ODVETVIE HYDINY V TURECKU A SITUÁCIA NA TRHU
description
Transcript of ODVETVIE HYDINY V TURECKU A SITUÁCIA NA TRHU
ODVETVIE HYDINY V TURECKU A SITUÁCIA NA TRHU
PREPARED BY : AYHAN KINDAP / CP TURKEY JUNE 23 2009
2003 2004 2005 2006 2007 2008 (1) 2009 (1)
HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT (GDP) (2) (3)
V súčasných cenách (TRY Mil.) 454 781 559 033 648 932 758 391 843 178 950 144 ...
V súčasných cenách ($ Million) 304 901 390 387 481 497 526 429 648 754 655 271 ...
GDP - RAST HRUBÉHO DOMÁCEHO 5,3 9,4 8,4 6,9 4,7 1,1 ...
PRODUKTU V STÁLYCH CENÁCH (%)
POPULÁCIA ( OOO ) 67 123,0 68 000,0 68 867,0 69732 70 586,0 71 419 72 240
GDP NA OBYVATEĽA 4 542 5 741 6 992 7 549 9 191 9 175
INFLÁCIA ( %)
spotrebiteľská 18,4 9,4 7,7 0,1 8,4 10,1 7,5
výrobná 13,9 15,4 2,7 0,1 5,9 8,1Zdroj: TSI, SPO, Ministerstvo práce a sociálnych vecí
ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ UKAZOVATELE TURECKAROK
01
YILLIK Rad1Rad2
01
OCAK -
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2008 2009 % Chan.
EXPORT (FOB) 27 775 31 334 36 059 47 253 63 167 73 476 85 535 107 272 132 002 44 500 32 075 -27,9
IMPORT (CIF) 54 503 41 399 51 554 69 340 97 540 116 774 139 576 170 063 201 961 67 066 38 910 -42,0
OBJEM ZAHR.OBCH. 82 278 72 733 87 613 116 593 160 707 190 251 225 111 277 334 333 963 111 566 70 985 -36,4
BILANCIA Z. OBCH. -26 728 -10 065 -15 495 -22 087 -34 373 -43 298 -54 041 -62 791 -69 959 -22 567 -6 835 -69,7
EXPORT / IMPORT(%) 51,0 75,7 69,9 68,1 64,8 62,9 61,3 63,1 65,4 66,4 82,4 24,2
EXPORT / HNP (%) 10,5 15,9 15,6 15,5 16,2 15,3 16,2 16,5 17,8 … … …
IMPORT / HNP (%) 20,5 21,0 22,4 22,7 25,0 24,3 26,5 26,2 27,2 … … …
Updated : June, 02th 2009
ZAHRANIČNÝ OBCHOD$ MILLION
ROK JANUARY-APRIL
01
YILLIK #ODKAZ!#ODKAZ!
01
OCAK -
STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA ODVETVIA HYDINY V TURECKU
• Industrializácia tureckého hydinového sektoru sa začala v roku 1955 a v poslednom období vykázal enormný rast
• Je približne 12,500 chovných staníc a viac ako 500,000 ľudí je zamestnaných v sektore vrátane chovateľov, farmárov, obchodníkov, výrobcov krmív, výrobcov liekov, prepravných spoločností
• Sektor hydiny živí okolo 2 miliónov ľudí
• Ročný obrat sektoru je okolo 3 mld. US $
• Kapacita výroby hydinového mäsa v Turecku je 4500 t/deň a momentálne 1,400,000 t
STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA ODVETVIA HYDINY V TURECKU (pokračovanie)
• Využitie kapacity bitúnkov a chovných staníc je okolo 80 %
• Spotreba hydinového mäsa na obyvateľa je okolo 17 kg kým v roku 1990 bolo 3.8 kg. Tento trend svedčí o tom, že je veľký potenciál rastu v sektore.
• Majitelia používajú vlastný kapitál aby prežili. Napriek všetkým ťažkostiam odvetvie rastie za cenu veľkých obetí.
• Odvetvie potrebuje stimuly exportu a rast príjmov na osobu v záujme ďalšieho rozvoja.
