BOJOVNÍK1313D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LX

DNES V ČÍSLEstr. I – IV

Príloha z rokovaniaXVI. zjazdu SZPB

str. 570. výročie víťazstva –

tentoraz aj kritickystr. 9

Prečo sa Hitler zastavilpri Dunkerque

ISSN 03223-2018

Ján Iľanovský, priamy účastník národno-oslo-bodzovacích bojov: – Týmto zjazdom sa vraciame k myšlienke mierového spolunažívania. Mám z toho veľkú radosť, lebo aj keď som vojak, som si vedo-mý toho, že počas vojny trpia nielen vojaci, ale žiaľ aj ženy (nositeľky života), deti, starci, proste všetci.Dušan Šablatúra, predseda OblV SZPB Zvolen: – O situá cii vo svete sa už hovorí otvorene, nesnažíme sa už nič zakrývať. Otvorene teda hovoríme, že Ukra-jina a pobaltské štáty sú na inej hodnotovej úrovni ako SZPB! Páči sa mi, že sa to už nezakrýva a nezahmlieva. Pri všetkej skromnosti sa priznám, že som rozbehol súťaž žiakov a študentov. No v podkladoch čítam, že boli spracované nejaké metodické pokyny. Lenže ja neviem ani aké sú, kde sú, skrátka doposiaľ som ich nevidel. Takisto sa tu spomína zmluva s Minis-terstvom školstva SR, ale čo konkrétne obsahuje, tak o tom neviem! Čiže poukazujem na prísun informácií. Lebo nám po-môže naozaj len to, o čom sa dozvieme. Darmo bude-me organizovať nejakú celoslovenskú súťaž, keď si to každý okres bude robiť podľa seba.Igor Čombor, podpredseda SZPB: – Rokovanie XVI. zjazdu prezentovalo naše spoločné protifašistické naze-ranie na minulosť, súčasnosť ale aj budúcnosť, vrátane potreby trvalého intenzívneho prístupu k výchove mlá-deže na bojových tradíciách našich osloboditeľov. Je dobré, že na tomto zjazde sa k protifašistickému odkazu v srdci SNP v Banskej Bystrici prihlásil premiér Robert Fico a vyzdvihol účasť našich a sovietskych vojakov v boji proti fašizmu. Ján Hulínek, predseda OblV SZPB v Novom Meste nad Váhom: – Zjazd zjednotil naše nazeranie na ak-tuálnu potrebu organizovania podujatí zameraných na oboznamovanie občanov a najmä mládeže s neskres-lenými bojovými tradíciami tých, ktorí s nasadením svojich životov vybojovali našu slobodu spod jarma fašizmu, či už účasťou v SNP alebo na frontoch 2. sv. vojny. Máme pritom už prvé pozitívne skúsenosti z organizovania spoločných podujatí za aktívnej účas-ti miestnej samosprávy a riaditeľov škôl. Pre úspech akcie je veľmi dôležitý spoločný aktívny prístup všetkých členov OblV SZPB.

Slávnostné fanfáry, nástup vlajkono-sičov bojových zástav Ozbrojených síl SR, báseň Andreja Plávku Spomien-ka na Bystricu, precítene prednesená Jurajom Sarvašom, a minúta ticha na počesť tých, ktorí zahynuli vo voj-nových časoch a opustili rady SZPB v ostatnom období, navodili dôstojný začiatok XVI. zjazdu SZPB v Banskej Bystrici. Predseda Pavol Sečkár priví-tal hostí, vrátane väčšiny zo 17 part-

nerských organizácií a zahraničných delegácií a 113 delegátov (zo 115 de-legovaných).

Z hostí sa 12 aktívne zapojilo do diskusie. Odovzdali účastníkom zjaz-du pozdravné posolstvá partnerských organizácií. Rokovania zjazdu sa zú-častnil aj predseda vlády SR Robert Fico, a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter.

Premiér ubezpečil SZPBo svojej podpore

Predseda vlády SR Robert Fico ubez-pečil delegátov, že pre vládu SR je veľmi dôležitá spolupráca so Slovenským zvä-zom protifašistických bojovníkov, ktorý si zachoval jednotu a silný pocit zodpo-vednosti voči tým, ktorí bojovali za slo-bodu a mier. Zdôraznil pritom, že SZPB môže vždy rátať s jeho podporou.

Ďalšie informácie: Príloha I – IV.

Na zamyslenie:Na zamyslenie:A. EINSTEINA. EINSTEIN

25. 6. 2015 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketa

PerličkaPodpisy na podporu atómového úderu Americký spisovateľ a mediálny analytik Mark Dice sa rozhodol preveriť vzťah svojich spoluobčanov k myšlienke atómového útoku proti inému štátu. Odvolal sa na akože existujúci plán prezidenta Baracka Obamu o preventív-nom údere proti Rusku.To, že Amerika musí takýto útok uskutočniť, ak si chce zachovať pozíciu svetovej superveľmoci, sa mu okoloidúcich darilo presvied-čať pomerne ľahko. Veď dá sa to stále vidieť aj na youtube. Počas experimentu mu osem ľudí jeho petíciu podpísalo v podstate au-tomaticky a až deviata zapochybovala o existencii takého plánu. Neskôr na Twitter Dice napísal: „Obamove zombie podporujú ató-mový útok na Rusko len kvôli tomu, aby si Amerika zachovala šta-tút hlavnej superveľmoci sveta!“ A. MIKUNDOVÁ, podľa zahraničnej tlače

Vtip silnejší ako propaganda

Novinári sa pýtajú Petra Porošenka, prečo bojuje proti ruskej armáde na Donbase, a nie proti ruskej armáde na Kryme? – Pretože ona je tam, hovorí Petro.

Svet nezničia tí, ktorí konajú zlo, ale tí, ktorí sa na nich pozerajú bez toho, aby niečo urobili.Svet nezničia tí, ktorí konajú zlo, ale tí, ktorí sa na nich pozerajú bez toho, aby niečo urobili.

Videli sme silu slovinskej organizácie

Predsedníčkou slovinskej národnej i medzinárodnej organizácie utečencov je profesorka Ivica Žnidaršičová. Vo svojom vystúpení priblížila ich životnú cestu, no pripomenula aj to, že Nemecko napriek priznaným nárokom neodškodnilo ani materiálne straty, ani fyzické a psychické ujmy vyhnancov a utečencov. Predseda SZPB Pavol Sečkár z a účasti podpredsedu ÚR SZPB J. Drotára pripol pani Žnidaršičovej medailu „Za vernosť“. Vyjadril ňou zásluhy za zachovanie pamäti o fašistických represáliách proti národom Európy a za osobný podiel na zjednocovaní európskych organizácií vyhnancov, utečencov a deportovaných obetí fašizmu, za jej osobný podiel na zachovávaní mieru.

Za začiatok návratu asi 80 tisíc slo-vinských „izgnancev a bieguncev“ ro-kov 1941-45 sa považuje 6. jún 1945 (Slovinsko bolo cez vojnu rozdelené medzi tretiu ríšu, Taliansko, Chorvátsko a Maďarsko.).

To, že slovinská organizácia má v štá-te autoritu a úctu, jej vyjadrili aj bývalý prezident Milan Kučan a primátor hlav-ného mesta Zoran Jankovič a účasťou aj akreditovaní veľvyslanci a delegácie antifašistických organizácií Srbska, Ra-kúska a SR.

V mene SZPB zhromaždenie pozdra-vil Pavol Sečkár. V príhovore poukázal na spoločný osud slovanských národov, popísal rozpad ČSR a vznik Sloven-ského štátu, i ako sa tento, už pod ná-zvom Slovenská republika, nútene stal nemeckým spojencom i zdrojom jeho lacnej pracovnej sily. Vyzdvihol tiež hrdinstvo a obete tých, ktorí sa fašiz-mu postavili u nás, poukázal na to, čo pre Slovensko znamenalo a znamená SNP. Na záver pochvalne ocenil úlohu Medzinárodného výboru vyhnancov a vojnových utečencov proti aktivizácii nacistických a neonacistických hnutí.

-JD-, snímka DIS Slovenia

Čím vstúpi XVI. zjazd SZPB do histórie?

XVI. zjazd SZPB: Požadujeme premenovať6. október na Deň hrdinov Dukly

Začiatkom júna sa v Ľubľane konalo približne 3500-členné zhromažde-nie vyhnancov a vojnových utečencov, ktoré sa nieslo v znamení ich „70. výročia návratu do vlasti“.

BOJOVNÍK / 13 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníUSA: Azov je „odporný“a „neonacistický prápor“Snemovňa reprezentantov vo štvrtok (11. 6.) prijala návrh zákona o vyčlenení rozpočtu ministerstva obrany na budúci rok, osobitne pritom schváliac dodatok, ktorý zakazuje míňanie prostriedkov na prípravu bojovníkov ukrajinského dobrovoľníckeho práporu Azov.

„Teší ma, že Snemovňa repre-zentantov prijala môj dodatok ako záruku, že naši vojaci nebudú cvi-čiť členov odporného neonacis-tického práporu Azov“, povedal

kongresman John Conyers. Conyers v rámci dôkazov,

o ktoré opiera svoj postoj, uve-rejnil na svojej osobnej stránke výňatky agentúry Reuters a novín

The Washington Post, hovoriacich o nebezpečenstve tejto formácie, uvádza TASS.

Podľa vz.ru, 12. jún 2015

Bratislava je znepokojená správami o slovenských bojovníkoch v Donbase

V pondelok bratislavská spravodajská stránka Aktua-lity zverejnilo rozhovor s členmi jednotky pozostávajú-cej z ôsmich Čechov a štyroch Slovákov, bojujúcich na strane armády Novoruska.

Ministerstvo zahraničia vraj však nemôže potvrdiť účasť občanov republiky v konfl ikte na Ukrajine ako dobrovoľníkov, povedal Susko. Podľa jeho názoru taký-

to dobrovoľníci destabilizujú situáciu a prekážajú sna-hám o diplomatické vyriešenie konfl iktu a zároveň tým poškodzujú zahraničnopolitické záujmy Slovenska.

„Slovensko sa od činnosti týchto osôb, ako aj od ich ďalšieho medializovaného konania, nasmerovaného na nábor dobrovoľníkov, otvorene a jasne dištancuje,“ vy-hlásil Susko. Podľa ria.ru, 9. jún 2015

http://www.aktuality.sk/clanok/277416/slovenski-vojaci-na-ukrajine-su-dobrodruhovia-odkazuje-ministerstvo-zahranicia/

Farebné revolúcie sú nové koloniálne vojny...,...hovorí bulharský politológ Plamen Paskov, majúc na zreteli ne-kompromisný geopolitický boj odohrávajúci sa okolo Macedón-ska. Diplomati USA, EÚ, Ruska a okolitých štátov robia vyhláse-nia, no albánski extrémisti konajú.

Macedónci trošku zaostali za Srb-skom a Bulharskom v podriadení sa Spojeným štátom, a tak ich bolo treba dotrestať. Západnú časť Ma-cedónska doslova preplnili stovka-mi tisíc tzv. albánskych utečencov. Čiže zmenou etnickej zostavy oby-vateľstva bola dosiahnutá plánova-ná zmena demografi e. Kedysi tam albánska menšina tvorila 8, maxi-málne 12 %, teraz 25 %.

Vychádza z toho zaujímavá súvis-losť. V roku 2008 sa tu odohrali uda-losti podobné súčasným na Ukrajine. Rovnaká réžia, len v menšom.

V dedine Aračinovo, ktorá leží 14–15 km od Skopje, sa Albánci nielen vzbúrili, ba rozpútali tam aj

ostré boje. Chystali sa na dobytie Skopje. Macedónska armáda ich za-stavila a obkľúčila a zostalo menej ako hodina do ich úplnej likvidácie.

Lenže pribehol americký veľvy-slanec: „Stačí, zastavte paľbu, urob-te za tým čiaru, prepustite ich, oni už viac bojovať nebudú.“

Donecké letisko, všetky tie kotly, ktoré tam boli. A potom to isté – nie, zastavte to, prepustite ich. Všetko je to rovnaké.

Macedónska armáda bola po tomto svojom úspechu odzbrojená. Nedajboh, že sa to zopakuje. To, čo z nej zostalo, už dokáže zlikvidovať trochu väčší oddiel.

Napoleon vždy hovoril, „pozrite sa

na mapu a všetko vám bude jasné“. Americká základňa Camp Bondste-el v Kosove je 57 km od Skopje a v podstate v rovnakej vzdialenosti aj od všetkých hlavných miest Balkánu.

Oni (majúc na mysli Američa-nov) postupujú metodicky, túto me-todiku im nikto neruší. Ich sila je v tom, že využívajú systémový prí-stup. Ak ich hodnotíme ako samo-statných ľudí, tak nič neznamenajú, nie sú ani silnejší, ani múdrejší a ani vynachádzavejší ako väčšina z nás. Všetci však sledujú systémový cieľ. A to vždy funguje lepšie ako super-talentovaní či geniálni jedinci.

Tento systém má Západ dobre prepracovaný za posledných 25 ro-kov. Ba čo, za posledných 500 rokov a možno i viac, pretože ide o rozvitie koloniálneho mechanizmu.

Podľa pravda.ru, 5. jún 2015

Francúzsko potrebuje Rusko, nie Britániu!Francúzsko potrebuje zblíženie s Ruskom, píše francúzsky spisovateľ Nicolas Bonnal v článku pre časopis Boulevard Voltaire.

Bonnal pripomína, že bývalý prezident Valéry Giscard d‘Estaing (1974-81) podporil prezidenta RF V. Putina v boji, ktorý mu vnútili Barack Obama a An-gela Merkelová. Okrem toho ešte počas osláv 200. vý-ročia bitky pri Borodine (2012) vyhlásil, že Francúz-sko a Rusko sa viac času priatelili ako spolu bojovali.

„Zdravý rozum v skutočnosti vždy hovoril za fran-cúzsko-ruské zblíženie. Naše zblíženie s Anglosasmi, podporované koloniálnymi a buržoáznymi elitami

XIX. storočia, nás priviedlo k porážkam a poníže-niam. Ako písal Bernanos (Georges Bernanos – fran-cúzsky spisovateľ), oni spočiatku v mene demokracie požadujú prepichnutie si svojej hrude a potom vám vypíšu účet za prederavenú uniformu,“ píše Bonnal.

Spisovateľ pripomína, že o nevyhnutnosti priateľ-stva s Ruskom písal ešte spisovateľ a diplomat Fra-nçois-René de Chateaubriand, žijúci v 18.–19. sto-ročí. No takýto vzťah voči Rusku netreba očakávať od francúzskych politikov a voličov, spracovaných súčasnou propagandou, nazdáva sa Bonnal.

Podľa ria.ru, 9. jún 2015

. . . inak si Európu podelia USA a ČínaEurópe sa treba jednotiť, a nie konfliktovať, inak si ju medzi se-bou rozdelia USA a Čína, povedal pre Neue Zürcher Zeitung jeden z najbohatších podnikateľov Nemecka Reinhold Würth.

80-ročný podnikateľ trpí politi-kou protiruských sankcií tak, ako aj jeho kolegovia. Objemy podnikania v Rusku mu značne poklesli. Würth predpokladá, že Západ a Rusko by si mohli rozumieť a nepovažuje ofi -ciálnu politiku Bonnu na strane USA

a proti Rusku za „evidentne správnu“.V rozhovore sa Würth ostro vy-

jadroval na adresu Baracka Obamu, ktorý Rusko nazval „regionálnou mocnosťou“ – myslí si, že takéto vyjadrenia túto krajinu ponižujú. No a čo sa týka pripojenia Krymu,

tak väčšina obyvateľov to predsa chcela, presvedčený je podnikateľ.

Nemecký podnikateľ je už dlho presvedčený, že skôr či neskôr budú vytvorené Spojené štáty Európy, preto európske štáty musia byť na-vzájom solidárne a zjednocovať sa. V opačnom prípade si ich rozdelia USA a Čína, vysvetľuje.

Podľa ria.ru, 13. jún 2015

G7 postrčila Rusko na vytvorenie nového svetového poriadku„G7, opíjajúc sa svojím významom, si nevšimla,

že sama postrčila Moskvu na aktivizáciu úsilia cez BRICS a SCO na vytvorenie nového svetového po-riadku.“ Podľa ria.ru, 10. jún 2015

Nemecko sa pripravuje na 3. svetovú 70. výročie opäť postavilo otázku – aké poučenia sme si vzali z tejto vojny? Mimochodom, Churchill bol pesimisticky nala-dený voči osudu Európy: „Treba vytvoriť takú Európu, aby Nemci nemohli rozpútať vojnu najmenej 50 rokov.“ Stalin s ním vraj súhlasil. V pravda.ru sa o tom hovorilo aj nasledovné: V rade štátov východnej Európy vypukla „vojna pamätníkov“,

politici súťažia v „prerozprávaní“, zdalo by sa, že neoddisku-tovateľných historických faktov, navyše Američania sa už vzá-jomne ubezpečujú, že to oni sami porazili fašizmus... A pritom väčšia časť amerického Senátu a Kongresu nechcela vstúpiť do vojny a vstúpili do nej až po Pearl Harbore.

Hovorí sa, že Roosevelt vedel o pripravovanom japonskom útoku, no rozhodol sa dať Japoncom príležitosť zaútočiť. I keď vraj neočakával, že útok bude taký ničivý.

Keď boli po skončení prvej sv. vojny pri moci nemeckí so-ciálni demokrati, tak hovorili, že je veľmi dôležité, aby sa vojna nezopakovala. No potom prišiel Hitler a u Nemcov sa všetko rýchlo zmenilo. Hitler vládol len 12 rokov, no za toto obdobie zmenil Nemecko na hromadu fašistov.Svet sa vo fašistických rukách veľmi rýchlo zmenil a niet žiad-nej istoty, že sa to nestane opäť. Dnes preorávajú celú Európu. Začali s NDR, potom prišla Juhoslávia. Preorú Bulharsko a po-tom sa im opäť bude treba rozširovať. Výňatky z pravda.ru, 26. 5. 2015

Na burze predali osobné listy Einsteina Aukčný dom Profi les in History predal osobné listy (27 ku-sov) veľkého Alberta Einsteina za 420 tisíc USD, uvádza As-sociated Press. V jednom z nich, ktorý je datovaný rokom 1945, Einstein vy-svetľuje vzťah medzi teóriou relativity a atómovými bombami zhodenými na Japonsko Spojenými štátmi počas 2. sv. vojny. Konkrétne tento bol predaný za 62 500 USD. Podľa ria.ru, 12. nún 2015

Správa z facebooku„Túto čiapočku som mal na sebe, keď som sa krčil v kríkoch, aby ma nevideli Nemci. Celé tie roky bola so mnou.“ Aj túto vetu ste

mohli počuť na nedávnej (a záro-veň záverečnej) prednáške s p. Já-nom Chudíkom, partizánom počas Slovenského národného povstania a neskôr aj členom Červenej armá-dy a docentom na Právnickej fakulte UK. Úsmevné aj menej úsmevné príbe-hy priamo z frontu, partizánskych krytov či obdobia po vojne nám porozprával tento neskutočne vi-tálny 88-ročný chlapík, ktorého životný elán mu môže nejeden mladý závidieť.https://www.facebook.com/grosslink?fref=ts, máj 2015

Pred 73 rokmi vypálili nacisti LidiceČeská republika si 10. júna pripomenula 73. výročie tragédie stredočeskej obce Lidice, ktorú v čase druhej svetovej vojny vypálili nacisti. Mužskí obyvatelia obce boli zastrelení, ženy a väčšina detí odoslané do koncentračných táborov. Ostatné deti boli prevezené do Nemecka na prevýchovu, uviedol spra-vodajský server Novinky.cz.Vyhladenie obce, ktorá bola následne zrovnaná so zemou a vy-mazaná z máp, bolo reakciou nacistov na atentát českosloven-ských parašutistov z V. Británie na zastupujúceho ríšskeho pro-tektora Reinharda Heydricha. Lidice sa do hľadáčika nemeckého bezpečnostného aparátu, kto-rý márne pátral po stopách atentátnikov z oddielu Antropoid, vraj dostali náhodou. Zachytená ľúbostná korešpondencia priviedla nacistov na stopu odkazujúcu do Británie, lebo dvaja muži z tejto obce slúžili počas 2. sv. vojny v britskom Kráľovskom letectve (RAF). Hoci Nemci nezískali žiadny dôkaz, že by ktokoľvek z obyva-teľov obce mal nejakú spojitosť s atentátom, rozhodol sa Karl Hermann Frank z pozície štátneho ministra navrhnúť Adolfovi Hitlerovi razantný postup, ktorý mu obratom schválili.Tohtoročnej spomienky sa zúčastnil aj prezident SR Andrej Kiska.

