Zvery tdie Posdenie vplyvu obnovitench zdrojov elektriny prevdzkovanch na zem SR na elektrizan sstavu SR

Na el zabezpeenia nezvislho odbornho posdenia problematiky vstavby a vyuvania

zdrojov elektriny na bze technolgie fotovoltickho vyuitia slnenej energie (alej len SZE

Slnen/fotovoltick zdroje elektriny) a zdrojov elektriny na bze technolgie vyuitia vetra

(VTE Vetern zdroje elektriny) v podmienkach Slovenskej republiky (SR) Slovensk

elektrizan prenosov sstava, a. s. (alej len SEPS, a. s.) zadala da 5.10.2011 Slovenskej

technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechniky a informatiky spracovanie

nezvislej tdie Posdenie vplyvu obnovitench zdrojov elektriny prevdzkovanch na

zem SR na elektrizan sstavu SR (alej len tdia). Pod vedenm prof. Ing. Frantika

Janka, PhD. tdiu spracoval rieitesk kolektv v zloen: prof. Ing. Jn Murga, PhD.,

doc. Ing. Anton Bel, PhD., doc. Ing. aneta Eleschov, PhD., Ing. Martin Foltin, PhD., Ing.

Boris Cintula, Ing. Dominik Vga, Ing. Igor Tomi, Ing. Martin Ernek.

Rozhodujce citcie zo zveru tdie:

V rmci rieenia boli analyzovan a stanoven maximlne dostupn objemy podpornch

sluieb (PpS) pri uvaovan existujcich zdrojov elektriny a zdrojov elektriny, pre ktor bolo

vydan osvedenie MH SR a na zklade dostupnch objemov PpS boli stanoven maximlne

hodnoty intalovanho vkonu v OZE pre jednotliv roky.

Preetrovan boli roky 2013 a 2016 v letnom dni (35. tde) v ase obeda (12:30 hod.),

kedy sa predpoklad vek vroba v SZE. Roky 2013 a 2016 je vak potrebn pre alie roky

chpa ako zsadne urujce, nakoko u raz postaven OZE nebude mon prevdzkova

inak ako za podmienok, ktor boli stanoven v dobe ich vstavby. To znamen, e pokia v

sasnosti plat povinn vkup elektriny vyrobenej OZE, a taktie vrobca OZE m

stanoven urit povinnosti zodpovednosti za odchlku a stanoven vkupn cenu vyrobenej

elektriny v OZE, budca vstavba zdrojov elektriny inch technolgi, prpadne i OZE, by

mala by vzat do svislosti s u postavenmi OZE, za vyie uvedench podmienok. Inak

nie je mon vyli, e ak by dolo k vstavbe OZE nad rmec absorbovaten ES SR v

neskorch rokoch, dolo by k zmareniu investci, nakoko tieto OZE by bolo mon

prevdzkova iba za uritch obmedzen, resp. museli by by k dispozcii zdroje na

financovanie tchto disproporci. Z tohto dvodu, ak by dolo k vyteniu zmerov postavi

zvl vek zdroje elektriny na zem SR inej technolgie, ako je OZE, v neskorch rokoch

ako 2016, tieto svislosti bude nevyhnutn znova posdi i vo vzbe na alie zmery v

oblasti OZE.

Poadovan objemy PpS boli vypotan s pouitm metodiky poda Technickch podmienok

prstupu a pripojenia, pravidl prevdzkovania prenosovej sstavy SEPS, a. s., dokument

F- Metodiky a niekokch kvalifikovanch zjednoduen.

Dostupn objemy podpornch sluieb vychdzali z nasadenia zdrojov existujcich, ako aj

novch s platnm osvedenm MH SR. Preto z hadiska zabezpeenia potrebnho objemu

PpS pre intalovanie novch zdrojov OZE nie s limitujcim kritriom. Analza dostupnosti

podpornch sluieb bola v rmci rieenia tejto tdie vykonan len z pohadu technickch

monost. Nebolo hodnoten ekonomick hadisko. Vsledkom tdie v tomto bode je, e

zabezpeenie dostatonho objemu podpornch sluieb z technickho hadiska sa nejav ako

problematick a teda nrast intalovanho vkonu v OZE z technickho, ale nie z

ekonomickho hadiska, nepredstavuje negatvny vplyv na riadenie ES SR. Pri uvaovan

ekonomickho hadiska kontroly dostupnosti podpornch sluieb by bola situcia aleko

horia. Poda nho nzoru a sksenost z prevdzky ES to potvrdzuj, e v ES SR by

pri uvaovan ekonomickho hadiska nastali prpady, kedy by nebolo mon

zabezpei dostaton objem podpornch sluieb v rmci ES SR.

