Amantius Akimjak Princípy obnovy liturgie

Amantius AkimjakAmantius Akimjak

Princípy obnovy liturgiePrincípy obnovy liturgie

1. Podstata liturgie1. Podstata liturgie

a/ Úkonom koho je liturgické slávenie? a/ Úkonom koho je liturgické slávenie? Úkonom Krista, (Kristovho kňazstva - Úkonom Krista, (Kristovho kňazstva -

sviatostného i všeobecného)sviatostného i všeobecného) b/ Čo tvorí vnútornú a čo vonkajšiu b/ Čo tvorí vnútornú a čo vonkajšiu

stránku liturgie?stránku liturgie? Vnútornú – Kristovo kňazstvoVnútornú – Kristovo kňazstvo Vonkajšiu – vonkajšie, účinné znamenia Vonkajšiu – vonkajšie, účinné znamenia

(symboly) a platný poriadok Cirkvi(symboly) a platný poriadok Cirkvi

1. Podstata liturgie1. Podstata liturgie

c/ Čo sa deje počas slávenia liturgie(3)?c/ Čo sa deje počas slávenia liturgie(3)? Aktualizuje, sprítomňuje a uskutočňuje Aktualizuje, sprítomňuje a uskutočňuje

vykupiteľské dielo Ježiša Krista na násvykupiteľské dielo Ježiša Krista na nás d/ z akých Kristových skutkov pramení d/ z akých Kristových skutkov pramení

Božia milosť? Božia milosť? Z prítomných Kristových skutkov, nie z Z prítomných Kristových skutkov, nie z

minulých. U neho je všetko večné teraz a minulých. U neho je všetko večné teraz a pre nás je to „stále dnes“.pre nás je to „stále dnes“.

2. Snahy o obnovu liturgie2. Snahy o obnovu liturgie

a/ Prečo sa mnohí usilovali obnoviť liturgiu?a/ Prečo sa mnohí usilovali obnoviť liturgiu? Štúdiom liturgie v staroveku sa zistilo, že ľud Štúdiom liturgie v staroveku sa zistilo, že ľud

sa na nej zúčastňoval uvedomelo a činne. sa na nej zúčastňoval uvedomelo a činne. (gréčtina a latinčina, spôsob úcty, lit. hnutie)(gréčtina a latinčina, spôsob úcty, lit. hnutie)

b/ Aká bola liturgia od Trident.snemu a prečo?b/ Aká bola liturgia od Trident.snemu a prečo? 3 storočia: strnulá, nemenná až skostnatela 3 storočia: strnulá, nemenná až skostnatela Kvôli obrane pred protestantizmom, dôraz na Kvôli obrane pred protestantizmom, dôraz na

vonkajšiu stránku, rubriky: hrozba hriechuvonkajšiu stránku, rubriky: hrozba hriechu


c/ Kto, kedy a s čím nastolil zmenu v c/ Kto, kedy a s čím nastolil zmenu v liturgii?liturgii?

Pius XII. (20.11.1947) enc. Pius XII. (20.11.1947) enc. Mediator DeiMediator Dei Posvätná liturgia je verejnou poctou, ktorú Posvätná liturgia je verejnou poctou, ktorú

náš Spasiteľ, Hlava Cirkvi, preukazuje náš Spasiteľ, Hlava Cirkvi, preukazuje Otcovi. Veriaci v nej vzdávajú úctu svojmu Otcovi. Veriaci v nej vzdávajú úctu svojmu Zakladateľovi a skrze Neho Večnému Otcovi. Zakladateľovi a skrze Neho Večnému Otcovi. Je – aby sme to v krátkosti zhrnuli – úplným Je – aby sme to v krátkosti zhrnuli – úplným kultom mystického tela Ježiša Krista, totiž kultom mystického tela Ježiša Krista, totiž Hlavy a jeho údov. (porov. str. 15)Hlavy a jeho údov. (porov. str. 15)


d/ Ako bola chápaná liturgia v období d/ Ako bola chápaná liturgia v období medzi Tridentským a Druhým medzi Tridentským a Druhým Vatikánskym snemom?Vatikánskym snemom?

„„cultus publicus“ verejný kult (Bohopocta) cultus publicus“ verejný kult (Bohopocta) CIC 1917 kán 1256 presné dodržiavanie CIC 1917 kán 1256 presné dodržiavanie rubrík (ceremónia) – právne poňatierubrík (ceremónia) – právne poňatie

Sme povinní vzdávať Bohu kult – morálne Sme povinní vzdávať Bohu kult – morálne poňatie, dnes – aj sprostredkovanie spásy, poňatie, dnes – aj sprostredkovanie spásy, Boh zostupuje j nám – soteriologický prvokBoh zostupuje j nám – soteriologický prvok

3. Dôvody pre obnovu liturgie3. Dôvody pre obnovu liturgie

a/ Ako sa slávila liturgia za pápeža Gregora a/ Ako sa slávila liturgia za pápeža Gregora Veľkého (+ 604) ?Veľkého (+ 604) ?

