KONŠPIRÁTOR - Extra plus · 2020. 5. 1. · lika s menovkou Andrej Bán. Najvyšší ústavní...

4,00 € • www.extraplus.sk

Február • 2020

KONŠPIRÁTOR

8588001

793777

02

2 I EXTRAPLUS FEBRUÁR 2020 FEBRUÁR 2020 EXTRAPLUS I 3

POLITIKA

4 KONŠPIRÁTORBEBLAVÝIvan Lehotský

8 PREČOAKOMU„PELLE“NADBIEHA?Štefan Nižňanský

14 ORBÁNOVADRUHÁTVÁRMarián Tkáč

16 KISKOVIOLIGARCHOVIAIvan Lehotský

20 20ROKOVPRAVDYGabriela Pastvová

28 VÄZEŇČ.A-05658ANTONSEMEŠLenka Mayerová, Ľudovít Števko

30 ABSOLVENTJÁCHYMOVSKEJUNIVERZITYIgnác Juruš

34 TRUMPOVZLOČINŠtefan Nižňanský

36 VOJENSKÉHROZBYWASHINGTONUEmil Vestenický

43 VTIENIPLYNOVEJKRÍZYFrantišek Škvrnda

46 PUTINODTAJNILARCHÍVYMarián Tkáč

48 OHROZENÁMATICAMarián Tkáč

36 • VOJENSKÉ HROZBY WASHINGTONU

34 • TRUMPOV ZLOČIN

Vydavateľ: ®Mayer media, s. r. o. • Hečkova 18, 831 05 Bratislava 34, IČO: 47667184Poštový kontakt: Mesačník Extra plus, P. O. Box 16, 830 04 Bratislava 34Riaditeľka vydavateľstva/šéfredaktorka: Lenka Mayerová •Extra plus február 2020 pripravili: Zuzana Makovská • Gabriela Pastvová • Ivan Lehotský • Štefan Nižňanský • Marián Tkáč • František Škvrnda • Lea Hečková • Emil Vestenický • Ignác Juruš • Jana Birošová • Kristián Majzlan • www.extraplus.sk

Telefón: 0905/696 749 • e-mail: [email protected]é vybavuje redakciaDistribúcia: Mediaprint-Kapa, Pressegrosso, a. s. • súkromní predajcoviaTlač: Slovenská Grafia, a. s., Pekná cesta 6, 831 05 Bratislava 34.Registrácia MK: Extra plus 2/2020 • EV 1049/08 • ISSN 1336-0256© Mayer media, s. r. o., všetky práva vyhradené. Ďalšie publikovanie len s uvedením autora a zdroja po písomnom udelení súhlasu vydavateľa.

®politicko-spoločenský mesačník • XX. ročník Titulná strana: koláž: redakcia

8 • PREČO A KOMU „PELLE“ NADBIEHA?

OBSAH

SLOVENSKOVOHROZENÍ

PÍŠE LENKA MAYEROVÁ

V dvadsaťsedemročnej his-tórii novodobej Slovenskej republiky zrejme neboli ni-jaké parlamentné voľby také dôležité, ako budú tie tohto-

ročné – 29. februára 2020. Ponuka je pomerne široká, veď kandiduje 25 po-litických strán a hnutí, avšak aj päť prstov na jednej ruke je veľa na zráta-nie tých, ktorým úprimne leží na srdci samostatnosť, zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc SR. Každý volič by si mal uvedomiť, že politika a politici by mali v prvom rade slúžiť prítomným i budúcim zá-ujmom občanov Slovenska tvoriacich štát. Novozvolení predstavitelia štá-tu by mali predovšetkým hľadieť na bezpečnosť svojho obyvateľstva a ne-dopustiť vojenský konflikt, zabrániť umiestneniu základní NATO na území SR. Na čele štátu by v nijakom prípade nemal stáť štátnik, ktorý si Slovenskú republiku neželal, pretože je v područí zahraničných mecenášov. Taktiež by mal poznať všetky štyri svetové strany a nielen Západ, Brusel či Washington. Stačí, že v Grasalkovičovom paláci už jedna taká osoba sedí. Bez obáv by mal

zamedziť bezbrehému presadzovaniu LGBTI agendy, potláčajúcej tradič-nú rodinu a kresťanské hodnoty, na ktorých je postavený starý kontinent. Dobrému hospodárovi by malo záležať na rozvoji a podpore slovenských pod-nikateľov, aby sa skončilo zvýhodňo-vanie zahraničných investorov, ktorí vyvážajú zisky do rozpočtov svojich domovských štátov. Nový ministerský predseda, ktorý získa dôveru občanov SR, by mal dbať na to, aby zákonnými a zmluvnými opatreniami znemožnil ekonomickým, finančným a lobistic-kým inštitúciám manipuláciu domácej politickej scény cez mainstreamové médiá a treťosektorové organizácie, spôsobujúce deštrukciu štátu, ktorá môže mať fatálne následky. O tridsať dní budeme rozhodovať o ďalšom smerovaní Slovenskej republiky. Buď sa konečne dočkáme skutočne slo-venskej vlády, pracujúcej na prospech svojho národa, alebo ešte viac prehĺ-bime washingtonsko-bruselské vazal-stvo. Preto k volebným urnám kráčaj-te so vztýčenou hlavou, pretože ak ju budete mať sklonenú, neprídete na to, pod akou zástavou kráčate!

FOTÍ JANA BIROŠOVÁ

LENKA MAYEROVÁ RIADITEĽKA • ŠÉFREDAKTORKA

MAYER MEDIA • EXTRAPLUS

Myšlienka mesiaca:Človek, ktorý celý život kráča so sklopenou hlavou, nikdy nevie, pod akou zástavou pochoduje.(Ladislav Pilz, slovenský režisér)

EDITORIÁL

OZNAMMARCOVÉVYDANIEEXTRAPLUS

BUDE V PREDAJI OD 21.2.2020HĽADAJTEVNOVINOVÝCHSTÁNKOCH

ŠÍRTEPRAVDUSPOLUSNAMI!


POLITIKA

KONŠPIRÁTORBEBLAVÝ

SPOLOČNÁ FOTKA POSLANCA NR SR ĽUBOŠA BLAHU, PREDSEDU KSS JOZEFA HRDLIČKU, PREDSEDU PRÁCE SLOVENSKÉHO NÁRODA ROMANA STOPKU,

ŠÉFREDAKTORKY ČASOPISU EXTRA PLUS LENKY MAYEROVEJ A POSLANCA EP MILANA UHRÍKA Z OSLAVY 20. VÝROČIA EXTRA PLUS ROZPÚTALA ŠPEKULÁCIE

O POVOLEBNEJ SPOLUPRÁCI POLITIKOV NA FOTOGRAFII

PÍŠE IVAN LEHOTSKÝxFOTÍ JANA BIROŠOVÁ, KRISTIÁN MAJZLAN

Najzákladnejšou technikou na ov-plyv ňovanie verejnej mienky, ktorú používajú politickí manipulátori, je sugestívne presviedčanie ľudí o opa-ku toho, čo je realita. Ak sa politi-kom nehodí, čo si verejnosť myslí o nejakej téme a naliehavo potrebu-jú ľudí presvedčiť o opaku, nahodia suverénny, vševediaci výraz a ľuďom predložia potrebné tvrdenia tak, aby o nich ani nezapochybovali. A pres-ne takýchto trikov sme boli sved-kami v uplynulých predvolebných týždňoch v podaní viacerých na-šich politikov – napríklad Miroslava Beblavého.

MANIPULAČNÉ PRAKTIKYÚčelová lož o spojenectve Smeru a ĽS Naše Slovensko postupne „stra-tila dych“. „Demokratickej opozícii“ sa ňou nepodarilo priaznivcov tých-to strán zneistiť a mnohým z nich by takéto spojenie ani neprekážalo, pretože chápu, že národnoštátne zá-ujmy Slovenska sú dôležitejšie než nejaké ideologické rozdiely a mali by byť na prvom mieste. Zdá sa, že povere o povolebnom vytvorení ko-alície Smer – ĽS Naše Slovensko už veria iba skalní svedkovia slniečkovi,

a preto ju bolo treba trochu podporiť. Ako zámienka poslúžila neoficiálna fotografia z 20. narodenín mesačníka Extra plus, ktorú zverejnil na svojom

facebookovom statuse predseda KSS. Na túto spoločenskú akciu boli po-zvaní najrôznejší ľudia, od bývalého prezidenta republiky Ivana Gašparo-viča cez veľvyslancov až po rockovú legendu Joža Ráža. Na oficiálnej fo-tografii, ktorú zverejňujeme (pretože s tým zámerom sme ju aj zrealizova-li), boli poslanec NR SR Ľuboš Bla-ha (Smer SD), Jozef Hrdlička (KSS), predseda Práce slovenského národa (PSN) Roman Stopka, šéfredaktor-ka Extra plus Lenka Mayerová a Mi-lan Uhrík, poslanec Európskeho parlamentu za ĽS Naše Slovensko. Záber vznikol úplne spontánne ako spomienka na 20. narodeniny Extra plus. A práve takáto fotografia Miro-slavovi Beblavému a jeho kumpánom poslúžila ako dôkaz o úzkom spoje-nectve Smeru a ĽS Naše Slovensko... Človek by sa na takej stupídnej kon-špiračnej teórii zasmial, lenže jej au-torom vôbec nešlo o nejakú hlbšiu logiku: každá zámienka je manipu-látorom dobrá, hlavne že splní účel. Žiaľ, pravda je smutnejšia než to, čo Beblavý a spol. vykrikujú: národ-né sily sú roztrieštené a pre ideové rozdiely reálne nespojiteľné. Pre po-treby strašenia košiara slniečkových

MILANUHRÍK:„Pána Blahu ako verejne činnú osobu, samozrejme, poznám a viem aj, aký k nám mal alebo má vzťah. Označil nás tisíckrát za fašistov a podobné veci, ale na tej akcii sme sa stretli úplne náhodne. Nevedel som, že tam bude pozvaný tiež. Prišiel som na výročie mesačníka Extra plus a boli tam aj ďalšie osobnosti, ako veľvyslanci alebo pán ex-prezident Gašparovič,“ reagoval europoslanec. „Fotka vznikla na podnet šéfredaktorky mesačníka Extra plus Lenky Mayerovej. Bola to zdvorilosť, nešlo o nejaké politické rokovania, takže som nemal nejaký zásadný problém s tým, aby sme si urobili fotku na jej požiadanie. Iné by bolo, keby to žiadal nejaký pán Blaha. To neznamená, že nejak obdi-vujem pána Blahu alebo si viem predstaviť spoluprácu. Tú si so Smerom predstaviť neviem.“

+

►

ovečiek je však potrebné takúto fóbiu udržiavať – a tak poslúžila aj nevinná fotka.

ÚTOK NA SMERKeby bol na zábere nejaký iný posla-nec Smeru-SD, možno by sa slniečka-ri na také slabučké a trápne divadiel-ko s fotkou ani nepodujali. Lenže na zábere bol Ľuboš Blaha, najľavicovej-

ší a ideologicky najnebezpečnejší zo smerákov, a teda nepriateľ číslo je-den. Tu totiž ide ešte o inú vec. A síce o cielený útok na ľavicové krídlo Smeru. Beblavý a spol. totiž vedia, že tieto voľby budú o krúžkovaní: momentálne ešte dôležitejšie ako pripraviť Smer o percentá je potla-čiť vplyv autenticky socialistického, ľavého krídla Smeru s Ficom a Bla-

hom. Keby toto krídlo dostalo veľa preferenčných hlasov, dalo by mu to do rúk moc otočiť Smer svojím sme-rom – a naopak, ak by v krúžkovaní dopadla lepšie liberálnejšie naladená časť Smeru, vznikla by šanca vytvo-riť slniečkovú vládu, ktorá by mohla zrealizovať vlhké sny takzvanej de-mokratickej opozície.„Hlas odovzdaný strane ĽS Naše Slo-


POLITIKAPOLITIKA

vensko je hlasom pre Smer-SD,“ to je ďalší Beblavého výrok, ktorý nie je jednoduchým omylom, ale je zá-merne lživý a Beblavý a spol. majú

celý rad dobrých dôvodov, prečo toto falošné posolstvo ľuďom podsúva-jú. Celkom jednoduchá matematika však hovorí, že je to presne opačne: veď ak by národne cítiaci volič nevo-lil kotlebovcov, dal by svoj hlas Sme-ru alebo jeho prirodzeným koaličným partnerom Vlasť či SNS – určite by ho nedal „demokratickej opozícii“. Teda je to práve naopak: hlas odo-vzdaný strane ĽS Naše Slovensko je hlasom proti Smeru-SD. A ak tých hlasov bude veľa, znemožní to Sme-ru zostaviť vládu. To už je pre Miro-slava Beblavého dosť dobrý dôvod na trochu manipulovania...

VEĽKOLEPÝ VÝBUCHA ešte jedna vec, a tá by naznačova-la Beblavého určitú nervozitu. Na poznámku moderátora v televíznej relácii, že spolok PS/Spolu ako koa-lícia bude na volebný úspech potre-bovať nie päť, ale až sedem percent a sú signály, že by sa to dokonca ani nemuselo podariť, Beblavý odpove-dal: „Toto pre nás v skutočnosti nie je zlá situácia, pretože to, čo vidíme

aj z minulých volieb, je, že ľudia, keď zacítia nejaké ohrozenie, majú skôr tendenciu zachraňovať. Takže my sme sa skôr báli opačného scenára, kde budeme veľmi vysoko a ľudia by šli zachraňovať napríklad Matovi-ča či Sulíka a na tom by sa mohli za posledné týždne otočiť voľby. Takže nie, my sa toho nebojíme.“ Ale na-ozaj? Komu chce Beblavý nahovoriť, že oni sa báli, aby nemali tých hlasov priveľa? Nie je to náhodou presne naopak? Nie je to skôr tak, že Bebla-vý veľmi dobre vie, ako ich preferen-cie plynule klesajú a z veľkolepého víťazstva by nakoniec mohol byť aj veľkolepý výbuch? Spôsob, akým od-povedal, až príliš pripomínal reč kla-mára, ktorý chce svoju lož zahovoriť. Je čoraz zjavnejšie, že s blížiacimi sa voľbami stále viac bledne jeho cha-rizma večne nového a večne neúspeš-ného politika, ako aj charizma jeho koaličného parťáka na spôsob chro-báka Truhlíka. Preferencie tejto partičky, síce kva-litne školenej v spindoktoringu, ale personálne zúfalo mdlej a nudnej,

narástli vlani v podstate z ničoho za pomoci médií, ale odvtedy nezadrža-teľne klesajú. Čaro nového vyprchá-va a týchto „úplne nových politikov“

nepríjemne dobieha ich minulosť. Zato ich poradcovia sú zrejme na-ozajstní profesionáli: arzenál preš-pekulovaných jedovatých ideových

piluliek na ovplyvňovanie verejnosti, ktorými ich zásobujú, je skutočne po-zoruhodný.

►

ĽUBOŠBLAHA:„Liberáli objavili fotografiu zo slávnostného odovzdávania cien časopisu Extra plus, s ktorým dl-hodobo spolupracujem, pretože ide o štandardné profesionálne noviny, ktoré sú kritické voči kapitalizmu, liberalizmu a ame-rickému imperializmu. A áno, časopis v jednej zo svojich rubrík oslovuje okrem mňa aj pred-staviteľov KSS Joža Hrdličku či ĽS Naše Slovensko Milana Uhríka a ďalších. Voči Uhríkovi nepociťujem žiadnu osobnú zlosť, ale je to proste politik z kraj-ne pravicovej strany, s ktorou nebudeme nikdy spolupracovať, pretože si hlboko vážime protifa-šistickú tradíciu SNP a kotlebovci sú, naopak, pokračovatelia tradí-cie, ktorá proti SNP bojovala."

+

FEBRUÁR 2020 EXTRAPLUS I 9 8 I EXTRAPLUS FEBRUÁR 2020

POLITIKA

Ten, ktorý patril medzi 24 poslancov SNR, čo v rozhodujúcich chvíľach hlasovali proti Deklarácii zvrchova-nosti a proti Ústave Slovenskej repub-liky. Ako prezidentský kandidát však odporučil nevoliť Šefčoviča, takže sa od rozprávkovej Zuzanky dočkal slad-kej odmeny. Tú si vyslúžila i vlajková loď nenávisti a zapredaných médií pôsobiacich na Slovensku. Z čierneho klobúka redakcie Denníka N vytiahol dajaký kúzelník tentoraz bieleho krá-lika s menovkou Andrej Bán. Najvyšší ústavní činitelia majú síce plné ústa rečí o boji proti fašizmu, no Bánovi jeho obdiv k ukrajinským fašistickým úderkám odpustili. A oceniť českú právničku Miladu Horákovú Radom Bieleho dvojkríža I. triedy in memo-riam? Vraj to „príjemne prekvapilo“ predsedu parlamentu Andreja Dan-ka. Objektívnych historikov a bádate-ľov, naopak, určite nepríjemne. Lebo takéto rozhodnutia a stanoviská len potvrdzujú fakt, že naši traja najvyš-ší ústavní činitelia sa dejinami, his-tóriou a faktmi zaoberajú len veľmi povrchne a s informáciami narábajú účelovo. Rovnako, ako sú schopní považovať Václava Havla za triezve-ho demokrata či skromného ľudo-mila, političku Horákovú sú ochotní vnímať iba ako symbol protikomu-nistického odboja a odporu. Akoby netušili alebo nechceli vedieť nič o lesbičke Horákovej, ktorá sa počas Protektorátu Čiech a Moravy stala obdivovateľkou nemeckého národ-ného socializmu. Viaceré zdroje uvá-dzajú, ako ju „fascinovala Hitlerova schopnosť vyhladiť nezamestnanosť a obrovský podiel žien v inštitúciách nacistickej tretej ríše“. Ďalšie svedec-tvá zaoberajúce sa podivuhodnými podmienkami i okolnosťami jej údaj-ného väznenia fašistami počas 2. sve-tovej vojny naznačujú temnú minu-losť Horákovej s tušeným poslaním agenta, donášača i provokatéra medzi väznenými a mučenými protifašista-mi.

PRAKTIKY DIVOKÉHO ZÁPADUNerozumiem, prečo a komu Pellegri-ni nadbieha, od koho a čo si vykupu-je. Patrím totiž od konca roka 2019 medzi zaskočených aj pri pohľade na jeho predvolebné bilbordy, dožadu-júce sa v straníckom tričku Smer-SD „zodpovednej zmeny“. Akoby si vy-

tváral predpolie na povolebný súzvuk s opozičnou partičkou. Hádam to ne-myslí vážne!? No ak sa dal nejakou drahou agentúrou presvedčiť, že toto heslo uberie hlasy Kiskovi, Sulíkovi, Trubanovi, Matovičovi, Kollárovi či Hlinovi, žonglujúcim s týmto slo-vom už dva roky, trpí potom nielen naivitou. V kombinácii so servilnos-ťou, ktorú prejavil Pellegrini americ-kému prezidentovi počas oficiálnej návštevy USA v Bielom dome, môže spôsobiť jeho predčasnú politickú smrť. Nedá sa predsa zabudnúť na to, ako 3. mája 2019 slovenský pre-miér chválil Trumpa a Donald chválil vzápätí sám seba...Vazalstvo potvrdil premiér SR tiež neurčitou reakciou na zavraždenie iránskeho generála Kásema Solej-máního na území Iraku v januári 2020. Nedokázal odsúdiť USA ako agresora a označiť prezidenta Trum-pa za objednávateľa chladnokrvnej a zákernej vraždy. Neodhodlal sa na-hlas vysloviť, že Slovensko nesúhla-sí s porušovaním medzinárodného práva zo strany USA, ktoré americký prezident nahradil praktikami Divo-kého západu.Neschopnosť spolu s vrchnou veli-teľkou ozbrojených síl SR Zuzanou Čaputovou odvolať sedem sloven-ských vojakov z Iraku usvedčujú mi-nisterského predsedu Pellegriniho z lavírovania blížiaceho sa zrade. Pri

jeho kritike som musel dať predse-dovi NR SR a politickej strany SNS Andrejovi Dankovi za pravdu, hoci nesúhlasím s formou ich komuniká-cie. Dvaja najvyšší ústavní činitelia štátu a zástupcovia vládnych koalič-ných subjektov by si mali dokázať za akýchkoľvek okolností sadnúť za stôl a vysvetliť si odlišné názory a rozpory z očí do očí, možno aj ruč-ne-stručne. No za zavretými dverami a nie cez sociálne siete. Predpokladá to však, samozrejme, účasť a prí-tomnosť dvoch chlapov... Okamžité protestné gesto voči „spojencovi“ v NATO sa nekonalo, no 8. januára napokon našich siedmich vojenských inštruktorov z Iraku (z celkového počtu 403 vojakov SR na rôznych mi-siách) presunuli do Kuvajtu. Je jasné, že malý pudlík nezmôže nič, ak vidí, ako zúrivý doberman napadol a v su-sedovej záhrade roztrhal gazdovho capa. No isto by brčkavý malý psíček na protest so stiahnutým chvostíkom aspoň zaštekal...

