolami s mi-liónmi obyvateºov, ako by z vá‰ho pohºadumalo vyzeraÈ to va‰e slovenské mesto s pri-meran˘m zo v‰etk˘ch hºadísk komfortompre jeho obyvateºa a jeho urbanizácia?

Ing. arch. Martin DRAHOVSK , hlavn˘architekt mesta Ko‰ice: Rio je naozaj krás-ne. Práve pre tú dramatickosÈ prírodného relié-fu a nezastavanosti prírodn˘ch dominánt. PremÀa v‰ak, poznajúc aj iné kúty Zeme, sú aj Ko-‰ice krásne. E‰te stále. A ão sa t˘ka chudobn˘cha podobne „bezpeãn˘ch“ ‰tvrtí, tie máme aj my.Neprispievajú k pohode, sú ale realitou a sna-Ïíme sa s nimi vyrovnaÈ a rie‰iÈ ich. Ale majúich aj v in˘ch ãastiach Európy ãi sveta. Problémnezamestnanosti súvisí v mnohom aj s otázkouzodpovednosti za svoj osud a osud t˘ch, o kto-r˘ch sa máme staraÈ. Na druhej strane nebyÈ ubi-t˘ iba prácou súvisí s moÏnosÈou rozletu a úãas-ti na spoloãnom úspechu a radosti z neho. Po-zitívna motivácia i pokoj v preÏívaní a zaÏíva-ní vytvoren˘ch v˘sledkov, ãi postupné sledo-vanie nastúpenej trasy. Poriadok v hierarchii ichaos ãi pestrosÈ tvoriv˘ch my‰lienok. Je ‰Èas-tím, Ïe krása a atraktivita mesta nespoãíva ibav jeho veºkosti, ale viac v pestrosti, originali-te, hierarchickom usporiadaní priestorov ve-rejn˘ch, poloverejn˘ch a súkromn˘ch, toleran-cii k rôznym jeho obyvateºom – k majorite ãimen‰inám –, vo vytváraní toho vlastného, svoj-ského, na mieru ‰itého „obãianstva“. A, v ne-poslednom rade, vo vytváraní nehmotnej kul-túry a ducha mesta, ktorého dobré, pestré amálo konfliktné urbanistické usporiadanie ahodnotná architektúra sú základom.

Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-chitekt mesta Îilina: Îilina má vynikajúcugeografickú polohu a ako dôleÏit˘ dopravn˘uzol v blízkosti hraníc s Poºskom a âeskou re-publikou bude vÏdy priÈahovaÈ investorov i sta-vebníkov. Stala sa aktívnou súãasÈou novovz-niknutého euroregiónu Îilina – Ostrava – Ka-towice s veºk˘m ºudsk˘m i hospodárskym po-tenciálom.

V razné ‰pecifikum Îiliny, obrovskou deví-zou a zároveÀ nevyuÏitou rezervou, ktorá ne-bola doposiaº docenená, je prirodzené situova-nie mesta na sútoku troch riek – Váhu, Kysucea Rajãianky – v blízkosti historickej pamiatkyBudatínskeho hradu.

Mesto oãakáva ìal‰ie investiãné aktivity naj-mä v oblasti rozvoja a budovania uÏ spomína-nej vedomostnej spoloãnosti, ão znamená zá-ujem o vedecko-technologické parky a v˘skum-né areály na v‰etk˘ch úrovniach, taktieÏ aktivi-ty ‰irokospektrálneho charakteru, kultúrno-spo-loãenské a mestotvorné, zamerané na revitali-záciu verejn˘ch priestorov. Samozrejme Îilinavìaka polohe na kriÏovatke ciest naìalej zosta-ne mestom komerãn˘ch aktivít a obchodu.

Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘architekt mesta Banská Bystrica: V podsta-te som to uÏ povedal. Mesto musí byÈ pre svo-jich obyvateºov a aj náv‰tevníkov príjemné.Banská Bystrica aj so svojím okolím má na tov‰etky predpoklady.

69

N Á R O D N Á R A D A S R

Dlhé roky ste pôsobili ako primátor hlavné-ho mesta SR Bratislavy. Hospodárska krízav‰ak neobi‰la ani na‰e hlavné mesto... Akéopatrenia pomohli zmierniÈ jej dopad na ob-ãanov?

UÏ na zaãiatku roku 2009 sme navrhli racio-nalizaãné opatrenia, zaãali sme plo‰ne ‰etriÈ -zniÏovali sme v˘davky na pôde mesta i vo v‰et-k˘ch mestsk˘ch a príspevkov˘ch organizáciách.Pristúpili sme aj k obmedzeniu niektor˘ch in-vestícií. Na druhej strane v tomto roku vznikole‰te vypuklej‰í problém: mesto Bratislava získa-lo v prvom polroku tohto roka na podielovej daniz príjmov fyzick˘ch osôb o 24,5 mil. eur menejako tomu bolo za rovnaké obdobie v roku 2009.Vtedy hlavné mesto získalo 71,7 mil. eur, za pr-v˘ch ‰esÈ mesiacov tohto roka je to 47,2 mil. eur.V padok na podielovej dani v porovnaní s I. pol-rokom 2009 je teda viac ako 34 percent. Chodhlavného mesta t˘m v‰ak nemôÏe byÈ v Ïiadnomprípade ohrozen˘, naìalej poskytujeme jehoobyvateºom v‰etky sluÏby, svietime, jazdí MHD,upratujeme... Na financovanie v‰ak musíme vy-uÏívaÈ aj prostriedky rezervného fondu. Niωípríjem podielovej dane kompenzujeme aj racio-nálnym vynakladaním v‰etk˘ch v˘davkov,zmrazením miezd a odmien uvoºnen˘ch aj ne-uvoºnen˘ch poslancov a vyuÏívaním v‰etk˘chúspor z minul˘ch rokov.

Hospodárska kríza priná‰a zmeny niekedy ajpri najbliωom plánovaní v˘stavby, ako stezvládli potrebné obmedzenia, nastali nejaké?

Urãite áno, pri schvaºovaní rozpoãtu na ten-to rok sa doÀ viaceré plánované investície ne-dostali, museli sme v niektor˘ch prípadochupustiÈ aj od t˘ch, ktoré mali v rozpoãte svojemiesto. Na druhej strane si ale uvedomujemefakt, Ïe na na‰om území sa vytvárajú podmien-ky na ekonomick˘ rozvoj regiónov. Sme jedn˘mz najväã‰ích zamestnávateºov a prostredníc-tvom investícií a sluÏieb poskytujeme priestorna vznik alebo udrÏanie mnoÏstva ìal‰ích pra-covn˘ch miest. Mám za to, Ïe aj tak˘mto spô-sobom dokáÏeme pomôcÈ prekonávaÈ krízu –

teda Ïe ºuìom nezoberieme prácu ako sa to vostatn˘ch mesiacoch beÏne deje na Slovensku,ale naopak im ju dáme. Vnímame to ako závä-zok voãi Slovensku.

E‰te pred ãasom niektorí investori vyãkáva-li ak˘ v˘voj nastane v podmienkach na inves-tovanie, ako je to dnes?

K tejto problematike môÏem povedaÈ iba toº-ko: na stole máme stále mnoÏstvo projektov˘chdokumentácii od investorov, ktorí Ïiadajú o zá-väzné stanovisko mesta...

Pokraãuje sa aj vo v˘stavbe nov˘ch nájom-n˘ch bytov?

Rád pripomínam, Ïe ZdruÏen˘ bytov˘ objekt,v ktorom bude 52 bytov˘ch jednotiek v Mâ Dú-bravka je tesne pred kolaudáciou – znamená to,Ïe uÏ v tomto roku sa do nov˘ch 2-izbov˘ch by-tov budú sÈahovaÈ bratislavské rodiny. V MâDúbravka sme pred ãasom rozbehli e‰te jedenprojekt – malo by tam pribudnúÈ ìal‰ích 62 by-tov˘ch jednotiek. Pri tomto projekte momentál-ne pracujeme na územnom konaní.

Medzit˘m v Mâ VrakuÀa pripravujeme ìal-‰iu sériu nájomn˘ch bytov – nové b˘vanie bymohli obãania mesta nájsÈ v 34 bytov˘ch jednot-kách.

NuÏ a v Mâ PetrÏalka na âapajevovej ul. bymalo vyrásÈ 45 bytov˘ch jednotiek. Aj v tomtoprípade sme momentálne v ‰tádiu Ïiadosti oúzemné rozhodnutie.

âo by ste hodnotili ako najväã‰iu investíciuza posledné obdobie?

Nepochybne rekon‰trukciu Zimného ·tadió-na Ondreja Nepelu, ktor˘ bude reprezentovaÈnielen Bratislavu, ale celé Slovensko na budú-coroãn˘ch MS v ºadovom hokeji. Na nedávnommediálnom dni som rád kon‰tatoval, Ïe práce idúpodºa plánu, ukonãené sú uÏ nosné oceºové a Ïe-lezobetónové kon‰trukcie, ‰tadión je zasklen˘,aktuálne pokraãujú práce na fasáde a predo-v‰etk˘m vo vnútri objektov. Ukonãujú sa dispo-ziãné rie‰enia a s t˘m súvisiace stavebné úpra-vy (omietky, obklady, izolácie a rôzne nátery),pokraãujú práce na technologick˘ch súboroch.Verím, Ïe v novembri budeme môcÈ verejnostipredstaviÈ zrekon‰truovan˘ ‰tadión. Pre mÀa jeto trochu symbolické: som rád, Ïe sa nebudemmusieÈ pozeraÈ na úpadok ‰tadióna, ale naopak,prinesie rozvoj mestu. Veì práve tu sme mno-hí okúsili, ão je to po prv˘krát stáÈ na korãuliach,tu sme sa stali fanú‰ikmi svojho belasého klu-bu... Veºkou investíciou mesta v‰ak urãite je ajoprava tunela pod Bratislavsk˘m hradom, ãirekon‰trukcia Starej radnice, ktorú v t˘chtot˘ÏdÀoch chceme ukonãiÈ.

Aká je situácia pri obnove ciest v Bratislave,ktoré komunikácie sú uÏ zrekon‰truované,ktoré e‰te ãakajú na opravy? Ako je to s obchva-tom Bratislavy a so Îelezniãn˘m mostom?

Historicky najvy‰‰iu sumu za ostatn˘ch 20 ro-

kov – 15 miliónov eur sme práve na masívnejoprave hlavn˘ch Èahov v meste preinvestovaliv minulom roku. V tomto roku sme chceli v roz-behnutom projekte pokraãovaÈ, Ïiaº, museli smeod toho pre nedostatok financií upustiÈ. Somv‰ak rád, Ïe aspoÀ sto‰esÈdesiattisíc ‰tvorco-v˘ch metrov bratislavsk˘ch ciest získalo nov˘povrch, modern˘ dizajn mesta dotvorila aj za-trávnená elektriãková traÈ na zrekon‰truovanejZáhradníckej ulici. Okrem toho mesto v˘razneinvestovalo do opráv chodníkov, zastávok ãidopravného znaãenia. Rok 2010 v‰ak ìal‰ierozbehnuté plány v˘razne okresal. Aj niektorékomunikácie, ktoré sa napokon podarilo zara-diÈ do rozpoãtu mesta na tento rok museli ãas-to ustúpiÈ uprednostnením havarijn˘m stavom.Na druhej strane – mesto sa plánu ìal‰ej masív-nej obnovy povrchov ciest nevzdáva a trúfamesi na to v nasledujúcom období - keì sa finanã-ná situácia mesta zlep‰í. A na margo komuniká-cii e‰te rád dodám, Ïe práve vìaka intenzívnejspolupráci s realizátormi stavieb v meste smeBratislavãanom v tomto roku mohli daÈ do uÏí-vania bezmála 3-kilometrovú pe‰iu komuniká-ciu – promenádu popri Dunaji, ktorá plynulospája most Apollo s Parkom kultúry a oddychu.

V súvislosti s obchvatom mesta rád kon‰ta-tujem, Ïe rozhodnutím Ministerstva dopravy,pô‰t a telekomunikácii v súvislosti s trasou R7sa nám podarí vyrie‰iÈ problém, ktor˘ trápi nie-len okrajové ãasti ná‰ho mesta. Na rokovaniach,vo v‰etk˘ch svojich stanoviskách a v dokumen-táciách k projektu R7 sme Ïiadali uplatnenie va-riantu A, no predchádzajúcim vedením sme ne-boli vypoãutí. Ak by sa totiÏ pokraãovalo v prí-prave a následne aj realizácii variantu C, nega-tívne to ovplyvní Ïivot viac ako 100-tisíc Bra-tislavãanov. Variant A, doplnen˘ o privádzaã Ke-telec – Bajkalská totiÏ diverzifikuje dopravucez hranice mesta do 2 trás, z ktor˘ch hlavnáprechádza inak nevyuÏiteºn˘m územím medziSlovnaftom a prístavom aÏ po stredn˘ doprav-n˘ okruh na Bajkalskej ul. s moÏnosÈou rozpty-lu do 4 smerov. T˘m sa do znaãnej miery odºah-ãí biskupická radiála, ktorú nepretrÏite vyuÏíva-jú predov‰etk˘m obyvatelia mestsk˘ch ãastíPodunajské Biskupice, VrakuÀa a ãiastoãne iRuÏinov, a rovnako Slovnaftská ul., ako os bu-dúceho rozvojového územia s nov˘m doprav-n˘m potenciálom. Variant A rovnako vyrie‰i ajhlavn˘ problém nadmerného dopravného zaÈa-Ïenia intravilánu okolit˘ch obcí. Navy‰e, k˘mvariant A je v súlade s územn˘m plánom mes-ta i VÚC, variant C je v rozpore s t˘mto dôle-Ïit˘m územno-plánovacím dokumentom. Va-riant C povaÏujeme za nedostatoãn˘ (ako z do-pravného, tak i z hºadiska jeho vplyvov na oby-vateºstvo), dokonca hor‰í, ako nulov˘ variant(súãasn˘ stav) a vzhºadom na nadmerné zaÈaÏe-nie ulice Svornosti za neprijateºn˘. Komuniká-cie mestsk˘ch ãastí by boli neúmerne preÈaÏo-vané, a to e‰te vo vy‰‰ej miere ako je to dnes.Obyvatelia Podunajsk˘ch Biskupíc sú uÏ dnesv komplikovanej situácii pri kaÏdodennom ces-

MoÏnosti Bratislavy

Andrej ëURKOVSK¯ ako b˘val˘ primátor a dnes poslanec NR SR má uÏ viacroãné skúsenosti s v˘stavbou a obnovou Bratislavy. No predsa len podmienky sa menia a tak sa menia aj moÏnosti.

V rozhovore sa redaktorka Anna Komová p˘ta viac na súãasnú situáciu.

70

N Á R O D N Á R A D A S R

tovaní v ãase ‰piãky. Hlavné mesto SR Bratisla-va o celej problematike dlhodobo komunikova-lo predkladaním odborn˘ch argumentov so v‰et-k˘mi relevantn˘mi organizáciami, aj na úrovniministerstva.

Podobne sú pre mÀa veºmi dôleÏité ìal‰iekroky, ktoré poãas t˘chto mesiacov robíme naStarom moste. Je totiÏ jedn˘m z objektov sústa-vy nosného dopravného systému ·afárikovonámestie – Janíkov dvor. KeìÏe sa jeho stav vostatnom ãase – napriek na‰im opatreniam v˘-razne zhor‰il, zaãali sme s jeho sanáciou. V sú-ãasnosti pokraãuje odstraÀovaním betónovejmostovky. Tá predstavuje záÈaÏ pribliÏne 1 300ton. Celkovo bude treba rozpílením oddeliÈ a od-viezÈ 400 betónov˘ch panelov. Práce ukonãímepoãas niekoºk˘ch nasledujúcich t˘ÏdÀov.

Problematika dopravy v Bratislave je veºmi‰iroká a patrí medzi na‰e priority.

Hlavnou prioritou bola aj obnova novéhovozového parku DPB, uÏ je ukonãená?

V Bratislavskej hromadnej doprave v tomtopolroku pribudla polstovka nov˘ch autobusov.Ide o moderné, nízkopodlaÏné, veºkokapacitnévozidlá, ktoré sa postarajú o zv˘‰enie kvality ces-tovania v MHD predov‰etk˘m na nosn˘ch, naj-viac vyÈaÏen˘ch linkách. Autobusy boli získanéprostredníctvom 2 medzinárodn˘ch tendrov rea-lizovan˘ch DPB e‰te v minulom roku. Vozidláboli obstarané v celkovej v˘‰ke 15,780 mil. eur

prostredníctvom úveru so splatnosÈou na 8 rokov.Rád kon‰tatujem, Ïe nové vozidlá sú nielen kom-fortnej‰ie, ale z hºadiska prevádzky hospodárnej-‰ie a spoºahlivej‰ie. V obnove parku vozidielMHD sme samozrejme e‰te neskonãili.

Urãite v‰ak stojí za zmienku aj nedávna kom-plexná rekon‰trukcia elektriãkového tunela atieÏ nevyhnutná oprava niektor˘ch elektriãko-v˘ch koºají. BezpeãnosÈ a komfortnosÈ cestova-nia v MHD je pre nás prioritou.

Ak˘ je stav v obnove kultúrnych pamiatok vBratislave?

ZmariÈ snahu Bratislavskej radnice opraviÈStarú radnicu, ktorá bude pre Bratislavãanov ináv‰tevníkov mesta k dispozícii v tomto roku,nedokázala ani kríza – museli sme v‰ak zapra-covaÈ na zmene podmienok, aby to mestskákasa mohla ustáÈ. Na‰e kultúrne dediãstvo si vá-Ïime – opravujeme aj kostol Klarisky, v tomtoroku jubilujúcu, 110. roãnú Mestskú kniÏnicu asanujeme napríklad hrad Devín.

Bolo treba venovaÈ väã‰iu pozornosÈ ‰ko-dám, ktoré sa vyskytli v rámci Bratislavy ajnapríklad pri nepriazniv˘ch prívalov˘ch daÏ-ìoch?

Hlavné mesto má, na‰Èastie, vybudovanú pro-tipovodÀovú hrádzu, ktorá tohtoroãné daÏdedokázala ustáÈ. Na druhej strane mesto nemoh-lo zostaÈ chladné voãi tak˘mto ne‰Èastiam, kto-

ré postihli iné regióny Slovenska. Po dohode spredsedami poslaneck˘ch klubov MsZ som sarozhodol, Ïe Bratislava pomôÏe mimoriadnepostihnutej v˘chodoslovenskej obci, NiÏnejMy‰li. Po komunikácii s jej starostom, Mariá-nom Karvansk˘m sme obci poskytli dotáciu110 tis. eur na nákup 5 kontajnerov˘ch bytov.

Pán primátor, v tomto volebnom období stesa stali aj poslancom NR SR, ako si predsta-vujete vzájomnú koordináciu funkcií, ão vie-te pre Bratislavu urobiÈ ako poslanec? Uva-Ïovali ste o tom?

Dnes po 20-roãn˘ch skúsenostiach v komu-nálnej politike uÏ viem, ak˘m smerom viesÈBratislavu, aby sa lep‰ie Ïilo aj v in˘ch mestácha regiónoch. Bratislavu som prijal nielen akomesto, ale v prvom rade ako hlavné mesto, pre-to ju spájam s cel˘m Slovenskom. Mojou – akto tak môÏem povedaÈ „misiou“ v parlamente jepresadiÈ spoplatnenie veºk˘ch investícií a získa-nie financií na rozvoj dopravy a infra‰truktúry,zriadenie stavebnej polície, ponúknutie úãinné-ho rie‰enie v oblasti parkovania, zlep‰enie finan-covania samospráv prostredníctvom dane z prí-jmu fyzick˘ch osôb a lep‰ie regulovanie prevá-dzok ohrozujúcich mravnú v˘chovu detí. Verím,Ïe sa mi podarí presadiÈ nielen to, ale predov‰et-k˘m samotn˘ fakt, aby sa Bratislava vnímala akohlavné mesto, ktoré tu je pre v‰etk˘ch a v tom-to duchu k nej treba pristupovaÈ.

Tieto a ìal‰ie závery vypl˘vajú z v˘sledkovnajnov‰ej Kvartálnej anal˘zy slovenského sta-vebníctva 11/2010, ktorú pripravila spoloãnosÈCEEC Research v spolupráci so spoloãnosÈamiKPMG Slovensko a Ipsos Tambor, za podporyZväzu slovensk˘ch podnikateºov v stavebníct-ve. Kvartálna anal˘za slovenského stavebníct-va 11/2010 je zaloÏená na ‰truktúrovan˘ch te-lefonick˘ch rozhovoroch s vybranou vzorkou100 stavebn˘ch spoloãností podnikajúcich vslovenskom stavebníctve. Rozhovory sa usku-toãnili zaãiatkom novembra 2010. ëal‰ia publi-kácia na tému slovenského stavebníctva budeKvartálna anal˘za slovenského stavebníctva02/2011, ktorá bude zverejnená koncom februá-ra 2011.

Okrem ‰tandardnej anal˘zy ponúka tento v˘-skum taktieÏ detailné informácie o postojochhlavn˘ch segmentov slovenského stavebníctvapodºa dvojrozmernej segmentácie vzorky, (t. j.z hºadiska veºkosti stavebn˘ch spoloãností, akoaj stavebného zamerania úãastníkov). Segmen-ty sú rozdelené na veºké a stredné/malé spoloã-

nosti. Z druhého pohºadu na segmenty zaobera-júce sa pozemn˘m alebo inÏinierskym staviteº-stvom.

Hlavné zistenia Kvartálnej anal˘zy sloven-ského stavebníctva 11/2010:

Slovenské stavebníctvo má uÏ asi najhor‰ie zasebou, aj keì je uÏ vidieÈ svetlo na konci tune-la, e‰te z neho nie sme vonku. Stále ãakáme naoÏivenie dopytu, ktor˘ by pomohol sektoru vrá-tiÈ sa späÈ k rastu a taktieÏ k dokonãeniu trans-formácie sektora, ktorá povedie k vy‰‰ej efekti-vite jeho v˘konu.

ªubo‰ VanãoRiadiaci partner, KPMG Slovensko

Pokles stavebníctva v roku 2011 by uÏ mal byÈlen mierny• Aktuálne v˘sledky ukazujú na veºmi pozvoº-

ne rastúci optimizmus ão sa t˘ka v˘voja slo-venského stavebníctva v nadchádzajúcich ro-koch.

• PribliÏne polovica riaditeºov stavebn˘ch spo-

loãností oãakáva rast uÏ v nasledujúcom roku,naopak druhá polovica predpovedá e‰te po-kles. VáÏen˘ priemer t˘chto oãakávaní narok 2011 ukazuje len veºmi mierny poklessektora (o 1,3%).

• Pohºad optikou veºk˘ch a stredn˘ch alebomal˘ch spoloãností ukazuje na vy‰‰iu mierupesimizmu v segmente veºk˘ch stavebn˘chspoloãností. V roku 2011 oãakáva pokles slo-venského stavebníctva 67% respondentov zoskupiny veºk˘ch stavebn˘ch spoloãností. Toisté predpovedá len 37% stredn˘ch ãi mal˘chstavebn˘ch firiem.

• V roku 2012 by uÏ mohol prísÈ badateºn˘rast odvetvia. V priemere respondenti oãaká-vajú rast o 4,6%.

V oblasti dopravn˘ch stavieb (cesty, diaºnice)zabezpeãovan˘ch verejn˘m sektorom oãakáva-me len veºmi pozvoºn˘ nábeh hlavne z dôvoduzmien koncepcie (resp. nekoncepãnosti) v˘stav-by diaºniãnej a cestnej siete v SR (trasovanie, fi-nancovanie). V oblasti pozemn˘ch stavieb (by-

Slovenské stavebníctvo uÏ vidísvetlo na konci tunela

Predstavitelia stavebn˘ch spoloãností oãakávajú na rok 2011 uÏ iba mierny pokles slovenského stavebníctva. âo sa t˘ka roku 2012, väã‰ina firiem verí v návrat k pozvoºnému rastu. Firmy v‰ak stále bojujú s nízkym

dopytom a znaãnou mierou byrokracie. VyÈaÏenosÈ kapacít stavebn˘ch spoloãností zaznamenalo oproti augustuurãité zlep‰enie, najmä vìaka uÏ zrealizovan˘m optimalizáciám. Klesol podiel spoloãností, ktoré uvádzajú,

Ïe majú menej zákaziek ako pred rokom. Kºúãovou prioritou zostáva zv˘‰enie efektivity fungovania,investície v podobe akvizícií majú ãervenú.

71

Kºúãovou prioritou na ìal‰ích dvanásÈ mesia-cov je pokraãovaÈ vo zvy‰ovaní efektivityfungovania, av‰ak tlak vyvíjan˘ na túto ob-lasÈ mierne klesá• Najãastej‰ie uvádzanou prioritou pre väã‰inu

op˘tan˘ch stavebn˘ch spoloãností (98 %)zostáva aj naìalej zv˘‰enie efektivity fungo-vania. ZároveÀ je v‰ak moÏné vidieÈ miernezniÏovanie tlaku na túto oblasÈ (aktuálne 6,4bodov z 10 max, v auguste 6,5 bodu a v máji7,0 bodov).

• ëal‰ími prioritn˘mi oblasÈami sú optimalizá-cia financovania stavebn˘ch spoloãností atieÏ skvalitnenie v˘beru dodávateºov.

• Naopak, investíciám v podobe akvizícií ale-bo zlep‰ovanie IT infra‰truktúry, sa budú fir-my venovaÈ minimálne.

Medzi hlavné priority spoloãnosti patrí ajnaìalej udrÏanie si v˘znamného postavenia naslovenskom stavebnom trhu v oblasti predo-v‰etk˘m pozemn˘ch stavieb a stabilizácia spo-loãnosti z ohºadom na situáciu na stavebnomtrhu.

Vladimír KríÏObchodn˘ riaditeº, Metrostav SK

CEEC Research (V˘skum potenciálustavebníctva v krajinách strednej a v˘-chodnej Európy) je najväã‰ím v˘skumomstavebníctva v krajinách strednej a v˘-chodnej Európy. Bol zaloÏen˘ v roku 2005a odvtedy bezplatne poskytuje ‰túdie o ak-tuálnom stave a oãakávanom v˘voji staveb-níctva v desiatich krajinách strednej a v˘-chodnej Európy. V‰etky ‰túdie a anal˘zy súzaloÏené v˘hradne na údajoch získan˘ch zpravideln˘ch ‰truktúrovan˘ch interview skºúãov˘mi predstaviteºmi vybran˘ch naj-väã‰ích, stredn˘ch i mal˘ch stavebn˘chspoloãností.

CEEC Research navy‰e k pravideln˘ma bezplatn˘m anal˘zam stavebníctva tak-tieÏ organizuje Stretnutia lídrov a Konfe-rencie riaditeºov stavebn˘ch spoloãností,ktor˘ch sa zúãastÀujú generálni riaditelianajv˘znamnej‰ích stavebn˘ch spoloãností,prezidenti zväzov, cechov a komôr z oblas-ti stavebníctva a takisto aj ministri a naj-vy‰‰í predstavitelia ‰tátu vybran˘ch krajín.

KPMG je globálna sieÈ firiem poskytu-júcich profesionálne sluÏby v oblasti audi-tu, daní a poradenstva. Jej ãlenské firmypôsobia v 144 krajinách a zamestnávajúvy‰e 137 000 odborníkov. Nezávislí ãleno-via siete KPMG sú pridruÏení ku KPMGInternational, druÏstvu registrovanému vo·vajãiarsku.

SpoloãnosÈ KPMG Slovensko je nezávi-sl˘m ãlenom medzinárodnej siete KPMG ana Slovensku pôsobí od roku 1991. V sú-ãasnosti zamestnáva viac ako 300 ºudí a má11 partnerov. Je poprednou audítorskou aporadenskou spoloãnosÈou. Poskytuje ‰iro-kú ‰kálu audítorsk˘ch, daÀov˘ch a pora-densk˘ch sluÏieb mnoh˘m domácim i za-hraniãn˘m spoloãnostiam a asistuje priv˘znamn˘ch transakciách vo väã‰ine hos-podárskych odvetví.

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

tovej, priemyselnej v˘stavby) oãakávame tieÏlen veºmi pozvoºn˘ v˘voj jednak z titulu doteraznenaplnen˘ch kapacít stavieb pred ukonãením,resp. uÏ ukonãen˘ch (byty, kancelárske a v˘rob-né priestory) a jednak z titulu oãakávanéhoútlmu vplyvom pretrvávajúcej svetovej finanã-nej a hospodárskej krízy. Ak bude v stavebníct-ve zaznamenan˘ rast, tak hlavne z titulu nízkejporovnávacej základne r. 2010.

Ján KatoGenerálny riaditeº, Váhostav-SK

V roku 2011 oãakávame vo v˘voji slovenské-ho stavebníctva aj naìalej mierny pokles opro-ti roku 2010 spojen˘ s nedostatkom najmä ve-rejn˘ch zákaziek.

Vladimír KríÏObchodn˘ riaditeº Metrostav SK

V predpovediach v˘voja trÏieb stavebn˘chspoloãností je vidieÈ mierny optimizmus• Prv˘krát v tomto roku spoloãnosti zlep‰ili

predpovede v˘voja svojich trÏieb na budúcirok. VáÏen˘ priemer predpovedí v‰etk˘chriaditeºov ukazuje na prvú potenciálnu stabi-lizáciu a na veºmi mierny rast trÏieb v budú-com roku (o 0,9%).

• Detailnej‰í pohºad na situáciu v jednotliv˘chanalyzovan˘ch segmentoch ukazuje, Ïe mier-ne pesimistickej‰í sú pre budúci rok predsta-vitelia stredn˘ch a mal˘ch firiem. Priemer ce-lého segmentu ukazuje na oãakávan˘ rasttrÏieb o 0,5%. V segmente veºk˘ch staveb-n˘ch spoloãností sa predpokladá priemern˘nárast trÏieb o 2,3%.

• V roku 2012 oãakáva rast svojich trÏieb uÏväã‰ina respondentov (78%).

Sebadôvera stavebn˘ch spoloãností je prerok 2011 vy‰‰ia ako v roku 2010• Sebadôvera stavebn˘ch spoloãností na nad-

chádzajúci rok zostáva rovnaká ako pred tro-mi mesiacmi. PribliÏne polovica op˘tan˘chriaditeºov verí, Ïe sa im bude dariÈ lep‰ie akokonkurencii. V porovnaní s oãakávan˘m v˘-vojom v roku 2010 môÏeme hovoriÈ o zlep-‰ení.

• Znaãná miera neistoty v‰ak zostáva, kaÏdápiata spoloãnosÈ nedokáÏe predpovedaÈ v˘vojsvojho postavenia budúci rok.

VyÈaÏenosÈ kapacít mierne vzrástla • VyÈaÏenosÈ kapacít stavebn˘ch spoloãností

zaznamenala oproti augustu urãité zlep‰enia,najmä vìaka uÏ zrealizovan˘m optimalizá-ciám. Klesol podiel spoloãností, ktoré uvádza-jú, Ïe majú menej zákaziek ako pred rokom.

• Ak sa pozrieme do jednotliv˘ch segmentov,malé a stredné firmy vykazujú v priemere ak-tuálne vy‰‰iu vyÈaÏenosÈ ako firmy veºké.

• Priemern˘ poãet mesiacov, na ktoré majústavebné spoloãnosti do budúcnosti zazmluv-nené zákazky, od v˘skumu realizovaného vauguste, opäÈ poklesol.

• Medzi veºk˘mi a stredn˘mi / mal˘mi staveb-n˘mi spoloãnosÈami sú rozdiely v dæÏke ob-dobia, na ktoré majú svoje zákazky zazmluv-nené (veºké 7 mesiacov, stredné / malé 4 me-siace).

• Aktuálne takmer kaÏdá druhá spoloãnosÈ (48%) uvádza, Ïe má menej zákaziek ako preddvanástimi mesiacmi. K tomuto vysokémuãíslu je potrebne poznamenaÈ, Ïe ide o urãi-té zlep‰enie oproti stavu v auguste (71 %) av máji (61 %).

• 29% stavebn˘ch spoloãností plánuje zmeniÈspôsoby, ktor˘mi získava svoje zákazky, abyzv˘‰ili svoju úspe‰nosÈ.

Stavebné spoloãnosti stále bojujú s nedosta-toãn˘m dopytom, taktieÏ ich trápi súãasnámiera byrokracie• V‰etci respondenti uvádzajú, Ïe sú limitova-

ní vo svojom raste, av‰ak v prípade niektor˘chnajãastej‰ie zmieÀovan˘ch faktoroch pri‰lo kurãit˘m zlep‰eniam.

• Hlavn˘mi problémami sú byrokracia (poÏia-davky ‰tátu) a nedostatoãn˘ dopyt.

• Za obmedzenie s najmen‰ím negatívnym do-padom na v˘sledky stavebn˘ch spoloãností sapovaÏujú: vplyv poãasia, vysoké náklady namateriál a pracovnú silu, nedostatok skúsenejpracovnej sily.

Najv˘raznej‰í problém pre nás predstavujenízky poãet súÈaÏí, teda nedostatoãn˘ dopyt postavebn˘ch prácach, a to ako vo verejnom, taki v súkromnom sektore.

Eric RouffetGenerálny riaditeº, Eurovia SK

Hlavné obmedzenie je nedostatok dopytu. V -razn˘m problémom je i zhor‰ená platobnáschopnosÈ niektor˘ch odberateºov.

Ján KatoGenerálny riaditeº, Váhostav-SK

10 %

-4,0 % -3,2 %

-7,1 %-7,0 %

-1,3 %

-4,6 %

2008 2009 2010/02 2010/05 2010/08 2011 2012-10 %

-8 %

-6 %

-4 %

-2 %

0 %

2 %

4 %

6 %

8 %

10 %

12 %

priemer

Oča

káva

ný v

ývoj

sta

vebn

íctv

a

3,8 %

1,2 %

5,9 %

Oãakávan˘ v˘voj v stavebníctve

72

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

V ãom vidíte problém súãasného stavu a roz-vojového potenciálu Ïelezníc na Slovensku?

Îeleznice Slovenskej republiky (ÎSR) musiaako správca Ïelezniãnej siete ponúknuÈ svojim zá-kazníkom interoperabilnú sieÈ, budovanú technic-ky a kvalitatívne na základe európskych noriem,najnov‰ích technológií. Základ interoperabilityeurópskeho Ïelezniãného systému tvorí projektJednotného európskeho systému na riadenie Ïe-lezniãnej dopravy (European Rail Traffic Mana-gement System, ERTMS). Zaostávanie SR v mo-dernizácii Ïelezniãnej infra‰truktúry za sused-n˘mi ‰tátmi môÏe spôsobiÈ odklonenie záÈaÏeprepravovanej cez SR na siete susedn˘ch ‰tátova t˘m zhor‰enie postavenia ÎSR a Ïelezniãn˘chspoloãností na európskom dopravnom trhu.

Aké sú poÏiadavky na Európsky vlakov˘ za-bezpeãovaní systém (European Train ControlSystem, ETCS)?

PoÏiadavky sú takéto:• dosiahnuÈ interoperabilitu, a t˘m vytvoriÈ

vhodné podmienky prístupu na Ïelezniãnú sieÈÎSR pre zahraniãn˘ch dopravcov

• zv˘‰iÈ úroveÀ bezpeãnosti a riadenia na kori-dorov˘ch tratiach

• zv˘‰iÈ kvalitu poskytovan˘ch sluÏieb• vytvoriÈ predpoklady na komplexn˘ systém

riadenia a zabezpeãenia Ïelezniãnej dopravy sv˘razne niωími prevádzkov˘mi nákladmi

• zaistiÈ na prechodné ãasové obdobie ão najvy‰-‰iu úroveÀ kompatibility systému ETCS sexistujúcim národn˘m vlakov˘m zabezpeão-vaãom.

MoÏno povedaÈ, Ïe ÎSR majú so zabezpeãe-ním t˘chto poÏiadaviek personálny problém?

Urãite áno. Na zavádzanie nov˘ch riadiacich

a prevádzkov˘ch technológií a na zaistenie ich in-teroperability s pôvodn˘mi je potrebné, aby narozhodovacích i v˘konn˘ch úrovniach Ïelezniã-n˘ch spoloãností bol dostatok vysoko kvalifiko-van˘ch a tvoriv˘ch pracovníkov. V súãasnosti,keì generácia odborníkov s „klasick˘m“ Ïelez-niãn˘m vzdelaním (ãasto naz˘van˘ch „zabez-peãováci“ a „oznamováci“) vstupuje do dôchod-kového veku, moÏno pozorovaÈ negatívne dôsled-ky odbornej a personálnej recesie v ‰ir‰om pre-lome tisícroãí, keì ÎSR neprejavovali v˘znam-nej‰í záujem o nov˘ch absolventov s vysoko‰kol-sk˘m vzdelaním z oblasti zabezpeãovacích a oz-namovacích systémov. Na druhej strane uÏ viacako 10 rokov pozorujeme r˘chly nástup sofisti-kovan˘ch riadiacich a zabezpeãovacích systé-mov na báze informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií. Ako príklad prv˘ch investiãne i tech-nologicky veºk˘ch projektov moÏno uviesÈ Ïelez-niãnú stanicu Bratislava-PetrÏalka, modernizáciuúseku âadca – Zwardoƒ a modernizáciu trate me-dzi Bratislavou a Îilinou. Ich projektová prípra-va, zavedenie do prevádzky i údrÏba vyÏaduje od-borníkov, ktor˘ch Îilinská univerzita v Îiline pri-pravuje ako jediná vysoká ‰kola toho typu na Slo-vensku.

Îilinská univerzita vznikla pred 58 rokmi.Akú úlohu zohráva dnes v príprave odborní-kov v oblasti zabezpeãovacej a oznamovacejtechniky?

Prípravu zabezpeãuje Katedra riadiacich a in-formaãn˘ch systémov, ktorá je súãasÈou Elektro-technickej fakulty Îilinskej univerzity. Vedecko-v˘skumná ãinnosÈ katedry je orientovaná hlav-ne na problematiku zvy‰ovania bezpeãnosti aefektívnosti prenosu informácií v kontexte auto-matického systému riadenia dopravy, na moder-nizáciu zabezpeãovacích zariadení, zavádzanie

systémov diaºkového ovládania a kontroly s vy-uÏitím v˘poãtovej techniky. Perspektívnou jeoblasÈ bezpeãného a spoºahlivého prenosu a spra-covania informácií, ako i oblasÈ informaãn˘chtechnológií. Katedra má v˘luãné postavenie v SR,najmä pri verifikácii dokumentácie vyvíjan˘chzabezpeãovacích systémov.

Aktivity katedry sú integrované v rámci národ-nej a medzinárodnej spolupráce s akademickoua komerãnou sférou a nadobúdajú najrôznej‰iepodoby – od koordinácie vedeckov˘skumn˘chprojektov aÏ po v˘menu ‰tudentov a odborníkov.

Katedra v súãasnosti profiluje akreditované‰tudijné programy:• Automatizácia v rovnomennom ‰tudijnom od-

bore (bakalárske ‰túdium) • Riadenie procesov v ‰tudijnom odbore 5.2.14

Automatizácia (inÏinierske a doktorandské‰túdium)Absolventi sú v atraktívnych laboratóriách

pripravovaní pre oblasÈ spoºahlivého a bezpeãné-ho prenosu a spracovania informácií pri riadenívybran˘ch kritick˘ch procesov, vychováva no-v˘ch vedeck˘ch pracovníkov so zameraním aj naoblasÈ bezpeãného riadenia pohybu vlakov.

Ako moÏno ovplyvniÈ záujem stredo‰kolákovo ‰túdium zabezpeãovacej techniky na va‰ejkatedre?

Na zv˘‰enie záujmu maturantov o ‰túdiumtreba, aby okrem Îilinskej univerzity aj Îelezni-ce Slovenskej republiky verejne a opakovanedeklarovali záujem budúceho zamestnávateºa onov˘ch odborníkov a súãasne, aby sa zv˘‰ila at-raktivita zamestnania v ÎSR. Absolventi kated-ry sa síce v˘borne uplatÀujú i v príbuzn˘ch seg-mentoch komerãnej sféry, ale cena, ktorú ÎSRplatí za dobiehanie zme‰kaného vlaku, v znalost-nej spoloãnosti ãasom rastie.

Îilinská univerzita ponúkaÏelezniciam nov˘ch odborníkov

V záujme Slovenskej republiky je ão najr˘chlej‰ie modernizovaÈ trate zaradené do koridorov ã. IV., V. a VI., ktoré sú súãasÈou transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Modernizácia koridorov na parametre Európskej

dohody o medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch magistrálach AGC a Európskej dohody o medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘chmagistrálach AGTC vychádza z potreby ponúknuÈ kvalitnú Ïelezniãnú infra‰truktúru pre sluÏby medzinárodnej

a vnútro‰tátnej osobnej i nákladnej dopravy v smere sever – juh a v˘chod – západ. Parlamentn˘ kuriér oslovilprof. Ing. Juraja SPALEKA, PhD., vedúceho Katedry riadiacich a informaãn˘ch systémov

Elektrotechnickej fakulty Îilinskej univerzity (RIS EF ÎU).

Obrázok 1: Riadiace systémy v laboratóriách katedry

Tabuºka: Akademickí a komerãní partneri katedry

Hlavní akademickí partneri katedry

• TU Braunschweig, D• TU Budape‰È, H• Polytechnika Âlaska Katowice, PL• FD âVUT Praha, CZ• Dopravní fakulta J. Pernera Univerzita

Pardubice, CZ• FEI STU Bratislava• MTF STU Bratislava• FEI TU Ko‰ice• University of Porto, Department of Electrical

and Computer Engineering, P

V˘znamní komerãní partneri katedry v oblasti Ïelezniãn˘ch zabezpeãovacích zariadení

• Scheidt & Bachmann Slovensko, s.r.o, Îilina• Îeleznice Slovenskej republiky• ADOTEL–HEX, spol. s r.o., Îilina• AK Signál, spol. s r.o., Brno, CZ• AÎD Praha, spol. s r.o., CZ• BETAMONT, spol. s r.o., Zvolen• Ardos AZ, a. s., Bratislava• âeské dráhy, a.s., Praha, CZ• SIEMENS, spol. s r.o., Bratislava• STARMON, spol. s r.o., Ústí nad Labem, CZ• SdruÏení pro dopravní telematiku, Praha, CZ

N Á R O D N Á R A D A S R

Ktoré problémy sú v rámci európskeho spo-loãenstva krajín spoloãné a ktoré sa v súãas-nosti najviac dot˘kajú Slovenska?L. Lazár: Väã‰ina problémov, s ktor˘mi v sú-ãasnej situácii zápasia krajiny EÚ sa dot˘kajúv‰etk˘ch krajín v väã‰ej ãi men‰ej miere. MoÏ-no len dopady na tú ktorú krajinu majú in˘charakter, ale podstata problému zostáva ne-zmenená. Sú v‰ak urãité odch˘lky, aké niekto-ré krajiny EÚ pociÈujú vypuklej‰ie neÏ ostatné.MôÏem spomenúÈ – v oblasti sociálnych poli-tík je to najmä problém prisÈahovalectva, s kto-r˘m zápasia najmä starí ãlenovia EÚ. V nov˘chãlensk˘ch ‰tátoch sa tento problém neprejavilv takej miere. NemôÏeme v‰ak s urãitosÈou po-vedaÈ, Ïe sa s t˘mto problémom nemôÏeme vbudúcnosti stretnúÈ.

Sú tu v‰ak spoloãné problémy, ktoré s najväã-‰ou mierou ovplyvÀujú v‰etky ãlenské ‰tátyEÚ bez v˘nimky a ktoré sa najviac dot˘kajú ajSlovenska.

Svetová hospodárska kríza zasiahla nie lenv‰etky ‰táty EÚ, ale má aj veºk˘ negatívnyvplyv na najrozvinutej‰ie ekonomiky sveta.·táty EÚ sú nútené revidovaÈ svoje rozpoãty,prijímaÈ veºmi drastické opatrenia ako reakciuna následky krízy.

Kríza a t˘m vyvolané negatívne javy majú ci-teºn˘ vplyv najmä na hospodárstvo krajín, stú-pa deficit a zadlÏenosÈ. Na druhej strane v‰akkríza poukázala aj na zlú finanãnú situáciuniektor˘ch krajín, ktorá priamo nebola vyvola-

ná krízou, ale mala uÏ dlhodobé pozadie. (Gréc-ko, Írsko, Portugalsko, ·panielsko).

Úsporné opatrenia preto smerovali predo-v‰etk˘m do daÀov˘ch oblastí a najmä do verej-ného sektora. Tieto opatrenia majú za úlohy zní-ÏiÈ ‰tátnu zadlÏenosÈ, deficit a verejn˘ dlh. Ke-ìÏe ide o mimoriadne váÏnu situáciu vyÏadu-júcu si okamÏité striktné rie‰enia, prená‰a satoto bremeno Èarchy predov‰etk˘m na obyva-teºstvo, ktoré v súãasnosti nesie najväã‰iu Èar-chu dopadov krízy – z toho vypl˘va samozrej-me aj veºká vlna nespokojnosti s politikamivlád (masové ‰trajky, protesty ako odozva nazväã‰ujúcu sa chudobu a nezamestnanosÈ.

