Znamenný rospev – 3. hlas ruténskej redakcie

Katalóg normatívnych popevkov Materiál pre spracovanie popevkov 3. hlasu z ruténskych irmologionov (RI):1 Irmosy: Vskr– Nedeľa (kánon vzkriesenia) Srit– sviatok Sritenia / Stretnutia Pána so Simeonom Rslb– Nedeľa o porazenom (Neďíľa razsláblennaho) St.– stĺpové irmosy (oktoich cez všedné dni) Stichiry: sIt– všeobecný iteratívny nápev (nepresne samohlasen) sD1, sD2– „naslávne“ stichiry Bohorodičke (večiereň na nedeľu) pVK– samopodoben Vélija krestá tvojehó Anast., Alfabet, Anat. – stichiry nedeľnej večierne a utierne2 Iné: Step– stupňové antifóny (Stepenna) na nedeľnej utierni

SA9– 9. antifóna na utierni Strastí Prok– prokimeny, Alliluia, Boh Hospóď

© 2009-10 www.irmologion.nfo.sk

1 Z kontextu je zrejmé, že ide o spevy 3. hlasu, preto neuvádzame príslušnosť k hlasu. 2 Tieto stichiry sa v ruténskej tradícii spievajú na jednoduchý iteratívny nápev. Podľa ruských neumov a SI je však možné čiastočne zrekonštruovať ich vlastnú znamennú melódiu v „ruténskom slohu“. Hoci nie sú primárnym prameňom ruténskej melodiky, predstavujú dôležitý most pri štúdiu vzťahov medzi gréckou a slovanskou tradíciou 15. storočia.

2

Stupnica: Stupnica irmologického 3. hlasu ZR pri bežnom zápise v irmologione. Podrobnejší rozbor a rekonštrukciu reálnej stupnice 3. hlasu uvádzame v samostatnom dokumente.

F G a b/h c d e/eb f g

5XFXGXAXBXcXdXeXfXgXz Hlavné tóny – c, a. Sporné alebo pohyblivé tóny – b/h, eb/e. Centrálne/deklamačné tóny: a, c, d. Poznámka: V zápise melódie sú nepovinné (variantne prítomné) noty označené slabšie (sivou farbou). Byzantským ekvivalentom znamenných popevkov dávame v záujme prehľadnosti rovnaký

názov a pridávame predponu proto-, ktorú stručne zapisujeme #.

3

Triedy V-II, V-II+, S-II Do V-II. triedy radíme popevky, v ktorých hneď za hlavným vrcholom nasleduje finála:

R C

L L L L \ = , L L L L k = ,

R S C

L L L. ,: \ = Zvláštnym prípadom je trieda V-II+ – z melodického hľadiska je kadencia trojslabičná, avšak neumový zápis má formálne znaky podobné s triedou II a drobnými zmenami sekundárnej punktácie možno meniť V-II popevky na V-II+ a opačne. Navyše popevky z V-II+ majú svoj zhustený variant z triedy S-II a nie S-III.

, \ = L \ = , ,: =

Do S-II triedy radíme popevky, v ktorých je hlavný vrchol vyjadrený najčastejšie strelou alebo iným ťažkým znakom a za ním hneď nasleduje finála. Zároveň sem formálne nie vždy správne radíme S-paralely popevkov z triedy V-II (napr. S-osoka schodová). R C

L L L =/ = L L L >>\ = L L L ,. =

4

V-II-d/c – Osoka/ ??!:s=oka a) Osoka plná ⇒ Osoka plná je v 3. hlase typickým, prevažne úvodným popevkom a má vysokú frekvenciu výskytu.3 V preklade do kyjevskej notácie sa niekedy zamieňa s derbicou.4

U R S V Z

16. stor. , L k2 L L L , L \ = 16.-17. stor. p , k2 L L L k2 , \ =

p , k2 L L L L. ,: \ = var.: , k2 ,X L. ,: k2 L L L / 2U ,: \ =

5xxcxBcXdxxxdddxdexxdYycXBcXdXcXz 5XcYyBxxxxYdX var. J029,480: xdxxcxxdxxcxxz J002 xxdxcYyBXdYxcxxz

var. J029 xBcXdYycxBxxcxxz Deklamácia R je v neumoch často bohato akcentovaná a môže byť aj celá zapísaná kriukmi namiesto stopíc. V kadencii sa niekedy objavuje zapjata , namiesto holubca ,:, čomu azda zodpovedá menej rozdrobená interpretácia (miestami zachovaná v J002,029,480). Finála osoky sa niekedy rozdrobuje rovnako ako v derbici, dokonca v RI častejšie než by to malo oporu v neumoch.

Z

=,

xYdxcQXz xdYycYycYyBXxz xxcBXz xdYycYyBcXxz xYdcYyBXYz ⇐ Osoka plná stojí v rukopisoch 16.-17. storočia na mieste až piatich rôznych predreformných neumových sekvencií (podľa S407). Nie všetky museli predstavovať zásadne odlišné melodické formuly, avšak je nepochybné, že po reforme prišlo k istému zúženiu melodickej variability.5

3 Iba v rámci irmologionu je použitá vyše 40-krát. 4 Ide o typické „V/S-dvojičky“, čo má napr. v 4. hlase analógiu v dvojici podvertka – jasnica. 5 Podobné alebo zhodné neumové sekvencie z S407 prešli napr. v 4. hlase do väčšieho počtu poreformných popevkov.

5

Typ I p l l l k2 u var. D p l l l k2 l p l l l k2 = var. =j =z

Typ II p k2 l l l k2 l = Typ III p k2 l l k2 l | =

p k1 l k1 l l. = Typ IV p l l k1 l l l =

p l v k1 l l | = l l l k1 v l ,> | =

Typ V p l l l k2 l v l | = var. u | var. |> | 1

Z uvedených 5 typov má jednoznačne najvyššiu frekvenciu typ V a po ňom typ I. Je zrejmé, že reforma spôsobila redukciu širšej skupiny úvodných popevkov tried V-II. až V-VI. na jedinú osoku triedy V-II. b) Osoka stredná (V-II ↔ S-V) 6 ⇒ Stredná osoka predstavuje zhustený tvar osoky, kde sa časť predkadenčného rozdrobenia spája do zmeice alebo polkulizmy, čím by formálne mohol popevok postúpiť až do triedy S-V. Srit 4, Vskr 4

U S* V Z

16.-17. stor. =: =.U L \ = =: =z ,: \ =

J002 5xYdxxcdxcYyBXAxdX*cXz RI 5xYdxxcdxcYyBXcxdX*cXz

Srit 6, Rslb 3

S* V Z

16.-17. stor. L , = U L \ = L L. =z , k2 = ,: \

J002 5xYcxBXdcYyBxYxAxdX*cXz 5xYcxdxdxYcdxcYyBXAxdX*cXz

RI 5xYcxBcXxdRcXYBcXdX*cXz

6 Srit 4,6,9, Rslb 3, Vskr 4; SA 9a,c.

6

Srit 9

S* V Z

16.-17. st. k , k2 L L L L. =.U , \ =

J002 5xYcxBcXdddxxxxxxcXddYycYxxBxxdXcBXz J029 5xxcYyBxxYxdddxxxxxxcYyBXdxxxcYyBXxdxxdYycYyBcXxzRI 5xYcxxxxxdddXxxxxYcXdRcXxBcXdXxcXz

SA 9.3

S* V Z

16.-17. st. k U =z , \ =

J002 5xcYyBXcdxcYyBXAxdRxcXz

⇐ Osoka stredná nadväzuje prevažne na dva hlavné typy neumových sekvencií v S407:

Typ I k2 l =v l | = Typ II p =I v l |> =

c) Osoka malá 7 ⇒ Malou osokou nazývame krátky (3-4 slabiky) tvar popevku, v ktorom sa stotožňujú vrcholy U a V:

U=V Z 16.-17. stor. , L k2 =

k2 , k2 = k2 ,: \ = L L L k2 =

5xxcccxBcXxdxxxcXz 5xxcxBxcxXdxxx*cXz ⇐ Osoka malá nadväzuje na skrátený tvar plnej osoky typov I-III (podľa S407):

Typ I p l k2 = var. l Typ II p l l k1 l = var. | Typ III p k2 l l =

l l =

7 St. 1/7, 4/26, Rslb 5, Vskr 5,8.

7

d) Osoka lomená ( C ) 8 ⇒ Lomená osoka (všetkých troch dĺžok) sa väčšinou vyznačuje finálou lomenou znakom „dva v čelnu“.

V Z

16.-17. stor. ,: \ C , k2 C var. Z:

XXxYxBcxxxdxxcYyBYyABxcXz xYcxQBxABxcXz xdYycYycYyBXxz

⇐ Znak dva v čelnu na konci osoky kontinuálne nadväzuje na rovnaký znak v S407. e) Osoka malá s chamilou 9 ⇒ Malá osoka s chamilou v interpretácii RI rozdrobuje finálu c tak, aby vznikol melodický most k tónu a, ktorým sa začína nasledujúca formula. Ide o veľmi prirodzenú modifikáciu, ktorú nachádzame v RI často aj bez opory v neumoch, všade tam, kde je namieste.

U S V Z S408 , k1 , k2 d

L L ,: k U d k1 L L k2 z 16.-17. stor. p L , k2 >> U

, k2 k2 , \ >> U p L. ,: \ >> U

, k2 , k2 = U

J002 5XxxxxxcxxxxxxYxdxxBdxycYyBxxxz RI 5XxcccxxBcxYxxYdxxcQBxxxz var. xcdxcYyBxxxz xcYyBYyABxcXz

Na jednom mieste10 nachádzame na konci znak strela, čo je neopravený relikt z predreformného zápisu. Rozdrobenie finály podľa RI je v tomto prípade o niečo bohatšie:

8 St. 5/38, 9/70, Srit 6, Rslb 5, Vskr5. 9 St. 1/6, 7/54, 8/58, 9/66,68; Step. 10 St. 9/68.

8

S407 L L ´=/ 16.-17. stor. ,: \ =/

RI 5XBcxYxdxxcQdxcBYyAxxxz

Strelu nachádzame aj v nástupe (Step):

16.-17. stor. =/ L L ,: \ = U

RI 5XdxxcxcxxBcxYxYdxxcdxcYyBxxxz ⇐ Znak chamila na konci osoky nadväzuje na znaky = , =i , =z v S407. f) Osoka s inými rozvojmi finály ⇒ Plnú osoku s finálou modifikovanou podľa melódie podjezdu nachádzame v Srit 1 a podľa S407 naozaj predstavuje zliatie osoky s podjezdom.

S V Z

16.-17. stor. k2 , \ =M L. ,: \ =M

xxdYycXxxBcXxdXcQdxYeXz XccdxYeXz V st. 9/68 sa nachádza takisto jediný prípad v kontexte irmologionu – osoka s finálou modifikovanou pomocou palky tajnozakrytej do bohatej melizmatickej slučky:

S407 l l l l k1 l l =* 16. stor. L. k2 L L / 2U ,: \ - 16.-17. stor. , k2 L L L. ,: \ =\.

RI 5XcxdxxxxxxxcYyBXcdXxexxexdBXcQeXdcYyBXcXz

V stichirách nachádzame často krátku osoku s polkulizmou na konci ako iniciálny popevok k previvke. ⇔ Osoka má svoje grécke paralely predovšetkým v irmosoch.

9

Paralely pre osoku plnú musíme v gréckych irmosoch hľadať predovšetkým podľa znenia S407, často na miestach, kde sa neskôr objavuje derbica. Je pritom skoro jedno, o ktorý typ osoky podľa S407 ide, keďže ten určuje iba začiatok a teda celkovú dĺžku deklamácie.

Strednobyzantská melódia sa so znamennou zhoduje v deklamačnom tóne, ale v krátkej kadencii je o tón vyššie. Pôvodný vyšší tvar konzervuje aj samotný ZR 3. hlasu v kulizme, kde je osoka iniciálnou časťou.

Osoka plná v RI 5XxYXXxcxdddxdYycXBcxxdxxcXz Osoka v kulizme 5xYXXXxcxdddxcYyBXcdxxexxdX Gr. 12.-14. stor. 5YqxAxBxcxdddxxxYxxxxYyxxeYxdxxz 5xYAxcccxdxcxBxcxxxexYdxxz Gr. 18.-20. stor. 5XxYGxxxAxGGGxGFxEFxGAxAxz Rus. GR 5xYDxFFFxxxxxxxExFxGAxYAXz

Novogrécka podoba osoky, zvlášť v ruskom gr. rospeve, si veľmi presne zachovala pôvodné kontúry. Je o kvintu nižšie, až na finálu, ktorá sa už nevracia späť na d. Finála osoky na e sa dá miestami nájsť už v strednobyzantských prameňoch, ale po 15. storočí už je pravidlom. Osoka stredná má dve strednobyzantské paralely (Srit 4,6), ktoré sa melodicky skôr blížia k #derbici.

Osoka stredná v J002 5XdxYxxcdYycYyBXAXdxxYxdxcBxxXz 5XcxBxdcYyBXYAxxdxYxxdYycYycYyBxXz Gr. 12.-14. stor. 5XcxYXxcQxxxYyABcBxYxxcdX 5XdxdxxdxxxxYABxYxxxxxxcxxx Osoke s chamilou nachádzame iba jednu, nevedno nakoľko spoľahlivú paralelu (Vskr/Srit 8):

S408 , k1 , k2 d

Gr. 12.-14. stor. 5XcxxdxxcxxdxxcQAxxz Gr. 18.-20. stor. 5XGxxBxxAxxGxYxYGFxxz

10

V/S-II- -/c – Osoka schodová s chamilou ⇒ V/S-Osoka schodová s chamilou11 sa nachádza v stupňových antifónach. Jej „schodový“ charakter spočíva v tom, že namiesto deklamácie sa opakuje nástupný modul A+U. Ten je totožný s S+V, takže celý popevok sa tak stáva rovnorodou akcentovanou deklamáciou.12 Zvláštnosťou popevku je jeho bezprostredná V-S dualita; v jednej časti rukopisov tvorí vrchol V kriuk alebo pálka ako pri bežnej osoke, ale v druhej časti rukopisov je na vrchole strela. Dvojaký charakter má aj ruténska melodická interpretácia – V-variant sa uplatnil vo väčšine RI, S-variant v J833 a miestami v J672. V-osoka schodová

A U A U A U S V Z*

S410,432,444,445 p k1 , k1 L , ,: k1 L , \ >> U p k1 , k1 k1 , ,: k1 k1 , \ =z

RI 5xxcXcXBcXdxxcxxxxBcxxdxxcXBcXdXcdxcYyBxXz 5xxcXdxYcYyBXdxxdxc

S-osoka schodová A U A U A U S V Z*

S414,415,429,430,434 p k2 , k2 k2 L. ,: k2 k2 , =/ >> U ,: k2 L , k2 L. ,: =/ >> U

J833 5xxcXcXBcXxdxxcxxxxxBcxxxdxxcXBcXxdXcdxcYyBxXz

A U A U S V Z*

, k1 k1 L L =/ L / U ,: \ = U L k2 k1 L , =/ L L , =/ >> U

J002 5xxxcXdxYdXYcxBcXdxxxcxxcYyAxxYBcXdXcdxcYyBxXz J672,833 5xxYcYyBXdxYdXYcxBcXdxxxcxxXYxxYBcXYdXcdxcYyBxXz

11 Step 1a,c,2a,b,c. 12 Takáto deklamácia je typická pre irmosy 2. hlasu.

11

⇐ Osoka schodová sa vyprofilovala až v priebehu 16. storočia. V S407 nájdeme na jej mieste rôzne, nie vždy príbuzné neumové sekvencie. V S408 je súvislosť s neskoršou schodovou osokou ešte menej zreteľná.

S407 l k1 l l l =I l l D p l l k1 l l l ,> k2 l l jj k2 l k1 ,> l =I l l k2 l =

⇔ Osoka schodová má dve rôzne strednobyzantské paralely, ktoré melodicky nie sú príbuzné s bežnou #osokou:

a) RI 5XBcXdXcxBcxdxxYcxxBcxxYdxxcdxcYyBxxxz Gr. 12.-14. stor. 5XAxAxYdRxcXBPXAYxcBXz

5XcxcXxxxxxxxxxxxxxAxcBXz

b) RI 5XcYyBxdxYdxcxxxBcxxYdxxxcxxxxxxxxxxxxxxxxYBcXxdxxxcdxcYyBxXz Gr. 12.-14. stor. 5XxcdxcQBxAxBcxdexcBcdxcPBxAxyBcxdXyyBccBXz

12

S-II-c/c – Derbica/ Derb=hca ⇒ Derbica je v 3. hlase štandardnou S-paralelou k osoke a spolu s ňou predstavuje typický úvod irmosov a ich posledných periód. Neumový zápis je typický znakom derbica (>>\), prístupka však býva rozmanitá. V interpretácii RI dokonca nie je jasné, či je deklamačným tónom d (občas v J002) alebo c (ostatné RI).13 a) Bežná (tj. prevažujúca) derbica je nasledovná:

A U S V Z

16.-17. stor. p m \ >>\ = ,: k2 m \ >>\ = var. A+U: , k U k L.

5XcxYdxxycdxYcYyBXABcdXYdxcQXz var. Bdx BcdYy var. Z xcxz XdxcBXxz

U R S V Z 16.-17. stor. p L k2 , k1 m L. >>\ =. var. V: >>/ =/

, k2 L L L L. m \ >>\ =.

RI 5XcxYBcxxdxcccXxxxcdxxcYyBXABcdXdxcQXz var. xcYyBxx var. J002 xBcYdX xBdxx p , k2 k1 k1 k1 L L L L. m \ >>\ =.

