Výročná správa 1999...6 V súvislosti s priaznivým vývojom vo fiškálnej,...

Výročná správa 1999

Obsah

Úvodné slovo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

A. Vonkajšie ekonomické prostredie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

1. Svetová ekonomika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

2. Ekonomický vývoj v transformujúcich sa krajinách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

B. Správa o menovom vývoji v SR v roku 1999 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

1. Vývoj ekonomiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

1.1. Vývoj cien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

1.2. Vývoj hrubého domáceho produktu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27

2. Platobná bilancia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

2.1. Bežný účet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

2.2. Kapitálový a finančný účet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41

2.3. Vývoj devízových rezerv . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43

2.4. Zahraničná zadlženosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

2.5. Devízovopovoľovacia činnosť NBS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

3. Verejný sektor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

4. Menová politika a menový vývoj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52

4.1. Hodnotenie menového vývoja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52

4.2. Štruktúra peňažnej zásoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54

4.3. Vývoj úverových aktivít . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55

4.4. Vývoj úrokových mier . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57

4.5. Realizácia menovej politiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58

4.6. Nástroje menovej politiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61

4.7. Menový kalendár . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63

5. Finančné trhy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65

5.1. Peňažný trh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65

5.2. Kapitálový trh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68

5.3. Devízový trh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70

C. Bankový dohľad v roku 1999 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73

1. Rozvoj bankového sektora . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75

2. Charakteristika bankového sektora . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77

3. Hodnotenie obozretného podnikania bánk . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78

3.1. Kapitálová primeranosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78

3.2. Úverová angažovanosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79

3.3. Likvidita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79

3.4. Nezabezpečené devízové pozície . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79

3.5. Klasifikácia pohľadávok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80

D. Emisná činnosť NBS a peňažný obeh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

1. Emisia slovenských peňazí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83

1.1. Hotovostný peňažný obeh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83

1.2. Stav bankoviek a mincí v obehu a ich podiel na celkovom obežive . . . . . . . . . . . . 85

1.3. Vzťah obeživa a vybraných makroekonomických veličín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87

2. Falzifikáty peňazí zadržané na území Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89

2.1. Hlavné trendy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89

2.2. Falzifikáty slovenských korún . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90

2.3. Falzifikáty valút . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90

E. Zahraničné aktivity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93

1. Spolupráca NBS s Európskou úniou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95

2. Spolupráca NBS s medzinárodnými inštitúciami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 96

F. Audítorská správa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101

G. Prílohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 119

4

Úvodné slovo

Celkový makroekonomický a menový vývoj zaznamenal v roku 1999 zmenu dovtedajšieho trendu

a to v smere zmierňovania makroekonomických nerovnováh z predchádzajúcich rokov, predovšetkým

fiškálneho deficitu a schodku bežného účtu platobnej bilancie. K riešeniu týchto prejavov nestability

hospodárstva pristúpila vláda SR predovšetkým prijatím Stratégie urýchlenia ekonomických reforiem

v máji 1999. Komplex opatrení bol zameraný na zlepšenie hospodárenia verejných financií, na

utlmovanie domáceho dopytu prostredníctvom zmrazenia objemu mzdových prostriedkov v štátnej

správe, úpravou dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty a zvýšením spotrebných daní. Súčasne sa

v roku 1999 začal proces postupného odstraňovania cenových deformácií formou zvyšovania

regulovaných cien. Problematika riešenia deficitu bežného účtu platobnej bilancie bola okrem

opatrení v oblasti domáceho dopytu podporená aj zvýšením dovoznej prirážky. Účinky uvedených

opatrení sa začali prejavovať najmä od druhého polroka 1999.

Národná banka Slovenska a aj celá ekonomika si postupne osvojovali spôsob existencie v prostredí

plávajúceho výmenného kurzu, ktorý sa v spolupráci s hospodárskou politikou vlády podarilo

stabilizovať. V priebehu roka došlo k uskutočneniu ďalších liberalizačných krokov, ktoré v konečnom

dôsledku predstavovali pozitívny vplyv na menový vývoj. V dôsledku prijatých opatrení vlády SR, najmä

v oblasti domáceho dopytu, začalo v druhom polroku dochádzať k zmenám vo vývoji oboch deficitov

– fiškálneho deficitu a deficitu bežného účtu.

V roku 1999 dosiahol deficit bežného účtu platobnej bilancie 44,8 mld. Sk (1,1 mld. USD)

a v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol o 40 % nižší. Jeho podiel na hrubom domácom produkte

poklesol z 10,1 % v roku 1998 na 5,8 % v roku 1999. Zlepšenie salda bežného účtu bolo

predovšetkým dôsledkom zníženia schodku obchodnej bilancie (o 37,2 mld. Sk, na 45,7 mld. Sk)

a zlepšenia bilancie služieb, pri súčasnom raste deficitu bilancie výnosov a poklese prebytku bežných

transferov. Devízové rezervy NBS sa v priebehu roka 1999 zvýšili o 30,1 mld. Sk, t.j. 720,5 mil. USD,

a ich stav vo výške 3,4 mld. USD postačoval na pokrytie 3,1-násobku priemerného mesačného

dovozu tovarov a služieb v roku 1999.

Absolútna ročná zmena čistého úveru vláde a FNM, ktorá približne zodpovedá výške fiškálneho

deficitu všeobecnej vlády, v roku 1999 dosiahla 28,9 mld. Sk, t. j. 3,7 % z HDP. V porovnaní s rokom

1998 tak podiel čistého úveru vláde na hrubom domácom produkte poklesol o 2,8 percentuálnych

bodov, čo prispelo k stabilizácii ekonomiky SR.

Opatrenia vlády SR boli v roku 1999 sústredené na zmiernenie makroekonomických nerovnováh

a preto boli orientované viac na domáci dopyt, ktorý v reálnom vyjadrení poklesol o 4 %. Hrubý domáci

produkt vzrástol v roku 1999 o 1,9 % v reálnom vyjadrení v porovnaní so 4,4 % v roku 1998.

5

Stabilizačné opatrenia makroekonomickej politiky sa krátkodobo, okrem spomalenia rastu HDP,

prejavili aj v raste domácej cenovej hladiny. Vplyvom zvýšenia regulovaných cien dosiahla inflácia

meraná indexom spotrebiteľských cien dvojciferné hodnoty. Ku koncu roka 1999 dosiahla ročná

miera inflácie 14,2 %. Zvýšenie inflácie má však krátkodobý charakter a vplyv administratívnych

opatrení po 12 mesiacoch pominie. Vplyv zvýšenia regulovaných cien na infláciu bol v roku 1999

tlmený klesajúcim domácim dopytom, menovou politikou, ktorá nekompenzovala rast cenovej úrovne

nadmerným dodávaním likvidity a opatreniami vlády SR v mzdovej oblasti vo forme zmrazenia objemu

prostriedkov určených na mzdy v štátnej správe na úrovni predchádzajúceho roka. Tým došlo

k zabráneniu vzniku inflačnej špirály v ekonomike SR s pozitívnym vplyvom na deficit obchodnej

bilancie, ale zároveň aj k začatiu procesu zbližovania cenových úrovní SR a krajín EÚ.

Realizácia menovej politiky bola zameraná na objemové riadenie likvidity bankového sektora

a kládla dôraz predovšetkým na obchodovanie prostredníctvom REPO tendrov. Od začiatku roka sa

menová politika snažila o zníženie pomerne vysokých úrokových sadzieb na medzibankovom trhu,

pretrvávajúcich z obdobia turbulencií na finančných trhoch v septembri 1998. Priaznivý stabilný vývoj

v kurzovej oblasti ovplyvnil aj úroveň a volatilitu medzibankových úrokových sadzieb, ktoré pri

jednomesačných depozitách poklesli v decembri v porovnaní s januárom 1999 v priemere

o 3 percentuálne body.

Pozitívnym odrazom obnovovania makroekonomickej rovnováhy slovenskej ekonomiky bolo aj

prizvanie Slovenskej republiky medzi krajiny rokujúce o vstupe do Európskej únie, o ktorom sa

rozhodlo na Helsinskom summite EÚ v decembri 1999. V súvislosti s tým dochádzalo

k zhodnocovaniu výmenného kurzu. V priebehu roka 1999 sa slovenská koruna zhodnotila o 1,5 %

voči euru, pričom ťažisko zhodnocovania bolo v druhom polroku 1999.

V reakcii na aktuálny ekonomický vývoj slovenského hospodárstva v prvých mesiacoch roka zmenila

ratingová agentúra Moody’s Investors Service vo februári 1999 výhľad Slovenskej republiky zo

stabilného na negatívny, čo malo nepriaznivý vplyv na snahu NBS o znižovanie úrokových sadzieb

v tomto období a súčasne prispelo k destabilizácii vývoja v kurzovej oblasti. Začiatkom posledného

štvrťroka 1999 zareagovali ratingové agentúry na účinnosť krokov hospodárskej politiky v smere

stabilizácie ekonomiky SR. Ratingová agentúra Moody’s Investors Service zmenila v októbri výhľad

Slovenskej republiky z negatívneho na stabilný. V novembri k tomuto kroku pristúpila aj ratingová

agentúra Standard & Poor’s.

V roku 1999 sa pristúpilo k reštrukturalizácii vybraných obchodných bánk (VÚB, Slovenskej

sporiteľne, IRB) vo forme zvýšenia ich základného imania a postúpenia klasifikovaných pohľadávok

v celkovom objeme 82,3 mld. Sk do Konsolidačnej banky, š.p.ú. a štátnej agentúry Slovenskej

konsolidačnej, a.s. Tým došlo k zmene štruktúry úverového portfólia bankového sektora pri poklese

klasifikovaných a náraste štandardných úverov.

6

V súvislosti s priaznivým vývojom vo fiškálnej, zahraničnoobchodnej a kurzovej oblasti možno

vyjadriť spokojnosť s vývojom v roku 1999, ktorý nadobudol zlomový charakter v doterajšom vývoji

s predpokladom kvalitatívnej zmeny v celkovom makroekonomickom vývoji SR. Spomalenie

ekonomického rastu a zvýšenie inflácie treba chápať na jednej strane ako daň zlepšeniu niektorých

makroekonomických ukazovateľov a na druhej strane ako jav dočasný, ktorý v nasledujúcich rokoch

pominie.

Máj 2000 Marián Jusko

guvernér

Členovia Bankovej rady NBS

zľava:Elena Kohútiková, vrchná riaditeľka menového úsekuJozef Magula, riaditeľ odboru súhrnných vzťahovMarián Jusko, guvernérJán Mathes, vrchný riaditeľ peňažného úsekuJozef Mudrík, viceguvernér

A. VONKAJŠIE EKONOMICKÉ PROSTREDIE

11

1. SVETOVÁ EKONOMIKA

Globálne trendy vývoja outputu a cien

Svetová ekonomika sa v roku 1999 zotavovalaz nepriaznivých dopadov finančných kríz z rokov1997-1998 rýchlejšie, ako predpokladaliprognózy hlavných medzinárodných finančnýchinštitúcií. Zatiaľ čo prognózy z konca roka 1998odhadovali medziročné spomalenie dynamikyglobálneho rastu v roku 1999 na 2,2 % (oproti2,5 % v roku 1998), tempo rastu sa zrýchliloa globálny output vzrástol o 3,3 %. Rovnako ajdosiahnutý nárast objemu svetového obchoduo 4,6 % bol vyšší než prognózovaný prírastok(3,7 %).

K zrýchleniu tempa rastu svetového outputuprispelo rýchlejšie tempo rastu vo všetkýchskupinách krajín v členení podľa úrovne rozvoja(vyspelé ekonomiky, rozvojové krajiny,transformujúce sa krajiny). Z pohľadu hlavnýchcentier svetovej ekonomiky, resp. hlavnýchmenových oblastí, rozhodujúce impulzy rastu

priniesol predovšetkým prudký medziročný obrat väčšiny novoindustrializovaných krajínjuhovýchodnej Ázie z poklesu do rastu (oživenies V-podobou vývoja) a pokračujúce vysokétempo rastu ekonomiky USA. Po vlaňajšompoklese došlo k oživeniu aj v Japonsku.V skupine krajín eurozóny sa tempo rastumedziročne spomalilo, najmä však v dôsledkunepresvedčivej výkonnosti v prvých mesiacochroka, po ktorých sa rast začal zrýchľovať. Vďakazastaveniu hospodárskeho poklesu v Rusku sana rastovú trajektóriu dostali v roku 1999 ajtransformujúce sa krajiny ako celok. V užšomvýbere vyspelejších krajín strednej a východnejEurópy sa tempo rastu spomalilo pod úroveňzaznamenanú v priemyselne vyspelýchkrajinách.

Rast svetového outputu v roku 1999 prebiehalv podmienkach blízkych cenovej stabilite, a to ajnapriek tomu, že v priebehu roka došlok výraznému obratu vo vývoji komoditných cien,osobitne ropy. Cena ropy po extrémnom poklesez predchádzajúcich dvoch rokov vzrástlav ročnom priemere o 37,6 % (dosiahla 18,14 USD za barel) a jej pohyb začal smerovať

1998 1999 2000

(prognóza)

Svetový output 2,5 3,3 4,2

Priemyselne vyspelé krajiny 2,4 3,1 3,6

USA 4,3 4,2 4,4

Japonsko -2,5 0,3 0,9

Eurozóna 2,8 2,31/ 3,2

Novoindustrializované ázijské ekonomiky -2,3 7,7 6,6

Transformujúce sa krajiny -0,7 2,4 2,6

Stredná a východná Európa2/ 2,0 1,5 3,6

Rusko -4,5 3,2 1,5

Rozvojové krajiny 3,2 3,8 5,4

Čína 7,8 7,1 7,0

Brazília -0,1 0,5 4,0

Zdroj: World Economic Outlook, apríl 2000 1/ Európska centrálna banka uvádza 2,2 % (ECB Annual Report 1999) 2/ Bez Ruska a Bieloruska

Svetový output v roku 1999

12

k svojej dlhodobo rovnovážnej hodnote. Cenyostatných komodít v roku 1999 naďalej klesali,avšak miernejším tempom (-6,9 % v dolárovomvyjadrení) než v predchádzajúcom roku (-14,7 %).

Vývoj spotrebiteľských cien v priemyselnevyspelých ekonomikách mal neinflačný charakters pokračujúcou tendenciou k poklesu temparastu cenovej hladiny na 1,4 % v roku 1999,avšak v zásade pri potlačení obáv z negatívnychefektov deflačnej špirály na hospodárskudynamiku. K spomaleniu rastu spotrebiteľskýchcien došlo aj v rozvojových krajinách (na úroveň6,5 %). V transformujúcich sa krajinách sa rastcien výrazne zrýchlil a medziročne dosiaholv priemere za celú skupinu 44 % (oproti 22 %v roku 1998). S vylúčením efektu najinflačnejšíchekonomík na cenový index poklesla však strednáhodnota prírastku spotrebiteľských cien aj v tejtoskupine krajín a dosiahla 8 % (10 % v roku 1998).

Dôležitým faktorom zrýchlenia globálnehorastu bolo postupné obnovovanie dôvery nanových finančných trhoch, ktoré boli najviacpostihnuté krízou, čo umožňovalo čiastočneuvoľniť podmienky menového vývoja. V prospechzrýchlenia globálneho rastu pôsobil aj priaznivývývoj cien. Najmä v prvých mesiacoch rokaumožňoval krajinám so spomaľujúcou sadynamikou rastu (eurozóna a západná Európavšeobecne) mierne uvoľniť menovú politikua podporiť výkonnosť v reálnom sektore. Ažv druhej polovici roka, v súvislosti s prudkýmrastom cien ropy, a v USA aj vzhľadom nanarastajúce obavy z prehriatia ekonomiky, samenová politika začala všeobecne sprísňovať.Fiškálna politika mala v celosvetovom prierezev zásade neutrálny charakter a nebola nositeľompotenciálnych inflačných tlakov.

Na medzinárodné devízové trhy vstúpilo dňa1.1.1999 euro, jednotná mena krajín eurozónyv tretej etape Európskej hospodárskej a menovejúnie. Dominantnou charakteristikou vývoja nadevízových trhoch v roku 1999 bolo udržiavanievysokej úrovne výmenného kurzu americkéhodolára, profitujúceho z výkonnostných

ukazovateľov ekonomiky USA, ako aj z priaznivejsituácie na eurodolárových trhoch. Vysoký kurzUSD a na druhej strane spomalenie ekonomickejdynamiky v eurozóne (a do istej miery aj efektsamotnej zmeny v štruktúre západoeurópskehointegračného zoskupenia) značne komplikovalpozíciu eura, ktoré v priebehu roka, s výnimkouletných mesiacov, voči doláru prevažneoslabovalo. Na priemernej ročnej báze euro vočidoláru oslabilo o 4,9 %, na priemernej mesačnejbáze december 1999 k decembru 1998 bolpokles podstatne výraznejší, o 13,7 %. Japonskýjen vďaka nádejnejším vyhliadkam na hospo-dárske oživenie v krajine pokračoval v tendenciiposilňovania.

Dosiahnutá globálna makroekonomickástabilita a všeobecné posilnenie optimizmuo budúcich vyhliadkach globálneho rastu sav roku 1999 odzrkadlilo vo výraznom raste cienakcií na hlavných medzinárodných akciovýchtrhoch. Osobitne vysoký rast cien akcií bolzaznamenaný v eurozóne, kde úroveň indexuDow Jones EURO STOXX vzrástla v medzi-ročnom porovnaní december 1999/1998 o 40 %. Index Standard and Poor’s 500 v USAv rovnakom porovnaní vzrástol o 19 % a japonskýindex Nikkei 225 taktiež veľmi výrazne o 37 %.

Vývoj v hlavných menových oblastiach:USA, Japonsko, eurozóna

Rast ekonomiky USA pokračoval v roku 1999vysokým tempom. S medziročným rastom HDPo 4,2 % bola ekonomika USA (a v tesnejnadväznosti ekonomika Kanady s rovnakýmprírastkom HDP 4,2 %) opäť najdynamickejšouekonomikou medzi hlavnými priemyselne vyspe-lými krajinami. Tempo rastu HDP je dlhodobostimulované predovšetkým vysokou úrovňoudomáceho súkromného dopytu, ktorého rast ajnapriek vysokej podnikateľskej aktivite prevyšujerast na strane ponuky. Táto medzera saodzrkadlila v značnom zhoršení pozície nabežnom účte platobnej bilancie USA, ktorého

13

záporné saldo dosiahlo 3,7 % z HDP (a prevýšilorekordné schodky z polovice 80. rokov).

Vďaka výraznému rastu produktivity prácespojenému s expanziou fixných investícií, ako ajs technickým pokrokom v posledných rokoch,neohrozilo vysoké tempo rastu ani v roku 1999stabilitu ekonomiky inflačnými tlakmi.V medziročne vyššom prírastku spotrebiteľskýchcien o 2,2 % (oproti 1,6 % v roku 1998) sapremietlo v prevažnej miere zvýšenie cien ropy.Miera nezamestnanosti poklesla na 4,2 % (čo jenajmenej za posledných 30 rokov), dostatokpracovných príležitostí však eliminovalpotenciálne prejavy mzdovej inflácie.

Niekoľkoročné vysoké tempo rastu a vnútornúmakroekonomickú stabilitu v USA možnopovažovať za efekt správne nastavenejkombinácie fiškálnej politiky, menovej politikyFederálneho rezervného systému (FRS), ako ajštrukturálnych politík, napomáhajúcich zvyšovaťflexibilitu jednotlivých trhov. Objavili sa všakobavy z možného vzniku ekonomických nerov-nováh iného typu, spochybňujúce udržateľnosťsúčasného modelu investičného správania,založeného na vysokej cene aktív (najmä akcií)a vysokej úrovni súkromného dlhu pri neustáleklesajúcom podiele miery úspor obyvateľstva.

Ekonomický vývoj v Japonsku po vlaňajšejrecesii prešiel začiatkom roka 1999 pomernedynamicky do oživenia, podporeného verejnýmiinvestíciami a následným zvýšením súkromnéhodopytu. Po utlmení verejných investícií sa rastv druhej polovici roka spomalil a prešiel opäť dopoklesu. Celoročný prírastok HDP dosiahol 0,3 %, spotrebiteľská aj podnikateľská dôverav možnosť presvedčivejšieho oživenia ekonomikyvšak zostala na nízkej úrovni. Vývoj ekonomiky ajv roku 1999 prebiehal v deflačnom cenovomprostredí, keď medziročná zmena spotre-biteľských cien dosiahla zápornú hodnotu -0,3 %. Miera nezamestnanosti sa zvýšilaa dosiahla 4,7 %. Sprievodným javom signálovo nástupe japonskej ekonomiky do fázy oživeniabolo zhodnocovanie japonského jenu, ktoré nadruhej strane nežiaduco oslabovalo exportnú

výkonnosť japonských výrobcov. Japonskácentrálna banka preto v priebehu rokaniekoľkokrát intervenovala v neprospech jenu.

Vývoj v roku 1999 potvrdil hĺbku problémov,ktoré ekonomika Japonska musí vyriešiť, ak sichce v liberalizovaných podmienkach svetovéhohospodárstva udržať pozíciu jedného z jehotroch hlavných centier. Zníženie zraniteľnostiekonomiky externými vplyvmi vyžaduje podstatnéposilnenie funkcie domáceho súkromnéhodopytu na tvorbe HDP. Z tesnej závislosti úrovnedomáceho dopytu od verejných investičnýchstimulov je zrejmé, že japonskej ekonomike tietosamonosné vnútorné rastové mechanizmy zatiaľchýbajú. Liberalizačný proces zároveň vyžadujeuskutočnenie zásadných štrukturálnych reforiema deregulácií v bankovom i podnikovom sektore.V roku 1999 však opäť prevládla fiškálnapodpora oživenia dopytu, ktorá - okremsystémovej bezvýchodiskovosti - odčerpávalazdroje na rýchlejší postup reštrukturalizačnéhoprocesu v japonskej ekonomike.

Po spomalení hospodárskeho rastu v krajináchzápadnej Európy na prelome rokov 1998-1999,sa v druhej polovici roka 1999 aj v tomto regiónedostavili prejavy zrýchľujúceho sa rastu.V prospech rastového trendu pôsobilo zlepšeniepodmienok vo vonkajšom ekonomickomprostredí; uvoľnenie menovej politiky Európskejcentrálnej banky a viacerých centrálnych bánkkrajín mimo eurozóny, zlepšenie ukazovateľovpodnikateľskej dôvery a aj dlhodobejšie vysokáúroveň spotrebiteľskej dôvery podporená v roku1999 ďalším znížením nezamestnanosti.

Nápomocným faktorom prekonávaniacyklického poklesu a oživovania dopytua hospodárskej aktivity v eurozóne bol vývojvýmenného kurzu eura, ktoré od začiatku roka1999 voči doláru takmer nepretržite oslabovalo.Znehodnocovanie eura však neohrozilo cenovústabilitu v eurozóne definovanú udržiavaníminflácie pod 2 % ročne. Medziročný rast HDP zaeurozónu v roku 1999 dosiahol 2,3 %,spotrebiteľské ceny merané harmonizovanýmindexom spotrebiteľských cien (HICP) vzrástli

14

o 1,1 % (rovnako ako v roku 1998) a mieranezamestnanosti dosiahla v priemere 10,1 %.

Bežný účet platobnej bilancie eurozóny za rok1999 sa skončil prebytkom na úrovni 0,7 % HDP,najmä vďaka vysokému prebytku obchodnejbilancie, ktorý však do značnej miery redukovalschodok bilancie bežných transferov. Výkonnosťzahraničného obchodu eurozóny medziročnepoklesla asi o 1/3, a to v dôsledku prudkéhorastu dovozných cien (najmä ropy, a čiastočne ajplošne, vzhľadom na pokles výmenného kurzueura), ako aj nízkej úrovne hodnoty exportuv prvej polovici roka, keď doznievali efektyz poklesu zahraničného dopytu v roku 1998.

Saldo priamych zahraničných investíciívykázalo zápornú hodnotu, a teda čistý odlev,vyplývajúci z vyššej investičnej aktivity rezidentoveurozóny v zahraničí a nižšieho prílevu zahra-ničných investícií do eurozóny. K čistému odlevudošlo aj pri portfóliových investíciách, avšakv porovnaní s rokom 1998 sa saldo podstatnezredukovalo v dôsledku zvýšeného zahraničnéhozáujmu o dlhové cenné papiere eurozóny (najmäo nástroje peňažného trhu).

V rámci eurozóny pretrvávali cyklické rozdielyv rastovej výkonnosti a potenciálne inflačné tlakyv krajinách s rizikom prehriatia rastu ako Írsko(s dlhodobo najvyšším tempom rastu HDPv rámci EÚ, ktoré v roku 1999 dosiahlo 8,4 %),Holandsko, Portugalsko, Španielsko (kde rastHDP dosiahol od 3 % do 3,7 %). Na druhejstrane nízke prírastky HDP zaznamenali veľkéekonomiky Nemecka (1,5 %) a Talianska (1,4 %).Francúzsko, s prírastkom HDP 2,7 %, bolo kraji-nou s výkonnostne najstabilnejšou ekonomikoueurozóny.

Ekonomika Spojeného kráľovstva sav uplynulých dvoch rokoch nachádzala nazostupnej fáze cyklu. Obrat k zrýchleniu rastunastal na jar 1999 a vyústil do ročného prírastkuHDP o 2,0 %. Miera inflácie dosiahla 2,3 %, čoje pod úrovňou centrálnou bankou cielených 2,5 %. Priaznivý vývoj sa zaznamenal aj na trhupráce, keď miera nezamestnanosti oproti

predchádzajúcemu roku poklesla a dosiahla 4,4 %.

Vysoké tempo rastu v európskom kontextezaznamenala v roku 1999 aj ekonomika Švédska(s prírastkom HDP o 3,8 %), ktorá ťažilaz výraznej expanzie domáceho súkromnéhodopytu, ako aj exportných príležitostí. Mierainflácie dosiahla nízku hodnotu 0,4 %, čo jepodstatne menej ako stredná hodnota (2 %)cieľového intervalu centrálnej banky. V Dánsku,Nórsku a Švajčiarsku patril rast HDP v roku 1999na úrovni do 1,7 % k najnižším hodnotámspomedzi západoeurópskych ekonomík.Spomalenie tempa rastu v Dánsku a Nórsku bolopredovšetkým dôsledkom hospodárskopolitic-kých opatrení na nápravu makroekonomickýchnerovnováh z predchádzajúceho obdobia. Navýkonnosti ekonomiky Švajčiarska sa odzrkadlilislabšie exportné možnosti a podstatné oslabeniedomáceho dopytu.

Menové podmienky a fiškálna politika

Menové podmienky ekonomického vývojav priemyselne vyspelých krajinách mali v roku1999 stabilný charakter. Dosiahnutá menovástabilita bola bezpochyby dôkazom vhodnostia technicky dobrého zvládnutia stratégií menovejpolitiky centrálnych bánk orientovaných nastabilitu cien, spravidla s explicitným čiimplicitným inflačným cieľom. Neinflačnéprostredie, podporené sčasti aj predchá-dzajúcim vývojom ceny ropy a ostatnýchkomodít, umožňovalo centrálnym bankám v prvej polovici roka 1999 podporiť miernymuvoľňovaním menovej politiky ekonomickúaktivitu. Naopak rýchlejšie než očakávanézrýchľovanie ekonomickej dynamiky v celosve-tovom meradle a prudký vzostup ceny ropy viedlicentrálne banky v druhej polovici roka k úpravesadzieb smerom hore.

Federálny rezervný systém svoju základnúsadzbu pomerne výrazne znížil už v poslednom

15

štvrťroku 1998 (postupne z 5,5 % na 4,75 %)s cieľom upokojiť medzinárodné finančné trhy.V roku 1999 svoju menovú politiku jednoznačneorientoval na determináciu domáceho ekono-mického prostredia so zámerom signalizovaťnevyhnutnosť pribrzdenia aktivít v reálnomsektore ekonomiky USA a sadzbu v dvochkrokoch zvýšil na výsledných 5,25 % v auguste.

Európska centrálna banka (ECB) znížila svojesadzby v apríli 1999. Sadzba z hlavných refi-nančných operácií sa znížila o 0,5 percentuál-neho bodu na 2,5 %, znížili sa aj sadzby z poho-tovostných zdrojov (refinančná o 1 percentuálnybod na 3,5 %, sterilizačná o 0,5 bodu na 1,5 %).V apríli znížila svoju sadzbu aj Bank of Englandz 5,50 % na 5,25 %. V júni ju upravila na 5,0 %,no v septembri ju opäť zvýšila na 5,25 %. ECBrozhodla o zvýšení svojich sadzieb o 50bázických bodov v novembri: hlavnú refinančnúna 3 %, marginálnu na 4 %, resp. 2 %.(Začiatkom februára 2000 znovu všetky trisadzby zvýšila o ďalších 25 bázických bodov.)

Rozhodnutia ECB o zmenách úrokovýchsadzieb zohľadňovali okrem vývojaspotrebiteľských cien v eurozóne (na bázeharmonizovaného indexu spotrebiteľských cien)a predpokladov najbližšieho vývoja hlavnýchkomoditných cien (t.j. najmä ceny ropy) aj vývojukazovateľa peňažnej zásoby v eurozóne voči jejreferenčnej hodnote definovanej trojmesačnýmkĺzavým priemerom ročného tempa rastu M3 naúrovni 4,5 %. V prvých mesiacoch roka sadynamika rastu M3 spomaľovala, čo podporilorozhodnutie v prospech aprílového zníženiasadzieb. Rast úverových aktivít (najmä v sektoreobyvateľstva) v ďalších mesiacoch spôsobilzrýchlenie dynamiky rastu M3. V novembridosiahlo tempo rastu M3 v definícii 3-mesačného kĺzavého priemeru 6 % (1,5 bodunad referenčnou hodnotou), čo podporilorozhodnutie o zvýšení sadzieb ECB.

Vývoj trhových úrokových mier citlivo reagovalna rozhodnutia centrálnych bánk o zmenáchkľúčových sadzieb, ako aj na meniace savyhliadky ekonomickej konjunktúry. Krátkodobé

miery peňažného trhu v celoročnom priemere vovšeobecnosti vykázali pokles, ten však bolvýsledkom ich veľmi nízkej hladiny v prvýchmesiacoch roka. Od druhého štvrťroka plynulorástli, pričom v eurozóne tento trend do značnejmiery súvisel s vojenským konfliktom v Kosove,všeobecne však odzrkadľoval aj rizikový faktorprechodu na rok 2000 (Y2K). Priemernáúroková miera z trojmesačných vkladovv eurozóne za rok 1999 bola 2,96 %, avšakv decembri 1999 dosiahla 3,44 %; vo VeľkejBritánii v ročnom priemere 5,54 % a v decembri6,06 %; v USA v ročnom priemere 5,42 %,v decembri 6,10 %. V Japonsku, kde sacentrálna banka aj v roku 1999 riadila politikou"nulovej úrokovej sadzby", sa aj úrokové miery napeňažnom trhu pohybovali takmer na nulovejúrovni (v ročnom priemere 0,22 %, za december0,33 %).

Dlhodobé úrokové miery v ročnom priemerepotvrdzovali dôveru v stabilnú výkonnosťekonomiky USA a priaznivejšie očakávania aj preJaponsko. V oboch týchto krajinách sa výnosyz 10-ročných vládnych obligácií v roku 1999oproti roku 1998 zvýšili (v USA z 5,33 % na 5,64 %, v Japonsku z 1,30 % na 1,75 %). Nižšívýnos dosiahli v eurozóne (4,66 % oproti 4,71 %v roku 1998), kde boli dlhodobé záujmyinvestorov oslabované ekonomickými i neeko-nomickými súvislosťami vývoja v regióne, vrátaneklesajúceho výmenného kurzu eura. Znížil sa ajpriemerný ročný výnos z 10-ročných vládnychobligácií Veľkej Británie (z 5,60 % na 5,01 %).

Fiškálna politika v USA a v eurozóne sledovala neutrálnu stratégiu v kontexte menovo-finančného mixu orientovaného namakroekonomickú stabilitu. Priaznivé podmienkyzabezpečovania fiškálnej rovnováhy boli v roku1999 v USA. Vzhľadom na vysokú hospodárskuaktivitu sa fiškálna politika sústreďovala naobmedzovanie rastu vnútorného dopytu, čo saprejavilo v prebytku rozpočtu všeobecnej vládyna úrovni 0,5 % HDP. Vo fiškálnom sektore krajíneurozóny sa v roku 1999 premietlo určité„vyčerpanie" z niekoľkoročného úsilia o fiškálnukonsolidáciu do úrovní maastrichtských

16

konvergenčných kritérií, ale aj spomalenia rastuv reálnom sektore. K významnejšiemu pokrokuv realizácii stratégie dlhodobo udržateľnejfiškálnej pozície v jednotlivých krajinácheurozóny preto v roku 1999 nedošlo. Zoštandardného euro-amerického pohľadu veľmirizikový vývoj zaznamenal fiškálny sektorv Japonsku, kde deficit všeobecnej vlády (bezsociálneho zabezpečenia) v roku 1999 dosiahol9,0 % z HDP. Podobne ako menová politika, ajfiškálna politika v Japonsku sa sústreďovalav roku 1999 na krátkodobé úlohy podporujúceoživenie domáceho dopytu.

Svetová ekonomika v roku 1999 dosiahla poniekoľkých turbulentných rokoch stav globálnejmakroekonomickej stability. Dosiahnutý stavmožno považovať za výsledok všeobecnéhoakceptovania stratégií udržateľného hospo-dárskeho rastu a aplikácie primeranéhohospodárskopolitického inštrumentária. Podglobálnou stabilitou sa však naďalej udržiavalivýrazné polarizačné tendencie, a to najmä vovzťahu USA a ostatný svet. Výlučné postavenie,ktoré ekonomika USA nadobudla v poslednýchrokoch ako stabilizátor a motor celosvetovéhohospodárskeho rastu, oprávňuje k istým obavámz medzinárodných dôsledkov prípadného náhle-ho pribrzdenia ekonomickej dynamiky v USA.

2. EKONOMICKÝ VÝVOJV TRANSFORMUJÚCICH SA KRAJINÁCH

Miera rastu skupiny transformujúcich sa krajínbola v roku 1999 na úrovni 2,4 %, čo je viac nežsa všeobecne očakávalo. Rastu skupinynapomohli prekvapivo dobré hospodárskevýsledky Ruska, ktoré po recesii v roku 1998zaznamenalo rast na úrovni 3 %. Výsledkyasociovaných krajín strednej a východnej Európyboli o niečo slabšie ako v roku 1998. Negatívnydopad na ekonomickú aktivitu v prvom polroku1999 malo doznievanie turbulencií na finančnýchtrhoch z predchádzajúcich rokov spolu s ruskoukrízou z roku 1998 (najmä na pobaltské krajiny)a konfliktom v Kosove (na krajiny juhovýchodnejEurópy). Vyhliadky sa začali zlepšovať oddruhého polroka v súvislosti so zrýchlením rastuv krajinách EÚ. Zrýchlenie rastu v západnejEurópe vytvára predpoklady na vyšší vývozz asociovaných krajín, a tým aj ich hospodárskyrast v roku 2000.

V roku 1999 nastal ďalší posun v proceseintegrácie, keď sa na helsinskom summite EÚv decembri 1999 prijalo rozhodnutie pozvať nazačatie rokovaní o vstupe aj Bulharsko, Litvu,Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko (spolu sostredomorskou Maltou). Týmto sa v asociačnom

Slovensko ČR Maďarsko Poľsko Slovinsko Rumunsko

HDP, medziročná zmena (%) 1997 6,5 -1,0 4,6 6,9 4,6 -6,1

1998 4,4 -2,2 5,1 4,8 3,9 -5,4

1999 1,9 -0,2 4,5 4,1 3,7 -3,2

Priemerná ročná inflácia (%) 1997 6,1 8,5 18,3 14,9 8,4 154,8

1998 6,7 10,7 14,3 11,8 7,9 59,1

1999 10,6 2,1 10,0 7,3 6,2 45,8

Miera nezamestnanosti 1997 12,5 5,2 10,1 10,5 14,8 8,8

(ku koncu obdobia, v %) 1998 15,6 7,5 9,1 10,3 14,6 10,4

1999 19,2 9,4 9,5 12,51/ 13,0 11,11/

Saldo bežného účtu/HDP (%) 1997 -6,9 -6,2 -2,1 -3,2 0,2 -6,1

1998 -10,3 -1,9 -4,8 -4,2 -0,0 -7,2

1999 -5,8 -2,0 -4,5 -7,6 -2,9 -3,8

Zdroj: národné štatistiky 1/ november 1999

Makroekonomické výsledky krajín CEFTA

17

procese zrušilo rozdelenie na krajiny "prvej"a "druhej" vlny, keďže o rýchlosti rokovaní budev nasledujúcom období rozhodovať pripravenosťna vstup každej jednotlivej krajiny.

V skupine krajín CEFTA sa v roku 1999dynamika rastu všeobecne spomalila. Mierurastu presahujúcu 4 % si udržalo len Maďarskoa Poľsko, nasledované Slovinskom (3,7 %). NaSlovensku bolo spomalenie rastu výraznejšie,v značnej miere ako dôsledok korekčnýchopatrení vlády zameraných na konsolidovaniedeficitu štátnych financií a bežného účtuplatobnej bilancie. V Českej republikea Rumunsku pokračoval tretí rok recesnéhovývoja s náznakmi jeho zastavenia.

Spomalenie rastu domáceho dopytunapomohlo v prvom polroku tlmiť inflačné tlaky,takže s výnimkou Slovenska pokračovaldezinflačný cenový vývoj. Miera infláciev Rumunsku aj v roku 1999 výrazne prevyšujeúroveň ostatných krajín CEFTA.

Menej žiaducim sprievodným znakomspomalenia ekonomickej aktivity a štruktu-rálnych zmien hospodárstva bol rast miery

nezamestnanosti (okrem Slovinska), pričomSlovensko, Rumunsko a Česká republikazaznamenali v roku 1999 jej historicky najvyššiuúroveň od začiatku transformácie.

Zmiernenie vonkajšej nerovnováhy sa podarilodosiahnuť v Rumunsku a na Slovensku, kdevysoké deficity bežného účtu z pred-chádzajúcich rokov klesli takmer na polovicu.Stabilnejšie výsledky sa dosiahli aj v Maďarskua ČR. Deficit bežného účtu sa naopak výraznezvýšil v Poľsku a aj v Slovinsku sa niekoľko rokovudržiavaná vyrovnaná bilancia zhoršila.

Pri pohľade na vývoj ekonomiky v oblastiachrastu outputu, trhu práce, stability cenovejhladiny a bilancie bežného účtu v roku 1999,ilustrovanom grafom na zvolených kritériách, saako najvyrovnanejší javí vývoj v Slovinskua Maďarsku. Naopak najviac deformovaný bolvývoj v Rumunsku, ktoré vzhľadom na vysokúmieru inflácie "stráca" na grafe jeden vrcholštvoruholníka a zaostáva za ostatnými krajinamiskupiny aj v smere rastu HDP. V prípadeSlovenska sa objavuje disproporcia vo vývojimiery nezamestnanosti.

Slovensko

ČR

Maďarsko

Poľsko

Slovinsko

Rumunsko

Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov v roku 1999

4 8 12 16 20 -2 0 2 4 6

4

8

12

16

-10

-8

-6

-4

-2

0

Miera nezamestnanosti (%)

HDP (%)

Saldo bežného účtu /HDP (%)

Inflácia (%)

B. SPRÁVA O MENOVOM VÝVOJI V SR V ROKU 1999

21

1. VÝVOJ EKONOMIKY

Vývoj ekonomiky v roku 1999 bolpoznamenaný viacerými protichodnýmitendenciami. Na jednej strane došlok spomaleniu ekonomickej výkonnosti, k rastuinflácie a nezamestnanosti, na druhej strane sapostupne obnovovala vonkajšia a vnútornárovnováha. Zhoršenie niektorých makroeko-nomických ukazovateľov bolo dôsledkomdoznievania vplyvu nepriaznivých tendenciíz predchádzajúcich rokov, ako aj dôsledkomopatrení vlády SR na ozdravenie ekonomiky,prijatých v máji 1999. Opatrenia, zameranépredovšetkým na úspory výdavkov a mobilizáciupríjmov verejných rozpočtov, sa v pozitívnomsmere prejavili v poklese deficitu zahraničnéhoobchodu takmer o polovicu, ako aj v zlepšeníhospodárenia vo verejných financiách.

Nerovnovážny vývoj ekonomiky v predchá-dzajúcich rokoch a opatrenia na jej stabilizáciuviedli k spomaleniu medziročného rastu hrubéhodomáceho produktu (HDP) zo 4,4 % v roku 1998na 1,9 % v stálych cenách. Rozhodujúcimfaktorom rastu bol na výdavkovej strane HDPvývoz tovarov a služieb, na strane tvorby HDP saposilnil vplyv priemyslu a pôdohospodárstva.Dôležitým aspektom transformácie ekonomikybol ďalší rast tvorby hrubého domácehoproduktu v súkromnom sektore, keď sa jehopodiel na HDP zvýšil v porovnaní s predchá-dzajúcim rokom o 1,9 percentuálneho bodu na 84,3 %.

Rast cenovej hladiny v roku 1999 sav porovnaní s rokom 1998 výrazne zvýšil.Medziročná miera inflácie, meraná indexomspotrebiteľských cien, dosiahla k decembru1999 hodnotu 14,2 %. Priemerná ročná mierainflácie bola 10,6 %.

Determinujúcim faktorom vo vývoji spo-trebiteľských cien boli administratívne opatreniavlády na riešenie makroekonomickej nerovno-váhy. Okrem uskutočnených úprav regulovanýchcien malo vplyv na rast cenovej hladiny aj

zavedenie dovoznej prirážky, tiež úpravy danez pridanej hodnoty, spotrebných daníz uhľovodíkových palív a tabaku, ako aj vývojvýmenného kurzu slovenskej koruny.

Rast cien energetických surovín, najmä ropy,uplatňovanie dovoznej prirážky a administratívneopatrenia vlády boli hlavné faktory, ktoréovplyvnili vývoj cien výrobcov. Prejavili sa najmäzrýchlenou dynamikou rastu cien priemyselnýchvýrobcov a cien stavebných prác. Zmierneniedynamiky rastu zaznamenali ceny stavebnýchmateriálov a v poľnohospodárskej produkciimedziročný pokles cien bol ešte výraznejší akov roku 1998.

Priemerná nominálna mzda zamestnancahospodárstva SR v roku 1999 dosiahla 10 728 Sk. Medziročne vzrástla o 7,2 %, pričomoproti roku 1998 sa jej rast spomalil o 2,4 percentuálnych bodov. Reálna mzdazaznamenala po prvý raz od roku 1993 pokleso 3,1 %.

Pozitívnym javom, do určitej miery odrážajúcimrast konkurencieschopnosti slovenskej ekono-miky, bol rast produktivity práce z reálnehohrubého domáceho produktu, ktorá sav prepočte na zamestnanca národnéhohospodárstva medziročne zvýšila o 4,2 %.

Ku koncu decembra 1999 dosiahol absolútnypočet evidovaných nezamestnaných 535,2 tis.osôb, čo bolo o 25 % viac ako v rovnakomobdobí predchádzajúceho roka. Mieranezamestnanosti z disponibilného počtuevidovaných nezamestnaných ku koncu rokapredstavovala až 19,2 %.

1.1. Vývoj cien

Rast cenovej hladiny v roku 1999 sav porovnaní s rokom 1998 výrazne zvýšil.Medziročná miera inflácie, meraná indexomspotrebiteľských cien, dosiahla k decembru1999 hodnotu 14,2 %, čím sa naplnil predpoklad

22

Konkretizovaného menového programu NBS narok 1999 (13,5-15,5 % ku koncu roka).Priemerná ročná miera inflácie za rok 1999 bola10,6 %.

Zvýšenie medziročného tempa rastuspotrebiteľských cien v roku 1999 oprotipredchádzajúcemu roku bolo predovšetkýmvýsledkom vzájomného pôsobenia vonkajšícha vnútorných nákladových faktorov. Vplyv týchtofaktorov sa odzrkadlil vo všetkých sektorochpodľa štrukturálnej dekompozície spotrebnéhokoša, čo sa prejavilo vo vyšších dynamikách ichmier inflácie v porovnaní s predchádzajúcimrokom.

Okrem uskutočnených úprav regulovanýchcien malo vplyv na rast cenovej hladiny ajzavedenie dovoznej prirážky (od 1. júna 1999 vovýške 7 %), tiež úpravy dane z pridanej hodnoty,spotrebných daní z uhľovodíkových palíva tabaku, ako aj vývoj výmenného kurzuslovenskej koruny. Po dvojnásobných úpraváchcien energií v januári a v júli vzrástli bežnévýdavky obyvateľstva spojené s bývaním. To malovplyv na spomalenie rastu spotrebiteľského

dopytu, ktorý pôsobil ako tlmiaci faktor na vývojcenovej hladiny.

Z celkového prírastku spotrebiteľských cien(14,2 %) tvorila čistá inflácia, t.j. podiel trhovýchslužieb a obchodovateľných tovarov bez potravínna celkovej inflácii, 6,06 percentuálnych bodova dosiahla hodnotu tesne nad dolnou hranicouprogramovaného intervalu (6,0-7,5 percentuál-nych bodov). Administratívne úpravy regulova-ných cien sa na celkovom prírastkuspotrebiteľských cien podieľali hodnotou 6,87 percentuálnych bodov a potraviny (beznealkoholických nápojov) 1,26 percentuálnehobodu. Potraviny napriek rýchlejšej dynamikerastu oproti predchádzajúcim rokom ostalisektorom, ktorý pôsobil stabilizujúco na vývojspotrebiteľských cien aj v roku 1999.

Čistá inflácia

V priebehu roka hodnota čistej infláciev medziročnom porovnaní postupne rástlaa kulminovala ku koncu tretieho štvrťroka.

Vývoj inflácie v roku 1999

-1,0

0,0

1,0

2,0

5,0

6,0

8,0

10,0

12,0

14,0

16,0

4,0

6,0

Mesačné prírastky 1998Medziročná miera inflácie 1999(pravá stupnica)Mesačné prírastky 1999

[ % ] [ % ]

4,0

3,0

jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sep. okt. nov. dec.

23

Z januárových 3,44 percentuálnych bodovvzrástla na 6,21 percentuálnych bodovv septembri. Od tohto obdobia do konca rokahodnota čistej inflácie mierne klesala. Ku koncuroka však dosiahla takmer dvojnásobnú hodnotuv porovnaní s predchádzajúcim rokom. Dynamikačistej inflácie bola v priebehu roka 1999 výrazneovplyvňovaná predovšetkým nákladovýmifaktormi, zatiaľ čo domáci dopyt naďalej zotrvávalna nízkej úrovni a brzdil cenový rast.

Za najvýznamnejšie vonkajšie faktorypôsobiace na rast spotrebiteľských cien možnooznačiť výrazné zvýšenie cien ropy na svetovýchtrhoch, ktoré sa priamo prejavilo v cenáchpohonných hmôt. Na čistú infláciu počas rokavplýval aj vývoj výmenného kurzu. Ten sa odzačiatku roka až do mája znehodnocoval, čímpôsobil hlavne na dynamiku rastu cien

obchodovateľných tovarov. Od júna však došlok zmene trendu a postupné zhodnocovanievýmenného kurzu pôsobilo protiinflačne, čím sačiastočne eliminoval vplyv ostatných faktorov.K vnútorným nákladovým faktorom, ktoré vplývalina rast cien, možno zaradiť administratívneopatrenia vlády SR. Medzi tie, ktoré priamovplývali na vývoj čistej inflácie, patrilo zavedeniedovoznej prirážky a úpravy nepriamych daní.Dvojnásobné úpravy spotrebnej danez uhľovodíkových palív spolu so zvyšovaním cienropy v priebehu roka spôsobili, že cenypohonných hmôt vzrástli v roku 1999 o 35 %.Ostatné úpravy regulovaných cien (hlavneenergií) sa s určitým oneskorením prejavili vovyššej dynamike rastu cien sektora trhovýchslužieb.

1/ prepočty NBS podľa údajov ŠÚ SR2/ ostatné tovary a trhové služby3/ úhrn bez regulovaných cien

Vývoj spotrebiteľských cien v sektoroch

Prírastok spotrebiteľských cien v % Stále váhy December December Zmena

k decembru predch. roka v % 1998 1999 v percent.

(príspevok v percent. bodoch bodoch

k medziročnej úhrnnej miere inflácie) 1/

ÚHRN 100,0 5,6 14,2 8,6

Obchodovateľný sektor 66,9 5,2 7,6 2,4

(3,45) (5,00) (1,55)

v tom:

potraviny 26,8 4,6 4,8 0,2

(1,19) (1,26) (0,07)

ostatné tovary 40,2 5,6 9,3 3,7

(2,26) (3,74) (1,48)

Neobchodovateľný sektor 33,1 6,5 27,1 20,6

(2,17) (9,19) (7,02)

v tom:

regulované ceny 17,8 6,3 38,2 31,9

(1,13) (6,87) (5,74)

trhové služby 15,2 6,6 14,6 8,0

(1,05) (2,32) (1,27)

Čistá inflácia 2/ 55,4 5,9 10,8 4,9

(3,30) (6,06) (2,76)

neregulované ceny 3/ 82,2 5,5 8,9 3,4

(4,50) (7,31) (2,81)

24

Ceny potravín

Ceny potravín (bez nealkoholických nápojov)zaznamenali na medziročnej báze rast 4,8 %.Tento rast bol len mierne vyšší v porovnanís predchádzajúcim rokom (4,6 %), avšak ichvývoj bol v priebehu roka odlišný. V prvých dvochštvrťrokoch sa ceny potravín vyvíjali pomalšímtempom ako v predchádzajúcom roku. Cenypotravín vzrástli za toto obdobie len o 0,2 % (5,4 % za rovnaké obdobie roka 1998) a namedziročnej báze dokonca poklesli o 0,6 percentuálneho bodu. Dôvodom nízkejdynamiky vývoja cien potravín v prvom polrokubol pokles cien mäsa, ako aj nízky rast cienmlieka a mliečnych výrobkov. Podstatnú časťmedziročného nárastu však možno pripísaťzmene dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty zo6 % na 10 % od 1. júla 1999. Preto v júlizaznamenali potraviny namiesto charakteris-tického sezónneho poklesu medzimesačnýnárast až o 1,8 %. Týmto administratívnymopatrením sa vykompenzoval pomalší vývoj cienpotravín z prvých šiestich mesiacov roka.V ďalších mesiacoch sa ich vývoj výraznejšienelíšil od vývoja v predchádzajúcich rokoch. Po

eliminácii vplyvov zmien dane z pridanej hodnotyvzrástli ceny potravín medziročne len o 1,3 %.Nízky rast cien potravín bol ovplyvnený tiežvývojom cien výrobcov, keď priemerné cenypoľnohospodárskych výrobkov v roku 1999poklesli o 1,8 %.

Regulované ceny

V súlade s opatreniami vlády SR na riešenieproblémov makroekonomickej nerovnováhya konkurencieschopnosti slovenskej ekonomikysa začiatkom roka 1999 zrýchlil proces úpravregulovaných cien. Položky spotrebného koša,ceny ktorých boli v roku 1999 regulované,zaznamenali k decembru 1999 medziročnézvýšenie až o 38,2 %. Oproti predchádzajúcemuroku, keď regulované ceny prispeli najväčšoumierou k nízkemu tempu rastu spotrebiteľskýchcien, sa v roku 1999 stali determinujúcimfaktorom rastu inflácie. K úpravám regulovanýchcien došlo v dvoch etapách (1.1.1999a 1.7.1999). V januári vzrástli ceny elektrickejenergie (38,4 %), tepelnej energie (21,2 %),vodného a stočného (20 %) a poštových úkonov

Štruktúra inflácie v roku 1999

Čistá inflácia Potraviny Regulované ceny

0

2

4

6

8

14

16


% od začiatku roka

10

12

25

(27,6 %). Vo februári sa realizovalo zvýšenie cienv železničnej (25,6 %) a autobusovej (21,3 %)doprave. Pretrvávajúca makroekonomickánerovnováha viedla v júli k ďalšímadministratívnym úpravám. V júli boli opäťzvýšené ceny elektrickej (38,8 %) a tepelnej(45,0 %) energie, ako aj odberu vody (3,8 %).K nim pribudlo zvýšenie cien zemného plynu(53,8 %) a telekomunikačných služieb (24,0 %).Takýto rozsah úprav regulovaných cien mal zanásledok, že ich podiel na celkovej medziročnejinflácii predstavoval takmer 50 %. Zvýšenie cienenergií v priebehu roka ovplyvnilo nielensektorovú infláciu regulovaných cien, alenepriamo sa prejavilo aj v postupnom nárastecien v ďalších sektoroch, hlavne v trhovýchslužbách.

Ceny v obchodovateľnoma neobchodovateľnom sektore

Podľa sektorovej dekompozície spotrebnéhokoša dosiahla miera inflácie v neobchodova-teľnom sektore 27,1 %, čím vysoko prevýšilamieru inflácie v obchodovateľnom sektore

(7,6 %). Rozdiel v sektorových mierach inflácie(tzv. duálna inflácia) sa prehĺbil hlavne vplyvomznačného rozsahu administratívnych úprav.I napriek tomu, že váha komponentovneobchodovateľného sektora v spotrebnom košije len 33,1 % (v stálych váhach), tento sektor sapodieľal na celkovej inflácii v roku 1999 ažtakmer 65 %.

Ceny obchodovateľného sektora vzrástli o 7,6 %, čo predstavovalo nárast vyšší o 2,4percentuálnych bodov v porovnaní s ichprírastkom v predchádzajúcom roku. Poklesmedziročnej miery rastu cien tohto sektorav prvých piatich mesiacoch roka bol spôsobenýklesajúcimi cenami potravín. Vývoj výmennéhokurzu pôsobil naopak prorastovo na cenyostatných obchodovateľných tovarov, čo saprejavilo v ich vyšších medzimesačných mierachrastu cien oproti predchádzajúcim rokom.Znižovanie tempa rastu cien obchodovateľnéhosektora sa zastavilo v júni, keď po zavedenídovoznej prirážky a zmene dolnej hranice DPHsa miera rastu tohto sektora zvýšila. Za faktory,ktoré vplývali na ceny obchodovateľného sektorastabilizujúco, možno označiť nízky dopyt hlavnepo tovaroch nepotravinového charakteru. Ten bol

Vývoj spotrebiteľských cien v obchodovateľnom

a neobchodovateľnom sektore v roku 1999

0

5

10

15

20

25

30

35

40

110

120

130

140

145

150

160

medziročná zmena v % bázický index (dec. 95 = 100)

Obchodovateľný sektor - medziročná zmena

Neobchodovateľný sektor - medziročná zmena

Obchodovateľný sektor - bázický index

Neobchodovateľný sektor - bázický index

dec.jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sep. okt. nov.

