GAIUS

IULIUS

CAESAR

ZPISKY O VOJNE V GALII

1966

TATRAN

Preloil JOZEF HRABOVSK

Translation Jozef Hrabovsk 1966

3

PRV K N I H A GALIA A JEJ OBYVATELIA

1. Cel Galia sa del na tri asti: jednu z nich obvaj Belgovia, druh Akvitni a tretiu t, ktor sa sami vo vlastnej rei volaj Kelti, no my ich nazvame Galmi. Kad z tchto nrodov m inakiu re, inakie zvyky a inakie zkony. Galov od Akvitnov oddeuje rieka Garumna, od Belgov Matrona a Sekvana.

Zo vetkch najudatnej s Belgovia, pretoe bvaj najalej od jemnejieho spsobu ivota rmskej provincie a pretoe k nim len mlokedy chodia cudz kupci a dovaj tovar, ktor oslabuje odolnos. A okrem toho s susedmi Germnov, bvajcich za Rnom, s ktormi ustavine ved vojnu. Preto aj Helvania vynikaj udatnosou nad ostatnch Galov. Ve skoro kad de bojuj s Germnmi, ke ich alebo odraj od svojho zemia, alebo sami ved vojnu na ich zem.

T as zemia na ktorej bvaj Galovia, ako sme povedali, zana sa pri rieke Rodane, je ohranien riekou Garumnou, Atlantickm ocenom a zemm Belgov, na strane Sekvanov a Helvanov dotka sa aj rieky Rna a smeruje na sever.

zemie Belgov sa zana od najvzdialenejch hranc Galie, siaha a k dolnmu toku Rna a ah sa na severovchod.

Akvitnia sa rozprestiera od rieky Garumny k Pyrenejam a k tej iastke Atlantickho ocena, ktor je pri Hispnii; ah sa na severozpad.

VOJNA S HELVANMI

2. U Helvanov najvzneenejm a najbohatm muom bol Orgetorix. Za konzultu Marca Messalu a Marca Pisna z tby po vlde zosnoval sprisahanie achty a nahovoril obanov, aby sa so vetkm vysahovali zo svojho zemia, lebo je vraj vemi ahk zmocni sa vldy nad celou Galiou, kee udatnosou vetkch prevyuj. Na to ich nahovoril

4

tm ahie, e Helvanov zo vetkch strn zvieraj prirodzen prekky: z jednej strany vemi irok a hlbok rieka Rn, ktor oddeuje zemie Helvanov od Germnov, z druhej strany vemi vysok pohorie Jura, ktor je medzi Sekvanmi a Helvanmi, a z tretej strany Lemansk jazero a rieka Rodan, ktor oddeuje nau provinciu od Helvanov. Preto sa nemohli pa na dlhie vpravy, ani susedom tak ahko vypoveda vojnu. A to vemi trpilo ud tiacich po boji. Vzhadom na svoju udnatos i na slvu, zskan vo vojne udatnosou, boli tej mienky, e maj tesn zemie, ktor je dvestotyridsa m dlh a stoosemdesiat irok.

3. Pre tieto okolnosti a pod Orgetorigovm vplyvom Helvania sa rozhodli urobi vetky prpravy na odchod: nakpi o najviac zprahov a vozov, obsia o najviu plochu pol, aby im na ceste staila zsoba zboia, a zabezpei pokoj a priatestvo s najblimi kmemi. Nazdali sa, e na prpravy im postaia dva roky; zkonom urili odchod na tret rok. Orgetorix si vzal na staros rokovanie so susednmi kmemi. Na ceste nahovoril sekvanskho astica, Katamantaloedovho syna, aby sa v svojom kmeni zmocnil vldy, ktor mal predtm jeho otec. Jeho otec toti bol mnoho rokov krom v Sekvansku a sent rmskeho nroda ho nazval priateom. Tak isto nahovoril aj Divitiacovho brata, hdunskeho Dumnoriga, ktor v tom ase zaujmal popredn miesto v svojom kmeni a u udu bol vemi obben, aby sa poksil o to ist, a dal mu svoju dcru za enu. Dokzal im, e zmer sa d vemi ahko uskutoni, pretoe je rozhodnut prevzia moc v svojom kmeni: niet vraj pochybnosti o tom, e v celej Galii maj najviu moc Helvania. Ubezpeil ich, e im svojm bohatstvom a vojskom pome dosta sa k vlde. Pod vplyvom jeho rei sa zaviazali estnm slovom a prsahou a vyslovili ndej, e po prevzat vldy doma zmocnia sa celej Galie spojenmi silami troch najmocnejch nrodov.

4. Tento pln ktosi Helvanom vyzradil. Poda svojich zvykov dontili Orgetoriga zodpoveda sa pred sdom v pu-tch. Odsdenho mal stihn trest uplenm. V de, uren na sdne rokovanie, Orgetorix odvadia zhromadil vetkch svojich poddanch, asi tak zo desatisc ud, a doviedol ta aj vetkch svojich chrnencov a dlnkov, ktorch mal vek po-

5

et. S ich pomocou unikol zodpovednosti pred sdom. To po-brilo obec. Ke sa pokala zbraou uplatni svoje prvo a rady povolvali z vidieka mnostvo ud, Orgetorix umrel. Nechba podozrenie, ako sa nazdvaj Helvania, e spchal samovradu.

5. Po jeho smrti sa Helvania predsa len poksili vysa-hova zo svojho zemia, ako sa boli rozhodli. Len o sa na-zdali, e s na to pripraven, podplili vetky svoje mest, hrnom asi dvans, zo tyridsa dedn a aj osamoten skromn domy. Splili vetko zboie okrem toho, o si niesli so sebou, aby bez ndeje na nvrat domov ochotnejie podstupovali vetky nebezpeenstv. Rozkzali, aby si kad vzal z domu mky na tri mesiace.

Nahovorili svojich susedov Raurakov, Tulingov a Latovikov, aby tak isto ako oni vyplili svoje mest i dediny a pobrali sa spolu s nimi. Za spojencov pribrali aj Bojov, ktor predtm bvali za Rnom, preli na nrick zemie a obliehali Nreju.

6. Boli len dve cesty, po ktorch Helvania mohli vyjs zo svojej vlasti. Jedna viedla cez Sekvansko, zka a ak, medzi pohorm Jurou a riekou Rodanom, kade mohli prechdza vozy ledva po jednom; vemi vysok pohorie bolo vak tak strm, e celkom mlo ud mohlo ahko znemoni prechod. Druh viedla cez nau provinciu, omnoho ahia a pohodlnejia, pretoe medzi zemm Helvanov a Alobrogov, ktor boli nedvno podroben, teie Rodan, a ten sa d na niekokch miestach prebrodi. Najvzdialenejie mesto Alobrogov a najbliie k zemiu Helvanov je Genava. Z toho mesta vedie most k Helvanom. T si mysleli, e nahovoria Alobrogov, aby im dovolili prejs cez svoje zemie, lebo sa im pozdvalo, e ete nie s priatesky naklonen rmskemu nrodu, alebo e ich dontia k tomu nsilm. Ke bolo vetko pripraven na odchod, urili de, kedy sa maj vetci zs na brehu Rodanu. Bolo to 28. marca za konzultu Lucia Pisona a Aula Gabinia.

7. Ke Caesarovi oznmili, e Helvania sa pokaj prejs cez nau provinciu, ihne sa pobral z Rma a o najrchlejie zamieril do Zaalpskej Galie a doiel ku Genave. Celej provincii nariadil zverbova o najv poet vojakov ve v Zaalpskej Galii bola iba jedna lgia a rozkzal strhn most pri Genave.

Len o sa Helvania dozvedeli o jeho prchode, poslali k nemu ako poslov najpoprednejch achticov

6

kmea, na ele ktorch boli Nemmeius a Verucloetius, aby mu povedali, e chc prejs cez provinciu bez akhokovek prejavu nepriatestva, pretoe inej cesty nemaj, a e ho prosia, aby to mohli urobi s jeho shlasom.

Caesar bol tej mienky, e im to nesmie dovoli. Pamtal si toti, e to boli prve Helvania, ktor zabili konzula Lucia Cassia, porazili jeho vojsko a poslali do otroctva. Tie si myslel, e udia nepriateskho zmania sa nezdria krivdy a nsilnost, ak im dovol prejs cez provinciu. No predsa, aby mohol uplyn nejak as, km sa mu zdu vojaci, ktorch bol nariadil zverbova, odpovedal poslom, e si vezme as na rozmyslenie; ak bud nieo chcie, nech sa vrtia 13. aprla.

8. Medzitm lgii, ktor mal so sebou, a vojakom, ktor sa u boli zili z provincie, dal vystava v dke devtns m estns stp vysok nsyp a vykopa priekopu, a to od Lemanskho jazera tam, kde z neho vytek rieka Rodan a k pohoriu Jure, ktor oddeuje sekvansk zemie od Helvanov. Po dohotoven opevnenia rozostavil stre a dal postavi pevn baty, aby mohol tm ahie zabrni Helvanom prejs cez provinciu, keby sa o to pokali proti jeho vli.

Len o nadiiel de, na ktorom sa bol dohodol s poslami, a poslovia sa k nemu vrtili, povedal im, e poda zvyku a tradci rmskeho nroda neme nikomu dovoli prechod cez provinciu, a dal im zna, e im zabrni, ak sa o to poksia nasilu.

Helvania, sklaman touto ndejou, sksili niekedy cez de a astejie v noci, i by mohli prejs, a to jedni na pospjanch lokch a viacerch napochytre zhlobench pltiach a druh cez brody Rodanu, kde bola hbka rieky najmenia. Ale odrazen silnm opevnenm, tokom vojakov a strelami, vzdali sa toho pokusu.

9. Ostvala jedin cesta, cez Sekvansko, ale bola tak zka, e nemohli s po nej proti vli Sekvanov. Ke ich sami nemohli k tomu nakloni, poslali poslov k hdunskemu Dumnorigovi, aby na jeho prhovor dostali od Sekvanov povolenie na prechod.

Dumnorix mal pre svoju lskavos a tedros vemi vek vplyv u Sekvanov. Aj k Helvanom bol priatesk, lebo z toho kmea si bol vzal za enu Orgetorigovu dcru. Pretoe til po krovskej moci a pripravoval prevrat, chcel, aby mu o najviac kmeov vd'ailo za jeho

7

dobrodenie. Preto sa veci ujal a od Sekvanov vymohol, aby dovolili Helvanom prejs cez svoje zemie. Dosiahol, e si dali navzjom rukojemnkov: Sekvani, aby nebrnili v ceste Helvanom, a Helvania, aby preli bez toho, e by sa dopali zla a krivdy.

10. Caesarovi oznmili, e Helvania zamaj prejs cez zemie Sekvanov a Hduncov, ktor je nealeko od zemia Tolozatov, ktor bvaj v provincii. Caesar si hne zaal uvedomova, e to bude vek nebezpeenstvo pre provinciu, ak sa to stane a ak bude ma za susedov bojovnch a rmskemu nrodu nepriateskch ud na otvorench a na zboie vemi rodnch miestach.

Preto vymenoval legta Tita Labiena za velitea opevnenia, ktor bol vybudoval. Sm zamieril rchlymi pochodmi do Itlie. Tam vykonal odvod na dve lgie, tri lgie, ktor zimovali okolo Akvileje, vyviedol zo zimnho tbora a s tmito piatimi lgiami sa poponhal najkratou cestou cez Alpy do Zaalpskej Galie.

V Alpch Ceutrni, Grajoceli a Katurigovia obsadili vyie poloen miesta a poksili sa brni vojsku v pochode. Caesar ich zahnal vo viacerch bojoch a potom siedmeho da doiel od mesta Ocela, ktor je na samch hraniciach Predalpskej Galie, na zemie Vokonciov v Zaalpskej Galii. Odtia doviedol vojsko na zemie Alobrogov a od Alobrogov k Seguzivom, ktor s prv mimo hranc provincie za Rodanom.

11. Helvania u boli previedli svoje zstupy cez prie-smyk a zemie Sekvanov a doli na zemie Hduncov, ktorch polia zaali pustoi. Ke si Hdunci nemohli pred nimi obrni ani ivoty ani majetky, poslali k Caesarovi poslov s prosbou o pomoc: Tak sa vraj v kadom ase zaslili o rmsky nrod, e by sa ich polia nemali pustoi takmer pred oami nho vojska, deti odvdza do otroctva a mest dobva.

V tom istom ase oznmili Caesarovi Ambari, blzki pria-telia a prbuzn Hduncov, e polia maj u spustoen a e len vemi ako odraj prudk npor nepriateov od svojich miest.

Tak isto Alobrogovia, ktor mali dediny a majetky za Rodanom, tekom sa uchlili k Caesarovi a vyhlsili, e im okrem holho pla ni neostalo.

Pre tieto udalosti sa Caesar rozhodol, e nesmie aka, km Helvania zniia vetok majetok spojencov a djdu do

8

Santnska. 12. Na hraniciach Hduncov a Sekvanov teie rieka

Arara vlieva sa do Rodanu tak neuveritene pomalm tokom, e sa na prv pohad ned rozozna, ktorm smerom teie. Helvania ju prechdzali na pltiach a pospjanch lnoch. Len o sa Caesar dozvedel od vyzvedaov, e Helvania u previedli cez rieku tri tvrtiny svojich zstupov a e asi tvrtina ich ostva ete pred riekou, o tretej stri sa pohol z tbora s troma lgiami a doiel k tej asti Helvanov, ktor ete nebola prela cez rieku. Za nhleho a neakanho toku vinu z nich pobil. Ostatn zutekali a poskrvali sa v najblich horch. To bol takzvan Tigurnsky kraj. Cel helvtska pospolitos sa toti del na tyri kraje.

