1

Univerzita Komenského v Bratislave Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta

Katedra dogmatickej teológie

ANGEOLÓGIA A JEJ SÚČASNÉ INTERPRETÁCIE

Zborník z vedeckej konferencie konanej 11. 3. 2009

BADÍN 2009

2

Zostavil: Anton Adam Autori: doc. ThDr. Anton Adam, PhD., prof. Dr. hab. Artur Andrzejuk, Dr. Izabella Andrzejuk, prof. ThDr. Vojtech Boháč, PhD., Dr Stanisław Ciupka, Dr. Andrzej Dańczak, Mons. ThDr. Marián Chovanec, PhD., Dr. Vladimír Juhás, Dr. Aleksy Kowalski, prof. ThDr. Jozef Krupa, PhD., Dr. Marek Rembierz, PaedDr. ThDr. Róbert Sarka, PhD., doc. ThDr. PaedDr. Andrej Slodička, PhD., Dr. hab. Tomasz Stępień, prof. UKSW, Dr. Jolanta Szarlej, SSDr. Štrba Blažej, PhD., Dr. Adam Świeżyński, Ks. dr. hab. Marian Włosiński, prof. WSHE Za obsah príspevkov zodpovedajú autori. Vydala: Univerzita Komenského v Bratislave Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Katedra dogmatickej teológie http:// Tento projekt vychádza v rámci riešenia grantového projektu Recenzenti:

ISBN

3

OBSAH

HISTORICKÝ VÝVOJ NÁUKY O ANJELOCH ......... Chyba! Záložka nie je definovaná. Marián Chovanec ............................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná.

STUPEŇ TEOLOGICKEJ ISTOTY VIERY V EXISTENCIU ANJELOV STRÁŽCOV .................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná. Jozef Krupa ........................................................................ Chyba! Záložka nie je definovaná.

ANGELOLOGIA W MODLITEWNIKU GERTRUDY MIESZKÓWNY Z XI WIEKU ................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná. Artur Andrzejuk ................................................................. Chyba! Záložka nie je definovaná.

POSOLSTVO O ANJELOCH Z TEXTOV BYZANTSKÉHO EUCHARISTICKÉHO SLÁVENIA ............ Chyba! Záložka nie je definovaná. Vojtech Boháč .................................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná.

ANTROPOLOGICZNY ARGUMENT ZA ISTNIENIEM ANIOŁÓW W FILOZOFII M. GOGACZA ......................... Chyba! Záložka nie je definovaná. Izabella Andrzejuk ............................................................. Chyba! Záložka nie je definovaná.

ANGELOLÓGIA V TEOLÓGII WINCENTA GRANATA .. Chyba! Záložka nie je definovaná. Anton Adam ....................................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná.

VENERATION OF ANGELS OR VENERATION OF GOD TOGETHER WITH ANGELS? – CONSIDERATIONS IN THE LIGHT OF SOME ASPECTS OF THE CONTEMPORARY WESTERN CULTURE ..... Chyba! Záložka nie je definovaná. Andrzej Dańczak ................................................................ Chyba! Záložka nie je definovaná.

O ANIOŁACH W MISJI KATECHETYCZNO - PEDAGOGICZNEJ KOŚCIOŁA .................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná. ks. Marian Włosiński .......................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná.

DÉMONOLÓGIA V SÚČASNEJ KINEMATOGRAFII . Chyba! Záložka nie je definovaná. Róbert Sarka ....................................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná.

HERMENEUTYCZNA PRÓBA REKONSTRUKCJI ONTOLOGII UPADŁEGO ANIOŁA NA PODSTAWIE BIBLIJNEJ HISTORII UPADKU CZŁOWIEKA (RDZ 3,1-5.14-15) ................. Chyba! Záložka nie je definovaná. Adam Świeżyński ............................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná.

HENOCH I METATRON - PRZEMIANA CZŁOWIEKA W ANIOŁA .......................................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná. Stanisław Ciupka ................................................................ Chyba! Záložka nie je definovaná.

4

SATANOV ANJEL (2 KOR 12,7). NIEKOĽKO POZNÁMOK K BIBLICKEJ BIOGRAFII SATANA V SPISOCH CORPUS PAULINUM ........................................................................................................................... 123 Blažej Štrba ............................................................................................................................ 123

WŁAŚCIWOŚCI BIBLIJNYCH TEKSTÓW ANGELOFANIJNYCH .......................................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná. Jolanta Szarlej .................................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná.

ANJEL AKO METAFORA BOŽEJ BLÍZKOSTI ........ Chyba! Záložka nie je definovaná. Vladimír Juhás .................................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná.

KRESŤANSKÉ UČENIE O ZLÝCH ANJELOCH ...... Chyba! Záložka nie je definovaná. Andrej Slodička .................................................................. Chyba! Záložka nie je definovaná.

ANIOŁ BOGA BRATEM CZŁOWIEKA W PISMACH OJCÓW KOŚCIOŁA .................................................... Chyba! Záložka nie je definovaná. Aleksy Kowalski ................................................................ Chyba! Záložka nie je definovaná.

PROBLEM NIEMATERIALNOŚCI ANIOŁÓW W UJĘCIU ŚW. TOMASZA Z AKWINU ................................ Chyba! Záložka nie je definovaná. ks. Tomasz Stępień ............................................................. Chyba! Záložka nie je definovaná.

123

SATANOV ANJEL (2 KOR 12,7). NIEKOĽKO

POZNÁMOK K BIBLICKEJ BIOGRAFII SATANA V SPISOCH CORPUS PAULINUM

Blažej Štrba Resume

Satanism need not to be presented in the present western world just as well as Satan in the theological discussions has relatively clear-cut negative position. This article deals with Satan – in the Bible, more precisely in the Pauline literature. Firstly survey of some relevant publications about Satan is presented. Second, Satan is presented as a unique figure in the Old Testament. The third step consists of treatment of Satan in the synoptic Gospels. Forth, Pauline use of this heavenly figure focuses on the contextual treatment of each of the ten passages where the word occurs. Final conclusions provide some new insights into the theology of trial/testing.

Kľúčové slová: Satan, diabol, Hebrejský text, Septuaginta, corpus paulinum

ÚVOD Samotný názov prednášky je trochu nezvyčajný. Nuž, začnem hneď aj

nezvyčajne pre vedeckú konferenciu, prvou premisou – vieroučnou. Vyjadrujem a vyznávam, že sa zriekam zlého ducha, všetkých jeho skutkov aj všetkých jeho pokušení. To, že si Pavol dovolí povedať, že mu bol daný do tela Satanov anjel, je len potvrdením, že skutočnosť Satana v Pavlovom prípade je čosi, čo nezabráni Božej milosti v jej účinkoch; ináč povedané, Satanov posol podnieti takú situáciu v životnom stave Pavla, že sa bude viac obracať na Pána Ježiša.

Kto by nepoznal satana? Vďaka fenoménu satanizmus a skutočnosti vyháňania zlých duchov, sa slovom satan v súčasnom (kresťanskom) jazyku pomenúva aj diabol, resp. zlý duch. V našej štúdii by sme chceli poukázať, že v Corpus Paulinum existuje použitie satana, ktoré nepodporuje túto identifikáciu. Inými slovami, novozákonný pisateľ ešte rozlišuje medzi satanom a zlým duchom, až tak, že sú vo svojej podstate antagonisti.

Preto robím druhú metodologickú premisu, ktorú treba mať na pamäti: používam termín satan vo význame, aký mu je daný v biblických textoch; teda nie vo význame zlého ducha. Táto premisa bude zrejmejšia s postupom analýzy.

V našom príspevku budeme postupovať v štyroch krokoch: 1. Najprv krátko predstavíme niektoré diela, ktoré majú v centre pozornosti satana. 2. Potom predstavíme satana v starozákonných textoch s jeho typickými charakteristikami. 3. krokom bude načrtnúť orientačne satanov popis podľa synoptických evanjelií, čo pripraví cestu pre 4. – poslednú a podstatnú časť nášho príspevku – nahliadnuť do Pavlínskeho používania termínu a pojmu

124

Satan. Týmto by snáď náš príspevok mohol korešpondovať s prvým okruhom konferencie a dať podklad pre ďalšie uvažovanie o historickom vývoji termínov a teologických pojmov, najmä Satana.

I. KTO JE SATAN V NIEKTORÝCH OSTATNÝCH DIELACH V nedávnej publikácii O satanovi (2008) od známeho exorcistu, sa jej

autor, páter Elias Vella, vyjadruje, že „stručne zhrnúť celé novozákonné učenie o diablovi je ťažké.“1 Knihu nepísal preto, aby urobil popularitu satanovi, ale „preto, aby ľudia mohli proti nemu lepšie bojovať.“2 Populárnou formou pojednáva bytosť, ktorá je dnes naširoko poznaná ako bytostné zosobnené Zlo, diabol, nazývaný aj pokušiteľ, nečistý duch či démon, a pod. Objektom jeho knihy je ten, ktorého Písmo nazýva na inom mieste aj „starý had... diabol a satan“ (Zjv 12,6). Dnešné teologické chápanie tejto bytosti je však výsledkom stáročného teologicko-filozofického uvažovania, ktoré má zjavne korene v Písme, ale jeho hlavná časť je z neskorších storočí. Vella vo svojej publikácii nerozlišuje medzi rôznymi pomenovaniami tejto bytosti v Biblii a používa ich ako synonymá. Parafrázujúc Vellu, v tejto štúdii by sme chceli naopak urobiť popularitu biblickému satanovi. Inými slovami, chceli by som v tomto príspevku predstaviť rozlíšený pohľad na terminológiu negatívnych nadľudských bytostí, tak ako ju prináša Biblia, ale so zameraním sa práve na biblickú postavu, bytosť, menovanú Satan.3 Aby sme sa vyhli nedorozumeniam, hneď na úvod poznamenávame, že v tomto príspevku nahliadneme len do pojmu Satan a jeho obsahu, ktorý mal na mysli biblický autor, teda ešte predtým, než si v kresťanskej tradícii vyslúžil identitu s rajským hadom, púštnym pokušiteľom, zlým duchom či apokalyptickým diablom. Táto identifikácia, ako bude snáď z následnej prezentácie zrejmé, nie je mienená v Starom zákone a ani v Corpus Paulinum. Satan je „Pánov anjel“, ktorý zastaví oslicu (Nm 22,22); je jeden z „Božích synov“ (Jób 1,6) a napokon aj náš Pán neváha Petra označiť titulom „Satan“ (Mk 8,33; Mt 16,23), zaiste nie preto, žeby bol Peter posadnutý či ovládnutý Zlým. Tieto fakty od počiatku dávajú do pozornosti skutočnosť, že Satan nie je vôbec to isté ako Zlý. Najprv však dokončime náhľad do publikácií.