BARBIE Z GRASALKOVIČOVHO PALÁCAPrezidentka Čaputová, pripravujúca si krinolínu a lodičky Popolušky na svoj prvý ples, nesúhlasí ani so za-mraučaním, nieto ešte brechotom. Veď tútori jej zakázali čo i len otočiť teraz hlavu smerom na západ. „Bolo by veľmi nevhodné a nijako by ne-prispelo k upokojeniu ani riešeniu, ak by sa táto téma na Slovensku spo-litizovala a prípadne bola zneužitá v rámci prebiehajúcej predvolebnej kampane,“ upozornila nastajlovaná barbie z Grasalkovičovho paláca, keď jej na okno prezidentskej kancelárie sadol poštový holub s motákom.A prečo nie, pani prezidentka? Prečo by sa práve pred najvýznamnejšou vnútropolitickou udalosťou roka 2020 nemalo na Slovensku otvore-ne a nahlas hovoriť o naozajstných úprimných a prospešných i blíz-kych priateľoch, no tiež o zradných

NAŠI TRAJA NAJVYŠŠÍ ÚSTAVNÍ ČINITELIA SA DEJINAMI, HISTÓ-RIOU A FAKTMI ZAOBERAJÚ LEN VEĽMI POVRCHNE A S INFORMÁ-CIAMI NARÁBAJÚ ÚČELOVO. +

►

PREČOAKOMU

„PELLE“NADBIEHA?

PREZIDENTKA OCENILA VYZNAMENANIAMI TÝCH, KTORÍ NAJHLASNEJŠIE KRIČALI PROTI VZNIKU SR

PÍŠE ŠTEFAN NIŽŇANSKÝxFOTÍ PAVOL ZACHAR, PAVEL NEUBAUER/TASR

Prvý január je štátny sviatok Sloven-skej republiky, pripomínajúci dátum jej vzniku. Slovenskí prezidenti však neodovzdávajú štátne vyznamena-nia v tento slávnostný deň. Ktovie prečo? Možno by sa vyhli kritike a odsudzovaniu ich rozhodnutí pri výbere tých „najhodnejších“... Lebo veď tretina národa ešte na Nový rok vyspáva opicu a tretina sa lyžuje. A trápnosti takých prezidentov ako Kiska či Čaputová by potenciálne mohol sledovať zlomok z tej ostat-nej tretiny ľudu. Nestojí za to ich

prístup k vyznamenaniam komen-tovať, veď princíp je jasný. Najvyš-šími štátnymi vyznamenaniami tre-ba oceniť predovšetkým tých, ktorí proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky najviac bojovali a najhlas-nejšie kričali.Napriek tomu sa súčasný dosluhujúci predseda vlády SR a líder predvoleb-nej kandidátky strany Smer-SD Peter Pellegrini pre médiá po slávnostnom ceremoniáli vyjadril, že „výber prezi-dentky Čaputovej bol veľmi vyvážený a laureáti si vyznamenania zaslúžia“.

Iba ak to myslel ironicky, pri pomere antikomunistov a bývalých komunis-tov...

NEPRÍJEMNÉ PREKVAPENIENapríklad taký Peter Zajac, prezident Konzervatívneho inštitútu, do ktoré-ho pritekajú financie nielen z amba-sády USA, z Nadácie otvorenej spo-ločnosti, no tiež z Penty. Bývalý člen KSČ za ich peniaze šíri nenávistnú rusofóbiu, nekriticky obhajuje NATO i americké vojny a zločiny. Štátne oce-nenie dostal aj František Mikloško.


POLITIKA

a falošných spojencoch? Aj o tých zo všetkých svetových strán, ktorí podporujú štátny terorizmus v akej-koľvek podobe. Prečo by sa nemalo hovoriť o politikoch, ktorí skryte aj nahlas v parlamente a v médiách tl-močia ako ozvena želania i príkazy vojnového štváča? Prečo by sme si nemali opätovne utriediť hodnoto-vý rebríček a zadefinovať národné či sociálne záujmy a priority? Dva roky nás médiá a opozícia bičova-li jednou jedinou témou, vedúcou k odhaleniu a usvedčeniu zločincov i objednávateľa vraždy webového analytika. Vrah je vrah a objednáva-teľ vraždy je zločinec, ktorého treba odsúdiť aj potrestať! Vari už nepla-tí heslo „padni komu padni“..., ak sa zlosyn zakrýva vlajkou s pruhmi a hviezdami? „Politiku Vladimira Putina považujem za hrozbu nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Euró-pu,“ hovorila opakovane prezident-ská kandidátka z Pezinskej skládky v roku 2019.

KURIZOVANIE NA VŠETKY STRANYIsto ju teraz v roku 2020 – už ako prezidentku s najslabším mandátom v histórii – neteší, že Slováci naj-viac dôverujú Putinovi, Trump strá-ca na popularite. Zo spravodajského portálu TA3 sa dozvedáme, že až „64 percent opýtaných mimo územia Spojených štátov nedôveruje Trum-povi v tom, že bude robiť správnu zahraničnú politiku, zatiaľ čo dôveru mu vyjadrilo iba 29 percent respon-dentov. Prieskum inštitútu Pew Re-search Center – uskutočnený od mája do októbra minulého roka v 33 kraji-nách na vzorke 37-tisíc respondentov – ukázal, že Trump je obzvlášť ne-populárny v západnej Európe. V Ne-mecku americkému prezidentovi dô-veruje iba 13 percent opýtaných, vo Švédsku 18 percent, vo Francúzsku 20 percent, v Španielsku 21 percent, v Holandsku a v Grécku 25 percent a v Británii len 32 percent“. Som pre-svedčený, že po nariadení viacnásob-nej januárovej vraždy v Bagdade by

mu percentá padli najmenej o polo-vicu.Netuším, aká je súčasná popula-rita „Pelleho“, ani aké preferencie mu tesne pred voľbami servírujú prieskumné agentúry za tučné faktú-ry. Či sa mu nadbiehanie a kurizova-nie rôznymi smermi vyplatilo, ukáže koncom februára hlasovanie voličov Smeru.Jedno je nespochybniteľné. Voľby budú tohto roku v USA, v Izraeli aj na Slovensku. Ak by niekto namietal, že medzi nimi niet žiadnej súvislos-ti, dovolím si pripomenúť slová Ni-cholasa Wintona: „Ak veríte v Boha, tak nerozumiem, prečo by mal byť rozdiel veriť ako katolík, žid alebo moslim. Základ všetkých nábožen-stiev: dobro, etika, nezabíjať a sta-rať sa o svojich rodičov – je rovnaký. Myslím, že ľudia by mali menej dbať o to, čo ich v náboženstve rozdeľuje, ale viac o etiku.“

► PROGNOSTICIAINÁ„HÁVEĎ“...PREZIDENTSKEJ KANCELÁRII RADIA

SPORNÍ PORADCOVIA A KONTROVERZNÍ NAŠEPKÁVAČI

PÍŠE ŠTEFAN NIŽŇANSKÝxFOTÍ JAROSLAV NOVÁK/TASR

Každoročne, keď Nový rok prelieza plot času, natrhne si gate. A odrazu sa z nich na svet sypú omrvinky – s bilanciami, so želaniami, s predsa-vzatiami a, samozrejme, s prognóza-mi vývoja. Vypočuli aj prečítali sme si ich, samozrejme, obrovské množstvo i na prahu roku 2020. Vyvalili sa na nás z médií ako handry zo stariná-rovej skrine. Politici a politológovia mleli dookola len tú svoju – o voľ-bách a želaných výsledkoch. Mňa osobne však najviac zaujali len posol-stvá dvoch jasnovidiek.

NAJSLABŠÍ MANDÁTPrvá vedma sa do svojej čarovnej gule, nájdenej na smetisku v Pezinku, zahľadela hĺbavo v Grasalkovičovom

paláci. „Slovensko by malo využiť príležitosti, ktoré priniesli odhalenia v roku 2019, a pre zachovanie dôvery verejnosti v inštitúcie vyšetriť všetky kauzy,“ povedala Zuzana Čaputová. Za kľúčový bod ďalšieho vývoja po-važuje – ako inak – februárové par-lamentné voľby. Úradnícku vládu a predčasné voľby vníma ako jednu z možností, ktorá môže nastať. Prezi-dentka Slovenskej republiky s dosiaľ najslabším mandátom pripomína po-litikom silným hlasom zodpovednosť za každé vyrieknuté slovo. Podľa sko-rumpovaných denníkov za podstatnú označuje aj voľbu nového generálne-ho prokurátora. Sporného kandidáta by vraj odmietla vymenovať. Mená sporných poradcov a kontroverzných

našepkávačov prezidentská kance-lária neuvádza, no zvýšený pohyb zásobovacích vozidiel s rozličným tovarom dáva tušiť, že sa čoskoro vyfarbia...

DÔSLEDKY LIBERÁLNEJ ZMENYV plnom rozsahu to potvrdzujú viaceré proroctvá starej bulharskej veštkyne Vangy, ktorá náš svet opus-tila už pred vyše dvadsiatimi rokmi. Žena s prezývkou Nostradamus Bal-kánu vyriekla proroctvo až do roku 5079, keď sa podľa nej skončí svet. Keďže sa predpovede tejto slepej jasnovidky zväčša plnia, niektoré bulvárne médiá priniesli jej odpo-veď na otázku, čo čaká svet v roku 2020. Bude vraj šokujúci! Amerika aj Rusko by mali prísť o svojich lídrov. Prezidenta USA údajne skolí nádor na mozgu ako dôsledok záhadnej choroby, pre ktorú i ohluchne, a na ruského prezidenta spácha atentát samotný Kremeľ.Žena ďalej tvrdila, že príde k zniče-niu Ázie, ktorá bude zatopená, a tak-tiež k rozvratu Európy, ktorú zničia islamskí teroristi chemickými zbra-ňami.Našincovi teda neostáva nič iné, len pochopiť márnu snahu o zacho-vanie sociálnych istôt, o záchranu národných či kultúrnych hodnôt a o udržanie slovenskej štátnosti. Veď politológovia, prognostici, po-litici, zapredaní novinári, preľaknutí poplatní akademici zo SAV a iná fa-rizejská háveď nás už pred voľbami 2020 presviedčajú o neodvratnom víťazstve liberálov. Našťastie, slepá veštkyňa z hĺbky minulosti šepká aj o dôsledkoch ich toľko vytrubovanej zmeny. No a nech, veď svetlo najlep-šie vidieť v temnote!


POLITIKATÉMA MESIACA

Jaroslav Paška podpredseda SNS, poslanec NR SR

Nerozumiem vašej poznámke o predvolebnom „chomúte zjednocovateľov“ vo vzťahu k SNS. Tá predsa šla v roku 2016 do volieb ako neparlamentná strana a len vďaka obetavosti a úsiliu vlastných členov sa opäť vrátila do NR SR. Nijaké „národné sily či zjednotitelia“ jej na tejto tŕnistej ceste s neistým koncom ani reálnu pomoc neponúkli. Práve SNS počas uplynulých rokov otočila orientáciu štátu k silnejšej ochrane národných záujmov. Hneď po voľbách som v mene klubu SNS osobne predkladal ústavný zákon, ktorým sme proti vôli Bruselu obmedzili výpredaj pôdy zahraničným investorom, v novembri 2018 potom uznesenie NR SR, ktorým sme odmietli pakt OSN o migrácii a v marci 2019 uznesenie NR SR, ktorým sme odmietli ratifiká-ciu Istanbulského dohovoru. Po odhalení utajovaných rokovaní ministra Lajčáka s USA o príprave zmluvy, umožňujúcej rozmiestnenie amerických vojsk a základní na Slovensku, sme minimálne do konca volebného obdobia ich prípravu stopli. Predseda SNS vo funkcii predsedu NR SR popri tom po celý čas úspešne vyvažoval nesvojprávne, podliezavé, „proatlantické“ sprá-vanie rezortu zahraničia a budoval zdravé hospodárske a politické väzby Slovenska aj smerom na východ. Ak dnes ktokoľvek búši do SNS, že v ak-tuálnom politickom marazme s 15 poslancami v NR SR urobila málo, tak poprosím pozrieť sa do zrkadla a čestne napísať na papier, čo pre Slovensko urobil on. Sme vzdelaný a rozhľadený národ, vieme si domyslieť, čo nám prinesie financmajstrami mimovládok zostavená vláda. SNS aj teraz urobí všetko pre to, aby nám budúcnosť Slovenska nediktovali zahraniční „filan-tropi“. Veď stačí sa pozrieť na Ukrajinu...

2

4

PÍŠE LENKA MAYEROVÁxFOTO TASR/AP

ZASTAVMEPÁDDONENÁVRATNA

MÉDIÁDENNODENNEPRICHÁDZAJÚSOŠPEKULÁCIAMI,AKOBYMALIDOPADNÚŤBLÍŽIACESAVOĽBYDONRSR.VJÚLISAROZBEHLOZJEDNOCOVANIEPRONÁROD-NÝCHSÍL,KTORÉSAVŠAKČOSKOROPREJAVILOAKONEŠIKOVNÝPOKUSDAŤIM

CHOMÚTPODĽAVZORUSNSVMINULÝCHVOĽBÁCH.ĽUDIASIAŽZAČIATKOMJESENEVŠIMLI,ŽEVÄČŠINA„ZJEDNOCOVATEĽOV“VSKUTOČNOSTINIČNÁRODNÉHOCHRÁNIŤNECHCELA.PRIČOMSIBOLIDOBREVEDOMÍ,ŽETAKTOPOSILŇUJÚPOLITICKÉSTRA-

NY,KTORÝMJEEXISTENCIASAMOSTATNEJSLOVENSKEJREPUBLIKYPREKÁŽKOUVICHPOLITICKOMROZMACHU.VTEJTOSÚVISLOSTIJENAMIESTEOTÁZKA:ČOČAKÁ

SLOVÁKOV,AKSADOVLÁDYDOSTANÚLIBERÁLNESTRANY?3

1

Roman Stopka, predseda strany Práca slovenského národa (PSN)Každému následku najprv predchádza skutok. Čo nás čaká po voľbách, o tom rozhodnú voliči vo voľbách, a nie konštrukcie zákulisných maniakov. Pravda, ak nepodľahneme klamu. Ja verím nášmu pracujúcemu človeku, nie prospechárskym špekulantom. Liberalizácia spoločnosti nás priviedla k hrozivým stratám majetku i ľudských hodnôt. Pokračovanie v tomto smere je pád do nenávratna. Našťastie, už aj svetový vývojový trend zavrhol túto cestu. Len k našim politikom sa to ešte nedostalo. Z USA na Slovensko vedú dlhé káble. Aj keď je náš občan denne vy-stavený hrozivým dávkam tendenčných informácií, po skúsenostiach získaných v prostredí českej dominancie a maďarónskej bezohľadnosti nie je taký naivný ani krátkozraký, aby zahodil príležitosť mať svoj vlastný štát. S naším národom sa dá manipulovať všelijako, pretože sme od prírody veľkorysí a chytráci sa to na-učili zneužívať. Ale na klamstvo, ktoré dnešná politická propaganda ponúka, sme veľmi citliví, ak ho odhalíme. Tí, čo ho rozoznajú, budú podľa mňa aj veľmi roz-hodní. Sústreďme sa na svoj cieľ, na svoje záujmy a nepodliehajme sugestívnym argumentom tých, ktorí nás spochybňujú a z našej váhavosti ťažia. Už ukázali, čo v nich je, aj o čo sa usilujú.

Milan Uhrík, poslanec EP, podpredseda ĽS Naše SlovenskoZjednotiť národné sily nie je v praxi také jednoduché, ako si niektorí myslia. Za každým subjektom sú totiž nejaké príbehy a kopec práce, ktoré doň jeho zakladate-lia vložili. Toto všetko, prirodzene, nechcú len tak opustiť a hodiť za hlavu. Mnohí majú zase požiadavky a ambície, ktoré nezodpovedajú ich politickému výtlaku. Preto sú aj tie rokovania o zjednocovaní síl vždy veľmi náročné a, žiaľ, často aj neúspešné. Napriek tomu sme boli ochotní púšťať sa do týchto rokovaní znovu a znovu. Uvedomujeme si, že v hre je osud celého Slovenska. Do nasledujúcich volieb sme dokázali vytvoriť predvolebnú koalíciu so štyrmi ďalšími národnými a kresťanskými stranami. Boli sme v kontakte aj s ďalšími, ale mnohí sa rozhodli ísť do volieb radšej sami, bez reálnej šance na hmatateľný úspech. Je to škoda, pretože vidíme, kto stojí proti nám. Ak sa k moci dostanú militantní liberáli na čele s Kiskom, Trubanom, Hlinom a Beblavým, tak predpokladám, že v mene „ochrany liberálnej demokracie“ tu zavedú cenzúru, akú svet nevidel. Budú sa snažiť vy-mazať nielen pronárodné strany, ale aj alternatívne médiá, časopisy a iné názory. Preto nesmieme dovoliť, aby vo voľbách prepadol čo i len jeden pronárodný hlas.

Ľuboš Blaha, poslanec NR SR (Smer-SD)Ak sa k moci dostanú kiskovci, Slovensko sa premení na západnú kolóniu. Prvé, čo urobí Kiska, bude, že podpíše americké základne na Slovensku so strategický-mi zbraňami USA namierenými na Rusko. Zrušia všetky naše so ciál ne opatrenia, mladým zoberú vlaky zadarmo, seniorom vianočný dôchodok, rodinám zvýšený ro-dičák, pracujúcim ľuďom príplatky za víkendy. Sprivatizujú všetko, čo sa dá – rov-nako, ako to robil Mikloš. Zlikvidujú Maticu slovenskú aj Slovenský zväz protifa-šistických bojovníkov, nalejú milióny do liberálnych mimovládok, systém školstva namodelujú na slniečkarsku propagandu. Navozia sem migrantov, odovzdajú našu suverenitu do Bruselu a budú šíriť nenávistnú rusofóbiu. Kritikov liberalizmu budú kriminalizovať. Slovensko čaká éra temna. Jediný, kto má šancu toto celé za-staviť, je Smer a jeho národno-ľavicové krídlo. My dnes nepotrebujeme radikálnu a hlučnú opozíciu, my potrebujeme pronárodnú a prosociálnu vládu. Preto je Smer jedinou alternatívou, ako zachrániť Slovensko pred liberálnym terorom.


POLITIKA

tri miliardy forintov (približne desať miliónov eur)? Že tri milióny eur poslal na výstavbu futbalovej aka-démie pre mládež DAC Dunajská Streda, ktorého majiteľom je Osz-kár Világi, predseda predstavenstva Slovnaftu, patriaceho maďarskému MOL-u? Že v júni 2017 poslal ne-čakane 5,9 milióna eur futbalovému klubu Komárno, ktorý práve vtedy postúpil do druhej slovenskej ligy a jeho účasť v druhej lige bola ohro-zená? Neveríme, že by Hunčíkovi prekážali Orbánove milióny tečúce na Slovensko, možno iba ich smero-vanie mimo neho. Nerozumieme, prečo o dotácii pre komárňanský klub nevedeli na mi-

nisterstve školstva, pod ktoré spada-jú športové zväzy, a keď sa to dozve-deli, prečo medzi nimi a maďarským futbalovým zväzom neprebehli nija-ké rokovania? Je to, čo robia Maďari pre „naše“ úrady, natoľko nevídané, že sa nestačia čudovať? Ako uviedla hovorkyňa, „ministerstvo školstva doteraz nikdy neposkytlo peniaze na športovú infraštruktúru v zahraničí“. Prečo nenapodobnia to, čo sa deje v Maďarsku, kde majú zákon o fi-nančnej pomoci pre etnicky maďar-ských športovcov v zahraničí?

NADÁCIE A FONDYAle otázok je viac: ako a či vôbec sú „naše“ orgány informované o rôz-

nych nadáciách a fondoch z Maďar-ska, ktoré „fedrujú“ školy s vyučova-cím jazykom maďarským na našom juhu? Ako reagujú na porušovanie jazykového zákona, keď na volebných plagátoch je slovenský preklad ma-ďarských textov nečitateľne malý? Rešpektuje sa vôbec zákon o 20 či 15 percentách menšinových obyva-teľov potrebných na dvojjazyčnosť? Trápi kompetentných, prečo sa Slová-ci z Vojvodiny hlásia za Maďarov, aby sa mohli ľahšie stať občanmi EÚ?Máme asi veľmi naivné orgány, keď si stále myslia, že Orbán podporuje len dunajskostredský a komárňanský futbal. Orbán má záujem miešať sa do vnútroštátnej politiky, čo možno považovať za škandál. Túto Orbá-novu druhú tvár by mal riešiť rezort diplomacie. Posledné stanovisko šéfa rezortu k problémom v sloven-sko-maďarských vzťahoch sme však našli s dátumom 29. máj 2009. Slo-vensko vtedy popudilo Orbánovo vyjadrenie v kampani pred eurovoľ-bami, že poslanci europarlamentu maďarskej národnosti v ňom budú zastupovať záujmy všetkých Maďa-rov. Dnešný minister zahraničných vecí v demisii Miroslav Lajčák vtedy vyhlásil, že takéto aktivity nemôžu zostať bez reakcie. A dodal, že na to by sa mal ozvať každý slovenský ob-čan, pretože ak nie, „potom súhlasí s tým, že sme nejaké odtrhnuté úze-mie“. A on sa vtedy necítil byť obča-nom odtrhnutého územia.To už aby sme sa tešili na 4. jún 2020, na sté výročie stanovenia hraníc Slo-venska s Maďarskom. Vtedy dvaja maďarskí predstavitelia s obrovskou nevôľou, ktorú hlasne dávali naja-vo, podpísali Trianonskú mierovú dohodu. V ten deň Maďari smútia, je u nich Dňom spolupatričnosti. A u nás? Nič, žiadny pamätný deň, hoci bez 4. júna 1920 by bol 30. ok-tóber 1918 iba prázdnym gestom.

