90

VZÁJOMNÝ VZŤAH MEDZI MIEROU NEZAMESTNANOSTI A MIEROU

MZDOVEJ INFLÁCIE – PHILLIPSOVA KRIVKA

THE RELATION BETWEEN THE UNEMPLOYMENT RATE AND THE RATE

OF WAGE INFLATION – PHILLIPS CURVE

Peter Roguľa

ABSTRACT

The aim of this paper is the theoretical aspects of approaching the issue of unemployment and

inflation. Using a Phillips curve, we try to describe the relationship between unemployment and the

rate of change of wage growth (inflation) on the basis of statistical data in the Slovak Republic.

Unemployment and inflation are very serious problems of every market economy, hindering positive

economic growth. Unemployment is a surplus of labor supply over the demand. Inflation is a

phenomenon that results in the devaluation of price level, reflected then in the increase of the price

level or in a decline of the purchasing power of money. Using data from the Statistical Office we

have tried to point out that there is a correlation between the unemployment rate and inflation rate

(rate of change of wages) in the Slovak Republic.

KEY WORDS

Unemployment and unemployment rate. Rate of wage growth. Inflation. Phillips curve.

JEL classification: E29, E49

ÚVOD

V súčasnej dobe je veľkým problémom trhovej ekonomiky rastúca nezamestnanosť a rastúca

inflácia. Vážnym ekonomickým, ale aj sociálnym problémom sa stáva snaha o vytvorenie nových

pracovných miest, snaha o zmiernenie dopadov rastúcej inflácie. Vzájomný vzťah medzi

nezamestnanosťou a infláciou znázorňuje Phillipsova krivka, ktorú podrobnejšie rozoberieme

v príspevku. Phillipsova krivka v súčasnej dobe nevyjadruje vzájomný vzťah medzi infláciou

a nezamestnanosťou, ale ich vzájomné ovplyvňovanie.

Silné inflačné tlaky pôsobia v rôznych vyspelých ekonomikách, ktoré je potrebné aktívnou

politikou makroekonómie analyzovať, a tak objasniť podstatu inflácie. Ďalej je dôležité rozobrať

negatívne dôsledky inflácie a naznačiť možné riešenia tohto problému. Inflácia môže mať rôzne

91

formy a podoby, čo podstatne sťažuje možnosti jej riešenia. Od miery inflácie závisia jej negatívne

dôsledky. Nezamestnanosť predstavuje ekonomický problém, kedy sa ekonomika nachádza pod

krivkou produkčných možností, čo znamená, že pracovná sila nie je dostatočne využívaná. [7, s.

110, 120].

Cieľom tohto príspevku je poukázať na jednotlivé ekonomické problémy, ktorými sú

nezamestnanosť a inflácia, a na vzájomné pôsobenie miery inflácie a miery nezamestnanosti.

Vzájomný vzťah medzi oboma problémami znázorňuje a popisuje Phillipsova krivka. Tá vyjadruje

vzťah, že s rastom miery inflácie klesá miera nezamestnanosti, čoho dôsledkom je vyššia miera rastu

miezd.

Existencia nezamestnanosti vyplýva z potreby pohybu pracovníkov a zo slobodného

rozhodovania o tom, či jednotlivé osoby budú závislé od príjmov zo zamestnania, alebo od iných

príjmov. Medzi najčastejšie problémy nezamestnanosti patria problémy ekonomického, sociálneho,

organizačného a politického charakteru. Väčšina ekonómov a politikov je presvedčená, že nie je

možné na dlhý čas dosiahnuť súčasne slobodné podnikanie, nízku infláciu a plnú zamestnanosť [1, s.

191, 213].

MATERIÁL A METÓDA

Cieľom tohto príspevku je po teoretickej stránke priblížiť pojmy ako nezamestnanosť

a inflácia. Ďalej sa snažíme poukázať na vzájomný vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou

zmeny miezd (mierou inflácie). Tento vzťah nám znázorňuje Phillipsova krivka. Pomocou

dostupných štatistických údajov, ktoré zobrazíme v tabuľke, sa budeme snažiť tento vzťah popísať

a aplikovať na podmienky Slovenskej republiky. Výsledkom má byť potvrdenie alebo vyvrátenie

ekonomického javu, že (ceteris paribus) čím je nižšia miera nezamestnanosti, tým je vyššia miera

rastu miezd (inflácie) a naopak.