Spoločne kňazi a ľud – bolo to jedno Spoločne kňazi a ľud – bolo to jedno bohoslužobné spoločenstvobohoslužobné spoločenstvo

b/ Aké tri kryštalické body boli zachované?b/ Aké tri kryštalické body boli zachované? 1. bol zrozumiteľný jazyk, 2. texty zneli 1. bol zrozumiteľný jazyk, 2. texty zneli

nahlas a verejne, 3. úlohy boli rozdelené nahlas a verejne, 3. úlohy boli rozdelené osobitne pre klérus, ale aj pre ľud.osobitne pre klérus, ale aj pre ľud.


c/ Dôsledky vývoja liturgie po 8. storočí?c/ Dôsledky vývoja liturgie po 8. storočí? Za Alpami v Gálii a v Germánii a potom aj Za Alpami v Gálii a v Germánii a potom aj

v Slovanských krajinách latinsky nehovoriliv Slovanských krajinách latinsky nehovorili Spontánne sa už neodpovedalo, namiesto Spontánne sa už neodpovedalo, namiesto

ľudu začal odpovedať zbor klerikov, alebo ľudu začal odpovedať zbor klerikov, alebo len miništranti, ktorí textom nerozumelilen miništranti, ktorí textom nerozumeli

Ľud si vytvoril alegorické výklady liturgie, Ľud si vytvoril alegorické výklady liturgie, zbožne sa modlil, spieval - dvojkoľjnosťzbožne sa modlil, spieval - dvojkoľjnosť


d/ Teológia liturgie tohto obdobiad/ Teológia liturgie tohto obdobia Namiesto liturgie sa ľud „čosi“ modlil počas Namiesto liturgie sa ľud „čosi“ modlil počas

slávenia liturgie kňazom (aj iné pobožnosti)slávenia liturgie kňazom (aj iné pobožnosti) Ľud rozjímal o „tŕpkom“ utrpení Pána a Ľud rozjímal o „tŕpkom“ utrpení Pána a

zabúdal, že je tu nielen obeta, ale aj hostinazabúdal, že je tu nielen obeta, ale aj hostina Len adorovanie spôsobilo pokles prijímania Len adorovanie spôsobilo pokles prijímania

(na druhej strane príkaz aspoň 1x za rok)(na druhej strane príkaz aspoň 1x za rok) Podstatnú časť omše ľud nepočul – potichu Podstatnú časť omše ľud nepočul – potichu

4. Reformné snahy o obnovu liturgie 4. Reformné snahy o obnovu liturgie pred Lutherový vystúpením a po ňompred Lutherový vystúpením a po ňom

a/ Čo sa deje v r. 1550-1550 v Nemecku(3os)?a/ Čo sa deje v r. 1550-1550 v Nemecku(3os)? Christoforus FlurheymChristoforus Flurheym v Bazileji (1514,1529) v Bazileji (1514,1529)

vydáva vydáva text misála pre ľud text misála pre ľud v ktorom je aj v ktorom je aj nemecký text vedľa latinského.nemecký text vedľa latinského.

Johan LeisentrittJohan Leisentritt (1527-1586) v Budyšíně (1527-1586) v Budyšíně vydáva vydáva dvojdielny kancionáldvojdielny kancionál aj v nemčine aj v nemčine

Georg WitzelGeorg Witzel v Kolíne (1545) v Kolíne (1545) breviár, misál a breviár, misál a časť rituálačasť rituála a v Muhuči a v Muhuči žaltár žaltár (1501 - 1573) (1501 - 1573)


b/ Čo sa deje v 17. a 18. st. vo Francúzsku?b/ Čo sa deje v 17. a 18. st. vo Francúzsku? Jean MabillonJean Mabillon (1654 – 1739) publikuje pram- (1654 – 1739) publikuje pram-

ene ene Galskej liturgie Galskej liturgie a a rímskerímske Ordines. Ordines. Edmond MarteneEdmond Martene (1654-1739) vydáva (1654-1739) vydáva De De

antiquis Ecclesiae Ritibus antiquis Ecclesiae Ritibus (Ruen 1702) a (Ruen 1702) a prekladá do francúzštiny prekladá do francúzštiny misál misál (Voisin 1660)(Voisin 1660)

LetourueuxLetourueux (1680) vydáva knihu (1680) vydáva knihu o najlepšej o najlepšej účasti na sv. omšiúčasti na sv. omši, spis , spis o pôstnej dobeo pôstnej dobe a a šesťzväzkové dielo šesťzväzkové dielo o liturgickom roku. o liturgickom roku.


c/ O čo sa snaží umiernené krídlo katolíckych c/ O čo sa snaží umiernené krídlo katolíckych osvietencov?osvietencov?