Za zmienku stojí tiež publikácia Giovanniho Battista Proju známa širokej česko-slovenskej náboženskej verejnosti: Lidé, démoni a exorcizmy (2004).4 Podobne ako predchádzajúca spomínaná publikácia, aj toto dielo, ktoré pozostáva z prednášok autora na Pápežskej Lateránskej univerzite v roku 2001, je venované najmä exorcistom a tým, ktorí chcú obstáť v zápase so zlým 1 VELLA, Elias: O Satanovi, [s.l.]: Per Immaculatam, 2. vydanie 2008, 45. 2 VELLA, O Satanovi, 14. 3 Aj v nasledujúcom budem používať ortografiu s veľkým začiatočným písmenom „S“, aby bolo zrejmé, že ide o jednu konkrétnu bytosť, ktorej úloha je skúšať. 4 PROJA, Giovanni Battista: Lidé, démoni a exorcismy. Pravda o světě temnot, Praha: PAULÍNKY, 2004. Z talianskeho originálu Uomini diavoli esorcismi preložil Ctirad Václav Pospíšil.

125

duchom.5 Proja najprv charakterizuje pojem anjelov (s. 9-16) a následne uvádza problematiku vzbúrených anjelov, diablov (s. 17-33). Je zrejmé, že ak v časti o diabloch bude rozlišovať a popisovať stručne niekoľko rôznych mien ako 1) „satan“, 2) „diabol“, 3) „démon“, v Novom zákone 4) „nečistý duch“, 5) „zlý (duch)“, bude ich tiež chápať „jako synonyma“, ktoré svätopisci aplikovali podľa toho, ako to bolo „v kterém případe nejvhodnější“.6 Aj keď pokračuje v zozname ďalších starozákonných biblických mien („Asmodeus“, „Azazel“, „Lucifer“, „Belzebub“, či „Leviatan“ alebo „Balpeor“), priznáva, že je to spojené aj „s naprosto nedostatečným vzděláním v oblasti biblických věd“.7 V časti o učení Biblie (s. 47-54) autor vypočítava a alegoricky vysvetľuje starozákonné texty ako predobrazy skutočností, ktoré jasnejšie formulovala až kresťanská teológia. Tak príklad Satana, ktorý sa stavia na odpor a príklad veľkňaza Jozueho, ktorý je odetý do nového bieleho rúcha v Zach 3, vykladá Proja ako predobraz spovede.8 Obdobné je len veľmi čiastkové vysvetľovanie účinkov diabla na niektorých novozákonných textoch.9

Hoci kníh venujúcich sa exorcizmu a otázke existencii a prejavom diabla je viac10, spomeňme ešte aspoň jednu z publikácií dostupných v češtine alebo slovenčine. Kniha Exorcisté a psychiatři (2006) od Gabriela Amortha je síce odbornejšia, ale stále predstavuje otázku satana zo zorného uhla exorcistu.11 Z časti, kde autor opisuje satanizmus ako vrchol ľudskej zvrátenosti a odvrátenia sa človeka od Boha, je zrejmé, že tento pohľad je deskriptívny a zameraný na dnešný fenomén posadnutia človeka zlým duchom, a teda pre náš náhľad irelevantný.12

Hoci väčšiu diferencovanosť v termínoch má monografia Petra Kreefta Angels and Demons (1995), dostupná v poľskom preklade Aniołowie i demony (2003), aj ona ostáva na úrovni synonymického používania diablových termínov.13 5 PROJA, Lidé, démoni a exorcismy, 3-4. 6 PROJA, Lidé, démoni a exorcismy, 27. 7 PROJA, Lidé, démoni a exorcismy, 26, 28-30. 8 PROJA, Lidé, démoni a exorcismy, 48. 9 PROJA, Lidé, démoni a exorcismy, 53, mieni, že v živote Pavla je jediný prípad exorcizmu, v Sk 16,16. 10 HUBER, Georges: Odstup, Satane! (Ďábel dnes), Praha: ZVON, 1997. Z francúzskeho originálu Arrière, Satan! (1992) preložil Libor Holý. SALVUCCI, Raul: Zkušenosti exorcisty. Jasná slova o temné skutečnosti, Kostelní Vydří: Karmelitánksé nakladatelství, 1999. Z talianskeho originálu Introduzioni pastorali di un esorcista (1992) preložil P. Ján Ihnát SDB. RODION, (Kňaz): Ľudia a démoni. Spôsoby pokúšania súčasného človeka padlými duchmi, Prešov: Petra – Blahovistnik, 2000. Z ruského originálu Люди и демонии (1993) preložil a doplnil hieromních Damian, OSBM. 11 AMORTH, Gabriele: Exorcisté a psychiatři, Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 2006. Z talianskeho originálu Esorcisti e Psichiatri (2002) preložil Ctirád Václav Pospíšil. 12 AMORTH, Exorcisté a psychiatři, 69-73, nerozlišuje medzi satanom a zlým. 13 KREEFT, Peter J.: Angels and Demons. What Do We Really Know about Them? San Francisco: Ignatius Press, 1995; dostupný aj v poľštine: Aniołowie i demony. Co tak

126

Štúdia Gabriela Witaszeka Biblia o szatane – rzeczywistość czy mit? (2000) skúma podrobnejšie otázku satana v Svätom písme.14 Poukazuje na rôzne chápanie termínu v Starom zákone. Pojednáva prípady výskytu termínu v Nm 22, v Zach 3, v Jób 1 – 2, v ktorých satan nevystupuje výrazne ako zlý duch.15 V 1 Krn 21 identifikácia satana a diabla ešte nie je dokonalá. No podľa Witaszeka text Múdr 2,24 vysvetľuje identifikáciu diabla s hadom a údajne satana s hadom, čo hneď autor podopiera novozákonnými citátmi.16 Toto posledné tvrdenie je veľmi neisté skrz dve súvisiace skutočnosti. Totiž, satan sa tam nespomína a dôležitý verš 24 nie je odkaz na Gn 3, ale skôr na hriech bratovraždy (Gn 4), kde opäť satan nefiguruje. K skutočnosti identifikácii satana s diablom podľa novozákonných textov sa vyjadríme nižšie, v našej analýze. Witaszek pojednáva satana v Novom zákone už ako diabla či zlého ducha, a nepopisuje hlbšiu diferenčnú charakteristiku medzi nimi.

Celkom inovatívna v tomto smere je štúdia Henryho Ansgara Kellyho Satan. A Biography (2006).17 Táto štúdia sa stala aj nosnou v našom príspevku, nakoľko sa snaží neustále vnášať svetlo do problematiky príliš zjednodušeného zidentifikovania rôznych negatívne pôsobiacich nadľudských bytostí v Biblii, s cieľom mapovať rozdiely medzi obrazom biblického Satana a obrazom satana, ktorý bol vytvorený neskoršou pobiblickou spiritualitou. Viac ako 350-stranová monografia sa nám stala aj orientačnou v základnej impostácii nášho príspevku: poukázať na paulínske rozlíšenie satana od diabla, a preto spomenieme jej prínos príležitostne.

II. SATAN V TERMINOLOGICKOM KONTEXTE STARÉHO ZÁKONA Na úvod si len pripomeňme, že popri dobre známom „PÁNOVOM

anjelovi“ (hebr. malak jhwh; gr. aggelos kyriou)18 sa nachádza v Starom zákone viacero termínov a pomenovaní nadľudských, duchovných bytostí, ktoré majú akúsi úlohu vzhľadom na vzťah Boh a človek. Popri známych „Rafael“ (Rafaél; Tob 3,16) a „Michael“ (hebr. míchaél; gr. michaél; Dn 10,13) sú menej známe bytosti ako „hubiteľ“ (hebr. hammašchít; gr. olethreuonta; Ex 12,23), „Azazel“ (hebr. azazel; ? gr. apopompaios; Lv 16,8), „lilit“ (hebr. lilít; Iz 34,14), či mnohé tie, ktoré majú rôzne hebrejské pomenovania a ktoré Septuaginta (ďalej LXX) naprawdę o nich wiemy? Kraków: Wydawnictwo „M“, 2003. Je veľmi prehľadný Dodatok D – biblický index anjelov a démonov (s. 137-151), ktorý udáva biblické súradnice výskytov termínov „anjel“, „démon“, „zlý (nečistý) duch“, „diabol“, „satan“, „antikrist“ a „belzebub“. 14 WITASZEK, Gabriel: „Biblia o szatane – rzeczywistość czy mit?“ In: Kryzstof, Góźdź (redakcja): Teologia o szatanie, Lublin: STANDRUK, 2000, 21-42. 15 WITASZEK, „Biblia o szatane“, 25-26. 16 WITASZEK, „Biblia o szatane“, 27-28. 17 KELLY, Henry Ansgar: Satana. A Biography, New York – Cambridge – Malbourne – Cape Town – Singapore – San Paolo: Cambridge University Press, 2006. 18 Pre spôsob fonetického prepisu do slovenčiny porov. SOVA, Milan – DUBOVSKÝ, Peter: Návrh transliterácie a prepisu spoluhlások a samohlások do slovenčiny. In: ŠTRBA, Blažej (zost.): Studia Biblica Slovaca 2005. Svit : Katolícke biblické dielo, 2006, 73-76.

