Jurský vývoj

Západných Karpát

Trias

• V triase Západné Karpaty postihlo stenčenie kôry, ktoré

sprevádzali počiatky rozpadu Pangey. Tento proces je tiež

označovaný ako žarnovská fáza.

• Oblasť zaplavilo more a v južných oblastiach došlo

vytvoreniu riftu, ktorý sa rozšíril z JV do Meliatského

oceánu.

• Na sever od Meliatského oceánu ležali tatrikum,

veporikum, gemerikum a oravikum, ktoré boli súčasťou

šelfu. Tieto jednotky boli usporiadané vedľa seba tak, že

centrálnokarpatské jednotky sa nachádzali na západe

pozdĺžne vedľa oravika.

• Od severu na juh postupne prechádzali z plytkovodných

karbonátov do hlbokovodného flyšu a rádiolaritov Meliatika.

• Až do konca triasu prebiehal intenzívny rifting oceánskeho

dna.

Mezokimerská (bodvianska) epocha

(205–170 Ma)

Zaberá lias a spodný doger

vyznačuje sa dvomi zásadnými štruktúrotvornými procesmi:

riftingom a rozbitím šelfu severného pasívneho okrajameliatického oceánu gradujúcim do otvárania penninskýchoceánskych zón;

zmenou jeho južného pasívneho okraja na aktívny s postupnýmuzatváraním meliatického oceánu ústiacim do rozsiahlychkolíznych procesov na hranici jury a kriedy. Zázemie aktívnehookraja podľahlo počas mezokimerskej epochy zaoblúkovémuriftingu končiacemu breakupom oceánskej panvy Szarvaskő.

Bodvianska epocha sa teda začína spodnoliasovým riftingom a končísa v externých zónach roztvorením váhického oceánu a internýchzasa otvorením zaoblúkovej panvy Szarvaskő a počiatočnou kolízioupri uzavieraní meliatického oceánu.

Triasový distenzný režim severného šelfu meliatikagradoval začiatkom jury do rozsiahleho riftového eventu,ktorý spôsobil rozbitie a zánik karbonátových platforiem.

V transtenznom tektonickom režime sa tu vytvorila sústavatzv. plytkých kössenských paniev, ktoré výraznesubsidovali a vyvýšených prahov. To indikuje stenčeniea roztiahnutie kôry.

Počas spodnojurského riftingu vznikli široké panvové zónytypu „wide rift“ lemované systémami halfgrábenov, ktoréboli oddelené úzkymi prahovými zónami dodávajúcimiterigénny klastický materiál do paniev. Typickým príkladomtakejto širokej extenznej panvy založenej ešte na hranicitriasu a jury bola zliechovská panva fatrickej tektonickejzóny, preto aj riftové udalosti tohto obdobia sa označujúako zliechovská extenzná fáza (cca 205–195 Ma, hetanž– sinemur).

Model rozpadu plytkého triasového karbonátového

šelfu vplyvom jurskej extenzie; vznik elevácií a trógov.

Schematické znázornenie vzájomnej pozície elevácií a trógov

vzniknutých v jure v oblasti Západných Karpát. Schematizácia

je v tom, že ide o pohľad z hľadiska dnešného stavu. Nie sú

zohľadnené neskoršie laterálne posuny. V skutočnosti napr.

jednotky centrálnych Západných Karpát, bradlového a flyšového

pásma neboli v jure usporiadané za sebou, ale skôr laterálne.

„Wide-rifting“

centrálnokarpatských

zón, počiatky

subdukcie

meliatskeho oceánu

Relatívne subsidenčné krivky vybraných sedimentárnych sukcesií Západných

Karpát

• Záznam zliechovskej riftovej fázy možno nájsť vo všetkých

paleotektonických zónach severného meliatického šelfu

okrem oravickej zóny, ktorá zrejme tvorila spolu

s okolitými priestormi magurskej a infratatrickej zóny

rozsiahlu, počas liasu výrazne subsidujúcu panvu.

• V jednotkách CZK sedimentovali plytkovodné, výrazne

detritické súvrstvia s prevahou zrelého terigénneho

materiálu.

• Vo vyšších liasových členoch terigénny materiál postupne

ubúdal a zjemňoval sa, panvy (asi systém halfgrábenov)

však ďalej tektonicky subsidovali a sedimentovali v nich

prevažne hemipelagické, často anoxické synriftové

súvrstvia z okruhu allgäuskej skupiny.

Lias

• infratatrická zóna

• spodnoliasové sedimenty nezachované

• mladšie liasové a dogerské členy v priľahlej časti tatrika

(bratislavská jednotka) transgredujú na hlboko erodovaný

triasový substrát (devínska sukcesia), miestami dokonca

priamo na kryštalinický fundament (kuchynská, kadlubská

sukcesia). Svedčí to o výzdvihu a erózii riftového okraja

(lungauský chrbát), ktorý oddeľoval šiprúnsku panvu.

Okrajovú časť riftu tvoril zrejme systém halfgrábenov, akým

bol napr. borinský halfgráben vyplnený výnimočne hrubými

klastickými formáciami stredného a vrchného liasu. V

hlbších častiach sedimentovali hemipelagické, sčasti

anoxické súvrstvia (napr. marianske súvrstvie), na hranách

blokov zasa dobre vetrané, miestami kondenzované fácie

„ammonitico rosso“ adnetského súvrstvia

• po rozpade lungauského chrbta extenznými zlomami

(devínska riftová fáza), nastala rýchla subsidencia do

batyálnych hĺbok. Z lungauského prahu zostala len úzka

elevačná oblasť.

