E — máj · jún 2016

Ceny elektriny sa odrazili na našich výsledkoch12 – 15

Rozhovor s Johnom Clarkom16 – 17

Inovácie: elektromobily – budúcnosť je už tu36 – 37

číslo 19 – máj · jún 2016

ČISTÝ A NEVYČERPATEĽNÝ ZDROJTri vodné elektrárne oslavujú okrúhle jubileum. Čo o nich a o vode vieme?

E — máj · jún 2016

editoriál Vlastimila Majerčáka 03

Voda, čistý a nevyčerpateľný zdroj energie 06 – 11

rozhovor s N. Cotugnom a J. Holubcom 14 – 15

Vytlačené na Fedrigoni Oikos papieri

REDAKCIA ENEL WORLD’S MAGAZINEEnel CommunicationsRegistration with the Court of RomeNo. 39 of March 10, 2014

KOORDINÁTORKASilvia Benedetti

REDAKČNÁ RADA Leonardo Arancibia López, Michele Bologna,Sabrina Ceccantini, Radu Cosarca, Andrea Falessi,Ivano Ferioli, Alberto Fernández Torres,Maria Lacasa Marquina, Maria Cristina Milano,Raffaella Poggi D’Angelo, Stephane Zweguintzow

UMELECKÉ SPRACOVANIE A DIZAJNDina Zanieri

VYDAVATEĽEnel spa, Viale Regina Margherita 137,00198 Rome - Italy

KONTAKT NA REDAKCIUE- editorial staffCommunications FunctionsInternal CommunicationViale Regina Margherita 125,00198 Roma - ItalyAlebo pošlite e-mail na:e-magazine@enel.com

LOKÁLNA REDAKCIA

ŠÉFREDAKTORDorota Kráková

PREDSEDA REDAKČNEJ RADYMiroslav Šarišský

REDAKČNÁ RADA Ivan Barok, Róbert Holý,Juraj Kopřiva, Veronika Čičová, Erika Dupejová, Barbora Rumpli, Zuzana Andrlová, Alena Mečiarová, Zuzana Chválová, Miloslav Mistrík, Miroslav Šipeki, Marián Kupec

KONTAKT NA REDAKCIUSlovenské elektrárne, a. s., Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava 2,tel.: 02/58 66 32 25, fax: 02/58 66 38 57e-mail: dorota.krakova@enel.com, www.seas.sk

UMELECKÉ SPRACOVANIE A DIZAJN, TLAČEffectivity, s. r. o.

e slovensko

číslo 19 – máj – jún 2016

naši zamestnanci Z Trenčína na Aconcaguu 42 – 43

Elektrárne Nováky z parného vlaku 44 - 45

Energia a život

Hlavná téma

bezpečnosť Ján Laco ako ambasádor bezpečnosti 24 – 25

Pilotný projekt Manažmentu rizík výroby 26 – 27

Vybehnúť z práce a urobiť radosť iným 32 – 33

Zoom

ENEL WORLD’S MAGAZINE

E — máj · jún 2016

03editoriál

TRI NAŠE VODNÉ ELEKTRÁRNE OSLAVUJÚ VÝROČIE

Ako mladý zamestnanec vodných elektrární som po areáli sprevádzal množstvo exkurzií a najčastejšou otázkou bolo ako sa z tej vody vyrába elektrika? Bolo to úsmevné, ale aj vážne, pretože mnoho ľudí si stále myslí, že vo vodnej elektrárni sa hmota vody nejakým technickým zázrakom premieňa na iné skupenstvo - na „hmotu“ elektrického prúdu. Komu by napadlo, že voda „len“ poháňa turbínu, spojenú s  generátorom, kde sa tá mechanická energia mení na elektrickú?

Prvá vodná elektráreň na území Slovenska bola uvedená do prevádzky už v roku 1884. Bolo to v Bratislave, v mlyne Gottfrieda Ludwiga, ktorého torzo dodnes stojí. Odvtedy uplynulo viac ako 130 rokov a svet i naša spoločnosť prešla neuveriteľným pokrokom. Veď výkon prvej vodnej elektrárne bol 2,2 kW s jednosmerným systémom 110 V a elektrifikačná činnosť bola v tom čase takou novinkou, že predbehla všetky nariadenia a zákony. Tými sa začala riadiť až od roku 1894.

Najstaršou vodnou elektrárňou v portfóliu našej spoločnosti je malá vodná elektráreň Rakovec z roku 1912. Je to historický klenot vodnej energetiky. Budovu elektrárne zrekonštruovali a technológia je takmer zachovaná, žiaľ, pre čiastočné poškodenie vtokových objektov a hrádze, ktoré sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, je dnes mimo prevádzky.

Za začiatok u nás pokladáme až rok 1936. Tu sme začínali - základom dnešnej podoby Slovenských elektrární  – Vodných elektrární, bolo vybudovanie a  uvedenie do prevádzky vodnej

elektrárne Ladce presne pred 80 rokmi. Bola to prvá elektráreň na Vážskej kaskáde Ladce, Ilava, Dubnica, Trenčín. Ten práve oslavuje 60 rokov. Začali pribúdať ďalšie kaskády a potreba regulácie si vyžiadala vznik prečerpávacích elektrární. Prvou bola prečerpávacia vodná elektráreň Dobšiná, ktorá jediná prevádza vodu z jedného povodia do druhého, teda z rieky Hnilec do rieky Slaná. Postavili sa vrcholové vodné nádrže Orava a Liptovská Mara, ktoré významným spôsobom znižujú riziko povodní. Svoju úlohu znižovania rizika povodní plnia i vodné nádrže Domaša, ktorá má tento rok výročie 50 rokov, a Ružín.

Povodne sa neriadia kalendárom, zažil som ich v každom ročnom období a bez ohľadu na to, ktorý mesiac v roku práve je. Ešte stále nie sme pánmi nad počasím a to, koľko budeme mať vody v turbíne, vieme ovplyvniť iba do určitej miery. Voda je mocný živel a v čase povodní vie spôsobiť obrovské škody – na životoch i na majetku.

Preto je také dôležité hovoriť o základnej úlohe vodných diel. Slúžia najmä na ochranu územia pred povodňami a až potom na výrobu elektriny.

A  tak sa oblúkom vraciame k  tomu, že voda, pôvodca života, ovplyvňuje náš život každý deň – potrebujeme ju a nevieme bez nej žiť, ale len človek jej vie dať zmysel vo forme tak zložitej stavby a  technológie, ktorá ju, popri tom všetkom, mení na niečo prospešné. Je to fascinujúce spojenie nevyhnutnosti, krásy a úžitku.

Vlastimil Majerčák, riaditeľ závodu Vodné elektrárne

E — máj · jún 2016

enel vo svete

04 ENEL VO SVETE

Kapské mesto (Južná Afrika)

V Južnej Afrike, v provincii Western Cape, spoločnosť Enel Green Power RSA pripojila do siete fotovoltickú elektráreň, ktorá má najväčší výkon spomedzi elektrární spoločnosti Enel v krajine. Inštalovaná kapacita elektrárne Paleisheuwel je 82,5 MW. Ročne dokáže vyrobiť 153 GWh, čo predstavuje ročnú spotrebu energie približne 48-tisíc domácností v krajine. Za rok sa tak predíde vypusteniu viac ako 140-tisíc ton emisií CO2.

Veterný park Dominica vyhral ocenenie Infraš-truktúra 360°. Udeľuje ho Panamerická rozvojová banka (IDB) súkromným projektom, ktoré výraznou mierou prispievajú k tvorbe udržateľného systému infraštruktúry v Latinskej Amerike. Dôvodom je hlavne podiel parku Dominica na diverzifikácii ener-getického mixu Mexika a tiež podpora komunitných projektov. Patrí sem napríklad iniciatíva na ochranu miestnych druhov kaktusov, výroba udržateľného krmiva z agáve a darovanie dvoch solárnych zariade-ní s výkonom 3 kW miestnym školám.

San Luis de Potosí (Mexiko)

predstavuje počet miliónov zákazníkov

skupiny Enel po celom svete. Ide o najväčšieho

súkromného poskytova-teľa elektriny na medzi-národnej úrovni. Objem

417,8 TWh elektriny, ktorý ročne distribuuje pro-

stredníctom elektrického vedenia, tvorí v Európe a v Latinskej Amerike

1,9 milióna kilometrov. V Taliansku (31,6 miliónov

zákazníkov), Španielsku (12,3 miliónov zákazní-

kov) a  v Čile (1,8 miliónov zákazníkov), je spoločnosť Enel vedúcim distribúto-

rom. V Argentíne, Kolum-bii, Peru a v Rumunsku je druhým prevádzko-vateľom distribučnej

sústavy.

61

Cimarron Bend sa stane s celkovým in-štalovaným výkonom 400 MW najväčším veterným parkom spoločnosti Enel na svete. Ročne bude môcť vyrobiť približne 1,8 TWh a pokryje ročnú spotrebu viac ako 149-tisícov amerických domácností. Zároveň predíde približne 1,3 miliónu ton emisií CO2 v atmosfére. Spoločnosť Enel v súčasnosti v Severnej Amerike vlastní a riadi štyri veterné parky v Kansase, vďaka ktorým je s inštalovanou kapacitou takmer 1 GW najväčším prevádzkovateľom veterných elektrární v krajine.

Cimarron Bend (Spojené štáty)

E — máj · jún 2016

enel vo svete

05

kontajnerov s meračmi sa mesačne aktivuje

počas celého obdobia prevádzky Enel Open

Meter. V celom Taliansku sa nainštaluje 32 milió-

nov digitálnych meračov novej generácie. Očakáva sa, že do kampane bude

zapojená tisícka tech-nikov na celom území

Talianska. Príprava rozsiahleho projektu, určenie podmienok,

naplánovanie a projekto-vanie si vyžiadalo takmer

dva roky.

100

V súčasnosti, predovšetkým v Ázii a v subsaharskej Afrike, žije cel-kove 1,2 miliardy ľudí vo vidieckych alebo vzdialených oblastiach bez prístupu k elektrine. Je nevyhnutné nájsť nové spôsoby na spo-jenie oblastí, kde je nemožné alebo príliš nákladné budovať novú infraštruktúru. Vyhlásil to Ryan O’Keeffe pri príležitosti Svetového ekonomického fóra o Afrike v Kigali. Podľa riaditeľa Komunikácie spoločnosti Enel, elektrina je kľúčovým faktorom rozvoja najchu-dobnejších oblastí sveta.

Kigali (Rwanda)

Moskva, mesto mnohých tvárí s bohatou históriou a kultúrou, kde sídli viac ako 60 divadiel, 100 múzeí a viac ako 4 tisíc knižníc, sa pripojila k iniciatíve Home@Home, ktorá umožňuje výmenu príbytkov medzi kolegami z celého sveta spoločnosti Enel. K týmto rekordným číslam sa pridáva ešte jedno prvenstvo: vďaka 96 parkom a 18 záhradám patrí medzi najzelenšie mestá na svete. Stačí sa pozrieť do sekcie Home@Home na firemnom intranete. Zostáva už len zbaliť kufre.

Moskva (Rusko)

Spoločnosť Endesa dokončila v Španielsku projekt v hod-note 7,6 milióna eur na zlepšenie dostupnosti elektriny na Kanárskych a Baleárskych ostrovoch. Trojročná práca pozostávala z projektovania a výroby 11 polytransformátorov, ktoré sa môžu v prípade poruchy inštalovať na niektorý zo 115 hlavných výkonových transformátorov elektrární na rôznych ostrovoch (uhoľné, paroplynové elektrárne a elektrárne na ropu).

Kanárske a Baleárske ostrovy (Španielsko)

6xxxxxx

E — máj · jún 2016

VODA, CISTÝ A NEVYCERPATELNÝ ZDROJ ENERGIE

ˇ,ˇ

Tri vodné elektrárne slávia tento rok výročie – Ladce 80 rokov, Trenčín 60 rokov a Domaša 50 rokov.

07

E — máj · jún 2016

hlavná téma

Akú hodnotu má voda? Pre človeka nevyčísli-teľnú, pre energetiku je to čistá hnacia sila, ktorú sme sa vekmi naučili skrotiť.A práve v tomto roku si viac ako inokedy pri-

pomíname, čím všetkým je pre našu spoločnosť voda. Tri naše vodné elektrárne oslavujú významné výročia.

20 % energie svetaVodné elektrárne vyrábajú 20 % všetkej elektriny na svete. Vodná energetika je vo svetovom meradle druhým najväčším zdrojom elektrickej energie a do roku 2030 môžeme očakávať nárast množstva vyrobenej elektrickej energie zo súčasných 3188 TWh až na 4259 TWh ročne. Navyšše, voda patrí k najstarším energetickým zdrojom, ktoré sa ľudstvo vo svojej histórii naučilo používať a spolu s vývojom techniky a technológie sme postupne zdokonaľovali spôsoby využitia vodných tokov. Unikátnosť tohto zdroja nespočíva len v  jeho obnoviteľnosti a v tom, že prevádzka je ohľaduplná k  životnému prostrediu. Medzi najväčšie výhody vodných elektrární patrí aj fakt, že energia vodných tokov má vysokú účinnosť, spoľahlivosť a dlhodobú životnosť. Vo všeobecnosti možno povedať, že účinnosť malých vodných elektrární je do 90 % a pri veľkých zdrojoch môže byť ešte vyššia.Nezanedbateľná je aj vysoká bezpečnosť prevádzky.

HistóriaĽudstvo od nepamäti využívalo vodu ako zdroj energie. Vodné kolesá sa používali už v starovekom Grécku na mletie obilia, v 19. storočí, počas priemyselnej revolúcie, zasa zabezpečovali pohon veľkých textilných tovární. Prudký rozvoj hydroelektrární, v ktorých sa otáčavý pohyb vodného kolesa mení na elektrinu, sa objavil na začiatku 20. storočia. Na Slovensku dnes využívame 57,5 % hydroenergetického potenciálu našich riek, veľkú väčšinu tvoria elektrárne nad 10 MW inštalovaného výkonu. Najväčšou v  portfóliu Slovenských elektrární je jedinečná prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh, jedinečná stavba v  krajinách V4 s  atribútmi giganta – inštalovaným výkonom 735 MW. Je tu šesť Francisových turbín a jedna Kaplanova turbína, horná nádrž, umiestnená v nadmorskej výške 1160 m, nemá vlastný prítok. Elektráreň poskytuje najmä podporné služby pre elektrizačnú sústavu, vrátane záskoku za najväčší inštalovaný blok v nej – dokáže zaskočiť aj za jeden jadrový blok. Malých vodných elektrární je na Slovensku asi 200. Z celkového využiteľného potenciálu sa v priemere podieľajú na využití nášho hydroenergetického potenciálu len 16 %. Pritom, z celkového využiteľného potenciálu MVE, sa v súčasnosti využíva iba 24,5 %.

ProdukciaAktuálny sumárny inštalovaný výkon vodných elektrární v  portfóliu Slovenských elektrární

je 1  652,7  MW, čo je približne 38 % z  celkového inštalovaného výkonu Slovenských elektrární. Výrobou zastupujú asi 10 % produkcie spoločnosti. V  súčasnosti prevádzkujú Slovenské elektrárne 31 vodných elektrární, ktoré riadi hydroenergetický dispečing v Trenčíne.

„Nepretržitú službu a  obsluhu máme už len na našej najväčšej elektrární PVE Čierny Váh, ktorá poskytovaním podporných služieb zohráva významnú úlohu nielen v portfóliu Slovenských elektrární, ale aj v  rámci celej elektrizačnej sústavy Slovenska,“ vysvetľuje Vlastimil Majerčák, riaditeľ vodných elektrární.Na výrobu elektriny využívajú vodné elektrárne potenciál našich tokov, dominuje rieka Váh. Vodné elektrárne pri veľkých akumulačných nádržiach (napr. Orava, Liptovská Mara, Nosice, Kráľová) a prečerpávacie vodné elektrárne (napr. Čierny Váh, Liptovská Mara, Ružín, Dobšiná) vytvárajú zásobu vody na riešenie nerovnomernosti spotreby elektrickej energie v rámci dňa a tým pomáhajú presne dodržať obchodný plán dodávky elektrickej energie. Všade sa dôsledne uplatňuje komplexná údržba a  plánované opravy, využíva sa vo veľkej miere diagnostika strojov, čo spolu s  vysokou úrovňou starostlivosti o technologické zariadenie dáva reálny predpoklad dlhej životnosti elektrární.Navyše, vodné elektrárne sú bezobslužné, s plánovanou a prediktívnou údržbou, dajú sa ovládať aj na diaľku, môžu štartovať v priebehu niekoľkých sekúnd a dajú sa používať ako špičkový zdroj na pokrytie okamžitých nárokov na výrobu elektrickej energie. Priehradné jazerá môžu slúžiť aj na ďalšie účely, napríklad na rekreáciu či ako zdroj pitnej vody. Často ich využívajú aj vodohospodári a rybári.

Energetická bezpečnosťNapriek tomu, že to, či bude dostatok vody v riekach a nádržiach závisí od objemu zrážok, hydroenergetika je predsa len v  porovnaní s  inými obnoviteľnými zdrojmi ako slnečné žiarenie či vietor neoceniteľná. V našich geografických podmienkach totiž len ťažko dosiahneme taký počet slnečných hodín, aby sme sa mohli spoľahnúť na bezpečné a neprerušené dodávky. Energetický mix zložený z jadra, vody a klasických tepelných elektrární, tak garantuje energetickú bezpečnosť krajiny.Napriek tomu, voda má oproti iným zdrojom sťaženú výrobu, lebo jej spoľahlivosť – napriek mimoriadne bezpečnej technológii - vo veľkej miere ovplyvňujú meteorologické podmienky. Je citlivá na klimatické zmeny.

„Dôvodom sú aj klimatické zmeny. Pociťujeme to aj v  našich vodných elektrárňach, kedy napríklad z dôvodu teplejších zím a nedostatku snehu, máme po zime horší stav nádrží. Nie je dostatok snehu, ktorý by sa topil a dostával sa v takejto podobe do našich zásob. V lete zase napríklad máme stavy, kedy nám veľmi veľa vody „padne“ rýchlo naraz na jednom mieste.

VODA, CISTÝ A NEVYCERPATELNÝ ZDROJ ENERGIE

08

E — máj · jún 2016

A musíme sa s tým vyrovnať.“ Aj v tejto súvislosti pristupujú Slovenské elektrárne k ochrane vodných zdrojov a  vplyvu výroby z  vody na životné prostredie čoraz zodpovednejšie.

„Napríklad tým, že opravou turbíny dosiahneme to, že v náboji obežného kolesa Kaplanovej turbíny už viac nie je potrebná olejová náplň. Tým zamedzujeme akémukoľvek možnému úniku oleja z  turbíny do toku“, vysvetľuje riaditeľ Majerčák.

Oplatí sa?Aj napriek ťažkostiam, z  pohľadu elektrárenských spoločností je vodná energia spomedzi všetkých obnoviteľných energetických zdrojov najžiadanejším. Súvisí to aj s tým, že poskytuje možnosť vybudovania veľkých výkonov a  historicky sa preukázala ako ekonomicky jeden z  najlacnejších spôsobov výroby elektriny. Hoci, práve dnes, pri aktuálne nízkych cenách elektriny vyvstáva otázka, či sa ešte oplatí vyrábať z  vody, keďže je zaťažená toľkými poplatkami. Jednotkový náklad Slovenských elektrární na platbu len za hydroenergetický potenciál v minulom roku dosiahol 16,6 eura na MWh elektrickej energie, čo je pri výrobných nákladoch a  najmä dnešných cenách elektriny na svetových trhoch neúnosné. Riaditeľ Majerčák to komentuje:

„V  priebehu rokov sme už urobili množstvo opatrení na zefektívnenie našej výroby a  prevádzky. V  súčasnej zložitej situácii na trhu s  elektrickou energiou si nemôžeme dovoliť plytvať našimi zdrojmi. Tým, že ako vodné elektrárne sme závislí od prírody a od toho koľko vody preteká našimi turbínami, sme nútení byť flexibilnými. Napríklad pri plánovaných

opravách, v prípade, že je dostatok vody, alebo je prognóza zvýšených prítokov, musíme

operatívne reagovať a opravy presúvať,“ hovorí.

Poznatky Zmenou prešiel aj prístup k  vykonávaniu opráv. Pravidelne

sa robí hodnotenie stavu zariadení, zaviedli sa rozšírené bežné opravy,

neopravujú sa celé sústrojenstvá, ale iba tie časti, ktoré vykazujú známky

nestability. A čo tiež šetrí peniaze, je lepšia organizácia prác a  optimalizácia

odstávok. „Jednoducho povedané, uvážlivo investujeme do opráv našich zariadení, aby prevádzkovali bezpečne, spoľahlivo a nám priniesli v konečnom dôsledku zisk.“Voda je tiež priekopníkom v  bezpečnosti medzi závodmi SE.

