II. Človek a príroda - EduPage

III / 1

II. Človek a príroda

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda oboznamuje ţiakov s okruhom problémov

spojených so skúmaním prírody. Pomáha hlbšie porozumieť a pochopiť prírodné fakty,

javy a procesy. Zároveň poskytuje aj potrebný základ pre pochopenie a vyuţívanie

súčasných technológií a lepšiu orientáciu v beţnom ţivote.

Predmety vzdelávacej oblasti kladú dôraz na aktívne formy nadobúdania

vedomostí, zručností, schopností a kompetencií potrebných k rozvoju prírodovednej

gramotnosti.

Experimentálna činnosť zároveň umoţňuje hlbšie porozumieť zákonitostiam

prírodných procesov, a tým aj uvedomovať si uţitočnosť prírodovedných poznatkov

a ich aplikáciu v praktickom ţivote.

Vzdelávaciu oblasť Človek a príroda tvoria vyučovacie predmety:

Fyzika

Chémia

Biológia

Učebný plán pre Školský vzdelávací program v 5. – 9. ročníku

Vzdelávacia

oblasť Predmety

Počet hodín

5. ročník

Počet hodín

6. ročník

Počet hodín

7. ročník

Počet hodín

8. ročník

Počet hodín

9. ročník

ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP

Človek

a príroda

Fyzika - - 1 1 1 1 2 2 1 2

Chémia 0 0 0,5 0,5 0,5 0,5 1 1 2 2

Biológia 1 2 1 1,5 1,5 1,5 1 2 1 1

http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/2stzs/isced2/vzdelavacie_oblasti/fyzika_isced2.pdf

http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/2stzs/isced2/vzdelavacie_oblasti/chemia_isced2.pdf

http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/2stzs/isced2/vzdelavacie_oblasti/biologia_isced2.pdf

III / 2

FYZIKA

Školský vzdelávací program Enviráčik

ZŠ, Lehota144

Názov

predmetu Fyzika

Časový

rozsah

výučby/

ročník

5. roč. 6. roč. 7. roč. 8. roč. 9.roč.

1 hod./týţdeň

33 hod./rok

1 hod./týţdeň

33 hod./rok

2 hod./týţdeň

66 hod./rok

2 hod./týţdeň

66 hod./rok

Stupeň

vzdelania ISCED 2

Forma

štúdia denná

Vyučovací

jazyk slovenský

CHARAKTERISTIKA

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi

pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú

v kaţdodennom ţivote.

Porozumenie podstate javov a procesov si vyţaduje interdisciplinárny prístup, a preto

aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania

pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako

neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má ţiakom

sprostredkovať poznanie, ţe neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie

prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je moţné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce

všetkých prírodovedných odborov s vyuţitím prostriedkov IKT.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach

a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Ţiaci

preto budú mať čo najviac príleţitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie

experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Kaţdý ţiak dostane také základy, ktoré

z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky

a vedel pouţiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci ţiakov – aktivitám,

ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na

také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém

a pojmových máp a práca s informáciami.

III / 3

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií

fyzikálne vzdelávanie poskytne ţiakovi moţnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj

prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom ţivota spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u ţiakov prehĺbiť aj

hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita

a pravdivosť poznania. To bude moţné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou

kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Ţiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie

vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych

a kultúrnych záleţitostiach a dá im schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym

záleţitostiam, ako zdravie, ţivotné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Ţiak by mal

byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvaţovať

nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.

V štátnom vzdelávacom programe je povinný (minimálny) obsah predmetu fyzika na

2. stupni základnej školy (ISCED 2) rozvrhnutý na 150 vyučovacích hodín (5 hodinová

týţdenná časová dotácia x 30 hodín). Na kaţdej z týchto hodín sa trieda delí na skupiny

podľa príslušných predpisov. Rozloţenie vyučovacích hodín do jednotlivých ročníkov je

v kompetencii kaţdej školy. Vzhľadom na experimentálny charakter predmetu sa neodporúča

fyziku zaraďovať v danom ročníku s časovou dotáciou jedna hodina týţdenne, lebo by sa

veľmi ťaţko podarilo splniť vytýčené ciele na poţadovanej úrovni. Navrhuje sa riaditeľom

škôl minimálnu týţdennú dotáciu predmetu doplniť z voliteľných hodín určených na školský

vzdelávací program tak, aby sa vyučovaniu fyziky na 2. stupni základnej školy venovalo

aspoň 6 hodín týţdenne. Na predmet fyzika nadväzujú v rámci školského vzdelávacieho

programu rozširujúce hodiny fyziky a vyučovacie predmety obsahovo a tematicky blízke

fyzike.

CIELE

Intelektuálna oblasť

vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť

navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení,

rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,

vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom

okolí,

vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných

vedeckých a technologických informačných zdrojov,

III / 4

vyuţívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných

činnostiach,

vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých

informácii,

vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou zaloţenou na

dôkazoch,

vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

Schopnosti a zručnosti

porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych

veličín,

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,

vyuţívať kaţdú príleţitosť na rozvíjanie logického myslenia,

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,

dodrţiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,

zdokonaľovať sa v komunikácii so spoluţiakmi, vedieť pracovať v skupinách,

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať

obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

riešiť problémové situácie,

vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich

kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.

Postojová oblasť

naučiť ţiakov pristupovať k riešeniu problémov,

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,

vzbudiť u ţiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,

snaţiť sa pochopiť fyzikálne zákony a vyuţívať ich vo svojom ţivote, lebo človek je

súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,

osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo

základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne

zručnosti, ale aj rozumové schopnosti,

vytvárať pozitívny vzťah ţiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich

schopností.

III / 5

Sociálna oblasť

uvedomiť si poslanie prírodných vied, ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality

nášho okolia,

uvedomiť si moţnosti, ale aj hranice vyuţitia vedy a techniky v spoločnosti,

vedieť kriticky posúdiť úţitok a problémy spojené s vyuţitím vedeckých poznatkov

a techniky pre rozvoj spoločnosti,

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,

vedieť sa rozhodovať,

byť autoregulatívny napr. pri dodrţiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom

samovzdelávaní,

mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.

III / 6

VZDELÁVACIE STRATÉGIE

predmetové kompetencie

ţiak bude

schopný

porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou

meradiel fyzikálnych veličín,

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi

vyuţívať kaţdú príleţitosť na rozvíjanie logického myslenia

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment

dodrţiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech

zdokonaľovať sa v komunikácii so spoluţiakmi, vedieť pracovať v skupinách

ţiak sa

naučí

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých

dokázať obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

riešiť problémové situácie

poznávacie (kognitívne) kompetencie

ţiak sa

naučí

pouţívať kognitívne operácie

formulovať a riešiť problémy, pouţívať stratégie riešenia

uplatnovať kritické myslenie

nájsťsi vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť v skupine

myslieť tvorivo a uplatniť jeho výsledky

kompetencie k celoţivotnému učeniu sa

ţiak sa

naučí

naučiť ţiakov pristupovať k riešeniu problémov

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám

vzbudiť u ţiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky

snaţiť sa pochopiť fyzikálne zákony a vyuţívať ich vo svojom ţivote, lebo človek

je súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony

osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je

jednou zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen

manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti

vytvárať pozitívny vzťah ţiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich

schopností

komunikatívne a sociálno-interakčné kompetencie

ţiak sa

naučí

tvoriť, prijať a spracovať informácie

vyhľadávať informácie

formulovať svoj názor a argumentovať

efektívne vyuţívať dostupné informačno-komunikačné technológie

prezentovať sám seba a výsledky svojej práce

správne vytvoriť a prezentovať jednoduchý projekt

interpersonálne a intrapersonálne kompetencie

ţiak sa

naučí

akceptovať skupinové rozhodnutia

kooperovať v skupine

tolerovať odlišnosti jednotlivcov a iných

diskutovať a viesť diskusiu o odbornom probléme

regulovať svoje správanie

vytvárať si vlastný hodnotový systém

kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií

ţiak sa

naučí

pouţívať základné postupy pri práci s textom, prezentáciou a grafickým prostredím

vyuţívať IKT pri vyhľadávaní, spracovávaní a kritickom posudzovaní informácií

III / 7

kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia

ţiak sa

naučí

pouţívať matematické modely priestorového myslenia a prezentácie (vzorce,

modely, štatistika, blokdiagramy, grafy, tabuľky),

kultúrne kompetencie

ţiak sa

naučí

mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti

byť tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr

kompetencia riešiť problémy

ţiak sa

naučí

navrhovať rôzne postupy a uplatňovať vhodné metódy pri riešení problémov

byť otvoreným k získavaniu a vyuţívaniu rôznych postupov

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,

pracovné kompetencie

ţiak sa

naučí

vyuţívať tvorivosť a samostatnosť pri riešení projektových úloh

byť flexibilným a schopným prijať a zvládať zmeny

III / 8

OBSAH VYUČOVANIA

Fyzika v 6.ročníku

Tematický celok Časová

dotácia

Obsahový štandard

Výkonový štandard

Medzipredmetové

vzťahy,

prierezové témy Téma Pojem

Vlastnosti

kvapalín a plynov

7 Vlastnosti kvapalín

Vyuţitie vlastností kvapalín

Meranie objemu kvapalín

odmerným valcom

Jednotky objemu 1 ml, 1 l

Vlastnosti plynov

Vyuţitie vlastností plynov

Tekutosť ako spoločná

vlastnosť kvapalín a plynov

Zhrnutie vlastností kvapalín a

plynov

Teleso, látka,

kvapalina, vodováha,

stlačiteľnosť,

rozpínavosť,

objem, liter, odmerný

valec,

plyn, tlak,

zráţkomer,

deliteľnosť,

tekutosť,...

Overiť jednoduchým experimentom

vlastnosti kvapalín, plynov a pevných telies

Porovnať a vybrať spoločné a rozdielne

vlastnosti kvapalín, plynov a pevných telies

Rozlíšiť merateľné a nemerateľné

vlastnosti telies

Správne pouţiť pojem fyzikálna vlastnosť

Pouţiť stratégiu riešenia problémov

predpoklad –experiment –

potvrdenie/nepotvrdenie predpokladu

BIO, CHE,

OSR, OŢZ

Vlastnosti

pevných telies

6 Krehkosť, tvrdosť, pruţnosť,

deliteľnosť

Meranie hmotnosti telies

Jednotky hmotnosti 1 g, 1 kg

Objem telies

Určovanie objemu geometricky

pravidelných a nepravidelných

telies

Dĺţka. Odhad dĺţky

Jednotky dĺţky 1 m, 1 mm,

Krehkosť, tvrdosť,

pruţnosť, deliteľnosť,

tvárnosť, váhy,

hmotnosť,

kilogram, gram, tona,

objem,

odmerný valec,

kubický meter,

meradlo, stupnica

Vykonať zápis nameranej hodnoty

fyzikálnej veličiny.

Zaznamenať pozorovania a namerané

hodnoty fyzikálnych veličín do tabuľky.

INF, MAT,

MEV, TPPZ, FNG

III / 9


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


1 cm, 1 km

Rozdielne a spoločné vlastnosti

kvapalín, plynov a pevných

telies

Zhrnutie vlastností pevných

telies

meradla,

rozsah stupnice,...

Zostrojiť graf lineárnej závislosti a pouţiť

graf napr. pri odhade dĺţky.

INF, MAT,

MEV, TPPZ

Správanie telies

v kvapalinách

14 Meranie objemu a hmotnosti

telies plávajúcich, vznášajúcich

a potápajúcich sa vo vode

Určenie podielu m/V

Pojem hustota. Jednotky

hustoty g/cm3, kg/m

3

Vzťah medzi objemom a

hmotnosťou telies zhotovených

z rovnakej látky

Odčítanie hodnoty hustoty látky

z grafu

Experimentálne určenie hustoty

rôznych kvapalín

Meranie vytlačeného objemu

vody plávajúcimi telesami a

potápajúcimi sa telesami

Porovnanie hmotnosti telies

plávajúcich v kvapaline

s hmotnosťou vytlačenej

kvapaliny

Ponor, potopiť sa,

vznášať sa, plávať,

hustota, kilogram na

meter kubický,...

Postupovať podľa návodu stratégiou:

formulovanie.

Problému – vyslovenie hypotézy –

realizácia.

Pokusov a meraní – spracovanie, posúdenie

a interpretovanie výsledkov meraní.

Zostrojiť graf hustoty pre telesá z rovnakej

látky.

Určiť z grafu hodnotu hustoty.

Aplikovať zistenie, ţe hmotnosť telesa

plávajúceho v kvapaline a hmotnosť

telesom vytlačeného objemu kvapaliny sú

rovnaké.

INF, MAT,

MEV, TPPZ

INF, MAT,

III / 10


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Porovnanie hmotnosti

potápajúcich sa telies

s hmotnosťou vytlačenej

kvapaliny

Skúmanie objemu a hmotnosti

vytlačenej kvapaliny pri

ponáraní plávajúceho telesa

v kvapalinách s rôznou hustotou

Prakticky určiť hustotu malých telies.

Pracovať s tabuľkami MFCHT.

Identifikovať neznámu látku podľa jej

hustoty.

MEV, TPPZ

Správanie telies v

plynoch

2 Pozorovanie správania sa

mydlových bubliniek vo

vzduchu a v plyne s väčšou

hustotou ako má vzduch

Hustoty plynov

hustota plynov

Riešiť jednoduché výpočtové úlohy

Vysvetliť vybrané javy z beţného ţivota

pomocou hustoty

INF,

OSR, TPPZ

Prezentácia

projektu

2 Jednotky a meradlá

Získavať informácie k tvorbe projektu

Tvorivo vyuţiť získané poznatky

a informácie na vypracovanie projektu

Podieľať sa na práci v skupine

Prezentovať a obhájiť svoju prácu pred

kolektívom triedy

Vedieť ohodnotiť vlastnú prácu a prácu

druhých, tvorivo aplikovať vedomosti

počas riešenia projektov

INF,

TPPZ, MEV, OSR

Praktické

cvičenia

2 Meranie vytlačeného objemu

vody

Objem plynu


Vyhodnotiť pozorovaný jav INF,

TPPZ, MEV

III / 11

Fyzika v 7. ročníku


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Teplota.

Skúmanie

premien

skupenstva

látok

15 Meranie času

Jednotky času 1 s, 1 min, 1 h

Meranie teploty. Jednotka teploty

1 °C

Modelovanie zostrojenia

Celsiovho teplomera

Kalibrácia teplomera

Zostrojenie grafu závislosti

teploty od času z nameraných

hodnôt

Skúmanie premeny skupenstva:

kvapaliny na plyn (vyparovanie,

var)

Bod varu

Tlak vzduchu a var


vodnej pary na vodu

(kondenzácia)

Zisťovanie teploty rosného bodu

Modelovanie daţďa


topenia a tuhnutia napr. ľadu,

parafínu

Zostrojenie grafu z nameraných

hodnôt

čas, sekunda, minúta,

hodina,

teplota, teplomer,

stupeň Celzia, teplotná

stupnica

bimetalický pásik,

kalibrácia

priemerné hodnoty

vyparovanie, var,

teplota varu

atmosferický tlak

kondenzácia,

skvapalňovanie,

rosný bod, hmla,

destilácia

kyslé daţde, zráţkomer

topenie, teplota topenia,

kryštalické a amorfné

látky, tuhnutie, teplota

tuhnutia, sublimácia,

desublimácia,

Znázorniť reálny teplomer modelom

Analyzovať grafy

Vysvetliť priebeh čiary grafu

Porovnať dva grafy a z priebehu ich čiar

určiť ich spoločné a rozdielne znaky

Vyuţiť PC pri zostrojovaní grafov

Vypracovať záznam údajov

z meteorologických pozorovaní

Navrhnúť tabuľku

Porovnať údaje v triede

Prezentovať údaje aj formou grafov

Navrhnúť experiment, ktorý by umoţnil

zistiť hodnotu rosného bodu napr.

v triede .

Opísať kolobeh vody v prírode .

Modelovať vznik daţďa.

INF, CHE,

TPPZ, ENV, OŢZ,

FNG

Teplo 14 Odovzdávanie a prijímanie tepla

telesom

Teplo, výmena tepla,

kalorikum, fluidum,

Formou experimentu dokázať rozdielnu

fyzikálnu vlastnosť látok – vodivosť

MAT, INF,

III / 12


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Vedenie tepla

Zostrojenie kalorimetra z

jednoduchých pomôcok

Odhad a meranie výslednej

teploty pri výmene tepla medzi

horúcou a studenou vodou

Odhad a meranie výslednej

teploty pri odovzdávaní tepla

horúcimi kovmi (Cu, Al, Fe) vode

Zavedenie označenia Δt pre

rozdiel dvoch teplôt

Hmotnostná tepelná kapacita

Vzťah Q = c. m. Δt pre výpočet

tepla

Jednotka tepla 1 J

Stanovenie energetickej hodnoty

potravín formou ich spaľovania

Tepelné spaľovacie motory

kalorimeter, tepelný

vodič, tepelný izolant,

prúdenie, šírenie,

vedenie, tepelná

rovnováha,

odovzdávanie tepla,

hmotnostná tepelná

kapacita,

joule – jednotka tepla,

energia, kalória,

energetická hodnota,

spaľovací motor,...

tepla .

Dodrţať podmienky platného

experimentu .

Odhadnúť výslednú teplotu pri

odovzdávaní tepla medzi horúcou a

studenou vodou .

Pracovať s tabuľkami MFCHT

Riešiť jednoduché výpočtové úlohy s

vyuţitím vzťahu pre výpočet tepla.

Získať informácie o energetickej hodnote

potravín .

Opísať technologické postupy, napr.

spôsob stanovenia energetickej hodnoty

potravín spaľovaním .

Vysvetliť princíp činnosti tepelných

spaľovacích motorov.

Posúdiť negatívne vplyvy tepelných

spaľovacích motorov na ţivotné

prostredie a spôsoby ich eliminácie.

OSR, TPPZ, MUV,

OŢZ, FNG, DOV

Prezentácia

projektu

2 Meteorologické pozorovanie Získavať informácie k tvorbe projektu.


a informácie na vypracovanie projektu.


kolektívom triedy.


druhých.

Tvorivo aplikovať vedomosti počas

riešenia projektov.

