to i ono z pedagogu otázok УК...

Z P R A V O D A J Univerzity Komenského

Číslo 3—4

Bratislava

Január

1968

V školskom roku 1986,67 s a začali plne realizovať zásady nového zákona o vysokých š k o ­lách a jeho vykonávacích pred­pisov. Táto realizácia s a p r e j a ­vovala nielen v organizácii p e -dagogicko-výchovného a ve­deckého procesu, ale a j v spô­sobe ukončovania štúdia. Odo­vzdávania diplomov absolventom Univerzity Komenského a nako­niec v š i ršom meradle a j v spô-sobe udeľovania t itulu „dok­tor". Za obdobie od 1. m á j a 1966 do dnešného dňa t i tul „doktor medicíny, práv, filozo­

fie^ alebo prírodovedy", bol udelený celkom 1918 absolventom i iaše j v y s o k e j školy. Z toho bolo 968 „doktorov medicínv, práv, fi lozofie alebo prírodovedy", k torým titul prináleží pria­mo zo zákona (MUDr., alebo za CSc.); ostatní s a podrobil; rigoróznemu pokračovaniu skrátenému alebo plnému.

A j rozmiestňovanie absolventov fakúl t Univerzity Komen­ského sa v roku 1967 organizovalo novým spôsobom. Pre ab­solventov znamená tento nový spôsob rozmiestňovania na j e d n e j s t rane širšiu možnosť voľby pracovného umiestnenia, no tia d r u h e j s t rane zase kladie nároky na vedomosti a v ý ­sledky štúdia absolventov, ktoré podstatne ovplyvňujú v ý s l e ­dok konkurzu, y y s o k é školy boli týmto pozbavené časti admi­nis t ra t ívne j práce s p o j e n e j s rozmiestňovaním absolventov, ktorá ich veľmi zaťažovala, takže práce, ktoré e š t e i nad'ale' sa vykonávajú, súvisia predovšetkým so sledovaním priebehu umiestňovania a súčasne a j upozorňovania, prípadne napomá­hania odstraňovaniu zistených nedostatkov.

Príprava školského roka 1957/68 započala už v októbri 1966 prípravou pri j ímacieho pokračovania, o čom j e Vedecká rada Univerzity Komenského informovaná. Príprava s a diala za účasti širokého kolektívu akademických funkcionárov, meto­dikov fakúl t i špecialistov z odboru pedagogiky a psychológie. Pri hodnotení praktických skúseností z tohto spôsobu pri i í-macieho^ pokračovania došlo vedenie UK k týmto záverom:

a) Súčasná^^situácia, na jmä j e j materiálna s t ránka nedovo-l u j e v najbližšom čase pomýšľať na všeobecné zrušenie p r i j í ­macích skúšok, respekt íve výberového pokračovania na Uni­verzitu Komenského. Systém výberového pokračovania j e preto potrebné daílej prehlbovať a zdokonaľovať.

b) Základné nrincípy prij ímacích skúšok, ktoré schválila Vedecká rada UK, sa ukázali správnymi. Niektoré dielčie p r a k ­tické postupy však bezpochyby potrebujú korekciu. Týka sa to n a j m ä spôsobu bodového hodnotenia. Ukazuje s a nevyh­nutnosť znovu preveriť váhu jednotlivých bodových skupín tak, že pri bodovaní treba oddeliť od seba body vedomost­né a tzv. body bonifikačné (za záujem, sociálne dôvody a pod.), d a l e j prípravy otázok, ich rovnocennosti, spôsob zverejnenia atď., ako a j iné problémy, ktorými sa bude musieť pedagogicko-výchovná komisia Rektorátu UK podrobne za­oberať.

c) Záslužnú činnosť pri výberovom pokračovaní vyvinula Akademická poradňa pri Psychologickom ús tave Filozofické^ fakulty UK, ktorá usmerňovala metodikov fakúlt pri pr ípra­vách skúšok, vypracovala niekoľko typov pokusných didaktic­kých te s tov pre prírodné odbory a vykonala psychologické s k ú š k y s 1050 uchádzačmi o štúdium na piatich fakultách UK. Javí sa účelné, aby spolupráca metodikov s Akademickou po­radňou nadobudla t rva lý a systematický charakter.

d ) Pri p r i j ímacom pokračovaní znovu vznikali urč i té ťaž­kosti z dôvodov mimo n a š e j v y s o k e j školy, napríklad: pre n e ­dostatočné charakterist iky a nedôveryhodné matur i tné v y ­svedčenia z niektorých SVŠ; pre oneskorené určen ie k o m b i ­nácii pre učiteľské smery z Povereníctva SNR p r e školstvo; pre nevyr iešené postavenie absolventa SVŠ, ktorého vysoká škola n e p r i j m e a ktorému sa j e h o postavenie natoľko j a v í dramatickým, že intervenčné t laky na pr i j ímac ie komisie sa zniekoľkonásobujú.

Zápis a otvorenie nového školského roku sa a j napriek v č a s n e j pr íprave na Univerzite Komenského stretl i s niekoľ­k ý m i ťažkosťami, pre ktoré vyučovac í proces nezačal pr iamo v Bratislave s p lnou intenzitou v predpísanom termíne. P o d -

osa

i v e r z i t a

statnou príčinou bola skutočnosť, že internát v Mlynskej do­line nebol dohotovený v plánovanom termíne a a j po započatí prevádzky ubytovanie študentov malo a má podstatné nedos­tatky, ktoré n a r u š u j ú š tudi jnú činnosť.

Taktiež veľký počet novembrových termínov na s k ú š k y ne­priaznivo ovplyvňoval začiatok školského roka. J e prirodzené, že študenti s ú s t r e ď u j ú všetko s v o j e úsilie na poslednú m o ž ­nosť pokračovať v štúdiu, ktorá im e š t e ostáva a zanedbáva jú návštevu prednášok a seminárov, čo i m často učitelia to le­r u j ú . Mesačná alebo dlhšia s t r a t a v štúdiu m á opäť za nás le­dok ťažkosti v najbližšom študi jnom období, reťazovite sa prenáša zo semestra na semester a n a r u š u j e riadny pr iebeh ôtúdi-a. Je preto potrebné zaoberať s a na fakultách znovu s rozložením skúšok v priebehu š tudi jného roku a upraviť ho v rámci predpisov tak. aby bol plne zabezpečený riadny chod výuky.

Je potrebné sa zmieniť a j o tom, že na niektorých odboroch s a výuka nezapočala včas a j z viny katedier, ktoré nezabez­pečili výuku za chorých alebo na š tudi jných pobytoch z u -časnenýčh učiteľov, alebo nevyvodili dôsledky zo zanedbáva­nia pedagogických povinnosti z iných dôvodov. Je nevyhnutne, aby dekani fakúlt vytkl i tento nedostatok vedúcim katedier a uložili i m bezodkladne urobiť nápravu.

V školskom roku 1967 68 dosiahol s t a v š tudentov denného štúdia počet 9 526 (o 706 v iac ako v m inu lom školskom roku) a študentov vo formách štúdia popri zamestnaní počet 3 454 (o 371 m e n e j ako v uplynutom školskom roku) . Celkom k 31. 10. 1967 mala Univerzita Komenského 12 980 š tudentov (o 335 viac ako v školskom roku 1966 67).

Po otvorení školského roku došlo v Prahe k známym y d a -lostiam v internáte na Strahove, k t o r é mali za následok roz­v o j po l i t icke j akt iv i ty pražských š tudentov a pokusy preniesť j u a j d o iných vysokoškolských miest. Informácia o týchto otázkach a o po l i t icke j situácii medz i študentmi bola predne­sená ús tne na V e d e c k e j rade Univerzity Komenského.

(Z referátu prorektora UK m. prof. Ing. Z. Hábu. CSc. na V e d e c k e j rade UK dňa 11. decembra 1967.)

