Prpad Zpadn Sahara (Medzinrodn sdny dvor, posudok, 16. oktber 1975)1 Tematick okruh: prvo nroda na sebaurenie, nadobudnutie ttneho zemia prvotnou okupciou Skutkov podstata prpadu: Maroko si rob historick nrok na zemie dnenej Zpadnej Sahary - ptne teritrium medzi Marokom a Mauretniou, bohat na fosfty2, s vyvinutm rybolovom a vvozom piesku napr. aj na Kanrske ostrovy na pravu pl, ktor oddvna obvali berbersko-arabsk koovn kmene, ktor sa v obdob 10. a 18. storoia dostvali pod vplyv viacerch susedov, ale iadnemu sa tu nepodarilo zavies trval sprvu. Zhruba od 11. st. v Maroku vldla dynastia berberov (Almorvidovci), ktor rozrila zemie Maroka prve o dan zemie Zpadnej Sahary. V 15. st. sa na zem usadili kmene z zemia dnenho Jemenu, premieali sa s pvodnm obyvatestvom a vznikol saharsk nrod, ktorho stpenci tvrdia, e Saharania sa plne odliovali od ostatnch nrodov ijcich v susedstve, mali svoje vlastn zvyky, koovali, boli kmeovo usporiadan spoloenstvo, ktor udrovalo kultrne a nboensk styky s Marokom. Tieto kmene si po cel as udriavali tak politick ako aj kultrnu nezvislos. Maroko tvrd, e v 16. st. za vldy sultna Ahmad al-Mansoure dolo k upevneniu nadvldy aj nad junm zemm Zpadnej Sahary, nakoko vodcovia tchto zem museli sultnovi prisaha vernos a on menoval sudcov a vldnych a vojenskch radnkov, ktor vykonvali vldu v tomto regine. Odporcovia tejto terie tvrdia, e to bola iba formlna, nie skuton nadvlda. V 19. st. vak do danej oblasti prenikaj Franczi a panieli. V roku 1884 vyhlsilo panielsko nad zemm Zpadnej Sahary protektort Rio de Oro (veden najm strategickmi zujmami ochrana Kanrskych ostrovov - a rybolovom), o sa povauje za zaiatok kolonizcie. panielsku bolo zemie Zpadnej Sahary prisden na Berlnskej konferencii (1884-1885) v rmci rozdelenia zemia Afriky medzi mocnosti Eurpy. panielsko postupne rozrilo svoje zemia, v roku 1912 na zklade zmluvy s Franczskom vytilo hranice Zpadnej Sahary, potlailo ohnisk nepokojov. Vystilo to v roku 1934 do zaloenia1 2

Western Sahara, Advisory Opinion: I.C.J. Reports 1975, p. 12 Zpadn Sahara v sasnosti patr medzi najvch producentov a vvozcov fosftov, nachdzaj sa tu znan loisk ropy, pobreie m bohat na ryby.

