Post on 15-Dec-2020
PREKYSLENIE
ORGANIZMU
AUTORI:
MICHAL KAJAN
TOMÁŠ PLANČÁK
LUCIA KRIŠTOFÍKOVÁ
SÁRA ŠVASTOVÁ
HERALDS
KONZULTANTI:
EVA JAHELKOVÁ - CH
DANIEL POLLÁK - B
JÁN ŽABKA - M
2016
2
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Prehlasujeme, že pri písaní našej práce sme sa držali etických a morálnych
noriem, nekopírovali sme dielo niekoho iného, len sme používali definície z odbornej
literatúry alebo citovali niektorých autorov odborných článkov, ktoré uvádzame v
bibliografii.
Tomáš Plančák Michal Kajan Lucia Krištofíková Sára Švastová
____________ ___________ ______________ _____________
1
POĎAKOVANIE
Ďakujeme našim konzultantom, ktorí pomáhali nielen nám, ale i ďalším skupinám,
že si našli čas pre dobrú radu a vysvetlenie nejasností pri písaní našej práce. Taktiež
chceme poďakovať za ich nápady, ktoré podporili našu prácu.
Špeciálne ďakujeme pani doktorke Helge Kajanovej, ktorá nám odporučila
odbornú literatúru.
2
OBSAH
ČESTNÉ VYHLÁSENIE.....................................................................................................................1
POĎAKOVANIE.................................................................................................................................2
OBSAH...............................................................................................................................................3
ÚVOD..................................................................................................................................................4
PREKYSLENIE ORGANIZMU...........................................................................................................5
TEÓRIE O KYSELINÁCH A ZÁSADÁCH........................................................................................5
ZÁSADY..............................................................................................................................................7
KYSELINY..........................................................................................................................................8
NEUTRALIZÁCIA KYSELÍN A ZÁSAD............................................................................................9
pH A INDIKÁCIA KYSELÍN A ZÁSAD............................................................................................10
KYSELINY V ORGANIZME.............................................................................................................12
NÁZORY ZASTÁNCOV TEÓRIE O PREKYSLENÍ ORGANIZMU...............................................14
HOMEOSTÁZA ORGANIZMU.........................................................................................................18
HOMEOSTÁZA A TELESNÉ TEKUTINY.......................................................................................20
ACIDOBÁZICKÁ ROVNOVÁHA.....................................................................................................21
ODCHÝLKY ACIDOBÁZICKEJ ROVNOVÁHY..............................................................................22
POTRAVINY a pH MOČU................................................................................................................31
AKÚ STRAVU MÁME TEDA JESŤ?...............................................................................................36
ŠPORT A PREKYSLENIE ORGANIZMU.......................................................................................36
ZHRNUTIE........................................................................................................................................40
ZÁVER..............................................................................................................................................41
BIBLIOGRAFIA................................................................................................................................42
RESUME...........................................................................................................................................45
DAS RESÜMEE................................................................................................................................46
ÚVOD
3
Pokiaľ človek žije v 21. storočí a oboznamuje sa s novými informáciami o
aktuálnom dianí vo svete, je viac ako pravdepodobné, že počul alebo čítal o prekyslení
organizmu. Na internete môžeme nájsť veľa článkov, ktoré sa zaoberajú otázkou, či
môže nastať stav, pri ktorom sa z prebytočného množstva kyslej stravy zvýši pH v
organizme. Cieľovou skupinou týchto populistických článkov sú najmä matky. V dnešnej
dobe je časté, že sa až príliš snažia ochrániť svoje deti pred chorobami, čo často vedie k
jedeniu rozličných prípravkov a vitamínov, ktoré majú nahradiť pestrú a čerstvú stravu. A
takéto stravovanie môže viesť práve k opačnému výsledku.
Mnoho ľudí si uvedomuje potrebu starať sa o vlastné zdravie, športuje, snaží sa
udržiavať si zdravý životný štýl – nepije, nefajčí, neberie drogy a samozrejme snaží sa
správne stravovať. A keď si na internete prečítajú články o prekyslení organizmu v
dôsledku konzumácie kyslej stravy, chcú aj proti tomuto fenoménu nezdravého
stravovania bojovať. Lenže nedá sa veriť všetkým článkom, ktoré na internete o
prekyslení organizmu nájdeme. Mnohé sú napísané na objednávku kvôli zvýšeniu
predajnosti rozličných druhov prípravkov, ktoré toto prekyslenie organizmu majú
zastaviť. Pokiaľ nejaký článok spomína prekyslenie organizmu, takmer vždy vyčlení
posledné riadky pre riešenie tohto pseudo-problému radou ako: “zjedzte lyžičku sódy
bikarbóny”.
V našej práci sa zameriame na kyseliny a zásady z chemického hľadiska,
popíšeme procesy, do ktorých vstupujú v organizme, ktorých tekutín v ňom sú súčasťou.
Popíšeme niektoré regulačné procesy organizmu, ktorými sa bráni zmene kyslosti a
pokúsime sa vyvrátiť alebo potvrdiť teóriu o prekyslení organizmu. Urobíme experiment,
vďaka ktorému v praxi zistíme, či je teória o prekyslení organizmu dôveryhodná.
Dúfame, že nájdeme odpoveď na otázku: “Je kyslá alebo kyselinotvorná strava
zodpovedná za prekyslenie organizmu?”
4
PREKYSLENIE ORGANIZMU
Ako bolo už v úvode spomenuté, v dnešnej dobe je teória o prekyslení organizmu
rozšírená medzi obyčajnými ľuďmi. Je vysvetlená tak jednoducho, že najmä človek bez
hlbších znalostí z chémie a biológie jej porozumie a uverí.
Teória sa opiera o to, že pre človeka bolo v minulosti prirodzené konzumovať
málo “kyselinotvornej” potravy a viac “zásadotvornej”. Zastáncovia tvrdia, že v dnešnej
dobe konzumujeme priveľa “kyselinotvorných” potravín, ktoré spôsobujú kyslé prostredie
v organizme. Napríklad, nedozreté jablká sú vraj nezdravé, pretože ešte obsahujú
priveľa kyselín, ktoré škodia organizmu.
Dôležitosť tejto teórie spočíva podľa zastáncov v tom, že prekyslenie organizmu
spôsobuje všetky choroby v organizme, a že si to ľudia vôbec neuvedomujú.
Teória navádza ľudí k zmene ich stravovacích návykov a často navrhuje
extrémne riešenia, ktoré podľa nás môžu spôsobiť viac problémov, než dobrých riešení.
Z vyššie uvedeného sme sa rozhodli vysvetliť, ako teória o prekyslení organizmu
presvedčuje a tiež chceme ukázať, prečo nie je pravdivá.
TEÓRIE O KYSELINÁCH A ZÁSADÁCHVo všeobecnosti možno hovoriť o troch existujúcich teóriách zaoberajúcimi sa o
kyselinách a zásadách, a to Lewisova, Brönstedova a Arrheniova. Každá z nich definuje
rozdelenie chemických látok na kyseliny a zásady pomocou chemických reakcií. V
dnešnej dobe sa najmä využíva Brønstedova teória, tá je od ostatných teórii
najuniverzálnejšia, čiže sa dá využiť v rôznych prípadoch. To ale neznamená, že
ostatné dve nie sú správne. Poďme si ich priblížiť.
Ako prvý vytvoril teóriu o rozdelení kyselín a zásad v 19. storočí švédsky chemik
August Svante Arrhenius. Z jeho pohľadu teórie je kyselina definovaná ako látka, teda
zlúčenina ktorá vo vodnom roztoku odštepuje vodíkový katión (H+). To znamená, že
kyselina vo vodnom roztoku disocijuje (delí sa) na vodíkový katión a kyselínový zvyšok.
Napríklad:
HSO3 → H+ + SO3-
5
Kyselinový zvyšok (anión) chápeme ako ďalšiu časť odštiepenú od prvotnej
kyseliny počas disociacičného procesu. Zasáda je definovaná ako látka, zvyšok, ktorá
vo vodnom roztoku odštiepuje hydroxidový anión (OH-). V tomto prípade zásada vo
vodnom roztoku disocijuje na hydroxidový anión a zásaditý zvyšok alebo katión.
Napríklad:
HNO3 → H++ NO3-
Kyselina dusičná sa delí na ióny. Arrhenius hovorí, že sila jednotlivých kyselín a
zásad závisí od koncentrácie vodíkových katiónov a hydroxidových aniónov v danom
vodnom roztoku. To znamená, že čím je vyššia koncentrácia napr. vodíkových katiónov
v roztoku, tým je silnejšia kyselina. To isté platí pre hydroxidové katióny. Arrhenius ďalej
hovorí, že neutralizácia kyseliny a zásady prebieha, keď začnú spolu reagovať vodíkové
katióny a hydroxidové anióny pričom spolu tvoria neutrálnu molekulu H2O alebo tzv.
neutralizačnú vodu:
H2O → H+ + OH-
Táto teória sa vzťahuje iba na kyseliny a zásady prítomné už v spomínanom
vodnom roztoku.
Keďže z praxe poznáme látky, ktoré reagujú s inými rozpúšťadlami, táto teória nie
práve najpresnejšia. No stala sa dobrým základom pre vytvorenie presnejších teórií a
definiíciou kyselín a zásad z pohľadu chémie.
Ďalším teoretikom zaoberajúcim sa teóriou kyselín a zásad bol Gilbert N. Lewis,
narodený v druhej polovici devätnásteho storočia. Svoju teóriu vypracoval v roku 1923,
pričom samotná teória má dôležitý význam z pohľadu chémie koordinačných zlúčenín.
Rozdeľuje kyseliny a zásady tak, že zásady sú donormi neväzbového elektrónu, to
znamená, že dokáže odovzdať kyseline svoj voľný elektrónový pár. Takáto zásada sa
nazýva Lewisova zásada. Kyseliny podľa Lewisa sú akceptormi, teda dokážu prijať voľný
elektrónový pár od zásad. Voláme ich Lewisove kyseliny. Táto teória má však
nedostatok, pretože ak by sme delili kyseliny a zásady podľa tejto teórie, potom kyseliny
HCl alebo H2SO4 by sa nezaraďovali medzi kyseliny. Preto túto teóriu v chémii
používame iba pre vysvetlenie acidobázických vlastností koordinačných zlúčenín.
Väzba, ktorá definuje koordinačné zlúčeniny je totiž založená práve na zdieľaní
6
elektrónového páru medzi donorom (ligandom) a akceptorom (centrálnym atómom),
napríklad:
H+ + H2O = H3O+
V roku 1979 sa narodil autor najpresnejšej z troch teórií, Johannes Nicolaus
Brønsted. Práve jeho teória sa uznávaná ako univerzálna teória kyselín a zásad. Na
tejto teórii pracoval spolu s Thomasom Martinom Lowrym, pričom ich definícia kyselín a
zásad sa dá aplikovať na všetky kyseliny a zásady, ktoré poznáme.
Definovali, že kyselina je látka, ktorá je schopná uvoľniť katión vodíka, pričom sa
z nej stane zásada. Zásada môže vodíkový katión od kyseliny prijať. Keď príjme
vodíkový katión, stane sa z nej kyselina. Aby zdôraznili význam teórie, kyseliny a zásady
označujú ako protolyty a chemické reakcie medzi nimi ako protolytické reakcie. Pri
protolytických reakciách kyselina odovzdá Katión vodíka zásade, z kyseliny sa stáva
zásada a zo zásady kyselina. Po protolytickej reakcii nazývame molekulu kyseliny a
molekulu zásady konjugovaný pár.
