maketa 17.9. pokus 20.9.2011 8:58 Stránka 1...

Rovnocenne po meãi

i po praslici

SLOVENSKOâasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet Roãník XXXIII., 1,79 eur 3

JeseÀ 2011

Voda, ão slovensk˘ ‰port

drží nad vodou...

V závetrínajvy‰‰ích

Tatier

Falošnú bryndzu nechcúani Maìari

Čičmiansky folklór stále príÈaÏliv˘

maketa 17.9. pokus 20.9.2011 8:58 Stránka 1

So spoločným zreteľomRovnocenne po meãi i po praslici

Desať ročníkov Pátrania po predkochJarmoãné koráliky v krajansk˘ pamätn˘ deÀ

Dcéra Dolnej zemeJánovi Kollárovi v Budape‰ti po dvesto rokoch

Voda, čo slovenský šport drží nad vodou...Rímske pamiatky na Slovensku

Malá antológia sochárstvaV závetrí najvy‰‰ích Tatier

Štefan Mlich drôt rešpektuje i pretváraZa zdravím a poznaním

Falošnú bryndzu nechcú ani Maďariâiãmiansky folklór stále príÈaÏliv˘

Vínne poklady Doroty PospíšilovejKatarínka oÏíva

Turčianska galéria má novú expozíciuOsudy turistick˘ch chát a útulní v Malej Fatre

Dozaista: Organista!Na náv‰teve u dolnozemského básnika

Galéria pod Viničnou skalouVitajte doma!

2 | SLOVENSKO

SLOVENSKOâasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet

Vydávajú Matica slovenská

a Neografia, a. s., Martin

Číslo 3/2011 /jeseň/

Ročník XXXIII.

EV 4012/10

Šéfredaktor: Dušan Mikolaj

Predseda redakčnej rady: Stanislav Bajaník

Grafický redaktor: Peter Ďurík

Jazyková redaktorka: Jana Farkašová

Adresa redakcie: Vydavateľstvo Matice

slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin

Tel.: 00421 434 012 839,

fax: 00421 434 133 188

Cena výtlačku: 1,79 eur

Celoročné predplatné do zahraničia:

Európa 20 eur, ostatné štáty sveta 30 USD

Rozširujú: Vydavateľstvo Matice slovenskej

Martin, PNS, Mediaprint Kapa

Predplatné a objednávky zo SR

i zahraničia zasielajte na e-mailovú adresu:

[email protected]

Sadzba, zlom a príprava

tlačových podkladov: Peter Ďurík

Reprodukcia, tlač: Neografia, a. s.,

Škultétyho 1, 036 55 Martin

Zadané do tlače 25. septembra 2011.

Nevyžiadané rukopisy a fotografie

redakcia nevracia.

Podávanie novinových zásielok povolené

OZ SaRP Banská Bystrica,

č. j. ISSN 0231-7303

Autor fotografie na obálke:

Dušan Mikolaj

O B J E D N ÁV K A

Od čísla .......... 2011, v počte ........ kusov,za jednoročné predplatné 30 USD, 20 eur (pre zahraničných odberateľov),

7,17 eur (pre odberateľov na Slovensku)Meno: ......................................................................................................Adresa: .....................................................................................................................................................................................................................Mesto: ............................... Krajina: .............................. PSČ: ...............

Poznámka: Túto objednávku (s potvrdením o zaplatení) pošlite na adresu:Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovensko

S U B S C R I P T I O N

Beginning number ............ 2011, for one year subscription of $ 30, eur 20

Name: .....................................................................................................Address: ...................................................................................................................................................................................................................City: ................................... State: .................................. ZIP: ...............

Note: Send this subscription, address:

Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovakia

347

10131618212426293032343638404244454647


SLOVENSKO | 3

Tento rok vojde do novodobej histórie slo-venského vysťahovalectva viacerými aktuál-nymi signálmi. Začalo sa druhé päťročnépredsednícke obdobie v Úrade pre Slovákovžijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). PredsedaMatice slovenskej Marián Tkáč prejavilzáujem o spoluprácu s touto štátnou inšti-túciou. Krátko po jeho osobnej návšteve naÚSŽZ v Bratislave sa jeho predseda MilanVetrák stretol v Martine so správcom MSJánom Eštokom. Riaditeľ Krajanského múzeaMS Daniel Zemančík sa zúčastnil na dvochrokovaniach Komisie kultúrneho dedičstvapôsobiacej pri ÚSŽZ, aby jednoznačne potvr-dil záujem MS využiť zbierkové fondy národ-nej inštitúcie pri hľadaní ich najefektívnejšiehouplatnenia a byť čo najaktívnejšie pri konci-povaní predstáv o ideovom formovaní a vec-nom vytváraní múzea vysťahovalectva naSlovensku. Po desaťročí od položenia základného kame-ňa pamätníka venovaného slovenským pred-kom odchádzajúcim za prácou a dôstojnejšímživotom do sveta sa tohtoročný Pamätný deňzahraničných Slovákov, o ktorom píšemesamostatne, stal opätovne demonštráciou spo-ločnej vôle postaviť na ich pamiatku a súčas-ne pripomienku novým generáciám dôstojnýmonument. Autor listu adresovaného doredakcie a publikovanom na tejto strane saprihovára za to, aby sa múzeum postavilo v hlavnom meste Slovenskej republiky. Pod-poruje to príkladmi z Austrálie, ktorá sa stalanajvzdialenejším domovom tisícok sloven-ských vysťahovalcov. Aj táto téma bude predmetom rokovaniamedzi predsedami spomínaných inštitúcií,ktoré sa zanedlho uskutoční pravdepodobne v Martine. Prirodzene, nebude jediná. Spo-

ločným záujmom oboch strán je napríkladpodporovať slovenské komunity v zahraničípri budovaní inštitúcií, v ktorých si budúpestovať a rozvíjať národnú kultúru, sloven-ský jazyk, vydávať noviny, časopisy, tlačiťknihy. ÚSŽZ začína pracovať na formovaníelektronického portálu, ktorý má ambícieponúknuť spoločný publikačný priestor prevšetky aktívne slovenské spolky a médiá vosvete. Nie je to snaha po „centralizácii“, na-opak: portál spravovaný na Slovensku budesúbežne s vlastnými správami upozorňovaťna mnohoraké aktivity Slovákov v zahraničía nabádať nás doma, aby sme sa dôvernejšiezoznámili s ich vlastnými portálmi či webo-vými stránkami, „zalistovali si“ v ich periodi-kách. Informačná priepasť medzi Slovenskom a slo-venským svetom sa výrazne nezmenšila anipo vzniku samostatného štátu. Čím skôr si toverejne priznáme, tým máme väčšiu šancurozvíjať vzájomne prospešnú spoluprácu. Naviaceré uvažovania o potrebe vedieť o sebe čonajviac nás nabáda súčasná migrácia. Pohybmladých ľudí zo Slovenska je výraznejší, akosme ochotní doma priznávať. Aktívne sloven-ské komunity vo svete nás priamo či silnejú-cimi signálmi prehovárajú, aby sme prehod-notili doterajší postoj k nim. Osobne somočakával, že migračnú dynamiku bude inten-zívne sledovať a koncepčne sa jej venovaťSvetové združenie Slovákov v zahraničí(SZSZ). Asi mi však viacerí dáte za pravdu,že ani tomuto občianskemu združeniu regis-trovanému na Slovensku, ktoré jeho predsedaVladimír Skalský mediálne povyšuje priamna hierarchicky strešnú organizáciu „všetkýchSlovákov sveta“, nevystačí ťažením z ustále-ných foriem „činiteľov krajanského hnutia“.Či by sa už odvolával na kontinuitnú nadväz-nosť na niekdajší Svetový kongres Slovákovnebohého Štefana Romana a jeho krátkodo-bých pokračovateľov, alebo povyšoval SZSZna komplexného riešiteľa všetkých neraz dosťzložitých otázok slovenského sveta, stálenaliehavejšie vystupuje do popredia skutoč-nosť, že aj ten „náš svet“ odráža mnohorakéskutočnosti. Príkladov je nadostač, stačí si položiť otázku,do akej miery sa obraz „starej dobrej krajan-skej Ameriky“ stotožňuje s aktivitami súčas-ných migrantov. Na uvádzanie konkrétnychodpovedí Slovenská republika potrebujepopri tomto periodiku vydávať ďalšie. Alebohľadať spoločnú publikačnú platformu veno-vanú výsostne Slovákom vo svete, ktorá bymala rovnocenne na zreteli čitateľov u násdoma i vo svete. Ak sa všeobecne hovorieva,že svet sa výrazne mení, platí to aj o tomnašom slovenskom. A rovnako treba mať nazreteli zbožné želania našich predkov, „abysme sa v ňom nestratili“.

DUŠAN MIKOLAJ

S O S P O L O â N ¯ M Z R E T E ª O M

Vážený pán šéfredaktor,rád by som sa vyjadril k článku Dr. ClaudaBaláža v časopise Slovensko, č. 2/2011, Budeaj na Slovensku Pamätník slovenského vysťa-hovalectva?Ja osobne si myslím, že by sa tak vláda SR a celá NR SR, ako aj kultúrne inštitúcie malizaoberať touto myšlienkou a rozšíriť ju o Mú-zeum slovenského vysťahovalectva. MS sícemá Krajanské múzeum, ale to je zameranéskôr na zbieranie písomných dokumentov akoartefaktov približujúcich pohnútky, cestu a usadenie vysťahovalcov v novej krajine či naorganizovanie výstav pri rôznych príležitos-tiach. Vynikajúce Immigration Museum je v hlavnom meste štátu Victoria v Melbourne.Podobne na slušnej úrovni funguje Immigra-tion Museum v Adelaide − hlavnom mesteštátu Južná Austrália. Kde inde má byť takýtopamätník, resp. aj Múzeum slovenského vysťa-hovalectva, ak nie v hlavnom meste Slovenskav Bratislave? Však aj spomínané migračnémúzeá sú v hlavných mestách austrálskych štá-tov. I keď v istom období prúd prisťahovalcovišiel do provinčných miest vo Viktórii, na-príklad Bendigo, Ballart, v Južnej AustráliiWhyalla, Port Lincoln. Aj táto neochota brati-slavských úradov k takej významnej otázke,ako je slovenské vysťahovalectvo, niekedyvyvoláva v krajanskej tlači pochybnosti. Cítiasa byť predstavitelia Bratislavy ešte občanmihlavného mesta Slovenska alebo − podľa ichsprávania − skôr predmostím Viedne? Nerazpadla otázka o vhodnosti Bratislavy ako hlav-ného mesta, najmä kvôli jej zemepisnej polo-he. Asi akoby Aš bol hlavným mestom Českejrepubliky a Tothkomloš hlavným mestomMaďarska! Ale na základe terajšieho správaniabratislavských predstaviteľov je táto otázkačoraz najliehavejšia.

JÁN VRTIELKA, WHYALLA-STUART, SA, AUSTRALIA

Múzeum v Adelaide


■ Podnet na tento rozhovor vzi‰iel pri10. roãníku Pátrania po predkoch (pí‰e-me o Àom na inom mieste). Sympatic-k˘m znakom tohto podujatia je, Ïe sa v Àom angaÏovali celé stovky mlad˘chºudí. Myslíte si, Ïe sa t˘m vytvára ‰ir‰iazákladÀa pri budovaní ná‰ho národ-ného povedomia?Bezpochyby. Človek, ktorý nepoznáhistóriu, je iba kandidátom človečenstva.Žije akýsi tretinkový život, nepozná súvis-losti, ničomu nerozumie – je vyspelýmzvieratkom, podobným človeku. Je odká-zaný iba veriť skutočnostiam, keďže imnerozumie... K historickému povedomiupatrí aj história jeho vlastného rodu. Dokon-ca platí, že história rodu vedie k históriirodiska (dediny, mestečka, regiónu),k histórii národa. Osudy národa sú súčasťoueurópskej i svetovej histórie, kultúryv širšom zmysle slova. Poznávaním osobnej(a v nej rodovej) histórie kultivuje človekaprirodzeným spôsobom, lebo osudy predkovsa premietajú na plátno neďalekých dejínnášho územia a atraktívnym spôsobomoživujú to, čo sa suchopárne popisujev učebniciach pre deti i dospelých. Rozdiel medzi planým a plnohodnotnýmvlastenectvom je prostý: plané je iba vierou,ktorú „zvyklá“ akákoľvek pochybnosť; sku-točné je založené na poznatkoch, faktoch.