„Naposledy sme v rámci závodu mali registrovaný pracovný úraz dodávateľa

v  roku 2011 a  registrovaný úraz nášho pracovníka v roku 2010. V minulých rokoch

sa implementovalo veľa projektov, ktoré mali dosah na bezpečnosť, dôsledné používanie ochranných pomôcok sa stalo samozrejmosťou, lebo každý zamestnanec si uvedomuje, že mu chránia jeho zdravie. Je to našou kultúrou,“ uzatvára riaditeľ.

Zároveň sa zaoberáme aj tým, aby dlhoročné poznatky, skúsenosti

a  zručnosti našich odborných zamestnancov (know-how) neodchádzali „do

dôchodku“ spolu so svojimi nositeľmi, ale aby zostali vo firme a odovzdávali sa

ďalej. V  jadre sa tento projekt, známy od roku 2010 ako Nuclear Knowledge Management osvedčil a  preto sa preniesol aj na klasické elektrárne, kde sme vybrali ako pilotnú práve

vodu. Od marca existuje projektový tím, ktorý si už zadefinoval svoje ciele.

-vč, dk, rd-

Podľa výkonu delíme vodné elektrárne na malé vodné elektrárne, vodné elektrárne nad 10 MW inštalovaného výkonu a prečerpávacie vodné

elektrárne. S ohľadom na typ technológie stavby

poznáme derivačné a akumulačné vodné

elektrárne. Vo svete ešte existujú morské prílivové

elektrárne, fungujúce na báze gravitačného

pôsobenia Mesiaca a Slnka.

Schaubmarov mlyn v Pezinku, na západnom Slovensku, je považovaný za najväčší potočný mlyn na Slovensku a za jeden z najväčších mlynov

svojho druhu v Európe. Je kultúrnou a technickou pamiatkou reprezentujúcou typ zemepanských mlynov zo 16. až 18. storočia.

Francisova turbína

Turbína Turgo

Peltonova turbína

Kaplanova turbína

hlavná téma

09

E — máj · jún 2016

Rozsiahla výstavba vážskej kaskády vodných elektrární sa rozvinula až v podmienkach budovania

po druhej svetovej vojne. V roku 1975-76 bola

uvedená do prevádzky prečerpávacia vodná elektráreň Liptovská

Mara vybudovaná pod prehradením toku Váhu.

Ladce oslavujú 80Využívanie sily vodných tokov vodnými elektrárňami, ktoré sú dnes súčasťou zdrojov spoločnosti Slovenské elektrárne, alebo sú nimi prevádzkované, sa začalo už v roku 1912 uvedením do prevádzky malej vodnej elektrárne Rakovec na rieke Hnilec.Pokračovalo sa malou vodnou elektrárňou Krompachy v roku 1931 na Hornáde a na Váhu v roku 1936 vodným dielom Ladce. Tie sú najstaršou prevádzkovanou vodnou elektrárňou na Váhu v portfóliu Slovenských elektrární.Stavať sa začala v dobe, keď elektrifikácia ešte len začínala a nároky na dodávku elektriny boli nízke, takže pôvodne bola naprojektovaná na nízky prietok. Vodné elektrárne pod, ale aj nad ňou majú vyššiu hltnosť, preto táto tvorí tzv. „úzke hrdlo“ na Váhu. Vodná elektráreň prešla preto v rokoch 1999 až 2001 rekonštrukciou, čím sa zároveň zvýšil inštalovaný výkon z 13,8 na 18,9 MW. Od tohto prvého väčšieho vodného diela na Váhu sa už od začiatku prevádzky požadovalo nielen energetické využitie, ale aj ochrana pred povodňami.

„Na výstavbu vodnej nádrže Ladce s nádržou tvorenou haťou v Dolných Kočkovciach bolo vybrané miesto na strednom toku Váhu, kde rieka svojimi veľkými vodami často spôsobovala problémy. Veď už samotný názov rieky má pôvod v latinskom „vagus“ - túlavý, podľa toho, že Váh často menil koryto,“ vysvetľuje Ivan Fedor, vedúci skupiny VE Ladce a VE Ilava, ktorý má bohaté vedomosti o našej najstaršej veľkej elektrárni.V  ďalších rokoch potom nasledovalo postupné budovanie jednotlivých vodných elektrární  Vážskej kaskády a vodných elektrární na východe. Na spoločnom derivačnom kanáli ako je vodná elektráreň Ladce boli vybudované ešte tri vodné elektrárne, z toho posledná, vodná elektráreň Trenčín, v roku 1956. 

Túlavý VáhVýstavba našich vodných elektrární je plná na svoju dobu pozoruhodných stavebných postupov a  technológií. Výnimkou nie je ani trenčianska vodná elektráreň, ktorá si v tomto roku pripomína šesťdesiatku.

Počas jej výstavby sa využili skúsenosti z  výstavby predchádzajúcich stupňov na Váhu. Jej pôvodný názov bol Vodná elektráreň Skalka nad Váhom, dimenzovaná už bola rovnako ako nižšie položená kaskáda na hltnosť 180 m3 vody za sekundu. To súvisí zároveň aj so vzrastajúcimi požiadavkami na dodávku elektriny v špičke. Stavebná časť vodného diela Skalka sa začala v roku 1952, keď sa uvoľnili stavebné kapacity z budovania VE Kostolná a VE Nové Mesto.Naozaj pozoruhodný bol operatívnejší spôsob dopravy materiálov nákladnými autami namiesto koľajovej dopravy na stavenisku. Tiež sa tu použila inovácia – spevňovanie zabetónovaných častí, čím sa doba výstavby skrátila na štyri roky. Za 60 rokov prevádzky odpracovali turboagregáty v Trenčíne spolu 715 772 hodín v turbínovej prevádzke a vyrobili pritom 4 985 GWh elektrickej energie. Spolu s nízkou vlastnou spotrebou to znamená veľký prínos k ochrane životného prostredia, pretože keby sa táto elektrická energia nevyrobila vo vodnej elektrárni, neznamená to, že by sa jej u nás o to menej spotrebovalo, len by sa musela vyrobiť iným, menej ekologickým spôsobom.

Najčistejšia DomašaĎalšou “oslávenkyňou” je Vodná elektráreň Domaša, má 50 rokov. Nádrž vznikla prehradením údolia rieky Ondavy a siaha od vodnej stavby Domaša až po Turany, so zachovaním historických a pamiatkovo chránených kostolov v širokom okolí. Výstavba vodnej elektrárne sa datuje od roku 1962, do trvalej prevádzky boli na Domaši dva agregáty spustené už o štyri roky neskôr, takže vo vodnej elektrárni oslavujú polstoročnicu. Dnes Domaša zabezpečuje akumuláciu vody pri vyšších prietokoch, energetické využitie, závlahy, povodňovú ochranu, chov rýb a  rekreáciu. Voda v  nádrži patrí k najčistejším na Slovensku.

Ivan Fedor, Jozef Červeňan, Marek Oslovič

Z HISTÓRIE hlavná téma

10

E — máj · jún 2016

hlavná téma

NALEŠTENÉ ZÁBRADLIA A KAŽDÝ DETAIL V HLAVE

Aké to bolo, keď na vodných elektrárňach pracovali ľudia, ktorí ich ešte stavali? Poznali každý kábel a každú skrutku na svojej elektrárni, nepotrebovali sa ani pozrieť do výkresov.

Výstavba Čierneho Váhu – montáž panciera privádzačov.

11

E — máj · jún 2016

hlavná téma

Obdobie, kedy sa na Slovensku stavali vodné elektrárne, síce po-krýva tri storočia, avšak mnoho stavieb vodných diel a elektrární

patrí do našich novodobých dejín. Má teda ešte mnohých pamätníkov, alebo si na nich spomínajú kolegovia, ktorých oni zaúčali. Čo bolo pre nových možno prekvapením, bola aj priam láskavá starostlivosť „domá-cich“ o elektráreň. Eugen Regula, dlhoročný pracovník závodu Vodné elektrárne, nastúpil do Nosíc po vyso-kej škole v roku 1975. „V tom čase sa dokončo-vala Liptovská Mara. Bol som sa tam opýtať, či by tam bolo miesto pre mňa, ale povedali mi, že pracovníci sa musia na tieto pozície zaškoľovať aj tri - štyri roky a poslali ma na riaditeľstvo do Trenčína. A tam mi ponúkli miesto na elektrárni Nosice, kde som prvý rok strávil na pozícii vedúceho prevádzky,“ spomína. Prekvapilo ho napríklad, že elek-tráreň sa dá diaľkovo ovládať z  jedného miesta v Trenčíne. „O tom nás v škole neučili. A nielen táto, ale všetky vodné elektrárne. Už vtedy, v roku 1975, pri turboagregáte nemu-sel nik stáť.“

Spoznávať ľudíV tom čase z Trenčína chodil služobne po jed-notlivých elektrárňach a pritom rád spozná-val tunajších zamestnancov.

„Vtedy tam ešte pracovali ľudia, ktorí ich doslova vlastnými rukami postavili, spre-vádzkovali. A oni sa napríklad aj na Ladcoch doslova až materinským spôsobom starali o tú svoju elektráreň. Vezmite si len také mo-sadzné zábradlie. Nebolo iba čisté, ale bolo na-leštené. Tá elektráreň bola pre nich ako dieťa, súčasť rodiny. Neexistovalo mať niekde špinu, prach. Chlapi presne vedeli kde čo je, kde je aký kábel, vedenie, skrutka. Nepotrebovali ani výkresy.“

Napriek tomu, že na začiatku budovania váž-skej kaskády rástol počet vodných elektrární, dopyt po elektrickej energii ešte nebol taký vysoký, a tak bol elektriny prebytok. Už o pár rokov sa to však zmenilo. „Veľmi sa o tom ne-hovorí, ale po Ladcoch boli VE Ilava a Dubni-ca z prvej vážskej kaskády postavené aj preto, lebo po vyhlásení Slovenského štátu nám Česi výrazne obmedzili dodávky uhlia. Takže bol nedostatok energie a navyše na Považí sa silne rozvíjal zbrojársky priemysel, ktorý potrebo-val veľa elektrickej energie. Samozrejme, tre-ba dodať, že predovšetkým elektráreň Ladce bola postavená kvôli záplavám, ktoré bývali v tejto oblasti naozaj výrazné. No a Ladce, keď sa postavili, vyrábali toľko energie, že ju ani nebolo kam dávať. Preto museli byť na tých prvých elektrárňach veľké betónové nádoby s elektródami, a tam sa elektrinou, vyrobenou počas skúšania turboagregátu, ohrievala voda, ktorá sa vypúšťala do toku, lebo nebolo kam elektrinu dodávať. Neboli elektrické žehličky, ani práčky, elektrifikácia sa iba rozbiehala. A o móde bazénov takmer pri každom dome ešte nikto ani nesníval.“O pár rokov sa dokončoval aj Tvrdošín. „Pa-mätám si, ako tu pri výstavbe kompletne zaplavilo strojovňu. Nad podlahou boli štyri metre vody a na tom asi 40 centimetrov oleja. A hovorilo sa vtedy, že keď tam prišiel vtedajší vysokopostavený potentát, povedal: no, chla-pi a teraz som prišiel na ročných prémiách o trabanta!“

Novinka: počítačTrenčín bol postavený ako štvrté dielo váž-skej kaskády, pretože bolo výhodné využiť spád. Ale tým, že sa popri elektrárni posta-vila aj administratívna budova, premiestni-lo sa do nej riaditeľstvo vodných elektrární (vtedy „Považské elektrárne“) a začalo sa s prvým diaľkovým riadením elektrární.

„Keď boli len Ladce, nebolo sa treba nejako zosúlaďovať, ale keď pribudla Ilava a Dub-nica, už sa medzi sebou museli nejako doho-voriť. Najskôr telefonicky - dispečer zavolal, niekto na paneli stlačil čo bolo treba, a dispe-čer si v Trenčíne ustrážil výsledok. A potom keď sa zriadil dispečing, postupne v roku 1976 sa už skúšal riadiaci počítač, systém diaľkového merania a ovládania, ktorý ale stále potreboval ľudí na elektrárni.“ Okrem toho bol Trenčín zaujímavý aj tým, že keď vznikla Výskumno-vývojová základňa (VVZ-tka), museli sa niekde všetky zlepše-nia v nej vyvinuté v praxi odskúšať. „VVZ-tka vznikla predovšetkým z dôvodu, že priemy-sel ako taký pre vodné elektrárne vtedy nevy-víjal takmer nič. A všetci sme sa už aj vtedy chceli zlepšovať a potrebovali sme prísť na to, ako niektoré javy a stavy prekabátiť alebo ako niektoré funkcie zlepšiť. Lebo technický pokrok si to vyžadoval a nakoniec, lenivosť je základ ľudského pokroku. Urobiť niečo ľah-šie, rýchlejšie, lepšie, lacnejšie – na to musí predsa niekto prísť.“Tu sa teda sledovali zimné javy, vymysleli sa samočistiace filtre chladiacej vody, merali sa hladiny, prietoky, nastavenie rozvádzacieho a obežného kolesa, hľadalo sa riešenie sek-venčných automatov a riadenia turboagre-gátu aj celej elektrárne.

„Riadiť 21 elektrární na Váhu nie je také jedno-duché. Treba vedieť, za aký čas voda dotečie od jednej k druhej elektrárni, aký objem má kanál, akú nádrž, koľko tam možno zmes-tiť - uskladniť energie, ako ich postupne púšťať, aby sme energiu dodali vtedy, keď treba a koľko treba. Alebo ako vodu ušetriť na suchšie obdobie. U nás bolo vždy dôleži-té čo najekonomickejšie využiť to, čo máme k dispozícii – voda bola pre nás dôležitým zdrojom a vážili sme si, že ju máme.“

-vč-

Odpočinok na stavbe VE Orava, rok 1949.

12

E — máj · jún 2016

zo spoločnosti

Naša spoločnosť dosiahla za minu-lý rok zisk pred úrokmi, odpismi a zdanením EBITDA vo výške 869 miliónov eur. Vynikajúci výsle-

dok, oproti roku 2014 ide o nárast o 63 %, je však len dôsledkom zmeny odhadu rezerv na vyraďovanie a likvidáciu jadrovoenergetic-kých zariadení a náklady na ukladanie vyho-retého paliva.Taktiež sa do tohto výsledku premietla po-kračujúca optimalizácia a zefektívňovanie, čo čiastočne zmiernilo pokles cien elektriny na trhoch.

„Naše neustále úsilie o zvyšovanie efektivi-ty a optimalizáciu nákladov nám pomohlo udržať finančné prevádzkové výsledky a sta-bilný tok investícií, aj napriek zhoršujúcim sa trhovým podmienkam,“ uviedol generál-ny riaditeľ Nicola Cotugno. „Jednoznačnou prioritou zostáva aj naďalej dostavba tretie-ho a štvrtého bloku AE Mochovce.“

Najnižšie hodnotyÚčtovné zníženie hodnoty majetku a zhoršu-júce sa trhové podmienky mali za následok zníženie čistého zisku za rok 2015, ktorý do-siahol 24 miliónov eur. V roku 2014 pritom hodnota čistého zisku dosiahla 170 miliónov. To je pokles o 86 %.

„Keď sa pozrieme na EBITDA, mali sme fantas-tický výsledok, ale po hlbšej analýze zistíme,

že podstatná časť tvorí iba rozpustenie rezerv na zadný palivový cyklus. Keď odčleníme od výsledku EBITDA vplyv rozpustenia rezerv na zadný palivový cyklus, dostávame sa na historické minimá, na najnižšie hodnoty za

posledných 10 rokov. Je to spôsobené veľmi negatívnym vývojom na trhu s cenami elek-trickej energie, ako aj regulačným rámcom, v  ktorom pôsobíme,“ povedal Branislav Strýček, riaditeľ Úseku trhu a regulácie.

VÝSLEDKY SPOLOČNOSTI ZA ROK 2015

Valné zhromaždenie schválilo výsledky za rok 2015 a nových členov v orgánoch spoločnosti. Čistý zisk je 24 miliónov eur, čo je o 86 % menej

ako pred rokom.

Nicola Cotugno

13

E — máj · jún 2016

zo spoločnosti

Hodnoty firiem na trhu

„Napriek optimalizácii máme klesajúcu zis-kovosť. To ale v žiadnom prípade nezname-ná, že by sme boli zlí hospodári. Každý rok znižujeme náklady, ktoré vieme ovplyvniť, ale jednoducho trh ide proti nám. Dochádza k obrovskému nárastu výroby z obnoviteľ-ných zdrojov, najmä v Nemecku, ktoré vytlá-čajú tradičné zdroje. Cena je funkciou dopytu a ponuky. A keď je dopyt výrazne nižší a po-nuka narastá, cena klesá, čo je pre výrobcov, ktorí predávajú elektrinu za trhové ceny, veľ-mi zlé.“ Výška investícií predstavovala 722 miliónov eur, väčšina smerovala do dostavby blokov 3 a 4 jadrových elektrární Mochovce.

Noví členoviaV  roku 2015 vyrobili Slovenské elektrárne elektrinu v objeme 19 707 GWh, z čoho bolo 19 259 GWh vyprodukovaných z vlastných zdro-jov a 448 GWh z Vodnej elektrárne Gabčíkovo, Čunovo a Mošoň (prevádzkovaných našou spoločnosťou do 9. marca 2015). Kombinova-ná výroba elektriny a tepla v uplynulom roku dosiahla 838 GWh tepla. Riadne valné zhromaždenie zároveň zvolilo nového člena predstavenstva a nových čle-nov dozornej rady spoločnosti. Členom pred-stavenstva sa opätovne stal Jozef Zlatňan-ský, nominant akcionára Enel Produzione S.p.A. Novými členmi dozornej rady sa stali:

Richard Paško, nominant akcionára Sloven-ská republika a  William Hartert, nominant akcionára Enel Produzione S.p.A. Predsedom dozornej rady sa stal Richard Paško, nomi-nant akcionára Slovenská republika a pod-predsedom dozornej rady sa stal Roberto Deambrogio, nominant akcionára Enel Produzione S.p.A.

Situácia na trhuAj v  roku 2015 pokračoval klesajúci trend cien elektriny, keď slovenská veľkoobchod-ná cena klesla medziročne o 7 %. Obrovský prepad cien palív, pretrvávajúce nízke ceny emisných povoleniek, stagnácia dopytu po elektrickej energii a stále rastúca výroba zo

spomínaných obnoviteľných zdrojov stlačili ceny elektrickej energie na nové dno. Slovenský trh s elektrinou zaznamenal naj-nižšie ceny posledného desaťročia, pokles ceny na trhoch začiatkom tohto roka atakoval úroveň 20 eur za MWh.

BezpečnosťPrioritou spoločnosti zostala bezpečnosť na všetkých úrovniach. Indexy bezpečnosti pri práci vykazujú v porovnaní s medzinárodný-mi štandardmi veľmi pozitívne hodnoty. In-dex nehodovosti dosiahol v roku 2015 hodnotu 0,4, pričom kumulatívna hodnota indexu za roky 2009 až 2015 je 0,57. To predstavuje jednu udalosť na 1 750 000 odpracovaných hodín. V oblasti jadrovej bezpečnosti v roku 2015 nebola zaznamenaná žiadna prevádzková udalosť hodnotená podľa medzinárodnej stupnice hodnotenia jadrových udalostí (INES) stupňom 1, teda ako udalosť s nízkym potenciálnym dopadom na bezpečnosť. Naše reaktory boli opätovne vyhodnotené ako jed-ny z najbezpečnejších na svete v rámci VVER podľa indexu INPO.

Naši ľudiaNaša spoločnosť zamestnávala ku koncu roka 3 800 zamestnancov. Priemerný vek za-mestnancov v roku 2015 bol 45,96. Priemerný počet odpracovaných rokov bol 19,76, čo re-

Branislav Strýček

14

E — máj · jún 2016

flektuje vysokú odbornosť a kvalifikovanosť. „Uvedomujeme si, že ďalší rozvoj spoločnosti vo veľkej miere závisí od odbornosti, zod-povednosti a tvorivosti našich zamestnan-cov,“ hovorí nová riaditeľka úseku ľudských zdrojov a organizácie riadenia Jana Kollá-rová. „Našou ambíciou je preto aktivizovať potenciál našich kolegov, objektívne a trans-parentne oceňovať výsledky ich práce, ale najmä posilniť ich angažovanosť a osobnú zainteresovanosť na čo najlepších hospodár-skych výsledkoch spoločnosti.“ Dôležité je podľa nej uvedomiť si, že sme súčasťou jed-ného veľkého a vzájomne spolupracujúceho tímu. Je však potrebné, aby aj zamestnanci prispôsobili svoje očakávania meniacim sa podmienkam na trhu.

Životné prostrediePodstatná časť našej výroby je čistá, veď vý-roba z vodných a jadrových elektrární nevy-tvára emisie CO2.