ZÁSADY V prírode okrem kyselín nájdeme látky, ktoré sa správajú inak. Tieto látky sa nazývajú
zásady alebo bázy. Zásady sú považované za úplný opak kyselín. V teóriách sme
spomenuli ako sa tieto látky odlišujú. Podľa Brӧnstedovej teórie je zásada definovaná
ako látka, ktorá je schopná prijať vodíkový katión. Zásady majú pH vyššie ako 7.
Zásady sa nedelia na organické a anorganické, keďže sa v prírode väčšinou
nájdu ako oxidy kovov alebo hydroxidy, i keď medzi zásady patrí aj amoniak. Medzi
zásady patria aj tzv. alkálie. Alkálie sú zásady, ktoré sú obyčajne hydroxidy kovov prvej
alebo druhej skupiny v periodickej tabuľke prvkov.
Prvá skupina je pomenovaná ako alkalické kovy medzi ktoré patria vodík (H),
lítium (Li), sodík (Na), draslík (K), rubídium (Rb), cézium (Cs) a francium (Fr). Tieto
prvky sa nenachádzajú v základnej forme vo voľnej prírode. Sú charakteristické jediným
elektrónom na valenčnej (poslednej) energetickej vrstve v atóme. Aby dosiahli oktet
(plne zaplnenú valenčnú vrstvu) musia odovzdať niekomu svoj jediný elektrón. Medzi
vlastnosti patri mäkkosť, majú nízku teplotu topenia a napr. cézium, ktoré najľahšie
7
stráca valenčný elektrón, je najreaktívnejší z kovov a tvorí najsilnejšiu zásadu vo forme
hydroxidu cézneho (CsOH).
Druhá skupina je známa pod názvom kovy alkalických zemín. Medzi tieto kovy
patria berýlium (Be), horčík (Mg), vápnik (Ca), stroncium (Sr), bárium (Ba) a rádium
(Ra). Ich názov je vyvodený z toho, že ich “zeminy” (oxidy) reagujú s vodou, pričom
vznikne alkália (zásada). Medzi charakteristiky patria striebristá farba, mäkkosť a nízka
hustota. Tieto kovy nesú vo valenčnej vrstve 2 elektróny a teda aby dosiahli oktet,
potrebujú odovzdať oba elektróny nejakému inému prvku. Na rozdiel od alkalických
kovov tieto nereagujú tak prudko s vodou za tvorbu hydroxidov.
KYSELINY
Kyseliny sú podľa Brønstedvej teórie látky, ktoré sú schopné uvoľniť katión
vodíka. Sú to látky úzko súvisiace so zásadami. Kyseliny majú pH nižšie ako 7. Môžeme
ich rozdelovať do rôznych skupín. Najčastejšie sú kyseliny rozdelené na organické a
anorganické.
Anorganické kyseliny majú malé molekuly, ktoré spravidla obsahujú vodík a
kyslík. Vzorec anorganických kyselín píšeme takto: vodík je v kyseline kladne nabitá
časť, preto je na ľavej strane vzorca. Kyslík je záporne nabitá časť, preto ho píšeme do
pravej časti vzorca. Do stredu napíšeme iný element, niektoré elementy nájdeme v
kyselinách, iné nie. Napríklad uhlík alebo síra sú elementy, ktoré sú často súčasťou
kyselín. Elementy ako hafnium v kyselinách naopak nenájdeme. Táto časť kyseliny je
kladne nabitá, tak ako vodík. Napríklad vzorec pre kyselinu sírovú teda vyzerá takto:
H2SO4.
Kyseliny, ktoré kyslík neobsahujú voláme bezkyslíkaté kyseliny. Poznáme ich iba
štyri. Kyselina fluorovodíková (HF), kyselina chlorovodíková (HCl), kyselina
bromovodíková (HBr), kyselina jodovodíková (HI). Tieto kyseliny majú vzorce bez
kyslíka. V týchto kyselinách sa nachádzajú elementy, ktoré potrebujú prijať jeden
elektrón aby mali oktet, teda sú v bezkyslíkatých kyselinách záporne nabitou časťou
molekuly. Kyslík sa nemá ako naviazať na tieto molekuly, keďže už bez neho majú
neutrálny náboj. Preto sa v nich nenachádza.
8
Organické kyseliny sú organické zlúčeniny, ktoré majú pH nižšie ako 7. Môžu mať
rôzne vzorce a majú často väčšie molekuly ako anorganické kyseliny. Sú to kyseliny
vytvorené živými organizmami alebo nachádzajúce sa v organizmoch. Pomáhajú v
procesoch metabolizmu a v mnohých iných životných procesoch. V organizmoch sa
však nenachádzajú iba organické kyseliny, napríklad v žalúdku sa nachádza kyselina
chlorovodíková.
Kyseliny môžeme rozdeliť aj na slabé kyseliny a silné kyseliny. Slabé kyseliny vo
vode iba čiastočne disociujú, silné kyseliny disociujú úplne. Disociácia kyseliny vo vode
spôsobuje, že sa od kyseliny odtrhne vodíkový katión a naviaže sa na molekulu vody.
Vytvárajú sa dve nové molekuly, kyselinový zvyšok a Hydroxóniový ión. Kyselinový
zvyšok je časť, ktorá ostane po odtrhnutí vodíkového katiónu. Hydroxóniový ión je
molekula vody, ktorá si naviazala katión vodíka.
NEUTRALIZÁCIA KYSELÍN A ZÁSADKyseliny môžeme neutralizovať zásadami a zásady môžeme neutralizovať
kyselinami. Tento jav sa nazýva neutralizácia. Pri neutralizácii reaguje kyselina a zásada
a tvoria molekuly vody a soľ. Soľ vznikne z kyselinového zvyšku (ktorý je záporne
nabitý) a zásadového zvyšku (ktorý je kladne nabitý). Molekula vody vznikne z
vodíkového katiónu (od kyseliny) a z hydroxidového aniónu (od zásady).
Napríklad z kyseliny dusičnej (HNO3) a z hydroxidu sodného (NaOH) by vznikol
dusičnan sodný (NaNO3) a voda. Vzorec pre túto reakciu je nasledovný:
HNO3 + NaOH → NaNO3 + H2O.
Ďalší spôsob ako neutralizovať kyseliny a zásady je tlmivý roztok. Keď do tohoto
roztoku nakvapkáme kyselinu alebo zásadu, pH výsledného roztoku sa pri malom
množstve pridanej látky nezmení.
pH A INDIKÁCIA KYSELÍN A ZÁSADPoznáme veľa spôsobov ako indikovať kyselinu a zásadu alebo zmerať pH
kyselín a zásad. Napr. voda sa teoreticky dokáže správať ako kyselina ale aj ako
zásada. Takéto správanie voláme amfotérnosť. Ak by sme ionizovali vodu na kladnú a
9
zápornú časť, záporná časť by bola zásaditá. To znamená, že by mala vysoké pH a
záporný Oxidačno-Redukčný-Potenciál (ORP). ORP alebo inak nazývaný “redox-
potenciál” vyjadruje náchylnosť chemickej zložky vedieť prijať elektróny a tak meniť
samotné oxidačné číslo. Kladná (kyslá) časť vody by mala kladný redox-potenciál. Táto
časť by teda bola schopná ľahko prijať elektróny.
Stupnica pH má hodnoty od 0 do 14.
Obr. č. 1 pH škála
Pred tým, než sa určila stupnica pH, muselo byť pH vypočítané. Nie je to iba
abstraktná stupnica, ktorá zoradila kyseliny. V skutočnosti, pH určuje koncentráciu
vodíkových katiónov (H+) v kyseline alebo zásade. Súčin koncentrácií H+ a
hydroxidových katiónov (OH-) sa volá iónový súčin. Voda má iónový súčin 10−14. Vo
vode sa nachádza rovnaký počet vodíkových katiónov a hydroxidových aniónov. To
znamená, že vodíkových katiónov je vo vode 10−7 . Voda má pH 7. Toto číslo sa dá
vypočítať vďaka logaritmom.
Logaritmus je matematická operácia, ktorá vypočíta hodnotu exponentu, ktorú
treba na to, aby sme dostali zo základu iné číslo. V praxi to vyzerá tak, že keď máme
základ 10 a chceme dostať výsledok 1000, použijeme logaritmus a ako výsledok
dostaneme číslo 3 (103=1000). Logaritmus má skratku log a základ sa píše do pravého
dolného rohu. Pokiaľ je základ desať, nepíšeme žiadne číslo (toto môžeme prirovnať k
druhej odmocnine, kde do ľavého horného rohu nepíšeme číslo 2).
10
Obr. č. 2 Logaritmus a jeho zápis
Pri výpočte pH sa počíta záporný logaritmus. Ak má teda voda koncentráciu H+
10-7, použijeme funkciu log a výsledok je -7. pH vody je teda 7. Pokiaľ vieme, o koľko
zvýšime koncentráciu, vieme vypočítať pH. Keď zvýšime koncentráciu H+ stokrát
(koncentrácia H+ bude 10-5), bude pH 5. Naopak, ak bude vyššia koncentrácia OH -,
zmenší sa koncentrácia H+. Ak sa zníži 1000-krát (koncentrácia bude 10-10), pH bude
10.
Ak chceme vypočítať pH zásady, musíme vypočítať pOH (koncentráciu
hydroxidu). Toto číslo odčítame od 14. Je to preto, lebo voda má iónový súčin, teda
súčin koncentrácií H+ a OH- 14.
Príklad na výpočet pH: HCl disociuje vo vode. Koncentrácia HCl je 10 -4. pH
roztoku bude -log10-4, teda 4.
Príklad pre výpočet pH zásady: NaOH disociuje vo vode. Koncentrácia OH je 10 -
5. pOH je 10-5,takže pH je 9 (14-5).
pH látok sa však pri bežnej práci nepočíta. Na zistenie pH látky používame rôzne
indikátory. Indikátor je organická látka, ktorá zmení farbu pri kontakte s kyselinou alebo
zásadou. Niektoré látky dokážu indikovať iba kyseliny, napríklad metyloranž.
Metyloranž indikuje kyseliny s pH od 2,9 do 4,0. Zásady dokáže indikovať thymolftaleín,
ktorý indikuje zásady s pH od 9,3 do 10,5. Všestranný a najpoužívanejší organický
11
indikátor je lakmusový papier. Je to papier napustený lakmusom. Indikuje kyseliny aj
zásady. Má rozmedzie pH od 1 do 12, práve preto ho používame v rôznych
experimentoch. Lakmusový papier mení farbu pri kontakte s neutrálnou látkou na
zelenú, čím kyslejšia je látka, tým je farba červenejšia. Pri kontakte so zásadou sa
sfarbuje do modra a čím má zásada vyššie pH, tým modrejšia bude farba.
KYSELINY V ORGANIZMEV našom tele sa nachádza veľa rôznych kyselín. Sú dôležité pre správne
fungovanie tela.
Zamerajme sa teraz na proces trávenia a telesné tekutiny, ktoré do neho
vstupujú. Celý tráviaci proces prebieha v rôznych fázach a rozklad potravy sa začína v
ústach. Sliny za pomoci slinnej amylázy, čo znamená štiepenie škrobu na jednoduchšie
cukry, pri pH približne 7. Naše sliny obsahujú až 99% vody a zvyšné jedno % tvorí
napríklad sliz, ktorý slúži na obalenie potravy a tým uľahčí prehĺtanie a hlien, ktorý je
potrebný aby hlt ľahko skĺzol dole hltanom. Sliny majú v tele na niekoľko úloh. Uľahčujú
rozžuvanie tuhých potravín - navlhčujú ich a zmäkčujú, začínajú tráviť škrob, uľahčujú
prehĺtanie.
