A Vrčí, ale nezavíja, nie je teda pes. Hučí, ale nešelestí, nie je teda les. Po

rovinách, vŕškoch lozí, náklady a ľudí vozí cez mestá i dediny. (AUTO) Stojí pani na streche, rozťahuje prsty a čo chytí v povetrí, do izby nám

pustí. (ANTÉNA) Má pätoro duší. Štyri letia o dušu, piata v kufri čuší. (AUTO) V mene skrýva AUTO, nehrá šach a dáva MAT, keď máš správne mince,

osoh z neho môžeš mať. (AUTOMAT) Mám to rád so sestrou Majou, lahodný plod z teplých krajov. Guľatučká

šuštička a na konci ružička. Osvieži to oboch nás. Otec kúpil ... (ANANÁS)

Z Bratislavy do Senca vezie čosi mládenca, vezie mnohých ľudí na ich dlhej púti. Na kolesách cesty kus prejde rýchly ... (AUTOBUS)

Biele kvety pripína si na pichľavý kabát. Po celý rok nosieva ho, pýši sa ním ... (AGÁT)

Ach, tá moja stará kára. Už len vrčí: „ŕŕ a rara“. Teraz by som sa chcel na nej. Odviezť s deťmi k jednej panej.

B Koho treba biť, aby nás mohol veseliť? (BUBON) Najprv sa hádala, potom celú noc plakala. (BÚRKA) Cestou k mestám, cestám k lesom beží kolo za kolesom. Bežia naraz,

zvon im zvoní, jedno druhé nedohoní. (BICYKEL) Dvaja bratia na seba sa pozerajú, a nikdy si ruky nepodajú. (BREHY

POTOKA) Trošku vody, k tomu zem a volá to: „Nechoď sem!“ (BLATO) Máme psiska menom Bundáš. Je zlý, to aj ty sám uznáš. Hryzie, šteká

stará mrcha, pokoja mu nedá ... (BLCHA) Majka šliape na pedále, dve kolesá letia stále, frčia rýchlo z kopca. Je to

dar od otca. (BICYKEL)C

Záplata na záplate a švíka nemá. (CIBUĽA) Sukne, sukne, samé sukne, zaplače, kto na ne kukne. (CIBUĽA) Visí tisíc nosov, nekosia sa kosou, oddávna až dosiaľ slniečkom sa

kosia. (CENCÚLE) Od dediny k dedine beží nitka. Ľudí k sebe viaže, ale zmotať nitku do

klbôčka, nikto nedokáže. (CESTA) Sedí babka guľatá, má sto sukien zo zlata, keď ju raz vyzliecť skúsiš,

rozplakať sa pritom musíš. (CIBUĽA) Som taká maličká kúzelná palička. Na papieri kúzla stváram. Presvedčte

sa, že netáram, keď ma drží ručička. (CERUZA)

Visia, visia staré meče, vôkol strechy, vôkol vrát, iba slnko dokáže ich potichučky odopiať. (CENCÚLE)

Biele zrnká Marika sype do pohárika. Chutnejšia je káva, čaj. Jazyk mľaská, ajajaj. (CUKOR)

Ťavy, levy, akrobatky, psíček, čo má chvostík krátky, krotitelia veľmi slávni, kúzelníci, pestrí klauni. Kto má dobrý a nie zlý vkus, rád sa pozrie na náš ... (CIRKUS)

V tráve žijú, ver mi, muzikanti čierni. Cvrlikajú z lúčky celkom malé ..(CVRČKY)

Nemá rúčky, nemá prsty, zato strúčky drží v hrsti. (CESNAK) Čo nám z oka slzu vygúľa? (CIBUĽA)

Č Je to biela nádhera, zaodetá do peria, lode z diaľky čaká, jej meno je ...

(ČAJKA) Sladká je a šťavnatá. Trhajú ju dievčatá, oberajú mamy, zobkajú ju

vrany. Červené má líčka. Je to ... (ČEREŠNIČKA) Pri cestičke rastie kríček ako chrastie. Prútiky sťa hady hryzú, nieto

rady. Plody, čierne uhlíky, chutia ako cukríky. (ČERNICE) Nie je to rieka, a predsa to plynie. (ČAS) Veľmi chutná, hnedá, sladká, čo ju jazyk v ústach hladká a maškrtník

stále hľadá. Jaj, veď je to ... (ČOKOLÁDA) Na slnečnicovom kvete pasie sa, to iste viete. Líže nektár, ba aj peľ,

veľký, čiernožltý ... (ČMEĽ) Otec s dcérou, so synom po vode veslujú v ňom. Nebojí sa vody, vĺn, je

to veľmi dobrý ... (ČLN)D

Keď ho niet, všetci ho čakajú, a keď príde, utekajú. (DÁŽĎ) Oblohe pre radosť postavil maliar most, minul naň farieb dosť. (DÚHA) Čo môže byť aj v prázdnom vrecku? (DIERA) Hovorí dážď, že má sestru, sestru krásnu, sestru pestrú. (DÚHA) V strede mesta na ulici, chlap tam cvičí. Rozumu mať veľa musí, riadi

ľudí, autá, autobusy. (DOPRAVNÝ POLICAJT) Komu patria farby na dažďovej stuhe? (DÚHE) Štyri rohy, žiadne nohy, chodí to, stojí to. (DVERE) Sľubuje raj, krásne svety. Potom zvábi, ničí, hlodá! Siaha aj na život

detí! Zločinec sa volá ... (DROGA) Takú skrýšu na tyčke kúpil ocko mamičke. Mamička ju nosí rada vždy

vtedy, keď dáždik padá. (DÁŽDNIK) Chmúrne chmáry letia svetom, hnané často silným vetrom. Musíme si

obliecť plášť, lebo bude padať ... (DÁŽĎ) Žaluď na tom strome býva, čo ho spása sviňa divá. Pod ním rastie veľa

húb. Je to jaseň, buk či ... (DUB)

Poznám strýka kúzelníka, stúpa k nebu bez rebríka. Namorí sa neraz veľmi, až je z toho celý čierny. (DYM)

Keď sa otec smeje, matka tamto slzy leje, a dcéruška v také časy sedmorakých farieb pásy oblieka si. (DÚHA)

Zázračný most, utešený, na sedmoro zafarbený, možno na ňom nechať oči, nemožno naň nohou vkročiť. (DÚHA)

Ď Hvezdár hľadí do neba, vôbec nič mu netreba, iba veľké kukadlo. Komu

by to napadlo? Pozerá sa hore zdola. Ako sa ten prístroj volá? (ĎALEKOHĽAD)

Ďube, ďube na konár,Až íverie lieta, frčí.Takto chystá červom zmar.Ešte tu, hľa, zobák strčí.Ľa, už letí za chotár.

