UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE

FAKULTA MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

MIGRÁCIA AKO BEZPEČNOSTNÝ PROBLÉM

BAKALÁRSKA PRÁCA

Kód

2012Marianna Peňáková

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE

FAKULTA MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

MIGRÁCIA AKO BEZPEČNOSTNÝ PROBLÉM

BAKALÁRSKA PRÁCA

Meno, priezvisko: Marianna PeňákováKód (evidenčné číslo):Študijný program: MASMEDIÁLNA KOMUNIKÁCIA

Študijný odbor: 3.2.3 Masmediálné štúdiá

Školiace pracovisko: Katedra spojov

Školiteľ: doc. Ing. Miriam Jankalová, PhD

Trnava 2012 Marianna Peňáková

TU BUDE VLOŽENÝ LIST OFICIALNEHO ZADANIA ZÁVEREČNEJ

PRÁCE

ABSTRAKT

PEŇÁKOVÁ, Marianna: Hodnotenie inovatívnosti podniku poskytujúceho služby

[Bakalárska práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta prevádzky a ekonomiky

dopravy a spojov; Katedra spojov. Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Miriam

Jankalová, PhD..; Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier. Žilina: FPEDAS ŽU, 2010. 69

s.

Diplomová práca sa zaoberá problematikou hodnotenia inovatívnosti podniku

poskytujúceho služby.

Kľúčové slová:

Inovatívnosť. Hodnotenie inovatívnosti. Inovačný proces. Inovačné aktivity. Podnik

služieb. Metódy a techniky hodnotenia inovatívnosti podniku služieb. Hodnota.

ABSTRACT

PEŇÁKOVÁ, Marianna: Customer satisfaction survey – customers` preferences in post

and telecommunication services in Bratislava District and the assessment of their

economic costingness [Baecholor thesis]. University of Žilina. Faculty of Operation

and Economics of Transport and Communications; Department of Communications.

Supervisor : Ing. Paďourová Anna, PhD..; Academic qualification level: Master of

Science. Žilina: FPEDaS ŽU, 2010. 69 pages.

Keywords:

PREDHOVOR

V dnešnej dobe sú pre každý podnik dôležitou, ak nie prioritnou

aktivitou, ktorú treba neustále sledovať a zdokonaľovať inovačné

činnosti. Uspieť na náročných trhoch, charakterizovaných globalizáciou,

skracovaním životných cyklov výrobkov a služieb, obmedzenosťou

zdrojov a pod., predpokladá efektívne uplatňovať inovačnú stratégiu a jej

nástroje. V meniacom sa trhovom prostredí, ktoré sa vyznačuje

konkurenčným bojom, v ktorom sa zákazníci stávajú čoraz viac

náročnejšími, sa musia podniky rýchlo a správne orientovať a optimálne

sa rozhodovať.

Hlavným cieľom podniku je vybudovať si stabilné miesto na trhu a

zabezpečiť si dlhodobú prosperitu dosahovaním čo najväčších možných

ziskov.

Inovačná stratégia reprezentuje usporiadaný postup rozvoja, ktorý

podnik využíva pre splnenie vytýčených cieľov. Podnik si stanoví vhodnú

stratégiu, ktorá zabezpečí v každej novovzniknutej situácii kontinuálny

chod podnikových činností. Účinnosť inovačnej stratégie sa prejaví ak

podnik pri premyslenom rozvrhnutí svojich zdrojov dosiahne dva

základné ciele: spokojnosť zákazníka a výhodu v konkurenčnom boji.

Mojím cieľom pri písaní práce bolo objektívne objasniť súčasnú

situáciu..............................

Predkladaná práca vznikla za spolupráce s mojou vedúcou

diplomovej práce doc. Ing. Miriamou Jankalovou, PhD, ktorej sa chcem poďakovať

za pedagogické usmernenie, cenné rady a pomoc pri konzultáciách.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že celú bakalársku prácu na tému „Hodnotenie inovatívnosti

podniku poskytujúceho služby“, vrátane všetkých jej príloh a obrázkov, som

vypracovala samostatne, a to s použitím literatúry uvedenej v priloženom zozname.

(vlastnoručný podpis autora)

V Žiline, dňa ....................... meno autora

OBSAH

Obsah.................................................................................................................................8Zoznam ilustrácií a tabuliek............................................................................................10Zoznam skratiek a symbolov...........................................................................................11Slovník termínov.............................................................................................................12Úvod................................................................................................................................101 úvod do problematiky, vymedzenie základných pojmov........................................11

1.1 Inovácia.............................................................................................................141.2 Inovačný proces................................................................................................161.3 Inovatívnosť, inovačný priestor a inovačné aktivity.........................................181.4 Hodnota a hodnotenie činnosti podniku...........................................................19

2 charakteristika podniku poskytujúceho služby........................................................202.1 Špecifické znaky podnikov poskytujúce služby na trhu služieb.......................21

2.1.1 Vymedzenie podnikov poskytujúce služby cez konštitutívne znaky........212.1.2 Rozdiely výrobných podnikov a podnikov poskytujúcich služby.............22

3 Trendy v hodnotení inovatívnosti podniku..............................................................24Podnik snažiaci sa udržať a upevniť si postavenie na trhu musí realizovať vhodnú inovačnú politiku, ktorá by mu umožňovala dosiahnuť výhodnejšie postavenie v porovnaní s konkurenciou. 4......................................................................................24Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zastáva názor, že je dôležité, aby jednotný trh EÚ fungoval spôsobom podporujúcim také prostredie, v ktorom sú podniky a organizácie motivované k rozvíjaniu inovatívnosti. Hospodárska súťaž medzi podnikmi musí byť založená na kvalite výrobkov a služieb a ochrane životného prostredia, nielen na cenách. V tejto súvislosti má dôležitú príkladnú a vedúcu úlohu verejné obstarávanie.14.......................................................................24V súvislosti s hodnotením inovačnej politiky sa EHSV domnieva, že je dôležité zamerať sa na kvalitu pracovných podmienok, podmienok zamestnania a pracovného prostredia. Je dôležité mať na pamäti, že inovačná politika je v jednotlivých členských štátoch na rôznom stupni rozvoja. Bolo by vhodné, ak by sa v iniciatívach EÚ týkajúcich sa inovácie a vzdelávania kládol dôraz na inováciu pracovísk a nové druhy odborných schopností (okrem odborných a technických vedomostí môžu zahŕňať komunikačné schopnosti, tvorivosť a schopnosť inovovať), ako aj na postupy riadenia........................................................................................................................243.1 Všeobecné aspekty procesu zmeny vo väzbe na inovačné aktivity..................243.2 Metódy a techniky hodnotenia inovatívnosti podniku......................................29

3.2.1 Zostavovanie biografie znalostí tvoriacich podstatu inovačných zmien v podnikoch služieb.................................................................................................323.2.2 Model inovačných procesov......................................................................333.2.3 Marketingové inovácie..............................................................................373.2.4 Faktory expertného odhadu.......................................................................38

4 Návrh hodnotenia inovatívnosti podniku poskytujúceho služby.............................424.1 SWOT analýza..................................................................................................42

4.1.1 SWOT analýza vybraných metód..............................................................44Swot analýza metódy faktoru expertného odhadu...................................................44

5 Vyhodnotenie návrhu a interpretácia výsledkov.....................................................46Záver................................................................................................................................47

Zoznam bibliografických odkazov..................................................................................48

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK

(Tu vložíte zoznam ilustrácií a tabuliek záverečnej práce)

ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV

SP, a. s. Slovenská pošta, a. s.

ST, a. s. Slovak Telecom, a. s.

č. číslo

MSP malé a stredné podniky

SR Slovenská republika

Z. z. Zbierka zákonov

NR Národná rada

n. l. nášho letopočtu

ČSR Československá republika

Hl. m. hlavného mesta

s. r. o. spoločnosť s ručením obmedzeným

RÚZ Republiková únia zamestnávateľa

SLOVNÍK TERMÍNOV

Referenčný objekt– jednotka, ku ktorej bezpečnostným záujmom sa bezpečnosť

vzťahuje.

(Termín) – (popis termínu)

(Termín) – (popis termínu)

(Termín) – (popis termínu)

(Termín) – (popis termínu)

ÚVOD

Podnikateľská činnosť, ak má byt dlhodobo úspešná, musí byt

systematická, cieľovo riadená a predovšetkým musí byt založená na

cieľavedomých inováciách. Inovačné procesy sú špecifickým nástrojom

podnikateľskej činnosti. Sú činnosťou, ktorá dodáva zdrojom novú

schopnosť tvorby bohatstva.

Hlavným cieľom diplomovej práce je vytvorenie návrhu na hodnotenie

inovatívnosti podniku poskytujúceho služby.

Vysvetlenie základných a najpotrebnejších pojmov ako inovácia, hodnota

a hodnotenie inovatívnosti sú popísané v prvej kapitole. Druhá kapitola objasňuje

pojmy podnik, služba a podnik služieb. Zahŕňa aj stručný popis špecifických znakov

podniku služieb, ako aj rozdiel medzi podnikom služieb a podnikom a výrobným

podnikom.

(Úvod stručne vyjadruje stav poznania alebo praxe v danej oblasti, ktorá je

predmetom práce.) (Autor vysvetlí účel a ciele práce, jej vzťah k ďalším prácam v danej

oblasti, spresní informačné zdroje a pramene, ktoré najviac využíval (a ktoré uvedie v

zozname použitej literatúry).) (V úvode nie je potrebné opakovať to, čo je uvedené v

abstrakte. Nie je vhodné podrobne opisovať metódy, experimentálne výsledky, ani

opakovať to, čo je uvedené v závere. Úvod nemá byť číslovaný (ISO 2145).)

10

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY, VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH

POJMOV

V súčasnej spoločnosti sa pojem bezpečnosť stáva čoraz

frekventovanejším

a významnejším. Je súčasťou a jedným zo základných predpokladov

ďalšieho pozitívneho vývoja ľudskej spoločnosti. Je to rozsiahla a pestrá

problematika, ktorá býva často protirečivá - siaha od úvah o medzinárodnej a národnej

bezpečnosti, cez diskusie o pôsobení ozbrojených síl, polície, spravodajských služieb,

až po témy týkajúce sa každodenného života.1

1.1 Všeobecná charakteristika bezpečnosti

Neexistuje všeobecná, abstraktná, univerzálna, celostná, trvalá a nemenná

definícia pre bezpečnosť. Môže byť chápaná ako konkrétno-historický, dynamický,

relatívny, rôznorodý, mnohoraký, viacúrovňový fenomén.2 V encyklopédiách sa

väčšinou označuje za poriadok, stabilitu, určitosť, spoľahlivosť a istotu. Často sa spája

s obranou a ochranou sociálnych subjektov, s rôznymi spôsobmi ich zaistenia pred

negatívnymi následkami pôsobenia vonkajších nebezpečenstiev.1

Bezpečnosť je vždy konkrétna, týka sa konkrétneho javu, procesu, veci, vzťahu,

za konkrétnych okolností a podmienok, v konkrétnom priestore a  čase, v konkrétnej

forme prejavu a kvalite. Bezpečnosť nie je všeobecný, univerzálny a trvalo platný stav

systému.2

V obecnej rovine je bezpečnosť definovaná dvoma základnými spôsobmi :

Negatívnym,

Pozitívnym.

