Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti Matúš Foltín, Milan Krajči

Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti

Matúš Foltín, Milan Krajči

Banská Bystrica 2008

Obsah..........................................................................................................................................21. Úvod......................................................................................................................................32. Životný štýl...........................................................................................................................4 2.1 Pojem životný štýl..........................................................................................................4 2.2 Kategórie súvisiace so životným štýlom..........................................................................4 2.2.1 Životospráva.........................................................................................................4 2.2.2 Výživa...................................................................................................................5 2.2.3 Pohybová aktivita..................................................................................................5 2.2.4 Voľný čas..............................................................................................................6 2.2.5 Regenerácia..........................................................................................................6 2.2.6 Psychosociálne faktory..........................................................................................6 2.2.7 Rizikové faktory životosprávy................................................................................7 2.2.8 Ochranné faktory životosprávy.............................................................................83. Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti ........................................9 3.1 Kvalita života...................................................................................................................9 3.2 Vplyv rizikových faktorov životosprávy mládeže a ich následky na kvalitu života v dospelosti....................................................................................................................9 3.2.1 Rizikové faktory životosprávy mládeže.................................................................9 3.2.2 Možné následky vplyvu faktorov nesprávnej životosprávy.................................114. Prieskumná časť ...............................................................................................................12 4.1 Prieskumný problém.....................................................................................................12 4.2 Ciele prieskumu............................................................................................................12 4.3 Predmet prieskumu.......................................................................................................12 4.4 Charakteristika prieskumnej vzorky..............................................................................12 5. Diskusia...............................................................................................................................24 6. Záver....................................................................................................................................25 Literatúra....................................................................................................................................26 Prílohy

1. Úvod

Zdravie je základný zdroj a predpoklad pre optimálne fungovanie človeka, je prejavom jeho harmonicky vyváženého telesného a duševného stavu.Zdravie, pohyb, výživa, ekológia a civilizácia sú pojmy, s ktorými sa v súčasnosti stretávame vo všetkých oblastiach nášho života. Ich optimálna vzájomná väzba je predpokladom zodpovedajúcej biologickej, psychologickej, sociálnej a kultúrnej stránky rozvoja osobnosti.To všetko sa premieta do pojmu zdravý životný štýl – zdravý spôsob života, čo znamená racionálnu výživu, vyváženosť fyzickej a psychickej záťaže, cieľavedomú pohybovú aktivitu, harmonické vzťahy medzi ľuďmi, odmietanie návykových látok, zvládanie stresu, schopnosť relaxácie, zodpovednosť za svoje zdravie a pod.Cieľom našej práce bolo poukázať na význam zdravého životného štýlu a vzťah medzi zdravou životosprávou a kvalitou života v dospelosti.Práca je rozdelená do dvoch častí. Prvá časť - teoretická - definuje životný štýl a vymedzuje základné kategórie súvisiace so životným štýlom. Táto časť obsahuje aj kapitolu o možných vplyvoch a následkoch nesprávnej životosprávy.Pri vypracovávaní teoretickej časti nášho projektu sme ako zdroj informácií použili knižné publikácie a články z časopisov. Druhá časť práce je venovaná skúmaniu životosprávy mládeže. Zamerali sme sa na posúdenie životného štýlu mládeže a možný vplyv následkov nesprávnej životosprávy na kvalitu života v dospelosti. Využili sme metódu dotazníka. Dotazník obsahuje otázky zamerané na zistenie stavu vedomostí mládeže o správnej životospráve a na zistenie skutočnosti, ako zdravú životosprávu dodržiavajú a aké sú ich postoje k životu. Dotazník bol vypracovaný anonymne. Výsledky prieskumu sú spracované graficky a slovne zhodnotené aj v komentári k výsledkom a v diskusii.

2. Životný štýl

V tejto kapitole sme objasnili pojem životný štýl a základné kategórie súvisiace so životným štýlom. Ide o zdravie, životosprávu, výživu, pohybovú aktivitu, odpočinok, voľný čas, psychosociálne faktory, rizikové a ochranné faktory životosprávy. 2.1 Pojem životný štýl Pojem životný štýl úzko súvisí s pojmom zdravie. Zdravie je základný zdroj a predpoklad pre optimálne fungovanie človeka. Životný štýl je možné definovať ako " individuálny súhrn postojov, hodnôt a zručností odrážajúcich sa v činnosti človeka." Zahrňuje sieť medziľudských vzťahov, výživu, telesný pohyb, organizáciu času, záujmy, záľuby ( Hartl - Hartlová, 2004 ). Životný štýl je typický spôsob usporiadania činností, jednania ľudí, vzťahov, hodnôt, noriem a vecného prostredia v spoločnosti, ktoré je zjednotením životných spôsobov jedincov. Životný štýl a vzťah k vlastnému zdraviu sa vytvárajú v priebehu života človeka v závislosti na mnohých faktoroch ako je výchova, sociálne a ekonomické prostredie, tradície, stereotypy, pohodlnosť, jednotvárnosť, vzdelanie, kultúra, skúsenosti, atď. Jeho formovanie vyžaduje dôslednosť, sústavnosť a cieľavedomosť. Harmonizovanie uvedených hodnôt, vzťahov a súvislostí sa premieta do pojmu zdravý životný štýl ( zdravý spôsob života ). Ide o vyváženosť fyzickej a psychickej záťaže, o cieľavedomú pohybovú aktivitu, racionálnu výživu, harmonické vzťahy medzi ľuďmi, zodpovedný pohlavný život, odmietanie návykových látok, zodpovednosť v oblasti práce a života, osobnú a pracovnú hygienu, atď. ( Liba, 2007, s. 19 ). Životný štýl detí a mládeže sa v posledných rokoch mení. Deti sú telesne menej aktívne, pobyt vonku pri hrách, ako je napr. futbal alebo bicyklovanie, sa zmenil na vysedávanie pred počítačom a televízorom v kombinácii s nedostatkom spánku, konzumáciou nezdravých potravín a presladených nealkoholických nápojov. V dôsledku toho vzrastá u mládeže nadváha až obezita, stúpa krvný tlak, zvyšuje sa výskyt diabetu 2. typu už u mladých ľudí.