127

nazýva jedným názvom „démonmi“ daimonia: napr. „besy“ (hebr. šedím; Dt 31,17; Ž 106,37), „zver púšte“ (hebr. cijjím; Iz 13,21; 34,14), „kozie besy“ (hebr. seirím; Lv 17,7; Iz 13,21), „skazonos“ (hebr. keev; Ž 91,6). Je vhodné spomenúť aj „lživých duchov“ (hebr. rúach šeker; gr. pneuma pseudes 1 Kr 22,19-22) či „zlého ducha“ (hebr. rúach raá; pneu/ma ponhro.n 1 Sam 16,14) a pod. Zvláštne miesto v tomto rade má bytosť, ktorá nesie pomenovanie „Satan“.

Najprv predstavíme výskyt termínu v celom hebrejskom texte (ďalej MT) a určíme význam pomenovania na základe použitia v kontexte. Kapitolku uzavrieme nahliadnutím do spôsobu, akým Septuaginta prekladá tento termín.

Satan v dôležitých statiach Hebrejské substantívum satan sa vyskytuje 33x v Masoretskom texte a znamená: 1. „protivník, oponent, nepriateľ“19, 2. „žalobca“.20 S týmto významom sa vyskytuje v niekoľkých málo textoch, ktoré sú ale dobre známe. Spomeňme tie najdôležitejšie, aby sme dostali podstatný obraz o bytosti s menom Satan.

Nm 22–24. Moabský kráľ Balak hľadá pomoc u proroka Baláma, aby zlorečil Izraelu. Prorok ale nemôže ísť proti vôli PÁNA, a tak až po druhom naliehaní Moabčanov, predsa sa vydá na cestu, na oslici. Boh sa však rozhneval, a preto „PÁNOV posol“ sa postaví do cesty Balámovi, aby ho zadržal. Na vyjadrenie „zadržania“, resp. odporu sa používa hebrejské sloveso s koreňom stn, doslovne: „aby sa mu vzoprel“ (Nm 22,22). Nepostačí toto gesto, lebo Balaám nevidí a nepočuje. Preto mu sám „PÁNOV posol“ ešte raz zdôrazní jeho „satanovskú“ úlohu – „prišiel som, aby som ťa zadržal“ (v. 32). Táto anjelská bytosť je charakterizovaná ako odporca, ako Satan, a je úplne zrejmé, že to, čo robí, je v zhode s PÁNOVÝM úmyslom.

Jób 1–2. Kniha Jób je rovnako tajomná ako aj príbeh z Nm 22–24, ktorý podobne ako úvodné kapitoly Knihy Jób bol dodaný neskôr, po exile do záverečnej podoby knihy. H.A. Kelly mieni, že autor týchto veršov poznal už viaceré zmienky o satanovskej úlohe v knihách Deuteronomistickej Histórie.21 Pre význam termínu je exemplárne použitie v známom texte – Jób 1,6-9:

6 Tu v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj hassatan. 7 Pán povedal satanovi: « Skadiaľ prichádzaš? » hassatan odpovedal: « Chodil som krížom-krážom po zemi. » 8 Pán povedal k hassatan: « A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. »22

19 Napr. 1 Sam 29,24; 2 Sam 19,23. 20 Porov. BDB, 966; HALOT III (1996), 1317. 21 KELLY, Satan, 21. 22 V tejto časti používame v prepise aj určitý člen ha, pokiaľ je použitý v pôvodine.

128

V dobre známom deji Pán chváli bohabojného Jóba. Jób sa stráni všetkého zlého, zatiaľ čo Satan navrhuje Bohu, aby vyskúšal Jóba (v. 11). Boh privolí, a realizácia skúšky prejde automaticky na Satana. Hoci sa v knihe nachádza viacero zmienok o anjelských bytostiach (5,1; 7,20; 15,15; 16,19; 33,22-30), nás zaujíma len „Satan“, ktorý je očividne z nebeského dvora, nakoľko je charakterizovaný ako jeden zo „synov Božích“ (!). Je časťou Božích plánov.

Zach 3,1-2. Ďalší text, v ktorom sa objavuje táto nadprirodzená bytosť, je opäť z poexilového spisu Zach 3. Kniha začína videním o jazdcoch, ktorí majú podobnú úlohu, akú mal Satan v Jóbovi – skúmať, kontrolovať svet (1,7-17). Videnie v kap. 3 ukáže Zachariášovi súdny dvor (snáď akoby v nebeskom dvore) a na ňom kňaza Jozueho (vv. 1-2), pred PÁNOVÝM anjelom. Po pravici Jozueho stojí Satan ako súdny žalobca. Ale predtým, než by zaznela obžaloba, PÁN(OV anjel) vyriekne ortieľ: „Nech ťa, hassatan, zavráti PÁN, nech ťa zavráti PÁN, ktorý si vyvolil Jeruzalem!“ To, čo nasleduje, naznačuje, že nešlo ani tak o spochybnenie Satanovej eventuálnej obžaloby, ako skôr o to, že bola jeho obžaloba prijatá, ale aj vyriešená, teda obvinenie bolo kňazovi odpustené (3,3-7).23 Snáď aj preklad, „nech ťa, hassatan, Pán napomenie (jig‘ar)...“ napomôže lepšiemu chápaniu (ukončenia obžalobnej) úlohy Satana v tomto prípade.

1 Krn 21,1. V 2 Sam 24 je opísané Dávidovo sčítanie ľudu. Iniciácia tohto procesu však podnietila PÁNOV hnev (v. 1). Dávid si vybral ako trest z troch možností trojdňový mor, ktorý sa skončil s veľkou stratou na mužoch (v. 16) a PÁN nakoniec prijme odprosujúcu prosbu (v. 25). Hoci v tejto verzii sa „Satan“ nenachádza, jeho činnosť je zrejmá v paralelnej verzii 1 Krn 21,1, kde kronikár pripíše podnecujúcu úlohu nie Bohu ale výslovne Satanovi: „I povstal satan proti Izraelovi a pokúšal (wajjaset) Dávida, aby spočítal Izraelitov.“ Sloveso wajjaset pochádza z koreňa swt a znamená skôr „pohnúť (k niečomu), podnecovať“,24 ako aj preklad Septuaginty epeseisen „zatriasol“25 naznačuje.

Anjel ničiteľ, nazývaný „PÁNOV anjel“, je aj tu s mečom (v. 16) ako bol v 2 Sam 24. Nie je ťažké vidieť v ňom podobnú fizionómiu misie ako v Satanovi, PÁNOVOM anjelovi v Nm 22.

Preklad Septuaginty Grécki prekladatelia Masoretského textu prekladali hebrejské slovo satan

rôzne, čím prejavili rôzne použitie termínu v jednotlivých textoch. V Knihe Jób je hebrejský termín použitý 14x ako všeobecné podstatné meno (použité vždy s určitým členom, hassatan). LXX ho prekladá 13x s termínom ho diabolos (tiež s určitým členom) a v 1,8 len zámenom. Zatiaľ čo v hebrejčine substantívum s členom ostáva ako všeobecné pomenovanie, hoci už i konkrétnejšej skutočnosti a v našom prípade to možno preložiť ako „odporca, protivník“, 23 Porov. KELLY, Satan, 25. 24 BDB, 694; HALOT II (1995), 749. 25 Porov. LIDDELL – SCOTT, A Greek-English Lexicon.

129

v gréčtine môže určitý člen urobiť z obyčajného substantíva pomenovanie; a teda ho diabolos by sme preložili (s veľkým začiatočným písmenom) Diabol. Aj keď je to (podstatné) meno, ale jeho význam pochádza z gréckeho koreňa diabouleuomai „byť v porade, diskutovať, rozhodovať“26, ktorý je základom jeho gréckeho mena. Jeho úloha „byť protivník (v spore), súperiť“ je to, čo prekladatelia LXX považovali za jeho základnú charakteristiku.

Niektoré prípady nie sú tak jednoznačné. V 1 Krn 21,1 hebr. satan nemá člen a LXX ho preloží tiež bez člena, a opäť so všeobecným podstatným menom diabolos, teda už nie ako meno, ale skôr ako jeho základnú charakteristiku „protivník“.

Septuaginta prekladá však (has)satan aj inými slovami: termínom epiboulos „sprisahanec“ v 1 Sam 29,4, 2 Sam 19,23 a 1 Kr 5,18. Dvaja Šalamúnovi protivníci Adad a Razon sú, každý osve, nazvaní satan a LXX uprednostní v gréčtine prepis satan (1 Kr 11,14.23.25) pred jej vlastným slovom antikeimenos, ktoré má požadovaný význam „odporca, protivník“ (porov. 2 Sam 8,10; Zach 3,1).

V Knihe Numeri prekladači neponechali hlavnú charakteristiku PÁNOVHO anjela vyjadrenú slovesom satan, ale preložili so slovesom a substantívom opozície, odporu: endiabalein (22,22) a diabolé (22,32).

