6

OBSAH

1.Úvod......................................................................................................7

2. Kartografické vyjadrovacie prostriedky.............................................8

2.1.Mapové značky........................................................................................9

2.1.1 Metóda bodových značiek........................................................................................9

2.1.2 Metóda líniových značiek.......................................................................................11

2.1.3 Metóda areálových (plošných) značiek..................................................................12

2.2 Kartogram..............................................................................................13

2.3 Kartodiagramy.......................................................................................14

2.4 Bodová metóda......................................................................................15

3.Zber údajov pre tvorbu máp.................................................................16

3.1 Priame metódy zberu údajov.................................................................16

3.2 Nepriame metódy zberu údajov............................................................17

4.Spracovanie digitálnej mapy v ArcView GIS..................................19

4.1 Zber a spracovanie údajov.....................................................................19

4.2Tvorba digitálnych máp..........................................................................21

4.2.1 Tvorba turistických máp pomocou symbolických značiek....................................21

4.2.2 Tvorba turistickej mapy pomocou kartogramu......................................................23

4.2.3 Tvorba turistickej mapy pomocou kartodiagramu..................................................27

5.Záver........................................................................................................30

Použitá literatúra...................................................................................31

Zoznam príloh........................................................................................32

7

1. Úvod

Historický vývoj obsahu máp bol vždy odrazom dejinného vývoja ľudskej

spoločnosti. Prvé mapové pamiatky sú známe už z obdobia paleolitu. Zobrazovali

zvyčajne vodné toky, lovecké chodníky a plány a mapy najstarších kultúrnych národov.

Moderná kartografia je založená na základoch spred dvoch tisícročí postavených

Grékmi. Zaviedli zemepisné súradnice a šesťdesiatinné delenie kruhu. Rozvoj námornej

plavby si vyžiadal na prelome 13. a 14. storočia vyhotovenie máp morského pobrežia

a tým vznikli tzv. kompasové mapy. Do obdobia renesancie boli knihy a mapy

prepisované a prekresľované ručne. V tomto období mal pre kartografiu veľký význam

vynález kníhtlače. Na obdobie renesancie nadviazal plynulý rozmach kartografie, ktorý

ju priviedol až do dnešnej vyspelej podoby. Pri vyhotovovaní máp sa začínajú používať

meračský stôl, teodolit a moderné pomôcky. Mapovalo sa v mierkach 1:25 – 50 000

a neskôr v mierkach 1:2880 – 10 000.Zavádzajú sa mapové značky a na mapách sa

začínajú vyjadrovať geologické pomery, klimatické, vegetačné, sociogeografické

a ďalšie údaje, ktoré nútia kartografov vyvíjať nové metódy kartografického

vyjadrovania javov.

V dnešnom vyspelom období sú mapy, atlasy a plány neodlúčiteľnou súčasťou

života spoločnosti. Bez máp sa už nezaobíde žiadne hospodárske odvetvie, doprava,

stavebníctvo, ťažba nerastných surovín či kataster nehnuteľností. Mapy v súčasnej dobe

potrebuje aj záujmová oblasť akou je turistika a preto som sa rozhodol objasniť tvorbu

máp v tomto odvetví a prezentovať turistiku Slovenska, [4].

Cieľom tejto práce je oboznámiť čitateľa s tvorbou turistickej mapy Slovenska

pomocou kartografických vyjadrovacích prostriedkov a priblížiť spracovanie tejto mapy

v programe ArcView GIS.

Krátke členenie mojej práce. Pre začiatok sa budem snažiť vysvetliť problematiku

kartografických vyjadrovacích prostriedkov a ich vyjadrenie a rozdelenie. V ďalšej časti

som sa zaoberal zberom a vyhodnocovaním údajom. V druhej polovici mojej práce som

rozobral praktickú časť mojej bakalárskej práce.