INF,

TPPZ, MEV, OSR

Praktické

cvičenia

2 Kalorimeter

Hmotnostná tepelná kapacita

Podieľať sa na práci v skupine.

Vyhodnotiť pozorovaný jav.

INF,

TPPZ, MEV

III / 13

Fyzika v 8. ročníku


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Svetlo 20 Slnečné svetlo a teplo

Svetelná energia a jej

premena na teplo,

ktorého veľkosť vieme

vypočítať

Porovnanie zdrojov

svetla – Slnka

a ţiarovky

Dôkazy priamočiareho

šírenia sa svetla

Rozklad svetla. Farby

spektra

Absorbovanie a odraz

farieb spektra povrchmi

rôznej farby

Skladanie farieb

Odraz svetla. Zákon

odrazu

Lom svetla. Zákon

lomu. Dúha

Zobrazovanie

šošovkami

Chyby oka. Okuliare

Slnečné svetlo, teplo,

zdroj svetla,

priamočiare šírenie

svetla,

spektrum, skladanie

farieb, absorpcia farieb

spektra,

odraz svetla, zákon

odrazu svetla,

kolmica dopadu,

opticky redšie

a opticky hustejšie

optické prostredie,

lom svetla, zákon lomu

svetla,

ohnisko,

ohnisková vzdialenosť,

predmet, obraz,

spojka, rozptylka,

krátkozrakosť,

ďalekozrakosť,

lupa, okuliare,

ďalekohľad,...

Dokázať experimentom premenu svetla na teplo.

Navrhnúť jednoduchý experiment na rozklad

svetla.

Porovnať zdroje svetla – Slnko, ţiarovka.

Navrhnúť experiment na dôkaz priamočiareho

Šírenie sa svetla.

Opísať absorbovanie a odraz farieb spektra od

Bieleho povrchu a farebných povrchov.

Opísať skladanie farieb.

Navrhnúť experiment na dôkaz platnosti zákona

odrazu svetla.

Navrhnúť experiment na dôkaz platnosti zákona

lomu svetla.

Znázorniť graficky zobrazenie predmetu

spojkou a rozptylkou.

Vysvetliť princíp pouţitia okuliarov pri

odstranovaní chýb oka.

Získavať informácie pre tvorbu projektu.

Správne citovať zdroje informácií.

Tvorivo vyuţívať poznatky na vypracovanie

projektu.

Prezentovať a obhájiť svoju prácu v triede.

INF, BIO,

MEV, TPPZ,

OSR, OŢZ

Sila a pohyb.

Práca.

41 Vzájomné pôsobenie

telies, sila

Sila,

jednotka sily 1

Vysvetliť silu ako prejav vzájomného pôsobenia

telies.

III / 14


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Energia.

Jednotka sily 1 N

Gravitačná sila,

gravitačné pole

Výpočet sily, ktorou

Zem priťahuje telesá pri

svojom povrchu

(F = g.m)

Lineárna závislosť

gravitačnej sily

a hmotnosti telesa

Taţisko telesa a jeho

určenie

Pohybové účinky sily

Meranie času. Jednotky

času 1 s, 1 min, 1 h

Rovnomerný

a nerovnomerný pohyb

Dráha a rýchlosť

rovnomerného pohybu

(s = v.t, v = s/t)

Priemerná rýchlosť

Jednotky rýchlosti

1 m/s, 1 km/h

Grafické znázornenie

rýchlosti a dráhy

pohybu v čase

Deformačné účinky sily

Tlaková sila Tlak

(p=F/S)

Newton,

gravitačná sila,

ťaţisko,

meranie času

jednotky času 1 s,

1 min, 1 h

rovnomerný pohyb,

nerovnomerný pohyb,

rýhlosť,

tlaková sila,

Archimedov zákon,

relatívnosť pohybu,

rýchlosť ako fyzikálna

Vysvetliť spôsob merania sily silomerom.

Stanoviť rozsah merania daným silomerom.

Vybrať pre dané meranie vhodný silomer.

Určiť chyby merania silomerom.

Zostrojiť graf lineárnej závislosti gravitačnej sily

a hmotnosti telesa.

Určiť ťaţisko vybraných telies.

Zostrojiť graf lineárnej závislosti dráhy od času

pre rovnomerný priamočiary pohyb.

Zostrojiť graf konštantnej závislosti rýchlosti od

času pri rovnomernom priamočiarom pohybe.

Čítať údaje z grafu.

Riešiť výpočtové úlohy s vyuţitím vzťahov pre

Rovnomerný priamočiary pohyb.

INF, BIO,

MEV, TPPZ,

OSR, OŢZ

III / 15


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Jednotky tlaku 1 Pa,

1 hPa, 1kPa

Mechanická práca

(W=F.s)

Jednotka práce 1 J

Práca na naklonenej

rovine [nepovinné]

Trenie. Trecia sila

Pohybová energia telesa

Polohová energia telesa

Vzájomná premena

pohybovej a polohovej

energie telesa

Zákon zachovania

energie

Zdroje energie. Fosílne

palivá. Tradičné

a netradičné zdroje

energie

Vodné elektrárne

Zvyšovanie spotreby

energie, z toho

vyplývajúce

veličina,

priemerná rýchlosť,

mechanická práca,

práca ako fyzikálna

veličina,

jednotka práce 1J,

naklonená rovina,

výkon ako fyzikálna

veličina,

trenie,

trecia sila,

meranie silomerom,

pohybová energia

telesa,

jednotka energie 1 J,

polohová energia

telesa,

definícia zákona

zachovania energie,

zdroje energie,

prírodné zdroje

energie,

elektráreň,

netradičné zdroje

energie,

alternatívne zdroje

energie,...

Aplikovať vzťah na výpočet tlaku a mechanickej

práce v jednoduchých výpočtových úlohách

Analyzovať situácie, v ktorých sa prejavujú

účinky trenia

Na jednoduchých príkladoch vysvetliť vzájomnú

premenu rôznych foriem energie a zákon

zachovania energie

Zaujať kladný postoj k opatreniam vedúcim

K úsporám energie

Získavať informácie pre tvorbu projektu z

rôznych zdrojov.

Správne citovať zdroje informácií.

Tvorivo vyuţívať poznatky na vypracovanie

projektu.

Prezentovať a obhájiť svoj projekt v triede.

INF,

TPPZ, OSR,

OŢZ, REV

III / 16


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Prezentácia

projektu

2 Vyuţitie slnečnej

energie

Získavať informácie k tvorbe projektu.

Tvorivo vyuţiť získané poznatky a informácie

na vypracovanie projektu.


kolektívom triedy.

Vedieť ohodnotiť vlastnú prácu a prácu.

Druhých, tvorivo aplikovať vedomosti počas


INF,

TPPZ, MEV, OSR

Praktické

cvičenia

3 Zákon odrazu svetla

Priemerná rýchlosť

Vzájomná premena

pohybovej a polohovej

energie telesa


Vyhodnotiť pozorovaný jav. INF,

TPPZ, MEV

Poznámky:

Prierezové témy:

MUV – multikultúrna výchova

MEV – mediálna výchova

OSR – osobnostný a sociálny rozvoj

ENV – enviromentálna výchova

DOV – dopravná výchova

OŢZ – ochrana ţivota a zdravia

TPPZ – tvorba projektu a prezentačné zručnosti

REV – regionálna výchova

Medzipredmetové vzťahy: BIO - biológia

CHE - chémia

INF - informatika

MAT - matematika

FNG – finančná gramotnosť

III / 17

STRATÉGIA VYUČOVANIA

Vyučovanie bude prebiehať v priestoroch: kmeňové triedy, počítačová učebňa, ďalšie

priestory školy, mimoškolské zariadenia, výrobné podniky, atómová elektráreň, výstava

Agrokomplex, Enviro. Ţiaci budú podľa potreby delení na dve skupiny počas praktických

cvičení.

Zoznam projektov a praktických cvičení:

6. ročník:

Prezentácia projektu: Jednotky a meradlá

Praktické cvičenia:

1. Meranie vytlačeného objemu vody

2. Objem plynu

7. ročník:

Prezentácia projektu: Meteorologické pozorovanie


1. Kalorimeter

2. Hmotnostná tepelná kapacita

8. ročník:

Prezentácia projektu: Vyuţitie slnečnej energie


1. Zákon odrazu svetla

2. Priemerná rýchlosť

3. Vzájomná premena pohybovej a polohovej energie telesa

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na

individualitu ţiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové

kompetencie ţiakov pre daný predmet.

Pri výučbe vyuţívame najmä:

riadený rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov)

výklad učiteľa

problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)

rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)

pozorovanie, pokus.

III / 18

UČEBNÉ ZDROJE:

Učebnica:

6. ročník:

doc. RNDr. Lapitková, V., Csc., doc. RNDr. Koubek, V., CSc. a kol.: Fyzika pre 6. ročník

základných škôl. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o., 2010.

(schvaľovacia doloţka MŠSR-2010-193/323-2:919)

7. ročník:

doc. RNDr. Lapitková, V., Csc., doc. RNDr. Koubek, V., CSc. a kol.: Fyzika pre 7. ročník

základných škôl a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Didaktis, s.r.o., 2010.

(schvaľovacia doloţka MŠVVaŠ SR 2010-200894/48911:4-919)

8. ročník:

Dočasne:

doc. RNDr. Kolářová, R., CSc., RNDr. Chytilová, M., prof. RNDr. Ing. Kluvanec, D., CSc.

a kol.: Fyzika pre 8. ročník základných škôl 8/A . Slovenské pedagogické nakladateľstvo,

Bratislava, 2001. (schvaľovacia doloţka Ministerstvo školstva, mládeţe a športu SR

2673/1991-20)

doc. RNDr. Kolářová, R., CSc., RNDr. Chytilová, M., prof. RNDr. Ing. Kluvanec, D., CSc.

a kol.: Fyzika pre 8. ročník základných škôl 8/B . Slovenské pedagogické nakladateľstvo,

Bratislava, 2001. (schvaľovacia doloţka Ministerstvo školstva, mládeţe a športu SR

2673/1991-20)

doc. RNDr. Janovič, J., PhD., RNDr. Chalupková, A., PhD., RNDr. Lapitková, A., PhD.:

Fyzika pre 9. ročník základných škôl. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava,

2000. (schvaľovacia doloţka MŠ SR 2746/2000-41)

Pracovné zošity:

Mgr. Kelecsényi, P., Mgr. Maťovská, M.: Pracovný zošiť z fyziky pre 7. ročník základných

škôl a 2. ročník gymnázií s osemročným štúdiom. MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2010.

(ISBN 978-80-8067-245-4)

Pracovné listy: ţiacke pracovné listy vytvorené učiteľom

Doplnková literatúra:

Doc. RNDr. Koubek, V., CSc. a kol.: Školské pokusy z fyziky. Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, Bratislava, 1991.

(schvaľovacia doloţka Rektorát UK v BA 8295/1991 C VIII/2)

školské pramene

IKT zdroje:

edukačné CD-ROM – Didakta Fyzika, DVD zo školských zdrojov, interaktívne encyklopédie

edukačný free-softvér/ mapy, interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor

III / 19

HODNOTENIE ŢIAKOV:

Ţiaci budú hodnotení známkou podľa hodnotiacich kritérií v súlade s Metodickým pokynom

MŠVVaŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy a priebeţne slovne. Súčasťou

hodnotenia budú aj projekty na vybrané témy a praktické cvičenia.

Hodnotiace kritériá:

Stupeň 1 (výborný): ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie

ich pohotovo vyuţívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach.

Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení

jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny,

výstiţný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné aţ originálne.

Stupeň 2 (chválitebný): ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a

vie ich pohotovo vyuţívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri

intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti

a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí

samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má

občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstiţnosti. Grafický prejav je prevaţne estetický.

Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý): ţiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti

podľa učebných osnov a pri ich vyuţívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové

kompetencie, ktoré vyuţíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach

s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové

kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie

nepresnosti dokáţe s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má

častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstiţnosti. Grafický prejav je menej estetický.

Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný): ţiak má závaţné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia

poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich vyuţívaní. Pri riešení

teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú

podstatné chyby. Je nesamostatný pri vyuţívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny

aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstiţnosti váţne nedostatky. V kvalite

výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Váţne

nedostatky dokáţe ţiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný): ţiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti poţadované učebnými

osnovami, má v nich závaţné medzery, preto ich nedokáţe vyuţívať. Pri riešení teoretických

III / 20

a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je

nesamostatný pri vyuţívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani

na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov

jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Váţne nedostatky nedokáţe opraviť ani

s pomocou učiteľa.

Samostatné krátke písomné práce budú po prebratí kaţdého tematického celku.

Praktické cvičenia a projekt budú uskutočnené priebeţne s učivom.

Pri samostatných prácach a projektoch budeme vychádzať z hodnotiacej škály:

dosiahnutý počet bodov v % známka

100% - 90% 1

89% - 75% 2

74% - 50% 3

49% - 25% 4

24% - 0% 5

III / 21

CHÉMIA

Školský vzdelávací program Enviráčik

ZŠ, Lehota144

Názov

predmetu Chémia

Časový

rozsah

výučby/

ročník

5.roč. 6. roč. 7. roč. 8. roč. 9.roč.

0,5 hod./týţdeň

16,5 hod./rok

0,5 hod./týţdeň

16,5 hod./rok

1 hod./týţdeň

33 hod./rok

2 hod./týţdeň

66 hod./rok

Stupeň

vzdelania ISCED 2

Forma

štúdia denná

Vyučovací

jazyk slovenský

CHARAKTERISTIKA

Predmet chémia vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda svojim experimentálnym

charakterom vyučovania umoţňuje ţiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických

javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a pouţití látok, s ktorými sa

ţiaci stretávajú v kaţdodennom ţivote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín

a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atď.

Zvlášť významné je, ţe pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si ţiaci

osvojujú i dôleţité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne

a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese

riešenia úloh rôznej zloţitosti.

Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných

laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyţaduje osvojenie si základných

manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

CIELE

Cieľom vyučovania chémie na základnej škole je oboznámiť ţiakov s významom

poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umoţňuje u ţiakov vytvorenie

pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia. Ďalším významným cieľom vyučovania

chémie na ZŠ je v čo najväčšej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania,

vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie.

Cieľom vyučovania chémie je podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti,

v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Ţiaci

by mali porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané

III / 22

poznatky pri riešení konkrétnych úloh. V rámci samostatnej práce majú byť schopní

samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych

informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a vyuţívať multimediálne učebné

materiály.

Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach

realizované metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu

a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého myslenia ţiakov, ktoré im umoţňuje nachádzať

vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôleţitých manuálnych

zručností.

Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa ţiakov s chemickými

látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú ţivot človeka (chemické aspekty racionálnej

výţivy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).

V predmete chémia si ţiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky

bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je, aby ţiaci dosiahli takú úroveň

pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli vyuţiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti

a návyky v kaţdodennom ţivote.

Ďalšie ciele

Identifikácia a správne pouţívanie pojmov. Ţiak vie správne pouţívať základné

pojmy

a identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie

definícií. Vedomosť týchto pojmov ţiak dokáţe tým, ţe rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú

a ţe ich aktívne pouţíva v správnom kontexte.

Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia – ţiak vie popísať

a poprípade načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu

alebo nákresu vie popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok,

predmetov alebo javov (napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi).

Vysvetlenie javov – ţiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo

pomocou jednoduchších javov

Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí – ţiak vie v jednoduchých

prípadoch predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je

daný jav moţný alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej

reakcie).

Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady – ţiak vie zrealizovať

jednoduchý experiment podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý

simuluje určitý jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria

III / 23

predovšetkým merania a odhady veľkosti niektorých veličín, zhromaţďovanie a vhodné

usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je kyslý, zásaditý alebo neutrálny).

Kvantitatívny popis – ţiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie

v jednoduchých prípadoch porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá

veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak.

Aplikácia vedomostí – ţiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy

a v jednoduchších prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie

určitých prírodných javov, rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie

posúdiť dôsledky určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo

zdravotného hľadiska (napr. vysvetliť škodlivé účinky pouţívania chloridu sodného

k zimnému posypu ciest).


predmetové kompetencie

ţiak

bude

schopný

orientovať sa na rôznych mapách – podľa súradníc, obsahu, mierky

vytvoriť mentálnu mapu s pouţitím symbolov

získavať a interpretovať informácie z nesúvislých textov

čítať s porozumením odborný text

systematizovať získané poznatky do oblasti fyzickej a humánnej geografie

vysvetliť vznik prírodných javov so zameraním na vybrané regióny sveta

ţiak sa

naučí

rozvíjať jednotlivé druhy gramotnosti/prírodovednú, čitateľskú, digitálnu

chápať vzájomné väzby v krajine ako základnú podmienky existencie ľudských aktivít


ţiak sa

naučí

uvedomiť si potrebu učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja

uplatňovať rôzne stratégie učenia sa


ţiak sa

naučí

efektívne vyuţívať dostupné informačno-komunikačné technológie

prezentovať sám seba a výsledky svojej práce

správne vytvoriť a prezentovať jednoduchý projekt


ţiak sa

naučí

osvojiť si zásady efektívnej spolupráce v skupine

vyuţiť získané schopnosti a zručnosti pri oddychových aktivitách


ţiak sa

naučí




ţiak sa

naučí

pouţívať matematické modely priestorového myslenia a prezentácie (výpočty, vzorce,

modely, grafy, tabuľky)

kultúrne kompetencie

ţiak sa

naučí ceniť si a rešpektovať vedecké poznatky pochádzajúce z iných národov


ţiak sa

naučí

navrhovať rôzne postupy a uplatňovať vhodné metódy pri riešení problémov

byť otvoreným k získavaniu a vyuţívaniu rôznych postupov


ţiak sa

naučí

vyuţívať tvorivosť a samostatnosť pri riešení projektových úloh

byť flexibilným a schopným prijať a zvládať zmeny

III / 24

OBSAH VYUČOVANIA

Chémia v 6. ročníku


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Chémia okolo nás 14 Objavovanie chémie

v našom okolí

Chemické

laboratórium

Skúmanie vlastnosti

látok

chémia, látky, prírodné

suroviny, chemické

laboratórium, chemická výroba,

recyklácia,

piktogram, ţieravina, horľavina,

ochranné pomôcky, skúmavka,

kadička, banka, kryštalizačná

miska, filtračný lievik, filtračný

papier, , drţiak, kruh, svorka,

stojan, chladič, odparovacia

miska, krycie sklíčko, chemická

lyţička, kahan, tyčinka,

odmerný valec, pipeta,

skupenstvo, vôňa horľavosť,

farba, vzhľad, vôňa,

rozpustnosť, zohrievanie,

Ţiak vie:

Vymenovať významné chemické závody vo

svojom okolí a priradiť im výrobok.

