1

1. Definovanie platobnej bilancie, aktvne a pasvne saldo platobnej bilancie. Charakteristika truktry platobnej

bilancie. Poloky platobnej bilancie. Horizontlna a vertiklna truktra platobnej bilancie.

Definovanie platobnej bilancie Obchodn bilancia = dovoz a vvoz tov., sluieb a vkonov za urit asov obdobie,

najastejie 1 rok

o neberie do vahy medzinrodn pohyb kapitlu, splatnos pohadvok a zvzkov

a realizciu platieb

o je to hmotn bilancia

Platobn bilancia

o je to pean bilancia

o u vznam: devzov (prost) platobn bilancia =systematick prehad

devzovch inks a hrad, ktor boli uskutonen medzi domcimi devzovmi

subjektmi (rezidentmi) a devzovmi subj. Zahraninmi (nerezidentmi) za urit

obdobie (spravidla 1 rok)

devzov inkas = s prijat devzov platby od zahr. devzovch subjektov,

ktor s vyvolan rznymi motvmi napr. v ZO vvoz tovaru, zskanie

dedistva, kapitlov opercie skromnch subjektov alebo ttu

DPB vyjadruje najstariu formu tatistickho zznamu vonkajch

ekonomickch vzahov

o ir vznam: ekonomick platobn bilancia = systematick tatistick zznam

vetkch ekonomickch transakci, ktor boli uskutonen medzi domcimi

devzovmi subjektmi a zahraninmi subjektmi za urit asov obdobie (1 rok)

Bilancia vetkch ekonomickch transakci, nie len platieb

Je komplexnejia, pretoe zachytva aj:

inkas a hrady, ktor sa realizovali medzi domcimi

a zahraninmi devzovmi subjektmi v nrodnej mene a nie len

v devzach,

obchodn, dodvatesk a odberatesk very v rmci vvozu

a dovozu tovarov a sluieb,

hospodrsku pomoc, vecn dary, barterov obchody a in hmotn

toky, ktor nesvisia s peanmi tokmi,

relne investcie (vybavenie)

Aktvne a pasvne saldo platobnej bilancie Z podstaty kadej bilancie vyplva, e me by vyrovnan alebo nevyrovnan, t.j. , e

nevzniklo ani aktvne ani pasvne saldo

Vyrovnan bilancia znamen pozitvnu situciu v nrodnom hospodrstve

Saldo PB poskytuje zkl. informciu o minulom vvoji NH v oblasti vonkajch ekonomickch

vzahov

Aktvne saldo = za dan obdobie je shrn inks vy ako shrn hrad do cudziny pozitvny

signl (dostatok platobnch prostriedkov, zvyovanie devzovch rezerv, posilnenie

domcej meny)

2

Pasvne saldo = za dan obdobie je shrn inks ni ako shrn hrad do cudziny

negatvny signl (nedostatok platobnch prostriedkov, zniovanie devzovch rezerv,

oslabenie domcej meny

Charakteristika truktry platobnej bilancie lenenie na jednotliv poloky a opercie

horizontlna truktra

o je tvoren jednotlivmi polokami bilancie (PB me ma 20-100 poloiek poda

elu)

o 7 zkladnch skupn:

1) tovary - suroviny a materily, ponohospodrske produkty, vrobn

prostriedky, spotrebn tovar

2) sluby cestovn ruch, doprava, poistenie, licencie, patenty, spoje, filmov

poplatky

3) dchodky zisky, roky, dividendy, renty prijat/vyplcan zo/do

zahraniia

4) transfery mu by oficilne (vldne) alebo skromn, najastejie s:

mzdy, hospodrska pomoc, prspevky medzinrodnm intitcim, dary a

pod.

5) dlhodob kapitl

o priamy kapitl (ak ide o zskanie 51% podielu na zkladnom kapitli

podniku ale prakticky vina krajn zahruje pohyb, pri kt. ide

o zskanie aspo 25% na zkladnom kapitli podniku)

o nepriamy kapitl (nkup zahr. CP ako akcie, dlhopisy zahr. vld,

miest a bnk, pokia nie je splnen hranica pre zaradenie do

priameho kapitlu

o ostatn kapitl vldne very

6) krtkodob kapitl krtkodob obchodn very, krtkodob

bankov very, krtkodob CP, depozity

7) devzov rezervy

o cudzie vone zameniten meny v hotovosti a na toch v

zahraninch bankch,

o zlato, platina a in drah kovy,

o ttne CP cudzch vld,

o potencilne devzov facility (monos erpania devzovch zdrojov

z MF, ECB do vopred stanovenho limitu)

vertiklna truktra

o vychdza z lenenia transakci poda podvojnho systmu a z teritorilneho

a menovho lenenia jednotlivch poloiek

o 2 zkladn skupiny operci:

Kreditn opercie (+) = vytvraj na trhu devzov ponuku

Debetn opercie (-) = vytvraj na trhu devzov dopyt

3

KREDIT (+) DEBET (-)

1.Tovar Export tovaru Import tovaru

2.Sluby Export sluieb Import sluieb

3.Dchodky Import dchodkov Export dchodkov

4. Transfery Import transferov Export transferov

5.Dlhodob kapitl Import dlhodobho kapitlu

Export dlhodobho kapitlu

6. Krtkodob kapitl Import krtkodobho kapitlu

Export krtkodobho kapitlu

7. Devzov rezervy Znenie devzovch rezerv Zvenie devzovch rezerv o Zjednocujcim kritriom pre rozdelenie poloiek na kreditn a debetn je skuton

vzah prslunej opercie k devzovej ponuke i dopytu

o Teritorilne lenenie PB odzrkaduje charakter zemnej diverzifikcie vonkajch

ekonomickch vzahov napr. poda MMF priemyselne vyspel a rozvojov tty

o Menov lenenie poloiek PB charakterizuje zkladn kvalitatvne lenenie mien

na konvertibiln meny, vntorne konvertibiln meny, clearingov meny

Poloky platobnej bilancie MMF zostavil tandard poloiek PB, ktor sa uplatuje bez ohadu na vekos krajiny, poet

transakci, nominlnu hodnotu

Hlavn vznam: porovnvanie platobnch bilanci ttov v medzinr. meradle, ich truktru

a dosahovan vsledky za jednotliv roky.

Jedn sa o poloky zaujmav z titulu analzy vonkajch ekonomickch vzahov, tatistick

daje za jednotliv poloky sa ahko zbieraj

2 zkladn skupiny:

o ben et PB = tovary a sluby, prjmy a ben transfery vetky poloky

s ekonomickou hodnotou, ku ktorch dochdza medzi rezidentmi a nerezidentmi

Tovary

Sluby

Prjmy

Ben transfery

o kapitlov a finann et PB

Kapitlov et = kapitlov transfery a nadobudnutia, resp. naloenia

s nevyrobenmi, nefinannmi aktvami (prevody vlastnctva, fixnch aktv,

zruenie pohadvok veritemi...)

Finann et

o priame investcie

o portfliov investcie (do majetkovch a dlhovch cennch

papierov a finannch derivtov)

o ostatn investcie

o rezervn aktva = monetrne zlato, zvltne prva erpania SDR,

rezervy MMF, zahranin meny vo forme mien, vkladov a cennch

papierov

4

2. Kumulatvne salda platobnej bilancie, ich podstata a vznam. Vyrovnvacie procesy platobnej bilancie: cenov dchodkov, kurzov

Kumulatvne sald platobnej bilancie S zdrojom zkladnch ekonomickch informci o minulom vvoji nrodnho

hospodrstva v oblasti vonkajch ekonomickch vzahov, ktor pomhaj formulova

zsady budcej devzovej, menovej a fiklnej politiky.

Makroekonomick analza PB sa koncentruje na tieto zkladn okruhy problmov:

o Do akej miery bol vvoj platobnej bilancie rovnovny z pohadu hmotnch a

devzovch tokov,

o Ako vsledn saldo ovplyvnilo vntorn menov rovnovhu, pohyb rokovej miery,

hospodrsky rast a pohyb devzovho kurzu,

o Ako sa zmenila devzov pozcia ttu a jeho hlavnch ekonomickch sektorov

(vldy, bnk, vr. podnikov, obyvatestva)-

lenenie kumulatvnych sld PB

o Saldo vkonovej bilancie (kon pod polokou sluby) informuje o tom, i shrn

inks za export tovarov a sluieb je vy alebo ni ako shrn hrad za import

tovarov a sluieb

Definuje rovnovhu tokov tovarov a sluieb v bench cench medzi

nrodnou ekonomikou a zahranim

Tvor prepojenie medzi HNP a celkovmi domcimi vdajmi

Hrub nrodn produkt predstavuje shrn vetkch vrobkov a sluieb

vyrobench s pouitm nrodnch vrobnch faktorov nie len v tuzemsku

ale aj v zahrani (vyuva najm USA)

Hrub domci produkt predstavuje shrn vetkch vrobkov a sluieb

vyrobench s pouitm nrodnch vrobnch faktorov len v domcej krajine,

v bench cench za jeden rok (vyuva najm Eurpa)

o Saldo benej bilancie (kon pod polokou transfery) informuje o tom, ak je

celkov zahranin zadlenos krajiny a bezprostredne nadvzuje na analzu

celkovej devzovej rovnovhy krajiny

o Saldo zkladnej bilancie (kon pod polokou DLD kapitlu) informuje o tom, ak

je celkov devzov rovnovha krajiny

o Saldo maximlnej likvidity (kon pod polokou KTD kapitlu) informuje o tom, ak

je celkov likvidita krajiny v medzinr. finannch vzahoch. Vypovedacia

schopnos sporn lebo KK je pomerne nestly.

Vyrovnvacie procesy platobnej bilancie: cenov dchodkov, kurzov Pasvne saldo PB je zvan makroekonomick problm kadej krajiny a preto je potrebn

tento negatvny vvoj PB riei niekokmi spsobmi:

1. Prefinancova prostrednctvom devzovch rezerv centrlnej banky, vldnych

verov zo zahraniia alebo prostrednctvom hospodrskej pomoci,

2. Potlai prostrednctvom netarifnch (dovozn cl a prirky) a tarifnch opatren

vldy (dovozn kvty, proexportn politika)

5

3. Vyrovnva prostrednctvom vyrovnvacch procesov

Cenovho vyrovnvacieho procesu

o Tento vyrovnvac mechanizmus je najstar. Prvkrt s nm priiel D.

Hume v 18. storo.

o zkladnm princpom je kvantitatvna teria peaz (rast peanej

masy v obehu spsob cenov rast a naopak). Dnes je tento

mechanizmus vzhadom na uplatnen podmienky vyuiten len

iastone.

o tyri predpoklady jeho fungovania:

1. pevn kurzy, pri ktorom centrlna banka kontroluje devzov

kurz pomocou intervenci

2. zmena peanej masy v obehu vyvolan vplyvom salda

vkonovej bilancie nem iadny vplyv na HDP, pretoe ceny a

mzdy s nekonene prun a ekonomika je v rovnovhe

3. rokov miery v jednotlivch krajinch nie s citliv na zmenu

peanej masy. rokov miery s stabiln.

4. Zmeny peanej masy v obehu vyvolvaj priamo mern

zmeny v domcej cenovej hladine

Dchodkovho vyrovnvacieho procesu

o Zakladateom terie je John M. Keynes, jeho teria je zaloen na

dvoch predpokladoch:

1. Ceny a mzdy nie s absoltne prun je to dsledok existencie

monopolov a odborov, pretoe pri poklese agregtneho

dopytu brnia poklesu cien a miezd. Monopoly sa snaia udra

vysok ceny tovarov a odbory sa snaia udra zamestnancom

vku miezd. Vsledkom poklesu agregtneho dopytu je pokles

HDP, a nie pokles cien ako tvrdia klasici a neoklasici.

2. Rovnovha medzi sporami a investciami nie je automatick,

pretoe investcie s len mlo citliv na rokov miery,

rozhodujca je oakvania miera zisku a spory nereaguj na

pohyb rokovej miery skoro vbec, ale s zvisl najm na

relnych prjmoch obyvatestva.

6

Kurzovho vyrovnvacieho procesu

o Kurzov vyrovnvac proces teoreticky najlepie rozpracovali C.F.

Blickerdike, A.Marshal, A.P. Lerner a J. Robinsov. Sstredili sa na

rozpracovanie potrebnch a dostatonch podmienok, pri splnen

ktorch devalvcia devzovho kurzu vedie k zlepeniu salda PB.

o Kurzov vyrovnvac proces sa povauje za veobecne platn a pre

jeho fungovanie s potrebn nasledovn predpoklady:

1. Krajina pouva vone pohybliv devzov kurz

2. Vsledn ist tok peaz, tovarov a sluieb vyvolan saldom

vkonovej bilancie nem iaden vplyv na cenov hladinu, ani

na tvorbu relneho hrubho produktu doma a v zahrani.