5xcxBcxxdddxxxxxxxxxxxcccxxxxxcdxxcYyBXABcdXdxcYycYyBXxz b) Derbica s nástupom zdola a deklamačným tónom c:

, L L L m \ >>\ =

RI 5XGxABXcccxYxxxxxxcdXcYyBXABcdXdxcBXxz J002 5XGxcccxxxxxxxBdXcYyBXABcdXdxcYycYyBXxz

13 Na rozdiel od 4. hlasu je v 3. hlase deklamácia krátka a jednoduchá (bez rozvoja nad hlavný tón).

13

c) Malá derbica14 je trojslabičná: S V Z

/ U >>\ = L. =/1X =

5XcYyBXABcdXdxcQXz d) Stredná derbica ako analógia strednej osoky sa nachádza v SA 9a:

S* V Z

/ U =.U m = L. =z >>\ =

J002 5xYdcYyBXcdxcYyBXYABcdXdxcQXz e) Derbica môže mať15 aj dôraznejší nástup:

=/ =.U >>\ = var. V: >>/ =: k2 m \ >>\ = =: =z >>\ =

5XdxxcxxcdxYyxcYyBXABcdXdxcBXxz 5XdxxcdxcYyBXABcdXdxcBXxz f) V nedeľnom kánone nachádzame dvakrát16 derbicu s T-nástupom, charakteristickým pre taganec.

k2 =: , L L L L. m \ >>\ = k2 =. L L L ...

k2 k U , L L L ...

J002 5xxdxYcxYxxGxABXcccxxBdxxcYyBXABcdXdYycxcxxz RI 5XdxcBYyAXYGxABXcccxcdxxcYyBxXABcdXdxcQXz

5xxdxYcxYx 14 Napr. st. 4/27, 5/34, 6/43, Rslb 6, sD2. 15 St. 8/60,61; Step 1b. 16 Vskr 3, 9.

14

⇐ Derbica nadväzuje na viacero sekvencií z predreformného systému. a) Dnešná derbica stojí mnohokrát na mieste pred-osoky najmä typu I a IV:

S407 l l l k2 = var. l u l l l ,> | =

l k =z ,> 0| = Derbica viackrát (najmä v Step) stojí na mieste osoky s dvojicou neumov na jednej

slabike (!):

S407 l k2 l l | ,>0| = var. u b) Častokrát nachádzame derbicu na mieste sekvencií

S407 l k1 l l l \ =U = var. =* l l l k1 l \ =* = p l l ,> =* =

c) Pozoruhodný je zápis pred-derbice v S407 s použitím strely, čo sa stane v S408 normatívnym, nie však výlučným spôsobom zápisu derbice. Ak takáto neumová sekvencia pretrvala aj po reforme, prekladala sa v 3. hlase ako lacega.

S407 p =I = l l lôk1 =I = l k2 lô,> =I = var. m u

S408 , k1 m l =I! = var. u k =I =

d) Najčastejšie na mieste dnešnej derbice nachádzame v S407 zhodný charakteristický znak derbice, aký sa používal aj po reforme.

S407 p k2 u )| =

l k2 l l l | 1 )| = l l l | )| =

SA 9c, stredná derbica | =i )| D

15

⇔ Derbica má v strednobyzantských prameňoch výraznú a jednoznačnú paralelu,17 čo je pochopiteľné vzhľadom na to, že ide o typický popevok 3. hlasu. Ide o otverenú formulu s finálou b alebo c.

RI 5XcXdXcdXcYyBXxABcdXxdxcBXxz Gr., 12.-14. stor. 5XcXdxxcdcBxxABcxxBPXz var.: xxAcxx

5XxdxxexxdxxxcQBXxxYABcXcXz 5XAXBXAXGXxcBxxxxxYABcXcXz

Zvlášť uvedieme derbicu v Srit 8, ktorá má v S407 aj v gréckych paralelách osobitný zápis: Srit 8, S407 l l =z | k U u )| =

5XcxxdxxBcBAXGxYBcxxdxXXcQBxxYABcxxYcdXz V stichirách (Anatol 5) nachádzame niekoľkokrát derbicu zakončenú krížovou strelou – to má svoj presný predobraz v gréckej pôvodine:

p k2 L L. m \ >>\ =/1X

5XAXBPxAXGXXxcBXAcXYBcQXz SI 5XcXdXcXxxxcdXcYyBXxABcdXxcdxxz

V moderných gréckych irmosoch na mieste derbice (a tiež podjezdu) nachádzame nie celkom vyhranené formuly s finálou a:

Gr., 18.-20. stor. 5xGxAxBYyAxBxxAXz 5XGxAxBxAxABxAxxz 5XAxcxxBAxxGxxBxxAXz

17 Treba však pripomenúť, že znamenná derbica stojí často aj na mieste strednobyzantskej #mreže.

16

S-II-c/eb – Podjezd / PodY=ezdY mr=a4nyj ⇒ Podjezd mračný (=temný, tj. nízky)18 sa v 3. hlase viaže takmer19 výlučne s nasledujúcou mrežou ako jej iniciálny popevok. Jeho základný tvar20 tvar sa v neumovom zápise podobá na derbicu a s výnimkou o terciu vyššej kadencie sa s ňou zhoduje aj melodicky:

A U R S* V Z

S408 , k2 l l m u =I! =: var. L k L

16.-17. stor. , k2 L L. m \ =/1 =: var. V: =/2 =/1̂ var. Z: d d, =/f

RI 5xxcXdxxYcxxcxyxcdxXcYyBXxcdxxxeXz var. Z: xYeSdYxxz xYeSfYxxz xefxeYydXz Miestami21 nachádzame tvar so skrátenou prístupkou:

A U S V Z

16.-17. stor. L. k2 m \ =/1 =: var. ,: =/ ̂

RI 5XcxxdxxxxcdxxxcYyBxXcdxxxeXz J029 5xYcYyBXdxxxxcdxxxcYyBXxcdxxxeYySfYyeYydxxz

V sStr podľa RI sú podjezd + mreža síce časté, ale neumom zodpovedajú iba v prvej stichire. Tu nachádzame podjezd s odlišnými prístupkami, ktoré sa neskôr štandardizujú: S411 / U L L m \ =/1 =: BN k , L L m \ =/1 =:

RI 5XAxGxxcxdxxxcdxxxcYyBxXcdxxxeXz

16.-17. stor. m \ =/1 =:

J002,289 5XxexxdxxxcdxxxeSdxXz L1709 5XxexxdxxxcfxxxeYydYycYyBxXz

18 Vzhľadom na to, že v 3. hlase sa používa iba jeden typ podjezdu, jeho výškové určenie budeme vynechávať. 19 Výnimkou je napr. stichiry sStr 3, kde sa dvakrát podjezd spája s krátkou strednou kulizmou. 20 St. 2/9,11,12, 3/17,18,20, 4/28, 6/43,44, Srit 3, Vskr 7, Step 3a. 21 St 9/71, Rslb 8, Vskr 5, Step 3c.

17

V Step 1c,3c nachádzame „zdvojený“ podjezd, ktorého prístupka imituje melódiu kadencie. Plnú melódiu interpretujú na oboch miestach iba J002, J672 a L1709.

16.-17. stor. =M =/1 =: var. =/ ̂

RI 5XcdeSdxxxcdXeSdxXz ⇐ Podjezd (mračný) v 3. hlase väčšinou nadväzuje na takmer zhodnú neumovú konfiguráciu v S407:

S407 l k1 l l =I = var. l

Niekoľkokrát22 sa podjezd vyčlenil aj z jednoduchej deklamácie, ktorá však (okrem st. 6/44) v S407 neústila do mreže.

Dvojitý podjezd zo Step 1c,3c má v S407 graficky podobný zápis ako novšie rukopisy:

S407 J ! )I =: ⇔ Podjezd mračný spolu s mrežou majú v strednobyzantských prameňoch pomerne výrazné paralely, avšak s menej ustálenou melódiou. Na rozdiel od ZR sa byzantský #podjezd nedá vždy oddeliť ako samostatná formula.

Gr., 12.-14. stor. 5XBxcxdxcxBxcxexexxz 5XxBxcxYxefxxYexxdxxexxz 5xxxxxAxBxcxdxcxexexxz 5xxBxcXAxBxcXefXeXz

ZR 5XcdxcYyBXxcdxxeXz

Dvojitý podjezd zo stupňových antifón má pôvodnú melódiu sčasti o terciu nižšiu:

ZR 5XcdxxeSdXYcdxxeSdXxz 5XcdxxeSdXYcdxxeSdXxz Gr., 12.-14. stor. 5xxcdXcQBXABXYcXz 5xxABXcXxxxcXxxeXxxz

22 St. 3/17,20, 6/43,44, Rslb 8.

18

V-II- a/b* – Vozderžka lomená/ Voz Yd=er6ka ⇒ Vozderžka sa v 3. hlase nachádza výlučne pred nízkou mrežou v stupňových antifónach (Step 1a,2c,3a). Má podobný neumový zápis ako osoka lomená, ale realizuje sa o tón nižšie. Jej S-variantom je podvertka lomená.

S408 L; k2 = U L k2 d

16.-17. stor. ,: \ =.U var. =z ,: k2 C var. d

J002 5XABXYcXBcxBYyAXxz RI 5XABXYcXcYyBxBYyAXxz

S408 ,: k2 ,: k2 / U 16.-17. stor. ,: k2 ,: k2 =.U var. =z

,: k U ,: k2 =z

J002 5XABXYcXABXcXcYyBxBYyAXxz RI 5XABXcYyBXyABXcXcYyBxBYyAXxz

⇐ Vozderžke zodpovedajú v S407 tieto sekvencie:

S407 p k1 l l = k̂ l l |> L k1 w

Posledná sekvencia väčšinou vyjadruje podvertku lomenú. ⇔ Vozderžke v strednobyzantských prameňoch zodpovedá trojica formúl pravdepodobne bez spoločného invariantu – podobne ako v S407 na daných miestach nenachádzame ustálené formuly. Iba v jednom prípade môžeme konštatovať dobrú zhodu gréckej melódie s neumami v S407 – ide o neumy, ktoré sa na iných miestach vyvinuli do podvertky lomenej.

l k1 w

5XAXGAXAXAXz 5XEXFGXAXz 5XAXdXcdBYcXz 5XcXGAXAXAXz 5XFXGXBXz 5XAXdXcBYcXz

19

S-II- a/b* – Podvertka lomená/ Pod Yv=ertka ⇒ Podvertka sa v 3. hlase nachádza výlučne pred nízkou mrežou v stupňových antifónach (Step 1c,3b,3c). Jej V-variantom aj reálnym variantným znením je vozderžka lomená.

S408 , ,: =/ d 16.-17. stor. ,X ,: =/ d var. d,

L. ,: =/ d, var. =.U =z

/ 1U =: d,

J002 5XGxABXYcXBYyAxGAXxz RI 5XGxABXYcXBYyAxJYyFXz L1709 xBcxBYyAXzz

S408 L L ,: \ =/ d 16.-17. stor. p , L. ,: =/ d var. d, / U , L. ,: =/ d,

RI 5XAxGxAxBXcXBYyAxGXxz

⇐ Podvertke zodpovedajú v S407 podobné sekvencie ako pri vozderžke, rozdelenie na V a S variant popevku je teda neskoršie:

S407 l l w k1 l l l k2 w

k1 u l l k1 c/ d

⇔ Podvertke v strednobyzantských prameňoch zodpovedajú rôzne formuly tiež s rozdrobenou finálou. Určitý súvis s neumami v S407 je zrejmý: l l l l k1 l l l l l w k1 u k1 l l l k2 w

5XAXBPXAXGXAXcQBXz 5XdXcQXz 5XAXBcXdXcBYcXz

20

V-II+- -/d – K-predsadenie ⇒ K-predsadenie je krátky, spravidla 4-slabičný popevok, ktorý môže stáť najmä na začiatku kulizmy ako osobitný dôrazný nástup. Vzhľadom na to, že vo väčšine prípadov sa viaže na krátke samostatné kolon23 a niekedy sa objavuje aj na začiatku iných popevkov24, považujeme ho za samostatný popevok. Má zreteľnú analógiu v iných hlasoch (napr. malý podjem, prehyb v 1. a 4. hlase). V 3. hlase je jeho S-analógiou zavod pred prihlaskou zavodnou. Ak je K-predsadenie nástupom plnej kulizmy, má dlhú finálu (v RI často rozdrobenú) vyjadrenú statiou. Ak je nástupom strednej kulizmy, finála je krátka, vyjadrená kriukom.

U S V Z (plná kulizma) var. S+V: var. Z; Z (stredná kulizma)

16.-17. stor. k2 ,: \ =: L \ , L. L L =/ k2 p , ,: =: L ,: L. ,: , L;

RI 5XcxYBxYcxx*dxxz S+V v J029 YYBxcYyBxx xdXz

Poznámka 1: V st. 9/66 a Srit 6 sa nachádza K-predsadenie na troch slabikách, pričom posledné dva znaky popevku sa zlúčili:

S407 l l. =m l l =i tvo/ e/ /h vh/d0/vY

16.-17. stor. p , =M p \ =M k2 L =M k2 L. =/2

RI 5xcxYBxxcydxxz J029 5xcxBxcYyBxdXz Poznámka 2: V st. 8/57 sa nachádza K-predsadenie na dvoch slabikách. Prvé aj posledné dva znaky popevku sa zlúčili:

S407 k2 =m t0/ /mY

16.-17. stor. / 2U =M

RI 5xcBYyAxxBcydxxz Poznámka 3: V st. 7/84 a Vskr 6 sa K-predsadenie interpretuje (vo všetkých RI) ako zavod.

23 Nesúlad dĺžky popevku a kóla konštatujeme iba v st. 5/34 (až po reforme), Rslb 5, Vskr 4. 24 Najčastejšie pred prihlaskou namiesto normatívneho zavodu a v Step aj pred tagancom, ale s nižšou melódiou.

21

Poznámka 4: V stupňových antifónach (Step 1a,b, 2b) pred koncovým tagancom je K-predsadenie znížené:

S408 l l l = 16.-17. stor. k1 , ,: =: k2 , ,: =:

RI, SI 5xxAxxGxxABxxxcxxz 5xxAxxGxxBcxxxdxx var. xcx ⇐ Vo väčšine prípadov je K-predsadenie zreteľne prítomné a stabilne vyprofilované už v S407 a vyjadruje ho sekvencia:

S407 k ̂ l l =i p l l =i

Výnimočne môže stopicu nahrádzať kriuk alebo slabík môže byť viac. ⇔ K-predsadenie v strednobyzantských prameňoch nemá presvedčivú paralelu. V irmosoch Srit nachádzame na jeho mieste bežný nástup na tón d. V stichirách sa okrem rôznych neustálených nástupov niekoľkokrát objavuje aj výraznejší motív.

Irmosy Stichiry

Gr., 12-14. stor. 5XdxdYxz 5XBxcxdxdxYz 5xcxcxBAxBcxdxY z

Ak pripustíme, že K-predsadenie je iba možnosťou v prístupke kulizmy a budeme ho hľadať vo všetkých prípadoch strednobyzantskej #kulizmy, aj tam kde ZR tento popevok nemá, nájdeme zaujímavú paralelu v #kulizme tzv. typu III. Melódia je takmer totožná s ruténskou, ale stojí väčšinou na viacerých slabikách:

5xxGxcxcxBXcXdeX 5xYcQBxYAxBXcXdexx

22

S-II- -/d – P-predsadenie (Zavod)/ Zav=odY ⇒ Zavod alebo P-predsadenie sa v 3. hlase25 viaže takmer výlučne s nasledujúcou krátkou prihlaskou – ich zložením vzniká prihlaska zavodná. Vzhľadom na to, že zavod sa väčšinou viaže na samostatné kolon, považujeme ho za plnohodnotný popevok.

U V Z

S408 k1 , =/ =: var: L 16.-17. stor. k1 , =/X1 =: var: L L. \

J002,029,480 5XAxGXcBcXxdXz RI 5XAxGXABcXxdXz

5XAXGXGcBXdXz

St. 7/51 – 5 slabík: p , L =/X1 =: var:

L1709 5XcxBxYAxYxxGcBXxdXz 5XAXGXGx 5XAXGXAx ⇐ Melódia zavodu sa niekedy (napr. Vskr 6) objavuje v RI aj pred kulizmou, hoci v neumoch je vždy štandardné K-predsadenie. V st. 2/10 je zavod pred nametkou (popevok odvodený od kulizmy). Tieto skutočnosti neprekvapujú – zavod je totiž „potomkom“ rovnakej predreformnej formuly ako K-predsadenie. V Srit 9 sa ešte do polovice 17. storočia zachovala prihlaska s K-predsadením (ešte v S429; v S430 už zmenené na zavod). a) Na mieste zavodu vo väčšine prípadov v S407 nachádzame neumy K-predsadenia:

S407 k1 l l =i p v l =:

b) V Rslb 5 nachádzame jediný možný náznak novšieho zavodu:

S407 l | =* =i 25 St. 2/10, 3/21, 4/26,27, 7/51, Rslb 4,5, Srit 9, Vskr 7.