Kyselina chlórovodíková sa nachádza v žalúdku a je pri trávení nenahraditeľná.
Ak chýba v žalúdočnej šťave, ktorú vytvárajú žliazky, ktoré sa nachádzajú v žalúdku v
sliznici, môže spôsobiť veľké žalúdočné problémy. Kyselina chlórovodíková vytvára v
žalúdku kyslé prostredie. V žalúdku sa pH pohybuje okolo hodnoty 1,5. Kyselina
chlorovodiková začína v tele klesať, ak poškodzujeme tráviaci trakt. Prejedanie sa,
alebo inak povedané nadmerná konzumácia, opotrebúva bunky sliznice žalúdka, ktoré
vylučujú kyselinu chlorovodíkovú. Kyslé prostredie je v žalúdku veľmi dôležité, pretože
aktivuje pepsinogén, vďaka ktorému vzniká pepsín. Pepsín je dôležitý pri trávení. Nízka
kyslosť žalúdka je stav, ktorý vznikne, keď je ľudské telo neschopné vytvoriť si dostatok
žalúdočnej kyseliny. Vplýva na trávenie a absorpciu živín potrebné pre zdravie. Väčšina
minerálov ako napríklad železo, zinok, kalcium vyžadujú určité množstvo žalúdočnej
kyseliny aby sa mohli vstrebať. Bez žalúdočnej kyseliny sa vytorí nutričný deficit, čo
spôsobuje choroby. Nízka žalúdočná kyselina spôsobuje rôzne alergie.
12
Laktobacilus rozkladá laktózu a iné cukry na kyselinu mliečnu. Laktobacilus sa
nachádza v črevách, v ženských orgánoch ako napríklad vo vagíne, kde je kyslé
prostredie.
Pálenie záhy, inak povedané pyróza, je pocit nadbrušku, ktorý stúpa hore pod
hrudnou kosťou. Je to spätný návrat zo žalúdka do pažeráka, keď sa natrávená potrava
a žalúdočné kyseliny vracajú spať. Hovorí sa tomu aj neúplné zvracanie.
Žlčové kyseliny vznikajú oxidáciou cholesterolu- C27H45OH. Uskladňujú sa a
zahusťujú v žlčníku, zo žlčníka je žlč vylučovaná do tenkého čreva pri príjme potravy
Tieto kyseliny sú dôležité pri trávení lipidov, cholesterolu a tiež aj jeho odstraňovanie z
organizmu.
Obr. č. 3 Pečeň a žlčník
Lipidy sa delia na jednoduché a zložené. Jednoduché su napríklad tuky, zložené
glykolipidy a fosfolipidy. Sú to látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktoré sú málo
rozpustné alebo nerozpustné vo vode. Hlavnými žlčovými kyselinami, sú kyselina
cholová a chenodeoxycholová. Obe kyseliny sú veľmi slabé organické kyseliny. Slúžia
na zvýšenie rozpustnosti vo vode. Vylučujú sa do žlče. V krvi sa žlčové kyseliny
transportujú viazané na bielkoviny. V krvi je vysoká koncentrácia žlčových kyselín, ktorá
sa znižuje činnosťou pečene. Pokiaľ pečeň pracuje správne, je schopná odstrániť z krvi
až 80% kyseliny cholovej a 60% kyseliny chenodeoxycholovej počas jedného prietoku.
Kyselina močová sa bežne vyskytuje v moči. Vzorec- C5H4N4O3.
13
Obr. č. 4 Kyselina močová
Vzniká tak, že pri prirodzenej obnove buniek, neustále nejaká časť bunky zaniká
a pri tomto procese sa z nukleových kyselín uvoľňuje purín, ktoré sa postupne menia na
kyselinu močovú. Viac ako polovica kyseliny močovej vzniká z látok vlastného tela a
zvyšok sa tvorí z potravy, ktorú prijmeme. Kyseline močovej v zdravom organizme
môžeme povedať aj endogénna kyselina močová. Niektoré potraviny ako napríklad ryby,
mäkkýše, vnútornosti obsahujú veľké množstvo purínov a v organizme vzniká takzvaná
exogénna kyselina močová. Vylučuje sa z organizmu dvoma spôsobmi. ¾ sa vylučujú
močom, zvyšok sa vylúči stolicou. Ak je tvorba kyseliny väčšia ako jej vylučovanie tak sa
zvyšuje koncentrácia v krvi.
NÁZORY ZASTÁNCOV TEÓRIE O PREKYSLENÍ ORGANIZMUViaceré populistické články vysvetľujú, prečo je kyslá strava pre organizmus
škodlivá. V nasledujúcom texte popíšeme, ako asi ich autori rozmýšľajú a záverom ich
článkov je vždy konštatovanie, že kyslá strava spôsobuje prekyslenie organizmu a to
spôsobuje ochorenie organizmu. Nasledujúce odstavce stručne popisujú, čo sa v týchto
článkoch píše:
Ukazuje sa, že hlavným meradlom dôležitým pre naše zdravie je pH krvi a tkanív
- miera do akej sú kyslé alebo zásadité. Rozličné časti tela sa vyznačujú rôznou
ideálnou hodnotou pH, najlepšie informáciu poskytuje pH krvi. Rovnako ako telesná
teplota, ktorú si organizmus prísne stráži, musí aj pH krvi zostať vo veľmi úzkom
14
rozmedzí, musí byť mierne zásadité, v ideálnom prípade dosahuje pH krvi hodnotu
7,365. Na udržanie tohto parametra je telo ochotné vynaložiť veľké úsilie, a to aj vtedy
ak tým spôsobí pohromu ďalším tkanivám, orgánom, či celým systémom.
Hladina pH telových tekutín ovplyvňuje každú bunku ľudského organizmu. Všetky
metabolické procesy v tele závisia od zásaditého prostredia. Chronické prekyslenie
spôsobuje “koróziu” telesných tkanív, a ak ho nedostaneme pod kontrolu, naruší všetky
činnosti a funkcie buniek - od tlkotu srdca až po šírenie signálov medzi nervovými
bunkami v mozgu. Zmena pH v tele je problémom pre organizmus a môže vyvrcholiť aj
smrťou.
Vychádzajme z predpokladu, že najdôležitejšou zo všetkých druhov rovnováh,
ktoré si ľudské telo musí udržať je pomer medzi kyselinami a zásadami. Organizmus
vynakladá značné úsilie na zachovanie primeraného, teda mierne zásaditého charakteru
krvi. V telesných tkanivách však až priľahko a pričasto prevážia kyseliny. Prekyslenie
telesných tekutín a tkanív môže spôsobovať viaceré ochorenia ako aj celkový pocit
nepohody. Po prvé, telo je náchylné na choroboplodné zárodky iba vtedy, keď je kyslé -
ak sa zachová zdravá zásaditá rovnováha, nenájdu v ňom zárodky záchytné miesto. Po
druhé, podmienkou zdravia je náležitá acidobázická rovnováha a jednou z možností,
ako ju dosiahnuť, je správna strava.
Rozličné časti tela sa vyznačujú rôznym pH. Napríklad krv a tkanivá by mali byť
mierne zásadité, dolná časť hrubého čreva zas mierne kyslá alebo neutrálna. Sliny
dosahujú nepredvídateľnú hodnotu pH. pH moču poskytuje najlepší obraz o tom, čo sa
deje v organizme, no pokryvkáva presnosť. pH krvi je spoľahlivejšie, takže je najlepším
ukazovateľom vnútorných podmienok.
Telesné ochorenie vzniká takmer vždy následkom prekyslenia, ktoré naruší
acidobázickú rovnováhu organizmu. Ochorenia spôsobujú aj toxické účinky vonkajších
zdrojov, ale je to podstatne zriedkavejšie. Príznaky ochorenia môžu vyjadrovať boj o túto
acidobázickú rovnováhu, neraz však ide o snahu organizmu odstrániť ju. Príznaky
nemusia byť na prvý pohľad zjavné, závisí to od stupňa nerovnováhy.
Všetky regulačné mechanizmy ľudského tela, vrátane dýchania, krvného obehu,
trávenia a produkcie hormónov, vyrovnávajú jemnú acidobázickú rovnováhu vnútorného
15
prostredia. Naše telo neznesie jeho dlhodobú nerovnováhu. V jej počiatočných fázach
nemusia byť príznaky veľmi intenzívne, môžu nimi byť kožné vyrážky, bolesť hlavy,
alergia, nádcha, chrípka, zápal nosových dutín. Ako sa nerovnovážny stav prehlbuje,
objavujú sa závažnejšie problémy. Oslabené orgány začínajú zlyhávať, objavujú sa
poruchy funkcie štítnej žľazy, nadobličiek, pečene atď. Ak sa pH tkanív vychýli priveľmi
do kyslej zóny, poklesne koncentrácia kyslíka a bunkový metabolizmus sa zastaví. Inými
slovami, bunky odumrú a organizmus zomiera.
Preto si pokles pH nemožno dovoliť. Aby tomu organizmus predišiel, ak musí
čeliť prekysleniu krvi, začne z tkanív odčerpávať zásadité minerály. Skupina minerálov,
do ktorej patria sodík, draslík, vápnik a horčík, sa mimoriadne hodí na neutralizáciu
alebo detoxikáciu silných kyselín. Prebehne medzi nimi reakcia a vzniknú podstatne
menej škodlivé látky, ktoré sa potom vylúčia von z tela.
Zdravé telo si udržiava zásobu zásaditých minerálov, aby malo rezervu pre
naliehavé situácie. Ak je táto rezerva malá a ich príjem v potrave nedostatočný, minerály
sa musia odčerpávať z iných tkanív napríklad z kostí vápnik, zo svalov horčík, kde sú
potrebné, a preto tam budú chýbať. Tento proces vedie k ich nedostatkom a mnohým
príznakom chorôb.
Ak je prekyslenie priveľké a krv ho nedokáže neutralizovať, kyseliny sa začnú
ukladať do tkanív. Aj lymfatická sústava sa pokúša zbavovať týchto kyselín. Nanešťastie
to znamená ich vylučovanie z tkanív do krvi. Vzniká tým začarovaný kruh, v ktorom sa
odčerpávajú ďalšie minerály z miest, kde sú potrebné, a zaťažujú sa obličky a pečeň.
Navyše, ak dôjde k preťaženiu lymfatickej sústavy alebo jej cievy nefungujú správne, čo
je často spôsobené nedostatkom pohybu, kyseliny sa začnú hromadiť v tkanivách.
Nerovnováha pH v krvi vedie k dráždeniu a zápalu a pripravuje pôdu pre choroby.
Akútne či recidivujúce (opakujúce sa) ochorenia vznikajú buď následkom snahy tela
mobilizovať zásoby minerálov s cieľom zabrániť zrúteniu buniek, alebo núdzových
pokusov detoxikovať telo. Organizmus môže vylučovať kyseliny kožou, ale sprevádzajú
to chorobné príznaky - ekzém, akné, furunkle, bolestivé či podráždené miesta, opuch,
zápal. Keď sa vyčerpajú všetky možnosti neutralizovať či vylúčiť kyseliny, tieto chorobné
príznaky prejdú do chronického štádia.