8

2. Kartografické vyjadrovacie prostriedky

Odvetvie, ktoré sa zaoberá teóriou a používaním kartografických značiek sa nazýva

kartografická semiológia. Pod pojmom kartografická značka sa rozumie ľubovoľný

grafický prostriedok alebo súhrn prostriedkov, ktorý je schopný byť nositeľom významu

v kartografickom diele. Úlohou kartografických značiek je kartografická

interpretácia, ktorá spočíva vo vytvorení metodicky ucelenej sústavy grafických

prvkov, tvarov, prístupu a možnosti pre zobrazenie kvantitatívnych a kvalitatívnych

charakteristík spomínaných kartografických javov. Na členenie metód kartografickej

interpretácie je používaných množstvo kritérií. Základom klasifikácie bude členenie

zobrazovania javov podľa nasledujúcich hľadísk:

• kvalitatívne: vyjadrujú druh javu

• kvantitatívne: vyjadrujú jeho kvantifikovateľnú charakteristiku

• topologické: delia javy podľa ich pôdorysnej povahy na – bodové,

- líniové,

- plošné(areálové),

• polohovo lokalizačné: zobrazujú bodové, líniové a plošné javy geometricky

presne

• vývojové: zachytávajú zmeny javov v priestore a čase

• významové: sledujú počet významov javov

• štrukturálne : zachytávajú jav súčasne ako celok aj ako jeho deliace zložky

a ich vzájomné relácie

Mapové značky považujeme za určitý grafický komplex, preto vyčleníme ich

charakteristiky ktoré budeme nazývať parametre značky. Sú to:

• tvar : daný obrysovou čiarou značky

• veľkosť: miera kvantity značiek alebo ich priestorového rozloženia

• farba

• intenzita

• štruktúra : vnútorné grafické rozčlenenie značky

• výplň: stiahnutá ku štruktúre značky; pomocou farieb alebo v čiernobielom

prevedení pomocou rastru vyjadruje kvalitu značky alebo jej zložky

• orientácia: má zmysel u značiek vyjadrujúcich polohu nejakého objektu

voči súradnicovej sieti alebo iného objektu

9

2.1 Mapové značky

2.1.1 Metóda bodových značiek

Bodovými značkami sa vyjadrujú objekty, ktoré nie je možné zobraziť pôdorysne.

Obvykle platí zásada, že stred značky označuje polohu príslušného objektu

v skutočnosti. Bodové značky môžeme rozdeliť na:

• geometrické ( krúžky, štvorčeky atď.)

• symbolické (schematické obrázky, ozubené kolesá, obrysy plodín)

• obrázkové (vyznačenie budov v orientačných plánoch)

• písmenkové, resp. číselné (chemické značky prvkov: Cu, Mg a pod.)

Geometrické značky

Geometrickými značkami sa často vyjadruje kvantitatívna stránka objektu. Dbá sa

pritom nato, aby táto kvantita bola priamo úmerná určitej veľkosti značky, obvykle jej

ploche, [2].

Symbolické značky

Tvarom pripomínajú objekt ktorý majú symbolizovať a majú asociatívnu povahu

v užívateľovi vyvolať predstavu javu. Výhodou je znížený význam legendy, ktorú

užívateľ nemusí používať tak často ako pri iných typoch značiek. Rizikom môžu byť

nevhodné asociácie niektorých značiek, ktoré môžu viesť k chybám používania mapy.

Miera zjednodušenia sa pohybuje od miniatúry pôvodného objektu až k zakresleniu

približných objektov pomocou jednoduchých geometrických tvarov. Symbolické

značky sa nedajú často umiestniť na konkrétny bod ku ktorému sa vzťahujú, preto sa

používa zápis riadkov väčšinou za textovým popisom, ktorý prislúcha k danému

miestu, [3].

Obrázkové značky

Sú to veľmi názorné znaky, predstavujú pomerne presné zobrazenie konkrétneho

objektu. Vďaka svojej veľkosti sa väčšinou nedajú umiestniť do konkrétneho bodu

a preto sa neuvádzajú ani v legende. Používajú sa predovšetkým v mapách pre širokú

verejnosť a pre deti. Obvykle sa nepoužívajú pre všetky body na mape ale len pre

orientačné alebo kultúrne významné objekty, [3].

10

Písmenové a číselné značky

V našich mapách sa používajú len zriedkavo. Skôr ako pre vyjadrovanie bodových

javov majú význam pre ich označenie. Výnimku tvorí používanie chemických značiek

prvkov na mapách malých mierok. Niektoré štandardné značky majú tvar písmen –

nemocnica (H), parkovisko (P), informácie (I)... Číselné značky spoločne

s písmenkovými sa často používajú pre označenie kódu územia na odborných

tematických mapách.

Obr. 2.1.1.1 Bodové mapové značky, [3].