Je potrebn zdrazni, e al nrast intalovanho vkonu OZE je mon uvaova

iba pri uritej hodnote exportu elektriny zo SR, pri ktorej bude zrove splnen aj

regulan schopnos regulanej oblasti SR. Kontrola exportnej schopnosti je alm

kritriom, ktor mus by splnen pre zabezpeenie bezpenej a spoahlivej integrcie

novch OZE do ES SR.

Rieenie bolo zameran najm na posudzovanie vplyvu narastajceho intalovanho vkonu

OZE, ale aj inch zdrojov v ES SR, na bezpen a spoahliv prevdzku ES SR splnenie

kritria N-1 v rmci prenosovej sstavy.

Kritrium N-1 je zkladn bezpenostn kritrium pre prevdzku ES SR. Kritrium N-1 by

malo by splnen v prevdzke ES SR za kadch okolnost, aby bola zabezpeen spoahliv,

ale najm bezpen prevdzka sstavy. Bezpenostn kritrium N-1 je zkladn kritrium pre

stanovenie prevdzkovch poiadaviek na synchrnne prepojen prenosov sstavu pre

udranie bezpenosti celej prepojenej sstavy. Bezpen prevdzka prepojenej sstavy z

pohadu dodvky elektrickej energie znamen, e vpadok iadneho prvku elektrizanej

sstavy (elektrrne, prenosovho zariadenia) vo vekej vine prpadov nem iaden vplyv

na dodvku elektriny pre zkaznkov. Elektrizan sstava spa kritrium N-1 vtedy, ak po

vpadku ubovonho jednho prevdzkovanho technologickho zariadenia v ES nie s

prekroen hranin hodnoty prdu, naptia a frekvencie v sstave.

V modeloch pre jednotliv roky boli uvaovan predpokladan topologick zmeny v PS SR.

Zaaenie ES SR bolo uvaovan ako pri kontrole PpS, zven o straty v ES SR. Z dvodu

nrastu intalovanho vkonu v JE a PPC (zdroje s platnm osvedenm MH SR) a ich

nasadenm do vroby v jednotlivch rokoch bolo pri kontrole exportnch schopnost ES SR

najskr uvaovan nasadenie vroby z OZE len poda Nrodnho aknho plnu pre energiu

z obnovitench zdrojov. Z analzy vsledkov ustlench stavov a kontroly kritria N-1 je u

aj toto nasadenie vroby z OZE problematick.

Modelovan varianty pre jednotliv roky mali poukza na problm zvyovania intalovanho

vkonu v novch zdrojoch (i u zdroje s platnm osvedenm MH SR alebo novch OZE

poda Nrodnho aknho plnu pre energiu z obnovitench zdrojov) a tm aj exportu z ES

SR z pohadu dovolenho zaaenia prenosovch veden a plnenia kritria N-1. Vsledky

ustlench stavov a kontroly kritria N-1 jednoznane ukazuj na zke miesta v sstave:

medzittne vedenia prenosovej sstavy SR V448 (vedenie 1 x 400 kV Gabkovo Gyr),

V449 (vedenie 1 x 400 kV Levice-Gd) a V440 (vedenie 1 x 400 kV Vek Kapuany

Mukaevo). Vedenie V448 je preaovan takmer v kadom uvaovanom variante. Toto

preaovanie je spsoben tranzitom cez PS SR a najm zvyovanm exportu z ES SR pri

uvaovan nrastu vkonu zdrojov novch zdrojov s platnm osvedenm MH SR a novch

OZE poda Nrodnho aknho plnu pre energiu z obnovitench zdrojov.