ORBÁNOVADRUHÁTVÁR

ZÁUJEM BUDAPEŠTI MIEŠAŤ SA DO NAŠEJ VNÚTROŠTÁTNEJ POLITIKY MOŽNO

POVAŽOVAŤ ZA ŠKANDÁL

PÍŠE MARIÁN TKÁČxFOTO TASR/AP

Blížiace sa parlamentné voľby vypla-vujú na povrch kauzy a kauzičky. Aj o procese predvolebného spájania sa strán a straničiek. Našťastie sa neda-rilo nielen etnicky slovenským stra-nám – s výnimkou spojenia piatich subjektov pod strechou kotlebovcov, ale ani stranám maďarskej menšiny.Pritom ešte v polovici októbra to vy-zeralo tak, že Most-Híd a SMK pôj-du do volieb spolu, že našli spoločnú reč. Dohodli sa, že vytvoria spoločnú predvolebnú stranu, do ktorej vstú-pia členovia oboch strán. To sa však napokon nestalo, lebo... Republikové predsedníctvo SMK sa „pre zmenenú politickú situáciu“ rozhodlo dohodu neprijať. Béla jednoducho dostal od SMK košom.Za „zmenenou politickou situáciou“ bol vlastne „nezmenený“ postoj predsedu „domovskej“ vlády Maďa-rov Viktora Orbána. Podľa médií ide o šok, a vec sa prevalila po tom, čo sa maďarskej hekerskej skupine Liga spravodlivosti podarilo napadnúť stránku Fideszu a unikol mail, ktorý písal Gábor Kubatov, člen Fideszu, Péterovi Őrymu, starostovi Štvrtka na Ostrove, zároveň funkcionárovi SMK: „Predseda (rozumej Orbán) je veľmi nahnevaný. A úprimne, ani ja

vám nerozumiem. Čo je to celé me-dzi SMK a Mostom-Híd? Prečo táto celá veľká vzbura? Myslel som si, že ste už navždy ukončili spoluprácu s týmito zradcami. Azda vám nesta-čili peniaze a energia, ktorú sme do vás investovali? Vieš, že doteraz ste vždy dostali všetku možnú finančnú pomoc a aj naďalej to tak ostane.“

KOKETOVANIE S BUGÁROVCAMIPromost-hídny denník Új Szó uve-rejnil vyjadrenie Őryho-úra, že taký mail nedostal a že je na ňom „toľ-ko pravdy ako na informácii, že nad Riom de Janeiro sa zhromaždili ufó-ni“. To však, že pred minulými voľba-mi prišli na účet SMK od orbánovcov tri milióny eur, nespochybnil. Keďže to nestačilo, žeby esemkári koketo-vaním so „zradnými“ bugárovcami chceli, aby Viktor siahol hlbšie do vrecka? To by asi nemal byť problém. Alebo žeby bolo v záujme Orbána, aby nemali slovenskí Maďari svoje priame zastúpenie v NR SR?Napokon Béla všetko potvrdil: „Pred-seda maďarského parlamentu Lász-ló Kövér (Fidesz) hovoril otvorene, že Most-Híd s Bugárom na čele sú zradcami maďarského národa. Orbán v Dunajskej Strede hlásal, že treba

vytiahnuť spod nechta triesku v tva-re Mostu-Híd. To, že Fidesz dotuje SMK, je podľa mňa úplne jednoznač-né, hoci to nemusí byť napriamo.“ A ešte svojsky doložil, že „dotyč-ný“ e-mail je pre neho irelevantný, s ohľadom na to, čo „som vám už povedal“. Zaujímavé, pre Maďarov je Béla zradca, pre nás vhodný koaličný partner.O tom, že záujmy Maďarov žijúcich „v krajinách Karpatského oblúka“ by mali presadzovať čisto maďarské strany, Orbán otvorene hovoril aj na XVIII. plenárnom zasadnutí Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) v Budapešti 15. novembra 2019. Ma-ďarsko-maďarská konferencia slúži od roku 1999 na konzultácie ma-ďarskej vlády s organizáciami zahra-ničných Maďarov. (My také „dačo“ nemáme, náš Úrad pre Slovákov ži-júcich v zahraničí je len na delenie neveľkej sumy peňazí.)

ETNOCENTRICKÁ POLITIKAPokiaľ ide o Orbána, na jednej strane chvályhodne bráni Európu pred mig-rantmi, bráni aj kresťanov, koncom novembra vystúpil na 2. medzinárod-nej konferencii v Budapešti o prena-sledovaní kresťanov, čo zrejme libe-rálom typu Pétera Hunčíka, bývalého Havlovho poradcu, nie je po srsti. Hunčík o sebe napísal, že on, „menši-nový Maďar, bol veľmi hrdý na svoju maďarskosť“ až do čias Orbána, kto-rého politika je „tvrdo etnocentrická“. Kritizuje Orbána, že sa vyjadruje „tak, akoby v Maďarsku okrem Maďarov iné národnosti ani nežili. Je možné, že jeho vláda si myslí, že každý, kto žije v Maďarsku, je bez výnimky Maďar... no ako potom máme vnímať maďar-skú menšinu žijúcu v zahraničí? Pod-ľa tejto logiky sme všetci Slováci?“ No to by teda bola hrôza!Prekáža Hunčíkovi, že Orbán nepod-poruje iba SMK, ale aj šport? Že in-vestuje do maďarského futbalu v Ru-munsku, Srbsku, ale aj na Slovensku


POLITIKA

KISKOVIOLIGARCHOVIAEXPREZIDENT SI NA FINANCOVANIE STRANY ZA ĽUDÍ

POŽIČAL MILIÓNY

PÍŠE IVAN LEHOTSKÝxFOTÍ JAKUB KOTIAN/TASR

Koncom roka sa verejnosť dozvedela, že šéf strany Za ľudí Andrej Kiska si na financovanie predvolebnej kam-pane svojej strany požičal od dvoch oligarchov veľké sumy peňazí. Bola to pre nich neistá investícia – v tom čase síce už strana Za ľudí mala preferencie okolo desať percent, ale zďaleka nebolo isté, či vo voľbách uspeje a dostane zo štátneho rozpoč-tu sumu, z ktorej bude môcť požiča-né vrátiť. Čo motivovalo oligarchov požičať mu takmer dva milióny eur a akú protihodnotu za to očakávajú? Niekto si povie: čo je na tom, veď pôžičky sa dávajú a berú. V kapitaliz-me to je už raz tak: beťárstva, ako je politika, sa nedajú robiť bez veľkých peňazí, a tie majú iba oligarchovia. Lenže je potom strana Za ľudí, ktorá má na bilbordoch nápis „Vezmeme podvodníkom nelegálny majetok“, naozaj dôveryhodným garantom cel-kom novej, slušnej politiky, tak ako to o sebe tvrdí? Obzvlášť, ak už v mi-nulosti boli okolo Kiskových finanč-ných transakcií rôzne podozrenia?

PODVODNÁ SCHÉMAUž v roku 2014 všelikto poukazoval na podivné okolnosti spojené s fi-nancovaním Kiskovej prezidentskej kampane. Aktivisti Uhlár a Špacír vtedy tvrdili, že Kiska cez svoju fir-mu KTAG, spolu s bankou VÚB, pat-riacou talianskej finančnej skupine Intesa Sanpaolo, vytvorili podvodnú schému, cez ktorú mala Kiskova fir-

ma nelegálne požičiavať občanom peniaze a vrátené (aj s úrokmi) sa takto preprané cez VÚB mali dostať na účty, z ktorých sa mohla financo-vať jeho prezidentská kampaň. Mi-

mochodom, banka Intesa Sanpaolo má zaujímavú históriu, keď podľa príbehu jej predchodkyne, banky Ambrosiano, bol dokonca nakrúte-ný mafiánsky film Krstný otec 3. Išlo tam o pranie špinavých peňazí a všet-ky ďalšie mafiánske praktiky vráta-ne vrážd. Nakoniec našli šéfa banky obeseného, jeho asistentka v ten istý deň náhodou vypadla z okna a ban-ka, ktorá posielala obrovské sumy do socialistického Poľska na podporu hnutia Solidarita, sa neskôr spojila s ďalšími a premenovala sa na Banca Intesa. Táto istá skupina v roku 2001 za výdatnej pomoci Mikuláša Dzurin-du a Ivana Mikloša výhodne kúpila slovenskú VÚB a neskôr aj Kiskove pôžičkárske nebankovky.

VZŤAHY SO SPONZORMIDenník Pravda zase v roku 2015 pri-niesol vyjadrenia Igora Brossmanna,

ktorý spolu s Kiskom v roku 2006 za-ložil charitatívnu organizáciu Dobrý anjel. „Niekedy v roku 2008 som za-čal mať intenzívny pocit, že ma An-drej už od prvopočiatku Dobrého an-jela klame. A nielen mňa, ale najmä ľudí, ktorí nám nezištne pomáhali,“ uviedol Brossmann a tvrdí, že Kiska do projektu vstúpil preto, aby mu to pomohlo pri ambíciách stať sa prezi-dentom, ktoré mal údajne už vtedy. „Zrazu som naplno pochopil, že An-drej od začiatku vošiel do Dobrého anjela nie preto, aby pomáhal iným, ale preto, aby iní pomáhali jemu,“ povedal Brossmann pre mesačník Stratégie. Podľa neho všetci tí, kto-rí venovali čas a peniaze Anjelovi, v skutočnosti od začiatku financovali Kiskovu politickú kampaň.Na financovanie svojho najnovšieho politického projektu, strany Za ľudí, si Kiska koncom roku 2019 požičal 900-tisíc eur od Petra Zálešáka, spo-lumajiteľa firmy Nay Elektrodom. Mimochodom, ten mal predtým po-žičať 150-tisíc eur aj Progresívnemu Slovensku a ďalších 30-tisíc eur im daroval. Kiska si okrem toho poži-čal ďalší milión eur od Pavla Trenku, predstaviteľa developerskej firmy HB Reavis, ktorej pred dvoma rok-mi vo Varšave ešte ako prezident poklepával základný kameň budú-ceho mrakodrapu, a v ktorej pracu-je Kiskova dcéra Natália. Na možné nadštandardné vzťahy Kisku s tou-to firmou upozornilo viacero médií,

dokonca aj portál Aktuality.sk, ktorý inak s Kiskom výrazne sympatizuje. Kiska to vtedy obhajoval tak, že išlo o štandardnú propagáciu významnej slovenskej firmy prezidentom, bežný krok, aké politici robia – lenže milió-nová pôžička teraz vrhá na vec trochu iné svetlo. Mimochodom, milión eur – to je práve suma, ktorá by stačila Kiskovi na zaplatenie toho, čo vo funkcii prezidenta súkromne prelie-tal na štátnom lietadle z Bratislavy do Popradu a späť...

ZO ZIŠTNÝCH DÔVODOV„Strana Za ľudí ako nová strana ešte nemá žiaden majetok, preto si ne-mohla zobrať žiaden klasický banko-vý úver, lebo sa nemá čím zaručiť,“ vysvetľuje Kiska. Tvrdí, že majiteľ HB Reavis Ivan Chrenko (podľa magazínu Forbes najbohatší Slovák s majetkom vo výške cca 1,39 miliar-

dy eur) je jeho priateľ a podobne aj Zálešák má byť jeho starým obchod-ným partnerom ešte z čias, keď Kiska prevádzkoval svoj pôžičkový (niekto tvrdí, že úžernícky) biznis. A ďalej hovorí, že v zmluvách o pôžičkách vraj sú ustanovenia, kde požičiavajú-ci vyhlasuje, že nijako nebude zasa-hovať do rozhodovania strany, ktorej peniaze požičiava. Je nesmierne upo-kojujúce pre nás občanov vedieť, že na rozdiel od iných, vydierateľných politikov, v prípade Kisku sme chrá-není pred týmto druhom korupcie správne postavenou zmluvou. Na rozdiel od iných, Kiska bude na zá-klade ustanovení zmluvy absolútne nezávislý. A stačilo pritom tak málo – jeden odsek...Koľkých oligarchov vlastne má bý-valý pán prezident v role svojich sponzorov, alebo aspoň „dobrých podnikateľských priateľov“? Okrem

uvedených má veľmi dobré vzťahy napríklad s majiteľmi IT firmy Eset, pričom všelikto špekuluje o ich mož-nej finančnej podpore Kisku. Naprí-klad Nový čas si v októbri v článku o jeho stretnutí s „eseťákmi“ Mar-kom, Paškom, Grundom a Zajacom položil otázku, či išlo len o obyčajné stretnutie, alebo zháňanie sponzorov. Prinajmenšom Anton Zajac verejne oznámil, že ak bude záujem, penia-ze Kiskovi poskytne, podobne ako v minulosti podporoval aj Zuzanu Čaputovú, Progresívne Slovensko aj Miroslava Beblavého. A aj on odmie-ta, že by to robil zo zištných dôvodov: „Nechcem za to žiadne protislužby, žiadne kontrakty.“ Teda môžeme byť úplne pokojní, finančné pozadie neformálneho lídra „demokratickej opozície“ je presne také nepoškvrne-né, v aké sme dúfali. Alebo nie?

NAPRÍKLAD NOVÝ ČAS SI V OKTÓBRI V ČLÁNKU O JEHO STRETNUTÍ S „ESEŤÁKMI“ MARKOM, PAŠKOM, GRUNDOM A ZAJACOM POLOŽIL OTÁZ-KU, ČI IŠLO LEN O OBYČAJNÉ STRETNUTIE, ALEBO ZHÁŇANIE SPONZOROV. +


POLITIKA

ETNICKÝKONFLIKT

„DEMOKRATICKÁ“ OPOZÍCIA SPUSTILA PROTI ĽS NAŠE

SLOVENSKO AGRESÍVNU KAMPAŇ

PÍŠE IVAN LEHOTSKÝxFOTÍ MARTIN BAUMANN/TASR

Kto na Slovensku šíri zlobu, nenávisť a etnické napätie? Kto je tu fašista a agresívny provokatér? Posledné obdobie na túto otázku dalo veľmi jasnú odpoveď, naozaj stačí len ne-byť zaujatý a otvoriť si oči. Strany takzvanej demokratickej opozície spustili proti ĽS Naše Slovensko veľ-mi agresívnu kampaň, ktorá miesta-mi už hrozí prerastením do fyzického násilia. Tvrdia, že ĽS Naše Slovensko je fašistická strana, a že oni fašistov na Slovensku nemienia tolerovať. Aká je skutočnosť?

KTO SÚ KOTLEBOVCI?O ĽS Naše Slovensko si každý môže myslieť, čo chce. Avšak jedna vec je istá: na politickej scéne je už dosť veľa rokov a nikdy neurobila nič, čo by nebolo v súlade s demokra-tickým poriadkom a zásadami sluš-ného správania (o tých niekoľkých sporných a spolitizovaných súdnych procesoch s obvineniami poslancov za vyslovený názor si občania myslia svoje). Fakt je, že ĽS Naše Slovensko je štandardná politická strana, kto-rú chce voliť dvojciferné percento voličov, a o ktorej súd rozhodol, že nie je fašistická. Má plné právo, ba

povinnosť organizovať predvolebné mítingy s občanmi. Táto strana, kto-rú jednofarebné masmédiá ovládané bratislavskou kaviarňou nálepkujú ako fašistickú, je azda jediná z veľ-kých strán, ktorá nemá nijaké daňové či iné korupčné škandály a kauzy. Ak bude niekto poukazovať na to, že aj v nej sa sem-tam nájde nespratník, tak áno – lenže tí sa štatisticky rov-nako významne vyskytujú aj v každej inej strane. Jediná vec, ktorú proti nej jej protivníci majú, a ktorú do ab-surdna rozprplávajú, je skutočnosť, že členovia tejto strany nezavrhujú isté konkrétne obdobie našich dejín. Vraj dostatočne jasne neodsudzujú niekdajšie vedenie nášho štátu za to, že schvaľovalo dobové svinstvá veľmoci, v ktorej područí bolo, a do-konca sa na nich aj čiastočne podieľa-lo. Títo „obhajcovia ľudských práv“ a „slušnosti“ pritom sami otvorene kolaborujú so zločineckým režimom veľmoci, ktorá v uplynulých desať-ročiach v rozpore s medzinárodným právom povraždila milióny ľudí, a podporujú niektoré horúce, vážne hrozby pre náš národ a štát. Zato keď sa niekto z princípu, len z vlastenec-tva odmieta vzdať jedného krátkeho

a dnes už vyslovene neaktuálneho obdobia vlastnej histórie, tak z toho robia veľký problém a silou-mocou sa snažia dokazovať absurdnú vec: že v prípade ĽS Naše Slovensko nejde iba o postoj k histórii vlastného ná-roda, ale o snahu zopakovať veci ako holokaust – hoci to predstavitelia tej-to strany veľakrát popreli.

NENÁVISTNÉ PROTIMÍTINGYA tak sa milovníci pravdy a lásky rozhodli hrubo potláčať mítingy ĽS Naše Slovensko, absolútne štandard-né, slušné a nekonfliktné predvo-lebné stretnutia občanov. Agresívne nátlakové akcie so zvukovým a psy-chologickým terorom, s výkrikmi ako „biele k*rvy“ či „smrť ĽSNS“, s ri-tuálnym preklínaním a niekde údaj-ne už aj s pripravenými kameňmi majú zabrániť tomu, aby sa občania s iným názorom mohli demokraticky stretnúť. Za vytvorenie tohto kon-fliktu majú priamu zodpovednosť politici tzv. demokratickej opozície, pretože toto všetko je ich dielo. Na ich rukách bude krv každého, kto na takto rozdúchaný konflikt dopla-tí zranením. Ľudia ako Hlina, Kiska či Truban, ktorí otvorene vyzývajú svojich stúpencov, aby iným bránili v uplatňovaní demokratického prá-va na predvolebné mítingy, a aby v mene „slušnosti“ a „dobra“ šírili nenávisť a zlobu, plným právom od časti národa dostali označenie „libe-rálni fašisti“. Ich protimítingy sú len vrcholom ľadovca: špirála arogancie, útokov, netolerancie slniečkarov sa roztáča, spoločenská atmosféra na Slovensku hustne. Mediálna hystéria zameraná proti každému, kto nie je bezvýhradným konzumentom main-streamovej „pravdy“, funguje na plné obrátky. Zlomyseľné až morbídne posmešky stránok ako Cynická oblu-da či Zomri sa už ani netvária, že ro-bia humor, ostalo iba odpudivé sadis-tické voodoo preklínanie nepriateľa bez štipky noblesy. Roztrhlo sa vrece

so súdnymi spormi s obvineniami za vyslovený názor. Pritvrdil sa slovník „demokratov“, čo asi najlepšie pred-viedol „kresťan“ Alojz Hlina v tele-víznej debate s Marianom Kotlebom. A neostalo len pri rečiach. V centre Trnavy bol napadnutý a brutálne do-bitý predseda Slovenských brancov a hnutia Naša Vlasť je budúcnosť, Peter Švrček. Počas politicky motivo-vaného incidentu na neho páchate-lia pokrikovali, že je fašista a rusofil a spôsobili mu ťažký otras mozgu a niekoľkonásobné praskliny v tvá-rovej časti lebky. A stránka Cynic-ká obluda (filiálka denníka SME) sa z tejto, z celospoločenského hľadis-ka závažnej veci, bezočivo vysmieva: vraj si Švrček spôsobil tieto vážne zranenia sám v dôsledku konzumácie alkoholu. No iste, podliatiny okolo

očí a popraskané kosti na viacerých miestach tváre sú typickým násled-kom pádu v podnapitosti, všakže...

CENTRÁLNA KOORDINÁCIAKomu by vyhovovalo, keby sa dnešné pokojné Slovensko zmenilo na bo-jovú zónu zmietanú rozbúrenými vášňami a dlhotrvajúcim etnickým či občianskym konfliktom? Väčšina z účastníkov tohto besnenia to ani sama nevie a iba sa vezie na vlne „slušnosti“, „pravdy“ a „lásky“. „Ko-nečným cieľom je oslabiť Slovensko. Treba si uvedomiť, že Slovensko je zo všetkých okolitých krajín najviac proruské a asi najmenej ochotné sa podriaďovať. A preto ho treba do-stať na kolená,“ vraví bývalý predse-da vlády Ján Čarnogurský. A ukazuje sa tu viacero zaujímavých vecí: na-

príklad to, že strany „demokratickej opozície“ sú pri rozdúchavaní tohto konfliktu centrálne koordinované, zrazu spolupracujú, hoci v iných ve-ciach sú do krvi rozhádané... Vec je čoraz viac v polohe „Rómovia proti ĽS Naše Slovensko“, keď organizáto-rom najprv mobilizácia bieleho oby-vateľstva nevyšla. A naopak, jasne sa ukázalo, že to nie sú kotlebovci, komu ide o konfrontáciu a vyvoláva-nie konfliktov. Tí, ktorí o demokracii a slušnosti najviac vrieskajú, akoby si vôbec neuvedomovali, že podnecova-nie etnického konfliktu je ako hra so zápalkami v stohu slamy. Vo svojom svätom džiháde s cieľom získať ko-nečne vytúženú moc si ani nevšimli, že cesta, ktorou sa vydali, je priama cesta do pekla.


POLITIKAMÉDIÁ

DVADSAŤROKOVPRAVDY

PRI PRÍLEŽITOSTI OKRÚHLEHO VÝROČIA EXTRA PLUS BOLI CENOU EXTRA PLUS ZA PRÁCU V PROSPECH SR OCENENÍ NIELEN

TVORCOVIA EXTRA PLUS, ALE AJ LADISLAV PILZ,

DÁRIUS RUSNÁK A JOŽO RÁŽ

PÍŠE GABRIELA PASTVOVÁxFOTÍ JANA BIROŠOVÁ, KRISTIÁN MAJZLAN

Je lepšie kráčať osamote než v dave, ktorý ide zlým smerom. Slová šao-linského mnícha Hermana Siua do-konale vystihujú pôsobenie spolo-čensko-politického mesačníka Extra plus, ktorý už dve dekády kráča hrdo svojou cestou ochraňujúc národné záujmy Slovenska. Časopis bol počas svojho života neraz obeťou liberálnej šikany a ekonomického tlaku, dostalo sa mu však i uznania od významných slovenských a zahraničných autorít. V piatok 17. januára sme si v priesto-roch hotela Bôrik zaspomínali na jeho začiatky a oslávili dvadsaťročni-cu v kruhu súčasných i bývalých čle-nov redakcie a priateľov, ktorí roky stáli po našom boku a boli morálnou oporou Extra plus. Šéfredaktorka magazínu Lenka Mayerová a predse-da výberovej komisie Roman Stopka zároveň udelili dvadsiatim osobnos-tiam spätým s časopisom tretíkrát v histórii Cenu Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky.