ŠTIPENDIJNÝ PORIADOK (Pokračovanie z minulého čísla)

( 4 ) Preferované š tud i jné odbory, pre ktoré j e stanovená vyšš ia hranica čistého mesačného p r í j m u p r e priznanie š t i ­pendia, určí minister škols tva po dohode s predsedom š t á t ­n e j plánovacej komisie a s ministrom financií.

( 5 ) Keby priznanie sociálneho štipendia nad 200.— Kčs mesačne malo u rodičov plnoletého študenta za následok s t ra tu nároku na pr í spevky na deti, aby nedochádzalo k t v r ­dostiam, možno vymerať štipendium sumou 200 Kčs mesačne. (Zákon č. 16/1959Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o nemo­censkom poistení zamestnancov a vyhláška č. 74/1959 Ü. v. o poskytovan í prídavkov na deti v nemocenskom poistení za­mestnancov.).

ČI. III. (*) Výška sociálneho štipendia j e odstupňovaná takto:

Rozhodný čistý mes.

p r í j em na 1 čl. domácnosti

Rozhodný čistý mes. pr í­

j e m na 1 čl. domácnosti na preferovaných

odboroch

Mesačné š t i ­pendium v

v 1. ročníku

Mesačné š t i ­pendium od 2. ročníka

od Kčs do Kčs od Kčs do Kčs Kčs Kčs — 280 — 330 370 200

281 330 331 380 280 180 331 380 381 430 190 100 381 450 431 500 100 100

( 2 ) Študentom, ktorí poberajú sociálne štipendium, posky­t u j e sa každý rok jednorázove príspevok na učebnice vo výške :

Rozhodný čistý mes. p r í j em na 1 čl. domácnosti

Rozhodný čistý mes. pr í jem na

1 čl. domácnosti na preferovaných

odboroch

Príspevok na učebnice ročne

do Kčs do Kčs Kčs 280 33 D 140 330 380 120 380 430 90 450 500 50

Obojstranne osíroteným študentom, voči k torým nemá nikto vyživovaciu povinnosť, p o s k y t u j e s a jednorazový príspevok na učebr.ice vo v ý š k e 200.— Kčs ročne bez ohľadu na v ý š k u rozhodného čistého prí jmu.

Príspevok na učebnice možno poskytovať a j študentom, k torým sa sociálne štipendium priznalo počas školského roku.

( 3 ) Sociálne stipendium sa obojs tranne osíroteným š t u ­dentom, voči ktorým nemá nikto vyživovaciu povinnosť, z v y ­š u j e v 5. a 7. semestr i o prídavok na ošatenie v o v ý š k e 500«— Kčs.

ČI. IV.

( ' ) O sociálne štipendium ž iada jú študenti každoroční na predpísanom tlačive v termíne, k torý určil dekan fakulty. Na žiadosti podané počas školského roku možno štipendium p r i ­znať od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.

( 2 ) Žiadosť o sociálne štipendium treba doložiť potvrdením o v ý š k e priemerného čistého mesačného p r í j m u rodičov (že­natí študenti o p r í j m e manžela) podľa ustanoveni čl. II. ods. 4, a to: potvrdením organizácie v prípadoch uvedených pod písm. a ) — potvrdením JRD, v prípadoch uvedených pod písm. b ) — potvrdením finančného odboru ONV, ak ide o prípady uvedené pod písm. c), d ) — potvrdením výplatného miesta v prípadoch uvedených pod písm. e ) — posledným rozhodnu­tím o priznaní (úprave v ý š k y ) vdovského, invalidného a s t a ­robného dôchodku podľa ustanovenia f ) a potvrdením ONV o zaopatrovacích pôžitkoch osôb povolaných do služby v ozbrojených si lách podľa písm. g ) c i tovaného úseku.

( 3 ) O priznaní, prípadne odňatí štipendia rozhodu je š t ipen­di jná komisia. Predsedu a 2 členov š t ipendi jne j komisie m e ­n u j e dekan z učiteľov fakul ty : dvoch zástupcov ČSM m e n u j e fakultný výbor ČSM. Členom komisie j e a j pracovník Studi j­ného oddelenia.

( 4 ) Štipendijná komisia sa uznaša väčšinou hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu. Pred rozhodnutím š t ipendi jne j komisie v y j a d r í sa o návrhu roční­kový výbor ČSM.

( 5 ) Rozhodnutie o prizr»aní alebo odňatí štipendia oznámi ko­misia študentom spôsobom obvyklým na fakultach; písomne oznámi študentovi rozhodnutie len vtedy, ak o to požiada.

( 6 ) Študent môže do 15 dni od oznámenia, pripadne odo dňa doručenia písomného rozhodnutia požiadal dekana fakulty, aby preskúmal rozhodnutú komisie.

C ) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže dekanát f a ­kulty, na jmä na návrh ročníkového výboru ČSM alebo š t ipen­d i j n e j komisie, priznať štipendium a j vtedy, a k študent nespl­nil stanovené podmienky, prípadne môže štipendium zvýšiť nad určenú hranicu. Môže tak urobiť n a j m ä :

a ) ak má študent horší prospech než 2,5 alebo ak o p a k u j e ročník p r e chorobu, materstvo alebo p r e iné nezavinené ťaž­kosti v rodine;

b ) ak ide o ženatého študenta s deťmi, študentku slobodnú matku, študentku, k t o r e j manžel j e v základnej v o j e n s k e j službe, alebo o obojs tranne osiroteného študenta;

c ) ak ide o študenta, ktorý podľa rozhodných čistých p r í j ­mov nemá nárok na štipendium, ale ocitol sa nezavinene vo veľkých existenčných ťažkostiach;

d ) ak ide o študenta v y š e 25-ročného, a j e t o odôvodnené tiesnivými rodinnými pomermi;

e ) ak ide o osirotených vyše 25-ročných študentov, ktorým môže*zvýšiť sociálne štipendium, a to jednostranne o 100 K r s a obojs tranne osíroteným o 200 Kčs mesačne;

( 8 ) Výnimky podľa odseku 7 nesmú prekročiť 10 percent z rozpočtových prostriedkov školy určených na štipendiá. Zá­kladom pre výpočet j e čistá suma na výplatu sociálnych a prospechových štipendií rozpočtovaná v § 6 „Štipendiá", po­ložka 6 „Ostatné osobné výdavky mimomzdových fondov" roz­počtu v y s o k e j školy.

( 9 ) O priznaní aiebo odňatí štipendia s výnimkou prvých roč­níkov rozhoduje s a po ukončení skúšobného obdobia letného semestra podľa prospechu, ktorý študent dosiahol v minulom školskom roku. Študentom, prí jemcom sociálneho štipendia, s a pri eventuálnom opakovaní s k ú š k y do priemerného prospe­chu započítava len výsledná známka; ostatným študentom, ak sa im povolila druhá opravná skúška, započítajú sa pre účely priznania prospechového štipendia v še tky predchádzajúci známky.

( 1 0 ) Študenti s ú povinní bezodkladne hlásiť dekanátu všetky zmtny, ktoré by mohli mat vplyv na poskytnutie alebo výšku sociálneho stipendia. Neohlásenie týchto zmien môže mat /а následok p o k a r h a n é alebo e j t res tné stíhanie študenta.

I i

2

ČI. V.

Prospechové štipendiá

( ' ) Prospechové štipendium sa priznáva počínajúc 2. roční­kom prí jemcom sociálneho štipendia, ak v predošlom škol­skom roku dosiahli priemerný prospech do 2,5 a študentom, ktorí sociálne štipendium nepoberajú, ak v predošlom škol­skom roku dosiahli š t u d i j n ý prospech do 2. Do priemerného prospechu sa zahrňujú a j klasif ikované zápočty. Pri pokračo­vaní v štúdiu po jeho prerušení j e rozhodujúcim prospech dosiahnutý v poslednom ročníku.

