F I LOZOF IA  R o č .  5 6 ,  2 0 0 1 ,  č .  6 

O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV 

DAN I E L  ŠM I HU LA ,  P r á v n i c k á  f a k u l t a  UK ,  B r a t i s l a v a  

K e ď  z a č í n ame  d i skus iu   o  ľudských  p r ávach ,  v ž d y  j e  v h o d n é  z a č a ť  t ým ,  k om u  s ú  p r i sudzované .   Dn e s   s a   j e d n o z n a č n e   u r ču j e ,   ž e   t ým to   nos i t e ľom  ľudských   p r á v  a zák l adných  s l obôd   v mo d e r n om  chápan í  j e  k a ž d ý  č l ovek   ­  pr í s lušn ík  d ruhu  H om o  s a ­p iens :   "... o dvo l áv a j ú c  s a  n a  m o c  p r i r odzeného  p r áva ,  ľudská  by to s ť  m á  p r á v o  b y ť  r e ­špek tovaná ,  j e  s u b j e k t om   p ráv ,   v las tn í   p ráva .   T i e t o   v las tnost i   pa t r i a   č l oveku   v ď a k a  skutočnos t i ,  ž e  j e  č l ovek . "  ( [1 ] ,  6 5 )  Myš l i enka  o v šeobecnos t i  ľudských  p r á v  " . . . zodpo­vedá   z á p adn e j   p r eds t ave   o  un ive rzá lne j   sp ravod l ivos t i   a m i e r o vom   spo lunaž ívan í ,  v k t o r om  v o  vec i  p r á vne j  o ch r any  a p r á v n eho  pos t aven i a  n em á  b y ť  ž i a dny  rozd ie l  med z i  ľuďmi  b e z  oh ľ adu  n a  to ,  či  sú občan i a ,  cudz inc i  (ba rbar i ) ,  a l e bo  poddan í  (o t roc i ) . "  ( [2 ] ,  3 5 0 )  T á t o  un ive rzá lnosť  ľudských  p r áv  n i e j e  s amoz r e jmos ť ,  j e  t o  ten  n a j v äč š í  v ý doby ­tok,  k to rý  mod e r n á  koncepc i a  ľudských  p ráv ,  k to rá  vzn ik la  v r ámc i  z ápadne j ,  e u r o ­ ame ­r icke j ,  k r e sťansko ­osv i e t enske j   c iv i l izác ie   ( to   sú  r ô zn e   n á zvy  p r e   t o   isté,  dop ln i ť   ich mo ž n o  i o  t e rmín  e u r óp ska  c iv i l izác ia  z á p a dn é ho  kresťans tva) ,  v s e b e  ob s ahu j e .  

A j   v minu los t i   ex is toval i   p r eds t avy   o  istých  p r ávach   pa t r iac ich   j e d i n cov i  a morá lnych   p r inc ípoch ,   k to rými   s a   v o   vzťahu   k d r u hým   t reba   r iadiť .   Av š ak   t i e to  p r inc ípy  sa  ap l ikova l i  o bmed z e n e ,  z vy č a j n e  len n a  p r í s lušn íkov  vyšš ích  t r ied  a l e bo  is te j  men š e j  (napr .  n ábož en sk e j )  komuni ty .  T á t o  n e r ovno s ť  býva l a  d o kon c a  o b h a j o v a n á  p r e ­svedčen ím ,  ž e  č l enov ia  n ižš ích  t r ied  a l ebo  d ivok í  ba rba r i  sú t ak  pr imi t ívni   a h rub í ,  ž e  ani  n edokážu   v do s t a t očne j   m i e r e   t rp ieť ,   a p r e t o   im  m o ž n o   up r i e ť   t aké   dô s t o j n é  z aobchádzan i e ,  a k é  j e  s amoz r e jmé  v p r í p ade  z j emne lých  a r i s tokra tov .  P r v é  d o kumen t y  p r i znáva júce   isté  p r áva   a  imuni ty  j e d i n c ov   voč i   š t á tne j  moc i ,  k to ré   u ž  č i a s točne  z o d ­poveda j ú  n á šmu  chápan i u  ľudských  p r áv  ­ r ô zne  p anovn í cke  vý sady  a cha r ty  a k o  M a g n a  Cha r t a   v Ang l i cku   a l e bo   Z l a t á   bu l a   Ond r e j a   II.  v Uho r sku   ­  sku točne   spoč i a tku  pr iznával i   t i e to  p r áva   len  o bmed z e n e j  s kup ine  šľach ty .  A ž  v p r i ebehu  s to roč í  s a  ok ruh  o sôb ,  k to ré   z n ich  moh l i  č e rpať ,  a s poň   v Ang l i cku ,  rozš i rova l .  N a  kon t inen te  n a  rozd ie l  od  Ang l i cka  mod e r n é  koncepc i e  p ráv   a s l obôd  zvíťazi l i  t a kpoved i a c  r evo l učnou  ce s t ou  a í e bo   p ro s t r edn í c tvom   osvieteneckých  a  l iberá lnych   r e f o r i em   a  ich  spä to s ť   s o   s t r edo ­vekými  pr iv i lég iami  j e  iba  nep r i ama .  A k  s a   v n a s l e du j ú com  tex te  b u d e  hovo r i ť   o  š tá te  a  o  vzťahu   med z i   š t á t om   a  ľudskými   p r ávami ,  j e d n o z n a č n e   t o   t r e b a   c h á p a ť   t ak .   ž e  vše tky   úvahy  s a   p o h y b u j ú   v e u r o ­ ame r i ckom   c iv i l i začnom  ok ruhu   a sú   p l a t né  p r e   iné k r a j i ny  len  po t i aľ ,  p ok i a ľ  p r ebe r a j ú  mode l  o rgan izác i e  spo ločnos t i ,   š tá tu   a e konom iky ,  k to rý  vzn iko l  p o  p rvýk rá t  v r ámc i  eu ro ­ amer i cke j  c ivi l izácie ,  a n a dv ä zu j ú  n a  j e h o  z d r o j e  š tá to tvorných  t radíc i í  a t eo r e t i ckého  uvažovan i a .  

