Cyklistický sprievodca

download Cyklistický sprievodca

of 96

Transcript of Cyklistický sprievodca

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    1/96

    1

    vod

    Projekt Paltour pripravilo mesto Malacky a mesto Marcheggv spoluprci so strategickmi partnermi projektu - Devnskou

    Novou Vsou, Bratislavskm samosprvnym krajom a zmkomHof.Jednm z cieov projektu je podpora rozvoja cykloturistiky.Tento cyklistick sprievodca Vm predstav monosti aktvnehotrvenia vonho asu na Dolnom Zhor a Moravskom poli.Poskytne Vm uiton tipy a informcie.

    Prajeme Vm pekn poasie na Vaich vletoch.

    Autori

    Einfhrung

    Das Projekt Paltour entstand in Zusammenarbeit der StdteMalacky und Marchegg und den strategischen Partnern: Devn-ska Nov Ves, Selbstverwaltungs Kreis Bratislava und Schloss

    Hof.Zu den Zielen des Projektes gehrt auch die Untersttzung desRadtourismus. Diese Broschre stellt Ihnen die Mglichkeitender aktiven Freizeitgestaltung im Doln Zhorie und im March-feld vor und bietet Ihnen ntzliche Tipps und Informationen an.

    Wir wnschen Ihnen erlebnisreiche AusgeDie Autoren

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    2/96

    2

    Fotograe/Fotos:Malacky, Marchegg, Janko Peadk, Martin Spad, Schloss Hof, SCK Zhork Malacky, TIK DNV,Peter WeissTla/Druck: TEDI s.r.o.Grack prava/Grasche Gestaltung: Antonn DankZostavili/Editor: Jozef Rajchl, Petronella GradauerPreklady/bersetzung: Translata s.r.o.Korektry/Korrekturen: Rbert Adamec, Petronella Gradauer, Lenka ZlochovMapov podklady/Landkarten Unterlagen: VK, akciov spolonos, Harmanec

    Vydan s nannou pomocou Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja.Wurde mit nanzieller Unterstutzng der Europischer Fonds fr Regionalentwicklung produ-ziert.

    PALTOURProjekt mesta Marchegg a mesta MalackyProjekt der Stadt Marchegg und der Stadt Malackyprojekt PALTOUR (SK/AT 2007-2013) ATMOS CODE: N00009

    Zintenzvnenie spoluprce a propagcie v oblasti kultry a cestovnho ruchu s drazom naexistujce kultrne dedistvo prihraninho reginu Dolnho Zhoria a Dolnho Rakska

    Die Erweiterung der Zusammenarbeit und Werbung im Bereich Kultur und Fremdenverkehr mitBetonung des Kulturerbes der Grenzregion Nieder-Zhorie und Niedersterreich

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    3/96

    3

    ObsahInhalt

    1. Projekt PALTOUR ..............................................................41. Projekt PALTOUR ........................................................ 14

    2. Rady a tipy .................................................................... 252. Ratschlge und Tipps .................................................. 27

    3. Znaenie .......................................................................293. Markierungen .............................................................. 29

    4. Konkrtne trasy .............................................................. 294. Konkrete Strecken ....................................................... 29

    5. Kontakty .......................................................................615. Kontakte ..................................................................... 62

    6. Zmky, hrady, zrcaniny, opevnenia.................................. 646. Schlsser, Burgen, Ruinen, Festungen ....................... 67

    7. Mze a pamtihodnosti.................................................. 717. Museen und Sehenswrdigkeiten ............................... 78

    8. Peia turistika ............................................................... 868. Tipps zum Wandern.................................................... 89

    9. Ostatn vonoasov aktivity............................................ 929. Andere Freizeitaktivitten ........................................... 92

    10. Ubytovanie ................................................................. 9310. Unterkunft ................................................................ 93

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    4/96

    4

    1. Projekt PALTOUR

    PALTOUR - Rozvoj regionlneho cestovnho ruchuProjekt Paltour je realizovan v rmci Programu cezhra-ninej spoluprce Slovensk republika - Raksko 2007-2013 a spolunancovan z EFRR. Projektovch partne-rov mesto Malacky a mesto Marchegg spja spolonhistria rodu Plffyovcov. Dkazom s plffyovskkatiele v oboch mestch. Projekt m za cie spja palf-fyovskm turizmom Doln Zhorie a Doln Raksko.

    Vchodisk projektu

    nedostaton propagcia kultrnyh pamiatok v prihraninom

    regine, nzka intenzita vzahov na poli cestovnho ruchu medzi pri-hraninmi mestami a reginmi, slab informovanos o historickej spo-jitosti krajn

    v regine Dolnho Zhoria nedostaton vyuvanie kultrneho,historickho a prrodnho potencilu krajiny, zaprinen nzkou rov-ou manamentu a marketingu v oblasti kultry a cestovnho ruchu

    Ciele projektu

    posilni rozvoj cestovnho ruchu a zabezpei trvalo udraten

    rozvoj turizmu, prostrednctvom vytvorenia centier regionlneho des-tinanho manamentu (RCDM) v regine, ktor plnuj, manauja marketingovo zastreuj cestovn ruch

    zintenzvni spoluprcu samosprv, odbornkov v oblasti zchranykultrnych hodnt, histrie a turizmu

    Vstupy projektu

    vytvorenie viacjazynho cezhra-ninho turisticko - informanhoportlu, www.region-palffy.eu

    rekontrukcia asti katiea v Ma-lackch, vytvorenie galrie a izbyrodu Plffyovcov

    zriadenie Regionlneho centradestinanho manamentu (RCDM)v katieli v Malackch

    rekontrukcia Plffyho archvu v Marcheggu nun historick okruhy s informanmi tabuami v Malackcha Marcheggu

    vytvorenie siete informanch centier a jej prepojenie na dolnora-ksku informan sie

    vvoj cezhraninch produktov cestovnho ruchu vzjomn propagcia existujcich kultrnospoloenskch akci

    a novch aktivt organizovanch RCDM

    rotujce putovn vstavy propagujce partnerov a strategickchpartnerov projektu

    organizovanie spolonch medzinrodnch kultrnych podujat

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    5/96

    5

    Partneri projektu

    Mesto MarcheggSpolkov krajina: Doln Raksko

    Politick okres: GnserndorfSradnice:4817S,1654VVka:143mn.m.Poetobyvateov:2952Rozloha:45,52km,zaloen:1268

    HistriaV dsledku bitky pri Kressenbrunne(dnes Groissenbrunn) zaloil kr

    Pemysl Otakar II. v roku 1268 mes-to Marchegg. S jeho rozlohoucca. 57 ha to bolo jedno z najvchmiest v strednej Eurpe. Zachovalzvyky mestskch hradieb, Vieden-sk a Uhorsk brna, ako aj astimestskho farskho kostola svediadnes o vekolepom stredovekom

    zemnom plnovan. V roku 1630 zskala rodina Plffyovcov ab Erdd

    bval hrad a v ich vlastnctve zostal a do roku 1947. Teraj zmokpreiel niekokmi prestavbami a terajiu podobu s barokovm priee-lm dostal okolo roku 1730. Od roku 1953 patr zmok mestu Marchegga odvtedy sli z asti ako mzeum.

    Farsk kostol svtej MargartyPoda plnov Otakara II. tu mal vznikn obrovsk gotick dm.Po jeho smrti v roku 1278 vak stavba nebola dokonen. Postavenboli len chr a (ako ukzali merania georadarom v roku 1998) zklady

    lode. Po prstavbe dvoch kaplniek a ich zbran dostal kostol prstavbouniej lode v roku 1790 a vee v roku 1856 jeho dnen podobu.

    RadnicaPo stroia tu bol mestsk hostinec U ierneho orla (metiacky hos-tinec). Napriek tomu, e budova v roku 1875 vyhorela, u v roku 1876tu bola zriaden zkladn kola, priom na zklady boli ia pouitaj tehly z mestskch hradieb.

    Vea Viedenskej brny a Uhorsk brnaPvodne obsahovali hradby tri opevnen mestsk brny s pristave-nmi kruhovmi veami a padacmi mostami. Kruhov vee slili navstup k hranatm brnovm veiam a ako obydlie pre strcov ve.V roku 1802 bol prepusten posledn strca vee (ohlasova poiarov).Jedin mestsk brna, pri ktorej bola postaven vea naavo, je Uhor-sk brna. Za povimnutie stoj aj vyzdoben okno v lomenom oblkuna vntornej strane, gotick vklenky na vonkajej strane, ako aj ka-menn liabok pre padacie mree.

    Plffyho mauzleumBolo zriaden v roku 1925, a do povojnovch rokov tu odpovali:

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    6/96

    6

    kniea Mikul Plffy ab Erdd (1861-1935), kan Margarethe Plffyab Erdd (1856-1925), rsky grf Alexander Plffy ab Erdd (1863-1921). V roku 1945 bol hrob vylomen vykrdami hrobov.

    Marchegg ponka

    oznaen INFO kamene a vychdzkov turistick chodnk turistick prehliadky, mon po ohlsen znaen cyklistick a turistick trasyVychdzkov turistick chodnky v chrnenej prrodnej oblasti

    Bociania cesta (Storchenweg) 2 km,cca. 1 hodinaabiacesta(Unkenweg)4 km, cca.2 hodiny

    Bobriacesta(Biberweg)7 km, cca.3 hodiny

    Marchegg le na okraji Mo-ravskho poa (Marchfeld) ob-klopen mnohmi prrodnmizemiami, z ktorch niektor pa-

    tria pod pecilnu ochranu. Na prvom mieste je prrodn rezer-vcia Marchauen patriaca do Svetovho fondu na ochranu prro-

    dy (WWF), ktor sused priamo so zmkom. Mnoho ivonycha rastlinnch druhov tu nalo idelne podmienky, napr. bobry, rakya mnoh obojivelnky, nemono zabudn ani na vek poet bocia-nov, ktor sa usdlili v okol zmku Marchegg.Okrem toho stoja za zmienku chrnen oblasti pre vtctvo KleinerBreitensee (jazero) a Lange Luss a projekt kremiito-pieskovhotrvnika na lkach v nive Moravy a Dyje.Tieto prrodn zemia mono prejs a preskma pozd turistickhochodnka Natura Trail Marchegg.

    Dka: cel chodnk 4,5 h (cca. 12 km). Alternatvne trasy v rezervciiWWF trvaj medzi 1,5 h (4 km) a 45 min (1,8 km).

    WWF rezervcia Marchauen Marchegg(Svetovfondnaochranuprrody)Ke zaiatkom 70-tych rokov k-pila tto oblas WWF, leto tu tr-vilo len pribline 20 prov bocia-nov. Dnes meme pota s 50

    a 60 prmi bocianov rone, ktorv marcheggskej chrnenej oblas-ti prived na svet a 150 mlat.WWF zabezpeuje riadenie rezer-vcie a podporuje ekologick po-nohospodrstvo a lesnctvo. Spolu so skromnmi spolkamia verejnmi intitciami vypracovva turistick koncepty, ktor uka-zuj, e ochrana prrody sa d plne spoji so zujmami susediacicha dotknutch strn. Zrove uskutouje programy na ochranu ivo-

    nych druhov, naprklad orliakov morskch, bobrov, rakov a eurp-skych korytnaiek moiarnych.Jase zkolist je raritou oblasti nivy rieky Moravy, ktor sa vyskytuje

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    7/96

    7

    len tu na krajnom vchode Rakska. Je o nieo ni ako jeho prbuznobyajn jase a spoznte ho poda jeho zkych kopijovitch listov.

    Podujatia a zaujmavosti

    Slvnos bocianovV rmci slvnosti bocianov ponka mesto Marchegg bezplatn spre-vdzanie po prrode a meste.

    Regionlne mzeumRegionlne mzeum mesta Marchegg vzniklo v roku 1937a bolo postupne vybudovan po druhej svetovej vojne. Ide o zbierkupredmetov a dokumentov, ktor maj nvtevnkom pribli histriumesta Marchegg pomocou rznych tematickch okruhov.

    Podstavec sochy Plffyovcov ab ErddPoda tradcie mal poas panskho lovu v ich lovnom revre v Malac-kch jeden z host lovu neopatrnosou zastreli nadhaa. Vtedajiakan nechala preto postavi tento podstavec.

    SalmhofU za ias kra Rudolfa I. Habsburskho sa tu mal nachdza mlyn(prvod vody z rieky Moravy). Grf Niklas von Salm, ktor viedol odpor

    voi prvmu tureckmu obkeniu Viedne (1529), nechal tento vidiec-ky majetok rozri a vybudova. 4. mja 1530 podahol tu v Salmhofezraneniam, ktor utrpel v roku 1529. Jeho nhrobn pomnk sa nach-dza vo viedenskom kostole Votivkirche.

    Socha sv. Jna NepomukaTto socha Hansla am Weg, ako ho udovo nazvali, stla a do19. storoia pri kompe cez rieku Moravu. Od roku 1271 (kr Otakar)sa na tom mieste nachdzal najmenej do roku 1584 most. Podstavec:

    Erb Plffyovcov a mestkch sudcov (ia znien). Dvojrovov zkla-dov plata teraz le pod zemou.

    Mesto Malacky

    Kraj: BratislavskOkres:MalackyPoloha:482609S,170104VNadmorskvka:159mn.m.