V roku 2013 boli modelovan 4 rovne tranzitu cez PS SR 242 MW pri exporte 1644 MW,

605 MW pri exporte 1634 MW, 1242 MW pri exporte 1620 MW a 1509 MW pri exporte

1612MW. Tranzit je chpan ako dohodnut (zobchodovan) tok vkonu cez PS SR spolu s

neplnovanm tranzitom spsobenm kruhovmi tokmi v eurpskej sstave. Pri uvaovan

nzkeho (v podstate nerelneho) tranzitu 242 MW a tranzitu 605 MW je kritrium N-1

splnen. Pri zvyovan tranzitu cez PS SR (hodnoty 1242 MW a 1509 MW) na relnejie toky

dochdza k preaovaniu veden (V448, V449 a V440) a neplneniu kritria N-1. Tento

problm nie je spsoben len narastajcim tranzitom, ale najm zvenm exportom z ES SR.

V roku 2014 bol modelovan stav s tranzitom 1093 MW pri exporte 2409 MW bez

uvaovania vekoodberatea elektriny Slovalco a tranzit 1277 MW pri exporte 2143 MW s

uvaovanm Slovalca. Uveden hodnoty tranzitu predstavuj relne hodnoty, ktor sa daj v

sstave oakva (u v sasnosti je tranzit cez PS SR, plnovan a najm neplnovan

spsoben kruhovmi tokmi v eurpskej sstave, omnoho vy). U pri tchto hodnotch

tranzitu vak dochdza k neplneniu kritria N-1, op v dsledku vysokho exportu z ES SR.

V roku 2015 je obdobn situcia. Pri hodnotch tranzitu 513 MW (export 2730 MW) a 697

MW (export 2465 MW), o s v podstate nzke hodnoty tranzitu, dochdza k neplneniu

kritria N-1 pri uvaovan danho nasadenia zdrojov.

Rok 2016 sme zvolili ako referenn, najm z pohadu nrastu intalovanho vkonu zdrojov

s u vydanm osvedenm MH SR a vykonali sme podrobnejiu analzu s cieom uri

hranin hodnotu intalovanho vkonu novch zdrojov OZE.

Ako vchodiskov stav pre rok 2016 bolo uvaovan nasadenie novch zdrojov s platnm

osvedenm MH SR, nasadenie OZE v slade s Nrodnm aknm plnom, nasadenie u

existujcich zdrojov, celkov vroba zodpovedajca okamitmu nasadenmu vkonu vo

vke 6355 MW, zaaenie zodpovedajce okamitmu vkonu vo vke 3003 MW a straty

zodpovedajce okamitmu vkonu vo vke 74MW. Tranzit bol modelovan vo vke 331

MW o mono povaova za vemi nzky tranzit, avak export bol 3278 MW. Z vsledkov je

zrejm, e pri tomto variante dochdza k preaovaniu vedenia V448, t.j. zaaeniu nad trvalo

dovolen hranicu zaaenia (PATL - Permanent Admissible Transmission Loading) v

ustlenom stave a z vsledkov vpotu kontroly N-1 kritria je mon kontatova, e

kritrium nie je splnen. Problematickmi vedeniami s V448, V449 a V440. Je to v dsledku

vemi vysokho exportu.

Preto bol vytvoren model, v ktorom je znen vroba v jadrovch elektrrach (JE) a zdroji

s paroplynovm cyklom - PPC (odstavenie nie len plnovanch, ale u aj existujcich zdrojov

JE EBO blok 3 a PPC Malenice) - vroba bola 3639 MW, tak aby kritrium N-1 bolo

splnen pri predpokladanom relnom tranzite 1693 MW a exporte 584 MW. Pre takto

upraven vrobu bola prepotan dostupnos objemu PpS. Z vsledkov kontroly PpS

vyplva, e pri znenej vrobe (odstavenie JE a PPC) nie je zabezpeen potrebn objem

PpS.