Ekonomika eurozóny budúci rok mierne spo-malí. MôÏu za to najmä úsporné opatrenia vládprijímané v snahe o získanie dôvery finanãn˘chtrhov. V roku 2012 by nov˘m impulzom hos-podárstva mal byÈ dopyt zo strany súkromné-ho sektora.

Vo svojej jesennej prognóze hosp. v˘vojaexekutíva odhaduje, Ïe rast ekonomík s euromv r. 2011 spomalí. Oslabenie svetovej ekonomi-ky obmedzí dopyt pre exportné ekonomiky eu-rozóny a mnohé ‰táty budú aj naìalej zvy‰ovaÈdane a zniÏovaÈ v˘davky v snahe skonsolido-vaÈ verejné financie.

Deficit sa v eurozóne tento rok pohybujeokolo 6,3 %, budúci rok by mal klesnúÈ na 4,6 % a v r. 2012 na 3,9 %. Dlh sa v‰ak vy‰plház tohoroãného 84,1% na 86,5% resp. 87,8%

Po Grécku, je pod drobnohºadom ( resp. boliuÏ uskutoãnené záchranné kroky z eurovalu aMMF) – Írsko, Portugalsko, ·panielsko – eko-nomiky sa zmietajú v recesii s negatívnym ras-tom.

Slovensko tieÏ pociÈuje tieto prejavy krízy, ajkeì jej dopad nie je tak˘ dramatick˘. Zazname-náva v‰ak v poslednom ãase siln˘ rast, ktor˘ jepodmienen˘ vplyvom vzmáhajúcej sa nemec-kej ekonomiky.

âo v‰ak ma pre Slovensko ÈaÏk˘ dopad je vy-soká nezamestnanosÈ – tento rok sa oãakáva aÏ14,5%. V roku 2011 sa oãakáva mierne zhor-‰enie zahraniãného obchodu.

J. Viskupiã: Sú to prevaÏne problémy vypl˘-vajúce z toºko opakovaného dopadu finanãnejkrízy. âlenské ‰táty sa snaÏia znovu na‰tarto-vaÈ svoje ekonomiky. Popritom musia v‰ak akoÚnia ãeliÈ aj konkurenãn˘m tlakom z r˘chlo ra-stúcich svetov˘ch ekonomík.

Na druhej strane môÏeme byÈ vìaãní kríze za

to, Ïe nám pomáha odhaliÈ zanedbané nedostat-ky, ãi uÏ ‰trukturálne nedostatky európskehohospodárstva, nedostatky v koordinácii, alebomechanizme EÚ.

Odpoveìou na tieto v˘zvy je návrh Komisies názvom Stratégia Európa 2020, ktorá sa sú-stredí na priority ako inteligentn˘, udrÏateºn˘a inkluzívny rast. Konkrétne ciele spomenutejStratégie sa zameriavajú na mieru zamestnanos-ti, úroveÀ investícií do v˘skumu, ciele v oblas-ti klímy a energie, vzdelanostnú úroveÀ európ-skych obãanov a boj proti chudobe.

Aktuálnou „hot“ témou, a mne veºmi blízkou,je Digitálna agenda pre Európu, ktorá je jednouzo siedmich hlavn˘ch iniciatív stratégie „Euró-pa 2020“. Cieºom tejto agendy je maximalizá-cia vyuÏívania informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií prostredníctvom jednotného digitál-neho trhu, ktorá podnieti k inováciám, hospo-dárskemu rastu a prispeje k skvalitneniu Ïivo-ta obãanov.

Napriek spomenutému povaÏujem StratégiuEurópa 2020 iba za plán. K reálnej vykonateº-nosti tohto plánu sa staviam veºmi skepticky. Akby mala stratégia 2020 dopadnúÈ ako stratégiez minulosti, je na zamyslenie, ãi vôbec dan˘ typplánovania je pre Úniu ako tak˘ vhodn˘.

Dá sa realizovaÈ spoloãné rie‰enie dôleÏit˘cha nevyhnutn˘ch problémov, myslíte si, Ïekoordinácia na úrovni EÚ je moÏná a dosa-huje úroveÀ?L. Lazár: Finanãná kríza a situácia v Gréckua posledn˘ v˘voj v Írsku potvrdili, Ïe ekonomi-ky ãlensk˘ch ‰tátov a hlavne krajín eurozóny,sú do veºkej miery prepojené.

KeìÏe jednotlivé ãlenské ‰táty sú od seba zá-vislé, potrebujeme lep‰iu koordináciu národ-n˘ch ekonomick˘ch politík, dôkladnej‰ie sle-dovanie hospodárskeho v˘voja vo v‰etk˘chkrajinách a efektívnej‰ie nástroje na rie‰enie po-tenciálnych kríz.V ãom spoãíva návrh:– Lep‰ia koordinácia fi‰kálnej politiky jedno-

tliv˘ch krajín vrátane lep‰ieho súladu s Pak-tom stability a rastu prostredníctvom:• efektívnej‰ieho, skor‰ieho vyhodnotenia

národn˘ch rozpoãtov˘ch stratégií zo stra-ny EÚ (programy stability a konvergenã-né programy),

• zaistenie lep‰ieho zohºadnenia rozpoãtovejdisciplíny EÚ v tvorbe národn˘ch fi‰kál-nych politík,

MoÏno hovoriÈ o spoloãn˘ch problémoch

aj o spoloãn˘ch rie‰eniach?

Vnútro‰tátne problémy pravdepodobne budú stále existovaÈ, raz ich pocítime intenzívnej‰ie,inokedy menej. No, okrem nich pretrvávajú aj spoloãné problémy krajín EÚ. Rie‰ia sa spoloãne?

Viac sa dozviete od zástupcov V boru NR SR pre európske záleÏitosti. Na otázky redaktorky AnnyKomovej odpovedá podpredseda tohto v˘boru Ladislav LAZÁR a ãlen v˘boru Jozef VISKUPIâ.

73

74

N Á R O D N Á R A D A S R

byÈ odpoveìou na otázku bezpeãn˘ch dodávokenergie.

V zvou pre v‰etky ‰táty je celkové zvy‰ova-nie miery pouÏitia obnoviteºn˘ch zdrojov, bio-palív v doprave, vyuÏívanie biomasy.

Z môjho pohºadu ide o cieº konkurencie-schopného energetického mixu, ktor˘ dokáÏespoºahlivo zabezpeãiÈ dodávky energie v prime-ran˘ch cenách spotrebiteºom. Vedºaj‰ím produk-tom vyuÏívania alternatívnych energetick˘chzdrojov je ochrana Ïivotného prostredia s re‰-pektom ku klimatick˘m zmenám a hrozbám,pred ktor˘mi nás vedci varujú.

Úprimne si v‰ak myslím, Ïe na zmysluplnépôsobenie v oblasti t˘chto zmien potrebujemeglobálnu dohodu. TakÏe v prvom rade je nevyh-nutná globálna spolupráca. Rozmer energetic-kej politiky v súvislosti s klimatick˘mi zmena-mi, spomedzi v‰etk˘ch globálnych hráãov pre-sadzuje ako líder tejto otázky iba Európa. Je tupotrebná spolupráca ìal‰ích, industriálne sarozvíjajúcich ekonomík, ktor˘m v‰ak ch˘bapolitická vôºa kooperovaÈ v otázkach, ako je glo-bálne otepºovanie a ìal‰ie klimatické hrozby.Príkladom je odmietanie Kjótskeho protokoluzo strany USA, ão je pochopiteºné, nakoºko jeto krajina s najväã‰ou produkciou emisií. Plat-nosÈ tohto protokolu konãí v roku 2012. Snahyo uzavretie následníckej globálnej dohody súpredmetom aktuálneho rokovania v Cancúne,som naozaj zvedav˘ na jeho závery.

Ako vnímate v˘skum a v˘vojové aktivity,ktoré sa môÏu uplatÀovaÈ v rámci EÚ v naj-rôznej‰ích oblastiach, sú dôleÏité?L. Lazár: Investície do v˘skumu a v˘voja v Eu-rópe zasiahla kríza menej ako v USA. Európ-ske firmy v‰ak napriek tomu zaostávajú za svo-jimi rivalmi v kºúãov˘ch sektoroch v oblastiinovácií, varuje Európska komisia.

V ãase krízy poklesli zisky popredn˘ch eu-rópskych spoloãností minul˘ rok o 21 %( údajz októbra 2010) Napriek tomuto poklesu v‰akobjem investícií firiem do v˘skumu poklesol leno 2,6 %( v USA pokles o 5,1 %). Eurokomisár-ka pre v˘skum a inovácie Máire Geoghegan--Quinn vyzvala ãlenské ‰táty na podporu jej plá-nov vyt˘ãen˘ch v dokumente Únia inovácií,ktor˘ bol zverejnen˘ v a jeseÀ 2010.

Najväã‰ie firmy v EÚ si vo veºkom udrÏalisvoje investície do vedy a v˘skumu, ão doka-zuje Ïe ho vnímajú ako kºúã, aby vy‰li z krízyposilnené. Ako príklad bola uvedená automo-bilka Volkswagen, ktorá sa stala najväã‰ím in-vestorom do oblasti inovácií v Európe aj napriek

• r˘chlej‰ia prevencia príli‰nej zadlÏenostiãlensk˘ch krajín( najmä pri nadmernomdeficite),

• vy‰‰ie sankcie pre krajiny s nevyhovujú-cimi fi‰kálnymi politikami,

• moÏnosÈ presmerovania financovania EÚs cieºom pomôcÈ ãlensk˘m krajinám euro-zóny rie‰iÈ nadmern˘ deficit zadlÏenosti,

• r˘chlej‰ie reakcie v prípade opakovanéhoporu‰enia paktu stability a rastu.

– Bliωie sledovanie hospodárskeho v˘voja veurozóne prostredníctvom vytvorenia ‰ir‰ie-ho a lep‰ieho makroekonomického dohºadupre krajiny eurozóny (zaloÏenom na Straté-gii Európa 2020).

– Vytvorenie súboru ukazovateºov s cieºomsignalizovaÈ nebezpeãné ekonomické roz-diely.

– Odporúãania v oblasti hospodárskej politikypre jednotlivé krajiny eurozóny.

– Synchronizovaná koordinácia ekonomick˘chpolitík v EÚ.

– Národné programy stability, konvergenãnéprogramy a reformné programy by sa pred-loÏili a prediskutovali kaÏd˘ rok v rovnak˘ãas, ãím by sa uºahãilo hodnotenie celkovejekonomickej situácie a zlep‰ila sa ãasovásynchronizácia s národn˘mi rozpoãtov˘micyklami.

– Úãinné a vãasné politické odporúãania zostrany Európskej rady a Rady EÚ, ktoré bysa zakladali na hodnotení Komisie.

– Stály mechanizmus na rie‰enie kríz pre kra-jiny eurozóny.

– Pravidlá pre podmienenú finanãnú pomoc scieºom zabrániÈ tak˘m finanãn˘m ÈaÏkos-tiam v jednej krajine, ktoré by mihli ohroziÈfinanãnú stabilitu celej eurozóny.Takéto pravidlá by boli starostlivo priprave-

né, aby v budúcnosti nepredstavovali nepriamystimul pre nadmerné pôÏiãky.

Kedy tieto návrhy nadobudnú úãinnosÈ? Aksa vlády ãlensk˘ch krajín dohodnú na konkrét-nych návrhoch Komisie ( ão zatiaº je veºmiÈaÏké), niektoré z nich by mali byÈ implemen-tované v najbliωích mesiacoch.

J. Viskupiã: V súãasnosti, ako som uÏ uvádzalna zaãiatku, ãelí Európa konkurenãn˘m tla-kom z r˘chlo sa rozvíjajúcich ekonomík. Inve-stujeme málo do v˘voja a v˘skumu. Toto chceEurópa 2020 zmeniÈ, a to priamou podporou in-vestíciami do inovácií, v˘voja, vedy a v˘sku-mu.

V nadväznosti na prvú otázku je dobré spo-menúÈ Európsku stratégiu trvalo udrÏateºnéhorozvoja, a potrebu zaãleniÈ túto stratégiu do ‰i-rokého spektra politík. Patrí sem ochrana Ïivot-ného prostredia, re‰pektovanie obmedzenostiprírodn˘ch zdrojov, sociálna spravodlivosÈ azabezpeãenie rovnosti príleÏitostí, hospodárs-ka prosperita, podpora konkurencieschopnéhohospodárstva, ktoré v‰ak re‰pektuje kvalitu Ïi-votného prostredia a tieÏ podpora trvalo udrÏa-teºného rozvoja vo svete v súvislosti s na‰imimedzinárodn˘mi záväzkami.

Tieto oblasti predstavujú moÏnosÈ, ale ajnutnosÈ rie‰enia na európskej úrovni. ëal‰ouúrovÀou je ich koordinácia aby boli spomenu-té ciele implementované do národn˘ch politík.T˘m, Ïe agenda EÚ na úrovni národn˘ch ‰tá-tov dlhodobo zostáva na periférii záujmu spo-loãnosti, nevzniká dostatoãn˘ tlak ako orgányEÚ i národn˘ch politikov prinútiÈ k vy‰‰ej

miere koordinácie a efektivizácie európskejagendy.

Je celoeurópskym problémom aj dosahova-nie energetickej efektívnosti?L. Lazár: Koncept Nová energetická stratégia,ktor˘ predstavila európska komisia zaãiatkomnovembra tohto roku ãelí kritike kvôli nedostat-ku konkrétnych opatrení. Navrhovaná stratégiavyãleÀuje energetickú efektívnosÈ ako svojuhlavnú prioritu a je potrebné ju zaãleniÈ dov‰etk˘ch relevantn˘ch strategick˘ch oblastí.Detaily Komisia predstaví v novom pláne ener-getickej efektívnosti vo februári 2011.âo je potrebné a ão sa oãakáva?

Vytvorenie súboru merateºn˘ch cieºovNárodné akãné plány v oblasti energetickej

efektívnostiCieº – energetická úsporaNástroje – Stavebná oblasÈ ( investiãné sti-

muly a inovatívne finanãné nástroje ako napr.revolvingov˘ fond)

OblasÈ dopravy – tvorí 1/5 emisií skleníko-v˘ch plynov

OblasÈ verejného sektora – kritériá energetic-kej efektívnosti by sa mali staÈ podmieneãne po-vinn˘mi pre v‰etky oblasti najmä pri alokova-ní verejn˘ch zdrojov

Energetick˘ audit pre malé a stredné podni-ky – energetická efektívnosÈ sa musí staÈ zisko-v˘m podnikaním

Vytvorenie veºkého vnútorného trhu s tech-nikami ‰etrenia energie a k poradenstvu.

Vytvorenie spoloãnej vonkaj‰ej energetickejpolitiky, ktorá by v Únii pomohla prejaviÈ svo-ju trhovú váhu vo vzÈahu ku kºúãov˘m partne-rom v podobe tretích krajín

Stále v‰ak ch˘ba jasné financovanie!Koncepcia energetickej efektívnosti SR:

Energetická efektívnosÈ tvorí dôleÏitú súãasÈzdravej energetickej politiky. Preto je zahrnu-tá a definovaná ako jeden zo strategick˘ch cie-ºov aj v energetickej politike.

Úlohou koncepcie je na základe aktuálnehov˘voja vo svete, v EÚ a aj na národnej úrovninapomôcÈ k rie‰eniu t˘ch otázok v energetike,ktoré nerie‰ia vnútorn˘ trh s energiou, urobiÈ in-ventarizáciu súãasného poznania potenciálovenergetick˘ch úspor v jednotliv˘ch sektorochSlovenskej ekonomiky, identifikovaÈ bariéry,navrhnúÈ strategické ciele a priority, definovaÈenergetické úsporné opatrenia, ãasovo zoradiÈpostupné kroky smerujúce k dosiahnutiu vyt˘-ãen˘ch cieºov a zabezpeãiÈ realizáciu navrhnu-t˘ch opatrení a ich monitorovanie.Rámcové priority Koncepcie EnEf:

Dosiahnutie v˘znamn˘ch úspor energie priprevádzke existujúcich budov.

V razné zlep‰enie povedomia a správaniasa v‰etk˘ch uÏívateºov energie.

Energeticky efektívne technológie a zdroje.Zlep‰enie úãinnosti zariadení v oblasti v˘ro-

by tepelnej a elektrickej energie.Úãelné vyuÏitie daÀov˘ch a finanãn˘ch opat-

rení a podporn˘ch mechanizmov.

J. Viskupiã: Samozrejme, Ïe otázka energe-tickej efektívnosti je celoeurópskym problé-mom a jej rie‰enie spoãíva práve v celoeuróp-skom prístupe. Dlhodob˘m cieºom Únie jeeliminácia závislosti na dodávkach plynu aropy, zniÏovanie spotreby fosílnych palív a sú-stredenie sa na takzvanú zelenú energiu. Di-verzifikácia energetick˘ch zdrojov by mala

75

N Á R O D N Á R A D A S R

V jednom va‰om rozhovore ma zaujalo, sakou unesenosÈou vo v˘raze tváre a s úprim-nosÈou v oãiach ste hovorili o predsedovi va-‰ej strany, teda o Bélovi Bugárovi, Ïe je to

ãestn˘ politik. âo najviac ovplyvÀuje vበná-zor o Àom alebo ão vám dáva takú istotu?

Myslím si, Ïe nie je problém vyhlásiÈ o Àomtúto skutoãnosÈ. Je to totiÏ fakt a vychádza aj z

mojej osobnej skúsenosti. T˘m, Ïe sme v jednejstrane a Ïe sme spolu aj v predsedníctve Mos-tu, úzko spolupracujeme, a práve to mi dáva prá-vo vysloviÈ môj názor alebo moje presvedãenie.

Béla Bugár je ãestn˘ politik Keì sme do na‰ej ankety hºadali v mase star˘ch a star‰ích politikov niekoho mlad‰ieho, takpovediac svieÏej‰ieho

a primerane aktívneho, nemohol nám pohºad nepadnúÈ na parlamentného nováãika (ãi veríte, alebo nie, aleÏensk˘ rod od tohto ãasto pouÏívaného slova sme v slovníku veru nena‰li, a zi‰iel by sa) – na novú poslankyÀu

Editu PFUNDTNER. Publicista Parlamentného kuriéra Ernest Weidler sa v‰ak nespoºahol iba na jej vek, ale ajna doteraj‰ie aktivity i v jej strane Most-Híd (je v nej veºmi aktívnou podpredsedníãkou), ale uÏ aj v samotnej NRSR, kde ju zvolili nielen za podpredsedníãku Ústavnoprávneho v˘boru, ale aj za ãlenku dôleÏitej Stálej delegácie

NR SR v Medziparlamentnej únii. Ako aj z nasledujúceho rozhovoru vyplynie, táto právniãka (advokátka)chvályhodne sústreìuje svoju pozornosÈ na ÈaÏivé otázky morálnosti v politike a jej predstaviteºov. V citlivej

a aktuálnej problematike, ktorá sa sústreìovala na zníÏenie platov úradníkov, bolo najviac sympatizantov právev strane Most-Híd. A Edita Pfundtner ohlas rie‰enia tohto háãika komentovala takto: „U mnoh˘ch poslancov

pravdepodobne rezonujú príjmy ústavn˘ch ãiniteºov a vysok˘ch ‰tátnych úradníkov, a nie mzdy radov˘chúradníkov.“ Je samozrejmé, Ïe hlasovala za zákon o verejnom obstarávaní, pretoÏe práve mnohé nedokonalosti

jeho doteraz platnej verzie uºahãovali jedno z najväã‰ích morálnych ziel poãas minulej vlády – korupciu. Ak medzi maìarsk˘mi men‰inov˘mi politikmi dosÈ jednoznaãne a dlhodobo stál v popredí Béla Bugár,

Edita Pfundtner patrí medzi jeho najperspektívnej‰ích nasledovníkov.

tomu, Ïe automobilov˘ sektor bol obzvlá‰È za-siahnut˘ krízou. Intenzita investícií do v˘sku-mu a v˘voja zostáva nízka v kºúãov˘ch sekto-roch, ktoré majú EÚ pomôcÈ, aby sa stala kon-kurencieschopnej‰ou. Ide najmä o oblasti polo-vodiãe, softvér a biotechnológie. V EÚ v súãas-nosti len dve krajiny spæÀajú cieº stratégia Eu-rópa 2020 investovaÈ do v˘skumu a v˘voja 3%HDP – sú to ·védsko a Fínsko.

Do vedy na Slovensku treba investovaÈ. NaSlovensku ch˘ba, ãi uÏ z pohºadu ‰tátu alebovlády predstava, ão vlastne chceme alebo po-trebujeme Veda je u nás vÏdy v úzadí, aj ão saprostriedkov t˘ka.

J. Viskupiã: V skum a inovácia je jednou zhlavn˘ch priorít uÏ spomínaného návrhu z diel-ne Komisie – Európa 2020. Podpora tejto ob-lasti nasmeruje rast ekonomík k vytváraniu no-v˘ch pracovn˘ch miest, produktov a sluÏieb.V‰etk˘m nám ide o na‰tartovanie rastu ekono-mík a bol by som rád ak by Slovensku opäÈ prá-vom pripadla prez˘vka „ekonomick˘ tiger“.Veda je na Slovensku dlhodobo poddimenzo-vaná.

KaÏdá z predchádzajúcich vlád z môjho po-hºadu nevenovala dostatoãnú pozornosÈ tejtootázke a teda nevznikol skutoãne fungujúci a Ïi-votaschopn˘ model financovania a s ním súvi-siaceho technologického vybavenia a vôbeczázemia pre vedeck˘ v˘skum.

Preto jedn˘m z na‰ich prvotn˘ch cieºov je ze-fektívnenie pouÏitia prostriedkov zo ‰trukturál-nych fondov na projekty v˘skumu a v˘voja. Vroku 2011 bude pokraãovaÈ podpora pre tietoprojekty prostredníctvom v˘ziev k operaãnémuprogramu V skum a v˘voj.

V ãom by sme mali spojiÈ svoje úsilie preskvalitnenie Ïivota v rámci celej Európskejúnie?

L. Lazár: Ak by som mal byÈ veºmi struãn˘ takmi napadajú oblasti, ako zdravotníctvo, ‰kol-stvo, veda a v˘skum a v súãasnosti veºmi akút-ny problém boj proti chudobe a nezamestnanos-ti. Tieto kategórie sú v‰ak diametrálne odli‰név jednotliv˘ch krajinách eurozóny, my nemô-Ïeme porovnávaÈ a nedajboÏe spájaÈ svoje úsi-lie napr. v oblasti zdravotníctva ãi ‰kolstva,keì práve z t˘chto oblastí nám do zahraniãia od-chádza najviac kvalifikovan˘ch odborníkov ao vede to uÏ ani nehovorím. Staãí si len pozrieÈprogramové vyhlásenie vlády a pripravovan˘rozpoãet a je jasne vidieÈ ako je táto oblasÈpoddimenzovaná. SAV sa pripravujú finanãné‰krty na rok 2011 a 2012 do takej miery, ÏemôÏu ovplyvniÈ jej samotnú existenciu a to uÏvôbec nespomínam jej vedeckov˘skumnúúlohu. Niã sa nerie‰i ani v oblasti nezamestna-nosti a v boji proti chudobe. Na‰a vláda boj pro-ti chudobe akosi nevníma, a keì aj, tak lenokrajovo, akoby nás mal tento celosvetov˘ fe-nomén zázraãne obísÈ. Ale je to neod‰kriepiteº-n˘ fakt s ktor˘m bojujú v‰etky v˘znamné ‰tá-ty nielen v rámci EÚ ale na celom svete. Skva-litnenie Ïivota by v na‰om ponímaní malo na-plniÈ aj odstránenie regionálnych rozdielov.Celé smerovanie vlády , ãoho dôkazom je ajpredkladan˘ rozpoãet smeruje skôr k sÈaÏenieÏivotn˘ch realít a stále nové záÈaÏe pre ºudí.

J. Viskupiã: Îijeme v ére globalizácie, ktorá sosebou priná‰a okrem vymoÏeností aj hrozby vy-Ïadujúce si zv˘‰enú pozornosÈ. Ide o otázkybezpeãnosti, imigraãnej politiky, a rovnako uÏspomenut˘ch klimatick˘ch zmien. V t˘chtobodoch je potrebná kooperácia. Jednotlivé ãlen-ské ‰táty im nemôÏu ãeliÈ samostatne. Je to v˘-zva pre ãlenské ‰táty Únie, aby základná my-‰lienka spojenej Európy urobila z Európy sil-ného, globálneho hráãa a nie administratívnymoloch pln˘ vnútornej roztrie‰tenosti, indivi-

duálnych politick˘ch záujmov jednotliv˘ch po-litick˘ch reprezentácií s agendou Únie akobyoddelenou od agendy národn˘ch parlamentov.Silnej‰í hlas národn˘ch parlamentov na úrov-ni orgánov Európskej únie je predpokladomvtiahnutia obyvateºstva jednotliv˘ch národn˘ch‰tátov do tém Európy ako celku. Práve tu sa spo-lieham na in‰titúty vypl˘vajúce z Lisabonskejzmluvy, ktorá vo väã‰ej miere akcentuje princípsubsidiarity, aby predloÏila nimi vyÏadované le-gislatívne návrhy.

Lisabonská zmluva zaviedla nov˘ prvok par-ticipatívnej demokracie, ktor˘m priblíÏi Úniuobãanom. Toto nové ustanovenie – Obãianskainiciatíva, umoÏní jednému miliónu európskychobãanov vyzvaÈ Komisiu, aby predloÏila urãi-té legislatívne návrhy. Podnecuje k ‰ir‰ej cez-hraniãnej diskusii o otázkach politiky EÚ adáva obãanom priestor podieºaÈ sa na demokra-tizácii Únie ako aj vy‰‰ej participácii obyvate-ºov.

Obãiansku iniciatívu musia podporiÈ obãaniaz aspoÀ jednej tretiny ãlensk˘ch ‰tátov a mini-málny poãet pre Slovenskú republiku je 9 750zozbieran˘ch podpisov. Vidím v tom úÏasnú prí-leÏitosÈ, ako aj obãania mal˘ch ‰tátov môÏu votázkach im blízkych, vysloviÈ svoj názor aupriamiÈ tak pozornosÈ Komisie. Elektronick˘zber podpisov je agendou Slovenska, ãím by samala minimalizovaÈ administratíva okolo podá-vania iniciatívy. Práve byrokratizmus a admi-nistratívne zaÈaÏenie ak˘chkoºvek procesov sú-visiacich s agendou EÚ vnímam ja, ako aj väã-‰ina obyvateºov Únie, za najväã‰í mínus.

Úsilie by sme mali spojiÈ hlavne v globálnychtémach, ak˘mi sú napríklad environmentálnatéma (spoloãné stanovisko Únie pri rokovaní vCancúne), ãiÏe vystupovanie Únie navonokvoãi in˘m globálnym hráãom, ako aj dovnútraÚnie, pritiahnutím jej obyvateºov k témam eu-rópskeho spoloãenstva.

76

N Á R O D N Á R A D A S R

Ak to poviem jasne a struãne: Sú to moje osob-né skúsenosti s pánom predsedom.

Trúfnite si odhadnúÈ – hoci, uznávam, nebu-de to ºahké –, koºko percent z t˘ch v‰etk˘chpolitikov, ktor˘ch poznáte a s ktor˘mi sastretávate, sú ãestní ºudia?

Exaktné ãíslo si, samozrejme, nedovolím po-vedaÈ, ani mi nejako neprináleÏí hodnotiÈ a ná-lepkovaÈ in˘ch kolegov v parlamente, Ïe tentoãlovek je ãestn˘ alebo neãestn˘, keìÏe, na‰Èas-tie, nemám príli‰ veºké osobné skúsenosti s ne-ãestnosÈou. Akurát mám moÏno sprostredkova-né informácie, aj to najmä cez médiá – a akoprávniãka snaÏím sa vychádzaÈ väã‰inou z fak-tov, a nie z nejak˘ch indícií. Ak by v‰ak bolofaktograficky dokázané, Ïe niekto konal neãest-ne, alebo aj ja osobne by som sa presvedãila, Ïenejak˘ podozrievan˘ ãlovek je skutoãne ne-ãestn˘, tak by som asi nemala problém to verej-ne vyhlásiÈ. Ale zatiaº by som nerada onálepko-vala ºudí a ukazovala prstom a vyhlasovala nadniek˘m nejaké súdy. Skôr si myslím, Ïe môj po-stoj k in˘m politikom je pozitívny, a vÏdy somrada, keì môÏem o nejakom ãloveku vyhlásiÈ,Ïe sa prejavuje spoloãensky vyhovujúco, a nienegatívne.

Neraz v‰ak zistíme, Ïe mnohí vysokopostave-ní politici, a to aj tí, ktorí boli donedávna vovláde, si vytvorili cez niektoré právne normytaké legislatívne podmienky, Ïe si tak˘mtospôsobom uÏ vopred zabezpeãili, aby nebolotaké ºahké ich obviniÈ z protiprávneho kona-nia. Vytvoria si teda také podmienky, aby sazdalo, Ïe konajú ãestne, hoci konajú maximál-ne bezcharakterne. Veºké mnoÏstvo ºudí Ïije,ão ja viem, s priemern˘m platom 600 – 700eur, a ºudia z tejto skupiny politikov si poprisvojom vysokom plate a rôznych pau‰áloche‰te prisvoja v‰elijaké zmluvy, ktoré sú zdan-livo v poriadku, ale im neoprávnene zabez-peãia mesaãne povedzme 2 000 eur navy‰e.

Áno, jedna vec je právo, a druhá vec je mo-rálka a etika. Ruka naozaj nie je vÏdy v tomsprávnom rukáve. âasto sa stáva, Ïe formálnealebo právne je v‰etko v poriadku, ale pri bliÏ-‰om pohºade nie kaÏd˘ skutok zodpovedá pra-vidlám morálky – etika jednoducho absentuje.Na to si môÏeme vytvoriÈ svoj názor, aj keì hobez dôkazov nemôÏeme vysloviÈ nahlas. AledôleÏité je, Ïe si môÏu vytvoriÈ svoj názor vo-liãi. A ja pevne verím, Ïe na‰i voliãi, teda voli-ãi v Slovenskej republike, budú ãím ìalej, t˘mviac natoºko uvedomelí a rozhºadení, aby si ve-

deli vytvoriÈ správny názor. MoÏno je tro‰ku na-ivné si to myslieÈ, ale ja tomu chcem veriÈ.

Ja si myslím, Ïe je to veºmi naivné. Hoci jedosÈ nepochopiteºné, Ïe sa takto správajú ºu-dia na dôleÏit˘ch spoloãensk˘ch postoch. Apritom sa skutoãne tvária, ako úÏasne sa sna-Ïia pomôcÈ ºuìom, ktorí sú v biede, ktorí súchorí alebo ktor˘ch zaliala voda pri zápla-vách. Priãom sa ani trochu nehanbia prisvo-jiÈ si tisíce eur, hoci nemajú na to ani najmen-‰ie právo.

Asi je to preto, Ïe u t˘chto ºudí absentuje se-bareflexia. A keì im ch˘ba schopnosÈ posúdiÈseba sam˘ch, tak by práve tam mal nastúpiÈ ne-jak˘ názor spoloãnosti, ktor˘ by ich upozornil,aké je nemravné to,. ão robia. Hor‰ie v‰ak je, keìaj to absentuje a keì absentujú dokonca aj roz-hodnutia súdov. Preto treba spoloãnosÈ neustá-le nejak˘m spôsobom informovaÈ o závaÏn˘chveciach a poukázaÈ na ne, keì sa dostanú do pro-blematického, teda neprípustného rozmeru.V‰etci ºudia, ale politici dvojnásobne, musia siuvedomovaÈ, ão je zlé a ão je dobré, ão je mo-rálne a ão nie je morálne. Ja in˘ spôsob, ako do-siahnuÈ, aby sme mali právny ‰tát, proste nevi-dím. Ak samotná spoloãnosÈ nevie ukázaÈ ta-k˘mto ºuìom ãervenú kartu a ak to nedokáÏe anisúdnictvo, tak je to smutné.

A ãím to je, Ïe ani súdnictvo nedokáÏe uro-biÈ poriadok, lebo máte naozaj pravdu, Ïe aniono to nedokáÏe.

Iste práve preto, Ïe skutky t˘chto politikov súformálno-právne v poriadku. A zasa my obãa-nia nie sme natoºko uvedomelí, aby sme t˘mtoºuìom nejak˘m spoloãensk˘m tlakom ukázali,Ïe s nimi nesúhlasíme, A aby sme dokonca ne-jak˘m spoloãensk˘m tlakom vpl˘vali moÏno ajna na‰ich sudcov, aby cítili, Ïe sa netreba báÈ vy-jadriÈ svoj názor a moÏno viac hájiÈ spravodli-vosÈ.

LenÏe o justícii sa hovorí, teoreticky samo-zrejme správne, Ïe má byÈ absolútne nezávis-lá... Ako v‰ak dosiahnuÈ, keì politici riadiav‰etko, ão sa deje v ‰táte, aby bola nezávisláa aby skutoãne nemohol na Àu vpl˘vaÈ Ïiadenpolitik, alebo nejak˘ orgán ãi nejaká in‰titú-cia? Ako v Amerike, v Anglicku a ìal‰ích‰tátoch väã‰inou dosiahnu, Ïe politika – tedanajmä vláda – síce tvorí rámec aj justícii, alesúdnictvo je napriek tomu absolútne nezávis-lé?

Treba si uvedomiÈ, Ïe krajiny, ktoré ste me-novali, majú po desaÈroãiach a storoãiach súd-nictvo tro‰ku uÏ niekde na inej úrovni. Tam sisudcov dlhodobo vychovávajú, to sú váÏení ºu-dia, to sú ºudia, ktorí nie sú len tak zo dÀa na deÀdosadení do svojich sudcovsk˘ch pozícií. My-slím si, keì poãúvam pani ministerku spravod-livosti, Ïe u nás je tieÏ taká snaha zv˘‰iÈ úroveÀsúdnictva, ale zatiaº to vyzerá len ako snaha, abyaj na‰i sudcovia boli omnoho kvalifikovanej‰ína v˘kon svojej funkcie, omnoho skúsenej‰í aprávne zdatnej‰í, ako doteraz boli a sú.

Zatiaº naozaj o nejakej zvlá‰tnej vyspelostiprofesionálnej a morálnej hovoriÈ nemoÏno.Sú síce sudcovia, ktorí sa verejne, a teda od-váÏne prejavujú, dokonca hovoria svoje kri-tické názory o niektor˘ch javoch v súdnict-ve, ale oproti nim sú iní sudcovia, ktorí sú, po-vedal by som, dosÈ poplatní niektor˘m poli-

tikom alebo, aby si nieão nepokazili, rad‰ejo v‰etkom mlãia.

Priznám sa, nie som z toho ‰Èastná, Ïe tak samedializuje celá agenda súdnictva a samotnésúdnictvo a myslím si, Ïe zo strany obãanov ajz toho korení veºmi negatívny názor na súdnic-tvo. Na jednej strane som z toho naozaj veºmismutná, ale na druhej strane, keìÏe ja nie somz centra súdnictva, pracovala som, resp. pracu-jem ako advokátka, tak nevnímam vnútornecelé to napätie medzi sudcami a medzi súdmi.Uznávam, Ïe keì sa hodnotí stav ná‰ho súdnict-va, tak zaznievajú predov‰etk˘m negatívne sta-noviská. Je to kritika zo strany obãanov, lebo tísú nespokojní s verdiktmi, sú nespokojní s prie-Èahmi, ale sú nespokojní aj s t˘m, Ïe niektorérozhodnutia moÏno nie sú ani vecne správne aãasto nie sú ani podºa práva.. Ale zase si nemy-slím, Ïe jedn˘m ãarovn˘m prútikom to viemecelé zmeniÈ, a preto ja si úprimne cením snahupani ministerky, ktorá sa vlastne odváÏne pus-tila do tohto boja za bezchybnú alebo aspoÀ lep-‰iu justíciu. Má úprimnú snahu nejak˘m spôso-bom súdnictvo preãistiÈ. Ale e‰te mi pri tomtozov‰eobecÀovaní dovoºte povedaÈ, Ïe nemôÏe-me v‰etk˘ch sudcov hádzaÈ do jedného vreca anadávaÈ na v‰etk˘ch sudcov, pretoÏe – tak akoto beÏne v‰ade v Ïivote chodí – je aj medzinimi veºmi veºa slu‰n˘ch ºudí, ktorí sa snaÏiasvoju profesiu vykonávaÈ, a moÏno niekedy ajv sÈaÏen˘ch podmienkach, veºmi ãestne a veº-mi svedomito.

A myslíte, Ïe vy ako poslankyÀa budete vpl˘-vaÈ na svojich kolegov-poslancov z Mostu--Híd, aby ste nejako pomohli doplniÈ, preãis-tiÈ alebo obohatiÈ zákony, o to viac, Ïe naãele va‰ej strany je ãlovek, ktorého povaÏu-jete za ãestného – najmä preto, aby justícianaozaj mohla byÈ ão najnezávislej‰ia, naj-spravodlivej‰ia a najkorektnej‰ia?

Ako právniãka sa o to urãite budem zasadzo-vaÈ a ja som uÏ niekoºkokrát aj povedala, Ïe keìsom i‰la kandidovaÈ v t˘chto voºbách, vlastnesom v du‰i cítila priam akési poslanie dostaÈ sado parlamentu práve aj kvôli tomu, aby som bolasúdnictvu ão najosoÏnej‰ia. Keì som pomáha-la ºuìom ako advokátka vyrie‰iÈ ich kaÏdoden-né problémy, tak som videla, Ïe tá beÏná, ruti-novaná pomoc niekedy nestaãí, Ïe obãas trebaaj viac, a keì je zákon zl˘ alebo neaplikovateº-n˘ a keì je právo ÈaÏko vymoÏiteºné, tak trebanaozaj siahaÈ aÏ tam, kde sa to celé tvorí. To zna-mená, Ïe treba vpl˘vaÈ na legislatívu ako takúa najlep‰ie alebo najúãinnej‰ie to môÏe ãlovekurobiÈ zrejme tam, kde sa to celé rodí, teda v par-lamente ako v zákonodarnom orgáne.

A keìÏe predseda strany je predsa len naj-vplyvnej‰í z celého parlamentného klubu,trúfate si ho tak ovplyvniÈ, aby va‰e podne-ty zváÏil, prekonzultoval a niektoré aj prijal– a aby ich potom spolu s ìal‰ími kolegamipresadzoval?

Ja si myslím, Ïe to vôbec nie je problém, na-koºko pán predseda je veºmi otvoren˘ ãlovek aon naozaj bez ak˘chkoºvek obmedzení víta kaÏ-d˘ názor. My slobodne diskutujeme aj na pred-sedníctve o urãit˘ch veciach a on je zakaÏd˘mzvedav˘ na názor kaÏdého z nás. TakÏe ja si my-slím, Ïe s t˘mto problém urãite nebude. Potomje uÏ len na Àom, ãi si názor, ktor˘ mu predlo-Ïím a sformulujem, osvojí, alebo sa nejak˘mspôsobom a urãit˘m smerom nechá ovplyvniÈ.

N Á R O D N Á R A D A S R

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-li opoziãné strany?

Tento rok mal svoje dve rozdielne polovi-ce, ten prv˘ polrok bol v znamení Ficovej vlá-dy a ‰kandálov s t˘m spojen˘ch, ako i pred-volebného zápasu, priãom vyvrcholil na za-ãiatku leta voºbami do NR SR. Druh˘ polrokbol charakterizovan˘ nástupom novej vládnejkoalície, preberaním moci so v‰etk˘m, ão st˘m súvisí. Nedá sa nespomenúÈ, Ïe oãakáva-nia od novej koalície boli veºké ale Ïiaº po-stupne sa prejavuje niωia súdrÏnosÈ tejto koa-lície.

Voºby v‰ak priniesli mnohé prekvapenia,neúãasÈ HZDS a SMK v parlamente, ako i tes-n˘ vstup SNS do NR SR. V NR SR je úplnenová strana – SaS a ako nová strana pôsobíaj Most-Híd, aj keì so star˘mi matadormi askúsen˘mi politikmi.

A negatívne?Neoznaãil by som to síce ako negatívum,

ale musím povedaÈ, Ïe ma prekvapila r˘chla

zmena spôsobu komunikácie Smeru medzi pr-v˘m polrokom a druh˘m polrokom tohtoroka. Ostatné parlamentné strany si zachova-li svoju líniu spred volieb v akej-takej podo-be, ale to, ão urobil Smer je nevídané a tak-mer zo dÀa na deÀ. Pokiaº boli vo vláde, opo-zícia bola pre nich ako ãervené súkno preb˘ka, nepodporili Ïiadny návrh opozície ateraz sa správajú ako by to vôbec nebolapravda. Samozrejme, Ïe so zmenou postave-nia som ãakal aj zmenu komunikácie, alepredsa len ch˘balo mi tu aspoÀ krátke karan-ténne obdobie.

âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ejstrany?

Splnili sme to, ão sme pred voºbami sºúbi-li voliãom, Ïe sa pokúsime ukonãiÈ vládu Ro-berta Fica a zostaviÈ stredopravú koalíciu,napriek rôznym podozreniam a diskusiám sanám to podarilo.

Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-

ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnejkrízy na obyvateºov Slovenska?

NuÏ, poãiatoãné problémy boli v tom, Ïevtedaj‰í predseda vlády tvrdil na zaãiatku, ÏeSlovenska sa kríza vôbec nedotkne a potomhlavne to, Ïe kaÏd˘ dobr˘ hospodár v úrod-n˘ch rokoch si odkladá na roky menej úrod-né, aby potom dokázal kritické obdobie ºah-‰ie prekonaÈ. Predchádzajúca vláda sa takÏiaº nesprávala a tak keì pri‰la kríza, nema-la dostatoãné zdroje na zmiernenie dopadovna obyvateºov Slovenska. Myslím si v‰ak, Ïenávrhy rie‰ení by mala predkladaÈ hlavneexekutíva a NR SR by mala na tieto návrhypromptne reagovaÈ.

V tomto roku sa konali dvoje volieb – par-lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-n˘ch aktoch?

V parlamentn˘ch voºbách sa podarilo po-raziÈ ºavicov˘ populizmus a to je úspech, ne-budem v‰ak zakr˘vaÈ skutoãnosÈ, Ïe sme akostrana oãakávali lep‰í v˘sledok, chceli smeväã‰ou mierou ovplyvÀovaÈ povolebn˘ v˘voj.

V komunálnych voºbách sme v zásade ob-hájili s miernym poklesom svoje pozície sta-rostov, primátorom a poslancov. Stali sme sadruhou najsilnej‰ou politickou stranou namiestnej a regionálnej úrovni. Mrzí ma, Ïe vkrajsk˘ch mestách sme uvoºnili pozície okremTrnavy, ale aj tu bolo vidieÈ, Ïe mnohí rozprá-vajú o integrácii pravice, keì v‰ak ide o spo-luprácu, tak sa dokáÏu dohodnúÈ len na spo-lupráci v prospech svojich kandidátov a taksa politika robiÈ nedá, potom ani v˘sledky ne-môÏu byÈ iné ako v krajsk˘ch mestách. To, ãosme ako strana nezvládli, boli Ko‰ice, kde smevo vedomí voliãov postavili vlastne dvochkandidátov a ºavica Ïala úspech.

Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºnekonfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-lupracovaÈ úplne v pohode?

V prvom rade je to dôsledok úplne rozdiel-

Aj tento rok mal charakteristiku supervolebného – svoje sily si zmerali v parlamentn˘cha komunálnych voºbách dva bloky. S odli‰n˘mi v˘sledkami. Aj preto sa v Parlamentnom kuriéri

venujeme hodnoteniu uplynulého roka, ão povaÏujú poslanci v Àom za pozitívne a ão za negatívne, ako sa im (ne)podarilo limitovaÈ dopady ekonomickej krízy na slovenskú

spoloãnosÈ. V ankete Parlamentného kuriéra odpovedajú zástupcovia jednotliv˘ch poslaneck˘chklubov – Pavol ABRHAN (KDH), Miroslav BEBLAV¯ (SDKÚ-DS), Miroslav âÍÎ (Smer-SD),

Ondrej DOSTÁL (Most-Híd), Martin POLIAâIK (SaS). Oslovili sme aj SNS, ale napriek urgencii sme odpovede nedostali.

Anketa 2010

Pavol Abrhan (KDH): Rok mal dve rozdielne polovice

77

78

N Á R O D N Á R A D A S R

nych volebn˘ch systémov, pomerného a väã-‰inového, priãom na celoslovenskej úrovni sakoalície tvoria aÏ po voºbách, podºa ich v˘sled-ku a v‰ade vo svete je beÏné, Ïe ak to ten v˘-sledok dovolí, tak vládnu koalíciu tvoria stre-dopravé, alebo stredoºavé strany, ak to v‰ak nieje moÏné, tak sme v demokratickom svetesvedkami aj takzvan˘ch veºk˘ch koalícií.