- zjednodušiť liturgiu, urobiť ju zrozumiteľnou - zjednodušiť liturgiu, urobiť ju zrozumiteľnou pre ľud pre ľud pomocou piesní pomocou piesní a zaviesť činnú účasť a zaviesť činnú účasť ľudu zavedením materského jazyka aspoň do ľudu zavedením materského jazyka aspoň do niektorých častí liturgie. - Ignác H. Wesenberg niektorých častí liturgie. - Ignác H. Wesenberg (+1860), biskup Johan Michael Sailer (1741-(+1860), biskup Johan Michael Sailer (1741-1832) a Johan Baptist Hischer (1788-1865).1832) a Johan Baptist Hischer (1788-1865).


d/ Čo sa deje v 18. a 19. st. v Čechách a na d/ Čo sa deje v 18. a 19. st. v Čechách a na Slovensku?Slovensku?

Antonín Vojtěch Hnojek (1799-1866) CZ Litoměrice Antonín Vojtěch Hnojek (1799-1866) CZ Litoměrice – žiada mater. Reč do ordinária a v propriu ľudovú – žiada mater. Reč do ordinária a v propriu ľudovú pieseň. pieseň.

Dr. Andrej Radlinský 1872 – Nábožné výlevy,Dr. Andrej Radlinský 1872 – Nábožné výlevy, Benedikt SzBenedikt Szööllöösi (1609-1656) Cantus Catholici 1655 si (1609-1656) Cantus Catholici 1655

Sp. Kapitula/Levoča 1700 Trnava Pavlín Bajan Sp. Kapitula/Levoča 1700 Trnava Pavlín Bajan (1783) Anton Bernolák, Juraj Hollý 1804 Nábožné (1783) Anton Bernolák, Juraj Hollý 1804 Nábožné katolícke pesničky, František Zaškovský atď. katolícke pesničky, František Zaškovský atď.

5. Počiatky liturgického hnutia na 5. Počiatky liturgického hnutia na prelome 19. a 20. storočiaprelome 19. a 20. storočia

a/ Čo bolo predpokladom vzniku litur. hnutia? a/ Čo bolo predpokladom vzniku litur. hnutia? Obnova benediktínskych kláštorov – vzorové Obnova benediktínskych kláštorov – vzorové slávenie, vedecké skúmanie liturgieslávenie, vedecké skúmanie liturgie

b/ Kto, čo a kde zakladá vo Francúzsku?b/ Kto, čo a kde zakladá vo Francúzsku? Prosper Prosper Gueranger (1805-1875) zakladá kláštor v Solesmes Gueranger (1805-1875) zakladá kláštor v Solesmes (1837), zbiera a študuje archeologické pramene. (1837), zbiera a študuje archeologické pramene. Louis Duchesne (1888) Origines du culte chretien Louis Duchesne (1888) Origines du culte chretien (Pôvod kresťanského kultu) - Klasické dejiny liturgie (Pôvod kresťanského kultu) - Klasické dejiny liturgie do Karolovcov. Pierre Battifol – dejiny rím. Breviára. do Karolovcov. Pierre Battifol – dejiny rím. Breviára. Ulysse Chevalier – stredovekú liturgickú poéziu. Ulysse Chevalier – stredovekú liturgickú poéziu. Vrchol liturgie vidia v stredoveku, Cabrol v kr. antikeVrchol liturgie vidia v stredoveku, Cabrol v kr. antike


c/ Kto, čo a kde zakladá v Nemecku? c/ Kto, čo a kde zakladá v Nemecku? Bratia Bratia Maurus a Placidus Wolterovci (1863) Maurus a Placidus Wolterovci (1863) zakladajú benediktínske opátstvo v Beurone. zakladajú benediktínske opátstvo v Beurone. Anselm Schott (1884) latin.-nemecký misál. Anselm Schott (1884) latin.-nemecký misál. Opát E.Hervegen v kláštore Maria Laach Opát E.Hervegen v kláštore Maria Laach vydáva vydáva Ecclesia orans Ecclesia orans a venuje sa inteligencii. a venuje sa inteligencii. Tu vydali aj prvýkrát Vom Geist der Liturgie Tu vydali aj prvýkrát Vom Geist der Liturgie (O duchu liturgie) od R. Quardiniho. Gemein- (O duchu liturgie) od R. Quardiniho. Gemein- demesse. Všetci odpovedali a tvárou k oltáru.demesse. Všetci odpovedali a tvárou k oltáru.


d/ Kto, čo a kde zakladá v Rakúsku? d/ Kto, čo a kde zakladá v Rakúsku? Pius Pius Parsch (+1954) Klosterneuburg – rozdával Parsch (+1954) Klosterneuburg – rozdával ľudu texty sv. omše v národnom jazyku. 25 ľudu texty sv. omše v národnom jazyku. 25 mil. exemplárov a vydával modlitebníky. mil. exemplárov a vydával modlitebníky. Romano Quardini pracuje s mládežou a chce Romano Quardini pracuje s mládežou a chce obnovovať liturgiu, prostrednivtvom mládeže. obnovovať liturgiu, prostrednivtvom mládeže. A. J. Jungman (1950) „Missarum sollemnia“ A. J. Jungman (1950) „Missarum sollemnia“ Liturgia má byť aktivitou celej Cirkvi Liturgia má byť aktivitou celej Cirkvi nasmerovanou k Nebeskému Otcovi skrze nasmerovanou k Nebeskému Otcovi skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. Farské spoloč. Ježiša Krista v Duchu Svätom. Farské spoloč.