Informácie a poznatky sme čerpali z odbornej literatúry, zborníkov a údajov uverejnených

Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Zamerali sme sa hlavne na mieru nezamestnanosti,

mieru inflácie a mieru rastu miezd.

Pri písaní tohto článku sme používali rôzne vedecké metódy, ako je metóda komparácie,

metóda analýzy a syntézy a tiež sme popisovali údaje zverejnené Štatistickým úradom SR.

DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA

Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je druhým najsledovanejším reálnym ukazovateľom stavu ekonomiky. Veľmi

úzky vzťah je práve medzi nezamestnanosťou a reálnym dôchodkom, čoho vyjadrením je Okunov

92

zákon. Tento zákon hovorí o tom, že ak HDP klesne o 2% oproti potenciálnemu HDP, potom miera

nezamestnanosti vzrastie o 1% (napr. ak skutočný HDP klesne zo 100% na 98% oproti

potenciálnemu HDP, potom miera nezamestnanosti vzrastie o 1%, napr. zo 6% na 7%) [3, s. 217].

V spoločnosti založenej na trhovom mechanizme a demokracii je nezamestnanosť prirodzeným

fenoménom. Každá spoločnosť sa snaží dosiahnuť plnú zamestnanosť, ale v reálnom svete je tento

jav nemožný, pretože pre dosiahnutie plnej zamestnanosti by bolo potrebné odstrániť zamestnanosť,

ktorá súvisí s neefektívnymi ekonomickými činnosťami a zrušiť spoločensky neužitočné pracovné

miesta v nadstavbovej oblasti. Plnú zamestnanosť predstavujú v ekonomike plne využité zdroje

pracovných síl v súlade s ich kvalifikáciou a ich využitie spĺňa požiadavky efektívnosti. Opakom

zamestnanosti je nezamestnanosť, ktorá v modernej spoločnosti predstavuje zložitý problém. Tento

problém je spojený s trhom práce, kde dochádza k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom

pracovnej sily. Ide o stav, kedy ponuka pracovnej sily prevyšuje dopyt po pracovnej sile, kedy je

ochota občanov pracovať a zamestnať sa sprevádzaná nezáujmom zamestnávateľov zamestnať ich,

alebo stav ekonomiky pri daných zdrojoch a možnostiach neumožní týchto ľudí zamestnať.

Nezamestnanosť prináša so sebou množstvo problémov, ktoré môžu mať tento charakter [2, s. 149]:

ekonomický – predstavuje straty na HDP, ktoré tvoria náklady súvisiace s pasívnou politikou

zamestnanosti (podpora nezamestnanosti),

sociálny – má podobu stresov, straty kvalifikácie, rastu chorobnosti a pod.,

organizačný – sieť služieb zamestnanosti,

politický – ohrozenie sociálneho zmieru a prebiehajúcich sociálnych a ekonomických

reforiem.

Veľa ďalších negatívnych sociálnych dôsledkov je sprevádzaných so situáciou, keď je človek

dlhodobo nezamestnaný (rok a vyššie). Takýmto dôsledkom môže byť zníženie životnej úrovne

nezamestnaného a jeho rodiny, nárast zdravotných problémov a stresu, alkoholizmus, nárast

kriminality, ale hlavne strata kvalifikácie a tým zníženie možnosti opäť si nájsť prácu.

Nezamestnaným je osoba, ktorá je schopná práce, chce pracovať, ale do uvedeného dňa

nezískala zamestnanie. Nezamestnaní sú spolu so zamestnanými zahrnutí do aktívneho

obyvateľstva. Práceschopné obyvateľstvo tvoria ženy a muži vo veku od 15 rokov do veku odchodu

do dôchodku a môžeme ho členiť na 3 skupiny [6, s. 10 - 11]:

zamestnaní – ľudia vykonávajúci akúkoľvek platnú prácu, ale aj tí, ktorí momentálne

nepracujú z dôvodu choroby, štrajku alebo dovolenky,

93

nezamestnaní – ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne si hľadajú prácu alebo sa chcú

vrátiť do práce. Človek zaregistrovaný v sprostredkovateľni práce (Úrad práce, sociálnych

veci a rodiny) je považovaný za nezamestnaného,

ekonomicky neaktívni (mimopracovná sila) – všetci ostatní, ktorí nie sú súčasťou pracovnej

sily. Mimopracovnú silu tvoria všetci dospelí, ktorí navštevujú školu, vedú domácnosť,

nemôžu pracovať z dôvodu choroby, sú v invalidnom dôchodku, alebo si prácu vôbec

nehľadajú.

