¾»¸‡µ‚²¾...

download ¾»¸‡µ‚²¾ ¾±€°·µ† ²¾·½¸½¾²µ½¸µ solution saturated ... diluted concentrated

of 6

  • date post

    07-Sep-2018
  • Category

    Documents

  • view

    215
  • download

    0

Embed Size (px)

Transcript of ¾»¸‡µ‚²¾...

  • mnostvo vzorka vznik tvorba

    stlos reagujca ltka

    reakn p r o d u k t medz iprodukt

    ekupenst\ o plynn kvapaln tuh para roztok nasten presten

    zrieden komenlrov ;\ rozpa rozpustnost rozpadlo bod tuhnut ia bod topenia bod varu specifick vha hustota t lak objem teplota teplo

    , v

    amount, quanti ty sample, specimen format ion formation

    stability reactant

    product i n t e r m e d i a t e

    s tate gaseous liquid solid vapour, sleam solution saturated sunereaturated oversaturatcd di luted concentrated dissolve solubility solvent Freezing point melting point boiling point specific weight density pressure volume. t e m p e r a t u r e heat

    N O V K N I H Y A S O P I S Y

    Lng. Dr. R. ivla a spolupracovnci : \ yrohti umelch vlken. 1949. edcii . .Technick prruky Prce" vydalo naklarlale-6 h o Prca \ Bratislave. Jazvkov prava: \ . \ . ndor, profesor. Nklad 3.000 vtlakov. Str. 221. cena br. K , L40. .

    Nalkla'atestvo Prca vydvanm Technickch pr ruiek usiJ

    luje -a pomha pri zvyovan odbornej zdatnosti pracujcich vo vetkch oblastiach priemyselnej vroby. Vydanm prruky o vrobe umelch vlken vloilo do rk naich textilnch chemikov a ostatnch pracovnkov v tom o sektore pomcku, ktor m pre-

  • hbi icli odborn vzdelanie a podniet i ich iniciatvu a vvuulie-zaiyo vo vrobe. Kniha je sbornm yytbaalra prednok na kurze vroby umelch vlken, uspor iadanom stedm kol prce URO, mala teda pre splnenie tejto zodpovednej lohx vetky predpoklady.

    Dielo je rozdelen do tchto kapi to l : vod (Ing. J. Volek). O vrobe umelch vlken (Ing. Dr. R. Klat t ) . Dejepisn vvoj ve vrobe umelch vlken (Ing. E. Mller).. Suroviny vo vrobe umelch vlken ( lng. Dr. R. ) . Vroba umelho hodvbu viskzovm spsobom (Ing. Dr. R. K l a t t ) . Vroba umelho hodvbu spsobom acettovm (Ing. Dr. R. K l a t t ) . Vroba menatho hedvb (ing. F . Krb l ) . Vroba umelej strie (Dr. L. Chod k ) . Nov smry ve spdn umelch vlken (Ing. F. Kebl). Nov poizma.tky o umelch v lknach (Ing. V. Ra). P r o v d n kontroly ve vrob umlch vlken (Ing. J. D v o k ) . Analyt ick metdy vo vrobe umelch vlken (lng. j . Ondy). Mechanika a mikroskopie pze viskoeoviho hedvb (J. ; Lika). P o r u c h y vrobnho zariadenia a ich odstrnenie (Ing. Dr. R. K l a t t ) . Monosti regenerace chemikli pi vrob umlch vlken ( lng. . Sorel). Zpracovn umlho hedvb a nroky spotebitel. (S. Hanka) . Pouit umlohedvbnho cordu ve vrob pneumat ik (M. Stepn). Statistick pehledy vrob umlch vlken (Ing. . Nesvadba) .

    Vber prednok, ako vidie, bol vemi starostliv. Vina a u t o r o v prina mnobo najnovch a asto vemi uitonch podrobnost a postrehov. Nai technick pracovnci mu tu naerpa vea hodnotnch nmetov, k tor sa daj pr iamo upotrebi tak v prevdzke, ako aj p r i zlepovan vrobnch postupov. Vtanou novinkou v tejto pr ruke s napl. kapitoly ,,Provdni komroly ve vrob umlch v l k e n " a P o r u c h y vrobnho za riadenia a ich ods t raovanie" . Hlbok a vestrann zujeui pracujcich o vrobu vrazne odzrkaduje zaradenie kapitoly ..Statist ick pehledy k vrob umlch v lken" . Ukazuje sa \ nich nzorne, ak vznam pripisuje 5 R P t o m u t o sektoru vroby, a ako vemi zle n a odbornom vzdelan vetkch pracovnkov.