Dž Ichú – ichú – ichú – chú, ja mám ucho na bruchu. (DŽBÁN) Bez hlavy je, pisk má, nepočuje, ucho má, neje a hrdlo má. (DŽBÁN)

E Je to taká krv, čo po drôtoch prúdi. Vypínač však zapni prv, motor ti

rozkrúti. (ELEKTRINA) Po koľajách beží, cinká, celým mestom je jej linka. V Bratislave nášho

strýčka vezie rýchlo ... (ELEKTRIČKA) Rastie stromček maličký, čo má ostré ihličky. Na ňom guľky sladučké,

hoci nie vždy hladučké. (EGREŠ)F

Čo pod kríček včielku priláka? (FIALKA) Drobný kvietok na jar kvitne. Hľadia z trávy modré očká. Pekne vonia,

keď deň svitne. Je to hloh či ... (FIALOČKA) Panička dlhá na plot sa šplhá. (FAZUĽA) Za kolieskom dlhé rúčky nesú náklad potichučky. Nemá motor ani

vláčik, musíme ho sami tlačiť. (FÚRIK) Celý dom vyhorí, a predsa sa nezrúti. (FAJKA)

G Kotúľa sa, kotúľa, pod posteľ sa zatúla. Nájdi si ho ešte dnes, ináč kabát

nezapneš. (GOMBÍK) Rád sa kúpe v striebre, zlate, lozí dierkou na kabáte. (GOMBÍK) Kým má listy svieže, na vetvách mu sedia ježe. Keď spadne jež na líčko,

znesie hnedé vajíčko. (GAŠTAN)

Zo stromu ježúriky cupocú na chodníky. Zo zeleného panciera vyskočí hnedý panáčik a na teba sa pozerá. (GAŠTAN)

Z mäsa vzaté a rožkaté, za živa si poskakuje a po smrti muzikuje. (GAJDY)

H Velikánske bruško, na tom brušku uško a v tom brušku kávička. Hádaj,

Janko, Anička, čo je to? ... (HRNČEK) Nesie pušku na rameni, zastaví sa pri prameni, posedí si na kameni.

(HORÁR) Idú vo dne, idú v noci, bez jedla a bez pomoci. Nemá konca dlhá cesta,

a predsa sa nehnú z miesta. (HODINY) Poznám taký oriešok, čo je plný koliesok. (HODINY) Rúčka malá, rúčka veľká a tá tretia majiteľka. (HODINY) Bezhlavý tlsťáčik v širokom klobúku, na jednej nohe vybehol na lúku.

(HRÍBIK) Na veži sedím, nie som vták, vo vrecku ležím tiki – tak. (HODINY) Máme domček zelený, na izbičky delený, v nich drobné detičky – zelené

guličky. Veľa je tých detí, ách! Veď som predsa sladký ... (HRACH) Čo je zvláštne na tom kľúči? Poznávať nás piesne učí. (HUSĽOVÝ KĽÚČ) Zubov má viac ako pes. Nehryzie, no hladká les. (HREBEŇ) Kto sa plazí popri skale, naplaší tam myšky malé, naženie strach

kobylke, čo si sedí na byľke? (HAD) Kto nemá ani jeden prštek, aj keď má obe ručičky? (HODINY) Vo vode vie dobre plávať, chodí však aj po zemi. Keď je v kŕdli veľmi

gága a trepoce krídlami. (HUS) Spod lístia, čo spadlo z buka, v klobúčiku na svet kuká. (HRÍB) Každý večer na nebi ako taká lampička rozžiari sa do noci svetlom

každá ... (HVIEZDIČKA) Prázdna hlava, veľké uši, mlčí a je ako tĺk. Iba kuchár šípi, tuší, čo uvarí,

zješ sťa vlk. (HRNIEC) Šťavnatá a sladká guľka si ku iným líčka tuľká. Z lístia celý strapec

kuká, odtrhla ho čiasi ruka. Hneď to každé dieťa pozná, lebo je to strapec ... (HROZNA)

Visí pani bez slovka, žiari ani žiarovka. (HRUŠKA) Na byľkách kvitnú biele kvety. Sladké plody nezapráši prach. Lúskaš si

lúsky, dobre je ti. Len si nezmýľ fazuľu a ... (HRACH) Nemá hlavu jeden mladík bosý, má len klobúk, na nohe ho nosí. (HRÍB) Sedí pani v údolí, z fajky sa jej kúdolí. (HMLA) Nežije, a predsa chodí a človeka dobre vodí. (HODINY) Nohy má lopaty, zobák má rohatý, páperové šaty. Vo vode sa mága

a hovorí: „Gágá!“ (HUS) Keď má mäkké líčka, mám ju na muške. Začínajú pre nás hody na ...

(HRUŠKE)

Po našej záhradke čierny had sa plazí, vyplazuje na nás dlhý vodný jazyk. (HADICA)

V potoku si oprať skúša biele pierka do vankúša. (HUS) Cválam na ňom po ceste, hoci stojí na mieste. (HOJDACÍ KONÍK) Kto má uši a nepočuje? (HRNIEC) Dlhá rúčka, plno zubov, zo sena si spravia uzol. (HRABLE) Keď mu príde pod zub latka, hneď je rovná, celkom hladká. (HOBLÍK) Hľa, šnúrka a má pysk, oči

A zhltne aj myš, čo zočí.Dá jed tomu, kto k nemu vkročí.

Hrkúta si po meste,Omrvinky zbiera.Lieta ponad námestie.Uhni, ide po ceste!Býva ich tam veľa.

Ch Snehuliak má rád tú skrinku, je spravená pre zmrzlinku. Malinovku

v lete spraví sviežu Bete. (CHLADNIČKA) Tamto letí hnedý chrobák. „Chyť ho, sliepka, otvor zobák!“ Aj mne

mama často vraví, keď ma čímsi sladkým baví: „Zavri oči, otvor ústa, a dostaneš chutného ...“ (CHRÚSTA)

Nemá to ruky, a predsa ťa to chytí. (CHOROBA) Ostrý hosť som vám, keď k vám zavítam. Ľudia ma však radi majú,

k hostinám ma pozývajú a šunku mi predkladajú. (CHREN) Po hlave ma bijú, medzi valce dajú, ohňom prejdem, nožom ma režú,

a predsa celý svet živím. (CHLIEB) So slzami ho jedávame, a predsa nám chutí. (CHREN)

I Hoci nie je vôbec zlá, za ucho je priviazaná. A hoci je celkom tichá, do

všetkého nos svoj pichá. (IHLA) Oceľová bábika ľanový povraz ťahá, všetkých ľudí oblieka, sama chodí

nahá. (IHLA) Sama odev nemá, druhých zaodieva. (IHLA) Íha, aká je len štíhla.

Helenku by rada pichla.Len Hela sa pichnúť nedá.A obšíva gate deda.