2.2 Kategórie súvisiace so životným štýlom

2.2.1 Životospráva Životospráva - spôsob ako žijeme, je všeobecne považovaný za významný faktor vo vzťahu k zdravotnému stavu. Má rozhodujúci podiel na celkovom zdravotnom stave človeka. Zlé stravovacie návyky, nedostatočná telesná aktivita, fajčenie alebo nadmerná konzumácia alkoholu spolu s rôznymi rizikovými faktormi vplývajú na predčasnú úmrtnosť. Nezdravé životné spôsoby však vplývajú aj na vznik mnohých chronických ochorení a preto majú výrazný vplyv na kvalitu nášho života. 2.2.2 Výživa Jedlom neuspokojujeme iba hlad, ale dodávame telu dôležité životu potrebné látky k udržaniu optimálneho zdravia a výkonnosti. Podľa nášho názoru je dôležité a potrebné starať sa o svoje zdravie včas, preventívne, aby sa oň nemuseli starať lekári. Výživa a celkovo životný štýl má vplyv na náš vzhľad a tiež na to, ako sa cítime a aká je celková kvalita nášho života.Racionálny výber potravín v jednotlivých vývinových etapách môže výrazne znížiť riziko výskytu ochorení ako sú obezita, infarkt, hypertenzia, cukrovka, niektoré typy rakoviny a osteoporóza. Pre udržanie dobrého zdravotného stavu potrebujeme viac ako 40 rôznych nutričných látoka žiadna potravina nemôže sama osebe zaistiť príjem všetkých týchto látok. Preto je potrebné konzumovať pestrú stravu obsahujúcu ovocie, zeleninu, cereálie, obilniny, strukoviny, mäso, ryby, hydinu, mliečne výrobky, tuky a oleje. Pitný režim predstavuje významný faktor rovnovážneho stavu organizmu, ktorý podmieňuje optimálny priebeh životných funkcií a teda zodpovedajúcu úroveň zdravia. Pitný režim je neoddeliteľnou súčasťou stravovacieho režimu. Strata telesných tekutín komplexne znižuje výkon organizmu. Spôsobuje únavu, zníženú koncentráciu pozornosti až nepozornosť, zhoršený reakčný čas, zapamätávanie. K podmienkam zdravej a racionálnej výživy teda jednoznačne patrí aj prijímanie dostatku tekutín, predovšetkým pitnej vody, ktorá musí spĺňať vymedzené zdravotné normy zaručujúce jej primeranú kvalitu. V dnešnej dobe však v pitnom režime prevládajú kofeínové nápoje, sladké malinovky, džúsy a alkoholické nápoje.

2.2.3 Pohybová aktivita Pohybová aktivita je mnohostranná pohybová činnosť človeka. Predstavuje súhrn všetkých

pohybov potrebných k dosiahnutiu cieľa a k dosiahnutiu primeraného telesného a psychického rozvoja. Pohybové činnosti výrazne prispievajú k znižovaniu psychického napätia, úzkosti, depresívnej

nálady, potláčajú negatívne emócie. Sú teda činiteľmi prevencie a komplexného zlepšenia celkového stavu jednotlivca. Pravidelná pohybová aktivita je významným prostriedkom získania kontroly nad záťažovou situáciou, vedie k zlepšeniu psychickej stability a odolnosti a zlepšuje sebavedomie.

2.2.4 Voľný čas Voľný čas - protipól pracovnej vyťaženosti, kompenzovaný uvoľnením, oddychom, športovými

aktivitami, zábavou s cieľom regenerácie fyzického a psychického zdravia.Vo všeobecnosti je chápaný ako všetok čas ostávajúci človeku po splnení si povinností a uspokojovaní

fyziologicko-biologických potrieb... ( Tomová, 2007 ).Myslíme si, že vo vzťahu k povinnostiam a každodennej záťaži sa voľný čas stáva významnou oblasťou. V

rámci voľného času a jeho zmysluplných aktivít je v silách každého jedinca rozvíjať samého seba, vytvárať predpoklady pre sebarealizáciu, vymedziť priestor na odpočinok a zábavu.

To, ako jedinec svoj voľný čas využije, závisí len od neho. Je dobrovoľným rozhodnutím každého, ako s voľným časom bude disponovať, či bude uspokojovať svoje potreby - regenerovať telo aj ducha, nadväzovať a udržiavať kontakty, či prežívať ho nečinnosťou, sladkým ničnerobením.

2.2.5 Regenerácia Prirodzeným dôsledkom telesnej a duševnej práce v závislosti na jej trvaní a intenzite je únava.

Nástup únavy závisí od mnohých faktorov : vek, pohlavie, zdravotný stav, výživa, zdatnosť, druh a intenzita práce, fyzikálne, chemické, biologické faktory prostredia a ďalšie.

Regenerácia je prostriedkom odstránenia únavy, urýchlenia zotavovacích procesov, prevenciou preťaženia alebo poškodenia zdravia. Organizmus sa môže zotaviť formou pasívneho odpočinku ( nervovo - svalová relaxácia, spánok ), alebo formou aktívneho odpočinku (vykoná- vanie činností odlišných od pracovnej záťaže, ktorá spôsobila únavu a ktoré zároveň pôsobia emocionálne ).

2.2.6 Psychosociálne faktoryK tomu, aby človek mohol žiť plnohodnotným životom je potrebné nielen telesné, ale aj duševné zdravie.