Chápať problematiku obmedzených zdrojov

surovín a dôleţitosť ich hospodárneho

vyuţitia.

Vysvetliť význam chemickej vedy, výroby,

výrobkov.

Chápať spoločenský dosah chémie – vedy

a výroby.

Získať kladný vzťah k prírode a zachovaniu

rovnováhy.

Osvojiť si pravidlá bezpečnosti práce a zásad

prvej pomoci.

Spoznávať laboratórne pomôcky a postupy.

Dodrţiavať zásady bezpečnej práce v

chemickom laboratóriu a práce s chemickými

látkami v praxi.

Zistiť pozorovaním vlastnosti konkrétnych

látok.

BIO, GEO, MAT,

ENV, MEV, OŢZ,

TPPZ, REV

III / 25


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Chemicky čisté

látky(chemické látky )

a zmesi

Vodné roztoky

Metódy oddeľovania

zloţiek zmesí

Látky nevyhnutné pre

náš ţivot: voda a

vzduch

častica, tuhá, kvapalná a plynná

látka, teplota tuhnutia, topenia

a varu, zmes, chemické tabuľky,

rôznorodá a rovnorodá zmes,

vodný roztok, nasýtený roztok,

rozpúšťadlo,

usadzovanie, odparovanie,

filtrácia, destilácia, kryštalizácia

zráţková, povrchová, podzemná,

minerálna, pitná, úţitková,

odpadová, destilovaná voda,

čistenie vôd,

zráţanie(skvapalňovanie),

kolobeh vody, vodné dielo,

minerálne látky, ekologická

katastrofa,

hlavné zloţky vzduchu,

skleníkové plyny, zdroje

Uviesť príklady látok rozpustných vo vode,

látok nerozpustných vo vode.

Vyuţívať pozorovanie pri beţných

činnostiach.

Získavať a rozvíjať experimentálne zručnosti.

Rozpoznať chemicky čisté látky, rôznorodé

zmesi.

Poznať skupenstvá roztokov na základe ich

charakteristických vlastností.

Chápať vzťah medzi nasýteným a

nenasýteným roztokom, rozpustenou látkou

a rozpúšťadlom.

Poznať príklady základných metód

oddeľovania zloţiek zmesí a ich vyuţitie

v praktickom ţivote.

Poznať význam vody pre ţivot človeka,

zvieratá a rastliny.

Poznať rozdelenie vôd podľa výskytu a

pouţitia.

Vysvetliť rozdiely medzi rôznymi druhmi vôd.

Poznať moţnosti úpravy a čistenia vôd.

Poznať dôsledky znečistenia vôd.

Chápať význam vody.

BIO, VYV, INF,

MAT

OSR, MEV, OŢZ,

TPPZ, ENV, REV

III / 26


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


znečistenia ovzdušia, skleníkový

efekt, ozónová vrstva, ozónová

diera,

Poznať vzduch ako zmes chemických látok.

Vymenovať hlavné zloţky vzduchu.

Chápať význam vzduchu a dôleţitosť ochrany

ovzdušia.

Poznať príčiny vzniku ozónovej diery.

a skleníkového efektu a ich následky pre našu

planétu.

Poznať význam ozónovej vrstvy.

GEO, INF, MAT,

SJL, BIO

REV, TPPZ, ENV,

MEV, OSR, OŢZ,

FNG

Prezentácia

projektu

1 Voda a vzduch –

v čom spočíva ich

význam pre budúce

generácie



na vypracovanie projektu


kolektívom triedy.


druhých, tvorivo aplikovať vedomosti počas

riešenia projektov

GEO, BIO, MAT,

INF,

OSR, MEV, OŢZ,

ENV, TPPZ

Praktické cvičenia 2 1. Filtrácia

2. Kryštalizácia

Zhodnotiť pozorovaný jav.


TŢP, BIO, MAT,

FNG, ENV, OŢZ,

MEV, REV, OSR

TPPZ

III / 27



dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Premeny látok 14 Spoznávanie

chemických reakcií

v našom okolí

Fyzikálne deje

Chemické deje

Chemické reakcie

Zákon zachovania

hmotnosti pri

chemických reakciách

chémia, prírodná veda,

látka, teleso, premena látok, dej,

fyzikálny dej

chemická reakcia,

reaktant, produkt, celková

hmotnosť,

vzájomná reakcia, zahrievanie,

Uviesť príklady praktického vyuţitia chémie.

Zaradiť chémiu medzi prírodné vedy.

Uviesť, čím sa chémia zaoberá.

Uviesť príklady chemickej výroby v svojom

okolí a vedieť jednoducho povedať význam

a prípadné riziká pre spoločnosť a pre

obyvateľov v okolí chemických závodov.

Rozpoznať u beţne známych dejov, či

dochádza k premenám látok.

Rozlíšiť telesá a látky.

Rozpoznať u beţne známych dejov, či ide

o fyzikálny dej

Vymenovať príklady fyzikálnych dejov.

Rozpoznať chemické deje.

Vymenovať príklady chemických dejov.

Rozlíšiť fyzikálny a chemický dej.

Chápať chemickú reakciu ako chemický dej.

Uviesť príklady chemických reakcií z beţného

ţivota.

BIO, GEO, MAT,

FYZ,

REV, ENV, MEV,

OSR, OŢZ, TPPZ

III / 28


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Chemické zlučovanie

Chemický rozklad

Horenie

Poţiar

sfarbenie, vzhľad, magnetické

vlastnosti, chemické zlučovanie,

hrdzavenie,

chemický rozklad,

horenie, horľavina, zápalná

teplota, podmienky horenia

poţiar, hasiace prístroje,

hasiace látky,

Rozlíšiť reaktanty a produkty chemickej

reakcie na konkrétnych príkladoch.

Slovne zapísať schému chemickej reakcie

a vedieť schému správne prečítať.

Poznať zákon zachovania hmotnosti pri

chemických reakciách.

Rozlíšiť na príkladoch reakcie chemického

zlučovania a chemického rozkladu.

Poznať príklady chemického zlučovania

a chemického rozkladu v beţnom ţivote.

Slovne zapísať schému chemického


Chápať horenie ako chemický dej.

Vymenovať príklady horľavých a nehorľavých

látok a voľne predávaných horľavín.

Poznať zásady bezpečnosti pri práci s nimi.

Poznať tri podmienky, ktoré musia byť

splnené na horenie látok.

Poznať označenie horľavín.

Chápať poţiar ako neţiadúce horenie.

Vedieť sa správať v prípade vypuknutia

poţiaru.

Poznať telefónne číslo, ktoré zdruţuje hasičov,

MAT, FYZ, DEJ,

INF

OŢZ, TPPZ, ENV,

MEV, OSR, MUV

III / 29


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Zmeny pri


Energatické zmeny pri


Rýchlosť chemických

reakcií

Faktory ovplyvňujúce

rýchlosť chemických

reakcií ( mnoţstvo

reagujúcich častíc,

teplota, veľkosť

povrchu tuhého

reaktantu,

katalyzátory)

energatické zmeny, uvoľňovanie

tepla, spotrebúvanie tepla,

rýchlosť chemickej reakcie,

pomalé a rýchle reakcie, plynný

produkt, tuhý reaktant, sfarbenie

reagujúcich látok, ovplyvňovanie

rýchlosti chemických reakcií

zráţka častíc, minimálna energia,

orientované častice, vplyv

mnoţstva reagujúcich častíc,

vplyv teploty, vplyv veľkosti

povrchu tuhého reaktatu, vplyv

katalyzátorov

záchrannú zdravotnícku sluţbu a políciou -

112

Vedieť, kde sú v škole umiestnené hasiace

prístroje a hasiace zariadenia a poznať

umiestnenie únikových východov.

Vysvetliť podstatu hasenia horiacich látok.

Vymenovať niektoré hasiace látky(voda,

piesok, oxid uhličitý).

Opísať spôsoby správneho hasenia pri horení

konkrétnych látok.

Poznať reakcie, pri ktorých sa energia (vo

forrme tepla) spotrebuje s dôrazom na beţný

ţivot.

Rozlišovať pomalé a rýchle reakcie.

Poznať príklady pomalých a rýchlych reakcií

v beţnom ţivote.

Vedieť, ktoré zráţky častíc spôsobia chemickú

reakciu.

Vedieť vymenovať faktory ovplyvňujúce

rýchlosť chemických reakcií.

Vedieť opísať vplyv mnoţstva reagujúcich

častíc, teploty, veľkosti povrchu tuhého

reaktantu a katalyzátorov na rýchlosť

chemickej reakcie.

BIO, INF, GEO,

DEJ, TCHV,

TPPZ, OŢZ, MUV,

REV, MEV, OSR,

ENV,

III / 30


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Vymenovať príklady reakcií v beţnom ţivote,

ktorých rýchlosť regulujeme a vedieť ich

zdôvodniť.

INF, BIO, GEO,

MAT

TPPZ, OŢZ, ENV,

MEV, OSR, MUV,

FNG

Prezentácia

projektu

1 Poţiar Získavať informácie a tvorivo ich spracovať.


Prezentovať a obhájiť svoju prácu.




INF, BIO,

REV, ENV, MEV,

OSR, OŢZ

Praktické cvičenia

2 1. Hasenie plameňa

oxidom uhličitým

2. Rýchlosť

chemických reakcií

s vplyvom

katalyzátora


Podieľať sa na práci v skupine. FYZ, BIO, MAT,

INF,

OSR, MEV, OŢZ,

ENV

III / 31



dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Úvod 1 Úvodná hodina chémia Uviesť príklady praktického vyuţitia chémie

v ţivote ľudí.

BIO,

ENV, MEV

Opakovanie

2 Zmesi a chemicky

čisté látky

Chemické reakcie

chemicky čistá láka

- zmes:

- rôznorodá

- rovnorodá

chemická reakcia,

reaktant, produkt,

schéma chemickej reakcie,

zákon zachovania hmotnosti pri

chemických reakciách,

chemické zlučovanie,

chemický rozklad

Rozpoznať chemicky čisté látky a zmesi

(rôznorodé a rovnorodé zmesi).

Chápať chemickú reakciu ako chemický dej,

uviesť príklady chemických reakcií z beţného

ţivota.

Rozlíšiť reaktanty a produkty,

slovne zapísať schému chemickej reakcie,

poznať zákon zachovania hmotnosti pri

chemických reakciách.

Rozlíšiť na príkladoch reakcie chemického


Poznať príklady chemického zlučovania

a chemického rozkladu v beţnom ţivote.

Zapísať slovne schému chemického


FYZ, BIO, MAT,

OSR, MEV, OŢZ,

ENV

Zloţenie látok 7 Chemické prvky

a zlúčeniny

Atómy a chemické

prvky.

chemický prvok,

chemická zlúčenina

Častice látok

atóm

- elektrónový obal,

- jadro atómu,

Rozlíšiť prvky a zlúčeniny.

Opísať stavbu atómu.

Poznať označenie elektrického náboja,

protono óno elektrónov, neutrónov.

Napísať protónové čísla atómov.

Určiť počet elektrónov v atóme z hodnoty

III / 32


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Názvy a značky

chemických prvkov

Molekuly a chemické

zlúčeniny

Ióny.

Chemické vzorce

a oxidačné číslo

Chemická väzba

- protón, neutrón, elektrón,

protónové číslo

názvy prvkov,

značky prvkov

molekula,

chemický vzorec,

chemická zlúčenina

ión

- katión,

- anión

chemická väzba

- iónová väzba,

- kovalentná väzba,

- spoločný elektrónový pár –

väzbový pár

protónového čísla.

Poznať význam chemických značiek prvkov.

Poznať slovenské názvy a značky prvkov:

Ag, Al, Au, C, Ca, Cl, Cu, F, Fe, H, He, Hg, I,

K, Mg, Mn, N, Na, O, P, Pb, S, Se, Si, Zn

Vysvetliť vznik molekuly.

Rozlíšiť dvojatómové a viacatómové

molekuly.

Rozlíšiť molekuly prvkov a zlúčenín.

Poznať rozdiel medzi prvkom a zlúčeninou.

Poznať rozdiel medzi atómom a molekulou.

Vysvetliť pouţitie značiek a vzorcov pri

zápise prvkov a zlúčenín.

Vysvetliť vznik katiónu a aniónu.

Vedieť napísať schému vzniku iónov.

INF, BIO,

OSR, MEV, ENV,

OSR,

OŢZ, MUV

III / 33


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Poznať zápis náboja iónu.

Poznať zápis oxidačného čísla atómu prvku.

Chápať chemickú väzbu ako súdrţné

pôsobenie medzi atómami.

Poznať funkciu elektrónov pri vzniku

chemickej väzby.

Vysvetliť na príkladoch látok NaCl a H2

vznik iónovej a kovalentnej väzby.

Chemické prvky 8 PTP

Kovy, polokovy

a nekovy

Vodík

Kyslík

periodická tabuľka prvkov

- skupiny,

- periódy,

kovy, polokovy a nekovy

vodík

zlúčeniny vodíka

kyslík,

zlúčeniny kyslíka

Poznať význam objavu periodickej sústavy

prvkov a meno autora (D. I. Mendelejev).

Určiť počet periód (radov) a skupín (stĺpcov)

v periodickej tabuľke prvkov.

Určiť umiestnenie (perióda a skupina)

konkrétneho prvku na základe hodnoty

protónového čísla.

Poznať vlastnosti kovov, polokovov

a nekovov dôleţitých v beţnom ţivote.

Uviesť význam katiónov ţeleza, horčíka

a vápnika pre ľudský organizmus a ich

potravinové zdroje.

Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo,

farba, reaktivita, atď.) a pouţitie vodíka,

poznať vodík ako biogénny prvok.

Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo,

MAT, INF, BIO,

FYZ, DEJ

TCHV,

MUV, MEV,

OSR, ENV, OŢZ,

OSR

III / 34


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Ţelezo

Alkalické kovy

ţelezo,

oceľ

alkalické kovy (Na, K), zlúčeniny

alkalických kovov

farba, reaktivita, atď.) a pouţitie kyslíka,

poznať kyslík ako biogénny prvok.

Poznať význam ţeleza v priemysle.

Poznať ţelezo ako biogénny prvok.

Poznať vlastnosti alkalických kovov.

Poznať sodík a draslík ako biogénne prvky

a ich potravinové zdroje.

BIO, TCHV, INF

REV, ENV, MEV,

OŢZ

Chemické

zlúčeniny

7 Voda

Oxidy

Kyseliny

Voda,

tvrdosť vody

oxidy,

významné oxidy a ich vlastnosti

kyseliny

- bezkyslíkaté,

- kyslíkaté,

Poznať rozdiely medzi tvrdou a mäkkou

vodou.

Poznať význam vody.

Určiť oxidačné čísla atómov prvkov

v oxidoch.

Aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a názvov

oxidov.

Napísať a určiť názvy a vzorce CO, CO2,

N2O5, SO2, SO3, CaO.

Poznať oxidy, ktoré reakciou s vodou

spôsobujú kyslé daţde.

Poznať príčiny vzniku uvedených oxidov.

Poznať vplyv kyslých daţďov na ţivotné

prostredie a moţnosti obmedzenia ich vzniku.

Poznať zloţenie kyselín.

Poznať rozdelenie kyselín.

Pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou HCl

BIO, FYZ, INF,

VYV,

MEV, ERV, ENV,

OSR, TPPZ, OŢZ

III / 35


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Hydroxidy

Soli

- kyslosť roztokov,

- pH

hydroxidy,

zásaditosť roztokov

soli

s vodou.

Poznať výskyt a funkciu kyseliny

chlorovodíkovej v ľudskom organizme.

Poznať pouţitie kyseliny chlorovodíkovej,

dusičnej a sírovej.

Určiť prakticky, či je roztok kyslý alebo

neutrálny.

Vedieť, na čo slúţi stupnica pH.

Vedieť pracovať s roztokmi indikátorov

a indikátorovými papierikmi.

Poznať pravidlá bezpečnej práce so

ţieravinami.

Poznať zloţenie hydroxidov.

Pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou

NaOH s vodou.

Určiť pomocou univerzálneho indikátorového

papierika pH rôznych roztokov.

Vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov

a názvov hydroxidov.

Vedieť názvy a vzorce NaOH, KOH,

Ca(OH)2

Poznať zloţenie solí.

Poznať významné soli.

VYV, BIO,

OŢZ, OSR, MEV,

ENV

III / 36


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Chemické reakcie 4 Chemické reakcie.

Chemické rovnice

Neutralizácia

Redoxné reakcie

chemické reakcie,

zákon zachovania hmotnosti,

chemické rovnice

Neutralizácia

oxidácia,

redukcia,

redoxné reakcie

Chápať chemickú reakciu ako dej, pri ktorom

sa látky menia.

Poznať zápis chemickej reakcie,

chemickú rovnicu, ako dôsledok platnosti

zákona zachovania hmotnosti.

Zapísať jednoduché reakcie chemickými

rovnicami.

Opísať neutralizáciu ako chemickú reakciu

kyseliny chlorovodíkovej s hydroxidom

sodným a zapísať ju chemickou rovnicou.

Chápať podstatu neutralizácie.

Pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo

atómu zvyšuje.

Pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo

atómu zniţuje.

Poznať príklady redoxných reakcií z beţného

ţivota.

MAT, INF, BIO,

FYZ

MEV, OSR, REV,

TPPZ, ENV

Prezentácia

projektu

2 Vzduch Získavať informácie k tvorbe projektu


na vypracovanie projektu


kolektívom triedy



INF,

MUV, OSR, REV,

TPPZ

III / 37


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


riešenia projektov

Praktické cvičenia 2 Filtrácia

Neutralizácia



INF,

TPPZ, MEV

Poznámky:

Prierezové témy:









Medzipredmetové vzťahy: SJL – slovenský jazyk a literatúra

BIO – biológia

TECH – technika

INF – informatika

MAT – matematika

VYV – výtvarná výchova

DEJ – dejepis


III / 38


Vyučovanie bude prebiehať v priestoroch: kmeňové triedy, počítačová učebňa. Ţiaci

sa zúčastnia exkurzií v mimoškolských zariadeniach – hvezdáreň, výrobné podniky, výstava

Enviro a Mladý tvorca, prípadne Vedecký jarmok. Ţiaci budú podľa potreby delení na dve

skupiny počas praktických cvičení.