23

⇔ P-predsadenie / Zavod má v strednobyzantských prameňoch najčastejšie paralelu typickú nástupom k tónu d, ktorá viac či menej pripomína #K-predsadenie:

Gr., 12-14. stor. 5XBxcxdxdxx 5XAxAxYdXdX Po chrysanthovskej reforme sa táto formula hľadá len ťažko. Na jej mieste spravidla nájdeme výstup k tónu G podobne ako pri #K-predsadení:

Gr., 18-20. stor. 5XEXFXGAxAGXz

V-II-d/c – Prechvat/ ??Prexv=atY ⇒ Prechvat pre 3. hlas nie je presne definovaný. V irmologione ho nachádzame iba trikrát,26 aj to iba v časti rukopisov, keďže v 17. storočí už badať snahu nahradiť ho popevkom s pevnou finálou. Prechvat sa v neumovom zápise podobá na lomenú osoku. Líši sa od nej však tým, že rozdrobenie finály sa zapisuje oxiou s podčaším. Melodická interpretácia rozdrobenej finály v RI je takisto podobná lomenej osoke, ale prechvat sa od nej líši iným alebo žiadnym prechodom od deklamácie do finály.

26 St. 8/57, Srit 1, Vskr 3. Spornou možnosťou je ešte popevok za fitou vysokou v Srit 5, ale neumy tu pripúšťajú vidieť zadevec, čo sa odrazilo aj v melodickej interpretácii RI.

24

U R ( S) V Z

S408 L =/1 L L L k1 / U =: L L L k2 / U

16.-17. stor. L =/1X kj1 k1 L. k2 / U =: L L \ / U

SI 5xxcdXxxdddxxxxdYycYyyBxxcBxxz 5xxxxeXxxXXXxxxxdYycYyyBxxxcxxz

RI 5XxxeXxxxdddxxxxxxxxxxxcdxcYyBXxz var.Z: xcQBXxz

V Z

S408 L k2 u 16.-17. stor. p k2 / U

SI 5xxdXxxcBxxz J029 5XdxxxdYycYyBXcxQdYycYyBXYz J480 5xxdRxxxxcYyBXxcdYycYyBXxYz RI 5xxdxxxxxxcYyBXxcQBxxXz J002 5XdxxxxxxdxxxccYyBxXz

⇐ V S407 na mieste neskoršieho prechvatu nájdeme rôzne neumové sekvencie, nebol to teda jasne vyprofilovaný popevok.

S407 k1 l =U 1 p k2 l l k2 , z

p k2 l l l k2 = ⇔ K prechvatu v strednobyzantských prameňoch nachádzame iba jednu krátku paralelu v Srit 1. Ide však o dôležitý príklad, pri ktorom môžeme konštatovať zhodu podstatných znakov s gréckym znením:

Srit 1, ZR 5XdXcYyBXYcQBXxz Gr., 12-14. stor. 5XdxYcBXYcdXz

25

S-II-a/c,d – Ulomec malý/ O1Ulom=ecY ⇒ Ulomec malý27 je S-variantom prechvatu. V RI sa interpretuje dvoma spôsobmi, ktoré sa líšia od seba finálou. V neumoch má dva rôzne typy prístupky.

S V Z* S V Z*

16.-17. stor. L L. ,: =: =z L. ,: k2 L L L \ =D/

L L. ,: =: =.U L. ,: k2 L L L k2 D/

=: D/ k2 d,

RI 5XAXGxYxBcXxYdXxcdxcYyBXz 5xYdYycXdeXfxxexxdXXxxxxxxdYycYyBcxdxY z var. K+Z* xxdxxcXz xxdddxxxxxxcYyBYyABYxcXz

xxxcdxcYyBYXz ⇐ Ulomec malý v S407 a S408 nemá jednotný zápis, súvislosť s novším popevkom ale spravidla vidno.

S407 L L L k q =: l (I

l ,> k2 D =/ p l l l D =/

S408 l u l; =: z l. ,> k2 l l Di= =: DI

⇔ Ulomec malý v strednobyzantskom Srit/Vskr 8 nenájdeme, irmos má na skúmanom mieste odlišné delenie riadkov a iné formuly. Paralely v Anast 1-2 (v ZR kulizma a ulomec malý) sa melodicky ponášajú na zýchlenú #kulizmu s rozdrobenou finálou alebo so zlúčením melódie poslednej dvojice neumov #kulizmy nad jednu slabiku. Podobná je aj melódia v Step 2a. Grécke paralely zároveň potvrdzujú, že z dvoch ruténskych interpretácií je správnejšia tá s finálou c.

27 St. 6/46, 9/68, Vskr8, Step 2a. V prostopení sa popevok nezachoval.

26

Gr., 12-14. stor. 5XexxdddXxxxxcBxcdXz 5XAxBxcxdXxxxcBxcQdXz 5XAXxxxxxdxcxxcBcXz

S-II-a/c? – Podjezd s triaskou ⇒ Podjezd s triaskou nachádzame raz v Anat 5. Máme k dispozícii len jej melódiu v SI, so spornou kadenciou:

S V Z*

16.-17. stor. L , ,: D/ L =/1X =.

L L. ,: D/ L. =/1X = ??

SI 5XAXAYyGXBcXxdYycYyBYcYyBxxAYyGXcdXcXz XABXcXz XcdXeXz ⇔ Podjezd s triaskou v strednobyzantských prameňoch nemá presvedčivú paralelu. Na danom mieste v Anat 5 sa nachádza podstatne jednoduchšia formula:

Gr., 12.-14. stor. 5XAXcXBXAXAXAXz 5XAXBXcXBYyAXAXAXz

27

Triedy V-III , S-III

Popevky vo V-III sú charakteristické trojslabičnou kadenciou:

k2 \ = m \ = k2 L. =M Trieda S-III obsahuje iba kadencie =.U = / U L; =.

V-III-a/G – Vozmer / Voz Ym+0rY ⇒ Vozmer sa v 3. hlase28 väčšinou, ale nie výlučne viaže na nasledujúcu pojezdku,29 pričom sa môže jej kadencia rozpúšťať do deklamácie30 prípadnej dlhšej pojezdky. Tu však uvádzame iba zreteľne vyprofilovaný tvar vozmeru. Ten sa vyskytuje v dvoch ekvivalentných tvaroch: a) Obyčajný vozmer Melódia obyčajného vozmeru spravidla váha medzi finálou A a G, ale viackrát (najmä v J029, J672 a J673) posúva celú kadenciu o tón vyššie.

U R S V Z

S408 ,X L L. ,: k2 u ,

16.-17. stor. L L L L. ,: k2 L. ,: var. V+Z: k2 u L k2L L , k2v, L L L L. ,: k2 \ =

RI 5XxAxGxAAAxAYyGxxABXYcxYBYyAxXGXz var. V+Z: xYcxBxAxz J029,672,673 5xxcxBcxxdxxcYyBXYAxxz

5xxAxxBcxxdxYcYyBYyxABXx

28 St. 1/7,8, 2/9, 4/26, 5/35-8, 6/45,47, 8/58,61,62, Rslb 4,8, Srit 1, 7, 9, Vskr 1, Step 1c,2a. 29 V kokizníkoch sa pojezdka uvádza v plnom znení aj s iniciálnym vozmerom. 30 Vozmer vznikol vyčlenením sa z deklamácie, takže práve v týchto prípadoch ide o relikt staršej tradície.

28

b) Lomený vozmer Melódia lomeného vozmeru je naopak až prekvapivo stabilná.

A R S V Z

S408 L L L m u , var. V+Z: m L L m \

16.-17. stor. ,X L L L L. m L. L L L L L L. m L. ,:

RI 5xxAxxGxAAAXxYxxxAcXYBYyAXYGxxz var. V+Z: xBcXYBYyAXYGAxx c) S-vozmer Kadencia lomeného vozmeru aplikovaná na dve slabiky sa nachádza iba v Step 2a.

A R S V Z

S408,412 L L L = U

16.-17. stor. k1 , L L. =z = k1 L L L. = U =

RI 5xxAxxGxxAxYAxxAcYYBYyAXYGxxz Poznámka: Už v najstarších RI si môžeme všimnúť zvláštnosť kánonov Srit a Vskr, kde sa vozmer s pojezdkou jednotne (teda nejde o náhodu) melodicky interpretujú ako stredná kulizma. Namiesto vozmeru tu teda nachádzame len deklamáciu na tóne d.

RI – „Vozmer“ v Srit, Vskr 5XcxdxexdddXx ⇐ Vozmer ako samostatný popevok v S407 neexistuje. Na miestach, kde sa neskôr objavil, nachádzame akcentovanú deklamáciu, najčastejšie v nasledovnej podobe:

S407 l l l l k2 l l ... l l l l k2 v l ...

Podobnosť s novším vozmerom je síce zjavná, ale trojbodka v zápise naznačuje, že ukončenie tejto neumovej konfigurácie spravidla nezodpovedá ukončeniu slova či kóla. Naopak, S-vozmer má v S407 veľmi presný pravzor:

S407 l l l l =z =

29

⇔ Vozmer ako samostatný popevok nemá v strednobyzantských prameňoch paralelu. Rovnako ako v S407 na príslušných miestach nachádzame väčšinou prístupku bez nejakého zreteľného prerušenia. Zaujímavé však je, že často ide o prístupku #prihlasky alebo podobné motívy. To by vysvetľovalo, prečo je v niektorých RI vozmer o tón vyššie a naozaj pripomína prihlasku či taganec. Zároveň si môžeme všimnúť, že grécka melódia má ťažisko okolo tónov c, d a nezostupuje na konci tak nízko ako v znamennom vozmere. Interpretácia vozmeru deklamáciou kulizmy v niektorých kánonoch preto môže mať hlbšie dôvody, o ktorých budeme hovoriť pri pojezdke.

J029,672,673 5xxAxxBcxxdxYcYyBYyxABXx Gr., 12.-14. stor. 5XAxGxAxBcxdXBXcX

5XAXcxcXxdXBXcX

S-vozmer má nielen v S407, ale aj v gréckych prameňoch prekvapivo výraznú paralelu31. Finála a podčiarkuje príbuznosť vozmeru 3. hlasu s vozmerom iných hlasov, kde je finálou a, resp. E.

RI 5xxAxGxxxAAAxxAcYYBYyAXYxxxYGxxz Gr., 12.-14. stor. 5XAAAXABABGxxAXz XABABcxxAXz

31 Dve rôzne grécke melódie (Tillyard vs. Tardo) vychádzajú z rovnakých neumov, avšak s nejasným poradím.

30

V-III-a/a – Nametka menšia/ Nam+0tka m=en)3a] ⇒ Menšia nametka32, priebežný popevok, sa v 3. hlase melodicky (RI) zhoduje s ohybkou:

S407 l l D k1 l = l =I@ =i k1 l =

S408 l l =U k1 | 0 = | l D k1 | 0 = var. k1

16.-17. stor. L L L d> k2 \ 0= var. , k2

J029 5XxxAxxBxxxcdxcYyBXxxxxcxxBYyAYyGXYAYyOBycYyBXz RI 5YXAxGxxxAxxBxxxcdxcYyBXxxxYYcxxxBxxxxxAxxz

5XxxxAxxBxxxcQdxxxxxxxcxxxBxxxxyxAXz

S-III- a/G – Koleso/ Koles-o (lhc-o) ⇒ Popevok koleso sa v 3. hlase ocitol azda len náhodou. V Rslb 1 stojí na mieste, kde do konca 15. storočia boli neumy inokedy prekladané ako lacega, derbica, podjezd apod., pričom až rukopisy 16. storočia prinášajú charakteristický kľúč v kadencii.

U R C

S407 l =I l l =I =, S408 , =: l l l =I = 16.-17. stor. k2 =. , L; K L,

5XBxxAXAxJYyFXGBXWYWYyJYyFXGXz 32 Rslb 1, SA9 (iba J002), Step 3a.

31

S-III- c/c – Voznosec veľký/ Vozn=osecY ⇒ Voznosec veľký je v 3. hlase typický „svätodušný“ popevok (Step 1c,2c,3c) a má začiatočnú funkciu.

A U R (S) V Z

S408,412 / U = U L L \ L = - = U L ,: - =

16.-17. stor. L. =z L ,: / U 0L; = var. / 1U - S414-15 / 1U =z , \ =.U0L. =

RI 5XcQBxxcdxcYyBXxxxABxxxYcYyBYyABXxYcXz var. SI 5xxcYyBXx var. J002 xYcxQBYyABXcXz

V stichirách sa veľký voznosec nachádza štyrikrát (Anat 5,7,8), a to s otvorenou finálou:

16.-17. stor. k1 L L L L. =z ,: / U 0L; =/1X , k2 L L L L. =z , =z =/1X =:

SI 5xxAxBXcccXcYyBXcdYycYyBXABXxcYyBYyABXYxcdXz ⇐ Voznosec veľký má v S407 nenápadného predchodcu v tvare jednoduchej deklamácie.

S407 k2 l l l l = k1 J l l l l

⇔ Voznosec má v strednobyzantských prameňoch presvedčivú paralelu iba v Step 2,3c, tá je však až na ornamentáciu úplne presná:

RI 5XcQBxxcdxcYyBXxxxABxxxYcYyBYyABXxYcXz

Gr., 12.-14. stor. 5XcXcXcQXxxxxAXxxcBXxxYcXz var. XBPX

32

V-III-c?/c – Stezia / Stezi-] ⇒ Stezia sa v notovaných (RI) prameňoch 3. hlasu nachádza iba raz – v sD1. Staršiemu neumovému zápisu zodpovedá interpretácia J673. V S410 a 414 je na poslednej slabike až dvojica neumov – variantu S429 zodpovedá prevažujúca melódia v RI.

V K Z*

S408 L L k1 u ,: 16.-17. stor. k1 , k2 L. =m

k1 ,: k2 L. >>/2

J673 5XcxYBcXxdxcYyBXxYABxcXz

S410 S k1 , k2 L. ,:0=:

S429 L. ,: k2 L. ,0>>/2

RI 5XcxYBcXxdxdYycXxBYABxcXz ⇔ Stezia má svoju grécku paralelu, ktorá sa však príliš nelíši od #pojezdky.

J673 5XcxYBcXxxdxxcYyBXxYABxcXz Gr., 12.-14. stor. 5XxxxxBxcxdxcxBxxcQdXz

33

Trieda V-IV a S-IV V triede IV. sa nachádzajú popevky s kadenciou typu:

trieda V-IV: trieda S-IV:

V K Z V K Z

k2 L \ = =/ L i\ = k2 / U = =/ / U =

Kadenciu k2 L \ = má v 3. hlase jedine taganec. V ňom sa však stretajú pôvodne dva rôzne popevky, priebežný z triedy V-IV. a záverový typu mreža, ktorý tvorí duálny pár ku kulizmovému zadevcu. Keďže záverový taganec prevažuje a nedá sa spoľahlivo odlíšiť od priebežného, uvádzame taganec ako celok medzi KM-popevkami.

V-IV- d/c – Voznosec stredný/ Vozn=osecY ⇒ Voznosec stredný sa v 3. hlase33 vyskytuje iba 4-krát a má slabšiu záverovú funkciu. Môže mu predchádzať T-predsadenie, čo zakladá príbuznosť a zároveň konfúziu s tagancom. V RI sa niekedy nahrádza inými popevkami. Podľa neumov patrí do IV. triedy, melódia v RI však má znaky triedy II.

A U R (S) V K Z

S408 k2 =: L L L k2 u = 16.-17. stor. k2 =: L L L k2 / U =

k2 / U L L L k2 / U =

J002 5XdxxcXxxxxxAxBxxxxxxxxYcxQBYyABXcXz J480 5xxdxxccYyBXxxYAxBxxxxxxxxxcYyQBYyABXcXz 33 St. 6/45, Rslb 1, Vskr 8,9. V prostopení sa stredný voznosec nezachoval.

34

A U R (S) V K Z

S408 L L L k1 / U = 16.-17. stor. p , k2 L L ,: k2 / U =

J029 5xxcxcYyBxxdddxxxxxxdYycYyBYyAxxcQBxyABxYcXz L1709 5XcxYBcxxYdddxxxxxxxxxxxxxxcQBxyABxYcXz VS 5XcxYBcxxYdddxxxxcxYdxxxxxxxxxxABxYcxxz J673 5XcxYBcxxYdddxxxxcxxdxxxxxxxYcdxcYyBXcxxz

L1709 5xYGxxxxcxBxYdxxxxxxcYyQBYyABxxcxxYz J002 5xxxxxcxYBxcxdxxxxxxcYyBYyABxxxcxxYz

⇐ Voznosec stredný má v S407 pomerne pevne určený neumový zápis s kadenciou podobnou mreži.

S407 l l v l l k1 =* = l l k1 k1 =* = l D l; k2 =* =

⇔ Voznosec stredný má v dostupných strednobyzantských prameňoch iba jednu, ale pomerne presnú paralelu v Srit/ Vskr 8:

RI 5xxcxYBxYcYxdxxxcYyBYyABxxxcxYz Gr., 12.-14. stor. 5xxxxxxxxxdXdXxcdBxxcdxYz

35

S-IV- a,d/c – Pojezdka/ Po+0zdka ⇒ Pojezdka je v 3. hlase34 ťažko zaraditeľný popevok. Hoci má formálne znaky ťažkých záverových formúl, vo väčšine prípadov je jej funkcia jednoznačne priebežná. Takmer vždy35 nasleduje za vozmerom, ktorý jej slúži ako iniciálny popevok.36 Najčastejšie vozmer+pojezdka stoja na začiatku posledného riadku irmosov, pred konečným popevkom. Nezriedka stoja tiež na začiatku irmosov. Irmologická pojezdka:

R S V K Z

S408 ,X >>/2 k U =

L L L =/2 u =

16.-17. stor. ,X =/2 k U =.