Obidve tieto zložky zdravia sú rovnako dôležité a sú predpokladom úspešného a harmonického fungovania organizmu človeka.

Duševná hygiena Duševná hygiena je cieľavedomé upravovanie spôsobu života a životných podmienok tak, aby sa

zabránilo nepriaznivým vplyvom, a aby sa v maximálnej miere mohli uplatniť vplyvy priaznivé, blahodarné na duševnú kondíciu. Duševná hygiena je súčasťou kultúry človeka a jeho životného štýlu, prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia, prostriedkom k nadobúdaniu duševnej rovnováhy. ( Jedlička, Janko, 2007 ).

Pozitívne myslenie Človek môže byť zdravý, šťastný a veselý iba vtedy, ak sú jeho telo aj myseľ v harmonickej rovnováhe.

Mali by sme pamätať na to, že myslenie - pozitívne aj negatívne - sa odráža v kvalite nášho života. Čím viac budeme mať pozitívnych myšlienok, tým viac prežijeme šťastných chvíľ. Negatívne myslenie a vnútorná disharmónia sú základom pre vznik mnohých ochorení.

Stres Stres sa stal súčasťou každodenného života. Počas života sa človek stretáva s nekonečným počtom

stresorov. V strese ( ak nie je neadekvátny ) vie človek podať vysoký výkon, fyzický či psychický. Preto časté odporúčania - vyhýbať sa stresom - prakticky nie sú vykonateľné a ani nie je účelom úplne odstrániť stres zo života. V prevencii je dôležité naučiť sa identifikovať najčastejšie zdroje stresu a naučiť sa ich zvládať a žiť s nimi , aby sa stres nestal nezvládnuteľným a zdravie poškodzujúcim ( Jurkovičová, 2005, s. 121 ).

Depresia Žijeme v dobe, keď sa úzkosť a obavy stali bežnou súčasťou nášho života. Podobné pocity sú často prirodzeným dôsledkom dramatických spoločenských zmien, nadmerného stresu, zvýšených profesionálnych nárokov a všeobecne rýchleho životného štýlu. Niekedy tieto pocity neprechádzajú, ale naopak pretrvávajú a zasahujú do nášho každodenného života.Pri prežívaní stresujúcich udalostí zohrávajú veľkú rolu okolnosti, ktoré ovplyvňujú možnosť vzniku depresie. Depresiou sa označuje všetko, čo postihnutí pociťujú vo svojom vnútri, nielen zmeny nálad, ale aj zmeny duševných schopností, postojov a spôsobu vlastného nazerania na iných ľudí, veci a najmä na seba samých ( MacLarenová, 2002, s. 13).

Sociálna izolácia Myslíme si, že je možné predpokladať, že u ľudí so slabými sociálnymi kontaktmi s okolím dochádza vo zvýšenej miere k takým negatívnym sociálnym faktorom ako sú nezamestnanosť, problémy v rodine, problémy so zákonom, problémy so zaradením sa do kolektívu a pod. Pocit spolupatričnosti a prepojenia s ľuďmi je pre fyzické aj duševné zdravie veľmi dôležitý. Alkoholizmus, samovraždy ako aj duševné poruchy sa vyskytujú častejšie u ľudí žijúcich osamelo.

Rizikové faktory životosprávy Rizikové faktory životosprávy sú vplyvy, ktoré zvyšujú riziko určitého ochorenia a zvyšujú

pravdepodobnosť, že človek po určitej dobe expozície ochorie. Niektoré rizikové faktory môžeme ovplyvniť ( stravovanie, životný štýl ), ale niektoré sa ovplyvniť nedajú

(vek, naše pohlavie, dedičné predispozície ).

Za najvýznamnejšie rizikové faktory životosprávy sú v súčasnosti pokladané:nesprávny spôsob výživy - strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov a nízkym podielom ovocia

a zeleniny,nesprávny spôsob života - fajčenie, alkoholizmus, zneužívanie liekov, nedostatok pohybovej aktivity,

nedostatok spánku, priveľa času stráveného pri počítači a televízore a pod.,psychosociálne faktory - psychické napätie, stresy, preťaženie, konflikty spojené s emocionálnym

vypätím a pod.

Ochranné faktory životosprávy Ochranné - protektívne faktory – sú také faktory alebo vplyvy, ktoré znižujú pravde - podobnosť vzniku

určitého ochorenia, do istej miery nás chránia pred ochorením, podporujú či zlepšujú naše zdravie alebo zvyšujú odolnosť nášho organizmu.Patrí medzi ne napríklad : vyvážená strava a pitný režim, pravidelná a dostatočná pohybová aktivita,

dostatočný časový priestor na regeneráciu, negatívny postoj k užívaniu návykových látok, pravidelná účasť na preventívnych zdravotných prehliadkach, psychická pohoda, dodržiavanie hygienických návykov, preventívne opatrenia - výchova k zdraviu, získavanie vedomostí o správnej životospráve a pod.

3. Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti

3.1 Kvalita života Svetová zdravotnícka organizácia označila zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody človeka. Pritom kvalitu a dĺžku života až spolovice ovplyvňuje náš životný štýl, po dvadsať percent tvorí biologická dedičnosť a ekológia a len desať percent lekárska starostlivosť. Z toho jasne vyplýva, že svoje zdravie vo veľkej miere dokáže ovplyvniť každý z nás. S pojmom kvalita života úzko súvisí aj pojem životná úroveň. Tento pojem však nezahŕňa len ekonomické faktory, ale aj úroveň výživy, odievanie, bývanie, úroveň vzdelania, kultúry, zdravotnej a sociálnej starostlivosti.V súvislosti so zdravím sa pojem kvalita života spája s pojmom duševná kvalita života, duševné zdravie. Podľa Bratskej ( 2001 ) duševným zdravím sa rozumie taký stav človeka, v ktorom všetky duševné pochody prebiehajú optimálne, správne odrážajú vonkajšiu realitu. Duševne zdravý človek primerane a pohotovo reaguje na všetky podnety, je schopný riešiť bežné aj neočakávané úlohy, sústavne sa zdokonaľuje a uspokojuje vo svojej činnosti.Duševné zdravie úzko súvisí nielen so zdedenými i vrodenými predispozíciami, ale aj so spôsobom výchovy, uplatňovaním sebavýchovy, s osvojenou filozofiou a spôsobmi riešenia a zvládania situácií psychickej záťaže.

