Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

Ing. Dagmar Matošková

AUTOREFERÁT DIZERTAČNEJ PRÁCE

Konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárskych komodít na trhoch štátov strednej Európy

na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor v odbore doktorandského štúdia: 62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky v špecializácii: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva

Nitra, 2007

Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Predkladateľ: Ing. Dagmar Matošková VÚEPP, Trenčianska 55, 824 80 Bratislava Školiteľ: doc. Ing. Viera Ižáková, PhD. VÚEPP, Trenčianska 55, 824 80 Bratislava Oponenti: Dr.h.c. prof. Ing. M. Grznár, DrSc. – FPM EU Bratislava ..........................................................

prof. Ing. V. Čihovská, PhD. – OF EU Bratislava ......................................................................

prof. Ing. Z. Sojková, CSc. – FEM SPU Nitra ............................................................................

Autoreferát bol rozoslaný dňa: 6. 9.2007 Obhajoba dizertačnej práce sa koná 18.10.2007 o 14.00 h. pred komisiou pre obhajobu

dizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia, vymenovanou predsedom spoločnej

odborovej komisie dňa 21. 6.2007

62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky špecializácia: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra

.................................................................... prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

predseda spoločnej odborovej komisie

2

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY

Problematika konkurencieschopnosti sa na Slovensku otvorila v období transformácie slovenského hospodárstva a príprav na vstup do EÚ. O posilnenie konkurencieschopnosti sa v rámci národného hospodárstva usiluje aj agropotravinársky sektor, o čom svedčí obsah cieľov v „Národohospodárskej stratégii pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2013“ [41].

Vstupom do Európskej únie začali pre Slovensko a ďalšie nové členské krajiny plynúť výhody súvisiace s liberalizáciou vzájomnej obchodnej výmeny a zavedením podporných systémov, ktoré poskytuje Spoločná poľnohospodárska politika. Nové krajiny sa snažia získať stabilné pozície na agropotravinárskych trhoch EÚ, čo sa začalo prejavovať zvýšeným konkurenčným tlakom, ktorý by v konečnom dôsledku mal vyústiť do istej diverzifikácie poľnohospodárskych a potravinárskych aktivít v rámci tohto zoskupenia.

V nadchádzajúcom období bude Slovensko musieť prehodnotiť svoje exportné aktivity a okrem hľadania nových príležitostí snažiť sa udržať si bývalé odbytištia svojich výrobkov, ku ktorým z nových členských krajín patria hlavne krajiny Višegrádskej štvorky (V 4). Z uvedených dôvodov je veľmi dôležité vypracovať analytické podklady, ktoré by prispeli k posilneniu konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na zahraničných trhoch. 2 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ 2.1 Konkurencieschopnosť a jej definícia Od začiatku 80. rokov sa vo vyspelých krajinách stal veľmi frekventovaným pojem konkurencieschopnosť. Podľa Outratu [29] genéza problému konkurencieschopnosti spočívala v existencii dôvodu obchodnej výmeny medzi krajinami. Jeníček [23] uvádza, že napriek značnému počtu prác, ktoré sa konkurencieschopnosti venujú, tento pojem zostáva zahalený určitou hmlou nejasností. Neexistuje totiž všeobecne prijatá definícia a prístupy k jej skúmaniu sa líšia. K tomuto tvrdeniu sa pripája aj Solomon Alemu [37], ktorý konštatuje, že všeobecná ekonomická teória pre konkurencieschopnosť zatiaľ neexistuje. Konkurencieschopnosť nie je ekonomický termín, preto ho nie je možné jednoznačne definovať.

Podolák [31] definuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ako schopnosť krajiny zúčastniť sa vo svetovej súťaži produkovaním a výmenou produktov a služieb, schopnosť presadiť sa na zahraničných trhoch a obsadenie trhového priestoru. S týmto názorom sa stotožňuje Ižáková [19] i Ratinger [33]. Doucha [8] okrem presadenia sa na zahraničných trhoch zdôrazňuje schopnosť hájiť svoje pozície na domácom trhu. 2.2 Prístupy k identifikácii, resp. meraniu konkurencieschopnosti

Podľa Solomona Alemu [37] zložitosť konkurencieschopnosti spočíva v tom, že ju možno skúmať z rôznych hľadísk a na rôznych úrovniach. Konkurencieschopnosť môžeme analyzovať na úrovni celej ekonomiky krajín (t.j. medzi krajinami) alebo na úrovni jednotlivých ekonomických sektorov (medzi odvetviami v rámci krajiny alebo na úrovni jednotlivých podnikov). Takisto sa konkurencieschopnosť dá hodnotiť na základe rôznych ukazovateľov. Niektoré z nich sú kvantifikovateľné, iné sa nedajú vyčísliť alebo kvantifikovať. V praxi, najmä v poľnohospodárstve, je takých ukazovateľov veľmi veľa. Vzhľadom na širokú škálu možností hodnotenia konkurencieschopnosti agrárnych komodít na zahraničných trhoch a rôzne aspekty pohľadu na túto ekonomickú kategóriu, Ižáková [26] rozlišuje potenciálnu konkurencieschopnosť a skutočne preukázanú

3

konkurencieschopnosť. Do potenciálnej konkurencieschopnosti zaradila hodnotenia podľa intenzity výroby, cien, nákladov a PAM1 analýzy. Pod skutočne preukázanou konkurencieschopnosťou rozumie úspešnosť v zahraničnom obchode, ktorú je potrebné dokázať v konkrétnom procese predaja výrobkov, aby sa stala skutočnosťou. Vzhľadom na dostupnosť presných údajov o vývoze a dovoze agropotravinárskych výrobkov si vo svojej štúdii k meraniu skutočnej konkurencieschopnosti zvolila index komparatívnych výhod.

Konkurencieschopnosť sa podľa Jeníčka [23] môže merať na základe výstupov (transformačný efekt ekonomiky, priemerné kilogramové ceny dovozu a vývozu, index preukázaných komparatívnych výhod, trhový podiel, obchodná bilancia, relatívna sila špecializácie, rentabilita spracovateľského priemyslu, ziskovosť) alebo zdrojov (reálny efektívny výmenný kurz, cenová a nákladová konkurencieschopnosť, necenová konkurencieschopnosť, konkurencieschopnosť podľa IMD2, t.j. index svetovej konkurencieschopnosti).

Klíma a Palát [24] považovali ekonomickú výkonnosť za faktor formujúci konkurencieschopnosť krajiny.

Grznár [13, 14] k faktorom a predpokladom rastu konkurencieschopnosti priraďuje výkonnosť domáceho poľnohospodárstva, kapitálovú vybavenosť na úrovni najnovších poznatkov vedecko-technického rozvoja, rast pridanej hodnoty, produkčné a nákladové parametre odvetvia, štruktúru podnikov, cenové i necenové faktory konkurencieschopnosti.

Zásadnou vecou na posilnenie konkurencieschopnosti je podľa Blaasa [3] odstránenie alebo aspoň zmiernenie súčasných rozdielov v intenzite poľnohospodárskej výroby.

Na konkurencieschopnosť pôsobia aj politické opatrenia štátu. S týmto názorom sa v svojich prácach stotožňujú Grega so Syrovátkom [11] a Bavorová [2].

3 CIEĽ A METODIKA PRÁCE

Zámerom dizertačnej práce bolo vytvoriť analytické podklady, ktoré by svojím obsahom prispeli k lepšiemu zorientovaniu sa výskumnej, decíznej ako aj podnikateľskej sféry3 v oblasti hodnotenia konkurencieschopnosti slovenských agropotravinárskych komodít na zahraničných trhoch. Vychádzajúc z pôvodného zámeru cieľom dizertačnej práce bolo

hodnotenie potenciálnej a skutočnej konkurencieschopnosti vybraných

slovenských agropotravinárskych produktov na trhoch krajín strednej Európy (Česko, Poľsko a Maďarsko) a

overenie použitých metodologických prístupov kvantifikovania konkurencieschopnosti a ich výpovednej schopnosti za účelom praktického využitia.