2.1.2 Metóda líniových značiek

Tieto značky sa používajú pre vyjadrovanie skutočných čiarových javov (hranice

všetkých druhov) a objektov pásového tvaru (komunikácie, vodné toky) a ďalej tiež pre

obecné znázornenie pohybu na určitom území. Značky môžeme deliť na dve skupiny:

• vlastné (pôdorysné) čiarové značky,

• pohybové čiary,

11

Pôdorysné čiarové značky

Majú tvar rôzne silných, súvislých či prerušovaných čiar, niekedy doplnené inými

drobnými značkami (krížiky, šípky). Slúži hlavne k vyjadrovanie líniových objektov

a javov.

Pohybové čiary

Pohybové čiary rôznych tvarov vyjadrujú rôzne kvantitatívne či kvalitatívne

charakteristiky, prípadne len priebeh určitého javu. Môžeme ich deliť na:

• čiary pohybu pozdĺž komunikácií, vyjadrujúce často frekvenciu alebo zloženie

dopravy, hlavne stuhami s rôznymi výplňami (,,stuhová metóda“)

• čiary neviazané na komunikácie. Používa sa väčšinou šípka, pás, klin

vyjadrujúce smer, intenzitu, niekedy aj skladbu určitého pohybu, [2].

Obr. 2.1.2.1 Líniové mapové značky [4].

12

2.1.3 Metóda areálových (plošných) značiek

Touto metódou sa vyznačujú plochy, na ktorých sa vyskytuje určitý jav. Ako príklad

môžeme uviesť politické mapy, na ktorých sú vyjadrené hranice štátov. Vlastné plochy

štátov sú vyznačené rôznymi farbami či sieťami alebo sú označené iba názvy štátov.

Areálovou metódou sa ďalej označujú plošné javy fyzickogeografické

a hospodárskogeografické, či už ide o ich výhradné alebo prevažné zastúpenie alebo

znázornenie oblastí vzniknutých procesom určitej rajonizácie. Grafických výrazových

prostriedkov sa v areálovej metóde používa niekoľko. Obvykle sú znázornené hranice

plôch rovnakej kategórie, plochy sú vo vnútri vyfarbené alebo sieťované (rastrované).

Ďalej sa používa vyplnenie plôch značkami či písmenami. V takýchto prípadoch bývajú

hranice niekedy vypustené a značky sa rôznym spôsobom prelínajú. Areálová metóda sa

používa veľmi často pri zhotovovaní topografických a tematických máp. Mapy

geologické, geomorfologické, biogeografické a iné používajú obecne túto metódu ako

hlavnú, [2].

Obr. 2.1.3.1 Areálové (plošné) mapové značky [5].

13

2.2 Kartogram

Kartogramy nazývame jednoduché tematické mapy, kde pre každý areál

interpretujeme spravidla pomocou farby alebo siete jednu výnimočne viac relatívnych

hodnôt, stiahnutý k jeho ploche. Metóda kartogramov je v tematickej kartografii často

používaná. Na mapách ju často kombinujeme s kartodiagramami za účelom súhrnného

vyjadrenia relatívnych aj absolútnych údajov. Areály sú v realite vymedzené:

• hranicami administratívnych jednotiek, napr. krajov, okresov, obcí, mestských

štvrtí, katastrov (štatistické kartogramy),

• hranicami fyzickozemepisných oblastí (geografické kartogramy),

• hranicami ekonomických rajónov (kartogramy pre plánovanie),

• pravidelnou geometrickou sieťou (sieťové kartogramy),

Podľa spôsobov kartografickej interpretácie ich členíme na:

• jednoduché: vyjadrujúce jedinú charakteristiku

• zložené: vyjadrujúce spravidla dve charakteristiky nezávislé na sebe

• štruktúrne : vyjadrujúce štruktúru niektorého javu rozčlenením na jednotlivé

zložky

• objemové: sú to jednoduché kartogramy kreslené ako blokdiagramy

Obr. 2.2.1 Jednoduchý kartogram [6].

14

2.3 Kartodiagramy

V stručnosti môžeme kartodiagramy charakterizovať ako diagramy vložené do

mapovej kostry. Touto kostrou rozumieme hranice dlhších územných celkov a hlavnou

zásadou je to, že tieto grafy platia pre celé delenia území a nevzťahujú sa k jednotlivým

bodom. Diagramy je možné kombinovať s inými metódami, napr. s metódou

kartogramov. Najnovšie sa namiesto termínu ,,kartodiagram“ používa diagramová

,,mapa“. Kartodiagramy majú uplatnenie v tvorbe tzv. štatistických máp. Používajú sa

vo fyzickej a vo väčšej miere v ekonomickej kartografii. Bývajú tiež častým doplnkom

geografických publikácií a rôznych kartografických výrokov určených pre širokú

verejnosť, [2].