3.2 Vplyv rizikových faktorov životosprávy mládeže na kvalitu života v dospelosti V tejto časti sa bližšie venujeme rizikovým faktorom životosprávy mladých ľudí a možným následkom, ktoré

môžu nastať vplyvom týchto faktorov.

3.2.1 Rizikové faktory životosprávy mládežeAko sme už spomínali v predchádzajúcich kapitolách, za najvýznamnejšie rizikové faktory životosprávy

mládeže sú pokladané : - nesprávny spôsob výživy - nesprávny stravovací režim, strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov a

nízkym podielom ovocia a zeleniny, nedostatočný pitný režim, priveľa sladených a kofeínových nápojov, čipsov,

- nesprávny spôsob života - fajčenie, alkoholizmus, nedostatok pohybovej aktivity, nedostatok spánku, priveľa času stráveného pri počítači a televízore,

- psychosociálne faktory - psychické napätie, stresy, preťaženie, konflikty spojené s emocionálnym vypätím a pod.

Nesprávny spôsob výživy Výživa je jednou z najdôležitejších zložiek zdravého spôsobu života. Príjem potravy je podmienkou

života. Otázkou je zloženie, množstvo, spôsob a čas príjmu potravy tak, aby tento zodpovedal zásadám racionálnej ( zdravej ) výživy. Existuje iba nesprávne a správne stravovanie. Strava má byť zmiešaná, čiže z každého niečo, ale v správnom pomere.

V stravovacích návykoch adolescentov sú často prekračované výživové dávky, najmä tukov a cukrov, ale aj celkový príjem energie, ktorý je veľakrát vyšší, než jej výdaj. Veľa mladých ľudí vôbec

neraňajkuje, alebo raňajkujú iba občas. Na desiatu si potom v škole kúpia len niečo z ponuky rýchleho občerstvenia alebo nejakú sladkosť. Mnohí z nich nemajú obed v školskej jedálni a tak

prvé " normálne " jedlo ich čaká väčšinou až popoludní po príchode domov. A vtedy, keďže už sú poriadne vyhladnutí, tak do seba „naládujú“ všetko, čo doma nájdu a čo im chutí. Ovocie a zeleninu väčšina z nich síce konzumuje, ale nie v dostatočnom množstve. Ich pitný režim je nedostatočný, pretože sladené nealkoholické a kofeínové nápoje sú nevhodné. Mali by piť vodu, minerálky, čaje a nesladené ovocné šťavy.

Príkladom pre dieťa sú v prvom rade rodičia - tak ako v spôsobe života, správaní, záujmoch, tak aj v stravovacích návykoch. Ak naučia deti správne sa stravovať, môžu ich ochrániť pred mnohými chorobami

nielen v detstve, ale najmä v dospelosti.

Nesprávny spôsob života O škodlivosti fajčenia na zdravie človeka nepochybuje hádam nikto. Žiaden iný tvor si takto nepoškodzuje svoje zdravie, ako aj zdravie svojho potomstva. Fajčenie je jedným z najčastejších zlozvykov mladých ľudí. Niektorí fajčia " len " príležitostne, niektorí pravidelne, ostatní sú zase vystavovaní pasívnemu fajčeniu vďaka svojmu okoliu. Alkohol spolu s tabakom patria u nás k tzv. legálnym návykovým látkam. Napriek tomu, že podľa platnej legislatívy nášho štátu je predaj alkoholu a tabakových výrobkov mládeži do 18 rokov zakázaný, faktom je, že naša mládež pije aj fajčí. Alkohol vo väčších dávkach zvyšuje krvný tlak, poškodzuje steny ciev, poškodzuje životne dôležité orgány. Mladí ľudia často experimentujú aj s drogami, najčastejšie s marihuanou. Zvedavosť, túžba po poznaní, po niečom novom, inom je častokrát silnejšia ako vplyv učenia a zásad, ktoré sú im ( alebo mali by byť ) vštepované výchovou najmä v rodine. V dnešnom uponáhľanom svete však rodičia mnohokrát ani nevedia, čo vlastne ich potomkovia robia vo svojom voľnom čase, s kým sa stretávajú, s kým komunikujú, či už prostredníctvom mobilov alebo internetu. Rodičia nemajú čas na svoje deti, nemajú kedy sa im venovať, porozprávať sa s nimi o problémoch, ktoré ich trápia. Mnohé deti sú vystavené psychickému napätiu, vplyvu stresov v škole, aj v domácom prostredí. A pokiaľ týmto vplyvom nedokážu odolávať, hľadajú pomoc a pochopenie u rovesníkov, uchyľujú sa k fajčeniu, alkoholu, drogám a pod.Svoj voľný čas netrávia aktívne, ale pasívne. Majú nedostatok pohybu, ich pohybová aktivita je veľmi malá, namiesto športovania radšej sedia za počítačom a surfujú po internete, chatujú so známymi aj neznámymi, alebo sa hrajú. Kým v minulosti boli deti zvyknuté ísť si po škole zahrať futbal, hokej, jednoducho ísť von, dnes si sadnú za počítač a nemožno ich od neho odtrhnúť. A keď to nie je počítač, tak pre zmenu televízor a v jeho vysielaní krásne reklamy plné mladých ľudí popíjajúcich Colu, Fantu či Sprite a napchávajúcich sa zaručene zdravými tyčinkami a keksíkmi. Deti a mládež trpia tiež aj nedostatkom spánku, pretože sedávajú dlho do noci pri počítači, televízore, alebo sa učia. Nedostatok spánku má za následok únavu, napätie, stres, nervozitu, agresivitu a iné psychosociálne problémy.