P r e dpok l a dom  uznan i a  ľudských  p ráv ,   a n akon i ec  d n e s  a j  u rč i tých  p r á v  zv iera t ,  j e  p r ipus ten ie  t oho ,  ž e  k a ž d á  ľudská  ( a  iná)  by tosť  j e  s c hopná  p r e ž í v a ť  u t rpen ie .  T o  a k o  prví  uzna l i  k r e sťansk í  učenc i ,  n o  de f in i t ívne  sa  to to  p r e svedčen i e  p r e s ad i l o  a ž  v o b d o b í  osv ie tens tva   a r oman t i zmu   ­  t e d a  a s poň  medz i  vzde l ancami   a human i s t ami .  Z á r o v eň  j e  mode r n á   koncepc i a   ľudských   p r áv   nemys l i t e ľná   b e z   t oho ,   a b y   k a ž d ý   j e d i n e c   bo l  

F i l o zo f i a  5 6 ,  6  431 

vn ímaný  a k o   ind iv iduá lna   n eopakova t e ľná  by to s ť  s o  s l obodou   konan i a   a u r čovan i a   si v las tného  o sudu .  J e  p r e j a v om  re špek tovan i a  ind iv idua l izmu,  akcep t ác i e  f ak tu ,  ž e  č l ovek  j e  p r edovše t kým  s ám  s ebou ,   a n i e  Členom ne j akých  uzav re tých  komun í t  ( r od inné ,  p r o ­fesné ,  t r iedne) ,  k t o r é  h o  z a s t upu j ú  navonok .  

P o j em   ľudské  práva  v súčasnos t i   o z n a č u j e   r ô z n e   p r áva   a s l obody   j e dno t l i v c a  ( p r ávo  n a  ž ivo t   a o s o b nú  s l obodu ,  s l obodu  vyznan ia ,  v š e ob e cn é  ob č i a n sk e   a  po l i t i cké  p ráva ,   ku l tú rne   a soc i á lne   p ráva ) ,   k t o r é   s a   p o v a ž u j ú   v súčasnos t i   z a   " . . . neodňa teľné ,  nezcudz i t eľné ,  n ep r emlča t e ľné   a nez ruš i t eľné .  P r iná lež ia  k a ž d ému  č l oveku  b e z  o h ľ a du  na  j e h o   š tá tnu  p r í s lušnosť   a  s ta tus ."   ( [3] ,   172)  Vy j a d r u j ú ,  ž e   č l ovek  j e  by t o s ť   au ­t onómna ,   n a   u rč i tú   č a s ť  j e h o  b io log i cke j   a d u c hovn e j   pods t a ty   n em á   štát   a  ani   s p o ­ločnosť  ná rok .  A l e b o  inak:  "Ka ž dý  č l ovek  m á  n á r ok  n a  istý o b j em  hodnô t  (ma te r i á lnych  a j  duchovných ) ,  n a  posky tnu t í  k to rých  mu s í  s po l up r a covať  s po l o čno s ť   i š tá t .  T i e t o  h od ­no ty  m o ž n o  n a z v a ť  ľudskými  p r ávami . "  ( [4 ] ,  2 )  A k o  u ž  b o l o  uvedené ,   v súčasnos t i  r ov ­no c enným  nos i t e ľom  ľudských  p r áv  m ô ž e   a mu s í  by ť  k a ždý  č lovek .  T o  u ž  n i e  j e  iba  t eore t i cká   koncepc i a ,   a l e  j e  t o  j e d n o z n a č n e   z ako t v ené   v o   vše tkých   medz i n á r odných  dokumen toch .   P o  d r u h e j  s ve tove j  v o j n e   to t iž   o ch r ana   ľudských   p r á v   p reš la   z ú r ovne  ná rodne j ,  vnú t roš t á tne j  n a  ú roveň  medz i n á r odnú .  

P r e ambu l a   Charty  OSN  ( 1 9 45 )  hovor í ,  ž e   ľud   Spo j e ný ch  N á r o d o v  j e  o dhod l aný  " . . .vyhlásiť   z n o v a   s vo j u   vieru. . .   v r o vn ak é   p r áva   mu ž o v   a ž ien  i n á r odov   ve ľkých  a malých. . . " ,   a  v  č l ánku   3  si  k l ad ie  z a  c i e ľ  " . . . u sku točňovať  medz i n á r odnú  spo luprácu . . .  p odpo rovan ím   a po s i l ňovan ím   úc ty   k  ľud ským  p r á v am   a z ák l adným   s l o bod ám   p re  vše tkých  bez rozdielu  r asy ,  poh lav ia ,  j a z y k a  a l e bo  nábožens tva . "  

V  článku  2  Medzinárodného  paktu  o  občianskych  a politických  právach  sa  "každý štát. . .  z a v ä zu j e  r e špek t ovať  p r áva  uzav re t é   v pak te   a za is t iť  t i e to  p r áva  všetkým jedin­c om   na   s v o j om  ú z em í   a pod l i eha júc im  j e h o  ju r i sd ikc i i . . . "   Ana l og i cké   u s t anoven i e   sa nachádza  a j  tzv.   Európskej  charte  ľudských  práv  z roku  1950  ­  regionálnej  eu rópske j  d ohod e  o o ch r ane  ľudských  p r áv .  