Obr. 2.3.1 Kartodiagram [6]

15

2.4 Bodová metóda

Je metódou absolútneho vyjadrenie. Spočíva v tom, že určitý okrúhly počet

jednotiek nejakého javu je vyjadrený jednou bodkou. Jedná bodka môže vyjadrovať

napr. 100 obyvateľov na 10 ha plochy posiatej pšenicou. Metóda má uplatnenie

predovšetkým na mapách demografických a ekonomicko-geografických. Hlavným

problémom pri aplikácii tejto metódy je stanovenie veľkosti bodky a množstva, aké má

táto bodka vyjadrovať. Bodiek na mape nemá byť ani príliš málo ani ich nesmie byť

toľko aby sa zlievali dohromady. Bodky majú obvykle červenú farbu. Je však možné

znázorniť aj kvalitatívnu rôznorodosť, napr. pre vyjadrenie národnostnej štruktúry a to

použitím bodiek rôznej farby, ktoré sú vykreslené vedľa seba. Bodová metóda existuje

v dvoch formách:

• malé bodky rovnakej veľkosti,

• bodky rôznej veľkosti, [2]

Obr. 2.4.1 Mapa bodových značiek [6]

16

3. Zber údajov pre tvorbu máp

3.1. Priame metódy zberu údajov

Priame metódy zberu údajov sú také, pri ktorých sa údaje získavajú priamo na

objektoch, resp. na ich nespracovaných obrazoch. Najdôležitejšími metódami

topograficko-geografického zberu digitálnych údajov sú terestrické a fotogrametrické

mapovania. Diaľkový prieskum zeme patrí tiež medzi priame metódy zberu údajov.

Inou priamou metódou je napr. permanentná registrácia údajov (napr. meranie výšky

vodnej hladiny, kvality vôd, rádioaktivity, atď.).

1. Podrobné mapovanie

Metódy podrobného merania v geodézii sú základnými dodávateľmi údajov pre

tvorbu máp. Môžu sa nasadiť aj primitívne postupy, napr. krokovanie ak nie je potrebná

väčšia presnosť. Najvýznamnejším postupom podrobného merania je tachymetria.

Týmto postupom sa pri nasadení elektronických tachymetrických prístrojov s

automatickou registráciou nameraných hodnôt môžu získavať priamo súradnice

podrobných bodov s kódovaním, ktoré je možné preberať do projektovania.

Tachymetrické mapovanie sa nasadzuje hlavne tam, kde je potrebné mapovať menšie

oblasti, pri ktorých by bolo nasadenie fotogrametrického mapovania neefektívne.

Presnosť tachymetrie sa pohybuje v oblasti dm.

2. GPS merania

Neustále väčší význam pri zbere údajov nadobúdajú merania pomocou GPS (Global

Positioning System). Táto metóda sa s úspechom nasadzuje pri takých aplikáciách, kde

je potrebná rýchla aktualizácia pri menšom počte meraných bodov a menšej presnosti.

Presnosť GPS meraní sa pohybuje v rozsahu niekoľkých centimetrov až ±5 metrov.

3. Fotogrametria a diaľkový prieskum Zeme

Fotogrametria je nepriama metóda merania, pri ktorej sa merania nevykonávajú

priamo na objekte, ale na jeho fotografickom obraze. Pomocou digitálnych metód

vyhodnocovania získavame digitálne topografické a tematické mapy, ortofotomapy a

digitálne 3D modely terénu. Presnosť fotogrametrického vyhodnocovania sa pohybuje

od 0.1 po 0.3 m v polohe a vo výške.

17

Diaľkový prieskum Zeme dodáva multispektrálne digitálne údaje s rôznou

rozlišovacou schopnosťou (5 až 20 m), ktoré nachádzajú uplatnenie v oblastiach mierok

väčších ako 1:50 000, to znamená v regionálnom a globálnom rozsahu. Tieto

multispektrálne satelitné snímky slúžia prevažne na interpretáciu a klasifikáciu, získania

atribútov pre priestorové údaje.

