II. Príroda a spoločnosť (ISCED 1) -...

II / 1

II. Príroda a spoločnosť (ISCED 1)

Vzdelávacia oblasť je zameraná na spoznávanie prostredia, ktoré ţiaka obklopuje.

Ţiak pri poznávaní vyuţíva minulé vedomosti a skúsenosti, pričom je vedený k vytváraniu

súvislostí medzi tým, čo uţ pozná a tým, čo práve skúma, o čom sa učí. Cieľom vzdelávacej

oblasti je komplexný rozvoj všeobecnej gramotnosti tak, aby ţiak nadobudol ucelenú,

jednoduchú predstavu o fungovaní základných prírodných a spoločenských javov. Aby

nadobudol rešpekt k prírode, spoločnosti a k sebe samému ako významnej zloţke tohto

prostredia a zároveň, aby iniciatívne pokračoval v rozširovaní vlastného poznania.

Vzdelávaciu oblasť Príroda a spoločnosť tvoria vyučovacie predmety:

Prírodoveda

Vlastiveda

Učebný plán pre Školský vzdelávací program v 1. - 4. ročníku

Vzdelávacia

oblasť Predmety

Počet hodín

1. ročník

Sp

olu

Počet hodín

2. ročník

Sp

olu

Počet hodín

3. ročník S

po

lu

Počet hodín

4. ročník

Sp

olu

ŠV

P

Šk

VP

ŠV

P

Šk

VP

ŠV

P

Šk

VP

ŠV

P

Šk

VP

Príroda a

spoločnosť

Prírodoveda 0,5 1,5 2 1 0 1 1 1 2 1 0 1

Vlastiveda 0 0 0 1 0 1 1 0 1 1 0 1

http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/1stzs/isced1/vzdelavacie_oblasti/prirodoveda_isced1.pdf

http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/1stzs/isced1/vzdelavacie_oblasti/vlastiveda_isced1.pdf

II / 2

PRÍRODOVEDA

CHARAKTERISTIKA PREDMETU

Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne

nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné

oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým

preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale

postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň

s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho

procesu.

Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom

je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích

problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych

schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí,

ktoré sú spojené s bezprostredným ţivotným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým.

Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k

prírode, ale aj k samotnej vede.

CIELE

Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného

prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v

informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho

kognitívna úroveň. Cieľ je moţné bliţšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:

Školský vzdelávací program Enviráčik

Základná škola, Lehota 144

Názov

predmetu Prírodoveda

Časový

rozsah

výučby/

ročník

1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník

2 hod./týţdeň

66 hod./rok

1 hod./týţdeň

33 hod./rok

2 hod./týţdeň

66 hod./rok

1 hod./týţdeň

33 hod./rok

Stupeň

vzdelania ISCED 1

Forma

štúdia denná

Vyučovací

jazyk slovenský

II / 3

spoznávaniu ţivotného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k

vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.

rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním

v rôznych informačných zdrojoch.

rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom vyuţívania všetkých

zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.

opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.

rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.

nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.

tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné

javy a existencie.

uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho

vyuţívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.

poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho

aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého ţivotného štýlu.

II / 4

VZDELÁVACIE STRATÉGIE

kompetencie predmetové

ţiak

bude

schopn

ý

rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním

súvisiacich

tvoriť a modifikovať pojmy a predstavy, ktoré opisujú a vysvetľujú základné

prírodné javy a existencie

vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej

ţiak sa

naučí

rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty

vedomostiam o vzťahoch ţivej a neţivej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie

ekologických a environmentálnych problémov)

modifikovať obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v beţnom ţivote nevedecký

obsah

kompetencie k celoţivotnému učeniu sa

ţiak sa

naučí

chápať význam vedy pre kaţdodenný ţivot

objektívne posudzovať pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu

a celkové ţivotné prostredie

spoznávať ţivotné prostredie, pozorovať zmeny, ktoré sa v ňom dejú

vnímať pozorované javy ako časti komplexného celku prírody

kompetencie sociálne komunikačné

ţiak sa

naučí

opisovať, porovnávať a klasifikovať informácie získané pozorovaním

vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom

základom vedeckej terminológie a vie ju odlíšiť od beţnej, nevedeckej komunikácie

vybrané vedecké pojmy, na ktorých je moţné rozvíjať prírodovedné schopnosti

kompetencie uplatňovať základ matematického myslenia

ţiak sa

naučí

ţe kaţdá skutočnosť je vysvetliteľná

meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou

postupne základným logickým operáciám

kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií

ţiak sa

naučí

samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej

miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň

vyuţívať IKT pri vyhľadávaní, spracovávaní a kritickom posudzovaní informácií

rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a

hľadaním v rôznych informačných zdrojoch

vyuţívať IKT pri vzdelávaní

kompetencie riešiť problémy

ţiak sa

naučí

uplatňovať metódy zaloţené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení

nazeraniu na problémy a ich riešenie z rôznych uhlov pohľadu

formulovať argumenty a dôkazy na obhájenie svojich názorov

rozvíjať schopnosť argumentácie s vyuţívaním kauzality

kompetencie občianske

ţiak sa

naučí

potrebe prírodu chrániť a aktívne sa zapojiť do efektívnejšieho vyuţívania látok, ktoré

príroda ľuďom poskytuje

citlivo pristupovať k ţivej prírode

II / 5

kompetencie sociálne a personálne

ţiak sa

naučí

zákonitostiam fungovania ľudského tela

rešpektovať vlastné zdravie

aktívne ochraňovať zdravie prostredníctvom zdravého ţivotného štýlu

kompetencie pracovné

ţiak sa

naučí

aktívne manipulovať s materiálmi, s ktorými sa deti beţne stretávajú

zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine

rozvíjať schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom vyuţívania všetkých

zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne

II / 6

OBSAH VYUČOVANIA

Prírodoveda v 1. ročníku

Tematický celok Časová

dotácia

Obsahový štandard Výkonový štandard

Medzipredmetové

vzťahy,

prierezové témy Téma Pojem

Čas 8 h Ročné obdobia Jar, leto, jeseň, zima,... Vysvetliť rozdiely medzi jarnou, letnou, jesennou

a zimnou prírodou.

SJL,

MAT, VYV

OSR,

MUV, MEV,

REV

Zmeny v prírode počas

ročných období

Počasie, niţšia, vyššia

teplota, ...

Vedieť vysvetliť, čo sú štyri ročné obdobia.

Prejavy veku rastlín Letokruhy, strom, kmeň, ... Poznať podľa zmien rastlín ich vek.

Meranie času pomocou

pravidelne sa opakujúcich

javov

Východ, západ slnka,... Vedieť merať čas podľa pravidelne opakujúcich sa

javov, ktoré sú pozorovateľné.

Presýpacie hodiny,

slnečné hodiny

Minulosť, súčasnosť, tieň,

slnečné lúče, ...

Poznať princíp presýpacích hodín.

Poznať princíp slnečných hodín.

Kalendár, rok, mesiace

v roku

Kalendár, rok, mesiac, ... Poznať význam kalendára.

Vedieť vymenovať mesiace v roku.

Týţdeň

Pracovné dni a dni

oddychu

Týţdeň, pracovný deň, deň

oddychu, ...

Vedieť vymenovať dni v týţdni.

Vedieť rozlíšiť pracovné dni a dni oddychu.

Meranie času hodinami Hodiny, čas, ... Vedieť určiť celú hodinu.

Ľudské telo 6 h Zloţenie ľudského tela Hlava, krk, trup, horné

a dolné končatiny, ...

Vedieť pomenovať hlavné časti ľudského tela. SJL,

MAT, TEV

Potrava ako zdroj energie Potrava, zdravé, nezdravé

potraviny,...

Vedieť ako sa správne stravovať.

II / 7


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Vitamíny Vitamíny, výţiva, ... Vedieť vysvetliť potrebu vitamínov pre človeka. OŢZ, OSR, TPPZ

Jedy a drogy Alkohol, fajčenie, škodlivé

látky, ...

Uvedomiť si škodlivosť drog a návykových látok pre

organizmus.

Projekt: Zdravá výţiva Celozrnné, mliečne

výrobky, ...

Vedieť sa správne stravovať.

Ţivočíchy 8 h Zvieratá a ich mláďatá Dospelé zviera, mláďa, ... Vedieť pomenovať mláďatá dospelých jedincov. VYV,

SJL, MAT

MEV,

ENV, REV,

OŢZ

Rozmnoţovanie cicavcov Cicavec, materské mlieko,... Vedieť uviesť príklady cicavcov a spôsob ich ţivota.

Vtáky Vták, vrabec, drozd,

lastovička, sokol, labuť, ...

Opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich

zástupcov.

Rozmnoţovanie vtákov Liahnutie, vajce, ... Vedieť uviesť príklady vtákov a spôsob ich ţivota.

Dĺţka ţivota, rast a vývin

mláďat

Rast, vývin, mláďa, ... Vedieť, ţe ţivočíchy sa doţívajú rôzneho veku

v závislosti od druhu.

Rôzne spôsoby

zabezpečovania potravy

Potrava, mäso, rastliny, ... Vedieť, ţe kaţdý ţivočích si zabezpečuje iné

potraviny.

Plazy Uţovka, vretenica,

jašterica,...

Opísať skupinu plazov a vedieť vymenovať troch

zástupcov, vizuálne rozpoznať.

Ţivočíšne spoločenstvá Spoločenstvo, svorka, stádo,

kŕdeľ, ...

Vysvetliť význam zhlukovania ţivočíchov do skupín.

Hmota 5 h Skupenstvá hmoty Pevné, kvapalné, plynné

skupenstvo, ...

Na základe zmyslových vnemov určiť rôzne druhy

hmoty. SJL,

MAT, HUV Ţivá a neţivá príroda Ţivá, neţivá príroda, ... Vysvetliť rozdiel medzi ţivou a neţivou prírodou.

II / 8


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Vietor, vzduch Vlastnosti látok, .. Vysvetliť vlastnosti skupenstva látok.

ENV, TPPZ Druhy materiálov Drevo, textil, ţelezo,... Rozpoznávať rôzne materiály.

Projekt: Skupenstvá

hmoty

Materiály, ... Vedieť rozdeliť materiály do skupín.

Rastliny

8 h Rastliny a podmienky pre

ich ţivot

Skala, voda, pôda, svetlo,

teplo, ţiviny, vzduch, ...

Vedieť identifikovať základné prejavy ţivých rastlín.

SJL,

HUV, VYV

ENV,

TPPZ, OŢZ

Základná stavba

rastlinného tela

Koreň, stonka, list, kvet, ... Poznať a vymenovať základnú stavbu rastlinného tela.

Rastliny a ich plody Plod, strom, krík, ovocie,

zelenina, zrelosť, nezrelosť,

...

Poznať zrelé a nezrelé plody a vysvetliť ich zrelosť na

príkladoch.

Projekt: Klíčenie semien Klíčenie, teplo, voda,

vzduch, skleník, pôda, ...

Vedieť zasadiť semeno.

Semená a rozmnoţovanie

rastlín

Semeno, sadenie, sejba,

rozmnoţovanie, ..

Opísať pri pozorovaní ako klíči semeno.

Voda 11 h Voda a rastliny Voda, ţivotné prostredie, ... Chápať význam vody v prírode.

SJL,

HUV, VYV

ENV,

TPPZ, OŢZ

Zdroje vody Prameň, potok, rieka,

jazero, rybník, priehrada,

pleso, more, ...

Vedieť vymenovať rôzne zdroje vody.

Tečúca a stojatá voda Tečúca, stojatá voda,... Vedieť vysvetliť, ţe stojatá voda nemá prítok ani

odtok.

Voda a človek Ţivotné potreby,.. Chápať význam vody pre človeka.

II / 9


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Úprava vody – pitná voda Pitná voda, znečistená

voda,...

Vedieť pouţívať pojem pitná voda.

Znečistenie vody

rozpustnými,

nerozpustnými látkami

a mikroorganizmami

Rozpustné, nerozpustné

látky, mikroorganizmy, ...

Vedieť opísať vlastnosti čistej vody.

Dôsledky znečistenia

rôznych vodných zdrojov

Vodný zdroj, znečistenie, ... Uvedomiť si význam pitnej vody pre človeka.

Projekt: Čistá

a znečistená príroda

Odpadky, škodlivé látky, ... Vedieť rozpoznať čistú a znečistenú prírodu.

Význam vody v pôde Zavlaţovanie, polievanie,

dáţď, sneh, ...

Vedieť vysvetliť význam prítomnosti vody v pôde.

Význam vody vo

vzduchu

Vyparovanie, para, ... Vedieť vysvetliť význam prítomnosti vody vo

vzduchu.

Kolobeh vody v prírode Dáţď, sneh, ľad, oblaky, ... Vedieť jednoducho vysvetliť kolobeh vody v prírode.

Teplo a teplota 8 h Slnko – zdroj tepla

a svetla

Tepelný, svetelný zdroj,

slnko, ...

Vedieť, ţe zdrojom tepla a svetla je slnko.

Poznať iné zdroje tepla.

SJL, MAT

ENV, OŢZ

Poţiarna bezpečnosť Horľavé látky, hasiči,... Rozlišovať horľavé látky. Uvedomiť si nebezpečenstvo

ohňa a vedieť predchádzať vzniku poţiarov.

Teplo a teplota Chlad, teplo, ... Odhadnúť hmatom chladné a teplé predmety.

Druhy teplomerov Lekársky, vonkajší,

meteorologický, izbový

teplomer, ...

Rozpoznať rôzne druhy teplomerov.

II / 10


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Zmeny teploty ľudského

tela – zniţovanie teploty

Choroba, horúčka, zvýšená

teplota, ...

Vedieť predchádzať chorobe. Poznať spôsoby

zniţovania teploty ľudského tela.


tela – zvyšovanie teploty

Šport, pohyb, obliekanie, ... Poznať význam pohybu a športu pre človeka. Poznať

spôsoby zvyšovania teploty ľudského tela.

Polia a lúky 12 h Lúka a lúčny porast Lúka, burina, tráva, ... Rozlíšiť lúku a pole.

SJL,

HUV, VYV,

MAT

ENV,

OSR, REV,

OŢZ

Lúčne rastliny Nevädza, púpava,

sedmokráska, ...

Vedieť vymenovať známe rastliny na lúkach.

Lúčne ţivočíchy Motýľ, mravec, jašterica,

kobylka, ...

Vedieť vymenovať a poznať lúčne ţivočíchy.

Poľné rastliny Vlčí mak, obilie, jačmeň,

slnečnica, ...

Poznať najznámejšie poľné rastliny.

Poľné ţivočíchy Hraboš, myš, zajac, ... Vedieť vymenovať a poznať poľné ţivočíchy.

Liečivé rastliny Púpava, skorocel, ţihľava,

materina dúška, ...

Vedieť vymenovať niektoré druhy liečivých rastlín.

II / 11



dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Rastliny 2 h Rastliny ako ţivé

organizmy

Rastlina, ţivý

organizmus,...

Vymenovať, kde všade rastú rastliny, uviesť, ţe

rastliny rastú aj vo vode, na skalách, vo veľmi

chladných oblastiach, tieţ vo veľmi teplých oblastiach,

v močariskách, ale aj na iných rastlinách.

SJL, VYV

ENV, OŢZ, OSR

Základná stavba

rastlinného tela

Stavba rastliny, koreň,

stonka, list, kvet, plod,...

Vedieť, ţe rastliny sú si podobné základnou stavbou:

koreň, stonka, listy, kvety, plody.

Vedieť uvedené časti rastliny na príklade určitého

rastlinného druhu identifikovať a uvedomiť si, ţe môţu

mať rôzne tvary, veľkosti a farby.

Základné podmienky pre

rast rastliny

Rast, svetlo, teplo, voda,

vzduch, pôda,...

Vedieť, ţe rastliny sa vzájomne na seba podobajú

okrem základnej stavby aj základnými

charakteristikami spôsobu ţivota.

Vedieť, ţe rastliny potrebujú pre svoj ţivot svetlo,

teplo, vodu, vzduch a ţiviny. Ak nie je niektorá z

uvedených podmienok poskytnutá, tak rastlina

neprosperuje, nerastie, prípadne vädne aţ usychá.

Podmienky klíčenia

semien

Klíčenie, teplo, voda,

vzduch ,...

Vedieť, ţe zrelým semenám je potrebné poskytnúť

dostatok vhodných podmienok na to, aby vyklíčili.

Vlastnou výskumnou činnosťou s pomocou učiteľa

zistiť, ţe semeno nepotrebuje na vyklíčenie svetlo,

určite potrebuje teplo, vodu a vzduch.

Čas

3 h Ročné obdobia

Ročné obdobia, jar, leto,

jeseň, zima, zmeny v

prírode počas ročných

Vedieť vysvetliť rozdiely medzi jarnou, letnou,

jesennou a zimnou prírodou, pričom sa pokúšať o

objasnenie toho, čo ovplyvňuje pozorované zmeny v

SJL,

VYV, MAT

II / 12


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


období,... prírode.

Uvedomiť si najmä to, ţe deň je v zime kratší ako v

lete a teplota prostredia aj preto zostáva v zime na

niţších teplotách (slnko kratšie hreje).

Vysvetliť, čo sú štyri ročné obdobia a vedieť, ţe tvoria

jeden rok.

Uvedomiť si, ţe ročné obdobia sú dané a sú

charakterizované špecifickými zmenami v prírode.

ENV,

OSR, MEV,

OŢZ

Meranie času pomocou

pravidelne sa opakujúcich

javov

Čas, plynutie času, udalosť,

deň, východ slnka,

meradlo, hodiny,

presýpacie hodiny, slnečné

hodiny,...

Vedieť, ţe čas plynie neustále a ţe je ho moţné merať

pomocou udalostí, ktoré sa neustále opakujú, sú

pozorovateľné.

Vysvetliť, ţe deň je časový úsek od východu slnka do

nového východu slnka.