Spo rným   zos t áva   iba  to .   o d   k t o r ého   momen t u   b io log i cke j   ex i s t enc ie   m o ž n o  pr ís lušníka  d r uhu  H om o  sap iens  p ov a žov a ť  z a  č l oveka  ­ by to s ť  s c hopnú  m a ť  p r áva   M o ­men t   na roden i a  j e  p revza tý   z k las ických   p r ávnych   p reds táv .   O ch r a n a   p r á \   p o č a t é ho  a e š te  n ena r odeného  d i eťaťa  ­ p r edovše t kým j e h o  p r áva  n a  ž ivot   ­  s tá le  zos t ava  p r e dme ­t om  kont raverz i í .  (Ob č a s  s a  vy sky tu júca  o t á zka  O d  k t o r ého  momen t u  j e  emb r y o  "ž ivé" ' 1  

j e  absu rdná .  Ž i v é  sú  s amoz r e jme  u ž   i s p e rm i e   a  va j í čka . )  Un ive r zá lnosť  ľ u d s k \ c h  p r a \  z á roveň   an i   n epo sky t u j e   j e d n o z n a č n é   a p rak t i cké   r i ešen ie   v o t ázke ,   a k o   t o   b u d e  s  ľudskými   p r áv am i   tých ,   k tor í   s ami   po ru šu j ú   ľudské   p r á v a   iných  ­  z  i deo log ických  d ô vodov  a l e bo  p r e  s vo j u  nás i ln ícku   a k r iminá lnu  povahu ;  a l e bo  v p r í p ade  t akých  j e d i n ­cov ,   s k t o rými  s a  p o  d o b r om  nedá ,  a l ebo  k tor í  p r e  s vo j e  sk lony  pr í l i š  n a rú š a j ú  f u nk čno s ť  a  stabil i tu  spo ločnos t i .  V e ď  d i sk r iminác ia   a ne to le ranc ia   sú   p o d ľ a   F;.  A .  H a y e k a  n evy ­hnu tným z á k l a dom  civi l izácie :   "Pochybu j i ,  z d a  mů ž e  být  j a k éko l i  morá ln í  p r av i d l o  z a ­c hováno  b e z  t oho ,  ž e  s e  z e  s lušné  spo lečnos t i  vy luču j í  ti, k te ř í  h o  p r av ide lné  po r u šu j í . "  ( [ 5 ] ,   143) 

Dok t r ína   ľudských   p r áv   t e d a   o b s a hu j e   t ézy   o v rodenos t i   a neodňa t e ľnos t i   is tých práv ,  k to ré  d aný  j e d i n e c  m á  len  pre to ,  ž e  t u j e .  Sú  č loveku   vlas tné .  S amoz r e jme ,  j e  t o  istá  p r ávna   f ikc ia ,  n ie t  ž i adneho  t e l e sného  o rgánu ,   v k t o rom   by  s a  p r áva   "nachádza l i " .  

432 

Ide  o pok r a čovan i e   a  rozš í r en ie  koncepc i e  p r i rodzených  p r áv ,  k t o r é  m ô ž em e  z d ô v o d ň o ­vať  a k o  nábožensky ,  t ak  a j   r ac ioná lno­osv ie t ensky  či morá lne .  

"Svým  vzn i kem ,  obsahem. . .   r ig idnos t í  m a j í  k s ob ě  p ř i r ozenop rávn í   a  l i d skop rávn í  poh l ed   bl ízko. . .   P ř i rozená   p r á v a   to t i ž   býva j í  o d   o bdob í   o sv í c eneckého   r a c i ona l i zmu  čas to   c h á p án a   p r ávě  j a k o  s o ubo r   zák ladn ích   p ráv   a s l obod   č lověka .  An t i c k é   c h ápan í  naopak   zdů r a zňova l o   exis tenci   p ř i r ozeného   p r áva   j a k o   ideá ln ího   p r á vn í ho   ř á du  nezáv i s l ého  n a  z ákonodá r c i   a pod t r háva lo  v e  vz tahu   p ř i r ozeného  p r á v a  p ř í s t up  dua l i s ­t ický.  Mode r n í  poh ledy . . .  p ak  n av í c  s po j u j í  p ř i r ozené  p r á vo  j e d n a k  s p r i nc ípy  s p r aved l ­nosti . . .  n e b o  m r avn í ho  ř ádu . "  ( [6] ,  7 0 )  

Koncepc i a   ľudských   p r á v   j e   s vo j ím   s p ô s obom   ideo lóg iou   a a k o   t a ká   j e  v n iek torých   m imoeu róp skych   kul túrnych   ok ruhoch   vn ímaná   a prot i   n e j   s a   s t ava j ú  v las tné   ideo log ické   koncepc i e .   V  na š e j   spo ločnos t i   n emo ž n o   ve r e j ne   s p o c hybňov a ť  ľudské  p ráva .   Kr i t ik   koncepc i e   ľudských   p r á v  by   sa   veľmi   r ých lo  dos ta l  d o  soc i á lne j  a med i á l ne j   izolácie .   Dok t r ína   ľudských   p r áv   s a   s ta la   s vo j r á znym  "a te i s t i ckým nábožens tvom" .   Pr ih lásen ie   s a   k n e j  j e   v las tne   iden t i f ikačným  z n a k om   pr ís lušnos t i  ( a spoň   f o rmá l n e j  a l e b o  p r og r amove j )   k eu ro ­ amer i cke j   c ivi l izáci i ,   k to rá   s a   s ta la   c iv i ­l izáciou ce lo sve tovou .  

T a k á t o  fe t i š izác ia  v š ak  bráni  d iskusi i   o s ku t očnom vý zn ame  a úče l e  ľudských  p r á v  a z á roveň   s a   v dô s l edku  pr í l i šne j  koncen t r ác i e  n a  o t ázky  ľudských  p r á v  z a b úd a  n a  o b ­medz eno s ť  možnos t í ,  n a  to ,  ž e   "...  n eposky tu jú  j e d n o z n a č n é  kr i té r ium p r e  s po l o č en ské  uspor i adan ie   a  konan ie .   Skô r   o b s ahu j ú  množ s t vo   konf l i k tov   a  ich  up l a tňovan i e   v ed i e  k s t retu hodnô t .  J e  t o  p re to ,  ž e  n e j d e  len  o za i s ťovan ie  p r á v  indiv ídua ,  a l e  p r áv  vše tkých  ľudí  v r o zpo rne j  in terakci i ."  ( [7] ,   125)  