J Už jabĺčko sčervenelo, už je pusté pole, padá lístok za lístočkom, už sú

stráne holé. (JESEŇ)

Z jari bolo nežným kvetom, na konári zrelo letom. Dnes je pekné, guľaté, vy ho ochutnáte. (JABĹČKO)

Jabĺčka si zbiera a slimáky tiež. Svetoznámy pichliač, náš záhradkár ... (JEŽ)

Žlté lístie na zem padá, mrázik sa už ku nám vkráda, smutnú vonku nôti pieseň. Kto ju spieva? Pani ... (JESEŇ)

V júni, keď je tepla dosť, za šera v sad prišiel hosť. Plno ihiel a krok rýchly, skoro sme sa do rúk pichli. (JEŽ)

V lese ju nájdete v červenej šatke, očká má privreté a líčka sladké. (JAHODA)

Fučí, fučí, nesie horu, dogúľal ju k nášmu dvoru. (JEŽ) Ostré ihly, malé oči, pomaly si kráča tiež. V obrane sa v klbko stočí.

Máte pravdu, je to ... (JEŽ) Maľované líčka malo, slniečko ich maľovalo. (JABLKO) Pyšný kráľ chodí v lese, na hlave strom si nesie. (JELEŇ) Nikdy nešije, hoc s ihlami žije. (JEŽ) Dobre by mu občas padlo rozhýbať si v nore sadlo. (JAZVEC) Vyzimená, vyhladnutá, bez kúsočka jedla, v naježených šatách chvie

sa krásavica ... (JEDĽA) Koncom leta počuť Ivku: „Nože sa mi nakloň! Tvoje plody ochutnať

chcem, daruj mi z nich ... (JABLOŇ) Na konáre, na vetvičky slnko sa jej vešia. Pri potoku ako rybár stojí

tichá ... (JELŠA) Za kostenou bránou červený psík vrčí, ale z búdky nikdy ďaleko

neodskočí. (JAZYK) Jáj, čo je to? Malé je to, dobreže si pamätaj – na chrbáte horu ihiel,

popichá ťa – pozor daj! (JEŽ) Čím viac odoberáš, väčšia je. Čím viac prikladáš, menšia je. (JAMA) Červená metlička od líčka do líčka zametá do jamy dobroty od mamy.

(JAZYK) Nemá štetec, ani farby, predsa lístie žltým farbí. (JESEŇ) Stále nosí ihelničku, ale nikdy nešije. (JEŽKO)

K Po austrálskej púšti skáče, hopká, skáče, hopká skokan, čo sa volá ...

(KLOKAN) Nie je strom, no listov má preveľa, zošitá je, hoc nie je košeľa. No nie je

ani človek – a rozpráva o čomkoľvek. (KNIHA) Visia, visia na stene, čísla čierne, červené, od jednej až do tridsiatky,

povedia vám, či sú sviatky, či je zima a či jar. Čo je to? Nuž ... (KALENDÁR)

Keď mu núka ruka zdravú stravu z buka, hlasne dnuká puká. (KOZUB) Pravdu o ňom vravel ktosi, že kam príde, šťastie nosí. Aj nás spravil

šťastnými: už nám piecka nedymí. (KOMINÁR)

Má šikovné prsty, dlane ako každý: dve. Niečo skrýva v hrsti, niečo možno v rukáve. (KÚZELNÍK)

Hlavu dvíha po oblaky, čiernym prstom čmára, ako maják vedie vtáky, ľúbi kominára. (KOMÍN)

Nie je slimák, nie je ryba, zuby žiadne necerí. Do krásy jej veľa chýba, stále chodí v pancieri. (KORYTNAČKA)

Hoc má dlhú bradu, nevie ti dať radu. (KOZA) Má listy a nie je strom, radí ti, a nemá hlas, aj priateľa nájdeš v tom,

ukáže ti krásu krás. (KNIHA) Keď je prašná cesta, nepohnú sa z miesta, a keď sa ľad zatrblieta, každá

ako strela lieta. (KORČULE) Aby vliezol, po hlave ho bili. Aby vyliezol za hlavu ho ťahali. (KLINEC) Zrniečko vždy nájde v sade, na detičky počká. Je to mamka – sliepka

a volá sa ... (KVOČKA) Kto to stále kikiríka svoju pieseň strohú? Všetky sliepky a kurence stráži

pyšný ... (KOHÚT) Bol raz krásny biely dom, čosi čudné bolo v ňom. Ozval sa raz z neho

zvuk: Ťuki, ťuki, ťuki, ťuk. Rozbil sa a čudo zlaté vyskočilo pápernaté! Či ho deti nepoznáte? (KURIATKO)

Nie som ježko, predsa pichám. Môj kvet sa ti páči? Iba jedno prezradím ti: bývam v kvetináči. (KAKTUS)

Chodby vŕta, nie je v bani, koľko spraví, nevie ani, všetko robí bez nástroja, červy sa ho veľmi boja, kožúšok má hustý, krátky, nôžky sú mu za lopatky. (KRTKO)

Keď som ešte veľmi malý, nechajú ma skákať, hrať, len čo trošku povyrastiem, už ma začnú zapriahať. (KOŇ)

Je to vták, no nie je z lesa. Má hrebeň, no nečeše sa. Má krídla, no nevie lietať. Skoro ráno začne spievať. (KOHÚT)

Ach, koľko má ona listov. Chytaj ju len rukou čistou! Rozprávočky, básničky čítajú z nej mamičky. O všeličom sa z nej dozvieš. Čo je to, to iste už vieš. (KNIHA)

Na košeli košeľa, keby sa tak zaodela, zostal by len malý hlúb ani nie pod jeden zub. (KAPUSTA)

Je to taká knižôčka, všetky dníčky do rôčka. Týždne, sviatky, celý rok majú v nej vždy poriadok. (KALENDÁR)

Na čom sú špendlíky v jednom kuse? (NA KAKTUSE) Usilovný baník sfáral pod zem, kde aj svoj byt mával. Len rukami holými

vyryl chodbu do hliny. (KRT) Komu odseknú hlavu a krv netečie? (KAPUSTE) Chlpaté a celé hnedé, akoby to spalo v mede. Zelená dužina dnuká.

Chyť to, chyť to, moja ruka! V ústach detí robí divy. Mama, kúp mi plody ... (KIWI)

Svetlá svietia, autá letia. „Po zebre choď, Katka! Tu je ...“ (KRIŽOVATKA)

V lese, kde je tôňa, rastie, pekne vonia. Zvončekami stále cinká malá biela ... (KONVALINKA)

Hupi – hupi, hup, mám len jeden zub. Prehryziem sa do zámku, vyslobodím Zuzanku. (KĽÚČ)

Z nohavíc aj zo sukne ježko špinu zošuchne. (KEFA)

L, Ľ Odíde a zasa príde. Bez, murára, bez tesára postaví si dom, pobýva si

v ňom a po čase, hybaj zase, nechá pustý dom. (LASTOVIČKA) Nemá nohy – príde z dialí, nemá ruky – nesie dary, nemá ústa ani hlas,

predsa veľa narozpráva, keď zavíta medzi nás. (LIST) Naberá si, naberá, a nikdy sa nenaje. (LYŽICA) Nemá nohy, ale skáče, zdrie sa, ani nezaplače, nemá krídla, ale letí,

hrajú sa s ňou všetky deti. (LOPTA) Rastie to na jabloni, a predsa sa to neje. (LIST) Kto obchádza kurín, chlievy? Kto sa húskam líška? Je to zlodej prefíkaný

vlastným menom ... (LÍŠKA) Kto si lieta, modré diaľky strihá, pred očami sa ti rýchlo mihá? Hosťom

býva často u slniečka. Ktože iný ... (LASTOVIČKA) Vyhrabem si cestičku do piesku aj do blata. Vieš, čo mi v tom pomáha?