    Obyvatelia:18400,rozloha:27,172km2Prvpsomnzmienka:r.1206

    Katastrlne zemie Malaciek je situovan do centra junej asti Zhor-skej niny na nive a terase. Poda geomorfologickho lenenia zemiaSlovenska je zaraden do Borskej niny v Zhorskej nine. zemietvoria dve geomorfologicky odlin asti. Zpadn as tvor erziouvodnch tokov vyhben irok plytk znenina v oblasti ters Moravy,na ktorej le aj zastavan as mesta, tzv. Zhorsk plavy. Zhorsk

    plavy predstavuj uvilno-eolick zvlnen rovinu, pre ktor s cha-rakteristick zachovan terasy vodnch tokov. Na miestach znennv medzidunovch priestoroch sa sformovali mokraov depresie.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    8/96

    8

    Vchodn as tvoria treohorn ly a piesky morskho a jazernhopvodu a na nich naviate najm tvrtohorn naviate piesky, menejnivn a moiarov uloeniny v oblasti tzv. Boru. Bor m charakter zvl-nenej roviny, ktor tvoria pieskov duny a presypy. Zpadne od mestateie rieka Morava, vchodne sa tiahnu Mal Karpaty. Od Malch Karpt

    smerom na zpad k Malackm cez Bor pretek rieka Malina (Rudavka),avostrann prtok Moravy, ktor m charakter ninnej nivy s typickouuvilnou rovinou.

    Na zem sa nachdza dendrologicky chudobn prrodn park na plo-che 42 ha, ktor vznikol v 19. storo na mieste pvodnch vsadiebz polovice 17. storoia. Severne od mesta je rybnk a moiare.

    Histria

    Prv psomn zmienka o Malackchpochdza z roku 1206, ke vemoiSebu a Alexander zo Svtho Juraa Pezinka dostali okrem inch obca krajov aj chotr zvan Malucha.Pvod nzvu Malaciek je zahmlen.Existuj a tyri alternatvy jeho vy-svetlenia. Za cel zvzky knh vakhovor fakt, e Malacky aj Zhorie

    si udriavali slovensk povedomie,hoci boli z jednej strany tiesnen Ra-kskom a z juhu sem prenikali maarizan tendencie.V tom ase uhorsk kr Ondrej II. zaal parcelova pre svojich vernchvemoov, ktor mu pomhali vo vojnch, pohranin neobvan ze-mie konnium. Leala v om mal osada, vari to bolo iba niekokochatr, i polozemnc, ktorej sa hovorilo osada pri Malinskom potoku- v listinch Maliscapotoca.V tom istom roku daroval Ondrej II. kus pohraninho zemia, v

    ktorom sa nachdzal majetok (praedium) Cheturtukchyel (eturtkhel- tvrtok) vernmu vazalovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan. V daro-vacej listine s uveden znaky, ktor vyznaovali hranice darovanhopanstva. Jednou z nich bola aj spomnan osada pri Malinovom poto-ku Maliscapotoca. Donanou listinou z roku 1231 daroval Alexandrovial kus zeme, ktor svisela s predchdzajcim darovanm zemma nazvala sa Maluk-Maluchka. Tento nzov sa stal i nzvom osadypri Malinskom potoku. Do novodarovanho zemia patrili pravdepo-dobne i Gajary a Kostolite.

    Z osady Maluk sa postupom asu vyvinulo stredisko konkurujcetvrtku, v ktorom bolo u v ase darovania mto - bola to trhov osadas prvom troch trhov. zemie sa pomaly zaudovalo. Medzi novovznik-nutmi osadami zaala dominova star osada pri Malinskom potoku,pre ktor sa asom udomcnil nzov Malaczka - Malatzka - Malacky.V polovici 16. storoia ovldli Malacky Balaovci z Plaveckho hradu.Chodili sem na lov a hodovali v tzv. loveckom katieli.Nov obdobie rozmachu zaili Malacky od roku 1621, ke sa majiteomPlaveckho hradu stal Pavol Plffy. Obdobie do roku 1918 v Malac-

    kch nemono nazva nijak inak ako obdobie Plffyovcov. V roku 1634zloil Pavol Plffy krovskej komore 103 000 zlatch a stal sa jehovlastnkom. Pavol Plffy opa hrad a v Malackch zana so stavbou

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    9/96

    9

    renesannho katiea. Plffyovci sa stali na 300 rokov naimi almia zrove poslednmi zemepnmi. Za nm prichdzaj do Malaciek ajrady, sstreden je tu majetkov agenda z celho okolia.Pavol Plffy nechal prestava loveck katielik svojich predchodcov nakltor, do ktorho v roku 1653 povolali frantiknov. Tto mali uskuto-

    ova rekatolizciu Plaveckho panstva, ktor u zaali posledn Ba-laovci, ke prestpili na katolcku vieru. Stavba kltora s kostolomje dodnes obdivovan ako prklad renesannej kltornej architektry,komponovanej spolu s kostolom a opevnenm. K novozriadenmu kl-toru pristavali Plffyovci vek chrm, ktor bol odovzdan verejnosti vroku 1653. Malacky si zvolili za sdlo svojho panstva.V chrme zriadili v rozsiahlych kryptch pohrebisko pre zosnulch le-nov rodu.d septembra 2007 je vlastnkom plffyovskho katiea mesto Malacky.

    Geografa reginOkres Malacky sa rozprestiera na z-padnom Slovensku cca. 26 km odBratislavy. Zpadn hranicu okresutvor rieka Morava, ktor zrovevytvra prrodn ttnu hranicus Rakskom. Na severe hrani okresMalacky s okresom Senica, na juho-

    vchode sused s okresom Pezinoka prrodnou hranicou je pohorie Ma-

    lch Karpt. Jun as okresu je ohranien zemm hlavnho mestaSlovenskej republiky - Bratislavou. Viu as zemia okresu zaberZhorsk nina, ktor je sasou Viedenskej kotliny. Vchodne odZhorskej niny le pohorie Malch Karpt, ktor je tvoren krytalic-kmi horninami. Na zhorskej strane Malch Karpt sa nachdza Borin-sk a Plaveck Kras s jaskyami.

    Do zemia Dolnho Zhoria zasahuj dve vekoplon chrnen ze-mia Chrnen krajinn oblasti Mal Karpaty a Zhorie.

    Niva Moravy rozklad sa pozd slovenskho seku rieky Moravy.Vina zemia patr do CHKO Zhorie. Lokalita predstavuje dobre za-choval komplex rznych mokrad tokov, kanlov, rienych ramien,periodickch mlk a pieskovch dn. Niva Moravy predstavuje jednoz poslednch zem v Eurpe, kde tradin spsob obhospodarovaniakrajiny umonil zachovanie vysokej biodiverzity.

    Alvium Rudavy predstavuje neregulovan asti tokov Rudava a Ru-dvka, ktor pretekaj cez viate piesky Zhorskej niny na zpadnomSlovensku. Ide o reprezentatvnu ukku meandrujcich malch nin-nch tokov a priahlch mokrad lunch lesov, mokrch lk, moia-rov a raelinsk, ktor sa striedaj so suchomilnmi spoloenstvamiviatych pieskov.

    Okolie Malaciek je svojim rovinatm ternom vhodn pre cykloturisti-ku. Malackami prechdzaj znaen cyklistick cesty: Malacky Bor-

    sk Mikul Senica a Zhorsk cyklomagistrla. Bicyklom je dostup-n aj nealek zemie moravskej nivy. irie okolie Malaciek poskytujedobr monosti pre portovch rybrov a poovnkov.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    10/96

    10

    port a von asGolfov arel White Eurovalley Golf Park je prv 27-jamkov golfovarel na Zhor, nachdzajci sa v prostred borovicovch lesov.portov hala Malina sli na pestovanie individulnych i kolektv-nych portov, ale i na organizciu vekch portovch sa a v sas-

    nosti u aj hudobnch koncertov. V hale sa nachdza plavre, porto-v hala (palubovka), posilova, kolkre, lezeck stena, strelnica navzduchov zbrane, sauna s monosou mase.Letn kpalisko v letnch doch je sprstupnen nvtevnkom denneod 10.00 19.00 h. V jeho areli sa okrem jednho plaveckho baznas tromi toboganmi a detskho bazna nachdza aj minigolfov, volej-balov a detsk ihrisko.adov plocha umel adov plocha sa nachdza na hdzanrskomihrisku v Zmockom parku. Sezna zana v decembri.

    Strategick partneri projektu

    M Bratislava - Devnska Nov Ves

    Kraj: BratislavskOkres:BratislavaIVPoloha:48,2S,16,9VVka:172mn.m.Obyvatelia:17077,rozloha:24,3kmPrvpsomnzmienka:10.10.1451

    HistriaChotr Devnskej Novej Vsi je preplnen dkazmi o svislom osd-len od mladej doby kamennej, teda poas celch tyroch tiscro.Prechdzala nm dleit jantrov cesta, nlezy svedia o osdlenz ias doby bronzovej, doby eleznej, z ias doby rmskej, ako aj z dobyslovansko-avarskej a z obdobia Vekej Moravy. Z pohadu archeolgieje najvznamnejie slovansko-avarsk pohrebisko zo 7.-8. stor., kde sanalo 887 hrobov. Poetn sdla i toto pohrebisko naznauj, e cen-trum Samovej re bolo v tomto chotri. Opevnenia na Pieskovci a naSkale potvrdzuj Fuldsk anly, ktor hovoria o nedobytnej pevnostiRasticovej Dowina (864).

    V prvej psomnej zmienke o Devn-skej Novej Vsi z roku 1451 akujeguberntor Jn Huady mestu Brati-slave, e ostala vern panovnkovia nepoddala sa husitskm vojskm.Vznamnou asou histrieobce je chorvtska kolonizcia.Chorvti sem prili pravdepodob-ne r. 1540 a bolo ich toko, e vr. 1552 bola poda nich pome-

    novan aj obec Chorvtska Nov Ves. Jazyk sa zachoval dodnes.Zo 16. stor. pochdzal aj Bajov katie, po ktorom dnes ostal,ia, iba nzov ulice Na katieli. V druhej polovici 19. stor. sa

    v Devnskej Novej Vsi zaal rozmha priemysel vznikli 2 vpenky(70-te roky 19. stor., 1897), eleznica (1848), tehela (1870) a lieho-var (1916).

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    11/96

    11

    PrrodaMedzi Devnskou Novou Vsou,Dbravkou a Devnom sa nach-dza uniktna rezervcia Devn-ska Kobyla. Roku 1965 bola vy-

    hlsen ako ttna prrodnrezervcia (PR), dnes je Nrod-nou prrodnou rezervciou (NPR)s takmer najvym, tvrtmstupom ochrany. Ak sa nechtezlka a rozhodnete sa ju navt-vi a bliie spozna, vyberte sa

    po Nunom chodnku NPR Devnska Kobyla.

    Na juhozpadnom svahu Devnskej Kobyly nad ulicou Slovinec njde-te pieskov odkryv Pieskovec. Od jarnch mesiacov v jeho stenchhniezdia kolnie pestrofarebnch velrikov zlatch a kvitn zlatolthlaviky jarn a rznofarebn kosatce nzke. Pieskovec je ale pre-dovetkm znmy ako svetoznma lokalita treohornch skameneln.Jeho teraj nzov Sandberg mu pridelil a znmy paleontolg 19. sto-roia Dionz tr. Z vye 350 rznych druhov foslnych (skamenench)organizmov, ktor tu ili pred 16.-14. milinmi rokov, sa tu nali zubyralokov, stavce verb, i kosti opc.

    Medzi najvzcnejie nlezy patria zuby Dryopiteka, ktor sa zaraujek predchodcom dnench udoopov.Nealek Waitov lom slil v minulosti ako vpenka. Dnes m in po-slanie - chrni najvie skvosty naej kveteny - vstavae (rod Or-chis) a je domovom pre viacer druhy vtkov.V odahlejej severnej asti Devnskej Kobyly, nad sdliskom v DevnskejNovej Vsi, sa nachdza PR tokeravsk vpenka. Podobne ako vo Wai-tovom lome, aj tu njdete niektor krsne vstavae, naprklad aj jedenz najvzcnejch druhov strednej Eurpy - jazkovec jadransk.

    Na opanom konci Devnskej Kobyly je PR Fialkov dolina, ktor bolavyhlsen v roku 1993 na ochranu kriticky ohrozench druhov vstava-ovitch rastln. M rz miniatrneho kaonu s rozlohou pribline 20 ha.

    Niva Moravy si vaka dlhoronmuzkazu vstupu v minulosti zachovalasvoj prirodzen rz. Dnes memeobdivova zvyky pvodnch lunchlesov, mtve ramen a najv kom-

    plex vlhkch lk v strednej Eurpe,zaraden do zoznamu medzinrodnevznamnch mokrad (Ramsarsklokalita). Z bohatho druhovho zlo-enia vlhkch lk urite neprehliad-nete hojne zastpen alov plamie-

    nok celistvolist, modrast kosatec sibrsky i sneienke podobndobre znmu bleduu letn. O dleitosti zemia sved aj jeho zarade-nie medzi eurpsky Vznamn vtie zemia (VV Morava) a medzin-

    rodne vznamn vtie lokality (International Bird Area). Vek aszplavovho zemia patr pod sprvu CHKO Zhorie. Spomedzi vtchobyvateov nivy Moravy urite spoznte bociana bieleho, niektor mo-

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    12/96

    12

    no aj menej znmeho celosvetovo ohrozenho chrapka ponho ale-bo v zime tiahnuce eriavy popolav. Neoddelitenou sasou tejtooblasti je aj n najv hlodavec bobor vodn.