Vedieť, ţe takýchto dní prejde v roku 365. Uvedomiť

si, ţe ak chceme merať časový úsek kratší ako je jeden

deň, napríklad jedna vyučovacia hodina, potrebujeme

iné meradlo, napríklad v súčasnosti pouţívané hodiny

alebo v minulosti pouţívané presýpacie hodiny alebo

slnečné hodiny.

Presýpacie hodiny

Presýpacie hodiny, ... Vedieť vysvetliť, ako fungujú presýpacie hodiny a

skúmať, od čoho závisí rýchlosť presýpania

presýpacích hodín.

Cielene skúmať to, či po presypaní polovice mnoţstva

piesku prešla polovica celkového času presýpania

hodín a snaţiť sa o vysvetlenie.

II / 13


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Kalendár

Kalendár, rok, mesiace

roka, týţdeň, deň pracovné

dni a dni oddychu, zajtra,

pozajtra, včera,

predvčerom,...

Vedieť, ţe rok (365 dní) je rozdelený do dvanástich

mesiacov a vedieť ich vymenovať.

Vedieť, ţe dni v kaţdom mesiaci sú očíslované a

dátum v roku (napríklad narodenín) je určený dvoma

údajmi – číslom v mesiaci a mesiacom v roku.

Informácie uvádzať príkladmi, pričom vysvetľovať, ţe

napríklad piaty marec je piatym dňom v marci.

Vedieť, ţe dni sú usporiadané (okrem mesiacov) aj do

týţdňov, pričom týţdeň má sedem dní.

Jednotlivé dni v týţdni vedieť pomenovať.

Okrem toho vedieť, ţe prvých päť dní je pracovných a

sobota a nedeľa sú dni oddychu.

Orientovať sa v kalendári tak, ţe vedieť, aký deň v

týţdni je a aký je mesiac, vedieť povedať, aký bude

deň zajtra, pozajtra, aký bol včera, predvčerom.

Meranie času hodinami

Hodina, minúta, ručičkové

hodiny, digitálne hodiny,

veľká, malá ručička,

ciferník,...

Poznať celé hodiny a identifikovať ich na

analógových a neskôr aj na digitálnych hodinách.

Vedieť vysvetliť, ţe jedna celá hodina prejde vtedy,

keď sa veľká ručička jeden krát pretočí okolo

ciferníka.

Vedieť, ţe jeden celý deň prejde vtedy, keď prejde celý

ciferník malá ručička dva krát, deň má 24 hodín.

Objektívny a subjektívny

čas

Meranie času, presný čas,... Uvedomiť si, ţe kalendáre a hodiny pouţívame preto,

aby sme mohli čas merať presne.

II / 14


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Uvedomiť si, ţe niekedy sa zdá, ţe čas ide veľmi

pomaly a inokedy rýchlo.

Vedieť, ţe je potrebné mať hodiny nastavené presne a

vedieť, kde sa môţe presný čas dozvedieť (televízia,

rozhlas, internet, hodiny riadené satelitom).

Ţivočíchy

5 h Mláďatá rôznych druhov

ţivočíchov

Ţivočíchy, mláďa, dospelý

jedinec, zvieracia

rodinka,...

Vedieť, ţe ţivočíchy aj človek sa postupne menia –

rastú, vyvíjajú sa, dospievajú, starnú.

Vedieť, ţe mláďatá rôznych druhov ţivočíchov sa

nemusia vţdy podobať na dospelé jedince a vysvetliť

tento proces na príklade motýľa a ţaby.

Vedieť, ţe niektoré ţivočíchy a tak aj človek, sa od

narodenia podobajú na svojich rodičov a uviesť

príklady (kôň a ţriebä, pes a šteňa).

SJL,

ETV, VYV

ENV,

OŢZ, OSR,

FNG

Rôzne spôsoby

zabezpečovania potravy

Bylinoţravce, mäsoţravce,

všeţravce, získavanie

potravy, ...

Vedieť, ţe ţivočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj

spôsobom získavania potravy.

Vedieť, ţe niektoré sa ţivia rastlinami, niektoré lovia

iné ţivočíchy a poznávať aj také, ktoré sa ţivia

odumretými rastlinami, či ţivočíchmi.

Uviesť príklady zo ţivota.

Spôsob pohybu

ţivočíchov

Význam pohybu

ţivočíchov

Pohyb, končatiny, krídla, ... Vedieť, ţe ţivočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj

tým, ako sa pohybujú - veľmi rýchlo, pomaly.

Kategorizovať podľa toho, čím sa pohybujú –

napríklad podľa časti tela, ktorou sa pohybujú (krídla,

plutvy, končatiny a pod.), podľa počtu končatín

(napríklad rak (8+2), pavúk (8), mravec (6), pes (4),

II / 15


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


sliepka (2)), ktorými sa pohybujú, podľa spôsobu

pohybu (skákanie, beţanie, plazenie a pod.).

Rôzne podmienky pre

ţivot ţivočíchov

Podmienky pre ţivot,

prostredie, súš, voda,

vzduch

Vedieť, ţe ţivočíchy sa odlišujú aj tým, v akom

prostredí ţijú a ţe tomuto prostrediu sú prispôsobené.

Vedieť vymenovať príklady ţivočíchov, ktoré ţijú v

rôznych prostrediach, napríklad: na súši (zajac), v pôde

(dáţďovka), vo vzduchu (sokol), vo vode (kapor); vo

veľmi chladných podmienkach (mroţ), v tropických

púšťach (škorpión).

Suchozemské ţivočíchy

Suchozemský ţivočích, súš,

vonkajšie znaky,

Vedieť, ţe na súši ţije najväčšie mnoţstvo ţivočíchov.

Vedieť, ţe dýchajú vzduch a ţivia sa potravou, ktorá je

dostupná na súši, niekedy vo vode. Na príklade mačky

vedieť vysvetliť prispôsobenie ţivotu na súši, opísať

jej vonkajšie znaky.

Vedieť, ţe ţivočíchy, ktoré je moţné vidieť vo

vzduchu ţijú na súši a pre svoj ţivot potrebujú dýchať

vzduch. Vedieť, ţe vo vzduchu hľadajú potravu alebo

sa ním rýchlo premiestňujú.

Vodné ţivočíchy Vodný ţivočích, .. Vedieť, ţe okrem ţivočíchov, ktoré ţijú na súši a

dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré ţijú vo vode.

Obojţivelníky Obojţivelník,... Vedieť vysvetliť, ţe obojţivelník je ţivočích, ktorý

určitý čas svojho ţivota ţije pod vodou a v dospelosti

ţije na súši.

Včely ako spoločenský

hmyz

Včela, včelia matka,

robotnica, trúd, ...

Vedieť opísať spôsob ţivota včiel, rozmnoţovací

cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v

II / 16


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


priestore.

Pri vysvetľovaní pouţívať informácie o organizačnej

štruktúre včelej rodiny – rozpoznávať matku, trúda

a robotnicu.

Voda 6 h Zmena skupenstva vody z

kvapalného na pevné

Mrznutie vody

Voda, kvapalina,

vyparovanie, vodná para,

ochladzovanie, ľad, ...

Vedieť, ţe rastliny a ţivočíchy potrebujú pre svoj ţivot

kvapalnú vodu.

Vedieť, ţe pri zahrievaní sa voda vyparuje a stáva sa z

nej vodná para, ktorú nie je vidieť a pri ochladzovaní

sa z vody stáva ľad. vymenovať, kde všade sa

nachádza kvapalná voda a čím sa odlišuje od ľadu.

ETV, SJL,

VYV

OSR, ENV

Zmena skupenstva vody z

kvapalného na plynné

Vyparovanie vody

Vyparovanie, zahrievanie,

plynná látka,...

Vedieť, ţe voda sa vyparuje zahrievaním, ale vedieť aj

to, ţe voda sa vyparí aj bez zahrievania, voda sa

vyparuje neustále.

Vznik snehu, námrazy,

cencúľov

Sneh, námraza, cencúľ,

srieň, ľad, ľadovec, ...

Vysvetliť ako a kde vzniká ľad a vedieť, ţe zamrznutá

voda môţe mať rôznu podobu (ľadové kocky,

zamrznuté jazero, cencúle, sneh, námraza na oknách,

srieň, ľad v mrazničke, ľadovce na horách, na oceáne).

Zdroje vody

Úprava vody – pitná voda

Zdroj vody, pitná voda,

prameň, potok, rieka,

jazero, rybník, priehrada,

pleso, more, ...

Vymenovať rôzne zdroje vody: prameň, potok, rieka,

jazero, rybník, priehrada, pleso, more a vie opísať

rozdiel v kvalite vody v týchto zdrojoch.

Diskutovať o tom, ako sú jednotlivé zdroje vody

poprepájané.

Vedieť, ţe človek potrebuje pre svoj ţivot vodu, ktorá

II / 17


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


musí byť čistá, hovorím pitná.

Význam vody vo

vzduchu

Kolobeh vody v prírode

Kolobeh vody v prírode,

vyparená voda, ...

Vedieť, ţe vo vzduchu sa nachádza vyparená voda,

ktorá sa tam dostáva napríklad aj dýchaním.

Vedieť jednoducho vysvetliť kolobeh vody v prírode (z

vyparenej vody vznikajú oblaky, z ktorých voda potom

prší späť na zem).

Pitný reţim

Pitný reţim, tekutiny, ... Vedieť, ţe človek musí denne vypiť určité mnoţstvo

vody a vysvetliť, aké tekutiny sú pre doplnenie zásob

vody najvhodnejšie.

Tečúca a stojatá voda

Tečúca, stojatá voda,

sladká, slaná voda, ...

Vysvetliť rozdiel medzi tečúcou a stojatou vodou.

Vysvetliť putovanie vody od prameňa aţ po more.

Vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb

ţijúcich v stojatých vodách: kapor, šťuka, úhor, sumec.

Vedieť, ţe ţivočíchy ţijúce v mori by v sladkých

vodách nepreţili a naopak.

Vedieť, ţe v moriach ţije mnoho ţivočíchov, ktoré sú

podobné tým, ktoré ţijú v sladkých vodách, ale ţijú

tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách neţijú;

porovnáva najmä ryby.

Vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko typických

zástupcov morských ţivočíchov (ţralok, treska, losos,

raja, morský koník, medúza, sépia, koraly)

Hmota 3 h Ţivé organizmy a neţivá

príroda

Ţivé a neţivé prírodniny,

príjem potravy a vody,

Jednoducho vysvetliť rozdiel medzi ţivými a neţivými

prírodnými objektmi.

VYV, SJL

II / 18


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


vylučovanie, rast, pohyb,

rozmnoţovanie,...

Vedieť vymenovať niektoré zo základných ţivotných

prejavov organizmov ako je príjem potravy a vody,

vylučovanie nestrávených zvyškov, rast, pohyb,

rozmnoţovanie.

ENV, OŢZ,

OSR

Plynné, kvapalné a pevné

skupenstvo hmoty

Hmota, plynné, kvapalné a

pevné skupenstvo hmoty, ...

Vedieť, ţe fyzický svet je tvorený rôznymi hmotami,

pričom tie môţu byť v plynnom, kvapalnom a pevnom

skupenstve.

Vedieť jednoducho vysvetliť, aké vlastnosti má pevné

skupenstvo (je moţné ho chytiť do ruky, má stály tvar,

pričom tvar je moţné meniť opracovávaním,

pôsobením rôznych síl) a uviesť príklady látok, ktoré

sú pevného skupenstva.

Vedieť jednoducho vysvetliť, aké vlastnosti má

kvapalné skupenstvo (nie je moţné ho chytiť do

prstov, nemá stály tvar, prispôsobuje svoj tvar tvaru

nádoby, v ktorej sa nachádza) a vie uviesť príklady

látok, ktoré sú kvapalného skupenstva.

Vedieť, ţe hmota v plynnom skupenstve je často

neviditeľná, aj keď poznáme aj plynné látky, ktoré sú

farebné alebo voňavé a tak ich môţeme vnímať

zmyslami.

Vedieť uviesť príklad plynnej látky – vodnú paru a

vzduch .

Vlastnosti látok a zmeny

vlastností látok

Vlastnosti látok -

priesvitné, priehľadné,

tvrdé, mäkké, ohybné

Vedieť vymenovať niektoré základné vlastnosti

materiálov (priesvitné, priehľadné, tvrdé, mäkké,

ohybné a pod.) a predmety podľa týchto vlastností

II / 19


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


a pod., kritérium

triedenia,...

triediť, pričom si stanovuje kritériá triedenia.

Svetlo ako príklad

nehmotnej reálie

Zdroje svetla

Svetlo, nehmotná

skutočnosť, zdroj svetla,

hviezda, ţiarovka, oheň, ...

Vedieť, ţe okrem hmoty poznáme aj iné nehmotné

skutočnosti, medzi ktoré patrí napríklad svetlo (t.j.

vedieť, ţe svetlo nie je hmota).

Vedieť, ţe hlavným zdrojom svetla je slnko, ale medzi

zdroje patria napríklad aj hviezdy, ţiarovky či oheň.

Plynné, kvapalné

a pevné látky

2 h Vzduch ako plynná látka

Vietor

Plynná látka, vzduch,

vietor, ...

Vedieť, ţe vzduch je hmota, ktorá vypĺňa priestor

podobne ako kvapalné a pevné látky.

Osvojiť si pojem plynná látka

Uvedomiť si, ţe vietor je pohybujúci sa vzduch.

SJL, VYV

ENV, FNG

Kvapalné látky Kvapalná látka, benzín,

ocot, alpa,...

Vymenovať kvapalné látky, ktoré pozná zo skúseností

(napríklad voda, benzín, ocot, alpa, mlieko, med,...) .

Pevné látky

Pôda, rozdrobovanie,

kameň,...

Uviesť pôdu ako príklad pevnej látky.

Vysvetliť, ţe pevné látky sa dajú rozdrobiť na menšie

časti, niektoré jednoduchšie a iné ťaţšie,

rozdrobovaním sa však nestávajú tekutými.

Vedieť vysvetliť, ţe dlhodobým rozdrobovaním

kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká pôda.

Rastliny polí a lúk 5 h Rôznorodosť lúčneho

porastu

Lúčny porast, ... Vnímať lúku ako priestor, na ktorom rastie mnoţstvo

rôznorodých rastlín a ţije tu veľké mnoţstvo

rôznorodých ţivočíchov.

SJL, VYV, IFV

ENV, OŢZ, OSR

Typické druhy lúčnych

rastlín

Lúčne rastliny, ... Uvedomiť si rôznorodosť porastu na lúke.

II / 20


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Typické druhy ţivočíchov Lúčne ţivočíchy, .. Uvedomovať si, ţe na lúke ţijú rôznorodé ţivočíchy.

Typické druhy ţivočíchov

ţijúcich na poliach

Pole, poľný ţivočích, ... Vedieť vymenovať zástupcov ţivočíchov, ktoré ţijú na

poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý,

hraboš poľný, škrečok poľný), vedieť ich opísať a

vedieť povedať, čím sa ţivia.

Najvýznamnejšie poľné

plodiny a ich vyuţitie

Poľné plodiny, pole, lúka,

medza, monokultúra,

obilniny, ...

Vedieť, ţe polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny

boli vytlačené na medze.

Vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry.

Poznať plodiny, ktoré sa na poliach pestujú najčastejšie

(kukurica, repka olejná, slnečnica, cukrová repa,

obilie), vedieť ich opísať a vymenovať vyuţitia danej

rastliny.

O obilninách vedieť, ţe poznáme rôzne druhy,

napríklad pšenicu, raţ, jačmeň a ovos a vedieť, aké

rôzne pouţitie majú dané obilniny.

Liečivé rastliny

Liečivá rastlina, zranenie,

ochorenie, ...

Vedieť vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka.

Zdôrazniť to, ţe rastliny obsahujú látky, ktoré

pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia.

Vedieť, ţe rôzne rastliny majú rôzny účinok, pouţívajú

sa na rôzne účely.

Rozpoznávať najčastejšie poţívané liečivé byliny a

pomenovávať ich rodovými menami: repík lekársky,

lipa malolistá, materina dúška, ruţa šípová a skorocel

kopijovitý.

II / 21


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Teplo a teplota 3 h Tepelné zdroje

Tepelný zdroj, teplota,

elektrické zariadenie,

sopka, láva, termálny

vodný prameň, gejzír,...

Vedieť, ţe človek potrebuje mať optimálnu teplotu,

aby preţil a preto pri niţších teplotách vyţíva rôzne

zdroje tepla.

Vedieť, ţe teplo je moţné vyrobiť rôznymi

elektrickými zariadeniami (ţiarovka, ţehlička, rôzne

tepelné vyhrievače).

V súvislosti s týmto poznatkom si uvedomuje, ţe rôzne

elektrické zariadenia sa pri práci zahrievajú (počítač,

CD prehrávač, mobilný telefón, mixér a pod.).

Vedieť, ţe na zemi existujú sopky, ktoré chrlia lávu a

tá je tieţ zdrojom tepla.

Vedieť, ţe toto teplo pochádza zvnútra zeme, podobne

ako teplo z termálnych vodných prameňov a gejzírov.

VYV

OSR, ENV

Vznik tepla v organizme

Zahriatie, únik tepla,... Vedieť, ţe človek sa môţe zahriať aj teplým oblečením

alebo prikrývkou, pričom vníma seba ako zdroj tepla a

oblečenie ako prekáţku v úniku tepla.

Teplomer Lekársky teplomer,

teplomer na meranie teploty

vody, meteorologický

teplomer, teplota,.

Vedieť, ţe ľudské telo má stálu teplotu, ktorá sa meria

lekárskym teplomerom.

Pozorovaním zistiť rozdiel medzi lekárskym

teplomerom, teplomerom na meranie teploty vody a

vonkajším, meteorologickým teplomerom.


tela

Teplota ľudského tela,

choroba, zvýšená teplota,

zniţovanie teploty, ...

Vedieť, ţe niektoré choroby sa prejavujú tým, ţe sa

zvýši telesná teplota.

Vedieť, ţe zvýšená teplota je obranný mechanizmus

človeka, ktorým bojuje proti ochoreniu.

II / 22


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Vedieť, ţe veľmi vysoká teplota je pre človeka

nebezpečná a je potrebné ju zníţiť.