Z hadiska potrebnho objemu PpS ide o minimlnu nevyhnutn skladbu zdrojov

poskytujcich PpS pre zabezpeenie potrebnho objemu PpS. Z hadiska kritria N-1 ide vak

o hranin stav (nie je mon u zvi ani export ani tranzit). Preto nasadenie OZE

(intalovan vkon 782 MW, ktor predstavuje u existujce SZE, nov zdroje: bioplyn

biomasa a MVE vo vke poda Nrodnho aknho plnu SR) v tomto modeli z hadiska

splnenia kritria N-1 a zabezpeenia nevyhnutnho objemu PpS s uvaovanm tranzitu 1693

MW meme povaova za limitujce. To znamen, e oproti sasnmu stavu, kedy je v

SZE intalovan vkon 480 MW, je mon uvaova v tomto variante tranzitu a exportu ako

nov OZE s intalovanm vkonom len 302 MW, z oho v bioplyne a biomase 235 MW a

nov MVE 67 MW, o nie je ani naplnenm Nrodnho aknho plnu SR. Toto je ale platn

pre tranzit 1693 MW, ktor je v sasnosti v PS SR ben a dosahuj sa aj vyie hodnoty

tranzitu - a 2400 MW. To znamen, e nie je vylen, e pri uritch prevdzkovch

stavoch v sstave a pri plnen Nrodnho aknho plnu mu nasta problmy u pri

existujcom intalovanom vkone SZE 480 MW (stav v ase zadania).

Z uvedenho vyplva, e pri uvaovan zvyovania vroby elektriny v SR, nielen z OZE

poda Nrodnho aknho plnu, nie je vylen, e z hadiska zkladnho bezpenostnho

kritria N-1, bude nevyhnutn pri relnom tranzite cez PS SR odstavova nielen plnovan

bloky JE a PPC s u platnmi osvedeniami MH SR, ale aj u existujce bloky JE a PPC,

resp. nie je vylen, e bude nevyhnutn nejakm spsobom zabezpei znenie tranzitu.

Nakoko zatia nie je mon vyli tranzity v relnej prevdzke PS SR dosahujce hodnoty

viac ako 2000 MW, bol modelovan aj zven tranzit cez PS SR 2095 MW. V tomto modeli

vak u nie je splnen kritrium N-1, z tohto dvodu bol znen export na hodnotu 320,5

MW znenie vroby v ES SR. Znenie vroby o 261 MW bolo uvaovan na ete

nepostavench zdrojoch OZE (bioplyn, biomasa a MVE), pretoe pri znen vroby na

zdrojoch poskytujcich PpS by nebol pokryt potrebn objem PpS. Takto redukovan vkon

v OZE (m ale nie je splnen Nrodn akn pln) predstavuje sasn intalovan vkon

480 MW v u existujcich SZE, a je mon ho povaova za hranin. Avak ani pri takto

znenej vrobe (znenom exporte) pri uvaovanom zvenom, ale relnom tranzite 2095

MW, kritrium N-1 u nie je splnen.

Z vsledkov tdie vyplva, e nrast intalovanho vkonu (v zdrojoch OZE, ale aj v

ostatnch zdrojoch) v ES SR bez adekvtneho rozvoja PS SR me vne ohrozi bezpen a

spoahliv prevdzku sstavy SR, pretoe prevdzkovate PS SR nem technick monosti

na zabezpeenie plnenia zkladnho bezpenostnho kritria N-1.

Na zklade tchto analz je mon kontatova, e SR, ako len E, zrejme nebude schopn

splni si svoj zvzok stanoven schvlenm Nrodnm aknm plnom pre energiu

z obnovitench zdrojov, a to z dvodu vstavby inch technolgi zdrojov elektriny pri

nedostatonej prenosovej kapacite na profiloch Slovensko Maarsko a Slovensko

Ukrajina. Je vak potrebn upozorni, e aj v prpade zvenia prenosovej kapacity na

profiloch Slovensko Maarsko a Slovensko Ukrajina vstavbou novch veden

prenosovej sstavy resp. zvenm ich prenosovej schopnosti, bude v zvislosti od vky

zvenia tejto prenosovej kapacity na profiloch Slovensko Maarsko, Slovensko Ukrajina

potrebn optovne prepota ak vku intalovanho vkonu inch technolgi na vrobu

elektriny ako OZE bude mon povoli k vstavbe pre zabezpeenie splnenia cieov

stanovench Nrodnm aknm plnom pre energiu z obnovitench zdrojov.