16
Kyslé odpadové látky sa hromadia v tele a vstupujú do krvného obehu. Keďže sa
nachádzajú v tekutej forme, organizmus sa ich snaží zbaviť obličkami a pľúcami. Ak je
odpadu priveľa, skladuje sa v rozličných orgánoch vrátane srdca, pankreasu, pečene a
hrubého čreva, prípadne sa ukladá v tukovom tkanive na bokoch, stehnách, bruchu a
mozgu. Proces rozkladania z prekyslenia a boj o rovnováhu možno nazvať aj proces
starnutia.
Kyslý odpad v tele pripravuje pôdu pre potenciálne ničivé účinky rozličných
mikroorganizmov vrátane kandíd. Candida je latinské pomenovanie rodu kvasiniek,
ktoré patria medzi huby. Huby sú jednobunkové organizmy obývajúce pevninu, vzduch i
vodu. Nachádzajú sa úplne všade. Kandidy sú prirodzenou súčasťou tráviaceho traktu
človeka. Dokonca možno povedať, že by sme bez nich zahynuli. Rýchlo sa však môžu
premnožiť a vyvolať celý rad chorobných príznakov - od nepríjemných až po chronické
či smrteľné.
Kandidy a ďalšie organizmy ťažia z oslabených častí tela, pričom ich otravujú a
nadmerne zaťažujú. V kyslom prostredí sú ako doma, môžu rozkladať tkanivá a narúšať
metabolické procesy. Pritom uvoľňujú svoje odpadové produkty - kyseliny do krvného
obehu, ako aj do vnútra buniek, čím ďalej prekysľujú náš organizmus. Udržiavaním
acidobázickej rovnováhy napríklad pomocou správneho stravovania si telo vytvorí
optimálne prostredie vhodné iba pre zdraviu prospešné množstvo mikroorganizmov.
Obr. č. 5 Tabuľka potravín a ich pH
17
Týmito argumentami sa autori článkov snažia prebudiť záujem o “odkyslenie
organizmu”. Sú síce zrozumiteľné a pre človeka, ktorý sa neorientuje v chémii a biológii
môžu vyzerať pravdivo, no argumenty neobsahujú hlbšie vysvetlenie. Pozrime sa na
niektoré skutočnosti o ľudskom organizme, ktoré by mohli vyvrátiť tieto argumenty
HOMEOSTÁZA ORGANIZMU
Homeostáza (homeo – rovnaký, stasis – nehybnosť) je stav, pri ktorom vnútorné
prostredie živého organizmu zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne
fungovanie. Tieto limity neustále narušujú zmeny vonkajšieho prostredia. Prvýkrát
termín homeostáza použil v roku 1926 americký fyziológ Walter Bradford Cannon (1871
– 1945). Pripomeňme si o tomto významnom vedcovi niečo z jeho životopisu:
Walter Bradford Cannon bol jedným z popredných amerických fyziológov a
najuznávanejších vedeckých štátnikov 20. storočia. Narodil sa 19. októbra 1871 v
Prairie du Chien, v štáte Wisconsin, USA. Pred vstupom na Harvard College v roku
1892 navštevoval základné a stredné školy vo Wisconsine a Minnesote. Cannona na
Harvarde priťahovali biologické vedy, psychológia a filozofia. Promoval v roku 1896 a
vstúpil na Harvard Medical School, kde hľadal príležitosti pre výskum.
Profesor fyziológie, Henry P. Bowditch, mu dal za úlohu, aby pomocou
röntgenového žiarenia, ktoré bolo objavené pred menej ako rokom, skúmal
mechanizmus prehĺtania. Cannon a jeho spolupracovník vymysleli techniky pre
vizualizáciu pohybu tráviaceho ústrojenstva, a tak začal jeho výskum v oblasti fyziológie
trávenia, témy, ktorá ho zamestnávala celých budúcich 15 rokov. Týmto začal svoju
kariéru ako fyziológ. Keď Cannon vyštudoval lekársku fakultu v roku 1900, bol
menovaný učiteľom fyziológie. V roku 1906 sa stal profesorom fyziológie a šéfom
katedry fyziológie na Harvarde.
Cannon sa neskôr zaoberal fyziológiou emócií. V roku 1897 si všimol, že keď sa
jeho pokusné zvieratá báli alebo nejakým iným spôsobom boli rušené, peristaltické vlny
(pohyby na spracúvanie potravy) v ich žalúdku niekedy náhle ustali. Na túto tému
Cannon publikoval v roku 1911 článok s názvom “The Mechanical Factors of Digestion”.
Cannon zhromaždil dôkazy o tom, že ak je zviera silne vzrušené, sympatický nervový
18
systém v kombinácii s hormónom adrenalínu dokáže mobilizovať u zvieraťa núdzové
reakcie v zmysle "útek alebo útok."
V rokoch 1917 až 1918, Cannon obrátil svoje fyziologické poznatky na pomoc
vojakom bojujúcim v 1. svetovej vojne. V rôznych laboratóriách a poľných nemocniciach
v Anglicku a vo Francúzsku pôsobil ako výskumný pracovník v oblasti problematiky
liečby traumatického šoku, ktorý študoval ako komplexný reťazec príčin a dôsledkov. On
a jeho kolegovia sa najprv zamerali na krvnú acidózu, ale čoskoro si uvedomili, že sa
jedná až o druhotný následok zlyhávania funkcie obličiek: "znížený objem krvi v
cirkulácii spôsobil nedostatočné zásobovanie tkanív kyslíkom, čo vyvolalo krvnú
acidózu”, t.j. zvýšenú kyslosť krvi. Preto prvú pomoc pri liečbe traumatického šoku
zameral na rýchle nahradenie tekutiny, ktorú zranený strácal v dôsledku krvácania.
Obr. č. 6 Walter Bradford Cannon
Po vojne sa Cannon sústredil na zložitosti chemickej neurotransmisie, za ktorú
získal Otto Loewe v roku 1936 Nobelovu cenu. Cannonovi však patrí uznanie najmä za
výskum homeostázy vnútorného prostredia organizmu, ktorá je udržiavaná ustálenými
stavmi organizmu a regulačnými fyziologickými procesmi. Termín homeostáza Cannon
začal používať a presadzovať vo vedeckých kruhoch od roku 1926 a definoval ju ako
“súbor fyziologických mechanizmov, ktorých úlohou je obnovenie normálneho stavu
vnútorného prostredia po jeho narušení“. Následne Cannon obrátil svoju pozornosť na
19
klinické dôsledky svojich objavov v oblasti fyziológie, čím sa stal významnou autoritu v
novovznikajúcej oblasti výskumu psychosomatickej medicíny.
Cannon zomrel v meste Franklin, NH, v roku 1945 ako milovaný a veľavážený
vedec, učiteľ a verejný činiteľ. Bol niekoľkokrát navrhnutý na Nobelovu cenu, ale nikdy
nemal tú česť ju získať. Jeden z jeho obdivovateľov, Ralph W. Gerard, v roku 1972
povedal, že podľa jeho názoru bol Cannon neprávom prehliadaný a bol "najväčším
americkým fyziológom všetkých čias." Bol to vskutku "nesmrteľný hrdina."
HOMEOSTÁZA A TELESNÉ TEKUTINY
Dôležitou súčasťou homeostázy je regulácia objemu a zloženia telesných tekutín
– vodných roztokov, ktoré tvoria vnútorné i vonkajšie prostredie buniek. Správna funkcia
buniek je životne závislá od presnej regulácie zloženia tekutiny, ktorá ich obklopuje.
Tekutinu v bunkách nazývame vnútrobunková alebo intracelulárna. Tekutinu, ktorá
bunky obklopuje nazývame mimobunková alebo extracelulárna. Extracelulárna tekutina,
ktorá vyplňuje úzke priestory medzi bunkami tkanív, sa nazýva tkanivový mok. Krv v
cievach sa nazýva vnútrocievna alebo intravaskulárna tekutina alebo krvná plazma.
V intra- i extracelulárnej tekutine je rozpustených množstvo chemických prvkov a
zlúčenín – napr. kyslík, glukóza, ióny sodíka (Na+) a chlóru (Cl-) a mnoho ďalších, ktoré
sú všetky potrebné k udržaniu života. Nachádzajú sa v nej aj odpadové produkty
metabolizmu.
Krvné cievy s najmenším priemerom v ľudskom tele sa nazývajú vlásočnice alebo
kapiláry. Ich stena je tvorená jednou vrstvou buniek a sú v nej široké póry, ktoré
umožňujú voľnú filtráciu a difúziu všetkých látok z krvi, s výnimkou buniek a veľkých
bielkovín. Sily, ktoré rozhodujú o výstupe tekutiny z kapilár a o návrate do nich sú
jednak hydrostatiský a onkotický tlak (resp. koloidno-osmotický tlak je osmotický tlak
spôsobený bielkovinami), jednak priepustnosť alebo permeabilita steny a plocha
kapilárnej steny. Za normálnych okolností je objem tejto výmeny rovnaký. Jej účelom je
dopravovať kyslík, živiny a ďalšie látky k bunkám a odvádzať odpadové látky a oxid
uhličitý z buniek von. Malé množstvo medzibunkovej alebo intersticiálnej tekutiny je
20
odvádzané lymfatickými cievami, ktoré vo väčšine tkanív krvné cievy sprevádzajú.
Vytvára sa tak ďalší typ extracelulárnej tekutiny, ktorú voláme miazga alebo lymfa.
ACIDOBÁZICKÁ ROVNOVÁHAJedným z parametrov, ako môžeme homeostázu merať je pH telesných tekutín v
organizme. Acidobázická rovnováha je rovnováha medzi prívodom a vylučovaním, resp.
medzi tvorbou a neutralizáciou kyselín a zásad v organizme. Koncentrácia vodíkových
iónov v mimobunkovej tekutine sa pohybuje okolo 40 mmol.l -1, čo zodpovedá hodnote
pH 7,4. Aj pomerne malé výkyvy z tejto rovnovážnej hodnoty majú pre organizmus
závažné následky, preto existujú systémy, ktoré ju udržiavajú v stabilných hodnotách.
Obr. č.7 Acidobázická rovnováha
Normálne acidobázické parametre v plazme arteriálnej krvi sú rozdielne pre ženy
a mužov a sú nasledovné:
Ženy Muži
21
pH 7,40 ± 0,015 7,39 ± 0,015
pCO2 5,07 ± 0,3 kPa 5,47 ± 0,3 kPa
HCO3- 24 ± 2,5
mmol/l
24 ± 2,5 mmol/l
Tabuľka č. 1 Normálne acidobázické parametre v plazme u žien a mužov
Ak klesne pH pod hodnotu 7,35, znamená to acidózu; ak stúpne nad 7,45 objaví
sa alkalóza. Ak sa zmena týka primárne pCO2, ide o respiračnú poruchu; primárna
zmena koncentrácie HCO3- je prejavom poruchy metabolickej. Metabolické poruchy
zapríčiňuje najčastejšie nepomer medzi produkciou a vylučovaním H+.
ODCHÝLKY ACIDOBÁZICKEJ ROVNOVÁHY Metabolická alkalóza môže byť zapríčinená napr. pretrvávajúcim silným zvracaním
žalúdočnej kyseliny alebo nadmerným prívodom alkalických (zásaditých) látok. Zvyšuje
sa schopnosť krvi viazať CO2, krv sa stáva alkalickejšou. Kompenzačne pôsobí zníženie
dýchacích podnetov, čo vedie k hypoventilácií (k zníženiu dýchania) a tým k vzostupu
tlaku CO2 v artériach. Hodnota pH sa opäť približuje k norme.