Vysvetliť, ako je moţné zníţiť vysokú teplotu pri

ochorení (ochladenie vodou, zábaly, tabletky).

Vedieť, akú vysokú teplotu povaţujeme za zvýšenú a

je prejavom ochorenia organizmu.

Vedieť, ţe človek, ktorému je zima (čo je prejavom

toho, ţe si nedokáţe udrţať stálu teplotu tela) sa môţe

zahriať napríklad pohybom.

Vedieť, ţe telo je moţné zahriať aj tým, ţe ho

prikryjeme, oblečieme a tento poznatok vysvetliť tým,

ţe ľudské telo produkuje teplo a prikrývkou a

oblečením zabraňujeme úniku tepla do prostredia.

Vedieť, ţe telo je moţné zahriať aj trením, čo vie

demonštrovať šúchaním dlaní a meraním teploty v

dlani pred a po vzájomnom šúchaní dlaní.

Ľudské telo 3 h Potrava s rôznym

obsahom výţivných látok

Obezita

Potravina, potrava, výţivná

látka, ţivina, tuk, obezita,...

Vedieť jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a

čo obsahuje potrava, ako a kde sa v organizme

spracováva a na čo sa v organizme vyuţíva.

Vedieť, ţe rôzne druhy potravín sa vzájomne odlišujú

nielen chuťou, tvarom a svojím pôvodom, ale aj

obsahom ţivín

Vysvetliť, ţe pri konzumácii veľkého mnoţstva

potravy, resp. pri konzumácii potravy s veľkým

mnoţstvom energie sa táto ukladá v podobe tuku do

SJL,

IFV, VYV

OŢZ, OSR,

ENV

II / 23


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


ľudského organizmu ako zásoba energie; človek

priberá na váhe.

Vitamíny

Vitamíny, zdravý ţivot,

cukor, ...

Vedieť, ţe potrava obsahuje vitamíny a uvedomuje si,

ţe vitamíny sú pre zdravý ţivot dôleţité.

Vedieť, ţe vitamíny sa označujú veľkými tlačenými

písmenami – A, B, C, D, E.

Vedieť, ţe niektoré potraviny vitamíny vôbec

neobsahujú, ale obsahujú veľa tukov a cukrov.

Uvedomiť si, ţe neustálou konzumáciou tohto typu

potravín sa môţe zníţiť mnoţstvo vitamínov v tele, čo

spôsobí ochorenie organizmu.

Význam zdravej stravy

pre vývin človeka

Zdravá strava, pohyb,... Vedieť, na čo potrebuje človek vyváţenú stravu

a vyváţený dostatočný pohyb.

Ľudské zmyslové orgány

Zmyslové orgány, zrak,

sluch, chuť, čuch, koţa,...

Vedieť, ţe kontakt s prostredím nám poskytujú najmä

zmyslové orgány.

Vysvetliť, na čo človeku slúţi zrak.

Vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový orgán

sluchu.

Jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký

majú význam pri spoznávaní prostredia.

Vysvetliť funkciu koţe pre ľudský organizmus.

Vlastnosti látok 1 h Teplo a chlad

Teplo, chlad, zadrţiavanie

tepla, chladu, únik tepla,

prienik tepla, ...

Vedieť, ţe niektoré látky zadrţiavajú teplo a uvedomiť

si, ţe tieto materiály pouţívame ako pri udrţiavaní

tepla, tak aj chladu (vysvetľuje jav tým, ţe materiál v

jednom prípade zabraňuje úniku tepla z predmetu a v

druhom prípade zabraňuje prieniku tepla k predmetu).

VYV, SJL

ENV, OŢZ

II / 24



dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Plynné, kvapalné

a pevné látky

8 h Vzduch ako plynná látka

Hmota, plynná, kvapalná a

pevná látka, ...

Vedieť, ţe vzduch je hmota, ktorá vypĺňa priestor

podobne ako kvapalné a pevné látky.

Osvojiť si pojem plynná látka a vedieť vlastnosti

plynnej látky porovnať s vlastnosťami pevných a

kvapalných látok.

Vietor ako pohybujúci sa

vzduch

Vznik pohybu vzduchu

Teplý vzduch, studený

vzduch, ..

Uvedomovať si, ţe vzduch môţe byť pokojný ako

voda v pohári, ale keď sa pohybuje je ním moţné

hýbať vecami, podobne ako vodou, ktorá prúdi z

hadice.

Uvedomovať si, ţe vietor je pohybujúci sa vzduch.

Vedieť vysvetliť, ţe čím je pohyb vzduchu rýchlejší,

dokáţe hýbať s väčšími predmetmi, pri vysvetľovaní

pouţívať dôkazy z vlastnej skúsenosti.

Pokúšať sa o vysvetlenie toho, prečo sa hýbe záclona

nad radiátorom a dávať si vedomosti do súvislosti s

fungovaním teplovzdušného balóna.

Jednoduchými overovacími pokusmi zisťovať, ţe teplý

vzduch stúpa hore a vzniká tým prúd vzduchu podobný

vetru.

VLA, TEV

ENV, OŢZ

Zdroje znečistenia

vzduchu


vzduchu

Zdroj, znečistenie

vzduchu...

Vedieť, ţe vzduch môţe obsahovať rôzne súčasti, ktoré

sú tak drobné, ţe sa udrţia vo vzduchu a nie sú v ňom

viditeľné. Niektoré z týchto súčastí nie sú nebezpečné

a neznamenajú znečistenie, iné sú pomerne

nebezpečné.

VLA, VYV

ENV, OŢZ

II / 25


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Rozdiel medzi pevnými a

kvapalnými látkami

Pevné skupenstvo,

kvapalné skupenstvo, ...

Detailným pozorovaním a skúmaním vedieť zistiť, aký

je rozdiel medzi tekutými a sypkými látkami, čím

špecifikuje rozdiely v pevnom a kvapalnom

skupenstve na úrovni vlastných schopností.

Tečúca a stojatá voda

Znečistenie vody


rôznych vodných zdrojov

Tečúca voda, stojatá voda,

vodný zdroj, prítok,

odtok,...

Osvojiť si pojem stojatá voda, vysvetliť, ţe ide o vodu,

ktorá nemá prítok a odtok, ide o vodu, ktorá neprúdi,

ktorej nepribúda a neubúda prítokom a odtokom.

Vedieť opísať vlastnosti čistej vody.

Vedieť, ţe niektoré látky, ktoré vodu znečisťujú je vo

vode vidieť a niektoré viditeľné nie sú.

Uvedomovať si, ţe znečistenie, ktoré nie je moţné

zistiť ţiadnym zo zmyslov je nebezpečné, voda môţe

obsahovať zárodky ochorení, preto je dobré piť vodu z

overených zdrojov. Uvedomovať si význam pitnej

vody pre človeka.

VYV

OŢZ, ENV

Pôda

Vznik pôdy

Vlastnosti pôdy

Znečistenie pôdy a jeho

dôsledky

Nelegálna skládka, toxický

odpad,...

Uviesť pôdu ako príklad pevnej látky.

Vedieť vysvetliť, ţe pevné látky sa dajú rozdrobiť na

menšie časti, niektoré jednoduchšie a iné ťaţšie,

rozdrobovaním sa však nestávajú tekutými.

Vedieť vysvetliť, ţe dlhodobým rozdrobovaním

kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká pôda.

Vedieť skúmať vlastnosti pôdy, zisťovať rozdiely vo

farbe, vo veľkosti čiastočiek a skúmať ako rôzne pôdy

prepúšťajú vodu.

Vedieť, ţe aj pôda môţe byť znečistená a ako toto

VLA

OŢZ, ENV

II / 26


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


znečistenie môţe vzniknúť (napríklad nelegálnymi

skládkami, vylievaním toxických látok do prírody).

Vedieť vysvetliť, ţe z pôdy sa môţu škodlivé látky

dostať do spodných vôd a z tadiaľ do prameňov.

Meranie objemu a

hmotnosti látok

Meranie objemu látok

odmerným valcom

Objem, odmerný valec. Vedieť diskutovať o moţnostiach merania mnoţstva

látok rôzneho skupenstva. Oboznamovať sa s pojmami

hmotnosti a objemu.

Vedieť merať objem látok odmerným valcom.

MAT

DOV, FNG

Meranie hmotnosti látok

rovnoramennými váhami

Hmotnosť, váha,... Chápať, ako fungujú rovnoramenné váhy.

Skúmať meranie hmotnosti rôznych pevných a

kvapalných látok (pomerným meraním), zisťovať, ţe

nie vţdy sú väčšie predmety aj ťaţšie.

MAT

OŢZ, MUV

Čas

3 h Kyvadlo

Kyvadlo, kmitanie, ... Cielene skúmať, akým spôsobom funguje kyvadlo. Na

základe riadeného skúmania zisťovať, od čoho závisí

rýchlosť kmitania kyvadla.

Vedieť vysvetliť, ako je moţné kyvadlo skonštruovať a

vie o jeho fungovaní plynulo rozprávať.

MAT

OSR

Presýpacie hodiny

Slnečné hodiny

Presýpacie hodiny, slnečné

hodiny.

Vedieť vysvetliť, ako fungujú presýpacie hodiny a

vedieť skúmať, od čoho závisí rýchlosť presýpania

presýpacích hodín.

Skúmať slnečné hodiny dlhodobým pozorovaním a

vytvárať záver, v ktorom sa snaţí o vlastné vysvetlenie

fungovania slnečných hodín.

Osvojiť si vedomosť, ţe slnko sa počas dňa zdanlivo

MAT, ANJ

REV, MEV

II / 27


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


pohybuje po oblohe oblúkom vţdy tým istým smerom

(od východu na západ).

Meranie času hodinami

Hodina, minúta, sekunda

Ozubené kolesá, digitálne

hodiny ,...

Poznať celé hodiny a identifikovať ich na analógových

a neskôr aj na digitálnych hodinách.

Veľmi jednoducho vedieť vysvetliť, ako fungujú

mechanické hodiny (pomocou pruţiny a ozubených

kolies, ktoré sa otáčajú v pravidelných intervaloch a

hýbu ručičkami) a porovnať tento princíp s tým, ako

fungujú presýpacie a slnečné hodiny.

MAT, ANJ

OSR

Teplo a teplota

3 h Teplo a teplota

Teplomer

Teplota varu vody

Teplota mrznutia vody

Teplo, teplota, teplomer,

bod varu, bod mrazu, ...

Vedieť vysvetliť, ţe hmotu je moţné meniť nielen

pôsobením tepla, ale aj rôznych látok.

Na príklade šumivej tablety vedieť vysvetliť, ţe z

pevnej látky sa pri ponorení do vody uvoľňujú bubliny

– plynná látka.

Podobným spôsobom vedieť vysvetliť reakciu vápenca

(ulity zo slimáka) s octom alebo odstránenie vodného

kameňa z nádoby pomocou octu.

Uvedomovať si, ţe pri horení sa látky menia, vedieť

opísať zmenu vlastností látky pred horením a po horení

(na príklade papiera alebo dreva).

TEV

OŢZ, DOV

Lekársky teplomer

Teplomer na meranie

teploty vody

Meteorologický teplomer

Meteorologický,... Vedieť pozorovaním zistiť rozdiel medzi lekárskym

teplomerom, teplomerom na meranie teploty vody a

vonkajším, meteorologickým teplomerom.

Vysvetliť, prečo sa teplota vriacej vody nedá merať

lekárskym alebo meteorologickým teplomerom, a

VLA

ENV, OŢZ

II / 28


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


prečo sa nedá teplota ľudského tela merať

meteorologickým ...teplomerom alebo teplomerom na

meranie teploty vody.

Tepelné zdroje

Vznik tepla v organizme

Tepelný zdroj, nafta,

benzín, sopka, gejzír, ...

Vedieť, ţe človek potrebuje mať optimálnu teplotu,

aby preţil a preto pri niţších teplotách vyuţíva rôzne

zdroje tepla.

Vedieť, ţe teplo je produkované horením rôznych

horľavých látok, niektoré z nich vedieť vymenovať

(drevo, papier, olej, benzín, nafta a pod.).

Vedieť, ţe teplo je moţné vyrobiť rôznymi

elektrickými zariadeniami (ţiarovka, ţehlička, rôzne

tepelné vyhrievače).

V súvislosti s týmto poznatkom si uvedomiť, ţe rôzne

elektrické zariadenia sa pri práci zahrievajú (počítač,

CD prehrávač, mobilný telefón, mixér a pod.)

Tieţ vedieť, ţe na zemi existujú sopky, ktoré chrlia

lávu a tá je tieţ zdrojom tepla.

Vedieť, ţe toto teplo pochádza zvnútra zeme, podobne

ako teplo z termálnych vodných prameňov a gejzírov.

VLA, VYV

DOV, ENV,

FNG

Horenie

Horľavé látky

Poţiarna bezpečnosť

Horľavá látky, poţiarna

bezpečnosť, ...

Vedieť, ţe niektoré látky sú horľavé a iné nie.

Vedieť, akým spôsobom je moţné látky zapáliť a

vedieť aj to, ţe látky na horenie potrebujú vzduch.

Uvedomiť si nebezpečenstvo ohňa a vedieť sa

bezpečne správať, aby predchádzal vzniku poţiaru.

VYV, VLA

ENV, OŢZ

II / 29


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Vedieť, čo má v prípade poţiaru robiť.

Hmota 5 h Ţivé organizmy a neţivá

príroda


skupenstvo hmoty


skupenstvo hmoty, ...

Uvedomovať si, ţe tak ako sa vzájomne od seba

odlišujú rôzne rastlinné a ţivočíšne druhy, tak sa od

seba odlišujú aj rôzne materiály. Jednou z vlastností je

skupenstvo.

Vedieť, ţe fyzický svet je tvorený rôznymi hmotami,

pričom tie môţu byť v plynnom, kvapalnom a pevnom

skupenstve.

VYV

ENV, OŢZ

Zmena skupenstva

vplyvom tepla

Zmena látok pôsobením

iných látok – chemická

zmena

Zmena skupenstva,

chemická zmena, ...

Vedieť, ţe hmota sa mení vplyvom tepla pričom mení

skupenstvá.

Vedieť vysvetliť, ţe zvyšovaním teploty sa pevné

skupenstvo mení na kvapalné, čomu hovoríme topenie.

Uvedený jav vysvetľovať na príklade roztápania kocky

ľadu a dávať jav do súvislosti s beţnou skúsenosťou –

topenie čokolády v dlani, roztápanie tuku na panvici,

roztápanie sviečky pri horení.

Vedieť vysvetliť, ţe hmotu je moţné meniť nielen

pôsobením tepla, ale aj rôznych látok.

Na príklade šumivej tablety vie vysvetliť, ţe z pevnej

látky sa pri ponorení do vody uvoľňujú bubliny –

plynná látka.

Podobným spôsobom vedieť vysvetliť reakciu vápenca

(ulity zo slimáka) s octom alebo odstránenie vodného

kameňa z nádoby pomocou octu.

Uvedomiť si, ţe pri horení sa látky menia, vedieť

VYV

ENV, OŢZ

II / 30


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


opísať zmenu vlastností látky pred horením a po horení

(na príklade papiera alebo dreva).

Vlastnosti látok

1 h Tepelný izolant

Vodivosť tepla rôznymi

látkami

Tepelná izolácia budov

Tepelná izolácia zdrojov

tepla

Tepelný izolant, vodivosť,

tepelná izolácia, ...

Vedieť, čo to znamená, ţe látka je tepelný izolant

(tepelný izolant chápať ako látku, ktorá zabraňuje

úniku tepla).

Vedieť vytvoriť vlastný výskumný postup na

zisťovanie toho, ktoré látky sú lepšími a ktoré horšími

tepelnými izolátormi.

Vedieť vysvetliť, aký význam má izolácia domu a to

prostredníctvom porovnávania vonkajšej a vnútornej

teploty.

Uvedomovať si, ţe prikrývka ľudské telo nezahrieva,

len zabraňuje úniku tepla, ktoré si ľudské telo vyrába.

VLA, IFV

ENV, FNG

Sily 5 h Elektrická energia

Elektrický prúd

Elektricky vodivé a

nevodivé materiály

Význam elektrickej

energie

Vodič, izolant, spínač, ... Vedieť, ţe elektrická energia sa vyrába v elektrárňach

a vie opísať spôsob, ako sa rozvádza do domácností.

Vedieť vysvetliť význam elektrickej energie pre

súčasného človeka a vie zhodnotiť, aké dôsledky by

mal náhly výpad elektrickej energie.

Vedieť, ţe niektoré látky vedú elektrický prúd a

niektoré nevedú.

Vedieť zostrojiť jednoduchý elektrický obvod (plochá

batéria, vodiče a ţiarovka).

IFV

ENV, OŢZ

Trenie

Časticové zloţenie látok

Trenie, ... Vedieť vysvetliť, čo je to trenie a kde všade sa trenie

vyuţíva. TEV

II / 31


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Zvyšovanie a zniţovanie

trenia

Vedieť skúmať trenie dvoch materiálov a zisťovať,

ktoré materiály zvyšujú a ktoré zniţujú trenie.

DOV

Jednoduché stroje

1 h Ozubené súkolesie ako

jednoduchý mechanizmus

Vyuţitie ozubených

kolies v beţnom ţivote

Ozubené súkolesie, ... Pomocou ozubených súkolesí vedieť meniť smer

pohybu predmetov a tieţ rýchlosť pohybu predmetov.

Samostatne skúmať v domácnosti sa vyskytujúce

predmety, ktoré ozubené kolesá vyuţívajú a opisovať

spôsob, akým sú kolesá v predmete vyuţívané.

Funkciu ozubeného súkolesia vysvetľovať na

bicyklových prevodoch.

Vedieť vymenovať predmety, kde sa ozubené kolesá

vyuţívajú (bicykel, hodinky, ručný mixér, ručná

vŕtačka, vodný a veterný mlyn) a vedieť vysvetliť, ako

sa tam princíp ozubených kolies vyuţíva.

Samostatne vyhľadávať informácie o vyuţití

ozubených kolies v praxi.