J e   t o  tak   p re to ,  ž e  up la tňovan ie   ľudských  p r á v  eš te  s tále  nes tač í   na  z abe zpeč en i e  f ungovan i a  t ake j  spo ločnos t i ,  k to rá  m á  ga r an tovať  p r imeranú  kval i tu  ž ivo ta ,  b e zp e čno s ť  a  budúc i   r o zvo j .  Hoc i   na  d r uhe j  s t rane ,  a spoň   v eu ro ­ amer i cke j  c ivi l izáci i ,   t o  b e z  n ich  ne jde .   P r áva   a pov innos t i   n emôžu   byť  m im o   ľudske j  spo ločnos t i   ­  sú  t o  j e d n o z n a č n e  p rvky ,  k to ré  sa  m ô ž u  rea l i zovať   len  v spo ločnos t i   ľudí .  P r á v a   a pov innos t i   sú  len  voč i  n i ekomu .  Rob in son  n a  opu s t e nom  os t rove  n emá  ž i adne  p r áva   ­  a le   z a t o  m á  ab so lú tnu  s l obodu ,  ak  n eb e r i eme  d o  ú v ahy  p r í r odné  obmedzen i a .  N o  č l ovek  j e  by to s ť  j e d n o z n a č n e  spo ločenská .  Z d á  sa ,  ž e   len  v r ámc i  spo ločens tva  j e d i n c ov  r o vn ak ého  d r uhu  m ô ž e  p l n e  

v 

rea l i zovať  t ie  v las tnost i ,  k t o r é   z n e h o  rob ia  špec i f i cký  d ruh .  Č l ovečen s t vo  j e  ka t egó r i a  sociálna.  Osamotený  človek  je  len  nadpriemerne  in te l igentná op i c a  ­ n ič  viac .  A k o  d ok a ­z u j ú  z r i edkavé  p r í p ady  de t í  vychovaných  ľ udoopmi  a  inými  zv ie ra t ami   ­ p r e j a vy  ku l tú ry  a k o  reč ,   abs t r ak tné  mys len ie ,   ku l tú ra   a vysoký   intelekt   n i e  s ú  č l oveku  d a n é  gene t i cky .  O s v o j u j e   si  ich  v kon t ak t e   s d ruhými   ľ uďm i   a t ak to   s a   p r e n á š a j ú   z g ene r á c i e   n a   g e ­nerác iu .  Av š ak  hoc i   "... n a  j e d n e j  s t r ane  j e  ž ivo t   v spo ločnos t i  p r i r odzený  p r e  ľ ud ského  j e d i n c a ,  na  d r u h e j  s t rane ,  p r e t ože  č l ovek  j e  nezáv is lá   individual i ta ,  b u d e  v ž d y  ex i s t ovať  napä t i e   medz i  j e d i n c om   a spo ločnosťou . "   ([1] ,   18)  N a   r iešenie   z ák l a dného   r o zpo ru  medz i  n á rokmi  j e d i n c a   a spo ločnos t i   i n a  t lmen ie  kon f l i k tov  medz i  j e d i n c am i  n a v z á j om  bo lo  po t r ebné  s t anov iť  isté p rav id lá .  T i e  pr inc ip iá lne  prav id lá ,  k t o r é  d á v a j ú  k a ž d ému  j e ­d incovi   istý s ta tus ,  po sky tu j ú  m u  na j e l emen tá rne j š i u  o ch r anu  ž ivo ta ,  s l obody   a ma j e t k u  a pozdv i hu j ú  h o  n ad  "hovo r i acu  vec" ,  u ž  mu s íme  pov a žov a ť  z a  ľudské  p r áva  v p r vo t n e j  podobe .  

F i l ozo f i a  56 .  6  i 

Z a  p r i rodzenými   či  ľ ud skými  p r áv am i  m ô ž em e  v id i eť   božskú  autoritu.  U ž  t ra ­d i čné  g r é cke   t r agéd ie   (napr .   S o f ok l ov a  Antigonci)  s a   č a s t o  z a o b e r a j ú  p r á v e   t ým ,   a k o  sve tsk í   v l ádcov ia   v o   s v o j e j   p ý c h e   chcú   po ruš i ť   z á kony   spo ločnos t i   u r č ené   b o hm i .  Kresťans tvo   a č i a s točne   i j u d a i zmu s  pr ispel i  ku  koncepc i i   ľudských  p r á v  s v o j ím  h uma ­n i zmom   a n a dn á r o dným  un ive r z a l i zmom,  or ien tác iou  n a  j e d i n c a ,  vyzdv ihnu t ím  a j  tých  na jb i edne j š í ch   a manu á l n e   p r a cu j ú c i ch  n a   ú roveň   ob r a zu   b o ž i e ho   a a j  t ým ,   ž e  a s p o ň  v duchovne j  r ov ine  ". . .  d á v a  d o  p op r e d i a  ideu rovnos t i  v še tkých  ľud í  p r e d  B o h om ,  r ov ­nosť  vše tkých  a k o  h r i e šn ikov"   ( [4 ] ,   64 ) .   Z  hľad i ska   v ývo j a  k onc epc i e   ľudských  p r á v  a s lobôd   v k re sťans tve  j e  v ý z n amná  p a s á ž   z Evan j e l i a  sv .   Ma tú ša ,   k d e   s p o r   o  p l a t en í  d a n e  r ímskemu  c i sá rov i  Kr i s tu s  r ieši  z n ámou  o d pov eďou :  "Dáv a j t e  t eda ,  č o  j e  c i s á rovo ,  c isárovi ,  a č o  j e  Bož i e ,  Bohu . "  [8 ]  Ideou  rozde len ia  moc i  sve t ske j  a d u c h o vn e j  s a  s t av ia  j e d no zn a č n e  p ro t i   ž i d ov s k ému   sk lonu   k teokrac i i  a n a  d r u h e j  s t r ane   i p ro t i   a b so l ú t n e j  pos lušnos t i   impe r i á lnemu   mo l o chu   a  si tuáci i   v an t i ckých   š tá toch   a me s t á ch ,   k d e  nábožens t vo  s a  z r e dukova l o  n a  s ú č a s ť  š tá tnych  ob r adov .  C í t ime  tu p r e dob r a z  konc epc i e  s l obody  s v edom i a  a v i e rovyznan i a  ­ j e d n o d u c h o  p re svedčen ie ,  ž e  s í c e  č l ovek  m ô ž e  b y ť  pod r i adený  štátu či ine j  moc i ,  a v š a k  s ú  s fé ry ,  na  k to r é  t á to  m o c  j e d n o d u c h o  n em á  ná rok .  