KURACIE MASO MORČACIE MASO SLIEPKY A INÉ PRODUKCIA POPULÁCIA SPOTREBA
ROK CELKOM NA
RAST OBYVATEĽA
(Ton) (Ton) (Ton) (Ton) (%) (tisíc) (kg)
2000 662 096 23 265 67 021 752 382 18,7% 64 259 11,72001 592 567 38 991 41 813 673 371 -10,5% 65 135 10,32002 620 581 24 582 60 043 705 206 4,7% 66 009 10,72003 768 012 34 078 51 255 853 345 21,0% 66 873 12,82004 940 889 46 248 58 295 1 045 432 22,5% 67 734 15,42005 957 416 53 530 52 850 1 063 795 1,8% 68 582 15,52006 945 779 45 750 40 240 1 031 779 -3,0% 69 421 14,92007 1 012 000 33 000 55 000 1 100 000 6,6% 70 256 15,72008 1 150 000 27 000 55 000 1 232 000 12,0% 71 419 17,32009* 1 200 000 30 000 60 000 1 290 000 4,7% 72 276 17,8
Zdroj :BESD-BİR *: 2009 odhad
ODHAD DOPYTU HYDINOVÉHO MASA A SPOTREBY NA OBYVATELA
2010 1 345 000 4,3% 73 143 18,42011 1 413 000 5,1% 74 021 19,12012 1 487 000 5,2% 74 909 19,92013 1 562 000 5,0% 75 808 20,6
a nov é š tatis tiky
PRODUKCIA HYDINOVÉHO MASA
Zdroj: SPO 9. Rozvojový plán
E XP O R T HY DINO VÉ HO MAS A
KURACIE MASO MORČACIE MASO KURACIE STEHNÁ HYDINA HODNOTA
Rok CELKOM FOB
(Ton) (Ton) (Ton) (Ton) (USD)
2000 1 817 38 8 672 10 527 5 932
2001 12 342 285 11 790 24 417 14 394
2002 6 252 695 12 695 19 642 12 026
2003 8 547 805 15 818 25 170 16 480
2004 11 096 615 17 339 29 050 19 756
2005 27 278 1 929 15 767 44 974 34 647
2006 20 411 428 18 971 39 810 28 187
2007 24 775 808 26 175 51 758 44 412
2008 47 895 1 297 30 660 79 852 87 269
2009* 31 903 539 9 529 41 975 42 528(*J an-Máj 2009)
PRODUKCIA BROJLEROV
TURECKO JE 14-TY NAJVAČŠÍ VÝROBCA KURACIEHO MASA S PRODUKCIOU 1,150,000 t V ROKU 2008
ZDROJ :USDA
TURECKO SO SPOTREBOU 17 KG NA OBYVATELA 17-TY NA SVETE.
FINANČNÁ SITUÁCIA TURECKA
• Turecký bankový sektor nie je zasiahnutý finančnou krízou v takej miere ako banky v USA alebo v Európe lebo banky nemali žiadne toxické investície.
• Finančná kríza v roku 2001 prinútilo Turecko k vykonaniu finančnej reformy a reštrukturalizáciu bankového sektoru. Táto reštrukturalizácia teraz pomáha odvetviu k ľahšiemu prekonaniu krízy ako v iných krajinách.
• Zdá sa že pozícia Turecka je lepšia ako všeobecná globálna situácia
• Po poslednom štvrťroku 2009 sa očakáva pozitívny ekonomický rast
FINANČNÁ SITUÁCIA TURECKA(pokračovanie)
• Čo sa týka objemu obchodu, úverov a portfóliových investícií, Turecko najviac zasiahlo znižovanie objemu zahraničného obchodu, ako je to viditeľné na ukazovateľoch exportu a importu.
• Dohoda IMF ešte nebola podpísaná, ale vláda to nepovažuje za nevyhnutné.
• Úrokové sadzby v Turecku nedávno boli znížené na prijateľnú úroveň.
• Podmienky poskytnutia úverov sú stále veľmi prísne pre výrobné odvetvia.
CHRONOLÓGIA KRÍZY ODVETVIA KURACIEHO MASA
-Odvetvie bolo obvinené používaním hormónov v roku 2004, čo spôsobilo významné zníženie predaja
-Vypuknutie vtáčej chrípky v októbri 2005 a pokračovanie v 2006 spôsobilo prepadnutie objemu predaja o 95% .