Výška prospechového štipendia činí:

Pri priemernom prospechu

do —1,3 od 1,31—1,7 od 1,71—2 od 2,01—2,5

U prí jemcov .sociálneho štipendia

Kčs 450 Kčs 350 Kčs 250 Kčs 150

U ostatných študentov:

Kčs 200 Kčs 150 Kčs 50

( 2 ) Vysoké školy môžu stanoviť, že v ý š k a prospechového štipendia bude sa na všetkých alebo niektorých fakultách rradiť jednotkovým systémom. Výška štipendia potom činí:

Počet jednotiek

90—100 75—89 65—74 55—64

Štipendium prí jemcom sociálneho štipendia

Kčs 450 Kčs 350 Kčs 250 Kčs 150

Štipendium ostatným

Kčs 200 Kčs 150 Kčs 50

Hodnotenie jednotlivých skúšok jednotkami stanovia v y s o ­k é školy po prerokavní s Ministerstvom školstva.

( 3 ) O priznanie prospechového štipendia študent žiadosť n e ­podáva. Štipendium prizná a jeho v ý š k u určí š t ipendi jná k o ­misia.

C1) Študentom, ktorí ukončia vysokoškolské štúdium s v y ­znamenaním (červený diplom), vyplatí vysoká škola jednora­zové sumu Kčs 1 000,—.

( 5 ) Pre určenie priemerného prospechu môže vedecká rada fakulty stanoviť 1—2 hlavné (základné predmety, z ktorých sa budú známky dvakrát započítavať do priemerného prospe­chu. * ) Výsledná známka z určených hlavných predmetov znásobí sa 2 a deliteľ s a zvýš i o počet týchto predmetov:

príklady: a ) ohodnotenie normálne 1, 1, 3, 1, 2, — 8:5 = 1,6, b ) ohodnotenie pri dvojnásobnom zápočte dvoch prvých

hlavných predmetov a pri zvýšení deliteľa: 2, 2, .3, 1, 2 = 10:7 = 1,4.

( 6 ) Do priemerného prospechu sa nezapočítava známka z v o j e n s k e j prípravy.

ČI. VI

Výplata štipendií ( ' ) Sociálne a prospechové' špipendiá vypláca dekanát f a ­

kulty mesačne vopred, a to na jneskorš ie do 15. každého m e ­siaca. V tomto období určí dekan fakul ty na návrh št ipen­d i j n e j komišie dva pravidelné výplatné temríny. S termínom výplaty oboznámi fakulta vyhláškou všetkých študentov i roč­níkové výbory ČSM. Štipendium na prís lušné obdobie s a n e ­vyplatí, ak si ho š tudent bez vážnych dôvodov nevyzdvihne ani v druhom výplatnom termíne, študenti, ktorí sú z ospra­vedlniteľných dôvodov mimo školy (napríklad v skúšobnom období, na prevádzkovej praxi, v s t a v e chorých), môžu f a ­kultu požiadať, aby im štipendium zaslala na udanú adresu.

( 2 ) Sociálne a prospechové štipendiá s a vypláca jú zásadne v školskom roku po dobu 10 mesiacov. Po dobu 12 mesiacov v školskom roku možno štipendium vyplatiť:

a ) študentom obojs tranne osiroteným. b ) študentom, ktor í s a preukázateľne s t a r a j ú aspoň o 1 dieťa,

a ich manžel nie j e zárobkové činným, c ) študentom, k torým s a v rámci štátnych záverečných

skúšok diplomová práca zadáva vpriebehu hlavných prázdnin. ( 3 ) V prípade, že prevádzková p r a x podľa učebných osnov

p r e s a h u j e do obdobia hlavných prázdnin, a tým s e výučba predlžuje do 11. mesiaca v školskom roku, možno vyplatiť alikvotnú časť štipendia a j za túto dobu.

(*) Ak študen! ochorie, možno mu poskytovať sociálne š t i ­pendium e š t e ' p o dobu dvoch mesiacov od prvého dňa mesiaca, ktorý nas leduje po začiatku neschopnosti navštevovať škoiu. Po t e j t o dobe sa mu až do konca školského roku vypláca iba prospechové štipendium a namiesto sociálneho štipendia do­stáva nemocenské, (vyhláška č. 102/1957 0 . v., o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení študentov a ašpiranto.. pokyny na uskutočňovanie nemocenského <a dôchodkového z a ­bezpečenia študentov — Vestník MŠK z r . 1957, s tr . 325), stanovené podľa vyhlášky sociálneho štipendia. Ochorením ne­zaniká nárok na prospechové štipendium ani študentom, kto -í nepoberajú sociálne štipendium. Študent j e povinný ihned hlásiť dekanátu íaäťuľty začiatok a ukončenie ochorenia.

( 5 ) Ženatým študentom, ktorých manželka nie j e zárobkové činná a ktorí po splnení základnej v o j e n s k e j služby kona j j povinné v o j e n s k é cvičenie, vypláca s a štipendium a j po dobu tohto cvičenia. Rovnako s a v t e j t o dobe vyplatí štipendium a j obojstranne osiroteným študentom.

Č!. VII

Závodné štipendium ( L ) Študenti, ktorých vyslala na štúdium na v y s o k e j škoie

štátna hospodárska organizácia ( ď a l e j len „organizácia"), ale­bo ktorých vybral i v konkurze vypísanom organizáciou r i f aku l te (ďale j len „závodní št ipendist i"), môžu od t e j t o o r ­ganizácie dostať závodné štipendium. Podmienky priznania tohto štipendia stanoví organizácia.

( 2 ) Závodné štipendiá sa hradia zásadne z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb a ak t a m niet dostatočných prostriedkov, ako výdavky nevýrobnej povahy. O úhrade rozhoduje odborová organizácia spolu s vedením organizácie.

( 3 ) Pracovný pomer závodných štipendistov, ktorých vybrai; z pracovníkov organizácie, zostáva zachovaný. Organizácii poskytne týmto pracovníkom po celú dobu štúdia na v y s o k í ; škole pracovné voľno bez náhrady mzdy.

( 4 ) Závodným štipendistom možno priznať: a ) štipendium vo v ý š k e 600 Kčs mesačne po dobu 12 m e ­

siacov v školskom roku; b ) príspevok na učebné pomôcky a kultúrne potreby v o

v ý š k e 400 Kčs ročne; (vyhláška čís. 121 1965 Zb.. o použití prostriedkov fondu kultúrnych a sociálnych potrieb a f inan­covaní niektorých činností štátnych hospodárskych organi­zácii),

c ) úhradu cestovného osobným vlakom 2. t r . (pri vzriiä.e-nosti v y š e 100 km rýchlikom) alebo autobusom pr i nástupe d e iškoly a pri skončení školského roku, ako i náhradu preuká­zaného cestovného na návštevu rodiny počas školského roku: ženatým a študentom s a hradí cestovné na návštevu rodiny na jv iac raz mesačne; slobodným šesťkrát za školský rok. P r : cestách na návštevu rodiny s ú študenti povinní uplatniť a k ý ­koľvek druh zľavy cestovného, na aký m a j ú nárok;

d ) v celkom výnimočných prípadoch nezavinenej tiesne, spôsobenej mimoriadnymi alebo hospodárskymi pomermi, j e d ­norazovú mimoriadnu výpomoc do sumy 1 000 Kčs za ško l ský rok;

e ) príplatok na manželku (manžela), ktorá nemôže byť zá­robkové činná, vo v ý š k e 500 Kčs mesačne; ak má manželka ne jaký p r í j e m (dôchodok), sociálne štipendium a pod.), p r í ­platok s a znižuje o v ý š k u tohto pr í jmu;

f ) príplatok na každé nezaopatrené dieta v o v ý š k e 100 Kčs mesačne, a to bez u j m y nároku na prídavky na deti. Ak š t u ­d u j ú obidvaja manželia, príplatok na dieťa možno poskytnúť len jednému z nich.