3. Finann toky nemaj iaden vplyv ani na pohyb domcej a

zahraninej rokovej miery. K nslednm zmenm v

medzinrodnom pohybe kapitlu preto nedochdza.

7

3. Klasifikcia systmov devzovch kurzov, tandardn a netandardn menov k. Vpoet kurzov poda menovho koa.

Vymedzenie pojmov menov, devzov a valutov kurz Menov kurz m svoju kvantitatvnu i kvalitatvnu strnku. Z kvantitatvneho hadiska sa jav

ako jednoduch veliina, ktor udva, v akom pomere sa zahranin menov jednotky

vzjomne prepotavaj alebo vymieaj.

Menov kurz je z hadiska pojmovho ir pojem. Menov kurz sa veobecne pouva na

vyjadrenie ako devzovho tak aj valutovho kurzu.

devzov kurz vyjadruje vzah hodnoty domcej meny a zahraninej meny v

bezhotovostnom styku.

valutov kurz vyjadruje vzah hodnoty domcej meny a zahraninej meny v hotovostnom

styku.

ak sa zvyuje jej kurz domcej meny voi cudzej mene, mena sa znehodnocuje =

deprecicia, ak je takto zmena men. kurzu oficilna, potom sa jeho znenie nazva

devalvcia a jeho zvenie revalvcia

Menov kurzy sa ktuj = kurzy mien sa uruj a zaznamenvaj v kurzovch lstkoch

kotciu uskutouj predovetkm CB (stredn menov kurz), ale aj jednotliv obchodn

banky

o priamy kurzov zznam vyjadruje mnostvo domcej meny za jednotku

zahraninej meny, napr. 20SKK/USD

o nepriamy kurzov zznam vyjadruje mnostvo zahraninej meny za jednotku

domcej meny, napr. 1,332 USD/EUR

Klasifikcia devzovch kurzov len sa poda rznych hadsk, tu spomname tie najdleitejie

1. Kvalitatvny charakter meny: klasifikcia poda vymenitenosti o Vone vymeniten meny meny, ktor sa pouvaj nie len vo vntrottnom obehu,

ale pouvaj sa bez vch obmedzen i v medzinrodnom platobnom styku o Vntorne vymeniten meny - meny, ktor sa pouvaj len vo vntrottnom obehu a

daj sa vymiea len v tuzemsku o Nevymeniten meny - meny, ktor nemaj vonkajiu ani vntorn vymenitenos

2. Spsob vymedzenia strednho kurzu: klasifikcia poda spsobu urenia strednej rovne kurzu o Poda part hmotnosti drahch kovov stredn kurz sa vymedz na zklade obsahu

drahch kovov (zlata, striebra) v nrodnch mench. Tento spsob sa nepouva. o Poda vzahu k inej nrodnej mene stredn kurz sa vymedz na zklade vzahu k inej

nrodnej mene. Tieto kurzy s najastejie odvoden od USD, EUR a GBP o Poda vzahu k menovmu kou stredn kurz sa vymedz na zklade vzahu k

menovmu kou, ktor je tandardn (SDR) alebo netandardn o Na zklade administratvneho vymedzenia stredn kurz sa vymedzenia zklade

subjektvneho nzoru uritho ttneho orgnu o Na zklade dopytu a ponuky po nrodnej mene stredn kurz sa vymedz na zklade

dopytu a ponuky po nrodnej mene na domcich a medzi nrodnch devzovch kurzoch

3. Zmeny strednho kurzu: klasifikcia poda zmien strednho kurzu o Pravidelnos zmien strednho kurzu

Pravideln zmeny kurzu

8

Nepravideln zmeny kurzu o Forma zmien strednho kurzu

Skokom Postupne Kzavo

4. Poda intervenci CB: klasifikcia na zklade intervennej politiky CB o CB realizuje intervencie na devzovch trhoch, vsledkom je stabiln devzov kurz o CB nerealizuje intervencie na devzovch trhoch, vsledkom je relny devzov kurz

5. Klasifikcia devzovch kurzov poda oscilcie kurzu klasifikcia na zklade oscilanch psiem o Kurzy s zkym oscilanm psmom o Kurzy so irokm oscilanm psmom o Kurzy bez oscilanho psma

Systmy devzovch kurzov Systmy devzovch kurzov sa v ekonomike uplatuj poda rozhodnutia prslunch intitci

danej krajiny, alebo poda medzinrodnch zmlv a dohd, ktor krajina uzavrela V sasnosti sa najastejie uplatuj nasledovn systmy devzovch kurzov:

1. Systm vone pohyblivch kurzov (floating, free float, clean float) o Vone pohybliv kurzy s urovan na zklade ponuky a dopytu na devzovom trhu,

prirodzene reaguj na vvoj inflcie, rokovch sadzieb, salda platobnej a obchodnej bilancie a deficitov R

o Tieto faktory zabezpeuj rovnovnu rove vone pohyblivch kurzov o Vyuva sa len u vone zamenitench mien zvyajne nemaj vymedzen stredn

kurz, ani rozsah ich oscilcie. o Ak krajina uplatuje ist floating, vykonva nezvisl kurzov politiku, no mus

repektova medzinrodn zmluvy a dohody, ktor ratifikovala. o Medzi meny, ktor maj systm vone pohyblivch kurzov patria najm USD, CAD, JPY

2. Systm s riadenou pohyblivosou kurzov (managed floating) o kompromis medzi vone pohyblivmi kurzami a pevnmi kurzami so irokmi psmami

oscilcie o Kurz meny je riaden ponukou a dopytom na devzovch trhoch a intervenciami

centrlnej banky, ktor sa realizuj bez toho, aby k takmto opatreniam bola nejako zaviazan dohodou o pevne stanovench psmach oscilcie.

o Centrlna banka si len ur akceptovaten psma oscilcie, ktor s zverejnen na zklade oficilneho komunik.

o Riaden foating obsahuje nsledovn vhody: Umouje stabilizova kurz, Zabrauje nemernm vkyvom kurzu, Zniuje riziko v oblasti zahraninho obchodu, Zniuje rizika zahraninch investorov, Umouje vies stabiln menov a devzov politiku, Akceptuje zmeny inflcie a rokovch mier

3. Systm pevnch kurzov s limitovanmi hranicami oscilcie (fixed rates) o Pevn kurzy na rozdiel od pohyblivch maj pevne uren oscilan psma. Nazvaj

sa pevnmi, pretoe sa pohybuj len v rmci pevne stanovench hranc oscilcie, ktor s vymedzen na zklade medzinrodnej dohody.

o CB zabezpeuje pohyb kurzu v rmci oscilanho psma pomocou intervenci na devzovch trhoch.

o Predaj domcej meny za devzy psob proti nemernej aprecici a nkup domcej meny za devzy psob proti nemernej deprecici

9

4. Systm viazanch kurzov na 1 menu alebo menov k (pegget rates) o Viazan kurzy s viazan na jednu nrodn zahranin menu alebo menov k

zahraninch mien. o K mien me pozostva z rznych mien s rznou vhou. o Typickou menou, ktor je urovan na zklade menovho koa, je SDR K SDR je

tzv. tandardnm menovm koom. o V sasnosti je SDR tvoren z 4 nasledovnch mien s nasledovnm podielom: 40%USD,

38% EUR, 11% JPY, 11% GBP

5. Systm kurzov s kzavmi zmenami part (crawling peg) o Zkladn rove kurzu me by vyjadren vo forme parity alebo vo forme strednho

kurzu

o CB mus intervenova na devzovom trhu, ke sa kurz pribli k stanovenmu intervennmu bodu

o stredn kurz sa me meni: Poda pohyblivho priemeru trhovho kurzu v priebehu predchdzajceho

obdobia,

Poda vvoja miery inflcie v rznych krajinch, Poda vvoja salda obchodnej bilancie, Poda zmien devzovch rezerv

10

4. Determinanty devzovho kurzu, parita kpnej sily. Vplyv inflcie a rokovch mier na devzov kurzy.

Determinanty devzovho kurzu Determinanty devzovho kurzu s faktory, ktor uruj vvoj devzovho kurzu. Intenzita akou sa podieaj na vvoji kurzu odzrkaduj rzne terie devzovho kurzu Existuje vek poet faktorov, ktor vplvaj na vvoj devzovho kurzu, ale nie vetkch vplyv

je mon zachyti. 6 zkladnch determinantov, ktor sa podieaj na vvoji kurzov rozhodujcim spsobom:

1. Dopyt a ponuka devz o Vznik v svislosti s:

medzinrodnm pohybom tovarov a sluieb, medzinrodnm pohybom kapitlu, medzinrodnm peaz a transferov.

2. Devzov intervencie CB o Devzov intervencie CB delme na priame a nepriame. o Priame intervencie:

nkup domcej meny za devzy zvyuje dopyt po domcej mene a to vedie k tendencii aprecicii (zhodnocovaniu) domcej meny,

predaj domcej meny za devzy zvyuje ponuku domcej meny a to vedie k tendencii deprecicie (znehodnocovaniu) domcej meny

o Nepriame intervencie:

predstavuje najm obchodn politika, daov politika, coln politika, rokov politika.

Znenie dopytu po devzach sa me zabezpei prostrednctvom obmedzenia importu, retrikciou dopytu, zvyovanm dan, ciel, rokovch sadzieb a podobne.

3. Saldo PB o Je systematick tatistick zznam vetkch ekonomickch transakci, ktor boli

uskutonen medzi domcimi devzovmi subjektami (rezidentmi) a zahr. devzovmi subjektami (nerezidentmi) za urit obdobie, spravidla 1 rok.

o Saldo PB poskytuje zkl. informciu o minulom vvoji NH v oblasti vonkajch ekonomickch vzahov. Vrazne ovplyvuje ponuku a dopyt po devzach.

o Aktvne saldo PB znamen, e za dan obdobie je shrn inks vy ako shrn hrad do cudziny Posudzuje sa ako pozitvny signl (dostatok platobnch prostriedkov,

zvyovanie devzovch rezerv, posilnenie domcej meny) o Pasvne saldo PB

znamen, e za dan obdobie je shrn inks ni ako shrn hrad do cudziny Posudzuje sa ako negatvny signl (nedostatok platobnch prostriedkov,

zniovanie devzovch rezerv, oslabenie domcej meny)

4. Tria parity kpnej sily o Teria vychdza z predpokladu, e rovnak druhy tovarov by mali ma v rznych

krajinch rovnak cenu. o Za 15 USD by sa mali da nakpi rovnak tovary v USA, ako aj v SR za 10EUR. o Teria alej tvrd, e devzov kurzy sa menia v svislosti s tm, aby sa zachovala parita

kpnych sl porovnvanch zmien. o Podstatou je teda, e vvoj devzovch kurzov kopruje vvoj parity kpnej sily

5. Miera inflcie o Relatvna verzia parity kpnej sily vychdza z predpokladu, e rovnovny kurz sa

prispsobuje ronm zmenm inflcie v jednotlivch krajinch

11

6. rokov miery o Teria parity rokovej miery tvrd, e pri rovnovhe na trhoch cennch papierov, sa

termnov kurz li od promptnho o rokov diferencil

Komparcie rznych teri devzovho kurzu Menov, ekonomick i politick podmienky, v ktorch sa vytvra devzov kurz, sa trvalo

vyvjaj men intenzita psobenia faktorov, ktor v konkrtnom ase i priestore psobia

na kurz. Postupne vznikla cel rada teri devzovho kurzu. Kad z teri je ovplyvnen hospodrskymi, politickmi, resp. inmi vplyvmi, ktor psobia na vvoj ekonomiky v danom ase.

V 50. a 60. rokoch v medzinrodnch platbch mali vznamn lohu predovetkm toky tovarov. Pohyb kapitlu podliehal ete v 70. rokoch v mnohch krajinch devzovm obmedzeniam. Najviac MMF, ktor ovplyvoval kurzov politiku prevanej viny krajn, preferoval stabilitu kurzovho vvoja.

Na zklade Bretton-Woodskych dohd z roku 1944, lensk krajiny udriavali pevn kurzy, ktor sa menili len v prpade, ke v krajine vznikla tzv. zkladn rovnovha. V determinci devzovho kurzu v tchto podmienkach mohla hra vznamn lohu parita kpnej sily odvoden od pomeru domcich a zahraninch cien tovaru.

V 70. rokoch dolo ku kolapsu Bretton-Woodskeho systmu a s nm k znanmu uvoneniu devzovch kurzov aprecicie mien nadobdali mimoriadnych rozmerov.