Konkrétne išlo o:

komparatívnu analýzu vývoja cien poľnohospodárskych výrobcov (podľa dostupnosti údajov aj odbytových a spotrebiteľských cien potravinárskych výrobkov) vrátane aplikácie výpočtu porovnateľnej cenovej hladiny na trhoch krajín V 4,

analýzu intenzitných parametrov a nákladovosti v poľnohospodárstve a ich komparáciu s krajinami V 4,

1 Policy Analysis Matrix – matica analýzy politiky 2 International Institute for Management Development – Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu 3 Napríklad, výrobcovia a exportéri agropotravinárskych komodít.

4

komparáciu podpory slovenských poľnohospodárskych komodít s podporou vo vybraných krajinách, ktorá sa vykonala na základe ekvivalentu produkčných subvencií (len do vstupu SR do EÚ),

analýzu konkurencieschopnosti na základe obchodných tokov, t.j. obchodnej výmeny Slovenska s krajinami V 4 zameranú na trhové podiely, obchodovateľnosť, ukazovateľ preukázaných komparatívnych výhod (RCA), index rastu konkurencieschopnosti (RCA-1), index čistej obchodnej výkonnosti (NEI), ukazovateľ relatívnych exportných výhod (RXA), ukazovateľ relatívnej dovoznej penetrácie (RMA), ukazovateľ relatívnych obchodných výhod (RTA), vnútroodvetvového obchodu (GLI), mieru diverzifikácie exportu a importu (MDE a MDI), reálne výmenné relácie (TT) a kilogramové ceny, segmentáciu trhov a rozklad čistého exportu.

Analýza konkurencieschopnosti na základe ukazovateľov obchodu bola vykonaná

pri základných komoditách patriacich do výrobkových vertikál mäsa, mlieka, obilnín, olejnín a cukru. Sledovalo sa obdobie rokov 2001-2005.

Splnenie cieľa sa zabezpečilo zberom relevantných údajov, analýzou, syntézou a komparáciou údajov, ktoré sa spracovali do tabuľkovej, grafickej a textovej podoby a nasledovnými matematickými výpočtami a metodickými postupmi. Porovnateľná cenová hladina (CPL )

CPL = PfPd

Pd – cena výrobcu danej komodity vyprodukovanej v SR (v euro) Pf – cena výrobcu komodity vyprodukovanej inde ako v SR (v euro)

Ak CPL ≤ 1,15, ide o cenovú konkurencieschopnosť na domácom trhu. Ak CPL ≤ 0,85, ide o cenovú konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch.

Ukazovateľ vnútroodvetvového obchodu - Grubel- Lloydov index (GLI) GLI = [(Xj + Mj) – |Xj– Mj|] / (Xj + Mj)

Xj

- hodnota exportu komodity „j“ (tovarovej skupiny, odvetvia) Mj - hodnota importu komodity „j“ (tovarovej skupiny, odvetvia)

Ak sa hodnota GLI rovná nule, v krajine neprebieha žiaden vnútroodvetvový obchod. Ak sa GLI rovná jednej, potom sa dovoz s vývozom v sledovanej krajine rovnajú. Optimálna hodnota celkového agropotravinárskeho obchodu SR by sa mala

pohybovať v rozmedzí hodnôt 0,6 – 0,8. Index rastu konkurencieschopnosti (RCA-1)

RCA-1 = XXjXiXij

//

Xij – export krajiny „i“ v komoditnej skupine „j“ Xi – celkový export krajiny „i“ Xj – svetový export v komoditnej skupine „j“ X – celkový svetový export

5

Ak RCA-1 ≤1, krajina „i“ nie je špecializovaná v komodite „j“ a nemá komparatívne výhody.

Ak RCA-1 > 1, krajina „i“ je explicitne špecializovaná v komodite „j“ a v krajine existujú pri exporte komodity „j“ odkryté komparatívne výhody.

Ukazovateľ preukázaných komparatívnych výhod (RCA) RCA = [ ln (Xi/Mi : X/M)], kde Xi - hodnota exportu komodity „i“ do sledovanej krajiny Mi - hodnota importu komodity „i“ zo sledovanej krajiny X - hodnota celkového exportu agropotravinárskeho tovaru do sledovanej krajiny M - hodnota celkového importu agropotravinárskeho tovaru zo sledovanej krajiny

Ak je hodnota RCA väčšia ako nula, príslušná komodita je v komparatívnej výhode. Ak hodnota RCA je menšia ako nula, príslušná komodita je v komparatívnej

nevýhode. Index čistej obchodnej výkonnosti (NEI4)

NEIij = MXMX

ijij

ijij

+

−

Xij – export krajiny „i“ v komoditnej skupine „j“ Mij – import krajiny "i“ v komoditnej skupine „j“

Hodnoty indexu sa pohybujú v rozpätí od –1 do +1. Ak NEI = -1, export neexistuje (poukazuje na komparatívne nevýhody). Ak NEI = +1, import neexistuje (poukazuje na odhalené komparatívne výhody). Ak sa hodnota exportu rovná hodnote importu, potom index NEI. sa rovná nule.

Ukazovateľ relatívnej dovoznej penetrácie (RMA)

RMAij =

∑∑∑∑

≠ ≠

≠

≠

ikk jllkl

ikkkj

jllil

ij

MMM

M

, ,

,

,

Mij - import komodity „i“ z krajiny „j“ ∑ Mil - súčet importov komodity „i“ zo všetkých krajín sveta okrem krajiny „j“l,l≠j

∑ Mkj - súčet všetkých importov komodít okrem komodity „i“ z krajiny „j“

k,k≠i

∑ ∑ Mkl) - súčet všetkých importovaných komodít okrem komodity „i“ k,k≠i l,l≠j zo všetkých krajín sveta okrem krajiny „j“

Ukazovateľ relatívnych exportných výhod (RXA) – platí pre neho ten istý kalkulačný vzorec ako pre ukazovateľ RMA, pričom import je nahradený exportom

4 NEI = RCA-2

6

Ukazovateľ relatívnych obchodných výhod (RTA) RTAij = RXAij - RMAij Na základe uvedených ukazovateľov sa konkurencieschopnosť hodnotí nasledovne:

Konkurencieschopnosť existuje, ak RXA je väčšie ako 1 a RTA je väčšie ako 0. Konkurencieschopnosť neexistuje, ak RMA je väčšie ako 1 a RTA je menšie ako 0.

Miera diverzifikácie exportu (MDE)

MDE = maxADE

ADE

ADE = x1 + (x1 + x2) + (x1 + x2 + x3) +..... ∑n

iix

ADE max = n * 100 Xi je podiel prvej komodity (v %) na celkovom exporte danej krajiny, pričom podiely treba usporiadať zostupne, t.j. x1 > x2, x2 >x3.... n – počet komodít Hodnoty MDE sa pohybujú v rozmedzí od 0,5 do 1.

Ak MDE = 1, krajina má export koncentrovaný do jednej komodity Ak MDE = 0,5, krajina má export maximálne diverzifikovaný (s každou komoditou sa

obchoduje). Miera diverzifikácie importu (MDI) – platí pre ňu ten istý kalkulačný vzorec ako pre ukazovateľ MDE, pričom export je nahradený importom Metóda segmentácie trhov Podstatou metódy je rozdelenie trhov na štyri segmenty:

Segment I, kde objem vývozu a jeho jednotková cena je vyššia ako jeho dovoz a jednotková cena dovozu a zabezpečuje aktívnu bilanciu.

Segment II, keď objem vývozu je nižší ako objem dovozu a jednotková cena vývozu je vyššia ako dovozu a spôsobuje pasívnu obchodnú bilanciu.

Segment III, kde je vývoz nižší ako dovoz a jednotková cena vývozu je nižšia ako jednotková cena dovozu a spôsobuje pasívnu obchodnú bilanciu.