„Energetická efektívnosť a technologický po-krok znižujú spotrebu. Je to skvelé pre život-né prostredie a pre spotrebiteľov, ale pre našu spoločnosť, ako pre producentov, to má nega-tívny dopad. Nárast výroby z obnoviteľných zdrojov bude zmenšovať množstvo energie, ktoré treba vyrobiť z konvenčných zdrojov. Vieme, že v niektorých krajinách Európy, či už je to Nemecko alebo Portugalsko, boli dni, kedy všetok dopyt po elektrickej energii uspokojili obnoviteľné zdroje. To znamená, že konvenčné elektrárne nevyrábali,“ hovorí Strýček.V prípade, že sa naozaj Európa rozhodne de-karbonizovať tak, že zdraží elektrinu zo zdro-jov, ktoré znečisťujú (čiže pre uhoľné elek-trárne) cez zvýšenie cien emisií CO2, malo by to pozitívny dopad na Slovenské elektrárne.

„Je to jedna z možností, ktorá sa pre nás otvá-ra. Ďalšou z možností je, že obnoviteľné zdro-je budú dodávať významnú časť potrebnej energie, ale na bilancovanie siete bude stále treba aj tradičné elektrárne, pre ktoré sa teraz v Európe diskutuje o zavádzaní kapacitných platieb.“ Znamenalo by to, že elektrárne by získavali na tom, že sú k dispozícii, ale nevy-rábajú elektrinu.

-r-

V akej situácii sa nachádza naša spoloč-nosť v súvislosti s výsledkami za rok 2015?

„Ceny elektriny počas roka dosiahli svoje mi-nimá a naše investície napriek tomu ostali na vysokej úrovni. Podnikáme v odvetví, kde robíme rozhodnutia, ktorá sa môžu imple-mentovať až za desať rokov a návratnosť in-vestícií môže byť 60 rokov. Za posledné roky sa nám podarilo zvýšiť svoju efektivitu, zme-niť organizáciu, zbavili sme sa nevýhodných kontraktov. Máme plán, ktorý nám pomôže ušetriť milióny eur ročne, ale v situácii, kedy môžeme ročne pre vývoj trhu stratiť stov-ky miliónov, to nie je výhra. Musíme poh-núť mozgami, buď zmeníme seba a to, ako myslíme, alebo máme problém. Sme jednou z najlepších firiem v tomto regióne a patríme k top jadrovým operátorom na svete, ale to v tejto chvíli nestačí.“

Ceny elektriny na trhu sú na historických minimách. Aký je výhľad pre našu spoloč-nosť do budúcnosti?

„Za posledné desaťročie sa úplne zmenil trh a za posledný rok sme aj my museli úplne zmeniť svoje zmýšľanie. Neustály pokles cien sa nateraz zastavil nad 20 eurami za me-gawatthodinu. Táto situácia postihla všetky energetické spoločnosti, ich hodnota sa na trhu znižovala. Sme efektívni, ale výhľady sú zlé, trh nejaví žiadne známky zlepšenia. Máme našu budúcnosť vo vlastných rukách - musíme identifikovať priestory na zlepšenie.“

Na čo sa sústredíme v najbližšej dobe, na čo sa môžeme spoliehať?

„Sme jadrová spoločnosť a tou aj zostaneme. Musíme sa ale ešte zlepšiť v tom, čo robíme. Budúcnosťou našej spoločnosti je dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec. Výroba z jadra je stra-tegickou hodnotou Slovenska. A to sa netýka len jadra, ale všetkých zamestnancov tejto spoločnosti. Preto musíme vynaložiť všet-ky sily, aby sme ostali lídrom v bezpečnosti, spoľahlivosti a celkovej výkonnosti, aby sme spravili maximum pre úspešné dokončenie tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v  Mochovciach. Som presvedčený, že spo-ločne dokážeme zdolať tieto výzvy a vytvoriť predpoklady pre úspešné fungovanie našej spoločnosti v ďalších rokoch. Ale nevyhnutné je uvedomiť si, že sme jeden tím. Neprestáva-me čeliť náročnému obdobiu plnému výziev, ktoré si od nás budú vyžadovať odhodlanie, flexibilitu a inovácie pre ďalšie zlepšovanie našej výkonnosti. Je stimulom, ale aj príleži-tosťou otestovať si našu schopnosť prispô-sobiť sa rýchlym zmenám podnikateľského prostredia. Spolieham sa na úsilie všetkých zamestnancov, ochotu a vôľu robiť viac a ísť nad rámec svojich bežných povinností.“

Európa prechádza na obnoviteľné zdroje. Čaká to aj nás?

„Nemôžeme a ani nechceme zo dňa na deň prejsť na obnoviteľné zdroje. Máme dobré nízkouhlíkové portfólio elektrární. V minu-lom roku sa nám podarilo vďaka zomknutej tímovej práci a výkonom splniť všetky ambi-ciózne ciele vo výrobe, investíciách, predaji, ale aj v životnom prostredí. Vďaka nemalým investíciám v klasických elektrárňach sa nám podarilo významne zlepšiť situáciu.“

zo spoločnosti

14

VÝSLEDKY SPOLOČNOSTI ZA ROK

2015

Nicola Cotugno: Výroba z jadra je strategickou hodnotou.

JADRO JE NAŠA STRATEGICKÁ HODNOTA

O tom, čo v súvislosti so situáciou na trhu čaká Slovenské elektrárne, sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom spoločnosti Nicolom Cotugnom.

15

E — máj · jún 2016

1515zo spoločnosti

Výroba a prevádzka nutne prechádza zmenami, ktoré súvisia s celkovou situáciou na trhu s elektrinou. Kde sa nás to najviac dotkne?

„V prvom rade treba pochopiť  to, čo sa deje v energetike, a že to, čo sa nás v blízkej bu-dúcnosti veľmi citeľne dotkne, nie je kríza, ktorá za pár rokov prejde, ale zásadná zmena, ktorú musíme akceptovať, a ktorej nezabrá-nime. Treba prijať fakt, že obnoviteľné zdro-je budú mať značný podiel na výrobe elek-trickej energie. Preto hovoriť iba o šetrení, to by bolo veľmi zjednodušeným vnímaním reality, aj keď pokračujúca optimalizácia nákladov je nevyhnutná a týka sa nás všet-kých, nielen výrobných závodov. Už nestačí, aby sme škrtali náklady príležitostne, ako doteraz. Musíme nájsť systémové riešenia. Musíme napríklad zmeniť spôsob vynakla-dania investícií. Je čas opustiť tradičný spô-sob fungovania inžinieringu, nemôžeme chcieť kontrakty na kľúč, ktoré výrazne zvy-šujú investičné náklady, musíme fungovať tak ako pri modernizácii v Novákoch v roli

„generálneho dodávateľa“, musíme vedieť presne definovať, čo potrebujeme, musíme viac využívať náš intelektuálny potenciál. Stratégia údržby zariadení musí vychádzať z najmodernejších prístupov, zo spoľahli-vosti komponentov, z diagnostiky. Na jadre

sme to už zaviedli a teraz to musíme preniesť aj na klasiku, volá sa to EQR - Program spo-ľahlivosti zariadení. Vieme existovať s rov-nakou úrovňou bezpečnosti a s podobnou úrovňou spoľahlivosti za menšie náklady. To je výzva, ktoré je pred nami.“

Prioritou zostáva bezpečnosť. Máme nástroje ako zabrániť tomu, aby sa riziká zmenili na reálne ohrozenie?

„Naša kultúra je kultúra založená na veľmi dôslednom identifikovaní všetkých nedo-statkov. To je súčasť jadrovej kultúry. Hovoriť o problémoch, odstraňovať ich a najmä im predchádzať. Byť si istý, že o všetkom vieme. Zabrániť tomu, aby sa z dnešných malých problémov stali v budúcnosti problémy veľ-ké. Ak hovoríme o bezpečnosti práce, rezer-vy vidíme v identifikácii rizík. Máme dobré postupy na to, aby sme našich zamestnancov ochránili, keď sú riziká identifikované. Mu-síme sa teda sústrediť na identifikáciu rizík pri príprave prác. Navyše, vek zamestnancov sa zvyšuje. To už ovplyvňuje náš zdravotný

stav, a tým aj riziko úrazu. Nesmieme tento fakt prehliadať, hovorme o tom vnútri vo fir-me otvorene.“Na čo sa v tejto ťažkej situácii môžeme spoľahnúť, kde hľadať vlastné rezervy?

„Rezervy musíme hľadať všade, nielen v pre-vádzke, napríklad v súčasnosti prehodnocu-jeme náš prístup k zabezpečovaniu služieb. Je jasné, že náš proces, nazývaný „integra-ted facility management“ je komfort, ktorý si nemôžeme dovoliť. Berte to však ako prí-klad, pretože sa požiadavka na maximálnu efektivitu týka naozaj nás všetkých. Aby sme prežili nadchádzajúcu transformáciu energetiky, naozaj musíme využiť svoj ro-zum, nemáme nič iné len vlastné hlavy, aj keď hľadáme možné riešenia aj mimo firmy, v energetickom systéme (G-komponent, po-platky za hydroenergetický potenciál, kapa-citné platby a iné), záchrana zvonku nepríde. Aj v minulosti sme sa zaoberali ťažkými otáz-kami, hľadali sme riešenia a nachádzali sme ich. Veď sme dosiahli vynikajúcu výkonnosť. V rámci skupiny Enel sme boli výnimoční a v  jadre sa môžeme porovnať so svetom, sme na špičke. Sme hrdí na našu výnimočnú výkonnosť, ale dnes už je nevyhnutnosťou. Verím, že sa nám to podarí.“

-dk-

VÝSLEDKY SPOLOČNOSTI ZA ROK

2015

JAROSLAV HOLUBEC: MUSÍME NASADIŤ VŠETOK SVOJ POTENCIÁL

O tom, aké zmeny čakajú Výrobu, sme sa pýtali riaditeľa Úseku výrobyJaroslava Holubca.

E — máj · jún 2016

Projekt dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce je najväčšou investičnou akciou v histórii Slovenska a je nepretržite predmetom záujmu médií. Ako tento projekt vnímate a aké sú vaše priority v pozícii riaditeľa projektu?

„V Európe sa dnes stavajú iba tri jadrové elektrárne, a to vo Fínsku, Francúzsku a práve v Mochovciach na Slovensku. Je to obrovský projekt a vyzerá to tak, že naše reaktory z týchto troch projektov začnú vyrábať elektrinu ako prvé. Nie som síce Slovák, ale myslím si, že pokojne to môže byť zdrojom určitej hrdosti. Celý projekt má navyše nesmierny dopad na ekonomiku Slovenska, ročne investujeme približne 700 miliónov eur, dnes zamestnávame tisíce ľudí zo Slovenska a ďalšie stovky až tisíce bude elektráreň zamestnávať po dokončení. A potom, elektráreň v Mochovciach je veľmi špecifická

- využíva unikátnu, pokrokovú technológiu, ktorá patrí k tomu najmodernejšiemu, čo na svete je. Predstavuje preto obrovskú výzvu a doslova jedinečnú príležitosť pre domáce firmy, nielen z hľadiska zamestnanosti, ale

najmä vývoja technológií a inovácií. A ak sa pýtate na to, ako projekt vnímam osobne, sústreďujem sa na vyhodnotenie štruktúry, systému riadenia, našich ľudí aj organizácie. Až potom môžeme začať posudzovať, čo robiť lepšie, aby sme projekt naďalej posúvali vpred. Pre mňa je dôležité, aby sme našli spoločnú identitu, aby sme všetci plne chápali naše záväzky a mali vôľu ich plniť s maximálnym nasadením. Mochovce sú najdôležitejší projekt Slovenska a preto musíme byť vo všetkom otvorení a transparentní.“

Riadili ste obnovu a modernizáciu jednej z najväčších elektrární v Európe, Maritza v Bulharsku. Aké najcennejšie skúsenosti ste si doniesli z vašich predchádzajúcich projektov?

„Zamerali sme sa na pomerne starú uhoľnú elektráreň, dôležitú pre bulharskú energetiku. Bolo to veľmi zložité, pretože sme zasiahli do každej oblasti tejto elektrárne. Projekt bol nakoniec veľmi úspešný, pričom mnoho ľudí, ktorí na ňom pracovali, sú teraz v Mochovciach, čo je

vynikajúca referencia. Ak sa pýtate na to, či som pripravený pracovať s medzinárodným tímom, odpovedám, že mám také skúsenosti. Viem, že ak sa podarí spojiť takýchto ľudí, je šanca mať mimoriadne silný a výkonný tím.“

Ako teda vyzerá dokonalý manažér alebo líder?

„Asi neodpoviem tak, ako očakávate. Podľa mňa neexistujú. Ale dobrý líder je ten, kto je skutočne prepojený s tímom a organizáciou a kto vie, ako účinne motivovať ľudí, ktorých má. Tento megaprojekt je predsa o ľuďoch.“

V minulosti bol harmonogram výstavby 3. a 4. bloku JE Mochovce opakovane predmetom kritiky pre posun termínu dostavby a zvyšovanie rozpočtu. Podarí sa vám harmonogram aj rozpočet dodržať?

„Z môjho pohľadu urobím všetko preto, aby sme harmonogram dodržali, chápem záujem všetkých zúčastnených strán a snahu čo najrýchlejšie začať spúšťanie. Dostavba priťahuje veľkú pozornosť, ale je korektné uviesť, že projekty takejto zložitosti sú

predstavujeme

JOHN CLARK: TENTO MEGAPROJEKT JE O ĽUĎOCH

Výstavba dvoch nových jadrových blokov v Mochovciach má nového šéfa – od apríla ju riadi John Clark, odborník so skúsenosťami z mnohých odvetví prepojených s energetikou. Napriek jeho vyťaženosti a dôležitej téme, naše stretnutie bolo

plné bezprostredných reakcií. Zodpovednosť za najväčší súkromný projekt v histórii Slovenska, i našej skupiny, berie s plnou vážnosťou a teší sa na spoluprácu s ľuďmi, s ktorými sa stretol pri iných veľkých svetových projektoch.

JOHN CLARK vyštudoval strojníctvo na univerzite v Newcastli a manažment v Durhame. Absolvoval program riadenia energetických rizík na Princetone manažment energetických rizík na Harvarde. Riadil bulharskú a ruskú prevádzku spoločnosti Enel.

16

17

E — máj · jún 2016

1717predstavujeme

rizikové vždy a nielen u nás. Avšak, na druhej strane treba povedať, že úsilie je ohromné a vďaka nemu sa už podarilo mnoho z týchto rizík eliminovať. Elektráreň je už v pokročilom štádiu dostavby, mnoho systémov sa už uvádza do prevádzky. Je to kľúčová fáza projektu. Uvedomujeme si, kde by ešte mohol byť potenciál na zlepšenie a  intenzívne spolupracujeme so všetkými zainteresovanými. Aj ja chcem, aby sme elektráreň uviedli do prevádzky čo najskôr, na druhej strane, viem byť dostatočne rázny vo vysvetľovaní, že najdôležitejším princípom v tomto projekte je dodržanie najvyššej úrovne jadrovej bezpečnosti, tam nie sú možné žiadne kompromisy. Nechceme žiadne skratky, chceme dôsledne prejsť všetkými krokmi, aby sme sa ubezpečili, že dostavaná elektráreň spĺňa najvyššie štandardy vo všetkých oblastiach. Rešpektujeme technológiu, s ktorou pracujeme. Akcionári Slovenských elektrární nominovali zástupcov do expertného tímu, plníme všetky požiadavky tejto expertnej skupiny. V najbližšej dobe tím pripraví analýzu, ktorá sa bude zaoberať rozpočtom a prípadnou zmenou harmonogramu.“

V Európe sa stavajú len tri jadrové projekty - elektrárne. Ako vidíte budúcnosť jadrovej energetiky?

„Neviem, či je to známe, ale Veľká Británia bola jedným z priekopníkov v jadre a ja som

bol vždy ohromným fanúšikom atómovej energie. Samozrejme, že sa vyskytli udalosti, ktoré negatívne ovplyvňujú verejnú mienku, v zásade som však presvedčený, že jadro by malo byť súčasťou globálneho energetického scenára, pretože je veľmi životaschopným zdrojom. Dnes je ale situácia taká, že svet sa musí presvedčiť o tom, že dokážeme postaviť a prevádzkovať jadrové elektrárne bezpečným spôsobom a s primeranými nákladmi.“

Sme v situácii, kedy sektor energetiky hľadá nové možnosti a ceny elektrickej energie dosahujú historické minimá. Kde vidíte východisko z tejto situácie?

„Sektor energetiky už nemožno nazvať stabilným. Dlho sme boli zvyknutí na trendy stúpajúcich cien. Situácia sa však zmenila. Energetika je čoraz fragmentovanejšia a nové technológie v nekonvenčnej výrobe a skladovaní energie zásadne ovplyvňujú vývoj na trhoch. Je zrejmé, že energetické spoločnosti sa musia rýchlo prispôsobiť. Pre jadrovú energetiku by terajšia nízka nákladovosť mohla byť dobrou príležitosťou, je však aj varovaním – novovybudovaným a drahým elektrárňam trvá dlho, kým sa dostanú na príslušný trh a musia mať okamžite najlepšiu výkonnosť v danej triede. Toto je aj výzvou pre Mochovce.“

Matúš Demko, Dorota Kráková

Jana Kollárová

Od 1. 5. 2016 pôsobí ako riaditeľka úseku ľudských zdrojov a organizácie riadenia v spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s.

Absolvovala štúdium verejnej ekonómie na Masarykovej univerzite v Brne, neskôr

sa venovala štúdiu andragogiky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a štúdiu sociálnej a pracovnej psychológie

na Univerzite Komenského v Bratislave. Svoju pracovnú kariéru začala v roku

2006 v spoločnosti NAFTA a. s., v rokoch 2008 - 2016 pracovala v spoločnosti

SPP - distribúcia, a. s. Oblasti ľudských zdrojov sa aktívne venuje od roku 2009,

pričom postupne zastávala niekoľko pracovných pozícií a participovala na viacerých strategických projektoch. Do 30. 4. 2016 viedla tím ľudských zdrojov

v spoločnosti SPP - distribúcia, a. s., kde zodpovedala za stratégiu a politiku ľudských zdrojov, prípravu a realizáciu organizačných zmien, HR business partnering, vzdelávanie

a rozvoj zamestnancov, nábor a výber zamestnancov, ako aj za internú

komunikáciu a projekty v oblasti rozvoja firemnej kultúry.

CELKOVÝ STAV DOKONČENIA:

85,8 %;

Blok 3: 92,3 % Blok 4: 74,7 %

Údaje k 1. 6. 2016

18

E — máj · jún 2016

Je to produkt, bez ktorého by sme sa nezaobišli. Teplo a teplá voda patrí ku komfortu štandardného bývania a už ťažko sa dnes dá

existovať bez nich.

JedinečnáNa slovenskom trhu pôsobí približne 330 dodávateľov tepla, vyrábaného z rôznych druhov primárnej energie. Slovenské elektrárne sú tradičným najväčším výrobcom elektrickej energie, naša spoločnosť však poskytuje aj služby centrálneho zásobovania teplom. Elektrina je totiž účinnejšie vyrobená, ak sa vyrába súčasne s teplom.Vo forme horúcej vody a pary sme od roku 1988 dodali svojim koncovým užívateľom 24 000 GWh tepla. Najväčším producentom tepla v rámci portfólia Slovenských elektrární sú Atómové elektrárne Bohunice. V minulom roku vyrobili až 480 GWh tepla.Jedinečná kogenerácia, pochádzajúca z jadra, nemá v Európe obdobu. Okrem toho, že produktom je ekologické teplo bez produkcie emisií a skleníkových plynov, mimoriadnou výhodou je cenová dostupnosť.

Aj cirkev či športoviskáSystém centralizovaného zásobovania teplom vznikol počas výstavby Atómových elektrární Bohunice V2. V prvej etape sa postavil tepelný napájač pre Trnavu, ktorý zásobuje teplom aj obec Jaslovské Bohunice. V roku 1997 uviedli do prevádzky tepelný napájač pre Hlohovec a Leopoldov.

stratégie

TEPLO Z JADROVEJ ELEKTRÁRNE JE UNIKÁTOM

Slovenské elektrárne sú jedinou spoločnosťou v Európe, ktorá dodáva tepelnú energiu z jadra. Vďaka tomu má región Trnavy nižšiu cenu za teplo.