    Kniha teda podva ucelen pohad na problemat iku vroby umelch v lken a p o m h a hada dokonalejie vrobn metdy. T t o 'vycho'vviatesk loha sa vak me splni iba vtedy, ak eel k n i h a bude psan p r s t u p n m , jasnm slohom, a ak sa bude dsledne pouva s rozumite ln a sprvna terminolgia. Skoda, e tmto podmienkam kniha v niekokch kapi tolch vbec nevyhovuje.

    > T a k napir. v kapitole , .0 -vrobe umelch vlken tame na str 9. t ieto vely.

    Poda vplyvu oganieko-ehemieUeli syntz na textiln priemysel rozoznvanie:

  • aj syntzy vznikajce zuachtenm pr rodnch produktov,.. tukov- a celulzy a

    b) syntzy vznikajce z uhlia, k tor mono oznai ako plncsyn tetick.

    Okrem tchto syntz alebo h m t , k tor sa vytvraj pre textlie? je ete vea syntz a p r o d u k t o v vyrobench na in ciele. o vemi ovplyvuje texti ln odbor a bude ho ise i v budcnost i stle viac ovplyvova' ' .

    Treba si bu poloi niekoiko otzok: Vznika j" syntzy naozaj zuachtenm pr rodnch p r o d u k t o v ? Mrne pojmy syntza, hmota a p r o d u k t povaova za synonym? Mme autoirovm vysvetlivkm rozumie tak, e poda vplyvu syntz rozoznvame napr. syaitizy plnosynteticlk, a o k r e m tchto syntz ete vea syntz a p r o d u k t o v vyrobench na in ciele?

    Auto1: takto svojrzny spsob vyjadrovania uplatuje v bjnej miere \ celej Ujto ikapitole, o srozumite lnost i lexlu ni jako neoso. Vrazne sa to prejavuje napr . v tchto odstavcoch.

    Str. 8: . .Pozorovania na mnohch hmotch, roztok k orch m vlastnosti ahavosti vlken, u skorie vnukly . . ." .

    St.r. 10: Snahy smeruj po textlich so zlepenou upotre-Iiilel iir.sou. Napriek tomu je zhotovenie samotnho idelneho-vlkna nemon^, pretoe sasne docielenie optimlnych pomerov vedie a k odporom. Bud sa teda musie voli vslovn zastane 1

    istch komplexov vlastnost, ale vdy sa bude javi pestros vlken veda seba".

    . Hojnos takchto as' o nesrozumite lnch a nesprvnych vrokov n jdeme aj v kapitole Suroviny vo vrobe umelch vlk e n " . .Uvdzanie z nich niekoko:

    Str. 27: Vetky pokusy zisti polynierizan s tupe chemicky, asi vyetrenm koncovch skupn, troskotaly na lom, e jedna mal koncov skupina, k tor napr k lad vznikla znovu roztiepenm molekuly, neme inkova v p o m e r e vekosti makromolekuly, kee sa Fyziklne vlastnosti pri takom t iepan zk ladne zmenia" .

    Str. 29: Vzorec s t ruk 'ry , ako ho uril na jskr N. H a w o r l h , me dnes, ke spolon pozorovanie chemickch rntgenogra-fickoh dt pr inies lo rozhodnut ie , plati ako zaisten. P o d l menovanho a u t o r a je molekula celulzy (CHioOsJn pomocou -glukozy vybudovan lak, e dva z tchto cyklov s te lesuj jedn o t k u celulzy. dve molekuly glukzy tvoria teda p r i odpad*-

    nui'-' vody celobizu, 1-C-atom prvho zvyku glukzy je spojen terick mostom kyslka s 4-C-atoimoin d r u h h o " .

    Str. 30: I\a zklade merania intenzity FOntgeaiovch obrzko-y ako aj inch fyziklnych metd merania mono robi daje o podobe i o priestorovom rozloen molekl " .