L L L L. >>/2 k U =

RI 5xxAAAxYxxxxxxBcxdxxcYyBYyABXxcXz var. K+Z xcYyQBYyABXcXz 5xYBYyAxYBcYdxxcYyBYyABXYcXz var. S+V 5xAxYBcYdxY

V SA9 sa pojezdka nachádza vždy v prvom alebo druhom riadku tropárov antifóny. Jej melodická interpretácia je podobná ako pri strednej kulizme s nízkym nástupom. Pojezdka v SA9: R S V K Z

S408 k2 L L L L =/ u =

16. stor. k2 L L L. ,: =/2 k U =

p k2 k1 L. ,: =: k U =

17. stor. ,: k2 L L L L. =/2 k U =

J002 5xxcXdddXxcxxexxdXxxxdcYyBXx*cXz V stupňových antifónach nachádzame iba holú pojezdku, ktorá v S407 nemá presvedčivo zodpovedajúceho predchodcu. V melodickej interpretácii RI má katabázu zrýchlenú a o terciu vyššiu. V SI je melódia o tón nižšie.

34 St. 1/7,8, 2/9, 3/22, 4/26, 5/35-9, 6/45,47, 8/58,61, Rslb 4,8, Srit 1,7,9, Vskr 1; Step 2a,b, SA9a-d. 35 Okrem st. 3/22, Step a SA9. 36 V kokizníkoch sa uvádza pojezdka spolu s vozmerom ako integrálnou súčasťou. V novších irmologionoch, zvášť tých, kde sa upravoval text či hudobné prízvuky, je predel medzi vozmerom a vlastnou pojezdkou často uprostred slov, popevok sa teda vnímal ako jednodielny. V neumových prameňoch je však vozmer takmer vždy oddeliteľný a teda samostatný. Keďže sa vozmer odčlenil z deklamácie, pojezdka spravidla deklamáciu nemá.

36

Pojezdka v Step 2a,b: V K Z

S408 =/ / U = U

16.-17. stor. =/ k2U = U var. Z: / U C

=: k U = U

RI prevl. 5xxdxxxXxeYydXxxdYycxcYyBXxz var. ZM: xYcQBxxxz var. J672-3: xcYyBxxxz SI 5xxcxxxXxdYycXxxxcYyBxAYBYyAXxz

Poznámka: V kánonoch Srit a Vskr v interpretácii RI sa vozmer+pojezdka prekladajú melódiou kulizmy. Podobne má melódiu kulizmy aj samostatná pojezdka v SA9. Je to dané tým, že oba popevky sa v kadencii (na úrovni kostry) podobajú, a to nielen v RI, ale aj v ruskom SI:

RI SI

Kulizma xxdYycxdXBdxcYyBYXcXz xxdYycxdXcBXcXz Pojezdka (mimo Srit, Vskr) xxxBcxdXcYyBxABYXcXz xxxBcxdXcBXcXz Pojezdka sa v Srit a Vskr interpretuje nejednotne, ale podobnosť s kulizmou vrátane posunu deklamácie z a na d je zreteľná. Rozdiel medzi kulizmou a spojením vozmer+pojezdka tak spočíva len v absencii predkadenčného výstupu na tón eb.

5XcxdddXX xYcXxdXxcdxXcXz xxcYyBxxYdxxdcYyBXxcXz xxcxBcxdxxdcYyBxYxcxxz

5XcxdddXXXYxxxcxdxYdcYyBXcXz

37

⇐ Pojezdka je v S407 zreteľne vyprofilovaný popevok s trojstatiovou kadenciou, čo potvrdzuje správnosť zaradenia popevku do IV. triedy. Novší vozmer tvoril kedysi súčasť deklamácie pojezdky.

S407 l l l l =I =* = ⇔ Pojezdka (s neoddelenou prístupkou) má v strednobyzantských irmosoch výrazné paralely. V kánone Srit ide o formulu s kadenciou e,d,c:

Gr., 12.-14. stor. 5XXxcxcxxBxYcxYdxxxxxcxxexxdxxcxxz 5XGxcxcxxXXXxdxBxxcxxexxdxxcxxz

V st. 8/61 nachádzame formulu, pri ktorej zaujme jej podobnosť s #kulizmou v kadencii. Melodické kontúry pritom nie sú vzdialené ruténskej ani ruskej pojezdke:

SI 5XABXcXxxxxxxBYyAXxyGXzXxxBYYAXBcXxdXcBXycXz Gr., 12.-14. stor. 5XAxxcXdxBxcQBxAXzXAXBXcXxdxcBXYcdXz

Napokon je tu neštandardná samostatná pojezdka v stupňových antifónach. V Step 2b môžeme konštatovať určitú podobnosť s gréckym nápevom vrátane rozdrobenej finály:

RI 5XxxxxdYeYydXdxxxxdxcYycYyBxXz Gr., 12.-14. stor. 5XcXdexdcxxxxBccQBXz

38

S-IV- a/a – Rozmet malý/ Rozm+0tY ⇒ Rozmet nájdeme v 3. hlase (s osobitnou melodickou interpretáciou) dvakrát.37 Je pozoruhodné, že v SI má melódiu o tón nižšie voči RI.

S V K Z

S408 / U L. u =

16. stor. / U =/2 / U = var. V: =/f

17. stor. / U m / U =

SI 5XBAXBcXxBAxXGXz RI 5XAOGXABcdXYYcBxxxAXz J0025XAGx J029 xcBYyAYyGxxAXz

⇐ Rozmet je v S407 na nerozoznanie od ohybky alebo zadevca.

S407 l. l =I l \ =

S-IV- a/a – Ohybka/ Og=hbka ⇒ Ohybka je v 3. hlase38 priebežný popevok. Jeho neumový zápis sa podobá zadevcu, takže nie je vždy možné tieto popevky od seba odlíšiť. Na základe štatistiky (tj. s mnohými výnimkami) preto umelo vyčleňujeme popevok ohybka na základe melódie, ktorá sa v RI podobá na zrýchlenú prihlasku a v SI sa často nahrádza bežnou prihlaskou. Ostatné prípady radíme paušálne pod zadevec.

37 Názov popevku si požičiavame zo 7. hlasu, podľa popevku s rovnakým neumovým zápisom kadencie. Malým ho nazývame pre absenciu deklamácie. Výskyt – st. 6/45, Rslb 6. 38 St. 1/6,8, 2/11,12, 5/35, Rslb 1,6, Srit 6. Ohybka celkom chýba v kánone Vskr.

39

U R (S) V K Z

S408 k , L L =/2 u \ = var. K+Z: L \ = 16.-17. stor. p , L L. >>/2 L. \ = var. V: =/2

SI 5XAxxGxxAxxxYBcxdxYxBYyAxXBXAXz var. XcxY J029 5xxAxxGxxAxxxxYBcdYycxxyBYyAxYcYyBXYAXz RI 5XAxxGxxAxXxxYBcxdxYcYyBYxcYyBXYAXz var. K: xYcYyBxYcx XcdxxcYyBXY

⇐ Ohybka má v S407 väčšinou podobný neumový zápis ako v S408, môžeme teda konštatovať grafickú kontinuitu.

S407 p l | =I l l = ⇔ Ohybka má v strednobyzantských irmosoch podobnú melódiu ako v ZR a takisto ju nie je možné vždy odlíšiť od paralel ku zadevcu a tagancu. Najvýraznejšiu podobnosť a súlad s ruskými neumami môžeme konštatovať v Srit 6, Anat 5,6 a Anast 7. S407 p l | =I l l =

Gr., 12.-14. stor. 5XAXBXYcdXxxBXcQBXAXz 5XFxExxFXAXxxxxxxxxGAXAXAXz 5XAXXXYABXxxAGXYcXAXz 5XAxYABABGAXGXcXAXz

J029 5xxAxxGxxBcdYycxxxxyBYyAxxYcYyBXYAXz

Prekvapivo stabilná je tiež paralelná chrysanthovská formula s kadenciou o kvintu nižšie:

Gr., 12.-14. stor. 5XAXBXYcdXxxBXxcQBxXxAXz Gr., 18.-20. stor. 5XEXFXxGXXXExxFGFEXDXz

40

Triedy V-V., V-VI. a S-V. V-V./VI. triedy obsahujú výlučne prihlasku s kriukom na vrchole kadencie. Trieda S-V. obsahuje len dva pomerne zriedkavé popevky. V rámci V. triedy nie je zreteľná V-S-dualita.

V-V(VI)-a,d/a – Prihlaska (veľká)/ Prhgl=aska bol)3=a] ⇒ Veľká prihlaska je typický popevok 3. hlasu s vysokou frekvenciou výskytu. Je typická svojím jadrom, ktoré môže vystupovať samostatne alebo s rôznymi prístupkami, čím prihlaska získava výnimočnú variabilitu. a) Prihlaska „holá“ 39 Jadro prihlasky, teda jej čistá kadencia stojí na 5 slabikách. Kadencia má hlavný (V) vrchol aj vedľajší, takže niekedy len na základe neumov nemožno spoľahlivo rozlíšiť, či ide o popevok V. alebo III. triedy.

V K Z

S408 k2 u L \ = var.: L k1

16.-17. stor. k2 L. L \ = k2 L. k2 \ =

k2 ,: k2 \ =

RI 5XdXxcYyBXxxxcxxBXxAXz =L; J029 5xxdXxcYyBXxxxcxBYyAYyGXAxxz var. Z: xAYyOBcYyBXz xYABcYyBXz xYAOBXz

39 Holú prihlasku nájdeme napr. v st. 3/20, 5/36, 9/66. V RI sa po redukcii počtu slabík objavuje jej melódia častejšie.

41

b) a/a-Prihlaska s deklamáciou na „a“ 40 Prihlaska má spravidla krátky nástup od tónu a, ktorý sa v prípade potreby rozširuje do deklamácie. Jadro prihlasky je zhodné (aj s rovnakými variantmi) ako v prípade a).

A U=V Z

16.-17. stor. L. ,: k2 L. k2 \ = ,X

5XAXBcxxXdxxcYyBXxcxBXAXz U R S V Z

16.-17. stor. k1 ,X L L L L. ,: k2 L. k2 \ =

5YxAxxGxxxAAAxxxxxxxBcXxdxcYyBXxcxxBxxAxxz c) (V-VI) a,d/a-Prihlaska s viacerými tónmi „d“ 41 Na niekoľkých miestach nachádzame prihlasku s dvoma alebo tromi tónmi d v kadencii, čo samozrejme nevylučuje predchádzajúcu deklamáciu na a. Tento tvar prihlasky sa mierne vymyká štandardným kategóriám a ako možno usúdiť z S408, ide v skutočnosti o staršiu prihlasku VI. triedy.

S408 U R S V Z p ,X L L L ,: k2 L L L \ =

var. L L. k2 \ =

16.-17. stor. k1 ,X L L L L. ,: k2 k2 L. k2 \ =

5XAxGxYxAAAxxxxxxBcXxdxxXxxxxdxxxcYyBxXcxYBxxYAXz L. ,: k2 k2 L ,: k2 \ =

var.: , k2

5XAxGxYxAxxxxxxxxxxYBcXxdxxxdxxxdxxxxcYyBxxYcxYBxxYAXz

40 Najčastejší typ prihlasky s desiatkami výskytov. 41 St. 5/34,38, 8/57, podľa väčšiny neumov aj v pVK.

42

d) d/a-Prihlaska „vysoká“ 42 Ďalší variant predstavuje prihlaska s výrazným nástupom a deklamáciou na tóne d. Pozoruhodné pritom je, že 70% jej výskytu sa v poreformných rukopisoch nachádza len v dvoch irmosoch, st. 9/67 a Rslb 9. Nástup môže byť dvojslabičný alebo ho môže tvoriť úplné K-predsadenie. Za ním môže nasledovať deklamácia na tóne d, ktorá hneď ústi do jadra prihlasky.

A U R V Z

S408 ,: =: L L k1 L L \ = var.: k2 k1 L; L L L L L L \ =

16.-17. stor. ,: =: k2 k2 L. k2 \ =

p , ,: =: k2 L L L L. k2 \ =

5xxcxYxBxxcxxdxxxxxdddxxxxxxcYyBXcxBXAxX z Osobitné prípady, ktoré na základe neumového zápisu s určitými výhradami zaraďujeme k typu d), sa v melodickej realizácii líšia v detailoch nástupnej časti: St. 9/67, Rslb 9: =/ =: k2 , k2 \ = a

=. =: k2 L. k2 \ =

5xxcBcxxdxxxdxxcYyBYXcxxBxxAXz p L =/ L L L k2 , k1 \ =

p , =/ L k2 L. , k2 \ =

5XcXxBXxdXxxxdxdxxxxxxcYyBXcxxBxxAXz Vskr 4: =/1X k2 k2 L. k2 \ =

J002 5XABxxxcXdxxcYyBXcxxBYxxAxxz RI 5XABcXxxxxxxdxYcYyBXcxYYBxYxAxY z

42 St. 5/39, 8/60, 9/67 (trojmo), Rslb 9 (štvormo), Vskr 4, Step 2c,3a. Neuvádzame tu komplikovanú a v neumoch aj v melodickej interpretácii veľmi nejednotnú prihlasku z Vskr 8.

43

e) -/a-Prihlaska zavodná 43 Špeciálnym a pomerne frekventovaným popevkom je spojenie zavodu (P-predsadenie) a jadra prihlasky.

k1 , =/1X =: k2 L. k2 \ =

5XAXGXGcBXxdXxzxxdxxxcYyBXcxxBxxAXz f) d/a-Prihlaska skrátená 44 Zvláštnym variantom vysokej prihlasky typu d) je spojenie vrcholov U a V alebo vrchola V s nasledujúcou notou. Ich interpretácia v RI (s výnimkou najstarších prameňov) je nejednotná a nespoľahlivá.

A U=V Z

S408 L L =/2 u L \ =

16.-17. stor. p ,X =/2 L. k2 \ =

k1 , >>/2

5XAxGxxxxBcxdxxcYyBXcxYBxYxAXz

S408 ,: =: L L \ =

16.-17. stor. ,: =: L. k2 \ =

5XxcxxxdxxxcYyBXcxYBxxYAXz

S408 p k U L \ = k , ,: k U k \ = 16.-17. stor. p , ,: / 2U k2 \ = p , ,: =/ U k1 \ =

J002 45 5xxxAXGxYBcxxxdcYyBXxxxxcxxBxxAXz ⇐ Prihlaska v S407 nemá stabilný zápis, avšak jej hlavné charakteristické črty sa väčšinou dajú rozpoznať.

S407 l l l v l | = l l l k1 l k1 l = l l l k1 l l k1 l =

43 St. 3/21, 4/26,27, 7/51, Rslb 4,5, Srit 9, Vskr 7. 44 St. 6/44, 7/52, Vskr 7. V 3. hlase sú to ojedinelé varianty, ale v iných hlasoch ich nájdeme častejšie. 45 St. 7/52, Step 3b.

44

Typu d) zodpovedá v S407 bežná prihlaska, výrazný nástup je vyjadrený iba kriukom. Skrátený variant f) je skrátený už v S407:

S407 k2 v =I l k | = k2 | l D k1 | 1 jj

⇔ Prihlaska patrí medzi typické popevky 3. hlasu a najčastejšou strednobyzantskou paralelou k nej je formula s takmer identickou melódiou: Prihlaska s deklamáciou na „a“:

RI 5YxAxxGxxAxBcXxxxdxcYyBXxcxxBxxAxxz Gr., 12.-14. stor. 5XAxBxcxYdXYBXYcxxBXAXz

Prihlaska s deklamáciou na „d“:

RI 5XAxGxAxBcXdddxcYyBxxYcxxBxxAXz Gr., 12.-14. stor. 5XeXxdddXBxxcXBXAXz

Prihlaska zavodná:

RI 5XAXGXGcBXxdXxzxxdxxxcYyBXxcxxBxxAXz Gr., 12.-14. stor. 5XAXAXXXXXdXXdXxxxBxxcXBXAXz var. xcBx

Je pritom zaujímavé, že grécka #prihlaska stojí často na miestach, kde sa nachádza znamenná kulizma a naopak, na mieste znamennej prihlasky nachádzame veľmi často neumy zodpovedajúce gréckej #mreži (rýchlejší variant #kulizmy). V Anat 6 dokonca nachádzame kolon, ktoré je u Tillyarda pokryté #prihlaskou a u Tarda #mrežou. Podobne ako v ZR má #prihlaska veľmi blízko k #tagancu. Pri tzv. skrátenej prihlaske nachádzame v gréckych prameňoch paralelu iba v Step 3b, pričom ide o formulu iného charakteru. Zdá sa, že znamenná interpretácia melódiou prihlasky je už istou aproximáciou:

45

J002 5xxAxGxYxBcxxxxxxxxxdcYyBXxxxcxxxxBxxxxAXz Gr., 12.-14. stor. 5XAXxxxBcXBGXAGAXcdXcQBXAXz

S-V- -/c – Prehyb veľký ⇒ S-Prehyb veľký46 v 3. hlase definujeme na základe analógie so 4. hlasom. Má podobný neumový zápis a o tón nižšiu melódiu. Nachádza sa v Rslb 1 dvakrát za sebou.

Rslb1: S407 l D = k1 | = 16.-17. stor. k2U ,: =: ,: =:

k2U ,. =: ,. =:

J002 5XcxGABXccYyBYxxxzxxABxxxxcXz J029 5xxGxxxABXYccYyBxxxzxxxABYyAxYxcXz J480 5XGxYxABXYcxxxxzXxBcxdxYxcXz L1709 5XGxYxABcdXYcxxxxzxcYyBYdcYyBXcXz

Step 1b : S407 k1 l l k1 l =i S414 k2U , \ =: \ =: iné k2 , ,: =: ,: =:

RI 5XAxGXAXAXxxxxABXxcXz 46 Rslb 1 a možno aj v Step 1b (podľa S414).

