Obálka zaslaná samostatne v PDF - fmkvovaroch.sk€¦ · Obálka zaslaná samostatne v PDF....

Obálka zaslaná samostatne v PDF

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVEFakulta masmediálnej komunikácie

AKO NA MEDIÁLNE VÝSTUPY: PRAKTICKÁ PRÍRUČKA PRE ZAČÍNAJÚCICH NOVINÁROV

Ján PronerĽubica BôtošováSimona Mičová

Trnava 2019

Autori:Mgr. Ján PronerMgr. Ľubica BôtošováMgr. Simona Mičová

Predhovor:PhDr. Jozef Tinka, PhD.

Recenzenti:doc. PhDr. Ján Višňovský, PhD., mim. prof.doc. Mgr. Peter Mikuláš, PhD.

Jazykoví redaktori:Mgr. Eva Jonisová Mgr. Július Tamáš

Titulná obálka a grafika:Mgr. Ján Proner

Zostavovateľské práce:Mgr. Ján Proner

© Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave© Mgr. Ján Proner, Mgr. Ľubica Bôtošová, Mgr. Simona MičováVysokoškolské skriptá boli schválené Edičnou radou UCM a vedením Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

Vydanie publikácie bolo financované z interného grantu FPPV.

Vydavateľ: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2019

Vydanie: prvé

ISBN: 978-80-572-0034-5

PREDHOVOR

Známa sentencia „Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť“, či dobre známy Komenského výrok „škola hrou“ veľmi presne vyjadrujú význam a zmysel novinárskych stáží študentov Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave na medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. V zárodkoch svojej profesijnej kariéry zažiť tento event aspoň raz, je oveľa viac, ako súbor prednášok. Vravia to samotní aktéri týchto stáží. Vhupnúť do festivalovej atmosféry, medzi stovky skúsených zahraničných novinárov, pôsobiacich od českých denníkov až po kultový The Hollywood Reporter, je malým dobrodružstvom s veľkým posunom v nazeraní na novinársku profesiu. Žiaden z mladých stážistov sa z tohto podujatia nevracia rovnaký, aký tam prišiel.

Výnimočnosť novinárskej stáže na svetovom sviatku filmu spočíva v tom, že študenti sem nechodia civieť na svet veľkých hviezd, ale pracovať ako riadne akreditovaní novinári. Každý pre konkrétnu redakciu, s konkrétnym poslaním. S presne určenými uzávierkami. A tlakom na produkciu. Nedá sa nepísať, nedá sa nefotiť, nedá sa nenakrúcať, či nevysielať rozhlasové reportáže a rozhovory so známymi tvárami. Zo študentov sa z hodiny na hodinu stávajú kolegovia a skutoční novinári, ktorí zápalisto lovia informácie, zaujímavé osobnosti a sú viditeľní po celom festivalovom dianí.

Po skončení stáže sa mnohým otvoria dvere k sľubnej kariére v médiách, agentúrach alebo aj na akademickej pôde. Karlovarských stážistov dnes stretnete v slovenských televíziách, rádiách, v denníkoch, či časopisoch, viacerí z nich zakotvili v akademickej obci. Napokon aj tieto skriptá sú dôsledkom akejsi karlovarskej eufórie a výsledkom reflexie teoretických poznatkov, overených v praktickej akcii.

Stáž na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch je veľmi vážna vec. Skutočná novinárska práca. A len preto, a práve preto sa mohla stať zdrojom poznania, ktoré trojica mladých nádejných mediálnych pedagógov, či budúcich mediológov transponovala do sviežej príručky o tom, ako tvoriť s perom, fotoaparátom, kamerou, či mikrofónom.

Študent dostáva do rúk učebné texty, v ktorých sa snúbi teoretické poznanie s praktickými skúsenosťami a má záruku, že autori nehovoria o ničom, čo by sami neovládali, nezažili, nedržali v ruke. Preto sú skriptá uveriteľné. Zažité. Hovorím to ako učiteľ, ktorý sa raduje z kompetencií svojich študentov, ako človek, ktorý od začiatku veril karlovarskému projektu a ktorý iným študentom odporúča tieto učebné texty ako dobrú pomôcku pri získavaní novinárskych zručností.

PhDr. Jozef Tinka, PhD.Katedra masmediálnej komunikácieFakulta masmediálnej komunikácie

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

ObsahÚvod 11 TVORBA TEXTOVÝCH OBSAHOV PRE PRINTOVÉ A ONLINOVÉ MÉDIÁ (Simona Mičová) 3Úvod 31.1 Profesia novinára 41.2 Príprava do terénu 61.3 Získavanie materiálu 71.4 Spracovanie materiálu a vystavanie novinárskeho textu 81.5 Čo by ste mali vedieť o reportáži, publicistickom rozhovore a agentúrnej správe 13Záver 20Odporúčaná literatúra, pramene a odkazy na iné študijné zdroje 22

2 ROZHLASOVÉ VYSIELANIE (Ľubica Bôtošová) 23Úvod 232.1 Rozhlasoví pracovníci 242.2 Príprava do terénu 272.3 Získavanie materiálu 292.4 Spracovanie získaného materiálu 322.5 Rozhlasové žurnalistické žánre využívané v praxi 35Záver 46Odporúčaná literatúra, pramene a odkazy na iné študijné zdroje 48

3 KAMERAMAN AKO TVORCA VIZUÁLNEHO POSOLSTVA (Ján Proner) 49Úvod 493.1 Kto je kameraman 503.2 Pred tým, ako zapneš kameru 523.3 Základné nastavenia kamery 533.4 Typy záberov a kompozícia 563.5 Uhly snímania a pohyby kamery 613.6 Kompozícia 643.8 Strih a postprodukcia reportáže 70Záver 73Odporúčaná literatúra a odkazy na iné študijné zdroje 74

4 MEDIÁLNA PRAX Z POHĽADU ŠTUDENTOV MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE 75ZHRNUTIE 78ZOZNAM OBRÁZKOV 80AUTORI 81

1

Úvod

Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch je pre študentov z Fakulty masmediálnej komunikácie už piaty rok príležitosťou na získavanie mediálnych zručností. Získané teoretické poznatky aplikujú počas festivalu v praxi. Počas krátkeho času musia na festivale selektovať informácie a získavať materiál do slovenských médií. Stáž na MFF KV v rokoch 2015 až 2019 absolvovalo 58 študentov. Z tohto počtu sa v médiách ďalej uplatnilo 25 absolventov, a to v oblasti onlinových médií, v najpočúvanejších rozhlasových staniciach, ale aj v televíziách na Slovensku. Niektorí študenti a absolventi tejto zahraničnej stáže začali pracovať v kreatívnej oblasti a tvoria fotografický, grafický alebo audiovizuálny mediálny obsah. Časť absolventov odovzdáva svoje skúsenosti aj na akademickej pôde.

Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch je najväčší filmový festival v Českej republike a najprestížnejší filmový festival v strednej a východnej Európe. Ako jeden z najstarších je zaradený do kategórie A. Patrí do nej spolu s festivalmi v Cannes, Berlíne, Benátkach, San Sebastiane, Moskve, Montreale, Šanghaji alebo Tokiu. Festival každoročne predstavuje 200 filmov z celého sveta a pravidelne sa na ňom objavujú slávni a významní filmoví tvorcovia. Festival je určený laickej aj odbornej verejnosti a ponúka svojim návštevníkom starostlivo koncipovaný program, kvalitné zázemie a široký servis služieb, ktorí môžu využívať.

Práve na filmovom festivale sa už piaty rok schádzajú aj študenti, ktorí absolvujú letnú zahraničnú stáž a pripravujú mediálne výstupy pre rôzne slovenské médiá. Patria sem najväčšie slovenské televízie, rozhlasové stanice, onlinové portály, ale aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky, ktorá poskytuje spravodajský servis. Študenti si týmto spôsobom môžu osvojiť rôzne mediálne zručnosti, naučia sa pracovať pod tlakom, zlepšia si komunikačné, ale aj organizačné schopnosti. Počas festivalu pracujú v tíme, ale aj ako jednotlivci, naučia sa flexibilne pristupovať k novým situáciám a sú schopní ich riešiť s ohľadom na nutnosť dokončiť finálny výstup do času uzávierky.

Skriptá sumarizujú základné teoretické poznatky, ktoré sú základom pre prácu novinára v teréne v troch základných oblastiach: print, rozhlas a audiovizuálne dielo. V prvej časti sa budeme venovať príprave písaného slova pre onlinové, ako aj printové médiá. Zahŕňa princípy novinárskej práce začínajúceho novinára. Hovorí tiež o procese získavania informácií a ich spracúvania, ale aj o tvorbe titulkov, perexu, hlavného textu až po prácu s multimédiami či sociálnymi sieťami. V druhej časti článku reflektujeme základné zásady práce rozhlasového redaktora v teréne, jeho technickú, ale aj teoretickú prípravu pred samotným získavaním zvukového materiálu. Analyzujeme jednotlivé kroky, ktoré redaktor v teréne absolvuje a popisuje najčastejšie rozhlasové žurnalistické žánre vo vysielaní: montáž, reportáž a rozhovor. Publikácia nevynecháva ani časť audiovizuálnej tvorby mediálneho

2

pracovníka. Stručne charakterizuje výstavbu audiovizuálneho diela, jednotlivé kroky výroby, natáčanie záberov, ako aj postprodukciu či publikovanie finálnej verzie diela. Venuje sa aj technickému vybaveniu. Veríme, že tieto skriptá budú prínosom pre začínajúcich novinárov, redaktorov, či kameramanov. Prinášajú množstvo praktických informácií a rád, ktoré ocenia študenti pri tvorbe textových auditívnych a audiovizuálnych výstupov. Študijné texty sú zamerané pre študentov masmediálnych štúdií prvého stupňa bakalárskeho štúdia.

3

1 TVORBA TEXTOVÝCH OBSAHOVPRE PRINTOVÉ A ONLINOVÉ MÉDIÁ

Simona Mičová

Abstrakt:

Nasledujúca kapitola prináša súhrn základných charakteristík žurnalistickej profesie. Pozornosť venuje etickému kódexu novinára, z ktorého vychádza aj riadne vykonávanie novinárskej profesie. Samostatné podkapitoly približujú postup prípravy novinára do terénu od získavania a spracovania materiálu až po vyprodukovanie plnohodnotných novinárskych textov určených pre printové alebo onlinové redakcie. Súčasne približuje tri najfrekventovanejšie formy žurnalistických obsahov, ktoré študenti v rámci stáže na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch produkujú pre vybrané prinové či onlinové redakcie.

Kľúčové slová: Etické princípy. Multimédiá. Novinár. Onlinová žurnalistika. Reportáž. Rozhovor. Spravodajstvo. Tlačová správa.

Úvod V čase digitálnych médií a prechodu na publikovanie v onlinovom

priestore sado popredia čoraz častejšie dostávajú otázky o tom, čo to vlastne je žurnalistika, ako ju definovať, koho možno považovať za novinára a čo považovať za novinárske obsahy. T. Rosenstiel sa v publikácii Etika onlinovej žurnalistiky vyjadril, že za novinára môže byť označený ktokoľvek, či sa mu toto označenie páči alebo nie. Otázkou ale ostáva, či práca takýchto novinárov korešponduje so základnými novinárskymi princípmi a novinárskou etikou.1 Preto by sme nemali zabúdať na skutočnosť, že hoci sú žurnalistika a komunikácia vzájomné prepojené pojmy, nie sú však vzájomne zameniteľné. Tento názor podčiarkujú aj tí, ktorí zdôrazňujú, že otvorená architektúra internetu a možnosť onlinového publikovania umožňujú občanom vytvárať si vlastnú žurnalistiku, a tak plniť širší cieľ – posilňovať demokraciu. Známa fráza, že žurnalistika je jej strážnym psom, je teda opodstatnená. Hoci vďaka publikovaniu online majú mladé generácie ľahší prístup k platformám, na ktorých môžu zverejňovať svoju tvorbu, stále existujú určité pracovné postupy, normy a princípy, ktorých by sa mali pridržiavať. Nasledujúca kapitola ponúka študentom žurnalistiky a masmediálnych štúdií praktickú príručku na cestu za tvorbou textových obsahov určených pre printové aj onlinové publikovanie.

1 FRIEND, C., SINGER, J. B.: Online Journalism Ethics: Traditions and Transitions. London and New York : Routledge, 2015, s. 35.

4

1.1 Profesia novinára

Na vykonávanie novinárskej profesie adekvátne žurnalistické vzdelanie dnes už nie je požadované. Veľa novinárov má často iné než čisto novinárske vzdelanie. Je tomu takaj z dôvodu, že čisto novinárska práca sa vytráca. Klasickí spravodajci alebo publicisti musia v čase digitálnych technológií byť aj editormi, korektormi, analytikmi, fotografmi či ovládajú aspoň základy spravovania sociálnych médií. Samozrejme, stále existujú redakcie, v ktorých sa tieto kompetencie nezlučujú do jedného pracovného miesta. Vo väčšine prípadov sa však očakáva flexibilita a schopnosť multimediálneho prístupu k téme, ktorej sa novinár venuje. Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje úroveň výkonu je podľa M. Dočekalovej aj talent. „Talent na tvorivé písanie je akási dispozícia vyjadriť slovami pocity, emócie a zážitky, dispozícia fabulovať a ovládať svoju fantáziu v prospech veci a dispozícia vytvárať písané materiály, ktoré zaujmú širšiu čitateľskú obec.“2 Navyše onlinové redakcie nepracujú s uzávierkami. Proces tvorby novinárskych obsahov si tak vyžaduje „uplatnenie špecifických postupov a procesov, ktoré vo veľkej miere závisia od tvorivých a profesionálnych kompetencií multimediálnych novinárov a organizácie práce v redakcii.“3

Etický kódex novinára a jeho využitie v praxi

Len málo začínajúcich novinárov vie, čo je to vlastne etický kódex novinára (ďalej len EKN), kto ho upravuje a čo je jeho obsahom. Na území Slovenskej republiky ho zastrešuje Slovenský Syndikát novinárov. Jeho súčasnú podobu schválil 9. snem SSN, a to 5. novembra 2010 a účinnosť nadobudol 1. januára 2011. Od tohto kódexu sa odvíjajú etické kódexy všetkých ostatných redakcií, ktoré profesijne pôsobia aj v onlinovom prostredí. Tie ho môžu, no nemusia používať. Niektoré redakcie dávajú do platnosti aj vlastné etické kódexy. Väčšinou ich nájdete v sekcii O nás, O redakcii, Základné informácie o redakcii alebo v spodnej tiráži webovej stránky býva priamo prelink s názvom Etický kódex redakcie. Etický kódex by mal poznať každý novinár, fotograf, redaktor či inak verejne publikujúca osoba, aby jej práca bola vždy v súlade s etickými a morálnymi zásadami spoločnosti.

Podľa EKN „hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“4

2 DOČEKALOVÁ, M.: Tvůrčí psaní pro každého. Praha : Grada, 2006, s. 13.3 MIČOVÁ, S.: Multimédiá a ich vplyv na súčasnú novinársku prax. In Vývoj a inovácie v súčasnej praxi onlinového novinárstva. Trnava : FMK UCM, 2018, s. 83.4 Slovenský syndikát novinárov: Etický kódex novinára. [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.ssn.sk/eticky-kodex-novinara/>.

5

Jeho hlavným zámerom je stanoviť záväzné pravidlá pre všetky redakcie - rovnako printové aj onlinové, vydavateľstvá, tlačové agentúry, vysielateľov, ale aj profesijne či amatérsky aktívnych jednotlivcov. Etický kódex upravuje vzťah novinára s verejnosťou, objektom jeho záujmu, zdrojom informácií, redakciou a kolegami. Samostatná časť sa venuje aj problematike cenzúry. Jednotlivé oblasti si v krátkosti priblížime.

Zo vzťahu novinára s verejnosťou a objektom jeho záujmu vyplýva hneď niekoľko dôležitých povinností. Novinár by nemal zneužívať svoje povolanie, ani to, že je držiteľom novinárskeho preukazu, na inú prácu než novinársku. Vtedy kazí povesť novinárskeho povolania, tiež nesmie zabúdať na to, že je reprezentantom redakcie a jej hodnôt. Ak si vás verejnosť uloží do škatuľky „nedôveryhodný, zavádzajúci a prospechár“, len ťažko bude vaša práca považovaná za kvalitnú a pravdivú. V tejto súvislosti sa tiež vyvarujte neuvádzaniu zdrojov vašich informácií. Ak pracujete na obzvlášť spoločensky dôležitých témach, je vašou povinnosťou mať informáciu overenú z minimálne dvoch zdrojov. Je dobré, ak sa v prípade konfliktu názorov na stanovisko pýtate oboch dotknutých strán. Titulky by taktiež mali korešpondovať s obsahom. Zdroje uvádzať nemusíte len v dvoch prípadoch - ak preberáte agentúrne spravodajstvo (vtedy do titulku alebo textu uvádzate, že pracujete s agentúrnou správou) a ak sú život alebo pohodlie vášho respondenta uverejnením výpovede ohrozené. Vtedy platí takzvaná prezumpcia neviny: „Novinár rešpektuje prezumpciu neviny. Celé mená ľudí podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena predstavuje dôležitý verejný záujem.“5 Keďže aj novinári sú len ľudia a občas robia chyby, je dobré, ak chybu uznáte a uverejníte opravu. Zámerné zavádzanie je, samozrejme, neprípustné a ak naň dotknutá strana príde, má nárok na opravu informácií.

Uvádzanie pôvodu informácie informácie je, ako sme už vyššie spomínali, alfou a omegou novinárskej práce. Základným pravidlom je váš podpis pod autorskou prácou. Hoci niektoré redakcie, a najmä spravodajské agentúry, uvádzajú mená autorov len v skratkách. Čoraz viac redakcií začína uprednostňovať celé meno autora, ktoré býva nalinkované na jeho profil. V tomto profile nájdete základné údaje o autorovi a taktiež všetku jeho už vypublikovanú prácu. Pokiaľ informácie získavate na verejných tlačových konferenciách alebo besedách, nie ste povinní pýtať si súhlas so zverejnením získaných informácií. Špeciálnou kategóriou sú, vo vzťahu novinár a zdroj, informácie získané od detí a maloletých osôb. Ako zdroj informácií ich používajte len vo výnimočných prípadoch, a to s povolením rodiča alebo inej právne zodpovednej osoby. Etický kódex vo veci informovania drží stranu aj novinárom. Týka sa to prípadov, kedy respondent s výpoveďou súhlasil, vypovedal, no po publikovaní príspevku so svojou výpoveďou zrazu nie je spokojný.

5 Slovenský syndikát novinárov: Etický kódex novinára. [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.ssn.sk/eticky-kodex-novinara/>.

6

„Novinár nie je povinný pristúpiť na požiadavku dodatočnej korekcie, nezverejnenia či neodvysielania informácie získanej v súlade s týmto kódexom zo strany respondenta, ktorý predtým so zverejnením súhlasil.“6 V tomto prípad je dôležité, ak si pri obsiahlych textoch a najmä rozhovoroch od respondenta vyžadujete takzvanú autorizáciu textu. Čo to je autorizácia priblížime v podkapitolách, ktoré sa venujú tvorbe konkrétneho výstupu.

Ak ste súčasťou redakcie, preberáte redakčnú etiku, jej hodnoty a pracovné vzťahy. Nikto vás však nemôže prinútiť k práci, s ktorou názorovo a hodnotovo nesúhlasíte alebo je nejakým spôsobom v rozpore s vaším svedomím. Redakcie a novinári v riadiacich pozíciách by mali rešpektovať názorovú rôznorodosť, a to s ohľadom na „pohlavie, vek, rasu, národnosť, etnický pôvod, sociálne postavenie, sexuálnu orientáciu, vierovyznanie, politickú, spoločenskú a kultúrnu príslušnosť novinárov.“7 Preto nezabúdajte, že vaša práca bude vždy hodnotená či už v pozitívnom alebo negatívnom smere.

1.2 Príprava do terénu

Príprava novinára do terénu je individuálna. Samozrejme, život je nepredvídateľnýa dvojnásobne to platí v žurnalistickom remesle. Každý plán A musí mať svoju záložnú verziu B. Preto ak nepodceníte svoju redaktorskú prípravu, dostatočne si naštudujete tému, na ktorej pracujete, určíte si, čo chcete dosiahnuť, zistiť, získať a vyriešite technické zabezpečenie, niet sa čoho obávať.

Príprave do terénu predchádza výber témy. Tá väčšinou vychádza z celkového zamerania média, pre ktoré ako autor publikujete. Pokiaľ vám tému neurčí redakcia, je na vás, aby ste si zmapovali prostredie, v ktorom sa budete pohybovať a vytipovali si tematicky alebo osobnosťami zaujímavé premietania, tlačové besedy, podujatia, média párty a pod. K najlepším námetom sa môžete dostať aj celkom nečakane. Stačí mať otvorené oči a nebáť sa rozprávať s ľuďmi. Veď žurnalistika je celá založená na príbehoch o ľuďoch a dianí medzi nimi.

Redaktorská príprava sa skladá aj z podrobného naštudovania problematiky. Je dobré, ak si k danej téme spravíte prieskum, niekedy aj niekoľko rokov spätne. Napríklad, ak sa tematicky venujete filmovému pokračovaniu úspešnej trilógie, pozrite si všetky predošlé časti filmu, prečítajte si názory kritikov, verejnosti, vyjadrenia hercov, režiséra. Zistite, aké príspevky o trilógii vyšli, či mala skôr negatívne alebo pozitívne hodnotenie atď. V prípade rozhovorov si naštudujte respondenta rovnako dôkladne zo súkromného aj profesionálneho hľadiska. 6 Slovenský syndikát novinárov: Etický kódex novinára. [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.ssn.sk/eticky-kodex-novinara/>.7 Slovenský syndikát novinárov: Etický kódex novinára. [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.ssn.sk/eticky-kodex-novinara/>.

7

Zistite si, aké rozhovory už dopytovaný dával a pre aké médiá. Vyhnete sa tomu, aby sa otázky opakovali a aby v konečnom dôsledku jeho výstup priniesol niečo nové, čo ešte predtým nebolo uverejnené. Oslovenie respondenta, napríklad v prípade KVIFF8, sa rieši cez mediálne oddelenie. To sprostredkúva rozhovory s vybranými tvorcami filmov – režisérmi, hercami, kameramanmi atď. Existujú, samozrejme, aj ďalšie spôsoby, tie priblížime v podkapitole 1.3 Získavanie materiálu. Vopred si pripravte aj zoznam otázok alebo aspoň okruhy otázok. Skúsení novinári môžu tento krok vynechať. Spoliehajú sa na svoje skúsenosti. Otázky by mali ísť vždy po význame. Nesmú byť povrchné. Respondent môže vašu neistotu vycítiť. Preto pri rozhovoroch veľa závisí aj od osobnosti človeka, jeho povahových čŕta schopnosti pracovať pod tlakom. Ak nezvládate stresové a veľmi napäté situácie, môžete sa dostať do skratu, neschopnosti triezvo uvažovať alebo pohotovo reagovať. Nápomocné bývajú dychové cvičenia, no niekedy stačí aj zdravá dávka sebavedomia.

Poslednou záležitosťou prípravy je technické zabezpečenie. Dnes je novinár multimediálny. V princípe neexistuje nič, čo by nevyriešil smartfón. Vďaka nemu dokážete natočiť, odfotiť, nahrať video alebo zvuk a ihneď ho publikovať alebo odoslať na publikovanie. Je dobré pracovať aj so záložnou technikou, preto so sebou vždy noste diktafón a fotoaparát. Ak telefón zlyhá, budete mať istotu, že vám ostane zvuková nahrávka aspoň v diktafóne. Rovnako ak natáčate video a zlyhá vám zvuk, viete ho vytiahnuť z diktafónu a napasovať ho do videa. Ak nemáte fotografa, požiadajte o archívne fotografie respondenta. Skontrolujte si, či máte nabité baterky a rezervné batérie do diktafónu.

1.3 Získavanie materiálu

Tlačová konferencia/beseda

Pred konaním a počas veľkých podujatí, akým je aj KVIFF, ich tvorcovia pravidelne organizujú tlačové konferencie. Ich cieľom je novinárom poskytnúť aktuálne informácie, ktoré môžu odvysielať či odpublikovať verejnosti. Tlačové konferencie bývajú vopred stanovené na konkrétny deň, miesto a čas. Novinárom a záujemcom príde vopred pozvánka a ak na tlačovke vystúpi viacero rečníkov, tak aj orientačný program s ich menami. Zamerať sa treba na obsah a z programu usúdiť, kto z organizátorov či účastníkov je najkompetentnejší poskytnúť zaujímavú informáciu vhodnú pre tému, na ktorej pracujete. Otázky na tlačových besedách musia byť formulované jasne. Ak nepracujete pre dostatočne veľké médium, ktoré má na trhu silné postavenie a renomé je možné, že priestor na svoje otázky nedostanete. Vtedy sa musíte prispôsobiť situácii a vyťažiť maximum z položených otázok vašich kolegov. Rozhodujúca je potom rýchlosť spracovania otázok a ich publikovanie online. Otázky sa väčšinou musia týkať len témy tlačovej konferencie.8 Celým Karlovy Vary International Film Festival.

8

Rozhovor s respondentom

Rozhovor s respondentom môžete realizovať priamo alebo sprostredkovane. Ak sa vám respondenta podarí osloviť priamo po tlačovke alebo na podujatí, váš čas bude veľmi okresaný. Rátať musíte aj s externými ruchmi, nadmerným hlukom, nesústredenosťou respondenta. Preto ako prvé klaďte kľúčové otázky. V prípade klasického spravodajského či publicistického rozhovoru je samotný priebeh, dĺžka, kvalita a výpovedná hodnota o niečo rozdielnejšia. Konkrétne publicistický rozhovor bližšie popisujeme v podkapitole 1.5 Vybrané žánre. Rozhovor môžete realizovať aj sprostredkovane prostredníctvom e-mailovej komunikácie alebo cez telefón. Za jeho najväčšiu nevýhodu však považujeme absenciu osobného kontaktu s respondentom.

Mediálny deň

Mediálny deň sa organizuje pre všetkých záujemcov z radov médií. V predstihu vám príde pozvánka s miestom a časom konania, v ideálnom prípade aj s program, podľa ktorého bude mediálny deň prebiehať. Funguje na rovnakom princípe ako tlačovka, avšak na rozdiel od tlačovky môže mediálny deň prebiehať aj v externom prostredí a nesie sa v menej oficiálnom ladení.

Archív

Náročné vyhľadávanie informácií je vďaka digitalizácii archívov o niečo menším strašiakom. Hodiny práce sa dnes premenili na niekoľko minútovú záležitosť. Do archívov, fotobánk a databáz sa dnes dostanete už aj online. Vo väčšine prípadov sa stačí štandardne zaregistrovať. V niektorých, najmä štátnych, inštitúciách však na nahliadnutie potrebujete povolenie. V takýchto prípadoch musíte myslieť dopredu a žiadosť na schválenie podať s dostatočným predstihom.

1.4 Spracovanie materiálu a vystavanie novinárskeho textu

Pri publikovaní online platí niekoľko pravidiel. Ich zachovanie vám zaručí, že uverejníte obsah, ktorý sa v priestore počítačových a mobilných obrazoviek nebude strácať. V tejto podkapitole si priblížime najdôležitejšie a určujúce aspekty onlinových textov, a to titulok, perex, ako na členenie textu a používanie multimediálnych prvkov.