-Epidémia kliešťov šíriacich vírus konžskej horúčky spôsobilo početné úmrtia v roku 2008
-Výrobcovia v roku 2008 produkovali nadbytočné množstvo mäsa dúfajúc v opakovaní výborného obchodného roka 2007
-Rastúce ceny surovín a energie v roku 2008 nemohli byť premietnuté do predajnej ceny
- Rekordné straty v odvetví v roku 2008
- Okrem veľkých strát v roku 2008 , účastníkov odvetvia vyšetroval Turecký protimonopolný úrad za podozrenie nedovolenej kooperácie
- Nakoniec na jeseň 2008 finančná kríza nasadila ďalšiu tvrdú ranu, a spôsobil vážny nedostatok kapitálu
- Devalvácia tureckej meny spôsobil ďalší tlak na náklady v sektore lebo je silne závislý na importovaných surovinách.
CHRONOLÓGIA KRÍZY ODVETVIA KURACIEHO MASA (pokračovanie )
OPATRENIA A ÚSILIA VYKONANÉ POČAS KRÍZY
• Bola založená tzv. „Platforma Zdravé Kura“ pre zvládnutie hormónovej krízy a následne problému vtáčej chrípky.
• Bolo vydaných veľa publikácií a vyhlásení, organizovaných mnoho programov pre osvetu verejnej mienky.
• Zväz výrobcov hydinového mäsa (BESD-BIR) vzala na seba dôležitú misiu aby našla riešenie pre problémy odvetvia.
OPATRENIA A ÚSILIA VYKONANÉ POČAS KRÍZY(pokračovanie)
• BESD-BIR analyzoval trh a urobil racionálny odhad výroby pre nasledujúce roky aby sa mohol regulovať trh.
• Odvetvie modernizovalo svoje výrobné podniky a investovalo do biologickej bezpečnosti aby zodpovedalo európskym predpisom.
• 85 % kuracieho mäsa sa predávalo voľne pred vtáčou chrípkou. Teraz celá produkcia sa predáva balené a označené.
OPATRENIA VYKONANÉ NA PODNIKOVEJ ÚROVNI POČAS FINANČNEJ KRÍZYNÁKUP
-Dlhšie platobné termíny pre dodávateľov -Zásoby znížené na minimum-Vyhýbanie sa nákupom za tvrdú menu-Znížený import surovín
PREDAJ
-Menej dní rozvozu-Odmietnutie nových kupcov-Prísne pravidlá rozvozu
VŠEOBECNÉ
-Úspory pri všetkých typov výdavkov-Zníženie nákladov na osobu-Zníženie nákladov na cestovanie
SILNÉ STRÁNKY ODVETVIA • Potravinárstvo by malo byť najmenej dotknuté odvetvie počas
finančnej krízy.
• Kuracie mäso je vždy preferované v Turecku pre relatívne nízku cenu v porovnaní s rybím a červeným mäsom, ktoré sú 3-4 krát drahšie.
• Väčšinu populácie Turecka tvoria moslimovia, ktorý
nekonzumujú bravčové mäso. Hydinové mäso má obrovský potenciál.
• Export do Iraku dosiahol významnú mieru. To umožní znížiť tlak ponuky na domácom trhu. V roku 2009 sa očakáva ďalší rast exportu.
• Dôsledkom finančnej krízy sa neznížila spotreba kuracieho mäs v Turecku.
• Hydinové odvetvie v Turecku má moderné a technologicky obnovené zariadenia. 60 % účastníkov odvetvia má exportné povolenie do EU.
SILNÉ STRÁNKY ODVETVIA(pokračovanie)• Turecko je štvrtým najväčším výrobcom kuracieho mäsa v EU
po Španielsku, UK a Francúzsku.
• Kuracie mäso vyrobené v Turecku nie je nakazené vtáčou chrípkou
• Oproti vedúcim exportujúcim krajinám skoro všetky výrobné jednotky majú zariadenie na rýchle chladenie.
• Čerstvé chladené kuracie mäso môže byť exportované do blízkych susedných krajín.
• Podmienky biologickej bezpečnosti zodpovedajú normám EU.
• Turecko priťahuje stále viac turistov, aktuálne 26 miliónov ľudí ročne.
SLABÉ STRÁNKY ODVETVIA
• Turecko doteraz sa nemohlo stať dôležitým hráčom na trhu s kuracím mäsom, lebo súťaží s USA a Brazíliou kde výrobcovia kupujú kukuricu a sóju za podstatne nižšiu cenu.
• Následkom krízy sa znížili ceny ropy a surovín. Výrobcovia však nepocítili nižšie ceny energie alebo kukurice.