6. Lit. snahy romantizmu a secesie6. Lit. snahy romantizmu a secesie

a/ Čo urobili nové myšlienkové prúdy s a/ Čo urobili nové myšlienkové prúdy s človekom v 19. st.?človekom v 19. st.? Racionalizmus a Racionalizmus a osvietenstvo vyústili do pozitivizmu. A tak z osvietenstvo vyústili do pozitivizmu. A tak z veriaceho človeka urobili materialistu a ateistu. veriaceho človeka urobili materialistu a ateistu. Hlavným zdrojom poznania pre pozitivistov Hlavným zdrojom poznania pre pozitivistov bol ľudský rozum. Božie zjavenie neuznávali bol ľudský rozum. Božie zjavenie neuznávali ani nerešpektovali. Hlásali slobodu, ale bez ani nerešpektovali. Hlásali slobodu, ale bez hraníc, vedu ako opis faktov, ktoré triedili, hraníc, vedu ako opis faktov, ktoré triedili, popisovali, avšak skoro vôbec neanalyzovali. popisovali, avšak skoro vôbec neanalyzovali.


b/ Ako na to reagovala Cirkev?b/ Ako na to reagovala Cirkev? Cirkev volala Cirkev volala po obnove stratenej duchovnosti. Romantizmus ju po obnove stratenej duchovnosti. Romantizmus ju hľadal v stredoveku a tak študoval scholastiku. hľadal v stredoveku a tak študoval scholastiku. Napodobňoval gotiku a vracal sa ku gregoriánskemu Napodobňoval gotiku a vracal sa ku gregoriánskemu chorálu.chorálu.

c/ O čo sa snaží Oxfordské hnutie?c/ O čo sa snaží Oxfordské hnutie? H.Newman už 15 r. H.Newman už 15 r. pred obrátením sa modlil breviár. Študoval sv. Otcov, pred obrátením sa modlil breviár. Študoval sv. Otcov, komentáre k sv. Písmu, objavil krásu rím. liturgie. komentáre k sv. Písmu, objavil krásu rím. liturgie. Podporoval vydávanie lit. Prameňov u kolegov: Feltoe, Podporoval vydávanie lit. Prameňov u kolegov: Feltoe, Wilson, Brightaman, kard. Wiseman Wilson, Brightaman, kard. Wiseman


d/ Čo sa deje v sakrálnom umení, v cirkevnej hudbe a d/ Čo sa deje v sakrálnom umení, v cirkevnej hudbe a prečo to nepomohlo?prečo to nepomohlo? Nastúpilo puritánstvo. Nastúpilo puritánstvo. Obnovovatelia liturgie barokové interiéry kostolov Obnovovatelia liturgie barokové interiéry kostolov vymieňali za neogotické a aj nové kostoly stavali v vymieňali za neogotické a aj nové kostoly stavali v neogotickom a neorománskom slohu. Chýbal však neogotickom a neorománskom slohu. Chýbal však originál. Skĺzlo to až do remeselníckej prestíže a originál. Skĺzlo to až do remeselníckej prestíže a zničili sa viaceré umelecké diela baroka. Do grego-zničili sa viaceré umelecké diela baroka. Do grego-

riánskeho chorálu vložili ikty (prízvuky) a riánskeho chorálu vložili ikty (prízvuky) a napodobňovli diela G. P. Pallestrinu. Nepomohlo, napodobňovli diela G. P. Pallestrinu. Nepomohlo, lebo 1/kópia sa nerovná originálu,2/ vzor v stredove-lebo 1/kópia sa nerovná originálu,2/ vzor v stredove-ku nebol najčistejší 3/ aktívna účasť - protestantiku nebol najčistejší 3/ aktívna účasť - protestanti

7. Liturg. obnova Pia X. (1832-1914)7. Liturg. obnova Pia X. (1832-1914)

a/ Čo hovorí o lit. Obnove Pius X. a ako bola a/ Čo hovorí o lit. Obnove Pius X. a ako bola prijatá?prijatá? Motu proprio: Tra le Sollecitudini Motu proprio: Tra le Sollecitudini (22.11.1903) o cirkevnej hudbe – aktívna (22.11.1903) o cirkevnej hudbe – aktívna účasť veriacich, pestovanie greg. Choráluúčasť veriacich, pestovanie greg. Chorálu

b/ Čo a kde nariadil o Eucharistii?b/ Čo a kde nariadil o Eucharistii? Dekrét Dekrét Sacra Tridentina Synodus (1905) časté sväté Sacra Tridentina Synodus (1905) časté sväté prijímanie a počas sv. omše, nie mimo nej, prijímanie a počas sv. omše, nie mimo nej, sv. omša má mať obetný charaktersv. omša má mať obetný charakter