    Festschloss HofPodujatiaMarec:VekonontrhMj: Zhradn dniSeptember:Festivalkon

    September:Marchfeldskslvnostirody(doinky)Oktber:arkanidaDecember:Vianontrhy

    Zhrada a oranria

    Za pomoci historickch plnov, sta-rch malieb a expertz najsksenej-ch krajinnch archeolgov bolo

    mon v plnej ndhere obnovi ve-kolepos, ktor sa stratila v priebehustoro. Barokov zhrada zmkuSchloss Hof sa s kadou zmenou ro-nho obdobia ukazuje neustle v no-vch farbch a s novmi druhmi ras-tln. Nvtevnci sa na svojichprechdzkach po siedmich terasch

    mu do stosti pokocha pohadom na brodrie, aleje a ndhern z-

    kutia s fontnami. Na jar nvtevnkov okzlia ornamentlne stvrne-n hriadky s tulipnmi, narcismi, alkami a korunkami krovskmi.Vaka oranrii sa Schloss Hof me pi technickm a kultrnymperkom vnimonej dleitosti, kee tento sklenk, ktor bol posta-ven pre princa Eugena a teraz je zrekontruovan v najvyej monejmiere autentickosti, je jednou z najvch a najpsobivejch baroko-vch stavieb svojho druhu.Vniv zujem princa Euegena o rastlinn ru cudzch krajn sa neod-razila len v oranrii Schloss Hofu. Podobne sugestvne psob aj pr-

    zemn as oranrie. Hyacinty, anemny, krokusy a korunky krov-sk tu tvoria impozantn iv koberec, ktor nvtevnkov privtav iarivch mnohostrannch odtieoch ruovej, modrej a alovej.V lete tu iaria ruov ibie, kleomy, aksamietnice, papuky, pet-nie, slnenice a napokon na jese dlie v odtieoch ervenej, ruoveja oranovej.

    Naposledy boli znovu zaloen potiky na siedmej terase a Mal kas-kda a zretaurovan umelecky kovan brny. Brna pri jaskynnej fon-

    tne a Moravsk brna, ktor urite patria medzi najvzcnejie elez-n brny zachovan z obdobia baroka, zhotovil mimoriadne nronmspsobom umeleck kov Oegg priamo pre zmok Schloss Hof.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    13/96

    13

    Otvracia doba:

    Zmok,zhradnparkastatok1.aprl-1.november,denneod10.0018.00h.Tel.:+43228520000,Adresa:2294Schlosshof1,Raksko

    ZmokArel Schloss Hofu m rozlohuviac ne 50 hektrov a nachdzasa na vchode Dolnho Rakska.Ndhern komplex z obytnhoknieacieho palca, umeleckytvarovanch terasovch zhrada idylickho statku bol zaloenkoncom 20-tych rokov 18. storo-

    ia ako reprezentatvne vidieckea loveck sdlo pre princa EugenaSavoyskho. Architekt JohannLucas von Hildebrandt dostal pri

    jeho koncipovan von ruku objednvateom projektu bol koniec koncov nielen jeden z najspe-nejch vojvodcov, ale aj jeden z najbohatch muov svojej doby.Jedinen krsa zmku Schloss Hof silno zapsobila aj na Mriu Ter-ziu. V roku 1755 cisrovn zskala usadlos od dediov princa Eugena

    a darovala ju svojmu manelovi. Aj nov majite vedel uachtil darnleito oceni.Nasledujce genercie habsburskch cisrov a arcivojvodov u o letnrezidenciu na Moravskom poli nejavili vek zujem a viacmenej juoraz vmi prenechvali vplyvom prrody. Ke koncom 19. storo-ia cisr Frantiek Jozef z tohto komplexu urobil vcvikov miesto presvoju armdu, iariv imperilny lesk, u aj tak dos naruen, takmercelkom zhasol.Po rozsiahlom retaurovan pre nvtevnkov otvorili alch es kom-

    nt v severnom trakte belete. V dvoch z nich uvidte zachovan ori-ginlne tukovan stropy z ias princa Eugena, v alej zasa nstennmaby z obdobia okolo roku 1775 po renovcii za Mrie Terzie a cisraJozefa II.Z doby princa Eugena sa zachoval cel rad mobiliru. Je svedectvomvysokej kvality vroby nbytku ranho 18. storoia. Vek as obytnhozariadenia princa Eugena (podpern stolky, sedacie spravy, kozubovtienidl a dreven kozlky) bola zhotoven z orechovho dreva.

    Zmok Niederweiden Len niekoko mint autom od zmkuSchloss Hof sa nachdza cisrsky lo-veck zmoek Niederweiden. Ttopvabn, hravo psobiaca stavbas prjemnm barokovm knieacmparkom bola v 18. storo miestomobbench slvnost v skr malom,skromnom kruhu.

    Podujatia, ktor si zaslia osobithodnotn rmec, njdu na zmokuNiederweiden po cel rok idelnu atmosfru.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    14/96

    14

    Bratislavsk samosprvny krajVaka vbornmu dopravnmu spojeniuje Bratislavsk kraj ahko prstupn. Pr-rodn hranicu tvoria rieky Dunaj, Moravaa pohorie Mal Karpaty a tm vytvraj

    jedinen krajinu pre relaxciu a aktvny odpoinok. Vynikajca kvalitatunajieho vna bola znma aj na krovskch dvoroch v susednchkrajinch. Vno je ete dnes neoddelitenou sasou reginu, ktorije vinohradnctvom. Vinobranie, prestne ochutnvky vn, rovnakoako oslavy Da vinrstva a patrna vinrov Sv. Urbana s vrcholomceloronej prce vinohradnkov.

    Bval slobodn krovsk mestPezinok, Modra a Svt Jur patriamedzi najvznamnejie centr vino-

    hradnctva. Regin disponuje vek-mi vodnmi plochami, ako Slnenjazer, ktor patria k najnavtevova-nejm destincim pre letn dovo-lenku. Mesto Senec m rozlohu 116ha. Milovnci kon, lietania, alebo gol-fu tu njdu dostatok prleitost.Mnoho ptnikov navtvi regin Po-

    dunajsko, aby videli Pannu Mriu itnho Ostrova. Zhorie je dobr

    miesto pre lov, rybrenie, jazdu na koni, pre cykloturistiku, peiu tu-ristiku s mnohmi nunmi chodnkmi pri rieke Morava. Mete tunavtvi naprklad aj najstarie ptnick miesto na Slovensku, Marian-ku alebo navtvi Habnske mzeum. Aj dnes sa v regine zachov-vaj typick tradcie a hovoren dialekt. Regionlne centrum je mestoMalacky. Obben turistick destincie sa stali mnoh zrcaniny v re-gine Mal Karpaty.

    1. Projekt PALTOURProjekt PALTOUR - die Entwicklung des Regional-TourismusProjekt PALTOUR wurde im Rahmen des Programms dergrenzberschreitenden Zusammenarbeit SlowakischeRepublik sterreich 20072013 realisiert und ko-nanziert. Die Projektpartner, die Stadt Malacky und dieStadtgemeinde Marchegg, sind durch die Familie Plffy

    seit Jahrhunderten geschichtlich verbunden. Das Ziel des Projektes istdie Vernetzung der Unteren Zhorie und Niedersterreich ber diesenhistorischen Hintergrund.

    Ausgangslage des Projektes ungengende Bewerbung der kulturellen Sehenswrdigkeiten in dergrenznahen Region, niedrige Intensitt der Beziehungen im Rahmendes Reiseverkehrs zwischen den grenznahen Stdten, schwachesBewusstsein ber die historische Verbundenheit der Lnder in der Region des Unteren Zhorie die ungengende Nutzung deskulturellen, historischen und Umweltpotenzials des Landes, verursachtdurch niedriges Niveau des Managements und Marketings im Bereichder Kultur und des Reiseverkehrs

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    15/96

    15

    Ziele des Projektes die Entwicklung des Reiseverkehrs strken und die stndighaltbare Entwicklung des Tourismus sichern, Errichtung einesregionalen Destinationsmanagementzentrums (RCDM/RZDM)in der Region um den Reiseverkehr zu planen, lenken und zu

    bewerben. Intensivierung der Zusammenarbeit der Selbstverwaltungenund den Fachleuten in den Bereichen Bewahrung und Rettungder Kulturdenkmler, Geschichte, Kultur, und Tourismus

    Zielsetzungen des Projektes

    Errichtung eines mehrspra-chigen, grenzberschreiten-den, touristisch - informatori-

    schen Portals,www.region-palffy.eu Rekonstruktion eines Teilesdes Schlosses in Malacky, Er-richtung einer Galerie und ei-nes Palffys Zimmers Errichtung des Regionalen

    Zentrums des Destinationsmanagement (RZDM) im Schloss Ma-lacky

    Rekonstruktion des Palffyarchivs in Marchegg Bildungsrundwege mit Informationstafeln in Malacky und Mar-chegg

    Vernetzung der Informationszentrum und derren Anbindung andas niedersterreichische Informationsnetz Entwicklung der grenzberschreitenden Produkte des Reisever-kehrs

    gegenseitige Bewerbung der existierenden kulturell - gesell-schaftlichen Aktionen und neuer Aktivitten die von Partner dievon RZDM organisiert werden rotierende Wanderausstellungen die die Partner und strategis-che Partners des Projektes propagieren

    organisieren der gemeinsamen internationalen Kulturveranstal-tungen

    Projekt Partner

    Marchegg Bundesland: NiedersterreichBezirk: Gnserndorf

    Lage:4817N,1654OHhe:143m.A.Einwohnerzahl:2.952,Flche:45,52kmGegrndet:1268

    Geschichte

    Infolge der Schlacht 1260 bei Groissenbrunn grndet KnigOttokar Premysl 1268 die Stadt Marchegg. Mit ihren rund 57 haist sie eine der grten Stadtanlagen ihrer Zeit in Mitteleuropa.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    16/96

    16

    Die erhaltenen Reste derStadtmauern, das Wiener- und dasUngartor sowie Teile der Stadtpfarr-kirche zeugen noch heute von dergroartigen Stadtplanung im Mitte-

    lalter. Die ehemalige Burg wurde um1630 von der Familie Palffy ab Erdderworben und blieb bis 1947 in de-ren Besitz. Mehrmals umgebauterhielt das nunmehrige Schloss um

    1730 sein heutiges Aussehen mit der barocken Schaufront. Seit 1953ist das Schloss im Besitz der Stadtgemeinde Marchegg und wird seitdamals zum Teil als Museum genutzt.

    Pfarrkirche zur Hl. MargaretaNach den Plnen Ottokars II. sollte hier ein gewaltiger gotischer Domentstehen. Nach seinem Tod 1278 wurde der Bau nicht vollendet. ZurAusfhrung kamen nur der Chor und wie die Georadarmessungen1998 ergaben - die Fundamente des Langhauses. Nach dem Anbauzweier Kapellen und deren Abriss, erhielt die Kirche durch den Zu-bau des niederen Langhauses 1790 und des Turmes 1856 ihre heutigeForm.

    Rathausber Jahrhunderte stand hier das Gemeindewirtshaus Zum schwar-zen Adler (Brgerschaftliches Schenkhaus). 1875 abgebrannt, wurdebereits 1876 dieses Gebude als Volkschule errichtet, wobei fr dasFundament leider auch Steine der Stadtmauer Verwendung fanden.

    Wienertorturm und UngarntorUrsprnglich enthielt die Wehranlage 3 befestigte Stadttore mit ange-bauten Rundtrmen und Zugbrcken. Die Rundtrme dienten als Auf-

    gnge zu den eckigen Tortrmen und als Wohnraum fr die Turmwrter.1802 wurde der letzte Trmer (Brandmelder) entlassen. Das einzigeStadttor, bei dem der Rundturm links angebaut wurde. Beachtenswertdas zierliche Spitzbogenfenster an der Innenseite, die gotischen Nischenan der Auenseite sowie die Steinfuge fr das Fallgitter.

    Plffy-MausoleumIn 1925 errichtet, ruhten hier bis in die Nachkriegsjahre: NikolausFrst Plffy ab Erdd (1861-1935), Margarethe Frstin Plffy ab Erdd

    (1856-1925), Alexander Reichsgraf Plffy ab Erdd (1863-1921). InJahr 1945 wurde die Gruft durch Grabruber aufgebrochen.

    Marchegg Angebot Gekennzeichnete INFO-Steine und Wanderwege Fhrungen Beschilderte Wanderwege und Exkursionen durch das Naturschutz-gebietRundwanderwege

    Storchenweg2 km ca. 1 StundeUnkenweg 4 km ca. 2 StundenBiberweg 7 km ca. 3 Stunden

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    17/96

    17

    Marchegg liegt am Rande des March--feldes umgeben von zahlreichenNaturrumen, von denen einige un-ter besonderem Schutz stehen. Anerster Stelle steht das WWF Natur-

    reservat Marchauen, welches direktan die Schlossanlage angrenzt. Za-hlreiche geschtzte Tier- und Pan-zenarten, Biber, Seeadler, Flusskreb-se und zahlreiche Amphibien ndenhier ideale Bedingungen, nicht zuvergessen auch die zahlreichen Strche die rund um Schloss Marcheggihren Nachwuchs versorgen. Auerdem erwhnenswert sind noch dieVogelschutzgebiete Kleiner Breitensee und Lange Luss und das

    Projekt Silikatsandrasen in den March-Thaya-Auen . Teile dieser Na-turlandschaften knnen entlang des Natura Trails Marchegg erwandertund erkundet werden: Gehzeiten: gesamter Weg - 4,5 h (ca 12 km).Alternative Routen im WWF Reservat zwischen 1,5 h (4 km) und 45min (1,8 km).