Segment IV, kde je jednotková cena vývozu nižšia ako dovozu a objem vývozu je vyšší ako dovoz a zabezpečuje aktívnu obchodnú bilanciu.

Konkurencieschopné komodity sú tie, ktoré patria do segmentov I a IV. Rozklad čistého exportu Syntetický model analýzy čistého exportu vychádza z funkcie čistého exportu X a jeho rozkladu na vplyv jednotlivých determinantov s využitím logaritmického rozkladu podľa nasledovnej schémy:

∆X = ∆EX – ∆IM pre EX = PE . QE IM = PI . QI, kde ∆X predstavuje zmenu čistého exportu za sledované obdobie, ∆EX predstavuje zmenu exportu a je rozložená na vplyv ceny exportu PE (∆PE na X)

a hmotnosti exportu QE (∆QE na X) a analogicky ∆IM predstavuje zmenu importu a je taktiež rozložená na vplyv ceny importu PI (∆PI

na X) a hmotnosti importu QI (∆QI na X).

7

Použitý materiál: Primárnym zdrojom dát pre vypracovanie dizertačnej práce boli údaje zo ŠÚ SR (vrátane colnej štatistiky), z internetových stránok Faostatu, Eurostatu a OECD, z VÚEPP (databázy, výskumné úlohy, vlastné analýzy a situačné a výhľadové správy). Ďalej boli vypracované dotazníky a rozposlané na Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky (MZ ČR), Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva v Maďarsku (AKI) a Nadáciu podporných programov do poľnohospodárstva v Poľsku (FAPA).

Dizertačná práca vznikla popri riešení výskumnej úlohy „Hodnotenie a porovnávacia analýza merateľných indikátorov konkurencieschopnosti agropotravinárskych komodít“ [27], ktorej zodpovednou riešiteľkou bola autorka predkladanej práce, pričom všetky prebraté analýzy z uvedenej výskumnej úlohy sú jej vlastnou prácou. 4 VÝSLEDKY A DISKUSIA 4.1 Konkurencieschopnosť poľnohospodárskych komodít meraná intenzitou výroby

Parametre intenzity výroby boli pre potreby živočíšnej výroby vyjadrené denným váhovým prírastkom jatočného hovädzieho dobytka, jatočných ošípaných a dojnosťou, pre produkty rastlinnej výroby boli vyjadrené hektárovými úrodami.

Pri hodnotení uvedených parametrov v období rokov 2001-2005 sme prišli k záveru, že tieto sú rozhodujúce pre dosiahnutie konkurencieschopnosti v nosných odvetviach živočíšnej výroby (chov jatočného hovädzieho dobytka, jatočných ošípaných, dojníc), kde ich veľmi nízka úroveň je prekážkou konkurencieschopnosti na trhoch všetkých krajín V 4 i EÚ.

V rastlinnej výrobe, vzhľadom na objem dotácií a iné možnosti využitia pôdy, vplyv intenzity výroby nie je tak rozhodujúci ako je tomu v živočíšnej výrobe. Pri obilninách, olejninách a cukrovej repe v intenzite výroby za krajinami V 4 zaostávame. Dobré intenzitné parametre pri komparácii s priemerom krajín EÚ-25 dosahujeme len pri slnečnici. Podľa Grznára [13] nízka intenzita je hlavnou príčinou nedostatočnej efektívnosti produkcie a stratovosti výrobkov a je čiastočne ovplyvnená obmedzovaním výrobných vstupov v dôsledku finančných problémov poľnohospodárskych výrobcov.

4.2 Analýza nákladovej konkurencieschopnosti vybraných poľnohospodárskych výrobkov

V predkladanej práci sa tiež hodnotila konkurencieschopnosť pestovania rastlinných komodít z hľadiska vynaložených základných variabilných nákladov (náklady na osivá, hnojivá a chemické ochranné prostriedky), ktoré sú podľa Brooksa [6] vo všetkých sledovaných krajinách porovnateľné5. Výška variabilných nákladov sama o sebe nie je vyčerpávajúcim indikátorom konkurencieschopnosti, ale nedostatok finančných prostriedkov na osivá, hnojivá a chemické ochranné prostriedky v podmienkach štandardného vývoja počasia priamo ovplyvňuje intenzitu rastlinnej výroby, na ktorú výrazne vplývajú aj rozdielne

5 Podľa Brooksa [6] sa špecifické položky celkových variabilných nákladov medzi krajinami líšia, súvisí to s rozdielnym spôsobom účtovníctva a farmárskej praxe. Napríklad, poľné práce (orba, siatie, postrekovanie a zber), ktoré si vykonáva farmár sám môžu byť zaradené do fixných nákladov. Ak si ich objednáva v rámci kontraktu, môžu byť klasifikované ako variabilné náklady. To znamená, že niektoré položky fixných nákladov v jednej krajine sa môžu považovať za variabilné náklady v druhej krajine.

8

pôdno-klimatické faktory v komparovaných krajinách.6 Analýza číselných údajov priniesla poznatky, že vo variabilných nákladoch vynaložených na tonu vyrobenej komodity zaostávame pri obilninách za Poľskom a pri cukrovej repe a slnečnici za Českou republikou. Z hľadiska miery rentability (vypočítanej ako podiel hrubého zisku a základných variabilných nákladov) dosahujeme pri kukurici, cukrovej repe a repke absolútne najnižšie hodnoty spomedzi hodnotených krajín. Priaznivejšia situácia je len pri husto siatych obilninách. Jačmeň sa na Slovensku vyrába najrentabilnejšie spomedzi hodnotených krajín napriek nižším úrodám. Obilniny aj olejniny sa najrentabilnejšie vyrábajú v Maďarsku.

Pri analýze nákladovej konkurencieschopnosti živočíšnych komodít sa posudzovali náklady na 1 kg vyrobenej komodity. Z komparácie vyplynulo, že na 1 kg živých jatočných ošípaných vynaložíme najviac finančných prostriedkov spomedzi krajín V 4. Pri výrobe jatočného hovädzieho dobytka z hľadiska nákladovosti môžeme konkurovať len Česku, pri mlieku aj Maďarsku.

4.3 Konkurencieschopnosť agropotravinárskych komodít na základe cenovej analýzy Numericky je možné cenovú konkurencieschopnosť na domácich a zahraničných trhoch vyjadriť pomocou aplikácie výpočtu porovnateľnej cenovej hladiny (CPL) na konkrétne komodity. Uvedený ukazovateľ zohľadňuje hlavne náklady na transport danej komodity z jednej krajiny do druhej, poistenie a obchodnú maržu. Táto skutočnosť rozširuje možnosti lepšieho posúdenia konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch voči jednoduchému porovnaniu cenovej úrovne. Na základe analýzy porovnateľnej cenovej hladiny sme na domácich trhoch cenovo konkurencieschopní pri obchodovaní so všetkými rastlinnými i živočíšnymi komoditami v porovnaní s dovozmi zo sledovaných krajín (okrem raže a zemiakov). Na zahraničných trhoch sme v roku 2005 boli konkurencieschopní pri vývoze mlieka do krajín EÚ, repky do Poľska a živých býkov do Česka. Za aké ceny sa v období rokov 2001-2005 realizoval obchod s agropotravinárskymi komoditami na trhoch krajín V 4 poskytuje analýza dovozných a vývozných kilogramových cien. Konkurencieschopnosť podľa kilogramových cien môže byť posudzovaná z dvoch hľadísk. Prvým predpokladom je, že nižšie ceny vývozu ako dovozu zvyšujú šance umiestnenia sa našich výrobkov na zahraničných trhoch (t.j. sú konkurencieschopné). Druhý predpoklad svedčí o schopnosti našich producentov vyvážať agropotravinársky tovar za vyššie ceny (t.j. s vyššou pridanou hodnotou) v porovnaní s dovozom, čo pri optimálnej hmotnosti vývozu by malo byť prioritné. Vývoj kilogramových cien celkového agropotravinárskeho obchodu SR v období rokov 2001- 2005 nebol priaznivý. Ceny komodít, ktoré sme na trhy krajín V 4 vyvážali klesali, ceny dovezených komodít vzrástli, zlacnel len tovar dovezený z Poľska. Táto situácia nie je pre Slovenskú republiku veľmi priaznivá, nakoľko by bolo vhodné, keby sme sa na medzinárodných trhoch presadzovali s výrobkami s vyššou pridanou hodnotou.