■ Ako by ste charakterizovali svojichvlastn˘ch predkov po viacer˘ch rokochintenzívneho ‰túdia v archívoch na Slo-

vensku i v susedn˘ch ãi vzdialenej‰ích‰tátoch? âo toto skúmanie priná‰a vámosobne?Skúmal som otcov i matkin rod, zásadnevždy po oboch rodičoch. Keďže som i lekár,viem, že základné genetické pravidlo hovorío tom, že presne polovicu génov máme pootcovi a druhú po matke. Vždy som bolpreto prekvapený, že niekto skúma svojpôvod iba po meči – po otcovi. Možnopreto, lebo je to ľahšie – priezvisko našepká-va. Po siedmich rokoch zostavovania môjhorodopisu predkov po meči i po praslici (je toasi štyritisíc základných údajov o narode-niach, sobášoch a úmrtiach) som spoznal, žemoji priami predkovia boli zväčša prostíľudia – išlo o typických osadníkov dedínv okolí Nitry, roľníkov a gazdovských reme-selníkov, ktorí popri poľných prácach fur-mančili, ovládali mnohé remeselné zručnos-ti, vo svojich vinohradoch si dorábali víno.A niektorí sa aj naučili čítať a písať – veľao tom napovie sčítanie obyvateľstva z rokov1930 či 1869. Žiaľ, staršie daňové súpisy(najstarší z roku 1715) už toho veľa o nema-jetkových údajoch nepovedia.

■ „Prostí ºudia“ – nie je to primálovzne‰ené?Snobským hitom niektorých rodovýchbádateľov je prednostné hľadanie šľachtic-kých predkov. Akoby získaniu šľachtickýchtitulov v prehnitom Uhorsku nepredchádzalinajmä úplaty, podvody, zrady a nerazi zločiny (zisku šľachtického tituluBeňovsko-Urbanovských, napríklad, poli-tická vražda), takže neviem, čím už sa trebahrdiť na šľachtických predkoch – možno lenpekným erbom. Ale našli sa čierne ovce aju mojich predkov – iba potichu spomeniemzrejme potomkov Tarrovcov, Olachov-Pata-kiovcov, Machulinských, dúfajúc, že ichzločiny neboli veľké, i keď ozdobené erbmi...Aby som však bol konkrétnejší, spomeniemaspoň základné rodové vetvy môjho rodu.Najstarším zistiteľným (pokiaľ siahajú zápisymatrík) Hudecom je Juraj z DolnýchZeleníc, narodený asi v r. 1670. Po praslicisa veľká časť rodokmeňa odvíja od predkovpochádzajúcich z moravského Slovácka – od

Uhorského Brodu. Škoda, že niet priestoruaspoň na vymenovanie rodov. Pre nezain-teresovaného to môže byť čítanie telefón-neho zoznamu. Ale ja som nachádzala doslova objavoval nové mená, novépriezviská pokrvných predkov v starýchmatrikách, často po úmorných hľadaniacha opravovaných omyloch – bola to pre mňavždy sviatočná chvíľa. Zdanlivo navždyzabudnutá prapraprababička alebo Hudecspred 300 rokov, jeho dáta, naznačený osud,jeho súrodenci... Akoby vstávali z mŕtvych.Vzkriesila sa pamiatka na nich. Od tohtookamihu si na nich zakaždým na Dušičkyopäť spomeniem – nezomreli v pamiatkepotomkov. Veď aj im ďakujem, že vôbecjestvujem. Je to silná emócia. Akési splate-nie nezavineného dlhu. A keď si aj širšia ro-dina, trebárs po Štedrej večeri, začne preze-rať nájdené dokumenty, všetci sú vzrušení –takto sa volal náš praprapradedo? A narodilsa hentam? A kde to vlastne je? A čo robil?Čižmára? A to bola mlynárska rodina? Toboli asi boháči, teda relatívni...

■ Priezvisko Hudec je dosÈ frekventova-né, má to pri skúmaní viac v˘hod alebopriná‰a skôr neoãakávané úskalia?Priezvisko je dôležité, ide o základnúvýchodiskovú informáciu – ale to je všetko.Zažil som bádateľa, ktorý, majúc zriedkavépriezvisko Prvý, začal študovať sériu matríkfarnosti, odkiaľ pochádzal jeho otec, od naj-starších záznamov. Nádejal sa, že vybabre sozložitým vyhľadávaním a rodopis po meči sizhotoví lineárnym spôsobom. Keď som po-znamenal, že ak si dobre spomínam, možnýderivát tohto zriedkavého priezviska Parvysom našiel v skalickej matrike zo XVII.storočia, zháčil sa, a keď si to overil, vrátil sak poctivému hľadaniu podľa princípu „odbezpečne známeho k hľadaniu možnéhonového“. Ešte som nenatrafil na takú far-nosť, v ktorej by nebolo aspoň raz zapísanépriezvisko Hudec. Je veľmi rozšírené nielenv dnešných časoch, ale trebárs aj začiatkomXVIII. storočia. Stačí si prezrieť celouhorskýDikálny (daňový) súpis z roku 1715, ktorý je uložený v archíve v Budapešti (dnessa dá prezerať aj na internete). Z hľadiska

4 | SLOVENSKO

Rovnocennepo meãi i po praslici

S Ivanom Hudecom hovoríme o rodovej histórii


bádateľského je príjemnejšie hľadať zried-kavé priezviská. Napokon, samotnépriezvisko nemá v posledných dvochstoročiach mimoriadne veľkú výpovednúhodnotu. Inak to je z čias, kedy sa priezviskáešte len definitívne formovali... Väčší výz-nam majú pri východiskách v tvorbe občian-skych erbov – to je však iná, veľmi zaují-mavá problematika, ktorej by mal vždypredchádzať rodový výskum...

■ UÏ máte svoj rodostrom kompletn˘?Aké sú rozvetvené jeho korene, koruna?Tí, ktorí sa nepokúsili zostaviť si rodopispredkov – rodokmeň, sa často pýtajú: kamsi sa až dostal, aký je najstarší zápisa podobne. Môj rodopis som začal robiťv lete 2003 a dodnes sú v ňom miesta,o ktorých dúfam, že ich ešte rozviniem. Jeto pekná, ale časovo náročná práca, najmäak pracujete s maximálnou presnosťoua overujete si každý údaj všetkými dostup-nými prostriedkami a zásadne sa vyhýbatevydávaniu domnienky za pravdivý údaj –čo je neoverené, musí ostať neovereným,kým sa neodškriepiteľne nepotvrdí, pravde-podobné musí ostať kriticky pravdepodob-ným. Uznávam iba takú prácu na rodopise,ktorá skúma predkov po meči i po praslici –a to u každého predka. Ak nájdem matkudeda starej mamy, neukončím bezdôvodnepátranie, ale hľadám ešte aj jej rodičov.Druhá neodpustiteľná požiadavka pri bádaníje tá, že u každého predka treba zostaviťkompletný súrodenecký rad – často iba poanalýze údajov zo zápisov u všetkých súro-dencov (narodenia, sobáša i úmrtia)objavíme dôležitý záznam o pôvode rodiča,jeho náboženstve, povolaní a pod. No a dotretice je bezpodmienečne nutné nájsťu každého priameho predka trojicu základ-ných dátumov: narodenia, sobáša-sobášova úmrtia. Bez ktoréhokoľvek z nich je pria-my predok popísaný neúplne a cena jehoúdajov sa znižuje. Takže po takomto prí-stupe k môjmu rodopisu predkov môžempovedať, že sa môj strom predkov rozvinulnatoľko, nakoľko siaha pamäť matrík –odkedy sú matriky v príslušnej farnostivedené. Niekde napríklad viedli matriky odroku 1800 a niekde už od roku 1670. O storokov staršie sú matrikové záznamyz Moravy, keďže správa štátu v rakúskejčasti monarchie bola spravovaná dobre, čosa, žiaľ, o tej uhorskej, kde žalárovali aj nášnárod, vôbec nedá povedať. Neporiadoka chaos – to boli atribúty vlády z Budapešti– a, žiaľ, jednoznačne to dokazujú ajmatriky!

■ Ch˘r o va‰ej práci sa dostal medziviacer˘ch v˘znamn˘ch ºudí na Sloven-sku a obracajú sa na vás aj ºudia mimoneho. Aké majú vedomosti o svojichpredkoch, aké predstavy o prípadnomzhotovení rodostromovej mapy svojhorodu?

Všeobecne sú poznatky o pomocných his-torických vedách, vrátane genealógie, chabé.A nielen u nás. Pojem rodokmeň sa častoviaže na atribút šľachtictva alebo na potrebudokazovať majetkový nárok. V poslednomčase, najmä zásluhou Nemcov a Severanov,sa však čoraz viac ľudí v Európe začína ob-zerať po svojej ceste k súčasnej existenciia bez toho, aby si potrebovali dokazovaťčosi „viac“, začnú pátrať po svojom pôvode.Niektorí sa o to pokúsia sami, iní (často pozistení, že nejde o jednoduchú záležitosť,alebo chcú poznať aj starších predkov než doroku 1850) si nechajú rodopis urobiť špecia-listami. Žiaľbohu, aj posledná legislatívarodové štúdiá (genealógie) riadne priškrtila,či už zbytočnými poplatkami, alebouvalením 90-ročného embarga na ľahkú do-stupnosť matrikových údajov. Nuž čo,nepobabralo sa v našej porevolučnej dobeiba toto, keď sa ujali moci babráci.Súčasný človek si pamätá maximálnerodopisné dáta rodičov a súrodencov, matnes pomocou náhodne zachovaných dokumen-tov ešte rodopisné dáta starých rodičov.Výnimky sú naozaj výnimočne zriedkavé,vyskytujú sa vari vtedy, ak už niekto z osvie-tených predkov zostavoval rodokmeň. A taktreba začať s návštevou matrikových úradov(slovo „matričný“ je bohemizmus, ale nie jejediný, ktorý zaviedli do praxe naši polo-vzdelaní právnici)...

■ Poãas svojho ‰tvorroãného pôsobeniana poste ministra kultúry vo vláde SRste tému, o ktorej hovoríme, vnímali v celistvosti dejín národnej kultúry a jejaktuálneho odkazu pre na‰u súãasnosÈ.Ako sa zaujímame na Slovensku o na‰ich predkov z celospoloãenskéhohºadiska dnes?Záujem o rodovú históriu pokladám za prvýstupienok záujmu o mimoučebnicovúhistóriu všeobecne. Mimoriadne ma tešíveľký záujem slovenských obcí o vlastnémonografie, ktorých väčšinu obsahu tvorípráve spoznávanie vlastných nadrodinnýchosudov, spôsobu života, ich vývoj. V rámcivšeobecnej nedovzdelanosti našejspoločnosti je pohľad na tieto oblasti nášhoživota taký, aký je. Spoločenské vedya reálne odvetvia, ktoré sprostredkúvajú ichživú existenciu, napríklad archívnictvo, jeu nás priam archetypálnou popoluškou.V rezorte ministerstva vnútra je archívnictvona absolútnom chvoste nielen záujmu, ale ajfinancovania. Ani mi nechutí porovnávaťstav archívov a archívnictva u nás a v okoli-tom zahraničí, trebárs s Českom. Aj pretosom vtedy inicioval návrh, aby prešliarchívy pod rezort ministerstva kultúry,napokon ide o najcennejšiu časť nášho pamiat-kového fondu – národného písomníctva.Vtedy sa vzopreli aj samotní archívnici,dnes už viem, z akých malicherných príčin.V rezorte kultúry by boli v stredobode záuj-mu, pod ministrami vnútra sú nechcenou

príťažou – ktorý minister vnútra vôbec tuší,čo spravuje? Odpoveď pozná každý.

■ V ãom je situácia u susedov iná?Česko vybudovalo svoje archívy asi tak akodiaľnice – prednostne. Viete, aký bol pomerkilometrov diaľnic v Čechách a u nás predrozdelením starej republiky? Tak to bolo ajs archívmi. U nás schátrané budovy, perso-nálne poddimenzované pracoviská, nepre-študované haldy archívnych dokumentov,chýbajúce odborné reštauračné pracoviská,a čo je najhoršie – mnohé fondy v katas-trofálnom stave. A nebudem hovoriťo Maďarsku, tam je všeobecne vyšší záujemo historické a spoločenské aspekty štátua národnej kultúry. Ale treba sa ísť pozrieťtrebárs aj do Chorvátska, ak už nie doRakúska!