Vzhadom na relne vysok tranzity cez PS SR je potrebn poukza na fakt, e sasn

skladba zdrojov v ES SR plus plnovan vstavba zdrojov s platnm osvedenm od MH SR

plus pln intalovania zdrojov OZE v slade s Nrodnm aknm plnom pre energiu z

obnovitench zdrojov, dostva elektrizan sstavu SR do stavov, kedy nie je mon plni

zkladn bezpenostn kritrium N-1, resp. v ktorch je potrebn obmedzova vrobu, resp.

odstavova v sasnosti u postaven a prevdzkovan zdroje. Z tohto dvodu je potrebn

odporui MH SR prehodnoti prstup pri vydvan osveden pre vstavbu novch zdrojov

elektriny a tie prehodnoti u vydan platn osvedenia MH SR na stavbu novch zdrojov

elektriny tak, aby bolo mon naplni hodnotu intalovanch vkonov OZE stanoven v

Nrodnom aknom plne a splni tak zvzok SR ako lena E.

Je potrebn zsadne upozorni, e oproti sasnmu stavu, kedy je v SZE u postaven

a uveden do prevdzky intalovan vkon 480 MW, nie je mon do konca roku 2016,

resp. a do obdobia alieho zvenia prenosovej kapacity na profile Slovensko

Maarsko, uvaova s alou vstavbou OZE (ani v rozsahu ostvajceho zvyku

Nrodnho aknho plnu SR). Taktie by a do obdobia alieho zvenia prenosovej

kapacity na profile Slovensko Maarsko malo by vemi vne posden, ak in

zdroje elektriny ne OZE vbec povoli postavi na zem SR, okrem u rozostavanch

blokov EMO 3,4.

Koniec rozhodujcich citci zo zveru tdie.

SEPS, a. s., k predmetnej problematike kontatuje:

tdia uvauje s kritickmi situciami v ES SR, ktorch vskyt nie je mon v iadnom

prpade vyli. V jednotlivch scenroch tdia berie do vahy existujce zdroje elektriny,

zdroje vo vstavbe ako aj zdroje, na ktor je vydan osvedenie MH SR.

SEPS, a. s., v sasnosti intenzvne analyzuje monosti odstrnenia prin, ktor maj

negatvny vplyv na rozhodovanie o pripjan akchkovek novch zdrojov. Aktulne bol

dosiahnut progres v rokovaniach s maarskou prenosovou sstavou (MAVIR) o posilnen

prenosovej kapacity na profile Slovensko Maarsko vo forme podpsanho Memoranda o

porozumen. Zrove SEPS, a. s., analyzuje vplyv mnostva u vydanch osveden MH SR

na vstavbu elektroenergetickch zariaden s cieom zrelni oakvan vstavbu. V tejto

svislosti bude SEPS, a. s., intenzvne spolupracova s MH SR, avak prv analzy

naznauj, e je potrebn prava primrnej legislatvy, o si vyiada urit asov priestor.

24.07.2009

Prieskum trasy

Vetern park Babn

Prieskum trasy vykonal : Hubert Rathmoser

Toho asu je k videniu len niekoko ponch ciest. Rovnako nm boli ukzan priblin miesta uloenia veternch elektrrn. Potame s dkou listov max. 45,00 m.

Poda dajov zkaznka, bude rka komunikcie 5,00 m.

Prehad:

Vjazd z cesty 521 k zemiu veternho parku mus by upraven do lievikovitho tvaru, aby bolo mon dosta sa na medzisklad s kadou dkou.

Prevenia, jamy alebo jarky, ktor sme s ternnym vozidlom prechdzali, musia by zasypan alebo sa musia obs.

Medziskldka mus by o najrovnejia s pevnm podlom. Na tomto mieste sa bud preklada asti veternch elektrrn na kratie a vyie vozidl a rozva k jednotlivm stanovitiam.

rka prepravnej trasy 5,00 m je optimlna, nesmie sa vak zmenova. Vozovka sa mus v zkrutch primerane rozirova poda neskorieho diagramu jazdy s nkladom.

Vozovka mus by vybudovan z takho materilu, aby po zhutnen vydrala tlak min. 15 ton na npravu a aby sa koles na hnacich npravch nepretali.