6. ročník:

Prezentácia projektu: Voda a vzduch – v čom spočíva ich význam pre budúce generácie


1. Filtrácia

2. Kryštalizácia

7. ročník:

Prezentácia projektu: Poţiar


1. Hasenie plameňa oxidom uhličitým

2. Rýchlosť chemických reakcií s vplyvom katalyzátora

8. ročník:

Prezentácia projektu: Vzduch


1. Filtrácia

2. Neutralizácia

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu

ţiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie

ţiakov pre daný predmet. Pri výučbe vyuţívame najmä:


výklad učiteľa



pozorovanie, pokus

III / 39

UČEBNÉ ZDROJE:

Učebnica:

6. ročník: Mgr. Daniela Romanová, Ing. Emil Adamkovič, CSc., RNDr. Helena Vicenová,

RNDr. Veronika Zvončeková, Chémia pre 6. ročník ZŠ a 1. ročník gymnázií s osemročným

štúdiom. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.,2009.(schvaľovacia doloţka MŠ SR CD-2009-

29720/37659-14:911).

7. ročník: RNDr. Helena Vicenová, RNDr. Veronika Zvončeková, Ing. Emil Adamkovič,

CSc , Mgr. Daniela Romanová , Chémia pre 7. ročník ZŠ a 2. ročník gymnázií s osemročným

štúdiom. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.,2010.(schvaľovacia doloţka MŠ VVaŠ SR 2010-

13364/34177:4-919)

8. ročník: Ing. Emil Adamkovič, CSc., RNDr. Jela Šimeková, doc. Ing. Tibor Šramko, CSc..

Chémia 8, Stredoslovenské vydavateľstvo PLUS, a.s. Banská Bystrica,8. prepracované

vydanie 2000.(schvaľovacia doloţka MŠ SR 2596/2000-41).

Ing. Emil Adamkovič, CSc., RNDr. Jela Šimeková, Chémia 9, SPN , 6. prepracované

vydanie, 2001.(schvaľovacia doloţka MŠ SR 1295/2000-41).



RNDr. Helena Vicenová,RNDr. Mária Siváková, PhD., RNDr. Veronika Zvončeková,

Chémia pre 7. ročník ZŠ a 2. ročník gymnázií s osemročným štúdiom Cvičebnica. EXPOL

PEDAGOGIKA, s.r.o.,Bratislava,1. vydanie,2010.

RNDr. Daniela Joniaková, Pracovný zošit z chémie 1.SPN Bratislava, 1. Vydanie, 1998.

Ernst Greb, Ludwigsburg, Alfred Kemper, Sindelfingen, Gottfried Quinzler, Sindelfingen,

Nemecký originál preloţila a upravila RNDr. Daniela Jonaková, CSc., Chémia pre základné

školy ako alternatívna učebnica chémie pre ZŠ, SPN, Bratislava, 1. Vydanie, 1995.(

schvaľovacia doloţka MŠ SR 2090/95-211).

- časopisy: Mladý vedec, školské pramene

IKT zdroje:

- edukačné CD-ROM – Didakta Chémia,

- edukačný free-softvér, nástenné obrazy

- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor

HODNOTENIE ŢIAKOV:



hodnotenia bude aj celoročný projekt na vybranú tému a portfólio priebeţných úloh a cvičení,

ţiackych pracovných listov.

III / 40


































III / 41





Pri samostatných prácach a projektoch budeme vychádzať z hodnotiacej škály:


100% - 90% 1

89% - 75% 2

74% - 50% 3

49% - 25% 4

24% - 0% 5

III / 42

BIOLÓGIA

Školský vzdelávací program ENVIRÁČIK

Základná škola, Lehota 144

Názov

predmetu Biológia

Časový

rozsah

výučby/

ročník

5.roč. 6. roč. 7. roč. 8. roč. 9.roč.

2 hod./týţdeň

66 hod./rok

1,5 hod./týţdeň

49,5 hod./rok

1,5hod./týţdeň

49,5 hod./rok

2 hod./týţdeň

66 hod./rok

1 hod./týţdeň

33 hod./rok

Stupeň

vzdelania ISCED 2

Forma

štúdia denná

Vyučovací

jazyk slovenský

CHARAKTERISTIKA

Predmet biológia umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch

s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k ţivým

a neţivým zloţkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie ţivej a neţivej prírody ako

celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a ţivot organizmov v ich

ţivotnom prostredí. Orientuje sa na prejavy ţivota a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie

základných súvislostí ţivých a neţivých zloţiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia

rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, vyuţívať ich

v praktickom ţivote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho

zdravia. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých

ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších

k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.

Učivo v 5. a 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z niţšieho

stupňa vzdelávania a skúsenosti ţiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov

a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky,

poznávanie jednotlivých organizmov v nich ţijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie

poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným

prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému

poznávaniu zloţitosti organizmov a postupne prehlbovať poznatky.

Usporiadanie učiva v 7. ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém

s rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra učiva v 7. ročníku umoţňuje plynulý

prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a na základe anatomicko-

fyziologických poznatkov smeruje k pochopeniu princípov individuality, biologickej

III / 43

a sociálnej podstaty človeka, pochopeniu základných spoločenských vzťahov na základe

etických noriem, v prospech ich rozvoja. Štruktúra učiva umoţňuje pochopenie a osvojovanie

si zdravého ţivotného štýlu a ochranu pred škodlivými vplyvmi.

Štruktúra obsahu v 8. ročníku sa orientuje na dynamické hľadisko zloţenia Zeme,

zemského povrchu, v súčinnosti so ţivými zloţkami prírody. Predstavuje spolu

s vedomosťami nadobudnutými v niţších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj.

Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov ţivej a neţivej prírody so zameraním na

základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie

a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode.

Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné ţivotné procesy z hľadiska

funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate ţivota z hľadiska bunkovej štruktúry

a dedičnosti. Záver tvorí problematika ţivotného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu

základných vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu, s vyústením do poznania vzťahov

človeka k prírode

CIELE

Ciele sú zamerané na poznávanie ţivej a neţivej prírody ako celku, čo predstavuje:

1. Poznať a chápať ţivot v prírodných celkoch a ţivot organizmov v nich ţijúcich.

2. Poznať väzby organizmov na ţivotné prostredie v prejavoch ţivota a vzájomných

vzťahoch ako súčastí celku.

3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného

pôsobenia prírodných procesov a javov.

4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na ţivé a neţivé zloţky prírody.

5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a vyuţívať v praktickom

ţivote.

III / 44


kompetencie v oblasti prírodných vied

ţiak

bude

schopný

Poznávať ţivé organizmy a ich význam v prírode a pre ţivot človeka

Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní jednoduchých

správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov

Rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach

Identifikovať a správne pouţívať základné pojmy

Objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov

Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov

Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať

Aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach

ţiak sa

naučí

rozvíjať jednotlivé druhy gramotnosti/prírodovednú, čitateľskú, digitálnu

chápať zloţky ţivotného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky ţivota

organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu ţivotného prostredia, zdravie a

spôsob ţivota človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany ţivotného prostredia a

prírody


ţiak sa

naučí

uvedomiť si potrebu učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja

uplatňovať rôzne stratégie učenia sa


ţiak sa

naučí

vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,

vedieť vyuţiť informačné a komunikačné zdroje

zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti

vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry

vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy,

výsledky a ich vyuţitie.


ţiak sa

naučí

osvojiť si zásady efektívnej spolupráce v skupine

vyuţiť získané schopnosti a zručnosti pri oddychových aktivitách


ţiak sa

naučí




ţiak sa

naučí

pouţívať matematické modely priestorového myslenia a prezentácie ( modely, grafy,

tabuľky)


ţiak sa

naučí

navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri

riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých

školských projektov

vyuţívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní

alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti

Samostatne podľa inštrukcií pozorovať, experimentovať a odhadovať


ţiak sa

naučí

pouţívať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodrţiavať pravidlá

bezpečnosti a ochrany zdravia

vyuţívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky

rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach

aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

III / 45

OBSAH VYUČOVANIA

Biológia v 5. ročníku


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Príroda a ţivot

okolo nás

2 Príroda a prírodniny

Metódy a prostriedky

skúmania v biológii

Ţivé a neţivé prírodniny,

organické látky,

pozorovanie, pokus, lupa,

mikroskop, ďalekohľad,

vyţivovacie orgány,

bezstavovce, stavovce

Ţiak vie:

Rozlíšiť na príklade ţivú a neţivú prírodninu.

Predviesť vyuţitie lupy pri pozorovaní prírodniny.

Uviesť na príklade význam a vyuţitie mikroskopu.

Ukázať na mikroskope okulár, objektív a zrkadlo.

MAT,

OSR, MEV, OŢZ,

ENV

Ţivot v lese

22 Les.

Štruktúra lesa

Ţivot a zmeny lesa

počas roka

Závislosť, etáţe,

potravové reťazce

Uviesť príklad rastliny a ţivočícha ţijúcich v lese.

Pomenovať podľa schémy vrstvy lesa.

Opísať zmeny lesa v ročných obdobiach.

Zostaviť príklad potravového reťazca lesných

organizmov.

INF, MAT, VYV,

OSR, MEV, ENV,

OŢZ, MUV

Dreviny v lese

Ihličnaté a listnaté

stromy

Kry

Poznávanie, ţivot

drevín počas roka

Význam pre ţivot v lese

ihličnatý, listnatý strom,

ker, úkryt, humus,

anorganické látky,

organické látky, kyslík,

Poznať základnú stavbu ihličnatého a listnatého

stromu. Určiť názov stromu podľa šišky a vetvičky,

podľa listu alebo plodu. Uviesť význam stromov pre

ţivot organizmov a ľudí. Rozlíšiť strom a ker.

Pomenovať dva lesné kry. Uviesť význam krov pre

ţivot organizmov. Uviesť príklad ţivočícha

ţiviaceho sa listami, semenami (plodmi) lesných

drevín.

Mikroskopické a

nekvitnúce byliny v lese pôdne baktérie, bunka, Uviesť význam pôdnych baktérií v lese.

Kvitnúce byliny v lese.

Poznávanie, ţivot počas

roka Význam pre ţivot

v lese

pakorienky, pabyľka,

palístky, výtrusy, byliny,

ţiviny,

Vysvetliť prítomnosť zelených povlakov na

stromoch. Rozlíšiť mach a papraď. Význam machov

a papradí v lese. Opísať základnú stavbu tela

kvitnúcej byliny. Poznať na ukáţke tri lesné kvitnúce

byliny. Uviesť príklad jedovatej a liečivej rastliny.

Uviesť význam bylín pre ţivot lesa.

III / 46


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Huby a lišajníky v lese

Poznávanie jedlých

a jedovatých húb

spoluţitie stromov

a húb

Pomoc pri otrave

hubami. Význam v lese

Podhubie, plodnica,

hlúbik, klobúk, lupeň,

rúrka, závoj, prsteň,

spoluţitie (symbióza)

Poznať dve jedlé a dve jedovaté huby. Prvá pomoc

pri otrave hubami. Rozpoznať lišajník od iných

organizmov. Význam húb a lišajníkov v prírode

INF, MAT,VYV,

OSR, MEV, ENV,

OŢZ, MUV

Lesné bezstavovce

Poznávanie podľa

vonkajších znakov

a ţivotných prejavov

Význam v lese

Bezstavovce, opasok,

štetiny, schránka(ulita),

viečko,

Poznať slimáka a dáţďovku -vonkajšie znaky,

potrava, jej prijímanie, spôsob pohybu .

Rozlíšiť kriţiaka, kliešťa a mravca. Nákazy kliešťom,

jeho odstránenie z koţe. Uviesť príklad potravy

dvoch bezstavovcov. Význam bezstavovcov v lese

a škodlivosť pri premnoţení. Vysvetliť na príklade

inštinkt.

Lesné obojţivelníky

a plazy

Hlavohruď, klepietka,

hmatadlá, hrebienkovité

pazúriky, snovacia

bradavica, inštinkt,

parazit, zloţené oči,

obojţivelníky, šupiny,

štítky

Poznať skokana, jaštericu a vretenicu. Rozlíšiť

obojţivelníka a plaza.

Uviesť príklad potravy obojţivelníka a plaza.

Lesné vtáky. Lesné

cicavce

Poznávanie podľa

vonkajších znakov a

ţivotných prejavov

Význam v lese

obrysové perie Uviesť tri vtáky ţijúce v lese.

Význam dravcov a spevavcov v lese. Uviesť príklad

potravy dvoch lesných vtákov.

Pomenovať lesné cicavce. Uviesť príklad bylinoţravého,

mäsoţravého a všeţravého cicavca.

Uviesť príklad potravy dvoch lesných cicavcov. Význam

cicavcov v lese.

III / 47


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Ţivot vo vode

a na brehu

20 Voda a jej okolie

Význam kyslíka,

teploty a čistoty vody

pre ţivot vodných

organizmov

kyslík, oxid uhličitý,

hustota, kolobeh vody,

Uviesť vlastnosti vody dôleţité pre ţivot organizmov.

Vysvetliť význam kyslíka pre vodné organizmy.

Uviesť príklad stojatej a tečúcej vody. Uviesť príklad

znečistenia vody a dôsledky pre ţivot organizmov.

MAT, INF, GEO,

OSR, TPPZ, OŢZ,

ENV, REV

Rastliny ţijúce vo vode

Poznávanie podľa

vonkajších znakov

Význam planktónu

a vodných zelených

rastlín Brehové

rastlinstvo

Mikroskopické

a drobné vodné

ţivočíchy. Poznávanie

podľa vonkajších

znakov a ţivotných

prejavov, význam

Vodné bezstavovce

planktón, riasy ,kolónia,

brvy, noţný disk, pŕhlivé

bunky,

Vysvetliť význam mikroskopických rastlín pre ţivot vo

vode. Poznať na ukáţke bylinu ţijúcu vo vode.

Vysvetliť škodlivosť premnoţenia siníc pre zdravie

človeka. Vysvetliť príčinu premnoţenia niektorých

organizmy v stojatej vode v lete.

Poznať na ukáţke jednu brehovú drevinu a bylinu.

Uviesť význam brehových drevín a bylín.

Uviesť význam vodných ţivočíšnych mikroorganizmov.

Poznať na ukáţke nezmara. Uviesť príklad potravy

črievičky a nezmara. Opísať spôsob obstarávania

potravy nezmara. Uviesť príklad vodného organizmu

ţiviaceho sa planktónom.

Poznať na ukáţke vodného ulitníka a lastúrnika. Poznať

význam pijavice v medicíne. Poznať na ukáţke raka.

Uviesť potravu pijavice. Zdôvodniť vplyv čistoty vody

na ţivot raka. Uviesť príklad potravy vodného

bezstavovca.

Hmyz ţijúci vo vode

a na brehu. Poznávanie

podľa vonkajších


prejavov, význam

Poznať jeden druh hmyzu ţijúceho vo vode a jeden

druh ţijúceho na brehu. Uviesť význam lariev hmyzu

pre vodné ţivočíchy.

Ryby. Poznávanie

podľa vonkajších


prejavov, význam

chvostová plutvička

Opísať prispôsobenie kapra ţivotu vo vode. Uviesť

príklad ryby ţijúcej v stojatej a tečúcej vode. Rozlíšiť

potravu bylinoţravej a dravej ryby.

MAT, INF, GEO,

OSR, TPPZ, OŢZ,

ENV, REV

III / 48


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Ţivočíchy ţijúce vo

vode a na brehu

Poznávanie podľa


ţivotných prejavov,

význam

Ţiabre, ţiabrové viečka,

Plávacia blana, šupiny,

nepremokavá srsť,

plávacie blany, hlodavé

zuby,

Rozlíšiť na ukáţke skokana a mloka. Opísať ţivot

skokana vo vode a na brehu. Uviesť príklad potravy

skokana a uţovky. Rozlíšiť vretenicu a uţovku podľa

vonkajších znakov.

INF, DEJ, TŢP,

MUV, REV,MEV,

ENV, OSR, OŢZ,

FNG

Vodné vtáky

Poznávanie podľa



význam

spevavce,

Opísať prispôsobenie vtákov na plávanie, potápanie a

brodenie. Opísať spôsob prijímania potravy kačice

a labute. Uviesť príklad vtáka ţiviaceho sa drobnými

ţivočíchmi v plytkej vode. Uviesť príklad potravy

dravého vodného vtáka.

Vodné cicavce

Poznávanie podľa



význam

brodivce, Uviesť význam plávacích blán a chvosta vydry

a bobra. Uviesť príklad potravy bobra a vydry.

Opísať spôsob stavania obydlia bobra. Uviesť

význam vodných cicavcov.

Ţivot na poliach

a lúkach

18 Polia, lúky, pastviny.

Druhová rozmanitosť,

vplyv ľudskej činnosti

vypaľovanie stromoradie,

medze

Rozlíšiť pole a lúku, zdôvodniť rozdiely. Vysvetliť

význam skupín drevín medzi lánmi polí. Zdôvodniť

nevhodnosť vypaľovania trávy. Ohrozenie

ţivočíchov rozoraním medzí a likvidáciou remízok.

Rastliny a huby na

lúkach

trávy, Poznať na ukáţke tri lúčne byliny. Pomenovať jednu

liečivú lúčnu rastlinu.

Poznávanie podľa

vonkajších znakov,

ţivot počas roka,

význam

Poznať hubu pečiarku podľa typických znakov.

Uviesť príklad ţivočícha ţiviaceho sa lúčnymi

bylinami. Uviesť význam lúčnych tráv.

Obilniny

zrno, steblo, krmovina,

strukovina, hľuzkové

baktérie,

Poznať na ukáţke a pomenovať pšenicu, ovos

a kukuricu. Uviesť príklady významu obilnín pre

človeka. Uviesť príklad troch výrobkov z obilnín.

III / 49


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Krmoviny

Poznať a pomenovať na ukáţke ďatelinu. Uviesť

príklad krmoviny, ako potravy hospodárskych

zvierat. Vysvetliť význam „zeleného hnojenia“.