Po zozbieraní dostatočného množstva materiálov a informácií prichádza na rad spracovanie suroviny do finálnej podoby, teda príspevku. V tejto časti novinár uplatňuje tvorivé písanie, ktorého výsledkom je autorské dielo. Pokiaľ je finálnym výsledkom rozhovor, podstata novinárskej práce v tomto prípade

9

tvorí prepis odpovedí, následná editácia textu, kedy sa vynechávajú nespisovné, nadbytočné alebo aj takzvané doplnkové slová. Význam viet nemôže novinár meniť. Myšlienka musí zostať zachovaná, môže maximálne upraviť slovosled viet, keďže text, ktorý čítame, sa odlišuje od bežnej, hovorenej reči.

Titulok

Titulok je korunou celého textu, rozhoduje o tom, či si čitateľ váš príspevok prečíta alebo nie. Obzvlášť rozhodujúcim sa stal v ére internetu. Rozhoduje o klikoch, ktoré predstavujú zárobok. Viac klikov, vyššia cena za reklamu. Aj z tohto dôvodu sú čoraz častejšie titulky, nielen bulvárnych médií, senzačné, skutočnosti zveličujú alebo zavádzajú. U publika vyvolávajú nedôveru, preto „sa na tvorbu titulkov kladú určité etické i tvorivé zásady, aby na jednej strane recipienta zaujal, ale aby sa z neho na druhej strane nestal clickbait.“9

Článok musí mať titulok. V pracovnej verzii autor vytvára nie jeden, ale minimálne dva až tri titulky, z ktorých si môže editor vybrať. Pokiaľ titulok tvorí výrok, resp. citát vytiahnutý z textu, musíte priamo do titulku uviesť meno osoby, ktorá ho povedala.

Existuje hneď niekoľko zásad a tipov ako napísať správny titulok. Samozrejme, jeho forma sa odvíja aj od toho, pre akého finálneho čitateľa je článok určený. Vo všeobecnosti si môžeme tipy zhrnúť do nasledujúcich bodov:

• Do titulku vždy zakomponujte sloveso v činnom tvare (píše, pracuje, učí, atď.) alebo aj takzvaný CTA10 prvok. Sloveso je nositeľom deja. Titulok vtedy nadobúda hovorový charakter, je ľahšie zapamätateľný a oslovíte ním väčšiu skupinu ľudí.

• Titulok nesmie zavádzať ani klamať. Musí korešpondovať s obsahom. • Čím kratší a výstižnejší, tým lepší. Vyvarujte sa ale skratkám, ktoré nie sú

spoločensky známe a treba ich dodatočne vysvetľovať. Taktiež klišé slovám a ozdobným prívlastkom.

• Nebojte sa používať otázky. V nadpise vyvolávajú u čitateľa zvedavosť. Nezabúdajte odpoveď zakomponovať do textu článku.

• Číslovky v titulkoch vždy fungujú. Je efektívnejšie napísať „7 tipov ako efektívne prežiť filmový festival“ než ako „Zopár tipov ako efektívne pre-žiť filmový festival.“

• Ak článok orientujeme na významnú osobu, môžeme za menom uvádzať aj vek v číslach.

• Rady, tipy a odporúčania vždy fungujú. Ľudia majú radi obsah, ktorý im ponúka okamžité riešenia alebo odpovede.

• Hodnotná informácia, zaujímavosť či príbeh vždy oslovia. Vyvarujte sa však nadbytočnej interpunkcii, najmä otáznikom a výkričníkom. Pocit, že

9 ŠVECOVÁ, M.: Webová žurnalistika: Žurnalistické žánre. Trnava : FMK UCM, 2017, s. 106.10 Call to action prvok nabáda, aby čitateľ na článok klikol, otvoril ho a prečítal si ho. Vyvoláva teda akciu na strane cieľového publika/čitateľa.

10

na čitateľa kričíte vyvoláva aj používanie Caps Lock11.• Zakomponujte do titulky kľúčové slová príspevku. V onlinovom prostredí

budú vaše články vďaka SEO12 ľahšie vyhľadateľné.

Perex

Po titulku nasleduje perex, ktorý má priblížiť jadro riešenej problematiky. Ideálne pútavo a tak, aby čitateľa navnadil na ďalšie čítanie článku. Hoci ho niektorí redaktori považujú za zbytočný „v online priestore plní úlohu navodenia atmosféry, oboznámenia s najzákladnejšími témami článku a upútania pozornosti čitateľa.“13 Perex by nemal byť dlhší ako päť až sedem viet, pričom vety by mali byť jednoduché, nie zložité súvetia. Jeho rozsah býva v onlinových príspevkoch väčšinou kratší ako v tlači, tento znak je však aj odrazom preferencií redakcie. Perex by mal súčasne odkazovať na titulok celého článku, ale rovnako tak odkazovať na jeho hlavný obsah. Od hlavného textu ho vždy viditeľne, písmom alebo graficky, odlišujeme.

Podnadpis

Možno na prvý pohľad zanedbateľný, no v skutočnosti dôležitý prvok, ktorý dotvára celý článok. Podnadpis je veľmi praktický pokiaľ píšete dlhé a obsiahle texty. Článok vámna oko skracuje a z funkčného hľadiska ho rozdeľuje na menšie časti, ktoré sa v prípade nie úplnej kohéznosti textu dajú ľahšie usporiadať. Taktiež je potvrdené, že kým čitatelia prejdú k sústredenému čítaniu, text najskôr skenujú v tvare písmena F a hľadajú v ňom záchytné body.14 Prelinky

Prelinky alebo aj takzvané hypertextové odkazy slúžia na prepojenie súvisiacich interných či externých obsahov priamo s vaším textom. Tento postup sa využíva hlavne v onlinových textoch. Prelinkovaním kľúčových slov alebo fráz tak čitateľ môže plynule prejsť z jedného na množstvo ďalších článkov, ktoré pritom spolu nemusia priamo súvisieť.

11 Písanie veľkým písmom vyvoláva v čitateľovi pocit, že na neho prostredníctvom textu kričíte. Využívajte ho preto v minimálnej miere.12 Search engine optimization, v slovenčine optimalizácia pre vyhľadávače. Ide o súbor techník, ktoré na základe kľúčových slov umiestňujú používateľské stránky alebo obsah na vyššie priečky pri neplatených, resp. organických výsledkoch hľadania.13 ŠVECOVÁ, M.: Webová žurnalistika: Žurnalistické žánre. Trnava : FMK UCM, 2017, s. 108.14 Ako napísať dobrý článok. [online]. [2019-06-05]. Dostupné na: <https://www.podnikajte.sk/marketing/ako-napisat-clanok-ludia-precitali>.

11

Je však potrebné zachovať istú konzistentnosť a relevantnosť. Takéto „čitateľské migrovanie“ zvyšuje redakciám čítanosť a redakcie tiež dokážu zistiť, aké typy obsahov a témy ich cieľová skupina uprednostňuje. Primárne sa však snažte odkazovať vždy na stránky v rámci vašej domácej domény. Relevantný interný link dokáže znížiť odlev bounce rate15 z vášho webu a navyše „interné prelinkovanie si všímajú aj roboty vyhľadávača Google, ktoré podľa počtu interných odkazov smerujúcich na stránku odvodzujú dôležitosť danej stránky v rámci webu.“16 Hypertext však nájdete aj pod hlavným textom, kde odkazuje aj na externé weby, sociálne účty, videá, fotogalérie atď.

Multimédiá

Okrem obrázkov, kresieb, grafov a tabuliek17 sa dnešné texty dopĺňajú aj o videá či pohyblivé GIF animácie. V onlinovom prostredí rozlišujeme medzi vnútornými a vonkajšími multimédiami. Vnútorné sú redakčné, to znamená, že do článku nahrávate fotografiu či galériu priamo. Môžu byť pôvodné – ak má redakcia vlastný foto/video archív – alebo prebraté z fotobánk. Externé nahrávanie je založené na princípe embed kódov.18 Ide o zdrojové kódy pôvodných stránok, ktoré v HTML zobrazení vložíte do vášho redakčného systému. Vďaka tomuto kódu sa fotografia, video, zvuková nahrávka alebo dokonca post na sociálnej sieti vo vašej webovej stránke zobrazí v takej istej forme ako na originálnej stránke. Ide o ľahší a najmä rýchlejší spôsob, ako text zatraktívniť. Nevýhodou je, že ak tieto multimédiá zmiznú z pôvodnej stránky, zmiznú aj z tej vašej. Aj v prípade multimédií platí pravidlo uvádzania zdrojov. Či už pridávate fotku z archívu, z tlačových agentúr, fotobánk, nahrávate aktuálne odfotené situácie alebo zdieľate sociálne statusy, vždy uvádzajte odkiaľ daný materiál pochádza.

Sociálne siete

Facebook príspevky alebo tweety o riešenej problematike často existujú už dávno predtým, ako sa celá téma začne z novinárskeho uhla pohľadu vôbec riešiť. A tak sa stáva, že v čase, keď je reportérovi pridelený príbeh, už o ňom existuje celý vesmír informácií zverejnených na sociálnych sieťach. Aj túto skutočnosť musí reportér 21. storočia vziať do úvahy a nájsť uhol pohľadu, o ktorom sa pri konkrétnom probléme ešte nehovorí. Preto sa dnesza žurnalistický považuje aj taký obsah, ktorý vytvorí vlastník smartfónu.

15 Bounce rate znamená odlev návštevníkov zo stránky.16 Ako napísať dobrý článok. [online]. [2019-06-05]. Dostupné na: <https://www.podnikajte.sk/ marketing/ako-napisat-clanok-ludia-precitali>.17 Vyjadrovanie informácií hlavne v grafoch a tabuľkách spadá do oblasti dátovej žurnalistiky.18 ŠVECOVÁ, M.: Webová žurnalistika: Žurnalistické žánre. Trnava : FMK UCM, 2017, s. 109.

12

Takýto typ obsahu sa terminologicky nazýva ako User Generated Content, teda obsah produkovaný požívateľom. Ešte v roku 2009 sa k tejto, vtedy vznikajúcej, situácii vyjadril bývalý mediálny kontrolór britskej BBC N. Newman: „Sme svedkami vzniku nových, silných hlasov a sietí, ktoré môžu pôsobiť nezávisle od tradičných médií. Úzko prepojení jednotlivci (za pomoci nových platforiem, ako sú sociálne siete a posielanie správ) sa môžu pohybovať naprieč, podkopávať a ísť nad rámec existujúcich inštitúcií.“19

Formy obsahov, ktoré môžete na onlinových spravodajských stránkach uplatniť:• čitatelia môžu jednotlivé príspevky, príp. blogy komentovať,• čitatelia môžu hodnotiť úroveň príspevku,• obrázkové galérie sú zostavené z fotografií čitateľov, ktoré do redakcie

poslali alebo ich redakcia s ich súhlasom zverejnila, prípadne prebrala zo sociálnych sietí,

• video galérie, platí to isté ako v prípade fotogalérie,• fanúšikovská stránka a skupiny na sociálnych stránkach,• začleňovanie čitateľských komentárov, fotografií, statusov z prostredia

sociálnych sietí priamo do tela publikovanej správy/článku,• označovanie hashtagom, napríklad #fmkvovaroch, #kviff.

Pri efektívnom využívaní User Generated Contentu by sme sa v redakcii mali zamerať aj na identifikovanie a definovanie nasledujúcich faktorov:

• Ľudia – Kto je naším publikom a aké sociálne siete využíva? Prečo tieto sociálne siete využívajú? Pri definovaní cieľového publika nesmieme za-búdať na jeho diverzitu.

• Ciele – Čo chcem dosiahnuť prostredníctvom používania UGC?• Stratégie – Určiť si stratégiu, ako dosiahnuť stanovený cieľ. Ako to

ovplyvní vzťah medzi médiom a čitateľským publikom?• Technológia – Až keď máme presne definované prvé tri kroky, vieme ur-

čiť výber technológie.20

19 ALEJANDRO, J.: Journalism in the Age of Social Media. Reuters Institute Fellowship Paper. London : University of Oxford, 2010, s. 33.20 BRADSHAW, P., ROHUMAA, L.: The Online Journalism Handbook: Skills to survive and thrive in the digital age. New York : Routledge, 2011, s. 141-145.

13

CIEĽ UGC STRATÉGIAČitatelia na stránke trávia viac času

Dajte čitateľom možnosť reagovať na publikovaný obsah – ankety, komentovanie, zdieľanie, hlasovanie atď.

Reagujte na UGC, venujte mu pozornosť a dajtečitateľom na vedomie, že ich počúvate a vnímate.

Vytvárajte okolo publikovaného UGC pozitívne naladenú konverzáciu – predíďte šíreniu negatívnych, urážajúcich, osočujúcich komentárov.

Na stránku chcem prilákať viac čita-teľov

Pomôžte, resp. umožnite čitateľom promovať ich UGC.

Umožnite používateľom vytvárať krížové publikovanie UGC z vašich stránok na ostatné a naopak.

Získať príbeh na publikovanie skôr ako konkurencia

Monitoring konkurencie a UGC obsahov, najefektívnejšie za pomoci kľúčových slov, ktoré združu-jú obsah a uľahčujú jeho dohľadanie.

UGC komunity – blogy, diskusné skupiny, fóra, chat rooms atď.

Zvýšiť objem ob-sahu na stránke

Poskytnite odmenu za prispievanie – finančnú alebo sociálnu.

Uľahčite vašim čitateľom a tvorcom UGC spôsob prispievania na vaše onlinové platformy.

Zlepšiť editorskú kvalitu práce

Dať čitateľom priestor pre pripomienkovanie publikova-ného obsahu, napr. možnosť komentárov či diskusie pod článkami.

Tabuľka č. 1: Niektoré z možných všeobecne stanovených cieľov a stratégií pre UGC.Zdroj: BRADSHAW, P., ROHUMAA, L.: The Online Journalism Handbook: Skills to survive and thrive in the digital age. New York : Routledge, 2011, s. 141-145.

1.5 Čo by ste mali vedieť o reportáži, publicistickom rozhovore a agentúrnej správe

Pri písaní novinárskych textov nesmieme zabúdať na fakt, že ich píšeme pre čitateľa. Musí obsahovať fakty, spájať súvislosti a jeho finálna podoba musí niečo priniesť aj čitateľovi, ktorý o danej téme predtým nemal žiadne informačné pozadie alebo o ňom vedel len málo. Samozrejme, veľa záleží aj od finálneho média, pre ktoré publikujeme. Výnimkou sú agentúrne správy, ktoré podliehajú vlastnej, výrazne informačnej štruktúre bez akejkoľvek subjektívnej a citovej zafarbenosti.

14

Reportáž

Pri reportáži hľadáme odpovede na základné a súčasne kľúčové spravodajské otázky:

• kto?• čo?• kedy?• kde?• ako?• prečo?

Ak poznáme odpovede, vieme vytvoriť informačne a faktograficky nasýtený obsah bez ohľadu na formu publikovaného obsahu.21 Vychádza to aj zo skutočnosti, že takéto otázky si kladieme v živote bežne pri zisťovaní informácií o čomkoľvek, čo nás zaujíma. Preto aj čitateľ bude na ne podvedome hľadať odpovede.

Dôležité je zamyslieť sa aj nad tým, pre koho píšeme. Či je naše publikum celonárodné, regionálne, lokálne. Publikum môže byť veľmi špecifické, ale aj veľmi rôznorodé. Preto ak píšeme o výraznej informácii festivalu v Karlových Varoch, téma bude zaujímavá pre všetkých, ktorí v meste a v jeho okolí žijú, pre festivalových nadšencov. Na tému stačí dostať nápad. Všetko začína len ako prvotná myšlienka. Môže to byť zaujímavá či iným spôsobom podnetná informácia, udalosť, príspevok na sociálnej sieti, video alebo aj fotografia či tlačová správa, ktorú rozvijeme do príbehu. Hľadáme súvislosti, uhly pohľadov, názory viacerých strán. Overujeme fakty, získavame vyjadrenia.

Ukážka č. 1: Reportáž pred publikovaním online na portáli FMK.sk

Titulok: DR. TINKA: BOLO ÚŽASNÉ POZOROVAŤ ŠTUDENTOV, AKO SA DOTÝKALI HVIEZD

Perex: Mesiac júl v Karlových Varoch patrí tradične filmu a jeho fanúšikom. Na 51. ročníku Medzinárodného filmového festivalu nechýbali ani naši 11 študenti. Počas deviatich dní si vyskúšali, ako v skutočnosti funguje svet novinárstva a médií. Prečítajte si zhrnutie od Peti Pupalovej.

Madžentová jedenástka bola v Karlových Varoch už druhý raz. Po minuloročnom úspechu ich starších kolegov sa k našim západným susedom pod vedením Dr. Jozefa Tinku vybrali ďalší nádejní žurnalisti, aby získali skúsenosti priamo v centre diania. Pavel Bielik prezradil: 21 Forma môže byť textová – printové periodiká, blogy; zvuková – podcast; audiovizuálna – vlogy, video reportáž; pri publikovaní online sa jednotlivé formy môžu navzájom prepájať.

15

„Na festival som sa rozhodol ísť, pretože som potreboval novinársku prax. Bola to pre mňa naozaj obrovská príležitosť a veril som tímu, s ktorým som tam cestoval. Vedel som, že urobíme dobré meno našej škole.“Súčasťou festivalu, ktorý sa konal od 1. do 9. júla, bolo mnoho sprievodných udalostí. Jednou z nich bola i výstava „Stále mladý – KVIFF očami mladých novinárov“ v Grandhoteli Ambassador. Na fotografiách od Jána Pronera, Ivana Rokošného, Kataríny Kanisovej a Simony Mičovej z FMK UCM sa objavili Richard Gere, Jamie Dornan a ďalšie populárne osobnosti minulého ročníka.

Organizátori uviedli viac ako 170 filmov. Na projekciách s divákmi diskutovali aj samotní filmoví tvorcovia a herci. Takto sa madženty stretli napríklad s českým hercom Jiřím Mádlom, so slovenským producentom Rudolfom Biermanom a hercami Zuzanou Mauréry, Csongorom Kassaiom a Táňou Pauhofovou. „Boli sme veľmi radi, že nám Táňa odpovedala na otázky, lebo ona sa s bulvárom veľmi nebaví“, prezradil Braňo Oprala a dodal: „poradila nám, aby sme si svoju prácu robili tak, aby sme sa potom mohli spokojne na seba pozrieť do zrkadla a to si naozaj budeme pamätať.“ Pozdravy študentom FMK venovali aj Lucia Siposová, Anna Geislerová a Iva Janžurová, ktorá si spomenula na minuloročný rozhovor so šéfredaktorkou Atteliéru Dominikou Cifrovou.

Súvisiace články a videá:FMK people ako „predskokani“ KVIFF | Aetter.sk | 28.06.2016Aetteráčka vo Varoch – Vol 1 | Aetter.sk | 03.07.2016Aetteráčka vo Varoch – Vol 2 | Aetter.sk | 05.07.2016Aetteráčka vo Varoch – Vol 3 | Aetter.sk | 14.07.2016Reportáž pre MTT | Facebook MTT | 12.07.2016

Redaktorka/Text:Petra Pupalová Foto: Ján Proner, Pavel Bielik, Eva Jonisová, Klaudia Šútorová22

Publicistický rozhovor

Rozhovor dnes patrí k najpoužívanejším a autorsky najobľúbenejším žánromV prostredí kultúrnych podujatí, akým je aj KVIFF23, sa najčastejšie využíva práve publicistický rozhovor. Jeho hlavnou funkciou je hĺbkovo preskúmať alebo pokryť „najrozličnejšie udalosti, javy, veci, osoby, ktoré sú z nejakého dôvodu aktuálne, dôležité, zaujímavé… Zo všetkých spoločenských

22 PUPALOVÁ, P.: Dr. Tinka: Bolo úžasné pozorovať študentov, ako sa dotýkali hviezd. [online]. [2016-07-17]. Dostupné na: <https://fmk.sk/dr-tinka-bolo-uzasne-pozorovat-studentov-ako-sa-dotykali-hviezd/>.23 Celým Karlovy Vary International Film Festival.

16

oblastí: politika, kultúra, ekonomika, veda, šport…“24 Z hľadiska dĺžky je rozhovor jeden z rozsiahlejších žánrov. Zväčša zaberá 3 až 4 novinárske strany. Ak sú súčasťou takzvanej témy, ktorá v prípade časopisov smeruje celé číslo, býva aj obsiahlejší. Je doplnený portrétnymi fotografiami opytovaného. Ak sa autor zameriava na konkrétnu tému a chce čitateľovi vizuálne priblížiť riešenú problematiku, môže použiť aj archívne fotografie respondenta.

Z kompozičného hľadiska musí rozhovor obsahovať titulok, perex a hlavnú textovú časť. Nosná časť publicistického rozhovoru je založená na princípe striedania otázok a odpovedí respondenta. Rozhovor však môže byť aj prerozprávaný. Vtedy sa súvislé pasáže textu striedajú s citátmi, teda priamymi výpoveďami opytovaného. Autor uplatňuje ešte väčší podiel tvorivosti. Celok sa stáva na oko ešte príťažlivejším, navyše čitateľa pohlcuje nakoľko nadobúda prvky príbehu. Aby sa text opticky rozdelil, autor ho rozdeľuje medzititulkami. Na konci, pod textom, sa uvádza meno autora článku a zdroj fotografií. Toto umiestnenie sa však už v publikovaných novinách, časopisoch alebo na webe môže líšiť, a to podľa zaužívaných štandardov redakcie.

Pri formovaní otázok sa snažte čo najviac priblížiť k podstate toho, čo chcete zistiť. Neklaďte uzatvorené otázky, na ktoré vám respondent môže jednoducho odpovedať len áno alebo nie. Pýtajte sa tak, aby bol nútený sa nad odpoveďou zamyslieť a sformulovať ju aspoň do troch-štyroch súvislých viet. Dobre položená otázka vám navyše môže vytvoriť priestor na plynulú konverzáciu a veľakrát sa dozviete aj pridané informácie použiteľné vo vašom texte.

Po finálnom napísaní a zeditovaní textu, no ešte pred publikovaním, nezabúdajte na autorizáciu. Niektorí respondenti ju nevyžadujú, vtedy vám prejavia značnú dávku dôvery. Iní budú na nej trvať.

Ak teda respondent vyžaduje autorizáciu, vopred ho informujte, že v rámci nej je možné len spresniť priame citácie, nie meniť význam odpovedí alebo ich z textu vyčiarknuť. Autorizácia hrá vo váš prospech v prípadoch, keď nezachytíte výpoveď celú, niečomu nerozumiete a vtedy sa môžete dodatočne na odpoveď dopytovať. Keď respondent článok schváli, je pripravený na publikovanie. Sú prípady, keď sa respondent na opravu odvoláva aj napriek tomu, že článok vám autorizoval. V tomto prípade nie ste povinný pristúpiť na požiadavku dodatočnej korekcie, nezverejnenia či neodvysielania informácie, ktorú vám predtým respondent odsúhlasil.

24 RONČÁKOVÁ, T.: Súčasné žurnalistické žánre: Nové i staronové modely v slovenských spoločenských týždenníkoch. Ružomberok : VERBUM, 2016, s. 240.

17

Ukážka č. 2: Skrátená podoba publicistického rozhovoru pred publikovaním v tlači/online

Titulok: MARKO ŠKOP: Viem, že film vyvolá kontroverzné diskusie. Ideologicky aktívni kňazi a mládežnícka domobrana sú však slovenskou realitou

PEREX: Záverečné titulky vystriedalo hrobové ticho. Potom prišiel päťminútový standing ovation. Svetová premiéra snímky Nech je svetlo od režiséra Marka Škopa (45) poukazuje na dôležitosť vzťahov v rodine a spoločenské problémy, pred ktorými netreba zatvárať oči. Film z dielne slovenskej produkcie sa ako jediný umiestnil v hlavnej súťažnej sekcii MFF KV 2019.

Nech je svetlo malo na MFF v Karlových Varoch premiéru. Festivalový denník ju zaradil medzi udalosť dňa. Aké ste mali pocity pred premietaním a aké po premietaní, keď vám diváci venovali standing ovation?Osobne som si myslel, že keď po filme doznejú záverečné titulky, tak väčšina ľudí si nechá ten príbeh v sebe dozrieť, a tak potichu odídu. Je to relatívne dusný a náročný film. Veľmi ma prekvapilo, že v sále ostala drvivá väčšina divákov. A keď prišiel ten potlesk, bolo to pre nás všetkých také veľmi milé prekvapenie. Bolo to veľmi pekné, veľmi príjemné. Keď robíte nejaký film niekoľko rokov, takáto reakcia publika je veľké zadosťučinenie.

Takže toto je pre vás ako režiséra najväčšou odmenou?V prvom rade robíme pre divákov. Mojím zámerom bolo, aby film divákov oslovil a aby ľudia o veciach, ktoré sú dôležité viac premýšľali. Aby ich viac domýšľali. Zdá sa, že na väčšinu to zafungovalo, a to je veľká radosť.

Pri tvorbe scenára ste sa inšpirovali aj témou ekonomických migrantov. Bola to prvotná myšlienka? Začal som témou akoby chladnej výchovy, ako pristupovať k výchove detí v rodine. A neskôr som k tomu pribaľoval ďalšie témy. To znamená problém gastarbeiterov, neprítomnosť rodiča pri výchove detí a potom jedna z tých dôležitých vedľajších línií filmu je aj spoločensko-politický kontext, a to je fakt, že na Slovensku existujú mládežnícke polovojenské skupiny.

Do deja ste vo veľmi výraznej miere zakomponovali aj otázky xenofóbie, veľkú úlohu pri formovaní mienky vo filme zohrávalo aj náboženstvo či spomínaná domobrana a jej ideológia. Ste pripravený na diskusie, ktoré to môže rozprúdiť?Ja by som chcel, aby sa o týchto otázkach diskutovalo a už od fázy scenára som si vedomý, že tento film na Slovensku vyvolá predovšetkým kontroverziu.

18

A to sú tie skutočnosti, že máme takéto mládežnícke skupiny, že máme aj časť katolíckej cirkvi, len dúfam, že vo výraznej menšine, ale vieme, že máme kňazov, ktorí otvorene sympatizujú napríklad so Slovak štátom a ktorí sú ideologicky aktívni. Takže bude okolo toho filmu asi diskusia, to očakávam. Autor: Simona MičováFoto: Matej Hlbočan25

Agentúrna správa

S agentúrnym spravodajstvom a agentúrnou správou sa stretávame denne, hoci si tento fakt neuvedomujeme. Väčšina onlinových redakcií fun-guje aj na princípe preberania agentúrnych správ. „Agentúrna správa je vý-stižná, jasná informácia o aktuálnej spoločensky významnej alebo zaujímavej udalosti, jave, ktorá oznamuje nový a doteraz neznámy fakt, príp. fakt známy vystupujúci v nových súvislostiach a zachytáva istý výsek objektívnej skutoč-nosti.“26 Agentúrna správa je zložená z titulku, úvodu, tela správy a takzva-ných background informácií. Zodpovedá na základné otázky kto, čo, kde, ako a prečo.