V žalmoch je použité satan päťkrát ako sloveso a raz ako substantívum.27 LXX prekladá sloveso dôsledne s endiabolein a substantívum s diabolos. Pre kompletnosť prehľadu prekladov v LXX spomeňme, že tri použitia substantíva hassatan v Zach 3 grécky text uvádza dôsledne ho diabolos (vv. 1.2.2). Štvrté, slovesné použitie koreňa (v. 1) prekladá grécky text so slovom antikeísthai „oponovať, byť protivník.“28 26 Porov. LIDDELL – SCOTT, A Greek-English Lexicon. Treba pripomenúť, že veľmi blízke sloveso diaballó má svoj prvotný význam „zahodiť, prehodiť cez, preniesť cez“; druhotný „viesť spor, hádať sa“ a až tretí význam je „ohovárať, hanobiť, osočovať.“ 27 Ako sloveso v Ž 38,21; 71,13; 109,4.20.29 a ako substantívum v Ž 109,6. 28 Sú ešte tri prípady, kde LXX používa slovo diabolos s členom ho: Est 7,4; 8,1; 1 Mach 1,36 a jeden prípad len diabolos, bez člena Múdr 2,24. V prvých dvoch prípadoch ide o protivníkov ľudského charakteru. Nech v prípade 1 Mach 1,36 (eis diabolon ponéron) sa pod „protivníkom“ diabolos myslí, či Antiochus, či celkové vojsko, resp. všeobecné pomenovanie pre „nepriateľa“, grécke prídavné meno „zlý“ je len potvrdením, že diabolos nemá v sebe bytostnú charakteristiku zla. Štvrtý prípad, Múdr 4,24, si zasluhuje trochu viac pozornosti. Bezprostredný kontext, vv. 9-20 predstavuje zmýšľanie hriešnikov, ktorí snujú plány záhuby voči spravodlivému. Svätopisec jasne zhodnotí vo vv. 21-22 ich zmýšľanie zahubiť spravodlivého ako neprávosť, a že nerozumejú Božím tajomstvám. Nasledujúce verše 23-24 sú pokračovaním krátkej úvahy o tom, že Boh stvoril život (v. 23), a že vinou človeka prišla na svet smrť (v. 24). 23 Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby; 24 závisťou diabla (fthonó de diabolou) však prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou. Diabol vo v. 24 sa často identifikuje s hadom z Gn 3. Avšak nie je dôvod, aj na základe kontextu, robiť túto identifikáciu. Termín diabolos bez člena zdôrazňuje, že išlo o

130

Zhrnutie Hebrejské slovo (has)satan má význam „protivník“ a je pripísané tak

nebeským bytostiam, ako aj ľuďom. Grécki prekladatelia (zhruba o tri storočia po vzniku hebrejských textov), vnímaví na podvodnícky charakter satan-a, preložili termín ako „sprisahanec“ (epiboulos) alebo ho len prepísali satan. Inokedy ho však preložili priamo s podstatným menom „protivník“ (diabolos). Tomuto prekladu sa evidentne vyhli v Knihe Numeri a nechceli pripísať PÁNOVMU anjelovi takúto charakteristiku. Tak v prípade Dávidovho hriechu ho nazvali „ohovárač, protivník“ (diabolos), skôr ľudského pôvodu. Avšak Knihy Jób a Zachariáš svedčia o tom, že jeden z Božích anjelov koná ako protivník, odporca či žalobca a má aj také meno Satan, čo LXX preloží novým menom Diabol. Treba pripomenúť, že v žiadnom z tých textov, kde vystupuje Satan, resp. grécky Diabol, nepredstavuje ho ako bytosť zlú či protiviacu sa PÁNOVI, Bohu Izraela.

III. SATAN V SYNOPTICKÝCH EVANJELIÁCH A NIEKTORÉ DÔLEŽITÉ STATE Satan v Starom zákone je prvý z troch pilierov našej štúdie. V našom

poradí druhým pilierom bude použitie termínu Satan v synoptických evanjeliách. Najprv nahliadneme krátko do štatistiky výskytu termínu v evanjeliách, a následne budeme venovať viac pozornosti významovému použitiu mena Satan. Takto vytvorený druhý pilier bude dôležitý k odkrytiu významu, s akým Pavol používa termín Satan vo svojich listoch. Vychádzame totiž z dvoch predpokladov: Pavol ako aj evanjelisti poznali dobre použitie termínu v Starom zákone. Druhý predpoklad má diachronický charakter. Je fakt, že evanjeliá vznikli neskôr ako Pavlove listy, a teda, ak aj použitie termínu Satan v nich teoreticky môže prinášať inovácie, v Pavlových listoch budú len v nižšom štádiu. Naším cieľom je stanoviť len obsahovú dolnú (starozákonné použitie) a hornú (synoptické použitie) hranicu významu mena Satan, a tak v pavlínskej literatúre odkryť tretí pilier použitia termínu Satan.

Výskyt termínu Marek používa termín Satan šesťkrát (Mk 1,13; 3,23.23.26; 4,15; 8,33),

zatiaľ čo Matúš štyrikrát (Mt 4,10; 12,26.26; 16,23), Lukáš sedemkrát (Lk 10,18; 11,18; 13,16; 22,3.31; Sk 5,3; 26,18) a Ján len raz (13,27). Satan hneď na úvod evanjelií je charakterizovaný slovesom peirazó a aj substantívom ho peirazón (Mt 3,4). Hoci sa sloveso a z neho utvorené substantívum prekladajú často ako „pokúšať“ a „pokušiteľ“, termín peirazó má dva základné významy: 1.

„protivníka“, ktorý priniesol smrť. Verš 24 robí narážku práve na bratovraždu Kaina. Verš zdôrazňuje viac skutočnosť smrti, ktorá prišla cez ľudskú ruku odporcu. Prepojenie s bezprostredným kontextom vv. 9-22, a tiež s ďalekým kontextom Gn 4,1-16, je evidentné.

131

„pokúšať sa, (vy)skúšať“ (napr. Dt 4,34), a 2. „(pre)skúmať, podrobiť skúške, klásť osídla, testovať“29, ktorý je v Písme použitý podstatne častejšie.

Niekoľko pozorovaní V Markovom evanjeliu, bol to Satan, ktorý Ježiša podrobil skúške na púšti

(1,12-13). V Matúšovej verzii sa v opise pokúšania (resp. skúšky, testovania) spomína štyrikrát termín „diabol“ (Mt 4,1.5.8.11) a len raz Satan, a to priamo z Ježišových úst, keď ho pošle preč „Odíď Satan!“ (4,10). V Lukášovom opise sa spomína „diabol“ tiež štyrikrát (Lk 4,2.3.6.13), ale pomenovanie Satan tu už nenájdeme, na rozdiel od Mt. Toto nahliadnutie do prvého a podstatného výskytu termínu v udalosti pokúšania Ježiša poukazuje na matúšovskú zameniteľnosť termínov diabol a Satan, zatiaľ čo Lukáš si túto zameniteľnosť neprivlastní a zachová si jemnú diferenciáciu medzi Satanom a diablom.

Ďalšou známou epizódou je stať o hriechu proti Duchu Svätému alebo ináč, obvinenie Ježiša so spolupráce s Belzebulom (Mk 3,22-30). Na obvinenie Ježiš za pomoci podobenstva vyvracia mylnú predstavu zákonníkov dvomi argumentmi: 1. nemožnosť rozpoltenosti protivníka a 2. nepriateľova mocenská neschopnosť premôcť (Ježiša). Najčastejšia a príliš rýchla identifikácia Belzebula v reči zákonníkov so Satanom v Ježišovom podobenstve sa nám zdá nesprávna. Z podobenstva je zrejmé, že Ježiš pripúšťa existenciu nerozdeleného Satanovho statusu30, a ak ho použil, tak v žiadnom prípade by nepoužil ako protiargument voči zákonníkom príklad slabšej bytosti ako Belzebul. Naopak, aj Satan, ktorý je prinajmenšom tak silný ako Belzebul, je slabší ako Ježiš. Uvažovanie, ktoré by predsa pokladalo Ježišovu moc za slabšiu od akejkoľvek moci, je jasnou chybou, hriechom proti Božiemu Duchu. Matúšova verzia (Mt 12,22-30) nepridáva nič nové vo veci Satana a Lukáš má opäť novum – vynecháva celkom pomenovanie Satan (Lk 11,15-22). Pre naše pozorovanie o Satanovi, táto epizóda dodáva vážnosť a silu mocnosti Satana, no nepripisuje mu charakteristiku zlého ducha.

Predposledné použitie termínu sa nachádza v podobenstve o rozsievačovi (Mk 4,1-10.13-20). Satan sa objavuje len vo vysvetlení, ktoré dá Ježiš len učeníkom, a to ako prvá prekážka pri prijatí jeho slova. Z Ježišovho vysvetlenia vidno, že Satan je istá osoba, ktorá má moc z(a)vádzať ľudí (v. 15).31

Takúto funkciu, vyvlastniť ľuďom čosi, čo si môžu udržať, zohráva aj Peter v prípade napomenutia Ježiša (8,32). Stavia sa mu do cesty a chce ho zviesť z jeho vysloveného plánu. Na tento podnet ho Ježiš tituluje Satan 29 BAUER, Walter: Griechisch-Deutsches Wörterbuch zu den Schriften des Neuen Testaments und der frühchristlichen Literatur, Berlin – New York: Walter de Gruyter, 61988, 1291. 30 Porov. KELLY, Satan, 82-83. 31 Vysvetlenie, že Satan je metaforické pomenovanie pre Ježišových odporcov, protivníkov – učiteľov Zákona, farizejov je iste odvážne a pre naše uvažovanie zaujímavé, ale vysoko hypotetické. Porov. DONAHUE, John R. – HARRINGTON, Daniel J.: Sacra pagina. Evangelium podle Marka, Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 2002, 154.

132

a rozkáže mu zaujať miesto za ním (v. 33; Mt 16,23). Toto vyjadrenie „Odíď! Choď za mňa, Satan!“ (hypage, opisó mú, satana) je posledný výskyt termínu v Mk a zároveň jeho extrémne dôležité použitie pre naše uvažovanie. Podporuje totiž mienku, že Satan u synoptikov nie je tá istá osoba ako Zlý, a že jemu vlastná úloha je vystaviť kohokoľvek skúške. To z neho robí „protivníka“, nepopulárnu bytosť. Okrem toho, takéto použitie pojmu Satan je v zhode s jeho starozákonným použitím.