V 80. rokoch dochdza k uvoneniu medzinrodnho pohybu kapitlu, predovetkm v svislosti s vytvranm podmienok pre vznik Hospodrskej i menovej nie (EMU) v rmci Eurpskeho spoloenstva. Poda odhadu z roku 1988 objem transakci na svetovch trhoch dosiahol cca 100 000 mld. USD denne, o je cca 20x viac ako svetov obchod s tovarom a slubami.

V 80. rokoch a na zaiatku 90. rokov sa zdrazuje vznamn loha v determinci kurzu, veda tokov tovarov a ich cien, tie tokom kapitlu, rokov a oakvanm investorov. Zmeny menovch a ekonomickch podmienok dali podnet k vzniku novch teri, ktor s charakteristick tm, e:

o Pre formovanie dopytu a ponuky devz na devzovom trhu povauj za vznamn toky tovaru, ako aj toky kapitlu

o Rozliuj urenie kurzu v dlhom i krtkom obdob o Repektuj oakvanie ako dleit faktor urenia kurzu o Klad draz na relne a nielen na nominlne veliiny

12

5. Charakteristika a vymedzenie devzovch trhov, truktra devzovho trhu a jeho vrstvy.

Charakteristika a vymedzenie devzovch trhov Devzov trh predstavuje mechanizmus a intitcie, kde sa stretva dopyt a ponuka po

zahraninch konvertibilnch mench, resp. po finannch nstrojoch denominovanch v zahraninch konvertibilnch mench a vsledkom je cena jednotlivch mien devzov kurz

Na devzovom trhu sa obchoduje so zahraninmi konvertibilnmi menami valutami a devzami

Devzy = bezhotovostn forma zahraninch mien napr. likvidn, v cudzej mene splatn pohadvky znejce na zahranin konvertibiln menu, vetky druhy vplat do zahraniia a platobn dokumenty znejce na cudziu menu (zmenky, eky, kredity, poukky na vplatu dividend a pod.)

Vplatou sa rozumie prkaz banky zahraninej banke k vyplateniu uritej peanej iastky nkupcovi vplaty alebo tretej osobe na zahraninom mieste

Opercie na devzovom trhu s zvyajne neformlne neexistuj iadne pecifick poiadavky na astnkov trhu

Devzov trh bva spravidla neorganizovan, nie je vymedzen iadne centrlne miesto na obchodovanie a ide o sekundrny trh OTC (over the counter)

Okrem toho sa devzov obchody uskutouj aj na devzovch burzch, kde je prstup, spsob obchodovania a alie skutonosti u upraven burzovmi predpismi ide o

organizovan devzov trh

truktra devzovho trhu a jeho vrstvy truktra devzovho trhu je vemi zloit a aj mlo prehadn a transparentn Na devzovom trhu vystupuje vek mnostvo subjektov s rznymi zujmami a ciemi Vymedzenie devzovch trhov sa posudzuje ako systm uritch zloiek, ktor sa ustavine

vyvjaj a navzjom ovplyvuj. Ide predovetkm o tieto zloky:

o Trhov sily s tvoren dopytom a ponukou po zahraninch mench s rozhodujce pri formovan devzovho kurzu (devzovho aj valutovho)

o Finann intitcie ide o finannch sprostredkovateov, ktor sprostredkvaj devzov opercie pre svojich klientov jedn sa o banky a nebankov intitcie

o astnci devzovch operci s veritelia, dlnci a vetky subjekty, ktor vlastnia urit zahranin meny a chc ich bu preda, kpi alebo poia, alebo subjekty, ktor si chc sami zahr. meny vypoia.

o Finann nstroje s nstroje, s ktormi sa uskutouj devzov obchody resp. opercie vklady v zahraninch a euromench, bankov akcepty, zmenky, eky, zahranin bankovky a mince..

o Devzov obchody ide o rzne devzov transakcie, resp. opercie na promptom a termnovanom devzovho trhu, ako s konverzie, arbitre, swapy, forwardy, futurity, opcie a alie..

Devzov obchody sa uskutouj na trojvrstvovom trhu: 1) Vrstva obchody medzi bankami a ich klientmi, ktor potrebuj vymeni vek

objemy zahraninch mien na zaplatenie za dovan tovary alebo potrebuj vymeni pean prostriedky zskan v zahrani za domcu menu

2) Vrstva obchody medzi domcimi bankami, zahraninmi zastpeniami CB v danej krajine a domcu CB

3) Vrstva obchody medzi domcimi bankami a zahraninmi bankovmi intitciami

13

6. Devzov trhy: astnci, nstroje, promptn a termnovan devzov obchody

astnci devzovho trhu Na obchodovan na sasnch devzovch trhov sa zastuj jednak banky a jednak

nebankov intitcie, ktor vystupuj ako sprostredkovatelia devzovch obchodov, ako veritelia alebo dlnci.

Najdleitejie intitcie na devzovom trhu s banky a nebankov intitcie maklri, poisovne, obchodnci s cennmi papiermi, obchodnci s komoditami.

Vina transakci na devzovch trhoch sa uskutouje ako vmena depozt jednej banky za depozit inej banky

Najvie banky s riaden z New Yorku, Londna, Tokia a inch svetovch finannch centier

Devzov obchody sa doteraz uskutoovali na devzovch burzch, ktor predstavuj organizovan formu devzovho trhu a na neorganizovanom devzovom trhu

Vznam devzovch brz je v dnench podmienkach minimlny, vystriedalo ich neorganizovan obchodovanie s devzovmi nstrojmi.

Zkladnmi intitciami na tejto forme devzovho trhu s banky so svojimi dealingovmi oddeleniami, ktor navzjom prepjaj vekoobchodn a maloobchodn devzov okruh, resp, jednotliv vrstvy devzovho trhu

Hlavn motvy vstupu jednotlivch subjektov na devzov trhy: o Snaha nakpi menu jednej krajiny za okamit alebo neskoriu hradu svojich zahr.

zvzkov o Snaha preda svoje prebyton devzov prostriedky o Snaha oficilnych ttnych intitci (CB) regulova ponuku a dopyt zahraninch

mien poda zmerov hosp. politiky ttu.

Vekoobchodn devzov okruh Predstavuje systm, ktor umouje realizova vek devzov kontrakty Zklad vekoobchodnho devzovho okruhu tvoria 4skupiny objektov: Dealeri CB

o Maj na devzovom trhu zvltne postavenie, pretoe ich lohou nie je dosahova zisk

o Uskutouj intervenn nkupy a predaje svojej nrodnej meny alebo devzovch rezerv s cieom ovplyvni vvoj menovho kurzu nrodnej meny.

o Obchody dealerov s povinn a nepovinn Dealeri obchodnch bnk

o Nakupuj a predvaj devzy pod svojim menom a na svoj et o Na devzovom trhu realizuj vek objemy obchodov na svoj et a pre svojich

klientov

o Na poiadanie ktuj nakpen a predajn devzov trhy Brokeri (sprostredkovatelia)

o S sprostredkovatelia devzovch operci medzi jednotlivmi dealermi o Neobchoduj na vlastn et a jednotliv opercie sprostredkvaj za pevn,

percentom stanoven poplatok z realizovanho obchodu, ktor sa li poda obchodovanej meny

o Kad broker sa pecializuje na obchodovanie s uritou menou a je v stlom kontakte s vm potom dealerov

Hedgingove fondy

o Realizuj vysokorizikov pekulan opercie, predstavuj teda intitucionalizovan formu slova pekulant

o Objemy operci realizovanch hedgingovmi fondmi mu by vie ako je uveden iastka, pretoe vina pekulanch operci je kryt verom alebo ide o termnovan opercie, pri ktorch v dobe uzatvrania kontraktov nie je potrebn takmer iadny kapitl. Problm likvidity sa posva a do doby plnenia kontraktu.

14

Maloobchodn devzov okruh Na MDO sa uskutouj devzov obchody v mench objemoch a zastuj sa na om

predovetkm vvozn a dovozn podnikatesk subjekty a menie finann intitcie MDO umouje vvoznm a dovoznm podnikom vymiea devzov aktva za nrodn

menu a naopak vymiea nrodn aktva za potrebn aktva v zahraninej mene. Spolonosti psobiace v oblasti zahraninho obchodu s v kontakte s devzovm trhom z

uvedench dvodov: o Nakupuj devzy na hradu svojich zahraninch zvzkov, prpadne predvaj

devzy pri vmene svojich devzovch aktv za nrodn menu o Zaisuj svoje devzov pohadvky a zvzky proti riziku pohybu devzovch kurzov o Hadaj optimlnu truktru svojich devzovch tov

Obchodn banky vstupuj na devzov trhy s tmito hlavnmi ciemi: o Poskytova kvalitn sluby svojim klientom a zkaznkom, najm firmm, malm

obchodnm bankm a pod... o Hada optimlnu truktru svojich devzovch aktv a pasv z hadiska ziskovosti,

istoty a likvidity

o Uskutoova rozlin druhy devzovch operci na dosiahnutie zisku z kurzovch a rokovch rozdielov

innos obchodnch bnk sa pohybuje v magickom trojuholnku ziskovosti, istoty a likvidity ciele si navzjom odporuj

Finann nstroje devzovho trhu Medzi nstroje devzovho trhu sa zahaj najm : elektronick a potov prevod

o Je jednm z najrozrenejm a najdleitejm nstrojom o Podstatou elektronickho prevodu je elektronick zaslanie prevdzacieho prkazu

zahraninej banke, kde m predvajci otvoren svoj et, na ktorom m urit vklad. Elektronick prevod devz prikazuje banke pripsa na vrub predvajceho tu a t ist iastku odpsa z tu kupujceho alebo toho koho kupujci ur.

o Podstatnou vhodou elektronickch prevodov je ich rchlos, pretoe transakcia me by realizovan v priebehu toho istho da alebo jednho a 2 dn.

o Podobn vhody poskytuje aj bezdokladov automatizovan prevod uskutoujci sa systmom SWIFT

SWIFT z angl. Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication = Spolonos pre celosvetov medzibankov finann telekomunikciu) je spolonos (organizcia), ktor prevdzkuje celosvetov sie, pomocou ktorej dochdza k elektronickej vmene sprv o finannch transakcich medzi bankami a almi finannmi intitciami.

Centrla spolonosti SWIFT sa nachdza v La Hulpe nealeko Bruselu Spolonos bola zaloen v Bruseli v roku 1973 239 bankami z 15 krajn a

zaala s definovanm spolonho jazyka pre finann transakcie a systmy spracvajce zdiean finann daje. Jeho zklady boli poloen v roku 1975 a prv sprva bola poslan v roku 1977.

V decembri roku 2001 zdruovala viac ako 7 000 finannch intitcii zo 194 krajn a poda odhadov tto sie denne prenesie platobn sprvy, ktorch priemern celkov

Potov prevod o Pokia rchlos nie je kritickm faktorom, me by pouit aj potov prevod cudzej

meny.

o Vyuvaj sa sluby poty o Prevod sa realizuje aj niekoko dn o Na prevod devz sa vyuvaj pecializovan spolonosti napr. WESTERN UNION

zmenky znajce na zahranin meny o Zmenka (Bill of exchange) je cenn papier napsan v presne stanovenej forme, z

ktorho vyplva na jednej strane bezpodmienen psomn potvrden platobn zvzok dlnka zaplati iastku uveden na zmenke a na druhej strane prvo majitea zmenky poadova v stanovenej dobe tto hradu

15

o Doba splatnosti je spravidla do 1 roka

o Vznik sa datuje do 12. storoia na zem dnenho Talianska o U ns upravuje Zmenkov a ekov zkon . 191/1950 Zb. o Zmenka mus ma vdy listinn podobu a jej platnos je dan nleitosami, bez

ktorch by nebola platn nleitosti zmenky:

Oznaenie zmenka v jazyku vystavenie Bezpodmienen prsub alebo prkaz vystavovatea zaplati Mena a iastka, ktor je uveden slovne a selne Presne stanoven de splatnosti Meno osoby, ktorej m by zaplaten (remitenta) Meno zmenkovnka, ak ide o cudziu zmenku Miesto platenia, ak chba tak ide o sdlo vystavovatea, resp. zmenkovnka Dtum a miesto vystavenia zmenky

o Zmenky sa poda obsahu: Vlastn zmenka je krtkodob cenn papier, v ktorom sa vystavovate

(emitent, trasant) zmenky bezpodmienene zavzuje, e zaplat v urit as stanoven sume veriteovi(remitentovi), ktor je na zmenke uveden, alebo na jeho rad

Cudzia zmenka je krtkodob cenn papier, v ktorom sa vystavovate (emitent, trasant) zmenky prikazuje tretej osobe(zmenkovnkovi, trastovi), aby zaplatil veriteovi(remitentovi) v urit as stanoven sumu

o zmenky poda splatnosti: na videnie (avista zmenka) zaplate pri predloen termnovan avista zmenka splatn do urit ho asu po predloen za