Titulok by mal byť jasný, úderný a musí odkazovať na obsah správy. Musí obsahovať opisné slovesá. Po titulku nasleduje úvod správy, takzvané čelo. Píše sa podobne, ako zahlásenie do rozhlasu alebo televízie. V dvoch až troch vetách prináša najhlavnejšie informácie. Taktiež môžete začať citáciou, ale v tom prípade treba uviesť meno osoby, ktorá daný výrok povedala. Nasleduje trup správy. Trup tvoria dva až tri odseky s ďalšími podrobnosťami o novom stave. Existujú tri postupy písania trupu správy, pričom jeho celková dĺžka by nemala presiahnuť 300 slov.

• Logický postup – najpoužívanejší. Telo správy je vystavané na princípe otočenej pyramídy. Hneď do úvodu autor dáva najpodstatnejšie a najdôle-žitejšie informácie, nasledujú tie menej dôležité.

• Chronologický postup – udalosť zachytáva tak, ako sa odohrávala od jej začiatku až po koniec. Tento postup je oveľa podrobnejší a agentúrni spra-vodajci ho využívajú pri časovo náročnejších a dlhých udalostiach.

• Dynamický postup – jeho hlavnou funkciu je spestriť správu. Práve preto na čelo správy kladie tie najdôležitejšie a najzaujímavejšie informácie.27

25 MIČOVÁ, S.: Marko Škop: Viem, že film Nech je svetlo vyvolá kontroverzné diskusie. [online]. [2019-08-03]. Dostupné na: <https://kultura.sme.sk/c/22181600/marko-skop-viem-ze-film-nech-je-svetlo-vyvola-kontroverzne-diskusie.html>.26 Agentúrna správa: Čo je agentúrna správa a ako má vyzerať? [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.tasr.sk/o-agenture/agenturna-sprava>. 27 Agentúrna správa: Čo je agentúrna správa a ako má vyzerať? [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.tasr.sk/o-agenture/agenturna-sprava>.

19

Posledný odsek agentúrnej správy sa volá background. Ide o doplnkové informácie, ktoré približujú miesto deja. Pri agentúrnom spravodajstve si taktiež musíme ustrážiť jazyk písania. Mal by byť v prvom rade ľudský, tak aby mu porozumel naozaj každý.

Pri finálnej podobe správy pomáha, ak si text potom prečítate nahlas, vtedy si overíte, či vety dávajú význam. Princípy agentúrneho spravodajstva podľa TASR28 sú:

• Pohotovosť – v čo najkratšom možnom čase informovať o udalosti, ktorá sa stala alebo sa v tej chvíli odohráva. Pri tlačových konferenciách max. do 70 minút od ukončenia tlačovky.

• Stručnosť – krátke ale informačne nasýtené vety, bez citového zafarbenia. • Vecnosť – text musí byť nestranný a objektívny, zameriava sa iba na to,

čo sa stalo.• Konkrétnosť – dej popisuje konkrétne v jeho mieste a čase, v ktorom sa

odohráva.• Zrozumiteľnosť – agentúrna správa je určená univerzálnemu čitateľo-

vi. Preto musí byť napísaná jednoznačne, logicky, bez nadbytočných fráz a slov.

• Objektívnosť a autentickosť – zachovanie absolútnej nestrannosti. Priestor na vyjadrenie musia dostať všetky strany, ktorých sa tlačová sprá-va priamo týka.29

Ukážka č. 3: Finálna podoba agentúrnej správy pred publikovaním v TASR

Karlove Vary 28. júna (TASR) - Na 54. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch uvedú približne 150 filmov z celého sveta. Od 28. júna do 6. júla si návštevníci festivalu môžu pozrieť najnovšie filmové snímky od viac ako 400 režisérov, filmárov a hercov.

Približne tretina z celovečerných filmov je vo svetovej alebo európskej premiére. Snímky budú premietať v 14 kinosálach, ktoré sú rozmiestnené v uliciach Karlových Varov. Diváci festivalu budú mať tak možnosť navštíviť hneď niekoľko zaujímavých miest, medzi ktoré patria Mestské divadlo, Pupp, Národní Dům, Kino Drahomíra, Lázně III alebo Divadlo Husovka.

Aj tento rok sú filmy rozdelené do súťažnej a nesúťažnej sekcie. Ocenenie získajú snímky z kategórie Hlavní soutěž, Na východ od Západu a Dokumentárni filmy. Nesúťažné filmy sú rozdelené do kategórii Horizonty a Jiný pohled, Imagina, Návraty k pramenům, Lidé odvedle, První podání, Půlnoční filmy, České filmy

28 Tlačová agentúra Slovenskej republiky je spolu s RTVS verejnoprávnou inštitúciou. 29 Princípy agentúrneho spravodajstva. [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.tasr.sk/o-agenture/principy-agenturneho-spravodajstva>.

20

a Pocty, tematické přehlídky a retrospektivy. Na Karlovarskom festivale ocenia aj hercov a tvorcov filmových snímok. Prestížna cena Krištáľový glóbus sa odovzdáva za mimoriadny umelecký prínos v svetovej kinematografii. Je vyjadrením uznania hercom a tvorcom za ich inšpiratívnu prácu v oblasti svetovej filmovej tvorby. Tento rok ju dostanú aj oscarové herečky Julianne Moore a Patricia Clarkson. Cenu prezidenta MFF KV za prínos českej kinematografii prevezme kameraman Vladimír Smutný.

Karlovarský festival je od roku 1946 druhou najstaršou filmovou prehliadkou v Európe. V súčasnej dobe patrí k najvýznamnejším kultúrnym akciám v stredoeurópskom regióne.

(aj)

Záver

Ako sme spomínali už v úvode kapitoly, digitalizácia a nástup nových médií spôsobili, že sa onlinový priestor stal zároveň aj priestorom publikačným. Profesia novinára sa čoraz viac multimedializuje a prispôsobuje neustále meniacim sa trendom. Napriek tomu heslo, že novinárom môže byť každý, neplatí doslova. Skôr by sme ho preformulovali na „Novinárom sa môže stať každý“. Je to neľahké remeslo, často nedocenené a spoločnosťou v posledných rokoch odsudzované. Avšak poctivou žurnalistickou tvorbou sa dá aj takto pokrivený pohľad vyrovnať.

Tak ako sa správne fungujúci štát riadi ústavou, tak by sa mala každá osoba, ktorá verejne publikuje a informuje, a taktiež redakcia, médium či tlačová agentúra riadiť etickým kódexom novinára. Na Slovensku ho upravuje a stanovuje Slovenský syndikát novinárov, niektoré redakcie ho používajú priamo, iné ho preberajú a upravujú k svojim redakčným štandardom. Za dôležitý ho považujeme najmä z dôvodu, že definuje povinnosti a práva novinára k verejnosti, k objektu jeho záujmu, k redakcii a k zdrojom informácií. Aj neskúsený alebo začínajúci autor po jeho prečítaní získa obraz o tom, čo je v medziach vykonávania novinárskej činnosti a čo ich naopak prekračuje. Predstavuje jeden z prostriedkov na pripravenie sa do pracovného terénu. Vychádzajúc aj z vlastných praktických skúseností, nadobudnutých aj počas stáže na KVIFF, v samostatnej podkapitole 1.2 Príprava do terénu formulujeme ďalšie odporúčania, ktoré môžu v novinárskej príprave pomôcť hlavne začínajúcim autorom.

Keďže novinárčina nie je len o publikovaní krátkych správ s čo najatraktívnejším multimediálnym obsahom, v kapitole 1.4 Spracovanie materiálu a vystavanie novinárskeho textu ponúkame návod na to, ako dať text do podoby hodnej publikovania rovnako v tlači aj online. Samostatné časti sa zameriavajú na tvorbu titulku, perexu, podnadpisov. Nezabúdame ani

21

na prelinky alebo takzvané hypertextové prepojenia, multimediálny obsah a využívanie sociálnych sietí v novinárskej praxi. V poslednej časti tejto podkapitoly venujeme priestor obsahu, ktorý generujú samotný používatelia sociálnych sietí a ktorý sa na dennej pravidelnosti stáva súčasťou občianskej žurnalistiky. Tematicky nevynechávame ani problematiku autorizácie textov či získavanie a uvádzanie zdroja informácií.

Posledná kapitola spracováva tri najčastejšie používané žánre na KVIFF. Popisuje ich obsahové a charakterové náležitosti. Teoretický základ je doplnený praktickými ukážkami študentských prác, ktoré boli počas stáže na KVIFF riadne publikované v médiách.

Pevne veríme, že nasledujúca kapitola ponúka študentom žurnalistiky a masmediálnych štúdií praktickú príručku na ceste za tvorbou textových obsahov určených pre printové aj onlinové publikovanie.

22

Odporúčaná literatúra, pramene a odkazy na iné študijné zdroje

Agentúrna správa: Čo je agentúrna správa a ako má vyzerať? [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.tasr.sk/o-agenture/agenturna-sprava>. Ako napísať dobrý článok. [online]. [2019-06-05]. Dostupné na: <https://www.podnikajte.sk/marketing/ako-napisat-clanok-ludia-precitali>.ALEJANDRO, J.: Journalism in the Age of Social Media. Reuters Institute Fellowship Paper. London : University of Oxford, 2010.BRADSHAW, P., ROHUMAA, L.: The Online Journalism Handbook: Skills to survive and thrive in the digital age. New York : Routledge, 2011.DOČEKALOVÁ, M.: Tvůrčí psaní pro každého. Praha : Grada, 2006.FRIEND, C., SINGER, J. B.: Online Journalism Ethics: Traditions and Tran-sitions. London and New York : Routledge, 2015.MIČOVÁ, S.: Multimédiá a ich vplyv na súčasnú novinársku prax. In Vývoj a inovácie v súčasnej praxi onlinového novinárstva. Trnava : FMK UCM, 2018.MIČOVÁ, S.: Marko Škop: Viem, že film Nech je svetlo vyvolá kontroverz-né diskusie. [online]. [2019-08-03]. Dostupné na: <https://kultura.sme.sk/c/22181600/marko-skop-viem-ze-film-nech-je-svetlo-vyvola-kontroverz-ne-diskusie.html>.Princípy agentúrneho spravodajstva. [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.tasr.sk/o-agenture/principy-agenturneho-spravodajstva>.PUPALOVÁ, P.: Dr. Tinka: Bolo úžasné pozorovať študentov, ako sa dotýkali hviezd. [online]. [2016-07-17]. Dostupné na: <https://fmk.sk/dr-tinka-bolo-uza-sne-pozorovat-studentov-ako-sa-dotykali-hviezd/>.RONČÁKOVÁ, T.: Súčasné žurnalistické žánre: Nové i staronové modely v slovenských spoločenských týždenníkoch. Ružomberok : VERBUM, 2016.Slovenský syndikát novinárov: Etický kódex novinára. [online]. [2016-08-01]. Dostupné na: <http://www.ssn.sk/eticky-kodex-novinara/>. ŠVECOVÁ, M.: Webová žurnalistika: Žurnalistické žánre. Trnava : FMK UCM, 2017.

23

2 ROZHLASOVÉ VYSIELANIE

Ľubica Bôtošová

Abstrakt: Táto kapitola sa venuje rozhlasovému vysielaniu Charakterizuje základné pojmy, ako aj praktické rady pre rozhlasových moderátorov a redak-torov v teréne. Popisuje jednotlivé kroky prípravy materiálu do rozhlasového vysielania počnúc výberom témy cez teoretickú prípravu rozhlasového pracov-níka až po realizáciu a následné spracovanie získaného materiálu. Súčasťou je aj definícia základných rozhlasových žurnalistických žánrov použitých po-čas Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary 2019, ktoré sú podlo-žené reálnymi rozhlasovými výstupmi a ich prepismi zo žurnalistickej praxe.

Kľúčové slová: Montáž. Rozhlas. Rozhovor. Živý vstup.

ÚvodRozhlasové vysielanie je osobitá forma sprostredkovania informácií,

ktorá mala už oddávna dôležitú funkciu. Jej výhodou je schopnosť sprostredkovať informáciu tu a teraz. V televízii môžu odvysielať informáciu, keď spracujú celú reportáž a v novinách bude informácia až na druhý deň, ale v rozhlase ju môžu pracovníci poskytnúť už v najbližšom spravodajskom bloku. Príprava kvalitných mediálnych výstupov do rozhlasového éteru je však podmienená pracovnou silou v podobe rozhlasových redaktorov, moderátorov a hlásateľov. Táto práca nie je jednoduchá, nepraje labilným a nepriebojným osobnostiam, ktoré nie sú cieľavedomé. Redaktor musí vedieť, aký materiál chce získať, a to už pred tým, než odíde z redakcie, prípadne z press centra. Všetky skúsenosti a zručnosti rozhlasových pracovníkov by mali byť podložené teoretickými znalosťami a základnými zásadami práce novinára doplnené aj o aktívnu prácu v teréne. Praktické skúsenosti sú nespochybniteľne prínosné pre rast a profesionalitu rozhlasového pracovníka. Len tie môžu využiť v ďalšej práci novinára. Skúsenosti v teréne a reálnom pracovnom prostredí naučia človeka pracovitosti, svedomitosti pri práci, vynaliezavosti, pohotovosti, ale aj improvizácii či priznaní si chyby a jej rýchlej nápravy. Ďalším faktorom či hovorovo „skúškou ohňom“ sú viacdňové akcie, festivaly, stretnutia či konferencie, ktoré má novinár mediálne pokryť. Stres, neustála potreba prinášať nové a nové témy, príspevky, materiál do vysielania môže jednotlivca presvedčiť o tom, že práca v teréne nie je pre neho. Tá si vyžaduje mnoho kompetencií, ktoré si má redaktor zabezpečiť tu a teraz, a navyše sám. Televízny redaktor má kameramana, no rozhlasový redaktor má mikrofón a nahrávacie zariadenie. Medzi kompetencie patrí aj výber témy, vybavovanie respondentov, dohoda konkrétnej témy s editorom a samotná realizácia rozhovoru, spracovanie, príprava textových podkladov a podobne.

24

Všetko v krátkom časovom intervale, nakoľko je potrebné dodať informáciu čo najskôr.

Študenti Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave zdokonaľujú svoje novinárske zručnosti v rámci rádia Aetter, ak hovoríme o oblasti rozhlasového vysielania. Vyskúšať si aj prácu v teréne na niekoľko dní počas významného Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary 2019 (KVIFF 2019) sa rozhodlo aj desať študentov. Počas jedenástich dní si vyskúšali novinársku prácu pre slovenské médiá. Ak hovoríme o rozhlasovom vysielaní, venovali sme sa najmä materiálu pre Rádio Slovensko a Rádio Regina Západ, v spolupráci s TASR sme dodávali aj zvukové nahrávky, ktoré boli dostupné pre ďalšie spracovanie médiám ako spravodajský servis TASR. V tejto kapitole sa však venujeme najmä príspevkom do vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska. Podrobne popíšeme tri oblasti práce v teréne, prípravu redaktora, realizáciu a získavanie materiálu, ale aj distribúciu príspevku. Naše výstupy boli odvysielané v spravodajských blokoch Rádiožurnál a v rámci predpoludňajšieho vysielania Rádia Regina Západ.

2.1 Rozhlasoví pracovníci

Rozhlasový pracovník, resp. moderátor by mal byť profesionálny masmediálny pracovník. Vo vysielaní je pre poslucháča spoločníkom, ktorý má mať jazykovo-štylistickú vybavenosť. Ak hovoríme o verejnoprávnej inštitúcii, moderátor, resp. redaktor Slovenského rozhlasu by mal mať tieto vlastnosti:• vzdelanie;• psychickú vyrovnanosť, odolnosť voči stresu;• autoritu, vierohodnosť;• schopnosť improvizovať, byť komunikatívny;• zrozumiteľnosť;• mikrofonický hlas.30

Novinárska činnosť ako taká je považovaná za kreatívnu profesiu, preto by mali žurnalisti okrem iného disponovať schopnosťou byť citliví, vnímaví, schopní pohotovo produkovať nápady a myšlienky. Mali by vedieť analyzovať a pružne reagovať na vzniknuté situácie.31 Ak spomíname základné charakteristické črty novinára, je nevyhnutné, aby sme uviedli aj záporné vlastnosti novinára. Medzi ne patrí napr. byť agresívny, bezzásadový, chamtivý a príliš dôverčivý, náladový, lenivý vykonávať svoju prácu, podľahnúť stereotypom, byť zábudlivý alebo vulgárny.

30 LEHOCZKÁ, V.: Transkultúrne kontexty v rozhlasovej komunikácií verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2010, s. 133.31 BREČKA, S., ONDRÁŠIK, B., KEKLAK, R.: Médiá a novinári na Slovensku 2010. Bratislava : Eurokódex, 2010, s. 93.

25

Nemal by hrubo vystupovať na verejnosti ani sa izolovať od spoločnosti.32 Dlhoročná redaktorka Slovenského rozhlasu H. Beranová hovorí o dôležitých faktoroch pri spracovávaní témy do rozhlasového vysielania: „V prvom rade je to dôležitosť, zaujímavosť alebo atraktívnosť, aktuálnosť témy, ale aj žánrové spracovanie. Limit – minutáž, žiaľ, redaktor/redaktorka musí rešpektovať podľa programovej štruktúry okruhu, v opačnom prípade mu dlhší materiál editori skrátia alebo dajú prepracovať. Každý štandardne dobrý profesionál by však mal sám vedieť, kedy je materiál ešte zaujímavý a kedy začína nudiť.“33 Novinárska profesia je nesmierne náročná práca z psychickej, ale aj fyzickej stránky.

Novinár musí kreatívne pristupovať k aktuálnym témam a neustále aj prinášať nové nápady na spracovanie. Jednou z významných podmienok práce novinára je zachovávať a ctiť etické princípy. V rozhlasovej praxi rozlišujeme tri druhy rozhlasových pracovníkov: rozhlasový moderátor, redaktor a hlásateľ, resp. spíker.

Rozhlasový moderátor

Rozhlasový moderátor má za úlohu tvorivo pracovať na vzniku a realizácii rozhlasového moderovaného programu. Medzi jeho kompetencie patrí od prípravy po samotnú realizáciu v istých prípadoch aj ovládanie mixážneho pultu a techniky, a to najmä v komerčných rádiách. Ak sme už spomenuli komerčné rádiá, môžeme dodať, že aj jazykový prejav u moderátorov je v tomto type rozhlasových staníc uvoľnenejší, neformálny a na rozdiel od moderátorov v Slovenskom rozhlase používajú neoficiálnu podobu komunikácie. Moderátor je akoby vlajková loď rozhlasovej stanice, mal by mať autorský, interpretačný a rečnícky talent, pretože vystupuje v živom vysielaní, a nie zo záznamu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že osobnosť moderátora v rozhlasovom vysielaní by mala disponovať najmä vysokou znalosťou normy spisovného jazyka, ktorý by mal byť skĺbený aj s vyváženou mierou organizačných, komunikačných a odborných schopností.34 Pre prácu moderátora je príznačná aj istá dávka improvizácie a schopnosť pohotovo reagovať na nečakané situácie, napr. na technické problémy počas vysielania. Je nutné si uvedomiť, že ak chceme vykonávať prácu moderátora, musíme sa aj svedomito pripravovať na túto pracovnú pozíciu, nakoľko aj keď sa poslucháčovi zdá byť prejav moderátora improvizovaný a spontánny, všetko je to trénovaná improvizácia, resp. nacvičená. 32 TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava : SOFA, 2007, s. 133 – 134.33 Elektronická komunikácia s redaktorkou Slovenského rozhlasu Hanou Beranovou. [2017-02-23]. Pozri aj: BÔTOŠOVÁ, Ľ.: Rozhlasové žurnalistické žánre v Rádiu Regina v roku 2017. [Diplomová práca]. Bratislava : Filozofická fakulta UK v Bratislave, 2018, s. 80.34 CHUDINOVÁ, E., LEHOCZKÁ, V.: Fenomén rozhlasu v systéme masmédií. Základy teórie rozhlasovej žurnalistiky v systéme masmediálnej komunikácie. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave, 2005, s. 11.

26

„Moderátor nielen sprevádza poslucháča reláciou, ale navyše ju aj riadi a prezentuje. Pozícia moderátora tak kumuluje niekoľko profesií súčasne, napr. hlásateľa, redaktora, reportéra, čiastočne aj režiséra a dramaturga.“35

Rozhlasový redaktor

Rozhlasový redaktor je tvorivá osobnosť v kolektíve rozhlasových pracovníkov, ktorá pripravuje materiál do vysielania. Vytvára rozhlasové relácie či príspevky do vysielania, vyberá zaujímavé informácie, ktoré sú aktuálne, a tiež nahráva v teréne. K tejto práci patrí výber témy, príprava textového materiálu, ale aj zber zvukových materiálov spolu s textovými podkladmi pre moderátora, v posledných rokoch však vzniká aj situácia, že redaktor si reláciu sám moderuje, a tak sa tieto dve pozície prelínajú.36

Redaktor je významnou časťou rozhlasovej redakcie, ktorý prispieva zvukovým materiálom a aktuálnymi témami. Tým obohacuje a spestruje vysielanie.

Hlásateľ, správar, spíker

Hlásateľ profesionálne interpretuje dopredu pripravené texty do vysielania, ich autorom je však redaktor. Texty si môže upraviť, aby sa mu lepšie interpretovali. Funkcia hlásateľa bola prezentovaná v Slovenskom rozhlase, pričom hlásateľ autorsky zasahoval do obsahu vysielania, napr. pri príprave programových prehľadov. Táto pozícia v rozhlase už zanikla.

„Správari“ alebo redaktori spravodajstva pripravujú do vysielania upravené agentúrne správy a zabezpečujú denný servis domáceho a zahraničného spravodajstva, podieľajú sa na tvorbe spravodajskej relácie a sprostredkúvajú konkrétne spravodajské obsahy.37 V komerčných rádiách získavajú aj zvukové nahrávky do vysielania.

Spíker sprevádza poslucháča prúdovým vysielaním, pripravuje si texty a kreatívne pristupuje k tvorbe obsahovej stránky vysielania. V posledných rokoch, a to najmä v komerčných rádiách, obsluhuje aj vysielaciu techniku.

Je potrebné, aby rozhlasoví pracovníci priblížili spracovanú tému nielen v príspevkoch, ale aj počas jednotlivých vstupov či interpretovaní príspevku tak, aby jej rozumel každý poslucháč. Mali by tiež zachytiť všetky dôležité informácie obsiahnuté v príspevku. 35 SMOLÁKOVÁ, V.: Špecifiká výrazových prostriedkov v rozhlase. In Jazyk a kultúra, 2012, roč. 3, č. 10, s. 5. [online]. [2019-09-17]. Dostupné na: <http://www.ff.unipo.sk/jak/cislo10.html>. 36 CHUDINOVÁ, E., LEHOCZKÁ, V.: Fenomén rozhlasu v systéme masmédií. Základy teórie rozhlasovej žurnalistiky v systéme masmediálnej komunikácie. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave, 2005, s. 10.37 CHUDINOVÁ, E., LEHOCZKÁ, V.: Fenomén rozhlasu v systéme masmédií. Základy teórie rozhlasovej žurnalistiky v systéme masmediálnej komunikácie. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave, 2005, s. 11.

27

Významnou zásadou práce v rozhlase je aj prihováranie sa poslucháčovi. Začínajúci rozhlasoví pracovníci by si mali opakovať tzv. pomocné otázky:

• Chcel by som takúto informáciu v rozhlase počuť? • Zaujímalo by ma to? • Povedal by som tú vec týmto spôsobom aj kamarátovi?

2.2 Príprava do terénu

Začínajúci redaktor má pred sebou výzvu osloviť respondenta, ktorého zvukový záznam musí dodať do kompletného rozhlasového materiálu pre vysielanie. Oslovovanie respondentov je jedným z primárnych úkonov pri tvorbe príspevku. Môže to byť osobné oslovenie, ktoré by nemalo narúšať osobnú integritu respondenta. Znamená to, že redaktor by mal vystihnúť tú správnu chvíľu a respondenta osloviť, keď je v jeho priamej blízkosti. Mal by sa však držať niekoľkých zásad:

• neoslovovať a neotravovať respondenta, ak je v blízkosti svojich známych, prípadne je nejakým spôsobom zaneprázdnený;

• osloviť by ho mal slušne, pretože nie respondent potrebuje niečo od vás, vy potrebujete jeho výpoveď k danej téme;

• keď s ním/ňou nadviažete kontakt, mali by ste pozdraviť, predstaviť sa a tiež povedať meno rozhlasovej stanice, pre ktorú pracujete;

• je dôležité prísť za respondentom až vo chvíli, keď presne viete, čo od neho chcete počuť, načrtnite mu všeobecne celý zámer príspevku, tému, koho ešte oslovíte a pridajte, prečo ste sa rozhodli osloviť aj jeho – odborník v danej problematike, kompetentný človek z inštitúcie, organizátor podujatia, o ktorom príspevok pripravujete;

• sa ide o dlhší časový priestor, ktorý by vám mal venovať, nechajte respondenta, nech vyberie, kde a kedy sa stretnete, vyjednávajte o mieste a čase stretnutia len v prípade, že máte deadline na príspevok a ste v časovej tiesni;

• ak ide o kratšiu výpoveď, je možné ho osloviť priamo na mieste, ak má čas a je tejto verzii nahrávania prístupný;

• ubezpečte respondenta, že nahrávaný materiál nejde do vysielania priamo, ak sa pomýli, môže pokojne začať odznova alebo opraviť svoju výpoveď len v konkrétnej vete, v ktorej sa pomýlil;

• je dobré, ak redaktor vyhotoví nahrávku aj so svojím úvodným predstavením respondenta, bude mať lepší pocit, že o ňom viete viac, prípadne sa pýtajte rozvito, pridajte fakt o jeho živote, napr.: Pán Bartoška, už 25 rokov organizujete Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch, ktorý sa zaraďuje medzi svetové festivaly podobne ako v Cannes, Berlíne či Benátkach. Čo je každoročne najťažšie na organizácii festivalu?

28

Všetky vyššie uvedené jednoduché rady vám pomôžu spracovať materiál oveľa rýchlejšie. Samozrejme, výber respondentov závidí od témy, ktorú rozhlasový pracovník pripravuje. Ak ide mediálne zdatného respondenta, napríklad odborníka v istej oblasti, ktorého médiá oslovujú častejšie, môžete niektoré z bodov vynechať. Pri ľuďoch, ktorí vidia mikrofón prvýkrát, by sme mali byť opatrnejší a zhovievavejší.

Výber témy je dôležitou súčasťou rozhlasového vysielania a určuje aj žáner príspevku. Okrem toho má téma význam pre zaujatie pozornosti poslucháčov. Pre rozhlasového redaktora je výber témy jednou z najelementárnejších činností v rámci jeho pracovnej náplne. Z tohto dôvodu musí mať rozhlasový redaktor rozhľad o problematike, ktorá je pre rozhlasovú stanicu podstatná. Napríklad v regionálnom rádiu, ktoré sa profiluje na bratislavský región, by sme nemali poskytovať informácie napr. o rekonštrukcii základnej školy na východnom Slovensku. Cieľom takýchto rádií je poskytovať informácie najmä pre poslucháčov z regiónu, hovoriť a predostrieť témy, ktoré sa ich bytostne dotýkajú, žijú s nimi alebo ich trápia či hnevajú. Citlivosť výberu témy alebo aj nápad na dobrú tému je všade okolo nás, vzniká z rozhovorov a často vyplynie z bežného života. Zaujímavou témou sú aj veci, ktoré občan bežne ani len nevníma, pretože práve tie môžu byť atraktívne pre poslucháčov. Doteraz neobjavené miesta, inšpiratívne podujatia či zaujímaví ľudia.