Pomáha mi ... (LOPATA) Medzi ľuďmi býva, cez deň sladko sníva. Ale v noci von i dnu žerie

čiernu tmúcu tmu. (LAMPA) Už je jar, už slnce svieti. Čierny vtáčik vzduchom letí. A za ním aj druhý,

tretí ... Už sú veru teplé dníčky. Prileteli ... (LASTOVIČKY) Červený, na krovkách bodky, chrobák užitočný, krotký. Lezie po pršteku

Lenke. „Neubližuj nikdy ... (LIENKE“) Krídla má tak ako sokol, veľký hrmot robí vôkol. Vezie ľudí v diaľ. Kto by

sa ho bál? (LIETADLO) Dve cestičky potichúčky bežia vedľa seba. Bežia obe po belobe

natrúsenej z neba. (LYŽE) Kde sa vzal – tam sa vzal, koberec, čo nik netkal. Pri belasej rieke leží

a je krásny, zelený a svieži. (LÚKA) Prvá stopa, druhá, tretia ... V polotme jej oči svietia. Stopuješ ju – už si

pri nej, nachytáš ju pri kuríne. (LÍŠKA) Na rieke aj po mori brucho do vĺn ponorí. Keď po vode pláva, hojdá sa

jej hlava. (LOĎ) Je to voda, a predsa sa dá nosiť v košíku. (ĽAD) Len v Tatrách ju uvidíš,

Ako vozí ľudí hor,Na končiare veľkých hôr.Och, ako sa dobre vezie!Vidím, zver na poľane,Keď kabína so mnou lezie

Až z doliny po lane. M

Stojí v poli pníček, sem a tam sa kyvká. Na tom pníčku hrnček, na hrnku pokrývka. Pokrývka nespadne, kto mi to uhádne. (MAKOVICA)

Poznám dámu bledej pleti, má klobúčik s bodkami. Ľúbiť sa ju nevyplatí, otrávi vás bozkami. (MUCHOTRÁVKA)

Za mladi sa plazím, dlho tak nežijem, sám sa ja pochovám a v hrobe nezhnijem. Po krátkom čase uvidíš ma zase, ako letím z hrobu v celej svojej kráse. (MOTÝĽ)

Stojí žobrák pri ceste o jednej nohe, a vo vreci má tisíce. (MAKOVICA) Počúvajte, deti, hádanka k vám letí. Ktože u nás prvý vstáva, varí,

pečie, šaty práva? Kto nám češe naše vlásky? Kto má pre nás vždy dosť lásky? Kto nás bozká na líčka? Naša dobrá ... (MAMIČKA)

Príjemne vonia, pekne sa pení, špinavé ruky v čistučké mení. (MYDLO) Sedí pani v chládku v červenom kabátku, vlasy sú jej na slnci, a ona je

v chládku. (MRKVA) Nemá ruky ani nohy, nemá oči ani nos – a maľuje celú noc. (MRÁZ) Po izbe beháva, za dverami spáva. (METLA) Umýva sa, vody nemá, učeše sa bez hrebeňa. Sadne si mi na kolená

a začne priasť bez vretena. (MAČKA) Ostré zúbky, dlhý chvostík, v komore sa tajne hostí. (MYŠ) Prišiel v noci sklár, zasklil mlákam tvár. (MRÁZ) Kto pradie, a nikdy nič nenapradie? (MAČKA) Rohy má, a nie je zviera, noc čo noc si svet obzerá. (MESIAC) Svetla sa bojím, v noci len chodím. Tvár bledú mám, svet celý znám.

(MESIAC) Chodí nad nami hore nohami. (MUCHA) Živí sa z ničoho, lebo vyžiera iba diery. (MOĽ) Mám zeme bez ľudí, rieky bez vody, mestá bez domov, hory bez

stromov. (MAPA) Poza pníček, malinku, cestičku malilinkú bežia z lesa, bežia z krovia

malilinký ... (MRAVČEKOVIA) Nad komínom našej chaty visí, visí rožtek zlatý. Ale Dunčo darmo šteká,

nezahryzne do rožteka. (MESIAC) Nože, deti, uhádnite, čo to svieti, keď vy spíte. Čo je to za dukát zlatý,

ktorý cez deň svetlo stratí? (MESIAC) Mám ja dáždnik bodkovaný, taký istý ako vlani. Pod dáždnikom svojim

celý život stojím. (MUCHOTRÁVKA) Nie je to plameň, zato nás páli. Menej nás páli, keď máme šály. (MRÁZ) Keď je malý, milo hrá sa, veľký mrmle ako basa, maliny zje hneď, potom

líže med. (MEDVEĎ) Dobiedzavý ako mucha, pchá sa drzo do kožucha, tlačí sa aj do bytu,

cez škáročku odkrytú. (MRÁZ) Je to dravá šelma, ktorá v mene MED má. (MEDVEĎ)

Prečo nosí medveď Miško kožušinu hnedú? Aby mohol vybrať včelám plný úlik ... (MEDU)

Ktoré železo ľudí najviac mrzí? (MREŽE) Podnájomník u nás býva, prichádza keď spíš. A ty možno ani nevieš, že

sa volá ... (MYŠ) Lieskovce sú v poli, v pivnici je skrýša. Na slaninku chodí ku nám

malé ... (MÝŠA) Dlhé fúzy, ostré drápy. Sivú myšku raz-dva lapí. (MAČKA) Bodkovaný klobúk, pod klobúčkom nôžka, a tú nôžku nemôž obuť. Nože

hádaj troška. (MUCHOTRÁVKA) Je to slizké ako ryba, to však vôbec nie je chyba. Voňavé a oblý tvar,

poumývam si ním tvár. (MYDLO) Je to biele sťa zo snehu. Jem to rád, som rýchly v behu. Je to veľmi

dobrým liekom. Mám rád žemľu s chutným ... (MLIEKOM) Strýko ľahol na pohovku, zaspal hneď pri druhom slovku. Lezie mu do

nosa, ucha nezbednica malá ... (MUCHA) Nemá cenu, a predsa je drahá. (MAMA) V lese žijú v takom kopci, pekne spolu ako v obci. Šikovný hmyz, neboja

sa žiadnej práce. Sú to pracovité ... (MRAVCE) Šplechy-šplechy-šplech, mám len jeden breh, zato nenariekam,

nezávidím riekam. (MORE) V noci pasie zlaté stáda, ráno končí jeho vláda. (MESIAC a HVIEZDY) Maľovaná knižka letí na kvetovú stráň. Tá knižočka, milé deti, má len

párik strán. (MOTÝĽ)N

Poletuje nocou tmavou, cez deň visí dolu hlavou. (NETOPIER) Myš, čo v noci vonku lieta ... Aký je to zver? To vie predsa každé dieťa.