19

E — máj · jún 2016

stratégie

kilometrov má základné potrubie centralizovaného zásobovania teplom, ktoré vedie cez Trnavu.21

„Celkovo je z tepelného napájača zásobovaných okolo 23 000 bytov a 190 podnikateľských subjektov od Trnavy až po Leopoldov. Patria medzi ne úrady, školy, nemocnice, športové a obchodné centrá, rekreačné zariadenia, železnice a výrobné podniky v Hlohovci a Leopoldove (domácnosti v Hlohovci a Leopoldove sú zásobované prostredníctvom distribučných - správcovských spoločností). V minulom roku bola takto pripojená napríklad aj City aréna v Trnave,“ hovorí Darina Šnircová, vedúca obchodovania s teplom zo Slovenských elektrární.Zvlášť špecifický a ojedinelý je systém zásobovania teplom v obci Jaslovské Bohunice. Samostatne je z neho zásobovaný teplom každý rodinný dom. Na systém je pripojených 13 bytových domov, čo predstavuje cca 260 bytov, 365 rodinných domov, podnikateľské subjekty, základná a materská škola, zdravotné stredisko, budovy obecného úradu, kultúrny dom či kaštieľ.Okrem vlastnej spotreby, elektráreň dodáva teplo aj významným spoločnostiam v areáli závodu, spoločnosti JAVYS pre vykurovanie a technológiu.

Plány investorovHoci počet nových odberateľov takto vyrobeného tepla rastie (záujem o pripojenie najnovšie ohlásili aj verejné objekty ako gymnázium či základné školy), viackrát sa v regióne objavili zámery postaviť tu nové zdroje - na báze spaľovania plynu. Ani jedna z plánovaných investícií sa však nakoniec nerealizovala.Tím Karola Kažimíra sa projektom výstavby novej elektrárne v areáli spoločnosti Trnavská teplárenskás plynovými motormi, ktoré mali odpadovým teplom zásobovať okolitý región, zaoberal. „Naši špecialisti z oblastí teplárenstva, práva, obchodu a externej komunikácie sa aktívne zúčastnili procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie a územného konania, kde sa spolu s dotknutými partnermi z regiónu

snažili presvedčiť úrady o významných negatívnych vplyvoch projektu a procesných pochybeniach investora,“ hovorí Karol Kažimír, vedúci plánovania a obchodného rozvoja.Úrady nakoniec výhrady uznali. „Táto elektráreň by mala za následok závažné zníženie efektívnosti prevádzky teplovodnej sústavy centrálneho zásobovania teplom z EBO, pokles ziskovosti predaja tepla, vznik nového zdroja znečistenia ovzdušia a výrazné zvýšenie konečných cien tepla pre konečných odberateľov,“ povedal.

Odpájanie?„Akékoľvek budovanie nových zdrojov alebo odpájanie sa bytov či bytových domov tam, kde existuje správne fungujúca sústava centrálneho zásobovania teplom, je zbytočným vynaložením finančných prostriedkov na duplicitnú investíciu, ktorú zaplatia odberatelia,“ vysvetľuje Šnircová.Taktiež predstavuje zbytočné zvýšenie ceny tepla pre odberateľov, ktorí sa neodpojili, lebo fixná zložka ceny sa bude rozpočítavať na menší počet odberateľov.

„Treba si uvedomiť, že byt je súčasťou bytového domu, ktorý je súčasťou systému centrálneho zásobovania teplom. Odpojenie sa dotýka širokého okruhu, nielen tých, ktorí sa chcú odpojiť. V takomto prípade musí totiž dôsledky rozhodnutia niekoľkých ľudí znášať oveľa väčšia skupina.“Celkovo na Slovensku existujú systémy centrálneho zásobovania teplom, ktoré zásobujú teplom asi 16 tisíc bytových domov, 700 tisíc bytov a 1,8 milióna obyvateľov. „Nie je to málo. Naraz sa všetci neodpoja, menej solventní sa nechcú odpojiť. Kto sa postará o tých, ktorí zostanú pripojení centrálne, keď sa cena tepla neúnosne zvýši alebo dodávateľ tepla vráti licenciu, lebo systém centrálneho zásobovania teplom sa stane neudržateľný?“

EkológiaEkológia je nezanedbateľným atribútom takejto výroby tepla. Tým, že kogenerácia v EBO v tomto regióne vznikla, zanikli vlastne všetky „tradičné“ zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sa podieľali na vykurovaní a príprave teplej úžitkovej vody.

„Vo väčšine prípadov išlo o zastarané zariadenia spaľujúce uhlie, plyn alebo ťažký vykurovací olej, ktoré ročne vyprodukovali asi 80 ton popolčeka, 2600 ton oxidov síry a 1100 ton oxidov dusíka. Od roku 2005 sme prechodom z pôvodných plynových zariadení na vykurovanie horúcou vodou z AE Bohunice ušetrili mesto Hlohovec od 1 700 000 m3 spáleného plynu, čo predstavuje približne 3 300 ton vyprodukovaných CO2,“ hovorí Šnircová.

Bez kompromisovSpotreba energie predstavuje významnú nákladovú položku pri podnikaní, ale aj pre domácnosti. Každá možnosť ako ušetriť na teple a teplej vode je dôležitým faktorom pri rozhodovaní sa o dodávateľovi. A hoci najdôležitejším faktorom zostáva stále výška faktúry, unikátna kogenerácia si nevyžaduje kompromis, ani čo sa týka vplyvov na životné prostredie.

Dorota Kráková, Barbora Rumpli

20

E — máj · jún 2016

Svet z  roka na rok investuje do obnoviteľných zdrojov viac. Podľa správy, ktorú vydalo Centrum spolupráce Frankfurtskej školy

a  Environmentálneho programu OSN (UNEP) v  oblasti klímy a  udržateľných in¬vestícií do energií, investície obnoviteľných zdrojov, nerátajúc veľké vodné elektrárne, dosiahli v roku 2015 až 286 miliárd dolárov. Na porovnanie, je to šesťkrát viac ako v roku 2004, kedy sa tento segment ešte len rozbiehal.

RekordyRok 2015 bol pre obnoviteľné zdroje bohatý na rekordy. „V minulom roku po prvýkrát investície rozvojových eko¬nomík ako Čína a Brazília do obnoviteľných zdrojov prevážili investície priemyselných krajín do tejto oblasti,“ povedal Pan Ki Mun, generálny tajomník Spojených národov. Rozvojové štáty na túto oblasť v minulom roku vynaložili 156 miliárd dolárov, čo je o 19 % viac ako pred rokom, kým rozvinuté štáty investovali „iba“ 130 miliárd dolárov. V roku 2015 dosiahli po prvýkrát prevahu obnoviteľné zdroje nad konvenčnými z pohľadu výrobnej kapacity uvedenej do prevádzky v danom roku.

Fosílne paliváNapriek tomuto rastu investícií, obnovi-teľné zdroje pokrývajú iba malý zlomok ce-

udržateľnosť a my

OBNOVITEĽNÉ ZDROJEV rubrike Udržateľnosť a my si postupne predstavujeme pojmy, s ktorými sa bežne stretávame vo svete biznisu

a ukážeme si ich v novom svetle - z pohľadu udržateľnosti.

Prvá vodná elektráreň na svete bola vybudovaná v roku 1882 v štáte Wisconsin v USA.

losvetovej spotreby energií. Najviac energie sa ešte stále vyrába z tradičných fosílnych palív ako je uhlie, plyn a ropa. Aj preto sa svetoví lídri koncom minulého roka na sum-mite COP 21 v Paríži dohodli na medziná-rodnej dohode o opatreniach proti zmene klímy. Najrýchlejším spôsobom, ako zabrá-niť globálnemu otepľovaniu, je prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku a teda upúšťať od fosílnych palív.

Nemecko ako laboratóriumJednou z krajín, ktorá výrazne investuje do výroby z obnoviteľných zdrojov, je Nemecko. Nedávno sa mu dokonca podarilo dosiahnuť, že 100 % denného dopytu po elektrine po-krylo len z obnoviteľných zdrojov. Zelená energia však nie je zadarmo. Cena, ktorú musí krajina zaplatiť za veľkorysú podpo-ru zelených zdrojov a prudkú expanziu ve-terných a solárnych zariadení, je významné zvýšenie nákladov na energiu pre koncových spotrebiteľov. Obnoviteľné zdroje tiež vyví-jajú veľký tlak na prenosovú sieť Nemecka aj okolitých krajín, kedy dochádza k jej čas-tému preťažovaniu. Nemecká vláda sa preto nedávno rozhodla dostať náklady pod kon-trolu a obmedziť inštaláciu nových zariadení pre veternú energiu na pevnine. Špeciálny limit pre tento segment bude platiť pre ob-lasť severného Nemecka, čo má zmierniť pre-ťažovaniu nedostatočne rozvinutej preno-sovej siete. Obmedzená má byť aj inštalácia

nových solárnych zdrojov, a to limitom 600 megawattov ročne.

SlovenskoCieľom EÚ je znížiť produkciu skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 v porovnaní s  rokom 1990. Slovenské elektrárne už teraz prispieva¬jú k dekarbonizácii výroby elektriny produkciou 90 % elektrickej energie bez emisií. Je to hlavne vďaka výrobe z  jadra, ale aj vysokému podielu výroby z vody, kedy až 12,33 % vyrobenej elektriny v  Slovenských elektrárňach za rok je z  vody. Neustále investujú do modernizácie a  ekologizácie závodov, v  roku 2015 prešli výraznou zmenou Elektrárne Nováky. Slovenské elektrárne podporujú a  propagujú elektromobilitu, dnes majú najväčšiu flotilu elektrických áut na Slovensku. Ekologickú časť vozového parku tvorí celkovo 14 stopercentných elektromobilov, ktoré jazdia výhradne na elektrinu, 20 hybridných vozidiel má kombinovaný pohon. Zamestnanci využívajú aj 4  elektrické skútre. Elektromobily šetria ročne tony emisií, a to vďaka vysokému podielu nízkouhlíkových zdrojov v  energetickom mixe Slovenska, zároveň je ich prevádzka čoraz výhodnejšia, veď cena elektriny na prejdenie 100 kilometrov sa pohybuje na úrovni jedného eura.

-dk-

21

E — máj · jún 2016

považujú naše atómové elektrárne za bezpečné alebo nie.Obdobne ako v predchádzajúcich rokoch sa potvrdilo, že v slovenskej verejnosti prevažuje názor o tom, že slovenské jadrové elektrárne sú bezpečné. K tomuto názoru sa priklonili viac ako tri štvrtiny opýtaných, pričom 24,5 % ich považovalo za „rozhodne bezpečné“ a 53,8 % respondentov uviedlo, že sú „skôr bezpečné“. Oproti poslednému prieskumu, ktorý sa uskutočnil v roku

Podľa prieskumu medzi obyvateľmi, ktorý sa uskutočnil v závere minulého roka, dôvera v bezpečnosť našich

jadrových elektrární posledné roky stúpa.Úrad jadrového dozoru si vlani nechal vypracovať celoplošný reprezentatívny prieskum verejnej mienky medzi viac než 1000 dospelými obyvateľmi. V rámci neho sa zaujímal o vnímanie činnosti úradu a jeho dôveryhodnosť a tiež o to, či občania

jadro

opýtaných sa v roku 2010 vyjadrilo pozitívne o bezpečnosti našich jadrových elektrární 66 %

NAŠE JADROVÉ ELEKTRÁRNE ĽUDIA VNÍMAJÚ AKO BEZPEČNÉ

V prieskume pre Úrad jadrového dozoru SR ich za rozhodne alebo skôr bezpečné považovalo viac než 78 % opýtaných.

● rozhodne bezpečné● skôr bezpečné

● skôr nebezpečné● rozhodne nebezpečné

● neviem

2012, narástol podiel tých, ktorí považujú slovenské atómky za bezpečné o 5 %.Takmer 15 % respondentov zastáva opačný názor, pričom 11,4 % respondentov si myslí, že atómky sú „skôr nebezpečné“ a 3,1 % opýtaných ich označilo za

„rozhodne nebezpečné“. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom ich podiel klesol o 5 %. K tejto otázke sa nevedelo vyjadriť 7 % respondentov.Oproti prieskumu z roku 2012 však štatisticky mierne poklesla dôveryhodnosť národného dozorného jadrového úradu, a to o 4 percentá, ako aj dôveryhodnosť prevádzkovateľov jadrových elektrární vo všeobecnosti, kde sa zaznamenal pokles dôveryhodnosti o 7 %. Naopak, vzrástla dôveryhodnosť vedcov (z 26 % na 30 %) a tiež skupiny priateľov a rodiny (z 5 % na 12 %).Z pohľadu dozorného úradu bola vlani prevádzka súčasných atómových blokov na Slovensku bezpečná. V elektrárni V-2 v Bohuniciach bolo zaevidovaných osem prevádzkových udalostí podliehajúcich hláseniu ÚJD, nevyskytol sa žiadny prípad automatického odstavenia reaktora.V jadrovej elektrárni Mochovce sa zaevidovalo 14 udalostí podliehajúcich hláseniu dozornému orgánu. „Bezpečnosť je najvyššou prioritou. Je pravda, že vo viacerých číslach sme sa posunuli na špicu reaktorov typov VVER a aj na špicu sveta. Tieto veci sú však veľmi krehké a je nutné udržať si takúto výkonnosť niekoľko rokov, aby sme mohli povedať, že je to náš štandard,“ vyjadril sa v minulosti Milan Molnár, riaditeľ prevádzky jadrových elektrární.

DÔVERYHODNOSŤ JADROVÝCH ELEKTRÁRNÍ V SR

24,5 %

53,8 %

11,4 %

3,1 %7 %

22

E — máj · jún 2016

jadro

NEAAgentúra je jadrovú energiu je súčasťou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

NA DOSTAVBU MOCHOVIEC SA PRIŠIEL POZRIEŤ WILIAM MAGWOOD

V utorok 31. mája navštívil Mochovce William Donald Magwood, generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu.

Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a  rozvoj, William Donald

Magwood navštívil Slovensko po prvýkrát od svojho nástupu do funkcie v  roku 2015. Hlavným cieľom jeho návštevy bolo oboznámiť sa s  jadrovým programom a jadrovými zariadeniami na Slovensku. V  rámci svojho dvojdňového programu si v  týchto dňoch prezrel aj Republikové úlo-žisko rádioaktívnych odpadov v  lokalite Mochovce a  navštívil tiež dostavbu dvoch mochovských blokov. Spolu s ním do elek-trární zavítala aj Marta Žiaková, predsed-níčka Úradu jadrového dozoru SR, návštevu sprevádzali riaditelia Milan Molnár, Jordan Mandalov a John Clark.

Vysoká úroveňPo predstavení prevádzky jadrových elek-trární a projektu MO34 navštívili strojovňu EMO12 a stavbu tretieho a štvrtého bloku, kde Magwood uvidel aj reaktorovú sálu v  pod-mienkach sprísnenej montáže a veľmi vysoko hodnotil ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci na stavenisku.

„Bez ohľadu na to, kde sa nachádzate, ro-zostavaná jadrová elektráreň vyzerá všade rovnako. No bol som na stavbách, kde úro-veň bezpečnosti nebola taká, ako v Mochov-ciach. Prijaté bezpečnostné opatrenia a starostlivosť o zamestnancov na stavbe patria medzi najlepšie, aké som mal dote-raz možnosť vidieť. Táto úroveň je porov-nateľná s americkými štandardmi,“ povedal v Mochovciach.

WILLIAM D. MAGWOOD

pôsobí od roku 2015 ako generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD.

V oblasti výskumu pracoval v spoločnosti Westinghouse Electric Corporation, potom

sa venoval nezávislému strategickému poradenstvu. Neskôr bol riaditeľom pre jadrovú

energetiku na Ministerstve energetiky USA.

23

E — máj · jún 2016

Agentúra pre jadrovú energiu je špecializova-nou organizáciou pôsobiacou v rámci OECD, ktorá pôsobí od roku 1958. Vstupom Ruska sa agentúra v roku 2013 rozšírila a v súčasnosti má 31 členských krajín. Sídlom NEA je fran-cúzsky Paríž.

JAVYSMagwood tiež navštívil úložisko rádioaktív-nych odpadov a zaujímal sa o spôsoby nakla-dania s nimi.

„Zaujímal sa o bezpečnostné opatrenia, trans-port materiálov, monitorovacie bezpečnostné systémy, o obsah vo vláknobetónových kon-tajneroch, o evidenciu odpadov, ako aj o život-nosť a budúcnosť nášho úložiska. Absolvovali sme aj prehliadku celého areálu, aby sa mohol o našich činnostiach presvedčiť osobne a sme radi, že náš profesionálny prístup a bezpečný a  ekologický systém ukladania rádioaktív-nych odpadov aj ocenil,“ povedal Miroslav Božik, člen predstavenstva a riaditeľ divízie vyraďovania A1 a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi JAVYS.Jadrová a vyraďovacia spoločnosť zabezpe-čuje u nás činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky. Medzi jej hlavné aktivity patrí vyraďovanie jadrových elektrární A1 a V1, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, vyho-reným jadrovým palivom, inštitucionálnymi

rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rá-dioaktívnymi materiálmi na území Slovenska.

„Som rád, že som sa mohol osobne oboznámiť so systémom ukladania rádioaktívnych od-padov na Slovensku. Uvedomujem si, že ak je prevádzka takýchto úložísk plánovaná mini-málne do konca tohto milénia a jeho existen-cia na niekoľko ďalších storočí, bezpečnosť je na prvom mieste. A na Slovensku som sa mohol presvedčiť, že sú dodržané všetky medzinárodné predpisy a vysoké štandardy a úložisko rádioaktívnych odpadov v lokali-te Mochovce spĺňa tie najprísnejšie kritériá,“ povedal Magwood.

-dk, energia.sk-FOTO - MICHAL JESENIČ, energia.sk

jadro

SKÚSENOSTI Z KANADY

Začiatkom mája absolvovali členovia Občianskej informačnej komisie z Bohuníc

cestu do Kanady. Spolu 11 starostov z okolia našej prvej jadrovej elektrárne navštívilo jadrovú elektráreň Darlington a závod na

spracovanie uránu v Port Hope. Cieľom cesty bolo sprostredkovať informácie

tým, ktorí sú v každodennom kontakte s obyvateľmi z lokality o najlepšej praxi

v zahraničí a porovnať úroveň informovania o bezpečnosti prevádzok.

„Tak ako kedysi bolo zakázané o prevádzke jadrovej elektrárne rozprávať, tak je v súčasnosti o nej potrebné hovoriť.

V Kanade sme sa presvedčili, že obidve jadrové spoločnosti - jadrová elektráreň, aj spoločnosť na výrobu a spracovanie uránu, oboznamujú verejnosť so svojou činnosťou

prostredníctvom informačných centier a exkurziami priamo vo výrobnom procese,“

hovorí predseda OIK a starosta Veľkých Kostolian Gilbert Liška.

„Podobné návštevy sú pre nás prínosom. Napríklad po prehliadke závodu v Port

Hope už vieme ako funguje proces výroby jadrového paliva, aké bezpečnostné

opatrenia ho sprevádzajú a že je výroba jadrového paliva bezpečná.“ Členovia

komisie sa po prehliadkach mali možnosť zoznámiť s projektom celkovej rekonštrukcie elektrárne Darlington. Súvisí s predlžovaním

prevádzkovej licencie na dobu tridsiatich rokov. Jednotlivé bloky sa budú rekonštruovať postupne, začiatok prác sa

plánuje na október.-md-

Prijaté bezpečnostné opatrenia a starostlivosť o zamestnancov

na stavbe patria medzi najlepšie, aké som mal doteraz možnosť

vidieť. Táto úroveň je porovnateľná s americkými štandardmi.“

Úložisko rádioaktívnych odpadov v lokali te Mochovce spĺňa tie

najprísnejšie kritériá.

V novodobej histórii Slovenska sme získali na hokejových majstrovstvách sveta tri medaily – zlatú v roku 2002 v Göteborgu vo Švédsku, striebornú

v roku 2012 na švédsko-fínskom šampionáte a bronzovú v roku 2003 vo Fínsku.24

E — máj · jún 2016

24bezpečnosť

Pre najlepšieho brankára šampionátu 2012, „strieborné-ho“ Jána Laca je hokej všetko: aj práca, aj koníček. Je však ešte niečo iné, čo je dôležitejšie ako hokej: rodina a zdravie.

Aj preto sa dal známy brankár nahovoriť na novú bezpečnostnú kampaň, ktorú Slovenské elektrárne spustili presne v deň, kedy sa začali posledné hokejové majstrovstvá sveta v Rusku. Od piatka 6. mája pomáha propagovať bezpečnosť pri práci a využívanie všet-kých potrebných ochranných pracovných prostriedkov.

Hokejista bez helmy?Vieme si predstaviť horolezca bez istenia? Alebo futbalistu bez chráničov? Prípadne hokejistu bez prilby či rukavíc? Prečo potom sami nepoužívame osobné ochranné pracovné prostriedky?Tieto otázky motivovali Mareka Rolinca, manažéra bezpečnosti a životného prostredia na dostavbe 3. a 4. bloku Atómových elek-trární Mochovce, aby nielen pre tunajších kolegov, ale pre všetkých zamestnancov Slovenských elektrární pripravil motivačnú kampaň.Ústrednou postavou je známy slovenský hokejista, ktorý však má s našimi zamestnancami a tými, ktorí pre nás pracujú, nečakane veľa spoločného.