PREZIDENT I VEĽVYSLANCISlávnostný večer, v ktorého úvode odznela zo záznamu hymna Slo-venskej republiky v podaní Martina Babjaka a hudobného tria LaRosa,

moderoval už tradične uznávaný herec a recitátor Jozef Šimonovič. Medzi významnými osobnosťami v hľadisku nechýbali prezident SR Ivan Gašparovič, veľvyslanec Rus-kej federácie Alexey Fedotov, veľ-vyslanec Bieloruskej republiky Igor Leščeňa, poslanci NR SR Jaroslav Paška a Ľuboš Blaha, poslanec Eu-rópskeho parlamentu Milan Uhrík, rocková legenda slovenskej hudob-nej scény Jožo Ráž, hokejový majster sveta z roku 1985 Dárius Rusnák či dlhoročný režisér televízneho spra-vodajstva Ladislav Pilz. Hostia mali možnosť počas celého večera súbež-ne s oficiálnym programom sledovať na veľkoplošných obrazovkách život Extra plus zachytený na fotografiách. Kultúrnym spestrením večera bola mladá talentovaná speváčka Klára Kudláčová.

ZROD STÁLICEPríbeh Extra plus začali písať pred dvadsiatimi rokmi Lenka Mayerová a Pavel Kapusta, ktorý bol jeho šéfre-daktorom 14 rokov. Ideovými pred-chodcami Extra plus boli Slobodný Piatok, Extra S, Extra Slovensko a Ex-tra, ktoré vychádzali kontinuálne od

roku 1991. Slobodný Piatok nakoniec zanikol, no Extra Slovensko dosiahlo takmer 120-tisícový náklad. Týžden-ník od svojho založenia prezentoval proslovenské názory. Časom periodi-kum menilo názvy tak, ako sa menili majitelia. Naposledy v marci 1999 Extra zmenilo majiteľov a vymenilo vedenie redakcie. V júli 2000 Extra zaniklo pričinením vtedajších majite-ľov. Na jeho troskách vzniklo prvé-ho augusta 2000 dnešné Extra plus. V polovici roka 2003 sa Extra plus stalo mesačníkom a začiatkom roka 2004 prešlo z novinového formátu A3 na plnofarebný časopis formátu

A4. V marci 2009 uzrela svetlo sveta internetová verzia Extra plus.

POD KRÍDLAMI MAYER MEDIEOd 1. augusta 2014 vydáva Extra plus Mayer media. V januári 2015 časopis zmenil dizajn a stal sa moderným ma-gazínom, ktorý má na mediálnom trhu stabilné miesto i čitateľskú základňu. V januári 2015 prišli aj ďalšie zmeny – šéfredaktorkou Extra plus sa stala Lenka Mayerová, ktorá dovtedy pôso-bila na poste zástupkyne šéfredaktora a počas jeho existencie stála za každou jeho progresívnou zmenou. V mar-ci 2015 do tímu pribudol aj Roman

Stopka, vďaka ktorému mohlo Extra plus naďalej písať úspešný príbeh. Po-čas rokov 2000 až 2020 prinieslo Extra plus množstvo zaujímavých reportáží i rozhovorov naprieč spoločensko-po-litickým spektrom, napríklad s kar-dinálom Jánom Chryzostomom Kor-com, profesorkou Emíliou Hrabovec, profesorom Matúšom Kučerom, Šte-fanom Kvietikom, Evou Kristinovou, Leopoldom Haverlom, Jozefom Šimo-novičom, Jurajom Sarvašom, Marínou Kráľovičovou, Karolom Čálikom, Idou Rapaičovou, Jánom Berkym Mrenicom starším i mladším, Ladislavom Ťaž-kým, Michalom Martikánom, Jozefom

Pribilincom, Matejom Tóthom, Jožom Rážom, Maťom Ďurindom, Vašom Pa-tejdlom, Ivanom Bellom, Vladimírom Remekom, Nikolajom Starikovom, Milošom Jakešom, Vasilom Biľakom, Tomiom Okamurom, Jánom Čarno-gurským, Jozefom Prokešom a neje-den raz s Vladimírom Mečiarom, Ro-bertom Ficom i prezidentom Ivanom Gašparovičom. Všetky rozhovory so spomínanými osobnosťami mali veľ-ký ohlas. Dnes sa však redakcia a kon-krétne šéfredaktorka Extra plus môžu pochváliť posledným úspešným roz-hovorom, ktorý zrealizovala počas no-vembrovej návštevy Krymu s hlavou Krymskej republiky Sergejom Aksio-novom. Doma nikto nie je prorokom, no v Ruskej federácii zažilo Extra plus niekoľko dní nevídaný úspech, pretože viac ako 40 celoplošných printových, internetových i televíznych médií buď prevzalo alebo citovalo práve rozhovor z Extra plus.

PREKVAPENIE PRE ŠÉFREDAKTORKUPočas dvadsiatich rokov prichádzali i odchádzali rôzni autori, no po zme-nách v roku 2015 Extra plus získalo do svojich radov ikonu slovenskej žurnalistiky, pre ktorú nijaká téma nie je problém – publicistu, spiso-vateľa, moderátora a niekdajšieho riaditeľa STV Štefana Nižňanského. Ten vystúpil s úvodným príhovorom, v ktorom trefne citoval niekdajšieho personálneho šéfa mainstreamového média New York Times Johna Swin-tona: „Ak by som dovolil, aby sa v čo i len jednom čísle objavil môj pocito-vý názor, do 24 hodín by som prišiel o svoj flek. Prácou žurnalistov je za-bíjať pravdu, nehanebne klamať, ha-nobiť, plaziť sa pri čižmách mamonu. Sme nástrojom a vazalmi bohatých mužov za scénou. Žiaľ, sme intelek-tuálni prostitúti.“ „Priatelia z Extra ►

Kolektív redakcie Extra plus.


POLITIKA

►

MÉDIÁ

Lenka Mayerová po prevzatí Ceny Gabriela Zelenaya za 20-roč-nú novinársku prácu v mesačníku Extra plus, ktorú jej udelila Únia slovenských novinárov.

Štefan Nižňanský: Novinár nemusí vždy napísať pravdu, lebo ju možno nepozná, alebo sa k nej nevie v danej chvíli dostať. No nikdy nesmie napísať vedomú lož.

Dárius Rusnák: Extra plus otvára oči Slovákom, čím pomáha uvedo-miť si, že sme národ, ktorý sa vie pobiť aj na zahraničných kolbištiach. Verím, že bude vo svojom údele aj naďalej pokračovať.

Jožo Ráž zaželal redakcii Extra plus všetko najlepšie a úspech do ďalších rokov.

Šéfredaktor Slovenských národných novín a správca Matice slovenskej Maroš Smolec.

Zástupca šéfredaktora časopisu Meždunarodnaja žizň Michail Kurakin.

Gabriela Pastvová po prevzatí Ceny Extra plus za prácu v prospech SR, ktorú získala za spravodajskú, žurnalistickú prácu a publicistic-kú tvorbu pre mesačník Extra plus. Spolu s ňou na fotografii Zuzana Makovská a Martin Trenčan.

Ladislav Pilz: Z príhovorov predchádzajúcich rečníkov som zací-til nostalgiu nad tým, prečo v súčasnom mediálnom hnoji môžu existovať aj také časopisy ako Extra plus. Dlhoročná moderátor-ka, editorka, lektorka a správkarka Andrea Bugošová má na to výbornú odpoveď: podpriemer sa stal štandardom, a to je veľmi smutné. Je, naopak, dobré, že máme v rukách časopis ako Extra plus, vďaka ktorému mám konečne urputnú potrebu čítať a vní-mať, prečo si náš slovenský národ tak málo váži svoju históriu. Možno to vyjadruje aj myšlienka, že človek, ktorý celý život kráča so sklopenou hlavou, nikdy nevie, pod akou zástavou pochoduje.

Mayer media ocenila aj niekdajších kolegov Extra plus – Pavla Kapustu, L’ udovíta Števka, Evu Zelenayovú, Vieru Ur-banovú, Andreja Mišaneka a Vladimíra Ďurikoviča, ktorí sa nemohli alebo nechceli zúčastniť na slávnostnom večere.


POLITIKA

►

plus, držme si svoju pozíciu, buďme skromní a poctiví. Novinár nemusí vždy napísať pravdu, lebo ju možno nepozná, alebo sa k nej nevie v danej chvíli dostať. No nikdy nesmie napí-sať vedomú lož. Želám redakcii Extra plus, mojim milým kolegom, aby si nikdy neosvojili praktiky mainstrea-mu,“ dodal Nižňanský na záver, jeho odchod z javiska to však neznamena-lo. Spolu s predsedom Únie sloven-ských novinárov Jozefom Kuchárom ako člen hodnotiacej komisie pripra-vil pre šéfredaktorku Lenku Mayerovú prekvapenie večera. Tým bolo udele-nie novinárskej Ceny Gabriela Zele-naya za dvadsaťročnú tvorivú prácu v prospech zvyšovania úrovne sloven-skej žurnalistiky, šírenia objektívnych informácií a posilňovania postavenia Slovenska doma i v zahraničí. Držiteľ-mi ceny sa pred Lenkou Mayerovou stali aj Karol Polák, Ladislav Ťažký, Ladislav Pilz či Július Binder. „Som rada, že po 20 rokoch niekto ocenil našu prácu,“ poďakovala zaskočená, no zároveň dojatá Lenka.

POD TLAKOM MOCNÝCHVrelých slov sa nášmu papierovému oslávencovi ušlo i z úst šéfredaktora Slovenských národných novín Maro-ša Smolca. „Je výnimočné, že proná-rodné periodikum dokázalo prežiť až dvadsať rokov. Sme vyradení z in-zertného koláča a periodiká nášho typu nemajú šancu získať financie na svoj život ako médiá hlavného prúdu. Hoci Extra plus viackrát zmenilo svoj výzor, nikdy nezmenilo svoj obsah, ktorý bojuje za našu Slovenskú re-publiku, za náš slovenský národ, za nášho slovenského ducha, za našu budúcnosť,“ dodal. K jeho uznaniu sa pridal i Michail Kurakin, zástupca šéfredaktora magazínu International Affairs – Meždunarodnaja žizň, ktorý vychádza v dvoch jazykových mutá-ciách v 150 krajinách sveta. „Dvad-sať rokov existencie časopisu je dôle-žitým míľnikom, je jasným dôkazom

toho, že Extra plus má na mediálnom trhu stabilné miesto, má svoj vlast-ný názor a štýl, svoju stálu čitateľ-

skú základňu a zázemie. V decembri predminulého roka vystúpila Lenka Mayerová na medzinárodnom fóre

MÉDIÁ

Zaplnená sála hotela Bôrik.

Medzi gratulantmi nechýbali ani osobnosti

spoločenského života: hokejista Dárius Rusnák, hlásateľka Nora Beňač-

ková, speváčka Klára Kudláčová, hlásateľka

Ada Straková, režisér La-dislav Pilz, moderátorka Andrea Bugošová v spo-ločnosti Romana Stopku

a Lenky Mayerovej.

Šéfredaktorka Extra plus Lenka Mayerová a predseda výberovej

komisie Ceny Extra plus za prácu v prospech SR

Roman Stopka s hudobnou legendou

skupiny Elán Jožom Rážom po prevzatí

ocenenia.

►

Šéfredaktorka Extra plus Lenka Mayerová a predseda výberovej komisie Ceny Extra plus Roman Stopka.


POLITIKA

►

a spomínam si, aké presvedčivé boli jej slová a akú vyvolali búrlivú disku-siu. To je jedna z hlavných úloh novi-nárov – aktivizovať verejnú mienku, vyvolať polemiku, prezentovať rôzne názory,“ uzavrel.

NA PÓDIUCena Extra plus každoročne nesie istú symboliku. Tento rok to boli dvadsia-te narodeniny Extra plus – ideálna príležitosť poďakovať jeho niekdaj-ším i súčasným tvorcom. Ocenených bolo dvadsať osobností, z toho tri z mimoredakčného prostredia, ktoré však prostredníctvom časopisu šírili svoje myšlienky i posolstvá čitateľom. Mayer media ocenila niekdajších ko-legov Extra plus – Pavla Kapustu, Ľu-dovíta Števka, Evu Zelenayovú, Vieru Urbanovú, Andreja Mišaneka a Vladi-míra Ďurikoviča, ktorí sa nemohli ale-bo nechceli zúčastniť na slávnostnom večere. Cena bude na nich čakať v re-dakcii a môžu si ju prísť kedykoľvek prevziať. Medzi ďalších ocenených patrí Miroslav Šášky, za ktorého pre-

brala cenu In memoriam manželka Ľubica Fedorová, František Škvrnda, ktorého pri preberaní ceny zo zdra-votných dôvodov zastúpil syn, Kolo-man Uhrík, za ktorého prebral cenu In memoriam Peter Uhrík, a za pub-licistickú tvorbu bola ocenená i Dana Madarová. Cenu za grafickú a vizuál-nu prácu získali Marcela Kováčová, fotograf Ladislav Lesay i dvorná foto-grafka Extra plus Jana Birošová. Tre-tiu skupinu ocenených, tvoriacu jadro súčasnej redakcie, zastupovali Zuza-na Makovská, ktorá je súčasťou tímu Extra plus 20 rokov a cenu získala za editorskú, jazykovú a publicistickú prácu. Neotrasiteľnú pozíciu v tíme má i Martin Trenčan, ktorý 20 rokov dohliada na ekonomický chod Extra plus. Dvojnásobným držiteľom sošky Extra plus sa stal Štefan Nižňanský a cenu získala i najmladšia členka tímu a dieťa republiky Gabriela Pas-tvová. Posledné tri ceny si jednotli-vo prevzali osobnosti, ktoré zasvätili svoj život pravde, práci v prospech Slovenskej republiky a jej reprezen-

tácii – dlhoročný režisér Slovenskej televízie Ladislav Pilz, majster sveta v ľadovom hokeji z roku 1985 Dárius Rusnák, ktorý výrazným spôsobom ako kapitán tímu prispel k získaniu zlatého kovu, a Jožo Ráž, ktorý bol súčasťou Extra plus prostredníctvom svojich myšlienok a postojov prezen-tovaných na jeho stránkach. Cena Ex-tra plus mu patrí za tvorbu, podporu slovenskej populárnej hudby a repre-zentáciu Slovenskej republiky.

NA ČELE KONVOJANa záver večera sa hosťom priho-vorili organizátori celej udalosti Roman Stopka a Lenka Mayerová. „Klaniam sa osobnostiam celej re-dakcie za odhodlanie znášať všetko to osočovanie, pokusy o diskredi-táciu, znevýhodňovanie, nepriame zastrašovanie sankciami, ku ktorým sa časť reprezentantov mocenského vplyvu uchyľuje. Ďakujem za ocho-tu prezentovať postoje a programo-vé zameranie politickej strany Práca slovenského národa a predvídavé

MÉDIÁ

pochopenie hodnôt tejto strany pre zvrchovanosť Slovenskej republiky. Vnímavý človek na vašich stránkach nájde osvieženie svojho zvedavého ducha a naberie elán a energiu na ne-ľahký každodenný zápas o živobytie v dnešných podmienkach. Prosím, prinášajte i naďalej do vedomia ľudí myšlienkovo jasný a pravdivý pohľad poznania a verte, že skôr či neskôr sa aj vaše pozície vo vzťahoch vplyvných a mocných zmenia. Zmenia sa preto, lebo moc a vplyv svojich nositeľov taktiež mení,“ prihovoril sa Roman Stopka k členom redakcie. K hos-ťom prehovorila i Lenka Mayerová, aj keď možno nie tak, ako niektorí očakávali. „Dostala som odporuče-nie, že dnes večer mám mať zásadný príhovor, ale poslušnosť nie je práve to, čo mi je blízke, takže príhovor ne-

bude. Nie slová sú dôležité, dôležité sú činy a tie dostávate každý mesiac do rúk v podobe Extra plus. Verím, že na tento moment si vystačím niekoľkými novinárskymi titulka-mi. Oceneným srdečne blahoželám! Zo slovenskej cesty určite neuhne-me! Ďakujem pánu Bohu! Ďakujem môjmu najbližšiemu tímu – Gabike, Zuzke, Martinovi, Lucii, Janke, Kris-tiánovi a Romanovi. Ďakujem, že ste prišli, ďakujem aj tým, ktorí neprišli, o veľa prišli a ďakujem vám všetkým za to, že ste a mám vás rada.“

STRETNUTIE PRIATEĽOVPo skončení oficiálnej časti progra-mu dostali hostia najesť a napiť presne tak, ako sa patrí. Pochutnať si mohli na dobrotách od partnerov akcie – spoločnosti Jožko Farmárik

a sieti potravín Yeme. O zábavu sa postarali rodáčka z Kysúc, speváčka, heligonkárka a interpretka ľudových piesní majúca na svojom konte nielen slovenské, ale i zahraničné úspechy Vlasta Mudríková a ľudový umelec Martin Kopor. Práve počas neoficiál-neho programu si Cenu Extra plus za prácu v prospech Slovenskej repub-liky prevzal i Roman Stopka, vďa-ka ktorému Extra plus v roku 2015 prežilo. Ako hrdá členka redakcie vnímam túto akciu ako jednu z naj-lepších, ktoré sme doteraz zažili, a to i napriek tomu, že je stále zopár okamihov, z ktorých sa musíme po-učiť. Organizátorom Lenke Mayero-vej a Romanovi Stopkovi slúži ku cti, že neusporadúvajú podobné udalosti len s cieľom sebaprezentácie, ale po-skytujú aj možnosť stretnutia sta-rých priateľov s rovnakými hodnota-mi a presvedčením. A o to predsa ide – spájať tých, ktorí majú vôľu kráčať rovnakou správnou cestou pravdy.

Osobnosti ocenené Cenou Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky za rok 2020. Na fotografii zľava doprava: Ladislav Lesay, syn Kolomana Uhríka Peter Uhrík, Štefan Niž-ňanský, Ladislav Pilz, Jožo Ráž, Lenka Mayerová, Roman Stopka, Dárius Rusnák, syn Františ-ka Škvrndu, Jana Birošová, Martin Trenčan, manželka Miroslava Šáškyho Ľubica Fedorová, Zuzana Makovská, Marcela Kováčová, Gabriela Pastvová a Dana Madarová.


POLITIKAZ ROZHOVORU

Prečo ste sa ako mladý človek rozhodli pre ilegálne prekročenie hraníc?Chcel som študovať, lebo doma som tú možnosť ako študent saleziánske-ho ústavu a pétépák nemal. Okrem toho, v tých časoch bola zrušená bo-hoslovecká fakulta a mojím snom bolo odísť do Talianska študovať v Ríme teológiu. Lákal ma Východný pápež-ský inštitút, kde sa prednášalo po rus-ky, lebo ja som mal ruštinu v obľube.

Koľko ste mali rokov a ako sa to všet-ko zomlelo? Bol to spontánny útek za hranice?

Mal som 19 rokov a bolo to organizo-vané skupinové prekročenie hraníc. Plánovaný odchod bol dohodnutý v apríli, pri Levároch, keď sú borovi-cové lesy prázdne, bez drevorubačov a hubárov. Mal som pri sebe falošné dokumenty a strieborné päťdesiatko-runové mince zo slovenského štátu. Lenže deň pred odchodom skupiny bola na rieke Morave vysoká voda a namiesto dvoch člnov a dvoch pre-vádzačov bol k dispozícii iba jeden čln a jeden prevádzač. Napriek tomu by sme sa boli nejako postupne cez hranice prešmykli, ale žandári v Le-

vároch chytili jedného z nás, veľmi neopatrného človeka, ktorý po bitke všetko prezradil: koľko nás išlo a kde sa nachádzame. Vyšli sme z úkrytu. Dostal som bitku, akú som v živote nevidel, ani vo filme.

Ako vyzeral samotný súdny proces?Škoda slov, všetko je známe. Do naj-väčšej sály Justičného paláca pozvali straníkov z celého okresu a tí v pred-ných radoch revali: „Obesiť, obesiť!“ Keď som prišiel na rad, dostal som výstražný trest 14 rokov.

Vy ste, ako vieme, zakotvili v Jáchy-movských baniach...Bez preháňania to bol vlastne likvi-dačný tábor.

Ako ste dokázali prežiť v extrémnych podmienkach nebezpečnej, úmornej práce?Vedľa mňa v Jáchymove sedel Cyril Buran, výborný matematik a fyzik, a ten mi povedal: „Ja toto väzenie pre-žijem, lebo v tábore mám pastvisko, kde rastie púpava, skorocel kopijovitý a žihľava. Moja babička bola chýreč-ná bylinkárka a podľa nej dvojmocné železo zo žihľavy posilňuje krv.“ Jej radami sme sa riadili, zaparili sme si žihľavu do päťlitrových pohárov od uhoriek a popíjali.