    Der WWF Naturreservat Marchauen MarcheggAls Anfang der siebziger Jahre derWWF dieses Gebiet kaufte, waren es

    rund 20 Storchenpaare, die hier denSommer verbrachten. Heute kannman mit 50 bis 60 Storchenpaarenpro Jahr rechnen die bis zu 150Jungstrche im Marchegger Schutz-gebiet aufziehen. Der WWF besorgtdas Reservats-Management und fr-dert eine kologisch vertrgliche

    Land und Forstwirtschaft. Er erarbeitet zusammen mit privaten Verei-

    nen und ffentlichen Stellen Tourismuskonzepte, die zeigen, dass sichNaturschutz durchaus mit den Interessen von Anrainern und Betroffe-nen verknpfen lsst. Und er fhrt Artenschutz-Programme durch,etwa fr Seeadler, Biber, Flusskrebs und Europische Sumpfschildkr-te.

    MalackyLandkreis: BratislavskBezirk:Malacky

    Lage:482609N,170104O,Hhe:159m.A.Flche:27,172kmEinwohner:18400,ErsteschriftlicheBelegeausdemJ.1206

    Malacky benden sich im Zentrum des sdlichen Teils der Ebene Z-horsk nina. Nach geomorphologischer Gliederung des Gebietes derSlowakei ist es in die Ebene Borsk nina in der Ebene Zhorsk ninaaufgeteilt. Das Gebiet wird aus zwei geomorphologisch verschiedenen

    Teilen gebildet.Der westliche Teil bildet durch Erosion der Wasserlufe eine vertiefte

    breite ache Senke im Bereich der Marchterrassen, an der auch der

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    18/96

    18

    bebaute Stadtteil liegt, die sog. Ebene Zhorsk plnavy. Die EbeneZhorsk plnavy stellt eine uviale-olische Hgelebene dar, fr diedie erhaltenen Terrassen der Wasserlufe charakteristisch sind. An denStellen der Senken in den Rumen zwischen den Dnen formten sichSumpfdepressionen.

    Den stlichen Teil bilden Tertirlehm und Sand Meeres- Seeursprungsund darauf angewehte Quartrsand, weniger Auen- und Moorablage-rungen im Gebiet sog. Bor. Bor hat den Charakter einer Hgelebene,die Sanddnen bilden. Westlich der Stadt iet der Fluss March, stlicherstrecken sich die Kleinen Karpaten. Von den Kleinen Karpaten inRichtung Westen nach Malacky durch Bor iet der Fluss Malina(Rudavka), linksseitiger Zuuss des Flusses March, der einen ebenenAuencharakter mit typischer uvialer Ebene hat.

    Auf dem Gebiet bendet sich ein dendrologisch sprlicher Naturparkauf einer Flche von 42 ha, der im 19. Jahrhundert an der Stelle der ur-sprnglichen Panzungen aus der Mitte des 17. Jahrhunderts entstan-den ist. Nrdlich von der Stadt sind ein Fischteich und Smpfe.Das Gebiet von Malacky bendet sich in der Meereshhe von 148 m. A. bei Jakubovsk Rybnk, ber 190 m . A. bis zu 217 m . A. imGebiet Orlovske vky im Gemeindegebiet.

    GeschichteDie erste schriftliche Erwhnung von Malacky stammt aus dem Jahr1206, als die Adligen Sebu und Alexander aus St. Georgen und B-sing ausser anderen Gemeinden auch das Gemeindegebiet genanntMalucha erhielten.Der Ursprung des Namens Malacky ist nicht klar. Es existieren vier m-gliche Varianten einer Erklrung. Ganze Bnde spricht jedoch der Fakt,dass Malacky und auch Zhorie das slowakische Bewusstsein aufrechterhielten, obwohl sie einerseits von sterreich bedrngt wurden und

    von Sden hier ungarische Tendenzen eindrangen.In dieser Zeit begann der ungarische Knig Ondrej II. fr seine treu-en Adligen, die ihm in den Kriegen untersttzten, das nicht bewohnteGrenzgebiet Konnium zu parzellieren. darin befand sich eine kleineSiedlung, es waren wirklich nur ein paar Htten oder Erdhtten, dieman Siedlung am Bach Malina nannte in den Urkunden Maliscapo-toca.

    Im gleichen Jahr schenkte Ondrej dem treuen Lehensmann Alexander

    aus dem Geschlecht der Hont-Poznan II. ein Stck des Grenzgebietes,in dem sich der Besitz (Praedium) Cheturtukchyel (eturtkhel-tvr-tok) befand.In der Schenkungsurkunde sind Kennzeichen angefhrt,die die Grenzen des geschenkten Herrengutes kennzeichneten. Einedavon war auch die erwhnte Siedlung am Bach Malina Maliscapo-toca. Mit der Dotationsurkunde aus dem Jahr 1231 schenkte er Ale-xander ein weiteres Stck Land, das mit dem vorher geschenkten Landzusammenhing und es hie Maluk-Maluchka. Dieser Name wurdeauch der Name der Siedlung am Bach Malina. Zum neugeschenkten

    Land gehrten wahrscheinlich auch Gajary und Kostolite. Aus der Sie-dlung Maluk entwickelte sich mit der Zeit ein Zentrum, das mit tvr-tok konkurrierte, in dem es schon zur Zeit der Schenkung eine Maut

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    19/96

    19

    gab es war eine Marktsiedlung mitdem Recht auf drei Mrkte. Das Ge-biet wurde langsam besiedelt. Unterden neuentstandenen Siedlungenbegann die alte Siedlung am BachMalina zu dominieren, fr die sichmit der Zeit der Name Malaczka -Malatzka Malacky einbrgerte.

    Mitte des 16. Jahrhunderts beherr-scht des Balaa-Geschlecht aus

    Plaveck tvrtok Malacky. Sie kamen hierher zur Jagd, zu der auchorganisierte Jagdfeste im Schlsschen gehrten.Eine neue Phase der Expansion erlebt Malacky ab 1621, als Plaveck

    tvrtok Palffy Besitzer des Schlosses wurde. Den Zeitraum bis 1918kann man hinsichtlich auf Malacky in keiner Weise anders als Palffy--Zeit bezeichnen. Im Jahre 1634 gab Pavol Palffy an die kniglicheKammer 103.000 Goldstcke ab und wurde zu seinem Besitzer. PavolPalffy verlsst die Burg und beginnt mit dem Bau eines Renaissance--Palastes. Die Familie Plffy wurde fr 300 Jahre Grundeigentmer. Mitihm kommen verschiedene Aemter nach Malacky. Im Jahre 1653 wur-den Franziskaner berufen, fr die das Jagdschlsschen in ein Klosterumgebaut wurde. Sie sollten Malacky rekatholisieren, womit bereits

    Balas aus Plaveck tvrtok begonnen haben, als sie zum Katholi-zismus konvertiert sind. Die Bauten des Klosters und der Kirche sindbeachtnswerte Beispiele der Renaissance-Klosterarchitektur, wobeizusammen mit der Kirche Befestigungsanlagen angelegt wurden. Ne-ben dem neu erichteten Kloster erbaut die Familie Plffy noch einegroe Klosterkirche, die der ffentlichkeit im Jahr 1653 zugglich ge-macht wurde. In den Gewlben der Kirche sind die verstorbenen Fami-lienmitglieder bestattet. Malacky wurde als Sitz des Palffy-Nachlassesgewhlt. Seit September 2007 ist die Stadt Besitzer des Schlosses.

    Geografe RegionDer Kreis Malacky erstreckt sichin der Westslowakei ca. 26 km vonBratislava. Die Westgrenze bildetdie March, die gleichzeitig eine na-trliche Staatsgrenze mit sterreichbildet. Im Norden grenzt der Kre-is Malacky an den Kreis Senica, im

    Sdosten an den Kreis Pezinok undeine natrliche Grenze ist das Gebir-ge der Kleinen Karpaten. Der Sdteil

    des Kreises ist vom Gebiet der Hauptstadt der Slowakischen Republik Bratislava begrenzt. Das grte Gebietsteil des Kreises nimmt dieEbene Zhorsk nina ein, die Bestandteil des Wiener Beckens ist.stlich von der Ebene Zhorsk nina liegt das Gebirge der KleinenKarpaten, das aus kristallinem Gestein gebildet wird. Auf der KleinenKarpaten Seite von Zhorie benden sich der Karst Borinsk Kras und

    der Karst Plaveck Kras mit Hhlen.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    20/96

    20

    Die Untere Zhorie berragen zwei groe Landschaftsschutzgebiete:Kleine Karpaten und Zhorie.Die Marchauen auf der slowakischen Seite der March stellen einen guterhaltenen Komplex von verschiedenen Feuchtgebieten dar - Bche,Kanle, Flussarme, Smpfe und Sanddnen. Die Marchauen sind eines

    der letzten Gebiete in Europa, wo die traditionelle Bewirtschaftung desLandes ermglichte, eine hohe Biodiversitt zu erhalten.

    Das Aluvium Rudava stellt einen unregulierten Fluss von Rudava undRudvka dar, der durch die Sandebene Zhorsk nina Ebenen in derWestslowakei iet. Dies ist eine reprsentative Stichprobe von kleinenBchen und angrenzenden Feuchtgebieten - Auenwlder, Feuchtwie-sen, Mooren und Smpfen, die mit Sandgemeinschften wechseln.

    Die Umgebung von Malacky ist durch ihr aches Gelnde fr Radfahrergeeignet. Durch Malacky fhren markierte Radwege: Malacky - BorskMikul - Senica und die Trasse Zhorsk cyklomagistrla. Mit demFahrrad kann man die March - Auen befahren. Die Umgebung von Ma-lacky bietet, auch gute Mglichkeiten fr Angler und Jger an.

    Sport und FreizeitEurovalley Golf Park - Golfplatz White Eurovalley Golf Park ist der erste27-Loch-Golfplatz in Zhorie, der in den wunderschnen Kieferwldern

    liegt.Malina Turnhalle - ist fr Einzel-und Mannschaftssportarten, aber auchfr die Organisation von sportlichen Groveranstaltungen und musi-kalischen Konzerte geeignet. In der Halle sind Schwimmbad, Fitness-studio,Turnhalle, Kegelbahn, Kletterwand, Schiestand, Sauna mitMglichkeit der Massagen.Sommer Schwimmbad - Im Sommer ist es fr Besucher tglich von10.00 bis 19.00 Uhr zugnglich. In seinem Bereich benden sich zus-tzlich drei Wasserrutschen und Kinderbecken, weiter Mini-Golf, Volley-

    ball und Kinderspielplatz.Eische - Kunsteisbahn bendet sich auf dem Handballplatz in demSchlosspark. Die Saison beginnt im Dezember.

    Stadtteil Bratislava - Devnska Nov Ves

    Kreis: Bratislava Bezirk:BratislavaIV

    Region:Bratislava Lage:48,2N,16,9O Hhe:172m..A. Einwohnerzahl:17077,Flche:24,3km

    ErsteschriftlicheErwhnung:1451GeshichteIn der Region nden sich zahlreiche Hinweise auf kontinuierliche Be-siedelung ber den Zeitraum von vier Jahrtausenden. Funde aus derJungsteinzeit, Bronzezeit, Eisenzeit, aus der rmischen Zeit, sowie aus

    der awaren-slawischen Periode und einer Gro-Mhren-Zeit beweisendies. Archologisch bedeutend ist vor allem eine aus dem 7. bis 8.Jahrhundert stammende slawisch-awarische Grabsttte, in der 887

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    21/96

    21

    Grber gefunden wurden. Zahlreiche Besiedelunsspuren und Bestattu-ngen deuten darauf hin, dass das Zentrum des Samo-Reiches in dieserRegion zu vermuten ist. Die Festungen auf dem Sandstein und demFels besttigen die Fuldaer Annalen, die von einer uneinnehmbarenSiedlung

    Rastic-Dowina (864) berichten. In derersten schriftlichen Erwhnung von De-vnska Nov Ves aus dem Jahr 1451 be-dankt sich der Gubernator Jan Hunyadibei der Stadt Bratislava fr die standhaf-te Knigstreue gegenber Hussiten--Truppen. Ein wichtiger Teil derGeschichte ist die kroatische Kolonisati-on. Die Kroaten kamen hierher wohl um

    J. 1540 und waren von solcher Bedeutu-ng, dass im Jahr 1552 der Ort kroatisch benannt wurde. Die Spracheblieb bis heute erhalten. Aus dem 16. Jahrhundert stammt auch dasBaja-Herrenhaus, an das bis heute leider nur der Straenname Nakatieli erinnert. In der zweiten Hlfte des 19. Jahrhundert begann dieIndustrie in Devnska Nov Ves zu orieren es entstanden zweiKalkwerke (70er Jahre des 19. Jahrhundert, 1897), die Eisenbahn(1848), Ziegelei (1870) und Brennerei (1916).

    NaturZwischen Devnska Nov Ves, Dbravka und Devn bendet sich das

    einzigartige Naturschutzgebiet Devnska Kobyla. Im Jahr 1965 wur-de es als Staats-Naturschutzeservation (PR) ausgerufen, heute istes National-Naturschutzreservat (NPR) mit fast der hchsten, viertenStufe des Schutzes. Wenn Sie sich entscheiden es zu besuchen, ummehr zu erfahren, whlen Sie den Lehrpfad fr NPR Devnska Kobyla.