Miera nezamestnanosti je ukazovateľ, pomocou ktorého sa zisťuje tá časť súboru pracovnej

sily, ktorá nemá zodpovedajúce zamestnanie, teda je nezamestnaná. Prirodzená miera

nezamestnanosti (počet nezamestnaných je nižší alebo rovný počtu voľných pracovných miest)

predstavuje takú mieru, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Ide o takú úroveň

dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej

inflácie v rovnováhe. Prirodzená miera nezamestnanosti je najnižšia udržateľná úroveň

nezamestnanosti pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie. Mieru nezamestnanosti

môžeme vypočítať pomocou vzorca:

u (%) = (U / L) x 100,

kde x – krát, / - delene, u = miera nezamestnanosti, U = počet nezamestnaných, L= počet

pracovných síl, pričom L = E + U, kde E = počet zamestnaných. Z pohľadu nezamestnanosti

môžeme hovoriť o týchto formách nezamestnanosti [5, s. 435 - 439]:

frikčná nezamestnanosť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými

miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu (hľadanie práce po skončení školy,

presťahovaní sa do iného mesta, a pod.). Do frikčnej nezamestnanosti najčastejšie

zaraďujeme mladých ľudí, ktorí menia pracovné miesta z dôvodu zistenia svojich osobných

schopností a naučenia sa pracovať.

štruktúrna nezamestnanosť – vzniká z dôvodu nesúladu medzi ponukou pracovných síl

a dopytom po nich. Tento nesúlad vzniká preto, že dopyt po určitom pracovnom mieste

rastie, kým po inom pracovnom mieste klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo.

cyklická nezamestnanosť – vzniká v dôsledku nízkeho celkového dopytu po pracovníkoch,

keď výdavky a output klesajú, nezamestnanosť v celej ekonomike rastie.

dobrovoľná nezamestnanosť – tvoria ju také pracovné sily, ktoré by chceli pracovať, ale len

za vyššiu mzdovú sadzbu, ktorá je výsledkom pôsobenia na trhu.

94

nedobrovoľná nezamestnanosť – vyjadruje stav, keď je počet voľných pracovných síl väčší

ako počet voľných pracovných miest, čiže keď celkový dopyt po práci je nižší ako celková

ponuka práce.

Tabuľka č. 1 Miera nezamestnanosti v SR 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Muži a ženy spolu 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0

Muži 18,4 17,2 17,3 15,3 12,2 9,8 8,4 11,4 14,2 13,5 13,5

Ženy 18,7 17,7 19,1 17,2 14,7 12,5 11,1 12,9 14,6 13,6 14,5

(Zdroj: Štatistický úrad SR, www.statistics.sk)

Ako vyplýva z tabuľky, najvyššia miera nezamestnanosti v sledovanom období bola v roku

2002, kedy dosiahla hodnotu 18,5%, pričom miera nezamestnanosti žien v tomto roku dosiahla

18,7% a u mužov 18,4%. Najnižšia miera nezamestnanosti bola v roku 2008, kedy dosiahla hodnotu

9,6%. V roku 2009 miera nezamestnanosti vzrástla oproti roku 2008 o 2,5% bodu na úroveň 12,1%.

Dôvodom tohto nárastu bolo vypuknutie svetovej finančnej krízy vo svete a jej dopady na svetové

ekonomiky, teda aj na Slovensko. Príčiny vysokej nezamestnanosti sa odrážali v snahe

zamestnávateľov znižovať náklady na úkor prepúšťania zamestnancov v dobe krízy, a tým

dochádzalo k rastu počtu nezamestnaných.