V pamäti vám zostali aj drsné zážitky z táborového života...Mali sme veliteľa bezpečnosti, ktorý sa sadisticky vyžíval v rôznych tábo-rových praktikách. Ten brával na ve-liteľský barak nových väzňov po de-siatich, prikázal im oprieť sa nosom

PÍŠE LENKA MAYEROVÁ, ĽUDOVÍT ŠTEVKO x FOTÍ JANA BIROŠOVÁ

o stenu, chytil ich za vlasy a poriadne im otrepal hlavu o tú stenu, kým ne-tiekla krv. Keď prišiel ku mne, zvolal: „Ej, konečne tu máme aj vatikánske-ho agenta!“ Nuž čo, musel som sa s tým zmieriť, veď som to mal v pa-pieroch. S veliteľom sa však spájala aj veselšia príhoda. Keď sa raz kamsi ponáhľal, zakopol a spadol, pričom si takmer odtrhol podrážky kožených čižiem. „Kto mi to opraví?“ spýtal sa

a ja som sa prihlásil poločesky, polo-slovensky: „Soudruhu veliteli, ja vám to udělám, keď dáte otvoriť šuster-skú dielničku.“ Na železnom kopyte som potom podrážku naklepal, zale-pil vložku a dal uschnúť na radiátore. To ma zachránilo od hladu. Odvtedy som po šichte príštipkárčil, lepil gu-máky, obšíval baganče a po večeri sa mi ušlo, čo zostalo kuchárom na dne kotlov: pripečené zemiaky a fazuľa.

V Jáchymove trpeli väzni hladom?Na celý deň bol prídel 25 dekagramov chleba. V tábore boli tri druhy dávko-vania jedla, ktoré sa meralo počtom knedlí. Kto splnil normu na 75 per-cent (tam bola kategória ľudí, čo nor-mu nemohli nikdy splniť), dostával omáčku bez mäsa a dve knedle. Tí, čo splnili normu na 105 percent, dostá-vali tri knedle a 5 dekagramov mäsa, a najviac, až 15 dekagramov, dostá-vali raziči chodieb. Lenže tí dýchali jedovaté splodiny a po čase dostali tuberkulózu.

Ako sa vyvíjal váš životný príbeh po ná-vrate do civilného života?Šiel som na brigádu k bratovi, do okolia Liberca, kde som v uprázd-nenej dedine po Nemcoch na lesnej správe rúbal stromy. Odtiaľ mi pani na pracovnom odbore za bonboniéru vystavila pracovný poukaz do závodu Matador v Bratislave, kde sa práve ro-bil nábor pracovníkov. Po čase som sa v Bratislave zorientoval, zblížil som sa s kamarátovou sestrou, ktorá štu-dovala fyzikálnu chémiu, a vzali sme sa. Potom som si za 15-tisíc v starej mene kúpil v Petržalke pri železnič-nej trati pozemok a svojpomocne postavil rodinný dom. Vysadil som stromy aj menší vinohrad a vychoval štyroch synov.

Napriek tomu všetkému, čo ste v živote prežili, ste zostali optimista?Naučil som sa s ľahkým srdcom pri-jímať veci, ktoré nemôžem zmeniť. Riadim sa slovami jednej ruskej pies-ne: I tot, kto s pesnej po žizni šaga-jet... Kto s piesňou životom kráča, nikdy a nikde sa nestratí.

ODIŠIEL NENAPRAVITEĽ-NÝ OPTIMISTA SRŠIACI VTIPOM I LÁSKAVOSŤOU

VÄZEŇČ.A-05658ANTONSEMEŠ

Poznačili ho päťdesiate roky. Odsúdili ho ako agenta Vatikánu do Jáchymovských urá-nových baní, kde v extrémnych podmienkach prežil sedem a pol roka krušného života. Vravieval, že pri ňom stál dobrý anjel. Žil v Bratislave, písal knihy, v ktorých sa venoval svojej veľkej záľube – histórii. Bol nenapraviteľným optimistom sršiacim vtipom a lás-kavosťou. Raz za mesiac zavítal k nám do redakcie, aby sme rozobrali aktuálne politic-ko-spoločenské témy. Diskusie s ním mali vždy vzdelanostný rozmer, napriek svojmu pokročilému veku bol chodiaca encyklopédia. Mesačník Extra plus mu bol blízky, pre-tože vyznával presne tie isté hodnoty, ktoré on ctil celý život. Od času, ako som stratila svoju najbližšiu rodinu, si ma „adoptoval“ a hovorieval mi moja novinárska vnučka. Pre mňa bol jednoducho deduško so všetkým, čo k tomu patrí. Nikdy neprišiel naprázdno – nikdy nechýbal medzi jeho podarúnkami kóšer chlieb, sušené slivky, vlašské orechy. Naposledy sa u nás zastavil na jar minulého roka, keď sa prišiel definitívne rozlúčiť, že ho už neposlúchajú nohy a začína byť unavený, že pre neho bude najlepším riešením, keď bude bývať u svojho syna s tým, že sa chce v pokoji pripraviť na odchod do večnosti. Naše posledné stretnutie bolo mimoriadne emotívne, nevedela som si totiž predstaviť, že naozaj k nám do redakcie už nepríde a nebude sa s nami lúčiť jeho povestným „Auf wieder kuk“. Náš deduško, bývalý politický väzeň s číslom A-05658 Anton Semeš, odišiel v symbolický dátum 20. januára 2020 do náručia Pána, ktorému bol oddaný celý život. V tejto súvislosti prinášame najzaujímavejšie pasáže z rozhovoru s ním z júla 2015.


POLITIKA

ABSOLVENTJÁCHYMOVSKEJ

UNIVERZITYDUCHOVNÝ OTEC BYZANTSKÉHO

OBRADU ANTON SEMEŠ BOL ODDANÝ HISTÓRII

I SLOVENSKÉMU NÁRODU

PÍŠE OTEC IGNÁC JURUŠxFOTÍ JANA BIROŠOVÁ

Vie dnes niekto, že na svete exis-tovala i „jáchymovská univerzita“? Jeden jej „absolvent“ Anton Semeš nám svojho času prezradil, že on ako mladý študent v nej prežil oveľa dlhší čas, než ako zvykne takéto štú-dium trvať. V jeho prípade to bolo až sedem a pol roka! Dvadsiateho januára 2020, presne desať dní pred veľkým životným jubileom (dožil by sa deväťdesiatky – narodil sa 30. ja-nuára 1930 v Ložíne, v Michalov-skom okrese), nás tento „absolvent jáchymovskej univerzity“, ako sám vtipne a s humorom o tom ťažkom životnom období a „štúdiu“ hovoril, navždy opustil. Odišiel do domu náš-ho Nebeského Otca, aby prijal odme-nu a poctu, akú mu my ľudia na tejto zemi nie sme v stave za všetko to, čo vykonal, v živote udeliť, lebo to nie je v našich silách a možnostiach.Spomínam si ešte veľmi milo na naše posledné stretnutie v kruhu dobrých priateľov a známych vo vinici vinára Jozefa Mikuša st. na úpätí malebných Malých Karpát. Nebolo to tak dáv-no, len pred pár mesiacmi, na konci

augusta minulého roku, v ešte stále horúcom letnom čase. Okrem iné-ho sa hovorilo i o tom veľkom dni, ktorý mal nastať, keď oslávime toto veľké životné jubileum. Ako 89-roč-ný, dobre vyzerajúci muž na svoj vek, otec štyroch synov, starý otec, ale i duchovný otec byzantského ob-radu, prekypoval úžasnou vitalitou a historickou pamäťou, čo sme všetci účastníci tohto milého stretnutia ob-divovali a hltali s otvorenými ústami, keď sa rozhovoril o dávnej histórii nášho Slovenska a trnavského regió-nu zvlášť.

ZNALEC DEJÍNVyzeralo to vtedy tak, akoby nám chcel ešte raz pripomenúť všetko, čoho sa máme držať a na čo máme byť právom hrdí. Veru, Slováci a ich predkovia nie sú pod Tatrami v Kar-patskej kotline odvčera, ako je i prí-značný názov, žiaľ, dnes už vieme, že poslednej jeho knihy, ktorú napísal: Nie sme tu odvčera.„Všetci na Slovensku v tieto ostatné roky, hoci sme mali po stáročiach ko-

nečne svoj vlastný štát, ktorý sa síce etabloval len na pár rokov, za veľmi zložitých pomerov a krátko nato bol aj po skončení 2. svetovej vojny moc-nými sveta ,pohltený‘, a dnes máme – chvalabohu – obnovenú štátnosť už v druhej Slovenskej republike, ale akosi sa s bolesťou vyrovnávame s tým, že je dnes v našom slovenskom národe tak málo patriotizmu a vlaste-nectva, osobitne v dnešných mladých ľuďoch, ale na druhej strane až pri-veľa janičiarstva.“ Práve na toto náš „absolvent sedemapolročného štúdia na spomínanej univerzite“ v družnej debate narážal, lebo on a jeho roves-níci i z radov saleziánov boli za tieto hodnoty ochotní vo svojej dobe pri-niesť i tú najväčšiu obeť, a to i vlast-ný život, ak to bude potrebné! „Pre nás neboli prekážkou ani ostnaté drôty prísne stráženej štátnej hrani-ce neďaleko staroslávneho Devína a za splnenie našich mládežníckych snov sme riskovali i dlhoročné po-

byty ,v komunistických rekreačných zariadeniach‘, známych gulagoch! Mali sme však ideály, ale dnešní mla-dí ľudia čo majú?! Lacnú a prázdnu bezduchú zábavu?! Drogy?! Nemrav-ný a nezriadený život?! Takto sa veru život na Slovensku nezmení k lepšie-mu nikdy! A to už nechcem hovoriť o akomsi liberálnom smerovaní, pre-tože toto je cesta rovno do horúcich pekiel. Liberálne hodnoty boli v akej-koľvek dobe vo svete vždy nositeľmi voľných mravov a potom následne i totálneho chaosu a rozvratu. A to veru nikto z nás nechce,“ nakoniec povedal.

VTIPNÝ, MÚDRY A ODVÁŽNYK veľkému životnému jubileu Tóna Semeša už bolo dokonca napísané i tzv. laudátio, ktoré som si mal mož-nosť prečítať už v prvom čísle me-sačníka Politických väzňov – Zvä-zu protikomunistického odboja (PV ZPKO) Svedectvo, a preto mi dovoľ-

te, aby som z neho odcitoval podľa mňa najpodstatnejšiu časť, a tak ho priblížil i čitateľom mesačníka Ex-tra plus: „Tohto vtipného, múdre-ho a odvážneho muža jáchymovský likvidačný tábor, v ktorom pracoval v šachte, vozil zo šiestich poschodí uránovú rudu a sypal do tzv. komína, nezlomil, neumučil, ba ani neumlčal. Naopak, dal mu šancu zdokonaliť sa vďaka rovnako väznenému pátrovi, ktorý kedysi študoval v Ríme, v latin-čine. A vedieť po latinsky znamená rozumieť i starým rímskym zápisom a literárnym dielam a pochopiť, že rímskymi susedmi nad Dunajom boli i naši predkovia, ako o tom svedčí Anton Semeš v knihe o najstarších dejinách nás Slovákov Nie sme tu odvčera. Po latinsky písané diela číta Tóno tak, ako sa čítať majú, lebo jeho latinčina, podporená konverzáciou na ,Jáchymovskej univerzite‘, je takmer dokonalá. Vďaka Tónovi Semešovi teda vieme, že kmene za Karpatmi,

ale aj tie v Škandinávii hovorili ,ydio-mate slavonicali‘, že na juhu Švédska je jazero a pri ňom mesto Moravia, a rieka, čo z neho vyteká, sa v stre-doveku volala Netra-Nitra. A že svätý Peter, apoštol, okolo roku 50 po Kris-tovi vyslal dvoch svojich žiakov-misi-onárov, Syrusa a Juventiusa, k našim predkom do Nitry... Tóno Semeš vyu-žíval aj dnes svoju výbornú latinčinu na prípravu gréckokatolíckych kleri-kov, chystajúcich sa na štúdium do Ríma.“

VÍTANÝ HOSŤPo tomto odcitovaní časti priprave-ného „laudátia“ by sme mohli sme-lo povedať, že Božie cesty a plány sú v živote skoro každého človeka nieke-dy až nevyspytateľné, tak ako boli ne-vyspytateľné i v živote dnes už nebo-hého Tóna Semeša. Tu sa akosi žiada „odvážne povedať“, že práve „vďa-ka“ pobytu v likvidačnom komunis-tickom lágri na Jáchymovsku, akých bolo v tých rokoch u nás po nesláv-ne známom Víťaznom februári 1948 požehnane. Tóno Semeš okrem vzde-lávania v latinčine tam absolvoval aj nezabudnuteľné semináre z európ-skych dejín. V tom veľkom nešťastí mal však aj šťastie byť so spoluväz-ňami, t. j. s dvomi profesormi z Brna, a tí neľutujúc ani námahu a ani voľ-ný čas po šichte dávali záujemcom na väzenskej lúke lekcie z dejepisu. Tieto hodiny boli určite veľkou ško-lou, lebo mu pomohli zamilovať sa do histórie, ktorá sa tak stala i pre Tóna Semeša „neprehliadnuteľnou učiteľkou života“. Tieto historické semináre „z jáchymovskej univerzi-ty“ ho dokonale pripravili a vzbudili v ňom záujem nielen o históriu Euró-py a sveta, ale predovšetkým o naše najstaršie dejiny.Tóno Semeš chodieval ku mne veľmi často na návštevu a bol u mňa vždy vítaným hosťom, či to bolo už v Bra-tislave, keď som ešte pracoval na Úrade vojenských duchovných Mi- ►

Anton Semeš: Naučil som sa s ľahkým srdcom prijímať veci, ktoré nemôžem zmeniť.

OSOBNOSŤ


POLITIKA

►

nisterstva obrany SR (v rokoch 1994 – 2003) ako riaditeľ, alebo i predtým a na iných miestach, skoro po celom Slovensku, od východu až po západ, kde som ako kňaz pôsobil vyše 43 ro-kov.

S VEĽKOU DÁVKOU RIZIKAČas v spoločnosti Antona Semeša bol pre mňa vždy časom veľkého oboha-tenia a načerpania nových informácií zo života Katolíckej Cirkvi, ako aj po-vzbudenia, osobitne v rokoch, keď sa duchovná a náboženská literatúra za komunistickej éry na Slovensku takmer nevydávala. Boli to len cha-bé liturgické pomôcky a lekcionáre v tom najúbohejšom prevedení, aké len vôbec mohli byť vytlačené. Taký „výkonný“ v tých časoch bol, žiaľ, náš Spolok sv. Vojtecha! Náš milý Tóno Semeš viedol v rokoch 1970 – 1990 aj katolícky samizdat, a tak som bol skoro pravidelne zásobovaný no-vými informáciami a užitočnými ma-teriálmi zo všetkých oblastí, ktoré za vlády červených kmérov a marxistov nebolo možné ani vydávať, ani ve-

rejne a bez dohľadu ŠtB publikovať a distribuovať. Veľkú dôveru som si u Tóna Semeša získal osobitne po do-movej prehliadke Štátnej bezpečnosti 16. novembra 1978 v mojom kaplán-skom byte vo Vranove nad Topľou, kde som vtedy účinkoval ako mla-dý, ešte ani nie dvojročný kaplán pri vsdp. dekanovi Františkovi Rafáčovi.Za tých dlhých vyše 43 rokov, čo som ja kňazom, sme toho spolu zažili ne-úrekom a v mnohých veciach sme si vedeli byť vždy nápomocní a ústreto-ví. Za zmienku stojí i tých 20 rokov, čo viedol katolícky samizdat, kde prešlo cez jeho ruky nespočítateľné množstvo všelijakých brožúr, publi-kácií, ba i kníh, ktoré vždy pedantne zlepil a orezával na orezávačke, vtedy priamo v strede Výskumného ústavu prefabrikátov Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Robieval to všetko s veľkou dávkou rizika, hoci sa v tej-to oblasti ako politický väzeň vedel šikovne a nenápadne pohybovať. Po-znám iných, ktorí podobné zariade-nie tiež mali k dispozícii, ale strach a obava z prenasledovania im v tom

smere nedovolili skoro nič robiť, ani len rozbaliť rozmnožovacie tlačiarne a iné zariadenie slúžiace na podobnú konšpiračnú činnosť.

PEVNÝ CHARAKTERMnohé tieto informácie som ve-del priamo od neho. Veľmi ťažko to znášal a nedokázal pochopiť, že strach v živote mnohých má až také veľké oči. Prečo je v nich tak málo viery, odvahy a guráže popasovať sa s problémami, keď v období spo-mínaného vedenia katolíckeho sa-mizdatu ani zďaleka nehrozilo to, čo všetko v 50. rokoch museli preskákať oni a nevzdali to, a to ani za cenu straty zamestnania a mnohí i slobo-dy? Nedokázal to pochopiť. Mnohí radšej prijali spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou na rôznych úrovniach, aby sa tak postarali o svoj „kariérny rast“. Pre Tóna Semeša bolo ťažko pochopiteľné, ako vôbec mohol brat na brata a kňaz na kňaza donášať a bonzovať, či už u tzv. cirkevného tajomníka, presnejšie povedané, pro-ticirkevného tajomníka na každom ONV alebo priamo i nepriamo agen-tovi ŠtB, a to len preto, aby sa udržal na dobrej fare, ba dokonca, keď rád cestoval, aby dostal devízový prísľub a mohol cestovať na dovolenky a re-kreácie do kapitalistickej cudziny.Toto sú len niektoré črty zo života Tóna Semeša, ktoré ho charakte-rizovali a hovorili o jeho pevnom a nezlomnom charaktere. Bude nám žijúcim dlhé roky chýbať, než čas i túto ranu zahojí. Takého človeka oddaného histórii a slovenskej veci, a o nič menej i katolicizmu, akým bol náš „absolvent jáchymovskej univer-zity“ Tóno Semeš, tak takého člove-ka a gréckokatolíckeho kňaza v jednej osobe bude veľmi ťažko zastať a na-hradiť. Nech mu je slovenská vlasť a slovenská zem, ktorú tak nesmier-ne miloval, ľahká až do dňa slávneho vzkriesenia na konci časov.

Ján Cuper, otec Ignác Juruš a Anton Semeš 26. januára 2017 na prezentácii knihy Emila Vestenic-kého a Jána Dibalu Konfrontácia s inou realitou, ktorú vydalo vydavateľstvo Mayer media.

ÚTOKYNAKRESŤANOV

VZRASTAJÚMAINSTREAM SA RADŠEJ ZAOBERÁ

PROPAGÁCIOU LGBTQ A GLORIFIKÁCIOU KLIMATICKÝCH AKTIVISTOV AKO ÚTOKMI

MILITANTNÝCH EXTRÉMISTOV

PÍŠE LEA HEČKOVÁxKOLÁŽ KRISTIÁN MAJZLAN, EXTRA PLUS

Rok 2019 bol pre kresťanov jedným z najkrvavejších v histórii. Ich zabíja-nie v Sýrii a útoky v Burkine Faso, na Srí Lanke či Filipínach sú len niekoľ-kými príkladmi, ktoré ukazujú roz-sah násilia. Vzostup autoritárskych režimov a rozšírený nacionalizmus zaťažujú kresťanov v krajinách ako India, Mjanmarsko, kde je ich viera vnímaná nielen ako niečo cudzie, ale aj ako médium nežiaduceho západné-ho vplyvu.Radikálna skupina Boko Haram orga-nizuje v krajinách ako Nigéria pravi-delné nájazdy na kresťanské dediny, pri ktorých plieni, zabíja ľudí, pod-paľuje domy a kostoly a unáša mla-distvé dievčatá. Tie potom núti vzdať sa kresťanskej viery, vydať sa za te-roristov Boko Haram a porodiť im čo najviac moslimských detí. Posledný útok, pri ktorom zahynulo sedem kresťanov a bola unesená jedna diev-čina, sa stal na Štedrý deň.Po celom svete sú kresťania pre-ferovaným cieľom násilných mili-tantných extrémistov, ktorí pôsobia cezhranične a považujú útoky na miestnych kresťanov za úplne legi-

tímne. V Nemecku vystúpila zaha-lená radikálna moslimka s prejavom v kostole a kresťana, ktorý modlením sa Otčenáša proti tomuto zneucteniu protestoval, z kostola vyhodili. Ve-denie rakúskej školy aj napriek pro-testom rodičov zakázalo vysvätenie

adventného venca, aby sa nezranili pocity moslimských študentov. Vo Francúzsku sa protikresťanské akti-vity prejavili pravidelnými útokmi na kostoly a vandalizáciou kresťanských symbolov.Útoky neobchádzajú ani Slovensko. Na zvolenskom Námestí SNP najskôr verbálne a neskôr aj fyzicky napadli dvaja muži 22. decembra večer piatich kňazov – dominikánov, vracajúcich sa z predvianočného spovedania. Násil-níkov síce polícia hneď po incidente zadržala a obvinila ich z výtržníctva, na podnet prokurátora ich však pre-pustila a budú stíhaní na slobode.Napriek tomu, že bolo kresťanstvo v roku 2019 najviac prenasledovaným náboženstvom na svete, keďže viac ako 250 miliónov kresťanov čelilo pravidelnej diskriminácii alebo pre-nasledovaniu a počas roka bolo pre svoju vieru zabitých niekoľko tisíc ľudí, sa týmto témam v liberálnych médiách hlavného prúdu nevenuje dostatočná pozornosť. Mainstream sa radšej denne zaoberá propagáciou LGBTQ a glorifikáciou klimatických aktivistov.