46

S-V-a/a,c,d – Ulomec veľký/ O1Ulom=ecY ⇒ Ulomec veľký 47 sa svojou melodickou kostrou aj krátkosťou podobá na pojezdku. Jeho neumový zápis je nejednotný a melodická interpretácia v RI má podobne ako pri malom ulomci viaceré finály. Pravdepodobne však finála d je správna a v ostatných prípadoch ide o neskoršie zmeny spojené aj s redukciou dĺžky melódie.

S V K Z

16.-17. stor. ,X \ =: =.U = p ,: =:f = U =

=/ =: =X

RI 5XAXBcXxxYdXxxcdxcYyBXxYAXz5xxdxxxxcdxcYyBXxYcxxz

J029 5xxdxxxxBdxcYyBXxYcxxz J672, MT 5xxdxxxxdcYyBXxYcXz

S V K Z

16.-17. stor. p ,: =: ,: =D/ p ,: =: ,= D/

=: = D/

J002 5YXcxYBxcxBcYYdxYcBcxyxdxRcYyBYcxdXzJ480 5YXcXBcXxYYdXxcBcxxxdxRcYyBYcxdXzväčšina RI 5XcXBcXxxYdxxxxxxxYXxcYyBYyABxcXzJ429, MT 5XcXBcXxxYdXxxxxxxxxxxdxcBYxXz

V stichirách oktoichu48 nájdeme ešte ďalšie varianty neumového zápisu: S408 =/ = U =

S410,416,444 =: >> D/ S414 =: >>/ D/

S415 =: ,X D/ =

S429 =: >>= D/

S430 =: => D/

SI 5xxdxxxxxcXXdYycxBycxxz

S414,415 L. ,: =/ ,X D/

S429,432 k1 , =: >>= D/

S411,431 k1 , k1 => D/

S430 p ,: =: => D/

SI 5xxcYyAXYBcXxdxxxcYyBxcxxyAxxz

47 St. 6/46, Srit 1, Vskr 6, pVK. V prostopení sa popevok nezachoval. 48 Anast 1,2,3,4

47

⇐ Ulomec veľký nemá v S407 a S408 jednotný zápis.

S407 p u =* z =/ =I D DI D )| 1 =

S408 , L iU z iU =: = DI

iU )| = ⇔ Ulomec veľký má v strednobyzantských prameňoch jednoznačnú a dosť presnú paralelu, až na rozdrobenie finály, ktoré chýba alebo je nevýrazné. Podobne ako pri malom ulomci sa potvrdzuje pôvodnosť finály c a sekundárny charakter finál d, a.

RI 5xxdxxxxcdxcYyBXxYcxxz Gr., 12.-14. stor., Srit 1 5xxdxxxxcdBXxYcxxz

Anast 1,2,3 5xxdxxxxxcQBXxxcdxxz Anast 4 5xxexdxcxXXXcBXxYxcxxz

48

S-V-a/a,c,d – Skovorotka malá s triaskou ⇒ Skovorotka s triaskou49 sa nachádza iba v stichirách oktoichu a nemáme k dispozícii ruténsku interpretáciu. Melodicky je blízka veľkému ulomcu.

S V K Z var.:

16.-17. stor. L. ,: D/ d> = = U L L. ,: D/ d> =. =.U L L. ,: D/ - =:

SI 5XBYcBXXxYcYYAXBcXxYdYycYyBYcYyBXAYyGxFXGXz var.: xcYyBxAxYGXz xBYyAxGxYAXz ⇔ Skovorotka s triaskou má síce strednobyzantskú paralelu iba v Anat 1,50 tá je však výrazná a zároveň potvrdzuje správnosť finály a:

Gr., 12.-14. stor. 5xxxxdxdRGxxBcXdXeBcXxAXxxAXz SI 5XcYYAXYBcXxxxYdYycYyBYcXBYyAxGxYAXz

49 Anat 1, 5, 7. Názov popevku je len na základe analógie. 50 Rovnakú formulu nájdeme v gréckom st.5/39 – prekladá sa do ZR ako prihlaska.

49

Trieda KM

Popevky na báze kulizmy a mreže

Trieda KM obsahuje záverové popevky prevažne s „ťažkou kadenciou“, ktorej zväčša predchádza ľahká predkadencia. Inými slovami, trieda KM je triedou predĺžených popevkov.

Popevky typu K (= kulizmy) majú po reforme z konca 15. storočia kadenciu s tromi ťažkými neumami (statie, strely) alebo s kombináciou ťažký znak + dva ľahké + ťažký znak. Popevky typu M (=mreže) sa graficky od typu K líšia náhradou ťažkého znaku za ľahký na prvej pozícii kadencie. Súbor popevkov triedy KM v 3. hlase nedovoľuje usporiadanie do modálne kompletnej štruktúry ako napr. v 4. hlase. K-M-dualita takisto nie je viditeľná, ale možno ju pomerne presvedčivo rekonštruovať na základe strednobyzantských paralel.

Dekl. tón Finála Typ K Typ M d c Kulizma c,eb b/c Mreža d,a a Previvka Previvka malá d a Nametka d,a a Zadevec Taganec a a Lacega G,b F Mreža nízka

50

K-d/c – Kulizma / Kul=hzma p=olna] Kulizma je hlavný záverový popevok v 3. hlase. Uzatvára najmä vnútorné periódy; na konci irmosov je zriedkavejšia, keďže ju odtiaľ vytlačila nametka. V preklade RI si môžeme všimnúť dva rôzne spôsoby melodickej interpretácie znakov kadencie, pričom voľba medzi nimi nepodlieha nejakým viditeľným pravidlám. V ruskej interpretácii takúto dvojakosť nepozorujeme. a) Kulizma plná / Kul=hzma p=olna] 51 ⇒ Dlhší tvar kulizmy má charakter zloženého popevku a nesie prívlastok plná. Od strednej kulizmy sa v neumoch líši prítomnosťou znaku složitia pred kadenciou. Spravidla jej predchádza K-predsadenie. Nástup A+U+R môže byť zdvojený. A U R C1 c2 C2

S408 L ,: k2 L L L d ,: \ = U - = var.C1 =z = U 16.-17. stor. L. ,: k2 L L L d, ,: \ = U - =

,: k3 k2 k1 L L L ,: k2 , L L L

RI 5xdYycXdexxYfXeXdXdddXdcYyBXxcdXYexxdYycxdXBdxcYyBxxYcXz alt. C2 xdxdcYyBxxcxY z var.: J029

xxcxex xdYycxdYyRcxxxBcYdxycYyBxYxcxz SI 5xdYycXdexxYfXeXdXdddXdYycYyyBXYcdXYexxxdYycxdXxcBxxcXz Poznámka: V podkarpatských irmologionoch 18. storočia badáme (kánon Vskr) občasnú tendenciu rozdeliť K-predsadenie+Kulizmu ešte pred deklamáciou kulizmy. Z hľadiska dĺžky oboch takto vzniknutých polovíc, posudzovaných predovšetkým pľúcami kantora, je to pochopiteľná zmena, hoci v neumoch ani v štruktúre textu nemá oporu. Výsledkom je však nová dvojica samostatných popevkov v prostopení.

Pôvodne: K-predsadenie // Kulizma…

Nové delenie: 5xxcxBxcxdxxxxdYycXdexxYfXeXdXzXdddXdcYyBXxcdXYexxdYycxdXBdxcYyBXYcXz 51 Výskyt: St. 1/2, 4/27, 5/34,38, 6/43, 7/54, 9/66, Srit 6,9, Vskr 4,9; pVK.

51

⇐ Kulizma plná je v S407 stabilným popevkom, ktorého neumový zápis má spravidla jeden z nasledujúcich tvarov:

A U R C1 c2 C2

S407 l l k2 l l l v l | =U =* =

var.: D ,> | 1 b) Kulizma plná s nízkym nástupom 52 ⇒ Kulizme plnej s nízkou nástupnou časťou nikdy nepredchádza K-predsadenie. R C1 c2 C2

S408 L L L d ,: \ = U - = var.C1 k U 16.-17. stor. p L L L d, ,: \ = U - =

5xcxdddxxdcYyBXcdXexxdxxxxdcYyBxxXcxYz var.C2 xxdYycxdxBdxcYyBXcXz A U C1 c2 C2

S408 L d ,: \ = U - = var.C1 = U 16.-17. stor. k2 d, ,: \ = U - =

p L d, ,: \ = U - =

5xxcdxxxexYdcYyBXcdxxexxdxXxdcYyBXXcxYz var.A+U 5xdxdx var.C2 xdYycxdxBdxcYyBXcxz

⇐ Kulizma plná s nízkym nástupom je v S407 len kratším variantom kulizmy plnej s neakcentovanou prístupkou:

C1 c2 C2

S407 l l l l l d l | =U =* = var.: ,> | l | l | =U =* =

52 St. 9/69 (dvakrát), Srit 4, Vskr 6; sD1,2, SA 9.

52

c) Kulizma stredná / Kul=hzma sr=edn]] 53 ⇒ Kulizma stredná je predĺžený popevok, tj. bez rozdelenia znakom složitia. Väčšinou mu nepredchádza K-predsadenie. Kadencia môže mať oba tvary. V najdlhšom tvare ho nájdeme v st. 8/58. Bežne je však nástupná časť kratšia. Ide o výlučne irmologický popevok.

U1 A U2 R (S) c C

S408 , k L L L k2 \ k U L \ = U - = L ,: k2 L L L k U ,: \ = U - =

16.-17. stor. , k , L. ,: k2 L L L ,: \ = U - = p ,: k2 L L L ,: \ = U - =

5XcxxdddxdYycXdeXYfxexYdxxxxxxxxxxYcdxxexxxdYycxdXBdxcYyBXcXz var. c (J029): xcxex xcYyBYxex var. C: XdXxdcYyBXXcXz

V st. 3/16 a 5/36 nachádzame zvláštny nástup strednej kulizmy, pripomínajúci K-predsadenie rozpustenmé do nasledujúcej kulizmy. Ide o jav, ktorý sa objavil až v 16. storočí a nemá oporu ani v S408, kde je bežná stredná kulizma. Jeho pokračovanie môžeme sledovať v RI, kde takýto začiatok nájdeme bez opory v akomkoľvek neumovom podklade.

p , ,: k2 L L L ,: \ = U - =

5XcxBxcxdxYxxdddxxcdXYexYxdYycxdxYBdxcYyBXxcXz ⇐ Kulizma stredná sa v S407 zásadne nelíši od kulizmy plnej. Neumový zápis má typologicky jednotnejší, zároveň však voľnejší v počte znakov predkadencie c.

S407 l l k2 l l l v v l l | =U =* =

53 St. 1/5,7,8, 3/19, 4/30, 5/35, 7/51, 8/57-9, 9/66, Rslb 3,5, Srit 7, Vskr 6,8,9. V stichirách ju nenájdeme.

53

d) Kulizma stredná s nízkym nástupom 54 ⇒ Kulizma stredná môže mať tiež redukovanú nástupnú časť.

S408 L L L k U ,: \ = U - = 16.-17. stor. p L L L L. ,: \ = U - =

k2 L L L vp ,: \ = U - =

5XxcxxxdddxxxxxxxdxxcdXYexxdYycxdxYBdxcYyBXxcXz var. C: XdxdcYyBXcXz V stichirách na utierni Strastí (sStr 1-3) sa v J002 a J289 dôsledne (tj. nejde o náhodu) kulizma stredná interpretuje melódiou derbice. Neumy to v kadencii umožňujú, ale o presnom súlade s nimi nemôže byť reč.

16.-17. stor. p L L L L. ,: \ = U - =

5XcxBcxxdxxcccxxxxxcdxcYyBXxABcdXxdxcBxxxz ⇐ Kulizma stredná s nízkym nástupom sa v S407 ťažko lokalizuje. Buď uvedené irmosy chýbajú alebo na mieste tohto popevku nestojí v S407 kulizma. Podľa st. 4/27, 6/45 a po zvážení novších analógií sa ako reprezentatívna javí nasledovná konfigurácia neumov:

l l l v l | =U =* = ⇔ Kulizma v ZR predstavuje výrazný a veľmi presne vyprofilovaný popevok. Jej strednobyzantské paralely sú väčšinou výrazné, čo môžeme ilustrovať príkladom:

Srit 9 ZR 5XdxdxdYycXdeXfxYexYdcYyBXxcdxYexYYdXdcYyBxxxcxxZ Gr., 12.-14. stor. 5xxdxdxxxxxxxxxxxxxYexxdxxxxxycxexxydxxcdBxYycXZ

Grécka #kulizma má mnoho melodických variantov plynule prechádzajúcich k iným formuliam (zvlášť k #mreži), pomerne voľnú prístupku a predovšetkým, niet v nich stopy po rozlišovaní plnej a strednej kulizmy či vyššej a nižšej prístupky – to je pravdepodobne ruská invencia. Prítomnosť či neprítomnosť K-predsadenia v ZR takisto nemá v gréckych paralelách

54 St. 1/8, 3/22, 4/27,29, 5/35, 6/45, 7/53; sStr1-3.

54

štatisticky významný náprotivok, ale v melódii typu III by sme K-predsadenie (dlhšie než znamenné) azda mohli vidieť.

Uvedieme teda hlavné typy gréckej #kulizmy, pričom však zdôrazňujeme, že táto typológia nemá žiadnu presvedčivú koreláciu s typológiou znamennej kulizmy.

Typ I 5xxddxxxxXxexdxcxxxexxxXxdxxcdBxYxxxcXZ 5xxxxxAXXBxcXxdddxYXxeXxxcXxeXxXxdXcdxxxxxxcQBXz XcBcdXz

Typ II 5xxxddxefxeSdXcXeXxYXxdXcBcdxxcQBXz Typ III 5xxGxcxcxBxcxxxdddXxxxxxxxxxxcXeXxXxdXcBcdXxcBXz

5xxGxcxcxBXcXdeXeXeXxxxxxcXexeXYdXcdcBXxcdXz 5xxAxcxcxBXcXdXdXXeXxxxxxYcXexeXdXxcXxxxxBccQBXz 5xxxxxxxxAxBxxcXdRxxdxxxxxxxxxxxxxcXeXxxxdXxcxxxxxxxcXz 5xYcQBxYAxBXcXdexdXeXdddxxxxxxxxxxxYxdXxcBXxxxcXz

?K-predsadenie?

55

K-d/a – Nametka (veľká) / Nam=etka Nametka je štandardným zakončením irmosov 3. hlasu, prípadne ich vnútorných významových celkov. Je to rýdzo irmologický55 variant kulizmy, čo potvrdzuje aj občasný výskyt K-predsadenia pred ňou a prípadná reliktná melódia kulizmy (v RI) na miestach, kde je v neumoch nametka. V S408 nájdeme dva typy nametky, archaický (nereformovaný) a novší, pričom rozdiel medzi nimi iste odráža aj rozdiel v toku melódie. V rukopisoch od 16. storočia ostáva už len novší typ s bohatou variabilitou v neumovom zápise.56 Týmto neumom zodpovedá presne iba ruská interpretácia popevku. Bežná ruténska nametka je v približnom súlade s neumami len vo vybraných prípadoch, keď nestojí na konci irmosov či stichír.57 Najlepší súlad (aj na konci piesní) konštatujeme v starších rukopisoch (J002, J029, J480).

C2 U R C1 c2 V K Z

S408 , k1 L L L k2 d L L =/ = + var. Z: = L k1 L L L k L; L L =/ = +

16.-17. stor. , k1 L L L L. ,: k2 , =/ \ + var. U: =/1X , k2 L L L k2 =/1X k2 L =/ \ +

k2 L; k2 L =/ / U + var. p , , L L L =/ \ +

SI 5XcxdxdddxXXcdYXcxBXxcXxxxcBxxxxAYXz var. c2: XdxBX RI – Stredová nametka var. K: var. c2: var. V:

J002, J029 5xxcxdxdddXxxxxxxxxYdYycXxBxxcdYycXxBYyAxGxYAxxz xBYyABcX xdYycXBYyAX xcx 5XxxxdxdddxYxxxccdxxcYyBXABxYxYcdYycXxBYyAxGxYAxXz var. V+K: xcdxcYyBYyAYyGxx

iné 5xxcxdxdddxxYxxxxxxxxxYcxBxxxcdxxxcBXxYAXz 5xxBxcxdddxxxxxxcxxdYycXxBYxxcdXxcBXxAXz

55 V stichirách a antifónach sa nametka nenachádza, s výnimkou pVK (v časti rkp. alternatívne k previvke). 56 Uvádzame hlavné typy neumového zápisu najmä podľa S410, 414, 429. Prípustné a bežné sú však aj rôzne kombinácie prvkov uvedených v základnej typológii. 57 „Stredová“ nametka spravidla ukončuje prvý alebo druhý riadok piesní. Jej ekvivalentom je voznos stredový v 4. hlase. V J029 sa niekedy interpretuje ako previvka alebo prihlaska.

56

Ruténska melódia konečnej nametky konzervuje staršiu tradíciu – zodpovedá približne archaickým neumovým konfiguráciám z S408, ale pre inverzný pohyb melódie v predkadencii sa už nedá zosúladiť s novšími neumami.