4.4 Hodnotenie konkurencieschopnosti na základe ukazovateľov obchodu

4.4.1 Analýza agropotravinárskeho obchodu Slovenska s krajinami V 4 Z hľadiska výmeny agropotravinárskeho tovaru sme v roku 2005 do krajín V 4

vyvážali 57% a z nich dovážali 45% agropotravinárskeho tovaru, čo bolo pri vývoze o 4 p.b. a pri dovoze o 1 p.b. menej ako v roku 2001. Intenzívnejšie sme začali vyvážať do Maďarska, čo sa prejavilo významným zvýšením podielu vývozu na 17%. Naopak, podiely na vývoze do Česka a Poľska klesli na 32% a 9%. V priebehu uvedeného obdobia začal

6 Príkladom sú vyššie hektárové úrody olejnín a kukurice (aj napriek nižším variabilným nákladom) v Maďarsku ako na Slovensku. Podobne aj v Česku dosahujú vyššiu úrodu z hektára pri obilninách a repke napriek nižšiemu objemu finančných prostriedkov vynaložených na variabilné vstupy.

9

na Slovensko postupne expandovať cenovo výhodný agropotravinársky tovar hlavne z Poľska, dôsledkom čoho sa kladné saldo s uvedenou krajinou po vstupe do EÚ zmenilo na záporné. Saldo obchodnej bilancie s agropotravinárskym tovarom s Českom bolo v celom sledovanom období záporné a s Maďarskom od roku 2002 kladné.

Stehlo a Gálik [38] uvádzajú, že zahranično-obchodnú bilanciu významne ovplyvňujú determinanty čistého exportu. Váhu ich vplyvu na čistý export umožňuje posúdiť model logaritmického rozkladu, ktorý synteticky prepája cenovú analýzu s analýzou množstva. Uvedený model pôvodne navrhla Burianová [7]. Cieľom rozkladu čistého exportu v predkladanej dizertačnej práci bolo zistiť príčiny vývoja salda obchodnej bilancie Slovenska s agropotravinárskym tovarom s krajinami V 4 v období rokov 2001-2005. Z analýzy vyplynulo, že pri obchodovaní s Českom a Maďarskom rozhodujúci vplyv na zvýšenie hodnoty čistého exportu malo zvýšenie hmotnosti exportu do týchto krajín. Pri obchodovaní s Poľskom rozhodujúci vplyv na zníženie hodnoty čistého exportu malo zvýšenie hmotnosti importu. Zmeny vo vývoji kilogramových cien podľa uvedenej analýzy hodnotu čistého exportu pri obchodovaní s krajinami V 4 podstatne neovplyvnili.

Miera diverzifikácie exportu/importu (MDE/MDI) kvantifikuje rôznorodosť vývozu/dovozu agropotravinárskeho tovaru do/z vybraných krajín, resp. ich zoskupení. Na základe uvedeného ukazovateľa sme podrobili analýze celý sortiment agropotravinárskych výrobkov podľa 4-miestneho kódu colného sadzobníka, t.j. 200 komodít.

Z porovnania hodnôt MDE a MDI vyplynulo, že dovoz z Česka na Slovensko je špecializovanejší ako slovenský vývoz. Slovenský vývoz do Poľska a Maďarska je menej diverzifikovaný ako dovozy z uvedených krajín.

Na základe hodnôt miery diverzifikácie exportu môžeme konštatovať, že s krajinami V 4 za sledovanú periódu došlo len k miernemu poklesu špecializácie, ktorá je pre dosiahnutie komparatívnych výhod žiaduca. V roku 2005 sme mali najviac špecializovaný export do Poľska. Pri vývoze do Česka sa špecializujeme najviac na mliečne výrobky a pekársky tovar, pri vývoze do Maďarska okrem mliečnych výrobkov aj na mäso a čokoládu a pri vývoze do Poľska na slad a čokoládu.

Miera diverzifikácie exportu/importu slovenských agropotravinárskych komodít

Tabuľka č.1 MDE MDI

Teritórium 2001 2002 2003 2004 2005 2001 2002 2003 2004 2005 Česko 0,914 0,909 0,909 0,903 0,897 0,920 0,914 0,912 0,913 0,908 Maďarsko 0,951 0,939 0,946 0,927 0,918 0,911 0,885 0,898 0,898 0,895 Poľsko 0,975 0,973 0,975 0,933 0,924 0,963 0,903 0,931 0,923 0,895 Prameň: ŠÚ SR, vlastné výpočty

V podmienkach permanentnej inovácie a produktovej diferenciácie sa podľa Ševelu [39] medzi rozvinutými krajinami vyskytuje nový typ obchodu, pri ktorom dochádza k výmene tovaru v rámci rovnakej produktovej klasifikácie, lebo krajina môže mať na základe mikrošpecializácie v určitých druhoch tohto tovaru konkurenčnú výhodu a v iných druhoch konkurenčnú nevýhodu. Vnútroodvetvový obchod je teda situácia, keď krajiny obchodujú s tovarom toho istého odboru. Jeho veľkosť sa meria Grubel-Loydovým indexom (GLI).

Z krajín V 4 dosahujeme najvyššie hodnoty GLI pri obchodovaní s Českom a Poľskom. Hodnota ukazovateľa vnútroodvetvového obchodu s Maďarskom v roku 2005 v porovnaní s rokom 2001 klesla.

10

4.4.2 Hodnotenie konkurencieschopnosti agropotravinárskeho obchodu podľa vybraných indikátorov Z údajov o exporte a importe agropotravinárskych komodít boli vypočítané rôzne

indikátory konkurencieschopnosti, podľa ktorých sa dá identifikovať medzinárodné postavenie danej krajiny na úrovni celkového agropotravinárskeho obchodu alebo na komoditnej úrovni. Hodnotenie konkurencieschopnosti celkového agropotravinárskeho obchodu

V období globalizácie svetovej ekonomiky sa stáva nevyhnutným hodnotenie konkurencieschopnosti agropotravinárskych výrobkov v kontexte s celkovým svetovým obchodom. Uvedenú požiadavku spĺňa index rastu konkurencieschopnosti (RCA-1), ktorý vo svojej kalkukácii zahŕňa údaje o agropotravinárskom obchode v rámci celého sveta (teritória). Podľa indexu rastu konkurencieschopnosti (RCA-1) Slovensko a Česko s agropotravinárskym tovarom na svetových trhoch v roku 2004 konkurencieschopnosť nedosiahli, Poľsko s Maďarskom sa pohybovali približne na hranici konkurencieschopnosti. Konkurencieschopnosť agropotravinárskych výrobkov krajín V-4 na svetovom trhu podľa indexu rastu konkurencieschopnosti (RCA-1)

Tabuľka č. 2 Teritórium 2001 2002 2003 2004

Slovensko 0,67 0,67 0,56 0,57 Česko 0,72 0,65 0,63 0,53 Poľsko 1,76 1,45 1,49 0,95 Maďarsko 1,53 1,40 1,32 1,01 Prameň: Vlastné výpočty na základe údajov zo ŠÚ SR, ČSÚ, FAPA PR, AKI MR a internetových stránok Eurostatu, FAO a WTO.