Stredovek  a j e h o   v pods t a t e   korporatívny   sys tém  pr i spe l   k r o zvo j u   t eó r i e  ľudských p r áv  n a j m ä  p r ed s t avou  o zm l u v nom  vzťahu  medz i  š t á tom a j e d i n c om  vy j ad r e ­n om  v o  v z ť ahu  medz i   l énnym p á n om   a j e h o  vaza l om ,   v k t o r om  ma l a  k a ždá  s t r ana   isté p r áva   a pov innos t i   ( s   r ô z n ym   o b s a h om )   napr i ek   t omu ,   ž e   v ô b e c   nebo l i   r ovnocenn í  v a  rovnoprávn i .  Ďa l e j  v s t r edoveku  štát  či p anovn ík  p rvýkrá t  j e d n o z n a č n e  ga ran tova l  s vo ­j i m   p o dd a ným   urč i t é   pr iv i lég iá   a s l obody .   Urči l   im  istý  p r ávny   s ta tus ,   k to rý   a j  s ám  dodrž iava l   ( hoc i   spoč i a t ku   išlo  len  o  pr iv i légiá   d a n é  v t eda j š ím  ko rpo r á c i ám   ­  r á d om ,  s t avom,  mes t ám ,  c e c h om  ­  a j e d i n e c  ma l  o ch r anu  len a k o  ich č len) .  

Ďalš ia ,   prirodzeno­právna   dok t r ína  vychádza   z  t oho ,  ž e  p r áva  j e d i n c a   sú  o d v o ­d en é   z p r í rody ,   r o zumu ,   ľud ske j  dôs to jnos t i   a  human i ty .  Z a  t o  s a  k ládo l   impera t ív ,   ž e  

v 

s po ločnosť  t ie to  p r áva  mus í  r e špek tovať .  Stát  ich n epo sky t u j e  ­ max imá l n e  ich m ô ž e  g a ­ran tovať .  

P r i rodzené  p r á vo   a  s  n ím  s po j e n é  ľudské  p r áva  by  sm e  mal i   p ô v o d n e  v id i eť  a k o  p r áva  nep í sané .  Sú tu v i a c ­mene j  tak,  a k o  sú  d a n é  p r í r odné  z ákony .  A k o  uvádza  J a cque s  Mar i ta in :   "P r i r odzené  p r á vo  n i e j e  p í sané  p r ávo .  Ľud i a  h o  s po znáva j ú   s väčSimi a l e b o  menš ími  ťažkosťami ,  r i s ku júc  omyl  tak a k o  pri k a ž d e j  č innos t i   Jed iný  prakt icky  po zn a ­tok,   k to rá   majú  spoločný  všetci  ľud ia  o d  p r í r ody   a n eomy lne ,  j c  to,   2c mu s íme  kona t  d o b r o   a n ekona ť   z lo .  T o  j e  p r e ambu l a   a p r inc íp   p r i r odz eného   p ráva ,   a l e   t o  s amo t n é  p r á vom  n i e j e .  P r i r odzené  p r á vo  j e  c e l ok  vec í ,  k to ré  t r eba  č in iť   a k to r é  s a  n e smú  r ob i ť  a  k to ré  vyp lýva j ú  č i s to   z f ak tu ,  ž e  č l ovek  j e  č l o v ekom   ­  b e z  t oho ,  a by  s a  č o ko ľ v e k   iné  b ra lo  d o  úvahy .  T o ,  ž e  k a ždý  omy l   a odchý l ka  sú   v u r čovan í  t ých to  konan í  mo ž n é ,  iba po tv rdzu j e ,  ž e  n á š  p oh ľ a d  n a  vec i  j e  neis tý   a ž e  n á š  ú sudok  m ô ž e  na ruš i ť  n e spoče t n é  množ s t vo  náhod i los t í . "  ( [1] ,  6 2 ­ 6 3 )  

P r i r odzeno ­p r ávne j  dok t r íne  "oponova l  pozitivistický prístup  k pods t a t e  ľudských  p r á v   a v z á j omným   v z ť a h om   medz i   š t á tom  a  j ed incom.   Podľa   t oh to   p r í s tupu   ľ ud ské  p ráva ,   ich o b j em   a ob s ah  sú  u r čované  š t á tom,  k to rý   ich č l oveku  "da ru j e " ,  v ykonáv a j ú c  voč i  n emu  pa te rna l i s t i cké  f unkc i e "   ( [4] ,   1  1). 