Olejniny a okopaniny

Poznávanie, ţivot počas

roka , význam pre

výţivu človeka

a hospodárskych zvierat

olejniny, okopaniny,

škrob, hľuza,

Poznať na ukáţke a pomenovať slnečnicu a repku.

Porovnať význam slnečnice, repky a repy. Poznať na

ukáţke a pomenovať ľuľok zemiakový. Vysvetliť

význam zemiakovej hľuzy pre človeka.

Bezstavovce ţijúce na

lúkach a poliach

Poznávanie podľa


ţivot počas roka,

význam

hmyz, larva,

Uviesť význam dáţďovky pre kvalitu pôdy. Dva

druhy hmyzu ţijúceho na lúke a poli. Príklad hmyzu,

ktorý po premnoţení ohrozuje pestované rastliny na

poli. Príklad ţivočícha, ktorý sa ţiví hmyzom na poli

alebo lúke.

Obojţivelníky a plazy

ţijúce na lúkach

a poliach. Poznávanie

podľa vonkajších

znakov, ţivot počas

roka, význam

jedová ţľaza,

Odlíšiť skokana a ropuchu podľa spôsobu pohybu.

Uviesť príklad potravy ropuchy.

Uviesť význam ropuchy a jašterice pre ţivot na

lúkach a poliach.

Vtáky ţijúce na lúkach

a poliach

Poznávanie podľa


ţivot počas roka,

význam

pohlavná dvojtvarosť,

nekŕmivé vtáky, dravce

Poznať na ukáţke tri vtáky ţijúce na lúke a poli.

Uviesť význam jarabice a baţanta pre ţivot na poli.

Preukázať na príklade význam dravých vtákov pre

ţivot na poliach a lúkach.

Cicavce ţijúce na

lúkach a poliach

Poznávanie podľa


ţivot počas roka,

význam

hlodavce, potravový

vzťah,

Poznať na ukáţke tri cicavce ţijúce na lúke a poli.

Rozlíšiť zajaca a králika.

Usporiadať potravový vzťah hraboš, sokol, obilniny.

Uviesť dôsledky premnoţenia hrabošov, myší

a sysľov na poli.

III / 50


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Prezentácia

projektu

1 1. Dreviny našej obce

2. Ţivot vo vode a na

brehu

3. Rast obilniny

drevina, ekosystém,

obilnina,

Získavať informácie k tvorbe projektu

Tvorivo vyuţiť získané poznatky a informácie na

vypracovanie projektu

Prezentovať a obhájiť svoju prácu pred kolektívom

triedy

Vedieť ohodnotiť vlastnú prácu a prácu druhých,

tvorivo aplikovať vedomosti počas riešenia projektov

INF, TPPZ, MEV,

REV, OSR

Praktické

cvičenia

3 1. Práca s mikroskopom

2.Poznávanie lesných

bylín

3. Práca

s encyklopédiou,

internetom: vodné

bezstavovce

mikroskop, objektív,

okulár, preparát,

encyklopédia,

bezstavovec,


Podieľať sa na práci v skupine INF, TPPZ,

OSR, MEV

III / 51



dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Ţivot s človekom

a v ľudských

sídlach

17

Ľudské obydlia a ich

okolie ako ţivotný

priestor organizmov,

vplyv ľudskej činnosti na

prispôsobovanie sa

organizmov prostrediu

Hospodárske zvieratá,

šľachtenie, zdomácnenie,

Rozlíšiť ţivotné podmienky organizmov v ľudských

sídlach a okolí.

Uviesť význam zdomácňovania ţivočíchov

a význam kríţenia rastlín a ţivočíchov pre človeka.

GEO, BIO, TŢP,

OSR, MEV, OŢZ,

ENV, REV, ENV,

TPPZ

Mikroorganizmy ţijúce

s človekom. Poznávanie

a význam pre človeka

Mikroorganizmy, baktérie,

rozkladné, kvasné,

hľuzkové, parazitické,

Poznať prejavy škodlivosti parazitickej baktérie.

Opísať vyuţitie mliečnych a kvasných baktérií.

Uviesť príklad vyuţitia kvasinek.

Pestované rastliny

v záhradách

Plodová , cibuľová,

hlúbová a koreňová

zelenina,

Poznať zástupcov cibuľovej, hlúbovej, koreňovej,

strukovinovej zeleniny.

Na ukáţke rozlíšiť a poznať 5 druhov zeleniny.

Vysvetliť význam zeleniny vo výţive člověka.

Pestované ovocné

stromy a kry Poznávanie

podľa listov, kvetov,

plodov

Význam ovocia pre

človeka

Malvice, kôstkovice

bobule,

odrody,

Podľa ukáţky poznať 2 ovocné stromy, 2 rastliny

s drobným duţinatým ovocím.

Vysvetliť význam ovocia vo výţive človeka.

Neţiaduci spoločníci

človeka

Poznávanie podľa



potravových vzťahov,

význam

Zásady prevencie pred

šírením nákazy

hostiteľ, parazit, hnida,

vnútorný parazit

Uviesť príklad vnútorného a vonkajšieho parazita,

,zdôvodniť jeho škodlivosť, poznať 2 parazity,

znehodnujúce potraviny.

Poznať zásady ochrany pred vnútornými

parazitmi,s pôsob odstránenia vší z vlasov.

III / 52


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Včelárstvo, rybárstvo

a rybnikárstvo Spoločný

ţivot včiel

Zásady chovu včiel a rýb

robotnica, trúd, matka,

larva, kukla, materská

kašička, propolis, včelí

jed, rekreačný a športový

rybolov,

Vedieť popísať význam včely matky, robotnice a

trúda v úli..

Poznať význam chovu včely, lovu a chovu rýb pre

zdravie človeka.

INF, DEJ, GEO,

HUV,

OSR, MEV, OŢZ,

ENV, REV, ENV,

TPPZ

Chovateľsky významné

vtáky Poznávanie podľa



potravových vzťahov,

význam Zásady chovu

Odlišnosť od voľne

ţijúcich druhov

hydina, pohlavná

dvojtvarosť, hrabavá

a vodná hydina,

Pomenovať podľa ukáţky samca a samicu kury,

kačice, husi a morky.

Na príklade kohúta a sliepky vysvetliť pohlavnú

dvojtvarosť.

Uviesť význam chovu kury, kačice, husi alebo

morky pre človeka.

Blízki pomocníci

človeka Poznávanie

podľa vonkajších znakov


spoločenské, lovecké,

sluţobné, pracovné

plemená,

Porovnať odlišnosti vonkajších znakov psa a

mačky.

Pomenovať na ukáţke 1 plemeno psa.

Uviesť zásady chovu psa a mačky v domácnosti.

Uviesť príklad starostlivosti o drobné domáce

ţivočichy.

Zásady chovu

a spolunaţívania

ţivočíchov a ľudí

v domácnosti

akvaristika,

trestný čin,

Rozpoznať samca, samicu a mláďa dvoch

hospodárskych zvierat.

Poznať na ukáţke 3 druhy hospodárskych zvierat.

Zdôvodniť význam chovu jedného druhu

hospodárskeho zvieraťa.

Uviesť hlavné zásady chovu hospodárskych zvierat.

Chovateľsky významné

cicavce Poznávanie



Zásady chovu

hlodavé zuby, odstavča,

kanec, prasnica, ciciak,

dojnica, jalovica, jahňa,

jazdecké a ťaţné kone

Rozlíšiť na ukáţke myš a potkana.

Uviesť riziko výskytu myší a potkanov

v domácnosti.

Poznať spôsoby ochrany pred myšami a potkanmi.

III / 53


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Cicavce ţijúce

s človekom Poznávanie


a prejavov

hlodavce, všeţravý, Uviesť 2 bezstavovce ţijúce v záhrade alebo v sade.

Riziká prenosu

nákazlivých chorôb,

ochrana a prevencia

deratizácia

Vysvetliť škodlivosť premnoţenia niektorých

bezstavovcov.

Ţivočíchy v okolí

ľudských sídiel

Poznávanie podľa

vonkajších znakov

spevavce,

Opísať význam spevavých vtákov.

Poznať na ukáţke troch spevavých vtákov, uviesť

príklad spevavého vtáka, ktorý sa ţiví hmyzom.

Riziká prenosu

nákazlivých ochorení,

ochrana a prevencia

Základná

štruktúra ţivota

3

Rastlinná a ţivočíšna

bunka

Základná stavba

a funkcia častí bunky

ţivotné procesy,

orgánčeky,

cytoplazmatická blana,

jadro, vakuola,

mitochondria, chloroplast,

cytoplazma, bunková

stena, mikroskop,

objektív, okulár,

Pomenovať časti rastlinnej a ţivočíšnej bunky.

Vysvetliť význam bunkového jadra a chloroplastu.

Určiť na ukáţke zhodné a rozdielne znaky rastlinnej

a ţivočíšnej bunky.

INF, TCHV,

VYV,

MEV, ENV, TPPZ

Vnútorná

organizácia tela

organizmov

3

Nebunkové a jednoduché

bunkové organizmy

Stavba tela. Význam,

vplyv na človeka,

nákazlivé (infekčné)

ochorenia, prevencia

dedičná informácia, vírus,

bakteriálna nákaza,

tuberkulóza, tetanus,

salmonelóza, týfus, AIDS,

Porovnať stavbu vírusu a baktérie, rozhodnúť, či

pôvodcom nákazy chrípky, ţltačky, angíny je vírus

alebo baktéria.

Uviesť príklad troch nákazlivých ochorení. Uviesť

moţnosti predchádzania šíreniu vírusových a

bakteriálnych nákaz.

III / 54


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Jednobunkové

organizmy

brva, stiahnuteľná

vakuola, fotosyntéza,

delenie, spájanie

Rozlíšiť na ukáţke stavbu tela jednobunkovej

rastliny a ţivočícha.

Zdôvodniť význam zeleného sfarbenia drobnozrnka

INF, DEJ, VYV,

GEO,

MEV, ENV,

TPPZ, OSR, OŢZ

Stavba tela

Mnohobunkové

organizmy Štruktúra tela

na príkladoch prebratých

rastlín a ţivočíchov

pletivo, tkanivo, sústava

orgánov

Pomenovať na ukáţke črievičky hlavné časti tela.

Porovnať stavbu tela drobnozrnka a črievičky.

Priradiť pletivo a tkanivo k rastline a ţivočichovi.

Pomenovať orgány rastliny na ukáţke,

určiť na ukáţke štruktúry tela ţivočícha bunku,

tkanivo, orgán, sústavu orgánov.

Vnútorná stavba

tela rastlín a húb

12

Stavba tela nekvitnúcich

rastlín.

Machy a paprade

pakorienok, pabyľka

palístok, výtrusnica,

Poznať podľa obrázku časti tela machu.

Pomenovať na ukáţke časti tela paprade., uviesť

význam výtrusov pre machy a paprade

Stavba tela kvitnúcich

rastlín

Koreň

Stavba, prijímanie ţivín

koreňom, význam pre

ţivot rastliny

koreňové vlásky,

koreňová čiapočka, cievny

zväzok,

Rozlišiť na ukáţke stavby koreňa pokoţku, duţinu,

cievne zväzky, koreňové vlásky. Uviesť, ktoré

ţiviny prijíma rastlina koreňom, vysvetliť význam

koreňa pre rastlinu.

Stonka

Stavba stonky dreviny a

byliny, prúdenie látok

stonkou, význam stonky

pre ţivot rastliny

kmeň, koruna, lyko,

letokruhy,

Roztriediť na ukáţke dreviny a byliny podľa stavby

stonky.

Vysvetliť význam cievnych zväzkov v stonke.

Určiť na konáriku púčiky a vysvetliť ich význam.

Zdôvodniť význam stonky pre ţivot rastliny.

III / 55


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


List

Stavba, fotosyntéza,

dýchanie, vyparovanie

vody – význam pre ţivot

v prírode

čepeľ, stonka, ţilnatina,

prieduchy, chlorofyl, oxid

uhličitý, organický,

postavenie listov,

Určiť na ukáţke stavby listu dôleţité časti pre

fotosyntézu.

Uviesť význam prieduchov v pokoţke listu,

vymenovať látky, ktoré listy pri dýchaní zo vzduchu

prijímajú a ktoré do vzduchu vylučujú.

Uviesť význam listov pre prijímanie ţivín a

dýchanie.

BIO, VYV, GEO,

SJL,

REV, MEV, ENV,

TPPZ, OSR,

Kvet

Stavba kvetu, opelenie,

oplodnenie, význam pre

rozmnoţovanie rastlín

kvetný obal, okvetie,

kalich, koruna, tyčinka,

peľové zrnko, piestik,

opelenie, oplodnenie,

semená, pohlavné

rozmnoţovanie,

Rozlíšiť na ukáţke kvetný obal, tyčinku a piestik.

Rozlíšiť duţinatý a suchý plod,

určiť na ukáţke semena osemenie, zárodok, klíčne

listy.

Vysvetliť význam plodu a semena pre rastlinu,

ţivočíchov a človeka.

Plod a semeno Stavba

plodu a semena

Rozdelenie plodov,

význam pre

rozmnoţovanie rastlín

(rozširovanie,

rozmnoţovanie)

oplodie, osemenie, klíčny

list, zárodok,

zrno, naţka, oriešok,

suché, pukavé, nepukavé,

duţinaté,

Poznať význam peľového zrnka a vajíčka. Opísať

na schematickom nákrese opelenie kvetu.

Uviesť, kedy nastáva v kvete oplodnenie

Určiť na ukáţke plodu oplodie a semeno

Vymenovať látky potrebné pre ţivot rastliny,

pomenovať na ukáţke rozmnoţovacie

a vyţivovacie orgány kvitnúcej rostliny. Pomenovať

orgány potrebné na príjem ţivín a dýchanie rostliny

Rastlinné telo. Súčinnosť

orgánov pre príjem ţivín,

prenos a vylučovanie

látok. Vplyv svetla,

vody, tepla a ţivín.

zemská príťaţlivosť,

Pomenovať orgány, ktorými v rastline prúdia látky.

Pomenovať orgány, ktorými rastlina prijíma vodu a

ţiviny.

III / 56


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Huby s plodnicou

Rozlíšenie jedlých a

jedovatých húb podľa

typických znakov

sebestačnosť,

Rozlíšiť huby s výtrusnicami na lupeňoch a

v rúrkach

Opísať na ukáţke stavbu jedlej huby s plodnico.,

Rozlíšiť na ukáţke podľa stavby tela jedlú a

jedovatú hubu.

Kvasinky, plesne,

lišajníky. Stavba tela

kvasinky, plesne,

lišajníka.

podhubie, plodnica,

hlúbik, závoj, prsteň,

plachtička, pošva, lupeň,

rúrka, klobúk,

spolunaţívanie(symbióza),

pučanie, výtrusnica

Rozlíšiť na ukáţke stavby tela kvasinku a pleseň.

Uviesť význam výtrusnice plesne.

Opísať na ukáţke stavbu tela lišajníka.

Vnútorná stavba

tela

bezstavovcov

7 Pŕhlivce – drobné vodné

ţivočíchy

noţný disk, pŕhlivá bunka,

tráviaca dutina,

Orgány a sústavy, ktoré

zabezpečujú funkcie tela

regenerácia,

Vedieť, ako nezmar prijíma potravu a dýcha, prečo

sa jeho nervová sústava nazýva rozptýlená.

Vysvetliť význam vajíčok a spermií nezmara,

význam púčikov zdôvodniť význam slova

obojpohlavný ţivočích

Ploskavce a hlístovce –

vnútorné parazity.



parazit, medzihostiteľ,

larva, uhor, tráviaca rúra,

análny otvor, oddelené

pohlavie,

Uviesť, v ktorej časti tráviacej sústavy človeka ţije

pásomnica a hlísta, ako prijímajú potravu.

Opísať podľa ukáţky, ako sa rozmnoţuje pásomnica

alebo hlísta..

Vysvetliť nevyhnutnosť dostatočnej tepelnej úpravy

mäsa a umytia ovocia a zeleniny pred konzumáciou.

Mäkkýše – ţivočíchy so

schránkou



svalnatá noha, plášť, ulita,

tykadlá, drsný jazýček,

vnútornostný vak,

otvorená obehová sústava,

nervová uzlina,

Uviesť, kde má slimák uloţené vnútorné orgány.

Porovnať podľa ukáţky schránku slimáka

a škľabky,.

Vysvetliť, prečo je slimák obojpohlavný ţivočích.

III / 57


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


obojpohlavný ţivočích,

priamy vývin, vyvrhovací

otvor, lastúra, plášť, larva,

Pomenovať sústavu orgánov na prijímanie

a spracovanie potravy slimáka.

Porovnať dýchacie orgány slimáka a škľabky.

Obrúčkavce – ţivočíchy

s obrúčkami Orgány a

sústavy, ktoré


štetinky, sliz, zatvorená

obehová sústava,

rebríčková nervová

sústava, opasok, priamy

vývin,

Pomenovať orgán, ktorý umoţňuje daţďovke

pohyb.

zdôvodniť názov zatvorenej obehovej sústavy

dáţďovky.

Opísať, ako dýcha dáţďovka.

Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej sústavy

dáţďovky.

Opísať význam opasku dáţďovky.

FYZ, CHE,

OŢZ, REV, MEV,

ENV, TPPZ, OSR

Článkonoţce – ţivočíchy

s článkovaným telom.



článkonoţce, pľúcny vak,

rúrkovité srdce, snovacie

bradavice, hlavohruď,

pancier, vonkajšia kostra,

klepetá chvostová

plutvička,

Vysvetliť význam jedovej ţľazy pavúka.

Pomenovať sústavu, ktorá zabezpečuje u pavúka a

raka rozvádzanie kyslíka po tele. Uviesť orgán,

ktorý tvorí u raka vonkajšiu kostru.

Článkonoţce – hmyz.



hmatadlá, hryzadlá,

zloţené oči, hryzavé,

lízavé, cicavé, bodavo-

cicavé ústne ústroje,

vzdušnice

Porovnať dýchacie orgány pavúka a raka.

Uviesť podľa ukáţky ústneho orgánu príklad

potravy hmyzu, podľa ukáţky končatiny spôsob

pohybu hmyzu.

Uviesť orgán, ktorý zabezpečuje dýchanie hmyz.u.

Vysvetliť, prečo sa nervová sústava hmyzu nazýva

rebríčková.