Literárny náhľad do použitia pojmu Satan v Lk Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Lukášovo evanjelium má

prepracovanejšie použitie pojmu Satan, čo potvrdzujú aj tie ďalšie použitia, ktoré iní synoptici nemajú. Opäť budeme sledovať najmä texty so zameraním na použitie pojmu Satan. Z rozprávaní o pokúšaní u Mk a Mt vyplýva, že Satan je identifikovateľný s (púštnym) diablom. V Lukášovom evanjeliu však táto zameniteľnosť pojmov nie je výslovne naznačená. No na základe synoptického náhľadu (Mt 4,1-11 s Lk 4,1-13) je možné predpokladať, že púštny diabol je zhodný so Satanom. Následne, je dôležitá pre naše pozorovanie správa, že Satanovi, resp. Diablovi32 boli zverené kráľovstvá sveta, Lk 4,7-8:

7 ...a vravel mu: « Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju, komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja. » 8 Ježiš mu povedal: « Je napísané: “Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť. »

Z Ježišovej reakcie vyplýva, že pripúšťa, že Satanovi bola daná moc nad inými mocnosťami.33 Ježiš vyvracia zavádzanie Satana pravdou, že existuje len jediný zdroj moci, a tým je PÁN, Boh.

Prvý výslovný výskyt Satana sa objavuje až v 10. kapitole o poslaní učeníkov, Lk 10,18. Ježiš vyslal 72 ohlasovať Božie kráľovstvo (v. 1). Po návrate im referuje svoje videnie: videl ako Satan padal z neba (v. 18). Videnie

32 BLASS-DEBRUNNER, §260, uvádza, že vlastné mená v gréčtine majú často určitý člen a teda aj použitie ho diabolos (o` dia,boloj) by naznačovalo že tu ide o osobné meno – Diabol; išlo by teda v tomto prípade o iné, ekvivalentné pomenovanie Satana (porov. §254.2). 33 MILES, Jack: Christ. A Crisis in the Life od God, New York: Knopf, 2001, 29, prirovnáva zverenie moci Satanovi ako tomu, čo má moc nad vládami sveta, situácie, ktorú vykresľuje Jer 27,5-8. Jahve ustanovuje kráľa Babylonu, Nabuchodonozora, za vládcu všetkých národov. Je pozoruhodné, že PÁN nazýva Nabuchodonozora „svojím sluhom“ (v. 6), a že jeho vláda bude mať koniec (v. 7). Autor súčasne uvádza, že v gréckej verzii tejto state (LXX 34,5-8) chýbajú práve tieto dve zvláštnosti a mieni, že Lukáš mohol byť inšpirovaný práve týmto textom. Toto by bol najvyšší post, akému by sa Satanovi dostalo v Lukášovom diele, z ktorého postupne bude už len zostupovať (porov. 10,18). Citované podľa KELLY, Satan, 96-97.

133

podčiarkuje náhly, nečakaný pád Satana („ako blesk“)34, ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou imanentne, bezprostredne blízko.35 Je možné vidieť aj identifikáciu Satana s nepriateľom hlásateľov, ktorí ale nemusia mať ani z neho obavy. Ježiš im dal totiž moc aj nad mocnosťami nepriateľa (dynamis tou echthrou; v. 19). No nedá sa poprieť aj iný fakt, že prvá zmienka o Satanovi by bola náznakom, že Satan je tiež aktívny všade tam, kde sú Ježiš a jeho učeníci.36 Tento fakt je v súlade s epizódou o jóbovskom zostupe Satana na zem; bude to po počiatok skúšok, ktorými navštívi aj Ježiša (porov. 4,13).

Druhé použitie termínu (Lk 11,18) výslovne potvrdzuje, že kráľovstvo Satana nie je vnútorne rozdelené; teda v momente Ježišovho účinkovania ešte stále existuje. Tretí výskyt pojmu pochádza opäť z Ježišových úst (13,16). Satan neustále pokračuje so svojou úlohou skúšať (schopnosti) ľudí. Evanjelista Lukáš poznamenal, že Diabol (Satan), ktorý začal svoj testovací proces s Ježišom pri pokúšaní, bude v ňom ešte pokračovať. Teraz zapojí do svojho testovacieho procesu aj chorobných duchov (13,11).

Ďalší výskyt pojmu prezradí, že Satan zapája do svojej práce aj učeníka. Lk 22,3 poznamená, že „satan37 vošiel do Judáša.“ Prirodzene, že to nie je to isté ako posadnutie zlým duchom. Judáš jednoducho neprešiel testom, a poddal sa skúške Satana. Skúška pozostávala v tom, či podľahne ponuke/pokušeniu zapredať Ježiša alebo nie. Peter uposlúchol Ježišovo varovanie (Mk 8,33), a hoci dostal pomenovanie „Satan“ od samého Ježiša a zohral úlohu väčšieho pokušiteľa ako tá skúška, ktorej bol podrobený Judáš, predsa nebol posadnutý zlým duchom. Ak aj v Petrovom prípade možno hovoriť o podľahnutí ponuke / pokušeniu Satana, nebolo to jeho definitívne odmietnutie nasledovania Ježiša. Posledné použitie pochádza z Ježišových úst a je udivujúce, 22,31-32:

31 Šimon, Šimon, hľa, Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.

Satan pokračuje vo svojej činnosti, keď si vyžiada dovolenie (aby mohol) skúšať Petra a ostatných učeníkov. Satan je teda podrobený vyššej moci – Bohu a On vyhovel jeho žiadosti. Ježiš súčasne zjavuje, že prosil, aby Peter predsa v podstate ostal verný, aby jeho „viera neochabla“. Táto skutočnosť neprotirečí

34 Porov. FITZMYER, Joseph A.: The Gospel According to Luke (X-XXIV). A New Translation with Introduction and Commentary (The Anchor Bible), New York – London – Toronto – Sydney – Auckland: Doubleday, 1985, 859-864. 35 KELLY, Satan, 99. 36 Identifikácia Satana s nepriateľom nie je vylúčená, ale ani výlučná, avšak kontext modlitby Pána (11,1-4) naznačuje, že Ježiš učí svojich učeníkov prosiť o to, aby ich Otec radšej nevystavoval skúške („neuveď nás do pokušenia/skúšky“; v. 4). 37 V tomto prípade chýba určitý člen! Porov. BLASS-DEBRUNNER, §254.

134

trojitému zapretiu, ktoré potom neskôr Peter horko ľutuje (v. 62).38 Vo chvíli Ježišovej predpovede Peter dosvedčuje, že si je vedomý obsahu Ježišových slov (v. 33).39

Zhrňujúce uvažovanie Záverom možno povedať, že Satanova úloha je spätá s veľkou mocou,

a že skúša ľudí bez rozdielu. Ježiš zjavuje čiastočne fakt Satanovej účinnej moci svojim učeníkom. Je nepopierateľné, že aj Ježišove slová z Lk 22,31-32 dosvedčujú, že Satan je zapojený do celkovej vlády nad svetom, no prirodzene, len natoľko, nakoľko je to so súhlasom Boha (!). Nie je jasné od koho si „vyžiadal“ dovolenie, no je zrejmé, že jeho žiadosť bola splnená (!).40 Je akoby len členom vládnuceho regimentu pod Božou rukou. Zmienka o Satanovi v tejto stati pripomína scénu zo Zach 3. V oboch je Satan ako žalobca, resp. ten, ktorý snuje osídla. V Zach 3,1 je to na Božom dvore a podľa Lk 22 sa nedá poprieť analogická scenéria. Tak ako v Zach 3,2 je to „anjel PÁNA“, ktorý obraňuje Jozueho, tak v Lk 22 Ježiš obraňuje Petra pred nástrahou. Hoci zmienka o Satanovi sa nenachádza v Getsemani, je možné vidieť podobnosť medzi taktikou Satana v Jóbovom prípade a v Ježišovej situácii, kde je Ježiš podrobený skúške (porov. Lk 22,40.46). Tu je však Ježiš konfrontovaný so skúškou sám, no zmienka o anjelskej pomoci sa nachádza aj tu (v. 43) podobne ako v Zach 3,1-2. Práve v napätej chvíli sa zjaví Judáš, do ktorého len nedávno vošiel Satan (Lk 22,3), a tak zohráva úlohu Satana – skúša Ježiša.41

IV. SATAN V CORPUS PAULINUM Vyššie predstavený druhý pilier nášho uvažovania o Satanovi

v synoptických textoch nám predstavil Satana ako toho, ktorý skúša všetkých, 38 K reakcii Petra v momente zapretia, porov. ŠTRBA, Blažej: „Čo urobil Peter, keď kohút druhýkrát zaspieval? Filologická poznámka k slovesu epiballó v Mk 14,72“, In: ŠTRBA, Blažej (zost.): Studia Biblica Slovaca 2005. Svit : Katolícke biblické dielo, 2006, s. 60-72. 39 Pre úplnosť Lukášovho diela spomeňme, že dva výskyty termínu Satan v Sk pochádzajú z úst Petra (5,3) a Pavla (26,18). V prvom prípade Satan oklame svoju obeť, a ovládne „srdce“ Ananiáša, podobne ako v prípade Judáša. Jeho žena má možnosť obrátenia, a Petrova otázka je pre Zafiru istým testom (5,8). Petrova reakcia to prezrádza a súčasne odkrýva hroznú taktiku manželov, že totiž chceli „testovať“ Božieho Ducha (v. 9). Posledný siedmy prípad v Sk 26 naznačuje, že Pavol dostal videnie o tom, ako neveriaci musia byť vyslobodení z moci Satana. 40 Porov. KELLY, Satan, 102. 41 Je náležité porovnať reakciu Petra v Cézarei Filipovej s Judášovou v Getsemani. Peter vo svojej obmedzenosti chápania tam zohral úlohu Satana, čo mu Ježiš aj výslovne vyjadril (Mt 16,23; Mk 8,33). Teraz takú istú úlohu – skúšky Ježiša – zohráva Judáš, avšak s vyšším stupňom vedomosti o mesiášstve Ježiša ako mal Peter v Galilei. Snáď aj preto Lukáš nenechá zaznieť z Ježišových úst identifikáciu Petra so Satanom (porov. Lk 9,22-23) a o Judášovi len evanjelista (Lukáš) povie, že vošiel do neho „satan“ (22,3). Ježiš je v Getsemani vystavený väčšiemu pokušeniu, do akého ho uviedol Peter (22,47-48), no nepodľahne ani teraz a poučuje ešte aj v poslednej chvíli o svojej ceste (vv. 49-51).

