Základná škola s materskou školou Samuela Štúra, Lubina 1

Január, február, marec, apríl, máj jún

Číslo: 2

Spoločenský ples

Dňa 25.1. 2014 sa uskutočnil spoločenský ples v KD v Miškech Dedinke. Na začiatku si ľudia

mohli vypočuť pieseň v podaní sestier Drgoncových – Nauč sa to odo mňa. Žiaci našej školy:

Mirka Miklánková a Teo Lysý, Silvia Vyšná a Matúš Hambalík, Laura Čániová a Lívia

Gregorová zatancovali valčík. Do tanca hrala skupina Rytmus a po tancoch čakala aj bohatá

tombola.

Zaujímavosť:

4. január je Svetový Braillov deň

- v tento deň sa narodil Francúz Louis Braille, tvorca slepeckého písma. Louis Braille bol slepý

od 3. rokov, a keďže bol veľmi múdry a inteligentný, chcel ukázať ostatným, že aj nevidiaci

alebo inak postihnutý človek môže viesť plnohodnotný život. Princíp Braillovho písma

spočíva v zapisovaní písmen do 6 bodov, čo umožnilo praktickú schému pre tlač a vhodnejšiu

pre hmatové vnímanie. Každé písmeno pozostáva z vypuklín, ktoré sú vytlačené do tvrdého

papiera. V papieri ostane jamka, ktorú po obrátení papiera možno čítať hmatom ako 1 bod.

Rozličným usporiadaním takýchto bodov vznikajú písmená.

Správy :

Kto? všetky deti, učitelia, rodičia i priatelia školy

Čo? karneval plný hier a všakovakých masiek

Kedy? 29. januára

Kde? v KD G. Zocha

Ako? hravo, súťaživo, s úsmevom na tvári

Otvorené hodiny na našej škole – 21. 1 – boli určené všetkým rodičom, ktorí sa mohli prísť

pozrieť na priebeh vyučovania.

31. 1. – odovzdávanie vysvedčení. Žiaci obdržali výpisy polročného hodnotenia, na ktorom

sa odrazila ich polročná práca. Tí, ktorí pracovali celý polrok usilovne ako včeličky, mohli byť

spokojní. A tí menej snaživí si snáď vstúpili do svedomia, začnú sa viacej učiť, aby ich na konci

roka na vysvedčení potešili lepšie známky. Čo však všetkých žiakov potešilo , boli polročné

prázdniny. Mohli sme si o jeden deň pospať dlhšie

Láska

Hovorí sa, že láska je tým najsilnejším putom. Je všemocná čarodejka, ktorá ovplyvňuje naše

správanie a postoj k iným ľuďom. Všetci pociťujeme, že dnešná doba je zložitá, ľudia sú

vystresovaní a uponáhľaní. Môže sa za takýchto podmienok rozvíjať a udržiavať láska v nás?

Ale určite. Veď aj v tých najťažších dobách sa rodili deti, ktoré matky ľúbili a starali sa o

ďalšiu generáciu mladého pokolenia. Aj v dnešnej dobe, častokrát v ťažkých časoch vie

partner podržať partnerku, lebo mu tak diktuje zákon lásky.

Na uliciach stretávame mladých ľudí, ktorým z očí žiari plameň lásky. Láska je večná

inšpirátorka. Je námetom tých najkrajších umeleckých diel: výtvarných, literárnych,

hudobných ...

Ale láska nie je vždy zdrojom šťastia. Láska neopätovaná je veľmi bolestivá a človek ju

prežíva veľmi ťažko. Láska sa spája s túžbou vlastniť, potom nastupuje žiarlivosť a

partnerská nedôvera. Láska bola príčinou mnohých sporov a vojen. V týchto prípadoch sa

nedá povedať, že láska je povznášajúcim citom.

Láska je pre nás v živote nevyhnutnosťou. Je tak potrebná pre život ako voda, vzduch, či

potrava. Láska je vzťah, ktorý musí dávať, nielen brať. Vtedy je v rovnováhe ako všetko v

prírode. Naozaj je schopná preniesť aj tie hory.

Deň svätého Valentína,

lásky čas nám pripomína.

Srdiečko maj otvorené,

pre cit lásky je stvorené.

Lásku daruj každý deň,

možno splníš iným sen!

Legenda o Valentínovi

Za vlády cisára Marka Aurélia Claudia v treťom storočí pred n. l. žil kňaz a lekár Valentín.

Cisár Claudius bol veľmi krutý a náladový. Ženatých mužov pokladal za zlých bojovníkov,

preto zakázal manželstvo. Valentín však cisárov príkaz ignoroval a potajme sobášil

zaľúbencov. Claudius dal Valentína zatknúť a priviesť do Ríma. Najskôr sa cisár údajne

pokúšal Valentína presvedčiť, aby opustil svoju kresťanskú vieru a začal vyznávať rímskych

bohov. Valentína však nezlomilo ani mučenie, ani odsúdenie na popravu. Claudius rozhodol,

že Valentína popravia 14. februára. Podľa legendy sa Valentín zaľúbil do slepej žalárnikovej

dcéry a údajne jej vyliečil zrak. V deň jeho popravy jej nechal list, v ktorom jej vyznával svoju

lásku a podpísal ho "Od tvojho Valentína".

Podľa neho sa volajú valentínky, teda pozdravy lásky. Prvá sa objavila v 15. storočí.

Z londýnskeho väzenia ju poslal vojvoda Charles svojej manželke. V minulom storočí sa

podobali valentínky papierovým čipkám. Zdobené boli kúskami skla, strapcami, suchými

kvetmi. S módou sa menil aj ich vzhľad. Dnes sa Valentínky neposielajú len zaľúbeným.

Zaujímavosti:

V Južnej Kórei na Valentína obdarúvajú iba ženy mužov. Muži môžu ženám vrátiť túto

láskavosť o mesiac neskôr.

Stredoveká legenda hovorí, že v tento deň si vtáky vyberajú svojich partnerov. Obľúbeným

symbolom sú dva holúbky, ktoré sú schopné dlhodobých partnerstiev.