Negatívny spôsob vymedzenia bezpečnosti predstavuje neprítomnosť alebo

neexistenciu hrozby. Je to stav kedy daný objekt nie je zaťažený nebezpečenstvom

alebo strachom.

1 Škvrnda, F.. O sociologických aspektoch vytvárania teórie bezpečnosti. In Slovenská politologická revue. ISSN 1335-9096, 2009, roč. 4, č. 9, 2 Volner, Š. Bezpečnosť v 21. Storočí. 1. vyd. Bratislava: Iris, 2009. ISBN 978-80-89256-36-5

11

Pozitívne vymedzenie bezpečnosti sa viaže k určitému predmetu, veci, človeku, obci

alebo štátu. Bezpečný je ten subjekt, ktorý ma zaistené svoje prežitie a možnosti

ďalšieho rozvoja. 3

Bezpečnosť môže byť taktiež chápaná ako objektívna a subjektívna.

O objektívnej bezpečnosti môžeme hovoriť vtedy, keď hrozby reálne neexistujú, resp.

sú dostatočne eliminované. O subjektívnej bezpečnosti sa hovorí vtedy, keď sa

referenčný objekt domnieva na základe vlastných pocitov, že hrozby neexistujú resp. sú

dostatočne eliminované, pretože subjekt nemá dostatok informácií o rizikách

a ohrozeniach resp. nie je schopný objektívne vnímať a posúdiť riziká. Vo väzbe na

referenčný objekt môžeme hovoriť o bezpečnosti vnútornej ak sa vzťahuje k hrozbám

ktoré majú pôvod vo vnútri referenčného objektu a v rámci jeho vnútra sú aj

eliminované. 4

Pri charakteristike širšieho chápania bezpečnosti sa poukazuje na to, že okrem

tradičných prvkov bezpečnosti, ako je absencia vojenskej hrozby, ochrany štátu,

blahobytu štátu - sa za súčasť bezpečnosti považuje udržiavanie ekonomického rozvoja,

prístup k moderným technológiám a prístup k prírodným zdrojom.

Je potrebné pochopiť štyri atribúty bezpečnosti, ktoré sú rozdelené do štyroch

téz.

1. Základná podmienka bezpečnosti je zaistenie rozvoja sociálneho subjektu ( bez tohto

zaistenie sa subjekt nepovažuje za bezpečný ).

2. Bezpečnosť má multidimenzionálny charakter- jej súčasťou je vojenská, ekonomická,

sociálna, kultúrna a environmentálna dimenzia.

3. Rozhodujúca časť bezpečnosti je nevojenská časť. Neustále existuje nebezpečenstvo

vzniku ozbrojených konfliktov, riešenie bezpečnostných problémov, vojenskou cestou je

málo efektívne.

4. Dochádza k zvyšovaniu počtu bezpečnostných aktérov.1

Bezpečnosť je dynamický fenomén pre ktorý je charakteristický nelineárny

vývoj. Dynamika vnútorných a vonkajších zmien vplýva i na dynamiku vývoja systému,

preto sa systém pohybuje od stavu bezpečnosti k stavu nebezpečnosti.2

3 Eichler, J. Mezinárodní bezpečnost v dobĕ globalizace. 1. vyd. Praha: Portál, 2009. ISBN 978-80-7367-540-0 4 Smolík, J. a kol. Vybrané bezpečnostní hrozby a rizika 21. století. 1. vyd. Brno: Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity, 2010. ISBN 978-80-210-5288-8

12

Bezpečnosť štátu predstavuje základnú hodnotu a najvyšší cieľ každého štátu

alebo spoločenstva, ktoré združuje viacero štátov a je chápaná ako neprítomnosť

vonkajšej hrozby, ktorá by mohla narušiť jeho územie, rozbiť jeho politické

usporiadanie, zhoršiť alebo dokonca zničiť životy obyvateľov. Štát je bezpečný pokiaľ

je zaistená ochrana jeho územia, fungovanie inštitúcii a ochrana obyvateľstva. Každý

štát sa zameriava na tri hlavné ciele:

Eliminácia možných hrozieb ( vojenský alebo nevojenský charakter ),

Zaistenie vnútorného poriadku a súdržnosti,

Zabezpečenie spravodlivosti a bezpečnosti občanov.3

Niekedy ja chápaná ako stav, ktorý umožňuje fungovanie, stabilitu a rozvoj štátu,

zachováva mier, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc, vnútorný

poriadok v štáte, základné práva a slobody občanov a ochranu životov a zdravia osôb,

majetku a životného prostredia.5

Obrázok 1. Štruktúra bezpečnosti štátu (http://fsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/kp/kp_kap_2.pdf)

Bezpečnosť obyvateľstva, spoločnosti a štátu sa definuje ako stav odstránenia

alebo minimalizovania rizík a z nich plynúcich ohrození.

V súčasnosti ohrozuje bezpečnosť štátov celý systém reálne existujúcich

a prepojených rizík a hrozieb, prírodného a spoločenského pôvodu a charakteru. Je

potrebné dôsledne analyzovať javy a procesy ktoré pre štát predstavujú pre štát hrozby

a riziká. Skúmanie problému hrozieb a rizík je základným východiskom skúmania

5 http://fsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/kp/kp_kap_2.pdf

13

problému bezpečnosti a je cestou k hľadaniu reálnych nástrojov a spôsobov pre

bezpečnosť obyvateľstva.

Nebezpečenstvá sú všetky objekty existujúce prírodné i spoločenské entity,

o ktorých si človek myslí, že nejakým spôsobom narúšajú jeho bezpečnosť.

Nebezpečenstvá môžeme rozdeliť na hrozby a riziká.2

Bezpečnostná hrozba je akákoľvek entita schopná narušiť bezpečnosť človeka

alebo sociálneho spoločenstva. Sú to všetky javy, procesy, vzťahy a veci prírodného,

ekonomického, politického, sociálneho, vojenského, geopolitického, ekologického,

vedecko-technického, informačného charakteru na rôznych úrovniach spoločenského

života, ktoré majú schopnosť narušiť bezpečnosť ľudstva.2

Bezpečnostné hrozby tvoria východisko pre analýzu bezpečnostných problémov

na základe, ktorej sa konštruujú rôzne modely označované ako bezpečnostné systémy.

Medzi základné typy bezpečnostných hrozieb sa radia hrozby vojenské, nevojenské

a zmiešané. Vojenské bezpečnostné hrozby sú spojené s takými stavmi v bezpečnom

prostredí, keď napätie môže prerásť až do ozbrojených konfliktov. Nevojenské

bezpečnostné hrozby predstavujú situácie, javy a procesy, ktoré majú potenciál ohroziť

spoločnosť, štáty i celý svet a spôsobiť chaos a úpadok. Zmiešané bezpečnostné hrozby

súvisia s možnosťou použiť ozbrojené násilie pri riešení problémov v politickej,

ekonomickej, sociálnej a ďalšej oblasti spoločenského života, niektorými sociálnymi

subjektmi na podštátnej úrovni, ktoré sleduje politické ciele, ale nemá masový

charakter. 1

Najvážnejšou hrozbou v súčasnosti sa stal terorizmus spojený so šírením zbraní

hromadného ničenia, je to naliehavá hrozba politického a vojenského charakteru.

Bezpečnostné riziko j subjektívne vnímanie a zohľadňovanie objektívnej

bezpečnostnej hrozby. Riziká sú človekom uvedomené, poznané a vnímané objektívne

javy, vzťahy, procesy a veci , ktoré narúšajú jeho bezpečnosť.2 Najväčším rizikom

súčasného sveta je podcenenie hrozby terorizmu a šírením zbraní hromadného ničenia,

ľahostajnosť a nečinnosť vo vzťahu k diktátorským režimom so sklonmi k agresivite

voči malým štátom, podceňovanie nacionalizmu, na jednej strane a nečinnosť k jej

prejavom a dôsledkom na druhej strane.3

14

1.2 Inovácia

Inovácia reprezentuje kreatívny proces, v ktorom sa kombinujú existujúce dve

alebo viac vecí novým spôsobom, so zámerom vyrobiť jedinečnú novú vec, komplexná

zostava aktivít od nových ideí až po ich zavedenie do praxe, invencia a implementácia

nových nápadov, celkom nová myšlienka koncept alebo idea. Pôvodne nové výrobky

(skutočná inovácia) sú také výrobky, ktoré uspokojujú existujúce potreby prvýkrát,

alebo dokonca ich len vytvárajú (nové potreby). Sú väčšinou vyvolávané novými

objavmi technického charakteru, majú určitú hodnotu vzácnosti. Odvodené inovácie

súvisia so skutočnosťou, že s nasýtenosťou trhu produktmi je potrebné hľadať nové,

alebo zlepšené uspokojenie potrieb. Inovácia má význam aj vo finančných operáciách,

keď na medzinárodných finančných trhoch vznikajú nové formy finančných obchodov.¹

Pojem inovácia sa spája s menom českého rodáka J. A. Schumpetera. Schumpeter

klasifikoval celkove päť typických zmien, ktorými sa prejavuje vývoj:

zavádzanie nových produktov, resp. pôvodných produktov s novými

vlastnosťami,

používanie novej výrobnej techniky, výrobných procesov ci nové obchodné

zabezpečenie výroby,

otváranie nových trhov,

používanie nových surovín alebo polotovarov,

zmeny v organizácii výroby a jej zabezpečení.

Problematika inovácií zostala takmer tri desaťročia mimo hlavného prúdu ekonomickej

teórie a jej aplikácií v priemyselnej praxi. Až šesťdesiate roky, ktoré boli rokmi

prudkého zrýchlenia vedecko-technického rozvoja, túto situáciu zmenili. Objavilo sa

veľa autorov a prác, ktoré sa zaoberali, v tom čase módnym slovom inovácia.