Vo väã‰inovom volebnom systéme sa zasenaopak koalície tvoria pred voºbami, nakoº-ko, kto nezíska dostatok hlasov, nie je v re-gionálnom, alebo miestnom parlamente vôbecprítomn˘, a tak potom moÏno vo väã‰ej mie-re prichádza k premie‰aniu ºavopravého spekt-ra. V mnohom to záleÏí i na konkrétnom kan-didátovi, ktor˘ môÏe byÈ prijateºn˘ pre viacstrán, alebo na politick˘ch pomeroch v danomregióne ãi meste. V neposlednom rade tietorozdiely sú spôsobené aj rozdielnymi kompe-tenciami vlády SR, VÚC a mestsk˘m, aleboobecn˘m zastupiteºstvom.

Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejavdominancie Smeru v ºavej ãasti spektra arozdrobenosti spektra napravo od stredu?

Smer bol najsilnej‰ou vládnou stranou, vprvom polroku preto v najväã‰ej miereovplyvÀoval politické dianie na Slovensku,urãite to spôsobil aj ten moment, Ïe na ºavejãasti spektra nemá konkurenciu, ale aj ten, Ïepohltil voliãov svojich koaliãn˘ch partnerov,veì ich takmer zlikvidoval oboch. Z t˘chtodvoch aspektov vypl˘vala dominancia Sme-ru, s krízou Smeru v‰ak môÏe prísÈ aj kríza ºa-vice na Slovensku, ako vidno, niektorí to uÏ

predvídajú a pripravujú na toto obdobie vy-novenú SDª.

Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politické-ho spektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrá-cii?

Nepredpokladám, zatiaº diskutuje o tomlen MikulበDzurinda, av‰ak správanieSDKÚ-DS pred komunálnymi voºbami vkrajsk˘ch mestách nenasvedãovalo o úprim-nosti t˘chto slov. Integrácii by mala pred-chádzaÈ kooperácia a tej bolo pramálo. Vtomto volebnom období preto neoãakávam, Ïeby sa uskutoãnili konkrétne kroky, pripú‰-Èam, Ïe sa ãas od ãasu sa budeme vracaÈ k tej-to téme, lebo zjednotená ºavica túto tému na-stoºuje akoby automaticky.

Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzikoaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?

·t˘l vládnutia a narábanie s mocou, okremºavo-prav˘ch rozdielov, tu vidím kºúãov˘problém. Viem si predstaviÈ programové pre-krytie t˘chto rozdielov, zatiaº si v‰ak neviempredstaviÈ prekonanie rozdielov v spôsobenarábania s mocou, s vnímaním charakteru‰tátu. Preto v nasledujúcom období bude veº-mi záleÏaÈ od správania jednotliv˘ch predsta-viteºov koalície i opozície, ãi sa aj na Slovens-ku podarí prekonaÈ hlbok˘ rozpor v tomto vní-maní a tak vytvoriÈ priestor na tvorbu ‰irok˘chkoalícií, ako je to obãas vidieÈ v in˘ch demo-kratick˘ch krajinách.

V ktor˘ch témach mali koalícia a opozíciak sebe najbliωie?

Aj v tomto roku bolo schvaºovan˘ch mnoÏ-stvo zákonov, ktoré boli prijaté hlasmi koa-

liãn˘ch i opoziãn˘ch poslancov, takÏe t˘chtém je dosÈ, tie v‰ak nie sú , ão je samozrej-mé, mediálne zaujímavé, vÏdy sa skôr disku-tuje o tom, kde prebieha politick˘ zápas. Veìaká by to bola diskusia, keby v ‰túdiu sedeliopoziãn˘ a koaliãn˘ poslanec a súhlasne byhovorili o návrhoch zákonov, preto ten dojem,Ïe keì sa diskutuje, tak vÏdy len o témach, kdesú rozdielne názory, a to je prirodzené.

Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejtooblasti spolupráca koalície a opozície?

V prvom rade vláda musí rie‰iÈ ozdravenieverejn˘ch financií a to v dôsledku krízy, alei pre nehospodárne nakladanie s verejn˘mizdrojmi predchádzajúcou vládou. Spoluprá-ca koalície a opozície v tejto oblasti je podºamojej mienky sÈaÏená aj t˘m, Ïe v predvoleb-nom období b˘valá vláda túto tému vniesla dopredvolebného boja, posunula ju do parla-mentu, aj keì mala kompetenciu o nej rozhod-núÈ sama, ostatné parlamentné strany museliv pléne zaujaÈ stanovisko a teraz sú v‰etci ako-by v zajatí vlastn˘ch postojov spred volieb.Myslím si v‰ak, Ïe postoj vlády k rie‰eniu do-padov krízy v eurozóne je vyváÏen˘ s pouka-zom na moÏné riziká, o ktor˘ch sme hovori-li aj pred t˘m.

Napriek opakovan˘m pokusom sa ani vtomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SRzákon o obmedzení poslaneckej imunity –myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-ci sami siahli na tento v˘dobytok?

Poslanecká imunita sa stala predmetompolitického zápasu, v ktorom KDH vÏdy hla-sovalo za zúÏenie tejto imunity.

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-li opoziãné strany?

Svojou aktivitou v polohe opozície. SnaÏiasa byÈ skutoãn˘m a tvrd˘m oponentom vláde.

A negatívne?Îe ani dnes nehºadajú dlhodobé a skutoã-

né rie‰enia pre krajinu, ale dúfajú, Ïe sa vrá-tia k moci s rovnakou politikou, s akou ‰ko-dili Slovensku ostatné ‰tyri roky.

âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ejstrany?

Zostavenie vlády, ktorá zaãala rie‰iÈ najväã-‰ie problémy Slovenska (pozri aj odpoveìna otázku 9).Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnejkrízy na obyvateºov Slovenska?

Podºa slovenskej ústavy je za zásadné eko-nomické a sociálne opatrenia zodpovednávláda – parlament mení, schvaºuje alebo ne-schvaºuje jej návrhy. Z toho pohºadu si my-slím, Ïe aktivita parlamentu odráÏa povahutej-ktorej vlády. Za Róberta Fica to bolo naj-mä predstieranie rie‰enia, dnes sa koneãne za-oberáme najváÏnej‰ím hospodárskymi a so-

Miroslav Beblav˘ (SDKÚ-DS):Integrácia pravice by nebola vhodná

79

N Á R O D N Á R A D A S R

ciálnymi problémami krajiny, aj keì v kon-texte veºmi zlej rozpoãtovej situácie.

V tomto roku sa konali dvoje volieb – par-lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-n˘ch aktoch?

V parlamentn˘ch voºbách pozitívne, ke-ìÏe ich v˘sledky umoÏnili zostaviÈ vládu slu‰-nosti a zodpovednosti, v ão polroka pred voº-bami dúfal málokto.

Komunálne voºby pre SDKÚ-DS nedo-padli najlep‰ie, ale bolo to lep‰ie ako v roku2006. OdráÏa to podºa mÀa fakt, Ïe sila SDKÚje najmä v celo‰tátnej politike a len postup-ne sa etabluje aj komunálne. Osobitne mrzu-tá je prehra v Bratislave.

Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºnekonfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-lupracovaÈ úplne v pohode?

Na komunálnej úrovni je väã‰inov˘ voleb-n˘ systém, ktor˘ prirodzene ovplyvÀuje sprá-vanie strán a núti ich vytváraÈ rôzne koalície.Rôzne správanie na rôznych úrovniach ‰tátu vi-díme aj v in˘ch krajinách – napríklad v Nemec-ku krajinské vlády majú zloÏenie, ktoré nezod-

povedá v mnoh˘ch prípadoch „federálu“.

Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejavdominancie Smeru v ºavej ãasti spektra arozdrobenosti spektra napravo od stredu?

Myslím, Ïe integrácia ºavicovej politikyvystihuje aj väã‰iu rovnakosÈ a jednotu ºavi-cov˘ch voliãov v porovnaní s pravicou. V tej-to forme jedinej strany v‰ak asi nie je dlho-dobo udrÏateºná a oãakávam, Ïe v najbliωíchrokoch sa popri Smere vybuduje e‰te jednamen‰ia, sociálno-liberálnej‰ia strana. Zatiaº jejv‰ak ch˘bajú známi a dôveryhodní politici.Bude Milan Ftáãnik prv˘m z nich?

Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politickéhospektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrácii?

Nie, ani neviem, ãi by to bolo vhodné. Akje pravica prirodzene rôznorodej‰ia, tak sa mizdá dôleÏitej‰ie hºadaÈ mechanizmy dobrejspolupráce neÏ ju nasilu integrovaÈ.

Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzikoaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?

Koalícia kladie dôraz na tri témy, ktoré

opozíciu buì nezaujíma, alebo v nich nemáão povedaÈ – ako zabezpeãiÈ dlhodob˘ ekono-mick˘ a sociálny úspech Slovenska, ako za-brániÈ krachu slovensk˘ch verejn˘ch financiía ako odstrániÈ korupciu z verejného Ïivota.

V ktor˘ch témach mali koalícia a opozíciak sebe najbliωie?

V návrhoch, ktoré obe strany vnímali akov‰eobecne prospe‰né – najmä v sociálnej ob-lasti.Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejto

oblasti spolupráca koalície a opozície?Spolupráca je potrebná, pretoÏe vláda by

tak rokovala s partnermi s oveºa silnej‰ímmandátom. Iná otázka je, ãi je taká spoluprá-ca moÏná.

Napriek opakovan˘m pokusom sa ani vtomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SRzákon o obmedzení poslaneckej imunity –myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-ci sami siahli na tento v˘dobytok?

Urãite áno, a ak by voliãi opozície tlaãili nasvojich politikov rovnako ako voliãi koalície,uÏ by bola zru‰ená. Ch˘balo tomu naozaj lenpár hlasov.

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-li opoziãné strany?

Opozícia ma pozitívne prekvapila, keì vústavnoprávnom v˘bore podporila môj po-zmeÀujúci návrh k novele zákona o ‰tátnomjazyku, aby sa ãeské rozprávky nemuseli da-bovaÈ do slovenãiny. Hoci prekvapenie netrva-lo dlho a v pléne potom opozícia, ale aj veº-ká ãasÈ koalície hlasovali proti.

A negatívne?Vo vzÈahu k opozícii mám latku nastavenú

tak nízko, Ïe ju tento rok nedokázala podliezÈ.

âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ejstrany?

ÚãasÈ v júnov˘ch parlamentn˘ch voºbách,ktorá znamenala pre OKS získanie ‰tyroch po-slancov v NR SR po ôsmich rokoch mimoparlamentu.

Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnejkrízy na obyvateºov Slovenska?

NajdôleÏitej‰ou úlohou NR SR v tomtosmere bolo zníÏiÈ deficit ‰tátneho rozpoãtu aNR SR prijala viacero zákonov, ktoré to za-bezpeãia. Podºa názoru OKS v‰ak zniÏovaniedeficitu malo byÈ v˘raznej‰ie a malo sa do-siahnuÈ len úsporami vo verejn˘ch v˘dav-koch, nie zvy‰ovaním daÀového a odvodové-ho zaÈaÏenia.

V tomto roku sa konali dvoje volieb - par-lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-n˘ch aktoch?

Parlamentné voºby boli pre OKS jednoz-naãn˘m úspechom. Ako úspech vnímamenielen získanie ‰tyroch mandátov pre OKS,ale aj to, Ïe sme prispeli k dobrému volebné-mu v˘sledku strany Most-Híd, na kandidát-ke ktorej OKS kandidovala, a t˘m aj k úspe-chu pravicov˘ch a pravostredov˘ch strán a kmoÏnosti zostaviÈ po voºbách vládnu koalíciuzloÏenú z t˘chto strán. V komunálnych voº-bách dosiahla OKS v˘sledok zhruba na úrov-ni volieb v roku 2006, ako pozitívne vnímamposilnenie pozície OKS v rámci Bratislavy, ãiv˘sledok kandidátov OKS v RoÏÀave.

Ondrej Dostál (Most-Híd): Rozdiel je v pohºade na kradnutie

80

N Á R O D N Á R A D A S R

Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºnekonfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-lupracovaÈ úplne v pohode?

Dá sa e‰te pochopiÈ, ak v mal˘ch obciachsem tam spolupracujú aj politické strany, kto-ré stoja na celo‰tátnej úrovni proti sebe. Ne-rozumiem v‰ak tomu, ako môÏu takéto stra-ny bez problémov spolupracovaÈ vo veºk˘chmestách alebo na krajskej úrovni. OKS ani vÏupn˘ch, ãi komunálnych voºbách nevytvá-rala koalície so stranami ako Smer, SNS,HZDS alebo KSS.

Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejavdominancie Smeru v ºavej ãasti spektra arozdrobenosti spektra napravo od stredu?

Smeru sa podarilo integrovaÈ, teda lep‰iepovedané pohltiÈ celé ºavicové spektrum sv˘nimkou KSS. Pravica a prav˘ stred sú ideo-vo rozmanitej‰ie a funguje tu viac politic-k˘ch strán. Ako ukázali parlamentné voºby,nemusí to byÈ problém. Nie je podstatné, kto-rá strana dostane jednotlivo najviac hlasov, ale

ktoré strany dokáÏu po voºbách vytvoriÈ vparlamente väã‰inu. Nech si Smer aj naìalejdominuje prieskumom verejnej mienky. Vrozhodujúcom reálnom meraní politick˘chsíl tohto roku v‰ak zvíÈazila pravica.

Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politickéhospektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrácii?

Nevyluãujem to, ale v dohºadnom ãase toneoãakávam. Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzikoaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?

V pohºade na to, ãi je v poriadku, keì sakradne. V ktor˘ch témach mali koalícia a opozíciak sebe najbliωie?

Od koalície som oãakával väã‰iu razantnosÈpri vyrovnaní sa s prejavmi ficoizmu, ak˘miboli napríklad tlaãov˘ zákon, tzv. vlastenec-k˘ zákon alebo zákon o ‰tátnom jazyku. Îiaº,ostrosÈ kritiky z opoziãn˘ch lavíc nie vÏdyzodpovedá pripravenosti naozaj do dôsledkovzmeniÈ kritizované veci, keì je na to príleÏi-tosÈ po vyhrat˘ch voºbách. Privítal by somviac odvahy a dôslednosti v koalícii.

Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-

padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejtooblasti spolupráca koalície a opozície?

Koalícia aj opozícia spoloãne zahlasovaliza pripojenie Slovenska k eurovalu. Îiaº, tátocesta podºa môjho názoru nevedie k rie‰eniukrízy v eurozóne, preto som ako jedin˘ posla-nec NR SR hlasoval proti. Euroval je totiÏ sig-nál pre nezodpovedné ‰táty, Ïe ak sa budúsprávaÈ nezodpovedne, nájde sa niekto, kto imv tom pomôÏe. T˘m sa tlak na zodpovednosÈoslabuje. To, ão sa z krátkodobého hºadiskamôÏe zdaÈ ako rie‰enie dopadov krízy, je zdlhodobého hºadiska jej prehæbením.

Napriek opakovan˘m pokusom sa ani vtomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SRzákon o obmedzení poslaneckej imunity -myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-ci sami siahli na tento v˘dobytok?

Bez opozície nie je moÏné zru‰iÈ trestnúimunitu, koalícia v‰ak má dosÈ hlasov, aby ob-medzila aspoÀ priestupkovú imunitu. Pri nejsa uÏ na neochotu opozície vyhováraÈ nemô-Ïeme, tam je to na‰a zodpovednosÈ a tam saukáÏe, ãi to aspoÀ koalícia myslí s obmedzo-vaním imunity váÏne. Ja za zru‰enie prie-stupkovej imunity hlasovaÈ budem.

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-li koaliãné strany?

Niãím. Vznik súãasnej koalície povaÏu-jem za k⁄ãovit˘ a budovan˘ predov‰etk˘m naprincípe nenávisti voãi Smeru-SD a nie vsnahe o dobré a zodpovedné rie‰enia pre spo-loãnosÈ a obãanov.

A negatívne?Snáì najmä t˘m, Ïe v takom krátkom ãase

dochádza k ãast˘m koaliãn˘m krízam, ãoist˘m spôsobom destabilizuje spoloãnosÈ.MôÏe to byÈ aj zámer na zakrytie neschopnos-ti rie‰iÈ skutoãne váÏne problémy, ktoré pri-

niesla kríza. Veºmi úsmevne dnes vyznievavyhlásenie pani Radiãovej u pána preziden-ta, keì pri vymenovaní súãasnej vlády vyhlá-sila: „Kormidlo drÏím pevne v rukách, posád-ku mám kvalitnú.“ Koalícia je vnútorne ne-stabilná, ústupky, ktoré si vzájomne poskytu-jú, aby preÏili, spôsobujú zárodky ìal‰íchkonfliktov. Neãakal som ich tak skoro.

âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ejstrany?

Smer-SD dosiahol v parlamentn˘ch voº-bách o 6 % hlasov viac, ako v roku 2006. Dô-kazom ná‰ho úspechu sú aj v˘sledky nedáv-

nych komunálnych volieb. To i napriek tomu,Ïe koalícia sa nám snaÏí nastaviÈ zrkadlo tak,Ïe vytvára obraz Slovenska ako „spusto‰enejkrajiny“. Ak by to bola pravda, asi by prijaliozajstné opatrenia na stabilizáciu verejn˘chfinancií a schválen˘ rozpoãet na r. 2011 niãpodobné nenaznaãuje.

Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnejkrízy na obyvateºov Slovenska?

Nie.

V tomto roku sa konali dvoje volieb – par-lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-n˘ch aktoch?

Veºmi pozitívne. V sledky veºmi optimis-ticky poukazujú, ak ich zov‰eobecním príkla-dom Bratislavy, z ktorého vypl˘va ponauãe-nie, Ïe vo vzÈahu k obãanom je potrebné pri-stupovaÈ na báze tzv. aktívnej politiky, poli-tiky, na ktorej sa obãania zúãastÀujú aj mimojedného dÀa volieb.

Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºnekonfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-lupracovaÈ úplne v pohode?

Táto skutoãnosÈ je dôkazom, Ïe podmien-ky politickej práce v regiónoch, v mestách ana vidieku nepodliehajú politicko-mocen-sk˘m záujmom, ale sa sústreìujú na predsta-viteºov a sily, o ktor˘ch predpokladajú, Ïe sapostarajú o rozvoj ich regiónu ãi mesta.

Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-

Miroslav âíÏ (Smer-SD): Koalíciama pozitívne neprekvapila niãím

81

N Á R O D N Á R A D A S R

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-li opoziãné strany?

Príjemn˘m prekvapením je sledovaÈ orga-nizáciu práce poslancov Smeru. Majú to dob-re vymyslené a sú celkom disciplinovaní.

A negatívne?Miera demagógie v príspevkoch opoziã-

n˘ch kolegov akoby nemala hranice.

âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ejstrany?

SchopnosÈ dostaÈ stranu vybudovanú nazelenej lúke za rok a pol do parlamentu.

Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnejkrízy na obyvateºov Slovenska?

Balíãek opatrení, ktor˘ práve schvaºu-jeme, je dobr˘m krokom k tomu, aby sme

za krízu neplatili e‰te desiatky rokov.

V tomto roku sa konali dvoje volieb – par-lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-n˘ch aktoch?

V parlamentn˘ch voºbách sme prekonaliv‰etky oãakávania, takÏe sme spokojní. Nakomunálnej úrovni sme preverili silu na‰ichºudí v regiónoch, v niektor˘ch oblastiach smeboli celkom úspe‰ní, komplexne voºby e‰tevyhodnocujeme.

Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºnekonfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-lupracovaÈ úplne v pohode?

V komunálnej politike sú dôleÏitej‰ie menáako politické triãká, keìÏe obãania majú skandidátmi osobnej‰iu skúsenosÈ. Aj pri zo-

stavovaní koalícií je potom jednoduch‰ie po-stupovaÈ na základe osobn˘ch kontaktov.

Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejavdominancie Smeru v ºavej ãasti spektra arozdrobenosti spektra napravo od stredu?

Áno, ºavica je integrovaná, preto sú tie ãís-la také v˘razné.

Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politickéhospektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrácii?

MoÏno o 20 rokov sa tu dostaneme ku kla-sickej zostave – dve silné strany naºavo a na-pravo a liberáli medzi nimi. Ale na to musína‰a spoloãnosÈ e‰te dozrieÈ.

Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzikoaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?

V náhºade na korupciu vo verejnom Ïivote.

V ktor˘ch témach mali koalícia a opozíciak sebe najbliωie?

V potrebe integrácie do EÚ a NATO.

Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejtooblasti spolupráca koalície a opozície?

Spolupráca moÏno nie, ale neprekvapí ma,ak sa na niektor˘ch pragmatick˘ch krokochzhodneme.

Napriek opakovan˘m pokusom sa ani vtomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SRzákon o obmedzení poslaneckej imunity –myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-ci sami siahli na tento v˘dobytok?

Som skeptick˘, skúsenosÈ nás opakovanepresviedãa, Ïe na také nieão bude musieÈ prí-sÈ nová generácia poslancov, vychovaná naotvorenej‰om chápaní spoloãnosti.

Martin Poliaãik (SaS): Prekvapila ma miera

demagógie opozície

mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejavdominancie Smeru v ºavej ãasti spektra arozdrobenosti spektra napravo od stredu?

Obãan je vo v‰eobecnosti nespokojn˘ svládnutím – otázkou je, Ïe v akej miere. Akv‰ak niekto ustúpi od zásadn˘ch volebn˘chsºubov, od politiky, ktorú sºuboval, nemôÏeoãakávaÈ popularitu a uznanie. Myslím si, Ïemnohí voliãi súãasn˘ch koaliãn˘ch strán po-chopili, Ïe hºadanie vnútorného nepriateºa (vpodobe Smeru-SD alebo Roberta Fica) je be-hom na krátke trate.

Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politické-ho spektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrá-cii?

Nie, pretoÏe pravica je poskladaná z rôzno-rod˘ch názorov˘ch subjektov, ktoré podobnúintegráciu nechcú. PoloÏím si otázku spoje-nú s ºavo-prav˘m rozdelením – ak vnímameKDH a Most-Híd ako pravicu, tak je potomsilnou pravicovou stranou aj Smer-SD. Sna-ha Mikulá‰a Dzurindu o integráciu pravéhospektra je asi márna.

Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzikoaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?

V diametrálne odli‰nom ponímaní politic-k˘ch a riadiacich procesov.

V ktor˘ch témach mali koalícia a opozíciak sebe najbliωie?

Îiadna mi momentálne nenapadá.

Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejtooblasti spolupráca koalície a opozície?

Negatívne. Rozruch okolo pomoci Grécku,ostrá kritika na finanãnej podpory EÚ (Euro-val) nám urãite neprospeli.

Napriek opakovan˘m pokusom sa ani vtomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SRzákon o obmedzení poslaneckej imunity –myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-ci sami siahli na tento v˘dobytok?

Áno, myslím, dokonca som presvedãen˘,Ïe je to moÏné. Pokiaº to v‰ak bude poníma-né a servírované tak ako doposiaº, bez hod-notovo-vecnej diskusie, tak bude v˘sledoknulov˘.

82

D I A L Ó G Y O A & E W

My dvaja sme uÏ spolu absolvovali desiatkyt˘chto dialógov. âo sa v nich – podºa vás –najviac usilujeme nájsÈ? Zmysel a kvalitu po-litiky, najmä slovenskej, ãi dokonca hºadámeãistú politiku? ªudské dobro, alebo vôbecrôzne prejavy ºudskej du‰e? Prednosti a zléstránky rôznych národov a ‰tátov? Alebosme len cítili chuÈ a potrebu sa neviazane po-rozprávaÈ tak, ako ºudia, keì sa stretnú po-vedzme v kaviarni ãi v krãme?

Ja si myslím, Ïe sme sa snaÏili nájsÈ pravdu,ão by malo byÈ aj zmyslom Ïurnalistiky, Ïe bymali novinári, ale aj inteligencia ako taká hºa-daÈ pravdu. Nie je to, samozrejme, jednoduché,ale snaha by tam taká mala byÈ. BohuÏiaº, ãas-to sa stáva, Ïe mnohí robia cez médiá propagan-du, ão mne osobne veºmi prekáÏa, keì u novi-nára cítim, Ïe ‰íri zámerne vybrané názory jed-n˘m alebo druh˘m smerom, s náklonnosÈou ktej ãi onej strane, namiesto toho, aby sa snaÏilnájsÈ pravdu. Pritom úlohou inteligencie nie jeagitovaÈ, ale hºadaÈ pravdu, aj nepríjemnú, lebolen ona nám odhalí jadro kaÏdej veci. A my sme,mohol by som to povedaÈ aj tak, hºadali práveto jadro. Hºadali sme, ão je podstata v‰etkéhotoho, o ãom sme hovorili, teda aj podstata po-

litiky, aj podstata existencie ãloveka. Pravda, jato beriem tak, je „o‰úpaná“ skutoãnosÈ, zbave-ná rôznych tendenãn˘ch náterov a reklamn˘chobalov. To, ako to nakoniec nazveme, to uÏ jeskôr hra so slovíãkami, ale dôleÏité je, Ïe v tomje zmysel vlastne v‰etk˘ch vecí, ktoré sú oko-lo nás.

A môÏe tak˘to dialóg niekedy aspoÀ trochupriblíÏiÈ povedzme existenciu Boha?

Keby sme si dali za cieº, Ïe budeme hºadaÈexistenciu Boha, tak to by som v istom zmys-le tieÏ povaÏoval za propagandu, lebo my bysme si dopredu povedali, Ïe hºadáme existen-ciu Boha, ãiÏe dopredu prejudikujeme, Ïe je.Keì v‰ak hºadáte pravdu, tak dopredu nepred-pokladáte niã. A keì vám z debaty vyjde, Ïe Bohexistuje, tak to je v˘sledok toho ná‰ho hºadania,nie jeho v˘chodisko. Ale keby sme si my do-predu dali ako cieº, Ïe chceme nájsÈ Boha a jed-noducho budeme dovtedy hºadaÈ, k˘m ho nenáj-deme, tak to by som bral ako propagandu, a malby som k tomu negatívny postoj. âiÏe ja si ne-rád dopredu poviem, Ïe chcem dospieÈ k tomualebo onomu. Ja idem istou nejakou cestouúvah a tá cesta ma niekam dovedie. Ale ako ho-

voria ãínski filozofi, niekedy je dôleÏitej‰ia tácesta ako ten cieº.

Ale nie je práve hºadanie Boha najtypickej-‰í príklad toho, ão ºudia hºadajú storoãia?Hºadajú nieão iné, neÏ pravdu v Bohu? Ale-bo Boha ako najvy‰‰iu pravdu?

LenÏe sú aj takí ºudia, ão Boha nehºadajú,skôr naopak. Boli aj také ideológie, ktoré si do-predu dali za úlohu dokázaÈ, Ïe Boh neexistu-je, a dovtedy to dokazovali, k˘m sa im nepo-darilo nahlas prezentovaÈ, Ïe Boh neexistuje. Inív‰ak za kaÏdú cenu chcú zasa dokázaÈ existen-ciu Boha, a tí dovtedy hºadali a hºadajú, k˘m sinezaãnú byÈ istí, Ïe existuje. Mne sa zdá jednai druhá cesta veºmi ne‰Èastná. Ja mám rád, keìvedieme nejaké úvahy, z ktor˘ch napokon vy-plynie nejak˘ záver, ale my dopredu nedefinu-jeme, ãi vyjde tak˘, alebo onak˘.

A teraz, keì sa tak veºmi roz‰írilo skúmanievesmíru a zásluhou najrôznej‰ích excelent-n˘ch prístrojov prichádzajú ohromujúce in-formácie, to nás in‰piruje k inému pohºaduaj na kozmos, aj na Boha, neÏ sme mali do-teraz?

Ja si myslím, Ïe v podstate ani veºmi nie. Mi-nule som sa dopoãul v rámci nejakej populár-no-náuãnej relácie, Ïe vesmír je star˘ 37 a polmiliardy rokov, ãiÏe ani nie 38, ani nie 36, alepresne 37 a pol. Vraj vtedy nastal veºk˘ tresk,ão je pre mÀa úÏasne zaujímavé, Ïe nieão také-to vedeli presne vypoãítaÈ. Ale potom prichádzahlavná otázka, s ktorou si, samozrejme, ani ved-ci nevedia daÈ rady – a to je to, Ïe PREâO ktomu vôbec do‰lo. A na toto zatiaº nikto odpo-vedaÈ nevie. Aão bolo pred veºk˘m treskom? Doakého kontextu bol vlastne zasaden˘? Alebolen tak z niãoho niã sa vo veºkom Niã v‰etkostrhlo? Tam v‰ak, podºa v‰etkého, nebolo niã vtom na‰om beÏnom slova zmysle, tam, podºa te-raz roz‰íren˘ch teórií, nebol ani ãas, lebo ãas savlastne zaãal aÏ veºk˘m treskom, ani priestor ne-bol, ani hmota nebola, niã nebolo. A zrazu na-stal veºk˘ tresk. Preão? âiÏe pre mÀa táto otáz-ka skôr smeruje k tomu, Ïe musí byÈ nejakásila, ãi uÏ ju nazveme Bohom alebo nieãímin˘m, musela existovaÈ, ktorá to celé akobyspustila. A Ïe by to bolo to, ão ºudia o miliardy

Na hranici vekovej kategórie

O ãom?O propagande cez médiá a o novinárovej náklonnosti

O hºadaní Boha a o väã‰ej dôleÏitosti cesty neÏ cieºaO 37 a pol miliardy rokov starom vesmíre

O tragick˘ch dôsledkoch pre Indiánov, keì ich na‰li EurópaniaO ºudstve a princípoch, ktor˘mi sa riadi Ïivá príroda

O záchrane 33 zasypan˘ch baníkov a 33 mediálnych hviezdO rozprávaãoch, ako sú Jakubisko, Vanek a Popoviã

O Radiãovej, T. G. Masarykovi a BreugheloviO spravodlivosti ako základe ‰tátu

83

D I A L Ó G Y O A & E W

rokov neskôr nazvali stvorenie. Nevieme v‰akani to, ãi to bolo súãasÈou nejakého iného väã-‰ieho projektu, na ktor˘ my nedovidíme, lebo mysme radi, Ïe dovidíme po veºk˘ tresk. UÏ to jeúÏasné, Ïe vôbec toto vedeli vypoãítaÈ, uÏ z toho sa mi toãí hlava. Ale ão keì to bola lenjedna zloÏka nieãoho iného, a to väã‰ie muselomaÈ nejak˘ zmysel. Alebo to vzniklo len tak, bezzmyslu? Tieto otázky alebo pochybnosti aleboúvahy skutoãne smerujú k nieãomu tajuplnému,Ïe musí existovaÈ nieão, ão my e‰te nevieme cel-kom chápaÈ. A aj preto odmietam predstavuPána Boha, ktor˘ sedí na obláãiku a dozerá nato, ãi sa má JoÏko Mrkviãka dobre – a keì JoÏ-kovi zomrie stará mama, tak ten moÏno povie,Ïe Pán Boh je nespravodliv˘, lebo stará mamabola dobr˘ ãlovek. Naozaj to asi celkom tak nieje, Ïe by sa Boh sa staral o kaÏdého jedného, ãisa mu dobre vodí a keì sa mu vodí zle, potomby mu pomáhal. To asi tak nie je.

Inak, pokiaº ide o rôzne vesmírne objavy ainé technické zázraky súvisiace s vesmírom,tak odborníci, teda vedci a v˘skumníci, anitak neskúmajú, ãi by tam niekde vo vesmí-re neobjavili Boha, ale zdá sa mi, Ïe hlavn˘smer ich bádania vedie k hºadaniu nejakéhoiného ºudstva na nejakej inej planéte. Má tonejak˘ zmysel, ak nájdeme nejaké bytosti po-dobné ºuìom na nejakej hviezde, ktorú e‰tenikto ani vlastne nevidel?

Tak v rámci poznania pravdy by bolo dobrévedieÈ, ãi sme jediní, alebo je viac nejak˘ch ci-vilizácií ãi uÏ na takej, alebo onakej úrovni. Zá-roveÀ je to veºmi nebezpeãné, lebo to je takáanalogická situácia, ako keì do‰li Európania doAmeriky – totiÏ pre Indiánov to malo veºmi tra-gické následky, veì tam vtedy veºa indiánskychkmeÀov alebo aj cel˘ch národov vlastne vyvraÏ-dili práve tí, ão sa tvárili, Ïe priná‰ajú do bar-barského regiónu kultúrnej‰í Ïivot. TakÏe ºah-ko by sa mohlo staÈ, Ïe keby sme sa stretli s ne-jakou inou civilizáciou a tá by bola vyspelej‰ia,Ïe by nás vyvraÏdili. Ale mohlo by to byÈ aj na-opak – keby sme zase my boli vyspelej‰í, takby sa mohlo staÈ, Ïe my by sme my vyvraÏdiliich. Asi by toto stretnutie nebolo také celkomromantické, ako si mnohí predstavujú, Ïe tamvo vesmíre nájdeme niekoho podobného, akosú ºudia a vzápätí nadviaÏeme s nimi druÏbu. V podstate ÈaÏiskom ºudskej povahy v dejináchbol vo veºkej miere boj. A ºudia, bohuÏiaº, do-siaº vÏdy – keì nieão nové objavili – snaÏili sato ovládnuÈ, podmaniÈ si to, zotroãiÈ a v maxi-málnej miere vykradnúÈ. A nemyslím si, Ïe byto bolo v budúcnosti inak.

To, ão ste povedali, aj mne v súvislosti s prí-chodom mimozem‰Èanov na Zem, alebo aj vsúvislosti s t˘m, Ïe by sme my, pozem‰Èania,na budúcom v˘lete do vesmíru natrafili nanadzemské bytosti, zi‰lo na um – Ïe nemusíbyÈ vonkoncom také ideálne objaviÈ iné ºuds-ké stádo, pretoÏe to sa môÏe aj zle skonãiÈ.Nevychádzame v‰ak v na‰ich úvahách príli‰z toho, Ïe aj vesmírne ºudstvo by uvaÏovalotak, ako my uvaÏujeme, alebo Ïe by malo cel˘‰t˘l svoj Ïivota takmer úplne tak˘, ako homáme my? Im by moÏno ani nezi‰lo na um,Ïe by chceli roz‰íriÈ svoje územie a majetkya Ïe preto treba niekoho iného potlaãiÈ, pod-robiÈ si, zotroãiÈ.

Z tohto hºadiska by bolo, samozrejme, zaují-mavé, keby sme zistili, ãi iné civilizácie nie sú

zaloÏené na úplne inom Ïivotnom princípe, akoje skon‰tituované ºudstvo. Ale pokiaº vychádza-me z toho, ako sa vyvíjalo nielen ºudstvo, aleako sa formovala vôbec Ïivá hmota na Zemi, takby sme pri‰li na to, Ïe ºudstvo len pokraãuje vnejakom naãatom diele podºa princípov, ktor˘-mi sa riadi Ïivá príroda. Lebo aj mikróby, keìmôÏu, zoÏerú toho druhého a ovládnu jeho te-ritórium. To je podstata Ïivej hmoty. To je tá kru-tá pravda o nej, ako sme hovorili v úvode. âiÏeto, ak sa jeden snaÏí zniãiÈ druhého a ovládnuÈjeho teritórium a zdroje nie je nieão zvrhlé a ne-normálne, to je tá podstata vìaka ãomu Ïiváhmota preÏila a rozvíjala sa. Je to tak, aj keì z ná‰ho dne‰ného pohºadu na takúto svoju mi-nulosÈ moÏno nemôÏeme byÈ aÏ takí hrdí. Hocivìaka tomu sme. Lebo keby nበpra-pra-prapre-dok bol tak˘, Ïe by povedal „Samozrejme, veìvy si zoberte, ja poãkám, vy ste slab‰í, vy po-trebujete viac najesÈ...,“ no tak keby bol tak˘,tak my tu dnes nie sme. Otázka preÏitia je tvrd˘a neºútostn˘ boj typu „buì ty alebo ja“ a neve-rím, Ïe kdekoºvek vo vesmíre by to mohla byÈprechádza ruÏovou záhradou.

Ale, summa summarum, vás by pote‰ilo,keby sa ºuìom podarilo objaviÈ nejaké inétvory podobné ºuìom? Alebo skôr je vo vásobava, a preto by ste boli rad‰ej, keby k ta-kému nieãomu ani nedo‰lo?

Keì mám za seba povedaÈ, tak ja by som bolrad‰ej, keby k tomu nedo‰lo. Ja sa skutoãne bo-jím, Ïe by z toho vzniklo mnoÏstvo problémov,ktoré by naozaj mohli existenãne ohroziÈ celéºudstvo, teda aj mÀa, a preto sa toho obávam.To je dosÈ idealistická predstava, Ïe by nejakéiné, neznáme bytosti na nejakej inej planéteboli nieãím lep‰ím ako sme my. Vychádzam zanalógie (lebo z nieãoho vychádzaÈ musím) aanalógiou je situácia, keì e‰te tento nበsvet bolrozdelen˘ na rôzne civilizácie, ktoré sa pri dob-rej vôli dajú – prinajmen‰om momentálne –prirovnaÈ k rôznym planétam a rôznym svetomna rôznych planétach. No a tá analógia je taká,Ïe keì pri‰li jedni k druh˘m, tak väã‰inou tammálo dobrého doniesli. Naopak, doniesli tam lenveºa agresie a zabíjania. Naozaj neviem, ãodobré z toho vyplynulo, keì bieli Európania do-‰li na americk˘ kontinent, ale aj do in˘ch ãas-tí sveta, a keì pod zámienkou ‰írenia civilizá-cie a kresÈanstva väã‰inou tie pôvodné civilizá-cie väã‰inou vyvraÏdili, ako to urobil Francis-co Pizarro v Peru. Pizarro zrejme tvrdil, Ïe pri-‰iel ‰íriÈ civilizáciu, ale v skutoãnosti kradol zla-to. A zasa v in˘ch ãastiach sveta Európania podzámienkou, Ïe priná‰ajú domorodcom vyzretúvzdelanosÈ, zniãili ich kultúru. Napríklad v ce-lej Afrike sme, podºa mÀa, pod zámienkou ‰í-renia gramotnosti zlikvidovali celú pôvodnúkultúru, lebo tamoj‰ie kmeÀové spoloãenstvá,ktoré tam stároãia normálne fungovali a Ïili,sme rozbili a vniesli do nich a medzi ne tak˘chaos, Ïe dnes Afrika je jeden absolútne ne-funkãn˘ kontinent a okrem jednej diktatúry,ktorou je Tunis, a dajme tomu aj okrem Egyp-ta, ktor˘ e‰te ako-tak funguje, tak vlastne Ïiad-na iná krajina na tomto svetadiele nepôsobíako normálny, dobre organizovan˘ ‰tát. Nedása tam ísÈ ani na dovolenku, lebo ãloveka zabi-jú. My sme v Afrike nieão rozbili, zniãili a na-miesto toho tam nepri‰lo niã iné, a uÏ vonkon-com nie lep‰ie. TakÏe keì beriem túto jedinúanalógiu, ktorú mám k dispozícii, tak skôr mámobavu, Ïe na‰e stretnutie s vesmírnou civilizá-

ciou by, minimálne na veºmi dlhé obdobie,mohlo mimoriadne negatívne ovplyvniÈ aj ná‰Ïivot, nás pozem‰Èanov. Je to smutné kon‰tato-vanie, ale obávam sa, veºmi realistické.

V prvej polovici októbra sa odohrala jednaz najvzru‰ujúcej‰ích akcií súãasnosti – zá-chrana 33 ãílskych baníkov, ktorí 5. augus-ta zostali 700 metov pod zemou beznádejnezasypaní. Ich niekoºkohodinovú zázraãnúzáchranu z hæbky po jednom v akomsi minia-túrnom v˘Èahu sledovali zaruãene milióny,ak nie miliardy ºudí na celom svete. âo vásv prvom rade priÈahovalo na tejto jedineã-nej, dosiaº nikdy neuskutoãnenej akcii? JejsenzaãnosÈ, alebo ºudská tragédia, ktorá hro-zila, keby sa vytiahnutie baníkov nepodari-lo, alebo nieão e‰te iné?

Zhodou okolností práve vãera veãer sme sas manÏelkou o tom rozprávali a do‰li sme ktomu, Ïe to má minimálne dve fázy. Stalo sa to,Ïe chudákov baníkov zasypalo v bani. To bolaprvá fáza. Mysleli si, Ïe sú odpísaní, lebo vlast-ne nikto o nich nevedel, a tak 17 dní boli v tom,Ïe je po nich. A potom ich nejako objavili, tak-Ïe nasledovala druhá fáza, ktorá je pre mÀa za-ujímavej‰ia, a tou ich vytiahnutie, lebo uÏ ne-zachránili 33 zasypan˘ch baníkov, ale vytiah-li 33 mediálnych hviezd – a to je uÏ iná rovi-na. Boli pri tom tisíce fotografov, a desiatky ‰éf-redaktorov a mediálnych manaÏérov ponúkalia ponúkajú zachránen˘m baníkom za jedenrozhovor v prepoãte milión slovensk˘ch korún,teda okolo 30 tisíc eur. Ja si myslím, Ïe kebyniekto mal natoãiÈ film o tomto závale (a vrajsa nieão také chystá), tak by bolo urãite zaují-mavej‰ie nenatoãiÈ to, ako ich zavalilo a ako vtej bani Ïili, lebo tam boli jeden odkázaní nadruhého, takÏe v podstate museli drÏaÈ pokope,keì chceli preÏiÈ. Ale teraz – po tom v‰etkom– vyjdú zo zasypanej bane ºudia, ktorí nebolizvyknutí ani na mediálnu slávu a na veºké pe-niaze. A zrazu sa stanú milionármi, ktor˘chpozná kaÏd˘. A práve to môÏe veºmi negatív-ne ovplyvniÈ ich Ïivot, aÏ ich to môÏe, obávamsa, zniãiÈ. Tí, ão majú sklony k alkoholu, sa sta-nú alkoholikmi, tí, ão majú sklony k Ïenám, taksi teraz nájdu kadejaké pekné sleãny, ão nebu-de problém, keìÏe budú bohatí. A tak sa prav-depodobne mnoh˘m rozbije manÏelstvo. A ten,kto má rád autá, tak si kúpi pekné auto, na kto-rom sa ºahko môÏe zabiÈ, lebo nie je zvyknut˘‰oférovaÈ r˘chle a superv˘konné autá. âiÏe jakeby som mal natoãiÈ film o tejto udalosti, takby som ho natoãil o tom, ão sa stalo po záchra-ne t˘chto ºudí, a obávam sa ( ja uÏ som dnes,mrzí ma to, tak˘ pesimista), Ïe z baníkov, kto-rí Ïili moÏno chudobne, ale súãasne aj dosÈ vy-rovnan˘m Ïivotom so svojimi rodinami, s man-Ïelkami a deÈmi, sa zrazu stanú ºudia, ktor˘msa ich pôvodn˘ svet, a teda aj ich rodiny, roz-padne a mnohí skonãia tragicky. TakÏe vlastneskutoãné zavalenie ich e‰te len ãaká – v neja-kej morálnej diere, z ktorej vylezú Èaωie ako z tej bane.

âlovek ako tak˘ je teda bytosÈ, ktorú nemoÏ-no zaradiÈ jednoznaãne vpravo, vºavo, horealebo dole, ale jeho Ïivot je stále nejak˘ po-stojov˘ alebo charakterov˘ pohyb – a keì sazdá, Ïe sa ocitol v skvelej situácii, môÏe to byÈpráve naopak.