7 dn po viden fixn termnovan zmenka zaplate 15.05.2011

o V hospodrskej praxi sa so zmenkami mu realizova rzne opercie ako naprklad:

Prevod zmenky (indosamentom, cesiou) Aval zmenky (zaruenie avalistu za zmenkovho dlnka per aval) Akcept zmenky (prijatie zvzku naj. Bankou za diskont) Eskont a reeskont zmenky (predaj zmenky pred splatnosou) Protest zmenky (zmenkovnk odmietne zmenku preplati

Cudzie bankovky a mince (valuty)

o Cudzie bankovky a mince s dleitm nstrojom pre uskutoovanie platieb na menovch trhoch

o Toto plat predovetkm pre turistov, ktor chc nejak vreckov, aby mohli zaplati stravu, dopravu, ubytovanie. Tieto peniaze skonia vinou v rukch obchodnkov, ktor ich prijman ako prostriedok platby za nkupy a s uskladnen v domcich a zahraninch bankch

o V tejto oblasti sa oraz viac pouvaj cestovn eky In devzov nstroje

o Existuje cel rada alch finannch nstrojov vedench v rznych zahraninch mench, z ktorch sa vek as vyuva len v malom rozsahu.

o Cestovn eky s nominlnou hodnotou v USD alebo inch konvertibilnch mench me by pouit priamo ako platobn prostriedok alebo na vmenu za domcu menu danej krajiny

o rokov kupny alebo poukky na vplatu dividend, ktor s veden v rznych cudzch mench ( s predvan domcim bankm za sasn devzov kurz)

Promptn a termnovan devzov obchody Promptn devzov obchody s transakcie, pri ktorch dodvka devz uskutouje do

dvoch dn po uzatvoren kontraktu. Ak je v tomto obdob sobota alebo nedea alebo sviatok, potom je dodvka uskutonen do najbliieho obchodnho da. Promptn obchody tvoria 60% vetkch devzovch operci, ktor sa realizuj na devzovch trhoch

Termnovan devzov obchody s transakcie, ktorch podmienky si obchodn partneri dohodn v sasnosti, ale devzov obchod sa realizuje a k uritmu termnu v budcnosti.

16

Podiel akci a dlhopisov na realizovanch obchodoch neustle kles a do popredia sa dostvaj nov finann nstroje

Finann derivty o Finann systm preiel od tradinch nstrojov ako s akcie a dlhopisy k

modernm finannm intrumentom finannm derivtom (financial derivates) o finann derivty predstavuj zvltny druh termnovanch kontraktov, ktorch

podstatou je najm to, e uzavretie obchodu a jeho realizcia s asovo oddelen.

o Termnovan obchod sa dohodne a uzavrie v sasnosti, no k zaplateniu kpnej ceny a prevodu aktva djde a po uplynut vopred dohodnutho obdobia.

o Hodnota finannho derivtu je naviazan a cenu podkladnho aktva (underlying asset).

o Podkladn aktva mu by napr. CP, konvertibiln meny, tradin komodity ako s drah a farebn kovy, ropa, ropn produkty

o Forwardy

Je najstarm druhom finannho derivtu Podstatou je zmluvne vyjadren dohoda, ktorou sa kupujci investor

forwardu zavzuje kpi podkladn aktvum a predvajci vypisovate forwardu sa zavzuje preda podkladn aktvum v dohodnutom termne alebo asovom intervale v budcnosti

Forwardy poda podkladnho aktva delme na: Komoditn forwardy:

o Forwardy na drah kovy o Forwardy na farebn kovy o Forwardy na ropu a ropn produkty o Forwardy na ponohospodrske produkty

Finann forwardy: o Forwardy na cenn papiere o Forwardy na konvertibiln meny

Z prvneho hadiska je forwardov kontrakt zmluvou uzatvorenou medzi obchodnmi partnermi v sasnosti, ale zmluvou o budcom dodan podkladnho aktva, priom je tto zmluva zvzn pre obidve strany.

Predvajci mus v stanovenom ase doda podkladn aktvum a kupujci mus uhradi stanoven cenu.

o Futures

S novie, modernejie termnovan kontrakty. Futures kontrakt predstavuje zmluvu medzi dvoma obchodnmi partnermi,

priom podmienky zmluvy s tandardn a dohodnut v sasnosti a obchod sa realizuje v dohodnutom termne alebo asovom intervale v budcnosti

Pri futures kontraktoch m dominantn postavenie burza finannch dervtov, ktor po uzavret kontraktu oddel kupujceho od predvajceho a vznikne tak vzah medzi burzou a predvajcim a burzou a kupujcim.

Burza ru za plnenie future kontraktu, preto iada kupujceho predvajceho o zloenie zruky kolaterlu

Predmetom futures kontraktu s najm tieto podmienky: Mesiac dodania podkladnho aktva De plnenia zmluvy medzi obchodnmi partnermi Druhy podkladnch aktv Vekos kontraktu (minimlny poet CP, mnostvo komodity) Realizan cena futures kontraktu Formlne nleitosti futures kontraktu

o Opcie

Predstavuje prvo preda alebo kpi dohodnut mostvo podkladnho aktva za vopred dohodnut cenu v presne stanovenom budcom expiranom termne i intervale.

17

Investor zskava toto prvo zaplatenm opnej prmie vypisovateovi opcie predvajcemu a sasne zskava prvo od kontraktu odstpi - necha opciu vypra

Podkadnmi aktvami opcii s: akcie, dlhopisy, rokov miery, meny, burzov indexy, futurity

Delenie opci Poda miesta obchodovania poznme

o tandardizovan opcie (obchodovaten na burze) o netandardizovan opcie obchodovaten mimo burzy

(jeden z partnerov je banka)

Poda termnu plnenia poznme o eurpske opcie (splatn v posledn de svojej ivotnosti) a o americk opcie (splatn kedykovek v priebehu svojej

ivotnosti) Poda prv ak predstavuj poznme

o kpne opcie (call option) o predajn opcie (put option)

o Swapy

S dohodami o asovo presne obmedzenej vmene srie platieb V zkladnom lenen rozliujeme:

Menov swap je kontakt, na zklade ktorho dochdza medzi dvoma zmluvnmi partnermi, intitciami alebo podnikmi zvyajne z rznych ttov k vzjomnej vmene devzovch platieb. Menov swap sa sklad z dvoch devzovch operci.

rokov swap jeho podstatou je dohoda o asovo vymedzenej zmene srie rokovch platieb potanch poda rozdielnej rokovej miery. Platby sa vykonvaj v rovnakej mene, nedochdza k vzjomnej vmene nominlnej hodnoty. Kontrakt sa realizuje na nocionlnom princpe t.j. len sa dohodne z akej sumy sa bud plati roky

18

7. Medzinrodn platobn styk 1 prkaz na hradu, platenie ekom, zmenkou, prkaz na inkaso, kompenzcie a in.

8. Medzinrodn platobn styk 2 platobn prsub, dokumentrne inkaso, a dokumentrny akreditv,

clearingov metda platenia. Medzinrodn platobn styk predstavuje neoddeliten sas podnikania ekonomickch

subjektov, pretoe v rmci neho dochdza ku hotovostnmu a bezhotovostnmu presunu peanch prostriedkov medzi jednotlivmi subjektami v tuzemsku a v zahrani.

Medzinrodn platobn styk uskutouj banky a finann intitcie, najm z podnetu podnikateskch subjektov alebo v svislosti s bankovmi obchodmi a aktivitami, ktorch sasou je transfer peaz.

Medzinrodn platobn styk predstavuje systm intitci, nstrojov a postupov na zabezpeenie realizcie platieb medzi astnkmi medzinrodnch finannch a obchodnch vzahov

Platobn styk predstavuje vemi irok pojem spojen s mnostvom definci, nstrojov a systmov, preto pre ahie pochopenie sa sstredme na nasledujce asti:

Proces realizcie platobnho styku Hlavnou lohou procesu realizcie platobnho styku, t.j. hrady finannch prostriedkov,

je presun a ztovanie jednotlivch platobnch operci Pri ztovan dochdza ku zaaeniu tu platiaceho subjektu a na druhej strane pripsanie

iastky v prospech tu prjemcu. Prvou innosou v procese realizcie platobnho styku je prkaz k realizci hrady

dovozcom tovaru alebo sluieb, aby prostrednctvom bnk boli uhraden vetky finann prostriedky v prospech vvozcu tovaru alebo sluieb.

Platobn prkaz sa zadva sprostredkovateom, ktorch predstavuj banky na strane dovozcu aj vvozcu. Spracovanie platobnho prkazu bankami tvor druh stupe platobnho styku. Cel proces medzinrodnho platobnho styku kon ztovanm platieb v ztovacom centre odpsanm iastky z tu dovozcu a pripsanm v prospech vvozcu tovaru alebo sluieb

Medzinrodn platobn styk sa uskutouje prostrednctvom: o Systmu SWIFT (Society for Wordwide Interbank Financial Telecomunication)

komunikcia medzi bankami na nrodnej a medzinrodnej rovni o Systmu SIPS (Slovak Interbank Payment System) ztovanie vetkch platieb v

slovenskom medzibankovom styku

o Systmu TARGET nadnrodn platobn systm, ktor je organizovan Eurpskym systmom centrlnych bnk

Klasifikcia platobnho styku platobn styk predstavuje vzah medzi platiteom a prijmateom platby, kt. je

uskutoovan v uritch formch priamo medzi astnkmi alebo prostrednctvom sprostredkovatea

Kritrium Forma Poznmky

Forma platenia Hotovostn PS Presun peanch prostriedkov v hotovosti

Bezhotovostn PS Bezhotovostn prevod na toch astnkov

Teritrium Tuzemsk PS Medzi subjektmi vntri nrodnej ekonomiky

Zahranin PS Medzi tuzemskmi a zahraninmi subjektmi

Metdy platobnho styku zvis od rznych faktorov vzjomn dvera a platobn schopnos obchodnch

partnerov. Ak jeden z tchto faktorov chba, na realizciu sa pouvaj bezpenejie metdy a nstroje, ktor patria do vyej rovne platobnho styku napr. bankov zruky, dokumentrne platby a zaistenia, ktor zmieruj urit rizik vznikajce medzi obchodnmi partnermi.

19

Ak chce by podnikatesk subjekt spen na medzinrodnej rovni, mus vyuva rzne metdy a nstroje platenia, ktor s pre neho v danej situci najlepie a najefektvnejie

Podmienky voby metdy platenia v podnikateskom subjekte: o Finann postavenie subjektu stav a oakvan vvoj jeho kapitlovho

zabezpeenia a finannch tokov (dostatok finannch prostriedkov plat ihne..) o Forma dostupnch finannch prostriedkov i ma subjekt peniaze v hotovosti, i

na bankovom te a lebo vo forme CP o Prvomoc a zodpovednos subjektu za ekonomick opodstatnenos a realizciu

platieb (povinnos platenia zo zkona, uzavretie zmluvnho vzahu...) o Hospodrnos a mechanizmus platenia subjekt by mal prihliada aj na nklady

spojen s jednotlivmi metdami platenia a zloitos ich realizcie o Presnos, rchlos a dochvnos uskutoovanie platobnch operci v zvislosti

od techniky ich zabezpeenia (presnos a rchlos platby inak hrozia sankcie z omekania)

o Rizikovos realizcie platby pri rizikovch platbch by si mal subjekt vybera najbezpenejie metdy platenia

Nstroje platobnho styku predstavuj urit organizan a technick formy platenia, ktor rozvojom technolgi,

vznikom hospodrskych zoskupen, integrciou a postupnou globalizciou sa vyvjaj, vzjomne sa dopaj a rozvjaj.

Proces integrcie prispieva na jednej strane ku eliminci rizk spojench s platenm a na druhej strane rozvojom informanch technolgi sa potencilne vytvraj nov rizik alebo sa zvyuje intenzita u existujcich.

Kritrium Forma Poznmky

Vzah platby a dokumentov

Nedokumentrne resp. hladk platby

Nedokumentrna, resp. hladk platba nie je spojen so iadnymi obchodnmi dokumentmi

Dokumentrne platby

Dokumentrna platba je spojen s obchodnmi dokumentmi (faktra, nlon list, dokumenty o poisten tovaru...)

Doba realizcie platby

tandardn platby Realizcia platobnej opercie na prkaz klienta poda vopred dohodnutch tandardnch podmienok

Prednostn platby Expresn platby uskutonen okamite na prkaz klienta a k hrade dochdza v o najkratom ase

Nedokumentrne platby Prkaz na hradu

o Podva dovozca tovaru svojej banke, ktor uskuton bezhotovostn prevod z tu dovozu na et vvozcu

o Vyuva sa najm pri rovnomernch a opakovanch dodvkach tovaru medzi dlhoronmi obchodnmi partnermi

Potov poukka o Umouje platenie prostrednctvom

poty o Vyuvaj ju najm fyzick osoby pri hrade za tovary alebo sluby najm pri

nkupoch na dobierku, platbch za energie, bvanie...