    Am Sdwesthang von Devnska

    Kobyla ber Slovinec nden Sieden Sandstein Pieskovec. In denFrhlingsmonaten nisten in sei-nen Wnden Kolonien von far-benfrohen Bienenfressern undgoldgelbe Frhlingsrschen undverschiedenfarbige Irisse bedec-ken den Boden.Sein heutiger Name Sandberg

    wurde ihm von dem bekanntenPalontologen des 19. Jahrhunderts Dionz tr zugeordnet. Mehr als350 verschiedene Arten fossiler Organismen, die hier vor 16 14 Milli-onen Jahren lebten, sind hier zu nden (Haischzhne, Walwirbel oderKnochen von Affen). Zu den wertvollsten Funden zhlen Zhne vonDryopiteka, die als Vorlufer der heutigen Menschenaffen gelten. Dernahe Steinbruch Waitov lom wurde in der Vergangenheit als Kalkofenbenutzt.Heute hat er eine andere Aufgabe: er dient dem Schutz der grten

    Schtze unserer Flora - den Knabenkrutern (Gattung Orchis) und be-heimatet mehrere Arten von Vgeln. In dem abgelegenen nrdlichenTeil von Devnska Kobyla ber der Siedlung von Devnska Nov Ves

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    22/96

    22

    bendet sich der Kalkofen tokeravsk vpenka.Wie im Steinbruch Waitov lom kann man hier einige wunderschneKnabenkruter, zum Beispiel eine der seltensten Arten in Mitteleuropa,die Adria-Riemenzunge nden.An der entgegengesetzten Seite von Devnska Kobyla bendet sich

    das Tal Fialkov dolina, welches im J. 1993 zum Schutz besondersbedrohter Orchideenarten erklrt wurde. Der enge Pass umfasst dieFlche von ca. 20 ha.

    Die March-Au hat sich ihren natrli-chen Charakter bewahrt, man kannhier die Reste der ursprnglichenAuwlder, tote Flussste und dengrten Komplex von Feuchtwiesenin Mitteleuropa bewundern, der in

    die Liste der Augebiete von interna-tionaler Bedeutung eingereiht wurde(Ramsar-Gebiet). In dem Auoraar-tenreichtum nden sie lilafarbigeClematis, Siberian oder das dem

    Schneeglckchen hnlichen Leucojum. Die Bedeutung des Gebietesbeweist auch seine Aufnahme in die Reihe der wichtigsten europischenVogelschutzgebiete (VV Mhren) und in den international bedeuten-den International Bird Area. Ein Groteil der berschwemmungsgebie-

    te ist unter der Verwaltung von CHKO Zhorie. Im Vogelbestand derMarch-Auen erkennen Sie sicher den weien Storch, einige vielleichtauch den weniger bekannten weltweit bedrohten Wachtelknig oder imWinter graue Kraniche. Das grsste Nagetier dieser Region ist der Bi-ber.

    Festschloss Hof

    VeranstaltungenMrz:OstermarktMai: GartentageSeptember:GroesPferdefestSeptember:MarchfelderErntedank-

    festOktober:DrachensteigefestDezember:Adventmarkt

    Der Garten und OrangerieMit Hilfe historischer Plne, alter Gemlde und anhand von Expertisender versiertesten Landschaftsarchologen konnte die im Lauf der Zeitallmhlich verschwundene Pracht inzwischen weitgehend wieder her-gestellt werden. Der Barockgarten von Schloss Hof prsentiert sich mit

    den Saisonen und Jahren bestndig in neuen Farben und mit neuenPanzenformen. ber sieben Terrassen lustwandeln Besucher vorbeian Broderiebeeten, Laubengngen und prchtigen Brunnenanlagen.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    23/96

    23

    Die kunstvoll angelegten Beete verzaubern den Besucher im Frhjahrmit Tulpen, Narzissen, Violen und Kaiserkronen.

    Mit der Orangerie verfgt SchlossHof ber eine technische und kultur-geschichtliche Pretiose von beson-derer Bedeutung, denn das fr PrinzEugen errichtete und nun in hch-stem Ma authentisch revitalisierteGewchshaus ist eines der grtenund eindrucksvollsten barockenBauten seiner Art.Prinz Eugens leidenschaftliches In-teresse an der Panzenwelt fremder

    Lnder fand nicht zuletzt in der Schloss Hofer Orangerie eindrucksvo-

    llen Niederschlag. Um nichts weniger eindrucksvoll prsentiert sich dasOrangerieparterre. Hyazinthen, Anemonen, Krokusse und Kaiserkro-nen fgen sich hier zu einem imposanten lebenden Teppich zusam-men, der den Besuchern in vielschichtigen Nuancen von Rosa, Blauund Violett entgegenstrahlt. Im Sommer mit Stockrosen, Spinnenblu-men, Stundentenblumen, Lwenmulchen, Petunien, Sonnenblumenund schlielich im Herbst mit roten, rosafarbenen und orangefarbenenDahlien.Zuletzt wurden die Brunnenanlage auf der siebenten Terrasse und die

    Kleine Kaskade wieder hergestellt und die kunstvollst geschmiedetenTore restauriert. Das Brunnengrottentor und das Marchtor die ge-wiss wertvollsten Eisentore, die aus der Barockzeit erhalten werdenkonnten und von Schmiedeknstler Oegg in hchst aufwndiger Arbeitfr Schloss Hof angefertigt wurden.ffnungszeiten:Schloss, Garten und Meierhof1. April - 1. November, tglich 10 18 Uhr

    Tel.: +43228520000, Adresse: 2294 Schlosshof 1, sterreich

    Schlossber mehr als 50 Hektar erstrecktsich im Osten Niedersterreichs dasAreal von Schloss Hof. Das prchti-ge Ensemble aus hoch-herrschaftli-chem Wohngebude, kunstvollemTerrassengarten und idyllischem

    Gutshof wurde in den spten1720er-Jahren als reprsentativerLand- und Jagdsitz fr Prinz Eugenvon Savoyen angelegt. Architekt Jo-hann Lucas von Hildebrandt konnte

    dabei ungehemmt aus dem Vollen schpfen schlielich war sein Auf-traggeber nicht nur einer der erfolgreichsten Feldherren, sondernauch einer der wohlhabendsten Mnner seiner Zeit.Die einzigartige Schnheit von Schloss Hof verfehlte ihre Wirkung auch

    auf Maria Theresia nicht. 1755 erwarb die Monarchin das Anwesen vonden Erben Eugens und machte es ihrem Gemahl zum Geschenk. Derneue Besitzer wusste die noble Gabe auch angemessen zu wrdigen.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    24/96

    24

    Die nchsten Generationen habsburgischer Kaiser und Erzherzgezeigten kaum noch Interesse an ihrer Marchfelder Sommerresidenzund berlieen sie zunehmend den Einssen der Natur. Als KaiserFranz Joseph die Anlage gegen Ende des 19. Jahrhunderts zur mili-trischen Ausbildungssttte umwidmete, verlosch der ohnehin schon

    schwer ramponierte imperiale Glanz fast ganz.Nach umfangreicher Restaurierung konnten nun weitere sechs Rumeim Nordtrakt der Beltage fr die Besucher geffnet werden. In zweidieser Rume sind die originalen Stuckdecken aus der Zeit Prinz Eu-gens erhalten, in einem der Rume Wandmalereien aus der Zeit derNeugestaltung unter Maria Theresia und Kaiser Joseph II. um 1775.Aus der Zeit Prinz Eugens sind heute noch zahlreiche Mbelstcke er-halten. Sie zeigen die hohe Qualitt der Mbelfertigung des frhen 18.Jahrhunderts. Der grte Teil des Mobiliars von Prinz Eugen (Konsol-

    tische, Sitzmbel, Kaminschirme und Holzschragen) wurde aus Nuss-baumholz gefertigt.

    Schloss NiederweidenNur wenige Autominuten von SchlossHof entfernt bendet sich das kaiser-liche Jagdschloss Niederweiden. Im18. Jahrhundert war der zierliche,

    verspielt wirkende Bau mit seinemanmutigen barocken Frstengartenein gern genutzter Rahmen fr Festein eher kleinem, privatem Kreis.Veranstaltungen, die einen beson-ders denkwrdigen Rahmen verdie-nen, nden in Schloss Niederweiden

    das ganze Jahr ber ein ideales Ambiente.

    SelbstverwaltungskreisBratislava

    Dank der guten Verkehrsverbin-dungen ist die Region gut erreich-bar. Die natrliche Grenze der FlsseDonau und March und das Gebirgeder Kleinen Karpaten haben hiereine einzigartige Landschaft fr Frei-zeit und aktive Erholung geschaf-

    fen. Beim Gedanken an die Region der Kleinen Karpaten denken diemeisten an sonnenberutete Hnge, die dank ihrer gnstigen Lageund den spezischen Eigenschaften des Bodens fr den Weinbau wiegeschaffen sind. Die exzellente Qualitt des hier hergestellten Weineswar sogar an den Knigshfen der Nachbarlnder bekannt. Der Wein

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    25/96

    25

    ist auch heute immer noch fester Bestandteil dieser Region, die vomWeinbau lebt. Die Weinlesefeste, prestigetrchtige Weindegustationensowie Feierlichkeiten am Tag des Weinbaus und des Weinpatrons St.Urban sind die Hhepunkte nach der harten Arbeit der Winzer ber dasganze Jahr. Ehemalige freie knigliche Stdte Pezinok, Svt Jur und

    Modra zhlen zu den bedeutendsten Zentren des Weinbaus.Die Region verfgt ber groe Wasserchen, wobei Slnen jazer

    (Sonnenseen) zu den beliebstesten und meistbesuchten Sommerur-laubszielen gehrt. Die Stadt Senec hat eine Flche ber von 116 ha.Auch Liebhaber von Pferdesport, Fliegen oder Golf nden hier gen-gend Mglichkeiten. Viele Pilger besuchen die Region Podunajsko, umdie Heilige Madonna des itn ostrov zu sehen. Die Region Zhorie istein gnstiger Ort fr die Jgerei, Fischerei, den Reitsport und fr vieleRad-, Wander- und Lehrpfade in der March - Au. Sie knnen hier z. B.

    den ltesten Wallfahrtsort der Slowakei Marianka, oder das anabaptis-tische Freilichtmuseum besuchen. Noch heute werden in der RegionTraditionen gepegt und der typische Dialekt gesprochen. Das Zentrumder Region ist die Stadt Malacky. Beliebte Touristenziele sind zahlreicheBurgruinen in der Region der Kleinen Karpaten.

    2. Rady a typy

    drba bicykla je dleit nie lenpred zaiatkom sezny, ale aj predkadou jazdou. Kee na Slovensku

    je 80% trs vedench po cestnchkomunikciach I., II., a III. triedy,treba dodriava pravidl cestnejpremvky platn v SR. Pri jazdemimo obce je u cyklistov povinnosnosenia cyklistickej helmy a za zn-enej viditelnosti, i poas jazdyv nonch hodinch mus by cyklis-

    ta riadne oznaen reexnmi prvkami, prpadne osvetlenm.

    Rady pre cyklistov1. Jazdi o najbliie pri pravom okraji cesty a sleduj pozorne pre-mvku okolo seba, aby si mohol vas spomali alebo zastavi predmonm nebezpeenstvom.2. Nikdy nejazdite dvaja veda seba, ani dvaja na jednom bicykli.3. Nevoz predmety, ktor by mohli teba alebo alie osoby zrani.4. Svoje mysly dvaj najavo vas a takm spsobom, aby ich os-tatn vodii aj chodci sprvne pochopili.5. Pri kadej zmene smeru jazdy daj vas a zretene znamenie rukou.6. Na prechode pre chodcov, najm, ke odbouje vpravo alebovavo, daj prednos prechdzajcom chodcom.7. Tam, kde je hust premvka, ve bicykel radej opatrnepo chodnku.8. Repektuj pokyny policajtov, sveteln signly a dopravn znaky.9. Bu ohadupln k ostatnm astnkom cestnej premvky.10. Nezdruj premvku zbytone pomalou jazdou a neprekajostatnm vodiom.11. Pri jazde si vdy chr hlavu pred zranenm cyklistickou prilbou.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    26/96

    26

    12. Za znenej viditenosti nezabudni vas rozsvieti svetlo.13. Obliekaj si farebn a reexn obleenie.14. Pred kadou jazdou na bicykli (aj poas jazdy) plat zkaz pova-nia alkoholickch npojov ako pri riaden motorovch vozidiel.15. Pravidelne si oetruj svoj bicykel a dbaj najm na to, aby bol

    riadne vybaven a mal v poriadku vetky sasti, ktor ti umoujbezpen jazdu.16. Sprvaj sa vdy tak, ako by si chcel, aby sa ostatn sprvali k tebe.

    Deti a bicyklovanieZanajci cyklisti s spravidla postihnut astmi pdmi z bicykla, kto-r bvaj zavinen nesprvnym spsobom jazdy. K nim dochdza prijazde zlm ternom alebo na neudriavanej vozovke, pri riskantnoma nesprvnom spsobe jazdy alebo len preto, e mlad cyklista ete

    poriadne neovlda techniku jazdy. Tieto nehody, ak pri nich nedjde kvnemu zraneniu, nie s spravidla vbec evidovan. Vodi, ktor vid

    malho cyklistu, by mal zvi pozor-nos a s okolo neho o najopatrnej-ie.Mlad cyklista sa sna s vdypo rovnom povrchu, neoakvane savyhba vetkm nerovnostiam (koa-

    jm, ostrm hranm, vyjazdenmmiestam a pod.). Nem rd zach-

    -dzky aj pri malch vzdialenostiachvyuva rzne skratky, a to aj v roz-pore s pravidlami premvky na po-

    zemnch komunikcich, nevnma prpadn ohrozenie seba i inch.Technicky nezvlda jazdu do kopca, preto nedodriava rovno stopu

    jazdy. Nevie pota s vetrom, naprklad pri predbiehan alebo pri jazdekrajinou s nepravidelne rozmiestnenm porastom i nerovnosami. Ne-doke sa rchlo prispsobi zmenm reimu jazdy (rozbiehanie alebozrchlenie je vek vdaj sily).