3.2.2 Možné následky vplyvu faktorov nesprávnej životosprávy

Následkom vplyvu nesprávnej životosprávy môžu u ľudí vzniknúť niektoré závažné ochorenia. Tieto ochorenia často ohrozujú život človeka alebo významne ovplyvňujú kvalitu jeho života.

Ide najmä o kardiovaskulárne ochorenia, aterosklerózu, hypertenziu, obezitu, diabetes mellitus, nádorové ochorenia, ale aj ochorenia pohybového aparátu, sterilitu, či rôzne psychosociálne problémy.

4. Prieskumná časť

4.1 Prieskumný problém

Aký je životný štýl mládeže ?

4.2 Ciele prieskumu

1. Zistiť, či mládež dodržiava správnu životosprávu. 2. Zistiť mieru zdravotného uvedomenia mládeže v súvislosti s vplyvom ich životného štýlu na kvalitu života v dospelosti. 3. Zistiť, či príčinou nárastu počtu obéznych ľudí je nesprávne stravovanie a nedostatok pohybu v mladosti.

4.3 Predmet prieskumu

Predmetom prieskumu boli mladí ľudia z okresu Banská Bystrica, u ktorých sme zisťovali kvalitu ich životného štýlu.

4.4 Charakteristika prieskumnej vzorky

Súbor tvorilo 150 študentov Gymnázia J.G. Tajovského, z toho bolo 91 dievčat a 59 chlapcov.

Bydlisko Počet %

Mesto 115 77

Dedina 35 23

Spolu 150 100 %

Graf 1 Rozdelenie študentov podľa miesta bydliska

Tab. 2 Delenie študentov podľa pohlavia

Graf 2 Rozdelenie podľa pohlavia

77%

23%

MestoDedina

Pohlavie Počet %

Dievčatá 91 61

Chlapci 59 39

Spolu 150 100 %

61%

39%

Dievčatá

Chlapci

Otázka č. 1 ( Tab. 3, Graf 3 )

Myslíte si, že Vaše stravovanie spĺňa podmienky zdravej výživy ?

Tab. 3 – Vyhodnotenie odpovedí študentov na otázku č. 1

Možnosti Dievčatá N %

Chlapci N %

a) áno, myslím si, že sa stravujem zdravo 41 45 11 19

b) stravujem sa zdravo a pravidelne 17 19 8 14

c) zjem čokoľvek, je mi jedno, či je to zdravé 32 35 29 48

d) zdravé stravovanie ma nezaujíma 1 1 11 19

Spolu 91 100% 59 100%

Graf 3 - Vyhodnotenie odpovedí študentov na otázku č. 1

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

Dievčatá % Chlapci %

a) áno, myslím si, že sastravujem zdravo

b) stravujem sa zdravo apravidelne

c) zjem čokoľvek, je mi jedno,či je to zdravé

d) zdravé stravovanie manezaujíma

Z odpovedí študentov uvedených v tabuľke číslo 3 vyplýva, že je len malý rozdiel medzi tými, ktorí zjedia čokoľvek, je im jedno, či je to zdravé - 61 opýtaných a tými, ktorí si myslia, že sa stravujú zdravo - 52 opýtaných. Zdravo a pravidelne sa stravuje 25 z celkového počtu študentov a zdravé stravovanie nezaujíma 12 z nich. V porovnaní podľa pohlavia si myslí, že sa stravuje zdravo 45% dievčat oproti 19% chlapcov. Možnosť odpovede zjem čokoľvek, je mi jedno, či je to zdravé si zvolilo 35% dievčat a 48% chlapcov. Zdravé stravovanie nezaujíma 19% chlapcov a 1% dievčat.


Ako často konzumujete ovocie a zeleninu ?

Tab. 4 – Vyhodnotenie odpovedí študentov na otázku č. 2


Chlapci N %

a) niekoľkokrát denne 31 34 8 14

b) aspoň jedenkrát za deň 47 52 25 52

c) 2 -3 krát v týždni 12 13 16 13

d) menej často 0 0 6 10

e) vôbec nejedávam ovocie a zeleninu 0 0 1 2

f) iné 1 1 3 5

Spolu 91 100% 59 100%


0

10

20

30

40

50

60

Dievčatá Chlapci

a) niekoľkokrát denne

b) aspoň jedenkrát za deň

c) 2 -3 krát v týždni

d) menej často

e) vôbec nejedávamovocie a zeleninuf) iné

Z odpovedí študentov vyplýva, že polovica z nich, rovnako chlapci aj dievčatá ( 52 % ), konzumujú ovocie a zeleninu aspoň jedenkrát denne, niekoľkokrát denne konzumuje ovocie a zeleninu 34 % dievčat a 14 % chlapcov, 2-3 krát v týždni ho jedáva zhodne 13 % dievčat aj chlapcov. 10 % chlapcov jedáva ovocie a zeleninu menej často a 2% vôbec.Odpoveď iné uviedli 3 chlapci / - keď sa mi chce, tak si dám; - skoro vôbec; - sem - tam / a 1 dievča / - raz za čas /.


Raňajkujete pravidelne ?