III / 58


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Prezentácia

projektu

4 1. Moje domáce

zvieratko

2. Starostlivosť o vtáky

v zimnom období

3. Kvety v našej záhrade

4. Zeleň v okolí školy

,



vypracovanie projektu.


triedy.


tvorivo aplikovať vedomosti počas riešenia

projektov.

INF, BIO, VYV,

SJL,

OSR, MEV, ENV,

OŢZ, MUV,

TPPZ, REV

Praktické

cvičenia

4 1. Pozorovanie plesne

a kvasinky lupou

a mikroskopom

2. Pozorovanie buniek

pokoţky cibule pod

mikroskopom

3. Pozorovanie stavby

tela a ţivotné prejavy

črievičky

4. Pozorovanie

a rozlišovanie

vyţivovacích

a rozmnoţovacích

orgánov rastliny



Vedieť správne graficky znázorniť pozorovaný

objekt

MAT, INF, SJL,

VYV,

OSR, TPPZ, OŢZ

III / 59



dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Vnútorná stavba

tela stavovcov

12 Povrch tela

stavovcov

Viacvrstvová koţa,

izolátor, zamša, štítky,

zástavica, kostrnka,

Poznať základnú stavbu koţe a jej význam.

Uviesť príklad stavovca so šupinami, koţou,

štítkami a šupinami, perím a srsťou.

Uviesť význam koţných útvarov zástupcov

stavovcov.

Chápať súvislosť koţných útvarov vodných

a suchozemských stavovcov s prostredím

a spôsobom ţivota.

Oporná a pohybová

sústava stavovcov

kostra, chrbtica, stavce,

lebka, rebrá, prsná kosť,

kostra končatín, plávanie

kráčanie plazenie, skákanie,

lietanie, šľacha, sval, letky,

kormidlové perá, behák,

ratica, kopyto,

Poznať základnú stavbu kostry rýb, obojţivelníkov,

plazov, vtákov a cicavcov a jej význam.

Chápať závislosť stavby opornej sústavy od

spôsobu ţivota a prostredia.

Rozlíšiť párnokopytníka a nepárnokopytníka na

ukáţke kostry končatiny.

Pomenovať typy svalových tkanív stavovcov.

Poznať princíp činnosti dvojice svalov.

Uviesť príklady rôzneho pohybu stavovcov.

Tráviaca sústava

stavovcov

dvanástnik, podţalúdková

ţľaza, kloaka, slez, bachor,

čepiec, kniha,

Určiť na ukáţke základné orgány tráviacej sústavy

a ich význam.

Rozoznať podstatné odlišnosti tráviacej sústavy

zástupcov stavovcov a ich význam.

Porovnať podľa ukáţky chrupu bylinoţravého

a mäsoţravého cicavca.

Uviesť príklad preţúvavého a nepreţúvavého

cicavca.

Dýchacia sústava

stavovcov

kyslík, oxid uhličitý, ţiabre,

koţné dýchanie, hrtan,

nozdry, priedušnica,

priedušničky, priedušky,

Pomenovať typické orgány dýchacej sústavy rýb,

obojţivelníkov, plazov, vtákov, cicavcov a ich

význam.

Zdôvodniť spoločné a odlišné znaky dýchacej

FYZ, BIO, CHE,

INF,

OSR, MEV, OŢZ,

III / 60


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


pľúca, vzdušné vaky,

pľúcne mechúriky, pľúcne

vrecúško,

sústavy stavovcov a jej význam. ENV

Obehová sústava

stavovcov

zatvorená obehová sústava,

vlásočnice, ţily, cievy,

predsieň, komora, malý

krvný obeh, veľký krvný

obeh

Poznať význam krvi, srdca a ciev stavovcov.

Zdôvodniť význam zatvorenej cievnej sústavy.

Močová sústava

stavovcov

odpadové látky,

vylučovacie orgány, stolica,

moč, pot, obličky,

močovody, močový

mechúr, močová rúra,

kloaka, psíčkari

Opísať základnú stavbu a význam orgánov močovej

sústavy rýb a obojţivelníkov, plazov vtákov

a cicavcov. Pomenovať orgán, v ktorom sa krv

zbavuje tekutých odpadových látok

Regulačné sústavy

stavovcov

látková regulácia,

hormonálna, hormóny,

nervová regulácia, nervová

sústava, nervy, mozog,

miecha, neurón, dráţdivosť,

nervový vzruch, reflex,

reflexný oblúk,

podmienený reflex,

nepodmienený reflex,

inštinkt

Pomenovať sústavy látkovej a nervovej regulácie.

Poznať orgány ústrednej a obvodovej nervovej

sústavy. Porovnať na ukáţke predný mozog

stavovcov. Poznať vlastnosti nervovej bunky.

Opísať na ukáţke priebeh reflexného oblúka.

Uviesť príklad nepodmieneného a podmieneného

reflexu stavovcov.

Zmyslové orgány

stavovcov

zmysly, zmyslové orgány,

zmyslové bunky, nosová

dutina, hmatové fúzy,

bočná čiara, vnútorné ucho,

stredné ucho,

Opísať uloţenie a význam čuchu, hmatu, zraku

a sluchu zástupcov stavovcov a ich význam. Uviesť

príklad stavovcov s dobrým čuchom, dobrým

sluchom a dobrým zrakom.

Rozmnoţovacia

sústava stavovcov

pohlavné orgány, samica,

samec, pohlavná

III / 61


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


dvojtvarosť, spermia,

vajíčko, semenníky,

nadsemenníky,

semenovody, pohlavný úd,

vaječníky, vajíčkovody,

semenovody, kloaka,

maternica, pošva

FYZ, BIO, CHE,

INF,

OSR, MEV, OŢZ,

ENV

Ţivotné prejavy

a správanie

stavovcov

vrodené správanie,

inštinktívne správanie,

orientačné správanie,

sťahovanie vtákov,

potravové správanie,

komunikatívne správanie,

značkovanie, odpočinkové

a spánkové prejavy,

útekové správanie, párenie,

hniezdenie, staroslivosť

o mláďatá, sociálne

správanie, biologické

rytmy, zimný spánok,

získané správanie,

potravový reťazec,

Uviesť príklad pohlavnej dvojtvarosti stavovcov.

Pomenovať samčie a samičie pohlavné ţľazy

a pohlavné bunky. Zdôvodniť odlišnosť obalov

vajíčok a vajec stavovcov. Porovnať spoločné

a odlišné znaky rozmnoţovacej sústavy vtákov

a cicavcov.

Význam stavovcov

v prírode a pre

človeka

biologická rovnováha,

premnoţenie, neprimerané

správanie

Uviesť príklad stavovca aktívneho v noci. Uviesť

príklad značkovania priestoru. Vysvetliť na príklade

inštinktívne správanie stavovca . Uviesť príklad

sťahovavého a stáleho vtáka.

Ohrozenia

stavovcov a ich

príčiny Ochrana

stavovcov

úbytok, ochrana

Uviesť príklad stavovca ţiviaceho sa hmyzom alebo

hlodavcami. Uviesť príklad stavovca, ktorý po

premnoţení ohrozuje úrodu na poliach a potraviny

v domácnosti. Uviesť dopad úbytku dravých vtákov

a mäsoţravých cicavcov v prírode.

Uviesť najčastejšie príčiny úhynu rýb

a obojţivelníkov. Uviesť príklad ohrozenia

III / 62


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


ţivotných podmienok vtáka alebo cicavca. Uviesť

príklad moţnosti ochrany zástupcu stavovcov.

Poznať zástupcu chráneného obojţivelníka, plaza,

vtáka a cicavca.

Človek a jeho telo

1

Ľudský organizmus

a ľudské

spoločenstvo

ľudské spoločenstvo,

populácia ľudí, schopnosti,

zručnosti, klimatické

podmienky, človek

rozumný, rasizmus,

Porovnať spoločné a odlišné znaky ľudského

a ţivočíšneho organizmu. Uviesť príklad typického

telesného znaku a schopnosti človeka.

Charakterizovať ľudské spoločenstvo a jeho

význam pre človeka. Poznať prejavy rasizmu a jeho

dôsledky.

INF, BIO,

OSR, MEV, ENV,

OŢZ, MUV

Povrch tela

a koţná sústava

1

Stavba a funkcia

koţe

Starostlivosť

o koţu a jej

význam, Typické

poranenia koţe,

zásady prvej

pomoci

koţa, pokoţka, pigment,

chlp, nervové zakončenie,

mazová ţľaza,

daktyloskopia, hmatové

telieska, koţné útvary,

podkoţné väzivo, zamša,

ultrafialové(UV) ţiarenie,

rakovina koţe, hygienické

zásady, tepelné poškodenia,

chemické poškodenia,

Pomenovať na ukáţke vrstvy koţe a ich časti, ktoré

zabezpečujú ochranu povrchu, telesnú teplotu,

vylučovanie, vodný reţim a zmyslové podnety.

Pomenovať viditeľné koţné útvary na svojej koţi.

Poznať hygienické zásady starostlivosti o koţu.

Uviesť aspoň tri príklady významu koţe pre

človeka.

Zdôvodniť nevhodnosť opaľovania na prudkom

slnku.

Opísať postup prvej pomoci ošetrenia popáleniny

a omrzliny.

Predviesť ukáţku ošetrenia odreniny.

MAT, INF, FYZ,

CHE,

OSR, TPPZ, OŢZ,

ENV, MEV

Oporná

a pohybová

sústava

5 Kosti

Stavba kosti a jej

význam

kosť, kostnatenie, kostra,

kĺb, hubovité kostné

tkanivo, súdrţné kostné

tkanivo, kostná dreň, pevné

spojenie kostí, pohyblivé

spojenie kostí, väzivo,

chrupka,

Poznať základné látky, ktoré tvoria kosť a ich

význam.

Opísať stavbu kosti na ukáţke.

Rozlíšiť na ukáţke druhy pevného a pohyblivého

spojenia kostí.

Kostra osová kostra, kostra

končatín, lebka, chrbtica,

Pomenovať časti osovej kostry na ukáţke. MAT, INF, FYZ,

III / 63


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


rebrá, hrudná kosť, kostra

končatín, hrudník, nosová

kosť, jarmová kosť, slzná

kosť, čeľusť, sánka, čelová

kosť, temenná kosť,

záhlavná kosť, spánková

kosť, klinová kosť, kostrč,

nosič, čapovec

Pomenovať tri kosti mozgovej časti a tri kosti

tvárovej časti lebky na kostre lebky.

Poznať základnú stavbu chrbtice.

Určiť na ukáţke časti chrbtice.

Pomenovať časti kostry hrudníka.

Zistiť jednoduchým telesným pohybom časti kostry,

ktoré sa na ňom zúčastnili.

CHE, TŢV,

OSR, TPPZ, OŢZ,

ENV, MEV

Kostra končatín

pletenec hornej a dolnej

končatiny, kľúčna kosť,

ramenný kĺb, lopatka,

ramenná kosť, lakťový kĺb,

lakťová kosť, vretenná

kosť, panvová kosť

bedrový kĺb, stehnová kosť,

jabĺčko, píšťala, ihlica,

noha,

Rozlíšiť na kostre končatiny pletenec a kostru

voľnej končatiny.

Ukázať a pomenovať kosti hornej končatiny na

ukáţke(vlastnej končatine).

Porovnať stavbu kostry ruky a nohy.

Svaly

hladké svalové tkanivo,

priečne pruhované svalové

tkanivo, kostrový sval,

srdcová svalovina, svalové

vlákno svalové vlákenko,

šľacha, snopec, glykogén,

Určiť na ukáţke základné typy svalového tkaniva.

Porovnať činnosť hladkého a priečne pruhovaného

svalového tkaniva.

Opísať

na ukáţke kostrového svalu jeho stavbu.

Zdôvodniť vlastnosti svalu na príklade ohnutia

a vystretia ruky v lakti.

Svaly človeka

svaly hlavy, krku, trupu,

končatín, mimické svaly,

ţuvacie svaly, kývač hlavy,

veľký prsný sval,

medzirebrové svaly, brušné

svaly, lichobeţníkový sval,

chrbtové svaly, sedacie

Určiť na ukáţke aspoň tri svaly hlavy a krku, tri

svaly trupu a tri svaly hornej a dolnej končatiny.

Uviesť príklad významu aspoň troch svalov.

Predviesť jednoduché cviky na posilnenie svalov

hrudníka, chrbta, brucha a končatín.

III / 64


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


svaly

Starostlivosť

o opornú

a pohybovú sústavu

a ich význam

sedavý spôsob ţivota,

ţivotospráva

Zdôvodniť význam telesnej činnosti pre kostru

a svaly.

Poznať význam opornej a pohybovej sústavy.

Uviesť aspoň dva príklady poškodenia kostí

a svalov.

Predviesť postup prvej pomoci pri zlomení alebo

vykĺbení kostí.

Tráviaca sústava

2 Stavba a činnosť

orgánov tráviacej

sústavy

tráviaca sústava, slinné

ţľazy, korunka, krček,

sklovina, zubovina, zubná

dreň, ďasno, koreňový

kanálik, trvalý, mliečny,

hltan, paţerák, ţalúdok,

tenké črevo, hrubé črevo,

konečník, klky,

Opísať na ukáţke stavbu tráviacej sústavy.

Pomenovať viditeľnú časť zuba v ústach. Určiť na

ukáţke vnútorné časti zuba.

Rozlíšiť druhy zubov v chrupe.

Porovnať mliečny a trvalý chrup.

Uviesť základné funkcie orgánov tráviacej sústavy.

Zloţky potravy

cukry, tuky, bielkoviny,

rastlinná, ţivočíšne,

vláknina, vitamíny, enzímy,

vstrebávanie, kilojoul

Vymenovať základné ţiviny v potrave. Zdôvodniť

význam bielkovín, tukov, cukrov, vitamínov, vody,

vlákniny a minerálnych látok.

Opísať podstatu trávenia, vstrebávania a premeny

látok.

Uviesť aspoň dva druhy potravín s vysokou

a nízkou energetickou hodnotou.

III / 65


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Vyuţitie potravy

a premena látok

Zásady zdravej

výţivy. Poškodenia

a ochorenia

tráviacej sústavy

a ich prevencia.

Starostlivosť

o tráviacu sústavu

a jej význam

denné zloţenie stravy,

potravinová pyramída,

tučnota, hladovanie,

alkoholizmus, zápcha,

hnačka, infekčná ţltačka

Dokumentovať správne rozloţenie dennej stravy na

príklade potravinovej pyramídy. Poznať aspoň tri

zásady správnej výţivy. Uviesť príklad následkov

nesprávneho stravovania. Poznať škodlivosť

a následky prejedania, hladovania a nadmerného

pitia alkoholu na činnosť tráviacej sústavy. Poznať

zásady starostlivosti o tráviacu sústavu a jej

význam.

FYZ, MAT, INF,

OŢZ, FNG, ENV,

MEV, OSR

Dýchacia sústava 3 Dýchacia sústava

Stavba a funkcia

orgánov dýchacej

sústavy

dutina, hrtan, štítna

chrupavka, hlasivka,

priedušnica, priedušky,

priedušničky, pľúca,

popľúcnica, pohrudnica,

Opísať na ukáţke hlavné časti dýchacej sústavy.

Rozlíšiť horné a dolné dýchacie cesty.

Opísať priebeh výmeny dýchacích plynov

v pľúcach.

MAT, FYZ,

OŢZ, MEV, OSR,

ENV, FNG

Dýchanie

Mechanizmus

dýchania

Princíp vonkajšieho

a vnútorného

dýchania

kyslíkový dlh, kapacita

pľúc, bránica, výmena

plynov,

Vysvetliť podstatu dýchania.

Porovnať zloţenie vdychovaného a vydychovaného

vzduchu.

Rozlíšiť vonkajšie a vnútorné dýchanie.

Zistiť pohyby bránice a medzirebrových svalov

pozorovaním nádychu a výdychu.

Škodlivé vplyvy na

dýchaciu sústavu

Faktory a následky

znečisteného

ovzdušia

Škodlivosť fajčenia

a vdychovania

toxických látok

alergia, astma, nikotín,

pasívne fajčenie, rakovina,

nikotín,

Zdôvodniť význam čistoty ovzdušia pre človeka.

Uviesť príklad nečistôt v ovzduší a následkov na

dýchaciu sústavu.

Poznať názov škodlivej látky v cigaretách.

Uviesť príklad dôsledkov fajčenia a jedovatých

chemických látok na dýchaciu sústavu.

III / 66


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Zásady prvej

pomoci pri

ohrození ţivotnej

funkcie dýchania

Starostlivosť

o dýchaciu sústavu

a jej význam

zastavenie dychu,

bezvedomie, uvoľnenie

dýchacích ciest, dýchanie

z úst do úst, nepriama

masáţ srdca, ţivotné

funkcie,

kyslík, oxid uhličitý,

dychové cvičenia,

Opísať základný postup pomoci pri ohrození ţivota.

Predviesť ukáţku postupu pri zastavení dýchania.

Uviesť aspoň tri príklady starostlivosti o dýchaciu

sústavu.

Uviesť význam dýchacej sústavy pre ţivot človeka.

Obehová sústava

4 Krv, zloţky krvi

a ich význam

krv, červené krvinky,

hemoglobín, biele krvinky,

krvné doštičky, krvná

plazma, krvné skupiny,

darca krvi, transfúzia,

Janského plaketa

Uviesť význam krvi a dôsledky jej straty.

Určiť na ukáţke zloţky krvi a vysvetliť ich

význam.

Vymenovať krvné skupiny.

Poznať význam transfúzie krvi

Srdce

Stavba a činnosť

srdca, krvný obeh

Vonkajšie prejavy

činnosti srdca

osrdcovník, pravá predsieň,

pravá komora, ľavá

predsień, ľavá komora,

cípovité chlopne,

polmesiačikovité chlopne,

pľúcnica, srdcovnica, veľký

a malý krvný obeh, pulz,

krvný tlak,

Označiť a pomenovať na ukáţke časti srdca.

Uviesť význam srdcových chlopní pre činnosť

srdca.

Opísať podľa schémy veľký a malý krvný obeh.

Cievy

Význam a činnosť

krvných ciev

Miazga a miazgové

cievy

cieva, tepna ţila,

vlásočnica, krvné riečisko,

miazga, miazgové cievy,

miazgové uzliny, slezina

Rozlíšiť podľa významu tepny, ţily a vlásočnice.

Poznať význam vencovitých tepien.

Rozlíšiť tepny a ţily podľa smeru prúdenia krvi.

Poznať význam miazgy.