V americkom Texase je mesto Valentine, kam prvý vlak zavítal presne 14. februára.

Meno Valentín pochádza z rímskeho valens a znamená silný, mocný, cenený. V období

neskorej antiky bolo veľmi populárne.

V tento deň oslavujú svoj deň aj femisnistky.

V Amerike počas tohto sviatku predajú 189 miliónov ruží a utratia približne 277 miliónov

dolárov za Valentínky.

Citáty o láske:

Láska neznamená hľadieť nežne jeden na druhého, ale pozerať sa jedným smerom, Antoine

de Saint – Exupéry

Všetko, čo potrebuješ je láska. Láska je všetko, čo potrebuješ,

The Beatles

Lásku si zo srdca človek nemôže vytrhnúť, to nie je boľavý zub,

Honoré de Balzac

Láska je kúzelník, ktorý ťahá človeka z jeho vlastného klobúka, Ben Hecht

Láska je čosi príliš rozľahlé a hlboké na to, aby sme to dokázali skutočne pochopiť, zmerať

alebo vymedziť slovami, M.S. Peck

Správy:

12. 2. – Zápis detí do 1. ročníka

14.2. – Valentínska pošta a fašiangový pochod dedinou

17. – 21. 2. – jarné prázdniny

Fašiangový pochod

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožucha zima mu bude... Tak ako po minulé roky,

aj tento rok sme zostali verní tradícii, ktorá sa teší všeobecnej obľube – fašiangovému

pochodu. Bol spojený so zabíjačkou, ktorá sa konala v areáli školy už od rána. Pred budovou

školy sa stretli učitelia, žiaci, rodičia i priatelia školy v rozličných tradičných maskách. O 15–

tej sme vyrazili sprevádzaný spevom a za zvuku hudobných nástrojov. Žiaci mali pripravené

básničky, ktoré zarecitovali gazdom a gazdinkám. Tí nás odmenili rôznymi dobrotami.

Spoločnosť nám celú cestu robila dobrá nálada, ktorú sme rozdali aj všetkým navštíveným,

nezabudli sme ani na faru a miestne pohostinstvo. Pochod sme zakončili na mieste, kde sme

ho aj začali – pred školou. Ľudia si tu pochutnávali na zabíjačkových dobrotách. Do spevu

nám hrala hudobná skupina zo Starej Turej. Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na

zabíjačke a taktiež všetkým, ktorí nás s úsmevom na tvári čakali pred svojimi domami. Som

rada, že sa v dnešnom modernom a uponáhľanom svete vraciame k tradíciám.

Mgr. I. Malá

MAREC – mesiac knihy

Keď siahneme do histórie, tento mesiac sa viaže k zberateľovi a potulnému predavačovi

Matejovi Hrebendovi, ktorý sa narodil a zomrel v marci. Šíril osvetu, vzdelanosť pretože

nadovšetko miloval knihy.

Matej Hrebenda sa narodil na Rimavskej Píle. Veľmi skoro mu zomrela matka. Jeho otec mal

mnoho chýb. Medzi najvýznamnejšiu patrí to, že nevydržal v žiadnom povolaní.

Matej mal od narodenia zrakovú chybu. Neskôr celkom oslepol. Veľmi rád čítal, no neskôr už

nemohol. Nevidel. Preto keď nevidel, počúval. Chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu

čítali.

Už v štrnástich rokoch sa začal zaoberať poéziou. V roku 1814 napísal prvé ľúbostné verše.

Písal ich pre jednoduchých mládencov a devy, aby ich mohli venovať svojim milým.

Matej Hrebenda sa významne podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Putoval po

rôznych častiach Slovenska, pričom zbieral staré tlače a rukopisy a zachraňoval ich. Knihy

rozširoval aj vo veľkých mestách (Praha, Viedeň, Pešť). Medzi slovenských vlastencov a

vzdelancov roznášal nové slovenské a české knihy. Zaslúžil sa tým o rozvíjanie slovenského

národného povedomia a života v období národného obrodenia. Rozširovaním obľúbených

kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľuďom sa zaslúžil, že aj

chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí.

Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v

Revúcej.

Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom. Poúčal nimi ľudí, šíril

kultúru a osvetu. Mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Na cestách

zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním. Zachránil mnoho kníh, a tým sa

pričinil o vybudovanie knižníc.

V marci roku 1880 zomrel a pochovaný je v Hačave. V roku 1980 na sté výročie jeho smrti ho

vyhlásili za jubilanta UNESCO.

Mesiac marec bol prvýkrát v bývalom Československu vyhlásený za mesiac knihy v roku 1955

na počesť Mateja Hrebendu Hačavského a ako snaha o udržanie a podporenie trvalého

záujmu o knihy.

RECITAČNÁ SÚŤAŽ

V utorok 4.3. sa naši žiaci: Miriam Miklánková, Lívia Gregorová, Martina Miklánková a Jakub

Tomašovic v sprievode pani učiteľky Malej zúčastnili na recitačnej súťaži.

Ráno sme nasadli do autobusu a plní očakávania sme sa viezli do Nového Mesta nad

Váhom. Boli sme rozdelení do dvoch skupín- poézia a próza. V poézii nás zastupovali: Lívia,

Martinka a v 1. kategórí Jakubko Tomašovic. V próze Miriam Miklánková. S napätím sme

čakali na výsledky a aj keď sa nikto neumiestnil v prvej trojke, odchádzali sme s novými

skúsenosťami a s účastníckymi diplomami. Dôležité je zúčastniť sa a možno nabudúce hlavne

vďaka týmto skúsenostiam postúpime.

Mirka M.

8. marec Medzinárodný deň žien

Niečo z minulosti...

História MDŽ siaha až do polovice 19. storočia, keď sa v uliciach New Yorku konali protesty

zamestnankýň miestnych textilných tovární, ktoré bojovali za lepšie pracovné podmienky. O

polstoročie neskôr, v roku 1908, sa protesty zopakovali a nabrali na sile a požiadavkách. Dva

roky na to bol sviatok MDŽ podporený na medzinárodnej konferencii žien - socialistiek v

Kodani, ako deň boja žien za sociálne a politické práva.