VYV

DOV, OŢZ

Vesmír

2 h Rotácia Zeme okolo

vlastnej osi – striedanie

dňa a noci

Slnečná sústava

Vesmírne telesá

Vesmír, vesmírne telesá,

slnečná sústava, ...

Vedieť, ţe zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo

spôsobuje striedanie dňa a noci.

Vedieť, ţe Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín.

Vedieť vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a

ako tento jav súvisí s tým, ţe cez deň nie je na oblohe

vidieť

Vedieť, ţe Slnečná sústava má osem planét, ktoré

obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti.

Vedieť planéty vymenovať.

VYV

ENV, OŢZ

II / 32


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Ľudské telo

13 h Kostra – opora pre svaly

Význam pohybu pre

zdravie človeka

Kostra, opora, ... Vedieť, ţe pohyb je jeden zo základných ţivotných

prejavov organizmov. Dostatok pohybuje je

predpokladom zdravia.

Vedieť, ţe pohyb zabezpečujú svaly, ktoré sú upnuté

na oporu – kostru.

Vedieť vysvetliť, ţe človek má veľké mnoţstvo

menších kostí preto, aby bol ohybnejší.

Vymenovať najzákladnejšie kosti v ľudskom tele.

TEV, VYV

OŢZ, MUV

Svaly – pohybová sústava

Správna ţivotospráva pre

zdravú opornú sústavu

Liečenie zlomenín kostí

Vývin svalstva cvičením

Pohybová sústava, svaly, ...

Uvedomovať si, ţe svaly potrebujeme na veľmi rôzne

pohyby.

Vedieť uviesť niekoľko príkladov rôznych pohybov –

tie, ktoré ovládame vôľou (chôdza, úsmev, hryzenie,

ţmurkanie, hovorenie), aj tie, ktoré vôľou nie sú

ovládané (napríklad pohyb srdca, pohyb čriev).

Vedieť, ţe kosti sú oporou pre svaly a sú rozmiestnené

po celom tele.

Vedieť, ţe kosti obsahujú veľa vápnika, ktorý

potrebuje človek prijímať v potrave, aby mal kosti

dostatočne pevné.

Vedieť, ţe kosti sa môţu pri neopatrnom páde zlomiť,

ale vedia sa aj späť zrásť, pri zrastaní však kosť

nemôţe byť namáhaná, aby nevznikol krivý zrast.

Vedieť, ţe svalovú sústavu je moţné rozvíjať a to

pravidelným cvičením a správnou stravou.

TEV, VYV

OŢZ, DOV

II / 33


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Funkcia reflexu

Význam reflexu pre ţivot

človeka

Nervová sústava a mozog

Reflex, mozog, nervová

sústava.

Vedieť vysvetliť, ţe informácie z jednotlivých

zmyslových orgánov sa pomocou nervovej sústavy

dostávajú do mozgu, kde sú spoznávané, porovnávané,

spracované, zapamätané.

Vedieť vysvetliť, ako funguje reflex a aký má pre

človeka význam.

Vedieť opísať, ako vyzerá nervová sústava človeka a

akú funkciu má mozog.

ETV, NAV

OŢZ

Srdce a jeho funkcia v

tele človeka

Funkcia a zloţenie krvi

Červené krvinky, biele

krvinky, krvné doštičky,

krvný obeh, cievy, tepny,

ţily, srdcový tep, krvný

tlak.

Vedieť, ţe srdce je tvorené svalom, je duté a má

funkciu pumpy na krv.

Vedieť, kde sa srdce v tele nachádza, aké je veľké a

aký má tvar.

Vedieť, ţe všetky látky potrebné pre ľudský

organizmus sú po tele rozvádzané krvou.

Vedieť opísať základné zloţky krvi a význam

jednotlivých zloţiek – červené krvinky, biele krvinky a

krvné doštičky.

Vedieť vysvetliť, ţe krv prúdi po tele v cievach, vedieť

cievny systém schematicky zaznačiť.

Vedieť, ţe srdcová činnosť sa prejavuje na tele

merateľnými javmi – napríklad tepom a tlakom krvi.

ETV, VYV

OŢZ

Ľudské zmyslové orgány

Reakcia človeka na

podnety z prostredia

Zmyslové orgány, ... Vedieť, ţe kontakt s prostredím nám poskytujú najmä

zmyslové orgány.

Vedieť vysvetliť, ako vplýva na človeka strata

TEV, HUV,

VYV

II / 34


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


niektorého zo zmyslov, vysvetliť, ako je potrebné sa o

jednotlivé zmyslové orgány starať, aby si zachovávali

funkčnosť.

Porovnávať ľudské zmyslové orgány (ich kvalitu) so

zmyslovými orgánmi rôznych druhov ţivočíchov

a uvedomovať si, ţe jednotlivé zmysly sú vyvinuté

vzhľadom na spôsob ţivota daného druhu.

OŢZ

Zrak, zrakový orgán –

oko

Funkcia zrakového

orgánu

Starostlivosť o zrak

Sluch, sluchový orgán –

ucho

Funkcia sluchového

orgánu

Zrak, funkcia, sluch,

ušnice, krátkozrakosť,

ďalekozrakosť, ...

Vedieť vysvetliť, na čo človeku slúţi zrak.

Jednoducho vysvetliť funkciu zrakového orgánu a

skúmať prečo má človek dve oči (zisťovať funkciu

odhadovania vzdialenosti).

Uvedomovať si, ţe bez svetla človek nemôţe nič

vidieť a čím je svetlo slabšie, tým viac sa oči

namáhajú.

Poznať pojmy krátkozrakosť a ďalekozrakosť a vedieť

ich vysvetliť ako poruchy funkcie zraku (vrodené

alebo získané nesprávnymi ţivotnými návykmi).

Vedieť vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový

orgán sluchu.

HUV, VYV

OŢZ, MEV,

DOV

Chuťové a čuchové

orgány

Funkcia chuti a čuchu

Význam chuti a čuchu pre

Hmat

Chuť, čuch, hmat, ... Vedieť jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch

a aký majú význam pri spoznávaní prostredia.

Na základe vlastného skúmania zistiť rozloţenie

analyzátorov chutí na jazyku a overuje si poznatky

získané vlastným skúmaním v sekundárnych zdrojoch.

Vedieť vysvetliť nebezpečenstvo spojené so stratou

ETV

ENV, OŢZ

II / 35


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Význam hmatu pre

človeka

chuti a čuchu.

Vedieť, ţe pomocou hmatu zisťujeme rôzne vlastnosti

prostredia – kvalitu materiálov, ale aj teplotu

materiálov a prostredia.

Funkcie koţe

Citlivosť pokoţky

Koţa, citlivosť, pigment, ... Vedieť vysvetliť funkciu koţe pre ľudský organizmus.

Medzi rôznymi funkciami spomínať aj zmyslovú

funkciu.

Vedieť skúmať citlivosť pokoţky na rôznych miestach

na tele a pokúša sa o vysvetlenie zistených rozdielov.

VLA, VYV

MUV

Ţivočíchy

7 h Ţivotné prejavy

organizmov

Podobnosti a rozdiely v

ţivočíšnej ríši

Základ systematiky

stavovcov: obojţivelníky,

plazy, ryby, vtáky,

cicavce

Stavovce, plazy, cicavce, ... Vedieť vysvetliť, čím sa ţivočíchy a rastliny vzájomne

podobajú a čím sa vzájomne odlišujú.

Vedieť, ţe ţivočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac

podobajú (tvarom tela, spôsobom ţivota) patria do tej

istej skupiny ţivočíchov – napríklad obojţivelníky,

plazy, ryby, vtáky, cicavce.

Vedieť opísať skupinu plazov a vymenovať troch

zástupcov (uţovka, vretenica, jašterica).

Vedieť opísať skupinu vtákov a vymenovať piatich

zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol,

labuť).

Vedieť, ţe niektoré ţivočíchy ţijú v skupinách a vedieť

jednoducho vysvetliť význam tohto zhlukovania,

napríklad na svorke vlkov, stáda koní a kŕdli

lastovičiek.

VLA,

SJL, ETV

OŢZ, ENV

II / 36


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Plazy

Chladnokrvný ţivočích

Vedieť opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch

zástupcov (uţovka, vretenica, jašterica), ktorí do danej

skupiny patria.

Ţivočíchy vie vizuálne rozpoznať.

Chápať a vedieť jednoducho vysvetliť, čo to znamená,

ţe plazy sú chladnokrvné (vysvetľovať, ţe plazy sú v

chlade strnulé, lebo si nevedia vytvoriť vlastné teplo

tak, ako to dokáţe človek).

Dávať informácie do súvislosti s tým, kde je moţné

plazy najčastejšie nájsť (na skalách, múroch,

chodníkoch, kde sa vyhrievajú).

VLA,

SJL, ETV

OŢZ, ENV

Vtáky

Vedieť opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich

zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol,

labuť).

Vedieť opísať spôsob ţivota daných ţivočíchov,

uvedomovať si, ţe sa vzájomne odlišujú napríklad

spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky).

Zároveň vedieť, ţe všetky vtáky kladú vajcia a vie

opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá

starajú.

Vedieť, ţe rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych

miestach a je ich moţné rozpoznať aj podľa typu

hniezda a podľa tvaru, veľkosti.

VLA,

SJL, ETV

OŢZ, ENV

Voda 3 h Vodné ţivočíchy Tečúca voda, stojatá voda,

zdroj vody, ...

Vedieť, ţe voda je priestor pre ţivot rôznych druhov

ţivočíchov.

II / 37


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Spôsob ţivota vybraných

zástupcov ţivočíchov

ţijúcich v tečúcich

vodách



ţijúcich v stojatých

vodách

Potok, pstruh, škľabka, rak,

krivák, pijavica, ...

Cieleným pozorovaním zisťovať, aké rôzne vodné

ţivočíchy je moţné nájsť v potoku, pričom vyuţíva

poznatky o tom, kde v potoku sa môţu ţivočíchy

skrývať.

Vedieť vymenovať niekoľko typických zástupcov

vodných ţivočíchov typických pre slovenské potoky:

pstruh, škľabka, rak, krivák, pijavica a opísať ich

spôsob ţivota v potoku.

Uvedených zástupcov vizuálne rozpoznať a

pomenovať rodovým menom.

Vedieť vymenovať niekoľko špecifických zástupcov

rýb ţijúcich v stojatých vodách: kapor, šťuka, úhor,

sumec.

Opísať ich spôsob ţivota a vzájomne ich porovnať.

Detailným pozorovaním rôznych druhov rýb vedieť

zhodnotiť, ktoré znaky sú pre ryby spoločné a čím sa

vzájomne odlišujú.

VLA, TEV

ENV, OŢZ



ţijúcich v mori

More, ţralok, treska, losos,

raja, morský koník,

medúza, sépia, koraly, ...

Vedieť, ţe ţivočíchy ţijúce v mori by v sladkých

vodách nepreţili a naopak.

Vedieť, ţe v moriach ţije mnoho ţivočíchov, ktoré sú

podobné tým, ktoré ţijú v sladkých vodách, ale ţijú

tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách neţijú;

porovnávať najmä ryby.

Vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko typických

zástupcov morských ţivočíchov (ţralok, treska, losos,

ETV, VYV

MUV, ENV,

FNG

II / 38


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


raja, morský koník, medúza, sépia, koraly) a stručne

opísať ich spôsob ţivota.

Rastliny

13 h Rastliny ako ţivé

organizmy

Ţivotné prejavy rastlín

Základné podmienky pre

rast rastliny

Svetlo, teplo, voda, vzduch,

pôda, ...

Vedieť vymenovať, kde všade rastú rastliny, uviesť,

ţe rastliny rastú aj vo vode, na skalách, vo veľmi

chladných oblastiach, tieţ vo veľmi teplých

oblastiach, v močariskách, ale aj na iných rastlinách.

Vedieť, ţe rastliny sa vzájomne na seba podobajú

okrem základnej stavby aj základnými

charakteristikami spôsobu ţivota.

Vedieť, ţe rastliny potrebujú pre svoj ţivot svetlo,

teplo, vodu, vzduch a ţiviny.

SJL, ETV

ENV

Základná stavba

rastlinného tela

Koreň, stonka, list, kvet,

plod, ...

Vedieť, ţe rastliny sú si podobné základnou stavbou:

koreň, stonka, listy, kvety, plody.

Uvedené časti rastliny na príklade určitého rastlinného

druhu identifikovať a uvedomovať si, ţe môţu mať

rôzne tvary, veľkosti a farby.

VYV

ENV

Koreň rastliny

Tvar a funkcia koreňa

Koreň, tvar, funkcia,... Vedieť vysvetliť dve základné funkcie koreňa –

čerpanie ţivín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde.

Vysvetliť, prečo majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené

korene a to v súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní

vody a ţivín z pôdy.

VYV

ENV

Rastlinná stonka

Tvar a funkcia stonky

Stonka, bylina, drevina,

kry, ...

Mať osvojený poznatok o tom, ţe rastliny sa odlišujú

stonkou.

Okrem toho, ţe vie rozdeliť rastliny na byliny a

dreviny a tie na kry a stromy, vedieť detailným

II / 39


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


pozorovaním zistiť, akými rôznymi vlastnosťami sa

stonky odlišujú.

Rastlinné listy

Tvar a funkcia listov

List, čepeľ, kresba

ţilnatiny,...

Vedieť, ţe rastliny sa vzájomne od seba dajú

rozlišovať napríklad tvarom listovej čepele, kresbou

ţilnatiny a rôznosťou zúbkovania na okraji listu, ako aj

farbou.

Pri poskytnutí viacerých rastlinných druhov vedieť

vymenovať niektoré znaky.

VYV

ENV

Kvety

Tvar a zloţenie kvetov

Funkcia kvetov

Opeľovače

Kvet, lupeň, tyčinka,

piestik, ...

Vedieť, ţe rastliny sa vzájomne od seba odlišujú

rôznym tvarom, farbou a zloţením kvetov. Pri

porovnávaní kvetov si okrem farby všímať tvar a počet

lupeňov a farbu a počet tyčiniek.

Vedieť, ţe rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili

plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku

vyrastú nové rastliny.

Vedieť, ţe v kvete sa nachádzajú tyčinky a na nich je

peľ, ktorý opeľovače prenášajú na iné kvety a len

vtedy sa môţe zmeniť kvet na plod.

VYV

MEV, ENV

Rastlinné plody

Tvar a funkcia rastlinného

plodu

Semená

Rozmnoţovanie rastlín

Klíčivosť semien

Jednoročné, dvojročné,

trváce rastliny, klíčivosť,

vegetatívne

rozmnoţovanie, ..

Vedieť vysvetliť, ţe plod je tá časť rastliny, ktorá

vzniká z kvetu po jeho opelení.

Jednoducho vedieť opísať proces opelenia pomocou

vetra a opeľovačov (včely, čmele. )

Vedieť, ţe poznáme zrelé a nezrelé plody a

vysvetľovať zrelosť na rôznych príkladoch z beţného

ţivota (jablká, paradajky, jahody).

VYV, ETV

REV, ENV

II / 40


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Vegetatívne

rozmnoţovanie rastlín

Dĺţka ţivota rastlín

Vedieť, ţe len zrelé plody obsahujú semená, ktoré

vyklíčia. Vlastnou výskumnou činnosťou prísť na to,

ţe poškodené semená nevyklíčia.

Vedieť, ţe rastliny je moţné rozmnoţovať aj pomocou

iných častí rastlín ako sú semená.

Vedieť, ţe rastliny je moţné rozmnoţovať napríklad

hľuzami (zemiak), poplazmi (jahoda) a odrezkami

(maliny) .

Vedieť, ţe niektoré rastliny ţijú dlho a iné krátko, a ţe

dĺţka ţivota rastliny závisí aj od druhu rastliny.

Vedieť, ţe existujú aj rastliny, ktoré ţijú len jeden rok,

prípadne časť roka: vyrastú zo semena, zakvitnú,

prinesú plody, v ktorých sú semená a uhynú. V

ďalšom roku zo semien vyrastú nové rastliny.

Rastliny polí a lúk

2 h Význam poľnej

monokultúry

Najvýznamnejšie poľné

plodiny a ich vyuţitie

Poľná monokultúra,

kukurica, repka olejná,

slnečnica, cukrová repa,

obilie, ...

Vedieť, ţe polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny

boli vytlačené na medze.

Vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry.

Poznať 5 druhov plodín, ktoré sa na poliach pestujú

najčastejšie (kukurica, repka olejná, slnečnica, cukrová

repa, obilie), vedieť ich opísať a vymenovať vyuţitia

danej rastliny.

O obilninách vedieť, ţe poznáme rôzne druhy,

napríklad pšenicu, raţ, jačmeň a ovos a vedieť, aké

rôzne pouţitie majú dané obilniny.

VLA, VYV

OŢZ,

ENV, FNG

II / 41


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Liečivé rastliny

Najvýznamnejšie liečivé

rastliny a ich spôsob

vyuţitia

Zbieranie a uskladňovanie

liečivých rastlín

Liečivé rastliny, repík

lekársky, lipa malolistá,

materina dúška, ruţa

šípová, skorocel

kopijovitý,...


Vo vysvetlení zdôrazňovať to, ţe rastliny obsahujú

látky, ktoré pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia.



Rozpoznávať najčastejšie pouţívané liečivé byliny

a pomenovávať ich rodovými menami: repík lekársky,


kopijovitý.

Vedieť, ţe liečivé účinky môţu mať rôzne časti rastlín

– korene, listy, kvety, plody.

Vedieť opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť

a uskladňovať.

SJL, VYV

OŢZ, ENV

II / 42



dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Vesmír

7 h Vesmír

Vesmírne telesá

Vákuum

Čierne diery

Vesmír, vesmírne telesá,

vákuum ,čierne diery, ...

Vysvetliť, čo je to vesmír a to prostredníctvom opisu

jeho súčastí a vzájomného usporiadania týchto súčastí.

Vedieť, ţe vo vesmíre nie je vzduch, ten je sústredený

v podobe atmosféry okolo planét.

Vedieť, ţe vo voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná

sila.

Vedieť vysvetliť, ţe gravitačná sila pôsobí len do

určitej vzdialenosti od vesmírnych telies.