Podľa slovenskej a českej tlače, 10. jún 2015

3 BOJOVNÍK / 13

6. JÚNVojnoví veteráni a rodi-

ny ich padlých druhov sa vo francúzskej Normandii zišli na americkom cintoríne s vý-hľadom na pláž Omaha, aby si uctili 71. výročie vylodenia sa Spojencov počas 2. sv. vojny. Návštevníci a kadeti z Vojen-skej námornej akadémie USA so sídlom v Annapolise si vy-počuli kapelu pochodujúcu na pozadí tisícok pomníkov z bie-leho mramoru v tvare kríža alebo Dávidovej hviezdy, ktoré sa nachádzajú na cintoríne pri obci Colleville-sur-Mer. Invá-zia sa začala krátko po polnoci z 5. na 6. júna 1944 leteckou operáciou.

7. JÚNPo zmene režimu bolo

množstvo príležitostí na re-víziu Trianonskej mierovej zmluvy zo 4. júna 1920, vy-hlásil podpredseda ultrapravi-covej strany Jobbik Előd No-vák v Budapešti na tradičnom protestnom pochode radikálov proti výsledkom 1. sv. vojny. Dav zhruba tisíc priaznivcov Mládežníckeho hnutia 64 stolíc a Jobbiku reagoval skandova-ním hesiel Preč s Trianonom! a Všetko späť! Dav pochodo-val s fakľami pred veľvysla-nectvami Srbska, Rumunska a Slovenska, kde kričal hanlivé heslá na adresu nástupníckych krajín, ktorých sa dotkla do-hoda uzavretá v paláci Veľký Trianon vo Versailles.

9. JÚNHamburská univerzita ude-

lila doktorský titul 102-ročnej pediatričke Ingeborg Rapopor-tovej, ktorej plány na postgra-duálne štúdium v roku 1938 vzhľadom na jej židovský pô-vod zmarili nacistickými raso-vými zákonmi. Svoju doktor-skú dizertáciu o problematike

detského záškrtu napísala ako začínajúca lekárka, k jej ob-hajobe ju však už nepripustili. Predstavitelia univerzity sa o jej príbehu dozvedeli iba nedávno a umožnili jej získať titul PhD. Rapoportová emigrovala do USA, neskôr sa vrátila do NDR a stala sa uznávanou profesor-kou v odbore novorodeneckej starostlivosti vo východnom Berlíne.

11. JÚNNeznámi páchatelia zhanobili

v Aténach pamätník, pripomí-najúci 13-tisíc židovských detí, ktoré počas nemeckej okupácie Grécka v období 2. sv. vojny deportovali a následne zavraž-dili. Vandali pridali aj ultrapra-vicové symboly. Ministerstvo zahraničných vecí v Aténach tento akt označilo za barbarský čin a ostro ho odsúdilo v mene celej gréckej spoločnosti.

12. JÚNSeverokórejský vodca Kim

Čong-un sa zrejme nezúčastní na oslavách 70. výročia víťaz-stva nad fašizmom, ktoré sa uskutočnia 3. septembra v Pe-kingu, lebo „ctený maršal je veľmi zaneprázdnený“. Mo-mentálne vzťahy medzi oboma susednými krajinami sú na bode mrazu. Čínske vedenie sa usilu-je dostať na oslavy do Pekingu, ktoré vyvrcholia málo vídanou vojenskou prehliadkou, promi-nentných zahraničných hostí. Účasť zatiaľ prisľúbil ruský prezident Vladimir Putin. Líder KĽDR neprišiel ani na májové oslavy 70. výročia konca 2. sv. vojny do Moskvy.

15. JÚNIba niekoľko dní bol mad-

ridským radným pre kultúru Guillermo Zapata. Po stretnutí s novou starostkou španielskej metropoly za stranu Podemos Manuelou Carmenovou ozná-mil demisiu. Príčinou bola ostrá kritika, ktorá sa na neho znies-la v súvislosti s umiestnením vtipov o obetiach holokaustu a útokov teroristickej organi-zácie Baskicko a jeho sloboda na jednej zo sociálnych sietí. V zdôvodnení svojho postupu uviedol, že pred štyrmi rokmi umiestnil na Twitteri iba vtedy kolujúce vtipy. Ubezpečil, že nie je antisemitom a že odmieta všetky formy násilia. Carmeno-vá však vyhlásila, že aj humor má svoje hranice. (ao)

stalo saVO SVETE

6. 6.–15. 6. 2015

„Ďakujeme za spoluprácu a vašu aktívnu pomoc,“ povedal predstaviteľom generálneho štábu predseda SZPB Pavol Sečkár a odovzdal im pamätné medaily Milana Rastislava Štefánika. Za všetkých ocenených sa vedeniu SZPB poďakoval náčelník generálneho štábu genpor. Milan Maxim. Vyjadril pritom presved-čenie, že toto vyznamenanie cíti ako záv äzok na spoluprácu pri ďalších aktivitách.

V dňoch 1.–2. júna 2015 sa konalo 28. za-sadnutie Medzinárodnej osvienčimskej rady (MOR), ktorá deklarovala zvyšujúci sa záujem o pamätné miesto koncentračného tábora Auschwitz a o prácach na hlavnej expozícii múzea, a taktiež vyhodnotila oslavy 70. výro-čia jeho oslobodenia.

Na zasadnutí boli prítomní aj námestník poľské-ho ministra kultúry a národného dedičstva Piotr Žuchowski, bývala väzenkyňa Halina Birenbau-mová a prof. Dariusz Stola.

Zasadnutiu predsedala prof. Barbara Engelkin-gová. Začala ho minutou ticha za zomrelého prof. Władysława Bartoszewského, ktorý bol od roku 2000 predsedajúcim MOR a hlavným tvorcom kongresu. Riaditeľ múzea Piotr Cywiński zdô-raznil narastajúci záujem o toto pamätné miesto

zo strany domácich i zahraničných návštevníkov. V roku 2014 bola dosiahnutá rekordná návštev-nosť – 1,53 milióna osôb. Pozitívne hodnotil in-ternetový portál, ktorý poskytuje informácie tým, ktorí múzeum nemôžu navštíviť.

Osláv 70. výročia oslobodenia koncentračného tábora sa zúčastnilo 300 bývalých väzňov. Priamy prenos z nich zabezpečilo 250 televíznych spoloč-ností, čiže oslavy malo možnosť vidieť 1,75 mi-liardy obyvateľov planéty.

Rokovanie tiež zhodnotilo konzervačné práce na origináloc h táborových dokumentov, práce na projekte modernizácie táborových skladov, na in-štalácii bezpečnostného požiarneho systému a tak-tiež práce na konzervácii drevených a murovaných barakov na území bývalého tábora Birkenau.

Václav HOMIŠAN, podľa poľského internetového portálu

Čo je nové ohľadne Osvienčimu?

Spoločne proti neofašizmu, za mier a sloboduPod týmto heslom sa v máji v Prahe nieslo rokovanie zástup-cov 11-tich členských štátov Medzinárodného výboru vyhnan-cov a utečencov, obetí fašizmu a nacizmu. Predsedala mu Prof. Ivica Žnidaršičová zo Slovinska, jedna z obetí fašistic-kých pe rzekúcií v rokoch 1941–1945.

Tohtoročné zasadnutie zvý-raznilo podporu predstaviteľov OSN a EP a posúdilo postave-nie niektorých organizácií v ich štátoch. Zhodnotená bola tiež doterajšia činnosť na zachová-vaní pamäti o fašistických repre-sáliách a ich obetiach, o boji za národné oslobodenie a podiele na príprave osláv 70. výročia oslobodenia.

Delegácia SZPB informova-la o starostlivosti štátu o obete fašizmu a účastníkov boja za národné oslobodenie. Poukázala na dôsledky Viedenskej arbit-

ráže na občanov slovenskej ná-rodnosti na zabraných územiach a na ich začlenenie po oslobode-ní do spoločnej ČSR.

Rokovanie na záver jednomy-seľne prijalo Vyhlásenie Medzi-národného výboru k nárastu ne-bezpečných aktivít neofašizmu v Európe, s dôrazom na nebez-pečenstvo vojnových konfl iktov na Ukrajine a Blízkom a Stred-nom východe a za mier vo svete. Vyhlásenie bolo odoslané pred-staviteľom OSN, Európskemu parlamentu a vládam jednotli-vých štátov. Juraj DROTÁR

Z vašich listov

Aj Svätoplukove prúty zostali v hanbeNedá mi, aby som nezareagovala na článok PhDr. Michala Eliáša v Bojovníku č. 12 k 200-ročnému jubileu Ľudovíta Štúra.

Keby sa tak Ľudovít Štúr zobu-dil, zaplakal by. Sny národných buditeľov, ako boli P. J. Šafárik, Ján Kollár alebo Ján Hollý, sú v súčas-nosti v troskách. Polabskí Slovania, Lužickí Srbi, zanikli v objatí Ger-mánov. Dnes už iba niektoré názvy pri rieke Labe pripomínajú, že tu kedysi žila veľká rodina Slovanov.

Rakúsko-Uhorsko po vyrovna-ní v roku 1867 tiež urobilo svoje. Silná maďarizácia všetkých juž-ných Slovanov, aj tá naša na „fel-vidéku“, by bola pohltila ďalších Slovanov, nebyť národnooslobo-dzovacieho hnutia počas 1. sveto-vej vojny. 28. októbru 1918 teda ďakujeme hlavne za to, že sme dnes Slováci a žijeme ako svoj-právny národ. Zaslúžil by si, aby bol štátnym sviatkom.

Veď v krajoch na pravom bre-hu Dunaja silná Horthyho ma-ďarizácia pokračovala a dnes už len niektoré názvy mies t či dedín

pripomínajú, že tu kedysi žili Slo-váci. Je smutné, že po slovensky dnes nevedia nielen v slovenskom gymnáziu v Budapešti, ale ani sprievodcovia v slovenskom mú-zeu v Békešskej Čabe. Ešte dobre, že sa ani Hitlerove sny o likvidá-cii Slovanov nenaplnili.

„Rozdeľuj a panuj!“ – to sa sú-časným mocipánom na Západe podarilo. Padla Juhoslávia, Čes-koslovensko, ZSSR, bratovražed-ný boj Srbov a Chorvátov, Rusov a Ukrajincov – to je situácia na zaplakanie. Aj Svätoplukove prú-ty ostali v hanbe.

Zdá sa, že Slovania z týchto mnohých porážok zatiaľ nezmúd-reli. Ak nás nezobudí ani terajšia kritická situácia, čaká nás osud mnohých aj slovanských zanik-nutých národov. Dobre k tomu prispieva aj súčasná až chorobná anglifi kácia najmladšej generácie.

Mária MARKEOVÁ

Vyše 70 % občanov Slovenska je proti prijímaniu utečencovVyše 70 % občanov SR nesúhlasí s prijímaním utečencov podľa kvót, ktoré navrhuje Európska komisia, uviedla v stredu štátna televízia na základe prieskumu uskutočneného agentúrou Polis Slovakia.

„Prieskum verejnej mienky... ukázal, že takmer dve tretiny obyvateľstva vystupujú proti príjmu migrantov podľa kvót, ktoré navrhuje Európska ko-misia,“ hovorí sa v správe.

Svoj nesúhlas vyslovilo 70,1 % respondentov. Kategorické „nie“ z toho vy-jadrilo takmer 34 respondentov a okolo 36 % odpovedalo „skôr nie ako áno“.

Úplný súhlas vyslovilo len 4,2 % účastníkov prieskumu, 19,3 odpoveda-lo „skôr áno ako nie“.

Slovenská vláda rozhodne vystupuje proti rozdeľovaniu nelegálnych utečencov v členských štátoch EÚ podľa kvót. Premiér Fico v utorok navr-hol posúdenie tejto otázky v NR SR. Podľa ria.ru, 17. jún 2015

Poznámka: Čo my na to? 1. To nie sú utečenci, to sú len samí pricestovaní muži. Vie si niekto

vôbec predstaviť, ako dokáže bojovať muž za „svoje“, keď nie je ohro-zená jeho rodina? Aj toto by si už mali naši politici uvedomiť.

2. Nezabudnime, že Slovensko má bohaté skúsenosti s pomocou roz-vojovým krajinám z čias socializmu. My sme za to – pomáhať! Ale tak, ako sme to aj vždy robili. Pomáhať im u nich doma!

Európska únia má inú fi lozofi u. Tam „doma“ im všetko zničí a vy-bombarduje a potom by rada na náš úkor riešila následky, a nie príčiny. Lenže takto sa naozaj nedohodneme! V. Mikunda

BOJOVNÍK / 13 4

PREČÍTALI SME ZA VÁS

Giulietto Chiesa: Vojna na Ukrajine......to je vojna proti Rusku, na rade bude ČínaNovinár Giulietto Chiesa a spisovateľ Nikolaj Lilin počas konferen-cie venovanej Donbasu informovali taliansku verejnosť o svojom videní faktov ukrajinskej krízy.Konferencia „Ukrajina: Bomba spomaleného účinku, ktorá hrozí detonáciou na európskom kontinente“ bola v polovici júna zorga-nizovaná kultúrnou asociáciou IDEA (Asociácia kultúrneho odpo-ru – tak sa sama charakterizuje) v meste Nichelino v Piemonte.

Hosťami konferencie boli novi-nár Giulietto Chiesa a rodák z Pri-dnestrovska, spisovateľ Nikolaj Li-lin, teraz žijúci v Taliansku.

Giulietto Chiesa asi 250-členné-mu publiku hneď zostra povedal, že i to málo, čo vedia o udalostiach na Ukrajine, je lož, a vinu za to nesú talianske médiá. „Ukrajinský ľud bol na námestí Majdan? Chyba lávky!

Mierumilovní ľudia, ktorí si vyšli na demonštráciu? Lenže my sme vi-deli, ako dobre vyzbrojené oddiely bojovali proti nevyzbrojeným poli-cajtom, ktorí dostali príkaz – nerea-govať. Nie všetky západné televízie (ani slovenská verejnoprávna – pozn. red.) ukázali tieto zábery svojim divá-kom, takže nikto vlastne nevidel, čo sa dialo na námestí Majdan.“ Podľa

Chiesu v podstate tohto konfl iktu sa neorientujú nielen obyčajní ľudia, ale mnohé je nejasné aj predsedom vlád: „Myslíte si, že naši politickí lídri ve-dia niečo viac? V skutočnosti vôbec nie. Naši politici, od hlavy vlády pani Mogheriniovej (Federica, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú po-litiku – pozn. red.) vedia to isté, čiže nič... A takto potom prijímajú dôležité rozhodnutia na základe vlastnej neve-domosti a ignorancie faktov. Momen-tálne sa rozhodli celému svetu do-kázať, že v Rusku je politická kríza, lenže tak to vôbec nie je.“

„Na Putina sa nazerá ako na prekážku v plánoch Západu pri dobytí sveta. Čiže to, čo sa deje okolo Ruska, to je začiatok tretej sve-tovej vojny. A prečo sú činy Západu nasmerované proti Rusku? Odpoveď je očividná. Rusko v súčasnosti je jediným štátom sveta, ktorý môže zastaviť Ameriku,“ povedal Chiesa. „Putin je ako nejaký strašiak, ktorý bráni Západu zmeniť 21. storočie na americké storočie. Čo teda znamená, že strašiak musí byť zabitý, nie od-stránený, ale zabitý. Tak isto, ako to urobili s Miloševičom, s Husajnom, s Kaddáfím, a možno, že rovnaký osud čoskoro stihne aj Asada.“

„Jazyk Západu na opis situácie

sa už dávno nepoužíva v kontexte obyčajnej polemiky. Vyrástol som v časoch studenej vojny, keď si nikto nesmel dovoliť hovoriť o mi-nistroch zahraničných vecí USA tak, ako sa dnes hovorí o Putinovi. Sú to obyčajné nechutnosti, to nie je dip-lomatický jazyk,“ vyhlásil Chiesa a dodal: „Rusko nikdy nevpadne na Donbas, a Krym bude navždy ruský, nevytvárajte si zbytočné ilúzie“.

Na záver svojho vystúpenia zná-my novinár upozornil všetkých na to, že pravda o vojne na Donbase nikdy nebude odhalená: „Prav-da o faktoch na Ukrajine bude skrytá, pretože do všetkého, čo sa tu udialo, bol vtiahnutý Západ. Zaútočili proti Rusku. Vojna na Ukrajine, to bol útok proti Rusku, za ním príde rad na Čínu. Chá-pem, že kráčam proti prúdu, no robím to v mene vašej záchrany. Pretože ak sa začne tretia svetová vojna, mňa, vás i všetkých tých, ktorí ma dnes obviňujú zo zrady, aj tak spália“.

* * *Nikolaj Lilin, ktorý bol na kon-

ferencii aj v úlohe očitého svedka v Pridnestrovsku, rozpovedal Talia-nom, že momentálna situácia v Pri-dnestrovsku je napnutá na prask-

nutie, že jeho priatelia sa obávajú rozšírenia konfl iktu, pretože v Mol-davsku už dávno utláčajú rusky ho-voriace obyvateľstvo, nehovoriac o ekonomickej blokáde. Obyvatelia Pridnestrovska si v priamom zmysle slova kopú bojové okopy v meste, sú pripravení vziať do rúk zbrane, ktoré poschovávali v roku 1992, aby opäť bránili svoju krajinu.

„Rusko – to nie je Monte Carlo. To, čo sme prekonali v 90-tych rokoch, si neviete ani len predstaviť. Zníže-nie ekonomickej úrovne o 2 percentá sa na zmene života neodrazí. Doká-žeme dobre žiť aj za hranicami tohto špekulatívneho ekonomického sys-tému,“ presvedčený je Lilin. „Putin je jediný, kto naozaj predstavuje svoj štát, čo sa, napríklad, nedá povedať o lídroch Talianska, ktorých nikto nevolil, nechápem koho záujmy vlastne obhajujú,“ dodal spisovateľ. Podľa regnum.ru, 16. jún 2015

G. Chiesa

Toto je už dnes jasné aj bez popisu.

Wall Street Journal: Washingtonpracuje na vojenskejkoncepcii boja s RuskomIde o principiálne novú stratégiu boja s Ruskom, píšu americ-ké noviny. Základný akcent stratégie bude položený nie na hos-podárske sankcie, ale na opatrenia na vojenské zadržiavanie. (Povedané inak, Američania tým nevdojak priznávajú, že musia prechádzať do obrany, pretože „útočná“ strategická iniciatíva vo svete prechádza do nových rúk – pozn. red.)

Administrácia amerického pre-zidenta však ráta i s pokračovaním nasadzovania tzv. „demokratických hodnôt“ v štátoch východnej a juž-nej Európy, čo podľa analytikov vraj pomôže zastaviť šírenie ruské-

ho vplyvu. Nevyhnutným opatrením má byť okrem toho aj vykorenenie korupcie v týchto štátoch, pretože Moskva na nárast svojho politického vplyvu v Európe používa aj korupč-né metódy.

Prijatie tejto širokospektrálnej stra-tégie má oslabiť schopnosť Moskvy používať ekonomické páky alebo energetiku na posilňovanie svojho vplyvu vo východnej a južnej Eu-rópe, píše denník.

Mnohí americkí činitelia, vrátane vojenských, požadujú aj rozšírenie NATO na východ na obmedzenie akčného rádiusu Ruska. Mimocho-dom, prijatie Gruzínska a Ukrajiny nikto nenavrhoval, no myšlienka

prijať Čiernu Horu sa pozdáva radu vojakov USA. Práve toto má vraj preukázať, že Putin nemá právo za-staviť rozšírenie hraníc NATO.

Autor článku sa nazdáva, že Oba-ma bude stále vyvíjať úsilie, aby

presvedčil európskych lídrov na pre-dĺženie sankcií. Vôbec neprekáža, že samotní Američania sa už presvedčili o ich neefektívnosti. Navyše aj WSJ uvádza, že Rusko bude i pod sankcia-mi pokračovať v nastúpenej ceste.

Poučení z týchto výsledkov v Obamovej administrácii sa po-kúšajú vytvoriť novú stratégiu, v ktorej budú prevládať práve vo-jenské metódy.

V rámci nich Pentagón plánuje presunúť svoju vojenskú techniku a vojakov do Európy a rozmiestniť v európskych krajinách svoj doplnko-vý kontingent, i keď nie je pripravený na stálu prítomnosť svojich vojakov v Európe. Podľa pravda.ru, 7. jún 2015

NATO už zverejňuje zoznamy štátov, ktoré ide okupovať

Pozrime sa na vysielanie verejnoprávnej televí-zie, ktorá má za úlohu podávať vyvážené spra-vodajstvo. Túto povinnosť však plní často tak, že v rámci reportáží, politických debát, historických programov a iných žánrov mediálnych informácií poskytuje pravdivým alebo opozičným názorom len asi jedno až dve percentá z vyhradeného času. Čiže 98 alebo 99 percent času je venovaných tzv. oficiálnym alebo „mainstreemovým“ výkladom.