Boli to prve prslunci tohto kraja, ktor kedysi zabili konzula Lucia Cassia a jeho vojsko poslali do otroctva, ke za ias naich otcov vyli zo svojej vlasti. Takto, i u nhodou alebo riadenm nesmrtench bohov, t as Helvanov, ktor bola zavinila rmskemu nrodu citen pohromu, odpykala trest ako prv. Tm sa Caesar pomstil nielen za krivdu na tte, ale aj za skromn krivdu na jeho rodine, pretoe Tigurni v tom istom boji, v ktorom zabili Cassia, zabili aj jeho legta Lucia Pisna, ktor bol starm otcom Caesarovho tesa Lucia Pisna.

13. Po tomto boji Caesar dal postavi cez Arar most a po om previedol vojsko, aby mohol dohoni ostatn zstupy Helvanov. Helvanov jeho nhly prchod prekvapil. Ke videli, e za de preiel cez rieku, o oni len s vekmi akosami urobili za dvadsa dn, poslali k nemu poslov. Vedcim toho posolstva bol Divico, ktor bol veliteom Helvanov vo vojne s Cassiom.

Ten takto prehovoril k Caesarovi: Ak rmsky nrod uzavrie s Helvanmi mier, Helvania vraj pjdu ta a ostan tam, kde ur Caesar a bude chcie, aby boli. No ak ich bude alej prenasledova vojnou, nech sa vraj len rozpamt tak na dvnu pohromu rmskeho nroda, ako aj na udatnos Helvanov v minulosti. A e neakane napadol ich prslunkov jednho kraja vtedy, ke im u nemohli prs na pomoc t, o boli preli cez rieku, preto nech si vemi nezaklad na svojej udatnosti a nech ich ani nepodceuje. Oni e sa od svojich otcov a predkov nauili skr udatn bojova ako spolieha sa na les alebo skoky. Preto nech Caesar nedopust, aby to miesto, kde zastali, stalo sa

9

slvnym a prelo do dejn poda pohromy rmskeho nroda a plnho znienia jeho vojska.

14. Caesar im takto odpovedal: Teraz je tm menej na po chybch, pretoe m na pamti veci, ktor spomenuli helvtski poslovia, a zna ich tm aie, m menej sa stali vinou rmskeho nroda. Rmskym vojakom vtedy by nebolo bvalo ak ma sa na pozore, nech s si vedom, e sa dopustili nejakej krivdy. Ale pomlilo ich vedomie, e sa nedopustili nioho, preo by sa mali b, a nazdvali sa, e bez priny sa netreba b. A keby aj chcel zabudn na dvnu potupu, i me vypusti z pamti i nedvne krivdy: e sa proti jeho vli nasilu poksili s cez provinciu a e narobili mnoho kody Heduncom, Ambarom a Alobrogom? A e sa tak bezoivo vystatuj svojm vazstvom a uduj sa, e tak dlho beztrestne pchali krivdy, to e vedie k tomu istmu cieu. Nesmrten bohovia toti zave doiia viac astia a dlhiu beztrestnos aj tm uom, ktorm sa chc pomsti za ich zloin, aby potom o to bolestnejie znali premenu osudu.

No napriek tomu, e s nimi uzavrie mier, ak mu daj rukojemnkov ako zruku, e splnia svoje suby, a ak daj nhradu Hduncom za krivdy, ktor napchali na nich a na ich spojencoch, a tak isto aj na Alobrogoch.

Divico odpovedal, e Helvania u od svojich predkov prevzali zsadu rukojemnkov prijma a nie dva; e rmsky nrod sm je toho svedkom.

Toto povedal ako odpove a odiiel. 15. Na druh de sa Helvania odtia pohli alej. To

ist urobil Caesar. Cel jazdu v pote asi tyritisc muov, ktor pozbieral z celej provincie i od Hduncov a ich spojencov, poslal vopred, aby dvala pozor, ktorm smerom postupuje nepriate. Nai jazdci sa prihorlivo pustili za zadnm vojom Helvanov, dali sa s ich jazdou do boja na nepriaznivom mieste a niekok z naich padli.

Helvania tmto bojom spyneli, pretoe ich psto jazdcov zahnalo tak mnostvo naej jazdy. Preto sa zaali niekedy smelie zastavova a svojm zadnm vojom drdi naich do boja. Caesar zdriaval svojich od boja a predbene sa uspokojil s tm, e brnil nepriateovi v zboji a pustoen. Asi ptns dn pochodovali tak, e medzi nepriateskm zadnm vojom a nam prvm nebola via vzdialenos ako p alebo es m.

10

16. Medzitm Caesar kad de iadal od Hduncov zboie, ktor mu boli sbili za svoju obec. Ve pre chladn podnebie Galia le na severe, ako sme u spomenuli nielene zboie ete nedozrelo na poliach, ale nebolo ani dos krmu. A zboie, ktor bol dal dovies na lodiach po rieke Arare, nemohol zasa poui, lebo sa nechcel vzdiali od Helvanov, ktor boli odboili od Araru. Hdunci odahovali zo da na de: vraveli, e zboie sa u zber, e sa zva a e je u skoro v tbore.

Len o si uvedomil, e ho u pridlho vodia za nos a e sa bli de, ke bude treba vojakom rozmera zboie, zavolal si poprednch Hduncov, ktorch mal hodne v tbore, medzi nimi Divitiaca a Lisca. Liscus bol prve vedcim najvyieho radu, ktor Hduovia volaj vergobret; vol sa na jeden rok a m moc nad ivotom a smrou svojich spoluobanov. Caesar im rozhorene vytal, e ho nepodporuj v takom kritickom ase a pri takej blzkosti nepriatea, ke sa zboie ned ani kpi, ani ete bra z pol a najm, ke sa pustil do vojny zva na ich prosby. Ete viu nevu vyjadril nad tm, e ho zradne nechali v kai.

17. A pod dojmom Caesarovej rei Liscus porozprval, o om prv ual. Poniektor vraj maj medzi udom vemi vek slovo a skromne doku viac ako sam rady. Tto burisky a zlomysene odhovraj ud, aby neodovzdval zboie, ktor m da. e im je lepie zna nadvldu Galov ako Rimanov, ak u nemu dosiahnu vedce miesto v Galii. Vraj nepochybuj o tom, e Rimania pozbavia slobody aj Hduncov spolu s ostatnou Galiou, ak premu Helvanov. T ist e vyzrdzaj nepriateovi nae plny a vetko, o sa rob v naom tbore, a vraj ich neme udra na uzde. Ba e si ete aj uvedomuje, s kokm nebezpeenstvom urobil to, e Caesarovi z printenia vyzradil naliehav veci. Preto vraj s tm ual, km len mohol.

18. Caesar pil, e Liscus v svojej rei mieri na Divitiacovho brata Dumnoriga. Pretoe to nechcel pretriasa v prtomnosti viacerch, chytro rozpustil schdzu, ale Lisca zadral. Optal sa ho medzi tyrmi oami na to, o bol povedal na schdzke. Liscus teraz prehovoril otvorenejie a smelie.

Na to ist sa Caesar bez svedkov optal aj inch a zistil, e je to pravda, e pvodcom vetkho je Dumnorix,

11

lovek vemi smel, u udu pre svoju tedros vemi obben a tiaci po prevrate. U viac rokov m lacno najat mta a vetky ostatn hdunske poplatky, pretoe sa nik neopovi licitova, ak licituje on. Takto si zvil svoj majetok a zadovil si vek prostriedky na tedr dary. Na svoje trovy vraj chov a vdy m okolo seba vek poet jazdy. Pre svoju tedros m vplyv nielen doma, ale aj u susednch kmeov. Vaka tomu vplyvu vydal svoju matku do Biturigska za najpoprednejieho mua rodom i mocou. Sm m enu z Helvtska. Svoju sestru po matke a svoje prbuzn povydval do inch kmeov. Pre toto prbuzenstvo Dumnorix vemi i Helvanom a ete aj osobne nenvid Caesara a Rimanov, pretoe ich prchod zmenil jeho vplyv a jeho bratovi Divitiacovi vrtil bval autoritu a estn postavenie. Ak Rimania bud porazen, Dumnorix m vraj vemi vek ndej sta sa krom s pomocou Hevanov. Ak vak bude vldnu rmsky nrod, prde nielen o ndej na krovstvo, ale aj o vplyv, ktor ete m.

Pri vypytovan Caesar prichdzal ete aj na to, e z nepriaznivho jazdeckho boja pred niekokmi dami prv zaal uteka so svojimi jazdcami Dumnorix ako velite jazdy, ktor Caesarovi boli poslali na pomoc Hdunci. Ich tek nahnal strach ostatnej jazde.

19. Ke sa Caesar o tom dozvedel, a ke k tm podozrivm zjavom pribdali vemi jasn dkazy, ako e previedol Helvanov cez Sekvansko, e sprostredkoval medzi nimi vzjomn vmenu rukojemnkov, a e to vetko urobil nielen bez jeho rozkazu a bez rozkazu vlastnho kmea, ale aj vbec bez ich vedomia a e ho obviuje aj najvy hdunsky radnk, nazdval sa, e je to dostaton prina na to, aby alebo sm zakroil proti nemu, alebo vyzval kme, aby ten zakroil.

Hovorila proti tomu len jedna vec, a to e u jeho brata Divitiaca Caesar bol poznal pln nklonnos k rmskemu nrodu, pln oddanos sebe, neobyajn vernos, spravodlivos a umiernenos. Bl sa, e trestom smrti uraz Divitiaca.

Preto prv, ako by voao urobil, dal si zavola Divitiaca. V rozhovore s nm nepouil kadodennch tlmonkov, ale svojho priatea Gaia Valria Troucilla, poprednho mua z Galskej provincie, ktormu vo vetkom najviac dveroval. Pospomnal mu vetko, o sa v jeho prtomnosti povedalo o Dumnorigovi na schdzke, a poukzal mu na to, o kto o om skromne uho povedal. Naliehavo ho

12

poiadal, aby sa nectil urazen, ale aby sm o om rozhodol, ke si vec vyetr, alebo nech vyzve kme, aby o om rozhodol.

20. Divitiacus s plaom objal Caesara a zaal ho prosi, aby jeho brata nepotrestal vemi prsne. Vraj vie, e je to pravda, a nikoho to netrpi vmi ako jeho, pretoe sa Dumnorix vyvihol s jeho pomocou vtedy, ke on, Divitiacus, mal vemi vek vplyv doma i v celej Galii, km Dumnorix mal iba nepatrn vplyv pre svoju mlados, a e teraz svoje bohatstvo a moc zneuva nielen na znienie jeho vnosti, ale i ivota. No napriek tomu on, Divitiacus, berie ohad tak na bratsk lsku, ako aj na verejn mienku. Lebo ak Dumnoriga Caesar kruto potresce, ke on, Divitiacus, je s nm v takom dobrom priatestve, kad si bude myslie, e sa to stalo s Divitiacovm shlasom. A za to e ho zane nenvidie cel Galia.

Ke takto s plaom ete alej prosil Caesara, Caesar ho chytil za prav ruku, poteil ho a poiadal, aby u prestal prosi. Vyhlsil, e si jeho primn priatestvo tak vysoko vi, e na jeho elanie a prosby odpa Dumnorigovi aj krivdu spchan na tte aj urku svojej osoby. Dal si zavola Dumnoriga a prizval i jeho brata. Povedal mu, o mu vyta. Porozprval mu, o om sm vie a na o sa ponosuje jeho kme. Napomenul ho, aby sa v budcnosti vyhol vetkmu podozreniu, a dodal, e mu teraz odpa vetko, o bolo, kvli jeho bratovi Divitiacovi.

Caesar dal Dumnoriga pozorova, aby vedel, o rob a s km sa stka.

21. Ete v ten ist de vzvedn hliadky oznmili Caesarovi, e nepriatelia sa osadili pod vrchom na osem m od jeho tbora. Hne poslal vojakov, aby preskmali vrch a monos vstupu dookola. Hlsili mu, e vstup je ahk.

Hne dal svojmu zstupcovi, legtovi Tatovi Labienovi, rozkaz o tretej stri vystpi na temeno vrchu s dvoma lgiami za sprievodu vojakov, ktor boli preskma cestu. Vysvetlil mu svoj mysel. Sm o tvrtej stri zamieril k nepriateom po tej istej ceste, po ktorej li oni, a vopred poslal cel jazdu. S prednou hliadkou vyslal Publia Considia, ktorho pokladal za vemi sksenho vojaka a ktor u predtm slil vo vojsku Lucia Sullu a potom vo vojsku Marca Crassa.

22. Na svitan, ke Labienus obsadil temeno vrchu,

13

ke Caesar sm nebol alej od nepriateskho tbora ako pol druhej mle a ke ako sa neskorie dozvedel od zajatcov nepriate nezbadal ani jeho, ani Labienov prchod, Considius docvlal k nemu na koni a ohlsil mu, e vrch, ktor mal obsadi Labienus, je v rukch nepriateov: e to poznal poda galskch zbran a odznakov.

Caesar vyviedol vojensk sbory na najvy kopec a utvoril bojov k. Labienus poda Caesarovho prkazu, aby nezanal boj, km nezazrie jeho sbory blzko nepriateskho tbora, aby sa tak zrazu zo vetkch strn zatoilo na nepriateov, po obsaden vrchu vykval na naich a do boja sa nepal. A ke u de hodne pokroil, Caesar sa z hlsenia vyzvedaov dozvedel, e vrch maj v rukch jeho vojaci, e sa Helvania u pohli alej a e Considius zaslepen strachom mu priniesol myln sprvu. V ten de iel za nepriatemi vo zvyajnej vzdialenosti a utboril sa tyri mle od ich tbora.

23. Na druh de Caesar sa postaral o zsobovanie, pretoe u len dva dni chbali do da, ke sa malo vojsku vydva zboie, a pretoe najvie a vemi dobre zsoben hdunske mesto Bibrakte nebolo alej ako na osemns m. Preto odboil od Helvanov a zamieril do Bibrakta.

Zves o tom doniesli nepriateom zbehovia, ktor uli desiatnikovi galskch jazdcov Luciovi Aemiliovi. Helvania hne zmenili pln, obrtili sa a zaali dora na n zadn voj i u preto, lebo si mysleli, e Rimania ustupuj pred nimi zo strachu, a to tm skr, e de pred tm sa nepustili s nimi do boja, hoci mali obsaden vyie miesta, alebo mono rtali s tm, e odre Rimanov od zsobovania.