Mať základnú informáciu o čiernych dierach a ich v

vplyve na hmotu.

SJL, VYV

MUV, ENV

Planéta

Hviezda

Galaxia

Súhvezdie

Galaxia, súhvezdie, planéta,

hviezda, ...

Vedieť, ţe Zem je planéta a Slnko je hviezda a

vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou.

Vedieť vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou,

galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím.

Rozpoznávať základné súhvezdia zimnej a letnej

oblohy (súhvezdie Orion, súhvezdie Veľký voz) a

vedieť pozorovať pohyb súhvezdí po oblohe počas

roka.

SJL, VYV

OŢZ, ENV

Slnečná sústava

Prirodzené druţice planét

Kométa

Prirodzená druţica,

kométa, ...

Vedieť, ţe Slnečná sústava má osem planét, ktoré

obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti.

Vedieť ich planéty vymenovať.

Vedieť vysvetliť, ţe Mesiac je prirodzenou druţicou

Zeme a, ţe aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú

prirodzené druţice, niektoré ich majú dokonca

niekoľko.

Vedieť vysvetliť, ako sa planéty Slnečnej sústavy

VLA, VYV

OŢZ, ENV

II / 43


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú okolo vlastnej

osi.

Vedieť, čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje.

Rotácia Zeme okolo

vlastnej osi – striedanie

dňa a noci

Rotácia, os, ... Vedieť , ţe zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo

spôsobuje striedanie dňa a noci.

Vedieť, ţe Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín.

Vedieť vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a

ako tento jav súvisí s tým, ţe cez deň nie je na oblohe

vidieť hviezdy.

Spontánne vytvárať predpoklady a pri diskusii

argumentovať vlastnou skúsenosťou.

Vedieť striedanie dňa a noci demonštrovať na modeli

Slnečnej sústavy.

MAT, VLA

OŢZ, MUV

Naklonenie Zemskej osi

Rotácia Zeme okolo

Slnka

Striedanie ročných období

Rotácia, ... Vedieť, ţe zemská os je naklonená a zároveň , ţe Zem

rotuje okolo Slnka (Zem obletí okolo Slnka za jeden

rok).

Vedieť vysvetliť a názorne na modeli ukázať, čo

spôsobuje zniţovanie a zvyšovanie teploty pri zmene

ročných období na Zemi.

VLA, MAT

OŢZ, MUV

Podmienky ţivota vo

vesmíre

Skúmanie vesmíru –

ďalekohľad, hvezdáreň,

umelá druţica, vesmírna

stanica, rakety,

raketoplány

Ďalekohľad, hvezdáreň,

umelá druţica, vesmírna

stanica, rakety,

raketoplány,...

Vedieť, ţe ţivé organizmy potrebujú pre svoj ţivot

kyslík a preto kvôli absencii atmosféry vo voľnom

vesmíre nepreţijú.

Vedieť, ţe ak chce človek vystúpiť do vesmíru, musí

mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom skafandra.

Okrem kyslíka skafander poskytuje človeku ochranu

pred chladom (vedieť, ţe vo vesmíre je veľmi

chladno).

Rozprávať o tom, ako človek skúma vesmír zo zeme

MAT, IFV

MEV

II / 44


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


(ďalekohľady, hvezdárne, planetáriá) a ako ho skúma z

vesmíru.

Vedieť vysvetliť, čo je to umelá druţica, čo je to

vesmírna stanica a kde sa nachádza a aké majú dané

zariadenia funkcie.

Sily

5 h Gravitačná sila

Veľkosť a smer sily

Gravitačná sila –

hmotnosť a objem

predmetov

Gravitačná sila, hmotnosť

a objem, odpor vzduchu, ...

Vedieť vysvetliť, ţe príčinou pádu telies k zemi je

pôsobenie sily, ktorú nazývame gravitačnou.

Vedieť, ţe ak pôsobíme na padajúci predmet nejakou

silou proti smeru pôsobenia gravitačnej sily, je moţné

pád predmetov spomaliť, zastaviť alebo spôsobiť

opačný smer pohybu.

Zisťovať vlastnou výskumnou činnosťou, ktoré

predmety padajú rýchlejšie a ktoré pomalšie, pričom si

navrhovať objektívny spôsob merania rýchlosti

padania predmetov.

Skúmať súvislosť medzi hmotnosťou predmetu a

rýchlosťou jeho pádu. Dávať jav do súvislosti s

pôsobením gravitačnej sily.

MAT, VLA

ENV, DOV

Magnetická sila

Magnet

Magnetické a

nemagnetické materiály

Magnetizácia, magnetické

pole, kompas, magnet,

magnet. materiál, ...

Vedieť, čo je to magnet a ako pôsobí na rôzne

materiály.

Vedieť vysvetliť, ţe magnety majú dva póly, ako sa

dva magnety vzájomne k sebe správajú pri rôznych

vzájomných pozíciách.

Cieľavedome skúmať, ktoré predmety sú magnetické,

a ktoré nie sú magnetické a zovšeobecňuje záver, ţe

všetky magnetické predmety sú kovové, ale nie všetky

kovové predmety sú magnetické.

Jednoznačne vedieť rozlíšiť pojmy magnet a

VLA

ENV, OŢZ

II / 45


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


magnetický materiál.

Vedieť, ţe kovové predmety je moţné zmagnetizovať

a tie sa dočasne správajú samy ako magnety.

Vedieť, ţe zemeguľa má svoje vlastné magnetické

pole, vďaka ktorému fungujú kompasy.

Vedieť vysvetliť funkciu kompasu a zostrojiť

jednoduchý kompas.

Elektrická energia

Elektrický prúd

Elektricky vodivé a

nevodivé materiály

Význam elektrickej

energie pre človeka

Elektrický izolant

Bezpečnosť práce

Elektrický prúd, blesk,

vodiče, izolanty, statická

elektrina, ...

Vedieť, ţe elektrická energia sa vyrába v elektrárňach

a vedieť opísať spôsob, ako sa rozvádza do

domácností.

Vedieť vysvetliť význam elektrickej energie pre

súčasného človeka a vie zhodnotiť, aké dôsledky by

mal náhly výpad elektrickej energie.

Vedieť, ţe niektoré látky vedú elektrický prúd a

niektoré nevedú.

Vedieť zostrojiť jednoduchý elektrický obvod.

Vedieť, ţe elektrický prúd je ţivotu nebezpečný a

vedieť predchádzať styku s vysokým napätím.

Vedieť, ţe blesk je elektrický výboj, ktorý vzniká v

atmosfére a vedieť jednoducho vysvetliť funkciu

hromozvodu.

Vedieť jednoducho vysvetliť, kedy a kde vzniká

statická elektrina a ako sa prejavu na rôznych

predmetoch.

VYV, VLA

OŢZ, ENV,

FNG

Jednoduché stroje 1 h Páka ako jednoduchý

mechanizmus

Naklonená rovina

Páka, kladka, naklonená

rovina, ...

Vedieť skúmať predmety a zisťovať, či vyuţívajú na

svoju funkciu páku.

Vedieť vysvetliť, ţe pouţitím naklonenej roviny si

VYV, TEV

OŢZ, FNG

II / 46


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Kladka

vieme uľahčiť prácu.

Vedieť jednoducho vysvetliť, ţe kladka uľahčuje prácu

tým, ţe pri zdvíhaní nákladu pôsobíme menšou silou,

ale zdvíhame predmet pomaly.

Voda

2 h Minerálna voda

Mäkká voda

Kolobeh vody v prírode –

súvislosť s vyparovaním

Kolobeh, vodný kameň,... Skúmaním zisťovať, ţe rôzne druhy pitnej vody

(vodovodná, stolová, rôzne druhy minerálnych vôd)

obsahujú rozpustené látky, ktoré sa vo varných

nádobách usadzujú a tvoria tzv. vodný kameň.

Objasňovať si spôsob vzniku daţďovej vody a pokúšať

sa o komplexné vysvetlenie kolobehu vody v prírode.

VLA, VYV

OŢZ, FNG

Vznik minerálnej vody

Podzemná voda

Vodný kameň

Morská voda

Získavanie soli z morskej

vody

Príprava pitnej vody

Pitný reţim

Pitný reţim, morská voda,

podzemná voda, ...

Diskutovať o tom, aký pôvod má minerálna voda (ako

sa minerálna voda dostala z prírody do fliaš v

obchodoch); aký pôvod má studničná voda.

Vedieť, ţe vodovodná voda obsahuje málo

rozpustných látok a preto je vhodná na pitie.

Vedieť jednoducho vysvetliť, čo je to vodný kameň a

ako vzniká.

Vedieť, ţe vodný kameň je rozpustný v rôznych

kyslých látkach, napríklad sa dá odstrániť octom.

Vedieť, ţe morská voda je slaná a je to spôsobené tým,

ţe je v nej rozpustená soľ.

Vedieť, ţe ţivočíchy, ktoré ţijú v mori by vo vode bez

soli nepreţili a naopak.

Vedieť vysvetliť, ako je moţné z morskej soli získať

soľ a zistiť aj to, ako je moţné z morskej vody vyrobiť

pitnú vodu.

Vedieť, ţe človek musí denne vypiť určité mnoţstvo

vody a vie vysvetliť, aké tekutiny sú pre doplnenie

VLA,

VYV, ETV

OŢZ, ENV,

FNG

II / 47


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


zásob vody najvhodnejšie.

Ľudské telo

8 h Rozmnoţovanie človeka

Rast a vývin

Vývin pred narodením

Vývin po narodení

Význam zdravej stravy

pre vývin človeka

Rozmnoţovanie, vývin,

tehotenstvo, vyváţená

strava, ...

Vedieť, ţe na splodenie nového potomka je potrebný

dospelý muţ a dospelá ţena.

Vedieť, ţe na rozmnoţovanie má človek v tele

rozmnoţovaciu sústavu, pričom muţská sa od ţenskej

líši.

Vedieť vysvetliť, ţe po oplodnení ţeny muţom sa

dieťa vyvíja v tele matky.

Vedieť, ţe proces vývinu dieťaťa pred narodením trvá

9 mesiacov.

Vedieť opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja, ako je

vyţivované a ako významná je zdravá ţivotospráva

ţeny v tomto období.

Vedieť vysvetliť, ţe vyvinuté dieťa ţena porodí v

nemocnici za asistencie lekárov.

Vedieť vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom,

dieťaťom a novorodencom.

Vedieť, ţe novorodenci sú na matke závislí a postupne

sa vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváţenú

stravu a vyváţený pohyb.

VYV,

HUV, ETV,

NBV

OŢZ, OSR, MUV

Tráviaca sústava človeka

Proces trávenia potravín

Jedy

Drogy

Jedy, drogy, ţiviny, ...

Vedieť jednoducho vysvetliť, čo sa deje s jedlom,

ktoré zjeme.

Poznať základné súčasti tráviacej sústavy.

Vedieť, ţe okrem toho, ţe poznáme zdravé potraviny

obsahujúce ţiviny a vitamíny potrebné pre rast a

obnovu organizmu a menej zdravé potraviny, poznáme

aj potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté.

TEV,

ETV, NBV

OŢZ, ENV, FNG

II / 48


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Vedieť, ţe niektoré látky sú jedmi vtedy, keď ich

zjeme veľké mnoţstvo, napríklad soľ, ale aj vitamíny,

lieky v nadmernom mnoţstve, kombinácie liekov alebo

alkohol a iné drogy.

Vylučovacia sústava

Moč, pot, stolica, ...

Vedieť, ţe z krvi sa nevyuţité a odpadové látky

dostávajú z organizmu pomocou obličiek, v ktorých sa

tvorí moč.

Vedieť, ţe okrem stolice a moču človek vylučuje aj

pot.

TEV

OŢZ

Dýchacia sústava

Význam kyslíka pre

ľudský organizmus

Proces dýchania, súčinnosť

dýchania a srdcovej

činnosti, kašeľ, kýchanie,

kvapôčková infekcia, ...

Vedieť jednoducho vysvetliť, čo sa deje so vzduchom,

ktorý vdýchneme.

Vedieť, aké základné súčasti má dýchacia sústava a

kde sa v tele nachádza hlavná časť dýchacej sústavy –

pľúca.

Vedieť vymenovať základné prejavy dýchania človeka.

Skúmať, ako sa zrýchľuje dýchanie a zároveň aj

srdcová činnosť pri zvyšovaní námahy.

Vedieť vysvetliť, ţe so vzduchom sa do tela môţu

dostať rôzne nečistoty a dokonca aj pôvodcovia

rôznych ochorení.

TEV, HUV

OŢZ, ENV, DOV

Ţivočíchy

5 h Typickí zástupcovia

suchozemských

ţivočíchov


suchozemských

ţivočíchov

Suchozemský,... Vedieť, ţe na súši ţije najväčšie mnoţstvo ţivočíchov.

Vedieť, ţe dýchajú vzduch a ţivia sa potravou, ktorá je

dostupná na súši, niekedy vo vode.

Na príklade mačky vedieť vysvetliť prispôsobenie

ţivotu na súši, opísať jej vonkajšie znaky.

Vedieť, ţe niektoré suchozemské ţivočíchy lovia

korisť vo vode a tak majú vyvinuté pohybové orgány,

umoţňujúce lepší pohyb po vode.

VLA,

SJL, ETV

OŢZ, ENV

II / 49


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Typickí zástupcovia

suchozemských

ţivočíchov ţijúcich v

pôde


suchozemských

ţivočíchov ţijúcich v

pôde

Rypák, články, ... Vedieť, ţe mnohé ţivočíchy ţijú v pôde, vedieť uviesť

príklad krta a dáţďovky.

Vedieť, ţe ţivočíchy ţijúce v pôde tieţ potrebujú

dýchať vzduch, vytvárajú si pod zemou komôrky.

Vedieť vysvetliť, ţe ak ich zaleje voda, utopili by sa.

Spájať vedomosť so skúsenosťou a objasňovať jav na

dáţďovke.

ETV

OŢZ, ETV


suchozemských

lietajúcich ţivočíchov


suchozemských

lietajúcich ţivočíchov

Teplé krajiny, lietajúci

ţivočích, ...

Vedieť, ţe ţivočíchy, ktoré je moţné vidieť vo

vzduchu ţijú na súši a pre svoj ţivot potrebujú dýchať

vzduch.

Vedieť, ţe vo vzduchu hľadajú potravu alebo sa ním

rýchlo premiestňujú. Jav vedieť jednoducho vysvetliť

na lastovičke. Vo vzduchu loví hmyz, ktorý kŕmi svoje

mláďatá. V zime vo vzduchu hmyz nelieta a tak sa

lastovičky sťahujú do teplých krajín, kde je hmyzu vo

vzduchu dostatok.

VYV, ETV

ENV, OŢZ


vodných ţivočíchov


vodných ţivočíchov

Parazity

Vodný ţivočích, prevencia,

parazit, ...

Vedieť, ţe okrem ţivočíchov, ktoré ţijú na súši a

dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré ţijú vo vode.

Vedieť na príklade (kapor obyčajný) vysvetliť, ako sa

tieto ţivočíchy prispôsobili ţivotu pod vodou,

napríklad tvarom tela, spôsobom pohybu.

Vnímať rozdiel medzi vodnými a suchozemskými

ţivočíchmi.

Vedieť, ţe niektoré ţivočíchy sa prispôsobili ţivotu na

iných ţivočíchoch, kde získavajú aj potravu.

Vedieť jav vysvetliť na vybranom ţivočíšnom druhu:

voš detská. Vedieť objasniť význam hygieny pri

prevencii rozmnoţovania a šírenia vší.

SJL,

VLA, VYV

OŢZ, ENV, REV

II / 50


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Rastliny

4 h Význam vody pre rastliny

Vodné rastliny,

suchomilné rastliny

Suchomilné rastliny, vodné

rastliny, lekno, skalnice,...

Vedieť, ţe rastliny potrebujú pre svoj ţivot vodu.

Vedieť, ţe rastliny sa môţu líšiť v tom, koľko vody pre

svoj ţivot potrebujú.

Vedieť, ţe niektoré rastliny ţijú pod vodou, iné na

vode a niektoré vodu potrebujú v pôde.

Vedieť uviesť príklady rastlín, ktoré ţijú vo vode

(lekno, ţaburinka) a uviesť príklady rastlín, ktoré ţijú

na miestach s malým mnoţstvom vody (skalnice,

kaktusy).

VYV

OŢZ, ENV,

REV

Význam svetla pre

rastliny

Rastliny krátkych dní

Rastliny dlhých dní

Rastliny krátkych dní,

rastliny dlhých dní,

chryzantémy, ...

Vedieť, ţe tie rastliny, ktoré prirodzene rastú na

tienistých miestach nepreţijú na miestach s priamym

slnečným svetlom a naopak.

Uvedomiť si, ţe poznáme aj rastliny, ktoré rastú a

kvitnú na jar alebo na jeseň, keď je deň ešte krátky a

počasie chladnejšie a potom sú rastliny, ktoré kvitnú

počas leta, kedy je deň dlhý a teplý.

Vedieť uviesť niekoľko príkladov rastlín, napríklad

sneţienky, reďkovka, chryzantémy alebo paprika.

VYV,

ETV, NBV

OŢZ, ENV

Druhová rozmanitosť

rastlín

Druhová rozmanitosť,

rodový názov, ...

Vedieť, ţe rastliny majú veľa znakov spoločných a tým

sa odlišujú od iných ţivých súčastí prírody.

Zároveň vedieť, ţe rastliny sa inými znakmi vzájomne

odlišujú –osvojiť si základy poznávania druhovej

rozmanitosti.

Poznať 10 rastlín (vedieť ich pomenovať rodovým

názvom).

VLA

REV

Rastliny polí a lúk

1 h Liečivé rastliny

Najvýznamnejšie liečivé

rastliny a ich spôsob

Repík lekársky, lipa

malolistá, materina dúška,

ruţa šípová, skorocel


Vo vysvetlení zdôrazniť to, ţe rastliny obsahujú látky,

ktoré pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia.