Postupne sa vykryštalizovalo niekoľko výrazných teórií, ktoré zjednotili názory na to,

čo sú

inovácie, kde je ich miesto, ako ich ekonomicky zvládnuť a využiť na rozvoj firmy.

Výrazné miesto v tejto oblasti majú práce akademika Valentu. Stále sú aktuálne svojou

obsahovou náplňou, systematickým utriedením, vymedzením kľúčových miest

problematiky i závermi. Platí to aj pre systémové, všeobecné poňatie samotného pojmu

inovácia, ktorú podľa Valentu je potrebné chápať ako „zmenu v pôvodnej štruktúre

výrobného organizmu, ako prechod k novému stavu jeho vnútornej štruktúry“. Teóriu

inovácií charakterizuje ako teóriu cieľavedomých zmien spoločenskej reprodukcie,

15

ktorá predstavuje v súhrne „teoretický odraz štruktúry a celistvosti procesu rozvoja

ľudského poznania a jeho využitia v praxi vo všetkých úrovniach a formách

podnikania“. V komplexnom poňatí je inovácia cieľavedomým, dynamickým

rozvojovým procesom, ktorého výsledkom je pozitívna zmena zameraná na

zdokonaľovanie reprodukčného procesu a plnšie uspokojovanie potrieb spotrebiteľa. V

súlade s týmto chápaním sa inovácie môžu týkať produktov, technológií, výrobných

prostriedkov, profesijnej a kvalifikačnej štruktúry pracovnej sily, organizačného

usporiadania firmy. Môže ísť tak o kvantitatívne, ako aj kvalitatívne zmeny, o zmeny s

kladnými aj zápornými sociálno-ekonomickými dôsledkami. Spoločenská užitočnosť

určitej zmeny ešte zďaleka nie je zárukou, že inovácia je ekonomicky efektívna.

Väčšina autorov obyčajne zdôrazňuje nevyhnutnosť praktickej realizácie zmeny,

zdôrazňuje charakter a poslanie zmeny. Manažéri za inováciami vidia zmeny užitočné

pre firmu a spoločnosť, zmeny zvýhodňujúce predaj produktu a utvárajúce podmienky

na lepšiu a hospodárnejšiu výrobu. Inovácia pochádza z latinského „innovare“ –

obnovovať, robiť nové, meniť. Charakter inovácie možno definovať ako proces od

tvorby myšlienky až po komercializáciu, adopciu, prijatie zmeny, radikálnu zmenu,

realizáciu nového vynálezu alebo niečo celospoločensky nové. Mnohé produkty,

procesy, služby, technológia, postupy, organizačné štruktúry označujeme ako

inovatívne, pretože zlepšujú kvalitu života, majú radikálny význam, sú nové alebo nie

sú nové, ale majú novú formu, alebo sú kombináciou existujúcich foriem. Kritériom

úspešnosti inovácie je jej úspech na trhu. Inovácia musí byt preto orientovaná čisto

podnikateľsky. Inovácia nie je svojim poňatím technologický proces. Technický objav

má charakter inovácie iba vtedy, ak sa podnikateľsky zhodnotí, keď vedie k zvýšeniu

výnosov z podnikania. Inovácia posúva ďalej tvorivosť a invenciu.

Stupeň technologického pokroku, ktorým klasifikujeme úroveň zmeny

súčasného stavu vzhľadom na minulý alebo plánovaný stav, sa nazýva inovačný rád

alebo inovačný stupeň. Ide o relatívny údaj. Vyžaduje definovať objekt inovácie a jeho

východiskový stav.

S pojmom inovácie pomerne úzko súvisia tri ďalšie pojmy. Sú to[2]:

o invencia – popud, nápad, idea, návrh možného riešenie, ktorý po spracovaní

vyústi

do inovácie,

o iniciácia inovácie – vedecká, výskumno-vývojová, experimentálna alebo

16

organizačná činnosť, ktorej cieľom je začať inovačný proces či udržať ho v potrebnom

tempe,

o difúzia inovácie – rozširovanie už niekde osvojenej a využívanej inovácie v

novýchpodmienkach, prípadne na nových aplikačných miestach.

1.3 Inovačný proces

Príprava a postupné uskutočňovanie inovačných zmien sa nazývajú inovačný

proces. Jeho výsledkom je inovácia ako realizovaná, využívaná pozitívna zmena.

Úlohou inovačných procesov je cieľavedomé ovplyvňovanie reprodukcie všetkého

podnikania v súlade s rastúcimi potrebami a požiadavkami zákazníka a trhu ako celku.

Inovačný proces je procesom tvorby a šírenia inovácií. Inovačné procesy

v podnikateľských činnostiach chápeme ako realizáciu jednotlivých inovácií alebo ich

súborov, ktoré zabezpečujú kvantitatívnu a kvalitatívnu zmenu v produktoch, procesoch

a štruktúre výrobno-technickej základne so všetkými ekonomickými a spoločenskými

súvislosťami. Inovačné procesy zasahujú hlboko do výrobno-technickej štruktúry

podnikateľskej sféry a tým do procesu jej reprodukcie. Napríklad nová technológia

akéhokoľvek odboru v priemysle obyčajne zahajuje do príslušného odboru strojárstva a

elektroniky a vyvoláva určitú potrebu surovín a energií, je spojená s investíciami,

pohybom pracovných síl, ktoré ďalej vyvolávajú reťaz potrieb. V širšom význame sú

inovačnými procesmi aj veľké programy a projekty ekonomického rozvoja,

vedeckovýskumná činnosť, významné akcie, ktoré zasahujú celý podnikateľský proces

a v ňom reprodukčný proces. V praxi sú hlavným miestom inovačných procesov firmy,

kde sa inovácie realizujú v produktoch, technológiách a iných činnostiach. Tvorba a

manažment inovačných procesov podliehajú v plnom rozsahu podnikatelskému

manažmentu so všetkými jeho princípmi.

Inovačný proces nie je náhodný. Je radený konkrétnym projektom alebo

programom prepojeným po vertikále a horizontále realizacnej sféry. Inovacné procesy

vyžadujú:

o komplexný systémový prístup od zdroja inovácie až po realizáciu v praxi,

o všestranné väzby na potreby a vztahy, ktoré vyvolávajú,

o vyhodnotenie ich efektov.

Inovacný proces zachytáva dve stránky rozvoja:

extenzívnu stránku, ktorá predstavuje rozširovanie alebo ústup inovácie vo sfére

17

výroby a využitia v priebehu jej životného cyklu, cím umožnuje predvídat rozvoj

výroby a zastarávanie inovácií,

intenzívnu stránku, ktorá predstavuje striedanie inovácií v danom výrobnom

odbore

a umožnuje tak predvídat potrebu vzniku dalšej inovácie a tým vcas urcit termíny

zaciatku výskumu a vývoja.

Casti, z ktorých sa inovacný proces skladá, sa spravidla oznacujú ako fázy

inovacného procesu. Vo všeobecnej úrovní sa spravidla uvádza pät fáz inovacného

procesu:

o veda,

o výskum,

o vývoj,

o výroba,

o využitie.

Pre konkrétne situácie je zvycajne nevyhnutné spresnit, co sa rozumie jednotlivými

fázami, aké ciastkové cinnosti obsahuje každá fáza. Všetkými fázami prechádza

inovacný proces spravidla len v prípade velkých kvalitatívnych inovacných zmien. Pri

ciastkových inovacných zmenách, ako aj pri inovacných zmenách kvantitatívneho

charakteru býva inovacný proces úcelovo zredukovaný na fázy, ktoré sú nevyhnutné na

zabezpecenie príslušnej konkrétnej inovácie. Rovnako konkrétne podmienky, v ktorých

prebieha inovacný proces, môžu ovplyvnit úcast ci neúcast tej-ktorej fázy, resp. môžu

viest k redukcii, ci naopak, k rozšíreniu obsahu niektorej z nich. Napríklad fáza veda a

fáza výskum bývajú casto výrazne zúžené úcelným využitím vedecko-technických

informácií, najcastejšie vo forme získania dokumentácie vedeckých poznatkov,

technických publikácií ci patentovej literatúry. Z hladiska casovej následnosti je dnes

prakticky neúnosné dôsledné umiestnenie a dodržiavanie jednotlivých fáz za sebou.

Nevyhnutnost urýchlovat inovacný proces, napríklad využitím možností súcasnej

informacnej techniky a technológie, vedie k tomu, že sa coraz naliehavejšie hladajú

nielen cesty skrátenia každej fázy, ale aj cesty takého organizacného zabezpecenia tohto

procesu, ktoré umožnuje maximálne prekrývanie jednotlivých fáz v case.

Každý inovacný proces nemusí byt úspešný. Z mnohých dôvodov môže byt

neuspokojivá. Preto úcinok realizácie inovacného procesu možno hodnotit až v casovo

vzdialenejšom období. [2]

18

1.4 Inovatívnosť, inovačný priestor a inovačné aktivity

Inovatívnosťou rozumieme technológiu, ktorá prispieva k zlepšovaniu imidžu

firmy.

Inovatívnosť podniku znamená mieru akou je inovačný potenciál reálne

dosahovaný. V rámci inovatínosti podniku rozlišujeme inovačnú kapacitu podniku,

ktorá je definovaná ako súhrn poznatkov, skúseností, zdrojov, majetku a manažérskych

schopností, i zručností, ktoré sú v podniku k dispozícii alebo ich je podnik schopný

v potrebnom čase získať.6

Inovatívny podnik tvorí podnik prinášajúci trhovo realizovateľné produkty,

technológie a služby s vyššou pridanou hodnotou.6

Produktové inovácie sú inovácie produktu, ktoré majú charakter služby, môžu

zahrňovať významné zlepšenie v tom, ako sú tieto služby poskytované, pridaním

nových funkcií alebo charakteristík ku zostávajúcim službám alebo zavedenie úplne

nových služieb k zachovaniu a zväčšeniu trhového podielu a získania nových trhov.7

Inovačný priestor predstavuje vytvorenie fyzického alebo virtuálneho priestoru,

kde sa môžu poznatky a invencie vzájomne prepojiť a hodnotiť, ich následná selekcia

a syntéza s cieľom vytvorenia inovačného riešenia.4

Inovačné aktivity sú všetky vedecké, technické, organizačné, finančné a komerčné

kroky, ktoré vedú k zavádzaniu inovácií. Niektoré inovácie sú sami o sebe inovatívne,

iné nie sú novými aktivitami, ale sú potrebné pre zavádzanie inovácií. Inovačné aktivity

sú často výsledkom výskumu a vývoja, ten však nemusí priamo súvisieť s vývojom

špecifických inovácií.8

Inovačný potenciál vyjadruje mieru inovatívnosti podniku, ktorá by bola

dosiahnuteľná pri optimálnom využívaní všetkých súčastí inovačnej kapacity.