Medzi Českom a Slovenskom už od roku 1993 prebieha bezcolná výmena tovarov. Tieto dlhodobo liberálne podmienky však celkovo neviedli k výraznejšiemu posilneniu našej konkurencieschopnosti na českých trhoch. Nepriaznivý vývoj konkurencieschopnosti podľa ukazovateľa preukázaných komparatívnych výhod (RCA) a indexu čistej obchodnej výkonnosti (NEI) je možné pozorovať aj pri obchodovaní s Poľskom, ktoré od roku 2004 po absolútnom zrušení colných bariér veľmi výrazne expandovalo na trhy EÚ. V roku 2005 to viedlo k strate našej konkurencieschopnosti. Liberalizácia evidentne prospieva obchodovaniu Slovenska s Maďarskom. Konkurencieschopnosť agropotravinárskeho obchodu Slovenska podľa indexu preukázaných komparatívnych výhod (RCA) a indexu čistej obchodnej výkonnosti (NEI)

Tabuľka č. 3 RCA NEI

Teritórium 2001 2002 2003 2004 2005 2001 2002 2003 2004 2005 Česko 0,13 0,17 0,19 0,24 0,04 -0,25 -0,2 -0,13 -0,06 -0,17 Maďarsko 0,33 0,71 0,60 1,03 1,26 -0,15 0,07 0,07 0,31 0,41 Poľsko 1,01 0,72 0,55 0,10 -0,10 0,18 0,04 0,04 -0,14 -0,24 Prameň: ŠÚ SR, vlastné výpočty Hodnotenie konkurencieschopnosti na komoditnej úrovni

Z celkového vyhodnotenia výsledkov merateľných indikátorov konkurencieschopnosti na komoditnej úrovni v časovom období 2001-2005 vyplýva, že podľa indexov RCA, NEI a súčinnosti ukazovateľov dovoznej penetrácie (RMA), ukazovateľa relatívnych

11

exportných výhod (RXA) a ukazovateľa relatívnych obchodných výhod (RTA) sme jednoznačne konkurencieschopní na trhoch

Česka pri hovädzom a hydinovom mäse, raži, cestovinách, pekárskom tovare a slnečnicovom oleji,

Poľska pri živej hydine, pšenici, kukurici, slade a čokoláde, Maďarska pri syroch, jačmeni, pšeničnej múke, pekárskom tovare, pive,

margarínoch, cukrovinkách a v posledných rokoch aj pri hovädzom mäse.

Pri porovnaní potenciálu konkurencieschopnosti agrárnych komodít s ich skutočnou konkurencieschopnosťou vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že napriek menej priaznivým výsledkom čo sa týka intenzitných parametrov, porovnateľnej cenovej hladiny a nákladovej rentability pri väčšine komodít, na trhoch krajín V 4 sme (podľa indexu RCA) konkurencieschopní so živým hovädzím dobytkom, mliekom, olejninami a obilninami. Súvisí to zrejme so špecializáciou v danej krajine, poveternostnými pomermi a obchodnými vzťahmi jednotlivých spracovateľov.

Metóda segmentácie trhov umožňuje identifikovať komodity, ktoré prispievajú k aktívnej obchodnej bilancii. V období rokov 2001-2005 sa na trhoch V 4 uplatňovali napriek vyššej vývoznej cene v porovnaní s cenou dovozu v Česku syry a pekársky tovar, v Poľsku mlieko, jačmeň, kukurica, slad, škroby a pivo a v Maďarsku živý hovädzí dobytok, syry, maslo, jačmeň, slad a pekársky tovar. Dôvody toho sú vyššia kvalita, rozširovanie sortimentu tovarov a špecializácia potravinárskeho priemyslu pod vplyvom privatizácie.

5 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE

Predkladaná dizertačná práca obsahuje široké spektrum analytického a faktografického materiálu týkajúceho sa identifikácie postavenia slovenských agropotravinárskych komodít na trhoch krajín V 4. Tieto poznatky je možné využiť v teoretickej i praktickej rovine.

Teoretické prínosy dizertačnej práce súvisia s rozvojom vedeckého poznania a akademického vzdelávania, lebo poskytujú

podrobný prierez vedeckými publikáciami zaoberajúcimi sa konkurencieschopnosťou agropotravinárskeho sektora na Slovensku a čiastočne aj v zahraničí,

prehľad teoretických prístupov k identifikácii konkurencieschopnosti na úrovni komodít, tovarových skupín, sektorov, celej poľnohospodárskej a potravinárskej výroby i národného hospodárstva a

výsledky z overenia a hodnotenia poznávacej schopnosti jednotlivých metód a nástrojov hodnotenia konkurenčnej schopnosti v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Praktické prínosy dizertačnej práce súvisia s možnosťou aplikácie jednotlivých

metód analýzy konkurencieschopnosti a indikátorov konkurencieschopnosti. Výklad možnosti ich využitia a vypovedacej schopnosti je možné využiť v pedagogickom procese, vo výskume, decíznej sfére a podnikových analýzach. To znamená, že predkladaná práca je

východiskom výskumných úloh zaoberajúcich sa podrobnejšími analýzami konkurencieschopnosti a situácie na medzinárodných agrárnych trhoch, tým v konečnom dôsledku prispieva k tvorbe faktografických materiálov aj pre decíznu sféru, ktorej prioritou v súčasnosti je hľadanie nových trhových príležitostí pre slovenské agropotravinárske výrobky a

podkladovým materiálom pre tvorbu vedeckých článkov, publikácií a prípravu prednášok v pedagogickom procese, k čomu nesporne prispeje aj kompletná databáza relevantných údajov.

12

Praktické prínosy dizertačnej práce, ktoré súvisia s možnosťou obohatenia podnikovo-hospodárskej praxe môžu byť realizované v riadiacej, výrobnej i obchodnej sfére. Budovanie analyticko-výskumného zázemia a včasná identifikácia potenciálne úspešných (resp. neúspešných) komodít tým prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti agropotravinárskeho sektora (a tým aj celej národnej ekonomiky).

V súčasnosti sa na VÚEPP rieši čiastková úloha „Konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárskych výrobkov na domácom, európskom a svetových trhoch“ v rámci úlohy výskumu a vývoja „Ekonomika trvalo udržateľného rastu poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieka v SR“ (autorka predkladanej dizertačnej práce je jej zodpovednou riešiteľkou). Jej zadávateľom je MP SR.

Naznačené praktické prínosy a teoretické východiská našli svoje uplatnenie vo výskumných správach:

Analýza ekonomických a inštitucionálnych faktorov zmien efektívnosti poľnohospodárstva v SR [15],

Stabilizácia dôchodku poľnohospodárstva v produkčne orientovaných a znevýhodnených oblastiach Slovenska [18],

Strednodobá vízia dosahu integračných zmien v poľnohospodárstve na hospodársku a inštitucionálnu štruktúru vidieka [16],

Hodnotenie a porovnávacia analýza merateľných indikátorov konkurencieschopnosti [27].

O analýzu konkurencieschopnosti a stav v jednotlivých odvetviach agropotravinárskeho sektora prejavujú záujem zástupcovia výrobných zväzov. Vyššie uvedená výskumná práca vo forme štúdie bola začiatkom roka 2007 rozposlaná 30 podnikom z odboru mäsového, mliekarenského a mlynského. Sprístupnené výsledky výskumu by mohli byť pre nich jedným z východísk efektívnejšieho nasmerovania výrobných a marketingových stratégií. 6 ZÁVER

Prioritným cieľom predmetnej dizertačnej práce bolo hodnotenie konkurencieschopnosti slovenských agropotravinárskych výrobkov na trhoch krajín V 4. V práci boli použité viaceré metodologické prístupy. Analýza potenciálu konkurencieschopnosti poľnohospodárskych komodít bola vykonaná na základe cien, intenzity výroby a vynaložených nákladov na ich výrobu. Analýza skutočnej konkurencieschopnosti agropotravinárskych výrobkov bola riešená na základe skutočného vývoja agropotravinárskeho obchodu Slovenska s krajinami V 4 a z neho odvodených merateľných indikátorov konkurencieschopnosti, ktoré sa vypočítali podľa údajov colnej štatistiky.