115

125

155

135

26

spôsobený poklesom reálnych miezd v druhompolroku a následným nižším medziročnýmtempom rastu tržieb z maloobchodného predaja.Vzhľadom na rozsah protichodne pôsobiacichnákladových faktorov sa nízky spotrebiteľskýdopyt neprejavil v poklese cien.

Vyššia dynamika miery inflácie v neobchodo-vateľnom sektore bola spôsobená vyššímimierami inflácie v obidvoch komoditách (regu-lované ceny a trhové služby). Prudké zvýšeniemedziročného rastu nastalo v mesiacoch, keďdošlo k úpravám regulovaných cien. Rovnakoceny služieb zaznamenali najvýraznejšiemedzimesačné rasty práve v týchto mesiacoch.Slabo rozvinuté konkurenčné prostrediev sektore trhových služieb umožnilo preneseniezvýšených nákladov spojených s ichposkytovaním priamo do cien.

Ceny výrobcov

Rast cien energetických surovín, najmä ropy,uplatňovanie dovoznej prirážky a administratívneopatrenia vlády boli hlavnými faktormi, ktoréovplyvnili vývoj cien výrobcov v roku 1999.Prejavili sa najmä zrýchlenou dynamikou rastucien priemyselných výrobcov a cien stavebnýchprác. Zmiernenie dynamiky rastu zaznamenaliceny stavebných materiálov a medziročný poklescien poľnohospodárskej produkcie bol eštevýraznejší ako v roku 1998.

Zatiaľ čo sa v roku 1998 ceny komodít nasvetových trhoch (najmä ropy) vyvíjali priaznivo,

v roku 1999 sa najmä v dôsledku obmedzeniasvetovej ťažby tejto suroviny jej ceny prudkozvýšili. Obnovený rast cien ropy, ako aj opatreniavlády SR v oblasti zvýšenia spotrebných danía úpravy regulovaných cien elektrickej a tepelnejenergie boli hlavnými faktormi zrýchlenia rastucien priemyselných výrobcov najmä v druhompolroku. Zvyšovanie cien ropy sa u výrobcovpostupne premietlo do nákladov a následne docien výstupov najmä v odvetviach spraco-vateľského priemyslu s veľkým podielomspracovania ropných produktov (koksárenskýa rafinérsky priemysel). Z ďalších odvetvíspracovateľského priemyslu zaznamenali výraznýmedziročný cenový rast ceny dopravnýchzariadení (o 9,1 %) a ceny ostatnýchpriemyselných výrobkov (o 9,7 %). Mimospracovateľského priemyslu sa oproti pred-chádzajúcemu roku zvýšili ceny elektrickejenergie, plynu, pary a teplej vody (o 6,0 %). Rastzaznamenali najmä v druhom polroku vplyvomzvýšenia maximálnej ceny elektrickej energie prepodnikateľov. Minuloročnú cenovú úroveňnedosiahli ceny základných kovov a hotovýchkovových výrobkov (pokles o 0,6 %), ktoré majúnajvyššiu váhu v štruktúre cien priemyselnýchvýrobcov a pôsobili preto ako tlmiaci faktor rastucien priemyselných výrobcov.

Dlhodobo najvyššiu úroveň, ako aj tempo rastuv rámci cien výrobcov si udržiavali cenystavebných prác, ktoré sa oproti predchá-dzajúcemu roku zvýšili v priemere o 11,0 %.Výrobné ceny materiálov a výrobkovv stavebníctve vzrástli iba o 1,8 % a zaznamenalivýrazné spomalenie medziročnej dynamiky rastu(o 5,5 bodu).

Priemerný ročný cenový index

(rovnaké obdobie minulého roka = 100) 1995 1996 1997 1998 1999

Spotrebiteľské ceny 109,9 105,8 106,1 106,7 110,6

Ceny priemyselných výrobcov 109,0 104,1 104,5 103,3 103,8

Ceny stavebných prác 112,0 115,0 109,7 108,9 111,0

Ceny stavebných materiálov 112,2 107,4 107,6 107,3 101,8

Ceny poľnohospodárskych výrobkov 103,3 105,4 105,6 99,7 98,2

Deflátor HDP 109,7 104,5 106,6 105,1 106,6

Prehľad vývoja spotrebiteľských a výrobných cien

27

Ceny poľnohospodárskych výrobkov boliv priemere o 1,8 % nižšie ako v roku 1998.Pokles zaznamenali ceny živočíšnej i rastlinnejprodukcie. Počas celého roka pretrvávalaprevaha ponuky nad dopytom najmä na trhus obilím, čo sa následne prejavilo aj na poklesecien o 4,9 % (obilniny vrátane kukurice). Výraznécenové výkyvy v priebehu roka zaznamenali cenyzemiakov a ovocia.

Na poklese cien živočíšnej produkcie (o 1,2 %)sa podieľal predovšetkým pokles cien jatočnýchzvierat (bez hydiny), najmä jatočných ošípaných,ktorý bol ovplyvnený predovšetkým importombravčového mäsa. Znížili sa aj priemerné cenyjatočnej hydiny a vajec.

Deflátor HDP

Vývoj deflátora HDP bol ovplyvnený zrýchlenímrastu spotrebiteľských cien i cien priemyselnýchvýrobcov. Na medziročnej báze vzrástol o 6,6 %(v roku 1998 o 5,1 %). Najvyšší rast zaznamenaldeflátor konečnej spotreby domácností (o 9,3 %)a tvorby hrubého fixného kapitálu (o 7,6 %).

1.2. Vývoj hrubého domáceho produktu

Vývoj hrubého domáceho produktu v roku1999 bol ovplyvnený dvoma hlavnými faktormi.Prvým bolo doznievanie vplyvu nerovnovážnehovývoja ekonomiky v predchádzajúcom období,druhý predstavovali opatrenia vlády SR na

odstránenie makroekonomickej nerovnováhya stabilizáciu ekonomiky. Pôsobenie uvedenýchfaktorov sa prejavilo spomalením ekonomickéhorastu, ako aj zmenami v jeho štruktúre. Na stranetvorby pomalší rast HDP zapríčinil predovšetkýmpokles dynamiky rastu pridanej hodnotyv trhových službách a prudký prepad tvorbypridanej hodnoty v stavebníctve, na stranepoužitia HDP bol hlavným dôvodom poklesvnútorného dopytu, spôsobený najmä výraznýmznížením tvorby hrubého fixného kapitálu.

Postupná stabilizácia ekonomiky sa na jednejstrane prejavila pomalším tempom rastuagregátneho dopytu i agregátnej ponuky, nadruhej strane viedla k zníženiu deficituzahraničného obchodu a k vyváženejšiemuvzťahu medzi domácim dopytom a domácouponukou. Zlepšenie relácií jednotlivých zložiekHDP bolo dosiahnuté predovšetkýmobmedzením domáceho dopytu, s následnýmpremietnutím do vývoja domácej i zahraničnejponuky. Pokles domáceho dopytu mal zanásledok zníženie jeho podielu na agregátnomdopyte na 58,8 %. Podiel domácej ponuky(vytvoreného HDP) na agregátnej ponukedosiahol 58,5 % a bol o 1,1 percentuálnehobodu vyšší ako v predchádzajúcom roku.

Agregátna ponuka

Rozhodujúci vplyv na tvorbu HDP mala pridanáhodnota, ktorá v roku 1999 reálne vzrástla o 2,1 %, pri poklese hrubej produkcie o 1,0 %a medzispotreby o 2,9 %.

mld. Sk 1/ podiel v %

1997 1998 1999 1997 1998 1999

Agregátna ponuka 1 002,2 1 067,8 1 068,3 100,0 100,0 100,0

domáca ponuka (HDP) 586,8 612,7 624,5 58,6 57,4 58,5

zahraničná ponuka (dovoz tovarov a služieb) 415,4 455,1 443,8 41,4 42,6 41,5

Agregátny dopyt 1 002,2 1 067,8 1 068,3 100,0 100,0 100,0

domáci dopyt 631,2 656,9 628,6 63,0 61,5 58,8

zahraničný dopyt (vývoz tovarov a služieb) 371,0 410,9 439,7 37,0 38,5 41,2

Vývoj agregátnej ponuky a dopytu

1/ stále ceny roku 1995

28

Z údajov uvedených v tabuľke vyplýva, žev roku 1999 sa zlepšilo zhodnocovaniemateriálových, pracovných i kapitálových vstupovv produkcii tovarov a služieb. Dokumentuje topodiel medzispotreby na hrubej produkcii, ktorýdosiahol v stálych cenách 60,4 %(v predchádzajúcom roku 61,6 %). Najvyššípodiel medzispotreby na hrubej produkcii malipritom odvetvia trhových výrobkov (pôdohospo-dárstvo, priemysel, stavebníctvo), čo možno daťdo súvislosti najmä s nižšou váhou sofistiko-vaných výrob v priemyselnej výrobe.

V tvorbe pridanej hodnoty podľa odvetví došlooproti predchádzajúcemu roku vplyvom vývoja

domáceho i zahraničného dopytu k viacerýmzmenám. Podstatné zrýchlenie rastu dosiahla ibapridaná hodnota v priemysle, hlavne v dôsledkudynamického rastu v odvetví výroba a rozvodelektriny, plynu a vody a v ťažbe nerastnýchsurovín. Zvýšila sa aj tvorba pridanej hodnotyv pôdohospodárstve. Pridaná hodnota v trhovýchslužbách rástla pomalšie ako v roku 1998, čopodstatnou mierou ovplyvnilo nižší prírastokHDP. V dôsledku výrazného utlmenia dopytu postavebných prácach dosiahla oprotipredchádzajúcemu roku najväčší pokles (o 30,4 %) pridaná hodnota v stavebníctve.Nižšia bola tiež tvorba pridanej hodnotyv netrhových službách.

1997 1998 1999 index index

1998/97 1999/98

Hrubá produkcia 1 458,9 1 511,5 1 496,2 103,6 99,0

Medzispotreba 904,8 931,4 904,1 102,9 97,1

Pridaná hodnota 554,1 580,1 592,1 104,7 102,1

Ostatné 1/ 32,7 32,6 32,4 99,9 99,3

HDP 586,8 612,7 624,5 104,4 101,9

Tvorba hrubého domáceho produktu (mld. Sk, stále ceny roku 1995)

1/ daň z pridanej hodnoty, dane z dovozu, imputovaná produkcia bankových služieb

Vývoj reálneho HDP

0

100

200

300

400

500

600

700

1993-4

-2

0

2

4

6

8

1994 1995 1996 1997 1999

Objem v mld. Sk, s.c. 1995 Medziročná zmena v %

[ mld. Sk ] [ % ]

1998

29

Poľnohospodárstvo

Na tvorbe pridanej hodnoty v pôdohospo-dárstve sa poľnohospodárstvo podieľalo 88,9 %.V odvetví poľnohospodárstva bola v roku 1999vytvorená pridaná hodnota v objeme 27,1 mld. Sk pri jej medziročnom raste o 5,1 %,v stálych cenách. Podiel odvetvia na tvorbe HDPvšak zostal takmer na úrovni predchádzajúcehoroka a predstavoval 4,3 %.

Subjekty zaoberajúce sa predajom poľno-hospodárskych výrobkov zaznamenali rast tržiebv stálych cenách o 2 %. Ovplyvnil to predo-všetkým rast tržieb za predaj rastlinných výrobkovo 11,8 %. Tržby za predaj živočíšnych výrobkovpoklesli oproti predchádzajúcemu roku o 2,5 %.V objemovom vyjadrení výrazne vzrástol predajolejnín (o 58,2 %). Predaj ostatných komodítzaznamenal len mierny nárast pri medziročnompoklese predaja zemiakov o 16,1 %.

Úroda všetkých hlavných druhov plodínv obilninách (s výnimkou kukurice), olejninácha zelenine zaznamenala značný medziročnýpokles. Najvýraznejší pokles bol vykázanýv produkcii pšenice, jačmeňa a zemiakov.Zníženie úrody bolo spôsobené nižšími osevnýmiplochami, extrémne vlhkým počasím, záplavamia podmáčanou pôdou pri zakladaní úrody,poklesom kvality osív a sadiva a znížením dávokpriemyselných hnojív a objemu aplikácie

chemickej ochrany. Medziročný poklesv produkcii a predaji vykázali všetky druhyživočíšnych výrobkov s výnimkou jatočnej hydiny.Vývoj živočíšnej produkcie však zaznamenalv roku 1999 zmiernenie klesajúceho trenduvývoja oproti predchádzajúcim rokom.

Podľa predbežných výsledkov zaznamenalov roku 1999 poľnohospodárstvo stratu približne2 mld. Sk, pričom stratových bolo viac ako 40 %organizácií. Medziročne sa hospodárskyvýsledok poľnohospodárskej výroby zhoršilo viac ako 650 mil. Sk. Pretrvávajúca nepriazniváekonomická situácia poľnohospodárskychpodnikov bola spôsobená viacerými faktormi.Jedným z faktorov boli zvýšené náklady prizakladaní úrody z dôvodu extrémne nepria-znivého počasia. Hospodárenie poľno-hospodárskych podnikov výrazne negatívneovplyvňuje v posledných desiatich rokochpokračujúce roztváranie nožníc medzi cenamivstupov a výstupov v neprospech odvetvia, ktorépodľa prepočtov Ministerstva pôdohospodárstvaSR (MP SR) každoročne odčerpáva z odvetvia1,3 až 1,5 mld. Sk. Ceny poľnohospodárskychproduktov oproti roku 1998 poklesli v priemereo 1,8 % pri pokračujúcom raste cien všetkýchvstupov.

Nepriaznivé poveternostné podmienkya nedostatok finančných zdrojov spôsobili nižšiuúrodu rozhodujúcich druhov plodín a pretrvá-vajúci pokles počtu hospodárskych zvierat, čo

1997 1998 1999 index index

1998/97 1999/98

HDP 586,8 612,7 624,5 104,4 101,9

Pôdohospodárstvo 28,8 28,5 30,4 99,1 106,6

Priemysel 171,0 172,5 186,1 100,9 107,9

z toho priemyselná výroba 143,1 149,9 153,5 104,8 102,4

Stavebníctvo 27,3 25,3 17,6 92,6 69,6

Trhové služby 252,4 275,6 280,8 109,2 101,9

z toho obchod 126,7 133,5 133,1 105,4 99,6

doprava 33,8 36,6 35,9 108,4 98,0

Netrhové služby 74,6 78,2 77,0 104,8 98,5

Ostatné 1/ 32,7 32,6 32,4 99,9 99,3

Hrubý domáci produkt podľa odvetví (mld. Sk, stále ceny roku 1995)

1/ daň z pridanej hodnoty, dane z dovozu, imputovaná produkcia bankových služieb

30

spätne nepriaznivo ovplyvnilo tržby a hospo-dárske výsledky podnikov.

Saldo zahraničnoobchodnej bilancie obchodus agropotravinárskymi komoditami bolo zápornévo výške 15,2 mld. Sk, teda približne na úrovnipredchádzajúceho roka. Z uvedeného objemupredstavovali tzv. nahraditeľné komodity (podľapredbežných údajov MP SR) 41 %, resp. 6,25 mld. Sk. Značný podiel na dovozenahraditeľných komodít mali mliečne výrobky,liehoviny, ovocie stredného pásma, ale i tradičnéslovenské produkty ako kapusta, koreňovázelenina alebo zemiaky. Dovoz živých ošípanýcha bravčového mäsa (rovnako ako v roku 1998)výrazne prevyšoval ich vývoz. Najlepšie výsledkyvo vývozných komoditách boli dosiahnuté vovývoze syrov, olejnín a sladu.

Priemysel

Produkcia v priemysle, hodnotená podľaindexu priemyselnej produkcie, bola v roku 1999o 3,4 % nižšia ako v roku 1998. Na vývoj tohtoukazovateľa vplýval najmä výrazný pokles v 1. štvrťroku (o 8,0 %), ktorý sa postupnezmierňoval, pričom vo 4. štvrťroku už došlok obnove rastu priemyselnej produkcie (o 1,0 %).

Index priemyselnej produkcie vychádza zoštatistiky produkcie priemyselných výrobkova má charakter indexu fyzického objemu. Jehovýpočet je založený na zmene objemu vybranýchvýrobkov a na dvojstupňovom váhovom systéme.Index charakterizuje zmenu priemyselnejprodukcie v mesiaci vo vzťahu k priemernémumesiacu bázického roka. Bázickým obdobímindexu priemyselnej produkcie za rok 1999 jepriemerný mesiac roku 1998.

Celoročný pokles priemyselnej produkcieovplyvnila nižšia produkcia v spracovateľskompriemysle (o 5,3 %), zatiaľ čo produkcia v ťažbenerastných surovín a vo výrobe a rozvodeelektriny, plynu a vody rástla. V rámcispracovateľského priemyslu zaznamenala

najvýraznejší pokles výroba výrobkov z gumya plastov, odvetvie spracovania dreva a výrobyvýrobkov z dreva a odvetvie výroby kovova výrobkov z kovov. Vyššiu produkciu ako v roku1998 dosiahlo iba odvetvie výroby celulózy,papiera a výrobkov z papiera vrátanevydavateľstva a tlače, odvetvie spracovania kožea výroby kožených výrobkov a výroba dopravnýchprostriedkov. Mierne sa zvýšila aj produkciapotravín, nápojov a spracovanie tabaku.

Situáciu v priemysle možno hodnotiť aj nazáklade vývoja tržieb z priemyselnej činnosti.Tržby z priemyselnej činnosti, na rozdiel odpriemyselnej produkcie, rástli počas celéhoroka. V priemere za rok 1999 dosiahli reálnymedziročný rast o 4,2 %, predovšetkýmv súvislosti s vyššími tržbami vo výrobe a rozvodeelektriny, plynu a vody (rast o 11,5 %). Vyššie boliaj tržby v spracovateľskom priemysle (o 3,8 %),kde dynamický rast dosiahli hlavne tržby v odvetvíspracovania kože a výroby kožených výrobkova v odvetví spracovania dreva a výroby výrobkovz dreva.

Stavebníctvo

Tendencia poklesu stavebnej produkcie,prejavujúca sa od septembra 1998, pokračovalaaj v roku 1999, s miernym zmierňovaním tempapoklesu ku koncu roka. Z objemového hľadiskadosiahla stavebná produkcia iba necelých 82 % z produkcie predchádzajúceho roka,predovšetkým v súvislosti s nižším objemomnovej výstavby, rekonštrukcie a modernizáciea nižšou tuzemskou a zahraničnou produkciou.Ako vyplýva z prieskumov v stavebnýchorganizáciách, hlavnými bariérami rastuprodukcie bolo problematické získavaniebankových úverov a ich vysoká cena, ako aj nízkydopyt po stavebných prácach.

Pokles stavebnej produkcie mal nepriaznivýdopad na vývoj pridanej hodnoty v odvetví.Tvorba pridanej hodnoty v stavebníctve od roku1997 sústavne klesá a v roku 1999 sa

31

v medziročnom porovnaní znížila v stálychcenách takmer o tretinu. Následne na to klesolpodiel odvetvia na HDP zo 4,1 % v roku 1998 na2,8 % v roku 1999.

Služby

Podiel služieb na tvorbe HDP zaznamenal poprvý raz od roku 1995 medziročný pokles (o 0,5 percentuálneho bodu). Trhové službydosiahli reálny medziročný rast pridanej hodnotyo 1,9 % a objem pridanej hodnoty v netrhovýchslužbách medziročne poklesol v stálych cenácho 1,5 %. Najväčší podiel na tvorbe HDP sinapriek miernemu poklesu zachoval maloobchod.

Tržby za maloobchodný predaj v stálychcenách vzrástli o 5,4 %. Tempo rastu bolo o 2,8bodu nižšie ako v roku 1998. Spomaľovanie jehodynamiky sa prejavilo v druhej polovici roka poprijatí vládnych úsporných opatrení. Výraznádynamika rastu tržieb bola dosiahnutá pri predajimotorových vozidiel, pohonných látoka farmaceutických a kozmetických tovarov. Rasttržieb za predaj pohonných látok bol v značnejmiere ovplyvnený rastom ich cien. Medziročnýpokles tržieb (asi o 3 %) zaznamenalmaloobchod s potravinami, čo bolo ovplyvnenépoklesom reálnych miezd i poklesomzamestnanosti. Zníženú kúpyschopnosťobyvateľstva potvrdzoval dynamický medziročnýrast tržieb za predaj použitého tovaru.

Tržby ubytovacích zariadení cestovného ruchuboli oproti roku 1998 vyššie v bežných cenácho 10 %. Značný, takmer dvadsaťpercentnýpokles tržieb zaznamenali hotely a reštaurácie.

Tržby dopravných organizácií za prepravutovaru a osôb dosiahli medziročný rast o 8,4 %(v bežných cenách). Tržby za nákladnú dopravuvzrástli oproti roku 1998 o 7,4 % a predstavovaliviac ako 75 % z celkových tržieb. Rast tržiebzaznamenala najmä cestná nákladná doprava.Pokles výkonnosti ekonomiky sa prejavilv pokračujúcom medziročnom poklese objemu

prepraveného tovaru o viac ako 11 %. Napriekpretrvávajúcemu poklesu počtu prepravenýchosôb (o 3,5 %) vzrástli tržby osobnej dopravyo 12,1 %, najmä vplyvom rastu cien cestovného.

Pošta a telekomunikácie dosiahli oproti roku1998 vyššie tržby o 15,2 % (v bežných cenách).Viac ako 85 % z celkových tržieb tvorili tržby zatelekomunikačné činnosti. Pokračoval rast počtubytových telefónnych staníc (o 9,1 %) a aktívnychmobilných telefónov (o 34,1 %). V poštovýchčinnostiach najdynamickejšie rástol početpodaných expresných zásielok a počet vkladovv rámci peňažných služieb pre Poštovú banku.

Tržby za ostatné trhové služby boli v stálychcenách na úrovni predchádzajúceho roka.Najdynamickejší medziročný nárast tržiebdosiahli služby zamerané na prenájom strojova zariadení, prenájom automobilov, softvérovéporadenstvo, pátracie a ochranné službya podnikateľské poradenstvo. Výrazný poklesoproti predchádzajúcemu roku zaznamenaliarchitektonické služby, počítačové spracovanieúdajov, geologický prieskum a ostatnéobchodné činnosti.

Mzdy a produktivita práce

Priemerná nominálna mzda zamestnancahospodárstva SR dosiahla v roku 1999, podľaúdajov Štatistického úradu SR, 10 728 Sk.Medziročne vzrástla o 7,2 %, pri rovnomernomraste vo všetkých štvrťrokoch.

Dynamika rastu nominálnych miezd sa oprotiroku 1998 spomalila o 2,4 percentuálnychbodov. Nižší rast zaznamenali všetky odvetviahospodárstva okrem hotelov a reštaurácií,v odvetví stavebníctva nominálne mzdy poklesli.Najnižší prírastok priemerných nominálnychmiezd na zamestnanca bol v odvetviachrozpočtovej a príspevkovej sféry - v zdravotníctve0,1 % a školstve 2,6 %. Mzdy vo verejnej správe,obrane a povinnom sociálnom zabezpečenívzrástli o 5,2 %. Z podnikateľskej sféry

32

zaznamenalo najnižší prírastok miezdpeňažníctvo a poisťovníctvo (3,5 %).

Reálna mzda súhrnne za hospodárstvo SRpoklesla (po prvý raz od roku 1993) o 3,1 %.Pokles reálnych miezd oproti roku 1998 bolspôsobený okrem nižšej dynamiky rastunominálnych miezd predovšetkým vyšším rastompriemerných spotrebiteľských cien, ktorýchdynamika sa medziročne zvýšila o 3,9percentuálnych bodov.

Pozitívnym javom bol rast produktivity prácez reálneho hrubého domáceho produktu, ktoráv prepočte na zamestnanca národnéhohospodárstva vzrástla medziročne o 4,2 % pripoklese dynamiky rastu o 0,7 percentuálnehobodu. Vývoj produktivity práce bol ovplyvnený najednej strane spomaľujúcou sa dynamikou rastureálneho HDP, na druhej strane rýchlejšímpoklesom zamestnanosti (z 0,4 % v roku 1998na 2,2 % v roku 1999).

Rast produktivity práce pri súčasnom poklesereálnych miezd znamenal tak zvýšenie predstihurastu produktivity práce pred vývojom reálnychmiezd z 2,2 percentuálnych bodov v roku 1998na 7,3 percentuálnych bodov. Najviac sa toprejavilo v 4. štvrťroku, keď pri raste produktivitypráce o 5,4 % poklesli reálne mzdy o 5,9 %.

Pokles zamestnanosti pri raste HDPsignalizoval znižovanie prezamestnanosti. Tátoskutočnosť sa pozitívne odrazila v zlepšeníhospodárenia organizácií a vytvárala priestor prerast konkurencieschopnosti slovenskejekonomiky. Na druhej strane prudký pokleszamestnanosti pri nedostatočnej tvorbe novýchpracovných príležitostí sa prejavil na rastenezamestnanosti.

Zamestnanosť a nezamestnanosť

Pre trh práce v SR bolo už druhý rok po sebecharakteristické znižovanie dopytu po pracovnejsile. Prejavilo sa to v značnom poklesezamestnanosti a vysokom raste nezamestna-nosti. V priemere bolo v hospodárstve SR v roku1999 zamestnaných 1 988,2 tis. osôb, čo bolotakmer o 44 tis. osôb (2,2 %) menej akov predchádzajúcom roku.

Znižovanie zamestnanosti zaznamenávanépočas celého roka vyvrcholilo v 4. štvrťroku, keďzamestnanosť medziročne poklesla o 2,9 %, t.j.o 58,6 tis. osôb (najvyšší pokles od 1. štvrťroka1994).

Index rovnaké obdobie m.r. = 100

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

Produktivita práce z HDP b.c. 111,7 121,5 114,8 110,5 113,3 110,2 111,0

na zamestnanca NH s.c.1/ 96,3 106,8 104,6 105,7 106,3 104,9 104,2

Priemerná mesačná mzda nom. 118,4 117,0 114,3 113,3 113,1 109,6 107,2

zamestnanca NH reál. 96,4 103,2 104,0 107,1 106,6 102,7 96,9

Počet zamestnancov v NH 99,9 98,2 102,2 100,8 100,2 99,6 97,8

1/ stále ceny: priemer roka 1995 = 100

Vývoj produktivity práce, miezd a zamestnanosti v národnom hospodárstve

1997 1998 1999

1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q.

Priemerná mesačná

nominálna mzda 114,9 114,5 113,2 110,8 110,8 110,4 108,8 108,4 107,2 107,4 107,3 107,3

Priemerná mesačná

reálna mzda 108,4 107,7 106,8 104,3 103,3 102,8 102,4 102,4 100,3 100,5 94,0 94,1

Spomaľovanie rastu, resp. pokles reálnych miezd (index rovnaké obdobie m. r. = 100)

33

Pokles celkovej zamestnanosti bol spôsobenýúbytkom pracovných miest vo väčšine odvetví.Najväčší pokles zamestnanosti bol v pôdo-hospodárstve (o 14,0 %) a v stavebníctve (o 9,5 %). V rozhodujúcich produkčnýchodvetviach (priemysel, stavebníctvo a pôdo-hospodárstvo) sa znížil počet zamestnancov ažo 54,8 tis. osôb. Naproti tomu sa na zvýšeniezamestnanosti vytvorilo len 17,5 tis. pracovnýchpríležitostí (prevažne v obchode, opravárenskýchčinnostiach a hotelových a reštauračnýchslužbách).

Pokles zamestnanosti sa vo veľkej miereodrazil na vývoji nezamestnanosti. Ku koncudecembra 1999 dosiahol absolútny početevidovaných nezamestnaných (podľa evidencieNárodného úradu práce) 535,2 tis. osôb, čobolo o 25 % viac ako v rovnakom obdobípredchádzajúceho roka. Miera nezamestnanostiz disponibilného počtu evidovaných neza-mestnaných ku koncu roka predstavovala až 19,2 %.

V priemere sa počet evidovaných neza-mestnaných medziročne zvýšil o 105,7 tis. osôb.Najväčší prírastok nezamestnaných osôb bolzaznamenaný v júli a auguste, keď početnezamestnaných presiahol 500 tis. osôb.

Z územného hľadiska pretrvávala v mierenezamestnanosti naďalej vysoká regionálnadiferenciácia. Rozdiel medzi najvyššou mierounezamestnanosti (Rimavská Sobota - 37,4 %)a najnižšou (Bratislava IV - 4,2 %) dosiaholv decembri viac ako 33 percentuálnych bodov.Počet okresov s vyššou mierou nezamestnanostiako 20 % sa zvýšil z 25 v roku 1998 na 39,pričom až 10 okresov vykázalo vyššiu mierunezamestnanosti ako 30 %.

Problémy reštrukturalizácie mikrosféry saprejavili v nedostatočnej tvorbe pracovnýchpríležitostí, keď počet voľných pracovných miestpoklesol z januárových 11 167 na 5 709v decembri. Počet nezamestnaných pripa-dajúcich na jedno voľné pracovné miesto sa takzvýšil v priemere za hospodárstvo SR zo 41 na

94. Regióny s najvyššou nezamestnanosťouvšak dosiahli oveľa nepriaznivejšie hodnoty.

Súhrnne možno konštatovať, že negatívny vývojnezamestnanosti v roku 1999 bol ovplyvnenýpredovšetkým:- rekordným poklesom zamestnanosti spojeným

so znižovaním prezamestnanosti, ale tiežs likvidáciou neefektívnych podnikateľskýchsubjektov a "živorením" finančne poddimen-zovaných a nekonsolidovaných podnikov,

- nedostatočnou tvorbou nových pracovnýchpríležitostí,

- demografickým vývojom spojeným sozvýšeným prírastkom ekonomicky aktívnychosôb na trhu práce (silné populačné ročníky70-tych rokov),

- systémom sociálnej podpory a podporyv nezamestnanosti nedostatočne motivujúcimzamestnať sa a nedostatočne zabraňujúcimtzv. práci načierno.

Vysoký rast nezamestnanosti a pokleszamestnanosti sa odrazil i na výdavkochNárodného úradu práce (NÚP).

Podľa predbežných údajov NÚP vzrástlivýdavky na podporu v nezamestnanosti preevidovaných nezamestnaných medziročneo 35,9 % (na 5,3 mld. Sk) a na odvody nazdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenieza uchádzačov o zamestnanie poberajúcichpodporu v nezamestnanosti o 25,0 % (na 1,95 mld. Sk). Výdavky na aktívnu politikutrhu práce v dôsledku nedostatku zdrojovnaopak medziročne poklesli o 79,2 % (na 0,47 mld. Sk) a tvorili len 6,1 % celkovýchúhrad.

V súvislosti s rastom nezamestnanostia štruktúrou nezamestnaných, v ktorej prevlá-dali dlhodobo nezamestnaní, prudký rastzaznamenali aj dávky a služby sociálnej pomoci,ktoré sa medziročne zvýšili o 39,1 % a dosiahli15,67 mld. Sk.

Nezamestnanosť sa stala svojím rozsahom,štruktúrou nezamestnaných (rast počtu dlho-

34

dobo nezamestnaných a nezamestnanýchs nižším stupňom vzdelania), územnoukoncentráciou a v neposlednom rade ajdopadom na výdavkovú časť štátneho rozpočtu,vážnym hospodárskym i sociálnym problémomSR aj pre nasledujúce obdobia.

Agregátny dopyt

Podstatnou zmenou vo vývoji agregátnehodopytu oproti predchádzajúcim rokom bolaskutočnosť, že na jeho raste sa podieľal výlučnevývoz tovarov a služieb.

Čistý vývoz

Vývoz tovarov a služieb bol v roku 1999rozhodujúcim faktorom, stimulujúcim výkonnosťslovenskej ekonomiky. Jeho rast o 7,0 %v stálych cenách súvisel okrem iných faktorov ajs relatívne priaznivo sa vyvíjajúcim zahraničnýmdopytom našich najväčších obchodných

partnerov, ku ktorým patria krajiny Európskejúnie a Česká republika. V štruktúre vývozutovarov možno pozorovať určitý posun k vývozukomodít s vyššou pridanou hodnotou - oprotiroku 1998 sa vyviezlo viac tovaru hlavnev triedach stroje, prístroje, elektrické zariadenia,prístroje na záznam a reprodukciu obrazua zvuku, vozidlá, lietadlá, plavidlá a dopravnézariadenia, ale aj nerastné výrobky.

Dovoz tovarov a služieb klesol medziročnev stálych cenách o 2,5 %. Hlavnou príčinou tohtopoklesu bol nižší domáci dopyt po spotrebnýchtovaroch a investíciách, čo bolo umocnenézavedením dovoznej prirážky v júni 1999.Z tovarového hľadiska sa na znížení dovozupodieľal najväčšou mierou nižší dovoz komodítv triedach vozidlá, lietadlá, plavidlá a dopravnézariadenia a základné kovy a výrobky zozákladných kovov.

Rast vývozu a pokles dovozu mal za následokvýrazné zníženie deficitu zahraničného obchodutovarov a služieb - v porovnaní s vlaňajškomklesol o 40,1 mld. Sk na -4,1 mld. Sk v stálychcenách, čo predstavovalo -0,7 % HDP.

Vývoj dopytu

200

300

400

500

600

700

800

900

1 000

1 100

1993 1994 1995 1996 1997 1999

[ mld. Sk, s.c. 1995 ]

Agregátny dopyt Domáci dopyt Zahraničný dopyt

1998

35

Domáci dopyt

Domáci dopyt zaznamenal po dlhšom obdobípokles (prvýkrát od roku 1994), keď samedziročne znížil v stálych cenách o 4,3 %. Jehoznižovanie sa prejavovalo už od začiatku roka,s hlbším prepadom najmä v druhom polroku.Z vývoja štruktúry domáceho dopytu a jehorozloženia v jednotlivých štvrťrokoch je zrejmé,že na jeho pokles pôsobili viaceré faktory.Zníženie domáceho dopytu najviac ovplyvnilprudký prepad tvorby hrubého fixného kapitálu,s hlbším poklesom v druhej polovici roka. Poklesv tomto období zaznamenala aj konečnáspotreba domácností, čo malo za následokvýrazné spomalenie jej rastu za celý rok.

Prepad tvorby hrubého fixného kapitáluprestavoval v stálych cenách 18,2 %. Tátoskutočnosť sa premietla v medziročnom zníženíreálnej miery fixných investícií až o 8,1percentuálnych bodov na 32,9 %. Miera hrubýchinvestícií dosiahla v stálych cenách 31,2 %,pričom vplyvom poklesu stavu zásob (o 10,6 mld. Sk) bola nižšia ako miera fixnýchinvestícií. Vo vzťahu k vývoju domácich úspormožno dosiahnutú mieru investovania hodnotiťako udržateľnú, znižujúcu nároky na finančnékrytie investícií zahraničnými úsporami.

Zníženie investičného dopytu sa prejavilov strojových i stavebných investíciách, keď ichmedziročný pokles dosiahol 11 %, resp. 16 %.V rámci skupiny stroje a zariadenia rástlo

Hrubý domáci produkt podľa použitia (mld. Sk, stále ceny roku 1995)

1997 1998 1999

stále ceny roku 1995

Miera úspor 1/ 28,9 29,5 30,6

Miera hrubých investícií 2/ 36,5 36,7 31,2

Miera fixných investícií 3/ 38,6 41,0 32,9

Miera krytia investícií úsporami 4/ 79,3 80,4 97,9

bežné ceny

Miera úspor 1/ 28,4 28,2 28,7

Miera hrubých investícií 2/ 38,7 39,4 33,8

Miera fixných investícií 3/ 38,6 40,8 33,0

Miera krytia investícií úsporami 4/ 73,3 71,7 84,91/ podiel hrubých domácich úspor (HDP mínus konečná spotreba spolu) na HDP2/ podiel tvorby hrubého kapitálu na HDP3/ podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP4/ pomer hrubých domácich úspor a hrubých investícií

Vývoj investícií a úspor (%)

1997 1998 1999 index index

1998/97 1999/98

HDP 586,8 612,7 624,5 104,4 101,9

Domáci dopyt 631,2 656,9 628,6 104,1 95,7

v tom konečná spotreba spolu 417,2 431,8 433,7 103,5 100,4

domácnosti 287,1 301,3 302,7 104,9 100,5

neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 2,4 2,6 2,7 108,3 103,8

štátna správa 127,7 127,9 128,3 100,2 100,3

Tvorba hrubého kapitálu 214,0 225,1 194,9 105,2 86,6

tvorba hrubého fixného kapitálu 226,4 251,2 205,5 111,0 81,8

zmena stavu zásob -12,4 -26,1 -10,6 - -

Čistý vývoz -44,4 -44,2 -4,1 - -

vývoz výrobkov a služieb 371,0 410,9 439,7 110,8 107,0

dovoz výrobkov a služieb 415,4 455,1 443,8 109,6 97,5

36

obstaranie dopravných prostriedkov, inventárua drobného a ostatného hmotného investičnéhomajetku. Nepriaznivo sa vyvíjali investície dostrojov, prístrojov a zariadení, ktoré sa znížilitakmer o 16 %.

Zo sektorového hľadiska zaznamenal najväčšípokles investičný dopyt nefinančných orga-nizácií, ktorý sa na celkových obstaranýchinvestíciách podieľal 66,1 % (v predchádzajúcomroku 70,3 %). V nefinančných organizáciáchs 20 a viac zamestnancami klesli investícietakmer vo všetkých odvetviach s výnimkoupriemyselnej výroby a obchodu. Obstaranéinvestície priemyselnej výroby sa zvýšili lenmierne (o 1,8 %, v bežných cenách), pričomvýznamnejší rast dosiahli investície do výrobydopravných prostriedkov, ostatných nekovovýchminerálnych výrobkov, elektrických a optickýchzariadení a do výroby výrobkov z gumy a plastov.

Prepad investícií nefinančných organizáciísúvisel so zložitou finančnou situáciou podni-kového sektora, ako aj so sťaženými podmien-kami pre získanie domácich i zahraničnýchúverov. Táto skutočnosť sa premietla najmä dovývoja obstaraných investícií najväčších podnikov(1 000 a viac zamestnancov), ktoré klesliv bežných cenách medziročne o 29 %a v stredných podnikoch (s počtom zamest-nancov od 50 do 249 a od 250 do 499zamestnancov).

Investičný dopyt vládneho sektora sa podľaúdajov o obstaraných investíciách znížilv bežných cenách o 6,8 %. Bolo to predovšetkýmdôsledkom reštrikcie výdavkov štátu na investíciedo infraštruktúry, ktoré sa v predchádzajúcichrokoch financovali najmä zo zahraničnýchpôžičiek. Mierny rast, približne 3 %, zazname-nalo obstarávanie investícií vo finančnomsektore, kde sa zvýšili hlavne investície do budova stavieb. Rovnakým tempom rástlo ajobstarávanie investícií v sektore domácností.

Konečná spotreba štátnej správy (výdavky najej činnosť a na služby, ktoré spotrebúvaspoločnosť ako celok) vzrástla v stálych cenácho 0,3 %. Uvedený rast i jej relatívne malá váha

v celkových výdavkoch spôsobili, že nepatrilak rozhodujúcim faktorom vplývajúcim nadynamiku rastu HDP.

V poklese domáceho dopytu sa popriinvestičnom dopyte premietol pomalší rastkonečnej spotreby domácností, ktorý dosiahol0,5 %. V porovnaní s rokom 1998 bol nižší o 2,9percentuálnych bodov. Spotreba domácnostípritom zaznamenala v priebehu rokanerovnomerný vývoj. Ak v prvom polrokudosahovala rast o 2,7 %, v druhom polroku saznížila o 1,7 %. Táto skutočnosť súviselas vývojom zamestnanosti, ale najmä opatreniamina ozdravenie slovenskej ekonomiky, ktoré sapremietli vo výraznom prepade reálnych miezdv druhej polovici roka.

Nižšia dynamika rastu nominálnych miezd,vyššia miera inflácie, výrazný pokleszamestnanosti a rekordný rast nezamestnanostisa prejavili aj na vývoji a štruktúre príjmova výdavkov domácností.

Podľa predbežných údajov ŠÚ SR vzrástlibežné príjmy domácností oproti roku 1998 o 7,9 % a bežné výdavky o 2,5 %.

Tempo medziročného rastu bežných príjmovbolo len o 0,2 percentuálneho bodu rýchlejšieako v predchádzajúcom roku. Zmenila sa všakdynamika základných zložiek príjmov. Priaznivejšíako pred rokom bol iba vývoj hrubéhoprevádzkového prebytku (zmiešaný príjem zozamestnania a podnikania vrátane ziskuu živnostníkov) s medziročným rastom o 15,7 %oproti vlaňajšiemu poklesu o 6,3 %. Rastostatných zložiek príjmov bol pomalší ako predrokom.

Absolútne sa bežné príjmy domácnostímedziročne zvýšili o 45 mld. Sk (vlani o 41 mld. Sk). Podiel jednotlivých zložiek príjmovna vykázanom prírastku sa však zásadne zmenil.Kým v roku 1998 tvorili z prírastku bežnýchpríjmov odmeny zamestnancov takmer 58 %,v roku 1999 ich podiel poklesol na 25,8 %.Naopak, podiel hrubého prevádzkového

37

prebytku, ktorý v roku 1998 znižoval prírastokbežných príjmov o 15,4 % sa v roku 1999 zvýšiltakmer na 33 %. Podiel dôchodkov z vlastníctvaa podnikania (úroky, dividendy, dôchodkyz prenájmu pôdy a pod.) sa na prírastkuz bežných príjmov znížil z 20,5 % na 13,0 %. Voväzbe na rast nezamestnanosti sa podiel príjmovz podpory v nezamestnanosti a ostatných dávoksociálneho zabezpečenia na prírastku bežnýchpríjmov zvýšil zo 7,8 % v roku 1998 na 13,1 %.

Bežné výdavky domácností (nie sú určené nabežnú spotrebu, ale len na úhrady inýmsektorom) vzrástli oproti roku 1998 o 2,5 %. Narozdiel od bežných príjmov bolo tempo rastubežných výdavkov o 10 percentuálnych bodovpomalšie ako pred rokom. Spomalenie sapremietlo do všetkých základných zložiek

výdavkov. Najväčšou mierou bol vývoj ovplyvnenýznížením rastu jednostranných bežnýchtransferov (JBT) z 8,3 % na 2,5 %, ktorých váhový podiel na bežných výdavkoch predsta-voval až 88,5 %. V rámci nich zaznamenalipríspevky do fondov zamestnanosti, dôchodko-vého zabezpečenia a nemocenského poistenia(takmer 70 % JBT) platené zamestnávateľmi,zamestnancami a ostatnými platiteľmi zníženiedynamiky rastu zo 7,8 % na 1,1 % (absolútne saprírastok znížil zo 7,3 mld. Sk v roku 1998 na 1,0 mld. Sk). Obdobne pri dani z príjmufyzických osôb do štátneho rozpočtu (takmer 20 % JBT) znamenal pokles dynamiky zo 14,5 %na 3,5 % zníženie prírastku z 3,8 mld. Sk na 1 mld. Sk. Pokles rastu oboch položiek priamosúvisel s poklesom zamestnanosti a zníženímrastu príjmov zo zárobkovej činnosti.

1997 1998 1999

mld. Sk index m.r.=100 mld. Sk index m.r.=100 mld. Sk index m.r.=100

Odmeny zamestnancov 302,2 111,5 325,8 107,8 337,4 103,5

z toho: hrubé mzdy a platy 233,2 112,3 252,4 108,2 263,3 104,3

Hrubý prevádzkový prebytok 100,6 113,2 94,3 93,7 109,1 115,7

Dôchodky z vlastníctva a podnikania 22,9 107,5 31,3 136,9 37,2 118,9

Transakcie príhodového poistenia 4,5 100 6,7 150,4 7,2 107,5

Jednostranné bežné transfery príjmové 98,3 110,9 111,1 113,1 123,3 110,9

z toho: dávky dôchodkového zabezpečenia 52,5 - 58,5 111,4 63,5 108,7

dávky nemocenského poistenia 22,7 - 24,8 109,1 24,6 99,4

podpora v nezamestnanosti evid.nezamestnaných 2,8 - 3,9 140,1 5,3 135,9

ostatné dávky sociálneho zabezpečenia 10,5 - 12,6 120,3 17,1 135,7

Sociálne dávky spolu 88,5 111,7 99,8 112,7 110,5 110,7

Bežné príjmy spolu 528,3 111,4 569,2 107,7 614,2 107,9

Dôchodky z vlastníctva a podnikania 4,3 78,2 5,0 117,2 4,6 91,2

Transakcie príhodového poistenia 6,7 117,5 12,9 191,8 13,9 107,2

Jednostranné bežné transfery výdavkové 132,9 110,7 144,0 108,3 147,6 102,5

z toho: daň z príjmov fyzických osôb do ŠR 25,6 125,5 29,4 114,5 30,4 103,5

príspevky do fondov 1/ 107,8 101,3 101,1

Bežné výdavky spolu 144,0 109 162,0 112,5 166,1 102,5

Hrubý disponibilný dôchodok 384,4 112 407,2 105,9 448,1 110,0

Konečná spotreba domácností 322,3 112,7 360,1 111,7 395,4 109,8

Hrubé úspory domácností 62,1 108,9 47,1 75,9 52,7 111,7

Miera hrubých úspor 2/ 16,16 - 11,57 - 11,76 -

1/ sociálne príspevky platené zamestnávateľmi, zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami,nerezidentmi a ostatnými platiteľmi

2/ miera hrubých úspor = hrubé úspory domácností / hrubý disponibilný dôchodokPoznámka: Hrubé úspory domácností zahŕňajú okrem hotovosti, vkladov, cenných papierov a pod. aj výdavky,

za ktoré domácnosti nakúpili z vlastných zdrojov investície, vrátane investícií na rozvoj živností a na nákup a výstavbu rodinných domov.

Tvorba a použitie dôchodkov domácností (v bežných cenách)

38

Výrazné zníženie dynamiky rastu výdavkov natransakcie príhodového poistenia (z 91,8 % na7,2 %) možno pripísať ich prudkému nárastuv predchádzajúcom roku.

Po uhradení bežných výdavkov z bežnýchpríjmov zostal domácnostiam na použitie hrubýdisponibilný dôchodok vo výške 448,1 mld. Sk,čo bolo o 10 % viac ako v predchádzajúcomroku. Z neho 88,3 % (rovnaký podiel ako vlani)použili domácnosti na konečnú spotrebua zvyšok, 52,7 mld. Sk, smeroval do hrubýchúspor domácností. Oproti roku 1998 vzrástlihrubé úspory o 11,7 % a miera hrubých úspor(počítaná ako podiel na hrubom disponibilnomdôchodku) dosiahla 11,8 %, t.j. takmer rovnakúúroveň ako v predchádzajúcom roku (11,6 %).

Relatívne nízky rast konečnej spotrebydomácností a stagnácia miery hrubých úsporúzko súvisela najmä s poklesom podielu reálnychpracovných príjmov domácností, ale tiežs rastom počtu poberateľov podpôr v neza-mestnanosti a sociálnych dávok z dôvodunezamestnanosti.

Finančné hospodárenie organizácií

Jedným z pozitívnych aspektov ekonomickéhovývoja v roku 1999 bola skutočnosť, žepodnikateľská sféra dosiahla podstatne lepšiefinančné výsledky ako v predchádzajúcom roku.Výrazne sa zlepšil hospodársky výsledokv sektore finančných organizácií, keď ich ziskpred zdanením vzrástol z 8,4 mld. Sk v roku1998 na 26,7 mld. Sk a rentabilita výnosovdosiahla 6,8 % (vlani 2,3 %). Priaznivo sa vyvíjaloaj hospodárenie nefinančných organizácií,ktorých vykázaný zisk pred zdanením samedziročne zvýšil o 25,5 mld. Sk na objem 47,1 mld. Sk.

Ziskovosť v nefinančných organizáciáchsúvisela hlavne s nárastom ziskovosti v priemysle(viac ako 4-násobný rast), v odvetví veľko-obchodu, maloobchodu, opráv motorových

vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru,v odvetví nehnuteľností, prenajímaniaa obchodných služieb, výskumu a vývoja.Najväčšiu stratovosť vykázalo odvetvie dopravy,skladovania, pošty a telekomunikácií.Pokračovala aj stratovosť v pôdohospodárstve.

Pozitívne treba hodnotiť finančné hospo-dárenie odvetvia spracovateľského priemyslu,v dôsledku ktorého sa podarilo prekonať jehostratovosť z predchádzajúceho roka. Organi-zácie v spracovateľskom priemysle vytvorili v roku1999 zisk v objeme 6,4 mld. Sk, zatiaľ čov predchádzajúcom roku vyprodukovali stratu vovýške 5,2 mld. Sk. K zlepšeniu hospodárskehovýsledku došlo takmer vo všetkých odvetviachspracovateľského priemyslu, s výnimkou výrobystrojov a zariadení, výroby koksu, rafinovanýchropných produktov a jadrových palív a odvetviaspracovania dreva a výrobkov z dreva. Najlepšiepritom hospodárili organizácie vo výrobedopravných prostriedkov - ich zisk vzrástolv porovnaní s vlaňajškom takmer šesťnásobne.

2. PLATOBNÁ BILANCIA

2.1. Bežný účet

Rok 1999 sa z pohľadu vonkajších vzťahovvyznačoval čiastočnou zmenou tendenciezaloženej v roku 1996, ktorá spočívalav prudkom náraste domáceho dopytuuspokojovaného dovozom. Po troch rokoch, keďschodok bežného účtu prekračoval 10 % z HDP,sa v roku 1999 podarilo po prijatí stabilizačnýchekonomických opatrení zmierniť dynamikudomáceho dopytu, a tým aj dovozu. Zníženienerovnováhy v zahraničnom obchode tovarova služieb umožnilo, že deficit bežného účtu samedziročne znížil o 30,0 mld. Sk, t.j. o 40 %a jeho podiel na HDP klesol oproti roku 1998o 4,6 percentuálnych bodov na 5,8 %.

39

Bežný účet platobnej bilancie v roku 1999skončil podľa predbežných štatistických údajovschodkom vo výške 44,8 mld. Sk, v nadväznostina vzniknutý deficit obchodnej bilancie vo výške45,7 mld. Sk. Druhou deficitnou položkou podeficite obchodnej bilancie bola bilancia výnosovvo výške 12,5 mld. Sk. Prebytkové aj v roku1999 zostali bilancia služieb a bilancia bežnýchtransferov, ktoré spolu dosiahli 13,4 mld. Sk.

V roku 1999 sa podľa predbežných údajov ŠÚSR vyviezol tovar v hodnote 442,3 mld. Sk, čopredstavovalo nárast oproti roku 1998 o 11,8 %.Dovezený tovar dosiahol hodnotu 468,0 mld. Ska vzrástol o 1,6 %. Saldo obchodnej bilanciebolo 45,7 mld. Sk a oproti rovnakému obdobiuminulého roka sa znížilo v absolútnej hodnoteo 37,2 mld. Sk. Vzhľadom na výraznémedziročné oslabenie koruny je potrebné prihodnotení zahraničnoobchodnej výkonnosti SRzohľadniť aj kurzový vplyv. Pokles vývozuv dolárovom vyjadrení o 5 % a dovozu o 13,5 %signalizuje, že k zníženiu salda zahraničnéhoobchodu prispel predovšetkým pokles dynamikydovozu.

Pokračovanie zvyšovania obchodu v procesemedzinárodného podnikania viedlo k posilneniuorientácie zahraničného obchodu na vyspelékrajiny. Podiel vývozu SR do EÚ na celkovomvývoze sa zvýšil na 59,5 % a podiel dovozu na51,7 %. V roku 1999 došlo v obchode s krajinamiEÚ k významnej medziročnej zmene,z pasívneho salda vo výške 20,7 mld. Sk naaktívum vo výške 9,1 mld. Sk. Na týchtozmenách najväčšou mierou participovalozlepšenie bilancie obchodu s Nemeckom,Talianskom, Rakúskom a Francúzskom. Medzitovary, ktoré zásadným spôsobom zlepšiliobchodný deficit patrili vozidlá, odevya elektrické stroje a zariadenia.

Pozitívne možno hodnotiť štruktúru vývozu SR,t.j. rast podielu strojov a dopravných prostriedkovna celkovom vývoze na úkor podielu vývozuurčeného prevažne na medzispotrebu. Vývozstrojov a dopravných prostriedkov vzrástolv medziročnom porovnaní približne o 18 %, t.j.

o 25,6 mld. Sk, zatiaľ čo vývoz vo väčšineostatných komoditných skupín rástol oveľapomalšie. Vďaka tomu sa zvýšil podiel tovarovskupiny 7 - stroje a prepravné zariadenia o 2,1 bodov, z 37,4 % na 39,5 %. Zvýšeniepodielu náročných trhov a komodít s vyššímstupňom spracovania na vývoze naznačuje, žek určitým štrukturálnym posunom v exportnýchodvetviach dochádza. Veľký podiel na tom majúpodniky so zahraničným investorom, ktorý impomáha k zvyšovaniu kvality výrobkova rýchlejšiemu prístupu na zahraničné trhy.Podniky so zahraničnou účasťou majú potenciálzvyšovať rast slovenského vývozu ajv budúcnosti. Dôležité pre vývoj obchodnejbilancie bude, či sa k nim postupne pripoja ajostatné domáce podniky. Tak akov predchádzajúcom roku sa objemovo najvyššírast dosiahol v skupine cestné vozidlá (o 9,4 mld. Sk). Lepšie výsledky v porovnanís rokom 1998 sa dosiahli vo väčšine podskupínstrojných a elektrických zariadení. Vývozelektrických zariadení, prístrojov a spotrebičovvzrástol o 6,4 mld. Sk, strojov a zariadenívšeobecne užívaných v priemysle o 4,3 mld. Sk,kancelárskych strojov o 2,8 mld. Sk, strojov preurčité odvetvia o 1,7 mld. Sk a pod.