20

ek

o Predstavuje bezhotovostn platobn styk, ktor umouje odberateom resp. dovozcom (platiteom) uhradi svoje zvzky, ktor vznikli pri realizci domcej alebo zahraninej obchodnej innosti.

o Existuj dve svetov oblasti, na ktor s orientovan zkony o ekoch a zmenkch jednotlivch krajn:

enevsk konvencia: ek vydan a splatn v jednom tte plat 8 dn ek vydan v jednom tte a splatn v inom na tom istom kontinente

plat 20 dn ek vydan v jednom tte a splatn v inom tte na inom

kontinente plat 70 dn Anglosask konvencia:

splatnos eku je 90 dn Platnos je dan nleitosami eku (oznaenie ek v jazyku

vystavenia, bezpodmienen prkaz vyplati urit pean iastku v stanovenej mene, meno ekovnka platitea platby, miesto vyplatenia eku, miesto a de vystavenia eku, podpis vystavovatea

o Poda prevoditenosti eky lenme na: ek na meno je uveden meno v prospech toho m by vyplaten ek na majitea je opatren menom a dodatkom alebo majiteovi ek na rad je opatren menom a dodatkom na rad (Doloka na rad

identifikuje osobu, v prospech ktorej m by ek vyplaten, je previditen rubopisom)

Rekta ek - je opatren menom a dodatkom nie na rad (Doloka ,,nie na rad" /rekta doloka/ vyluuje monos alieho prevodu eku indosamentom /rubopisom/ - je prevoditen cesiou)

21

Prkaz na inkaso o charakteristick tm, e je nevyhnutn aby inkasn forma platenia bola medzi

obchodnmi partnermi zmluvne dohodnut. o Vvozca vyd prkaz na inkaso banke dovozcu, ktor me dovozca v prpade

nesplnenia podmienok odmietnu. o Ak sa tak nestane v stanovenej lehote. Povauje sa akcept za mlky dan t.j.

dovozca svojm nekonanm umon svojej banke realizova inkaso v prospech vvozcu.

o Vhodou je, e dovozca nemus sledova termn hrady.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Dokumentrne platby Platobn prsub

o je oznmenm domcej banky zahraninmu dodvateovi bu priamo alebo

prostrednctvom zahraninej banky, e tuzemsk odberate dal neodvolaten a

asovo obmedzen prkaz na zaplatenie dodvky za predpokladu, e sa dodria

podmienky uveden v prsube.

o vhodn pri dovoznch opercich, pretoe neviae devzov prostriedky a

prina spory vdavkov i prostriedkov v cudzch mench.

o Pri vvoznch opercich je menej vhodn ne akreditv, pretoe hrada za

dodan tovar sa pripe v prospech tuzemskho vvozcu a po zaplaten

zahraninm odberateom. Vvozcovi nezabezpeuje dostatonm spsobom

splnenie zvzku odberatea tovar prevzia a zaplati.

22

Dokumentrne inkaso

o vo vej miere znevhoduje vvozcu. Na druhej strane z neho profituje dovozca

(odberate), ktor sa sce dostane k tovaru, a po predloen prslunch

dokumentov, ktor obdr od banky, a po uhraden svojho zvzku alebo

uskutonen inho zmluvne dohodnutho plnenia, ale dovozca plat za tento tovar

spravidla a vtedy, ke sa u dodvka dostala na miesto urenia.

o Dovozca preto nemus viaza svoje prostriedky tak dlho ako je to v prpade

dokumentrneho akreditvu.

o Nevhodou je vak, e neme skontrolova tovar pred jeho prevzatm. To vak

neumouje iadna forma dokumentrnych platieb.

o Vie riziko nesie ale vvozca, ktor disponuje tovarom a do chvle jeho prevzatia

odberateom. Vvozca takto mus skladova tovar na vzdialenom mieste a nem

vbec zruku, e ho dovozca bude ochotn prevzia (pekulatvne draby tovarov

v prstavoch dovozca na drabe kpi tovar, ktor odmietol prevzia, za niiu

sumu).

o Poda toho, na zklade akch dokumentov zskava dovozca dispozin prvo nad

danm tovarom, rozliujeme:

dokumentrne inkaso typu D/P (Documents against Payment) pri ktorom

dochdza k zaplateniu inkasnej sumy bu pri vydan dokladov, alebo

tovaru. Platba sa uskutouje spravidla tak, e dovozca preplat zmenku

splatn na videnie (tzv. vista-trata);

dokumentrne inkaso typu D/A (Documents against Acceptance) kde

prvo disponova tovarom vznik akceptciou zmenky, ktor vystavil

dodvate na odberatea. Na akceptciu sa predklad zmenka splatn

urit as po viden. Ak je dovozca finanne slab, zvykne sa ete

poadova aval banky alebo jej zruka na zaplatenie zmenky;

dokumentrne inkaso typu D/G (Documents against Guarantee) kde

dochdza k poskytnutiu obchodnho veru dovozcovi, pri ktorom vvozca

23

dva prednos bankovej zruke pred zmenkou; prvo disponova tovarom

vznik vystavenm bankovej zruky;

dokumentrne inkaso D/T (Documents against Trust-receipt), dispozin

prvomoc nad dodanm tovarom sa zskava vydanm trust-receipt.

V tomto prpade je banka dovozcu oprvnen vyda doklady a tovar k

vernm rukm (in trust). Dovozca odovzd svojej banke len spomenut

trust receipt. Zavzuje sa v om, e tovar uskladn a poist oddelene od

ostatnho tovaru, alej e pri predaji tovaru bude vdy banke pravidelne

odvdza trby a e tovar d k dispozcii banke, ak ho nepred. Tento druh

dokumentrneho inkasa sa bene vyskytuje v USA, a to pri obchodnch

opercich s kupujcimi, ktor s znmi vbornou platobnou morlkou

Dokumentrny akreditv

o vlastn akreditv = psomn zvzok banky vyplati stanoven sumu alebo vykona

in plnenie po splnen podmienok, ktor s uveden v akreditve

o prkaz banky inej banke, aby po splnen podmienok uvedench v prkaze vyplatila

uren sumu alebo vykonala in plnenie poverenmu (beneficientovi).

o Pouitie dokumentrneho akreditvu umouje realizciu platieb medzi

dodvateom a odberateom aj na vemi vek geografick vzdialenosti pri

vysokej miere zabezpeenia obidvoch obchodnch partnerov.

o je vhodn predovetkm pre dodvatea (vvozcu), ktormu zaist to, e sa

odberate (dovozca) nedostane k tovaru skr ne uhrad prslun sumu.

o Zujmy oboch partnerov chrni banka, ktor sa star o to, aby dodriavali

dohodnut podmienky, ktorch planenie banka kontroluje na zklade vopred

dohodnutch dokumentov.

Bankov zruka

o jeden z najvhodnejch prostriedkov zabezpeenia sa v zahraninom obchode

o forma zabezpeenia pohadvky, pri ktorej sa ruite, ktorm je banka, zavzuje

zaplati zvzok veriteovi v prpade, e hlavn dlnk tak nebude schopn uini

o Bankov zruka sa poskytne vo forme zrunho listu, a mus obsahova:

meno beneficienta (ak nejde o zvzok voi neznmej osobe)

24

meno osoby, za ktor sa ru najastejie jeho prkazca,

zrun suma

predmet zruky

lehota platnosti zruky

meno ruitea, ktorm je obyajne banka hlavnho dlnka

Clearingov metda platenia

o sa uskutouje na zklade uzavretia clearingovch platobnch dohd medzi

dvoma prpadne viacermi krajinami. Clearingov metda platenia mus by

zmluvne dohodnut na medzittnej rovni.

o Podstata spova vo vzjomnom vyrovnvan pohadvok a zvzkov jednotlivch

obchodnch partnerov zmluvnch strn, nie vak priamo medzi obchodnmi

partnermi, ale vzjomnm ztovanm pohadvok a zvzkov na medzittnej

rovni cez clearingov banky zsadne bez pouitia devz, valt alebo zlata.

o Vzjomn ztovanie sa uskutouje na clearingovch toch, ktor za tmto

elom ved spravidla centrlne banky alebo nimi poveren banky. Prevane sa

uplatuje dvojstrann clearing, menej trojstrann resp. viacstrann.

25

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Dodacie podmienky Podmienky dodania tovaru tvoria jednu z najdleitejch sasti obchodnch zmlv medzi exportrom a

importrom v zahraninom obchode a medzinrodnom platobnom styku

Dodacie podmienky obsahuj najm aspekty dopravy tovaru, miesto odovzdania tovaru, poistenia tovaru,

prechodu rizika medzi obchodnmi partnermi a pod..

V sasnosti vina obchodnch partnerov pouva tandardizovan medzinrodn dodacie podmienky

INCOTERMS 2000

Incoterms 2000 EXW - Zo Zvodu - (...dohodnut miesto) Predvajci spln svoju povinnos dodania, ke d tovar k dispozcii

kupujcemu vo svojej prevdzkrni alebo na inom dohodnutom mieste (napr. v zvode, v podniku, tovrni,

skladiti, atd.) obzvlt nie je zodpovedn za naloenie tovaru na dopravn prostriedok obstaran kupujcim, ani

za preclenie tovru pri vvoze.

FCA - Vyplaten dopravcovi (...dohodnut miesto) Predvajci spln svoju povinnos dodania, ke d tovar colne

prerokovan na vvoz k dispozcii dopravcovi menovanmu kupujcim na dohodnutom mieste. Zvolen miesto

dodania je rozhodujce pre urenie zodpovednosti za naloenie a vyloenie tovaru na dohodnutom mieste.

Pokia dochdza k dodvke v objekte predvajceho, predvajci je zodpovedn za naloenie, pokia k

dodvke dochdza na akomkovek inom mieste, predvajci nie je zodpovedn za vyloenie tovaru.

FAS - Vyplaten k boku lode (...dohodnut prstav nalodenia) Predvajci spln svoju povinnos dodania, ke

dod tovar k boku lode v dohodnutom prstave nalodenia. Kupujci zna vetky nklady a nebezpeenstv

straty alebo pokodenia tovaru od tohto momentu. Doloka FAS vyaduje, aby predvajci zabezpeil coln

prerokovanie tovaru na vvoz.

FOB - Vyplaten na lo (...dohodnut prstav nalodenia) Predvajci spln svoju povinnos dodania, ke tovar

preiel cez zbradlie lode v dohodnutom prstave nalodenia. Kupujci zna vetky nklady a nebezpeenstv

straty alebo pokodenia tovaru od tohto momentu. Doloka FOB vyaduje, aby predvajci colne prerokoval

tovar na vvoz.

CFR - Nklady a prepravn (...dohodnut prstav urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm tovaru cez

zbradlie lode v prstave nalodenia. Predvajci mus zaplati nklady a prepravn potrebn na prepravu tovaru

do dohodnutho prstavu urenia, ale riziko straty a pokodenia tovaru, ako aj vetky dodaton nklady

vzniknut po dodan tovaru prechdzaj z predvajceho na kupujceho.

CIF - Nklady, poistenie a prepravn (...dohodnut prstav urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm

tovaru cez zbradlie lode v prstave nalodenia. Predvajci mus zaplati nklady a prepravn potrebn na

prepravu tovaru do dohodnutho prstavu urenia, ale riziko straty a pokodenia tovaru, ako aj vetky dodaton

nklady vzniknut po dodan tovaru prechdzaj z predvajceho na kupujceho. Predvajci je alej povinn

obstara nmorn poistenie kryjce kupujceho pred nebezpeenstvom straty a pokodenia tovaru poas

prepravy, uzatvori poistn zmluvu a zaplati

DAF - S dodanm na hranicu (...dohodnut miesto) Predvajci spln svoju povinnos dodanm tovaru dopravcovi

nm menovanmu. Predvajci mus zaplati nklady a prepravn potrebn na prepravu tovaru do

dohodnutho miesta urenia, ale nebezpeenstv straty a pokodenia tovaru, ako aj vetky dodaton nklady

vzniknut po odovzdan tovaru do starostlivosti dopravcu prechdzaj z predvajceho na kupujceho.