A napokon tradíciu osláv MDŽ upevnila aj jedna tragická udalosť. Dňa 25. marca 1911

vypukol v jednej z textiliek v New Yorku ničivý požiar, ktorý pripravil o život 146 žien.

Príčinou tragédie boli otrasné pracovné podmienky.

Asi najvýznamnejšou patrónkou osláv sa stala Organizácia spojených národov, ktorá MDŽ

pripomína od sedemdesiatych rokov. Každoročne sa konajú spomienkové podujatia,

bilancuje sa, pripomínajú sa najpálčivejšie problémy týkajúce sa ženských práv vo svete.

Kto? žiaci 8. ročníka s pánom učiteľom

Čo? Lyžiarsky výcvik

Kde? lyžiarske stredisko Opaliská

Kedy? 3. – 7. marec

Ako? športovo a zábavne

Monitor

12. marec bol dlho očakávaný dátum hlavne našimi deviatakmi. V tento deň sa konalo

testovanie deviatakov zo slovenského jazyka a matematiky. Žiaci sa venovali príprave

a opakovaniu nadobudnutých vedomostí z predchádzajúcich ročníkov z daných predmetov.

Na testovaní zúročili všetky nadobudnuté vedomosti a pustili sa do práce. Monitor zo

slovenského jazyka bol zameraný na gramatické javy, základné literárne pojmy a značná časť

bola venovaná práci s textom. V matematike riešili rovnice, slovné úlohy, kombinatoriku...

Výlet do Trnavy 19. 3.

Žiaci 2. a 4. A sa vybrali s pani učiteľkou rýchlikom do Trnavy, kde navštívili Galériu Jána

Koniarka. Tu mali jedinečnú možnosť vidieť úžasné obrazy akademického maliara Igora

Piačku. Nasledovala návšteva Divadla Jána Palárika s predstavením „Traja tučniaci“. Žiaci si

prezreli aj najstarší kostol: Dóm sv. Mikuláša. Návštevu Trnavy ukončili v synagóge, kde si

pozreli výstavu fotografií Mgr. art Milana Špaka o Tibete a zaujalo ich aj 55 prázdnych

mníšskych rúch, ktoré sú pripomienkou tých, ktorí dobrovoľne obetovali svoje životy pri

krvavom potlačovaní tibetského národného povstania v roku 1959.

Návšteva knižnice

Žiaci prvého stupňa navštívili Knižnicu Ľ. V. Riznera v NMnV 12. 3.

Témou bolo „Rozprávkové všeličo“.

Žiaci druhého stupňa sa vybrali navštíviť knižnicu o deň neskôr. My sme mali tému „Ahoj

Európa“. Učili sme sa prvé tri hodiny, potom sme nastúpili do autobusu. Cesta ubehla

pomerne rýchlo, niektorí počúvali pesničky a iní sa rozprávali. Autobus zastavil a my sme

vystúpili pri knižnici. Ujala sa nás pani knihovníčka, ktorá nás informovala o knihách určených

pre deti a mládež. Tiež nám porozprávala zopár zaujímavostí o autoroch píšucich pre deti.

Nasledoval krátky kvíz na tému EÚ, ktorý preveril naše vedomosti. Potom sme navštívili

detské oddelenie s možnosťou prezretia kníh. Mohli sme sa zaregistrovať v knižnici. Napokon

nás čakala cesta späť do školy.

Mirka M.

28. marec – Deň učiteľov a J. A. Komenský

"Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí

výchova".

Ján Amos Komenský bol český pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof,

politik. Narodil sa 28.marca 1592 v Nivnici pri Uhorskom Brode v Českej republike. Mal

slovenských predkov. Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v okrese

Uherské Hradiště.

Vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Táto cirkev patrila k

protestantským cirkvám v Čechách a hlásila sa k husitským tradíciám. Po porážke českých

stavov v bitke na Bielej hore sa Komenský musel skrývať pred cisárskymi vojskami. V tom

čase mu na mor zomrela manželka i dve deti. Východisko z trpkej situácie hľadal v práci.

Vtedy začal pracovať na svojej knihe Labyrint světa a ráj srdce.

V roku 1628 opustil Moravu a pustil sa putovať po Európe. Finančne ho pri tom podporovali

bohatí mecenáši, ktorí si vážili jeho prácu. Zavádzal úplne nové spôsoby v školskej

dochádzke. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré

alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné. Preslávil sa na svoju dobu revolučnými pojmami

„opakovanie je matkou múdrosti“ a „škola hrou“.

Komenského dielo je hlboko späté s humanistickou odpoveďou na problémy vtedajšej

spoločnosti (sužovanej 30-ročnou vojnou), na národnú tragédiu i na osobné skúsenosti z

exulantského života. Svojím dielom, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi

najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. Zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame.

Ján Amos Komenský je nazývaný aj učiteľ národov. A práve v deň jeho narodenia, 28. marca,

sa oslavuje Deň učiteľov. Sviatok je oslavou práce všetkých pedagogických pracovníkov,

ktorých práca je poslaním a zaslúžia si za svoje znalosti, trpezlivosť a obetu úctu a

poďakovanie.

Tesco súťaž

Aj naša škola sa zapojila do tejto súťaže. Cieľom bolo vyzbierať čo najviac kódov. Súťaž bola

aj zberateľská, pretože každý zákazník za nákup 10 e dostal balíček kariet rozprávkových

postavičiek v slovensko-anglickom jazyku. Pomocou nich sa deti mohli učiť anglický jazyk.

Našu školu zachvátila pravá zberateľská vášeň, deti i učitelia neúnavne zbierali kódy

a zamieňali kartičky, plnili svoje albumy. Napokon sme celkovo skončili na 58. mieste. Hoci

sme nevyhrali, deti majú doma pekné albumy a hravou formou sa učia a opakujú si anglický

jazyk.

1. apríl „Deň naruby“

Celý deň bol naopak, popletený. Žiaci prišli do školy oblečení

v srandovných maskách, na konci dňa sa vyhodnocovala

najkreatívnejšia maska. Prvá hodina začala rannou hygienou,

mali sme aj francúzštinu, našim deviatakom zavítal na hodinu

aj pán starosta.