4. Iné metódy

• vyhľadávanie podzemných inžinierskych sietí špeciálnymi hľadačmi,

• nepretržité merania určitých hodnôt (napr. merania na meteorologických

staniciach, merania kvality ovzdušia),

• geologické merania

• prieskumy verejnej mienky, sčítanie obyvateľstva,

• miestne šetrenia v teréne (napr. zákresy biotopov do topografických máp).

3.2. Nepriame metódy zberu

Nepriamy zber údajov vychádza z údajov, ktoré sú k dispozícii v spracovanej forme.

Tieto metódy sú značne rozšírené a hrajú najvýznamnejšiu úlohu pri zbere údajov pre

GIS.

Digitalizácia

Medzi metódy digitalizácie môžeme zaradiť :

• manuálnu vektorizáciu,

• poloautomatickú vektorizáciu,

• automatickú vektorizáciu,

• skenovanie.

Digitalizácia sa môže vykonávať pomocou digitalizačných tabletov alebo priamo na

obrazovke po zoskenovaní a natransformovaní rastrového obrazu mapy. Pri manuálnej

digitalizácii hrá človek – operátor významnú úlohu. On rozpoznáva dôležitosť

jednotlivých bodov, úsečiek a plôch a vkladá geometriu a topológiu, ako aj popisné

informácie priamo do zodpovedajúcich objektov. Medzi digitalizáciu patrí aj

skenovanie, t.j. získanie rastrového obrazu mapy pomocou špeciálnych veľkoplošných

skenovacích zariadení, či monochromatických alebo farebných. Pomocou skenovania sa

18

dajú získať veľmi rýchlo a lacno kvalitné rastrové mapové podklady, ktoré sa môžu

priamo integrovať do priamej tvorby máp, alebo slúžia na obrazovkovú (on- screen)

manuálnu alebo poloautomatickú vektorizáciu, [7].

Tab. 3.2.1 Použitie zberu údajov v závislosti na mierke a zdrojoch údajov [9].

19

4.Spracovanie digitálnej mapy v ArcView GIS

Pri spracovaní digitálnej mapy som sa zameral na letné rekreačné oblasti na

Slovensku. V tejto práci som sa sústredil na zobrazenie kartografických vyjadrovacích

prostriedkov pri tvorbe digitálnych turistických máp, kartogramov a kartodiakramov.

Svoju prácu som rozdelil do troch fáz:

• zber a spracovanie údajov,

• tvorba digitálnych máp,

• výsledky spracovania údajov,

4.1 Zber a spracovanie údajov

Údaje, ktoré som použil v mojej práci som prezval z rôznych internetových portálov

a družicového prieskumu zeme. Tieto údaje som rozdelil do troch skupín

Tvorba mapových značiek

Mapové značky, ktoré som v práci použil som tiež zozbieral z veľkého množstva

mapových kľúčov. Tie som si vhodným spôsobom povyrezával. Vhodné značky som si

povyberal a vytvoril som si vlastný mapový kľúč, ktorý som použil pri vytvorení

základných turistických máp. Tieto značky v mapách majú úlohu plnohodnotne vyjadriť

daný druh územia alebo objektu, ku ktorému sú priradené na mape .

bazén, kúpalisko

Zastávka autobusu

Autocamping

les, stromový porast

Hotel, ubytovacie zariadenie, chata

most

kúpele

športovisko

atrakcie turistický prístrešok

ostrov

rybolov

reštaurácia

bufet

pláž

zástavka autobusu

parkovisko

nákupné centrum, obchod

Liečebný prameň

severka

20

jachting

mierka

park

verejný camp

Obr.4.1.1 Mapový kľúč použitý v mojej práci

Zber družicových snímok

Družicové snímky som použil v práci ako podklad pre vyhotovenie digitálnej mapy.

Tieto snímky som vyhotovil pomocou programu Google Earth Pro. Je to program, ktorý

slúži užívateľom dostať sa na miesta v ktoromkoľvek bode na Zemi. V mojom projekte

tieto snímky slúžia ako mapový podklad teda sú to ortofotomapy, ktoré som vhodne

doplnil mapovými značkami čím som si vytvoril turistickú mapu danej oblasti.

Obr.4.1.2 Príklad družicovej snímky

21

Zber štatistických údajov

Zaoberal som sa problematikou turistiky na Slovenku , a preto sa týmto smerom

uberal môj zber štatistických údajov. Zdroje, ktoré som využil v mojej práci sú prevzaté

z portálu( www.kupaliska.sk ) venované výhradne iba letným rekreačným oblastiam.