Je považovaný za vhodnú charakteristiku existujúceho inovačného prostredia

v podniku. Je to prostredie, v ktorom inovácie, vznikajú, rozvíjajú sa a realizujú.9

6 http://www.government.gov.sk/4759/slovnik-pojmov.php7 M. Rostášová a kol.: Manažment v inovácii v služách, EDIS, Žilina, 2010. ISBN 978-80-554-0240-68 http://www.government.gov.sk/4757/inovacie.php

9 www.eschool.sk/subory/poznamky-5/.../K-Inovačný%20potenciál.ppt

19

1.5 Hodnota a hodnotenie činnosti podniku

Hodnota je ekonomická kategória, ktorá vyjadruje vzťahy medzi výrobcami

tovaru. Podľa teórie pracovnej hodnoty je hodnota tovaru určená spoločensky

obligátnym množstvom pracovného času potrebného na jeho výrobu. Peňažným

vyjadrením hodnoty je cena. Základy teórie pracovnej hodnoty položil William Petty,

ďalej ju rozvinul Adam Smith a David Ricardo. O teóriu pracovnej hodnoty sa opiera

ekonomická teória Karola Marxa. V súčasnej ekonomickej teórii sa pri určení ceny

výrobkov vychádza z ceny nevyhnutného množstva jednotlivých výrobných faktorov,

t.j. pôdy a prírodných zdrojov, práce a kapitálu, potrebných na výrobu príslušného

tovaru. 10

Hodnotenie (predbežné, priebežné, následné) znamená posúdenie prínosu

realizácie programov a ich súladu so stanovenými cieľmi s ohľadom na efektivitu,

účinnosť, účelnosť, relevantnosť a udržateľnosť.11

Hodnotenie činnosti podniku predstavuje spôsob odhaľovania rezerv v činnosti

podniku a identifikácie silných a slabých stránok. Súčasťou hodnotenia musí byť

analýza postavenia na trhu, odhaľovanie nových trhových príležitostí i hrozieb, ktoré

môžu v budúcnosti podnik postihnúť. Cieľ hodnotenia predurčuje aj výber používaných

metód a ukazovateľov. Predmetom sledovania sú tieto ukazovatele: trhová produkcia

a jej štruktúra, náklady a ich štruktúra, hospodársky výsledok, produktivita práce a rad

čiastkových ukazovateľov, ako sú úžitkovosť, realizačné ceny. Predmetom hodnotenia

je dynamika ukazovateľov v čase a porovnávanie s výsledkami popredných

konkurenčných podnikov. V trhových podmienkach rastie význam finančných

ukazovateľov (likvidita, výnosnosť aktív, výnosnosť investícií). Pri hodnotení podnikov

sa uplatňujú štatistické metódy, ako sú indexy, korelačná a faktorová analýza, metóda

odchýlok ako aj metódy strategickej analýzy ako je napr. metóda portfólia.¹

10 Prof.Ing. Drahoš Šíbl, DrSc., kolektív autorov.: Veľká ekonomická encyklopédia, SPRINT, Bratislava, 1996. ISBN 80-88848-02-411 http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=hodnotenie

20

2 CHARAKTERISTIKA PODNIKU POSKYTUJÚCEHO SLUŽBY

Podnik je ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka existujúca so

zámerom podnikať a ekonomicky sa realizovať. Rozlišujeme dva druhy podnikov a to

podnik tovarov a podnik služieb.

Služba je ekonomický statok majúci nehmotný charakter, ktorý je produkovaný

činnosťami poskytujúcimi užitočné efekty bezprostredne svojim vlastným priebehom.1

Služby na rozdiel od materiálnych výrobkov si nemôžeme dopredu prehliadnuť,

ochutnať, ovoňať. Aby sa znížila neurčitosť výsledkov služby, zákazník vyhľadáva

určité znaky, ktoré by svedčili o kvalite služieb. Zákazník bude posudzovať kvalitu

služieb na základe miesta (vzhľad, interiér, exteriér), personálu (mal by byť dostatočný

počet na obslúženie zákazníkov), vybavenia pracovísk, propagačných materiálov,

symbolov a ceny.12

Služby sú charakterizované:

zmenou stavu osoby alebo statku spôsobenej činnosťou, ktorá je súčasťou

ekonomiky,

v marketingu – činnosť ponúknutá jednou stranou druhej, ktorá nemusí byť

spojená s výrobkom,

v manažmente – ekonomická činnosť, ktorá vytvára hodnotu a poskytuje úžitok

spotrebiteľovi ako výsledok vytvorenia želanej zmeny pre prijímateľa,

v praxi – činnosť poskytovaná pre tretí subjekt a vykonávaná platenými

zamestnancami.13

Služby majú nasledovné atribúty: personál, úroveň kvality, čas poskytovania

služby, podporné zariadenie, balenie a etikety, doplnkové služby. 14

Služba je väčšinou chápaná ako pracovný výkon, pri ktorom finálny produkt môže

mať dve zložky:

proces

výsledok procesu

Podniky služieb predstavujú obchodné, dopravné, bankové, poisťovacie a iné

podniky, ktoré poskytujú služby. Sú náročné na ľudskú prácu.15

12 http://www.euroekonom.sk/obchod/sluzby/hlavne-vlastnosti-sluzieb/13 nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/1780/.../verejne_sluzby_1.ppt14 manazment.wbs.cz/Manazment_kompletne_vypracovanie_statnicovych_otazok.doc15 http://www.euroekonom.sk/ekonomia/podnik-a-podnikanie/klasifikacia-podnikov/

21

zmena stavu osoby alebo statku spôsobenej činnosťou, ktorá je súčasťou

ekonomiky,

v marketingu – činnosť ponúknutá jednou stranou druhej, ktorá nemusí byť

spojená s výrobkom,

v manažmente – ekonomická činnosť, ktorá vytvára hodnotu a poskytuje úžitok

spotrebiteľovi ako výsledok vytvorenia želanej zmeny pre prijímateľa,

v praxi – činnosť poskytovaná pre tretí subjekt a vykonávaná platenými

zamestnancami.

2.1 Špecifické znaky podnikov poskytujúce služby na trhu služieb

Mnoho podnikov si najmä v súčasnej dobe uvedomuje, že

úspešné prežitie v

rámci čoraz silnejšej konkurencie závisí od schopnosti podniku čo

najrýchlejšie reagovať na dynamické a neustále sa meniace

požiadavky trhu.

Taktiež musia venovať náležitú pozornosť prognózovaniu a

analýze najnovších trendov v prostredí, v ktorom pôsobia, pochopiť

ich a na základe toho prijať správne opatrenia smerujúce k využitiu

odkrytých príležitostí a minimalizácii možných rizík.

Špecifickými znakmi podnikov poskytujúcich služby sú:

nemožnosť transferu vlastníctva,

špecificky vznikajúci dopyt po službách,

služby sa nakúpia alebo objednajú pred procesom produkcie a až pri spotrebe sa

prejaví skutočný charakter a kvalita,

existencia vplyvov verejnosti,

špecifické výmenné vzťahy,

územný princíp tvorby siete zariadení poskytujúcich služby.16

2.1.1 Vymedzenie podnikov poskytujúce služby cez konštitutívne znaky

o podnikovo-hospodársky prístup

a)  činnosť – využívanie psychickej a fyzickej pracovnej sily mimo tvorby

materiálnych statkov,

16 www.ef.umb.sk/upload/predmet/.../MQS%20uvod%20sluzby.ppt

22

b) proces – slúžiaci na krytie potrieb materiálovými a nemateriálovými statkami,

ktorých tvorba vyžaduje kontakt medzi producentom a spotrebiteľom,

c)  výsledok – nemateriálny hospodársky statok,

d) potenciál – schopnosť producenta podávať špecifické výkony,

e) kombinované – predchádzajúce interpretácie kombinujú.

2.1.2 Rozdiely výrobných podnikov a podnikov poskytujúcich služby

Zatiaľ čo podniky služieb sa orientujú na poskytovanie služieb zákazníkom,

výrobné podniky vyrábajú výrobky. Sú veľmi náročné na prácu, materiál, kapitál

a energie. Podľa druhu výrobkov ich môžeme členiť na:

o podniky prvovýroby - poľnohospodárske, lesné, ťažobné a energetické podniky,

lov a rybolov – ich spoločným znakom je získavanie statkov z prírody.

Prvovýroba je náročná na prácu a kapitál.

o podniky druhovýroby - výroba investičných a spotrebných tovarov.17

Tabuľka 1: Základné rozdiely medzi výrobným podnikom a podnikom poskytujúcim služby

Rozdiely

Výrobný podnik Podnik služieb

orientovaný na produkt orientovaný na zákazníka

výroba do zásoby okamžitá spotreba

hmotný charakter produktu nehmotný charakter

nevyhnutná logistika, prepravaslužby sa vytvárajú a spotrebovávajú

na tom istom mieste

použitie nie je časovo obmedzené časovo obmedzené použitienevyhnutnosť existencie distribučného systému

fyzicky neexistuje žiadny distribučný systém

cena výstupu je závislá od výrobnej náročnosti

cena služby sa odvíja od konečného úžitku, ktorý prinesie spotrebiteľovi

náročnejšie a nákladnejšie na inovácie flexibilnejšie reakcie na inovácie

kupovaný produkt neovplyvňuje moc psychiku nakupujúceho,

pretože spotrebiteľ presne vie aký úžitok mu produkt prinesie

výraznejší vplyv psychiky spotrebiteľa pri poskytovaní služieb

Zdroj:

V Tabuľke 1 môžeme vidieť niekoľko rozdielov pre výrobný podnik a pre

podnik služieb.

Služby zaujímajú v postojoch občanov, odborníkov, spoločností, regiónov a

krajín stále viac miesta a vo veľkom rozsahu majú vplyv nový dopyt a novú ponuku v

17 http://www.euroekonom.sk/ekonomia/podnik-a-podnikanie/klasifikacia-podnikov/

23

sústavách hospodárstva a spoločnosti. Tradičné členenie v rámci výrobných odvetví, aj

keď nie je úplné a skrýva silné vzájomné väzby jednotlivých odvetví hospodárstva, nám

umožňuje odhadovať dôležitosť hlavných hospodárskych činností. V Európe rastie

dôležitosť služieb ako hospodárskeho odvetvia. Podniky, ktorých hlavná činnosť je

poskytovanie služieb iným podnikom predstavujú 10 – 12 % celkovej zamestnanosti a

pridanej hodnoty.18

18 http://katedry.fmmi.vsb.cz/639/mj83-cz.pdf

24

3 TRENDY V HODNOTENÍ INOVATÍVNOSTI PODNIKU

Podnik snažiaci sa udržať a upevniť si postavenie na trhu musí realizovať vhodnú

inovačnú politiku, ktorá by mu umožňovala dosiahnuť výhodnejšie postavenie

v porovnaní s konkurenciou. 4

Zakladateľom ekonomického smeru zameraného na skúmanie inovácií je J. A.