Exkurzia Trenčín

Kto? Žiaci 2. a 4. A s pani učiteľkou

Kedy? 2. 4.

Kde? Trenčín, Galéria M. A. Bazovského

Čo? Prehliadka výstavy obrazov a moderného umenia

Rétorická Lubina

Dňa 4. apríla sa na Obecnom úrade v Lubine uskutočnila súťaž v rétorike - Rétorická Lubina.

Žiaci boli rozdelení do dvoch kategórií. Žiaci v 1. kategórii (4. – 6. ročník) reprodukovali

pripravený text a dohovárali ho podľa svojej fantázie. Starší žiaci (7. – 9. ročník) predniesli

vlastnú úvahu pripravenú doma, tému druhej si vylosovali, museli ju spracovať a obidve

predniesť. Víťazi dostali diplom a dvaja z každej kategórie postupujú do krajského kola v

Uhrovci. Pre účastníkov bolo pripravené občerstvenie.

Pochod vďaky

7. 4. celá naša škola vyjadrila vďaku padlým vojakom i všetkým obetiam

vojny, pri príležitosti 69. výročia oslobodenia obce. Naše kroky viedli

od školy k pomníku padlých vojakov počas prvej svetovej vojny a

k rodnému domu kpt. Miloša Uhra. Na čele sprievodu boli žiaci

s vlajkami a na oboch pamätných miestach sme si povedali dôležité i

zaujímavé informácie. Na znak úcty sme položili veniec.

Miloš Uher

Miloš Uher sa narodil 24. júla 1914 a zomrel 27. februára 1945. Bol prvorodený syn

chudobného lubinského kováča. V rodisku vychodil ľudovú školu, meštianku na Starej Turej.

Už od školských čias bol medzi rovesníkmi uznávaným vodcom. Hrával divadlo a rád spieval.

Veľa pracoval v otcovej kováčskej dielni. Miloš vynikal telesnou silou, ktorú využíval na

obranu slabších. Po vypuknutí povstania sa formoval partizánsky oddiel. Velil mu práve Miloš

Uher. Mal nielen vodcovské sklony, ale aj autoritu, schopnosť rozhodnúť sa a konať

v najzložitejších situáciách. Roku 1943 založil spolu s Medvedevom sovietsko-česko-

slovenskú partizánsku skupinu. Na sklonku leta 1944 vypuklo povstanie. Miloš Uher

okamžite organizoval prísun zbraní, kompletnej munície a výstroje asi pre 400 chlapov

z novomestských kasární. Ozbrojovali sa budúci partizáni v dedine i v Hrnčiarovom. Formoval

sa najsilnejší a najlepšie organizovaný partizánsky oddiel Hurban pod velením kapitána

Miloša Uhra. Oddiel Hurban pôsobil v rozsiahlom priestore Bielych a Malých Karpát, bol

najaktívnejší a najbojovnejší v bojoch s dobre vyzbrojenými jednotkami nemeckého

wehrmachtu i so zradcovskými gardistami.

Vyvrcholením zápasu s nepriateľom v našom kraji sa stal boj v osade Cetuna 27. februára

1945. Vyžiadal si krutú daň. Padol Miloš Uher, jeho zástupca a 16 partizánov.

Uhrova hrdinská smrť potvrdila logiku starých gréckych tragédií, v ktorých hrdina svojou

smrťou v závere príbehu zhmotnil ideu, za ktorú šiel do boja. Bola ňou predstava nášho

hrdinu o slobode a spravodlivosti o práve na život. Miloš Uher sa stal symbolom odporu

podjavorinského ľudu proti násiliu a nacistickej totalite. Pochovaný je spolu so svojimi

spolubojovníkmi na vrchu Roh pri Lubine.

7. apríla 1945 prichádzali rumunskí vojaci. Dedinou sa kde tu ozývala streľba. Výstrely nesúce

sa dedinou 8. apríla nezabránili ľuďom, aby vyšli z úkrytov a nadýchali sa čerstvého vzduchu

veštiaceho vytúženú slobodu po rokoch utrpenia. Na škole vztýčili česko-slovenskú zástavu,

ulice sa zaplavili deťmi, mládežou, dospelými. Lubinania, známi svojou pohostinnosťou,

prichýlili vojakov pod svoju strechu, nakŕmili kone. Na kopanice prišla sloboda ráno 9. apríla.

Na škole v Hrnčiarovom vyvesili česko-slovenskú zástavu. Na Barine, v rodine

Haruštiakovcov, sa prihlásil prvým krikom na svet synček. U Tučkov na kopanici nemecká

guľka ukončila život mladého manžela a otca Pavla Tučka z Podkoziniec. Akoby sa práve

v tento deň naplnil zákon života a smrti, že v každej minúte niekde život končí a na inom

mieste sa začína.

Divadelné predstavenie

Dňa 8. apríla sa deti z MŠ i žiaci prvého stupňa zúčastnili predstavenia O psíkovi a mačičke

v Piešťanoch.

Čo? Veľkonočné tvorivé dielne

Kde? V našej škole

Kedy? 14. 4.

Ako? Tvorivo a zábavne

Poď na futbal!

V utorok 16.4. sme išli do Bratislavy na futbalový zápas ŠK Slovan – FK Senica. V utorok ráno

sme v sprievode pána učiteľa Magulu nasadli do autobusu a odviezli sme sa na stanicu do

Nového Mesta nad Váhom, kde sme počkali na vlak do Bratislavy. Cesta ubehla rýchlo. Keďže

sme mali dosť času, využili sme ho na prehliadku mesta a tiež návštevu nákupného centra.