Inflácia

Popri rozsiahlemu problému, akým je nezamestnanosť, sa jednotlivé štáty musia vysporiadať

aj s ďalším závažným problémom, ktorým je inflácia. Úlohou makroekonómie je jednotlivé inflačné

zdroje analyzovať, a tak objasniť podstatu inflácie. Inflácia je zložitý, ťažko riešiteľný problém,

ktorej negatívne dôsledky a dopady do výraznej miery nepriaznivo ovplyvňujú výkonnosť

ekonomiky danej krajiny. V ekonomickej teórii má inflácia svoje významné miesto, hovoríme

o veľmi vážnom a komplikovanom ekonomickom jave [9, s. 110]. Infláciu môžeme najčastejšie

definovať ako znehodnotenie peňažnej jednotky, čo sa prejavuje rastom cenovej hladiny, resp.

dochádza k znižovaniu kúpnej sily peňazí. Cenová hladina vyjadruje priemernú úroveň cien určitého

súboru statkov v bežnom období v porovnaní s cenami určitého vybraného základného obdobia.

Vývoj cien sa sleduje pomocou spotrebného koša (vybraná vzorka tovarov a služieb), v ktorom je

zahrnuté množstvo tovarov a služieb predstavujúce spotrebu priemernej domácnosti. V každej

krajine je spotrebný kôš odlišný. Infláciu vyvolávajú rozličné činitele, ako napr. [2, s. 165]:

emisia prebytočného množstva peňazí,

zaostávanie výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu,

prílev tovarov na trh, ktoré nemajú odbyt.

Opakom inflácie je deflácia ako pokles celkovej cenovej hladiny. Dlhodobá deflácia, pri ktorej

ceny tovarov a služieb klesajú niekoľko rokov, je spojená s obdobím hlbokých depresií. Pokles

95

miery inflácie označujeme ako dezinflácia. Rovnica výmeny vyjadruje vzťah medzi objemom

tovarov a služieb a peňažnými tokmi. Rovnica výmeny:

P x Y = M x V,

kde x – krát, M = množstvo peňazí v obehu, V = rýchlosť obratu jednej peňažnej jednotky, P =

cenová hladina, Y = reálny produkt. Úroveň cenovej hladiny závisí priamo úmerne od množstva

peňazí v ekonomike a rýchlosti obratu peňazí, a nepriamo úmerne od objemu reálneho produktu.

Miera inflácie predstavuje zmenu cenovej hladiny, ktorú môžeme merať tromi cenovými indexmi, a

to indexom spotrebiteľských cien, indexom cien výrobcov, deflátorom HDP. Miera inflácie sa

vyjadruje za určité obdobie, ktorým môže byť mesiac, štvrťrok, rok [1, s. 214 - 215].

Index spotrebiteľských cien (CPI) vyjadruje vplyv zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich

životné náklady. Spotrebný kôš v tomto prípade musí zahŕňať len také tovary a služby, ktoré sú

rozhodujúce z hľadiska výdavkov domácností (typické výdavky domácností). Index

spotrebiteľských cien môžeme zapísať v tvare:

CPI = [(Q1 x P2) / (Q1 x P1)] x 100,

kde, x – krát, / - delene, Q1 = reprezentatívny spotrebiteľský kôš, P1 = cena produkcie v roku t = 1,

P2 = cena produkcie v roku t = 2. V čitateli je teda spotrebiteľský kôš v cenách P2 a v menovateli

je spotrebiteľský kôš v cenách P1. Pomocou indexu spotrebiteľských cien môžeme vyjadriť mieru

inflácie, čiže mieru zmeny celkovej cenovej hladiny za sledované obdobie oproti predchádzajúcemu

obdobiu. Vyjadríme to vzťahom:

It = [(CPIt – CPIt - 1) / CPIt - 1] x 100,

kde x – krát, / - delene, It = miera inflácie. Ďalším meradlom je index cien výrobcov (PPI), ktorým

sa meria hladina cien na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby. Tento index zahŕňa približne 3400

rôznych cien tovarov (ceny potravín, priemyselných výrobkov, banských produktov).

V hospodárskej sfére je často používaným indexom, má široké uplatnenie a je veľmi podrobný.

Súhrnným cenovým indexom je deflátor HDP, ktorý porovnáva nominálny a reálny produkt.