CIP - Preprava a poistenie platen do (...dohodnut miesto urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm

tovaru dopravcovi nm menovanmu. Predvajci mus zaplati nklady a prepravn potrebn na prepravu

tovaru do dohodnutho miesta urenia, ale nebezpeenstv straty a pokodenia tovaru, ako aj vetky

dodaton nklady vzniknut po odovzdan tovaru do starostlivosti dopravcu prechdzaj z predvajceho na

kupujceho. Predvajci je alej povinn obstara poistenie kryjce kupujceho pred nebezpeenstvom straty

a pokodenia tovaru poas prepravy, uzatvori poistn zmluvu a zaplati poistn.

DDP - S dodanm clo platen (...dohodnut miesto urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm tovaru

kupujcemu, colne prerokovanho na dovoz a nevyloenho z pristavenho dopravnho prostriedku v

dohodnutom mieste urenia. Predvajci je povinn zna nklady a nebezpeenstv do dodania na toto

miesto vrtane "povinnost" svisiacich s dovozom tovaru do krajiny urenia.

DDU - S dodanm clo neplaten (...dohodnut miesto urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm tovaru

kupujcemu, colne neprerokovanho na dovoz a nevyloenho z pristavenho dopravnho prostriedku v

dohodnutom mieste urenia. Predvajci je povinn zna nklady a nebezpeenstv spojen s takto dodanm

tovarom okrem "povinnost" spojench s dovozom tovaru do krajiny urenia. Tieto "povinnosti" mus zna kupujci,

ako aj vetky nklady a nebezpeenstv spsoben jeho opomenutm vas colne prerokova tovar na dovoz.

26

9. Medzinrodn finann intitcie a ich funkcie. Postavenie Eurpskej menovej nie v medzinrodnch financich.

Menov vvoj v SR.

Medzinrodn finann intitcie a ich funkcie

Medzinrodn menov fond IMF je medzinrodn finann intitcia,

lenovia:185 krajn sveta.

zaloen s cieom podporova medzinrodn menov spoluprcu, stabilitu vmennch

kurzov a usporiadan reimy vmennch kurzov, napomha hospodrskemu rastu

a vysokej miere zamestnanosti a poskytova doasn finann pomoc pre krajiny v zujme

pomc prekona problmy spojen s nerovnovhou ich platobnch bilanci.

Oficilna innos IMF sa datuje od 27. decembra 1945, ke 29 krajn podpsalo lnky

dohody.

Sdlo: Washington, D. C., USA.

V sasnosti m IMF pribline 2716 zamestnancov pochdzajcich zo 165 krajn.

V rmci vkonu svojich loh zaviedol IMF v jli 1969 medzinrodn rezervn menu SDR

(Special Drawing Rights - Zvltne prva erpania)

o Pouva sa ako medzinrodn rezervn aktvum a zrove ako tovn jednotka.

o Sli len pre lensk tty MMF a niekoko alch urench intitci, vrtane

Svetovej banky.

o SDR tvor v sasnosti k tyroch mien: USD, EUR, JPY, GBP.

Kad lensk krajina MMF m uren lensk kvtu (vyjadren v SDR), z ktorej mus as

(pribline 25 %) zaplati v SDR alebo vo vone vymenitenej mene a zostatok vo vlastnej

mene.

o lensk kvta, ktor je uren na zklade ekonomickej pozcie lenskej krajiny voi

ostatnm lenom, vo veobecnosti vymedzuje zkladn aspekty spoluprce s IMF.

o Jej hlavnou funkciou je urenie maximlnej vky prostriedkov, ktor je lensk

krajina povinn poskytn IMF.

o alej uruje hlasovacie prvo kadej krajiny, vku finannch zdrojov, ktor me

lensk krajina erpa z IMF, a sli tie ako kritrium pri alokci SDR.

Orgny IMF

o Rada guvernrov (Board of Governors) je najvy riadiaci orgn IMF, do ktorho

vetky lensk krajiny vymenvaj guvernra a jeho alternta. Rada guvernrov,

ktorej lenmi s ministri financi alebo guvernri centrlnych bnk, prijma zsadn

rozhodnutia o innosti fondu. Schdza sa obvykle raz rone (na vronch

zasadaniach MMF a Svetovej banky).

o Medzinrodn menov a finann vbor (International Monetary and Financial

Committee IMFC) sa schdza dvakrt rone, aby posdil kov problmy

tkajce sa medzinrodnho menovho systmu. Vbor pre rozvoj (Development

Committee) je spolon vbor Rady guvernrov MMF a Svetovej banky. Jeho

lohou je radi a podva sprvy guvernrom lenskch krajn o vetkch otzkach

tkajcich sa rozvojovch krajn.

o Vkonn rada (Executive Board) m 24 vkonnch riaditeov menovanch alebo

volench lenskmi ttmi. Kad z piatich krajn s najvm potom hlasov (USA,

J, DE, FR, GB) ako aj nu, Rusko a Saudsk Arbiu zastupuje jeden vkonn riadite.

27

alch estns vkonnch riaditeov zastupuje jednotliv skupiny krajn tzv.

kontituencie. Vkonn rada sa zaober irokou paletou politickch, operatvnych

a administratvnych otzok vrtane dohadu nad kurzovou politikou lenskch

krajn, zabezpeovania finannej pomoci IMF lenskm krajinm a rieenia

systmovch problmov globlnej ekonomiky.

o Generlny riadite (Managig Director), ktorho volia lenovia Vkonnej rady

spomedzi seba, je jej predsedom a zrove najvym riadiacim pracovnkom

v organizanej truktre MMF. Vol sa na pron obdobie a me by zvolen

niekokokrt za sebou.

Ciele IMF

o Od doby svojho zaloenia sa ciele IMF nezmenili, avak jeho aktivity sa vyvjali a to

v zujme reagovania na stle sa meniace potreby lenskch krajn a potreby

rozvjajcej sa svetovej ekonomiky.

o IMF sa v sasnosti zameriava na

dohad (surveillance) uskutoovan na zklade konzultcii poda lnku 4

Dohody o MMF resp. na zklade tzv. Staff Visits - jedn sa o monitoring

ekonomickho a finannho vvoja a politk v lenskch ttoch a taktie

na globlnej rovni, okrem toho tu meme zaradi aj poskytovanie

poradenstva v oblasti menovej a hospodrskej politiky pre rozvojov krajiny;

finann pomoc (financial assistance) - poiiavanie lenskm krajinm,

ktor maj problmy so svojou platobnou bilanciou; priom nejde o

doasn financovanie ale o podporu opatren a reforiem zameranch na

npravu tchto problmov;

technick asistencia (technicial assistance) - je poskytovan vldam a

centrlnym bankm lenskch krajn IMF pri formulovan ich hospodrskych

reforiem ako aj rieen dlhov a problmov s vyrovnanosou ich platobnch

bilanci.

Slovensko a IMF

o eskoslovensko bolo lenom IMF od tyridsiatich rokov minulho storoia. V roku

1954 bolo jeho lenstvo pozastaven pre neplnenie si povinnost vyplvajcich zo

Stanov (rozsah poskytovania ekonomickch dajov). Po roku 1989 eskoslovensko

poiadalo o obnovenie lenstva. Da 20. septembra 1990 pristpila SFR k Dohode

o IMF a tm obnovila svoje lenstvo v IMF ako jeho 152. len. V svislosti

s rozdelenm SFR na esk republiku a Slovensk republiku bolo od 1. janura

1993 zabezpeen lenstvo v IMF pre obidve krajiny. Slovensk republika prevzala

prva a zvzky vyplvajce z nstupnctva v plnom rozsahu.

o Slovensko patr do belgickej skupiny (kontituencie) lenskch ttov IMF spolu

s Rakskom, Belgickom, Bieloruskom, eskou republikou, Kazachstanom,

Luxemburskom, Maarskom, Slovinskom a Tureckom. Krajiny s viazan

kontituennou dohodou z roku 1994, ktor okrem inho upravuje vntorn vzahy

a rozdelenie funknch miest v rmci kontituencie. Slovensk republika m na jej

zklade pridelen jedno miesto poradcu vkonnho riaditea IMF. Da 8. oktbra

2003 bola podpsan nov kontituenn dohoda s platnosou na desa rokov.

Poda celkovej vky lenskch kvt jej patr tvrt miesto za USA, Japonskom

a Nemeckom.

o lensk kvta SR je 357,5 mil. SDR. Na zklade jej vky pripad SR v MMF 3 825

hlasov, o predstavuje 0,17 % celkovho potu hlasov.

28

Svetov banka - IBRD Medzinrodn banka pre obnovu a rozvoj (International Bank for Reconstruction and

Development IBRD) - sa v prvch rokoch svojej existencie sstredila na financovanie

obnovy znienej Eurpy.

Oficilna innos IBRD sa datuje od 27. decembra 1945, ke 29 krajn podpsalo lnky

dohody.

V sasnosti m 185 lenov.

Od konca 50. a zaiatku 60. rokov sa zamerala na poskytovanie verov pre transformujce

sa a niektor rozvojov krajiny.

aiskom jej innosti je poradenstvo, iaston financovanie resp. poskytovanie verov pre

programy, projekty a trukturlne opatrenia. IBRD nie je bankou pre najchudobnejie

krajiny sveta.

lenstvo v IBRD je podmienen lenstvom v IMF. lenstvo v IBRD je zase podmienkou

lenstva v ostatnch intitcich skupiny Svetovej banky.

V rmci svojho rastu si Svetov banka vytvorila nov intitcie, ktor sa pecializuj na rzne

innosti. Spolone sa tieto organizcie nazvaj Skupina Svetovej banky (World Bank

Group - WBG), ktorej poslanm je svet bez chudoby, sdliacej vo Washingtone, D. C., USA

a zamestnvajcej viac ako 10 000 ud, patria nasledujce intitcie:

o Medzinrodn zdruenie pre rozvoj (International Development Association IDA)

- pomha financova programy pre najchudobnejie krajiny sveta. Sna sa pritom

podnieti ekonomick a socilny pokrok v tchto krajinch prostrednctvom rastu

produktivity prce, poskytova technick pomoc a vykonva poradensk

innos. IDA bola zaloen v roku 1960 a v sasnosti m 165 lenov. IDA a IBRD

reprezentuje rovnak sdlo a t ist zamestnanci. Nzov Svetov banka (World Bank)

sa pouva na oznaenie IBRD a IDA.

o Medzinrodn finann korporcia (International Finance Corporation IFC) -

financuje rozvojov projekty uskutoovan inmi subjektami ako je tt v krajinch

tretieho sveta a transformujcich sa ekonomikch formou dlhodobch verov a

minoritnch kapitlovch vkladov. IFC bola zaloen v roku 1956 a v sasnosti m

179 lenov.

o Mnohostrann agentra pre investin zruky (Multilateral Investment Guarantee

Agency MIGA) - poskytuje zruky skromnm investorom na zklade politickch

rizk konkrtnej krajiny. Bola zaloen v roku 1988, svoju innos zaala v roku 1990

a v sasnosti m 171 lenov.

o Medzinrodn centrum pre rieenie investinch sporov (International Centre for

Settlement of Investment Disputes ICSID) - je autonmna medzinrodn intitcia,

ktor vznikla pod ztitou Svetovej banky. Jej cieom je riei investin spory medzi

lenskmi krajinami a zahraninmi investormi, ktor s ttnymi prslunkmi inch

lenskch krajn. lensk tty, ktor podpsali Konvenciu, shlasili s tm,

e rozhodnutia vynesen rozhodcovskm tribunlom bud pre obidve strany

zvzn, t. j obidve strany bud dodriava a plni podmienky rozhodnut. Ich

poruenie me by predmetom sdneho pojednvania pred Medzinrodnm

sdom v Haagu. Taktie riei ad hoc spory, ktor sa rieia poda arbitrnych

pravidiel Komisie OSN pre Medzinrodn obchodn prvo (UNCITRAL) a vytvra

a harmonizuje prvne normy. ICSID bolo zaloen v roku 1966 a doteraz podpsalo

Konvenciu o zaloen ICSID 156 krajn, z oho ju 144 u ratifikovalo.

29

Orgny IBRD

o Rada guvernrov (Board of Governors) je vrcholnm orgnom WBG. Guvernr WBG

menovan za tt je guvernrom vo vetkch intitcich skupiny Svetovej banky.

Rada guvernrov sa stretva spolone s Radou guvernrov IMF na vronch

zasadaniach, ktor sa konaj pravidelne rone vdy na jese. Rada guvernrov

schvauje zsadn dokumenty, akmi s stanovy a ron tovn uzvierka a

taktie prijma zsadn strategick rozhodnutia. Guvernrmi za jednotliv tty

bvaj spravidla ministri financi. Najvym predstaviteom manamentu WBG je jej

prezident. V sasnosti tto funkciu zastva Robert B. Zoellick (USA).

o Rada vkonnch riaditeov (Board of Executive Directors) riadi WBG v medziobdob.