135

no mnohí sú odolní, resp. nie sú premožení jeho taktikou. V spisoch Corpus Paulinum (ďalej CP) sa termín Satan vyskytuje desaťkrát, z ktorých každý jeden budeme krátko analyzovať vo svojom prvotnom kontexte.42 Treba tiež zdôrazniť, že Satan ani v CP, ani nikde inde v NZ nemá výslovne zámer v propagovaní idolatrie, modloslužby. Pre naše uvažovanie je rovnako dôležitý fakt, že aj keď CP obsahuje popri termíne „diabol“43 aj pomenovania „zlý“, „pokušiteľ“ a pod., pomenovanie diabol sa vyskytuje len v deuteropaulínskych listoch.44

Rim 16,20 V jednom z najdlhších a teologicky najprepracovanejších Pavlových

listov nenájdeme žiadnu zmienku o satanovi, až na jeden prípad, a to na konci listu. Medzi rôznymi záverečnými pozdravmi Pavol varuje svojich adresátov pred falošnými rečníkmi (16,17-18). Chce, aby boli múdri v dobrom, a neskúsení v tom, čo je zlé (v. 19). To, čo nasleduje: „A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi Satana pod vašimi nohami“ (v. 20) niektoré rukopisy (A, 365, 630) čítajú ako želanie, „nech rozmliaždi“. Rim 16,19-20:

19 O vašej poslušnosti už vedia všetci. Preto mám z vás radosť, ale chcem, aby ste boli múdri v dobrom, a neskúsení v zlom. 20 A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi satana pod vašimi nohami. Milosť nášho Pána Ježiša nech je s vami.

Je zrejmé, že ten, kto šliape po hadovi, je Boh. Stať sa väčšinou chápe ako Pavlova narážka na Gn 3,13, a teda sa interpretuje ako Pavlova mienená identifikácia Satana s hadom z Gn.45

„Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti zraní (šúf) hlavu a ty mu zraníš (šúf) pätu.“

Avšak Gn 3,15 nehovorí o porážke hada, ale oveľa skôr potvrdzuje sústavné nepriateľstvo46, čo potvrdzuje aj preklad LXX.47 Je teda dosť nepravdepodobné, že by Pavol chcel Satana v Rim 16,20 identifikovať s hadom z Edenu. Až v ranom kresťanstve vzniká táto interpretácia počínajúc prekladom sv. 42 Rim 16,20; 1 Kor 5,5; 7,5; 2 Kor 2,11; 11,14; 12,7; 1 Sol 2,18; 2 Sol 2,9; 1 Tim 1,20; 5,15. 43 Ef 4,27; 6,11; 1 Tim 3,6.7.11; 2 Tim 2,26; 3,3; Tít 2,3. 44 Porov. WITASZEK, „Biblia o szatane“, 37. 45 FITZMYER, Joseph A.: Romans. A New Translation with Introduction and Commentary (The Anchor Bible), New York – London – Toronto – Sydney – Auckland: Doubleday, 1993, 746-747; DUBOVSKÝ, Peter (ed.) a kol.: Genezis (KSZ 1), Trnava: Dobrá kniha, 2008, 159, 185. 46 Preklad slovesa šúf spôsobuje nemalé ťažkosti exegétom. Porov. DUBOVSKÝ, Genezis, 158-159. 47 LXX prekladá so slovesom „pozorovať, držať v dohľade, striehnuť“ tereó. Porov. preklad H. Panczovej a Milana Sovu v DUBOVSKÝ, Genezis, 118.

136

Hieronyma. Konfláciou slovies, t.j. z dvoch rôznych variantov vytvoril nový, preložil: „ono ti rozdrví hlavu a ty mu budeš číhať na jeho pätu.“48 Je prijateľnejšie vyložiť Pavlove záverečné pozdravné slová, ako vyjadrenie túžby, že Satanova úloha, ako toho, ktorý kladie prekážky, bude raz navždy pozastavená/neutralizovaná.49 Podľa apokalyptických vízií to bude predohrou konca, keď Satanova úloha odporovať, bude spútaná.50

1 Kor 5,5 Pavol píše Korinťanom aj na tému neslýchaného smilstva, ktoré je

praktizované istým členom ich spoločenstva v Korinte. Žije s manželkou svojho otca. Pavol akoby slávnostne vyhlasuje záverečné rozhodnutie (vv. 3-5):

3 Ja som už, hoci telom vzdialený, no duchom prítomný, rozhodol ako prítomný, že toho, čo to urobil, 4 treba v mene nášho Pána Ježiša, keď sa zhromaždíme, vy a môj duch, s mocou nášho Pána Ježiša, 5 vydať satanovi na záhubu tela, aby sa duch zachránil v Pánov deň.

V antickom grécku malo sloveso paradidómi „vydať (kohosi komusi)“ dvojaké jurisdikčné použitie: 1) vydať ho na súdne konanie (porov. 2 Kor 12,7; 1 Tim 1,10) alebo 2) vydať ho na potrestanie.51 Z verša 5 je zrejmé, že Satanova úloha v tomto prípade je skôr nápravná, penitenciárna52 či liečiteľská.53 Pavlovo rozhodnutie zahŕňa telesný trest, ale nie úplné vykorenenie človeka zo spoločenstva. Cieľom je jeho rehabilitácia ešte za pozemského života.54

Je ľahšie vidieť v spomínanej udalosti obdobné dovolenie, podobnosť s Jóbom. Boh dal Satanovi veľkú moc pri skúšaní Jóba, ale nedovolil mu

48 „Inimicitias ponam inter te et mulierem et semen tuum et semen illius ipsa conteret caput tuum et tu insidiaberis calcaneo eius“. 49 Je to niečo podobné, ako vyjadril Pavlov blízky spolupracovník Lukáš v Lk 10,19-19, keď píše ako Ježiš videl Satana padať z neba ako blesk. 50 BYRNE, Brendan: Romans (Sacra Pagina Series 6), Collegeville, MN: The Liturgical Press, 1996, 458. 51 COLLINS, Raymond F.: First Corinthians (Sacra Pagina Series 7), Collegeville, MN : The Liturgical Press, 1999, 212. 52 O podobnej nápravnej technike v Pavlovom učení sa dozvedáme priamo z jeho reflexie nad dejinami putujúceho Izraela. V 1 Kor 10,5-10 Pavol porovnáva hriech Korinťanov s hriechom Izraelitov na púšti. Vystríha pred koncom smrti, aký si vyslúžili Izraeliti od zhubcu. Nie je isté, či Pavol vníma aj na pozadí tejto state Satana ako toho, ktorý je vykonávateľ trestu – „zhubca“. V každom prípade sa však tu meno Satan nespomína. 53 ROMANIUK, Kazimierz – JANKOWSKI, Augustyn – STACHOWIAK, Lech: Komentarz praktyczny do Nowego Testamentu, Tom 2. Poznań – Kraków: Pallottinum – Tyniec, 1999, 122. 54 Nie je totiž známa taká Pavlova viera, ktorá by predstavovala posmrtnú záchranu, spásu hriešnika. Inými slovami, nie je prípustný taký výklad, aby Pavol bol myslel usmrtenie hriešnika, aby žil jeho duch po smrti.

137

siahnuť Jóbovi na život (Jób 2,6). Aj v našom prípade Satan je zástupca Boha, no nie jeho nepriateľ.55

1 Kor 7,5 Pavol nabáda, aby kresťania žili v manželstve, pretože život osamote

otvára väčšie nebezpečenstvo pre nemorálnosť. Ak už žijú spolu teda ako manželia, nech vzájomnú zdržanlivosť, motivovanú pre modlitbu, praktizujú nie nemierne. Ak sa teda zdržiavajú, tak len do času, ale potom nech sú opäť spolu.

3 Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. 4 Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. 5 Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal (peirazó) pre vašu nezdržanlivosť. 6 No toto hovorím ako dovolenie, nie ako príkaz.

V tomto texte Pavol vnáša do svojho uvažovania Satanovu úlohu ako toho, ktorý skúša: „...aby vás satan ne-s/po-kúšal pre nedostatok vašej zdržanlivosti“. Satan teda vykonával úlohu jemu vlastnú vo viacerých textoch. Ak by sa manželia prílišnou zdržanlivosťou dostali do vyhrotenej situácie ohľadom ich sexuálneho života, je dosť možné, že Satan ich bude skúšať, testovať. Preto buď sa vrátia k normálnemu intímnemu/sexuálnemu manželskému životu a Satan im nebude robiť nástrahy, alebo by mohli v mienenej zdržanlivosti teoreticky pokračovať, avšak s rizikom nebezpečenstva práve skrz nedostatočnú zdržanlivosť, ktorá by im spôsobila vnútorné napätie skúšky. Táto druhá možnosť by vytvorila situáciu dilemy či odolať, alebo nejakým iným, skrytým kompenzovaním predstierať zatvrdilo navonok svoju abstinenciu. Táto situácia, v ktorej by sa ocitli, by bola taká, aká je charakteristická pre Satana, ktorý skúša. Pavol nabáda k zaručenej triezvosti.

2 Kor 2,11 V Druhom liste Korinťanom Satan zohráva v Pavlovom uvažovaní opäť

dôležitú úlohu, ale je ťažšie ju charakterizovať v jeho troch výskytoch 2,11; 11,14 a 12,7.