7. Liturg. obnova Pia X. (1832-1914)7. Liturg. obnova Pia X. (1832-1914)

c/ Kde a ako obnovil Liturgiu hodín?c/ Kde a ako obnovil Liturgiu hodín? V r. 1911 V r. 1911 nariadil lepšie usporiadať žalmy v liturgii nariadil lepšie usporiadať žalmy v liturgii hodín, v r. 1914 vydáva nový breviár v ktorom hodín, v r. 1914 vydáva nový breviár v ktorom je viac čítaní zo sv. Písma a zároveň nariaďuje je viac čítaní zo sv. Písma a zároveň nariaďuje biblické štúdium v seminároch, aby kňazi biblické štúdium v seminároch, aby kňazi vedeli lepšie konať službu Božieho slovavedeli lepšie konať službu Božieho slova

d/ Čo vydal z liturgického spevu - aké heslo?d/ Čo vydal z liturgického spevu - aké heslo? Graduale Romanum (1907) Písmo a liturgia Graduale Romanum (1907) Písmo a liturgia

8. Liturgické úsilie benediktína 8. Liturgické úsilie benediktína Lamberta Beauduina (1873-1960)Lamberta Beauduina (1873-1960)

a/ Kto to bol a čím sa zaoberal pôvodne?a/ Kto to bol a čím sa zaoberal pôvodne? Najprv bol diecéznym kňazom a venoval sa Najprv bol diecéznym kňazom a venoval sa robotníkom. V r. 1906 vstúpil v Kaisersbergu robotníkom. V r. 1906 vstúpil v Kaisersbergu do benediktínskeho kláštora Mont César do benediktínskeho kláštora Mont César Lovan Lovan

b/ Čo hovoril o liturgii ako benediktín?b/ Čo hovoril o liturgii ako benediktín? Liturgia musí byť „demokratizovaná“ a Liturgia musí byť „demokratizovaná“ a benediktíni nesmú byť aristokratmi liturgie. benediktíni nesmú byť aristokratmi liturgie. Z liturgie musia žiť všetci aj jednoduchý ľud. Z liturgie musia žiť všetci aj jednoduchý ľud.


c/ Kto a ako pomohol Don Lambertovi šíriť c/ Kto a ako pomohol Don Lambertovi šíriť nové myšlienky o liturgii?nové myšlienky o liturgii? Kardinál Mercier a Kardinál Mercier a historik Gottfried Kurth. Kardinál pozval Dona historik Gottfried Kurth. Kardinál pozval Dona Lamberta na Dni katolíkov v Mechlíne (1909) Lamberta na Dni katolíkov v Mechlíne (1909) Dali ho do sekcie pre umenie, avšak G. Kurth Dali ho do sekcie pre umenie, avšak G. Kurth jeho myšlienky zopakoval v pléne pred jeho myšlienky zopakoval v pléne pred všetkými - prijali ich s aplauzom – misál všetkými - prijali ich s aplauzom – misál nesmie byť nezrozumiteľnou knihou pre ľud. nesmie byť nezrozumiteľnou knihou pre ľud. Liturgiu predstavil ako pastoračnú príležitosť. Liturgiu predstavil ako pastoračnú príležitosť. Odporúčal liturgiu hodín pre ľud v ich jazyku. Odporúčal liturgiu hodín pre ľud v ich jazyku.


d/ Čo predpovedal a neskôr sa uskutočnilo?d/ Čo predpovedal a neskôr sa uskutočnilo? Pápež bude opäť sláviť pôstne stationárne Pápež bude opäť sláviť pôstne stationárne bohoslužby v Ríme, zavedie sa večerná sv. bohoslužby v Ríme, zavedie sa večerná sv. omša, aj na západ sa rozšíri koncelebrácia. Od omša, aj na západ sa rozšíri koncelebrácia. Od roku 1909 vydával nedeľný ľudový misál v roku 1909 vydával nedeľný ľudový misál v mesačných zošitkoch a výklad liturgických mesačných zošitkoch a výklad liturgických textov v mesačníku: Questions liturgiques it textov v mesačníku: Questions liturgiques it paroissiales – Otázky liturgie a duchovnej paroissiales – Otázky liturgie a duchovnej správy. Kláštor zmenil na centrum lit. prácesprávy. Kláštor zmenil na centrum lit. práce

9. Odo Casel, Ildefons Herwegen 9. Odo Casel, Ildefons Herwegen a ich liturgické úsiliea ich liturgické úsilie

a/ Kto bol Casel, Herwegen, o čo sa usilovali?a/ Kto bol Casel, Herwegen, o čo sa usilovali? Ildefons Herwegen bol od r 1918 opát v bene-Ildefons Herwegen bol od r 1918 opát v bene-diktínskom kláštore Maria Laach v porýnskej diktínskom kláštore Maria Laach v porýnskej beuronskej kongregácii. Odo Casel jeho spolubrat v beuronskej kongregácii. Odo Casel jeho spolubrat v tom istom kláštore sa usilovali o obnovu liturgie tom istom kláštore sa usilovali o obnovu liturgie pôsobením na inteligenciu.pôsobením na inteligenciu.