Z celkovej analýzy číselných údajov vyplynulo, že pri obchodovaní s agropotravinárskym tovarom s krajinami V 4 má Slovensko z hľadiska konkurencieschopnosti značné rezervy. Pre jej zvýšenie by v budúcnosti bolo vhodné:

V živočíšnej výrobe zvýšiť intenzitné parametre v nosných chovoch (jatočný hovädzí dobytok, ošípané, dojnice), pretože ich nízka úroveň je prekážkou pre dosiahnutie konkurencieschopnosti. Zvýšiť výrobu jatočného hovädzieho dobytka, kde je dobrý dopyt v zahraničnom obchode.

V rastlinnej výrobe sa špecializovať na odbytovateľné produkty a u týchto komerčne úspešných plodín (olejniny, obilniny) investovať viac do variabilných

13

nákladov, aby sme využili ich produkčný potenciál a zvýšili aj intenzitu a rentabilitu výroby.

V súvislosti s poklesom našich vývozných cien agropotravinárskych výrobkov, zvyšujúcimi sa dovoznými cenami týchto produktov a negatívnym saldom obchodnej bilancie (s ČR a PR) pristúpiť k špecializácii vývozu, orientovať sa na spracované výrobky a opustiť tendencie prebytkových vývozov.

Vzhľadom k tomu, že strácame pozície na tradičnom českom trhu, je potrebné vykonať hĺbkovú analýzu príčin a vytipovať špecializáciu tovarov, ktoré by mali stabilnú úspešnosť na tomto trhu. Iniciovať intenzívnu marketingovú politiku vrátane obchodných zástupcov na českom trhu.

Masívne podporovať programy zamerané na rast konkurencieschopnosti poľnohospodárskych i potravinárskych podnikov. S tým súvisí celkové zlepšenie podnikateľského prostredia, podpora prílevu priamych zahraničných investícií zameraných na produkciu proexportných komodít a rast podielu pridanej hodnoty. Predpokladom je dostatok finančných prostriedkov na technologickú modernizáciu v podnikoch, rast kvalifikácie a rozvoj ľudských zdrojov. V období globalizácie je mimoriadne dôležitá inovácia výrobkov a dostatok prostriedkov na účinnú reklamu.

Cieľom predkladanej dizertačnej práce bolo aj overiť použité metodologické prístupy kvantifikovania konkurencieschopnosti a doporučiť ich praktické využitie v budúcich analýzach. Pri riešení potenciálu konkurencieschopnosti agrárnych výrobkov doporučujeme prednostne zamerať pozornosť na cenovú hladinu a disponibilné nákladové ukazovatele. Pri riešení skutočnej konkurencieschopnosti okrem vývoja agropotravinárskeho obchodu, rozkladu čistého exportu a segmentácie trhov doporučujeme na lokálnych trhoch konkurencieschopnosť identifikovať podľa indexu RCA (spolu s ukazovateľom NEI) a na svetových trhoch prostredníctvom indexu RCA-1.

V budúcnosti by bolo vhodné pokračovať v zdokonaľovaní a hľadaní metód hodnotenia konkurencieschopnosti agropotravinárskych výrobkov na medzinárodných trhoch, zaoberať sa otázkou kvalitatívnych parametrov potravinárskych výrobkov a miery ich inovácií, ako aj otázkou efektívnosti používaných marketingových praktík a ich vplyvom na celkovú konkurencieschopnosť a výskumné aktivity hodnotenia konkurencieschopnosti rozšíriť z národohospodárskej úrovne aj na úroveň jednotlivých podnikov.

7 SUMMARY

The main objective of the dissertation thesis was to evaluate the competitiveness of Slovak agri-food products at Visegrad Four (V 4) countries. In the thesis were used various methodological approaches. The potential competitiveness of agri-food commodities was evaluated pursuant to intensity parameters, prices and costs.

The real competitiveness analysis was solved pursuant to the real development of agri-food trade of Slovakia with V 4 countries and measurable indicators of competitiveness that were calculated from customs statistics data.

From the total numeric data analysis resulted that in term of competitiveness Slovakia has large reserves in trading with V 4 countries with agri-food trade. To improve competitiveness it should be suitable to do as follows:

To improve intensity parameters in the main sectors of animal production (slaughter bovine cattle, slaughter pigs, milking cows) because their low level is an

14

obstacle for accomplishing the competitiveness. To increase production of slaughter bovine cattle because of high demand at foreign markets.

In the plant production to specialize in top-selling products (oilseeds, grains), to invest more intensively in variable costs so as to use their production potential and to increase their intensity parameters and profit-cost ratio.

In connection with a decrease in export prices of our agri-food products, with upping import prices of these products and with negative trade balance (with the Czech Republic and Poland) to specialize in export, to take bearings in processed products and to leave surplus exports.

Seeing that our position at the traditional Czech market is on the wane, it is need to perform a depth analysis of reasons and to specify steady successful products at this market. To initiate the high marketing policy including commercial representatives at the Czech market.

To support very intensive the programs aimed at the improvement of competitiveness of agricultural and food enterprises. It is connected with the total improvement of business environment, support of direct foreign investments focused on production of commodities oriented for export and an increase of value added. It is conditioned by sufficient financial resources for modernization of technology in enterprises, qualification growth and human resources development. Innovation of products and sufficient financial resources for effective advertisement are very important in the period of globalisation.

The objective of the dissertation thesis was also to examine the applied methodological approaches of the competitiveness quantification and to recommend their practical using in future analysis. By solving of potential competitiveness we encourage to begin with comparative price level and costs. By solving of real competitiveness along with the agri-food trade development, net export decomposition, markets segmentation we encourage to identify competitiveness at local markets through index RCA (together with NEI indicator) and at world market through index RCA-1.

In the future it would be useful to continue in improvement and searching of methods of competitiveness evaluation of agri-food products at international markets, to deal with effectiveness of marketing practices and their influence upon total competitiveness and to enlarge research activities from the national economy level to individual enterprises.

8 POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BARTOVÁ, Ľ.: Kvantitatívne hodnotenie dopadov nástrojov politík

v agropotravinárskom sektore (efekty ochrany, podpory a konkurencieschopnosť). Habilitačná práca. Nitra: SPU, 1999, s. 111

[2] BAVOROVÁ, M.: Influence of policy measures on the competitiveness of the sugar industry in the Czech Republic. In: Zemědělská ekonomika, roč. 49, 2003, č. 6, s. 266-274

[3] BLAAS, G.: Medzinárodné porovnanie úrovne priamej podpory poľnohospodárskych podnikov v Slovenskej republike. In: Teoretické a praktické prístupy k riešeniu podnikových kríz a k dosahovaniu podnikateľskej úspešnosti hospodárskych subjektov (zborník z medzinárodnej konferencie). Nitra: SPU, 2001, s. 47-52

[4] BLAAS, G.: Na ceste do únie: Silné a slabé stránky slovenského poľnohospodárstva. In: Pravda, roč. 9, 1999, č. 191, s. 13

15

[5] BLAAS, G.: Slovensko 1997. Bratislava: IVO, 1998, s. 251. ISBN 80-967739-8-4 [6] BROOKES, G.: European Arable Crop Profit Margins 2002/2003

(2003/2004,2004/2005). Jasmine House: Canterbury, 2003 (2004, 2005), s. 250. ISBN 0-9542063-1-2, (ISBN 0-9542063-2-0, ISBN 0-9542063-3-9)

[7] BURIANOVÁ, J.: Zahraniční obchodní bilance v agrárním sektoru. Analýza čistého exportu. In: Zemědělská ekonomika, roč. 45, č. 10, 1999, s. 449-458

[8] DOUCHA, T.: Předpoklady zvyšování konkurenceschopnosti české ekonomiky. In: Zemědělská ekonomika, roč. 46, č. 4, 2000, s. 155-161

[9] FOLTÝN, I.: Metodologické aspekty měření konkurenceschopnosti v zemědělství. In: Předpoklady a možnosti konkurenceschopnosti zemědělství. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nový Dvůr: MZLU, 2000, s. 12-18. ISBN 80-7157-469-4