24. Ke to Caesar zbadal, vyviedol vojensk sbory na najbli kopec a poslal jazdu, aby zadriavala nepriatesk npor. Medzitm sm v polovici kopca zriadil trojit bojov k zo tyroch lgi starch sksench vojakov; na hrebeni kopca umiestil dve lgie, ktor nedvno naverboval v Predalpskej Galii, ako aj vetky pomocn sbory, a zaplnil cel kopec vojskom. Batoinu rozkzal pozna na jedno miesto a prikzal ho brni tm, o stli v ku vyie. Helvania, ktor ili za nimi so vetkmi vozmi, tie sstredili svoj nklad na jedno miesto. Husto zovretmi kmi odrazili nai jazdu, utvorili falangu a postpili pod n prv bojov k.

25. Caesar dal odvies z dohadu najprv svojho koa a po-

14

tom kone vetkch, aby nebezpeenstvo bolo pre kadho rov-nak a aby tak sasne zmaril ndej na tek. Potom povzbudil svojich vojakov a pustil sa do boja. Vojaci z vyieho miesta otepmi ahko rozruili nepriatesk falangu a potom na u zatoili s vytasenmi memi. Galom bolo pri bitke na vek prekku, e nae otepy pri jednom vyhoden prebodli a pospjali viac nepriateskch ttov, priom sa hrot otepu zohol, take ho nemohli ani vytrhn, ani dos pohodlne bojova, lebo nemali von av ruku. Preto mnoh, ked dlho darmo mykali ramenom, radej vypustili z ruky tt a bojovali bez ttu. Nakoniec, vysilen ranami, zaali ustupova a uchyova sa na vrch, vzdialen od nich asi na mu.

Obsadili vrch. Nai li hne za nimi, ale Bjovia a Tulingovia, ktor v pote asi ptnstisc chlapov uzavierali nepriatesk voj a chrnili poslednch, napadli naich na nekrytom boku rovno z pochodovho tvaru a zaali ich obkuova. Len o to zbadali Helvania, ktor sa boli uchlili na vrch, znova dorali a obnovili boj.

Rimania sa obrtili a zatoili dvoma smermi tak, e prv a druh k odral u prv premoench a zahnanch nepriateov a tret zadriaval prichdzajcich Bojov a Tulingov.

26. Takto sa dlho a tuho bojovalo na dvoch stranch. Ke u nepriatelia nemohli dlhie vydra npor naich vojakov, jedni sa uchlili na vrch ako predtm a druh sa stiahli k svojej batoine a vozom. No v celom tom boji nik nemohol vidie nepriatea na teku, hoci sa bojovalo od jednej hodiny poobede do veera.

Bojovalo sa dlho do noci ete aj pri batoinch, pretoe si nepriatelia urobili vozov hradbu a potom z vyieho miesta vrhali strely do naich, ke sa k nim pribliovali, a niektor zasa spomedzi vozov a kolies vyhadzovali ak kopije a otepy a zraovali naich vojakov. Po dlhom boji nai sa zmocnili baton i tbora. Zajali tam Orgetorigovu dcru a jednho z jeho synov.

Boj preilo iba okolo stotridsatisc Helvanov, ktor potom po nepretritom pochode vo dne v noci doli na tvrt de na zemie Lingnov. Nai nemohli s hne za nimi, lebo museli ete osta tri dni, aby obviazali ranench vojakov a pochovali zabitch.

Caesar poslal k Lingnom poslov s listom, aby nepodporo-vali Helvanov ani zbom, ani nim inm. Ak ich podporia, e

15

ich budeme ma za takch istch nepriateov ako Helvanov. Sm sa o tri dni pohol za nimi s celm vojskom.

27. Helvania, pretoe sa im minuli vetky zsoby, poslali k Caesarovi poslov, e sa vzdaj. Stretli sa s nm na pochode. Hodili sa mu k nohm a pokorne prehovoriac, s plaom popro-sili o mier. Ke im rozkzal vyka jeho prchod na tom mieste, kde prve s, povli.

Caesar od nich po svojom prchode iadal rukojemnkov, zbrane a otrokov, ktor boli k nim prebehli. Medzitm o sa to vetko hadalo a znalo, okolo estisc ud Verbigenskho kraja vylo na mraku z helvtskeho tbora a zamierilo k Rnu a na zemie Germnov. Urobili tak alebo zo strachu, e ich po odovzdan zbran pobij, alebo v ndeji na zchranu, lebo sa nazdvali, e pri tokom mnostve vzdvajcich sa ud ich tek sa utaj alebo ani nezbad.

28. Len o Caesar na toto priiel, nariadil kmeom, cez ktorch zemie li, aby ich pochytali a doviedli k nemu, ak nechc by v jeho oiach spoluvinnkmi. K tm, ktorch do-viedli nazad, zachoval sa ako k nepriateom. Vetkch ostat-nch prijal na milos, ke mu odovzdali rukojemnkov, zbrane a zbehov.

Helvanom, Tulingom a Latovikom prikzal vrti sa na zemie, odkia boli odili. A nakoko po znien vetkch plodn doma nemali ni, m by zahnali hlad, nariadil Alobrogom, aby ich zsobili zbom. Helvanom rozkzal, aby si obnovili mest a dediny, ktor si predtm vyplili. Urobil to najm preto, lebo nechcel, aby miesto, odkia sa boli vysahovali Helvania, ostalo przdne, aby pre rodnos pol neprechdzali na zemie Helvanov Germni, bvajci za Rnom, a nestali sa tak susedmi provincie Galie a Alobrogov.

Na iados Hduncov shlasil, aby sa na ich zem osadili Bjovia, znmi vynikajcou udatnosou. Hdunci im dali polia a neskorie im priznali rovnak prva a obianske slobody, ako mali sami.

V tbore Helvanov sa nali zoznamy, psan grckym ps-mom. Doniesli ich Caesarovi. V tchto zoznamoch bol menovit spis, uvdzajci, ak poet bojaschopnch chlapov odiiel z vlasti a ete osobitne koko det, starcov a ien. Celkov poet vetkho podl hlv bol: Helvanov dvestoesdesiattritisc, Tulingov tridsaestisc, Latovikov trnstisc, Raurakov dvadsatisc a Bojov tridsadvatisc. Z toho bolo bojaschopnch

16

chlapov do devdesiatdvatisc. Vetkch dohromady bolo do tristoesdesiatosemtisc. Po stan, ktor nariadil Caesar, sa zistilo, e poet tch, o sa vrtili domov, je stodesatisc.

VOJNA S ARIOVISTOM

30. Po skonen vojny s Helvanmi poschdzali sa k Caesa-rovi skoro z celej Galie zstupcovia, nelnci kmeov, aby mu blahoelali.

Hoci vojnou potrestal Helvanov za star krivdy, spchan na rmskom nrode, teraz si vraj uvedomuj, e sa to stalo rovnako v zujme Galie ako v zujme rmskeho nroda. Lebo Helvania napriek tomu, e sa mali celkom dobre, odili zo svojej vlasti len preto, aby sa vojnou zmocnili nadvldy nad celou Galiou, aby si pre svoje trval bydlisko vybrali z vekho priestoru tak miesto, ktor uznvaj za najvhodnejie a najrodnejie z celej Galie, a aby im ostatn kmene platili dane ako poddan.

Potom poiadali Caesara, aby im dovolil na urit de zvola snem celej Galie a zasada s jeho shlasom: e maj veci, s ktormi by sa chceli naho obrti po spolonej dohode o nich na sneme. Ke im to Caesar dovolil, uril de na zasadanie snemu. Na sneme sa vzjomnou prsahou zaviazali, e nik z nich nevyzrad obsah rokovania okrem tch, ktorch tm poveria spolonm, uznesenm.

31. Len o sa zasadanie snemu skonilo, t ist nelnci kmeov, ako u predtm, vrtili sa k Caesarovi a poiadali ho, aby im dovolil porozprva sa s nm bez svedkov o zchrane ich samch osobne i o zchrane vetkch Galov. Caesar im vyhovel. Tu sa mu vetci s plaom hodili k nohm. Naznaili mu, e im vemi zle na tom, aby sa ni nevyzradilo z toho, o mu povedia, ale aby aj dosiahli, o si elaj. Lebo ak sa dao vyzrad, je im vraj jasn, ako hrozne ich bud doma mui.

Potom sa v ich mene ujal slova hdunsky Divitiacus: V ce-lej Galii s vraj dve politick strany. Na ele jednej s Hdunci, na ele druhej Arverni. Tto u mnoho rokov urputne bojuj medzi sebou o nadvldu v Galii, priom Arverni a Sekvani si za old povolvaj na pomoc Germnov. Prv raz prelo ich cez Rn okolo ptnstisc. Ke sa tmto divm bar-

17

barom zapili obroben polia, lep spsob ivota, a blahobyt Galov, prelo ich viac. Teraz ich je v Galii do stodvadsatisc.

S tmito vraj Hdunci a ich spojenci neraz bojovali. No boli porazen a utrpeli vek pohromu. Stratili vetku achtu, cel sent a vetku jazdu. Oslaben tmito bojmi a pohromami, oni, ktor predtm mali v Galii najv vplyv pre svoju udatnos i pre priatestvo s rmskym nrodom, boli printen da Sekvanom svojich poprednch achticov ako rukojemnkov a svoj kme zaviaza prsahou, e nebud rukojemnkov iada sp, ani prosi rmsky nrod o pomoc a ani sa nikdy priei poddanstvu pod ich nadvldou.

e on, Divitiacus, jedin z celho hdunskeho kmea ne-pristal na to, aby prisahal alebo im dal svoje deti ako ruko-jemnkov. Preto uiel od svojho kmea a priiel do Rma po-prosi sent o pomoc, pretoe jeho jedinho neviae ani prsaha ani rukojemnci.

Lene vazn Sekvani vraj obili ete horie ako premoen Hdunci. Na ich zem sa osadil germnsky kr Ariovistus a zabral tretinu sekvanskho zemia, ktor je najlepie z celej Galie. Teraz iada, aby Sekvani ustpili z druhej tretiny, lebo pred niekokmi mesiacmi prilo k nemu dvadsatyritisc lud z kmea Harudov, pre ktorch sa had miesto na osdlenie. Takto vraj o niekoko rokov vetci bud vyhnan z zemia Galie a vetci Germni prejd cez Rn. Lebo nemono prirovna ani germnsku pdu ku galskej, ani germnsky spsob ivota ku galskmu.

Od tch ias, o raz Ariovistus zvazil v boji nad galskm vojskom pri Magetobrige, vldne vraj pyne a ukrutne, za ru-kojemnkov si iada len deti zo achtickch rodn a dva ich velijako mui, ak sa dao nesprav poda jeho pokynu a vle. Je to surov, prchk a zaslepen lovek, ktorho tyransk vlda je u neznesiten. Ak dajako nepome Caesar a rmsky nrod, vetci Galovia bud musie urobi to ist, o urobili Helvania: vysahova sa, hada si in trval bydlisko, in sdla aleko od Germnov, a sksi astie, nech sa u rob okovek.

Ak sa toto vyzrad Ariovistovi, bezpochyby d vraj hrozne, ba a na smr mui vetkch rukojemnkov, ktor s uho. Len Caesar svojou autoritou a autoritou svojho vojska alebo nedvnym vazstvom alebo slvou rmskeho nroda me za-brni, aby u neprechdzalo vie mnostvo Germnov cez

18

Rn, a len on me obrni cel Galiu pred krivdou zo strany Ariovista.

32. Po tejto Divitiacovej rei vetci prtomn zaali s vekm nrekom prosi Caesara o pomoc.

No Caesar si hned vimol, e spomedzi vetkch iba Sekvani nerobia ni takho, o robili ostatn, ale e smutne so zvesenou hlavou sa dvaj na zem. Zaudoval sa a optal sa ich na prinu. Sekvani ni neodpovedali, ale rovnako smutn calej uali. Ke sa ich viac rz optal a nemohol z nich dosta ani len slovo, prehovoril za nich zasa hdunsky Divitiacus:

Osud Sekvanov je vraj o to biednej a hor ako osud ostat-nch, e sa oni jedin nemaj smelos ani potajomky vyalo-va, ani prosi o pomoc, a e sa tak boja ukrutnosti nepr-tomnho Ariovista, ako keby bol prtomn. Ostatn maj monos utiec, ale Sekvani, pretoe si pustili na svoje zemie Ariovista, ktor m v moci vetky ich mest, musia zna vetky formy mlania.

33. Po tchto zprvach o situcii Caesar povzbudil Galov a sbil im, e sa o to postar. Vraj naozaj dfa, e vzhadom na jeho, Caesarovu, dobr slubu a vplyv Ariovistus prestane na nich pcha krivdy. Potom ich prepustil.

Poda toho, o sa prve dozvedel, mnoho vec ho nabdalo k tomu, aby si problm dobre premyslel a zaal ho riei. A to predovetkm preto, lebo videl, e Hdunci, ktorch rmsky sent asto nazval pokrvnmi bratmi, s v otrockom poddan-stve Germnov, a pretoe vedel, e ich rukojemnci s u Ario-vista a u Sekvanov, o pri takej vekej moci rmskeho nroda pokladal za najviu hanbu pre seba i pre rmsky tt.

alej Caesar videl, e je pre rmsky nrod nebezpen, ak si Germni pomaly na vykaj prechdza cez Rn a ak ich pri-chdza vek mnostvo do Galie. Myslel si, e sa tak div bar-bari nezdria, aby po obsaden celej Galie neurobili vpad do provincie a odtia nezamierili do Itlie, ako to kedysi spravili Cimbrovia a Teutni, najm ke Sekvansko oddeuje od naej provincie iba Rodan. Bol toho nzoru, e sa mus m prv zakroi proti takej invzii. A potom sm Ariovistus u tak spynel a stal sa tak bezoiv, e sa to u ned alej zna.