OSOBNOSŤ SPOLOČNOSŤ


POLITIKAZAHRANIČIEZAHRANIČIE

miérom Netanjahuom (nie po kon-zultáciách so spojencami v NATO!), nik neverí. Ani vo svete a, našťastie, už ani doma. Napríklad minister obrany Spojených štátov Mark Esper verejne odmietol tvrdenia Trumpa, že Irán plánoval zaútočiť na americké veľvyslanectvá. Dolná komora ame-rického kongresu následne schválila rezolúciu, ktorá obmedzila vojenské právomoci prezidenta. Rezolúcia po-žaduje, aby Trump nezačínal akékoľ-vek vojenské akcie proti Iránu, ak ich najskôr neodobrí samotný Kongres.Potreba zachovania rozvahy a na-stolenie funkčnosti medzinárodné-ho práva je najdôležitejším posla-ním štátnikov a diplomatov v búrke ľudských emócií, strachu a panike vojačikov, ktorí dostávajú rozka-zy na odpaľovanie rakiet. Hroznou tragédiou je zostrelenie ukrajinské-ho lietadla pri Teheráne, v ktorom zahynulo všetkých 167 pasažierov a deväť členov posádky, k čomu sa po niekoľkých dňoch Irán priznal. Kanadský novinár a investigatívny reportér Benjamin Fulford však k to-muto vojenskému aktu v jednom zo svojich komentárov spomenul čosi, čo spôsobí nemálo starostí vyšetro-vateľom skutočných príčin a pravdi-vých okolností zostrelenia dopravné-ho Boeingu 737-800 na pôvodnom koridore z Teheránu do ukrajinského Kyjeva. „Prevzatie kontroly nad ukra-jinským dopravným lietadlom na diaľku, vypnutie jeho transpondérov a jeho nasmerovanie na iránsku vo-jenskú základňu, s cieľom oklamať Iráncov a dať ho nimi zostreliť. (Pre tých čitateľov, ktorí o tom ešte ne-vedia: v USA boli koncom 90. rokov vo všetkých civilných dopravných lietadlách nainštalované zariadenia na diaľkovú kontrolu lietadla ako opatrenie proti únosom. Túto funkč-nosť opakovane zneužívajú temné sily zbrojárskych koncernov na svo-je politické ciele).“ Samozrejme, že naše „nezávislé“ médiá to priradia

k množstvu nimi označených kon-špiračných teórií.

KULT ATENTÁTNIKOVAle medzičasom už zvyšok sveta zákonite vníma USA ako vyvrheľa. Osobne Donald Trump sa na svetovej scéne ocitol takmer úplne izolovaný. Žiaľ, nie je to však ešte konečná bod-ka za krutým dobrodružstvom No-vého roka 2020. „Budú pokračovať

aj atentáty a náhle úmrtia!“ sľubujú sionistickí vodcovia, Pentagón i ďal-šie zdroje. Prastarý kult atentátnikov z Iránu pravdepodobne vraždu Solej-máního nejako pomstí. Dobrodruh v Bielom dome, ktorý sám seba ešte stále považuje za najsilnejšieho muža zemegule, totiž očividne nepočú-val alebo nepochopil na rýchlokurze diplomacie dobre mienené pravidlo: „Najlepšia cesta, ako predísť atentá-tu, spočíva v umení neurobiť si ne-priateľov.“Americký publicista Paul Craig Ro-berts v analýzach aktuálneho vývoja vyzdvihuje Putina, ktorý nechce voj-nu. „Veď prečo aj – keď arogancia Washingtonu sama najviac ničí USA i samotné americké impérium. Poli-tiky Bieleho domu má dosť dokon-ca už aj Nemecko, pre zasahovanie Washingtonu do nemeckej energetic-kej stratégie a tiež pre sankcie proti firmám zapojeným do výstavby ply-novodu Nord Stream 2. Marionetka Washingtonu Emmanuel Macron do-kazuje údajnú nezávislosť tvrdením, že Rusko je predsa súčasťou Euró-py.“

SLABNÚCI VPLYV EÚNiekoho možno prekvapilo, ako sa v polovici januára do Moskvy narých-lo pozvala Angela Merkelová s nalie-havou prosbou o užšiu spoluprácu. Znalci vedia, že politická situácia sa v posledných týždňoch vo svete dra-maticky zmenila, a to v neprospech Nemecka, rovnako i celej EÚ. Ruský medzinárodný vplyv naproti tomu narástol. Západom dlho podceňova-né Rusko je neporovnateľne silnej-ším hráčom, ako je EÚ. Trump EÚ posiela čoraz viac do kolien a zradila ju aj Británia. Dokonca už aj Turec-ko je na medzinárodnej scéne istým spôsobom významnejší hráč ako Ne-mecko.To všetko a ďalšie fakty v tomto sme-re mainstreamové médiá EÚ zamlčia-vajú. Preto Fulford veselo konštatuje, že „Presstitutúti nahradzujú fakty svojimi názormi“. Hoci to stále pla-tí aj o tých operujúcich v mediálnom priestore nad Slovenskou republikou – spolu so všetkými neúprimnými a zištnými predvolebnými „zme-nátormi“ vo virtuálnych stranách i v päťčlenných straničkách, pomaly by si mohli začať uvedomovať, že ich terajší roztopašný, šialený a víťazný tanec na politickej scéne sponzorova-nej zaoceánskymi kmotrami nepotr-vá dlho. Peňazovody môžu vyschnúť rovnako rýchlo a nadlho ako voda v Samárii. Z javiska hanby potom budú ticho zostupovať otrhaní a so sklopenými ušami. Verím, že za nimi sa bude ťahať len nedlhý rad pople-tených (podplatených) a oklamaných voličov... Nechcem voči nim šíriť nenávisť, lebo veď ju ani nepociťu-jem. V súlade s kresťanskou láskou si opakujem posolstvo z Evanjelia o kráľovstve nebeskom pre hrieš-nych, slaboduchých a chorých...Meteosenzitívni občania už cítia, že vietor sa nad Atlantikom otočil a na pevninu môže priniesť hurikán.

AMERICKÉ IMPÉRIUM NAJVIAC NIČÍ AROGANCIA SAMOTNÉHO WASHINGTONU

PÍŠE ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ FOTO TASR/AP

Svetovú verejnú mienku v januári najviac zaujal podlý zločin americké-ho prezidenta Donalda Trumpa, kto-rý dal na území Iraku zákerne zabiť vplyvného iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního. Štátny teroriz-mus USA tak opäť zamestnal novi-nárov, diplomatov i mierotvorcov. Lebo samotný Pentagón v sumáre utajeného strategického dokumentu – 2018 Stratégia americkej národnej obrany – priznáva, že „po druhej sve-

tovej vojne zaviedli USA a ich spojen-ci slobodný a otvorený medzinárodný poriadok v záujme ochrániť slobodu ľudí pred agresiou a útlakom“. Ame-rický profesor Michael Chossudovsky v publikovanom globálnom výskume vychádzajúcom zo štúdie o počte za-bitých v nepretržitej sérii vojen, pre-vratov a ďalších podvratných operácií dospel k odhadu, že od roku 1945 za-bili USA 20 až 30 miliónov ľudí! Vy-hliadky do budúcna nie sú o nič lep-

šie. Podľa ČTK „USA minuloročným rozpočtom 726 miliárd dolárov dali na zbrojenie 3-krát viac ako Čína, 15-krát viac ako Rusko“.

OBJEDNÁVKA VRAŽDYVýhovorkám blonďavého kovboja z Bieleho domu, ktorý sa pre objed-nanie vraždy a vydanie príkazu na jej vykonanie 3. januára 2020 bezpi-lotným lietadlom rozhodol sám, ale tesne po telefonáte s izraelským pre-

AMERICKÝ PROFESOR MICHAEL CHOSSUDOVSKY VO VÝSKUME VYCHÁDZAJÚCOM ZO ŠTÚDIE O POČTE ZABITÝCH V NEPRE-TRŽITEJ SÉRII VOJEN, PREVRA-TOV A ĎALŠÍCH PODVRATNÝCH OPERÁCIÍ DOSPEL K ODHADU, ŽE OD ROKU 1945 ZABILI USA 20 AŽ 30 MILIÓNOV ĽUDÍ! +

TRUMPOVZLOČIN


POLITIKAZAHRANIČIE

prielom protiraketovej obrany protiv-níka a vytvorenie podmienok na vy-konanie odvetného jadrového úderu.

VÝZNAM KOMPROMISUAj keď sú technické parametre Avangardu iste mimoriadne, nie sú neobmedzené a dajú sa čiastočne predpokladať aj vtedy, keď obíde-me odborníčenie. Jeho hlavné ma-névrovacie schopnosti sa prejavia až vstupom do atmosféry. Napriek tlaku prostredia a vysokým teplo-tám vznikajúcim trením o vzduch je schopný udržať si rýchlosť a meniť svoju polohu v priestore ostrejšie než k nemu smerované antirakety. To mu umožňuje vyhnúť sa nielen priamej zrážke, ale aj črepinovému priestoru, ktorý antiraketa vytvorí výbuchom.

Najvýhodnejšia príležitosť na jeho likvidáciu sa javí úsek dráhy pred oddelením sa od nosiča a prípadne pred vstupom do atmosféry. Potom sa už možnosti zničenia minimali-zujú a nepomôže ani salva antirakiet na súbežných dráhach. Systémové použitie jadrovej hlavice v antirakete na zvýšenie okruhu účinnosti bude riskantné, pretože v prízemných výš-kach spôsobí priveľké škody na vlast-nom území a úspech je neistý. Vlast-nosti už len Avangardu samotného veľmi výrazne dokazujú spôsobilosť ruských jadrových síl zasiahnuť ľu-bovoľný cieľ aj na území USA, bez ohľadu na úrovne jeho protiraketovej obrany. Na odvrátenie tejto hrozby budú musieť USA vyvinúť nové sys-témy PRO, alebo revidovať svoju po-

litiku voči Rusku i Číne a v rámci nej zrejme aj doktrínu použitia jadrových zbraní a znova si pripomenúť výz-nam pojmu kompromis. Vychádzajúc z týchto možností budú sa v Pentagó-ne musieť na určitý čas vzdať navyk-nutých postupov a veľmi starostlivo zvažovať i rozlišovať, čo si môžu do-voliť proti Rusku, a tam, kde ruského vplyvu niet.

ARMÁDA VO VESMÍREDá sa očakávať, že vyvolaný šok, sa-mozrejme, nielen z Avangardu, ale z celej plejády zbraní, ktoré prezen-toval Putin už 1. marca 2018, ich na kolená nezrazí a budú sa pokúšať, úmerne dostupným zdrojom, stav zvrátiť. Celá americká protiraketová obrana sa však bude musieť prebudo-vať. Doterajšia prax väčšej či menšej protibežnosti dráhy rakety a antira-kety bude musieť byť opustená. Ke-ďže stíhanie Avangardu v atmosfére je dnes pre USA technicky nemysli-teľné, antiraketa by musela prekračo-vať prvú kozmickú rýchlosť, presu-nie sa boj proti nim zrejme do výšok nad 80 kilometrov a do vzdialeností, v ktorých ešte budú mimo atmosféry. Príležitosť dostanú zbraňové systémy schopné smerovať elektromagnetic-kú energiu, povedzme lasery či ma-sery a zrejme aj malé jadrové hlavice antirakiet s vystupňovaným žiare-ním. V najbližších 3-4 rokoch môže-me očakávať narastanie počtu vojen-ských satelitov na obežných dráhach súbežných s predpokladaným sme-rom letu nepriateľských jadrových hlavíc. Aj v tejto súvislosti možno chápať Trumpovo úsilie z augusta 2019 okolo amerického veliteľstva pre vojenské operácie vo vesmíre, i prísľub čoskorého vzniku samostat-ných vesmírnych bojových síl. Blízky kozmický priestor sa tak stane oblas-ťou predpokladanej bojovej činnosti. Zdalo by sa, že máme dôvod na pe-simizmus, ale nemusí to byť celkom tak. Ak sa pozrieme na dlhodobý vý-

VOJENSKÉHROZBY

WASHINGTONUEMIL VESTENICKÝ:

BUDEME V PRICHÁDZAJÚCICH VOĽBÁCH VYBERAŤ POSLANCOV NR SR DO MIEROVÝCH ČASOV?

PÍŠE EMIL VESTENICKÝxFOTO TASR/AP, JANA BIROŠOVÁ,xKOLÁŽ EXTRA PLUS

Koncom decembra 2019 prebehla v Rusku mimoriadna udalosť, ktorá demonštrovala koniec prevahy USA v oblasti strategických jadrových zbraní. Išlo o zaradenie raketového klzáka Avangard do hotovostného systému ruských strategických síl. Keďže veľkú časť svetovej verejnos-ti masmédiá dlhodobo tendenčne presviedčali o ruskej technologickej neschopnosti čeliť vojenskej prevahe USA, zaradenie Avangardu bolo spo-jené, na ruské pomery, s neobvyklým propagandistickým výstupom. Jeho súčasťou bola aj ukážka ďalších bojo-vých prostriedkov pre amerických vo-jenských reprezentantov s úmerným výsledkom. Následkom je, v rozpore s americkou propagandou, stupňo-vanie rešpektu voči vojenskej spôso-bilosti Ruska, a nielen v Pentagóne. Niekto môže namietať, že udalosť nemá vplyv na Slovenskú republiku a týka sa len USA. Samozrejme, to by platilo, keby nebolo keby a my sme nemuseli brať vážne naše členstvo v NATO, ani následky z toho plynúce v podobe zraniteľnosti nášho úze-

mia v prípade ozbrojeného konfliktu. Udalosť má pre SR varovnú a veľmi významnú hodnotu. Pripomeniem ju v závere článku.

ODOLNÝ PROTI PROAko ukazujú denné udalosti ostat-ných rokov, konfliktná situácia môže vzniknúť z najrozmanitejších príčin a zámienok, veľmi prekvapivo. Na-pokon, nedávna vražda iránskeho generála je toho ďalším dôkazom. Ostatne, masmédiá na ňu verejnosť pripravujú priebežne. V tejto súvis-losti môžem hĺbavému čitateľovi odporučiť knihu amerického mate-matika Hermana Kahna Premýšľanie o nemysliteľnom, ktorý sa svojho času významne podieľal na tvorbe stratégie ministerstva obrany USA.Čo vlastne komplex Avangard sám osebe predstavuje? Je to raketový kl-zák nesúci variabilnú jadrovú hlavicu s mohutnosťou až 2 Mt TNT (tritolo-vý ekvivalent vyjadrujúci energetickú mohutnosť atómového výbuchu v Mt – megatonách, čiže miliónoch, alebo kt – kilotonách, čiže tisícoch ton kla-

sickej trhaviny TNT – trinitrotolué-nu. Len pre zaujímavosť, už 200-gra-mová nálož TNT prerazí koľajnicu). Avangard je schopný aj v hustých vrs-tvách atmosféry, v rýchlosti 5-7 ki-lometrov za sekundu, mimoriadne ostro manévrovať. Do oblasti pred dosah nepriateľskej protiraketovej obrany (PRO) ho dopravuje medzi-kontinentálna balistická raketa na tuhé pohonné hmoty, odpaľovaná z podzemnej šachty, odolnej proti opakovaným atómovým výbuchom. Vďaka schopnosti cieľavedome sa vyhýbať priestorom možného zása-hu antiraketou a nepredvídateľným prudkým zmenám smeru pohybu je odolný proti všetkým dnes existujú-cim prostriedkom americkej PRO. To ho z hľadiska taktiky predurčuje na ►


POLITIKAZAHRANIČIE

voj počtov jadrových zbraní (JZ) vo svete, uvedený v tabuľke č. 1 a zvý-raznený na grafe č. 1, máme dôvod na optimizmus. Celosvetový pomer

počtov JZ od roku 1987 po rok 2018 klesol takmer sedemnásobne. A ne-byť nešikovného amerického nátlaku na KĽDR a Irán, vystupňovaného lik-

vidáciou iránskeho generála Kásema Solejmáního, mohli sme zaznamenať aj pokles záujemcov o vlastníctvo JZ.

ŠTÁT POČET JADROVÝCH HLAVÍC V ROKU

1950 1953 1966 1979 1987 2003 2009 2018

RUSKO 3 118 6585 28190 39546 9560 5567 4350

USA 239 1158 31156 24147 23394 10228 5129 4000

FRANCÚZSKO 0 0 34 235 374 350 300 300

ČÍNA 0 0 12 195 225 235 239 280

VEĽKÁ BRITÁNIA 0 1 276 500 350 280 225 215

IZRAEL 0 0 0 29 45 77 80 80

PAKISTAN 0 0 0 0 0 29 79 145

INDIA 0 0 0 0 0 26 69 135

KĽDR 0 0 0 0 0 0 4 15

SPOLU 242 1277 38063 53296 63934 20785 11693 9520

Tabuľka č. 1. Úhrnné počty JZ vo svete v priebehu rokov 1950 – 2018. (Čísla predstavujú priemer, pretože sa menili mesačne. Izraelské vlastníctvo niektoré zdroje spochybňujú.) Zdroj: Emil Vestenický

VYDIERAČSKÁ POZÍCIAMôžeme konštatovať, že vo svetovej politike nastupuje racionálnejší po-stoj nielen k vlastneniu, ale aj k prí-

padnému použitiu tejto nezmyselnej zbrane. Nezmyselnej preto, lebo pri masovom použití natoľko zmení charakter vojny, že znemožňuje na-

plnenie jej politických cieľov, a teda je zbytočná. Veď totálne zničí cieľo-vý objekt vojny i všetko živé v oko-lí a navyše rádioaktívnym zamore-

ním znemožní aj využitie širokého priestoru na desiatky rokov. Iste svo-ju úlohu zohrali aj matematické mo-dely vplyvu nadmerného použitia JZ

na životné prostredie. Ako všade, aj tu sa hlási o slovo kritické množstvo výbuchov uskutočnených v krátkom čase a ich energetická mohutnosť.

Ako vidno, ľudia a nimi vyberaní politici pochopili pochybnosť význa-mu nadmerného hromadenia týchto zbraní. Stalo sa tak prevažne kvôli nárastu dôkazov o hrozbe životnému prostrediu a faktu, že sami pôvodní vlastníci JZ a iniciátori zákazu ich šírenia nerešpektovali základný cieľ zmluvy o nešírení JZ. Ten do budúc-nosti predpokladal ich celkovú likvi-dáciu, nie posilnenie diktátorskej či vydieračskej pozície ich vlastníkov.Takže, od konca osemdesiatych rokov sa znižuje nielen počet hlavíc, ako ukazuje graf, ale rapídne klesá aj ich energetická mohutnosť.Tá pôvodne v ZSSR dosahovala, pri skúškach vodíkovej bomby, 60 Mt (ale pripravená na použitie mala až 100 Mt). USA mali pripravené 20-megatonové bomby. Postupne

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

70000

80000

1960

2 242

38 063

53 296

63 934

20 785

9 520

1980 2000 2020

Na nedatovanej fotografii odpálenie medzikontinentál-nej balistickej strely niekde v Rusku. Ruské ministerstvo obrany v piatok 27. decembra 2019 oficiálne zaradilo do výzbroje svojich ozbrojených síl prvý hypernadzvukový raketový komplex Avangard.

Tisíce ľudí zaplavili 7. januára 2020 ulice iránskeho mesta Kermán na juhovýcho-de Iránu, aby sa zúčastnili na pohrebe generála Kásema Solejmáního, zabitého v noci na 3. januára v Bagdade pri útoku amerického dronu.

Graf č. 1 – Vývoj celkového počtu JZ vo svete od roku 1945 do roku 2018.Zdroj: Emil Vestenický ►

►


POLITIKAZAHRANIČIE

►

klesla mohutnosť výbuchu na dnes už zriedkavé 2 Mt a väčšinou sa u strate-gických nosičov pohybuje od 150 do 750 kiloton. Aj keď je to v mnohých prípadoch podmienené najmä zvýše-ním presnosti zásahu cieľa, predsa to dokazuje trend zmenšovať nadmerné výboje energie. Nezanedbateľný, mi-moriadne pozitívny význam dnešnej existencie JZ spočíva v odrádzaní ich vlastníkov od priamej vojny medzi sebou, čím v podstate chránia mier.

NA ČELE PROPAGANDYTechnológie však natoľko pokročili, že samotné vlastníctvo JZ už nepo-stačuje. Rozhoduje spôsobilosť do-praviť JZ na cieľ. Preto USA, cítiac svoju technologickú prevahu po roz-pade Sovietskeho zväzu, v roku 2001 odstúpili od zmluvy o obmedzení protiraketových systémov s komen-tárom, aby sa Rusi zariadili podľa svojho. Stalo sa, a vojenské hrozby

USA boli zatrhnuté. Napriek utrpe-ným ekonomickým stratám sa Rusko po roku 2001 prekvapivo pozviecha-lo. Svedčí o tom nielen výrazný ná-rast životnej úrovne obyvateľstva, ale i schopnosť vyvinúť výnimočné zbraňové systémy typu Avangard, Kinžal, Peresvet, Poseidón, Sarmat atď., prezentované prezidentom Pu-tinom 1. marca 2018 v Štátnej dume. Pravda, boli rôzne politologické, aj odborne sa tváriace polemiky okolo skutočnej existencie týchto zbraňo-vých systémov. Jedni ich považovali za propagandistický ťah a označovali za nedosiahnuteľný ruský sen. Iní, veci znalejší, opatrne pripomínali ne-raz opakovanú skúsenosť, že ak Rusi niečo oznamujú v skúške, už to majú zavedené do výzbroje. Dnes možno urobiť podložený záver, že zbrane zmienené Putinom má Rusko mini-málne v hotovostnej výzbroji a nej-de o jediné novinky. Pravdepodobne

existujú aj mnohé iné, s ešte prekva-pivejšími možnosťami. Tento názor podporuje aj fakt, že samotní Ame-ričania, hoci stáli na čele propagandy spochybňujúcej ruskú spôsobilosť vyvinúť také zbraňové systémy, pus-tili sa do prípravy vlastných opatrení na paralýzu zbraní práve tej kvality.