Z tohto portálu som si vytiahol veľké množstvo dát; zvlášť pre každú rekreačnú oblasť,

ktorú som v mojej práci spracovával. Prevzaté údaje som spracovával pri vytváraní

a editácií atribútovej tabuľky v programe ArcView GIS

Prevzaté dáta, ktoré som pri v práci použil:

• počet bazénov,

• počet atrakcií,

• denná kapacita zariadení,

• cenová ponuka.

Tieto dáta mi poslúžili pri tvorbe tematických turistických máp rekreačných oblastí

metódou kartogramu a kartodiagramu.

4.2 Tvorba digitálnych máp

4.2.1 Tvorba turistických máp pomocou symbolických značiek

Po zozbieraní údajov a po ich spracovaní som prešiel k samotnej tvorbe digitálnych

máp jednotlivých rekreačných oblastí. Mojim prvým cieľom bolo vytvoriť ľahko

orientačnú turistickú mapu pre každú rekreačnú oblasť zvlášť. Pri vyhotovovaní týchto

máp som použil družicové snímky a mapový kľúč.

Moju prácu v programe som začal založením nového projektu. Z dialógového okna,

ktoré sa nám zobrazilo som si vybral potrebné atribúty, s ktorými som pracoval a ktoré

boli vhodné pre vytvorenie turistickej mapy danej rekreačnej oblasti.

22

Obr.4.2.1.1 Otvorenie projektu tvorby máp.

Ďalej som pokračoval tým, že som si zadefinoval tabuľku atribútov. V tejto tabuľke

som si pomocou pridávania stĺpcov pridal osem nových stĺpcov, pre každú rekreačnú

oblasť zvlášť. Po ukončení editácie a po jej uložení som prešiel k samotnému

vytváraniu turistických máp jednotlivých rekreačných oblastí pomocou mapových

značiek. K tomuto kroku som pristúpil cez dialógové okno Theme – Edit Legend.

Vygenerovala sa mi tabuľka, v ktorej som si vybral možnosť unique value s mojím

požadovaným stĺpcom pre rekreačnú oblasť, ku ktorej som chcel vytvoriť mapu

pomocou mapových značiek.

Tieto mapové značky som si ale musel najprv importovať do programu pomocou

možnosti Marker Pallete. Aby sa mi podarilo ich importovať do programu musel som

si značky uložiť do obrazového formátu (.gif). Keď som skončil s importom značiek

prešiel som k ich pridávaniu do vybranej mapy. Po splnení týchto podmienok som

prešiel k poslednému kroku, ktorým bolo vyhotovenie výstupného formátu všetkých

ôsmich turistických mapiek vybraných rekreačných oblastí.

Mapy, ktoré som vytvoril metódou symbolických značiek majú slúžiť širokej

verejnosti pre uľahčenie orientácie v danom území. Tieto značky na mape presne

znázorňujú, aké objekty alebo možnosti sú v danom mieste na mape.

23

obr.4.2.1.2 Turistická mapa Domaše vytvorená symbolickými značkami.

4.2.2 Tvorba turistickej mapy pomocou kartogramu

Pri tejto tvorbe mapy som pracoval so štatistickými údajmi tykajúcimi sa

rekreačných oblastí, pre ktoré som vyhotovoval mapy pomocou symbolických značiek.

Túto tvorbu som začal tým, že som vytvoril atribútovú tabuľku prevzatých údajov.

Na začiatok som si tiež podobne ako pri predošlej metóde zadefinoval nový projekt. Po

jeho spustený sa mi vytvoril podklad mapy, s ktorou som po zadaní dát pracoval.

24

Druhým krokom bola editácia tabuľky atribútov. Tento krok som začal, tým že

v dialógovom okne Theme som si vybral príkaz Start Editing , čím som spustil editáciu

tabuľky. Potom som pokračoval otvorením tabuľky, ktorá už bola vopred definovaná

programom.

Obr.4.2.2.1 Tabuľka atribútov

Ďalším krokom bolo vytvorenie stĺpcov, do ktorých som vkladal zistené údaje. Tieto

stĺpce som vytváral nasledovne: v menu Edit – som pokračoval príkazom Add Field,

ktorým som sa dostal na dialógové okno Field Definitions.