Je to ... (NETOPIER) Žltá, modrá, dlhá, krátka s ihlou je vždy kamarátka. (NIŤ) Dva meče sa na boj stroja. Proti sebe ostrím stoja. Z kusa látky delia

kúsky. Robia štik, štik v rukách Zuzky. (NOŽNICE) Prišiel pán bez mierky, na chrbte má dierky. (NÁPRSTOK) Tak to chodí u nás doma, vojdem jednou, vyjdem dvoma. (NOHAVICE) Jednou dierou to vlezie, a dvoma to von vylezie. (NOHY DO NOHAVÍC) Aký modrý klobúk celý svet prikryje? (NEBO)

O Našej babke, tej to sluší, dva háčiky poza uši. A na očiach dve kolesá,

malé sedlo vprostred nosa. (OKULIARE) Do pece ma zamykajú, z lesa ma vždy vyháňajú. Kto ma chytí, trpieť

musí, kým ma voda nezadusí. (OHEŇ) Kto ti dáva na jar potešenie, v lete ochladenie, na jeseň pochúťku,

v zime teplo v kútku? (OVOCNÝ STROM)

Letia nebom húsky, majú sivé blúzky. Dýchol víchor na húsky, rozkmásal ich na kúsky. (OBLÁČIKY)

Dvaja bratia spolu hľadia a nikdy sa nepovadia. (OČI) Dve kukučky vedľa seba sedia, a jedna druhú nevidia. (OČI) Nie je človek, ani zver, jazykov má mnoho, kde čo vidí horľavé, ujedá si

z toho. (OHEŇ) Som aj v izbe, som aj von. Bezo mňa je slepý dom. (OKNO) Prevrátená krhlička kropí trávu na líčka. (OBLAK) Vo dne je to ako obruč, v noci ako had. (OPASOK) Čo vie hovoriť všetky reči na svete, a nijakú sa neučilo? (OZVENA) Vidíš mu kraj a nikdy k nemu nedôjdeš. (OBZOR) Biele je, čierne je i červené býva, keď sa naň slniečko spoza hory díva.

(OBLAKY) Dve okienka vedľa seba. Vidieť cez ne, čo je treba – polia, lúky i kus

neba. Medzi nimi mostík leží a okolo rámček beží. (OKULIARE) Čím viac z toho zješ, tým viac z toho ostáva. (ORECHY) Bývam v horách, horár nie som, bývam v skalách, jazvec nie som,

žiadnej reči nerozumiem, a predsa každej odpoviem. (OZVENA) Dve okienka máme, máme ich aj v ráme, cez okienka v ráme na svet

pozeráme. (OKULIARE) Zvieratko je v klietke, vysmieva sa Betke. Miesto nôh má ruky,

preskakuje drúky. (OPICA) Kto sa zhora díva po daždi do mláky? (OBLAKY) Biele, modré aj ružové kvety hladká vetra van. Čo to vonia? Agát?

Baza? Rozkvitnutý ... (ORGOVÁN) Na kravičku sadne rád, najmä keď má veľký hlad. Cicia krv, vtom krava,

zrada, pľasla chvostom na ... (OVADA) Rada chodí včelám na med, ona sama má iba jed. „Ľudia pozor! Vaše

nosy rady šteklia malé ... (OSY!)“ Od tatranských štítov, brál

Rozpäl krídla, vzlietol hore.Och, ako sa s vetrom hral.Letel, letel v nebo modré.

P Vykrikuje, spieva, tára: nemám vodu, zob mi daj, som krásavec

(PAPAGÁJ) Čo páli a nie je oheň? (PŔHĽAVA) Nemá ústa, pery, ale zuby cerí. (PÍLA) Vedľa dverí domček malý. Prečo ho sem ľudia dali? Nemá okien, nemá

dverí, každý mu rád lístok zverí. (POŠTOVÁ SCHRÁNKA) Päť priateľov, každý iní, ostošesť sa spolu činí. (PRSTY) Biela plachta ako more, ide po nej panáčik, čiernym rydlom brázdy orie,

dolu oblúk, čiarku hore, malý krúžok pod háčik. (PERO) Je to malé, je to ľahké, ale cez plot to neprehodíš. (PIERKO)

Hoci má rohy, nie je to zviera, hoci má perie, nie je to vták. (PERINA) Vo dne mlčí, v noci vrčí. (PES) V kúte stáva, teplo dáva, v zime každý rád ju máva. (PEC) Vo mne tma, a vonku svetlo, vo mne zima, vonku teplo, vo mne

príjemne, a vonku mráz, pomenuj ma niekto z vás! (PIVNICA) Priateľ, čo ťa pekne schová, keď na dvore prší dážď, také čudné

priezvisko má. Aké? (PRŠIPLÁŠŤ) Korunu má, nie je kráľ, perie sťa by maľoval. Z chvosta krásny vejár

spraví, napasie sa čerstvej trávy. (PÁV) Všetky farby v sebe skrýva počet cerúz neveľký. Volajú sa odjakživa –

viete ako? (PASTELKY) Stráži dom a nemá pušku, zbadá letieť každú mušku. (PES) Mamička ju večer kladie vždy pred spaním pod ušká. Tají v sebe pekné

sníčky. Čo? No predsa ... (PODUŠKA) Prasiatko ja také mám, čo doň mince ukladám. Po roku je svinka tlstá.