Potom sme sa presunuli na futbalový štadión Pasienky, ktorý bol zaplnený deťmi. Pred

zápasom sme si nacvičili pokriky a mexickú vlnu. Hráči v priebehu zápasu k nám vykopli 16

lôpt! Jednu z nich chytila aj Laura Drgoncová z našej školy. Zápas sa teda mohol začať. Fandili

sme ako praví fanúšikovia Slovanu a ten nás v štvrtej minúte odmenil gólom. Bohužiaľ, začalo

pršať a padali aj krúpy. Žiaci všetkých škôl sa presunuli pod strechu tribúny, iba naša zostala

na nezastrešenej časti štadióna pod stanom. Cez

polčas nás prekvapilo vystúpenie rapera Ega a vyhadzovanie

balónov belaso- modrej a bielej farby. Slovan vyhral 3:0

a my sme sa mohli vrátiť domov s pekným zážitkom.

Mne osobne sa výlet veľmi páčil a privítala by som viac

podobných podujatí.

Mirka M.

Deň narcisov

Pred 17 rokmi odštartovala Liga proti rakovine unikátny projekt - zbierku Deň narcisov. Počas

rokov sa vypracoval vďaka dôvere ľudí a skvelej organizácií LPR v najväčšiu verejnoprospešnú

finančnú zbierku na Slovensku. Takmer 95% populácie Slovenska tento projekt hodnotí

pozitívne.

Cieľom Dňa narcisov je vniesť problematiku boja proti rakovine ako aj pravdu o súčasnom

postavení chorých na Slovensku bližšie k ľuďom - do ulíc, aby sa z choroby nestal strašiak, ale

fakt, ktorý ľudí spája. Deň narcisov sa už tradične koná v apríli každého roka. Jeho symbolom

je žltý narcis - kvietok jari a nádeje, ktorý si ľudia pripínajú v tento deň na svoj odev, aby aj

týmto spôsobom vyjadrili solidaritu s osobami postihnutými rakovinou. Deň narcisov

každoročne pomáhajú popri sekretariáte LPR organizovať stovky spoluorganizátorov po

celom Slovensku. Sú to školy, spolky, mestá, kluby dôchodcov, združenia a mnoho iných ľudí

dobrej vôle. Počas jediného dňa vyrážajú do ulíc miest a obcí s pokladničkami, aby mala

verejnosť možnosť vhodiť do nej ľubovoľný príspevok a mohol sa tak pridať k veľkej rodine

„narciskov".

Financie vyzbierané v Deň narcisov prerozdeľuje LPR späť do projektov, na ktoré prichádzajú

žiadosti zo všetkých regiónov Slovenska. Generálna rada rozhoduje o prerozdelení výťažku v

troch hlavných oblastiach a to:

psychosociálna starostlivosť o onkologických pacientov a služby pre zlepšenie kvality

ich života i života ich najbližších

výchova, informovanosť a prevencia zameriavajúca sa nielen na pacientov, ale aj na

širokú verejnosť a najmä na mládež

prenos výsledkov klinického a základného výskumu do diagnostiky, liečby a

rehabilitácie onkologických pacientov

Všetky vyzbierané peniaze teda LPR SR vracia do spoločnosti a do vlastných projektov,

ktorými priamo poskytuje služby a pomáha tým, ktorí bojujú s rakovinou.

Veľká noc

Obdobie Veľkej noci je v kresťanstve najvýznamnejším a

najdôležitejším sviatkom cirkevného roku. Pôvod sviatku pochádza zo starožidovského

sviatku pésah - obchádzanie. Veľká noc sa slávi prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po

jarnej rovnodennosti. Veľkonočná nedeľa je pohyblivým sviatkom a môže pripadnúť na čas

od druhej polovice marca do konca apríla.

Kresťanstvo spojilo pôvodné pohanské znovuzrodenie jari a príchod hospodárskeho roka,

s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené s príchodom jari,

obrady vykonávané počas tohto obdobia patria k obradom prechodu. Magické úkony mali

zabezpečiť dobrý začiatok hospodárskeho roka, hojnosť, prosperitu a zdravie ľudí

a dobytka. Množstvo z prostriedkov využívaných v pohanských obradoch prevzalo

kresťanstvo a používajú sa aj v súčasnosti: svätenie vody, zelene, potravín a zapaľovanie

ohňa.

Voda mala očistný, ale i ozdravujúci charakter a úspešnosť vykonávaných obradov bola

podmienená čistotou samotných realizátorov a prostredia, preto na Zelený štvrtok, Veľký

piatok a Bielu sobotu bolo časté obradové umývanie sa ľudí v potoku ešte pred východom

slnka. Zeleni a čerstvým vetvičkám bola pripisovaná schopnosť prinavrátiť životnú silu

a zabezpečiť zdravie. Oheň mal magicko – očistný charakter a pomáhal zaháňať nečisté sily

na začiatku poľnohospodárskeho cyklu.

Významnú časť veľkonočného týždňa tvorila príprava veľkonočného obradového jedla.

Konzumácia mäsa po štyridsaťdňovom pôste mala zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom

období. K typickým obradovým jedlám patrí vajce, ktoré symbolizovalo znovuzrodenie a vo

Veľkonočný pondelok ním boli kúpači obdarúvaní. Najmä na východnom Slovensku sa

pripravoval obradový koláč, paska. Mal okrúhly tvar a symbolizoval hojnú úrodu. Aj dnes sú

pre veľkonočné obdobie typické kysnuté koláče a koláče rôznych tvarov, napr. v tvare

baránka.

Veľkonočná nedeľa ukončovala štyridsaťdňový pôst, na rannej omši sa posväcovali jedlá.

Kto sa vraj prvý vrátil z omše domov, tomu prvému mala dozrieť úroda na poli a prvý mal

ukončiť poľnohospodárske práce. Po príchode domov začala spoločná konzumácia jedál,

prestretý stôl hojnosťou pripomínal štedrovečerný stôl. Zvyšky z posvätených jedál

(škrupiny, kosť, ...) sa v žiadnom prípade nesmeli zahodiť. Zakopávali sa na poli alebo

primiešali do potravy pre dobytok, prípadne spálili v peci.

Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatku Veľkej noci. Tento deň je spájaný

s takzvanou kúpačkou (východné Slovensko), šibačkou (západné Slovensko). Mládenci

v skorých ranných hodinách chodievali v skupinách a oblievali mladé dievčatá vodou, ktorá

mala magickú funkciu a mala zabezpečiť nielen zdravie, ale i krásu. V dome im ponúkli

pripravené pohostenie (koláče, vajcia, pálenku) a obdarovali maľovaným vajíčkom.