Obr.4.2.2.2 Okno vytvárania a editácie stĺpca údajov

V tomto okne som si zadefinoval meno daného stĺpca, v mojom prípade som vytvoril

4 stĺpce týkajúce sa rekreačných oblastí, ktoré som chcel pomocou kartogramu

a kartodiagramu vyhodnotiť. Po vytvorení každého stĺpca mi vyskočilo okno, ktoré mi

dalo možnosť uloženia týchto stĺpcov. Keď som už mal vytvorené a editované všetky

25

údaje, prikročil som opäť k menu Table a príkazom Stop Editing som ukončil editáciu

údajov do tabuľky atribútov.

Ďalším krokom už bolo samotné vytváranie turistických máp kartogramu. V tejto

časti v menu Theme – som sa príkazom Edit Legend dostal do dialógového okna

Legend Editor. V tomto okne som si v možnosti Legend Type – vybral typ

kartogramu, ktorý som vytváral a tiež som si v možnosti Classification field vybral

stĺpec, ktorý som použil pri tvorbe turistickej mapy. Taktiež sa v tomto okne zadefinuje

aj farba, ktorou sa nám daný kartogram vykreslí.

Obr.4.2.2.3 Okno Legend Editora programu ArcView.

Po ukončení tejto editácie sa nám v pracovnom okne View vykreslí zadefinovaná

mapa kartogramu. Po ďalších menších úpravách akými sú dopísanie názvov do mapy

k príslušným rekreačným oblastiam som prešiel k vypracovaniu samotnej turistickej

mapy. V menu View sa príkazom Layout vygenerovalo dialógové okno Template

Manager, v ktorom som si zadefinoval ako bude vyzerať tvar mapy.

26

Obr.4.2.2.4 Okno definovania tvaru mapy.

Po tomto kroku sa mi vygeneroval tvar výslednej mapy, v ktorej som si už len

doplnil názov a mapa bola dokončená. Nakoniec som si mapu exportoval cez menu File

príkaz export do obrázkového formátu JPEG.

Obr.4.2.2.5 Konečná podoba vytvorenej mapy.

V mojej práci som vytvoril tri turistické mapy kartogramu. Mapy, ktoré vyjadrujú

cenové pomery sú vyjadrené v eurách a mapa atrakcií a aktivít je vyjadrená v počte

ktoré sa v daných oblastiach nachádzajú.

• Mapa cien pre dospelých pri vstupe do Aquaparku

27

• Mapa cien pre deti pri vstupe do Aquaparku

• Mapa atrakcií a aktivít v rekreačných oblastiach

Sú to všetko tematické mapy, ktoré slúžia verejnosti na štatistický prehľad o daných

lokalitách. Tieto tri mapy som vytvoril za účelom toho, že veľa starších ľudí dnes hľadí

hlavne na finančnú stránku a naopak, mladšia generácia skôr dáva prednosť atrakciám

a kvalite služieb, ktoré si chce vychutnať za poplatky, ktoré zaplatí. Všetky tieto mapy

sú uvedené v prílohách.

4.2.3 Tvorba turistickej mapy pomocou kartodiagramu

Pre vytvorenie turistickej mapy rekreačných oblastí kartodiagramom som použil

údaje, ktoré som si nadefinoval do tabuľky atribútov. Prvý krok, ktorý som urobil bolo

to že v menu Theme – príkazom Edit Legend som si otvoril dialógové okno Legend

Editor . V tomto okne som si zadefinoval v možnosti Legend Type možnosť Chart .

Týmto spôsobom som sa dostal k vytváraniu koláčových grafov a to tak, že som si

pridal možnosťou Add stĺpce, ktoré mi vytvorili požadované kartodiagramy.

Obr.4.2.3.1 Tvorba kartodiagramov v okne Legend Editora.

28

Po ukončení editácie stĺpcov, ktoré som použil pri vytvorení kartodiagramov nám

program vygeneroval mapu, ktorá už mala vykreslené kartodiagramy. Pri tvorbe

turistickej mapy kartodiagramami som použil kombináciu s kartogramom, v ktorom

som použil zobrazenie dennej kapacity rekreačných stredísk. V dialógovom okne som

ešte dovŕšil posledné úpravy týkajúce sa vzhľadu.

Obr.4.2.3.2 Zobrazenie mapy v pracovnom okne programu.