Redaktorská príprava je však nutná v každom prípade a netreba ju podceňovať. Patrí do nej príprava technického zabezpečenia redaktora a teoretickej prípravy. Tá spočíva najmä v štúdiu faktov o téme, prípadne o ľuďoch, ktorí sú dôležití pre spracovanie témy. Ak je téma ťažšia na spracovanie a situácia si vyžaduje aj širší prehľad o problematike, je potrebné, aby mal redaktor prehľad napr. aj v zákonoch či vyhláškach alebo nariadeniach. Pri slávnych osobnostiach či odborníkoch v istej problematike môže redaktorovi pomôcť aj štúdium doterajších rozhovorov alebo mediálnych výstupov, aby sa počas rozhovoru vyhol stereotypným otázkam, ktoré by mohli nahnevať respondenta alebo znížiť obraz respondenta o redaktorovej neznalosti témy. Ak si redaktor pripravuje otázky, mal by dbať aj na ich formuláciu, aby sa neopakovali tie isté opytovacie zámená v úvode otázky alebo aby redaktor formuloval otvorenú otázku, ktorá dáva priestor opýtanému vyjadriť sa.

Technické zabezpečenie

Technické zabezpečenie je pre redaktora dôležitou súčasťou pri každom výjazde v teréne, a to najmä z toho dôvodu, že musí zaznamenať zvuk, aby s ním mohol ďalej pracovať. V rozhlasovej praxi sa stáva, že získaný materiál je mnohonásobne väčší než ten, ktorý naozaj potrebujeme do finálnej verzie príspevku. Redaktori by si mali vytvoriť vlastný online archív, z ktorého neskôr môžu získať informácie do zahlásenia alebo odhlásenia. Zvuk zaznamenávajú redaktori vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase na zariadenie Tascam s mikrofónom a slúchadlami. Ten však nemusia mať všetci redaktori. Na trhu sa

29

nachádza mnoho diktafónov, ktoré sú kvalitatívne na dobrej úrovni a zvuk je na dostačujúcej úrovni. V niektorých komerčných rádiách však začínajú nahrávať aj na mobilné telefóny. Túto formu zaznamenávania zvuku používajú v tomto čase aj redaktori v printových médiách. Pre rozhlasového redaktora by však zaznamenávanie zvuku na mobilný telefón mohol znamenať problém, zvuk by mohol byť doplnený o tzv. náfuky (najmä pri vyslovovaní spoluhlások b a p), okrem toho prasknutia, mľasknutia či prepálenie zvukovej nahrávky, ktorá sa vyskytuje najmä pri respondentoch s výraznejším a silnejším hlasom. Pri diktafónoch či nahrávacích zariadeniach je možné aplikovať pri absencii mikrofónu s penou aj protiveternú ochranu alebo penový filter na redukciu týchto negatívnych aspektov, ktoré môžu vzniknúť počas nahrávania. Povinnou výbavou redaktora by mali byť aj slúchadlá, vďaka nim počuje redaktor už na mieste spomínané negatívne aspekty a môže respondenta požiadať o opätovné nahratie. Posledným krokom redaktora pred realizáciou rozhovoru je jazyková rozcvička. Začnite od najjednoduchších cvičení:

• vyslovovanie samohlások za sebou na jeden výdych: a – e – i – o – u,• vrn – vrn – vrn. A potom zvuk predĺžime: vŕŕŕŕn – vŕŕŕŕń – vŕŕŕŕn,• ba – be – bi – bo – bu, prípadne papapapa – pepepepe – pipipipi – popopopo-

pupupupu,• rozcvička s prekážkou v ústach (čítame vetu s prstom v ústach),• prehnaná artikulácia,• jazykolamy.

Okrem jazykolamov je efektívne aj dychové cvičenie. Dýchame ústami. Cvičenie na dýchanie je nádych ústami do bránice a počítame od desať (desať, deväť, osem, ... tri, dva, jeden – nádych – desať, deväť, osem, ... tri, dva, jeden – nádych – desať deväť, osem... atď.). Najrýchlejší a najtichší nádych je nádych ústami i nosom zároveň. Po precíznej teoretickej príprave na nahrávanie a jazykovej rozcvičke môže ísť redaktor získavať materiál do vysielania.

2.3 Získavanie materiálu

Pri realizácii a stretnutí sa s respondentom treba pamätať na to, že zaznamenávame zvukový materiál, z praktickej stránky je teda dôležité nehlučné prostredie, v ktorom vás počas rozhovoru nebude nikto vyrušovať. Pri ankete to je však nerealizovateľné. V tomto prípade je nutné počuť ruch ulice, a to, že redaktor získava materiál priamo v uliciach alebo na mieste, kde sa niečo deje. Pri ankete je nutné si zapamätať, že opýtaní nemusia byť mediálne zdatní, a preto sa môže stať, že si redaktor vypočuje nemilé slová na svoju adresu, najmä ak spracúva tému, ktorá aktuálne rezonuje v spoločnosti a verejnosť je nahnevaná (napr. zvyšovanie miestnych daní alebo zrušenie vzdelávacieho zariadenia

30

a pod.). Pri ankete by mal redaktor už pristúpiť k potenciálnemu respondentovi so zapnutým nahrávacím zariadením, mal by sa v krátkosti predstaviť a povedať, pre akú organizáciu pracuje a akej téme sa aktuálne venuje. Veľakrát vám respondent povie, že on nič o téme nevie a povie len pár slov, no aj tým krátkym vyjadrením sa dá trefne pomenovať a vyjadriť názor. Ak vám respondent naozaj nechce nič povedať, skúste mu predostrieť zopár pomocných otázok napr.: Čo sa vám najviac páči na festivale v Karlových Varoch? Aká je tu atmosféra? Ktoré filmové hviezdy ste videli? Väčšinou táto technika zaberie, pretože ten, kto sa s vami nechce rozprávať a nechce ani nič povedať, vám to jasne naznačí už v úvode vášho prehovoru, keď zistí, že máte v ruke mikrofón či nahrávacie zariadenie. Ak vám aj respondent povie vyjadrenie, ktoré by sa vám hodilo do príspevku, no zdôrazní, že nechce, aby sa použilo, musíte to rešpektovať. Anketa nie je zisťovaním verejnej mienky, pretože dvaja-traja ľudia nemôžu predostrieť názor celej verejnosti, ale v rozhlasovom vysielaní nahrádza televízne ilustračné zábery, redaktor môže použiť cudzí hlas na popísanie atmosféry v okolí či istých skutočností, a práve preto sa niekedy stane, že respondent si myslí, že nemá čo povedať, no pre rozhlasové vysielanie je veľmi dôležitým doplnkom príspevku.

Pri rozhovoroch je realizácia úplne odlišná. Hovorili sme už o príprave na rozhovor a dôslednom naštudovaní si preberanej problematiky či osobnosti respondenta, ale aj faktor príjemného prostredia, ktoré nie je hlučné, má významný vplyv na získanie kvalitného materiálu. Ak je respondent príjemne naladený, bude mať aj lepšie odpovede na otázky. Už pri dohadovaní si stretnutia by mal redaktor dbať na to, že nie respondent potrebuje vás, ale vy jeho, a preto sa mu snažte vyhovieť po všetkých stránkach. Počnúc časom stretnutia, dňom a končiac miestom a časom, ktorý je vám ochotný alebo schopný venovať. Ak sa stretávate na verejnom mieste, ako je napríklad kaviareň, môžete natrafiť na viacero prekážok, môže vás vyrušiť okoloidúci, obsluha alebo iní návštevníci kaviarne či hlasná hudba. Nahrávať môžete aj na ulici, v parku, na námestí, no vyvarovať by ste sa mali miestam v blízkosti cestných komunikácií, železničných staníc, miestam, kde niečo renovujú a rekonštruujú, prípadne budujú. Samozrejme, toto neplatí, pokiaľ sa to nejakým spôsobom spája s témou príspevku. Ak pripravujete príspevok o rekonštrukcii materských škôlok, je dobré, ak tam počujete stavebný ruch. Pri neutrálnych témach je azda najvhodnejší priestor kancelária respondenta či kancelária redaktora. Viete, že budete mať priestor a čas na osobný rozhovor, ale aj priestor myslieť a pozorne počúvať. Pretože počúvať počas rozhovoru je nesmierne dôležité. Respondent môže povedať zaujímavý fakt, ktorým vám pôvodnú prípravu na rozhovor vyvráti alebo zmení, a to, čo práve povedal, môže poslucháča zaujať viac. Preto máte kompetenciu dopytovať sa otázky, ktoré prirodzene vyplynú z rozhovoru. Ak napríklad použije neznámy fakt, cudzí výraz alebo odborný termín, pokojne sa spýtajte, čo to znamená alebo či tomu rozumiete správne. Počúvať sa oplatí aj preto, aby ste sa vyhli trápnym situáciám, v ktorých vám respondent povie: to je presne to, čo som už spomínal alebo ako som sa už vyjadril a pod. Jednou

31

z ďalších dôležitých vecí je usadenie a to, ako môžete spolu komunikovať. Pre redaktora je vhodnejšie sedieť vedľa respondenta, nie oproti nemu, pretože vás môže oddeľovať pracovaný stôl a nie je to prirodzené. Prirodzenosť by mala vyžarovať a byť počuteľná aj zo získaného materiálu, je to rozhovor. A preto si krátko po príchode povedzme do kancelárie respondenta obzrite, v ktorej časti alebo ako sa vám bude najlepšie komunikovať. Je to aj o praktickej stránke, pretože ak sedíte oproti opýtaného a naťahujete ruku s nahrávacím zariadením cez stôl, môže vás po krátkej chvíli začať bolieť, znervózniete a bude to nepríjemné pre vás aj pre respondenta. Naopak, ak sedíte vedľa neho, môžete si bez problémov vystriedať ruku alebo to spraviť nenápadne počas položenia ďalšej otázky. Je to pohodlnejšie pre vás i respondenta. Niekedy sa vám môže stať, že práve respondent sa vás opýta, kde by vám vyhovovalo sedieť či stretnúť sa. V tomto prípade to môžete využiť a pripraviť prostredie presne tak, aby vám to vyhovovalo. Ak ste respondenta nikdy pred nahrávaním nevideli, je dobré, a to najmä v prípade, že nie je mediálne zdatný, absolvovať krátky rozhovor či kávu, aby ste ho lepšie spoznali a aby aj z neho opadol stres z nepoznaného. Všetky detaily mu vysvetlite, podrobne popíšte, ako sa rozhovor začne, aké otázky môže čakať (v niektorých prípadoch je vhodné poslať otázky dopredu) a k čomu má kompetenciu vyjadriť sa. Ešte pred rozhovorom si skontrolujte, či máte batérie, aby ste sa vyhli problémom. Aby ste počuli, aký kvalitný zvuk nahrávate, nezabudnite slúchadlá, tak môžete presne počuť to, čo zariadenie nahráva. Ak počujete prasknutia alebo iné anomálie, ktoré by kvalitu zvuku zhoršili, radšej prerušte respondenta a požiadajte ho, aby vetu zopakoval. Taktiež sa tým vyhnete nepríjemnému prekvapeniu pri spracovávaní nahrávky. Už počas realizácie rozhovoru by ste si mali selektovať to, čo vyberiete do nahrávky a čo sa vám hodí. Dávajte pozor, aby ste nezmenili podstatu a význam výpovede, je to novinársky nekorektné. Po skončení rozhovoru sa s respondentom dohodnite, akým spôsobom budete rozhovor autorizovať a či je to vôbec potrebné. Niekedy to totiž respondenti nevyžadujú.

Ďalším spôsobom získavania informácií je tlačová konferencia. Ide o hromadné získavanie informácií, na ktorom sa stretnú zástupcovia rôznych médií, zväčša si aj v televízii môžete všimnúť, že novinári položia mikrofóny na stojany a respondenti buď po svojom prehovore k aktuálnej problematike odpovedajú na otázky, alebo – ako v prípade tlačových konferencií na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary – hostia po krátkom predstavení odpovedali na otázky novinárov okamžite. Trvanie tlačovej konferencie závisí od ďalšieho programu respondentov a od ich ústretovosti voči novinárom. Zaujímavosťou tohto typu získavania informácií je, že ho neriadi novinár, ale zodpovedná osoba, vo väčšine prípadov hovorca – ak ide o nejakú inštitúciu. On vyberá, v akom poradí a či sa vôbec dostane rad na vašu otázku. Je preto dôležité byť neustále v strehu a pripravovať sa aj počas úvodného krátkeho výstupu respondentov k aktuálnej téme. Ak chcete získať informácie, ak sa chcete dostať k slovu a položiť otázku, sadnite si do predných radov. Hláste sa hneď od začiatku otvorenia diskusie. Ak vás vyberú, postavte sa a povedzte

32

svoje meno a názov média, pre ktoré pracujete, a potom vyslovte otázku. Ak budete mať šťastie, podarí sa vám položiť aj podotázku. V prípade zahraničných hostí môžete ako novinár vymeniť svoju akreditáciu z podujatia za slúchadlá, v ktorých budete môcť počuť simultánny preklad tlačovej konferencie. Ak nemáte mikrofón, ale len nahrávacie zariadenie, neváhajte a opýtajte sa zodpovednej osoby, či si môžete položiť vaše zariadenie priamo na stôl, pretože pre rozhlasové vysielanie je dôležitá kvalita zvuku a z druhého či tretieho radu to nebude postačujúca kvalita. Ku koncu konferencie zvykne človek, ktorý ju riadi, povedať, že sa čas kráti a je priestor na posledné tri otázky. V tomto type získavania informácií má novinár nevýhodu, že ju nemôže riadiť podľa seba, no, naopak, vďaka tlačovým konferenciám sa vie dostať viac novinárov k exkluzívnym informáciám a významným ľuďom.

Vyššie uvedené tipy a načrtnuté situácie získavania informácií sa, samozrejme, môžu odlišovať v istých aspektoch v čase, keď budete v pracovnom nasadení vy, no táto podkapitola mala explicitne poukázať na fakt, že práca novinára v teréne si vyžaduje poctivú prípravu, flexibilitu, ale aj asertívnosť či vynaliezavosť. Ak už materiál ako novinár máte, je nutné ho čím skôr spracovať a distribuovať redakcii, pre ktorú pracujete.

2.4 Spracovanie získaného materiálu

Každý novinár potrebuje ku spracovaniu získaného materiálu počítač, na strih zvukovej nahrávky ju potrebujete dostať zo zariadenia na zaznamenávanie zvuku do počítača. Existujú dva typy pripojenia diktafónu, resp. nahrávacieho zariadenia s počítačom, a to cez kábel alebo zariadenie priamo disponuje integrovaným USB konektorom. Jednoduchým spôsobom si nájdete svoju nahrávku, najlepšie je napríklad nájsť ju podľa dátumu, niektoré diktafóny majú priečinky, v ktorých sa dá listovať a zistiť, ktorá nahrávka je tá vaša. Ak už ju máte v počítači, môžete začať pracovať s editačným programom. Na výber je ich hneď niekoľko: Samplitude, WaveLab či zadarmo dostupný Audacity. Audacity je ľahko použiteľný viacstopový zvukový editor a hlasový záznamník pre viaceré operačné systémy. Vyvinula ho skupina dobrovoľníkov ako softvér zadarmo.38 Program Audacity sa dá zdarma stiahnuť na internete. Práve pre začínajúcich redaktorov, ktorí potrebujú rýchlo a efektívne spracovať zvukový materiál v teréne, je tento program vhodný, jednoducho sa ovláda a má základné funkcie, ktoré pomôžu redaktorovi odstrániť prípadné nedostatky v nahrávke. Ak je to nevyhnutné, môžeme v tomto programe realizovať aj drobné úpravy zvukovej nahrávky, musíme si však uvedomiť, že ak by táto práca bola jednoduchá a fungovala každému, zvukovým majstrom by mohol byť každý, a tiež aj redaktorom. Preto je prvoradé nahrať a získať, pokiaľ je to možné, bezchybnú nahrávku respondenta. 38 Audacity. [online]. [2017-09-17]. Dostupné na: <https://www.audacityteam.org/>.

33

Audacity sa dá používať pri rôznych formátoch zvukovej nahrávky, ak chcete zvuk vložiť, stačí, ak kliknete na hornej lište SÚBOR a potom OTVORIŤ. Program vám ponúkne zložky, ktoré máte v počítači. Podľa toho, v ktorej je vaša nahrávka uložená, kliknite na ňu a objaví sa vám v programe. Týmto spôsobom môžete pokračovať v otváraní jednotlivých nahrávok, ktoré potrebujete pospájať do jedného príspevku. Druhý spôsob je jednotlivé nahrávky naraz označiť v priečinku v počítači a „pretiahnuť ich“ do programu naraz.

Ak chcete začať strihať alebo si vypočuť len jeden zvuk, kliknite na ľavej strane obrazovky pri nahrávke tlačidlo SÓLO. Tým spôsobíte, že bude program prehrávať len jednu nahrávku – tú, ktorú si označíte a spustíte ju medzerníkom na vašej klávesnici. Teraz môžete začať strihať. Vybranú časť nahrávky, napríklad dlhšia pauza či chyba v prehovore respondenta, a aj časť, ktorú redaktor nechce mať v nahrávke, ale napríklad ju chce použiť v zahlásení, odhlásení alebo v tzv. spojtexte, si označíte kliknutím na miesto, kde sa začína nechcená časť, postupne ťaháte stlačený kurzor až do chvíle, keď ste v nahrávke na mieste, ktoré už chcete využiť. Viď Obrázok č. 1.

Ak chcete časť vymazať, na klávesnici stlačte DELETE. Vymazaná časť nahrávky automaticky zmizne a na koniec sa napojí pokračovanie záznamu, ktorý ste už nevymazali. Takto môžete označenú nahrávku aj kopírovať, stlačením CRTL C a pridať na konkrétne miesto, kde máte kliknutý kurzor stlačením CTRL V. Týmto spôsobom spracujte všetky nahrávky a pospájajte ich do jednej – finálnej verzie vášho príspevku.

Ak si chcete nahrávku priblížiť, kliknite na ikonu s lupou v pravej časti s plusovým znamienkom, oddialiť ju môžete stlačením lupy so záporným znamienkom. Vedľa týchto dvoch ikon sa nachádzajú aj ikony šípok, ktoré vám pomôžu vrátiť sa niekoľko krokov vo vašej práci späť, prípadne dopredu. Všetky ikony nájdete v pravej časti obrazovky, v časti pod ukazovateľom „prepálenia“, resp. výšky hlasitosti prehrávania a vedľa rýchlosti prehrávania zvukovej nahrávky.

Keď máte nahrávku dokončenú a doplnenú o svoje nahrané spojtexty, v prípade rozhovorov by ste mali mať otázky priamo v nahrávke, pretože ste ich položili respondentovi priamo na mieste. Označte celú nahrávku buď dvojklikom alebo mechanicky označením začiatku nahrávky a ťahaním kurzora až na koniec vybranej nahrávky. Ak by ste tak neurobili, mohlo by sa stať, že uložíte všetky stopy, ktoré ste v programe otvorili a počuli by ste niekoľko hlasov naraz, a to nechceme. Ešte pred uložením môžete vyrovnať zvuk nahrávky, kliknutím na funkciu EFEKTY a v nej na funkciu NORMALIZOVAŤ. Môžete si zvoliť aj automaticky predvolenú funkciu a jednoducho stlačiť OK. Spôsobí to, že vám program upraví tzv. prepálený zvuk, ten vidíte v hornej časti obrazovky vpravo po spustení nahrávky; ak vidíte červenú farbu, nahrávka je prepálená, a zväčša to aj počujete.

34

Obrázok č. 1: Označenie nahrávky v programe Audacity.Zdroj: Vlastné spracovanie, 2019

Je nutné označiť práve vašu nahrávku, ktorú chcete vyexportovať. Kliknete na tlačidlo SÚBOR-EXPORT-EXPORT SELECTED AUDIO. Týmto spôsobom zabezpečíte, aby vám program exportoval len časť, ktorú chcete, tú vyselektovanú. Viď Obrázok č. 2. Po kliknutí na uvedené pole sa otvoria zložky počítača, následne si môžete vybrať, pod akým názvom chcete nahrávku uložiť, v akom formáte a na akom mieste v počítači. Okrem toho aj kvalitu zvuku a iné. Po zvolení si jednotlivých parametrov nahrávky stlačíte tlačidlo ULOŽIŤ. Nahrávku nájdete vo zvolenom priečinku vo vašom počítači.

Obrázok č. 2: Uloženie nahrávky v programe Audacity.Zdroj: vlastné spracovanie, 2019

35

Ak sme spomínali, že je možné vybrať si formát nahrávky, najjednoduchšie je pre redaktora vybrať si formát .mp3, nahrávku upraví na veľkosť, ktorú zvládne počítač odoslať aj prostredníctvom mailu. No konkrétne pokyny k formátu, forme distribúcie a názvu nahrávky dostanete v médiu, pre ktoré pracujete. Je to časť práce, ktorú musíte rešpektovať a viac alebo menej sa odlišuje vo všetkých médiách. Zvukovú nahrávku je možné upraviť tak, aby ste odstránili aj ruchy a šumy, no podrobnejší návod na tieto konkrétne kroky nájdete aj vo forme rôznych video tutoriálov na internete.39 Pre naše potreby sú kroky pre strih získaného materiálu dostačujúce.

Ešte predtým, ako redaktor v teréne pošle svoj výstup do redakcie, mal by podľa dohody s respondentom rešpektovať jeho požiadavku na autorizáciu rozhovoru. Tu je potrebné dodržať postup vyčkania na odpoveď od respondenta a až potom ju odoslať redakcii. V ďalšej podkapitole si budete môcť pozrieť, akým spôsobom a formou prijímajú niektoré slovenské médiá obsah do vysielania.

Na záver podkapitoly ponúkame niekoľko bodov pre úspešné spracovanie materiálu do rozhlasového vysielania:

• naštudovanie si témy príspevku a príprava otázok pre respondentov,• zvolenie postupu jej priblíženia poslucháčovi, tá závisí od cieľovej sku-

piny poslucháčov rozhlasovej stanice, žánru príspevku, vysielacieho času a pod.,nahrávanie a spracovanie materiálov spolu s textovým materiálom pre moderátora,

• odovzdanie príspevku vo zvukovej a textovej podobe pre editora a násled-ná konzultácia pripomienok,

• analýza spätnej väzby (od poslucháčov, editora, šéfdramaturga či kole-gov).40

V ďalšej podkapitole charakterizujeme rozhlasové žurnalistické žánre, ktoré sme pri práci v teréne využili. Následne uvedieme aj príklady ku každému z nich.

2.5 Rozhlasové žurnalistické žánre využívané v praxi Spravodajský a publicistický rozhovor

Spravodajský rozhovor sa považuje za jeden z najviac využívaných žánrov v rozhlasovom spravodajstve. Skladá sa z otázky autora a odpovede nositeľa informácie a musí spĺňať kritériá, aby mohol byť odvysielaný samostatne – musí sa začínať otázkou redaktora.

39 Jak na Audacity ? Vylepšení zvuku, odstranění šumu a dechu | Návod. [online]. [2017-09-17]. Dostupné na: <https://www.youtube.com/watch?v=gCLc4KTwRoc>. 40 JENČA, I.: Rozhlasová tvorba. Trnava : FMK UCM, 2013, s. 33.

36

Existujú dve podoby rozhovoru: operatívny rozhovor – nepripravený (napr. na tlačovej konferencii) a spravodajské interview – špeciálna príprava.41

Interview si vyžaduje precíznu prípravu a aj stratégiu rozhovoru, ktorý je podľa H. Bakičovej a S. Ruß-Mohl mnohokrát aj zmeraním síl moderátora a recipienta.42 Spravodajský rozhovor, resp. interview je dialóg, ktorý podáva recipientovi aktuálne informácie. Dôležitá je úvodná časť rozhovoru, pretože tá má za úlohu osloviť adresáta.43 V nasledujúcich častiach popri charakteristike využitých rozhlasových žurnalistických žánrov budeme uvádzať aj konkrétne príklady ich aplikácie do praxe. Pri spravodajskom rozhovore je to však inak. Typický spravodajský rozhovor má odpovedať na základné spravodajské otázky, popri práci v teréne a následnom spracovaní materiálov sme síce absolvovali spravodajské rozhovory, no ako celkový mediálny výstup sme ich nepublikovali, nakoľko sme použili iba časť z rôznych rozhovorov. Je to najmä z toho dôvodu, že pozornosť poslucháča je oveľa kratšia, a preto sa redaktori snažia do čo najkratšieho časového limitu vtesnať čo najviac informácií.

Publicistický rozhovor informuje, ale využíva aj analytické prvky využité v širších súvislostiach. Vyznačuje sa vyjadrovaním stanoviska, polemickým napätím, snahou dospieť k vyjasneniu sporných otázok. Je nevyhnutné, aby redaktor bezprostredne reagoval na to, čo druhý respondent hovorí. Existuje niekoľko typov publicistického rozhovoru: reportážny, komentujúci, analyzujúci a portrétny.44 Rozhovor, resp. interview má za úlohu zaujať stanovisko k určitej problematike, vystupujú v ňom pýtajúci sa a odpovedajúci. V závislosti od miery ich účasti sa interview rozdeľuje na:

• čisté interview (prítomní obaja komunikanti);• monologizované (otázky nie sú v texte, ale vyplývajú z odpovedí);• rozprava (pýtajúci sa a odpovedajúci majú vyrovnanejšiu pozíciu – otázky

sú dlhšie);• autointerview (otázky si kladie sám odpovedajúci);• nepravé interview (odpovede autor nájde v inom predtým publikovanom

texte).45 V rámci Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary sme

absolvovali aj rozhovor s fotografom Tonom Stanom, ten sme spracovali do príspevku pre Rádio Regina Západ, nakoľko bola téma pre rádio zaujímavá. 41 CHUDINOVÁ, E., LEHOCZKÁ, V.: Fenomén rozhlasu v systéme masmédií. Základy teórie rozhlasovej žurnalistiky v systéme masmediálnej komunikácie. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave, 2005, s. 67.42 BAKIČOVÁ, H., RUß-MOHL, S.: Žurnalistika: komplexní průvodce praktickou žurnalisti-kou. Praha : Grada Publishing, 2005, s. 63.43 FOLLRICHOVÁ, M., TUŠER, A.: Teória a prax novinárskych žánrov I. Bratislava : Univer-zita Komenského v Bratislave, 1998, s. 22.44 Tamže, s. 86.45 MOCHŇACKÁ, B., PEKNUŠIAKOVÁ, E., REGRUTOVÁ, L.: Základy rozhlasovej tvorby. Praktická príručka pre rozhlasovú tvorbu. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2014, s. 59.

37

Tono Stano je rodák zo západného Slovenska, na ktoré sa zameriava táto rozhlasová stanica.

Ukážka č. 1: Prepis rozhlasového príspevku vo forme publicistického interview v Rádiu Regina Západ s fotografom Tonom Stanom zo dňa 5. júla 2019.

Redaktorka:Sedím vedľa známeho fotografa Tona Stana, ktorý je rodákom zo západného Slovenska. Zároveň spolupracuje už 26. rok na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary, najznámejšia vec je, že ste navrhli krištáľový glóbus, čo symbolizuje?