„Tak, ako funguje stretnutie pred prácou, hokejisti majú tréningy či porady pred zápasom. Pri výkone prác zamestnanci používajú osobné ochranné pracovné prostriedky – inak to nie je ani pri športe, zvlášť pri hokeji, keď si hráči použitím bezpečnostných pomôcok chránia svoje zdravie. A žiaden zamestnanec nepracuje na vlastnú päsť, ale prijíma svoj diel zodpovednosti a myslí aj na kolegov,“ hovorí Marek Rolinec.

Zabrániť zraneniuOkrem iného kampaň upozorňuje aj na nahlasovanie skorouda-lostí. Ak uvidíš nebezpečenstvo, zasiahni! Rovnako ako hokejista, ktorý bojuje za svoj tím. „Hokej je rýchly: za každým nahodeným pukom do rohu alebo za bránu, ide obranca, ale za sebou má hneď útočníka od súpera. Vždy mu pomôže komunikácia zo strany brankára alebo spoluhráča. To môže zabrániť zraneniu,“ radí Jano Laco.

-md-

HELMA, RUKAVICE, OBUV: BRANKÁR JÁN LACO AKO AMBASÁDOR

BEZPEČNOSTISlovenské elektrárne spustili kampaň so známym hokejovým brankárom, aby upozornili na potrebu chrániť sa pri práci.

25

E — máj · jún 2016

25bezpečnosť

NA ĽAD BY SOM BEZ VÝSTROJE NEŠIELHráč kazašského Barys Astana verí, že zraneniam sa dá predchádzať.

Úlohou brankára je nedostať gól. Čo si to od teba vyžaduje?

„Vyžaduje si to prípravu – od prípravy v lete cez prípravu na ľade, až sa dostávame k sú-ťažnému obdobiu, ktoré je pre nás zaujímavé a celá príprava k tomu smeruje.“

Brankári sú asi najviac vystrojení zo všetkých hráčov. Ktoré ochranné prvky máš na sebe?

„Samozrejme, bez prilby by som si to nevedel predstaviť. Boli obdobia, keď brankári chytali bez prilieb, ale vývoj hokejok postúpil a strely sú naozaj prudké. Bez prilby určite nie. Kaž-dá časť výstroje je dôležitá, má svoju funkciu a chráni určitú časť tela. Na ľade ma vôbec neobťažuje, a to má takmer dvadsať kíl.“

Ako brankár si prakticky celý chránený?„Vždy sa niečo nájde. Pri toľkých strelách nie-ktorá z nich objaví také miesto, ktoré bolí. Ale výstroj je na to, aby ma žiadna strela ne-zranila.“

Trúfol by si si ísť na ľad bez výstroje?„Nie. Strely a situácie v bránkovisku sú nároč-né, takže výstroj je určite potrebná. Ani ako dieťa som v bránke neriskoval. Aj ten najlep-ší korčuliar môže na ľade nabehnúť na ryhu a ak spraví chybu, môže to skončiť zranením.“

Aké boli tvoje najvážnejšie úrazy?„Jeden úraz bol koleno, ale s tým nemala vý-stroj nič spoločné. Čo sa týka kľúčnej kosti, možno by sa mi to nestalo, keby som mal trochu inú vestu. Vtedy som ju nakoniec aj vymenil. Každý má iné telo a aj v prípade brankárskej výstroje je potrebné nájsť si

takú, ktorá vyhovuje. Žiadne zranenie nie je príjemné a vždy to prežíva aj rodina. Ak by sa rekonvalescencia nepodarila, môže to odsta-viť moju kariéru. Čím sú zranenia náročnej-šie a väčšie, je väčší aj problém s návratom.“

Je gól, ktorý dostaneš, vždy len dôsledkom nezvládnutej situácie?

„Keď dostaneme gól, nikdy to nie je chyba jedného hráča. Vždy tomu niečo predchádza. Dá sa to ešte v určitý moment zastaviť. Hokej je tímová hra a na ľade sú piati plus brankár. Keď niekto urobí chybu, dá sa to napraviť. Samozrejme, čím bližšie k bráne sa chyba stane, tým je riziko väčšie. Keď urobí chybu útočník, ešte stále je tam obranca. Keď urobí chybu obranca, je za ním ešte brankár. Bohu-žiaľ, brankár už nemá nikoho za sebou.“

Keď nastupuješ na zápas, na čo myslíš?„Myslím na zápas. Tak by to malo byť. Každý by mal byť profesionál a sústrediť sa na tú prácu, ktorú práve robí. Koncentrácia je naj-dôležitejšia.“

Čo robíš pre to, aby si sa nezranil?„Dobrá príprava a dobrá prevencia. Strečing, rehabilitácia, to všetko k tomu patrí. Takto sa aj ja chránim voči zraneniam. To naše „pred-pracovné stretnutie“ sa nezačína len pred zá-pasom, ale už v lete, keď tréner vkladá nejakú myšlienku do mužstva, aby to všetci pocho-pili, mali jeden cieľ a aby o sebe vedeli na ľade

- kde má každý svoje miesto a svoju úlohu. Je dobré na ľade spolu komunikovať, najmä me-dzi mnou a obrancami. Komunikácia môže aj zabrániť zraneniu.“

Je pre teba každý zápas o tom istom?„Nie. Na každý zápas sa pripravujem indivi-duálne. Je to nový deň a nový zápas. Rutina možno existuje v  zákrokoch, ktoré mám naučené a to sa snažím robiť. Ale mentálna príprava je iná.Navyše, na ľade platia isté pravidlá, ktoré tre-ba dodržiavať a nie vždy sa hráči pri emóciách dokážu kontrolovať. Rozhodcovia dohliadajú, aby všetko išlo podľa pravidiel, aby zbytočne neprišlo k roztržkám či zraneniam. Obdivujem ich, musia sa v sekunde rozhodnúť. Snažím sa s nimi dobre vychádzať. Bez nich by som si pro-fesionálny zápas ani nevedel predstaviť.“

K dynamike a pohybu v rovnováhe patrí aj odpočinok. Je relax nutný?

„Každý z nás musí oddychovať, aby dokázal podať stopercentný výkon. Telo nie je stroj. Dá sa trénovať, dá sa s ním pracovať, aby bol človek silnejší a rýchlejší, ale čím viac pracu-je, tým viac by malo – úmerne k tomu, oddy-chovať. Telo treba počúvať, keď je unavené, máme ho zregenerovať.“

Matúš Demko

26

E — máj · jún 2016

zoom

SPÚŠŤAME PILOTNÝ PROJEKT MANAŽMENTU RIZÍK VÝROBY

Slovenské elektrárne budú v rámci všetkých bezpečnostných noriem pionierom v aplikácii manažmentu riadenia rizík na náš typ jadrových reaktorov.

Vyhodnotenie spoľahlivosti

Os X predstavuje aké spoľahlivé sú jednotlivé komponenty. Os Y predstavuje dôležitosť komponentu z hľadiska vplyvu na výrobu. Komponenty

27

E — máj · jún 2016

zoom

Co by sa stalo, keby niektoré zo zariadení v  našich elektrárňach zlyhalo? Ako by to ovplyvnilo výrobu a koľko by to v konečnom

dôsledku našu spoločnosť stálo?Tieto otázky už niekoľko mesiacov zamestnávajú kolegov z Výroby na Riaditeľstve Slovenských elektrární. Tím okolo Andreu Piagentiniho, Milena Ivanova a Miroslava Šipekiho pracuje na pilotnom projekte v rámci Manažmentu rizík výroby. Cieľom je monitorovať zariadenia v každej elektrárni, analyzovať všetky údaje, modelovať a predpokladať, čo sa môže stať.Hoci myšlienka nie je nová a podobné programy už na svete existujú – využívajú ich elektrárne v USA (kde aj vznikla metodika a know-how) a skúsenosti s nimi majú aj Francúzi, sme prví, ktorí takýto proces aplikujú na jadrové reaktory typu VVER. Začína sa od jadra, ale ambíciou tímu je postupne rozšíriť túto inováciu na všetky naše elektrárne, keďže program je aplikovateľný kdekoľvek.

„Je vynikajúcim nástrojom a podporou pre manažment pri rozhodovaní o tom, kde do zariadení investovať. Pomáha rozhodovať o adresnosti investícií a nákladov na údržbu. Najdôležitejším atribútom je teda minimalizovať možné straty na výrobe,“ hovorí Piagentini. Samozrejme, aj zvyšovať spoľahlivosť a zefektívňovanie,

či šetriť náklady. „Aby sme boli konkurencieschopní, v rámci dodržania všetkých bezpečnostných kritérií a noriem pre environmentálne aspekty hľadáme priestor na zlepšenie výkonu.“Program by v budúcnosti mohol byť poradným modelom pre manažérov pri rozhodovaní kam investovať, aby sa eliminovali straty na výrobe. Napriek tomu nijakým spôsobom sa to nedotkne investícií do bezpečnosti, ktoré ostávajú aj naďalej pre našu spoločnosť na prvom mieste.Softvér analyzuje vstupné údaje o všetkých komponentoch na jednotlivých zariadeniach a vyhodnocuje tieto informácie vo forme grafu. Na základe neho potom vieme vyhodnotiť pravdepodobnosť zlyhania. Výstupom je teda prehľad spoľahlivosti a toho, aké sú riziká, ale aj vplyvy jednotlivých komponentov na výrobu elektriny. A v neposlednom rade aj vyčíslenie potenciálneho výpadku pre celú spoločnosť.V praxi to napríklad znamená, že už čoskoro budeme vedieť, koľko by stálo, ak by došlo k poruche na niektorom z komponentov, ktorý môže mať vplyv na odstavenie celého reaktora a došlo by až k neočakávanému celkovému zníženiu výroby.Ide o určitú synergiu a spoluprácu medzi lokalitami, úsekmi výroby, financií a ďalšími útvarmi, ktoré prinesú zaujímavé a dôležité výsledky. „Pilotný

projekt je kľúčový, rozhodli sme sa ho aplikovať najprv na jadre, konkrétne na systéme hlavnej vody na 3. bloku v Atómových elektrárňach Bohunice, kvôli priamej dostupnosti vstupných údajov, “ vysvetľuje Milen Ivanov. Hlavná napájacia voda je tiež významný kontribútor k možným stratám na výrobe. Realizácia projektu je koncipovaná tak, aby každá implementačná fáza prinášala okamžité výsledky a návratnosť – až po pokrytie všetkých systémov dôležitých pre výrobu. Na každom bloku sa takto musí zanalyzovať viac než 40 systémov.Jednotlivé komponenty zariadení, pochopiteľne, elektrárne monitorujú, existuje Program spoľahlivosti zariadení, ktorý na základe expertných skúseností udržiava spoľahlivosť zariadení.

„Samozrejme, že vieme, v akom stave zariadenia a ich komponenty sú, avšak až doteraz sme nemali nástroje na to, aby sme simulovali dopady toho, čo sa stane, keď niektorý komponent zlyhá,“ dopĺňa Ivanov.Program sa nepriamo týka aj rozvoja a vzdelávania zamestnancov a možnej spolupráce s univerzitami. Nie je totiž vylúčené, že v budúcnosti by sa mohli do programu zapojiť študenti, čo by dopomohlo výchove novej generácie expertov.

Dorota Kráková

Je to opakujúca sa sústava navzájom previazaných aktivít, ktorých cieľom je riadiť potenciálne riziká, teda obmedziť pravdepodobnosť ich výskytu alebo znížiť ich vplyv. Účelom riadenia rizík je

predísť problémom či negatívnym javom, vyhnúť sa krízovému manažmentu a zamedziť vzniku problémov.

RIADENIE RIZÍK

ˇ

Os X predstavuje aké spoľahlivé sú jednotlivé komponenty. Os Y predstavuje dôležitosť komponentu z hľadiska vplyvu na výrobu. Komponenty

28

E — máj · jún 2016

DEŇ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA OPÄŤ ZAUJAL

Podujatia k eko a bio životnému štýlu sa organizovali na každej lokalite.

zoom

Ako pestovať bez chémie, ako doma upratovať ekologicky a ako vyzerajú zelené stavby? Aj to boli témy súvisiace so Svetovým dňom

životného prostredia, na ktoré odpovedali počas júna aktivity na všetkých závodoch. Kolegov na Riaditeľstve nadchli počas 8. júna, kedy sa tu konal Deň životného prostredia, mydlové orechy. Ide o plody stromu, ktorý rastie v Indii a Ázii a má rovnaké účinky ako bežné čistiace a pracie prostriedky. Plod sa môže nastrúhať a použiť ako prostriedok na umývanie riadu, alebo ako účinný prací pro-striedok šetrný k  životnému prostrediu aj k pokožke. Ekologické produkty z týchto ore-chov sa však dajú aj kúpiť alebo „načapovať“ v špecializovaných bio obchodoch. Každoročná aktivita enviro tímu, ktorá je tento rok previazaná aj na celoročnú kampaň Žiť zdravo nie je veda, sa tentoraz zamerala na zdravé bývanie, chemicky nezaťaženú do-mácnosť, ale aj tradičné technológie šetrnej výstavby nových  a  rekonštrukcie starších domov s použitím prírodných zatepľovacích

a omietkových materiálov. „Hlinené omietky a slamené domy nie sú nič nové, “ povedala Zuzana Kierulfová z OZ ArTUR s tým, že ke-dysi sa štandardne používali a my sa k nim len znova vraciame. Dňa životného prostredia sa na Riaditeľstve zúčastnilo až 130 kolegov. „Našim cieľom je nasmerovať ľudí k  tomu, aby chemické prostriedky nahradili prírodnými, ktoré sú bio-logicky rozložiteľné  a tiež prezentovať návrat k  tradičným metódam obnovy chalúp a  do-mov. Udržateľným prístupom v životnom štýle okrem priameho pozitívneho dopadu na život-né prostredie získame aj dobrý pocit zo seba samého,“ povedala Alena Mečiarová, team leader skupiny Životného prostredia. Súčas-ťou bol opäť náučný kvíz a motivačné odmeny. Na Riaditeľstve v Bratislave sa konala pred-náška riaditeľa Správy TANAP Pavla Majka. Dlhoročná spolupráca našej spoločnosti v oblasti ochrany tatranskej prírody prinies-la mnohé pozitívne výsledky – jedným z nich je aj najznámejší projekt v oblasti ochrany životného prostredia na Slovensku – moni-

torovanie orlice Aničky na ceste do teplých krajín. Piati účastníci prednášky získali knihu Príroda Tatier. V Elektrárňach Nováky bola prednáška o kom-posteroch, kompostovaní a spracovateľných odpadoch a  tiež o  ekologických čistiacich prostriedkoch. Napriek tomu, že ide o veľmi šetrný spôsob, je rovnako účinný ako bežné pracie a čistiace prostriedky. O eko-trendoch v pestovaní ovocia a zeleniny hovorili v Elektrárňach Vojany na prednáške Zdravá záhrada. Chutné a zdravé potraviny nepotrebujú chémiu. Mochovce organizovali prednášku v spoluprá-ci s Arborétom Mlyňany o jedinečnej Ružovej záhrade. Zároveň celý týždeň prebiehala kam-paň za uvedomelé využívanie áut - každý, kto zviezol svojho kolegu a  ušetril tým ďalšie zbytočné emisie z iného auta, mohol vyhrať sadenicu tují. Bohunice sa pripojili osvetovými videami s te-matikou zdravšieho a čistejšieho životného štýlu na obrazovkách po závode.

-dk-

29

E — máj · jún 2016

2929zoom

3 SEKUNDY

Ak nejazdíte výťahmi, robíte pre svoje zdravie oveľa viac, ako si myslíte. Každý prekročený schod predlžuje váš život o 3 sekundy.

ŽIŤ ZDRAVO NIE JE VEDAKampaň za zdravší životný štýl našich zamestnancov nadchla kolegov.Potrvá do novembra.

Na každej z lokalít Slovenských elektrární sa od konca apríla rozbehli aktivity, súvisiace s kampaňou Žiť zdravo nie je

veda. Cieľom je rozhýbať kolegov – či už v prenesenom zmysle slova alebo skutočne, aby si začali viac všímať svoje zdravie. Až do konca roka si budú môcť bezplatne a v rámci svojho pracoviska osviežiť vedomosti o dôležitosti zdravej stravy, pohybu a aktívneho životného štýlu.Kampaň vizuálne kombinuje vedecké poznatky a dôležité fakty s grafickou hravosťou. A keďže pripomínanie elementárnych zásad a toho, čo už dávno vieme, je dôležitý atribút kampane, všetky nosiče sú koncipované ako odkazy, písané kriedou na tabuli.Vôbec prvou aktivitou bola prednáška uznávaného imunoalergológa Borisa Hruškoviča na Riaditeľstve Slovenských elektrární, ktorý odporučil kolegom hlavne využívať zdravý rozum. „Neuznávam delenie medicíny na alternatívnu a západnú

- medicína je len jedna. Dôležité je vedieť, kedy ktoré princípy použiť. Veľa vecí môžeme sami ovplyvniť, aj keď genetické pozadie je veľmi podstatný faktor,“ povedal.Dnes je alergický každý štvrtý človek, ak teda o alergii vieme, mali by sme si nechať poradiť od odborníka, pretože niekedy prírodná liečba jednoducho nestačí. Zaujímavosťou je tiež, že stúpa

počet pacientov, ktorí alergiu odhalia v neskoršom veku. Pritom každá alergia, ale aj astma, sú individuálne a čo zaberá jednému, môže druhému škodiť.Najdôležitejšie podľa neho je jesť čo najmenej konzervovaných potravín, otužovať sa, tráviť čo najviac času na čerstvom vzduchu a vyhýbať sa stresu.V Novákoch stihli kolegyne a kolegovia súťažiť o 10 poukazov na hodiny jumpingu, športu zameraného na posilňovanie svalstva celého tela pri skákaní na trampolíne. Hodinu zdarma si odcvičili v Prievidzi počas Svetového dňa pohybom ku zdraviu (10. máj).Na riaditeľstve, v Mochovciach, Bohuniciach i v Trenčíne a Novákoch mohli najmä kolegyne absolvovať prednášky, zamerané na zdravie žien pri príležitosti Národného dňa akcií pre zdravie žien (26. máj).Po prázdninách, kedy aktivity nebudú, sa kampaň prehupne do druhej polovice. Od septembra čakajú zamestnancov Slovenských elektrární ochutnávky zdravých jedál a potravín, prednášky a kurzy, či cvičenie v rámci Svetového dňa chrbtice v októbri. V novembri zavíta do Trenčína, Bratislavy a Bohuníc MUDr. Igor Bukovský, odborník na zdravú výživu a autor viacerých kníh.

-dk-

Prečo sa choroby srdca a ciev týkajú všetkých?

Srdcovocievne choroby ako infarkt srdcového svalu, vysoký krvný tlak, cievna mozgová príhoda a ďalšie, u nás môžu až za 54 % všetkých úmrtí. Vyplýva to zo štatistík, ktoré predstavil vo svojej prednáške, zameranej na zdravý životný štýl vo vzťahu k srdcovocievnym ochoreniam, pre zamestnancov riaditeľstva Slovenských elektrární MUDr. Miloš Hrozenský. Kampaň „Žiť zdravo nie je veda“ pokračovala pri príležitosti Svetového dňa pohybu.

„Približne 800 tisíc ľudí na Slovensku trpí vysokým krvným tlakom. Ale iba asi 500 tisíc o tom vie,“ povedal pred približne 25 kolegami, ktorí sa prednášky v Bratislave zúčastnili. Keďže vysoký tlak nebolí, mnohí si neuvedomujú, že môžu byť ohrození na zdraví aj živote. Rizikovými skupinami sú ľudia s nadváhou a obezitou, tí, ktorí sa nehýbu, fajčia alebo jedia priveľa cukrov a tukov a samozrejme tí, ktorí nechodia na preventívne prehliadky a nevedia, aký majú krvný tlak. Infarkt dnes môžu dostať aj 30-tnici. Dôležitým faktorom je totiž stres.V európskych štatistikách sa Slováci približujú k najtučnejším národom. Kľúčom k zdravému srdcu a cievam, a teda dlhšiemu životu, je podľa MUDr. Hrozenského „bojovať so svojou pohodlnosťou, so svojimi závislosťami (cigarety, jedlo, cukor, drogy). Pri prítomnosti vysokého krvného tlaku je dôležité pravidelne si merať krvný tlak (doma) a dôsledne užívať predpísané lieky na liečbu vysokého krvného tlaku.

30

E — máj · jún 2016

3030

Bezpečnosť je prioritou našej spo-ločnosti a bez výnimky jej podria-ďujeme všetky naše činnosti. Pri riadení našich výrobných blokov

si neustále kladieme otázky, preverujeme, či sa nedajú veci robiť lepšie.V Slovenských elektrárňach budujeme kultúru bezpečnosti (KB) už mnoho rokov. Jej úroveň pravidelne monitorujeme. Zisťujeme jej trend prostredníctvom nezávislého hodnotenia úrovne kultúry bezpečnosti každé dva roky.Prvý prieskum kultúry bezpečnosti podľa návodov americkej Asociácie jadrových prevádzkovateľov INPO bol vykonaný v roku 2010 a oslovení boli zamestnanci jadrových elektrární.