Udriem a peňazí spústa po stole sa rozletí z tej svinky pre deti. (POKLADNIČKA)

Peniaze a kopu listov nesie chlapík cestou istou. Prejde mesto, viesku, chotár. Noviny nám nesie ... (POŠTÁR)

Je to majster v tkaní siete. Ako iste, deti, viete, muchám tých nití nasúka. Ony sa boja ... (PAVÚKA)

Čo je v mori? Kto tam bol? Kto tam dlhšie pobudol? Aký stroj to ľudí nesie pod vodu, kde nikto nesmie? Aká je to paráda! Loďka pána Piccarda. Čo je to? (PONORKA)

Z lietadla vyskočil chlap, letí dole ako zdrap. Padá dole ako kameň, márna sláva, je s ním amen. Zrazu hop a letí k mraku. Už sa vznáša na ..(PADÁKU)

Chválime dom dutý: Páli, ale chutí! (PAPRIKA) Umelcom je ona veľkým, krásu, zdravie núka všetkým. Chodiť do nej je

výhoda. Čo je to? Predsa ... (PRÍRODA) Každý mu to prepáči, že všade pchá rypáčik. (PRASIATKO) Havká, havká, hryzie kosti, aj na mňa sa občas zlostí. (PES) Mám zuby len v jednom rade, ale hryziem všetko všade. (PÍLA) Chodí slnko po priekope, vyháňa sneh, na zem klope a v jej hrudkách

lúčmi tká malé žlté slniečka. (PODBEĽ) Žlté hniezda kvietkov z jari, rozsiate sú po chotári. Do každého kalíška

nakukuje včelička. (PRVOSIENKA) Lúka plná žltých hlávok, strapatí ju jarný vánok. Keď si zopár vláskov

chytí, urobí z nich padáčiky. (PÚPAVA) Ktoré zviera má oči na chvoste? (PÁV) Krúti sa, pod nohami moce sa. Ak ho ľúbiš naozaj, chlieb mu veru

nedávaj! Daj mu veľkú kosť, nebudeš mať starosť. (PSÍK) Ide pani do lesa, hoci nemá kolesá, ani nie je veľká v páse, každý strom

sa pred ňou trasie. (PÍLKA)

R Vychudnutý, samé rebro, celej izbe dáva teplo. (RADIÁTOR) Abraka – dabraka, veru je to tak – klepietkami vlnky strihá

spiatočnícky ... (RAK) Poznám jeden strom, na ňom 12 konárov, na každom konári 4 halúzky

a na každej halúzke 7 listov. (ROK) Vie strihať, no nevie šiť, v čistej vode musí žiť, keď chce bežať – cúva,

pod kameň sa vsúva. (RAK) V mokrom zámku žije panna, peniažkami posypaná, nikto nič tej panne,

nepredá však za ne. (RYBA) Išla nočná víla, perly potratila. Mesiačik to videl, a nič nepovedal. Keď

slniečko vstalo, perly pozbieralo. (ROSA) Poznám jeden domček. V ňom 5 bratov býva. Každý sa vo svojej izbičke

ukrýva. (RUKAVICA) Kto to pláva v zátočine, v tej najväčšej hlbočine? Pláva sem a pláva

tam, plutvou máva púpavám. (RYBKA) Som krajčírom dobrej módy, nožnice mi trčia z vody. Ja nešijem z ovčej

vlny, ale strihám vodné vlny. (RAK) Pozerám sa na kríčky. Na nich v strapcoch perličky. Kyselkavé, nie sú

zlé. Egreše, či ... (RÍBEZLE) V koryte stále leží a pritom v diale beží. (RIEKA) Stojí v izbe zebra, čo má teplé rebrá. (RADIÁTOR) Päť bratov si od zimy našlo teplé komíny. (RUKAVICA) Ktorý rok trvá iba jeden deň? (NOVÝ ROK)

S Za horami, za dolami zlatý chlieb sa pečie. (SLNKO) Južný vetrík diaľkou vonia, chváli sa, že videl ... (SLONA) V povetrí lieta, leží na zemi, na strom si sadá, ale vták neni. Na teple

zahynie, zmizne na dlani. Čo to môže byť, to mi uhádni! (SNEH) Letia, letia hviezdy biele, z mnohých čipiek tkané celé. Plno je ich na

stráni. Chytíš – voda na dlani. (SNEHOVÉ VLOČKY) Najprv šaty zelené, potom nosí červené, a keď už belasé má, s dobrou

chuťou jesť sa dá. (SLIVKA) Najväčší silák som, unesiem vlastný dom. (SLIMÁK) Cez leto je košatý, v zime príde o šaty. (STROM) Keď chce veľmi pomôcť svetu, spraví veľkú piruetu. (SKRUTKA) Keď je tma, po svetle túži, keď je svetlo, plače. (SVIEČKA) Čo máme radi, a predsa sa na to mračíme? (SLNIEČKO) Pomaly si chodí bosý. Chalúpku so sebou nosí. Nerobí to nikdy inak.

Uhádli ste! Je to ... (SLIMÁK) Po smetisku nohou hrabe, žitko hľadá, možno mak. Keď vajíčko

v hniezde znesie, zaspieva si kotkodák. (SLIEPKA)

Štyri nohy, jedna hlava, mamička naň jedlo dáva. (STOLÍK) Ktorí dom je na dedine najmenší? (SLIMAČÍ) Nebojí sa snehu, šíri radosť, nehu. Prvú krásu do vienka jari dá. Kto? ...

(SNEŽIENKA) Čo to v diaľke jasne svieti? To k nám zlatý oblak letí? Ide z neho

teplučko. Deti, je to ... (SLNIEČKO) Má 4 dlhé nohy, niekedy aj 2 krátke parožky, má aj krátky chvost,

nabehá sa v lese dosť. (SRNEC) Panák, panák bruchatý, nevidí si na päty. Ruky, nohy stuhlé, miesto očí

uhlie. (SNEHULIAK) Oči čierne ako uhoľ, nos dlhý a červený. Kabát biely až po päty, čiapka

– hrniec medený. (SNEHULIAK) Ktorý beznohý sa škriabe na strom? (SLIMÁK) Nikdy sa neumýva, a predsa čistý býva. (SNEH) Do izby oblokom vstupuje, ale oblok neotvára. (SLNKO) Biely kvietok z chotára, jari bránu otvára. Na byľôčke snežná vločka vo

vázičke mamu počká. (SNEŽIENKA) Vojde do izby a vyhnať sa nedá. (SVETLO) Má len jednu nohu, ale veľa kolien. (STEBLO) Je to tráva, a nie je to tráva. Krava z toho mlieko dáva. (SENO) V záhradke na hriadke pri plote stojí, za slnkom sa obzerá. (SLNEČNICA) Kade letím, sama si svietim, lampa som malá. (SV. MUŠKA) Nosí si nohu v ruke, zuby a oči vo vrecku. (STAROBA) Kým ma nemajú, vinšujú si ma, keď ma dostanú, nenávidia ma.

(STAROBA) Tiká ako hodiny, a predsa to nie sú hodiny. (SRDCE) Celý život v kostenej klietke sedí, a predsa to nie je vták. (SRDCE) Prišla k všetkým ľuďom pred nami a príde k všetkým po nás. (SMRŤ) Mňa nikto neje, bezo mňa nikto nechce jesť. (SOĽ) Nevraví, repetí, ešte nikto neprišiel, už o ňom klebetí. (STRAKA) Ráno vstáva, večer líha, bez neho by za ten svet nemohol chlieb ani

kniha svetlo sveta uvidieť. (SLNKO) Nikomu nič nerečiem, všetkých rada oblečiem. (SKRIŇA) Je sťa malý koník. Nie, to nie je poník. Žerie bodľač, robí „hík“, pracovitý

... (SOMÁRIK) Čiernožltý ako osa. Dám ti radu, veru, boj sa hmyzu, čo vrndží sťa

rušeň. Viem, že vieš, že je to ... (SRŠEŇ) Nemá to nohy, ani krídla, ani kolesá, a predsa sa to občas vracia.