Schumpeter. Za inovácie však považoval len prvé uvedenie nového produktu alebo

služby na trh. Všetko ostatné považoval za imitátorstvo. V súčasnosti autori od tejto

myšlienky ustupujú a za inovácie považujú všetky prípady, kedy je produkt nový

z hľadiska jeho výrobcu, respektíve keď je niekým z jeho subjektívneho hľadiska za

nový považovaný.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zastáva názor, že je dôležité, aby

jednotný trh EÚ fungoval spôsobom podporujúcim také prostredie, v ktorom sú podniky

a organizácie motivované k rozvíjaniu inovatívnosti. Hospodárska súťaž medzi

podnikmi musí byť založená na kvalite výrobkov a služieb a ochrane životného

prostredia, nielen na cenách. V tejto súvislosti má dôležitú príkladnú a vedúcu úlohu

verejné obstarávanie.14

V súvislosti s hodnotením inovačnej politiky sa EHSV domnieva, že je dôležité

zamerať sa na kvalitu pracovných podmienok, podmienok zamestnania a pracovného

prostredia. Je dôležité mať na pamäti, že inovačná politika je v jednotlivých členských

štátoch na rôznom stupni rozvoja. Bolo by vhodné, ak by sa v iniciatívach EÚ

týkajúcich sa inovácie a vzdelávania kládol dôraz na inováciu pracovísk a nové druhy

odborných schopností (okrem odborných a technických vedomostí môžu zahŕňať

komunikačné schopnosti, tvorivosť a schopnosť inovovať), ako aj na postupy riadenia.19

3.1 Všeobecné aspekty procesu zmeny vo väzbe na inovačné aktivity

Proces zmeny a tým aj proces inovačných aktivít v podnikoch je spojený

s poznávaním podmienok a zákonitostí prechodu od pôvodného stavu k novému stavu.

Na obrázku č. xxx je uvedený typický súbor síl, ktoré pôsobia na podnik pri realizácii

procesu zmeny, ktorý je spôsobený jeho inovačnými aktivitami.4

HYBNÉ SILY BRZDIACE SILY19 http://www.eesc.europa.eu

ZMENA25

Obr. Xxx Protichodné sily v procese zmeny spôsobenej inovačnými aktivitami podniku.

Hnacími silami pre podnik je všetko to, čo mu pomáha dosiahnuť ciele v oblasti

inovácií. Brzdiace sily sú prekážky stojace v ceste. Je nutné zistiť ako narušiť túto

rovnováhu a posunúť ju do želaného smeru. Na tom sa zúčastňujú tri fázy:

stanovenie diagnózy: identifikuje hlavné hnacie a brzdiace sily, ktoré pomáhajú

udržiavať súčasnú úroveň,

prechod do nového stavu: zmeny rôznej pevnosti síl, pre aj proti,

opätovné zmrazenie v novom stave: opätovné zrazenie situácie na novej,

žiaducej úrovni založenej na dosiahnutých alebo zamýšľaných výsledkoch.

Zmenu, ktorú vytvorí prijateľné prostredie pre vznik inovácií môže podnik

uskutočniť troma základnými stratégiami:

o  Pridať hnacie sily. Pridanie hnacích síl vyvolá viac opačných síl, čo zvyšuje

napätie, a preto je spravidla menej vhodné.

o  Odstrániť alebo zoslabiť brzdiace sily. Toto je obvykle žiaducejšie a menej

zrejmé.

o  Pridať hnacie sily a vylúčiť alebo redukovať brzdiace sily. Toto je

pravdepodobne najčastejšie využívaná stratégia.

Obrázok xxx zobrazuje vzťah medzi procesom zmeny a jeho podmienkami so

zvýraznením dôležitosti a intenzity zaradenia procesu zostavovania diagnóz. 4

ZMENA

Od jednotlivcov:Obavy z neúspechuStrata postaveniaStrach z neznámehoOd organizácie: sila kultúryNedostatok zdrojov

26

nový personál

rastúca konkurencia

nové technológie

meniace sa trhy

meniace sa postoje k

práci

Procesy diagnostikovania pri inovačných aktivitách spôsobujúcich zmeny.

Proces rozmrazenie zmena zmrazenie

Podmienky/ diagnóza odpor diagnóza hodnotiaca diagnóza

faktory inštitucionalizácia

čas

Obr. Xxx Procesy diagnostikovania pri inovačných aktivitách spôsobujúcich zmeny.

Každý proces diagnostikovania spojený s identifikáciou inovačných príležitostí,

ktorý nie je bezúčelný a je založený na využívaní správnych diagnostických metód, je

zavŕšený definovaním terapie. V subprocese uskutočňovania zmeny prostredníctvom

inovácií je terapia viazaná na proces prekonávania odporu u zamestnancov voči zmene

vyvolanej implementáciou inovácie. Nájsť cesty k prekonaniu odporu voči zmene sa

pokúsili uskutočniť Farmer, Mabey, Batsleer tým, že vytypovali terapeutické postupy

na „liečenie“ stanovených diagnóz obr. Xxx.4

Terapeutické postupy zamerané na prekonávanie odporu k zmene vyvolanej

inováciami

Terapeutický postup Situácie v ktorých sa

bežne využíva

Výhody Nevýhody

Vzdelávanie a

komunikácia

Nie je dostatok

informácií alebo sú

nepresne a nedostatočne

analyzované

Ak sa zamestnancov

organizácie podarí

presvedčiť, neraz pri

realizácii zmeny sami

pomôžu

Niekedy býva časovo

veľmi náročná, najmä

ak je vo veci

zainteresovaných veľa

ľudí

Spoluúčasť a

angažovanosť

Iniciátori nemajú všetky

informácie, ktoré na

naplánovanie zmeny

potrebujú, a iní majú

značnú moc zmene

brániť

Ľudia, ktorí sa na tomto

procese podieľajú, budú

za realizáciu zmeny

zanietení a každá

podstatná informácia,

ktorou disponujú, sa do

plánu implementácie

zapracuje

Časovo veľmi náročná,

nákladná, a pritom ešte

nezaručuje úspech

Pomoc a podpora Ľudia sa stavajú na

odpor pre problémy

a prispôsobením sa

Niet účinnejšej metódy

pri prekonávaní

problémov

Časovo náročná,

nákladná, a pritom ešte

27

s prispôsobovaním sa

zmenám

nezaručuje úspech

Rokovanie a dohoda Niekto alebo nejaká

skupina osôb zmenou

zjavne stráca a má moc

zmene brániť

V niektorých prípadoch

ide o relatívne

jednoduchý spôsob, ako

sa vyhnúť silnému

odporu

V mnohých prípadoch,

keď motivuje iných,

aby rokovali o splnení

ich požiadaviek, býva

priveľmi nákladná

Manipulácia Iná taktika je neúčinná

alebo priveľmi

nákladná

Môže to byť relatívne

rýchle a nenákladné

riešenie problémov

s prekonávaním odporu

Ak majú ľudia dojem,

že sa s nimi manipuluje,

v budúcnosti môžu

vzniknúť problémy

Otvorené a skryté

donucovanie

Rýchlosť zmeny je

dôležitá a iniciátori

majú značný vplyv

Ide o metódu, ktorá

rýchlo prináša výsledky

a môže prekonať každý

odpor

Môže byť riskantná, ak

vedie k tomu, že ľudia

voči iniciátorom

pociťujú hnev

Výber vhodných terapeutických postupov je potrebné prispôsobiť skupinám

ľudí, ktoré rozdielnym spôsobom reagujú na zmenu vyvolanú inovačnými procesmi

v podniku a kladú odpor rôznej intenzity. Slávik vymedzuje najvýznamnejšie typy

skupín, ktoré je možné popísať pomocou matice uvedenej na obrázku xxx.4

Reakcia realizátorov na zmenu vyvolanú inováciami

Obr. Xxx Najvýznamnejšie typy skupín, pomocou matice.

Chameleón súhlasí so zmenou, ale jeho úsilie pri realizácii je symbolické

a pracovný výkon len predstiera. Príčinou môžu byť iné pracovné záujmy a súčasne

snaha nevybočovať z hlavného prúdu organizačného snaženia. Hrozba vyplývajúca

z takejto skupiny zamestnancov je v tom, že spočiatku sa implementácia zmeny

Úsilie vynakladané pri implementácie inovácií malé veľké

chameleón vodca

odpadlík nasledovateľ

veľký

malý

Súhlas s inováciou

28

zdanlivo rozbehne, pretože predstierajú súhlas, pri prvých reálnych aktivitách sa však

proces zmeny spomalí.

Odpadlík aktívne pracuje proti úspešnej implementácii. V najhoršom prípade

sabotuje zmenu, v najlepšom prípade nerobí vôbec nič. Nesúhlas vzniká z presvedčenia,

že iní to robia zle, alebo, že zdroje a čas by mali byť venované na dôležitejšie veci.

Mnoho odpadlíkov sa navonok neprejavuje, nevystavujú na obdiv svoje opozičné

postavenie alebo neostanú na to príležitosť.

Vodca je realizátor, ktorí verí zmene a vynakladá úsilie, aby zabezpečil jej

úspešnú implementáciu. Zamestnanci tohto druhu majú zvyčajne vodcovské vlastnosti

a povzbudzujú ostatných, aby prispeli k procesu zmeny.

Nasledovateľ sa zúčastňuje na realizácii zmeny, pretože skôr verí vodcovi než

zmene samotnej. Do tejto skupiny patria aj tí, ktorí považujú zmenu za menej dôležitú

než svoju kariéru podniku. Pracujú na zmene najlepšie ako vedia, pretože chcú, aby boli

pokladaní za jej prívržencov. Hrozbou je, že nemusia preniknúť do hĺbky zmeny

a vnútorne sa s ňou stotožniť.4

Viacerí autori sa snažili o matematické vyjadrenie záverov z diagnóz, ktoré sú

spracované v procese implementácie zmien. Mabey, Caird vyjadril názor, že schopnosť

prekonať odpor jednotlivých zamestnancov proti zmene možno posúdiť na základe

symbolickej nerovnosti.4

Vpri + Nnep >Vnep + Npri

kde:

Vpri - výhody prameniace z prijatia zmeny,

Nnep – nevýhody prameniace z neprijatia zmeny,

Vnep – výhody z neprijatia zmeny,

Npri – nevýhody z prijatia zmeny.