34. Preto sa Caesar rozhodol posla k Ariovistovi poslov s poiadavkou, aby uprostred medzi nimi obidvoma vybral ne-jak miesto vhodn na rozhovor. Chcel by vraj s nm prero-

19

kova tak problm tkajci sa ttu, ako aj veci vemi dleit pre obidvoch.

Tomu posolstvu Ariovistus odpovedal: Keby sm voao potreboval od Caesara, e by u bol k ne-

mu priiel. Ak voao on chce, e sa jemu patr prs k nemu. Okrem toho e si ani netrfa prs bez vojska do tch konn Galie, ktor m v moci Caesar, ani e neme stiahnu vojsko na jedno miesto bez vemi namhavej prepravy. A potom e sa mu zd udn, o had Caesar a i rmsky nrod vbec v jeho Galii, nad ktorou zvazil vo vojne.

35. Po tejto odpovedi Caesar znova poslal k nemu poslov s tmto odkazom:

Pretoe sa Ariovistus za tak prejav priazne jeho i rmskeho nroda, e ho rmsky sent za jeho konzultu nazval krom a svojm priateom, takto odvauje jemu i rmskemu nrodu, e nechce vyhovie jeho pozvaniu na rozhovor a nepoklad za potrebn prerokova a hlbie pozna vec spolonho zujmu, predklad mu tieto poiadavky:

1. aby u neprevdzal alie hfy ud cez Rn do Galie; 2. aby Hduncom vrtil rukojemnkov a dovolil Sekvanom,

aby s jeho shlasom smeli vrti Hduncom rukojemnkov, o od nich dostali;

3. aby nepchal krivdu na Hduncoch a nezanal s nimi vojnu, ani s ich spojencami.

Ak to spln, Caesar a rmsky nrod bud i s nm v stlej zhode a priatestve. Ak tieto poiadavky odmietne, Caesar ne-zabudne na krivdy, spchan na Hduncoch. Lebo rmsky sent za konzultu Marca Messalu a Marca Pisna prijal uznesenie, aby kad sprvca provincie Galie brnil Hdun-cov a ostatnch priateov rmskeho nroda, pokia to bude v zujme republiky.

36. Na to Ariovistus odpovedal: Poda vojnovho prva vaz vraj vldne nad premoenm,

ako sa mu pi. Aj zvykom rmskeho nroda je vldnu nad premoenmi nie poda predpisu inho nroda, ale poda vlast-nho uvenia. Ak sm nepredpisuje rmskemu nrodu, ako m pouva svoje prvo, nem mu zasa rmsky nrod brni v jeho prve.

Hdunci sa stali jeho poplatnkmi preto, lebo ich v boji premohol, ke sa poksil o vojnov astie. Caesar mu rob vek krivdu tm, e mu zniuje dchodky. Hduncom ruko-

20

jemnkov nevrti a nezane vojnu proti nim, ani proti ich spo-jencom, ak bud zachovva podmienky mierovej zmluvy a kadorone mu bud plati poplatky. Ak to neurobia, vbec ni im nepome bratsk vzah rmskeho nroda.

Pokia ide o Caesarovo vyhlsenie, e sa pomst za krivdy na Hduncoch, pripomna, e ete nik nebojoval s Ariovistom bez vlastnej zhuby. Nech teda Caesar prde, ak sa mu pi. Vak sa presved, o zmu svojou udatnosou doteraz nepremoen a v zbrani vborne vycvien Germni, ktor u trns rokov nespali pod strechou.

37. Prve vtedy, ke Caesarovi hlsili tento odkaz, prich-dzali k nemu poslovia aj od Hduncov aj od Treverov. Hdunci prichdzali sa ponosova, e Harudovia, nedvno prevezen do Galie, pustoia ich zemie. Nemohli si vykpi pokoj od Ariovista ani tm, e mu dali rukojemnkov. Treveri mu zasa prichdzali oznmi, e na brehu Rna sa utborili Svbi zo sto okresov, ktor sa usiluj prejs cez Rn. Ved ich bratia Nasua a Cimberius.

Caesara tto zves vemi znepokojila. Bol tej mienky, e sa mus poponha, aby sa neskorie nezhorila monos odporu, ke sa nov skupina Svbov spoj so starmi Ariovistovmi sbormi. Preto sa o najchytrejie postaral o zsobovanie a dlhmi pochodmi zamieril k Ariovistovi.

38. Po troch doch cesty Caesar sa dozvedel, e Ariovistus s celm svojm vojskom rchle tiahne na Vezoncin, najvie sekvansk mesto, aby ho obsadil, a e u postpil od svojho zemia na tri dni cesty.

Caesar si hne uvedomil, e mus urobi vetko, aby mu v tom zabrnil. V meste toti bolo vemi vek mnostvo vetkch vojnovch prostriedkov a prirodzen poloha ho tak chrnila, e umoovala vek preahovanie vojny. Rieka Du-bis, ktor akoby mala tok vyznaen kruidlom, obtek skoro cel mesto. Ostatn priestor, nie dlh ako essto stp, kade rieka neteie, zaber vysok vrch, take jeho ptie sa na obi-dvoch stranch dotka brehu rieky. Sem Caesar zamieril dlh-mi nonmi i dennmi pochodmi, obsadil mesto a umiestil tam posdku.

39. Medzitm o Caesar vykval niekoko dn pri Vezon-cine kvli zsobovaniu a doprave, celho vojska sa zrazu zmocnil vek strach a nezvyajne ho rozruil. Tento stav za-vinilo vypytovanie sa naich vojakov a rei Galov i kupcov,

21

ktor tvrdili, e Germni s strane vysok, neuveritene bo-jovn a vborne vycvien v zbrani; vraveli, e neraz nemohli znies ani len pohad na nich a ich prenikav oi, ke sa s nimi stretli.

Tento strach sa zaal ri od vojenskch tribnou, prefektov a ostatnch, o z priateskej oddanosti li s Caesarom z Rma a sem, ale ete nemali vek vojensk sksenos. Preto prosili Caesara, aby im dovolil vzdiali sa, priom kad uvdzal in prinu, preo mus ods. Poniektor zasa ostvali z hanby, aby ich neupodozrievali zo strachu. No nevedeli ho utaji a zave ani sa zdra slz. Utiahli sa do stanov a nariekali nad svojm osudom, alebo so svojimi najblimi priatemi bedkali nad spolonm nebezpeenstvom. Veobecne po celom tbore sa psali zvety.

Ich ustraen rei zaali pomaly vplva aj na obyajnch vojakov, centurinov a veliteov jazdy, ktor u boli vemi sksen vojaci. T, o chceli, aby ich pokladali za menej bo-jazlivch, vraveli, e sa neboja nepriatea, ale e maj strach z zkych ciest a rozsiahlych hr, ktor sa rozprestieraj medzi nimi a Ariovistom, alebo z akost, ktor bud s dovanm zsob. Ba podaktor u Caesarovi hlsili, e vojaci zo strachu odopr poslunos a e sa nepohn z miesta, ke vyd rozkaz ods z tbora a da sa na pochod.

40. Ke to Caesar spozoroval, zvolal vojensk radu. Prizval na u centurinov vetkch stotn a vetkch poriadne vy-hreil.

Ako prv vec im vytal, e si osobuj prvo stara sa a rozma, ktorm smerom alebo za akm cieom sa maj ubera.

Ariovistus, pokraoval Caesar, vemi zatil po priatestve rmskeho nroda za jeho, Caesarovho, konzultu. Preo by si mal niekto myslie, e Ariovistus teraz tak nerozvne odstpi od svojej povinnosti? Je vraj aspo o tom presveden, e Ariovistus neodmietne priatestvo ani s nm, ani s rmskym nrodom, ke pochop jeho poiadavky a pozn oprvnenos jeho podmienok. A ak im v zrivej ialenosti predsa vypovie vojnu, oho sa maj b? Preo by mali zfa i u nad vlastnou udatnosou alebo nad jeho, Caesarovou, vojvod covskou obozretnosou?

Ako sa nai otcovia pamtaj, u tu bolo nebezpeenstvo zo strany podobnho nepriatela, ke Gaius Marius porazil Cimbrov

22

a Teutnov, a vojsko si vyslilo prve tak vek chvlu ako sm hlavn velite. A bolo to tak aj nedvno v Itlii, ke sa vzbrili otroci, ktorm predsa len trochu pomhal vojensk vcvik a disciplna, o sa nauili od ns. I poda tohto prpadu mono posdi, koko dobra m v sebe vytrvalos, lebo nakoniec Rimania zvazili nad tmito riadne vyzbrojenmi a aj vaziacimi vzbrencami, ktorch sa sprvoti, ke boli zle vyzbrojen, bez priny bli. A napokon toto s t ist, s ktormi sa Helvania asto stretli v boji nielen na svojom, ale aj na ich zem a zvyajne ich premohli; no a Helvania sa predsa nemohli vyrovna nmu vojsku.

Ak niektorch ak porka a tek Galov, t pri pozornom skman veci sami prdu na skuton prinu: Galovia u boli vysilen preahovanm vojny, lebo Ariovistus sa mnoho mesiacov nepohol z tbora a z moiarov a nedval monos k boju. A ke si Galovia mysleli, e z boja u ni nebude a rozili sa, tu ich Ariovistus zrazu napadol a takto zvazil nad nimi skr vtipnm skokom ako udatnosou. Lene ani sm Ariovistus nedfal, e sa nae vojsk daj chyti na tak skok, ktor bolo mon s spechom poui proti nesksenm barbarom.

T, o zakrvaj strach pred nepriateom vhovorkou na z-sobovanie a e sa boja zkych ciest, sprvaj sa bezoivo, lebo to vyzer tak, akoby u nedverovali svedomitosti hlavnho velitea a chceli mu predpisova. To je predsa jeho staros. Sekvani, Leukovia a Lingni u dodvaj zboie. Aj na poliach u zboie dozrelo. O ceste sa oskoro sami presvedia.

A o sa toho tka, e mu vraj odopr poslunos a nedaj sa na pochod, z toho si ni nerob. Ve vie, e vojsko odoprelo poslunos iba takm veliteom, ktor nemali astie a zle viedli vojnu, alebo ktorm sa prilo na nejak ohavnos a usvedili ich z chamtivosti. O jeho statonosti sved jeho doteraj ivot a o jeho ast zasa vojna s Helvanmi.

A preto vraj urob hne teraz, o pvodne chcel odloi na neskor as, a ete dnes v noci o tvrtej stri sa pohne z tbora, aby sa mohol o najskr presvedi, i u nich viac zavi zmysel pre es a povinnos a i strach. A okrem toho, ak ho nik nebude nasledova, e i tak pjde so samou desiatou lgiou, o ktorej nepochybuje a ktor mu bude telesnou strou. Tto lgiu mal Caesar vemi rd a pre jej udatnos sa na u najviac spoliehal.

23

41. Po tejto rei sa napodiv zmenila nlada vetkch a za-vldlo vemi iv nadenie a odhodlanie bojova.

Prv sa poakovala Caesarovi stami svojich vojenskch tribnov desiata lgia za to, e sa o nej najlepie vyslovil, a ubezpeila ho, e je naozaj pripraven do boja.

Potom aj ostatn lgie sa dohodli s vojenskmi tribnmi a centurinmi najvyej hodnosti, aby sa Caesarovi osprave-dlnili: vraj nikdy ani nezavhali, ani sa nebli a ani si ne-mysleli, e rozhodovanie o veden vojny patr im, ale e je to vec hlavnho velitea.

Caesar prijal ich ospravedlnenie. Ke Divitiacus, ktormu Caesar spomedzi Galov najviac dveroval, naiel tak cestu, aby po nej mohol vies vojsko otvorenmi miestami okukou viac ako pdesiat m, medzi treou a iestou hodinou rno, ako u bol povedal, dal sa na pochod. Bez preruenia pochodu sa na siedmy de dozvedel od vzvednch hliadok, e Ariovistovo vojsko je od naich vojakov vzdialen dvadsatyri m.

42. Dozvediac sa o Caesarovom prchode, Ariovistus poslal k nemu poslov: Pokia ide o rozhovor, o ktor Caesar u bol poiadal, e sa teraz z jeho strany me uskutoni, ke Caesar priiel bliie a ke si aj on, Ariovistus, mysl, e to me urobi bez vlastnho nebezpeenstva.

Caesar neodmietol tto ponuku a u sa nazdval, e Ario-vistus prichdza k zdravmu rozumu, ke teraz sm od seba nka, o predtm rozhodne zamietol, ke ho o to iadal Caesar. Zanal naozaj dfa, e Ariovistus prestane by nestupn, len o bliie pozn jeho poiadavky, a to u aj s ohadom na prejav takej vekej priazne, ktor mu preukzal Caesar i rmsky nrod.

Na rozhovor uril piaty de od toho da. .Medzitm asto chodili poslovia z jednej i z druhej strany. Ariovistus si poloil poiadavku, aby si Caesar nedoviedol na rozhovor ani jednho peiaka. Vraj sa boj, e ho Caesar stivo obki. Nech obi-dvaja prdu s jazdou. Inak e neprde.

Caesar nechcel, aby sa rozhovor neuskutonil pre nejak zmienku, ale tie sa neopovil zveri svoju bezpenos gal-skej jazde. Preto uznal za najvhodnejie vzia galskm jazd-com vetky kone a na ne posadi radovch vojakov desiatej lgie, ktorej najviac dveroval, aby mal o najspoahlivejiu ochranu v prpade potreby. Ke sa to robilo, ktorsi vojak

24

desiatej lgie celkom vtipne podotkol, e Caesar rob teraz ete viac, ako sbil. Sbil predsa, e desiatu lgiu si vezme ako telesn str, a teraz e ju povyuje do jazdeckho stavu.