BLÚZNENIE ZÁPADUZaradením nových ruských nosičov JZ sa búra celá predstava Američa-nov o nedotknuteľnosti ich územia a redukuje sa iba na naivnú autosu-gestívnu fikciu. Samoľúba americ-ká predstava, vnucovaná verejnosti masmédiami, že dnešné Rusko je papierový tiger, je účelovo formovaná prinajmenšom 20 rokov. Je však veľ-mi podobná hitlerovskej propagande z roku 1941. Bola by možno smiešna, keby nebola tragicky osudná nielen pre tých, čo jej podľahnú. Nimi po-núkaný protiraketový štít je deravý

a počet dier v ňom je rovný počtu no-sičov JZ, o ktorých otvorene hovoril Putin začiatkom marca 2018 a v nie-koľkých prejavoch, na striedačku s ministrom obrany Šojgu, aj neskôr. Každý súdny človek iste chápe, že ne-bolo povedané všetko, ale iba toľko, aby zastavili agitačné blúznenie Zá-padu o možnosti vyhrať jadrovú voj-nu a ovládnuť zdroje sveta. Boli tiež vykonávané demonštrácie použitia niektorých zbraní v Sýrii už od roku 2015, s hlavicami naplnenými klasic-kou trhavinou. Dnes slúžiace zbraňo-vé a prieskumné systémy, v spojení s lojálnosťou obyvateľstva voči svo-jim štátnym predstaviteľom, odhod-lanosťou vojsk a veliteľského zboru, Rusku zaručujú nespornú prevahu aj v prípadnom priamom ozbrojenom konflikte so Spojenými štátmi. Aj pri významnejšej stagnácii rozvoja tech-nologických možností, ktorá je však už nepravdepodobná, majú k dispozí-cii nasledujúcich 10-12 rokov na ďal-šiu inováciu svojich možností. Určite vynaložia úmerné úsilie, aby si zacho-vali spôsobilosť ovplyvňovať dianie vo svete a nestali sa len využívaným nástrojom cudzej vôle, ako sme toho svedkami v mase iných štátov vráta-ne nás. Stávame sa svedkami návratu Ruska k imperiálnej politike. Podob-né sily sa aktivovali v Číne a tým sa podstatne mení architektúra celosve-tovej bezpečnosti. Tu nejde o žiadnu tendenčnú náklonnosť, ale o fakty.Keďže Rusko nemá dôvod vyvolať jadrový konflikt, pretože v ňom nemá čo získať, bude Avangard predstavo-vať stabilizátor mieru brzdiaci snahy použiť JZ. Navyše, podľa doktríny použitia JZ, Rusko použije JZ, len ak bude zahnané do situácie ohrozujúcej jeho existenciu. Vtedy príde odveta a ani najmodernejšie obranné systé-my útočníka nebudú schopné ubrániť vlastné územie pred ruským úderom. Nuž, skončila sa poľovačka na med-veďa a racionálne uvažujúci politik by mal dobre zvážiť, či s ňou nadobro ne-

prestať a hrozbu jadrovej vojny z me-dzištátnych vzťahov vylúčiť úplne.

PRESADENIE ZÁUJMU VOLIČAAký význam to všetko má pre Slo-venskú republiku a jej budúcnosť? Nuž, pozrime si súvislosti, ktoré sú pre zachovanie existencie SR vý-znamné. Všetko závisí od cesty, na ktorú sa vydá SR v zahraničnej poli-tike po voľbách. Či to bude zotrvanie v spojenectve s tými silami v USA a NATO, ktoré chcú ovládnuť svet aj za cenu vojny, veď sa im darilo až do porážky v amerických prezidentských voľbách v roku 2016, alebo sa dáme cestou presadzovania zvrchovanosti, suverenity a nezávislosti nášho štátu a úmerne rešpektu k tomuto cieľu si budeme vyberať svojich spojencov. Ak si vo voľbách vyberieme repre-

zentantov podľa navyknutej poho-dlnosti a neuplatníme skúsenosti s praxou minulých vlád, ťažkým ná-sledkom sa nevyhneme. Pár mesia-cov po voľbách budeme opäť nadá-vať na tých, ktorých sme si vyvolili, a organizovať petície na presadenie záujmu voliča. Praktický výsledok bude, samozrejme, nulový a proná-rodná energia sa vybije a stroskotá na klamúcom čičíkaní vládnych ho-vorcov. Bude neskoro pripomínať si porekadlo: Čo zaseješ, to budeš žať. Každý vie, čo znamená, len náš ro-manticky založený volič sa spolieha na zázrak. Nedivme sa, ak po celom juhu Slovenska šíria od ucha k uchu sugestívne podávanú vetu, že Slováci si nevedia vládnuť. Keby vedeli, ur-čite by vyberali vlády, ktoré upred-nostnia potreby a záujmy nášho

Emil Vestenický: Výsledkami parlamentných volieb, ktoré nás čakajú 29. februára, budeme tvoriť našu zahraničnú politiku a potvrdzovať aj starých, či vyberať nových spojencov.

►

FEBRUÁR 2020 EXTRAPLUS I 43 42 I EXTRAPLUS FEBRUÁR 2020

POLITIKA

štátu, a nie tie zahraničné. Práve vý-sledkami volieb budeme tvoriť našu zahraničnú politiku a potvrdzovať aj starých, či vyberať nových spojencov. V rovnocennom vzťahu spojenci ko-najú na vzájomný prospech a vzťahy sú založené na pravde. Ak vzťah nie je rovnoprávny, ktosi vo vzťahu má navrch, a my to zatiaľ nie sme.

ZAVÁDZANIE VEREJNOSTIV našich spojeneckých vzťahoch chýba rovnoprávnosť rovnako, ako aj pravdivé informovanie verejnosti o reálnej situácii v nich. Dôkazom je

napríklad hrozivý ťah štvrtého sub-jektu pôvodnej trojkoalície BuDaFi, ministra Lajčáka, s americkou moder-nizáciou letiska Sliač, alebo predraže-ný nákup výbehových zbraní. Jedno i druhé predstavuje pre naše obyva-teľstvo mimoriadnu hrozbu, vzhľa-dom na zárodky cudzích vojenských základní na našom území a rôzne ďalšie obmedzenia. Naši prozápadní „odborníci“ tvrdia, že USA nám za-bezpečujú ochranu prostredníctvom už svojej prítomnosti a treba im za to poskytnúť protihodnotu. Napríklad aj nákupom nimi vyraďovanej bo-jovej techniky. Časť verejnosti túto výhovorku akceptuje. Toto tvrdenie je však zavádzajúce a staviam proti nemu iné. To my sa podieľame na ochrane USA poskytovaním územia SR na rozmiestnenie ich prostried-

kov, lebo tým ich operačne zvýhod-ňujeme. Navyše, odčerpávame časť prieskumných a úderných kapacít smerovaných proti USA a presúva-me ich na seba. To všetko spôsobujú politické strany vyberané vo voľbách a ich nominanti. Ešte si niekto myslí, že Avangard je pre nás bezvýznamný?Aby sme tak ľahko nepodliehali masmediálnemu tlaku, skúsenosti nás učia, že propaganda nikdy nie je odtrhnutá od reality. Len sa vždy pokúša zmeniť našu predstavu o nej. Prinajmenšom mätie tých, na ktorých mienke záleží, a voči ktorým je urče-ná. Cieľov propagandy je toľko, koľ-ko je smerov pôsobenia súperiacich subjektov. Spomeňte si pri výbere svojich volebných favoritov.Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa (PSN)

Šéf americkej diplomacie Mike Pom-peo víta slovenského ministra zahranič-ných vecí a európskych záležitostí Miro-slava Lajčáka na súkromnom stretnutí vo Washingtone 22. októbra 2019.

ZAHRANIČIE

►

VTIENIPLYNOVEJKRÍZY

PÍŠE FRANTIŠEK ŠKVRNDAxFOTO TASR/AP

O energetike ako bezpečnostnom probléme sa začalo diskutovať až v posledných rokoch. Téma ener-gií a v širšom zásob vyčerpateľných surovín úzko spojených s otázkami životného prostredia je predmetom politických diskusií od čias, keď Rím-sky klub na konci šesťdesiatych rokov nastolil tému globálnych problémov.Tým, že pôsobí príliš mnoho bez-pečnostných analytikov a iných od-borníkov (neraz aj neveľmi vysokej úrovne), diskusie na tému energe-tickej bezpečnosti sú nielen povrch-né a nejasné, ale aj protirečivé. Ako takmer pri všetkom, čo sa týka života súčasnej spoločnosti, ani na problém energetickej bezpečnosti, azda okrem toho, že ide o dôležitú a viacrozmer-nú záležitosť, neexistuje jednotne prijímaný názor.Všeobecne energetická bezpečnosť

znamená zaistenie plynulého (ne-pretržitého) prístupu k energetickým zdrojom za prijateľnú cenu. Má tech-nologickú, ekonomickú, ale aj poli-tickú (geopolitickú) stránku.

PROBLÉMY GEOPOLITICKÉHO CHARAKTERUEnergetické zdroje – najväčší ob-chodný artikel predstavujú plyn, ropa a pevné palivá (uhlie) – sú rozmiest-nené asymetricky, čo nastoľuje prob-lém prepravy z nálezísk na miesta spotreby. S tým súvisí budovanie trás ich dopravy, najmä ropovodov a ply-novodov, ktoré spravidla prechádzajú viacerými štátmi, niekedy aj cez more a v posledných rokoch sa stali prob-lémami geopolitického charakteru. Vzhľadom na rozsah a zložitosť otá-zok energetickej politiky a bezpeč-nosti bude náš pohľad všeobecný

a len stručne sa vyjadrí k vybraným, kľúčovým otázkam.Žiaľ, v realite deformovane prezento-vanej v západných médiách hlavného prúdu (a v ich slovenských papagáj-skych odnožiach), čím viac o ener-getickej bezpečnosti rôzni politici, ekonómovia a najmä bezpečnostní odborníci diskutujú, tým sa viac problém zamotáva a ľudia v každo-dennom živote mu rozumejú menej. Cítia predovšetkým narastanie cien energií, proti čomu sa nevedia brániť.Sociálno-ekonomický a technologic-ký rozvoj a rastúca životná úroveň sú úzko spojené so zvyšujúcimi sa nárokmi na energetickú spotrebu. Len jej malá časť je vyvolaná pria-mou osobnou spotrebou. Najväčším „požieračom“ energií je priemysel – inovácie vo výrobe často prinášajú vyššiu energetickú spotrebu. Rastie ►

RUSKO MOŽNO POVAŽOVAŤ ZA FAKTOR STABILITY ENERGETICKEJ

BEZPEČNOSTI EÚ


POLITIKAZAHRANIČIE

aj spotreba, ktorá je spojená s rôzny-mi sociálno-technickými stránkami života súčasnej spoločnosti najmä v stavebníctve, komunikačnej a do-pravnej oblasti.Energetika patrí k jednej z najnároč-nejších oblastí hospodárstva, ale je aj oblasťou niekedy až rozprávkovo vysokých ziskov. Z toho vyplývajú v súčasnosti aj snaha o privatizáciu, liberalizácia energetického trhu a zo-strujúci sa konkurenčný boj, ktorý má globálny charakter.

NARASTANIE NAPÄTIAAj viaceré environmentálne problé-my – najmä klimatické zmeny a otep-ľovanie – paradoxne prispievajú k na-rastaniu napätia pri spotrebe energií. Určitý protipól predstavujú „zelené“ sily (politiky), ktoré sa snažia o racio-nalizáciu a zníženie spotreby energií z environmentálnych dôvodov. Ich prekliatím je však neoliberálna eko-nomika, ktorá aj v tomto vidí zdroj ziskov. Po vzostupe zelených strán a hnutí v Európe pred niekoľkými desaťročiami sa zelení akoby stratili. Ich agenda sa značne zmenila a neraz sa z radikálnych názorov posunuli do stredu politického spektra, kde je „pretlak“ aktérov a málo invencie. Je už len niekoľko štátov EÚ, kde zme-není zelení predstavujú reálnu poli-tickú silu a majú šance dostať sa aj do vlád – ide najmä o Rakúsko (kde sú v novej vláde, ktorá bola vymeno-vaná v januári tohto roku) a Nemec-ko (kde sú momentálne zastúpení v niektorých krajinských vládach).Ešte horšie to je v USA. Kto sledu-je pospletané protirečivé vyjadrenia veľkohubého Donalda Trumpa, ne-nájde v jeho výrokoch zameraných na ruvanie sa o peniaze žiadnu myš-lienku „zeleného“ charakteru. „Vy-znamenal“ sa aj tým, že v júni 2017 ohlásil odstúpenie Spojených štátov od Parížskej dohody vyrokovanej na Klimatickej konferencii v decembri 2015.

EÚ vo svojom celku patrí k tým ob-lastiam sveta, ktoré spotrebúvajú viac energie, ako je svetový priemer (a to dáme pokoj USA). Zvýšený záu-jem o energetickú problematiku Bru-sel prezentoval v Energetickej únii, ktorej návrh predložila v roku 2015 Európska komisia. Napriek tomu, že sa poukazuje na veľký význam energetickej politiky, ktorej cieľom je dosiahnuť integrovaný trh v ob-lasti energetiky, bezpečnosť dodávok energie a udržateľné energetické od-vetvie, nejde o samostatnú spoločnú politiku EÚ. Naznačuje to mimoriad-nu zložitosť tejto oblasti a rozdiely v pohľade (záujmoch) jednotlivých členských štátov.

DIVERZIFIKÁCIA ZDROJOVV Bezpečnostnej stratégii EÚ v roku 2003 sa energetika ako samostatný bezpečnostný problém nespomínala. Nový pohľad na energetickú bezpeč-nosť sa objavil v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú poli-

tiku EÚ z roku 2016. Zdôraznilo sa v nej, že únia umožňuje občanom žiť v nebývalej bezpečnosti, demokra-cii a prosperite, ale okrem iného ju ohrozuje aj energetická neistota.Energetickej bezpečnosti sa venovala samostatná pasáž, z ktorej vyberie-me, že „Energetická únia predsta-vuje integrované úsilie pracovať na vnútorných a vonkajších rozmeroch európskej energetickej bezpečnosti. EÚ sa v súlade s cieľmi energetickej únie bude usilovať o diverzifikáciu svojich zdrojov energie, trás a dodá-vateľov, najmä pokiaľ ide o zemný plyn“. Poukázalo sa aj na to, že Brusel sa bude snažiť o posilnenie energe-tickej a environmentálnej odolnos-ti. Žiaľ, aj v tejto stratégii sa skryto prejavuje neoliberálny ekonomický charakter EÚ, keď za jednu z úloh v oblasti pomoci partnerským kraji-nám pri transformácii energetiky sa považuje jej liberalizácia, ktorá – to tam však nie je takto uvedené – má pomôcť preniknúť do tohto sektora

nadnárodným energetickým „mamu-tím“ podnikom.Na zamyslenie je, že starostlivosť o energetickú bezpečnosť má aj NATO, kde sa spája s hybridnými hrozbami a ide o oblasť, ktorá má po-dobný význam ako kybernetická bez-pečnosť, boj proti terorizmu, šíreniu zbraní hromadného ničenia a pod. Záujem paktu o energetickú bezpeč-nosť však vyplýva zrejme viac z rastu požiadaviek na energetické zabez-pečenie vojenských operácií, najmä pohonnými hmotami (čo je obzvlášť náročné pri operáciách „out of area“, teda mimo územia členských štátov), ktoré sprevádza aj zvýšená finančná záťaž. NATO aj v tomto prípade svo-ju pozornosť zameriava na európske členské štáty, ktorých závislosť od USA chce aj tu zachovať a posilniť, hoci to zdôvodňuje celkom ináč. Nej-de vraj len o problém Európy (najmä východnej), ale celého paktu. Pred-stava o tom, že by energetickú bez-pečnosť EÚ zabezpečovalo NATO

tak, ako postupuje v iných svojich bezpečnostných aktivitách, je nielen neštandardná, ale aj desivá.

TLAK USAVzhľadom na asymetriu nálezísk energií a ich spotreby je významným faktorom ekonomickej i bezpečnost-nej stability v EÚ Rusko a obchod s ním v tejto oblasti. Reálny obchod z rôznych dôvodov sprevádzali nie-kedy aj ťažkosti. Aj na Slovensku si pamätáme „plynovú krízu“ zo začiat-ku roka 2009 spojenú so zastavením dodávok plynu z Ruska, ktorú však zapríčinil najmä postoj Ukrajiny k ce-nám za prepravu. Po pripojení Krymu k Ruskej federácii sa v EÚ zásadne zmenil postoj k nej, čo ovplyvnilo aj niektoré stránky spolupráce v ener-getickej oblasti roku 2014 a i tu sa negatívne prejavuje narastajúca ru-sofóbia. Okrem toho prichádza aj zvýšenému tlaku zo strany USA na odber ich skvapalneného plynu.Čísiel o exporte energetických pro-duktov do EÚ je neúrekom. Správa Eurostatu EU imports of energy pro-ducts – recent developments z no-vembra 2019 uvádza, že v roku 2018 sa z Ruska doviezlo do EÚ 40,5 per-centa plynu (z Nórska 36,2 percenta a Alžírska 11,2). Najväčšími odbe-rateľmi ruského plynu sú Nemecko a Taliansko. V rope bol ruský po-diel dovozu 27,3 percenta, nórsky 11,2 percenta a tretím najväčším dovozcom bola Nigéria s 8,1-per-centným podielom. V inom materiáli Eurostatu z mája 2019 sa uvádza, že v rokoch 1995 až 2016 export ener-gických produktov do EÚ vzrástol o 23 percent.Napätie vyvolávalo, že koncom de-cembra 2019 uplynula platnosť de-saťročnej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou o tranzite plynu a ob-javovali sa už kuvičie hlasy, že zase hrozí kríza v tejto oblasti. Po dlhých rokovaniach aj za sprostredkovávania EÚ sa 31. decembra podpísala nová

dohoda s platnosťou na päť rokov. Podpredseda Európskej komisie Ma-roš Šefčovič, ktorý bol v predchádza-júcom období zodpovedný za energe-tickú úniu, označil podpis dohody za víťazstvo všetkých zainteresovaných strán. Azda len ukrajinskí naciona-listi a poľskí rusofóbi mali rôzne po-chybné výhrady.

ROVNOCENNÉ VZŤAHYNecháme bokom úvahy o tom, kto na dohode viac získal, ale pre EÚ je to určitý signál o potrebe rozvíjať s Rus-kom rovnocenné vzťahy, a to nielen v energetickej oblasti, lebo bez toho nebude v Európe stabilita. Pre Rusko majú energetické dodávky do EÚ tiež veľký hospodársky význam, hoci tre-ba vidieť, že má aj svoje záujmy.Pridáme hodnotenie, s ktorým ne-musia všetci súhlasiť, ale stav je taký, že hoci Brusel vyvíja veľké úsi-lie o prijatie opatrení v oblasti ener-getickej politiky a bezpečnosti, nie všetko ide tak, ako si predstavuje. Zá-menu ruského plynu za alternatívne energie sa dosiaľ nedarí dostatočne realizovať. Skvapalnený plyn z USA je veľmi drahý, vyžaduje dodatočné infraštruktúrne investície a objemy jeho dodávok sú malé. Ďalšie štáty, z ktorých sa dodáva vo väčších množ-stvách plyn do EÚ – Alžírsko, Egypt, Katar, Líbya, zápasia s rôznymi prob-lémami a nemožno ich považovať za stabilných importérov. Ruské dodáv-ky plynu nemožno len tak jednodu-cho nahradiť.Bezpochyby treba pokračovať v úsilí o diverzifikácie dodávok plynu a iných energií do EÚ, ale zachovať aj realiz-mus. Januárová návšteva nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorej dôvodom bola predovšetkým iránska kríza, naznačila, že Nemecko v nie-ktorých oblastiach najmä ekonomicky súhlasí s Ruskom napriek tomu, že to vyvoláva nevôľu v USA.Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Plynovod Gazela v obci Přimda. Ročne ním prúdi 30 miliárd kubických metrov ruského zemného plynu postupujúceho do Európy severnou cestou, teda plynovodom Nord Stream vedeným po dne Baltského mora.

►


POLITIKA

PUTINODTAJNILARCHÍVY

ZÁPADNÉ MOCNOSTI PRED HITLEROM CÚVALI A VYDALI STREDNÚ EURÓPU DO JEHO RÚK

PÍŠE MARIÁN TKÁČxFOTO TASR/AP

Na prelome rokov na samite Spolo-čenstva nezávislých štátov v Petro-hrade predložil Vladimir Putin doku-menty z dosiaľ utajovaných ruských archívov ako odpoveď na čoraz inten-

zívnejšie prepisovanie dejín. Odtajnil 75 rokov staré spisy, telegramy, ruko-pisy a záznamy z nemeckých a poľ-ských archívov, ktoré získala Červená armáda ako trofejné dokumenty vo Varšave a v Berlíne. Sú to dokumen-ty nielen z Nemecka a Poľska, ale aj iných štátov a vojenských misií. Putin položil na stôl fakty, ktoré sa dotýkajú aj nás. Práve „kontroverz-ného“ obdobia našich dejín, ktoré sa začalo na jeseň v roku 1938.

