VOLEBNY PROGRAM

SPOLU ZA LEPSIE SLOVENSKO

ZAKLADNE MAKROEKONOMICKE RAMCE 

Analyza sucasneho stavuVyvoj ekonomiky Slovenska po roku 1994 ma protirecivy charakter. Ekonomika Slovenska dosahovala podla udajov zverejnenych SSU vysoku rastovu dynamiku, ale s nizkou kvalitou rastu, pretoze rastova dynamika bola dosahovana aj za cenu rastuceho vnutorneho a vonkajsieho zadlzenia. Tak ako sa postupne menila vaha rastovych faktorov, dochadzalo k prehlbovaniu makroekonomickej nerovnovahy. Zatial co v roku 1994 bol rozhodujucim rastovym faktorom vonkajsi dopyt, v rokoch 1996 a 1997 to uz bol domaci dopyt, v ramci ktoreho narastal vyznam spotreby statu. Rastuci domaci dopyt podniky neboli schopne pokryt domacou ponukou, coho dosledkom bol tlak na rast dovozov. Na vzniknutu situaciu a potrebu znizit dynamiku domaceho dopytu nereagovala rozpoctova politika vlady. Vlada naopak uskutocnovala expanzivnu rozpoctovu politiku, vysledkom ktorej je za tri roky kumulovany deficit statneho rozpoctu vo vyske 65 mld. Sk a za cele volebne obdobie to bude predstavovat cca 120 mld. Sk. Rast vydavkov statu pri nizkom raste prijmov statneho rozpoctu vyustil do narastu domacej a zahranicnej zadlzenosti.

Dalsim dosledkom rozpinavej rozpoctovej politiky a nerespektovania realnych moznosti ekonomiky bolo vyhrotenie situacie v roku 1997, ktora sa prejavila extremnym rastom urokovych sadzieb na domacom trhu s uvermi. Podkapitalizovane podniky, odkazane na domaci uverovy trh, prestavali platit svoje zavazky, v dosledku coho vzrastla medzipodnikova zadlzenost na cca 250 mld. Sk. Stazil sa pristup k uverom v podnikatelskej sfere, pricom potreba prefinancovat rozpoctove deficity pri vysokych urokovych sadzbach a kratkych lehotach splatnosti komplikuje situaciu v dlhovej sluzbe tak, ze dlhova sluzba v roku 1997 predstavovala 17 % vydavkov statneho rozpoctu, cim sa vlastne neutralizuje mozny efekt deficitneho financovania.

V case, ked doslo k dynamickemu rastu dopytu po dovozoch, klesala dynamika vyvozu tym, ze sa vycerpali moznosti zalozene do- vtedy na vyuziti kapacitnej medzery exportujucich podnikov. Vysledkom tohoto procesu je zaporne saldo obchodnej bilancie, ktore kumulativne predstavuje za roky 1995-97 vysku 130 mld. Sk. Prudky narast zaporneho salda obchodnej bilancie v r. 1996 viedol vladu k pouzitiu dovoznej prirazky, uplatneniu certifikacie a stanoveniu dovoznych kvot na niektore potravinarske a polnohospodarske produkty. Aj ked tieto opatrenia prispeli k znizeniu dynamiky dovozov, su casovo ohranicene, pricom prispievaju tiez k obmedzeniu dovozov modernych technologii, co zasa zhorsuje podmienky pre rast produktivity prace a rast konkurencieschopnosti. Vynimocne negativnym javom je neustale zhorsovanie vymennych relacii v zahranicnom obchode od roku 1994.

Najproblematickejsou strankou ekonomiky Slovenska je nizka uroven prisposobovania podnikatelskej sfery vonkajsim podmienkam, co do znacnej miery suvisi so zhorsenim kvality legislativneho ramca i fungovania institucii, ktore nedostatocne podporuju rozvoj trhovych sil, ako aj so sposobom formovania vlastnickych struktur. Ani neskoro pripravene a malo funkcne nastroje na podporu exportu neprispeli a v kratkej dobe ani nemozu vyznamnejsie prispiet k

rastu exportnej vykonnosti. V strukture vyvozu prevladaju produkty s nizkou pridanou hodnotou. Trhy tychto produktov su malo dynamicke, vysoko konkurencne a casto otvorene alebo skryte regulovane. Preto je otazne, ci investicie, v poslednych rokoch umiestnovane hlavne do tychto vyrob, mozu priniest vyznamne ozivenie exportu. Rast exportnej vykonnosti totiz spociva v zasadnej zmene kvality investicnych rozhodnuti.