Matematické vyjadrenie bolo vytvorené aj v prípade pripravenosti podniku na

zmenu spôsobenú inovačnými aktivitami podniku, ktorú je možné vyjadriť vzťahom:

C = (D * S* P) > X

Pričom:

C – zmena,

D – nespokojnosť so súčasným stavom vecí,

S – identifikovateľný a požadovaný cieľový stav,

P – praktický plán na uskutočnenie zmeny,

X – náklady na uskutočnenie zmeny.4

29

3.2 Metódy a techniky hodnotenia inovatívnosti podniku

Inovačné metódy a techniky nenahrádzajú konvenčné metódy a postupy, ktoré sa

v projektovaní aplikujú. Väčšina z nich je orientovaná hlavne na podporu aktivít

a aplikáciu v takých oblastiach kde sa nedajú využiť nijaké doteraz známe metódy. Pri

výbere a aplikácii inovačných metód je predovšetkým potrebné:

identifikovať problémovú situáciu a uvážiť jej význam pre proces projektovania,

analyzovať doterajší postup riešenia a používané metódy ako aj dosiahnuté

výsledky,

analyzovať charakter problémovej situácie,

vybrať na základe znalosti inovačných metód a techník vhodnú metódu resp.

metódy,

detailne sa oboznámiť s metódou a v prípade potreby ju modifikovať a/alebo

prepojiť s inou metódou,

aplikovať modifikovanú metódu pre riešenie problémovej situácie.

Po získaní výsledkov zhodnotiť výsledný efekt aplikácie a v prípade kladného

výsledku metódu prípadne metódy zahrnúť do štandardného postupu projektovania.

Pri analýze výsledkov získaných aplikáciou inovačných metód je potrebné si

uvedomiť, že tieto metódy napomáhajú hlavne tvorivému a inovatívnemu riešeniu

problémov a sú „iba“ pomocnými nástrojmi. V procese projektovania je možné

identifikovať rozličné typy úloh, ktoré vyžadujú rozličné analytické nástroje a techniky

pre riešenie. Väčšina úloh je zložitá, zle štruktúrovaná, vyžaduje posúdenie veľkého

počtu variantov a rozhodovanie, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňuje ďalšie etapy

práce.20

20 http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/5-2002/pdf/124-126.pdf

30

Charakteristika vybraných inovačných metód a techník

Metóda Typ riešeného

problému

Podmienky aplikácie Doplňujúca metóda

Morfologická

tabuľka

Systematické hľadanie

všetkých možných

variantov

riešenia problému,

problém komplexný,

stredne zložitý,

dobre štruktúrovaný,

možnosť rozdeliť ho na

navzájom,

nezávislé pod problémy

Možnosť skupinovej

aplikácie,

dobrá znalosť odbornej

problematiky

Rozhodovacia

analýza,

identifikačné listy,

Morfologická

matica

Štruktúrované

systematické spracovanie

komplexnej

problematiky, vytváranie

kombinácií s možnosťou

identifikácie

nezmyselných

kombinácií a nulových

polí

Možnosť skupinovej

aplikácie,

dobrá znalosť odbornej

problematiky

Rozhodovacia

analýza,

identifikačné list

Rozhodovacie

tabuľky

Analýza a

dokumentovanie logiky

zložitého problému

jednoznačnou a

prehľadnou formou s

možnosťou vyjadriť

alternatívne smery

činnosti, zložitý dobre

štruktúrovaný problém

Znalosť odbornej

problematiky,

metóda je náročná,

výhodou sú

znalosť a skúsenosti

Neurčené

Rozhodovacia

analýza

Hodnotenie navrhnutých

riešení podľa viacerých

kvantifikovateľných a

nekvantifikovateľných

kritérií,

možnosť aplikácie tak v

rozhodovaní za istoty

ako aj

Znalosť odbornej

problematiky,

tímová práca, znalosť

metódy

príp. odborné vedenie

Morfologická

tabuľka, zoznam

atribútov

31

s uvažovaním rizika

Systemotechnika Systematizované

hľadanie riešení v

prípade opakujúcich

sa úloh vychádzajúce z

definovania funkcií

potrebných na

pretvorenie zadaných

vstupov na výstupy.

Problém

štruktúrovaný aplikácia

modulového princípu

nutná

Znalosť odbornej

problematiky,

existencia znalostných

a informačných databáz

Znakové

modelovanie

Matica

vzťahov

Určenie vzťahov medzi

definovanými prvkami

systému

a ich eventuálne

ohodnotenie

Možnosť skupinovej

aplikácie,

znalosť odbornej

problematiky

Sieť vzťahov, teória

grafov

Sieť

vzťahov

Zobrazenie vzťahov

medzi definovanými

prvkami

systému grafickým

spôsobom

Možnosť skupinovej

aplikácie,

znalosť odbornej

problematiky

Matica vzťahov,

teória grafov

Histogramová

metóda

Grafická interpretácia

získaných údajov vo

forme

stĺpcového grafu

Znalosť odbornej

problematiky

Neurčené

Graf

„chrbtica ryby

Systematické

štruktúrované hľadanie

riešení

v definovaných

kategóriách, riešenia

môžu byť vzájomne

závislé, zložitejší zle

štruktúrovaný problém

Prehľadné grafické

zobrazenie,

možnosť práce v malej

skupine

Paretov graf,

rozhodovacia analýz

Paretov

graf

Metóda grafickej

interpretácie údajov,

predpokladom je

nerovnomerný a doteraz

neznámy výskyt

Prehľadné grafické

zobrazenie

umožňujúce

identifikovať

Graf „chrbtica ryby“

32

skúmaných javov najdôležitejšie javy

Identifikačné

listy

Systematické

usporiadanie a zber

informácií

Znalosť odbornej

problematiky

Morfologická

tabuľka, histogramy

Teória

grafov

Stanovovanie variantov

postupnosti

definovaných

prvkov, analýza

Znalosť odbornej

problematiky,

znalosť teórie grafov,

odborné

vedenie

Matica vzťahov, sieť

vzťahov

3.2.1 Zostavovanie biografie znalostí tvoriacich podstatu inovačných zmien

v podnikoch služieb

Proces tvorby, spracovania, využívania a šírenia poznatkov, ktoré sú základom

inovácií v podniku môže byť diagnostikovaný vytváraním tzv. biografie znalostí

podniku.4

Cieľom vytvárania biografie znalostí podniku je:

analyzovať dynamiku znalostí a ich súvislosti vnútri podniku, ako aj medzi

podnikmi navzájom,

porozumieť komplexu udalostí, účastníkov a tokov, ktorý vytvára dynamiku

znalostí potrebnú pre zabezpečenie zmeny produktu, procesu alebo organizácie.

V prípade, že podnik služieb poskytuje jediný samostatný produkt a rozvoj tohto

produktu korešponduje s rastom podniku, môžeme hovoriť o podniku ako o objekte

dynamiky znalostí.4

3.2.1.1 Metodológia tvorby biografie znalostí v podniku

Táto metóda spočíva v tom, že na začiatku tvorby biografie znalostí sa realizuje

výskum „od stola“. Realizátori zberu informácií musia byť dobre pripravení, klásť

relevantné otázky, a zároveň musia byť zozbierané štandardizované údaje o podniku.

Ďalším krokom pre lepšie pochopenie je opisný rozhovor s konkrétnymi

osobami, ktorí majú kľúčové postavenie v procese zmeny. Počas rozhovoru by mal

respondent rozprávať o priebehu procesu zmeny v podniku od jeho začiatku až po

koniec implementačnej fázy. Následne prebehne opisný rozhovor, ktorý je základom pre

ďalší postup vo forme konkrétnej intenzívnej analýzy interakcie znalostí vnútri podniku

a medzi podnikom a účastníkmi z externého prostredia.4

33

Realizácia ďalších rozhovorov mimo podniku je nevyhnutná na to, aby bolo

možné identifikovať jednotlivé interakcie znalostí a skompletizovať biografiu znalostí –

respondenti môžu byť klienti, dodávatelia a ďalšie inštitúcie zo súkromnej alebo

verejnej sféry. Celkový súbor rozhovorov slúži na získanie informácií.

Proces výskumu sa uskutočňuje v 6 základných krokoch:

1. Nájdenie vhodných kandidátov pre biografiu znalostí,

2. Nadviazanie prvotného kontaktu/úvodné stretnutie,

3. Počiatočné ústne interview,

4. Druhé interview vo vnútri firmy,

5. Interview s externými účastníkmi znalostnej dynamiky podniku,

6. Vyhodnotenie znalostnej biografie a tvorba modelu znalostí.4

3.2.2 Model inovačných procesov

Inovačný proces predstavuje algoritmus zložený z troch základných aspektov:

invencie, inovácie a rozhodovania. Medzi pravidlá inovačného procesu patrí:

sústavnosť, pomocou ktorej sa prekonávajú problémy spojené s procesom zmeny;

komplexnosť, ktorá zvyšuje efektívnosť inovácie; dôslednosť, ktorou je uskutočňovaná

analýza prosperity inovácie a taktika realizácie inovácie.4

Model inovačného procesu

VSTUP VÝSTUP

Obr. Xxx

Na obrázku môžeme presne vidieť celý model inovačného procesu od vstupu až

po výstup.

ROZHODNUTIE

INOVÁCIA

INVENCIA

ROZHODOVANIE

34

3.2.2.1 Model inovačného procesu v sektore logistických služieb

Mnoho inovačných podnetov vychádza od zákazníkov. Ak chce poskytovateľ

logistických služieb so svojimi inováciami uspieť na trhu, musí čo najlepšie poznať

potreby a požiadavky zákazníkov, sledovať ich reakcie a flexibilne reagovať na zmeny.

Medzi inovačným podnetom a realizáciou konkrétnej inovácie musí prebehnúť

ucelený inovačný proces. Vplýva naň mnoho faktorov, ktoré navzájom úzko súvisia

a ovplyvňujú sa. Patrí medzi ne inovačná kultúra, rozvoj zamestnancov a ich

schopností, inovačné postupy a metódy a organizácia inovačného procesu.4

Základné časti inovačného procesu

INOVČNÁ KULTÚRA

Rôznorodosť názorov, trh nápadov, čas a priestor na inovácie v logistickom podniku, otvorený priestor pre komunikáciu.