Tab. 5 - Vyhodnotenie odpovedí študentov na otázku č. 3


Chlapci N %

a) áno 43 47 24 41

b) väčšinou áno 25 27 11 19

c) väčšinou nie 16 18 15 25

d) vôbec neraňajkujem 7 8 9 15

Spolu 91 100% 59 100%


0

20

40

60

80

100

Dievčatá Chlapci

d) vôbec neraňajkujem

c) väčšinou nie

b) väčšinou áno

a) áno

Z odpovedí študentov uvedených v tabuľke 5 vyplýva, že 47 % dievčat a 41 % chlapcov raňajkuje pravidelne, väčšinou raňajkuje 27% dievčat a 19% chlapcov. Naproti tomu väčšinou neraňajkuje 18 % dievčat a 25 % chlapcov a vôbec neraňajkuje 8% dievčat a 15% chlapcov.


Aká je kvalita Vášho spánku ?



Chlapci N %

a) spím denne najmenej 8 hodín a po zobudení sa cítim oddýchnutý/á

28 31 12 20

b) spím denne 7-8 hodín, ale aj napriek tomu som po zobudení často unavený/á

45 49 23 40

c) spím menej ako 7 hodín, pretože dlho pozerám TV, alebo som pri PC

9 10 20 34

d) spím menej ako 6 hodín, pretože sa v noci často učím 6 7 2 3

e) spím nekľudne, často sa budím zo spánku 3 3 2 3

Spolu 91 100% 59 100%


0

10

20

30

40

50

Dievčatá Chlapci

a) spím denne najmenej 8 hodína po zobudení sa cítimoddýchnutý/áb) spím denne 7-8 hodín, ale ajnapriek tomu som po zobudeníčasto unavený/ác) spím menej ako 7 hodín,pretože dlho pozerám TV,alebo som pri PCd) spím menej ako 6 hodín,pretože sa v noci často učím

e) spím nekľudne, často sabudím zo spánku

Z odpovedí študentov uvedených v tabuľke 6 vyplýva, že 31 % dievčat a 20 % chlapcov spia denne najmenej 8 hodín a po zobudení sa cítia oddýchnutí, 49 % dievčat a 40 % chlapcov sa cítia po nočnom spánku unavení, 10 % dievčat a 34 % chlapcov spí v noci menej ako 7 hodín, pretože dlho sledujú TV vysielanie alebo pracujú s PC. 7 % dievčat a 3 % chlapcov sa v noci učia a preto spia menej ako 6 hodín. Nekľudný spánok, prejavujúci sa častým budením má zhodne 3 % dievčat aj chlapcov.


Svoj voľný čas väčšinou trávite tak, že : ( možnosť 2 odpovedí )



Chlapci N %

a) venujem sa aktívne športu 28 15 28 25

b) relaxujem pri čítaní knihy 19 10 4 3

c) chodím do prírody 11 6 4 3

d) navštevujem záujmový krúžok 16 8 4 3

e) trávim čas s priateľmi 62 32 26 23

f) pozerám TV 21 11 11 9

g) pracujem na PC 32 17 34 30

h) iné 2 1 5 4

Spolu 91 100% 59 100%


0

5

10

15

20

25

30

35

Dievčatá Chlapci

a) venujem sa aktívne športu

b) relaxujem pri čítaní knihy

c) chodím do prírody

d) navštevujem záujmovýkrúžoke) trávim čas s priateľmi

f) pozerám TV

g) pracujem na PC

h) iné

Z odpovedí študentov uvedených v tabuľke 7 vyplýva, že aktívne sa venuje športu 15 % dievčat a 25 % chlapcov, pri čítaní knihy relaxuje 10 % dievčat a 3 % chlapcov. Do prírody chodí 6 % dievčat a 3 % chlapcov, záujmové krúžky navštevuje 8 % dievčat 3 % chlapcov. Najviac času trávia s priateľmi – 32 % dievčat a 23 % chlapcov. Sledovaním TV vysielania trávi svoj voľný čas 11 % dievčat a 9 % chlapcov, a prácou s PC 17 % dievčat a 30 % chlapcov. Odpoveď iné označilo 1 dievča (– učenie a štúdium) a 5 chlapcov (– konštruovanie v dielni, - bicyklovanie, - mesto a kamaráti, - kurz angličtiny, - chodím do posilňovne ).


Aký je Váš osobný postoj k fajčeniu cigariet ?



Chlapci N %

a) fajčil/a som, ale už som prestal/a 5 5 6 10

b) fajčím, ale pokúšam sa prestať 3 3 0 0

c) vyfajčím denne menej ako 5 cigariet 5 5 0 0

d) denne vyfajčím 5-10 cigariet 1 1 1 2

e) denne vyfajčím10-20 cigariet 0 0 0 0

f) denne vyfajčím viac ako 20 cigariet 0 0 0 0

g) nefajčím, aj keď som to už skúšal/a 41 46 20 34

h) nefajčím, ani som to neskúšal 36 40 32 54

Spolu 91 100% 59 100%


0

20

40

60

Dievčatá Chlapci

a) fajčil/a som, ale už som prestal/a b) fajčím, ale pokúšam sa prestať

c) vyfajčím denne menej ako 5 cigariet d) denne vyfajčím 5-10 cigariet

e) denne vyfajčím10-20 cigariet f) denne vyfajčím viac ako 20 cigariet

g) nefajčím, aj keď som to už skúšal/a h) nefajčím, ani som to neskúšal

Z odpovedí študentov uvedených v tabuľke 8 vyplýva, že fajčilo cigarety, ale už prestalo fajčiť 5 % dievčat a 10 % chlapcov, pokúša sa prestať 3 % dievčat a 0 % chlapcov. Menej ako 5 cigariet denne vyfajčí 5 % dievčat, 5-10 cigariet denne 1 % dievčat a 2 % chlapcov. Viac ako 10 cigariet denne respondenti nevyfajčia. 46 % dievčat a 34 % chlapcov nefajčí, aj keď to už skúšali, a 40 % dievčat a 54 % chlapcov ani nikdy neskúšali fajčiť cigarety.