• devínska fáza bola zrejme aj hlavnou fázou nakláňania

(tiltingu) extenzných blokov na okrajoch veľkých paniev, čo

umožnilo postupný prechod zo symetrického na

asymetrický riftový model.

Lias

• tatrikum a fatrikum

• rozbitie a ponorenie triasových šelfových plytčín

a vznik širokých riftových paniev oddelených užšími

prahovými oblasťami.

• v jz. časti tatrickej zóny to bol lungauský prah, v jej

strednej a severnej časti šiprúnska panva oddelená

juhotatrickým prahom od zliechovskej panvy fatrickej

zóny – zaznamenané spodnoliasové plytkomorské

sedimnety s podstatnou terigénnou prímesou –

trlenské súvrstvie.

• veporikum a gemerikum

• svahový vývoj bez vulkanických prejavov -

sedimentárny záznam chýba.

Lias

• hronikum a silicikum

• ukončenie lagunárnej a rífovej sedimentácie

• karbonátové platformy boli roztiahnuté a extenznými

zlomami rozbité na sústavu elevačných a panvových

domén

• hronikum - v spodnom liase dominovali erózia, hiáty,

neptunické dajky a kondenzované horizonty

• silicikum - hemipelagické sledy s nízkym prísunom

terigénneho klastického materiálu – allgauské

súvrstvie

• meliatikum

• začiatok subdukcie

Lias - interpretácia

• vrchný trias - spodný lias (norik/rét-sinemúr)

• začiatok konvergentných pohybov na južnom okraji

Meliatika

• postupný rozpad karbonátovj platformy CZK extenzným

zlomovým riftovým eventom, pri ktorom sa vynorili rozsiahle

oblasti tatrika a boli erodované až na úroveň fundamentu

• subsidencia zliechovskej panvy

• stredný – vrchný lias (sinemúr –toark/álen)

• počiatok subdukcie Meliatika

• vytvorenie systému paniev a elevácií, pričom prechodné

oblasti boli tvorené systémami halfgrabenov s bohatou

terigénnou sedimentáciou

• druhá fáza riftingu na sev. okraji tatrika spojená s otváraním

penninicko-váhického oceánu externe od tatrika

Doger

• Infratatrická zóna

• Bajocko-batská krasínska riftová fáza (175–170 Ma) -

predchádzala konečnému roztrhnutiu (breakup) váhickej

oceánskej zóny medzi oravikom a infratatrikom

• Synriftová plytkovodná bioklastická sedimentácia bohatá na

siliciklastický terigénny materiál (smolegowské, krupianske

súvrstvie) sú doprevádzané znakmi sladkovodnej cementácie

(krasínska brekcia). Vo svahovom prostredí pruskej sukcesie

sa uložili bajocko-batské alodapické krinoidové vápence

oravikum

v oraviku sa krasínska fáza prejavila vznikom

plytkovodného czorsztynského prahu prechádzajúci na

vnútornej strane do subsidujúcich kysucko-pieninských

paniev, ktoré zrejme nadväzovali na otvárajúcu sa

oceánsku panvu váhika.

tatrikum

v šiprúnskej panve sa ukladali pelagity so siliciklastickými

sedimentami

fatrikum

prehlbujúce sa pelagické uloženiny malej hrúbky

prechádzajúce do rádiolaritov

veporikum a gemerikum

sedimentárny záznam chýba.

• silicikum a hronikum

• kondenzované pelagické sedimenty

• v siliciku – s nízkym prísunom siliciklastického materiálu

• meliatikum

• eupelagické a flyšové (až wildflyšové) sedimenty s

olistostrómami.

Doger - interpretácia

• vrcholí subdukcia meliatika – prítomnosť trenčových a

flyšových komplexov

• oblasť veporika a gemerika je pravdepodobne vynorená –

nepodlieha výraznej erózii

• hronikum a silicikum predstavovali submarínne pelagické

elevácie. Silicikum ovplyvnené turbiditnými prúdmi z oblasti

meliatika.

• stenčená kôra tatrika a fatrika podlieha termálnej

subsidencii – prevažuje pelagická a panvová sedimentácia

• severne od tatrika vzniká mobilná externá zóna so

synriftovou sedimentáciou

Zatváranie

meliatskeho

oceánu, HP/LT

metamorfóza, back-

arc rifting

Szarvasko

Malm

váhikum

prvé datované eupelagity pod hranicou CCD – lazianske

súvrstvie

tatrikum

v šiprúnskej panve sa ukladali pelagity so siliciklastami

fatrikum

eupelagická sedimentácia pod CCD – maximálna

oceanizácia

veporikum a gemerikum

sedimentárny záznam chýba

hronikum

prahová a svahová pelagická sedimentácia

• silicikum

• koniec hlbokovodnej sedimentácie (oxford) a nástup

plytkovodnej sedimentácie

• meliatikum

• koniec pelagickej a synorogénnej wildflyšovej

sedimentácie (vrchný oxford)

• vysokotlaková metamorfóza – príkrov Bôrky

Malm - interpretácia

• uzatváranie a suturovanie meliatika do subdukčnej zóny

• ukončenie sedimentácie v jednotkách silicika – odlepenie od

neznámeho substrátu, skrátenie a výzdvih

• zvýšenie úrovne CCD – kremité vápence a rádiolarity

• spreading penninicko – váhického oceánu oddelil

austroalpínsky a slovakokarpatský priestor od severoeurópskej

platformy