b/ Prostredníctvom čoho chceli lit. obnoviť? b/ Prostredníctvom čoho chceli lit. obnoviť? Slávili Slávili ju s najväčšou presnosťou a hĺbkou a uskutočnili ju s najväčšou presnosťou a hĺbkou a uskutočnili teologické a historické skúmanie liturgie – poukázali teologické a historické skúmanie liturgie – poukázali na pôvod a zmysel liturgie v jej rôznych formách.na pôvod a zmysel liturgie v jej rôznych formách.


c/ Kto z inteligencie navštívil ich kláštor?c/ Kto z inteligencie navštívil ich kláštor? Päť Päť vzdelancov, okrem iných aj Heinrich Brvzdelancov, okrem iných aj Heinrich Bruning, uning, neskorší nemecký ríšsky kancelár a Róbert neskorší nemecký ríšsky kancelár a Róbert Schuman, neskorší predseda francúzskej vlády Schuman, neskorší predseda francúzskej vlády (zakla-datelia EU) vo sv. týždni v roku 1913 (zakla-datelia EU) vo sv. týždni v roku 1913 spolu s mníchmi slávili veľkonočnú vigíliu, spolu s mníchmi slávili veľkonočnú vigíliu, lebo túžili po čomsi organickom vo svete lebo túžili po čomsi organickom vo svete liturgie (Herman Platz) – po rýdzej kráse.liturgie (Herman Platz) – po rýdzej kráse.


d/ Podstatné črty teologicko-liturgického d/ Podstatné črty teologicko-liturgického myslenia Casela a Herwegena?myslenia Casela a Herwegena? Herwegen učil, Herwegen učil, že Cirkev je tajomné Telo Kristovo. Liturgiu že Cirkev je tajomné Telo Kristovo. Liturgiu chápal ako princíp oslavy Boha a posvätenia chápal ako princíp oslavy Boha a posvätenia človeka. Casel chápal liturgiu ako mysterium – človeka. Casel chápal liturgiu ako mysterium – nevedel to však synteticky doložiť. Liturgiu nevedel to však synteticky doložiť. Liturgiu chápal ako sprítomnenie Kristovho Vykupiteľ-chápal ako sprítomnenie Kristovho Vykupiteľ-ského diela. Stredobod lit. Roka je Veľkonoč-ského diela. Stredobod lit. Roka je Veľkonoč-né tajomstvo. Umrel po veľ. Vigílii r. 1948. né tajomstvo. Umrel po veľ. Vigílii r. 1948.

10. Konštitúcia Sacrosanctum 10. Konštitúcia Sacrosanctum Concilium o liturgii (4.12.1963)Concilium o liturgii (4.12.1963)

a/ Akých 10 prvkov SC v liturgii zaviedlo?a/ Akých 10 prvkov SC v liturgii zaviedlo? 1/veriacim sa vracia akt. účasť na liturgii 1/veriacim sa vracia akt. účasť na liturgii 2/adaptácia liturgie pre iné kultúry a národy 2/adaptácia liturgie pre iné kultúry a národy 3/subsidiarita – aj nižší majú svoje úlohy, 3/subsidiarita – aj nižší majú svoje úlohy, netreba im ich brať 4/národný jazyk 5/nahlas netreba im ich brať 4/národný jazyk 5/nahlas 6/koncelebrácia 7/veriaci môžu aj Krv 8/Písmo 6/koncelebrácia 7/veriaci môžu aj Krv 8/Písmo sv. do všetkých obradov 9/samostatná sv. do všetkých obradov 9/samostatná Bohoslužba Slova 10/predsedajúci môže Bohoslužba Slova 10/predsedajúci môže spontánne niektoré časti predniesťspontánne niektoré časti predniesť

10. Konštitúcia Sacrosanctum 10. Konštitúcia Sacrosanctum Concilium o liturgii (4.12.1963)Concilium o liturgii (4.12.1963)

b/ Aké 2 prekážky účasti ľudu SC odstraňuje?b/ Aké 2 prekážky účasti ľudu SC odstraňuje? Dvojkoľajnosť a sklerikalizovanie liturgieDvojkoľajnosť a sklerikalizovanie liturgie

c/ K akému posunu v liturgii došlo?c/ K akému posunu v liturgii došlo? Akcent sa Akcent sa kladie na posvätenie človeka a tak oslava Bohakladie na posvätenie človeka a tak oslava Boha

d/ Úkonom koho je liturgia Cirkvi podľa SC?d/ Úkonom koho je liturgia Cirkvi podľa SC? Celého mystického Krista, t.j. hlavy – kňaza, Celého mystického Krista, t.j. hlavy – kňaza, ale aj údov – t.j. všetkých veriacich. Je to ale aj údov – t.j. všetkých veriacich. Je to spoločné dielo Boha a človeka – božské dielospoločné dielo Boha a človeka – božské dielo