(SPOMIENKA) Cingi, lingi zvonce zvonia, koník svojim potom vonia. S tým šmýkadlom

po snehu chce sa pustiť do behu. Veru, rád si sadnem na ne, na tie pohodlné ... (SANE)

Skoro ráno, ešte potme, o kôstky sa ježko potkne. Halúzkami naňho kyvká lekvárová slečna ... (SLIVKA)

Sivú srsť má – nie je vlk, dlhé uši – nie je zajac, kopýtka – a nie je kôň. (SOMÁRIK)

Čudné perie z neba padá, skryje stromy, chodník, autá. Teplým plášťom halí sady a deti ho majú rady. (SNEH)

Biela panna vo dne smutná sedí a večer sa rozveselí. (SVIEČKA) Vo dne spáva, večer vstáva, keď po hore letí, na cestu si svieti. (SV.

MUŠKA) Je to odev, teplá vec, má ho žiak i športovec, celý svet má v mene, jeho

meno vieme. (SVETER) Pomaly sa k lesu vlečie, večera mu neutečie. Už mu na ňu tečú slinky,

má plný dom huspeninky. (SLIMÁK) Za srieňovým plotom stojí ktosi bosý. Samozrejme potom červený nos

nosí. (SNEHULIAK) Nechce baran do stráne, za rohy ho ťaháme. Keď zo stráne letí, nesie

fúru detí. (SÁNKY) Sama lieta a len v noci.

Och, aké má veľké oči.Vidí myšky, sysľov zočíAž tam, na tom hornom konci.

Š Nevaria ma kuchári, sama kypím v pohári. (ŠUMIENKA) Nad úbočím, lúkou, mostom, letí netvor s dlhým chvostom. Oči, ústa, až

ma mrazí! Dobre, že je na reťazi. (ŠARKAN) Sedí pani v kríčku v červenom ručníčku, na hlave má hrniec, plné

brucho zrniec. (ŠÍPKA) Na ulici stojí dom. Deti píšu, kreslia v ňom. Ako zrnká z makovice

vysypú sa do ulice. (ŠKOLA) Sedia v kríčku drobné plody, červené sťa rubíny. Vsypem ich do vriacej

vody, je z nich čaj a chutí mi. (ŠÍPKY) Jarnú pieseň krásnu nôti. Zavše zlietne pod oblok. Oráč, daj sa do

roboty! Spieva zrána ... (ŠKOVRÁNOK) Keď je vietor, lieta si, ťahá mraky za vlasy. Vykrikuje z oblohy: Pozeraj

sa pod nohy! (ŠARKAN) Plné bruško kamenia a červená suknička, jesene sú znamenia, keď si

sadne do kríčka. (ŠÍPKY) Keď ho držím, lieta mi, keď ho pustím, spadne. (ŠARKAN)

T Hore, a či dolu, chodia stále spolu, nové, a či staré, chodia stále v páre.

(TOPÁNKY) Hnev ju nikdy nenaduje, hoci jazyk vyplazuje. Nikomu sa neprivraví,

najpyšnejšie zohne hlavy. (TOPÁNKA)

Čierne uško, čierne bruško o stenu je prikutý, zato správy našim známym skôr zanesie ako ty. (TELEFÓN)

Kto sa cez deň nedá vyhnať a v noci odchádza sám? (TIEŇ) Čierna skrinka, drôtov linka. Ten, kto sa jej neľaká, bude čuť hlas

zďaleka. (TELEFÓN) Je bez viny – stojí v kútku, nemá žiaľ, a vždy je v smútku. Čmára na ňu

Ľubo zrána, umýva ju zasa Hana. (TABUĽA) Do hlbokej rieky skočí, a vôbec sa nezamočí, môžeš ho biť palicou

a vôbec ho to nebolí. (TIEŇ) Ide mostom, nedupká, ide jarkom, nečľupká, ide horou nešuští, ide

cestou nepráši. (TôŇA) Z obchodu v nej malý Jakub svojej mame nosí nákup. (TAŠKA) Kto príde večer do domu? (TMA) Čo je vo dne plné a v noci prázdne? (TOPÁNKY) Malú skrinku doma máme, často na ňu pozeráme. Vidíme v nej celé

svety, mestá, moria, ľudí, kvety. Tá čarovná skrinka, deti, vie zabávať, len keď svieti. (TELEVÍZOR)

Idú spolu dve sestričky, nedržia sa za ručičky. Jazyk majú, ten im treba, nie na cukor, nie na chleba. Pozerajú vždy na seba. (TOPÁNKY)

V práci píše teta Anka. Vtom zazvoní malá schránka. To ju volá ujo Paľo: „Počuješ ma? Haló, haló!“ Do prístroja vraví on. Oboch spojil ... (TELEFÓN)

Rastie do výšavy kalich kolísavý. Vetríček ho prosí: „Daj mi kvapku rosy!“ (TULIPÁN)

K ústam si dal, je to k smiechu, lesklé čudo, celé z plechu. Zahral na tom čude Ľubke, na tej svojej krásnej ... (TRÚBKE)

Šesť lupeňov ako kalich hľadí pyšne do neba. Žlť, beloba, červeň kvetov vo vánku sa kolembá. Čo darujú ženám páni? Narcisy či ... (TULIPÁNY)

K oblohe sa vypínajú, sneh na bralách dlho majú, biele štíty jak sa patrí. Sú to naše krásne ... (TATRY)

Popri ceste rovné sviece jedným očkom ponad plece zažmurkajú na pole – vysokánske ... (TOPOLE)

Čo uteká bez nôh? (TôŇA) Ten vták aj vo vode vidí.

Užíva sneh Antarktídy.Často sa on smejeNa víchor, keď veje.Iste teraz loví ryby.Aká je to rarita,Krídla má a nelieta.

U Stojí domček maľovaný, vnútri zlatom vykladaný, prilož ucho zo strany,

počuješ hrať organy. (ÚĽ)

Má to pani, má to pán, má to ihla, má to džbán, má to mača, má to teľa, je to súčasť nášho tela. (UCHO)

Bez čoho by sa žiaden človek nenajedol? (BEZ ÚST)

V V kvietkoch bzučí a peľ zbiera bystrá, pracovitá ... (VČELA) Skáče z výšky bez padáka, a nič sa jej nestane. Behá sem - tam po

haluzách, nájde šušku – zastane. (VEVERIČKA) Po železe stále lezie, domky plné sebou vezie. Vedľa poľa, vedľa lúky,

krúti kolesá opreteky. (VLAK) Na hore vyrástla, na trh sa vláčila, aby raz v rajničke veselo tančila.