    Problmy mu rob nasadanie a zosadanie z bicykla. Nevie vdy dodr-iava rovnomern stopu jazdy a pre zabezpeenie rovnovhy musvykonva kvav pohyby, take zaber viu as vozovky. Obch-dza prekku a predbieha asto s malm bonm odstupom. Dianie vpremvke preva aleko priamejie a optick a akustick podnety zokolitho prostredia ahko odptavaj jeho pozornos.Jazda na bicykli je pre diea vlastne hrou (pohybom) a zsadne sa tmodliuje od jzd plnovanch za uritm cieom. Ned sa oakva,e mlad cyklista nazna vdy zmenu smeru, a ak no, tak nie vas,

    alebo sa vbec neobhliadne, aby sa presvedil, e predpokladan kon(odboovanie vavo, obchdzanie prekky a pod.) bezpene prevedie.

    Cyklistick prilby a ako na neVyberajte prilbu s dieaom. Je tak ovea jednoduchie printi diea,aby nosilo prilbu. Odporame vmenu po 3 a 8 rokoch. Prilba musma ventilan otvory. Kad vekos je prispsoben rznym vekos-tiam hlavy. Pouite uahovacie remienky a prilbu sprvne vylate.Pre istenie pouite jemn mydlo a tepl vodu. Nepouvajte prpravky,

    ktor mu prilbu pokodi. Ak idete niekam spolone, majte svoju pril-bu na hlave. V vlastn dobr prklad vea pome! Zanite s nosenmprilby od najtlejieho veku, zvyk potom prirodzene rastie s dieaom.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    27/96

    27

    Tm, e sa cyklistick prilby stan normlnym zvykom, vyli sa pocitodlinosti. Cyklistick prilba je dobr prevencia pred neprjemnou sk-senosou z nehody na bicykli a chrni ivot i budcnos svojho nositea.

    2. Ratschlge und TippsInstandhaltung des Fahrrades ist nicht nur

    vor dem Saisonbeginn wichtig, sondern auchvor jeder Fahrt. Da 80 % der Trassen in derSlowakei auf den Straen der I., II. und III.Klasse fhren, muss die in der SR gltigeStraenverkehrsordnung eingehalten wer-den. Whrend der Fahrt auerhalb der Ge-

    meinde mssen Radfahrer den Fahrradhelmtragen und bei verminderten Sichtverhltni-ssen, oder whrend der Fahrt in Nachtstun-den muss der Radfahrer ordentlich mit Ree-xelementen markiert, ggf. beleuchtetwerden.

    Ratschlge fr Radfahrer 1. Fahre mglichst nahe zum rechten Straenrand und verfolge auf-merksam den Verkehr um, rechtzeitig vor einer eventuellen Gefahrverzgern oder stoppen zu knnen.

    2. Fahre nie nebeneinander, auch nicht zwei auf einem Fahrrad.3. Fhre keine Gegenstnde mit, welche Dich oder weitere Personen

    verletzen knnten.4. Gib deine Absichten rechtzeitig kund und zwar so, dass sie andere

    Fahrer sowie Fugnger richtig begreifen.5. Bei jedem Richtungswechsel gib rechtzeitig und deutlich ein Zei

    chen.6. Auf dem Fugngerbergang, besonders, wenn du nach rechts

    oder links abbiegst, gewhre die Vorfahrt den Fugngern.7. Bei dichtem Verkehr fhre das Fahrrad besser vorsichtig auf dem

    Gehweg.8. Beachte die Hinweise der Polizisten, die Lichtsignale und Verkehrs-

    zeichen.9. Sei rcksichtsvoll zu den anderen Straenbenutzern.

    10. Verzgere den Verkehr nicht mit einer langsamen Fahrt und behin-dere die anderen Fahrer nicht.11. Whrend der Fahrt schtze den Kopf vor Verletzung mit dem Fahr-radhelm.12. Vergesse nicht, bei verminderten Sichtverhltnissen, das Lichtrechtzeitig einzuschalten.13. Ziehe Dir bunte und reektierende Kleidung an.14. Vor jeder Fahrradfahrt (auch whrend der Fahrt) gilt das Verbotder Einnahme von alkoholischen Getrnken.15. Halte dein Fahrrad regelmig instand und achte besonders dar-auf, damit es ordentlich ausgerstet ist und alle Komponenten, welchedie sichere Fahrt ermglichen, in Ordnung sind.16. Verhalte Dich immer so, wie du erwartest, dass sich andere Dirgegenber verhalten.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    28/96

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    29/96

    29

    Gefhl der Sicherheit und er schtzt das Leben und die Zukunft seinesTrgers.

    3. ZnaenieZnaenie na Slovenskej strane rieky Moravy:Znaenie cyklo ciest: farebn znaky v podobe psmena C v bielompoli. ervenou farbou s oznaen diakov cyklomagistrly, medzire-

    gionlne a medzinrodn trasy modr farba - vznamn regionlne trasy, paraleln trasy zelen farba vedajie trasy a trasy do 30 km lt farba - krtke trasy, spojky medzi trasami alebo odboky

    Cyklotrasy sa napjaj na trasy EUROVELO, Dunajsk cyklocestu

    alebo cyklocestu veden popri Marchfeldskom kanli.

    3. MarkierungenMarkierung auf der slowakischen Seite der March:Markierung von Radwegen: in der Form des Buchsta-ben C in weiem Feld. rot markierte C sind interregionale und internationaleWege

    blau markierte C sind regionale Wege parallel ver-laufen grn markierte C sind Nebenwegen im Lnge bis 30 km gelbe markierte C sind kurze, Verbindungen oder andere Radwe-ge

    Die Anbindungen zur anderen Radstrecken: EUROVELO, DonauRadweg oder Marchfeldkanal Radweg.

    4. Konktrtne trasyMarchfeld a Doln Zhorie Vm ponkaj prjemn vlety nivou rie-ky Moravy a po priahlch kopcoch Karpt a umouj vea monostna cyklotry. Lesy Malch Karpt s vhodn pre jazdu na horskchbicykloch. Pohranin oblas Nivy rieky Moravy patr k najcennejmchrnenm oblastiam v Eurpe a je poslednm toiskom ohrozenchdruhov vtkov ako s volavka popolav, orliak morsk, i kriak rybr.Bohat sie cyklistickch trs ponka monosti kombinova trasy podapotrieb, nronosti i poznvania historickch zaujmavost a podujat.

    Idylka krsnej lunej prrody a pokojn voda Moravy bude pre Vs ur-ite prjemnm a nevednm zitkom.

    4. Konkrete StreckenDas Marchfeld und Doln Zhorie bieten Ihnen die Mglichkeit fr ange-nehme Radusge entlang der March Auen und durch die anliegendenKarpatenhgel. Die Wlder der Kleinen Karpaten sind geeignet fr dieFahrt auf Mountainbikes. Das Grenzgebiet der March Auen gehrt zuden wertvollsten Gebieten im Europa und es ist der letzte Zuuchtsort

    fr bedrohte Vgelarten wie Graureiher, Seeadler, oder Fischadler. DieIdylle des schnen Auwaldes und das ruhige Wasser der March wird frSie bestimmt ein angenehmes und auergewhnliches Erlebnis sein.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    30/96

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    31/96

    31

    Doln RakskoAk dostanete chu v peknom po-as vyrazi na bicykli do prrody,predstavme Vm ksok posled-nej nedotknutej prrody v okol

    dolnorakskeho Pomoravia.

    NiedersterreichFalls Sie bei schnem WetterLust bekommen, mit dem Fa-hrrad in die Natur aufzubrechen,mchten wir ihnen ein Stck le-tzter unberhrter Natur im Mar-chfeld vorstellen.

    A 1.Angern an der March Hainburg, 41 kmTrasa vedie dolnorakskymidominantami nivy rieky Moravya je idelna pre rodiny s demi,pre skoro nulov prevenie.Trasa: Angern an der March

    Oberweiden Marchegg WWF,Plffyho katie Schloss Hof -Mark Hof HainburgPoznmka: Odporamema pri sebe osobn dokladya doklad poistenca pre prpadpotreby. Okruh vedie vinoupo ttnych cestch.

    A 1. Angern an der March- Hainburg, 41 kmDie Strecke fhrt entlang derMarch Auen durch das March-feld und eine relativ einfacheStrecke.Strecke: Angern an der March Oberweiden Marchegg(WWF, Palffy-Schloss) SchlossHof Mark Hof - HainburgBemerkung: Wir empfehlendie Mitfhrung von Personaldo-kumenten. Die Runde fhrt zueinem groen Teil ber die Bun-desstrae.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    32/96

    32

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    33/96

    33

    A 2. Bratislava - PetronellCarnuntum, 27,5 kmTip na vlet. Histriou preslven obecPetronell Carnuntum Vs kadoronepoas sezny prekvap mnostvom no-vch nlezov a novmi zrekontruova-nmi asami rmskeho centra na Duna-

    ji. Do komplexu je pohodln dojazd akoz Viedne tak z Bratislavy.Trasa: Bratislava most Lafranconi -Wolfstahl Hainburg Petronell Car-nuntumPoznmka: Cel trasa vedie po cyk-lochodnku. Odporame ma pri sebeosobn doklady a doklad poistencav prpade potreby.

    A 2. Bratislava PetronellCarnuntum, 27,5 kmEin Tipp: In der Gemeinde Petronell Car-nuntum ist zwischen 21. Mrz und An-fang November ein Besuch im Archolo-

    gischen Park Carnuntum zu empfehlen.Neben originalen Mauern aus der Blte-zeit der Rmischen Kultur sind vor allemdie neu rekonstruierten Gebude wieVilla Urban oder die Rmische Thermeeinen Besuch wert.Strecke: Bratislava Brcke Lafranconi Wolfstahl Hainburg Petronell Car-nuntum

    Bemerkung: Die ganze Strecke fhrtauf dem Radweg. Wir empfehlen dieMitfhrung von Personaldokumenten.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    34/96

    34

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    35/96

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    36/96

    36

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    37/96

    37

    Oblas Zhorsk nina

    SK 1. Moravsk cyklocesta,79 km, vedie po pohraninej asfal-

    tovej ceste pokojnou prrodou pozdrieky Moravy. Je najdlhm nunmchodnkom na Slovensku a ponka ne-vedn zitok prrodou v kadom ro-nom obdob.Trasa: Devn Devnska Nov Ves Devnske Jazero - Vysok pri Morave Gajary Mal Levre smer MoravskSv. Jn.

    Poznmka:Trasa vedie takmer cel mimo cestnejsiete. Na trase je mnoho oberstvenpre cyklistov. Minimlne prevenie, jevhodn pre irok spektrum cykloturis-tov vrtane rodn s demi.

    Bereich Tiefebene Zhorsk nina

    SK 1. March Radweg, 79 km,

    fhrt ber den Asphaltgrenzweg durchruhige Natur lngs der March. Es ist derlngste Natulehrweg in der Slowakeiund bietet ein auergewhnliches Er-lebnis durch die Natur in jeder Jahres-zeit.Strecke: Devn - Devnska Nov Ves Devnske Jazero Vysok pri Mora-ve Gajary Mal Levre bis zum

    Moravsk Sv. Jn.Bemerkung:Fast die ganze Strecke bendet sichauerhalb des Straennetzes. Auf derStrecke gibt es viele Imbisse fr Rad-fahrer. Durch wenig Steigung ist sieideal fr Tourenfahrer aber auch fr Fa-milien mit Kindern geeignet.

    020

    40

    60

    80

    100

    120

    140

    160

    180

    200

    Devn

    0km

    DevnskaNovVes3,5km

    DevnskeJazero9km

    VysokpriMorave23km

    ZhorskVes

    30km

    Gajary44km

    MalLevre50km

    MoravskSv.Jn

    79Km

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    38/96

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    39/96

    39

    SK 2. Zhorsk cyklomagistrla,. 024, 100 kmTrasa vedie celm Zhorm od Devna a doSenice, v celkovej dke 110 km, vinoupo ttnych cestch. Je zameran aj nahlavn pamiatky Dolnho Zhoria.Trasa: Devn Devnska Nov Ves De-vnske Jazero Zohor Lb - Plavecktvrtok Malacky Kostolite Gajary -Mal Levre - Vek Levre - Zvod - atnStre - Hol SkalicaPoznmka:Trasa vedie vinou po ttnych cestch.Mimo obce sa mus cyklista riadi platn-mi pravidlami cestnej premvky v znenneskorch predpisov: Pridriava sa kraj-nice v smere jazdy motorovch vozidiel,pri viacerch cyklistoch dodra bezpe-n odstup v rade za sebou. Cyklistickprilba, reexn prvky na odeve (vesta)v prpade nepriaznivho poasia, osvetle-nie, zkaz poitia alkoholickch npojov.