43. Bola tam rozsiahla rovina a na nej dos vek zemit vtek. Toto miesto bolo skoro rovnako aleko od Ariovistovho i Caesarovho tbora. Ta prili na rozhovor, ako sa boli dohodli. Caesar svoju lgiu, ktor prila na kooch, postavil dvesto dvojkrokov od vka. Aj Ariovistovi jazdci zastali v rovnakej vzdialenosti. Ariovistus poiadal, aby sa zhovrali na kooch a aby si kad priviedol na rozhovor po desa jazdcov.

Len o ta prili, Caesar hne na zaiatku svojej rei pri-pomenul prejavy priazne, ktor mu preukzal on i rmsky nrod tm, e ho rmsky sent nazval krom i priateom a e mu poslal vemi mnoho darov. Vysvetoval mu, e sa to doteraz mlokomu stalo a e sa to dva iba za mimoriadne osobn sluby. On vak e dostal to vyznamenanie len vaka priazni a vekodunosti Caesara a rmskeho sentu, pretoe sm, Ariovistus, nemal ani prvo ani oprvnen prinu, aby sa o to uchdzal.

alej mu Caesar vysvetoval, ak star a oprvnen priny priatestva spjaj Rimanov a Hduncov, ak, koko rz i ak estn uznesenie prijal rmsky sent v ich zujme, a o tom, ako Hdunci vdy mali vedce miesto v celej Galii ete prv, km sa zaali zaujma o priatestvo s nami. Rmsky nrod m u tak zvyk, e si praje, aby jeho spojenci a priatelia nielen ni nestrcali z toho, o maj, ale aby sa zvoval ich vplyv, venos a es. Ktoe by mohol strpie, aby sa im bralo to, o si doniesli do priatestva s rmskym nrodom?

Potom mu Caesar predloil tie ist poiadavky, ktor mu odkzal po posloch: aby nezanal vojnu ani s Hduncami, ani s ich spojencami; aby vrtil rukojemnkov; aby aspo alm Germnom u nedovolil prejs cez Rn, ak neme ani iastku z nich posla domov.

44. Ariovistus len strune odpovedal na Caesarove poia-davky. Zato obrne vychvlil svoje prednosti.

Povedal, e neprekroil Rn z vlastnej vle, ale e ho prosili a volali Galovia. Z domu a od prbuznch odchdzal s vekou ndejou na vek odmeny. Osadil sa v Galii na miestach, ktor mu odstpili sami Galovia, a ich rukojemnkov dostal tie dob-rovone. Da, ktor vazi vdy predpisovali premoenm, be-rie od nich poda vojnovho prva. Nie on napadol Galov, ale

25

Galovia jeho: ve ho prili oblieha vetky galsk kmene a ut-borili sa oproti nemu. Vetky tie vojsk na hlavu porazil v jedinom boji. Ak to chc sksi ete raz, je ochotn ete raz pusti sa s nimi do rozhodnho boja. Ale ak chc ma pokoj, je nespravodliv odopiera mu da, ktor mu doteraz dobrovone platili.

Priatestvo rmskeho nroda m mu by na ozdobu a ochra-nu, a nie na kodu. Preto vlastne prejavil o zujem. Ak sa zkrokom rmskeho nroda m odpusti da a zni poet jeho poddanch, v tom prpade e sa prve tak rd zriekne priatestva s rmskym nrodom, ako rd prejavil o zujem.

Pokia ide o vitku, e prevdza vea Germnov do Galie, rob to na svoju ochranu, a nie preto, aby napadol Galiu. Dkazom toho je skutonos, e do Galie priiel a potom, ke ho o to poprosili, a e neviedol ton, ale obrann vojnu.

Do Galie priiel prv ako rmsky nrod. Vojsko rmskeho nroda nikdy predtm nevykroilo z zemia provincie Galie. o vlastne Caesar chce? Preo prichdza do Ariovistovej davy? Tto Galia e je jeho provinciou prve tak, ako zasa tamt Galia, Narbonsk, je naou provinciou. Ako by nebolo sprvne jemu robi stupky, keby toil na nae zemie, tak isto sme vraj nespravodliv aj my, ke mu ruivo zasahujeme do jeho prva.

A o sa tka Caesarovej pripomienky, e sent nazval Hduncov bratmi, nie je vraj tak nevzdelan ani tak neinformovan o pomeroch, aby nevedel, e ani Hdunci nepomohli Rimanom v poslednej vojne s Alobrogmi a e ani Hduncom nepomohol rmsky nrod v sporoch, o mali naposledy s nm a so Sekvanmi.

A preto vraj mus ma podozrenie, e Caesar sa len vyho-vra na priatestvo s Hduncami a e vojskom v Galii chce znii Ariovista. Ak teda Caesar neodde a neodvedie svoje vojsko z tchto konn, bude v om vidie nie priatea, ale ne-priatea. Ak zabije Caesara, zavda sa vraj mnohm popred-nm achticom rmskeho nroda. Dozvedel sa to od ich po-slov. Priaze a priatestvo vetkch tch si me kpi za Caesarovu smr. No ak Caesar odde a prenech mu neobme-dzen panstvo nad Galiou, e sa mu za to naozaj znamenite odmen a e mu vazne vybojuje vetky vojny, ktor chce vies, a to bez akejkovek Caesarovej nmahy a osobnho ne-bezpeenstva.

26

45. Caesar obrne rozviedol, preo neme ustpi v tej veci: Ani jeho zvyk, ani zvyk rmskeho nroda nedovouje opusti spojencov, ktor si zskali vek zsluhy; nestotouje sa s nzorom, e Galia skr patr Ariovistovi ako rmskemu nrodu. Quintus Fabius Maximus vo vojne premohol Arvernov a Rutenov, ale rmsky nrod im odpustil a ani z nich neurobil provinciu, ani im neuloil plati da. Ak sa teda pri rozhodovan maj bra do vahy najstarie asy, vlda rmskeho nroda v Galii je najoprvnenejia. Ak sa m repektova uznesenie sentu, potom Galia mus by slobodn, lebo sent chcel, aby sa drala svojich zkonov, hoci prehrala vojnu.

46. Medzitm o sa o tomto rokovalo, Caesar dostal hlse-nie, e Ariovistovi jazdci sa oraz vmi pribliuj k vku, pribehvaj na kooch k naim a hdu do naich kamene a strely. Caesar hne preruil rozhovor, stiahol sa k svojim a prikzal im, aby nestrieali nazad na nepriateov. Lebo hoci videl, e by vybran lgia bojovala s Ariovistovou jazdou bez akhokovek nebezpeenstva, jednako si myslel, e netreba zana boj, aby sa po porke nepriateov nemohlo poveda, e ich v ase rozhovoru zradne zaskoil. Ke sa roznieslo medzi vojakmi, s akou bezoivosou Ariovistus na rozhovore zakzal Rimanom prstup do celej Galie, ako jeho jazdci toili na naich vojakov a e to potom preruilo rozhovor, zavldlo vo vojsku ete vie nadenie a ete via chu do boja.

47. O dva dni Ariovistus poslal k Caesarovi poslov s odka-zom, e by rd s nm ete prerokoval otzky, o ktorch u zaali rokova, ale rokovanie nedokonili. Nech ete raz ur de na rozhovor, alebo ak mu to nevyhovuje, nech k nemu pole niektorho zo svojich legtov.

Caesar teraz nevidel prinu s na rozhovor, a to tm menej, e de predtm Germni sa nemohli zdra, aby nehdzali strely do naich vojakov. Myslel si, e by svojho legta posielal k nemu s vekm nebezpeenstvom a vydval by ho divm uom na milos a nemilos. Za najvhodnejie uznal posla k Ariovistovi Gaia Valria Procilla, syna Gaia Valria Cabura, vemi udatnho a vzdelanho mladho loveka, ktorho otcovi daroval obianske prvo Gaius Valerius Flaccus. Caesar ho vybral jednak pre spoahlivos a jednak pre znalos galskho jazyka, ktor Ariovistus u plynn ovldal, kede sa u dlho zdroval v Galii, a pretoe Germni nemali prinu previni sa proti nemu. S nm poslal aj Marca Metia,

27

ktor bval Ariovistovm hosom. Prikzal im, aby si dobre vimli, o bude rozprva Ariovistus, a aby mu po nvrate o tom zreferovali. Ked ich Ariovistus zazrel pri sebe v tbore, v prtomnosti svojho vojska zvolal: Preo k nemu prichdzaj? i vari na vzvedy? Ked chceli prehovori, nepripustil ich k slovu a dal ich uvzni.

48. Ariovistus sa ete toho istho da pohol dalej a osadil sa na pt vrchu es m od Caesarovho tbora. Na druh de previedol svoje vojsko popri Caesarovom tbore a utboril sa dve mle za nm s tm myslom, aby Caesarovi zamedzil prsun zboia a inch potrieb, ktor sa dovali z zemia Sekvanov a Hduncov.

Od toho da za celch nasledujcich p dn Caesar vyv-dzal svoje vojensk sbory pred tbor a dral ich tam v bojovej pohotovosti, aby Ariovistovi nechbala monos, keby mal chu bojova. Ale Ariovistus cel as dral peiakov v tbore a kad de sa pal iba do jazdeckho boja.

Spsob boja, v ktorom sa Germni vycviili, vyzeral takto: Bolo estisc jazdcov a prve toko vemi rchlych a vemi udatnch peiakov, spomedzi ktorch si kad jazdec vybral jednho na svoju ochranu. S tmito sa jazdci pohybovali v boji a k nim sa uchyovali. Ak ilo niekde do tuhieho, peiaci chyt-ro beali ta. Ak niektor jazdec utrpel vnejie zranenie a pa-dol z koa, u boli okolo neho. Ak bolo treba niekde alej postpi alebo sa rchlejie stiahnu nazad, tto peiaci boli tak vycvien v rchlosti, e staili bea veda koni, driac sa ich za hrivy.

49. Caesar bol presveden, e Ariovistus sa nroky dr v tbore. Preto aby sa mu alej neznemooval prsun, vybral vhodn miesto pre tbor vo vzdialenosti asi essto dvojkrokov za miestom, kde sa usadili Germni, a preiel ta v trojnsob-nom bojovom ku. Prvmu a druhmu ku rozkzal osta v bojovej pohotovosti a tretiemu opevni tbor.

Toto miesto, ako u bolo spomenut, bolo vzdialen asi essto dvojkrokov od nepriatea. Ariovistus ta vyslal asi est-nstisc do boja pripravench chlapov s celou jazdou, aby toto mnostvo vojska zastraovalo naich a znemoovalo im opevni tbor. No pri tom vetkom Caesar, ako u bol prv rozhodol, rozkzal dvom kom odra nepriatea a tretiemu dokoni vstavbu tbora. V opevnenom tbore nechal dve lgie a iastku pomocnch sborov; ostatn tyri lgie zaviedol

28

nazad do vieho tbora. 50. Nasledujci de Caesar ako zvyajne vyviedol z obi-

dvoch tborov svoje vojsko. V malej vzdialenosti pred vm tborom zriadil k a dal nepriateovi prleitos k boju. Len o sa presvedil, e nepriate ani teraz nemieni bojova, okolo obeda zaviedol vojsko nazad do tbora. A vtedy vyslal Ario-vistus iastku svojho vojska oblieha n men tbor. Z obi-dvoch strn sa tuho bojovalo a do veera. Obidve strany mali vek straty. Pri zpade slnka Ariovistus zaviedol svoje vojsko nazad do tbora.

Ke sa Caesar vypytoval zajatcov, preo sa Ariovistus nepa do rozhodujceho boja, dozvedel sa, e u Germnov je vraj tak zvyk, e matky rodn poda vsledku losovania a vetenia vyhlasuj, i je hodno da sa do boja a i nie; tvrdia vraj, e Germnom nie je sden zvazi, ak sa pustia do rozhodujceho boja pred mesanm novom.

51. Na druh de Caesar nechal obidvom tborom na ochranu tak posdku, ak uznal za dostaton. Vetko po-mocn vojsko postavil pred men tbor nepriateom na oi, aby naoko pouil pomocn vojsko, lebo mal menie mnostvo legionrov v porovnan s potom nepriateov. Sm potom dal nastpi vojsko do trojnsobnho ku a postpil a k nepria-teskmu tboru.

A vtedy Germni museli vyviez z tbora svoje vojsko a ro-zostavili ho v rovnakch vzdialenostiach poda kmeov, a to: Harudov, Markomanov, Tribokov, Vanginov, Nemetov, Sedu-ziov a Svbov. Cel svoj k obkolesili vozkmi a vozmi, aby nik nemal monos utiec. Ta naloili eny, ktor so zopnutmi rukami plaky prosili odchdzajcich do boja, aby ich nevyd-vali Rimanom do otroctva.

52. Caesar pridelil velenie jednotlivch lgi jednotlivm legtom a kvestorovi, aby si navzjom boli svedkami vlastnej udatnosti. Sm zaal boj na pravom krdle, lebo hne zbadal, e t skupina nepriateov je najslabia.

Nai na dan znamenie tak ostro zatoili na nepriateov a nepriatelia tak zrazu a chytro vybehli oproti naim, e nebolo kedy vyhodi kopije na nepriateov. Kopije sa odhodili a hne sa zaalo bojova memi zblzka. Lene Germni poda svojho zvyku chytro utvorili falangu a zachytili toky meov. Viacer nai vojaci povyskakovali na falangu, rukami vytrhvali tty a zhora ali do nepriateskch vojakov.

29

Ke nepriatesk k bol na avom krdle porazen a zahna-n na tek, nepriatelia na pravom krdle svojou presilou prudko dorali na n k. To zbadal velite jazdy Publius Crassus Mlad, lebo mal lep prehad ako t, o boli v boji, a poslal naim vojakom v tiesni na pomoc tret k.

53. Takto sa boj obnovil. Vetci nepriatelia sa dali na tek a neprestali uteka, km nedobehli k rieke Rnu, vzdialenej od bojiska asi pdesiat m. Tam len vemi mlo z nich sa poksilo preplva, spoliehajc sa ete na vlastn sily, alebo sa zachrnilo na lnoch, o tam nali.