Pavol pojednáva na prvých stránkach listu o vyriešení vzniknutého napätia skrz urážku, ktorej sa mu dostalo v Korinte. Obracia pozornosť na jedinca, ktorý urazil jeho (Pavla) alebo jeho blízkeho spolupracovníka na verejnosti, ale nechce jatriť rany, ale týmto listom zmierenia56 chce uzdraviť a definitívne upevniť vzťah s Korinťanmi. V stati 2,5-11 Pavol síce žiadal pokarhanie dotyčného, ale varoval aj pred nadmerným trestom; naopak, radšej

55 Porov. COLLINS, First Corinthians, 212; KELLY, Satan, 58. 56 Porov. WELBORN, L.L.: „Paul’s Appeal to the Emotions in 2 Corinthians 1,1–2,13; 7,5-16“, JSNT 82 (2001) 31-60.

138

nech je zahrnutý láskou. Ďalej opisuje svoje počínanie s prosbou o lásku nielen ako zmysluplné, ale aj ako terapeutické. V opačnom prípade, ak by sa dotyčnému neodpustilo, mohla by vzniknúť taká situácia, ktorá by nebola vedená duchom odpustenia, ale alternatívnym a nesprávnym, príliš prísnym duchom a trestom. Inými slovami, netreba sa dať oklamať testovacími manévrami Satana (vv. 10-11).

10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, 11 aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery.

Byť teda príliš tvrdý, by znamenalo, nechať sa oklamať Satanom.57 Preto Pavol naznačuje, že on a Timotej poznajú „myseľ“ (noémata)58 Satana. Aj z kontextu je zrejmé, že apoštoli nezdôrazňujú úmysel, ale taktiku, zmýšľanie a teda upozorňujú na tú jeho číhajúcu, sliediacu stratégiu, ktorá je mu vlastná. Nech je cieľ Satanovej taktiky akýkoľvek, Pavol navrhuje proti-taktiku, ktorá víťazí a tou je: chcieť záchranu, spásu previnilca. Táto proti-taktika je súčasne aj najvyšším kritériom záverečného rozhodnutia.

2 Kor 11,14 Podobné varovanie Korinťanov pred Satanovou taktikou je v prípade tzv.

„pseudo-apoštolov“ (11,13). Pavol sa bráni voči ich falošnému postoju, ktorým sa chcú prirovnať jeho horlivej apoštolskej činnosti (vv. 11-12). Toto ich správanie hodnotí ako pretvárku a prirovnáva ho typickému správaniu Satana (v. 14). Satan je totiž schopný meniť svoju podobu, ktorou sa prejavuje navonok. To, že sa tvári ako „anjel svetla“, resp. žiarivý anjel59, ešte neznamená, že on sám je „anjel tmy“. Pavol prirovnáva falošných apoštolov s ich schopnosťou sa pretvarovať Satanovi a jeho pretvárke. Tertium comparationis je teda jeho schopnosť predstavenia nepravdy (o veci). Táto charakteristika je už trochu ďalej od jeho prvotnej úlohy odporcu či žalobcu. Ostáva nejasné, prečo.

2 Kor 12,7 Hoci pseudo apoštoli sú falošní, a prirovnáva ich klamlivé správanie

pretvárke Satana, Pavol na inom mieste predpokladá aj inú teoretickú možnosť,

57 Porov. LAMBRECHT, Jan: Second Corinthians (Sacra Pagina Series 8), Collegeville, MN: The Liturgical Press, 1999, 32. 58 Termín je použitý šesťkrát v NZ, z toho 5x v 2 Kor a raz v Flp 4,7. Vo všetkých prípadoch sa prekladá „myseľ“, okrem malého nuansu „zmýšľanie“ v 2 Kor 11,3. BAUER, Griechisch-Deutsches Wörterbuch, 1094 len pre náš prípad navrhuje preklad ad hoc „úmysel, rozhodnutie“, zatiaľ čo v ostatných ponecháva „myseľ, zmýšľanie“. 59 Slovné spojenie angelos fotis môže byť aj hebrejizmus, ktorého genitív svetla sa jednoducho môže preložiť s prídavným menom žiarivý, svetlý, jasný posol. Obdobne prekladáme genitív satana v prípade väzby angelos satana „Satanov anjel“, a nie „anjel satana“ (12,7).

139

že by totiž aj „anjel z neba“ mohol hlásať nepravdu, nesprávne evanjelium (! Gal 1,8). Nie však on sám, Pavol! V 1 Kor 12 Pavol pokračuje s chválou o svojich videniach. Keď by to mohlo byť príliš zavádzajúce pre iných (v. 6), priznáva, že, pre jeho dobro a pravdivosť veci, mu „bol daný (edothé) do tela osteň, satanov anjel“ (v. 7; angelos satana), aby sa nevyvyšoval.

6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, 7 a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval.

Hoci prosil Pána, aby mu sňal toto zaťaženie, Pán mu vysvetlil, že mu stačí jeho milosť. Aj keď presný význam „ostňa“ nie je známy60, pre naše uvažovanie je dôležitejšia skutočnosť, že on nie je neprekonateľnou prekážkou Pavlovi v jeho apoštolskej činnosti.61

Nie je zrejmé, kto mu ho dal, odkiaľ pochádza. Je pravdepodobné, že passivum je divinum, aj keď nie je jasné, či Pavol bol obdarovaný Bohom alebo Kristom.62 Oveľa istejšie je, že cieľ Satanovho diela je dobrý, v prospech Pavla. Pavol nehovorí o treste za hriech, ale o preventívnej ochrane pred ním, pred hriechom pýchy.63

1 Sol 2,18 Pavol píše list do Solúnskej cirkvi len o pár rokov po tom, čo ju založil na

konci 40-tych rokov, počas jeho druhej misijnej cesty. V 1 Sol 2,18 píše o jeho vôli navštíviť ich: „Lebo sme chceli prísť k vám, najmä ja, Pavol, raz aj druhý raz, ale Satan nám to prekazil.“64

Nie je zrejmé, čo sa myslí pod prekážkou, ktorú im nastavil satan. Na začiatku listu spomína určitý dualizmus, ktorý spočíva medzi neexistujúcimi bohmi a jediným skutočným Bohom. Keď sa obrátili od týchto modiel k službe pravému Bohu, museli si vystáť súženia (1,9). Aj Pavol spomína potupovanie, ktoré zažil vo Filipách,65 predtým ako začal hlásať evanjelium v Solúne.

60 Ak by šlo o fyzickú nedokonalosť, tak sa navrhuje buď rečová vada, očná choroba, migréna hlavy, epilepsia či malária. Iní myslia, že ide o duchovnú zábranu v apoštolskej službe a navrhujú, že „osteň“ by znamenal prenasledovanie alebo opozíciu, ktoré musí Pavol znášať. Porov. LAMBRECHT, Second Corinthians, 205. 61 LAMBRECHT, Second Corinthians, 202. 62 LAMBRECHT, Second Corinthians, 202. 63 Porov. Blažej: „Pavlova slabosť – podmienka apoštola“ (2 Kor 12,1 – 13,13). In: ŠTRBA, Blažej (ed.): Témy z Druhého listu Korinťanom. Zborník biblicko-teologických prednášok. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2009, 113-117. 64 V gréckom texte je prepis aramejskej formy Satanas (podobne ako v Sir 21,27), ktorú predchádza určitý člen. 65 Je dosť nepravdepodobné, že pod vyjadrením „satan nám to prekazil“ (1 Sol 2,18) Pavol myslí na nejakú démonickú silu. Okrem jedného problematického prípadu vo Filipách (Sk

140

Satanova prekážka sa zdá byť skôr skúškou viery a vytrvalosti Solúnčanov, ako nejaká skúška predložená Pavlovi osobne. Kontext 3,1-6 naznačuje, že poslal Timoteja, aby ich posilnil vo vytrvalosti vo viere. Satan akoby mal zohrať podobnú úlohu ako v prípade Jóba – testovať, skúšať66 čnosti veriacich (vv. 5-6), najmä ak si pripomenieme fakt, že solúnsky Židia boli dosť antagonistickí voči Pavlovi (porov. Sk 17,3-4).67

2 Sol 2,9 Slávny príchod Pána Ježiša Krista podľa 2 Sol 2,1-4 nastane po páde

„človeka neprávosti“. Hoci tajomstvo neprávosti pôsobí len do času (v. 7), nasledujúce verše 8-11 predstavujú Satana ako toho, čo pôsobí rovnako ako Boh; podobným spôsobom, a tiež aj s podobným výsledkom pre tých, ktorí neprijali lásku a obľúbili si neprávosť.

8 Potom sa zjaví ten zločinec, ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu; 9 jeho príchod bude68 pôsobením (kat energeian) satana so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi 10 a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby, lebo neprijali lásku k pravde, aby mohli byť spasení. 11 A preto Boh na nich posiela silu (evnergeian) bludu, aby verili lži 12 a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť.

Satan spôsobuje odpad tých, ktorí neveria pre spásu. Podobne aj Boh spôsobuje blud, ktorý zmätie tých, čo neuverili pravde. Satan v tejto stati je v kooperácii s Bohom ako v dávnych časoch; teraz však aj proti všetkým silám neprávosti.69

1 Tim 1,20 a 5,15 V Liste Timotejovi Pavol používa popri termíne Satan aj termín diabol. Je

otázka, či ich chápe ako zameniteľné. Zdalo by sa, že v deuteropaulínskych spisoch je nomenklatúra Satana obohatená o termín diabol, podobne ako v prípade evanjelií. Použitie termínu Satan je však skôr paulínske a nie ešte tak významovo obohatené ako v synoptických evanjeliách. V súvislosti s použitím oboch termínov, Satan aj diabol, v 1 Tim, stojí za zmienku, že autor listu v blízkom kontexte prvého výskytu pojmu Satan v rozprávaní o Adamovi a Eve neidentifikuje Satana s rajským hadom (porov. 2,11-15).