Tono Stano:Ženu ja považujem za najbližší objekt k fotografovaniu, živý objekt, veľmi zaujímavý so svojou patričnou hĺbkou, nevyspytateľnosťou. Takže, stále ma to baví so ženami pracovať, a taký symbol, ako je krištáľový glóbus, si vyžadoval symbol ženskosti. Ja si myslím, že kvôli žene vzniká všetko okolo. Aj za tým festivalom je treba hľadať ženu, preto som sa rozhodol použiť vlastne figúru ženy aj v tom návrhu.

Redaktorka:Krištáľový glóbus je naozaj unikátnym objektom, ale predsa len je to niečo iné ako fotografia, ktorej sa venujete.

Tono Stano:Ja som otvorený vlastne všetkým formám výtvarného prejavu, ale nielen výtvarného, ale celkovej kreativite. Ja som ako dieťa začínal tým, že som niečo maľoval a modeloval. K fotografii som sa dostal až neskôr. Nemám s tým problém, ani prechádzať do rôznych médií. Je to len forma, ktorou chce človek niečo vyjadriť, a tým, že som vyznávačom slobody, tak keď je tá forma nejaká iná než fotografia, a keď je potreba inej formy, neštítim sa jej, naopak, použijem ju.

Redaktorka:V tom momente, keď to dielo tvoríte, vidíte ho nejakým spôsobom. Po nejakom čase ho vnímate inak, že by ste možno niečo zmenili?

Tono Stano:To sa skoro nestáva. Ako stáva sa, napríklad na tom krištáľovom glóbuse, že časom sa tá socha vyrábala tak, že aj keď bol návrh taký, že sa sklenená guľa mala dotýkať brady. A ja som si všimol, že to vyrábajú inak, že medzi

38

tou bradou a sklenenou guľou bol skoro centimeter medzera. Tak sme prerobili skoro celú formu a urobili sme to tak, aby to bolo v tom dotyku. A teraz to vyrábajú správne. Ale to sa stáva málokedy, ja sa snažím vyrábať veci tak, aby už potom nepotrebovali môj servis.

Redaktorka:Ako u vás funguje kreatívny proces?

Tono Stano:Tvorím systémom, že hrniem pred sebou viacero sérií a postupne ich kompletujem. Nie je to tak, že by som sa úplne sústredil na jednu, a tú dokončil a uzavrel. Ale, naopak, mám otvorené veci, do ktorých stále prikladám, takto to je. A vlastne nerád hovorím o nedokončených veciach, asi som poverčivý alebo čo.

Redaktorka:Čo tu teraz robíte v týchto dňoch?

Tono Stano:Ja teraz bezprostredne po tomto rozhovore budem mať stretnutie s Cassey Affleckom, kde som priniesol nejaké portréty, ktoré som s ním vlani urobil a on ich bude ešte nejako dotvárať. A budeme pripravovať ešte niečo v porcelánke tu vo Varoch, aby som nadviazal na veci, ktoré som robil skôr.46

Je dôležité pripomenúť, v akej textovej podobe prijímajú redakcie príspevky od redaktorov. V prípade Rádia Regina Západ dodáva redaktor do redakcie okrem zvukového materiálu aj dokument, ktorý obsahuje tému, autora príspevku, krátku anotáciu, zahlásenie a odhlásenie pre moderátora, ktorý si vystavia moderátorský vstup doplnený o nahrávku. Ďalšími potrebnými informáciami je minutáž nahrávky spolu s úvodom a záverom nahrávky, aby sa moderátor mohol pripraviť na opätovné prihovorenie sa poslucháčom v podobe odhlásenia pripraveného redaktorom. Aj v tomto type moderátorského prejavu sa prejavuje vlastná kreativita a schopnosť moderátora interpretovať text bez zmeny významu, no s prispôsobením textu. V praxi sa hovorí, že je nutné upraviť si text „do vlastných úst“. Moderátor sa má prihovárať, a preto je aj v živom vysielaní počuť, keď niečo číta, naopak, ak si zahlásenie či odhlásenie prispôsobí a poslucháčovi odovzdá nosnú informáciu, poslucháč má pocit, že moderátor prirodzene zdieľa informáciu.

46 Krištáľový glóbus navrhol rodák zo západného Slovenska. [online]. [2017-09-06]. Dostupné na: <https://www.rtvs.sk/clanok/200112>.

39

Ukážka č. 2: Textová podoba odovzdaného príspevku do vysielania Rádia Regina Západ.Ocenenie Krištáľový glóbus navrhol rodák zo západného SlovenskaAutor: Ľubica Bôtošová

Anotácia: Od 35. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch v roku 2000 má Krištáľový glóbus podobu ženy zdvíhajúcu krištáľovú guľu. Navrhol ju rodák zo Zlatých Moraviec Tono Stano.

Zahlásenie:V Karlových Varoch sa počas 54. ročníka Medzinárodného filmového festivalu stretávajú hviezdy domácej aj zahraničnej filmovej scény. Hlavnú cenu festivalu, Krištáľový glóbus, si tento rok odnesú dve oscarové herečky: Julianne Moore (čítaj Džulien Múr) a Patricia Clarkson (čítaj Patricia Klarkson). Túto podobu má cena od roku 2000. S tvorcom návrhu sa v Karlových Varoch stretla Ľubica Bôtošová. zvuk: botosova_tonostano z: Sedím vedľa... k: ...robil skôr. t: 2:54

Odhlásenie:Krištáľová guľa na ocenení predstavuje podľa Tona Stana veštiacu guľu. Ide o svet, ktorý je prázdny, priehľadný alebo, naopak, môže žiariť ako krištáľ.Zdroj: Ľubica Bôtošová, 2019.

K odovzdanej textovej podobe hotového materiálu do vysielania ešte niekoľko pripomienok. V prípade zahraničného mena či mena organizácie by mal redaktor pridaťdo zátvorky aj poznámku čítaj s presnou výslovnosťou pre moderátora. V anotácii by mali odznieť dôležité fakty o príspevku, ale vo vysielaní ho poslucháči počuť nebudú. Zahlásenie poslucháča vtiahne do problematiky a má zaujať, aby počkal na to, čo bude počuť ďalej. Zväčša sa má končiť vetou, v ktorej sa vyskytne meno redaktora, ktorý materiál pripravil. Zároveň by sa malo zahlásenie končiť menom a funkciou človeka, ktorý bude prvý hovoriť v nahrávke. V našom prípade je to hlas redaktorky, nakoľko ona sama predstavuje už v samotnej nahrávke človeka, s ktorým robí rozhovor. V prípade publicistiky je toto jediné uvedenie autora, pretože koniec nahrávky pokračuje odhlásením, v ktorom má byť informácia navyše, ktorá má pridanú hodnotu. Napríklad vysvetlenie pojmu, ktorý odznel v nahrávke alebo nejakej skutočnosti, prípadne doplňujúce štatistické údaje či zopakovanie najdôležitejšieho faktu z nahrávky.

40

MontážMontáž je forma, ktorá v rozhlasovom vysielaní existuje len v

posledných rokoch. Predtým nebola zaraďovaná medzi žánre, no v rozhlasovej praxi sa vyskytuje. Ideo napájanie zvukových nahrávok s pridanými vstupmi redaktora, resp. autora, ktorú môžu vyrábať na mieste činu alebo v štúdiu. Montáž sa využíva často vtedy, keď sa redaktorovi nepodarilo získať ucelený materiál, ale dobrú montáž obohatenú o ruchy, zvuky a relevantné informácie môžu redaktori vyrobiť aj v štúdiu.47 Montáž je celok zložený zo samostatných, vzájomne odlíšiteľných a oddeliteľných častí. Medzi montáže patria: magazín, mozaika, revue, prehľad a rozhlasové pásmo.48 Dnes je montáž využívaná ako jeden z najpopulárnejších rozhlasových žurnalistických žánrov, najmä v komerčných rádiách. Pracovníci Slovenského rozhlasu tvrdia, že montáž je nepodarená reportáž, resp. nepodarený rozhovor, ale jednoznačne patrí medzi rozhlasové žurnalistické žánre a aj vo verejnoprávnom vysielaní má nezastupiteľné miesto.49

Ukážka č. 3: Rozhlasová montáž v spravodajskej relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko z 2. júla 2019.

Zahlásenie pre moderátora v štúdiu:Dve stovky filmov a Krištáľové glóbusy. Toto spojenie tak ako každý rok znamená,že v Karlových Varoch sa tento týždeň koná medzinárodný filmový festival. Jeho 54. ročník tradične ozdobia hviezdy strieborného plátna a ich partneri či partnerky. Organizátori nezabudli ani na hendikepovaných návštevníkov.

XXX (nahrávka pripravená redaktorom)Medzinárodný filmový festival Karlove Vary je najväčšia prehliadka svetovej kinematografie v Česku. Ako jeden z najstarších sa rovná festivalom v Cannes, Berlíne či Benátkach. Šéf produkcie festivalu Petr Lintimer dodáva, že je to výzva aj zodpovednosť.ZVUK – šéf produkcie Petr Lintimer 11 sekúnd

Na 54. ročníku Medzinárodného filmového festivalu mysleli organizátori aj na hendikepovaných návštevníkov. Viac o projekte Kino bez bariér povie jeho koordinátorka Petra Bezáková.ZVUK – Petra Bezáková 18 sekúnd

47 CHUDINOVÁ, E., LEHOCZKÁ, V.: Fenomén rozhlasu v systéme masmédií. Základy teórie rozhlasovej žurnalistiky v systéme masmediálnej komunikácie. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave, 2005, s. 68.48 SLOVÁK, L.: Teória rozhlasovej žurnalistiky. Praha : Novinár, 1981, s. 108.49 Elektronická komunikácia s redaktorkou Slovenského rozhlasu Hanou Beranovou. [2017-02-23]. Pozri aj: BÔTOŠOVÁ, Ľ.: Rozhlasové žurnalistické žánre v Rádiu Regina v roku 2017. [Diplomová práca]. Bratislava : Filozofická fakulta UK v Bratislave, 2018, 80 s.

41

Festival v minulosti navštívili hviezdy ako Robert Redford, Michael Douglas, Judi Denchová alebo Susan Sarandonová. Tohtoročnou hviezdou je Julliane Moorová známa z filmu Hannibal, ktorá si prevzala cenu za umelecký prínos svetovej kinematografii.

ZVUK„Bola som veľmi šťastná, že sme mohli prezentovať náš film, ale aj preto, že som tu mohla byť s mojou rodinou. S mojím manželom sme spolu 23 rokov, máme dve krásne deti a naša 17-ročná dcéra sedela hneď vedľa mňa.“

Filmový sviatok, ktorý sa od roku 1946 konal prvých päť ročníkov v Mariánskych Lázních, vyvrcholí v Karlových Varoch v sobotu šiesteho júla. Ľubica Bôtošová, RTVS.50

Ukážka č. 4: Rozhlasová montáž v spravodajskej relácii Rádiožurnál v Rá-diu Slovensko z 5. júla 2019.

Zahlásenie pre moderátora v štúdiu: Rodina a priateľstvo. Tieto témy dominovali vo filmových snímkach režisérov Marka Škopa, Pavla Pekarčíka a Gregora Valentoviča, ktoré mali svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary. Patria tak do sedemdesiatky filmov uvedených vo svetovej, medzinárodnej a európskej premiére.

XXX (nahrávka pripravená redaktorom)Vzťahy v rodine, ale aj jedinečný svet hluchonemých detí z rómskych osád zobrazil režisér Pavol Pekarčík vo svojom filmovom debute Hluché dni. Lákala ho živočíšnosť ľudí.ZVUK – Pavol Pekarčík 13 sekúnd

Po filme Eva Nová z roku 2015 sa Marko Škop rozhodol opäť spolupracovať s hercom Milanom Ondríkom na filme Nech je svetlo. Zobrazuje v ňom zložitosť vzťahu otca a syna, ale aj život ekonomického migranta Milana.ZVUK – Marko Škop 18 sekúnd

Humorné zážitky s priateľmi zobrazil absolvent Vysokej školy múzických umení v Bratislave Gregor Valentovič v komédii Kid. Podľa neho nie sú priateľstvá udržateľné v rovnakej podobe.ZVUK – Gregor Valentovič 13 sekúnd50 Rádiožurnál o 18:00. [online]. [2017-09-13]. Dostupné na: <https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1124/1156055?fbclid=IwAR02DbXbz4SlYtR_OprAtsKvChTHdmyHtMrvhvfJiOT-KArkCxyeJSYh5nHs>.

42

Na 54. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary si môžu diváci pozrieť aj filmy z československej produkcie, ako napríklad Jan Palach, Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý či Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla. Ľubica Bôtošová, RTVS.51

Ukážka č. 5: Rozhlasová montáž v spravodajskej relácii Rádiožurnál v Rá-diu Slovensko zo 7. júla 2019. Zahlásenie pre moderátora v štúdiu: Krištáľové glóbusy sú rozdané. V Karlových Varoch sa skončil medzinárodný sviatok svetového filmu, počas ktorého si mohli návštevníci pozrieť viac ako dvesto filmov z domácej, ale aj zahraničnej produkcie. Riaditeľ festivalu Jiří Bartoška, ktorý organizuje festival už 25 rokov, v úvode odovzdal ocenenie Krištáľový glóbus americkej herečke Julianne Moorovej (čítaj Džulien Múrovej).

XXX (nahrávka pripravená redaktorom)Vyvrcholením záverečného ceremoniálu bolo udelenie Krištáľového glóbusu americkej oscarovej herečke Patricii Clarksonovej (čítaj Patricii Klarksonovej), známej zo seriálu Ostré predmety, za ktorý získala Zlatý glóbus. Svoje úspechy pripisuje aj ľuďom okolo seba.

ZVUK – Patricia Clarkson„Mala som veľké šťastie, že môžem spolupracovať s takými jedinečnými a talentovanými ľuďmi. Je to náročná cesta, no aj napriek tomu sa snažím prekonávať všetky prekážky a pokračovať ďalej v mojej hereckej kariére.“

Cenu riaditeľa Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary získal držiteľ 7 českých levov, kameraman Vladimír Smutný. Po premietnutí filmu Zlatý podraz, v ktorom mal na starosti tím kameramanov, sa vyjadril, že táto cena prišla pre neho skoro.ZVUK – Vladimír Smutný – ocenený kameraman 15 sekúnd

Dramaturgia festivalu je dielo samo osebe a nemôže ležať na pleciach jedného človeka. Umelecký riaditeľ Karel Och hovorí, že rôznorodosť názorov pri výbere filmov pre festival jeplusom.ZVUK – Karel Och – umelecký riaditeľ 13 sekúnd

Divácku cenu získal dokument s názvom Jiří Suchý – Lehce s životem se prát,

51 Rádiožurnál o 18:00. [online]. [2017-08-13]. Dostupné na: <https://www.rtvs.sk/radio/ar-chiv/1124/1157701>.

43

slovenského herca Milana Ondríka ocenili počas slávnostného galavečera v kategórii najlepší mužsky herecký výkon a hlavná cena festivalu patrí bulharským tvorcom filmu Otec. Ľubica Bôtošová, RTVS.52

Tvorba montáže do spravodajského bloku, v našom prípade Rádia Slovensko, sa začína zahlásením. To má zvyčajne tri vety. Prvá veta je krátka a úderná. Druhá rozvitá a tretia má nedokončenú pointu. Montáž musí byť obsahovo vystavaná, to znamená, že redaktor by mal získaný materiál podať poslucháčovi ako príbeh s úvodom, jadrom a záverom. V spravodajských materiáloch je bežný výskyt troch krátkych zvukov. Prvý by mal predstavovať jednu stranu, napríklad jeden druh názoru, druhý zvuk oponentský názor a tretí zvuk by mal patriť vyjadreniu analytika, teoretika či odborníka na danú problematiku. Príspevok do vysielania by mal byť názorovo vyvážený a tiež by jednotlivé zvukové nahrávky respondentov nemali byť dlhšie ako 15 sekúnd. V prípade Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary sme túto skutočnosť nerealizovali presne podľa jednotlivých krokov, a to najmä z toho dôvodu, že sme chceli spracovať témy komplexne. Venovali sme sa problematike slovenských filmov, ktoré na festivale debutovali, prípadne informáciám o úvodnom a záverečnom ceremoniáli. Z toho dôvodu sú aj zvukové výpovede respondentov dlhšie. Celý príspevok by mal mať v spravodajstve Rádia Slovensko od 1:20 do 1:45 minút. Existujú však špecifiká, s ktorými sa môže redaktor stretnúť. Patrí medzi ne výpoveď v cudzom jazyku, v tomto prípade je nutné, aby bola pretlmočená. Redaktor vyberie zvuk v pôvodnom znení, no musí ju korektne preložiť a nahrať s pomocou ďalšieho redaktora, ktorý bude hovoriť slovenskú verziu. Je dobrým pravidlom, že ženu tlmočí žena a muža ďalší muž. Pri zahlásení, ktoré číta moderátor v štúdiu, by mala byť uvedená fonetická výslovnosť zahraničných mien či názvov, aby nevznikli situácie, že moderátor niečo zle prečíta. Ako redaktor, ktorý spracúva rozsiahlu tému, musíme poslucháčom poskytnúť celý balík informácií, a preto sa v zahláseniach či tzv. spojtextoch, ktoré rozdeľujú zvukové nahrávky respondentov, nesmú vyskytovať vatové výrazy či nadbytočné vyjadrenia. Text by mal byť hutný a každé slovo by malo mať svoj význam a dôležitosť. Pri vete, ktoré uvádza respondenta, by sme mali použiť aj časť vyjadrenia respondenta, na ktoré v samotnej nahrávke nadviaže. Napr. v ukážke č. 2.: Umelecký riaditeľ Karel Och hovorí, že rôznorodosť názorov pri výbere filmov pre festival je plusom. Na rozdiel od publicistiky sa v spravodajských montážach vyskytuje meno redaktorka na konci nahrávky, a to v znení celého mena a priezviska spolu s názvom média, pre ktoré pracuje.

52 Rádiožurnál o 12:00. [online]. [2017-09-13]. Dostupné na: <https://www.rtvs.sk/radio/ar-chiv/1123/1158655>.

44

Živý vstup

Živý vstup je v rozhlasovom vysielaní realizovaný najmä telefonickým spojením redakcie a redaktora, ktorý je v teréne. Na základe informácií, ktoré má redaktor priamo k dispozícii, môže poskytnúť v reálnom čase poslucháčom priamy pohľad na situáciu či atmosféru z miesta diania. Tak sa stáva rozhlas jedným z výnimočných sprostredkovateľov informácií, ktoré sa odohrávajú tu a teraz. Ani technicky nie je tento typ poskytovania informácií pre redaktora náročný. Zväčša je potrebný len mobilný telefón a slúchadlá, aby mal redaktor väčší komfort. Živý vstup je vo vysielaní spestrením pre poslucháčov, môže teda obsahovať aj ruchy a reálnu atmosféru situácie (zvuk ulice, ruchy, krik, zvuk sirén a pod.). O to dôležitejšia je sústredenosť redaktora na to, aby odpovedal na otázky moderátora, prípadne aby sa v hovorenom prejave nepomýlil. Aj keď živý vstup vyzerá byť ako improvizovaný, vo väčšine prípadov je pripravený samotným redaktorom. Naozaj improvizovaný môže byť len v prípade krízových situácií a reportovania aktuálnej situácie počas katastrof či nehôd. V tejto chvíli je redaktor očami poslucháča, musí detailne popísať veci, ktoré vidí, čo sa na mieste deje, kto sa na mieste nachádza a podobne. V prípade, že si redaktor pripravuje živý vstup, ktorý posiela do redakcie vopred, musí zhromaždiť informácie o situácii, taktiež odpovede na otázky moderátora, aby sa nestalo, že redaktor nevie odpovedať na otázku zo štúdia v živom vysielaní. V praxi sa s redaktorom telefonicky spojí moderátor už počas hudobnej prestávky a v krátkosti si prejdú, ako bude vstup vyzerať a aké otázky sa ešte chce moderátor opýtať mimo pripraveného scenára. To isté sa stalo aj v našom prípade, pripravený scenár bol počas živého vysielania doplnený o otázku moderátora, aké filmy redaktorka počas pobytu v Karlových Varoch videla. Súčasťou živého vstupu môže byť aj krátka nahrávka, ktorú si pripraví redaktor dopredu a mala by súvisieť s témou. V našom prípade reportovania priamo z Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch sme do živého vysielania priniesli informácie o organizácii Kino bez bariér, ktoré každoročne na festivale poskytuje servis pre telesne postihnutých návštevníkov. Ďalej sa v živom vstupe vyskytli informácie o filmových hviezdach, ktoré na festival prišli, informácie o doprave v meste, ale aj filmové debuty slovenských režisérov na festivale. Živý vstup by mal byť porozprávaný poslucháčom, ktorí na mieste udalosti nemôžu byť a mal by sprostredkovať čo najviac informácií v krátkom časovom intervale.

Ukážka č. 6: Pripravovaný scenár živého vstupu vo vysielaní Rádia Regina Západ z Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch 2019 zo dňa 2. júla 2019.

Moderátor: Redaktorka Rádia Regina Ľubica Bôtošová je na Mfilmovom festivale v

45

Karlových Varoch. Máme ju na telefonickej linke. Ľubica, ako to vyzerá niekoľko dní po začatí najväčšieho filmového festivalu v Čechách?

Redaktor:Prajem príjemné predpoludnie všetkým poslucháčom Rádia Regina Západ. Horúce letné dni si môžu návštevníci spríjemniť jazdou na bicykloch, ktoré sa dajú požičať na 4 hodiny, pričom prvá hodina je zadarmo. Na svoje vytipované filmové predstavenia sa môžu návštevníci dostať aj festivalovými autobusovými linkami, ktoré sú zadarmo. Od roku 2000 je súčasťou festivalu aj projekt Kino bez bariér. Viac hovorí Petra Bezáková z organizácie Kino bez bariér:

ZVUK: botosova_kinobezbarier 00:39 sek.

Moderátor:Festival má tradíciu od roku 1946, po 40-ročnom politickom tlaku prebral organizáciu festivalu český herec Jiří Bartoška a filmová publicistka Eva Zaoralová. Aké filmové hviezdy prišli tento rok do Varov?

Redaktor: Medzi zahraničné hviezdy patria oscarová herečka Julliane Moore, jej manžel, režisér Bart Freundlich, ďalej oscarový herec a režisér Casey Affleck, očakávame príchod Patricie Clarkson. Zo Slovenska prišiel napríklad Milan Ondrík, Táňa Pauhofová, Magda Vášáryová, ale aj režisér Marko Škop, ktorý predstavil vo svetovej premiére film Nech je svetlo. Ten vznikal v koprodukcii s RTVS. V rámci festivalu odovzdávajú cenu Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos vo svetovej kinematografii. Tento rok ju dostanú už spomínané herečky Julianne Moore a Patricia Clarkson. Cenu prezidenta festivalu za prínos českej kinematografii prevezme kameraman Vladimír Smutný v závere festivalu.

Moderátor:Aké filmy si môžu návštevníci pozrieť?

Redaktor:Približne tretina z celovečerných filmov je vo svetovej alebo európskej premiére. Snímky budú premietať v 14 kinosálach, ktoré sú rozmiestnené na šiestich miestach v uliciach Karlových Varov. Medzi ne patrí Mestské divadlo, kinosála hotela Pupp či Národný dom. Filmy sú rozdelené do súťažnej a nesúťažnej sekcie. Ocenenie získajú snímky z kategórie Hlavná súťaž, Na východ od Západu a Dokumentárne filmy. Nesúťažné filmy sú rozdelené do kategórií Horizonty a Iný pohľad, Imagina, Návraty k pramenům, Lidé odvedle a pod. Pre organizátorov je tento rok aktuálna aj téma 30. výročia od Nežnej revolúcie. Uvedú 7 filmov natočených v rokoch 1989-1992. Najzaujímavejšie slovenské filmy sú napríklad celovečerný debut Pavla Pekarčíka Hluché dni

46

o nepočujúcich deťoch z rómskych osád. Ten bude ako jediný slovenský film súťažiť v sekcii Na východ od Západu. Ďalej filmová snímka Nech je svetlo od režiséra Marka Škopa, v ktorej sa predstaví Milan Ondrík.

Moderátor:Ďakujeme za informácie priamo z Karlových Varov našej redaktorke Ľubici Bôtošovej.

Redaktor:Dovidenia, pekný deň.53

Živý vstup má svoje výhody, ale aj nevýhody. Výhodou je, že okamžite sprostredkuje informácie poslucháčom, no o to dôležitejšie je, aby bol redaktor sústredený a profesionálne vyzretý na prácu pod stresom, prípadne na neočakávané situácie, ktoré musí riešiť alebo vyriešiť počas toho, ako poskytuje informácie priamo do vysielania. Môže sa napríklad stať to, že nenájde tichšie miesto na živý vstup, a preto sa musí úplne odosobniť a sústrediť na to, čo sa ho moderátor pýta. V profesionálnej praxi sa stáva, že moderátor môže upraviť, prípadne pridať nejakú otázku, ktorá ho zaujíma. Živý vstup je jedinečnou súčasťou rozhlasového vysielania a stane sa, že redaktor spraví chybu, prípadne niečo zle vysloví, a to najmä pod vplyvom stresu. Najvhodnejšie je opraviť sa okamžite. Ak však zistí chybu až neskôr vďaka spätnej väzbe, mal by si ju uvedomiť a v budúcnosti sa jej vyvarovať. Pred spojením sa s redakciou by mal dodržiavať pitný režim a dôsledne dodržiavať jednotlivé kroky pre redaktora, ktorý sa pripravuje do terénu. Významne pomáha aj dychová rozcvička, ktorá jedinca upokojí. Snaha redaktora a jeho prípadné zaváhanie či zlyhanie by sa malo stretnúť aj s pochopením poslucháčov, ktorí sú najväčšími kritikmi práce novinárov. Práca novinára je náročná a zodpovedná, všetci, ktorí pripravujú mediálny obsah do vysielania, sa svedomito pripravujú, no ľudský faktor môže zlyhať. Pravidelným trénovaním novinárskych zručností a osvojovaním si činností s tým súvisiacich sa novinár zdokonaľuje, a tak môže prinášať poslucháčom lepšie a kvalitnejšie interpretované informácie.Všetky použité rozhlasové žurnalistické žánre však nepokrývajú široké spektrum žánrológie v rozhlasovom vysielaní. Chceli sme poukázať na fakt, aké žánre pripravili študenti na konkrétnych príkladoch z výjazdu na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary 2019.

53 BÔTOŠOVÁ, Ľ. (Externá regionálna redaktorka Rádia Regina Západ): Rádio Regina Západ. [Predpoludnie s Rádiom Regina]. Odvysielané dňa 2. 7. 2019. Bratislava : Rádio Regina Západ, 2019.