Ja si myslím, Ïe v tomto prípade sa to aj sta-ne, lebo väã‰inou také prudké a veºké pohyby

84

sú veºmi nebezpeãné. Ukázala to aj na‰a novem-brová revolúcia v 1989-om, keì sa zrazu prud-ko rozh˘bali vzÈahy medzi ºuìmi alebo posta-venie rôznych ºudí. Predt˘m ºudia Ïili nejak˘mspôsobom: mali svoju ‰kodovku, mali svoj pa-nelákov˘ byt, i‰li na dovolenku na Zemplíns-ku ·íravu, ale nijako ich to nevzru‰ovalo, lebotak Ïili v‰etci okolo nich. Boli s t˘m viac-me-nej zmierení, Ïe je to tak a vÏdy to tak aj bude.A zrazu sa – po Novembri – stalo, Ïe jeho su-sed, ktor˘ b˘val vedºa v paneláku, sa stal mi-lionárom a jeho ìal‰í kolega sa stal majiteºomnejakej prí‰ernej veºkej firmy – a zrazu uÏ muto vnieslo nepokoj do du‰e. Ale nepokoj tátoveºká zmena vniesla aj do du‰e t˘ch, ão zbohat-li. Odrazu prestali byÈ limitovaní peniazmi. Od-razu si mohli kúpiÈ auto, o ktorom predt˘m lensnívali. Odrazu mohli ísÈ na dovolenku do kra-jín, ktoré poznali maximálne z rakúskej televí-zie alebo z kníh. A samozrejme, Ïe odrazu o nich(o ktor˘ch predt˘m krásne sleãny ani nezakop-li), sa v dámskej spoloãnosti stali Ïiadan˘mi. Po-stavili si pekn˘ dom na dobrom mieste, ale akoje moÏné sa do takého pekného domu nasÈaho-vaÈ s takou starou ‰karedou Ïenou? Nasledujeteda rozvod a pekná mladá priateºka. Obávamsa, Ïe to, ão sa udialo v mnoh˘ch prípadoch unás po revolúcii, postihne aj t˘chto baníkov, kto-rí doteraz pravdepodobne Ïili veºmi skromne.Keì ich zrazu zahrnú takouto mediálnou slávoua aj obrovsk˘m mnoÏstvom peÀazí, tak 90 % z nich to nezvládne. Nech to znie akokoºvekãudne, ale mnoh˘ch ºudí naozaj sloboda zniãí.Lebo so slobodou je to tak, ako keì vypustítevtáka z klietky, nech si voºne lieta, lenÏe on siuÏ nevie nájsÈ potravu, ak bol príli‰ dlho zvyk-nut˘ existovaÈ vo svojej klietke, kde dostal ajjesÈ. Nemohol síce veºmi lietaÈ, lebo bol zavre-t˘ v klietke, ale vlastne si na tak˘to Ïivotn˘ ‰t˘lzvykol a Ïil v podstate usporiadan˘m Ïivotom.A zrazu, keì takéhoto vtáka vypustia z klietky,tak umrie od hladu, lebo uÏ nie je schopn˘ ulo-viÈ si potravu. To isté platí o levovi alebo tigro-vi zo zoologickej záhrady: keby ho pustili doprírody, tak by pravdepodobne zahynul. Pretohovorím, Ïe veºké Ïivotné zmeny podobnéhotypu, ako zaÏili zasypaní ãílski baníci, nedopad-nú väã‰inou dobre. Nehovorím, Ïe nikdy, lebosú jedinci, ktorí napriek v‰etkému to dokáÏu. Toje, ako keì v dávnej minulosti b˘vali morovéepidémie. Poãas Ïiadnej z nich nezomreli úplnev‰etci. Aj keì bola tá choroba neviem ako ne-bezpeãná, tak sa nikdy nestalo, aby zomrelo 100% ºudí. Zomrelo 80-90 %, ale vÏdy 10-20 %preÏilo a to je na tom boÏom diele zaujímavé,Ïe preão nikdy nezomreli v‰etci. Preão vÏdy sana‰lo t˘ch zhruba 10-20 %, ktorí preÏili akúkoº-vek katastrofu, napriek tomu, Ïe logicky malizomrieÈ v‰etci, lebo v‰etci boli nainfikovaní. A v prípade zachránen˘ch baníkov sa tieÏ sta-ne, Ïe ãasÈ urãite bude vedieÈ svoj dramatick˘príbeh zúroãiÈ. Toto je jeden z momentov Ïivo-ta, ktor˘ ma vÏdy zaujíma: je to skoro vÏdy t˘ch10-20 %, ktorí nepodºahnú ani veºmi zloÏit˘ma zákern˘m situáciám.

Nadi‰iel ãas, v ktorom meníte svoju vekovúkategóriu: prestupujete z mladosti do stred-ného star‰ieho veku. Máte za sebou veºkémnoÏstvo rôznych skúseností, pohºadov nasvet – nezi‰lo vám na um napísaÈ román ale-bo nejaké iné literárne dielo?

Priznám sa, Ïe ani veºmi nie, lebo romány bymali písaÈ, tak ako ich vÏdy aj písali, rozpráva-

ãi. To boli takí, ão si sadli do krãmy a zaãali roz-právaÈ. Rozprávali, rozprávali, a okolo nich savytvoril hlúãik ºudí, ktorí ich poãúvali. Predo-v‰etk˘m ten typ ºudí, ktor˘ toto dokáÏe, by malpísaÈ romány, lebo to sú rozprávaãi. To bol u násVinco ·ikula alebo, ja neviem, tak˘ je e‰te ajBoris Filan. Ale ja nemám takú povahu, Ïe bysom sa vrátil z nejakej cesty, posadil by som sa,okolo mÀa by si sadla rodina a ja by som roz-prával o tej ceste. Dlho a zaujímavo. Ja princi-piálne nemám takúto schopnosÈ. TakÏe nie, ne-mám v úmysle písaÈ román.

A film, televíznu inscenáciu alebo nejaké inédramatické dielo...?

Nie. Nie, na to sú rozprávaãi, na ktor˘ch hneìvidíte, Ïe nimi sú. MoÏno ‰koda, Ïe Stano Dan-ãiak sa nedal na takúto tvorbu. MoÏno sa mu ne-chcelo, ale on je, ale hlavne bol veºk˘ rozprávaã,a keby bol tie svoje príbehy nejak˘m spôsobompodchytil, to mohli byÈ zaujímavé filmy. Naozajveºk˘m rozprávaãom je Juraj Jakubisko, ktor˘– keì si sadne – rozpráva v jednom kuse. A tobol Marián Vanek, aj keì on bol v prvom radekarikaturista – to sú ºudia, ktorí stra‰ne radi roz-právajú krásne príbehy. A tak˘ je aj v˘tvarníkIvan Popoviã. Minule som s ním bol na pive aoveril som si, Ïe to je ãlovek, ktor˘ rozpráva tak,Ïe rovno by mohol niekto sedieÈ vedºa neho a to,ão hovorí, zapisovaÈ a vydaÈ to kniÏne. Hovorilaj príbeh zo svojho Ïivota: Ïe pochádza niekdez nejakej v˘chodoslovenskej dedinky, do ktorejsa jeho predkovia presÈahovali z inej v˘chodo-slovenskej dedinky a otvorili si tam obchod s po-travinami a krãmu. A zakrátko pri‰li za nimimiestni v˘palníci a povedali im, ako by si to v‰et-ko predstavovali: Ïe ich manÏelky tam prídu vnedeºu zobraÈ si veci, ktoré potrebujú, ale za kto-ré by neplatili – a na odplatu oni by majiteºoviobchodu dali pokoj. A on povedal typicky v˘-chodniarsky: „Ta pocce dovnutra, mu‰ime ‰e do-hodnuc.“ Vo‰li teda dovnútra a veºk˘m hákomstiahol kovovú roletu. A len ão ju stiahol, t˘mhákom v‰etk˘ch tak domlátil, Ïe zostali leÏaÈ nazemi v kaluÏi krvi. A povedal: „Ta vidzice, chlo-pi, prave sme ‰e dohodli.“ Toto sú prosto ºudia,ktorí vedia pútavo rozprávaÈ a má to e‰te aj po-intu. To je Ivan Popoviã.

Táto kratuãká popoviãovská príhoda ma in‰-piruje k otázke, ktorá je ãoraz aktuálnej‰ia,lebo v odpovedi na Àu sa skr˘va budúcnosÈumeleckej tvorby ako takej: UdrÏí sa e‰te o50 rokov vôbec literatúra? Budú chcieÈ ºudiae‰te ãítaÈ knihy?

Ja si myslím, Ïe táto otázka uÏ je dávno vy-rie‰ená. Podobné otázky si totiÏ ºudia kládli, keìvznikla televízia, alebo uÏ moÏno v ãase, keìvznikol film. Hovorilo sa, Ïe ºudia uÏ budú po-zeraÈ len televíziu a budú chodiÈ len do kina. A ão sa stalo? Dnes, keì prídete do moderné-ho kníhkupectva, napríklad Panta Rhei a zrazuste zavalen˘ tisíckami knihami zo v‰etk˘chstrán, nezíde vám ani na um p˘taÈ sa, ãi sa ne-blíÏi zánik literatúry. Teraz vychádza hádamtisíckrát toºko kníh, ako vychádzalo pred 25 rok-mi. K tomu, samozrejme, prispelo aj to, Ïe po-kroãila technika a Ïe dnes vydaÈ knihu je vcel-ku technicky – nemyslím z hºadiska autorské-ho, ale v˘robného – jednoduché a aj dosÈ lac-né, takÏe vychádza stra‰ne veºa kníh. Samozrej-me, väã‰ina z nich nie je veºmi kvalitn˘ch, alena mnoÏstvo sú to tony. Ja som úplne Ïasol, ktoto vôbec kupuje, veì len o Bratislave máte asi

30 kníh: o uliciach starej Bratislavy, o jej cin-torínoch a ìal‰ích tak˘ch ãi onak˘ch charakte-ristick˘ch miestach slovenskej metropoly. Vo-ºakedy ak bola ão len jedna podobná kniÏoãka,uÏ sme sa vedeli pote‰iÈ, pritom aj tá bola väã-‰inou len veºmi oficiálna, kde boli nafotenév‰etky moÏné partizánske pamätníky v hlavnommeste, ale dnes tam nájdete záplavu kníh o Bra-tislave. TakÏe teraz je skôr umenie z toho mnoÏ-stva si vyselektovaÈ to, ão ãlovek chce. PodºamÀa niet na Slovensku ãloveka, ktor˘ by pre-ãítal v‰etky knihy, ão na Slovensku vychádza-jú, to sa ani fyzicky nedá stihnúÈ.

Pritom kedysi pred tridsiatimi-‰tyridsiati-mi rokmi boli ºudia, ktorí naozaj preãítaliv‰etko, ão na Slovensku vy‰lo.

Vtedy sa to dalo, lebo to urãite bola nanajv˘‰stotina z toho, ão teraz. Teraz som tam videl po-vedzme, Ïe vy‰li spomienky Jara ëuríãka. Ja ne-viem, kto to vydáva, a naozaj nemám niã pro-ti Jarovi ëuríãkovi, ale predsa len som sa hneìv duchu p˘tal, kto to kupuje – ãi je toºko t˘ch,ão ho poznajú, Ïe by ich to mohlo zaujímaÈ. Ke-ìÏe to v‰ak niekto vydal, tak asi to niekto ku-puje, lebo inak by to sotva niekto len tak vydal.Keì teda ãlovek ide do Panta Rhei, tak aÏ sazºakne toho mnoÏstva, t˘ch ton vytlaãen˘chpapierov, ktoré tam leÏia na pultoch a v regá-loch. Ide z toho aÏ hrôza, ão v‰etko vychádza.A tematicky alebo obsahovo je tam stra‰n˘ roz-ptyl od v‰elijak˘ch kuchárskych receptov aÏ pohodnotné beletristické knihy.

KaÏdého na tom, Ïe je na ãele vlády SR Ive-ta Radiãová, vzru‰uje najmä to, Ïe je to Ïena,lebo dosiaº premiérka u nás nikdy nebola. AleÏe je súãasne – alebo predov‰etk˘m – intelek-tuálkou-vedkyÀou – teda univerzitnou pro-fesorkou-sociologiãkou, ão je moÏno e‰te ne-zvyklej‰ie, si uÏ väã‰ina v‰íma oveºa menej.âesi mali – a hneì ako prvého prezidenta –profesora T. G. Masaryka, ktor˘ bol, zhodouokolností, tieÏ sociológom. U nás je to v‰akojedinel˘ jav. Je to, podºa vás, v jej prospech,alebo skôr v neprospech? OsoÏí jej to, alebou‰kodí? Nepotláãa Radiãová túto svoju po-zitívnu hodnotu naschvál, aby nedráÏdilatzv. obyãajn˘ch ºudí, ktorí vedia byÈ ãasto veº-mi závistliví, najmä keì ich niekto presahu-je svojimi viditeºn˘mi kvalitami?

Len tak na okraj tejto témy: Fero Miklo‰kovÏdy hovoril, Ïe vstup do politiky by mal byÈ za-kázan˘ inÏinierom, pretoÏe sú technokrati, a topre politiku vraj nie je dobré. Politik by mal byÈpodºa neho doktor, nie inÏinier.

Iveta Radiãová nie je, na‰Èastie, techniãka.LenÏe ani odborník v sociológii – ão je vedao spoloãensk˘ch faktoch, teda veda, ktoráskúma spoloãenské subjekty, spoloãensképrocesy a vzÈahy medzi nimi – nedáva záru-ku, Ïe odkryje v‰etky zákutia politickéhoumenia.

S Ivetin˘m manÏelom Stanom Radiãom sombol dosÈ v úzkom kontakte, veì sme spolu ro-bili v jednej rozhlasovej redakcii a aj sme sa ãas-to nav‰tevovali. On bol vtedy kooptovan˘ akoposlanec do slovenského parlamentu, a tak námradil – a iste konzultoval svoje názory aj s Ive-tou –, koho máme voliÈ. Pod Stanov˘m vplyvomna‰a rodina v prv˘ch voºbách vhodila aj ta-k˘m, z ktor˘ch sa zakrátko vykºuli preãudesníºudia. Skrátka, v‰etci sme boli e‰te naivní. Aj

D I A L Ó G Y O A & E W

85

D I A L Ó G Y O A & E W

Stano ako sociológ, aj jeho Ïena, o sebe ani ne-hovorím... Ale na na‰u obhajobu musím pove-daÈ, Ïe sme to vÏdy mysleli dobre a úprimne. âosme my mohli tu‰iÈ, ão sa z mnoh˘ch vykºuje.Napokon, z Meãiara boli nad‰ení iní borci akosme boli my. V tomto prípade v‰ak musím po-vedaÈ, Ïe ani Iveta, ani Stano, ani ja sme jehoãaru nepodºahli ani na sekundu. A aj pokiaºi‰lo o Ivetu Radiãovú, bola medzi nami najfun-dovanej‰ia, ale to nemusí hneì znamenaÈ, akoste podotkli aj vy, Ïe vie predpokladaÈ správne,ão treba v politike vykonaÈ, aby sa dosiaholúspech. Z mnoh˘ch konkrétnych príkladovviem, Ïe v‰elião v politike dopadlo skôr opaã-ne, neÏ predpokladali ºudia uãení a naozaj ajmúdri. Vraveli nám: Voºte ODS ! Ja som volila potom sa nedostali ani do parlamentu, takÏeãasÈou môjho hlasu som volil aj Meãiara. Pre-to si nemyslím, Ïe politik musí byÈ za kaÏdúcenu vedcom, ale myslím si, Ïe by mal maÈ po-litick˘ talent, lebo politiku by mali robiÈ poli-tici. Politika sa asi nedá celkom vy‰tudovaÈ, ma-ximálne nejaká politológia. Ale politológia jeveda o politike, nie politika samotná. To je roz-diel ako medzi maliarom a kunsthistorikom. To,Ïe je niekto sociológ, nemusí znamenaÈ, Ïe viepredpokladaÈ, ako sa bude správaÈ nejak˘ po-litik alebo nejaká strana. Politik je skutoãne vtomto smere moÏno viac umelec, ako ãokoºvekiné. Na politiku treba maÈ talent, ktor˘ jednoz-naãne má MikulበDzurinda, ale aj Robert Fico– a nemá ho napríklad Ján âarnogursk˘, aj keìje to veºmi múdry ãlovek. Aj Vladimír Meãiarmal dlho talent na politiku, len ho potom neja-ko stratil, alebo ja neviem, ão sa presne stalo.O jeho „dielo“ prestal byÈ záujem. A naopakmoÏno o sto rokov zase niekto objaví „dielo“vo svojej dobe neuznaného Jána âarnogurské-ho. Ak sa teraz bavíme o tom, ãi má tento ta-lent Iveta, tak do istej miery ho má. Spoãiatkusa mi zdalo, najmä v prv˘ch mesiacoch po voº-bách, Ïe tie veºmi protichodné názorové skupi-ny, ktoré sa sústredili v jej vláde, dokázalavcelku elegantne ukoãírovaÈ, a to aÏ natoºko, Ïeúãinkovanie vlády pôsobilo jednotn˘m doj-mom. Ale ten jednotn˘ dojem sa v poslednomãase pokazil, ãiÏe teraz je to, ão vidíme nama-ºované ako obraz slovenského verejného Ïivo-ta, pripomína maliara Breughela. Ten namaºo-val na jednom obraze 25 motívov a od toho jeodvodené aj slovo „brajgel“. Súãasná slovens-ká politika skutoãne pripomína talent slávnehoBreughela: pôsobí dosÈ chaotick˘m dojmom, akeì sa ãlovek na ten obraz pozrie, nevie, na ãosa má sústrediÈ, lebo je tam naraz 25 motívov,ktoré si ãasto aj dosÈ odporujú, takÏe moÏno byneza‰kodilo, keby ich premiérka trochu stme-lila. Treba v‰ak re‰pektovaÈ, Ïe je to umeleck˘‰t˘l a Breughelove obrazy sú podºa toho ajhodnotené, i keì to nie je môj umeleck˘ smer.Ja mám rad‰ej také obrazy, pri ktor˘ch viem, ãoje na nich namaºované. Keì sa v‰ak dívate naBreughela, neviete, na ão sa máte pozeraÈ. A taktro‰ku je to aj s Radiãovej talentom pre politic-ké umenie.

Je Iveta Radiãová lep‰ia reãníãka ako taktiã-ka – alebo naopak?

Pozrite sa, mne je na nej najsympatickej‰ieto, a preto ju podporujem, Ïe ona v‰etko mys-lí úprimne. Ona by naozaj chcela, aby tu korup-cia nebola a aby sa zru‰il klientelizmus. Jejproblémom (ale aj mojím!) je pravdepodobnedosÈ naivná predstava, Ïe sa dá zosúladiÈ poli-

tika s morálkou. To je asi dosÈ ÈaÏké, aÏ nereál-ne. Zdá sa, Ïe politici z tej ãi onej strany idú dopolitiky nie preto, aby boli chudobní, ale pre-to, aby boli bohatí a aby mali vplyv. A ÏiadaÈ odnich, aby sa toho zriekli, to je, ako keby ste Ïia-dali od leva, aby spásal trávu a neubliÏovalin˘m zvieratkám. BohuÏiaº do politiky idú ‰el-my a nie bylinoÏravce. A ak Iveta Radiãová od‰eliem chce (a mne sa to na nej páãi!), aby sasprávali ako bylinoÏravce, tak to asi naozaj nieje celkom moÏné. Iveta môÏe politikov tro‰kuakoby skotiÈ, ale úplne dosiahnuÈ svoju predsta-vu asi sotva. Ale mne je na nej sympatické, Ïesa nevzdáva a podºa svojich skromn˘ch moÏ-ností ju v tom povzbudzujem a podporujem.

Ak môÏem povedaÈ ja svoj pocit, tak ja somrád, Ïe ani v politike predsa len nie v‰etci sú‰elmy a Ïe ak v prírode vedºa seba nemôÏu vjednom hniezde ÏiÈ ‰elmy a hneì v druhombylinoÏravce, lebo ‰elmy ich zoÏerú, tak napolitike je krásne to, Ïe v nej môÏe existovaÈaspoÀ niekoºko slu‰n˘ch, kultivovan˘ch ºudí,ktorí uprednostnia nielen starosÈ o to, aby ºu-dia mali chlieb, hoci to je veºmi dôleÏité, alepredsa aj o to, aby ºudia mali i pokoj du‰e.Preto som bol úÏasne rád, Ïe bol v nej aj Vác-lav Havel, ktor˘ iste tieÏ nebol ideálny, apreto sme mali aj voãi nemu kritické v˘hra-dy, ale vná‰al do politiky nieão, ão predsa lenvylep‰ovalo jej ch˘r.

Áno, veì ja som tieÏ rád, Ïe v politike je ãlo-vek, ktorému nejde – aspoÀ verím, Ïe nejde – onejaké k‰efty alebo o sebaobohatenie. A ak stenepriamo dali vedºa seba Radiãovú a VáclavaHavla, to je veºmi dobré prirovnanie. A keì na-ozaj vydrÏí v tomto trende, ako zaãala, tak samôÏe ubraÈ t˘m smerom, ak˘m sa vlastne ube-ral Václav Havel. Veì on bol vÏdy tro‰ku ako-by politicky naivn˘, ale to bolo na Àom práve tosympatické v kontraste, ão ja viem, s Václa-vom Klausom, Ïe nebol nejak˘ pragmatik , alebol (a je!) to ãlovek, ktor˘ hºadal (a hºadá!) ajiné rozmery, ako je len ekonomickú prosperitu.

Na to, aby mohla maÈ úspech a aby sa moh-la udrÏaÈ, je dôleÏité, aby jej poradcovia tvo-rili dostatoãne silnú skupinu, a najmä abymali aj zmysel pre jej ideály, ale aby ich ve-deli aj krotiÈ alebo usmerÀovaÈ správnoudávkou pragmatizmu. Samozrejme, asi nie jemoÏné, aby do‰lo k ideálnej symbióze a abysa na‰iel na rovnak˘ poãet pragmatikov rov-nak˘ poãet idealistov, alebo naopak. Ale keìich tam niekoºko okolo seba bude maÈ a onijej budú rozumne radiÈ aj v súlade s jej du-chom, ale súãasne aj s potrebami spoloãnos-ti, tak by to pre Slovensko bolo veºmi dobré,lebo Slovensku za dlhé desaÈroãia, ba storo-ãia ch˘bali ºudia, ktorí by sa riadili humanis-tick˘mi princípmi.

Ak mi nieão veºmi ch˘ba v porovnaní s Vác-lavom Havlom, tak sa mi zdá, Ïe ani ona, ale aniSlovensko nemá víziu. Nemáme sen, za ktor˘mby sme i‰li. Îijeme zo dÀa na deÀ a z toho, ãibude DPH 20 %, alebo 19, alebo 21. Maìarimajú aj teraz svoj sen, aj keì to nie je veºmi po-zitívny sen: Veºké Uhorsko. A Maìari tomusnu teraz podriaìujú v‰etko, takÏe v podstate za-tláãa do pozadia aj ich ekonomické problémy.A keì ºudia majú sen, tak vydrÏia neuveriteºnéveci, to vieme z histórie. Keì Nemci obliehaliLeningrad, je neuveriteºné, ão tí Leningradãa-nia vydrÏali, koºko utrpenia, hladu a biedy, lebo

mali túÏbu oslobodiÈ sa. Slovensko nemá nija-k˘ sen. Zaoberá sa len t˘m, ako preÏiÈ zo dÀana deÀ. Ale maÈ víziu, kam sa chceme dostaÈ ale-bo ão by sme chceli dosiahnuÈ, o ão nám akoSlovensku ide, to tu nie je. A to som, bohuÏiaº,nikdy nepoãul ani od Ivety Radiãovej, Ïe by –ak to poviem trochu metaforicky – dokázalazdvihnúÈ nejakú zástavu, za ktorou by i‰lo prak-ticky celé Slovensko, to som nepobadal. TakÏetoto by som jej tro‰ku vyãítal, Ïe sa jej intelek-tuálny rozmer nepremietne do nieãoho takého,ão by prekroãilo formuláciu o dépéháãke.

Neviem, ão by sa dalo v tejto veci poradiÈ po-vedzme Ivete Radiãovej, lebo ona je nielen in-teligentná, ale aj citlivá – ãlovek to vidí na jejvystupovaní a konaní, lebo keì zistí, Ïe nie-ão nerobí dobre, snaÏí sa to ão najskôr napra-viÈ. Ale nie je to ºahké. V tejto súvislosti za-ujímavo vyznela anketa jedného t˘Ïdenníkapo prv˘ch sto dÀoch Radiãovej vlády. Viete,kto veºmi sklamal redaktorov a extern˘chspolupracovníkov ãasopisu? Jeden z najslu‰-nej‰ích ãlenov vlády Daniel Lip‰ic. Nebudeto aj t˘m, Ïe práve ani on nemá nijakú zvlá‰t-nu ideu, ktorá by ho viedla? Lebo inak väã-‰inu jeho krokov hodnotili pozitívne.

Mne sa zdá, Ïe Daniel Lip‰ic, a moÏno to sú-visí aj s jeho akoby mladosÈou, hoci zasa uÏúplne mlad˘ nie je, ale je tro‰ku tak˘ unáhlen˘alebo neuváÏen˘. Keì bola streºba v DevínskejNovej Vsi, tak okamÏite navrhol nové znenie zá-kona o zbraniach, a mne sa zdalo, Ïe bolo ‰itéhorúcou ihlou, ão nie je väã‰inou dobré. Kebysi to celé najprv premyslel, keby z toho vytvo-ril nejakú koncepciu a dokonca asi poprem˘‰-ºaÈ spoloãne aj s ministerkou spravodlivosti,lebo vnútro a justícia sú vlastne jeden rezort, aasi by bolo b˘valo dobré prizvaÈ k tomu pove-dzme aj generálneho prokurátora, aby vznikolucelen˘ systém, ktor˘ by úãinne fungoval, to bybolo ideálne .Ale keì jeden povie nieão, druh˘nieão iné a tretí pridá e‰te nieão ìal‰ie, takvznikne nieão nerealizovateºné. Pritom práve v tejto oblasti keby vznikla jedna koncepciaspravodlivosti na Slovensku alebo nejakéhofungujúceho právneho systému, tak to by bolveºk˘ prínos, lebo ja si myslím, Ïe súãasn˘ ne-fungujúci právny systém je hor‰í, ako nefungu-júca ekonomika alebo ako nefungujúce ãokoº-vek. Keì ãlovek Ïije v ‰táte, kde má pocit, Ïesa nevie dovolaÈ svojej pravdy, svojej spravod-livosti, tak ten nebude ani ekonomicky veºmiãinn˘. ªudia v takom ‰táte prosto rezignujú. Ob-ãan nebude ani hrd˘ na ten ‰tát a nebude ani veº-mi chcieÈ robiÈ preÀ, ak Ïije v ‰táte, kde nie jespravodlivosÈ. SpravodlivosÈ je z rôznych aspek-tov základom ‰tátu, preto ãlovek musí veriÈ, Ïejeho ‰tát je spravodliv˘. A keì tento pocit nemá– bohuÏiaº, na Slovensku ºudia tento pocit ne-majú –, tak tak˘ ‰tát nemôÏe ani ekonomickyprosperovaÈ a nemôÏe sa v Àom prejaviÈ anivlastenectvo. Veì na ão majú byÈ ºudia hrdí? Ne-môÏem byÈ hrd˘ len na to, Ïe tu je Slovensko aja v Àom Ïijem, ale musím byÈ hrd˘ na to Slo-vensko kvôli nieãomu. A keì v ‰táte neexistu-je spravodlivosÈ, tak vlastne neexistuje v Àomniã. âiÏe napríklad jeden z t˘ch snov pre IvetuRadiãovú a iste aj pre Daniela Lip‰ica by mi-nimálne mohol byÈ – spravodliv˘ ‰tát, na kto-r˘ by sme mohli byÈ právom hrdí.

S Oliverom Andrásym uvaÏoval Ernest Weidler

86

Povrchn˘ pohºad na spor o navrhnutie kan-didáta na post generálneho prokurátora nazna-ãuje, akoby proti sebe stáli dva legislatívne fe-nomény – tajná alebo verejná voºba aj sov‰etk˘m, ão jednotlivé druhy hlasovania spre-vádza. V prvom pozadí tohto súboja má stáÈsnaha o zakonzervovanie generálnej prokura-túry alebo o – v prvom rade – personálnezmeny v jej vedení, za ktor˘mi má nasledo-vaÈ dotiahnutie viacer˘ch doteraz nevy‰etre-n˘ch káuz, predov‰etk˘m politick˘ch.

Opakované neúspe‰né hlasovania v‰ak vy-niesli na povrch ìal‰ie potenciálne motivácies oveºa väã‰ou brizanciou – 1. ãi má byÈ dô-sledkom voºby generálneho prokurátora demi-sia predsedníãky vlády Ivety Radiãovej, a 2.ãi tajná voºba skutoãne odzrkadºuje slobodnéhlasovanie, ak má zakryÈ (doteraz) iba podo-zrenia z vydierania alebo kupovania ‰iestichkoaliãn˘ch poslancov.

To, ão sa dialo pri dvoch kolách hlasova-nia o kandidátovi na post generálneho proku-rátora, pretoÏe v NR SR sa generálny proku-rátor nevolí, iba hºadá kandidát, ktorého mávymenovaÈ prezident Ivan Ga‰paroviã, boloskutoãne nedôstojn˘m divadlom a na tom niãnemení ani fakt, Ïe opakované preverovaniavlastn˘ch poslancov boli do veºkej mieryodôvodnené podozrením, Ïe niekoºko koa-liãn˘ch poslancov hrá s opozíciou hru, ktorejcieºom je prinajmenej zvoliÈ DobroslavaTrnku.

Na tomto mieste v‰ak treba spomenúÈ, Ïeje prinajmenej zaráÏajúce, ak viacerí predsta-vitelia Smeru-SD (predov‰etk˘m RobertoviaFico, KaliÀák a Madej) ne‰etria spravodli-v˘m rozhorãením a aÏ hysterick˘mi v˘ãitka-mi na adresu koalície, Ïe sa snaÏí skontrolo-vaÈ hlasovanie svojich oveãiek a pritom je viac

ako viditeºné, aÏ do akej miery je zglajch‰al-tovan˘ poslaneck˘ klub Smeru-SD, ktor˘ akojeden muÏ hlasuje za Trnku a akákoºvek od-ch˘lka od stranícky disciplinovaného hlaso-vania sa z dlhodobého hºadiska limitne blíÏik nule. âo viac ako ãokoºvek iné odzrkadºu-je, ako sa v skutoãnosti v poslaneckom klubeSmeru–SD uplatÀuje ústavn˘ ãlánok o slobod-nom hlasovaní t˘chto poslancov.

Kto za koho kopePôvodné neurãité podozrenia o akejsi taj-

nej hre opozície s ãasÈou koalície sa napokonaj potvrdili v prvom kole druhej voºby, kedyprinajmenej ‰esÈ koaliãn˘ch poslancov neza-hlasovalo za dohodnutého koaliãného kandi-dáta Jozefa âenté‰a.

Dokonca sa ukázalo, Ïe voºbe DobroslavaTrnku zabránila iba zaráÏajúca chyba jedné-ho poslanca (koaliãného alebo opoziãného),ktor˘ síce zakrúÏkoval Trnku, ale ne‰krtolJozefa âenté‰a, ãím bol jeho hlas neplatn˘. Vopaãnom prípade by za Trnkom stálo 75 plat-n˘ch poslancov (zo 149 prítomn˘ch) – ão bystaãilo na to, aby ho prezident Ga‰paroviãvymenoval za generálneho prokurátora. Oãom sa vlastne ani nepochybuje, Ïe by tak uro-bil, hoci v prípade úspechu Jozefa âenté‰a tonie je také samozrejmé. Doteraj‰ie pochybnédianie na pôde NR SR totiÏ dávalo hlave ‰tá-tu dostatok moÏností na to, aby kandidáta zagenerálneho prokurátora nevymenoval.

Doteraj‰ie hlasovania teda dostatoãne pre-ukázali, Ïe prinajmenej ‰iesti koaliãní poslan-ci sa spojili s opozíciou, a keby si mala IvetaRadiãová ctiÈ nielen literu, ale aj ducha svoj-ho vyhlásenia o tom, Ïe podá demisiu v prí-pade zvolenia Trnku za generálneho prokurá-tora, uÏ by tú demisiu aj podala. PretoÏe ‰esÈkoaliãn˘ch poslancov jej de facto vyslovilonedôveru a keby jeden poslanec nezbabralsvoj lístok, nemala by premiérka veºmi nav˘ber.

Faktom je, Ïe prinajmenej ‰iesti koaliãní po-slanci sa spojili s opozíciou,1. aby zvolili Trnku za generálneho prokurá-tora, a/alebo 2. znemoÏnili Ivetu Radiãovú, ak od-mietne podaÈ demisiu, a/alebo 3. prinútili Ivetu Radiãovú podaÈ de-misiu, a/alebo 4. dosiahli zmenu na ãele vlády, a/alebo 5. dosiahli zmenu koaliãnej zostavy...

Druhé kolo voºby v‰ak takisto „skompleti-zovalo“ podozrenia, spojené s touto voºbou.K˘m pôvodne sa uvaÏovalo predov‰etk˘m otom, Ïe Smer-SD a ãasÈ SDKÚ-DS si od zo-trvania Trnku v jeho pozícii sºubuje pokraão-vanie v zdrÏanlivom vy‰etrovaní financova-nia Smeru-SD a SDKÚ-DS, kuloárne tamta-my vyniesli na svetlo sveta podozrenia, Ïe‰iesti ustaviãne spomínaní, ale doteraz ne-známi koaliãní poslanci hlasovali za Dobro-slava Trnku buì preto, Ïe boli podplatení,alebo preto, Ïe boli vydieraní. âo by – v prí-pade potvrdenia – do veºkej miery zmenilouhol pohºadu na doteraj‰í cirkus s voºbou ge-nerálneho prokurátora.

Ak by totiÏ mali byÈ pravdivé tieto podozre-nia viacer˘ch poslancov, v pozadí tejto voºbyby sa odohrávala iná, hoci rovnako dôleÏitástrategická hra ako je (ne)vy‰etrenie otázne-ho financovania dvoch najsilnej‰ích strán. V takomto prípade by sa skutoãne hralo o de-misiu Ivety Radiãovej a ak by mali byÈ pravdi-vé prinajmenej vyhlásenia ‰tyroch poslancovOKS v dresoch Mostu, Ïe zostanú súãasÈoukoalície iba v prípade zotrvania Ivety Radião-vej v ãele vlády, tak by v˘sledkom zvoleniaDobroslava Trnku bola zásadná zmena nielenv ãele vlády, ale aj vo vláde samotnej. Napo-kon, k ìal‰iemu podobnému kolapsu môÏeprísÈ fakticky kedykoºvek – ak sa spomínanáa zatiaº neznáma ‰estica opätovne dostanepod tak˘ tlak, akému nebude jednoduché odo-laÈ, bude jedin˘m v˘sledkom pád vlády.

Cirkus alebo spor o budúcu vládu

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

87

âo by potom nasledovalo?Nie je isté, Ïe po Radiãovej demisii by

nastala iba zmena na ãele vlády, prípadneniektorého rezortu (napríklad premiéromby bol Miklo‰, ministrom financií by sa stalSulík a ministrom práce Beblav˘), a ‰tyrisúãasné koaliãné strany by vytrvali spoluaj v takto zrekon‰truovanej vláde. Rovna-ko by sa mohlo hraÈ o novú koaliãno-opo-ziãnú zostavu, v ktorej by karty vykladalzrejme Robert Fico, prezidentom najprav-depodobnej‰ie poveren˘ zostavovaním no-vej vlády. Napriek prvoplánov˘m pred-stavám, ani tento scenár nie je veºmi jed-noduch˘. âísla totiÏ nepustia.

Smer disponuje 62 poslancami, SNSich má deväÈ (s otáznikom za Annou Be-lousovovou – a keby som bol kresÈansko-demokratick˘ stratég, azda by som aj uva-Ïoval o uωej spolupráci s Àou). âiÏe ão tre-ba na zostavenie vlády Smeru: 1. spolu s SNS mu staãia aj ‰iesti prebehlí-

ci – je v‰ak jasné, Ïe by to bola ich po-litická samovraÏda, a vládnuÈ so 77 po-slancami je veºmi komplikované (na-vy‰e, ak by boli títo ‰iesti vydierateºníjednou stranou, sú vydierateºní kaÏdoustranou).

2. akákoºvek koalícia s SaS je nemoÏná –znamenala by zánik SaS v ìal‰ích voº-bách.

3. Koalícia Smeru s KDH je ãíselne moÏ-ná, otázne je, ãi by to podporil cel˘ klubKDH.

4. Koalícia iba Smeru s Mostom je moÏ-ná tieÏ – ale iba teoreticky, lebo v takomprípade má Most o ‰tyroch poslancovOKS menej.

5. dvojica Smer a SNS môÏe vytvoriÈ koa-líciu iba s KDH (15), lebo Most (14) ne-pôjde do koalície, kde bude SNS. ËaÏ-ko sa v‰ak predstavujú poslanci typuProcházku ãi ÎitÀanskej podporujúcitakéto zoskupenie. A Lip‰ic vo vláde sFicom ãi KaliÀákom je tieÏ bizarná pred-stava. Dôsledkom by asi bolo roz‰tiepe-nie KDH, vylúãené to v‰ak nie je.

6. Smeru bez SNS postaãia aj poslanciSDKÚ-DS (60 + 28). Tu by sa v‰ak daloãakávaÈ rozpad poslaneckého klubuSDKÚ a tí, ão by odmietli koalovaÈ soSmerom, by vo voºbách 2014 porazilidzurindovcov na hlavu. Ani tento variantnie je celkom vylúãen˘ – hoci proti nemustojí aj brutálne odmietnutie koalície soSmerom z posledného snemu SDKÚ.

7. Smeru bez SNS sa ponúka aj dvojicaKDH a Most – v záujme „záchrany kra-jiny“ by sa to moÏno podarilo zo‰telo-vaÈ, av‰ak s veºmi otáznym dopadom naobe men‰ie strany.Zhrnuté – zdá sa, Ïe momentálne je Slo-

vensko odsúdené 1. buì na vládu samostat-ného Smeru, prípadne s jedn˘m/dvomamaliãk˘mi satelitmi, alebo 2. na vláduviac ãi menej funkãného zlepenca tzv. ne-ºavicov˘ch strán. âiÏe toho, ão zaÏívameposledné dve volebné obdobia. Aj s nega-tívami t˘chto zoskupení.

Hoci ak bude pokraãovaÈ súãasné legi-slatívne a exekutívne trápenie ‰tyroch koa-liãn˘ch strán, po voºbách v roku 2014 safantázii medze nekladú.

(rk)

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

PrívrÏencov pravicovo-stredovej koalícieprekvapila v komunálnych voºbách nielenstrata primátorov v dvoch slovensk˘ch metro-polách, ale – a asi e‰te viac – arogancia a pa-sivita lídrov pri vytváraní volebnej stratégie.Urobili príli‰ málo pre to, aby obãania maliväã‰iu chuÈ voliÈ primátorov zo strán ‰tvori-ce, ktorá úspe‰ne zav⁄‰ila parlamentné voº-by, neponúkali im osobnosti, ktoré by boli dlhéroky vydarene pôsobili v slovenskej politikealebo by boli – hoci aj mimo nej – priebojnív lokálnom, podnikovom, mediálnom ãi kul-túrnom prostredí a ktorí by roky dokazovali,Ïe majú ãím osloviÈ aj neutrálnych obãanov.Takmer sa zdalo, Ïe pravica je pripravenáprehraÈ kontumaãne, resp. bez boja. A takneboli málo dôstojné len celkové v˘sledkyvolieb, ale aj verejné vystúpenia bossovSDKÚ-DS a KDH, a v podstate aj SaS, takejpriebojnej pred voºbami a e‰te aj poãas nich.Nie preto, Ïe by boli mali viac sºubovaÈ, alenajmä preto, Ïe bolo ich politickou povinnos-Èou poskytnúÈ verejnosti nové podnety na uva-Ïovanie. A najmä na konanie, teda na aktivi-ty, ktoré v uplynulom desaÈroãí najmä v eko-nomickej sfére priviedli SR niektor˘mi odváÏ-nymi v˘konmi do pozornosti celej Európy, ãouÏ nie je maliãkosÈ. KDH sa v spomínanomobdobí pomerne ãasto pokú‰alo sekundovaÈpri vytváraní spoloãenskej atmosféry, ale lenverbálne a – ako ináã? – stále príli‰ staromód-ne. Niekdaj‰í reformn˘ potenciál SDKÚ za-nikal v oportunizme väã‰iny jej politikov. NiãÏiarivé a ºudsky príÈaÏlivé sa na spoloãnosÈ ne-prená‰alo. A zvlá‰È nie také, ão by zatieniloaktíva ‰piãkového komunálneho politika Ftáã-nika a ão by na minimum potlaãilo aj oba jehopolitické mínusy – jeho status postkomunis-tu a blíÏenca Smeru-SD.

Magda Vá‰áryová sa od roku 1989 viac-krát blysla najmä v diplomatickej sfére kulti-vovan˘m a premyslen˘m úãinkovaním a do-kázala, Ïe patrí v slovenskej politike na po-predné miesto pri uplatÀovaní demokratic-k˘ch a humanistick˘ch princípov. Pokiaº v‰akide o reãnícke umenie a strhujúce apely ãi v˘-zvy k nekompromisn˘m súbojom, ktoré súãasto nevyhnutné pri presadzovaní pozitív-nych politick˘ch a spoloãensk˘ch cieºov, tu uÏbola oveºa zdrÏanlivej‰ia a pasívnej‰ia. Vede-la komorne komunikovaÈ a diskutovaÈ, ale uÏmenej sa osvedãila ako táborová reãníãka ale-bo podmaÀujúca kazateºka poskytujúca roz-paãitej verejnosti silné my‰lienky, nápady, aleaj pocity istoty, Ïe cesta, ktorú ponúka a pre-sadzuje v slovenskom spoloãenstve SDKÚ,majú svoje pevné filozofické a ideologické zá-klady. Pekné a príjemné rozprávanie nestaãína politick˘ úspech u pestrej skupiny voliãov.

Tí, ão hereãku a poslankyÀu kandidovali zaprimátorku Bratislavy, vykonali do istej mie-ry zá‰kodníctvo. Nena‰lo sa veºa rozhºade-n˘ch ºudí, ktorí by súhlasili s t˘mto v˘berom,

ZaslúÏená prehra SDKÚ a KDH

88

Navy‰e samotné KDH v priebehu rokov za-siahli najmä dve dosÈ veºké personálne stra-ty. Zakladateº hnutia Ján âarnogursk˘ síce po-stupne ustupoval zo svojej razantnosti na po-ste prvého ‰éfa KDH, ale jeho pozvoºn˘ úpln˘odchod zo v‰etk˘ch funkcií v strane zname-nal de‰trukciu ideov˘ch základov a cieºave-domého smerovania k dôleÏit˘m ideálom.Tento právnik nebol iba disidentom, ale vzmenenom reÏime aj antibyrokratick˘m líd-rom a v podstate re‰pektovanou autoritou.Franti‰ek Miklo‰ko a Vladimír Palko síceneboli vodcovsk˘mi postavami v plnom roz-sahu, ale dávali KDH to, ão ostatné relevant-né politické strany v SR nemali: dávali hnu-tiu duchovn˘ náboj a slovenskej politike ajkvality, ktoré presahovali obligátny a banál-ny pragmatizmus Meãiarov, Dzurindov ãi Fi-cov. Miklo‰kov a Palkov dogmatizmus bolsíce nepríjemne iritujúci a ãasto pôsobilbrzdiaco alebo ‰krtiaco, ale pozitíva ich pô-sobenia v slovenskej verejnosti v˘razne pre-kraãovali ich zápory a tiene. Neboli priekup-níkmi a k‰eftármi, ako sú nimi takmer v‰et-ci ãinitelia zo ‰irokého politického spektra,boli svetlonosmi, aj keì obãas zablúdili vmoãarinách. Vedenie KDH nedocenilo ichzásadn˘ v˘znam pre jedineãnosÈ hnutia – a ni-ãím ho nedokázalo nahradiÈ. A tak keì odi‰-li, v KDH zostali len prízemní praktici, ak˘-mi sa ukázali byÈ povedzme aj v Bratislaveëurkovsk˘ a ekonóm Marcinãin.

(LenÏe treba povedaÈ aj opaãn˘ zaujímav˘úkaz: ani Miklo‰ko a Palko samostatne, mimo‰irokého prúdu beÏn˘ch straníckych úradní-kov – ak˘mi sú Figeº, Hru‰ovsk˘ ãi Brocka,ktorí zabezpeãovali a zabezpeãujú mnohédôleÏité zloÏky straníckej agendy – sa nedo-káÏu presadiÈ. Obaja sa zrazu úplne stratili –akoby slovenskú politiku naãisto opustili. Pripohºade z nadhºadu a z hºadiska potrieb kres-Èanskej politiky – ak je e‰te vôbec potrebná– sa chce povedaÈ, Ïe KDH z dlhodobej pers-pektívy môÏe maÈ nádej len vtedy, ak sa Mi-klo‰ko a Palko znovu spoja s Figeºom a Hru-‰ovsk˘m.)

Z hºadiska bratislavsk˘ch komunálnychvolieb urobili v KDH tú istú chybu – ak moÏ-no povaÏovaÈ iba za chybu zámerné konanie–, akej sa funkcionári dopustili v oboch pre-zidentsk˘ch voºbách, v ktor˘ch uspel IvanGa‰paroviã: takmer vôbec nepodporili proti-kandidátku, lebo sa im zdala byÈ z piedestá-lu ich dogmatizmu príli‰ liberálna, hoci malazaruãene neporovnateºne iné kvality najmäpre pravicov˘ch voliãov, neÏ Smeru-SD blíz-ky dlhoroãn˘ zástupca predsedu HZDS apredseda NR SR. Zmierlivej‰ie ãi konciliant-nej‰ie to formulujme tak: KDH síce nespôso-bilo, Ïe v Bratislave získal post primátora ºa-vicov˘ politik Ftáãnik, ale urobilo minimumpre to, aby túto v˘znamnú funkciu nezískal.