Oživenie vývozu sa prejavilo aj v skupine 8 - priemyselné výrobky (rast o 6,5 mld. Sk), kdesa realizoval zvýšený vývoz odevov a obuvi. Rastpodielu vývozu tejto skupiny na celkovom vývozemožno pokladať za ďalší príspevok k zmeneštruktúry slovenského vývozu smerom odpolotovarov k výrobkom s vyššou pridanouhodnotou.

Na strane dovozu nastal v roku 1999 viditeľnýpokles dynamiky, keď medziročný rast dovozupredstavoval 1,6 %. Postupné oslabeniedynamiky dovozu bolo ovplyvnené spomalenímrastu domáceho dopytu, hlavne po spotrebnýchtovaroch a investíciách a tým aj nadväzujúcichdovozoch.

V skupine 7 - stroje a prepravné zariadenia,kde došlo k medziročnému poklesu o 9 mld. Sk,jednoznačne dominoval pokles dovozu cestných

40

vozidiel, ako aj ostatných dopravných prostried-kov (železničné vagóny, lietadlá a pod.). Nízkemedziročné prírastky dovozu boli dosiahnuté ajv skupine stroje a zariadenia (0,9 %). Podieldovozu strojov a strojných zariadení sa nacelkovom dovoze udržal na úrovni 26 %.

Medziročný rast dovozu v skupine 3 - nerastnépalivá o 10,3 mld. Sk bol ovplyvnený zvýšenýmdovozom ropy a zemného plynu, pričomrozhodujúcu úlohu zohral cenový vplyv ropy.Medziročné zvýšenie v podskupine ropa, ropnévýrobky a príbuzné materiály o 11,2 mld. Sk sarealizovalo prostredníctvom rastu cien, zatiaľ čodovoz vo fyzických jednotkách dokonca miernepoklesol. Uvedené medziročné porovnanie jevšak do určitej miery skreslené vývojom dovozuropy v roku 1998, ktorý sa vyznačoval nízkymicenami ropy a následne aj zvýšeným dovozom jejobjemu. Na rozdiel od ropy nebol rast dovozuzemného plynu o 1,1 mld. Sk spôsobený rastomceny, ktorá si udržala úroveň roku 1998. Zvýše-nie dovozu plynu bolo v plnej výške pokryté zvý-šenými príjmami z tranzitu plynu cez územie SR.

Dovozná prirážka, zvýšenie regulovaných ciena zvyšovanie daní limitovali kúpnu siluobyvateľstva. To sa podpísalo aj pod pomalší rastdomáceho dopytu po zahraničných výrobkochv skupine 8 - priemyselné výrobky, kde išlohlavne o nižší dovoz kníh, hračiek, športovýchpotrieb, nábytku, cestovnej galantérie a pod.

V obchode so službami bol v roku 1999vytvorený prebytok vo výške 6,2 mld. Sk, čo namedziročnej úrovni znamenalo zvýšenie o 5,5 mld. Sk. Podobne ako v obchodes tovarom bolo zlepšenie bilancie služiebdosiahnuté predovšetkým poklesom dovozuzákladných položiek bilancie služieb. Zatiaľ čoplatby za dovoz v korunovom vyjadrení pokleslio 4,7 % (v dolárovom vyjadrení o 18,9 %), inkasáza vývoz v korunovom vyjadrení vzrástli o 2,1 %(v dolároch poklesli o 13,1 %).

Doprava a zahraničná turistika, t.j. položkyovplyvňujúce kladne saldo bilancie služiebpriniesli devízové zdroje vo výške 18 mld. Sk, čo

predstavovalo nárast oproti roku 1998 o 6,1 mld. Sk.

Z hľadiska veľkosti objemu zostali najvyššoupoložkou v rámci dopravných služieb príjmyz tranzitu plynu a ropy z Ruskej federácie (RF) doČR a západnej Európy. Dovoz zemného plynuz RF za vyrovnanie tranzitných poplatkov bolocenený hodnotou 17,1 mld. Sk a jeho podiel nacelkovom dovezenom plyne sa zvýšil na 92,6 %.Doprava bez tranzitu plynu a ropy vykázala v roku1999 schodok vo výške 5,9 mld. Sk, čo boloo 0,5 mld. Sk viac ako v roku 1998. V štruktúredopravy bol v roku 1999 zaznamenaný trendposunu od železničnej nákladnej dopravyk ostatnej, hlavne automobilovej nákladnejdoprave. Zatiaľ čo v roku 1998 podielželezničnej dopravy predstavoval na strane inkás43 %, v roku 1999 to bolo 36 %. Rovnakásituácia nastala aj na strane platieb, kde podielželezničnej nákladnej dopravy poklesol z 52 %na 41 %. Uvedená zmena štruktúry nie jev súlade s hospodárskou politikou Európskejúnie, ktorá preferuje železničnú dopravu akoekologicky najvhodnejší spôsob dopravy.

Z jednotlivých položiek bilancie služieb nastalonajvýraznejšie zlepšenie v cestovnom ruchu, kdesa minuloročný prebytok 0,5 mld. Sk zvýšil na5,0 mld. Sk.

Zlepšenie vývoja v oblasti čistých príjmovz cestovného ruchu bolo spôsobenépredovšetkým poklesom výdavkov, keď sa početvýjazdov slovenských občanov do zahraničiav posledných mesiacoch značne obmedzil.Devízové výdavky použité slovenskými občanmina zahraničný cestovný ruch dosiahli 14,1 mld.Sk, čo znamenalo pokles v korunovom vyjadrenío 16 % a v USD o 28,5 %. Protichodnátendencia vyvolaná medziročnou zmenou kurzukoruny voči USD o 17,5 % nastala pri devízovýchpríjmoch z aktívneho cestovného ruchu. Zatiaľčo v korunovom vyjadrení vzrástli príjmy o 10,7 %, v USD poklesli o 5,8 %. Napriekmiernemu zlepšeniu vo vývoji devízových príjmovv korunovom vyjadrení sa ich podiel na HDPnezmenil a zostal vo výške 2,4 %.

41

Najvyšší schodok v rámci jednotlivých položiekbilancie služieb bol vytvorený v položke inéslužby (11,8 mld. Sk, pričom v roku 1998 to bolo11,2 mld. Sk), ktoré zahŕňajú celú škálu služiebobchodnej aj neobchodnej povahy. Iné službyboli jedinou položkou, kde v rámci exportu došlok poklesu aj v korunovom vyjadrení. Poklespríjmov z exportu týchto služieb o 4,8 %, t.j.o 1,8 mld. Sk bol dôsledkom poklesu vývozustavebných prác do zahraničia. Stavebné prácesa v roku 1999 pripojili k celej škále služieb,v ktorých sa v posledných rokoch realizujeprevýšenie platieb nad inkasami. Išlo hlavneo služby obchodné (6 mld. Sk), právne, účtovnéa poradenské (2,1 mld. Sk), finančné (1,3 mld.Sk), poisťovacie (0,7 mld. Sk), služby výpočtovejtechniky (0,6 mld. Sk), licencie (1,8 mld. Sk),technické služby (1,1 mld. Sk) a pod., kdepestrosť ponuky a kvalita služieb zatiaľnedostatočne konkuruje ponuke zo zahraničia.Pokles vývozu týchto služieb o 4,8 % a dovozuo 2,4 % dokumentuje, že nedošlo k zmenámv rozvinutosti tej časti materiálovej výroby, ktorávytvára priestor pre expanziu služieb. Skúsenostiz vyspelých krajín ukazujú, že rapídneexpandujúci sektor služieb pomáha ekono-mickému rastu a vytvára podmienky pre rastzamestnanosti vo väčšej miere než ostatnésektory.

Expanzívne požičiavanie finančných úverovýchprostriedkov zo zahraničia v posledných rokochgeneruje postupné narastanie dlhovej služby,ktoré sa prejavuje aj v každoročnom rastedeficitu výnosovej bilancie. V roku 1999 sadeficit bilancie výnosov medziročne zvýšil o 7 mld. Sk a dosiahol 12,5 mld. Sk. Poklespríjmovej časti o viac ako 4 mld. Sk bolspôsobený poklesom rezerv komerčných bánk,keď sa ich devízové aktíva v priebehu roku 1999znížili o takmer 60 %. Na celkových platbáchzohrali rozhodujúcu úlohu úroky platené dozahraničia, ktoré odrážajú prílev dlhodobéhoa krátkodobého kapitálu a sprostredkovane ajnárast zadlženosti. Okrem podnikovej sféry, kdesa každoročne prejavuje zvýšený nárast platiebúrokov, bol v roku 1999 zaznamenaný aj rastúrokov z vládnych bondov. Dôležitú úlohu pri

raste deficitu bilancie výnosov zohrala aj zmenakurzu slovenskej koruny voči zahraničnýmmenám, čo spôsobilo vyššie nároky na dlhovúslužbu v slovenských korunách (kurz slovenskejkoruny sa v roku 1999 voči USD medziročneznehodnotil o 17,5 % a voči EUR o 11,4 %).

Prínos pre devízové hospodárstvo v rámcibežného účtu predstavovali okrem bilancieslužieb aj bežné transfery, ktorých aktívne saldodosiahlo 7,2 mld. Sk. Transfery do Slovenskejrepubliky sa uskutočňovali prevažne v súvislostiso súkromnými prevodmi obyvateľstva vo formededičstva, darov, dôchodkov, penzie a pod.

2.2. Kapitálový a finančný účet

Kapitálový a finančný účet platobnej bilancieskončil prebytkom vo výške 76,0 mld. Sk, t.j. 1,8 mld. USD.

Ekonomickým ukazovateľom, ktorý sa vo svetepovažuje za kľúčový pre perspektívy ekonomikysú priame zahraničné investície. Slovensko patríz hľadiska medzinárodného porovnania medzimenej úspešných príjemcov tohto kapitálu.

V rokoch 1993-1998 pribudli podľa MMF doPoľska, Maďarska, ČR, Slovenska a Slovinskapriame zahraničné investície v celkovom objeme49,3 mld. USD, pričom do Poľska išlo 47 %,Maďarska 28 %, ČR 19 %, Slovenska 4 %a Slovinska 2 % z uvedenej čiastky.

Čistý prílev priamych zahraničných investíciídosiahol v roku 1999 výšku 28,9 mld. Sk, čopredstavovalo nárast na medziročnej úrovnio 78,2 %. Z uvedenej sumy 15,6 mld. Skpredstavoval pokles majetkovej účastiv zahraničí, ktorý vznikol realizáciou predajapodielu NBS v ČSOB Praha vo výške 17,1 mld. Sk. Predaj uvedeného podielu, ktorýbol vo vlastníctve NBS od roku 1993 a ktorýpredstavoval zhruba 24 % z celkového majetkuČSOB, sa uskutočnil v decembri 1999. Zlá

42

finančná situácia podnikovej sféry spôsobila, žev roku 1999 neprejavili slovenskí investorizáujem o výraznejšie investovanie v zahraničí.Zvýšenie majetkovej účasti slovenskýchinvestorov v zahraničí predstavovalo 0,7 mld. Ska z odvetvového hľadiska smerovalo dopriemyslu, peňažníctva a poisťovníctva.

Priame investície v SR vykazovali v priebehuroku 1999 nízke hodnoty, aj napriek prokla-movanej politike vlády tieto investície stimulovať.Zvýšený prílev v posledných mesiacoch (hlavnedo automobilového priemyslu) umožnil, že v roku1999 došlo k zvýšeniu majetkovej účastizahraničných investorov v podnikoch a bankáchna území SR o 12,4 mld. Sk, čo predstavovalo82 % úrovne roku 1998. Oproti roku 1998 bolnižší aj ostatný kapitál v rámci priamychzahraničných investícií (prílev finančnýcha obchodných úverov do podnikov s účasťouzahraničného investora), ktorý medziročnepoklesol o 86 %. Celkovo v roku 1999 dosiaholprílev kapitálu formou priamych investícií do SR13,3 mld. Sk, čo predstavovalo 62 % úrovneroku 1998. Napriek poklesu deficitu bežnéhoúčtu o 40 % sa relácia medzi prílevom priamychzahraničných investícií do SR a deficitombežného účtu zvýšila len o jeden percentuálnybod na 29,7 %, pričom za všeobecne uznávanú,relatívne bezpečnú sa považuje hranica 50 %.Čistý prílev priamych zahraničných investícií saku koncu roka 1999 pohyboval na úrovni 64,5 %z bežného účtu platobnej bilancie.

Účasť zahraničných investorov sa výraznejšieprejavila v priemyselnej výrobe (49 %) a v odvetvíobchodu a obchodných služieb (36 %).K najúspešnejším odvetviam priemyslu, v ktorýchbolo v roku 1999 investované zo zahraničia,možno zaradiť výrobu motorových vozidiel, kamsmerovala takmer polovica z investícií do priemy-selnej výroby. K ďalším odvetviam, kam pred-nostne smerovali zahraničné investície, patrilavýroba strojov a výroba kovových konštrukciía kovových výrobkov. Účasť zahraničnýchinvestorov sa tak ako v predchádzajúcich rokochvýraznejšie prejavila v odvetviach obchodua obchodných služieb, čo potvrdzuje pokra-

čovanie umiestňovania investícií do obchodnejsiete. Ich nevýhodou je, že investície do sietepredajní, na rozdiel od investícií do priemysel-ných odvetví, nemajú významný multiplikačnýefekt, zamestnávajú menej pracovníkova neprinášajú sofistikované technológie.

Portfóliové investície dosiahli v roku 1999výšku 26,9 mld. Sk, t.j. 624,4 mil. USD. Rozsahportfóliových investícií bol na strane aktívovplyvnený predajom zahraničných dlžobnýchcenných papierov z portfólia obchodných bánkvo výške 9,5 mld. Sk. Dlžobné cenné papiereobchodných bánk sú súčasťou portfólia aktívkomerčných bánk a slúžia na financovaniedevízových potrieb komerčného sektora.

V rámci portfóliových investícií predstavovalčistý prílev kapitálu do SR prostredníctvommajetkových a dlžobných cenných papierov 17,4 mld. Sk. Z uvedenej sumy sa podstatnáčasť týkala obligácií vlády a NBS, pričom nastrane inkás išlo predovšetkým o emisiueurobondov vlády na zahraničných trhocha predaj štátnych obligácií emitovanýchv slovenských korunách. Na druhej stranev rámci platieb sa objavili aj splátky bondov NBSemitovaných v roku 1993.

Zvyšovanie prílevu kapitálu formou portfólio-vých investícií bolo v roku 1999 v rozhodujúcejmiere ovplyvnené získavaním prostriedkov prepotreby vlády SR. Slovenské podniky málovyužívali výhody získavania zahraničného kapitáluprostredníctvom kapitálového trhu, keďportfóliové investície podnikového sektora sazvýšili o 3,4 mld. Sk. Uvedená suma bola rozde-lená zhruba rovnako medzi navýšenie kapitálovejúčasti zahraničných investorov v SR v rozsahu do10 % a predaj obligácií a zmeniek v slovenskýchkorunách zahraničným investorom.

Pôžičky vlády a NBS boli v roku 1999 čerpanév dvoch formách. Prvá bola realizovaná pro-stredníctvom emisie eurobondov (22,6 mld. Sk)a bola v platobnej bilancii umiestnená v rámciportfóliových investícií. Druhá forma obsahuječerpaný úver od EIB a úver pre Štátny fond

43

cestného hospodárstva spolu vo výške 8,3 mld. Sk – podchytený v ostatnýchdlhodobých investíciách. Čistý prílev dlhodobýchzdrojov do sektora vlády a NBS (čerpanie mínussplácanie) dosiahol výšku 14,5 mld. Sk.

Najvýraznejší pokles v rámci ostatnéhodlhodobého kapitálu bol zaznamenaný v čistompríleve zdrojov podnikového sektora (obchodnéa finančné úvery). Pri celkovom objeme čerpaniav rozsahu 38,0 mld. Sk a splátok vo výške 24,4 mld. Sk dosiahol čistý prílev 13,6 mld. Sk,čo predstavovalo 51 % úrovne minulého roka.

Zvýšené čerpanie dlhodobých finančnýchúverov podnikového sektora v poslednomštvrťroku umožnilo, že ich prílev v roku 1999 vovýške 35,4 mld. Sk dosiahol úroveň roku 1998.V štruktúre prílevu z hľadiska odvetvovéhosmerovania aj v roku 1999 dominovala výrobaa rozvod elektriny, plynu a vody (35 %) a dopravaa telekomunikácie (30 %). Z priemyselnýchodvetví sa aj naďalej posilňovalo finančnézabezpečenie v odvetví výroby koksua rafinovaných ropných produktov a výrobykovov. Podstatné zvýšenie sa prejavilo v splácanífinančných úverov vo výške 20,8 mld. Sk, čopredstavovalo takmer dvojnásobný nárast oprotiroku 1998.

Vysoké čerpanie dlhodobých finančnýchúverov, ktoré sa realizuje už od roku 1995,prináša každoročne vyššie nároky na dlhovúslužbu. V roku 1999 k tomu pristúpilo aj kurzovériziko vyplývajúce nielen z pohybu USD a DEM,ale aj z pohybu Sk voči zahraničným menám, čospôsobilo výrazné zvýšenie nákladovosti týchtoúverov. Zmena medziročného kurzu slovenskejkoruny voči USD a EUR podstatne zvýšilasplácanie finančných úverov v Sk. Splácaniefinančných úverov dosiahlo 20,8 mld. Sk, čopredstavovalo medziročný nárast o 75,4 %.

Krátkodobý kapitál, ktorý vykazoval v priebehuroka značnú volatilitu, skončil v roku 1999prebytkom vo výške 3,9 mld. Sk. V štruktúrekrátkodobého kapitálu nastal najvýraznejší pohybv krátkodobom kapitáli obchodných bánk.

Vzhľadom na zrušenie opatrenia NBS o devízovejpozícii obchodných bánk a pobočiekzahraničných bánk na menové účely znížiliobchodné banky v priebehu februára až májasvoje krátkodobé pohľadávky o umelo navýšenýobjem devízových prostriedkov vo výške viac ako80 mld. Sk. Tieto operácie sa prejavili tak nastrane pasív (zníženie záväzkov), ako aj na straneaktív (pokles rezerv obchodných bánk). Zatiaľ čov nasledujúcich mesiacoch zostali krátkodobépasíva približne na rovnakej úrovni, pokleskrátkodobých aktív sa vzhľadom na zvyšujúciprílev podnikového kapitálu začal postupnezmierňovať. Decembrový vysoký deficit bežnéhoúčtu spolu s predajom devíz NBS spôsobili, žedošlo k ďalšiemu poklesu krátkodobých aktívkomerčných bánk v zahraničí, pričom pokles zajanuár až december 1999 dosiahol 73 mld. Sk,pri súčasnom poklese krátkodobých pasív o 70 mld. Sk. Krátkodobý kapitál podnikovéhosektora dosiahol 0,9 mld. Sk a bol výsledkomrastu vývozných pohľadávok o 7,1 mld. Ska dovozných záväzkov o 8 mld. Sk.

2.3. Vývoj devízových rezerv

Devízové rezervy NBS ku koncu roka 1999dosiahli hodnotu 3 425,2 mil. USD. Oproti stavuk ultimu decembra 1998 vzrástli o 501,9 mil. USD. Celkové devízové rezervyNárodnej banky Slovenska boli v priebehu rokaovplyvňované viacerými faktormi. Rozhodujúcimfaktorom pozitívne ovplyvňujúcim oblasť príjmovboli vládne pôžičky od zahraničných finančnýchinštitúcií a výnosy z predaja akcií ČSOBv portfóliu NBS. Oblasť výdavkov boladeterminovaná najmä splátkami dlhovej službyvlády a NBS. Vývoj devízových rezerv NBS bolv priebehu roka ovplyvnený aj vývojomvzájomných kurzov voľne vymeniteľných mien nasvetových finančných trhoch. Prebytkové saldobilancie príjmov a výdavkov v sledovanom období(713,6 mil. USD) bolo kompenzované zápornýmikurzovými rozdielmi (-211,7 mil. USD), ktorévznikli z dôvodu oslabovania ostatných voľne

44

vymeniteľných mien (najmä EUR) voči USD nasvetových finančných trhoch.

Príjmovú časť devízových rezerv v roku 1999determinovali nasledovné faktory:- čerpanie vládnych pôžičiek od zahraničných

finančných inštitúcií v objeme 700,2 mil. USD(47 % celkových príjmov), výnosy z predajaakcií ČSOB, a.s., ktoré boli vo vlastníctveNBS, vo výške 407,0 mil. USD,

- výnosy z depozít a cenných papierov vo výške125,1 mil. USD, aktívne saldo intervencií NBSna medzibankovom devízovom trhu vo výške114,7 mil. USD,

- čerpanie pôžičiek NBS od Európskejinvestičnej banky v objeme 17,0 mil. USD,

- ostatné príjmy NBS vo výške 110,8 mil. USD.

Stranu výdavkov devízových rezerv ovplyvnili:- splátky dlhovej služby NBS vo výške

328,5 mil. USD (43 % z celkových výdavkov),pričom splátky istiny bondov emitovaných NBSpredstavovali 207,3 mil. USD, splátky dlhovejslužby vlády vo výške 220,4 mil. USD, z čoho75,2 mil. USD predstavovali splátky úrokovz vládnych eurobondov emitovaných v roku1998,

- ostatné výdavky NBS vo výške 212,3 mil. USD,vyplývajúce najmä z realizácie zahraničného

platobného styku pre klientov NBS (166,7 mil.USD).

Devízové rezervy NBS ku koncu roka 1999postačovali na pokrytie 3,1-násobku priemer-ného mesačného dovozu tovarov a služiebSlovenskej republiky v roku 1999, čo v porovnanís koncom minulého roka predstavovalo zvýšeniekrytia o 0,8 mesiaca. Na tomto zvýšení sapribližne rovnakou mierou podieľal tak nárastdevízových rezerv v priebehu roka, ako ajzníženie priemerného mesačného dovozutovarov a služieb (v USD ekvivalente o 13,8 %)oproti predchádzajúcemu roku.

Devízové rezervy obchodných bánk môžemevymedziť ako krátkodobé devízové aktíva ob-chodných bánk voči nerezidentom. Stav týchtoaktív ku koncu roka 1998 bol 3 034,5 mil. USD.K 31. decembru 1999 mali obchodné bankydevízové rezervy v objeme 962,2 mil. USD, čo znamenalo, že v priebehu roka poklesli o 2 072,3 mil. USD. Stav devízových rezervcelého bankového sektora vrátane NBS bolk začiatku roka 5 957,8 mil. USD, ku koncu roka4 387,4 mil. USD.

Vývoj devízových rezerv NBS v roku 1999

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

4 000


[mil. USD]

45

2.4. Zahraničná zadlženosť SR

Slovenská republika vykazovala k 31. decem-bru 1999 celkovú hrubú zahraničnú zadlženosťvo výške 10,518 mld. USD. Oficiálne zadlženievlády SR a NBS bolo na úrovni 2,547 mld. USD.Celková zadlženosť komerčnej sféry, t.j.komerčných bánk a podnikateľských subjektov(vrátane zahraničných dlhových záväzkov vočinerezidentom) ku koncu decembra dosiahla7,699 mld. USD a dlh obcí (emitované dlhopisyBratislavy, hl. mesta SR) predstavoval 64 mil. USD. Dlh vládnych agentúr bol 208 mil. USD.

V štruktúre celkovej hrubej zahraničnejzadlženosti SR predstavovali celkové hrubéstrednodobé a dlhodobé zahraničné pasíva7,812 mld. USD. Celkový krátkodobý dlhk ultimu decembra 1999 bol 2,706 mld. USD.Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu naobyvateľa SR dosiahol výšku 1 952 USD. Podielcelkového krátkodobého dlhu na celkovomhrubom zahraničnom dlhu SR k ultimu decembradosiahol 25,73 %.

Výraznejší pokles krátkodobej zahraničnejzadlženosti komerčných bánk bol ovplyvnenýzrušením devízovej pozície bánk a pobočiekzahraničných bánk na menové účely.

Čistá zahraničná zadlženosť, vypočítaná akorozdiel hrubej zahraničnej zadlženosti vo výške10,5 mld. USD (pasíva NBS a vlády, pasívakomerčných bánk a pasíva podnikovej sféry -

mimo majetkovej účasti) a zahraničných aktív vovýške 6,1 mld. USD (devízové rezervy NBS,zahraničné aktíva komerčných bánka zahraničné aktíva podnikovej sféry - mimomajetkovej účasti) dosiahla k 31. decembru1999 výšku 4,4 mld. USD. Na začiatku roka1999 bola vykázaná hodnota čistéhozahraničného dlhu vo výške 4,2 mld. USD, takžev priebehu roka 1999 došlo k jeho nárastu ibao 0,2 mld. USD, pričom najvyšší nárast čistéhozahraničného zadlženia zaznamenala podnikovásféra (0,3 mld. USD).

2.5. Devízovopovoľovacia činnosť NBS

Národná banka Slovenska ako devízový orgánvydala na základe splnomocnení devízovéhozákona v roku 1999 devízové povoleniaa devízové licencie v nasledovnej štruktúre:

- 337 devízových povolení a 74 dodatkov,- 93 devízových licencií a 19 dodatkov.

Devízové povolenia

Investovanie v zahraničí

V roku 1999 bolo vydaných 40 devízovýchpovolení a 1 dodatok, z toho 37 devízovýchpovolení a 1 dodatok na priame investovanie dokrajín, ktoré nie sú členmi OECD, v objeme

31.12.1997 31.12.1998 31.12.1999

Zahraničné pasíva komerčnej sféry spolu 8 021,5 9 391,3 7 698,4

komerčné banky 2 905,5 2 665,6 680,4

podnikateľské subjekty 5 116,0 6 725,7 7 018,0

Strednodobé a dlhodobé zahr. pasíva spolu 3 917,4 4 786,7 4 998,3

komerčné banky 680,2 602,4 345,4


Krátkodobé pasíva spolu 4 104,1 4 604,6 2 700,1

komerčné banky 2 225,3 2 063,2 335,0


Zahraničné pasíva komerčnej sféry (mil. USD)

46

314,0 mil. Sk a 3 devízové povolenia naportfóliové investovanie v objeme 135,2 mil. Sk.

Z celkového počtu vydaných povolení nainvestovanie v zahraničí bolo 35 devízovýchpovolení a 1 dodatok na investovanie formoupeňažného vkladu v objeme 64,7 mil. Sk, 5 devízových povolení na investovanie formounákupu cenných papierov - akcií v objeme 384,5 mil. Sk.

Prijímanie finančných úverov od cudzozemcov

V roku 1999 bolo vydaných 97 devízovýchpovolení a 13 dodatkov týkajúcich sa úverov zozahraničia, z toho 60 devízových povolení bolovydaných na prijatie finančných úverov v sume 9 639,9 mil. Sk a 35 devízových povolení v sume874,6 mil. Sk na splatenie finančných úverov.Nevyužité boli dve devízové povolenia. V 3 prípadoch bola súčasne udelená aj výnimkaz transferovej povinnosti v sume 209,0 mil. Sk.

Z hľadiska časovej štruktúry predstavujú úverys lehotou splatnosti do jedného roka 80,0 % (7 712,8 mil. Sk), do dvoch rokov 19,8 % (1 905,1 mil. Sk) a do 3 rokov 0,2 % (22,0 mil. Sk).

Z celkového počtu povolených úverov boli v 30prípadoch poskytovateľmi nebankové subjekty(1 370,0 mil. Sk) a v 30 prípadoch zahraničnébanky (8 269,9 mil. Sk). Bankovou garanciou jezabezpečených 25 úverov (925,8 mil. Sk) a 3úvery (4 706,0 mil. Sk) garanciou vlády SR.

Najväčšou mierou sa na poskytovanípovolených úverov podieľajú subjekty (vrátanemedzinárodných) so sídlom v ČR (2 834,1 mil.Sk), vo Veľkej Británii (2 274,0 mil. Sk), na Cypre(1 740,6 mil. Sk), v Nemecku (726,1 mil. Sk),Holandsku (655,7 mil. Sk), Rakúsku (646,1 mil.Sk) a vo Francúzsku (604,1 mil. Sk).

Rozhodujúci podiel úverov - 97,3 %, t.j. 9 382,8 mil. Sk predstavujú úvery určené nafinancovanie prevádzkových potrieb, 2,7 %, t.j.257,1 mil. Sk predstavujú úvery na financovanieinvestícií.

Prijímanie úverov so splatnosťou tri alebo viacrokov, ako i úverov z krajín OECD určených nanákup tovarov a služieb zo zahraničia jeliberalizované.

Poznámka: Priame investovanie do krajín OECD je liberalizované.

Teritoriálna štruktúra investovania

Počet povolení a dodatkov Investície v mil. Sk

Ukrajina 15 249,1

ČR 2 135,0

Bulharsko 3 25,4

Uzbecká republika 1 9,9

Rumunsko 3 8,9

Cyprus 5 7,0

Ruská federácia 6 6,7

Čínska ľudová republika 1 5,1

Chorvátsko 3 1,1

Bielorusko 1 0,8

Slovinsko 1 0,2

Spolu 41 449,2

Úvery s lehotou splatnosti do 3 rokovpovolené v roku 1999, ich predpokladanéčerpanie a splácanie (mil. Sk)

1999 2000 2001

Čerpanie 9 012,8 627,1 0,0

Splácanie 1 200,8 8 034,8 404,3

Saldo 7 812,0 -7 407,7 -404,3

47

Zabezpečenie záväzkov cudzozemcovtuzemcami

Na zabezpečenie záväzkov dcérskych aleboodberateľských spoločností v zahraničí bolotuzemským subjektom vydaných 44 devízo-vých povolení a 2 dodatky v celkovej sume 8 959,8 mil. Sk.

Poskytovanie finančných úverovcudzozemcom

V roku 1999 boli vydané 4 devízové povoleniana poskytnutie finančných úverov do zahraničiav sume 62,6 mil. Sk.

Poskytovanie úverov do krajín OECD sosplatnosťou päť alebo viac rokov, ako i úverov dokrajín OECD určených na úhradu za tovara služby dodané do zahraničia je liberalizované.

Obchodovanie so zahraničnýmicennými papiermi

Na predaj a nákup zahraničných cennýchpapierov bolo vydaných 25 devízových povolenív celkovom finančnom objeme 27,2 mil. Sk,z toho na predaj zahraničných cenných papierov4 devízové povolenia v objeme 8,4 mil. Sk, nanákup 20 devízových povolení v objeme 18,8 mil. Sk a 1 devízové povolenie bolo vydanéna nákup a predaj zahraničných cennýchpapierov.

Dve devízové povolenia boli vydané na prijatiezahraničných cenných papierov ako úhradupeňažných pohľadávok voči zahraničiu a 4 devízové povolenia a 1 dodatok boli vydanéna uvedenie zahraničných cenných papierov natuzemský trh.

Kúpa a predaj zahraničných cenných papierova vládnych dlhopisov emitentov z krajín OECD súliberalizované.

Obchodovanie s devízovýmihodnotami

Jedno devízové povolenie bolo vydané navykonanie obchodu s devízovými hodnotami -predaj peňažných prostriedkov (zlatých mincí)v cudzej mene.

Obchodovanie s finančnými derivátmi

Vydaných bolo 60 devízových povolení a 28 dodatkov na uzatvorenie opčných zmlúv nakúpu zamestnaneckých zahraničných cennýchpapierov. Jedno devízové povolenie a 2 dodatkyboli vydané na obchodovanie s finančnýmiderivátmi v súvislosti so zaistením splátok úverovprijatých v cudzej mene.

Zriadenie účtov v cudzej menev zahraničných bankách

Na úhradu nevyhnutných nákladov spojenýchs vykonávaním stavebných, montážnycha opravárenských prác v zahraničí bolo účelovourčených 51 devízových povolení a 26 dodatkov.Predpokladaný objem vykonaných prácv zahraničí podľa uzatvorených zmlúv predstavuje1 638,7 mil. Sk, 1 devízové povolenie a 1dodatok boli vydané v súvislosti so zaisťovacímioperáciami súvisiacimi s obchodmi s finančnýmiderivátmi, 4 devízové povolenia na otvorenie účtu

Odvetvové určenie povolených úverov

Odvetvie počet povolení objem v mil. Sk

doprava, cestovný ruch, spoje 3 4 706,0

priemyselná výroba 29 3 979,5

obchod, pohostinstvo, ubytovanie 18 715,8

stavebníctvo 4 78,6

ostatné 6 160,0

spolu 60 9 639,9

48

v zahraničnej banke v súvislosti s prijatím úveruod cudzozemca, 2 devízové povoleniav súvislosti s nákupom a predajom zahraničnýchcenných papierov, 1 devízové povolenie naoslobodenie od transferovej povinnostiv súvislosti s nákupom cenných papierov.

Devízové licencie

Na obchodovanie s cudzou menou a šekmi(nebankové zmenárne) bolo vydaných 85devízových licencií a 19 dodatkov, 6 devízovýchlicencií bolo vydaných na vykonávanie obchodovso zahraničnými cennými papiermi, 2 devízovélicencie boli vydané na obchodovanies finančnými derivátmi.

3. VEREJNÝ SEKTOR

Vývoj rozpočtového hospodárenia

Do 31. decembra 1998 nebol Národnej radeSlovenskej republiky predložený návrh štátnehorozpočtu na rok 1999, preto sa hospodárenieštátu v 1. štvrťroku 1999 riadilo rozpočtovýmprovizóriom. Z legislatívnej úpravy rozpočtovýchvzťahov v čase rozpočtového provizória vyplynulpre výdavky ich maximálny rozsah 46 mld. Sk,pričom sa predpokladalo ich čerpanie lenv objeme 44,7 mld. Sk. Pri očakávanej tvorbepríjmov na úrovni 42 mld. Sk by to k 31. marcuznamenalo rozpočtový schodok vo výške 2,7 mld. Sk.

Rozpočtové provizórium skončilo k 31. marcuprebytkom vo výške 1,0 mld. Sk, pri celkovýchpríjmoch 40,9 mld. Sk a výdavkoch 39,9 mld. Sk, teda zásady a limity v rámciopatrení na zabezpečenie hospodárenia štátuv čase rozpočtového provizória boli v 1. štvrťroku1999 dodržané.

Zákon č. 63/1999 Z.z. o štátnom rozpočte narok 1999 bol prijatý 26. marca s účinnosťou od1. apríla. Celkové príjmy boli rozpočtované naúrovni 179,9 mld. Sk, celkové výdavky 194,9 mld. Sk a schodok bol určený sumou15,0 mld. Sk.

Nakoľko už v priebehu 2. štvrťroka sa situáciav plnení príjmov nevyvíjala priaznivo a v dôsledkuich neplnenia rástol rozpočtový deficit, ktorý kukoncu mája dosiahol úroveň 8,7 mld. Sk, bolozrejmé, že bez prijatia účinných ekonomickýchopatrení vlády by rozpočtový deficit vysokoprekročil rozpočtovanú úroveň. Realizáciavládnych zámerov s cieľom dosiahnuť stabilizáciuekonomiky sa ukázala ako nedostatočne rýchlaa problémy v ekonomickej oblasti sa ďalejprehlbovali. Následkom toho 31. mája vládaschválila stratégiu urýchlenia reforiemzameraných na dosiahnutie rozhodujúcichmakroekonomických cieľov v roku 1999, ktoráobsahovala okrem úspor v sociálnej oblastia zníženia nákladov v štátnej správe i opatreniana obnovenie finančnej disciplíny, redukciuvýdavkov a mobilizáciu príjmov verejných financií.

Ekonomické opatrenia zahŕňali opätovnézavedenie dovoznej prirážky vo výške 7 % od 1. júna 1999, zvýšenie sadzieb nepriamych daníod 1. júla 1999, konkrétne dane z uhľo-vodíkových palív a mazív, spotrebnej danez tabaku a tabakových výrobkov a zvýšeniespodnej hranice dane z pridanej hodnoty zo 6 na10 %. Tento krok sa ukázal ako účinný a výpadokpríjmov sa postupne znižoval.

Ku koncu roka 1999 dosiahli príjmy štátnehorozpočtu 216,7 mld. Sk, výdavky 231,5 mld. Ska rozpočtový deficit neprekročil stanovenúúroveň (14,8 mld. Sk).

Úroveň príjmov a výdavkov štátneho rozpočtuvšak (v rovnakej miere) výrazne ovplyvnil predajpodielu NBS v Československej obchodnejbanke a mimoriadne odvody Národnej bankySlovenska v dôsledku rozpustenia opravnýchpoložiek k redistribučným úverom, ktoré boliurčené na reštrukturalizáciu bánk, ako aj položka

49

granty a transfery (12,6 mld. Sk), ktorá nebolarozpočtovaná a predstavovala zdroj financovaniamimorozpočtových potrieb (hlavne na infra-štruktúrne projekty prostredníctvom Štátnehofondu cestného hospodárstva). Po očistenío tieto vplyvy predstavovali celkové príjmyštátneho rozpočtu 179,9 mld. Sk (plnenierozpočtu na 100 %) a výdavky 194,7 mld. Sk(plnenie rozpočtu na 99,9 %).

Najvýznamnejší prínos k rastu rozpočtovýchpríjmov mala dovozná prirážka, s ktorou sav pôvodných rozpočtových zámeroch nepočítaloa príjmy z nej dosiahli 8,4 mld. Sk. Na daniz pridanej hodnoty (DPH) bolo vyzbierané o 3,7 mld. Sk viac oproti roku 1998 a svojímobjemom 58,9 mld. Sk prevýšila rozpočtovýzámer takmer o 1 mld. Sk. Výnosy zospotrebných daní (25,2 mld. Sk) taktiež prevýšiliúroveň predpokladov štátneho rozpočtu o 1 mld.Sk. V porovnaní s rokom 1998 bol rok 1999 vovýbere spotrebných daní priaznivejší, nakoľkovýnosy boli vyššie o 2,1 mld. Sk.

Nepodarilo sa však naplniť zámery štátnehorozpočtu pri daniach z príjmov, hlavne pri dani

z príjmov právnických osôb. Oproti plánovanejsume 27,3 mld. Sk bolo v skutočnostivyzbieraných približne 22 mld. Sk, čo jei v porovnaní s minuloročným výberom pokleso 2,6 mld. Sk. Výpadky však zaznamenala aj daňz príjmu fyzických osôb (1,2 mld. Sk), ale prínospre štátny rozpočet bol o 1,0 mld. Sk vyšší akov predošlom roku. Príčiny výpadkov boli v nižšomtempe rastu ekonomiky a vyššej mierenezamestnanosti oproti predpokladom.

Oproti predchádzajúcim rokom možnokonštatovať zlepšenie rozpočtovej disciplíny. Zapozitívum možno označiť dosiahnutie nižšiehoako plánovaného deficitu štátneho rozpočtu.

Vzťah NBS a štátneho rozpočtuSlovenskej republiky

Počas celého roka 1999 bol vzťah Národnejbanky Slovenska k Ministerstvu financií SRriadený rozhodnutím Bankovej rady NBS zo dňa22.2.1999, na základe ktorého boli prejednotlivé tituly štátu schválené úrokové sadzby

Vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v roku 1999

0

50

100

150

200

250

31.1. 28.2. 31.3. 30.4. 31.5. 30.6. 31.7. 31.8. 30.9. 31.10. 30.11. 31.12.

[ mld. Sk ]

Príjmy Výdavky

50

aplikované od 1.1.1999 do 31.12.1999.Schválené úrokové sadzby boli odvodené odplatnej diskontnej sadzby NBS. Zostatkysúhrnného evidenčného účtu štátu, vedenéhov NBS, boli úročené sadzbou 7,8 % a pre štátnepokladničné poukážky nakupované do portfóliaNBS (tzv. technické emisie) platila jednotnáúroková sadzba 11,8 %.

V priebehu roka 1999 odviedla Národná bankaSlovenska spolu 42,15 mld. Sk, z toho doštátneho rozpočtu 27,20 mld. Sk a do štátnychfinančných aktív 14,95 mld. Sk. Zdrojepozostávali z rozpustenia opravných položiekNBS (17,8 mld. Sk), predaja slovenskéhopodielu v ČSOB (15,65 mld. Sk) a z činnostiNBS (8,7 mld. Sk - z toho 3,0 mld. Sk tvorilodvod voľného zostatku zisku do štátnehorozpočtu v zmysle zákona č. 63/1999 Z.z.o štátnom rozpočte na rok 1999 a 5,7 mld. Skbolo určených na kapitálové posilnenie IRB).

Vývoj štátnych finančných aktív a pasív

Štátne finančné aktíva (ŠFA) uložené vo formedepozít v NBS predstavovali k ultimu roka 15,6 mld. Sk. V priebehu roka došlo k výraznejzmene v oblasti aktív, nakoľko oproti výcho-diskovému stavu (2,5 mld. Sk) zaznamenalivýrazný prírastok (o 13,1 mld. Sk).

Počas 1. polroka došlo k zníženiu ŠFA o 2,1 mld. Sk. Aktíva v tejto výške boli použité nasplátky istiny zahraničných pôžičiek SAL odSvetovej banky, od Export-Import Bank of Japan,vládneho úveru poskytnutého Ruskom (JEMochovce) a vládneho úveru, ktorý bolposkytnutý vládou Rakúska bývalej ČSFR napodporu platobnej bilancie. V dôsledkuzrealizovaných úhrad bol zostatok viacerýchúčtov štátnych finančných aktív k ultimu polrokanulový. Ďalšia výrazná zmena nastala v priebehuposledného mesiaca roku 1999. S cieľom využiťvýnos Národnej banky Slovenska z osobitných,jednorazových finančných operácií v dlhodobých

finančných zdrojoch štátu bol schválený zákon č. 348/1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákonNR SR č. 303/1995 Z.z. o rozpočtovýchpravidlách a ktorým sa mení zákon NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenskav znení neskorších predpisov. V zmysle uvedenejnovely odvádza NBS zostávajúci zisk do štátnehorozpočtu, alebo na základe rozhodnutia vlády doštátnych finančných aktív. V priebehu mesiacadecember bol zrealizovaný odvod častizostávajúceho zisku Národnej banky Slovenskana účet štátnych finančných aktív v objeme14,95 mld. Sk. Časť týchto prostriedkovv objeme 850 mil. Sk sa v zmysle príslušnéhouznesenia vlády SR ešte koncom decembrapoužila na úhradu záväzkov Železníc SR vočiSociálnej poisťovni. Štátne finančné pasíva malipočas sledovaného obdobia nulovú hodnotu.

Štátne fondy

Celková pozícia štátnych fondov k ultimu roka1999 bola dlžnícka vo výške 23,9 mld. Sk.Výraznou mierou sa na tomto stave podieľalidomáce i zahraničné úverové zdroje, ktorépredstavovali 27,7 mld. Sk. Rozhodujúci objemúverov (96,6 %) pripadol Štátnemu fonducestného hospodárstva (ŠFCH), prostred-níctvom ktorého sa realizovalo finančnézabezpečenie výstavby diaľnic SR. Po vylúčeníúverových zdrojov disponovali štátne fondyprostriedkami v objeme 3,8 mld. Sk, ktorýmifinančne zabezpečovali úlohy vecne imprislúchajúce.

V porovnaní s východiskom roka vzrástla výškaúverov o 4,1 mld. Sk. Najvyšším zostatkomfinančných prostriedkov na účte počas celéhoroka disponoval Štátny fond likvidáciejadrovoenergetických zariadení a nakladanias vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymiodpadmi, ktorý k 31. decembru vykazovalzostatok v objeme 2,0 mld. Sk.

51

Vnútorná zadlženosť vlády vočibankovému sektoru

Čistá vnútorná zadlženosť vlády Slovenskejrepubliky voči bankovej sústave dosiahla kukoncu roka 1999 sumu 58,6 mld. Sk, čov porovnaní s východiskom roka predstavovalopokles o 19,3 mld. Sk. Tento výrazný pokles bolzaznamenaný v poslednej dekáde decembra,keď boli zúčtované získané prostriedky z predajaČSOB (čo malo pozitívny vplyv na zostatoksúhrnného evidenčného účtu štátu).

Výška vnútorného dlhu sa v priebehu hodnote-ného obdobia pohybovala v rozpätí 63,1 mld. Sk(júl) až 86,0 mld. Sk (máj). Faktory, ktorévýraznou mierou ovplyvňovali čistú pozíciu vlády:- pozitívny vplyv na vnútorný dlh vlády počas

prvého štvrťroka malo hospodárenie počasrozpočtového provizória, keď výdavky štátnehorozpočtu boli čerpané na podstatne nižšejúrovni a štátny rozpočet vykázal prebytokhospodárenia,

- od apríla, keď bol ešte vykázaný len miernyschodok hospodárenia štátneho rozpočtu (-1,4 mld. Sk), došlo k jeho výraznémuprehĺbeniu. Už v máji bola dosiahnutá výškadeficitu 8,7 mld. Sk a postupne narastala aždo koncoročného stavu 14,7 mld. Sk,

- prekonvertovanie výnosov z júnovej emisieeurobondov do korunovej protihodnoty znížilovnútornú pozíciu vlády, na druhej strane všaknarástol objem zahraničného dlhu, čo sapremietlo do celkovej pozície čistého úveruvláde,

- počas roka sa dosiahlo postupné relatívneznižovanie vnútornej pozície vlády vočibankovej sústave. Na jednej stranedochádzalo k zhoršovaniu vývoja bežnéhohospodárenia štátneho rozpočtu, na druhejstrane však vo zvýšenej miere participovali nakrytí vnútorného dlhu nebankové subjekty,ktoré nie sú súčasťou čistej vnútornejzadlženosti štátu (vlastníctvo štátnych cennýchpapierov nebankovými subjektmi malonajvyššiu váhu v mesiacoch júl a august),

- ku koncu tretieho štvrťroka dosiahla výška

vnútorného dlhu opäť nižšie hodnoty z dôvodučerpania zahraničných úverov Štátnym fondomcestného hospodárstva. To sa prejavilo vozvýšení zahraničnej zadlženosti, pričomkorunová protihodnota týchto úverov znížilavnútornú zadlženosť štátu,

- v októbri a novembri sa pozícia vnútornéhodlhu štátu opäť zvýšila (približne o 5,0 mld. Sk),čo bolo spôsobené rastom dlžníckej pozícieštátnych fondov, znížením zostatkov fondovsociálneho zabezpečenia a zníženímprostriedkov na súhrnnom účte štátu.

V novembri bol splnený splátkový kalendár istíndlhopisov za rok 1999 (celkovo bolo splatených64,0 mld. Sk), pričom objem novoemitovanýchštátnych dlhopisov (jedno- až trojročných)dosiahol 61,2 mld. Sk. Počas celého roka 1999bolo krytie deficitu štátneho rozpočtu a aj splátkyistín štátnych dlhopisov emitovanýchv uplynulých rokoch plynulo zabezpečovanénovými emisiami, buď formou štátnychpokladničných poukážok (spolu bolo realizo-vaných 48 emisií), alebo štátnymi dlhopismi (38 emisií v domácej mene, 1 emisia päťročnýcheurobondov vo výške 500 mil. EUR, výnos MF SR predstavoval 22,2 mld. Sk).

Fond národného majetku SR

Výška príjmov FNM SR aj v roku 1999, tak akov roku 1998, bola výrazne závislá na pôžičkácha príjmoch vo forme REPO obchodov.

Pozícia FNM SR voči bankovej sústave bolapočas celého roka dlžnícka, pričom sa oprotivýchodisku zvýšila z 0,15 mld. Sk na 1,22 mld. Skku koncu roka.

Počet umorených dlhopisov v priebehu rokabol 21 501 ks v porovnaní s počtom 400 030 ksv roku 1998 (keď sa preplácali vo väčšomobjeme dlhopisy občanom starším ako 70 rokova taktiež dlžníci FNM SR ich použili na splateniesvojich záväzkov). V obehu tak ostalo 2 230 903kusov dlhopisov, t.j. 67 % emisie.

52

4. MENOVÁ POLITIKA A MENOVÝ VÝVOJ

Menový vývoj bol v roku 1999 ovplyvnenýhospodárskou politikou vlády. V prvom polrokupokračoval v dôsledku pomalého tempaekonomických reforiem negatívny vývojzákladných makroekonomických ukazovateľov,predovšetkým vo fiškálnej a zahranično-obchodnej oblasti. Aj keď sa ročná miera inflácieudržiavala na stabilnej úrovni okolo 7 %, vývojvýmenného kurzu citlivejšie reagoval na signályz reálnej ekonomiky. Jeho znehodnocovaniebolo ovplyvnené aj znížením dôvery zahraničnýchinvestorov v podobe nepriaznivého ratingovéhohodnotenia Slovenska. V máji 1999 pristúpilavláda SR ku stratégii urýchlenia reforiem. Prijatéopatrenia boli orientované predovšetkým nazlepšenie verejných financií a obmedzeniedomáceho dopytu s cieľom zmierniť prejavymakroekonomickej nerovnováhy. Následne vláda realizovala aj prvé kroky smerujúcek reštrukturalizácii mikrosféry, a to začatímprocesu ozdravenia najväčších obchodnýchbánk a prípravou na privatizáciu štátomvlastneného podielu. Účinnosť prijatých opatrenísa prejavila v znížení tak fiškálneho deficitu, akoaj deficitu platobnej bilancie. Korekcia nastala ajvo vývoji výmenného kurzu, ktorý nadobudolv druhom polroku 1999 zhodnocujúci sa trenda jeho koncoročná úroveň voči euru bolav porovnaní s východiskovou úrovňou rokasilnejšia. V zmysle menového programu využívalaNBS intervencie na devízovom trhu nazabránenie nadmernej volatility výmennéhokurzu slovenskej koruny. V súlade s pred-pokladmi menového programu NBS bolakoncoročná miera inflácie 14,2 % determinovanáadministratívnymi úpravami regulovaných cien,pričom príspevok ostatných sektorov bezpotravín (čistá inflácia) k celkovej infláciipredstavoval koncom roka 6,06 percentuálnychbodov. Čistá inflácia teda dosiahla spodnúhranicu intervalu stanoveného Národnou bankouSlovenska na rok 1999.

Výkon menovej politiky NBS mal v roku 1999stabilizačný charakter. Cieľom bola eliminácia

druhotnej cenovej nákazy sektorov s nere-gulovanými cenami, k čomu prispelo aj zníženiedomáceho dopytu a reálnych miezd. Sozlepšujúcim sa vývojom v kurzovej oblastia obchodnej bilancie sa vytvoril priestor napokles úrokových sadzieb. V úvode roku 1999pokračovala NBS v aktívnej refinančnej politikes cieľom postupného znižovania úrokovýchsadzieb na medzibankovom trhu a následneklientskych úrokových sadzieb. Trend poklesusadzieb bol v máji prerušený. Kombinovanýmiintervenciami na devízovom a peňažnom trhudosiahli úrokové sadzby dočasne vysoké úrovne.V júni nastala na peňažnom trhu stabilizácia a dooktóbra úrokové sadzby postupne klesali. Rastúrokových sadzieb so splatnosťou do 1 mesiacabol koncom roka ovplyvnený zvýšeným záujmomobchodných bánk o finančné zdroje nazabezpečenie bezproblémového prechodu narok 2000. V priemernom vyjadrení sa úrokovésadzby nachádzali v decembri, v porovnanís rovnakým obdobím minulého roka, na nižšejúrovni o 3,2 percentuálnych bodov. Napriektomu, že ani v roku 1999 neboli vytvorenépodmienky na prechod ku kvalitatívnemuriadeniu, zrušením devízovej pozície obchod-ných bánk a pobočiek zahraničných bánkupustila NBS od využívania administratívnychnástrojov riadenia. Súčasne znížila sadzbupovinných minimálnych rezerv z 9 % na 8 %. Prirozšírení základne pre tvorbu povinnýchminimálnych rezerv (PMR) to však predstavovalolen mierne zníženie ich celkového stanovenéhoobjemu.

4.1. Hodnotenie menového vývoja

Dočasný rast cien na dvojciferné úrovne bolpredpokladaný a akceptovaný Národnou bankouSlovenska v Menovom programe NBS na rok1999 ako nevyhnutný krok vedúci k odstráneniuexistujúcich cenových deformácií brániacichefektívnemu zbližovaniu domácej cenovej úrovnes krajinami Európskej únie. Konkretizovanýmcieľom NBS na rok 1999 bolo dosiahnutie čistejinflácie v intervale 6,0 až 7,5 percentuálnych

53

bodov, čím chcela NBS pôsobiť na stabilizáciuinflačných očakávaní verejnosti.

S účinnosťou od 1. januára vznikla jednotnámena Európskej menovej únie – euro, ktoránahradila nemeckú marku vo funkcii referenčnejmeny, ku ktorej sa stanovuje výmenný kurzslovenskej koruny. Vyššia citlivosť plávajúcehovýmenného kurzu v porovnaní s fixným na signálytak ekonomického, ako aj neekonomickéhocharakteru sa prejavovala na výmennom kurzeslovenskej koruny počas celého roka. Do májabol trend znehodnocovania sa výmenného kurzuslovenskej koruny reakciou na nestabilnýmakroekonomický vývoj, ktorého odrazom boli ajnepriaznivé medzinárodné hodnoteniaSlovenska. V období kulminácie pôsobenianepriaznivých faktorov koncom mája dosiahlamiera znehodnotenia výmenného kurzuslovenskej koruny od začiatku roka 9,75 %.Dynamika znehodnocovania bola v zmysleMenového programu NBS na rok 1999zmierňovaná intervenciami NBS na devízovomtrhu. V máji boli devízové intervenciekombinované s operáciami na peňažnom trhu,čo sa vzhľadom na výrazné obmedzenie likviditybankového sektora prejavilo v náraste

medzibankových úrokových sadzieb. Po prijatívládnej stratégie urýchlenia reforiem nastala vovývoji výmenného kurzu slovenskej korunykorekcia a zmena trendu k postupnémuzhodnocovaniu sa. V závere roka sa, ajv dôsledku prijatia SR do skupiny asociovanýchkrajín EÚ, trend zhodnocovania zrýchlil. Nakoľkofaktory pôsobiace na zhodnotenie výmennéhokurzu slovenskej koruny nemali fundamentálnycharakter, vstúpila NBS na devízový trh formouintervencií proti nadmernému zhodnocovaniu saslovenskej koruny. K ultimu roka sa úroveňvýmenného kurzu nachádzala na úrovni, ktorábola v porovnaní s východiskom o 1,5 % silnejšia.