Medzi tmi, o sa zachrnili, bol aj Ariovistus. Nhodou naiel k brehu priviazan loku a uiel na nej. Vetkch ostatnch nai jazdci dohonili a pobili. Ariovistus mal dve eny, jednu Svbku, ktor si doviedol z domu, a druh z Norika, sestru kra Voccina, s ktorou sa oenil v Galii, kde mu ju poslal jej brat. Obidve zahynuli na tomto teku. Mal dve dcry. Jednu z nich zabili a druh zajali.

Gaius Valerius Procillus, ke ho na tom seku strcovia vliekli sputnanho troma reazami, nhodou natrail na samho Caesara, ako s jazdou prenasledoval nepriateov. Toto stret-nutie Caesara nemenej poteilo ako samotn vazstvo, pre-toe videl pri sebe najestnejieho loveka z provincie Galie, svojho dvernho priatea a hosa, ktor sa vyslobodil z rk nepriateov, a osud nedovolil, aby jeho smr natrbila Caesarovu prevek rados z vazstva. Procillus rozprval, e sa v jeho prtomnosti tri razy o om losovalo, i ho maj hne upli, alebo ho ete necha na inokedy. Len vaka priaznivmu rebu je vraj iv a zdrav. Nali aj Marca Metia a doviedli ho k Caesarovi.

54. Ke zves o tejto bitke prenikla za Rn, Svbi, ktor u prv preli k brehom Rna, zaali sa vraca domov. Ubiovia, bvajci pri Rne, vidiac ich hrozn strach, pustili sa za nimi a pobili ich vek mnostvo.

Takto Caesar za jedno leto spene dokonil dve vek vojny a vojsko zaviedol do zimnho tbora do Sekvanska ete o nieo vaie, ako si to iadal ron as. Labiena ustanovil za velitea zimnho tbora. Sm sa pobral do Predalpskej Galie kona krajsk sdy.

30

DRUH KNIHA

VOJNA S BELGAMI

1. Ke bol Caesar v Predalpskej Galii, ako sme u uviedli, z astch chrov, ktor sa dostvali a k nemu, i z Labienovho listu sa dozvedel, e vetci Belgovia, ktor ako sme u po-vedali zaberaj tretinu Galie, chystaj sprisahanie proti rmskemu nrodu a e si ako zruku dvaj rukojemnkov.

Toto s vraj priny ich sprisahania: a) Belgovia sa boja, e nae vojsko prde k nim, ke bude

hotov s celou keltskou Galiou. b) Niektor Galovia ich huckaj, a to sasti tak, o u ne-

chceli ma dlhie Germnov v Galii a rovnako ako znali aj prezimovanie a dlh pobyt vojska rmskeho nroda v Galii, a sasti tak, o sa u z nestlosti a ahkomysenosti usilovali o zmenu pomerov.

c) Niektor ich huckaj proti Rimanom aj preto, lebo ve-moi a t, o si mali za o naja oldnierov, obyajne strhli na seba krovsk moc, o sa im u aie dalo robi za naej nadvldy.

2. Na tieto chry a Labienovu zprvu Caesar reagoval tak, e v Predalpskej Galii zorganizoval ete dve nov lgie a na zaiatku leta poslal s nimi legta Quinta Pedia do Zaalpskej Galie. Sm priiel k vojsku, len o zaalo by dos krmu na poli. Sennom a ostatnm Galom, susediacim s Belgami, dal za lohu vyzvedie, o sa rob u Belgov, a oznmi mu to.

Vetci mu jednomysene ohlsili, e sa tam zbieraj ozbrojen skupiny a vojsko sa sstreuje na jedno miesto. Vtedy si Caesar jasne uvedomil, e sa u mus da na pochod smerom k nim. Len o sa postaral o zsobovanie, vydal sa na cestu s vojskom a asi o ptns dn sa dostal k belgickm hraniciam.

3. Ke sa tam Caesar zjavil tak znezrady a rchlejie, ako by sa kto nazdal, Rmovia, z Belgov najbli ku Galii, vyslali k nemu poprednch obanov Iccia a Andocumboria, aby Caesarovi vyhlsil, e sa so vetkm, o maj, dvaj pod ochranu a moc rmskeho nroda. Oni e neshlasili s pona-nm ostatnch Belgov, ani sa nespriahali proti rmskemu nro-

31

du; e s ochotn da mu rukojemnkov, vykonva jeho rozka-zy, otvori mu svoje mest a podporova ho zbom a ostatnmi potrebami.

Ostatn Belgovia do chlapa s vraj v brannej pohotovosti a Germni, bvajci na belgickom brehu Rna, sa spojili s nimi. Vetci s tak oduevnen, e sa Rmom nepodarilo odvrti od shlasu s nimi ani Svesinov, hoci s to ich bratia a pokrvn prbuzn, ktor sa riadia tm istm prvom i tmi istmi zkonmi a maj s nimi spolon velitestvo v ase vojny i spolon sprvu v ase pokoja.

4. Ke sa ich vypytoval, ktor a ak vek kmene s u v zbrani a ak je ich vojensk sila, priiel na tieto skutonosti:

Belgovia s zva germnskeho pvodu. Kedysi v minulosti preli cez Rn, osadili sa tam pre rodnos zeme a vyhnali Galov, ktor tam bvali. Oni jedin, ako sa pamtaj nai ot-covia, zabrnili vkroi na svoje zemie Teutnom a Cimbrom, ktor spustoili cel Galiu. A preto spomienka na tieto hrdinsk skutky ich napa vekou hrdosou a pchou na svoju vojensk udatnos.

o sa tka ich potu, Rmovia vraveli, e maj vetko pozisovan, pretoe sa prostrednctvom prbuzenskch zvzkov podozvedali, koko vojakov sbil na t vojnu kad kme na spolonom sneme Belgov.

Najvmi spomedzi nich vynikaj Belovaci, a to udatnosou, vplyvom i potom obyvateov. Mu vystroji stotisc vojakov. Prisbili, e z toho potu vyber esdesiattisc, no za to si nrokuj hlavn velenie v celej vojne.

Svesini s ich susedia a maj vemi rozsiahle a vemi rodn polia. Ete aj my sa pamtme na ich kra Divitiaca, najmocnejieho z celej Galie, ktor vldol aj nad vekou asou tchto krajn aj nad Britniou. Teraz je tam krom Galba, ktormu pre jeho spravodlivos a rozumnos so veobecnm shlasom zveruj vedenie celej vojny. Maj dvans miest a subuj pdesiattisc vojakov.

Prve toko vojakov subuj Nerviovia, bvajci najalej, ktorch pokladaj medzi Belgami za najdivch. Atrebti subuj ptnstisc, Ambini desatisc, Morni dvadsaptisc. Menapiovia sedemtisc, Kaleti desatisc, Veliokasiovia a Viromanduovia tie toko, Atuatuci devtnstisc. Kondruzi, Eburni, Cerzi a Pemani, ktor sa spolonm menom volaj

32

Germni, mu vystroji asi tyridsatisc. 5. Caesar povzbudil Rmov, lskavo k nim prehovoril a

rozkzal im, aby priiel k nemu cel ich sent a aby mu dali za rukojemnkov deti predstavench obce. Toto vetko vykonali vemi presne.

Sm povzbudil a dkladne pouil hdunskeho Divitiaca, ak vek vznam m pre rmsky tt i pre veobecn bezpe-nos udra rozdvojen nepriatesk vojensk silu, aby nebolo treba bojova naraz s tokou presilou. e sa to d dosiahnu, ak Hdunci vpadn so svojm vojskom na zemie Belovakov a zan pustoi ich polia. S tmito intrukciami ho prepustil.

Ke sa Caesar dozvedel od vopred vyslanch vzvednch hliadok i od Rmov, e vetka brann moc Belgov sa zhroma-dila na jedno miesto, e mieri k nemu a e nie je u aleko, chytro previedol svoje vojsko cez rieku Axonu na konci zemia Rmov a tam sa utboril. Takto postavenie chrnilo jeden bok tbora brehmi rieky, zabezpeovalo mu chrbt pred nepriate-mi a umoovalo bez nebezpeenstva dova k nemu potreby od Rmov aj ostatnch kmeov. Cez rieku bol most. Postavil na str a na druhej strane rieky nechal legta Quinta Tituria Sabina so iestimi kohortami. Tbor rozkzal opevni nsypom dvans stp vysokm a priekopou osemns stp hlbokou.

6. Rmske mesto Bibrax bolo od tohto tbora na osem m. Belgovia ho zaali dobva vekm nporom hne z pochodu. V ten de len horko ako odolalo.

Galovia i Belgovia maj rovnak spsob dobvania, a to takto:

Najprv cel hradby obkolesia mnostvom vojakov a hne odvadia zan hdza kamene na mr a tak ho zbavia obran-cov. Potom pod ochranou strieky, utvorenej zo ttov, postu-puj k mru a podkopvaj ho.

A to sa im vtedy ahko robilo. Lebo ke tok presila hdzala kamene a strely, nik nemohol obst na mre. Ke noc zastavila dobvanie, rmsky Iccius, najpoprednej achtic s vemi vekm vplyvom doma, ktor bol vtedy veliteom mesta, jeden z tch, o boli prili Caesara prosi o mier, poslal Cae-sarovi zprvu, e u dlhie nevydr bez pomoci.

7. Caesar hne po polnoci poslal na pomoc obyvateom mesta numidskch a krtskych lukostrelcov a balerskych prakovnkov, priom za sprievodcov pouil tch istch, o prili so zprvou od Iccia. Ich prchod dodal Rmom chuti do boja a

33

zvil ndej na obranu, no nepriateom sa pre t ist prinu rozplynula ndej zmocni sa mesta. Preto u len krtky as ostali pri meste, na nepoznanie spustoili polia Rmov, vyplili vetky dediny a domy na okol, kde sa mohli dosta, a potom so vetkm vojskom zamierili rovno k Caesarovmu tboru. Tbor si spravili ani nie dve mle od jeho tbora. Ako bolo vidie poda dymu a ohov, ich tbor bol irok vye osem m.

8. Caesara sprvoti odrdzala od rozhodujceho boja poetn presila nepriateov i vborn mienka o ich udatnosti. No jednako len de o de riskoval jazdeck boje, aby zistil schopnosti nepriatea i smelos naich vojakov. A tam sa presvedil, e nai veru nie s hor.

Pred tborom bolo prirodzenou polohou vhodn a sce miesto na zriadenie bojovho ku. Lebo vtek, na ktorom bol tbor, len pomaly vystupoval z roviny a na prednej strane oproti nepriateovi sa roziroval iba toko, koko miesta po-treboval k v bojovom postaven. Na obidvoch bokoch mal strm svah, km na elnej strane sa mierne sklal a pomaly prechdzal do roviny. Caesar dal na obidvoch bokoch vku vykopa naprie priekopu asi tyristo dvojkrokov dlh a na konci kadej priekopy postavil batu, kde umiestil samostrely, aby nepriatelia pri tokej poetnej presile nemohli jeho bojov-nkov zovrie z bokov, ke ich bude ma v bojovom ku.

Ke to bolo hotov, dve lgie z poslednch odvodov nechal v tbore, aby ich bolo mon odvies na pomoc, keby niekde bolo treba. Z ostatnch iestich lgi zostavil bojov k pred tborom. Aj nepriate vyviedol svoje vojensk sbory z tbora a zaujal bojov postavenie.

9. Medzi nam a nepriateskm vojskom bol nevek mo-iar. Nepriatelia akali, e sa nai pustia ceze. Nai zasa stli pripraven so zbraou v ruke napadn nepriateov, keby sa pustili cez moiar s celm vstrojom. Medzitm sa medzi dvoma kmi viedol len jazdeck boj. Ke sa ani jedna strnka nemala k prechodu, Caesar zaviedol svojich vojakov nazad do tbora, i ke jazdeck boj sa ukazoval priaznivej pre naich.

Nepriatelia hne z toho miesta zamierili k rieke Axone, ktor, ako u bolo spomenut, tiekla za nam tborom. Vy-hadali brody a poksili sa previes iastku vojakov, aby sa poda monosti zmocnili baty, ktorej veliteom bol legt Quin-tus Titurius, a strhli most. Keby sa im to nepodarilo, aby aspo nivoili polia Rmov, ktor nm boli potrebn na vedenie

34

vojny, a aby naim znemoovali prsun. 10. Len o sa Caesar o tom dozvedel od Tituria, previedol

po moste cel jazdu a z ahkej pechoty Numianov, prakov-nkov i lukostrelcov, a zamieril k nepriateom. Strhol sa tam tuh boj. Nai vojaci napadli nepriateov v rieke, ke sa ne-mohli brni, a vek poet z nich pobili. Ostatnch, o sa po-kali vemi smelo prejs po mtvolch, odrazili mnostvom striel. A tch, o ako prv naozaj preli, obkili jazdci a pobili ich.

Nepriatelia sa takto presvedili, e sa sklamali v ndeji vydoby mesto Bibrax i v ndeji prejs cez rieku Axonu. Videli aj to, e nai vojaci sa nedaj vyprovokova na miesto, ktor im je nepriaznivejie pre boj, a pomaly zaali pociova nedostatok zsob. Preto zvolali vojensk radu a prijali uznese-nie, e bude najlepie, ak sa kad vrti do vlasti a vetci pri-spej pomocou tomu zemiu, na ktor Rimania najskr pri-tiahnu s vojskom; alej, e sa maj do rozhodujceho boja pa skr na vlastnom ako na cudzom zem a pouva svoje domce zsoby. Okrem inho ich k tomu zveru priviedla ete aj zprva, e Divitiacus sa s Hduncami bli k zemiu Belovakov. Tch u potom ni nemohlo pohn k tomu, aby ete pokali a neli na pomoc svojim krajanom.

11. Po takomto rozhodnut vyli v noci medzi deviatou ho-dinou a polnocou z tbora s vekm lomozom a hurhaj om bez uritho poriadku a bez velenia, priom kad chcel by na pochode prv a m prv doma. Ich odchod' vyzeral ako tek.