V súvislosti s konzumáciou alkoholických nápojov, tieto :



Chlapci N %

a) pijem iba výnimočne - pri rodinných oslavách a podobných príležitostiach

20 22 11 19

b) pijem príležitostne - pri posedeniach s priateľmi a podobne

34 37 26 43

c) pijem väčšinou cez víkend - na diskotéke, na zábave, ...... 11 12 4 7

d) pijem 1 - 2 krát v týždni 0 0 1 2

e) pijem 3 - 4 krát do týždňa 0 0 0 0

f) pijem denne 0 0 0 0

g) zásadne nepijem 26 29 17 29

Spolu 91 100% 59 100%


0

50

Dievčatá Chlapci

a) pijem iba výnimočne - pri rodinných oslavách a podobných príležitostiachb) pijem príležitostne - pri posedeniach s priateľmi a podobnec) pijem väčšinou cez víkend - na diskotéke, na zábave, ......d) pijem 1 - 2 krát v týždnie) pijem 3 - 4 krát do týždňaf) pijem denneg) zásadne nepijem

Z odpovedí študentov uvedených v tabuľke 9 vyplýva, že iba výnimočne konzumuje alkoholické nápoje 22 % dievčat a 19 % chlapcov, príležitostne pije 37 % dievčat a 43 % chlapcov. Počas víkendu zvykne konzumovať alkohol 12 % dievčat a 7 % chlapcov, 1-2- krát v týždni pije 2 % chlapcov, častejšie ani denne nepije nikto z študentov.Zásadne nekonzumuje alkoholické nápoje zhodne 29 % dievčat aj chlapcov.


Máte osobnú skúsenosť s užívaním drog ?



Chlapci N %

a) áno, fajčil(a) som " trávu " , ale iba som to vyskúšal(a) 23 25 11 19

b) áno, príležitostne užívam mäkké drogy 5 5 2 3

c) áno, často užívam mäkké drogy 0 0 0 0

d) áno, mám skúsenosť aj s tvrdými drogami 0 0 0 0

e) áno, príležitostne užívam tvrdé drogy 0 0 0 0

f) áno, často užívam tvrdé drogy 0 0 0 0

g) áno, užívam ľahké aj tvrdé drogy 0 0 0 0

h) nie, nemám osobnú skúsenosť s drogami 49 55 27 46

i) nie, ja osobne nemám skúsenosť s drogami, ale moji priatelia áno

14 15 19 32

Spolu 91 100% 59 100%


0

20

40

60

Dievčatá Chlapci

a) áno, fajčil(a) som " trávu " , ale iba som to vyskúšal(a)b) áno, príležitostne užívam mäkké drogyc) áno, často užívam mäkké drogyd) áno, mám skúsenosť aj s tvrdými drogamie) áno, príležitostne užívam tvrdé drogyf) áno, často užívam tvrdé drogyg) áno, užívam ľahké aj tvrdé drogyh) nie, nemám osobnú skúsenosť s drogamii) nie, ja osobne nemám skúsenosť s drogami, ale moji priatelia áno

Z odpovedí študentov uvedených v tabuľke 10 vyplýva, že 25 % dievčat a 19 % chlapcov už skúšalo fajčiť „trávu“, 5 % dievčat a 3 % chlapcov príležitostne užíva mäkké drogy, skúsenosť s tvrdými drogami nemajú, ani ich neužívajú.55 % dievčat a 46 % chlapcov nemá osobnú skúsenosť s drogami, ale 15 % dievčat a 32 % chlapcov udáva, že ich priatelia majú osobné skúsenosti s drogami.


Myslíte si, že rizikové faktory / fajčenie, konzumácia alkoholu, nedostatok aktívneho pohybu, nadváha, zvýšené hodnoty krvného tlaku, cukru a tukov v krvi / objavujúce sa v mladom veku, majú vplyv na ďaľší život v dospelosti ?


Možnosti DievčatáN %

ChlapciN %

VšetciN %

a) áno, určite to ovplyvní život v dospelosti

61 67 43 73 104 70

b) skôr áno 26 29 12 20 38 25

c) skôr nie 2 2 1 2 3 2

d) nie, nemyslím si to 0 0 2 0 2 1

e) neviem, nezamýšľam sa nad tým 2 2 1 2 3 2

Spolu 91 100% 59 100% 150 100%


Všetci spolu - v %

70%

25%

2%

1%

2%

a) áno, určite to ovplyvníživot v dospelosti

b) skôr áno

c) skôr nie

d) nie, nemyslím si to

e) neviem, nezamýšľam sanad tým

Z odpovedí študentov uvedených v tabuľke 11 vyplýva, že 70 % opýtaných si myslí, že rizikové faktory životosprávy v mladosti určite ovplyvnia život v dospelosti. 25 % študentov si myslí, že rizikové faktory skôr ovplyvnia ako neovplyvnia ďalší život v dospelosti a 2 % si myslia, že skôr nie. 1 % opýtaných si myslí, že rizikové faktory nemajú vplyv na ďalší život a 2 % sa nad tým nezamýšľajú.


Pociťujete spôsob svojho života ako stresový ?



Chlapci N %

a) áno, prežívam stres doma 2 2 2 3

b) áno, prežívam stres v škole 20 22 13 22

c) áno, prežívam stres doma aj v škole 11 12 6 10

d) stres pociťujem iba výnimočne 51 56 23 40

e) nie, vôbec nepociťujem stres 7 8 15 25

Spolu 91 100% 59 100%


0

10

20

30

40

50

60

Dievčatá Chlapci

a) áno, prežívam stresdomab) áno, prežívam stres vškolec) áno, prežívam stresdoma aj v školed) stres pociťujem ibavýnimočnee) nie, vôbec nepociťujemstres

Z odpovedí študentov uvedených v tabuľke 12 vyplýva, že doma stres prežíva 2 % dievčat a 3 % chlapcov, v škole zhodne 22% dievčat aj chlapcov, stres doma aj v škole zažíva 12 % dievčat a 10 % chlapcov.Iba výnimočne pociťuje stres 56 % opýtaných dievčat a 40 % chlapcov. 8 % dievčat a 25 % chlapcov vôbec nepociťujú stres.