panielskej Sahary, kde panielsko vykonvalo efektvnu kolonilnu sprvu, ktor trvala a do roku 1976. V roku 1936 u panieli ovldali cel teritrium panielskej Sahary vrtane Ifni (v roku 1860 postpilo Maroko toto zemie panielsku), o ktor malo Maroko spolu s zemm Zpadnej Sahary zujem (OSN uznala iba marock nrok na Ifni, nakoko Zpadn Saharu povaovala za zemie, ktor neovplyvovalo teritorilnu integritu iadneho zo susednch ttov). V roku 1961 pod tlakom medzinrodnho spoloenstva panielsko men tatt Zpadnej Sahary z kolnie na provinciu panielska s hlavnm mestom El Aain. Napriek snahe medzinrodnho spoloenstva panielsko odmietalo vykona referendum s odvodnenm, e zemia panielskych provinci nie s predmetom prva na sebaurenie. V mji 1973 formlne vzniklo hnutie POLISARIO, ktor si za cie vytilo vznik samostatnej Zpadnej Sahary, vzpt po svojom vzniku zahjilo ozbrojen boj proti panielsku. V auguste 1974 panielsko (oslaben vntornmi politickmi rozpormi, zlm zdravotnm stavom generla Franca, pdom portugalskej diktatry v aprli 1974) oznmilo (po 8 rokoch snahy OSN, ktor prvkrt vyzvala panielsko uri najbliie mon dtum konania referenda u v roku 1966), e v prvom polroku 1975 usporiada plebiscit, kde by mali obyvatelia tohto teritria vyjadri svoju slobodn vu vo vzahu k svojej budcnosti a preto by mali odpoveda na tieto otzky: 1.Prajete si, aby Sahara zostala pod panielskou sprvou? 2. Prajete si, aby Sahara zskala autonmny tatt a pokraovala pod panielskou sprvou? 3. Prajete si nezvisl Saharu? 4. Prajete si vytvorenie nie medzi Saharou a Marokom? 5. Prajete si vytvorenie nie Sahary s Mauretniou? Z tohto dvodu sa uskutonilo aj stanie obyvatestva s vsledkom 74 900 pvodnch obyvateov. V roku 1975 bola v Madride podpsan trojstrann dohoda (Madrid Accords), na zklade ktorej bolo zemie panielskej Sahary rozdelen medzi Maroko a Mauretniu (pod ich administratvnu sprvu), avak bez rieenia otzky jej suverenity. Vo februri 1976 sa panielsko stiahlo z danho zemia a de po, 27. februra 1976, vznikla Saharsk arabsk demokratick republika. Valn zhromadenie OSN schvlilo da 13. decembra 1974 rezolciu . 3292 (XXIX), ktorou poiadalo Medzinrodn sdny dvor (alej len MSD) o posudok tkajci sa panielskej Sahary prostrednctvom zodpovedania dvoch otzok. Podnet na to priiel aj od marockho kra Hassana II., ktor potreboval upokoji vntorn situciu vo svojej krajine, ktor sa v polovici 60. rokov nachdzala v ekonomickej a socilnej krze. K upokojeniu spolonosti v tomto obdob potreboval panovnk dosiahnu spech, za o sa mohlo poklada aj rozrenie vlastnho teritria. Navye si kr uvedomoval, e ak sa mu nepodar zabrni v konan plebiscitu, nemus to, vzhadom na elektort Zpadnej Sahary, dopadn priaznivo

pre Maroko. A tak v septembri 1974 vystpil s prejavom, v ktorom potvrdil historick nroky Maroka na zemie Zpadnej Sahary a v snahe oddiali konanie referenda o sebauren (prprava u bola rozbehnut) poiadal, aby o danej otzke rozhodol MSD. K iadosti sa pripojila aj Mauretnia. OSN tento nvrh akceptovala. Otzky poloen Medzinrodnmu sdnemu dvoru: 1. Bola Zpadn Sahara (Rio de Oro a Sakiet El Hamra) poas kolonizcie panielskom zemm nikoho (terra nullius)? Ak odpove na prv otzku je zporn, 2. Ak boli prvne vzahy medzi tmto zemm a Krovstvom Maroka a Mauretniou? Otzky k prpadu:1. Preo bolo dleit skma v tomto prpade, i zemie Zpadnej Sahary je

zemm nikoho (terra nullius)? 2. Povauje sa vkon kolonilnej moci za konanie v slade s medzinrodnm prvom? Je spravujca mocnos povinn sprostredkova a zisti skuton a slobodne vyjadren vu nroda na sebaurenie?3. Me by prvo na sebaurenie nrodov uprednostnen pred prvom na

zachovanie zemnej celistvosti demokratickch ttov? Je prvo na pouitie akchkovek prostriedkov pri vkone prva nroda na sebaurenie v rozpore s kogentnou zsadou zkazu pouitia sily v medzinrodnch vzahoch?3 4. Ak s 3 zkladn spsoby udelenia plnej samosprvy nesamosprvnym zemiam? 5. Ak charakter pripsal MSD princpu sebaurenia, ako sasti medzinrodnej obyaje, vo svojej rozhodovacej innosti? 6. Bola Madridsk dohoda podpsan v roku 1975 medzi panielskom, Marokom a Mauretniou v slade s medzinrodnm prvom?

3

Cf . Report of the International Committee of Jurists Entrusted by the Council of the League of Nations with

the Task of Giving an Advisory Opinion upon the Legal Aspects of the Aaland Islands Question, League of Nations Official Journal, Special Supplement No. 3, (October 1920), p. 18, 3et 5