[10] GÁLIK, J.: Ročenka agropotravinárskeho zahraničného obchodu SR za rok 2005. Bratislava: VÚEPP, 2006, s. 55. ISBN 80-8058-447-8

[11] GREGA, L. – SYROVÁTKA, P.: Podpora zemědělství a jeho konkurenceschopnost. In: Předpoklady a možnosti konkurenceschopnosti zemědělství. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nový Dvůr: MZLU, 2000, s. 20-27. ISBN 80-7157-469-4

[12] GRZNÁR, M.: Konkurenčná schopnosť a reprodukcia fixného kapitálu v slovenskom agrárnom sektore. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 1, č. 2, 2001, s. 3- 8

[13] GRZNÁR, M.: Faktory zvyšovania konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva. In: Poľnohospodárska výroba a skúšobníctvo, roč. 9, č. 1, 2001, s. 26-27

[14] GRZNÁR, M.: Konkurenčná schopnosť a kapitálová vybavenosť slovenského poľnohospodárstva po vstupe do EÚ. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 6, č. 3, 2006, s. 13-22

[15] CHRASTINOVÁ Z. a kol.: Analýza ekonomických a inštitucionálnych faktorov zmien efektívnosti poľnohospodárstva v SR. Bratislava: VÚEPP, 2004, s. 82

[16] CHRASTINOVÁ Z. a kol.: Strednodobá vízia dosahu integračných zmien v poľnohospodárstve na hospodársku a inštitucionálnu štruktúru vidieka. Bratislava: VÚEPP, 2005, s. 79

[17] CHRZANOVÁ, S.: Analýza teritoriálneho agroobchodu SR. In: Ekonomické a manažérske aspekty trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2001, s. 531-534. ISBN 80-7137-867-4

[18] IZAKOVIČ, T.: Stabilizácia dôchodku poľnohospodárstva v produkčne orientovaných a znevýhodnených oblastiach Slovenska. Bratislava: VÚEPP, 2005, s.79. ISBN 80-8058-405-2

[19] IŽÁKOVÁ, V.: Analýza príčin ovplyvňujúcich možnosti konkurencieschopnosti vybraných slovenských potravinárskych produktov v porovnaní so zahraničnými výrobkami. Bratislava: VÚEPP, 2002

[20] IŽÁKOVÁ, V.: Konkurencieschopnosť slovenského potravinárskeho priemyslu. In: Výskumné práce 1999. Bratislava: VÚEPP, 2000, s. 77-85. ISBN 80-8058-152-5

[21] IŽÁKOVÁ, V.: Konkurencieschopnosť slovenských podnikateľských subjektov poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu na integrovanom európskom trhu. In: Teoretické a praktické prístupy k riešeniu podnikových kríz a k dosahovaniu podnikateľskej úspešnosti hospodárskych subjektov (zborník z medzinárodnej konferencie). Nitra: SPU, 2001, s. 127 - 132

[22] IŽÁKOVÁ, V.: Analýza faktorov ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť v mliekarenskom, mäsovom a mlynskom priemysle na Slovensku. Bratislava: VÚEPP, 2002, s. 63

16

[23] JENÍČEK, V.: Konkurenceschopnost. In: Zemědělská ekonomika, roč. 46, č. 4, 2000, s. 181- 190

[24] KLÍMA, J. - PALÁT. M.: Labour productivity as a factor forming the economic efficiency and competitive ability of the country. In: Agricultural Economics, roč. 49, č. 11, 2003, s. 515 – 519

[25] MATOŠKOVÁ, D. – IŽÁKOVÁ, V.: Vývoj a perspektívy rozvoja zahraničného agrárneho obchodu v krajinách CEFTA. Vedecké dni – prednáška v Nitre, 2001, s. 14

[26] MATOŠKOVÁ, D. – IŽÁKOVÁ,V.: Analýza konkurencieschopnosti slovenských agropotravinárskych produktov. In: Koncepcia agrárnej politiky Slovenska a multifunkčné poľnohospodárstvo. Nitra: SAPV, 2001, s. 95-117

[27] MATOŠKOVÁ, D.: Hodnotenie a porovnávacia analýza merateľných indikátorov konkurencieschopnosti. Bratislava, VÚEPP, 2006, s. 98

[28] OUTRATA, R.: Foreign trade potentials of Central European Countries and their strategies aiming at European Union integration. In: Ekonomický časopis, roč. 48, č. 1, 2000, s. 3-17. ISSN 0013-3035

[29] OUTRATA, R.: Konkurenčná schopnosť a procesy konvergencie vo svetovej ekonomike. In: Ekonomický časopis, roč. 48, č. 6, 2000, s. 705-727

[30] PODOLÁK, A.: Metodologický prístup hodnotenia efektívnosti komoditného agroobchodu. In: Aktuálne problémy agrárneho trhu. Nitra: SPU, 2000, s. 31-34. ISBN 80-7137-750-3

[31] PODOLÁK, A.: Teritoriálna a komoditná efektívnosť agroobchodu v SR (Territorial and commodity efficiency of Slovak agribusiness). In: Zemědělská ekonomika, roč. 44, 1998, č. 2, s. 73-75

[32] RATINGER, T.: Assessing the competitiveness of the Czech agro-food sector in the context of EU accession. Projekt FAO TCP/CEH/8821. VÚZE: Praha, 1999, s. 38

[33] RATINGER, T.: The competitiveness of Czech agricultural producers in an integrated European market. Výskumný projekt. Praha: VÚZE, 2000

[34] SALEH MONTHANA, O.: Globalizácia a konkurencieschopnosť rozvojových krajín. In: Ekonomický časopis č. 3, 2001, www.sav.sk

[35] SAMUELSON, A. P. - NORDHAUS, D.W.: Ekonómia I. a II. Bratislava: Bradlo, 1992, s. 394 a s. 518, ISBN 80-7127-030-X a ISBN 80-7127-031-8

[36] SERENČEŠ, R.: Teritoriálna orientácia a komoditná efektívnosť agroobchodu SR. Dizertačná práca. Nitra: SPU, 2001, s. 98

[37] SOLOMON ALEMU, T.: Teoretická analýza konkurencieschopnosti a analýza konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov. In: Zemědělská ekonomika, roč. 44, č. 6, 1998, s. 275-280

[38] STEHLO, - GÁLIK, J.: Zahranično-obchodná bilancia agropotravinárskeho sektora. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 3, č. 2, 2003, s. 19-27. ISSN 1335-6186

[39] ŠEVELA, M.: Mezinárodní komparace vnitroodvětvového obchodu České republiky. Brno: MZLU, 1998

[40] ŠIMO, D.: Konkurencieschopnosť vybraných obilnín pred vstupom SR do EÚ. In: Konkurencieschopnosť vybraných agrárnych komodít SR pred vstupom do EÚ. Zborník vedeckých príspevkov z riešenia vecných problémov hlavných úloh inštitucionálneho výskumu v rokoch 2000 – 2002. Nitra: SPU, 2003, s. 217 – 223, ISBN 80-88943-20-5

[41] Národohospodárska stratégia (NHS) pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2013. Bratislava: MH SR, 2003

[42] Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike (Zelená správa). Bratislava: MP SR, 2002-2006

[43] Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Bratislava: MH SR, 2005

17

[44] Strednodobá koncepcia politiky poľnohospodárstva a potravinárstva na roky 2007 až 2013. Bratislava: MP SR, 2006

[45] Vlastné náklady a výsledky hospodárenia poľnohospodárskych podnikov v SR za roky 2001-2005 v triedení podľa výrobných oblastí. Bratislava: VÚEPP, 2002-2006, s. 63. ISBN 80-88992-44-3

[46] http://www.fao.org [47] www.imd.ch [48] http://www.statistics.sk [49] http://www.wto.org 9 ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC A OHLASOV SÚVISIACICH S RIEŠENOU PROBLEMATIKOU (výber)

9.1 Zoznam publikovaných prác MATOŠKOVÁ, D. : Analýza situácie na trhoch CEFTA. Výskumná správa.

Bratislava: VÚEPP, 1996, s. 47

MATOŠKOVÁ, D.: Kompetitívnosť slovenského poľnohospodárstva s krajinami CEFTA. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 1997, s. 45