  • Autor si p r i k o r e k t r e pravdepodobne nevimol, e molekula celulzy je vybudovan z -glukozy. Mohol si vsak vimn, e sa nem mera intenzita rentgenovch obrzkov, ale intenzita ternania jednotl ivch iar na sn mke rentgenovho spektra. Ostatn nesprvnost i vari n e t r e b a irie komentova, treba sa vak predsa len zmieni o novej terminologii, k t o r autor bez bliieho vysvetovania a odv>odo\ ania propaguje n a p r . tmito s lovami:

    Str. 31: Kry t lu p o d o b n stavbu celulzy mnohonsobn ' poprel i , a Ambrionn presnm meranm bodov lomov vylil pochybnos jestvovania mriekovbo usporiadania malekl v micel i " .

    Str. 34: Celulza, k tor je v buniinch, je mieanina poly-'iii rhomologennch celulz". Str. 35: schopnost i puania**.

    Str. 65: chemick schopnos o d p o r u " . Str. 90: Ve.iky t r i spsoby vypieirania zaruuj pri oprav

    nom dimenzovan zptzskavanie 85959^ n a s a d a n h o rozpus-i idla" .

    Miesto slovenskch, veobecne pri jatch nzvov, pouva p . autor chybn nzvy sidny h y p o o b l o r i ' (chlornan sodn, str. 78), ..sulfthiov uhliit kysel ina" (dit i o uhliit kyselina, str. 58) a pod.

    Vrobu polyainidov (str. 42) opisuje 1.', tmi 'b slovami: Str. 42: Z k l a d n materily pre vrobu plnos) ntetiekch

    vlkn s poda teraj ch znmych druhov rozlin h m o t y " . Str. 44: K e sa polymerizcia skon, nech sa viskzov

    masa tiec p r e b l o p o m d n a autoklvu na pomaly, beiace irok, eilummioom obloen zotrvankov koleso . . . .

    Str. 44: Aby sa uahila doprava v tankoch, je tto slemina preveden do vodnatho roztoku a tak sa dopravuje do pradianne, kde sa odpaenm ustli jej skoro nle't stos .

    koda, e p. autor, k torho poznme ako jednho z naich naj lepch odbornkov vo vrobe umelch vlken, nekldol na slohov, tirminologick a vecn sprvnos svojich prvch prspevkov tak draz, ako n a svoje posledn lnky v tejto knihe. Treba tu valk zdrazni, e blavn zodpovednos za slohov pravu pripad jazykovmu k o r e k t o r o v i prof. A. V. ndorovi, k t o r h o prca vyzer talk, ako keby tierio rukopisy a ich korektry vbec netal.

    Povaujeme za p o t r e b n zmieni sa ete o kapitole Analyt ick m e t d y vo vrobe umelch v l k e n " (str. 139152). k tore j charakter is t ickm znakom je nielen pozoruhodn mnostvo tla-ovel a tylistickch chb, ale predoVetm takmer dsledn vyhbanie sa s lovenskmu chemickmu nzvosloviu a odbornej terminologii . Autor tejto kapitoly pouva napr . takmer sstavne nzov oxygn miesto kyslk, kalcium, magnzium miesto vpmk, hork at: Na str. 141 m nzov: antluachmon-2-monosulioky-selina sodn, miesto antrachinn-2-monosulfonan sodn, prp.

  • ckln sol kyseliny .aiitraehinou-2-monosulfonovej. In nespravili nzvy s napr. ovan amonn (favean amnny) , chlorid cinuaty (cniat), kliumferrokyaiiid (kyanoeleznatan draseln, p r p . fero,-kyanid draseln), meltylorange (mety loran), ferrichlorid (chlorid elezit), t i tandioxyd Okyslink titianiit), hod zpalu (zpalnosti), amoniumchllorid (chlorid amnny) , karbonty (uhliitanv ). b ikarbonly (primime, pr p . kysl uhlii tany), amoninnolybdent (molybdnan amnny) , amonpersul ft (peroxysran amnny) , kal-ciunioxalt (avean vpenat) , magneiziumamonosrt (osore-n a n amnno-horeniat), kyselina fluorov (fluorovodkov) a pad. Najviac terminologickch, tylistickch a vecnch chb je v odseku o analze vody (str. 149150). Napr . na str. 149 tame: ..PbCh oxyduje M n " na M11O7. Na str. 150 opisuje sa stanovenie kyslka tmito slovami:

    Qxgn. Hydroxyd dvojmocnho Mn vplyvom kyslinka xyduje sa n a tvormocn M n " " . (). P r e v e d e n m tejto sleniny na mangano a manganikaibont, n e b u d e citliv 110 >:> gn. Odfiltruje sa, premyje sa. Mangan i k a r b o n