Konečná nametka U R C1 c2 V K Z

S407 l l v D l | =U =* X

S408 , k1L L k L k2 d L L =/ = + var. K:

J002 5XcxxdddxBxYcxcYyBXxxYAxBxYcdYycXxBYyAxGxxAXZ XBYyABcxxx XBYyABYcYyBxxx J029 5xxxdddxdYycYyBXcYyQdYycYyBxxxYAxBxcYyBdYycxxBYyABYcYyBXAXZ xBYyABcX

J002 5xxxdddxxYcYyBxxxcdxYcYyBxxxxxABxYxxcxxxxxxBYyABcxxxAxxZ var. xcx

J029 5xxdddxYxcYcYyBxxxcdxcYyBXxxxABxxxcxxxxxxBYyAYyyGcXAXZ var. V+K: xcYYBYAYyGxx

J002, J029 5xxdddxdYycYycYyBxxx

iné RI 5xcxdddXxcYyBxxxxxcQBXxYAxBXcdYycXxBYyABxcQxAXZ 5xYdxYcQBXYAYyGABXYxcxYXYBYYABxcQXAYxZ

Var. K – Karp. xBYyABcX J672 xBYyABcxBx I229 xBYyABxcBxx xBYyAcQBxY ZM, Olš. xBYyABxcQBxx

⇐ Nametka sa v S407 nachádza takmer v polovici prípadov na podobných neumoch ako kulizma. Prístupka je však niekedy odlišná a katabáza môže byť rozbitá do dvoch slabík.

| 1 l |> =U =* X var. C: =U l l X l l l | =U =* X l k1 , l l | =U =* X l l v D l l | =U =* X

57

Takmer v tretine prípadov sú v S407 na mieste nametky neumy pripomínajúce novšiu previvku. Prístupka je zhodná s väčšinovým tvarom, ide teda len o modifikáciu kadencie.

l l l | =U =I = var. C: =U )I = l k1 , l l | =U =I = l l D l | =U =I =

Asi v šestine prípadov je novšia nametka na miestach, kde sa v S407 nachádza odľahčená kadencia (typu mreža) s dvoma ťažkými znakmi:

l l l k D l l k1 = X l l k1 D ,> k2 = X l | k l =I X

⇔ Nametke (najmä konečnej) v strednobyzantských prameňoch zodpovedá veľmi jednoznačne formula podobná #kulizme, ale s odlišnou prístupkou, veľmi podobnou tej, akú má ruténska nametka. Nametka ako osobitný popevok má teda korene už v byzantských irmosoch. Všimnime si, ako grécka melódia ladí s neumovým zápisom v S407. Nametka konečná S407 p k1 l l | =U =I X

Gr., 12.-14. stor.: 5XcxcxdxcxxxxdxxcQBxxABcXcdBXxxxxcXZ 5XxxxcxdxcxxxxdxxcQBxxABcXedcBXxxcXZ

Ruténska melódia síce nasleduje byzantskú, ale má odlišnú distribúciu nad slabiky. Vzťah ruténskej melódie k starým neumom a k byzantskej melódii je teda rôzny:

RI – melodický vzťah 5xYcxxdddxYxxxxxcQBXYAYyGABXYYcxBYYABxcQXAYxZ Gr., 12.-14. stor. 5XcxcxdxcxdxxcQBxxABcXcdBXxxxxcXZ

RI – neumatický vzťah 5xYdxYxxxcQBXYYAxxBXXxcdYycXxBYyABxcQxXxAXZZ

58

V chrysanthovských prameňoch je na mieste #nametky konečnej podobná formula, ktorá je o kvintu nižšie. Ak by chrysanthovská melódia naozaj kopírovala starobylý nápev, určite musel byť tón h neznížený. Zaujímavý je aj rytmický a čiastočne terciový súlad chrysanthovskej a ruténskej melódie, akoby ruténsky nápev odrážal určité vývojové medzištádium byzantskej melódie azda niekedy v 15.-16. storočí.

Gr., 12.-14. stor. 5XcxdxcxxdxxcQBxxABcXedcBXxxxxYcXZ Gr., 18.-20. stor. 5XAxAxGFXGxxxGxxxxxxxxxxAGxxxFEXxxFXZ

RI 5xYdxYxxxcQBXYYAxxBXXxxxxxxcdYycXxBYyAxGxxAXZZ Stredovej nametke v dostupných prameňoch nachádzame iba tri (Srit 7,9, st. 5/39) strednobyzantské paralely. Hoci sa všetky zhodujú, ich melódia pripomína skôr #previvku, pričom neumový zápis v S407 je v dvoch prípadoch sporný a raz skutočne aj vyjadruje zadevec. Napriek výhradám vidno istú blízkosť gréckej melódie s ruténskou, najmä podľa J002, J029.

Nametka stredová S407 P l k2 lll =U l l =

Gr., 12.-14. stor. 5xxdxcxcxdxxcQBxxABPxYxGBcXAXz 5xxdxcxxxxdxxcQBxxABPXGxBcXAXz

J002, J029 5xxdddXxdYycXBYyAXxxcdYycXxBYyABcXxYAxxz Chrysantovská melódia má voči strednobyzantskej aj ruténskej o kvintu nižšie finálu:

Gr., 18.-20. stor. 5XcBxAxAxAGxxxFxxFxxxxx*GxxxxxxFEXxDXz RI 5xxcxdxdddxxYxxxxcxxBxxxxxcdxxxxcBXxAXz

59

K- a,c,d/a – Previvka / Prev=hvka Previvka je popevok, ktorý je typický predovšetkým pre stichiry.58 Jeho variantným zápisom v neumoch býva kulizma. Ide o novší popevok, ktorý nemá ešte ani v S408 presvedčivého predchodcu. Jeho interpretácia v RI je pomerne jednotná, ale v dvoch variantoch. Deklamácia na tóne a je v lepšom súlade s neumami.

c V K Z

16.-17. stor. k2 = U m \ = U >>/ = d, C k1 ,: k2 = U m \ = U >>/ = d, p L L L ,: k2 = U m \ = U >>/ = d,

k1 ,: k2 L L L ,: k2 = U m \ = U >>/ = d,

RI 5XcxBcXdddXxxxxxxxxxxxdxcBxxxcdXcYyBXABxcxxBYyAxGxxAXz var. xcQBxY 5xxxAxxGxxAAAxxxxxBcxxdxydxcBxxxcdxxcYyBXABxcxxBYyAxGxxAxxz

L L. m \ = U >>/ = d,

pVK // J002 5XcxcYyBxxcdxxYcYyBXYABxcxYGABcXYxAxxZ J480 5XdxcxcYyBxxxcdXcYyBXYABxcxYBYyAYyyGXAxYZ

V irmologione sa previvka nachádza iba dvakrát, pričom sa od stichirovej líši v prístupke. V st. 9/68 bežný nástup nahrádza neúplný ulomec. St. 9/68

c V K Z

S408 =: D/ k2 u = U =/1 = 16.-17. stor. =: D/ L L. m \ = U >>/ =

RI 5xxdcxxxxxxzxxcxYcxxcdxxcYyBXABxcxBYyAxGxxAxxz J029 5xxYcxXXxxxzX

58 sD1-2, pVK, SA 9a, Step 1c. V irmologione s odlišnou prístupkou – st. 6/45, 9/68. Stichiry oktoichu – najčastejší popevok.

60

V st. 6/45 tvorí prístupku vozmer a melodická interpretácia je celkom odlišná. St. 6/45 S c V K Z

16.-17. stor. / 2U k2 L. ,: = U >>/ =

RI 5xxcYyBXcxYBYyAXGXGcBXYABcYyBXYcXz J672 5xxcYyBXcxxBxxAxxxGcBXxxdxxxdXz

⇐ Previvke v irmologione S407 zodpovedajú neumy podobné kulizme:

S407 l k2 m L =U =* X l (I v ,> | =U =* =l X

⇔ Previvke v strednobyzantských prameňoch zodpovedajú dve melodicky odlišné formuly. Ide pravdepodobne o dve rôzne modifikácie rovnakého základu, keďže obe formuly sa nikdy nenachádzajú naraz v jednej stichire. Korelácia výskytu znamennej previvky a jej gréckych paralel je vysoká.

I. Prvú paralelu previvky nachádzame len v prvých stichirách na Hóspodi vozzvách (Anast 1-3 59) a v sD1. Podľa gréckych neumov a podľa S408 vidíme, že v skutočnosti nešlo o #previvku, ale o popevok, ktorý sa až neskôr v ZR zmenil na previvku po prehodení dvoch znakov kadencie:

Gr., 12.-14. stor. )i // ^i //

L

S407 )I =* =

S408 =I =* =

16-17. stor. =U )I = Pôvodné poradie znakov kadencie nachádzame ešte v S407 a 408, ale v novších rukopisoch sa stráca – bol nahradený najčastejšie nametkou. Strednobyzantská melódia prvého typu je charakteristická finálou a , v čom sa zhoduje so znamennou previvkou. Zvlášť významnú zhodu pozorujeme v porovnaní s previvkou podľa J002 (na konci pVK):

59 Anast 2,3 iba podľa Tarda, Tillyard má na týchto miestach #kulizmu a #prihlasku

61

Gr., 12.-14. stor. 5xxxxxcxdXxcxXdXcQBXABYXYGAXxxAXz 5xxxxxcxdXxcxXdXcQBXABPXGABXAXz 5xxBxcxdxcccxdxxcQBXABPXGAXxxAXz

RI – J002 5XcxcYyBxxcdxxYcYyBXYyYYABxcxYYGABcXYxxAxxz

II. Druhá paralelná formula k previvke, ktorú nachádzame najmä v stichirách oktoichu

mimo Anast 1-3 a sD1, početne prevažuje a aj podľa neumového zápisu je zrejme „tou pravou“ predchodkyňou znamenného popevku. Znamenná previvka má voči gréckej finálu o terciu vyššie.60

RI 5XBcXxdddXdxcBxxxxcdXxxxxcYyBXxxABxcxxBYyAxGxxxAX z

Gr., 12.-14. stor. 5xxBcxxdXxxxdRGXXABXxcGXxxxAXxGFXxxxFXz , .. i //

L,x i 1 1 \i

, ̂ //i jj //

L

16-17. stor. ,> k =U m \ =U )I = Grécka #previvka s finálou F plagializuje charakter stupnice, čo azda implikuje

zníženie tónu h do čistej kvarty b-F s cieľom odstrániť nežiadúci tritonus. Formula je presne vyprofilovaná, variabilitu vidíme iba v prístupke:

5xxdxdxxGX 5xxAxBcxdXdRGX 5xxcxcxcX 5xxAxBcGX 5xxAxBPAxGX 5xxcxAOxGX + XABXcGXAXGFXFXz

60 Predpokladáme, že ide o výsledok novšieho vývoja – v gréckom 3. hlase sa finála F v priebehu 15.-17. storočia stratila v prospech vyšších a,c. Finála F sa do 3. hlasu vrátila až transponovaním nápevov o kvintu nižšie, takže finály a,c dali moderné D,F.

62

III. Osobitným prípadom je sporná irmologická „previvka“ v st. 6/45. Navzdory ruským neumom má ruténska melódia iný priebeh, pričom ten má oporu v gréckych prameňoch: Podľa nich ide o neštandardnú #kulizmu:

RI 5xxcYyBXxcxYBYyAXxGXGcBXYABcYyBXYycXz Gr., 12.-14. stor. 5xxcxcxdxcxBxdXxcxxxxxcxxxxcXz

M- c/a,c – Previvka malá Previvka malá61 je skrátená rozdelením prvého znaku kadencie na dve slabiky. Melodickú interpretáciu máme k dispozícii len zo Step 1c, je však zhodná (v rozpore s neumami) s bežnou previvkou.

16.-17. stor. ,: k2U / 1U >>/2 = m \ / U >>/ =

SI 5xxcYyBXYcdXYdYycxxxxABYcXxBYyAxBxxAxxz RI 5XcdXcYyBXxxABxcxxBYyAxGxxAXz

⇐ Previvke malej v irmologione S407 aj S408 zodpovedajú neumy podobné kulizme s dvojslabičnou katabázou:

S407 l k2 L =U l l X k k2 =U l l X

⇔ Previvke malej v Step 1c podľa strednobyzantských prameňoch zodpovedá formula

Gr., 12.-14. stor. 5xxcXAGXFXxFXz Tá však na inýách miestach zodpovedá tagancu konečnému.

61 Rslb 6, Step 1c.

63

K- ??? – Skovorotka / Skovor=otka Skovorotka sa v 3. hlase objavuje výnimočne62 v rukopisoch 16. storočia ako alternatíva kulizmy na konci piesní. V RI aj SI sa ignoruje, inými slovami – melódia sa prekladá podľa tých neumových rukopisov, v ktorých je kulizma.

S407 l l k2 =U = k2 l l X 16. stor. k2 L L / 2U ,: k2 =: d, +

k2 L L / 2U ,: k2 =: d,L; +

L. ,: k2 L L L d, ,: \ = U / U L; + ⇔ Skovorotka v strednobyzantských prameňoch nemá jasne identifikovateľnú paralelu. V Anat 4 je na konci bežná #previvka a v sD1 formula s črtami nametky, ale s bohatšou ornamentáciou. V st. 1/6 je formula s finálou F v kadencii podobná #zadevcu, ktorá však aspoň v prístupke pozoruhodne ladí s neumami v S407.

S407 l l k2 =U = k2 l l X

St. 1/6 5XAxAxdxxBccQBXAxBcXcXzXAXAXGAXAXFXZ sD1: 5xcxcxcdcxcxxdxYYcQBXABcdxYxedcBxxxxxxxxxxxxxxcYdedYcXZ

62 St. 1/6; sD1.

64

K- a,d/a – Zadevec/ Zad+0vecY ⇒ Zadevec je v 3. hlase predovšetkým záverový a konečný popevok, ktorý sa funkčne aj melodicky líši od svojho menovca v 1. a 4. hlase. Pre svoj neumový zápis sa niekedy zamieňa s ohybkou. Je v blízkom vzťahu s tagancom a neumy v S407-408 ukazujú, že v mnohých prípadoch aj stojí na mieste pôvodného taganca.

Zadevec má dve základné melodické interpretácie, ktorých voľba závisí najmä od toho, či popevok stojí vnútri piesní alebo na konci. a) Zadevec stredový 63 Stredový zadevec uzatvára vnútorné významové celky piesní. Má krátku či dokonca žiadnu deklamáciu na tóne a alebo dlhšiu deklamáciu na tóne d. S deklamáciou na a:

R S V K Z

S408 k1 , k1 , k1 ,: =: L \ =

, L L L =/ L \ =

L L L k U L \ =

16.-17. stor. k2 L L L L. ,: =/1^ , \ = var. L L. / U .

SI 5xYxxxxAAAxxxAYyGXABXYxcQBXxxYAxBxYxxxAXz J002 5xxAxGxAAAxxxxxxxxBxcdxcYyBXxYcxBxxxxAXz var. XcxBYyAxGxxABXz RI 5XJYyFXxxAAAxAYyGXABXxcQdXxxYcxBxxxxAXz var. xYcQBXYx

5xYAxGxxYAAAXxxxxxBxxcQdXxxYcxBxYXAXz J029,480 5xYAxGxxxxxxxAxxxxxxxBxcYyQdYycYyBXcxBYyAxGxxAYyOBcYyBxxxz var. XBxAYyGxxx

Vo Vskr 9 je finála rozdrobená silnejšie: -.

XAOBxAGXz

63 St. 1/8, 8/61, Srit 4,5, (6,7 ?), Rslb 8,9, Vskr 1,9, pVK. S deklamáciou na d: Srit 4,5, Vskr 9, sD1.

65

S deklamáciou na d: A U R S V K Z

S408 L. ,: k2 L L L ,: k2 L L L k U L L \ =

L L L , L =: L \ =

16.-17. stor. L. ,: k2 L L L. ,: k2 L L L L. =/ ̂ , \ = var. L k .

RI 5XdexxfxexdxdYycXdeXfxexdddxcYyBxxcQdXxYYcxYBxxxxYAxxz var. xyycQBXx 5xdYycXdexxfxexdxdYycXdeXfxexdddxcYyBxxcdxcYyBxYxYcxYBxxxxYAxxz var. xcYyBcdxx

J029 5xdexfxeYydYycxYdxxxdeXfxexdddxcYyBXcdxcYyBxYYcxBYyAxGXYAxxz var. xBdxcYyBxx Finála môže byť rozdrobená podobne ako v prípade zadevca s finálou a. ⇐ Zadevec stredový v S407 definuje štvorslabične rozbitá kadencia kulizmy alebo (podobne ako v S408) neumová sekvencia taganca.

S407 l l l | =U l l = l l l v l ,> | 1 =U l =* = l l l k1 l | =

⇔ Zadevec stredový má v strednobyzantských prameňoch najpresvedčivejšiu paralelu v Srit 4,5. Grécka formula sa až na terciu v kadencii zhoduje so zadevcom podľa J002:

Gr.,12.-14. stor. 5xxAxBxcxdxcxBPAXGXAXBXcdcBXAOxGXAXz J002 5xAXGxxAxxBxxcdxYcYyBXxYycxxBxxAXz Iný typ #zadevca s vyššou prístupkou a nižšou kadenciou podobnou #ohybke nachádzame v Srit 9 a sD1:

L. =/ ̂ , \ =

5XcQAxBxcXdXcXcdXcQBXABXGAXBcXAXz

66

b) Zadevec konečný 64 Konečný zadevec stojí najmä (ale nie výlučne) na konci piesní. Od stredového zadevca sa v J002, J029 väčšinou nelíši, v novších RI má pri rovnakej kostre osobitný spôsob rozdrobenia. Varianty v katabáze sú zhodné s nametkou.