47

Záver

Kvalita rozhlasového vysielania sa dá charakterizovať aj rôznorodosťou ponúkaných tém a informácií pre poslucháčov. Hudobná zložka je dôležitou súčasťou rozhlasového vysielania, no príjemným spoločníkom poslucháča by mal byť aj moderátor, ktorý sa prihovára a zdieľa informácie, ktoré pre poslucháčov má alebo ktoré pripravili jeho kolegovia, rozhlasoví redaktori. Tí pripravujú príspevky spolu s textovou formou spracovanej témy tak, aby oživili a doplnili hudobno-hovorené programové zameranie rozhlasových relácií či blokov vo vysielaní. Práve študenti Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave boli už po piaty raz získavať praktické skúsenosti na jednom z najvýznamnejších filmových festivalov v Európe, na festivale v Karlových Varoch. Na základe dohody so slovenskými médiami ešte pred odchodom na festival sme sa ako kolektív zaviazali pripraviť niekoľko mediálnych výstupov. Ak hovoríme o rozhlasovom vysielaní, boli to najmä príspevky do vysielania pre Slovenský rozhlas, konkrétne pre prvý okruh Rádio Slovensko a pre regionálny verejnoprávny okruh – Rádio Regina Západ. Niektoré materiály však prebralo aj Rádio Aetter, Trnavské rádio či TASR pre svoj spravodajský servis. Po príchode na miesto si každý z kolektívu pripravili témy, ktoré by chcel spracovať a postupne sme ich počas celého festivalu realizovali. Práca na festivale tohto formátu bola psychicky, ale aj fyzicky náročná. Medzi dôležité faktory pri novinárskej práci a plnení stanovených cieľov patrí aj príjemná atmosféra v pracovnej skupine, no v kolektíve relatívne neznámych ľudí to nebolo vždy najjednoduchšie. Avšak, celá skupina sme cestovali na tento festival práve z dôvodu získania praktických skúseností pri novinárskej práci, a k tej neodmysliteľne patrí aj psychický nápor a nutnosť tímovej spolupráce. Každý deň sme sa stretávali v press centre a pripravovali materiál do vysielania, a keď sme spomenuli tímovú prácu, po niekoľkých dňoch sme si naozaj začali pomáhať ako tím, pretože sme do Varov cestovali ako spoločná skupina pracujúca pre rôzne médiá. Nakoniec sa nám podarilo presadiť a so svojimi príspevkami dostať do vysielania dva živé vstupy priamo z Karlových Varov, tri spravodajské montáže v Rádiožurnále, a tiež pripraviť publicistický rozhovor o tvorcovi hlavnej ceny festivalu. Okrem toho sme pripravovali materiál pre študentské Rádio Aetter vo forme krátkych otázok a odpovedí. V neposlednom rade je nutné prízvukovať, že napríklad spravodajské montáže musí redaktor vyskladať z viacerých respondentov, a preto sme reálne absolvovali oveľa viac rozhovorov, než je počet publikovaných príspevkov vo vysielaní. Ako pozitívny fakt vycestovania na takýto typ podujatia spolu so študentmi je, že okrem získania skúseností sa naučia správať a vystupovať ako novinári, pochytia isté návyky a zvyky profesionálov, ktorí sa aj po červenom koberci pohybujú ako doma. Získajú prehľad nielen v novinárskych problémoch, hercoch, producentoch, režiséroch, ale aj v kultúrnej oblasti, ba čo viac, v aktuálnom svetovom filmovom priemysle.

48

Odporúčaná literatúra, pramene a odkazy na iné študijné zdroje

Audacity. [online]. [2017-09-17]. Dostupné na: <https://www.audacityteam.org/>.BAKIČOVÁ, H., RUß-MOHL, S.: Žurnalistika: komplexní průvodce praktickou žurnalistikou. Praha : Grada Publishing, 2005. BÔTOŠOVÁ, Ľ. (Externá regionálna redaktorka Rádia Regina Západ): Rádio Regina Západ. [Predpoludnie s Rádiom Regina]. Odvysielané dňa 2. 7. 2019. Bratislava : Rádio Regina Západ, 2019.BREČKA, S., ONDRÁŠIK, B., KEKLAK, R.: Médiá a novinári na Slovensku 2010. Bratislava : Eurokódex, 2010.Elektronická komunikácia s redaktorkou Slovenského rozhlasu Hanou Beranovou. [2017-02-23]. Pozri aj: BÔTOŠOVÁ, Ľ.: Rozhlasové žurnalistické žánre v Rádiu Regina v roku 2017. [Diplomová práca]. Bratislava : Filozofická fakulta UK v Bratislave, 2018, 80 s.CHUDINOVÁ, E., LEHOCZKÁ, V.: Fenomén rozhlasu v systéme masmédií. Základy teórie rozhlasovej žurnalistiky v systéme masmediálnej komunikácie. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave, 2005.FOLLRICHOVÁ, M., TUŠER, A.: Teória a prax novinárskych žánrov I. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 1998.JENČA, I.: Rozhlasová tvorba. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave, 2013.Krištáľový glóbus navrhol rodák zo západného Slovenska. [online]. [2017-09-06]. Dostupné na: <https://www.rtvs.sk/clanok/200112>.LEHOCZKÁ, V.: Transkultúrne kontexty v rozhlasovej komunikácií verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2010.MOCHŇACKÁ, B., PEKNUŠIAKOVÁ, E., REGRUTOVÁ, L.: Základy rozhlasovej tvorby. Praktická príručka pre rozhlasovú tvorbu. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2014.Rádiožurnál o 12:00. [online]. [2017-09-13]. Dostupné na: <https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1123/1158655>.Rádiožurnál o 18:00. [online]. [2017-08-13]. Dostupné na: <https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1124/1157701>.Rádiožurnál o 18:00. [online]. [2017-09-13]. Dostupné na: <https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1124/1156055?fbclid=IwAR02DbXbz4SlYtR_OprAtsKvChTHdmyHtMrvhvfJiOTKArkCxyeJSYh5nHs>.SLOVÁK, L.: Teória rozhlasovej žurnalistiky. Praha : Novinár, 1981.SMOLÁKOVÁ, V.: Špecifiká výrazových prostriedkov v rozhlase. In Jazyka kultúra, 2012, roč. 3, č. 10, s. 1-7. ISSN 1338-1148. [online]. [2019-09-17]. Dostupné na: <http:// www.ff.unipo.sk/jak/cislo10.html>.TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava : SOFA, 2007.

49

3 KAMERAMAN AKO TVORCA VIZUÁLNEHO POSOLSTVA

Ján Proner

Abstrakt: Kapitola sa venuje definícii a oboznámeniu sa s prácou kameramana v mediálnej praxi. Charakterizujeme si kto je kameraman, aké sú jeho tvorivé povinnosti a čo všetko by mal ovládať pri technickom spracovaní obrazu. Popíšeme postup práce kameramana vo filme, ale aj v televíznom spravodajstve. V rámci kameramanských zručností sa zameriame na obrazovú výstavbu finálneho audiovizuálneho diela. Najmä na kompozíciu, typy záberov, uhly pohľadu a strihovú skladbu. Spomenuté budú aj technické náležitosti, ktoré by mal každý kameraman ovládať. Posledná časť kapitoly je venovaná výrobe spravodajského či publicistického interview. Ako majú byť vystavené nie len po obsahovej, ale aj technickej stránke, ktorú má na starosti kameraman.

Kľúčové slová: Interview. Kameraman. Kompozícia. Strih. Typy záberov.

ÚvodTáto publikácia vzniká s cieľom podať ucelené informácie študentom

o práci a tvorbe novinára na filmovom festivale v Karlových Varoch. V prechádzajúcich kapitolách ste sa dozvedeli o printových žánroch, rozhlasovom vysielaní, žurnalistických prejavoch a všetkých potrebných náležitostiach, ktoré sú spojené s prácou novinára v teréne. Tretia kapitola sa venuje obrazovej stránke, ktorá neodmysliteľne patrí k žurnalistickým prejavom či už vo forme fotografie, alebo videa. V rámci stáže na medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch sa vždy vyskladá tím ľudí, ktorí majú na starosti jednotlivé kreatívne oblasti tvorby. Primárne sa študenti rozdelia na print, rozhlas a televíziu. V tejto kapitole sa zameriame práve na televízne a audiovizuálne výstupy, na ktorých počas festivalu študenti pracujú. Osoba, ktorá má na starosti audiovizuálne výstupy je v tomto prípade kameraman. Ten sa snaží zobraziť realitu v najjasnejšej podobe a podať divákovi reálny obraz danej skutočnosti. Ide o kreatívnu osobu, ktorá musí disponovať viacerými zručnosťami a vedomosťami. Kameraman by mal vedieť správne pracovať s jeho nástrojmi, v tomto prípade obrazom a zvukom. Mal by ovládať strihovú skladbu a prácu s potrebným softvérom. Rovnako je dôležité umelecké cítenie, vedieť pracovať pod stresom a mať kameru či fotoaparát stále so sebou. Hneď v prvej podkapitole si zadefinujeme kto je to kameraman, aké sú jeho úlohy vo filme a aj v inom type produkcie. Či už v reklame, alebo v televízii.

50

3.1 Kto je kameraman

Ak sa na tento pojem pozrieme z historického hľadiska, kameraman je človek, ktorý stojí za kamerou a obsluhuje ju. K profesii kameramana postupne pribúdali aj iné úlohy, ako obsluhovanie samotného prístroja kamery a technické zaznamenávanie snímanej reality na filmový pás. Filmový obraz sa stal prostriedkom tvorivého vyjadrenia a kameraman jeho tvorcom.54 Samotné slovo kameraman so sebou nesie niekoľko významov a rozličných profesií. Vo filmovej produkcii sa často stretneme aj s pojmom director of photography, označované len ako DP, a s pojmom camera operator. Zatiaľ čo DP má na starosti niekoľko aspektov pri tvorbe vizuálnej stránky filmu, camera operator je označenie pre pracovníka, ktorý stojí za kamerou a vytvára záznam. Ak sa pozrieme bližšie na filmovú tvorbu, director of photography je zodpovedný za celkový vizuál, pričom komunikuje s divákom cez rôzne výrazové prostriedky filmu. Samotný DP by mal mať široké znalosti o kamerových systémoch, kompozícií, osvetlení, či pohyboch kamery. Rovnako je veľmi dôležité, aby bol pri tvorbe filmu už od samotnej predprodukcie. V predprodukcii DP pomáha vizuálne interpretovať scenár filmu. Má na starosti rozložiť scenár na jednotlivé zábery a vytvoriť storyboad a technický scenár, čím pomôže režisérovi a producentovi naplánovať výrobu filmu. Rovnako sa rozhoduje, či bude využitý digitálny záznam alebo klasické natáčanie na film.55 Toto rozhodnutie často patrí aj režisérovi filmu. Napríklad režiséri ako Chrisopher Nolan alebo Quentin Tarantino stále obľubujú natáčanie na 35mm filmový pás.

Hlavný kameraman má následne na starosti zostaviť celý tím kameramanov a osvetľovačov. V ďalšej fáze – produkcii, je samotné natáčanie. V tejto časti DP komunikuje s režisérom a rozhodujú o každej scéne, kde bude umiestnená kamera, aký uhol snímania sa použije, akú kamera a objektív využijú pre danú scénu, alebo kde budú umiestnené svetlá. Práve to je ďalšou dôležitou úlohou DP – osvetlenie scény. Má pod sebou tím osvetľovačov, ktorý riadi a usmerňuje. Práve správne nasvietenie scény môže byť kľúčové pre doplnenie vizuálu a atmosféry filmu. Popri osvetlení scény musí zároveň myslieť aj na kompozíciu a pohyby kamery na scéne. V rámci kompozície nastavuje správne umiestnenie hercov na scéne, ale aj striedanie rôznych veľkostí záberov a detailov. Popri všetkých náležitostiach sa musí sústrediť aj na pohyby kamery, on rozhoduje, kedy sa využije nájazd, kedy bude záber statický, či treba použiť žeriav alebo zábery z dronu. Pri tomto procese je v úzkej spolupráci s režisérom. Po produkcii nasleduje postprodukcia diela, kde sú natočené zábery poslané do strižne na strihovú editáciu, doplnenie efektov a farebnú úpravu.

54 SZOMOLÁNYI, A.: Kamera! - Běží... Aneb několik moudrostí, jak tvořit pohyblivý obraz. Bratislava : Citadela, 2016, s. 11.55 What Does a Director of Photography Do? [online]. [2016-07-14]. Dostupné na: <https://bit.ly/2noE5rQ>.

51

V krátkosti sme opísali prácu hlavného kameramana vo filmovej tvorbe. Slovo kameraman so sebou nesie aj iné profesie. Často je to v spojení s televíznym kameramanom alebo to môže byť aj svadobný, či reklamný kameraman. Vo všeobecnosti sú to kreatívni pracovníci, ktorí majú na starosti záznam a spracovanie vizuálnej zložky daného audiovizuálneho diela. Či už ide o filmovú tvorbu alebo akúkoľvek inú produkciu - kameraman je spolu s režisérom zodpovedný za artistickú formu diela. Práca kameramana sa líši aj v závislosti od danej produkcie. Film, televízia, spravodajstvo, videoklipy, svadby, reklamné videa a iné. Môže ísť o filmovú alebo televíznu produkciu, vo všetkých prípadoch musí mať kameraman široké technické znalosti, vedieť ako nasvietiť scénu, ovládať filmovú reč a rozličné typy záberov, chápať ich použitie a mať cit pre kreativitu.

Pri kreativite je dôležité spomenúť estetické vnímanie danej scény. Kameraman by mal vedieť, ktorý objektív je vhodné použiť, ako nastaviť expozíciu scény tak, aby mala správnu atmosféru. Rovnako musí ovládať strihovú skladbu a rozmýšľať dopredu, ako spracuje jednotlivé zábery, aby vytvárali súvis a prepojenia.

• Z knihy Kamera! Beží od Antona Szomolányiho sme vybrali niekoľko bo-dov, ktoré práca kameramana zahŕňa:

• vytvára obrazový štýl daného projektu, • rozhoduje o umiestnení kamery a jej pohybu /spolu s režisérom/,• operuje s kamerou – švenkovanie /často pri hranom filme túto funkciu

preberá švenker, operátor kamery, alebo prvý kameraman. Niekedy pri niektorých záberoch si túto funkciu uzurpuje aj režisér./,

• vydáva rozhodnutia týkajúce sa typu, kvality, množstva a smeru svetla /pomocníkom mu pri tom býva hlavný osvetľovač/,

• určuje záberovú kompozíciu a hĺbku scény,• vydáva technické rozhodnutia týkajúce sa kamery a kamerovej techniky,• určuje pohyby účinkujúcich a ich zastavenia – často v komunikácii s reži-

sérom,• určuje koloritu a svetlotonalitu samotnej scény – konzultuje s dizajné-

rom scény, architektom, prípadne výtvarníkom, režisérom a pri reklame s klientom,

• vyberá lokality a ich prispôsobuje ich na nakrúcanie,• vydáva strihové rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých nadväzností záberov

– v spravodajstve často kameramani strihajú priamo v kamere, pri hranom filme pohybom kamery často určujú miesto strihu a pod.,

• podieľa sa na editácii a kolorovaní scén,• sprevádza technickú kvalitu obrazu od začiatku až do finálneho uvedenia

k divákovi,• vyberá kamerový štáb – často závislé od finančných prostriedkov.56

56 SZOMOLÁNYI, A.: Kamera! - Běží... Aneb několik moudrostí, jak tvořit pohyblivý obraz. Bratislava : Citadela, 2016, s. 13.

52

Dalo by sa teda povedať, že kameraman je umelecký tvorca, dizajnér jednotlivých záberov alebo ich sérií. Najbližší spolupracovník režiséra a neoddeliteľný spoluautor finálneho audiovizuálneho diela. Dodáva danému dielu osobný pohľad, ku ktorému pridáva svoj jedinečný štýl.57

3.2 Pred tým, ako zapneš kameru

Práca kameramana je založená na určitých postupnostiach a zásadách, ktoré musí spraviť ešte pred tým, ako sa začne samotné natáčanie. Týka sa to najmä výberu vhodnej lokality na natáčanie, ale aj technického zabezpečenia, zostavenia jednotlivých záberov či kontroly svetelných podmienok. Okrem toho, že je kameraman kreatívny pracovník, musí byť aj technicky zdatný. Tu je niekoľko bodov, na ktoré treba myslieť pred samotným natáčaním.

Lokalita

Vhodný výber lokality záleží najmä na danej produkcii, ak sa natáča film, miesta sú často uzavreté (ulice, štúdio, interiéry a musia byť vopred pripravené). Ak idete napríklad natáčať videoklip, je dobré si danú lokalitu pred natáčaním obzrieť, akým svetlom disponuje, čomu sa vyvarovať, ako doplniť scénu, kde umiestniť speváka a podobne. Pri reportáži je rovnako dôležité, kam umiestnite respondenta. Ak je to možné, odporúčame nájsť tichšiu lokalitu pre lepší záznam zvuku.

Technické zabezpečenie

Sem môžeme zaradiť napríklad vhodný výber kamery či osvetlenia. Ak si to lokalita vyžaduje, treba miestnosť dostatočne nasvietiť, prípadne doplniť scénu ďalšími doplnkovými svetlami, reflektormi a pod. Dôležitým krokom je aj voľba vhodného objektívu, ak pôjdete natáčať napríklad letecký festival, je dobré mať k dispozícii aj teleobjektív alebo objektív s väčšou ohniskovou vzdialenosťou, aby ste zaznamenali lietadlá na oblohe aj z väčšej diaľky. Ak idete natáčať interiér, napríklad nehnuteľnosti, je dobré mať v poruke aj objektív s malou ohniskovou vzdialenosťou napríklad 12mm pre väčší záber menších miestností. Pod technickým zabezpečením budeme chápať aj využitie ďalšieho príslušenstva. Ak vás čaká natáčanie rozhovoru, nesmiete zabudnúť na statív a mikrofóny. Ak chcete točiť akčné scény alebo dynamický pohyb, dobrou voľbou je gimbál alebo stabilizátor. Zabudnúť nesmiete ani na zvukovú stránku. Je dobré mať vždy pri sebe klopový mikrofón s prijímačom alebo aspoň smerový mikrofón umiestnený priamo na kamere.


53

Vymedzenie kompozície

V tejto časti práce si kameraman určí, kde budú jeho herci alebo respondenti, z akých uhlov sa bude natáčať, aké budú použité typy záberov a pod. Kameraman v podstate organizuje a aranžuje predmety do správnej kompozície. Opäť záleží na danej produkcii, či ide o spravodajstvo, film, dokument, reláciu alebo aftermovie. Pri filme má kameraman už dopredu rozpísané typy záberov v technickom scenári. Mizanscénu síce určuje režisér, ale kameraman je zodpovedný za postavenie kamery. Pri reportáži ide väčšinou o zobrazenie respondenta od pásu nahor v polocelku. Rovnako je dôležité, aby kameraman vedel, aký význam majú jednotlivé typy záberov. Najmä ak ide o nadhľady a podhľady. Viac o typoch záberov sa dozviete v kapitole 3.4 Základné nastavenia kamery.

Technické nastavenia kamery

Ide najmä o vyváženie bielej, nastavenie hodnoty iso, nastavenie clony, kontrola ostrosti, ale aj kontrola záznamového média, vo väčšine prípadov SD karty. Rovnako je dôležité skontrolovať audio výstup a samotné napájanie kamery. Pri dlhších natáčaniach sa odporúča mať aspoň 2-3 náhradné batérie. Následne sa kontroluje funkčnosť kamery, samotný záznam obrazu a zvuku. Ďalším krokom je natáčanie záberu.

3.3 Základné nastavenia kamery

Ak ste už v rukách niekedy držali kameru, viete, že na nej nie je len červený gombík s nápisom record. Dnešné kamerové systémy či fotoaparáty ponúkajú veľké množstvo funkcií a nastavení. Správny kameraman a fotograf by mal ovládať svoju kameru, vedieť ju správne nastaviť, rozlíšiť aký objektív sa na dané natáčanie a fotenie hodí najlepšie. V tejto podkapitole si povieme niečo o základných nastaveniach kamery ako ISO, rýchlosť uzávierky, veľkosti clony, či vyvážení bielej. Následne premostíme na typy objektívov a opíšeme si ich vlastnosti.

ISO

ISO predstavuje citlivosť snímača a jeho schopnosť pracovať so svetlom. Čím je citlivosť väčšia, tým menej svetla potrebujeme. Nastavenia iso sa pohybujú od 100, 160, 250, 320, 400, 640, 800, 1000, 1200, 1600 miestami až po 6400. Jednotlivé rozsahy citlivosti závisia aj od kvality snímača, jeho veľkosti, procesoru, softvéru na spracovanie obrazu. Pričom to vždy záleží od daného typu fotoaparátu či kamery. Vo vašej kamere si môžete nastaviť automatické iso, kedy sa kamera alebo fotoaparát bude prispôsobovať svetelným

54

podmienkam automaticky. Pri manuálnom nastavení ISO treba brať do úvahy, v akých svetelných podmienkach pracujete. Väčšie číslo ISO síce znamená viac svetla na snímači, ale do úvahy treba brať aj šum. Čím je nastavená citlivosť ISO vyššia, tým je šum viditeľnejší.

Obrázok č. 3: Nastavenie ISO.Zdroj: ISO Sensitivity. [online]. [2017-08-17]. Dostupné na: <https://www.photominers.com/basics/iso-sensitivity/>.

Shutter speed – rýchlosť uzávierky

Tento pojem alebo nastavenie predstavuje rýchlosť alebo čas, počas ktorého je otvorená uzávierka fotoaparátu a prepúšťa svetlo na senzor. Rýchlosť sa zvyčajne meria v zlomkoch sekúnd. Zatiaľ čo pomalé uzávierky ako 1/25, 1/50, 1/60 prepúšťajú na senzor viac svetla. Využívajú sa najmä pri slabom osvetlení alebo v noci. V tomto prípade je vhodné mať so sebou statív. Fotením či natáčaním z ruky by boli zábery rozmazané. Najmä kvôli dlhšiemu expozičnému času. Naopak, rýchle uzávierky ako 1/200, 1/1000, 1/1500 pomáhajú zmraziť pohyb. Napríklad pri športe, kedy chceme zachytiť ostrú fotografiu. Obrázok nižšie ponúka príklady ako s uzávierkou pracovať.

Obrázok č. 4: Nastavenie rýchlosti uzávierky.Zdroj: Vlastné spracovanie, 2019

55

Aperture – clona

Clona z anglického aperture predstavuje veľkosť alebo otvor šošovky, cez ktoré prechádza svetlo do fotoaparátu či kamery. Čím viac je clona otvorená, tým viac svetla dopadne na senzor. S clonou rovnako súvisí aj pojem depth of field, v preklade hĺbka ostrosti. Hĺbka ostrosti predstavuje, ako je scéna ostrá alebo rozmazaná. Vo videu, ale aj vo fotografii, sa často označuje clona aj cez písmeno F (tzv. f number). Ak je F číslo veľmi nízke, napríklad F/1.4, F/1.6, F/2.0, úroveň rozmazania je vysoká, ak je F číslo F vysoké, F/4, F/5,6 F/10 a viac, úroveň rozmazania je minimálna a scéna bude ostrá. Nasledujúci obrázok ponúka zhrnutie všetkýchtroh3 nastavení: ISO, rýchlosť uzávierky a clonu.

Obrázok č. 5: Nastavenia fotoaparátu. Zdroj: ASTO, J.: This One, Convenient Image Sums Up The Technicalities of Photography .[online]. [2017-09-20]. Dostupné na: <https://www.thephoblographer.com/2017/09/20/ba-sic-photography-course-infographic/>.

White balance – vyváženie bielej

Posledné nastavenie, ktoré je potrebne vykonať pred natáčaním, je vyváženie bielej. Už samotný názov hovorí, o čom daná funkcie je. Ide o to, aby naša kamera správne reagovala a zobrazovala farbu svetla podľa situácie, v ktorej natáčame. Farba svetla sa totiž líši v určitých podmienkach. Napríklad umelé svetlo v štúdiu má inú farbu ako slnečné svetlo v exteriéri. Zlé vyváženie bielej môže obraz zafarbiť do nesprávnych tónov a skresľovať realistickosť snímanej scény. Každý svetelný zdroj má svoju teplotu a tá sa meria v kelvinoch.

56

Obrázok č. 6: Vyváženie bielej farby.Zdroj: Vlastné spracovanie, 2019

3.4 Typy záberov a kompozícia

Záber je najmenšia obrazová časť filmu. Sústava záberov tvorí obrazovú sekvenciu, jednotlivé sekvencie sú ďalej radené do obrazov, z ktorých je zložený celý film alebo iný druh audiovizuálneho diela.58 Ak tvoríme určitý audiovizuálny výstup, či už je to film alebo propagačné video, celkový produkt je zostavený z rôznych typov záberov a pohybov kamier. Je veľmi jednoduché zmiešať typy záberov ako celok, polocelok alebo detail a miestami pridať švenk alebo jemný nájazd. Dôležité je, aby mal kameraman základné znalosti o veľkosti záberov, typu pohybov kamery a hlavne, aké pocity a významy dokážu jednotlivé typy záberov priniesť do vášho diela. Ak pochopíte správne použitie jednotlivých typov záberov, vaše dielo bude dokonale komunikovať s divákom tak, ako ste to mali v úmysle. Dajme si jednoduchý príklad z filmového plátna. Vo filme vidíme často hrdinu, herca, ktorý počas deja prekonáva určité prekážky, nie len fyzické, ale aj emocionálne, jeho charakter sa v priebehu deja mení a rovnako sa mení aj vizuálny štýl filmu. Na začiatku filmu, keď zobrazujete postavu, ktorá nemá sebavedomie, má strach, vtedy môžete využiť široké celky, nadhľady, postava herca nie je dominantná, je v dave, stráca sa a pôsobí minimalisticky. Ako dej pokračuje, postava je sebavedomá a v kinematografii sa to vyjadruje napríklad polodetailami, výberom objektívu a inou hĺbkou ostrosti, kedy je herec v popredí a dav rozmazaný. Postava je už oddelená od ostatných ľudí. Je dominantná, sebavedomá. Rovnako sa využije kompozícia, kde herec pôsobí dominantne nad zvyškom scény.


57

To sa dá dosiahnuť prostredníctvom pohybu kamier alebo rôznych uhlov pohľadu. Samozrejme, vždy záleží na tom, aký vizuálny štýl má daný autor. Toto bol len malý príklad, ako fungujú výrazové prostriedky filmu a ako s nimi viete pracovať. V tejto podkapitole si povieme o rôznych typoch záberov, základoch kompozície a pohyboch kamery.

Typy záberov – inak povedané veľkosti záberov predstavujú, čo divák uvidí a čo všetko je na scéne. Netreba si to mýliť s uhlom záberu, tento pojem hovorí o spôsobe, ako je kamera umiestnená. Zábery sa skladajú dokopy a prostredníctvom nich rozprávame príbeh, pričom ich kontinuita a nadväznosť určujú, čo divák vidí a ako chápe dej. V začiatkoch kinematografie bola kamera jednoducho umiestená na statív a snímala jednoduché celky. Ako sa film vyvíjal, tak sa vyvíjala aj filmová reč a filmári si uvedomili, že dokážu sfilmovať príbehy cez rôzne zábery a iným štýlom. Prvou vecou, ktorú si treba pri veľkosti záberov uvedomiť je, že každý záber sa líši a podáva divákom rozličné informácie. Preto si ich poradie treba premyslieť. Výstavba príbehu sa vždy rozlišuje od danej produkcie. Veľkosti záberov rozdeľujeme do týchto kategórií:

• extrémne široký celok – extreme wide shot,• široký celok – the wide shot alebo long shot,• celok – full shot,• polocelok – medium shot,• americký plán – cowboyshot,• polodetail – medium close-up shot,• detail – close-up shot,• veľký detail – extreme close-up shot,• úvodný záber – establishing shot.59

Extrémne široký celok – extreme wide shot

Extrémne široký záber je o predstavení okolia a sveta, v ktorom sa príbeh odohráva. V najčastejších prípadoch je to široký záber mesta, lesa, púšte, kde vidíte veľkú časť krajiny, v ktorej sa dej odohráva. Či už je to púšť alebo vesmír, vďaka širokému záberu a rozloženiu scény by si mal divák uvedomiť, do akého času a miesta je dej zasadený. V zábere sa môžu vyskytovať aj hlavné postavy.