Vypočítame ho zo vzorca:

deflátor HDP = [(Q1 x P1) / (Q1 x P0)] x 100,

kde x – krát, / - delene a nominálny produkt určíme ako množstvo finálnej produkcie (Q1) ocenenej

cenami daného roka, bežné ceny (P1), reálny produkt určíme ako tú istú finálnu produkciu (Q1)

ocenenú cenami východiskového roka (P0). Deflátor HDP odráža vývoj cenovej hladiny úplnejšie

ako index spotrebiteľských cien, pretože zohľadňuje zmenu cien všetkých tovarov a služieb, ide

96

o súhrnný cenový index [5, s. 451 - 453]. Inflácia môže mať mnoho foriem a podôb, pričom medzi

tie najzákladnejšie druhy inflácie patrí9:

mierna inflácia – označovaná aj ako plazivá inflácia, pri ktorej tempo rastu cien neprekračuje

tempo rastu výroby. Pohybuje sa od 1% do 10% ročne,

cválajúca inflácia – tempo rastu výroby zaostáva za tempom rastu cien. Peniaze strácajú

kúpnu silu a ľudia sa ich snažia držať čo najmenej. Pohybuje sa od 10% do 100% ročne.

hyperinflácia – predstavuje extrémny prípad a pohybuje sa od 100% do 1000% ročne.

Tempo rastu cien je také vysoké, že už nemá žiaden súvis s tempom rastu výroby. Ceny sú

vysoko nestabilné, peniaze už neplnia takmer žiadnu úlohu a dochádza k rozpadu peňažného

systému danej krajiny. Dochádza k výmene tovaru za tovar (Bartrový obchod).

Ďalšími druhmi inflácie môže byť čistá inflácia a jadrová inflácia. Čistá inflácia je ovplyvňovaná

zmenami v ponuke a dopyte, kde rast ceny vyvolá pokles dopytu po tovare a v spotrebnom koši sa

cenový rozdiel eliminuje. Súčasťou sú administratívne opatrenia riešiace makroekonomickú

nerovnováhu. Čistá inflácia tvorí asi 55% tovarov a služieb spotrebného koša. Jadrová inflácia

kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny, ktorá je očistená od vplyvu regulovaných cien, zmien

nepriamych daní a dotácií. Tvoria ju všetky položky spotrebného koša okrem položiek

s regulovanými cenami. Spotrebný kôš pre výpočet jadrovej inflácie tvorí 82% celkového

spotrebného koša. Vypočítava sa ako:

jadrová inflácia = čistá inflácia + potraviny alebo

jadrová inflácia = ostatné obchodovateľné tovary + trhové služby + potraviny.

Inflácia má za následok rôzne sociálne problémy, ktoré ovplyvňujú všetky sféry

ekonomického života. Prerozdeľovanie dôchodkov medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva,

spôsobené inflačným rastom cien, má vplyv predovšetkým na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva.

Ovplyvňované sú ich fixné dôchodky, mzdy, platy, pretože cenová hladina rastie rýchlejšie ako

nominálne mzdy.

Tabuľka č. 2 Celková, jadrová a čistá inflácia meraná indexom CPI, priemerná medziročná zmena 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Celková inflácia v % 3,3 8,5 7,5 2,7 4,5 2,8 4,6 1,6 1,0 3,9 3,6

Jadrová inflácia v % 2,1 2,6 2,6 1,1 2,5 2,9 4,6 0,5 1,2 2,3 2,7

Čistá inflácia (bez zmien

nepriamych daní) v %

2,3 3,5 3,1 1,8 2,8 2,6 3,8 1,4 0,9 1,5 2,5

(Zdroj: Štatistický úrad SR, www.statistics.sk)

Ako vyplýva z tabuľky, za sledované obdobie dosahovala celková inflácia hodnoty do 10%,

čiže môžeme hovoriť o miernej, plazivej inflácii. Najvyššia inflácia, ktorú Slovenská republika

9 KEKONOM: Inflácia [online]. [cit. 30. 5. 2013]. Dostupné na: <http://www.kekonom.sk/ekonomia/vseobecna-

ekonomicka-teoria/inflacia/>

97

v sledovanom období dosiahla, bola v roku 2003, kedy sa vyšplhala na úroveň 8,5%. Pričom oproti

predchádzajúcemu roku (rok 2002) vzrástla o 5,2% bodu. Ide o najvýraznejší nárast v sledovanom

období. Najnižšia miera rastu cenovej hladiny bola v roku 2010, kedy dosahovala úroveň 1%, čo

môžeme deklarovať pomerne nízkym, až nepostrehnuteľným rastom cien tovarov a služieb.