( 5 ) Závodní štipendisti m a j ú nárok na d á v k y nemocenského poistenia (vyhláška č. 102 1957 C. v., o nemocenskom poister.í a dôchodkovom zabezpečení študentov a vedeckých ašpiran­tov) . V prípade choroby im vysoká škola ď a l e j vypláca p r o ­spechové štipendium až do konca školského roku podľa čl. V. Nemocenské poistenie závodných št ipendistov sa vykonáva na škole, na k t o r e j s ú zapísaní na štúdium.

( 6 ) Závodné štipendium môže organizácia po prerokovaní s vysokou školou študentovi odňať, ak mal v lastnou v i n o u v minulom školskom roku priemerný prospech horší než 2,5. Organizácia môže rovnako s u m u závodného štipendia pod Г a dosahovaných š tudi jných v ý s l e d k o v z o sociálnych dôvodov zvýšiť.

( ' ) Na závodných š t ipendis tov sa vzťahujú čl. III, ods. 5. ustanovenie 51. VI ods. 4 p r v á veta; podľa čl. V ods. 1 pri­znáva sa i m z rozpočtových prostr iedkov školy prospechové štipendium, ak dosiahnu prospech d o 2.

(Dokončenie v bud. č i s l e )

3

l ü B I L E Ä 5 J U B I L E A 1 J U B I L E A ! J U B I L E A

Pr i oslavách 65. narodenín dňa 16. 12. 1967 profesora RNDr. Miloslava Dillingera museli sme si povšimnúť «aspoň krátku a s t ručnú históriu štúdia chémie na Prírodovedeckej fakul te Univerzity Komenského v Bratislave. Už v školskom roku 1947/48 v zozname examinátorov skúšobne j komisie učiteľstva na stredných školách p r e chémiu n á j d e m e meno RNDr. M. Dillingera, v tedajš ieho riaditeľa cvičného gymnázia v Bra­tis lave.

Chémia na Prírodovedeckej fakul te UK s a prednášala od j e j vzniku — od roku 1940. Prvými poslucháčmi boli študenti, k tor í s a vrátil i z Prahy a Brna po zatvorení vysokých škôl v Protektoráte. Avšak študentov pribúdalo pomaly. Výchova budúcich stredoškolských profesorov chémie bola v rámci f a ­k u l t y zverená Oddeleniu chemického inžinierstva Slovenskej v y s o k e j školy technickej.

V školskom roku 1947/48 na Prírodovedeckej fakul te UK sa založil Ostav chémie s jedným asistentom. Zvrat v o v ý v o j ; chémie nastal preradením profesora Dillingera z Pedagogickej f a k u l t y Slovenskej univerzity na Prírodovedeckú fakultu. Zá­roveň prof. Dillinger s a stal prednostom Ústavu chémie, ktorý začal budovať v bývalom cvičnom gymnáziu v Bratislave na Šmeralovej ulici. Z pôvodného jedného ús tavu s a postupne vyvinulo a ž š e s ť samostatných katedier, z ktorých Katedra j a d r o v e j chémie j e v ČSSR jedinou.

Postupné personálne a materiálne doplňovanie ústavov a laboratórií dalo predpoklady pre rozvoj vedecko-výskumnej práce a p r e odborný r a s t všetkých členov katedier. Na tomto úseku bola bratská pomoc českých odborníkov významná. Prvá a najbohatš ia spolupráca bola s Polarografickým ú s t a ­vom v Prahe. Vyplývala z osobných záujmov prof. Dillingera, vedúceho chemického ús tavu a z mimoriadnej ochoty a obe­tavost i akademika Heyrovského. vtedajš ieho vedúceho Polaro-graf ického ús tavu ČSAV a jeho spolupracovníkov. V tomto odbore s a n a j p r v vykonala úspešná práca odborného školenia p r e p r a x a výskum a potom chemici na fakul te prešli na v lastnú vedecko-výskumnú problematiku. Po prvých propa­gačných akciách s prednáškami akademika Heyrovského Che­mický ú s t a v Prírodovedeckej fakul ty pod vedením profesora Dillingera rozvinul komplexné podujatia Polarografického ús tavu ČSAV s Československým spolkom chemikov a Slo­venskou akadémie vied. K rozšíreniu použitia polarograf ickej metódy značne pomáhali kurzy a odborné semináre, pripravili predpoklady p r e vedecký výskum na fakul te a vaicerých pra­coviskách na Slovensku. Úspechom j e , že v slovenskom pre­klade prof. Dillingera vyš la po p r v ý r a z u nás učebnica J. Heyrovského „Úvod do prakt icke j polarografie".

Začiatkom päťdesiatych rokov prof. Dillinger bol organizá­torom prvého týždňa polarografie. Na prednáškach prof. Hey­rovského a Dr. Zumar.a, spojených s demonštračnými ukáž­kami, zúčastnilo s a 130 odborníkov z chemických vedeckých ústavov, vysokých škôl, výskumu, ako a j prevádzky. Kurz bol p r v ý tohto druhu na Slovensku a ukázal, že organizátori našli tematiku, ktorá vzbudila všeobecný záujem. V nasledujúcich rokoch z prakt icke j potreby geologického výskumu sloven­ských r ú d vyplynula požiadavka na špeciálne polarografické kurzy, zamerané na vyškolenie odborných pracovníkov pre analýzy železných rúd. Plánovací úrad potreboval t isíce analýz na zistenie rudných zásob východného Slovenska. Na odporú­čanie prof. Dillingera a jeho najbližších spolupracovníkov sa miesto klasických analytických metód mala použiť rýchla a hospodárna metóda polarografická. Profesor Heyrovský s o svoj imi kolegami vypracoval na Polarografickom ú s t a v e ČSAV apiikáciu polarograf ickej analýzy na túto úlohu a na Che­mickom ú s t a v e v Bratislave s a na rýchlu a hospodárnu me­tódu polarografickú vyškolilo 14 odborných pracovníkov, ktorí neskôr cez prázdniny za osobnej účasti akademika Heyrov­

ského urobili na Chemickej pr iemyselnej škole v Banskej Štiavnici u profesora Stankovianského tisíce analýz pre plá­novanú industrializáciu východného Slovenska. Použitie pola­r o g r a f i c k e j metódy znamenalo úsporu pracovných sí l . času i vzácnych analytických činidiel, čo Plánovací úrad vyčíslil na celkovú hodnotu v y š e milióna korún.

Podobne by sa mohli vymenúvať akcie, úspechy, húževnatú a vytrva lú prácu nielen profesora Dillingera, ale celého š tábu chemikov, ktorých jubilant vychoval, viedol a usmerňoval.

Profesor Dillinger popri v e d e c k e j práci zastával i teraz v y ­konáva rôzne funkcie na fakulte, univerzite, na Slovenskej v y s o k e j škole technickej a v Slovenskej akadémii vied. Bol dekanom, prodekanom Prírodovedeckej fakul ty UK. Je školi­teľom vedeckých ašpirantov z anorganickej chémie a meto­diky vyučovania chémie. Je členom vedsckých rád, komisií p r e vedecké hodnosti, rigorózne skúšky, členom odborných a návrhových komisií na povereníctve a ministerstve.

Počas Slovenského národného povstania profesor Dillinger zastával významnú funkciu na vel i teľs tve Československej armády a po potlačení Povstania do hôr bojoval ako parti­zán; J e nositeľom vysokého vo jenského vyznamennaia a p a ­m ä t n e j medaily SNP. Ani po oslobodení neostal profesor Dil-linger bokom od vere jného a politického života. Pracoval v ústredných odborových orgánoch, v politicko-propagačnom oddelení ÚV KSS, v Akčnom výbore Národného frontu a v ďalších významných funkciách. Patrí medzi zakladateľov Spoločnosti p r e šírenie politických a v e d e c k ý m poznatkov, t e r a j š e j Socialistickej akadémie, kde intenzívne p r a c u j e do­dnes. Profesor Dillinger zastáva funkcie v Slovenskej vedecko-technickej spoločnosti a v Slovenskej spoločnosti chemickej pri SAV. J e členom redakčných rád odborných chemicky ti časopisov. Za vedeckú, pedagogickú, výskumnú a publikačnú činnosť jubilantovi Univerzita Komenského udelil;, pamätné medaily. Taktiež j e nositeľom medaily J. Heyrovského, ktorú mu udelila ČSAV.