11. Zmysel a prostriedky 11. Zmysel a prostriedky obnovenej liturgieobnovenej liturgie

a/ Prečo treba obnoviť liturgiu a čo v nej?a/ Prečo treba obnoviť liturgiu a čo v nej? Aby uskutočňovanie Kristovho kňazstva lepšie Aby uskutočňovanie Kristovho kňazstva lepšie zvýrazňovalo posvätenie človeka a oslavu zvýrazňovalo posvätenie človeka a oslavu Boha. Obnoviť treba to, čo podlieha zmenám, Boha. Obnoviť treba to, čo podlieha zmenám, lebo sa to stalo nezrozumiteľné dnešným lebo sa to stalo nezrozumiteľné dnešným ľuďom a bráni im to v činnej účasti na liturgiiľuďom a bráni im to v činnej účasti na liturgii

b/ Podľa ktorých 6 zásad sa má obnoviť b/ Podľa ktorých 6 zásad sa má obnoviť liturgia?liturgia? 1/zrozumiteľná 2/subsidiarita 3/činná 1/zrozumiteľná 2/subsidiarita 3/činná účasť 4/kontinuita 5/prispôsobenie 6/Písmo sv.účasť 4/kontinuita 5/prispôsobenie 6/Písmo sv.

11. Zmysel a prostriedky 11. Zmysel a prostriedky obnovenej liturgieobnovenej liturgie

c/ Kto je nositeľom liturgie a čo je základom činnej c/ Kto je nositeľom liturgie a čo je základom činnej účasti ľudu?účasti ľudu? Nositeľom liturgie je celá cirkevná obec, Nositeľom liturgie je celá cirkevná obec, celé farské spoločenstvo hierarchicky usporiadané na celé farské spoločenstvo hierarchicky usporiadané na čele s kňazom. Činná účasť ľudu vyplýva z krstu a čele s kňazom. Činná účasť ľudu vyplýva z krstu a birmovkybirmovky

d/ Aké 3 skutočnosti sú predpokladom liturgickej d/ Aké 3 skutočnosti sú predpokladom liturgickej výchovy a pastorácie?výchovy a pastorácie? 1/kňazi majú byť nadchnutí 1/kňazi majú byť nadchnutí liturgiou a vysvetľovať ju ľudu 2/lit.komisie majú liturgiou a vysvetľovať ju ľudu 2/lit.komisie majú pripravovať obnovu 3/Rituál má základné rysy lit. pripravovať obnovu 3/Rituál má základné rysy lit. obradov KBS má doplniť miestne zvyky, potvrdí Rímobradov KBS má doplniť miestne zvyky, potvrdí Rím

12. Symboly a znaky v liturgii 12. Symboly a znaky v liturgii

a/ Aké majú byť v liturgii znaky a symboly?a/ Aké majú byť v liturgii znaky a symboly? Poznateľné už zo svojej povahy a vnímateľnéPoznateľné už zo svojej povahy a vnímateľné

b/ Ako sa zabezpečí didaktický cieľ sviatostí?b/ Ako sa zabezpečí didaktický cieľ sviatostí? Nezrozumiteľné prvky treba vylúčiť a obrady treba Nezrozumiteľné prvky treba vylúčiť a obrady treba upraviť tak, vyjadrovali čo naznačujúupraviť tak, vyjadrovali čo naznačujú

c/ Čo treba pri sviatostiach okrem „opus operatumô?c/ Čo treba pri sviatostiach okrem „opus operatumô? Pripraveného prijímateľa sviatostíPripraveného prijímateľa sviatostí

d/ Ako sa zabezpečí prameň a vrchol liturgie?d/ Ako sa zabezpečí prameň a vrchol liturgie? Pobožnosti ju majú predchádzať a po nej môžu ďalšie Pobožnosti ju majú predchádzať a po nej môžu ďalšie nasledovať – z liturgie majú vychádzať, k nej nasledovať – z liturgie majú vychádzať, k nej smerovaťsmerovať

13. Obnova liturgie Eucharistie13. Obnova liturgie Eucharistie

a/ Ako majú veriaci sláviť Eucharistiu?a/ Ako majú veriaci sláviť Eucharistiu? Nielen Nielen rukami kňaza, ale s ním a aj so svojimi. Majú rukami kňaza, ale s ním a aj so svojimi. Majú sa modliť, počúvať BS, prinášať obetné dary, sa modliť, počúvať BS, prinášať obetné dary, obetovať Pánovo Telo a Krv, prijímať Euch.obetovať Pánovo Telo a Krv, prijímať Euch.

b/ Čo treba robiť s omšovým poriadkom?b/ Čo treba robiť s omšovým poriadkom? Upraviť tak, aby počas sv. omše sa mohol Upraviť tak, aby počas sv. omše sa mohol uskutočniť skutočný dialóg medzi kňazom a uskutočniť skutočný dialóg medzi kňazom a ľuďmi. Nech sa zjednoduší a vráti čo zaniklo.ľuďmi. Nech sa zjednoduší a vráti čo zaniklo.