5. Diskusia Väčšina študentov si myslí, že sa stravuje zdravo, resp. zdravo a aj pravidelne, väčšina z nich neuprednostňuje určité jedlo pred ostatnými, jedia všetko. Podľa toho, ako sa vyjadrili v dotazníku, konzumujú pomerne pravidelne aj ovocie a zeleninu. Takisto kladne hodnotíme fakt, že väčšina z nich pravidelne raňajkuje.Môžeme skonštatovať, že väčšina mládeže má vypestované správne stravovacie návyky a poznajú význam zdravej výživy.

Spánok väčšiny študentov nie je veľmi kvalitný, udávajú, že napriek tomu, že spia dostatočne dlho, sú po zobudení často unavení. Mnohým študentom ostáva na spánok málo času, pretože veľa času trávia prácou na počítači, sledovaním televízie, niektorí učením.Svoj voľný čas trávia niektorí aktívnym športovaním, ale väčšina ho trávi s priateľmi, čo je v ich veku prirodzené.

Pozitívne hodnotíme postoj mládeže k fajčeniu cigariet, keď väčšina z nich nefajčí, ani to neskúšali, alebo to skúšali, ale nefajčia.

Postoj ku konzumácii alkoholických nápojov nie je u študentov jednoznačný – veľa z nich zásadne nepije, alebo pijú len výnimočne, ale je dosť aj tých, ktorí príležitostne pijú.

Čo sa týka osobných skúseností s užívaním drog, väčšina z študentov tieto skúsenosti nemá ( aj keď niektorí už užili mäkké drogy ), ale alarmujúce je , že ich majú ich priatelia. Tu sa črtá určité nebezpečenstvo, že by prostredníctvom priateľov mohli do priameho styku s drogami prísť. Samozrejme to záleží od názorov, postojov a morálnych hodnôt každého jednotlivca.

Väčšina študentov pociťuje stres iba výnimočne alebo vôbec a tí, ktorí ho prežívajú, udávajú, že sa tak deje v škole.

Podľa názoru študentov rizikové faktory životosprávy v mladom veku jednoznačne majú vplyv na ďalší život v dospelosti a niektorí z nich sú si vedomí svojich zlozvykov v súvislosti s dodržiavaním správnej životosprávy – čo je pozitívne, pretože môžu popracovať na ich odstránení.Mládež má dostatočné informácie o zdravom životnom štýle, ale novým poznatkom sa nebráni.

6. Záver

Výchovu k zdraviu je možné považovať za jednu z dominujúcich cieľových kategórií výchovného pôsobenia, keďže korešponduje s humanistickým chápaním človeka charakterizovaného vzdelanosťou, toleranciou, zodpovednosťou, spoluprácou, pozitívnymi hodnotovými postojmi a záujmovými orientáciami, žiaducimi postojmi k zodpovednému životnému štýlu, ktorý je orientovaný na zdravie ako najvyššiu ľudskú hodnotu.Našim projektom sme chceli poukázať na nutnosť začiatku prevencie civilizačných ochorení už v detstve, pretože prevencia zameraná na dospelých je v mnohých prípadoch už neefektívna.Každé vývinové obdobie má svoje špecifiká a tie sa dotýkajú aj oblasti životosprávy.Zásady správnej životosprávy si človek osvojuje postupne, tak ako sa vyvíja. Je dôležité, aby v záujme zdravého telesného aj duševného vývinu jedinca viedli predovšetkým rodičia svoje deti k osvojovaniu si zásad zdravého životného štýlu. Najlepším spôsobom, ako to môžu urobiť, je cez vlastný príklad života v duchu rešpektovania týchto zásad.Neskôr ich má v tejto výchove podporiť aj škola. Platí všeobecné tvrdenie, že výchovou zdravého jednotlivca vychovávame aj zdravú celú spoločnosť.Schopnosť žiť plnohodnotný život, vedieť odolávať a nachádzať východiská z tvrdej reality je v človeku. Vyžaduje však v každom prípade zmenu myslenia, postojov a obrovskú dávku zodpovednosti.

Zoznam použitej literatúry

1. BRATSKÁ,M. Zisky a straty v záťažových situáciách alebo príprava na život. 1.vyd.Bratislava : Trade Leas, 2001. 325 s. ISBN 80-7094-292-4

2. HARTL,P.- HARTLOVÁ,H. Psychologický slovník.1.vyd. Praha : Portál, 2004. 774 s. ISBN 80-7178-303-X

3. JEDLIČKA,J.,JANKO,I. Zdravý životný štýl. 1.vyd. Nitra : Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2007. 133 s. ISBN 978-80-8069-9000-0

4. JURKOVIČOVÁ,J. Vieme zdravo žiť?.1.vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005. 166 s. ISBN 80-223-2132-X

5. LIBA,J. Zdravie v kontexte edukácie.1.vyd. Prešov : Prešovská univerzita, 2007. 254 s. ISBN 978-80-8068-539-3

6. MacLARENOVÁ,L. Depresie.1.vyd.Bratislava : Belimex, 2002. 226 s.ISBN 80-8908-311-0

7. TOMOVÁ,M. Voľný čas v kontexte životného cyklu človeka. In ĎURÍČEK,M., GALLO,P. Trendy pohybovej rekreácie a súčasný životný štýl.1.vyd. Košice : Univerzita P.J.Šafárika, 2007, s.161-165. ISBN 978-80-89168-20-0.

Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti Matúš Foltín, Milan Krajči

Documents

Transcript of Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti Matúš Foltín, Milan Krajči