V menu View som sa opäť príkazom Layout dostal do dialógového okna Template

Manager a zadefinoval som si formu mapového listu. Vygeneroval sa mi výsledný tvar

mapy, do ktorej som si doplnil názov a upravil legendu. Konečnú formu mapy som

znova exportoval a teda uložil do formátu JPEG.

29

Obr.4.2.3.3 Výsledná turistická mapa zobrazujúca kartodiagramy.

V mojej práci som vyhotovil dve turistické mapy rekreačných oblastí zobrazených

pomocou kartodiagramov. Obe tieto mapy sú uvedené v prílohách k práci.

• Mapa cien pre deti a dospelých pri vstupe do rekreačných oblastí

• Mapa počtu bazénov a atrakcií vo vybraných rekreačných strediskách

30

5.Záver

V súčasnej dobe nastal v geodézii a kartografii veľký krok dopredu s vývojom

elektroniky, kozmonautiky. Dnešný svet už ponúka viac možností v oblasti geodézie, či

už je to v lepšom prístrojovom vybavení alebo softwarovom, alebo samotný družicový

prieskum zeme nám poskytuje plnohodnotnejšie informácie ako tomu bolo doteraz.

Tieto všetky prostriedky nám umožňujú rýchlejšiu a presnejšiu prácu. Projekty, na

ktorých pracujeme sú vďaka týmto možnostiam v krátkodobejšom čase vyhodnotené

a spracované do výslednej podoby a tou sú mapy. Mapy digitálne či analógové, bez

ktorých sa dnešný človek a samotné odvetvia hospodárstva, priemyslu alebo aj úplne

laický užívatelia mnoho krát nezaobídu.

V mojej práci som chcel poukázať, že kartografia je použiteľná aj v inej sfére

odvetia akou je geodézia. S dostupnými informáciami a softwarom je použiteľná

kdekoľvek a v akomkoľvek odvetví. S dostupným softwarom sa dá pracovať s veľkým

množstvom akýchkoľvek informácií, či sú to geodetické súradnice, fotografické

snímky, údaje DPZ alebo rôzne prevzaté údaje. S tým všetkým sa dá dnes v rámci

kartografie rýchlo a hlavne presne pracovať.

V mojej práci som sa zameral na turistické rekreačné centrá na Slovensku. Z veľkého

počtu rekreačných oblastí som si vybral osem najznámejších, ku ktorým som vytvoril

turistické mapy pomocou symbolických značiek. Tieto mapy sa mi podarilo importovať

do programu Publisher, kde som určitým prepojením týchto turistických máp

s informačnými atribútmi o jednotlivých rekreačných strediskách vytvoril jednoduchý

webový portál pre laických používateľov. Taktiež sa mi podarilo vytvoriť aj tematické

turistické mapy týkajúce sa vybraných rekreačných oblastí. Výsledky, ktoré som

dosiahol v tejto práci zodpovedajú možnostiam programu a údajom, ktoré som mal

k dispozícii.

Dúfam, že poznatky a skúsenosti, ktoré som nadobudol pri tvorbe tejto práce mi

pomôžu v mojom ďalšom rozvíjaní v odbore geodézie a kartografie. Myslím si, že

kartografia rovnako ako geodézia bude mať veľký vplyv na tvorbu máp, bez ktorých sa

dnešní svet a človek nezaobíde.

31

Použitá literatúra:

[1] Hojovec, V.: Kartografie, Vydal Geodetický a kartografický podnik v Prahe, v

roku 1987

[2] Novák, V.: Kartografie a topografie, Štátne pedagogické nakladateľstvo, Praha

1988

[3] Čerba, O.: Kartografické znaky, učebný text, Západočeská univerzita, Rok 2007

[4] Štubňa, J.: Kartografia, učebný text, Žilinská univerzita v Žiline, Rok 2000

[5] ( http//www.pce.sk )

[6] ( http//www.arcgeo.sk )

[7] (http//www.googlearth.com)

32

Zoznam príloh:

Príloha č.1: Symbolické značky

• Turistické mapy rekreačných oblastí vytvorené symbolickými značkami

Príloha č.2: Kartogramy

• Mapa cien pre dospelých pri vstupe do Aquaparku

• Mapa cien pre deti pri vstupe do Aquaparku

• Mapa atrakcií a aktivít v rekreačných oblastiach

Príloha č.3: Kartodiagrami

• Mapa cien pre deti a dospelých pri vstupe do rekreačných oblastí

• Mapa počtu bazénov a atrakcií vo vybraných rekreačných strediskách