Treba zdôrazniÈ, Ïe ëurkovsk˘ mal v Bra-tislave veºmi solídny rating aj mimo kresÈan-sk˘ch demokratov. I preto sa dnes ÈaÏko zmie-riÈ s t˘m, kam sa aÏ skæzol vo vedomí v‰et-k˘ch, ktorí od politikov oprávnene a veºmi ná-stojãivo oãakávajú uprednostÀovanie morál-nych princípov pred príslu‰nosÈou k nejakejstraníckej firme. A aké sa usilovali nájsÈ u toh-to bratislavského lídra. TotiÏ praviãiarstvosamo o sebe nemusí byÈ pre obãanov to naj-dôleÏitej‰ie, ak v praxi strán, ktoré sa s nímspájajú, sa uplatÀuje rodinkárstvo, protek-

cionizmus, korupcia a klientelizmus. RobertFico dlhodobo ovládal rebríãky rôznych prie-skumov – iste aj preto, Ïe podstatnú sumujeho priaznivcov tvoria ºudia, ktorí priÏmúriaobe oãi nad mravn˘mi neduhmi, ak im je ichlíder príÈaÏliv˘ svojím ºudov˘m ãi sociálnymimidÏom. Ale v poslednom ãase sa ukázalo,Ïe ani svätoÏiara dokonal˘ch úsmevov a gri-más neúãinkuje bezhraniãne – Fica v naj-nov‰om prieskume MVK predbehla IvetaRadiãová svojou – zjednodu‰ene povedané –slu‰nosÈou azda toho najvy‰‰ieho rangu.

V‰etky plytké posudky mnoh˘ch Ïurna-listov a politick˘ch expertov vygumoval hu-dobník a obãiansky aktivista Anton Popoviã:„O akej pravici je vlastne reã v hlavnom mes-te? âo z definícií politick˘ch pozícií pravicesa dá nájsÈ na vyhlásenom klientelizme a pri-sluhovaní záujmov˘m skupinám? Aké sofisti-kované, „pravicové" odkazy je moÏné nájsÈ nazavádzaní, klamaní, ignorovaní verejnosti,na vytváraní priazniv˘ch podmienok pre ko-rupciu? âo pravicové je kto schopn˘ vidieÈ nalikvidácii parkov, mestskej zelene, pamiatokproti dlhodobo a jasne deklarovanej vôli ob-ãanov?“

KeìÏe s Popoviãom plne súhlasíme, mu-síme uznaÈ, Ïe ani titulok tejto na‰ej glosynie je úplne presn˘: v Bratislave neprehra-la pravica alebo len pravica – ako politic-ké smerovanie –, ale veºká skupina politic-ky ãinn˘ch funkcionárov, ktorá sa v tienisympatick˘ch log a modern˘ch hesiel, apriamo proti nim, uÏ úplne pohrúÏila doegoistického partajného pohºadu na svet,bez principiálnosti, ale aj bez agilnosti a tvo-rivej usilovnosti. To je, Ïiaº, pohºad, v kto-rom nie je veºa priestoru pre vytváranieoptimálnych podmienok, aby mohli spo-kojne a nádejeplne existovaÈ kvalitní obãa-nia metropoly ambiciózneho ‰tátu, ão sa od-zrkadlilo aj na neuveriteºnej trápnosti po-ãas decembrovej schôdzky NR SR. Tá malabyÈ v˘chodiskom definitívnej poráÏky ne-gatívnych prvkov 4-roãného vládnutiaSmeru-SD a mala predviesÈ prednosti ºud-ského zázemia liberálnych a kresÈansko-demokratick˘ch politick˘ch subjektov.Dzurinda mal skvelú moÏnosÈ odvrátiÈ odsvojej osobnosti pohromu, ktorou ho naprelome rokov 2009/2010 – teda pred voº-bami – ochromil a ‰okoval Robert Fico.LenÏe jeho pre‰pekulovaná taktika zrejmeviac znepokojila priaznivcov SDKÚ (aj sostratégiou zjednotenej pravice), neÏ by sabol nazdal. A toto koleso zomlelo v koneã-nom dôsledku aj Magdu Vá‰áryovú, preto-Ïe tá ako dzurindovská kandidátka nedos-tala od vedenia SDKÚ-DS dosÈ tromfov,aby mohla ponad svoje osobné obmedzeniaodohraÈ veºkú a úspe‰nú mariá‰ovú partiu.

Ernest Weidler, publicista

keìÏe ten nebol ani v súlade s lep‰ími strán-kami politického ‰t˘lu SDKÚ, ale ani odra-zom nejakého viditeºnej‰ieho záujmu verej-nosti o osobnosÈ tejto krehkej Ïeny. UÏ aj pre-to si mnohí ÈaÏko vedeli predstaviÈ, ako by Vá-‰áryová tvrdo bojovala v dramatick˘ch súbo-joch s neºahk˘mi a najmä neférov˘mi politic-k˘mi a podnikateºsk˘mi protivníkmi, keì bysa hralo o záujmy obãanov a v‰estrann˘ rasthlavného mesta SR.

A nie v poslednom rade táto kandidatúrau‰kodila aj samotnej Vá‰áryovej, jej autoritea spoloãenskému postaveniu. Po prehre vdueli o post prezidenta bola v˘razná poráÏ-ka v zápolení s Milanom Ftáãnikom úder, kto-r˘ iste spôsobil v citlivej Vá‰áryovej du‰i ‰ok– a z toho sa uÏ ÈaÏko spamätá. O to viac, ÏeFtáãnik, podporovan˘ ºavicov˘m Smerom-SD, nebol iba „ak˘msi“ hrubozrnn˘m po-stkomunistom, ktor˘ by svojou povrchnosÈou,nevzdelanosÈou ãi dokonca vulgárnosÈou urá-Ïal v‰etk˘ch precitliven˘ch a úzkostliv˘chpraviãiarov. Naopak, niekoºko rokov sa vcel-ku pozitívne prezentoval aj ako minister ‰kol-stva v prvej Dzurindovej vláde a donedávnaaj ako – a iste e‰te viac –starosta najväã‰ejbratislavskej mestskej ãasti PetrÏalka. âo lentrochu neutrálni obãania hlavného mesta ne-mali veru dôvod nedaÈ práve jemu svoj hlas.A tak Ftáãnik získal 59 457 hlasov, k˘m kan-didátka SDKÚ len 40 438. To uÏ je príli‰ veº-k˘ rozdiel na to, aby sme mohli hovoriÈ o ne-jakej náhodnej, tesnej ãi neãakanej prehre. Vá-‰áryovej kandidatúra nebola omylom, ale pri-najmen‰om veºmi pochybn˘m a pochybe-n˘m zámerom.

âi v‰ak Bratislavu prehrala pravici viac Vá-‰áryová alebo KDH po dlh˘ch rokoch jej do-minancie v hlavnom meste, a v poslednomobdobí zvlá‰È, nemoÏno jednoznaãne posúdiÈ.KDH uÏ raz prispelo k tomu, Ïe vládu v SRdostal do ruky Smer, keì dohnalo druhú Dzu-rindovu vládu k demisii a tak vlastne prispe-lo k predãasn˘m voºbám vo veºmi nevhodnejchvíli, a aj preto sa dostal do najlep‰ej pozí-cie práve Fico. âo stváral a stvára ëurkov-sk˘ v druhej polovici roka 2010 pri odchodez postu primátora a pri nástupe do NR SR,prekvapuje v‰etk˘ch slu‰n˘ch ºudí, a najmät˘ch, ktorí majú záujem podporovaÈ pravicu.Pohor‰ujúci bol jeho postoj k zru‰eniu a zbú-raniu PKO, ktoré síce nebolo stavbou repre-zentatívnou, ale malo inú hodnotu pre dozre-t˘ch Bratislavãanov, hodnotu, Ïiaº, v ‰iro-kom slovenskom kontexte zanedbávanú, alemimoriadne potrebnú (aj pre samotné KDH)– hodnotu symbolickú. Za dlhé roky sa tamuskutoãnilo mnoho podujatí spoloãenskéhov˘znamu (za v‰etky spomeÀme aspoÀ Brati-slavskú l˘ru), ktoré v pamäti tisícov obãanovzohrali dôleÏitú rolu. Demoláciou PKO sa ne-rozoberie len komplex budov na brehu Du-naja, ale sa zlikviduje a vyhodí do vzduchuaj atmosféra spojená s v˘razn˘mi bratislav-sk˘mi aktivitami. Ak KDH asistuje s takouºahkosÈou, ãi skôr ºahkováÏnosÈou pri tejto de-molácii, nemôÏe oãakávaÈ najmä od mladejgenerácie nejak˘ príklon k jeho politike a kjeho pozícii v Bratislave. Najmä ak sa k tomunav⁄‰ia informácie o nie príli‰ korektnomnarábaní s bytmi, ktoré mali k dispozícii ma-gistrát a zastupiteºstvá viacer˘ch mestsk˘chãastí a v nich vo veºkej miere aj ãiniteliakresÈanského hnutia.

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

89

Slovenskí obãania volili v komunálnychvoºbách personálne zmeny a v˘razne ºavico-vo. Tak zneli prvé hedlajny po komunálnychvoºbách vo väã‰ine slovensk˘ch médií. Ten-to prevládajúci pocit, dominantne ovplyvne-n˘ víÈazstvom ºavicov˘ch kandidátov v Bra-tislave a Ko‰iciach, podporil svojím prizna-ním poráÏky aj predseda najsilnej‰ej pravi-covej strany SDKÚ-DS MikulበDzurinda,hoci svoj podiel na tejto poráÏke taktickyobi‰iel. Faktom v‰ak je, Ïe po dvadsiatichrokoch bude maÈ uÏ aj Bratislava ºavicovéhoprimátora – ão je najviditeºnej‰ia zmena vo ví-kendov˘ch voºbách do samospráv miest aobcí na Slovensku.

V najsledovanej‰om súboji komunálnychvolieb porazil Milan Ftáãnik, nezávisl˘ kan-didát s podporou Smeru, kandidátku pravico-v˘ch strán Magdu Vá‰áryovú, ktorej kandida-túra bola jednoducho omylom. Zjednodu‰e-ne povedané, nastal oãakávan˘ synergick˘efekt – v súboji o primátora hlavného mestasa stretli najmenej odmietan˘ reprezentantFicovho Smeru (Ftáãnik) s najmenej akcep-tovateºnou kandidátkou Dzurindovej SDKÚ-DS (Vá‰áryová) a in˘ v˘sledok sa ani nedalãakaÈ. Bratislavskí voliãi vo veºkej miere od-mietli ponuku b˘valej ãesko-slovenskej diplo-matky a súãasnej poslankyne NR SR – ão do-kazuje aj skutoãnosÈ, Ïe napríklad pri voºbáchdo bratislavského mestského zastupiteºstva,ale aj do zastupiteºstiev jednotliv˘ch mest-sk˘ch ãastí získali pravicoví poslanci v˘raz-nú väã‰inu.

AÏ v troch krajsk˘ch mestách, Bratislave,Ko‰iciach a Îiline, doplatila pravica aj naneschopnosÈ dohody na jednom mene, keì vov‰etk˘ch spomínan˘ch prípadoch mali jejkandidáti spolu viac hlasov ako víÈazn˘ kan-

didát zo Smeru. OpäÈ sa ukázalo – tak ako vtohtoroãn˘ch parlamentn˘ch voºbách – Ïedominantnému Smeru môÏu stredopravé stra-ny úspe‰ne vzdorovaÈ iba vtedy, ak svoje silyspoja. âo sa napokon ukázalo v doteraz ºavi-covej a odborárskej Banskej Bystrici, kdenezávisl˘ kandidát s podporou pravicov˘chstrán získal post primátora. Dokladuje to ajskutoãnosÈ, Ïe väã‰inu miest starostov mest-sk˘ch ãastí v Bratislave obsadili pravicoví po-litici. O drvivom víÈazstve ºavice sa nedá ho-voriÈ aj preto, Ïe polovica z ôsmich primáto-rov krajsk˘ch miest urãite nemá ºavicovú ale-bo prosmerovskú orientáciu: Pavol Hagyariv Pre‰ove, Richard Rybníãek v Trenãíne, Pe-ter Gogola v Banskej Bystrici a VladimírButko v Trnave inklinujú skôr k pravici, k˘mRichard Ra‰i v Ko‰iciach, Milan Ftáãnik vBratislave, Igor Choma v Îiline a Jozef Dvonãv Nitre naopak.

Zaujímavou ãrtou komunálnych volieb jeskutoãnosÈ, Ïe viacer˘m primátorom a staros-tom z ºavej strany politického spektra zvoli-li obãania pravicové zastupiteºstvo a naopak.Dá sa teda kon‰tatovaÈ, Ïe obãania na regio-nálnej úrovni sa nerozhodujú natoºko na zá-klade straníckej ãi ideologickej príslu‰nosti,ale do veºkej miery zvaÏujú aj svoje skúsenos-ti s konkrétnymi politikmi a do svojho voliã-ského rozhodnutia transponujú oãakávaniakonkrétnych rie‰ení. Napokon, na pozitívnejskúsenosti z vládnutia s pravicov˘m zastupi-teºstvom postavil svoju kandidatúru aj ºavico-v˘ politik Milan Ftáãnik. Jemu práve tátocharakteristika v˘razne pomohla v súboji sVá‰áryovou, ktorá nemala Ïiadne reálne skú-senosti s komunálnou politikou.

AÏ tretinu miest primátorov a starostov a‰tvrtinu postov poslancov obecn˘ch zastupi-

teºstiev obsadili nezávislí kandidáti – ão je ìal-‰ím ãoraz zjavnej‰ím trendom slovenskej re-gionálnej politiky. Nielen regionálnej, zdá satotiÏ, Ïe v komunálnej politike sa t˘mto spô-sobom prejavuje silnejúca rezignácia a zne-chutenie slovensk˘ch voliãov z pomerov vovrcholovej politike. K˘m v‰ak nebude legisla-tívne moÏné, aby aj na parlamentnej úrovnikandidovali nezávislí kandidáti alebo ob-ãianske iniciatívy, budú sa noÏnice medzivrcholovou politikou a radov˘mi obãanminaìalej roztváraÈ. Samozrejme, ak len neuva-Ïujeme o tom, Ïe razantn˘ úspech nezávisl˘chkandidátov bude dôvodom aj pre politickéstrany, aby systémovo zmenili svoje mocens-ké a lobistické vnímanie straníckej politiky.Otázne je, ako by sa toto znechutenie politi-kou prejavilo na parlamentnej úrovni, kebybolo moÏné, aby kandidovali aj nezávislí po-litici.

Tohtoroãné komunálne voºby takisto uká-zali, Ïe na tejto úrovni sa ãoraz zjavnej‰ie vy-tvárajú tri silné bloky – jeden tvoria nezávis-lí kandidáti na posty starostov (tretina celko-vého poãtu, 33,7 percenta) a poslancov (ne-celá ‰tvrtina, 22,7 percenta). Druh˘ siln˘ bloktvoria úspe‰ní kandidáti opoziãn˘ch strán,alebo koalícií opoziãn˘ch strán, ktorí vo voº-bách obsadili 887 postov primátorov (30,48percenta) a 7321 poslaneck˘ch mandátov(34,74 percenta). V tomto bloku opoziãn˘chstrán sa v‰ak nachádzajú nielen úspe‰ní kan-didáti Smeru ãi SDª, ale aj SNS, ªS-HZDSa HZD, ãiÏe hovoriÈ v ich prípade o ºavici jejednoducho nekorektné. Aj z toho dôvodu sútvrdenia viacer˘ch pozorovateºov a politoló-gov o víÈazstve ºavice nepresné. Porovnateº-né pozície ako opoziãné strany obsadili repre-zentanti koalície, t.j. strán pravicov˘ch a et-nick˘ch, keì získali pribliÏne ‰tvrtinu postovprimátorov a starostov (25,2 percenta, 735) aviac ako tretinu poslaneck˘ch mandátov(7670 poslancov, 36,3 percenta).

Suma sumárum – komunálne voºby po-dobne ako voºby parlamentné ukázali, Ïe blo-ky opozície a koalície sú mimoriadne vyrov-nané, a veºmi silné pozície obsadzujú v t˘chtovoºbách nezávislí kandidáti. Nie je teda vy-lúãené, Ïe nás postupom ãasu ãaká zmenazdola – a Ïe sa aj do celoslovenskej politikypostupne presadia silné regionálne osobnos-ti, schopné rie‰iÈ konkrétne problémy a pri ichrie‰ení spájaÈ aj politikov s navonok odli‰nouprogramovou orientáciou.

(rk)

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Komunálne voºby – remíza a oãakávania zdola

Komunálne voºby 2010

Strana Starostovia % Poslanci %

Nezávislí 980 33,70 4777 22,7

Smer-SD 599 20,6 4576 21,76

KDH 161 5,53 2591 12,32

SDKÚ-DS 159 5,46 1772 8,43

SMK 129 4,43 1194 5,68

Most-Híd 95 3,26 908 4,31

ªS-HZDS 78 2,68 1246 5,95

SNS 60 2,06 938 4,46

SaS 20 0,68 212 1,0

Koaliãné bloky 171 5,84 993 4,56

Opoziãné bloky 150 5,14 561 2,57

Sumár podºa blokov

Nezávislí 980 33,7 4777 22,7

Opozícia 887 30,48 7321 34,74

Koalícia 735 25,2 7670 36,3

Zdroj: podºa ãiastkov˘ch v˘sledkov ·tatistického úradu SR. Zvy‰ok do 100 percent tvoria menej v˘znamné mimoparlamentné strany a rôzne kombinácie koaliãn˘ch a opoziãn˘ch strán.

90

OD 1. OKTÓBRA DO 30. NOVEMBRA

1. októbra – Odborári protestovali proti Radi-ãovej úspornému balíãku. Pod mottom Radiãovejbalíãek – útok na Ïivotnú úroveÀ radov˘ch obãa-nov, sa v Ko‰iciach konal protestn˘ pochod azhromaÏdenie, ktoré organizoval odborov˘ zväzKOVO.

Jedno veºké rie‰enie, ktoré dokáÏe vyrie‰iÈrómsky problém, neexistuje. Zhodli sa na tompredstavitelia parlamentov krajín Vy‰ehradskej‰tvorky na stretnutí na hrade âerven˘ kameÀ.Ako skon‰tatoval predseda Národnej rady SR Ri-chard Sulík, najväã‰ie problémy v tejto oblasti máSlovensko, ktorého osem percent obyvateºstvatvoria práve Rómovia.

3. októbra – ·tátne peniaze na v˘stavbu ciestpodºa návrhu rozpoãtu na budúci rok budú, tvrdíminister dopravy Ján Figeº (KDH). „Zaznamena-jú nárast o 356 miliónov eur... ku ktor˘m samo-zrejme treba pripoãítaÈ aj eurofondy, ktoré kumu-latívne túto sumu posunú blízko jednej miliarde,pretoÏe presúvame aj prostriedky nevyuÏité,“ po-vedal Figeº v relácii STV O päÈ minút dvanásÈ.Predseda Smer-SD a podpredseda NR SR Ro-bert Fico uviedol, Ïe len stavebné práce naprík-lad na diaºnici D1 v úseku Dubná Skala – Pre‰ovmali stáÈ v rámci uÏ zru‰eného PPP projektu 2,4mld. eura.

4. októbra – Minister financií Ivan Miklo‰zru‰il pokutu pre predsedu Najvy‰‰ieho súdu SR·tefana Harabina, ktorú mu chcel udeliÈ za to, ÏeneumoÏnil audit na Najvy‰‰om súde SR. Rezortfinancií informáciu potvrdil a zdôvodnil t˘m, Ïetoto konanie zastavil preto, aby umoÏnil ìal‰ie ko-nanie vo veci trestného oznámenia na predseduNajvy‰‰ieho súdu (NS) SR ·tefana Harabina. ne-mení, Ministerstvo financií SR trvá na jej udele-ní a zaplatení,“ dodal Jaro‰.

5. októbra – ·tyria poslanci parlamentu zaSaS z hnutia Obyãajní ºudia Ïiadajú predstavite-ºov vládnej koalície, aby sa zaãali správaÈ zodpo-vednej‰ie a nevná‰ali do spoloãnosti pochybnos-ti o schopnostiach vlády a koalície vyviesÈ Slo-vensko z gréckej cesty, na ktorú ju podºa poslan-ca Igora Matoviãa vypravila predo‰lá vláda. ·tvo-rica poslancov si uvedomuje, Ïe verejn˘ záväzokvlády zníÏiÈ zadlÏovanie Slovenska je spojen˘ s viacer˘mi nepopulárnymi opatreniami, ktorémenej informovaní obãania budú koalícii a vládeneprávom vyãítaÈ. „Chápeme preto, Ïe urãitá ner-vozita a následn˘ chaos s t˘m spojen˘ je prirodze-n˘. Na druhej strane si myslíme, Ïe nie je správ-ne, aby sa chaos stal pracovnou metódou vlády akoalície.“

6. októbra – Kabinet schválil návrh rozpoãtuna budúci rok. Deficit ‰tátneho rozpoãtu je pre bu-dúci rok rozpoãtovan˘ na úrovni 3,8 mld. eur. Cel-kové príjmy ‰tátnej správy sa rozpoãtujú vo v˘-‰ke 13,1 mld. eur a v˘davky v sume 16,9 mld. eur.

Návrh ‰tátneho rozpoãtu na rok 2011, ktor˘schválila vláda, je podºa predsedu Smeru-SD Ro-berta Fica re‰triktívny. „Rozpoãet povaÏujeme zare‰triktívny, spôsobí prepad hospodárskeho ras-tu, rast inflácie,“ povedal Fico na tlaãovej bese-de. Podºa neho ide o nezmyselnú politiku re‰trik-cie a zdraÏovania.

7. októbra – S v˘sledkami júnov˘ch parla-mentn˘ch volieb bolo krátko po nich spokojn˘ch37 percent obãanov. Oproti predchádzajúcim par-lamentn˘m voºbám v roku 2006 sa toto ãíslo dra-maticky nezmenilo. Relatívne vysok˘ je podielt˘ch, ktorí tvrdia, Ïe záleÏí na tom, kto vládne akoho ºudia volia – 60 percent. Vypl˘va to z povo-lebného prieskumu voliãského správania sa a sú-visiacich tém, na ktorom spolupracovali In‰titút

Daniel Krajcer, minister kultúry: PredísÈìal‰iemu zadlÏovaniu

Hlavn˘m cieºom návrhu zákona o Rozhla-se a televízii Slovenska je predísÈ ìal‰iemu za-dlÏovania verejnoprávneho vysielania. Vy-tvoriÈ podmienky pre jeho postupnú konsoli-dáciu a zároveÀ zefektívniÈ hospodárenie,kontrolu a riadenie verejnoprávnych vysiela-teºov s cieºom zv˘‰iÈ kvalitu ich vysielania.Predkladan˘m návrhom zákona sa zriaìujenová verejnoprávna in‰titúcia Rozhlas a tele-vízia Slovenska, ktorá zabezpeãuje sluÏbuverejnosti v oblasti rozhlasového a televízne-ho vysielania a ktorá vznikne postupn˘m spo-jením SRo a STV. Spojenie rozhlasu a televí-zie do jednej in‰titúcie predstavuje prv˘ z viacer˘ch krokov procesu tvorby novéhomodelu verejnoprávneho vysielania v Slo-venskej republike, ktor˘ bude v nasledujúcomobdobí doplnen˘ aj o zmenu systému jeho fi-nancovania, o nové zadefinovanie obsahu po-jmu sluÏba verejnosti a spoloãné priestorovérie‰enie novovzniknutého verejnoprávnehovysielania. V súvislosti s prijatím návrhu zá-kona sa predpokladá pozitívny vplyv na ve-rejné financie, postupn˘m spájaním Sloven-ského rozhlasu a Slovenskej televízie by samala dosiahnuÈ úspora finanãn˘ch prostried-kov a zastavenie zadlÏovania verejnoprávne-ho vysielania. Efekt úspory sa v ìal‰om ob-dobí a nehovoríme len o prvom roku, prejavínajmä v oblasti administratívnej agendy, eko-nomickej agendy. V oblasti techniky a tech-nológie. V oblasti v˘roby programu a v oblas-ti obchodnej ãinnosti. Zru‰ením dvoch rád advoch dozorn˘ch komisií, ide o 36 ºudí austanovením jednej 9-ãlennej rady, novej ve-rejnoprávnej in‰titúcie sa dosiahne aj úsporana odmenách ãlenov rady. Materiál bol prero-kovan˘ v skrátenom pripomienkovom kona-ní, viaceré a väã‰ina pripomienok, ktoré bolivznesené, boli do návrhu postupne zapraco-vané. Vzhºadom na harmonogram rokovaniaNárodnej rady v novembri a v decembri, na-priek tomu, Ïe zákon sa predkladá v skrátenomlegislatívnom konaní, som rád, Ïe sa vytvoril‰tvort˘ÏdÀov˘ priestor pre poslancov a ãlenovjednotliv˘ch v˘borov, na ìal‰iu diskusiu a

priestor na prípadné návrhy, ktoré môÏu tomu-to návrhu zákona pomôcÈ.

Marek Maìariã (Smer-SD): Totálne ovlád-nutie STV a SRo

Nie sme svedkami reformy verejnopráv-nych médií, ako to pán minister ãasto uvádza,ale z odborného hºadiska, hazardnej amatér-skej hry, ktorej politick˘m úãelom je totálneovládnutie STV a SRo. Aj vzhºadom na to, Ïevãera ste po rozprave, pán minister, obhajo-vali tento návrh rôznymi citátmi z minulosti,dovolím si poznamenaÈ, Ïe fakty sú také, Ïemy sme ani neru‰ili kontrolné orgány. Anisme sa nesnaÏili odvolaÈ ãlenov rád a normál-nym spôsobom, demokratick˘m sa obsadzo-vali tie miesta, ktoré sa po rotácii uvoºnili. Tolen na margo toho, Ïe by som oãakával, Ïesnáì dnes budete svoj návrh obhajovaÈ, nie mi-nulosÈou, ale nejak˘mi reakciami na tú vecnústránku.

Návrh na zlúãenie STV a SRo je zdôvod-Àovan˘ kritickou finanãnou situáciou v STVa jeho hlavn˘m cieºom má byÈ zastavenie ìal-‰ieho zadlÏovania verejnoprávnych médií.Doteraj‰ie kontrolné orgány majú byÈ zru‰e-né z dôvodu spochybÀovania ich odbornosti,to citujem zo samotného materiálu a nov˘generálny riaditeº má byÈ volen˘ parlamentom,aby sa t˘m posilnila jeho váÏnosÈ. Skutoãnos-Èou je, Ïe samotné zlúãenie, ktoré je absolút-ne nepripravené, nevyrie‰i deficit STV, naopakprinesie v budúcom roku zatiaº nevyãíslenémimoriadne transformaãné náklady, bol bysom rád, keby som tu moÏno poãul aspoÀ ne-jak˘ odhad t˘chto nákladov a jeho naozaj pr-v˘m hmatateºn˘m v˘sledkom bude politickéovládnutie STV a SRo.

V druhom slede sa stane takéto bleskovézlúãenie, rizikov˘m zásahom do duálnehosystému, do reklamného trhu, do autorsk˘chpráv aj do hospodárenia a programovej tvor-by verejnoprávnych médií. Fúzie podobnéhocharakteru a rozsahu sa pripravujú dlhé me-siace a ìal‰ie mesiace sa podºa podrobne pri-praveného plánu uskutoãÀujú. V chodiskomsú ako samozrejmosÈ ‰túdie, anal˘zy a audi-ty, ktoré nielen dokáÏu oprávnenosÈ a efektív-

Zluãovanieverejnoprávnych médií –

záchrana alebo politizácia?

O tom, Ïe financovanie Slovenskej televízie sa dostalo do kritickejsituácie, nepochyboval vari nikto. Ani tí, pre ktor˘ch bolo zluãovanie

oboch verejnoprávnych in‰titúcií nedomyslen˘m a riskantn˘mkrokom. Napokon v‰ak prevládla vôºa spojiÈ Slovenskú televíziu so

Slovensk˘m rozhlasom a t˘mto systémov˘m krokom na‰tartovaÈzáchranu verejnoprávneho vysielania na Slovensku. Alebo jeho

spolitizovanie a ovládnutie – závisí od uhla politického pohºadu. Na rozdiel od niektor˘ch in˘ch rozhodnutí súãasnej koalície pri

tomto budeme vidieÈ aj poãuÈ, ãi to za to stálo.

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

91

nosÈ zlúãenia, ale do detailov a premyslene de-finujú jeho formu, obsah a postup. My nemá-me niã, len rozhodnutie ministra, dodatoãnezostavenú pracovnú skupinu, ktorej ãlenoviaza pochodu zásadne pripomienkujú aj kritizu-jú vládny návrh a vláda napriek tomu sa roz-hodla pre nevídan˘ spôsob zlúãenia, ktor˘ saraz moÏno stane námetom pre prípadovú ‰tú-diu, ako to nerobiÈ. Z veãera do rána rozhod-nutie ministra, o ktorom sa aÏ dodatoãne do-zvedeli aktéri zlúãenia, ãiÏe verejnoprávnemédiá. AÏ následne, ako som uÏ spomínal, zo-stavenie pracovnej komisie.

P˘tam sa teraz uÏ váÏnej‰ie, kde je garan-cia, Ïe ãlenovia v˘boru, politici sú a budúkompetentní posudzovaÈ projekty kandidátovna funkciu generálneho riaditeºa a kde je ga-rancia, Ïe nebudú pristupovaÈ k veci politic-ky. A preão je z tohto procesu vynechanárada, ktorá by t˘m aj logicky prevzala zodpo-vednosÈ a v novom zloÏení bude údajne v˘-sostne odborná. Odpoveì je jednoduchá aúãelová, o tom koho v˘bor odporuãí parla-mentu na zvolenie, rozhodne koaliãná väã‰i-na vo v˘bore.

T˘mto návrhom sa teda nevraciame len k praxi volenia generálneho riaditeºa verejno-právneho média v parlamente, ktorú druháDzurindova vláda odmietla ako politizáciu,ideme e‰te hlb‰ie. Voºba generálneho riadite-ºa bude spolitizovaná uÏ vo v˘bore Národnejrady. âere‰niãkou na torte tohto procesu jeoprávnenie ministra kultúry, ãiÏe ãlena vládyv prechodnom období do zvolenia novéhogenerálneho riaditeºa, v urãit˘ch situáciách,riadiÈ verejnoprávne médiá. To je nieão, s ãímsom sa nikdy nikde nestretol, snáì ani pán po-slanec Galbav˘. Návrh niã nerie‰i, ale zakla-dá veºké riziká. Preto navrhujem, pán spravo-dajca, v zmysle § 73 rokovacieho poriadku,aby sa Národná rada uzniesla, Ïe nebude po-kraãovaÈ v rokovaní o návrhu tohto zákona.

Peter Zajac(OKS): STV prestala byÈ verej-noprávna

OceÀujeme úsilie vlády o rie‰enie verejno-právnych médií a práve preto sa chceme po-zrieÈ na návrh zákona z hºadiska programové-ho vyhlásenia vlády. Ohlasujem uÏ vopred, ÏeOKS, ako strana reforiem, ão síce naz˘va po-slanec Fico absolútne absurdne dogmatizmom,stojí na úplne opaãnej strane ako súãasná opo-zícia, ktorá poãas svojej vlády spôsobilo, Ïe sú-ãasná STV prakticky prestala byÈ verejnopráv-nym médiom, nachádza sa v obrovskej za-dlÏenosti, ktorá má v tomto a budúcom rokudosiahnuÈ závratnú sumu a teraz to poviem vslovensk˘ch korunách, 1 miliardy slovensk˘chkorún, alebo okolo jednej miliardy sloven-sk˘ch korún, ão je neskutoãná nehoráznosÈ.

Táto istá STV vytvorila za vlády RobertaFica programovú ‰truktúru, na základe ktorejsa v podstate stratila v STV verejnoprávnosÈ,verejnoprávny charakter a toto súãasné vede-nie personálne spôsobilo dne‰nú havarijnúsituáciu STV. Z tohto hºadiska je dne‰n˘ ná-rek opozície, ale aj dne‰n˘ postoj vedeniaSTV je nehorázny a reãi o tom, Ïe zmeny vSTV sú úãelové, sú absurdné a nezmyselné.Áno, sú úãelové, len sa treba p˘taÈ na to, o ak˘úãel ide, ide o to, zachrániÈ a moÏno Ïe posled-n˘krát v dejinách ponovembrového SlovenskazachrániÈ verejnoprávnosÈ médií. To je prostereálny fakt a ak ani toto nie je schopná dne‰-

ná opozícia akceptovaÈ a dne‰né vedenie STVak nie je vôbec ochotné uvaÏovaÈ, ão onosamo spôsobilo, vrátane Rady Slovenskej te-levízie, tak sa treba p˘taÈ na to, Ïe kde je tuvlastne zdrav˘ úsudok, kde je tu nejaká súd-nosÈ. Hovorím to len preto, aby bolo jasné zak˘ch pozícií budem hovoriÈ o tom, ão chcemteraz povedaÈ.

Chcem v prvom rade povedaÈ, Ïe v akútnejhavarijnej situácie je STV a nie Slovensk˘ roz-hlas. Racionálny postup, teda velí rie‰iÈ pro-blém tam, kde akútne existuje, to je v Sloven-skej televízii, a hovorím to rovno, zmene jejvedenia, zmene televíznej rady, zmene progra-movej ‰truktúry Slovenskej televízie a zme-ne financovanie, teda hospodárenia Slovenskejtelevízie, nie financovanie, nemyslím t˘m te-raz financovania vonkaj‰ieho, ale hospodáre-nia, vnútorného hospodárenia STV. To je ele-mentárny a najtransparentnej‰í spôsob, ako vroku 2012 potom pristúpiÈ k ìal‰ím krokom.

Pozrime sa preto na návrh zákona práve zpohºadu vládneho programu. Samotné zlúãe-nie STV a SRo neznamená automaticky refor-mu verejnoprávnych médií. Ak sa vo vládnomprograme hovorí, Ïe sa má vytvoriÈ nov˘ le-gislatívny rámec financovania organizácie afungovanie verejnoprávnych médií a opaku-jem, financovania organizácie fungovania, toznamená v‰etk˘ch t˘chto troch zloÏiek, v‰et-k˘ch t˘chto troch súãastí, súãasná podobavládneho programu, vládneho návrhu zákonaspæÀa len jednu z t˘chto troch podmienok.Rie‰i otázku organizácie zlúãeného média,ale nerie‰i otázku jeho nového financovania,ani fungovania. Ak v‰ak chceme hovoriÈ o ‰an-ci na úspe‰nú transformáciu verejnoprávnychmédií, musí existovaÈ istá logická následnosÈkrokov a na zaãiatku existovaÈ ako predpok-lad jasná a komplexná predstava prínosu, cie-ºa, cesty, ktorá vedie k cieºu a nástrojov, kto-ré máme k dispozícii. A práve tieto kritériá sú-ãasn˘ návrh zákona nespæÀa. Aj dôvodováspráva potvrdzuje, Ïe akútne treba rie‰iÈ pro-blém Slovenskej televízie a nie Slovenskéhorozhlasu, to len opakujem, to je elementárnya známy fakt.

Návrh zákona sa naopak pokú‰a zabaliÈrie‰enie jedného problému, to jest problémuSlovenskej televízie, do zlúãenia so Sloven-sk˘m rozhlasom, ktor˘ pritom ako verejno-právna in‰titúcia vcelku funguje aj nabaliÈ takna seba namiesto jedného problému, ktor˘ jerie‰iteºn˘ a rie‰iteºn˘ prehºadn˘m spôsobom,dva problémy, z ktor˘ch ten druh˘ je oveºaväã‰í ako ten prv˘.

Návrh zákona nedáva, ale ani si to nekla-die za cieº, to treba povedaÈ úprimne a otvo-rene a korektne, odpovede na otázky, ãi je zlú-ãenie oboch médií skutoãn˘m prínosom. Tutreba povedaÈ, Ïe podobné pokusy sa v postko-munistick˘ch ‰tátoch zatiaº nevydarili, to jeproste skúsenosÈ. Máme skúsenosÈ, Ïe v po-stkomunistick˘ch médiách pokusy o zlúãenietelevízie a rozhlasu buì nepre‰li cez parlamen-ty, alebo ak pre‰li, tak v podstate v polovici zt˘ch ‰tyroch krajín, sa chcú vrátiÈ naspäÈ.

Hovorím to tu len ako perliãku, Ïe zhodouokolností, kedysi v dávno minul˘ch ãasoch sapokú‰al e‰te minister Hudec o vytvorenie ta-kéhoto modelu. Prizval si poradcov z BBC,ktorí mu to neodporúãali a teda nechal ten pro-blém tak. Neodporúãali to, dnes je zmenenásituácia, aj to treba povedaÈ, ale treba braÈ do

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

pre verejné otázky (IVO), Sociologick˘ ústavSAV a Katedra sociológie Filozofickej fakultyUK.

8. októbra – ·tátny tajomník ministerstva do-pravy Ivan ·vejna konãí vo funkcii. B˘val˘ spo-lumajiteº firmy Hayek Consulting odchádza prekauzu hayekovcov. Vracia sa do parlamentu, kdebude ãlenom v˘boru pre financie. Kauza vzniklapo zverejnení informácií, Ïe hayekovci zarábali vminulom volebnom období na tendroch, ktorévyhlasovalo ministerstvo financií. „Dlho som totorozhodnutie zvaÏoval. Odstupujem na vlastnú Ïia-dosÈ,“ povedal ·vejna na tlaãovej besede. Dôvo-dom podºa neho bol neb˘val˘, neprimeran˘ tlakna nadáciu F. A. Hayeka.

9. októbra – Pri zúÏení imunity nemôÏe vlá-daÈ rátaÈ s podporou Smeru Návrh ústavného zá-kona na zúÏenie poslaneckej imunity na októbro-vej schôdzi, ktorá zaãína v utorok, Smer-SD ne-podporí. Líder najväã‰ej opoziãnej strany RobertFico to zdôvodnil t˘m, Ïe premiérka Iveta Radi-ãová chce témou imunity prekryÈ kauzy vlády aprezentovaÈ, ako dokáÏe získaÈ podporu pre ústav-né zákony.

Návrhy Smeru k zúÏeniu imunity sú podºa Bu-gára nemiestne. Smer-SD hºadá stále nové v˘ho-vorky, aby nemusel podporiÈ návrh na zru‰enie po-slaneckej imunity. Myslí si to predseda stranyMost-Híd Béla Bugár.

10. októbra – Poslanci vládnej koalície sú roz-hodnutí utiahnuÈ si opasky, zatiaº sa v‰ak nedohod-li na spôsobe, ak˘m to urobia. „Dohodli sme sa,Ïe zníÏime náklady na poslanca o desaÈ percent.Teraz hºadáme formu, ako to pretaviÈ do konkrét-neho zákona, „povedal predseda poslaneckéhoklubu SDKÚ-DS Jozef Miku‰.

11. októbra – Poslaneck˘ klub strany Slobo-da a Solidarita povedie Jozef Kollár. Rozhodli otom ãlenovia poslaneckého klubu strany v tajnomhlasovaní. Vo funkcii nahradí lídra strany Richar-da Sulíka, ktor˘ sa funkcie vzdal pre povinnostispojené s jeho ‰éfovaním Národnej rade SR.

12. októbra – STV a SRo nahradí jedno verej-noprávne médium Rie‰ením kritickej situácie voverejnoprávnych médiách, najmä v STV, má byÈvznik novej verejnoprávnej in‰titúcie Slovensk˘rozhlas a televízia (SRTV). Na tlaãovej besede otom informoval minister kultúry Daniel Krajcer.R˘chle konanie si vyÏiadal najmä katastrofálnystav STV, za ktor˘ podºa Krajcera nesie plnú zod-povednosÈ manaÏment STV a Rada STV. Orgán-mi nového média budú generálny riaditeº a Do-zorná komisia. Riaditeºa bude voliÈ Národná radaSR.

13. októbra – Financovanie v˘stavby Národ-ného futbalového ‰tadióna v Bratislave zo ‰tátne-ho rozpoãtu sa odkladá zatiaº na neurãito. VládaIvety Radiãovej zru‰ila uznesenie kabinetu Rober-ta Fica z 8. júla 2009, ktoré sa zaoberalo financo-vaním v˘stavby futbalového ‰tadióna pre potre-by ‰portovej reprezentácie SR a zastavila t˘m fi-nancovanie NF· na Tehelnom poli v Bratislave zo‰tátneho rozpoãtu. Dôvodom je zlá ekonomickásituácia v krajine a potreba ‰etriÈ verejné financie.

14. októbra – Vláda sa bude podºa premiérkyIvety Radiãovej správaÈ zodpovedne a chce pri-praviÈ priestor, aby nikto nemusel oznamovaÈ v bu-dúcnosti nepríjemné správy. „Vnímam nespokoj-nosÈ mnoh˘ch obãanov. Nie je mi to jedno. Pred-stava o tom, ako riadiÈ krajinu, je jedna vec a po-kúsiÈ sa urobiÈ ozdravn˘ proces, druhá. Chce todávku sily neustúpiÈ, nepodºahnúÈ tlaku záujmo-v˘ch skupín, okolia a médií,“ vyhlásila premiér-ka na tlaãovej besede pri hodnotení prv˘ch sto dnívlády. Ambíciou vlády je podºa premiérky splá-caÈ dlh Slovenska. Je to rozloÏené na tri roky. Upo-zornila, Ïe jej vláda prebrala SR s dlhmi. UÏ ten-

92

to rok v‰ak jej kabinet dokázal u‰etriÈ 360 milió-nov eur.

Dnes sa konãí podºa premiérky Ivety Radião-vej systém pokus – omyl. ZároveÀ sa konãí skú-‰obÀa doba nov˘m ministrom a úradníkom. Kon-krétnym opatreniam, ktoré majú pomôcÈ na‰tar-tovaÈ slovenskú ekonomiku, zv˘‰iÈ zamestnanosÈ,zlep‰iÈ prístup k zdravotnej starostlivosti, bude ve-novan˘ch druh˘ch sto dní vlády. Na tlaãovej be-sede k prv˘m sto dÀom vlády to uviedla premiér-ka Iveta Radiãová.

18. októbra – Národná rada SR zníÏi nákladyna poslancov o desaÈ percent. Uviedol to predse-da parlamentu Richard Sulík s t˘m, Ïe poslancibudú maÈ menej o tzv. Ficov odvod. Bude vo v˘-‰ke dvojnásobku deficitu. Ak je oãakávan˘ defi-cit pre tento rok 7,8 percenta, tak odvod bude 15,6percenta, vysvetlil. Súãasne sa „odmrazia platy po-slancov“, ktoré sú na rovnakej úrovni dva roky.

19. októbra – Rokovania Súdnej rady SR budúverejné a rada bude svoje rozhodnutia odôvodÀo-vaÈ, najmä v personálnych otázkach. Vypl˘va toz novely zákona o Súdnej rade SR, ktorú schvá-lil parlament. Právna norma mení spôsob kreova-nia súdnej rady, jej ãlenmi po novom nemôÏu byÈpredsedovia a podpredsedovia okresn˘ch a kraj-sk˘ch súdov. Predsedovi Najvy‰‰ieho súdu SRpatrí táto pozícia z Ústavy SR.

SNS by nebola v parlamente, Smer a SDKÚ sipolep‰ili. Voºby by podºa prieskumu, ktor˘ agen-túra Polis uskutoãnila na vzorke 902 responden-tov v dÀoch 16. aÏ 18. októbra, vyhral Smer-SD.Po poklese preferencií v júnovom prieskume (29,1%) by stranu v októbri volilo 39 percent oslove-n˘ch. Od volieb stúpajú preferencie SDKÚ-DS.Svoj hlas by jej odovzdalo 18,9 percenta ºudí.K˘m Most-Híd si drÏí svoju pozíciu na úrovni 7,1percenta, KDH by v októbri podporilo 7,7 percen-ta osloven˘ch, SaS 6,8 percenta.

20. októbra – Voºba nového generálneho pro-kurátora môÏe podºa predsedu strany Most-HídBélu Bugára znamenaÈ zaãiatok konca koalície.MôÏe sa to staÈ, ak SDKÚ-DS spolu so Smerom-SD podporí Dobroslava Trnku ako kandidáta napost generálneho prokurátora, ktorého navrholposlanec NR SR za SDKÚ-DS Stanislav Jani‰.„To znamená, Ïe ani ostatné koaliãné strany sa ne-musia drÏaÈ tej ãasti koaliãnej zmluvy, ktorá ho-vorí o tom, Ïe by sme sa nemali spájaÈ pri pretlá-ãaní rôznych návrhov s opozíciou,“ vyhlásil Bu-gár pred novinármi po tom, ão sa koalícia stále ne-dohodla na spoloãnom kandidátovi na túto pozí-ciu.

21. októbra – Súãasná vláda podºa exminist-ra dopravy ªubomíra VáÏneho (Smer-SD) po za-stavení prvého balíka PPP projektu doteraz nevys-vetlila, ako chce pokraãovaÈ vo v˘stavbe diaºnic.Minister dopravy Ján Figeº podºa VáÏneho zavá-dza verejnosÈ, ak tvrdí, Ïe nahradí pozastavenú v˘-stavbu 75-kilometrového úseku diaºnice D1 me-dzi Martinom a Pre‰ovom.

