© Leták vyhotovilo RPIC Prešov – Enterprise Europe Network

1

Voľný pohyb osôb v EÚ

© Leták vyhotovilo RPIC Prešov – Enterprise Europe Network

2

Voľný pohyb osôb znamená, že občania Európskej únie (každý občan členského štátu EÚ je zároveň aj občanom EÚ) môžu žiť, pracovať, študovať v inej krajine. To si vyžiadalo zníženie administratívnych formalít a rozšírenie uznávania profesionálnej kvalifikácie získanej v inom členskom štáte.

Hlavným ustanovením slobodného pohybu osôb je článok 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zabraňuje reštrikciám na základe národnosti.

Pre občanov Slovenskej republiky sa od 1. mája 2011 prestali uplatňovať prechodné opatrenia a teda môžu bez obmedzenia využívať možnosti voľného pohybu osôb po splnení požiadaviek, ktoré každá krajina vyžaduje aj od vlastných občanov.

Voľný pohyb osôb by sme mohli rozdeliť na voľný pohyb pracovníkov, voľný pohyb osôb ekonomicky neaktívnych a Schengenský priestor.

1. Voľný pohyb pracovníkov

Pracovníci majú právo sa sťahovať do iných členských štátov, hľadať si tam zamestnanie a byť zamestnaný za rovnakých podmienok ako občania tohto štátu (sú však oblasti kde sa podmienky odlišujú: napr. občania štátu A vykonávajú svoju profesiu v štáte B, zatiaľ čo občania štátu B by rovnakú profesiu v štáte A vykonávať nemohli) a mať rovnaký osoh zo sociálnych a daňových výhod. Toto právo bolo rozšírené na rodinných príslušníkov (tzv. neaktívne osoby), ktorí sprevádzajú pracovníka, a teda odvodzujú svoje práva od hlavného držiteľa práv.

Voľný pohyb osôb v legislatíve EÚ Podľa článku 48 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. S výnimkou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a ochranou verejného zdravia majú pracovníci právo:

a) uchádzať sa o skutočne ponúkané pracovné miesta, b) voľne sa za týmto účelom pohybovať na území členských štátov, c) na pobyt v niektorom z členských štátov za účelom zamestnania v súlade

s ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych aktov, ktorými sa upravuje zamestnávanie vlastných štátnych príslušníkov tohto štátu,

d) po ukončení zamestnania zostať na území členského štátu za podmienok ustanovených vo vykonávacích nariadeniach, ktoré stanoví Komisia.

Voľný pohyb osôb je jedným z najdôležitejších prejavov európskeho občianstva. Všeobecné právo na slobodný pohyb medzi štátmi EÚ sa vzťahuje na všetkých a nevplývajú naň prechodné úpravy schválené pre pracovníkov.

© Leták vyhotovilo RPIC Prešov – Enterprise Europe Network

3

2. Voľný pohyb ekonomicky neaktívnych osôb – rodinných príslušníkov

Po Maastrichtskej zmluve, ktorá ustanovila právo ekonomicky aktívnych osôb na slobodný pohyb v rámci EÚ, nasledovalo doplnenie o obmedzené práva ekonomicky neaktívnych osôb pohybovať sa voľne v rámci EÚ (článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Smernica 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov). Zatiaľ čo niektoré formulácie týkajúce sa tejto časti sú dosť komplikované, hlavná myšlienka je veľmi jednoduchá: občania Európskeho ekonomického priestoru majú právo voľného pohybu a pobytu v rámci zóny, pokiaľ nepredstavujú príťaž v krajine pobytu a majú zdravotné poistenie.

3. Schengenský priestor

V rámci Schengenského priestoru tri krajiny, ktoré nie sú súčasťou EÚ – Island, Nórsko a Švajčiarsko a všetky členské štáty EÚ s výnimkou Bulharska, Cypru, Írska, Rumunska, Spojeného kráľovstva – zrušili fyzické bariéry naprieč jednotným trhom odstránením hraničných kontrol. Do zóny de facto patria aj tri mikroštáty: San Marino, Vatikán a Monako.

Čím sa preukázať, či pasom alebo Európskou úniou schváleným občianskym preukazom v prípade identifikácie políciou, na letiskách alebo v hoteloch, závisí od národného práva a rôzni sa od krajiny ku krajine. Príležitostne členské krajiny môžu hraničné kontroly obnoviť za podmienok, ktoré sú ustanovené v zmluve zakladajúcej Schengenskú zónu.

Opatrenia schengenského priestoru:

� zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a ich presunutie na hranice vonkajšie � spoločné podmienky pre prekračovanie vonkajších hraníc � na letiskách a v prístavoch vybavovanie cestujúcich z a do schengenského priestoru a

z a do nečlenských krajín � cezhraničné sledovanie osôb, ktoré umožňuje policajtom stíhať ľudí v susednom štáte � posilnenie spolupráce trestných súdnych orgánov � zriadenie Schengenského informačného systému (SIS)