V novembri 1967 s a dožil GO rokov profesor Ing. Samuel STANKOVIANSKY, člen Kated­r y analyt ickej chémie Prlrodo- jl vedeckej fakul ty Univerzity j&s >4 Komenského v Bratislave.

Od roku 1955 prof. Stanko- £ viansky pôsobí na Prírodove­d e c k e j fakul te UK. Po príchode f na fakul tu veľmi aktívne s a z a - * f> poji l do budovania Katedry analyt ickej chémie po s t ránke vedecko-výskumnej a pedago­gicke j . Svoje bohaté skúsenosti a odborné vedomosti up la tňu je medzi poslucháčmi. Vychoval viacero vedeckých ašpirantov na f a k u l t e i z praxe. Patrí me­dzi popredných analytikov na­š e j vlast i . Ťažisko s ú č a s n e j v e ­decko-výskumnej práce kolek­tívu, ktorého j e vedúcim, j e v riešení úlohy „Výskum f a ­rebných chelátov pre analytic­k é účely". Z t e j t o problematiky uvere jni l v y š e tr idsať pôvod­ných vedeckých prác. Pod jeho vedením boli vypracované via­ceré práce a zprávy, ktoré autori úspešne obháji l i . Je auto­rom dvoch monografií, na jmä v práci „Analytická chémia k v a ­litatívna" zhrnul s v o j e bohaté teoretické a prakt ické s k ú s e ­nosti. Kniha j e základnou učebnicou anali t ickej chémie a ú s ­pešne sa uplatňuje v praxi. O svojich prácach prof. Stan-koviansky referoval na viacerých konferenciách a kongresoch doma i v zahraničí. Je členom r e d a k č n e j rady Chemických zvest í a vzdelávateľske j rady spolku chemikov Slovenskej akadémie vied a čestným členom Chemickej spoločnosti. Do­kázal kvalitne zabezpečovať pedagogický proces a tvorivým spôsobom rozví jať vedeckú a výskumnú prácu.

Všestranná činnosť jubilanta sa markamtne p r e j a v u j e na vysoke j úrovni diplomových prác poslucháčov, na výsledkoch dosahovaných pri riešení štátnych a rezortných výskumných úloh.

Jubilantovi p r a j e m e veľa úspechov v jeho t v o r i v e j práci!

I

'ШШ

V decembri 1967 sa dožil 55. narodenín univerzitný profesor PhDr. Eugen PAULINY, DrScs., riadny profesor jazykovedy a vedúci Katedry slovenského j a ­zyka na Filozofickej fakul te U-niverzity Komenského v Bratis­lave. Patrí k našim na jpr ie-bojne jš ím moderným vedeckým pracovníkom v oblasti s lav is­t icke j lingvinistiky. Široká j e oblasť jeho vedeckých v ý s k u ­mov a publikovaných prác. Ve­n u j e sa problematike historic­k e j gramatiky slovenčiny, š t y ­l ist iky súčasného jazyka, ako a j otázkam j a z y k o v e j kul túry a svoj imi prednáškami a prácami z oblasti s lovakistiky preniká čoraz intenzívnejšie do európ­s k e j s lavist iky. Z na jzávažne j­ších diel jubilanta spomenieme aspoň „Štruktúru slovenského slovesa", ..Fonológiu spisovnej slovenčiny", „Fonologický vývin slovenčiny", „Dejiny spisovnej slovenčiny", „Slovesnosť a kul­túrny jazyk V e ľ k e j Moravy" a ďalšie. Ako vysokoškolský pe­dagóg vychoval už veľa vedec­kých pracovníkov i s tredoškol­ských profesorov. Osobitnú k a ­pitolu jeho odbornej činnosti tvoria práce z oblasti s loven­ských nárečí a š túdie o j a z y ­k o v e j kultúre niektorých slo­venských spisovateľov.

Pri životnom jubileu prof. E. Paulínyho úprimne pozdravuje­me.

V decembri 1967 docent MUDr. Pavol Andrik, CSc., o-slávil s v o j e abrahámoviny. Bla­hoželáme!

Docent Andrik p r e preruše­nie štúdia počas neslobody, pro­

moval roku 1948. Po promócii bol dva roky sekundárnym le­károm na stomatologickej kli­nike v Bratislave.

Roku 1950 bol ustanovený za odborného asistenta na Lekár­s k e j fakul te UK a roku 1963 habilitoval na docenta z odbo­ru stomatológie. Kandidátsku dizertačnú prácu „Antropolo­gický rozbor nepravidelností skusu predhistorického obyva­teľs tva" obháji l na Katedre ant­ropológie PFUK roku 1961. Od roku 1966 j e vedúcim Katedry ortopedickej stomatológie na LFUK. J e školiteľom štyroch externých ašpirantov. Zastáva viaceré odborné funkcie: j e predsedom Slovenskej antropo­logickej spoločnosti, predsedom celoštátnej ortodontickej prob­lémovej komisie, členom hlav­n e j problémovej komisie p r e stomatológiu, členom vedecke j rady Slovenského národného múzea, členom redakčnej rady časopisu Čs. astomatologie, členom výboru s lovenske j od­bočky Stomatologickej sekcie Čs. l e k á r s k e j spoločnosti J. E. Purkyňu, členom komisie pre obhajoby dizertačných prác z odboru antropológie, členom ko­misie pre obhajoby kandidát­skych dizertačných prác z od­boru stomatológie. Jeho publikačná činnosť j e

veľmi bohatá. Uverejnil v y š e 50 odborných a vedeckých článkov v domácich i zahraničných ča­sopisoch. J e spoluautorom celo­š t á t n e j učebnice stomatologic­k e j protetiky. Napísal monogra­f iu o v ý s k y t e vývojových úchy­liek skusu v bratis lavskom o -kolí, preložil a doplnil rozsiahlu učebnicu protetiky z madarči-ny. Vydal učebné t e x t y , Če-ľustná ortopédia" a „Imediát-ne protézy". V marci 1967 pred­ložil doktorskú dizertačnú p r á ­cu ..Evolučné zmeny lebky, ob­l ičaja a chrupu a ich význam p r e praktickú ortodonciu," k to­r ú bude obhajovať. Teraz pra­c u j e na učebnici „Čeľustná or­topédia".

Prednášal na mnohých vedec­kých podujatiach doma i v za­hraničí (Maďarsko, NDR, NSR, Švajčiarsko). Prednáša ortope­dickú stomatológiu posluchá­čom stomatologického smeru od začiatku tohto š tudi jného s m e ­r u (r . 1950).

Na pracovisku založil a v y ­budoval ortodontickgg(jddgleni«, p r v ú

druh!) na Slovensku.

S P O M Í N A M E . . .

V decembri uplynulo 21 rokov, čo zomrel univerzitný p r o - l f e s o r MUDr. Stanislav Kostlivý. významný český chirurg, za­kladateľ s lovenske j chirurgickej školy, k torý celé š tv rť s to-ročie pôbobil na Slovensku. Kostlivý nám vychoval celé gene-1 rácie chirurgov, takže prakticky môžeme povedať, že na č e l e | všetkých našich chirurgických oddelení s t o j a jeho žiaci.

Po menovaní za profesora a prednostu chirurgickej kliniky MUDr. Kostlivý mohol veľmi široko uplatňovať svoiu v š e - 1 strannú chirurgickú erudíciu, čo j e z r e j m é a j z toho že hab :- l litoval päť docentov zo všeobecnej chirurgie, dvoch p r e uro­lógiu, jedného p r e ušné lekárs tvo a jedného pre r ö n t g e n o -lógiu. Z jeho ďalších žiakov boli habilitovaní e š t e d v a j a lekári I p r e ortopédiu, jeden pre zubné lekárs tvo a ďalších päť p r e l všeobecnú chirurgiu, z nich profesor MUDr. Alexander Vaši- I lievič Fedicin j e prednostom chirurgicke j kliniky v Užhorode a jeden prednostom pôrodníckej a ž e n s k e j kliniky v Koši­ciach. Okrem týchto akademicky graduovaných jeho žiakov odchoval v y š e 30 chirurgov-primárov. Takouto rozsiahlou bi­lanciou svoj ich žiakov sa môže pochváliť máloktorý chirurg ] s v e t o v e j úrovne.