22. októbra – Prv˘ch sto dní vlády premiérkyIvety Radiãovej sa u skoro polovice Slovákovnestretlo s pochopením. Bezmála 49 percent znich hodnotí doteraj‰iu vládu negatívne. Pochvá-lili ju viac ako dve pätiny op˘tan˘ch. Vypl˘va toz telefonického prieskumu, ktor˘ robila v dÀoch16. aÏ 18. októbra agentúra Polis Slovakia na re-prezentatívnej vzorke 902 respondentov. Premiér-ku v‰ak Slováci hodnotia pozitívne. Radiãová za-ujala prvú prieãku v tabuºke pozitívneho hodno-tenia jednotliv˘ch ãlenov kabinetu s takmer 30-percentnou podporou.

23. októbra – Situácia okolo voºby generálne-ho prokurátora môÏe byÈ testom perspektívSDKÚ-DS na vytvorenie veºkej koalície so Sme-rom-SD. V diskusnej relácii Slovenského rozhla-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

úvahy aj to, Ïe experti BBC sú asi tí, ktorí súnajpovolanej‰í klásÈ si takého otázky.

Návrh sºubuje úsporu finanãn˘ch prostried-kov okolo 1,5 milióna eur, ale ten je moÏn˘aj bez zlúãenia oboch médií, teda ten nevyÏa-duje zlúãenie oboch médií, pretoÏe v najväã-‰ej ãasti tej sumy ide vlastne zo zisku zru‰e-nia jednotliv˘ch programov.

Rovnako v súãasnej situácii nie sú jasnékroky, ktoré by mali nasledovaÈ v roku 2012pri zru‰ení koncesionárskych poplatkov, akoani to, ako by mala táto transformácia prebie-haÈ z hºadiska ‰tátneho rozpoãtu, ako aj z hºa-diska fungovania novej ‰truktúry rozhlasu atelevízie Slovenska.

Návrh zákona a to pokladám za jeden zjeho nedostatkov, predpokladá pri generál-nom riaditeºovi na jednej strane veºmi slabékompetencie voãi politike a na druhej straneprakticky absolútne právomoci voãi riaditeºomnového televízneho a rozhlasového segmen-tu, ktoré bez právnej subjektivity nemajú fak-ticky nijak˘ priestor pre svojprávne rozhodo-vanie.

Si treba uvedomiÈ, Ïe jedin˘, kto je podºatoho nového modelu volen˘, je generálny ria-diteº, v‰etci ostatní sú t˘mto generálnym ria-diteºom menovaní, teda riaditelia t˘ch dvochsegmentov, teda ten riaditeº budúceho televíz-neho a budúceho rozhlasového segmentu súmenovaní a odvolávaní generálnym riadite-ºom, ão mu dáva takmer absolútne právomo-ci.

Dôvodová správa pritom neuvádza nijakéskúsenosti z deºby právomocí verejnopráv-nych médiách v krajinách s bohatou tradíci-ou verejnoprávnych médií v ktor˘ch je podstrechou, pod jednou strechou rozhlas a tele-vízia, ak˘mi sú napríklad BBC, ORF, ãi CDF,alebo ARD. Proste najprv by sme mali maÈ kdispozícii ‰túdiu, ak˘m spôsobom v t˘ch kra-jinách, kde existuje ako jedno spoloãné mé-dium rozhlas a televízia, aké majú právomo-ci, riaditeºov jednotliv˘ch segmentov. Tátodôvodová správa to nehovorí, proste neviemeto, alebo sa to minimálne nedozvieme. V tej-to súvislosti len na okraj uvádzam, Ïe zlúãe-nie Slovenskej televízie a Slovenského rozhla-su by znamenalo vytvorenie asymetrickej si-tuácie medzi verejnoprávnymi a súkromn˘mimédiami z hºadiska reklamy, lebo súkromnívlastníci dnes nesmú vlastniÈ rozhlas aj tele-víziu. Buì rozhlas, alebo televíziu.

Toto by v podstate viedlo z hºadiska tohonového verejnoprávneho média k diskriminá-cii súkromn˘ch médií na mediálnom trhu. Jeto zvlá‰tne, ale je to tak.

Povedané celkom jednoducho, rie‰enie or-ganizácie nového média bez jasnej predstavyjeho financovania a budúceho fungovania ne-spæÀa nároky na to, aby bolo jasné, ako bymohla vyzeraÈ úspe‰ná transformácia verejno-právnych médií tak, aby zapæÀala zámer vlád-neho programu.

Vládny návrh zákona zvolil postupnosÈ,ktorá v tejto fáze nezabezpeãuje úspe‰nosÈcelého procesu. Ale e‰te raz, namiesto toho,aby zaãala tam, kde je akútny problém, tojest pri rie‰ení problémov Slovenskej televí-zie a následne predloÏila celú koncepciu trans-formácie verejnoprávnych médií a poloÏila siotázku, po vyrie‰ení problémov Slovenskej te-levízie, ãi je zlúãenie moÏné, ãi je úãelné a uÏi-toãné a ak áno, potom rie‰ila tento problém.

Pokú‰a sa rie‰iÈ akútny problém, ako som uÏpovedal v Slovenskej televízii tak, Ïe naÀ na-balil druh˘, oveºa komplexnej‰í problém fi-nancovania, organizácie fungovania verejno-právnych médií.

Vzhºadom na nበkorektn˘ postup a nareálne problémy, ktoré súãasnej návrh vyvo-láva, navrhujeme postupovaÈ podºa logickejnáslednosti. Logická následnosÈ znamená,vrátiÈ sa na zaãiatok celej diskusie k problé-mu Slovenskej televízie, ktor˘ je rukolapn˘,verejnosÈ mu rozumie a politicky je nespo-chybniteºn˘ a mal by byÈ nespochybniteºn˘ do-konca pre dne‰nú opozíciu, ktorá ho spôsobi-la. Tento problém sa dá rie‰iÈ veºmi r˘chlo. UÏme‰káme. AÏ následne potom si myslíme, Ïetreba rie‰iÈ v‰etky ostatné problémy.

Marek Maìariã: So Zajacom do veºkejmiery súhlasím

ëakujem za slovo. Pán poslanec Zajac, akdám nabok ten politick˘ úvod, tak musím po-vedaÈ, Ïe s veºkou ãasÈou vá‰ho vystúpenia sú-hlasím. Neviem, ãi to bolo vystúpenie len zava‰u osobu alebo aj za frakciu OKS, ale vy-slovili ste naozaj zásadné kritické argumentya domnievam sa, Ïe pokiaº ctíte urãitú konzis-tentnosÈ, tak predpokladám, Ïe podporíte môjnávrh, aby Národná rada nepokraãovala ìalejv rokovaní o tomto návrhu zákona.

Du‰an Jarjabek (Smer-SD): Naru‰í kreh-k˘ duálny systém

Spoloãn˘ zákon o spájaní rozhlasu a tele-vízie vznikol za tandemu Slobodník, ministerkultúry, Zelenay, ‰tátny tajomník minister-stva kultúry. Tento návrh zákona, ktor˘ pred-loÏil prv˘ vtedy Roman Zelenay, bol to zákonz jeho dielne, bol odmietnut˘ práve za minist-ra Hudeca z toho dôvodu, bol odmietnut˘ ajv rámci medzinárodn˘ch expertíz práve z dô-vodov novo vznikajúceho duálneho systému,ktor˘ sa zaãal realizovaÈ v roku 1995 a bol od-mietnut˘ vtedy z hºadiska moÏnej nevyváÏe-nosti tohto priestoru, verejnoprávneho a sú-kromného.

Vtedy, hovorím, uÏ vtedy bol odmietnut˘,to znamená rok v podstate pred vzniknutímduálneho systému, ktor˘ vznikol v roku 1995,keì vstúpila do mediálneho trhu prvá súkrom-ná televízia. TakÏe len toºko na spresnenie, po-chopiteºne v súvislosti aj s dne‰n˘m dÀom, keìteda hovoríme, Ïe tak˘to zákon by veºmi váÏ-ne naru‰il krehk˘ duálny systém, ktor˘ v me-diálnom prostredí z hºadiska elektronick˘chmédií tu existuje.

Jana ÎitÀanská (KDH): Posledná ‰ancaMyslím si rovnako ako pán poslanec Zajac,

Ïe toto je posledná ‰anca, ako zachrániÈ verej-noprávne médiá na Slovensku. Ak to neuro-bíme teraz, tak uÏ to neurobíme asi nikdy. Jeteraz na nás, aby sme sa rozhodli, ak˘ spôsobzvolíme pre túto záchranu a ja chcem vyuÏiÈt˘chto 20 dní na to, aby naozaj sme pripravi-li dobr˘ zákon a aby sme sa vedeli moÏno ajspolu s opozíciou dohodnúÈ na tom, ako za-chrániÈ verejnoprávne médiá, pretoÏe tie mé-diá by tu mali zostaÈ aj po nás. Nie je to lenna‰a vec, ale je to aj vec, ktorá by tu mala byÈpo nás.

Du‰an Jarjabek: Nesmierne riskantn˘ krokReforma verejnoprávnych in‰titúcií je na-

93

su Sobotné dialógy to uviedol ako jednu z moÏ-ností poslanec za KDH Radoslav Procházka.„Mám pocit, Ïe jeden z najväã‰ích domácich gé-niov politického zákulisia to trochu prekombino-val,“ povedal Procházka.

26. októbra – Poslanci neschválili návrh ústav-ného zákona na zúÏenie poslaneckej imunity.Právnu normu, ktorá by poslancom zobrala trest-noprávnu imunitu a ponechala ju iba na v˘roky vpléne parlamentu, podporilo 75 zo 136 prítomn˘chposlancov. Za zúÏenie imunity hlasovali v‰etci prí-tomní poslanci koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH,strany Most-Híd a poslanci za SNS Anna Belou-sovová a Rudolf Puãík. ZúÏenie imunity nepod-porili zákonodarcovia za Smer-SD a ìal‰í po-slanci za SNS.

29. októbra – Na potrebe zriadiÈ trval˘ krízo-v˘ mechanizmus na zabezpeãenie stability euro-zóny sa na summite v Bruseli dohodli hlavy ‰tá-tov a predsedovia vlád ãlensk˘ch krajín Európskejúnie (EÚ). Premiérka Iveta Radiãová povaÏuje zaúspech, Ïe kºúãové prvky mechanizmu by mali za-definovaÈ úlohu súkromného sektora, medzinárod-ného menového fondu a veºmi striktné podmien-ky jeho fungovania.

1. novembra – Ministerstvo Ïivotného prostre-dia, ktoré od júla splynulo s ministerstvo pôdohos-podárstva na základe rozhodnutia predchádzajú-cej vlády Roberta Fica (Smer-SD), zaãne opätov-ne samostatne fungovaÈ. Do ministerského kres-la má zasadnúÈ doteraj‰í ‰tátny tajomník Minister-stva pôdohospodárstva, Ïivotného prostredia aregionálneho rozvoja József Nagy, ktorého nafunkciu navrhla súãasná koaliãná strana Most-Híd.

2. novembra – Koalícia sa nedohodla na spo-loãnom kandidátovi na post generálneho proku-rátora, o ktorom budú poslanci v tajnej voºbe roz-hodovaÈ v stredu 3. novembra. Tri koaliãné stra-ny, SaS, KDH a Most-Híd v prvej voºbe podpo-ria svoju kandidátku Evu Mi‰íkovú, poslaneck˘klub SDKÚ-DS zahlasuje za nominanta poslan-kyne NR SR za SDKÚ-DS Jany Dubovcovej JánaHrivnáka. Premiérka Iveta Radiãová po rokova-ní povedala, Ïe ak by sa jej strana nedohodla napotrebe zmeny na poste generálneho prokurátora,ktorú presadzovala, zvaÏovala by svoje ìal‰ie po-litické pôsobenie a nevylúãila, Ïe by zloÏila ajfunkciu premiérky.

3. novembra – Parlament nezvolil generálne-ho prokurátora SR. Do druhého kola tajnej voºbypostúpili Eva Mi‰íková a Dobroslav Trnka. Kan-didátku strán SaS, KDH a Most-Híd Mi‰íkovúpodporilo 49 zo 148 prítomn˘ch poslancov, teraj-‰í generálny prokurátor Trnka dostal 70 hlasov, vy-pl˘va z oficiálnych v˘sledkov.

V roku 2009 boli podºa SIS snahy ovplyvÀo-vaÈ v˘berové konania Slovenská informaãná sluÏ-ba v roku 2009 zaznamenala snahy ovplyvÀovaÈviaceré v˘berové konania vyhlasované ‰tátnymipodnikmi alebo ‰tátnymi orgánmi. PoslancomNárodnej rady SR to povedal riaditeº SIS KarolMitrík, agentúre SITA to potvrdili viacerí poslan-ci. Mitrík správu preãítal v parlamente za zatvo-ren˘mi dverami. Mohli si ju vypoãuÈ len poslan-ci.

Kabinet schválil návrh na zlúãenie SRo a STV.Katastrofálny stav v hospodárení Slovenskej te-levízie (STV) je jedn˘m z hlavn˘ch dôvodov r˘-chlej transformácie verejnoprávnych STV a SRo.

4. novembra – Poslanci NR SR ani v druhomkole tajn˘ch volieb nezvolili generálneho proku-rátora na ìal‰ie sedemroãné funkãné obdobie. Zakandidátku SaS, KDH a Most-Híd Evu Mi‰íkovúhlasovalo 47 zo 144 prítomn˘ch poslancov, kan-didáta poslanca za SDKÚ-DS Stanislava Jani‰a aposlanca za Smer-SD Mojmíra Mamojku, teraj-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

ozaj potrebná. LenÏe otázka stojí, ãi takto, akoju predkladá pán minister kultúry. Viete, premÀa naozaj nie je najdôleÏitej‰ie spravodaj-stvo alebo publicistika. Ja plne súhlasím st˘m, ão povedal predo mnou pán poslanecMaìariã, ale v tejto chvíli nechcem hovoriÈ anio nejakom straníckom uchopení moci, ne-chcem hovoriÈ ani o tom, Ïe pri‰lo 576 pripo-mienok na 28 paragrafov, ktor˘ tento zákonobsahuje. Beriem na vedomie, Ïe toto spoje-nie predkladá pán minister kultúry, tak ako hopredkladá a pre mÀa z toho dôvodu, pán mi-nister, nastanú pre vás legitímne otázky.

Vy prichádzate zo súkromného prostredia,stali ste sa ministrom kultúry a rie‰ite verej-noprávny priestor. Vy prichádzate zo súkrom-ného prostredia nielen ako akãne ãinn˘ ãlovekna obrazovke, ale ako ãlovek, ktor˘ kreovalaj programovú ‰truktúru istej nemenovanej apritom mienkotvornej súkromnej televízie.To znamená, Ïe vy máte istú predstavu o pro-grame, lebo ste sa na Àom podieºali.

MÀa preto zaujíma jedna vec. Ako si vypredstavujete po tomto va‰om spojení, potomto va‰om zlúãení Slovenského rozhlasu aSlovenskej televízie, nehovorme o ostatn˘chveciach, hovorme len o programe. âo budútento rozhlas a televízia vysielaÈ? Ako sa vy-rovnajú s programom, ktor˘ zo zákona samo-zrejme ako verejnoprávna in‰titúcia bude mu-sieÈ tento program aj rozhlas aj televízia vy-sielaÈ? âo v tom programe bude? Budú tosilné verejnoprávne médiá alebo slabé verej-noprávne médiá? A teraz opäÈ nehovorím otom technickom spájaní, hoci vy ste poveda-li vo svojom úvodnom slove, Ïe ide o postup-né spájanie. Neviem si predstaviÈ, o aké po-stupné spájanie t˘chto dvoch in‰titúcií môÏeísÈ, lebo zákon jasne zaãne platiÈ od 1. januá-ra.

Zákon nezaãne platiÈ postupne. Zaãne pla-tiÈ 1. januára a 2. januára aj rozhlas, aj televí-zia budú musieÈ na základe toho zákona nie-ão vysielaÈ.

Ja sa p˘tam, v tejto chvíli, ão. Ide mi sku-toãne o programové veci. Koºko ‰portu, koº-ko men‰inov˘ch programov? A teraz sa dosta-nem do situácie, keì ãakám va‰u odpoveì, Ïeo tom nerozhodnete vy, ale o tom rozhodnú

riaditelia in‰titúcií. Ale, mÀa práve zaujímava‰a predstava, pán minister kultúry, lebo vytú osobnú predstavu urãite máte. Keby ste junemali, nemôÏete predkladaÈ tak˘to zákon.

Zaujímajú ma veci, ako budú zastúpenédetské programy, ako bude zastúpená pôvod-ná tvorba, ako budú zastúpené ‰portové pro-gramy. Bude sa vysielaÈ olympiáda, nebude savysielaÈ olympiáda? Podºa vá‰ho názoru, máv˘znam vysielaÈ napríklad Cenu Dunaja? No,a ako to v‰etko sa zlúãi dokopy, keì viemepodºa ist˘ch finanãn˘ch prepoãtov, Ïe Slo-venská televízia a Slovensk˘ rozhlas budúpracovaÈ od 1. januára s rozpoãtom, ktor˘ jena úrovni roku 1997.

Potvrdili to obaja súãasní riaditelia verejno-právnych in‰titúcií, televízie aj rozhlasu. Totosú pre mÀa otázky, na ktoré mi absolútne ne-dáva odpoveì vበsúãasn˘ návrh zákona ãopredkladáte. Zdajú sa mi nesmierne nekon-krétne veci, ktoré sa opierajú o nekonkrétne,respektíve Ïiadne anal˘zy tohto priestoru,lebo to, Ïe rozhlas a televízia v súãasnosti vy-sielajú na základe neadekvátnej legislatívy zhºadiska toho, ão od nich chceme, vieme dnesv‰etci.

Dovolím si tvrdiÈ, Ïe spájanie rozhlasu a te-levízie v tejto forme, v akej ju predkladáte vy,je nesmierne riskantn˘ krok. Je to krok, kto-r˘ tento duálny systém totálne zlikviduje, ale-bo ho tak zniãí, Ïe bude totálne nereálny. Nazáklade toho ten súkromn˘ priestor, ktor˘dnes vykr˘vajú súkromné médiá, sa pre sú-kromné médiá nepomerne zväã‰í a tá konku-renãná schopnosÈ verejno-právnych médií ajrozhlasu, aj televízie sa absolútne oslabí.

Nehovoriac o programov˘ch otázkach,osobne si myslím, Ïe niektoré programy, kto-ré uÏ zanikli v Slovenskej televízii a v Sloven-skom rozhlase, a ktoré majú právo z hºadiskamen‰inového diváka byÈ na obrazovke Sloven-skej televízie, alebo v éteri z hºadiska vysie-lania Slovenského rozhlasu, nebudú, nebudena nich priestor, nebudú na ne peniaze.

Jedna malá poznámka. Prevzaté predstave-nie z opery, z ãinohry ãi z baletu má dvojper-centného diváka na obrazovkách, ktor˘ je to-tálne nezaujímav˘ pre akékoºvek súkromnémédium preto, lebo dve percentá je na na‰e

94

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

‰ieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku,podporilo 68 zákonodarcov.

6. novembra – Na centrálu Smer-SD dostali vsobotu nahrávku, ktorá podºa predsedu strany Ro-berta Fica „ukazuje, ãoho je schopn˘ a ão orga-nizoval“ predseda SDKÚ-DS MikulበDzurindav ãase, keì bol prv˘ raz premiérom – pravdepo-dobne v rokoch 1998 aÏ 99. Podºa predsedu Smer-SD nahrávka svedãí o tom, Ïe Dzurinda prikr˘valveºk˘ biznis, v ktorom bola poÏiadavka na úpla-tok. Predseda SDKÚ-DS MikulበDzurinda jepresvedãen˘, Ïe ‰éf Smer-SD Robert Fico pred-viedol „reakciu urazenej, ohrdnutej nevesty“, keìdnes na neho vytiahol nahrávky star˘ch telefoná-tov. Podºa Dzurindu Fico uÏ dlh‰ie vysiela signá-ly, Ïe by sa chcel s Dzurindovou stranou skama-rátiÈ, zblíÏiÈ, aj jemu osobne telefonoval, Ïe sa chcestretnúÈ. Dzurinda v‰ak zbliÏovanie odmieta.

8. novembra – Prípadom nahrávok star˘ch te-lefonick˘ch rozhovorov, ktoré v nedeºu opäÈ vy-tiahol predseda strany Smer-SD Robert Fico napredsedu SDKÚ-DS Mikulá‰a Dzurindu, sa vroku 1999 zaoberala polícia – napokon ho odlo-Ïila.

9. novembra – V pondelok vo veãern˘ch ho-dinách zastrelili v rodinnom dome v Limbachuznámeho slovenského právnika Ernesta Valka.Informáciu potvrdil v noci poãas krátkeho brífin-gu minister vnútra Daniel Lip‰ic. Valko bol v ro-koch 1990 aÏ 1991 podpredsedom Snemovneºudu Federálneho zhromaÏdenia âSFR, v roku1992 sa stal predsedom Ústavného súdu âSFR.Od roku 1993 pôsobil ako advokát. Zastupoval ‰tátvo viacer˘ch známych kauzách, rovnako i viace-r˘ch politikov.

11. novembra – Anna Belousovová pri‰la oìal‰iu stranícku funkciu. Potom, ão neuspela vkandidatúre na sneme SNS na predsedníãku stra-ny, ju predsedníctvo SNS odvolalo z pozícieokresnej predsedníãky v âadci.

12. novembra – Vláda schválila návrh nove-ly Zákonníka práce, ktorou sa majú upraviÈ usta-novenia o návrate zamestnankyne alebo zamest-nanca do práce po rodiãovskej dovolenke. Zamest-nanca a zamestnankyÀu by mal zamestnávateºzaradiÈ späÈ do práce aspoÀ za tak˘ch podmienok,ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako pod-mienky, ktoré mali v ãase, keì nastúpili na maters-kú alebo rodiãovskú dovolenku. Schválen˘ návrhna novelizáciu Zákonníka práce tieÏ upravujezriadenie, zloÏenie a ãinnosÈ európskych zamest-naneck˘ch rád. 13. novembra – Robert Fico zo-stáva podºa oãakávania aj na ìal‰ie ‰tvorroãné ob-dobie predsedom Smeru-SD. Fico a ani kandidá-ti na podpredsedov nemali vo voºbách protikan-didátov. Smer-SD musí podºa predsedu stranyRoberta Fica získaÈ v budúcich parlamentn˘chvoºbách viac hlasov ako v júni, aby sa moholopäÈ staÈ vládnou stranou. Smer-SD sa podºa pred-sedu strany Roberta Fica musí zbaviÈ rôznych ná-lepiek, ktoré sa podarilo pravici na Smer nalepiÈ.Robert Fico varoval koalíciu, Ïe má dosÈ materiá-lov, aby mohol odpovedaÈ na koaliãné uráÏky.„Koalícia ‰kandalizuje a kriminalizuje Smer a t˘mprekr˘va svoje vládnutie. Nemáme Ïiaden záujemna politick˘ch prestrelkách. Na uráÏky v‰ak prí-de tvrdá odpoveì. Materiálov máme dosÈ,“ vyhlá-sil Fico na tlaãovej besede po skonãení snemu jehostrany.

15. novembra – Slovensko ãaká podºa v‰etké-ho upratovanie v ãerpaní eurofondov. Ako totiÏuviedla premiérka Iveta Radiãová po skonãenípracovn˘ch stretnutí s deviatimi ministrami a ve-dúcim úradu vlády, Slovensko nemá práve dobréoznaãenie z hºadiska ãerpania eurofondov. Pouká-zala na materiál uverejnen˘ nedávno v denníkuNew York Times, ktor˘ ilustroval problémy ãer-

pomery v prepoãte zhruba stotisíc obyvateºov.Bude vôbec e‰te niekto chcieÈ, alebo môcÈ zhºadiska finanãn˘ch prostriedkov, ktoré verej-no-právne in‰titúcie majú, e‰te raz hovorím,pre budúci rok a pre tie ìal‰ie roky podºa pre-poãtov na úrovni roku 1997, bude e‰te niek-to môcÈ takéto programy vysielaÈ?

No a, teraz to dávam s veºk˘m otáznikom,nemá niekto záujem, aby sa tak˘mto spôso-bom naozaj de‰truoval verejno-právny priestorlen preto, aby dostali väã‰í priestor na reali-záciu „súkromníci“, veì snahy o zru‰enie,respektíve obmedzenie verejno-právneho prie-storu tu boli veºmi dlho. Mám na mysli dlho-roãné reãi o privatizácii druhého programu,úplne legitímne, samozrejme, len s ak˘mi dô-sledkami, ão v‰etko by sa stalo, keby bol pri-vatizovan˘.

No ale, nie je toto z hºadiska vysielaniaprogramu, ktorú verejnoprávna in‰titúcia,konkrétne Slovenská televízia vysiela, nieãopodobného z hºadiska oklie‰tenia toho progra-mu? A v tejto chvíli je úplne jedno, ãi druh˘program privatizujete na jednej strane, aleboãi ho oklie‰tite tak˘m spôsobom, Ïe uÏ naÀ ne-budete maÈ peniaze.

TakÏe, bol by som veºmi rád, keby somdostal v tomto zmysle aspoÀ ãiastoãné odbor-né profesijné odpovede na moje otázky a z hºa-diska programu, chcem to zopakovaÈ, ma sku-toãne zaujíma vበosobn˘ názor, ako to vy vi-díte, ão v‰etko by tieto televízie mali podºa vásvysielaÈ, a ako je to z vá‰ho hºadiska v tomtozákone finanãne o ‰etrené.

Daniel Krajcer: Toto je len zaãiatokToto je zaãiatok niekoºk˘ch postupn˘ch

krokov. Toto nie je záver, alebo definitívne na-stolenie reformy verejnoprávnych médií a jasom rád, Ïe z úst prakticky v‰etk˘ch reãníkovbez ohºadu na to, ãi z opozície alebo z koalí-cie, zaznelo jedno, Ïe tá reforma je potrebná.S t˘m sa naozaj so v‰etk˘mi predreãníkmiplne stotoÏÀujem.

Niekoºko momentov, ktoré akcentoval pánposlanec Maìariã – kritika navrhovanéhoustanovenia Rady. No je to podobn˘ modelako v minulosti. Akurát, Ïe je striktnej‰ie ga-rantovaná odbornosÈ ãlenov tohto dohºadové-ho orgánu, keìÏe, bohuÏiaº, na‰a skúsenosÈ na-ozaj za roky dozadu nie je bohvieaká. Ja viem,Ïe ani vy ste neboli spokojn˘ s t˘m, ako fun-goval manaÏment. Minimálne v Slovenskej te-levízie. Som o tom presvedãen˘, pretoÏe váspovaÏujem za racionálneho ãloveka a ão sat˘ka nejakej politizácie, ja som presvedãen˘,Ïe aj v tej novej 9-ãlennej rade by mala maÈzastúpenie opozícia. Urãite áno, ale opozícianie v takom v zmysle ako v minulosti, Ïe toboli konkrétni kandidáti navrhovaní pove-dzme poslancom alebo poslaneck˘m klubom.Teraz to jednoducho moÏné nebude. Politicinebudú môcÈ navrhovaÈ kandidátov do rady.Jednoducho budú to naozaj môcÈ robiÈ lenprofesijné a záujmové zdruÏenia. âo je inaktieÏ prvok istého odpolitizovania tohto mode-lu, tak ako ho navrhujem. âasto tu bolo spo-mínané spájanie, opakujem, aj v tomto prípa-de je to len zaãiatok. V prvej línii ide o in‰ti-tucionálne spojenie. Ten ìal‰í priestor je tu premanaÏment, aby jednotlivé ‰truktúry obochmédií efektívne nastavoval tak, aby to bolo ra-cionálne a aby to do budúcna prinieslo moÏ-né úspory. A práve preto nie je moÏné v sú-

ãasnom návrhu zákona hovoriÈ o tom, koºkopeÀazí to bude.

Nie je moÏné v súãasnosti prísÈ s nejakoudopadovou ‰túdiou. Neviem si predstaviÈ, Ïeby nejaká skupina úradníkov z ministerstvakultúry alebo financií vtrhla povedzme doSlovenskej televízie, vyÏiadala si zmluvy z re-gistra, v‰etky faktúry, záväzky a podobne. Toby bolo naru‰enie nezávislosti Slovenskej te-levízie alebo Slovenského rozhlasu. Isté vecisú naozaj úlohou pre manaÏment. To je jed-noducho prirodzené, ak chceme zachovaÈ ne-závislosÈ t˘chto médií. âlenovia v˘boru nebu-dú rozhodovaÈ o t˘ch kandidátov, oni naozajbudú skúmaÈ len splnenie formálnych kritériía rozhodovaÈ bude plénum. Hovorím o kan-didátoch na generálneho riaditeºa. Takto je tov zákone navrhnuté.

No a ão sa t˘ka voºby generálneho riadite-ºa, poviem to len vcelku jednoducho. Teraz na-ozaj naráÏam na schopnosÈ Rady Slovenskejtelevízie vyberaÈ kvalitného kandidáta. Tak vparlamente bol posledn˘m riaditeºom zvole-n˘ Richard Rybníãek a rada vybrala dvochkandidátov v uplynul˘ch rokoch. Volali saHreha a NiÏÀansk˘. Myslím si, Ïe to je dosta-toãná odpoveì na akési nezávislé rozhodova-nie a kvalitné rozhodovanie a nezávislé roz-hodovanie príslu‰nej rady.

âo sa t˘ka politického vplyvu. OpäÈ poviemto celkom otvorene. Îiadny zákon nedokáÏeúplne eliminovaÈ vplyv politikov na ãokoºvek.Je to naozaj otázka politickej kultúry, otázkainého vnímania, konkrétne v tomto prípade ve-rejnoprávnych médií a ja si to dovolím pove-daÈ moÏno veºmi jednoznaãne. Posledné me-siace, to znamená obdobie nástupu novej vlá-dy, predsa potvrdzujú, Ïe sa to dá robiÈ aj s is-tou politickou kultúrou. Veì je predsa jasné,Ïe súãasn˘ manaÏment Slovenskej televízie byveºmi rád kriãal, ak by dochádzalo k nejaké-mu ovplyvÀovaniu zo strany súãasnej vládnejkoalície Slovenskej televízie. To je jednodu-cho dôkaz, Ïe dôleÏité je naozaj aj v t˘chtootázkach sa riadiÈ istou politickou kultúrou atvrdím, Ïe my to aj robíme.

Pán poslanec Zajac, to je tá veãná témaSlovenská televízia a Slovensk˘ rozhlas. Na-ozaj tu nebudujme m˘tus, Ïe rozhlas je neja-ká ideálna oáza pokoja, blahobytu, prosperi-ty a podobne. Naozaj len zásluhou súãasné-ho manaÏmentu Slovenského rozhlasu doká-Ïe táto in‰titúcia hospodáriÈ s vyrovnan˘mrozpoãtom, ale nie vìaka tomu, aké je nasta-venie legislatívne a iné fungovania tejto in‰ti-túcie, ale ão je dôleÏité povedaÈ, rozhlas uÏ vtejto chvíli naozaj funguje z podstaty. Tam uÏnaozaj nie je priestor na ìal‰í rozvoj. To zna-mená, Ïe preto je súãasÈou tohto koncepãné-ho rie‰enia aj snaha o rie‰enie budúcnostiSlovenského rozhlasu. Vo vzÈahu k vám. Ja sa-mozrejme re‰pektujem a chápem. Rozpráva-li sme sa na tú tému a budeme e‰te dúfam ajìalej diskutovaÈ. Nemyslím si, Ïe rie‰ením jev˘mena manaÏmentu Slovenskej televízie.To sa tu dialo vÏdy v minulosti. A potom sapovedalo, Ïe urobila sa nejaká reforma. NoÏiadna reforma sa neurobila. Politicky sa vy-menil manaÏment a to bolo celé. TakÏe toto nieje cesta, ktorú by som ja v tomto prípade na-vrhoval.

Pani poslankyÀa ÎitÀanská, absolútne sú-hlasím s t˘m, ão ste povedali, plne sa s t˘mstotoÏÀujem. Aj ja si myslím, Ïe toto je asi po-

95

sledná ‰anca a tak isto ponúkam aj kolegomz opozície veºmi intenzívnu diskusiu v t˘ch‰tyroch t˘ÏdÀoch, ktoré nám ostávajú, ak tedazákon prejde v prvom ãítaní do druhého a tre-tieho ãítania.

Pán poslanec Jarjabek, stotoÏÀujem sa s vami. Áno, reforma je potrebná a naozaj ãosa t˘ka t˘ch jednotliv˘ch programov˘ch ty-pov, pri tomto by som sa tro‰ku pozastavil.Ony sú definované ãiastoãne v zákone. ëalejsú definované aj v zákone ã. 308 o vysielanía retransmisii, to znamená verejn˘ záujem aja mám záujem, aby takáto charakteristika ajostala. Priãom budúci rok je naozaj veºk˘priestor na to hovoriÈ o obsahu a zadefinovaÈho moÏno e‰te lep‰ie. MôÏeme sa o to pokú-siÈ spoloãne. A ja len jeden príklad, ako pri-stupujem k verejnoprávnosti vysielania. Spo-mínali ste cenu Dunaja. No musím vám po-vedaÈ, Ïe nebyÈ zásahu súãasného ministerstvakultúry, Ïiadna cena Dunaja vo vysielaní Slo-venskej televízie, resp. ako podujatie moÏnoani nie je napriek tomu, Ïe na to boli finanã-né prostriedky zo zmluvy so ‰tátom, tak za-chytili sme jeden list nemenovaného ãlenamanaÏmentu Slovenskej televízie, ktor˘ na-vrhoval ‰krtnúÈ finanãné prostriedky pre cenuDunaja. Na základe ná‰ho zásahu toto podu-jatie zostalo zachované a myslím si, Ïe bymalo byÈ zachované aj do budúcna.

A teraz k tomu, ão tu zaznelo z úst aj vásaj moÏno ìal‰ích kolegov, prepáãte musím za-reagovaÈ, posledná vec. Áno, veì ja sa t˘m ne-tajím. Dlhé roky som pôsobil v komerãn˘chtelevíziách. Musím povedaÈ, Ïe jedna mojaskúsenosÈ z tohto prostredia je naozaj dobrá.Rozhoduje sa tam naozaj efektívne. To nie súnejaké anonymné peniaze, ktoré plynú odkoncesionárov alebo zo ‰tátneho rozpoãtu.To sú peniaze konkrétnych majiteºov, a pretoje to naozaj o efektivite a myslím si, Ïe naj-lep‰ie vám odpovedal pán poslanec Galbav˘.Ak by som chcel po‰kodiÈ verejnoprávne mé-diá na Slovensku, tak by som mal najjedno-duch‰iu cestu nerobiÈ niã. Ten proces a tácesta, na ktorú sa vydali, totiÏ nevyhnutne ve-die do skazy. Ja sa snaÏím konaÈ a snaÏím sakonaÈ aj preto, aby verejnoprávne médiá naSlovensku ostali zachované.

A potom bolo druhé a tretie ãítanieA potom, ako poslanci o. i. rozhodli, Ïe vo-

liÈ generálneho riaditeºa RTS bude parlamentverejn˘m hlasovaním, Ïe nov˘ ‰éf spojenejverejnoprávnej in‰titúcie bude mesaãne zará-baÈ deväÈnásobok priemernej mzdy, Ïe návrhna odvolanie riaditeºa bude môcÈ predloÏiÈmediálnemu v˘boru parlamentu iba RadaRTS, Ïe ak generálny riaditeº nedodrÏí schvá-lené záväzné ukazovatele rozpoãtu, je to dô-vod na jeho okamÏité odvolanie, Ïe z pôvod-n˘ch 36 ãlenov rád a dozorn˘ch komisií SRoa STV sa poãet ãlenov kontrolného orgánuRTS zníÏi na deväÈ a Ïe novú radu budú tvo-riÈ traja odborníci na rozhlasové vysielanie,traja na televízne, dvaja na ekonómiu a jedenna právo, Ïe reforma verejnoprávnych in‰ti-túcií má trvaÈ minimálne tri roky, zaãne sa ichspojením a vyvrcholí zru‰ením doteraj‰iehomodelu financovania... sa hlasovalo. A hocizákon nepodporili ‰tyria ãlenovia OKS, zahla-sovali zaÀ aÏ ‰iesti poslanci SNS.

Uvidíme, vypoãujeme...(rk)

pania práve na príklade Slovenska. Jednotlivéministerstvá preto budú musieÈ do konca novemb-ra tohto roku predloÏiÈ konkrétne anal˘zy existu-júcich projektov z hºadiska cieºov˘ch skupín, tedatoho, aké efekty prinesú obãanom.

17. novembra – ËaÏko povedaÈ, ako by sapred vy‰e dvadsiatimi rokmi skonãil boj o demo-kraciu v strednej Európe, keby sa do neho neza-pojilo niekdaj‰ie slovenské hnutie VerejnosÈ pro-ti násiliu. Na stretnutí v Bratislave s b˘val˘mipredstaviteºmi VPN to povedal poºsk˘ politik, ak-tivista za ºudské práva a drÏiteº Nobelovej ceny zamier z roku 1983 Lech Walesa. „Pri‰iel som, abysom sa vám poìakoval,“ kon‰tatoval na pôde mi-nisterstva kultúry Walesa. Podºa neho majú byÈudalosti z roku 1989 povzbudením aj pre súãasnosÈ.„Aby na‰i vnuci nepovedali, Ïe sme boli dobrí v bú-raní, ale budovaní,“ poznamenal Walesa.

18. novembra – Ministerka spravodlivosti Lu-cia ÎitÀanská podala na Ústavn˘ súd SR návrh nazaãatie disciplinárneho konania proti ·tefanoviHarabinovi v súvislosti s neúspe‰nou kontrolouministerstva financií na NS SR. Predseda Najvy‰-‰ieho súdu SR ·tefan Harabin vyz˘va ministerkuspravodlivosti Luciu ÎitÀanskú a ministra finan-cií Ivana Miklo‰a, aby v prípade neúspechu po-dali demisiu.

19. novembra – Poslední slovenskí vojaci uÏodi‰li z Kosova, stalo sa tak uÏ 16. novembra, po-tvrdil to rezort obrany. Veliteº medzinárodn˘ch sílKFOR, nemeck˘ generálmajor Erhard Bühler vpiatok vyhlásil, Ïe slovenská jednotka znaãne pri-spela k celkovému zlep‰eniu stability a bezpeãnos-ti Kosova.

Odborov˘ zväz Kovo chce v protestoch protivládnemu balíãku opatrení, novelizácii Zákonní-ka práce i novému zákonu o kolektívnom vyjed-návaní pritvrdiÈ. Po októbrov˘ch protestn˘ch po-chodoch v Ko‰iciach a Îiline majú byÈ protestnéakcie tvrd‰ie ako doposiaº, aby ich uÏ cítila aj ve-rejnosÈ. „A nevyluãujeme aj generálny ‰trajk,“ po-vedal ‰éf odborového zväzu Kovo Emil Machy-na na mimoriadnom zasadnutí v Îiline.

20. novembra – Na valnom zhromaÏdení Ma-tice slovenskej v Martine si vy‰e ‰tyristo prítom-n˘ch delegátov zvolilo za nového predsedu najstar-‰ej národnej in‰titúcie b˘valého viceguvernéraNárodnej banky Slovenska Mariána Tkáãa. Tenchce v úlohe ‰éfa Matice pritiahnuÈ mlad˘ch ºudí,takmer zdvojnásobiÈ ãlenskú základÀu a vrátiÈ in-‰titúcii spoloãenské postavenie, ktoré jej patrí.

21. novembra – Väã‰ina obãanov hodnotí prie-beh vy‰etrovania korupãn˘ch káuz na minister-stvách poãas vlády Roberta Fica kriticky. Nespo-kojnosÈ vyjadrilo 56 percent respondentov, k˘mspokojnosÈ pociÈovalo iba 17 percent. ëal‰ích 27percent sa o vy‰etrovanie korupãn˘ch káuz nezau-jíma, resp. sa k nemu nevie vyjadriÈ. Vypl˘va toz prieskumu verejnej mienky, ktor˘ v dÀoch 3. aÏ9. novembra na reprezentatívnej vzorke 1 038ºudí uskutoãnil In‰titút pre verejné otázky.

22. novembra – Koaliãná rada sa dohodla naspoloãnom kandidátovi na generálneho prokurá-tora. Bude ním Jozef âenté‰. Ten je prokurátoromod roku 1992. Pôsobil ako prokurátor Generálnejprokuratúry. Je laureátom ceny Karola Planka.„Je to zhoda v‰etk˘ch koaliãn˘ch strán. Návrh po-dajú v‰etci predsedovia koaliãn˘ch poslaneck˘chklubov,“ povedala po rokovaní Koaliãnej radypremiérka Iveta Radiãová. Podºa nej âenté‰ bolnajlep‰ím z moÏn˘ch uchádzaãov o pozíciu kan-didáta.

23. novembra – Väã‰ina Slovákov hodnotívy‰etrovanie podozrení okolo financovaniaSDKÚ-DS i okolo financovania Smeru-SD kritic-ky. Podºa In‰titútu pre verejné otázky nespokoj-n˘ch s vy‰etrovaním financovania SDKÚ-DS je

57 percent respondentov a nespokojn˘ch s vy‰e-trovaním financovania Smeru-SD 54 percent.

24. novembra – SaS zablokovala schválenietretieho balíka PPP projektov na v˘stavbu diaºni-ce pri Îiline, ktor˘ mala v stredu odobriÈ vláda.Predseda SaS Richard Sulík poÏiadal v utorok pre-miérku Ivetu Radiãovú, aby tento bod vypustilaz rokovania kabinetu. Balíkom PPP projektov sabude vo ‰tvrtok zaoberaÈ Koaliãná rada.

Najvy‰‰í súd Slovenskej republiky (NS SR) po-dal trestné oznámenie na ministerku spravodlivos-ti SR Luciu ÎitÀanskú pre podozrenie zo spácha-nia zloãinov zneuÏitia právomoci verejného ãini-teºa a zasahovania do nezávislosti súdu a preãinovohovárania a neoprávneného nakladania s osob-n˘mi údajmi. T˘chto skutkov sa podºa NS SR do-pustila podaním a zverejnením disciplinárnehonávrhu na predsedu súdu ·tefana Harabina, v kto-rom uviedla nepravdivé informácie, zverejnilaosobné údaje, zasiahla do nezávislosti súdu a hru-bo poru‰ila ústavn˘ princíp prezumpcie neviny amedzinárodné protokoly na ochranu sudcov.

Ministerka spravodlivosti Lucia ÎitÀanská budevyuÏívaÈ svoje kompetencie, medzi ktoré patrí ajpodávanie návrhov na disciplinárne konanie pro-ti predsedom súdov. „Ako ministerka spravodli-vosti mám svoje kompetencie, mám aj kompeten-ciu podávaÈ návrhy na disciplinárne konania, po-kiaº som presvedãená o tom, Ïe predseda súdu po-ru‰il zákon. Ja svoje kompetencie budem vyuÏí-vaÈ,“ povedala ÎitÀanská v súvislosti s trestn˘moznámením, ktoré na Àu podal Najvy‰‰í súd Slo-venskej republiky (NS SR).

25. novembra – Ministerka spravodlivosti Lu-cia ÎitÀanská podala na Ústavn˘ súd SR druh˘ ná-vrh na zaãatie disciplinárneho konania proti pred-sedovi Najvy‰‰ieho súdu SR ·tefanovi Harabino-vi. „Podºa môjho presvedãenia sa dopustil závaÏ-ného disciplinárneho previnenia, ktoré váÏneohrozuje dôveryhodnosÈ a chod súdnictva v súvi-slosti so zmenami rozvrhu práce na NS SR a po-ru‰ením zásady náhodného prideºovania vecí jed-notliv˘m sudcom,“ vysvetlila ÎitÀanská.

26. novembra – ·tátny rozpoãet na budúcirok bol hlavnou témou rokovania prezidenta SRIvana Ga‰paroviãa s ministrom financií IvanomMiklo‰om. Témou rozhovoru bola aj rezidenciahlavy ‰tátu. Minister financií sºúbil prezidentovihºadaÈ moÏnosti, ako ka‰tieº v Rusovciach rekon-‰truovaÈ, informovalo tlaãové oddelenie Kancelá-rie prezidenta SR na webovej stránke prezidenta.

27. novembra – Hlasovanie v dne‰n˘ch voº-bách do orgánov samosprávy 2 926 obcí a miestSlovenska sa skonãilo. Viac ako 4,3 milióna vo-liãov v nich mohlo rozhodnúÈ o svojich komunál-nych zástupcoch na nadchádzajúce ‰tyri roky.

28. novembra – Predseda SDKÚ-DS Mikulá‰Dzurinda priznal víÈazstvo ºavice v sobotÀaj‰íchkomunálnych voºbách. „Stredoºavé politické stra-ny boli úspe‰nej‰ie ako stredopravé,“ vyhlásil vovolebnom ‰túdiu TA3 Dzurinda. Strana povaÏu-je v˘sledky za „pekné“, no oãakávala viac. „Tre-ba to nahlas povedaÈ, aby sme pomenovali prav-du a zároveÀ nás to mobilizovalo do ìal‰ích po-litick˘ch v˘ziev,“ kon‰tatoval Dzurinda.