Každé dva rokyPo dvoch rokoch manažment spoločnosti rozhodol o vykonaní prieskumu prierezo-vo, vo všetkých našich elektrárňach a  na riaditeľstve spoločnosti. Prieskum v roku 2014 priniesol zistenia i porovnanie s inými elektrárňami, aký je náš prístup ku kultúre bezpečnosti a opatrenia, ako ho zlepšiť.Opatrenia a úlohy sme realizovali a splnili, a preto je potrebné, s odstupom rovnakého ob-dobia sa opýtať našich zamestnancov, kde sme

sa dostali a ako vnímame kultúru bezpečnosti.Tohoročný prieskum bude rovnako anonym-ný. Zber našich názorov bude od 20. júna do 17. júla.Po elektronickom prieskume sa v  jeseni uskutočnia osobné rozhovory s vybranou vzorkou zamestnancov. Pri tvorbe otázok sme vychádzali z princípov kultúry bezpeč-nosti. V tomto roku budeme vyhodnocovať KB podľa 10 charakteristík KB, uvedených v dokumente WANO PL 2013-1: Charakteris-tiky zdravej kultúry bezpečnosti (Traits of a Healthy Safety Culture).Na základe výsledkov prieskumu budú iden-tifikované slabé a silné stránky vo vzťahu ku kultúre bezpečnosti a stanovené opatrenia na zlepšenie.

Aj ombudsmani Podobná metodika na spoznanie úrovne KB a osvojenia si jej princípov sa používa v rámci skupiny Enel aj u našich jadrových kolegov a  jadrových prevádzkovateľov takmer na celom svete.Prieskum o kultúre bezpečnosti je len jed-ným z nástrojov, ktorým naša spoločnosť monitoruje prístup k bezpečnosti, ku kultú-re bezpečnosti. Do života sme dostali mnohé

ďalšie možnosti – nahlasovanie nedostatkov a podnetov na zlepšenie, či už cez nahlásenie vedúcemu zamestnancovi alebo cez tzv. NG hlásenia v systéme SAP, prostredníctvom projektu Quasar alebo písomne cez schránky dôverného nahlasovania.Operatívnou možnosťou ako poukázať na dobrú prax i nedostatok je obrátiť sa na ombudsmanov a koordinátorov dôverných hlásení.Ombudsman na klasických elektrárňach je volený zamestnancami, výber je z radov kolegov a zastáva svoju funkciu dobrovoľne. Jadrové elektrárne majú zvolených koordiná-torov dôverných hlásení.Zamestnanec môže podať podnet a ombud-sman, resp. koordinátor svojou pozíciou zabezpečuje diskrétnosť hlásenia a  jeho spoluprácu, ako s podnetom pracovať ďalej.Účasť v prieskume je pre zamestnancov spo-ločnosti jedinečná príležitosť, ako sa otvorene vyjadriť k  natoľko dôležitej problematike, akou je kultúra bezpečnosti a svojím názorom prispieť k jej zdokonaleniu. Záujem potvrdzu-je aj zvyšujúca sa účasť v prieskumoch.

-dk-

CHCEME POZNAŤ ÚROVEŇ NAŠEJ KULTÚRY BEZPEČNOSTI

V júni opäť spustíme dotazníkový prieskum.

zoom

31

E — máj · jún 2016

ZÁUJEM O PRIESKUM SA ZVYŠUJE

Na blížiaci sa prieskum o kultúre bezpečnosti sme sa pýtali Ľubomíra Krenického, riaditeľa integrovaného systému manažérstva a hodnotenia jadrovej bezpečnosti, ktorý je gestorom prieskumov KB.

Čo je vo vašom chápaní kultúra bezpečnosti?

„Kultúra bezpečnosti je definovaná základ-nými hodnotami a modelmi správania sa, ktoré vychádzajú zo spoločného záväzku všetkých zamestnancov presadzovať bezpečnosť, ochranu ľudí a životného prostredia pred ekonomickými cieľmi. A kultúra je pre spoločnosť to, čo je pre jednotlivca jeho charakter alebo osobnosť. Nedá sa priamo odmerať, ale dá sa posúdiť nepriamo cez vonkajšie prejavy. Jedným z nástrojov na hodnotenie kultúry bezpeč-nosti sú prieskumy vnímania jej úrovne zamestnancami spoločnosti.“

Prvý prieskum kultúry bezpečnosti podľa návodov americkej asociácie jadrových prevádzkovateľov INPO sa robil v roku 2010 iba na jadrových elektrárňach. Prečo sa neskôr manažment spoločnosti rozhodol prieskum urobiť prierezovo všade?

„Rozhodli sme sa aplikovať to, čo sme si vy-skúšali na jadre, na celú spoločnosť, lebo zásady, týkajúce sa jadrovej bezpečnosti, sú do značnej miery aplikovateľné aj na klasickú bezpečnosť v celej spoločnos-

ti. Ukazuje sa, že sme sa rozhodli dobre, záujem o rozvoj kultúry bezpečnosti v spo-ločnosti potvrdzuje aj zvyšujúca sa účasť v prieskumoch. Kým v roku 2010 sme túto možnosť využili v 73 %, v roku 2012 stúpla účasť na 82 % a „skoro“ všetci – až 94 % - sme boli aktívni v prieskume v roku 2014. Bol by som osobne veľmi rád, keby sme tento trend udržali.“

Prieskum je len nástroj na zisťovanie situácie. Ale čo ďalej s jeho výsledkami? Ako si kultúru bezpečnosti udržiavať?

„Pri dostatočne vysokej účasti v prieskume možno zo subjektívnych názorov a pocitov jednotlivých zamestnancov identifikovať objektívne problémy v kultúre spoločnos-ti. Výsledky prieskumu teda pre vedenie spoločnosti slúžia ako „systém včasného varovania“. K problémom zisteným na základe prieskumu je na úrovni spo-ločnosti prijímaný akčný plán, ktorého účinnosť je potom overovaná nasledujúcim prieskumom.Napríklad, podľa posledného prieskumu z roku 2014 naši zamestnanci pociťovali ako najvýznamnejší problém riadenie

a komunikáciu organizačných zmien, ktoré nie vždy prispievali k upevňovaniu dôvery v našej spoločnosti. Na druhej strane väčšina zamestnancov pociťovala zlepšenie kultúry bezpečnosti oproti predchádzajú-cemu prieskumu z roku 2012.“

Zuzana Andrlová

zoom

E — máj · jún 2016

VYBEHNÚŤ Z PRÁCE A UROBIŤ RADOSŤ INÝM

Byť súčasťou firmy, ktorá si všíma aj okolie svojich lokalít, je pre mnohých motivujúce. Do tohto ročníka Zamestnaneckého grantového programu sa opäť prihlásilo viac projektov ako minulý rok.

zoom

Až 29 projektov tento rok súťažilo o záujem kolegov pri zapojení sa do Zamestnaneckého grantové-ho programu. Jeho súčasťou je

aj dobrovoľnícka akcia Naše Mesto, ktorú organizovala Nadácia Pontis už 10. raz v piatok 10. júna a v sobotu 11. júna.V minulom ročníku podujatia sa zapojilo spolu takmer 300 našich zamestnancov, aby zlepšili prostredie škôl, škôlok, parkov alebo zimného štadióna v lokalitách pri našich elektrárňach. V tomto roku sa pri-

hlásilo 537 zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, dokopy s dobrovoľníkmi z komunít nás bolo viac ako 850. Cieľom podujatia nie je len dobrovoľnícka

„brigáda“ v teréne, ale aj podpora vytvárania vzťahov k lokalite, preberanie zodpoved-nosti za prostredie a angažovanosť. Navyše je to príležitosť na vytváranie kontaktov s miestnymi komunitami.

Čo sa dá dokázaťDo podujatia sa na celom Slovensku zapája

približne 10 tisíc zamestnancov firiem od Stupavy až po Prešov, akcia sa stala synonymom angažovanosti a novodobého záujmu firmy o to, čo sa na Slovensku deje. Nie je to iba jednorazová akcia, masové nadšenie zamestnancov a predstaviteľov najväčších spoločností na Slovensku je znakom, že zničené lavičky, staré ihriská a zanedbané parky nie sú len vecou samosprávy alebo obcí, je to vizitka nás všetkých.Každoročne – a od začiatku – sa zapájajú

32

33

E — máj · jún 2016

zoom

rokov existuje podujatie Naše Mesto, najväčšia dobrovoľnícka akcia na Slovensku.10

napríklad zamestnanci z medzinárodnej poradenskej spoločnosti Pricewaterhou-seCoopers Slovensko. „Je úžasné vidieť, čo všetko sa dá dokázať, keď spojíme sily,“ povedal Todd Bradshaw, contry manažér spoločnosti.Rovnako aj spoločnosť Heineken na Slovensku. „Konať dobro a preukazovať službu okoliu a komunite, v ktorej žijeme, je jedinou možnou cestou, ako dať nášmu životu skutočný zmysel a širší rozmer. Práve vďaka tejto voľbe sa dostaví ten neopísateľne príjemný pocit z dobre vyko-nanej práce. Foriem pomoci a podpory je mnoho, ráta sa každá, aj tá najmenšia, ak sa vyznačuje úprimnou snahou a je v nej kus srdca,“ myslí si Door Plantenga, generálna riaditeľka spoločnosti pre región západnej Európy.Zapájajú sa ale aj známe osobnosti a špor-tovci, napríklad boxer Tomi Kid Kovács, spevák Peter Dvorský alebo moderátor-ka Katka Brychtová. „Pomáhať je pre mnohých z nás úplne prirodzené. Využime potenciál, ktorý v nás Slovákoch je naozaj veľký, a pomáhajme, kde treba. Robíme to pre druhých, robíme to pre seba, robíme to pre naše deti…“ vyzývala pred začiatkom podujatia.

Pribúdajú aj novíHoci medzi našimi ambasádormi sú mnohé

„známe“ mená z minulých rokov, pribúdajú aj noví. „Som opakovane ambasádorom,“ hovorí Marián Bátovský z Mochoviec. Oslovila ho totiž kolegyňa z elektrární, členka výboru pozemkového spoločen-stva Mariana Mančíková. „Ukázala mi projekt v Starom Tekove a to ma oslovilo.“ Spoločne sprístupňovali staré koryto Hronu a zmenili zarastený priestor. „Už ako dospievajúci chlapec som chodil do tejto

oblasti, u nás známej ako Čertov kút, a už vtedy som náhodou našiel v prírode podo-zrivo neprirodzene poukladané kamene.  Nevedel som však, že to je „gát“, ktorý bol v roku 2013 vyhlásený za kultúrnu pamiat-ku. Jeho stavba sa datuje do roku 1729.“Pokračovaním projektu by spolu chceli vybudovať novú cestu a náučný chodník k tejto zabudnutej kultúrnej pamiatke.

„Bude tu pre nás, ale aj pre ďalšie generácie.“Opätovne sa prihlásila aj Zdenka Jokalová z Elektrární Nováky, ktorej sa podarilo už dvakrát vybojovať pre svoj projekt aj dotáciu do výšky 3000 eur v druhej etape Zamestnaneckého grantového programu. Vždy išlo o projekt v obci Radobica.

„Prvýkrát som sa zapojila kvôli tomu, aby som pomohla združeniu k získaniu grantu, ale aj v snahe pomôcť a urobiť niečo pre obec, v ktorej žijem aj ja a niekoľko kolegov,“ povedala. „Sme naozaj malá dedinka a ne-máme takmer žiadnych sponzorov. A keď tak kráčate po tej našej „malebnej“ dedinke, vidíte, čo všetko sa podarilo spraviť, ale aj ďalšie možnosti ako mnohé vylepšiť, zreno-vovať, vybudovať. Našťastie, je tu niekoľko dedinských nadšencov, ochotných priložiť ruku k dielu.“ Zdenka Jokalová pracuje spolu s kolegyňou Jarkou Poliakovou v elektrárňach už viac ako 30 rokov. „Aj napriek tomu, že veľa našich kamarátov tu už nepracuje, predsa sme medzi našimi kolegami našli dosť ľudí ochotných nám pomôcť a neskôr zahlasovať za náš projekt,“ vysvetľuje. Najdôležitejšie je budovať si navzájom dobré vzťahy a potom budeme úspešní všetci.

Druhá etapa v septembriJe to na prvý pohľad možno len malý krôčik – ísť „na brigádu“ v jeden deň v roku. Avšak aj týchto pár hodín môže veľa zmeniť.

Pre združenia, ktoré dobrovoľnícke aktivity organizujú, je to rozhodne šanca zviditeľ-niť sa a prezentovať svoju činnosť a zároveň, nezanedbateľnou výhodou je nadviazanie nových kontaktov s komunitou. Taktiež na jeseň sa vďaka tomu môže združenie zúčastniť druhej etapy Zamestnaneckého grantového programu, kde sa uchádza o tritisíc eur na svoj projekt.Samozrejme, že úspech závisí vo veľkej miere od hlasovania zamestnancov, avšak je to v prvom rade osobný vklad ambasádora, ktorý presviedča svojich kolegov a motivu-je k tomu, aby priložili ruku k dielu.A tak sa aj tieto tri či štyri hodinky v „teréne“ nakoniec pretavia napríklad do úplne nového ihriska pre škôlkarov v Zlatých Moravciach, na cvičenie pre deti a dôchod-cov v Novákoch alebo sa začnú obnovovať hradby v Modre, ktoré na rekonštrukciu čakali doslova storočia.

-dk-

34

E — máj · jún 2016

obchod

Tento princíp pozná ľudstvo už storočia. Využívali ho gazdinky, ktoré vkladali do rozpálenej rúry tehlu a dopekali na nej koláč,

alebo kuriči parných lokomotív. Kotol lokomotívy počas prestávok v jazde totiž nemohol vychladnúť, preto kuriči doň vkladali veľké žulové kamene, ktoré naa-kumulovali teplotu. Trvalo kratšie kým sa kotol znova dostatočne rozpálil a kuriči si mohli na chvíľku pospať.Rovnako funguje aj nový produkt na úsporu paliva, ktorý predstavujú Sloven-ské elektrárne v spolupráci s rakúskym partnerom. Rozdiel je v materiáli - už to nie je kameň, ale sofistikovaný keramic-ký materiál s oveľa vyššou akumulačnou schopnosťou (Accurad High Temperature Storage - HTS). Technológia je vhodná pre plynové kotly a kotly na tekuté palivo s výkonom nad 500 kW s horizontálnou spaľovacou komorou a horizontálnym horákom.Keramickou vložkou sa zvyšuje efektívnosť kotla a tým sa znižuje spotreba paliva (na úrovni 5 – 15 %) a produkuje sa menej emisií (redukcia emisie CO2 je na úrovni 10 – 30 %). Zároveň s tým sa znižuje aj spotreba elektri-ny. A pri tom všetkom dosahujeme rovnaký objem tepla - kľúčovým účinkom HTS je zvýšená hustota tepelného toku vo vnútri plamenca. Vyššia hustota tepelného toku

HTS je na mieru zhotovený retrofitný systém pre olejové,

plynové, parné alebo horúcovodné kotly s horizontálnym plameňovým

vstrekovaním.

MENEJ PALIVA A VIAC TEPLASlovenské elektrárne predstavujú nový produkt na úsporu paliva

v plynových kotloch.

znižuje čas potrebný k ohrevu okolitého prostredia, čo zvyšuje energetickú účin-nosť.Počas prevádzkovej fázy dosahuje ke-ramická vložka HTS teplotu až 1300° C. Absorbuje vygenerovanú prebytočnú tepelnú energiu, až kým nie je indukovaná energia taká veľká, ako energia uvoľňovaná (Nultý zákon termodynamiky).

„Procesy vnútri spaľovacej komory určitú dobu monitorujeme, analyzujeme a na základe analýzy navrhneme presný tvar keramických vložiek pre dané podmienky,“ hovorí Wolfgang Rigler zo spoločnosti, ktorá dodáva inteligentnú technológiu. In-vestícia do keramickej vložky pritom nie je veľká, navyše, s krátkou dobou návratnosti.

„Investície do technológií v oblasti energe-tickej účinnosti majú veľký potenciál zvýšiť ziskovosť a uvoľniť užívateľom značné peňažné toky pre energeticky náročné biznisy,“ hovorí Marián Kupec, projektový manažér SE Predaj.Výhodou je aj rýchla inštalácia do 24 hodín a 5 ročná záruka na materiál. Navyše, v krajinách so zavedenými povinnými sché-mami energetických úspor (ako napríklad Rakúsko) možno získať ďalšie prostriedky z trhového obchodovania s dosiahnutý-mi úsporami. To ešte zvyšuje návratnosť investície do keramickej vložky.

-r-

35

E — máj · jún 2016

panoráma

Slovensko je už „spolupracujúcim štátom“ ESA. Dohodu o spolupráci sme podpísali v roku 2010, tento rok v januári ju ratifikoval prezident SR Andrej Kiska. Generálnym riaditeľom je Johann Dietrich Wörner.

EURÓPSKA VESMÍRNA AGENTÚRA

Cestovanie na Mesiac je jedným z mimoriadnych pokrokov ľud-stva z minulého storočia. Toto storočie podľa všetkých vedec-

kých odhadov prinesie – už pomerne skoro - vybudovanie prvej výskumnej lunárnej základne, stálo obývanej ľuďmi.Ide o projekt Moon Village Európskej ve-smírnej agentúry (ESA).Začiatkom mája aj o tomto projekte dis-kutoval so študentmi v Bratislave Johann Dietrich Wörner, generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry. „Chceme vybudovať dedinu na Mesiaci, kde by pra-covali tí najlepší odborníci z celého sveta. Naším cieľom je získať čo najviac nových poznatkov z vesmíru,“ povedal Wörner pred študentmi v priestoroch Slovenskej technickej univerzity.STU si za miesto pre svoju prednášku vybral samotný Wörner. Keď pôsobil ako profesor a rektor Technische universität Darmstadt, obe školy úzko spolupracovali.Študenti sa Wörnera pýtali napríklad aj či verí v existenciu mimozemšťanov a či očakáva, že už čoskoro budú bežne ľudia lietať na Mesiac.Členstvom Slovenska v ESA sa našim študentom, vedcom ale aj firmám otvorili väčšie možnosti zapojiť sa do tendrov, stáží a grantových programov Európskej vý-skumnej agentúry.Vedci z STU už túto šancu využili a v gran-tovej súťaži agentúry aktuálne uspeli s dvoma projektmi.Prvý projekt Space for Education, Edu-cation for Space má pripraviť program vzdelávania odborníkov pre vesmírny výskum. Víziou je otvoriť na univerzite intenzívny kurz, prípadne spustiť 2. stupeň štúdia, so zameraním na vesmírne techno-lógie a výskum. Takýto vzdelávací program neponúka nijaká slovenská univerzita.

„Spolupracujúci štát“ Slovensko sa stane

DOVOLENKA NA MESIACI? Slovensko navštívil riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry a diskutoval so študentmi – napríklad

aj o mimozemšťanoch.

plnoprávnym členom ESA pravdepodobne v roku 2020. Vtedy sa krajine otvoria ďalšie možnosti čerpania financií určených na výskum a absolventi kurzu budú žiadaní. Kurz či študijný program by pripravil odborníkov nielen pre univerzity a vedecké inštitúcie, ale aj pre firmy, ktorým sa otvoria nové možnosti podnikania a výroby. Program má študentov pripraviť aj na výskum realizovaný vo vesmíre.V druhom projekte (Radiation Induced Terahertz Wave and Power Generation in Magnetic Microwires) vedci STU hľadajú nový koncept získavanie elektrickej energie

z alfa častíc, ktoré sú vo veľkom množstve prítomné vo vesmíre, ale aj v jadrových reaktoroch po jadrovej reakcii.ESA spolupracuje na základe rámcovej dohody aj s Európskou Úniou na vybraných projektoch – globálnom navigačnom sys-téme Galileo a na projekte monitorovania životného prostredia na Zemi Copernicus. Intenzívnejšia spolupráca Európskej únie a Európskej vesmírnej agentúry bude jed-nou z hlavných tém predsedníctva.

-dk-FOTO – STU

Model prvej slovenskej družice v mierke 1:1.

36

E — máj · jún 2016

36 Hitom v 20. rokoch bolo auto Columbia Runabout, ktorého dojazd bol 65 kilometrov a maximálna rýchlosť 24 kilometrov za hodinu.