Metabolická acidóza je zapríčinená abnormálne zvýšenou produkciou kyseliny,
napr. pri cukrovke (diabetes mellitus). Znižuje sa schpnosť viazať CO2, krv sa stáva
kyslejšou. Kompenzačne tu pôsobí zvýšenie dýchacích podnetov, čo vedie k
hyperventilácii, čo je prehĺbenie a zrýchlenie dýchania a tým k zníženiu tlaku CO2 v
artériach. Hodnota pH sa opäť priblíži k norme.
Respiračná alkalóza býva zapríčinená hyperventiláciou, čo môže nastať pri
nedostatku O2. Pokles tlaku CO2 v artériách vedie k alkalizácii krvi, na ktorú odpovedajú
kompenzačne obličky zvýšeným vylučovaním HCO3-. Klesá schopnosť krvi viazať CO2.
V krátkom čase sa hodnota opäť normalizuje.
22
Respiračná acidóza je zapríčinená hypoventiláciou napr. pri prekážkach v
dýchaní. Zvyšuje sa tlak CO2 v artériach, krv sa stáva kyslejšou. Obličky kompenzačne
zadržiavajú viac HCO3- a vylučujú kyseliny. Následne sa zvyšuje schopnosť krvi viazať
CO2 a hodnota pH je opäť bližšie k normálnej hodnote.
Približne 65% z hmotnosti tela človeka tvorí voda. Jednotlivé orgány jej obsahujú
rôzne podiely od 10 % v zuboch do 91 % v krvi. Všetky fyziologické, chemické a
fyzikálno-chemické procesy sa v ľudskom organizme odohrávajú v prostredí, ktorého
hlavnou zložkou je voda. Tieto procesy prebiehajú v nasledujúcich pracovných režimoch
metabolizmu.
Asimilácia je premena výživových látok prijatých v potrave na výstavbu
organizmu (zhromažďovanie energie). Disimilácia je rozklad organických zlúčenín
(uvoľňovanie energie) a vylučovanie zbytkov látkovej premeny. Difúzia je prienik častíc
jednej látky do častíc druhej látky. Osmóza je prenikanie rozpúšťadla z roztoku s nižšou
koncentráciou do roztoku s vyššou koncentráciou. Absorbcia je pohlcovanie.
Voda je základom pre optimálne trávenie, prenos živín v organizme a vylučovanie
splodín látkovej výmeny mimo neho. Je regulátorom aj telesnej teploty - pot vyplavuje z
organizmu nežiadúce produkty látkovej premeny a ochladzuje organizmus. Voda
umožňuje činnosť svalov a nervového systému. Je aj médiom na prenos kyslíka, tvorí
hlavnú zložku tekutiny zvlhčujúcej kĺby.
Dve tretiny vody v organizme je vo vnútri buniek. Bunky sú obalené membránou,
ktorá aktívne pustí dnu obvykle len látky pre bunku prospešné – kyslík, živiny. Výnimkou
je alkohol, ktorého molekula je malá a má schopnosť rozpúšťať sa v tukoch. Preto môže
ľahko prechádzať cez membrány buniek a rýchlo sa vstrebávať do tela. Napriek tomu je
regulácia pH v bunke dokonalá. Bunka neschopná udržiavať svoje vnútorné prostredie v
medziach normy rýchlo umiera. Nasledujúca tabuľka popisuje pH mimobunkových
tekutín.
Telesná tekutina pH
krv 7,34 – 7,45
23
sliny 6,5 – 7,5
moč 5,5 – 8,0
vaginálna tekutina 3,8 – 4,5
spermatická
tekutina
7,2 – 7,8
žlč 8,0 – 8,5
pankreatická
šťava
7,5 – 8,5
žalúdková šťava 1,0 – 1,5
črevná šťava 7,5 – 8,0
mozgovomiechový
mok
7,3 – 7,6
Tabuľka č. 2 Mimobunkové tekutiny a ich pH v organizme človeka
Na udržanie stálosti tohto pH má napríklad krv excelentné kompenzačné
mechanizmy. Tie sú zjednodušene založené na vzťahu:
H+ + HCO3- ↔ H2CO3 ↔ H2O + CO2
Telo z kyslých H+ iónov za pomoci HCO3- iónov dokáže spraviť vodu a oxid
uhličitý. Na vylúčenie vody aj oxidu uhličitého organizmus má svoje mechanizmy. Tento
systém je samozrejme komplikovanejší, keďže sa doň významne zapájajú iné ióny
(sodík, vápnik, draslík, fosfáty, bielkoviny...), hormóny a tiež enzýmy. Regulácia pH krvi
je evolúciou dovedená skoro do dokonalosti. Výrazná zmena pH krvi však môže nastať
a je to príznak vážnej choroby ako napríklad zlyhania obličiek alebo neliečenej cukrovky.
Pri zmene pH krvi približne o 0,3 organizmus zomiera.
24
Obr. č. 8 Bikarbonátový pufrovací systém acidobázickej rovnováhy
Zamerajme sa teraz na proces trávenia a telesné tekutiny, ktoré do neho
vstupujú. Celý tráviaci proces prebieha v rôznych fázach. Rozklad potravy sa začína v
ústach tým, že sa potraviny zmiešavajú so slinami. Sliny za pomoci slinnej amylázy,
ktorá hydrolyzuje glykozidické väzby, štiepia škrob a to pri pH približne 7. V žalúdku sa
tvorí kyselina chlorovodíková, ktorá má pH 1,2 - 1,5, čiže je veľmi kyslá. Slúži na
natravovanie a rozklad potravín. Táto kyselina je však neutralizovaná šťavami z
podžalúdkovej žľazy s pH 8,8. Preto, ak sa dostane do žalúdka potravina, ktorá má
kyslé pH, zmieša sa s kyslými žalúdočnými kyselinami a po natrávení a posunutí do
dvanástnika, duodea, je táto zmes neutralizovaná šťavou z pankreasu. Takže kyslá
strava nebude príčinou ochorení, keďže jej pH dokáže telo neutralizovať.
25
Obr. č. 9 Tráviacia sústava človeka
Keďže to nie je kyslá potravina, je potrebné sa skôr zamerať na kyselinotvornú
stravu, t.j. potravinu, ktorá v organizme vyvoláva kyslé reakcie. Podľa MUDr. Kataríny
Bergendiovej, ktorá sa zaoberá okrem iného aj vplyvom stravy na imunitný systém
športovcov sa medzi kyselinotvorné potraviny počítajú nasledujúce:
Kyselinotvorné potraviny:
Bravčové mäso, husacina, kapor, párky, krevety, saláma, paštéty, hydina
Biele víno, ovocné víno, alkohol, čierny čaj, pivo, energetické nápoje, káva
Majonézy, dresingy, vajcia, ocot
Tučné syry, syrové výrobky
Niektoré druhy ovocia: pomaranč, grepefruit, jahody
26
Cukor, cukríky, čokoláda, zákusky
Soľ
Arašidy, hríby, kukurica
Čokoľvek kondenzované alebo nakladané
Tabuľka č. 3 Kyselinotvorné potraviny
Ako vieme, ktoré potraviny sú kyselinotvorné? Sú to tie potraviny, po spálení
ktorých vzniká kyslý popol alebo tzv. acid ash. Proces spálenia má simulovať proces
metabolizmu v organizme. Druhý spôsob na určenie reakcie v organizme po konzumácii
istého druhu potraviny je výpočtom. Pri ňom sa analyzujú jednotlivé molekuly a ióny v
potravine a následne sa pomocou Remerovej rovnice určí kyslosť reakcie danej
potraviny.
Ani jedna z týchto metód však neznie veľmi dôveryhodne. Potraviny nie sú
robené podľa nejakej šablóny, a tak každé hrozno môže mať iné zloženie minerálov
podľa pôdy, v ktorej rástol vinič. A práve minerálne zloženie je dôležité pre Remerovu
rovnicu, preto každý druh hrozna má po výpočte Remerovou rovnicou iné pH. A
samozrejme aj metabolizmus každého človeka je nielen individuálny, ale aj
komplikovanejší než horenie.
Živočíšne produkty sú všeobecne vysoko kyselinotvorné a obilniny sú stredne
kyselinotvorné. Ak sa však jedia spolu s neutrálnymi alebo zásadotvornými
strukovinami, zeleninou alebo ovocím, sú nielen zdrojom proteínov s dobre vyváženou
zmesou aminokyselín, ale táto kombinácia pôsobí celkovo zásadotvorne. Podľa MUDr.
Kataríny Bergendiovej medzi zásadotvorné a neutrálne potraviny patria nasledujúce:
Zásadotvorné a neutrálne potraviny:
1. TEKUTINY bylinkový čaj, zelený čaj, čaje lapacho, čaje z lucerny siatej, čaje z
pestreca mariánskeho, minerálka, (bez oxidu uhličitého), ovocné a
zeleninové šťavy, čerstvé nepasterizované mlieko…
27
2. OVOCIE ananás, banány, čerstvé broskyne, citróny, čerešne, černice, ríbezle,
čučoriedky, jablká, hrušky, mirabelky, marhule, mandle, lieskovce,
nektarinky, šípky, sušené ovocie…
3. ZELENINA kôpor, fenikel, ľadový šalát, paradajky a šťava z nich, koreňová
polievková zelenina, fazuľka (zelená), cvikla, kel kučeravý, karfiol,
kapusta, kaleráb, hrášok, špenát, špargľa, reďkovka, ružičkový kel,
kôpor, cukina, brokolica, baklažán…
4. SACHARIDY krupica, chlieb (pšeničný, ražný, čierny, grahamový), rezance, ryža
(natur), zemiaky, zemiaková polievka, zemiakové knedle, zemiaková
voda…
5. BIELKOVINY jogurt, mlieko (kyslé, odtučnené, kondenzované), syry (menej ako 30
% tuku v sušine), kyslá smotana, hovädzie plátky, morčacie mäso,
kuracie mäso pečená i varená
6. TUKY kvasnice, diétny margarín, ľanové semeno, slnečnicový olej, diétny
olej…
7. ORECHY a
SEMENÁ
mandle, lieskovce, mletý kokos, gaštany, slnečnica…
8. STRUKOVINY fazuľa, sója, cícer…
Tabuľka č. 4 Zásadotvorné a neutrálne potraviny
Strava priemerného človeka je prevažne kyselinotvorná, pretože obsahuje veľa
mäsa, údenín, bieleho cukru, konzervovaných výrobkov, sladených a bublinkových
nápojov.
28
Obr. č. 10 Potraviny kyselinotvorné a zásadotvorné
Riešením tejto situácie je podľa vedcov, ktorí skúmali „chronický nízky stupeň
metabolickej acidózy” diéta, ktorá dodáva viac zásad a menej kyselín. Aká je to vlastne
diéta? Jednoducho taká, ktorá je bohatá na surové ovocie a zeleninu.
Okrem ostatných dôležitých živín obsahuje minerály, ktoré kontrolujú acido-
alkalickú rovnováhu organizmu. Medzi kyslé minerály patria fosfor, síra, chlór, fluór a jód
a zásadité sú draslík, vápnik, sodík, železo a horčík.
Ak nemá telo dostatočný príjem zásadotvorných potravín, tak zásady čerpá zo
zásob, ktoré sťahuje z vlastných zdrojov.
Takto sa telo samo bráni proti záplave kyselín, ktoré potrebuje neutralizovať.
Snaží sa o to, aby na organizmus tento proces nevplýval príliš drasticky, preto
automaticky chráni mozog, srdce, oči a uši .
Takýmto spôsobom však telo prichádza o cenné minerály (tzv. demineralizácia),
ktoré musí nahradzovať z potravín.