Caesar sa o tom hne dozvedel od vyzvedaov. No bl sa nstrah, lebo mu ete vdy nebolo dos jasn, preo odch-dzaj, a preto radej dral v tbore pechotu i jazdu. A na svitan, ke to potvrdili aj vzvedn hliadky, napred poslal cel jazdu, aby pod velenm legtov Quinta Pedia a Lucia Aurunculeia Cottu zdriavala zadn voj nepriateov. Titovi La-bienovi nariadil, aby sa pobral hne za nimi s troma lgiami.

Tto napdali zadn skupiny nepriateov, prenasledovali ich mnoho m a vek mnostvo ich pobili. Km nepriatesk vojaci zo zadnho voja, ktorch nai dohonili, sa zastavovali a udatn odporovali toku naich vojakov, zatia t, o boli napredku, zakadm ako pouli za sebou krik bojujcich, vetci povyskakovali z radov a hadali ochranu v teku, pretoe si mysleli, e s aleko od nebezpeenstva, a nedrala ich spolu ani nevyhnutnos, ani velenie. Takto nai bez vlastnho

35

nebezpeenstva zabili toko nepriateov, o sa len dalo za jeden de. A pri zpade slnka prestali prenasledova nepriateov a vrtili sa poda rozkazu do tbora.

12. Na druh de, prv ako by sa nepriatelia spamtali z hroznho teku, Caesar doviedol svoje vojsko na zemie Svesinov, ktor bojovali najbliie k Rmom, a zamieril ete k ich mestu Noviodnu, hoci sa v ten de u mnoho pochodovalo. Poksil sa ho vydoby ete hne po prchode, pretoe sa dopoul, e je bez obrancov. No nepodarilo sa mu ho vydoby pre rku priekopy a vku ochrannho mru, i ke obrancov bolo nevea. Preto po opevnen tbora zaal k mestu posunova ochrann strieky a pripravova veci potrebn na obliehanie.

Medzitm najbliej noci sa poschdzali do mesta cel hfy Svesinov, o boli na teku. Caesarovi vojaci chytro prisunuli k mestu strieky, urobili nsyp a postavili vee. Vekos obliehacch prc, ktor Galovia predtm ete ani nevideli, ani o nich nepouli, a rchlos Rimanov pri nich tak ich prekvapila, e poslali k Caesarovi poslov s odkazom, e sa vzdvaj. Na prosby Rmov dosiahli, e sa im ni nestalo.

13. Caesar najprv prevzal ako rukojemnkov predstavench kmea a dvoch synov samho kra Galbu; alej mu vydali vetky zbrane z mesta; a potom prijal Svesinov na milos.

Potom odviedol vojsko proti Belovakom. T sa so vetkm uchlili do mesta Bratuspancia. Ke bol Caesar s vojskom od toho mesta na p m, vyli z neho vetci star chlapi a zaali spna ruky k Caesarovi a vola, e sa dvaj do jeho ochrany i moci a e u nebojuj so zbraou v ruke proti rmskemu n-rodu. Aj deti a eny poda svojho zvyku spnali ruky a z hradieb prosili Rimanov o pokoj, ke sa Caesar priblil k mestu a zaal tam stava tbor.

14. Za nich sa u Caesara prihovoril Divitiacus, ktor po odchode Belgov rozpustil hdunske vojsko a vrtil sa k nemu.

Povedal, e Belovaci vdy boli vernmi priatemi Hduncov. Len ich vedci ich naviedli, aby odpadli od Hduncov, a pustili sa do vojny s rmskym nrodom, lebo im tvrdili, e Caesar zotroil Hduncov a zaobchdza s nimi nedstojn a potupne. Teraz pvodcovia tej rady uli do Britnie, pretoe vidia, do akho vekho neastia doniesli svoj kme. Caesara prosia nielen Belovaci, ale e za nich oroduj aj Hdunci, aby bol k nim lskav a zhovievav. Ak to urob, e tm pozdvihne vplyv

36

Hduncov u vetkch Belgov, ktorch vojensk pomoc a bohat prostriedky Hduncov asto pouili za vojny.

15. Caesar vyhlsil, e z cty k Divitiacovi a kvli H-duncom ich prijme na milos. Pretoe lo o vek kme, ktor mal medzi Belgami najv vplyv i najviac ud, poiadal o essto rukojemnkov. Odovzdali mu rukojemnkov a vydali mu aj vetky zbrane, o naznali z mesta.

Odtia priiel Caesar na zemie Ambinov, ktor sa mu hne so vetkm vzdali.

S ich zemm susedili Nerviovia. Ke sa Caesar vypytoval na ich povahu a zvyky, zistil toto: Kupci vbec nemaj k nim prstup. Nedovouj dova ani trocha vna, ani ostatn lu-xusn predmety, pretoe poda ich mienky od toho chabne hrdos a upad udatnos. S to udia div a vemi udatn. Nadvaj na ostatnch Belgov a vytaj im, e sa poddali rmskemu nrodu a urobili hanbu vlasti aj udatnosti. Oni e s pevne rozhodnut: ani nepol k Caesarovi poslov, ani ne-prijm nijak mierov podmienku.

16. Po trojdovom pochode ich zemm sa Caesar dozvedel od zajatcov, e rieka Sabis nie je alej od jeho tbora ako na desa ml. Za tou riekou e sa utborili vetci Nerviovia, tam vykvaj na prchod Rimanov spolu so svojimi susedmi Atrebtmi a Viromanduami a nahovorili oba kmene, aby s nimi sksili vojnov astie. akaj sa aj vojensk sily Atuatukov, ktor s u na ceste k nim. eny a tch, o sa im pre vek zdaj by nesci do boja, dali na tak miesto, kde sa vojsko pre moiare nedostane.

17. Nato Caesar poslal napred vzvedn hliadky a centrinov, aby vybrali sce miesto na tbor. Vtedy bolo na pochode s Caesarom dos poddanch Belgov a ostatnch Galov. Ktorsi z tchto, ako sa neskorie zistilo od zajatcov, preli v noci k Nerviom, ke sa boli po tie dni oboznmili s poriadkom nho vojska na pochode, a upozornili ich, e medzi jednotlivmi lgiami ide vek mnostvo nkladu na vozoch a e je ahk napadn prv lgiu obaen osobnou ba-toinou hne pri jej prchode na miesto tbora, lebo ostatn lgie bud ete hodne aleko od nej. Ke ju porazia a nklad rozober, e ostatn lgie sa neopovia postavi na odpor.

Pln tch, o Nerviom podvali tieto zprvy, podporovala ete jedna okolnos. Nerviovia mali u oddvna slab jazdu a dodnes sa jej nevenuj. Vetka ich sila je v mocnej pechote.

37

Aby ahie zadrali jazdu susedov, ak prde k nim na zboj, mladm stromkom pozrezvali vrchovce, poohbali im do rky husto vyrasten konre a pomedzi ne nasadili erniie a pich-av krky. Tieto iv ploty poskytuj ochranu ako mr a ned sa cez ne ani prejs, ani vidie. Pretoe tieto iv ploty sao-vali pochod nho vojska, Nerviovia sa priklonili k nzoru, e tomu opatreniu treba venova pozornos.

18. Prirodzen poloha miesta, ktor nai vybrali pre tbor, bola takto: Vtek s rovnomernm svahom od temena sa sklal k rieke Sabis, ktor sme u spomenuli. Oproti nemu na protiahlej strane od rieky bol vtek s rovnakm svahom, dolu asi na dvesto dvojkrokov hol, vyie u zarasten stromami, take sa nedalo ahko vidie dnu. Nepriatelia sa skrvali v tch-to horch. Na otvorenom mieste veda rieky bolo vidie nie-koko jazdnch hliadok. Rieka bola hlbok asi tri stopy.

19. Caesar napred poslal jazdu a vzpt za ou sa pobral so vetkmi sbormi. Ale teraz bolo usporiadanie pochodovho prdu inakie, ako Belgovia hlsili Nerviom. Caesar vzhadom na to, e sa blil k nepriateovi, viedol poda svojho zvyku es lgi v bojovej pohotovosti. Za nimi umiestil vozatajstvo celho vojska. Potom dve lgie z poslednch odvodov uzatvrali cel voj a chrnili vozatajstvo.

Nai jazdci prekroili s prakovnkmi a lukostrelcami rieku a pustili sa do boja s nepriateskou jazdou. Nepriatesk jazdci podchvou odbehovali k svojim do lesa a znova z lesa toili na naich. Nai sa vak neopovili prenasledova ustupujcich za priestor bez stromov. Medzitm es lgi, ktor prili prv, zaali po rozdelen prc opevova tbor.

Len o nepriatelia skrvajci sa v lese zazreli elo vozatajstva nho vojska ten moment mali dohovoren ako znamenie pre zaiatok boja zrazu sa vyrtili s celm voj-skom, o u v lese stlo pripraven v ku a v radoch, a zato-ili na naich jazdcov. Ke jazdu ahko premohli a zahnali, s takou neuveritenou rchlosou zbehli k rieke, e to vyzeralo, akoby boli v tej istej chvli aj pri lese aj v rieke aj v naej bez-prostrednej blzkosti. S rovnakou rchlosou sa hnali hore v-kom proti nmu tboru a proti vojakom, ktor mali robotu s jeho opevovanm.

20. Caesarovi prichodilo neraz robi vetko: vzti purpurov zstavu ako znak nstupu do zbrane, da znamenie trbou, odvola vojakov od stavby tbora, zavola tch, o

38

odili alej po materil potrebn na nsyp, zriadi k, povzbudi vojakov, da znamenie na tok. Vina z toho sa u nedala spravi, lebo asu na to bolo mlo a nepriatelia boli velmi blzko.

V akej situcii pomohli dve veci, a to vedomosti a skse-nosti vojakov, lebo u z predchdzajcich bojov dobre vedeli o treba robi a sasne prijma intrukcie od inch, a potom i to, e Caesar zakzal legtom ods od vstavby tbora a od lgi, km nebude tbor celkom hotov. Pre blzkos a rchlos nepriateov legti u neakali na Caesarov rozkaz, ale robili z vlastnej iniciatvy, o od nich iadali okolnosti.

21. Caesar dal len najpotrebnejie rozkazy, zbehol dolu povzbudi vojakov, iba tak ako koho zastihol, a dostal sa a k desiatej lgii. Vojakom strune pripomenul, aby nezabudli na svoju doterajiu udatnos, aby boli pokojn a aby udatn zadriavali nepriatesk odpor. A hne dal znamenie k boju, lebo nepriatelia u neboli alej, ako sa d dohodi kopijou. Po-tom sa chytro pobral povzbudi ete druh skupinu vojakov, ale tch u naiel v tuhom boji.

Tak mlo bolo asu a nepriatelia boli tak bojovn, e nebolo kedy nielen prip si odznaky, ale ani da si na hlavy prilby a posahova obaly zo ttov. Kad sa zaradil do toho tvaru, ku ktormu sa nhodou dostal od prce a ktor prv zazrel, aby nestrcal as k boju hadanm svojich.

22. Vojsko sa zaradilo skr poda toho, ako si to vyadovala prirodzen poloha miesta, svah vku a asov tiese, a nie poda vojenskch pravidiel a vojenskho poriadku. Lgie boli od seba oddelen a kad inde odporovala nepriateom. Vemi hust iv ploty msdzi nimi, ako sme prv spomenuli, znemoovali rozhad. Nebolo mon ani umiesti zlohy s uritou bojovou lohou, ani postara sa o to, o kde by bolo potrebn, a ani aby jeden velite vydval vetky rozkazy. A preto v takch vemi nepriaznivch okolnostiach sa velijako menilo aj astie v boji.

23. Vojaci deviatej a desiatej lgie, len o sa zaradili na av krdlo ku, vyhodili kopije na Atrebtov, ktorm pripadol ten sek. Kee boli zadychan od vysilujceho behu a osla-ben zraneniami, chytro ich zohnali z vku do rieky, tam ich napdali memi a mnoho ich pobili, lebo sa pri pokuse o pre-chod cez vodu nemohli brni. Nai bez vhania preli cez rieku a ke postpili na nepriazniv miesto, nepriatelia znova zaali

39

kls odpor a obnovili boj, ale nai ich zahnali na tek. Podobne aj na inej strane lgie, jedensta a sma, kad

osebe, zohnali z vku Viromanduov, s ktormi sa dostali do boja, a bojovali s nimi priamo na brehu rieky.

Lene ke takto skoro cel tbor spredu a na avom boku ostal nekryt, km na pravom krdle stla dvansta a trocha alej od nej siedma lgia, vetci Nerviovia zamierili k tomu miestu v hustch zstupoch pod vedenm najvyieho velitea Boduognata. jedna iastka Nerviov zaala obkuova lgie z nekrytho boku a druh mieri k najvyiemu miestu tbora.

24. Prve vtedy sa nai jazdci a ahk pechota, ktor bola spolu s nimi, vracali do tbora, lebo ich, ako som u povedal, nepriatelia rozprili hne prvm tokom. Ke sa ocitli zoi-voi nepriateom, znova odcvlali inm smerom.

Koii vozatajstva si odskoili na lup, ke videli od zadnej brny tbora a z temena vku, ako nai vojaci vazne preli cez rieku. Ale ke sa neskorie obzreli a zbadali, e nepriatelia behaj po naom tbore, ozlomkrky sa dvali na tek. Vek krik a zmtok nastal i medzi tmi, o ete prichdzali s voza-tajstvom, a v strachu sa rozutekali na vetky strany.

Toto vetko malo vek inok na treverskch jazdcov, o ktorch udatnosti je jedinen mienka medzi Galmi a ktorch vlastn kme vyslal Caesarovi na pomoc. Ke videli presilu nepriateov v naom tbore, lgie v tiesni a takmer obken, koiov, jazdcov, prakovnkov i Numidanov rozprench na vetky strany a na teku a vbec naich v bezndejnej situcii, zutekali domov. Doma oznmili, e Rimania boli celkom porazen a e sa nepriatelia zmocnili ich tbora i vozatajstva.