Rozhoduje o operatvnych otzkach WBG. Poda ustanoven stanov IBRD sa vol od

roku 1992 vdy 19 vkonnch riaditeov a to na obdobie dvoch rokov. Celkom m

IBRD 24 vkonnch riaditeov, z ktorch je 5 do funkcie menovanch (zstupcovia

USA, Japonska, Nemecka, Franczska a Vekej Britnie) a 19 vkonnch riaditeov

je volench. Volen vkonn riaditelia reprezentuj menie lensk krajiny, ktor sa

zdruuj v 19 kontituencich. Zvolen a menovan vkonn riaditelia IBRD sa

automaticky stvaj taktie vkonnmi riaditemi IDA a IFC a to v sladu so

stanovami tchto intitci. Rovnak pravidl pre menovanie/vobu vkonnch

riaditeov platia i pre vkonnch riaditeov MIGA, voby a menovanie vak

prebiehaj nezvisle na ostatnch intitcich WBG. ICSID je riaden Sprvnou

radou (Administrative Council), ktorej predsed prezident WBG a jej lenmi s

zstupcovia lenskch ttov, ktor podpsali Konvenciu o zaloen ICSID (za kad

tt jeden len).

Slovensko a IBRD

o eskoslovensko bolo lenom IBRD od tyridsiatich rokov minulho storoia. V roku

1954 bolo jeho lenstvo pozastaven pre neplnenie si povinnost poskytovania

informci. Da 20. septembra 1990 pristpila SFR k dohode s intitciami Skupiny

Svetovej banky. V svislosti s rozdelenm SFR Slovensk republika 1. janura 1993

sukcedovala na lenstvo v IBRD, IDA, IFC a MIGA a v roku 1994 podpsanm

Konvencie o rieen investinch sporov medzi lenskch ttmi a skromnmi

investormi inch lenskch ttov sa stala aj lenom ICSID. Slovensk republika

prevzala prva a zvzky vyplvajce z nstupnctva v plnom rozsahu.

o Aktva a pasva voi Svetovej banke a jej intitcim, ktor zskala Slovensk

republika delimitciou majetkovch ast a vldnej piky Structural Adjustment

Loan (SAL) z bvalej SFR, boli rozdelen v pomere 2:1.

o Poas existencie samostatnej Slovenskej republiky bola v roku 1993 doerpan

tretia trana piky SAL, ktorej splatnos je do roku 2006 a v roku 1994 bola SR

poskytnut alia vldna pika Economic Recovery Loan (ERL), ktorej splatnos

je do roku 2011.

Eurpska investin banka - EIB Eurpska investin banka (European Investment Bank EIB) je finannou intitciou

Eurpskej nie, ktorej lenmi je v sasnosti 27 krajn Eurpskej nie (E).

Je vemi flexibiln a efektvny zdroj financovania projektov lenskch ttov E a mimo

zemia E.

Vznikla na zklade lnkov 129 a 130 Rmskej zmluvy zakladajcej Eurpske hospodrske

spoloenstvo, ktor podpsali v Rme 25. marca 1957 a nadobudla platnos 1. janura 1958.

30

loha EIB je ustanoven v zmysle lnku 267 Zmluvy o zaloen Eurpskeho spoloenstva.

Sdlo EIB je v Luxemburgu a svoje kancelrie m v mnohch krajinch svojej psobnosti.

Akcionrom EIB je skupina 27 lenskch ttov E, ktor upisuj akcie v slade s ich

podielom v rmci E.

Banka je hodnoten najvym ratingovm stupom "AAA" od troch najvznamnejch

ratingovch agentr (Standard & Poors, Fitch Ratings a Moodys), o jej umouje

mobilizova znan objemy finannch zdrojov a poskytova very za najlepch monch

podmienok. V zmysle pravidiel EIB banka financuje projekty do vky 50 % investinch

nkladov projektu.

Orgny EIB

o Rada guvernrov (the Board of Governors) pozostva z ministrov navrhnutch

kadm z 27 lenskch krajn, zvyajne ministrov financi. Rada stanovuje smernice

pre verov politiku, schvauje ron tovn zvierku a svahu, rozhoduje o asti

banky na finannch opercich mimo Eurpskej nie a o zven kapitlu EIB.

Menuje lenov Rady riaditeov, Predstavenstva a Vboru audtorov.

o Rada riaditeov (the Board of Directors) m vhradn prvomoc rozhodova

o veroch, zrukch a vpoikch. Okrem sledovania riadneho chodu banky

Rada riaditeov zabezpeuje, aby bola banka riaden v slade s ustanoveniami

zmluvy a tattu a so veobecnmi smernicami stanovenmi Radou guvernrov. Jej

lenovia s menovan guvernrmi na nvrh lenskch ttov, a to na obdobie

piatich rokov, ktor sa me opakova. lenovia rady sa zodpovedaj iba banke.

Rada riaditeov pozostva z 28 riaditeov, priom kad lensk tt a Eurpska

komisia menuj po jednom lenovi. V rade je 18 nhradnkov, o znamen, e

o niektor pozcie sa delia zoskupenia ttov. V zujme rozrenia odbornho

posudku Rady riaditeov v niektorch oblastiach si Rada riaditeov me prija

maximlne 6 expertov bez prva hlasova (3 riaditeov a 3 nhradnkov), ktor sa

bud zastova na stretnutiach rady v poradnej funkcii. Rada riaditeov prijma

rozhodnutia vinou hlasov svojich lenov, z ktorch najmenej jedna tretina mus

ma hlasovacie prvo. Takto vina mus zastupova minimlne 50 % upsanho

kapitlu EIB.

o Predstavenstvo (the Management Committee) je stlym, kolektvnym, vkonnm

orgnom banky. Pozostva z 9 lenov (prezidenta banky a 8 viceprezidentov). Na

zklade prvomoci prezidenta a pod dohadom Rady riaditeov zabezpeuje

kadodenn chod banky. Pripravuje rozhodnutia pre lenov Rady riaditeov

a zabezpeuje ich vykonanie. Prezident banky predsed zasadnutiam Rady

riaditeov. lenovia Predstavenstva sa zodpovedaj iba banke. S menovan

Radou guvernrov na nvrh Rady riaditeov na obnovovaten obdobie iestich

rokov.

o Vbor audtorov (the Audit Committee) je nezvislm orgnom, podliehajcim

priamo Rade guvernrov. Povinnosou vboru je preveri, i opercie banky boli

vykonan a jej tovn knihy veden sprvnym spsobom. Sprvy Vboru

audtorov o vsledkoch jeho innosti poas predchdzajceho roka sa spolu

s vronou sprvou Rady riaditeov predkladaj Rade guvernrov. Vbor audtorov

sa sklad z 3 lenov a 3 pozorovateov menovanch Radou guvernrov na

funkn obdobie troch rokov.

o Prezident banky a predseda jej Rady riaditeov (President of the EIB and Chairman

of its Board of Directors): od 1. janura 2000 je nim Philippe Maystadt.

31

lohy a ciele EIB

o EIB psob v rmci truktry Eurpskeho spoloenstva ako banka, ktor financuje

projekty spajce ciele politiky Spoloenstva, ako aj kapitlov investcie

podporujce eurpsku integrciu presadzovanm ekonomickej politiky E,

posiluje rozvoj ekonomicky slabch reginov E, podporuje alie ciele E

poskytovanm dlhodobch finannch prostriedkov na pecifick kapitlov

projekty, poskytuje piky najm z vnosov z poskytnutch verov, uskutouje

finann opercie mimo E riaden z vlastnch zdrojov banky, ale tie zo zdrojov

rozpotu E alebo ttneho rozpotu lenov.

o Hlavnm plnovacm dokumentom EIB je Operan pln banky na roky 2009 - 2011.

o Sasnmi prioritami EIB v rmci Eurpy s:

hospodrska a socilna sdrnos a konvergencia v rozrenej E;

uplatovanie iniciatvy znalostnej ekonomiky (i2i), predtm znmej ako

Inovcia 2010 (Innovation 2010 Initiative i2i);

rozvoj transeurpskych a prstupovch siet;

podpora malch a strednch podnikov;

ochrana a zlepovanie ivotnho prostredia;

udraten konkurencieschopnos a energatick bezpenos.

lohy a ciele EIB v E

o V Eurpskej nii musia projekty, o ktorch sa uvauje, e by mohli by financovan

z prostriedkov EIB, prispieva k plneniu minimlne jednho z nasledujcich cieov:

posilnenie hospodrskej a socilnej sdrnosti, podpora investci do

vetkch sektorov ekonomiky za elom podpory hospodrskeho

napredovania v znevhodnench reginoch;

presadzovanie investci prispievajcich k rozvoju vedomostnej spolonosti

motivovanej inovciami;

zlepenie infratruktry a sluieb v sektore zdravotnctva a kolstva,

kovch prispievateov k formovaniu udskho kapitlu;

budovanie dopravnch, telekomunikanch a energetickch prenosovch

siet tkajcich sa Spoloenstva;

ochrana ivotnho prostredia a zlepovanie kvality ivota;

zabezpeenie dodvok energi prostrednctvom racionlneho vyuvania,

zapojenia pvodnch zdrojov vrtane energie z obnovitench zdrojov

a prostrednctvom diverzifikcie dovozu;

pomoc pri rozvoji malch a strednch podnikov podporou finannho

prostredia, v ktorom psobia, prostrednctvom:

strednodobch a dlhodobch verovch liniek EIB

operci s rizikovm kapitlom Eurpskeho investinho fondu (European

Investment Fund EIF: http://www.eif.org)

zruk EIF pre mal a stredn podniky.

o V kandidtskych a partnerskch krajinch sa banka zastuje na implementovan

rozvojovej pomoci E a politiky spoluprce.

Slovensko a EIB

o Vstupom SR do E, 1. mja 2004, sa Slovensk republika stala akcionrom EIB.

Na innos EIB v SR je priamo aplikovan tatt EIB, ktor je jednm z Protokolov

Zmluvy o zaloen Eurpskeho spoloenstva.

32

o Podiel SR na upsanom kapitli EIB je 0,260 % (604 206 500,00 EUR) z celkovej

hodnoty upsanho kapitlu EIB (232 392 989 000,00 EUR).

o EIB zohrva vznamn lohu vo financovan dlhodobch investinch projektov v

Slovenskej republike. Je to najm v oblasti rozvoja infratrukry vstavba ciest a

dianc, financovanie telekomunikanch projektov, vstavba a modernizcia

elezninch trat a siet a v oblasti energetiky so zameranm na racionlne

vyuvanie energetickch zdrojov.

o EIB obvykle poskytuje verejnmu sektoru very na rozvoj dopravnej infratruktry so

splatnosou 15 20 rokov, s monosou odkladu spltky na 3 5 rokov (o je pribline

25 % z doby splatnosti). Skromnmu sektoru poskytuje very so splatnosou 10

rokov a monosou odkladu spltky na dobu, ktor sa zhoduje s dobou trvania

projektu. Od roku 1993 poskytla EIB Slovenskej republiky very vo vke viac ako 2

mld. EUR. Medzi najvie projekty spolufinancovan EIB patria: vstavba Mostu

Koick cez rieku Dunaj v Bratislave, vstavba novch ast dianic a rchlostnch

ciest ako aj modernizcia malch asti existujcich ciest, vstavba a modernizcia

elezninch trat a siet.

o Spoluprca medzi SR a EIB sa v sasnosti uskutouje na zklade podpsanej

Rmcovej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Eurpskou investinou bankou

z 18. jla 1997 (schvlenej uznesenm vldy SR . 477 zo da 24. jna 1997).

Svetov obchodn organizcia - WTO Svetov obchodn organizcia je medzinrodnou organizciou zaoberajcou sa

pravidlami obchodu medzi jej lenskmi krajinami .

Obchod medzi lenskmi ttmi WTO predstavuje pribline 95% svetovho obchodu.

Je to nstupncka organizcia Veobecnej dohody o clch a obchode (GATT), ktor

vznikla v roku 1947 ako doasn zmluvn prava medzi 23 krajinami. Hlavnou lohou GATT

bola realizcia obchodnch kl rokovan s cieom stanovi zkladn pravidl a zsady pre

obchod s tovarom medzi zmluvnmi stranami (lenskmi krajinami). Hlavnm cieom WTO

je zvyovanie vroby a obchodu s tovarom a slubami v svislosti s optimlnm vyuitm

svetovch zdrojov. A to vdy v slade s cieom trvalho rozvoja a zachovania ivotnho

prostredia

Svetov obchodn organizcia vznikla na zklade Zverenho dokumentu poslednho

Uruguayskho kola Veobecnej dohody o clch a obchode (GATT General Agreement

on Tariffs and Trade) - 1. janura 1995. SR sa stala k tomuto dtumu aj zakladajcim lenom

WTO. Predtm sa SR stala zmluvnou stranou GATT k 1. 1. 1993 na zklade Protokolu o

prstupe SR ku GATT. Dohoda o zaloen Svetovej obchodnej organizcie je uverejnen

v Zbierke zkonov SR 152/2000

Generlnym riaditeom WTO je Pascal Lamy.