Neskúsený poslucháč, ktorý nezažil Goebbelsovo „stokrát opakovaná lož sa stane pravdou“, verí všetké-mu, čo sa v televízii objaví. Tu asi platí bonmot, kto alebo čo nie je v televízii, ten alebo to neexistuje.Uvediem tri príklady:

Po prvé, prejazdu amerických jednotiek Českou re-publikou venovala verejnoprávna televízia nekonečné množstvo programov, a to nielen v spravodajstve. Nič proti vlastnému prejazdu a predvádzaniu vojenskej techniky, i keď sa konali prejazdy armád NATO cez naše územie i predtým bez takej veľkoleposti. Pravda, mnohí si položia otázku, kto si tento prejazd objednal?

Nedôstojné bolo, že názor nemalého percenta obyva-teľov, ktorí s prejazdom nesúhlasili, nebol dostatočne publikovaný.

Druhý príklad sa týka prezidenta Zemana. Objavujú sa neustále opakované kritiky jeho výrokov a vyjadrení. Stále sa hľadajú dôvody, ako zneuctiť jeho osobu čas-to nezmyselnými argumentmi. Uvádzanie niektorých výrokov novinára Peroutku je tŕňom v oku tých, ktorí

si vzali za cieľ ohovárať a vytvárať protizemanovské nálady v spoločnosti, alebo si vytvorili ikonu z Perout-ku a nedovolia, aby niekto tento ich obraz ukázal aj z negatívnej stránky.

Jeho určité zlyhanie v kritickej dobe okupácie, pre-javujúce sa v najpotupnejšej časti našich novodobých dejín, za druhej republiky, ospravedlňuje sa dobovou situáciou, ale nie preto, že by bolo nepravdivé.

Peroutkova argumentácia okolo výroku „Hitler je gentleman“ sa dopredu považuje za lož, trestný čin ale-bo zlomyseľný výrok. Prezident tvrdí, že je presved-čený, že tento výrok je pravdivý. Sľúbil, že pokiaľ sa mýlil, ospravedlní sa.

Tretí príklad. Aj pri nedostatočnej školskej výučbe na našich školách väčšina detí vie o ohrození celej civilizá-cie, a najmä nášho národa, českého jazyka, ako aj našej samostatnosti za druhej svetovej vojny. Tiež vedia, že slobodu nám priniesla koalícia USA, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu, že hlavnú ťarchu vojny, najväčšie straty a leví podiel na konečnom víťazstve mali vojská a ľudia ZSSR. A tiež vedia, že väčšinu Československej republiky oslobodila Červená armáda a západnú časť po dohodnutú demarkačnú čiaru Karlove Vary – Plzeň – České Budějovice oslobodila americká armáda.

Avšak na obrazovke našej verejnoprávnej televízie vidíme väčšinou obrázky a správy o oslavách oslo-bodenia uvedenej západnej časti nášho územia a len veľmi sporadické zmienky o oslobodzovacích bojoch celého Slovenska, Moravy a väčšej časti Čiech. Je to náhoda alebo úmysel?

Vojnový veterán plk. v. v. Pavel VRANSKÝ, podpredseda ČSBS

(Národní osvobození 11/2015, výňatky)

No Slovensko medzi nimi nie je! Ešte stále neveríte zmyslu našich ľudových protestných zhromaždení, ktoré sa šíria aj pod neofi-ciálnym názvom „Vianočná dohoda – 2015“?

Aj takto povzbudzuje webová stránka Slovensko-ruskej spoloč-nosti a ďalšie jej spriaznené médiá, že neustále rozširujúce sa celoslo-venské protestné hnutie proti cu-dzím základniam na území Sloven-ska má zmysel.

Organizátori akcentujú, že v tom-to boji sa vôbec netreba spoliehať na „verejnoprávne“ médiá, pretože ich súčasnou charakteristikou je neinformovať a ak informovať, tak jednostranne či s prekrúcačkami.

„Byť základniam NATO na Slo-

vensku znamená – byť bábkou USA,“ uvádza slovenský web.

A prečo Vianočná dohoda – 2015? Lebo ide o jednotu všetkých slovenských síl, bez ohľadu na ich politické tričko, pretože ako v ča-soch 2. sv. vojny, i dnes máme spo-ločný cieľ – nedať sa obsadiť cu-dzou mocnosťou.

Podľa srspol.sk, 15. jún 2015

Čo sa to u nás deje?

Ilustrácia: pravda.ru

5 BOJOVNÍK / 13

Spomienkové stretnutie v ŽilineSpomienkové stretnutie pri pamätníku osloboditeľov v parku SNP v Žiline, s polo-žením vencov a kytíc kvetov, sa uskutočni-lo v rovnakom čase, v akom pred 70 rokmi vstúpili do mesta vojaci 1. čs. az. 3. brigá-dy plk. gšt. Jaroslava Selnera.

Na podujatí sa zúčastnili priami účastníci od-boja a pamätníci na oslobodenie, poslanci NR SR Juraj Blanár a Igor Choma, predstavitelia štátnej správy a samosprávy, členovia SZPB, ob-čania mesta a žiaci základných škôl.

Predseda OblV SZPB v slávnostnom prího-

vore vyzdvihol zásluhy vojakov 17. gardového streleckého zboru gen. Medvedeva a 1. čs. az. Ludvika Svobodu pri oslobodzovaní Žiliny. Po-ďakoval prítomným za to, že na oslobodenie ne-zabudli, že aj po 70 rokoch od oslobodenia prišli vzdať hold slávy padlým a česť žijúcim účastní-kom boja za národnú slobodu. Pripomenul tiež, že minister národnej obrany SR za zásluhy v boji proti fašizmu vyznamenal 58 žijúcich účastníkov boja proti fašizmu z oblastnej organizácie SZPB žijúcich v žilinskej a rajeckej kotline, na Byt-čiansku a na Kysuciach. Juraj DROTÁR

Chcem a musím sa však za-staviť pri závere celého podu-jatia. Ten bol zlý, ba doslova sa dá povedať, že bol „pod psa“. Nech sa organizátori podujatia nehnevajú, ale záver absolútne nezvládli.

Ponúknuť všetkým účast-níkom obed nebol až taký zlý nápad. Zlyhala však jeho rea-lizácia. Bola nezvládnutá, do-slova bola chaotická,

Organizátori sústredili väč-šinu obedujúcich do inak pek-nej a aj priestrannej reštaurácie Reduta. Jej kapacita je síce 180 až 200 osôb, ale v jedinom mo-mente sa do reštaurácie chaotic-ky tlačilo viac ako 600, možno aj 800 obedachtivých účastní-kov. Mladší a fyzicky zdatnejší si vybojovali vo vyše 500-met-rovom rade prvé miesta a tak sa usadili ako prví. Telesne slabší, predovšetkým však vekovo starší účastníci vrátane pria-mych účastníkov národnooslo-bodzovacieho boja, si odstáli rad tak, že poslední z nich sa dostali k zbytkom obeda okolo 15.45 hod. Naozaj k zbytkom, pretože už ani kuchyňa rešta-urácie nemala dostatok mäsa na prípravu rezňov ani prílohy, a tak z pôvodne jednej porcie vyrobili podľa mojich poznat-kov aj tri.

V samotnej reštaurácii bol chaos nad chaos. Tí šťastnejší, ktorí sa dostali k stolu a sadli si na stoličku, nemali uprataný stôl po predchodcoch. Chýbali

nové taniere, lyžičky či misy na polievku, nehovoriac už o hlavnom jedle.

Personál reštaurácie takú masu ľudí nezvládol a nakoniec na obsluhu rezignoval. Majiteľ reštaurácie sa zrejme z obavy pred hnevom ľudí v reštaurácii neobjavil. Aspoň ja som ho ne-videl ani nepočul, že by sa sna-žil zjednať nápravu. Po vyše hodinovom čakaní, keď som sa dostal konečne na rad, vidiac, že tí, čo sedia za stolom, ešte nemali ani len polievku, som si rezeň nechal zabaliť do pre-nosného obalu. Personál si zaň vypýtal 30 centov.

Pritom, ako nám bolo po-tvrdené obsluhujúcim perso-nálom pohostinstva, v Lip-tovskom Mikuláši je dostatok reštaurácií, eventuálne škol-ských jedální, kde sa dalo dôstojne pripraviť obedňajšie pohostenie. Neviem, kto je za toto všetko zodpovedný. Pred-pokladám, že mesto Liptovský Mikuláš spolu s OblV SZPB. Čakám na to odpoveď! Tak, ako zrejme aj niekoľko sto účastníkov osláv.

Žiaľ, 87-ročný priamy účast-ník protifašistického boja túto nepríjemnú skúsenosť oko-mentoval slovami: „Tí, čo padli sú hrdinovia, my, čo sme prežili, sme len na obtiaž.“ Po tejto nepríjemnej epizóde začí-nam mať ten istý názor.

JUDr. Dušan VILIM predseda Rozhodcovskej komisie SZPB

Ústredné oslavy 70. výročia oslobodenia Slovenska a Dňa víťazstva nad fašizmom v Liptovskom Mikuláši (Háj-Nico-vô) boli naozaj dôstojné. Všetci účastníci osláv, vrátane priamych účastníkov národno-oslobodzovacieho boja, to zhodne konštatovali.

Dobrý začiatok, ale zlý koniec alebo „Tí, čo padli, sú hrdinovia,my, čo sme prežili, sme len na obtiaž“.

Postreh menej odvážnej čitateľky

Na Háji-Nicovô na Liptove sme si uctili pamiatku padlých v 2. sv. vojne, ktorí položili svo-je životy, aby ďalšie generácie mohli žiť v mieri. Na oslavách nechýbali priami účastníci bo-jov za oslobodenie Liptovského Mikuláša. Čelní predstavitelia štátu, ktorí udeľovali medaily, však akosi pozabudli, že okrem

oceňovaných sú prítomní aj ostatní účastníci bojov. Tým ne-prejavili vďaku ani len podaním ruky s vyslovením čarovného slovíčka „ďakujeme.“ Viem, že väčšina z nich bola už doma ocenená, ale oni na to čakali. Toto sú slová priamych účastní-kov, ktorí tam sedeli, ale aj stáli. Myslím si, že je potrebné sa nad tým aspoň zamyslieť.

Anonymná čitateľka, Martin

Z pôsobnosti OblV SZPB Nové Mesto nad VáhomV obci Pobedim pri príležitos-

ti 70. výročia jej oslobodenia, pri pamätnej tabuli SNP venovanej padlým občanom rovnakého mena a priezviska Michal Miklovič – mladší padol priamo v bojoch SNP a starší bol zajatý a zomrel tesne pred koncom 2. sv. vojny v Ne-mecku – sa uskutočnila dôstojná spomienková slávnosť s kladením vencov, za účasti občanov všetkých vekových kategórií. K prítomným sa prihovorili starosta obce Martin Lednický, jeho zástupca Ivan Pas-torek, poslanec NR SR Dušan Bub-lavý a podpredseda OblV SZPB Kamil Krištofík. V pestrom kultúr-nom programe vystúpili žiaci ZŠ s MŠ a FS Pobedimčan.

Súčasťou podujatia bolo i po-loženie venca k pomníku padlých občanov v 1. svetovej vojne v are-áli kostola.

Občania Podolia si pripome-nuli oslobodenie obce a 70. výročie ukončenia 2. sv. vojny pri pomníku padlým občanom v 1. a 2. sv. vojne. Po sv. omši pokračovali pietnym aktom kladenia vencov za účasti po-slanca NR SR Dušana Bublavého, poslancov OZ v Podolí a ďalších hostí, ako aj mnohých občanov, vrá-tane mládeže. K prítomným sa priho-vorili starostka obce Anna Čechvalo-vá a Dušan Bublavý a za delegáciu OblV SZPB Viliam Solovič. Starost-ka obce prevzala Pamätný list obci Podolie, ktorý jej udelil OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom pri príleži-tosti 70. výročia oslobodenia.

S kultúrnym programom podu-jatie spestrili žiaci ZŠ a DH Podo-lanka z Podolia.

Mesto Stará Turá zorganizova-lo spomienkové podujatie pri príle-žitosti 70. výročia ukončenia 2. sv.

vojny pri Pamätníku osloboditeľov na Námestí slobody. Zúčastnili sa jej mnohí občania. Je potešiteľne, že i žiaci zo ZŠ a SOŠ. Primátorka Anna Halinárová v príhovore ape-lovala najmä na našu mládež, aby sa vždy snažila žiť v mieri, slobode a demokracii a nenaletela rôznym súčasným skupinám ľudí, ktorí de-honestujú účasť našich obyvateľov na bojoch za slobodu a vyzývajú na nenávistné utláčanie menšín. K prítomným sa prihovoril i pred-seda OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom Ján Hulínek a odovzdal primátorke Pamätný list pre mesto Stará Turá pri príležitosti 70. vý-ročia oslobodenia. Spomienku na ukončenie 2. sv. vojny v Starej Tu-rej zvýraznili salvou na počesť obe-tí členovia Klubu vojenskej histórie Červená hviezda z Nového Mesta nad Váhom. Pripravil: Viliam SOLOVIČ

S vďačnosťou sme spomínaliNajpôsobivejším momentom

a najsilnejším zážitkom päťdesiat-člennej skupiny odbojárov z Bar-

dejova na Celonárodných oslavách 70. výročia ukončenia 2. sv. voj-ny a Dňa víťazstva nad fašizmom

v Liptovskom Mikuláši bolo zapá-lenie symbolickej sviečky na hrobe Juraja Tarnovského z Bardejovskej Novej Vsi, rodáka z Mokroluhu. Ako 31-ročný obetoval na oltár vlasti to najcennejšie – svoj mladý život. Z rozprávania jeho dcéry Má-rie Koščákovej sme sa dozvedeli, že jeho rodina dlhé roky žila v do-mnienke, že jeho hrob je neznámy. Až pred piatimi rokmi zistili, že ich otec padol pri oslobodzovaní Lip-tovského Mikuláša a svoj večný sen spí na vojenskom cintoríne v Háji-Nicovô. Spolu s jeho dcérou sme mĺkvo, takmer bez slov, stáli pri hro-be nášho rodáka a s vďačnosťou sme spomínali na nášho skoro strateného hrdinu. Anna PETRIČOVÁ, snímka Ján Šnyr

Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Skupina odbojárov z Bardejova pri hrobe Juraja Tarnovského, po-chovaného na vojenskom cintoríne v Háji-Nicovô. Druhá zľava je jeho dcéra, uprostred najstarší odbojár v okrese – Alojz Fuňák.

Z osláv v Štúrove.

Na oslavách 70. výročia oslobodenia a ukonče-nia 2. sv. vojny v Štúrove, s kladením vencov, sa 6. mája 2015 zúčastnili členovia ZO SZPB z Kom-jatíc, Nitry, Nových Zámkov a Štúrova.

K účastníkom sa prihovorili primátor mesta Ing. Eugen Sabó, ako aj hostia vrátane Pavla Sečkára, predsedu SZPB, tajomníka ÚR SZPB Viliama Lon-gauera a predsedu OblV SZPB Nové Zámky Jozefa Maruniča.

Ďalej pokračovali oslavy v obci Kamenín. Po

štátnej hymne privítal prítomných starosta obce Jo-zef Brman. V kultúrnom programe vystúpil detský tanečný súbor v kroji. Prednesom básne Deň pobedy prispela členka ZO SZPB Komjatice Tamara Voroni-na, ktorá je ruskej národnosti. Kladenie vencov k po-mníku padlých bolo pri rieke Hron, kde sa uskutočni-li prudké boje pri oslobodzovaní Kamenína.

Na oslavy v Liptovskom Mikuláši sme zorgani-zovali pre našich členov 8. mája autobusový zájazd.

Spestrením májovej činnosti našej ZO SZPB bol autobusový zájazd na zámok Lešná a ZOO v Zlíne.

Mária RAJNOHOVÁ, predsedníčka ZO SZPB Komjatice

ZO SZPB Komjatice

BOJOVNÍK / 13 6 7 BOJOVNÍK / 13

Aby nevznikla nová vojna, treba si pamätať tú minulú.Vedomostne zdatnáje senecká mládežV Senci sa nazdávame, že nové učebnice sú na obdobie SNP a 2. sv. vojny skúpe, a preto už dlhší čas uskutočňujeme pre žiakov a mládež viaceré doplnkové podujatia. Napríklad: Beh víťazstva; Výtvarné súťaže na plagát k SNP; Druhá svetová vojna očami detí; kvízy a zájazdy po stopách SNP...

Tento rok sme zorganizovali vedomostnú súťaž o druhej sve-tovej vojne pre žiakov ZŠ po-sledných dvoch ročníkov a pre študentov gymnázia. Predseda Z. Marton s kolektívom pripra-vil 40 otázok a odpovedí (2. sv. vojna, SNP a oslobodzovanie Slovenska), ktoré sa prostred-níctvom internetu rozleteli po školách.

Finále súťaže sa uskutočnilo na ZŠ Tajovského, s ktorou má senecká ZO SZPB dlhoročnú spoluprácu. Komisia zložená z členov SZPB a učiteľov deje-pisu bola prekvapená, ako dvoj-členné družstvá ovládali priebeh a hlavne rozumeli dôvodom vzniku tejto vojny.

L adislav NEUWIRTH(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Vedomostnú súťaž o druhej svetovej vojne v Senci.

Štafetový behDUKLA – LIDICE 2015Pri pamätníku československej armády na Dukle 10. júna 2015 slávnostne odštartovali 27. ročník štafety uctenia si pamiatky tragického už 73. výročia vypálenia a vyhladenia obce Lidice a osady Ležáky. Vyvrcholila po 4 dňoch behu, ktoré boli odde-lené prestávkami, v Lidiciach 13. júna.

Štafetou si jej účastníci uctili aj pamiatku hrdinov heydrichiá-dy, hrdinov SNP a bojov o Duk-liansky priesmyk a spomienku na cestu nášho armádneho zboru po boku Červenej armády pri oslobodzovaní Československa.

Záštitu nad podujatím prevzali prezidenti Slovenskej republiky a Českej republiky. Všetky m es-tá a obce, cez ktoré štafeta pre-

chádzala, boli požiadané o pri-pnutie stuhy na štafetový kolík. Mesto Svidník priplo svoju stu-hu pri soche armádneho generá-la Ludvíka Svobodu.

Deň pred štartom štafety sa uskutočnila beseda, ktorej sa zú-častnili priamy účastník 2. sve-tovej vojny Ján Jurčišin a histo-rik a predseda OblV SZPB Jozef Rodák. Jozef ŽIŽÁK

Do štafetového behu Dukla-Lidice (11. júna 2015) sa zapojili aj žiaci Základnej školy v Heľpe. Spoločne prebehli trasu našou obcou so štafetovým kolíkom, na ktorý pribudla stuha od nášho starostu. Účastníci štafetového behu spoločne s pracovníkmi samosprávy a členmi ZO SZPB si pri tejto príležitosti na námestí obce Heľpa pripomenuli udalosti spred 70-tich rokov a uctili pamiatku padlých. Marianna Latináková, ZO SZPB Heľpa

Nenápadná ideazrodila záslužný činUž veľa vody pretieklo naším Tuhárskym potokom od čias, ako na jednom sedení výboru bý-valej SDĽ-ky padol pred oslavami výročia SNP návrh, aby sme kytičku vďaky zaniesli do ne-ďalekej Budinej, obce v našom okrese, kde Nemci na okraji bukového lesa obesili 5 soviet-skych partizánov, 4 maďarských vojakov a 19 občanov z blízkych obcí – Budinej a Ábelovej.

Najprv bolo slovo proti slovu, ale potom zvíťa-zil zdravý rozum. Nebolo nás veľa, ale táto tradí-cia – vzdať hold umučeným – trvá už skoro dve desiatky rokov. Pričom každý rok je počet náv-števníkov vyšší. Desiatky áut a tradičný autobus svedčia o tom, že Lučenecko nezabúda a nech by bolo akékoľvek spoločenské zriadenie, bolo by hanbou zabudnúť, čo tu bolo.

I obec sa snaží, a tak bol na mieste masakry pred časom odhalený neveľký pomníček, ktorý pripomína pocestným, že je to miesto, kde pred 70-timi rokmi kvílili konáre bukového lesa pod váhou nevinných ľudí, ktorým slúžili za šibenice.

Je dojímavé byť jedným zo stovák prítomných a vypočuť si, ale aj zapojiť sa do spevu Tichej a tmavej noci, v ktorej partizán bojuje... Nie je nijakým prekvapením, že celému tomuto spevác-kemu zboru stekajú po lícach slzy a nikto si ich neutiera, nechá ich stekať po tvári, pretože spo-mienky bolia i po desiatkach rokov.