Z historického hľadiska sa v súvislosti s prekyslením organizmu často skloňuje
meno Claude Bernard (1813-1878), ktorý opísal pokus, keď králiky nakŕmil hovädzím
mäsom a zistil, že majú kyslý moč, zatiaľ čo králiky kŕmené bylinnou potravou mali moč
zásaditý.
29
C. Bernard bol jedným z najvýznamnejších francúzskych vedcov a lekárov,
priekopníkom experimentálnej medicíny a fyziológie. Narodil sa 12. júla 1813 v Saint-
Julien u Villefranche-sur-Saône vo Francúzsku a zomrel 10. februára 1878 v Paríži.
Bernard začal študovať v Lyone, ale školu nedokončil a venoval sa písaniu
divadelných komédii. Odišiel do Paríža za divadelným kritikom, ale zásahom osudu
začal študovať na Sorbonni medicínu, ktorú v roku 1843 skutočne vyštudoval. Po
štúdiach začal pracovať v nemocnici so slávnym fyziológom F. Magendie, od roku 1847
ako docent a od roku 1855 ako profesor; už predtým sa stal profesorom na
novozaloženej katedre fyziológie na Sorbonne. Bernard si uvedomil, že medicíne chýba
experimentálny základ a vykonával aj propagoval pokusy na zvieratách.
Obr. č. 11 Claude Bernard
Bernard sa preslávil ako priekopník prísne vedeckej metódy a medicíny,
založenej na experimentoch. Medzi jeho hlavné objavy patrí výklad funkcie nervového
systému (1858), funkcie pankreasu a pečene, vrátane teórie o vzniku cukrovky, objav
vasomotorického systému a nakoniec aj objav významu vnútro telového prostredia a
homeostázy. Zaoberal sa tiež účinkami niektorých jedov na živé organizmy a
možnosťami anestézie. Po roku 1864 mu cisár Napoleon III. dal zariadiť laboratórium pri
Musée national d'historie naturelle v parížskej botanickej záhrade. Najznámejším dielom
C. Bernarda je "Úvod do experimentálnej medicíny" (1865), odkiaľ sú aj nasledujúce
citáty:
30
"Keď narazíme na skutočnosť, ktorá odporuje prijatej teórii, musíme rešpektovať
fakt a opustiť teóriu - aj keby sa opierala o sebe slávnejšie mená a všetci ju prijímali."
"Veda nepripúšťa výnimky; inak by nemohla byť deterministická, presnejšie
povedané nemohla by byť.”
"Cieľom všetkých životných mechanizmov, akokoľvek rozmanitých, je udržiavať
trvalé podmienky pre život vo vnútornom prostredí tela."
V roku 1868 bol Bernard zvolený za člena Francúzskej akadémie a po smrti mu
bol vypravený štátny pohreb na cintoríne Père Lachaise. Toľko z histórie prekyslenia a
teraz pokračujme v našom skúmaní vplyvu potravín na prekyslenie organizmu.
POTRAVINY a pH MOČUPohľad do tabuľky č. 2 ukazuje, že jedinou telesnou tekutinou, ktorá má relatívne
veľký rozsah normálneho pH je moč. Jeho pH dosahuje hodnoty v rozmedzí 5, 5 – 8.
Ovplyvňujú potraviny pH moču?
Spravili sme si pokus, keď sme počas jedného týždňa jedli rôzne druhy potravín a
ak boli v tekutom stave, tak sme im odmerali pH. Hodinu - dve po jedle alebo pití sme si
následne odmerali pH moču. Skúšali sme napr. piť len kyslú citrónovú vodu a potom
sme si odmerali pH moču. V nasledujúcej tabuľke sú naše pozorovania za tento jeden
týždeň.
Deň Časť dňa
Jedlo pH potraviny
pH moču
Nedeľa raňajky Ovsená kaša s mliekom 7 7 - 8
desiata citrónová voda 3 7 - 8
obed bravčové mäso so žemľovými knedľami,
smotanová omáčka
6 6 - 7
olovrant Panacotta, zmrzlina 6 6 - 7
31
večera pirohy, acidofilné mlieko 4 7
Pondelok raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8
desiata celozrnná žemľa so maslom, syrom a
šunkou, paprika
obed debrecínske bravčové mäso, tarhoňa
olovrant Horalka 6 - 7
nealkoholický Radler 2 6
večera pizza so smotanou a slaninou 7
Utorok raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8
desiata celozrnná žemľa s maslom, syrom a
šunkou, paprika
obed Chilli con carne, ryža, kapustový šalát
olovrant Hrozno, banán 3 7 - 8
večera acidofilné mlieko, jogurt, cottage cheese 4 7 - 8
Streda raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8
desiata celozrnná žemľa so maslom, syrom a
šunkou, paprika
obed Černohorský kuraci rezeň s čerstvou
zeleninou
olovrant Sójová tyčinka 6
citrónová voda 3 7 - 8
32
večera špagety s kečupom, tuniakom a
parmezánom
3 6 - 7
Štvrtok raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8
desiata celozrnná žemľa so maslom, syrom a
šunkou, paprika
obed Husárska roláda, dusená zelenina
olovrant Zeleninový šalát 5 7 - 8
bylinkový čaj 8 7
večera Pizza so šunkou, syrom a kukuricou 7
Piatok raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8
desiata celozrnná žemľa so maslom, syrom a
šunkou, paprika
obed Vyprážaný syr, zemiaky, tatárska
omáčka
olovrant hrozno 3 7 - 8
večera toasty so šunkou a syrom, paradajky,
paprika
7
Sobota raňajky Biely jogurt 5 7 - 8
desiata čaj z kôry Vilca Cora 7 7
obed Bryndzové halušky, acidofilné mlieko 3 7
olovrant Panacotta, zmrzlina 6 6
33
Coca cola 3 6
večera varená kukurica, pečené gaštany 7
Tabuľka č. 5 Porovnanie pH potraviny a pH moču po jedle
Ako vidíme z nášho pokusu, pH moču sa jemne menilo počas dňa. Mohlo to byť
spôsobené aj tým, čo sme jedli a pili. (Ale mohlo sa to týkať aj pohybovej aktivity, ktorú
sme behom dňa vykonávali, ako budeme hovoriť v jednej z nasledujúcich kapitol.)
Vidíme, že skoro všetky potraviny boli na kyslej strane spektra, ale pH moču bolo
niekedy slabo kyslé a niekedy slabo zásadité. Z tabuľky však nevyplýva, že keď sme
zjedli silno kyslú potravinu, mali sme potom silne kyslý moč. Niektorá potravina
spôsobila, že moč bol dokonca slabo zásaditý (7-8). Ukazuje to na to, že aj silno kyslá
potravina, napr. citrónová voda mohla vyvolať v našom organizme takú chemickú
reakciu, že organizmus vylúčil slabo zásaditý moč, t.j. kyslá potravina v organizme
pôsobila ako zásadotvorná, ako uvádzala MUDr. Bergendiová. Z tabuľky č. 4 vyplýva
totiž, že citrón je zásadotvorná potravina. To isté sme pozorovali aj po jedle väčšieho
množstva hrozna alebo zeleninového šalátu, ktoré mali kyslé pH, moč mal pH slabo
zásadité (7- 8), čiže sa jednalo podľa nášho pozorovania o potraviny zásadotvorné.
Aj z rôznych vedeckých štúdií, ktoré popisujú podobné pokusy, existuje
relevantný dôkaz o vplyve stravy na pH moču. pH moču do značnej miery závisí na tom,
aký druh potravín človek prijíma. Ak prijíma veľa bielkovín (mäso), bude moč kyslý, ak
naopak jedáva viac rastlinnej stravy a pije veľa mlieka bude jeho moč zásaditejší. To
platí u zdravého človeka.
Ako vieme z biológie úloha obličiek v udržovaní pH je práve vylučovanie
nadbytočných kyselín močom. Samotné pH moču teda iba odzrkadľuje zapojenie
kompenzačných mechanizmov do praxe.
Kedy je to na organizmus priveľa a nestíha kompenzovať kyselinotvornú stravu?
Na túto otázku napriek viacerým výskumom vedci zatiaľ jednoznačne neodpovedali.
Dokázali však, že pri nižšom pH moču sa zvýšene vyplavuje vápnik. Vynára sa otázka,
či tento vápnik sa vyplavuje z kostí práve za účelom regulácie pH. Ak áno, tak napríklad
strava bohatá na bielkoviny, čo je kyselinotvorná strava, môže spôsobovať rednutie
34
kostí - osteoporózu. Ale viaceré pokusy a epidemiologické štúdie dokázali pravý opak:
strava bohatá na živočíšne bielkoviny je jedným z faktorov pôsobiacim preventívne proti
osteoporóze, hoci je pri nej v moči viac vápnika než pri strave, ktorá vyvoláva v
organizme zásaditú reakciu. Odkiaľ teda vápnik telo berie, sa zatiaľ presne nestanovilo,
ale z kostí to nebude. Výpočty tiež ukazujú, že ak by malo telo naozaj používať vápnik z
kostí na kompenzovanie roky trvajúceho prekyslenia organizmu spôsobeného “zlým”
stravovaním, tak za približne 18 rokov by boli kosti celkom bez vápnika. A bez vápnika v
kostiach by sme neprežili, kosti by boli také krehké, že by sa nám polámali na viacerých
miestach naraz a bez dodania vápnika ani nezrástli.
Obr. č.12 Vápnik v potravinách
Kyslá strava sa však dáva do súvislosti aj s inými chorobami. Napríklad sú to
obličkové kamene, ktoré spôsobuje vápnik v moči, ubúdanie svalstva a bolesti chrbta vo
vyššom veku. Týchto štúdií však zatiaľ nie je veľa a zdá sa, že skôr otázky kladú, ako
zodpovedávajú.
Hypotéza o priaznivých účinkoch zásaditej diéty sa stále skúma. Niektoré jej
dogmy už boli vyvrátené, iné možno budúce výskumy potvrdia a možno vyvrátia. No ani
jeden seriózny výskum zatiaľ nedokázal, že by jej prísne dodržovanie niečomu
prospievalo. Naopak, viaceré štúdie ukázali, že napríklad v prípade osteoporózy môže
byť škodlivá, lebo nedodáva organizmu trpiacemu osteoporózou potrebný vápnik.
35
AKÚ STRAVU MÁME TEDA JESŤ?
Ak si ešte raz pozrieme tabuľku č. 3 kyselinotvorných potravín, medzi tieto
potraviny zväčša patria potraviny, ktoré aj z iného hľadiska pokladáme za nie veľmi
zdravé pre organizmus. Je to napríklad bravčové mäso, údeniny, alkohol, majonézy,
tučné syry, sladené nápoje a sladkosti. Zatiaľ čo za zásadotvorné potraviny sa berie
zelenina, ovocie, čaje, čo sú považované za zdravé potraviny aj bez toho, aby sme
skúmali ich pH (tabuľka č.4). Ak sa na to pozrieme logicky, určite pridať do nášho
jedálnička zeleninu a ovocie a zredukovať podiel živočíšnych bielkovín a tukov nebude
organizmu na škodu, a to je práve to, čo odporúčajú dietológovia už celé roky. Pozn.
dietológia je náuka o potrave.
Ako vieme, najväčšími omylmi v stravovaní sú prejedanie sa, biela múka a biely
cukor, fruktózové sirupy, príliš veľa tukov, rastlinné margaríny v pečive, vyprážané a zle
tepelne upravené jedlá a polotovary. Tieto veci jednoducho nemáme vôbec jesť, ale nie
pretože sú kyselinotvorné, ale pretože sú jednoducho nezdravé pre zbytočnú
energetickú hodnotu a maximálnu nevyužiteľnosť pre organizmus.