■ Sú pre bádateºov na Slovensku prí-stupne v‰etky archívne zdroje?Formálne je prístupnosť fondov dobrá.Horšie je to v genealogickej praxi – tam jearchívna dostupnosť nedostatočná. Štúdiummatrík prostredníctvom filmov marí otrasnýnedostatok čítačiek filmov. Objednávacielehoty, symbolické kapacity (niekde deň domesiaca) – to nedokáže zakryť ani ochotaa prívetivosť pracovníkov archívov. Primi-tívne rozhodnutie pracovníkov ministerstvafinancií o spoplatnení štúdia matrík (platí sakolkovými známkami; manipulácia s nimi,vyúčtovanie, nehľadiac na tvrdý pro-tikultúrny efekt a na náklady správy samot-ných kolkov už v zárodku primäli českýchfinancov, aby poplatok zrušili, čo našichzberačov halierikov a rozhadzovačovstoviek ani neprimälo pohýbať ich asi jedi-ným mozgovým závitkom) mnohých odradi-lo – mnohí bádatelia sú dôchodcovia a našedôchodcovské žobračenky sú príznačnéa prízračné.

■ Aké technické, technologické vybave-nie majú na‰e archívy?O čítačkách som hovoril. Mnohé zahraničnéarchívy, ktoré som navštívil, majú v bežnejvýbave zvyšujúcej komfort bádateľovčítačky priamo s kopírovacou časťou. Majúk dispozícii ďalšie zariadenia vrátane počí-tačov. U nás nie sú k dostatočnej dispozíciiani pre odborných pracovníkov archívov. Tosú záležitosti ovplyvňujúce komfortbádateľov, ale archívom chýbajú zariadeniaa vybavenie laboratórií zachraňujúce poško-dené fondy, ako aj skenovacie zariadenia,bez ktorých je moderný trend poskytovaniaarchívnych údajov prostredníctvom internetunemysliteľný. V Slovenskej republike smezačali o matrikách na internete hovoriť,v komisiách o tom diskutovať a v Čecháchje už polovica matrík cez internet dostupná!Neviem, či u nás už tie komisie aj nezanikli.Nezávislý pozorovateľ by bol presvedčený,že novoformovaná republika si budekonečne chrániť svoje kultúrne statky ako

SLOVENSKO | 5


oko v hlave – a tu, ajhľa, vyšla najavo sku-točnosť, že tým, čo veslujú našu štátnu loď,trčí z čižiem slama – a keby len z čižiem, ajspod klobúkov!

■ Ako uºahãujú prácu bádateºov archi-vári a ão ostáva natrvalo na ich osobnejvytrvalosti?Archívy nie sú inštitúcie, ktoré poskytujúpotenciálnemu bádateľovi základnú vzde-lanosť. V bádatelniach sú k dispozíciipríručné knižnice, aj personál je ochotnýporadiť v štúdiu literatúry, no v archívnejpraxi bádateľov amatérov sa predpokladáveľká miera úvodného samoštúdia a vzájom-nej pomoci. Podľa skúsenosti viem, žegenealogické štúdium sa dá veľmi dobredoplniť v Čechách a na Morave (Praha,Opava, Brno), kde ho organizujú genealo-gické spoločnosti. Prvé lastovičky sa objaviliaj v Slovenskej heraldicko-genealogickejspoločnosti, kde je však aktívnejšia iba jejheraldická časť (chválabohu!), genealogickáje viac-menej symbolická. Praktickúgenealógiu v podstate vykonávajú prezahraničných klientov odborní pracovníciarchívov na faktúru. Slovenskí záujemcoviasi musia vystačiť sami alebo osloviadobrovoľných bádateľov či podnikateľovv tejto oblasti – prezentujú sa na internete.Žiaľ, u nás nejestvuje možnosť, ako si kvali-tu ich práce nechať odborne overiť.

■ âo by mali bádatelia vedieÈ, k˘m savydajú na cestu proti toku ãasu?Ak nechcú vykonať iba povrchnú prácu,musia si byť vedomí, že je to práca na veľamesiacov až rokov. Musia mať základnéinformácie o probantovi – osobe, od ktorejchcú odvíjať rodopis predkov (tzv. vývod),alebo zriedkavejší rodopis potomkov(rozrod). Potom by mali siahnuť aspoň pozákladnej praktickej genealogickej príručke– aj u nás ich vyšlo niekoľko, no ani jednasa nevyrovná príručkám českého lekáraa vo vyššom veku najlepšieho českéhogenealóga Boleslava Lutonského – sú do-stupné aj u nás; rovnako užitočné sú aj do-stupné čítanky starých písiem. No a skvelýmbonusom je znalosť jazykov: dôležitá je la-tinčina (najmä jej stredoveká verzia), zídesa nemčina a maďarčina (aspoň niekoľkočasto používaných termínov – dajú sanahradiť slovníkom na strednej úrovni), navýchode azbukou písaná rusínština.A z vlastnej praxe dodám, nie je zlé nájsť siodborného konzultanta – archivára, ktorýzorientuje najmä začiatočníka.

■ Ste ochotní prezradiÈ zo svojich skú-seností niektoré bádateºské postupyuºahãujúce v‰ednú prácu?Nemám s tým problém. Chystám publikovaťnielen môj rodopis predkov pre potrebyrodiny, ale chcem v nej uviesť i viaceré tech-nologické postupy, napríklad pri elimináciiviacerých kandidátov na post priameho

predka v starších obdobiach, pomocnévyhľadávacie postupy, ktoré som si spraco-val na základe interných štatistík a podobne.V neposlednom rade aj spôsob detekciea výber pravého predka na základe analýzyDNA rozrodových súčasníkov – ide o tech-nológiu budúcnosti, ktorá súčasne umožníkonvertovať právne príbuzenstvo na biolo-gické.

■ Ako lekár teda zastávate názor, Ïetam, kde pri genealogickom v˘skume uÏniet pramenn˘ch zdrojov, moÏno vyuÏiÈgenetické pramene?Keď sa analýza DNA využíva vo forenznejmedicíne (súdnolekárske vyšetrenia), kde savyžaduje vysoká spoľahlivosť dôkazov naabsolútnej hranici 100 %, dá sa očakávať jejvyužitie aj na potvrdzovanie príbuznostiv genealogickej praxi. Napríklad: Viete, žededo vášho deda sa volal Juraj Balko a naro-dil sa okolo roku 1800. V intervale rokov1780 – 1820 však nájdete dvoch JurajovBalkov a bežnými eliminačnými technikami(úmrtie maloletých, sobáše oboch Jurajov,kompletné súrodenecké rady, súpis bir-movancov, úmrtie oboch Jurajov a pod.) stenemohli jednoznačne určiť vášho pravéhopredka. Urobíte (dosť prácne, ale spoľahlivé)rodopisy potomkov oboch Jurajov Balkovaž po súčasnosť. Telefonicky požiadatepotomkov oboch (mimo vás) o súhlass odberom steru lícnej sliznice a potomfirmu uvedenú aj na internete o vykonanieporovnávacej štúdie zhody DNA. U jednéhovyjde zhoda, a to je váš vzdialený príbuzný,ktorý súčasne určil pravosť vášho predka.Konverziou právneho príbuzenstva na bio-logické (pri výskume predkov zisťujete ibaprávne príbuzenstvo, teda to, ktoré je uznanépred zákonom, kým biologické je skutočné,nie vždy totožné s právnym – mimomanžel-ské deti, osvojenie, nechcená zámena a pod.)súčasne verifikujete celú vetvu rodostromu,ktorá sa tým stáva neoddiskutovateľnou.

■ âo prevláda po rokoch genealogic-kého bádania u vás osobne?Rodový výskum je plný prekvapení, je tosčasti detektívna práca, kde sa uplatňujúnajmä tí, ktorí majú skvelú logiku. Aj keďneanalyzujete rodopis slávnej osobnosti,napríklad Palárika (dozvedel som sa pri jehogenealógii, že praotcovia sa volali Paliarik,Paliar), stanete sa svedkom mnohých tajom-stiev a záhad, objavíte nové skutočnosti (ktoby povedal, že skalický rodák, maliarKoreszka mal predkov írečitých Koreskov,a preto sa ako názov ulice v Skalici zby-točne použilo pomaďarčené priezvisko!).

■ Svoj záujem o skúmanie rodov˘chkoreÀov ste pov˘‰ili takpovediac na ofi-ciálnu úroveÀ ãlenstvom v Slovenskejgenealogicko-heraldickej spoloãnosti.Ak˘ je, ak˘ by mohol byÈ spätn˘ praktic-k˘ úÏitok od tejto spoloãnosti pre

ìal‰ích, ktorí sa chcú genealógii veno-vaÈ systematicky?Slovenská genealogicko-heraldickáspoločnosť pracuje asi v rámci možností(najmä finančných – ako u nás inak!). Vydá-va časopis, vydáva a propaguje literatúru, jeaktívna na netovej sieti, usporadúva semi-náre a kongresy. Ide najmä o celoslovenskéaktivity a oproti susedným moravskýma českým krajinám je menej osobná a lokál-na (teda bližšia k bádateľom). Na Moravema zaujali lokálne semináre s konzíliami,kde možno odkonzultovať zle čitateľné texty,najmä priezviskové a miestopisné rébusy.Ale to závisí aj od počtu a aktivity záujem-cov a členov.

■ Na ktorej va‰ej hlavnej genealogickejceste sme vás t˘mito otázkami zastihli?âo nadãasové nám odkazujú na‰i pred-kovia?Práca genealóga (amatérskeho i profesionál-neho) sa delí medzi dve pracoviská: archíva domáci pracovný stôl. Čas, ktorý trávi naoboch, je asi totožný. Každej práci v archívepredchádza starostlivá príprava: ujasnenie sicieľa najbližších hodín výskumu, získaniedostupných údajov (príslušnosť matriky,časové intervaly, sídlo farnosti s alternáciamia pod.), príprava podkladov pre rýchlu orien-táciu a podobne. Práca v archíve je úspeš-nejšia, ak je dôslednejšia príprava. Po ná-vrate z archívu kontroluje, triedi a ukladáúdaje. Z nich vychádza pri príprave na bu-dúcodňové štúdium matrík a iných relevant-ných zdrojov (napr. sčítanie ľudu)... Odpove-ďami na vaše otázky som nakrátko prerušilpráce na triedení údajov z farnosti Bánovcenad Bebravou, ktoré sú uložené v Zbierkecirkevných matrík v Ivanke pri Nitre.

DUŠAN MIKOLAJFOTO: AUTOR

6 | SLOVENSKO

Equally in the Male and Female LinesWe interviewed the writer, doctor and former Ministerof Culture of the SR, Ivan Hudec, on the history of fam-ilies. He said: “A man who does not know history is justa candidate of humanity. He doesn’t know the context,understands nothing – he is a mature animal resemblinga man. He has to believe the facts because he doesn’tunderstand the context...but consciousness includes thehistory of one’s own family. Moreover, it is true that thehistory of a family leads to the history of a birthplace(village, small town or region), the history of a nation.The fate of the nation is a part of the European andworld history, and culture in a broader sense of theword. A man gets cultivated through discovering hispersonal (and also his family’s) history in a natural waybecause the destinies of our ancestors are projected on ascreen of the recent past of our territory and attractivelyrevive what is vapidly depicted in textbooks for childrenand adults.”Regarding his family, he studied male and female linesof the both of his parents. As a doctor he well knows thebasic rule of genetics that says: precisely a half of ourgenes comes from our fathers and the other half fromour mothers. After seven years compiling the genealogyof his ancestors on both spear and distaff sides (aboutfour thousand of the basic figures on births, marriagesand deaths) he learned his lineal ancestors were mostlycommon people – they were typical residents of the vil-lages near Nitra, peasants and farm craftsmen whoexcept working in the fields also worked as waggoners;they were versatile craftsmen and they grew vine intheir vineyards.