V súčasnosti kúpači navštevujú prevažne iba najbližšiu rodinu, vodu často krát nahradila

voňavka a namiesto kraslíc sú obdarovávaní peniazmi alebo naturálnymi darmi.

Exkurzia Stará Turá

V piatok 25.4. sme si išli na Starú Turú pozrieť Domov bielych hláv a výstavu kníh. Cesta

ubehla veľmi rýchlo. V piatok ráno sme v sprievode pani učiteliek nasadli do autobusu

a odviezli sme sa do Starej Turej. Prvou zastávkou bola knižnica, kde sa konala výstava kníh

staroturianskych autorov. Mali sme ešte dosť času, tak sme sa stavili na zmrzline a pani

učiteľky nám dali rozchod na námestí. Odtiaľ sme sa presunuli do Domovu bielych hláv v

sprievode bývalého pána učiteľa Trúsika. Usadili sme sa v miestnosti venovanej sestrám

Royovým. Dozvedeli sme sa veľa faktov i zaujímavostí zo života sestier i o Holubyovcoch,

Chorvátovcoch, ... Vypočuli sme si lákavé príbehy ako vtedy žili. Čas veľmi rýchlo ubehol. Po

vypočutí sme sa zapísali do kroniky.

Laura Č.

Deň matiek

MAMA.......je také slovo, kratučké, milé, láskavé. Slovo, ktoré sa každé batoľa naučí

vysloviť ako prvé. Je ospievané v poézii, zhmotnené v umení a navždy zachované v každom

srdci – matka, mama - to je láska sama, prevtelená do ženy, je to láska, ktorá nás sprevádza

celým životom. Je nevýslovne trpezlivá, chápavá, milá a obetavá. Naša mama, ktorá nám

ofúkava naše boliestky, ktorá sa teší z našich úspechov, ktorá sa trápi pre naše starosti a to aj

dnes, keď sme už dávno vyrástli z detských dupačiek... Mamička - pracovitá, kamarátska,

starostlivá, trpezlivá, obetavá, láskavá, milujúca, odpúšťajúca, oddaná...

Pri slove - mama si každý z nás predstaví svoju matku. Milú a dobrotivú, ktorá bdela

pri našej postieľke, keď sme ochoreli, ktorá sa tešila z našich prvých krôčikov a ofúkala

kolienko, keď sme spadli, ktorá pritúlila, zovrela v náručí, plakala s nami, keď sme už dospeli

a bolo nám ťažko. Bola a je to mama, ktorá vedela a vie dať slovám najkrajšiu a najláskavejšiu

podobu. A je to tá istá mama, ktorej slová sme toľkokrát nevzali vážne a potom sme ju

s ľútosťou prosili o odpustenie.

Aj my sme si uctili naše mamičky, babičky, tety. Pani učiteľky pripravili so žiakmi našej školy

i s deťmi z materskej škôlky zaujímavý program. Zo srdca odovzdali kyticu uvitú z básní,

piesní, tanca i hovoreného slova. Programom sprevádzali žiaci zo 7. A : Laura Čániová

a Matúš Hambalík. Program otvorila pani riaditeľka. Po nej sa slova ujali moderátori

a ohlásili príchod detí z MŠ. Po nich na scénu prišla prváčka Anetka s milou básničkou,

nasledovala scénka „Hľadanie dievčatka“, veľký rachot narobil „Bubeníček“ a pásmo

uzavrela pieseň. Po nej sa mamičkám prihovorili žiačky Martinka zo 4. A a Terezka z 5. A.

Publikum roztancovali deti a ich šmolko-tanec. Smiech zasa vyvolala scénka, pri ktorej nám

deti predviedli, ako to dopadne, keď ťarcha domácnosti zostane na pleciach muža. Žiaci

druhého stupňa sa predviedli tancom, sestry Drgoncové a žiačky 4. A pesničkou, prváci nám

povedali, že pre každého je jeho mama tá naj. Program uzavrela úvodná scénka, stratené

dievčatko Nelka sa šťastne vrátilo k svojej mamičke. Na záver deti odovzdali milý darček

svojim mamičkám.

Pane, ktorý si na nebi,

zachovaj všetkým deťom mamy.

Nech ako cesto na chlebík

im rastú v teple pod rukami.

Zachovaj nám rodičov oboch,

mocný Pane,

veď dve ruky od Teba máme.

Dve rúčky deťom stvoril Boh:

pre ocka jednu,

druhú mame.

Noc v škole

Deň detí sa na každej škole oslavuje inak. Niekde sa len rozdajú cukríky a tým to končí. No tu

u nás... oslávili sme tento deň spolu zaujímavým programom.

Doobeda sme sa síce učili, no keď nám zvonček ohlásil koniec poslednej hodiny, vybrali sme

sa na predstavenie do DK. Potom sme si začali pripravovať triedy. Pani učiteľky boli veľmi

ochotné a v prípade, že nám niečo chýbalo, to okamžite zaobstarali.

Najskôr bol orientačný beh – deti sa rozdelili do skupín a v každej triede museli odpovedať na

otázku, resp. splniť jednu úlohu. Na konci družstvá čakalo vyhodnotenie – od najslabších po

tých najlepších. Vyhralo družstvo Sandry Hladkej.

Po tomto behu sme sa išli trošku ochladiť von a zahrali sme si najskôr futbal, potom vybíjanú.

Vyčerpalo nás to a vyhladli sme. No aj na toto boli pani učiteľky pripravené a na ihrisku nás

už privítali s ohníkom a špekačkami.

Kým sme sa porozprávali a dojedli, ani sme sa nenazdali a bol čas ísť späť dovnútra, pretože

vonku sa už ochladilo.

Lenže tu sa naša zábava vonkoncom neskončila...

Všetci sme sa dali do poriadku, obliekli sa do pyžamy a predviedli sa na módnej prehliadke.

Mali sme tu skutočne rôzne kúsky - veľmi zaujímavé a kreatívne nočné úbory (jeden dokonca

strašidelný). Podľa potlesku sme vybrali víťaza a vyhral náš obľúbený učiteľ Magula.