16,16-24) nemáme zmienky, žeby Pavol bol uzdravoval a najmä, žeby vyháňal Satana, alebo akýchkoľvek iných duchov. Keď ich (ako démonov) aj spomína, tak sú nemí (1 Kor 10,14-21; 12,2). Inými slovami, ani v prípade dievčiny z Filíp nešlo ani tak o vyhnanie ducha z nej, ako o jej umlčanie. 66 Treba pripomenúť, že termín peirazó znamená „skúšať, urobiť pokus, pokúsiť sa“. 67 Porov. RYŠKOVÁ, Mireia: První list Tesalonickým (ČEKNZ 13), Praha: Centrum biblických studií AVČR a UK v Praze – Česká biblická společnost, 2007, 89. 68 Preklad autora. Porov. Slovenský preklad SSV: „toho, ktorý príde pôsobením satana…“ 69 Porov. KELLY, Satan, 119-120.

141

Prvá zmienka o Satanovi sa nachádza v úvodnej exhortácii o dobrom boji pre vieru a dobrom svedomí, ktoré však niektorí odvrhli (1,18-20). Dvoch z nich, Hymeneusa a Alexandra, Pavol „vydal Satanovi, aby sa odučili rúhať“ (v. 20).

Toto je podobný prípad ako v 1 Kor 5,5, kde Pavol odovzdal vinného človeka Satanovi na potrestanie. V prípade 1 Tim 1,20 nie je zmienka o treste, ako to bolo v prípade Korintského kázusu a zdá sa, že dvaja sú vylúčení zo spoločenstva pre spoločenstvo neveriacich, ktoré by bolo pod vedením Satana. Ďalším problémom je fakt, že nie je zrejmé, o aký druh priestupku išlo. Totiž, termínom „rúhať sa“ ešte nie je vypovedaná presná podoba priestupku.70

Druhý výskyt termínu Satan v 1 Tim 5,15 („Veď niektoré sa už obrátili späť za satanom.“) by mohol podporiť mienku, že význam termínu Satan má do činenia s kolektívnym pomenovaním takého spoločenstva, ktoré odmieta kresťanskú vieru.71 V danej stati 5,3-16 Pavol adresuje problematiku vdov. V jej druhej časti, vv. 9-16, hovorí o kategórii vdov, ktoré nezaťažené ekonomicky môžu aktívne spolupracovať na charitatívnej činnosti. Ak sú však mladšie, autor listu zdôrazňuje, nech nedávajú príležitosť protivníkovi (antikeimenos72), ktorý kritizuje kresťanov za ich nesprávne správanie. Z nasledujúcej vety vyplýva, že Satan má podobnú úlohu, ale už voči tým, ktorí sa vzdialili, resp. odpadli od kresťanského života. Má teda úlohu vyčítať, vyhadzovať na oči.

V 1 Tim je dvojaké použitie termínu Satan v službách výchovy, karhania, resp. nápravného vyčítania, v súlade s Božím záujmom. Je teda jeden z vykonávateľov Božieho plánu.

ZÁVEREČNÉ UVAŽOVANIE Pavol vidí Satana v niekoľkých rôznych, no príbuzných úlohách. Je

testovacou bytosťou pre ľudí, a súčasne aj kameňom úrazu pre kresťanov. Neraz trestá tých, čo konajú zlo alebo páchajú neprávosť, alebo plní úlohu naprávania a rehabilitovania previnilcov. Najmä v deuteropaulínskych listoch sa prejavuje viac ako ten, čo preveruje a podrobuje skúške. Tým sa odkrýva v textoch CP činnosť Satana podobná činnosti rovnomennej osoby v Starom zákone a nie hneď ako pokušenie či nástraha Zlého, ale skôr ako skúška, ktorá tvorí príležitosť.73 „Satanská“ úloha v CP principiálne nie je zničiť človeka, ale ho zoceliť vo svojej viere, alebo ho napraviť vo svojom správaní. Inými slovami Satan stavia veriaceho jedinca alebo aj spoločenstvo do situácie, v ktorej sa musia (nanovo) rozhodnúť. Satanova úloha je natoľko dobrá, nakoľko je v súlade z Božím plánom. 70 Rúhanie nemusí mať objekt len Boha, ale tieto ničomné slová môžu byť orientované aj na človeka či samotného diabla (porov. Jud 1,9). 71 KELLY, Satan, 115. 72 BAUER, Griechisch-Deutsches Wörterbuch, 147. 73 Porov. FAUSTI, Silvano: Occasione o tentazione? Arte di discernere e decidere, Milano: Ancora, 1997.

142

U synoptikov sa dostávame k posunu obsahu pojmu Satan, lebo jeho testovací vplyv na veriaceho je Bohom dovolený a tým predstavený sám ako iniciátor svojej úlohy. Hoci je človek samým Ježišom aj chránený, ostáva stále na jedincovi možnosť robiť slobodné rozhodnutie a obstáť alebo podľahnúť satanovského postupu – vovádzať iných vedome do skúšky. Ak v CP pri Satanovej úlohe sa zdôrazňovala viac jeho (formálna) činnosť (nakoľko chápaná principiálne ako dobrá) s jej efektom, tak v evanjeliách sa zdôrazňuje viac kvalitatívna stránka jeho činnosti a u skúšaného sa zdôrazňuje viac hodnotenie kvalitatívnej stránky činnosti Satana. Je možné pozorovať posun kvalitatívneho aspektu Satanovej činnosti aj u synoptikov na dvoch Ježišových učeníkoch, Petrovi (Mt, Mk) a Judášovi (Lk). Je to práve obsahová kvalita nimi zohranej satanovskej úlohy voči Ježišovi, ktorá ich rozlišuje. Súčasne aj Ježišova správna voľba v každom z týchto dvoch prípadov je zameraná na hodnotenie.

Pokiaľ by sme neriešili otázku Satana ontologicky, ale by sme chceli charakterizovať jeho bytosť len funkčne, na základe biblického vyobrazenia, tak by sme ho mohli nazvať „špinavé rukavice“ Boha. V Božích rukách je teda úmyselne dobre použitý. Ak by sme však chceli pochopiť jeho bytosť vo vzťahu k ľuďom, ktorých skúša, tak by sme ho mohli nazvať „pre nás nebezpečný“.

Úloha Satana v biblických rozprávaniach chcela docieliť u človeka vážnosť a zodpovednosť za svoje konanie a jeho úloha bola spätá s tým, čo si my dnes pre nás samých nazývame slobodná voľba. Naše skúmané texty, najmä CP, sú jasnými argumentmi proti prenáhlenému identifikovaniu, že Satan svojou podstatou je zlý duch. Je na mieste sa pýtať, či za každou skúškou či pokušením treba hľadať zdanlivo neporaziteľného Zlého, alebo za pomoci rozlišovania duchov vnímať chvíle skúšok, ako také, na ktoré má testujúci (Satan) dovolenie, a teda sú nielen dovolené ale pre človeka aj prospešné. Napokon, nad každou z oboch bytostí tak zlým ako aj Satanom má náš Pán Ježiš jednoznačnú vládu. e-mail: blazejstrba@xaver.sk

143

LITERATÚRA BAUER, Walter: Griechisch-Deutsches Wörterbuch zu den Schriften des Neuen

Testaments und der frühchristlichen Literatur, Berlin – New York: Walter de Gruyter, 61988.

BLASS, Friedrich – DEBRUNNER, Albert – REHKOPF, Friedrich: Grammatica del greco del Nuovo Testamento (Introduzione allo studio della Bibbia. Supplementi 2), Paideia : Brescia, 21997. Edizione Italian a cura di Giordana Pisi. tradotto dal originale Grammatik des neutestamentlichen Griechisch, 14., völlig neubearbeitete Auflage. (= BLASS–DEBRUNNER)

BROWN, Francis – DRIVER, Samuel Rolles – BRIGGS, Charles-Augustus: A Hebrew and English Lexicon of the Old Testament with an Appendix Containing the Biblical Aramaic, Clarendon Press: Oxford, 1906. (= BDB)

BYRNE, Brendan: Romans (Sacra Pagina Series 6), Collegeville, MN: The Liturgical Press, 1996.

COLLINS, Raymond F.: First Corinthians (Sacra Pagina Series 7), Collegeville, MN: The Liturgical Press, 1999.

DONAHUE, John R. – HARRINGTON, Daniel J.: Sacra pagina. Evangelium podle Marka, Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 2002. Z anglického originálu Sacra Pagina Series, Volume 2, The Gospel of Mark přeložil David Hofmann.

DUBOVSKÝ, Peter (ed.) a kol.: Genezis (KSZ 1), Trnava: Dobrá kniha, 2008. FAUSTI, Silvano: Occasione o tentazione? Arte di discernere e decidere, Milano:

Ancora, 1997. FITZMYER, Joseph A.: The Gospel According to Luke (X-XXIV). A New

Translation with Introduction and Commentary (The Anchor Bible), New York – London – Toronto – Sydney – Auckland: Doubleday, 1985.

FITZMYER, Joseph A.: Romans. A New Translation with Introduction and Commentary (The Anchor Bible), New York – London – Toronto – Sydney – Auckland: Doubleday, 1993.

HUBER, Georges: Odstup, Satane! (Ďábel dnes), Praha: ZVON, 1997. Z francúzskeho originálu Arrière, Satan! (1992) preložil Libor Holý.

KELLY, Henry Ansgar: Satan. A Biography, New York – Cambridge – Malbourne – Cape Town – Singapore – San Paolo: Cambridge University Press, 2006.

KOEHLER, Ludwig – BAUMGARTNER, Walter: The Hebrew and Aramaic Lexicon of the Old Testament (Leiden – New York – Köln: E.J. Brill, 31994-1996) I-III. (= HALOT)

KREEFT, Peter J.: Angels and Demons. What Do We Really Know about Them? San Francisco: Ignatius Press, 1995. Je dostupný aj preklad v poľštine: Aniołowie i demony. Co tak naprawdę o nich wiemey? Kraków: Wydawnictwo „M“, 2003.