30. novembra – Predseda parlamentu RichardSulík (SaS) otvoril rokovanie 9. schôdze Národ-nej rady SR. DominovaÈ mu bude návrh ‰tátnehorozpoãtu kabinetu Ivety Radiãovej (SDKÚ-DS).S ním súvisí aj balík zmien v daÀov˘ch a sociál-nych zákonoch, ktorého cieºom je zabezpeãiÈúspory a zv˘‰iÈ príjmy ‰tátu. Podºa vládneho ná-vrhu dosiahnu príjmy ‰tátneho rozpoãtu v budú-com roku 13,1 miliardy eur a v˘davky 16,9 mi-liardy eur. V sledkom by mal byÈ deficit hospo-dárenia ‰tátu na úrovni 3,8 miliardy eur.

(rk)

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

96

S U P E R M O N I T O R

Na projekte Centra sociálneho dialógu si fi-nanãne polep‰ili nielen ministerka a ‰tátna tajom-níãka, ale aj ìal‰í. Pri‰lo mi zle, keì som videl,koºko ºudí a ak˘m spôsobom je pripojen˘ch naeurofondy ako fyzické osoby.

Minister práce Jozef Mihál. Pravda 13. 9.

(Keì nezaslepen˘ obãan sleduje, ako sa dnesdo polohy ãestn˘ch ochrancov demokraciepasujú zneuÏívatelia ‰tátnych eur a brusel-sk˘ch eurofondov z ãias nedávnej 4-roãnejvlády – a len sa dnes presunuli do parlamen-tu ako poslanci –, znechutenie z farizejstva po-ãestnej silnej strany sa poriadne znásobí.)

***

EmancipovanosÈ je uÏ sama o sebe pochyb-ná. Preão by sa mal ãlovek definovaÈ ako eman-cipovan˘, keì sa môÏe správaÈ ako rovnocenn˘partner a nemusí to o sebe vykrikovaÈ?

Herec Miroslav Donutil. OÎene.sk 13. 9.

(Veru je úbohé, keì sa dobré spoluÏitie mu-Ïov a Ïien mení na pekné, ale prázdne heslo.)

***

V spoloãnosti, v ktorej je v‰eobecná latka na-stavená prekliate nízko, sa akademikom môÏestaÈ naozaj skoro kaÏd˘, ak o to prejaví záujem.Vytvorenie formálnych kritérií na získavanie ve-deck˘ch titulov je preto potrebné, lebo bez jasn˘chpravidiel by sa docentom mohol staÈ hocikto. Ajformálne kritériá sa v‰ak dajú ºahko obísÈ: namies-to toho, aby potenciálni profesori publikovaliãlánky v serióznych karentovan˘ch ãasopisoch,vznikajú na na‰ich univerzitách obskúrne zo‰it-ky a zborníky tváriace sa ako vedecké publikácie.

Komentátor Marián Repa. Pravda 13. 9.

(Akademické prostredie bolo obvykle záru-kou nároãn˘ch profesionálnych kritérií nav‰etk˘ch, ktorí sa v Àom pohybovali. Akoºahko sme z toho zºavili.)

***

Tempo tvorby pracovn˘ch miest nestaãí dnesani na stabilizáciu nezamestnanosti, ekonomikamusí vytvoriÈ 150 000 pracovn˘ch miest mesaã-ne na to, aby nezamestnanosÈ prestala rásÈ. Akv‰ak nezaãne rásÈ poãet pracovn˘ch miest, zvy-‰uje sa riziko druhého poklesu ekonomiky.

Profesor ekonómie Nouriel Roubini, Newyorská univerzita. Www.patria.cz 14. 9.

(Je ºah‰ie zveºadiÈ ekonomiku, alebo zníÏiÈ ne-zamestnanosÈ? âi jedno bez druhého sanedá?)

***

Úloha verejnoprávnych médií je dôleÏitá naj-

mä v oblasti informovania a vzdelávania. V SRv tejto oblasti nie je dobrá situácia. Do verejno-právnych médií sa stále mie‰a ‰tát. Existujúceslovenské mediálne zákony nie sú v˘sledkompoÏiadavky verejnosti, ale skupiny politikov.

Premiérka Iveta Radiãová na svetovom kongrese tlaãového in‰titútu.

Sme 14. 9.(Aj Radiãová z úloh verejnoprávnych médiívynechala jednu z najzávaÏnej‰ích. ObãaniatotiÏ potrebujú, aby citliví moderátori v SRoa v STV vedeli s nimi na vysokej úrovni ko-munikovaÈ a nadviazaÈ kontakt, ktor˘ nikdeinde nenájdu. Nov˘ Krajcerov zákon sa v‰akvysoko vyka‰lal práve na program a z pozí-cie vlády len despoticky zamie‰al karty.)

***

Kresba: Shooty. Sme14. 9.(E‰te neviem. DaÈ Maìarom na hubu mô-Ïem aj tam, aj tam.)

***

Pani komisárka, ak sa vám nepáãi na‰a bez-peãnostná operácia, pri ktorej sme odsunuli 8000Rómov do Rumunska a Bulharska, prijmite ichvo va‰ej krajine, v Luxembursku. Ak si ich chce-te vziaÈ k vám domov, nemáme s t˘m Ïiadny pro-blém.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Web-noviny 15. 9.

(Nik na celom svete nemá predstavu o tom,ako rie‰iÈ jeden z kardinálnych problémov EÚ– spoluÏitie „domorodcov“ s Rómami. Alezato tisíce formálnych humanistov bojuje zaochranu rómskych ºudsk˘ch práv, pravda,dovtedy, k˘m nemusí ÏiÈ v ich susedstve.)

***

Európa povaÏuje za vrchol kultúry a civilizá-cie „slobodu“ uráÏaÈ a poniÏovaÈ iné kultúry avyzdvihovaÈ protimoslimské karikatúry. LenÏenie Cigáni, ale západná civilizácia dne‰ka je vslepej uliãke a bezradnosti. Ona stavia múry, plo-ty a pristupuje k represáliám a násiliu. Ka‰le nadu‰u ãloveka, na ºudí vôbec, na chor˘ch, star˘cha bezdomovcov, nielen na Rómov.

Spisovateº Ivan Kadleãík, Sme 16. 9.

(Kadleãík je k nám oprávnene tvrdo kritick˘.Na‰a pohodlnosÈ a chamtivosÈ nás zbavujú

ãloveãenskej vyspelosti, ku ktorej smerovalaºudská societa v 18.-19. storoãí.)

***

TúÏba ísÈ do Mongolska vznikla tak, Ïe somchcel ísÈ do krajiny, kde je naozaj pokoj a ticho.A Mongolsko je v na‰ich predstavách len step apú‰È. Pritom som spoznal Ïivot DÏingischána azaãal som obdivovaÈ energiu, ktorá prostred-níctvom jedného ãloveka dokáÏe zmeniÈ svet.

Filmov˘ reÏisér a cestovateº Pavol Barabá‰. Pravda 16. 9.

(Keì nadíde druhá polovica 21. storoãia, kdezaãne veºká ãasÈ ºudstva hºadaÈ nové zdrojepre svoju duchovnú energiu? Na pú‰Èach ale-bo v nov˘ch priestoroch vesmíru?)

***

Ak by sa lekári hromadne pobrali do dôchod-ku, zdravotnícky systém by skolaboval. Väã‰i-nu kvalifikovan˘ch lekárov máme v dôchodko-vom veku. Mnohí lekári môÏu odísÈ do súkrom-nej sféry. ·etriÈ na zdravotníkoch je veºmi zléopatrenie na získanie peÀazí do ‰tátneho rozpoã-tu.

Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. HN 16. 9.

(Mnohé dôleÏité – hádam najdôleÏitej‰ie –súãasti Ïivota slovenskí politici od polovice 20.storoãia hrie‰ne zanedbali: ‰kolstvo, zdra-votníctvo. A my sa teraz nevieme vysomáriÈz dôsledkov ich diletantstva a najmä egoizmu.Tu‰í vôbec Radiãová, ão má na krku?)

***

Volala mi Marcela. Ivana je m⁄tva! Bola somprvá, komu telefonovala. Opísala, ako pri‰iel po-licajt, ukázal jej fotografie m⁄tveho tela, ktoré 3t˘Ïdne leÏalo v kroví pri Ïelezniãnej trati, a p˘-tal sa: Je to va‰a dcéra? Potom jej na dlani uká-zal retiazku a povedal: To sme u nej na‰li. Po-vedala áno. Oni, Ïe ìakujú a dovidenia. PreMarcelu to bol ‰ok. Do telefónu stra‰ne plaka-la a kriãala: Skoãím z balkóna, môj Ïivot uÏnemá cenu! Zaãala som vrieskaÈ do telefónu: Pa-mätaj, Ïe mበe‰te Tomá‰a! âo by s ním bolo,keby sa ti nieão stalo?

âeská reÏisérka dokumentárnych filmov Helena Tfie‰tíková. Pravda 16. 9.

(Je veºmi komplikované byÈ rodiãom.)

***

Cel˘ vesmír je dialógom energií. A ja mámdosÈ energie. Nechcem v‰ak, aby som sa kukoncu Ïivota spamätal a vydesil otázkou: âo somrobil? Ach, zabudol som ÏiÈ!

ReÏisér Radu Mihaileanu. Sme 16. 9.

(ªudia málo myslia na to, Ïe raz budú umie-

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre13. septembra 2010 – 26. októbra 2010

97

raÈ a Ïe sa im vtedy moÏno budú hlavou pre-háÀaÈ nástojãivé otázky, na ktoré sa budeÈaÏko odpovedaÈ nepripraven˘m.)

***

Dal som si záleÏaÈ na tom, aby tu boli nielendobrí herci, ale predov‰etk˘m normálni ºudia.NemôÏe tu predsa byÈ ãlovek, ktor˘ rád ohová-ra, intriguje a robí zlú atmosféru.

Riaditeº divadla Malá scéna Ján Kroner. Plus 7 dní 17. 9

(UÏ to je cenné, Ïe sa nájde niekto, kto chceÏiÈ v pokojnom prostredí a dôstojne.)

***

Koalícia vládne e‰te len dva mesiace a máspoºahlivú podporu v snemovni. Pod povrchomv‰ak vrie zráÏka o nové rozdelenie sfér vplyvumedzi stranami novej koalície.

Komentátor Jifií Leschtina. Hospodáfiské noviny 17. 9.

(Pri rokovaniach máloktorého postkomunis-tického parlamentu sa poslanci koncentrujúna to, ão poslúÏi obãanom. V popredí sú zráÏ-ky o to, kto nahrabe viac moci a eur.)

***

Ministerstvom navrhované zv˘‰enie dôchod-kov (v‰etk˘m rovnaká valorizácia 2,82 eura) jev˘smechom obãanov. Akej vrstve chce vlastnetáto vláda pomôcÈ? Strednej? Dôchodcom? Do-teraz predstavené ‰etriace opatrenia sa dotknúnajmä najslab‰ích a najºah‰ie ich zvládne opäÈlen vrstva bohat˘ch. Tento spôsob by diskrimi-noval najmä t˘ch penzistov, ktorí po cel˘ Ïivotpracovali a do systému odviedli najviac. Kebydostali na dôchodkoch pridané v‰etci rovnako,tak tí, ão odvádzali málo, by ich postupne nespra-vodlivo zaãali dobiehaÈ.

Ekonom Pavol Kárász, SAV. Pravda 17. 9.

(Cynizmus slovenskej pravice a liberálov jebezhraniãn˘. MôÏu vyspelí ºudia zabrániÈ so-ciálnym priepastiam medzi chudobn˘mi abohat˘mi umelo a populisticky? Teda ne-oprávnene navr‰ovaÈ eurá málo majetn˘m naúkor cel˘ Ïivot kvalitne pracujúcim?)

***

Do autobusu sa netlaãila mladá a drzá omla-dina, ale najmä babiãky a dedu‰kovia, vyoblie-kaní do tmav˘ch oblekov a parádnych sukní. Mi-moriadne vrtkí a neskutoãne akãní, dokazujúci,Ïe sa vyznajú v tlaãenici a Ïe e‰te nezabudli naostrosÈ svojich lakÈov. Veriaci sa viezli tam, kdechceli v rozjímaní sláviÈ sviatok Sedembolest-nej Panny Márie, symbolizujúci pokoru, ãisto-tu du‰e, skromnosÈ, odpustenie a nekoneãnú lás-ku k blíÏnemu.

Spisovateºka Dá‰a âejková. Pravda 18. 9.

(Ako môÏe priblíÏiÈ k Bohu formálna zboÏ-nosÈ, ktorá len prikr˘va hlboké sebectvo?)

***

Pre mnoh˘ch hlavn˘ motív, preão chce maÈimunitu, je to, Ïe z poslanca robí nieão viac akoz beÏného ãloveka. Lep‰ie sa cíti, má nejak˘ sta-tus, aj ºudia sa k nemu patriãne správajú.

Predseda NR SR Richard Sulík. Sme 18. 9.

(Sulík je asi prv˘, kto jasne sformuloval tráp-ne poniÏujúci dôvod, preão si mnohí poslan-ci tak zubami-nechtami bránia svoju formál-nu povznesenosÈ nad in˘ch ºudí.)

***

V eure sú ukryté uÏ i problémy Írska, ktorée‰te nedávno bolo keltsk˘m ekonomick˘m ti-grom.

Financial Times Deutschland 18. 9.(Je v Európe e‰te nejak˘ ‰tát zdrav˘? Kto vy-voláva chorobn˘ stav? Ministri? Bankári?)

***

Keì sa minuli peniaze z privatizácie, musí vlá-da posielaÈ peniaze do Sociálnej poisÈovne cez‰tátny rozpoãet. Inak by nebolo na dôchodky.Obrovsk˘ dlh, ktor˘ by sa nakumuloval v 1. pi-lieri pre nepriazniv˘ demografick˘ v˘voj, sasprítomÀuje v dne‰n˘ch ãasoch. Dôchodková re-forma zoslabuje tlak na verejné financie v budúc-nosti, ale zvy‰uje aktuálne zadlÏenie.

Komentátor Ivan ·tulajter. Sme 18. 9.

(Exministerka Tomanová roky tvrdila, Ïe de-mografick˘ problém je len vo fantázii pravi-cov˘ch politikov a dôchodkov˘ch spoloãnos-tí, aby ohlúpili obãanov pre svoj zisk. Pretosa o skoncipovanie reformy nestarala – a dnessú penzisti v poriadnom závoze.)

***

KaÏd˘ podnikateº má svoje ‰pecifické know-how, ktoré ostatní nemajú. A práve tieto vyso-ko ‰pecifické znalosti sú ãasto neformálne amajú ich iba ºudia v teréne. SlúÏia ako základ,ktor˘ vedie k ìal‰ím zmenám. Preto by somSlovensku neodporúãal, aby sa drÏalo rád aka-demikov, pretoÏe podnikateºské subjekty a biz-nis si nájdu najlep‰iu cestu, ktorou sa uberaÈ.

DrÏiteº Nobelovej ceny, ekonómEdmund Strother Phelps. HN 20. 9.

(Ak si dáva vláda príli‰ radiÈ od rôznych ne-ziskov˘ch in‰titútov a organizácií, ãasto ju po-m˘lia jednostranné, nekonzistentné návrhy,ktoré nevnímajú situáciu z nadhºadu.)

***

Svet mimo Európy sa mení hádam najr˘chlej-‰ie za posledn˘ch 200 rokov. A svet na Európunepoãká. âíÀania, Indovia a Ameriãania si ne-povedia, Ïe si dajú pauzu, k˘m Európania vyrie-‰ia svoje problémy. Som pesimistick˘, ão sat˘ka EÚ, lebo jej ch˘ba silné vedenie. Nie je tochyba Bruselu, ale vlád veºk˘ch ‰tátov, ktoré sanedokáÏu zhodnúÈ na spoloãnom hlase.

Zástupca ‰éfredaktora denníka Fi-nancial Times Philip Stephens.

T˘ÏdeÀ 20. 9.(So zdesením musíme kon‰tatovaÈ, Ïe Euró-pa dnes nemá politickú elitu, ako ju desiatkyrokov mala. Je osobnostne vyprázdnená. KaÏ-d˘ chce len vysoké príjmy, ale ka‰le na to, akosa majú jeho obãania a kam smeruje jeho‰tát.)

***

Eurozóna sa bude trápiÈ v lep‰om prípade asitak päÈ rokov. V hor‰om prípade sa rozpadne. Eu-rópe budú ch˘baÈ ‰trukturálne reformy a rozum-né finanãnopolitické rozhodnutia.

Americk˘ ekonóm Nouriel Roubini, univerzitn˘ profesor. Sme 20. 9.

(Väã‰ina obãanov SR vo svojom uvaÏovaníÏije úplne izolovane od Európy. Ani netu‰ia,ãi by sa mali te‰iÈ zo zániku eurozóny a ãi vnej a v návrate slovenskej koruny majú vi-dieÈ jedinú perspektívu pre seba a svoje ro-diny.)

***

Dokonalá harmónia sa dá dosiahnuÈ iba nakrátku chvíºu. Neznamená to v‰ak, Ïe by ju ãlo-vek nemal hºadaÈ a stále nasledovaÈ sen o nej. Jeto ãosi ako vzne‰enosÈ, ktorá náhle prichádza ar˘chlo sa pominie. TakÏe ju hºadáte zas a zno-va. A pre mÀa je dôleÏité práve jej hºadanie.

Rumunsk˘ reÏisér Radu Mihaileanu. Pravda 20. 9.

(Aj kratuãká súzvuãnosÈ pribliÏuje ãloveka kBohu.)

***

Návrh, ktor˘ predstavilo ministerstvo práce,je odpoveìou na dlhoroãné volanie ekonómovpo takej valorizácii, ktorá by dôchodky chráni-la pred znehodnotením infláciou, ale zároveÀ od-ºahãila rozpoãet Sociálnej poisÈovne. KaÏd˘ pen-zista dostane rovnakú sumu. Samozrejme, v po-rovnaní so súãasnou metódou niωiu. Analyticiodhadujú úsporu na 50 miliónov eur.

Komentátor Ivan ·tulajter. Sme 20. 9.

(Takéto rie‰enie dokáÏe prijaÈ kaÏd˘ nevzde-lan˘ diletant. Ale vláda a vysokí úradnícimajú preto vysoké platy a rôzne v˘hody, abydokázali nájsÈ opatrenia, ktoré nepo‰kodiastátisíce hodnotn˘ch obãanov, ale naopak,zaruãia im dôstojnú existenciu. Do hºadaniasprávnych v˘chodísk naj‰kodlivej‰ie vstupu-jú rôzne INESSY a INEKÁ, ktoré hovoria odôchodcoch, ako by ne‰lo o ºudské bytosti, aleo ‰achové figúrky.)

***

Za krízu zodpovedajú v‰etci od slep˘ch poli-tikov, slizk˘ch bankárov, ‰kôl a univerzít, aÏ poudeºovateºov Nobelovej ceny za mylné teórietypu teórie portfólia. ManaÏéri „platení za svojv˘kon“ v skutoãnosti platení zaÀ nie sú, preto-Ïe neexistujú kompenzácie za spôsobené straty.

Ekonóm Nassim Nicholas Taleb,The Black Swan, âierna labuÈ).

HN 21. 9. (Zdá sa, Ïe percento darmoÏráãov ãoskoro do-siahne úroveÀ, ktorú uÏ svet neunesie.)

***

E‰te pred troma t˘ÏdÀami som Ïil na predmes-tí Montpellieru a zháÀal som prostriedky na Ïi-vobytie pre Ïenu a deti: zbieral som ‰rot. A polete, v ktorom sa stále viac rozmáhalo znepoko-jenie, zaÈala ma do Ïivého tvrdá akcia preziden-ta Sarkozyho. Mojím priateºom nariadili odísÈ aja som dostal strach. Vãera som sa dopoãul, Ïepolícia zbúrala môj dom. A ja prepadám depre-siám a trpkosti. KaÏd˘ deÀ vidím v televízii, akovyhosÈujú viac a viac ºudí. Sme zúfalí. SarkozyRómov nenávidí. Robí to isté, ão Hitler.

Rumunsk˘ Róm Raducanu, dlh˘ ãas Ïijúci vo Francúzsku.

The Guardian 21. 9.(Iste, i mnohí Rómovia obÈaÏujú „domácich“

S U P E R M O N I T O R

98

obyvateºov okolo seba. Ale situácia, ktorávznikla na zaãiatku tretieho tisícroãia v Eu-rópe, je neúnosná. Trápne je, Ïe my, vrchol ci-vilizácie, nemáme zdanie o tom, ako skultivo-vaÈ spoluÏitie rôznych etnick˘ch skupín.)

***

Pristúpili sme k zmene valorizácie penzií, a totak, Ïe sa to nedotkne ºudí s najniωími penzia-mi. Dotkne sa to seniorov s nadpriemern˘m dô-chodkom, to nepopieram. Zmeny sú v‰ak napriektomu správne a sociálne.

Minister sociálnych vecí Jozef Mihál (SaS). Sme 21. 9.

(Zmeny sú boº‰evické a antisociálne. A v˘raz-ne zhor‰ujú postavenie dôchodcov v SR, kto-rí sa od Novembra ’89 motajú na hanebnomdne európskeho rebríãka. Nech skúsi vládaovplyvniÈ zníÏenie platov najv˘konnej‰íchzamestnancov vo v‰etk˘ch odvetviach, aby sapriblíÏili k platom najmenej zarábajúcich.Bolo by to spravodlivé, pán Mihál, keby maliupratovaãka záchodov na Úrade vlády a pre-miérka rovnak˘ plat? )

***

Keì kozmonauti budú realizovaÈ dlhodobékozmické lety – niekoºko desaÈroãné –, nebudúsi môcÈ braÈ v‰etku potravu. Jedlo si budú pes-tovaÈ. A my skúmame, ako dosiahnuÈ, aby sa rast-liny dokázali prispôsobiÈ vesmírnej rádioaktivi-te.

Slovensk˘ genetik Martin Hajduch. New York Times 21. 9.

(Máme niekoºk˘ch svetovo unikátnych báda-teºov, iste v˘znamnej‰ích, ako sú na‰e hoke-jové hviezdy, a predsa sú úplne zabudnutí aodsunutí – a keì prídu domov, nemajú finan-cie na svoje vedecké aktivity. V˘sledky ichskúmania a fantázie posúvajú ºudstvo do ves-míru – a my sme k nim dokonale ºahostajní.)

***

PochváliÈ úroveÀ internetov˘ch diskusií jepre moderného dÏentlmena rovnaké faux pas,ako keby chcel v klube spisovateºov otvoriÈ de-batu o dramaturgick˘ch kvalitách talentov˘ch‰ou na Markíze a na JOJ. V‰eobecn˘ konsenzusvo vy‰‰ích kruhoch nepripú‰Èa in˘ názor, ako Ïev‰etko je Ïumpa. Ale predsa – ão je na webov˘chdiskusiách dobré a prínosné? Sú vtipné. Zlep‰i-li Ïurnalistiku. Odkedy existujú, priemern˘ ãi-tateº sa cíti múdrej‰í.

Odborník na nové médiá TomበBella. Sme 22. 9.

(Pravidelne uverejÀované v˘kony samotnéhoBellu dokazujú, Ïe nie je ºahké nahradiÈ Ïur-nalistickú profesionalitu z ãias, keì aspoÀ uniektor˘ch novinárov fungovala.)

***

Najhor‰ím miestom pre Ïivot v Európe súBritské ostrovy. Ich obyvatelia musia zná‰aÈvy‰‰ie ceny, pracovaÈ Èaωie a dostávajú hor‰ieverejné sluÏby neÏ v in˘ch ‰tátoch kontinentu.Platia viac za potraviny a palivo ako obãaniain˘ch európskych krajín, zatiaº ão strávia viacãasu v práci a uÏijú si menej slneãného svetla.Financovanie zdravotníctva i ‰kolstva je podprie-merné

Predstaviteºka uSwitch.com Ann Robinsonová. Daily Telegraph 22. 9.

(A predsa sa najmä mnohí V chodoeurópania,aj Slováci, Èahajú do úbohej Británie.)

***

To je najväã‰í paradox demokracie: Chudob-nej‰ia ãasÈ obyvateºstva spravidla volí t˘ch, kto-rí im z chudoby nevedia pomôcÈ. Vyberajú si ºudís najlep‰ou rétorikou a tak namiesto toho, abysa ‰tát pohol k väã‰iemu blahobytu v‰etk˘ch, sapohne k väã‰iemu blahobytu vyvolen˘ch.

Podnikateº vo finanãníctve Peter Kri‰tofoviã. HN 22. 9.

(To nie je paradox, ale zákonitosÈ demokra-cie, ako ju chápu zbohatlíci.)

***

PrisÈahovalectvo priná‰a so sebou sociálneproblémy. Tváre prisÈahovalcov v uliciach ·tok-holmu a Malmö ukázali mnoh˘m pôvodn˘m·védom existenciu novej spodnej vrstvy. Keì anisolídny ‰tát blahobytu ·védsko nedokáÏe za-brániÈ, aby vyrástli nové a silné protestné stra-ny, sú problémy veºké. Dôsledkom je úpadok so-ciálnodemokratick˘ch strán v Európe.

Nemeck˘ denník Die Welt 22. 9.(V˘nimkou je Smer-SD – alebo mentalita a ºa-hostajnosÈ Slovákov.)

***

Novej pravicovej vláde nie je ºahké presadiÈdôleÏité a v celej Európe nevídané reformy po4 Ficov˘ch rokoch, preto sa vláda rozhodla prelesÈ – bude sa tváriÈ, Ïe je tieÏ marketingov˘mproduktom, a rovnako nezodpovedná a populis-tická ako jej predchodkyÀa, ale v skutoãnostibude tajne pripravovaÈ nástup pravého spoloãen-ského poriadku.

Podpredseda KDH Anton Marcinãin. HN 23. 9.

(Je to síce zvlá‰tna ‰pekulácia pravicového po-litika, ale Radiãovej vláda je v takej zloÏitejsituácii, Ïe aj jej prax musí byÈ netradiãná, akchce maÈ ‰ancu na úspech.)

***

PovaÏujem za drzosÈ, keì expremiér Fico kri-tizuje aktuálne konsolidaãné kroky novej vlády.Obrovská miera plytvania a korupcie nevznikla zanás, ale za jeho vlády. Ak by sa neurobila konso-lidácia, v˘razne by sa zníÏil rast v ìal‰ích rokoch.

Minister financií Ivan Miklo‰. Sme 23. 9.

(Takmer denne a v‰ade sa veºkohubo hovorío ‰etrení. LenÏe ‰etrenie sa vôbec nedot˘ka po-litick˘ch strán. T˘m „platíme príspevky zahlasy, na ãinnosÈ a na mandát, ktor˘ má hod-notu 30-násobku priemernej mzdy“. OsoÏ-nosÈ aktivít strán pre ‰tát a milióny obãanovje otázna a ãasto aj roky neviditeºná, ale ichspotreba ‰tátnych peÀazí je bezhraniãná.)

***

Takmer v‰etci eurokomisári, ktorí opustilipredchádzajúci kabinet predsedu Barrosa, stálepoberajú takzvanú preklenovaciu podporu. Se-demnástim ãlenom predchádzajúcej exekutívyEÚ v rokoch 2004 – 2009 e‰te stále chodí na úãty40-65 % z b˘valého základného platu, Komisá-ri zarábajú mesaãne okolo 20 000 eur.

Nemecká verzia denníka Financial Times 23. 9.

(EÚ robí v‰etko pre to, aby Európania malipocit, Ïe Brusel je len jeden veºk˘ chliev.)

***

·kandinávsky kapitalizmus je uÏ tradiãne hu-mánnej‰í, a spoloãenská nespravodlivosÈ, hociexistuje, je oveºa menej de‰truktívna, neÏ v juÏ-nej Európe. âlovek sa tak môÏe správaÈ, len akho vychovávali podºa protestantskej morálky.

Francúzsky politológ Dominique Moisi. Sme 23. 9.

(Na katolíckom Slovensku sú v‰ak aj protes-tanti na takom úpadku, Ïe si o humánnostidnes nedovolia snívaÈ ani oni. A uÏ sotva sú,ako boli kedysi, oporou ºudskosti v ‰táte.)

***

Ako sa majú cítiÈ pedagógovia, keì mesaãnámzda t˘ch, ão zaãínajú, by pre rodinu jednéhoz ministrov vystaãila horko-ÈaÏko na dva dni. Amzda toho, kto má dlhoroãnú úspe‰nú prax, ‰é-fovi parlamentu sotva na letenku, aby veãeral vSalzburgu. Nie, nezávidím, no protiví sa mi,keì o tom pov˘‰enecky a bezohºadne rozpráva-jú. Ako to má vnímaÈ citliv˘ uãiteº, ktor˘ má vtriede deti, o ktor˘ch vie, Ïe doma nemajú ani naraÀajky?

Pedagóg Jozef Smida. Pravda 23. 9.

(E‰te pripomeÀme, Ïe uãiteºstvo je jedno znajÈaωích a najdôleÏitej‰ích povolaní.)

***

V‰etky nádeje, Ïe dôsledky súãasnej krízybudú miernej‰ie, zatiaº nie sú v kategórii vedy,ale úvah, teórií a snov. Ak necháte finanãn˘ trh,aby divoko pokrivkával, aÏ padne, skutoãnevám bude hroziÈ riziko mnoh˘ch rokov ekono-mickej malátnosti.

Profesor ekonómie na Yalovej univerziteRobert J. Shiller. HN 24. 9.

(Ekonomická malátnosÈ veºmi priliehavo oz-naãuje stav európskeho hospodárstva.)

***

Dôchodky úradníkov v EÚ budú rásÈ priam ra-ketov˘m tempom, aÏ o 150 %. Eurostat pre rok2045 predpokladá na ne ãiastku 62 mld. Kã.Hornú hranicu dôchodkového zabezpeãenia vy-slúÏil˘ch byrokratov si EÚ stanovila na 12 600eur, teda cca 310 700 Kã. A to je ukáÏkov˘ prí-klad toho, ako si s ºuìmi dolu vytierajú zadky.Pritom v Bruseli niã netvoria.

Franti‰ek Matûjka, Strana slobodn˘chobãanov. Neviditeln˘ pes 25. 9.

(Centrála v EÚ má jedinú, zato obrovskú v˘-hodu: na rozdiel od ParíÏa alebo Ríma niktam nechodí ‰trajkovaÈ, lebo pol miliardyEurópanov si neuvedomuje, kde sa vlastnenajväã‰ia sociálna neprimeranosÈ v Európevytvára a kto ich nenaÏrane ochudobÀuje.)

***

SpoznaÈ v˘zor Boha je snahou pochopiÈ ‰tvrt˘rozmer. V sledok nepoznám, hoci by som po se-demdesiatke uÏ mohol. âosi napovedá Písmo –ak bol ãlovek stvoren˘ na obraz BoÏí, mal by sana neho podobaÈ. Boh nie je namosúren˘ ded-ko, ani policajt, ãakajúci na na‰e chyby, ani sud-ca, ktor˘ nás podºa zásluhy odsúdi. Isto nie je za-mraãen˘ a má zmysel pre humor.

S U P E R M O N I T O R

99

·éf ZdruÏenia kresÈansk˘ch seniorov Slovenska Jozef Miklo‰ko.

Sme 25. 9.(Boh je nieão absolútne, ão nemôÏeme pome-novaÈ nijak˘mi ºudsk˘mi znakmi. KaÏd˘ po-kus dostaÈ Boha do ºudskej podoby len po-tvrdzuje, akí sme Bohu vzdialení.)

***

Ako môÏeme daÈ do poriadku svet, ktor˘ stra-til rovnováhu? Poznám niekoºko Afriãanov, kto-rí pokladajú korupciu za smrteºnej‰iu neÏ tie naj-smrteºnej‰ie choroby, za rakovinu, ktorá roz-hlodáva základy dobrého vládnutia, skôr neÏ saich podarí dostavaÈ.

Spevák skupiny U2 Bono Paul David Hewson.

The New York Times Syndicate 25. 9.(Koºko slovensk˘ch spevákov má ambíciuvrátiÈ svetu morálnu a sociálnu rovnováhu?Paºo Habera rad‰ej sedí v primitívnych po-rotách a zarába korupciou nazh⁄Àané eurá.)

***

âítame o miestnych úradoch, ktoré sú tak namizine, Ïe zatvárajú kniÏnice, v ‰kolách sa vy-uãuje len 4 dni v t˘Ïdni, rozkopávajú betónovécesty, na ktor˘ch opravu nemajú peniaze a za-sypávajú ich ‰trkom, a celé mestské ‰tvrte ne-chávajú sliepÀaÈ v tme, pretoÏe nemajú na po-uliãné osvetlenie. Centrá sú plné opusten˘chbudov, prázdne sú v˘klady obchodov, kde sa do-nedávna predával Ïeleziarsky tovar, papiernic-ké v˘robky, ‰atstvo ãi knihy.

Americk˘ básnik Charles Simic.Sme 25. 9.

(USA klesajú na úroveÀ SR alebo sa SR dví-ha na úroveÀ USA?)

***

V Amerike herecké úãinkovanie funguje naprincípe ukáÏ, ão vie‰. Dajú vám ‰ancu, ale tre-ba neprestajne klopaÈ na dvere a nevzdávaÈ sa.Stretla som veºa hereãiek, ktoré boli kdesi miest-nymi hviezdiãkami, ale po príchode do Holly-woodu zistili, Ïe tam sú tisícky hviezd.

Hereãka Simona Brhlíková (pochádza z Michaloviec).

Pravda 27. 9.(Po Hollywoode sa pohybuje i plno mlad˘chslovensk˘ch hercov, ale hviezda ani jedna.)

***

Britsk˘ minister spravodlivosti sa vyjadril, Ïerozsah protikorupãn˘ch opatrení, ak˘ má mojavláda v pláne, je nad‰tandardom v‰etk˘ch exi-stujúcich európskych pravidiel.

Premiérka Iveta Radiãová. T˘ÏdeÀ 27. 9.

(Slovensko roky nemalo ‰ancu staÈ sa európ-skym a nie len provinãn˘m podunajsk˘m‰tátom, lebo európsku, nad-tatranslú ambí-ciu nemali jeho premiéri Meãiar a ani Fico.)

***

S namyslen˘mi kráskami sa muÏi zväã‰a ne-rozchádzajú, naopak, trpia ich maniere. Väã‰inousa s nimi iba radi pret⁄ãajú, chvália pred kama-rátmi, ale v súkromí sa spolu otravujú a nudia.

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 27. 9.

(Magazíny pre Ïeny sa udrÏiavajú pri ÏivotemúdrosÈami, ktoré vymyslí hocikto, ale kto-ré v skutoãnosti niã uÏitoãné ãi zaujímavé ãi-tateºkám nepriná‰ajú.)

***

Nemecko by malo opäÈ vziaÈ na seba vodco-vstvo pri zabezpeãení ochrany eura. Ale jeho veº-korysosÈ by sa nemala premrhaÈ. Ako najväã‰iaekonomika eurozóny má urãite silu prevziaÈúlohu viesÈ eurozónu pomocou príkladu stálehododrÏiavania pravidiel.

Nemeck˘ minister financiíWolfgang Schäuble. Die Zeit 27. 9.

(Je to dôstojná úloha, ak Nemecko má silu do-drÏiavaÈ pravidlá – ão je v‰ak najÈaωie.)

***

Faust je metafora celého ºudstva: kaÏd˘ z násbojuje so svojimi Mefistami, poku‰eniami...

Herec Robo Roth.HN 28. 9.

(Literatúra je plná znepokojujúcich figúrok,ktoré z ná‰ho Ïivota nikdy nevystúpia, lebolen ony sú schopné otvorene nám ukázaÈ, nadak˘mi priepasÈami Ïijeme.)

***

Na‰e deti nemôÏu chodiÈ do ‰koly kvôli v˘-buchom, bombardovaniu a samovraÏedn˘matentátom. Bude musieÈ môj Mírvais opustiÈ Af-ganistan, ak nechcem, aby ho zabil Taliban?

Afgansk˘ prezident Hámid Karzaj. Lidové noviny 28. 9.

(Je to ãoraz katastrofálnej‰í svet, keì aj pre-zidenti poãas svojich prejavov ku ‰kolákomplaãú zo strachu o Ïivot svojho 4-roãnéhosyna.)

***

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 28. 9.(E‰te k˘m sa len niekto po‰tí, to sa dá umyÈ,ale keì sa niekto v SaSe poserie, ja to drhnúÈnebudem!)

***

Sociálne ministerstvo dalo podnet na proku-ratúru, aby preverila, ãi nebol spáchan˘ trestn˘ãin po‰kodzovania finanãn˘ch záujmov Európ-skych spoloãenstiev. Podniky dostali 10,8 mil.eur.

·tátna tajomníãka sociálneho ministerstva Lucia Nicholsonová. Sme 29. 9.

(V SR sú tisíce rodín a jednotlivcov, ktorí bypre svoju existenciu potrebovali aspoÀ pár eurz t˘ch miliónov, ktoré si zo ‰tátnych a európ-skych prostriedkov prisvojili „sociálne soli-dárni“ politici. VerejnosÈ môÏe byÈ zvedavá,koºko z t˘chto eur poukáÏu expremiér Fico aexministerka Tomanová chudobn˘m sociál-nym zariadeniam, domovom dôchodcov ale-

bo zdravotn˘m zariadeniam nevylieãiteºnechor˘ch detí.)

***

Európsky parlament schválil direktívu obme-dzujúcu vyplácanie odmien manaÏérom bánk.T˘ka sa v‰ak vrcholn˘ch riadiacich pracovníkovv‰etk˘ch bánk. A tak aj tí, ktorí sa doteraz sprá-vali zodpovedne (verte alebo nie, t˘ch je väã‰i-na), pykajú za chamtivosÈ americk˘ch bankárov,ktorí vznik krízy spôsobili. Napríklad slovens-ké banky zvládli krízu na v˘bornú.

Prezident Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida. HN 29. 9.

(Je v‰ak ãudné, Ïe sa v SR nenájde politik,ktor˘ by ich v˘kon ocenil.)

***

Uchádzala som sa o prácu uãiteºky dejepisuna ‰kolách v Revúcej, Sirku ãi Lubeníku. Nik-de ma nevzali. Najskôr som to nechápala ako di-skrimináciu, ale keì sa neprijatia do zamestna-nia zaãali mnoÏiÈ, vychádza mi stále viac, Ïe jeza t˘m môj rómsky pôvod. Rovnako pochodilai moja star‰ia sestra Andrea, ktorá je teraz na ma-terskej dovolenke. Ani ona si prácu nena‰la.

Absolventka pre‰ovskej fakulty Viera Samková (27). Pravda 29. 9.

(Nech sa na to pozeráme z hocijakej strany,nevieme ÏiÈ úctyhodne a humánne.)

***

Veºmi ma neprekvapilo, Ïe moja vláda nena-chádza pochopenie u odborárov v súvislosti s ba-líkom úsporn˘ch opatrení. Pred voºbami sa pred-sa jednoznaãne priradili k strane Smer a podpo-rili túto politickú stranu, takÏe v podstate vládamá na tripartite opozíciu a nie partnera v rámcisociálneho dialógu. Aj preto sa vyjednáva veº-mi ÈaÏko.

Premiérka Iveta Radiãová. Sme 29. 9.

(Odborári sa uÏ roky javia ako vytækaãi slu‰-n˘ch platov pre svojich funkcionárov.)

***

Dávne civilizácie kládli na sny veºk˘ dôraz.Intuitívne tu‰ili to, ão odhalil aÏ Sigmund Freud.Súãasná civilizácia so snami nepoãíta, sú to lenakési bizarné alebo absurdné obrazy, ktoré ne-majú pre praktick˘ Ïivot Ïiadnu cenu. Nedajú sanimi zarábaÈ peniaze.

âesk˘ reÏisér Jan ·vankmajer.Pravda 29. 9.

(Vieme, Ïe sú do nás zakliate absurdné taju-plnosti, ale nevieme, kde a ão s nimi robiÈ.)

***

V na‰ich médiách zostal bez pov‰imnutiaprieskum o podnikaní v EÚ. Napriek tomu sújeho v˘sledky takmer ‰okujúce. Európa zaostá-va za svojimi hlavn˘mi konkurentmi, USA a âí-nou, takmer vo v‰etk˘ch aspektoch postoja spo-loãnosti k podnikaniu

Prezident ZdruÏenia podnikateºovSlovenska Ján Oravec. HN 30. 9.

(Napokon, aj v SR len málo podnikateºovprispieva k tomu, aby európski manaÏéri veº-k˘ch firiem boli úspe‰n˘mi konkurentmi mi-moeurópskych podnikov a obchodov.)

S U P E R M O N I T O R

100

Plán ministra financií prepustiÈ osemsto col-níkov vedie ãloveka k jednoduchej otázke: Aknaozaj nebudú ch˘baÈ, naão sme ich doterazplatili?

Komentátor LukበFila. Sme 2. 10.

(Aj Fila by mal zaregistrovaÈ, Ïe v takomtosvinstve Ïijeme najmä preto, lebo e‰te viac pe-Àazí míÀame na zbytoãné stovky dobre pla-ten˘ch pracovníkov politick˘ch strán.)

***

Turecko má prekvitajúcu ekonomiku; je to ão-raz sebavedomej‰ia demokracia a v˘znamná re-gionálna mocnosÈ. V ekonomickom raste pred-behlo v‰etky európske krajiny. Znovu si budu-je sféru vplyvov spred 400 rokov a jeho zahra-niãná politika nadobúda charakter, ktor˘ nie jeani tak islamsk˘, ako skôr osmansk˘.

Americk˘ spisovateº a novinár Fareed Zakaria. Washington Post 2. 10.

(VyráÏa dych, Ïe by sa Turecku mohla vrátiÈjeho paneurópska moc zo 16. storoãia.)

***

New York je zvlá‰tne veºkomesto, „nesmrdí”Amerikou, ale cel˘m svetom. A to je úÏasné.âlovek sa tam necíti ako cudzinec. MÀa to úplnedostalo.

Hereãka Zuzana Kanócz. Pravda 2. 10.

(Je mimoriadne dobré, Ïe uÏ aspoÀ niektoríSlováci vyskoãili z kopcov a dostali sa tam,kde v‰etko „smrdí“ cel˘m svetom. Îe sa uÏnikde necítia a nemusia cítiÈ ako cudzinci.)

***

Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 2. 10.(Mali by ste maÈ úradné hodiny, aby sme ve-deli, kedy pracujete protikorupãne.)

***

Európa vytvorila solidárny fond, aby pomoh-la nov˘m ãlenom vstúpiÈ do EÚ. Ale uÏ nedo-kázala vytvoriÈ fond, ktor˘ by pomohol ãastiameurozóny vtedy, keì hrozia problémy.

Nositeº Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz.

Sunday Telegraph 3. 10.(Keì vtáãka lapajú, pekne mu spievajú... EÚnie je veãn˘, ale len veºmi prechodn˘ raj.)

***

Poézia je nevyhnutná – len keby som vedelpreão.

Francúzsky básnik Jean Cocteau.Pravda 4. 10.

***

Vláda spustila veºké prepú‰Èanie v ‰tátnej sfé-re. O prácu by malo prísÈ 20-tisíc z celkovo asi127-tisíc úradníkov platen˘ch zo ‰tátneho roz-poãtu. Vláda chce u‰etriÈ 150 miliónov eur.

Publicistka Vanda Vavrová. Pravda 30. 9.

(Zdá sa, Ïe citovan˘ denník chce s komunis-tick˘m odhodlaním, teda za kaÏdú cenu abez prihliadnutia na súvislosti, udieraÈ Radi-ãovú a jej kabinet po prstoch. Pravda, akchcú majitelia médií a ‰éfredaktori atakovaÈsúãasnú vládu za kaÏdú cenu, musia braÈ doúvahy, Ïe je to kabinet s mnoh˘mi intelektu-álne zdatn˘mi individualitami, a ak t˘mtomédiám odchádzajú – iste aj na protest pro-ti vnútenej ideologizácii – najvyspelej‰í Ïur-nalisti, z Pravdy napríklad Dani‰ a Kopcsay,stratia aj ãitateºov.)

***

Nov˘ spôsob valorizácie dôchodkov nie jenajlep‰í. Solidarita je jedna vec, diskrimináciadruhá. Penzie by sa mali zvy‰ovaÈ kaÏdému dô-chodcovi o percento rastu cien, aby sa im nezní-Ïila kúpyschopnosÈ. T˘m, ão majú nízke penzie,by som pomáhal cez rôzne príspevky.

Ekonóm Pavol Kárász. HN 1. 10.

(Koneãne sa na‰iel expert, ktor˘ posudzuje si-tuáciu v ‰ir‰om kontexte.)

***

Európska ºavica by mala prestaÈ snívaÈ svojsen. Program sociálne spravodlivej ekonomikysa dá hodnoverne formulovaÈ len na európskejúrovni. Klesajúce nad‰enie verejnosti pre inte-gráciu neznamená odmietanie európskej spolu-práce, ale jej súãasnej podoby.

·éfredaktor portálu euractiv.sk Radovan Geist. Pravda 1. 10.