Merať pH v týchto potravinách nemá význam. Strava môže rozhodne ovplyvniť
celkový stav organizmu od perfektnej telesnej kondície zdravého človeka až po rozvrat
vnútorného prostredia zapríčineného rôznymi civilizačnými chorobami pochádzajúcimi
zo zlého, nesprávneho zloženia jedálnička. Jeho dôsledkom bývajú rôzne príznaky, ako
napríklad: únava, rôzne bolesti, stres, hnev, úzkosť, zmena hmotnosti, časté choroby,
zhoršená regenerácia, poruchy pamäti a učenia sa, slabé prekrvenie, krehké nechty a
kosti, vypadávajúce vlasy.
Najzávažnejším dôsledkom zlého stravovania je infarkt a mŕtvica. Všetky tieto
ochorenia patria do kategórie civilizačných ochorení, spôsobených zlou životosprávou,
t.j. zlým stravovaním, nedostatkom pohybu, fajčením, pitím alkoholických nápojov a
podobne. Čiže zlé stravovanie vedie k ochoreniam, no tento vzťah sa netýka prekyslenia
organizmu.
36
ŠPORT A PREKYSLENIE ORGANIZMU V tejto časti si vysvetlíme, ako vzniká pri nadmernej športovej námahe svalová
horúčka. Na začiatku uvedieme trochu teórie, ktorú sme prebrali z článkov Martina
Pupiša, vysokoškolského profesora na Katedre telovýchovy a športu Univerzity Mateja
Bela v Banskej Bystrici.
K pohybu je nevyhnutná svalová kontrakcia, ktorú energeticky zabezpečuje ATP
(adenozín trifosfát – t.j. 1 molekula adenozínu a tri molekuly fosforu). Množstvo ATP v
tele by však stačilo len na približne 2 sekundy. Preto je nevyhnutné, aby bol organizmus
schopný si túto látku znovu vytvoriť - resyntetizovať.
V športe sa používa takéto najzákladnejšie členenie získavania energie
(resyntézy ATP) pre pohyb:
Hydrolýza ATP – prvé sekundy:
ATP + H2O → ATP + H3PO4 + 31 kJ/mol ATP
Regenerácia ATP z kreatínfosfátu – približne do 20. sekundy:
kreatínfosfát + ADP = ATP + kreatín + 43 kJ/mol kreatinfosfátu
Anaeróbna glykolýza – anaeróbny rozklad glukózy, od vyčerpania kreatínfosfátu 20 – 30
s do 60 – 80 s:
glukóza + 2 ATP (al. glukóza + ATP)→2 laktát + 4 ATP
Aeróbna glykolýza – aeróbny rozklad glukózy (po 60 – 80 sekundách):
glukóza + 2 ATP(alebo glukogén + ATP)(+O2) → 6 CO2 + 6 H2O + 38 ATP
Lipolýza – aeróbny rozklad tukov (po vyčerpaní glukogénu po 60 – 80 min):
(1mol voľných mastných kyselín) (+O2) → CO2 + H2O + ATP
37
Obr. č. 13 Šport a tvorba laktátu vo svaloch
Tieto energetické reakcie neprebiehajú v organizme separátne, ale paralelne,
preto získavanie energie pri rôznych typoch zaťaženia je rozdielne. Výsledkom
nadmerného pohybu, na ktorý nie je organizmus zvyknutý, je únava. Únava je
zapríčinená buď vyčerpaním energie v organizme, alebo nahromadením katabolitov v
ňom, a to konkrétne kyseliny mliečnej. Kyselina mliečna je v športovom lekárstve často
chybne stotožňovaná s laktátom. Kyselina mliečna (C3H6O3) ako silná kyselina okamžite
disociuje na laktátový anión (C3H5O3) a vodíkový katión (H+), ktorého zvýšená
koncentrácia je príčinou metabolickej acidózy (zakyselenia) vnútorného prostredia
organizmu.
Laktát ako anión kyseliny mliečnej sa objavuje vo svaloch pri intenzívnom
(anaeróbnom - bez prístupu kyslíka) zaťažení, keď dochádza k anaeróbnej glykolýze.
Prítomnosť laktátu vo svalových tkanivách športovec pociťuje ako mravenčenie, či ako
istý druh bolesti. Takáto bolesť vzniká v dôsledku toho, že laktát má tendenciu
kryštalizovať. Samotná kyslosť prostredia a kryštalizácia laktátu vedie k svalovej bolesti,
ktorá odoznieva, keď sa kryštáliky laktátu rozložia na vodu H 2O a oxid uhličitý CO2. Takto
sa stráca približne 1/5 celkového množstva, zvyšok sa primárne v pečeni resyntetizuje
na glykogén. Preto je nevyhnutné, aby sme nevnímali laktát len ako výhradne negatívne
vplývajúcu látku.
38
Na druhej strane, laktát a ďalšie metabolity anaeróbnej glykolýzy sa vyplavujú do
vnútorného prostredia, ovplyvňujú jeho kyslosť a tým aj pokles aktivity enzýmov. To
vedie k narušeniu vnútornej rovnováhy pH.
Hodnota pH klesá v dôsledku prítomnosti vodíka až na úroveň okolo 7,0. V tele
máme tzv. pufry – nárazníkové systémy, ktoré sú schopné udržiavať relatívne stabilnú
acidobázickú rovnováhu prostredia, ale ich výkonnosť je limitovaná.
Vysoká hladina kyseliny mliečnej pôsobí nepriaznivo aj na centrálny nervový
systém. V CNS dochádza k poruchám neurodynamických procesov. Navonok sa to
prejavuje zhoršenou koordináciou nervovosvalového aparátu a poklesom rýchlosti
pohybu.
Ako píše vo svojom článku Martin Pupiš, ktorý sa zaoberá vplyvom tréningu na
organizmus športovca: “Koncentrácia laktátu v krvi odráža určitým spôsobom rozsah
anaeróbneho energetického metabolizmu pri zaťažení maximálnej a submaximálnej
intenzity a prináša tak informácie o intenzite zaťaženia a o jeho priebehu.” Hladina
laktátu je ľahko merateľná, preto vytvára vhodné predpoklady pre objektívne riadenie
tréningového procesu u športovcov. Pre kontrolu intenzity tréningového zaťaženia je
vhodné kontrolovať hladinu laktátu pravidelne, aby na jednej strane nedošlo k
preťažovaniu organizmu športovca a na strane druhej, aby sa zistilo, či dosahuje
realizovaným zaťažením vopred určený cieľ.
My nevieme takto presne urobiť merania laktátu, ale skúsili sme zmerať pH moču
po rôznych športových aktivitách hneď v ten večer a potom na druhý deň ráno:
Športová aktivita Trvanie pH moču večer pH moču druhý deň ráno
Intenzívne posilovanie 60 min 7 7
Futbal 40 min 7 7 - 8
Bedminton 70 min 6 - 7 7
Beach volejbal 90 min 7 7 - 8
Tabuľka č. 6 Meranie pH moču po športovej aktivite
39
Znamená to, že aj pri športe vzniká istý druh prekyslenia organizmu, ale zdravé
telo sa s ním hravo vysporiada a určite nie je dlhodobo narušené pH telesných tekutín.
ZHRNUTIENiekoľkokrát sme v našej práci dokázali vyvrátiť argumenty, ktoré používajú
populistické články. Teória o prekyslení organizmu tvrdí, že kyslá strava dokáže
závažne ovplyvniť náš metabolizmus, naše zdravie, náš život.
Prvá vec, ktorú si môžeme pri čítaní článkov o prekyslení organizmu všimnúť je,
že nie sú odborné. Nachádza sa tam množstvo tvrdení, ktoré nie sú podložené
vedeckými faktami. Jedno tvrdenie väčšinou zaberá jednu vetu a za ňou nenasleduje
vysvetlenie. Neodbornosť textu je síce nepriamy dôkaz, no už štýl textu a spôsob
vyjadrovania autora môže naznačovať veľa o jeho dôveryhodnosti.
Vieme, že pH telesných tekutín nie je jednotné. Rozdiely v pH sú veľké, od veľmi
kyslého pH žalúdočnej šťavy (1,0 - 1,5) cez slabo zásaditú krv (7,39) až po zásaditú
pankreatickú a žlčovú šťavu (7 - 8,5). O akom znížení pH teda teória o prekyslení
hovorí? Veľa článkov toto nešpecifikuje. To znamená, že nemôžu byť dôveryhodné,
keďže zmena pH v rôznych častiach tela je aj rôzne závažná. Zníženie pH krvi o 0,03
stotiny pH môže mať pre organizmus zmeny nezlučiteľné so životom, pri čom pH moču
sa u zdravého človeka môže pohybovať v rozmedzí od 5,5 do 8.
Niektoré populistické články špecifikujú aj oblasť prekyslenia, väčšinou sa jedná o
krv. Lenže pH krvi sa tak ľahko nedá rozkývať zo svojich normálnych hodnôt, a už vôbec
nie po požití kyslých alebo kyselinotvorných potravín. Na takéto malé narušenia
organizmu príroda a evolúcia výborne vybavila živý organizmus regulačnými
mechanizmami. Samozrejme vážne ochorenia ako napríklad neliečená cukrovka, vedia
pH krvi zmeniť tak, že spôsobí organizmu smrť. Regulačné mechanizmy sa vedia
vyrovnať aj s dlhodobým príjmom kyslých a kyselinotvorných potravín, ale vynechávať
zo svojho jedálnička neutrálne a zásadotvorné potraviny by bol určite hazard so svojím
zdravím. A nie kvôli samotnému pH potravín, ale kvôli ich nutričnej hodnote a množstve
vitamínov a stopových prvkov, ktoré sa v nich nachádzajú a sú potrebné pre
organizmus. Civilizačné ochorenia sú spôsobené aj takýmto nezdravým stravovaním,
40
ale prispieva k nim aj nedostatok pohybu, stres a návykové látky. Je to viac príčin, ktoré
vedú k vzniku civilizačnej choroby, akou je infarkt, mŕtvica alebo žalúdočný vred. Preto
je dôležité sa správne stravovať, veľa športovať a vyvarovať sa pitiu alkoholických
nápojov, fajčeniu a drogám. A nestresovať sa! Dúfame, že sme našich čitateľov
presvedčili.
ZÁVER
Našim cieľom bolo vyvrátiť teóriu o prekyslení organizmu. Zaoberali sme sa najmä
možným prekyslením organizmu stravou, ktorú prijímame. Druhý náš zámer bol
preskúmať prekyslenie po nadmernom športovom výkone, pri ktorom vzniká svalová
horúčka. Naše pokusy boli založené na meraní pH moču, jedinej jednoducho merateľnej
telesnej tekutiny, ktorá odzrkadľuje aktuálny stav organizmu, po jedle alebo po pohybe.
Výsledky pokusov ukázali, že prekyslenie organizmu nefunguje tak, ako to popisujú
populistické články.
Závery sme podporili aj argumentami z odbornej literatúry, ktoré sa tiež snažili
túto teóriu vyvrátiť. Myslíme si, že sme úspešne vysvetlili, kedy prekyslenie organizmu
môže vzniknúť, ale aj to, že je to stav krátkodobý a zdravý organizmus si odchýlky
homeostázy dokáže pomerne rýchlo vykompenzovať.