WTO m 153 lenov.

radn jazyky s anglitina, francztina a panielina.

WTO m za cie podporova hladko prebiehajci, slobodn a transparentn medzinrodn

obchod.

Na dosiahnutie tohto ciea WTO vyuva nasledovn princpy:

o princp nediskrimincie rozhodnutia

doloka najvych vhod - vetky vhody, prednosti, vsady alebo

oslobodenia poskytnut ktormkovek lenom akmukovek vrobku

pochdzajcemu z ktorejkovek krajiny, alebo tam urenmu, bud ihne

33

a bezpodmienene priznan rovnakmu vrobku pochdzajcemu z

zemia vetkch ostatnch lenov alebo tam urenmu. S povolen aj

vnimky (coln nie, psma vonho obchodu, mal pohranin styk a

Veobecn systm colnch preferenci), musia vak by splnen prsne

podmienky.

doloka nrodnho reimu - povinnos krajiny poskytn tovaru, slubm a

duevnmu vlastnctvu pochdzajcemu z inch zmluvnch krajn nie

menej vhodn zaobchdzanie, ak pova tovar, sluby a duevn

vlastnctvo pochdzajce z domcej ekonomiky.

o princp transparentnosti, predvdatenosti, notifikcie - povinnos krajiny oznamova

ostatnm lenskm krajinm vetky platn a plnovan prvne a legislatvne

pravy, ktor svisia s obchodom

o princp zlepenia zapojenia rozvojovch a najmenej rozvinutch krajn do

medzinrodnej deby prce formou dlhch prechodnch obdob, zvhodnenho

colnho reimu, ...

o systm preskmavania obchodnch politk v pravidelnch intervaloch

o systm rieenia sporov poda presne stanovenho asovho harmonogramu

o spoluprca s almi medzinrodnmi organizciami (OECD, WIPO, UNCTAD, ITC,

WIPO, IMF, IBRD, FAO, ILO, ...)

orgny WTO

o Ministersk konferencia je najvym orgnom WTO. Uskutouje sa najmenej raz

za dva roky. M vhradn prvo prijma rozhodnutia ku vetkm otzkam

multilaterlneho obchodnho systmu a k dohodm, ktor s zvzn pre lenov

tejto organizcie. Zvery ministerskch konferenci s sformulovan v zverench

ministerskch deklarcich. V doterajej histrii WTO sa uskutonili tyri ministersk

konferencie (Singapr 1996, eneva 1998, Seattle 1999, Doha 2001, Kankn 2003,

Hongkong 2005).

o Druhm hierarchicky najdleitejm from je Generlna rada, ktor je tvoren

vevyslancami a stlymi predstavitemi diplomatickch mis.

o Tretm s Vbory, ktor sa zaoberaj pecifickmi otzkami (obchod a rozvoj,

regionlne obchodn dohody, rozpoet, financie a sprva).

o tvrtm stupom s Pomocn skupiny, ako napr. Pomocn skupina pre obchod,

dlhy a financie.

o Vetci lenovia WTO sa mu podiela na prci vetkch vborov a pracovnch

skupn s vnimkou odvolvacej komisie a panelov na urovnvanie sporov a innost

mnohostrannch vborov.

Slovensko a WTO

o SR sa stala zmluvnou stranou Veobecnej dohody o clch a obchode (GATT-

General Agreement on Tariffs and Trade) od 1.1.1993, Protokolom o prstupe SR ku

GATT. Tmto prevzala ako jeden z nstupnckych ttov po bvalej SFR vetky

prva a zvzky voi zmluvnm stranm GATT od roku 1948, t.j. od vstupu bvalej

SR ku GATT. Zveren dokument Uruguajskho kola mnohostrannch

obchodnch rokovan (1994) obsahuje Dohodu o zriaden WTO a SR sa stala od

1.1.1995 pvodnm lenom WTO.

o Z lenstva vo WTO vyplva povinnos dodriava v medzinrodnom obchode a pri

riaden zahraninoobchodnej politiky ttu princpy, postupy ako aj zvzky

uveden v dohodch a dohovoroch platnch v rmci tejto svetovej organizcie.

34

o Slovensk republika je jednm zo zakladajcich lenov WTO.

Eurpska centrlna banka - ECB bola zriaden v roku 1998.

M sdlo vo Franfurte (Nemecko).

Jej lohou je riadi euro spolon menu E a zabezpeova cenov stabilitu pre viac ako

dve tretiny obanov E, ktor pouvaj euro. ECB zodpoved aj za formulciu

a implementciu hospodrskej a menovej politiky eurozny.

Pri plnen svojej lohy ECB spolupracuje s Eurpskym systmom centrlnych bnk (ESCB),

ktor zaha vetkch 27 krajn E. Doteraz vak prijalo euro iba 16 z tchto krajn. Tchto 16

krajn spolone vytvra euroznu a ich centrlne banky spolu s Eurpskou centrlnou

bankou vytvraj eurosystm.

ECB psob plne nezvisle. Ani ECB, ani nrodn centrlne banky eurosystmu alebo

akkovek len ich orgnu s rozhodovacmi prvomocami nemu iada alebo prijma

pokyny od iadneho inho orgnu. Intitcie E a vldy lenskch ttov musia dodriava

toto pravidlo a nesm sa snai ovplyvova ECB ani nrodn centrlne banky.

ECB v zkej spoluprci s nrodnmi centrlnymi bankami pripravuje a implementuje

rozhodnutia, ktor prijali orgny s rozhodovacmi prvomocami eurosystmu Rada

guvernrov, Vkonn rada a Generlna rada.

V novembri 2003 sa prezidentom ECB stal Jean-Claude Trichet z Franczska.

Jednou z hlavnch loh ECB je udriava cenov stabilitu v eurozne tak, aby nkupn sila

eura nebola oslaben inflciou. Cieom ECB je zabezpei, aby medziron nrast

spotrebiteskch cien bol ni, ale blil sa 2 % v strednodobom horizonte.

Uskutouje sa to dvoma spsobmi:

o kontrolou peanej masy v ekonomike. Ak je pean masa v ekonomike prli

vek v porovnan s mnostvom tovarov a sluieb, vznik inflcia.

zaha okrem inho stanovovanie rokovch sadzieb v rmci eurozny.

Toto je sn najznmejia innos banky.

o monitorovanm cenovch trendov a hodnotenm rizika, ktor predstavuj pre

cenov stabilitu v eurozne.

Orgny ECB

o Vkonn rada

Tvor ju prezident ECB, viceprezident a tyria al lenovia, ktor s vetci

menovan na zklade spolonej dohody prezidentov a predsedov vld

krajn eurozny. lenovia Vkonnej rady s menovan na obdobie smich

rokov, ktor nemono obnovi.

Vkonn rada je zodpovedn za implementciu menovej politiky, ktor

uruje Rada guvernrov (pozri niie), a za vydvanie pokynov nrodnm

centrlnym bankm. Pripravuje taktie zasadnutia Rady guvernrov a je

zodpovedn za kadodenn riadenie ECB.

o Rada guvernrov je najvym orgnom Eurpskej centrlnej banky

s rozhodovacou prvomocou. Sklad sa zo iestich lenov Vkonnej rady

a z guvernrov 15 centrlnych bnk eurozny. Jej predsedom je prezident ECB. Jej

prvoradm poslanm je urova menov politiku eurozny a najm stanovova

rokov sadzby, za ktor mu komern banky zska peniaze od centrlnej banky.

o Generlna rada je tretm orgnom ECB s rozhodovacou prvomocou. Pozostva z

prezidenta, viceprezidenta a guvernrov nrodnch centrlnych bnk vetkch 27

35

lenskch ttov E. Generlna rada sa podiea na poradnej a koordinanej

innosti ECB a pomha pripravova budce rozrenie eurozny.

Eurozna Sklad sa z krajn E, ktor prijali euro.

ECB je jednou z najmladch centrlnych bnk vo svetovom i eurpskom bankovom

systme. Eurpska centrlna banka je centrlnou bankou pre 17 krajn eurozny.

Poslednou krajinou, ktor vstpila do menovej eurozny od 1. janura 2011 bolo Estnsko.

Slovensko predstihlo na ceste do Eurpskej menovej nie vetky stredoeurpske a

pobaltsk lensk tty E, ktor vstpili do nie v roku 2004, okrem Slovinska, Cyperskej

republiky a Malty.

Podmienkou vstupu do eurozny pre vetkch estns krajn bolo splnenie

konvergennch kritri. Rovnak podmienka plat aj pre alie lensk tty E, ktor sa

na prijatie eura ete len pripravuj. Konvergenn kritri stanovuj ekonomick a prvne

predpoklady spenej asti v Hospodrskej a menovej nii.

lohy ESCB a Eurosystmu s zakotven v Zmluve o zaloen Eurpskeho spoloenstva. S

stanoven v tatte Eurpskeho systmu centrlnych bnk (ESCB) a Eurpskej centrlnej

banky (ECB) v protokole, ktor je prlohou zmluvy. V Zmluve o zaloen ES sa hovor o ESCB,

nie o Eurosystme, kee zmluva vychdzala z predpokladu, e euro prijm vetky lensk

tty E. Dovtedy vak bude tieto lohy vykonva Eurosystm.

Cieom nie je vysok rove zamestnanosti a udraten a neinflan rast.

Zkladnmi lohami je: definova a vykonva menov politiku eurozny; vykonva

devzov opercie; vies a spravova oficilne devzov rezervy krajn eurozny (sprva

portfli); podporova plynul fungovanie platobnch systmov. o sa tka bankoviek, ECB

m vlun prvo povoova ich vydvanie v eurozne.

Eurpska centrlna banka za pomoci nrodnch centrlnych bnk zbiera tatistick

daje potrebn na svoju innos od prslunch nrodnch orgnov alebo priamo od

hospodrskych subjektov. Udriava finann stabilitu a dohad.

Eurosystm prispieva k bezproblmovej realizcii politiky prslunch orgnov poverench

dohadom nad obozretnm podnikanm verovch intitci a k stabilite finannho

systmu.

Eurpska centrlna banka v rmci plnenia loh Eurosystmu udriava pracovn vzahy s

prslunmi intitciami, orgnmi a frami v rmci E i za hranicami E.

Zkladnou lohou ktor plnila s centrlnymi bankami lenskch krajn eurozny bolo

vytvorenie Eurosystmu a zavedenie novej spolonej meny. Prvoradou lohu ECB je

zabezpeenie stability eura, predovetkm z hadiska jeho kpnej sily. ECB zabezpeuje

stabilitu spolonej meny v 16 krajinch s rznou histriou, kultrou a ekonomickm zzemm.

Prvny zklad postavenia ECB tvor tatt Eurpskeho systmu centrlnych bnk a

Eurpskej centrlnej banky, ktor je sasou Maastrichtskej zmluvy. Jej lohou je definova

a uskutoova menov politiku E.

lensk tty Eurozny: BE, DE, EE, IE, GR, ES, FR, IT, CY, LU, MT, NL, AT, PT, SI, SK, FI

Menov vvoj v SR Zavedenie eura v SR bol vemi zloit a nron proces, ktor sa realizoval poda

nrodnho plnu. Nrodn pln zavedenia eura v SR predstavoval podrobn pln

technickch prprav na to, aby bol prechod na euro zvldnut hladko a efektvne. Za

hladk, rchly a bezproblmov prechod na euro je zodpovedn predovetkm Vlda SR,

36

Ministerstvo financi SR a Nrodn banka Slovenska. O nrodn pln sa mohli v procese

zavdzania eura oprie vetky podnikatesk aj nepodnikatesk subjekty, intitcie,

organizcie aj jednotlivci v SR. Podstatou nrodnho plnu zavedenia eura s vetky

zkladn zsady, asov harmonogram, intitucionlne zabezpeenie zavedenia eura v

SR, identifikcia loh v jednotlivch oblastiach, asov nronos jednotlivch loh,

stanovenie kontrolnch termnov, zodpovednos jednotlivch subjektov a pod. Odborn

podklady, daje a informcie k jednotlivm otzkam prechodu SR euro pripravovalo 6

pracovnch vborov:

o vbor pre banky a finann sektor,

o vbor pre verejn sprvu,

o vbor pre nefinann sektor a ochranu spotrebitea,

o vbor pre legislatvu, vbor pre komunikciu,

o vbor pre informatiku a tatistiku.

Poda nrodn plnu sa v SR zaviedlo euro v bezhotovostnej aj v hotovostnej podobe od