Profesor Kostlivý, ako jeden z významných pilierov Lekár- I s k e j fakulty a ce le j Univerzity Komenského v Bratislave, za- [ s tával vysoké funkcie.

Roku 1923-24, keď sa otvárali teoret ické ročníky L e k á r s k e j | fakulty UK, profesor Kostlivý bol zvolený za rektora uni­verzity. Po založení L e k á r s k e j komory na Slovensku bol m e - I novaný za prvého predsedu. Po odchode profesora Hynka z Bratislavy bol dlhé roky predsedom Spolku slovenských l e ­károv. Bol predsedom Čs. chirurgicke j spoločnosti, členom [ bádateľ ske j rady, predsedom prírodovedeckej sekcie Učenej spoločnosti Pavla Jozefa Šafárika, čestným členom Chirurgi-skei spoločnosti poľske j a juhoslovanskej . Slovenský lekársky dorast si ho zvolil za doživotného čestného predsedu.

V deň smrti 7. 12. 1946 profesora Kostlivého sa zišli na j l epš í chirurgovia z ce le j republiky, aby si uctili pamiatku zosnu­lého. Odvtedy s a každoročne schádza jú zástupcovia v š e t k ý c h chirurgických oddelení do Bratislavy na pracovné chirurgické dni Kosťlivého. A tak a j 8. 12. 1967 už dvadsiaty p rvý гаг sa zišlo v interhoteli Tatra v Bratis lave v y š e 500 chirurgov, aby si vymenili názory z ich odboru. Rokovali o náhlych príhodárh brušných. ?л'л,сь-_ ' 7 Ci

Doteraz bolo pekným z v y k l í * . M1 ЯееЛяйЛку i _ch>raTS«ie-kých dní Kostl^vita?" Rojeni®«? v š a k ocgar nizátg já j mpjŔ- sWrasjtf. • k e d i e Vydaymeietvo. \jbeoc-. nepce ja-

Í W a : n * . viefct *»• pracuftvcš v y ^ a , v a j ^ b v a дахфорМ *. fvpjr,* ir**tóiu neprerušia, takže i sborník z roku 19$4h£v<1i»it«**í*i chirurgovia v c e l e j n a š e j republike.

*

Studijné cesty v zahraničí

Svetová zdravotnícka organizácia docentovi MUDr. Emilovi Kmetymu, CSc. udel i la 3-mesačné š t ipend ium (Exchange o f Research Workers Grant) za účelom návštevy niektorých v ý ­značných leptospirologických pracovísk menovi te v USA, A n ­glicku, Francúzsku, Dánsku a štúdia niektorých problémov, súvisiacich s teoret ickými a praktickými problémami k las i f iká­cie leptospiróz.

Docent MUDr. E. Kmety š t u d i j n ú cestu nastúpi l 11. 6. 1967. Prvá d v o j d ň o v á návšteva bola na pracovisku Dr. Lataste Dor-rol l-Pasteurov ústav v Paríži. Bohatá a rozsiahla diskusia m e ­novi te o . metodických problémoch a otázkach ant igónne j š t ruktúry bola v h o d n e doplnená diskusiou inými odborníkmi svetového mena, ako f f fof . L. Le Minor, Steubova u i. Dá sa očakávať, že táto návšteva značne rozšíri dotera j š ie s tyky a v e d e c k ú spoluprácu m e d z i našimi ú s t a v m i a ú s t a v o m Pas-teurovým.

Podstatnú časť š t u d i j n e j ces ty doc. MUDr. E. Kmetyho tvo­rila návšteva pracoviska Dr. Galtonovej CDC Atlanta, Georgia. Viac ako 2-mesačný pobyt na tomto vynika júco vybavenom pracovisku dovolil pristúpiť k experimentálnemu štúdiu n a ­v r h n u t e j problematiky v troch smeroch.

1. Pokusy o štandardizáciu absorpčné'no tes tu . Táto časť zahrňovala štúdium č a s o v e j závislosti absorpcie významu kvantitatívnych vzťahov medzi t itrom protilátok a množstvom antigénu, význam tzv. Danyszovho fenoménu v leptospirolo-g i c k e j sérologii a zrovnávacieho štúdia absorpcie živými a formolízovanými koncentrovanými antigénmi. Štúdia bola v podstate ukončená a bude spracovaná pre publikáciu.

2. Štúdium antigénnej š t r u k t ú r y v serologickej skupine Ba-taviae. I t á t o štúdia bola v podstate dokončená. Objavenie dvoch nových sérotypov t e j t o skupiny medzičasom si v š a k budě žiadať príslušnú kompletizáciu pred konečným spraco­vaním.

3. Štúdium praktických a teoretických problémov serologic-k ý c h skupín bolo zamerané menovite na zložitú serologickú skupinu Hebdomadis, na vypracovanie návrhu najvhodnejš ích skupinových s é r a na základné princípy, ktorými s a má riadiť usporiadanie jednotlivých serologických skupín ako jednotli­vých sérotypov v rámci skupín alebo podskupín. Keďže ide o prácu ďalekosiahleho významu pre klasif ikačný sys tém leptospír, konečné spracovanie predpokladá š i r š í overovací s ú ­bor testov a bližšie objasnenie si niektorých otázok v diskusii s viacerými odborníkmi. Práca bude pripravená pravdepodobne a ž koncom roku 1968 p r e publikáciu. Návšteva CDC v At lante doc. MUDr. Kmetymu umožnila zúčastniť sa niektorých v y b r a ­ných prednášok v kurzoch, ktoré súčasne prebiehali. Obozná­mil sa bližšie s problematikou iných zoonóz, menovite salmo­nelóz, tularémie a lysy, ako a j imunizačným programom a prácou na úseku epidemiologickej š tat is t iky. Doc. MUDr. Kmety si zvlášť cení možnosť oboznámenia s a s celým radom nových prístrojov, zariadení a a j dobrých laboratórnych po­môcok, ktoré bude aspoň sčast i možné uplatniť i u nás. Po dvojmesačnom pobyte v CDC Atlante doc. MUDr. E. Kmety navštívi l viac význačných pracovísk v Spojených štátoch.

A. Veterinary Science, College of Agr icul ture Louisiana Sta ­t e Universi ty, Baton Rouge, k d e s vedúcim pracoviska E. E. Rothom a jeho spolupracovníkmi docent Kmety prediskutoval zauj ímavú miestnu problematiku ekológie leptospiróz a obo­známil s a s niekoľkými ďalšími medicínsko-veterinárnymi problémami riešenými na pracovisku.

B. V Los Angeles doc. Kmety navštívil Dr. L. Ballovu na Ústave mikrobiológie LF a diskutoval o j e j práci a skúsenos­tiach s diagnostikou leptospiróz.

C. Prof. K. F. Mayer Hoower Foundation University of Ca­l i fornia v San Francisku, známa svetová kapacita v odbore zoonóz, docenta Kmetyho pr i ja l na jednodňovú návštevu, k to­r á mu umožnila prediskutovať viac otázok výskumu a p r e ­vencie rôznych zoonóz, menivze lysy, ormitózy, tularémie a iných. Návšteva Mayerovho laboratória bola zauj ímavá tým, že docentovi Kmetymu umožnila vidieť experimentálny mor.

D. V Minneapolis docent Kmety navštívil Department of Microbiology na Medical School, kde p r a c u j e prof. R. C. John­s o n na problematike metabolizmu leptospiróz. V rozsiahlej diskusi i rozoberali menovite možnosti diferenciácie patogén­nych a saprofytárnych foriem na základe metabolických od­lišností, pre javujúcich sa v rezistencii voči dyaminopurínu ale­b o 8-azaguanŕmu a pod.