Opísať význam miazgových ciev a miazgových

uzlín.

Určiť uloţenie a význam sleziny.

III / 67


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Poškodenia

a ochorenia

obehovej sústavy

Zásady prvej

pomoci pri

krvácaní

a zastavení činnosti

srdca

srdcový infarkt, mozgová

mŕtvica, kŕčové ţily, EKG,

Uviesť príklad a príčinu ochorenia obehovej

sústavy.

Predviesť na ukáţke alebo slovne opísať zastavenie

krvácania z tepnového alebo ţilového krvácania

a nepriamu masáţ srdca.

Uviesť príklad starostlivosti o obehovú sústavu.

Uviesť význam obehovej sústavy pre človeka.

Zdôvodniť význam pohybu pre činnosť srdca

a ciev.

SJL, INF, CHE,

FYZ, TSV,

OŢZ, ENV, MEV,

OSR

Vylučovanie

a močová sústava

2

Vylučovanie

odpadové látky, oxid

uhličitý, moč, stolica, pot,

dreň, obličky, kôra,

obličkové telieska,

Vymenovať odpadové látky vznikajúce pri činnosti

organizmu.

Určiť na ukáţke uloţenie orgánov močovej sústavy

a uviesť ich význam.

Ukázať na svojom tele uloţenie obličiek.

Močová sústava močovody, močový

mechúr, močová rúra, pitný

reţim, dialýza, umelá

oblička,

Vysvetliť význam obličiek a močových ciest.

Uviesť príklad príčiny ochorenia močovej sústavy.

Zdôvodniť význam pitného reţimu pre funkciu

obličiek.

Uviesť tri príklady významu močovej sústavy.

III / 68


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Regulačné sústavy 7 Regulačné sústavy

Hormonálna

sústava

Hormóny a ich

význam

látková regulácia, hormóny,

nervová regulácia,

podmozgová ţľaza, štítna

ţľaza, nadobličky, týmus,

podţalúdková ţľaza,

rastový hormón, pohlavné

ţľazy

inzulín, vzrast človeka,

Poznať podstatný význam regulačných sústav.

Rozlíšiť látkovú a nervovú reguláciu.

Uviesť odlišnosti činnosti hormonálnej a nervovej

sústavy.

Chápať súvislosť hormónovso ţľazami s vnútorným

vylučovaním.

Výstiţne opísať pôsobenie a význam hormónov.

Určiť na ukáţke aspoň tri ţľazy s vnútorným

vylučovaním a uviesť ich význam

Nervová sústava

Nervové bunky

a nervy

Reflex a reflexná

povaha nervovej

činnosti

nervová bunka, zápoj,

vzruch, reflex, reflexný

oblúk, dostredivý

a odstredivý nerv, predný

mozog, medzimozog,

stredný mozog, mozoček,

predĺţená miecha,

obvodová nervová sústava,

mozgové a útrobné nervy

Poznať základnú vlastnosť nervovej bunky

a význam nervov.

Pomenovať priebeh reflexného oblúka na schéme

alebo na príklade reflexnej činnosti.

Pomenovať základné časti ústrednejnervovej

sústavy.

Určiť na ukáţke časti mozgu.

Poznať základnú stavbu a význam predného mozgu.

Uviesť základné časti obvodovej nervovej sústavy

a ich význam

Zmysly a zmyslové

orgány

zmyslový orgán, receptor,

receptorové bunky,

hmatové telieska,

Rozlíšiť zmysli , receptory – zmyslové bunky

a zmyslové orgány.

Čuch, chuť, hmat

a ich uloţenie

v zmyslových

orgánoch

chuťový pohárik, prah

bolesti

Rozlíšiť chuťové, čuchové a hmatové zmyslové

bunky podľa podnetov, ktoré prijímajú.

Zrak a sluch očná guľa, bielko, rohovka, Uviesť uloţenie jednotlivých zmyslov

III / 69


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Stavba, činnosť

a význam

zrakového

a sluchového

orgánu

vráskovcové teleso,

cievovka, šošovka,

dúhovka, zrenica, sietnica,

tyčinky, čapíky, sklovec,

slzná ţľaza, slzy, okohybné

svaly, zvukovod, kladivko,

nákovka, strmienok,

bubienok, Eustachova

trubica, slimák

v zmyslových orgánoch.

Ukázať na svojom tele uloţenie orgánov čuchu,

chuti a hmatu.

Opísať na ukáţke stavbu a význam jednotlivých

vrstiev oka

Poškodenia

a hygiena zraku

a sluchu

Zásady hygieny

zraku a sluchu

krátkozrakosť,

ďalekozrakosť,

slabozrakosť, kontaktné

šošovky, slepota, nevidiaci,

hluchota, posunková reč,

Braillovo písmo,

Poznať význam jednotlivých častí vonkajšieho,

stredného a vnútorného ucha.

Určiť na ukáţke uloţenie a význam rovnováţneho

orgánu.

Uviesť aspoň dve moţnosti poškodenia zraku a ich

dôsledky.

Poznať aspoň tri zásady starostlivosti o zrak.

Uviesť aspoň dve moţnosti poškodenia sluchu

a ich dôsledky.

Uviesť príklad komunikácie s osobou s poškodením

zrakom alebo sluchom.

CHE, FYZ, INF,

TSV,

FNG, REV, OSR,

OŢZ, MEV, ENV,

TPPZ

Vyššia nervová

činnosť

nepodmienený reflex,

pomienený reflex, vrodený

a získaný reflex, prvá

a druhá signálová sústava,

myslenie, učenie sa, pamäť,

reč,

Rozlíšiť nepodmienení a podmienení reflex.

Chápať podstatu vzniku podmieneného reflexu.

Uviesť príklad nepodmieneného a podmieneného

reflexu.

Uviesť význam myslenia a reči v ţivote človeka.

Zásady prvej

pomoci pri

poranení mozgu

stabilizovaná poloha,

stabilizácia krku a lebky,

šok, protišoková poloha,

Poznať dôsledky poranenia mozgu a miechy.

Opísať postup prvej pomoci pri poranení mozgu

a miechy.

III / 70


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


a miechy

Starostlivosť

o nervovú sústavu

Význam nervovej

sústavy

zbieranie informácií,

prenášanie podnetov,

únava, preťaţenie,

vyčerpanie, reţim dňa

Predviesť ukáţku prvej pomoci pri šoku. Poznať

aspoň tri zásady starostlivosti o nervovú sústavu.

Uviesť príklad správneho reţimu dňa. Uviesť

význam nervovej sústavy pre človeka.

Rozmnoţovacia

sústava, vývin

jedinca a

rodičovstvo

3 Rozmnoţovacia

sústava

Vývin jedinca

pohlavie, pošva, pohlavný

orgán, pohlavné hormóny

pohlavná bunka, dedičná

informácia, vajíčko,

spermia, semenníky,

miešok, semenovod,

pohlavný úd, vajíčkovod,

vaječník, maternica, pysky

ohanbia, menštruačný

cyklus

Rozlíšiť ţenské a muţské pohlavie podľa

pohlavných ţliaz a pohlavných buniek.

Uviesť začiatok obdobia tvorby pohlavných buniek.

Určiť na ukáţke ţenské a muţské pohlavné orgány,

v ktorých sa tvoria pohlavné bunky a vyvíja

oplodnené vajíčko.

Poznať podstatu menštruačného cyklu

INF, MAT, DEJ,

MUV, REV, MEV,

OSR, OŢZ, TPPZ

Oplodnenie,

tehotenstvo a pôrod

oplodnenie, tehotnosť,

zárodok, plod, placenta,

pôrod, pupočná šnúra,

novorodenec, dojčenie,

materské mlieko,

Poznať podstatu oplodnenia vajíčka.

Označiť na ukáţke pohlavných orgánov miesto

splynutia vajíčka a spermie.

Opísať začiatok, priebeh a koniec tehotenstva.

Uviesť uloţenie plodu a spôsob jeho výţivy.

Zdôvodniť význam výţivy dieťaťa materským

mliekom.

Obdobia ľudského

ţivota

predškolský vek, mladší

školský vek, starší školský

vek, dospelosť, zrelosť

Uviesť príklad troch znakov dospievania.

Uviesť typické znaky troch období ľudského ţivota.

Intímna hygiena

a pohlavné

choroby, ochrana

pred šírením

neplodnosť, pohlavný styk,

AIDS, vírus HIV

trichomoniáza, mykóza,

kvapavka, syfilis, sexuálna

Uviesť príklad pohlavnej choroby a moţnosti

nákazy.

Opísať podstatu AIDS a moţnosti predchádzania.

Poznať podstatné zásady ochrany pred šírením

III / 71


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


pohlavných chorôb

Partnerské vzťahy

a rodina

zdrţanlivosť, kondóm,

partnerstvo, plánované

rodičovstvo, antikoncepcia

pohlavných chorôb.

Uviesť príklad priateľského vzťahu.

Rozlíšiť podstatu partnerstva a rodičovstva.

Uviesť príklad dobrých vzťahov v rodine.

Zdravie a ţivot

človeka

4 Vonkajšie vplyvy

na ľudské zdravie

Nákazlivé

ochorenia,

očkovanie

prevencia

zdravie, choroba, nákazlivé

ochorenie, moţnosti

nákazy,

inkubačná doba, imunita,

očkovanie, dezinfekcia,

dezinsekcia, deratizácia,

izolácia, karanténa,

bacilonosič, kvapôčková

infekcia, hepatitída,

salmonelóza,

Rozlíšiť znaky zdravia a choroby.

Poznať okolnosti vzniku, spôsoby prenosu a zdroje

infekčnej choroby.

Uviesť tri príklady infekčného ochorenia.

Charakterizovať výraz imunita a inkubačná doba.

Vysvetliť základný princíp očkovania.

Uviesť príklad ochrany pred infekčným ochorením

a prevencie.

Vplyv návykových

látok na zdravie

človeka

návyková látka, drogová

závislosť, toxikománia,

droga, legálne a nelegálne

drogy, marihuana, hašiš,

pervitin, heroín, kokaín,

psychická závislosť,

abstinenčné príznaky,

lepidlá a riedidlá,

Poznať vplyv návykovej látky na organizmus.

Rozlíšiť legálnu a nelegálnu drogu.

Vysvetliť na príklade drogovú závislosť.

Zdôvodniť na príklade škodlivosť drogovej

závislosti na zdravie.

Uviesť dôvody a dôsledky alkoholizmu

a tabakizmu.

Uviesť zásady prevencie drogových závislostí

Vnútorné vplyvy na

ľudské zdravie

dedičnosť, genetika, gén,

nukleová kyselina,

genetická informácia,

chromozóm, znaky,

vlastnosti, dedičné choroby,

genetická poradňa,

Uviesť príklad dedičného ochorenia.

Poznať vplyv dedičnosti na zdravie človeka.

Pomenovať jednotku genetickej informácie. Uviesť

príklad dedičného znaku alebo vlastnosti človeka.

Poznať aspoň jednu príčinu zmeny genetickej

informácie.

III / 72


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Schopnosti

a osobitosti človeka

osobnosť, nadanie talent,

temperament, schopnosti

a zručnosti, sebadôvera,

sebapoznávanie, pozitívne

myslenie,

Charakterizovať ľudského jedinca a osobnosť.

Preukázať na príklade schopnosti a zručnosti

človeka.

Vyjadriť vlastný názor na význam sebadôvery,

sebapoznávania, vzdelávania a zručnosti pre

človeka.

INF, DEJ, MAT,

CHE, TSV

OŢZ, MUV, REV,

ENV, MEV, OSR,

FNG

Ţivotný štýl –

zdravý spôsob

ţivota

ţivotný štýl, telesná

aktivita, osobná hygiena,

duševná činnosť,

medziľudské vzťahy, stres,

regenerácia

Zdôvodniť na príklade aspoň jeden faktor, ktorý

ovplyvňuje ţivotný štýl.

Vyjadriť slovne podstatu zdravého ţivotného štýlu.

Poznať aspoň tri znaky zdravého ţicvotného štýlu

a ich význam

Uviesť tri príklady nezdravého ţivotného štýlu a ich

dôsledky.

Prezentácia

projektu

2 1.Alkoholizmus-

metla ľudstva

2.Pohlavné

ochorenia,

nákazlivé

ochorenia,

očkovanie,

prevencia

následky alkoholizmu

AIDS, kvapavka,

trichomoniáza, kvapôčková

infekcia, chrípka,

salmonelóza, ţltačka,

inkubačná doba, imunita



vypracovanie projektu.


triedy.


tvorivo aplikovať vedomosti počas riešenia

projektov.

INF,

MEV, OSR, REV,

TPPZ

Praktické cvičenia 4 1.Koţa a koţné

útvary

2. Poranenia kostí

a svalov

3.Poškodenia

dýchacej sústavy

4. Prvá pomoc pri

krvácaní

koţa, šupiny, perie, srsť,

kopytá pazúry

záchranný systém,

zlomenina, vytknutie,

vykĺbenie,

zástava dýchania,

resuscitačná figurína

tepnové krvácanie, ţilové

krvácanie



Vedieť správne graficky znázorniť pozorovaný

objekt MAT, INF, SJL,

VYV, TSV,

OSR, TPPZ, OŢZ

III / 73



dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Úvod 1 Úvodná hodina biológia Ţiak vie: uviesť príklady praktického

vyuţitia biológie v ţivote ľudí

SJL,

MEV

Neţivá príroda

a jej poznávanie

1 Neţivá a ţivá príroda Rozmanitosť organizmov,

zloţky neţivej prírody,

základné podmienky pre ţivot,

rudné a nerudné suroviny,

vyčerpateľné zdroje surovín,

geovedy

Ţiak dokáţe: preukázať na príklade závislosť

organizmov od neţivej prírody.

Uviesť príklad vplyvu organizmov na neţivú

prírodu.

Preukázať na príklade význam vied o Zemi.

Poznať význam nerastných surovín pre ţivot

človeka

GEO, BIO, INF

OSR, MEV, ENV

Zem a jej stavba 6 Stavba Zeme. Sféry

zemského telesa.

Stavba zemskej kôry

pevnín a dna oceánov.

Zemská kôra

v pohybe. Pohyby

zemskej kôry a ich

príčiny. Vzďaľovanie,

pribliţovanie

a podsúvanie

litosferických platní

Zemská sféra, zemská kôra

pevninská a oceánska, ţulová

a čadičová vrstva, zemský

plášť, zemská kôra, litosféra,,

zemské jadro, prúdenie

roztavených hmôt, litosferické

platne, rift, oceánsky chrbát,

ostrovný oblúk, oceánska

priekopa

Ţiak vie: určiť a pomenovať podľa ukáţky

členenie sfér zemského telesa, rozlíšiť na

ukáţke pevninskú a oceánsku zemskú kôru,

poznať príčinu pohybu litosferických platní ,

uviesť dôsledky pribliţovania a podsúvania

litosferických platní, opísať na ukáţke vznik

a zánik oceánskej zemskej kôry

INF, GEO, CHE,

MEV, TPPZ, OSR

Stavebné

jednotky zemskej

kôry

8 Minerály a horniny.

Rozlišovacie znaky

minerálov a hornín.

Vznik minerálov

a hornín. Príklady

minerálov a hornín.

Minerály. Vznik,

Rovnorodá a nerovnorodá

prírodnina, vyvreté, usadené

a premenené horniny,

kryštalizácia, kryštál,

kryštálová štruktúra, osi

súmernosti, mechanické

a optické vlastnosti, farebný

a sfarbený minerál, stupnica

Ţiak vie: charakterizovať minerál a uviesť

konkrétny príklad , charakterizovať horninu

a uviesť konkrétny príklad, rozlíšiť na ukáţke

minerál a horninu, uviesť aspoň jeden spôsob

vzniku hornín,

poznať podstatu vzniku minerálov,

pomenovať priestorový útvar, od ktorého

závisí tvar a vlastnosti minerálov, uviesť

CHE, FYZ, INF,

III / 74


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


vonkajší tvar

a vnútorná stavba .

Vlastnosti

minerálov(fyzikálne,

chemické), ich význam

a vyuţívanie

tvrdosti, lesk,

Rozpustnosť, rudné suroviny,

nerudné suroviny,

vyčerpateľné zdroje

príklad vyuţitia mechanickej a optickej

vlastnosti minerálu, poznať jednu chemickú

vlastnosť minerálu.

VYV,

OSR, TPPZ, OŢZ,

REV

Geologické

procesy

25 Geologické procesy

Vonkajšie a vnútorné

geologické procesy.

Katastrofické

geologické procesy,

príčiny a dôsledky pre

človeka

Zemské teplo, príťaţlivosť

Zeme, príťaţlivosť Mesiaca,

slnečné ţiarenie, sopečná

činnosť, horotvorná činnosť,

zemetrasenie, činnosť vetra,

mora rieky,

Ţiak vie:

uviesť príklad zdroja energie, energiu

a súvisiaci geologický proces.

Rozlíšiť na príklade vonkajší a vnútorný

geologický proces.

Dokumentovať na príklade katastrofický

a geologický proces a jeho následky.

Vnútorné geologické

procesy.

Magmatická

a sopečná činnosť,

magma a láva.

Časti sopky.

Prejavy sopečnej

činnosti

magma, magmatický krb,

hlbinné vyvreté horniny,

výlevné vyvreté horniny,

lávové prúdy, kopy, sopečné

vyvrhliny, sopečný kuţeľ,

sopečný komín, sopečný

kráter, kaldery, činná, spiaca,

nečinná a vyhasnutá sopka,

stratovulkán, gejzír

Rozlíšiť magmatickú a sopečnú činnosť.

Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta vzniku.

Opísať podľa ukáţky časti sopky.

Uviesť príklad prejavov sopečnej činnosti.

Uviesť príklad významu sopečnej činnosti

pre človeka.

Vyvreté horniny,

vznik, rozlišovacie

znaky hlbinných

a výlevných vyvretých

hornín. Typické

horniny, vlastnosti,

vyuţitie, výskyt.

Horotvorná činnosť

a poruchy zemskej

rudné ţily, vrásy, pukliny,

zlomy, pokles, hrasť,

priekopová prepadlina,

prešmyk, príkrov, posun,

vrásové, príkrovové, zlomové

a kryhové pohorie,

Poznať podstatu vzniku vyvretých hornín.

Rozlíšiť na ukáţke hlbinnú a výlevnú vyvretú

horninu.

Odlíšiť štruktúru ţuly a čadiča.