Je to zaujímavý paradox. Pred de-saťročím boli elektromobily skôr úsmevným oživením diskusie o  tom, kam sa svet motorizmu

môže uberať. Kategória sci-fi. Pritom, prvý elektromobil uzrel svetlo sveta pred viac ako 130 rokmi a začiatkom 20. storočia to vyzera-lo na raketový vzostup. Príbeh sa ale zvrtol a svet dnes, po sto rokoch, znovuobjavuje autá na elektrický pohon. A tentoraz to nao-zaj vyzerá na žiarivú budúcnosť. Milióny kilometrovTrojkolesové auto predstavil v roku 1881 fyzik Gustave Trouvé na parížskej výstave Expositon d’Electricité, poháňalo ho šesť nabíjateľných olovených batérií. Niekoľko pokusov si svet pamätá aj z obdobia za-čiatku 19. storočia - prvý zdokumentovaný elektromobil bol model vozidla, ktorý už v roku 1828 zostrojil maďarský vynálezca Ánián Jedlík, nasledoval Škót Robert An-derson, auto vzniklo niekedy medzi rokmi 1832 až 1839.Niekedy začiatkom 20. storočia sa v Európe rozšírili hybridné motory, Amerika ale v tom čase presedlala na elektromobily úplne. Hoci prakticky v rovnakom čase ako elektromobily vstúpil na scénu aj spaľovací motor, ktorý vyvinuli Gottlieb Daimler, Wilhelm Maybach a Karl Benz, svet ešte nebol naň pripravený – ropa bola v tom čase príliš drahá.

Elektromobily zažívali veľký rozmach – predávali sa vo veľkom. Ako píše časopis Autobild, príkladom bola flotila taxíkov pre mesto New York. A tak na prelome 19. a 20. storočia po uliciach Londýna, Paríža či New Yorku jazdilo vyše 30 000 elektromo-bilov. V tom čase to bolo slušné číslo, autá boli vtedy ešte stále skôr vymoženosťou ako bežnou vecou a týkali sa hlavne vyššej spoločenskej triedy.Elektrické autá spoločnosti General Electric, križujúce mestá USA, najazdili začiatkom 20. storočia milióny kilometrov.

Nástup ropyPod úspech elektricky poháňaných vozidiel sa podpísalo niekoľko faktorov, ktoré ich zvýhodňovali pred modelmi so spaľovacím motorom. Neprodukovali vibrácie, smog ani hluk a nevyžadovali preraďovanie rýchlostných stupňov, čo bolo v tej dobe pri šoférovaní najkomplikovanejším počinom. Nepopierateľnou výhodou bola absencia štartovacej kľuky, vďaka čomu si tieto autá získali obľubu aj medzi ženami.Tak prečo teda elektrické autá z ciest tak rýchlo vymizli?Jedným z najdôležitejších faktorov bol pokles cien klasických palív. V 20. rokoch svet objavil nové ložiská ropy, začali sa zlepšovať aj cesty a tak stúpal dopyt po autách s vyšším dojazdom. Kým tento prob-lém dnes svet pri elektromobiloch rieši

znova, benzínové pumpy boli už v tom čase čoraz dostupnejšie. A v neposlednom rade, komplikovanú štartovaciu kľuku nahradil klasický štartér. Ceny benzínových áut sa tak znížili a pred 1. svetovou vojnou kým elektrický roadster stál v roku 1912 až 1750 dolárov, benzínový model len 650 dolárov, píše Autobild.

Súčasnosť: InovácieKeď miliardár Elon Musk pred pár týždňa-mi predstavil nový elektrický sedan Tesla Model 3 a zároveň naň začal prijímať pred-bežné objednávky, okolo elektromobilov sa rozpútalo nové šialenstvo.Elektrické autá už dnes ani na Slovensku nepatria medzi science fiction, i keď stále na uliciach vzbudzujú prekvapenie. Predsa len, je ich tu stále pomenej – odhadom asi sto. Ale celosvetový trend je jasný, počet elektromobilov sa zvyšuje a najmä vďaka aktivitám v Tesle. Američania si meno sláv-neho vynálezcu nepožičali náhodou a snažia sa o ďalšiu automobilovú revolúciu.Medzi automobilkami je v marketingovom chápaní Tesla výnimočná. Pre zákazníkov totiž nejde len o automobil, Musk vytvoril niečo, s čím sa ľudia dokážu identifikovať a čo definuje aj ich životný štýl. Výsledok? Obrovský záujem verejnosti.Hneď po predstavení auta dostala firma státisíce žiadostí o kúpu. Evidovali všetky, po zaplatení rezervačného poplatku 1000

ELEKTROMOBILY: BUDÚCNOSŤ JE UŽ TUTesla predstavila revolučný elektromobil, ktorý môže zmeniť svet.

37

E — máj · jún 2016

37inovácie

dolárov. Už v polovici apríla dosiahli rezer-vácie najnovšieho modelu číslo 400 tisíc kusov. Musk chce údajne postupne dosiah-nuť ročnú kapacitu výroby až pol milióna automobilov.Na jedno nabitie by malo nové autíčko prejsť okolo 340 kilometrov a z nuly na 100 km/h sa dostanete za menej ako šesť sekúnd. V základnej výbave by mal byť dokonca aj autopilot. Interiéru dominuje veľký dotykový displej, takmer všetky funkcie automobilu budú ovládané práve cez displej.

ÚsporaNajväčšou výhodou elektromobilov je ne-pochybne úspora peňazí na benzíne či nafte. Ak by ste si sumu, čo každý mesiac „naleje-te“ do nádrže odložili, na konci roka by ste si mohli dovoliť exotickú dovolenku. Kým pri spaľovacích motoroch sú náklady okolo 10 až 15 eur na sto kilometrov, pri elektric-kých autách sú to len približne 2 eurá.A práve na tento fakt sa spoliehajú aj autori nového revolučného auta. Tesla Model 3 má totiž nové účinnejšie batérie. Vozidlo tak môže z menšieho počtu a z nižšej hmotnos-ti vyťažiť viac energie a teda vyšší dojazd a vyššiu životnosť. Očakáva sa asi 20 % nárast výkonu batérií pri zachovaní alebo znížení ich hmotnosti.Predpokladom je tiež nižšia záťaž na životné prostredie. Ekologická prevádzka

je s nulovými priamymi emisiami a auto možno nabíjať aj pomocou čistej energie zo solárnych fotovoltických panelov. Ďalej netreba meniť olej, auto nemá výfuk, dá sa dobiť kdekoľvek, kde je elektrická zásuv-ka – aj doma.

A zaujímavé môže byť aj komerčné využitie v požičovniach. V budúcnosti sa totiž očakáva, že požičať si auto bude len záležitosťou niekoľkých kliknutí v mobile. Po auto nebude potrebné nikam jazdiť, ne-bude ho musieť nikto priviesť ani odviesť. Autonómny automobil dokáže na pokyn aplikácie v mobile prísť za prenajímateľom a ten ho buď nechá na určenom mieste, na-príklad pri nabíjacej stanici, alebo ho nechá na toto miesto prísť. Aké jednoduché.Výhodou elektromobilov je aj tichý chod – pri státí motor vôbec nebeží, pri rozjazde sa otáčky pomaly zvyšujú a pri vyššej rýchlos-ti je počuť iba hluk z pneumatík.

Máme flotiluSlovenské elektrárne sa stali spoločnos-ťou s najväčšou elektrickou flotilou na

Slovensku, navyše, viacero elektromobilov zaradili do používania jednotlivými elek-trárňami a zamestnancami.Už pred dvoma rokmi sprístupnili Sloven-ské elektrárne širokej verejnosti zadarmo šesť nabíjacích staníc, umiestnených pri administratívnych a prevádzkových objektoch elektrární v Bratislave, Novákoch, Jaslovských Bohuniciach, Mochovciach a Trenčíne. Stanice sú prepojené s riadia-cim centrom, ktoré ich monitoruje a zbiera informácie o spotrebe elektrickej energie, ako i počte nabíjaní, či prípadnej potrebe servisného zásahu. Nabíjacie stanice vyu-žívajú najmodernejšiu technológiu, ktorá je patentom skupiny Enel a umožňuje plné nabitie batérie do dvoch hodín. Zavádzanie elektromobilov do každodennej prevádzky korporácie zároveň potvrdilo ich technickú a ekonomickú výhodnosť. Geografická poloha a vzdialenosti medzi závodmi Slovenských elektrární poskytujú ideálnu možnosť plne využívať dojazd elektro-mobilov medzi závodmi na jedno dobitie. Slovenské elektrárne zároveň pre zamest-nancov poskytli Enel autopožičovňu, ktorá využíva elektromobily na prepravu zamest-nancov medzi jednotlivými elektrárňami na Slovensku. A počet elektroautomobilov i staníc bude, samozrejme, ďalej narastať.

-rd-Zdroj: internet, Autobild

Za prvý deň predstavenia modelu si záujemcovia rezervovali

115-tisícov kusov.

38

E — máj · jún 2016

Elektrina je dnes bežnou súčasťou našich životov. Využívame ju každý deň, ne-musíme si po ňu chodiť do obchodu, stačí zasunúť zástrčku.Avšak, ľudstvu trvalo vcelku dlho, kým ten-to záhadný fenomén, ktorý tvorí podstatu podnikania našej spoločnosti, popísalo. A  elektrina existovala ešte dlho v  podobe bleskov na nebi, než sme prišli na to, ako ju vyrobiť a najmä zachytiť.Už starovekí Gréci (Táles z Milétu, 600 p. n. l.) pozorovali, že skamenený jantár pri trení kožušinou priťahuje ľahké objekty, naprí-klad perie či slamu.Tento jav ostal záhadou viac ako 2000 rokov, až kým reakciu jantáru a magnetov nepre-skúmal koncom 16. storočia dvorný fyzik anglickej kráľovnej Alžbety I. Dr. William Gilbert. Práve on ako prvý použil slovo elek-trina (jantár sa po grécky povie elektron). Gilbertove experimenty viedli k množstvu ďalších pokusov a objavov.V roku 1786 taliansky profesor medicíny Lui-gi Galvani (1737 – 1798) objavil, že stehienko mŕtvej žaby po dotyku kovovým nožom ná-hle šklblo. Galvani predpokladal, že svalstvo žaby musí obsahovať elektrinu.Ale bol to až Alessandro Volta, ktorý si uve-domil, že významnými faktormi Galvaniho objavu sú dva rôzne kovy – oceľový nôž a cí-nová podložka, na ktorej žaba ležala. Vzápätí dokázal, že ak medzi dva rôzne kovy vojde vlhkosť, vzniká elektrina. To ho doviedlo až k vytvoreniu prvej elektrickej batérie na-zvanej Voltov stĺp, ktorú vytvoril z tenkých plátkov medi a zinku oddelených vlhkou le-penkou. A tak sa stal prvým človekom, ktorý

génioviaenergetiky

Nielen ryby, zvané raja, využívajú vo svojom živote elektrinu. Patria sem aj jašterice, včely, pavúky, žraloky a delfíny. Zväčša využívajú svoje receptory na vnímanie elektrických polí, ktoré vysiela

potenciálna potrava – čiže drobné „nabité častice“. V tomto smere sú výnimočné najmä orientálne sršne, ktoré ako jediné zvieratá na svete dokážu vyrobiť elektrinu zo slnka a to vďaka svojim pigmentom.

ELEKTRICKÉ ZVIERATÁ

ALESSANDRO VOLTA

(* 18. februára 1745, † 5. marca 1827)celým menom Gróf Alessandro Giuseppe

Antonio Anastasio Volta, bol taliansky fyzik, známy svojimi objavmi v oblasti elektriny.

Vynašiel elektrickú batériu.

Na tomto mieste nájdete každý mesiac príbehy osobností, ktorých mená dennodenne vyslovujeme (ako Kaplan, Ljungström, Watt, či Tesla), no mnohí z nás netušia o ich životoch takmer nič. Boli to geniálni

myslitelia, šikovní vynálezcovia alebo všestranné osobnosti s troškou šťastia? Začítajte sa do príbehov ľudí, ktorí zmenili svet energetiky a posunuli hranice ľudských možností. Bez ich pričinenia by dnes svet určite

vyzeral inak.

ALESSANDRO VOLTA(1745 – 1827)

dokázal, že elektrina môže byť chemicky vy-rábaná.Batéria bola neskôr na počesť Galvaniho na-zvaná galvanický článok.

NehovorilAlessandro Volta sa narodil ako siedme a posledné dieťa v šľachtickej rodine. Hoci niektoré zdroje uvádzajú, že do siedmich ro-kov nehovoril, oficiálne to bolo údajne len do štyroch rokov. Tak či onak, oneskorený vývoj malého Alessandra spôsobil v rodine roz ruch a podozrenie, či nie je mentálne za-ostalý, vtedajšou rečou slabomyseľný.Napriek tomu vyštudoval jezuitskú školu

a všetko dohnal. Potom ale namiesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár. Už v tom čase sa začal zaujímať o skúmanie elektriny a vo svojich 24 rokoch publikoval knihu O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich, v ktorej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetiz-mu – pričom, na teóriu prišiel skôr,keď mal iba 18 rokov.Volta v  ďalších rokoch zostavil a  zdoko-nalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy. Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a profesorom fyziky na gymnáziu v Come.

Pokusy s následkamiV rokoch 1775 – 1780 skúmal zloženie vzdu-chu a  na základe pokusov formuloval hypotézu o  jeho zložení z  dvoch rôznych plynov. V roku 1779 nastúpil na univerzitu v Pávii a vrátil sa opäť k pokusom s elektri-nou. Vynašiel kondenzátor a elektrometer, uvažoval o princípoch vzniku búrok.V roku 1791 sa dozvedel o pokusoch Luigiho Galvaniho so žabími stehienkami, ktorých svaly sa sťahovali pri dotyku s kovovým skal-pelom. Galvani sa domnieval, že kontrakcie vznikajú vďaka elektrickej tekutine, ktorá existuje v konkrétnych orgánoch zvierat a ži-vých bytostí. Tekutinu vytvárajú najľahšie zložky krvi v mozgu a nervy ju potom pre-nášajú do svalov, kde zostáva kladne nabitá vo vnútri, pričom sval je zvonka nabitý ne-gatívne.Volta vykonal mnohé pokusy, experimen-toval s kyslou a zásaditou chuťou, zapájal aj svoj čuch. Niekedy sa mu podarilo vytvoriť záblesky elektriny, inokedy len pocit mrav-

39

E — máj · jún 2016

génioviaenergetiky

čenia, často si však spôsoboval odreniny a vredy. Nakoniec Galvaniho teóriu vyvrátil.

„Všetky tieto pokusy presvedčivo nepre-ukazujú, že existuje animálna elektrina,“ napísal, „keďže orgány zvierat ostali pasívne a kovy, aplikované na mokrú kožu, boli vždy aktívne – nech sú totožné alebo rôzne – a za-bezpečili tok elektriny cez telo.“ Podarilo sa mu tiež dosiahnuť tok elektriny cez vodou nasiaknuté materiály alebo cez vodu samot-nú. „Zjavne sú to teda kovy, ktoré umožňujú elektrický prúd, sú teda nosičmi a budičmi, čo je dôležitý objav.“Zistenie vyvolalo, samozrejme, u Galvaniho priaznivcov veľký odpor.

Bez pýchyVolta ale predložil nezvratný dôkaz. Rovnaký jav ako Galvani vyvolal Voltovým stĺpom z na seba striedavo poukladaných strieborných mincí a zinkových kotúčov. Tie boli medzi se-bou preložené vlhkými plstenými kolieskami. Teda žiadna živočíšna elektrina, ale len reak-cia dvoch kovov vo vlhkom prostredí.V  spore dvoch fyzikov teda Volta zvíťazil a získal mnoho pôct a uznania, oveľa dôle-žitejšie ale bolo, že vlastne takto zostrojil prvý zdroj elektrického prúdu. Pýcha však nepatrila medzi jeho vlastnosti a ako uzna-nie Galvaniho zásluh nazval prúd zo svojho článku galvanickým a celý jav galvanizmom.Ďalším z  dôkazov o  jeho mimoriadne ne-konfliktnej povahe a  dokonca zmysle pre humor, je prezentácia geniálneho objavu pred vtedajším najmocnejším mužom sve-ta  – Napoleónom Bonapartem. Ten ho totiž v roku 1801 pozval do Paríža.

Svojmu bratovi neskôr Volta povedal: „Bo-naparte bol v  dobrej nálade a  uvoľnený. Konverzácia trvala viac ako hodinu a pol. A ja som prekvapený a bavím sa na tom, ako moje staré a nové objavy galvanizmu, čo je vlastne len čistá a jednoduchá elektrina, spôsobená kontaktom kovov, môžu vyvolať toľko vzrušenia. Objektívne, prisudzujem im určitú dôležitosť, určite prinášajú nové svetlo do teórie elektriny. Otvárajú nové pole pre chemické pokusy a  ponúkajú aplikáciu v medicíne. Už rok sú nemecké, francúzske a anglické noviny plné diskusií, aj keď, tu v Paríži, je toto nadšenie, rovna-ko ako pri iných veciach, aj trochu vecou módy.“

Neupadol do nemilostiNapoleón mu udelil francúzsky titul grófa a v roku 1809 sa stal talianskym senátorom. Avšak ani potom, ako bol Napoleón porazený, neupadol Volta do nemilosti a až do roku 1819 bol riaditeľom fakulty matematiky a fyziky univerzity v Pávii.Z jeho súkromného života veľa nevieme, iba to, že sa v roku 1794 oženil a mal troch synov.Vede sa prestal venovať až na sklonku života, od roku 1823 bol po srdcovej mŕtvici praktic-ky hluchý a slepý.Voltovo meno nesie dnes jednotka elek-trického napätia Volt a tiež kráter Volta na Mesiaci. Jeho meno však vyslovíme aj vždy, keď hovoríme o solárnej energii, nazvanej

„fotovoltická“.-dk-

Som prekvapený a súčasne sa bavím na tom, ako moje staré

a nové objavy galvanizmu, čo je vlastne len čistá a jednoduchá

elektrina, spôsobená kontaktom kovov, môžu vyvolať toľko

vzrušenia.

NAPRIEČ EURÓPOU ZA 12 DNÍNáš elektrický Nissan Leaf opäť križoval Európu v rámci rally eTour Europe 2016.

12 DNÍ

44 MIEST

E — máj · jún 2016

40energia & život

Bol to adrenalín, spánku bolo mini-mum, ale zážitky sú to bohaté. Aj takéto

skúsenosti si priniesla dvojica slovenskej posádky z 3. ročníka európskej rally elektromobilov eTour Europe 2016 Adrián Krajňák a jeho partnerka Jan-ka Holekšiová z občianskeho združenia NOW. Začiatkom mája strávili na cestách od Bra-tislavy až po Paríž spolu 12 dní a prešli 5121 kilometrov.Auto opäť zapožičali Slovenské elektrárne zo svojej flotily, dvojica jazdila na Nissan Leaf, s ktorým už absolvovala podob-

nú cestu Európou aj minulý rok.Hoci prvé miesto sa Janke a Adriánovi neušlo, nešlo o umiestnenie. „Chceli sme dôstojne reprezentovať Sloven-sko a našich partnerov a ukázať, že aj naša malá krajina má čo ponúknuť v sektore e-mobility,“ povedal po dojazde v Bratislave Adrián. „Našim cieľom bolo hlavne podporiť elektromo-bilitu v povedomí ľudí, pri osobných stretnutiach vyvracať mýty a ukázať výhody aj reálne skúsenosti z prevádzky elektro-mobilu. Ukázať, že ak máte dosť odvahy, dá sa elektromobilom prejsť z Bratislavy aj do Paríža.“

Počas náročných 12 dní prešli deväť krajín a vyskúšali si aj aké to je, keď palubný počítač odpočítava kilometre v dojazde a žiadna nabíjacia stanica v okolí nefunguje.