ROZVOJ ZAMESTNANCOV

Rozvíjanie kľúčových schopností a inovačných talentov, učenia sa, multifunkčné tímy, motivácia k inováciám.

INOVAČNÉ POSTUPY A METÓDY

Inovačné postupy- odlišnosť, definovanie a riešenie protirečení, odhalenie neviditeľných trendov, pochopenie nevypovedaných požiadaviek zákazníkov.

ORGANIZÁCIA INOVAČNÉHO PROCESU

Generovanie a vyhodnocovanie nápadov , spojenie nápadov, talentov a kapitálu, inovačné projekty, ich organizácia a riadenie.

Po zohľadnení týchto faktorov by výsledkom inovačného procesu mala byť

implementácia vhodnej inovácie, ktorej dôsledkom bude určitý pozitívny efekt.4

3.2.2.2 Rámcový model pre inovačný proces

Vo všeobecnosti je možné pre inovačný proces vytvoriť rámcový model (pozri

prílohu A1 a A2), ktorý zahŕňa návrh a implementáciu inovačných logistických riešení.

Obsahuje štyri bloky aktivít, v rámci ktorých sa uskutočňuje dvanásť aktivít. Po každom

bloku aktivít by mal nasledovať audit uskutočnených činností, ktorý je možné vykonať

prostredníctvom:

Auditu inovatívnosti: znamená testovanie, či ide o novú ideu alebo nie,

Auditu využiteľnosti: ide o zistenie, či bude možné využiť inováciu na trhu, kto

budú jej zákazníci, aká by bola cena a pod.,

Auditu realizovateľnosti: predstavuje testovaciu prevádzku inovácie, jej

vyhodnotenie a zistenie prípadových nedostatkov,

Diagnostického testu: ktorý by viedol k ďalšiemu zlepšeniu navrhnutého

riešenia.

35

Realizácia auditu je potrebná na to, aby sa predišlo neefektívnemu využívaniu

zdrojov. Pretože čím neskôr sa v danom modeli zistí chyba, tým väčšie sú aj jej

dôsledky.4

Blok aktivít 1: Návrh a výber ideí

Cieľom prvého bloku aktivít je návrh a výber inovatívnych ideí v oblasti logistiky.

Dôležité je vytvoriť vhodné prostredie a aplikovať také metódy a techniky tvorivosti,

ktoré podnietia generovania nových myšlienok a nebudú vytvárať bariéry pre nové idey.

Aktivita 1.1: Hľadanie inovačných ideí

Snaha o zvýšenie efektívnosti poskytovaných logistických služieb využitím nových

procesov, nástrojov a technológií, vytvorenie novej logistickej služby, zákazníci

logistických podnikov – keď požadujú riešenie špecifického problému, čo je impulzom

pre vytvorenie inovácie.4

Pri hľadaní nových ideí sa môžu vyskytnúť bariéry, ktoré negatívne vplývajú na

inovačný proces ako je nedostatočná kvalifikácia zamestnancov. Je potrebné venovať

pozornosť výberu kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú schopní navrhovať

inovatívne riešenie a zároveň vytvoriť pre nich vhodný motivačný systém.4

Aktivita 1.2.: Prezentácia ideí

Informuje zamestnancov logistického podniku o nových návrhoch a rieši rovnaký

alebo podobný problém zákazníka, ktorý už bol vyriešený. Je potrebné zabezpečiť, aby

bola formulácia ideí jednoduchá a zrozumiteľná pre všetkých zamestnancov.4

Aktivita 1.3.: Analýza požiadaviek

Vytvára základ pre realizáciu súboru aktivít. Začína brainstormingom zameraným

na konkrétnu inováciu ako aj záležitostí súvisiace s implementáciou. Účastníkmi by

mali byť zamestnanci, ktorí zodpovedajú za poskytovanie logistických služieb

a poznajú jednotlivé postupy a procesy. Nad celou aktivitou dohliada inovačný

manažér.

Správna interpretácia požiadaviek zákazníkov a dostatočné know-how v oblasti

logistiky sú kľúčovými faktormi úspešnosti uvedenej aktivity.4

Aktivita 1.4. :Hodnotenie a predvýber ideí

Je potrebné vybrať iba tie, ktoré sú vhodné pre rozvoj. Odporúča sa vyhodnotiť

alternatívy, navzájom ich porovnať a vybrať tú najvhodnejšiu. Vhodné je využívať

analýzu nákladov a výnosov a metódu tvorby scenárov budúceho vývoja.

36

Medzi faktory úspechu patrí správne ohodnotenie prínosov pre zákazníka a získanie

podpory konkrétnej idey od zainteresovaných strán.4

Blok aktivít 2. Rozvoj inovácie.

Aktivity sú zamerané na „prefiltrovanie“ ideí, ktoré prešli hodnotením

a predvýberom bloku aktivít 1. Znamená to posúdenie ich realizovateľnosti pri

poskytovaní logistických služieb ako aj ich ekonomickej výhodnosti.

Aktivita 2.1.: Rozvoj konceptu

Prvou aktivitou je rozvoj konceptu, ktorý predstavuje písomné spracovanie vybraté

idey. Najskôr sa stanovia všeobecné parametre inovácie, jej charakteristiku, štandardný

výkon a podobne, ktorých kombináciou vznikne celková špecifikácia inovácie. Do

úvahy sa berú aj zdroje na jej implementáciu.

Kľúčovým faktorom úspechu tejto aktivity je detailné rozpracovanie konceptu, jeho

prijatie zainteresovanými stranami a know-how zamestnancov, ktorí zabezpečujú rozvoj

konceptu.4

Aktivita 2.2.: Zistenie obchodného potenciálu inovácie

Úlohou je zistiť obchodný potenciál navrhovanej inovácie. Rozsah celého

inovačného projektu a jeho obsahová náplň alternuje od základných finančných úvah až

po komplexné hodnotenie posudzujúce vplyv implementácie inovácie na logistický

podnik.4

Práve schopnosť reálne zhodnotiť situáciu a správne rozhodnúť o implementácii

daného návrhu sú kľúčovými faktormi tejto aktivity.

Aktivita 2.3.: Test akceptovateľnosti inovácie

Pred samotnou realizáciou inovácie je nevyhnutné overiť je akceptovateľnosť zo

strany logistického podniku. Táto aktivita zahŕňa aj diskusiu so zákazníkom prípadne

modifikáciu konceptu.4

Kľúčovým faktorom úspechu je oboznámenie sa s pripomienkami a argumentmi

zákazníka, pre ktorých je návrh určený.4

Blok aktivít 3. Realizácia inovácie

Plánovanie postupu realizácie inovácie ako aj vlastná implementácia a transfer do

každodennej prevádzky sú súčasťou bloku aktivít 3.4

Aktivita 3.1.: Príprav a implementácie inovácie

37

Začína sa vytvorením tzv. mapy implementácie, v ktorej sú uvedené činnosti ako aj

časové obdobia, v ktorých sa tieto činnosti budú realizovať.

Detailná príprava jednotlivých činností, riadenie a školenie zamestnancov

logistického podniku podieľajúcich sa na implementácii inovácií, ako aj dodržanie

určitých pravidiel projektového manažmentu sú kľúčovými faktormi úspechu pre

uvedenú aktivitu.4

Aktivita 3.2.: Implementácia inovácie

Je zabezpečenie riadenia implementácie inovácie a kontrola jej priebehu. Pri

zistených odchýlkach je potrebné vykonať nápravné opatrenia.

Kľúčovým faktorom pre bezproblémovú implementáciu inovácie je zabezpečenie

bezchybného projektového manažmentu.4

Aktivita 3.3.: Hodnotenie úspechu

Je ohodnotenie implementovanej inovácie a stanovenie konkrétnych prínosov.

Nástrojmi, ktoré je možné pri hodnotení využiť, sú napríklad prieskumy medzi

zákazníkmi a analýza ich spokojnosti.4

Pri tejto aktivite je pre úspech kľúčová predovšetkým dôsledná príprava, vhodnosť

a efektívnosť jednotlivých hodnotiacich postupov a použitých nástrojov.

Aktivita 3.4.: Transfer inovácie do rutinnej prevádzky

Blok aktivít zameraný na implementáciu inovácie končí jej transferom do rutinného

poskytovania logistických služieb. Ak sa podnik rozhodne implementovať inováciu bez

toho, aby prešla predchádzajúcimi aktivitami ako je napr. hodnotenie ideí, obchodného

potenciálu a podobne je nevyhnutné je nevyhnutné, aby konkrétnu inováciu otestoval

prostredníctvom testovacej prevádzky.4

Do popredia vystupujú kľúčové faktory modularita inovácie a možnosť jej

štandardizácie.4

Blok aktivít 4. Zlepšovanie inovačného procesu

Cieľom posledného bloku aktivít inovačného procesu je zhodnotenie použitých

metód a postupov, ktoré s a vo priebehu procesu vyskytli a zároveň stanovenie návrhov,

ktoré prispievajú k ich zlepšeniu.4

Medzi kľúčové faktory úspechu je možné zaradiť dôsledne implementovanú spätnú

väzbu a vytvorenie časovej rezervy, ktorá je potrebná na prehodnotenie inovačného

procesu a pripomienok od zainteresovaných strán.4

38

Konkurenti Zákazník

Používateľ

Dodávatelia Podnik

Ostatné prvky vonkajšieho prostredia

Nový trh, segment

Nový produkt

Nový komunikačný kanál

Nová cenová stratégia vo väzbe na hodnotu produktu

Nový distribučný kanál

Produkty

Hodnotový reťazec odvetvia

Hodnotový reťazec trhu

3.2.3 Marketingové inovácie

Marketingové inovácie znamenajú zavedenie novej marketingovej metódy, ktorá

nebola podnikom predtým používaná a ktorá je súčasťou nového marketingového

konceptu alebo stratégie. Ide o významné zmeny v tvorbe hodnoty produktov,

v umiestnení produktu na trh prostredníctvom nových predajných kanálov, v podstatne

zmenenej komunikačnej stratégii tvorenej efektívnym integrovaním nástrojov

komunikačného mixu (reklama, podpora predaja, public relations), v novej cenovej

stratégii a pod.4

Marketingové inovácie

Tvorba hodnotyObr. xxx

3.2.4 Faktory expertného odhadu

Pri určovaní jednotlivých faktorov, ktoré sú predmetom expertného odhadu, sa

vychádzalo z primárnych a sekundárnych zdrojov. Identifikované faktory boli zaradené

do jednej zo štyroch skupín. Faktory vonkajšieho prostredia boli zaradené do jednej zo

štyroch skupín. Faktory vonkajšieho prostredia boli zaradené medzi príležitosti alebo

hrozby. Faktory vnútorného prostredia boli zaradené medzi silné alebo slabé stránky.