• 90 % potreby kukurice by mohlo byť vyprodukované lokálne. Náklady sú dvojnásobné.
• Export nestačí na reguláciu nadbytočnej produkcie.
• Turecko je 14. na svete v produkcii kuracieho mäsa, ale iba 3 % môže exportovať.
SLABÉ STRÁNKY ODVETVIA(pokračovanie)• Turecko sa nachádza v strede hlavných odbytových miest
ktorými sú Európa, Blízky Východ a Rusko. Napriek tomu nemôže byť konkurencieschopným na týchto trhoch lebo nemá také exportné podpory ako výrobcovia USA (600 usd/t) a EU (525 usd/t) Výška podpory v Turecku je 26 USD/t.
• Hydinové odvetvie v Turecku fungovalo vždy za podmienok čistej konkurencie tak ako je to opísané v učebniciach ekonomiky.
• Ambiciózne hydinové podniky chceli sa stať číslom 1 na trhu a ignorovali analytické štúdie o veľkosti trhu. Teraz všetky účastníci odvetvia sú obeťami prehnanej súťaže.
• Globálna finančná kríza zasiahla sektor v najhoršej perióde, keď produkoval stratu už 14 mesiacov.
VSTUPY A ICH VPLYV NA SEKTOR
2006 2007 2008 2009* % RASTPŠENICA 20 010 17 234 18 000 20 000 11,1%JAČMEŇ 9 551 7 307 5 923 7 000 18,2%
KUKURICA 3 811 3 535 4 274 4 100 -4,1%RYŽA 696 648 753 760 0,9%
SLNEČNICA 1 118 854 992 1 000 0,8%BAVLNA 827 675 501 400 -20,2%ARAŠÍDY 661 530 800 500 -37,5%
ZDROJ: TUIK,TMO,USDA* EXPECTED
PRODUKCIA OBILIA V TURECKU (1000 TON) A ODHADY NA ROK 2009
IMPORT HLAVNÝCH SUROVÍN PRE KRMIVO V R. 2008 (000 T)
000 T 000 USD OVOS 15 560 5 060RAŽ 4 605 1 450KUKURICA 1 133 463 356 000
RYBIA MÚKA 55 167 57 990
SÓJA 1 239 064 647 899REPKA 189 341 129 726
SÓJOVÁ MÚKA 359 555 158 425SLNEČNICA 203 767 48 372REPKOVÁ MÚKA 82 279 18 823PALMOVÁ MÚKA 30 000 6 690
PŠENIČNÉ OTRUBY 342 865 68 619
KUKURIČNÉ KLÍČKY 26 219 7 500KUKURIČNÝ GLUTÉN 530 971 130 567
CUKROVÁ REPA 52 738 12 585
DDGS 521 855 142 296
SPOLU 4 787 449 1 792 002
IMPORT SUROVÍN
USD VS. TL GRAFY 2007-2008-2009
1
1,05
1,1
1,15
1,2
1,25
1,3
1,35
1,4
1,45
1,5
1,55
1,6
1,65
1,7
1,75
1,8
JAN FEB MAR APR MAY JUN JUL AUG SEP OCT NOV DEC
USD 2007 USD 2008 USD 2009
DOMÁCA KUKURICA ( TL)
100
200
300
400
500
600
JAN
FEBM
ARAPR
MAY
JUNE
JULY
AUGSEP
OCT
NOV
DEC
2007 Corn Prices 2008Corn Prices 2009 Corn Prices
CENA SÓJE ( TL/T)
200,00
300,00
400,00
500,00
600,00
700,00
800,00
900,00
1000,00
JAN FEB MAR APR MAY JUNE JULY AUG SEP OCT NOV DEC
MESIAC
CE
NA
SBEAN (TL) 2007
SBEAN (TL) 2008
SBEAN (TL) 2009
CENA SBM ( TL /T )
200,00
300,00
400,00
500,00
600,00
700,00
800,00
900,00
1000,00
JAN FEB MAR APR MAY JUNE JULY AUG SEP OCT NOV DEC
Mesiac
Cen
a
SBM (TL) 2007
SBM (TL) 2008
SBM (TL) 2009
APR 2,52 2,86 2,56 3,50MAY 2,20 3,14 2,81 3,30JUNE 1,61 3,20 2,61JULY 1,76 3,10 2,33AUG 1,84 3,09 2,68SEP 2,09 3,21 2,91OCT 2,16 3,22 2,69NOV 2,10 2,46 2,33DEC 1,95 1,92 2,27
CENA KURACIEHO MASA ( TL/KG)
1,001,251,501,752,002,252,502,753,003,253,503,75
2006 CHICKENMEAT
2007 CHICKENMEAT