434 

Z d á  sa ,  ž e  v še tky  ú v ahy   o  " n ep í s anom"  cha rak t e r e  ľudských  p r á v  s ú   len p o k u s om  d a ť   im  n e j aký  b o ž s ký  a l e bo  p r í r odný  cha rak t e r   v s n ahe  dokáz a ť ,  ž e  č l ovek   ich  p o z n á  a p r i j íma  akos i  " in tu i t ívne" ,  au toma t i cky  a n e b o d a j  z j a v en ím .  N o  nech  d á v ame  ľudským p r ávam   akýko ľv ek   cha rak te r ,   v ž d y   t u   mus í   b y ť   p r í t omné   isté  v ymedz en i e   ich  p o ­z i t í vno ­p rávneho  cha rak t e ru   a z o z n am  tých to  p r á v  ­ v e ď  a k o  b y  inak  ľud i a  vede l i ,  k t o r é  t o  s ú ?  N emu s í  b y ť  p r í t omné  v o  f o rmá lnych  p r ávnych  p r ameňoch ,  a l e  urč i te   v n e j a k om  inom no rma t í vnom  súbo r e  ­  v n ábožen ských  t ex toch  (nap r .  z n ám e  Desatoro  prikázaní), kódexoch  e t ikety ,  f i l ozo f i ckých  d ie l ach   a p o d .  V e ď  a j  k e ď  a k c e p t u j eme  t ézu ,  ž e  ľudské  p r áva  n ie  sú  ž i a dny  d a r  š t á tne j  moc i  občanov i  či p o d d a n ému ,  k to rý  b y  t eo re t i cky  moho l  b y ť  odňa tý ,  a l e  pa t r i a  j e d i n cov i  b e z  oh ľ adu  n a  š tát   a  sú  súča sťou  urč i te j  z ák l adne j  l oc ­kovske j   a l e bo   r ou s s e auovske j   s po ločen ske j   zm luvy ,   z č i s to   p rak t i ckých   d ô v o d o v   s a  ľudia   mus i a   d o h o d n ú ť   n a   ich  z o z n ame   a z abezpeč i ť   moc en ský   me ch an i zmu s   n a   ich vynucovan ie .  Dn e s  p r e t o  m ô ž em e  s k ô r  v id ieť  t endenc iu   "... k e  konve rgenc i  p ř i r o z eného  p r áva  a p r áva  poz i t ivn ího . . . "  ( [ 6 j ,  7 1 )  

P o  d r uhe j  s v e t ove j  v o j n e  s a  j e d n o z n a č n e  uzna l a  t á to  n evyhnu t no s ť  poz i t í vneho  vy ­medzen i a  ľudských  p r á v  a z ák l adných  s lobôd ,  a t o  n i e  iba v o  vnú t roš tá tnych  p r edp i soch ,  a l e   a j   v medz i n á r odnom   p ráve .   N a v y š e   š tá ty   n a   s eba   prevza l i   medz i n á r odnop r ávny  z áväzok  ich a j  p r oce sne  zais t iť :  "Ka ždý  štát. . .  s a  zaväzu je . . . ,  ž e  p odn i kn e  nu t né  kroky. . . ,  a b y  schvál i l   ... z á k onn é   a  iné opa t ren ie ,  nu tné   k t omu ,  a by  boli  up l a t nené  p r áva  u zn an é  v pak te .  K a ž dý  štát  s a  z a v ä zu j e  zaist iť. . . ,  a b y  sa  k a ž d e j  o sobe ,  k to re j  p r áva  a s lobody . . .  boli  po ru šené ,  do s t a l o  úč inne j š e j  n áp r avy  po rušen i a  p r áv   a s lobôd  b e z  oh ľ adu  n a  to ,   či sa  po rušen ia  j e j  p r á v  a s l obôd  dopus t i l i  o s oby  j e d n a j ú c e  v ú r adne j  funkc i i . "  ( [9] ,  čl.  2 )  

Rovnako  i  Všeobecná  deklarácia  ľudských  práv  pr iamo  v  Preambule  vyzýva  na z ákonnú  och r anu   ľudských  p ráv ,   "...  p r e t ože  j e  nutné ,  a b y  ľudské  p r áva  boli   c h r án ené  z ákonmi ,   a k   n em á   b y ť   č l ovek   donú t ený   u chy ľovať   sa ,   k e ď   v še t ko   os t a tné   z lyha lo ,  k o d b o j u  prot i  tyrani i   a ú t l aku . "  

O sob i t ným   s p ô s o b om   vys tupova l a   prot i   p r i r odzeno ­p r ávne j   ško le ,   u r č u j ú c e j  z o ­znam   nemenných ,   v ždy   a v š ade   p la tných   prav id ie l .   "...  h i s t o r i c k o ­ p r á v n a   dok t r ína  (Sav igny ,  Búrke ) ,  z a l o žená  na  r e špek tovan í  inštitúcií ,  k t o r é  vznikl i  e vo l u čným  v ý v o j om  pred (osv i e í encami  či  revolucionármi  ustanovenými  ­ D.  S.)  nemennými  p rávami .  Va ro ­van ie  p r ed  unáh l enou  kod i f i kác iou  Sav igny  odôvodňova l  p r ík ladmi   z his tór ie .  P r e s adzo ­val  po t rebu  zo sú l ad i ť  ob sah  p r áva   s d u c h om  ľudu,  p r e tože  " p r ávo  sa  vyv í j a  n a  z ák l a d e  zvyklosti  a d ô v e r y  ľ u du "  ( [10J ,   10).  O  h i s to r i cko­právnu   a rgumen tác iu   s a   v k o n e č n om  dôs l edku   op i e r a j ú   a j   tí  o dpo r cov i a   univerzá lnos t i   ľudských   p ráv ,   d e f i novaných  m e ­dz iná rodnop r ávnymi  d okumen tm i  p r i j a tými  n a  p ô d e  O SN ,  k tor í   ich  p o v a ž u j ú  č i s to  z a  zá lež i tosť  e u r óp s k eho  ku l tú rneho  ok ruhu  a p r e s adzu j ú  v las tné  ( i s l amské ,  a f r i cké ,  v ý c h o ­doáz i j ské )   poňa t i e .   V m n o h om   m a j ú   p r avdu ,   p r e tože   eu róp sko ­ ame r i cká   konc ep c i a  ľudských   p r áv  j e  vý s l e dkom   d l hého   spo ločen ského   vývo j a   a a by  j u   n i ek to rá   k r a j i n a  moh l a  zav i e s ť   a ú č i nne  p r e s adzovať ,  muse l a  p r ed tým p r evz i a ť  ce lú  p y r am ídu  p r i n c í pov  f ungovan i a  spo ločnos t i   a š tá tu  z eu ro ­ ame r i ckého  mode lu .  