Po tomto skvelom zážitku sme unavení zaspali a odpočinuli sme si, aby sme zvládli

nasledujúci deň.

Laura D.

Školská olympiáda

Ráno nás prebudil budíček cez rozhlas a po rannej hygiene na nás čakala ranná rozcvička a

chutné raňajky. Učitelia medzičasom pripravili športové stanoviská. Žiaci boli rozdelení do

štyroch kategórií podľa veku : hviezdičky, nádeje, kalokagatia I. a kalokagatia II. Súťažilo sa v

nasledovných disciplínach: šprint, beh, hod kriketkou, hod basketbalovou loptou obojručne,

skok do diaľky z miesta, gymnastika: švihadlo, šplh, zostava. Víťazmi sa stali : Anetka

Jamborková, Noemi Lysá, Silvia Vyšná, Lívia Gregorová a z chlapcov : Peťo Šidla, Kamil

Kučera, Dominik Harušťákk, Marián Klimáček.

Napriek nepriazni počasia sme si užili krásny športový deň.

Výlet do Cígeľa

Pani učiteľka nám jedného dňa oznámila, že v stredu 21.5 2014 pôjdeme na výlet do bane

Cígeľ v Prievidzi. Tejto správe sme sa veľmi potešili a už sme sa nemohli dočkať výletu .

V stredu ráno o 7:30 hod. sme nastúpili do autobusu a vyrazili sme do Prievidze. Cestou

do bane sme sa zastavili v múzeu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci. Keď sme

prišli do bane, pán sprievodca nám porozprával, ako sa máme správať v bani. Keby sa

náhodou niečo stalo, ukázal nám, ako manipulovať s dýchacím prístrojom. Potom nám pán

sprievodca rozdal známky, ktoré dostávajú baníci. Povedal nám, že si jednu máme nechať

a druhú zavesiť v šatni. Keď sme prišli do šatne, každý si zavesil povinne známku a zobrali

sme si modré plášte, biele helmy a zelenú kapsičku, v ktorej sme mali dýchací prístroj. Keď

sme boli všetci oblečení, tak nám porozdávali baterky, ale nie také, ktoré používame dnes,

ale také, ktoré nosia baníci do bane. Veľké ťažké baterky nám uložili do tašiek, kde sme mali

aj dýchací prístroj a nechali nám vytŕčať káble s hlavicou. Potom sme prešli cez dlhú chodbu

a nakoniec sme sa ocitli v miestnosti s vláčikom. Mal rušeň a tri vagóny žltej farby. Do nich

sme si nasadli a v každom vagóne musel byť niekto dospelý. Išli sme 2,5 km, aby sme sa

dostali do bane . V niektorých častiach bane sme boli v hĺbke 90 m a niekde až 390 m. Keď

sme sa viezli vláčikom, mali sme prísne zakázané otvárať dvere !!! Po niekoľkých zastávkach

sme konečne vystúpili z vláčika. Ujo nám rozprával , kde a ako sa tam ťažilo. Dnes sa v tej

časti už neťaží . Videli sme tam všelijaké stroje napr. báger, vozíky, kombajn na razenie štôlní.

Keď sme išli ďalej , na strope bola pleseň, vyzerala ako ovčia vlna. Keď sme sa vracali späť, išli

sme po klzkých koľajniciach. Okolo nás bola voda. Z bane sme odchádzali plní zážitkov.

Na spiatočnej ceste našou zastávkou bolo nákupné centrum Laugarício v Trenčíne. Tam

sme mali rozchod do 15:10 hod. O 15.15hod. tam už stál autobus. Všetci sme nasadli do

autobusu a šťastne sme sa vracali domov. Bol to nádherný výlet plný zážitkov.

Terezka Michalcová

Vtipy

Na základnej škole píšu deviataci písomku. Učiteľ zbadá, že jeden žiak má ťahák. Žiak ho inštinktívne rýchlo schová. Keď príde k nemu učiteľ. Ten ho hľadá, ale nemôže ho nájsť. Napokon sa spýta žiaka :"Kam si ho schoval?!" "To by som aj ja rád vedel...."

Učiteľ sa pýta Móricka: - Keby si mal sedem cukríkov a ja by som ťa o dva poprosil, koľko by ti ostalo? -Sedem

Dve blondínky cestujú vlakom: Oproti nim sedí jeden prešedivelý bradatý muž. Jedna hovorí: -Ty počuj, nie je to kráľ Štefan? Druhá blondínka: -Šibe ti? Veď ten zomrel pred 100 rokmi. O nejaký čas vojde do kupé muž a hovorí: Ahoj, Štefan! Ako sa máš? 100 rokov som ťa nevidel. Na to blondínka: -No...komu tu šibe?

Sedí dievčatko na lavičke a nadáva. Príde babka a hovorí: Čo tak nadávaš. Prisadnite si a pošepkám vám... Babka si prisadne a tiež začne nadávať. Príde dedko a pýta sa: A vy dve čo tak nadávate??? Babka: Prisadni si a poviem ti... Dedko sadne a babka mu vraví: Tá lavička je čerstvo natretá...

Krížom krážom cez Moravu

Ako každý rok aj tentokrát sme vyrazili na výlet, ktorý mala na starosti pani zástupkyňa

Vrtochová. Bolo nás síce menej, ale o to viac vládla rodinná atmosféra. V autobuse bola stále

dobrá nálada. Po ceste som si skladal Rubikovu kocku, pri ktorej mi pomohla pani riaditeľka

a naučila ma nové ťahy. Z výletu sa mne osobne najviac páčila minizoo teráriových zvierat

v Štramberku. Tam sa páčilo aj bratovi, ktorý sa nebál a dal si na krk hada. Tatovi sa zasa

páčilo Tatra múzeum v Kopřivnici. Zaujímavý bol aj Betlehem v Hornom Lidči. Mame sa

páčilo všetko historické, najmä zámok v Kromněříži. Najväčší relax bol v aquaparku

v Olomouci, kde sme sa mohli zdržať aj dlhšie. V Olomouci bolo super, aj strava v reštaurácii

M3, čo zhodnotila hlavne mama jej odborným okom. Na druhý deň sme sa previezli cez

Vyškov na vláčiku, pozreli sme si dinopark aj malú zoo s gazdovským dvorom. Na záver sme si

zopakovali dejepis, lebo sme navštívili Mohylu míru u Brna. Mame a bratovi sa tam páčila

akustika. Keď šepkali do protichodných rohov múrov, počuli sa na druhej strane. Bolo toho

veľa, čo sa nám páčilo, ale v skratke aspoň toľkoto. Dúfam, že na budúci rok bude zase nejaký

zaujímavý výlet. A tí, čo neboli, môžu ľutovať, lebo na každom jednom výlete sa niečo nové

naučíme aj si oddýchneme a je tam vždy dobrá nálada.