25. Caesar povzbudil desiatu lgiu a pobral sa na prav krdlo. Vetko tam bolo vo vekej tiesni. Kohorty dvanstej lgie sa zhkli na jedno miesto a husto stojaci vojaci si sami zavdzali v boji. Vetci centrini tvrtej kohorty padli, jej zstavnk bol zabit a zstava sa stratila. Skoro vetci cent-rini ostatnch kohort boli alebo ranen alebo zabit; medzi nimi bol aj vemi udatn prv centrin Publius Sextius Baculus, ktor bol od mnohch a akch rn tak vyerpan, e sa u nevldal udra na nohch. Ostatn vojaci boli dos ustat a poniektor z poslednch radov aj prestali bojova a stiahli sa z dostrelu. No nepriatelia, postupujc jednostajne hore vkom, toili na nich spredu a dorali z obidvoch bokov.

40

Caesar sa na vlastn oi presvedil, e je to vemi zl a e niet o posla na pomoc. Tu vytrhol jednmu z vojakov posled-nch radov tt, lebo sm ta priiel bez ttu, postpil do pred-nho ku, po mene volal na centrinov a povzbudil ostatnch vojakov. Potom dal rozkaz toi a rozvin rady, aby sa dali ahie poui mee. Jeho prchod dodal vojakom ndej i sme-los. Kad, i ke sm bol vo vemi zlom poloen, usiloval sa vynikn pred oami najvyieho velitea, ako len mohol. Takto sa nepriatesk tok trocha spomalil.

26. Ke Caesar zistil, e nepriate vemi dolieha aj na sied-mu lgiu, ktor stla veda, upozornil vojenskch tribnov, aby sa lgie pomaly spojili, obrtili a toili na nepriateov. Aj tak urobili. Potom nai zaali smelie odporova a udatnejie bojova, ke si navzjom pomhali a nebli sa, e ich nepriate obki od chrbta.

Medzitm vojaci dvoch lgi, ktor chrnili zadn voj vo-zatajstva, len o sa dozvedeli o boji, pustili sa behom na po-moc, take ich nepriatelia videli u na temene vku.

Aj Titus Labienus, ktor sa bol zmocnil nepriateskho tbora, poslal desiatu lgiu na pomoc naim, ke z vyieho miesta spozoroval, o sa rob v naom tbore. A ke vojaci desiatej lgie poznali poda teku jazdcov a koiov, ak je situcia a v akom nebezpeenstve je ich tbor, lgie i hlavn velite, beali na bojisko, ako len vldali.

27. Ich prchod vyvolal tak vek zmenu, e ete aj t z naich vojakov, o vyerpan ranami klesli na zem, znova sa pali do boja, opierajc sa o tt. Koii, ako zazreli naa-kanch nepriateov, vrhli sa na ozbrojench aj bez zbrane. A jazdci, aby udatnosou zmyli hanbu za svoj tek, na vetkch miestach pretekali sa v boji s vojakmi lgie.

Ale aj nepriatelia, hoci u stratili ndej na spech, preuk-zali tak hrdinstvo, e ke prv z ich radu padli, najbli sa postavili na padlch a bojovali na ich telch. A ke aj tto padli a nahromadilo sa mtvol, al ete ako z kopca hdzali strely na naich a vrhali na nich kopije, ktor zachytili. Preto sa lovek nesmie udova, e sa tak udatn udia opovili prejs cez vemi hlbok rieku, vydriapa sa na poriadne vysok brehy, pusti sa do boja na vemi nepriazniv miesto: ich hrdinsk zpal s ahkosou zdolval nevdan akosti.

28. Tento boj skoro celkom vykynoil kme i meno Ner-viov. Star chlapi, ktor, ako sme u povedali, boli schovan s

41

demi i enami na pobrench moaristch miestach, poslali k Caesarovi poslov so shlasom vetkch, o ostali naive a vzdali sa mu, ke po zvesti o tejto bitke videli, e si vazi mu vetko dovoli a porazen sa nemaj na o spolieha. Rozprvajc o pohrome svojho kmea, povedali mu, e zo essto starch z udu ostali traja a zo tyridsatisc chlapov ostalo sotva psto bojaschopnch.

Aby bolo vidie, e je milosrdn voi biednym prosebnkom, Caesar zachoval sa k nim vemi ohaduplne a nespustoil im zemie ani mest. Ich susedom zakzal robi im krivdu a kodu.

29. Atuatuci, o ktorch sme u psali, pochodovali s celm svojm vojskom na pomoc Nerviom. Ale po zvesti o tejto bitke sa hne z cesty vrtili domov. Opustili vetky mest a pevnosti a vetko, o mali, poznali do jednho mesta, znamenite chrnenho prirodzenou polohou. Zo vetkch strn obkuovali ho vemi vysok skaly a strm svahy, len z jednej strany bol mierne naklonen prstup k rke nie viac ako dvesto dvojkrokov. Tento priestor mali opevni vysokm dvojitm mrom. Teraz ete dvali na mr ak balvany a zapicaten brvn.

Atuatuci boli potomkami Cimbrov a Teutnov. T kedysi na ceste do naej provincie a Itlie zloili naavo od Rna as nkladu a statku, o u nemohli vzia so sebou, a zrove tam nechali aj estisc ud, ktor to mali stri a chrni. Po porke Cimbrov a Teutnov susedia ich dlho prehali, ke ich alebo napdali alebo sa proti nim brnili. Nakoniec sa s nimi pomerili a so shlasom susedov si vybrali tento kraj za miesto trvalho pobytu.

30. A sprvoti po prchode nho vojska robili ast vpady z mesta a s naimi tak trocha bojovali. Neskorie sme ich ohradili v obvode ptns m nsypom dvans stp vysokm a mnohmi batami. Potom sa u drali v meste.

Ke videli, ako sa posvaj ochrann strieky, buduje ob-liehac nsyp a v diake stavia vea, najprv sa nm z hradieb posmievali a vykrikovali na ns, nao sa stavia tak velk stroj v takej vekej vzdialenosti a akmi rukami alebo akmi silami si trfaj tak malik udia (Galovia, pretoe s vysok, zva pohdaj kadou nzkou postavou) pohn tak ak vez.

31. No len o uvideli, e vea je v pohybe a bli sa k hradbm, prekvapen udnm a nezvyajnm divadlom poslali

42

k Caesarovi poslov poiada o mier. A t prehovorili takto: Poda ich mienky Rimania ved vojnu nie bez pomoci bohov,

ke mu tak rchlo uvdza do pohybu tak vysok stroje. Odovzdvaj sa do ich moci so vetkm, o maj. Len o jedno vemi prosia: Ak sa Caesar nhodou rozhodne poda svojej zhovievavosti a lskavosti, o ktorej sa sami od inch dopouli, ponecha Atuatukov pri ivote, prosia ho, aby im nepohral zbrane. e skoro vetci susedia s ich nepriatemi a zvidia im ich udatnos. Neobrnia sa pred nimi, ak odovzdaj zbrane. Ke je to u takto s nimi, e je pre nich lepie okovek vy-trpie od rmskeho nroda ako da sa umui od tch, nad ktormi doteraz panovali.

32. Na to im Caesar odpovedal, e ich kme ponech pri ivote. Nie e by si to zaslili, ale skr preto, lebo je to jeho zvykom, pravda, ak sa vzdaj prv, ako sa baran dotkne ich mru. No bezvhradnou podmienkou kapitulcie je odovzdanie zbran. e urob to, o urobil v prpade Nerviov: nariadi ich susedom, aby sa nedopali nijakej nsilnosti voi poddanm rmskeho nroda. Ke sa poslovia vrtili s odpoveou domov, Atuatuci ohlsili Caesarovi, e u vykonvaj jeho rozkazy. Zhodili vek mnostvo zbran z mru do priekopy pred mes-tom, take kopy zbran siahali skoro a po vrch hradby a za-rovno nho obliehacieho nsypu. No i tak, ako sa neskorie zistilo, poukrvali v meste asi tretinu zbran. A potom sa otvorili brny a v ten de bol pokoj.

33. Podveer Caesar rozkzal zatvori brny a vojakom vyjs z mesta, aby na obyvateoch mesta nepopchali v noci nejak krivdu. Lene Atuatuci, ako neskorie vysvitlo, mali u vopred premyslen pln. Nazdali sa, e ke sa vzdaj, nai stiahnu stre alebo ich aspo tak starostlivo neobsadia. Preto po polnoci jedni so zbraami, ktor si boli ponechali a zatajili, druh so ttmi z kry alebo z prtia, ktor pre krtkos asu napochytro obtiahli kozami, zrazu sa so vetkmi vojenskmi silami vyrtili z mesta k naim opevneniam, kde sa im vstup nepozdval pristrm.

Ete poda predchdzajcich Caesarovch pokynov na po-plan znamenie ohami nai sa chytro pozbehvali na ohroze-n miesto. Nepriatelia bojovali tak urputne, ako museli bojova hrdinsk vojaci s poslednou ndejou na zchranu na nepriazni-vom mieste proti tm, ktor do nich strieali z nsypu a z ve. Vetka ndej na zchranu bola iba v ich udatnosti. Bolo zabi-

43

tch na tyritisc ud. Ostatn boli zatlaen do mesta. Na druh de Caesar dal vylomi brny, i ke ich u nik

nebrnil, vpustil dnu vetkch naich vojakov a cel koris z mesta predal na licitcii. Kupci mu zahlsili pdesiattritisc hlv.

34. V tom istom ase Caesarovi podal hlsenie Publius Crassus, ktorho bol poslal s jednou lgiou proti prmorskm kmeom pri Atlantickom ocene, a to proti Venetom, Venelom, Ozismom, Koriozolitom, Ezuviom, Aulerkom a Redonom, e vetky tie kmene sa poddali a uznali nadvldu rmskeho nroda.

35. Po skonen tchto bojov bola podroben cel Galia. O vojne sa rozrila medzi barbarmi tak slvna poves, e nrody, bvajce za Rnom, posielali k Caesarovi poslov so subom, e mu daj rukojemnkov a vykonaj jeho rozkazy. Pretoe sa vtedy Caesar ponhal do Itlie a do Ilrie, prikzal tmto posolstvm, aby sa k nemu vrtili zaiatkom budceho leta.

Sm odviedol lgie do zimnch tborov na zemie Karnutov, Andov, Turnov a kmeov v blzkosti krajov, kde bol viedol vojnu, a potom sa pobral do Itlie.

Na zklade Caesarovej psomnej zprvy sent nariadil za tie spechy ptnsdov akovn slvnos, m ete do tch ias nik nebol pocten.

TRETIA KNIHA

VOJNA S ALPSKMI KMEMI

1. Ke sa Caesar poberal do Itlie, poslal Servia Galbu s dvanstou lgiou a iastkou jazdy na zemie Nantuantov, Veragrov a Sedunov, ktor siaha od hranc Alobrogov, enev-skho jazera a rieky Rodanu a hore do vysokch lp. Poslal ho ta preto, aby uvonil cestu cez Alpy, po ktorej chodievali kupci s vekm nebezpeenstvom a platili vysok cl. Galbu splnomocnil, aby v tchto krajoch s lgiou prezimoval, ak to uzn za potrebn.

Po niekokch bojoch Galba vydobyl viac ich pevnost. Ke odvadia poslali k nemu poslov, odovzdali mu rukojemnkov a

44

uzavreli s nm mier, rozhodol sa umiesti dve kohorty na zem Nantuatov a sm s ostatnmi kohortami lgie zimova v dedine Veragrov, ktor sa vol Oktodrus. Le v doline pri nevekej rovine a dookola ju obklopuj vemi vysok vrchy. Rieka ju rozdeuje na dve iastky. Jednu iastku dediny ponechal Galom a druh, ktor vyprzdnili, pridelil kohortm a opevnil nsypom a priekopou.

2. Uplynulo u viac dn zimnho pobytu, ke Galba nariadil pozva zboie do tbora. Zrazu mu vzvedn hliadky ohlsili, e vetci Galovia z asti dediny, ktor im ponechal, v noci odili a e okolit vrchy obsadilo vemi vek mnostvo Sedu-nov a Veragrov.

e sa Galovia tak zrazu rozhodli obnovi vojnu a napadn lgiu, malo niekoko prin. Predovetkm podceovali lgiu pre jej nzky poetn stav, lebo nebola ani pln chbali jej dve kohorty a vea jednotlivcov odilo po zsoby. alej predpokladali, e nai vojaci nevydria pre nepriazniv posta-venie ani prv tok, ke zatoia na nich z vrchov a obsyp ich strelami. Okrem toho ako znali, e im nai pobrali deti ako rukojemnkov. A potom boli presveden, e Rimania sa usiluj obsadi koniare lp nielen kvli cestm, ale skr preto, aby sa ich trval zmocnili a potom pripojili tamojie kraje k susednej provincii.

3. Po tejto zprve Galba chytro zvolal vojensk radu a zaal sa vypytova na mienku prtomnch. Ve ete ani nebola celkom dokonen stavba zimnho tbora a jeho opevnenia, ani nebolo dostatone postaran o zboie a ostatn potreby, lebo si myslel, e sa niet o b vojny, ke alpsk kmene kapitulovali a odovzdali rukojemnkov, a tu sa zrazu vynorilo tak prekvapujce a nepredstaviten nebezpeenstvo. U bolo vidie, ako sa skoro vetky vyie poloen miesta len tak hemia ozbrojenmi umi. Pritom cesty boli odrezan, take sa nedalo prs na pomoc, ani dova potrebn veci. V tejto skoro u bezndejnej situcii ozvali sa na vojenskej rade aj tak hlasy na zchranu, aby sa vozatajstvo nechalo tak a aby sa m prv zachrnili vpadom tade, kade ta prili. No vina rozhodla tento nvrh odloi do rezervy pre krajn prpad a zatia vyka, ako sa veci vyvin, a brni tbor.

4. Uplynul celkom krtky as, take ete nestihli ani vyko-na, na om sa boli uzniesli, a nepriatelia sa na dan znamenie len tak hrn