Phillipsova krivka

Phillipsova krivka dáva do vzťahu mieru zmeny miezd a úroveň nezamestnanosti. Podstatou je

tvrdenie, že čím je nižšia miera nezamestnanosti, tým vyššia je miera rastu miezd. Spomínaný

vzťah, ako prvý za Spojené kráľovstvo, zdokumentoval v roku 1958 A. W. Phillips10

. Tento

novozélandský ekonóm zistil, že nižšie miery nezamestnanosti boli asociované s vyššími mierami

rastu miezd. Hlavný záver Phillipsa bol: „čím vyššia je miera nezamestnanosti, tým nižšia je miera

rastu peňažných miezd, alebo inak, vzniká voľba medzi infláciou miezd a nezamestnanosťou“ [4, s.

292 - 293]. Medzi charakteristické znaky pôvodnej Phillipsovej krivky patria:

záporný sklon,

hyperbolický tvar,

priesečník s vodorovnou osou zodpovedá asi 6% nezamestnanosti.

w’/w

w‘/w – miera rastu nominálnych miezd

U – miera nezamestnanosti

0 6 U

Obr. 1 Pôvodný tvar Phillipsovej krivky [5, s. 445]

Pri miere nezamestnanosti okolo 6% môžeme očakávať stabilnú mieru rastu nominálnych

miezd11

, pričom miera zmeny w’/w sa rovná nule. Z obrázka môžeme vidieť, že ak nezamestnanosť

klesne pod 6%, potom dôjde k rastu miery nominálnych miezd a naopak. V roku 1960 P. A.

Samuelson a R. M. Solow nahradili mieru zmeny nominálnych miezd mierou inflácie. Z toho

vyplýva, že nízke miery inflácie sú sprevádzané nežiaducimi vysokými mierami nezamestnanosti.

Vláda môže svojou fiškálnou alebo monetárnou politikou ovplyvňovať mieru inflácie, čoho

dôsledkom môže voliť medzi dvoma negatívnymi javmi - vysokou nezamestnanosť, alebo vysokou

10

Vzájomný vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou rastu miezd sledoval Phillips vo Veľkej Británii za obdobie

rokov 1862 až 1957. 11

Nominálna mzda predstavuje sumu vyplatenú zamestnancovi za odvedenú prácu. Môže ísť o časovú, úkolovú alebo

zmiešanú mzdu.

98

infláciou, medzi ktorými je nepriama úmera. Súčasná podoba Phillipsovej krivky vyjadruje

skutočnosť, že s poklesom tempa mzdovej inflácie rastie miera nezamestnanosti [6, s. 89 - 90].

Tento pôvodný stav Phillipsovej krivky sa už v súčasnosti využíva len ojedinele. V sedemdesiatych

rokoch minulého storočia sa začali vynárať pochybnosti o stabilite vzťahu medzi nezamestnanosťou

a infláciou. V tomto období sa vo vývoji väčšiny trhových ekonomík začala objavovať súčasne

existencia vysokej miery nezamestnanosti aj inflácie (stagflácia), ktorá je v rozpore so stabilitou

Phillipsovej krivky [5, s. 446].

celková miera rastu

inflácia v % miezd v %

6 6

5 5

4 4

3 3

2 2

1 1

0 2 4 6 8 10 12 miera nezamestnanosti v %

Obr. 2 Phillipsova krivka [5, s. 446]

Z dôvodu zmeny príčin vyvolávajúcich infláciu sa v priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych

rokov prehodnotili závery vyplývajúce z Phillipsovej krivky. Pôvodné závery Phillipsovej krivky

(šesťdesiate roky minulého storočia) vychádzali z faktu, že okrem tlaku dopytu na infláciu boli

ostatné činitele inflácie konštantné. V sedemdesiatych rokoch sa začali brať do úvahy aj ostatné

činitele pôsobiace na infláciu, napr. rast cien dovážaných surovín, ropný šok, ktorý spôsobil

zvýšenie nákladov, a pod. Preto sa v súčasnej makroekonómii začína v súvislosti s Phillipsovou

krivkou používať koncepcia prirodzenej miery nezamestnanosti, ktorej autorom je M. Friedman a B.