PRAŽSKÝ KRACHUž z iných zdrojov, konkrétne Res Claritatis, zpravodajství z katolické-ho světa z 5. októbra 2009 – dnes

už zmazaný text Jana Cholínskeho „Mnichovská zrada, nebo pražský krach? Nečasova mise a rozpad Čes-koslovenska v roce 1938“ pozná-me utajovaný čin Edvarda Beneša, súvisiaci s „Mníchovskou zradou“ zo dňa 29. septembra 1938. Cituje-me Cholínskeho: „Dne 16. 9. 1938 přiletěl do Paříže zvláštní vyslanec československého presidenta Ed-varda Beneše s tajným posláním... kontaktovat předsedu francouzské socialistické strany Léona Bluma a předat jeho prostřednictvím posel-ství francouzské vládě... žádost pre-sidenta Beneše, aby Francie a Velká Británie jako tajní zprostředkova-telé nabídli Adolfu Hitlerovi a jeho nacistickému Německu českoslo-venské pohraniční území o rozloze 4-6 tisíc kilometrů čtverečních pod podmínkou, že s tímto územím si vezme jeden a půl až dva miliony československých Němců. Zároveň s odstoupením území tak měla být přemístěna, resp. vysídlena podstat-ná část obyvatel německé národnos-ti z československého území. Oním zvláštním poslem byl Jaromír Ne-čas, československý ministr sociální péče, který přes osobní nesouhlas s obsahem poselství jako Benešovi

oddaný politik a loajální ministr svůj úkol splnil.“

SPOLUPRÁCA S POLIAKMIVladimir Putin ukázal dokumenty z otvorených ruských archívov, kto-ré potvrdzujú, že okrem Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talian-ska (a Beneša) sa aj vtedajšie Poľsko poriadne „činilo“. Poliaci úzko spolu-pracovali s Berlínom a presadzovali v rámci Mníchova poľskú doktrínu maršala Pilsudského o vytvorení Veľkého Poľska od Severného mora po Jadranské a Čierne more. Mimo-chodom, dnes sa nanovo oprašuje tento protirusky ladený projekt pod názvom Medzimorie. Keď Pilsudski v roku 1935 zomrel, Hitler mu prišiel do Varšavy na pohreb a počas cere-moniálu sedel pred katafalkom pri

rakve maršala a v sprievode kráčal za lafetou s rakvou. Poliaci však filmo-vé materiály zničili, nechcú, aby sa o tom písalo a hovorilo. Oni si svoju minulosť prikrášľujú – my naopak.Už v roku 1934 podpísal Pilsudski pakt s Hitlerom o neútočení. Poliaci sľubovali, že pokiaľ Hitler splní svoj sľub a odsunie európskych židov do Afriky, postavia mu vo Varšave mo-nument. Tak to stojí v jednej z depe-ší medzi poľským veľvyslanectvom v Berlíne Lipským a ministrom za-hraničia Beckom.Pre nás je zaujímavá iná depeša. Veľ-vyslanec Lipsky v čase vrcholiaceho nemeckého tlaku na ČSR informoval Ribbentropa o ochote Poľska spolu-pracovať, pokiaľ rozbitie ČSR pove-die k získaniu Tešínska a k zriadeniu spoločnej poľsko-maďarskej hranice

na Slovensku. Uvádza to Svjatoslav J. Rybas v knihe Mníchov/Benešovo proroctvo z roku 2018.Po Mníchove pražská vláda následne požiadavky mocností splnila. Odo-vzdala Nemecku české pohraničie a predmestia Bratislavy, o čom sa ako-si nepíše. A po úteku Edvarda Beneša „k zradcom“ do Londýna pražský par-lament schválil autonómiu Sloven-ska, ktorú v Žiline dohodli 6. októbra 1938 slovenské politické strany.

BENEŠOVA ODPOVEĎDianie v Európe i na Slovensku v roku 1938 i neskôr ovplyvňoval vývoj v Nemecku. Vtedajšie „demo-kratické“ veľmoci stratili vládu nie-len nad strednou Európou, ale i nad sebou. Zmluvy s Hitlerom sa rodili ako na bežiacom páse: za Britániu ju

podpísal Chamberlain 30. septembra a Daladier za Francúzsko 6. decem-bra 1938. Podľa Svjatoslava J. Rybasa s Hitlerom chcel rokovať aj Beneš, ktorý v januári 1937, počas návštevy zástupcov nemeckého ministerstva zahraničí, ktorá sa končí poznámkou: „Pak tedy sdělíme Führerovi, že v na-šich kontaktech budeme pokračo-vat,“ odpovedal takto: „Jsme k tomu připravení.“V Nemecku má svoj začiatok aj krutý útok na židov. V noci z 9. na 10. novembra 1938, na narodeni-ny reformátora Martina Luthera, sa udial protižidovský pogrom, známy ako Krištáľová noc. Nemeckí nacis-ti sa hlásili k Lutherovmu odkazu, ktorý vo svojom diele O židoch a ich klamstvách v roku 1543(!) navrhoval vypáliť židom ich domy a synagógy, odobrať im náboženské knihy, pod hrozbou straty končatiny alebo živo-ta im zakázať učiť, zrušiť pre nich záruky bezpečnosti na cestách, zaká-zať im úžerníctvo a skonfiškovať ich majetok, prinútiť ich k manuálnej práci (podľa Wikipédie).Toto všetko sú dôležité informácie, ktoré by mali viesť aj k zmene po-hľadu na slovenskú politiku tých čias. Na koho sa mohli a mali Slováci spoľahnúť, keď západné mocnosti cúvali pred Hitlerom a vydali stred-nú Európu do jeho rúk práve v čase, keď sa Slováci úplne zákonne ujímali správy svojich vlastných vecí? Mohli a mali konať ináč, ako konali? Mož-no mali v októbri 1938 chcieť viac, keby sa neuspokojili s autonómiou, teda pomlčkou v názve Česko-Slo-venska, a vyhlásili 6. októbra Sloven-ský štát, nebol by vznikol o niekoľko mesiacov neskôr pod „patronátom“ Hitlera a jeho osud – i dnešné hod-notenie – by neboli spájané s týmto diktátorom. A možno by našich poli-tikov história a aj súdy neodsudzovali rovnako, ako neodsúdili Beneša, ani Britov, Francúzov. Ktovie.

ZAHRANIČIE

POLIACI ÚZKO SPOLUPRACOVA-LI S BERLÍNOM A PRESADZOVA-LI V RÁMCI MNÍCHOVA POĽSKÚ DOKTRÍNU MARŠALA PILSUD-SKÉHO O VYTVORENÍ VEĽKÉHO POĽSKA OD SEVERNÉHO MORA PO JADRANSKÉ A ČIERNE MORE. +


POLITIKASPOLOČNOSŤ

OHROZENÁMATICAUMELECKÉ FONDY SÚ OD

MINISTROVANIA MAREKA MAĎARIČA V RUKÁCH SLNIEČKAROV

PÍŠE MARIÁN TKÁČxFOTÍ MARKO ERD/TASR

Volebný program strany Za ľudí – pracovne „Žaludi“ – prináša návr-hy, ktoré by údajne mali „posunúť Slovensko vpred“. V záujme tohto „posunu“ píšu: „Zmodernizujeme existujúcu legislatívu a zbavíme ju ideologických nánosov (zákon o Matici slovenskej, o štátnom jazy-ku, o umeleckých fondoch)“. Čo to znamená? Zdá sa, že „ideologickým nánosom“ nie je pre „posunovačov Slovenska“ len niektorá časť zákona, ale zrejme im leží v žalúdku Matica slovenská ako taká. A rovnako tak zá-kon o štátnom jazyku ako taký.Ak sa pozrieme do minulosti, nič nové pod slnkom. Žaluďom leží Matica v žalúdku rovnako, ako ležala Kálmán Tisza-úrovi, ktorý ju zakázal v roku 1875, bránila totiž práve sa rozbieha-júcej prudkej maďarizácii. Prekážala aj pražským „demokratom“, ktorí po tom, ako Matica odmietla Vážneho Pravidlá slovenského pravopisu v roku 1931, prestali ju financovať. A preká-žala aj komunistom, ktorí ju zbavili členskej základne a urobili z nej iba knižnicu v roku 1954. Nuž, Kiskovi Žaludi sú zrejme rovnakej krvnej sku-piny ako ich vzory a pravzory.

NESTRANÍCKA A NEKONFESIONÁLNARovnako tlčie srdce aj ďalším kriti-kom Matice slovenskej, napríklad aj

známemu večerajúcemu Havranovi, ktorý ma pri jedinej mojej účasti na diskusii vo verejnoprávnej RTVS (za sedem rokov!) zaskočil hneď na úvod otázkou „Dokedy bude Matica exis-tovať?“ Bolo to ako pohladenie po bruchu ďalším dvom spolubesedu-júcim, Dušanovi Kováčovi a Fedorovi Blaščákovi. Títo páni neboli ani prví a ako vidíme, ani poslední, ktorým Matica leží v žalúdku.Prečo to? Za Uhorska bránila maďari-zácii, za Česko-Slovenska čechizácii, za komunizmu boľševizácii a v sú-časnosti? Veď môže a smie byť Mati-ca liberálna, či dokonca libertariálna? Platná legislatíva, zákon č. 68/1997 z 13. februára 1997 v znení ďalších zákonov, považuje ju predsa za „his-toricky osvedčenú významnú ustano-vizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej a vedeckej činnosti“, ktorá je ako verejnopráv-na ustanovizeň nezávislá, nestraníc-ka, nekonfesionálna, a jej cieľom je upevňovanie slovenského vlastenec-tva, prehlbovanie vzťahu občanov k slovenskej štátnosti, šírenie sloven-skej kultúry na celom území Sloven-ska, výchova mladých v duchu národ-ných, humánnych a demokratických tradícií a plnenie ďalších kultúrnych a vedeckých úloh. Čo z toho si ctia naše „nové“, „progresívne“ či „žalu-

ďové“ strany? Poviem pravdu, ak po-viem, že nič?

PROBLÉM PEŇAZÍMaticu založili v roku 1863 a v pr-vých stanovách sa definuje ako jedno-ta milovníkov národa a života sloven-ského. A kiskovci a tí ďalší nijakými „milovníkmi“ Slovenska naozaj nie sú – oni sa tým ani netaja.V našom parlamente boli, sú a aj budú – len dúfajme, že nie v prevahe! – sily neprajúce Slovensku, škrípajúce zubmi, či je im na zvracanie pri slo-venských symboloch – a Matica sym-bolom je. Ale nie iba symbolom. Keď mi otázku o úlohách Matice v súčas-nosti položili tuším v roku 2011 po-daktorí z poslancov rovnakej krvnej skupiny ako uvedená partia, uviedol som, že okrem potreby zjednocovania všetkých občanov Slovenska, rozdele-ných cez materinskú reč, vierovyzna-nie, stranícku príslušnosť v záujme vlastenectva a okrem nikým neza-stupiteľnej starostlivosti o Slovákov

na zmiešanom území overenými formami dobrovoľníctva, plní aj úlo-hu ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva v zmysle medzinárodné-ho dohovoru UNESCO z roku 2003, ktorý odporúča dokonca zriaďovanie podobných inštitúcií tam, kde nie sú.Pochopili, nezakázali, peniaze však nepridávali rovnakým tempom ako našim menšinám.Naši európsky orientovaní politici by mali vedieť, že matice historicky existujú aj v niektorých iných slo-vanských štátoch a sú plne závislé od štátnej podpory (napríklad v Srbsku, Slovinsku). A možno preglgnú, keď sa dozvedia, že aj v neslovanských štátoch pracujú podobné ustanoviz-ne financované z verejných zdrojov (vo Švajčiarsku, Rakúsku či Nórsku). Toto by mohla byť odpoveď na večný problém peňazí, ktoré Matica dostáva zo štátneho rozpočtu. Treba však po-vedať, že ide o prísne účelové peniaze na úlohy, ktoré Matici ukladá zákon. A napokon je to suma niekoľkoná-

sobne (5-6-krát?) menšia, ako z toho istého rozpočtu dostáva napríklad maďarská národnostná menšina.

ZANEDBANÉ VLASTENECTVOTerajší zákon o Matici, ale predo-všetkým vzťah vlád, v ktorých akosi zákonite sedia aj reprezentanti men-šín, k Matici nevytvára dostatočný priestor na aktivity mladých ľudí v oblasti umeleckej, vedeckej, vzde-lávacej či spoločenskej. Matica nemá dostatočný priestor na plnenie toho, čo zanedbáva štátny systém vzdelá-vania – vlastenectvo. Mala by zrejme nahrádzať minimálny rozsah dejepi-su na našich školách – len pripome-niem, že v susednom Maďarsku sa z neho povinne maturuje a u nás sa v menšinových školách nielenže ne-vyučuje po slovensky, ale ani nie zo slovenských učebníc! Mala by mať viac možností na šírenie slovenskej kultúry na jazykovo zmiešanom úze-mí. Už aj doteraz to zrejme štát ne-myslel s Maticou vážne, napríklad

dotácie pre ňu sa počas desiatich rokov viac-menej nezmenili, čo pri raste minimálnej mzdy vedie k zni-žovaniu počtu pracovníkov v Matici.A či treba chrániť štátny jazyk? Nech sa len pozrú Žaludi – posunovači napríklad na predvolebné plagáty maďarskej menšinovej strany, kde slovenčinu treba hľadať pod lupou. Terajší jazykový zákon je bezzubý, lebo z neho vypadli sankcie – preto nielenže ho ignoruje naša najväčšia menšina, ale všeobecne upadá. Kva-lita slovenčiny upadá zo dňa na deň, stačí počúvať rádio či čítať texty v no-vinách. Začul som dokonca, že by ne-mala byť ani maturitným predmetom.A že sa predstaviteľom Kiskovej stra-ny nepáči ani systém umeleckých fondov, to ma skutočne prekvapuje. Tie fondy sú totiž od ministrovania Mareka Maďariča nastavené tak, že sú v rukách bratislavských umelcov – slniečkarov, a výdavky na národ-no-kultúrne aktivity sú potláčané dotovaním „inakostných“ projektov. Peniaze napríklad obmedzili terchov-skému festivalu, a vidiek („regióny“) vôbec je v umení i v televíznej či fil-movej tvorbe maximálne podcenený. Takže v tomto prípade som za poriad-ne prevetranie maďaričovského sys-tému umeleckých fondov.Je zároveň príznačné, že Žaluďom a zrejme aj ich možným „koaličným bratom“ vonkoncom neprekáža stav vo financovaní tretieho sektora, oných slávnych „mimovládok“. Tam by sa totiž žiadalo nastoliť poriadok. Aby sa tok „myšlienok“, teda peňa-zí spoza mláky cez týchto dobrákov obmedzil, ba skončil. Rovnako ako sa to deje v Izraeli, Maďarsku či Rusku.

Umelecké fondy sú od ministrovania Mareka Maďariča v rukách bratislavských umelcov – slniečkarov, a výdavky na národno-kultúrne aktivity sú potláčané dotovaním „inakost-ných“ projektov.


POLITIKA

Knihy si môžete objednať na [email protected] cezSMSna mobile0905696749vtvare:

29,00€

NOVÉ STATUSY ĽUBOŠA BLAHU: SLNIEČKAM S LÁSKOU (2019)

•POVEDZME TO NA ROVINU: ČAPUTOVÁ JE HROZBA•ARON SHAVIV – TOTO MONŠTRUM STVORILO ČAPUTOVÚ•ČIERNY DEŇ PRE SLOVENSKO•KEĎ PO TEBE IDÚ MILIARDÁRI Z ESET-U•AKO ZÁHADNE ZBOHATOL MISTRÍK A TRUBAN•VRAŽDA KUCIAKA – CUI BONO?

(Najnovšia kniha Ľuboša Blahu je výberom jeho facebookových statusov, ktorými denne reaguje na politicko-spoločenské udalosti, má 550 strán)

#100 NAJLEPŠÍCH STATUSOV ĽUBOŠA BLAHU

•NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH LÁME REKORDY•VYSMIEVA SA LIBERÁLNYM SLNIEČKAM A AMERICKÝM MOPSLÍKOM•BOJA SA HO KORPORÁTNE MÉDIÁ•DETI HAMBURGEROV HO NENÁVIDIA•NAJRADIKÁLNEJŠÍ POSLANEC NÁRODNEJ RADY•JEHO STATUSY POZNÁ KAŽDÝ•MUSÍTE ICH POZNAŤ AJ VY!

(Kniha hovorí o dobe, ktorú práve žijeme, má 446 strán a číta sa jedným dychom)

12,90€

12,90€

REDAKČNÁ POŠTAKRESLÍ ANDREJ MIŠANEK

Knihy odošleme do 7 dní od prijatia objednávky.

K jednej knihe účtujeme poštovné a balné 6,- eur K dvom a viac knihám účtujeme poštovné a balné 8,- eur

Názov knihy:

Meno a priezvisko:

Ulica a číslo domu:

PSČ a mesto alebo obec:

25 SLOVENSKÝCH ROKOV – LENKA MAYEROVÁ

•AKÉ MANŽELSTVO, TAKÝ ROZVOD•NENÁPADNÁ LÚPEŽ STOROČIA•MÍĽNIKY SR A SLOVÁKOV•CENA ŠTÁTNOSTI•MOCOU ROZVRACANÁ ZVRCHOVANOSŤ•TERAZ 29€NAMIESTO 49€

(Reprezentačná kniha formátu A4, vhodná aj ako darček pre priateľov, rodinu, táto publikácia by mala byť súčasťou knižnice každého Slováka)

ZAČALI SA KORTEŠAČKYTak sa nám už začali volebné kortešač-ky. Každá strana sľubuje všetko mož-né i nemožné. Človek až žasne, koľko peňazí sa dáva na bilbordy, pre ktoré z cesty nie je vidieť okolitú prírodu. V pošte som našiel letáčik, v ktorom sa Andrej Kiska občanom prihovára, ako chce jeho strana zmeniť Sloven-sko na slušnú, bezpečnú a prosperu-júcu krajinu. Dokonca 20. novembra 2019 navštívil so svojimi spolustra-

níkmi našu obec. Hoci má asi 4 500 obyvateľov, na stretnutie prišiel jeden jediný človek. Prečo asi? Lebo meno Kiska je spojené s podvodmi a korup-ciou. Za svoj život som absolvoval veľké množstvo volieb, no musím s ľútosťou skonštatovať, že toľko hlúpych sľubov som ešte nepočul. Všetkým vraj ide o blaho národa, no ja som presvedčený, že mnohým ide len o korytá a finančné zabezpečenie.Mgr. Jozef Gašparík, Močenok

PREDVOLEBNÁ DILEMATlačové konferencie našich „me-gahviezd“ z politického neba na TA3 vo mne vyvolali akurát dilemu, koho budem voliť. Trubana – narkomana bez akýchkoľvek politických skúse-ností? Beblavého – toho brblavého turistu, ktorý za 17 rokov vymenil niekoľko strán a jeho manželka si ne-pamätá pôvod prostriedkov na päťmi-

liónový dom? Kisku – úžerníka, daňo-vého podvodníka a zlodeja pozemkov? Hlinu – kresťana, majiteľa niekoľ-kých krčiem, ktoré odjakživa rozbíjali rodiny? Toho, čo sa spojí aj s čertom či liberálmi? Matoviča – usvedčeného daňového podvodníka, ktorý nie je v base len kvôli premlčaniu? Sulíka – egocentrického feťáka, ktorý chce legalizovať drogy a tých, čo neskáču, ako on píska, vyhodí? Kollára, ktorý je za nemorálnu rodinu s 11 deťmi

od 10 žien? Harabina – škriepneho, nepríjemného človeka, s ktorým by nikto nechcel spolupracovať? Kotlebu – neonacistu, a keď prídu na symboli-ku, zbabelec zatĺka a zatĺka? Bugára – najfalošnejšieho politika, ktorý vlast-ní zámok a pol Šamorína? Druckera? Ledva sa stal ministrom a už začal šachovať s pozemkami na svoju man-želku. Danka, ktorý vytuneloval lesy? Ale voliť pôjdem určite. Svoj hlas dám tým, čo v mojom zozname nie sú.Mgr. Marta F.

ŠTVAVÁ KAMPAŇNikto nemá takú zásluhu na oživení hospodárstva v SR po roku 1989 ako Robert Fico. Pričinil sa aj o úpravu žobráckych platov, aké tu predtým boli. Moratórium, čo navrhla strana Smer-SD na predvolebnú kampaň, je správne. Len prezidentka je z opozí-cie, preto sa ho rozhodla nepodpísať.

Buď zabudla, alebo nechcela vedieť, aká štvavá kampaň sa viedla celé vo-lebné obdobie proti Ficovi a Smeru. Opozícia vyvoláva doslova davovú psychózu. Už Andrej Kiska bojoval proti Ficovi, a teraz to predvádza Ča-putová.Ján Nemček, Kremnica

NEÚCTA K SNPParcelovanie Námestia SNP mi pri-pomenulo môjho otca, ktorý na tému SPN nerád rozprával. Tvrdil, že to si len pár horúcich hláv vymyslelo túto rebéliu a že to ani ináč dopadnúť ne-mohlo. Otec hovoril, že až dovtedy veľa Slovákov ani živého nemeckého vojaka nevidelo. Hitlerova pomsta mohla byť strašná. Kto videl naprí-klad zničenú Varšavu aspoň na ce-luloide, vie, o čom píšem. Vďaka teda ostatnému svetu, že nám tento počin uznal ako povstanie proti fašizmu. Pýtam sa teda, čo si myslia o SNP tí, ktorí chcú toto miesto hanobiť zmen-šovaním a pomenovať túto časť svin-stvom, ktoré nám tu v osemdesiatom deviatom Západ nanútil. Nebudú po čase im podobní požadovať časť pa-mätníka SNP v Banskej Bystrici na prezentáciu hriechov páchaných na občanoch napr. pri kolektivizácii? Myslím si, že ak čo len jeden človek zahynul v SNP rukou fašistu, Ná-mestie SNP v Bratislave musí ostať pod týmto názvom.Stanislav Chúpek, Bytča

PSN BUDE ÚSPEŠNÁVážená pani riaditeľka, dovoľte mi vysloviť poďakovanie vám a celému kolektívu za informácie o politickej a hospodárskej situácii u nás aj vo sve-te. V Extra plus 20 sme my čitatelia boli informovaní o vašej kandidatúre za politickú stranu Práca slovenského národa. Veríme, že naša strana PSN bude úspešná.Vladislav Jankovič, Bratislava

20ROKOVPRAVDY

KONŠPIRÁTOR - Extra plus · 2020. 5. 1. · lika s menovkou Andrej Bán. Najvyšší ústavní...

Documents

Transcript of KONŠPIRÁTOR - Extra plus · 2020. 5. 1. · lika s menovkou Andrej Bán. Najvyšší ústavní...