E. Počas k r á t k e j návštevy v Institute of Agricultural Medi­cine, Department of Hygiene and Preventine Medicine v Iowa City docent Kmety sa oboznámil s prácou skupiny Mc. Culogh Crawford a Toth na úseku leptospiróz.

F. Vo Washingtone docent Kmety strávi l v iac d n í návštevou pracoviska Dr. Alexandra v o Walter Reed A r m y Institute of Reesearch, k d e sa oboznámil s veľmi z'aujimavými výs ledkami tohto pracoviska na úseku genet iky leptospiróz. V ďalších dňoch preberal i otázky diagnostiky a menovite teoretické a prakt ické prob lémy klasi f ikácie leptospiróz. Pri návšteve v Ústave g e o g r a f i c k e j patológie uvažovali o mo/.nosii využit ia elektronických mozgov, komputerov na získanie prakt ických informáci í o epidemiológi i leptospiróz, ktoré boli zvolené ako mode l pre š t ú d i u m využit ia týchto s t ro jov pre potreby p r e ­v e n t í v n e j medicíny.

G. Posledná návšteva docenta Kmetyho v USA patrila pro: C. D. Coxovi, prednostovi Ústavu mikrobiológie v Amherst« Pracovisko je známe s v o j i m i v ý s k u m a m i kultivácií leptospir na p e v n ý c h pôdach štúdiami morfo logickými a metabol ickými

V Londýne docent K m e t y navšt ív i l London School of Hy­giene and Tropical Medicine, pracovisko Dr. Turnéra, t a j o m ­níka taxonomicke j subkomis ie pre leptospirôzy, s k t o r ý m docent K m e t y rokoval o možnostiach a formách ď a l š e j č in­nosti t e j t o komis ie a pripravil i pr í s lušné návrhy.

V Copenhagene na Statens Serum Institut docent Kmety znovu prediskutoval problematiku klasi f ikácie leptospiroz s Dr. C. Borg-Petersenom, prednostom taxonomicke j komisi.- pre leptospirôzy a oboznámil sa s niektorými veľmi zau j ímavým, skúsenosťami z epidemiológie leptospiróz.

Štud i jnú cestu docent MUDr. Emil K m e t y ukonči l dn i ' " septembra 1957.

1тш111|н|ш1штпшш11111ш11ш<шшшш11ш1ш1шш111ш111ш1№н111ш1мн1и> шшшшмнш

N á v š t e v y 2 z a h r a n i č i a 1. 8. 1967

— pr i j a l prorektor UK v Bra­t is lave docent PhMr. Jaroslav Majer, DrSc. zástupkyňu ria­diteľa Medzinárodnej š t u d i j ­n e j spoločnosti paní Jeane Brockmannovú z a m t r ; _ k i h o š t á t u New York, ktorá sa z a ­uj ímala o organizáciu n a š e j univerzity, o spoluprácu v e -decko-výskumnej činnosti s o zahraničnými vysokými ško- j lami, vedeckými inštitúciami, ako a j o ďalš ie aktuálne o-tázky.

26. 8. 1967 — odišiel 40-členný vysoko­školský súbor „Gymnik" do Talianska na tradičný , F e s - | tival hrozna a vína".

7. 9. 1967 — sa vráti l z Egypta po j e d ­noročnom pôsobení na egypt­ských vysokých školách pro­fesor RNDr. Michal Greguš, DrSc., vedúci Katedry mate­mat icke j analýzy Prírodove­d e c k e j fakul ty ÚK. Prednášal matematickú analýzu a di fe-renciálne rovnice.

22. 9. 1967. — odcestoval docent LF UK MUDr. Imrich Kostolný do Lipska na vedeckú konferen­ciu nempckých torakochirur-gov. Predniesol r e f e r á t z ob­lasti h rudne j chirurgie.

1. 10. J 967 — odcestoval docent JUDr. Anton Rašla do Bulharska na medzinárodné sympózium o kriminalógii vo Varne, k d e tiež prednášal.

2. 10. 1967 — odcestovala profesorka Le­

k á r s k e j faku l ty UK MUDr. I-rena Jakubcová, DrSc.. d o NDR na vedecké sympóz ium o p s y ­chiatrických problémoch v p u ­berte v Rostocku. Predná­šala o problematike otráv alkoholom, o stresových si­tuáciách u detí, o hodnotení výkonnost i pľúc a srdcového aparátu v d e t s k o m organiz­m e .

3. 10. 1967 — odcestoval člen Katedry psychiatrie L e k á r s k e j fakul­t y UK docent MUDr. Ján Mol-čan, CSc., do Bulharska na I. s j a z d neurológov, psychiatrov a neurochirurgov, ktorý sa konal v dňoch 4.—6. 10. 1967 v Sofii.

3. 10. 1967 — odišla delegácia chirurgov z LF UK do Poľska na 1. v e ­decký s j a z d Poľskej spoloč­nosti detských chirurgov d o Varšavy, ktorý s a konal v dňoch 5.—7. októbra 1967. Ve­dúci delegácie bol profesor MUDr. Milan Kratochvil. DrSc., členovia docent MUDr. Martin Janec, CSc., odborní asistenti MUDr. Jaroslav Si­m o n a MUDr. Miroslav Ma­

c e k . 7. 10. 1967

— odcestoval docent MUDr. Ladislav Šlmun, CSc., člen Katedry plast icke j chirurgie LF ЫК na IV. svetový kon­g r e s medzinárodnej spoloč­nosti p las t icke j chirurgie, k torý s a konal v dňoch 8.— 13. októbra 1967 v Ríme. Prednášal o otázkach trauma­tológie ruky.

6

Pri t e j t o prí ležitosti Vedecká rada Univerzity Tarasa Šev-čenka v K y j e v e udeli la prof. RNDr. B. Cambelovi, DrSc., ü prof. Dr. Vojtechovi Filkornovi, DrSc., čes tné doktoráty z a ich veUecké práce.

Zároveň delegácia predstav i teľov UK navšt ív i la Saratovskú štátnu univerzitu. Delegáciu pozdravi l i rektor SGU V. G. L e -bedev, t a j o m n í k straníckeho v ý b o r u V. B. Ostrovski j , p r o r e k ­tor V. S. Staľmachov, riaditeľ v e d e c k e j kn ižn ice V. A. A r t i š e -vič, docent A. S. Gricaenko, profesor V. N. Ševčik a m n o h í iní.

Na zasadnutí V e ľ k e j v e d e c k e j r a d y v Gorkého audi tór iu rektor UK Bohuslav Cambel prečítal pozdravný l ist adresova­n ý ko lekt ívu saratovske j un iverz i ty a odpvzdal rektorovi SGU V. G. Lebedevovi d v o j d i e l n u Históriu UK.

Delegácia UK počas s v o j h o p o b y t u v Saratove s preds tav i­teľmi Saratovskej s t a t n e j univerz i ty absolvovala preh l iadku mesta i pamätihodnosti. Zastavili sa u obel isku na m i e s t e pr i ­státia p r v é h o kozmonauta sveta J. A. Gagarina. So z á u j m o m si vypočui i výk lad o j e h o lete a pristátí. Vy jadr i l i s v o j ú p r i m ­n ý obd iv n a d architektonickým r iešením Nábrežia kozmonau­tov, obrovským m o s t o m cez Volgu a b u d o v u Dramatického divadla K. Marxa.

Okrem toho delegácia UK navštívi la fakulty, katedry a ú s t a ­vy, k d e ich hostitelia oboznámil i s vedeckovýskumnou prácou, š t u d i j n ý m i a organizačnými otázkami. Zúčastnili sa i r.a z a ­sadnutiach V e d e c k e j rady, zhromaždeniach učiteľov a š t u d e n ­tov.