Citová ‰kola poznávaniaČím ďalej tým viac si človek uvedomuje, ženaša identita začína poznaním svojej histórie.Ukazuje sa, že úlohou školy je stále viac po-skytovať žiakovi nielen vedomosti, ale naj-mä posilňovať jeho hodnotový svet, aby sadokázal zorientovať v otázke vlastnej identitya hodnoty svojho človečenstva. ProjektPoznaj svoju minulosť alebo Pátranie popredkoch pomáha žiakom základných a stred-ných škôl orientovať sa práve v týchto té-mach.Odborníci konštatujú, že v rodinách nastáva v posledných rokoch generačná kríza. Zhor-šujú sa vzťahy a komunikácia medzi rodičmia deťmi, starými rodičmi a vnúčatami, starý-mi rodičmi a rodičmi. Stráca sa súdržnosťrodiny, chýbajú spoločné témy, pestovaniespoločných hodnôt. Deti, ale ani mnohí dos-pelí nemajú ukotvenie v priestore ani čase,nepoznajú svoje miesto vo svete, hodnotuživota, kultúry, seba samého. Táto komuni-kačná a etická kríza má za dôsledok zníženiecelkovej kvality života v rodinách i v spoloč-nosti.Jedným z liekov, ako situáciu zlepšiť, je nájsťpre všetkých silnú spoločnú tému, nájsť cestuk porozumeniu a pochopeniu medzi mladší-mi a staršími a naopak – a navyše – nájsť ajcestu k svojim koreňom, k svojim predkom.Takouto témou je nepochybne téma rodinnejhistórie, pamäti rodiny, vystopovanie súvislos-

SLOVENSKO | 7

DesaÈ roãníkovNajstar‰í slovensk˘ pedagogick˘ ãasopis Rodina a ‰kola, ktor˘vznikol pred 111 rokmi, organizuje uÏ desiaty rok medzinárod-n˘ projekt pre Ïiakov základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl s názvomPoznaj svoju minulosÈ alebo Pátranie po predkoch. Získal sineobvyklú popularitu na Slovensku, ba aj za hranicami. Zaujalneobvyklou témou aj t˘m, Ïe pri skúmaní sa Ïiaci dozvedajúmnoho zaujímavého o svojich predkoch a objavujú novúdimenziu svojho Ïivota. V tejto súvislosti je na mieste otázka – treba nám poznaÈ svojekorene? Poznáme ich? âo vieme o svojich najbliÏ‰ích, svojichpredkoch? Aká bola na‰a babiãka, ako Ïila, aké mala osudy nasvojej ceste Ïivotom, ão mala rada, ão ju hnevalo? Aké bolo jejzdravie, jej myslenie, aké mala vzdelanie? âo v Ïivote robila, ãodokázala, ão vedela, kde v‰ade poãas Ïivota bola, ak˘mi jazyk-mi hovorila?Vieme nieão o t˘chto okolnostiach alebo sa sústreìujeme lenna seba a svoje preÏívanie Ïivota a ostatní, najmä minulosÈ jenám ukradnutá?

tí medzi rodinnou históriou a históriou svojejobce, mesta, regiónu, štátu, dejinnými udalos-ťami vôbec. Liekom je prebudenie hrdosti nasvojich predkov, svoju rodinu, jej členov,hrdosti na svoju vlasť, svoju prináležitosťk rodine i vlasti, k hrdosti aj na svojich rodi-čov, starých rodičov, ich predkov i na seba sa-mého.

Tisícky spevnen˘ch koreÀovTieto podnety viedli v roku 2000 k zrodu pro-jektu Poznaj svoju minulosť alebo Pátranie popredkoch. V jeho rámci žiaci základných a stredných škôl upriamujú svoju pozornosťna minulosť, na poznanie svojich koreňov, nagenézu svojej rodinnej histórie. Téma projek-tu sa potešiteľne ujala. Už v prvom ročníku sado projektu zapojilo 312 škôl a vyše 4 tisícžiakov a študentov. V ďalších ročníkoch sapočet zapojených subjektov stále rozširoval.Za desať rokov v projekte už pracovalo viacako 30 tisíc žiakov z vyše tisíc škôl na Slo-vensku i v zahraničí.V tomto roku sa do projektu zapojilo tak-mer 1 600 mladých ľudí, ktorí spracovalidejiny svojich rodín a rodov. Projekt potvr-dil, ako je potrebné prebúdzať záujem mla-dých ľudí o život svojich predkov, rodinu,svoju obec, cez ňu kraj a Slovensko s jehobohatou kultúrnou a jazykovou tradíciou v spojenej Európskej únii. Zo súťaže sa stalvýznamný výchovno-vzdelávací projekt,

ktorý podnietil niektoré školy k tomu, že sipri formovaní svojich vzdelávacích progra-mov začali vytvárať voliteľný predmet Deji-ny mojej rodiny.Mnohí žiaci objavili svoje rodinné väzby s vynikajúcimi slovenskými osobnosťamivedeckého, kultúrneho, športového či poli-tického života. Zistili rodinné prepojenianapríklad na Ľudovíta Štúra, americkúherečku slovenského pôvodu Ingrid Beero-vú, ostrihomského arcibiskupa Petra Páz-maňa, amerického kozmonauta so sloven-skými koreňmi E. A. Cernana, lekársku le-gendu Slovenska prof. Konštantína Čár-skeho, spisovateľov Ladislava Nádaši-Jé-geho, Milana Vároša, Andreja a JergušaFerkovcov, tanečníka Jána Ďurovčíka čiďalších.

Vysoká kvalita poznávaniaMnohé výsledky pátrania po predkoch svo-jou kvalitou a rozsahom patria už medziodborné práce s vysokou hodnotou. Veď aksiedmak či ôsmak napíše 130-stranovú prácu,nakreslí rodostrom svojho rodu siahajúci dopolovice 18. storočia, či ešte hlbšie do histó-rie, to už je dôkaz skutočnej kvality a úžasnejpráce. Prostredníctvom projektu sa žiaci obo-znamujú s dejinami svojich rodín a zároveňposilňujú svoju kultúrnu a národnú i štátnuidentitu tak, ako to pripomínajú mnohéeurópske odporúčania.

Pátrania po predkoch


8 | SLOVENSKO

bili veľkú prácu učitelia na jednotlivých ško-lách: Anna Petrovičová, Csilla Albertiová,Anikó Sturbánová, Margita Zatyková, Dag-mar Králiková. Dobrú prácu na popularizáciitémy identity našich Slovákov v Maďarskumá Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku.V minulosti zorganizoval viacero aktivít a sú-ťaží, ktoré pozdvihli úroveň pátrania po pred-koch v jednotlivých rodinách. Zo zaujímavostí, ktoré žiaci vypátrali, možnospomenúť prácu Ivana Kožíka zo Starej Pazo-

vy v Srbsku. Vypátral svojho predka FeraKožíka, ktorý mal cestovať za more na Tita-nicu, ale traduje sa, že sa zľakol plavby natakej veľkej lodi a nastúpil radšej na loď Car-pathia, o ktorej vieme, že zachraňovala topia-cich sa práve z lode Titanic. Slovák bol opäťpri záchrane ľudských životov. Rozsiahlu a graficky pekne upravenú prácu s množ-stvom príloh zaslala Daniela Čániová tiež zoStarej Pazovy. Davor Stupar zo Starej Pazovyzmapoval rodinu z maminej strany od roku1779, keď prišli na Dolnú zem. RodinaMateráková sa tu usadila a vyrástlo v nejmnoho úspešných ľudí.Rita Hornoková z Békešskej Čaby urobilanahrávky rozprávania svojej starej mamyAlžbety Kelleovej v čabianskom nárečí a cez toto rozprávanie priblížila život aminulosť svojej rodiny. Z porekadla svojejstarej mamy vychádzala Berta Kőrősiová.Odkryla dejiny svojho rodu a na záver prácek fotografii usmiatej starej mamy pripojilaono spomínané životné krédo svojej starkej:„Ne načim sa odpustiť, hocičo sa aj stane!“

Slovenské ‰koly v zahraniãíSlovenský projekt je v tomto smere jedineč-ný a pravidelne sa doň zapájajú aj slovenskéškoly zo zahraničia. V tomto ročníku bolispracované výborné práce z viacerých centierslovenského života v zahraničí. Do projektusa prihlásili slovenské školy z Maďarska a Srb-ska. V Srbsku významne najmä Základnáškola hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovya Gymnázium Branka Radevica z toho istéhomesta. V obci je veľmi iniciatívnym pedagó-gom Jaroslav Miklovic, ktorý už viac rokovaktívne pracuje so žiakmi v tomto regióne a jeho zásluhou vznikajú výborné práce, v ktorých žiaci erudovane mapujú život a his-tóriu svojich rodov. Práce sú každoročne navysokej úrovni. Aj v tomto ročníku má StaráPazova zastúpenie na najvyššom stupienku.Výborné práce sme dostali aj zo slovenskýchškôl v Maďarsku. V tomto roku prišli práce z troch centier slovenského života: Budapešť,Békešská Čaba, Sarvaš. Obsahujú množstvokvalitného materiálu a sú veľkým prínosomdo súťaže. Ukazuje sa, že aj v Maďarsku uro-

V minulom roãníku prijal najlep‰ích súÈaÏiacichminister ‰kolstva Ján Mikolaj. Na stretnuties ním pri‰li v‰etci pozvaní


(Netreba sa vzdávať, nech by sa čokoľvekprihodilo.) Podobne na základe rozprávaniasvojej babičky a mamy spísala dejiny svojejrodiny aj Ágneša Leštyanová z BékešskejČaby. Pavel Sztrepka pekne vykreslil dejinysvojho rodu a okrem iného objavil, že na

pomáhaj druhým a správny čin je viac akotisíc prázdnych slov.)

Verejn˘ v˘znam osobn˘ch úãastíZrekapitulujme, že do 10. ročníka medziná-rodného projektu Poznaj svoju minulosťalebo Pátranie po predkoch sa zapojilo viacako 1 600 žiakov z 237 škôl. Do celosloven-ského finále sa dostalo 64 prác zo základných,44 prác zo stredných a 12 prác zo zahranič-ných slovenských škôl. A poznamenajme, žena tento projekt Ministerstvo školstva, vedy,výskumu a športu SR ani iná štátna či verej-ná inštitúcia neprispeli. Celý je organizovanýza pomoci niekoľkých sponzorov, z rodin-ných prostriedkov žiakov a organizátora.

ĽUBOMÍR PAJTINKApredseda poroty a šéfredaktor časopisu Rodina a škola

FOTO: AUTOR

SLOVENSKO | 9

Ten Years of Search for AncestorsThe Slovakia’s oldest pedagogical magazine Rodina aškola (“Family and School”), that goes back 111years, organises the already tenth year of the interna-tional project for students of elementary and second-ary schools named Know Your History or Search forAncestors.

It won extraordinary popularity in Slovakia andabroad. It attracted attention by unusual subject mat-ter, and researching students can learn lots of interest-ing things about their ancestors and discover newdimensions of their lives. Experts observe that inrecent years there is a generational crisis in families.The relations and communication between parentsand children, grandparents and grandchildren, grand-parents and parents worsen. Family cohesion disap-pears, and common topics and fostering shared valuesare absent. Children and even many adults have noattachments in space or time, do not know their placesin the world, value of life, culture, themselves. Thiscommunication and ethic crisis results in the decreaseof general quality of life in families and society. Oneof the remedies for improvement of the situation iscertainly the subject of family history, memory of thefamily, tracing the connections between family histo-ry and history of one’s own village, town, region,country and historical events in general. The remedyis to arouse the pride in one’s ancestors, family, itsmembers, pride in one’s own homeland, one’s affilia-tion to a family, country, pride in one’s own parents,grandparents, their ancestors, and oneself.