    SK 2. Radmagistrale von Zho-rie, Nr. 024, 100 kmDie Strecke fhrt durch ganz Zhorie vonDevn bis zu Senica, in der Gesamtlngevon 110 km, meistens auf den Staatsstra-en, entlang den Hauptdenkmlern vonDoln Zhorieund beinhaltet die Hhepunk-te der Region Zhorie.

    Strecke: Devn Devnska Nov Ves Devnske Jazero Zohor Lb Plavecktvrtok Malacky Kostolite Gajary -Mal Levre - Vek Levre - Zvod a-tn-Stre, - Hol SkalicaBemerkung:Die Strecke fhrt meistens auf den Staa-tsstraen. Auerhalb der Gemeinde ist derRadfahrer verpichtet, sich nach der Stra-

    enverkehrsordnung zu richten. Er musssich am Straenrand in Fahrtrichtung derKraftfahrzeuge halten und bei mehrerenRadfahrern einen sicheren Abstand in derReihe hintereinander halten. Der Fahrrad-helm, die Reexelemente auf der Beklei-dung (Weste) bei widriger Witterung undeine ausreichende Beleuchtung sind Picht.Die Einnahme von alkoholischen Getrnken

    ist verboten.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    40/96

    40

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    41/96

    41

    SK 3. Devnska NovVes Marianka,11 kmV Devnskej Novej Vsi vedie

    trasa po hlavnch cestch apo koniec ulice J. Jona, kdesa napja na star cestu medziZhorskou Vsou a DevnskouNovou Vsou. alej pokraujemiernym stpanm do obce Ma-rinka. Marianka je najstarieptnick miesto na Slovensku.Me sa pochvli viacermi do-

    minantami ako naprklad: Lurd-skou jaskyou, krovou ces-tou, Svtou studou a bvalmPaulnskym klatorom.Trasa: Devnska Nov Ves Zhorsk Bystrica - MariankaPoznmka: Trasa nie je n-ron a je vhodn pre rodinys demi.

    SK 3. Devnska NovVes Marianka,11 kmIn Devnska Nov Ves fhrt dieTrasse auf den Hauptstraenbis zum Ende der Strae J. Jo-na, wo sie auf die alte Straezwischen Zhorsk Ves undDevnska Nov Ves angesch-lossen ist. Sie fhrt weiter miteiner leichten Steigung in dieGemeinde Marianka .Mariankaist der lteste Wallfahrtsort inder Slowakei. Seine Hhepunk-te sind: Lourdes-Grotte, Pas-sionsweg, heiliger Brunnen undehemaliges Paulaner Kloster.Strecke: Devnska Nov Ves Zhorsk Bystrica - MariankaBemerkung: Die Strecke istnicht anspruchsvoll und ist frFamilien mit Kindern geeignet.

    050

    100

    150

    200

    250

    DevnskaNovVes

    0km

    ZhorskBystrica8,

    5km

    Ma

    rianka11,

    5km

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    42/96

    42

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    43/96

    43

    SK 4. Devn hrad Vysok priMorave, C7, 23 kmMiesto stoku Dunaja a Moravy bolo osd-len od praveku. V 9. storo je toto mies-

    to spojen s knieaom Rastislavom, ktortu nechal vybudova mohutn vekomo-ravsk pevnos. Neskr tu bol postavenkamenn hranin hrad, ktor mnohokrtprestavali. V roku 1809 hrad zniili napo-leonsk vojsk. Cesta vedie bvalm po-hraninm chodnkom spjajcim strnemiesta bvalej eleznej opony, ktorlemoval cel bval raksko-eskosloven-sk hranicu. Na trase s umiestnen n-un tabule.Trasa: Devn hrad Devnska Nov Ves- Marcheggske mosty Devnske Jazero stok Moravy a Maliny - Vysok pri MoravePoznmka: Trasa nie je nron a jevhodn pre rodiny s demi. Za Devnskym

    jazerom je monos odboi poda znae-nia na Stupavu po novovybudovanom cyk-lochodnku (4 km).

    SK 4. Burg Devn (Theben) Vysok pri Morave, C7, 23 kmDer Ort des Zusammenusses von derDonau und der March wurde von altersher besiedelt. Im 9. Jahrhundert wurdeder Ort mit dem Frst Rastislav verbun-den, der hier eine massive gromhri-

    sche Festung ausbauen lie. Spter wurdehier die steinerne Grenzburg gebaut undes folgten mehrere Umbauten. Im Jahre1809 wurde die Burg durch die Napoleo-nischen Truppen vernichtet. Der Weg fhrtber den ehemaligen Grenzweg, welcherdie Wachposten des ehemaligen eiser-nen Vorhangs verbindet und die gesamteehemalige sterreichisch-tschechoslowa-

    kische Grenze umsumt. Im gesamtenVerlauf nden sich viele Lehrtafeln.Strecke: Burg Devn (Theben) DevnskaNov Ves Marchegger Brcke DevnskeJazero Zusammenuss von der Marchund Malina Vysok pri MoraveBemerkung: Die Strecke ist nicht anspru-chsvoll und fr Familien mit Kindern ge-eignet. Hinter Devinske Jazero kann man

    nach der Markierung nach Stupava aufdem neu gebauten Radweg (4 km) abbie-gen.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    44/96

    44

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    45/96

    45

    SK 5. Zhorsk Ves hradPajtn, C8, 23,5 kmCyklotrasa prechdzajca zhorskou n-inou od rieky Moravy po kopce MalchKarpt poskytuje mnostvo bohatchpodnetov zo strany prrodnch krs a his-trie. V Stupave u od 1. storoia pob-vali Rimania, ktor tu zriadili vojenskstanicu. Po nich sa tu denitvne usadiliSlovania. Obec patrila uhorskmu krovi,neskr pajtnskemu panstvu. Za pozor-nos urite stoj stupavsk barokov ka-tie. Jeho sasou je jedinen anglickpark, ktor zriadili Krolyovci. Njdemetu uniktne dreviny, ako naprklad odrodutisovnka (Taxodium ascendens). K zrca-nine hradu Pajtn sa d dosta priamo zoStupavy alebo z obce Borinka.Trasa: Zhorsk Ves Vysok pri Morave- Stupava hrad PajtnPoznmka: Trasa vedie vinou po tt-nych cestch.

    SK 5. Zhorsk Ves BurgPajtn (Ballenstein), C8,23,5 kmDiese Radstrecke fhrt durch die Tiefebe-ne Zhorsk nina von der March bis zuden Hgeln der Kleinen Karpaten und bie-tet eine Menge sehenswertem aus Naturund Geschichte. In Stupava lebten seit

    dem 1. Jahrhundert die Rmer, die hierein Militrlager errichteten. Nach ihnensiedelten sich hier denitiv die Slawen an.Die Gemeinde gehrte dem ungarischenKnig, spter der Herrschaft von Paj-tn. Aufmerksamkeit erregt bestimmtdas Barockschloss von Stupava und isteindrucksvoller englischer Park, welchendie Familie Kroly errichtet hat. Man n-

    det seltene Gehlze wie z. B. eine Art derSumpfzypresse (Taxodium ascendens).Zu der Ruine der Burg Pajtn (Ballenste-in) gelangt man direkt ber Stupava oderdie Gemeinde Borinka.Strecke: Zhorsk Ves Vysok pri Mo-rave Stupava Burg Pajtn (Ballen-stein)Bemerkung: Die Strecke fhrt meistens

    auf den Staatsstraen.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    46/96

    46

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    47/96

    47

    Malokarpatsk oblas

    SK 6. Malokarpatsk cykloma-gistrla, . 003, 128 km

    Vedie z Vysokej pri Morave cez Zohor, popodMal Karpaty do Rohonku a na druh stra-nu pohoria a do Novho mesta nad Vhom.Na trase je mnostvo oberstven urenchaj pre cyklistov.Trasa: Vysok pri Morave Zohor Lozor-no Jabloov Pernek Kuchya Ro-honk Solonica - Plaveck Podhradie- Plaveck Mikul smer Nov Mesto nadVhomPoznmka: Trasa vedie po ttnych ces-tch.

    Kleinkarpatengebiet

    SK 6. Kleinkarpaten Radmagis-trale, Nr. 003, 128 kmSie fhrt aus Vysok pri Morave durch Zo-

    hor, unterhalb der Kleinen Karpaten nachRohonk und auf die andere Seite des Ge-birges bis zum Nov Mesto nad Vhom. Aufder Strecke gibt es viele Imbisse auch frRadfahrer.Strecke: Vysok pri Morave Zohor Lo-zorno - Jabloov Pernek Kuchya Rohonk Solonica - Plaveck Podhradie- Plaveck Mikul Richtung Nov Mesto

    nad VhomBemerkung: Die Strecke fhrt meistensauf den Staatsstraen.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    48/96

    48

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    49/96

    49

    SK 7. Malacky - Senica,

    . 2003, 46 kmZ Malaciek vedie cesta rovinatm ze-mm borovicovch lesov do obce Stu-dienka, odkia pokrauje cez LakrskuNov Ves a Borsk Mikul do Senice.Kriuje sa s viacermi cyklotrasamismerujcimi do Malch Karpt. Malac-ky boli zaloen v r. 1206, z pamiatoks zaujmav najm Plffyovsk katiels parkom z r. 1622, Frantiknsky kl-tor s kostolom postavenm r. 1653,kostol Najsvtejej trojice z r. 1604, ivynoven idovsk synagga z r. 1755.Trasa: Malacky Studienka - BorskMikul - Lakrska Nov Ves - SenicaPoznmka: Trasa vedie vinou pottnych cestch.

    SK 7. Malacky Senica,Nr. 2003, 46 kmAus Malacky fhrt der Weg durch ein

    aches Gebiet durch Kiefernwlder indie Gemeinde Studienka, wo er durchLakrska Nov Ves und Borsk Miku-l nach Senica weiterfhrt. Er quertsich mit mehreren Fahrradtrassen,welche in die Kleinen Karpaten hin-fhren. Malacky wurde im Jahre 1206gegrndet. Die bekanntesten Sehen-swrdigkeiten sind hier vor allem: das

    Palffy-Schloss mit dem Park aus demJahre 1622,das Franziskaner Klostermit der Kirche, gebaut im Jahre 1653,die Kirche der Allerheiligsten Dreifaltig-keit aus dem Jahre 1604, oder die neureataurierte jdische Synagoge ausdem Jahre 1755.Strecke: Malacky Studienka Bor-sk Mikul Lakrska Nov Ves

    SenicaBemerkung: Die Strecke fhrt meis-tens auf den Staatsstraen.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    50/96

    50

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    51/96

    51

    SK 8. Kuchya Mod-ra, . 2003, 21 kmTrasa prepja vchodn a z-padn Podhorie Malch Karpt.Cesta zana na Malokarpatskejmagistrle pri obci Kuchya a poprechode pohorm pokraujecez rekrean oblas HarmniaModra a do Modry.Trasa: Kuchya Harmnia -ModraPoznmka: V zalesnenej astijenespevnen tern a monosstretnutia sa s turistami.

    SK 8. Kuchya Mod-ra, Nr. 2003, 21 kmDie Strecke verbindet den stli-chen und westlichen Gebirgsfuder Kleinen Karpaten. Der Wegbeginnt auf Kleinkarpatenmagis-trale bei der Gemeinde Kuchya

    und nach dem bergang desGebirges setzt er durch das Er-holungsgebiet Harmnia nachModra fort.Strecke: Kuchya Harmnia- ModraBemerkung: Im bewaldetenTeil sind die Wege unbefestig.

    Achtung viele Fussgnger!

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    52/96

    52

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    53/96

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    54/96

    54

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    55/96

    55

    SK 10. Lozorno Koa-risko, . 8005, 10 kmJe to 10 km dlh trasa po asfal-tovej ceste z obce Lozorno v les-natom prostred Malch Karpt.Trasa prechdza popri troch vod-nch ndriach a spja Zhorskcyklomagistrlu s modrou trasouz Vysokej pri Morave do Sv. Jura.Trasa: Lozorno KoariskoPoznmka: V zalesnenej asti

    je nespevnen tern a monosstretnutia sa s turistami.

    SK 10. Lozorno Koa-risko, Nr. 8005, 10 kmEs ist eine 10 km lange Streckeauf der Asphaltstrae aus derGemeinde Lozorno in der Wal-dumgebung der Kleinen Karpa-ten. Die Strecke fhrt an dreiWasserchen vorber und verk-

    npft die Radmagistrale von Z-horie mit der blauen Trasse ausVysok pri Morave nach Sv. Jur.Strecke: Lozorno - KoariskoBemerkung: Im bewaldeten Teilsind die Wege unbefestig. Ach-tung viele Fussgnger!

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    56/96

    56

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    57/96

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    58/96

    58

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    59/96

    59

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    60/96

    60

    SK AT Vek okruh raksko-slovenskmPomoravm, 116 km

    Okruh zana v centre Zhoria v Malackch, v meste s plffyho srdcoma vedie do prihraninej obce Zhorsk Ves, kde sa kompou dostanetedo Angern an der March, vstupnej brny do Dolnho Rakska. Trasapokrauje aj ponmi cestami smerom cez Oberweiden a do Marche-ggu, mesta bocianov. Od plffyovskho katiea v Marcheggu a chr-nenho zemia WWF sa plynulo dostanete k aliemu klenotu DolnhoRakska - cisrskemu zmku Hof s priahlmi zhradnmi terasami.Smerom na juh Vs cesta dovedie do obce Markhof a do historickhocentra Hainburgu. V Hainburgu mte monos nastpi na lodn spoje-nie Hainburg - Bratislava, alebo pokraova po cyklochodnku cez obecWolfstahl smerom Bratislava a most Lafranconi.Trasa: Malacky Zhorsk Ves - Angern an der March Oberweiden Marchegg - Schloss Hof - Mark Hof Hainburg - Wolfstahl - Bratislava(most Lafranconi) Karlova Ves Devn Devnska Nov Ves Devn-ske Jazero Zohor Lb Plaveck tvrtok - MalackyPoznmka: Odporame ma pri sebe osobn doklady a doklad po-istenca v prpade potreby. Okruh vedie vinou po ttnych cestch.