Druhá spomienková zastávka býva nad obcou Budiná pri symbolickom pamätníku partizána s povrazom okolo krku a s menami obetí vyseka-nými do už rokmi vyšedivených mramorových platní. Kedysi pri tomto pamätníku zvykli okoli-té školy skladať sľub pionierov a iskričiek.

* * *Vysekaný text mi nikdy nerobil problémy,

pretože mená Budínčanov a Ábelovčanov mi boli známe, hoci som nikoho z nich osobne ne-poznal. No od istých čias mi jedno meno – Ján Ušiak, por. Partizán – neschádzalo z mysle a ne-dalo spať. Aj obyvatelia Budinej mi na otázku, kto to bol, odpovedali dosť nejasne. Začal som teda snoriť po literatúre, skamarátil som sa s in-ternetom a bol som zaskočený tým, čo som sa dozvedel. Janko Ušiak – bol Budinčan!

Odvtedy som prelistoval veľa literatúry, tak vojenskej, ako aj tej jednoduchej, civilnej, a veľ-mi som bol prekvapený, že tento človek ušiel po-zornosti v obci Budiná, v ktorej by mal mať na rodnom domčeku, a ak ho už niet, tak aspoň na mieste, kde stál, pamätnú tabuľku. Ťažko sa mi chápu oslavy výročia SNP v obci

Budiná, kde v slávnostnom prejave sa všeobecne spomínajú obete za našu slobodu, spomínajú sa mŕtvi, ktorí skončili svoju životnú púť na mieste, kde zvyčajne stojíme pri slávnostnom okamihu, no nikto ani len slovom nespomenie meno Jána Ušiaka, veliteľa 300-člennej partizánskej brigá-dy Jána Žižku. Priznám sa, že vyše desať rokov ma zožierala myšlienka napraviť túto krivdu, ale nebolo to nič platné, oslavy prebiehali stále svo-jím klasickým príhovorom.

Až skrsol vo mne nápad, ako splatiť dlh tomu-to vzácnemu človeku. Tým dlhom bolo vyces-tovať do obce Čeladná v Českej republike. Je to miesto, kde sa končí životná púť partizánskeho veliteľa.

Vybral som termín, o ktorom sme si s manžel-kou mysleli, že je to ten najvhodnejší, že bude-me „inkognito“ návštevníkmi osláv v obci, 7. až 13. mája t. r. Ibaže, chyba! V Čeladnej oslavujú oslobodenie obce 5. mája a spájajú ich s celoštát-nymi oslavami oslobodenia republiky. Prišli sme neskoro, ale nie tak, aby sme si nesplnili svoj tajný sen.

Obec Čeladná nás privítala takou čistotou a prekrásnym vzhľadom, že sme hneď zabudli na päťhodinové trmácanie sa cestou sem. Úhľad-ný cintorín, upravená záhrada mŕtvych... kde

pod vari päťdesiatročnou tujou čupí úhľadný po-mník partizánskeho veliteľa Jána Ušiaka. Spolu s manželkou čítame motto:Beskydské lesy šuměli vám stále,když fašistické vetřelce jste bili,beskydské lesy nechť vám šumí dále,neb padli jste, aby jiní žili...

Na cintoríne sme boli len sami s manželkou a preto sme sa ani nesnažili zotrieť slzy z líc, ktoré nám zmáčali tvár, keď sme čítali mená a medzi nimi: por. Janko Ušiak – velitel oddí-lu – 1. ČS. PARTYZÁNSKÁ BRIGÁDA JANA ŽIŽKY...

Rozlúčili sme sa s týmto smutným miestom, bo-ľavým, ale veľmi posvätným, a ani v náznaku sme netušili, že najväčší objav nás ešte len čaká. Ubyto-vali sme sa v horskom hoteli Hamry, čo je asi 3 km od stredu obce, a ráno sme od prekvapenia až ústa otvorili. Asi 100 metrov od hotela sa pri ceste na-chádza neveľký pomníček (záhada, že pri príjazde sme si ho nevšimli), ktorý bude navždy dôkazom, že poručík Janko Ušiak zahynul práve na tomto mieste.

A tak sme kahančekom, prineseným z rodného Ušiakovho kraja, osvetlili aj oznam na pamätní-ku: „Na paměť hrdinné smrti Jano Ušiáka, první-ho velitele partyzánské brigády Jana Žižky. Za-hynul v těchto místech 3. listopadu 1944 v boji proti nacistům.“

Prvou čerešničkou na torte toho všetkého bolo stretnutie s miestnym kronikárom Stanislavom Toffelom, od ktorého sme odchádzali s radom potvrdených informácií o živote J. Ušiaka, ale aj s jeho útlym dielkom „Čeladná by neměla zapo-mínat“. Druhou bolo stretnutie s paňou, ktorá pat-rí do rodiny Machandrových, v dome u ktorých Nemci objavili (po zrade) dostrieľaného Janka Ušiaka. No a treťou bolo stretnutie so starostom obce Čeladná Pavlom Lukšom (narodeným na Slovensku), ktorému sme pri odchode položili všetečnú otázku: Pán starosta, my sme tu síce len ako súkromné osoby, ale ak by vám bola ponúk-nutá ruka na spoluprácu od nášho mesta, k čomu by sa pridalo aj rodisko J. Ušiaka obec Budiná...?

„Bol by som tomu veľmi rád a tento návrh by som prijal s otvorenou náručou. Veď Janko Ušiak sa narodil v Budinej – je váš, svoj hrdin-ský život ukončil u nás v Čeladnej – je náš,“ za-reagoval starosta.

Verím, že naši kompetentní sa tohto nápadu chytia a ja si už predstavujem, ako z Budinej či z Lučenca putuje veniec do Čeladnej.

Paľo a Blažena FILČÍKOVCI, Lučenec

„Na paměť hrdinné...,“ číta pani Blažena.

Spolupráca sa vyplácaDruhým ročníkom pochodu Po partizánskych chodníčkoch na Sekaninách, si 28. mája 2015 členovia ZO SZPB v Lehote pod Vtáčnikom a Klubu dôchodcov z hornej časti obce pripomenu-li 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny.

Medzi 37 účastníkmi boli i 93-ročný priamy účastník duklian-skych bojov plk. Ľudvík Šesták, ako aj 90-ročný bývalý člen Horno-nitrianskej partizánskej brigády, ktorej oddiel Vtáčnik pôsobil práve v oblasti Sekanín a pohoria Vtáčnik. Obaja sa ochotne podelili so svojimi bojovými zážitkami.

Po návšteve veliteľského bunkra Hornonitrianskej partizánskej brigády sa všetci presunuli k chate na Sviniarke, kde na nich od or-ganizátorov čakalo milé prekvapenie v podobe guláša.

Michal BENISKA, tajomník ZO SZPB Lehota pod Vtáčnikom, snímka Anton TurčanÚčastníci pochodu Po partizánskych chodníčkoch na Sekaninách v Lehote pod Vtáčnikom.

T o je názov výstavy, ktorá bola v Novohradskom múzeu a ga-lérii v Lučenci.

Keď utíchli zbraneDňa 21. mája sa jej zúčastnilo vyše 20 členov prostredníctvom

predsedu OblV SZPB v Lučenci Jozefa Cerovského a vedenia NMaG. Okrem videného sme si vypočuli odborný výklad o dianí počas 2. svetovej vojny v rokoch 1944–1945 v Novohrade a na Ge-meri v podaní historika Štefana Chrastinu.

Výstava okrem písomných materiálov ponúkala aj fotografi cké dokumenty a pre lepšiu názornosť boli vystavené aj ukážky výstroja slovenského, ruského a nemeckého vojaka. Vzácnou ukážkou boli aj vtedajšie zbrane a munícia. Čo bolo pre nás vzácne? Bol to práve výnimočný odborný vý-

klad mladého historika, ktorý vojnové skutočnosti v južnej a sever-nej časti okresov Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec a Veľký Krtíš vysvetľoval tak, akoby sám bol svedkom tých vojnových udalostí. Obdivne sme potom skonštatovali, že takíto ľudia majú prednášať pravdu o našich protifašistických dejinách, pretože takéto podania obstoja vždy, všade a pred každým.

Oblastný výbor SZPB v Lučenci

Streľba a guláš s Nikodýmom a BrychtovouZO SZPB Malinová zorganizova-la spoločne so Združením tech-nických a športových činnosti a Úniou žien v Malinovej 30. mája 2015 verejnú streleckú súťaž zo vzduchovky na počesť 70. výročia oslobodenia.

Do zápolenia sa prihlásilo 62 preteká-rov; pozrieť sa na nich prišli desiatky ďal-ších, i keď sa práve v tento deň sa v našej obci nakrúcala relácia Naj dedinka roka.

Najpočetnejšou kategóriou boli boli žiaci – chlapcov do 15 rokov bolo 20 a dievčat do 15 rokov 6 –, mužov od 30 do 60 rokov sa prihlásilo16 a nad 60 ro-kov 6. V kategórii žien si zasúťažilo 13

pretekárok. Mali sme aj kategóriu junior, i keď len s jedným súťažiacim.

Víťazi v každej kategórii boli ocenení diplomom a vecnou cenou. ZO SZPB vyhlásila aj „absolútneho víťaza-strelca“, ktorý sa stal držiteľom pohára 70. výro-čia oslobodenia.

Súťažiacich prišli povzbudiť aj Mar-tin Nikodým a Katka Brychtová. Martin Nikodým si vyskúšal svoju mušku a na-strieľal 75 bodov, čím sa umiestnil na 4. mieste v kategórii muži 30–60 rokov.

Pretekárom navarili členky Únie žien dobrý kotlíkový guláš a grilované špe-káčiky. Občerstvenie sa ušlo aj všetkým návštevníkom, ktorí prišli na strelnicu a strávili tu krásne a pokojné sobotné po-poludnie. Irena BALÁŽOVÁ, snímka Marek Richter

Prišli tenisti zo Slovenska, Čiech a UkrajinyOblastný výbor SZPB v Trenčíne v spolupráci so stolnotenisovým oddielom Keraming-Kubran Trenčín a s podporou TSK zorganizoval v so-botu 30. mája 2015 už 9. ročník stol-notenisového turnaja pri príležitosti 70. výročia oslobodenia Trenčína.

Každoročne zvyšujúci sa počet súťa-žiacich si vyžiadal nielen zmenu prostre-dia, ale podľa riaditeľa turnaja Emila Galloviča aj „väčší počet kvalitných stolov, dobrú podlahu a osvetlenie“.

Zápolenia sa zúčastnilo 98 súťažia-cich, z toho do hlavnej kategórie sa pri-

hlásilo 68 hráčov. Prišli tenisti zo Slo-venska, Čiech a Ukrajiny, ktorí práve trénujú v Nitre. Nechýbala ani špička – Ľubo Pištej a Peter Šereda, stojaci na čele slovenského rebríčka. Do kategórie mládež do pätnásť rokov sa prihlásilo 22 žiakov. Ale zahrali si aj veteráni nad šesťdesiat rokov.

Hlavný rozhodca Henrich Hrorňáček bol s úrovňou spokojný. „Hoci ide o tur-naj, ktorý sa nezaratúva do ofi ciálnych rebríčkov, mal vysokú úroveň, pretože prišli vyspelí hráči, z veteránov tu tiež boli najmä takí, ktorí sa zúčastňujú tur-najov veteránov. Viac som čakal od detí. Bolo ich len dvadsaťdva. Myslel som si,

že ich príde viac, pretože hrať mohli aj neregistro-vaní stolní tenisti. Dúfam, že v budúcnosti sa situá-cia vylepší.“

Víťazom v hlavnej kate-górii Open sa stal Martin Olejník, ktorý hrá za DTJ Hradec K rálové. Zároveň sa stal aj celkovým víťa-zom a držiteľom putovné-ho pohára.

Druhé miesto obhájil Alexander Valúch z MŠK Kysucké Nové Mesto a na treťom skončil Peter Šere-da z DTJ Hradec Králové. V kategórii mládež do pät-násť rokov zvíťazil Daniil Lesčenko z ŠK Rača – ŠK ŠOG Nitra.

A v kategórii veteráni nad šesťdesiat rokov sa prvenstvom hrdí Bohu-slav Tiso st. z TZO Bytča.

Oľga KAJABOVÁ

Absolútnym víťazom a držiteľom putovného pohára 9. ročníka sa stal Martin Olejník. Cenu a putov-ný pohár mu odovzdal podpredseda OblV SZPB v Trenčíne Tomáš Švec.

BOJOVNÍK / 13 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Ako sa staval pamätník SNP na vrchu RohPrvé zbierky na stavbu pomníka SNP na vrchu Roh sa začali robiť už pri pochovávaní padlých bojovníkov 20. mája 1945. Následne sa organizovali zbierky po dedinách, ofery v kostoloch, ale aj pri rodinných príležitostiach – svadby, konfirmácie, krstenia... A hoci po vojne bol materiálny nedostatok vo väčšine domácností ci-teľný, ľudia štedro prispievali sumami od 100 až do 1000 korún.

Ba boli i štedrejší darcovia. Prispeli nemalou sumou blízke Bzince, kolonisti v Blatnej či vo vtedajšom Nemeckom Grobe... Vý-nos z týchto akcií bol vyše 100 tisíc korún. Aj rodáci v Amerike rozvi-nuli akciu „Malé Bradlo“ a v janu-ári 1948 poslali do Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom 870 amerických dolárov.

V r. 1952 sa zúčastnili traja čle-novia komisie prípravného výbo-ru – Gustáv Rubaninský, učiteľ, Ján Štepanovic-Zajarský, predseda MNV, Ján Slávik-Lafko, predseda SZPB – rozhodujúceho stretnutia na realizáciu stavby pamätníka. Au-tormi projektu boli arch. Ján Svetlík a akademický sochár Rudolf Uher, rodák z Lubiny

Stavba sa začala úspešne reali-zovať, ale do toho prišla v r. 1953 peňažná mena a peniaze klesli v po-mere 1:50.

Aj napriek všetkým ťažkostiam bola 19. septembra 1954 v prvej eta-pe odhalená hlavná kamenná mohyla s reliéfom partizánov. Stojí nad pol-kruhom – 45 pochovaných partizánov, v strede leží veliteľ Miloš Uher a An-ton Jakubík. Autorom reliéfu skupiny partizánov je sochár Rudolf Uher.

Na opačnej strane tumby je ná-pis: „Na večnú pamäť veliteľovi II. Stalinovej brigády plukovníko-vi sovietskej armády Iľjovi Dani-elovičovi Dibrovovi, jeho zástup-covi kapitánovi Milošovi Uhrovi a všetkým sovietskym a českoslo-venským partizánom, ktorí v bojoch proti nemeckému fašizmu počas Slovenského národného povstania padli hrdinskou smrťou ako prísluš-níci II. Stalinovej brigády.“

Toto „povýšenie“ Miloša Uhra do pozície zástupcu veliteľa brigády Dib-rova nezodpovedá historickej skutoč-nosti. Je pochopiteľné, že v kameni

vytesaný text nemožno opraviť ani nahradiť novým. Vnímavý návštevník pamätného miesta by mal však ve-dieť, že tam chýba na správnom mies-te meno Jozefa Brunovského.

Lenže v časoch výstavby pa-mätníka bol bývalý veliteľ 2. čs. partizánskej brigády Stalin Jozef Brunovský pozbavený všetkých ob-čianskych práv a vo vykonštruova-ných súdnych procesoch odsúdený na mnohoročný trest.

Pri každej návšteve generála Bru-novského a jeho spolubojovníkov sme cítili, že ten pocit krivdy má, i keď ho hlboko skrýval. Keď ale pri príležitosti 610. výročia obce vo svojom prejave vyslovil želanie, že po smrti chcel by svoje meno mať pri svojich druhoch, z úcty a vďač-nosti sme mu v auguste 2011 odhali-li na hlavnej tumbe pamätnú tabuľu.

Slávnostné odovzdanie celého komplexu sa uskutočnilo v auguste 1966 pri 22. výročí SNP. V sever-nej časti plošiny sa týči dynamická postava bojovníka povstávajúceho proti násiliu, proti vojne a totalite. Gesto bojovníka je výrečné a nene-cháva nás ľahostajným. K presved-

čivosti umeleckého výrazu so chár vôbec nepotreboval použiť žiadny náznak zbrane. Zdanlivo nehybnej mase kameňa umelcove ruky dali prudkú dynamiku, symboliku by-tostného vzopätia sa akejkoľvek porobe, krivde. Symbolické gesto dvíhajúcej sa pravej ruky akoby zá-merne mierilo k inému dôležitému pamätníku tohto kraja – k Štefáni-

kovmu Bradlu. Takáto je tradícia nášho odboja, zhmotnená géniom umelcov v kameni.

Po oboch stranách areálu sú tum-by s menami obcí a osád zapojených do odboja pod Javorinou. Celý areál je harmonický, citlivo zasadený do krajiny a považuje sa za prínos do slovenskej pomníkovej tvorby.

Oľga HRABOVSKÁ

Podnet na opísanie životného príbehu dvoch mladých chlapcov v povstalec-kom roku 1944 som dostala od priameho účastníka SNP, 90-ročného Jána Macka, kto-rý si na oblastnej konferencii SZPB v Lučenci preberal medailu na počesť 70. výročia SNP a 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.

– Partizán Janko Homme ml. bol pôvodom Čech z Prahy, ktorý prišiel so svojím otcom budovať dielo na Slovensko a potom položil svoj mladý život v Povstaní, začal spomínať Ján Macko.

– Ja na svojho o tri roku mladšieho priateľa nikdy nezabudnem, aj v túto chvíľu ho vidím pred sebou. Spomínam si, ako v roku 1942 pri-

šli do Vidinej zamestnanci fi rmy Magnusek, otec a syn Jánovia Hommeovci, stavať cestu a železnicu na trase Tomášovce a Kalinovo a usadili sa u nás vo Vidinej. Od začiatku sme si veľmi rozumeli a začali sme sa kamarátiť. Ba aj na tancovačky, do kina... sme spolu chodili.

Ján Homme starší robil majstra a syn mzdo-vého účtovníka. Do práce zobrali aj mňa a, po pravde, pomohol mi pri tom tento nový kama-rát. Stal som sa závozníkom.

Po vypuknutí SNP odišli zo stavby aj fi rem-né nákladné autá a boli používané na zásobo-vanie a iné účely.

V septembri 1944 Ján Homme ml. odišiel do Zvolena a zapojil sa do Povstania. Ja som

ešte týždeň pracoval na stavbe. Pre nedostatok chlapov robil som aj vodiča, hoci k dispozícii sme mali už len jedno auto.

No potom som tiež povstal. A opäť sme sa stretli. Vo Zvolene. Guľometník Janko Homme sa tam celý zaprášený práve vrátil z partizán-skej akcie. Aj toto je obraz, na ktorý sa mi nedá zabudnúť. Bol v partizánskom oddiele Za slo-bodu Slovanov a jeho operačným priestorom vtedy bol Zvolen, Hronská Dúbrava, Poľana. Potom nás prúd udalostí opäť rozdelil.

Po potlačení SNP sa mnohí vracali domov, hoci to bolo veľmi nebezpečné. Udavači a Ne-mci striehli všade. Janko Homme sa bál vrátiť domov do Vidinej, a tak sa radšej pobral na pracovisko do Veľkej Píly, kd e fi rma Mag-nusek mala kancelárie, parkovisko a sklad.

Myslel si, že ho tam nenájdu. Lenže Nemci ho chytili a rovno zastrelili.

Písal sa 15. január 1945. Otec stratil syna a ja svojho len 23-ročného dobrého priateľa.

* * *Dnes sú obaja, otec (zomrel 24. 1. 1953)

i syn, pochovaní v evanjelickom cintoríne vo Vidinej. Ján Macko s rodinou dali hroby do poriadku a za vlastné ich prekryli platňou.

No nie toto je dôležité. Omnoho podstatnej-šie je, že rodina Jána Macka vychovala syna a vnuka, ktorí nikdy nezabudnú na partizána Jána Hommeho, ktorí budú na jeho hrob vo-diť aj svojich potomkov a rozprávať im slávne slovenské časy, k hrdinstvu ktorých prispeli aj naši českí bratia.

Mária Švikruhová, podpredsedníčka OblV SZPB v Lučenci

Mladosť spájala dvoch Jánov

Pamätník Roh, august 2013. Bývalému červenoarmejcovi Bohumíro-vi Havířovi pomáhajú vyslúžilí výsadkári z Bratislavy. Vľavo súčas-ný predseda Historickej odbojovej skupiny letcov, bojovníkov v SNP a v zahraničí Ľubomír Dubeň.