(VAREŠKA) Do čoho sa nedá vyvŕtať diera? (DO VODY) Letí, dudre, píska a dverami trieska. (VIETOR) Ruky nemá, prsty nemá, na okienko predsa ťuká, do chalupy nos nám

strká. (VIETOR) Ide, ide po železe, dušu nemá, duše vezie. (VLAK) Akáže to krásavica stojí prostred izbice? Zlaté vlasy púšťa z hlavy,

v nich zelené ihlice. A v tom zlate a v tom striebre samé sladké dobroty. A vôkol nej kŕdeľ detí poskakuje do nôty. (VIANOČNÁ JEDLIČKA)

Keď to vyhodíš, je to biele, keď to spadne, je to žlté. (VAJCE) Keď sa pustí do orecha, len škrupinku z neho nechá. (VEVERIČKA) Beží krajom i keď leje a hustý sneh chumelí, počasiu sa hlučne smeje,

iba keď je v tuneli. (VLAK) Kto bez zubov aj kamene hlodá? (VODA) Ryšavé jak líšky, skáču dolu z výšky a od stromu po strom kormidlujú

chvostom. (VEVERIČKY) Nie je tryskáč, lietadlo, predsa rýchlo letí, strasie v sade ovocie,

postrapatí deti. (VIETOR) Bzučí cestou na stý kvet, do košíčka zbiera med. (VČELA) Kam kvetinky dáme, nech voňajú mame? Kvetinové okrasy dáme

predsa do ... (VÁZY) Keď nadchádza chladný čas, na drôty si sadne zrána. Krákoravý čuť jej

hlas. Ktože je to? Čierna ... (VRANA) Pozrite sa večer hore. Uvidíte hviezd tam more. A ten hviezdny revír

nazýva sa ... (VESMÍR) Vysoký stromček, v stromčeku domček. Chvostíkom kýva tá, čo v ňom

býva. Oriešky hľadá, lebo ich rada. (VEVERIČKA) Keď má ten hmyz veľký smäd, sadne na ružu a kvet. Pije nektár, robí

med, no v žihadle má aj jed. (VČELA) Hučí, vrndží, sviští, keď koberce čistí. Každú smietku zhltne rád. Čo je

to? Nuž to mi zraď! (VYSÁVAČ) Šťukneš svieti, šťukneš tma. Aké meno šťukač má? (VYPÍNAČ)

Sadá zľahka na trstinu, na pálku aj trávu inú. Krídelká má, nie je ťažká. Pri vodičke lieta ... (VÁŽKA)

V činžiaku ja bývam s ockom, mamkou a bračekom Jožkom. Až na siedmom poschodí, kde sa pešo nechodí, ale vozí rýchlo v šmahu, hore – dolu na ... (VÝŤAHU)

Vrtuľu má ako javor, áno, ale letí nahor. Vozí ľudí, balíky, vojsko z boja, z taktiky. (VRTUĽNÍK)

Máme doma domček biely, nemá okien, nemá dverí. Kto chce z neho von, musí zbúrať dom. (VAJCE)

Ktorý nápoj je na svete najvzácnejší? (VODA) Rukávom mávne a strom sa ohne. (VIETOR) Má väčší chvost ako celé telo, nikdy to zo stromu nezletelo.

(VEVERIČKA) Dolu stojí, tri má nohy, hore stojí, tri má rohy. Na rohy si naberá, človek

na ňu pozerá. Čo na rohy naberie, človek jej to zoberie. (VIDLIČKA) Šesť nôh má a po hlave chodí. (VOŠ) Dvadsať krásnych, tridsať mocných, päťdesiat múdrych, sto bláznivých.

(VEK ČLOVEKA) Veľmi malý vtáčik,

Rád sadá na kriačik.A keď sliepkam zrnko vezme,Bude si čvirikať piesne.Ešte povie: „Čimčará!“Cez deň spieva z konára.

V studničke je číročistá,Odtiaľ je jej cesta istá.Domov rúrkou, kohútikomA piť ju je viac než zvykom.

Z To sú šaty, a nie rebrá, vykrikuje pyšná ... (ZEBRA) To je o ňom dobre známe, že nikoho neoklame, povie presne, aký si ty,

krásny a či špinavý. (ZRKADLO) Dva rady vojakov oproti sebe, sily si merajú na bielom chlebe. (ZUBY) Prečo jedno dlhé uško sedí ako pajác? Prosí trochu ďatelinky, veď je

predsa ... (ZAJAC) Nešteká, nehryzie, a predsa do domu nepustí. (ZÁMKA) Keď zastaneš pred dverami, nemusíš ho stisnúť veľmi, Stačí iba prsta

konček – hneď sa ozve. Že čo? ... (ZVONČEK) V ústach našej Marienky v dvoch radoch sú kamienky. Melú ostošesť, to

čo treba zjesť. (ZUBY) V pyžame je koník celý, dvojfarebný, čiernobiely. Páskované nohy,

rebrá má tá plachá rýchla ... (ZEBRA) Nie je to guľaté, ale hrbaté, a predsa tomu hovoríme guľa. (ZEMEGUĽA) Nocľažníkov plný dom, no len jedna posteľ v ňom. (ZÁPALKY)

Studená je ako ľad. Pritom ju má každý rád. (ZMRZLINA) Behá metla po kameňoch, vodopád ju zmýva. Obdiera si celé telo, keď

ju v ústach skrývam. (ZUBNÁ KEFKA) V ústach to mám, nenajem sa, bielou penou usmejem sa. (ZUBNÁ

PASTA) Akú vodu môžeme nosiť v site? (ZAMRZNUTÚ) Nie som človek, predsa žijem, stále veľa vody pijem. (ZEM) Kto kreslí najrýchlejšie? (ZRKADLO) Čo rastie hore koreňom? (ZUB) V potoku si nohy močí, dvíha z vody žlté oči. Pod lesklými listami žabka

drieme od jari. (ZÁRUŽLIE) Vo dne, v noci idem, nikdy nikde neprídem. (ZEM) S kamarátmi jedlo drobia, okrem toho ústa zdobia. (ZUBY) Ani úst, ani jazyka nemám, a predsa každému pravdu poviem.

(ZRKADLO) Do kostola ľudí volá, a sám doňho nikdy nejde. (ZVON)

Ž Páli a oheň nie je, pichá a šidlo nie je. (ŽIHĽAVA) Prečo bocian zdvihol nohu, prečo sklonil hlavu? Lebo zazrel čupieť

v tráve zelenkavú ... (ŽABU) Keď po vode loďka pláva, veľké vlny zanecháva. Mama takú loďku má,

čo zas vlny vyrovná. (ŽEHLIČKA) Na hlávočke čiapka hnedá, hlávka si ju z hlavy nedá. (ŽALUĎ) Najsladší je nám na začiatku, horký na konci. (ŽIVOT)