2008 CHICKENMEAT
2009 CHICKENMEAT
PREDAJNÁ CENA PREDAJNÁ CENA KURACIEHO MASAKURACIEHO MASA vs vs NÁKLADYNÁKLADY – –22004004
– – 22009(2)009(2) ((TL/Kg)TL/Kg)
1.25
1.50
1.75
2.00
2.25
2.50
2.75
3.00
3.25
Jan-
04
Apr
-04
Jul-0
4
Oct
-04
Jan-
05
Apr
-05
Jul-0
5
Oct
-05
Jan-
06
Apr
-06
Jul-0
6
Oct
-06
Jan-
07
Apr
-07
Jul-0
7
Oct
-07
Jan-
08
Apr
-08
Jul-0
8
Oct
-08
Jan-
09
SALE COST
DOPADY GLOBÁLNEJ FINAČNEJ KRÍZY NA ODVETVIE HYDINY V TURECKU
• 3 stredne veľké podniky museli zastaviť výrobu pre nedostatok voľného kapitálu.
• Veľa ľudí stratilo prácu pre prepustenia.
• Znížil sa počet dodávateľov surovín. Bezpečnosť zásobovania a konkurenčné ceny sú v ohrození.
• Rastú záväzky voči bankám, čo predstavuje riziko financovania v budúcnosti.
ČO BY MALO ROBIŤ ODVETVIE HYDINY V TURECKU
• 35 % svetového exportu hydinového mäsa smeruje do susedných krajín Turecka. Turecko sa musí sústrediť na tieto krajiny a nájsť spôsob ako byť konkurencieschopným na týchto trhoch.
• Podniky by mali zohľadniť veľkosť trhu a vyrábať podľa toho.
• Výrobcovia kuracieho mäsa a dodávatelia surovín by mali viac spolupracovať. Ich odvetvia sú vzájomne závislé.
• Musia byť vytvorené strategické partnerstvá aby vyvolali synergie medzi účastníkmi potravinovej vertikály.
• Znižovanie nákladov a úspory nikdy neboli tak dôležité ako teraz.
ČO BY SA MALO ROBIŤ GLOBÁLNE
• Ceny surovín sú terčom špekulácií. Vstup špekulantov musí byť limitovaný a regulovaný na týchto trhoch.
• Kúpna sila spotrebiteľov by mala rásť
• Musia sa zvýšiť výmery ornej pôdy
• Zvýšenie produkcie a priemernej úrody
• Vyššia efektivita nákladov
• Intenzívnejšie zdieľanie informácií medzi účastníkmi odvetvia
• Musí byť oceňovaný manažment sústredený na výkon a cieľ v podnikoch a takto musia byť vychované mladé tímy manažérov
ZÁVERY
• Odvetvie hydiny je sám o sebe rizikovým odvetvím
• Výkyvy kapacít v odvetví trvajú dlho
• Veľa zdravotných problémov vo veľkej miere vplývajú na odvetvie .
• Vstupné materiály vo veľkej miere závisia od počasia a zásobovanie má silné výkyvy.
• Vývoj cien surovín po vstupe hedge fundov sa stal nevyspytateľným. Musia byť regulované.
• Rastúci dopyt po mäse na celom svete znamená rastúci dopyt po obilninách a olejninách, čo zvyšuje ich cenu.
• Na druhej strane cena kuracieho mäsa je skoro konštantná.
ZÁVERY
• Nezaznamenal sa pokles dopytu napriek rastúcim cenám surovín
• Väčšina ľudí má stále alebo znižujúce sa príjmy. Nie je veľká nádej na rast ceny kuracieho mäsa
• Obchod zvyčajne má cyklický charakter. Po stratových rokoch prídu ziskové roky.
• Teraz dominujú stratové roky.
• Nové systémy manažmentu rizík musia byť využité pre zabezpečenie budúcnosti odvetvia.
• Kolektívne úsilie musí byť vynaložené v potravinovej vertikále pre zabezpečenie udržateľného rozvoja v budúcnosti.