Pozabudnutý mjr. Ján Kopčák z výsadku Jána KozinuDňa 3. septembra 1944 rozhodol Ukrajinský štáb partizánskeho hnu-tia pri vojenskej rade 1. UF o sformovaní paradesantného výsadku a o jeho vyslaní na české územie. Akcia dostala názov Operácia Jana Kozinu a zúčastnilo sa jej 17 ľudí. Veliteľom výsadku bol poručík Vasiľ Kiš, náčelníkom štábu mjr. Grigorij Arsentievič Melnik, veliteľom čaty Arkadiij Ivanovič Jastremskij a politickým komisárom Ján Kopčák.

Medzi hlavné úlohy skupiny patrilo formovanie partizánskych jednotiek z miestneho obyvateľstva a príprava terénu na príjem ďalších výsadkov ľudí a materiálu, ďalej sabotážne akcie a priamy boj. Ne-menej dôležitým poslaním bolo aj zakladanie revolučných národných výborov.

Cieľom ich zoskoku bola Šuma-va, konkrétne kóta 1 188 s názvom Brezová Hora, ležiaca asi 20 km od Sušice medzi Kvildou a Filipovou Huťou. Sčítaným je teraz už jasné, prečo tento výsadok niesol názov Jana Kozinu. Áno, bolo to na pa-miatku chodských „Psohlavcov“, ktorí kedysi strážili západné hrani-ce svojho kráľovstva.

Cesta nie ľahká. Lietadlo sa dvakrát dostáva do protilietadlovej paľby. Prvýkrát pri prelete frontu a potom nad Ostravou. Neustálym menením kurzu stráca navigátor

orientáciu. Mal sa síce zamerať na rybník Veľké Dářko, ten je však vypustený. Na prípad straty kurzu mal dať vysadzovač výsadku roz-kaz na návrat. No on vydal povel na vysadenie, čím sa fakticky podpísal na nešťastnom osude výsadku.

Píše sa 16. október 1944, približ-ne 23.20 hod., keď ako prvý vyska-kuje veliteľ výsadku Kiš; J. Kopčák skáče ako predposledný.

Na nešťastie práve tejto noci pre-bieha v okolí Loun nočné cviče-nie Wehrmachtu, čiže nepriateľ je v pohotovosti. Keď asi 200 metrov od strážneho v kasárni dopadol je-den z vysadených kontajnerov (so zbraňami a materiálom), na Loun-sko sa sťahuje vojsko zo siedmich okolitých posádok. V Sudetách je vyhlásený poplach Landwache a Landsturmu, do Loun mieri aj sa-motný šéf protiparašutistického od-delenia gestapa SS Sturmbanführer

Willi Leimer. Navyše na tomto úze-mí už dlhšie platí rozkaz pre hliadky a domobranecké zoskupenia, aby zastrelili každú podozrivú osobu.

Ako prvá je zlikvidovaná tro-jica pri Meleckom kopci na kóte 233. Ráno 17. októbra sa nestačia ani zorientovať a už sú v boji s ne-meckým pátracím oddielom. Nikita Kosinkov a Viera Morhutová si po-slednú guľku nechávajú pre seba. Arkadij Jastremskij skonal zasiah-nutý 27 projektilmi.

Šestica výsadkárov na čele s Ki-šom sa ukrýva pod stromami lesa Hájek (kóta 332). Ráno ich vyruší štekot psov, prieskumník Malyšev hlási, že oproti nim postupuje hustá rojnica. Rozpútal sa boj...Ďalší z výsadku, Ján Kopčák

a Ján Paľo, sa chcú po obhliadke vydať k horám na obzore, v do-mnienke, že je to Šumava. Narážajú pri tom na rieku Ohře, no nedoká-žu ju prebrodiť. Vracajú sa teda na breh a idú po prúde rieky až k mestu Louny. Medzi Lenešicami a Dobro-meřicami sa sťahujú k zákrute rieky a zhotovujú si úkryt. Majú odtiaľ výhľad i možnosť streľby. Nemci

behom dňa niekoľkokrát prehľadá-vajú blízky terén, ale bez úspechu. Kopčák a Paľo stoja celý deň vo vode a vychádzajú z nej až večer. V neznámom teréne sa motajú celú noc, aby nad ránom zistili, že sú len kúsok od pôvodného miesta. Preto radšej aj 18. október trávia v osved-čenom úkryte.

Práve v tento deň je na území Čiech vydaná vyhláška, ktorá ve-rejne priznáva výsadok sovietskych parašutistov. Za informáciu o agen-toch sľubuje 100 tisíc korún a na-opak, „každý, kto poskytne padáko-vému agentovi podporu, ukryje ho alebo neudá akékoľvek spozorova-nie o prítomnosti padákových agen-tov, bude podľa platných zákonných ustanovení potrestaný smrťou“. No a k tomu fotografi e deviatich mužov, medzi nimi Jána Kopčáka.

Dvojica úkryt opustila až 19. ok-tóbra večer, odkiaľ sa pustili na juh v domnienke, že sa dostanú k ta-lianskym partizánom. Rádiostanicu zakopali a miesto si označili. Ich cesta viedla okolo Treskoníc a Ne-čemíc ku Kroučovej. Všade však narážali na nemecky hovoriace

obyvateľstvo, takže sa neodvážili naviazať komunikáciu.

Obidvaja boli čoraz viac vy-čerpanejší. Do 26. októbra 1944 sa živili len tým, čo im poskytlo pole a les. Napríklad obilie, kto-ré našli v sečke a nazdávali sa, že je to pozostatok po výseve. Lenže bolo namorené proti škodcom a ná-sledky...? Silné bolenie žalúdkov. Napriek vyčerpaniu prešli okolo Smilovíc, Pochválova a Třeboce. Ich cesta sa končila na Lounskom podlesí pri Úloviciach, kde ich na konci síl našiel dôchodca Postl. Tento odvážny človek im poskytol prvé jedlo po 10 dňoch.

V ďalšom sa o nich postarali a pomohli im horár František Pich z Dolného Ročova, lesná robot-níčka a matka piatich detí Blažena Sikolová, rodina Ondreja Felendu z Horného Ročova i starosta obce Brloh, istý p. Ekrt.

Ján Kopčák a Ján Paľo tu na po-lesí pôsobili do konca vojny a za-ložili tu aj partizánsku skupinu. Neskôr sa spojili s iným výsadkom na Rakovnícku, kde sa dočkali aj oslobodenia. Spracoval M. GIBEĽ(podľa podkladov Hany Pentekovej, dcéry Jána Kopčáka).

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

9 BOJOVNÍK / 13

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA

Zdalo by sa, že Nemci majú v rukách totálne víťazstvo. Veď tankové útvary ge-nerála Heinza Guderiana delilo 23. mája 1940 od severofrancúzskeho Dunkerque len 25 km. Navyše sa tam na území niekoľkých desiatok kilometrov štvorcových tiesnilo vyše 350 000 vojakov britského expedičného zboru (čo boli dve treti ny aktívnych britských vojsk) a dvojnásobne viac francúzskych a belgických vojakov.

Prečo sa Hitler zastavil pri Dunkerque

Porážka spojeneckých síl na severový-chode Francúzska bola očividná a londýn-sky generálny štáb vedel, že evakuáciu musí uskutočniť za každú cenu. I keď ministerstvo vojny a veliteľ zboru lord John Gort nie príliš verili, že táto operácia môže byť úspešná.

Dňa 24. mája 1940 pricestoval na front Adolf Hitler. Presnejšie povedané, zašiel si do štábu skupiny armád „A“, ktorým velil genplk. Gerd von Rundstedt, a 26. mája na mieste zastavil už vydané rozkazy o závereč-nom masívnom útoku na Dunquerkue.

Tento pokyn ponúkol v podstate obkľú-čeným britským vojskám dva a pol dňa, a tí stihli za tento čas evakuovať tretinu z milió-na vojakov. Išlo o útvary, ktoré tvorili základ britskej obrany a ktoré získali prvé bojové skúsenosti. Využili ich už o rok, keď boli presunuté do Afriky, kde bojovali proti Erwi-novi Rommelovi.

Prečo Hitler zavelil „Stop!“?Odpoveď na to dodnes nie je jednoznač-

ná. Existujú rôzne vysvetlenia: mohol to byť tajný návrh na prímerie pre Winstona Chur-chilla. Niečo ako „môžeme tvoje vojská zlik-vidovať, no my to neurobíme“.

Alebo išlo o pokus opäť zvrhnúť britské-ho premiéra, evidentného Hitlerovho súpera, ktorý bol vtedy v kresle len dva týždne. Ak je to tak, Hitlerov rozkaz bol potom svojskou komunikáciou s kritickou protichurchillov-sky naladenou londýnskou frakciou.

Hitler možno chcel použiť tretinu mili-óna britských vojakov ako rukojemnícku páku pre nadchádzajúce mierové rozhovory s V. Britániou. V skutočnosti však nemecký diktátor v rokoch 1938–1940 ešte nechcel bojovať s touto námornou mocnosťou.

Možné však je i to, že Hitler proste uveril sľubom šéfa Luftwaffe H. Göringa, že obkľú-čené vojská sa dajú rovnako účinne atakovať zo vzduchu. Najmladší druh nemeckej armá-dy dovtedy na sto percent plnil svoje sľuby, ba dosahoval ešte viac. Hitler teda nemal žiadny dôvod neveriť svojmu zástupcovi.V dokumentoch nie sú žiadne stopy

Jedným z jednoduchých vysvetlení je aj to, že Hitler si chcel obnoviť autoritu medzi najvyššími predstaviteľmi generality. Ne-čakané úspechy proti Holandsku, Belgicku a Francúzsku podstatne zmenili rovnováhu síl vo vedení Tretej ríše. Víťazstvá smelých

generálov a štábnych stratégov sa dostali do popredia, kým úloha Hitlera začala vädnúť.

Nie je jednoznačná odpoveď na otázku, ktoré z týchto vysvetlení alebo variantov je správne. No ak sa pozrieme na presnú po-stupnosť vydaných rozkazov, máme mož-nosť priblížiť sa k najpravdepodobnejšiemu vysvetleniu.

V takom prípade sa vylučujú veľké poli-tické „vysvetlenia“: Hitler s Churchillom nemohol a ani nechcel uzatvárať nijakú mie-rovú dohodu – na to bola propagandistická bitka Goebbelsa voči britskému premiérovi až príliš útočná. Pri jeho spôsoboch sa nedala dosiahnuť ani kompletná zmena smerovania, ako sa to udialo pred trištvrte rokom voči ZSSR pri podpísaní paktu Molotov-Ribben-trop.

Naopak, teoreticky možná bola skrytá iniciatíva, nasmerovaná na zvrhnutie Chur-

chilla. Lenže na jar 1940, pred prepadnu-tím Dánska, Nórska, Holandska, Belgicka a Francúzska, sa opatrné pokusy naladenia kontaktov s V. Britániou síce podnikali, ale začiatkom tretieho týždňa sa takéto iniciatívy nekonali. Politické zblíženie by bolo muselo byť pripravené, lenže v dokumentoch o tom nie sú žiadne stopy.Straty tankov rástli

Proti verzii, že Hitler chcel britských voja-kov využiť ako rukojemníkov, hovoria nálety Luftwaffe. Nemecké letectvo totiž od 24. do 26. mája 1940 vzniknutý kotol bombardo-valo. Čiže ak by vodca naozaj chcel zajať vojakov expedičného zboru ako rukojemní-kov, tak vojakov na pobreží by bol nechal na pokoji.

No Hitler si možno myslel, že Luftwaffe túto úlohu splní. Lenže aj tento variant je málo pravdepodobný. Politické vedenie Tre-tej ríše i velenie Wehrmachtu boli presved-čené, že zrážka na zemi sa nedá vyhrať zo vzduchu. Poučení už boli Varšavou, ktorú tiež bolo treba v roku 1939 obsadiť a okupo-vať zvyčajným spôsobom. Samotné mohutné bombardovanie všetko neriešilo.

Samozrejme, Hitler vychádzal z toho, že Göringova Luftwaffe bude v priebehu niekoľ-kých dní schopná mariť evakuáciu britských vojakov. Možno dúfal, že ju vôbec prekazí. Preto sa jeho rozkaz o zastavení útoku prvo-sledových tankových útvarov môže zdať ako

relatívne málo dôležitý. Bol však základom na potenciálne iný následný rozkaz.

Ak si pozorne pozrieme obsah rozkazu z 24. mája 1940, tak ten vyjavuje pravde-podobné (i keď dokumentmi nepotvrdené) vysvetlenie pozastavenia útoku. Značne totiž rástli straty nemeckých tankov: v ob-dobí medzi 10. a 20. májom dosiahli 127 tankov, z toho asi 40 najnovších Panzer III, Panzer IV a Panzer 35/38. V nasledujúcich štyroch dňoch sa straty ešte zvýšili a dosiahli vyše 200 tankov. Vrátane 100 najefektívnej-ších modelov. Napríklad generál Ewald von Kleist vtedy hlásil, že polovica jeho tankov je znefunkčnená.

Príčina tohto stavu bola jasná: tankové po-sádky prvosledových útvarov boli po dvoch týždňoch neprerušovaných útokov už natoľ-ko unavené, že robili čoraz viac osudových chýb. Značná bola aj záťaž na logistiku, zao-stávalo zásobovanie.Tradične uvažujúci velitelia

So založenými rukami nesedeli ani spo-jenci. Na dni 23. a 24. mája francúzsky bri-gádny generál Charles de Gaulle rozhodol

o mohutnom útoku svojej 4. tankovej diví-zie na obsadené mesto Abbeville, čím chcel vyvinúť tlak na nemecké okupačné útvary. Tradične uvažujúci Nemci v tom videli ne-bezpečenstvo prielomu na svojich krídlach.

Vzhľadom na to tradične uvažujúci gen-plk. Gerd von Rundstedt, ktorý vyrástol na skúsenostiach 1. sv. vojny, odporúčal, aby kotol obsadili za ním postupujúce pechotné útvary. Hitler sa s jeho názorom stotožnil a zrušil rozkaz na útok, ktorý vydali origi-nálnejšie uvažujúci generáli ako Guderian a veliteľ divízie Waffen SS Sepp Dietrich. Hitler sa s tým rád stotožnil, pretože tak pre-ukázal svoju moc najvyššieho veliteľa.

Pre obkľúčených britských vojakov bola táto takmer 60-hodinová pauza nebeským darom. Využili ju na postavenie obranných línií okolo Dunkerque, ktoré od 27. mája vedeli spomaliť obnovený útok nemeckých útvarov a na niektorých miestach ho aj úplne zastavili. Zároveň kráľovské námorníctvo a kráľovské letectvo mohli nasmerovať svo-je zálohy na evakuáciu expedičného zboru.

Dňa 4. júna toto zničené mesto obsadil nemecký 54. pechotný pluk. Briti v ňom za-nechali vyše 50 tisíc kusov rôznej bojovej techniky a k tomu delá, PHM a muníciu. No 338 226 vojakov spojeneckých vojsk bolo zachránených. Kotol v Dunkerque sa tak pre Hitlera a Wehrmacht stal Pyrrhovým víťaz-stvom. Podľa Die Welt, apríl 2013

Viete, že...?...britský poľný maršal Bernard Montgo-mery sa riadil tromi zákonmi vojny?

1. Nikdy nezačínať pochod na Moskvu! 2. Nikdy sa nezapojiť do pozemnej voj-ny v Ázii! 3. Nikdy nezačínať pochod na Moskvu!

...so spisom „Mýtus XX. storočia“, ktorý predložil generálne inštrukcie pre všetkých ríšskych komisárov vo východných úze-miach, sa 8. mája 1941 preslávil nacistický pohlavár Alfred Rosenberg?

Na začiatku sa v nich konštatuje, že musí byť skoncované s „ruským nebezpečenstvom pre Európu“. A preto je treba raz a navždy zni-čiť ruský štát a jeho územie usporiadať tak, aby už nemohol byť obnovený.

Územie ZSSR malo byť rozdelené na tzv. ríšske komisariáty, z ktorých každému sa predpokladal iný politický vývoj. Ríšsky komisariát Ostland, do ktorého patrili po-baltské krajiny a Bielorusko, sa mal preme-niť na germanizovaný protektorát a vyvíjať sa v úzkej závislosti na Nemecku. Ukrajina mala byť premenená na nezávislý štát spo-jený s Nemeckom. Kaukazsko s okrajový-mi oblasťami sa malo stať protiruským štá-tom na čele s nemeckým splnomocnencom. Vlastné ruské územie malo byť priamo spravované nemeckými orgánmi; táto ob-lasť mala zostať zúžená len na starú „histo-rickú“ oblasť Ruska.

Rosenbergov dekrét tiež dopredu určoval hospodárske rozbitie Sovietskeho zväzu hlavne tým, že v každej z týchto oblastí mala byť zavedená úplne samostatná mena.

V nasledujúcej inštrukcii, datovanej toho istého dňa, sa presne vymedzovala oblasť ríšskeho komisariátu Ostland a konkre-tizovali sa snahy premeniť túto oblasť na nemecké územie. Podľa Rosenbergovho predpokladu malo byť do tohto územia pre-sunuté nemecké obyvateľstvo, osobitne tzv. Volksdeutsche, aby bol germanizačný pro-ces podstatne zrýchlený.

Dňa 17. júla 1941 Hitler vymenoval A. Rosenberga za ríšskeho ministra pre okupované východné územia.

...tretím atómovou bombou zbombardova-ným mestom malo byť Tokio?

Keď 6. a 9. augusta 1945 dopadli na ja-ponské mestá Hirošima a Nagasaki dve ató-mové bomby, všetci predpokladali, že viac ich už americké letectvo k dispozícii nemá . Ukázalo sa však, že pre Japoncov, ktorí odmietli kapitulovať, bola pripravená ešte tretia bomba, ktorú plánovali zhodiť 19. au-gusta 1945. Cieľom malo byť Tokio.

V úzkom výbere potenciálnych cieľov však boli aj mestá Kokura, Kjótó a Niiga-ta. Američania pri výbere cieľov hodnotili najmä strategickú polohu a množstvo deš-trukcie, ktorú sú schopní zhodením bomby dosiahnuť. Japonci však 15. augusta kapitu-lovali a tak boli všetky ďalšie mestá ušetre-né od smrti desaťtisícov obyvateľov.

…americké námorníctvo malo špičkového 12-ročného člena?

Calvin Graham nastúpil (1942) k americké-mu námorníctvu a nikto si nevšimol jeho sku-točný vek. Vyznamenal sa svojou udatnosťou a najmä prešibanosťou, za čo dostal Bronzovú hviezdu a Purpurové srdce. Tým, že pôsobil staršie, si nikto jeho skutočný vek nevšimol. Všetko to „prasklo“ pri pohrebe jeho starej mamy, na ktorý bez povolenia nadriadených dorazil o deň neskôr, čím sa dostal do basy. Jeho matka a sestra ho chceli z problémov vy-tiahnuť, a tak po zadržaní v novinách prezra-dili jeho skutočný vek. A. MIKUNDOVÁ

BOJOVNÍK / 13 10

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Bratislava 3 s 88-ročným Dr. Oskárom Blaškovičom a 87-ročnou MUDr. Katarínou Schne-kovou. Banská Bystrica-Stred s 93-ročnou Annou Hudecovou. Trnava 1 s 92-ročným Joze-fom Kopáčikom, 77-ročnou Pa-edDr. Evou Kopúnkovou a 71-

ročným Františkom Sedláče-kom. Žiar n/Hronom s 95-ročným Imrichom Švehlíkom, 83-roč-nou Elenou Šatarovou a 82-roč-ným Jánom Rajnohom.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

• Bratislava 12: Margita Elischerová 85 rokov.• Bratislava 15: Anna Bandžáková 91 a Vlasta Ilavská 80 rokov.• Bratislava 18: Viera Štíbraná 83 rokov.• Bratislava 20: Aladár Blaho 70 ro-kov.• Bratislava 29: Vlasta Hamplová 83 rokov.• Bratislava 39: Ing. Vladimír Chmelko 75 rokov. • Badín: Anna Moravčíková 82 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Cyril Guzma 89 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Mag-daléna Petrová 70 a Ľubomíra Pereší-nová 50 rokov.

• Čierny Potok: Mária Kukanová 82 a Marián Priadka 45 rokov.• Čaňa: Mária Buzová 83 a Mária Vargová 65 rokov.• Dunajská Streda: Anežka Vraždo-vá 89 a Zuzana Ďurišová 86 rokov.• Hronec: Monika Dúbravová 45 ro-kov.• Hniezdne: Mária Dudeková 60 ro-kov.• Kremnica: Emília Chovancová 84 rokov.• Kysta: Mária Lajošová 55 rokov.• Lučenec 1: Ján Macko 91 rokov.• Levoča: Rolko Popovič 93 a Pavol Ferenc 84 rokov.• Medzibrod: Pavlína Vaníková 85 rokov.