Výrazný rast cenovej úrovne spolus nominálnym zhodnotením výmenného kurzuvoči euru pôsobili na pokles cenovejkonkurencieschopnosti domácej produkciev porovnaní so zahraničnou. Index reálnehoefektívneho výmenného kurzu je indikátor zmenyobchodných podmienok domácich výrobcov.Jeho zhodnocovanie poukazuje na znižovaniekonkurencieschopnosti a znehodnocovanie nazvyšovanie konkurencieschopnosti domácichvýrobkov v porovnaní so zahraničnými. Indexreálneho efektívneho výmenného kurzu,

Reálny efektívny výmenný kurz (REER) slovenskej koruny (na báze indexu cien výrobcov,

pre 2, 8 a 9 obchodných partnerov, medziročná zmena indexu v bodoch)

REER (2) REER (8) REER (9)

-20

-15

-10

-5

0

5

10

15

január 1993 január 1994 január 1995 január 1996 január 1997 január 1998 január 1999

54

vypočítaný na báze spotrebiteľských ciena zahrňujúci deväť najväčších obchodnýchpartnerov Slovenska sa v roku 1999 zhodnotilo 11,8 percentuálnych bodov.

Pri použití indexu cien výrobcov bola mierazhodnotenia reálneho efektívneho výmennéhokurzu menšia a predstavovala 4,5 % (za deväťobchodných partnerov), čo má z hľadiska vplyvuna konkurencieschopnosť slovenskýchexportérov vypovedajúcejšiu hodnotu. Zároveňbol s najväčšou pravdepodobnosťou vplyvzhodnocovania reálneho efektívneho výmennéhokurzu na obchodnú bilanciu eliminovaný inýmifaktormi. Zavedenie dovoznej prirážky, ako ajopatrenia obmedzujúce domáci dopyt ovplyvniliredukciu deficitu obchodnej bilancie z 80,8 mld.Sk v roku 1998 na 45,7 mld. Sk v roku 1999.Vývoj obchodnej bilancie determinovalo ajzníženie salda bežného účtu, ktorého podiel naHDP klesol z 10,1 % v roku 1998 na 5,8 % v roku1999. Vládou prijaté opatrenia eliminovali ajriziko nepriaznivého vývoja verejných financií.

Vývoj menových agregátov zaznamenalv porovnaní s hodnotami konkretizovanéhomenového programu odlišný vývoj. Dynamikarastu peňažnej zásoby sa v dôsledkurýchlejšieho rastu čistých domácich aktívv porovnaní s programovou hodnotou zrýchlila.

Peňažná zásoba, meraná agregátom M2 (vo fixnom východiskovom kurze roku 1993),dosiahla k 31.12.1999 úroveň 508,9 mld. Sk. Jejdynamika sa medziročne zrýchlila o 8,4 percen-tuálnych bodov na 10,9 %, čo bolo sčastiovplyvnené aj jej nízkou minuloročnou úrovňou.V absolútnom vyjadrení vzrástla peňažná zásobav roku 1999 o 50,0 mld. Sk v porovnanís nárastom o 11,0 mld. Sk v roku 1998. Vyššírast M2 nepôsobil v roku 1999 inflačne, nakoľkonekompenzoval v plnej miere rast spotrebiteľ-ských cien.

Domáce zdroje tvorby prispeli svojímmedziročným rastom o 10,3 % k rastu peňažnejzásoby 9,5 percentuálnymi bodmi, čím sarozhodujúcim spôsobom podieľali na jej tvorbe.

V rámci čistých domácich aktív pôsobiliprorastovo najmä ostatné čisté položky, čo boloovplyvnené vytvorením straty bankového sektora.Čistý úver vláde a FNM zaznamenal počas roka1999 výrazné zlepšenie, keď jeho decembrováročná miera rastu dosiahla 2,8 % v porovnanís 38,0 % v rovnakom období minulého roka.Z menovopolitického hľadiska je pri hodnotenívývoja čistého úveru vláde nutné abstrahovať odjednorazových príjmov pochádzajúcich z predajapodielu NBS v ČSOB, ktoré ho skresľujú,vylepšujú. Očistením vývoja čistého úveru vládev roku 1999 od prílevu zdrojov z predaja podieluv ČSOB by dynamika čistého úveru (vrátaneFNM) dosiahla v decembri 14,0 %. V porovnanís predpokladmi konkretizovaného menovéhoprogramu to predstavuje výrazne nižšiudynamiku. Vývoj úverov podnikom a obyvateľstvusa pohyboval v rámci koridoru stanovenéhov menovom programe a jeho koncoročná mierarastu predstavovala 4,0 % pri absolútnomnáraste objemu úverov o 15,1 mld. Sk.

4.2. Štruktúra peňažnej zásoby

Peňažná zásoba M2 (vo fixnom kurze roku1993) vzrástla v priebehu roka o 50,0 mld. Sk,pričom kvázipeniaze vzrástli o 43,3 mld. Ska peniaze M1 o 6,6 mld. Sk. K ultimu roka pred-stavoval stav peňažnej zásoby 508,9 mld. Sk.

Medziročný rast menového agregátu M2 sav priebehu roka postupne dynamizoval a kukoncu decembra dosiahol 10,9 % (v porovnanís 2,5 % v roku 1998). Subagregát kvázipeniazevzrástol na ročnej báze o 13,9 % (v roku 1998nárast o 10,6 %) a peniaze M1 o 4,5 % (v roku1998 pokles o 11,4 %).

Obeživo mimo pokladníc bánk zaznamenaloročný rast o 7,7 mld. Sk (15,5 %) a jeho vývoj bol ku koncu roka prorastovo ovplyvnenýočakávaniami možných problémov softvérovýchprostredí, súvisiacich s prechodom do roku2000 (Y2K). V priebehu decembra vzrástol stav

55

emitovaného obeživa o 7,8 mld. Sk, v porovnanís decembrovým poklesom v roku 1998 (o 0,5 mld. Sk), resp. prírastkom v roku 1997(o 4,8 mld. Sk).

Stav netermínovaných vkladov sa v priebehuroka zmenil len nepatrne a poklesol o 1,1 mld. Sk (1,0 %) predovšetkým v dôsledkuzníženia netermínovaných vkladov obyvateľstva(o 1,1 mld. Sk). Vzhľadom na pretrvávajúcerelatívne vysoké úrokové sadzby z krátkodobýchtermínovaných vkladov sa tak podnikateľskásféra, ako aj obyvateľstvo snažili v priebehu rokaminimalizovať zostatky netermínovaných vkladova voľné prostriedky presúvať do výnosnejšíchforiem vkladov. Táto skutočnosť sa odrazila navývoji netermínovaných vkladov takmerv priebehu celého roka, keď tieto vykazovaliklesajúcu tendenciu v prvých troch štvrťrokoch.Počas jednotlivých mesiacov bol vývojnetermínovaných vkladov v rozhodujúcej miereovplyvňovaný pohybom podnikových vkladov.Išlo predovšetkým o sezónne pohyby súvisiaces plnením záväzkov voči štátnemu rozpočtu.Celkovo sa však stav podnikových neter-mínovaných vkladov v priebehu roka zmenil lennepatrne (pokles o 0,2 mld. Sk). Netermínovanévklady poisťovní vzrástli o 0,2 mld. Sk.

Termínované vklady boli najdynamickejšouzložkou peňažnej zásoby, keď v priebehu roka1999 vzrástli o 39,8 mld. Sk (15,5 %).Najvýraznejšie vzrástli termínované vkladyobyvateľstva o 26,8 mld. Sk, ich ročná dynamikasa však v porovnaní s rokom 1998 znížila o 3 percentuálne body na 12,7 %. Rozhodujúcačasť prírastku termínovaných vkladovobyvateľstva sa sústredila do vkladov sosplatnosťou do jedného, troch a šiestichmesiacov. Na druhej strane pokleslistrednodobé a krátkodobé úsporné vklady(vkladné knižky). V roku 1999 bol v porovnanís predchádzajúcim rokom výrazne odlišný vývojtermínovaných vkladov podnikov, ktoré vzrástlio 9,6 mld. Sk (30,2 %). V priebehu roka 1998naopak zaznamenali tieto vklady pokles o takmer10 mld. Sk. Ich nárast sa sústredil do rovnakýchsplatností ako pri termínovaných vkladoch

obyvateľstva. Vývoj časovej štruktúry ter-mínovaných vkladov tak obyvateľstva, ako ajpodnikov bol výrazne ovplyvnený pretrvávajúcimivysokými úrokovými mierami z krátkodobýchtermínovaných vkladov. Termínované vkladypoisťovní vzrástli o 3,4 mld. Sk.

Korunové vklady spolu (netermínovanéa termínované) vzrástli v priebehu roka 1999o 38,7 mld. Sk (10,9 %). Na ich zvýšení sapodieľali predovšetkým vklady obyvateľstva,ktorých prírastok predstavoval 25,7 mld. Sk.Vklady podnikov vzrástli o 9,5 mld. Sk, čov porovnaní s rokmi 1997 (-6,6 mld. Sk) a 1998(-24,2 mld. Sk) znamenalo zmenu ichklesajúceho trendu. Vklady poisťovní vzrástlio 3,6 mld. Sk.

Vklady v cudzej mene zaznamenali v roku1999 nárast o 3,5 mld. Sk (6,4 %) a v porovnanís rokom 1998 (13,3 mld. Sk; 31,9 %) sa ichročná dynamika výrazne znížila. Táto zmena ichvývoja súvisela aj s jasnou deklaráciou vládya centrálnej banky v smere obnoveniamakroekonomickej stability slovenskej ekono-miky, podporenou prijatými ekonomickýmiopatreniami. Prijatie ekonomických opatrení sanásledne odrazilo vo zvýšení dôveryekonomických subjektov voči slovenskej menea v stabilizácii výmenného kurzu slovenskejkoruny.

4.3. Vývoj úverových aktivít

Vývoj úverov v Sk a cudzej mene poskytnutýchpodnikateľskej sfére, obyvateľstvu, ústrednýma miestnym orgánom na mimorozpočtovépotreby obchodnými bankami a NBS bolv priebehu roka nerovnomerný. Medzimesačnázmena celkových úverov sa pohybovala v rozpätíod -2,1 mld. Sk do 4,8 mld. Sk. Najvyššieprírastky úverov boli v marci, apríli a auguste,v priemere 3,7 mld. Sk mesačne, v júli 1999došlo k poklesu celkového stavu úverov o 2,1 mld. Sk. Tento vývoj odrážal celkové

56

problémy vonkajšej a vnútornej nerovnováhyhospodárstva, likvidity obchodných bánka situácie na medzibankovom peňažnom trhu.Od začiatku roka došlo k rastu celkového stavuúverov o 12,3 mld. Sk, pričom korunové úveryvzrástli o 9,9 mld. Sk a úvery v cudzej meneo 2,4 mld. Sk. Celkový stav úverov ku koncuroka bol 410,7 mld. Sk, z toho korunových350,2 mld. Sk a úverov v cudzej mene 60,5 mld. Sk.

Vývoj úverov bol v priebehu roka rozdielny.Zatiaľ čo v prvom polroku vzrástli korunové úveryo 1,4 % a úvery v cudzej mene o 18,1 %,v druhom polroku bol tento vývoj odlišný.Korunové úvery vzrástli o 1,4 % a úvery v cudzejmene poklesli o 11,8 %, čo bolo do značnejmiery ovplyvnené ich dostupnosťou, vývojomkurzu koruny a výškou úrokovej miery.

Pre vývoj úverov bolo charakteristické, ženapriek nízkemu rastu korunových úverov došlok ich nárastu v sektore obyvateľstva o 9,4 mld.Sk (najmä z dôvodu rozvoja úverových aktivítstavebných sporiteľní), v podnikateľskej sférenefinančných organizácií o 6,3 mld. Sk

a u živnostníkov k poklesu o 5,2 mld. Sk.V peňažníctve došlo k nárastu o 1,9 mld. Sk. Nacelkových korunových úveroch sa všakpeňažníctvo ku koncu roka podieľalo iba 3,1 %.

Sektorová štruktúra korunových úverov sav priebehu sledovaného obdobia zmenilav smere výraznejšieho rastu verejného sektorao 15,3 bodu na 29,7 %, mierneho rastu sektoraobyvateľstva o 2,5 bodu na 10,3 % a poklesusúkromného sektora o 18,1 bodu na 50,3 %.

V časovej štruktúre celkových úverov došlov sledovanom období k zníženiu podielukrátkodobých úverov na celkových úverocho 7,1 bodu na 36,5 %, dlhodobých úverov o 6,0 bodu na 28,5 % a zvýšeniu podielustrednodobých úverov o 13,1 bodov na 35,0 %,a to v dôsledku reštrukturalizácie úverovéhoportfólia troch najväčších bánk v decembri 1999,čo do určitej miery skresľuje porovnateľnosťs východiskovým stavom.

Odvetvová štruktúra korunových úverov sav priebehu roka zmenila v dôsledkureštrukturalizácie a ich zaradenia do kategórie

Vývoj menového agregátu M2

0

100

200

300

400

500

6001995 1996 1997 1999

Obeživo mimo bánk Netermínované vklady Termínované vklady Vklady v cudzej mene

[ mld. Sk ]

1998

M2

M0

M1

jan.

feb.

mar

.ap

r.m

áj jún júl

aug.

sep.

okt.

nov.

dec.

jan.

feb.

mar

.ap

r.m

áj jún júl

aug.

sep.

okt.

nov.

dec.

jan.

feb.

mar

.ap

r.m

áj jún júl

aug.

sep.

okt.

nov.

dec.

jan.

feb.

mar

.ap

r.m

áj jún júl

aug.

sep.

okt.

nov.

dec.

jan.

feb.

mar

.ap

r.m

áj jún júl

aug.

sep.

okt.

nov.

dec.

57

ostatné úvery, pričom poklesol podiel úverov dopriemyselnej výroby z 34,2 % na 24,4 %, poklesliúvery v položkách obchod, opravy spotrebnéhotovaru a motorových vozidiel, hotely a reštauráciez 22,1 % na 16,8 % a v menšej miere i úvery doostatných odvetví s výnimkou peňažníctva.Najväčší podiel na celkovom stave korunovýchúverov predstavovala priemyselná výrobaa obchod.

Z celkového objemu 527,5 mld. Sk čerpanýchúverov (vrátane úverov presunutých v rámcireštrukturalizácie úverového portfólia bánk)smerovalo 92,3 % do podnikateľského sektora.Išlo však prevažne o krátkodobé úvery sosplatnosťou do 3 mesiacov. Obyvateľstvo sa nacelkových novoposkytnutých úveroch podieľalo3,4 %.

Z hľadiska účelového použitia čerpanýchúverov predstavovali 58,0 % prevádzkové úverya 15,3 % kontokorentný úver. Na rozvojovéprogramy smerovalo 2,4 % z celkového objemučerpaných úverov, čo súviselo s ich časovouštruktúrou. Až 82,1 % nových úverovpredstavovali úvery krátkodobé so splatnosťoudo 1 roka. Značný objem úverov predstavovali 1-dňové úvery. Ďalšiu významnú položkupredstavovali úvery poskytnuté na pokrytiestarších úverov, ktoré klienti neboli schopnísplácať, čo znižovalo reálny objem úverovpoužiteľný pre potreby konkrétnych rozvojovýchprojektov. Koncom roka sa zrealizovalareštrukturalizácia úverového portfólia troch bánk,čo do určitej miery skresľuje časovú a vecnúštruktúru úverov.

4.4. Vývoj úrokových mier

Vývoj klientskych úrokových sadzieb bolv priebehu roka 1999 na jednej straneovplyvňovaný nepriaznivým ekonomickýmvývojom v prvom polroku a na druhej straneobnovovaním makroekonomickej stabilityv nasledujúcom období. Klientske úrokové

sadzby boli okrem toho ovplyvňované značnýmivýkyvmi v objeme novoposkytovaných úverov (od 31,8 mld. Sk až do 52,2 mld. Sk mesačne – bez presunu úverov v rámci reštrukturalizácie),pričom značne kolísal objem veľmi krátkychúverov do 1 mesiaca so sadzbami pohybujúcimisa okolo 20 %. Situácia na kapitálovom trhuneumožňovala nahradiť bankové úverovanie inýmzdrojom financovania. Obchodné banky priurčovaní výšky úrokových sadzieb zohľadňovalitaktiež svoju ekonomickú situáciu, kvalituúverového portfólia i ďalšie faktory.

Celkový vývoj úrokových mier z novo-poskytnutých úverov bol v priebehu roka 1999charakterizovaný relatívnou stabilitou s do-časným miernym poklesom v marci a aprília výrazným poklesom úrokových mier v druhompolroku, keď sa úrokové miery pohybovali naúrovni 15 % až 17 %. Tento vývoj bol ovplyvnenýmeniacou sa likviditou bankového sektoraa v prvom polroku najmä poklesom kurzu koruny.Pri korunových vkladoch zaznamenali značnévýkyvy úrokové miery z veľmi krátkychtermínovaných vkladov do 3 mesiacov, ktorérelatívne citlivo reagovali na stav likvidity bánk.V druhom polroku sa ich úroveň vzhľadom nadostatok likvidity v bankovom sektore znížila.

Priemerná úroková miera zo stavu úverov saoproti decembru 1998 výraznejšie zmenila(pokles o 2,17 bodu na 14,0 %, avšak do určitejmiery spôsobený presunom úverov v rámcireštrukturalizácie, ktoré boli poskytnutéSlovenskej konsolidačnej, a.s., za úrokovúsadzbu 10,3 %), pričom ju ovplyvňovali i ďalšiefaktory, ako je podiel úverov podľa časovejviazanosti, štruktúra klientov a účelová štruktúraúverov. Priemerná úroková sadzba z krátko-dobých úverov sa znížila o 2,63 bodu na 18,45 %, zo strednodobých úverov o 3,57 boduna 12,64 % a z dlhodobých úverov sa zvýšilao 0,50 bodu na 10,86 %, pričom tieto boli stáleovplyvňované úvermi z minulosti za pevnéa pritom nízke úrokové sadzby.

Obchodné banky v priebehu roka 1999udržiavali vyhlasované úrokové sadzby najmä na

58

krátkodobé úvery zhruba na rovnakej úrovni.Skutočná cena novoposkytnutých úverov oprotidecembru 1998 sa znížila o 6,07 bodu na 12,55 % (a to v dôsledku presunu 61,7 mld. Skza úrokovú sadzbu 10,3 %), pričom najnižšiuúroveň 12,55 % dosiahla v decembri. Vzhľadomna rozhodujúci podiel krátkodobých úverov (82,1 %) ovplyvňoval vývoj ich priemernej ročnejúrokovej sadzby, ktorá ku koncu roka dosiahla17,45 %, celkovú priemernú úrokovú sadzbuz čerpaných úverov. Krátkodobé úrokové sadzbyz novoposkytnutých úverov v značnej mierekopírovali zmeny sadzieb na medzibankovompeňažnom trhu. Priemerná úroková sadzbaz krátkodobých úverov poklesla o 2,51 bodu na16,4 %. Úrokové sadzby zo strednodobýchčerpaných úverov sa znížili v decembri 1999oproti decembru 1998 na 10,36 % (o 3,84bodu) a z dlhodobých na 14,21 % (o 0,71 bodu).Vzhľadom na malý objem týchto úverov ichpriemerná úroková miera podliehala vo veľkejmiere náhodným štrukturálnym zmenám podľaúčelu ich použitia, kde je rozdielna úroveňúrokových sadzieb (zamestnanecké pôžičky).

Vývoj priemerných úrokových mier podľa účelupoužitia úverov sa vyznačoval výraznými zmenamiv priebehu roka najmä z prevádzkových úverov,ktoré sa pohybovali na úrovni 14,29 % až 19,68 %, ďalej z bežných úverov, kde sa úrokovásadzba pohybovala v rozmedzí 16,71 % až 23,9 % a z rozvojových úverov 15,7 % až 20,43 %. Priemerná úroková sadzba zospotrebných úverov poskytnutých obyvateľstvusa pohybovala v rozmedzí 12,05 % až 16,31 %.

Reálne úrokové sadzby z krátkodobýchnovoposkytnutých úverov deflované mierouinflácie dosahovali pozitívne hodnoty od 1,4 %v októbri do 13,16 % v máji. Pri deflovaní cenamipriemyselných výrobcov boli hodnoty 8,70 %v decembri do 18,43 % v januári, čo boloovplyvnené značnými výkyvmi úrokovýchsadzieb, miery inflácie a cien priemyselnýchvýrobcov.

Celkový vývoj úrokových mier z korunovýchvkladov bol v roku 1999 len v minimálnej miere

ovplyvnený inflačným vývojom a skôr odrážalpotrebu zabezpečiť likvidné zdroje, ktoré napriekvysokým úrokovým sadzbám boli stále lacnejšieako zdroje na medzibankovom peňažnom trhu.Obchodné banky v snahe získať tieto zdrojepristúpili k zvýšeniu úrokov, čo sa prejavilorastom celkovej priemernej úrokovej miery najmäv prvom polroku. V priebehu druhého polroka saich úroveň postupne znižovala.

Celková priemerná úroková miera z vkladovpočas roka 1999 oscilovala okolo 10 % až 11 %a k ultimu decembra dosiahla 9,85 %, pričomúrokové miery z netermínovaných vkladov boliv podstate stabilné (3,8 %) a z termínovanýchvkladov sa pohybovali od 12 % do 13,5 %,pričom výrazné rozdiely boli zaznamenané pritermínovaných vkladoch od 7 dní do 3 mesiacov.Vklady s časovou splatnosťou 7 dní až 3 mesiaceboli v priemere úročené 12 % až 18 %, zatiaľ čoostatné termínované vklady od 10,6 % do 17,5 %. Nízka úroková sadzba z vkladov nad 5 rokov (4 % až 4,5 %) bola ovplyvnenáosobitnými vkladmi stavebných sporiteľní, ktorépredstavovali 92,6 % z celkových dlhodobýchvkladov.

Reálna úroková miera z ročných vkladov sav roku 1999 udržiavala na úrovni -2,37 % až 5,8 %. Zvýšenie ročnej miery inflácie z 5,6 %v decembri 1998 na 14,2 % koncom roka 1999a zvýšenie priemernej úrokovej miery z ročnýchvkladov z 12,01 % na 12,30 % ovplyvnilozníženie reálnej úrokovej miery o 8,31 bodu.V druhom polroku sa reálna úroková mierapohybovala v rozmedzí od -1,18 % do -2,37 %.

4.5. Realizácia menovej politiky

Výkon menovej politiky Národnej bankySlovenska bol v priebehu roka zameraný nariadenie likvidity bankového sektora pro-stredníctvom ovplyvňovania výšky prebytočnýchrezerv bánk.

59

V oblasti výmenného kurzu boli intervencie nadevízovom trhu využívané predovšetkým nazabránenie jeho nadmernej volatility, čo malonásledne vplyv na likviditu obchodných bánk,ktorej úroveň bola následne korigovanáprostredníctvom operácií NBS na medzi-bankovom korunovom trhu.

NBS sa v priebehu roka 1999, najmä v druhompolroku po stabilizácii vývoja výmenného kurzu,zamerala aj na stabilizáciu a následný poklesúrokových sadzieb na medzibankovompeňažnom trhu. Svoje zámery v tejto oblastizabezpečovala formou operácií na voľnom trhu,prostredníctvom ktorých dodávala do bankovéhosektora dostatok likvidných zdrojov a týmumožňovala bezproblémové plnenie povinnýchminimálnych rezerv. Refinančná angažovanosťNBS voči bankovému sektoru predstavovala v 1. polroku 1999 v priemere 11,4 mld. Sk.

Emisná politika Ministerstva financií SR,zameraná na znižovanie nákladovosti domácejdlhovej služby, v prostredí vysokých splátokštátnych cenných papierov (v roku 1999predstavovali 110,6 mld. Sk) viedla v prvom

štvrťroku k využívaniu zdrojov formoutechnických emisií štátnych pokladničnýchpoukážok (ŠPP) do portfólia NBS.

Nepriaznivý vývoj deficitu štátneho rozpočtu,obsluha domácej dlhovej služby zo zdrojovdomácich bánk, nerovnomerné rozloženielikvidity v bankovom sektore, ako aj vývojv kurzovej oblasti bránili v prvom polroku 1999výraznejšiemu poklesu ceny peňazí.

Turbulencie na devízovom trhu prispeli tiežk nárastu medzibankových úrokových sadzieb.K stabilizácii na oboch trhoch došlo koncommája, po prijatí ekonomických opatrení vlády.

V súvislosti s tým vznikli priaznivejšiepodmienky pre výkon menovej politiky NBS.Výmenný kurz sa v dôsledku obnovenia dôveryzahraničných investorov i domácich subjektov,ako aj prílevom devízových zdrojov zo zahraničia,začal postupne zhodnocovať.

Prílev zdrojov z emisie eurobondov, využívanýna krytie splátok aj domácej dlhovej služby,umožnil Národnej banke Slovenska znížiť objem

Saldo intervencií NBS v roku 1999

-10 000

-5 000

0

5 000

10 000

15 000

20 000


[ mil. Sk ]

60

refinancovania. Priemerná angažovanosť NBSvoči bankovému sektoru poklesla v júli oprotijúnu z 11,8 mld. Sk na 1,1 mld. Sk a počnúcoktóbrom sa pozícia Národnej banky Slovenskavoči bankovému sektoru zmenila z refinančnej nasterilizačnú, v ktorej zotrvala až do konca roka.

Sprievodným efektom prílevu zahraničnýchzdrojov a zlepšenia makroekonomickýchukazovateľov bolo zníženie úrokových sadzieb namedzibankovom trhu, ako aj výnosovz emitovaných štátnych cenných papierov(výnosy zo štátnych cenných papierov boliznižované aj zmenou prístupu Ministerstvafinancií SR pri stanovovaní podmienok naaukciách – limitovanie objemu a sadzby).

Výkon menovej politiky bol výrazne ovplyvnenýaj v decembri 1999, keď likviditu bankovéhosektora výrazne dopĺňali prostriedky uvoľňovanézo zisku NBS do štátneho rozpočtu nareštrukturalizáciu obchodných bánk. Ďalší,výrazne prolikvidne pôsobiaci faktorpredstavovali zdroje z operácií NBS nadevízovom trhu, zamerané proti nadmernémuposilňovaniu výmenného kurzu Sk.

V dôsledku vyššieho dopytu po hotovostnýchpeniazoch v nadväznosti na očakávané problémys prechodom počítačových systémov na rok2000 došlo v decembri k rastu obeživa, čoodčerpalo likviditu z bankového sektora.Národná banka Slovenska reagovala na aktuálnyvývoj likvidity v bankovom sektore operáciami navoľnom trhu, čím bolo prechodné zvýšenieúrokových sadzieb na medzibankovom trhusúvisiace s pôsobením tohto špecifickéhofaktora prekonané. V súvislosti s očakávanýmvýberom hotovosti na prelome kalendárnychrokov pripravila NBS pre obchodné bankyšpeciálnu refinančnú tranžu, ktorá bola čerpanáv objeme 1,8 mld. Sk.

Skutočná tvorba povinných minimálnych rezervbankového sektora mala v roku 1999 pomernevyrovnaný priebeh. Výnimkou boli obidvefebruárové periódy, keď plnenie minimálnychrezerv presiahlo stanovený objem o viac ako 3 % a druhá decembrová perióda, keď skutočnépriemerné rezervy bánk boli vyššie ako ichstanovená výška o viac ako 5 %.

Prehľad plnenia povinných minimálnych rezerv bankovým sektorom v roku 1999

32

34

36

38

40

46


Skutočný denný stav povinných minimálnych rezerv Stanovený mesačný priemerný stav povinných minimálnych rezerv

[ mld. Sk ]

42

44

61

Nadbytočné rezervy sa v jednotlivýchperiódach v priemere pohybovali od 3,0 mld. Skaž po nedostatočné rezervy v objeme 2,5 mld. Sk.

4.6. Nástroje menovej politiky

1. Úroková politika

- od 13. januára 1996diskontná sadzba = 8,8 %.

2. Povinné minimálne rezervy

S účinnosťou od 1. apríla 1999 sa rozšírilazákladňa pre výpočet povinných minimálnychrezerv obchodných bánk, čím sa zrovnoprávnilidomáce a zahraničné primárne zdroje bánk.Základňa PMR sa zvýšila o devízové a korunovépasíva obchodných bánk voči nerezidentom, alesúčasne sa sadzba PMR znížila z 9 % na 8 %,pričom sadzba pre stavebné sporiteľne zostalazachovaná vo výške 3 %. PMR sa úročili vo výške1,5 %.

3. Systém bankových obchodov

Likviditu komerčných bánk ovplyvňujúnasledujúce operácie:

a) operácie na voľnom trhu,

b) zmenkové obchody - sadzba reeskontuzhodná s diskontnou sadzbou, v tomto druhurefinancovania je zahrnutý reeskontpoľnohospodárskych zmeniek,

c) lombardný úver - úver spojený so zástavoucenných papierov za lombardnú úrokovúsadzbu. Od 1. januára 1999 bola stanovenálombardná sadzba 5 % nad úroveň zdrojovrovnakej splatnosti na medzibankovom trhu.NBS môže poskytnúť lombardný úver na dobu7 kalendárnych dní, 14 kalendárnych dní a najeden mesiac,

d) redistribučný úver - klasický - úroková sadzba = 9,5 %,- zvýhodnený - úroková sadzba = 7,5 %.

Stanovené Skutočné Plnenie v 1. perióde Plnenie v 2. perióde

PMR PMR priemer % plnenia priemer % plnenia

január 38,95 39,40 39,51 101,46 39,29 100,89

február 39,88 41,27 41,40 103,81 41,13 103,13

marec 40,67 40,94 41,06 100,97 40,83 100,40

apríl 38,81 39,02 39,27 101,18 38,77 99,90

máj 38,36 38,42 38,38 100,04 38,45 100,22

jún 38,58 38,72 38,98 101,04 38,46 99,68

júl 38,64 38,64 38,71 100,17 38,57 99,80

august 38,71 38,96 38,94 100,60 38,97 100,68

september 38,77 38,91 39,04 100,68 38,78 100,02

október 1/ 39,35 39,11 39,09 99,35 - -

október 1/ 38,67 39,11 - - 39,13 101,19

november 38,43 38,75 38,87 101,15 38,63 100,51

december 38,48 39,81 39,03 101,42 40,53 105,32

Povinné minimálne rezervy (v mld. Sk a v %)

1/ V októbri bola pre druhú periódu dodatočne upravovaná výška stanovených povinných minimálnych rezerv.

62

4. Štátne pokladničné poukážky

a) operatívny nástroj financovania deficituštátneho rozpočtu,

b) nástroj riadenia likvidity obchodných bánkprostredníctvom - sekundárnych nákupov a predajov,- REPO obchodov (dohoda o spätnom

odkúpení).

5. Pokladničné poukážky NBS

- operatívny nástroj centrálnej banky na riadenielikvidity komerčných bánk pri spôsobeobchodovania obdobnom ako pri štátnychpokladničných poukážkach.

6. Kurzová a devízová politika

a) plávajúci výmenný kurzS účinnosťou od 1. októbra 1998 negarantujeNárodná banka Slovenska fixný nominálnyvýmenný kurz slovenskej koruny vočimenovému košu v rámci fluktuačného pásma.Hodnota slovenskej koruny sa určuje vovzťahu k referenčnej mene, ktorou sa od 1. januára 1999 v súvislosti so zavedenímjednotnej meny v Európskej menovej únii staloeuro (EUR). Vývoj výmenného kurzu Sk závisípredovšetkým od vývoja ponuky a dopytu poslovenskej korune na devízovom trhu.Národná banka Slovenska môže pôsobiť protinadmerne volatilnému vývoju výmennéhokurzu slovenskej koruny devízovýmiintervenciami, t.j. nákupom alebo predajomdevízových prostriedkov na devízovom trhu.

b) nominálny výmenný kurz SkNominálny výmenný kurz slovenskej koruny savoči EUR v priebehu roka 1999 zhodnotil o 1,5 %, keď k 31.12.1999 dosiahol hodnotu42,458 SKK/1 EUR. Oproti bývalejcentrálnej parite, platnej v režime fixného

výmenného kurzu, sa slovenská korunaznehodnotila o 5,83 percentuálnych bodov naúroveň 18,56 %. Bolo to spôsobenépredovšetkým posilňovaním krížového kurzuUSD/EUR na svetových devízových trhoch,takže Sk voči USD oslabila v priebehu rokao 14,4 % na úroveň 42,266 SKK/1 USD.

c) reálny efektívny výmenný kurz SkReálny efektívny výmenný kurz slovenskejkoruny, vypočítaný na báze indexu cienvýrobcov, za osem obchodných partnerovs výrazným podielom na obrate zahraničnéhoobchodu SR (USA, Veľká Británia, Rakúsko,Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandskoa Švajčiarsko) sa v priebehu roka 1999zhodnotil o 3,6 percentuálnych bodov. Zadeväť obchodných partnerov, po zahrnutíČeskej republiky, sa za rovnaké obdobiezhodnotil o 4,5 percentuálnych bodov.

Reálny efektívny výmenný kurz slovenskejkoruny, vypočítaný na báze indexuspotrebiteľských cien, za osem obchodnýchpartnerov, sa v priebehu roka 1999 zhodnotilo 13,0 percentuálnych bodov. Za deväťobchodných partnerov, po zahrnutí Českejrepubliky, sa zhodnotil o 11,8 percentuálnychbodov.

d) vyhodnotenie menovej štruktúry devízovýchinkás a platieb Slovenskej republikyObrat devízových inkás a platieb za platobnétituly skupiny 1 až 6 v konvertibilných menáchdosiahol za rok 1999 objem 813,6 mld. Sk.Priemerný mesačný obrat (67,8 mld. Sk) kle-sol oproti predchádzajúcemu roku o 1,5 %.Pasívne saldo devízových inkás a platieb dosia-hlo v sledovanom období výšku 16,6 mld. Sk.Na obrate sa rozhodujúcou mierou podieľaliEUR (36,0 %) a USD (28,4 %). Podielostatných európskych mien, členských krajínEMÚ a EÚ, predstavoval 24,4 % a podiel mienkrajín, pre ktoré je EUR referenčnou menou,dosiahol 10,8 %. To spolu s EUR predsta-vovalo 71,3 % celkového obratu. Podielneeurópskych mien bol 0,3 %, čo spolus USD znamenalo 28,7 % celkového obratu.

63

e) devízová pozícia bánk a pobočiekzahraničných bánk na menové účelyKoeficient devízovej pozície na menové účelysa počítal ako podiel devízových aktív vočinerezidentom k súčtu pasív v slovenskýchkorunách nerezidentov - bánk a devízovýchpasív celkom, znížených o kapitál v cudzejmene. Prvý záväzný koeficient bol stanovenýna 0,65 a banky ho museli dosiahnuťk 31.12.1996.

výpočet devízovej pozície (DPMÚ):

DANDPMÚ =

DP + PvSkN - K

DAN - devízové aktíva nerezidentiDP - devízové pasíva spoluPvSkN - pasíva v slovenských korunách

nerezidentiK - kapitál a nesplatený kapitál

v zahraničnej mene

záväzné koeficienty DPMÚ:od 31.12.1996 vrátane najmenej 0,65od 31.3.1997 vrátane najmenej 0,70od 30.6.1997 vrátane najmenej 0,80

sankcie za neplnenie koeficientu DPMÚ:9 % z objemu neplnenia záväzného koeficientu

DPMÚ.

perióda sledovania koeficientu DPMÚ:Do 10.7.1997 sa koeficient DPMÚ vypočítavalz priemerných údajov 2. a 3. dekády mesiacaN-2 a z 1. dekády mesiaca N-1 Dekádnehoprehľadu aktív a pasív V(NBS) 6-36. Vzhľadomna to, že banky, predovšetkým pobočkyzahraničných bánk, obchádzali opatrenienavyšovaním DAN a devízových pasív vočinerezidentom (DPN) len k ultimu dekád, prijalaNBS opatrenie, na základe ktorého sa DPMÚsledoval s účinnosťou od 16.7.1997 na dennejbáze.

V súvislosti so zrušením fixného a zavedenímplávajúceho výmenného kurzu slovenskej korunyv októbri 1998 bolo s účinnosťou od 26. marca1999 Opatrenie o devízovej pozícii bánk

a pobočiek zahraničných bánk na menové účelyzrušené.

4.7. Menový kalendár

Január

- Oficiálnou menou členských krajín Európskejmenovej únie sa stalo euro. S účinnosťou od 1. januára nahradilo DEM vo funkciireferenčnej meny pre pohyb výmenného kurzuslovenskej koruny.

- Vláda SR pristúpila k prvej etape zvyšovaniaregulovaných cien v roku 1999.

Február

- Ratingová spoločnosť Standard andPoor’s potvrdila svoje hodnotenie dlhodobéhodlhu SR v cudzej mene na úrovni BB-a krátkodobého dlhu SR, denominovanéhov domácej mene na úrovni BBB+. Spoločnosťzároveň potvrdila negatívny výhľad Slovenskav oboch kategóriách.

- Ratingová agentúra Moody’s Investors Servicezmenila ratingový výhľad SR zo stabilného nanegatívny. Rating dlhodobých záväzkovponechala na úrovni Ba1.

Marec

- Banková rada NBS rozhodla o zrušenídevízovej pozície bánk a pobočiekzahraničných bánk na menové účely,s účinnosťou od 1. apríla 1999. Rozhodla ajo rozšírení základne pre výpočet povinnýchminimálnych rezerv (PMR), ako aj o zníženísadzby PMR z 9 % na 8 %. Percento tvorbypovinných minimálnych rezerv pre stavebnésporiteľne ostalo nezmenené 3 %.

Máj

- Agentúra Moody’s Investors Service potvrdilanegatívny výhľad pre ratingové hodnotenieSlovenska.

64

- Vláda SR prijala Stratégiu urýchlenia reforiemzahŕňajúcu opatrenia na odstráneniezákladných makroekonomických nerovnováh.

Jún

- Ratingová agentúra Standard and Poor’spotvrdila svoje hodnotenie dlhodobýchdevízových záväzkov Slovenska na úrovni BB+s negatívnym výhľadom do budúcnosti.

- NR SR schválila novelu zákona o ochranevkladov.

- Banková rada NBS schválila Konkretizáciumenového programu NBS na rok 1999.

- Do platnosti vstúpila dovozná prirážka vo výške7 %.

Júl

- Dolná sadzba DPH sa zvýšila zo 6 % na 10 %.- Uskutočnila sa druhá etapa zvyšovania

regulovaných cien v roku 1999.

Október

- NBS uvalila na Priemyselnú banku, a.s., Košicenútenú správu vzhľadom na nedostatočnúlikviditu, zadržiavanie platieb veľkých klientova nedodržanie dohodnutých prístupov.

- Ratingová agentúra Moody’s Investors Servicezlepšila ratingový výhľad Slovenskaz negatívneho na stabilný.

November

- Vláda SR schválila osobitnú záruku vo výškeviac ako 27 mld. Sk na redistribučné úveryNBS. NBS tým vznikla možnosť odviesťpreddavok na odvod zostávajúceho zisku.

- Ratingová agentúra Standard and Poor’szlepšila ratingový výhľad Slovenskaz negatívneho na stabilný.

December

- Banková rada NBS schválila Menový programna rok 2000 s výhľadom do roku 2003.

- Slovensko bolo na Helsinskom summite krajín

EÚ prijaté do prvej skupiny asociovanýchkrajín.

- Slovenská sporiteľňa, a.s., kúpila Priemyselnúbanku, a.s., Košice, čím prevzala záväzkya pohľadávky tejto banky.

- NBS vydala rozhodnutie o odobratí povoleniapôsobiť ako banka AG Banke, a.s., Nitra.

- Guvernér NBS podpísal s belgickou bankouKBC a s európskou bankou pre obnovua rozvoj zmluvu o predaji podielu NBS v ČSOB,a.s., Praha.

- NBS vydala rozhodnutie o zrušení nútenejsprávy nad Investičnou a rozvojovou bankou,a.s.

65

5. FINANČNÉ TRHY

5.1. Peňažný trh

Primárny trh štátnych pokladničnýchpoukážok

V roku 1999 boli na trh uvedené štátnepokladničné poukážky (ŠPP) v celkovej hodnote80,229 mld. Sk. V tomto období dochádzalok pravidelnému štvrťročnému zverejňovaniuharmonogramu emisií štátnych cennýchpapierov, ako aj úspešnému zavedeniustanovovania maximálneho akceptovanéhoúrokového výnosu v aukciách. Priebežný deficitštátneho rozpočtu bol výraznou mieroufinancovaný ŠPP vydanými aukčným spôsoboma menej prostredníctvom priameho predaja ŠPPdo portfólia NBS. Centrálna banka sa prestalapodieľať na financovaní deficitu už v apríli.Pozitívom oproti predchádzajúcemu obdobiu bolaj nižší počet neúspešných aukcií.

Oproti predchádzajúcemu roku bolo ťažiskoemisnej aktivity súvisiacej so ŠPP sústredené do1. polroka 1999 (v tomto období boloumiestnených až 80 % ŠPP). Táto skutočnosťbola spôsobená najmä vyššou potreboukrátkodobých zdrojov v 1. polroku. V tomtoobdobí sa emitovali predovšetkým krátkodobéŠPP, ktoré sa museli opätovne nahrádzať po ichsplatení novými. Emisie do portfólia NBS (všetkyso splatnosťou do 7 dní a s výraznou emisnousumou) sa realizovali výhradne v 1. polroku. V 2. polroku sa začali emitovať ŠPP s dlhšoudobou splatnosti (splatné v roku 2000).

Investormi do ŠPP boli jednak priami účastníci,t.j. tuzemské komerčné banky, poisťovnea obchodníci s cennými papiermi, a tiež nepriamiúčastníci - ostatné domáce právnické osobyzapísané v obchodnom registri a zahraničníinvestori. Zahraniční investori sa podieľali naprimárnom nákupe ŠPP realizovanom aukčnouformou 14 %, čo predstavovalo oproti roku 1998nárast o 100 %. Ich podiel na vlastníctve ŠPP bolvšak výrazne nižší, nakoľko na sekundárnom trhutieto cenné papiere predávali.

Objem emisií ŠPP a priemerné výnosy primárneho predaja

realizovaného aukčnou formou v roku 1999

Suma emisie v mil. Sk Priemerný výnos v % p.a.

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

4 000

4 500

5 000

0

4

10

16

20

22

[ mil. Sk ] [ % p.a.]

2

6

8

12

14

18

25

. feb

.

4. m

ar.

18. m

ar.

8. a

pr.

6 m

áj

13. m

áj

20

. máj

31. m

áj

3. j

ún

10. j

ún

17. j

ún

1. jú

l

8. j

úl

22

. júl

29

. júl

5. a

ug.

12. a

ug.

19. a

ug.

26

. aug

.

2. s

ep.

9. s

ep.

16. s

ep.

23

sep

.

30

. sep

.

7. o

kt.

14. o

kt.

21. o

kt.

28

. okt

.

4. n

ov.

11. n

ov.

18. n

ov.

25

. nov

.

2. d

ec.

9. d

ec.

66

V roku 1999 sa Ministerstvu financií podarilooproti predchádzajúcemu roku znížiť náklady naemitovanie ŠPP. Prispelo k tomu jednakstanovovanie maximálneho úrokového výnosu,ktorý bol emitent ochotný v aukcii akceptovať,ako aj emitovanie eurobondov, ktoré odľahčilidomáci trh. Priemerná úroková sadzba naprimárnom trhu ŠPP dosiahnutá v aukciáchpredstavovala 15,91 % p.a. (v roku 1998dosiahla 18,27 % p.a.).

Sekundárny trh

Výkon menovej politiky pokračovalv kvantitatívnom riadení za nezmeneného využitiaa uplatnenia inštrumentária NBS. Nástrojovéťažisko naďalej tvorili REPO obchodyuskutočňované aukčnou formou (REPO tendre).Na rozdiel od predchádzajúcich rokov upustilaNBS od individuálne uskutočňovaných REPOobchodov a len výnimočne sa v počiatočnomobdobí roka uskutočňovali priame predajez vlastného portfólia. NBS vytvorila v roku 1999možnosť automatického čerpania lombardnéhoúveru s variabilnou úrokovou sadzbouodvodenou od sadzieb BRIBOR s prirážkou 5 %.V praxi toto opatrenie ostalo bez reálneho vplyvuna vývoj likvidity, resp. peňažného trhu.

Vývoj likvidity bankového sektora a jehozávislosti od zdrojov NBS, ako aj celkový vývoj napeňažnom trhu bol v priebehu roka značnediferencovaný. V prvom polroku 1999 sabankový sektor nachádzal trvalo v refinančnejzávislosti. Počas tohto obdobia bolouskutočnených 55 refinančných REPO tendrovso štandardnou 14-dňovou dobou splatnosti akoprevládajúcou formou realizácie. Výhľaddlhodobejšej refinačnej závislosti bankovéhosektora umožnil periodicky raz mesačneuskutočniť refinančný tender s 28-dňovou dobousplatnosti a prispievať tak k stabilizácii situácie napeňažnom trhu. Operatívnou reakciou naaktuálny stav na peňažnom trhu boli refinančnétendre s neštandardnou dobou splatnosti od 1 do 7 dní, ako aj dva sterilizačné tendre slúžiace

na objemové doladenie likvidity. K sterilizačnýmaktivitám realizovaným v tomto období možnozapočítať aj priame predaje ŠPP, nakúpenýchpredtým v rámci tzv. technických emisií zo stranyMinisterstva financií SR.

Vývoj a výška úrokových sadzieb peňažnéhotrhu neboli vzhľadom na kvantitatívny výkonmenovej politiky bezprostredne ovplyvňovanéNBS. Hlavné impulzy na ich smerovanieprichádzali z emisných aktivít MF SR, resp. akopriama reakcia korunového a devízového trhu navývoj domácej ekonomiky a zahraničných trhov.

To možno dokumentovať vývojom na začiatkuroka, keď napriek snahe o zníženie aktuálnejvýšky úrokových sadzieb formou intenzívnehoprefinancovávania, tieto stagnovali. Kontra-produktívne na túto snahu NBS vplývaloohlásenie negatívneho výhľadu SR ratingovouagentúrou Moody’s Investors Service a napriekvysokému stavu likvidity v bankovom sektoreúrokové sadzby mierne vzrástli. Nadbytokprostriedkov, odrážajúci sa v preplňovanípredpísaných PMR, nemal pozitívny dopad anina výsledky aukcií MF SR. Úrokové sadzbydepozitného trhu sa v tomto období pohybovaliv pásme od 17 % do 18 % pre dĺžky splatnosti odjedného do šesť mesiacov. Impulz na poklessadzieb pod hranicu 16 % nastal v marci akoreakcia na prílev likvidity zo splatných štátnychcenných papierov a očakávanú emisnú absenciuMF SR. Predajmi ŠPP zo svojho portfóliazastavila NBS pokles najkratších sadzieba fixovala ich dolnú hranicu na úrovni 10 %.Pokračujúci prebytok likvidity v dôsledkurefinančných aktivít NBS a úspešná emisnástratégia MF SR otvorili ďalší priestor pre poklessadzieb a koncom apríla sa 6-mesačné depozitápriblížili k hranici15 %.

Zlomovým obdobím vo vývoji sadzieb bol máj.Pokračujúce oslabovanie slovenskej koruny akoodraz pretrvávajúcej ekonomickej nerovnováhy,spolu s určitou mierou neistoty ohľadomprezidentských volieb, viedli k výraznému rastumedzibankových sadzieb. NBS v záujme ochranyúrovne výmenného kurzu slovenskej koruny

67

v tomto období výrazne obmedzila likviditubankového sektora, čo bolo spojené s prudkýmrastom medzibankových úrokových sadzieba v dňoch 20. až 21. mája bolo dokoncapozastavené kótovanie sadzieb BRIBOR.Realizované obchody dosahovali úrokovúvýnosovosť 35 % až 50 %. Prijatím vládnychopatrení a stabilizáciou výmenného kurzu došlok obnoveniu refinancovania zo strany NBS. Toumožnilo bankám relatívne rýchlo obnoviťkótovanie BRIBOR-u v plnom rozsahu prisadzbách prekračujúcich úroveň 20 %. Napriektomu májová skúsenosť na peňažnom trhunaznačila jeho krehkosť.

V júni poklesli všetky sledované dĺžkysplatnosti BRIBOR-u pod hranicu 18 %. Ďalšíposun smerom k úrovni 17 % bol dôsledkomnajmä očakávaného prílevu prostriedkovz realizovanej eurobondovej emisie, ako ajintenzívnych refinančných aktivít NBS. Poklesdepozitných sadzieb umožnil spätne MF SRznižovať úrokové náklady vo forme výnosov pridomácich aukciách štátnych dlhopisov.

Od začiatku júla do polovice augusta, keďbankový sektor pod vplyvom prílevu likvidity

z konvertovaných prostriedkov z eurobondovejemisie MF SR prechádzal do absolútnehonadstavu korunovej likvidity, pristúpila NBSk pravidelným sterilizačným aktivitám formouREPO tendrov. I napriek relatívnej krátkosti tohtoobdobia sa úrokové sadzby začiatkom augustaposunuli pod úroveň 16 % a následne stagnovalina tejto úrovni až do nasledujúceho obdobia.

Od polovice augusta až do začiatku októbra sabankový sektor opätovne dostal do refinačnejzávislosti od NBS, najmä v dôsledku kumulácieprostriedkov na účtoch štátneho rozpočtu.Vzhľadom na predpokladaný krátkodobýcharakter tohto stavu sa skrátila aj dĺžkarealizovaných tendrov a neprekročila 7-dňovúdobu splatnosti. Úrokové sadzby počas augustaa septembra pokračovali v mimoriadne stabilnomvývoji a koncom tohto obdobia klesli pod 15 %.

V ďalšom období do konca roka sa pozíciaNBS voči bankovému sektoru postupne zmenilana sterilizačnú. Trvalý prebytok likvidity pôsobilna pokles sadzieb začiatkom druhej októbrovejperiódy pod úroveň 14 %. Pozitívny vplyv napokles sadzieb mal aj schválený štátny rozpočetna nadchádzajúci rok spolu so znížením

Vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu BRIBOR v roku 1999

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50


[ % p.a. ]

DEPO overnight DEPO 1 mesiac DEPO 3 mesiace DEPO 6 mesiacov

68

základnej daňovej sadzby. Ďalšími pozitívnymisignálmi pre stabilizáciu sadzieb a paralelnéposilňovanie devízového kurzu bolo rozhodnutieo prizvaní SR medzi krajiny rokujúce o vstupe doEÚ, ako výsledok Helsinského summitu.

Na prelome októbra a novembra sa naúrokových sadzbách prejavil opačný trend akodôsledok obáv spojených s prechodompočítačových systémov na režim roku 2000.Najcitlivejšie reagovali sadzby, ktorých dĺžkysplatnosti siahali do roku 2000 a s blížiacim sakoncom roka ich volatilita vzrástla. Situácia sastabilizovala až posledný decembrový týždeň,keď sa masívny prebytok likvidity prejavil vovšeobecnom poklese sadzieb.

5.2. Kapitálový trh

Primárny trh

V roku 1999 boli aukcie štátnych dlhopisov(ŠD) uskutočňované pravidelne raz týždennepodľa zverejňovaného harmonogramu. Celkovýpočet aukcií v roku 1999 bol 38, z nich bolo 34aukcií, t.j. 89,47 %, úspešných (v roku 1998 tobolo 82,5 %).

V roku 1999 sa zmenila štruktúra splatnostiemitovaných dlhopisov. V porovnaní s rokom1998, keď z celkovej emitovanej sumy ŠD tvoriliročné dlhopisy 77,1 %, sa splatnosť vydanýchemisií predĺžila. Pribudli trojročné dlhopisy,ktorých objem tvoril 14,3 % z emitovanej sumyŠD, dvojročné dlhopisy predstavovali 29,1 %z emitovanej sumy a podiel ročných dlhopisovpoklesol na 56,6 %. Celkový dopyt v aukciáchdosiahol 83,22 mld. Sk, akceptovaný dopyt61,229 mld. Sk, čo predstavovalo 73,6 %z celkového dopytu. Suma emitovaných ŠDv roku 1999 poklesla oproti roku 1998v absolútnom vyjadrení o 5,758 mld. Sk. Pokleszaznamenal aj celkový dopyt v emisiách ŠD,ktorý poklesol o 86,074 mld. Sk, čo bolo

spôsobené postupným znižovaním úrovneakceptovaných úrokových výnosov v aukciách.MF SR v snahe znižovať úroveň úrokovýchvýnosov v aukciách začalo limitovať cenu a sumuemisií. Tento nový prístup sa v aukciách ŠDukázal ako veľmi úspešný. Pokles akcepto-vaných úrokových výnosov v aukciách ŠD bolkontinuálny počas celého roka s výnimkouobdobia tesne po májovom oslabení koruny.V roku 1999 bol priemerný výnos do splatnostivšetkých emisií ŠD na primárnom trhu 16,994 %,čo predstavovalo oproti roku 1998 (23,894 %)výrazný pokles. Pozitívny vplyv na znižovanievýnosov v aukciách mali aj emisie dlhopisov nazahraničných trhoch, čím sa znížil tlak nafinancovanie štátneho dlhu na domácom trhu.

V roku 1999 nastal na primárnom trhu ŠDvýrazný kvalitatívny posun. Išlo o úspešnú snahuemitenta znižovať úrokové výnosy v aukciách ŠDa tak zlacniť dlhovú službu štátu. Súčasneemitent predĺžil splatnosti týchto cennýchpapierov, čo malo vplyv na dĺžku splatnosticelého dlhového portfólia a vytvoril predpokladpre výraznejšie predĺženie lehôt splatností dobudúcnosti.