13. Obnova liturgie Eucharistie13. Obnova liturgie Eucharistie

c/ Ako treba obnoviť Bohoslužbu Slova?c/ Ako treba obnoviť Bohoslužbu Slova? Treba pripraviť bohatší stôl Božieho Slova. Treba pripraviť bohatší stôl Božieho Slova. Väčší výber čítaní a v homílii výklad PísmaVäčší výber čítaní a v homílii výklad Písma

d/ Ako sa má obnoviť liturgická reč?d/ Ako sa má obnoviť liturgická reč? Popri Popri latinskej reči, ktorá ostávana naďalej latinskej reči, ktorá ostávana naďalej liturgickou rečou Rímskej Cirkvi sa povoľuje liturgickou rečou Rímskej Cirkvi sa povoľuje aj reč ľudu. Teda nie namiesto nej. Kde je viac aj reč ľudu. Teda nie namiesto nej. Kde je viac omší v nedele jednu treba sláviť po latinsky.omší v nedele jednu treba sláviť po latinsky.

14. Obnova sviatostí a svätenín14. Obnova sviatostí a svätenín

a/ Načo sú určené sviatosti (3)?a/ Načo sú určené sviatosti (3)? 1/ k posväteniu 1/ k posväteniu človeka, 2/ k oslave boha 3/ k budovaniu Kristovho človeka, 2/ k oslave boha 3/ k budovaniu Kristovho mystického Telamystického Tela

b/ Ako chápať spoločenský ráz sviatostí?b/ Ako chápať spoločenský ráz sviatostí? Majú sa Majú sa vysluhovať počas sv. omše za účasti ľuduvysluhovať počas sv. omše za účasti ľudu

c/ Na ktorých sa má zúčastniť ľud?c/ Na ktorých sa má zúčastniť ľud? Krst, birmovanie, Krst, birmovanie, sviatosť kňazstva a manželstvasviatosť kňazstva a manželstva

d/ Ako sa majú obnoviť sväteniny?d/ Ako sa majú obnoviť sväteniny? Nemajú sa rušiť, Nemajú sa rušiť, pripodobniť dnešnej dobe, vysvetliť rozdiel so pripodobniť dnešnej dobe, vysvetliť rozdiel so sviatosťami a poukázať na súvis vecí s osobami sviatosťami a poukázať na súvis vecí s osobami

15. Obnova posvätenia času a 15. Obnova posvätenia času a liturgického priestoruliturgického priestoru

a/ Ako sa má obnoviť Liturgia hodín?a/ Ako sa má obnoviť Liturgia hodín? Má sa Má sa prispôsobiť rytmu a potrebám dnešného života prispôsobiť rytmu a potrebám dnešného života ordinár môže klerikov dišpenzovať (choroba) ordinár môže klerikov dišpenzovať (choroba) zapájať do tejto modlitby aj Boží ľudzapájať do tejto modlitby aj Boží ľud

b/ Ako sa má obnoviť liturgický rok?b/ Ako sa má obnoviť liturgický rok? Lit. Rok Lit. Rok nie je len pamiatkou na Kristové spásonosné nie je len pamiatkou na Kristové spásonosné diela, ale je ich sprítomnením. Stredobodom a diela, ale je ich sprítomnením. Stredobodom a vrcholom lit. Roka je veľk. Nedeľa – každá n. vrcholom lit. Roka je veľk. Nedeľa – každá n.


c/ Ako sa má obnoviť liturgická hudba?c/ Ako sa má obnoviť liturgická hudba? Má Má byť neoddeliteľnou časťou liturgie. Nie čosi si byť neoddeliteľnou časťou liturgie. Nie čosi si počas liturgie zaspievať, spievať rovno počas liturgie zaspievať, spievať rovno liturgiu. Ľud sa má do spevu zapájať. liturgiu. Ľud sa má do spevu zapájať. Vlastným spevom rímskej liturgie je greg. Vlastným spevom rímskej liturgie je greg. Chorál a nástrojom píšťalový orga. Iné druhy Chorál a nástrojom píšťalový orga. Iné druhy hudby a iné hud. nástroje sú dovolené ak hudby a iné hud. nástroje sú dovolené ak spĺňajú kritéria posvätnosti, nábožnosti. spĺňajú kritéria posvätnosti, nábožnosti.


d/ Ako sa má obnoviť liturgický priestor?d/ Ako sa má obnoviť liturgický priestor? Liturgický priestor má mať znaky pravého Liturgický priestor má mať znaky pravého umenia. Môžu byť použité rôzne formy umenia. Môžu byť použité rôzne formy umenia, druhy stvárnenia, ale musia umenia, druhy stvárnenia, ale musia vyjadrovať posvätno. Nové liturgické stavby vyjadrovať posvätno. Nové liturgické stavby treba stavať tak, aby sa každý mohol činne treba stavať tak, aby sa každý mohol činne zúčastňovať na liturgii, aby videl, aby mohol zúčastňovať na liturgii, aby videl, aby mohol prinášať obetné dary, pristupovať k sv. prinášať obetné dary, pristupovať k sv. prijímaniu. Aby tam bolo všetko posvätné.prijímaniu. Aby tam bolo všetko posvätné.

Princípy obnovy liturgiePrincípy obnovy liturgie

Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť

Amantius AkimjakAmantius Akimjak

Amantius Akimjak Princípy obnovy liturgie

Documents

Transcript of Amantius Akimjak Princípy obnovy liturgie