Hodnotiaca tabuľka identifikovaného faktora príležitosti

Faktor príležitosti (1...N)

Príťažlivosť (atraktívnosť)1 2 3 4 5         

39

najnižšia príťažlivosť - žíadny

úspech stredná hodnota

najvyššia príťažlivosť - 100% úspech

Pravdepodobnosť úspechu

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

                     

Obr.

Hodnotiaca tabuľka identifikovaného faktora hrozby

Faktor hrozby (1...M)

Závažnosť

1 2 3 4 5         

najnižšia záväznosť - nenastane stredná hodnota

najvyššia príťažlivosť - 100% nastane

Pravdepodobnosť výskytu0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

                     

Obr.Hodnotiaca tabuľka identifikovaného faktora silnej stánky

Faktor silnej stránky (1...N)

Efekt (výkonnosť)

1 2 3 4 5         

najmenšia slabosť/naj-

vyššia výkonnosť,

najnižšia dôležitosť stredná hodnota

najväčšia slabosť/najnižšia

výkonnosť, najvyššia dôležitosť

Dôležitosť (váha)0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

                     

Obr.

Hodnotiaca tabuľka identifikovaného faktora slabej stránky

Faktor slabej stránky (1...M)

Efekt (výkonnosť)

1 2 3 4 5         

najnižšia výkonnosť

(sila) - najnižšia dôležitosť stredná hodnota

najvyššia výkonnosť (sila)

- najvyššia dôležitosť

Dôležitosť (váha)0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

                     

Obr.

Dotazník bol rozdelený do štyroch častí – príležitosti, hrozby, silné stránky

a slabé stránky – kde bol definovaný problém vo forme hodnotiacich výrokov. Úlohou

40

expertov bolo pomocou dvoch hodnotiacich kritérií posúdiť jednotlivé výroky, ktoré

predstavovali faktory vnútorného alebo vonkajšieho prostredia na trhu služieb. Pre tieto

kritériá boli vytvorené hodnotiace škály, kde prvá mohla nadobúdať hodnoty od 1 po 5,

a druhá od 0 po 1, pričom zostavenie jednotlivých škál záviselo od konkrétnej oblasti

zisťovania.

Pre výpočet priemernej hodnoty odhadov jednotlivých faktorov od všetkých

expertov sa vychádzalo zo vzťahu:

nXi=1/n *Ʃxij

j=1kde:

n – počet expertov, ktorí sa zisťovania zúčastnili,

i – kritérium, podľa ktorého sa realizovalo hodnotenie konkrétnych faktorov,

j – expertné ohodnotenie konkrétnych faktorov,

xij – hodnota j-teho expertného ohodnotenia konkrétneho faktora podľa i-teho kritéria,

xi – priemerná hodnota expertných ohodnotení konkrétneho faktora podľa i-teho

kritéria.

Na základe výsledných hodnôt zo vzťahu bolo možné vypočítať hodnotu pre

celkové ohodnotenie, a to pomocou vzťahu:

x=xi +xi+1

kde:

x – celková hodnota expertných ohodnotení konkrétneho faktora podľa zvolených

kritérií.

Následne bolo tiež možné určiť maximálnu hodnotu, ktorý mohol na základe

zvolených kritérií konkrétny faktor získať. Pri výpočte sa vychádzalo zo vzťahu:

Xmax=ximax * xi+1

kde:

xmax - maximálna hodnota konkrétneho faktora podľa zvolených kritérií,

ximax – maximálna hodnota, ktorú mohol konkrétny faktor dosiahnuť podľa i-teho

kritéria.

Komparáciou vypočítanej hodnoty a maximálnej hodnoty bolo možné zhodnotiť

súčasný význam každého faktora vzhľadom na jeho maximálne dosiahnuteľný význam.

Výsledky expertného odhadu boli podkladom pre zostavenie analýzy SWOT,

a teda následné určenie marketingovej stratégie, ktorá bude pre poštové podniky

poskytujúce expresné služby vhodná. SWOT analýzy je kombináciou dvoch analýz,

41

analýzy S-W a analýzy O-T. Účelom analýzy je posúdiť vnútorné predpoklady

a súčasne podrobiť analýze vonkajšie príležitosti a hrozby. Ďalším krokom pri riešení

bol teda výpočet hodnôt rozdielov expertných hodnotení jednotlivých faktorov, a to pre

vonkajšie a vnútorné prostredie trhu expresných služieb.

Ohodnotenie faktorov vonkajšieho prostredia bolo realizované na základe

vzťahu:

n mOT=Ʃ Oi – Ʃ Tj

i=1 j=1 kde:

Oi – hodnota i-teho faktora príležitosti,

Tj – hodnota j-teho faktora hrozby?

n – počet faktorov príležitostí, ktoré boli predmetom hodnotenia expertov,

m – počet faktorov hrozieb, ktoré boli predmetom hodnotenia expertov.

Ohodnotenie faktorov vnútorného prostredia bolo realizované na základe

vzťahu:

n m SW=Ʃ Si -ƩTj

i=1 j=1kde:

Si – hodnota i-teho faktora silnej stránky,

Wj – hodnota j-teho faktora slabej stánky,

n – počet faktorov slabých stránok, ktoré boli predmetom hodnotenia expertov,

m – počet faktorov silných stránok, ktoré boli predmetom hodnotenia expertov.

42

4 NÁVRH HODNOTENIA INOVATÍVNOSTI PODNIKU

POSKYTUJÚCEHO SLUŽBY

4.1 SWOT analýza

SWOT analýza je nástroj používaný pri hodnotovom manažmente a tvorbe

podnikovej stratégie k identifikácii silných a slabých stránok podniku, príležitostiam

a ohrozením. Silné a slabé stránky podniku sú faktory vytvárajúcu alebo naopak

znižujúce vnútornú hodnotu firmy. Oproti tomu faktory príležitostí a hrozieb sú faktory

vnútorné, ktoré podnik nemôže tak dobre kontrolovať. Môže ich identifikovať pomocou

vhodnej analýzy konkurencie alebo pomocou analýzy demografických, ekonomický,

politických, technických, sociálnych, legislatívnych a kultúrnych faktorov pôsobiacich

v okolí podniku.21

Základné faktory ovplyvňujúce silné stránky podniku:

patenty,

špeciálne marketingové analýzy,

prístup k informačným zdrojom,

umiestnenie podniku,

nákladová výhoda,

jedinečné know-how,

kvalitné procesy a postupy,

nové technológie,

silná značka a reputácia.

Na rozdiel od silných stránok podniku (pravidlo MAX) platí pre slabé stránky

pravidlo MINI snažíme sa o minimalizáciu ich vplyvu.

Slabé stránky podniku:

zlá marketingová stratégia,

zlá kvalita produktov a služieb,

nediferencované produkty a služby v závislosti od konkurencie,

umiestnenie podnikania,

konkurencia má lepší prístup k distribučným kanálom,

slabá reputácia a značka,

21 http://www.ewizard.cz/logistika-slovnik.php?detail=22

43

vysoké náklady a nízka produktivita.16

Tak isto v prípade silných stránok podniku sa snažíme túto oblasť maximalizovať.

Tak aby nám priniesla čo najviac možností ako sa odlíšiť od konkurencie a zároveň sa

čo najviac priblížiť:

želaniam zákazníka,

rozvoj a využitie nových trhov,

strategické aliancie, fúzie, joint venture, strategické partnerstvo,

oslovenie nových zákazníckych segmentov,

nové medzinárodné obchody,

odstránenie medzinárodných obchodným bariér,

outsoursing niektorých podnikových procesov napr. predpovede dopytu.16

Poslednou zložkou SWOT analýzy sú hrozby podniku:

nová konkurencia na trhu,

nový konkurent prichádza na trh s inovatívnym riešením, produktom alebou

službou,

regulácia trhu,

zvýšenie tržných bariér,

zavedenie zdanenia na produkty a služby.16

22

22 http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.podnikam.sk/userfiles/image/obsah/Clanky/swot_analyza.jpg&imgrefurl=http://www.podnikam.webnoviny.sk/verzia_tlac.php%3Fid

44

Stratégia SO – využitie silných stránok na získanie výhod,

Stratégia WO- prekonať slabiny využitím príležitostí,

Stratégia ST- využiť silné stránky proti obrane hrozieb,

Stratégia WT- minimalizovať náklady a postaviť sa hrozbám.

4.1.1 SWOT analýza vybraných metód

SWOT analýza biografie znalostí podniku

Silné stránky Slabé stránky

Príležitosti Hrozby

SWOT analýza modelu inovačného procesu

Silné stránky Slabé stránky

Príležitosti Hrozby

Swot analýza metódy faktoru expertného odhadu

Silné stránky Slabé stránky

Príležitosti Hrozby

Swot analýza vybraných metód z predchádzajúcej kapitoly

%3D18971&usg=__gE8_dv6v4eAmoCT5uSXuBXEyObU=&h=402&w=462&sz=93&hl=sk&start=0&zoom=1&tbnid=VRH9mtGkvQvFJM:&tbnh=126&tbnw=145&ei=0k-2TdG9L8bsObi52fkO&prev=/search%3Fq%3Dswot%2Banal%25C3%25BDza%2Bobr%25C3%25A1zok%26um%3D1%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26biw%3D1366%26bih%3D667%26tbm%3Disch&um=1&itbs=1&iact=hc&vpx=617&vpy=66&dur=73&hovh=209&hovw=241&tx=128&ty=100&page=1&ndsp=28&ved=1t:429,r:3,s:0

45

46

5 VYHODNOTENIE NÁVRHU A INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV

47

ZÁVER

(Záver by mal zachytiť jasnú a presnú prezentáciu dedukcií vychádzajúcich z

jadra práce.) (Musí byť vecnou sumarizáciou vlastného prínosu alebo pohľadu na

riešenú problematiku. Zahrnúť možno aj kvantitatívne údaje, ale podrobnosti by sa

nemali uvádzať.) (Závery musia nadväzovať na úvahy a argumenty v texte práce.

Odporúčané sú opisy ďalších aktivít, ktoré priamo vyplývajú zo záverov alebo

skúseností získaných v priebehu spracovania práce.)

48

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

49

PRÍLOHA A1

50

PRÍLOHA A2

51