Večer si pozrel i v Di\*adle opery a baletu N. G. Černyšev-s k é h o predstaven ie Dargomyžského opery „Rusalka".

Podrobnú reportáž o t e j t o n á v š t e v e priniesol časopis sara­t o v s k e j univerz i ty N. G. Černyševského „Leninská cesta" v čísle 34/1967.

ж Blahoželáme správnym pracovníkom UK a RUK, ktorí

sa dožili v posledných mesiacoch roku 1967: 50 r o k o v M. Konrádové, J. Puchoň, N. Sklenicová, K. Kutková, J.

Sírna. 55 r o k o v : O. Chudárková, f . Schubertové, V. Handzová, O. Styková, M.

Jurdová, A. Rýdza, M. Partiová, Š. Izáková, H. Neštráková, M. Ráczová.

60 r o k o v : A. Škulec, J. Torday, R. Barbarič, A . Mravec, J. Vašková,

T. Korec.

V delegácii boli rektor UK prof. RNDr. Bohuslav Cambel, DrSc., prof. Dr. Vojtech Filkorn, DrSc., predseda CZV KSS pri UK docent PhDr. Vladimír Černušák, CSc., prorektor UK do­cent Ing. Zdeněk Hába, CSc., dekan Prírodovedeckej fakul ty docent RNDr. Viktor Sutoris, CSc., zástupca VV KSS Václav Pu jdes a riaditeľ Univerzitne.] knižnice Ing. Vincent Kútik.

V decembri 1967 stret l i sa v zasadačke Čs. rozhlasu v Bra­tis lave víťazi interne j súťaže o naj lepšie relácie venované í>0. výročiu V e ľ k e j októbrove j socialistickej revolúcie. V pr í­hovore umelecký šéf Čs. rozhlasu Ján Solovič spomenul, že programy zamerané k s v e t o d e j n e j udalosti významným spô­sobom prispeli k dôstojnému vyvrcholeniu osláv Veľkého ok­tóbra.

Osobitná komisia mimo iného ocenila i sústavnú spoluprácu s Čs. rozhlasom v oblasti f i lozofie vedeckých pracovníkov Univerzity J. A. Komenského; doc. dr. F. Vartíka, doc. dr. J. Suchého, doc. dr. M. Kusého.

V novembri 1967 odcestovala delegácia Univerzity Komen­ského do SSSR, kde sa zúčastnila na oslavách 50. výročia V e ľ k e j októbrovej socialist ickej revolúcie.

STRETNUTIE DÔCHODCOV... Vedenie LF UK v Bratislave a ZV ROH pri LF UK zorgani­

zovali dňa 28. 12. 1967 priateľské posedenie s býva lým; p r a ­covníkmi fakulty, ktorí sú už na dôchodku.

Na posedení sa zúčastnila väčšina bývalých pracovníkov z najrozličnejších úsekov fakulty.

Stretnutie prebiehalo vo veľmi priateľskom o v z d u š í a m a l o d o neskorých večerných hodín. Dôchodcovia i pracovníci f a ­kulty si v družnom rozhovore zaspomínali na roky s t rávené nu Lekárske j f a k u l t e UK. Spomie iKy boli vážne i veselé, za­uj ímali s a i o dnešný život na fakulte. Pri priateľských roz­hovoroch, nechýbal ani spev a tanec pri modernej h u d b e a a j „z babičkinej krabičky". Prí jemným prekvapením boli f o t o ­g r a f i e z tohoto stretnutia, ktoré každý účastník obdržal e š t e počas posedenia.

Dúfame, že t ý m t o p o d u j a t í m sime našim bý\ : y m spolupra­covníkom spr í jemni l i pos ledné hod :.y s t a r e l » roka. dokázali sme. že si v á ž i m e ich prácu, ktorú pre školu urobil: a že na n ich nezabúdame.

Veríme, že toto s t retnut ie nebolo posledné a podobn-. p- -.1 jat ia sa budú i v budúcnosti pravidelne opakovat.

i

^ B r a t i s l a v a

>šla plavkyňa u roku 1967, splnila s trénerkou Vávrovou.

4ii.oe-x.os Я J "ä.l b i j

ý о- ..шеек щШШ) i » q ť Му

:0ЦвШш Ж°

ГО~ ri.'t ils.f -«П'л;:.! í. i." I , t-<i ' s í g r f q i i i ; . s i í i Ä ' i лп* '**•

Í'.'!ST J . -

ötev-i.'lf - t ľ ;;>«• •r-, v i . i l -f i i ,Ó!'

и№Йи>я -..n- rníísř.y Ate -liAbc-ň Ш'-й*

i x

^ a v o l 9 J .O

• vlsicnq saiJiA iní irio

líilÔiibUE svoasibB

1J02 ivo io j

n a j ú s p e š n e j š í š p o r t o v c i v r o k u 1 9 6 1 U S l á v i a ivßJabeiq

^olbßilrfsiq ' ^ í & í í S i P G o l i a n , v o l e j b a l lOfTUy-; X ßC i , I -L 1 .пгЩ1) !?о9#'? с ) е о у а ' v o l e i b a l

4uBQ>f!gôdv©zičová ; p l á v a n i e '»risMfPiíuraiCuninková, l y ž o v a n i e

I v a n F e r á k , p l á v a n i e BJqlJ G Vpí)9ÍB| • I . .1

. и о д а Ж г И э 0 ' v o d n e p o l o

. BsJp íQt í íAqrtnias , k a n o i s t i k a nsM'Féhebi í l fera, p l á v a n i e

K a r o l Feč,. š p o r t o v á q y m n a s t i k a v trii í !-á..Xľoxŕ)ková ( b a s k e t b a l fiTSefl^bíwaÔtariková, u m e l e c k á g y m n a s t i k a взгээ вЯгптвЛ,,

Jozef Labuda č. 8, člen reprezentační lio mužstva ČSSR vo volejbale.

Volejbalistky Slávie UK, tréner Slikuláš Židi

detské popoludnia... Pri príležitosti vianočných sviatkov pripravila komisia pre

prácu s deťmi ZV ROH pri LF UK v Bratislave dňa 16. 12. v odpoludňajších hodinách spoločensko-zábavné stretnutie pre deti zamestnancov fakulty.

Vyše dvesto prítomných detí, väčšinou s rodičmi, svedčí o význame a správnosti usporiadania podobných podujatí.

V rámci programu zvlášť pre deti predškolského a školského veku sa premietali filmy, každé prítomné dieta dostalo knižku, primeranú svojmu veku. Nakoniec deti si posedeli pri občer­stvení.

0 podujatí sa možno vyjadriť veľmi pochvalne a rodičia, ktorí svoje deti nepriviedli, majú čo ľutovať; ukrátili o pekné radosti nielen svoje deti, ale i seba. Bola radosť dívať sa na šťastím a spokojnosťou žiariace detské oči. . .

1 touto cestou treba poďakovať všetkým, ktorí sa o zdarný priebeh podujatia postarali a predpokladáme, že i v budúc­nosti nebudú ľutovať námahu pre radosť a spokojnosť naSich detí.

* *.*

Podobné podujatie pre deti zamestnancov Rektorátu UK uspotriadal aj ZV ROH v Dome Československo-sovietskeho priateľstva na Rooseveltovom námestí. Po programe, v ktorom nechýbali ani pesničky a básničky, dostali deti balíčky so slad kosťami a pozreli si detské filmy a grotesky. Takto kultúrna komisia ZV ROH na Rektoráte UK aspoň malou mierou pri spela k zimným radovánkam detí svojich zamestnancov.

Zpravodaj Univerzity Komenského ® Naša uni verzii a d) Vy dáva Rektorát UK • Tlačový re ferát , Bratislava, Šafárikovo námestie č. 12, telefón 547-55, 517-49, 556-20, klapka 3?8 • Zodpovedný redaktor Jozef Malacký • Tlačia: Západosloven­s k é t lačiarne 01, n. p., Bratislava, Dukelská 51. O Uzávierka 25. každého mesiaca. К-18-Я1035