VYV

II / 51


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


vyuţitia

Zbieranie a uskladňovanie

liečivých rastlín

Rozpustné a nerozpustné

látky – príprava výluhu

Zvyšovanie rozpustnosti

látok – príprava čaju

kopijovitý, ...



Rozpoznávať najčastejšie pouţívané liečivé byliny a

pomenováva ich rodovými menami: repík lekársky,


kopijovitý.

Vedieť, ţe liečivé účinky môţu mať rôzne časti rastlín

– korene, listy, kvety, plody. V

edieť opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť

a uskladňovať.

Na základe záveru zo skúmania zdôvodniť, prečo je

potrebné pouţívať pri príprave čaju horúcu vodu.

REV,

ENV, OŢZ

Poznámky:

Prierezové témy:

OSR – osobnostný a sociálny rozvoj ENV – environmentálna výchova

MEV – mediálna výchova MUV – multikultúrna výchova

DOV – dopravná výchova – výchova bezpečnosti v cestnej premávke OŢZ – ochrana ţivota a zdravia

TPPZ – tvorba projektu a prezentačné zručnosti REV – regionálna výchova

Medzipredmetové vzťahy:

SJL – slovenský jazyk a literatúra VYV – výtvarná výchova HUV – hudobná výchova MAT – matematika

VLA – vlastiveda ETV – etická výchova NBV – náboţenská výchova TEV – telesná výchova

IFV – informatická výchova ANJ – anglický jazyk FNG – finančná gramotnosť

II / 52

STRATÉGIA VYUČOVANIA

1. ročník

Vyučovanie prírodovedy v 1. ročníku bude prebiehať v priestoroch triedy, ale veľmi dôleţitou

súčasťou vyučovania budú aj vychádzky a pozorovania v okolitej prírode a obci. Na hodinách

budú vyuţité metódy pozorovania, rozhovor, výklad, rozprávanie, prezentácia, vysvetľovanie,

problémové metódy a úlohy, precvičovanie, grafické znázorňovanie, práca s obrázkami,

názorné ukáţky, objasňovanie javov a skutočností, sociálne učenie – učenie sa od seba

navzájom, autentické učenie zo skúseností, beseda, práca s demonštračným obrazom, práca

s PC, práca s interaktívnou tabuľou, vyuţitie didaktických hier, práca s pracovným zošitom,

pokusy, praktické cvičenia, tajničky, doplňovačky a iné.

Po prebratí jednotlivých tematických celkov bude nasledovať súhrnné opakovanie učiva

formou krátkeho testu alebo ústnou formou.

2. ročník

Vyučovanie prírodovedy v 2. ročníku bude prebiehať v priestoroch triedy, ale veľmi dôleţitou

súčasťou vyučovania budú aj vychádzky a pozorovania v okolitej prírode a obci. Na hodinách

budú vyuţité metódy pozorovania, rozhovor, výklad, rozprávanie, prezentácia, vysvetľovanie,

problémové metódy a úlohy, precvičovanie, grafické znázorňovanie, práca s obrázkami,

názorné ukáţky, objasňovanie javov a skutočností, sociálne učenie – učenie sa od seba

navzájom, autentické učenie zo skúseností, beseda, práca s demonštračným obrazom, práca

s PC, práca s interaktívnou tabuľou, vyuţitie didaktických hier, práca s pracovným zošitom,

pokusy, praktické cvičenia, tajničky, doplňovačky a iné.

Po prebratí jednotlivých tematických celkov bude nasledovať súhrnné opakovanie učiva

formou krátkeho testu alebo ústnou formou.

3. ročník

Na vyučovacích hodinách prírodovedy v 3. ročníku vyuţívame nasledujúce metódy a formy –

práca s učebnicou, pracovným zošitom, doplnkovou literatúrou, práca s IKT, vyuţívanie

prezentácií, výklad, predĺţený výklad, didaktická hra, kreatívne, problémové, divergentné a

motivačné úlohy, pokusy, brainstorming, heuristický program DITOR, rozhovor,

pozorovanie, samostatná, frontálna a individuálna práca, práca v skupinách, vo dvojiciach,

diferencovaná práca, beseda, práca s demonštračným obrazom, vytvorenie kútika ţivej

prírody, praktické cvičenia, hodnotiace myslenie, vyhľadávanie materiálov, údajov z

encyklopédií, práca s prírodovednými atlasmi, vychádzky do blízkeho okolia, návšteva

botanickej záhrady a hvezdárne.

Preverovanie vedomostí ţiakov sa v priebehu školského roka uskutoční formou ústneho

skúšania a písania krátkych päťminútoviek (testov), z niektorých tematických celkov.

II / 53

4. ročník

Na vyučovacích hodinách prírodovedy v 4. ročníku vyuţívame nasledujúce metódy a formy

– práca s učebnicou, pracovným zošitom, doplnkovou literatúrou, práca s IKT, vyuţívanie

prezentácií, výklad, predĺţený výklad, didaktická hra, kreatívne, problémové, divergentné a

motivačné úlohy, pokusy, brainstorming, heuristický program DITOR, rozhovor,

pozorovanie, samostatná, frontálna a individuálna práca, práca v skupinách, vo dvojiciach,

diferencovaná práca, beseda, práca s demonštračným obrazom, vytvorenie kútika ţivej

prírody, praktické cvičenia, hodnotiace myslenie, vyhľadávanie materiálov, údajov z

encyklopédií, práca s prírodovednými atlasmi, vychádzky do blízkeho okolia, návšteva

botanickej záhrady a hvezdárne.

Preverovanie vedomostí ţiakov sa v priebehu školského roka uskutoční formou

ústneho skúšania a písania krátkych päťminútoviek (testov), z niektorých tematických celkov.

UČEBNÉ ZDROJE::

Učebnica:

3. ročník

Wiegerová, A., Česlová, G., Kopáčová, J.: Prírodoveda pre 3. ročník ZŠ. SPN – Mladé letá

Bratislava, 1. vydanie, 2011. ISBN 978-80-10-02079-9

Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 3. ročník ZŠ. SPN, Media Trade Bratislava, 3.

vydanie, 2002. ISBN 80-08-03445-9

Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ. SPN, Media Trade Bratislava, prvé

vydanie, 1998. ISBN 80-08-02692-8

4. ročník

Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ. SPN, Media Trade Bratislava, prvé

vydanie, 1998. ISBN 80-08-02692-8

Pracovné zošity:

1. ročník

Wiegerová, A., Česlová, G.: Prírodoveda pre 1. ročník ZŠ. SPN – Mladé letá Bratislava, tretie

vydanie, 2010. ISBN 978-80-10-01857-4

2. ročník

Wiegerová, A., Česlová, G., Kopáčová, J.: Prírodoveda pre 2. ročník ZŠ. SPN – Mladé letá

Bratislava, druhé vydanie, 2010. ISBN 978-80-10-01921-2

3. ročník

Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 3. ročník ZŠ. SPN, Mladé letá, Bratislava, 12.

vydanie, 2008. ISBN 978-80-10-01426-2

II / 54

4. ročník

Kopáčová, J., Kubovičová, M., Kozinka, V.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ, 1. časť. Orbis

Pictus Istropolitana Bratislava, prvé vydanie, 2000. ISBN 80-7158-244-1

Kopáčová, J., Kubovičová, M., Kozinka, V.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ, 2. časť. Orbis

Pictus Istropolitana Bratislava, prvé vydanie, 2001. ISBN 80-7158-245-1

Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ. SPN Bratislava, jedenáste vydanie,

2009. ISBN 978-80-10-01642-6

Doplnková literatúra:

1. ročník

Gubricová, J., Damboráková, V., Pavolová, Ľ.: Adamkompas zdravia, 1. časť. Burda Toys

Bratislava, prvé vydanie, 2004. ISBN 80-89209-01-7

Gubricová, J., Pavolová, Ľ.: Adamkompas zdravia, 2. časť. Burda Toys Bratislava, prvé

vydanie, 2005. ISBN 80-89209-07-6

Emer, M.: Tajomstvá slušného správania. M.P.STUDIO, Havlíčkúv Brod, 2010. ISBN 978-

80-970203-5-4

Raynerová, C.: Nenič svoje múdre telo. SONUS Banská Bystrica, 1997. ISBN 80-967549-2-0

Stoličný, P.: Rozprávky o dopravných značkách.Materské centrum Bublinka, Bratislava, Piate

vydanie, 1985. ISBN 978-80-970325-6-2

Koţuchová, M., Matúšková, R., Stebila, J.: Dopravná výchova pre 1. ročník ZŠ. SPN – Mladé

letá Bratislava, prvé vydanie, 2009. ISBN 978-80-10-01762-1

2. ročník

Gubricová, J., Damboráková, V., Pavolová, Ľ.: Adamkozmos zdravia, 1. časť. Burda Toys

Bratislava, prvé vydanie, 2004. ISBN 80-89209-02-5

Gubricová, J., Pavolová, Ľ.: Adamkozmos zdravia, 2. časť. Burda Toys Bratislava, prvé

vydanie, 2005. ISBN 80-89209-09-2

Emer, M.: Tajomstvá slušného správania. M.P.STUDIO, Havlíčkúv Brod, 2010. ISBN 978-

80-970203-5-4


Koţuchová, M., Matúšková, R., Stebila, J.: Dopravná výchova pre 2. ročník ZŠ. SPN – Mladé

letá Bratislava, prvé vydanie, 2009. ISBN 978-80-10-01763-8

3. ročník

Nguyenová Anhová, Ľ.: Maťkove zvedavé tykadlá 1. Maquita Prievidza, 1. vydanie, 2008.

ISBN 978-80-89260-18-8


II / 55

4. ročník


IKT zdroje::

1. ročník :

Multimediálne CD: Cesta mlieka. Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Výučbové CD: S Martinom na ceste, virtuálne detské dopravné ihrisko. MedSafe

2. ročník :

Multimediálne CD: Cesta mlieka. Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Výučbové CD: S Martinom na ceste, virtuálne detské dopravné ihrisko. MedSafe

3. ročník

Výučbové CD: Prírodné spoločenstvá

- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor

4. ročník

- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor

HODNOTENIE ŢIAKOV:

1. ročník

Ţiaci budú hodnotení slovne podľa hodnotiacich kritérií v súlade s Metodickým pokynom

MŠVVaŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy. Pri hodnotení ţiakov 1.

ročníka vyuţívame slniečkové a obrázkové pečiatky, s ktorých klasifikačným významom sú

ţiaci aj rodičia oboznámení.

2. – 4. ročník

Ţiaci budú hodnotení známkou podľa hodnotiacich kritérií v súlade s Metodickým pokynom

MŠVVaŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy a priebeţne slovne.

Hodnotiace kritériá:

Stupeň 1 (výborný)

Ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo

vyuţívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne

a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh,

hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstiţný. Grafický

prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné aţ originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)


vyuţívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych,

II / 56

motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové

kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne

a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas

nedostatky v správnosti, presnosti a výstiţnosti. Grafický prejav je prevaţne estetický.

Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

Ţiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných

osnov a pri ich vyuţívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré

vyuţíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími

nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri

riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáţe

s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky

v správnosti, presnosti, výstiţnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho

činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Ţiak má závaţné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa

učebných osnov ako aj v ich vyuţívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh

s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri

vyuţívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti,

presnosti a výstiţnosti váţne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú

omyly, grafický prejav je málo estetický. Váţne nedostatky dokáţe ţiak s pomocou učiteľa

opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Ţiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti poţadované učebnými osnovami, má v nich závaţné

medzery, preto ich nedokáţe vyuţívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh

s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri

vyuţívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa.

Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností

a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Váţne nedostatky nedokáţe opraviť ani s pomocou

učiteľa.

II / 57

Pri hodnotení samostatných písomných prác a projektov budeme vychádzať v 1. – 4. ročníku

z hodnotiacej škály:

dosiahnutý počet bodov v % známka

100% - 90% 1

89% - 75% 2

74% - 50% 3

49% - 25% 4

24% - 0% 5

II / 58

VLASTIVEDA

Školský vzdelávací program Enviráčik

Základná škola, Lehota 144

Názov

predmetu Informatická výchova

Časový

rozsah

výučby/

ročník

1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník

1 hod./týţdeň

33 hod./rok

1 hod./týţdeň

33 hod./rok

1 hod./týţdeň

33 hod./rok

Stupeň

vzdelania ISCED 1

Forma

štúdia denná

Vyučovací

jazyk slovenský

CHARAKTERISTIKA

Vlastiveda je predmetom, ktorý skúma reálny svet, v ktorom sa ţiak bezprostredne

pohybuje. Je to blízke alebo menej vzdialené okolie domu, školy, obce alebo regiónu, v

ktorom ţiak ţije. V krátkosti to môţeme nazvať ako objavovanie reálneho sveta ţiakmi v

určitom čase a priestore, vzájomné ovplyvňovanie sa človeka a prírody. Práve čas a priestor

sú chápané ako základné kategórie spoločenského ţivota, ktorými si ľudia môţu odovzdávať

svoje informácie. Je v nich sprostredkovaný aj rozdielny ţivot ľudí v jednotlivých kultúrach.

Súčasťou vlastivedy je spoznávanie minulosti, vzácnych predmetov, ktoré nám vypovedajú o

ţivote našich predkov, ale aj významných osobností. Vnímať, spoznávať a vytvoriť si kladný

vzťah ku krajine, v ktorej ţiak ţije, je hlavnou úlohou vo všetkých troch ročníkoch

primárneho vzdelávania.

Určité vlastivedné poznávanie začína uţ v detstve, v priestore a okolí dieťaťa, ktorý sa

vyznačuje mnoţstvom zaujímavých vecí, kde dieťa získava odpoveď na mnoţstvo otázok.

Obsah vlastivedy v primárnom vzdelávaní je naplnený emotívnym (dobrodruţným)

poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a dojmov z krajiny, v ktorej ţije. S tým úzko

súvisí aj poznávanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, v ktorej ţije.

Poznávanie svojej krajiny v jednotlivých ročných obdobiach s dôrazom na starostlivosť a

bezpečnosť o zdravie, vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu človeka a

prírody. Človek aj príroda sa mení v čase, a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu, ale aj

celej vlasti musí byť spojené s poznaním histórie. Vlastiveda má aj činnostné zameranie.

Odporúčame preto aj vychádzky s vlastivednými námetmi. Ak to nie je moţné z

II / 59

bezpečnostného hľadiska, vhodné sú aj multimediálne prezentácie. Ideálne je prepojenie

vychádzok s prírodovedným, kultúrnym a historickým vzdelávaním. Vlastiveda inak

nazývaná aj »Objavujeme Slovensko« je rozdelená na tri veľké celky: Príroda Slovenska,

Ľudia a Slovensko v minulosti a dnes. V časti »Príroda Slovenska« je základom spoznávanie

určitých prírodných krás (napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávania

prostredníctvom obrázkov a i. Slovensko v minulosti a dnes sú historické príbehy. Ich pilier

tvoria významné udalostí v histórii Slovákov v istom časovom slede. Ţiaci sa oboznamujú s

najvýznamnejšími a najatraktívnejšími časťami regiónov. Tieto môţu byť realizované

prostredníctvom modelových výletov.

CIELE

Motivácia k objavovaniu prírody a ľudských výtvorov v blízkom, ale i vzdialenom

okolí je vo vlastivede dokumentovaná zaujímavým spôsobom učenia sa. Dôleţitým cieľom je

spoznávať sociokultúrny priestor ţivota dieťaťa a genézu tohto priestoru. Mimoriadna pozornosť je

venovaná orientácii v priestore a čase. Rozvoj poznania dieťaťa v danom sociokultúrnom priestore

zodpovedá mentálnej prezentácii pojmového aparátu, s ktorým dokáţe narábať a chápať jeho význam.

Dieťa si ozrejmuje vlastnú kultúru, učí sa narábať s historickými prameňmi, je schopné sa v nej

orientovať a hodnotiť na svojej primeranej úrovni. Vníma a zaujíma postoj k multikultúrnej

otvorenosti. Prostredníctvom príbehov, rozprávok, piesní, pozorovaní, ţiaci získavajú vzťah ku kraju,

v ktorom ţijú.

Vo vyučovaní vlastivedy v 2. ročníku ZŠ je pozitívne, ak vedia ţiaci rozprávať o svojom kraji,

v ktorom ţijú, vedia pomenovať jeho jednotlivé časti. Vedia odlíšiť vzťahy, väzby (prírodného a

spoločenského rázu) v krajine svojho okolia, vo svojej obci, doma i v škole. Pri kaţdej vhodnej téme

môţu ţiaci pouţiť poznatky, ktoré načerpali zo svojich pozorovaní a osobných skúseností. Ţiaci majú

vedieť pomenovať a odlíšiť, čo vytvorila príroda, a čo človek. Porozprávať o premenách prírody počas

roka. Vyhľadať v kalendári významné dni. Orientovať sa v kraji pomocou svetových strán a

významných objektov. Veku primerane charakterizovať svoju obec. Po objavnom spoznaní kraja, v

ktorom ţiaci ţijú, sa postupne pútavou formou oboznamujú so zaujímavými časťami Slovenska. Ţiaci

majú pomocou obrázkov opísať pojmy, krajinu, pamiatky, ktoré uţ nie sú z ich bezprostredného

okolia. Ukázať na „obrázkovej mape“ (prispôsobenej obsahu vlastivedy v 3. ročníku) vybraté pohoria,

jaskyne, rieky, mestá a i. Opísať ich pomocou obrázkov – pokúsiť sa na nich rozlíšiť uţ na pohľad

rozdielne alebo spoločné znaky. Stručne povedať obsah povesti na vybratú tému. Porozprávať o

významných historických udalostiach.

Výučba vlastivedy v 4. ročníku ZŠ je zameraná na záţitkové poznávanie oblastí

Slovenska. Pre ţiakov je pri tom dôleţité orientovať sa na mape, vedieť čítať mapu s

porozumením a rozprávať o obrázkoch, fotografiách, porovnávať jednotlivé oblasti s krajom,

v ktorom ţiak ţije. Jej hlavným cieľom je podporovať chuť učiť sa, získavať zaujímavé

II / 60

informácie, triediť ich, vyuţívať v kontextových situáciách. Rozvíjať schopnosť objavovať a

snahu vysvetľovať, všímať si priestor, v ktorom ţijeme a jeho premeny, prejavovať záujem o

spôsob ţivota ľudí v blízkom okolí (v triede, škole, obci) a vedieť spolupracovať. Akceptovať

ľudí, ktorí prišli na Slovensko z iných štátov a naučiť sa ich tolerovať.