S o c i opo l i t i c k á  koncepc i a  ľudských  p r áv  zdô r azňova l a  po t r ebu  spo ločen ske j  s p r a ­vodl ivos t i   a  i s tého  u spo r i adan i a   spo ločnos t i   po t r ebného   n a   s ku točné   z ab e zp e č en i e  ľudských  p ráv .  K e ď  t o  zh rn i eme ,  pý t a j ú c  sa ,  p r e č o  p o t r e bu j eme  ľudské  p r á v a  a mo r á l n e  p rav id lá   n a   z aobchádz an i e   s d r uhými   a k d e   h ľ ada ť   z d r o j   ich  p la tnos t i ,   n á j d em e  d v e  

F i l o zo f i a  56 ,  6  435  

zák l adné  línie. P r v á  ich o d v o d z u j e  o d  ake j s i  vy š še j  s i ly,  p r í rody ,  č i s t ého  r o z umu ,  B o h a  (p r i r odzenop rávne   a l e b o   n á bo ž en s k é   koncepc i e ) .   D r uh á   h ľ ad á   ich  p ô v o d   v n e j a k e j  z ák l adne j  d o h o d e  med z i  ľ uďm i   ­  č l enmi   i s tého  spo ločens tva ,  k tor í   si  n a v z á j om  g a r a n ­tu jú   isté  s l u šné   z aobchádzan i e ,   a l e b o   v n ep í s ane j   i p í s ane j   zm l u v e   medz i   š t á t om  a o b č a nom  (soc io log icko­poz i t iv i s t i cký  pr í s tup) .  

A k  s a  v š ak  p o z r i eme  n a  h i s to r ický  vývo j ,  j a v í  s a  a k o  p r avdepodobne j š i e ,  ž e  ľ ud ské  p ráva  a n a j m ä  ich un ive rzá lnosť  n i e j e  n i e čo  " zho r a  d an é " ,  č o  s a  mu s í  n evyhnu t n e  o b j a ­v i ť   a l ebo   č o  j e   č l oveku   o d   p r í r ody   v las tné .   Exis tova l i   r íše ,   k t o r é   z aobchádza l i  s nesč í se lnými  ma s am i  ľudských  bytos t í  a k o  s v e cou ,  a a j  v p ome r n e  n e d á vn e j  minu los t i  s a  f yz i cky  l ikvidoval i  c e l é  n á r ody   a soc i á lne  t r iedy.  T i e t o  c iv i l izác ie ,  " k a i nov ské  p ô vo ­d om ,  cha r ak t e rom   a o s u d om "  ( [11 ] ,  9 ) ,  d o k o n c a  moh l i   tvrd iť ,   ž e  o h ľ a d om  n a  n e j a k é  p r áva  j e d i n c a  b y  s a   o s l abova l i   a necha l i   rozvrá t i ť   svo j im i   nep r i a t e ľmi .   Me c h a n i zmu s  u rču júc i ,  p r e č o  uspe l i  spo ločnos t i ,  k t o r é  s a  r iadi l i  m r a v n ým  po r i a dkom ,  mo r á l nym i  p r a ­v id lami   r e špek tu júc im i  j e d i n c a ,   a p r e č o  m ám e   t aké   p r e svedčen i e   o d o b r e   a z l e ,   a k o  m ám e   dnes ,   b o l   z r e jm e  t v r d ým  me ch a n i zmom   evo l u čne j   se l ekc ie .   "Vsku tku . . .   u rč i tý  s oubo r   p rav ide l   s e   vyv í j e l   p ro to ,   ž e   skup iny ,   k te ré   p od l e   n ich   po s t upova ly ,   by ly  úspešne j š í  a dos t áva ly  s a  n a  m í s t o  j i n ý c h .  By la  t o  p rav id l a ,  k t e rá  z a j i š ťova l a ,  ž e  z e  sku ­p in  n e bo  j e d i n c ů ,  k t e ř í  s e  j i m i  řídil i ,  j i c h  p řež i lo  v íc . "   ([  12 ], 4 3 )  N á š  mo r á l ny  k ód ex  bo l  z r e jme   v  v  is tých  o bdob i a c h   taký ,  ž e   komun i ty ,   k t o r é  h o  ap l ikova l i ,   bol i  j e d n o d u c h o  e fek t ívne j š i e  a k o  os ta tné .  N a o z a j  j e  p r avda ,  ž e  k a ždý  j e d i n e c  cíti   väčš iu  o cho t u  s a  o ­be tovať   a väčš iu   spo j i t o sť   s o   skup inou ,   k d e   p a n u j e   istá  so l idar i ta ,   r e špek t   voč i  j e h o  o sobe ,  a j  k e ď  j e  n a  s podných  p r i ečkach  s po l o č en ského  rebr íčka ,  k d e  ex i s t u j e  o c h r a n a  vlas tn íc tva   a k d e   s a   d o d r ž u j ú   d ohodnu t é   p rav id lá .   T e n t o  mech an i zmu s   p r i r od z eného  výbe ru  p o d ľ a  e fek t iv i ty  u spo r i adan i a  spo ločnos t i  s a  ne týka  len mo r á l ky  a  ľudských  prav Mo ž n o  h o  up la tn i ť   na   vše tky   a spek t )   soc i á lneho ,   po l i t i ckého   a e k o n om i c k é h o  ž ivo ta  P rob l ém na s tupu j e ,  a k o  s m e  u ž  spomenu l i ,  v tedy ,  k e ď  ideo lóg ia  ľudských  práv j e d n é h o  spo ločens tva  g a r an t u j e  komp l e t nú  s adu   ľudských  p r áv   a z ák l adných   s l obôd  a j  p r e  č l e ­n o v   iného   spo ločens tva   ­  h l avne   t akého ,   k to ré   ten   istý  š t andard   n ega r an t u j e   spä tne ,  a l ebo  ľudské  p r á v a  z ab r aňu j ú  úč i nne  z a s i ahnuť  pro t i  j e dno t l i v com ,  ktor í  s ami  ne r e špek ­t u j ú  p r áva   a s l obody  svo j i ch  s po l uobčanov   Z č i s to  p r ak t i ckého  d ô v o d u  p r e t o  t o t o  p r v é  "s lušné"  spo ločens tvo ,  ak  c h c e  vôbe c   v konkurenc i i  ob s t á ť  a n eposky tnúť  d r u h e j  k omu ­ni te  n eop r ávnené  výhody ,  mu s í  n akon i ec  p r i j a ť  o bmedz en i a   ľudskveh   prav  v o  v / ť a h u  k  " d a r ebáckym"   n ekoope r u j ú c im  j e d i n c om ,   komun i t ám ,   n á r o dom   či  š t á tom  ľ o  len podč i a r ku j e  nu t no s ť  g l obá l n eho  r iešenia  o t á zky   ľudských   p ráv ,  n a jm ä  a k  s a   týka  k on ­cepc i e  n á r oku j ú c e j  si un ive rzá lnosť  a b e rúce j  p od  och r anu  sku točne  vše tkých .  B u ď  b u d ú  m a ť   n a o z a j   vše tc i   r o vn ak é   ľudské   p r áva   a  z  t o h o   vyp l ýva j ú c e  pov innos t i   v o  v z ť ahu  k spo ločnos t i   a  i ným  ľ uďom ,  a l ebo  m ô ž em e   sp rav iť   ú s tupky   istým  "ku l t ú rnym  Špeci­f i k ám"  ­  a p o t om  un ive rzá lnosť ,  napr .  e u róp ske j  koncepc i e  ľudských  p ráv ,  strat í  zmyse l .  "S lušná"  komun i t a  n e sm i e  dop l á c a ť  n a  s vo j e  j e dno s t r a nné  ú s tupky  " d a r eb á cke j "  k omu ­nite .   U ž   len  p r e t o   n ie ,   ž e  a k o  k a ždá   ideo lóg ia   i k oncepc i a   ľudských   p r áv  j e  s p o j e n á  s  is tými c iv i l i začnými  v zo rm i   a moc en ským i  š t ruk tú rami .  A k  t ie p od ľ a hnú   v h i s to r i cke j  súťaž i   s  inými  komun i t am i ,   z an ikne   a j   s amo t n á   koncepc i a   ľudských   p ráv .   B o l o   by  nepr i j a teľné ,  a b y  nap r .  e u róp ske  k r a j i ny  povoľova l i   v r ámc i  n ábož en sk e j  s l o body  p r e ­s tup  n a  is lam  a z á r oveň  by  i s l amské  k r a j i ny  p o d  t ým  rozume l i   len p r e chod  z h o c i j a k ého  