Poznať vyuţitie aspoň jednej hlbinnej

a jednej výlevnej vyvretej horniny.

III / 75


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


kôry.

Prejavy horotvornej

činnosti.

Vrásnenie, vrásy a zlomy.

Charakterizovať horotvornú činnosť.

Rozlíšiť na ukáţke (alebo načrtnúť)príklad

poruchy zemskej kôry

Rozlíšiť vrásu a zlom podľa ich vzniku

a charakteristických znakov.

Zemetrasenie.

Vznik a druhy

zemetrasenia, prejavy

a dôsledky.

Ochrana pred

zemetrasením a jeho

dôsledkami.

Výskyt na Slovensku

tektonické, sopečné a závalové

zemetrasenie, epicentrum,

hypocentrum, tsunami,

Poznať príčinu vzniku zemetrasenia .Uviesť

príklad druhu zemetrasenia a jeho dôsledkov.

Rozlíšiť rozdiel medzi ohniskom

a epicentrom zemetrasenia. Poznať moţnosti

ochrany ľudí a budov pred dôsledkami

zemetrasenia.

GEO, INF, DEJ,

MUV, MEV, OSR,

ENV, OŢZ

Premena hornín

a premenené horniny.

Činitele premeny,

vznik premenených

hornín.

Typické premenené

horniny, vlastnosti,

vyuţitie.

bridličnatý vzhľad,

rozrušovanie, prenášanie

usadzovanie a spevňovanie,

teplotné zmeny, zemská

príťaţlivosť, zliezanie,

opadávanie, úsyp, zosuv,

kamenné more,

Uviesť hlavné činitele premeny hornín.

Opísať na ukáţke typickú vlastnosť

premenených hornín. Poznať jednu

premenenú horninu, typickú vlastnosť a jej

vyuţitie.

Vonkajšie geologické

procesy. Pôsobenie

vonkajších

geologických

činiteľov, ich prejavy.

vodná erózia, riečna delta,

priepustné a nepriepustné

horniny, podzemné vody,

ľadovcový kotol, moréna,

kontinentálny ľadovec, duna

Poznať pôsobenie vonkajších geologických

procesov a ich čiastkové procesy.

III / 76


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Zvetrávanie, príčiny

a dôsledky.

Vplyv, prejavy

a dôsledky zemskej

zemskej príťaţlivosti,

vody, ľadovca a vetra

spraš, podloţie, nadloţie,

spevňovanie, rašelina, loţisko

ropy, ,

Rozlíšiť mechanické a chemické zvetrávanie

a ich dôsledky.

Poznať dôsledky zemskej príťaţlivosti,

činnosti toku rieky a morskej vody.

Poznať podstatu vzniku ľadovca a dôsledky

činnosti horského ľadovca.

Opísať prejavy a dôsledky rušivej a tvorivej

činnosti vetra.

GEO, INF, DEJ,

FYZ,

MUV, MEV, OSR,

ENV, OŢZ

Usadené horniny.

Podstata vzniku

usadených hornín.

Úlomkovité organické

a chemické usadené

horniny, vznik,

vlastnosti, vyuţitie.

Pomenovať usporiadanie útvarov usadených

hornín.

Poznať vyuţitie nespevnenej a spevnenej

úlomkovitej usadenej horniny.

Opísať podstatu vzniku organických

usadených hornín.

Uviesť príklad vyuţitia organickej usadenej

horniny.

Poznať podstatu vzniku chemických

usadených hornín.

Uviesť príklad vyuţitia chemickej usadenej

horniny.

Krasové procesy.

Podstata krasových

procesov. Povrchové

a podzemné krasové

útvary.

kras, závrt, ponor, vyvieračka

Poznať podstatu krasového procesu.

Uviesť príklad povrchového a podzemného

krasového útvaru

Kvapľové a ľadové

jaskyne

kvapeľ, jaskyňa Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu podľa

výzdoby. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej

jaskyne na Slovensku

III / 77


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Dejiny Zeme 7 Vek Zeme

a skameneliny.

Charakteristika

skamenelín, podstata

ich vzniku. Druhy

skamenelín, príklady.

Určovanie veku Zeme

a hornín.

Skameneliny, kamenné jadrá,

pomerný vek, vedúce

skameneliny,

Ţiak dokáţe: charakterizovať skamenelinu.

Uviesť príklad skameneliny. Opísať proces

vzniku skameneliny. Poznať postup

určovania pomerného a skutočného veku

hornín

SJL, DEJ, VYV,

INF,

MEV, REV, ENV,

OSR, TPPZ

Geologická história

Zeme.

Prahory a starohory.

Prvohory a druhohory.

Treťohory

a štvrtohory.

geologické éry Uviesť významné geologické procesy

v jednotlivých sférach vývoja Zeme . Poznať

na ukáţke príklad vedúcej skameneliny

prvohôr, druhohôr, treťohôr a štvrtohôr.

Významné

geologické procesy,

prejavy ţivota,

príklady vedúcich

skamenelín

apínske , varijské vrásnenie,

ľadové a medziľadové doby,

človek vzpriamený (homo

erectus), človek rozumný

(Homo sapiens), neandertálec,

kromaňonec

Uviesť príklad prvohorných papradí

a prasličiek v súčasnosti. Poznať dôkazy

predchodcu človeka a vývoja človeka

v treťohorách a štvrtohorách.

Príroda

Slovenska

2 Neţivá príroda

Slovenska.

Geologické jednotky

Západných Karpát

Flyš, pásmové pohorie,

gemerské pásmo, veporské

pásmo, jadrové pohorie

Ţiak sa naučí:

Poznať významné geologické procesy

a vývoj organizmov na Slovensku.

Pomenovať a určiť podľa ukáţky geologické

jednotky Slovenska podľa typických znakov.

Uviesť príklad a význam typickej horniny

aspoň troch pásiem

GEO, INF,

MEV, OSR, REV,

TPPZ, ENV, OSR

Podmienky ţivota

a vzťahy

organizmov

10 Organizmy

a prostredie.

Vzťahy organizmov

s prostredím,

prispôsobivosť

Ekologická prispôsobivosť,

znášanlivosť (tolerancia),

Ţiak dokáţe:

Poznať aspoň tri anorganické a tri organické

látky, ktoré sú súčasťou organizmov. Uviesť

príklad závislosti organizmu od prostredia

a vzájomného vzťahu medzi organizmami.

III / 78


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


organizmov prostrediu,

znášanlivosť

podmienok prostredia

Poznať prispôsobivosť organizmov ţivotným

podmienkam. Uviesť na príklade rozsah

znášanlivosti podmienok prostredia

organizmami.

Neţivé zloţky

prostredia.

Vplyv energie, svetla,

tepla, vzduchu, vody

a pôdy na ţivotné

podmienky a procesy

organizmov

ekologické faktory, produkty

rozkladu, minerálne látky,

biogénne prvky, stopové prvky

Poznať význam slnečného ţiarenia pre

rastliny. Rozlíšiť nároky rastlín a ţivočíchov

na svetlo. Poznať prispôsobenie organizmov

teplote prostredia. Uviesť význam vody pre

organizmy. Preukázať na príklade

prispôsobenie organizmov mnoţstvu vody

v prostredí. Poznať význam vzduchu pre

rastliny a ţivočíchy. Uviesť zloţky pôdy

a ich význam pre organizmy.

Znečisťovanie

neţivých zloţiek

prostredia.

Príčiny a dôsledky

znečisťovania vody,

vzduchu, pôdy pre

rastliny a ţivočíchy

Exhaláty, emisie,, samočistiaca

schopnosť, ťaţké kovy,

pesticídy, karcinogén,

kyslé daţde,

Uviesť príklad dôsledkov znečistenia vody,

vzduchu a pôdy na ţivot rastlín. Poznať

dôsledky znečistenia vody, vzduchu a pôdy

pre ţivot ţivočíchov.

Ţivé zloţky prostredia

Populácia. Vlastnosti

populácie (veľkosť,

hustota rast), vnútorné

a vonkajšie vzťahy

ekologická jednotka, jedinec,

veľkosť populácie, rasr

populácie, rastová krivka,

hustota populácie, ekologická

nika, ochrana,

vytláčanie(likvidácia),

konkurencia, predácia,

parazitizmus, hostiteľ,

symbióza,

Rozlíšiť na ukáţke jedinca populáciu rastlín

a ţivočíchov. Uviesť príklad početnosti

populácie. Chápať podmienky rastu

populácie. Poznať význam hustoty pre

preţitie populácie. Rozlíšiť na príklade

konkurenciu, predáciu, parazitizmus,

symbiózu.

Spoločenstvo

organizmov. Typy

spoločenstiev.

druhová rozmanitosť

(diverzita), etáţe,

Rozlíšiť rastlinné a ţivočíšne, prírodné

a umelé spoločenstvo, suchozemské,

sladkovodné a morské spoločenstvo. Uviesť

III / 79


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Druhová rozmanitosť,

štruktúra, zloţenie

spoločenstva

a priestorové členenie

monokultúry, škodcovia,

príklad druhovej rozmanitosti . Poznať

význam priestorovej štruktúry spoločenstva .

INF, CHE,

MEV, OSR, REV,

TPPZ

Ekosystém. Zloţky

a typy ekosystémov

Obeh látok a tok

energie v ekosystéme

ţivé zloţky, neţivé zloţky,

obeh látok, tok energie,

producenty, konzumenty,

reducenty, dodatková energia

Uviesť príklad dominancie v spoločenstve.

Rozlíšiť ţivé a neţivé zloţky ekosystému.

Poznať typy suchozemských a vodných

ekosystémov.

Ţivot ekosystému.

Vlastnosti ekosystému

(potravové vzťahy,

obnovovanie a vývin

ekosystému)

potravové reťazce, potravová

pyramída, klimax,

Uviesť príklad producenta, konzumenta,

rozkladača.

Biosféra. Zloţky

biosféry. Obeh látok

a tok energie

v biosfére.

biom, tok energií, biologická

rovnováha,

Poznať význam premeny látok v ekosystéme.

Zostaviť príklad potravového reťazca.

Chápať význam obnovy ekosystéme. Poznať

štádiá vývoja ekosystému.

Rozlíšiť neţivé a ţivé zloţky biosféry.

Rozlíšiť na ukáţke tri ekosystémy v biosfére

podľa ţivotných podmienok. Vysvetliť na

príklade obeh látok v biosfére.

Biologická

a ekologická

rovnováha. Podmienky

udrţania biologickej

rovnováhy

spätná väzba, stabilný

ekosystém, nestabilný

ekosystém, biologická

diverzita

Poznať význam toku energie v biosfére.

Poznať význam biologickej rovnováhy.

Chápať spätnú väzbu na príklade.

Uviesť príklad narušenia biologickej

rovnováhy. Poznať význam ekologickej

rovnováhy. Porovnať stabilný a nestabilný

ekosystém. Uviesť tri príklady narušenia

ekologickej rovnováhy.

Poznať zásady ekologického hospodárenia

v krajine.

III / 80


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Globálne ekologické

problémy (kyslé daţde,

smog,

skleníkový efekt,

stenčovanie ozónovej

vrstvy, hromadenie

odpadkov). Príčiny,

dopady na ekosystémy,

moţnosti riešenia

globálny charakter, ozónová

vrstva, ozónová diera, smog,

skleníkový efekt, kyslý dáţď,

skleníkový plyn, druhotné

suroviny, recyklácia,

rádioaktívny odpad, triedenie,

kompostovanie

Poznať príčiny a dopady stenčovania

ozónovej vrstvy, vzniku smogu,

skleníkového efektu a kyslých daţďov.

Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu,

skleníkového efektu, kyslých daţďov. Uviesť

príklad príčiny hromadenia odpadov. Uviesť

význam recyklácie druhotných surovín.

Demonštrovať na príklade alternatívny zdroj

energie a jeho prínos.

INF,CHE,

DEJ,

MEV, OSR, REV,

TPPZ, ENV, MUV

Prezentácia

projektu

2 1. Zaujímavosti

prírody Slovenska –

Tatry, jaskyne

Slovenska

2. Skúmanie,

vyuţívanie a ochrana

neţivej prírody

veľhory, Západné Tatry,

Vysoké Tatry, Belianske

Tatry,

kvapľová jaskyňa , ľadová

jaskyňa, aragonitová jaskyňa

zákon o ochrane prírody

a krajiny, chránené krajinné

oblasti, národné parky,

ochrana vôd



a informácie na vypracovanie projektu.


kolektívom triedy.




INF, GEO,

TPPZ, MEV, REV,

OSR, FNG

Praktické

cvičenia

4 1. Pozorovanie

a rozlišovanie

minerálov a hornín

2. Fyzikálne vlastnosti

nerastov

3. Poznávanie

a rozlišovanie hornín

a rudných minerálov

4. Poznávanie

a rozlišovanie

usadených hornín

rovnorodé a nerovnorodé

zloţky, hornina, minerál

optické vlastnosti minerálov,

hlbinná, vyvretá, výlevná,

premenená hornina, rudný

minerál

úlomkovité usadené horniny,

stupeň spevnenia, hrubozrnná,

strednozrnná a jemnozrnná

hornina



Vedieť správne graficky znázorniť

pozorovaný objekt.

INF, FYZ, VYV,

TPPZ, MEV

III / 81

Poznámky:

Prierezové témy:









Medzipredmetové vzťahy: SJL – slovenský jazyk a literatúra

INF – informatika

VYV – výtvarná výchova

FYZ – fyzika

CHE – chémia

GEO – geografia

HUV – hudobná výchova

TSV – telesná a športová výchova

DEJ – dejepis


III / 82


Vyučovanie bude prebiehať v priestoroch: kmeňová trieda, počítačová učebňa, okolie

školy, a v mimoškolských priestoroch: zoologická záhrada, Arborétum Mlyňany, výstava

Agrokomplex, Enviro.

Ţiaci budú podľa potreby delení na dve skupiny počas praktických cvičení.

5. ročník:

Prezentácia projektu:

1. Dreviny našej obce

2. Ţivot vo vode a na brehu

3. Rast obilniny


1. Práca s mikroskopom

2. Poznávanie lesných bylín

3. Práca s encyklopédiou, internetom: vodné bezstavovce

6. ročník:


1. Moje domáce zvieratko

2. Starostlivosť o vtáky v zimnom období

3. Kvety v našej záhrade

4. Zeleň v okolí školy


1. Pozorovanie plesne a kvasinky lupou a mikroskopom

2. Pozorovanie buniek pokoţky cibule pod mikroskopom

3. Pozorovanie stavby tela a ţivotné prejavy črievičky

4. Pozorovanie a rozlišovanie vyţivovacích a rozmnoţovacích orgánov rastliny

7. ročník:


1. Alkoholizmus- metla ľudstva

2. Pohlavné ochorenia, nákazlivé ochorenia, očkovanie, prevencia


1. Koţa a koţné útvary

2. Poranenia kostí a svalov

3. Poškodenia dýchacej sústavy

4. Prvá pomoc pri krvácaní

8. ročník:


1. Zaujímavosti prírody Slovenska – Tatry, jaskyne Slovenska

2. Skúmanie, vyuţívanie a ochrana neţivej prírody

III / 83


1. Pozorovanie a rozlišovanie minerálov a hornín

2. Fyzikálne vlastnosti nerastov

3. Poznávanie a rozlišovanie hornín a rudných minerálov

4. Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu

ţiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie

ţiakov pre daný predmet. Pri výučbe vyuţívame najmä:


výklad učiteľa



pozorovanie, pokus

UČEBNÉ ZDROJE:

Učebnica:

5. ročník: PaedDr. Mária Uhereková Phd., Mgr. Ida Hantabálová, Ing. Iveta Trévaiová, Mgr.

Elena Margalová, RNDr. Zuzana Ondrejíčková, Biológia pre 5.ročník ZŠ. EXPOL

PEDAGOGIKA, s.r.o.2008. (schvaľovacia doloţka MŠ SR CD-2008-16218/35326-1:911)

6. ročník: PaedDr. Mária Uhereková Phd., Mgr. Ida Hantabálová, Mgr. Angelika Matľáková,

RNDr. Zuzana Ondrejíčková , Mgr. Andrej Sitár, Ing. Iveta Trévaiová, Biológia pre 6. ročník

ZŠ. . EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.2009. (schvaľovacia doloţka MŠ SR CD-2009-

29720/43170-19:911)

7. ročník:: PaedDr. Mária Uhereková Phd., , Ing. Iveta Trévaiová, Mgr. Angelika Matľáková,

RNDr. Zuzana Piknová, , Mgr. Andrej Sitár, Mgr. Ida Hantabálová, PaedDr. Katarína

Čumová, Biológia pre 7. ročník ZŠ. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.2011. (schvaľovacia

doloţka MŠVV a Š SR 2011-1110/5572:4-919)

8. ročník: dočasne moţno vyuţívať učebnicu RNDr. Mária Bizubová, PaedDr. Mária

Uhereková, RNDr. Daniel Pivko, PhD., Mgr. Ida Hantabálová, doc. RNDr. Roman Aubrecht,

PhD, Prírodopis pre 8. ročník ZŠ . EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.1998. (schvaľovacia

doloţka MŠ SR 966/1998-41)

A tieţ učebnicu: Mgr. Ida Hantabálová, PaedDr. Mária Uhereková, PaedDr. Katarína

Čumová, RNDr. Veronika Zvončeková, Prírodopis pre 9. ročník ZŠ. SPN Mladé letá, s.r.o.,1.

vyd., 2003.(schvaľovacia doloţka MŠ SR4721/2003-091).


Atlas: Čeman, R.: Atlas sveta. MAPA Slovakia.

III / 84


- časopisy: Mladý vedec, Enviromagazín, , školské pramene

IKT zdroje:

- edukačné CD-ROM – Didakta Biológia, DVD zo školských zdrojov

- edukačný free-softvér, interaktívne encyklopédie,

- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor, mikroskop s web kamerou

HODNOTENIE ŢIAKOV:



hodnotenia bude aj celoročný projekt na vybranú tému , praktické cvičenia a portfólio

priebeţných úloh a cvičení, ţiackych pracovných listov.
























III / 85















Pri samostatných prácach, praktických cvičeniach a projektoch budeme vychádzať

z hodnotiacej škály:


100% - 90% 1

89% - 75% 2

74% - 50% 3

49% - 25% 4

24% - 0% 5

II. Človek a príroda - EduPage

Documents

Transcript of II. Človek a príroda - EduPage