Kvetko K.

Katka Krásna: Najviac sa mi páčilo v teráriu, kde som držala hada. Super

som si oddýchla a zabavila sa v aquaparku na tobogánoch. A výborný

zážitok mám aj z dinoparku.

Stratená

Moja mama, mladšia sestra Martinka a ja sme minulý rok išli do Anglicka navštíviť moju

sesternicu a tetu, ktorá žije spolu so svojím priateľom v Bristole. Prileteli sme v noci.

Navštívili sme veľa obchodov a boli sme v parku. V piatok bolo príjemne teplo a slnečno, tak

sme sa vybrali k moru. Cestovali sme vlakom.

V Anglicku majú pekné železnice na rozdiel od našich. Cestou vlakom som pozorovala

okolitú prírodu. Tešila som sa na to, ako uvidím more. Vlak zastavil a vystúpili sme spolu s

tetou, mamou, Martinkou, sesternicou Liankou a Chrisom v pekne upravenom meste.

Pobrežie bolo neďaleko. Kúpili sme si zmrzlinu, slnko príjemne hrialo. Pláž bola plná ľudí,

videla som predavača varenej kukurice a pána, čo vozil malé deti na poníkoch. Cítila som sa

ako v krásnom sne. Išli sme na WC do niečoho takého ako kasíno. Prvé, čo som uvidela, bolo

množstvo hracích automatov a hier na míňanie peňazí. Premklo ma neblahé tušenie, že sa

stane niečo zlé. Kasíno malo dve poschodia. Vyšli sme pohyblivými schodami na druhé

poschodie. Martinku veľmi bavilo voziť sa hore-dole. Na druhom poschodí bolo podozrivo

veľa ľudí a zistili sme, že sa tam konajú preteky áut. Veľmi ma to nebavilo, tak som poháňala

maminu nech už ideme a na protest som išla ďalej. Obzrela som sa a všetci išli za mnou.

Znovu som sa obzrela, no mamu som nikde v dave nevidela. Snažila som sa zachovať

chladnú hlavu – prešla som celé poschodie, ale mamy nikde. Začala som kričať : „ Mamí!!!“

Celá som sa triasla, lebo nikto sa neozýval. Zbehla som dole schodmi a stále som kričala so

slzami v očiach. Keď som bola dole, všetko som si začala uvedomovať, v tej chvíli som mala

pocit, že sa už nikdy nedostanem na Slovensko a nikdy neuvidím svoju rodinu, kamarátov...

jednoducho všetkých. Čo mám robiť v krajine, ktorú nepoznám a je pre mňa cudzia? Kam

mám ísť? V hlave sa mi vynárali rôzne otázky. Zastavila som ženu s dieťaťom, no vtom som si

uvedomila, že neviem, ako sa po anglicky povie, že som stratená, tak som so zo seba vydala

iba pár nesúvislých viet: „Help me. Mother....“ A plakala som. „Snáď to pochopí,“ pomyslela

som si. Žena zavolala nejakého muža, pravdepodobne personál budovy. Povedala som mu,

že pochádzam zo Slovenska a som tu na prázdninách, ale on nepovedal ani slovo, a tak som

ho ťahala na 2. poschodie, snažila som sa ho mojou chabou angličtinou presvedčiť, aby mi

požičal mobil a moja mama mu potom zaplatí, ale on mi očividne nerozumel. Keď sme boli

pri schodoch, zavolal ho nejaký muž. Rozprávali sa možno 10 minút, ale mne sa to vtedy

zdalo ako celá večnosť. Keď prešla ďalšia minúta, začala som strácať trpezlivosť, lebo muži sa

ďalej rozprávali a tvárili sa, ako keby som tam nebola. Na muža som začala kričať a ťahala

som ho dole. Vtom som uvidela moju tetu, pustila muža a bežala za ňou so slzami šťastia.

Neskôr som zistila, že sa chystali po mne vyhlásiť pátranie. Za odmenu sme išli na pláž a

kúpili sme si varenú kukuricu.

Mirka M.

Predškoláci v škole

12. jún nebol pre našich predškolákov ako každý iný. Ich kroky

totiž ráno neviedli do škôlky ale do školy. Sadli si do lavíc

medzi prvákov a ozajstný školský deň sa mohol pre nich

začať. Celý deň boli prítomní na vyučovaní, pani učiteľka mala pre nich pripravené rôzne

aktivity i darčeky. Takto si mohli na jeden deň vyskúšať, aké je to byť „veľkým“ školákom

Prázdniny

Prázdniny – nie sú prázdne dni.

Užite si slnka, vody!

Slnko, voda neuškodí.

Keď ich správne užívaš,

silu, zdravie nachytáš.

Milá škola

Zbohom moja trieda,

už budú prázdniny,

budeme užívať

slniečka aj vody.

A za dva mesiace, zídeme sa znova,

teda dovidenia, naša milá škola.

Pani učiteľky, dobre sa mávajte,

cez školské prázdniny

sily nazbierajte!

Výlet I. stupeň

Čo sa ti najviac páčilo na výlete???

Odpovedajú:

Slonie uši

jaskyňa Driny

ukážky, ako sa kedysi žilo

Červený Kameň zbroj

koč tajné dvierka

tanečná sála

veslovanie

plavba loďou