41
BIBLIOGRAFIA
www.oskole.sk/?id_cat=53&clanok=17128
http://www.bohatstvo-prirody.sk/zoznam-clankov-od-a-z/prekysleny-organizmus-verzus-
optimalne-ph/
http://biography.yourdictionary.com/gilbert-newton-lewis
http://www.kompava.sk/a/kyseliny-v-ludskom-tele
http://bioquant.sk/clanky/voda-kyseliny-zasady-ph-orp
http://tech.sme.sk/c/7132474/mate-prekysleny-organizmus-pat-odpovedi-sucasnej-
vedy.html#ixzz4LiuTBMth
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kyselina_mlie%C4%8Dna
https://www.sportujeme.sk/laktat-sport-a-svalovica/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Glykol%C3%BDza
http://www.kompava.sk/a/kyselina-mliecna-sposobuje-svalovu-horucku-svalovicu
http://www.kompava.sk/a/kyseliny-v-ludskom-tele
http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/4023/?print=1
https://www.modrykonik.sk/blog/soniamalinik/article/v-y-z-n-a-m-z-a-l-u-d-o-c-n-e-j-k-y-s-56zlr9/
http://www.ludske-telo.estranky.cz/clanky/travenie-potravy/travenie-potravy.html
http://kekule.science.upjs.sk/chemia/kuch/kaz/2.htm
https://cs.wikipedia.org/wiki/PH
https://sk.wikipedia.org/wiki/Homeost%C3%A1za
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1447286/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kov_alkalick%C3%BDch_zem%C3%ADn
https://sk.wikipedia.org/wiki/Alkalick%C3%BD_kov
https://abysportnebolel.sk/vyziva/prekyslenie-organizmu/
http://zdravie.aktuality.sk/clanok/456/prekysleny-organizmus-preco-je-tak-nebezpecny-a-co-
vsetko-vam-hrozi/
Silbernagl, S., Despopoulos, A.: Atlas fyziologie člověka. Praha: Avicenum, 1984
Young, R. O., Youngová, S. R.: Zázračné pH. New York: Grand Central Publishing, 2002, ISBN
978-80-89179-81-7 (25.9)
PUPIŠ, Martin - KORČOK, Peter. Hypoxia ako súčasť športovej prípravy. Banská Bystrica :
Univerzita Mateja Bela, 2007. 167 s. ISBN 978-80-8083-495-1. (Pupiš – Korčok, 2007);
42
KUČERA, V. - TRUSKA, Z. 2000. Běhy na střední a dlouhé trate. Praha : Olympia, 2000, 287 s.
OZTURK, M – OZER, K. – GOCKE, E. 1998. Evaluation of blood lactate in young men
after wingate anaerobic power test. In: Eastern Journal of Medicine 3, 1998. s.13 -16.
Soumar,L., Soulek,I., Kučera,V.,: Laktát a tepová frekvence jako významní pomocníci při řízení
tréninku, Praha 2000, Casri,
HELLER, J. et al. 1996. Fysiologie tělesné zátěže II. – Speciální část – 2. díl. Praha :
Karolinum, 1996.
https://www.zdravie.sk/choroba/47747/palenie-zahy
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDl%C4%8Dov%C3%A9_kyseliny
http://www.hpl.sk/odborna-zona/vysetrenia/biochemia/kys_mocova_serum
Obrázky:
http://slideplayer.cz/slide/3135134/
https://collections.countway.harvard.edu/onview/exhibits/show/plastic-surgery-in-boston--the/
bradford-cannon
http://publ.lib.ru/ARCHIVES/B/BERNAR_Klod/_Bernar_K..html
http://abysportnebolel.sk/vyziva/prekyslenie-organizmu/
http://www.hetrik.sk/usain-bolt-znovu-najrychlejsim-muzom-planety.-pozrite-si-jeho-suverenny-
finalovy-sprint/1-4250
http://slideplayer.cz/slide/2351956/
http://zmensvojzivot.mypage.cz/menu/zdravie/acidobazicka-rovnovaha-preco-sme
https://www.google.sk/imgres?imgurl=http://biostrava.zarucene.sk/wp-content/uploads/2015/01/
kyselina_mo%25C4%258Dova_zvy%25C5%25A1ena.jpg&imgrefurl=http://
biostrava.zarucene.sk/ako-znizit-kyselinu-mocovu-v-krvy-a-zabranit-dne/
&h=357&w=500&tbnid=FO-I-
bUnVKx8nM:&tbnh=143&tbnw=200&docid=GieYZvJ6JqpXkM&itg=1&usg=__-
UecCPPaH0yBObnLXho8VaixroY=&sa=X&ved=0ahUKEwj2lNPI--
TPAhXpCcAKHW0kDCkQ_B0IejAK&ei=hGcGWPbCO-mTgAbtyLDIAg
https://www.google.sk/search?q=%C5%BEl%C4%8Dov
%C3%A9+kyseliny&biw=1280&bih=603&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwj6m7Xh
_OTPAhUIKcAKHQDFCcUQ_AUIBigB#tbm=isch&q=%C5%BEl%C4%8Dov
%C3%A9+kyseliny+v+peceni+obrazok&imgrc=bvXESPY3gyreoM%3A
43
http://andawell.sk/sutaz-o-balicek-prirodneho-vapnika/
RESUMÉ
Je kyslá alebo kyselinotvorná strava zodpovedná za prekyslenie organizmu? Na
túto otázku sme hľadali v našom projekte odpoveď. Veľa populistických článkov robí
zodpovedné za všetky civilizačné ochorenia práve prekyslenie organizmu, a preto sme
sa rozhodli v našom projekte túto teóriu vyvrátiť.
Definovali sme kyseliny a zásady a ukázali ich dôležitosť pri fungovaní ľudského
organizmu.
Zhrnuli sme argumenty, ktoré populistické články prezentujú a v nasledujúcich
častiach sme sa pokúsili ich vyvrátiť. Vysvetlili sme čo je to homeostáza organizmu a
ako organizmus zapája regulačné mechanizmy, keď je porušená. Keďže tento pojem
prvýkrát popísal americký fyziológ Walter Bradford Cannon, zaradili sme do práce pár
faktov z jeho životopisu. Ďalej sme sa zaoberali acidobázickou rovnováhou a jej
odchýlkami v ľudskom organizme. Preberali sme pH žalúdočnej kyseliny, pankreatickej
šťavy a krvi a jeho možnej zmeny po príjme potravín. Popísali sme teóriu prekyslenia
organizmu z vedeckého hľadiska. V minulosti tento fenomén popísal C. Bernard,
francúzsky fyziológ, ktorý popísal prekyslenie organizmu u králikov po požití mäsitej
potravy namiesto bylinnej.
Následne sme porovnali naše pozorovania s vedeckými pozorovaniami o tom,
ako súvisí pH prijatej potraviny s pH moču po požití danej potraviny. V poslednej
kapitole sme písali o vplyve športovej námahy na pH organizmu a o chemických
procesoch, ktoré pri tom v organizme prebiehajú. Vedecký článok sme porovnali s našim
pozorovaním.
Záverom sme vysvetlili, že organizmus zdravého človeka má tak dokonalé
regulačné schopnosti, že sa vie ľahko vysporiadať, ako s príjmom kyselinotvorných
potravín, tak so svalovou horúčkou po športovaní. Na zdravie človeka pôsobí veľa
faktorov a je nevedecké príčinu ochorení zjednodušovať iba na požívanie
kyselinotvornej potravy. Takto jednoducho organizmus nefunguje.
44
RESUME
Is acidic food responsible for the hyperacidity of an organism? We tried to answer
this question in our project. Many populist articles suggest that acidic food is responsible
for all diseases of affluence and we decided to disprove this theory.
We defined acids and bases and we show how they act in a human body.
We summarised the arguments of populist articles and we tried to address them
in the next parts.
We explained homeostasis and how regulation mechanisms work in a human
body, when the homeostasis is disrupted. Since the homeostasis was first described by
an American physiologist, Walter Bradford Cannon, we added some about from his
biography. Next, we dealt with acid-base balance and its derogations in a human body.
We discussed the pH of blood, pH of digestive juices, and pH of pancreatic juices and
their possible changes after the consumption of food. We discussed the theory of
hyperacidity of an organism from a scientific view. In the past, a French physiologist, C.
Bernard, described this phenomenon with bunnies, which he fed with meat instead of
plants.
Subsequently, we compared our observations with scientific experiments about
the relation of consumed food and the pH of urine. In the last part, we wrote about the
influence of the physical strain on pH of an organism and about the chemical reactions
happening along.
In the end, we explained that a human organism has perfect regulation
mechanisms and it can deal with acid food and physical strain. Many factors influence
the health of a human and it is unscientific to simplify deseases to the consumption of
acidic food. The human organism is not that simple.
45
DAS RESÜMEEIst die saure oder säurefeste Nahrung verantwortlich für den Säureüberschuss
des Organismus? Auf diese Frage haben wir in unserem Projekt die Antwort gesucht.
Viele populistische Artikel geben die Verantwortung für alle Zivilisationskrankheiten
gerade dem Säureüberschuss des Organismus und deshalb haben wir uns
entschlossen, diese Theorie in unserem Projekt zu widerlegen.
Wir haben die Säuren und die Basen definiert und auf ihre Funktion in dem
menschlichen Körper hingewiesen.
Wir haben die Argumente des populistischen Artikels zusammengefasst, und in
den folgenden Kapiteln haben wir versucht sie zu widerlegen. Wir haben die Homestasis
des Organismus und seine Einschaltung der regulierenden Mechanismen bei der
gestörten Homeostase erklärt. Da diesen Begriff das erste Mal der amerikanische
Physiologe Walter Bradford Cannon beschrieben hat, haben wir in unserem Projekt ein
Paar Fakten aus seiner Biografie erwähnt. Weiter haben wir uns mit dem Säure-Basen-
Gleichgewicht und seinen Abweichungen in dem menschlichen Körper beschäftigt. Wir
haben uns mit dem pH des Blutes, des Magensaftes und des Pankreassaftes befasst
und seine möglichen Änderungen nach der Nahrungsaufnahme beschrieben. Wir haben
die Theorie von dem Säureüberschuss des Organismus aus dem wissenschaftlichen
Gesichtspunkt charakterisiert. In der Vergangenheit hat dieses Phänomen der
französische Physiologe C. Bernard beschrieben. Er hat den Säureüberschuss des
Organismus bei Kaninchen beschrieben, die die Fleischnahrung anstatt der
Kräuternahrung aufgefressen haben.
Nachfolgend haben wir unsere Beobachtungen mit den wissenschaftlichen
verglichen und zwar haben wir den Zusammenhang des pH bei der Nahrungsaufnahme
mit dem pH des Urins nach der Aufnahme dieser Nahrung analysiert. In dem letzten
Kapitel haben wir uns mit dem Einfluss einer sportlichen Anstrengung auf das pH des
Organismus beschäftigt. Wir haben auch die chemischen Prozesse, die im Organismus
bei dieser Anstrengung verlaufen, beschrieben.
Zum Ende haben wir erklärt, dass ein gesunder menschlicher Körper perfekte
regulierende Eigenschaften hat. Er kann sich leicht sowohl mit den säurefesten
46
Nahrungsaufnahmen als auch mit dem Muskelkater nach dem Sport fertig machen. Auf
die Gesundheit des Menschen wirken viele Faktoren und es ist unwissenschaftlich nur
die säurefeste Nahrungsaufnahme als die Ursache der Erkrankung zu nennen. So
einfach funktioniert der Organismus nicht.
47