436 

iného  ne i s l amského  nábožen s t va  n a  n e j a k é  iné  a l e bo  i s lam,  a l e  od s t úpen i e  o d  i s l amu  b y  trestal i  sm r ťou ,  a k o  s a  t o  d n e s  d e j e  v Afgan i s t ane . . .  

L I TERATURA  

11  j  MAR ITA IN ,  J. :  The  Rights  of Man  and  The Natural  Law. N e w  York ,  Cha r l e s  Scr ibner ' s  S on s  1951. 

[2]  P ERNTHALER ,  P.:  Allgemeine  Staatslehre  unci Verfassungslehre.  Wien ,  Spr inger  Ve r l ag  1986. 

[3]   PRUSÁK ,  J.:  Teória  práva.  Brat is lava,  Vydava teľské  odde len ie  P F  UK   1995. [4]   LUKAŠEVA ,  J .  L,.:  Obščaja  teorija  prav  čeloveka.  Moskva ,  Izdateľs tvo N o rm a  1996.  [5]   HAYEK ,  F. A. :  Právo,  zákonodárství  a svoboda.  Diel   1. Praha ,  Academia  1991. 161  VEČEŘA ,  M. :  "L idská  p ráva  j ako  př i rozenoprávní  koncept" .  In:  Ľudské  práva  a právny 

status  na prelome  tisícročí.  Brat is lava,  V e d a  1999. v  v 

[7]  DUR IAC ,  M . :  "F i lozof icko­právny  rozmer  ľudských práv  kon tex te  g lobá lnych  zmien" .  In:  Ľudské  práva  a právny  status  na prelome  tisícročí.  Bratislava,  V e d a  1999. 

181  Sväté  Písmo,  Nový  zákon.  T rnava ,  Spo lok  sv.  Vo j t e cha  1986. [9]  Medzinárodný  pakt  o občianskych  a politických  právach,  1966. [ 10]  STRÁŽN ICKÁ ,  V .  ­ Š EBESTA ,  S.:  Človek  a jeho  práva.  Brat is lava,  Juga  1994. 1111  Holy  Bible.  T h e  N e w  Scof ie ld  Re fe r ence  Bible .  Ed . :  C .   I.  Scof ie ld ,  D. D.,  Ox fo r d ,  Ox fo rd  

Univers i ty  P ress   1967, komen tá r  n a  s. 9 .  [ 12J  JEŽEK ,  T . :  "Global izace  n e bo  konvergen tn í  evo luce?"  In: 0 5  2 /2000 ,  Brat is lava.  1131  "Char ta  O SN "  (1945) .  In: Medzinárodné  otázky  2 ­3 /  Brat is lava,   1997,  s. 81 .  1141  l seobecná  deklarácia  ľudských  práv  (1948) .  |  1 5 ]  Medzinárodný  pakt  o občianskych  a politických  právach  (1966) .  [16]   Medzinárodný  pakt  o hospodárskych,  sociálnych  a kultúrnych  právach  (1966) .  

Daniel  Smilni la  Právnická  fakul ta  UK  v 

Šafá r ikovo  n ám .  6 8 1 6  0 6  Brat is lava SK 

F i l o zo f i a  5 6 .  6  437