Súhrn cieľov:

poznať priestor, v ktorom ţiak ţije,

orientovať sa v priestore a čase,

orientovať sa v mape, narábať s veku primeranými historickými prameňmi,

rozvíjať si vzťah ku krajine a spoločnosti prostredníctvom príbehov, rozprávok,

rozvíjať schopnosť vyuţívať poznatky a zistenia zo svojich skúseností, pozorovaní,

objavovaní,

vnímať vzťah prírody a človeka, vzájomné ovplyvňovanie sa,

vyuţívať zdroje informácií na opisovanie charakteristík prostredia, ich porovnávanie,

vnímať ľudí aj z iných kultúrnych oblastí.

II / 61

VZDELÁVACIE STRATÉGIE

kompetencie predmetové

ţiak

bude

schopný

rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania vlastivedného prostredia a javov

s ním súvisiacich

tvoriť a modifikovať pojmy a predstavy, ktoré opisujú a vysvetľujú základné

vlastivedné javy a existencie

vnímať spojitosť jeho vlastivedných poznatkov a vedy ako takej

ţiak sa

naučí

rozvoju schopnosti realizovať jednoduché vlastivedné pozorovania

slovne alebo písomne prezentovať svoje skúsenosti z navštívených a spoznaných

oblastí na Slovensku

interpretovať prečítanú alebo vypočutú povesť, pieseň, báseň viaţucu sa k regiónu

alebo k vlasti

rozvíjať čitateľskú gramotnosť prostredníctvom interpretácie umeleckých textov

z literatúry alebo odborné texty, prostredníctvom opisu obrázkov, diagramov,

kresieb, ...

kompetencie k celoţivotnému učeniu sa

ţiak sa

naučí

chápať význam vedy pre kaţdodenný ţivot

objektívne posudzovať pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na

prírodu a celkové ţivotné prostredie

spoznávať ţivotné prostredie, pozorovať zmeny, ktoré sa v ňom dejú

vnímať pozorované javy ako časti komplexného celku

kompetencie sociálne komunikačné

ţiak sa

naučí

opisovať, porovnávať a klasifikovať informácie získané pozorovaním

vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom

základom vedeckej terminológie a vie ju odlíšiť od beţnej, nevedeckej

komunikácie

vybrané odborné pojmy, na ktorých je moţné rozvíjať vlastivedné schopnosti

vyuţívať ľudovú slovesnosť, výtvarné, hudobné, dramatické alebo filmové

umenie

kompetencie uplatňovať základ matematického myslenia

ţiak sa

naučí

ţe kaţdá skutočnosť je vysvetliteľná

meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou

postupne základným logickým operáciám

kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií

ţiak sa

naučí

samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do

takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň

vyuţívať IKT pri vyhľadávaní, spracovávaní a kritickom posudzovaní informácií

rozvoju schopnosti získavať informácie o vlasti pozorovaním, skúmaním a

hľadaním v rôznych informačných zdrojoch

vyuţívať IKT pri vzdelávaní

kompetencie riešiť problémy

ţiak sa

naučí

uplatňovať metódy zaloţené na analyticko - kritickom a tvorivom myslení

nazeraniu na problémy a ich riešenie z rôznych uhlov pohľadu

formulovať argumenty a dôkazy na obhájenie svojich názorov

rozvíjať schopnosť argumentácie s vyuţívaním kauzality

II / 62

kompetencie občianske

ţiak sa

naučí

potrebe vlasť chrániť a byť hrdým občanom

schopnosti objavovať a poznávať všetko, čo ho zaujíma, k čomu má pozitívny

vzťah

kompetencie sociálne a personálne

ţiak sa

naučí

rôznym stratégiám učiť sa

hľadať moţnosti a limity k samostatnému, sebavedomému, vystupovaniu a

konaniu

efektívnej bezproblémovej komunikácii

kompetencie pracovné

ţiak sa

naučí

aktívne manipulovať s vlastivednými materiálmi, s ktorými sa deti beţne

stretávajú

zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine

rozvíjať schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom vyuţívania

všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie

objektívne

II / 63

OBSAH VYUČOVANIA

Vlastiveda v 2. ročníku


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Kraj, kde ţijem 5 h Moja trieda, škola,

okolie školy

Trieda, škola, okolie,

správanie sa v škole,

bezpečnosť v škole, ...

Opísať prostredie triedy, školy, okolia školy, obce.

Zakresliť na plánik rozloţenie tried na chodbe, v

triede rozloţenie stolov, tabule a pod.

Vyhodnotiť miesta nebezpečné v triede a v škole a

určiť pravidlá správania sa pre vlastnú bezpečnosť aj

bezpečnosť spoluţiakov. OSR,

ENV, REV,

FNG

Okolie školy

Škola,školský dvor, objekty

v okolí školy, pred školou, za

školou, prostredie v okolí

školy – stromy, budovy, ...

Opísať prostredie školy, určiť, čo sa nachádza pred

školou, za školou – budovy, stromy,...

Okolie školy a bydliska

(orientácia v okolí)

Povrch, lesy, lúky,

polia, záhrady a parky

okolia

Les, lúka, park, rieka,

jazero,...

Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo

rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy,

vedieť ich porovnať, v čom sa líšia, podľa obrázkov

opísať rastliny.

Urobiť si atlas z fotografií, kresieb alebo listov

stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť.

Cesta do školy a

domov

7 h Cesta do školy a domov

Môj tieň smeruje na

sever (svetové strany)

Poznávanie cesty do

školy

Svetové strany, poludňajší

tieň, krajina, orientácia podľa

svetových strán, trieda, škola,

dopravné značky, ...

Určiť smer na sever podľa poludňajšieho tieňa.

Určiť svetové strany v krajine a polohu významných

objektov v miestnej krajine.

Nakresliť schému cesty do školy, vyznačiť na nej

objekty, zaujímavé miesta, vyhodnotiť nebezpečné

ENV,

DOV, MUV

II / 64


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


miesta, zakresliť na ceste priechody, kriţovatky,

dopravné značky, semafory.

Pozorujeme oblohu -

Slnko, Mesiac a

hviezdy, oblaky

Obloha, počasie, oblaky,

pranostika, prvky počasia,

predpoveď počasia, Slnko,

Mesiac, hviezdy, ...

Na základe záznamov zo sledovania počasia v

priebehu jedného týţdňa vyhodnotiť zmeny počasia,

zaznačiť do merania zvolenými znakmi zmeny

oblakov, zmeny oblohy.

Orientácia v mape a

pláne mesta

Cesta, plán, nákres, mapa,

symboly na mape, mapové

znaky, ...

Zakresliť budovy v sídle do plánu obce.

Orientovať sa na mape, ktoré domy sú na akej ulici,

ktorá cesta a cez aké ulice, okolo ktorých budov

vedie k vybranej lokalite.

Ako sa staráme o naše

okolie (a o ţivotné

prostredie)

Krajina, ţivotné prostredie,

znečistené prostredie,

zničené prostredie, ochrana

ţivotného prostredia, ...

Vyhodnotiť miesta v obci alebo v škole, ktoré sú

znečistené a navrhnúť vylepšenie stavu v škole.

Na základe vlastného prieskumu zistiť, v ktorých

častiach obce sú zdevastované lavičky, cesty, zničené

a pokreslené budovy, vyrúbané stromy.

Pripraviť miniprojekt na zlepšenie.

Objavujeme

premeny okolo nás

3 h Príroda

Prvky okolia, ktoré vytvorila

príroda a prvky prostredia,

ktoré vytvoril človek, ...

Rozpoznať, ktoré časti krajiny tvorila príroda, ktoré

človek.

Opísať krajinu okolo školy.

ENV

Čo a ako sa deje v

našom okolí

5 h Naša obec, jej história a

súčasnosť Čo sa deje v

našom okolí

Obec (príbehy o

rodákoch, pamätné

Príbeh, povesť, pamätné

budovy, sochy, významné

osobnosti histórie, vedy,

kultúry, športu, umenia, ...

Urobiť zbierku informácií o významných ľuďoch

obce.

Vytvoriť portfólio významných miest alebo

zaujímavých miest – nakreslených alebo

odfotografovaných .

MUV, OŢZ,

REV,

ENV, OSR, FNG

II / 65


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


miesta, sochy a i.)

História, povesti, piesne,

šport a kultúra

Obec

Ľudia v mojom okolí,

základné pravidlá

slušného správania, úcta

k starším

Obec, ulice, domy,

významné budovy – pošta,

polícia, škola, miestny úrad,

ľudia v mojom okolí,

spoluţiaci, spoluţiaci z iných

krajín, prisťahovalci,

multikultúra , ...

Opísať spôsob ţivota obyvateľov obce, vedieť

povedať názov svojej obce a presnú adresu.

Vysvetliť zásady slušného správania sa na ulici a k

obyvateľom obce.

Ochrana miesta pred

nebezpečenstvom

(poţiar)

Kam volať o pomoc a

kto nám pomáha

(tiesňové linky)

Tiesňová linka, postup pri

volaní hasičov, ...

Poznať čísla pre záchranu (112).

Vypracovať zoznam nebezpečenstiev a ako sa pred

nimi chrániť – neznámi ľudia, prírodné

nebezpečenstvá – blesk, búrka, silné slnečné ţiarenie.

Zvyky a tradície 3 h Tradície a zvyky

Vianočný čas - (aké sú

tajomstvá Vianoc,

Silvestra, Nového roka a

Troch kráľov)

Veľkonočné sviatky

Sviatočné dni, tradície,

kalendár, ...

Vymenovať známe sviatočné dni.

Opísať tradície (v obci, v rodine), ktoré sa k nim

viaţu.

MUV, OSR

Čo sa mi v našom

kraji najviac páči

3 h Čo sa mi v našom kraji

najviac páči

Kraj, ... Napísať, nakresliť príbeh na tému: „Čo sa mi v našej

obci páči a čo nepáči“. ENV, REV, MUV

II / 66


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Diskusia o napísaných príbehoch.

Objavujeme

Slovensko

3 h Slovensko na mape,

obrázkoch, internete,

knihách, rozprávkach,

CD, DVD

Mestá, dediny, pohoria,

rieky, pamätihodnosti, ...

Poznať dokumenty, filmy, o Slovensku.

Vedieť o významných osobnostiach a udalostiach.

Vedieť sa zorientovať na mape Slovenska.

Poznať krásy Slovenska.

ENV,

DOV, MEV

Cestujeme po

Slovensku

3 h Nad mapou Slovenska Mapa, cestovný ruch,

cestovanie, ...

Vedieť sa zorientovať na mape Slovenska.

Poznať krásy Slovenska.

OSR,

MEV, REV

II / 67



dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Ako sa vyznať vo

svojom okolí

2 h Krajina

Svetové strany

Povrch

Obraz krajiny

Svetové strany, povrch, ...

Opísať (porozprávať vlastnými slovami) obraz

pozorovanej krajiny.

Porovnať rôzne obrazy krajiny. Vedieť určiť svetové

strany podľa poludňajšieho tieňa.

Všímať si zaujímavosti krajiny a jej zmeny.

ANJ

REV

Plán

2 h Plán

Význam plánu

Orientácia podľa plánu

Plán, ... Nakresliť rozmiestnenie nábytku v triede (vytvoriť

plán triedy).

VYV, MAT

OŢZ, FNG

Mapa

3 h Mapové znaky

Mapové znaky, ... Čítať plán podľa mapových znakov, orientovať sa

podľa plánu.

Vytvoriť plán známeho prostredia.

VYV, PDA

REV, DOV

Ako vzniká mapa

Mapové znaky

Grafická mierka mapy

Vzdialenosť objektov na

mape

Mierka mapy, pomer, ... Orientovať sa na pláne.

Vyhľadávať ďalšie znaky na pláne (podľa

vysvetliviek) a opísať, čo na danej mape zobrazujú.

Podľa mierky odmerať skutočnú vzdialenosť

objektov zobrazených na pláne.

MAT, SJL

REV

Objavujeme

Slovensko

7 h Kde sa nachádza

Slovensko

Glóbus

Glóbus, ...

Vedieť, kde sa nachádza Slovensko.

Orientovať sa na glóbuse. SJL, VYV

MUV

Krásy našich hôr Chránené územia, národné

parky, ...

Určiť na mape pohoria, ktoré sa nachádzajú v okolí

trás z Bratislavy do Košíc. PDA, HUV

II / 68


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Pohoria

Chránené územia

Vyhľadať o nich ďalšie dostupné informácie,

prezentovať ich.

Pomenovať na mape chránené územia, národné

parky. Zdôvodniť, prečo sú chránené.

Naučiť sa pravidlá „správania sa“ v chránených

oblastiach.

ENV, OŢZ

Rieky - dar ţivota

Voda, význam rieky,

rekreácia, priehrada

Starostlivosť o vodu

Znečisťovanie vody

Priehrada, rekreačné

zariadenia, vodné plochy, ...

Ukázať na mape najznámejšie slovenské rieky.

Vysvetliť, prečo si ľudia stavali príbytky pri riekach,

prečo pri riekach existujú rekreačné zariadenia, prečo

stavajú priehrady.

Opísať ako vznikli jazerá a plesá.

Porozprávať ako sa staráme o rieky a vodné plochy.

Pomocou textu vytvoriť pojmovú mapu.

PDA,

TEV, HUV

OŢZ, ENV

Lesy - naše pľúca

Les, ... Vysvetliť pojem les, zaradiť strom do príslušného

druhu lesa a poznať niektoré ţivočíchy, ţijúce v

konkrétnych lesoch.

Vedieť pravidlá slušného správania sa v lese.

Zhodnotiť svoje správanie sa v prírode na príkladoch,

čo je dobré, čo nie je dobré.

PDA, HUV,

VYV

ENV, OŢZ

Slovensko plné záhad

Jaskyne

Kúpeľné mestá

Minerálne pramene

Jaskyňa, kúpeľné mesto,

minerálny prameň, ...

Podľa mapových znakov na mape ukázať slovenské

jaskyne, kúpeľné mestá a minerálne pramene.

Vysvetliť ich význam.

Opísať pravidlá slušného správania sa v jaskyni a

zdôvodniť ako nevhodné správanie sa v jaskyni môţe

PDA

REV, OŢZ, ENV

II / 69


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


prispieť k zničeniu výnimočného prírodného výtvoru.

Po turistických

chodníčkoch

Turistická mapa

Potreby na výlet

Turistický chodníček,

turistická mapa, ...

Naplánovať si v skupine výlet, orientovať sa na

turistickej mape podľa mapových znakov a pripraviť

si všetky potrebné veci na výlet so zreteľom na

špecifiká horského prostredia a počasia.

Pripraviť si aj pravidlá správania sa na výlete a

zdôvodniť.

PDA, TEV

REV, OŢZ

Poznávame dejiny

Slovenska

10 h Ako chápať časové

súvislosti

Minulosť, prítomnosť,

budúcnosť

Minulosť, prítomnosť,

budúcnosť, časová

priamka,...

Rozlíšiť minulosť, prítomnosť, budúcnosť podľa

udalostí.

Zostaviť časovú priamku udalostí podľa rokov alebo

storočí a podľa časovej priamky a povedať, čo sa

stalo skôr a čo neskôr.

SJL, MAT

MEV

Prečo sa ľudia usadili na

našom území

Osídľovanie

Osídľovanie, etapa, ... Vedieť povedať v chronologickom poradí, ako

prebiehalo osídľovanie.

Vedieť z textu určiť, aké boli príčiny jednotlivých

etáp.

Predmety, ako

svedkovia doby

Múzeum

Múzeum, historický

predmet,...

Vyjadriť vzťah k historickým predmetom, prečo sú

zaujímavé, k čomu sa viaţu, o čom podávajú

informácie.

SJL, VYV

TPPZ, MEV

Svätopluk a jeho sláva

Slovan, symboly, ... Prerozprávať vlastnými slovami povesť o

Svätoplukových prútoch.

Porozprávať pomocou obrázkov o ţivote Slovanov,

opísať symboly, ktoré sú v povestiach a zhodnotiť, či

sa význam vtedajších symbolov prenáša aj do

SJL, VYV

REV

II / 70


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


súčasnosti.

Prečo chodíme do školy

Mária Terézia

Panovníčka, školská

dochádzka, ...

Poznať meno významnej panovníčky Uhorska, čím

bola významná, čím bola zaujímavá, v akej dobe a v

akom prostredí ţila. Ktoré miesta na Slovensku sú s

ňou spojené. Ako je s ňou spojená školská

dochádzka.

SJL,

ETV, NBV

MUV, OSR

Ako vznikol slovenský

jazyk

Významní jazykovedci:

Ľudovít Štúr a Anton

Bernolák

Jazykovedec, spisovný

jazyk,...

Vedieť vysvetliť podstatu vzniku spisovného jazyka

a poznať významné osobnosti spojené s týmto

procesom.

SJL

MUV, MEV

Ako vznikla slovenská

hymna

Hymna, hymnické piesne, ... Poznať text hymny a porovnať text súčasnej hymny

s pôvodným textom, nájsť rozdiely a vedieť vysvetliť

význam jednotlivých slov.

Poznať príleţitosti, pri ktorých sa hrá hymna.

SJL, HUV

REV, MEV

Prečo M.R. Štefánik

veľa cestoval

Mohyla, hvezdár, generál, ... Opísať osobnosť M.R. Štefánika a zhodnotiť, čím bol

významný, čím bol zaujímavý, ktoré miesta na

Slovensku sú s ním späté a prečo má významné

miesto v dejinách Slovenska.

SJL, VYV

OSR

Slovensko v súčasnosti Susedné štáty, .. Určiť na mape, ktoré zo susedných štátov patria do

Európskej únie.