59 Types of Shots in a Film: The First Tools to Building a Shot List. [online]. [2019-03-18]. Dostupné na: <https://www.careersinfilm.com/types-of-shots-in-film/>.

58

Obrázok č. 7: Extrémne široký celok.Zdroj: CONTIS, E.: Types of Shots in a Film: The First Tools to Building a Shot List. [online]. [2019-03-18]. Dostupné na: <https://www.careersinfilm.com/types-of-shots-in-film/>.

Extrémne široký celok je typ záberu podobný k úvodnému záberu, angl. establishing shot. Rozdielom je, že úvodný záber nemá formu veľkosti záberu, môže to byť široký celok alebo celok, detail, záber zo žeriavu či dronu. Obvykle to býva prvý záber z filmu, ktorý podáva základné informácie o mieste a čase. To však nie je podmienkou. Zábery sa využívajú často aj pri zmene lokality, pričom to môže byť záber z dronu na významné a charakteristické monumenty pre danú oblasť.

Obrázok č. 8: Úvodný záber.Zdroj: The Ultimate Guide to Camera Shots (50+ Types of Shots and Angles in Film. [online]. [2019-10-02] Dostupné na: <https://www.studiobinder.com/blog/ultimate-gui-de-to-camera-shots/#shot-size>.

Široký celok

Široký celok je veľkosť záberu, kedy je postava, charakter, vložený do kontextu s prostredím, ktoré bolo zobrazené v extrémne širokom zábere. Postava môže byť zobrazená od hlavy po päty alebo v menšej mierke, nezaberá

59

celý obraz, ale necháva dostatok miesta aj pre prostredie okolo nej. Záber by mal zobrazovať vzťah medzi postavou a prostredím. Rozdiel medzi extrémne širokým a širokým celkom je aj v pomere postavy ku scéne. Široký celok sa často využíva aj na predstavenie novej lokality, zmeny polohy postavy, aby diváci vedeli, kde sa dej odohráva.

Obrázok č. 9: Široký celok.Zdroj: The Ultimate Guide to Camera Shots (50+ Types of Shots and Angles in Film. [online]. [2019-10-02]. Dostupné na: <https://www.studiobinder.com/blog/ultimate-gui-de-to-camera-shots/#shot-size>.

Celok

Najväčší rozdiel medzi širokým celkom a celkom je v pomere postavy na scéne. Hlavná postava sa stáva dominantou, pričom pozadie ustupuje. V obraze vidieť celú postavu, jej šaty, štýl, čo vykonáva, ako sa pohybuje. Divák získava viac informácií o postave ako o prostredí, v ktorom sa pohybuje.

Obrázok č. 10: Celok.Zdroj: The Ultimate Guide to Camera Shots (50+ Types of Shots and Angles in Film. [online]. [2019-10-02]. Dostupné na: <https://www.studiobinder.com/blog/ultimate-gui-de-to-camera-shots/#shot-size>.

Polocelok

Polocelok zobrazuje postavu od kolien alebo pásu hore. Najčastejšie

60

sa využívajú počas dialógov. Ponúka divákom nové informácie o postavách, vidia nové detaily, reč tela, zároveň aj prostredie, ktoré postavu obklopuje. V americkej kinematografii sa často využíva aj takzvaný cowboy shot alebo american shot, často preložený ako americký plán. V tomto prípade je kamera umiestená do výšky hercových bokov, čím sa rovnako mení uhol snímania a herec je v jemnom nadhľade. Pointou tohto záberu je zobraziť herca v heroickej podobe, zobraziť jeho sebavedomie a silu postavy. Divák má rovnako možnosť vidieť čo sa deje okolo herca, ale predovšetkým zobrazuje dôležitú akciu okolo hercovho pásu, často je to zobrazenie zbrane, meču a pod. Daný typ záberov sa používal najmä v amerických westernoch. Postavy boli zobrazené od stehien hore tak, aby bolo dostatočne vidieť kolty hlavnej postavy. 60

Obrázok č. 11: Cowboy shot a polocelok. Zdroj: The Ultimate Guide to Camera Shots (50+ Types of Shots and Angles in Film. [online]. [2019-10-02]. Dostupné na: <https://www.studiobinder.com/blog/ultimate-gui-de-to-camera-shots/#shot-size>.

Polodetail

Polodetail je týp záberu, ktorý zobrazuje herca od hrude nahor. Tento typ záberu zachytáva hercovu mimiku, gestá, ale aj reč tela. Často sa využíva keď chceme zdôrazniť pocitovú situáciu, v ktorej sa herec nachádza.

Obrázok č. 12: Polodetail.Zdroj: The Ultimate Guide to Camera Shots (50+ Types of Shots and Angles in Film. [online]. [2019-10-02]. Dostupné na: <https://www.studiobinder.com/blog/ultimate-gui-de-to-camera-shots/#shot-size>.

60 The Modern Cowboy Shot: The Different Types of Shots in Film, Explained. [online]. [2019-05-12]. Dostupné na: <https://bit.ly/2nqNxe8>.

61

Detail a veľký detail

Detail, rovnako ako polodetail, zobrazuje hercove emócie. Rozdielom je, že tvár herca vypĺňa celý záber a my vidíme všetky detaily, ako herec danú situáciu prežíva. Detail umožňuje vidieť postavu v psychickom rozpoložení, ktorú si napríklad pri celku nemusíme všimnúť. Rovnako sa môže využívať pre zdôraznenie určitej veci na scéne, môže to byť, napríklad detail na prsteň, zbraň, hodinky alebo akýkoľvek iný predmet, ktorý vyplní danú scénu. V tomto prípade hovoríme už o veľkom detaile. Detaily a veľké detaily pomáhajú divákovi pochopiť, čo je na scéne dôležité a ako si má prepojiť súvislosti.

Ak ide o herca, pri veľkom detaile je zobrazená určitá časť tela, napríklad oko alebo ústa. Často až nepríjemne z blízka, čím je divák viac spätý s emóciou herca a daná situácia sa dramatizuje. Dobrým príkladom veľkého detailu je napríklad obrázok č.11, ktorý zobrazuje silu prsteňa vo filme Pán Prsteňov, druhý príklad je z filmu Requiem za sen, ktorý detailne zobrazuje hercovo oko po použití drogy.

Obrázok č. 13: Detail a veľký detail.Zdroj: The Ultimate Guide to Camera Shots (50+ Types of Shots and Angles in Film. [online]. [2019-10-02]. Dostupné na: <https://www.studiobinder.com/blog/ultimate-gui-de-to-camera-shots/#shot-size>.

Subjektívny pohľad – point of view (POV)

Je typ záberu, kedy sa pozeráme z pohľadu prvej osoby herca. Kamera sa správa ako herec a vy sa stávate súčasťou deja. POV zábery reprezentujú hercov pohľad. Veľmi často sa tento typ záberu využíva v akčných scénach na vtiahnutie diváka do akcie. Príkladom môže byť film Amazing Spiderman alebo film Terminátor, kedy sa pozeráte z pohľadu hlavného hrdinu. Skvelým príkladom ako využiť POV záber môžu byť aj hororové scény alebo naháňačky. Dobrým príkladom je aj scéna z Čeľustí, kedy je „kamera žralokom“ a ten sa plaví medzi ľudí. Spielberg tak dosiahol napätie z napadnutia žralokom bez toho, aby ho ukázal. Zaujímavým príkladom je aj film Hardcore Henry, ktorý bol celý natočený týmto spôsobom.

62

3.5 Uhly snímania a pohyby kamery

V tejto podkapitole sa budeme venovať uhlom záberov - aký majú význam a čo nám pomôžu docieliť. Uhol záberu totiž môže výrazne zmeniť význam daného záberu a lepšie nasmerovať diváka v deji. Okrem iného sa ďalej zameriame aj na pohyby kamery a ich využitie.

Eye level shot alebo snímanie z pohľadu očí

Tento uhol snímania je vo filmoch a videách asi najčastejší. Dôvod je jednoduchý – z tohto pohľadu vnímame svet najreálnejšie. Umiestnením kamery do výšky očí sa umožňuje divákovi lepšie stotožnenie s prostredím a postavami bez toho, aby si uvedomoval, že ide o umelo vytvorenú scénu.Výška očí herca je vo výške našich očí presne ako v reálnom živote.

Low angle shot alebo podhľad

V tomto prípade snímame herca zdola. Ide o umiestenie kamery pod úroveň očí, pričom smeruje hore. Tento typ záberu vytvára dramatizáciu na scéne a danú postavu môže zobrazovať ako niekoho, ku komu inklinujeme, ale zároveň môže zobrazovať postavu, ku ktorej máme určitý rešpekt alebo z nej máme strach. Podhľad zároveň dokáže postave pridať silu i dominanciu na scéne.61 Vo väčšine super hrdinských filmov sú postavy zobrazené práve z podhľadu, pôsobia tým dominantne, statočne a silno.

Obrázok č. 14: Podhľad.Zdroj: The Ultimate Guide to Camera Shots (50+ Types of Shots and Angles in Film. [online]. [2019-10-02]. Dostupné na: <https://www.studiobinder.com/blog/ultimate-gui-de-to-camera-shots/#shot-size>.

High angle shot alebo nadhľad

Nadhľad, rovnako ako podhľad, pridáva scéne určitý význam. V tomto prípade je kamera umiestená nad úroveň očí a sníma herca alebo scénu zhora. Nadhľad môže mať niekoľko využití. Napríklad môže slúžiť ako naratívna 61 Low Angle Shot: Creative Examples of Camera Movements & Angles Explained. [online]. [2019-07-18]. Dostupné na: <https://www.studiobinder.com/blog/low-angle-shot-camera-movement-angle/>.

63

forma, záber zo žeriavu, veľký nadhľad na celú scenériu, ktorá odrýva kontext scény, ale aj miesto, kde sa daný dej odohráva. Druhým typom môže byť záber z vtačej perspektívny alebo úplný nadhľad, kedy je kamera nasmerovaná kolmo na objekt.Tento typ záberu dokáže u diváka vyvolať napätie alebo úzkosť. Ďalším typom je využitie nadhľadu pri postavách, kedy je daný charakter zobrazený ako slabší alebo zraniteľný. Skvelým príkladom sú postavy vo filmoch Hitchocka, ktoré, keď sú v nebezpečenstve, sú vždy zobrazované z nadhľadu.62

Obrázok č. 15: Nadhľad.Zdroj: LEIGHT, J.: High Angle Shots in Hitchcock‘s Movies. [online]. [2019-09-20]. Dostupné na: <https://www.alfred-hitchcock-films.net/theme-film-high-angle-shots.htm>.

Ďalšími výrazovými prostrediami filmu a videa sú aj pohyby kamery. Moderný divák je zvyknutý na rýchly strih, pohyby kamery a statické zábery by ho mohli znervózniť. Na druhej strane využívať iba pohyblivé zábery tiež nie je najvhodnejšie.63 Medzi základné pohyby kamery patria horizontálne a vertikálne švenky, nájazdy, zoom a zábery zo žeriavu. V anglickej kinematografií sa často stretneme s pojmami pan a tilt .V preklade ich môžeme označiť za horizontálny a vertikálny švenk, teda pohyby kamery po osi otáčania. Keď hovoríme o horizontálnom švenku, môže ísť o rýchly alebo pomalý švenk. Pri rýchlom švenku sa vytára rozmazaný prechod zo scény na scénu, pričom sa pohyb kamery premiestňuje v deji a ukazuje nám nové informácie. Vytvára v scéne energiu. Pomalý švenk sa využíva pri dlhšom zobrazení scény, napríklad, kde sa daný dej odohráva. Môže to byť jednoduchý panoramatický záber. Pri vertikálnom pohybe (z anglického tilt) ide o pohyb kamery, ktorý sa využíva na odhalenie niečoho nového na scéne, je to, napríklad záber z oblohy na dom alebo postupné zobrazenie postavy od 62 High Angle Shots in Hitchcock’s Movies. [online]. [2019-09-18]. Dostupné na: <https://www.alfred-hitchcock-films.net/theme-film-high-angle-shots.htm />.63 JONES,T., PATMORE, CH.: Škola filmarení. Praha : Slovart, 2013, s. 84.

64

hlavy po päty. Pri týchto pohyboch je kamera vo väčšine prípadov umiestnená na statíve. Ďalším základným pohybom je zdvih kamery (angl. pad), pričom je kamera pripevnená na zariadení napríklad na žeriave a mení sa jej výšková úroveň. Tento typ záberu sa využíva, ak chceme na scéne postupne zobraziť viaceré objekty. Do pohybov kamery nesmieme zabudnúť zaradiť jazdu, dolly in a dolly out – čiže jazda vred a odjazd. V tomto prípade je kamera umiestnená na vozík alebo koľajnice a približuje sa k danému objektu. V prípade nájazdu môžeme docieliť, aby sa divák priamo sústredil na objekt, ktorý mu približujeme a dávame ho do pozornosti. Odjazd môže slúžiť na odhalenie viacerých informácií o danej scéne. Napríklad, kde sa herec nachádza a čo je okolo neho. Samotný nájazd a odjazd sa dá simulovať aj prostredníctvom gimbálu alebo ručného steadycamu. Využitie koľajníc nie je vždy nutnosťou. Gimbály a steadycamy pomáhajú vytvárať okrem jázd aj plynulé pohyby kamery, a to najmä vtedy, keď kamera sleduje herca. Plynulý pohyb kamery nám umožňuje cestovať s hercom po scéne a odhaliť všetky vizuálne informácie, ktoré potrebuje divák vidieť. Pri pohybe kamery a prístrojoch na stabilizáciu musíme spomenúť aj takzvaný carane shot alebo boom shot, v preklade záber zo žeriavu. Tento typ záberu nám umožňuje postupne odhaliť scénu, herca alebo objekty a väčšinou sníma z nadhľadu až z vtáčej perspektívy. Tento typ záberov sa využíva vo filmoch, ale aj koncertoch a iných kultúrnych udalostiach.

Obrázok č. 16: Základne pohyby kamery.Zdroj: Cinematography. [online]. [2019-09-18]. Dostupné na: <http://www.menright.com/classes/intro-to-film/pages/cinematography.html>.

Tip.• Pohyby kamery a ich rýchlosť závisí od požadovaného efektu, ktorý

chcete dosiahnuť.• Snažte sa vyhnúť dlhým švenkom, panorámam nad 10 sekúnd. • Zoomovanie využívajte len veľmi nenápadne, lepšie je využiť nájazd

alebo ísť k snímanému objektu bližšie. • Každý pohyb kamery by mal mať svoj význam. • Pre plynulejší pohyb sa odporúča využívať gimbál alebo steadycam.

65

3.6 Kompozícia

Práca kameramana a jeho vedomosti pri veľkostiach záberov a uhloch snímania stále nekončia. Ďalším prvkom, na ktorý musí myslieť, je kompozícia. Samotná kompozícia je umelecký aspekt filmu, ktorý je ťažko kvantifikovať. Je to spôsob, ako sú prvky umiestnené v obraze, aký je ich vzájomný vzťah a pozícia.64 V rámci kompozície existujú určité pravidlá, ktorými sa môžete riadiť. V tejto kapitole si povieme o aké pravidlá ide.

Rozdelenie na tretinyJedným z hlavných pravidiel je rozdelenie scény na tretiny. Ide

o rozdelenie obrazu na deväť častí rozdelených cez dve vertikálne a dve horizontálne čiary. Tým pádom vytvoríte vertikálne a horizontálne sekcie obrazu s rovnakou veľkosťou. Snímaný objekt by mal byť následne umiestnený do sekcií obrazu, kde sa čiary pretínajú. Obraz tak pôsobí pre ľudské oko viac harmonicky a vytára prirodzený dojem. Pri umiestnení herca alebo pohybujúceho sa objektu treba mať na mysli aj priestor, v ktorom sa pohybuje. 65

Obrázok č. 17: Rozdelenie na tretiny.Zdroj: JANNEY, R.: Back to Basics: The Rule of Thirds in Filmmaking. [online]. [2017-09-15]. Dostupné na: <https://bit.ly/2o9YrW5>.

Aj keď je to pravidlo, neznamená to, že sa musí vždy dodržiavať. Opäť záleží na tom, aký pocit alebo emóciu chcete u diváka vyvolať. Mnoho režisérov a filmových tvorcov toto pravidlo nevyužíva, priam ho porušujú, aby na scéne dosiahli chaos, zmätok alebo priamo upozornili na danú postavu. Vždy ide o určitý autorsky zámer. Dobrým príkladom je stredová kompozícia režiséra Wesa Andresona, ktorý umiestňuje najdôležitejšie predmety vždy do stredu kompozície.

Ďalším pravidlom, ktoré sa využíva v rámci filmovej kompozície je pravidlo osi alebo pravidlo 180 stupňov. Ide o základné pravidlo pri filmovaní cez rameno alebo pri rozhovore dvoch postáv. V tomto prípade sú kamery vždy umiestené len na jednej strane, pričom nesmú prekročiť pomyslenú os.

Ak sa pravidlo osi poruší a kamera prekročí pomyslenú os, postavy budú zrkadlovo otočené a divák ostáva zo scény zmätený. 64 JONES, T., PATMORE, CH.: Škola filmarení. Praha : Slovart, 2013. s. 82.65 Rule of thirds in Film: An Incredibly Easy Method That Works. [online]. [2019-07-29]. Dostupné na: <https://www.cgdirector.com/rule-of-thirds-in-film/>.

66

Obrázok č. 18: Pravidlo osi.Zdroj: 180 Degree Rule. [online]. [2016-05-12]. Dostupné na: <http://windsorgirls.weebly.com/argentum-productions/180-degree-rule>.

• Kamera 1 zobrazuje polocelok 2 postáv, pričom vidíme ženskú postavu vľavo a mužskú vpravo.

• Kamera 2 sníma pohľad cez rameno, pričom je, logicky, postava muža na pravej strane.

• Kamera 3 sníma pohľad cez rameno, pričom je, logicky, postava ženy na ľavej strane.

Ak by sme kamerou X prekročili pomyslenú os a natáčali cez mužove rameno, na pravej strane by bola žena, čím by sme narušili kontinuitu rozhovoru a zmiatli diváka. Pretože v rovnakej scéne by bol aj muž aj žena na pravej strane.

Tip. Či už budete vytvárať študentský film, reklamu, videoklip alebo akýkoľvek iný audiovizuálny výstup, majte na mysli, že treba využiť rozličné typy a veľkosti záberov. Nenatáčajte stále len celky, vyskúšajte si aj polodetaily, polocelky, snímajte z rozličných uhlov, vyskúšajte si pohyby kamery a uvidíte, že to do vášho diela vnesie novú dynamiku a rôznorodosť.

3.7 Ako natočiť interview

Interview, či už spravodajské alebo publicistické, patrí medzi základný žáner v televíznej produkcii. Samotný rozhovor je veľmi efektívny spôsob zberu informácií, ktorý ponúka nový obsah o danej téme a je ľahko realizovateľný. Cieľom rozhovoru je režírovať konverzáciu, vyvolať u opytovaného spomienky a pocity, podmieniť ho k sebaanalýze a získať nové informácie

67

o danej problematike66. Na tvorbu samotného rozhovoru potrebujeme viacero vedomostí a zručností. V niektorých situáciách a profesionálnych produkciách si tvorba rozhovoru vyžaduje celý produkčný tím. Od producenta, režiséra, kameramana, zvukára až po osvetľovača. V reálnych podmienkach alebo priamo v spravodajstve však ide o situáciu, ktorú musí zvládať po technickej stránke len jedna osoba, kameraman. Táto podkapitola bude zameraná na výrobný proces spravodajského či publicistického interview z technického a obrazového hľadiska.

Príprava

Ako sa často hovorí, samotná príprava je kľúčová. V interview ide o rýchly proces zberu informácií, pričom respondent má na vás len pár minút času. Preto je dôležité, aby bolo všetko pripravené nielen po obsahovej, ale aj technickej stránke. Je potrebné, aby ste vedeli pracovať s technikou a boli pripravení aj na záložný plán.

Príprava na interview zahŕňa:

• kontaktovať a zabezpečiť potrebného respondenta, • vybrať správnu lokalitu na natáčanie,• zabezpečiť si technické vybavenie: kamera, statív, mikrofón, • vhodne pripraviť lokáciu aj s technickým zabezpečením,• finálnu technická kontrola pred samotným natáčaním.

Pred samotným natáčaním si skontrolujte techniku a jej 100 % funkčnosť. Ak si nie ste istí, či vaše zvukové zariadenie pracuje, je dobré umiestniť na stôl dodatočné zvukové zariadenie napríklad diktafón. Zvuk si viete následne postprodukčne zosynchronizovať.

Ak sa dá, skúste viesť rozhovor s respondentom v takom prostredí, v ktorom sa cíti príjemne. Môže to byť jeho kancelária, oddychová zóna a pod. Je viac pravdepodobné, že sa bude cítiť pohodlne a hovoriť otvorene. Pred samotným natáčaním je dôležité skontrolovať, či je miestnosť vyhovujúca najmä, či je tam dostačujúce svetlo, dobrá akustika a málo ruchu67. Pred rozhovorom môžeme upozorniť opytovaného na okruh otázok, čo vás zaujíma a čo potrebujeme vedieť. Dôležité je počúvať, čo respondent odpovedá a reagovať pohotovo. Častou chybou je, že reportér nepočúva odpovede, na ktoré by mohol dodatočne nadviazať, ale pýta sa len to, čo mal vopred napísané. Otázky by mali podporovať rozhovor, rozvíjať ho a dávať respondentovi možnosť vyjadriť svoj názor na danú tému.

66 JONES, T., PATMORE, CH.: Škola filmarení. Praha : Slovart, 2013, s.153.67 JONES, T., PATMORE, CH.: Škola filmarení. Praha : Slovart, 2013, s.153.

68

Ak ide o spravodajský rozhovor do televízie, dbajte na to, aby boli otázky krátke a zrozumiteľné. Rovnako je dôležité, aby sa respondent na záznam predstavil a povedal svoju funkciu. Tú potrebujeme vedieť, pretože postprodukčne sa ku respondentovi pridá jeho menovka a pracovná pozícia. Grafické prvky v spodnom rohu vidíme v spravodajstve dennodenne. Po natáčaní je vhodné poďakovať respondentovi a získať na neho kontakt, nikdy neviete, kedy sa vám zíde, alebo sa budete chcieť ešte niečo o danej problematike dozvedieť. Rovnako je podstatné skontrolovať záznam a uistiť sa, že: opytovaný hovoril zrozumiteľne a jasne, máte kvalitný záznam zvuku,

• uviedol podstatné fakty k danej téme, • uviedol fakty o sebe a jeho pracovnej pozícii,• uviedol jeho názor, presvedčenie a čo si myslí o danej téme,• odpovede dávajú zmysel aj bez otázok,• rozhovor bol štruktúrovaný ako príbeh cez úvod, jadro, záver,• skontrolovať kvalitu zvuku.68

Po technickej stránke sa väčšina rozhovorov nahráva zo statívu. Kamera by nemala byť roztrasená a musí pôsobiť realisticky. Pozor si treba dať aj na správne osvetlenie a nastavenie kamery. Ak zle zaostríte, celý rozhovor bude nepoužiteľný.

Tip. Ak natáčate rozhovor po sediačky, vyberte stoličku ktorá sa neotáča, opytovaní majú v strese tendenciu sa na stoličke otáčať, čo na výslednom obraze nebude vyzerať dobre. Ak dopredu zistíte, že miestnosť, kde budete natáčať nemá dobré svetelné podmienky, zabezpečte si aspoň 1-2 externé zdroje.

Štruktúra

Rozhovor zahŕňa rozhovor medzi 3 subjektami. • Reportér – vyberá tému a otázky do rozhovoru, vedie a usmerňuje diskusiu

s respondentom, hosťom. • Respondent – je hlavný subjekt rozhovoru. Má najviac priestoru na výpo-

veď pred kamerou. • Publikum – je tichý poslucháč, ktorý je pozvaný do diskusie, získava od

respondenta nové informácie.69

Redaktor zvyčajne začína rozhovor nejakým úvodom, či už v rámci reportáže, stand-upom, alebo predstavením hosťa. Pozýva diváka do konverzácie, predstavuje miesto, hosťa a danú tému. V tej chvíli redaktor hovorí do kamery, akoby komunikoval s divákom. Následne redaktor kladie otázky respondentovi, ktoré sú zvyčajne dopredu pripravené. Otázky by mali byť otvorené, aby respondent dostatočne opísal svoj názor k problematike.

68 JONES, T., PATMORE, CH.: Škola filmarení. Praha : Slovart, 2013, s. 154.69 Interview Structure. [online]. [2016-05-12]. Dostupné na: <https://www.mediacollege.com/video/interviews/structure.html/>.

69

Dĺžka rozhovoru závisí od typu interview, či pôjde o spravodajské, alebo publicistické. Pri spravodajstve trvá interview od 2-5 minút. Pri publicistike to môže byť aj 30 minút. Otázky sú zostavené tak, aby sa téme respondent venoval do hĺbky. Rozhovor vo všeobecnosti končí poďakovaním respondentovi a odhlásením sa divákom. Kompozícia rozhovoru

Aj keď sme o kompozícií hovorili v predchádzajúcej kapitole, nevyhneme sa ďalším pravidlám aj pri natáčaní rozhovoru. Prvým, a veľmi dôležitým, krokom je umiestenie nášho respondenta na scéne. Vo väčšine prípadov je respondent jemne natočený do pravej alebo ľavej strany od kamery. Uhol a pozícia kamery je vo výške očí. Nasmerovanie respondenta naznačuje, že sa s niekým rozpráva, odpovedá niekomu na otázky. Podstatné je uistiť sa, že respondent je natočený na správnu stranu a smeruje odpovede na reportéra. Ak by bol natočený na druhú stranu, mohlo by to vyzerať, že odpovedá niekomu tretiemu. Pri natočení dajte pozor, aby respondent nebol snímaný príliš z profilu. Snažte sa aby bolo vidieť obe respondentove oči.

V rámci kompozície musíme uvažovať aj o veľkosti záberu, ktorý použijeme. Rozhovor je väčšinou natáčaný v polocelku, respondent od pásu hore, alebo v polodetaile, kedy je respondent zobrazený od ramien hore. Dobré je aj rozlišovať o aké interview ide. Ak ide o tému, ku ktorej má respondent podať základné informácie, môžeme zvoliť polocelok. Ak pôjde o výpoveď na citlivú alebo osobnú tému, môžeme zvoliť polodetail. Vtedy vidíme viac emócií v tvári respondenta a divák sa vie so situáciou viac stotožniť, záber dokáže vtiahnuť diváka do rovnakého emocionálneho priestoru.70 V rámci publicistického rozhovoru, kedy máte dopredu danú lokalitu a dobré technické zabezpečenie, môžete využiť aj sekundárnu kameru. Tú nastavíte napríklad na polodetail a rozhovor môžete v postprodukcii prestrihnúť z kamery A na kameru B. Prestrih dodá rozhovoru väčšiu kvalitu a dynamiku. V rámci správnej kompozície nesmieme zabudnúť ani na pravidlo tretín.