Celková suma neštátnych verejne obcho-dovateľných dlhopisov emitovaných v roku 1999dosiahla 1,65 mld. Sk. V porovnaní s rovnakýmobdobím roku 1998 (2,2 mld. Sk) topredstavovalo pokles o 25 %. Klesajúci trendv emitovaní neštátnych dlhopisov pokračuje odroku 1996. Znižovanie sumy emitovanýchneštátnych dlhopisov bolo spôsobenépredovšetkým konkurenciou ŠD.

Sekundárny trh

Celková suma obchodov na sekundárnom trhudosiahla počas 239 obchodných dní hodnotu188,4 mld. Sk, čo predstavovalo pokles o 37 %v porovnaní s predchádzajúcim rokom.Z celkovej sumy obchodov (188,4 mld. Sk)pripadlo 27,7 mld. Sk (14,7 %) na cenotvornéanonymné obchody a 160,7 mld. Sk (85,3 %) na

69

priame transakcie. Objem kurzotvornýchobchodov stúpol oproti minulému roku o 22,5 %a dosiahol tak maximum v histórii Burzy cennýchpapierov (BCPB). Hlavnú zásluhu na nárastesumy cenotvorných obchodov mali obchodys dlhopismi.

Obchodovanie s dlhopismi tvorilo aj v roku1999 podstatnú časť obchodov na BCPB.Objem obchodov s dlhopismi dosiahol spolu168,2 mld. Sk, z čoho kurzotvorné transakciepredstavovali 25,9 mld. Sk (nárast oproti roku1998 o 25,1 %).

Nárast anonymných obchodov s dlhopismi naBCPB oproti roku 1998 je prvým predpokladomna postupné zvýšenie likvidity obchodova posilnenie vypovedacej schopnosti ceny, čomôže len zvýšiť atraktivitu ŠD pre investorov.Posilnenie likvidity trhu s dlhopismi má za cieľ ajnový systém tvorcov trhu pre ŠD, ktorý bol naBCPB zavedený koncom októbra 1999.

Zložka SDX pre dlhopisy bánk a spoločnostíuzatvárala posledný obchodný deň roka 1999s ročným ziskom 16,6 % na priemernej hodnote148,445 % z menovitej hodnoty svojho portfólia

pri priemernom výnose do splatnosti 15,98 %a durácii 1,4 roka. Priemerná cena portfóliaštátnych dlhopisov v báze SDX ku koncu rokabola 148,159 %, pričom hodnota priemernéhovýnosu predstavovala 15,24 % a durácie 0,8roka.

Celková suma obchodov s akciami pokleslav porovnaní s minulým rokom o 45,7 % na 20,2 mld. Sk, z ktorých na cenotvornétransakcie pripadlo 1,8 mld. Sk, t. j. 8,9 %. IndexSAX sa počas celého roka pohyboval pod svojou východiskovou hodnotou 100 bodov(14.9.1993). Príčinou bola nízka frekvenciatransakcií, ktorej dôsledkom bola fluktuáciakurzov jednotlivých bázických titulov. Prvýobchodný deň roka otváral SAX na hladine94,00 bodov, o pár dní neskôr (14. januára)zásluhou rastu kurzov Slovnaftu a Slovakofarmyzaznamenal svoje ročné maximum 96,88 bodu.Historické minimum 73,62 bodu zaznamenal 7. mája a koniec roka uzatváral na hladine 77,07bodu so stratou 18 %.

V štruktúre ŠD vlastnených tuzemskýmiinvestormi nastala k 31.12.1999 najvýznamnejšiazmena v porovnaní so záverom roka 1998 pri

Vývoj indexu SDX v roku 1999

125

130

135

140

145

150


hodnota indexu

Dlhopisy spoločností Štátne dlhopisy

70

ostatných právnických subjektoch, a to nárastvlastníctva z 9,27 % na 12,47 %, pri komerčnýchbankách to bol nárast z 81,23 % na 84,08 %.Podiel zahraničných investorov ostal približnerovnaký ako ku koncu roka 1998, počas rokavšak kolísal v intervale 1,17 % až 7,36 %.

5.3. Devízový trh

Operácie NBS na devízovom trhu

S účinnosťou od 1. januára 1999 nahradilanovovzniknutá mena EUR domáce menyjedenástich členských krajín EMÚ. Euro sa takstalo súčasne aj referenčnou menou preslovenskú korunu. NBS deklarovala vo svojommenovom programe na rok 1999, že nebudebrániť pohybu kurzu Sk, ale bude sa snažiť lenzabraňovať jeho prílišnej volatilite.

Po prvý raz vstúpila NBS na devízový trh vofebruári, keď odkúpila formou individuálnychobchodov od domácich bánk 103 mil. EUR.

O mesiac neskôr (9. marca) v dôsledkuzvýšenej volatility sa NBS rozhodla pristúpiť poprvý raz k priamym intervenciám na podporukurzu Sk vzhľadom na to, že kurz koruny sav priebehu hodiny oslabil z hodnoty 43,930 na44,800 SKK/1EUR. Národná banka Slovenskaza účelom podpory kurzu Sk predala 20 mil. EUR.

Predovšetkým v súvislosti s pomalýmprístupom vlády SR k ekonomickým reformáma slabou disciplínou v rozpočtovom hospodárenív druhom štvrťroku pokračovalo znehodno-covanie výmenného kurzu Sk, na čo NBSreagovala v máji výraznejšími intervenciamiv prospech koruny. V tomto období korunaoslabila až na úroveň 48,200 SKK/1EUR. NBSpočas niekoľkých dní vo viacerých interven-čných vlnách predala spolu 90 mil. EUR.

Jasná deklarácia vlády SR a NBS smeromk obnoveniu ekonomickej stability sa prejavilav postupnom raste dôvery investorovk slovenskej mene. To sa prejavilo v pomernečastom emitovaní dlhopisov denominovanýchv slovenských korunách zo strany nerezidentov.V priebehu druhého polroka vydali zahraničné

Vývoj indexu SAX v roku 1999

65

75

80

85

90

95

100


hodnota indexu

70

71

banky a oficiálne inštitúcie dlhopisy sosplatnosťou od 1 do 5 rokov v celkovom objeme12 mld. Sk. Kurz koruny v tomto obdobípostupne posilňoval. V priebehu decembra satento trend zrýchlil a NBS pristúpilak intervenciám zameraným proti nadmernémuzhodnocovaniu výmenného kurzu slovenskejkoruny. V priebehu decembra odkúpila NBS odobchodných bánk celkovo 114 mil. EUR (z toho72 mil. EUR formou individuálnych obchodov).

Záujem o slovenskú korunu nebol v tomtoobdobí výnimkou, zahraniční investori nakupovaliaj českú korunu aj poľský zlotý, vzhľadom naočakávaný pozitívny ekonomický a politický vývojv našom regióne.

V priebehu roka sa kurz slovenskej koruny vočiEUR zhodnotil o 1,5 %. Celkový obrat, ktorý NBSzrealizovala na medzibankovom trhu, predsta-voval 327 mil. EUR, so saldom 107 mil. EURv prospech NBS a počtom obchodov 101.

Základné charakteristiky devízového trhu v SR v roku 1999

USD EUR Ostatné meny Spolu

Objem Počet Objem Počet Objem Počet Objem Počet

(mil. USD) (%) obchodov (mil. USD) (%) obchodov (mil. USD) (%) obchodov (mil. USD) (%) obchodov

NBS 0,0 - 0 348,9 - 101 348,9 0,5 101

Obchody slovenských bánk

bez účasti zahraničných bánk 12 771,0 46,6 3 875 13 845,8 50,5 8 566 805,5 2,9 816 27 422,4 41,0 13 257

Medzibankový devízový trh:

NBS + slovenské obchodné 12 771,0 46,0 3 875 14 194,7 51,1 8 667 805,5 2,9 816 27 771,3 41,5 13 358

banky navzájom

Obchody slovenských bánk

so zahraničnými bankami 25 095,6 64,2 7 682 13 769,3 35,2 4 494 217,7 0,6 259 39 082,6 58,5 12 435

Devízový trh v SR spolu 37 866,6 56,6 11 557 27 964,0 41,8 13 161 1 023,2 1,5 1 075 66 853,8 100,0 25 793

Objem obchodov na domácom medzibankovom devízovom trhu v roku 1999 1/

0

500

1 000

1 500

4 000

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

0,5


[ mil. USD ] [ mil. USD ]

USD EUR Ostatné meny Priemerný obchod (pravá stupnica)

0,0

2 000

2 500

3 000

3 500

1/ Bez NBS a zahraničných bánk

72

Medzibankový devízový trh

Celkový objem obchodov medzi slovenskýmiobchodnými bankami navzájom dosiaholhodnotu 27 422,4 mil. USD, čo predstavovalopokles oproti roku 1998 o 8,2 %. Obchodo-vanie medzi slovenskými obchodnými bankamiklesalo od začiatku roka. Počet obchodov saznížil zo 14 508 (v roku 1998) na 13 257.Priemerne bolo denne vysporiadaných 108 obchodov s priemernou veľkosťou jednéhoobchodu 2,1 mil. USD (2,0 mil. USD v roku1998). V rámci menového zastúpenia malodominantné postavenie obchodovanie v EUR50,5 %, nasledoval USD 46,6 % a ostatné menytvorili 2,9 % celkového objemu obchodov medzislovenskými bankami.

Obchodovanie so zahraničnými bankami malonaďalej rozhodujúci podiel na celkovomdevízovom trhu v SR a tvorilo 58,5 % (v roku

1998 53 %). Celkový objem obchodovpredstavoval 39 082,6 mil. USD (pokles o 1,1 %oproti roku 1998). Rozhodujúce zastúpeniemalo obchodovanie v USD s podielom 64,2 %(86,2 % v roku 1998), nasledovalo obchodo-vanie v EUR s podielom 35,2 % (12,9 % v roku1998) a ostatné meny tvorili 0,6 % objemuobchodov. Hoci obchodovanie v USD malo stálevedúce postavenie, bolo zaznamenané jehovýrazné zníženie ako dôsledok zavedeniajednotnej meny EUR.

Saldo obchodov so zahraničnými bankamibolo kladné, dosiahlo 59,3 mil. USD.V porovnaní s predchádzajúcim rokom, keďsaldo dosiahlo 388,9 mil. USD, išlo o jehovýrazné zníženie spôsobené ťažšou predikcioupotenciálnych kurzových strát v dôsledkuprechodu na voľne plávajúci kurz slovenskejkoruny.

Objem obchodov slovenských bánk so zahraničnými bankami v roku 1999

0

500

1 000

1 500

5 000

1,0

1,5

2,0

2,5

4,5

0,5


[ mil. USD ] [ mil. USD ]

USD EUR Ostatné meny Priemerný obchod (pravá stupnica)

0,0

2 000

2 500

3 000

3 500

4 000

4 500

3,0

3,5

4,0

C. BANKOVÝ DOHĽAD V ROKU 1999

75

1. ROZVOJ BANKOVÉHO SEKTORA

V slovenskom bankovom sektore pôsobilok 31. decembru 1999 dvadsaťpäť bankovýchsubjektov - dvadsaťtri bánk a dve pobočkyzahraničných bánk. Začiatkom roka 1999 došlok zlúčeniu Bank Austria (SR), a.s., Bratislavaa Creditanstalt, a.s., Bratislava, ktoré sazrealizovalo 1. januára 1999. Od 1. januára 1999začalo svoju činnosť v Slovenskej republike ajnové zastúpenie Bank Przemyslowo-HandlowySA z Poľska. V Slovenskej republike ku koncuroka 1999 pôsobilo desať zastúpenízahraničných bánk.

Upísané základné imanie bankového sektoraSR vrátane trvalo poskytnutých prostriedkovpobočiek zahraničných bánk (bez NBS) vzrástlok 31.12.1999 oproti stavu k 31.12.1998 o 18,2 mld. Sk, t.j. z 34,6 mld. Sk na 52,8 mld. Sk. K zvýšeniu základného imaniav priebehu roka 1999 došlo v Tatra banke, a.s.,Bratislava o 522 mil. Sk z majetku spoločnosti,v Investičnej a rozvojovej banke, a.s., Bratislavao 5,7 mld. Sk upísaním nových akcií,

v Priemyselnej banke, a.s., Košice o 598,9 mil. Sk upísaním nových akcií,v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, š.p.ú.,Bratislava o 120 mil. Sk z majetku spoločnosti,v Slovenskej sporiteľni, a.s., o 4,3 mld. Skupísaním nových akcií a vo Všeobecnej úverovejbanke, a.s., Bratislava o 8,9 mld. Sk upísanímnových akcií. Na druhej strane došlo k poklesuo 2,0 mld. Sk z dôvodu predaja a následnéhozrušenia povolenia pôsobiť ako banka prePriemyselnú banku, a.s., Košice.

Podiel zahraničných investorov na celkovomupísanom základnom imaní bánk a trvaleposkytnutých prostriedkoch pobočiekzahraničných bánk sa posilnením kapitáluMinisterstvom financií SR v reštrukturalizovanýchbankách, t.j. vo Všeobecnej úverovej banke,v Slovenskej sporiteľni a v Investičneja rozvojovej banke podstatne znížil.Z maximálneho podielu 38,3 %, ktorý boldosiahnutý v II. štvrťroku 1999, poklesol na 24,6 % v IV. štvrťroku 1999. Tento vývojnesúvisel s absolútnym poklesom zahraničnýchinvestícií do bankového sektora na Slovensku,ale s procesom reštrukturalizácie, v rámci

Štruktúra kapitálu a trvalo zverených prostriedkov

bánk a pobočiek zahraničných bánk v SR k 31.12.1999

Domáci kapitál

75,4 %

Zahraničný kapitál

24,6 %

76

ktorého došlo k už spomínanému kapitálovémuposilneniu zo strany Ministerstva financií SR.

V roku 1999 nadobudli účinnosť tri významnénovely bankových zákonov:

Novela zákona č. 21/1992 Zb. o bankáchv znení neskorších predpisov s účinnosťou od11.10.1999- umožnila väčšej skupine občanov získať

hypotekárne úvery,- vytvorila právne predpoklady na poskytovanie

vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach,- zvýšila ochranu klientov banky a pobočky

zahraničnej banky,- prispela k zvýšeniu platobnej disciplíny

dlžníkov bánk a pobočiek zahraničných bánk,- zefektívnila a posilnila činnosť bankového

dohľadu.

Novela zákona SNR č. 310/1992 Zb.o stavebnom sporení v znení zákona NR SR č. 386/1996 Zb. s účinnosťou od 1.10.1999bola prijatá s cieľom

- odstrániť existujúce bariéry brániace úplnémuuplatneniu systému stavebného sporenia,

- vytvoriť právne predpoklady na vstupprávnických osôb do uvedeného systému,

- umožniť návrat tzv. priateľských sporiteľov,- rozšíriť možnosti použitia voľných zdrojov

z fondu stavebného sporenia.

Medzi najvýznamnejšie zmeny prijaté novelouzákona NR SR č. 118/1996 Z.z. o ochranevkladov a o zmene a doplnení niektorýchzákonov s účinnosťou od 1.7.1999 možnozahrnúť- urýchlenie vyplácania náhrad za nedostupné

vklady oprávneným osobám,- zefektívnenie činnosti Fondu ochrany vkladov,- zabránenie vzniku nestability v bankovom

systéme v čase vyplácania náhrad zanedostupné vklady.

Vývoj bilančnej sumy bankového sektora SR (k ultimu roka)

1993 1994 1995 1996 1997 1999

0

100

200

300

400

500

600

700

800

[ mld. Sk ]

1998

77

2. CHARAKTERISTIKA BANKOVÉHOSEKTORA

Vo vývoji bankového sektora možno rok 1999hodnotiť ako prelomový, a to najmä preto, že sapo viacročných snahách Národnej bankySlovenska uskutočnili prvé konkrétne krokyv reštrukturalizácii úverového portfólia najväčšíchbánk. V súlade s rozhodnutím vlády a stano-veným časovým postupom boli uskutočnenéprvé dva kroky tzv. predprivatizačnej reštruktu-ralizácie. Koncom roka 1999 bolo zrealizovanékapitálové posilnenie uvedených bánk. Toutooperáciou získalo Ministerstvo financií SR a FNMSR vo VÚB 84,5 %, v Slovenskej sporiteľni 97,2 % a v IRB 69,6 % podielu na základnomimaní. V druhom kroku sa realizoval odsun zlýchúverov z týchto bánk v celkovom objemepribližne 82,3 mld. Sk, z toho mimo bankovýsektor do špecializovanej štátnej agentúrySlovenskej konsolidačnej, a.s., 62,7 mld. Ska zvyšok do Konsolidačnej banky, š.p.ú.

V decembri 1999 boli na základemedzinárodne vyhláseného tendra vládou SR

vybraní dlhodobí poradcovia pre privatizáciuVÚB, Slovenskej sporiteľne a Banky Slovakia.Stali sa nimi pre oblasť finančného poradenstvaJ. P. Morgan a pre právne poradenstvo White & Case. Zároveň v týchto bankách začalipráce na diagnostických auditoch, ktorýchzámerom je pripraviť uvedené banky prestrategických zahraničných investorov do koncaroka 2000.

Bilančná suma bánk pôsobiacich naslovenskom peňažnom trhu dosiahlak 31.12.1999 objem 769,8 mld. Sk a oprotiúdajom k 31.12.1998 klesla o 3,3 % (26,5 mld. Sk). Na pokles bilančnej sumy malovplyv Opatrenie NBS z 5. marca 1999, ktorým sazrušila devízová pozícia bánk a pobočiekzahraničných bánk na menové účely a tiež vyššie spomínaný odsun zlých úverov. Podieltransformujúcich sa bánk na celkovom objemebilančnej sumy bankového sektora neza-znamenal výraznejšie zmeny a k 31.12.1999predstavoval 45,8 %.

Banky sa v priebehu hodnoteného obdobiazamerali najmä na menej rizikové obchody.

Štruktúra vlastného kapitálu pre hodnotenie

kapitálovej primeranosti k 31.12.1999

Nerozdelené zisky

z minulých rokov

7,5 % Upísané základné imanie

70,1 %Ostatné fondy

tvorené zo zisku

7,9 %

Ážiové fondy a zákonný

rezervný fond

14,5 %

78

Pokračujúce zhoršovanie finančnej situáciepodnikateľských subjektov ovplyvnilo rastnesplácaných úverov s negatívnym dopadom nakvalitu úverových portfólií bánk. Len pomaly saobnovovali úverové aktivity, a to väčšinouu existujúcich klientov. Príčinou bol nedostatokvoľných zdrojov, či obava z vysokých rizík.

Zhoršovanie štruktúry aktív bankového sektoraz roku 1998 pokračovalo aj počas roka 1999.V priebehu roka, najmä v druhej polovici, vzrástliklasifikované aktíva a vo viacerých bankáchpokračovalo zaostávanie tvorby rezerva opravných položiek vyplývajúce z rastunesplácaných úverov. Najväčší vplyv na uvedenývývoj mala najmä precíznejšia klasifikáciapohľadávok v bankách v reštrukturalizácii.Prejavilo sa to najmä v septembrovýchvýsledkoch, keď objem klasifikovanýchpohľadávok dosiahol 174,5 mld. Sk. V závereroka ich objem klesol na 129,7 mld. Sk, a tonajmä odsunom časti týchto pohľadávok doSlovenskej konsolidačnej. V štvrtom štvrťroku saznížil aj podiel klasifikovaných pohľadávok napohľadávkach spolu z 32,3 % na 23,0 %.

Z celkového objemu primárnycha sekundárnych zdrojov sa čoraz menší podielumiestňoval do reálne výnosových aktív. Tátotendencia sa po odsune zlých úverov spomalilaa jej vývoj sa zlepšil. Z 91,8 %-ného podieluzdrojov umiestňovaných do výnosových aktívv decembri 1998 klesol tento podielk 30.9.1999 na 88,1 % a ku koncu roka 1999vzrástol na 95,7 %.

Bankový sektor vykázal k 31.12.1999 stratuz bežného obdobia vo výške 29,5 mld. Sk.Uvedený vývoj významne ovplyvnili najmätransformujúce sa banky, ktoré v plnej výškedotvorili opravné položky a nevykazujú žiadnunekrytú predpokladanú stratu z kategorizáciepohľadávok. Ich dotvorením sa však dostali dostraty z hospodárenia. Vo viacerých bankáchpretrvával problém vysokých prevádzkovýchnákladov.

3. HODNOTENIE OBOZRETNÉHO PODNIKANIA BÁNK

Obozretné podnikanie bánk bolo aj v roku1999 regulované piatimi opatreniami Národnejbanky Slovenska, ktoré vychádzajúz medzinárodných princípov a odporúčaníBazilejského výboru pre bankový dohľad.

Východiskom pre hodnotenie je spracovanieúdajov z účtovníctva bánk a z hlásenío kapitálovej primeranosti, o úverovejangažovanosti, o pravidlách riadenia likvidity,o regulácii menových pozícií a o pravidláchhodnotenia pohľadávok a podsúvahovýchzáväzkov bánk podľa rizík v nich obsiahnutýcha pre tvorbu zdrojov na krytie týchto rizík(klasifikácia pohľadávok a podsúvahovýchzáväzkov) predkladané bankovému dohľaduNBS.

Informačný systém bankového dohľadupomáha prostredníctvom sústavy pomerovýchukazovateľov pri hodnotení a sledovaní tendenciívývoja jednotlivých bánk, skupín bánk a celéhobankového sektora SR.

V plnení limitov obozretného podnikania došlov priebehu roka 1999 za bankový sektor SR akocelok k zlepšeniu najmä v dodržiavaní limitovlikvidity a nezabezpečených devízových pozícií.Hodnotenie obozretného podnikania bánkvykonáva bankový dohľad NBS aj sústavnýmvýkonom dohliadok na mieste.

3.1. Kapitálová primeranosť

Opatrenie NBS č. 5/1997 o kapitálovejprimeranosti bánk stanovilo bankám povinnosťdodržiavať minimálny limit kapitálovejprimeranosti vo výške 8 %.

K 31.12.1999 nesplnili záväzný limit kapitálovejprimeranosti štyri banky, pričom v dvoch

79

komerčných bankách a jednom štátnompeňažnom ústave prevyšovali odpočítateľnépoložky hodnotu kapitálu. Potreba zdrojov týchtobánk na dosiahnutie 8 %-nej kapitálovejprimeranosti klesla oproti decembru 1998 na27,5 mld. Sk.

Kapitálová primeranosť za banky pôsobiacev bankovom sektore Slovenskej republikyvzrástla oproti koncu roka 1998 o 2,2 bodua dosiahla hodnotu 5,3 %. Tento priaznivý vývojbol ovplyvnený nárastom kapitálu pre výpočetkapitálovej primeranosti a poklesom objemurizikovo vážených aktív. Uvedená skutočnosťbola v rozhodujúcej miere spôsobenáreštrukturalizáciou najväčších slovenských bánk.

Kapitál pre výpočet kapitálovej primeranostivzrástol k 31.12.1999 oproti koncu roka 1998približne o 6,5 mld. Sk na 19,4 mld. Sk. Rizikovovážené aktíva za banky bankového sektoraSlovenskej republiky klesli o 43,2 mld. Sk na363,7 mld. Sk. Nárast kapitálu pre hodnoteniekapitálovej primeranosti za bankový sektor akocelok ovplyvnilo predovšetkým zvýšeniezákladného imania v reštrukturalizovanýchbankách a pokles odpočítateľných položiek,najmä nekrytej predpokladanej straty.

3.2. Úverová angažovanosť

Opatrenie NBS č. 3/1994 stanovuje bankámmesačné sledovanie úverového rizika, ktoréspočíva v možnosti straty bánk z vysokej mieryúverovej angažovanosti voči jednému aleboniekoľkým dlžníkom tvoriacim jednu vzájomneekonomicky prepojenú skupinu. Čistá úverováangažovanosť voči nebankovým klientom nesmieprevýšiť 25 % kapitálu banky, voči bankovýmklientom 80 % a agregovaná výška všetkýchčistých úverových angažovaností prevyšujúcich15 % kapitálu banky nesmie presiahnuť 800 %jeho hodnoty.

V priebehu celého roka 1999 sa vyskytloporušovanie limitov čistej úverovej angažovanostivoči nebankovej klientele v devätnástich bankácha voči bankovej klientele v štrnástich bankách.Limit agregovanej výšky vykázaných úverovporušilo jedenásť bánk. Neplnenie limitov bolospôsobené najmä kapitálovým vybavením,prevzatím vysokej úverovej angažovanostiz minulosti. Vývoj bol však priaznivý a počet bánkdlhodobo porušujúcich limity sa v porovnanís predchádzajúcim rokom znížil.

3.3. Likvidita

Bankový dohľad NBS opatrením č. 7/1997sprísnil pravidlá likvidity bánk a stanovil bankáma pobočkám zahraničných bánk dosiahnuťhodnotu podielu aktív a pasív splatných dojedného mesiaca rovný alebo väčší ako 100 %.Aj vývoj plnenia stanoveného limitu likvidity v roku1999 bol v porovnaní s predchádzajúcim rokompozitívny. Počet bánk, ktoré v priebehu rokauvedený limit neplnili klesol na trinásť, z toho päťbánk limit nesplnilo iba raz.

Popri prijatých menových nástrojoch Národnejbanky Slovenska bola likvidita ovplyvňovaná ajreálnym vývojom situácie a vývojom na trhu. Išloo pretrvávajúci nedostatok najmä dlhodobýcha čiastočne i strednodobých zdrojov,pretrvávajúce problémy kapitálového trhua nedostatočný počet veľkých investorov,daňové predpisy a i. Dopad týchto vplyvov saprejavil v nedostatku likvidných zdrojov,v následnom neplnení povinných minimálnychrezerv v niektorých bankách, v časovejnevyváženosti zdrojov a ich použitia.

3.4. Nezabezpečené devízové pozície

Opatrenie NBS č. 11/1997 o obmedzeniachpre nezabezpečené devízové pozície bánk

80

určuje pravidlá obozretného vykonávaniabankových činností v cudzej mene. Opatreniedefinuje obmedzenie pre rozdiely aktív a pasívv jednotlivých cudzích menách prepočítaných naslovenské koruny vo výške 10 % a pre celkovúnezabezpečenú devízovú pozíciu 25 %v prepočte ku kapitálu banky. Od 1. januára1999 bolo do hlásenia o nezabezpečenýchdevízových pozíciách doplnené sledovaniejednotnej európskej meny euro. S výnimkoutransformujúcich sa bánk malo po prijatýchpostupoch bankového dohľadu voči bankámporušujúcim stanovené limity rizikoz nezabezpečených pozícií v priebehu rokaväčšinou krátkodobý charakter a znížil sa ajpočet bánk neplniacich ustanovenia opatrenia.

3.5. Klasifikácia pohľadávok

Opatrenie NBS č. 3/1995 stanovuje jednotnépravidlá vykazovania a oceňovania pohľadávoka podsúvahových záväzkov bánk a pobočiekzahraničných bánk, ktoré zohľadňujú riziká strátv nich obsiahnutých a potrebu tvorby zdrojov nakrytie týchto rizík.

Vo vývoji klasifikovaných pohľadávok došlov roku 1999 k výraznému zlomu, keď sa po

viacročných snahách Národnej banky Slovenskauskutočnili prvé konkrétne kroky v reštruk-turalizácii úverového portfólia najväčších bánk.Koncom roka 1999 bolo zrealizované kapitálovéposilnenie uvedených bánk a realizoval sa odsunzlých úverov z týchto bánk do jedného štátnehopeňažného ústavu a mimo bankový sektor došpecializovanej agentúry. Dôsledkom uvedenýchkrokov klesla nekrytá predpokladaná strataz pohľadávok a podsúvahových záväzkov bánk zabankový sektor ako celok v medziročnomporovnaní o 18,7 mld. Sk, t.j. o 96,9 %, na603,2 mil. Sk.

Medzi priority, ktoré bude musieť NBSv najbližšom období zabezpečovať patrídoriešenie problémov niektorých malých bánkna Slovensku, bude potrebné aj účinnespolupracovať na vytváraní podmienokdokončenia reštrukturalizácie bánk s prevahouvlastníctva štátu a pripraviť podmienky na ichprivatizáciu v súlade so zámermi vlády SRa taktiež aktívne prispieť k negociácii Slovenskado európskych štruktúr. Na splnenie tohto cieľabude potrebné zabezpečiť v oblasti bankovníctvaúplnú implementáciu 25 základných princípovfungovania efektívneho bankového dohľadu, čobude vyžadovať ďalšie úpravy pravidielobozretného podnikania bánk a zmeny zákonao bankách, zákona o NBS a ďalších zákonov.

D. EMISNÁ ČINNOSŤ NBS A PEŇAŽNÝ OBEH

83

1. EMISIA SLOVENSKÝCH PEŇAZÍ

V roku 1999 zabezpečila Národná bankaSlovenska v súlade s potrebami peňažnéhoobehu dotlač bankoviek v nominálnej hodnote20 Sk, 50 Sk, 100 Sk, 200 Sk, 1000 Sk a 5000 Sk a dorazbu obehových mincív nominálnej hodnote 10 halierov a 20 halierov.Na bankovkách 200 Sk, 1000 Sk a 5000 Skvzoru 1999 boli aplikované ďalšie nové ochrannéprvky, ktoré majú v súlade s celosvetovýmitrendmi zvýšiť úroveň ochrany bankoviek protifalšovaniu a obyvateľstvu uľahčiť ich rozlišovanie.Bankovky boli vytlačené v troch zahraničnýchtlačiarňach cenín BA Banknote, Giesecke & Devrient a De La Rue. V decembri 1999 bol dopeňažného obehu zaradený taktiež limitovanýpočet bankoviek všetkých siedmich nominálnychhodnôt s aplikovanou metalizovanou fóliou nakupóne, ktorej motív, tvar a text pripomína koniecdruhého tisícročia.

Národná banka Slovenska vydala v roku 1999aj šesť pamätných mincí, z ktorých dve bolivyrazené zo zlata a štyri zo striebra. Všetkyobehové a pamätné mince vyrazila MincovňaKremnica, štátny podnik.

1.1. Hotovostný peňažný obeh

Hotovostný peňažný obeh bol v roku 1999 bezpodstatných výkyvov s výnimkou decembra, keďz dôvodu prechodu na rok 2000 došlo k očaká-vanému rastu obeživa. Z hľadiska štruktúry peňazí jednotlivých nominálnych hodnôt ban-koviek a mincí v obehu nedošlo v porovnanís predchádzajúcim rokom k významným zmenám.

K 31.12.1999 bol stav obeživa 67,8 mld. Sk(vrátane pamätných mincí vydaných do roku1993). V obehu bolo 111,4 mil. kusov bankoviek,779,1 mil. kusov obehových a 577,8 tis. kusovpamätných mincí emitovaných Národnou bankouSlovenska. V porovnaní s rokom 1998 hodnotapeňazí v obehu vzrástla o 9,4 mld. Sk (o 16,1 %).Počet bankoviek a mincí v obehu vzrástol o 82,6 mil. kusov (o 10,2 %).

Vývoj obeživa v priebehu roka 1999 bolrovnomerný bez výrazných odchýlok s výnimkoudecembra (nárast o 7,8 mld. Sk ku koncumesiaca), keď bol dosiahnutý aj maximálny stavobeživa (22.12.1999 vo výške 71,9 mld. Sk).

Nominálna Udalosť, ktorú minca Počet vydaných mincí Vyhláška

hodnota pripomína spolu z toho PROOF NBS

PSM 150. výročie narodenia 14 100 1 400 124/1999 Z.z.

200 Sk Pavla Országha Hviezdoslava

PSM 500. výročie začatia razby prvých 13 800 1 400 158/1999 Z.z.

500 Sk toliarových mincí na Slovensku

v Kremnici

PSM 50. výročie založenia 14 100 1 400 189/1999 Z.z.

200 Sk Slovenskej filharmónie

PZM 500. výročie začatia razby prvých 5 500 5 500 224/1999 Z.z.

5000 Sk toliarových mincí na Slovensku

v Kremnici

PZM Jubilejný rok 2000 - bimilénium 3 500 3 500 329/1999 Z.z.

10 000 Sk

PSM Jubilejný rok 2000 - bimilénium 2 000 2 000 330/1999 Z.z.

2000 Sk

Pamätné mince vydané NBS v roku 1999

PSM - pamätná strieborná mincaPZM - pamätná zlatá minca

84

Decembrový vývoj bol ovplyvnený najmäsezónnym prírastkom v predvianočnom období,ako aj predzásobovaním sa obeživom z dôvodu

očakávaných možných problémov softvérovýchprostredí v súvislosti s prechodom na rok 2000.

Vývoj obeživa v roku 1999


0

10

20

30

40

50

60

70

[ mld. Sk ]

Bankovky Obehové a pamätné mince Obeživo spolu

Denný vývoj obeživa v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998

30.1. 27.2. 27.3. 28.4. 28.5. 25.6. 23.7. 20.8. 22.9. 20.10 17.1131.12. 15.12.

[ mld. Sk ]

19991998

55

60

65

70

85

Denný vývoj celkovej výšky obeživa v prvompolroku 1999 sa takmer zhoduje s rokom 1998.V druhom polroku až do decembra nedošlo k výrazným zmenám (hodnoty obeživa sa pohy-bovali v rozpätí 57-62 mld. Sk) a stav obeživa boldokonca nižší ako v roku 1998. V decembri1999 bol zaznamenaný už spomínaný výraznýrast obeživa.

Kumulatívne dosiahla mesačná emisia v de-cembri maximálnu sumu 11,9 mld. Sk, čo pred-stavuje takmer dvojnásobok kumulatívnej hodnoty rastu obeživa v porovnaní s rovnakýmobdobím minulých rokov.

Z celkového množstva peňazí v obehu tvoriloobeživo v pokladniciach komerčných bánk, ktoréje účtovne súčasťou obeživa, v roku 1999 (k ultimu mesiacov) v priemere 13,3 %, čo boloporovnateľné s hodnotou dosiahnutou v roku1998 (13,6 %). Od januára až do novembra sapohybovalo v rozmedzí 12,5-13 % z celkovejhodnoty obeživa. V decembri stúpol podielobeživa v pokladniciach bánk na 15 %, čo bolospôsobené zrejme očakávanými vyššími výbermihotovostí klientmi na prelome rokov.

1.2. Stav bankoviek a mincí v obehua ich podiel na celkovom obežive

V roku 1999 sa množstvo bankoviek a mincív obehu zvýšilo o 82,6 mil. kusov. Na tomtozvýšení sa podieľali najmä mince z obyčajnýchkovov, ktorých počet vzrástol o takmer 74,3 mil.kusov, čím sa ich podiel na celkovom množstvepeňazí v obehu mierne zvýšil a dosiahol 87,4 %.Množstvo bankoviek v obehu sa zvýšilo len o 8,3 mil. kusov, čo znamenalo pri dosiahnutomraste množstva obehových mincí zníženie podielubankoviek na celkovom množstve peňazí v obehuna 12,5 %.

Na celkovom raste hodnoty obeživa o 9,4 mld.Sk sa hodnota bankoviek v obehu podieľala 9,3 mld. Sk. Z hľadiska štruktúry obeživa bolnajvýznamnejší rast hodnoty bankoviek najvyššejnominálnej hodnoty o 5,4 mld. Sk. Rast hodnotymincí v obehu o 66 mil. Sk bol výsledkom rastumnožstva mincí všetkých nominálnych hodnôt.

Hodnota peňazí v obehu na jedného obyvateľak 31.12.1999 vrátane pamätných mincí dosiahla

Vývoj obeživa spolu a v pokladniciach bánk v roku 1999

0

10

20

30

40

50

60

70


[ mld. Sk ]

Obeživo spolu Obeživo v pokladniciach bánk

86

Nominálna Stav Stav Podiel v % Podiel v %

hodnota k 31.12.1998 k 31.12.1999 k 31.12.1998 k 31.12.1999

Bankovky 103,10 111,44 12,75 12,50

5000 Sk 3,63 4,70 0,45 0,53

1000 Sk 30,44 33,54 3,76 3,76

500 Sk 8,13 9,09 1,01 1,02

200 Sk 4,71 5,94 0,58 0,67

100 Sk 24,03 23,89 2,97 2,68

50 Sk 10,84 11,45 1,34 1,28

20 Sk 21,33 22,83 2,64 2,56

Obehové mince 704,83 779,08 87,18 87,43

10 Sk 56,80 59,12 7,03 6,64

5 Sk 37,45 40,01 4,63 4,49

2 Sk 62,34 68,45 7,71 7,68

1 Sk 88,54 94,46 10,95 10,60

0,50 Sk 51,47 51,25 6,37 5,75

0,50 Sk II 34,66 44,76 4,29 5,02

0,20 Sk 173,78 194,47 21,49 21,82

0,10 Sk 199,80 226,56 24,71 25,43

Pamätné mince 0,55 0,58 0,07 0,07

Peniaze spolu 808,48 891,10 100,00 100,00

Stav obeživa v mil. kusov

Nominálna Stav Stav Podiel v % Podiel v %

hodnota k 31.12.1998 k 31.12.1999 k 31.12.1998 k 31.12.1999

Bankovky 56 944,64 66 203,53 97,50 97,64

5000 Sk 18 131,54 23 511,42 31,05 34,68

1000 Sk 30 435,86 33 542,14 52,11 49,47

500 Sk 4 063,71 4 543,60 6,96 6,70

200 Sk 941,79 1 188,92 1,61 1,75

100 Sk 2 403,16 2 388,60 4,11 3,52

50 Sk 541,95 572,32 0,93 0,85

20 Sk 426,63 456,53 0,73 0,67

Obehové mince 1 066,22 1 132,18 1,83 1,67

10 Sk 567,96 591,24 0,97 0,87

5 Sk 187,24 200,03 0,32 0,30

2 Sk 124,67 136,89 0,21 0,20

1 Sk 88,54 94,46 0,15 0,14

0,50 Sk 25,74 25,63 0,04 0,04

0,50 Sk II 17,33 22,38 0,03 0,03

0,20 Sk 34,76 38,89 0,06 0,06

0,10 Sk 19,98 22,66 0,03 0,03

Pamätné mince 391,57 462,98 0,67 0,69

Peniaze spolu 58 402,43 67 798,69 100,00 100,00

Stav obeživa v mil. Sk

87

sumu 12 555 Sk, z toho bankovky predstavovali12 260 Sk, obehové mince 210 Sk a pamätnémince 73 Sk. V porovnaní s rokom 1998 celkováhodnota peňazí v obehu na jedného obyvateľavzrástla o 1 726 Sk. Na jedného obyvateľa pripad-lo 21 kusov bankoviek (v roku 1998 19 kusov).Z nich najpočetnejšie boli bankovky v nominálnejhodnote 1000 Sk a 100 Sk. Počet obehovýchmincí na jedného obyvateľa stúpol o takmer 14kusov a dosiahol hodnotu 144 kusov s najvyššímpodielom dvadsaťhaliernikov a desaťhaliernikov.

Priemerná hodnota peňazí v obehu vzrástlao 3,9 Sk, nakoľko zvýšenie priemernej hodnotybankoviek o 41,8 Sk takmer eliminoval rastmnožstva mincí nižších nominálnych hodnôtv obehu. Porovnanie s rokom 1998 je uvedenév nasledujúcej tabuľke.

1.3. Vzťah obeživa a vybraných makroekonomických veličín

Porovnanie obeživa a vybraných makroekono-mických veličín má význam pre hodnotenieúrovne hotovostného, resp. bezhotovostnéhoplatobného styku a tiež vplyvu niektorýchmakroekonomických veličín, ktorých vplyv naobeživo sa považuje za významný.

Podiel obeživa v pokladniciach bánk po počia-točnom raste začal od roku 1996 do roku 1998stagnovať, resp. klesať. V roku 1999 obeživov pokladniciach bánk vzrástlo o 1,8 mld. Sk na10,4 mld. Sk v dôsledku očakávaných problé-mov s prechodom do roku 2000. Obeživo mimopokladníc bánk má rastúci trend. V roku 1999bol stav obeživa mimo pokladníc bánk 57,4 mld. Sk.

Z makroekonomického hľadiska je pre účelymedzinárodného porovnania zaujímavý podielM0 na agregáte peniaze M1 a podiel M0 nahrubom domácom produkte (HDP). Pomernevysoký podiel M0 na agregáte M1 (20-38 %),

Rozdelenie obeživa k 31.12. v rokoch 1993-1999

0

10

20

30

40

50

60

70

1993 1994 1995 1996 1997 1999

[ mld. Sk ]

Obeživo v pokladniciach bánk Obeživo mimo pokladníc bánk (M0)

1998

Peniaze v obehu 1998 1999 Rozdiel

Spolu vrátane pamätných mincí

72,2 76,1 +3,9

Bankovky 552,3 594,1 +41,8

Mince z obyčajnýchkovov

1,5 1,4 - 0,1

Priemerná hodnota peňazí v obehu (v Sk)

88

dosahovaný v rokoch 1993-1999, svedčí o niž-šej úrovni bezhotovostného platobného styku naSlovensku v porovnaní so štátmi Európskej únie.Príčinou vysokej hodnoty tohto podielu v roku

1999 boli najmä očakávania problémov pribezhotovostnom platobnom styku pri prechodedo roku 2000.

Podiel M0 na M1 a na HDP v %

0

5

10

15

20

25

30

40

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

M0/M1 M0/HDP

1993 1994 1995 1996 1997 1999

M0/M1 M0/HDP

35

1998

Vplyv inflácie na obeživo od roku 1993[ mld. Sk ]

Obeživo v bežných Sk Obeživo v stálych Sk (r. 1993)

0

10

20

30

40

50

60

70

80

1.1.1993 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

89

Pomer M0 a HDP sa v rokoch 1993-1999výrazne nemenil, dosahoval hodnoty 7-9 %, čo jebežné pre krajiny Európskej únie, v ktorých tentoukazovateľ dosahuje hodnoty 3-10 %.

Obeživo v bežných Sk má od roku 1993rastúci trend. Hodnota obeživa v stálych Sk (po vylúčení vplyvu inflácie od roku 1993) odroku 1997 klesá, čo svedčí o poklese hodnotyreálnych peňazí v hotovostnom peňažnomobehu. Vplyvom pomerne vysokej ročnej inflácie(v roku 1999 až 14,2 %) klesla hodnota obeživav stálych Sk v roku 1999 pod úroveň roku 1993.

2. FALZIFIKÁTY PEŇAZÍ ZADRŽANÉ NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2.1. Hlavné trendy

V roku 1999 bolo na území Slovenskejrepubliky zadržaných 2 353 falzifikátov sloven-ských korún a valút, čo v porovnaní s rokom1998 predstavuje zvýšenie ich počtu o 40 %.

Naďalej pretrváva tendencia nárastu počtufalzifikátov slovenskej meny a oproti predchá-dzajúcemu roku sa zmenila štruktúra zadržaných

Vývoj počtu zadržaných falzifikátov od roku 1993

0

200

400

600

800

1 000

1 200

1 400

1 600

1 800

2 000

SKK USD DEM ostatné

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

Rok SKK USD DEM Ostatné Spolu

1993 0 1/ 1 540 1 579 294 3 413

1994 71 1 709 463 201 2/ 2 444

1995 27 1 998 311 632 2 968

1996 173 879 237 107 1 396

1997 178 431 543 285 2/ 1 437

1998 556 364 70 729 2/ 1 719

1999 844 590 56 863 2 353

Vývoj počtu zadržaných falzifikátov od roku 1993 (v ks)

1/ V štatistike za rok 1993 nie sú uvedené falzifikáty kolkovaných bankoviek.2/ V štatistike za roky 1994, 1997 a 1998 nie sú uvedené falzifikáty zadržané policajnými orgánmi ešte pred ich

uvedením do obehu (spolu 19 968 kusov).

90

falzifikátov valút. Väčšina falzifikátov bolazadržaná priamo v peňažnom obehu pracovníkmiobchodných bánk, nebankových zmenárnía orgánmi polície.

2.2. Falzifikáty slovenských korún

V roku 1999 bolo na území Slovenskej republikyzadržaných 844 kusov falzifikátov slovenskýchkorún. Ich najväčší výskyt bol zaznamenaný v Trnavskom kraji, kde bolo v päťdesiatich prípadoch zadržaných 430 kusov falšovaných bankoviek.

V porovnaní s rokom 1998 vzrástol početfalzifikátov slovenskej meny viac ako 1,5-násobne,pričom z hľadiska počtu kusov boli najviacfalšované tisíckorunové a stokorunové bankovky.Vo väčšine prípadov boli falzifikáty horšej kvality sozaradením do stupňa nebezpečnosti "4" a "5",ktoré nemali napodobnené ochranné prvky.

Najviac falzifikátov slovenských korún - 550 kusov - zadržali orgány polície.

Z peňažných ústavov zadržala Všeobecná úverová banka 155 kusov, Slovenská sporiteľňa 36 kusov a Tatra banka 34 kusov falzifikátov.

2.3. Falzifikáty valút

V hodnotenom období bolo na Slovenskuzadržaných 590 falzifikátov amerických dolárova 919 kusov falzifikátov ostatných valút. Peňažnéústavy a nebankové zmenárne zadržali 654kusov a policajné orgány 855 kusov falzifikátovv korunovej hodnote 5 440 314 Sk. Najväčšívýskyt falzifikátov valút bol zaznamenanýv Bratislavskom kraji.

V roku 1999 bol zaznamenaný nárastfalzifikátov a pozmenených bankoviekamerických dolárov. Ich počet sa oproti roku1998 zvýšil o 62,1 %. Najčastejšie falšovanounominálnou hodnotou boli bankovky 100 USDstarej i novej série.

V roku 1999 bolo zadržaných 38 kusov veľminebezpečných falzifikátov bankoviek 100 USD,tzv. superdolárov. Boli zaradené do siedmich

Nom. hodnota 5000 1000 500 200 100 50 20 10 5 P1/ Spolu Hodnota v Sk

1994 3 5 0 1 2 0 60 0 0 71 6 300

1995 - 18 3 0 3 3 0 0 0 0 27 19 950

1996 4 98 40 1 26 3 0 0 1 0 173 140 955

1997 5 108 39 0 19 0 2 5 0 0 178 154 490

1998 26 439 20 16 32 13 10 0 0 0 556 586 250

1999 13 649 47 4 108 17 5 0 0 1 844 752 050

Spolu 48 1 315 154 21 189 38 17 65 1 1 1 849 1 659 995

Počet zadržaných falzifikátov Sk v rokoch 1994 - 1999 (v ks)

Stupeň ne- 1 2 3 4 5 N1/ Spolu

bezpečnosti ks % ks % ks % ks % ks % ks % ks %

1994 0 0 0 0 0 0 6 54,5 5 45,5 0 0 11 100

1995 0 0 0 0 3 11,1 3 11,1 21 77,8 0 0 27 100

1996 0 0 0 0 1 0,4 161 62,4 11 4,3 85 32,9 258 100

1997 0 0 0 0 2 0,6 162 46,7 14 4,0 169 48,7 347 100

1998 0 0 0 0 0 0 477 85,8 79 14,2 0 0 556 100

1999 0 0 0 0 6 0,7 808 95,7 29 3,5 1 0,1 844 100

Štruktúra zadržaných falzifikátov Sk podľa stupňa nebezpečnosti

1/ Nezaradené do stupňa nebezpečnosti sú napodobneniny slovenských obehových mincí, ktoré svojimiparametrami sú podobné pravým minciam a boli použité v hracích automatoch a pozmenený falzifikát.

1/ Pozmenený falzifikát z 200 Sk na 2000 Sk.

91

typov, ktoré sa odlišujú nepatrnými rozdielmiv bankovkovej grafike. Zo série novýchbankoviek amerických dolárov sú v obehu trinominálne hodnoty bankoviek 100, 50 a 20

amerických dolárov s použitím nových ochran-ných prvkov, ktoré chránia platidlá USA predfalšovaním na modernej reprodukčnej technike.I napriek ich zvýšenej úrovni ochrany bolo v NBS

Mena DEM ITL FRF GBP ATS CZK HUF Ostatné valuty Spolu Hodnota v Sk

1994 463 110 48 6 12 0 1 074 25 1 738 2 020 377,60

1995 311 60 32 18 1 447 73 1 943 1 648 431,40

1996 237 66 22 8 1 9 0 1 344 914 937,60

1997 543 99 101 16 7 731 22 5 211 8 13 731 26 608 951,70

1998 70 460 226 16 5 9 5 991 13 6 790 6 300 277,00

1999 56 329 14 13 315 186 0 6 919 3 072 936,00

Spolu 1 680 1 124 443 77 8 065 673 12 349 54 24 465 40 565 911,30

Počet zadržaných falzifikátov ostatných valút v rokoch 1994-1999 (v ks)



1994 0 0 9 0,5 1 711 98,4 1 0,1 0 0 17 1,0 1 738 100

1995 0 0 14 1,5 921 97,7 1 0,1 2 0,2 5 0,5 943 100

1996 3 0,9 13 3,8 321 93,3 3 0,9 0 0 4 1,1 344 100

1997 6 0,1 502 3,6 13 199 96,1 11 0,1 12 0,1 1 0 13 731 100

1998 0 0 450 6,6 6 319 93,1 16 0,2 4 0,1 1 0 6 790 100

1999 1 0,1 351 38,2 234 25,5 327 35,6 4 0,4 2 0,2 919 100

Štruktúra zadržaných falzifikátov ostatných valút podľa stupňa nebezpečnosti

1/ Nezaradené do stupňa nebezpečnosti sú napodobneniny, pozmenené bankovky a skúšobné nátlačky.

Nominálna hodnota 1 5 10 20 50 100 Pozmenené Spolu Hodnota v Sk

1994 2 1 1 118 73 1 499 15 1 709 4 899 918,20

1995 2 1 3 146 69 1 768 9 1 998 5 434 989,20

1996 0 0 5 24 73 719 58 879 2 518 748,10

1997 0 0 1 20 30 346 34 431 1 283 908,50

1998 2 0 0 14 10 318 20 364 1 199 401,00

1999 1 0 2 5 22 550 10 590 2 367 378,00

Spolu 7 2 12 327 277 5 200 146 5 971 17 704 343,00

Počet zadržaných falzifikátov USD v rokoch 1994-1999 (v ks)



1994 116 6,8 49 2,9 1 424 83,3 100 5,8 5 0,3 15 0,9 1 709 100

1995 95 4,7 25 1,2 1 857 93,1 10 0,5 2 0,1 9 0,4 1 998 100

1996 91 10,4 8 0,9 704 80,1 17 1,9 1 0,1 58 6,6 879 100

1997 73 17,0 5 1,2 301 69,8 17 3,9 1 0,2 34 7,9 431 100

1998 39 10,7 3 0,8 281 77,2 18 5,0 3 0,8 20 5,5 364 100

1999 38 6,4 0 0 278 47,1 7 1,2 256 43,4 11 1,9 590 100

Štruktúra zadržaných falzifikátov USD podľa stupňa nebezpečnosti

1/ Nezaradené do stupňa nebezpečnosti sú pozmenené bankovky, kde pravá bankovka nižšej nominálnej hodnoty jeupravená na bankovku vyššej nominálnej hodnoty.

92

zaevidovaných 102 kusov falzifikátov stodoláro-vých bankoviek série 1996, ktoré boli zaradenédo stupňa nebezpečnosti "3" - podarený a 253kusov so zaradením do stupňa nebezpečnosti"5" - nepodarený falzifikát.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom sazmenila štruktúra počtu falzifikátov bankoviekostatných valút. Poklesol počet falzifikátov DEMo 20,0 %, FRF o 93,8 % a ITL o 28,5 %. Zvýšilsa však počet zadržaných falzifikátov ATS 63-násobne a CZK 20-násobne.

Štruktúra počtu zadržaných falzifikátov v roku 1999

SKK

36 %

USD

25 %

DEM

2 %

ITL

14 %

ATS

13 %

Ostatné

2 %

CZK

8 %

E. ZAHRANIČNÉ AKTIVITY

95

1. SPOLUPRÁCA NBS S EURÓPSKOUÚNIOU

Základom pre rozvoj vzťahov Slovenskas Európskou úniou (EÚ) je Európska dohodao pridružení (ED), ktorá nadobudla platnosť 1. februára 1995.

NBS je koordinátorom vzťahov bankovej sústavys EÚ, pričom v rámci plnenia jednotlivých článkovED aktívne napomáha proces harmonizáciea postupnej kompatibility právneho a eko-nomického prostredia v rámci bankového sektoras legislatívnym rámcom platným v EÚ.

V roku 1998 pripravila Európska komisiamateriál Partnerstvo pre vstup, v ktorom určilaprioritné oblasti pre každú kandidátsku krajinu,súvisiace s ich schopnosťou splniť kritériáschválené Európskou radou v Kodani v roku 1993(materiál bol v októbri 1999 revidovaný). Každákandidátska krajina bola vyzvaná, aby prijalaNárodný program pre prijatie acquiscommunautaire (NPPA).

V roku 1998 sa NBS podieľala na vypracovanízákladného znenia NPPA, ktorý zmapoval stavaproximácie zákonodarstva SR k acquiscommunautaire a definoval záväzok prevziaťacquis v zmysle krátkodobých a strednodobýchpriorít.

V máji 1999 bola schválená prvá revidovanáverzia NPPA, na vypracovaní ktorej sa NBS aktívnepodieľala. NBS participuje v štyroch kapitolách:

3 - Slobodné poskytovanie služieb,4 - Voľný pohyb kapitálu,11 - Hospodárska a menová únia, 12 - Štatistika.

V roku 1999 sa uskutočnil bilaterálny screeningacquis k 29 kapitolám, ktorý nadväzoval namultilaterálny screening acquis z roku 1998.Multilaterálny screening prebiehal so všetkýmikandidátskymi krajinami zároveň a mal za úlohuobjasniť jednotlivé kapitoly ako celok. Bilate-rálny screening sa uskutočňoval individuálne

s konkrétnou kandidátskou krajinou a slúžil nazisťovanie jej úrovne pri preberaní acquis.

V decembri 1999 sa uskutočnilo v Bratislave 6. zasadnutie Asociačného výboru SR-EÚ, kdebol prerokovaný široký okruh otázok spojenýchs politickým a ekonomickým vývojom v SR a EÚ,prípravou SR na členstvo v EÚ a pokračovanímvšestrannej bilaterálnej spolupráce.