Phelps. Podľa nich nemôže existovať permanentný vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou,

preto je dlhodobá Phillipsova krivka vertikálna a nezamestnanosť sa udržiava na úrovni prirodzenej

miery, nezávisí od vývoja inflácie [5, s. 446 - 448].

99

Tabuľka č. 3 Miera nezamestnanosti, celková inflácia, miera rastu miezd v %, priemerná nominálna mesačná

mzda v EUR 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Miera

nezamestnanosti v

SR

18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0

Celková inflácia v % 3,3 8,5 7,5 2,7 4,5 2,8 4,6 1,6 1,0 3,9 3,6

Priemerná

nominálna mesačná

mzda (EUR)

448,48 476,83 525,29 573,39 622,75 668,72 723,03 744,50 769 786 805

Miera rastu miezd

(r.o.m.r*, %)

9,3 6,3 10,2 9,2 8,0 7,2 8,1 3,0 3,2 2,2 2,4

* rovnaké obdobie minulého roka

(Zdroj: Štatistický úrad SR, www.statistics.sk)

Vzájomný vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou je znázornený v tabuľke 3. Na základe

tejto tabuľky sme mohli pozorovať, aký vzťah bol medzi nezamestnanosťou a infláciou za jednotlivé

roky v Slovenskej republike. Pôvodné znenie Phillipsovej krivky hovorí o vzájomnom vzťahu medzi

nezamestnanosťou a mierou rastu miezd, kde ide o nepriamu úmeru. Neskôr bola miera zmeny

nominálnej mzdy nahradená mierou inflácie. Ako vyplýva z tabuľky, za jednotlivé roky môžeme

pozorovať tieto skutočnosti:

rok 2003 – pokles nezamestnanosti a nárast miery inflácie oproti roku 2002

rok 2004 – nárast nezamestnanosti a pokles miery inflácie oproti roku 2003

rok 2005 – pokles nezamestnanosti a pokles miery inflácie oproti roku 2004

rok 2006 – pokles nezamestnanosti a nárast miery inflácie oproti roku 2005

rok 2007 – pokles nezamestnanosti a pokles miery inflácie oproti roku 2006

rok 2008 – pokles nezamestnanosti a nárast miery inflácie oproti roku 2007

rok 2009 – nárast nezamestnanosti a pokles miery inflácie oproti roku 2008

rok 2010 – nárast nezamestnanosti a pokles miery inflácie oproti roku 2009

rok 2011 – pokles nezamestnanosti a nárast miery inflácie oproti roku 2010

rok 2012 – nárast nezamestnanosti a pokles miery inflácie oproti roku 2011

Z týchto skutočností je jasné, že vzájomný vzťah medzi nezamestnanosťou a mierou inflácie

(nepriamoúmerný vzťah), ako je popísané pri Phillipsovej krivke, môžeme potvrdiť za roky 2003,

2004, 2006, 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012. V rokoch 2005 a 2007 sa tento vzájomný vzťah

nepotvrdil, kedy v obidvoch prípadoch došlo k poklesu aj nezamestnanosti aj miery inflácie.

Z tabuľky je ďalej zrejmé, že vzájomný vzťah (nepriamoúmerný) medzi nezamestnanosťou a mierou

rastu miezd, kedy buď nezamestnanosť rastie a miera rastu miezd klesá alebo naopak, je možné

vidieť len v rokoch 2008 a 2009. V roku 2008 nezamestnanosť klesla a miera rastu miezd vzrástla

oproti roku 2007 a v roku 2009 nezamestnanosť vzrástla a miera rastu miezd klesla oproti roku

2008.