(Moderní Európania si uvedomujú potrebuspojenia ‰tátov, ale ich odradzuje spôsob,ak˘m sa nepripravení, ãasto náhodne vybra-ní europolitici do v‰etkého mie‰ajú.)

***

Termín, ktor˘ bol v socializme najrozporupl-nej‰í, bol „pracujúca inteligencia“. Vymyslel hosystém, aby inteligencii zrazil kohútik a abymanuálne pracujúcich ubezpeãil, Ïe triedy súrovnocenné. Ale chcel tieÏ demon‰trovaÈ, Ïe ajv socialistickej spoloãnosti sú „vzdelané hlavy“,len sú systému podriadené a ním kontrolované.

JazykovedkyÀa a spisovateºka Ingrid Hrubaniãová,

Sme 1. 10.(Vzácny herec Laco Chudík oficiálne nebolniã viac, neÏ dojiãka kráv alebo sústruÏník. Jenesl˘chané, Ïe tento vzÈah k tvoriv˘m osob-nostiam pretrval dodnes – najmä ak o Àomhovoria komunistické du‰e, ktoré ani v dne‰-nej spoloãnosti e‰te nevymreli.)

***

Najvy‰‰í súd definitívne oslobodil b˘valéhoraãianskeho starostu Bielika spod obÏaloby. Pre-ão táto správa neprekvapí? Asi preto, lebo Ïije-me v krajine, kde sa spravodlivosÈ hravo vyv⁄‰ina neplatiãovi nájomného, ale na vy‰‰ích po-schodiach spoloãenského (a kriminálneho) re-

bríãka sa ãasto nezmôÏe na viac, neÏ na popu-listické táranie.

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 1. 10.

(KeìÏe Bielik je kresÈansk˘ demokrat, smezvedaví, s ak˘m svedomím sa veãer modlí.)

***

Kresba: Fedor Vico. HN 1. 10. (Dôchodcovia nevychádzajú z niãoho. A naj-mä nie z údivu, z ãoho majú vyjsÈ.)

***

Súãasné Rusko je unikát. Nová moc vytvori-la model, o akom komunistickí predchodcovianemohli ani snívaÈ. Má pod úplnou kontrolou gi-gantické bohatstvo krajiny, nesl˘chane zv˘‰ilablahobyt ãinovníkov, dovolila obãanom nesl˘-chanú slobodu slova, cestovania i podnikania,slobodu maÈ vlastníctvo aj kritizovaÈ svojichvládcov. Ale slobodn˘m voºbám vzala obsah. Jeto slobodná spoloãnosÈ s autoritárskou mocou –symbióza nemoÏná podºa západn˘ch teórií, aleschopná v na‰ej krajine existovaÈ neobmedzenedlho.

V˘skumník Vladislav Inozemcev. Ve-domosti 2. 10.

(Je takmer nemoÏné pochopiÈ ‰iroké rozpä-tie ruskej du‰e, od slobody po otroctve.)

***

Rie‰enie rómskej problematiky je beh na dlhétrate. Dnes musíte vynaloÏiÈ úsilie, ktoré prine-sie ovocie moÏno o tri volebné obdobia.

Predseda NR SR Richard Sulík.Pravda 2. 10.

(Je len minimum politikov, ktorí by ãakali 3x4roky na to, k˘m ich aktivita pohne krajinoua prinesie politické body. Preto Rómovia majúmalú nádej, Ïe ich batoh problémov im pomô-Ïe niekto vliecÈ po hrboºatej ceste.)

***

TOP 09 je strana bez omrvinky ideí. ëal‰iapartaj, v ktorej pragmatizmus víÈazí nad ortodox-nosÈou a zhánka za mocou nad ideovou pevnos-Èou. Ale aj tí, ktorí jej veºmi nenadrÏiavajú, bysi mali ÏelaÈ, aby bola aspoÀ taká, aká je, leboby mohla byÈ e‰te hor‰ia.

Novinár Adam B. Barto‰. Prvnízprávy.cz 2. 10.

(Aj v SR nová strana SaS nielen prudko vstú-pila do politiky, ale sa stala i osudovou súãas-Èou vládnej koalície. A ignoruje ãoraz viac je-den z najdôleÏitej‰ích prvkov, ktoré dávajúexistencii strany dlhodobú vyhliadku: t˘m jenázorová báza. Len to ju môÏe premeniÈ z ob-chodnej spoloãnosti na vyspel˘ spoloãensk˘klub.)

***

S U P E R M O N I T O R

101

(Tak sa mnoh˘m javí aj Boh. Nutne ho potre-bujú, len nevedia, naão Boh potrebuje ich.)

***

Ak ºudia potrebujú zdravotnú starostlivosÈ, ne-zaujíma ich, ãi je nemocnica ‰tátna, alebo nezi-sková, ale ãi dostanú kvalitné sluÏby.

Tim Evans, za Blairovej vlády hyb-ná sila reformy zdravotníctva.

T˘ÏdeÀ 4. 10.(Socialista Tony Blair si dal záleÏaÈ najmä natom, aby zdravotníctvo dobre slúÏilo ºuìom,bez ohºadu na to, kto mal z toho zisk. Socia-lista Fico si dal záleÏaÈ na tom, aby zisk ne-pritekal kapitalistom, bez ohºadu na starost-livosÈ, akú obãania dostanú.)

***

Prvú ob˘vateºnú planétu mimo hraníc na‰ejslneãnej sústavy sa astronómom podarí objaviÈuÏ v 1. polroku budúceho roku. ·ance na to sú50-percentné. Ob˘vateºnosÈ planéty súvisí s jejveºkosÈou – ideálne je, ak má pribliÏne rozme-ry Zeme.

Greg Laughlin, Kalifornská, a Sam Arbesman, Harvardova univerzita.

Plus One 4. 10.(Objav exoplanéty bude ‰Èastn˘m dÀom ºud-stva – alebo jeho prekliatím?)

***

Ani predloÏka z Hitlera, ktor˘ pripomína vy-preparované zviera, ani ranami znetvorené telá,ba ani nahí muÏi na pozadí ‰truktúry moãu ne-‰okovali a nepohor‰ili náv‰tevníkov v˘stavyDecadence Now. Nad‰en˘ch reakcií sme na‰lioveºa viac ako negatívnych. Vôbec nejde o ná-hodn˘ dav nalákan˘ bulvárom, ale o vzdela-n˘ch mlad˘ch ºudí so záujmom o umeleckúudalosÈ, ktorá ide za hranice. Mladí ãasto na v˘-stavu pritiahli i svojich prarodiãov. TotiÏ deka-dentné umenie nielen bolí, ale priná‰a i zvráte-nú rozko‰.

Klára Derzsiová z praÏskej Galérie Rudolfinum. HN 4. 10.

(Dáva dnes akékoºvek umenie oprávnenie,aby sme ho oznaãili za dekadentné alebozvrátené, odporujúce mravn˘m pravidlám?âo je normálne vo svete, kde samovrahoviavrazia lietadlami do 2 najvy‰‰ích budov NewYorku a zabijú tisíce niã netu‰iacich ºudí?)

***

Hongkong je asi najfuturistickej‰ie pôsobia-cim mestom planéty. Vláda sa v‰ak nestará tak-mer o niã. Pôvodná pustatina sa mení na nepoz-nanie, ako sa na nej v divokom hospodárskomraste predháÀajú stovky mrakodrapov, v‰etky po-stavené striktne podºa pravidiel feng-‰uej (sta-roveká ãínska veda o tom, ako ÏiÈ v súlade s pro-stredím).

Entomológ Vojtûch Novotn˘, vedúciv˘skumu na Papue-Novej Guinei.

ihned.cz 4. 10. (Ani my nie sme na tom zle: My sa snaÏímestavaÈ striktne proti pravidlám feng-‰uej.)

***

Viete, ako najºah‰ie prepa‰uje úradník do zá-kona ìal‰iu povinnosÈ ãi obmedzenie, ktoré námbude strpãovaÈ Ïivot? Zdôvodní to zlaìovaním

legislatívy EÚ a na‰ej. Tak ospravedlÀuje zaplie-Àovanie ná‰ho Ïivota nezmyslami, ktoré ‰ikanu-jú podnikateºov aj beÏn˘ch obãanov.

Poslanec NR SR ªudovít Kaník. HN 5. 10.

(Tak sa v‰ak súãasne demon‰truje aj úbo-hosÈ úradníkov bruselskej administratívy,ktorí chcú ovládnuÈ obãanov slobodn˘ch ‰tá-tov EÚ nikomu nepotrebn˘mi normami a ne-berú na vedomie, ako tisícom Európanovkolú oãi ich absurdne vysoké platy.)

***

Udelenie Nobelovej ceny za medicínu auto-rovi umelého oplodnenia, profesorovi Edward-sovi, je absolútne nemiestne. Súhlasne so stano-viskom Vatikánu sa odvolávam na katolícku do-gmu o rozmnoÏovaní. Praktiky umelého oplod-nenia sú zdrojom zmätkov v súãasnom svete, ãopriná‰a narodenie detí star˘m mamám alebo do-nosenie detí tzv. „nájomn˘mi“ matkami.

Predseda PápeÏskej akadémie pre Ïivot Ignacio Carrasco de Paula.

Sme 5. 10.(Ak Edwards s vedcom Steptoeom pomoholmiliónom neplodn˘ch párov maÈ dieÈa, mal bysi Vatikán dobre rozmyslieÈ, ãi jeho dogmymajú vy‰‰iu cenu, ako navrátenie pocitu ‰Èas-tia takému mnoÏstvu ºudí, ktorí si neÏelajú niãiné, len maÈ plnohodnotnú rodinu.)

***

Teória, Ïe v‰etko treba stihnúÈ do tridsiatky,nesedí. Keì som poãúval Cashove albumy, zis-til som, Ïe pred smrÈou bol ãoraz lep‰í – tak akoon môÏete spievaÈ, aÏ keì máte nieão odÏité.

Spevák Miro Îbirka, „nemodern˘ chalan Meky“.

HN 5. 10. (Aj rodiã môÏe daÈ svojmu dieÈaÈu nieão na-vy‰e, len keì má nieão odÏité.)

***

Svoj názor na kvalitu vzdelania u nás vyjadru-jú i samotní ‰tudenti – najlep‰í „hlasujú nohami“a ‰tudujú v âesku, Rakúsku a vo Veºkej Britá-nii. SR patrí s poãtom 25-tisíc ‰tudentov zo SR‰tudujúcich v zahraniãí na popredné miesta vemigrácii ‰tudentov v Európe. Koºko z nich savráti domov? Nevieme. Ale plytvanie ºudsk˘mkapitálom kompetentn˘ch nikdy netrápilo.

Pracovník Prognostického ústavu SAVVladimír BaláÏ. Sme 6. 10.

(Väã‰ine mlad˘ch u nás v‰ak aj tak nezáleÏína tom, aby získali európsky porovnateºnévzdelanie, ale len – a za kaÏdú cenu – titul ãidiplom, ktor˘ potvrdí, Ïe sú vzdelaní.)

***

Poslanci cestovali na nezmyselné v˘lety zpeÀazí nás v‰etk˘ch. Ak posielame pracovníkazo súkromnej firmy na sluÏobnú cestu, musíprísÈ späÈ s novou znalosÈou alebo kontaktmi, abysa investícia vrátila. Poslanci v‰ak nevedia pre-ukázaÈ svoj prínos pre ‰tát a ani ho nedokazujú.

Podnikateº vo finanãníctve Peter Kri‰tofoviã. HN 6. 10.

(NajzávaÏnej‰ia nie je téma zru‰enia posla-neckej imunity, ale zníÏenia poãtu poslancovNR na 100. To by spôsobilo rozruch. Koºkí po-slanci by preukázali svoj prínos pre ‰tát?)

***

Americk˘ fyzik Everett pri‰iel pred polstoro-ãím s v˘kladom paraleln˘ch svetov. Povedanézjednodu‰ene, v istom okamihu môÏu zaãaÈ ved-ºa seba existovaÈ dve alebo viacero verzií tohoistého sveta, priãom sa ich v˘voj môÏe od sebanavzájom odli‰ovaÈ a vzìaºovaÈ.

Básnik Peter Milãák. Sme 6. 10.

(Ak aj pochopíme, Ïe sme sa práve stali sú-ãasÈou paraleln˘ch svetov, nepríjemné je, Ïenie sme schopní urãiÈ, v ktorom z nich právesme, v dôleÏitej‰om alebo nepodstatnom.)

***

Neustále zneisÈovanie osudu druhého a tretie-ho dôchodkového piliera, ktoré zaÏívame v po-sledn˘ch rokoch, prudko zniÏuje potenciál úspe‰-nosti projektu v budúcnosti.

Marek Prokopec. Tatra Asset Management.HN 7. 10.

(Nezodpovedné správanie politikov sa de-‰truktívne dot˘ka státisícov obyvateºov.)

***

Realistická apokalypsa nás kaÏdodenne dví-ha zo sedadiel, len ão si pustíme televízne spra-vodajstvo. Masakre, lÏi a podvody máme ako nadlani a uÏ sa ani nepokú‰ame nieão s t˘m a pro-ti tomu urobiÈ. Iba kon‰tatujeme. Nebúrime sa.Pasívne prijímame a konzumujeme. Niekde podt˘mito beznádejn˘mi nánosmi arogantnej poli-tickej a ekonomickej manipulácie musíme zaãaÈhºadaÈ aspoÀ ‰tipku nádeje.

Básnik Oleg Pastier, editor samizdatov˘ch kníh. Sme 7. 10.

(Tá nádej je v tom, Ïe komunizmus sa uÏ há-dam nevráti.)

***

Bratislavsk˘ Gumon bol v ‰tádiu návrhu navyhlásenie za kultúrnu pamiatku. Investor vte-dy jednoznaãne prekroãil zákon. Boli aj stíhaní,ale na‰a justícia sa zachovala tak ako vÏdy.

Jana ·ulcová z Pamiatkového úradu SR. TVoko 8. 10.

(KeìÏe „Gumon“ neznie povrchn˘m vlasten-com atraktívne, bez ohºadu na historickúcenu „industriálu“ ho ignorovali a nechalibezcitn˘ch investorov, aby ho zruinovali.)

***

Prezident Wulff povedal, Ïe Nemecko dnes uÏnie je len krajinou kresÈanstva a Ïidovstva, aleaj islamu. Väã‰inové obyvateºstvo je v‰ak zneis-tené a moslimov sa bojí. Moslimovia sa boja zasväã‰iny, lebo nevedia, do ak˘ch reakcií jej strachmôÏe vyústiÈ. A Merkelová tvrdí, Ïe je neprípust-né, aby jej obãania Ïili v strachu.

Politologiãka Katarína Mallok. Sme 8. 10.

(Je veºmi nebezpeãné, Ïe v Európe sa s isla-mom spája predov‰etk˘m strach. Moslimoviaby mali robiÈ, ão je v ich silách, aby sa to zme-nilo. Aj im by sa Ïivot okamÏite zlep‰il.)

***

Ku kaÏdej negatívnej poznámke si sama preseba vytvorte jej opak, napríklad áno, mám veº-k˘ nos, plastiku si v‰ak spraviÈ nechcem daÈ, na

S U P E R M O N I T O R

102

mojej tvári aj tak kaÏdého upútajú krásne oãi. Expertka Zuzana Hlavaãková.

OÎene.sk 8. 10.(Ani rady expertov nie sú v‰ak písmo sväté akaÏd˘ reaguje podºa svojej psyché.)

***

Na bilborde premiér Neãas vraví: „Nedovo-líme zadlÏovaÈ ‰tát, ani obce.“ A potom ten ist˘Neãas menom vlády predkladá snemovni rozpo-ãet s deficitom 135 miliárd. PrekáÏajú mi 2 veci.Jednak to klamanie a jednak neschopnosÈ rozpo-ãet vyrovnaÈ. Mali daÈ na bilbord: „Na budúci rokzadlÏíme ‰tát o 135 miliárd.“ To by bolo férové.

Ekonóm Petr Mach.iHNed.cz 9. 10.

(Dnes v‰ak uÏ politici nehºadia na to, ão je fé-rové, ale len na to, ão im prinesie osoh.)

***

V podmienkach SAV nie je dôchodca ako dô-chodca. Niektorí aj dnes pracujú na v˘znamn˘chmedzinárodn˘ch projektoch.

Predseda SOVVA pri Akadémii vied Stanislav Sipko. Pravda 9. 10.

(Od niektor˘ch poslancov KDH by sme v‰akchceli primnoho, ak by sme ãakali, Ïe ich citpre sociálnu rovnosÈ nie je len prázdnym ges-tom, ale Ïe prihliada i na záujmy ‰tátu.)

***

Keì John Lennon v roku 1965 vyhlásil, ÏeThe Beatles sú slávnej‰í neÏ JeÏi‰ Kristus, my-slel to ironicky, no náboÏenskí fanatici zobralijeho slová váÏne a zaãali páliÈ platne kapely.

Publicista Peter Bálik. Sme 9. 10.

(Horlitelia – ãi v Talibane, ãi v chorej cirkvi– sú zhubn˘m morom ºudstva.)

***

Urãite by sme sa mali vrhnúÈ na tému dodrÏia-vania ºudsk˘ch práv vo svete, kde máme defi-cit. Bielorusko, Kuba, Tibet – tam nás kedysi veº-mi bolo poãuÈ. A zasa by bolo treba.

Komentátorka Tereza ·upová. Lidovky.cz 9. 10.

(Veì zahraniãní ochrancovia ºudsk˘ch právaj nám – obãas – zachraÀovali Ïivot.)

***

Román americkej âíÀanky Yiyun Li ÚboÏia-ci je jedna z najsilnej‰ích kníh, aké som ãítal.âínske mesto súdi b˘valú revolucionárku Ku ‰ana odsúdi ju na smrÈ, pretoÏe pochybovala a pre-m˘‰ºala. Pochybovala o revolúcii. SúãasÈou jejpopravy je aj to, Ïe jej zaÏiva vyberú obliãky prezomierajúceho starého politika. A aby nemohlakriãaÈ, pretnú jej hlasivky.

Dramatik Viliam Klimáãek.Pravda 9. 10.

(Pravdu povediac, k tomuto textu sa nijak˘komentár nehodí. Azda len sa modliÈ.)

***

Ak víÈazom vojny v Iraku bol Irán, za víÈaza10-roãného amerického boja proti islamskémuterorizmu moÏno pokladaÈ âínu. Amerika si za-ãína uvedomovaÈ, v akej o‰emetnej situácii saocitla. Prezident Obama v poslednom ãase ho-

vorí, Ïe treba vnútorne posilniÈ Ameriku.Britsk˘ politológ Timothy Garton Ash.

Sme 9. 10.(Prezident Bush sa strmhlav – alebo skôrbezhlavo – vrhol na svet nepriateºov. Akt po-msty sa v‰ak Amerike uÏ desaÈroãie vraciaako bumerang a straty sú väã‰ie, ako bolo 3000 m⁄tvych pri útoku na dvojiãky v NewYorku.)

***

Vyz˘vame premiérku, ministrov, ale aj pred-sedov koaliãn˘ch strán, aby sa zaãali správaÈzodpovednej‰ie. Odmietame sa uÏ len prizeraÈchaosu, ktor˘ tu v poslednom ãase vládne.

Poslanec Igor Matoviã („Obyãajní ºudia“).

„O 5 minút dvanásÈ“ (STV) 10. 10.(Niektoré tendre v uplynul˘ch rokoch boli‰kandalóznym okrádaním ‰tátu i priamo jehoobãanov. Ale ani pasivita mnoh˘ch dne‰n˘chnie je dôvodom na utí‰enie du‰e.)

***

Urãite si chcem CD box set Signature kúpiÈ,pretoÏe to musím maÈ, veì obsahuje celú Len-nonovu diskografiu. Lennon je dnes pojem.

Spevák Miro Îbirka. HN 11. 10.

(Najvzru‰ujúcej‰í fakt 20. storoãia: pojmomtej doby nie je básnik, ale pophudobník.)

***

T˘m, Ïe Radiãová akoby stála mimo svojejvlastnej strany, je bliωie ku koaliãn˘m partne-rom. KeìÏe nie je ‰éfkou v SDKÚ, môÏe pouÏiÈpodporu z in˘ch strán, aby presadila svoje veci.

Poslanec NR Martin Poliaãik (SaS). Sme 11. 10.

(Podºa ‰éfa Smeru je Radiãová slabá pre-miérka a nik v koalícii ju nere‰pektuje. Pri-tom – napriek v‰etk˘m jej chybám – má au-toritu vo v‰etk˘ch 4 stranách koalície.)

***

Prekvapilo ma, ako kresÈansk˘ konzervatí-vec, b˘val˘ disident, politik a právnik âarnogur-sk˘ obhajoval svojho straníckeho kolegu ëur-kovského. Je ho nedôstojné, Ïe nazval obãian-skych aktivistov Bratislavy vo veci PKO „úzkouskupinou nejak˘ch pobláznen˘ch mimovlád-nych organizácií,“ hoci zachovanie PKO bymalo byÈ v prvom rade agendou KDH, veì PKOje alternatívou ku konzumnému spôsobu Ïivo-ta.

âlenka protikorupãnej skupiny EKOFÓRA Elena Pätoprstá.

Pravda 12. 10. (Nevzìaºuje sa dne‰n˘ âarnogursk˘ ãorazviac od niekdaj‰ieho antikomunistu?)

***

Od‰tartovali sme novú vlnu ‰trajkov proti ne-populárnej dôchodkovej reforme. Nepoºavíme vtomto ani po hlasovaní Senátu. Veì na sérii pro-testov sa zúãastnili milióny demon‰trantov.

·éf odborovej organizácie CGTBernhard Thibault. Sme 12. 10.

(Najfantastickej‰ia predstava dne‰ka je, Ïe bypredseda Jednoty dôchodcov Slovenska, b˘-val˘ odborársky ‰éf Kamil Vajnorsk˘, zorga-

nizoval protest alebo ‰trajk proti nejakémudrastickému opatreniu vlády, po‰kodzujúce-mu dôchodcov.)

***

V‰imol som si, Ïe kníhkupectvá sa nám me-nia na agory – tie verejné priestranstvá v antike,kde sa debatovalo, diskutovalo, di‰putovalo naaktuálne témy, napr. akú farbu má du‰a. Dnes siuÏ môÏete daÈ v kníhkupectve nielen knihu, aleaj kávu a stretnúÈ sa nielen s Bukowsk˘m, ale ajs priateºom. Ideálne miesto na strávenie zvy‰kuÏivota!

Básnik Daniel Hevier. HN 12. 10.

(Naozaj: Akú farbu má du‰a? A akú hodno-tu má diskusia na túto tému?)

***

Nemá príli‰ cenu tlaãiÈ âínu do zmeny kurzo-vého reÏimu. K˘m sa v rozsiahlej krajine nevy-ãerpajú zásoby pracovnej sily, ÈaÏko sa doãká-me nejakej zmeny.

Predná‰ateº na V·E v âR JaromírHurník. IHned.cz 13. 10.

(ËaÏko si v‰ak predstaviÈ, Ïe by mohla prestaÈbyÈ práve âína so svojou miliardou obyvate-ºov zásobárÀou pracovnej sily. Veì to je azdajaj najväã‰ia potencia.)

***

Na‰i podarení odborárski funkcionári sú vá‰-niv˘mi milovníkmi plytvania. Protestujú vtedy,keì sa ‰etrí a ticho stoja v kúte vtedy, keì sa plyt-vá a rozkráda.

Poslanec SDKÚ-DS Ivan ·tefanec. HN 13. 10.

(V ParíÏi protesty proti dôchodkovej reformevlády prilákali 1,23 milióna ºudí. V Bratisla-ve asi 5000 odborárov protestovalo proti ba-líãkom úsporn˘ch opatrení vlády na ozdrave-nie verejn˘ch financií.)

***

V minulom reÏime v Miklo‰ovom (ne)byto-vom priestore pôsobili diplomati, po zmene re-Ïimu sa ako „nepotrebn˘ majetok“ dostal dovlastníctva mesta. Ak minister tvrdí, Ïe tehlov˘byt nevyhnutne potreboval pre synovu chorobu,je ãudné, Ïe mu neprekáÏali plesne, ktoré sa v za-staran˘ch vlhk˘ch domoch nemôÏu neusadiÈ.

Îurnalistka SoÀa Pacherová. ravda 14. 10.

(KeìÏe do závetria odsunutá bezduchá novi-nárka Pacherová po odchode Ïurnalistov vy‰-‰ieho rangu postúpila na post komentátorky,na ão nemá dispozície, tak sa teraz usiluje vy-robiÈ ‰kandalózne kauzy aj z prípadov spolo-ãensky zanedbateºn˘ch.)

***

Poslanci vládnej koalície rie‰ia uÏ niekoºkomesiacov zloÏit˘ rébus – ako si zníÏiÈ platy tak,aby to vyzeralo, Ïe si ich zníÏili, ale pritom k ichzníÏeniu nepríde. A keì aj áno, tak nie o avizo-van˘ch najmenej 10 %.

Komentátor Juraj Hrabko. Sme 14. 10.

(Zahanbujúca je mravná úroveÀ podstatnejãasti slovensk˘ch politikov.)

S U P E R M O N I T O R

103

***

Európu v posledn˘ch rokoch zachvátil nov˘trend. Jednotlivé ‰táty vyãleÀujú ìal‰ie a ìal‰ieplochy svojich území, kde nechávajú bujnieÈdivoãinu. Len tak, bez ºudsk˘ch zásahov.

Komentátor Adam ·Ûra. Respekt.cz 15. 10.

(NechávaÈ v‰ak prírodu okolo nás bez citlivorie‰enej koncepcie je nebezpeãné. Prírodanám to dáva ãoraz viac najavo pohromami,ktoré niãia jednu oblasÈ za druhou.)

***

Za posledn˘ch 20 rokov sa zdvojnásobil po-ãet áut. Radnice musia naplánovaÈ tak˘ doprav-n˘ systém, aby sa prepchan˘mi ulicami ºudia nie-kam dostali, pretoÏe skoro v‰etci majú auto. Alestaãí sa pozrieÈ do okolit˘ch miest, aby sme vi-deli, ako to má vyzeraÈ.

Komentátor Petr Holub.âesk˘ rozhlas 16. 10.

(A Holub názorne pripomíná blízke veºko-mestá Mníchov ãi ViedeÀ. Obe obklopujediaºniãn˘ okruh a ºudia môÏu pouÏiÈ i 5 ale-bo 6 liniek metra, prípadne r˘chlu S-Bahn.)

***

V na‰ich médiách sa deti s angliãtinou nema-jú kde stretnúÈ. V Rakúsku vo verejnoprávnomrádiu FM4 (u nás Rádio FM) vystupujú beÏnemoderátori, ktor˘ch rodnou reãou je angliãtina.

Komentátor Marián Repa. Pravda 16. 10.

(Provinãní národoveckí politici chceli dokon-ca zákonom zakázaÈ takéto chúÈky.)

***

Romány skutoãne klamú, veì na to aj sú. ªu-dia nie sú spokojní so svojím osudom a takmerv‰etci túÏia po inom Ïivote neÏ po tom, ão vedú.Beletria sa zrodila na to, aby tento hlad ukojila.Pí‰e sa a ãíta na to, aby próza ºuìom dala Ïivo-ty, bez ktor˘ch nedokáÏu ÏiÈ.

Peruánsky spisovateº Mario Vargas Llosa(Nobelova cena 2010). Sme 16. 10.

(ªudia skôr vedeli vym˘‰ºaÈ príbehy a poves-ti, teda „klamaÈ“, neÏ opisovaÈ holú a chlad-nú realitu. Skôr boli spisovateºmi, neÏ filozof-mi.)

***

Návrat sociálnych demokratov na ãeskú po-litickú scénu by bol dobrou správou, ak to nie jevarovn˘ signál o tom, Ïe spoloãnosÈ frustruje ra-stúca nerovnosÈ, a ak si ºavica osvojí aspoÀ my-‰lienku, Ïe sociálnu politiku nemoÏno dôvery-hodne presadzovaÈ cez skorumpovan˘ ‰tát.

Komentátor Martin M. ·imeãka.Respekt.cz 18. 10.

(SR je iste v˘nimkou v Európe, ak tu desaÈ-tisíce obãanov povaÏuje korupciu za beÏnú sú-ãasÈ dobrej sociálnej politiky – v úplatkárstvevidia jeden zo zdrojov financií.)

***

Keì sa povie krásny ãlovek, tak sa t˘m mys-lí pekná mladá dievãina, ale podºa mÀa predsta-ve krásneho ãloveka zodpovedá skôr muÏ v naj-lep‰ích rokoch, uÏ hotov˘ a Ïivotom o‰ºahan˘.Myslím, Ïe som v Ïivote nepoznal nikoho, na

koho by to platilo viac, ako na herca RudolfaHru‰ínskeho. Raz som na scéne ND videl javis-ko plné národn˘ch umelcov a napriek tomu sazraky v‰etk˘ch divákov upierali niekam dozaduna scénu, kde stál men‰í tlst˘ str˘c – Rudolf. Lentam stál, nemusel ani hovoriÈ a napriek tomu jehoosobnosÈ ovládla javisko.

âesk˘ filmov˘ reÏisér Jifií Menzel.Pravda 18. 10.

(Tak ani veºkého politika nerobí schopnosÈkvetnato reãniÈ a afektovane sa usmievaÈ, alesila jeho nápadov a vízií. Jeho plnohodnotn˘kontakt s ºuìmi. A mnohotvárny ‰t˘l.)

***

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 18. 10.(Len aby národu pri posúvaní dierok na opas-ku nespadli gate.)

***

Poslancom z platu neubudne Ïiadnych 10 %.O 50 eur budú maÈ menej na pau‰álne v˘davky.Tie v‰ak môÏu pouÏiÈ aj na nákup bazéna, pre-toÏe nik nekontroluje, na ão ich míÀajú.

Publicistka Vanda Vavrová. Pravda 19. 10.

(Väã‰ina si v‰ak neuvedomuje, Ïe pri tejto ak-cii nejde o jej finanãn˘ prínos poãas krízy, aleo vplyv na du‰u obãanov, aby v ãase, keì samusia uskromÀovaÈ, pocítili, Ïe sú s nimi sú-drÏní aj ich zástupcovia v NR.)

***

PoÏiadavka Európskeho parlamentu na zv˘-‰enie v˘davkov EÚ na rok 2011 o takmer 6 %je nehanebná, keìÏe ãlenské krajiny únie si uÈa-hujú opasky. To sa nedá ani trochu ospravedlniÈ.

Britsk˘ minister pre európske záleÏitosti David Lidington. Sme 19. 10.

(Naopak, v‰etky ‰táty EÚ by mali nástojãivoÏiadaÈ bruselskú centrálu, aby okamÏite zní-Ïila platy a iné poplatky nielen úradníkom, aleaj poslancom a komisárom v EÚ.)

***

Ázijsk˘m ‰tátom hrozí návrat do stavu predvypuknutím globálnej hospodárskej krízy.

Hlavn˘ ekonóm MMFOlivier Blanchard. HN 19. 10.

(A to by mohlo zmeniÈ a vygradovaÈ vojnumenovú do rovnako zlej vojny obchodnej.)

***

Kºúãov˘m rie‰ením rómskeho problému jepredov‰etk˘m vzdelávanie. Vìaka nemu môÏenová generácia Rómov pochopiÈ, Ïe sa môÏe vy-maniÈ zo segregácie a budovaÈ svoju identitu.

Finanãník a filantrop George Soros. Sme 20. 10.

(Málokto v‰ak skúma, ãi Rómovia vôbec tú-Ïia po nejakej identite, ãi sa chcú vymaniÈ z

postavenia, ktoré ostatní povaÏujú za poniÏu-júce a ãi ho za také povaÏujú aj oni.)

***

Slovensko je kºúãové v integrácii západnéhoBalkánu do euroatlantick˘ch ‰truktúr a je hlav-n˘ príklad prospe‰nosti ‰ir‰ej integrácie do eu-rópskeho spoloãenstva. SR uskutoãnila v˘ni-moãn˘ prechod z krajiny zamknutej Ïeleznouoponou k vibrujúcej demokracii. Je to pilier re-gionálnej stability a spolupráce, ktor˘ zazna-menáva jeden z najväã‰ích rastov v Európe.

Americká ministerka zahraniãiaHillary Clintonová. HN 20. 10.

(Hoci sú Clintonovej slová iste aj prejavom di-plomatickej veºkorysosti, predsa len im domi-nuje objektívne posúdenie solídneho postave-nia SR v medzinárodnom kontexte.)

***

Rozhodli sme sa, Ïe na‰e dramatické záÏitkyz podzemia porozprávame tomu médiu, ktorénám ponúkne najviac, aby sme mali aspoÀ mal˘úÏitok z preÏitého utrpenia. Denn˘ prídel bol lenkúsok tuniaka. KaÏd˘ deÀ som bol chud‰í. Stra-til som 12 kíl. Tomu sa vraví kanibalizmus –moje telo Ïralo samo seba. Zato o obavách zoskutoãného kanibalizmu nikto nevravel.

Jeden z 33 ãílskych zasypan˘ch baníkov Omar Reygadas.

Denník El Mercurio 21. 10.(Nik z beÏn˘ch Európanov nemôÏe asi závi-dieÈ baníkom zasypan˘m 69 dní ich desiv˘údel. Ale zato je iste dosÈ ºudí, ktorí nevraÏi-vo registrujú miliónové ponuky za knihy s ichutrpením a poh⁄davo posudzujú ich „lako-mé“ poÏiadavky.)

***

Moju tehotnú Ïenu Siao zatkli pracovníci úra-du plánovaného rodiãovstva, aby ju prinútilipreru‰iÈ tehotenstvo mesiac pred pôrodom, lebojedno dieÈa uÏ máme a druhé dieÈa by bolo po-ru‰ením zákona o jednom dieÈati. Hoci kriãalaa plakala, odviezli ju do nemocnice, kde jej po-dali injekciu, ktorá zabila jej osemmesaãn˘ plod.

Mlad˘ âíÀan Luo Jan-ãchuan.Sme 21. 10.

(Svet je doslova napuchnut˘ od hrôz, ktoré ti-síce úradníkov, stovky diktátorov, desiatkyvrahov z teroristick˘ch úderiek a sadistickí je-dinci denne spôsobujú druh˘m. Koºko je vô-bec ºudí, ktor˘m osud umoÏnil aspoÀ pár ro-kov pekne ÏiÈ?)

***

Kresba: Pavel Jakubec. HN 21. 10.(Pritom poslanci berú len pre seba a svoju ro-dinu, k˘m rybári pre hocikoho, ak zaplatí.)

S U P E R M O N I T O R

Dnes neberú, ide ma z toho poraziÈ! ... a keì si spomeniem,koºko berú poslanci, ide ma poraziÈ e‰te viac!!!

104

***

ZniÏovanie platov ústavn˘ch ãiniteºov pova-Ïuje zdruÏenie sudcov za politické gesto, ktorépatrí politikom a pre nich má svoju cenu, pre-vy‰ujúcu stratu ãasti príjmu. Sudcovia nijakov‰ak nemôÏu v˘konom svojej funkcie ovplyv-niÈ v˘voj deficitu verejn˘ch financií. Navy‰esú podrobení osobitn˘m obmedzeniam, ako jezákaz popri v˘kone súdnictva podnikaÈ. Niek-torí poslanci, zrejme, na svoj plat odkázaní niesú, v‰etci sudcovia v‰ak áno

Prezidentka ZdruÏenia sudcov SlovenskaDana Bystrianska. Sme 22. 10.

(Ak ºudia s takou úrovÀou humanity a inte-lektu, akú predviedla justiãná funkcionár-ka, majú právomoc súdiÈ spoluobãanov, BohochraÀuj kaÏdého, kto sa dostane do ich rúk.)

***

Poslanec Matoviã s kolegami sa pred prote-stujúcich odborárov postavili s transparentom:„Kde ste boli, odborári, keì ‚sociálni‘ s oÏranomrozkradli SR? Musíme ‰etriÈ, lebo ste vy 4 rokyzáhadne mlãali.“ Nevedno, ão dámu spomedzirebelujúcich odborárov pobúrilo aÏ tak, Ïe muchcela jednu vylepiÈ. Veì je nesporná pravda, Ïena‰i akoÏe principiálni odborári tí‰ko mlãali,keì sa na verejnosÈ dostávala jedna kauza za dru-hou, pri ktorej ‰tát prichádzal o milióny a milió-ny eur, konãiacich na súkromn˘ch kontách.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 22. 10.

(Pritom odborári svoju apolitickosÈ preja-vujú t˘m, Ïe vo voºbách podporujú Smer.)

***

Bolo by prehnané tvrdiÈ, Ïe kresÈanské cirk-vi produkujú prvotriednych obãanov, ale istúkvalitu oãividne ponúkajú. A to nielen do vlast-n˘ch radov, i neveriaci si s kresÈanstvom asociu-jú lásku k blíÏnemu. Aj preto sa nedá odstaviÈcirkev a zachovaÈ si kresÈanstvo.

Politologiãka Katarína Mallok. Sme 22. 10.

(Otázne je v‰ak práve to, ãi moÏno zachovaÈpôsobivosÈ kresÈanstva pod egidou cirkvi.)

***

Kresba: Danglár. Pravda 22. 10.(Davová psychóza slovensk˘ch riaditeºov a se-kretárok.)

***

Médiá by mali byÈ veºmi opatrné v tom, ãovravia verejnosti, a najmä nesmú veriÈ v‰etké-mu, ão povie polícia, ktorá sa ãasto správa veº-mi nebezpeãne, pretoÏe manipulatívne predha-dzuje obãanom ãloveka, proti ktorému neexistu-je Ïiadny dôkaz, Ïe by spáchal nejak˘ trestn˘ãin.

Bádateº Boris Cvek. Britské listy 23. 10.

(âasto veºmi ºahkováÏne manipulujeme s cÈoudruh˘ch ºudí. Îurnalista by si mal v‰ak pred-staviÈ, Ïe by podobne niekto hovoril o Àom.)

***Vo väzniciach najväã‰ej demokratickej kraji-

ny sveta ãaká tritisíc muÏov a Ïien (tritisíc! to sami vari len sníva), k˘m ich popravia, teda legál-ne a plánovane zavraÏdia. Je to neodpustiteºnágenerálka utrpenia, nehodného krajiny, ktorádala svetu Lincolna, Kennedyho a Obamu.

Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy. Sme 23. 10.

(Mysliteº pri svojom rozhorãení zabúda, Ïestovky z popraven˘ch nemilosrdne zavraÏdi-li stovky in˘ch ºudí a ãasto úplne nevinn˘ch,bezbrann˘ch. Ale napriek tomu sa humanis-ti oprávnene búria proti krutosti aj veºmi vy-spel˘ch ‰tátov. Dajú sa v‰ak popravy porov-naÈ s potratmi, ktoré mnohí horlivci tieÏ na-z˘vajú vraÏdami?)

***

Na rozdiel od kariérneho prokurátora Trnkusi nemyslím, Ïe Hedviga Malinová je banálnakauza. Myslím si, Ïe je to prípad, ktor˘ sa svo-jím spoloãensk˘m v˘znamom síce nerovná k za-vleãeniu Michala Kováãa mlad‰ieho do Rakús-ka, ale v istom zmysle sa k nemu blíÏi, pretoÏesa t˘ka vzÈahu surovej moci a represívnych zlo-Ïiek ‰tátu k svojim vlastn˘m obãanom.

Právnik Radoslav Procházka, poslanec KDH.

„Sobotné dialógy“ (SRo) 23. 10.(Malinová nie je kauza. Je to ºudská bytosÈ,ktorá má dve dcéry a muÏa, teda rodinu, achce pekne ÏiÈ, na ão má právo, ale ão jej uÏdlho upierajú Trnka i KaliÀák.)

***

My, Obyãajní ºudia, by sme najrad‰ej siahli napríjmy ºudí, ktorí na Slovensku dlhé roky ryÏo-vali. V‰etky zákazky, ktoré ºudia získali beztoho, aby prebehla férová súÈaÏ, by sme radi spät-ne dodanili moÏno 20 %-ami. Áno, mám namysli aj podnikateºa Juraja ·irokého.

Líder hnutia Obyãajní ºudia Igor Matoviã.„Na telo“ (TV Markíza) 24. 10.

(K˘m posvätnosÈ súkromného majetku nebu-de maÈ men‰iu hodnotu, neÏ spravodlivé roz-delenie peÀazí v ‰tátnej kase medzi poctiv˘chºudí, nemôÏeme hovoriÈ o férovosti.)

***

Nech uÏ sa bankári správali akokoºvek haneb-ne – a niektorí si zjavne zaslúÏia aspoÀ dekáduna trestnej lavici –, finanãné sluÏby sú kºúãovousúãasÈou lond˘nskej ekonomiky. Ak sa finanã-n˘ sektor oslabí, ão ho nahradí v prospech za-mestnanosti? B˘val˘ viceguvernér britskej centrálnej banky

Howard Davies. HN 25. 10.(ªudstvo sa posúva ku globálnemu úpadku.Necelé percento budú dobre zabezpeãení mi-liardári – ale ão s mnoÏstvom chudobn˘ch âí-Àanov, KonÏanov alebo Slovákov?)

***

Poviem nieão, ão sa mnoh˘m nebude páãiÈ:Joseph Goebbels, diablov námestník, nacistick˘

minister propagandy, nebol v roku 1935 nacis-tick˘ zloãinec. A neviem, ãi úspe‰ná ãeská fil-mová hereãka Lída Baarová, ktorá bola Goeb-belsovou milenkou, bola kolaborantka alebo lenkrásna naivka, ktorej sa s narastajúcim úspechomprivierali oãi, aby nevidela realitu okolo seba.Jedno v‰ak môÏem povedaÈ s urãitosÈou: Nena-‰iel som jedin˘ dôkaz o tom, Ïe by poãas pro-tektorátu niekomu u‰kodila, niekoho udala ale-bo Ïe by spolupracovala s gestapom

Reportér a spisovateº Stanislav Motl. OÎene.sk 25. 10.

(Po vojne Baarová strávila ist˘ ãas vo väze-ní. Neskôr emigrovala do Rakúska. A sebacharakterizovala veºmi prísne: „Bola sombláznivá, hlúpa, opitá slávou a proti svojej vôlisom sa vlastne nepekne zaplietla do dejín.“Koºkí slovenskí umelci sa odpudivo zaplietlido dejín poãas komunizmu – a koºk˘ch tomrzelo? Koºkí sa za to hanbia?)

***

V mojich knihách dokáÏem navodiÈ atmosfé-ru zloãinu, uliãnej drsnosti, krutosti a obãas ajhrôzy a pod t˘mto vplyvom si ãitateº môÏe mys-lieÈ, Ïe sa vyjadrujem vulgárne, ale to nie jepravda. To je iba atmosférou – to iba moji pro-tagonisti tak tvrdo hovoria.

Spisovateº a scenáristaDominik Dán. Pravda 25. 10.

(Spisovateº vraj ãasto nakazí svojho ãitateºa.Ale dokázal to uÏ niekto?)

***

ZásluhovosÈ pri valorizácii dôchodkov nemámiesto a má nastúpiÈ solidarita. Preto sa od roku2012 budú zvy‰ovaÈ v‰etky dôchodky o rovna-kú pevnú sumu.

Minister práce a sociálnych vecíJozef Mihál. Sme 26. 10.

(Mihálova my‰lienka o solidarite je naozaju‰ºachtilá, len zabudol dodaÈ, Ïe rovnakápekná idea by sa mala zaviesÈ i pre ministrova poslancov a ich platy a odmeny by sa malina znak spolupatriãnosti zrovnaÈ s platmimurárov vo Váhostave.)

***

Chcem takú zmenu zákona, ktorá umoÏníkandidovaÈ do NR nezávisl˘m ºuìom. O nápa-de som hovoril s niektor˘mi poslancami, aleveºké nad‰enie pre svoju iniciatívu som nena‰iel.Ak neuvidím ich vôºu podporiÈ takúto zmenu,vytvorím stranu, ktorá dá priestor nezávisl˘mkandidátom uchádzaÈ sa o hlasy voliãov. Dne‰-n˘ systém, keì sa poslanec bojí prezentovaÈsvoj názor v strachu, Ïe by sa dostal do nemilos-ti vedenia strany, povaÏujem za chor˘.

Líder hnutia Obyãajní ºudia Igor Matoviã. Pravda 26. 10.

(Absolútna voºnosÈ poslancov „rozhodovaÈpodºa svojho vedomia a svedomia“ by zne-moÏnila stabilné pôsobenie parlamentu, ão bymohlo vyústiÈ do anarchie v ‰táte. Na druhejstrane teraj‰ia partajná zo‰nurovanosÈ obme-dzuje slobodu v ‰táte a najmä tvoriví poslan-ci nemajú ‰ancu presadiÈ svoje dobré a verej-nosti osoÏné nápady.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler

S U P E R M O N I T O R

Geoconsult, spol. s r. o.inÏiniersko-projektová spoloãnosÈMiletiãova 21, P.O.Box 34, 820 05 Bratislava 25www.geoconsult.sk

• cesty a diaºnice

• mosty

• tunely

• podchody

• vodovody a kanalizácie

• oporné múry

• protihlukové steny

• inÏinierske siete

PROJEKTUJEME

V·ETKY STUPNE

PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE