1 

Ročník III. Číslo 4 Jún 2011 štvrťročník

Interview s TELOCVIKÁROM a KAPLANKOM Hudobné FESTIVALY IDOLY

2 

Poslednýkrát v tomto školskom roku vychádza číslo nášho škol-ského časopisu. Keďže mnoho komerčných televízií v poslednom čase púšťa v prime-timoch relácie ako Česko-Slovenská superstar, Česko-Slovensko má talent a mnohé iné, rozhodli sme sa v našom Ka-pacity trochu povenovať vašim idolom, či už populárnym, alebo menej populárnym. V časopise nájdete aj rozlúčenie sa s našimi štvrtákmi a taktiež vyhodnotenie súťaže. Do konca školského roka už nezostáva veľa dní, preto by som sa touto cestou chcela po-ďakovať všetkým našim čitate-ľom a zaželať vám krásne leto plné zážitkov. V septembri sa, dúfam, znova stretneme aj s novými členmi redakcie.

Barbora Mažgútová, III.AG

KAPACITY ®

My odvážlivci Šéfredaktorka: Barbora Mažgútová

Predseda red. rady: Zuzana Brablecová

Redakčná rada: Pavol Turčina Katarína Pospíšilová Barbora Mažgútová Daniela Huliaková Tamara Řepišová Helena Kučerová Jakub Kubík Zuzana Brablecová Graf. spracovanie: Zuzana Brablecová Pavol Turčina Jazyková úprava: Mgr. M. Straňanková Počet strán: 46

Náklad: 45

Vydáva: Spojená škola Kráľovnej pokoja, Na Závaží 2, Žilina

Kontaktujte nás:

kapacitygymkp@gmail.com

Školský časopis

3 

R očn í k V tomto čísle nájdete:

Uvodník 2

Buď mojím vzorom 4

Upútal ťa nadpis 5

Ach tie predsudky 6

Interview s kaplánkom 8

Interview s Mikim 10

KOŽAZ 12

Anglicko 14

Nie je ZOO ako ZOO 17

Idoly našej školy 19

Z pera pána školníka 19

Poviedka Búrka 22

TOP 10 slovenských letných festivalov 23

Šport 26

TOP 7 27

Nevyriešiteľné záhady sveta 35

Vyhodnotenie súťaže 38

Perličky z náboženstva 39

Jazykové okienko 40

Vtipy 41

Básne 42

Kaligramy 44

Recenzia 45

AKCIE ŠKOLY PRÁZDNINY :)

Záložka na vystrihnutie

4 

Každý z nás má určite nejaký vzor, na ktorý by sa chcel podobať a povie si vetu: „Tak takáto/takýto chcem byť aj ja!“ Veľa ľudí pokladá za svoj idol nejakú slávnu osobu z časopisov. Pre mňa je vzorom napríklad Marilyn Monroe, Audrey Hepburna a ďalšie hviezdy z čiernobielych filmov. No nikdy som si ne-myslela, že aj ja by som mohla byť niekomu vzorom... Cez víkend sme mali také malé rodinné stretnutie. Popravde, viac-menej som sa nudila, a tak som zakotvila pri počítači. Pozerala som si stránky módnych blo-geriek a písala som im (pravdaže po anglicky), že sa mi páči ich práca. Zrazu sa pri mne ocitli dve sesternice. Obkľúčili ma. Jedna stála napravo, druhá naľavo. Keďže majú deväť a desať rokov, nechápali čo robím. Nasledovalo vyšetrovanie: „Čo to robíš? Kto to je? To ich nepoznáš? A to im píšeš po anglicky? Ty musíš byť v angličtine dobrá...“ Táto posledná veta bola ma trochu rozosmiala, pretože aj v ich očiach vidia moju angličtinu na trojku. Zrazu si začali niečo šuškať a po chýli mi jedna povedala: „Ja chcem byť ako ty!“ „Nie! Ja budem ako ona!“ prekri-čala ju druhá. Nechápala som. Čo na mne vidia? Veď som taká istá ako každé iné dievča. „Ale baby, veď ja som úplne nor-málne dievča,“ povedala som celkom skromne. „Nie! Ty si taká... a taká... a toto vieš...a to sa mi na tebe páči...“ dopĺňali sa navzájom a ja som len nechápavo na ne civela. To, čo sa im páčilo, to sú pre mňa úplne normálne, priam bežné veci, a preto som nechápala, že čo na tom tak obdivujú. .

Buď mojím vzorom

Buď mojím vzorom

5 

Buď mojím vzorom

Keď som bola malá ja, mala som za vzor všelijaké speváčky (a každé dievča na vysokých opätkoch). Moja izba bola polepená megaplagátmi holly-woodskych hviezd a chcela som tancovať tak, ako oni vo videoklipoch, chcela som spievať ako oni v rádiách, proste chcela som byť ako oni. A to isté robia aj moje malé sesternice. Obdivujú speváčky, ktoré počujú v rádiách, alebo vidia v televízii a majú nimi polepenú celučičkú izbu. Asi ani nevedia, že toto všetko dostávajú do podvedomia a o pár rokov z nich možno bude totálna kópia Hanny Montany... Keď si to tak celé vezmem, pochopila som prečo sesternice obdivujú aj mňa. Som oveľa reálnejšia ako Hanna a ja dúfam, že aj lepšia (a že sa „neksichtím“ tak ako ona) . Možno aj vaši súrodenci, sesternice, bratranci, či iné deti, vo vás vidia niečo, čo sa im páči a chcú sa na vás podobať. A možno ste vzorom aj pre niekoho staršieho, možno práve pre vášho kamaráta, no a to už znie lepšie. Dúfam že každý z vás je niekomu vzorom. Kiežby mal každý za vzor práve ne-jakú osobu z jeho okolia, pretože tohto človeka pozná určite lepšie, ako ktorúkoľvek hviezdu z časopisu.

Marianna Ďuranová 3.AG

Upútal ťa nadpis?

Obrovské množstvo ľudí si pri čítaní pozrie nadpis, prípadne obrázok (v extrémnych prípadoch si niektorí vytrvalci očami prebehnú aj prvú vetu) a ak článok okamžite nezaradí do skupiny „stojí za to“, ani ho nečíta. Som taký istý. A tak skúšam, či ešte stále čítate. Ak áno, možno vás prekvapí fakt, že v oceáne sú také obrovské kopy odpadkov, že niektoré majú aj meno. Napríklad Východo-pacifická špirála odpadkov. Tieto odpadky nazbierali morské prúdy a držia ich v kope v podobe obrovskej špirály. Takáto kôpka odpadkov v mori váži rádovo niekoľko desiatok až stoviek miliónov ton. Ak ste sa v čítaní dostali až sem, bude to zrejme tým, že vás zaujali odpadky. Prá-ve teraz pravdepodobne rozmýšľate, kam tým vlastne smerujem?! (A po tejto vete ste si v duchu prikývli.) Dosť bolo jasnovidectva, idem vás odmeniť za to, že ste sa predrali tým zvláštnym úvodom až sem. Viete, všade vo svete sa nás, ľudí, snažia triediť. Podľa farby, vyznania, názoru, veľkosti a milióna iných parametrov. Ale to je častokrát len ťah, ako nás rozdeliť. Naše myšlienky majú podobné chodníčky a to je aj dôvod, prečo som vás v úvode naťahoval. Ak ťa zvedavosť pri čítaní dohnala až po túto vetu, si celkom štandard-ný jedinec.

Na zamyslenie...

6 

Na zamyslenie...

´ Ak vás prekvapilo, že sa nám to stáva takmer všetkým, držte si klobúky, teraz vás odrovnám. Rodičia nie sú padnutí na hlavu, keď vám uveria, že „ja nechodím poza školu“ a „na tú písomku som sa ale fakt učil“ a pod. Len sú skrát-ka ticho. A dokonca, ani učitelia nie sú slepí, keď odpisujete a hliadkujúci sa díva a nič nehovorí... Nuž, darmo, mnohí z nás si myslia, že sú iní, možno divní, že robia to, čo nikto iný. Chyba. Až na malé odlišnosti všetci prídeme do nejakej časti domu a netušíme prečo. J Tak, keď sa vám najbližšie podarí nejaká civili-začná vec, nezúfajte, nie ste v tom sami! Napríklad, keď si celý deň budete mys-

lieť, že je streda a pritom je utorok, spomeňte si na to, že sa to v tej istej chvíli deje aj afric-kému zememeračovi ázijského pôvodu pra-cujúcemu na severnom póle, ktorý do kolón-ky „Deň merania“ napíše „streda“. (Ak mi môj krutozákerný plán vyšiel, tak sa nemo usmievate. A úsmev je dobrý, zachra-ňuje životy, a dokonca aj mŕtvola, ktorá má na tvári úsmev, vyzerá akosi prívetivejšie. Preto si to rátam ako dobrý skutok. Mimo-chodom, odseky sú tu tak poskromne vsade-né, pretože som nechcel, aby niekto predbie-hal udalosti a začal čítať od stredu.) Toľko odo mňa, ak sa vám článok páčil, na Martinských holiach mám hore pri vysielači malú pokladničku, kde môžete písať svoje ohlasy. Ak ju tam nenájdete, tak tam zjavne

nie je. (Ak tam nebude, nezabudnite mi to do nej napísať.) A ešte nezabudnite jednu vec. Usmievať sa. Zdar.

-omg-

Predsudky. Sú všade a u každého. Že nie? Veď poznáte ten pohľad, akým sa človek v obleku a s kufríkom v ruke zvykne dívať na robotníka tmavšej pleti alebo ako sa staršie panie dívajú na dievčatá v minisukniach. Prečo sa takto dívame na ľudí, ktorí sú „iní“?

ACH TIE PREDSUDKY!

7 

Na zamyslenie...

I ja sama sa niekedy

dívam na okolie spoza nepríjemného pohľadu. Kaž-

dé ráno v autobuse stretávam pána, ktorý zaváňa ako popolník.

Hneď mi napadne, že je alkoholik, a že istotne nemá ani vysokú školu, preto-že má takú obyčajnú bundu, takže nezará-ba veľa a... STOP! Vidíte, takto sa rodia predsudky. Ten pán si len každé ráno do-praje cigaretu, možno dve, ale to ešte ne-znamená, že je alkoholik. Odsúdila som ho len preto, že mi „nevoňal“. Svedomie sa vo mne ozýva vždy, keď ho vidím. Cítim sa tak previnilo. Čo si tak iní myslia o mne? Jedna kamarátka mi nedávno povedala: „Dúfam že sa nenahneváš, ale keď som ťa ešte nepoznala, myslela som si že si taká, hm, taká namyslená...“ Nenahne-vala som sa možno aj preto, pretože ja som si o nej myslela to isté. No keď sme sa spoznali lepšie, zistili sme, že to vôbec nie je pravda. To, čo o nás iní klebe-tili, boli vymyslené alebo prifarbené. Takže, bolo to asi normálne a prirodzené, že sme si vytvorili taký a taký predsudok jedna o druhej. Na jednej strane sú predsudky vcelku ľahko pochopiteľné. Na ich základe si vyberáme spoločnosť, priateľov, dokonca aj ulicu, ktorou prejdeme. Tak prečo sa moderná spoločnosť usiluje zbaviť sa ich? Pretože človek je obkľúčený, ob-medzený, neslobodný, čo občas prerastá až do extrémov, keď si pomyslí: „Radšej to nepoviem, veď čo by si o mne pomysleli...“ alebo „Len nesmiem povedať niečo, čo by niekto iný pochopil ako urážku, diskrimináciu, nebodaj ako prejav netolerancie voči čomukoľvek.“ Teraz budem parafrázovať Alberta Einsteina, ktorý povedal že málokto je schopný nahlas prejaviť svoj názor, ktorý je v protiklade ku ostatným: väčšina ľudí sa k takémuto postoju ani nedopracuje. A mal pravdu. Niektorí sa boja zachovať tak či onak v nejakej situácii, pretože si myslia, že by boli na smiech. No a iní, tí ktorí prirodzene prejavia svoje emócie, budú v očiach iných hlúpi, neskúsení, škodoradostní, verejnosťou odsúdení, či namyslení alebo povrchní... No nezabúdajte, že nikde nie je napísané, že život zakomplexovaného jednot-livca plného vlastných obmedzení je lepší ako život mimoriadne otvoreného, úprimného, tolerantného a rozhľadeného človeka. Je ťažké povedať, či sú predsudky zlé, alebo dobré, pretože práve vďaka pred-sudkom sa niekedy vyhneme hroziacemu nebezpečenstvu. Ale v každom prípa-de, ak sa ich chceme zbaviť, nebude to také jednoduché. Marianna, 3. AG

8 

„Žiť svoj život, nie cudzí“

Interview

Opäť tu máme ďalší zaujímavý rozhovor! Tentokrát sme sa roz-hodli rubriku interview venovať nášmu školskému kaplánovi. Myslím si, že každý z vás mal tú česť nášho kaplánka aspoň trošku spoznať. No na-priek tomu mnohí z vás netušia, prečo sa rozhodol stať sa kňazom. Alebo napríklad, ako sa chystá prežiť letné prázdniny. Máte sa na čo tešiť, pra-jem vám pekné čítanie! Ako ste sa dostali na našu školu a koľko ste už tu? Bolo to raz na jednom obede, keď mi Lacko Stromček povedal, že chce, aby som išiel na túto školu a ja som s tým súhlasil. Som tu už dva roky. Aké ste mali pocity z nového prostredia? Priznám sa, že zmiešané, lebo to bola pre mňa nová služba, v ktorej som ešte nebol. Páči sa vám na našej škole?

Som tu veľmi rád, lebo mám okolo seba zaujímavých ľudí, napríklad študentov alebo učite-ľov. =) Je niečo, čo by ste na škole zme-nili? Alkohol na duchovných obno-vách, aby mohli ľudia fungovať. Aký bol váš študentský život? Veľmi pekný, na strednej škole sme boli totálny kolektív, lebo každý si povedal priamo, čo si on myslí.

Čím ste chceli byť, než ste sa rozhodli byť kňazom?

Od malička som chcel byť voja-kom z povolania.

9 

Interview

Čím ste chceli byť, než ste sa rozhodli byť kňazom? Od malička som chcel byť vojakom z povolania. Kedy ste sa rozhodli , že sa stanete kňa-zom a čo vás k tomu priviedlo? Bolo to v 4. ročníku v seminári, kedy som sa definitívne rozhodol, priviedol nás k tomu špirituál Peter Broder, ktorý pove-dal, že „chlapi, už by ste mali vedieť, čo chcete.“ Koľko rokov ste už kňazom? Neviem (počíta)... ty brďo, už 8 rokov! =) Mali ste niekedy pocit, že ste sa zle rozhodli, ak áno, aký? Nie, nemal. Stal sa vám v živote nejaký zázrak, ak áno, aký? Ty brďo, tých bolo strašne veľa. Tak, taký jeden pekný sa mi stal, keď ma Pán Boh vyliečil z nevyliečiteľnej choroby. Stalo sa to tak, že jeden človek, ktorý sa za mňa modlil, mi počas modlitby povedal, že som vyliečený. Vyzeráte tak šťastne, čo je toho najväčšou príčinou? Je to ťažká otázka. Viem, že je to Ježiš, ale konkrétne je to žiť, čo Ježiš povedal. Prináša mi to najväčšie šťastie v živote. Pozeráte hokej? Áno, pozerám, mám Hossov dres podpísaný celým tímom Dukla Trenčín, dres Šatana aj Dömeho. Keď hráme, nosím ho, každý zápas sa pozeráme celá partia vo fare v Rovnom. Počas zápasu s Nemeckom som sa stavil o čokoládu, že prehráme a vyhral som ju. =)

10 

Pochvalu si zaslúžia maturanti

interview

Aké je vaše životné motto? Žiť svoj život, nie cudzí. Čo by ste nám, študentom, chceli odkázať? Čo som chcel odkázať, to som už povedal v bode 14. Ako sa chystáte prežiť letné prázdniny? Je veľa akcií. Idem na campfest, duchovné cvičenia, chatu, na hory, idem robiť of-froad jazdu. To je moja zábava č. 1. Ďakujeme p. kaplánovi za rozhovor a prajeme mu ešte veľa krásnych slov, ktoré nás vždy povzbudia. Zároveň mu prajeme veľa síl do života

Zuzana Brablecová, 3. AG

Šport na našej škole. Úspechy i neúspechy. Staršia a mladšia generácia... Ako hodnotí aktuálnu situáciu pán učiteľ Petrovaj? Čítaj-te ďalej...

Ako a prečo ste sa stali učiteľom TV? Od mala bol šport mojou doménou a práca s mladými ma vždy lákala. Mal som telocviká-rov a trénerov, ktorí boli pre mňa vzormi. Ste spokojný na tunajšej škole? Áno, som. Mám tu kolegov, s ktorými si rozumiem. Vychádzam dobre so všetkými, najmä s tými, ktorí majú radi pohyb a zmysel pre humor. A čo žiaci? Sú ako to aprílové počasie. Vedia potešiť i nahnevať, ale vcelku je to OK. Čo Vás vie najviac potešiť na škole? Každá maličkosť, pri ktorej cítim, že žiak chce športovať a nerozmýšľa nad tým, že prečo dnes nerobíme to – ale ono... Čo sa Vám nepáči? Keď sa pri športových akciách, resp. súťažiach žiak pýta: „A čo za to?“ Čakal by som radosť a nadšenie!

11 

interview

Môžete porovnať svoje stredoškol-ské roky s terajšími? Moja generácia bola rozhodne vše-strannejšia a viac zapálená pre šport. Pravda, i dnes máme nadaných, je ich ale pomenej a majú viac-menej len svoj konkrétny šport. Pochvalu si za-slúžia naši maturanti. Takmer všetci (výnimkou sú 2 – 3 žiaci) radi športu-jú. Chvályhodné je už len to, že diev-čatá bez problémov zabehli 12-minútový beh. Aký bol školský rok 2010/2011? Ako iné roky, ale jednu skutočnosť musím spomenúť. Na jeseň boli v okresnom cezpoľnom behu v ťažkej konkurencii v čele dvaja naši! Bol to pekný zážitok! (Pozn. red. – Dominik Hriník a Peter Konštiak. Gratulujeme!) Bolo ich v škole už viac? Pred dvoma rokmi naši chlapci skončili na 2. mieste okresných majstrovstiev SŠ vo futbale. Až vo finále prehrali so športovým gymnáziom 0:1. Trochu sa obávam, že na takýto úspech si budeme musieť ešte počkať. Držme sa však i zásady: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa!...“

Pánu učiteľovi ďakujeme za rozhovor! Prajeme mu pekné prázdniny a hlavne splnenie jeho očakávaní ohľadom športu na našej škole!

-red-

12 

„KOŽAZ 2011“

Zúčastnili sme sa

V dňoch 17. – 19. mája sa tretiaci nášho gymnázia zúčastnili povinného tzv. KOŽAZU (Kurz ochrany života a zdravia). Program bol počas týchto troch dní veľmi pestrý a miesta, ktoré sme navštívili, boli veľmi zaujímavé. Počas všetkých dní nás na výletoch zrána aj poobede viezol autobus, ktorý umožnil rýchlo sa dostať na miesta, ktoré sme chceli prejsť a vidieť. Prvý deň sme navštívili Šútovský vodopád. Bola to nenáročná trasa, ktorú zdolali všetci bez problémov. Keď sme prišli priamo k vodopádu, pohľad bol pre každého očarujúci, aj keď tam niektorí už boli predtým veľakrát. Pri vodopáde sa všetci foto-grafovali, oddýchli si, dodali si energiu jedlom a vychutnávali si čaro prírody. Ná-sledne sme dostali pokyny na ďalší deň a pomaly sme sa pobrali naspäť k autobusu. Tento deň bol viac-menej len prípravou na ten druhý. Ráno 18. mája sme sa všetci ešte plní síl vybrali na Chopok do Nízkych Tatier. Keď nás autobus doviezol na miesto, mysleli sme si, že pôjdeme lanovkou, pretože to bolo v pláne. Avšak tento plán nám nevyšiel. Lanovka z určitých dôvodov nepremá-vala, a tak sme sa na Chopok vybrali pešo. Cesta na vrchol bola náročná. Najprv sme museli vyjsť na sedlo Poľany. Už len to trvalo takmer tri hodiny. Tí tzv. zdat-nejší tam boli skôr, iní neskôr. Ale predsa sme sa tam všetci stretli. Tu sme mali necelú hodinu prestávku na oddych a na krásny výhľad okolo nás. Z tohto sedla sme videli už aj náš cieľ, Chopok. Avšak aj napriek tomu, že sa to už zdalo celkom blíz-ko, niektorí sa rozhodli ísť pomaly naspäť dolu. Tak sme sa rozdelili na dve skupiny. Na tých, ktorí budú pokračo-vať až na Chopok a na tých, ktorí si zídu trasu, ktorú vy-šliapali. Väčší počet študentov sa rozhodol ísť ďalej, a tak sme sa vybrali ešte na hodino-vý úsek k cieľu tohto dňa. Tá-to trasa už bola oveľa jedno-duchšia. Sem-tam sa objavilo stúpanie, ale nebolo to nič nezvládnuteľné, pretože to už bola len prechádzka po hrebe-ni. V cieli sme sa zastavili občerstviť na Kamennej chate.

13 

Zúčastnili sme sa

Počasie bolo ideálne, slnko hrialo a pofukoval chladný vietor. Keď sme zdolali náš cieľ, čakal nás už ,, len“ presun k autobusu. Táto cesta viedla dolu prudkým svahom, čo nebo-lo pre naše nohy príjemné. Ale spríjemnili sme si ju zábavným spúšťaním sa po zadku na úsekoch, kde sa ešte vyskytoval sneh. Toto našu cestu dolu celkom

urýchlilo. Keď sme trasu úspešne bez zranení zdolali, nasadli sme do autobusu a tešili sa domov na poriadny spánok. Tretí, oddychový deň už bol len ľahkou prechádzkou po predchádzajúcom dni. Vybrali sme sa do Veľkofatranskej doliny s názvom Blatnická dolina. K zrúcanine hradu Blatnica to bolo od autobusu cca. 2 – 3 km. Tam sme si založili oheň a vytiahli zásoby jedla pripravené na opekanie. Po opekačke si každý našiel svoj vlastný program. Niektorí sa iba tak rozprávali, hrali karty, iní si hádzali lietajúci tanier, ďalší si zase spravili obhliadku hradu a terénu. Zhruba po troch hodinách sme sa pobrali späť k autobusu a po ceste sme sa zastavili v miestnej reštaurácií na kofolu. Tam sme dojedli svoje zásoby a pobrali sme sa domov. S touto akciou boli všetci spokojní, počasie nám prialo celé tri dni a všetci by sme si to ešte radi zopakovali. Takže prváci aj druháci, máte sa na čo tešiť! Helena Kučerová, 3. AG

14 

Zúčastnili sme sa

ANGLICKO

Určite ste postrehli, že nedávno sa na našej škole uskutočnila dlhoočaká-vaná exkurzia do Anglicka. Ak náhodou nie, tak ste si museli všimnúť, že pár štu-dentov začalo pobehovať po škole v prinesenom oblečení jednej nemenovanej značky, ktorá je v Londýne moc obľúbená. No,... ale aby sa neopakovalo stále to isté, a tým myslím tie zdĺhavé články, v ktorých sú nudne opísané všetky pamiatky, ktoré nie všetkých zaujímajú, rozhodla som sa, že tentokrát vyspovedám našich „dozorcov“, ktorí tam boli s nami. Či sa im tam páčilo, či boli spokojní s nami, žiakmi, ba dokonca, čo ich prekvapilo, sa dočítate nižšie. Veľa zábavy! 1. Čo sa Vám v Anglicku najviac páčilo? 2. Z čoho ste boli, naopak, sklamaná? 3. Čo Vás v Anglicku prekvapilo? 4. Keby ste mohli, ostali by ste tam dlhšie? 5. Neprekážala Vám dlhá cesta autobusom? 6. Videli ste všetky pamiatky, ktoré ste chceli? Ktorá Vás najviac zaujala a prečo? 7. Boli ste tam pred vyše dvoma mesiacmi, pocítili ste nejaké zvláštne okol-nosti súvisiace so svadbou Williama a Kate? 8. Boli podľa Vás Angličania priateľskí? 9. „Zaspíkovali“ ste si? 10. Priniesli ste si domov nejaký suvenír? 11. Boli ste spokojná so správaním žiakov? Odkázali by ste našim čitateľom, kvôli čomu sa oplatí do Anglicka určite ísť?

P. uč. Miroslava Kováčová 1. Neviem sa rozhodnúť, či to bol Edinburgh castle, John Soane´s Mu-seum – označované ako najextravagantnejšie múzeum Londýna alebo Dickensov dom. Každý z nich uspokojil inú oblasť mojich túžob – či už išlo o lásku k histórii, originalite/kreativite alebo k literatúre. 2. Z krátkych otváracích dôb múzeí . 3. Relatívne dobré počasie. 4. Rada sa vraciam na obľúbené miesta ... . 5. Cesta bola náročná, ale tešilo nás, že sme túto „skúšku“ zvládli squ-elo.

15 

Zúčastnili sme sa

6. Myslím, že pamiatky mám „zažité“ dostatočne. Túžim však po plavbe „obojživelníkom“ po Temži. 7. Obrovský obchodný ťah a tlak. 8. Označila by som ich skôr ako ochotní. 9. Ani nie, najdlhšie asi pri výmene názorov s manažérom spoločnosti Pri-mark. Veľmi sme sa nezhodli na platnosti mojich peňazí. 10. Skôr darčeky pre blízkych, pre seba niečo na oblečenie a materiál na scrapbooking. 11. Tešila som sa, že sú študenti, kvôli ktorým sa to všetko OPLATÍ. Takže VĎAKA (i za akčnú fotku z politickej kampane )! 12. Dovolím si poopraviť otázku. Nie kvôli čomu, ale kvôli komu. Kvôli VÁM! Aby sa vám to všetko, o čom ste doteraz len počuli, čítali, učili sa a snívali, dostalo poriadne pod kožu. (nultý poludník v Greenwich-i) P. uč. Zuzana Ondráčková 1. Najviac sa mi páčila samotná skutočnosť, že sme tam, a že na vlastné oči môžete vidieť to, o čom by ste sa inak učili iba z kníh. 2. Z jednej udalosti, ktorú však nechcem rozoberať. 3. Počasie, a to veľmi príjemne. 4. Keby som mohla, nevrátila by som sa odtiaľ. 5. Nie, vedela som, do čoho idem a išla by som ešte zas. 6. Ani zďaleka sme nestihli vidieť a navštíviť všetko, čo sme chce-li. Najsilnejší dojem som mala z Katedrály sv. Pavla, je to úžasné majstrov-ské dielo s neopakovateľnou silou.

16 

Zúčastnili sme sa

7. Na prekvapenie nie. 8. Ešte nikdy som nestretla nepriateľského Angličana. 9. Áno, zaspíkovala. 10. Doniesla som si veľa suvenírov pre seba aj pre celú rodinu a priateľov. 11. S odstupom času si hovorím, že to mohlo byť aj oveľa horšie, ale pár z Vás ma tam naozaj párkrát „vytočilo“. Už len pre ten samotný pocit, že ste vo Veľkej Británii sa tam oplatí ísť, ale nie každý to dokáže precítiť. Treba mať na to veľa vedomostí a v prvom rade srdce zapálené pre angličtinu, Anglicko a všetko, čo s tým súvisí.

(London bridge) P. uč. Slávka Lajčáková

1. Asi všetko. Najviac sa mi však páčili ich zelené voňavé parky, po ktorých pobehovali veveričky. 2. Asi z ničoho. 3. Počasie. Čakala som, že bude chladnejšie a daždivo. 4. Určite áno! 5. Nie, ja som na cestovanie zvyknutá.

17 

Zúčastnili sme sa

6. Myslím, že za takú krátku dobu sa nedá všetko pozrieť. Aspoň mám dôvod sa do Anglicka vrátiť. Najviac sa mi ale páčilo v Tower of London, kde sú vystavené korunovačné klenoty a v Edinburgu, kde bolo nádherné prostredie. 7. Ani nie. 8. Neviem posúdiť, moc som toho s nimi nenarozprávala. 9. Veľmi nie 10. Samozrejme, ako každý. 11. Ale áno. Určite navštíviť Londýn a pozrieť si všetky jeho pamiatky, pretože to určite stojí za to!

Tamara Řepišová 3.AG

NIE JE ZOO AKO ZOO

Určite ste si už všetci všimli, že pre študentov tretieho ročníka sa na našej škole každoročne organizuje prehliadka budovy parlamen-tu a návšteva Slovenského národného divadla. Ani tento rok nebol výnimkou. Akcia sa uskutočnila deň pred veľkonočnými prázdnina-mi, 20. apríla 2011. Do programu bývala po minulé roky zahrnutá aj prehliadka hradu Devín, ktorú sme tento rok vymenili za Bratislavskú ZOO.

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, že v parlamente to niekedy vyzerá ako v ZOO? A možno aj častejšie ako niekedy. Ja osobne áno, avšak nikdy som sa to neod-vážila povedať nahlas. Problém s tým nemal pán poslanec Galba-vý, ktorý to poňal skôr z tej vtip-nej stránky.

18 

Zúčastnili sme sa

Samozrejme, dúfal, že aj napriek malým podobnostiam nájdeme medzi ozajstnou bratislavskou ZOO a našou ,,politickou ZOO‘‘ aspoň niekoľko odlišnos-tí. Aby sme sa naozaj presvedčili o pravde, obratom sme sa do bratislavskej ZOO aj vybrali. A ak mám pravdu povedať, myslím si, že tých rozdielov ani tak veľa nebolo. Ale to už musí posúdiť každý člen našej malej výpravy sám. Dom v stráni... aj tento pojem sa niesol celou našou exkurziou. Po niekoľ-kých hodinách obdivovania všetkých zákutí Bratislavy sme sa nahodili, ako sa patrí – do gala a hľadali tie správne miesta na usadenie. Významní herci ako Emí-lia Vášáryová, Juraj Slezáček, Marián Geišberg a mnohí ďalší nás zabávali počas niekoľkých hodín. Najväčší úspech zožal u nežnejšieho publika nepochybne Ján Koleník. Myslím si, že sa tomu ani netreba čudovať :P Z globálneho hľadiska považujem túto ,,expedíciu‘‘ za veľmi úspešnú. Koľkokrát sa vám naskytne príležitosť navštíviť SND? Ak ste nerozhodní a neviete, či budúci rok investovať do tejto akcie, určite neváhajte a choďte.

Daniela Huliaková, 3. AG

19 

Pýtame sa vás

Pán školník nezabudol ani tentokrát!!

Mnohí z nás máme svoj idol, či už je to nejaká známa osobnosť z televízie, hudobník, športovec alebo niekto, koho poznáme osobne, ako rodičia či kamaráti. Keď som sa v škole mnohých z vás pýtala, kto je váš idol, zozačiatku zostal tak-mer každý zarazený a nevedel mi odpovedať. Našli sa však aj takí, ktorí bez prob-lémov hneď zodpovedali otázku. Mnoho odpovedí ma aj zaskočilo. Neraz boli vymenovaní svätí, ako sv. Augustín či sv. Patrik. Taktiež ma prekvapilo, koľko športovcov sa medzi nami pohybuje. Škrtel, Hossa a mnoho iných má u vás svoje miesto. Samozrejme, herci a herečky, speváci a speváčky tiež nezaostávali. Do-konca mnoho z vás nemá nijaký idol. Najviac ma zarazil idol, resp. idoly, ktoré boli na prvom mieste. Zvíťazili ľudia, ktorých poznáme od narodenia. Sú to naši drahí rodičia. Som rada, že aj keď nás médiá každodenne čoraz viac ovplyvňujú, tí, ktorí sú v našich srdciach, tí NAJ a tí, ktorým sa chceme podobať, sú práve rodičia.

Barbora Mažgútová, 3.AG

Z pera pána školníka

Po troch úspešných častiach napínavého príbehu nám pán školník nezabudol poskyt-núť ani poslednú. Dúfame, že vás zaujme rovnako ako predošlé a nebudete sa ve-dieť dočkať vytúženého konca. Môj plán bol jednoduchý. Vytvoriť v korunách vysokých stromov lavičky, ktoré by plynule spájali v jeden celok koruny stromov. Na vojne sme po takých lavičkách na povra-zoch behali, v rámci výcviku zdatnosti. No najprv si urobíme chatrč a poriadne si oddých-neme.

20 

Z pera pána školníka

Neviem ako ,,sŕňa“, ale ja som unavený ako kôň. Upevnili sme si všetky veci v korune stromu. Keď to všetko držalo a bolo isté, že nič nespadne, dali sme sa monto-vať príbytok. Išlo nám to výborne, čochvíľa bola chatrč hotová. Už bola oveľa väčšia ako to moje ,,vajce“. Veď sme sa tam mali chovať dvaja. Strechu sme pokryli lístím a spravili sme visiace postele, ba dokonca i stôl. ,,Sŕňa“ robilo ako strhané, malo v tom prax a ja som sa tiež nedal zahanbiť. Keď bola práca hotová zvon-ku aj vnútra, ,,sŕňa“ donieslo ovocie. Čosi som zjedol. Ukázal som, aby uzavrel vchod do chatrče a zvalil som sa na posteľ. V prvej chvíli sa zdalo, že spadnem, no po patrič-nom pripevnení sa som tvrdo zaspal. Spal som konečne bez strachu, že ma čosi napadne. To preto, lebo som sa spoliehal na môjho domorodého priateľa. Sníval sa mi veľmi zvláštny sen. Bolo v ňom veľa svetla a to ma upokojovalo. Videl som v ňom muža s dlhými zlatými vlasmi. Vedel som, že je to muž, no nevidel som mu do tváre. Tento muž rozosieval pokoj. Keď som bol pri ňom, bolo mi veľmi dobre. Smial som sa a tešilo ma aj to, že som s mojimi blízkymi, ktorí sa tam zjavili. Zjavili sa a zase zmizli, no muž tam bol stále. Keď sa chcel na mňa pozrieť, zmizla mu tvár. Všetko okolo bolo krásne a upokojujúce, všade vládol pokoj. ,,Zlatý muž“ mi ukazoval svoje mesto a ja som sa cítil v bezpečí. Odrazu sa sen pretrhol šklbnutím za plece. Otvorím oči a ,,sŕňa“ sa skláňa nado mnou s vystrašenými očami. Odpásal som sa čo najrýchlejšie a vyskočil som z postele. Za ,,sŕňaťom“ stojí na zadných urastená opica a cerí zuby. Vyvalil som oči. Bleskovo mi napadla spásonosná myšlienka. Nevítaný návštevník stojí na podlahe, ktorá je uchytená na štyroch lianach a z toho dve sú pri mne. Posteľ je samostatne uchytená na konároch. Vytiahol som nôž, schmatol som ,,sŕňa“ a hodil na posteľ. Opica urobila krok vpred a vycerila ešte viac zubiská. Nožom, ktorý som nepustil z rúk, som švihol po lianach a druhou rukou som sa chytil postele. Podlaha sa po niekoľkých úderoch noža po lianach prepadla ako padací most a opica s ňou. No pri páde sa opica zachytila liany a už sa začala svižne ťahať hore. ,,Ej, to nie je sranda!“ prebehlo mi mysľou. Skočil som z postele na konár a lianu som bleskovo pre-rezal nožom. Opica pri páde škriekala, vrieskala, no už sa nemala čoho zachytiť. Pri dopade na zem ešte viac zrevala, až mi prešiel mráz po chrbte. ,,Sŕňa“ len vyľaka-ne hľadelo a držalo sa pevne postele. Musíme si urobiť pevnejšie bývanie, aby sa k nám nikto nedostal a musíme začať s výstavbou lavičiek. Prvú som spravil sám a ukázal som malému, ako to chcem mať hotové. Po-chopil a začal pomaly robiť. Ja som zdvihol padaciu po-dlahu, opäť som ju uviazal, no už som ju dal len na jednu lianu. Spevnil som steny a hlavne dvere. Keď som to dokončil, išiel som pomáhať ,,sŕňaťu“ s lavičkami.

21 

Z pera pána školníka

Bol som rád, že má už dve urobené a mohli sme spojiť dve najbližšie koruny stro-mov. Bolo to presne také, aké som si to predsta-voval, a preto sme s úsmevom na tvári pokračo-vali ďalej. Spevňovali sme svoje obydlie a snažili sme sa ho urobiť tak, aby k nám, a to hlavne v noci, neprenikol ani had. Konáre sme

husto prepletali, silno zväzovali lianami. Každé ráno šlo sŕňa za potravou a ja som robil ďalšie lavičky. Chcel som mať na cho-denie v korunách stromov čo najviac lavičiek, a to do kruhu. ,,Sŕňa“ donieslo jedlo. Ja som zreteľne ukončil cestu, aby sme nespadli zo stromu a išli sme jesť. Keď sme chce-li niečo pečené, chodili sme klásť oheň na vŕšok medzi stromami. Na jeho breh sa dalo prejsť len po stromoch. Bál som sa, aby nás niekto nespozoroval, buď z lietadla, alebo cez družicu. Rýchlo som upiekol a zahasil oheň. Zaliezol som do koruny stromov. Chvíľu som pozoroval okolie, potom som cez lavičky prebehol do nášho obydlia. ,,Sŕňa“ ma už čakalo. Dali sme si pečené prasiatko, ktoré uviazlo v oku. Nenastražili sme ho však my. Musíme byť na pozore. To boli určite ,,Karlovi“ chlapi. Keby nás videli, už by sme neboli medzi živými. Naznačujem ,,sŕňaťu“, aby bolo opatrnejšie. A ono mi len prikyvuje. Všetko sme starostlivo poodkladali, zabezpečili vchod voči votrelcom a uložili sme sa spať. Každý deň som zaspal hneď. Bol som totiž z toho stavania lavičiek unavený. Dnes som však veľa nerobil. To preto, lebo som šiel piecť prasiatko. A tak som sa prehadzo-val zboka nabok. Pozeral som malou špárkou na hviezdnu oblohu a spomínal som na časy, keď som býval v paneláku v meste na severe Slovenska. Neviem ani to, aký dlhý čas som tu, v džungli. Ani to, či ma niekto hľadá. Doma vedia sa, že som preč a tak skoro sa nevrátim. A tí ostatní? Ktovie, kde im je koniec. Spomenul som si na tých, s ktorými som cestoval. Či naozaj boli všetci proti mne? Nebolo by zlé niečo zistiť. Urobiť si výlet za ,,Karlom“. Odrazu hviezdna obloha zmizla a ja som zaspal. Opäť sa mi snívalo o dlhovlasom mužovi. Vlasy mu žiarili a vyžaroval zo seba neskutočný pokoj. Na rozdiel od minulého sna som teraz zreteľne videl tvár. Veľmi sa podobala na tvár Ježiša na obraze, čo visel v našej spálni. Keď som sa zobudil,veľmi som zosmutnel, že nie som so svojou rodinou. No to nebo-lo všetko, čo ma zarmútilo. Vreskot zo zeme ma prinútil vybehnúť zo skrýše. Vtedy som videl ,,sŕňa“, ako ho kopú ,,Karlovi“ ľudia a sácajú pred sebou, aby išiel vpred. Boli traja a mali ruské ,,kalasnikovky‘‘. Bolo by riskantné skočiť dolu a postaviť sa im. Vtedy som si spomenul na starý trik. Začal som napodobňovať rôzne škreky a bežať dookola po lavičkách. Bežal som a menil som škrek ako som stúpil na ďalšiu lavičku. .

22 

Z pera pána školníka

,,Sŕňa“ to pochopilo, no ,,Karlovi“ ľudia v panike začali strieľať do korún stromov. Guľ-ky mi svišťali okolo hlavy, a tak som na chvíľu prestal. Hodil som na nich konár, začali kričať a rozpŕchli sa. Vtedy ,,sŕňa“ vyskočilo na strom a šplhalo sa rýchlo hore. Zaraz som hodil aj druhý konár, aby si to nevšimli. Keď bo-lo ,,sŕňa“ pri mne, naznačil som mu, že musíme odtiaľto odísť. ,,Karlovi“ ľudia budú po nás sliediť

Zbalili sme si zopár vecí a vyrazili sme smerom, kam zapadalo slnko. Šli sme po najhustejšom pralese, aby nás nikto nezbadal. Asi po hodine cesty či dvoch sa pred nami ako ponorka z vody vynoril stanový tábor. Od ľaku, či to nie je ,,Karlov“ tábor, sme sa hodili na zem. Vlajka na strednom stane bola podľa mojich znalostí anglická. Tak sme vstali a išli do stanu, kde na nás vyvalili oči. Hneď kamsi volali, potom nás vzali do džípu a zaviezli do mesta, kde sa na nás dívali ako na zjavenie. ,,Sŕňa“ čosi bľabotalo a oni len rozhadzovali rukami, ja som zobral glóbus, čo bol na stole a ukázal im odkiaľ som. Ešte dlho trvalo, kým sme sa dohodli a oni priviedli tlmoční-ka. Povedal som im všetko o ,,Karlovej“ bande, o mojej ceste do pralesa a o tom, ako som stretol ,,sŕňa“. Môj tlmočník mi vybavil letenku do Európy, no pre nich je Euró-pa len Anglicko, a tak som letel do Londýna. Na letisku v Londýne na mňa ča-kal ,,Karel 2“, ktorý na mňa kričal československy. Pribehol ku mne, vysvetlil mi, že je sprostredkovateľ firmy, a že má pre mňa prácu aj ubytovanie na tri mesiace. Vraj , aby som si zarobil na letenky do Londýna a aj domov. Ostal som v nemom úžase, ale to je už iný – ďalší príbeh. Apropo, ,,sŕňa“ po rozho-vore s policajtmi v meste, kam nás doviezli, odišlo v ich spoločnosti a už som ho nevidel. Ani sme sa nerozlúčili...

Nado mnou sa rozpútalo pekl. Nie teda konkrétne nado mnou, ale nad Solinkami a nie je to doslovné peklo, ale dôstojná búrka, aká prislúcha azda každému letnému dňu. Na-pokon, čo viac si človek môže priať, ak sa v ňom odohráva niečo podobné? Potom je len asi prirodzeným následkom vnútorných ľudských bojov, smútkov, sklamaní, ktoré však možno zanechávajú oveľa hlbšie a trvalejšie následky než nejaké optické, akustic-ké či elektrické javy. Jednoducho akoby všetko vzniknuté svetlo a hluk nebolo výsled-kom trenia vodných kvapiek a ľadových kryštálikov, ale len prostým prostriedkom uve-domovania si samého seba a zároveň všetkého naokolo, vlastnej bezmocnosti ako aj nadľudskej sily. Vlastne čohokoľvek.

Píšeme vám

23 

Píšeme vám

Nemám v sebe takmer žiadnu túžbu pochopiť ako, načo, prečo, kedy, kde... vzniká. Však načo aj? Podstatné je, čo pre mňa znamená. Aké spomienky prináša, akých bolestí zbavuje a aké ideály a odhodlania sa v nej rodia. Ona prichádza pre toho, kto potrebuje vyplniť prázdno. Veľkolepo na seba upozorní a zaženie chvíle vákua a stagnácie. Prehluší bolesť. Vyvolá údiv. Dokonca sa milosrdne zdrží a nechá ma vo-liť, premýšľať, formovať...Môžem si z nej ľubovoľne vyberať. Obrovské kvapky dažďa môžu byť slzy, ktoré už nemám síl roniť. No v priebehu sekundy zo mňa zmyjú všetko nepotrebné a staré, čo mi bránilo sa posunúť vpred. Jej ničivé blesky ma oslepia, aby som azda nezbadala tú pouličnú špinu. Myslím tým každodennú realitu. Lenže hneď ďalšia séria ma prinútiť zložiť si ružové okuliare a prinúti stáť pevne na ze-mi...Napokon sa vo mne všetko premieša. Vďaka nej prehodnotím doterajšie postoje. Prekonám strachy aj straty, a potom sa posunieme obe ďalej akoby sa nič nedialo. Len kvety sú trochu ubité. Zároveň znamená možnosť, že opäť bude pekne. Aj keď väčši-nou príde len ďalšia búrka...

Katarína Pospíšilová, 4. BG

Od leta nás delí už len pár týždňov a pre tých, ktorí sa chystajú tráviť prázdniny

s priateľmi, sme vybrali 10 najlepších slovenských festivalov, na ktorých sa určite nebu-dete nudiť

TOPFEST (Zelená Voda) (1. – 2. 7. 2011)

Na dvoch pódiách sa nám predstavia kapely Saxon, SUM41, The Lo-cos,Polemic, Horkýže Slíže, Tublatanka, Kabát, IMT Smile, Wanastowi Vje-cy, Xindl X, Chinaski, Desmod, No Name, Katka Knech-tová, Gladiátor, Čechomor, Arzén, Alkehol, Helenine Oči, Editor, Bank of Joe,Zoči Voči,

Na tanečný stage Lovely Experience je zatiaľ potvrde-né ABOVE & BEYOND, Chicane, Filo & Pe-ri, Tomcraft. Vstupné nájdete na stránke : www.topfest.sk

Leto 2011

TOP 10 letných festivalov na Slovensku

24 

Leto 2011

Dobrý festival – Prešov (2 -- 3. 7. 2011)

Potvrdené kapely: SKUNK ANANSIE, IMT Smile, Horkýže slíže, Horská cha-ta,Chikilikitua, Helenine oči, Alkehol, Katka Knechto-vá, Komajota, Nocadeň, YPS, Peter Bič projekt, Andy Be-lej, Popcorndrama, Groovin´Heads, Robo Mikla, Gionno, Michaela Papp, DX sons, Padequa, Los Massakeros, Hostel, Stano Lauro, Tomm-e & Paul Diamond,

Vstupné nájdete na stránke : www.dobryfestival.sk

Bažant POHODA (7. – 9. 7. 2011) Letisko Trenčín

MOBY (USA), Portishead (GB), Public Image Ltd. (GB), dEUS (B), JUNIP (S), Fanfare Ciocarlia (RO) versus Boban & Marko Markovic Orchestra (SRB), Beirut (USA), Simian Mobile Dis-co(GB), Molotov (Mex), Peter, Bjorn & John (S), Hex (SK), Puding pani Elvisovej, Billy Barman, Le Payaco a iní.

Orange JoJ music summer

Domaša 8. – 9. 7. 2011 Ružiná 22. -- 23. 7. 2011 Duchonka 5. -- 6. 8. 2011 Orava 19. – 20. 8. 2011 Potvrdení účinkujú-ci: Verona, Horkýže Slíže, Polemic Stránky festivalu: www.oravafest.sk www.ruzinafest.sk www.domasafest.sk www.duchonkafest.sk

25 

Leto 2011

Pitbull Podhájska Fest (15. – 16. 7. 2011)

Potvrdené kapely sú Iné Kafé, Desmod, Zóna A, From our hands, Zoči Vo-či, The Paranoid, Adam Ďurica a Horkýže Slíže.

Festival Červeník (5 – 6. 8. 2011)

Zatiaľ potvrdené kapely: Konflikt, Desmod, Smola a Hrušky… Vstupné nájdete na strán-ke: www.festivalcervenik.sk Žákovic open (22 – 23. 7. 2011) Trenčianske Bohuslavice

Festival, ktorý organizuje Yxo zo skupiny Hex Potvrdené kapely: UNITED FLAVOUR, AMO&BANANA BAND, MIG21, ZÓNA A, Hex,

Longital, VRBOVSKI VITAZI, LONGITAL, ANDREJ SEBAN, David Kol-ler, The lovely pimps, Billy Barman, Puding pani Elvisovej, …

Vstupné nájdete na stránke: www.zakovicopen.sk Benefičný festival Punkáči deťom (23. – 25. 7. 2011) v Piešťanoch na Lodenici

Potvrdené kapely: THE CREEP-SHOW (CAN), SKARFACE (FR), THE LUR-KERS (UK), THE TWINKLES (IT), ARGY BARGY (UK), KLASSE KRIMINA-

LE (IT), BULBULATORS (PL), LENIWIEC (PL),SPEICHELBROIS (D), K ITTY IN A CASKET (A), ARGIES (ARG), DIVOKEJ BILL, ALKEHOL,PLEXIS, TLESKAČ, SPS, KONFLIKT, HOUBA, PUNK FLO-ID, SEX DEVIANTS, LORD ALEX,ZAČIATOK KONCA, HERETIX, HASIACI PRÍSTROJ, VOLANT, TOTÁLNI NASAZENÍ, N.V.Ú.,ODPAD a ďalší.

Vstupné nájdete na stránke: www.punkacidetom.sk

26 

Leto 2011

Rock pod Kameňom (12 – 13. 8. 2011)

Guano Apes, Sonata Arctica, Die Happy, Iné Kafé, Mike Terrana, Divokej Bill,Karpina, Editor, Horská Chata, Borra, Zoči Voči, HT, Interitus a ďalšie…

Vstupné nájdete na strán-ke: www.rockpodkamenom.sk Terchovský budzogáň (12. – 13. 8. 2011)Tento rok sú potvrdené kapely: Iné Kafé, Slobodná Európa, Horkýže Slíže, Zóna A, Tublatanka,Arzén, Konflikt, Manticora, Metropolis, Marián Grexa, Suffer Age, Citron, Abowe, HT, Caliber X,Hello Brian a iní.

Vstupné nájdete na stránke: www.budzogan.sk Katarína Žabková, 3.AG

Šport Čo ešte neviete z histórie slovenského hokeja?

Skutočnosť, že Slovensko je hokejovou krajinou netreba asi nikomu hovo-riť. Najrýchlejšia kolektívna hra na svete si získala mnoho fanúšikov prá-ve svojou rýchlosťou a napätím bez ohľadu na to, na akej strane ľadovej plochy sa hrá. Tento šport neustále napreduje, či už v rýchlosti, alebo štýlom hry. No ako to vyzeralo so slovenským hokejom v minulosti? Rok pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky boli posledným vystúpením spoločnej československej reprezentácie majstrovstvá sveta, ktoré sa už druhýkrát konali v Bratislave a Prahe. Po nej český hokej stúpal samostatne až k najvyšším métam, slovenský začal novodobú sa-mostatnú históriu úplne z najnižšieho schodíka svetovej hierarchie (z C-

kategórie MS), ale hneď dal o sebe vedieť v roku 1993 na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde, ktorú naši vyhrali a zabezpečili si tak účasť na olympijských hrách v Lillehammeri (1994). Výkon našich hokejistov prekvapil mnoho ľudí po celom svete, pretože sme vyhrali základnú skupinu, v ktorej figuro-vali silné hokejové krajiny ako Kanada, Švédsko či USA. Mužstvo vedené kapitánom Petrom Šťastným prehralo až v predĺžení vo štvrťfinálovom zápase s Rusmi 2:3. Slovenský hokej mal stále vyššie a vyššie ciele. V roku 1994 turnaj hostili Spišská Nová Ves a Poprad. Slováci vyhrali dôležitý zápas s Bieloruskom, a tak v postupe do B-kategórie zverencom Júliusa Šuplera a Františka Hossu nestálo nič v ceste. Rok 1995 je v histórii slovenského hokeja veľmi dôležitý vďaka postupu hokejistov z B-kategórie do najvyššej A-kategórie majstrovstiev sveta. O rok na to sa Slovensko na majstrovstvách sveta vo Viedni (1996) muselo iba zachraňovať, no svoje miesto medzi elitou si obhájilo. Prvý gól Slovenskej republiky na majstrovstvách sveta vsietil Ľubomír Sekeráš práve na šampionáte vo Viedni proti Kanade. Slováci vyhrali dôležitý zápas s Bieloruskom, a tak v postupe do B-kategórie zverencom Júliusa Šuplera a Františka Hossu nestálo nič v ceste. Rok 1995 je v histórii slovenského hokeja veľmi dôležitý vďaka postupu hokejistov z B-kategórie do najvyššej A-kategórie majstrovstiev sveta. O rok na to sa Slovensko na majstrovstvách sveta vo Viedni (1996) muselo iba zachraňovať, no svoje miesto medzi elitou si obhájilo. Prvý gól Slovenskej republiky na majstrovstvách sveta vsietil Ľubomír Sekeráš práve na šampionáte vo Viedni proti Kanade. V tom istom roku dostalo Slovensko pozvánku na 1. ročník Svetového pohára v Kanade. Naši hokejisti zanechali zo seba dobrý pocit, veď nakoniec Kanada, nabitá všetkými hviezdami, sa o svoje tesné víťazstvo 3:2 musela báť až do záverečného hviezdu. Na rozdiel od olympijských hier v Lillehammeri, ZOH v japonskom Nagane boli pre Slovenský hokej

27 

Šport veľkým sklamaním. Slováci skončili na 10. mieste. Účinkovanie Slovenska na ďalšom svetovom šampio-náte v Bazileji a v Zürichu vo Švajčiarsku bolo opäť o niečo lepšie ako predchádzajúce šampionáty. Slo-váci sa umiestnili na 7. mieste. MS 2000 v Petrohrade – striebro Družina okolo trénera Jána Filca získala striebornú medailu, čím nadobro ukázali, že patria do svetovej špičky. O rok na to si Slováci vyslúžili iba 7. miesto, keď vo štvrťfinále na šampionáte v Nemecku pre-hrali s neskorším majstrom, Českou republikou. Tá zdolala vo finále Fínsko 3:2. MS 2002 v Göteborgu – zlato Rok po nie veľmi úspešných majstrovstvách sveta v Petrohrade sa Slováci mohli radovať z titulu Majstra sveta 2002. Zverenci Jána Filca postúpili zo základnej skupiny z 2.miesta. V osemfinále porazili výber Švédska, Ruska a Rakúska. V štvrťfinále uspeli v zápase proti Kanade a v semifinále porazili domácich Švédov, čím si zaistili miesto vo finále, kde sa prebojovala aj Ruská Zborná. Tú Slováci zdolali výsled-kom 4:3. A zlato bolo naše!!! MS 2003 vo Fínsku – bronz Aj rok po MS v Göteborgu vyšlo slovenským hokejistom medailové ťaže-nie. Chlapcov okolo nového reprezentačného trénera Františka Hossu zasta-vili vo štvrťfinále Švédi a poslali nás do boja o 3. miesto. O bronz sme sa stretli zápase s večným rivalom, Českou republikou. Duel sme úspešne zvládli výsledkom 4:3 pre Slovensko. Aj rivalita medzi týmito dvoma veľmi podobnými krajinami spôsobila takmer rovnakú radosť a eufóriu ako pred-chádzajúca výhra zlatej medaily. V roku 2004 sa konali majstrovstvá sveta v Česku, kde šli Slováci samo-zrejme s nemalými ambíciami. Taktiež sa po štvrtýkrát dostali do priameho boja o medaily, no v semifinále nás zastavili Kanaďania s výsledkom 2:1 v prospech Kanady a v boji o tretie miesto sme podľahli Spojeným štátom americkým 0:1 po samostatných nájazdoch. V tomto roku sa Slovensko opäť zúčastnilo Svetového pohára, ktorý bol zatiaľ aj posledný. Slováci v ňom neuspeli. Majstrovstvá sveta v roku 2005 sa konali v Rakúsku a Slováci na ňom skončili na 6. mieste. Po postupe do štvrťfinále sa Slováci stretli s výberom Kanady a prehrali 1:4. Do boja o medaily nezasiahlo. Majstrom sveta sa tak stalo už po piatykrát Česko. V roku 2006 sa Slovensko zúčastnilo Zimných olympijských hier v Turíne, kde obsadilo dovtedy najlep-šie umiestnenie slovenského výberu, a to 5. miesto. Vo štvrťfinále zverenci Františka Hossu prehrali s Čechmi 1:3. Rovnako v tom roku na majstrovstvách sveta v Lotyšskej Rige Slovensko vypadlo už v štvrťfinále a do bojov o medaily nezasiahlo. Odvtedy šiel slovenský hokej iba dole vodou. V roku 2007 sa umiestnilo Slovensko na 6. mieste a o rok na to slovenský hokej zažil jedno z najväčších sklamaní na MS 2008, keď v Kanadskom Québecu obsadilo iba 13. miesto a nepostúpilo ani zo základnej skupiny, práve naopak, zapojilo sa do bojov o záchranu. Medzi elitou sa našťastie udržalo a o rok na to sa vo Švaj-čiarsku umiestnilo iba na 10. mieste. Rok 2010 znamenal veľký úspech pre slovenský šport. Nielen účasť slovenských futbalistov na majstrovstvách sveta vo futbale v Afrike, ale aj Zimné olympijské hry vo Van-couveri, kde Slováci zanechali konečne dobrý výsledok. Mužstvo nabité najväčšími hviezdami z NHL, akými sú Hossa, Gáborík, Demitra, Handzuš, Chára, Halák a iní postúpili zo základnej skupiny z druhého miesta, prebojovali sa do štvrťfinále, kde porazili víťazov ZOH 2006 v Turíne, Švédov a v semifinále prehrali s Kanadou tesne 2:3. V zápase o bronz však podľahli rýchlonohým Fínom a to nakoniec rozhodlo o 4. mieste pre Slovákov. Po ZOH prišli na rad majstrovstvá sveta v Nemecku, na ktorých sa slovenský hokej vrátil do starých koľají. Zverenci už nového reprezentačného trénera Glena Hanlona obsadili pod-priemerné 12. miesto. Mala však prísť zmena. Celý slovenský národ očakával príchod veľkolepého turna-ja na Slovensko. Rok 2011 bol pre Slovákov práve touto udalosťou taký výnimočný. Organizačne boli Slováci pripravení naozaj na všetko. To posledné, čo slovenský národ čakal,bolo umiestnenie slovenských hokejistov na domácich majstrovstvách sveta. Veď mužstvo posilnené veľkými hviezdami z NHL a KHL na čele s Paľom Demitrom sa malo prebojovať minimálne do štvrťfinále turnaja a malo siahať až k medailám. Opak bol však pravdou. Postup zo skupiny z 3. miesta nečakalo veľmi veľa fanúšikov. Pre-hra v základnej skupine s Ruskom a Nemeckom nás poslala do ďalšej fázy turnaja bez bodu. Ani tam sa nám nedarilo, keď Slováci prehrali aj s Čechmi aj s Fínmi a nádej na štvrťfinále sa úplne rozplynula. No čakal nás ešte posledný zápas turnaja proti Dánom, ktorý sme hladko zvládli. Týmto zápasom sa Pavol Demitra rozlúčil s reprezentačnou kariérou. Patrí mu veľká vďaka za všetko, čo pre náš hokej urobil a ostáva nám len dúfať, že slovenský hokej pôjde už len tým dobrým smerom a v svetovej hierarchii tímov sa umiestnime len vyššie a vyššie. Dávid Košút, III.AG

28 

Top 7 Tak ako sa dni v škole krátia, takisto sa krátia aj strany posledného vydania časopi-su Kapacity v tomto roku. No nemusíte sa báť, že by sme vás o nejakú zaujímavú informáciu ochudobnili, práve naopak. Ja osobne som konečne mal dostatok času na napísanie a odovzdanie článku, tak dúfam, že tentokrát vás iste zaujmem. Ponú-kam TOP udalosti posledných mesiacov a prikladám k tomu aj pár postrehov, ktoré som čítal alebo v poslednom čase prediskutoval. Prajem príjemné čítanie a ešte krajšie prázdniny. Dočítania!

Zodvihne Zdeno Chára nad svoju hlavu slávny Stanley Cup?

Meno tohto hokejistu, ktorý pochádza síce z malej krajinky ale rozhodne nie je malý vzrastom, je známe nielen u nás. Celé východné pobrežie USA a najmä okolie jeho klubu Boston Bruins momentálne verí, že práve Zdeno privedie svoj tým k vytúženému poháru. Dnes, keď je tak ďaleko, už nikto nepochybuje o tom, že je to hokejista výborných kvalít. Avšak nebolo tomu tak vždy. V jeho začiat-koch to vôbec nevyzeralo, že si vôbec niekedy zahrá kvalitnejšiu súťaž. Predsa, vždy bol čosi väčší ako rovesníci a ani pri dnešných 205 cm a 118 kg to nemá o nič ľahšie. Výstroj musí mať upravenú na jeho robustnú postavu, napríklad hokejku ma dlhú 180 cm, čo je omnoho viac, ako je zvykom. Vráťme sa teraz k jeho začiatkom. Zdeno pochádza z Trenčína, otec Zdeněk bol bývalý repre-zentačný zápasník, a tak to mal o niečo ľahšie. Avšak do svojich 18 rokov Zde-no hrával basketbal a až český tréner Henyš v ňom objavil skrytý hokejový ta-lent. Vďaka Ivanovi Hlinkovi Chára háji sloven- ské farby, a nie české po otcovi. V roku 1996 ho draf-tovali New York Islanders a odvtedy začala pre Zdena doba tvrdých a náročných tréningov. Tré-nerom mu bol, ako inak, jeho otec. Chárovo leto bo-lo neustále kúpanie sa vo vlastnom pote. Na zá-pasníckych tréningoch s otcom si osvojil najrôz-nejšie chvaty, ktoré v hokeji používal len na eli-mináciu súpera v rámci pravidiel. Hoci v Trenčíne v lete trénovalo viac hráčov z NHL, nenašli odvahu pri-pojiť sa do Chárovho programu. Len občas ho vi-deli, ako s pneumatikou na lane donekonečna šprintuje do kopca v lesoparku Brezina. Vydýchal sa pri prehadzovaní poldru-hametrových drevených siahovíc, ktoré vrhal vysoko ponad plece. Na dvore ich domu bežne rachotil nácvik streľby. Do pletiva zaveseného na dverách garáže vypálil Zdeno tristo pukov. Keď zblúdená strela rozbila smerovku na zaparko-vanej Lade, otec zdupľoval oceľovú sieť.

29 

Top7

Zdeno strieľal iba zápästím. Na ľahkosť kontroly puku mu slúžila hokejka zabetóno-vaná vo veľkom vedre. „Hokejista musí zdvíhať hokejku aj s odporom. Protihrá-ča nahrádzal ten betón,“ dodal otec Chára. Vytrvalosť naháňa jeho syn najradšej na bicykli. Má v nohách aj kopírovacie etapy na Tour de France či Giro d'Italia. V škole neboli s malým Chárom nijaké starosti. Bavili ho jazyky, zemepis, deje-pis, po gymnáziu plánoval vyštudovať vysokú školu. „Doma zjedol, čo našiel, nebolo veľmi čo vyberať. Bežne si dal praženicu z ôsmich vajec s piatimi rožka-mi a k tomu liter mlieka. Problém bol iba v tom, že o chvíľu bol znovu hladný. V prvých rokoch si v zámorí privyrábal umývaním okien na benzínovej pumpe. Dodržal aj svoje predsavzatie o zvýšení vzdelania. Popri profesionálnom hokeji, kedy hrával za miestnych Senators, získal v roku 2007 diplom na Algonquin Col-lege v Ottawe, kde vyštudoval finančné plánovanie. Keď odchádzal do zámoria, otec ho vyprevadil tromi želaniami. Najdôležitejším bolo, aby sa z neho nikdy nestal bitkár, ale ostal hokejistom. Druhým želaním bol hetrik a tretím, že so svo-jimi 205 cm raz zdvihne nad hlavu Stanleyho pohár na Trenčianskom hrade.

Nebezpečná nákaza EHEC z Nemecka 

Nemeckí špecialisti majú popri hemolyticko-uremickom syndróme v súvislosti s črevnou bak-teriálnou infekciou EHEC čoraz viac práce s neu-rologickými ťažkosťami hospitalizovaných pa-cientov. U viacerých z nich sa objavujú stavy nepokoja, poruchy reči, mykanie, epileptické zá-chvaty a iné dôsledky toxínov, ktoré spomínané agresívne baktérie vypúšťajú do organizmu. Len na Univerzitnej klinike Hamburg-Eppendorf je neurologickými problémami postihnutá viac ako polovica z celkovo tam hospitalizo-vaných 58 vážnych prípadov. U niektorých z poškodených tam zaregistrovali i menšie mozgové príhody. Medicína musí rezignovať v súboji s týmto nepriateľom na použitie antibiotík, pretože nielenže nie sú účinné, ale mohli by ešte zvýšiť množstvo jedova-tých látok, ktorými baktérie zaplavujú krv v organizme chorých. Jedinou aplikovateľ-nou metódou tak zostáva predovšetkým s ohľadom na primárne napádané obličky dia-lýza a pravidelná výmena krvi. Experti stále neurčili presný zdroj nebezpečnej bakte-riálnej nákazy prenášanej potravinami, ktorá zasiahla Nemecko i ďalšie európske kra-jiny. Uviedla to nemecká ministerka poľnohospodárstva Ilse Aignerová. Ministerka pre televíziu ARD povedala, že vedci nepretržite pracujú na tom, aby zistili, ktoré po-ľnohospodárske plodiny spôsobujú šírenie nákazy neobvyklým kmeňom baktérií E. coli. Nákaza si už vyžiadala 16 obetí na životoch – 15 v Nemecku a jednu vo Švédsku. Počet infikovaných prekročil 1 500 a takmer 400 z nich trpí vážnymi a potenciálne smrteľnými symptómami.

30 

Top7

Podľa nemeckých predstaviteľov vyšetrovanie vrátane rozhovorov s pacientmi ukázalo, že ľudia sa pravdepodobne nakazili pri konzumácii surových uho-riek, paradajok alebo šalátu. Aignerová spotrebiteľom povedala, aby sa tým-to druhom zeleniny naďalej vyhýbali. Rusko už zašlo až tak ďaleko, že za-kázalo ich dovoz zo Španielska a z Nemecka. Slovenský hlavný hygienik zatiaľ odporučil len všetku zeleninu poriadne aj 2x umyť čistou teplou vo-dou a nariadil prísnejšie kontroly v školských a predškolských zariadeniach.

Sčítane obyvateľov a ... 2011 je blamáž Po hokejovej blamáži si pre nás Slovenská repub-

lika pripravila ďalšiu zábavku. Sčítanie oby-vateľov. Nebolo by na tom nič zábavné, po-kiaľ by sa tu niečo nepokazilo opäť v úpl-nom základe. Bezpečnosť by mala byť na prvom mieste, no nie je. Sčítacie hárky ochranu osobných údajov nezaručujú, lebo sa cez kódové štítky dajú spojiť s konkrétnou osobou. Pritom je dôležité povedať, že pre štatistické účely údaje mená nepotrebujú a veľká časť Slovákov vrátane mňa sme presvedčení, že sa to spojiť ani nesmie. Okolo sčítania preto vznikol chaos. Niektorí obyvatelia vyplnili formuláre podľa zadania ručne, aj online, čím sa vlastne zbavili šance ostať v anonymite. Veľa ľudí sa rozhodlo čiaro-vý kód na hárok neprilepiť, ostatní nad vyplnením stále váhajú alebo papie-re v hneve hodili do koša. Časť obyvateľov zrejme na hárok nalepila čiarové kódy z nejakých výrobkov, vraj stačí kód z Kauflandu zo zeleniny, alebo si kódy vymenili so susedmi. Je na každom, ktorý spôsob zvolí. Po právnej stránke sú zatiaľ všetky známe varianty legálne. V tomto štáte platí nejaký právny antistav. Preto sa dá povedať, že je tu možné všetko. Dokonalý cha-os podľa mňa urobili médiá, ktoré od začiatku sčítanie spochybnili. V po-slednom čase sa aj najväčšie celoštátne noviny správajú ako bulvár. V tomto prípade vytiahli vždy jednu vec, napríklad neanonymitu sčítania a hovorili len o tom, ako by sa jej ľudia mali vyhnúť. Neposkytli komplexné informač-né pokrytie, ale hlavne druhú stránku veci a už vôbec nie pohľad, ktorý by bol správny. Stačí si pozrieť stránku sme.sk a titulky vravia za všetko. Uká-zala sa tak unikátna vec. Človek sa musel rozhodnúť sám. A hovorí sa, že ľudia vedia najlepšie, čo je správne. Nevie sa však, ktorí ľudia to vedia. Ale určite tí, ktorí údaje o sebe poskytli bez problémov. Zaujali pozíciu občana Slovenskej republiky, ktorý si plní svoju úlohu, a tak ako sa zúčastňuje vo-lieb, zapojil sa aj do sčítania. Toto sú podľa mňa nielen dôležité práva, ale hlavne povinnosti občana. Robiť správne veci sú hodnoty, ktoré médiá aj štátne inštitúcie svojou flagrantnou prácou skopali na zem. Čo z toho, že na školách pribudli štátne symboly, keď štát občanovi v kritickom momente nevie povedať, čo má robiť.

31 

Top7

Chytili najhľadanejšieho muža v Európe – Mladiča

Ani nie mesiac potom, čo Američania našli a zabili najhľadanejšieho muža na svete, Usámu bin Ládina, sa po-chlapili aj Srbi. Najhľadanejší muž v Európe sa skrýval v dome svoj-ho bratanca. Dolapenie generála, zod-povedného za genocídu Bosniakov, posunie Srbsko bližšie k Európskej únii. Po 16 rokoch úteku zadržali posledné-ho významného strojcu krutostí vo vojne v Bosne – generála Ratka Mla-diča. Srbský prezident Boris Tadič hovorí, že sa tým uzatvára kapitola krvavých kon-fliktov v 90. rokoch. Mladič bol počas vojny v Bosne najvyšším veliteľom bosnian-skosrbskej armády a medzinárodný súd v Haagu ho obviňuje zo zločinov proti ľud-skosti, vojnových zločinov aj genocídy. Zatkli ho vo štvrtok skoro ráno v dome v dedine Lazarevo vo Vojvodine. Dom patrí jeho bratancovi Branislavovi Mladičovi. Test DNA potvrdil, že zadržaný muž je skutočne Ratko Mladič, ktorý sa následne postavil pred Špeciálny súd v Belehrade. Predpokladá sa, že ho vydajú do Haagu, kde ho budú súdiť. Výsluch na súde dnes podľa Mladičovho právnika prerušili pre jeho zlý zdravotný stav. Pokračovať bude zajtra. Keď pred troma rokmi chytili prezi-denta bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča, bol zamaskovaný bielou bradou a sivými vlasmi a vydával sa za ľudového liečiteľa. Mladič podľa srbských médií bradu nemal. Veľmi však zostarol (v marci mal 68 rokov) a nie je ľahké ho spoznať. Podľa denníka Blic je ťažko chorý a nemôže hýbať jednou rukou. Chytenie Ratka Mladiča bolo kľúčovou podmienkou, ktorú museli Srbi splniť, aby mohli pomýšľať na členstvo v Európskej únii, kam chcú ísť všetky krajiny na Balkáne. Srbským úra-dom, ktoré sa najmä posledné tri roky snažili ukázať, že robia všetko preto, aby chy-tili Mladiča, nakoniec pomohol tip. Nie je jasné, či dotyčný dostane aj odmenu 10 miliónov eur, ktorú ponúkali za informácie o ňom. Srbské tajné služby zvolili správ-nu stratégiu na dolapenie – odstrihli všetok prísun peňazí.  

32 

Top7

MS 2011: Neúspech slovenských hokejistov alebo realita? Pri hľadaní odpovede na túto otázku možno polemizovať, ale asi by sme nikdy ne-prišli na jasnú odpoveď. Jedni tvrdia, že problém bol tréner, iní zas, že hráči boli pod tlakom, ďalší, že naši mali proste smolu a nájdu sa aj takí, a nie je ich málo, ktorí hovoria, že „zlatá generácia“ patrí do starého železa. Pri všetkých možných i nemožných teóriách ostalo len pri niektorých faktoch. Na rozdiel od deafolympiá-dy sa Majstrovstvá sveta na Slovensku uskutočnili, dokonca dopadli až na pár krá-deži celkom na slušnej úrovni bez veľkého fiaska na konci. To, ako sa umiestnili naši hokejisti, prekvapilo nielen celú vraj hokejovú republiku, realizačný tím a trénera, ale dokonca aj samotných hokejistov. Snažili sa, to poprieť nemožno, no hľadať príčiny neúspechu možno skôr inde, ako v kruhu okolo tímu. Však, keď sa stavia štadión spolu s hotelom, ktorý patrí súkromnému vlastníkovi a pokutu za túto čiernu stavbu dostane tak smiešnu, nečudo, že peňazí na mládež-nícky hokej nieto. O to krajšie bolo gesto všetkých zúčastnených, keď sa hromadne akoby dohodli a začali končiť vo svojich funkciách. Tak je dnes slovenský tím bez generálneho manažéra, trénera, asistentov a zväz bez predsedu. Doteraz sa všetci len hádali, urážali a vyhrážali, a keď sa treba pustiť do ozdravenia, zrazu už nikto nemá čas a ani záujem. Smutné. Pred mesiacom sme všetci nosili vlajky všade, do-konca sme neváhali vyhodiť všetky naše úspory, aby sme mohli byť na MS, teraz by o slovenský hokej nikto nezakopol. Smutné, že SZĽH napriek tomu, že už teraz je dosť neskoro riešiť situáciu, tvrdí, že všetko je v poriadku a svoje tvrdenia obha-juje výkonmi Zdena Cháru a hlavne mladého talentu Tomáša Jurča. Ale páni, títo chlapci a tiež mnohí iní sa naučili hrať za hranicami Slovenska a za vlastné, nie za štátne. Hokej dnes hrajú len deti, ktoré na to majú peniaze, a nie vždy aj potrebný talent. Potom nečudo, že pán prezident odchádza zo zápasov celý rozčúlený ako vystrelený tank valcujúci všetko, čo mu stojí v ceste. Bohužiaľ, netreba sa len poze-rať a sumarizovať, ale hlavne začať robiť poriadne skutky!

33 

top7

Zastelili Bin Ládina  Vodca teroristickej siete Al-Kajdá Usama bin Ládin je mŕtvy. Oznámil to v pondelok 25. apríla v priamom prenose televíznej stanice CNN americký prezident Barack Obama s tým, že telo najhľadanejšieho teroristu na svete je v rukách amerických úradov. Informáciu potvrdil aj neme-novaný vysoký predstaviteľ pakistanskej rozvied-ky. Príslovie, že pod lampou je najväčšia tma, sa v jeho prípade potvrdilo do slova a do písmena. Te-rorista, po ktorom išla najmocnejšia armáda sveta a mnohé tajné služby, si žil v ma-lom mestečku Abbotabad v Pakistane, vzdialenom necelých 100 kilometrov od met-ropoly krajiny Islamabad. Dlho sa šírili rôzne informácie ohľadom detailov jeho za-vraždenia. Svetlo priniesol až riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Leon Panetta. Panetta potvrdil, že šéf al-Káidy nebol ozbrojený. Robil však nebezpečné pohyby, ktoré vojakov ohrozovali, preto ho zastrelili. Príslušníci jednotky SEAL údajne na to vyslovene mali oprávnenie. "Keby (bin Ládin) zdvihol ruky nad hlavu a vzdal sa alebo dal iné znamenie, že ne-predstavuje žiadne nebezpečenstvo, boli by ho vojaci zajali," vysvetlil Panneta. Šéf CIA dodal, že podľa toho, čo sa momentálne vie, šéf al-Káidy toho pri zásahu veľa nepovedal, a ostatne ani nemal veľa času niečo povedať. Usáma bin Ládin mal vo svojom oblečení zašitú peňažnú hotovosť rovnajúcu sa 500 eurám a dve telefónne čísla. To sú znaky, že bol pripravený narýchlo ujsť z obytného komplexu v pakistan-skom meste Abbottabad. Predstavitelia amerických tajných služieb to v utorok ozná-mili v Kongrese vo Washingtone na tajnom brífingu. Tri zdroje, ktoré sa brífingu v sídle Kongresu zúčastnili, potvrdili tieto informácie, zverejnené americkým interneto-vým magazínom Politico. Štvrtý zdroj uviedol, že na utorkovom stretnutí sa dozvedel rovnakú správu. Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Leon Pa-netta povedal zákonodarcom o náleze uvedených vecí v bin Ládinovom oblečení, keď dostal otázku, prečo ho v pomerne luxusnom sídle v armádnom meste nestrážilo viac ochrankárov. Panetta odpovedal: "Bin Ládin bol presvedčený, že jeho sieť je dosta-točne veľká a schopná, aby dostal včas varovanie pred útokom USA proti nemu." Správy o zabití bin Ládina vyvolali radosť medzi bežnými Američanmi, ktorí sa spon-tánne zhromažďovali v uliciach miest a oslavovali jeho smrť ako veľké víťazstvo. Skupina oslavujúcich ľudí sa v nočných hodinách zišla na priestranstve pred bývalým Svetovým obchodným centrom v New Yorku, ktoré sa v roku 2001 stalo terčom úto-kov bin Ládinovej siete Al-Kajdá. Mnohí z nich mávali americkými vlajkami a foto-grafovali sa, pričom spoločne spievali vlastenecké piesne. Len žiaľ, v tom momente ešte nevedeli, koho nahnevali, a to môže mať čoskoro veľmi negatívne a najmä tragické dôsledky.

34 

Top 7

Zomrel Anton Hlinka – hlas slobody

Vo veku 85 rokov po dlhom období Alzheimerovej choroby zomrel salezián kňaz, publicista, spisovateľ, teológ, filozof a prekladateľ, profesor Anton Hlinka, SDB. Detstvo prežil v Považskej Bystrici, kde sa narodil a navštevoval aj základnú školu. Po jej skončení sa dostal na saleziánske gymnázium do Šaštína. Prvých sedem tried gymnázia absolvoval v Trnave. V roku 1944, po piatej triede gymnázia, vstúpil v Hronskom Beňadiku (vtedy Svätom Beňadiku) do saleziánskeho noviciá-tu. Po roku formácie zložil 23. augusta 1945 svoje prvé rehoľ-né sľuby. Potom dokončil gymnázium a v roku 1948 zmaturoval a pokračoval v sale-ziánskej formácii. Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 ho zastihla na pedagogickej praxi na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne. V septembri musel s ďalšími mladými spolubratmi narukovať do tábora vo Svätej Dobrotivej v západných Čechách pri Plzni. V marci 1951 dostal v tomto tábore neča-kanú dovolenku. U rodičov v Považskej Bystrici ho zastihol odkaz od jeho vtedajšieho predstaveného Ernesta Macáka, aby ušiel do Rakúska. V apríli 1951 bol členom vý-pravy Titusa Zemana, ktorej sa nepodarilo prejsť rieku Moravu. Anton Hlinka bol asi prvý z celej výpravy, kto pochopil, že sa to nepodarí a pobral sa od hraničnej rieky preč. Bol tým, kto potajme telefonoval donovi Štefanovi Sandtnerovi, hospitalizované-mu v štátnej nemocnici v Bratislave a informoval ho o neúspechu výpravy. Následne sa vrátil do PTP tábora. Asi po mesiaci dostal telegram dohodnutého znenia, aby od-tiaľ ušiel. Druhý raz tak odchádzal za hranice 8. augusta 1951. Teológiu potom študo-val v Turíne. Počas tých rokov sa pripravil na doživotnú rehoľnú profesiu, ktorú zložil 30. júna 1952 a po skončení bohosloveckých štúdií bol 1. júla 1955 vysvätený za kňa-za. Následné štúdiá filozofie a psychológie absolvoval v Turíne, v Ríme a vo Viedni. V Ríme v roku 1961 získal doktorát z filozofie. V rokoch 1958 až 1967 prednášal teo-lógiu v saleziánskych seminároch vo Viedni, v Kolíne nad Rýnom a v Katánii. Ďalšie štyri roky pôsobil v Miláne medzi študentmi. V roku 1971 nastúpil do Rádia Slobodná Európa v Mníchove na miesto redaktora nábožensko-kultúrnych programov, neskôr z vlastnej iniciatívy prevzal aj vysielanie v Hlase Ameriky a Radiu Stefanus. Pôsobil aj ako člen Európskeho výboru Svetového kongresu Slovákov. .sk)

Pavol Tučina, bývalý študent (Zdroje niektorých informácií: sme.sk, pravda.sk, čas.sk, tvnoviny.sk, katolickenovi-ny.sk)

35 

Záhady

S pomaly končiacim sa školským rokom sa končí aj rubrika nevyriešených záhad sveta. Verím, že sa vám príspevky páčili a prajem vám krásne a slnečné letné prázdniny. Flamel a kameň mudrcov Majiteľ starovekého rukopisu, pisár, ktorý zbohatol neznámym spôsobom, vraj objavil kameň mudrcov, ktorý už od najrannejšieho staroveku hľadali celé gene-rácie alchymistov. Naozaj sa mu podarilo uskutočniť veľkú vec: transmutáciu kovov? Ak vychádzame zo všeobecných znalostí praktickej alchýmie, môžeme zistiť, čo hľadal Flamel a aké boli jeho pracovné postupy. Alchymisti sa od nepamäti upí-nali k objavu kameňa mudrcov. Predstavoval pre nich nielen prostriedok na uskutočnenie tak veľmi želanej transmutácie, ale mal byť aj uni-verzálnym liekom a nositeľom nesmrteľnosti. Jeho výroba sa javí ako dlhodobý kom-plexný proces. Najprv bolo potrebné vyťažiť z hlbín zeme potrebné suroviny a ďalej postupovať v 4 etapách: surovinu skvapalniť, odpariť prebytočnú vodu a získať tak lepkavú hmotu, oddeliť a očistiť každú čiastočku hmoty a nakoniec spojením týchto čistých substancií vytvoriť kameň mudrcov. Alchymista musel ovládať niekoľko tech-ník: „dielo čierne“ je umenie ako zbaviť hmotu všetkých nečistôt, „dielo biele“, umož-ňujúce výrobu bieleho kameňa, ktorý transmutuje bezcenné kovy na striebro a nakoniec „dielo červené“, ktorého výsledkom je červený kameň transmutujúci ortuť na zlato. Jazyk alchymistov je zároveň jazykom symbolov: „dielo čierne“ znamená aj smrť, „dielo biele“ znamená navrátenie duše k očistenému srdcu a „dielo červené“ večný duchovný život. Možno dnes veriť, že Nicolas Flamel transmutoval bezcenný kov na zlato? Moderné vedecké myslenie považuje akúkoľvek transmutáciu za nemož-nú pretože vieme, že olovo, ortuť, zlato a striebro sú stále prvky.

36 

Záhady

Blúdiaci Holanďan V dejinách námorníctva existujú lode, ktoré sa vydali na ďalekú plavbu a už sa nikdy nevrátili, pretože ich premoh-li príliš silné prírodné živly. Niektoré z nich však neskon-čili v hlbinách, ale pokračovali vo svojej nekonečnej plav-be po mori. Jednou z lodí strašidelnej flotily bol aj Blúdia-ci Holanďan. Mnoho námorníkov tvrdilo, že sa s touto loďou stretlo. Najznámejším a súčasne najslávnejším svedkom bol voj-voda z Yorku, budúci kráľ Anglicka Juraj V. V noci na 11. júla 1881 sa jeho loď plavila okolo austrálskych bre-hov, keď sa v tme náhle zableslo jasné svetlo. Asi 200 metrov od lode sa objavila plachetnica, ktorú obklopovala zlovestná červená žiara. Plachetnica mierila rovno k lodi. Sťažne i rahná sa vo zvláštnom fosforeskujúcom svetle jasne vynímali. Službukonajúci bol okamžite vyslaný na prednú palubu, ale plachetnica medzitým záhadne zmizla v jasnej noci a poručík nič nevidel. Vojvoda z Yorku a 12 ďalších sa stali ohromenými svedkami tejto zarážajúcej vidiny. Budú-ci kráľ Juraj V. bol presvedčený, že videl slávneho Blúdiaceho Holanďana, i keď typ plachetnice nezodpovedal jeho opisu. Hovorilo sa, že námorník, ktorý prvý zba-dal záhadnú loď, zomrel ešte tej istej noci. Vraj vyliezol na sťažeň, spadol a zabil sa. O niekoľko týždňov neskôr zomrel aj admirál flotily. Niektorí spájali tieto dra-matické udalosti so záhadnou vidinou, na ktorú dodnes neexistuje racionálne vy-svetlenie. Legenda o strašidelnej lodi, ktorej velí „Blúdiaci Holanďan“, pochádza zo 17. sto-ročia a má viacero verzií. Najrozšírenejšou verziou legendy je príbeh o kapitánovi Van der Deckenovi. Na svojej lodi plával z Holandska do Indie. Keď sa plavil oko-lo Misu dobrej nádeje, vypukla strašná búrka. Van Decken šialene presvedčený o svojich navigačných schopnostiach sa napriek úpenlivým prosbám posádky vrhol do boja so živlami, arogantne vyzývajúc Všemohúceho na súboj. Nakoniec loď unikla stroskotaniu, ale za svoje rúhavé reči bol kapitán potrestaný. Musí večne blúdiť so svojou loďou po mori... Obávaní vlkolaci Sú to úžasne silné a nebezpečné zvieratá a v zime, keď ich hlad zahnal do dedín, vlci celé storočia terorizovali vidiec-ky ľud. Netreba sa teda čudovať, že v ľudovej predstavi-vosti sa zrodilo presvedčenie, že niektorí ľudia sú schopní premieňať sa na vlkov a požierať iných ľudí. V 15. – 16. storočí vládla na vidieku úplná psychóza stra-chu z vlkolakov, ako ich ľudia zvykli nazývať.

37 

Záhady ´ Osoby, obvinené z „lykantropie“, zo schopnosti premieňať sa na vlkov, boli riadne súdené a súdy vynášali rozsudky za vraždy a kanibalizmus – zločiny, ktoré obvinení údajne spáchali v podobe vlkov. Nikto v tej dobe nepochyboval o existencii vlkolakov, v ktorých ľudia videli prejav diabla. Vzdelanci viedli učené debaty o známych prípadoch. Pierre Mamor, rektor univerzity Poitiers v 15. storočí, neprejavil ani náznak skepticizmu pri rozoberaní nasledujúceho svedectva: istá sedliačka vraj videla svojho muža zvracať pažu a dlaň dieťaťa, ktoré zožral, keď sa premenil na vlka... V súdnických análoch je zaznamena-ných niekoľko procesov, v ktorých vystupujú ľudia obvinení z toho, že sú vlkolakmi. Jeden z najznámejších procesov sa odohral vo Franche-Comté v roku 1574. Pred porotou stál Gilles Garnier, obvinený, že po premene na vlka zabil a zjedol niekoľ-kých ľudí, medzi nimi aj deti. Dôkaz? Vraj ponúkol aj svoju ženu! Garnier uzavrel zmluvu s diablom, čím dosiahol schopnosť premieňať sa na vlka. Viacerí svedkovia počas procesu tvrdili, že sa dopočuli o tejto zmluve. Sám obvinený sa priznal k používaniu zázračnej masti, ktorou si natieral celé telo pred tým, ako zaútočil na svoje obete. Proces s Garnierom sa v mnohou podobal procesom s bosorkami a čarodejníkmi a aj rozsudok pre vinníka bol rovnaký: trest smrti upálením.

Eldorado Po objavení Ameriky Krištofom Kolumbu-som v roku 1492 sa veľa španielskych dobrodruhov a vojakov pustilo do dobývania nového kontinentu. Priťahovala ich povesť krajiny oplývajúcej obrov-ským bohatstvom, ktorú pomáha udržiavať mýtus Eldoráda. Bájna krajina, ktorej podzemie vraj ukrýva nesmierne zásoby zlata, úžasným spôsobom fascinovala ľudí túžiacich po bohatstve. Prvý človek, ktorý sa vybral hľadať Eldorado, bol krutý muž, Nemec Ambróz Alfinger. Svoju vý-pravu uskutočnil z územia dnešnej Venezuely a financoval ju z predaja Indiánov, po-značených žeravým železom, do otroctva na trhu v Santo Domingu. Plavil sa proti prúdu rieky Magdalena, pričom cestou zmasakroval početné domorodé indiánske kme-ne, aby v nich zničil každý náznak odporu. Jeho družina však bola zdecimovaná a on, stratený na neznámom území, rezignoval. Po niekoľkých márnych rokoch prestal hľa-dať bohatstvo, nevidiac, že sa nachádza na niekoľko desiatok kilometrov od Cundina-marky. V jednom krvavom stretnutí ho zasiahol otrávený šíp a zomrel. Jeho neúspech neodradil ostatných bádateľov. Pritom len na jedného z nich sa usmialo šťastie: na bývalého španielskeho advokáta Gonzala J.De Quesadu. Po dlhej ceste v januári 1537 sa mu podarilo preniknúť do Cundinamaraky a dobyť jej hlavné mesto Bogotu. Naozaj tu našiel zlato a diamanty, ale tie sa ani zďaleka nepodobali tým nevyčerpateľným zdrojom bohatstva, ktorými mala oplývať zlatá ríša. Napriek neúspechom sen o Eldoráde naďalej prežíval. Legenda definitívne zanikla na začiatku 19. storočia vďaka nemeckému vedcovi Hum-boldtovi. Jeho geografická dokumentácia, spracovaná s mimoriadnou presnosťou, ne-nechala nikoho na pochybách: Eldorádo neexistuje.

38 

Vyhodnotenie súťaže

Záhady

Po stopách Yetiho! Tibeťania odpradávna veria, že vzpriamene chodiaci opičí ľudia, ktorých nazývajú Yeti a západ ich pozná ako „snežných mužov“, žijú vo večne zasnežených divých končinách Himalájí. Zdá sa, že ich viera sa opiera o hmatateľné dôkazy. Od roku 1951 sa v Číne hromadili svedectvá o výskyte Yetiho. Anglický alpinista E.Shipton vyfotografoval odtlačky stôp bytostí, ktoré sa až dovtedy považovali za mýtické. Jeho fotografie dali podnet k hlbšiemu prieskumu a spustili lavínu záujmu o túto záhadu. E.Shipton sa spolu s britským chirurgom a alpinistom M.Wardom nachádzali asi 60 km západne od Everestu, keď ich pozornosť upútali zvláštne stopy v snehu. Ich šírka presahovala 30 cm, boli hlboko vtlačené do snehu (čo je znakom veľkej hmotnosti) a na odtlačku bol viditeľný veľmi výrazný palec, stojaci oproti ostatným prstom na nohe. Zoológ z Anglicka analýzou odliatkov, zhotovených podľa odtlačkov nôh, dos-pel k záveru, že patria „veľkému dvojnohému primátovi, pravdepodobne dávno vyhy-nutému gigantopitekovi.“ Experti zvučných mien zhotovili ďalšie fotografie. Odtlačky stôp nie sú jedinými dôkazmi existencie Yetiho. Jedna britská expedícia sa vydala do Himalájí hľadať Yetiho. Jediné, čo sa jej podarilo získať na analýzu, boli exkrementy abnormálnej veľkosti a vzhľadu. Podľa zvyškov hlodavcov a zelených rastlín, ktoré sa v nich našli, možno usudzovať, že Yeti je všežravec. Katarína Žabková, 3.AG

Výherkyňou najlepšej fotografie sa v minulom čísle stala p. uč. Rybárová. Pri odo-vzdávaní ceny, 3-eurového poukazu do bufetu, nesmel chýbať ani náš fotograf. Pani učiteľke prajeme dobrú chuť k výhre!

!!!!BLAHOŽELÁME!!!!

39 

Perličky z náboženstva

Kedy sa pri liturgii používa biela farba? - na úľavu od záväzku v pôste,

- v zime. Kto založil Cirkev?

- Mojžiš. Napíš dve tajomstvá bolestného ruženca:

- „ktorého si, Panna, na kríži videla.“ Vymenuj aspoň štyroch z dvanástich apoštolov:

- Matúš, Marek, Lukáš, Ján. Napíš k biblickej skratke názov knihy:

Kor – Korán, Flp – Filipínťanom, Filipíncom, Filipínčanom.

Vymenuj dve diecézy na Slovensku: - diecéza pre mládež.

Aký sviatok slávime 8.decembra? - Mikuláš, - Dušičky,

- Šesť svätých. Vysvetli, kto je v cirkvi uctievaný ako mučeník:

- Ježiš. Ako sa člení diecéza? - na rehole. Čo znamená Urbi et Orbi? - ty a ja, - život a smrť, - pokoj s vami, - Bože môj, prečo si ma opustil?

Čo znamená Ora et labora? - Myslím, teda som.

Čo je to empatia?

- lenivosť, - „nesympatičnosť“.

Vysvetli pojem asertivita:

- choroba ľudského mozgu, - lenivosť,

- nervozita – niekto nervózny. Čo znamená pojem tolerancia? - keď niekoho tolerujem, tak ho uctievam, poslúcham a verím mu.

-omg

40 

JAZYKOVÉ OKIENKO

Jazykové okienko

Vieš si predstaviť, že si dieťaťom milionárov? Možno si pomyslíš, že pre nich musí byť svet gombička, veď majú všetko. Alebo ich môže aj niečo trápiť? Po-zrime sa dnes do: The diary of Sidney Oh my God!!! It’s unbelievable!!! I just wanted a new beach house in Saint Tropez and my daddy said NO!!! It was the first time when he stopped something what I wanted. He said me that I have enough beach houses in Malibu, Canary Islands, Madagascar and Dubai. I’ve got the worst father of all United States!!! It’s not possible. Oh, it was terrible day. And now ... I wanted to have for dinner fresh orange juice and my personal chef brought me one hour old juice. And the top of this day was that my boyfriend told me I am kid-glov, bumptious and stupid girl. Very bad day. Fortu-nately, tomorrow my mother will give me new bbboots from Dolce & Gabbana and new clothes for Friday’s party. Madonna’s daughter has a birthday!!! She’s my good friend. I’m going to buy her a new horse. But I don’t know if it will be enough. Maybe I’ll give her some jewelry too. Justin Bieber is also going to come to the party. I fall in love with him! It really will be an interesting party. Madonna gave for daughter’s birthday 80 000 dollars. I hope my daddy will be more generous for my birthday. I want Enrique Iglesias for singing there. My party will be the best party ever!!! Ouh diary,,, u re my only friend,for today it’s the end with writing... Sidney Nikola Némethová, 2. BG

Sú prachy všetko? A za čo vlastne môžeme ďakovať? Die Danke-Tapete Annas und Michaels Mutter hat eine Idee: „Bei unserer Silvesterfeier werden wir alle malen“, kündigt sie an. Mutter kommt mit einer großen Tapetenrolle unterm Arm und mit dicken Filzstiften ins Wohnzimmer und verkündet: „Ich habe mir gedacht, wir machen aus dieser Tape-te unsere Danke- Tapete. Jeder malt das auf, wofür er Gott danke sagen möchte. Al-les, was er Schönes mit Gott in diesem Jahr erlebt hat.“

41 

Und dann geht´s los: Vater, Mutter, Anna und Michael sitzen um den Tisch her-um und zeichnen. Danach erklärt jeder sein Bild. Anna hat die Sandburgen ge-malt, die sie im Urlaub an der See bauen konnte. Mutter hat den Garten gezeich-net, in dem Gott so viel Gutes hat wachsen lasse: Bohnen und Salat, Astern und Ringelblumen, Tulpen und Rosen. Michael hat das ferngesteuerte Auto gemalt, das er zu Weihnachten geschenkt bekommen hat. Vater hat ein Krankenhausbett gemalt. „Wieso das denn?“ wundern sich alle. „Willst du Gott auch für den schlimme Unfall danke sagen?“ fragt Anna. „Das habe ich eigentlich nicht gemeint“, entgegnet der Vater, „aber ich möchte nie wieder vergessen, dass Gott auch in dieser schweren Zeit bei mir gewesen ist und mir geholfen hat.“ Lange noch reden Vater, Mutter, Michael und Anna über das, was sie sonst noch mit Gott erlebt haben. Und damit sie es nicht so schnell vergessen, hängen sie ihre Danke- Tapete in den Hobbyraum. Súťaž aj pre začiatočníkov! Fragen:

1. Wer hat die Idee „Danke- Tape-te“ ausgedacht? 2. Wo haben sie sie gemalt? 3. Warum hat der Vater ein Krankhausbett gemalt?

Vnúčik príde zo školy domov. Dedko sa pýta: Aké predmety ste dnes mali? -Matiku, fyziku, chémiu, prírodopis. -A čo ste robili na chémii? -Pokusy s výbušninami. -A čo budete robiť zajtra v škole? -V akej škole?...

Súťaž!!!

Učiteľka sa pýta Dežka: - Dežko, máš dve jabĺčka a ak jedno zješ, čo ti ostane?" - Ohryzok, odpovie Dežko."

42 

vtipy

O štvrtej ráno zvoní profesorovi doma telefón. Rozospatý profesor to zdvihne. - Haló? A zo slúchatka sa ozve: - Spíš?- Spím... - No, a my sa ešte stále učíme!!!

Žiak, ktorý sa bojí gymnastiky sa pýta učiteľa telesnej výchovy: - Pán učiteľ, existuje taký papier, ktorý by ma oslobodil od gymnastiky? - Áno, úmrtný list. Ale ten dostaneš až po tom, čo sa pokúsiš o salto.

Učiteľka na výtvarnej: - Janko, prečo si otcovi nakreslil modré vlasy? - Lebo som nemal plešatú ceruzku.

- Sprechen Sie deutsch? - pýta sa učiteľ žiaka. - Tak trochen, - odpovedá žiak.

Na domácej párty príde chlapec k osamelej babe: - Ahoj, s tebou nikto netancuje? - Nie. - Tak by si mohla pozbierať prázdne fľaše...

43 

básne

Klamárka Láska, či nenávisť...? Z čoho vybrať si mám? Kde hľadať mám, čo ty si mi vzala? Lásku neprial osud ani nám. Dal som ti úsmev, srdce a lásku! Ale aj slzy, plač a žiaľ... Smrť a zrod a opäť odznova. Tvoj falošný úsmev môj cit preklial. Erika Kohútová, 2. BG

Pocit Mám pocit prázdna v strede vnútra je tam len čierna diera pomaly to v nej umiera len ticho a tma to nie je pre mňa. Stále niečo tam chýba stala sa asi chyba chcem to zase späť a to isto hneď to trápenie, ktoré mám nikomu asi nedám možno sa to zmení no chce to asi čas no ani sa nenazdám a je to tu zas. Viktória Višňovská, 2. BG

Láska Rozkvitla v duši nežne a ticho, raz pomaly klíči, potom zas rýchlo. Láska sa vkráda, srdce už búši, tmu v mojom vnútri svetlo lásky zruši. Michaela Šusteková, 2. BG

Protiklady lásky Láska je úsmev a plač, láska je úsvit a nov, láska je pýcha i cit, tak pobime sa s ňou. Láska je len klam, ktorý zatieni myseľ: až keď človek ostane sám, vidí, o čo prišiel. Martina Pavlechová, 2. BG

44 

kaligram

Tretiaci vám píšu kaligram...

Jakub Kubík

45 

recenzia

Žáner: komédia Krajina pôvodu: USA Dĺžka: 102 min. Hrajú: Bradley Cooper, Ed Helms, Justin Bartha, Liam Neeson, Mike Tyson, Zach Galifianakis Toho, kto videl „Jednotku“, už asi nič neprekvapí. Vo štvorici po opici 2 je len milou a vtipnou obmenou prvej časti. Ani nedokážem posúdiť, ktorá časť bola zábavnejšia, lepšia či hlúpejšia. Podľa mňa sú obe na rovnakej úrovni. No tentoraz sa poopičné rozpamätávanie presúva z Las Vegas do Thajska, kde sa Stu žení. V každom prípade komédia zaujme mladých mužov, ktorí naivne dúfajú, že prežijú podobné dobrodruž-stvo ako Stu, Phil, Alan a Doug v našich zemepisných šírkach. Prípadne zaujme aj tých, ktorých baví sledovať naivných mladíkov sediacich naokolo.

Katarína Pospíšilová, bývalá študentka 4. BG

46 

Odkaz

Milý pán školník. Chceli by sme sa Vám poďakovať za super vypracované detektívky, ktoré ste nám s radosťou vždy do každého čísla napísali. Celá re-dakčná rada Vám praje krásne prežitie prázdnin!!!