Obrázok č. 19: Prestrih z kamery A na kameru B.Zdroj: WALBECK, P.: How to Shoot an Interview: My 7 Step Process. [online]. [2018-06-01]. Dostupné na: <https://blog.fulltimefilmmaker.com/how-to-shoot-an-interview/>.

70 Composing Interview Shots. [online]. [2016-05-12]. Dostupné na: <https://www.mediacol-lege.com/video/interviews/structure.html/>.

70

Dôležitým krokom pri komponovaní záberu v rozhovore je výber správnej lokality. To čo sa zobrazí za naším respondentom dopĺňa celkovú hodnotu obrazu. Je vhodné umiestniť respondenta do jeho prirodzeného prostredia napríklad, kde pracuje. Divák sa vďaka tomu vie stotožniť s respondentom a má predstavu koho zastupuje. Ak robíme rozhovor na filmovom festivale, je fajn umiestniť respondenta do takej lokality, ktorá je pre daný festival symbolická. V pozadí môže byť ich logo, reprezentatívna budova, budova kina, filmové plagáty či fotky známych filmových osobností. Treba sa však vyhnúť rušným a hlučným miestam najmä kvôli technickému záznamu zvuku. Pred samotným spustením natáčania je rovnako dôležité skontrolovať pozadie a umiestnenie respondenta v kompozícii a uistiť sa, že mu žiadne objekty z pozadia nezasahujú alebo nevytŕčajú z hlavy.

Čo sa týka zvukovej stránky, pri spravodajskom rozhovore nemáte čo riešiť. Redaktor by mal mať svoj mikrofón vždy k dispozícií. Pred rozhovorom ho treba zapnúť rovnako ako aj prijímač, ktorý je umiestený na kamere a komunikuje s mikrofónom. Prijímač je zapojený do kamery cez audio výstup. V nastavení kamery alebo v náhľadovom displeji následne vidíte audiometer, ktorý reaguje na redaktorov hlas a ruchy. Ak nereaguje, skontrolujte baterky v prijímači, mikrofóne a konektor výstupu do kamery. Pri publicistickom interview mátena prácu so zvukom viac času. Dobre je použiť samostatný smerový mikrofón, ktorý je umiestený 20 cm nad hlavou respondenta.71 Ďalšou možnosťou, ktorú často využívajú študenti aj pri rozhovoroch v Karlových Varoch sú klopové mikrofóny. Tie majú tiež vysielač a prijímač, ktoré musia byť zosynchronizované a na rovnakej frekvencii. Kábel od mikrofónu umiestnite respondentovi pod tričko alebo košeľu a samotný mikrofón pripnite v oblasti hrude. Napríklad, ak má respondent košeľu, mikrofón zapnite medzi druhý a tretí gombík zhora. Ak má tričko umiestnite mikrofón čo najnižšie na golieri pod bradou.

Obrázok č. 20: Umiestnenie mikrofónu.Zdroj: WALBECK, P.: How to Shoot an Interview: My 7 Step Process. [online]. [2018-06-01]. Dostupné na: <https://blog.fulltimefilmmaker.com/how-to-shoot-an-interview/>.

71 How to Shoot an Interview. My 7 Step Process. [online]. [2016-05-12]. Dostupné na: <https://blog.fulltimefilmmaker.com/how-to-shoot-an-interview//>.

71

V rámci výstavby celého rozhovoru alebo reportáže, nesmieme zabudnú ani na ilustračné zábery. Tie môžu zobrazovať respondenta v jeho každodennej práci, miesta, ktoré navštevuje alebo ľudí, s ktorými prichádza do kontaktu.Ilustračné zábery by mali rovnako korešpondovať s témou reportáže. Ak pôjde napríklad o reportáž o filmovom festivale, respondentom môže byť napríklad programový riaditeľ festivalu, ilustračný záber ho môže zobrazovať ako predstavuje filmové sekcie pred divákmi. Ďalšie ilustračné zábery môžu zobrazovať atmosféru festivalu, reakcie publika, detaily na filmové plagáty a pod. V rámci filmového festivalu v Karlových Varoch sa študenti podieľali na niekoľkých reportážach do Slovenskej televízie, TV JOJ či TA3. Jednotlivé reportáže a rozhovory môžete nájsť aj na webovom portáli www.fmkvovaroch.sk.

3.8 Strih a postprodukcia reportáže

Viaceré televízne či produkčné spoločnosti dnes hľadajú ľudí, ktorí sú pracovne zdatní vo viacerých oblastiach. Ak ste kameraman, ktorý vie aj strihať, je to veľké plus. Dnes dokonca nevyhnutnosť. Akonáhle máte natočené ilustračné zábery, rozhovor s vaším respondentom a stand up s redaktorom, je čas, aby ste sa pustili do finálneho procesu.

Ten zahŕňa najmä strih, o ktorom bude táto podkapitola. Pozrieme sa bližšie do programu Premier pro a stručne si opíšeme strihový proces jednej z reportáží, ktorú sme realizovali v Karlových varoch pre Slovenskú televíziu. Išlo o reportáž do ranných správ, ktorá bola venovaná novému filmu Marka Škopa Nech je svetlo, ktorý mal v Karlových Varoch svetovú premiéru.

Samotný proces strihu sa uskutočňuje spájaním a selektovaním vhodných záberov do celku, pričom každý strihač môže pristupovať k práci v programe iným spôsobom. Nasledujúci popis práce je jednou z ukážok ako pracovať v programe Adobe Premier Pro pri tvorbe reportáže. Na obrázku vidíte pracovné prostredie programu, kde sú vložené už natočené zábery. Tie sme následne usporiadali a dali do priečinkov, aby mal projekt čistú štruktúru. Následne si vytvoríme 3 sekvencie. V prvej budú ilustračné zábery, ktoré budú slúžiť na prestrih reportáže, v druhej bude rozhovor s respondentom a v tretej budeme spájať a skladať našu finálnu reportáž. Do poslednej spomínanej sekvencie vložíme aj stand up, od ktorého sa ďalej odrazíme.

72

Obrázok č. 21: Práca v programe Adobe Premiere Pro.Zdroj: Vlastné spracovanie, 2019

Stand up je neutrálny, našu redaktorku sme zasadili hneď do prostredia festivalu. Ak si spomeniete na kapitolu, kde sme preberali kompozíciu, redaktorka je umiestnená v obraze v rámci pravidla tretín. Na ďalšom obrázku vidíme otvorené ďalšie 2 sekvencie. V prvej vidíme ilustračné zábery, ktoré budú dopĺňať našu reportáž. Ponúkajú divákovi lepšiu predstavu, o čom film je. Ďalšie ilustračné zábery sme získali z filmového premietania, kedy bola na pódium pozvaná delegácia filmu, a ilustračný záber burácajúceho potlesku na konci filmu. V druhej sekvencií vidíme nastrihaný rozhovor s režisérom. Snažíme sa nájsť tie odpovede, ktoré nám do reportáže zapadajú najlepšie a venujú sa téme.


Na ďalšom obrázku vidíme finálnu sekvenciu, kde spájame všetky vybrané zábery.Za úvodným vstupom redaktorky, kde predstavila tému reportáže, nasleduje filmový trailer. Ten je podložený jej komentárom, ktorý prezrádza o filme viac. Ďalej sa v reportáži objavuje ilustračný záber na Milana Ondríka, ktorý stvárnil vo filme hlavnú postavu. Následne sa reportáž

73

prepája na režiséra, ktorý povie o filme to najdôležitejšie. Reportáž sa končí odhlásením redaktorky. Na záver skontrolujeme, či v reportáži sedí zvuk, či sú správne nastavené farby a výsledný výstup vyexportujeme. Túto, ale aj ďalšie reportáže, ktoré sme počas tohto ročníka na festivale vyprodukovali nájde na www.fmkvovaroch.sk.


ZáverPosledná kapitola bola venovaná práci s kamerou a samotnému

kameramanovi, kreatívnemu tvorcovi obrazových posolstiev. Prešli sme si základne typy záberov, pohyby kamier, jej nastavenia a základné funkcie - všetko čo by mal kameraman v teréne ovládať. Opísali sme aj tvorbu reportáže, technické zabezpečenie, obsah rozhovoru a základne princípy pri práci v programe Adobe Premier Pro. Veríme, že praktické rady, znalosti a tipy, ktoré sme pre vás v týchto kapitolách pripravili, prenesú do vašej práce väčšiu efektivitu a prehľad pri práci novinára, rozhlasového redaktora či kameramana. Autori tejto publikácie boli sami študentmi a absolventmi stáže na medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Všetky rady uvedené v knihe sú z praxe a dúfame, že vám pomôžu vo vašom kariérnom raste.

74

Odporúčaná literatúra a odkazy na iné študijné zdroje

Composing Interview Shots. [online]. [2016-05-12]. Dostupné na: <https://www.mediacollege.com/video/interviews/structure.html/>.How to Shoot an Interview. [online]. [2016-05-12]. Dostupné na: <https://blog.fulltimefilmmaker.com/how-to-shoot-an-interview//>.High Angle Shots in Hitchcock’s Movies. [online]. [2019-07-18]. Dostupné na: <https://www.alfred-hitchcock-films.net/theme-film-high-angle-shots.htm/>.Interview Structure. [online]. [2016-05-12]. Dostupné na: <https://www.me-diacollege.com/video/interviews/structure.html/>.JONES, T., PATMORE, CH.: Škola filmarení. Praha : Slovart, 2013. Low Angle Shot: Creative Examples of Camera Movements & Angles Expla-ined. [online]. [2019-07-18]. Dostupné na: <https://www.studiobinder.com/blog/low-angle-shot-camera-movement-angle/>.Rule of thirds in Film: An Incredibly Easy Method That Works. [online]. [2019-07-29]. Dostupné na: <https://www.cgdirector.com/rule-of-thirds-in-film/>.SZOMOLÁNYI, A.: Kamera! - Běží... Aneb několik moudrostí, jak tvořit po-hyblivý obraz. Bratislava : Citadela, 2016.The Modern Cowboy Shot: The Different Types of Shots in Film, Explained. [online]. [2019-05-12]. Dostupné na: <https://bit.ly/2nqNxe8>.Types of Shots in a Film: The First Tools to Building a Shot List. [online]. [2019-03-18]. Dostupné na: <https://www.careersinfilm.com/types-of-shots-in-film/>.What Does a Director of Photography Do? [online]. [2016-07-14]. Dostupné na: <https://bit.ly/2noE5rQ>.

75

4 MEDIÁLNA PRAX Z POHĽADU ŠTUDENTOV MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

Veronika Valášková

Nikdy nebudem ľutovať moju účasť na festivale v Karlových Varoch. Keď som sa prihlásila, nemala som žiadne očakávania. Chcela som získať väčšiu prax, nakoľko aj po škole som plánovala uplatniť sa v médiách. Počas festivalu som získala obrovské skúsenosti v rozhlase. Moje mediálne výstupy zneli v celoplošnom slovenskom rádiu Aktual. Prostredníctvom živých vstupov som poslucháčom opisovala atmosféru a aktuálne dianie priamo z centra diania. Akreditovaná novinárka na tomto prestížnom filmovom festivale nie je len riadok v životopise. Mne to dalo omnoho viac. Nie je tajomstvom, že svet médií je hlavne o kontaktoch. Preto je dôležité si ich vytvárať pri každej príležitosti. Práve vďaka tomu pracujem ako redaktorka spravodajstva RTVS – Rádio Slovensko. Moja dvojmesačná stáž sa napokon zmenila na platenú prácu popri škole. Malý sen sa stal skutočnosťou, keďže rozhlas je moja srdcovka.

Juraj Rakučiak

Stáž mi odhalila pravú tvár eventovej žurnalistiky, pri ktorej novinári z viacerých médií zdieľajú spoločný newsroom. Spoznal som svoje limity v rámci spolupráce v tíme. Vyššie pracovné tempo a vyhľadávanie tém boli náročné pri dennej výrobe. Spoznal som bližšie jednotlivých členov tímu. Som vďačný, že som sa mohol zúčastniť na tak uznávanom filmovom festivale.

Eva Jonisová

Ukázala mi, ako v praxi vyzerá práca žurnalistu v teréne. Naučila som sa neodkladať veci na neskôr, práve naopak: vyskúšala som si, aké je to „pracovať za jazdy.“ Medzi tým množstvom novinárov si človek musí nájsť svoje miesto. Zvlášť to platí pre fotografa, ktorý sa musí popasovať so situáciou a ísť za dobrými zábermi. Taktiež som sa naučila, že sa novinár nemôže hanbiť alebo podceňovať a musí využiť každú príležitosť, lebo v niektorých prípadoch sa už nemusí zopakovať (v karlovarských uličkách sme stretli Táňu Pauhofovú, hneď sme s ňou išli dohodnúť rozhovor - inak by sa nám to nepodarilo, pretože vtedy nebola ani oficiálnou hostkou festivalu). Naučila som sa pohotovo prinášať a spracúvať aktuálne informácie. Ale aj pracovať flexibilne a tímovo. Napríklad poradiť kolegovi, ale takisto aj nechať si poradiť od druhých; overovať správy, rozdeliť si veľkú tému „na drobné“ a snažiť sa spracovať svoju časť čo najlepšie, aby bol výsledok kvalitným žurnalistickým výstupom. Zamestnávateľa hneď zaujalo moja skúsenosť na KVIFF. Zamestnávateľ vedel, že keď som sa zúčastnila na takomto type podujatia, budem vedieť plniť aj jeho požiadavky. Napríklad rozhovory, (foto)reportáže a pod. Samotná účasť na KVIFF je teda veľkým pozitívom a dobrým štartom pre prácu v médiách.

76

Pavel Bielik

Stáž na KVIFF mala pre mňa zásadný význam v snahe presadiť sa v celoštátnom denníku. Pevne verím, že rovnako pomohla aj ďalším kolegom, ktorí vďaka nej okúsili svet skutočnej žurnalistiky. Predovšetkým som sa naučil nebáť sa neznámeho, nepochybovať o svojich zručnostiach a byť pripravený pracovať pod tlakom. Účasť na festivale ma veľa naučila, kultúrne redakcie vám dôverujú omnoho viac, ak máte v životopise účasť na áčkovom festivale.

Dominika Petráková

Bol to 100% zážitok medzi „veľkými rybami.“ Siahla som si v niektorých momentoch na dno, ale vyprodukovala som to najlepšie zo seba. Rozhodne ma stáž naučila lepšej komunikácii a taktiež ako spracovávať dáta, prispôsobovať články podľa typu média. Bolo super zažiť aj boj o svoje miesto na červenom koberci alebo inde na KVIFF. Keďže som človek, ktorý zvyčajne ustúpi musela som zmeniť pozíciu a stáť si za svojím.

Aneta Štefkovičová

Keď sa pozriem komplexne na celý festival, tak to bola ideálna kombinácia pocitu užitočnosti a zároveň zábavy, ktoré vyplývali zo spolupráce v tíme. Celá atmosféra tam bola úžasná. Od KVIFF som sa začala podrobnejšie zaujímať o film dokonca som si ho dala ako štátnicový predmet. Naučila som sa pracovať pod tlakom. A pochopila som, že môžem dostať priestor pre vlastné nápady a sebarealizáciu. Prioritne som mala na KVIFF fotiť reportáž, ale mňa zaujíma najmä štylizovaná fotografia, tak som napodobnila vtedajší vizuál festivalu a každého nášho člena tímu som osobitne vyfotografovala podľa myšlienky zamenených identít filmového sveta.

Ivan Rokošný

Stáž v Karlových Varoch bola obohacujúca skúsenosť. Naučil som sa pracovať pod časovým tlakom, samostatne aj v kolektíve. Zlepšili sa moje komunikačné schopnosti a stáž mi dopomohla v kariérnom raste. Zlepšil som sa ako filmový novinár, pracoval pre web aj televíziu. Stáž môžem len odporúčiť! Zdokonalil som sa v produkčnej a postprodukčnej práci v audiovízii. Lepšie pracujem s písaným textom a nahliadol som do know-how fungovania filmového festivalu svetového formátu. V internetovom médiu zameranom na filmy som pracoval už pred stážou, avšak po stáži sa moja pozícia zlepšila, a aj počet uverejnených recenzií.

77

Mária Savkanicová

Táto skúsenosť mi pomohla na vlastnej koži si vyskúšať prácu pre reálne médiá. Bolo to 10 veľmi intenzívnych dní, počas ktorých som si otestovala, že dokážem fungovať pod stresom a na plný výkon. Pomohla mi tiež získať skutočný obraz o tom, ako fungujú médiá a že je to krásna práca, ale zároveň aj veľmi náročná. Vďaka KVIFF som sa naučila efektívnejšie organizovať svoj čas a priority, pretože nikto nedokáže byť na viacerých miestach naraz. Na kvalitne spracovaný rozhovor/článok/video si treba nájsť čas, a treba tomu aj niečo obetovať... a najmä nepodceňovať prípravu.

Matej Hlbočan

Flexibilita a rýchlosť boli najväčšou devízou, ktoré mi stáž dala. S tým súvisí aj reálne vytváranie obsahov pre médiá, ktoré ich preberajú. Samotné apretovanie editovanie textu je plus najmä pre začínajúcich redaktorov a žurnalistov.

Petra Pupalová

Prínosom bola určite tímová práca, práca s textom, fotkami, strih, práca vo Wordpresse. Naučila som sa ako komunikovať s respondentmi a s osobnosťami. Ale myslím, že najviac som ocenila tímovú prácu, že spoločne viacerí dosiahneme svoj cieľ. Stáž vyzerá dobre v CV a vypovedá o tom, že človek má prax, ktorá je v médiách veľmi dôležitá. Myslím, že to dopomohlo k tomu, aby som išla na stáž do Europy 2 a neskôr nastúpila ako pomocný redaktor v RTVS. Na prijímacích pohovoroch to brali do úvahy. Povedala by som, že to bol dobrý odrazový mostík a som rada, že som si to vyskúšala. Samozrejme som musela získavať prax aj počas iných podujatí Nedá sa spoliehať iba na KVIFF.

Patrik Muszka

Naučil som sa pracovať v teréne, kde sa na Vás z každej strany lepí ďalších desať kameramanov a trinásť fotografov. Takže nebolo núdza ani o stres. V press centre sme pracovali ako malá komunita, spoliehali sme sa na seba a radili si. Nebáli sme sa povedať jeden druhému kritiku, ktorá nás neskôr posúvala vpred. Práca v tíme posledné dni fungovala veľmi dobre.

78

ZHRNUTIE

Stáž na MFF KV v rokoch 2015 až 2019 vďaka podpore FMK UCM v Trnave absolvovalo 58 študentov. Z tohto počtu sa v médiách ďalej uplatnilo 25 absolventov, čo je 43% úspešnosť. V oblasti onlinových médií (topky.sk, pluska.sk, Denník N) a v rádiách (Expres, Vlna, Trnavské rádio, Slovenský rozhlas, Regina, Rádio Beta) sa uplatnilo po šesť študentov, štyria sa uchytili v televízii (JOJ, RTVS, TA3) a deviati v kreatíve (videoprodukcia, grafika, blogovanie, fotografia). Nezaostáva ani akademická oblasť. Šesť absolventov stáže sa rozhodlo pokračovať v štúdiu na FMK UCM v Trnave v doktorandskom stupni štúdia.

Predkladané vysokoškolské skriptá s názvom „Ako na mediálne výstupy: Praktická príručka pre začínajúcich novinárov“ vznikli na základe skúseností s mediálnou praxou, ktorú študenti nadobudli aj počas stáže na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Publikácie je rozdelená do troch samostatných kapitol, kde sa teoretické pozadie prepája s praktickými ukážkami z praxe. Každá kapitola pritom reflektuje najdôležitejšie aspekty potrebné pre zvládnutie praktickej novinárskej práce v teréne.

Prvá kapitola s názvom „Tvorba textových obsahov pre onlinové a printové médiá“ pokrýva prípravu písaného slova, rovnako pre printové a onlinové redakcie. V úvode sa samostatná podkapitola venuje Etickému kódexu novinára. Orientáciu študentov v jeho základných princípoch považuje autorka za dôležitú, keďže väčšina redakcií sa ho priamo pri výkone novinárskeho remesla pridržiava alebo z neho vychádza. Samostatné podkapitoly sa ďalej zameriavajú na proces získavania informácií, výstavbu textu od tvorby titulkov, perexu, hlavného textu až po prácu s multimédiami či sociálnymi sieťami. Posledná časť približuje najčastejšie používané žánre, ich charakterové prvky a náležitosti. Teória je reflektovaná aj v praktických ukážkach, ktoré počas stáže na MFF KV študenti riadne publikovali v médiách.

Druhá kapitola s názvom „Rozhlasové vysielanie“ reflektuje princíp práce rozhlasových redaktorov, a to od úplného začiatku až po vyprodukovanie finálneho obsahu určeného do éteru. Autorka v samostatných podkapitolách približuje proces prípravy materiálov pre vysielanie v rádiu, definuje jednotlivé pracovné pozície a funkcie, ktoré z nich kompetenčne plynú. Nevynecháva ani postup technického zabezpečenia, ako získať materiál a následne ho spracovať. V samostatných podkapitolách uvádza aj príklady najčastejšie používaných jazykových rozcvičiek pre moderátorov alebo ako pracovať s programom na strihanie zvukových nahrávok Audacity. V záverečnej podkapitole venuje priestor najčastejšie používaných žánrom v rozhlase, ktoré taktiež dopĺňa o praktické ukážky.

Posledná, tretia kapitola s názvom „Kameraman ako tvorca vizuálneho posolstva“ opisuje proces výstavby audiovizuálneho diela, od prvého záberu až po postprodukciu a publikovanie. Autor v jednotlivých podkapitolách približuje technické náležitosti a zabezpečenie kamery, od jej umiestnenia

79

v priestore, základných nastavení (clona, uzávierka, vyváženie bielej farby) až po samotné vymedzenie kompozície a typov záberov. Samostatná časť sa venuje definovaniu práce kameramana a jeho kompetenciám. Aj tu, rovnako ako v predchádzajúcich dvoch kapitolách, je teoretická časť doplnená o praktické ukážky z praxe a odporúčania.

Vysokoškolské skriptá boli schválené Edičnou radou UCM v Trnave a vedením Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Vydanie publikácie bolo financované z interného grantu FPPV-50-2019 s názvom Aplikácia teoretických poznatkov študentov masmediálnych štúdií v mediálnej praxi.

80

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok č. 1: Označenie nahrávky v programe Audacity. 34Obrázok č. 2: Uloženie nahrávky v programe Audacity. 34Obrázok č. 3: Nastavenie ISO. 54Obrázok č. 4: Nastavenie rýchlosti uzávierky. 54Obrázok č. 5: Nastavenia fotoaparátu. 55Obrázok č. 6: Vyváženie bielej farby. 56Obrázok č. 7: Extrémne široký celok. 58Obrázok č. 8: Úvodný záber. 58Obrázok č. 9: Široký celok. 59Obrázok č. 10: Celok. 59Obrázok č. 11: Cowboy shot a polocelok. 60Obrázok č. 12: Polodetail. 60Obrázok č. 13: Detail a veľký detail. 61Obrázok č. 14: Podhľad. 62Obrázok č. 15: Nadhľad. 63Obrázok č. 16: Základne pohyby kamery. 64Obrázok č. 17: Rozdelenie na tretiny. 65Obrázok č. 18: Pravidlo osi. 66Obrázok č. 19: Prestrih z kamery A na kameru B. 69Obrázok č. 20: Umiestnenie mikrofónu. 70Obrázok č. 21: Práca v programe Adobe Premiere Pro. 72Obrázok č. 22: Práca v programe Adobe Premiere Pro. 72Obrázok č. 23: Práca v programe Adobe Premiere Pro. 73

AUTORI

Magister Ján Proner je absolventom FMK UCM, kde momentálne pokračuje na doktorandskom štúdiu. Profesijne sa zaoberá digitálnou animáciou a video produkciou. V rámci vedeckej činnosti a výučby sa venuje aj témam infografiky, vizuálnej identity, grafického dizajnu, animáciám, produkcii, či digitálnym hrám. Na FMK spoluorganizuje aj stáž v rámci Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch, kde chodia študenti každoročne aktívne pracovať ako akreditovaní novinári. Stáže sa aktívne zúčastníl štyrikrát. V publikácií prispel svojími skúsenostami z oblasti audivizuálnej tvorby a produkcie, ktorá je rozpracovaná v 3. kapitole.

Magisterka Ľubica Bôtošová je absolventkou FiF UK v Bratislave, a tiež FMK UCM v Trnave, kde pokračuje v doktorandskom štúdiu. Venuje sa konceptu learning-by-doing a jeho aplikácii v kontexte mediálnej výchovy. Zaujíma sa najmä o tvorbu študentských médií. V rámci vedeckej činnosti organizuje workshopy rozhlasového vysielania pre základné a stredné školy v spolupráci s fakultným rádiom Aetter, v ktorom pripravuje začínajúcich moderátorov a redaktorov. Aktuálne pracuje ako externá regionálna redaktorka v Rádiu Regina Západ v RTVS. Na stáž do Karlových Varov vycestovala v roku 2019 prvýkrát. Získané skúsenosti sumarizovala v kapitole, ktorá pojednáva o rozhlasovom vysielaní.

Magisterka Simona Mičová je na FMK UCM v Trnave od roku 2012. Magisterské štúdium ukončila v odbore masmediálne štúdia. V súčasnosti študuje na doktorandskom stupni štúdia. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje transformáciám systému redakčnej práce v onlinových médiách. Zameriava sa na pracovné kompetencie multimediálnych novinárov, na vývoj a inovácie v oblasti onlinovej žurnalistiky. Taktiež sa venuje tvorbe obsahov pre webové stránky a sociálne siete. Stáže v Karlovýh Varoch sa zúčastnila po druhýkrát. V publikácií prispela svojimi vedomostami z oblasti prípravy textov pre printové a onlinové publikovanie, ktoré sumarizuje v prvej kapitole.

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVEFakulta masmediálnej komunikácie

AKO NA MEDIÁLNE VÝSTUPY: PRAKTICKÁ PRÍRUČKA PRE ZAČÍNAJÚCICH NOVINÁROV

Autori:Mgr. Ján PronerMgr. Ľubica BôtošováMgr. Simona Mičová

Predhovor:PhDr. Jozef Tinka, PhD.

Jazyková korektúra:Mgr. Eva JonisováMgr. Július Tamáš

Návrh obálky a grafika:Mgr. Ján Proner

Recenzenti:doc. PhDr. Ján Višňovský, PhD., mim. prof.doc. Mgr. Peter Mikuláš, PhD.

Vydavateľ: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2019Vydanie: prvéNáklad: 50 ksStrán: 86Tlač: Michal Vaško – Vydavateľstvo, Prešov

ISBN: 978-80-572-0034-5

Obálka zaslaná samostatne v PDF

Obálka zaslaná samostatne v PDF - fmkvovaroch.sk€¦ · Obálka zaslaná samostatne v PDF....

Documents

Transcript of Obálka zaslaná samostatne v PDF - fmkvovaroch.sk€¦ · Obálka zaslaná samostatne v PDF....