V prpade, e nebudete ma k dispozci potrebn materil, mete ho nahradi, ako poslednou variantou, primieanm cementu do drvenho trku ( such betn).

Stpania nesm prekroi 10 %. V prpade, e sa tomu nebude da inak vyhn a stpanie prekro 10 %, mus by tento sek cesty vybetnovan ( iadne betnov panely).

Pri silnch stpaniach mu by vybudovan aj tzv. vratov cesty, priom cesta mus ma min. dku najdlhieho vozidla s nkladom. To znamen, e : dka listu 45 m = vratov cesta 45 m.

Polomer zatania mus by min. 20,00 m, t.j. vonkaj priemer bude min. 40,00 m za podmienky, e sa v zkrutch nebud nachdza iadne stromy, alebo in prekky. Pokia by nastal tento prpad, mus by min. vonkaj priemer rozren spotanm dky listu + 3,00 m priestor alebo sa stromy/ in prekka musia odstrni.

Strana FELBERMAYR SLOVAKIA s.r.o., Galvaniho 24, 821 04 Bratislava

2

TRASA JAZDY

Vjazd z 521 . . .

Lievikovit tvar vjazdu k medziskldke.

Lievikovit tvar

Medziskldka

Strana FELBERMAYR SLOVAKIA s.r.o., Galvaniho 24, 821 04 Bratislava

3

TRASA JAZDY

Strana FELBERMAYR SLOVAKIA s.r.o., Galvaniho 24, 821 04 Bratislava

4

TRASA JAZDY

Strana FELBERMAYR SLOVAKIA s.r.o., Galvaniho 24, 821 04 Bratislava

5

TRASA JAZDY

Medziskldka

!!

!!

!!

!!

!!

!!

!!

!!

1

2

3

84

5

67

1

3

2 4

k.. Babn

k.. Hrutn

k.. Oravsk Podzmok

k.. Doln Lehota

k.. Horn Lehota

k.. Sedliacka Dubov

k.. Dlh nadOravou

k.. Podbiel

k.. Vasiov

k.. Vaovkak.. Lokca

5

M 1:50 000

PRLOHA .1 Prehadn situcia navrhovanej innosti v M 1:50 000

LegendaVetern park Poana

Vetern park Babnska hoa

Doktnut zemie

Mapov podklad rad geodzie, kartografie a Spracovanie: ADONIS CONSULT, janur 2010

katastra Slovenskej repubilky, 20-24-1460/2009Zkladn mapa SR 1:50 000, mapov list .26-41

PRLOHA.2Situovanie chrnench zem sstavy NATURA 2000

obr.1: Vrez z mapy navrhovanch zem eurpskeho vznamu (Uznesenie vldy SR .239 zo da 17.3.2004).

obr.2: Vrez z mapy navrhovanch chrnench vtch zem (Uznesenie vldy SR .636 zo da 9.7.2003).CHV Horn Orava bolo vyhlsen vyhlkou MP SR .173/2005 zo da 6. aprla 2005.

Priamo dotknut lokalitaveternch parkovPriamo dotknut lokalitaveternch parkov

Priamo dotknut lokalitaveternch parkovPriamo dotknut lokalitaveternch parkov

Obr.1: Pohad na dotknut lokalitu z po nej cesty v zpadnej asti k.. obce Babn.

PRLOHA.4: Fotodokumentcia

Obr.2: Pohad na lokalitu veternch parkov z juhovchodnho okraja obce Hrutn.Obr.3: Pohad na lokalitu veternch parkov z junhookraja obce Vaovka.

Lokalita dotknut navrhovanou vstavbou veternch parkov Dotknut lokalita

PRLOHA.5 A: Vizualizcie

Obr.1: Vizualizcia navrhovanch veternch parkov z pohadu od zpadnho okraja obce Babn.

Obr.2: Vizualizcia veternch parkov z pohadu od juhovchodnho okraja obce Hrutn.

PRLOHA.5 B: Vizualizcie

Obr. 3: Vizualizcia veternch parkov z pohadu od juhovchodnho okraja obce Vaovka.

Obr.4: Vizualizcia veternch parkov z pohadu od juhovchodnho okraja obce Vasiov.