• Myjava: Valter Smyčka 95, Mária Caltíková 80 a Janka Černáková 50 rokov.• Modra: Ivan Voda 96 a Daniela Sé-kejová 70 rokov.• Nová Baňa: František Martinec 82 rokov.• Pohorelá: Mária Gáliková a Anna Jánošková 89, Anna Sýčová 88, Anna Ondrejková 87, Mária Vojtková a Mgr. Juraj Halaj 75, Mária Fačková 60 a Janka Hipiková 30 rokov. • Prešov pri ZV SR: Ing. Pavol Klus 85 rokov.• Púchov: Mgr. Peter Horváth 65 ro-kov.• Partizánske: Františka Bystrá 93, Ing. Ján Kožárik a Vladimír Bužek 91, Ladislav Fobel 83, Dionýz Žaťko 85, Ladislav Vančo 84, Stanislav Hul-la 83, Michal Machala a Rudolf Duda 82, Ing. Dušan Marek 75 rokov.• Partizánska Ľupča: Želmíra Tr-novská a Mária Kollárska 91, Gizela Matulová 88 rokov.• Pliešovce: Pavel Martuš 95 rokov.• Plechotice: Ján Spišák 83 rokov.

• Rajec: Ružena Huliaková 88 ro-kov.• Rimavská Sobota 1: MUDr. Peter Dragijský 65 rokov.• Rimavská Sobota 2: Anna Andrá-šiková 95, Kornélia Wirtschafterová 89, Mária Golianová 87 a Marta Hla-vinová 85 rokov.• Stará Turá: Anna Sameková 89 ro-kov.• Stará Ľubovňa: Pavel Černák 80 a Vojtech Ščurka 60 rokov.• Snina – mesto: Ján Stebila 86, Mgr. František Kirňak 82, Michal Lempeľ 80 a Ján Dunaj 60 rokov.• Svit: Mária Kučerková 89 a Vilma Vrdlovcová 88 rokov.• Sečovce 1: Dušan Šintaj 65 rokov. • Špania Dolina: Štefan Ryba 70 a Marianna Hančiariková 40 rokov.• Trenčianske Teplice: Viera Brezo-váková a Branislav Petrovič 70, Zu-zana Ďurmeková 45 rokov.• Trenčín 1: Pavol Liška 88 rokov.• Trenčín 2: Zuzana Velčková 83 ro-kov.• Trnava 1: Mária Púchla 86, Mária

Kolárová 75, Katarína Ševčíková 70 a PhDr. Emília Díteová 65 rokov.• Trnava 2: Antónia Valová 84 rokov.• Trebišov 2: Božena Gulovičová 85 rokov.• Ulič: Ján Senka 89 a Zuzana Sičako-vá 82 rokov.• Veľaty: Júlia Zlatnická 87 rokov.• Vyšný Komárnik: Ján Friček 65 rokov.• Závadka n/Hronom: Elena Havra-nová 84 rokov.• Závažná Porúbka: Mária Vongre-jová 99 rokov.• Zvolenská Slatina: Mária Kalinová 75 rokov.• Zvolen – Zlatý Potok: Elena Osval-dová 65 rokov.• Zemplínske Hradište: Milan Bíly 65 rokov.• Žilina 1: Robert Přibila 91 a Mária Drabiková 88 rokov.• OblV Žilina: Sidónia Kubíková 85 a Anton Múdry 81 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme.

V roku 1945, vo februári, vstúpil do 4. brigády 1. čs. ar-mádneho zboru, s ktorým sa zúčastnil bojov pri Liptovskom Mikuláši od februára 1945 do 5. apríla 1945, keď bol ťažko ra-nený v bojoch pri Ľubochni do pravej nohy, ktorá mu musela byť amputovaná.

Za svoju bojovú činnosť bol niekoľkokrát vyznamenaný.

V roku 1946 vstúpil do Zvä-zu protifašistických bojovníkov. Počas svojho života aktívne pro-pagoval myšlienky protifašis-tického odboja. Pri príležitosti 70. výročia oslobodenia a ukon-čenia 2. svetovej vojny mu bola

ministrom obrany SR udelená Pamätná medaila k 70. výročiu SNP a ukončenia 2. svetovej vojny a veľvyslanec RF na Slo-vensku mu odovzdal Jubilejnú medailu 70 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941–1945, ktorú mu udelil prezident Ruskej federácie. Odišiel dlho-ročný aktívny člen SZPB.

Česť jeho pamiatke.

Ľubomír VAJČOVEC, OblV SZPB Prešov

Dňa 31. mája 2015 nás navždy opustil vo veku nedožitých 96 rokov dlhoročný člen ZO SZPB Zlatá Baňa-Sekčov Ján Gmitter, nar. 30. októbra1919 v Prešove, držiteľ osvedčenia podľa záko-na 255/1946, číslo 3661/ZO-V/1970.

Život spojil s bojom proti fašizmu

Dňa 31. mája 2015 nás navždy opustil náš najstarší člen, 97-ročný plk. v. v. Vincent Matija.

Pochádzal z maloroľníckej rodiny. Vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1937. Počas základ-nej služby v roku 1938 bol nasadený na ochranu hraníc v priestore Most, Bílina, Duchcov. Prvého októbra 1939 ho prijali do zboru ďalejslúžiacich poddôstojníkov a bol pridelený na DOV v Pre-šove a Michalovciach. Tu sa v rokoch 1943-45 aktívne zúčastnil odbojovej činnosti. Od 25. ja-

nuára 1945 do 16. júna 1945 bol v 1. čs. armád-nom zbore.

V novej ČSĽA vykonával službu až do 31. 10. 1978. V roku 1983 vstúpil do SZPB. Dlhšiu dobu bol členom výboru ZO SZPB.

Za svoju odbojovú činnosť bol niekoľkokrát vyznamenaný. Naposledy pri príležitosti 70. vý-ročia SNP a ukončenia 2. svetovej vojny. Dňa 6. 10. 2004 bol povýšený za svoje zásluhy do hodnosti plukovníka.

V jeho osobe nám odišiel aktívny a svedomitý člen SZPB. Česť jeho pamiatke.

Ľubomír VAJČOVEC, OblV SZPB Prešov

Česť jeho pamiatke

Takto volali 13-ročné nenápad-né, ale veľmi smelé a odváž-ne dievča-partizánsku spoj ku, ktoré pásavalo svoje kravičky pod Kojšovskou hoľou, kde si partizáni našli domov počas SNP.

O kom hovorím? O čestnej, svedomitej, priateľskej a veľmi milej žene, matke dvoch synov Jozefa a Miroslava a dcéry Zden-ky, priateľke a členke SZPB, ktorá by sa 22. júla toho roku dožila 84. rokov.

Anna Eržinová sa narodila v Kojšove na Spiši. Bola nebojác-na a to ju predurčilo stať sa par-

tizánskou spojkou. Odovzdávala im (v ich regióne operovali sku-piny Šukajev, Stalin a Chruščov – veliteľmi boli Bočok, Kovalenko a Sadilenko) dôležité informácie o pohyboch a počtoch nemeckých vojakov v dedine a prinášala im aj potraviny a lieky.

Pracovala ako účtovníčka v že-lezničnej doprave v Čiernej nad Tisou. Dlhé obdobie úspešne vy-konávala funkciu predsedníčky ZO SZPB v Čiernej n/T. Bolo jej udele-né osvedčenie podľa zák. 255. Bola nositeľkou mnohých odbojárskych vyznamenaní. V novembri 2014 prevzala ministrom obrany SR ude-lenú Pamätnú medailu k 70. výročiu SNP a ukončenia 2. svetovej vojny.

Jedenásteho apríla tohto roku sme sa s ňou po ťažkej chorobe navždy rozlúčili.

Medailu, ktorú udelila Ruská federácia pri 70. výročí ukonče-nia vojny, už prevzal jej syn. Milá Anička, chýbaš nám v predsed-níctve OblV SZPB v Trebišove. Ostala si však navždy v našich srdciach a v spomienkach. MU

Ma lápartizánka

Jubilant Róbert Fajta

Medzi najvzácnejšie darčeky jubilanta – 65-ročného pred-sedu oblastného výboru SZPB Ružomberok Róberta Fajtu (uprostred) – patrili aj vajíčka z domácej farmy podpredsedu ZO SZPB Istebné Pavla Stuchlého.

Spoločne s ním mu zaželali pevné zdravie do ďalšej činorodej činnosti pre Zväz predseda HDK ZO SZPB Dolný Kubín Štefan Novák, predseda ZO SZPB Istebné D. Sabol a členovia základnej organizácie v Istebnom. ZO SZPB Istebné

Predseda OblV SZPB Ružomberok Róbert Fajta – prvý zľava – aj s delegáciou SZPB Liptova a Oravy prišiel zaželať ešte veľmi veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody k 95. narodeninám dl-horočnému predsedovi ZO SZPB Zuberec, priamemu účastní-kovi národnooslobodzovacích bojov proti fašizmu, vojnovému veteránovi Františkovi Jurinovi.

11 BOJOVNÍK / 13

Dokončenie zo str. 6–7

Kurátor výstavy: PhDr. Ladislav SkrakVýstava sa koná v Galérii REGIONART, Záhradnícka ul. 19 v Prievidzi

v dňoch pondelok – piatok v čase od 9.00 do 17.00 hod.a potrvá do 17. júla 2015

www.rkcpd.sk

Volker Schlöndorff nakrútil aj svoj ďalší film z obdobia druhej svetovej vojny v nemecko-francúzskej koprodukcii.

Dňa 25. augusta 1944 vstupujú Spojenci do Paríža. Krátko pred úsvitom sa nemecký vojenský miesto-držiteľ Dietrich von Choltitz (Niels Arestrup) chystá vykonať krutý rozkaz Adolfa Hitlera – vyhodiť do

povetria Eiffelovu vežu, chrám Notre Dame, Lou-vre, námestie Svornosti a ďalšie parížske dominanty. Všetky mosty a mnohé historické budovy sú už pod-mínované, no Paríž stále stojí a vyčkáva.

Prečo von Choltitz váha splniť führerov príkaz napriek bezhraničnej vernosti Nemeckej ríši? Má v tom prsty švédsky konzul v Paríži Raoul Nordling (André Dussollier), alebo sám generál zmenil názor?

Obrana č. 4/2015

Diplomacia

Veľkofilm Diablova milenka sa už rodíV Prahe na Olšanských cintorínoch sa v polovici apríla začal nakrúcať nový česko-slovenský ko-produkčný film Lída Baarová (Na zahraničnom trhu má byť známy pod názvom Diablova milenka).

Hlavnú postavu stvárňuje Slovenka Táňa Pauhofo-vá a Josepha Goebbelsa Rakúšan Karl Markovics. Na začiatku nakrúcania sa zúčastnili aj Simona Stašová

a Martin Huba, ktorí stvárňujú rodičov Lídy Baaro-vej. Postavu Adolfa Hitlera hrá Pavel Kříž.

Scenáristom príbehu, ktorý sa vraj na fi lmovanie pripravoval 15 rokov, je Ivan Hubač a réžiu má Filip Renč.

Lída Baarová bola prvorepublikovou a predvojno-vou fi lmovou hviezdou. -r-

Medzníky 2. svetovej vojny 2015Oblastný výbor SZPB v Poprade v spolupráci so školskými úrad-mi a oddeleniami školstva, mládeže a športu mestských úradov v Poprade a v Kežmarku a Múzeom Kežmarok organizoval aj ten-to rok vedomostnú súťaž „Medzníky 2. svetovej vojny“ pre žia-kov 9. ročníkov základných škôl a osemročné gymnáziá.

Tohtoročného už 8. ročníka sa zúčastnilo 21 základných škôl z okresov Poprad a Kežmarok, pri-čom dvadsať z nich sa 26. mája po školských kolách stretlo vo fi nále trojčlenných družstiev v priestoroch Kežmarského hradu.

Pozostávalo z troch častí. Témou 1. kola bola 2. svetová vojna v Eu-rópe a vo svete, 2. kolo bolo za-merané na Slovensko počas druhej svetovej vojny a 3. kolo obsahovalo otázky na tému Slovenské národné povstanie a koniec 2. svetovej voj-ny pod Vysokými Tatrami. Otázky aj tento rok pripravila Historicko-do-k umentačná komisia pri Oblastnom výbore SZPB v Poprade.

Súťažiace družstvá mohli získať aj bonusové body, ak doručili vlast-

né výtvarné práce na tému vojna, a taktiež, ak zaznamenali spomienky vojnových veteránov zo svojej obce.

Na prvom mieste sa umiestnili žiaci zo ZŠ Dr. Fischera Kežmarok a žiaci zo ZŠ s MŠ Veľká Lomnica (keďže mali rovnaký počet bodov a aj po rozstreli mali opäť rovnaký počet bodov, rozhodlo sa, že tento rok nebude na druhom mieste žiad-na škola). Tretie miesto obsadila ZŠ s MŠ Fraňa Kráľa Poprad-Veľká.

Všetci súťažiaci boli odmenení diplomom a vecnými cenami. Na-vyše družstvá, ktoré sa umiestnili na 1.–10. mieste, získali možnosť 5. júna sa zúčastniť exkurzie po pa-mätných miestach bojov 2. svetovej vojny v Liptovskom Mikuláši a na Podbanskom. Marcel MANIAK

Spoznali sme región Strelníky a PovrazníkDňa 29. mája usporiadal OblV SZPB v B. Bystrici v spolupráci so ZO SZPB v Strelníkoch ďalšie podu-jatie pod názvom Spoznávajme ZO SZPB v Strelníkoch a región Strel-níky a Povrazník. Zúčastnilo sa ho cca 70 účastníkov.

Najprv sme sa zastavili v Ľubie-tovej položiť veniec k miestnemu pamätníku. Pripomína obete obča-nov zo Strelník, ktorí boli obesení na stromoch v miestnom parku za po-moc partizánom. V obci Povrazník nás privítal starosta obce Ivan Ko-váč. Oboznámil nás s históriou obce a jej súčasným rozvojom. Obec má len 180 obyvateľov a vznikla prav-depodobne v 14. storočí. Najväčší rozmach zaznamenala po 2. sv. voj-ne. Obete SNP a 2. sv. vojny pripo-mína pamätná tabuľa na obecnom

úrade, pri ktorej sme si uctili ich pamiatku.

V Strelníkoch nás pri pamätníku obetiam SNP a 2. sv. vojny privítali spevom členky folklórneho súboru Šajbani, predseda ZO SZPB J. Ma-jer a starostka obce M. Lamperová. Aj ona nás oboznámila s históriou a súčasným rozvojom obce.

V kultúrnom dome pripravili prí-jemný program deti z materskej a zá-kladnej školy. Zaujali nás spevom ľudových piesní i tancom. Bola to ne-falšovaná regionálna výchova v pra-xi, ktorá nepotrebuje učebnicu. Vysta-čia zapálené srdcia učiteliek tradícií.

Záver podujatia sa odohral na ihris ku, kde sme sa v krásnom prostredí posilnili guľášom. Tu bol priestor na výmenu skúseností i na ešte bližšie spoznanie sa.

Vďaka za takéto podujatie.Milena VACHOVÁ

Skončilo sa obdobie spomienok 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a pri ňom akoby sme pozabudli na 96 rokov od tragickej smrti generála M. R. Štefánika. No nezabudli naň jeho rodáci z Košarísk, ktorí v spolupráci s mestom Brezová pod Bradlom a obcou Priepas-né pripravili na 3. máj dôstojnú pietnu spomienku.

Ako prvý položil svoj veniec k nohám sochy M. R. Štefánika na nádvorí múzea premiér Robert Fico. Zároveň prítomných oslovil krátkym príhovorom.

Spomienka potom pokračovala v evanjelickom kostole otvorením výsta-vy Potomkovia nezabúdajte, ktorá približuje osobnosti späté s M. R. Šte-fánikom. Výstavu otvoril generálny riaditeľ Slovenských národných mú-zeí Viktor Jasaň. Otvorenie výstavy bolo spojené s koncertom Zvonkohry Košariská-Priepasné pod vedením dirigenta Vladimíra Húsku a vystúpením operného sólistu Jurija Kruglova zo Štátnej opery v Prahe.

Nasledovali ďalšie príhovory, napr. starostky obce Košariská Anny Abra-movičovej, ktorá zdôraznila, že „M. R. Štefánik nie je len naším rodákom, ale aj naším vzorom. Bol najväčším slovenským politikom, po ktorom ne-zostali drahé vily, autá či kontá, ale naopak požičiaval si, aby mohol žiť pre vedu. Požičiaval si, aby uskutočnil na pohľad nedosiahnuteľné a neusku-točniteľné ciele, avšak nie pre seba, ale pre národ, pre nás všetkých“.

Potom nasledoval tradičný fakľový pochod od rodného domu M. R. Štefánika historickou cestou na Bradlo. Pri Mohyle na Bradle pokračo-vali oslavy kladením vencov, štátnou hymnou SR, príležitostnou bás-ňou, hymnickou piesňou a slávnostným zapálením vatier. Tradične ich zapaľujú starostovia Brezovej, Myjavy, Košarísk a Priepasného.

Zlatica SIVÁKOVÁ-ŠIŠKOVÁ, Piešťany

Pred 96 rokmi zahynulgenerál M. R. Štefánik

Prispeli na Konto BojovníkNa konto nášho časopisu prispeli:

Štefan Plagan, člen ZO SZPB Bratislava č. 7 – sumou 20,– eur. Darcovi srdečne ďakujeme!

Chcete aj vy prispieť na Konto Bojovník? Číslo nášho účtu: 63831012/0200, v. s. 035.

Správne vylúštenie tajničky z č. 11 znie: Smrť sa neriadi našimi plánmi.Knihu posielame Dane Bačíkovej do Piešťan.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORURU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., JUDr. Ján Fančovič, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grősslingová 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XXXIX (LX) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:ALOHA,AOS, ES LAN, ARAST

odtlačokpo cho-didle

1. časťtajničky

análny, poanglicky

vraciate

EČVStropkova

pohrebnáhostina

únava

skupinapiatichosôb

omámil

surovinana výrobupiva

slabo

tu

priraďova-cia spojka

4. časťtajničly

obluda

pozdravna Havaji

vojenskájednotka

vydávalaveľkéteplo

ožiari

nápis na náhrobku

značkaargónu

nevlhčilarosou

ľudský or-ganizmus

meravo

101 rímskymi číslicami

autor výroku:

PIERRECORNEILLE

kopanímuprav

2. časťtajničky

nepoboz-klal

existujeme

zabaľ

zbav fúzov

súrodenecženskéhopohlavia

ľudovývodca

krátko-dobé školenie

avšak

riekav Turecku

ľudskábytosť

na inommieste

treieska

zazname-návalipismom

sídlov Španiel-sku

strednice

EČVBratislavy

značkaterbia

odovzdali

3. časťtajničky

odťal

sídlov Nemecku

Svetu zostalo 80 rokov životaKu koncu tohto storočia zanikne na Zemi približne polovica ži-vých druhov. Príčinou kolapsu sú ľudia.

Touto témou sa zaoberá kniha vedeckej komentátorky The New Yorker Elizabeth Kolbertovej „Šieste vymieranie: neprirodzená história“ (The Sixth Extinction: An Unnatural History). Autorka za-čiatkom apríla získala Pulitzerovu cenu v kategórii literatúra faktu.

Vedci potrebovali veľa času, aby zistili, že celý ľudský rod môže vymrieť. Ku globálnej ka-tastrofe ho poháňajú zmeny klímy a ničenie prirodzeného prostredia zvierat. Po prvýkrát bola teória „šiesteho vymierania“ predlože-ná vedeckému auditóriu v rokoch 1740-tych. Kolbertová podporuje vedecký názor, že tentoraz sa prí-činou pohromy nestanú asteroidy alebo doba ľadová, ale samotný človek, uvádza The Independent.

V dejinách Zeme bolo päť prí-padov masového vymierania. Naj-väčšia kataklizma sa udiala pred 250 miliónmi rokov – z planéty

zmizlo okolo 96 percent morských a 70 percent suchozemských živo-číšnych druhov. Boli treba milióny

rokov, aby fl óra a fauna obnovili svoju biologickú rovnováhu.

Autorka „šiesteho vymierania“ porovnáva ľudstvo s asteroidom, ktorý dopadol na planétu.

„My dnes rozhodujeme o tom, ktoré evolučné cesty zostanú otvorené a ktoré budú navždy zatvorené. Doposiaľ sa to neda-rilo ani jednému živému tvorovi. Žiaľ, táto osobitosť bude nepo-míjajúcim dedičstvom ľudstva,“ píše Kolbertová.

Živočíšny a rastlinný svet Zeme sa blíži k šiestemu vymieraniu neprirodzene rýchlymi tempami. Ľudia menia výzor Zeme najrôz-nejšími spôsobmi: poľujú na zver,

masovo likvidujú tropické lesy, prepravujú živé tvory z ich pri-rodzených prostredí na iné kon-tinenty, do atmosféry a oceánov „pumpujú“ miliardy ton kysliční-ka uhličitého.