V˘sledky

KATEGÓRIA ZÁKLADNÉ ŠKOLY (ZŠ)1. miesto

Lenka Vrecková, ZŠ Dolné Vestenice (pedagóg Martina Illová)2. miesto

Kristína Krivániková, ZŠ s materskou školou Zubrohlava (pedagóg Renata Pavčová)3. miesto

Matúš Sedliak, ZŠ Žiar nad Hronom (pedagóg Zdenka Boldišová)

KATEGÓRIA STREDNÉ ŠKOLY1. miesto

Patrícia Moráviková, Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského Prievidza (pedagóg Margita Daubnerová)

2. miestoTereza Hummerová, Škola úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru Bratislava

(pedagóg Magdaléna Jentnerová)3. miesto

Paula Komodyová, Gymnázium Františka Švantnera Nová Baňa (pedagóg Mojmír Feldsam)

KATEGÓRIA SLOVENSKÉ ŠKOLY V ZAHRANIČÍ1. miesto

Daniela Čániová, Základná škola hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova, Srbsko (pedagóg Jaroslav Miklovic)

Rita Hornoková, Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium Békeš-ská Čaba, Maďarsko (pedagógovia Csilla Albertiová, Anna Petrovičová)

Darja Poljovková, Základná škola hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova, Srbsko 2. miesto

Ivan Kožík, Základná škola hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova, SrbskoDavor Stupar, Gymnázium Branka Radevica Stará Pazova, Srbsko

3. miestoBerta Kőrősiová, Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium Békeš-

ská Čaba, Maďarsko (pedagóg Anna Petrovičová)Pavel Sztrepka, Slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov Sarvaš, Maďarsko

(pedagóg Dagmar Králiková).

ich škole učí Judita Nádorová, ktorá je v príbuzenskej väzbe na Samuela Tešedíka,ktorý na Sarvaši pôsobil. (Vieme, že na Sar-vaši bol aj M. R. Štefánik. Vo svojej práci sipoznačil aj odkaz svojich učiteľov: Milujsvoju vlasť a zároveň slovenské korene,

Lenka Vrecková, víÈazka kategórie základn˘ch ‰kôl,

so svojou uãiteºkou MartinouIllovou zo Základnej ‰koly

v Doln˘ch Vesteniciach

VíÈazka kategórie stredn˘ch ‰kôlPatrícia Moráviková z Gymnázia

Vavrinca Benedikta NedoÏerského z Prievidze s Margitou Daubnerovou,

ktorá ju v projekte viedla


Spojenie ľudového prvku, motív otca, kto-rého zobrazila už vojvodinská maliarkaZuzka Medveďová, sú spojením modernéhoi tradičného. Jednoduchá zaujímavá grafi-ka. Sneh, komín a strechy domov. Uplatne-nie zlatého rezu, vertikálne línie, ľahkádynamika padajúceho snehu evokujúcapokoj. Uplatnenie štruktúry, pravidelnosť,odľahčená svetelnosť. Autor je radšej, keďsú diela vnímané bez jeho slovných komen-tárov. Ale predsa prezradil, že zobrazil „roz-právku, ktorú nám núka príroda. Konkrétnusituáciu. Komín, strechu, to, ako začalo sne-žiť... Pred komínom ešte nesnežilo, išlo topomaličky. Urobil som skicu... Zobrazujemto, čo som, nepredstieram, nehanbím sa,neľutujem...“

10 | SLOVENSKO

Jarmočné koráliky

Úvodn˘m podujatím, konan˘m v rámci Pamätného dÀa zahra-niãn˘ch Slovákov, bola vernisáÏ postmodern˘ch obrazov aka-demického maliara Pavla âániho, Slováka z Vojvodiny v Srbsku, v budove Úradu vlády SR. Skladby Astora Piazzolla s disharmo-nick˘m akcentom smútku, v podaní kvarteta akordeonistu JánaBrtka z Vojvodiny, kore‰pondovali s grafikami a zvlá‰tnou tech-nikou textilného spracovania v˘tvarného námetu.

kym programom. Predstavili obyčaje, žatvu,štylizované žartovné prekáračky aj typickévojlovické „tapantoše“. Tance, v ktorýchdominuje „dupanie“. Voľakedy sa vo Vojlovi-ci stavali domy z blata. „Dubalo sa“, aby zem– hlina dostala formu a správnu konzistenciu.Tzv. „nabíjané domy, múry“ a ich výroba sastali východiskom aj pre tanec. Tanec, speva práca sa v živote predkov snúbili a tvorilijednotu. Dnes už nebudujeme domy, pri kto-rých tancujeme a spievame, aby sa námlepšie darilo a možno aj lepšie bývalo.

Aby sme nezabudli na drahokamPódium uprostred Starej tržnice patrilo strie-davo muzikantom, ľudovým rozprávačom,tanečníkom a spevákom z Maďarska, zo srb-skej Vojvodiny a z Rumunska. Na záver prího-vorov predstaviteľov krajanov zazneli veršebásnika Ivana Ambruša z Nadlaku: „do slo-venských piesní obliekali náš spánok, aby smeani vo sne nezabudli na náš pôvod“. Jehopríhovor návštevníkom jarmoka je autorovýmživotným poznaním i metaforou zároveň:„Mýlia sa tí, ktorí hovoria, že nás rozdelili hra-nice, že naša ,inakosť ‘ je dôkazom toho, ženežijeme na Slovensku. Robia veľkú chybu tí,ktorí nás ďalej volajú Maďarmi, Rumunmi

v krajansk˘ pamätn˘ deÀ

beží, koník vraný... Pieseň o láske a vernosti.Aj vernosti rodu.

Najkraj‰ie kroje a tapanto‰ePodľa Michala Spišiaka, umeleckého vedúce-ho súboru Detvan z Vojlovice, majú v ichobci najkrajšie kroje. Na jarmok do Starej trž-nice v Bratislave prišli nielen s tradičnýmivýšivkami, vitrážami, maľovanými vajíčkamia tekvicami, ale aj s tanečným a spevác-

Tardo‰sk˘ kameÀV Sade Janka Kráľa, oproti jeho soche, je čer-vený kameň. Je z Tardoša v Maďarsku a 5.júla 2000 ho na tomto mieste osadili s vyte-sanými slovami Základný kameň pamätníkaslovenského vysťahovalectva a zahraničnýchSlovákov. Slováci, ktorí prišli na toto miestov júli 2011, si pripomenuli i zaspomínali.Nahlas, aj v srdci. „My sme z tých, ktorí sanemohli vracať domov. Ani otcovi napohreb.“ Potom sa parkom niesli ľudovétóny v podaní ľudovej hudby Rosičkaz Kovačice a v tanci sa zvŕtali tanečné páryfolkloristov z Vojlovice v Srbsku. V sadena brehu Dunaja, pri kameni, ktorého farbasymbolizuje vytrvalosť a nezlomnosť,zaznela na záver pieseň Po nábreží koník


a Srbmi. Aj pekné slovo ,krajania‘ posúvapodstatu do inej roviny a vyčleňuje nász celku. Ale načo iné slová, keď stačí slovo,Slováci‘. Keď naši predkovia odišli z Hornia-kov na Dolnú zem, zobrali si so sebou duchov-nú poživeň – Tranoscius a najkrajší poklad –slovenský jazyk, ktorý si chránili ako Božieprikázanie. Prešlo odvtedy viac ako tristorokov, ale tento drahokam nestratil na hodno-te, len k nemu pribudli nové valencie krásy.Slováci z Dolnej zeme pretrvali. Zachovali sitradície, zachránili si dedičstvo a zostali živouvetvou na veľkom strome slovenskosti. Tentojarmok je dôkazom, že aj mimo Slovenska samôže žiť po slovensky a tvoriť hodnoty, ktorédopĺňajú celkový obraz kultúrneho života Slo-vákov. On zhmotňuje náš dávny sen a ukazu-je, že hranice nás vlastne nerozdelili, lebo myžijeme ďalej v tom istom štáte, ktorý sa voláSlovenský jazyk.“

Koláãa z Nadlaku„,To koláča‘ je pomenovanie pre koláč, ktorýsa pečie na špeciálne príležitosti,“ vysvetľujezvyky v Nadlaku Anna Rǎu Lehotská. „Tvarobdĺžnika má vtedy, ak sa pečie na večer, keď

idú príbuzní a známi ,vyrastovať ‘ toho, ktoumrel. Vyrastovanie je akási odobierka odzosnulého večer pred pohrebom. Ľudia sastretnú v dome smútku. Sedia tam, spievajúsmútočné piesne, kantor predspevuje každýverš. Pomodlia sa, oznámi sa, kedy budepohreb. Potom prichádzajú taniere s koláčoma pre chlapov poháriky s pálenkou. Ale koláčsa pekáva a jedáva aj inokedy. Okrúhly koláčs otvorom uprostred sa robí zriedkavejšie.Možno z praktických dôvodov. Pekával sa v tzv. sedliackej peci, ktorú už nemá skoronikto. Zvykli ho piecť na svadbu. Keď išlisvadobníci po ulici po mladú nevestu alebos ňou domov, mládenci si brávali na cestu ajfľašku s pálenkou a na ňu navliekli ,tokoláča‘. Nadlačania na jarmok doniesli nielenkoláča, ale aj perníky a klobásy. A pre veľkýzáujem o domáce zabíjačkové špeciality vy-štartovalo pred obedom z Nadlaku ešte jedno

auto plné klobás. Ale boli by sa predali klo-básy aj za dve autá.“

Brdovce, ãigy, gágorãoke...Aj komlóšska, sarvašská či čabianska klo-bása sú vyhľadávané špeciality. Ale Slováciz Maďarska priniesli a predviedli aj sladkédobroty. Herovky – cukrom posypané vy-smážané rozvaľkané cesto, ktoré sa zviniedo klbka a vysmaží. Štrúdľu „rejteš“ ťahalicez celý stôl, priamo pred očami jarmočnýchhostí. Typické sú pre nich aj cestoviny osobi-tého tvaru. Z cesta v tvare malého štvorčeka(šiflíka) šikovné ruky na ryhovanej drevenejdoštičke pomocou paličky vytvoria cestovinupripomínajúcu slimáka – čigu. Iným pripo-mína gágor – krk hydiny. Synonymá a ichpôvod sú hotovou lexikologickou štúdiou. Alepri jedení vnímate len nenapodobiteľnú tradič-nú chuť dobrej domácej závarky v polievke.

SLOVENSKO | 11


Sarma a iné ‰pecialityVojvodinskí Slováci tiež priniesli na jar-mok petrovské klobásy osobitej chuti, alezabodovali hlavne „sarmou“, ktorú pri-chystali Kysáčanky. Na plnenú kapustustáli rady návštevníkov. A dav sa po „koš-tovke“ špecialít presunul na poschodie, kdesa nasýtila duša. Obrázkami insitnýchumelcov z Kovačice a Padiny aj fotografia-mi, ktoré zobrazili tradičné zvyky a obyča-je z Dolnej zeme. A aj tu sa dalo zaspomí-nať na starých rodičov a zvyky, ktoré dneš-ní mladí už poznajú asi len z rozprávania.

rozprávačku – umelkyňu, bilingvistku, ktorá– hoci „neškolovaná“ – vedela zaujať roz-právaním v oboch jazykoch.

Loì rozhovorovBratislavský samosprávny kraj poskytol kra-janom dar – plavbu loďou na Devín. Bola toplavba plná rozhovorov o možnej spolupráci,ale i úvah o tom, kde sa cítia doma, kde bychceli žiť. Loď spomienok. O ťažkých prvýchrokoch v cudzine, o učení sa cudziemu jazy-ku, ale aj o tom, že práve neznalosť cudzejreči spojila a viac zblížila rodinu, detis rodičmi. Plavba, ktorá končila v devínskomprístave, kde vítali na pevnine domácim„ríbezlákom“ a dobrým slovom, pokračovalavýstupom na Devínske hradné bralo.

Symboly a posolstváLegendy a história. Pozostatky múrov v hrad-nom areáli pripomínajú založenie slovan-ského hradiska. Výrobky zo skla obdobieKeltov. Bochník chleba rozpráva o živote nabrale nad sútokom riek Morava a Dunaj.Striedanie majiteľov, úpravy hradu. Napole-onské ťaženie aj spory... Tajný výlet Štúrovejdružiny... Paláce sa rozpadávajú, generácie sastriedajú. Voda dvoch farieb sa mieša a plyniedo mora. Nemý pamätník – studňa, zacho-váva pretrvávajúce posolstvá. Na kamenných

kvádroch je pečať – osobné značky majstrov,ktorí ju budovali. Značka bola vizitkou i re-klamou zručnosti. Pýchou majstra. Alev studni je ešte jedno posolstvo, zakódovanédo jej hĺbky. Slová piesní, ktoré tu zaznejú,keď sa „naši“ vracajú domov. Piateho júla, v Pamätný deň zahraničnýchSlovákov a zároveň Štátny sviatok Cyrilaa Metoda, spolupatrónov Európy, sa k spevo-kolu Čabianska ružička z Maďarska pridalivšetci „naši“. Pútnici z Dolnej zeme i ďale-kých iných nových domovov. Ozvena studneopakovala slová i melódiu: Slovensko moje,otčina moja, krásna si ako raj... A potom sazrkadlilo vo vode a letelo povetrím spievanéprianie: Daj, Boh, šťastia tejto zemi, všetkýmľuďom v nej, nech im slnko jasne svieti každýBoží deň... Daj, Boh, šťastia celej zemi, všet-kým národom, nech im slnko hviezdy láskyožiaruje dom...