V decembri 1999 sa uskutočnil summit EÚv Helsinkách, ktorý rozhodol o začatí vstupnýchrozhovorov so SR a ďalšími kandidátskymikrajinami.

Zahraničná technická pomocProgram PHARE

Oblasť zahraničnej technickej pomociposkytovaná Národnej banke Slovenskaa slovenskému bankovému sektoru z Európskejúnie prostredníctvom fondu PHARE patrí už odroku 1993 medzi aktivity Odboru zahraničnýchvzťahov NBS. Na tomto odbore je zriadený ajšpeciálny útvar Programová implementačnájednotka (PIU) PHARE, ktorý zabezpečujezískavanie prostriedkov z Finančných memorándmedzi SR a EÚ, podieľa sa na príprave projektov,spolupracuje na ich zmluvnom a finančnomzabezpečení, monitoruje ich priebeha vyhodnocuje dosiahnuté výsledky.

V roku 1999 bol výber projektov prísne viazanýna priority vytýčené Európskou komisiouv dokumente Accession Partnership a úlohyšpecifikované v Národnom programe prijatiaacquis communautaire. V zmysle tohto programua v súvislosti s realizáciou vládnej koncepcieprivatizácie bánk s majetkovou účasťou Fondunárodného majetku participovala programovájednotka PHARE na medzisektorovom programeReštrukturalizácia a privatizácia bankovéhosektora, ktorý koordinuje Ministerstvo financiíSlovenskej republiky.

96

Za účelom prípravy privatizácie VÚB,Slovenskej sporiteľne a Banky Slovakia boli v júli1999 navýšené prostriedky programu prebankový sektor o 2 mil. EUR. NBS ako gestortohto projektu sa podieľala na vypracovanízadania série projektov a na organizovanípríslušných výberových konaní. V októbri 1999bol zmluvne zabezpečený diagnostický auditVÚB (Arthur Andersen, Bratislava), diagnostickýaudit Slovenskej sporiteľne a Banky Slovakia(Deloitte & Touche Slovakia). Zároveň bolskontrahovaný dlhodobý poradca prenovovytvorenú privatizačnú jednotku pôsobiacuna MF SR. V decembri 1999 sa uskutočnilitendre na výber finančných a právnych poradcov.Finančným poradcom pre privatizáciu VÚB,Slovenskej sporiteľne a Banky Slovakia sa stalainvestičná banka J. P. Morgan Securities Ltd.z Veľkej Británie a právnym poradcomprivatizácie sa stala medzinárodná právna firmaWhite & Case z Českej republiky.

V roku 1999 pokračoval projektreštrukturalizácie VÚB, ktorý prebiehal formoutzv. dvojičkovej spolupráce s Bank of Ireland.Z prostriedkov PHARE bol tiež financovanýobsiahly program technickej pomoci preSlovenskú sporiteľňu, ktorý realizovala britskábanka Lloyds TSB.

Pre NBS bol v roku 1999 zrealizovaný projektRTGS v systéme účtovníctva centrálnej banky,pokračovanie dištančného štúdia, ktoré boloorganizované Inštitútom bankového vzdelávania,odborný program pre Inštitút menovýcha finančných štúdií, na ktorom spolupracovalInštitút bankovníctva a finančníctva pri Banquede France. Zabezpečil sa nákup literatúry preknižnicu IMFŠ a podporili sa vybrané vzdelávacieaktivity pracovníkov NBS. V roku 1999 pôsobilna programovej jednotke PHARE v NBS poradcaEÚ pán Michel Doumont (Belgicko).

2. SPOLUPRÁCA NBSS MEDZINÁRODNÝMI INŠTITÚCIAMI

Medzinárodný menový fond

Najvyšší predstavitelia NBS sa počas jarnéhozasadnutia výborov Medzinárodného menovéhofondu (MMF) a Svetovej banky (SB) koncomapríla 1999 vo Washingtone, ako aj počasvýročného zasadnutia guvernérov členskýchkrajín Medzinárodného menového fondua Svetovej banky koncom septembra 1999 voWashingtone zúčastnili na nasledujúcichdiskusiách: o podpore obnovy ekonomíkv juhovýchodnej Ázii po prekonaní finančnýchkríz a posilnení dôvery vo finančný trh, o zapojenísúkromného sektora do snáh o predchádzaniea riešenie finančných kríz, o pomoci Kosovu poukončení vojny a prekonaní negatívnychhospodárskych účinkov na krajiny v tomtoregióne, o znižovaní chudoby v členskýchkrajinách s najnižšími príjmami na obyvateľaprostredníctvom nových foriem financovania,o posilňovaní adaptability kurzových systémovčlenských krajín z hľadiska zvýšenej mobilitykapitálu, o primeranej rýchlosti a postupe priliberalizácii kapitálových tokov, o vytváranínových štandardov transparentnosti menoveja fiškálnej politiky v členských krajinách,o plánoch na riešenie nepredvídaných okolnostípri prechode na rok 2000 a ďalších aktuálnychotázkach. V rámci týchto zasadnutí sa uskutočniliaj bilaterálne rokovania s predstaviteľmi MMFa SB, ako aj so zástupcami ďalších medzi-národných finančných inštitúcií.

V rámci dlhodobých, vzájomne prospešnýchstabilných vzťahov Slovenskej republikys Medzinárodným menovým fondom boli 21. júla1999 prerokované správy o Slovenskej republikevo Výkonnej rade vo Washingtone a tým zavŕšenékonzultácie podľa článku IV za predchádzajúcirok. Uvedené konzultácie, ktoré sa raz ročneuskutočňujú s každou členskou krajinou MMFa týkajú sa najdôležitejších aspektov vývoja jej

97

hospodárskej politiky, kontinuálne pokračovaliv roku 1999 misiou MMF, uskutočnenou v dňoch13.-27. októbra 1999. V rámci rokovaní v NBSboli členovia misie informovaní o menovom vývojiv roku 1999, o predpokladoch makro-ekonomického rámca pre výkon menovej politikyv roku 2000, o vývoji bankového sektora, ako ajo ďalších aktuálnych aspektoch hospodárskehovývoja SR. Misia MMF ocenila kroky prijatézavedením balíčka opatrení v máji 1999zameraných na riešenie nadmerných makro-ekonomických nerovnováh zdedenýchz minulosti, ako aj zámer a počiatočné krokyv reštrukturalizácii bankového a podnikovéhosektora, čo vytvára predpoklady pre udržateľnýhospodársky rast v krajine.

V zmysle uznesenia vlády SR č. 87 zo dňa27.1.1999 sa Slovenská republika pripojila k 11. všeobecnej revízii kvót členských krajínMedzinárodného menového fondu, ktorá bolaukončená v roku 1998. Na základe tohtorozhodnutia a splnení procedurálnych postupova po realizácii finančných operácií, vyžadovanýchMMF v súvislosti s navyšovaním kvót členskýchkrajín, sa členská kvóta Slovenskej republiky vovýške 257,4 mil. SDR zvýšila o 100,1 mil. SDR.Nová členská kvóta Slovenskej republiky vovýške 357,5 mil. SDR vstúpila do platnosti 1. marca 1999.

V rámci plnenia záväzkov Slovenskej republikyvoči MMF zabezpečuje Národná bankaSlovenska splácanie istín pôžičiek poskytnutýchMedzinárodným menovým fondom podľasplátkového kalendára a štvrťročné platby úrokovz nesplatenej sumy pôžičiek. V roku 1999 bolasplatená istina v celkovej výške 51,99 mil. USDa úroky vo výške 6,01 mil. USD.

Svetová banka

Zástupcovia Národnej banky Slovenska sav marci a máji 1999 zúčastnili na rokovaniachs misiami Svetovej banky v súvislosti s prípravou

dlhodobej pôžičky EFSAL (Enterprise andFinancial Sector Adjustment Loan) určenej naozdravenie bankového a podnikového sektora.Poskytnutie tejto pôžičky je podmienené určitýmireformnými krokmi zo strany krajiny, ktorej saposkytuje. Proces reštrukturalizácie bankovéhosektora si však vyžaduje očistenie úverovéhoportfólia bánk, ktoré sa majú privatizovať, čím sastanú atraktívne pre zahraničných strategickýchpartnerov.

Na základe rozhodnutia vlády SR č. 288 z roku1996 uhradila NBS valutou dňa 15.1.1999 tretiučasť príspevku Slovenskej republiky k 11.doplneniu zdrojov pre Medzinárodné združeniepre rozvoj (IDA) vo výške 1,40 mil. USD.

V rámci plnenia záväzkov Slovenskej republikyvoči Svetovej banke zabezpečila Národná bankaSlovenska platby úrokov z poskytnutých pôžičiekv celkovej výške 11,24 mil. USD a splátky istínpôžičiek Structural Adjustment Loan a EconomicRecovery Loan vo výške 17,62 mil. USDv súlade so stanoveným splátkovým kalendárom.

Export-Import Bank of Japan

V sprostredkovateľských bankách sa postupneakumulujú prostriedky – splátky istiny zo skôrposkytnutých úverov Two Step Loan I – III odExport-Import Bank of Japan. Dochádza k ichtzv. revolvingovému použitiu. Do 31. decembra1999 bolo sprostredkovateľskými bankamiv rámci revolvingového použitia úverových liniekTSL I – III prefinancovaných 217 projektovv objeme 1,92 mld. Sk.

Dňa 1. októbra 1999 začala svoju činnosť JapanBank for International Cooperation, ktorá vzniklazlúčením Export-Import Bank of Japan a OverseasEconomic Cooperation Fund. Zlúčením funkciídvoch bývalých inštitúcií vznikla nová banka navykonávanie medzinárodných finančných operáciína podporu exportu a importu, ako aj zámorskýchekonomických aktivít Japonska.

98

Európska investičná banka

V roku 1999 pokračovalo čerpanie úverovejlinky Apex Global Loan II, podpísanej medziEurópskou investičnou bankou a Národnoubankou Slovenska v roku 1995. Spro-stredkovateľské komerčné banky využívalimožnosť čerpania zdrojov, okrem prostriedkovvo voľne vymeniteľných menách, najmäv slovenských korunách. V roku 1999 boloEurópskou investičnou bankou prostredníctvomNBS prefinancovaných 15 projektov v celkovejvýške viac než 740 mil. Sk.

Banka pre medzinárodné zúčtovanie

Národná banka Slovenska si zachovalakontinuitu v plnení všetkých povinností, ktoré preňu vyplývajú z postavenia akcionára Banky premedzinárodné zúčtovanie (BIS). Účasť guvernéraNBS na mesačných rokovaniach guvernérovčlenských centrálnych bánk BIS a centrálnychbánk ďalších krajín sveta znamená realizáciunajvýznamnejších vzťahov NBS s BIS.

Na základe rozhodnutia 69. Výročnéhovalného zhromaždenia BIS, ktoré sa uskutočnilo7. júna 1999, vyplatila BIS Národnej bankeSlovenska z titulu jej majetkovej účasti dividendyza fiškálny rok 1998/99, ukončený 31. marca1999, vo výške 320 CHF za akciu. Celkovásuma vyplatených dividend predstavovala 854 400 CHF.

Národná banka Slovenska si plnila povinnostiakcionára BIS aj svojou účasťou na 10.Mimoriadnom valnom zhromaždení BIS, ktoré sakonalo 8. novembra 1999 v Bazileji, kde členskécentrálne banky schválili novelizáciu stanov BIS.

Novými prínosmi z členstva Národnej bankySlovenska v BIS boli významné výstupy z prácodborných zoskupení, ktoré začali pôsobiťv priebehu roka 1999. Patria k nimpredovšetkým: Výbor pre globálny finančný

systém pôsobiaci pri BIS, Fórum finančnejstability zoskupujúce guvernérov centrálnychbánk a ministrov financií krajín G 11 a Inštitútfinančnej stability. Spoločným cieľom týchtoaktivít je synergicky pôsobiť na vytváranieudržateľných predpokladov menovej a finančnejstability na národných úrovniach a v konečnomdôsledku i v globálnom meradle.

V priebehu roka 1999 pôsobila pri BIS taktiežSpoločná rada pre rok 2000, finálnou činnosťouktorej v závere roka 1999 bolo vytvoreniesystému výmeny informácií o prechode na rok2000. Prostredníctvom tohto systému Spoločnárada pre rok 2000 realizovala významnúinformačnú podporu pre centrálne bankya kompetentné orgány finančných trhovzhromažďovaním a poskytovaním aktuálnychúdajov z najdôležitejších finančných trhov.Národná banka Slovenska mala v obdobíprechodu na rok 2000 reálny prístup k týmtomimoriadnym informáciám.

BIS spravuje databázu o technickej pomocia vzdelávaní, ktorú prijímajú centrálne bankykrajín strednej a východnej Európy a baltickéštáty. Jedenkrát ročne organizuje BIS v Bazilejimedzinárodné stretnutie národných koor-dinátorov technickej pomoci a donorov, v rámciktorého sa vyhodnocuje poskytnutá pomoca riešia koncepčné otázky jej ďalšiehosmerovania. NBS sa na týchto stretnutiachzúčastňuje pravidelne.

Národná banka Slovenska predkladá BISkvartálne údaje o poskytnutej technickej pomoci,ktorú NBS dostáva na bilaterálnej báze, napr.z britského Know-How Fund, japonskej JapanInternational Cooperation Agency (JICA),americkej US AID, ako aj pomoc odmedzinárodných organizácií (PHARE, MMF, SB,EBRD, OECD). Údaje o pomoci, ktorú NBSdostáva od centrálnych bánk krajín G 10a Rakúska, získava BIS priamo od jejposkytovateľov.

99

Predaj majetkovej účasti Národnejbanky Slovenska v ČSOB

Dňa 21. decembra 1999 sa uskutočnil predajmajetkového podielu NBS v ČSOB belgickejbanke KBC Bank Brusel (KBC) a Európskejbanke pre obnovu a rozvoj (EBRD). Z celkovéhoakciového podielu NBS na základnom majetkuČSOB v hodnote 24,13 % s nominálnouhodnotou 1 231,7 mil. CZK odkúpila KBC 16,66 % akcií za sumu 278,7 mil. EUR a zvyšok7,47 % akcií bol prevedený na EBRD za sumu125 mil. EUR. Korunový ekvivalent kúpnej cenypredstavoval 17 107,8 mil. Sk.

Medzinárodná investičná banka aMedzinárodná banka pre hospodársku

spoluprácu

Zástupcovia Národnej banky Slovenska sa najar zúčastnili na 69. zasadnutí Bankovej radyMedzinárodnej investičnej banky a na 92.zasadnutí Bankovej rady Medzinárodnej bankypre hospodársku spoluprácu. Jarné zasadnutiasa uskutočnili 12.-14. mája 1999 v Moskve.

Na jeseň sa zástupcovia Národnej bankySlovenska zúčastnili na 70. zasadnutí Bankovejrady Medzinárodnej investičnej banky a na 93.zasadnutí Bankovej rady Medzinárodnej bankypre hospodársku spoluprácu v Moskve v dňoch23.-25. novembra 1999.

Organizácia pre ekonomickúspoluprácu a rozvoj

Medzi priority zahraničných aktivít v Národnejbanke Slovenska patrí prístupový procesSlovenskej republiky do OECD. NBS sa aj v roku1999 pravidelne zúčastňovala na vypracúvanídokumentov za SR a podkladových dokumentov

pre jednotlivé výbory a pracovné skupiny OECD.Svojou aktívnou účasťou na relevantnýchrokovaniach mala možnosť získať podrobnejšieinformácie o vývoji v členských a nečlenskýchkrajinách OECD. NBS mala v priebehu roka1999 prostredníctvom svojich zástupcov účasťna zasadnutiach Výboru pre hospodárskupolitiku (Pracovnej skupiny pre krátkodobéekonomické výhľady), Výboru pre medzinárodnéinvestície a nadnárodné podniky (CIME), Výborupre kapitálové pohyby a neviditeľné transakcie(CMIT) a Výboru pre hodnotenie ekonomikya rozvoja (EDRC).

Zástupcovia NBS z rôznych riadiacich úrovnísa podieľali na dopracovaní základnéhodokumentu pre OECD - Oficiálna odpoveďorgánov Slovenskej republiky na Záverypredsedu Spoločného zasadnutia výborovCIME/CMIT z 2.-3. júla 1996, ktorá bolaschválená na zasadnutí vlády SR 1. decembra1999 a predložená na Sekretariát OECD.V uvedenej odpovedi predložila Slovenskárepublika zhodnotenie krokov v oblasti legislatívy,zodpovedajúcej záväzkom pri pristupovaník Liberalizačným zákonníkom OECDa k inštrumentu o národnom zaobchádzaní, zaposledné obdobie. Oficiálna odpoveď vyjadrilazáväzok odstránenia legislatívnych bariér do roku2003 a deklarovala nevyhnutnosť založeniavýhrad v slovenskej legislatíve v čase predpo-kladaného prijatia SR do OECD, príp. po prijatí.

Zintenzívnenie prístupového procesuSlovenskej republiky do OECD v poslednomobdobí možno hodnotiť veľmi pozitívne.Komunikácia medzi Sekretariátom OECDa orgánmi SR umožňovala vypracúvaťdokumenty potrebné pre záverečné hodnotenieSR pred predpokladaným prijatím za členaOECD v roku 2000.

Svetová obchodná organizácia

Slovenská republika ako jeden zo zakla-dajúcich členov Svetovej obchodnej organizácie

100

(WTO) sa zúčastnila od roku 1995 niekoľkýchkôl rokovaní s cieľom ďalšej liberalizácieobchodu s finančnými službami. Po ukončenírokovaní predložili krajiny svoje revidované Listinyšpecifických záväzkov v sektore finančnýchslužieb a pristúpili k podpísaniu Druhéhoprotokolu ku GATS. Druhý protokol legalizovalprijaté záväzky jednotlivých členov WTO, pričommal charakter dočasnej dohody.

Vzhľadom na dočasnú platnosť tejto dohodya na základe záverov rokovaní členských krajínWTO na konferencii v Singapúre boli začiatkomroka 1997 obnovené rokovania s cieľom ďalšejliberalizácie obchodu s finančnými službami. SRsa aktívne zapojila do tohto procesu a zúčastnilasa niekoľkých kôl bilaterálnych rokovanía v decembri 1997 predložila revidovanú Listinušpecifických záväzkov v sektore finančnýchslužieb, ktorá vyjadruje záväzky SR.

Liberalizácia obchodu s finančnými službamimá prispieť k zvýšeniu konkurencie, efektívnosti

a kvality poskytovania týchto služieb, ako ajk lepšej alokácii zdrojov. Avšak na druhej stranekladie dôraz na potrebu vytvorenia finančnejstability a vhodného regulačného rámcaa dozoru v tejto oblasti. Rokovania o finančnýchslužbách boli ukončené 12.12.1997. V rámcirokovaní o liberalizácii finančných služieb bolvypracovaný Piaty protokol ku GATS, navypracovaní ktorého NBS participovala.Stanovený ratifikačný proces bol ukončenýschválením uvedeného protokolu Uznesenímvlády SR č. 925 zo dňa 23.12.1998.

V súlade s Piatym protokolom bol ratifikačnýproces ukončený 29.1.1999 s účinnosťou od1.3.1999. Ďalšie kolo rokovaní sa malo začať naTretej ministerskej konferencii WTO, ktorá sauskutočnila 30.11. až 3.12. 1999 v Seattle.Konferencia však bola ukončená bez oficiálnychzáverov a otvorenie nového kola mnoho-stranných obchodných rokovaní sa odsunulo.

F. AUDÍTORSKÁ SPRÁVA

G. PRÍLOHY

121

Merná 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999jednotka Pozn. 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q

HDP v stálych cenách mld. Sk 147,0 160,9 161,1 155,5Kumulatív od začiatku roka mld. Sk 460,8 483,4 516,8 550,8 586,8 612,7 147,0 307,9 469,0 624,5Prírastok medzi štvrťrokmi % -3,2 9,5 0,1 -3,5Štvrťročný prírastok % 1/ 1,8 2,9 0,6 2,4Kumulatívny prírastok % 1/ -3,7 4,9 6,9 6,6 6,5 4,4 1,8 2,4 1,8 1,9HDP v bežných cenách mld. Sk 178,2 200,1 200,9 200,1Kumulatív od začiatku roka mld. Sk 369,1 440,5 516,8 575,7 653,9 717,4 178,2 378,3 579,2 779,3Prírastok medzi štvrťrokmi % -2,1 12,3 0,4 -0,4Štvrťročný prírastok % 1/ 7,2 10,2 7,1 9,9Kumulatívny prírastok % 1/ 11,1 19,3 17,3 11,4 13,6 9,7 7,2 8,8 8,2 8,6Maloobchodný predaj v b.c. mld. Sk 97,6 113,4 113,0 117,1Kumulatív od začiatku roka v b.c. mld. Sk 202,1 233,8 262,1 294,6 328,8 379,4 97,6 211,0 324,0 441,1Prírastok maloobch. predaja v b.c. % 1/ 13,9 20,2 16,7 14,1Kumulatívny prírastok v b.c. % 1/ 34,7 15,7 12,1 13,1 10,9 15,0 13,9 17,2 17,1 16,3Prírastok fyzického objemu v s.c. % 1/ 7,6 - - -Kum. prírastok fyz. objemu v s.c. % 1/ 9,8 1,7 2,0 7,0 4,6 8,2 7,6 - - -Bežné príjmy obyvateľstva */

Kumulatív od začiatku roka mld. Sk 269,3 319,9 417,8 474,4 528,3 569,2 145,3 295,7 443,6 614,2Kumulatívny prírastok % 1/ 25,7 18,8 30,6 13,5 11,4 7,7 11,1 8,7 8,4 7,9Miera úspor obyvateľstva % 2/ 8,4 9,8 10,2 8,6 8,0 6,3 6,0 4,9 3,7 5,6Spotrebiteľské ceny % 3/ 4,1 5,4 12,7 14,2

% 1/ 25,1 11,7 7,2 5,4 6,4 5,6 7,0 7,1 14,7 14,2Kumulatív od začiatku roka - priemer % 23,2 13,4 9,9 5,8 6,1 6,7 6,9 6,9 9,4 10,6NezamestnanosťPočet nezamestnaných tis. osôb 4/ 368,1 371,5 333,3 329,7 347,8 428,2 469,1 496,0 497,5 535,2Prírastok tis. osôb 1/ 107,8 3,4 -38,2 -3,6 18,1 80,4 98,2 121,3 111,7 107,0Miera nezamestnanosti % 4/ 14,4 14,8 13,1 12,8 12,5 15,6 16,7 17,7 17,8 19,2Zmena % 1/ 4,0 0,4 -1,7 -0,3 -0,3 3,1 3,3 4,2 4,0 3,6Devízový kurz (stred) SKK/USD 4/ 33,202 31,277 29,569 31,895 34,782 36,913 41,859 43,768 41,100 42,266

SKK/DEM 4/ 19,233 20,060 20,646 20,514 19,398 22,081 22,942 23,169 22,137 21,708Reálny efektívny výmenný kurz 8/- na báze CPI a) 104,0 110,2 113,7 116,5 125,8 118,8 116,9 115,1 127,6 131,7

b) 93,5 97,8 101,5 98,7 109,0 94,5 97,7 95,3 103,3 106,2- na báze PPI a) 107,0 109,4 114,2 119,1 127,2 120,1 114,5 112,1 121,0 124,2

b) 88,1 91,9 96,2 96,1 107,0 93,1 92,7 90,0 95,9 97,7Devízové rezervySpolu mil. USD 1 402,3 3 092,9 5 036,7 5 682,5 6 488,4 6 055,0 4 208,7 3 938,5 4 154,5 4 371,9

- z toho v NBS mil. USD 449,6 1 745,0 3 418,4 3 473,3 3 284,8 2 923,2 2 814,4 2 952,9 2 934,5 3 425,1Štátny rozpočetpríjmy mld. Sk 5/ 150,3 139,1 163,1 166,3 180,8 177,8 40,9 85,1 140,9 216,7

- plnenie ročného rozpočtu % 95,1 103,3 111,4 100,5 105,7 105,5 22,7 47,3 78,3 120,5výdavky 5/ 173,3 162,0 171,4 191,9 217,8 197,0 39,9 92,2 153,3 231,5

- plnenie ročného rozpočtu % 109,6 108,5 102,4 99,7 104,7 106,6 20,4 47,3 78,6 118,8saldo mld. Sk -23,0 -22,9 -8,3 -25,6 -37,0 -19,2 1,0 -7,1 -12,4 -14,8MENOVÉ AGREGÁTYČisté domáce aktíva % 6/ 19,8 -1,1 5,1 20,0 8,8 11,9 16,7 20,7 15,5 10,9Peňažná zásoba (M2) % 6/ 19,1 19,1 21,2 16,6 8,8 4,2 8,4 8,8 10,8 11,4Úvery podnikom a obyvateľstvu % 6/ 10,8 1,9 14,7 18,2 2,2 6,7 6,7 7,4 5,4 4,7

- z toho devízové % 6/ 118,9 77,8 57,6 35,7 14,9 25,4 46,4 48,9 35,5 17,6Vklady spolu % 6/7/ 17,9 18,8 25,0 17,2 7,4 3,3 7,5 6,9 11,7 9,0

- v Sk % 10,8 16,6 28,3 18,9 6,6 -2,0 2,0 1,9 9,8 8,8- v cudzej mene % 115,2 34,6 5,0 4,5 13,8 46,2 48,1 41,2 22,0 10,0

Priemerné úrokové miery- z úverov % 14,00 14,51 13,34 11,89 12,53 13,48 11,92 11,25 10,53 10,56- z vkladov % 8,61 9,29 8,29 6,70 8,00 10,16 10,59 10,77 10,41 10,05- marža % 5,39 5,22 5,05 5,19 4,53 3,32 1,33 0,48 0,12 0,51

1/ oproti rovnakému obdobiu minulého roka (v spotrebiteľských cenách ku koncu vykazovaného obdobia)2/ podiel prírastku nerealizovanej kúpnej sily obyvateľstva v Sk a cudzích menách z príjmov (kumulatívne od

začiatku roka)3/ oproti decembru predchádzajúceho roka4/ k poslednému dňu vykazovaného obdobia, od decembra 1997 miera nezamestnanosti z disponibilného

počtu nezamestnaných5/ kumulatívne od začiatku roka

6/ oproti rovnakému obdobiu minulého roka, koniec roka oproti 1.1. - kumulatívne (v bežnom kurze)7/ vrátane fondov, vlády a nerezidentov*/ do r. 1994 údaje z BIPAVO, od r. 1995 bežné príjmy8/ Východisko je vážený priemer za 9 mesiacov 1990a/ USA, Veľká Británia, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Švajčiarskob/ USA, Veľká Británia, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Švajčiarsko, ČR

Vybrané indikátory menového a hospodárskeho vývoja SR

122

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999Reálny HDP / obyv. (Sk) 86 542 90 399 96 351 102 497 109 006 113 659 115 753Nominálny HDP / obyv. (Sk) 69 320 82 376 96 351 107 131 121 471 133 081 144 445Nominálny HDP / obyv. (USD) 2 251 2 571 3 240 3 496 3 613 3 776 3 488

Vytvorený HDP (%, s.c. 1995) - - 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0pôdohospodárstvo - - 5,6 5,2 4,9 4,7 4,9priemysel - - 32,2 30,3 29,1 28,2 29,8stavebníctvo - - 4,6 4,3 4,7 4,1 2,8trhové služby - - 38,4 41,9 43,0 45,0 45,0netrhové služby - - 12,3 12,0 12,7 12,8 12,3ostatné - - 7,0 6,3 5,6 5,3 5,2

Použitý HDP (%, s.c. 1995) 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0Domáci dopyt 104,9 94,4 98,2 110,1 107,6 107,2 100,7Čistý vývoz -4,9 5,6 1,8 -10,1 -7,6 -7,2 -0,7Vývoz 60,0 65,4 63,0 59,0 63,2 67,1 70,4Dovoz 65,0 59,7 61,2 69,1 70,8 74,3 71,1

priemerný ročný kurz SKK/USD 30,790 32,039 29,735 30,647 33,616 35,242 41,417

Pomerové ukazovatele HDP

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1/ 1999 1/

Vývoz tovarov / HDP 45,4 48,7 49,4 47,0 49,6 52,7 54,2Vývoz tovarov a služieb / HDP 61,7 65,1 63,0 58,0 60,7 63,9 64,8Dovoz tovarov / HDP 53,2 48,2 50,7 59,2 60,2 64,2 60,1Dovoz tovarov a služieb / HDP 67,2 59,9 61,2 70,0 71,0 75,4 69,9Bežný účet / HDP -5,0 4,8 2,3 -11,2 -10,0 -10,4 -5,8Kapitálový a finančný účet / HDP 4,6 1,3 6,0 11,6 9,0 9,5 9,7Priame investície v SR / HDP 1,4 1,8 1,2 1,8 0,8 2,1 1,5Ostatný dlhodobý kapitál / HDP 3,4 3,6 2,3 5,1 6,2 8,1 3,6Krátkodobý kapitál / HDP 5,8 -3,7 2,4 4,9 2,5 -0,8 1,7

Pomerové ukazovatele platobnej bilancie (%)

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999Peňažná zásoba [M2] 0,68 0,68 0,69 0,72 0,69 0,65 0,67

Peniaze [M1] 0,32 0,29 0,29 0,30 0,25 0,21 0,20Obeživo mimo bánk [M0] 0,07 0,08 0,07 0,08 0,07 0,07 0,07

Netermínované vklady 0,25 0,22 0,22 0,23 0,18 0,14 0,12- obyvateľstvo 0,08 0,07 0,07 0,08 0,07 0,06 0,05- podniky 0,16 0,14 0,15 0,14 0,11 0,08 0,07- poisťovne 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

Kvázipeniaze [QM] 0,36 0,39 0,40 0,42 0,44 0,44 0,47Termínované vklady 0,29 0,30 0,33 0,35 0,37 0,36 0,38

- obyvateľstvo 0,22 0,22 0,24 0,26 0,28 0,29 0,31- podniky 0,03 0,05 0,05 0,06 0,06 0,04 0,05- poisťovne 0,04 0,03 0,03 0,03 0,02 0,02 0,02

Vklady v cudzej mene 0,07 0,09 0,08 0,07 0,07 0,09 0,09- obyvateľstvo 0,06 0,07 0,07 0,06 0,06 0,06 0,06- podniky 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 0,02 0,03

Podiel peňažnej zásoby M2 a jej zložiek na HDP (v bežných cenách)

1/ predbežné údaje

123

(stále ceny roku 1995) 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999Vytvorený HDPMedziročný rast HDP -3,4 4,9 6,9 6,6 6,5 4,4 1,9v tom vplyv odvetvia:Pôdohospodárstvo . . . 0,0 0,0 0,0 0,3Priemysel . . . 0,1 0,7 0,3 2,2

z toho priemyselná výroba . . . -0,3 0,9 1,2 0,6Stavebníctvo . . . 0,0 0,7 -0,3 -1,2Trhové služby . . . 6,2 4,0 3,9 0,8

z toho obchod . . . 5,4 1,1 1,2 -0,1doprava . . . 0,3 0,0 0,5 -0,1

Netrhové služby . . . 0,6 1,5 0,6 -0,2Ostatné . . . -0,3 -0,4 0,0 0,0Použitý HDPMedziročný rast HDP -3,4 4,9 6,9 6,6 6,5 4,4 1,9v tom vplyv faktora:Domáci dopyt -3,6 -6,0 10,6 19,2 4,5 4,4 -4,6

Konečná spotreba spolu -1,3 -2,8 2,4 7,6 3,1 2,5 0,3z toho spotreba domácností -0,8 0,0 1,7 3,3 3,1 2,4 0,2

Tvorba hrubého kapitálu -2,2 -3,1 8,3 11,6 1,4 1,9 -4,9z toho fixné investície -1,7 -1,4 1,5 10,9 5,2 4,2 -7,5

Čistý vývoz 0,2 10,8 -3,7 -12,5 2,0 0,0 2,8Vývoz tovarov a služieb -0,3 8,5 2,0 -0,2 8,3 6,8 4,7Dovoz tovarov a služieb -0,5 2,3 5,7 12,4 6,3 6,8 -1,9

Príspevok komponentov k rastu HDP (%)

Indexy 1/

1995 1996 1997 1998 1999 1996/1995 1997/1996 1998/1997 1999/1998Hrubý domáci produkt v s.c. 1995 a 516,8 550,8 586,8 612,7 624,5 106,6 106,5 104,4 101,9Pôdohospodárstvo a 28,8 28,6 28,8 28,5 30,4 99,4 100,7 99,1 106,6

b 5,6 5,2 4,9 4,7 4,9 - - - -Priemysel spolu a 166,4 167,1 171,0 172,5 186,1 100,4 102,4 100,9 107,9

b 32,2 30,3 29,1 28,2 29,8 - - - -Ťažba nerastných surovín a 5,1 6,1 6,1 6,4 7,4 119,7 100,6 103,9 116,7

b 1,0 1,1 1,0 1,0 1,2 - - - -Priemyselná výroba a 139,5 138,1 143,1 149,9 153,5 98,9 103,6 104,8 102,4

b 27,0 25,1 24,4 24,5 24,6 - - - -Výr. a rozvod elektr., plynu a vody a 21,8 22,9 21,8 16,3 25,2 105,2 95,4 74,5 155,1

b 4,2 4,2 3,7 2,7 4,0 - - - -Stavebníctvo a 23,7 23,7 27,3 25,3 17,6 99,8 115,5 92,6 69,6

b 4,6 4,3 4,7 4,1 2,8 - - - -Trhové služby a 198,5 230,6 252,4 275,6 280,8 116,1 109,5 109,2 101,9

b 38,4 41,9 43,0 45,0 45,0 - - - -Obchod a 92,9 120,9 126,7 133,5 133,1 130,2 104,8 105,4 99,6

b 18,0 22,0 21,6 21,8 21,3 - - - -Doprava a 32,1 33,6 33,8 36,6 35,9 104,7 100,5 108,4 98,0

b 6,2 6,1 5,8 6,0 5,7 - - - -Pošta a telekomunikácie a 10,9 14,4 16,2 18,0 19,1 131,5 112,6 111,0 106,3

b 2,1 2,6 2,8 2,9 3,1 - - - -Ostatné služby a 62,6 61,7 75,7 87,5 92,8 98,5 122,7 115,5 106,1

b 12,1 11,2 12,9 14,3 14,9 - - - -Netrhové služby a 63,4 66,2 74,6 78,2 77,0 104,5 112,6 104,8 98,5

b 12,3 12,0 12,7 12,8 12,3 - - - -Ostatné a 36,0 34,6 32,7 32,6 32,4 96,2 94,3 99,9 99,3

b 7,0 6,3 5,6 5,3 5,2 - - - -a/ absolútne, v mld. Skb/ podiel na HDP v %1/ prepočet z údajov vyjadrených v tis. Sk

Údaje z podkladov ŠÚ SR

Vývoj HDP podľa odvetví

124

Indexy

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 1994/1993 1995/1994 1996/1995 1997/1996 1998/1997 1999/1998

HDP v s.c. 1995 a 460,8 483,4 516,8 550,8 586,8 612,7 624,5 104,9 106,9 106,6 106,5 104,4 101,9 Domáci dopyt a 483,6 456,1 507,4 606,6 631,2 656,9 628,6 94,3 111,2 119,6 104,1 104,1 95,7

b 104,9 94,4 98,2 110,1 107,6 107,2 100,7 - - - - - -Konečná spotreba spolu a 362,6 349,4 360,8 400,2 417,2 431,8 433,7 96,4 103,3 110,9 104,2 103,5 100,4

b 78,7 72,3 69,8 72,7 71,1 70,5 69,4 - - - - - -domácnosti a 244,4 244,4 252,7 270,2 287,1 301,3 302,7 100,0 103,4 106,9 106,3 104,9 100,5

b 53,0 50,6 48,9 49,1 48,9 49,2 48,5 - - - - - -nezisk. inštit. slúžiace a 2,2 2,4 3,3 2,3 2,4 2,6 2,7 109,1 137,5 69,7 104,3 108,3 103,8 domácnostiam b 0,5 0,5 0,6 0,4 0,4 0,4 0,4 - - - - - -konečná spotreba a 116,0 102,6 104,8 127,7 127,7 127,9 128,3 88,4 102,1 121,9 100,0 100,2 100,3 štátnej správy b 25,2 21,2 20,3 23,2 21,8 20,9 20,5 - - - - - -

Tvorba hrubého kapitálu a 121,0 106,7 146,6 206,4 214,0 225,1 194,9 88,2 137,4 140,8 103,7 105,2 86,6 b 26,3 22,1 28,4 37,5 36,5 36,7 31,2 - - - - - -

tvorba hrub. fix. kapitálu a 140,9 134,4 141,5 197,8 226,4 251,2 205,5 95,4 105,3 139,8 114,5 111,0 81,8 b 30,6 27,8 27,4 35,9 38,6 41,0 32,9 - - - - - -

zmena stavu zásob a -19,9 -27,7 5,1 8,6 -12,4 -26,1 -10,6 - - - - - -b -4,3 -5,7 1,0 1,6 -2,1 -4,3 -1,7 - - - - - -

Čistý vývoz a -22,8 27,3 9,4 -55,8 -44,4 -44,2 -4,1 - - - - - -b -4,9 5,6 1,8 -10,1 -7,6 -7,2 -0,7 - - - - - -

vývoz výrobkov a služieb a 276,7 316,0 325,8 324,9 371,0 410,9 439,7 114,2 103,1 99,7 114,2 110,8 107,0 b 60,0 65,4 63,0 59,0 63,2 67,1 70,4 - - - - - -

dovoz výrobkov a služieb a 299,5 288,7 316,4 380,7 415,4 455,1 443,8 96,4 109,6 120,3 109,1 109,6 97,5 b 65,0 59,7 61,2 69,1 70,8 74,3 71,1 - - - - - -

HDP v b.c. a 369,1 440,5 516,8 575,7 653,9 717,4 779,3 119,3 117,3 111,4 113,6 109,7 108,6 Deflátor HDP c 80,1 91,1 100,0 104,5 111,4 117,1 124,8 113,8 109,7 104,5 106,6 105,1 106,6

Vývoj HDP podľa použitia

a - absolútne, v mld. Skb - podiel na HDP v %c - index


125

Index spotrebiteľských cien (%)

a - index, predchádzajúce obdobie = 100 1-12) a - priemerné mesačné tempo rastu Údaje z podkladov ŠÚ SRb - index, rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100 b - priemer od začiatku rokac - index, základné obdobie december 1995 = 100 c - priemer od začiatku rokad - index, december 1998 = 100 d - priemer od začiatku roka

19991 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 - 12

Úhrn a 103,0 100,8 100,3 100,5 100,2 100,5 105,8 100,5 100,6 100,5 100,4 100,4 101,1b 106,8 106,9 107,0 107,1 106,7 107,1 113,6 114,4 114,7 114,0 113,9 114,2 110,6c 121,9 123,0 123,3 123,9 124,2 124,8 131,9 132,6 133,4 134,1 134,6 135,2 128,6d 103,0 103,9 104,1 104,7 104,9 105,4 111,4 112,0 112,7 113,3 113,7 114,2 108,6

Potraviny a nealkoholické a 101,3 100,1 99,5 99,8 99,3 100,0 101,8 100,1 100,9 100,4 100,5 100,6 100,4nápoje b 103,8 102,6 102,3 101,5 99,3 99,5 103,0 104,1 104,4 103,9 103,9 104,4 102,7

c 115,9 116,0 115,4 115,2 114,4 114,5 116,5 116,6 117,7 118,2 118,7 119,5 116,5d 101,3 101,4 100,9 100,7 100,0 100,1 101,8 101,9 102,9 103,3 103,8 104,4 101,9

Alkoholické nápoje a tabak a 99,8 100,3 100,3 101,4 100,5 100,3 104,4 100,8 100,3 100,0 100,2 100,1 100,7b 101,5 100,5 100,5 101,4 101,8 101,6 105,8 107,6 107,6 107,2 107,2 108,5 104,3c 118,2 118,6 118,9 120,5 121,1 121,4 126,8 127,8 128,2 128,2 128,4 128,5 123,9d 99,8 100,1 100,4 101,7 102,2 102,5 107,0 107,9 108,2 108,2 108,4 108,5 104,6

Odevy a obuv a 100,7 100,5 100,6 101,0 100,6 100,3 100,3 100,1 100,3 100,8 100,5 100,5 100,5b 107,6 107,7 107,6 108,0 107,9 107,8 107,8 107,7 107,5 107,1 106,6 106,3 107,5c 125,2 125,9 126,6 127,9 128,8 129,2 129,5 129,7 130,0 131,0 131,6 132,3 129,0d 100,7 101,2 101,8 102,8 103,5 103,8 104,1 104,2 104,5 105,3 105,8 106,3 103,7

Bývanie, voda, elektrina, a 111,9 101,2 100,4 100,5 100,5 100,1 120,9 100,5 100,2 100,3 100,1 100,1 103,1plyn a iné palivá b 116,0 117,0 117,2 117,6 118,0 118,0 142,4 143,1 143,3 140,7 140,7 140,5 129,7

c 133,7 135,3 135,9 136,6 137,2 137,3 166,1 166,9 167,2 167,8 167,9 168,0 151,7d 111,9 113,2 113,6 114,2 114,8 114,9 138,9 139,6 139,9 140,3 140,4 140,5 126,8

Nábytok, bytové vybavenie a 100,7 101,2 100,9 100,6 100,5 100,4 100,9 101,0 100,9 100,6 100,7 100,4 100,7a bežná údržba domu b 106,5 106,7 106,7 106,9 107,0 107,1 107,8 108,6 109,3 109,2 109,1 109,1 107,8

c 118,1 119,5 120,7 121,4 122,0 122,5 123,5 124,7 125,8 126,6 127,5 128,0 123,4d 100,7 101,9 102,8 103,5 104,0 104,4 105,3 106,3 107,3 107,9 108,6 109,1 105,1

Zdravotníctvo a 100,5 100,4 100,5 100,3 100,3 103,2 105,8 102,1 101,4 100,7 100,5 100,5 101,4b 104,3 104,3 104,8 104,9 104,8 107,4 113,0 114,9 116,2 116,7 116,7 117,2 110,5c 128,4 128,9 129,5 129,9 130,3 134,4 142,2 145,3 147,3 148,3 149,1 149,9 138,6d 100,5 100,8 101,3 101,6 101,9 105,1 111,3 113,6 115,2 116,0 116,6 117,2 108,4

Doprava a 101,5 103,3 100,2 101,4 101,1 102,4 104,0 101,3 100,5 100,5 100,4 100,9 101,5b 102,8 106,0 106,0 107,7 108,8 111,6 116,6 118,0 118,6 117,4 117,7 118,8 112,5c 114,4 118,2 118,4 120,0 121,3 124,2 129,2 130,8 131,5 132,1 132,7 133,9 125,6d 101,5 104,9 105,1 106,5 107,6 110,2 114,6 116,1 116,7 117,3 117,8 118,8 111,4

Rekreácia a kultúra a 102,9 100,7 100,1 100,5 100,1 100,4 102,9 100,4 100,4 100,7 100,5 100,6 100,9b 107,6 107,6 107,7 107,8 107,8 108,3 110,6 111,0 111,1 110,7 110,6 110,6 109,3c 130,8 131,7 131,8 132,5 132,7 133,2 137,0 137,5 138,1 139,1 139,8 140,6 135,4d 102,9 103,6 103,7 104,2 104,3 104,8 107,8 108,2 108,6 109,4 109,9 110,6 106,5

Vzdelanie a 101,8 100,0 100,0 100,0 100,0 103,3 100,0 100,0 104,3 101,3 100,0 100,0 100,9b 109,1 109,0 106,3 105,9 106,0 109,5 109,5 109,5 111,1 111,2 111,2 111,2 109,1c 106,9 106,9 106,9 106,9 107,0 110,5 110,5 110,5 115,3 116,7 116,7 116,8 111,0d 101,8 101,8 101,9 101,9 101,9 105,3 105,3 105,3 109,8 111,2 111,2 111,2 105,7

Hotely, kaviarne a reštaurácie a 101,1 100,8 100,4 100,5 100,5 100,5 101,3 100,3 101,3 100,5 100,4 100,1 100,6b 108,4 108,1 107,8 108,1 107,9 107,5 108,7 108,7 108,8 108,2 108,2 108,0 108,2c 121,0 121,9 122,5 123,0 123,6 124,2 125,8 126,2 127,9 128,6 129,1 129,3 125,3d 101,1 101,9 102,3 102,8 103,3 103,8 105,1 105,5 106,9 107,4 107,9 108,0 104,7

Rozličné tovary a služby a 100,8 100,6 102,2 100,6 100,3 100,3 105,8 100,5 100,5 101,4 100,3 100,2 101,1b 103,4 104,0 105,7 106,1 106,1 106,3 112,2 112,5 112,9 114,3 114,3 114,2 109,4c 122,1 122,9 125,5 126,3 126,7 127,1 134,4 135,1 135,8 137,7 138,1 138,3 130,8d 100,8 101,5 103,7 104,3 104,6 104,9 111,0 111,5 112,1 113,7 114,0 114,2 108,0

126

19991 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 - 12

Index priemyselných a 100,5 100,0 100,1 100,1 100,3 100,3 102,2 101,7 100,2 101,3 100,8 99,9 100,6 výrobcov b 100,6 100,6 100,7 100,8 101,1 101,4 103,6 105,3 105,5 106,9 107,8 107,7 103,5

c 113,5 113,5 113,6 113,7 114,0 114,3 116,8 118,8 119,0 120,5 121,5 121,4 116,7 d 101,4 101,4 101,4 101,4 101,5 101,9 104,1 106,0 105,5 106,2 107,2 107,7 103,8 e 111,3 111,3 111,4 111,5 111,8 112,1 114,6 116,5 116,7 118,2 119,2 119,1 114,5

Index cien stavebných a 99,9 100,2 100,2 100,1 100,1 100,7 100,6 100,2 100,2 100,3 100,0 99,8 100,2 materiálov a výrobkov b 99,9 100,1 100,3 100,4 100,5 101,3 101,8 102,0 102,2 102,5 102,5 102,3 101,3

c 119,9 120,1 120,4 120,5 120,6 121,5 122,2 122,4 122,6 123,0 123,0 122,8 121,6 d 102,9 101,5 101,2 100,5 100,2 100,7 102,4 102,6 102,3 102,5 102,5 102,3 101,8 e - - - - - - - - - - - - -

Index cien poľnohosp. a - - - - - - - - - - - -výrobkov b - - - - - - - - - - - -

c - - - - - - - - - - - -d 97,6 96,9 97,4 97,9 98,9 98,4 97,3 95,6 98,0 99,2 100,2 102,1 98,2 e 104,0 106,1 108,6 111,0 112,2 113,7 113,6 113,8 108,8 104,3 102,2 105,3 109,0

v tom: a - - - - - - - - - - - - -rastlinné výrobky b - - - - - - - - - - - - -vrátane ovocia c - - - - - - - - - - - - -a zeleniny d 94,1 92,0 92,1 91,5 92,5 93,3 96,3 94,2 98,3 100,6 100,2 101,5 96,7

e 104,2 102,2 99,2 99,9 102,0 107,4 112,2 112,3 107,4 101,9 99,5 100,7 106,0 živočíšne výrobky a - - - - - - - - - - - - -

b - - - - - - - - - - - - -c - - - - - - - - - - - - -d 98,2 98,0 98,3 98,8 99,6 99,0 98,4 97,5 97,9 97,9 100,2 102,6 98,8 e 103,9 107,0 110,4 112,5 113,3 114,4 115,1 115,7 110,2 106,8 105,0 108,3 110,4

Vývoj cien vybraných druhov výrobkov a materiálov (%)

Legenda:a - index, predchádzajúce obdobie = 100b - index, december 1998 = 100c - index, priemer roka 1995 = 100d - index, rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100e - index, rok 1995 = 100, u priemyselných výrobcov december 1995

Údaje z podkladov ŠÚ SR1-12) a - priemerné mesačné tempo rastu

b - priemer od začiatku rokac - priemer od začiatku rokad - priemer od začiatku rokae - priemer od začiatku roka

127

Konsolidovaná platobná bilancia 1999

1. štvrťrok 1. - 2. štvrťrok 1. - 3. štvrťrok 1. - 4. štvrťrokpoužitý kurz 38,756 Sk/USD 40,869 Sk/USD 41,387 Sk/USD 41,417 Sk/USD

mil. Sk mil. USD mil. Sk mil. USD mil. Sk mil. USD mil. Sk mil. USDObchodná bilancia -12 817,0 -330,7 -26 914,0 -658,5 -32 532,0 -786,0 -45 687,0 -1 103,1

Vývoz (f.o.b.) 91 251,0 2 354,5 197 360,0 4 829,1 303 910,0 7 343,1 422 344,0 10 197,4Dovoz (f.o.b.) 104 068,0 2 685,2 224 274,0 5 487,6 336 442,0 8 129,2 468 031,0 11 300,5

Bilancia služieb 2 252,0 58,1 1 868,0 45,7 4 505,0 108,9 6 169,0 148,9Príjmy 18 710,0 482,8 39 424,0 964,6 61 144,0 1 477,4 82 577,0 1 993,8

Doprava 6 798,0 175,4 13 379,0 327,4 19 943,0 481,9 28 645,0 691,6Cestovný ruch 4 462,0 115,1 9 453,0 231,3 14 771,0 356,9 19 077,0 460,6Ostatné služby 7 450,0 192,2 16 592,0 406,0 26 430,0 638,6 34 855,0 841,6

Výdavky 16 458,0 424,7 37 556,0 918,9 56 639,0 1 368,5 76 408,0 1 844,8Doprava 3 446,0 88,9 6 979,0 170,8 11 634,0 281,1 15 676,0 378,5Cestovný ruch 2 991,0 77,2 6 809,0 166,6 11 068,0 267,4 14 057,0 339,4Ostatné služby 10 021,0 258,6 23 768,0 581,6 33 937,0 820,0 46 675,0 1 127,0

Bilancia výnosov -2 487,0 -64,2 -8 312,0 -203,4 -10 586,0 -255,8 -12 481,0 -301,3Úroky -2 317,0 -59,8 -7 808,0 -191,0 -9 993,0 -241,5 -11 490,0 -277,4

Inkasá 2 824,0 72,9 4 678,0 114,5 7 207,0 174,1 9 683,0 233,8Platby 5 141,0 132,7 12 486,0 305,5 17 200,0 415,6 21 173,0 511,2

Investície -370,0 -9,5 -793,0 -19,4 -982,0 -23,7 -1 489,0 -36,0Inkasá 26,0 0,7 449,0 11,0 531,0 12,8 571,0 13,8Platby 396,0 10,2 1 242,0 30,4 1 513,0 36,6 2 060,0 49,7

Kompenzácia pracovníkov 200,0 5,2 289,0 7,1 389,0 9,4 498,0 12,0Inkasá 262,0 6,8 431,0 10,5 624,0 15,1 789,0 19,1Platby 62,0 1,6 142,0 3,5 235,0 5,7 291,0 7,0

Bežné transfery 2 938,0 75,8 3 872,0 94,7 6 245,0 150,9 7 150,0 172,6Oficiálne -24,0 -0,6 -34,0 -0,8 -33,0 -0,8 -32,0 -0,8Súkromné 2 962,0 76,4 3 906,0 95,6 6 278,0 151,7 7 182,0 173,4

Bežný účet -10 114,0 -261,0 -29 486,0 -721,5 -32 368,0 -782,1 -44 849,0 -1 082,9Kapitálové transfery 555,0 14,3 4 137,0 101,2 4 777,0 115,4 6 463,0 156,0Čistý stredno- a dlhodobý finančný účet 19 209,6 502,0 30 414,0 713,5 40 995,7 962,4 67 635,6 1 600,2

Priame investície 1 345,3 34,7 3 217,0 78,7 6 087,0 147,1 28 862,9 691,6Portfóliové investície 10 416,9 268,8 29 573,2 689,3 29 016,2 674,4 26 948,3 624,4Úvery prijaté zo zahraničia 6 659,4 164,8 -1 787,9 -41,6 7 112,9 170,4 12 185,7 293,1Ůvery poskytnuté do zahraničia 788,0 33,7 -588,3 -12,8 -1 220,4 -29,5 -361,3 -9,0

Čistý krátkodobý finančný účet -9 543,1 -240,9 680,8 16,7 -12 679,8 -306,4 1 925,2 66,4Kapitálový a finančný účet 10 221,5 275,4 35 231,8 831,4 33 092,9 771,5 76 023,8 1 822,7Chyby a omyly 1 615,5 32,8 4 079,9 118,5 6 319,4 182,5 -1 037,5 -19,3Celková bilancia 1 723,0 47,3 9 825,7 228,5 7 044,3 171,9 30 137,3 720,6Zmena rezerv (-,vzrast) -1 723,0 -47,3 -9 825,7 -228,5 -7 044,3 -171,9 -30 137,3 -720,6

Zlato 0,0 0,0 0,0 0,0 1 145,5 26,0 289,0 4,7Držba SDR 68,1 1,4 51,3 0,8 58,1 1,0 47,2 0,7Devízové aktíva -1 791,1 -48,7 -9 877,0 -229,3 -8 247,9 -198,9 -30 473,5 -726,0

Predbežné údaje

128

Detailný kapitálový účet konsolidovanej platobnej bilancie 1999

1. štvrťrok 1. - 2. štvrťrok 1. - 3. štvrťrok 1. - 4. štvrťrokpoužitý kurz 38,756 Sk/USD 40,869 Sk/USD 41,387 Sk/USD 41,417 Sk/USD

mil. Sk mil. USD mil. Sk mil. USD mil. Sk mil. USD mil. Sk mil. USDKapitálové transfery 555,0 14,3 4 137,0 101,2 4 777,0 115,4 6 463,0 156,0Priame investície 1 345,3 34,7 3 217,0 78,7 6 087,0 147,1 28 862,9 691,6

SR v zahraničí -554,0 -14,3 -1 363,0 -33,4 -874,0 -21,1 16 425,5 391,3v SR 1 899,3 49,0 4 580,0 112,1 6 961,0 168,2 12 437,4 300,3

Portfóliové investície 10 416,9 268,8 29 573,2 689,3 29 016,2 674,4 26 948,3 624,4SR v zahraničí 9 663,9 249,4 8 576,2 209,8 9 342,7 225,7 9 548,8 230,6v SR 753,0 19,4 20 997,0 479,4 19 673,5 448,6 17 399,5 393,9

Ostatný dlhodobý finančný účet 7 447,4 198,5 -2 376,4 -54,5 5 892,5 141,0 11 824,4 284,2Aktíva 788,0 33,7 -588,3 -12,8 -1 220,4 -29,5 -361,3 -9,0

Vláda 26,7 0,7 183,8 4,3 342,3 8,3 395,0 9,3Čerpanie 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0Splácanie 26,7 0,7 183,8 4,3 342,3 8,3 395,0 9,3

Komerčné banky 771,3 33,3 -746,1 -16,5 -1 498,7 -36,2 -648,3 -15,7Čerpanie -1 611,7 -34,9 -3 129,1 -84,7 -3 881,7 -104,4 -3 881,7 -104,4Splácanie 2 383,0 68,2 2 383,0 68,2 2 383,0 68,2 3 233,4 88,7

Podniky -10,0 -0,3 -26,0 -0,6 -64,0 -1,5 -108,0 -2,6Zvyšujúce aktíva -40,0 -1,0 -67,0 -1,6 -146,0 -3,5 -231,0 -5,6Znižujúce aktíva 30,0 0,8 41,0 1,0 82,0 2,0 123,0 3,0

Pasíva 6 659,4 164,8 -1 788,1 -41,6 7 112,9 170,4 12 185,7 293,1Vláda -1 385,6 -35,7 -4 684,8 -112,5 1 098,4 25,1 537,3 11,9

Čerpanie 0,0 0,0 316,4 7,4 8 024,8 190,6 8 292,6 197,0MMF 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0WB 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0EXIMBANK 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0G24 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0EC 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0EIB 0,0 0,0 316,4 7,4 552,0 12,7 732,8 17,0Ostatné 0,0 0,0 0,0 0,0 7 472,8 177,9 7 559,8 180,0

Splácanie -1 385,6 -35,7 -5 001,2 -119,9 -6 926,4 -165,5 -7 755,3 -185,1Komerčné banky 924,0 16,7 -2 367,3 -57,9 -3 755,5 -90,7 -4 176,6 -100,8

Čerpanie 3 345,0 82,7 6 394,2 156,5 6 631,2 160,2 7 002,0 169,1Splácanie -2 421,0 -66,0 -8 761,5 -214,4 -10 386,7 -251,0 -11 178,6 -269,9

Podniky 7 121,0 183,7 5 264,0 128,8 9 770,0 236,1 15 825,0 382,1Zvyšujúce pasíva 9 987,0 257,7 17 272,0 422,6 31 384,0 758,3 47 218,0 1 140,1Znižujúce pasíva -2 866,0 -73,9 -12 008,0 -293,8 -21 614,0 -522,2 -31 393,0 -758,0

Krátkodobý finančný účet -9 543,1 -240,9 680,8 16,7 -12 679,8 -306,4 1 925,2 66,4bankové aktíva 54 019,0 1 423,6 69 955,0 1 711,7 62 745,1 1 516,1 73 195,2 1 777,3bankové pasíva -61 081,8 -1 600,5 -70 707,8 -1 730,1 -71 113,1 -1 718,2 -69 735,3 -1 673,7podnikové aktíva -5 483,0 -141,5 -5 609,0 -137,2 -6 281,0 -151,8 -7 654,0 -184,8podnikové pasíva 3 108,0 80,2 7 256,0 177,5 1 839,0 44,4 5 799,0 140,0ostatné aktíva 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0ostatné pasíva -105,3 -2,7 -213,4 -5,2 130,2 3,1 320,3 7,7

Kapitálový a finančný účet 10 221,5 275,4 35 231,6 831,4 33 092,9 771,5 76 023,8 1 822,7Predbežné údaje

129

19991 */ 2 */ 3 */ 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Príjmy a 14 572 22 545 40 892 58 758 68 001 85 070 103 878 123 208 140 876 160 644 177 461 216 720b - - - 32,7 37,8 47,3 57,7 68,5 78,3 89,3 98,6 120,5

Výdavky a 10 663 25 713 39 862 60 172 76 661 92 211 115 121 135 813 153 299 173 000 189 278 231 478b - - - -30,9 39,3 47,3 59,1 69,7 78,7 88,8 97,1 118,8

Saldo a 3 908 -3 168 1 030 -1 414 -8 660 -7 141 -11 243 -12 605 -12 423 -12 356 -11 817 -14 758

Štátny rozpočet SR (mil. Sk)

a - vo vyznačenej mernej jednotke (kumulatívne)b - % plnenia ročného rozpočtu*/ rozpočtové provizórium

Údaje z podkladov ŠÚ SR, MF SR

19991 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

D o v o z OP a 29 608 32 752 41 709 37 857 45 043 37 305 36 376 36 152 39 640 41 153 45 299 45 137b 29 608 62 360 104 069 141 926 186 969 224 274 260 650 296 802 336 442 377 595 422 894 468 031c 99,2 93,9 105,5 97,6 124,0 90,4 96,9 98,1 103,5 92,6 106,9 111,4

z toho: Česká republika a 4 674 5 995 7 247 6 073 8 637 6 698 5 287 6 058 6 598 6 873 6 862 7 015b 4 674 10 669 17 916 23 989 32 626 39 324 44 611 50 669 57 267 64 140 71 002 78 017d 15,8 18,3 17,4 16,0 19,2 18,0 14,5 16,8 16,6 16,7 15,1 15,5

V ý v o z FCO a 26 700 28 699 35 852 33 168 35 982 36 959 34 550 34 987 37 013 39 688 41 205 37 541v mil Sk b 26 700 55 399 91 251 124 419 160 401 197 360 231 910 266 897 303 910 343 598 384 803 422 344

c 109,7 96,7 108,1 109,6 121,1 109,8 111,3 114,1 108,9 118,0 114,7 118,2z toho: Česká republika a 4 431 5 459 6 086 5 849 7 064 6 613 6 051 6 483 7 110 7 018 7 479 6 711

b 4 431 9 890 15 976 21 825 28 889 35 502 41 553 48 036 55 146 62 164 69 643 76 354d 16,6 19,0 17,0 17,6 19,6 17,9 17,5 18,5 19,2 17,7 18,1 17,9

S a l d o a -2 909 -4 053 -5 857 -4 689 -9 061 -346 -1 826 -1 165 -2 627 -1 465 -4 093 -7 596b -2 909 -6 962 -12 819 -17 507 -26 569 -26 915 -28 741 -29 906 -32 533 -33 998 -38 091 -45 687

z toho: Česká republika a -243 -535 -1 161 -224 -1 573 -85 764 424 511 144 617 -304b -243 -778 -1 939 -2 163 -3 736 -3 821 -3 057 -2 633 -2 122 -1 977 -1 360 -1 664

Zahraničný obchod (mil. Sk)

a - vo vyznačenej mernej jednotke v cenách bežného rokab - od začiatku roka v mil. Skc - index, rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100 (kumulatívne)d - podiel z celkového objemu v sledovanom období v %

Poznámka: Údaje sú predbežnéÚdaje z podkladov ŠÚ SR

19991 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Voľné pracovné miesta a 11 167 10 894 11 361 10 158 9 910 9 780 10 001 9 075 7 524 6 576 6 307 5 709(počet) b 61 -273 467 -1 203 -248 -130 221 -926 -1 551 -948 -269 -598Disponibilný počet evidovaných a 434 840 439 845 445 156 437 551 439 915 470 766 487 538 484 753 473 165 471 952 487 377 510 729nezamestnaných b 27 756 5 005 5 311 -7 605 2 364 30 851 16 772 -2 785 -11 588 -1 213 15 425 23 352Počet nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto a 41 43 41 46 47 51 51 56 66 75 81 94Miera nezamestnanosti1/ (%) a 16,3 16,5 16,7 16,4 16,5 17,7 18,3 18,2 17,8 17,7 18,3 19,2

Vývoj nezamestnanosti

1/ z disponibilného počtu nezamestnaných a - k poslednému dňu mesiacab - rozdiel oproti predchádzajúcemu obdobiu


130 130

199931.1. 28.2. 31.3. 30.4. 31.5. 30.6. 31.7. 31.8. 30.9. 31.10. 30.11. 31.12.

Fixný kurz Sk / USD 28,899 28,899 28,899 28,899 28,899 28,899 28,899 28,899 28,899 28,899 28,899 28,899Fixný kurz Sk / DEM 17,905 17,905 17,905 17,905 17,905 17,905 17,905 17,905 17,905 17,905 17,905 17,905AKTÍVAČisté zahraničné aktíva 30,7 33,4 35,0 31,1 29,7 26,1 22,8 26,3 27,3 31,2 31,5 40,8

Zahraničné aktíva 197,9 141,4 135,9 131,2 124,5 135,3 130,6 133,5 138,4 140,4 139,5 149,7Zahraničné pasíva 167,1 108,0 100,9 100,1 94,9 109,3 107,8 107,3 111,1 109,2 108,0 108,9

Čisté domáce aktíva 426,8 435,4 428,4 434,7 438,2 444,2 455,7 455,0 452,6 458,3 458,2 468,1Domáce úvery 518,7 526,4 526,9 531,5 538,6 538,3 540,9 548,4 548,7 550,8 549,9 541,6

- Čistý úver všeobecnej vláde 134,3 142,2 140,2 140,6 146,8 144,7 147,4 151,6 151,8 155,4 153,9 142,8- Čistý úver centrálnej vláde 152,3 160,1 155,3 155,8 162,5 159,2 162,3 163,6 167,8 167,9 167,5 155,0

- Čistý úver FNM 0,7 0,7 0,8 0,9 0,9 1,1 1,4 1,5 1,5 1,6 1,6 1,2- Úvery podnikom a obyvateľstvu 383,7 383,6 385,8 390,0 391,0 392,5 392,1 395,3 395,4 393,9 394,4 397,6

Úvery v Sk 346,2 346,7 347,9 350,9 351,6 352,1 351,2 352,6 352,8 352,8 353,2 357,0- Úvery podnikom 319,7 319,7 320,5 323,0 322,7 322,2 320,1 320,4 320,0 318,9 318,1 321,0- Úvery obyvateľstvu 26,5 27,0 27,4 27,9 28,9 30,0 31,1 32,2 32,7 33,9 35,1 35,9

Úvery v cudzej mene 37,5 36,9 37,9 39,1 39,3 40,4 40,9 42,7 42,6 41,0 41,2 40,6PASÍVALikvidné pasíva [M2] 457,6 468,8 463,4 465,8 467,9 470,2 478,5 481,2 479,8 489,6 489,6 508,9

Peniaze [M1] 143,1 151,7 143,0 138,0 138,7 142,5 139,3 138,6 138,1 139,3 142,2 153,8Obeživo mimo bánk [M0] 50,2 50,4 49,8 49,4 50,2 50,1 50,2 50,1 50,5 51,6 52,4 57,5Netermínované vklady 92,9 101,3 93,3 88,6 88,5 92,4 89,1 88,4 87,6 87,8 89,8 96,4

- obyvateľstvo 43,3 43,5 41,6 41,8 41,4 41,2 41,6 41,0 40,5 40,7 40,1 40,5- podniky 48,8 56,1 49,9 46,0 46,5 50,4 46,6 46,7 46,4 46,5 49,0 54,9- poisťovne 0,8 1,6 1,7 0,8 0,6 0,8 0,8 0,8 0,8 0,6 0,6 1,0

Kvázipeniaze [QM] 314,5 317,1 320,3 327,8 329,2 327,7 339,2 342,6 341,7 350,2 347,5 355,1Termínované vklady 261,7 263,9 266,9 273,1 273,0 272,1 282,9 284,0 283,8 289,2 286,4 296,7


Vklady v cudzej mene 52,8 53,2 53,5 54,6 56,2 55,6 56,3 58,6 57,9 61,1 61,1 58,4- obyvateľstvo 39,8 39,8 39,6 39,3 39,5 40,3 39,9 40,2 40,8 40,7 40,5 39,7- podniky 13,0 13,5 13,9 15,3 16,7 15,4 16,4 18,4 17,2 20,4 20,6 18,6

Ostatné čisté položky 91,9 91,0 98,5 96,8 100,4 94,1 85,2 93,5 96,1 92,5 91,8 73,5

Menový prehľad (vo fixnom východiskovom kurze k 1.1.1993) (mld. Sk)

131131

199931.1. 28.2. 31.3. 30.4. 31.5. 30.6. 31.7. 31.8. 30.9. 31.10. 30.11. 31.12.

Fixný kurz Sk / USD 36,913 36,913 36,913 36,913 36,913 36,913 36,913 36,913 36,913 36,913 36,913 36,913Fixný kurz Sk / DEM 22,081 22,081 22,081 22,081 22,081 22,081 22,081 22,081 22,081 22,081 22,081 22,081AKTÍVAČisté zahraničné aktíva 39,7 45,3 45,6 44,4 38,5 34,2 33,4 36,8 39,8 42,4 41,6 53,4













Menový prehľad (vo fixnom kurze) (mld. Sk)

132

199931.1. 28.2. 31.3. 30.4. 31.5. 30.6. 31.7. 31.8. 30.9. 31.10. 30.11. 31.12.

Bežný kurz Sk / USD 37,297 39,806 41,859 42,381 43,656 43,768 41,823 42,273 41,100 41,610 42,542 42,266

AKTÍVAČisté zahraničné aktíva 39,0 46,6 47,7 44,6 39,4 34,6 33,7 36,1 38,5 41,8 40,3 49,2













Menový prehľad (v bežnom kurze) (mld. Sk)

133

19991 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

I. ZDROJE MENOVEJ BÁZY NBS 99,48 100,44 100,13 97,53 97,85 98,49 101,29 99,51 98,90 102,60 103,33 109,91Autonómne faktory 84,18 86,80 89,22 87,12 87,48 86,03 96,56 97,30 94,85 99,84 101,99 107,74

Čisté zahraničné aktíva 76,18 80,33 84,43 83,67 82,64 82,60 94,68 93,72 92,62 96,93 95,99 103,79Rezervy 107,55 111,39 116,10 116,38 115,51 116,19 127,39 119,32 117,28 121,53 121,46 129,77Čisté zahraničné pasíva 31,37 31,06 31,66 32,69 32,87 33,59 32,71 25,60 24,65 24,59 25,47 25,98

Čistý úver vláde -5,27 -6,21 -4,40 -4,89 -2,84 -7,27 -9,29 -9,80 -9,89 -9,27 -7,09 -8,11Ostatné čisté aktíva 13,27 12,67 9,18 8,33 7,68 10,70 11,17 13,38 12,12 12,18 13,10 12,06

Menovopolitické faktory 15,30 13,65 10,92 10,41 10,38 12,46 4,73 2,22 4,05 2,76 1,34 2,17Menovopolitické faktory (vr. PP NBS) 14,38 12,65 10,22 9,91 9,62 11,77 1,06 0,27 2,97 -1,38 -2,94 -1,24Úvery bankám (bez redistr. úveru) 1,30 1,24 1,08 1,19 1,12 1,07 0,92 0,90 1,05 1,12 1,09 1,13

Zmenky 1,30 1,24 1,08 1,19 1,12 1,07 0,92 0,90 1,05 1,12 1,09 1,13Držba cenných papierov 14,01 12,41 9,84 9,22 9,25 11,39 3,81 1,32 3,00 1,64 0,25 1,04

ŠPP 7,57 5,22 5,35 2,01 1,52 1,23 0,00 0,02 0,61 0,94 0,19 0,21Ostatné vládne cenné papiere 6,44 7,19 4,49 7,21 7,73 10,16 3,81 1,30 2,39 0,70 0,06 0,83

II. POUŽITIE MENOVEJ BÁZY 99,48 100,44 100,13 97,53 97,85 98,49 101,29 99,51 98,90 102,60 103,33 109,91Obeživo 59,16 58,16 58,49 58,00 58,67 59,06 58,98 58,61 58,91 59,35 60,21 66,62Rezervy bánk 39,40 41,28 40,94 39,02 38,42 38,74 38,64 38,96 38,91 39,12 38,84 39,89

Povinné minimálne rezervy 38,95 39,88 40,67 38,81 38,36 38,58 38,64 38,71 38,77 38,67 38,43 38,49Prebytočné rezervy 0,46 1,40 0,28 0,21 0,06 0,16 -0,01 0,25 0,14 0,45 0,42 1,40

Pokladničné poukážky NBS 4,03 5,00 11,77 10,00 10,32 10,67 10,00 16,13 10,00 15,16 10,00 15,16z toho PP v držbe NBS 3,11 4,00 11,08 9,50 9,56 9,98 6,33 14,19 8,93 11,03 5,73 11,76

Priemerná menová báza NBS (mld. Sk)

Poznámka: Rezervné peniaze = obeživo + rezervy bánk + PP NBS v portfóliu obchodných bánk

1999 Zmena Zmena za Zmena za Zmena za Zmena za1.1. 31.3. 30.6. 30.9. 31.12. od začiatku roka 1. štvrťrok 2. štvrťrok 3. štvrťrok 4. štvrťrok

v mld. Sk v % v mld. Sk v % v mld. Sk v % v mld. Sk v % v mld. Sk v %Peňažná zásoba [M2] 458,9 463,4 470,2 479,8 508,9 50,0 10,9 4,5 1,0 6,8 9,8 9,6 2,0 29,1 6,1Peniaze [M1] 147,2 143,0 142,5 138,1 153,8 6,6 4,5 -4,2 -2,8 -0,5 7,6 -4,3 -3,1 15,7 11,4 Obeživo mimo bánk [M0] 49,8 49,8 50,1 50,5 57,5 7,7 15,5 0,0 0,0 0,4 15,6 0,4 0,7 7,0 13,8

Netermínované vklady 97,4 93,3 92,4 87,6 96,4 -1,1 -1,1 -4,2 -4,3 -0,9 3,4 -4,7 -5,1 8,7 9,9- obyvateľstvo 41,6 41,6 41,2 40,5 40,5 -1,1 -2,7 0,0 0,0 -0,5 -2,7 -0,7 -1,7 0,0 0,0- podniky 55,1 49,9 50,4 46,4 54,9 -0,2 -0,3 -5,1 -9,3 0,4 10,1 -4,0 -7,9 8,5 18,3- poisťovne 0,7 1,7 0,8 0,8 1,0 0,2 33,8 1,0 132,0 -0,9 -42,4 0,0 -5,4 0,2 24,6

Kvázipeniaze [QM] 311,7 320,3 327,7 341,7 355,1 43,3 13,9 8,6 2,8 7,4 10,8 14,0 4,3 13,4 3,9Termínované vklady 256,9 266,9 272,1 283,8 296,7 39,8 15,5 10,0 3,9 5,2 11,2 11,7 4,3 12,9 4,6

- obyvateľstvo 211,6 217,2 220,8 225,8 238,4 26,8 12,7 5,7 2,7 3,6 9,7 5,0 2,3 12,5 5,6 - podniky 31,8 34,3 35,5 41,8 41,3 9,6 30,2 2,6 8,2 1,2 20,5 6,3 17,7 -0,5 -1,1- poisťovne 13,6 15,3 15,8 16,1 17,0 3,4 25,0 1,7 12,7 0,5 10,9 0,3 2,1 0,8 5,2

Vklady v cudzej mene 54,8 53,5 55,6 57,9 58,4 3,5 6,5 -1,4 -2,5 2,2 9,1 2,3 4,2 0,4 0,7- obyvateľstvo 39,7 39,6 40,3 40,8 39,7 0,1 0,2 -0,1 -0,2 0,7 0,4 0,5 1,3 -1,0 -2,5- podniky 15,2 13,9 15,4 17,2 18,6 3,5 22,9 -1,3 -8,4 1,5 33,7 1,8 11,7 1,5 8,5

Korunové vklady spolu 354,3 360,2 364,5 371,4 393,1 38,7 10,9 5,8 1,6 4,3 9,2 6,9 1,9 21,7 5,8- obyvateľstvo 253,2 258,9 262,0 266,3 278,9 25,7 10,1 5,7 2,2 3,1 7,7 4,3 1,7 12,6 4,7- podniky 86,8 84,3 85,9 88,2 96,2 9,4 10,8 -2,5 -2,9 1,6 14,3 2,3 2,7 8,1 9,1- poisťovne 14,3 17,0 16,6 16,9 18,0 3,6 25,5 2,7 18,8 -0,4 5,6 0,3 1,7 1,0 6,1

Peňažná zásoba M2

Stav k ultimu obdobia 1 FRF 1000 ITL 100 JPY 1 CAD 1 NLG 1 ATS 1 DEM 1 CHF 1 USD 1 GBP 1 EUR 1 CZK01/99 6,512 22,060 32,254 24,536 19,383 3,104 21,839 26,467 37,297 61,484 42,714 1,17202/99 6,697 22,689 33,059 26,571 19,936 3,193 22,462 27,630 39,806 63,793 43,932 1,15603/99 6,841 23,174 34,842 27,648 20,362 3,261 22,942 28,144 41,859 67,671 44,871 1,16804/99 6,852 23,214 35,628 28,762 20,397 3,267 22,982 27,952 42,381 68,414 44,949 1,19105/99 6,958 23,571 36,237 29,635 20,711 3,317 23,335 28,670 43,656 69,749 45,640 1,20706/99 6,908 23,404 36,160 29,727 20,563 3,293 23,169 28,331 43,768 69,228 45,316 1,23807/99 6,811 23,075 36,163 27,746 20,274 3,247 22,844 27,962 41,823 66,963 44,679 1,21708/99 6,738 22,827 38,051 28,379 20,057 3,212 22,599 27,596 42,273 67,151 44,199 1,20809/99 6,601 22,361 38,413 28,097 19,647 3,147 22,137 27,044 41,100 67,702 43,297 1,21510/99 6,669 22,591 39,935 28,281 19,850 3,179 22,365 27,311 41,610 68,361 43,743 1,19411/99 6,561 22,226 41,687 28,915 19,528 3,127 22,003 26,845 42,542 68,148 43,035 1,19512/99 6,473 21,928 41,395 29,115 19,267 3,086 21,708 26,451 42,266 68,262 42,458 1,175

Kurzy SKK voči vybraným menám (devíza stred)

134

Tabuľka CELKOVÝ STAV VKLADOV pokračuje na ďalšej strane

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

12 12 12 12 12 12 1.1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

1. VKLADY SPOLU

(korunové + c.m.) 238,7 283,5 356,9 418,4 450,4 464,9 469,0 459,1 473,4 471,5 474,1 478,0 478,5 484,5 486,8 488,6 496,5 494,8 510,1

A) Korunové vklady 208,9 243,5 314,9 374,4 400,4 392,2 396,3 389,1 399,7 395,2 396,1 396,6 398,3 405,6 404,8 408,8 411,7 410,4 430,9

- nefinančné organizácie 58,1 63,4 80,4 95,0 86,6 66,4 66,4 60,8 63,2 60,0 59,9 61,7 63,2 63,9 65,5 64,3 68,6 64,8 72,3

- peňažníctvo 0,3 0,7 2,4 3,6 3,9 3,1 7,2 7,0 11,4 11,1 10,7 6,2 7,5 10,7 8,2 7,4 6,6 6,7 7,7

- poisťovníctvo 15,4 16,4 17,2 19,5 17,8 14,3 14,3 15,3 15,7 17,0 17,1 17,6 16,6 16,3 16,7 16,9 17,2 17,8 18,0

- mimorozpočtové prostriedky ústredných

a miestnych orgánov 9,3 15,7 32,0 42,8 42,6 37,9 37,9 34,5 34,5 30,8 30,1 31,1 29,8 29,7 28,4 33,4 30,8 30,2 33,8

- neziskové organizácie 2,3 4,6 10,4 9,2 5,6 6,0 6,0 6,1 6,2 6,3 6,2 6,3 6,3 6,6 6,6 6,6 7,0 6,9 7,0

- drobní podnikatelia 2,7 4,4 5,9 6,6 10,0 7,9 7,9 8,2 9,3 8,3 8,5 9,4 9,2 9,6 9,9 9,7 9,6 10,0 7,8

- obyvateľstvo 113,4 129,5 163,0 194,6 229,0 253,2 253,2 257,7 259,9 258,8 260,6 260,8 262,0 264,4 265,6 266,3 267,3 269,2 278,9

- cudzinci (nerezidenti) 0,3 0,5 0,6 0,9 2,5 1,0 1,0 1,1 1,5 1,2 1,2 1,2 1,3 1,9 1,3 1,4 1,4 1,4 1,5

- ostatní 7,0 8,4 2,9 2,1 2,3 2,5 2,5 2,5 2,2 1,8 1,8 2,3 2,4 2,5 2,6 2,8 3,2 3,4 4,0

B) Vklady v cudzej mene 1/ 29,8 40,0 42,0 44,0 50,0 72,7 72,7 70,0 73,7 76,3 78,0 81,4 80,3 78,9 82,0 79,8 84,8 84,4 79,2

- fyzické osoby 24,8 33,0 36,6 37,3 40,8 51,0 51,0 51,0 53,2 54,7 54,6 56,0 56,8 54,9 55,2 54,7 55,2 54,8 53,3

- právnické osoby 5,0 7,0 5,4 6,7 9,2 21,7 21,7 19,0 20,5 21,6 23,4 25,4 23,5 24,0 26,8 25,1 29,6 29,7 25,9

2. KORUNOVÉ VKLADY

PODĽA SEKTOROV 208,9 243,5 315,0 374,4 400,4 392,2 396,3 389,1 399,7 395,2 396,1 396,6 398,3 405,6 404,8 408,8 411,7 410,4 430,9

Podnikateľská sféra 78,8 89,4 105,9 125,0 118,3 91,7 95,9 87,2 95,4 96,4 96,2 94,9 96,5 100,5 100,3 98,3 102,0 99,3 105,7

a) verejný sektor 42,6 40,0 31,4 35,4 23,5 12,5 16,6 14,4 15,6 17,7 19,5 16,7 17,5 17,4 17,8 17,6 19,1 17,8 20,2

b) súkromný sektor (vrátane

družstiev a domácností) 35,4 46,4 69,7 81,0 82,5 68,5 68,5 64,4 69,6 69,4 67,8 68,0 68,3 73,4 73,1 73,4 74,1 72,8 74,6

c) pod zahr. kontrolou 0,8 3,0 4,8 8,6 12,3 10,7 10,8 8,5 10,2 9,3 8,9 10,1 10,7 9,8 9,4 8,3 8,8 8,7 10,9

Mimorozpočtové prostriedky ústredných


Obyvateľstvo 113,4 129,5 163,0 194,6 229,0 253,2 253,2 257,7 259,9 258,8 260,6 260,8 262,0 264,4 265,6 266,3 267,3 269,2 278,9

Neziskové organizácie 2,3 4,6 10,4 9,2 5,6 6,0 6,0 6,1 6,2 6,3 6,2 6,3 6,3 6,6 6,6 6,6 7,0 6,9 7,0

Ostatné 5,1 4,3 3,7 2,8 4,9 3,4 3,5 3,6 3,7 3,0 3,0 3,4 3,7 4,4 4,0 4,2 4,6 4,8 7,0

3. ČASOVÁ ŠTRUKTÚRA

KORUNOVÝCH VKLADOV 208,9 243,5 314,9 374,4 400,4 392,2 396,3 389,1 399,7 395,2 396,1 396,6 398,3 405,6 404,8 408,8 411,7 410,4 430,9

a) krátkodobé 153,5 179,2 226,4 271,2 293,2 302,1 306,2 302,3 315,1 312,3 313,9 315,7 317,7 325,9 325,4 329,6 333,3 331,9 347,6

b) strednodobé 48,0 55,8 67,9 77,8 74,1 51,2 51,3 48,6 47,0 45,4 44,3 43,2 42,8 41,9 41,3 40,8 40,1 39,4 40,1

c) dlhodobé 7,4 8,4 20,6 25,4 33,1 38,9 38,8 38,2 37,6 37,5 37,9 37,7 37,8 37,8 38,2 38,4 38,3 39,1 43,3

4. ČASOVÁ ŠTRUKTÚRA VKLADOV

V CUDZEJ MENE 1/ 29,8 40,0 42,0 44,0 50,0 72,7 72,7 70,0 73,7 76,3 78,0 81,4 80,3 78,9 82,0 79,8 84,8 84,4 79,2

a) kratkodobé 29,7 39,8 41,7 43,7 49,9 72,5 72,4 69,7 73,4 76,1 77,7 80,3 80,1 78,7 81,7 79,4 84,6 84,2 78,9

b) strednodobé 0,1 0,2 0,3 0,3 0,1 0,2 0,3 0,3 0,3 0,2 0,3 0,3 0,2 0,2 0,3 0,4 0,2 0,2 0,3

c) dlhodobé 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

5.ČASOVÁ ŠTRUKTÚRA

CELKOVÝCH VKLADOV 238,7 283,5 356,9 418,4 450,4 464,9 469,0 459,1 473,4 471,5 474,1 478,0 478,6 484,5 486,8 488,6 496,5 494,8 510,1

a) kratkodobé 183,2 219,0 268,1 314,9 343,1 374,6 378,6 372,0 388,5 388,4 391,6 396,0 397,8 404,6 407,1 409,0 417,9 416,1 426,5

b) strednodobé 48,1 56,0 68,2 78,1 74,2 51,4 51,6 48,9 47,3 45,6 44,6 43,5 43,0 42,1 41,6 41,2 40,3 39,6 40,4

c) dlhodobé 7,4 8,4 20,6 25,4 33,1 38,9 38,8 38,2 37,6 37,5 37,9 37,7 37,8 37,8 38,2 38,4 38,3 39,1 43,3

6. INFORMATÍVNE

A. Prírastok vkladov oproti východisku roka

- mld. Sk 36,4 44,8 71,5 61,5 30,8 14,5 - -9,9 4,4 2,5 5,1 9,0 9,5 15,5 17,9 19,6 27,5 25,8 41,1

- % 17,9 18,8 25,0 17,2 7,3 3,2 - -2,1 0,9 0,5 1,1 1,9 2,0 3,3 3,8 4,2 5,9 5,5 8,8

a) korunové vklady

- mld. Sk 20,4 34,6 69,5 59,5 24,8 -8,2 - -7,2 3,4 -1,1 -0,2 0,3 2,0 9,3 8,5 12,5 15,4 14,1 34,6

- % 10,8 16,6 28,3 18,9 6,6 -2,0 - -1,8 0,9 -0,3 -0,1 0,1 0,5 2,3 2,1 3,2 3,9 3,6 8,7

b) vklady v cudzej mene 1/

- mld. Sk 16,0 10,2 2,0 2,0 6,0 22,7 - -2,7 1,0 3,6 5,3 8,7 7,6 6,2 9,4 7,1 12,1 11,7 6,5

- % 115,9 34,2 5,0 4,8 13,7 45,4 - -3,7 1,4 5,0 7,3 12,0 10,4 8,6 12,9 9,8 16,7 16,1 9,0

Celkový stav vkladov (mld. Sk)

135

1/ rezidenti a nerezidenti, v konvertibilných menách

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

12 12 12 12 12 12 1.1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

B. Sektorová štruktúra korunových vkladov v %

Korunové vklady spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

a) Podnikateľská sféra 37,7 36,7 33,6 33,4 29,5 23,4 24,2 22,4 23,9 24,4 24,3 23,9 24,2 24,8 24,8 24,0 24,8 24,2 24,5

- verejný sektor 20,4 16,4 10,0 9,5 5,9 3,2 4,2 3,7 3,9 4,5 4,9 4,2 4,4 4,3 4,4 4,3 4,6 4,3 4,7

- súkromný sektor (vrátane družstiev

a domácností) 16,9 19,1 22,1 21,6 20,6 17,5 17,3 16,6 17,4 17,6 17,1 17,1 17,1 18,1 18,1 18,0 18,0 17,7 17,3

- pod zahr. kontrolou 0,4 1,2 1,5 2,3 3,1 2,7 2,7 2,2 2,6 2,4 2,2 2,5 2,7 2,4 2,3 2,0 2,1 2,1 2,5

b) Vládny sektor 4,5 6,4 10,2 11,4 10,6 0,0 0,0 0,0 8,6 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

c) Obyvateľstvo 54,3 53,2 51,7 52,0 57,2 9,7 9,6 8,9 65,0 7,8 7,6 7,8 7,5 7,3 7,0 8,2 7,5 7,4 7,8

d) Neziskové organizácie 1,1 1,9 3,3 2,5 1,4 64,6 63,9 66,2 1,6 65,5 65,8 65,8 65,8 65,2 65,6 65,1 64,9 65,6 64,7

e) Ostatné 2,4 1,8 1,2 0,7 1,2 1,5 1,5 1,6 0,9 1,6 1,6 1,6 1,6 1,6 1,6 1,6 1,7 1,7 1,6

C. Časová štruktúra vkladov v %

Korunové vklady spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

a) krátkodobé 73,5 73,6 71,9 72,4 73,2 77,0 77,3 77,7 78,8 79,0 79,2 79,6 79,8 80,4 80,4 80,6 81,0 80,9 80,7

b) strednodobé 23,0 22,9 21,6 20,8 18,5 13,1 12,9 12,5 11,8 11,5 11,2 10,9 10,7 10,3 10,2 10,0 9,7 9,6 9,3

c) dlhodobé 3,5 3,4 6,5 6,8 8,3 9,9 9,8 9,8 9,4 9,5 9,6 9,5 9,5 9,3 9,4 9,4 9,3 9,5 10,0

Vklady v cudzej mene 1/ 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

a) krátkodobé 99,7 99,5 99,3 99,3 99,8 99,8 99,6 99,6 99,7 99,7 99,6 98,6 99,8 99,7 99,6 99,5 99,7 99,8 99,6

b) strednodobé 0,3 0,5 0,7 0,7 0,2 0,2 0,4 0,4 0,4 0,3 0,4 0,4 0,2 0,3 0,4 0,5 0,2 0,2 1,6

c) dlhodobé 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Celkové vklady

(korunové a v c.m.) 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

a) krátkodobé 76,7 77,2 75,1 75,3 76,2 80,6 80,7 81,0 82,1 82,4 82,6 82,8 83,1 83,5 84,0 83,7 84,2 84,1 83,6

b) strednodobé 20,2 19,8 19,1 18,7 16,5 11,1 11,0 10,7 10,0 9,7 9,4 9,1 9,0 8,7 8,5 8,4 8,1 8,0 7,9

c) dlhodobé 3,1 3,0 5,8 6,1 7,3 8,3 8,3 8,3 7,9 8,0 8,0 7,9 7,9 7,8 7,8 7,9 7,7 7,9 8,5

Celkový stav vkladov (mld. Sk) - pokračovanie

136

Tabuľka CELKOVÝ STAV ÚVEROV pokračuje na ďalšej strane.

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

12 12 12 12 12 12 1.1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

1. ÚVERY SPOLU

(korunové + v c.m.) 268,9 272,9 310,8 374,4 388,9 398,4 398,4 399,3 401,4 404,5 409,3 411,6 413,8 411,7 415,1 414,7 413,6 411,6 410,7

A) Korunové úvery 260,8 257,6 288,1 338,8 342,3 340,3 340,3 339,7 340,2 341,1 344,1 344,8 345,2 344,3 345,9 347,2 347,2 346,6 350,2

- nefinančné organizácie 217,3 216,5 242,8 281,6 276,3 275,4 275,4 274,7 275,8 276,6 278,3 276,9 274,6 273,8 274,4 273,5 272,6 271,5 281,7

- peňažníctvo 6,9 7,7 11,2 16,4 19,4 8,9 8,9 8,8 8,3 8,6 9,5 10,6 12,4 11,1 10,9 11,5 11,3 11,6 10,8

- poisťovníctvo 0,9 0,6 0,2 0,3 0,3 0,6 0,6 0,5 0,5 0,6 0,5 0,5 0,5 0,5 0,4 0,3 0,3 0,3 0,3

- mimorozpočtové potreby ústredných


- neziskové organizácie 0,2 0,1 0,2 0,1 0,1 0,2 0,2 0,2 0,2 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1

- drobní podnikatelia 11,6 10,8 12,3 12,9 15,1 17,4 17,4 17,8 17,7 17,7 17,6 17,5 17,5 17,5 17,5 17,7 17,7 17,6 12,2

- obyvateľstvo 18,6 16,5 15,3 17,8 20,4 26,5 26,5 26,5 27,0 27,4 27,9 28,9 30,0 31,1 32,2 32,7 33,9 35,1 35,9

- cudzinci (nerezidenti) 0,1 0,1 1,3 1,6 1,6 2,2 2,2 2,2 1,9 1,9 1,9 1,9 2,0 2,0 2,0 1,9 1,9 2,0 0,8

- ostatní 0,8 0,1 0,4 0,6 1,4 0,8 0,8 0,5 0,5 0,1 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,1 0,2 0,2

B) Úvery v cudzej mene 1/ 8,1 15,3 22,7 35,6 46,6 58,1 58,1 59,6 61,2 63,4 65,2 66,8 68,6 67,4 69,2 67,5 66,4 65,0 60,5

2. KORUNOVÉ ÚVERY PODĽA

SEKTOROV 260,8 257,6 288,1 338,8 342,3 340,3 340,3 339,7 340,2 341,1 344,1 344,8 345,2 344,3 345,9 347,2 347,2 346,6 350,2


- verejný sektor 123,4 115,5 93,1 94,8 75,5 49,0 49,0 50,8 50,7 51,1 50,6 51,6 51,3 50,1 49,9 49,6 48,3 47,4 104,0

- súkr. sektor vr. družstiev

a domácností 109,6 114,9 165,4 204,8 220,8 232,9 232,9 231,4 230,8 231,1 233,8 233,1 231,7 230,4 231,4 231,4 231,3 230,0 176,0


b) Vládny sektor (mimo-

rozpočtové prostriedky) 4,4 5,3 4,4 7,3 7,7 8,3 8,3 8,3 8,4 8,1 8,1 8,1 8,0 8,0 8,2 9,4 9,3 8,3 8,2

c) Obyvateľstvo 18,6 16,5 15,3 17,8 20,4 26,5 26,5 26,5 27,0 27,4 27,9 28,9 30,0 31,1 32,2 32,7 33,9 35,1 35,9


e) Ostatné 0,8 0,0 1,5 2,2 3,0 3,0 3,0 2,7 2,3 2,0 2,1 2,1 2,2 2,2 2,2 2,1 2,1 2,2 1,1

3. KORUNOVÉ ÚVERY PODĽA

ODVETVÍ 260,8 257,6 288,1 338,8 342,3 340,3 340,3 339,7 340,2 341,1 344,1 344,8 345,2 344,3 345,9 347,2 347,2 346,6 350,2

a) poľnohospodárstvo, poľov-

níctvo a rybolov 17,7 19,0 18,3 18,7 17,5 15,5 15,5 15,4 20,1 20,1 19,9 20,0 20,0 19,8 19,6 19,6 19,5 19,3 18,8

b) lesníctvo a ťažba dreva 0,3 0,2 0,3 0,4 0,3 0,3 0,3 0,4 0,4 0,3 0,4 0,4 0,4 0,4 0,3 0,3 0,4 0,3 0,3

c) ťažba nerastných surovín 9,5 8,9 2,6 2,6 2,6 3,5 3,5 3,6 3,8 3,6 3,8 3,8 3,8 3,7 3,6 3,5 3,5 3,4 2,8

d) priemyselná výroba 68,9 67,2 103,3 113,3 115,1 116,2 116,3 115,2 116,4 116,9 118,1 117,5 116,2 115,6 116,1 116 116,1 117,3 85,3

- výroba potravín, nápojov

a sprac. tabaku 9,7 10,4 17,5 20,6 22,0 23,5 23,5 23,4 23,6 24,3 24,4 24,6 25,1 24,3 24,5 24,4 24,4 25,4 18,8

- výroba chemikálií, chem. výrob.

a chem. vlákien 8,8 8,4 10,2 9,7 8,1 7,1 7,2 6,8 6,7 6,7 6,8 6,4 6,6 6,4 6,5 6,5 6,3 6,3 4,7

- hutníctvo a strojárenstvo 30,4 27,6 43,3 45,7 47,1 44,0 44,0 43,8 45,2 44,7 46,3 46,1 44,3 44,7 44,6 45,2 44,8 45,1 37,0

- elektrotech. a elektron.

priemysel 5,5 5,7 7,5 8,5 8,4 8,4 8,4 8,2 8,1 8,9 8,1 8,3 8,2 8,2 8,1 7,9 8,0 8,1 4,6

- textil. a odev. výroba, sprac. kože

a výroba kož. výrob. 4,3 4,3 6,1 7,5 7,1 8,0 8,0 8,2 7,8 7,7 7,9 7,6 7,7 8,0 7,8 7,6 7,5 7,6 3,8

- ostatný priemysel 10,3 10,8 18,6 21,2 22,4 25,2 25,2 24,9 25,0 24,5 24,5 24,5 24,3 24,1 24,6 24,3 25,0 24,8 16,4

e) výroba a rozvod elektriny,

plynu a vody 18,4 17,4 18,2 21,9 22,1 25,8 25,8 26,1 25,7 25,6 25,4 25,9 26,0 26,1 25,8 26,4 25,3 25,3 26,3

f) výstavba a stavebníctvo 18,3 18,6 19,4 20,7 20,3 10,3 10,3 10,1 10,2 10,5 10,3 10,6 10,2 10,2 10,1 10,0 9,7 9,6 7,9

g) obchod, opr. spotr. tov. a mot. voz.,

hotely a rešt. 28,4 32,5 60,5 73,3 73,4 75,1 75,1 76,6 76,7 76,6 76,4 77,6 77,8 78,0 79,8 78,6 79,2 78,1 59,0

h) cestovný ruch 3,8 - 0,5 1,5 1,0 1,1 1,1 1,1 0,9 0,8 0,8 0,9 0,8 0,9 0,9 0,9 0,8 1,1 1,0

i) doprava, skladovanie, pošta

a telekomunikácie - - 3,6 8,2 7,1 8,4 8,4 8,4 8,6 8,7 8,6 8,3 8,4 8,0 6,9 6,6 6,6 6,4 5,5

j) peňažníctvo - - 11,2 16,4 19,4 8,9 8,9 8,8 8,3 8,6 9,5 10,6 12,4 11,1 10,9 11,5 11,3 11,6 10,8

k) poisťovníctvo - - 0,2 0,3 0,3 0,6 0,6 0,5 0,5 0,6 0,5 0,5 0,5 0,5 0,4 0,3 0,3 0,3 0,3

Celkový stav úverov (mld. Sk)

137

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

12 12 12 12 12 12 1.1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

4. ÚVERY SPOLU (korunové

a v cudzej mene) 268,9 272,9 310,8 374,4 388,9 398,4 398,4 399,3 401,4 404,5 409,3 411,6 413,8 411,7 415,1 414,7 413,6 411,6 410,7

a) krátkodobé 92,4 103,9 117,0 157 168,6 173,9 173,5 173,1 172,3 176,7 179,8 177,3 178,3 173,2 175,1 176,2 175,0 172,0 149,9

b) strednodobé 53,5 46,9 57,4 80,4 86,6 87,3 87,6 87,2 88,5 87,2 88,5 91,3 93,0 96,1 99,0 97,9 98,2 101,1 143,8

c) dlhodobé 123,0 122,1 136,4 137,0 133,7 137,2 137,2 139,0 140,6 140,6 141,0 143,1 142,5 142,4 141,0 140,6 140,4 138,5 117,0

4.1. KORUNOVÉ ÚVERY 260,8 257,6 288,1 338,8 342,3 340,3 340,3 339,7 340,2 341,1 344,1 344,8 345,2 344,3 345,9 347,2 347,2 346,6 350,2

a) krátkodobé 90,7 95,9 105,8 137,5 137,7 134,8 134,5 133,2 131,7 133,8 135,4 134,0 133,6 131,5 132,1 133,0 132,5 131,0 114,3

b) strednodobé 53,5 46,9 57,4 70,9 77,5 78,6 78,9 78,5 79,2 78,1 79,1 81,6 82,5 85,2 86,0 86,6 87,0 87,8 131,2

c) dlhodobé 116,6 114,8 124,9 130,4 127,1 126,9 126,9 128,0 129,3 129,2 129,6 129,3 129,1 127,6 127,8 127,6 127,7 127,8 104,7

4.2. ÚVERY V CUDZEJ

MENE 1/ 8,1 15,3 22,7 35,6 46,6 58,1 58,1 59,6 61,2 63,4 65,2 66,8 68,6 67,4 69,2 67,5 66,4 65,0 60,5

a) krátkodobé 1,7 8,0 11,2 19,5 30,9 39,1 39,0 39,9 40,6 42,9 44,4 43,3 44,7 41,7 43,0 43,2 42,5 41,0 35,6

b) strednodobé 0,0 0,0 0,0 9,5 9,1 8,7 8,7 8,7 9,3 9,1 9,4 9,7 10,5 10,9 13,0 11,3 11,2 13,3 12,6

c) dlhodobé 2/ 6,4 7,3 11,5 6,6 6,6 10,3 10,3 11,0 11,3 11,4 11,4 13,8 13,4 14,8 13,2 13,0 12,7 10,7 12,3

5. KORUNOVÉ ÚVERY

PODĽA ÚČELU 260,8 257,6 288,1 338,8 342,0 340,3 340,3 339,7 340,2 341,1 344,1 344,8 345,2 344,3 345,9 347,2 347,2 346,6 350,2

a) obežné aktíva 57,8 53,4 44,0 56,9 40,1 46,1 46,1 41,5 39,9 39,8 40,6 38,2 38,7 38,8 37,2 37,2 38,1 43,8 40,5

b) investičné 69,7 49,8 37,2 48,6 51,2 49,5 49,5 49,0 51,3 49,5 50,7 51,0 51,3 51,2 53,6 53,4 66,6 62,6 55,6

c) na privatizáciu 8,8 5,4 3,7 5,5 4,2 2,5 2,5 2,6 2,4 2,4 2,3 2,2 2,0 1,9 1,9 1,9 1,8 1,7 1,8

- malá privatizácia 5,3 2,0 0,4 0,4 0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

- veľká privatizácia 3,5 3,4 3,3 5,1 4,1 2,5 2,5 2,6 2,4 2,4 2,3 2,2 1,9 1,9 1,9 1,9 1,8 1,7 1,8

d) na prechodný

nedostatok zdrojov 10,7 9,3 9,0 15,8 11,2 8,4 8,4 8,1 8,2 7,8 8,3 7,9 8,3 8,4 8,3 8,8 9,1 7,6 7,7

e) trvalo obracajúce

sa zásoby 21,7 17,5 5,5 3,6 2,0 0,9 0,9 0,6 0,4 0,4 0,4 0,4 0,4 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1

f) komplex. byt. výstavba 11,2 10,9 10,4 10,2 9,4 8,6 8,6 8,6 8,6 8,6 8,6 8,6 8,2 8,2 8,2 8,2 8,2 8,2 7,8

g) kontokorentné a debetné

zostatky 9,9 7,9 7,5 18,6 19,8 16,3 16,3 16,8 14,4 12,8 12,0 13,9 12,9 10,8 11,0 11,0 10,4 10,7 11,3

h) spotrebné 9,0 7,0 6,0 7,1 6,3 5,3 5,3 5,1 5,0 4,9 4,8 4,7 5,0 4,5 4,4 4,2 4,1 4,1 3,9

i) štandardné pohľadávky

s výhradou 26,0 16,9 37,8 53,2 68,1 54,7 54,7 57,3 57,7 57,1 55,0 55,2 53,1 51,9 51,0 49,4 36,1 36,3 39,1

j) klasifik. pohľadávky 30,8 76,4 120,5 109,9 118,5 136,4 136,4 138,4 140,6 145,5 147,6 150,0 151,3 154,0 156,0 159,4 159,7 160,0 110,7

- pochybné a sporné 15,1 23,6 12,6 10,4 9,7 10,2 10,2 8,4 8,1 8,7 8,8 9,4 11,5 11,8 12,0 12,3 12,2 11,9 9,5

- stratové 7,3 36,3 85,6 91,9 101,3 116,0 116,0 118,8 121,2 123,6 126,0 128,0 129,1 130,4 132,7 134,1 136,0 136,8 90,1

6. INFORMATÍVNE

A. Prírastok úverov oproti východisku roka

- mld. Sk 29,2 4,0 37,3 63,6 14,3 12,5 - 0,9 3,0 6,1 10,9 13,2 15,4 13,3 16,7 16,3 15,1 13,2 12,3

- % 12,2 1,5 13,7 20,5 3,8 3,2 - 0,2 0,8 1,5 2,7 3,3 3,9 3,3 4,2 4,1 3,8 3,3 3,1

a) korunové úvery

- mld. Sk 24,8 -3,2 29,9 50,7 3,2 1,2 - -0,6 -0,1 0,8 3,8 4,5 4,9 4,0 5,6 6,9 6,9 6,3 9,9

- % 10,5 -1,2 11,6 17,6 0,9 0,4 - -0,2 0,0 0,2 1,1 1,3 1,4 1,2 1,6 2,0 2,0 1,9 2,9

b) úvery v cudzej mene 1/

- mld. Sk 4,4 7,2 7,4 12,9 11,0 11,3 - 1,5 3,1 5,3 7,1 8,7 10,5 9,3 11,1 9,4 8,2 6,9 2,4

- % 118,9 88,9 49,0 56,8 30,9 24,2 - 2,6 5,3 9,1 12,2 15,0 18,1 16,0 19,1 16,1 14,2 11,9 4,1

B. Sektorová štruktúra korunových úverov v %

Korunové úvery spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0


- štátny sektor 47,3 44,8 32,3 28,0 22,1 14,4 14,4 15,0 14,9 15,0 14,7 15,0 14,9 14,6 14,4 14,3 13,9 13,7 29,7

- súkr. sektor vr. družstiev

a domácností 42,0 44,6 57,4 60,4 64,5 68,4 68,4 68,1 67,8 67,8 67,9 67,6 67,1 66,9 66,9 66,6 66,6 66,4 50,3


b) Vládny sektor

(mimorozp. prostriedky) 1,7 2,1 1,5 2,2 2,2 2,4 2,4 2,4 2,5 2,4 2,3 2,3 2,3 2,3 2,4 2,7 2,7 2,4 2,3

c) Obyvateľstvo 7,1 6,4 5,3 5,3 6,0 2,4 7,8 7,8 7,9 8,0 8,1 8,4 8,7 9,0 9,3 9,4 9,8 10,1 10,3


e) Ostatné 0,3 0,0 0,5 0,6 0,9 0,9 0,9 0,8 0,7 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 0,3

Celkový stav úverov (mld. Sk) - pokračovanie

Tabuľka CELKOVÝ STAV ÚVEROV pokračuje na ďalšej strane.

138

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

12 12 12 12 12 12 1.1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

C. Odvetvová štruktúra korunových úverov v %


a) poľnohospodárstvo, poľov-

níctvo a rybolov 6,8 7,4 6,4 5,5 5,1 4,6 4,6 4,5 5,9 5,9 5,8 5,8 5,8 5,8 5,7 5,6 5,6 5,6 5,4

b) lesníctvo a ťažba dreva 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1

c) ťažba nerastných surovín 3,6 3,5 0,9 0,8 0,8 1,0 1,0 1,1 1,1 1,1 1,1 1,1 1,1 1,1 1,0 1,0 1,0 1,0 0,8

d) priemyselná výroba 26,4 26,1 35,9 33,4 33,6 34,1 34,2 33,9 34,2 34,3 34,3 34,1 33,7 33,6 33,6 33,4 33,4 33,8 24,4

- výroba potravín, nápojov

a sprac. tabaku 3,7 4,0 6,1 6,1 6,4 6,9 6,9 6,9 6,9 7,1 7,1 7,1 7,3 7,1 7,1 7,0 7,0 7,3 5,4

- výroba chemikálií, chem. výrob.

a chem. vlákien 3,4 3,3 3,5 2,9 2,4 2,1 2,1 2,0 2,0 2,0 2,0 1,9 1,9 1,9 1,9 1,9 1,8 1,8 1,3

- hutníctvo a stroj. 11,7 10,7 15,0 13,5 13,8 12,9 12,9 12,9 13,3 13,1 13,5 13,4 12,8 13,0 12,9 13,0 12,9 13,0 10,6

- elektronický a elektro-

technický priemysel 2,1 2,2 2,6 2,5 2,5 2,5 2,5 2,4 2,4 2,6 2,4 2,4 2,4 2,4 2,3 2,3 2,3 2,3 1,3

- textil. a odev. výroba, sprac. kože

a výroba kož. výrob. 1,6 1,7 2,1 2,2 2,1 2,4 2,4 2,4 2,3 2,3 2,3 2,2 2,2 2,3 2,3 2,2 2,2 2,2 1,1

- ostatný priemysel 3,9 4,2 6,5 6,3 6,5 7,4 7,4 7,3 7,3 7,2 7,1 7,1 7,0 7,0 7,1 7,0 7,2 7,2 4,7

e) výroba a rozvod elektriny,

plynu a vody 7,1 6,8 6,3 6,5 6,5 7,6 7,6 7,7 7,6 7,5 7,4 7,5 7,5 7,6 7,5 7,6 7,3 7,3 7,5

f) výstavba a stavebníctvo 7,0 7,2 6,7 6,1 5,9 3,0 3,0 3,0 3,0 3,1 3,0 3,1 3,0 3,0 2,9 2,9 2,8 2,8 2,3

g) obchod, opr. spotr. tov. a mot. voz.,

hotely a rešt. 10,9 12,6 21,0 21,6 21,4 22,1 22,1 22,5 22,5 22,5 22,2 22,5 22,5 22,7 23,1 22,6 22,8 22,5 16,8

h) cestovný ruch 1,5 - 0,2 0,4 0,3 0,3 0,3 0,3 0,3 0,2 0,2 0,3 0,2 0,3 0,3 0,3 0,2 0,3 0,3

i) doprava, skladovanie, pošta

a telekomunikácie - - 1,2 2,4 2,1 2,5 2,5 2,5 2,5 2,6 2,5 2,4 2,4 2,3 2,0 1,9 1,9 1,8 1,6

j) peňažníctvo - - 3,9 4,8 5,7 2,6 2,6 2,6 2,4 2,5 2,8 3,1 3,6 3,2 3,2 3,3 3,3 3,3 3,1

k) poisťovníctvo - - 0,1 0,1 0,1 0,2 0,2 0,1 0,1 0,2 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1

D. Časová štruktúra úverov v %

Úvery v Sk a v cudzej mene 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

a) krátkodobé - 38,1 37,6 41,9 43,4 43,6 43,6 43,3 43,0 43,8 44,0 43,0 43,1 42,1 42,2 42,5 42,3 41,8 36,5

b) strednodobé - 17,2 18,5 21,5 22,3 21,9 21,9 21,9 22,0 21,6 21,6 22,2 22,5 23,3 23,8 23,6 23,7 24,6 35,0

c) dlhodobé 2/ - 44,7 43,9 36,6 34,4 34,5 34,5 34,8 35,0 34,8 34,4 34,8 34,4 34,6 34,0 33,9 33,9 33,6 28,5


a) krátkodobé 34,8 37,2 36,7 40,6 40,2 39,6 39,5 39,2 38,7 39,2 39,3 38,9 38,7 38,2 38,2 38,3 38,2 37,8 32,6

b) strednodobé 20,5 18,2 19,9 20,9 22,6 23,1 23,2 23,1 23,3 22,9 23,0 23,7 23,9 24,7 24,9 24,9 25,1 25,3 37,5

c) dlhodobé 44,7 44,6 43,4 38,5 37,1 37,3 37,3 37,7 38,0 37,9 37,7 37,5 37,4 37,1 36,9 36,8 36,8 36,9 29,9

Úvery v cudz. mene 1/ 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

a) krátkodobé 0,0 52,3 49,3 54,8 66,3 67,0 67,0 66,9 66,3 67,6 68,1 64,8 65,2 61,9 62,2 64,0 64,0 63,1 58,9

b) strednodobé - - - 26,7 19,5 15,1 15,1 14,6 15,1 14,4 14,4 14,5 15,3 16,2 18,8 16,7 16,9 20,5 20,8

c) dlhodobé 2/ - 47,7 50,7 18,5 14,2 18,0 18,0 18,4 18,5 18,0 17,5 20,7 19,5 22,0 19,1 19,3 19,1 16,5 20,3

E. Účelová štruktúra

korunových úverov v % 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

a) obežné prostriedky 22,2 20,7 15,3 16,8 11,7 13,8 13,5 12,2 11,7 11,7 11,8 11,1 11,2 11,3 10,8 10,7 11,0 12,6 11,6

b) investičné 26,7 19,3 12,9 14,3 15,0 14,5 14,5 14,4 15,1 14,5 14,7 14,8 14,9 14,9 15,5 15,4 19,2 18,1 15,9

c) na privatizáciu 3,4 2,1 1,3 1,6 1,2 0,7 0,7 0,8 0,7 0,7 0,7 0,6 0,6 0,6 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5

- malá privatizácia 2,0 0,8 0,1 0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

- veľká privatizácia 1,3 1,3 1,1 1,5 1,2 0,7 0,7 0,8 0,7 0,7 0,7 0,6 0,6 0,6 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5

d) na prechodný

nedostatok zdrojov 4,1 3,6 3,1 4,7 3,3 2,6 2,5 2,4 2,4 2,3 2,4 2,3 2,4 2,4 2,4 2,5 2,6 2,2 2,2

e) trvalo obracajúce

sa zásoby 8,3 6,8 1,9 1,1 0,6 0,3 0,3 0,2 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

f) komplex. byt. výstavba 4,3 4,2 3,6 3,0 2,7 2,5 2,5 2,5 2,5 2,5 2,5 2,5 2,4 2,4 2,4 2,4 2,4 2,4 2,2

g) kontokorentné

a debetné zostatky 3,8 3,1 2,6 5,5 5,8 4,8 4,8 4,9 4,2 3,8 3,5 4,0 3,7 3,1 3,2 3,2 3,0 3,1 3,2

h) spotrebné 3,5 2,7 2,1 2,1 1,8 1,6 1,6 1,5 1,5 1,4 1,4 1,4 1,4 1,3 1,3 1,2 1,2 1,2 1,1

i) štandardné pohľadávky

s výhradou 10,0 6,6 13,1 15,7 19,9 15,7 16,1 16,9 17,0 16,7 16,0 16,0 15,4 15,1 14,7 14,2 10,4 10,5 11,2

j) klasifikované pohľadávky 11,8 29,7 41,8 32,4 34,6 40,1 40,1 40,7 41,3 42,7 42,9 43,5 43,8 44,7 45,1 45,9 46,0 46,2 31,6

- pochybné a sporné 5,8 9,2 4,4 3,1 2,8 3,1 3,0 2,5 2,4 2,6 2,6 2,7 3,3 3,4 3,5 3,5 3,5 3,4 2,7

- stratové 2,8 14,1 29,7 27,1 29,6 34,0 34,1 35,0 35,6 36,2 36,6 37,1 37,4 37,9 38,4 38,6 39,2 39,5 25,7

Celkový stav úverov (mld. Sk) - pokračovanie

1/ rezidenti a nerezidenti, v konvertibilných menách2/ v roku 1993 až 1995 úvery v cudzej mene stredno- a dlhodobé spolu

2. Z ČERPANÝCH ÚVEROV SPOLU - 19,09 14,04 13,45 20,92 18,62 19,59 19,50 17,20 16,56 19,48 19,08 15,99 15,43 16,54 15,17 15,67 12,55

A) Podľa sektorov

a) podnikateľská sféra - 19,51 14,56 13,85 21,25 22,14 19,81 19,75 17,35 16,77 19,98 19,36 16,41 15,77 16,74 15,48 16,06 12,58

- verejný sektor - 19,82 14,23 13,46 21,30 22,06 21,51 20,64 18,97 17,09 19,60 21,06 13,53 15,09 16,54 15,14 15,77 10,55

- súkr. sektor (vr. družstiev) - 19,20 14,89 14,23 21,19 22,22 22,25 22,76 21,87 21,02 21,62 21,13 20,61 19,99 20,94 19,34 19,84 19,62

b) obyvateľstvo - 18,35 15,44 10,44 10,18 9,39 9,34 9,42 9,81 9,90 9,18 8,79 9,60 8,51 8,00 7,80 7,86 8,04

B) Podľa časového hľadiska

- krátkodobé - 19,37 13,68 13,52 21,60 18,91 19,83 19,76 17,37 16,73 19,86 19,28 16,29 15,74 16,82 15,40 15,98 16,40

- strednodobé - 19,18 16,17 13,05 16,30 14,20 12,95 11,41 12,47 12,41 16,17 17,57 12,69 10,91 13,25 12,00 11,71 10,36

- dlhodobé - 16,11 14,37 13,68 15,40 14,81 13,68 19,82 11,94 17,67 13,01 12,60 15,16 15,05 13,56 15,33 14,63 14,101/ v rokoch 1993 a 1994 zo stavu úverov vrátane úverov poskytovaných za úrokovú sadzbu 0 %,

v rokoch 1995 až 1999 zo stavu úverov s výnimkou úverov poskytnutých za úrokovú sadzbu 0 %2/ vrátane presunutých úverov v rámci reštrukturalizácie v objeme 61,67 mld. Sk za úrokovú sadzbu 10,3 %

139

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

12 12 12 12 12 12 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

1. ČERPANÉ KORUNOVÉ ÚVERY - 14,6 21,1 29,5 24,4 42,1 34,3 40,6 45,1 35,2 31,7 52,2 38,4 36,8 38,1 37,3 37,2 100,6

a) podnikateľská sféra - 13,1 20,5 26,9 23,3 40,5 33,3 39,2 43,9 33,6 29,9 33,6 35,7 34,5 34,9 35,2 35,2 98,2

- verejný sektor - 5,3 4,8 4,8 1,1 2,7 0,9 0,7 1,1 0,6 1,2 1,0 0,7 0,6 1,4 1,5 0,8 64,1

- súkromný sektor - 6,9 12,4 17,5 12,7 16,4 13,7 13,0 14,9 14,7 12,8 18,9 11,9 12,4 14,7 13,4 12,7 17,5

- pod zahr. kontrolou - 0,9 3,3 4,6 9,5 21,4 18,7 25,4 27,9 18,3 15,9 29,8 23,1 21,5 18,8 20,3 21,7 16,6

b) obyvateľstvo - 0,2 0,4 0,9 0,7 1,1 0,7 1,0 1,0 1,2 1,4 1,6 2,4 1,9 1,4 1,7 1,8 1,7

c) neziskové organizácie - 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

d) mimorozpočtové potreby ústredných

a miestnych orgánov - 0,0 0,0 1,7 0,2 0,5 0,2 0,4 0,2 0,3 0,3 0,8 0,3 0,3 1,7 0,3 0,1 0,7

e) ostatné - 1,3 0,2 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,2 0,0 0,1 0,0 0,0 0,1 0,1

2. ČASOVÁ ŠTRUKTÚRA ÚVEROV - 14,6 21,1 29,5 24,4 42,1 34,3 40,6 45,1 35,2 31,7 52,2 38,4 36,8 38,1 37,3 37,2 100,6

a) krátkodobé - 12,0 17,0 22,5 21,4 39,5 33,1 37,5 43,6 32,8 28,7 48,0 34,9 33,9 35,0 34,4 34,1 35,8

b) strednodobé - 1,5 2,7 4,8 1,8 1,9 1,0 1,2 1,2 1,5 2,8 3,5 3,1 2,3 2,5 2,5 2,6 63,8

c) dlhodobé - 1,1 1,4 2,2 1,2 0,8 0,2 1,8 0,3 0,8 0,3 0,7 0,4 0,6 0,6 0,4 0,5 1,0

3. ČASOVÁ ŠTRUKTÚRA ÚVEROV v %

Čerpané úvery spolu - 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

a) krátkodobé - 82,2 80,6 76,3 87,7 93,8 96,5 92,4 96,7 93,2 90,5 92,0 90,9 92,1 91,9 92,2 91,7 35,6

b) strednodobé - 10,3 12,8 16,3 7,4 4,5 2,9 3,0 2,7 4,3 8,8 6,7 8,1 6,3 6,6 6,7 7,0 63,4

c) dlhodobé - 7,5 6,6 7,5 4,9 1,9 0,6 4,4 0,7 2,3 0,9 1,3 1,0 1,6 1,6 1,1 1,3 1,0

Čerpané úvery (mld. Sk)

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

12 12 12 12 12 12 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 2/

1. ZO STAVU ÚVEROV SPOLU 1/ 14,13 14,39 14,78 13,22 16,22 16,17 16,50 16,37 16,12 15,81 16,09 15,78 15,73 15,25 15,15 15,06 14,82 14,00

A) Podľa sektorov

a) podnikateľská sféra 14,58 15,00 15,56 13,41 16,16 14,52 17,32 17,17 16,92 16,70 17,07 16,78 16,82 16,29 16,23 16,13 15,91 14,72

- verejný sektor 14,96 15,18 15,52 12,95 15,33 11,15 14,72 14,47 14,19 14,14 14,27 14,06 14,07 13,74 13,63 14,13 13,43 11,22

- súkr. sektor (vr. družstiev) 14,20 14,82 15,59 13,86 16,98 17,91 17,67 17,60 17,53 17,31 17,45 17,12 17,39 16,85 16,78 16,61 16,44 16,85

b) obyvateľstvo 5,52 4,29 5,06 6,76 7,37 8,03 7,94 8,04 8,07 8,04 8,08 8,01 7,92 7,87 7,56 7,86 7,82 7,89

B) Podľa časového hľadiska

- krátkodobé 16,29 16,51 16,17 13,86 19,91 21,08 20,89 20,76 20,07 19,65 20,44 19,98 20,15 19,04 18,91 18,58 18,37 18,45

- strednodobé 16,62 17,63 17,77 15,28 16,41 16,21 15,90 15,64 15,56 15,37 15,34 15,28 15,17 14,91 14,85 14,59 14,34 12,64

- dlhodobé 11,06 11,30 12,12 11,36 11,90 10,36 11,84 11,94 11,87 11,56 11,56 11,35 11,24 11,25 11,12 11,44 11,25 10,86

Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk (%)

140

Priemerné úrokové miery z úverov - obyvateľstvo (%) 1/

Obdobie Diskont Krátkodobé Strednodobé Dlhodobé Spolu01/99 8,80 18,00 10,33 3,73 7,7302/99 8,80 17,60 10,31 3,69 7,8103/99 8,80 17,77 10,24 3,89 7,8404/99 8,80 18,20 10,11 3,91 7,8105/99 8,80 19,27 9,97 4,04 7,8606/99 8,80 15,24 9,86 4,00 7,8007/99 8,80 14,88 9,64 4,04 7,7208/99 8,80 14,15 9,41 4,16 7,6609/99 8,80 13,64 8,91 4,20 7,3510/99 8,80 13,63 8,78 5,21 7,6511/99 8,80 14,05 8,58 5,29 7,6112/99 8,80 8,03 9,03 5,51 7,70




Priemerné úrokové miery z úverov - spolu (%) 1/

Priemerné úrokové miery z úverov - verejný sektor (%) 1/

Priemerné úrokové miery z úverov - súkromný sektor (%) 1/

1/ vrátane úverov s úrokovou sadzbou 0 %

141

1998 199912 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Vklady spolu a 381 417 382 874 393 138 388 772 391 125 391 121 392 326 399 611 399 079 397 978 403 681 402 414 418 929b 10,39 10,74 10,56 10,47 10,40 11,01 10,90 10,61 10,36 10,25 10,20 10,11 9,85

z tohonetermínované a 118 011 105 280 112 724 102 366 98 465 100 832 101 884 99 429 99 760 99 059 99 235 101 092 112 294

b 4,19 3,78 3,84 3,78 3,88 3,94 3,78 3,81 3,86 3,84 3,82 3,68 3,76termínované a 263 406 277 594 280 414 286 406 292 660 290 288 290 442 300 182 299 320 298 918 304 446 301 323 306 635

b 13,16 13,35 13,21 12,85 12,60 13,47 13,40 12,86 12,53 12,37 12,28 12,27 12,08- do 7 dní a 15 450 28 995 30 738 29 041 34 936 33 922 34 301 40 547 35 159 35 069 35 938 32 114 27 360

b 16,17 16,34 15,32 14,26 13,37 17,81 16,10 13,90 13,38 12,95 13,17 12,47 12,09- do 1 mesiaca a 62 677 57 107 58 892 64 612 62 598 61 976 65 653 67 111 70 997 68 887 69 237 66 812 68 017

b 17,50 16,86 16,24 14,91 14,55 15,85 16,12 14,92 14,03 13,88 13,57 13,86 13,77- do 3 mesiacov a 29 208 33 381 35 429 38 596 40 088 40 012 37 574 45 717 45 770 46 894 51 552 52 199 52 530

b 18,51 18,03 17,45 16,83 16,15 16,17 16,27 16,16 15,83 15,52 14,90 14,93 14,95- do 6 mesiacov a 9 395 16 326 17 038 18 196 20 399 20 919 20 577 17 065 17 178 18 312 18 445 20 282 20 792

b 15,08 16,53 16,82 16,61 15,97 16,39 16,37 15,46 15,38 15,17 14,90 15,19 15,38- do 9 mesiacov a 2 198 2 347 2 298 2 382 2 943 3 278 3 288 2 714 2 965 3 004 2 679 2 572 2 457

b 15,42 15,90 17,51 17,17 16,84 16,95 16,84 16,89 16,31 15,98 16,03 16,11 16,13- do 1 roka a 54 390 52 691 51 576 50 777 49 561 49 294 48 527 47 390 47 836 47 563 48 269 48 853 52 099

b 12,02 12,09 12,25 12,28 12,33 12,48 12,53 12,42 12,36 12,33 12,38 12,44 12,30- do 18 mesiacov a 819 918 897 760 704 716 693 786 773 748 670 672 504

b 12,40 15,55 15,36 15,66 14,99 15,17 15,59 13,90 14,57 14,66 14,38 14,45 14,77- do 2 rokov a 36 579 34 654 33 111 31 738 30 768 29 943 29 314 28 735 28 335 27 938 27 539 27 040 29 135

b 10,65 10,64 10,65 10,66 10,67 10,64 10,65 10,66 10,68 10,68 10,66 10,68 10,67- do 3 rokov a 1 484 1 488 1 563 1 624 1 695 1 558 1 583 1 811 1 708 1 721 1 659 1 637 1 680

b 13,08 13,08 12,98 12,91 13,41 13,30 13,33 13,51 13,66 13,54 14,56 12,23 13,38- do 4 rokov a 3 825 3 448 3 363 3 327 3 310 3 294 3 279 3 265 3 267 3 310 3 233 3 221 1 764

b 13,26 13,21 13,17 13,17 13,18 13,17 13,17 13,16 13,12 12,98 13,15 13,11 12,69- do 5 rokov a 8 504 8 087 7 936 7 797 7 740 7 647 7 827 7 273 7 142 7 069 6 937 6 784 6 979

b 13,17 13,48 13,43 13,39 13,38 13,34 13,41 13,82 13,81 13,80 13,78 13,76 13,75- nad 5 rokov a 38 875 38 151 37 572 37 554 37 917 37 728 37 826 37 769 38 190 38 403 38 286 39 138 43 319

b 4,34 4,37 4,43 4,50 4,42 4,43 4,66 4,62 4,58 4,57 4,61 4,59 4,47- krátkodobé a 173 319 190 848 195 971 203 604 210 526 209 402 209 920 220 543 219 906 219 729 226 121 222 832 223 255

b 15,67 15,63 15,31 14,71 14,31 15,51 15,35 14,52 14,07 13,88 13,69 13,74 13,67- strednodobé a 51 212 48 596 46 871 45 247 44 217 43 159 42 696 41 870 41 224 40 786 40 039 39 353 40 061

b 11,36 11,47 11,47 11,48 11,50 11,48 11,53 11,59 11,61 11,60 11,62 11,54 11,46- dlhodobé a 38 875 38 151 37 572 37 554 37 917 37 728 37 826 37 769 38 190 38 403 38 286 39 138 43 319

b 4,34 4,37 4,43 4,50 4,42 4,43 4,66 4,62 4,58 4,57 4,61 4,59 4,47- netermínované a krátkodobé a 291 330 296 127 308 695 305 970 308 991 310 234 311 804 319 972 319 666 318 788 325 356 323 924 335 549

b 11,02 11,42 11,13 11,05 10,98 11,75 11,57 11,19 10,89 10,76 10,68 10,60 10,36

Vývoj priemerných úrokových mier a objemu korunových vkladov

a - objem (mil. Sk)b - priemerná úroková miera (%)

142

Obdobie Diskont Spolu Krátkodobé Strednodobé Dlhodobé Termínované Netermínované Neterm. a krátk.01/99 8,80 10,74 15,59 11,46 4,37 13,35 3,78 11,4302/99 8,80 10,56 15,29 11,48 4,43 13,22 3,84 11,1603/99 8,80 10,46 14,70 11,48 4,43 12,85 3,79 11,0504/99 8,80 10,40 14,31 11,51 4,42 12,60 3,88 10,9805/99 8,80 11,01 15,51 11,48 4,43 13,47 3,94 11,7506/99 8,80 10,90 15,35 11,53 4,66 13,40 3,78 11,5707/99 8,80 10,61 14,52 11,59 4,62 12,86 3,81 11,1908/99 8,80 10,36 14,07 11,61 4,58 12,53 3,86 10,8909/99 8,80 10,25 13,88 11,60 4,57 12,37 3,84 10,7610/99 8,80 10,19 13,68 11,63 4,61 12,26 3,82 10,6711/99 8,80 10,11 13,74 11,54 4,59 12,27 3,68 10,6112/99 8,80 9,85 13,68 11,46 4,47 12,09 3,76 10,36




Priemerné úrokové miery z vkladov - spolu (%)

Priemerné úrokové miery z vkladov - verejný sektor (%)

Priemerné úrokové miery z vkladov - súkromný sektor (%)

Priemerné úrokové miery z vkladov - obyvateľstvo (%)

143

AKTÍVA 1999

1.1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Pokladničné hodnoty 12 446,8 11 388,6 11 398,5 11 452,2 10 942,5 11 918,2 12 091,0 11 557,0 11 158,2 10 765,7 11 266,1 11 551,8 15 024,1

Pokladnica 12 405,4 10 534,6 10 599,5 10 696,6 10 321,2 11 323,7 11 308,1 10 705,9 10 496,2 10 037,0 10 423,0 10 593,5 15 005,8

Zlato 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Ostatné pokladničné hodnoty 41,4 853,9 799,0 755,6 621,2 594,5 782,9 851,2 662,0 728,7 843,2 958,3 18,4

Účty emisných bánk a šekové poštové účty 1 943,5 1 522,9 2 481,2 1 671,7 2 075,9 1 416,3 2 115,5 1 185,8 1 387,0 1 298,0 1 036,1 2 198,4 2 201,8

Účty peňažných rezerv v NBS 32 405,7 40 540,1 40 395,3 39 927,0 38 640,6 37 231,5 36 740,1 40 593,6 40 544,7 38 257,9 42 390,8 37 998,6 41 427,6

Účty ostatných bánk 182 919,9 191 248,9 134 449,2 131 715,6 120 987,2 120 807,1 117 021,4 117 249,1 118 710,2 124 019,0 128 311,1 137 025,8 149 233,9

Bežné účty v iných bankách 8 109,5 10 421,4 10 401,3 8 191,8 6 891,7 7 359,3 5 995,3 5 830,4 6 893,6 5 494,7 6 611,4 6 826,9 7 812,9

Poskytnuté úvery 12 555,4 12 083,5 5 330,3 6 659,2 3 097,3 4 088,6 4 169,4 3 461,0 4 368,6 3 591,3 2 828,4 4 243,1 15 437,3

Termínované vklady v iných bankách 161 770,6 166 440,0 118 405,6 115 184,3 109 621,7 108 613,1 105 313,6 106 278,9 109 469,8 115 982,0 116 397,8 122 829,9 124 740,7

Bežné účty iných bánk 95,8 1 525,8 363,8 555,5 173,4 37,8 87,3 243,8 34,9 280,8 394,2 185,6 17,0

Prevody prostr. na účtoch medzi bankami 0,0 388,0 -465,0 655,0 -49,3 -541,7 409,5 506,9 -2 989,3 -2 541,3 -1 929,0 -2 793,7 0,4

Klasifikované pohľadávky voči bankám 388,5 390,1 413,1 469,7 1 252,4 1 250,0 1 046,4 928,1 932,6 1 211,4 4 008,3 5 734,0 1 225,6

z toho: krátkodobé pohľadávky 388,5 390,1 411,5 303,2 361,1 368,2 404,9 291,8 297,0 605,1 3 399,3 4 795,7 173,9

pripís. úroky z nesplácaných úverov 3,2 4,5 7,7 7,5 10,4 12,8 242,6 244,1 246,6 248,4 265,2 269,3 46,3

Pohľadávky z iných hodnôt a z cenných papierov 2 351,8 37,8 1 010,7 451,0 432,2 637,0 716,9 406,1 533,4 508,6 327,1 206,2 469,6

Nakúpené štátne pokladničné poukážky (PP) 19 764,0 9 158,0 11 736,0 5 297,0 3 390,0 14 274,0 7 497,0 4 880,0 6 166,0 7 695,0 11 836,0 14 792,0 15 448,0

Nakúp. krátkodobé PP a iné podobné hodnoty 0,0 1 395,0 743,0 512,0 838,0 694,0 659,0 3 459,0 1 122,0 1 062,0 5 019,0 4 412,0 7 900,0

Štandardné úvery poskyt. klientom 166 770,4 161 231,6 162 061,2 161 034,2 166 481,9 161 979,4 165 199,9 163 519,2 163 881,6 161 196,9 173 394,2 173 549,9 217 561,1

Úvery na obchodné pohľadávky 15 460,5 15 672,6 15 347,7 16 262,2 17 308,0 16 622,0 17 549,1 16 064,1 17 276,0 16 765,3 15 227,2 13 781,5 12 503,4

Krátkodobé úvery 67 396,6 63 568,3 63 216,6 64 542,0 66 994,5 61 968,7 63 363,8 62 372,8 60 220,2 58 540,5 60 114,9 59 289,7 60 890,2

Strednodobé úvery 44 628,7 43 408,2 43 837,7 41 919,5 43 476,4 45 663,4 47 265,4 48 348,8 49 562,5 49 376,1 49 208,3 52 188,8 107 952,6

Dlhodobé úvery 39 284,5 38 582,6 39 659,2 38 310,4 38 703,0 37 725,2 37 021,6 36 733,5 36 822,9 36 514,9 48 843,8 48 289,8 36 214,9

Ostatné pohľadávky voči klientom 7 240,0 2 677,2 6 671,8 5 230,1 4 567,3 4 019,2 5 243,3 5 837,3 4 447,5 3 927,5 5 870,5 2 861,2 1 125,0

Vklady a úvery prijaté od klientov 18 186,5 18 826,7 16 530,4 14 943,7 14 378,4 16 121,9 15 573,5 12 582,1 13 118,9 12 884,8 12 310,5 12 826,2 13 981,9

Štandardné pohľadávky s výhradou (klienti) 63 029,8 66 659,0 66 711,3 65 775,2 63 009,0 65 115,9 63 124,5 62 760,8 62 258,2 60 259,9 46 988,4 45 508,2 51 560,7

Klasifikované pohľadávky (klienti) 101 918,6 103 987,1 107 170,4 113 365,8 115 306,3 116 837,3 118 531,3 120 651,9 121 638,9 124 761,7 124 789,3 125 966,9 68 112,7

z toho: pripís. úroky z nesplácaných úverov 5 376,2 6 032,8 6 524,0 6 547,1 7 016,5 7 199,2 7 170,7 7 968,1 8 150,8 8 371,4 8 559,0 8 636,5 3 759,1

Neštandardné pohľadávky 12 256,3 13 154,8 13 735,6 16 883,4 16 740,9 16 408,0 14 198,7 14 771,3 12 105,5 13 721,4 11 946,9 12 663,1 11 188,4

Pochybné a sporné pohľadávky 8 336,4 6 882,0 7 268,5 8 288,4 8 133,0 8 464,9 10 995,3 11 417,3 12 625,8 12 560,3 12 874,0 12 070,6 8 459,7

Stratové pohľadávky 81 325,9 83 950,3 86 166,4 88 194,0 90 432,4 91 964,4 93 337,3 94 463,4 96 907,6 98 480,0 99 968,4 101 233,2 48 464,6

Účty org. SR, samospr., št. a iných fondov SR 8 250,5 8 274,0 8 331,5 8 029,8 8 012,2 8 032,0 7 882,0 7 900,1 9 289,5 10 431,3 10 592,3 8 487,8 8 354,4

Úvery poskytnuté orgánom Slov. republiky 0,2 0,1 0,1 0,0 54,8 0,0 0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Úvery poskytované fondom soc. zabezpečenia 150,0 150,0 192,4 49,9 37,3 49,0 50,0 79,9 47,9 41,0 78,3 50,7 37,0

Úvery poskytované orgánom samosprávy 3 883,4 3 977,0 3 989,3 3 916,4 3 864,8 3 938,5 3 979,0 3 972,3 4 288,7 4 538,4 4 357,7 4 379,1 4 133,4

Úvery poskytované iným fondom 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 296,4 291,6 287,7

Úvery poskytované štátnym fondom 4 216,9 4 146,9 4 149,8 4 063,5 4 055,3 4 044,5 3 852,8 3 847,9 4 952,9 5 851,9 5 860,0 3 766,4 3 896,3

Zásoby 390,7 255,4 248,6 379,7 361,1 355,5 336,7 320,1 307,6 310,0 288,6 257,8 262,7

Pohľadávky a záväzky z inkasa 360,7 625,5 544,8 623,3 521,4 510,8 424,0 634,6 684,5 548,3 608,7 439,7 247,8

Pobočky a zastupiteľstvá 0,0 59,6 234,4 189,5 16,2 1 158,4 8,7 11,7 5,1 32,3 108,3 54,8 0,0

Pohľadávky, úsporné a iné prechodné účty 22 814,9 24 494,2 26 624,8 26 987,5 26 770,3 29 218,8 26 783,8 28 152,6 28 193,9 28 170,8 29 847,5 32 611,9 29 577,0

Pohľadávky a záväzky z vlastnej emisie CP 197,8 298,1 298,1 197,8 197,8 197,8 197,8 197,8 0,0 425,6 425,5 422,2 0,0

Cenné papiere na interv. a obchodovanie 2 078,1 3 387,0 3 234,5 2 091,5 3 934,8 729,9 391,6 206,4 2 421,4 2 759,7 2 957,9 1 640,8 332,7

Obchodovateľné cenné papiere v zásobe 83 985,0 98 121,9 82 586,5 85 950,4 83 355,1 81 251,8 87 790,1 87 509,4 85 441,7 82 140,8 79 100,6 80 432,7 79 725,8

Investičné cenné papiere a vklady 37 930,8 25 153,2 39 434,7 38 993,3 40 294,3 38 321,5 42 259,7 44 253,4 41 552,2 40 648,4 40 400,9 40 465,2 35 741,3

Zahraničné pobočky 741,0 703,2 693,6 700,8 714,6 724,2 742,8 730,2 532,9 493,3 484,8 485,2 477,1

Hmotný investičný majetok 25 938,2 25 737,5 25 796,8 25 601,6 25 710,5 25 610,2 25 606,0 25 486,0 25 445,0 25 425,3 25 418,2 25 791,6 26 079,7

Obstaranie investičného majetku 2 720,6 3 067,3 2 961,3 2 916,8 2 953,2 3 011,6 3 338,4 3 523,1 3 566,2 3 568,9 4 296,4 4 201,6 3 108,5

Hmotný investičný majetok vo fin. prenájme 1,0 0,9 0,8 0,8 2,0 1,9 0,5 0,5 0,4 0,4 0,4 0,4 0,9

Nehmotný investičný majetok 1 866,9 1 821,0 1 758,5 1 799,5 1 740,1 1 694,8 1 624,2 1 578,6 1 527,5 1 488,1 1 437,0 1 374,7 1 809,8

Agendy z poverenia 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Opravné položky a oprávky 59 990,6 59 512,0 60 029,6 61 979,9 63 169,2 64 975,3 65 475,9 66 768,8 67 895,8 68 433,6 69 294,9 69 473,3 89 644,0

Ú h r n a k t í v 796 252,9 800 671,7 754 107,9 745 837,6 735 632,9 741 870,9 741 899,7 745 186,5 743 934,6 743 079,8 759 506,1 765 563,8 769 764,0

Aktíva komerčných bánk (banky a pobočky zahraničných bánk spolu) (mil. Sk)

144

PASÍVA 1999

1.1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Účty emisných bánk a šekové pošt. účty 61 526,8 56 278,4 60 795,0 58 776,2 57 654,7 58 885,2 58 988,7 58 716,7 51 724,6 51 062,7 52 371,7 51 225,3 40 741,2

Účty v emisných bankách 6 255,9 2 642,5 6 496,6 5 096,4 4 095,7 5 220,8 5 426,6 5 564,7 4 775,1 4 046,8 5 338,7 3 024,2 1 167,7

Úvery prijaté od emisných bánk 55 270,9 53 635,9 54 298,4 53 679,7 53 559,1 53 664,4 53 562,0 53 151,9 46 949,4 47 015,9 47 033,0 48 201,1 39 573,5

z toho: Redistribučný úver 28 207,6 28 031,4 27 901,6 27 901,6 27 901,6 27 901,6 27 601,6 27 446,0 27 111,0 27 111,0 27 108,3 27 105,7 26 185,4

Refinančný úver 2 725,5 1 266,8 2 029,8 1 453,0 1 231,8 1 155,9 1 349,6 863,7 997,7 1 121,5 1 111,2 2 078,7 2 172,1

z toho: lombardný úver 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Účty ostatných bánk 155 845,6 163 167,9 97 517,7 88 443,9 81 211,5 79 552,4 81 947,7 80 203,7 78 161,3 80 514,4 82 095,2 89 366,2 113 336,8

Bežné účty v iných bankách 369,7 3 959,4 2 404,8 833,6 1 206,2 1 591,7 1 036,9 929,9 1 894,2 464,5 845,4 1 601,7 105,7

Bežné účty iných bánk 2 662,3 2 726,3 3 927,1 3 009,4 2 313,8 2 330,3 2 714,8 2 157,3 2 524,9 2 134,9 2 476,4 2 617,3 3 175,4

Prijaté úvery 45 611,1 38 839,7 16 787,8 14 543,8 11 436,4 9 574,6 11 516,0 10 390,9 9 763,1 11 378,5 10 505,5 8 857,7 20 057,0

Termínované vklady iných bánk 107 202,5 117 642,6 74 398,0 70 057,0 66 255,1 66 055,8 66 679,9 66 725,6 63 979,1 66 536,5 68 268,0 76 289,5 89 998,7

Záväzky z iných hodnôt a z cenných papierov 191,3 239,6 237,6 236,8 237,3 233,9 233,9 353,3 333,3 233,3 237,8 241,4 245,8

Vklady a úvery prijaté od klientov 425 344,8 422 476,4 436 764,3 434 589,1 437 743,9 439 988,3 441 252,7 447 482,2 450 658,2 446 726,5 456 660,7 454 820,1 466 796,5

Bežné účty klientov 95 555,3 87 002,8 97 385,1 91 734,2 86 901,7 88 361,5 93 544,0 88 202,2 89 109,4 88 615,6 87 211,6 91 126,3 96 169,9

Termínované vklady klientov 157 377,4 167 350,5 174 823,8 182 274,7 191 820,6 194 643,8 192 230,0 205 075,8 208 461,8 206 573,4 218 614,6 213 633,2 209 939,7

Úsporné vklady 171 183,8 167 026,6 163 444,5 159 351,2 157 965,4 156 009,8 154 731,0 152 982,5 151 712,9 150 347,8 149 332,9 148 437,2 158 620,6

Sporožírové účty 7 895,2 8 492,5 8 546,4 7 863,1 8 063,9 7 974,3 7 898,3 8 240,9 8 009,7 7 817,0 7 803,9 7 757,9 8 101,1

Vkladné knižky bez výpovede 29 024,3 28 847,4 29 075,4 28 453,5 28 443,2 28 263,1 27 807,2 27 429,4 27 063,6 26 595,5 26 530,6 25 872,4 25 963,3

Ostatné krátkodobé úsporné vklady 53 645,7 51 968,3 50 432,1 49 192,6 48 304,4 47 686,9 47 325,9 46 749,5 46 287,5 45 932,4 45 619,4 45 248,5 48 486,5

Strednodobé úsporné vklady 42 800,1 40 641,8 38 913,5 37 384,4 36 334,2 35 474,8 34 984,1 34 179,8 33 520,2 32 964,3 32 361,3 31 690,7 34 017,6

Dlhodobé úsporné vklady 37 818,6 37 076,7 36 477,0 36 457,6 36 819,7 36 610,8 36 715,6 36 382,9 36 832,0 37 038,6 37 017,7 37 867,7 42 052,1

Prijaté úvery od klientov 1 228,4 1 096,4 1 110,9 1 228,9 1 056,2 973,2 747,7 1 221,8 1 374,1 1 189,8 1 501,6 1 623,5 2 066,3

Ostatné záväzky voči klientom 7 719,2 10 728,6 9 071,8 16 769,2 10 641,4 13 340,8 13 131,3 11 146,6 10 634,6 11 317,2 10 728,6 11 976,6 7 649,2

Emitované vklad. certifikáty a pokl. poukážky 3 968,4 4 226,5 4 434,3 4 242,5 4 163,8 4 718,0 4 793,5 5 042,4 5 385,0 5 668,3 6 139,2 6 371,8 7 051,6

Účelovo viazané vklady 1 304,2 1 367,8 1 429,1 1 706,8 1 835,1 1 589,4 1 605,2 1 446,7 1 607,1 1 617,8 1 728,8 2 358,0 2 244,9

Účty org. SR, samospr., št. a iných fondov SR 28 018,1 29 290,9 28 869,1 25 238,7 26 084,9 26 672,0 24 941,5 24 743,9 23 647,9 23 988,1 24 135,3 23 568,7 23 247,2

Vklady mimorozp. prostriedkov orgánov SR 4 081,8 3 533,4 3 542,4 3 087,5 3 108,8 3 744,0 3 493,7 3 782,0 3 644,9 4 006,0 4 495,8 4 316,8 5 586,1

Vklady fondov sociálneho zabezpečenia 15 083,6 17 101,2 16 367,3 12 685,8 13 621,8 13 809,7 12 810,4 12 429,1 11 928,0 11 250,4 10 849,9 10 568,8 9 403,7

Vklady prostriedkov orgánov samosprávy 4 765,9 4 935,5 5 156,4 5 485,3 5 458,1 5 324,8 5 292,2 5 224,8 5 136,6 5 440,3 5 267,3 5 169,1 4 744,8

Vklady prostriedkov iných fondov 3 552,8 3 071,7 2 968,6 2 968,4 2 771,7 2 780,1 2 634,8 2 243,9 2 209,2 2 306,6 2 398,2 2 353,8 2 281,0

Vklady prostriedkov štátnych fondov 534,0 649,1 834,4 1 011,7 1 124,5 1 013,5 710,5 1 064,0 729,3 984,9 1 124,1 1 160,2 1 231,7

Pohľadávky a záväzky z inkasa 430,5 622,5 542,0 733,1 592,4 592,9 581,9 722,4 859,2 623,0 715,9 515,4 283,1

Pobočky a zastupiteľstvá 610,6 580,2 707,4 1 176,1 699,7 535,9 572,5 726,6 589,9 508,4 776,7 792,3 98,4

Pohľadávky, usporiadacie a iné prechodné účty 14 687,7 13 725,8 15 601,7 15 951,6 18 038,0 19 663,3 18 953,5 20 600,1 22 045,1 23 224,0 25 196,2 26 771,0 20 533,0

Pohľadávky a záväzky z vlastnej emisie CP 154,9 215,4 352,6 178,8 611,7 230,2 275,5 151,3 139,7 120,3 174,7 141,9 147,1

Cenné papiere na interv. a obchodovanie 586,8 405,1 189,8 547,0 62,8 993,6 434,7 1 136,2 624,1 32,7 887,6 8,5 11,4

Obchodovateľné cenné papiere v zásobe 0,0 0,0 0,0 91,9 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Záväzky z nesplatených CP 26,6 49,5 54,5 -40,8 26,1 29,8 35,7 26,4 26,7 26,7 27,0 27,0 29,2

Dotácie a podobné zdroje 1 973,0 1 958,4 1 954,8 1 951,1 2 068,8 2 065,2 1 867,1 1 979,1 1 972,6 1 969,1 2 066,6 2 062,2 2 336,9

Emisia dlhopisov 11 816,5 11 816,5 10 816,5 10 916,5 10 916,5 10 916,5 10 916,5 10 916,5 10 916,5 10 916,5 10 916,5 11 016,5 8 516,5

Prijaté dlhodobé úvery osobitného charakteru 7 396,4 7 459,3 7 926,6 8 308,2 8 403,1 8 642,2 8 657,5 8 299,2 8 374,1 8 151,4 8 248,9 8 407,6 8 350,6

Rezervy 39 541,7 38 790,0 39 770,0 40 237,1 40 221,4 39 837,2 42 383,6 42 559,7 42 829,4 45 627,4 46 091,9 46 601,7 47 170,6

Fondy tvorené zo zisku 13 017,1 12 902,4 12 892,8 12 877,3 13 098,5 13 129,6 13 373,1 13 440,9 13 446,2 13 440,9 13 433,9 13 447,9 12 877,6

Základné imanie 30 113,3 30 256,6 30 256,6 30 113,3 30 113,3 30 113,3 30 635,4 30 755,4 36 455,4 37 054,3 37 054,3 37 054,3 48 241,8

Dlhodobý záväzok zahr. pobočky voči centrále 4 511,4 4 441,9 4 556,6 4 637,1 4 674,7 4 736,3 4 763,7 4 683,3 4 672,1 4 631,9 4 631,7 4 636,2 4 595,0

Ážiové fondy 943,3 943,2 943,2 943,2 943,2 943,2 943,3 943,2 943,2 951,9 951,9 951,5 947,3

Ostatné kapitálové fondy 3 224,3 3 346,0 3 346,0 3 356,0 3 356,0 3 360,5 3 222,0 3 222,0 3 224,2 3 242,6 3 242,6 3 242,6 3 201,5

Oceňovací rozdiel k podielovým CP 103,8 103,7 103,6 278,6 278,6 274,1 283,8 283,8 283,8 283,7 283,8 283,7 283,7

Vlastné akcie na zníženie základného imania 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Rozdiely z prepočtu základného imania 386,3 363,5 473,2 599,5 631,1 711,6 715,9 597,6 617,8 541,8 574,6 620,8 599,2

Nerozdelený zisk z minulých rokov (+) 3 351,2 3 351,2 3 752,4 3 750,3 4 254,4 5 729,1 5 426,9 5 626,3 5 626,3 5 323,7 5 688,6 5 105,0 5 307,7

Neuhradená strata z minulých rokov (-) -16 862,7 -16 865,5 -17 024,8 -16 859,8 -16 859,8 -16 859,8 -17 084,0 -25 390,8 -25 359,4 -24 994,4 -25 359,4 -24 994,4 -25 558,1

Účet ziskov a strát (+,-) 39,1 230,7 99,3 198,1 -380,4 -1 376,7 -3 998,4 -5 153,9 -6 371,2 -9 526,0 -9 996,7 -11 056,3 -29 521,7

Hosp. výsledok v schvaľovacom konaní (+,-) -3 717,5 -1 800,7 -2 325,8 -4 109,6 -5 689,9 -7 377,2 -7 954,8 -74,1 -133,1 -198,7 -198,7 0,0 0,0

Ú h r n p a s í v 796 252,9 800 671,7 754 107,9 745 837,6 735 632,9 741 870,9 741 899,7 745 186,5 743 934,6 743 079,8 759 506,1 765 563,8 769 764,0

Pasíva komerčných bánk (banky a pobočky zahraničných bánk spolu) (mil. Sk)

145

Stav k ultimu Devízové aktíva Devízové pasíva Devízová pozíciaobdobia spolu krátkodobé strednodobé spolu krátkodobé strednodobé spolu krátkodobá strednodobá

a dlhodobé a dlhodobé a dlhodobá01/99 3 704 642 3 319 570 385 072 3 075 352 2 490 438 584 914 629 289 829 132 -199 84202/99 1 719 217 1 459 352 259 866 1 074 364 512 892 561 472 644 853 946 460 -301 60603/99 1 571 591 1 394 327 177 265 898 278 334 331 563 947 673 313 1 059 996 -386 68204/99 1 423 398 1 169 950 253 448 801 268 299 477 501 791 622 130 870 473 -248 34305/99 1 399 456 1 146 952 252 504 758 088 260 378 497 710 641 369 886 574 -245 20506/99 1 265 452 985 614 279 838 723 180 236 399 486 781 542 272 749 215 -206 94307/99 1 310 353 1 039 223 271 130 712 488 219 597 492 891 597 865 819 626 -221 76108/99 1 419 297 1 157 695 261 602 725 664 237 630 488 034 693 633 920 065 -226 43209/99 1 486 004 1 219 991 266 013 687 741 200 738 487 003 798 262 1 019 253 -220 99010/99 1 557 245 1 283 106 274 140 691 967 207 113 484 854 865 278 1 075 993 -210 71511/99 1 528 079 1 256 523 271 556 679 905 214 756 465 149 848 175 1 041 767 -193 59212/99 1 195 189 962 232 232 957 701 028 239 041 461 987 494 161 723 190 -229 030

Devízová pozíciaStav k ultimu spolu krátkodobá strednodobá a dlhodobá

obdobia devízová pozícia aktíva pasíva devízová pozícia aktíva pasíva devízová pozícia aktíva pasíva01/99 23 470 610 138 172 021 114 701 411 30 924 118 123 809 984 92 885 866 -7 453 508 14 362 037 21 815 54502/99 25 669 038 68 435 160 42 766 122 37 674 782 58 090 946 20 416 164 -12 005 744 10 344 214 22 349 95803/99 28 184 211 65 785 232 37 601 021 44 370 352 58 365 114 13 994 762 -16 186 141 7 420 118 23 606 25904/99 26 366 501 60 325 032 33 958 531 36 891 537 49 583 654 12 692 117 -10 525 036 10 741 378 21 266 41405/99 27 999 590 61 094 670 33 095 080 38 704 268 50 071 338 11 367 070 -10 704 678 11 023 332 21 728 01006/99 23 734 147 55 386 295 31 652 148 32 791 638 43 138 343 10 346 705 -9 057 491 12 247 952 21 305 44307/99 25 004 522 54 802 902 29 798 380 34 279 238 43 463 430 9 184 192 -9 274 716 11 339 472 20 614 18808/99 29 321 958 59 997 951 30 675 993 38 893 909 48 939 259 10 045 350 -9 571 951 11 058 692 20 630 64309/99 32 808 585 61 074 748 28 266 163 41 891 279 50 141 610 8 250 331 -9 082 694 10 933 138 20 015 83210/99 36 004 237 64 796 984 28 792 747 44 772 081 53 390 035 8 617 954 -8 767 844 11 406 949 20 174 79311/99 36 083 040 65 007 544 28 924 504 44 318 844 53 454 992 9 136 148 -8 235 804 11 552 552 19 788 35612/99 20 886 191 50 515 850 29 629 659 30 566 352 40 669 678 10 103 326 -9 680 161 9 846 172 19 526 333

Vývoj devízových aktív a pasív bánk a pobočiek zahraničných bánk v SR vo vzťahu k zahraničiu(v konvertibilných menách) (tis. USD)

Vývoj devízovej pozície bánk a pobočiek zahraničných bánk v SR vo vzťahu k zahraničiu(v konvertibilných menách) (tis. Sk)

146

BURZA CENNÝCH PAPIEROV 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

V BRATISLAVE 1 - 12 1 - 12 1 - 12 1 - 12 1 - 12 1 - 12 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 - 12

A. OBJEM OBCHODOV

1. Objem obchodov spolu 166,3 6 283,5 40 068,7 114 116,3 164 063,9 299 080,9 14 181,0 14 602,8 21 706,2 17 511,5 17 964,4 16 560,5 14 696,0 12 741,8 12 926,1 15 415,2 17 960,7 15 319,6 191 585,8

- obchody realizované na BCPB 37,9 829,4 470,8 15 824,1 5 922,9 22 613,2 686,1 1 306,3 1 731,5 3 805,3 2 135,5 3 731,8 1 960,1 3 309,7 1 801,1 1 413,0 4 647,5 1 178,7 27 706,6

- priame obchody 128,4 5 454,1 39 597,9 98 292,2 158 141,0 276 467,7 13 494,9 13 296,5 19 974,7 13 706,2 15 828,9 12 828,7 12 735,9 9 432,1 11 125,0 14 002,2 13 313,2 14 140,9 163 879,2

2. Zobchodované emisie

(počet cenných papierov - tis. ks) 115,9 8 598, 45 158,7 131 235,4 140 220,4 84 607,4 4 814,5 3 636,8 7 052,1 2 794,9 2 822,9 4 283,9 3 027,6 3 277,5 4 664,9 3 933,9 6 671,8 6 666,2 53 647,0

B. ŠTRUKTÚRA OBCHODOV

1. Objem obchodov spolu 166,3 6 283,5 40 068,7 114 116,3 164 063,9 299 080,9 14 181,0 14 602,8 21 706,2 17 511,5 17 964,4 16 560,5 14 696,0 12 741,8 12 926,1 15 415,2 17 960,7 15 319,6 191 585,8

Trh kótovaných CP 95,7 4 654,4 23 554,7 57 702,8 102 922,1 247 537,5 9 137,9 11 967,7 16 147,2 15 205,0 16 098,2 13 292,5 10 683,5 11 749,9 10 651,6 14 443,4 14 888,6 12 880,8 157 146,3

- akcie 18,7 3 838,7 11 487,3 40 238,4 45 398,4 14 498,8 960,3 645,3 385,0 38,2 510,0 373,0 184,3 687,9 148,3 610,5 143,9 516,8 5 203,5

- dlhopisy 77,0 815,7 12 067,4 17 464,4 57 523,7 233 038,7 8 177,6 11 322,4 15 762,2 15 166,8 15 588,2 12 919,5 10 499,2 11 062,0 10 503,3 13 832,9 14 742,7 12 364,0 151 940,8

Trh nekótovaných CP 70,7 1 629,1 16 514,0 56 413,5 33 774,5 - - - - - - - - - - - - - -

- akcie 70,7 1 589,6 13 243,4 42 891,6 21 071,4 - - - - - - - - - - - - - -

- dlhopisy 0 39,5 3 270,6 13 521,9 12 703,1 - - - - - - - - - - - - - -

Trh registrovaných CP - - - - 18 949,5 35 729,1 3 964,8 2 388,6 4 337,5 1 634,6 1 290,9 1 753,7 3 216,6 861,4 1 665,4 578,1 1 047,9 1 351,1 24 090,6

- akcie - - - - 8 046,6 8 443,4 384,9 454,4 562,2 522,7 323,4 432,2 1 036,8 532,8 1 118,8 349,2 245,9 633,8 6 597,1

- dlhopisy - - - - 10 902,9 27 285,7 3 579,9 1 934,2 3 775,3 1 111,9 967,5 1 321,5 2 179,8 328,6 546,6 228,9 802,0 717,3 17 493,5

Voľný trh - - - - 8 417,8 15 814,3 1 078,3 246,5 1 221,5 671,9 575,3 1 514,3 795,9 130,5 609,1 393,7 2 026,2 1 087,7 10 350,9

- akcie - - - - 8 155,1 14 325,4 776,0 246,4 394,9 671,7 575,3 1 514,1 647,6 70,6 584,2 297,5 1 946,0 913,1 8 637,4

- dlhopisy - - - - 262,7 1 488,9 302,3 0,1 826,6 0,2 0 0,2 148,3 59,9 24,9 96,2 80,2 174,6 1 713,5

Kapitálový trh (mil. Sk, tis. ks)

RM - SYSTÉM SLOVAKIA 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

BRATISLAVA 1 - 12 1 - 12 1 - 12 1 - 12 1 - 12 1 - 12 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 - 12

1. Objem obchodov spolu 43,3 1 970,3 18 051,7 26 550,7 15 984,4 6 856,7 148,1 122,0 383,9 127,0 141,1 209,7 444,7 314,9 431,1 700,5 347,7 1 699,7 5 070,4

- periodická aukcia 43,3 1 581,7 100,0 - - - - - - - - - - - - - - -

- priebežná aukcia 0,0 388,6 17 951,7 26 550,7 15 984,4 6 856,7 148,1 122,0 383,9 127,0 141,1 209,7 444,7 314,9 431,1 700,5 347,7 1 699,7 5 070,4

Poznámka: od 1.8.1997 zmena členenia trhov BCPB Zdroj: BCPB, RM-S Slovakia

147

PUBLIKÁCIE VYDÁVANÉ NÁRODNOU BANKOU SLOVENSKA

Periodické publikácie

Menový prehľad / Monetary Survey (mesačný bulletin)Výročná správa / Annual Report

BIATEC - odborný bankový časopis (mesačne, vybrané články aj v anglickom jazyku)

Ostatné vydané publikácie a materiály

- Národná banka Slovenska / National Bank of Slovakia- Medzibankový platobný systém v SR / SIP - The Slovak Interbank Payment System- Falzifikáty od A po Z- Modrá kniha – Platobný systém SR- Pobočky NBS / NBS Branch-offices

- Legislatívne dokumenty:Zákon o Národnej banke Slovenska / National Bank of Slovakia ActBanking ActForeign Exchange ActZákon o stavebnom sporení / Home Savings ActZákon o ochrane vladov / Act on Protection of Bank Deposits Opatrenie NBS č. 3/1995 / Decree of the NBS No. 3/1995Opatrenie NBS č. 5 - 10/1998 / Decrees of the NBS Nos. 5 - 10/1998Decrees of the NBS Nos. 2, 3, 4/2000 on prudential banking

- Výskumné práce Inštitútu menových a finančných štúdií NBS: Money Supply in the Slovak Republic (1995)Hypotekárne nástroje (1995)Mortgage Instruments (1995)Zahraničný kapitál v ekonomike Slovenska (1996)Foreign Capital in the Economy of Slovakia (1996)Zahraničný kapitál v ekonomike Slovenska II. (1997)Foreign Capital in the Economy of Slovakia II. (1997)Vývoj peňažnej zásoby v SR. Analýza štruktúry peňažného agregátu M2 (1998)The Development of Money Supply in the Slovak Republic. An Analysis of the Structure of theM2 Monetary Aggregate (1998)

- Informačné materiály o slovenských bankovkách, minciach a pamätných minciach

148

účelová organizačná jednotka

guvernér

odbor sekretariátuguvernéra

odbor kontroly

odbor súhrnnýchvzťahov

prezidiálny úsekúsek bankového

dohľadupeňažný úsek hospodársky úsek

odbor zahraničnýchvzťahov

personálny odbor

legislatívny a právnyodbor

odbor verejnýchinformácií

povoľovací odbor

odbor dohliadokna diaľku

odbor dohliadokna mieste

emisný odbor

odbor peňažnéhoobehu

odbor rozpočtu a správy majetku

hospodárske služby

odbor ochrany a bezpečnosti

odbor 07

Inštitút bankovéhovzdelávania

účelová organizačná jednotka

Múzeum mincí a medailí v Kremnici

viceguvernér

Schéma organizačnej štruktúry Národnej banky Slovenskak 31. decembru 1999

149

menový úsekobchodno-devízový

úsekvýskumný úsek

IMFŠúsek informatiky

odbormenovej politiky

odbor štatistiky

pobočkaBratislava

pobočka Banská Bystrica

pobočkaKošice

odbor bankovýchobchodov

odbor správydevízových aktív

devízový odbor

odbor národohospodár-skych a menových štúdií

odbor bankových a finančných produktov

odbor účtovníctva

centrálna učtáreň

odbor platobného styku

odbor informatiky a automatizácie

výpočtové centrum

viceguvernér

Vydala:

Národná banka SlovenskaŠtúrova 2813 25 Bratislava

Kontakt:

Odbor verejných informáciítel.: 07 / 5953 3501, 5953 3547fax: 07 / 5296 2171

Internet: http://www.nbs.sk

Výročná správa 1999...6 V súvislosti s priaznivým vývojom vo fiškálnej,...

Documents

Transcript of Výročná správa 1999...6 V súvislosti s priaznivým vývojom vo fiškálnej,...