„Nabíjali sme najviac zo všet-kých posádok a mali sme aj smolu, najmä vo Francúzsku. Kvôli pokazenej rýchlonabíjacej stanici sme tam stratili skoro 5 hodín. Prvýkrát počas troch rokov sme si mysleli, že auto k nabíjacej stanici budeme musieť tlačiť! V zápchach na diaľniciach sme strávili ďalšie 4 hodinky.“ Napriek tomu, infraštruktúra nabíjacích staníc

v Európe sa každým rokom zlepšuje.Aby stresu nebolo málo, dvojica celý čas bojovala s nedostatkom spánku. „Pospali sme si, kde sa dalo, kým sa auto nabíjalo.“Trasa pretekov viedla z nemecké-ho Mníchova cez Luxembursko, Francúzsko až do Paríža, odtiaľ ďalej cez Brusel, Haag naspäť do Nemecka, kde sa cez sever šlo až do Berlína. Z krásnych Drážďan do Prahy a cez Brno pokračovala trasa cez Budapešť do Bratislavy. Tu sa ale preteky nekončili a pokračovali cez Rakúsko do Salzburgu, kde bol cieľ.Adrián hovorí, že to bolo

9 KRAJÍN

5121 KM

44 MIEST

E — máj · jún 2016

41energia & život

náročné. „Po našej smole vo Francúzsku sme zmiernili tempo a počas niektorých etáp sme si urobili neplánované návštevy turistických miest. Stálo nás to nejaké minúty, dokonca nebyť zastávky v Bruseli, boli by sme na druhom mieste v 4. etape. No na naše druhé miesto by si o rok už nikto nespomenul. Fotky, a hlavne spomienky, nám ale ostanú.“Posádka sa stihla odfotografovať okrem Atómia v Bruseli napríklad aj v meste Trier, považovanom za najstaršie nemecké mesto, pri rímskej bráne z konca 2. storočia, či pri pobreží atlantického oceána.Zaujímavou pikoškou je aj účasť

tímu Pilgreens, ktorý tvorili traja odvážni študenti (slovná hračka: Pilgrims znamená pútnici, Green znamená zelení). Rozhodli sa, že prejdú na svojej elektrickej trojkolke TukTuk z Bangkoku do Toulouse vo Francúzsku. Podarilo sa im to za 120 dní a prešli 20 000 kilometrov. Netradičné vozidlo má solárnu strechu, dokáže ísť maximálne 70 kilometrovou rých-losťou za hodinu, na jedno nabitie prejde 350 kilometrov a nabíjať sa musí až 14 hodín.Pretekov eTour Europe 2016 sa celkovo zúčastnilo 16 posádok z 9 európskych krajín na elektrických vozidlách rôznych značiek: od

Renault ZOE, cez Nissan Leaf až po luxusnú limuzínu Tesla Model S. Denne najazdili približne 430 kilometrov. Absolútnym víťazom sa stala švajčiarska posádka, ktorá súťažila na Tesle Model S.

„Každý, kto zvládne za 9 dní prejsť elektromobilom 9 krajín a 5000 kilometrov, je víťaz,“ komentuje skúsenosť Adrián.Najbližšie plány Adriána a Janky sa týkajú najdôležitejšej cesty – ich spoločnej cesty životom. Prajeme im na nej veľa lásky a šťastia!

-dk-

ORLICA SA VRÁTILA, STRATILA VYSIELAČKU

Orlica Anička, ktorej presun do zimoviska každoročne

môže sledovať cez program Energia pre prírodu aj verej-

nosť, je späť na Slovensku. Pri ceste z Afriky, ktorá jej trvala

od začiatku marca, však stratila vysielačku. Posled-ný záznam bol z 8. apríla,

pozícia ukazovala prelet nad severnou Etiópiou. Potom sa signál stratil. Ochranári teda približne tri týždne nevedeli,

čo s orlicou je.„Ostávala jediná možnosť,

sledovať jej hniezdisko na Lip-tove a identifikovať ju priamo v teréne,“ hovorí Pavol Maj-ko, správca TANAP-u. To sa podarilo, po dlhých obavách o život Aničky, až 28. apríla.

„Orla sa podarilo dobre nafotiť a po dôkladnom prezretí

fotografií sme zistili, že má na nohách krúžky. Po získaní

ďalších detailných záberov sme mohli s radosťou skonšta-tovať, že je to naša nezvestná Anička.“ Za takmer tri roky sledovania neuveriteľného putovania medzi Liptovom a Južnou Afrikou dravec po-

skytol ochranárom unikátne informácie, počas cesty do

zimoviska a späť preletí asi 20 tisíc kilometrov.

-pm-

energia & život

Občas si od elektro zariadení, ktorých udržiavanie má ako vedúci skupiny na starosti, odskočí na najvyššie hory sveta.

Náš kolega z Vodných elektrární v Trenčíne Milan Gašparovič je medzi horolezcami známou osobnosťou. Ako člen viacerých

Z TRENČÍNA NA ACONCAGUUMilan Gašparovič, technik a vedúci skupiny udržiavanie elektro zariadení z Vodných elektrární a člen tímu kritických

vedomostí, nadšený dobrovoľník a ambasádor, venuje všetok svoj voľný čas horám a ultramaratónom.

expedícií, v Himalájach bol niekoľkokrát, má za sebou aj sólo expedíciu na Pamír (Pik Lenina) a neuveriteľnú trasu z Trenčína cez chatu Gouter na vrchol Mont Blancu a späť za 59 hodín. Najnovšie si medzi svoje úspechy môže zaradiť aj najvyšší bod Južnej Ameriky, vrch Aconcagua (6962 m).

Rýchlosť, výdržUž na vysokej škole sa spoznal s Antonom Dobešom, kamarátom, ktorý tragicky zahynul v roku 2013 pod horou Nanga Parbat, kde teroristi zavraždili deviatich horolezcov a šerpu.Spolu stáli s Antonom aj na vrchole Mont

E — máj · jún 2016

42

43

E — máj · jún 2016

energia & život

Blancu a Matterhornu. V Himalájach sa v roku 2012 pokúšali o výstup na Everest bez prídavného kyslíka, Milan sa však pre problémy s operovanými očami musel vrátiť z výšky 7000 metrov. Šišu Pangmu má do výšky 7200 metrov, nevydržali pľúca. Hlavu má, ako sám hovorí

„nastavenú na bezpečnosť a zodpovednosť “ a tak sa radšej vrátil.Aconcaguu však zdolal sám, začiatkom tohto roka. Snehovú horu, ako ju volali domorodí Aymarovia, väčšina záujemcov robí komerčne, v organizovaných výpravách, s horskými vodcami, ktorí im tam všetko potrebné aj nepotrebné vyvláčia, postavia výškové tábory. Milan si ale vymyslel, naplánoval aj zrealizoval celý projekt bez pomoci. V porovnaní s inými trekármi udivoval rýchlosťou, výdržou a svojím výkonom.

Energetické gély a voda„Bol som perfektne pripravený fyzicky aj psychicky. Pôvodne som chcel ísť poľskou cestou ľadovcom, ale strážcovia parku aj počasie boli proti. Keď už som teda prišiel do základného tábora, v ktorom všetci povinne dva-tri dni odpočívali, vyšliapal som si aklimatizačne 1000 výškových metrov do Nida de Cóndores, vyniesol si materiál a stravu a vrátil sa naspäť. Na ďalší deň som tam opäť vyšiel s plným batohom a prespal. Bol som v pohode, a tak som vyrazil bez váhania do Choleras (5850 m) a nasledujúce ráno podnikol prvý útok na vrchol.“Počasie mu však nedovolilo len tak jednoducho a hneď na prvýkrát vystúpiť až hore a z výšky 6500 metrov ho opäť vrátilo do Choleras a potom až do základného tábora. Načerpať sily, oddýchnuť si a dobre sa najesť. A potom to prišlo – ľahko a bez problémov. S prespaním v Berline (kemp vo výške 5900 m) za dva dni došiel na vrchol a za ďalšie dva dni sa vrátil do

základného tábora. „Celé štyri dni som fungoval na troch energetických géloch a na dvoch litroch vody,“ hovorí. „Ľudia nechápali, odkiaľ beriem energiu, veď tí, ktorí so mnou prišli do základného tábora, sa stále ešte aklimatizovali v nižších kempoch.“ Tu  mu dali aj prezývku El fenoméno Miláno.

„Hlava aj telo fungovali skvele, ako jeden celok, čoho výsledkom bolo, že som sólo ľahkým alpským štýlom a bez cudzej pomoci dosiahol vrchol najvyššej hory južnej pologule.“

Presviedčanie manželkyMilan Gašparovič je ženatý a má dve deti. Súhlas rodiny sa teda nedá obísť.

„Je to jedna z najzásadnejších vecí v našich životoch. Tolerancia mojej manželky a jej podpora mojich horolezeckých aktivít je neskutočná. Najťažšie je oznámiť jej môj plán a vysvetliť riziká. Samozrejme, nejde to ľahko. Chvíľu trvá, kým ju presvedčím a keď ma k tomu podporia ešte aj moji dvaja synovia, väčšinou mám už vyhraté,“ usmieva sa Milan, ale dodáva: „ Treba si pamätať, že hory nie sú o tom, aby v nich človek zbytočne a nezmyselne riskoval. A je jedno, či idete na Téryho chatu, do Slovenského raja alebo na Aconcaguu. Bezpečnosť a zdravý úsudok musia byť na prvom mieste.“Najambicióznejším plánom Milana Gašparoviča je pokúsiť sa o Korunu Zeme. To znamená zdolať sedem najvyšších vrcholov všetkých kontinentov. Okrem toho, že ide o náročné výpravy, a to nielen finančne, treba myslieť aj na to, že niektoré z vrcholov sú situované v zložitých geopolitických oblastiach. Horolezci to ale zvyknú s pokojom, im vlastným, komentovať: „Je to veľmi náročné, ale nie neprekonateľné.“

Veronika Čičová

ACONCAGUA

Z pohľadu trekingových agentúr je atraktívna a často vyhľadávaná.

Ponúka rôzne výstupové trasy: od „klasiky“ zo severozápadu a severu, cez ľadovcovú

túru z východu, až po lezecky ťažké stenové výstupy z juhu. Navyše, v Andách

výrazne prečnieva nad všetky vrcholy v okolí a blízkosť oceánu v kombinácii s jej výškou spôsobuje to, že počasie na nej môže

byť nevypočítateľné a spolu s výškovou chorobou sa aj výstup „normálkou“ môže

zmeniť na drámu. Povestný je Vento Bianco, čiže Biely vietor, ktorý zmení plány aj tým

najlepším lezcom.

Ilustračné foto

43

E — máj · jún

energia & život

44

ELEKTRÁRNE NOVÁKY Z PARNÉHO VLAKUPočas nostalgickej jazdy na trase Veľké Bielice – Prievidza zažili cestujúci aj krátku prehliadku tepelnej elektrárne. Bolo to netradičné obohatenie programu 120. výročia príchodu prvého vlaku na hornú Nitru.

Stala sa symbolom priemyselnej revolúcie a zmenila svet na moderné miesto. Para, ktorej vďačíme za obrovský pokrok v dejinách ľudstva, však ešte stále zohráva dôležitú úlohu v dnešnom svete.Hoci vlaky a továrenské stroje už poháňa elektrina, je to stále para, ktorá stojí na začiatku tejto cesty, teda tam, kde sa elektrina vyrába. Vďaka pare v jadrových i tepelných elektrárňach máme možnosť nielen svietiť, variť a kúriť, ale nakoniec, aj pracovať a oddychovať. Kedysi však

bola jediným prostriedkom, ak si odmyslíme silu živých koní, ktorý uvádzal do pohybu aj ľudí.

76 mostovObec Veľké Bielice (okres Partizánske) bola významnou dopravnou tepnou pre celé horné Ponitrie, kým sa postavila železnica až do Prievidze v roku 1896. Dôležitosť a význam tejto trasy demonštruje aj fakt, že si ju pomáhali miestne obce budovať vlastným príspevkom vo výške viac ako 35 % nákladov. V tom čase to bola investícia

obrovská – celkovo 2,3 milióna korún.Hoci ide iba o 30 kilometrov, na tomto úseku bolo nutné postaviť až 76 mostov cez rieky Nitra a Handlovka. A aj keď v začiatkoch bola premávka slabá, dva vlaky denne, pre obce bola nenahraditeľnou.Túto trať, ktorá vlastne dodnes nie je elektrifikovaná, uviedli do prevádzky presne pred 120 rokmi. Pri tejto príležitosti, príchodu prvého vlaku na hornú Nitru, pripravil prievidzský parostrojný spolok v spolupráci s mestom Prievidza na sobotu

E — máj · jún 2016

energia & život

45Prvé vozidlo poháňané parou zostrojil v roku 1769 Francúz Nicolas Cugnot. Bolo určené na ťahanie kanóna.

XX

ELEKTRÁRNE NOVÁKY Z PARNÉHO VLAKUPočas nostalgickej jazdy na trase Veľké Bielice – Prievidza zažili cestujúci aj krátku prehliadku tepelnej elektrárne. Bolo to netradičné obohatenie programu 120. výročia príchodu prvého vlaku na hornú Nitru.

14. mája nostalgické jazdy vlakom. A nie hocijakým, ale legendou medzi parnými lokomotívami, Šľachtičnou.Hlavným partnerom historickej akcie boli Slovenské elektrárne.

Nováky mali tri parné lokomotívyČo môže mať taká parná lokomotíva spoločné s elektrárňou? Možno na prvý pohľad nič. V histórii Elektrární Nováky však zohrávala významnú úlohu. Závod mal tri parné lokomotívy. Pochádzali z rokov 1955 – 56. Využívali sa hlavne na posun vagónov po vlečke. Slúžili však aj na posun ťažkých transformátorov pri výstavbe blokov č. 1 a 2 ENO B v rokoch 1963 - 1964.Jedna lokomotíva skončila svoju púť predčasne pri havárii Pôvodného odkaliska v roku 1965, keď ju masa popola úplne prevrátila a zničila. Ďalšie dve mali dlhšiu životnosť, vydržali do roku 1978 a 1983.Akcia, ktorá parnú lokomotívu do

elektrárne nedávno vrátila, však bola prvou, kedy takýto druh vlaku v tomto priestore viezol ľudí.

ŠľachtičnáDo priemyselných podnikov sa ľudia vlakom nedostanú vôbec, v tomto sú Elektrárne Nováky priekopníkom.

„Je to vzácny okamih, keď na jednom mieste v jednom čase môžeme obdivovať technický a hlavne historický skvost v podobe parnej lokomotívy a na druhej strane vyspelú tepelnú elektráreň, ktorá má ten najmodernejší riadiaci systém. Minulý rok sme investovali približne 40 miliónov eur na zvýšenie ekologizácie blokov, čo nám zabezpečilo dosahovanie tých najprísnejších emisných limitov daných Európskou úniou,“ prezrádza riaditeľ Elektrární Nováky Milan Bugár. Cestujúci mali možnosť vidieť počas krátkej prehliadky elektrárne z okien jedinečnej lokomotívy práve

ekologizované bloky č. 1 a 2 prevádzky ENO B. Mimochodom, zariadiť takúto jazdu cez elektráreň nebolo vôbec jednoduché, veľkú zásluhu na tom, aby sa akcia mohla konať, mal náš kolega Vladimír Sivák.Šľachtičná, „dáma“ s číslom 475.196, je zo série vyrobenej na konci 50-tych rokov minulého storočia v Plzni. Je to jedna z mála funkčných parných lokomotív u nás, zapožičaná bola na túto príležitosť z Vrútok. Ťahala súpravu siedmich vozňov na trase z Prievidze do Veľkých Bielic a späť a podľa slov rušňovodiča spotrebovala len na prepravu z Vrútok a dve jazdy do Bielic a späť 5 ton uhlia.Maximálne dosahuje rýchlosť až 100 kilometrov za hodinu, výkon kotla je 1,48 MW. Pre porovnanie – inštalovaný výkon granulačného kotla na blokoch č. 1 a 2 Elektrární Nováky je 269 MWt.

Barbora RumpliFOTO – GABRIEL LIPTÁK a ARCHÍV

E — máj · jún

energia & život

46

Karin a Alexandra Strakové sú obyčajné dievčatá – šiestačky. Ako iné baby zo základnej školy P. J. Šafárika

v Prievidzi. Sú však niečím výnimočné. Líšia sa od svojich spolužiakov úžasnou učebnou pomôckou. Na základe podaného projektu „Energia pre oči“, ktorý zaujal Slovenské elektrárne, im ju mohla škola zakúpiť. Majú ju položenú na lavici a pomáha im zvládať čítanie písomiek, textov z učebníc či pracovných zošitov. Je to elektronická lupa, ktorá zväčšuje všetko, čo je napísané malými písmenkami a ich slabšie očká to nedokážu prečítať. Okrem toho, že text presvieti na požadovanú veľkosť, učitelia dokážu vybrať jeho dôležitú časť alebo konkrétny obrázok. Lupa s monitorom sa výborne osvedčila na hodinách matematiky pri učive o číselných osiach alebo pri premenách jednotiek dĺžky. „Dievčatám sa stávalo, že text si často neprečítali dôsledne. Pri malých písmenách sa totiž rýchlejšie unavili, a preto klesala ich pozornosť.

Teraz si text môžu zväčšiť a priblížiť tú časť, ktorú potrebujú. Pri písaní písomných prác sú spokojnejšie, cítia väčšiu istotu. Vďaka lupe sú samostatnejšie a prejavuje sa u nich väčšia chuť do učenia,“ pochvaľuje si učebnú pomôcku matematikárka Adriána Kozáková. Učiteľ biológie, Jozef Mikuško, mohol žiačkam pri preberaní učiva o stavbe rastlín zväčšiť obrázok do takej veľkosti, pri ktorej dokázali dobre rozlíšiť jednotlivé detaily. Na geografii si zasa priblížia plán mesta alebo mapu. Slovenčinárka Jana Krčíková vidí výhody elektronickej lupy v tom, že sa dievčatá dokážu zapájať aktívnejšie do vyučovacieho procesu.Podpora podobných projektov neprináša len individuálne zvýšenie kvality vzdelávania u jednotlivých žiakov. Otvára svet vzdelania všetkým mladým ľuďom, ktorí v ňom nevidia len prostriedok na získavanie vedomostí, ale hlavne možnosť zlepšovať svet okolo nás.

-br-

POMOHLI SME NA ONKOLÓGIIFixačné pomôcky využíva takmer každý pacient,

ktorý je liečený rádioterapiou.

Rozšíriť a obnoviť portfólio fixačných pomôcok pre pacientov Onkologického oddelenia a umožniť im tak efektívnejšiu a šetrnejšiu liečbu žiarením bolo želaním lekárov z onkológie v Trenčíne.Fixačné pomôcky sa používajú pri liečbe rádioterapiou (žiarením), napríklad pri nádoroch, ale aj pri ochoreniach kĺbov či kostných výrastkov. Pomáhajú upevniť pacienta a ožarované časti jeho tela tak, aby sa pri zákroku nehýbali. „Sú vyrobené zo špeciálnych materiálov, aby nerozptyľovali liečebné žiarenie, boli komfortné pre pacienta, ale aj zabezpečovali absolútnu presnosť počas ožarovania“, vysvetľuje primár Onkologického oddelenia v  Trenčíne Branislav Bystrický. Dokonalá presnosť je nevyhnutná na to, aby sa žiarenie aplikovalo iba na tkanivá postihnuté nádorom a šetrili sa priľahlé zdravé tkanivá.

„Fixačné pomôcky využívame takmer u každého pacienta, ktorý je liečený rádioterapiou pre zhubný nádor, hlavne pri nádoroch hlavy a krku, prsníka, miechy a pľúc. Niektoré sa dokonca dajú vytvarovať špeciálne pre konkrétneho pacienta a  takúto pomôcku využije iba on počas celej rádioterapie, čo je zväčša niekoľko týždňov,“ dopĺňa primár. Vďaka pomoci Slovenských elektrární tak liečba pacientov bude nielen efektívnejšia, ale aj šetrnejšia.

-vc-

ENERGIA PRE OČIDievčatá so zrakovým znevýhodnením z prievidzskej základnej školy dostali

od Slovenských elektrární elektronickú lupu na zväčšenie písmen učebných textov.

PRIESKUM KULTÚRY BEZPEČNOSTI 20. JÚNA – 17. JÚLA 2016 KAŽDÝ NÁZOR JE DÔLEŽITÝ. UROBME TO PRE SEBA. Zapojte sa do prieskumu o kultúre bezpečnosti, pretože aj vaše postrehy a podnety nám pomôžu zvyšovať jej úroveň v našej spoločnosti.

Témou tohto vydania časopisu E Slovensko je voda a vodné elektrárne. Nie sú to len fascinujúce stavby, ktoré dokazujú, akú dokonalú techniku človek ovláda. Slúžia v prvom rade ako ochrana pred povodňami a preto aj vznikli, hoci, výroba elektriny je mimoriadne užitočná druhoradá funkcia. Energia z vodných elektrární tvorí až 20 % všetkej vyrobenej elektriny na svete. Voda z našich riek je prakticky nevyčerpateľná a predstavuje najčistejší obnoviteľný zdroj v portfóliu Slovenských elektrární. Prevádzka vodných elektrární minimálne znečisťuje okolie. Vodné elektrárne vyžadujú minimálnu obsluhu

a údržbu, možno ich ovládať aj na diaľku, môžu štartovať v priebehu niekoľkých sekúnd a dajú sa používať ako špičkový zdroj na pokrytie okamžitých nárokov na výrobu elektrickej energie. Priehradné jazerá môžu slúžiť aj na rekreáciu či ako zdroj pitnej vody. Avšak aj vplyvom klimatických zmien to, čo sa kedysi dalo ľahko predpovedať, sa mení – zvykáme si na nepredvídateľný ročný režim atmosférických zrážok a častejšie bleskové povodne. V súčasnosti prevádzkujú Slovenské elektrárne 31 vodných elektrární, ktoré sú riadené hydroenergetickým dispečingom v Trenčíne.

ENEL WORLD’S MAGAZINE

číslo 19 – máj • jún 2016