ERIKA FAJNOROVÁFOTO: AUTORKA

12 | SLOVENSKO

Market Beads on Expatriates’ Day of RemembranceForeign Slovaks Day (held on the occasion marking5th July as the day of remembrance of foreign Slo-vaks) commenced with the opening of an exhibitionof post-modern pictures by the contemporary artist,Slovak from Vojvodina, Pavol Čáni, in the buildingof the Government Office of the SR in Bratislava. Inthe Petržalka housing estate’s Sad Janka Kráľa (lit.Janko Kráľ Orchard), opposite to the statue of ourgreat poet, there is a red stone from Tardos.On 5thJuly 2000, the stone was fitted at this place and it hasa carved inscription as follows: “Base stone of thememorial to Slovak emigration and foreign Slo-vaks.” The Slovaks who came to this location, bathedin June sunlight, in 2011 commemorated and/orremembered the emigration waves. Slovaks fromVojvodina, Serbia, Hungary and Romania came tothe fair at Stará tržnica (Old Market Hall) in Bratisla-va with their traditional craft products and dance andsinging performances. The stage in the middle ofStará tržnica in the Bratislava centre was alternatelytaken by musicians, folk narrators, dancers andsingers. Pictures by naēve artists from Kovačica andPadina and the pictures depicting traditional customsof the Lower Land were hung upstairs. At the fair, theLower Land Slovaks also presented the book outputof their publishing houses and the already twenty-year-old Research Institute of Slovaks in Hungary.The Bratislava Self-Governing Region arranged anexcursion on a riverboat to Devín Castle for ourexpatriates.

Pastva pre oãi Výšivky, ľanové obrusy, krosná, kolovrátok,prútené koše, ktoré sa zídu na chalupe nadrevo. Ale ako povedala jedna Bratislavčan-ka, kúpený kôš môže byť aj na ušetrené eurá.Košikári, čipkári – tradičné remeslá. Ak vámna starej singerke predvedie vyšívanie rôz-nych motívov muž, ktorý chce, aby sa tradič-né umenie zachovalo, veríte mu, že vyšívaťstrojom je ako maľovať obraz. Len ste limito-vaní farbami nití. Výšivka technikou Riche-lieu pomocou singerky je dokonalá. Aj podľaňaničky, ktorá predáva vlastnoručne tkanéobrusy a utierky, je ručne vyšívaná „rišej“menej kvalitná.

Potrava pre du‰uDolnozemskí Slováci na jarmoku predstaviliaj svoje vydavateľstvá a dvadsaťročný Vý-skumný ústav Slovákov v Maďarsku. Náv-števníci sa mohli oboznámiť s románmi,poviedkami, básňami, kalendármi a časopis-mi, ktoré vznikli ďaleko od Slovenska. Ajknihy odborné, vedecké publikácie z oblastihistórie, jazykovedy i diela, ktoré vznikli pre-pisom rozhovorov s informátormi – ľudový-mi rozprávačmi, sú vyhľadávané. Najnovšoupublikáciou je nové vydanie Rozprávokňaničky Žofky. Bánhedešania si tak v DeňSlovákov v Maďarsku pripomenuli ľudovú


Rodn˘ Slovensk˘ Komló‰Rodiskom Anny Ištvánovej (1955) je Sloven-ský Komlóš. Tiché mesto na juhovýchodeMaďarska si do dnešných dní uchovalo sloven-ský ráz, vytvorili sa kultúrne dimenzie, v kto-rých nachádza vnútornú silu na priam sizyfov-skú prácu pre Slovákov v Maďarsku a pre svo-jich spolupútnikov. Roky štúdia na chýrečnomSlovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe, štú-dium slovenského jazyka na Filozofickej fakul-te Univerzity Komenského v Bratislave, schop-nosť ísť za obzor každodennosti, húževnatosť,neúnavnosť v práci pre svoju národnosť jejpomohli vyrásť v stálicu slovenského dolno-zemského života. K jej vzácnym učiteľom a podporovateľom patril i nezabudnuteľný barddolnozemských Slovákov Dr. Ján Sirácky,dlhoročný riaditeľ Ústavu pre zahraničnýchSlovákov Matice slovenskej. Spomína na nehododnes: „Bol jediný, kto pokladal aj nás, štu-dentky z Maďarska, za Slovenky a vždy sa násspytoval, či nepotrebujeme nejakú pomoc. Aksme potrebovali, zariadil, vybavil. Predstavilnám zaujímavých ľudí, prišiel s nimi medzi násna rozhovor. Posielal nám časopisy, knihy.“

Pracovne v Béke‰skej âabeNeúnavná hľadačská povaha vedie Anku Ištvá-novú k ďalšiemu štúdiu osvety a výchovydospelých na Univerzite Eötvösa Loranda v Budapešti. Mimoriadne kreatívne rozvíjasvoje pôsobenie v Župnom osvetovom stredis-ku v Békešskej Čabe (1978 – 1986), kde zúro-čuje svoje vedomosti ako referentka národnost-nej osvety, školí osvetových pracovníkov,venuje sa ľudovému tancu a výtvarnému ume-niu. V ďalších rokoch zodpovedá za činnosťNárodnostného domu na ulici Békéši, v rokoch1993 – 1996 – 2002 sa venuje slovenskémumenšinovému školstvu v Maďarsku, jednému z najvýznamnejších pilierov uchovávania živo-ta národnosti. Vzdelaná organizátorka, znalkyňahistórie i prítomnosti života Slovákov v Maďar-

sku bolestne vníma miznúce poklady tradície,jazyka a hmotných pamiatok svojej národnosti,varovne dvíha svoj hlas za ich uchovanie a oži-vovanie, vyvíja mnohoraké úsilie, aby sa neu-topili v prúde nemilosrdného času a nezáujmu.Je človekom prvej hodiny, keď prichádza mož-nosť vytvoriť priestor pre kultúrno-spoločenskýživot Slovákov na Dolnej zemi. Klope na dverežupných úradov, ministerstiev v Maďarsku i naSlovensku, hľadá priaznivcov a podporova-teľov, ľudí dobrej vôle, ktorí jej pomôžu vybu-dovať pevnú pôdu pre nové aktivity čabian-skych Slovákov – Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Hľadá a nachádza ich nielendoma, v Maďarsku, ale aj v Nitre, Brezne,Krompachoch, Trenčíne, dokonca v Holand-sku. Hviezdna chvíľa prichádza v novembri1996, keď je Dom slovenskej kultúry slávnost-ne otvorený. Pri 10. výročí Anka Ištvánová s oprávnenou hrdosťou konštatuje: „Po päťde-siatich rokoch sme nadobudli prvý spoločenskýmajetok Slovákov v Maďarsku a odvtedy smeho náležite zveľadili. Ako sídlo Čabianskejorganizácie Slovákov slúži miestnym a regio-nálnym aktivitám, celoštátnym a medzinárod-ným udalostiam. Prijíma hostí, ktorí hľadajú v našom meste útulok, a reštaurácia populari-zuje kuchyňu našich predkov. V priestoroch naprízemí sa stretávajú naše spolky, skupiny, nastenách vymieňame pravidelne výstavy domá-cich umelcov a výtvarníkov zo Slovenska.Podávajú si u nás ruky priatelia z domova i z okolitých štátov.“

OsobnosÈ s in‰titucionálnym rozmeromAktívna a koncepčne uvažujúca žena stála a stojí pri zrode – v súčasnosti už samozrejmých– inštitúcií a podujatí Slovákov v Maďarsku.Patrí k nim ojedinelá inštitúcia v slovenskomeurópskom zahraničí – Výskumný ústav Slová-kov v Maďarsku (VÚSM), založený 1. augusta1990. V jeho zakladajúcej listine čítame:

„Cieľom ústavu je, aby v záujme zachovaniajazyka, kultúry a tradícií slovenskej národnostiv Maďarsku vedecky analyzoval spoločensképrocesy týkajúce sa jej minulosti a súčasnejsituácie.“ Roky existencie VÚSM lemuje množ-stvo výskumov, seminárov, medzinárodnýchkonferencií, 31 ročníkov národopisných tábo-rov a 47 publikácií. Anna Ištvánová vdýchlaživot neprebernému množstvu kultúrno-pre-zentačných podujatí, umeleckým výstavám,predstavila tradičné umenie Slovákov z Maďar-ska, z Békešskej Čaby, v Maďarsku, na Sloven-sku i v iných krajinách Európy. Stála aj prizrode populárneho Klobásového festivalu v Békešskej Čabe. Október každoročne vítatisíce návštevníkov, kde pohostinní „Čabänia“prezentujú chýrečný „brand“ – dar práce a ze-me, čabiansku „klbásu“. Chýr o festivale prele-tel cez hranice európskych štátov až do zámo-ria. V minulom roku ho navštívilo 80 tisíc hostíz Maďarska, Slovenska, Českej republiky, Bel-gicka, Rumunska, Poľska, Nemecka, Srbska,Slovinska, USA a Japonska. V príprave klobássúťažilo tristo trojčlenných družstiev.

Jarmoky a iné tradiãné návratySpomienka na dávne tradície dolnozemskýchjarmokov, ktoré boli nielen miestom predajaplodov neúnavnej práce, ale najmä miestomstretávania sa priateľov, trhom nápadov čivýmenou skúseností viedla v prvom desaťročítohto storočia Ištvánovú k snahe oživiť ichkolorit v novom čase a s novými myšlienkami.Podujatie Na jarmoku vyvolalo mimoriadnyzáujem na celej slovenskej Dolnej zemi. 19. až21. septembra 2008 stovky jarmočníkov zošiestich krajín Európy vítal Čabiansky jarmokľudových výrobkov, výstavy Na skle maľované,Evanjelický spevník Cithara sanctorum a ďalšieknihy z vydavateľstva Tranoscius, ďalej to bolaprezentácia slovenských dolnozemských časo-pisov a publikácií, prednášky, divadelné predsta-venia, vystúpenia viac ako dvadsiatich folklór-

SLOVENSKO | 13

Zo Ïivotodarnej sily Dolnej zeme vzi‰li celé generácie Dolno-zemcov, ktorí sú obohatením kultúrneho, spoloãenského,vzdelanostného, hospodárskeho Ïivota svojich domovsk˘chkrajín, Slovenska, najrozliãnej‰ích kútov Európy i zámoria. K v˘-nimoãn˘m osobnostiam patrí Anna I‰tvánová, charizmatická,talentovaná, odváÏna organizátorka Ïivota Slovákov v Maìar-sku i na celej Dolnej zemi. Bez nej je Ïitie a bytie Slovaãe v t˘ch-to priestoroch, od sedemdesiatych rokov minulého storoãia dodne‰n˘ch dní, nepredstaviteºné.

Dolnej zemeDcéra „Sláva veľkých je svedkom pre budúce pokolenia...“( L a t i n s k á m ú d r o s ť )


nych súborov, hudieb a citarových skupín. Jarmo-ku vtlačili výnimočnosť jedlá plné fantázie, dobránálada. Vyvrcholil slávnostnou bohoslužbou voVeľkom evanjelickom kostole a hostia sa lúčilis Čabou s nádejou, že originálne hodnoty Dol-nej zeme opäť preklenú čas a priestor a zaujmúi vo veku počítačov, globalizácie a uniformity.Nádeje sa naplnili a v roku 2011 – po jarmokuvo vojvodinskom Báčskom Petrovci a Nadlakuv Rumunsku – preniesli slovenskí Dolnozemcisvoj svet bielych kostolných veží, kultúru, sláv-nosť chleba a jedla s dolnozemským espritom,tajomnou chuťou a vôňou do Bratislavy, podgesciou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahra-ničí (o podujatí píšeme na inom mieste). Ištvá-novej inšpiratívna myšlienka opäť slávi triumf.Dolnozemský jarmok v Bratislave však mal v spolupráci s Domom zahraničných Slovákov(DZS) svojho predchodcu v podujatí Etnogas-tronomické tradície dolnozemských Slovákovv rokoch 2004 a 2006 v Bratislave a roku 2007v Brezne a Banskej Bystrici. Hlavným orga-nizátorom bola Čabianska organizácia Slová-kov a Dom slovenskej kultúry s Annou Ištvá-novou. Predseda Celoštátnej slovenskej samo-správy v Maďarsku Ján Fuzik okrem inéhopovedal: „...hľadia na vás tri storočia dolno-zemských krajanov. Sú to kropaje potu a krvislovenských kolonistov, ktorí neľudskou drinouzúrodnili dolnozemské pustatiny, ale aj jemnévyšívané motívy šikovných ženských prstov,zádumčivé alebo temperamentné melódie cita-rových strún a je to aj medenými plátkamiobrúbený hrubý Tranoscius, čo sa chveje v star-núcich mozoľnatých rukách našich prababičiek.A sú to aj odkazy niekdajších slovenských mys-liteľov a učiteľov nášho pospolitého ľudu: Teše-díkovcov a Sebereniovcov, Haana a Walaskéhoči slávneho sedliackeho kráľa, pýchy ČabanovOndreja Likéra Áchima.“ A Dolnú zem Anna Ištvánová nepriniesla naSlovensko len sviatkom chleba a jedla s dolno-zemským espritom. Roku 2001 prišla s myš-lienkou komplexnej prezentácie kultúry najvý-raznejších slovenských lokalít Dolnej zeme v Maďarsku – z Békešskej Čaby, Sarvaša a Slo-venského Komlóša v Bratislave. Napriek všet-kým problémom, ktoré v tých časoch prežívalDZS, široko otvoril svoju pohostinnú náruč,aby prijal viac ako 150 účinkujúcich podujatia.Dni dolnozemských Slovákov z Maďarska v Bratislave sprevádzali výstavy Živé ľudovéumenie Dolnej zeme, Békešská Čaba vo foto-grafii, vystúpenie citarového súboru Boleráz,dokumentárny film o komlóšskej svadbe, od-zneli odborné prednášky. Históriu a súčasnosťlegendárnych miest slovenskej Dolnej zemeukončil program Zvoní naša reč v podaníKomlóšanov.