SJL, HUV

MUV

Naše starobylé

pamiatky a ich

krása

9 h Ako vznikali mestá

Minulosť, súčasnosť, ... Opísať spôsob vzniku miest, kedy a prečo vznikali.

Porovnať ţivot v meste v minulosti a v súčasnosti.

Vytvoriť v skupine model mesta.

SJL, VYV

ENV, OŢZ

II / 71


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Slávne mestá

Ţivot v minulosti a v

súčasnosti

Banské mesto, remeslo,... Porovnať ţivot v meste v minulosti a v súčasnosti.

Vyhľadať na mape slávne miesta.

Vyhľadať rôzne informácie o slávnych mestách z

rôznych zdrojov, opísať zaujímavosti.

Svetoznáme pamiatky

UNESCO

Kultúrna a prírodná

pamiatka, UNESCO, ...

Porovnať podľa obrázkov kultúrne a prírodné

pamiatky zapísané do zoznamu UNESCO, ich

význam, zaujímavosti, prečo je potrebné chrániť ich.

SJL, VYV

REV, FNG

II / 72



dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Krajina, v ktorej

ţijeme

5 h Čítanie mapy Slovenska

Mapa, povrch krajiny,

pohorie, níţina, rieky, ...

Opísať a rozlíšiť povrch krajiny podľa členitosti.

Opísať polohu pohorí a níţin. Vymenovať a ukázať

na mape naše najväčšie rieky.

Opísať a rozlíšiť povrch krajiny podľa členitosti.

Opísať polohu pohorí a níţin.

PDA

OSR

Časová priamka

Časová priamka, udalosť,

udalosti v roku, ...

Porovnať udalosti podľa časovej priamky, určiť,

ktorá udalosť sa stala skôr a ktorá neskôr.

Usporiadať udalosti svojho ţivota a udalosti v roku

na časovej priamke.

PDA, MAT,

SJL

OSR, MEV

Územné členenie – kraje

Charakteristika kraja,

v ktorom ţijem

Kraj, mapa kraja, krajské

mestá, ...

Vymenovať podľa mapy kraje SR a ukázať krajské

mestá.

Vyhľadať regionálne osobitosti vlastného kraja.

PDA, SJL

REV, OSR

Mestá a dediny 4 h

Charakteristika mesta,

dediny

Mesto, dedina,

charakteristika mesta alebo

dediny a ich porovnanie, ...

Z fotografií, krátkych textov a svojich skúseností

opísať charakteristiku mesta, resp. dediny

a porovnať ich výhody a nevýhody.

PDA

OSR

Krajské mestá

Krajské mestá, kraj, ... Vedieť správne priradiť krajské mestá ku krajom. PDA

OSR, REV

II / 73


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Cestujeme

z Bratislavy do

Košíc

7 h Vlakové, autobusové

a letecké spojenie

Dopravné prostriedky,

cestovné poriadky, pouţívať

pravidlá slušného správania

sa, ...

Vyhľadať rôzne spoje z cestovných poriadkov

(internet), orientovať sa v cestovných poriadkoch,

vedieť sa spýtať, hľadať alternatívne riešenia.

Poznať pravidlá slušného správania sa v dopravnom

prostriedku.

PDA,

SJL, IFV

OSR, DOV

Cestujeme po Bratislave

Cestujeme po Košiciach

Cestovanie, pamiatky,

intinerár,

Z mapy Bratislavy a dostupných materiálov

(sprievodca po Bratislave, po Košiciach,

z internetu) vyhľadať významné pamiatky

Bratislavy a Košíc.

Pripraviť si krátky intinerár sprevádzania návštevy

po týchto mestách.

PDA,

SJL, IFV

OSR

Hľadanie cesty z miesta

nášho bydliska do Košíc,

alebo Bratislavy

Dóm sv. Alţbety, Gejzír

v Herľanoch

Bydlisko, plán, obec,

cestovné poriadky, ...

Pripraviť plán cesty zo svojej obce do Bratislavy

a do Košíc.

Vyuţiť dostupné cestovné poriadky.

PDA, SJL

IFV

OSR, TPPZ

Moje obľúbené miesto na

cestovanie

Obľúbené miesto, skúsenosti,

záţitky, zaujímavosti,

prezentácia, ...

Sprostredkovať ostatným skúsenosti, záţitky

a zaujímavosti z vlastných ciest.

Vedieť ich prezentovať rôznymi spôsobmi.

PDA, SJL

MUV,

OSR, TPPZ, DOV

Zaujímavosti zo

Slovenska,

baníctvo na

Slovensku

4 h

Kedy a prečo sa začalo

baníctvo rozvíjať – ťaţba

zlata, striebra, rudy, uhlia,

soli

Baníctvo, nerastné

suroviny,...

Porozprávať ako sa rozvinulo baníctvo na

Slovensku, a akú úlohu zohralo v našich dejinách,

čím bolo.

PDA

OSR

II / 74


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Práca baníkov v minulosti

a dnes.

Spomienky na baníctvo.

Čo nám z baníctva zostalo

Práca baníkov, nástroje,

ťaţba nerastov, šperky,

múzeum, ...

Opísať prácu baníka, aké nástroje pouţíval

a porovnať ako sa zmenila práca baníkov

v priebehu dejín. Ťaţba nerastov, zlata, striebra,

opálu. Ich vyuţívanie pri tvorbe šperkov. Banícke

múzeum.

PDA

OŢZ, OSR

Tradície a zvyky

Skanzeny

4 h

Historické regióny na

Slovensku (Orava, Liptov,

Šariš, Spiš)

Historické regióny, ... Poznať historické regióny Slovenska. PDA

REV, MUV

Zvyky a tradície podľa

historických regiónov

Zvyky, tradície, ... Vedieť zaradiť zvyky a tradície do príslušných

regiónov, na základe poznatkov zo skanzenov

a iných zdrojov.

PDA, SJL

OSR

Ţivot v stredovekom

meste

Stredoveké mesto,... Opísať charakteristické znaky ţivota ľudí

v minulosti a porovnať so ţivotom v súčasnosti.

Pouţiť k tomu obrázky, informácie z kníh,

časopisov, filmov, ľudovú slovesnosť.

PDA, SJL

REV, MUV

Práce na vidieku

v minulosti počas leta

a počas zimy

Práca na vidieku, minulosť,

súčasnosť, ...

Vedieť opísať prácu na vidieku a porovnať

minulosť so súčasnosťou. PDA

MEV, MUV, OSR

Skanzeny na Slovensku –

čo všetko v skanzene

nájdeme

Skanzen, ľudová

slovesnosť,...

Charakterizovať skanzeny s pouţitím obrázkov,

médií, ľudovej slovesnosti.

PDA

MEV, MUV, OSR

V súlade s

prírodou

8 h Ideme do hôr – príprava

Horská sluţba

Pravidlá bezpečného

správania sa v horách

Horská sluţba, bezpečné

správanie sa v horách,

ochrana prírody, ochrana

zdravia, bezpečný pohyb

v horách, ...

Poznať základy ochrany prírody a ochrany zdravia.

Zásady bezpečného pohybu v horskom prostredí.

PDA

ENV, OŢZ, OSR

II / 75


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Ako sa oddychovalo

v horách v minulosti

a ako dnes

Oddych v horách, voľný čas,

turizmus, ...

Porovnať na základe informácii z rôznych zdrojov

(fotografie, rozprávanie, text), ako ľudia trávili

voľný čas v prírode v minulosti a dnes.

Zaujať vlastný postoj k dnešnému tráveniu voľného

času – ako turizmus ovplyvňuje prírodu.

PDA, SJL

MEV

ENV, MUV

Kráľová hola, Kriváň –

povesť, výber

Povesť, dramatizácia, ... Reprodukovať obsah povesti vlastnými slovami

a na jej základe vytvoriť krátku dramatizáciu.

SJL

OSR

Vznik riek

Formovanie územia

riekou

Oblasti v povodí riek

Jazerá, gejzír

Rieky, jazerá, gejzír,

technológie, tok riek, oblasti

jazier, ...

Opísať rôzne podoby, ktoré rieka môţe mať.

Posúdiť ako človek technológiami ovplyvňuje tok

riek.

Podľa mapy ukázať oblasti jazier.

Opísať, v čom je výnimočný gejzír.

PDA

ENV

Plavíme sa po Dunaji

a Dunajci

Dunaj pod Devínom

Dunaj v Bratislave

Dunaj v Gabčíkove

Dunaj v Štúrove

Dunaj, Dunajec, úseky

riek,...

Opísať vybrané úseky Dunaja, čím sú zaujímavé,

opísať vybrané úseky Dunajca, porovnať ich

s úsekmi Dunaja.

PDA

OSR

Prírodné zaujímavosti

vytvorené prírodou

Prírodné zaujímavosti, ... Vysvetliť rozdiel medzi prírodnou zaujímavosťou

a zaujímavosťou vytvorenou človekom.

Uviesť príklady a vedieť povedať svoj názor na ňu,

v čom sa páči resp. nepáči.

PDA

ENV, OSR

II / 76


dotácia


Medzipredmetové

vzťahy,


Prírodné zaujímavosti

vytvorené človekom

Prírodné zaujímavosti, ... Vysvetliť rozdiel medzi prírodnou zaujímavosťou

a zaujímavosťou vytvorenou človekom,

Uviesť príklady a vedieť povedať svoj názor na ňu,

v čom sa páči resp. nepáči.

PDA

OSR

Miniprojekt

o vlastnom kraji

1 h Súčasnosť a minulosť

v našom kraji

Náš kraj, miniprojekt, ... Poznať významné udalosti a osobnosti späté s

krajom, uviesť zmeny, ktoré nastali v kraji

a systematicky to spracovať vo forme miniprojektu.

PDA, IFV

TPPZ

Poznámky: Prierezové témy:

OSR – osobnostný a sociálny rozvoj ENV – environmentálna výchova

MEV – mediálna výchova MUV – multikultúrna výchova

DOV – dopravná výchova – výchova bezpečnosti v cestnej premávke OŢZ – ochrana ţivota a zdravia

TPPZ – tvorba projektu a prezentačné zručnosti REV – regionálna výchova

Medzipredmetové vzťahy:

SJL – slovenský jazyk a literatúra VYV – výtvarná výchova HUV – hudobná výchova MAT – matematika

ETV – etická výchova NBV – náboţenská výchova TEV – telesná výchova IFV – informatická výchova

ANJ – anglický jazyk PDA – prírodoveda FNG – finančná gramotnosť

II / 77

STRATÉGIA VYUČOVANIA

2. ročník

Vyučovanie vlastivedy v 2. ročníku bude prebiehať v priestoroch triedy, ale veľmi dôleţitou

súčasťou vyučovania budú aj vychádzky a pozorovania v okolitej prírode a obci. Ţiaci sa

zúčastnia rôznych exkurzií, výletov, navštívia dopravné ihrisko. Na hodinách budú vyuţité

metódy pozorovania, rozhovor, výklad, rozprávanie, prezentácia, vysvetľovanie, problémové

metódy a úlohy, precvičovanie, grafické znázorňovanie, práca s obrázkami, názorné ukáţky,

objasňovanie javov a skutočností, sociálne učenie – učenie sa od seba navzájom, autentické

učenie zo skúseností, beseda, práca s demonštračným obrazom, práca s PC, práca

s interaktívnou tabuľou, vyuţitie didaktických hier, práca s pracovným zošitom, pokusy,

praktické cvičenia, tajničky, doplňovačky a iné.

Po prebratí jednotlivých tematických celkov bude nasledovať súhrnné opakovanie

učiva formou krátkeho testu alebo ústnou formou.

Formy vyučovania: práca ţiakov vo dvojiciach, skupinová, individuálna, frontálna

práca, diferencovaná práca, didaktické hry, experimentovanie, simulovanie rôznych situácií,

kooperatívne učenie, dramatické hry, hranie rolí.

3. ročník

Na vyučovacích hodinách vlastivedy vyuţívame nasledujúce metódy a formy – práca

s učebnicou, doplnkovou literatúrou, práca s IKT, vyuţívanie prezentácií, výklad, predĺţený

výklad, didaktická hra, kreatívne, problémové, divergentné a motivačné úlohy, brainstorming,

heuristický program DITOR, rozhovor, pozorovanie, samostatná, frontálna a individuálna

práca, práca v skupinách, vo dvojiciach, diferencovaná práca, beseda, práca s demonštračným

obrazom, fotografiou, praktické cvičenia, hodnotiace myslenie, vyhľadávanie materiálov z

tlače, práca s vlastivednými atlasmi, vychádzky do blízkeho okolia, návšteva dopravného

ihriska, realizácia projektu.

Preverovanie vedomostí ţiakov sa v priebehu školského roka uskutoční formou

ústneho skúšania a písania krátkych päťminútoviek (testov), z niektorých tematických celkov.

4. ročník

Stratégie vyučovania kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.

Formy a metódy vyberáme a pouţívame podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné,

aktivizujúce, tvorivé a humanizujúce. Správne zvolenými metódami a formami práce sa

snaţíme vytvoriť atmosféru, v ktorej sa ţiak môţe učiť bez strachu a stresu, podnecuje

prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporujem sebahodnotenie, aby ţiak

poznal svoje prednosti i chyby, vytváram podmienky pre úspešnosť kaţdého ţiaka ako i

pozitívnu pracovnú atmosféru. Pri vyučovaní predmetu vlastiveda budeme vyuţívať tieto

II / 78

metódy: práca s textom v učebnici, na tabuli, výklad, predĺţený výklad, rozličné druhy

rozhovorov, pozorovanie, porovnávanie, opis, príbehy, vysvetľovanie, motivačné metódy,

projektová metóda, problémové úlohy, precvičovanie, projekt, zaznamenávanie, skúmanie,

grafické znázorňovanie, práca s ilustráciami, objasňovanie pojmov, dialóg, cvičenia a situácie

na rozvoj hodnotiaceho myslenia, sociálne učenie – učenie sa od seba navzájom, autentické

učenie zo skúsenosti. Aby výučba vlastivedy bola čo najefektívnejšia, budeme vyuţívať tieto

formy práce: práca ţiakov vo dvojiciach, skupinová, individuálna, frontálna práca,

diferencovaná práca, didaktické hry, experimentovanie, simulovanie rôznych situácií,

kooperatívne učenie, záţitkové učenie, dramatické hry, hranie rolí, prezentácia výsledkov,

praktické činnosti s mapou, ústne a písomné skúšanie, vychádzky a pod.

Po kaţdom prebraní tematického celku budú ţiaci písať test. Na vyučovacích hodinách

budeme uprednostňovať najmä frontálne skúšanie, okrem toho kaţdý ţiak bude mať

minimálne dve ústne odpovede.

UČEBNÉ ZDROJE:

Učebnica:

2. ročník

Koţuchová, M., Šimunková, M.: Vlastiveda pre 2. ročník ZŠ. Expol pedagogika, Bratislava,

druhé vydanie, 2010. ISBN 978-80-8091-197-3

3. ročník

Koţuchová, M., Matúšková, R., Šimunková, M.: Vlastiveda pre 3. ročník ZŠ. Expol

pedagogika, Bratislava, 1. vydanie, 2009. ISBN 978-80-8091-151-5

4. ročník

Nnová učebnica:

Koţuchová, M., Šimunková, M., Matúšková, R.: Vlastiveda pre 4. ročník ZŠ.

Dočasné učebnice:

Tolmáči, L. a kolektív.: Vlastiveda pre 4. ročník ZŠ, 1. diel,. Orbis Pictus Istropolitana Bratislava,

2004. ISBN 80-7158-527-0

Tolmáči, L. a kolektív.: Vlastiveda pre 4. ročník ZŠ, 2. diel, Orbis Pictus Istropolitana Bratislava,

2004. ISBN 80-7158-528-9

Doplnková literatúra:

2. ročník

Michala, D.: Čítanie o Slovensku pre 1. stupeň ZŠ. Expol pedagogika, Bratislava, 1. vydanie,

2008. ISBN 978-80-8091-131-7

II / 79

3. ročník

Tolmáči, L., Tolmáčiová, T.: Vlastivedno-prírodovedný atlas. Mapa Slovakia Škola,

Bratislava, 1. vydanie, 2003. ISBN 80-89080-53-7


2008. ISBN 978-80-8091-131-7

4. ročník


2008. ISBN 978-80-8091-131-7

IKT zdroje:

1. – 4. ročník

- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor, ...

Pomôcky:

1. – 4. ročník

-Atlas, školská mapa Slovenskej republiky, ...

HODNOTENIE ŢIAKOV:

2. – 4. ročník

Ţiaci budú hodnotení známkou podľa hodnotiacich kritérií v súlade s Metodickým pokynom

MŠVVaŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy a priebeţne slovne.

Hodnotiace kritériá:

Stupeň 1 (výborný)


vyuţívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne

a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh,

hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstiţný. Grafický

prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné aţ originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)


vyuţívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych,

motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové

kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne

a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas

nedostatky v správnosti, presnosti a výstiţnosti. Grafický prejav je prevaţne estetický.

Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

II / 80

Stupeň 3 (dobrý)

Ţiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných

osnov a pri ich vyuţívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré

vyuţíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími

nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri

riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáţe

s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky

v správnosti, presnosti, výstiţnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho

činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Ţiak má závaţné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa

učebných osnov ako aj v ich vyuţívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh

s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri

vyuţívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti,

presnosti a výstiţnosti váţne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú

omyly, grafický prejav je málo estetický. Váţne nedostatky dokáţe ţiak s pomocou učiteľa

opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Ţiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti poţadované učebnými osnovami, má v nich závaţné

medzery, preto ich nedokáţe vyuţívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh

s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri

vyuţívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa.

Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností

a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Váţne nedostatky nedokáţe opraviť ani s pomocou

učiteľa.

Pri hodnotení samostatných písomných prác, testov a projektov budeme vychádzať v 2. – 4.

ročníku z hodnotiacej škály:

dosiahnutý počet bodov v % známka

100% - 90% 1

89% - 75% 2

74% - 50% 3

49% - 25% 4

24% - 0% 5

II. Príroda a spoločnosť (ISCED 1) -...

Documents

Transcript of II. Príroda a spoločnosť (ISCED 1) -...