MATOŠKOVÁ, D.: Konkurencieschopnosť slovenských agrárnych produktov na trhoch CEFTA a vybraných tretích krajín. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 1998, s. 48

MATOŠKOVÁ D..: Vývoj situácie na trhoch CEFTA v rokoch 1994 – 1997. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 1998, s. 30

MATOŠKOVÁ D.: Kompetitívnosť slovenského poľnohospodárstva s krajinami CEFTA. Štúdia 6/1998. Bratislava: VÚEPP, 1998, s. 36. ISBN 80-8058-024-3

MATOŠKOVÁ, D.: Vývoj situácie na trhoch CEFTA v rokoch 1994-1997. Štúdia 23/1998. Bratislava: VÚEPP, 1998, s. 32. ISBN 80-8058-095-2

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja krajín CEFTA. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 1999, s. 54

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja krajín CEFTA a ich vplyvu na slovenský agrárny trh. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 2000, s. 52

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja krajín CEFTA a ich vplyvu na slovenský agrárny trh. Štúdia 47/2000. Bratislava: VÚEPP, 2000, s. 34. ISBN 80-8058-169-X

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja trhov krajín CEFTA a ich vplyvu na slovenský agrárny trh. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 2001, s. 59

MATOŠKOVÁ, D.: Analýza konkurencieschopnosti slovenských agropotravinárskych produktov. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 2001, s. 54

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja krajín CEFTA a ich vplyvu na slovenský agrárny trh. Štúdia 59/2001. Bratislava: VÚEPP, 2001, s. 34. ISBN 80-8058-216-5

MATOŠKOVÁ, D. – IŽÁKOVÁ, V.: Úspešnosť a možný vývoj agropotravinárskeho obchodu SR s krajinami CEFTA. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 1, č.2, 2001, s. 29-37. ISSN 1335-6186

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja trhov krajín CEFTA a ich vplyvu na slovenský agrárny trh. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 2002, s. 58

18

MATOŠKOVÁ, D.: Konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu a hlavných potravinárskych výrobkov. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 2002, s. 47

MATOŠKOVÁ, D.: Konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu podľa metódy PAM. Štúdia 67/2002. Bratislava: VÚEPP, 2002, s. 40. ISBN 80-8058-260-2

MATOŠKOVÁ, D.: Analýza vývoja agropotravinárskeho obchodu Slovenska s krajinami CEFTA. In: Poľnohospodárstvo, roč. 48, č. 10, 2002, s. 548-558. ISSN 0551-3677

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja krajín CEFTA a ich vplyvu na slovenský agrárny trh. Štúdia 63/2002. Bratislava: VÚEPP, 2002, s. 31. ISBN 80-8058-242-4

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja trhov krajín CEFTA a ich vplyvu na slovenský agrárny trh. Štúdia 70/2003. Bratislava: VÚEPP, 2003, s. 40. ISBN 80-8058-294-7

MATOŠKOVÁ, D.: Postavenie slovenských agropotravinárskych komodít na trhoch krajín CEFTA. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 3, č. 2, 2003, s. 33-40. ISSN 1335-6186

MATOŠKOVÁ, D. – IŽÁKOVÁ, V.: Quantitative evaluation of the effect of social tools’ activity on economic policies in the food industry of the SR. Agricultural Economics, roč. 49, č. 1, 2003, s. 14-21. ISSN 0139-570-X

MATOŠKOVÁ, D.: Konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárskych komodít. In: MendelNET 2003. Sborník příspěvků z konference studentů doktorského studia. Brno: MZLU, 2003, s. 54 – 55. ISBN 80-7157-719-7

MATOŠKOVÁ, D.: Competitiveness in the production of selected crops from the perspective of variable costs. In: Agricultural Economics, 50, 2004, č.11, s. 514-523. ISSN 0139-570X

MATOŠKOVÁ, D.: Analýza a predikcia konkurencieschopnosti sladovníckeho a pivovarníckeho priemyslu In: MendelNET 2004. Sborník příspěvků z konference studentů doktorského studia. Brno: MZLU, 2004, s. 37. ISBN 80-7302-088-2

MATOŠKOVÁ, D.: Analýza a predikcia konkurencieschopnosti vybraných odborov potravinárskeho priemyslu. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 5, č.1, 2005, s. 47-54. ISSN 1335-6186

IŽÁKOVÁ,V.-MATOŠKOVÁ, D.: Analýza faktorov ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť v mäsovom priemysle. In: Poľnohospodárstvo, roč. 51, 2005, č. 2, s. 80-94. ISSN 0551-3677

MATOŠKOVÁ, D.: The competitiveness of selected food industries after accession of the Slovak Republic to the EU. In: How effective is the invisible hand? Agricultural and Food Markets in Central and Eastern Europe. Halle: IAMO, 2005, s.15. ISBN 3-938584-03-3 (CD nosič)

MATOŠKOVÁ, D.: Pozícia slovenských agropotravinárskych komodít na trhu EÚ. In: Mladá veda 2005. „Budúcnosť Európy je v rukách mladých“. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Račkova dolina, 1.-2. decembra 2005. Nitra: SPU – Fakulta ekonomiky a manažmentu, 2006, s. 8. ISBN 80-8069-673-X (CD)

19

MATOŠKOVÁ, D.: Hodnotenie a porovnávacia analýza merateľných indikátorov hodnotenia konkurencieschopnosti agropotravinárskych komodít. Výskumná správa. Bratislava: VÚEPP, 2006, s. 96

9.2 Zoznam ohlasov v domácich publikáciách MATOŠKOVÁ, D.: Vývoj situácie na trhoch CEFTA. Bratislava: VÚEPP, 1998, s. 49. ISBN 80-8058-095-2

PODOLÁK, A.: Mimoprodukčné aktivity poľnohospodárstva a ich konkurenčná schopnosť. In: Zborník vedeckých prác z medzinárodných vedeckých dní 2000. Nitra: SPU, 2000, s. 64. ISBN 80-7137-716-3

MATOŠKOVÁ, D.: Analýza konkurencieschopnosti slovenských agropotravinárskych produktov. Bratislava: VÚEPP, 2002, s. 26

VAŠKOVÁ, M.: Identifikácia postavenia SR v komodite vajec na trhoch krajín východnej Európy pred vstupom do EÚ. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 4, 2004, č. 2, s. 29-35. ISSN 1335-6186

MATOŠKOVÁ, D.: Konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárskych komodít. In: MendelNET 2003. Brno: MZLU, 2003, s. 54-55

VAŠKOVÁ, M.: Identifikácia postavenia SR v komodite vajec na trhoch krajín východnej Európy pred vstupom do EÚ. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 4, 2004, č. 2, s. 29-35. ISSN 1335-6186

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja trhov krajín CEFTA. Bratislava: VÚEPP, 2003, s. 32

PODOLÁK, A.: New Economy – An Analysis of the Competitiveness Related to Education of Students and Managers. In: Ekonomika zemědělství, roč. 50, 2004, č. 8, s. 345-348. ISSN 0139-570X

MATOŠKOVÁ, D.: Konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu podľa metódy PAM. Štúdia. Bratislava: VÚEPP, 2002, s. 41

DAŇKOVÁ, A. – BOSÁKOVÁ, Z.: The competitiveness of the chosen processing branches Slovak food industry. In: Ekonomický časopis, roč. 53, 2005, č. 4, s. 415-426. ISSN 0013-3035

MATOŠKOVÁ, D.: Monitorovanie vývoja trhov krajín CEFTA. Bratislava: VÚEPP, 2003, s. 32 PODOLÁK, A.: Znalostná ekonomika vo vzdelávaní študentov a vo výchove manažérov. In: Acta oeconomica et informatica, roč. 8, 2005, č. 2, s. 29-31. ISSN 1335- 2517

20

21