Domov otvoren˘ EurópeVýnimočná práca Anny Ištvánovej sa odráža i v dôvere, ktorú jej prejavili Slováci v Maďar-sku, keď ju zvolili do funkcií a vysokých postovslovenskej národnosti v Maďarsku. V rokoch1988 – 2002 pôsobila ako podpredsedníčka,neskôr členka predsedníctva Demokratického

zväzu Slovákov v Maďarsku (dnes Zväz Slo-vákov v Maďarsku), bola predsedníčkou Verej-nej nadácie pre národnostnú výučbu a školskúkultúrnu činnosť v Békešskej Čabe (1990 –1999), od roku 2003 do roku 2006 predsedníč-kou kolégia Národného civilného fondu prejužnú Dolnú zem, komlóšski rodáci ju zvoliliza poslankyňu Miestnej slovenskej samosprávyv Slovenskom Komlóši (2002 – 2006), v rokoch 2002 – 2008 pôsobila ako podpred-sedníčka Zväzu civilných organizácií župnéhomesta Békešská Čaba, roku 1989 ju zvolili zapredsedníčku Čabianskej organizácie Slová-kov, funkciu vykonávala do roku 2001, aby saod roku 2001 až do súčasnosti stala konateľkoutejto organizácie. Od roku 2006 je členkouGenerálnej rady Svetového združenia Slovákovv zahraničí. Srdcovou záležitosťou Anny Ištvá-novej je však neustále Dom slovenskej kultúryv Békešskej Čabe, kde od jeho vzniku až dosúčasnosti zodpovedá za činnosť, prevádzku.Popri tom sa venuje riadeniu a organizovaniuspolkovej a kultúrnej činnosti Čabianskej orga-nizácie Slovákov, riadeniu členskej inštitúcieSlovenského osvetového centra, metodickejpomoci v regióne, vykonávaniu osvetovej čin-nosti v kruhu čabianskej slovenskej komunity,propagácii hodnôt Slovákov, vydavateľskej a redakčnej činnosti, marketingu zameranémuna kultúrne hodnoty Slovákov v Maďarsku s dô-razom na hodnoty Békešskej Čaby, zveľaďova-niu majetku Čabianskej organizácie Slovákov...a mnohým a mnohým ďalším aktivitám.Precíznosť, s akou sa Anna Ištvánová venujepríprave a realizácii podujatí, ju priviedla k štú-diu Európskych kurzov – štruktúry fondov, pro-jektov na Ústave strednej Európy v Budapešti,absolvovala postgraduálne štúdium v Békeš-

skej Čabe, aby získala nové vedomosti z oblas-ti ekonomiky a vedenia obchodu. S dômysel-nosťou, húževnatosťou zdedenou po neochvej-ných dolnozemských predkoch prenáša ichposolstvo do dnešných čias a prijíma každúvýzvu na prezentáciu svojbytných a svojráz-nych duchovných a hmotných prejavov sloven-ských dolnozemských spoločenstiev. Zlatýfond kultúrneho dedičstva dolnozemských Slo-vákov v Maďarsku, ktorý Ištvánová stráži,ochraňuje a so všetkou vehemenciou prezentu-je doma i v zahraničí, ju priviedol k účasti namegaprojekte Grundtvig, ktorý prispieva k po-chopeniu rozmanitosti európskeho kultúrnehodedičstva, podporuje tvorivosť a neformálnevzdelávanie. Jeho hlavným cieľom bolo, aby saprostredníctvom najrozličnejších aktivít pre-hĺbili poznatky o kultúre a tradíciách predkov,prezentovala práca potomkov, posilňovala spolu-patričnosť krajanov. Gestorským spolkom zaSlovensko boli Dom Matice slovenskej v Žili-ne a Klub M Odboru mladých matičiarov v Martine, za Českú republiku Obec Slovákovv Třinci, z Francúzska Spolok francúzsko-slo-venského priateľstva a Čabianska organizáciaSlovákov pod vedením Anny Ištvánovej.Deviatimi veľkolepými akciami v rokoch 2009– 2011 sa napĺňali ciele Grundtvigu a Ištváno-vá postupne priviedla svojich – spevokolČabiansku ružičku, Ľudový spevácky zborOrgován, výšivkársky krúžok Rozmarín, cita-rový súbor Boleráz, tvorcov gastronomickýchčabianskych pochúťok – do Paláca kultúrynárodov v Paríži, Rožnova pod Radhoštěm, doEurópskeho parlamentu a na vianočné trhy v Bruseli, do Třinca i Martina. Čabania pripravi-li pre spolupútnikov Grundtvigu po Európe vla-ni v septembri trojdňový festival národnosti v Békešskej Čabe s príznačným názvom V po-koji, aby im predstavili jedinečné klenoty svo-jej slovenskej dolnozemskej kultúry so snahouotvárať nové horizonty pre ich budúci život.

Napísané a publikovanéNezanedbateľná nie je ani publicistická tvorbaAnny Ištvánovej, hoci sama ju glosuje: „Obyčaj-ne píšem, keď veľmi musím. O to viac rozprá-vam.“ Myslím si však, že nie je veľa príslušníkovslovenskej inteligencie v Maďarsku, ktorí takpregnantne a kriticky dokážu poukázať na stavsvojej národnosti, na jej problémy so snahou hľa-dať a nachádzať zmysluplné riešenia. Kto čítal jejpríspevky v publikáciách Cesta zarúbaná? I., II.– Súčasný stav a perspektívy Slovákov v Maďar-sku (vydali Čabianska organizácia Slovákov a Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2002) či príspevkyv zborníkoch VÚSM, vie, ako hlboko a fundo-vane sa venuje svojej ťažko skúšanej národnosti,ako úporne upozorňuje na možnosti, navrhujekoncepcie, odporúčania, námety. A napriek občasnej skepse vypovie: „... ne-chcem stratiť svoj idealizmus (ktorý ma občaspochytí)... som presvedčená, že vzdávať sa ne-treba.“Ištvánovú fascinuje slávna minulosť dolnozem-ských predkov, reálie starých čias, bohatstvozachovaných dokumentov, hľadá kontinuitu

14 | SLOVENSKO

âasÈ oltára v evanjelickom chráme v Béke‰skej âabe


s časom dávnych dolnozemských písmákov a súčasnosti. Našla ich v kalendároch, ktorémali v minulosti osobitné miesto v životeDolnozemcov ako nenahraditeľný informačnýa vzdelávací zdroj, našla ich v Čabianskom ka-lendári, ktorý vychádzal od roku 1920 do roku1948 a stal sa obľúbeným čítaním Dolnozem-cov. Iniciátorkami obnovenia Čabianskehokalendára boli Anna Ištvánová a Helena Somo-gyiová a redigoval ho Ján Sirácky. Typickútitulnú stranu, ktorá dostala svoju definitívnupodobu v roku 1925, prebrali aj do obnovenéhovydania v roku 1991. Znázorňuje nemennéistoty slovenských Dolnozemcov, v hornej častiobraz Malého a Veľkého evanjelického kostolav Békešskej Čabe, v dolnej časti nekonečnárovina v pozadí s postavou kosca, v popredí jedruhý, ktorý pije vodu z tradičného krčaha prisnopoch obilia a v diaľke sa opäť vynára siluetaevanjelických kostolov, celý výjav obopínajúštylizované úponky kvetov a listov, v stredenázov a rok. Čabiansky kalendár sa v roku 2011opäť dal na púť za svojimi priaznivcami. Otvá-rajú ho zvedaví a vďační čitatelia modernéhoveku v žiari neónového svetla, tak ako v minu-lom storočí ho s očakávaním listovali pri sliep-ňajúcich petrolejkách v mestách, na sálašoch,v slovenských osadách, na celej Dolnej zemi.V kontexte kultúrnych hodnôt Slovákov vosvete zaberá od najstarších čias nezastupiteľnémiesto sakrálna architektúra. Chrámy Dolnejzeme sú nielen sakrálnymi stavbami, ale ajzhmotnením nádeje a viery ich staviteľov. His-torická hodnota a zvláštna duchovná atmosféraslovenských evanjelických dolnozemskýchchrámov inšpirovali Annu Ištvánovú k myš-lienke vydať pre rok 2010 Nástenný kalendárdolnozemských Slovákov. Kalendár približuještyri kostoly z Maďarska a Srbska, tri z Rumun-ska a jeden z Chorvátska. A od tohto kalendáraje len krok k realizácii ďalšieho podnetnéhonápadu Anny Ištvánovej, k vydaniu Svetovéhokalendára Slovákov na rok 2011, ktorého vyda-vateľom sú Čabianska organizácia Slovákov a Dom Slovenskej kultúry v Békešskej Čabe.Za jeho vydanie zodpovedá Michal Lásik, zod-povednou redaktorkou je Alžbeta Hollerová--Račková a redaktorkou, kto iný ako Anna Ištvá-nová. Naplnila sa jej ďalšia túžba, Čabianskykalendár sa zaradil do rodu najznámejšíchtlačovín Slovákov vo svete – kalendárov, ktoréplnili osvetovú, ľudovýchovnú, národnobudi-teľskú, vzdelávaciu funkciu.Od roku 1996 vychádza obnovený časopis dol-nozemských Slovákov Dolnozemský Slovákako spoločný počin slovenských intelektuálovzo Srbska, Maďarska a Rumunska. Nadviazalna časopis založený roku 1902 a má za sebouďalších 15 rokov. Jednou z tých, ktorí boli prizrode myšlienky jeho opätovného vydávania, jeAnna Ištvánová, ktorá je od roku 2008 aj člen-kou redakčnej rady. A je aj stálou redaktorkounenápadného mesačníka Čabän, mapujúcehood roku 1998 život čabianskych Slovákov,prácu spolkov, súborov, život v Dome sloven-skej kultúry, udalosti mesta, výlety na Sloven-sko a celý pestrý život slovenskej komunity

v týchto priestoroch. Vydavateľom je Čabian-ska organizácia Slovákov.

Ocenenia za úctyhodné ãinyZa úctyhodnú a bohatú činnosť v oblasti kultú-ry, života Slovákov v Maďarsku a Dolnej zeme,oživovania a prezentácie ich tradícií dostalaAnna Ištvánová vysoké štátne vyznamenania.Medzi najvýznamnejšie patria: Za kultúrunárodných menšín (1985, Ministerstvo kultúryMaďarskej republiky), Za národné menšiny(1995, Cena premiéra Maďarskej republiky),Cena Štefana Boleslava Romana (1996, Minis-terstvo kultúry Slovenskej republiky), Poctaministra kultúry Slovenskej republiky (2005),Cena Gyorgya Bessenyeiho (2006, ministerkultúry Maďarskej republiky). Je prvou nositeľ-kou ceny Ondreja Štefanka (2009) a roku 2010jej Celoštátna slovenská samospráva v Maďar-sku udelila ocenenie Za našu národnosť.Napriek ťažkým životným skúškam poslednýchrokov sa Anna Ištvánová nevzdáva svojhoživotného poslania. V našom nedávnom rozho-vore mi povedala: „Slovenský Komlóš je premňa jedným slovom – rodisko, Békešská Čabadruhé. Pre mňa je najvzácnejšie asi všetko, čoje spojené s rodiskom, čo je spojené s dlhouhľadačskou cestou, ktorá sa snaží dostať napovrch. Je to najkrajšia brodiaca cesta, kde saniečo naučím a chcem ďalej snívať, snívať a sní-vať.“Mnohé jej sny sa už naplnili a verím, poznajúcjej húževnatosť a silu, aj vďaka nášmu dlhoroč-nému priateľstvu, ktoré preveril čas, že mnohésa ešte naplnia. Žije v Békešskej Čabe s manže-lom Michalom Medovarským, s ktorým másyna Michala, počítačového experta, a dcéruAnnu, študentku medicíny na Univerzite v Se-gedíne. Sú radosťou jej života a nádejou dobudúcnosti.