Kolbertová uvádza, že jed-na tretina všetkých koralovcov, tretina všetkých sladkovodných mäkkýšov, žralokov a rají, štvr-tina všetkých cicavcov, päti-na všetkých plazov a šestina všetkých vtákov „smeruje do za-budnutia“.

Za jednu z najhlavnejších príčin šiesteho vymierania Kolbertová považuje zmenu klímy – globálne oteplenie umožnilo, že sa obja-vili nové mikróby a vírusy. Vy-svetľuje tiež, ako tomuto procesu napomáha súčasné poľnohospo-dárstvo a rast počtu obyvateľstva. Hovorí, že ak ľudia už teraz ne-začnú s opatreniami na záchranu, tak zmiznúť môže 30–50 percent všetkých živých tvorov Zeme.

Podľa utro.ru 28. apríl 2015

Čítaníčko

Chlap v škôlke:„Dobrý deň, prišiel som si po

dieťa.“„Dobre, a ktoré to je?“„A nie je to fuk? Aj tak ho ráno

prinesiem.“

* * *

V lekárni si mladík prezerá vy-stavený tovar.

Lekárnik:„Mladý muž, môžem vám po-

môcť? Chcete kondóm?“Muž:„Bohužiaľ neskoro, dvakrát su-

nar si prosím.“

„Nie, ja s tebou nepôjdem do postele... To až po svadbe, drahý.

„No dobre, keď sa vydáš, tak mi zavolaj.“

* * *Starček sa čuduje:„Svet sa neskutočne zmenil. Ja

si ešte pamätám na svoj prvý bozk a moja vnučka si už nepamätá na svojho prvého manžela.“

* * *„Nikdy nenosím so sebou svoju

výplatnú pásku. Keby som náho-dou zomrel pri nehode, ľudia by si mohli myslieť, že to bola samo-vražda!“

„Vždy nosím v peňaženke fotku svojej manželky a detí. To mi pri-pomenie, prečo tam nie sú žiadne peniaze!“

* * *„Drahý, vstávaj, už ide auto-

bus!“„A čo ležím na ceste?“

* * *Do rodinky Novákovcov príde

list. Manžel ho otvorí a číta. Zrazu hovorí manželke:

„Počuj, ten tvoj brat sa má v tej Amerike dobre. Tu píše, že už má elektrické kreslo.“

27. jún 1941 – Súbor piesní a tancov Červenej armády sa po prvýkrát predstavil s piesňou Svätá vojna (slová V. I. Lebedev-Kumač, hudba A. V. Alexandrov) pre vojakov odchádzajúcich na front.27. jún 1945 – Prijatý rozkaz o odsune vojsk Červenej armády z ČSR. Samotný odsun uskutočnila tak Červená armáda, ako aj U.S. Army v novembri 1945.28. jún 2013 – Základná organizácia SZPB Trieda SNP/A Banská Bystrica si ako prvá pripojila k svojmu názvu prídomok historickej osobnosti a stala sa ZO SZPB Jána Rýsa. Ján Rýs bol počas SNP mladý partizán, ktorý sa stal aj priamym účastníkom tzv. Ostrého prepadu.29. jún 1941 – Sovietsky ľudový komisariát vydal direktívu o orga-nizovaní partizánskeho hnutia na Nemcami obsadených územiach ZSSR. V rokoch VVV bojovalo v nepriateľskom tyle okolo 6 200 rôznych partizánskych oddielov a ilegálnych skupín (vyše milióna partizánov).Na boj s partizánmi museli Nemci vyčleniť mimo policajné sily až okolo 10 percent regulárnych vojsk. Za roky VVV partizáni zničili vyše milióna vojakov protivníka, vyše 20 tisíc nepriateľských kon-vojov a 58 obrnených vlakov, vyhodili 12 tisíc mostov a zlikvidovali vyše 9 000 km spojovacích liniek. 29. jún 1944 – V Bratislave zasadala SNR. Posúdila plán povstania, ktorý predložilo Vojenské ústredie. Schválený plán, odovzdaný čsl. vláde do Londýna, predpokladal dva varianty začiatku: buď v koordi-nácii s Červenou armádou a dvoma divíziami dislokovanými na vý-chode Slovenska, alebo ak dôjde k nemeckému obsadeniu Slovenska.29. jún 1945 – ZSSR si pripojil Podkarpatskú Rus, ktorú E. Beneš počas vojny niekoľkokrát ponúkal Stalinovi bez toho, že by ju ten vôbec žiadal.(V Moskve je uzatvorená zmluva medzi ČSR a ZSSR o Zakarpatskej Ukrajine. Bolo dohodnuté, že Zakarpatská Ukrajina, pomenovanie v zmluve, v súlade so želaním jej obyvateľstva a na základe priateľ-skej dohody medzi oboma zmluvnými stranami sa včleňuje do Ukra-jinskej sovietskej socialistickej republiky. Realizovanie zmluvy bolo dané ústavným dekrétom prezidenta Beneša č. 60/1945 Zb. zo dňa 1. septembra 1945 a ústavným zákonom č. 2/1946 Zb. z 22. novem-bra 1945 o úprave hraníc so ZSSR schváleným dočasným Národným zhromaždením, ktorým bol so zmluvou vyjadrený súhlas a potvrdená zmena hraníc ČSR.). 30. jún 1941 – Podľa Jaroslava Stecka je vo Ľvove vytvorená Ukrajin-ska deržava (Zákon o vyhlásení nezávislej Ukrajiny) na čele s vodcom ukrajinského národa Stepanom Banderom. Odteraz bude Ukrajinska deržava spolu s veľkým Nemeckom ustanovovať nový poriadok.(Stecko: „Vždy sme spolupracovali s Nemcami, chceme spolupraco-vať s Nemcami, my aj teraz spolupracujeme s Nemcami, my budeme s vami spolupracovať a len v spolupráci s Nemeckom...“)Ukrajinska deržava sa udržala rovných šesť dní – dovtedy, pokiaľ boli Nemci zamestnaní omnoho dôležitejšími problémami. 9. júla 1941 J. Stecka zatklo gestapo (Banderu zatklo o týždeň skôr). Čoskoro sa obaja ocitli v Sachsenhausene.Čím rozhnevali Nemcov? Ničím, Nemci sa len nechystali spolupraco-vať s „untermenschen“!Akú Ukrajinu Banderovci vlastne chceli vybudovať? (výňatok z Aktu o vyhlásení...)„Obnovený Ukrajinský štát bude tesne spolupracovať s národnoso-cialistickým veľkým Nemeckom, ktoré pod vedením Adolfa Hitlera vytvára nový poriadok v Európe i na svete a pomáha ukrajinskému národu proti moskovskej okupácii; je za suverénny a jednotný Ukra-jinský štát a nový poriadok na celom svete.“Z toho vyplýva, že išlo o Ukrajinu, ktorá bude obsluhovať Nemecko.30. jún 1943 – Benešova vláda prijala zásadné rozhodnutie o sloven-skej otázke: uznáva jedine „suverénny národ československý“!Slovenským národným povstaním zmizla aj myšlienka jednotného národa československého. No nie štátna myšlienka československá!Koniec júna 1940 – Po porážke Francúzska odchádza 206 čs. dobrovoľ-níkov do Sýrie a Palestíny, ktorá bola britským mandátnym územím.V Palestíne bola vytvorená čs. vojenská skupina na Strednom výcho-de, ktorá sa stala základom výstavby 4. čs. pešieho pluku.1. júl až 14. október 1940 – 11. čs. peší prápor – Východný sa zúčast-ňuje operácie v Sýrii. 2. júl 2009 – Budapeštiansky odvolací súd zrušil Maďarskú gardu, ktorá bola založená v roku 2007 a už v auguste toho roku zložilo prí-sahu prvých 56 gardistov.27. 5. 2015 chcel podpredseda maďarskej ultrapravicovej strany Job-bik János Volner činnosť tejto strany nielen oživiť, ale pre jej rozvoj zariadiť aj štátnu podporu. 3. júl 1938 – Do Prahy je zvolaný X. všesokolský zlet, prijímaný ako demonštrácia na obranu republiky.

I BOJOVNÍK / 13PRÍLOHA

Správa o činnosti a hospodárení od XV. zjazdu SZPB(výňatok) Všetky úlohy z XV. zjazdu

sme splnili a navyše aj nesplnené úlohy z minulých období. Svedčia o tom výsledky práce základných organizácií (ZO), oblastných vý-borov (OblV) a Ústrednej rady SZPB (ÚR), osobitne Predsedníc-tva a Kancelárie – ÚR SZPB. Uznesenie zjazdu bolo po-

stupne prerokúvané s ústavnými činiteľmi, poslancami všetkých stupňov a pracovníkmi štátnej správy a samosprávy. Tak sa zro-dili aj zákony o odboji a posta-vení SZPB, a odškodnení sirôt. Dosiahli sa ďalšie dohody s MO SR, MV SR, MŠ SR, starostami, primátormi, partnerskými organi-záciami doma a v zahraničí.

Osobitnú pozornosť sme ve-novali príprave spomienkových osláv, s dôrazom na 70. výročie oslobodenia (Dňa víťazstva nad fašizmom), Karpatsko-duklian-skej operácie a SNP.Ďakujeme vláde SR za podporu

a fi nančné zabezpečenie. Ďakuje-me organizátorom. Aktívnejšie začali pracovať

komisie pri ÚR, čo potvrdila aj podpísaná dohoda s MŠ SR, druhé vydanie knihy (Múzeom SNP – Dr. Mičevom a kolektívom) SNP – 1944, ktorú obdŕžali do svojich knižníc všetky typy škôl a OblV SZPB.

Žiada sa viac aktivít v práci Ko-

misie mládeže, učiteľov a žien, aby sa dohoda s MŠ SR dostala do povedomia aj komisií na úrov-ni oblastných výborov, riaditeľov škôl a samotných učiteľov. Viac záujmu očakávame aj od ministra školstva. Vynikajúcou inšpiráciou pre

oblastné výbory bolo rozhodnu-

tie ÚR o prerozdelení príspevku MV SR vo výške 70 % na činnosť oblastným organizáciám od roku 2013. Zabezpečili sme im aj počí-tače s internetom a tlačiarňou. Pri ÚR pracuje úspešne Klub

výtvarných umelcov a teoretikov, ktorý cez množstvo svojich vý-stav významne pôsobí na sebave-

domie nielen našich členov, ale aj verejnosti. Požiadali sme NR SR o pre-

menovanie 6. 10. na Deň hrdinov Dukly. V septembri 2014 sme v Bra-

tislave zorganizovali medzinárod-nú konferenciu vyhnancov, ute-čencov a obetí fašizmu a nacizmu.

Hlavným zmyslom rokovania, bolo zachovať pamiatku o voj-novom utrpení, osobitne tejto kategórie ľudí a o skrivodlivosti, s akou sa dodnes k nim pristupuje. Rekonštruuje sa budova

SZPB. Na základe zmluvy s part-nerskou organizáciou boli vybu-dované dve poschodia a tým sa vyriešila takmer zničená strecha. Okrem toho boli vymenené okná, ktoré zároveň so zateplením fa-sády zateplili celú budovu. Na-miesto 28 gamatiek a ich komínov má každé poschodie plynovú ko-tolničku a radiátory do všetkých miestností. Z našich zdrojov, za výdat-

nej pomoci priateľov, sme po-stupne rekonštruovali aj vnútorné priestory. Vymenené bolo hliní-kové elektrické vedenie, vrátane rozvodových skríň, vymaľovali sa všetky miestnosti a opravili ich podlahy. Zmodernizované sú aj sociálne zariadenia, upravená je zasadacia miestnosť. Kancelária ÚR vydala tri

zborníky, ďalšie vydáme do 2 me-siacov po skončení XVI. zjazdu SZPB. Za účelom skvalitnenia infor-

mácií pre členov, ale aj verejnosť, sme bez navýšenia pracovníkov Kancelárie ÚR vytvorili oddele-nie pre mediálnu prácu. Vo zväze máme modernú

dvojstupňovú štruktúru riadenia.

Z vystúpenia predsedu vlády SR Roberta Ficaalebo S ála burácala mnohými potleskami K medzinárodnej situácii Ubezpečujem vás, že vláda SR ne-

bude nikdy súhlasiť s povinnými kvôtami (utečencov). Nemôže nám nikto nanútiť aby sme prijímali niekoho proti našej vôli.

Na druhej strane sme krajina, ktorá vie, čo je to solidarita, sme krajina, ktorá tiež zažila pomoc od iných a preto na dobro-voľnej báze sme pripravení na túto tému hovoriť a veľmi správne vláda SR hovorí, že problém treba riešiť tam, kde vznikol! Pred slovenskou verejnosťou musí-

me hovoriť otvorene, pretože máme sprá-vy, že 90 % migrantov sú mladí muži, ktorí vyhľadávajú predovšetkým ekono-mickú migráciu, čo nemá nič spoločné s ich pocitmi bezpečia a nebezpečenstva.

Stanovisko krajín V4 znie, že toto bez-pečnostné riziko sa nedá riešiť povinný-mi kvôtami.

K postaveniu SZPB v spoločnosti, vzťah k dejinám... Vysoko si vážim posolstvo, ktoré

predstavuje, uchováva a šíri SZPB. Vaša inštitúcia vyvoláva veľký rešpekt aj pri téme našej spolupráce. Na Slovensku žije už tretia generá-

cia, ktorá nepozná hrôzy vojny. Čo to je fašizmus, nacionalizmus, xenofóbia..., to sa dnes učíme už len v dejepise, otázka je, či sa to učíme dostatočne?

Práve absencia osobnej skúsenos-ti a povrchné znalosti, alebo nezáujem o históriu, sú predpokladom rôznych

výkladov minulosti, ktoré sa objavujú aj u nás. Aj keď sa v hodnotení výsledku po-

slednej vojnovej katastrofy s ostatnými krajinami zhodujeme, spôsoby pripome-nutia si tejto udalosti neboli všade rov-naké.

Pamätáte si nedávnu diskusiu v médi-ách na tému mojej cesty do Moskvy na oslavy 70. výročia konca 2. sv. vojny? Jednoznačne orientované médiá začali spochybňovať a porovnávať, no najmä sa pokúšali presviedčať občanov, že cesta bola a je obrovskou chybou.

Som presvedčený, že chybou a veľkou neúctou by bolo, ak by som sa tejto uda-losti nezúčastnil. Bolo by to spochybne-nie vzácnej a mravnej zásady, ktorá tvorí pilier našej štátnosti. Je ňou postoj k fa-šizmu, k protifašistickému odboju a úcta k jeho obetiam. Cítil by som sa veľmi za-hanbene ak by sme podľahli tomuto tlaku len preto, lebo sa história znovu politizu-je a účelovo zneužíva. Nikdy, ani ja a ani vy, sme nespo-

chybňovali podiel, ktorí mali na víťazstve západné mocnosti, najmä po tom, keď konečne v roku 1944 otvorili 2. front. No nikto nemôže spochybniť skutočnosť, že najväčší podiel, najväčší podiel a ešte raz to zopakujem, najväčší podiel na páde fa-šizmu a na víťazstve v 2. sv. vojne mala vtedajšia Červená armáda a národy So-vietskeho zväzu!!!

Robte na tom, vymýšľajte spôsoby, ako

dostať túto historickú pravdu, ľudovo, naspäť do hláv. Životu, na druhej strane, čierno-bie-

ly pohľad nesedí, pretože nie je pravdivý. Dnes nám naši historici môžu ponúknuť, vzhľadom na väčší objem informácií, plastickejší obraz našich dejín a priebehu 2. sv. vojny.

Môžeme otvorene hovoriť aj o tom, že

vo víťazných armádach neboli iba anje-li. Ani v nemeckej armáde..., nemôžeme povedať, že tam žili samí hlupáci. Jedno-ducho, sú veci, kde budeme musieť pri-znať farbu. Ale farba je úplne jasná! Pád fašizmu bol základom vytvorenia novej Európy a najväčší podiel na tom mala Červená armáda!

(Pokračovanie na str. II – III)

(Pokračovanie na str. II – III)

PRÍLOHA ZO XVI. ZJAZDU SZPB

BOJOVNÍK / 13 II III BOJOVNÍK / 13PRÍLOHA PRÍLOHA

Nikdy nie je nič stratené. Len musíme konať, konať, konať... (Pavol Sečkár)

Ako po XVI. zjazde? Z vystúpenia predsedu SZPB Pavla Sečkára„Za opätovné zvolenie do funkcie predsedu SZPB a teda za vyslo-venú dôveru veľmi pekne ďakujem“, povedal P. Sečkár a dodal, že je to „super zaväzujúce“, lebo predsedovať v tejto dobe vôbec nie je jednoduché.Čo tým mal na mysli? Po prvé,

asi okolnosti, ktoré prináša doba a rozloženie politických síl v štá-te. Úplne inak sa SZPB darí dnes, oproti časom, keď vládli sily oko-lo Ivety Radičovej.

Po druhé, je to aj vlastnými vý-sledkami vysoko postavená latka úspechov. „Všetkým spoločne sa nám podarilo toľko vykonať, že udržať stúpajúci trend a nekles-núť, to si vyžiada naozaj nesmier-ne každodenné úsilie“, povedal.

V ďalšom pragmaticky zdôvod-nil vznik troch postov podpredse-dov ÚR SZPB, náplň ich práce, s dôrazom na ich prínos pre nastu-pujúce povolebné obdobie. Pod-predseda J. Drotár bude v prvom rade zodpovedať za ústrednú His-toricko-dokumentačnú komisiu, bude tiež riešiť otázky spolupráce s JDS, so Zväzom vojakov SR, s medzinárodnou organizáciou FIR a s medzinárodnou organi-záciou utečencov a poškoden-cov... Podpredseda N. Lacko má na starosti Komisiu učiteľov, žien a mládeže. Podpredseda I. Čom-bor bude riešiť otázky vzťahu so ZMOS, otázky vzťahujúce sa na zdravotníctvo a spolupracovať s Klubom generálov SR.

Predseda sa musel okamžite ve-novať aj nanajvýš aktuálnym or-ganizačným otázkam a to príprave

a zabezpečeniu osláv 71. výročia SNP a 10. ročníka spomienkové-ho Stretnutia generácií na Kališti (15. 8.).

Zareagoval aj na tri témy z dis-kusie. Prvou je, aby sa ústred-né oslavy SNP organizovali aj v iných povstalecky významných miestach. Návrh predniesol pred-seda martinského ob lastného vý-boru Radomír Žingor, ktorý navr-hol Martin a vôbec Turiec.

Predseda povedal, že ak to Martinčania naozaj chcú, tak aby na organizácii osláv budúcoroč-ného 72. výročia SNP začali ro-biť už teraz. Dodal však, že zväz sa o niečo také už usiloval, no narazil na niektoré vtedy nepre-konateľné problémy. Najväčší, zabezpečenie dostatočnej účasti. „Ja nechcem povedať, že nie. Pre-veríme, dohodneme sa, vymys-líme, budeme sa snažiť, aby sme im (Martinčanom) pomohli. Ak to dokážu, budem hrdý, že konečne aj niekde inde... Tak, ako sme do-kázali uskutočniť ústredné osla-vy Dňa víťazstva nad fašizmom v L. Mikuláši... No treba povedať, že zdar tejto aktivity záleží aj na nás všetkých!“

Vysvetlenie k druhému návrhu možno prijala väčšina, no určite nie jeho iniciátori. Išlo už o dru-hý pokus na zníženie vekovej

hranice pre členstvo vo zväze na 16 rokov veku. Opäť s tým vyšla bratislavská oblastná organizá-cia, ktorá hovorí, že ak mohli do povstaleckých bojov vstupovať šestnásťroční a mladší, tak súčas-ná generácia mladých ľudí nie je o nič menej zodpovedná, o nič menej zásadová a rozhľadená. V 19. petržalskej ZO SZPB, ktorá stála pred oboma zjazdmi na za-čiatku tejto iniciatívy, zamietnutie tohto návrhu komentujú jednodu-cho: „Kto chce, ten nájde spôsoby a kto nechce, ten nájde dôvody!“ Petržalčania majú navyše zlé srdce na delegátov z iných ob-lastných organizácií, ktorí im pri-sľúbili podporu, no pri hlasovaní boli proti. Čo je nepochopiteľné, pretože u nich je potreba riešenia

vekovej hranice ešte akútnejšia. Treťou témou je kritika televíz-

neho programu verejnoprávnej RTVS. Medzi delegátmi a hosťa-mi sa napríklad hovorilo, že odvy-sielanie „Gardy“ už nie je náhoda, že ide o cielený útok proti zákla-dom, na ktorých stojí súčasná Slo-venská republika.