A U R S V K Z

S408 k1 , k1 , L L L =/1 L \ =

=/f L \ =

L L L ,: =: L \ =

16.-17. stor. p , k2 L L L L. ,: =/ ̂ , \ = var. L L ,: =/ ̂ , \ = k1 , =/1̂ L \ =

SI 5xXxYGxxAAAxxxxxAYyGxxYABxxxxccYyBXxAxBxxxxAxxz 5XxcYyBxxxcdYycXBYyAxxBxxxAxxz

J002 5xAxYGxxAAAxxxxxxxYxxxxBxxxYccdXxcxxBxxxAxxz var. V: xxcdYycYyBX 5xAxYGxxAAAxxxxxxxYxxxxBxxxYcdYycXBYyAXcxxxAxxz

J029 5xAxxGxxAAAxYxxxxxxxxxxABXcYyQdxcYyBXcxBYyAYyGXAXZ RI 5XAxxGxxAAAxxxxxxxAYyGXABXxcdYycXBYyAYxBYcQYxAxxZ

5XAxxGxxAAAxxxxxxxXXXBXcdYycXBYyAYxBcYxxxxAxxZ var. K:

I229 xYBYyAxcQBxxAXz J672 xBYyAxxBYcBxx J029 xBYyAxxcYyBX

64 St. 3/22, 5/35,37, 6/47, 8/60,61, SA 9a,d, Step 2a.

67

V antifónach sa nachádza zadevec, v ktorom môže strelu nahrádzať prevodka. V SA9a tomuto zadevcu predchádza T-predsadenie65, v Step 2a je melodická interpretácia nižšia a spomenieme ju o niečo ďalej.

SA 9a: S408 k1 , L; L \ =

16.-17. stor. k2 / U L; L \ = var. L.

k2 / U =/ ̂ , \ = var. L.

J002 5xdxdYycxcYyBxxxcdYycXBYyAXcYyBxxxAxxZ ⇐ Zadevec konečný má v irmologione S407 ako predchodcu osobitný grafický popevok:

l l (I l l X l (I l k1 X

V antifónach nachádzame neumy zodpovedajúce skôr prihlaske:

SA 9a | =I k l l l X Step 2a l k k1 l X

⇔ Zadevec konečný má v strednobyzantských prameňoch pomerne stabilnú paralelu66, ktorá je pozoruhodná tým, že môže mať finálu F aj c. Vzťah medzi znamenným a byzantským konečným zadevcom však nie je celkom čitateľný.

Gr., 12.-14. stor. 5XXXXXcXdXXxAXcdXcXZ 5xxAXBXcXBPAXGXxxdXcXZ 5xxAXBXcXXAXxGXABXcXZ

5xxAxxBXcXXAxxxGAXAXFXZ

65 Výraznejší nástup taganca. 66 Podľa St. 8/61, Step 2a, Anast 1-3.

68

c) Zadevec prvohlasný V Rslb 8 nachádzame zadevec s interpretáciou na spôsob 1. a 4. hlasu. Neumový zápis v S407 je rovnaký ako pri ohybke a popevok je priebežný.

S407 l =I l | = S408 L - , \ =

16.-17. st. L =/1X , \ = ,: =/ ̂ , \ =

J002 5XYGxxABYyAXxJYyFxxAOxYGXz J029 5XYJYyFX RI 5XYGxxABYyAXxxYGxxAxxGXz

d) Zadevec zvýšený V Srit 5 nachádzame popevok s neumovým zápisom podobným zadevcu v nezvyčajnom kontexte zmien ladenia. Neumy v S407 pochopeniu situácie nepomáhajú, pripomínajú osoku s rozdrobenou finálou. Podľa L1709 a J029 melódia pripomína opočinku z 2. hlasu. Na konci popevku sa v J029 ladenie vracia späť, tj. h sa mení na znížené b. Novšie irmologiony, ale aj J002, sa so zmenou ladenia vyrovnávajú transpozíciou popevku.

S408 L ,: =/2 L k2 =

16.-17. st. L ,: =: L k2 / U L. ,: =:f L. k2 -

L. ,: =̂: , \ =

J029, L1709 5xqXcYyBXcdXxeSdXYxcxxdXpxAOGXxz MT 5xxxxBYyAXBcXxdRcxxxBxxYcxxxxGNFXz J002 5xxxxxBxxcXddYycXYBYyAXcxxxxGxXxz

Je možné, že tento popevok je výsledkom chyby. Podľa strednobyzantskej paralely by na tomto mieste mal byť bežný podjezd a za ním mreža (v ZR/RI je derbica alebo lacega). Táto chyba môže byť indíciou, že v podjezde a mreži sa pôvodne tón e neznižoval. Záverečný pokles o kvartu môže byť len mylná transpozícia miesto modulácie, tón a by tak zodpovedal nezníženému e.

69

e) Zadevec znížený V Step 2a,b nachádzame formulu podobnú zadevcu, kde sa melódia v kadencii znižuje o tón. V katabáze je kriuk namiesto zapjatej. V Step 2a je interpretácia RI nejednotná a v rozpore s neumami, uvádzame preto variant SI: S408, 412 L L; k2 \ =

16.-17. stor. ,X =M ̂ k2 \ =

SI 5xxxAYyGXxABcYyAxxxxxBXAxxxGxxz V Step 2b predchádza popevku neoddeliteľné nízke K-predsadenie. Melodický preklad nie je v SI ani RI úplný, takže presné pôvodné znenie popevku nepoznáme.

S407 k2 l l =I =I D, z k1 l = S408 k , ,: =: =M =z k2 \ =

16.-17. stor. k , ,: =: =M =.U =/1X k2 \ =

SI 5xxxAxGxBcxxdXBcxBYyAXGxAYyGXxABxcQAxxBxAxxxGxxz RI 5xxxAxGxYxcxYdxxAOGXxxxxxxxxxxABxcxxBXAxxxGxxz 5xxxAxGXBcxxYdxxABxAYyGXxxxxxxxxABxcxxBXAxxxGxxz

⇔ Zadevec znížený má v strednobyzantských prameňoch zaujímavé paralely, ktoré nepripomínajú bežný #zadevec, majú však aspoň jeho štandardnú finálu a.

Gr., 12.-14. stor. 5XAXBcXdXBxcQGxXABAGxExFxAXz 5XcdXeXeSdXdRGxXABAGxExFxAXz 5XAxGxAxBcxdexcBXAXz RI 5xxAxGxcxxdxxxxxAOGXxxxABxcxxxBxAxGxxz SI 5xxxAYyGXxABcYyAxxxxBXAxxxGxxz

70

M (V-IV)- a,c/a – Taganec/ Tag=anecY ⇒ Taganec v 3. hlase67 má pri rovnakých neumoch tri rôzne melodické interpretácie s množstvom variantov, pričom prevažujúca melódia je vo veľkej miere zhodná s nametkou a zadevcom. Taganec síce nemá v neumoch žiadne znaky záverových popevkov, ale napriek tomu prevažne slúži ako záverový; na základe variantných zápisov usudzujeme, že ide v skutočnosti o mrežový protipól zadevca. Niekoľkokrát ho nachádzame aj vo funkcii priebežného popevku, ale vtedy je väčšinou v S407 na jeho mieste bežná prihlaska. a) Taganec holý Najkratší taganec je len čistá kadencia.68 Má jedinú melodickú interpretáciu – ako zrýchlená prihlaska. Ide skôr o priebežný alebo zlomový popevok.

V K Z

S408 k2 u \ = 16.-17. stor. k2 L. \ =

RI 5XdXYcYyBXcYyBXYAxxz var. Z: xxAOBxXz xxAxOBycYyBXxz xxABXz 5XdXYcYyBXxcYxAXz

b) Taganec krátky Spravidla kadencii predchádza holubec. Interpretácia na spôsob rýchlej prihlasky je zriedkavá a nepovažujeme ju za smerodajnú.

S V K Z

S408 ,: k2 u \ = var. L 16.-17. stor. ,: k2 L. \ = p k2U L. \ =

J002 5xxcxYxdxxxBxYcYyBXxAXz J029 5xxcYyBxYdYycXBYyAxYcYyBXxAxxz var. K+Z: XBYyAXcXAXz RI 5xxcxdYycxYxBYyAxxBcXxAXz 5xxcxYxdYycxxxBxYcYyBXxAXz

67 Mimoriadne frekventovaný popevok – jeho absencia upúta iba v stĺpových irmosoch (8. pieseň) a v kánone Srit (prítomný iba v 9. irmose). 68 St. 3/21, 6/43. Step 2c s interpretáciou typu b).

71

c) Taganec základný Kadencii tu predchádzajú dva neumy, stopica + holubec. Niekedy je prvým znakom

zapjataja s krížom, čo naznačuje „nízky štart“.

S V K Z

S408 L ,: k2 u \ = var. L 16.-17. stor. L. ,: k2 L. \ =

L L k2 / U \ = ,X ,: k2 L. \ =

J029 5YxcxxcYyBXdYycXBYyAxxYcxxAXz J029 5XAxxxBcXxdxYcYyBxxcYyBXYAXz RI 5XcXBcXdYycYyxBYyAXBcXxAXz J002 5XAxxxBcXxdxYcYyBxxcXYAXz

5XcXYBcXdYycXBXcYyBXYAXz RI 5XGABXxcxxdYycXBYyAxBcXxAXz d) Taganec stredný Kadencii predchádza kratšia alebo aj dlhšia deklamácia, ktorá sa realizuje na tóne c. V RI sa však deklamácia väčšinou začína výstupom od tónu G, čo je interpretácia nad rámec neumov.

R S V K Z

S408 L L L ,: k2 u \ = var. L L L L L. ,: k2 / U \ =

L L L L. ,: k2 L. \ =

J029, J002 5xxxcccxxxxxxxxBcxxdYycxxBYyAxxcYyBxxxAXYz 5XGxABXcccxcYyBXdYycXBYyAXYcxYYxAXz

RI 5XGxYABXcccxYBcXdYycXxBxYcYyBXYAXz var. K: xBYyAxxBcxxx xBYyAxcYyBxx xBYyAXcX SI 5XcccxxxcYyAxYxBcXdxxxBYyAXBXAXz

72

e) Taganec veľký 69 Deklamácia, ktorá prebieha na tóne a alebo c, sa začína až po výraznom nástupe troch rôznych typov. V závislosti od nástupu sa volí melódia kadencie.

A U S V K Z

,X k L. ,: k2 L. \ =

J029 5XGxcxxxxxxxBcxxdYycXBYyAxcYyBXAXz

U R S V K Z

S408 p , L L L ,: k2 u \ = var. L 16.-17. stor. k1 , L L L L. ,: k2 L. \ =

J029 5xxAxGxxAAAxxxxxxxxBcXdxxcYyBXcXAXzz RI 5XAxGxxAAAxxxxxxxxxBcXdxYcYyBxcYyBXYAXz

U R S V K Z

S408 =/ L L L ,: L k2 L \ = 16.-17. stor. =/1X L L L L. ,: k2 L. \ = J002 5xGcxYcccxYcxxBcxxYdYycXBYyAYYYcXAXz RI 5XGcxYcccxxxxxxYBcxYdYycXBYycYyBXYAXz

69 Napr. Rslb 6, SA 9d.

73

f) Taganec plný 70 Plný taganec je spojenie T-predsadenia s veľkým tagancom. Na rozdiel od iných predsadení T-predsadenie nemá samostatný charakter a nedá sa oddeliť ako osobitný popevok. Vlastný názov mu dávame preto, že ho nachádzame aj na začiatku iných popevkov.

U R S V K Z

S408 k1 =: L L L L ,: k2 L \ = var. =/ k1 / U L L L L ,: k2 L \ =

16.-17. stor. k2 / U L L L L. ,: k2 L. \ = k2 =: L L L L. ,: k2 L. \ = var. =/ k2 =. , L L , ,: k2 L. \ =

J002 5XdxxYcXxxGxABXcccxxBcXdxxBYyAXxYcXAXz 5XdxxYcXxxGxABXcccxxBcxYYdYycXBxxYcxxAGXz

RI 5XdxxcXxxGxABXcccxxBcXdYycXBYyAxYBcYXAXz xxBcXdYycXBYyAxYcYyBXAXz var. xxxcxdYycXBxYcYyBXAXz

5XdxxcXxxGxxxxxcxcxcccxdYycXBYyAxxcxxAXz 5XdXcQBXABXcccXXXBcXdYycXBYyAXBcXYAXz var. xABcdX

g) Taganec konečný Taganec stojí na konci 7 irmosov.71 Má neumový zápis zhodný najčastejšie s typom b) a d), jedenkrát (st. 1/5) s typom f). Je však pozoruhodný dlhšou katabázou v S407 a ešte aj 408, čo nachádza melodickú reflexiu vo veľkej časti RI.72

70 St. 1/2, Srit 9, Vskr 1. 71 St. 1/5, 2/12, 5/38, 6/46, 7/52, Srit 6, Vskr 3 72 Uvádzame len tieto dlhšie varianty.

74

U R S V K Z

S408 k1 =/ L L L ,: k2 u = + ,: k2 L \ =

16.-17. stor. k2 =/ , k ,: k2 L. \ = L L L L. ,: k2 L. \ =

5XBcYdxYcxGxABxxx xcccxxBcXdYycxX L1709 XBYyAxYBxcQxYxAYxz J672 xBYyAxxBcxYBxxAXz ZM, I229, Olš. YxBYYAxxBYcQBxYxAXz J029 xxBYyAxxxYcxxxAXz

⇐ Taganec nadväzuje na štyri neumové konfigurácie v S407, pričom nie je možné stanoviť bijekciu medzi nimi a jednotlivými typmi poreformného taganca.

1. Prvá stojí najmä na miestach, kde neskôr nachádzame krátky, prevažne záverový

taganec krátky (typ b) a na mieste konečného taganca. S407 l l l = =

l l k l = X l k l l, X

2. Druhá z konfigurácií, predchodkyňa viacerých typov taganca, môže mať rôznu

dĺžku a v kadencii zodpovedá tagancu. S407 l l; k2 u | = l l l k1 l.l = l l l k2 l | =

75

3. Veľmi často je novší taganec na mieste, kde bola v S407 prihlaska. Ide teda o zrýchlenú prihlasku, čo by vysvetľovalo vyššie spomínanú melodickú aj funkčnú dualitu popevku.

p l k1 v l | 1 = l l l k1 l l l = l l l v l l = l l l k1 l k1 l =

4. Napokon taganec nachádzame na miestach, kde v S407 stáli popevky podobné

prihlaske, ale s dlhšou kadenciou.73 l l l k2 v l l | =

l l k l l k l v l l l l | = T-predsadenie nemá v S407 zreteľnú paralelu.

⇔ Taganec má v strednobyzantských prameňoch viaceré paralely. A) Najčastejšia formula zodpovedajúca najmä základnému a strednému tagancu je melodicky takmer zhodná so znením v ZR.

zákl. 5XAXAXxxdXdXBXcQBXAXz

stred. 5XAxBxcxxexxdRxBxYxcQBXAXz xdRcxBx J029 5XAxxxBcXxxxxxdxcYyBxxxxxcYyBXYAXz

B) Plnému tagancu zodpovedá odlišná formula, melodicky pripomínajúca #zadevec:

Gr., 12.-14. stor. 5XdxxdcQxxAxBxYxxxxxxxxxxxxxxxxxxGxBcXAXz RI 5XdxxxcXxxxGABXcxBcXdxcxdYycXBYyAXBcXAXz

73 Tieto formuly z S407 sa zmenili po reforme na štandardnú prihlasku alebo taganec.

76

C) Predovšetkým konečnému tagancu zodpovedá skupina formúl s alternatívnou finálou F alebo c. S podobnou F-c variabilitou sme sa už stretli pri zadevci, ktorý je v ZR variantom taganca v rámci V-S duality. Predkadenčný skok d-G je podobný ako v #previvke, evidentne #previvka a #taganec s finálou F predstavujú v byzantskom systéme iba dve rytmicky odlišné tváre rovnakého záverečného motívu.

Gr., 12.-14. stor. 5XdxdxdxABxcxdxxAxcdxxcXZ 5XxAxBcXdBXxcXxcXZ 5XXcXGXAOGxXFXFXZ 5XXcXAXxxxxGXFXFXZ

Vzťah byzantskej melódie k ruténskemu tagancu nie je pri konečnom variante prehľadný. Nepochybne však byzantská melódia s dvojicou ťažkých tónov na konci zodpovedá neumovému zápisu v S407:

l l k l = X

5XXcXGXAOGxXFXFXZ Je pravdepodobné, že taganec ako konečný popevok je javom novším než skúmané strednobyzantské pramene a nahradil pôvodné formuly až po 14. storočí. Stopou pôvodnej tradície môžu byť azda stupňové antifóny, kde rovnakej (!) strtednobyzantskej formule s finálou F zodpovedá znamenná mreža nízka. Azda práve nízka mreža by mohla byť pôvodnou melódiou konečného taganca.74

ZR:

Mreža nízka XGAXBxxAXYJYyFxxYxGxxFYxZ J029, taganec konečný xxcxBcXdYycxxxBYyAxxxcxxAXZ

74 To potvrdzuje správnosť zaradenia aspoň konečného taganca do triedy KM medzi mreže.

77

M-a/G – Lacega/ Lac=ega ⇒ Lacega je v 3. hlase zriedkavý popevok75, ktorého výskyt sa obmedzuje na niektoré deviate irmosy a na kánon Srit. Nemá svoj jednoznačný pravzor v S407 a predpokladáme, že ide o poreformný lokálny jav, pravdepodobne o alternatívny preklad mreže a derbice. Zaujímavé je, že jej deklamácia sa môže realizovať v priestore tercie nad reperkusou.