MÁRIA KATARÍNA HRKĽOVÁFOTO: DUŠAN MIKOLAJ A ARCHÍV

SLOVENSKO | 15

Daughter of Lower Land

Anna Ištvánová, a charismatic and talented organ-iser of the Slovak life in Hungary and the whole ofthe Lower Land is an expatriate of exceptionalcharacter. Her hometown is Slovenský Komlóš.Years of studies at the Slovak Gymnasium inBékéscsaba (Békešská Čaba), study of Slovak lan-guage at the Faculty of Philosophy of the Come-nius University in Bratislava, the power to gobeyond the horizons of everyday life, tenacity andtirelessness at work for her nation helped Ištvánovábecome a perennial star of the Slovak life in theLower Land. Her untiring nature of a seeker makesAnna Ištvánová to go to study public and adulteducation at the Eötvös Loránd University inBudapest. Ištvánová extraordinarily creativelyexpands her activities at the County’s PublicEnlightenment Centre in Békešská Čaba (1978-1986). In the years to follow, she was responsiblefor the activities of the National House, during1993-1996-2002 she was engaged in Slovakminority education in Hungary. From November1996, she worked in the House of Slovak Culture,the first community property of Slovaks in Hun-gary. The house, seat of Čaban Slovaks organisa-tion, is used for local and regional activities,nationwide and international events. AnnaIštvánová’s outstanding work is reflected in thetrust that Slovaks in Hungary invested in her, whenthese Slovaks elected her to the high positions des-ignated for the people of Slovak nationality inHungary. Her writing activities are significant aswell. For her remarkable and rich activities in thearea of culture, life of Slovaks in Hungary and theLower Land, reviving and presentation of their tra-ditions, Anna Ištvánová received high state decora-tions. The most important of them include: For theculture of national minorities (1985, The Ministryof Culture of the Hungarian Republic); For nation-al minorities (1995, Prize of the Prime Minister ofthe Hungarian republic); Štefan Boleslav RomanPrize (1996, The Ministry of Culture of the SlovakRepublic); Award of the Minister of Culture of theSlovak Republic (2005); György Bessenyei Prize(2006, the Minister of Culture of the HungarianRepublic). She is the first holder of Ondrej Šte-fanko Prize (2009), and in 2010 the National Slo-vak Self-Government in Hungary awarded her theprize For Our Nationality. She lives in BékešskáČaba with her husband Michal Medovarský, bywhom she has a son, Michal, a computer expert,and a daughter, Anna, a medical student at theUniversity in Szeged.

Béke‰ãabiansky Dom slovenskej kultúry


ktoré už prešli. Je to sviatok, ktorý existuje,tak ako ani Hospodin nie „bol“ alebo„bude“, ale stále je všade prítomný,“ pove-dal Péter Gáncs.

SluÏba desaÈtisíckam SlovákovNa slávnostnom valnom zhromaždení cir-kevného zboru, ktoré pripravila peštianskaevanjelická cirkev, sa zúčastnil aj prezi-dent Maďarskej akadémie vied (MTA)József Pálinkás. Hovoril najmä o ja-zykovej a náboženskej tolerancii, ktorávládla v tomto zbore, a zdôraznil, že evan-jelický zbor v mohutnej neoklasicistickejstavbe na Deákovom námestí mal roku1842 päťsto nemeckých, dvesto sloven-ských a sto maďarských členov. Na podu-jatí sa prihovorili aj ďalší verejní činitelia,hlavne o pamätných tabuliach, ktoré povalnom zhromaždení odhalili na budovekostola a vedľajšej fary.

Rozhodnutie presbytéria peštianskej evan-jelickej cirkvi mimoriadny a splnomocnenýveľvyslanec SR v Budapešti Peter Weissvítal ako dôležitý krok k uznaniu roly, ktorúJán Kollár zohrával v peštianskej evanjelic-kej cirkvi, v duchovnom, ale i občianskomživote desiatok tisícov Slovákov, ktorí žili a pracovali v Pešti. „Verím, že tento krok

16 | SLOVENSKO

My Slováci v Maìarsku môÏeme Maìarom na Slovensku oprávnene v‰elião závidieÈ.

Pravda, na‰i „osudoví bratia“ nemajú svoje (pseudo)samosprávy, ktoré sa ãasto

nanajv˘‰ sami „spravujú“, ani (kvázi)kultúrnu, miestami celkom gnómnu autonó-

miu. Zato, na rozdiel od nás, mali a majú svoje jednojazyãné ‰koly. ZávidieÈ im v‰ak

môÏeme aj také, zdanlivo vedºaj‰ie, sprievodné rekvizity udrÏiavania národnej ãi

národnostnej identity, ak˘mi sú pamätníky, sochy ãi pamätné miesta a tabule.

Svedãí o tom aj prípad po 16-roãnom boji koneãne odhalenej pamätnej tabule Jána

Kollára v Budape‰ti. Slováci v Maìarsku to nemajú ºahké ani v prípade navonok jed-

noduchého, bezproblémového uctenia si pamiatky svojho – ná‰ho velikána, apo‰-

tola Slovanov, autora Slávy dcéry, ktor˘ v Pe‰ti pôsobil tridsaÈ rokov ako kÀaz. Tú

tabuºu v centre maìarskej metropoly dlhé roky nechceli povoliÈ s (neoficiálnym)

odôvodnením, Ïe v prípade Kollára ide o akéhosi panslávskeho vlastizradcu, ktor˘

aj po toºk˘ch rokoch iba dráÏdi národné cítenie Maìarov.

Tabuºa koneãne odhalenáNa tohtoročné Turíce sa napokon predsastal zázrak, v rámci osláv 200. výročiavysvätenia evanjelického kostola na peš-tianskom Deákovom námestí odhalilitabuľu v troch jazykoch hlásajúcu jubileum,ako aj dvojjazyčnú pamätnú tabuľu sloven-skému básnikovi, pedagógovi, jazykoved-covi, filozofovi a zberateľovi ľudovej slo-vesnosti Jánovi Kollárovi (1793 – 1852).Pri tejto príležitosti odhalili aj pamätnétabule dvom maďarským evanjelickým bis-kupom: Józsefovi Székácsovi a VilmosoviGyőrymu.Biskup Západného dištriktu Evanjelickejcirkvi augsburského vyznania na SlovenskuMilan Krivda pripomenul, že v tomto chrá-me pôsobil Ján Kollár ako evanjelický farárod roku 1819 do roku 1849, keď ho meno-vali za mimoriadneho profesora slavistikyna univerzite vo Viedni. Ako dodal, počasjeho pôsobenia sa tento kostol stal dôleži-tým centrom národného života pešťbudín-skych Slovákov.Milan Krivda a cirkevný hlavný radca KarlSchiefermair (Rakúsko) na slávnostnejbohoslužbe prečítali evanjelium vo svojomrodnom jazyku. Zo zvukovej nahrávky saozval niekdajší zvon kostola, ktorý sa dnesnachádza vo veži smrečianskeho kostola.Spoluúčinkoval spevokol a orchester Lut-heránia pod vedením Šalamona Kampa a Budapeštiansky slovenský spevácky zborOzvena pod taktovkou Marty Pálmaiovej-Pápayovej. Predseda Evanjelickej cirkvi v Maďarsku biskup Péter Gáncs svoju kázeňzačal slovami: „Ťaží nás babylonská kliat-ba,“ narážajúc na poslanie príchodu DuchaSvätého, pričom nemyslel na jazyky, ale nato, ako si štát a cirkev, ale občas aj tzv.bežní ľudia nerozumejú. „O Turíciach neho-voríme tak ako o Vianociach a Veľkej noci,

Jánovi Kollárovi v Budapešti po dvesto rokoch

Slovensk˘ literát Gregor Martin Papuãek z Budape‰ti a Janka Haluková z Prahy,tajomníãka Spoloãnosti Jána Kollára


SLOVENSKO | 17

povzbudí budapeštianskych Slovákov, ktoríuž pred šestnástimi rokmi začali podnikaťkroky na dôstojné uctenie si Jána Kollára, k ďalším aktivitám na jeho pripomínanie si.Veď ide o významnú osobnosť nielen ichpeštiansko-budínskej evanjelickej komuni-ty v 19. storočí, ale aj o jedného z popred-ných slovenských básnikov, humanistov a ná-rodovcov, ktorého dielo poznajú Slovácina celom svete,“ povedal veľvyslanec. PeterWeiss poukázal aj nato, že podľa niektorýchhistorikov práve v tejto farnosti bol konfir-movaný Alexander Petrovič, z ktorého saneskôr stal najväčší maďarský básnik Sán-dor Petőfi.

TridsaÈ rokov evanjelickej sluÏby Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Bu-dapešti po ukončení slávnosti usporiadalv Lutherovom dvore konferenciu s názvomČinnosť Jána Kollára, ktorý 30 rokov slúžilna Deákovom námestí. Na podujatí odzneliprednášky Róberta Kiss-Szemána, LászlóaMatúsa, Jozefa Beňovského a Miloša Ko-vačku. Na konferencii sa zúčastnili biskupi

by sme chceli osláviť odhalením ďalšejpamätnej tabule, ale tentokrát aj s podo-bizňou tohto slovenského velikána. Tabuľuplánujeme umiestniť na stene Lutherovhodvora, ale ak sa nám nepodarí získať potreb-né povolenia, tak na stene sídla Slovenskejsamosprávy v Budapešti, ktoré sa nachádzav centre Budapešti, hojne navštevovanomturistami, ktorí by sa takto mohli dozvedieťo tomto významnom slovenskom národnomdejateľovi.“ Zuzana Hollósyová okrem tohopripomenula, že kostol v Lutherovom dvore,ktorý prechodne pôsobil ako centrum bojo-vého umenia, je na predaj. Určite by stálo zato pokúsiť sa ho znovu dostať do vlastníctvaslovenského evanjelického zboru.

IMRICH FUHLFOTO: AUTOR

Péter Gáncs a Milan Krivda, delegácieÚradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,Slovenskej národnej knižnice v Martine, zá-stupcovia z rodnej obce Jána Kollára Mošo-viec, Spolku Jána Kollára z Prahy, Sloven-ského evanjelického a. v. zboru z Prahy, akoaj slovenskí činitelia z Maďarska. O históriia pozostalosti slovenského evanjelickéhozboru v Budapešti sa zmienil dozorca zboruGregor Papuček. Predseda Celoštátnej slo-venskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzikprítomným pripomenul, že viacerí pracova-li na tom, aby mohla byť odhalená pamätnátabuľa Jána Kollára. Zdôraznil pritom, žemaďarský presbyterský zbor nastúpil nacestu tolerancie, keď sa rozhodol vyhovieťžiadostiam o umiestnenie tabule.Na záver konferencie presbyterka sloven-ského evanjelického zboru, predsedníčkaSlovenskej samosprávy v Budapešti ZuzanaHollósyová s potešením dala na vedomie,že po splnení viac ako šestnásťročného snabudapeštianskych Slovákov sa možno napl-ní aj ďalší. „O rok v januári uplynie 160rokov od smrti Jána Kollára. Túto udalosť

To Ján Kollár in Budapest After Two Hundred YearsAfter 16-year-long efforts, a bilingual commemorativeplaque to Ján Kollár (1793-1852), Slovak poet, teacher,linguist, philosopher and folk verbal art collector, waseventually unveiled on the occasion of celebrationsmarking the 200th anniversary of the consecration ofthe Lutheran Church at Deá

maketa 17.9. pokus 20.9.2011 8:58 Stránka 1...

Documents

Transcript of maketa 17.9. pokus 20.9.2011 8:58 Stránka 1...