    SKAT Eine groe Runde durch das sterreichisch--slowakische Marchland, 116 km

    Die Runde beginnt im Zentrum von Zhorie in Malacky, der Stadt mitPalffys Herz und fhrt in die Grenzgemeinde Zhorsk Ves, wo manmit einer Fhre nach Angern an der March, dem Eingangstor nach Nie-dersterreich, gelangt. Die markierte Strecke setzt sich ber Oberwe-iden Richtung Marchegg, der Stadt der Strche, fort. Vom Palffy-Sch-loss in Marchegg und dem WWF Naturschutzreservat mit der grossen

    Storchenkolonie kommen Sie anschlieend zu einen weiteren Hhe-punkt: nach Schloss Hof mit seine barocken Gartenanlagen. In Rich-tung Sden fhrt Sie der Weg in die Gemeinde Markthof oder in dashistorische Zentrum von Hainburg. In Hainburg knnen Sie die Schiff-sverbindung Hainburg Bratislava nutzen oder auf dem Fahrradwegdurch die Gemeinde Wolfstahl in Richtung Bratislava und Brcke Laf-ranconi fortsetzen.Strecke: Malacky Zhorsk Ves - Angern an der March Oberweiden Marchegg - Schloss Hof - Mark Hof Hainburg - Wolfstahl - Bratislava

    (Brcke Lafranconi) Karlova Ves Devn Devnska Nov Ves De-vnske Jazero Zohor Lb Plaveck tvrtok MalackyBemerkung: Wir empfehlen die Mitfhrung von Personaldokumenten.Die Runde fhrt meistens auf den Staatsstraen.

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    61/96

    61

    5. Kontakty

    Turisticko-informan kancelria MalackyBernolkova ulica 1/A, 901 01 Malacky, Slovensk Republika

    Tel: +421347722055, Fax: [email protected], www.malacky.sk

    Regionlne centrum destinanho manamentuPlffyho katiel, 901 01 Malacky, Slovensk RepublikaTel: +421347966177, [email protected]

    Sluby:

    Bezplatn informcie pre domcich izahraninch turistov:poradenstvo v cestovnom ruchurmch a radoch v meste a v jehonajbliom okolaktulnych kultrnych a portovchpodujatiach v Malackch a v reginepraktick informcie pre turistov

    (kontaktn adresy, telefnne sla)

    informcie o ubytovacch, stravovacch, portovch a rekreanchzariadeniachinformcie o zmenrenskch a bankovch slubchinformcie o taxislube, autobusovej a vlakovej dopravebezplatn schova bicyklov Vitajte, cyklisti!

    Ponuka sluieb:koprovacie, faxovacie, telefnne slubybezplatn propagcia mesanho prehadu kultrnych akci

    vlep plagtov na mestskch informanch skruiachprjem inzercie Malack hlas, eM Tvpredpredaj vstupeniek na kultrne podujatia konajce sa:v meste, na Slovensku, v Eurpe

    Predaj:upomienkov predmety, suvenry, dareky, pohadnice, vlajkymapy, cyklomapy, automapypredaj publikci o Malackch, regine Zhorie

    knihy tunajch spisovateovSluby cestovnho ruchu:sprievodcovsk innos, exkurzie s odbornm sprievodcom(v rznych jazykovch mutcich)ponuka propaganch materilov a letkov o meste Malackya jeho najbliom okolmaniman slubysprostredkovanie ubytovania v Malackch a v jeho najbliom okol

    Turistick Informan Kancelria Devnska Nov VesP.O.BOX 33, Istrijsk 49, 841 07 Bratislava, Slovensk republika

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    62/96

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    63/96

    63

    Das Zentrum des regionalen Destinationsmanage-mentsPlffyho katiel, 901 01 Malacky, SlowakeiTel: +421347966177, [email protected]

    Kostenlose Informationen fr inln-dische und auslndischeTouristen:ber Tourismusber Firmen und Bros in der Stadtund ihrer Umgebungber aktuelle kulturelle und sport-liche Veranstaltungen in der Re-gionPraktische Informationen fr To-

    uristen (Kontaktadressen, Telefon-nummern)Informationen ber Unterkunft, Verpegung, Sport- und Freizeitan-lagenInformationen ber Geldaustausch und BankdienstleistungenInformationen ber Taxis, Busse und Bahnkostenlose Fahrrder-Aufbewahrung Willkommen Radfahrer!

    Angebotene Leistungen:Kopieren, Faxen, Telefon-ServiceFrderung der monatlichen Propagation von kulturellen Veranstal-tungenAushang von InformationenWerbeeinnahmen fr Malacky-Stimme, EM-TVVorverkauf von Eintrittskarten fr europaweite kulturelle Veranstal-tungen

    Verkauf:Souvenirs, Geschenke, Postkarten, FlaggenLandkarten, Fahrradkarten, AutokartenVerffentlichungen ber Malacky, ZhorieBcher lokaler Schriftsteller

    Reise-Service:Fhrung -Service mit professionellen Reiseleitern (in mehreren Spra-

    chen)Angebot von Werbematerialien und Broschren ber die Stadt unddie UmgebungAnimation-DienstleistungenUnterkunft in Malacky und in der Umgebung

    Touristische Informationszentrum Devnska Nov VesP.O.BOX 33, Istrijsk 49, 841 07 Bratislava, SlowakeiTel: +421264770260, Fax: [email protected], www.tikdnv.skService kostenlos:

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    64/96

    64

    - Bereitstellung von Informationen ber Naturschnheiten, Attraktionenund Veranstaltungen im Stadtviertel DNV, in der Umgebung und in dersterreichischen Grenzregion- Informationen ber die Unterkunft, Verpegung, Sport- und Freizeite-

    inrichtungen

    - Informationen ber Geldwechsel- und Bankdienstleistungen- Angebot von Informationsmaterial und BroschrenDienstleistungen gegen Entgelt:- Reiseleitung, Ausge mit professioneller Fhrung- Kopieren, Faxen, Telefonieren- Verkauf von Karten, Reisefhrer, Postkarten und Souvenirs- Organisation von Vortrgen und Touristen-Sports-Veranstaltungen- Bcher- und Zeitschriftenverleih

    Stdtisches Kultur- und InformationszentrumAgtov 16, 900 31 Stupava, SlowakeiTel: + 421265934312, Fax: + [email protected], [email protected]

    Schloss Marchegg (Touristisches Informations-zentrum) im Schloss 1 oder,Stadtgemeinde MarcheggHauptplatz 30, 2293 Marchegg, sterreich

    Tel.: +43(0)2285710011 , www.marchegg.at

    - Regionale Information ber Gatronomie, bernachtungsmglichkeiten, Sehen-swrdigkeiten,Veranstaltungen,...-Treffpunkt fr Fhrungen: Schloss Marchegg, Heimatmuseum, Stadtrundgnge,Exkursionen ins Naturschutzgebiet-Organisation von Exkursionen und Ausgen

    NP Donau Auen schloss ORTH Nationalpark-Zen-

    trumschloss ORTH Nationalpark-Zentrum, A-2304 Orth/Donau, sterreichTel.: +4322123555, [email protected], www.donauauen.atGste-Informationsbro - Informationsstelle -Hainburg2410 Hainburg an der Donau, sterreich, Ungarstrae 3Tel: +4321656211123, Fax: 432165 /6211144

    [email protected]

    6. Zmky, hrady, zrcaniny, opevnenia

    Zmok MarcheggStoj na mieste mestskho hradu, ktor tu postavili v 13. storo-. Hrad bol chrnen z troch strn riekou Moravou. Po neskor-ch renesannch a barokovch pravch slil poas Rakska

    Uhorska najm ako poovncky zmok. Posledn vrazn prestav-bu realizoval rod Plffy, kde ako predlohu pouili svoj katie v Ma-lackch. Dnes sa tu nachdza mzeum, Plffyovsk kninica a ko-

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    65/96

    65

    naj sa tu mnoh regionlne vstavy. Katie v Marcheggu jehlavnm dejiskom kadoronch bocianch slvnost Storchenfest. www.marchegg.atZmok NiederweidenJe prestavan do barokovho slohu s prjemnm barokovm rie-enm a knieacm parkom. V 18. storo, bol miestom obbenchslvnost v skr malom, skromnom kruhu. Dnes s priestory z-moka psobivm vchodiskovm bodom pre cestu histriou pre-menlivch dejn cisrskych zmkov v oblasti Moravskho poa. www.schlosshof.at

    Zmok Orth

    V sastnosti je hlavne vstupnoubrnou do Nrodnho parku Dunaj-sk luhy.Lun prrodn arel Zmock os-trov Vm ponka na pozorovaniezblzka mnoh druhy ivch zvie-rat a rastln - typickch obyvateovmokraovej krajiny. Vrcholnmprekvapenm je v Raksku jedine-

    n pozorovatea pod vodou. V mzelnej asti zmku je umeleckyspracovan histria zplavovho zemia povodia Dunaja. www.orth.atZmok EkartsauZmok sa preslvil najm pobytom poslednho habsburskho cisraKarola v rokoch 1918 a 1919, krtko predtm, ne odiiel s rodinoudo exilu. Zmok prekvap zzemm, inventrom a mnohmi trofejamicisrskej rodiny. Okolo zmku sa nachdza jedinen anglick parks exotickmi drevinami, ako naprklad sekvoje. www.schlosseckartsau.at

    Hainburg, keltsk opev-nenie na BraunsberguNa kopci Braunsberg sa nachdzavznamn keltsk hradisko, ktorbolo postaven v 2. storo predKristom. V roku 40 pred Kristombolo toto centrum znien a Keltiporazen.

    www.hainburg.atHainburgsk hradRuinyhradu Hainburg sa tia na kopci Schlossberg. Hrad bol postavenokolo roku 1043 za elom ochrany pohraniia. V roku 1252 sa tu zosob-

    il Pemysl Ottakar esk a Margarta Babenbergov, sestra Fridricha II. www.hainburg.at

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    66/96

    66

    Zrcanina PottenburgPottenburg je zrcanina hradu v Raksku v katastri obce Wolfsthal navrchu Hindlerberg. Je to po Bratislavskom hrade druh najbli hradod centra Bratislavy. Hrad dal postavi v rokoch 1050-1053 Poto z Po-ttensteinu ako pevnos proti njazdom Maarov. V roku 1529 bol po-

    koden Turkami. Hlavnou dominantou je pravideln vea s vkou 30metrov www.wolfsthal.at

    Hrad Rthelstein (Rottenstein)Z hradu zostala len siuleta nachdzajca na 30 metrovom skalnomtese vchodne nad rakskym Hainburgom. Prv psomn zmienkapochdza u z roku 1180. Na hrade sa vystriedalo viacero sprvcovz meanov mesta Hainburg. Jeden zo sprvcov sa dokonca pok-sil zska zemie aj za Dunajom z devnskeho panstva. Hrad vyhorelv roku 1694. O hrade je dodnes niekoko mtov. www.hainburg.atStupavsk katiePvodne postaven v renesannom slohu. Od roku 1867 patril Kro-liyovcom, ktor ho dali prestava v romantickom tle. V roku 1947katie vyhorel a nsledne preiel rekontrukciou, ktor vrazne zme-

    nila jeho vzhad. V sasnosti sli ako domov dchodcov. Za budovoukatiea sa nachdza jedinen park s jazierkom v pvodnom anglic-kom tle, ete stle s drevinami z ias Plffyovcov. www.stupava.sk

    Katie vo Vekch LevrochBarokov katie z roku 1723, ktorhosasou je anglick park. Donedvnaslil katie ako zdravotncke zariadenie,

    v sasnosti je nevyuit a verejnosti nieje prstupn. www.velkelevare.sk

    Plffyho Katie v MalackchKatielbol postaven v roku 1624 pvod-ne v renesannom slohu, v roku 1808 bolklasicisticky prestavan. Ku katieu patraj anglick park so vzcnymi drevinami.

    Katie slil ako nemocnica, v sasnostije vo vlastnctve mesta Malacky. www.malacky.sk

    Katie v Plaveckom PodhradPvodne renesann katie zo 17. storoia, ktor je vyuvan prepotreby ttneho archvu a pre verejnos je neprstupn. Katie mtvorcov pdorys so tyrmi ronmi veami. Postaven bol v re-nesannom slohu, neskr zbarokizovan, pravy v 19. a 20. storovrazne zmenili jeho vzhad. www.plaveckepodhradie.sk

  • 7/23/2019 Cyklistick sprievodca

    67/96

    67

    Zrcanina hradu DevnStredovek kamenn hrad Devn sa nachdza na strategickej vyv-enine na stoku riek Dunaj a Morava. V 15. storo bol prestavan,vzniklo opevnenie dolnho hradu. Neskr v 16. storo pribudol palc vstrednom hrade. Do roku 1918 patril Devn Plffyovcom. V roku 1961

    hrad vyhlsili za nrodn kultrnu pamiatku. Od roku 1984 je arelsprstupnen verejnosti

    www.devin.skPajtnPajtnsky h