A U R S c C

S408 ,: k1 L L L =/1 = ,: k2 L ,: k1L ,: k2L ,: k1 L L \ =/2 =

16.-17. stor. ,: k2 L L L L. ,: k2 L L \ =M = L. ,: k2 L. ,: k2L. ,: k2 L. ,: k2 L \ =M =

J029 5xYxAAAxxxxxxxABXcxBYyAYyGxYABXcxBxAxxYGABYyAYyGXAXz iné RI 5XAxAYyGXABXcxBxAxJYyFXGAYBxAXz

5XABXYcxBxYABxYxcxYBxYABxYcxYBxxxxABxxcxBxAxJYyFxxGAYBxAXz ⇐ Na mieste lacegy nájdeme v S407 trikrát neumovú konfiguráciu podobnú mreži.

l l k2 u l l l; k2 =* = l; k1 l k1 l l l k1 l l ,> | =* =

V Srit 4 lacege zodpovedá (v S407) derbica. ⇔ Lacega nemá jasnú strednobyzantskú paralelu, na jej mieste nachádzame formuly zodpovedajúce iným znamenným popevkom. Dvakrát jej zodpovedá #osoka a trikrát rôzne formuly s finálou c:

5XAxcccxdxBxcxexdxxz 5XAxBxAxGxGxBxcxdxcBxcXz 5XcXcdexexdRxcxcxz 5XAxBxcxdddxxxxexdxxz 5XcxdxcQAxxxxxdxdxcdBxcXz 5XAXBcXdBXxcXz 75 St. 9/67,70, Rslb 9, Srit 1,4,5,9.

78

M-eb, b – Mreža/ Mr=e6a ⇒ Mreža 76 je záverový popevok bez deklamácie, ktorý nasleduje spravidla77 za podjezdom. V stupňových antifónach nachádzame rovnakú mrežu o kvartu nižšie. V 3. hlase môže stáť aj na úplnom konci piesní. V prostopení ju nenájdeme.

a) Mreža krátka Krátka mreža pozostáva z holej kadencie, ktorej môže, ale nemusí predchádzať rozdrobenie S.

S c C

S408 l ,> k2 u m =* = 16.-17. stor. L. ,: k2 u m - =ň var.: / U u \ L

RI 5XeYydxXcdXxxexxxdxxxcYyBXxxcxxxBXz var. XcYyBXxcBYyAxxBXz XcYyBXxcdYycxxBXz

J002,029 5xxeYydxxxcYyBXxexxxdexxxYcYyBXxYcxxxBXz var. XexxxdxxcYyBXxccYyBYyAXBXz

b) Mreža s predstavkou Mreža môže mať časť S rozšírenú predstavkou.

S* c C

S408 u1 l l k2 u m =* = l m u l k2 u m =* =

16.-17. stor. =/ L. m u ,: k2 u m - =ň var.: u \ ,

RI 5XexxefXYeYydXYcdXxexxYdxxxcYyBYXxYcXxBXz J029,002 5XeYydxxefXYeYydXYcYyBXYexxdexYxYYcYyBYXxcXxBXz

76 St. 2/9,11,12, 3/17,18,20, 4/28, 6/43,44,46, 9/68,71, Rslb 8, Srit 3, Vskr 5,7, sStr 1. 77 Výnimkou je napr. st. 9/68.

79

c) Mreža rozdelená

Dlhý variant78 mreže má ešte o znak viac, čím sa z nej vydeľuje samostatný iniciálny popevok.

S C0 // A c C

S408 l u1 l l l k2 u m =* = 16. stor. L. m L. , ,: k2 u m - = var.: L. L

RI 5XexxefXeYydXYcxxxcdXxxexxYdxxxcYyBYxxXcXBXz xxcYyBXx J029,002 5XeYydxxefXeYydXcYyBXYYcdXxxexxdexYxYcYyBYXxYcXBXz

d) Mreža dvoječelná Mreža v Step 3b,c obsahuje navyše znak dva v čelnu. Z formálneho hľadiska vlastnej mreži predchádza dvojica iniciálnych popevkov.

S C0 // S C0 // c C

S408 l m | l l k l w k2 u m =* = 16. stor. L. m L L. ,: k2 C ,: k2 u m - = 17. stor. L. m u , L. ,: k2 C

L. m L. , p ,: k2 C

RI 5XeYydxxefXeYydXYcxxYcxxBcxxxdxxxcYyBcdXxxxxxexxdxxxcYyBYxxXcXBXz var. J002 xBYyAxx

Poznámka: V Step 1c,3c má krátka mreža rozdrobenú finálu.

S c C

S407 l k1 ,> | =* =z S408 ,> k2 u m =* =U 16.-17. stor. ,: k2 u m - =z

RI 5XcdXxxexxxdxxxcYyBXxxcxxxBdxcXz var. J002: xxdexx MT: xxBcXz

78 St. 3/20.

80

⇒ Mreža je v S407 zreteľne vyprofilovaná formula, ale má väčšinou o slabiku menej vo svojom jadre:

S407, mreža l l l k2 l =* = Novšia mreža však často stojí aj tam, kde sú v S407 (ale aj v gréckych prameňoch 12.-14. storočia!) neumy prislúchajúce prihlaske alebo osoke. To azda vysvetľuje, prečo v RI niekedy nachádzame prihlasku nad kólami, ktorým podľa neumov prislúcha mreža. Mreža dvoječelná (typu d) má svoju paralelu v S407, avšak jej zápis je nejednotný, čo potvrdzuje na jednej strane nepresnosť a na druhej aj istú voľnosť neumového zápisu:

S407, mreža dvoječelná l l; l ,> l w l k u k1 =* =

l l. l. l. ,x l l w k2 ,> | 1 =* = ⇔ Strednobyzantská #mreža má niekoľko melodických variantov, ktoré sa líšia prístupkou a mierou rozdrobenia kadencie. Základný tvar formuly sa podobá na znamennú mrežu:

ZR 5XefXYxeYydXxcdXYexxxxxxdXcYyBXxcXxxxxxYBXz Gr., 12.-14. stor. 5XefxYeSdxxcxexxexxdxxxYxxxxcdBxxxxcXz

5XefxYeSdxcdexxeXYdxxxxxxxcBcdxYcQBXz 5XxcxexxxexxdxxedxXcXxxxxcXz

V strednobyzantskom kontexte je #mreža iba variantom #kulizmy, čo v ZR na jednej strane zastiera nižšia finála mreže, na druhej zas odhaľuje častá prítomnosť kulizmy na miestach výskytu byzantskej #mreže.

Gr., 12.-14. stor. ZR

#mreža 5XcxexxxYexxdxxxYcdBxxxxcXz mreža 5XcdXYexxdXcYyBXcXYBXz #kulizma 5XcxexdxexxdxxxYcdBxxxxcXz kulizma 5XcdXYexxYdXdcYyBXxxcXY z

81

Strednobyzantská paralela k mreži dvoječelnej má čiastočne vyššiu prístupku. Tvar je

neustálený, avšak zreteľne vidno skupinu nôt zodpovedajúcu znamennému znaku dva v čelnu:

S407 ,> l w l k u k1 =* = l l w k2 ,> | 1 =* =

Gr., 12.-14. stor. 5xxcXdXefXdXgefXdRXXXXXXXXXXXXXXxcQBcdXcBPXz 5xxxxgefXdxxcQBxABxcxxexdxeSdXcXXXXXcXz

Na mnohých miestach má #mreža osobitným spôsobom rozdrobenú finálu. Neraz pritom nejde o zámernú modifikáciu, ale o variantné znenie popri pevnej finále c. Z melodického hľadiska ide o pomerne presnú paralelu k rozdrobenej finále znamennej mreže v Step 1,3c:

ZR 5xxcxxcYyBXcdXeXxxxdXcYyBXYxcxxBdxcXz Gr., 12.-14. stor. 5xxcxxdxxxcXYexxxxYdXxxxxxxcXBccBXz

5xxxxxxdxeSdXcXBccQBXz

Práve toto rozdrobenie azda vysvetľuje, prečo sa v znamennej mreži posunula finála o tón nižšie:

Gr., 12.-14. stor. xxcXcXz → XcXBccBXz ZR xxcXBdxcXXz → XcXBXz

82

M- b/F – Mreža nízka ⇒ Mreža nízka sa oproti bežnej mreži líši melódiou o kvartu nižšou. Nachádza sa výlučne v stupňových antifónach, prevažne ako konečný popevok.79 Väčšinou ide o krátky tvar a), jedenkrát o tvar c). Neumový zápis v 16.-17. storočí sa nelíši od bežnej mreže.

5XBcXBYyAXGAXBxAxJYyFXGxFYxZ

V Step 1a má navyše nízka mreža modifikovanú kadenciu na spôsob podjemu:

S c C

S407 l k2 ,> u =I =: S408 ,> k2 u m =*M = 16.-17. stor. ,: k2 u m =M =

RI 5XGAXxBXxAXJYyFXxxxGABXxxxcXz var. J002: xABxx ⇒ V S407 je zápis nízkej mreže dosť nejednotný, jediným invariantom je dvojica ťažkých znakov v kadencii:

S407 k1 ,> jj = X k1 ,> u lj X

l l k1 | =* X l k1 l | = X l l l k1 l | jj X

Byzantský neumový zápis formuly je podobný. ⇔ Kým v ZR je nízka mreža presne o kvartu nižšie voči bežnej mreži, strednobyzantská #nízka mreža je nižšie o kvintu. V oboch prípadoch je finálou tón F.

ZR 5XGAXBxAXXxJYyFXxYGxxFYxZ Gr., 12.-14. stor. 5XxYcXGXXXAOGXFXFXZ

5XAXcBXcXxXXxxYAGXxYFXFXZ 79 Step 1c,2c,3a,b,c.

83

Melodickú zhodu bežnej a nízkej strednobyzantskej #mreže vidíme iba na štyroch posledných slabikách, ale to iba za predpokladu, že tón e v strednobyzantskom 3. hlase nebol znížený:

5XxcxexxxexxdxxedxXcXxxxxcXZ 5XxYxxcXGXAOGXxFXxxxFXZ

Byzantskú #nízku mrežu nachádzame sporadicky aj v stichirách. V ZR jej zodpovedá najčastejšie taganec, čo je mrežová analógia zadevca. Je pravdepodobné, že azda novší taganec a staršia nízka mreža predstavujú ten istý popevok v rôznych vývojových fázach.

84

Trieda Θ

Tematizmy (fity) a hypostázy (licá)

V-II- d/c* – Fita so zmeicou/ Q=hta so zm+0hce[ ⇒ Fita so zmeicou80 nie je fitou v pravom zmysle slova a ani jej neumový zápis neobsahuje vždy znak q.

16.-17. stor. p L k2 L L L / U =z p L L k2 L L L / U qz

17. stor. p , k2 L L L / U qz

p L L k2 L L L / U d,

J002 5XcxYBxcxdxexxdxdxdxYyBXccYyBXcYyBYyYAYXxz 5XXXxxcXdxdxdxdXXxccYyBxYcYyBYyYAYXz

RI 5XXXXcXdxdxdxdXXxcQBXcYyBYyAYyGXxz 5XcXBXcXxdxdxdXxdYyBXcQBXcYyBYyAYyGXxz

RI-dlhé 5XxxxxcXcXxdxdxdXxxxxxxcBXxcYyBYYAYyGxxqcdeYydxcxdXz V RI nachádzame tri melodické interpretácie tohto popevku. „Ruský“ variant zostupujúci k tónu a v J002, bežný ruténsky variant a v st. 9/69 ojedinelý predĺžený variant s preladením stupnice, ktorý predstavuje nevedno či zámernú alebo mylnú výpožičku z 2. hlasu.

80 St. 7/52, 8/62, 9/69, Srit 1,4.

85

⇐ Fita so zmeicou nadväzuje na dve rôzne sekvencie z predreformného systému.

a) S407 l v l \. k1 =* = l l v l l | =U =* =

Prvý variant (st. 7/52, 8/62, 9/69) sa po reforme neumového zápisu vyvinul na fitu so zmeicou alebo osoku s lomenou finálou (st. 8/58). Tam, kde je v novších neumoch fita so zmeicou, RI na rozdiel od SI váhajú. b) S407 p k2 l l l k2 v l 0jj qz

k v l 0jj q =/ l l l k2 l l l l; l k v l =i qz

S408 l l l =qz =: Z melodického hľadiska ide o popevky, ktoré sa v RI vždy interpretujú ako fita so zmeicou. ⇔ V strednobyzantských prameňoch nenachádzame paralelu k fite so zmeicou. Na príslušných kólach sa nachádza spravidla bežná formula (#mreža, #taganec) s lomenou finálou. Je možné, že táto fita vznikla iba rozvinutím koncového lomenia.

Gr., 12.-14. stor. 5XcdeXeXdXcBcdXycQBXz 5XAxcxcxBxcxexdRxBxxcQBXAXz

J002 5XcxYBxcxdxexxxxYdxdxdxYyBXxxccYyBxxcYyBYyYAYXxz Ak predsa nachádzame v gréckych prameňoch ako paralelu fitu, je rovnaká pre fitu dvoječelnú aj fitu so zmeicou. Melódia však zodpovedá fite so zmeicou:

#Fita dvoječelná, Gr., 12.-14. stor. 5XxxcxcQBxxAcBAXz J002 5XcxYBxcxdxexxdxdxdxYyBXccYyBxxxxYcYyBYyYAXz

86

Fita dvoječelná / Q=hta dvoe4=elna] ⇒ Fita dvoječelná je v irmologione81 vzácna, o niečo častejšie sa vyskytuje v stichirách.82 Jej ortografia je nestála.

16. stor. d qzC =: d zC=qz =:

17. stor. d qzCz =:

RI,SI 5XcQBxYABxcdYycxYBcYBcXdXz

S prístupkou (sD1): ,: k2 d qzCz =:

5XcxdxxxcQBxYABxcdYycxYBcYBcXdXz

k1 L L L ,: k2 d qzCz =:

5XAXGxAAAXBcxdxxxcQBxYABxcdYycxYBcYBcXdXz ⇒ Fitu dvoječelnú v S407 nemáme doloženú. V S408 má nestabilný zápis, ktorý ani neobsahuje znak fity:

S408 L k2 = zz =: d z =:

⇔ V strednobyzantských prameňoch má fita dvoječelná stabilnú paralelu, avšak melodicky o čosi jednoduchšiu a podobnú fite so zmeicou.

Gr., 12.-14. stor., Tillyard 5XcxcQBXAcXz Tardo 5XcxcQBXAcBAXzň RI,SI 5XxxxcQBxYxxABxcdYycxYBcYBcXdXz

81 St 3/22, 5/35 (obe až od 16. storočia), st. 9/69 (iba v RI, melódia na neumoch fity so zmeicou) 82 sD1 (4x), sD2.

87

Fita vysoká / Q=hta vys=oka] ⇒ Fita vysoká sa v irmologione 3. hlasu nachádza iba raz – v Srit 5.

S407 =z l; l l qDI zz =i W

S408 , l l iU zq=:

16.-17. stor. d zz L , =:f qz =: d z L. ,: =:f =zq=:

L1709 5XcQBxAYBAYGxqxcYxcxYdRcxeSdXcBxYABxcxdcxBYyAxBxxxAxGxAXz 1w/ / / / / / / ka/]/ ny/ /h

J480 XdcdX J029,480 xBYyAxBxxxABxcBYAxz J002 5XccYyBxAYBAYGxxxBYxBxYccYyBxddYycXBAxGAxBcBxAYyGxAxxxGxFxGzXz J673 xGAYBAGFYGXz

⇔ Strednobyzantská paralela k fite vysokej je podstatne jednoduchšia a melodicky s ňou má asi len málo spoločné.

Gr., 12.-14. stor. 5XeXYcxYydcdXeXz L1709 5XcQBxAYBAYGxqxcYxcxYdRcxxxxeSdXxxcBxYABxcxdcxBYyAxBxAxGxAXz

88

Fita strastná ⇒ Fita strastná sa nachádza v antifónach utierne Strastí, v 3., 6., 7., 8. hlase. Nápev 9. antifóny máme k dispozícii len podľa J002, kde je však táto fita nedokončená. Jej melódiu preto dopĺňame podľa 6. antifóny (7. hlas). Vzhľadom na jediný výskyt úplného znenia fity (a neprítomnosti jej melodického prekladu do nôt v ruských prameňoch) nevieme potvrdiť bezchybnosť melódie: S407 ,x =I l Qd W z

jj =I l l jj Q z 16.-17. stor. / U m \ =zqz=:

p L. m \ =zqz=:

RI 5XxxcBxxxcdxxxdxxAGXcxQBxABxcxcYyBYcYyAXBxBYyAYyJYyFxGABYyAYyGXAYGxFEFxGXz Záver Systém popevkov v znamennom rospeve nadväzuje na paleobyzantskú tradíciu prijatú po „krste Rusi“. Porovnanie ZR 17. storočia so strednobyzantskými nápevmi 12.-14. storočia ukazuje prekvapivú blízkosť oboch tradícií a kontinuitu znamenného rospevu. Ruténska interpretácia dokonca v niektorých prípadoch konzervuje staršie prvky, ktoré sa v ruskom prostredí od 16. storočia menia. Napriek konzervativizmu znamenných melódií si môžeme všimnúť, že rastie frekvencia a význam finály a, ktorá niekedy nahradila hlavnú finálu 3. hlasu – tón c, a okrem stupňových antifón úplne vytlačila pôvodnú plagiálnu finálu F. To sú stopy zmien, ktoré prebehli v byzantskom prostredí niekedy okolo 15. storočia. S finálami a,c tak ZR zodpovedá skôr modernému byzantskému 3. hlasu s finálami F, D (po transpozícii o kvintu nižšie).

Zvláštnym problémom je modálny charakter 3. hlasu, ktorému sa ešte budeme venovať na inom mieste. V tomto dokumente prepisujeme znamenné popevky bez hlbšieho skúmania ladenia stupnice a grécke formuly pre jednoduchosť prepisujeme s rovnakým kľúčom.

© 2009-10 www.irmologion.nfo.sk