100

ZÁVER

Nezamestnanosť a inflácia sú pre mnohé, ak nie pre všetky trhové ekonomiky, veľmi zložitým

a náročným problémom, ktorý v sebe zahŕňa rôzne ekonomické, sociálne, organizačné a politické

problémy. Nezamestnanosť predstavuje taký stav v ekonomike, kedy ponuka pracovnej sily je

väčšia ako dopyt po tejto pracovnej sile. Tento stav je sprevádzaný aj neochotou zamestnávateľov

zamestnať občanov, ktorí chcú pracovať. Poznáme rôzne druhy nezamestnanosti, ako napr. frikčná,

štruktúrna, cyklická, dokonalá, nedokonalá, atď. Inflácia sa prejavuje znehodnotením peňažnej

jednotky, čo sa odráža v raste cenovej hladiny, resp. trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí. Infláciu

môžeme rozdeliť na čistú alebo jadrovú, na miernu, cválajúcu alebo hyperinfláciu. Vzájomný vzťah

medzi mierou zmeny miezd a mierou nezamestnanosti sa označuje ako Phillipsova krivka. Ide

o nepriamoúmerný vzťah, kedy s rastom miery nezamestnanosti klesá miera rastu miezd a naopak.

Tento vzťah bol časom opravený, kedy mieru zmeny miezd nahradila miera inflácie. Autormi tejto

zmeny boli P. A. Samuelson a R. M. Solow. Ako vyplýva z nášho pozorovania, tento vzájomný

vzťah (vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou inflácie) nie je možné v každom období a za

každé sledované roky potvrdiť. Toto tvrdenie sa snažili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia

poprieť M. Friedman a B. Phelps, ktorí tvrdili, že nie je možné, aby existovala permanentná

substitúcia medzi nezamestnanosťou a infláciou. Deklarovali, že dlhodobá Phillipsova krivka musí

byť vertikálna a nezamestnanosť sa musí udržiavať na úrovni prirodzenej miery, pričom nie je

závislá od inflácie.

SÚHRN

Cieľom tohto príspevku je po teoretickej stránke priblížiť problematiku vzťahu

nezamestnanosti a inflácie. Pomocou Phillipsovej krivky sa snažíme, na základe štatistických

údajov, popísať vzájomný vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou zmeny rastu miezd (mierou

inflácie) v podmienkach Slovenskej republiky. Nezamestnanosť aj inflácia sú veľmi vážnym

problémom každej trhovej ekonomiky, ktoré brzdia pozitívny ekonomický rast. Nezamestnanosť

predstavuje prebytok ponuky pracovných síl nad ich dopytom. Inflácia predstavuje jav, kedy

dochádza k rastu cenovej hladiny, resp. k poklesu kúpnej sily peňazí. Pomocou údajov zo

Štatistického úradu sme sa snažili zistiť, či existuje vzájomný vzťah medzi mierou nezamestnanosti

a mierou inflácie (mierou zmeny miezd) v podmienkach Slovenskej republiky.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Nezamestnanosť a miera nezamestnanosti. Miera rastu miezd. Inflácia. Phillipsova krivka.

101

LITERATÚRA

[1] ÁRENDÁŠ, M. Makroekonómia. Nitra : SPU v Nitre, 2005. 381 s. ISBN 80-8069-524-5.

[2] ÁRENDÁŠ, M. Makroekonómia I. Nitra : SPU v Nitre, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-

7.

[3] CAHLÍK, T. Makroekonomie. Praha : Univerzita Karlova v Prahe (KAROLINUM), 2006. 272

s. ISBN 80-7184-686-4.

[4] HUSÁR, J. Aplikovaná makroekonómia. Bratislava : SPRINT, 2003. 379 s. ISBN 80-89085-

11-3.

[5] LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava : IURA EDITION, 2007. 635 s. ISBN

978-80-8078-164-4.

[6] MARTINCOVÁ, M. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Bratislava : IURA

EDITION, 2005. 127 s. ISBN 80-8078-038-2.

[7] ŠÁLKA, J., HOLKOVÁ, V., BALÁŽOVÁ, E., SUJOVÁ, A. Makroekonómia. Zvolen :

Technická univerzita vo Zvolene, 2009. 161 s. ISBN 978-80-228-2068-4.

[8] www.kekonom.sk [online]. [cit. 2013-05-20].

KONTAKTNÁ ADRESA

PhDr. Peter Roguľa, Fakulta Manažmentu PU, Konštantínova ul. 16, 080 01 Prešov,

email: peter.rogula@gmail.com