Dvojtrbinov experimentA jeho interpretcieVlny alebo astice?Andrea Heribanov

Dvojtrbinov experimentYoungov pokus alebo dvojtrbinov experiment (z angl. double slit experiment) je experiment publikovan v roku 1803 fyzikom Thomasom Youngom, ktorm potvrdil, e svetlo je vlnenieModifikciou tohto experimentu sa neskr dokzali aj vlnov vlastnosti astc (elektrnov , atmov a dokonca aj samostatnch molekl) Poda Richarda Feynmana zaha vetky kvantov princpy a poukazuje na vetky paradoxy a zhady mikrosveta

Mem bezpene prehlsi, e kvantovej terii nerozumie nikto. Richard Feynman

Hoci meme zrozumitene a matematicky presne opsa nezvyajn sprvanie elementrnych astc, nevieme odpoveda na otzku, preo sa prroda sprva tak zvltneVeda odpoved na Ako?, ale Preo? ponechva filozofom

Seminrna prca:as: ,,Ako?as: ,,Preo?

Usporiadanie experimentuZdroj astcresp. vnDoska s otvormi(trbinami)Tienidlo1. as: ,,Ako?

Dvojtrbinov experiment

Dvojtrbinov experiment

Dvojtrbinov experiment

Dvojtrbinov experiment

Dvojtrbinov experiment Priebeh skutonho dvojtrbinovho experimentu

Interpretcie dvojtrbinovho experimentu:2. as: ,,Preo?Kodansk interpretciaTeria mnohch svetov (paralelnch vesmrov)Teria klasickej mechanikyTransakn interpretcia (pokroilch vn)

Kodansk interpretciaVznikla na seminroch v Kodani vedench Nielsom Bohron, asto sa oznauje aj ako Bohrova interpretciaAk sa s fyziklnym systmom me udia viac vec, je prtomn amplitda (pravdepodobnost) pre kad z nich a celkov stav systmu je dan stom i superpozciou vetkch tchto amplitdAk sa nsledne uskuton pozorovanie, zist sa jedna urit hodnota, ktor zodpoved jednej z amplitd. Ostatn amplitdy zmizn hovor sa tomu redukcia amplitd i redukcia vlnovho zvzkuVysvetlenie dvojtrbinovho experimentu

Problm merania: nie je jasn, ako dochdza k vberu jednej monosti (jednej amplitdy pravdepodobnosti) a redukcie ostatnch amplitd

Nedostatky Paradox Schrdingerovej maky a problm pozorovatea

2. Teria mnohch svetov Paraleln vesmryJej pvodcom bol americk fyzik Hugh Everett III. (1957)Zkladn mylienka: vdy, ke je vesmr postaven pred vobu na kvantovej rovni, roztiepi sa ako celok na toko kpi, koko potrebuje k tomu, aby bola uskutonen kad voba Paradox Schrdingerovej maky: existuje iv aj mtva maka v dvoch vesmrochNeexistuje teda superpozcia stavov a kolabovanie amplitdy pravdepodobnost, riei problm pozorovateaVysvetlenie dvojtrbinovho experimentu

V sasnosti sa venuje terii mnohch svetov David Deutsch z Oxfordeskej UniverzityVytvoril experiment, ktor by v budcnosti mohol potvrdi alebo vyvrti existenciu paralelnch svetovNavrhuje zostroji potaov mozog, ktor by si priamo uvedomoval deje prebiehajce na kvantovej rovni. Tomuto superpotau by vedci zadali lohu pozorova kvantov systm s dvoma rovnako pravdepodobnmi vsledkami. Ak je sprvna kodansk interpretcia, interferenn vzorec dvojtrbinovho experimentu by vtakomto prpade zmizol. Ak je sprvna teria paralelnch vesmrov, na tienidle by sme stle pozorovali interferenn vzorec

3. Teria klasickej mechaniky

Klasick mechanika dospela k odlinej interpretcii kvantovej mechaniky zvanej teria pilotnej vlny, prezentovanej Louis de Brogliem v roku 1927Je zaloen na rovnakch matematickch princpoch ako ostatn interpretcie a m znan oporu v experimentochPoda tejto terie sa aj astice mikrosveta sprvaj ako objekty klasickho sveta; odmieta predstavu, e elektrny i in astice prechdzaj dvoma trbinami narazInterferenn vzorec vysvetuje existenciou tzv. skrytch parametrov (ako poloha a hybnos astc), ktor s vdy definovan, avak sa nedaj zmera

Skupine astc je priraden vlna, ktor sa sprva poda Schrdingerovej rovnice; kad astica z tejto skupiny m pritom preduren zloit drhu, ktorou sa pohybujeTto teria m ale viacero nedostatkov (naprklad nevysvetuje sprvne neelastick rozptyl astc)

4. Transakn interpretcia Teria pokroilch vn

Transakn interpretcia popisuje kvantov interakcie prostrednctvom stojatch vn vytvorench retardovanmi a pokroilmi vlnami. Autorom tejto terie je John Cramer, ktor ju prvkrt prezentoval vroku 1986; vyaduje existenciu zpornej energie riacej sa do minulostiZjednoduene: Prv elektrn vyle ponukov vlnu, ktor sa ri kdruhmu elektrnu. Druh elektrn potom vyle potvrdzujcu vlnu (ri sa z budcnosti do minulosti) smerom kprvmu acel interakcia sa tak uskuton cez priestoroas. Vskutonosti ale ide obezasov proces, vetko prebieha sasne.

Ke elektrn vibruje, vytvra pole: zmes retardovanej vlny (ri sa do budcnosti) apokroilej vlny (ri sa do minulosti) Retardovan vlna putuje do budcnosti, km sa nestretne selektrnom, ktor ju pohlt a zane tie vibrova. Tto vibrcia vytvra retardovan a pokroil vlnu, ktor sa ri do minulosti po stope pvodnej vlny Prv elektrn pohlt atie vyiari pokroil vlnu do minulosti, ktor vyru zvyok tejto energie resp. vlny. Nakoniec zostva dvojit vlna spjajca oba elektrny.

akujem za pozornos