XVI. zjazd SZPB spoznal, že táto situácia už naozaj potrebuje nápravu a preto v Programovom vyhlásení po XVI. zjazde SZPB ašpiruje na post v Rade pre vysie-lanie a retransmisiu, resp. v Rade RTVS.

Za záverečnú bodku vystúpe-nia predsedu Pavla Sečkára sa dá považovať aj jeho odporúčanie: „Treba nám pôsobiť tam kde sme v priamom kontakte s ľuďmi!“.

Predseda SZPB: Pavol SečkárTajomník ÚR SZPB: Viliam Longauer

Zjazd jednomyseľne potvrdil Ústrednú radu SZPB.

9-členné predsedníctvo ÚR SZPB: Predseda SZPB: Pavol SečkárTajomník ÚR SZPB: Viliam Longauer

Podpredsedovia ÚR SZPB:Juraj Drotár (OblV SZPB Žilina)Norbert Lacko (OblV SZPB Rožňava)Igor Čombor (OblV SZPB Ružomberok)

Členovia predsedníctva ÚR SZPB:Jozef Čorba (OblV SZPB Prešov)Pavel Brndiar (OblV SZPB R. Sobota)Jozef Havel (OblV SZPB Nitra)Karol Kuna (HOSk partizánov... OblV Bratislava)

Ústredná revízna komisia: Juraj Odor – predseda (OblV B. Bystrica)Mariana Velochová (OblV R. Sobota)Dana Ďurkyová (OblV B. Bystrica)Helena Sučková (OblV Trebišov)Peter Kasarda (OblV Svidník)Irena Lacková (OblV Rožňava)Emília Makranská (OblV Košice)

Rozhodcovská komisia:Dušan Vilím – predseda (OblV Bratislava)Vladimír Kucej (OblV B. Bystrica)Jana Berešová (OblV Trebišov)

Novozvolené orgány SZPB

Vyhlásenie delegátov XVI. zjazdu SZPB,konaného 20. júna 2015 v Banskej Bystrici

My, delegáti XVI. zjaz-du SZPB, zastupujúci vyše 19-tisicovu členskú základ-ňu, pokladáme za svoju histo-rickú povinnosť neohrozene chrániť odkaz protifašistic-kých bojovníkov, ktorý sa kul v oslobodzovacích bojoch 2. svetovej vojny a Sloven-ského národného povstania.

V tejto súvislosti dôrazne upozorňujeme, že sme stá-le pripravení vystúpiť a už aj vystupujeme proti falšovaniu výsledkov 2. svetovej voj-ny, zakotvenými víťaznými mocnosťami. Zároveň vy-stupujeme proti porušovaniu ľudských práv a slobôd, proti obmedzovaniu demokratic-kých inštitútov a inštitúcií a aj proti duchovnému i fyzické-mu násiliu. Pevne stojíme na platforme slobody a demokra-cie, antifašizmu a antinacizmu a vždy sa postavíme na odpor rasizmu, xenofóbii a iným in-tolerantným postojom a kona-niam.

Na zaujatie rovnakého po-stoja vyzývame celú verej-nosť Slovenskej republiky a teda nielen jej zákonodar-nú, výkonnú a súdnu moc. Od tých žiadame konať v duchu zákonov nekompromisne, ale predovšetkým preventívne.

Slovenská verejnosť veľmi citlivo vníma, čo sa okolo nás deje. Osobitne blízko našich hraníc. Občania Slovenskej

republiky si preto zásadné protifašistické postoje priam vyžadujú. Jednoznačným dô-kazom toho je úroveň a trend, ako akceptujú Slovenský zväz protifašistických bo-jovníkov. Odzrkadlením ich postojov je, že iba za obdo-bie od ostatných výročných členských schôdzi ZO SZPB od 1. decembra 2014 (do 15. mája 2015), vstúpilo do našich radov 1 361 nových členov. Presvedčivejší dôkaz o motivačnej sile antifašistic-kej a antinacistickej myšlien-ky azda ani neexistuje.

V minulom roku sme si pri-pomenuli 70. výročie Sloven-ského národného povstania a v tomto 70. výročie ukonče-nia 2. svetovej vojny v Európe. Čoskoro si pripomenieme aj 70. výročie jej ukončenia na celom svete. Naša generá-cia jednoznačne vie, že išlo o víťazstvá dobra nad zlom a slobody nad tyraniou. Tento názor, ktorý bol ešte donedáv-na pevný ako kameň, začína niekomu prekážať. Prekáža im, že objektívna historická pravda nie je tovarom, ba ani marketingovým nástrojom, na ich skryté a nenaplnené ašpi-rácie o svetovládu.

Všetko zlé je na niečo dob-ré. V tomto prípade je to na oddelenie zrna od pliev. Na-šim členom a sympatizantom začína byť zo dňa na deň

jasnejšie, kto je kto? Kto je ľudsky úprimný bojovník s fašistickou a nacistickou nepravosťou a kto sa na ta-kého iba štylizuje. Želáme preto všetkým našim členom a sympatizantom, aby sa im pri vnímaní týchto postojov nikdy nezakalil zrak.

Tešme sa, že aj v deň kona-nia XVI. zjazdu SZPB máme vedľa seba skutočných fron-tových bojovníkov s fašiz-mom a nacizmom, ale aj jeho nezdolateľné obete! Áno, je ich už len pár. Preto sa my, delegáti XVI. zjazdu SZPB, obraciame na poslancov NR SR a vládu SR, aby zinten-zívnili pozornosť osobitne ich materiálnemu a zdravot-nému zabezpečeniu. Skúsme týmto našim hrdinom ešte raz dokázať, že naša generácia si vie vyrovnávať morálne dlhy.

Slovenský zväz protifašis-tických bojovníkov sa nevzdá odkazu svojich hrdinských predkov. Nevzdal sa ho dote-raz a nevzdá sa ho v budúc-nosti.

Našou najsilnejšou zbraňou je pravda a morálka. Pravda o minulosti i o dnešku. Toto je zdroj, kde pramení čistota domácej i zahraničnej auto-rity nás, členov Slovenského zväzu protifašistických bo-jovníkov.

V Banskej Bystrici 20. 6. 2015 Delegáti XVI. zjazdu SZPB

Správa o činnosti a hospodárení od XV. zjazdu SZPB

Takisto nezabúdame, že vďaka SNP sme sa mohli po-staviť na stranu víťazov a ne-patrili sme medzi porazené štáty, čo napr. platí o našich južných susedoch.

A pritom nejde len o povin-nosti vojnového odškodnenia, ale predovšetkým išlo o vý-znamný morálny kapitál v po-dobe postoja väčšiny obyvate-ľov nášho národa. No a tento sme potom aj primerane zúžit-kovali. Pokiaľ budeme prítomní na

politickej scéne, bez ohľadu či v opozícii, či vo vláde, toto je naša hodnotová výbava, my sa toho nikdy nezbavíme. My to máme, jednoducho, v hlavách. Odpor voči fašizmu je

slovenskému národu blízky a vlastný. Predstavuje jednu z hodnôt, na ktorých stojí naša štátnosť. Aj tieto slávnostné akty (SNP, KDP, Deň víťaz-stva nad fašizmom...) za účas-ti veteránov, pamätníkov a ich najbližších, našich OS a verej-nosti boli pripomenutím našich vlastných koreňov. Teda hod-noty protifašistického odboja vašich členov, ktorý prispel k víťazstvu v 2. sv. vojne.

Prosím, nevšímajte si tých všelijakých tárajov, ktorí spo-chybňujú aj to, že niekto dosta-ne nejaké ocenenie a vyzname-nanie. Ľudia, ktorí tie medaily dostávajú, si veľmi vážia takýto akt. A myslím si, ak ľudia, kto-rí tie medaily dávajú a myslia tento akt vážne, tak ide o uda-

losť, ktorá má hlboký význam. Nevšímajte si hlupákov! Nenechajte sa zastaviť

nezmyslami, pokračujte v tra-díciách, ktoré sú typické pre váš zväz a ja vás v tom budem podporovať!

Buďte aj vy inovatívni. Tá inovatívnosť spočíva v tom, že ak niekam ideme, skúsme niečo vymyslieť, napr., že tam „dotiahneme“ mladých ľudí aj na niečo iné, ako na položenie klasických vencov... (ako napr. nedávno v Novom Meste nad Váhom) a ja vás budem podpo-rovať. Ba viem to zo svojej re-zervy podporiť aj fi nančne.

K človečenstvu Žijeme v časoch pozname-

naných krízou hospodárstva,

ale aj krízou životných hod-nôt. Majetok a peniaze sa často stávajú vrcholom úspešnosti mladých ľudí. Práve preto je dôležité pripomínať im odkaz obetí, ktoré sa konca vojny ne-dožili. Musíme im dávať neja-ké hodnoty. Lebo keď sa stret-nete s mladými 16–17-ročnými ľuďmi, tak každý má predsta-vu, že bude mať Porsche a po-tom sú strašne sklamaní, že majú cca 500 eur výplatu. Vyslovujem svoje úprimné

poďakovanie všetkým členom SZPB, že odkaz protifašistické-ho odboja pripomínajú mladej generácii ako niečo, na čo sa nesmie zabúdať. Nie preto, lebo sa to patrí, ale preto, aby sme sa poučili z histórie a strážili si veci, ktoré sú nenahraditeľné.

Činnosť ústredných orgánov zväzu bola realizovaná na základe uznesenia a stanov schválených XV. zjazdom, pripomienok a návrhov z oblastných konferencií.

Dlhšie sa nám nedarilo zaktivizovať OblV v Senici a Piešťanoch. V organizačnom poriadku sme mini-

malizovali požiadavky na hlásenia tajom-níkov OblV. Na šťastie už len u niektorých pretrváva, že „čím viac napíšem, tým som lepší“. Do rozpočtu sa neplánujú a nehodno-

tia fi nančné príspevky z ÚR a potom sa 2/3 príspevku fakturácie zasielajú neskoro na ÚR, v novembri a ešte aj v decembri. Plány práce a podujatí sú nekonkrétne

a bez termínov. Nemalo by sa stávať, že tajomníci po porade nezabezpečujú dané úlohy a neinformujú predsedov oblastných výborov. V minulých rokoch sa nám podarilo

zlepšiť systém práce, prijať nových čle-nov a zvýšiť celospoločenské postavenie SZPB.

Zastavili sme pokles členov! Na tomto výsledku sa podieľali hlavne oblastné vý-bory v Rožňave, R. Sobote, Starej Ľubovni, Banskej Bystrici a Bardejove. V roku 2014 sa zlepšili aj Košice, Nové Zámky, Prešov, Žiar nad Hronom, Vranov nad Topľou. Viac

mohli vykonať v oblastnom výbore Piešťany, Bratislava, Svidník, Lučenec, Senica, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Zvolen. Od minulých VČS, teda od 1. decembra 2014 po 15. máj 2015, bolo prijatých 1361 nových členov SZPB. Toto je najrukolapnej-ší dôkaz životaschopnosti nielen SZPB, ale aj našej protifašistickej myšlienky. Prax potvrdzuje, že rast a kvalita člen-

skej základne sú priamo úmerné výberu a príprave funkcionárov a kvalite a množ-stvu podujatí pre členov, ich rodinných príslušníkov a mládež. Viac pozornosti venujme učiteľom, športovým nadšencom, kultúrnym činovníkom, ale aj poslancom všetkých stupňov. Dôležitou časťou činnosti zväzu je

hospodárenie a zabezpečovanie prostried-kov na činnosť a funkčnosť orgánov, vrá-tane oblastných organizácií. Podstatná časť našich prostriedkov bola daná cez Ministerstvo vnútra (MV) SR zo štátne-ho rozpočtu. Do roku 2013 sme sa uchá-dzali prostredníctvom grantových schém o prostriedky na činnosť zväzu, čo nepo-stačovalo ani na činnosť ústredných orgá-nov a oblastných výborov.

Najkritickejšie to bolo v rokoch 2011 a 2012, keď nám vláda Ivety Radičovej krátila dotáciu o jednu tretinu oproti roku 2010.

Od roku 2010 sme ani v jednom roku nevykázali stratu a nie sme zaťažení úver-mi, navýšili sa aj mzdy, vrátane dohôd, samozrejme aj prijatím ďalších úsporných opatrení. Ďalším zdrojom príjmov zväzu je efek-

tívne hospodárenie s majetkom zväzu – našej budovy na Štúrovej ul. č. 8 v Bra-tislave, v ktorej má sídlo Kancelária ÚR SZPB aj OblV Bratislava a chaty Partizán v Liptovskom Jáne. Významným príspevkom na činnosť

sú zdroje z 2 % daní. Tak, ako aj v minu-lých rokoch, prostriedky sú prerozdelené tým OblV, ktoré ich získali. Pri hodnotení príjmov a výdavkov

z Ročeniek odbojárov a Bojovníka máme stále rezervy a mali by priniesť viac príj-mov, hlavne sa zamerať na vyššie príjmy z reklamy a priameho predaja. Nie všetky OblV uhradili v roku 2014 Ročenku odbo-járov 2015. V oblasti fi nancovania hlavným zdro-

jom pre našu činnosť v budúcnosti by mal zostať príspevok od štátu (je daný na zá-klade zákona č. 487/2013), no nemôžeme sa spoliehať iba naň. Musíme hľadať aj iné viaczdrojové fi nancovanie. Dobré výsledky dosahujeme v zahra-

ničnej spolupráci. Prioritne ide o spoluprá-cu s ČSBS a ČSoL.

Z našich zahraničných aktivít treba spo-menúť: Výstavu k 100. výročiu narodenia Jána Nálepku v Minsku a súčasne stretnu-tie s veteránmi vojny Bieloruska; Stretnutie v Ovruči a výstavu v Kyjeve; Medzinárodnú konferenciu k výročiu oslobodenia Zakar-patskej oblasti na Ukrajine; Výstavu umelec-kých diel k oslobodeniu v Prahe; Medziná-rodné stretnutie predstaviteľov veteránskych a protifašistických organizácií v Moskve...

Veľmi aktívne pracujeme aj v Medzi-národnom výbore vyhnancov, utečencov a obetí fašizmu. Zúčastnili sme sa rokova-nia výboru v Slovinsku, Kyjeve, Moskve, Prahe a zorganizovali sme ho v minulom roku v Bratislave.

V roku 2013 na pozvanie medzinárodné-ho výboru FIR sa člen predsedníctva ÚR SZPB Juraj Drotár zúčastnil na rokovaní pravidelného Kongresu FIR v Sofi i, na ktorom bol prijatý spoločný postup antifa-šistických organizácií.

Uskutočňuje sa aj spolupráca prihra-ničných oblastných výborov, ako napr. Trebišov, Michalovce, Humenné, Košice, Bardejov, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Trenčín, Levice, Nové Zámky a ďalšie. Ide o spoluprácu s antifašistickými organizácia-mi na oblastnej a miestnej úrovni, ako napr. s FIR,ČSBS a ČSOL, s organizáciou kom-batantov a veteránov vojny z Ukrajiny a RF.

(Dokončenie zo str. I)

(Dokončenie zo str. I)

Z vystúpenia predsedu vlády SR Roberta Fica

BOJOVNÍK / 13 IVPRÍLOHA

Delegátov zjazdu prišli povzbudiť hudobníci zo skupiny Pr iechoďan z obce Priechod.

Prílohu str. I – IV pripravili: V. MIKUNDA a V. DOBROVIČ

Premiér ubezpečil SZPB,že môže počítať aj s jehofinančnou podporouPre vládu SR je veľmi dôležitá spolupráca so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov (SZPB), ktorý si zachoval jednotu a silný pocit zodpovednosti voči tým, ktorí bojovali za slobodu a mier. Delegátov na 16. zjazde SZPB v Banskej Bystrici o tom dnes ubezpečil premiér Robert Fico. Ako zdôraznil, organizácia vždy môže počítať s jeho podporou i finančnou, pokiaľ pôjde o organizovanie podujatí. Rovnako aj s podporou strany Smer-SD, či už bude vo vláde alebo v opozícii.

„Najväčší podiel na páde fašiz-mu a víťazstve v druhej svetovej vojne mala vtedajšia Červená armáda a národy Sovietskeho zväzu. Ja toto jednoducho odmie-tam prekrútiť,“ reagoval premiér v príhovore pred stovkou delegá-tov a vyslúžil si za to veľký po-tlesk.

„Chcem vás poprosiť, pozý-vajte mladých ľudí, síce budú na vás pozerať neveriacky, ale cez historické fakty im vysvetľujte, čo sa u nás dialo počas druhej svetovej vojny,“ povedal Fico. Podľa neho totiž mladá generá-cia vníma vojnu predovšetkým cez fi lmy typu „Zachráňte voja-ka Ryana“, ktoré však nehovoria o tom, čo sa dialo počas druhej svetovej vojny na našom území.

„Ja tie fi lmy nespochybňujem. Nikdy som nerobil a nebudem ro-biť rozdiely medzi mŕtvym ame-rickým, anglickým alebo ruským vojakom, každý z nich si zaslúži rovnakú mieru úcty. Robte a vy-mýšľajte inovatívne spôsoby, ako dostať historické fakty k mladým ľuďom,“ dodal Fico.

„Veľmi som mal rád históriu a možno neviete, hlásil som sa pôvodne na archeológiu. Potom som chcel ísť za športového no-vinára a skončil som na právach, a pozrite, ako som dopadol,“ za-žartoval premiér pred delegátmi.

Ako podčiarkol, váži si posla-nie a prácu SZPB, podľa neho má mimoriadne veľký význam najmä v dnešných časoch.

Podľa TASR, 20. jún 2015

Zjazd antifašistov vyslovil podporu R. Ficovik téme Grécko a kvótyGrécko by malo zostať v eurozóne, ale nie za každú cenu. Ten-to postoj prísne a tvrdo budeme presadzovať na rokovaní euro-summitu v pondelok (22. 6.) večer. Uviedol to premiér Robert Fico pred vyše sto delegátmi, ktorí sa zúčastnili na 16. zjazde Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystri-ci. Za svoj príhovor, v ktorom sa venoval viacerým témam, si od nich vyslúžil veľký aplauz.

Premiér pred delegátmi zjazdu SZPB tiež pripomenul záporný postoj nielen Slovenska, ale i ďalších krajín EÚ k povinným kvótam utečen-cov. Podľa neho počet členských štátov EÚ s podobným postojom stú-pa, problém treba riešiť, ale nie „rozkazom“, koľko migrantov má ktorá krajina na svoje územie prijať. Podľa TASR, 20. jún 2015

Napísali iní

Člen predsedníctva ÚR SZPB Karol Kuna po-zdravil rokovanie v mene 1 100 členov Historic-ko-odbojovej skupiny partizánov (HOSk) v SNP a v zahraničí. Vyjadril presvedčenie, že úspešná realizácia záverov zjazdu prispeje k zvyšovaniu autority SZPB v spoločnosti, ako aj k stabilizácii a rozširovaniu členskej základne.

Nenaplnia sa podľa neho proroctvá falošných prorokov o zániku zväzu z dôvodu vysokého veku členov. „My hovoríme, že pokiaľ budú existovať fašistické prejavy, naša protifašistická organizácia

nezanikne, ale naopak bude sa ešte viditeľnejšie an-gažovať,“ poznamenal.

V diskusii vyzdvihol v tejto súvislosti ich stretnu-tia uskutočnené s mladými ľuďmi pri významných výročiach. Lebo tí túžia po priamych neskreslených informáciách z obdobia bojov proti fašizmu. „No a tie im môžeme poskytnúť práve my, ktorí sme sa zúčastnili protifašistického odboja. Je nás síce stá-le menej, sme však plní odhodlania odovzdávať svoje poznatky. Zo stretnutí so školskou mládežou a ich učiteľmi odchádzame s pocitom uspokojenia a radosti, že sme ešte niekomu užitoční,“ zdôraznil K. Kuna.

Ešte radi pomôžu

Ľubica Laššáková, prednost-ka OÚ Banská Bystrica v dis-kusii upozornila na narastajúce otvorené prejavy podpory fa-šistických názorov a symbolov. Ako nám následne spresnila myslela tým najmä Mariána Kotlebu, predsedu BBSK. Ako

príklad uvádza situáciu, keď riaditeľ školy, ktorý si príde na úrad prevziať putovný pohár a riadne pozdraví „dobrý deň“ odpoveďou mu je predsedove „na stráž“. Arogantne pritom zdôrazní, že na BBSK sa zdra-via „na stráž“. Žiaľ, ako nám

povedala Ľ. Laššáková, predse-da BBSK M. Kotleba má znač-ný, avšak negatívny, vplyv na mládež. „Pri jej ovplyvňovaní zrejme využíva nedostatočné objasňovanie výučby našich novodobých dejín na školách,“ hovorí Ľ. Laššáková.

Varujúca skúsenosť