Ekonomiku Slovenska charakterizuje vysoka miera investicii, ktora sa od roku 1996 pohybuje na urovni 38% HDP. Vysoka miera investicii vsak, ak nie je spojena s vysokou mierou uspor, dlhodobymi zahranicnymi investiciami a efektivnym mechanizmom umiestnovania investicii, predstavuje ohnisko buducej makroekonomickej nerov-novahy s negativnymi dopadmi na zivotnu uroven obyvatelstva. Tiez struktura investicii sa nemeni a nemozno ju povazovat za vhodnu. Podstatna cast investicii smeruje do odvetvi infrastruktury a je ge-nerovana vladou. Pritom spracovatelsky priemysel ako hlavny generator exportneho vykonu ekonomiky Slovenska absorbuje iba 20% z celkovych investicii. Uvedene pnutie medzi sklonom k dovozom a slabym potencialom rastu exportu vyvolava problemy s vyvojom bezneho uctu platobnej bilancie. Deficit bezneho uctu platobnej bilancie je sice vyrovnavany kapitalovym a financnym uctom, tento vsak obsahuje vysoky podiel kratkodobych zahranicnych uverov, co v buducnosti znamena nebezpecenstvo z pohladu stability meny.

Vyvoj po roku 1990 charakterizuje rychly pokles zamestnanosti a nasledne jej stagnacia. Napriek vysokej dynamike rastu stale pretrvava vysoka miera nezamestnanosti (na konci roka 1997 12,9 %, v skutocnosti to bolo 13,4 % a ku koncu februara 14,3%, pretoze v decembri 1997 doslo k zmene sposobu vykazovania), cim vlada neplni jeden z dolezitych makroekonomickych cielov vyplyvajucich z Programoveho vyhlasenia vlady, pokles nezamestnanosti pod 10%. Nezamestnanost je nerovnomerne rozdelena do jednotlivych regionov, pricom podiel dlhodobo nezamestnanych je prilis vysoky. Problem nezamestnanosti sa tak dostal do polohy problemu regionalneho a socialneho rozvoja. Sucasna vlada nenasla liek na jeho riesenie, pretoze absolutne zlyhala v regionalnej politike, pri tvorbe podmienok pre mobilitu pracovnikov a pri podpore strukturalneho prisposobovania sa podnikov narocnym trhovym podmienkam.

Uspokojive vysledky vo vyvoji inflacie sa dosiahli predovsetkym vdaka prisnej menovej politike NBS a odkladom uvolnenia viacerych regulovanych cien. Miera inflacie, merana medzirocnou zmenou, predstavuje v roku 1995 7,2 %, v roku 1996 5,4 %, v roku 1997 6,9 % a predpokladany rast v roku 1998 6,1-7,2 %. Tiez devizovy rezim sa prevazne vyvijal uspokojivo. Koncom roka 1995 doslo k zavedeniu plnej konvertibility na beznom ucte platobnej bilancie a postupne sa uskutocnili viacere kroky k uvolneniu devizoveho rezimu na kapitalovom a financnom ucte. NBS uplatnuje politiku fixneho devizoveho kurzu Sk vo vztahu ku kosu mien, DM (60%) a USD (40%) s fluktuacnym pasmom, ktore sa postupne zvysuje z +/- 1,5 % na +/- 7,0 %. Vcelku uspesne uplatnovanie tejto kurzovej koncepcie nesie so sebou nemale naklady a bude stale obtiaznejsie, ak budu pokracovat sucasne tendencie vo vyvoji salda obchodnej bilancie a v strukture kapitaloveho uctu.

Zasadnym problemom slovenskej ekonomiky je narastajuce zaostavanie SR v oblasti konkurencieschopnosti ekonomiky, ktore sposobuje nizky stupen prisposobovania sa podnikatelskej sfery vonkajsim podmienkam. Tento trend mozno pozorovat u viacerych ukazovatelov efektivnosti zahranicnej vymeny i kvalitativnych charakteristik ekonomiky.

Doterajsia hospodarska politika vlady sa namiesto tvorby podmienok pre vhodne podnikatelske prostredie orientovala na posilnenie pozicii statu nad sukromnym sektorom, vratane formovania

vlastnickych vztahov zalozenych na stranicko-manazerskych prepoje-niach, co sa prejavuje v narastani protekcionizmu a klientelizmu. Tvorbe vhodnych podmienok pre male a stredne podnikanie, rieseniu medzipodnikovej zadlzenosti, transferu poznatkov vedy a techniky do podnikatelskej sfery, kontrole cinnosti prirodzenych monopolov, sprisneniu financnej discipliny podnikov, tvorbe podmienok pre funkcne uplatnenie konkurzu a vyrovnania a podpore exportu venovala malu pozornost. Nekompetentnost a nezodpovednost politiky sucasnej vlady je prave v tom, ze ide proti tym hodnotam a predpokladom, na ktorych je zalozeny dlhodobo udrzatelny rast efektivnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky.

Predstava, ze na trhu treba nechat dlhodobo fungovat neefektivne podniky v zaujme udrzania zamestnanosti, je najlepsou cestou k dlhodobej vysokej miere nezamenanosti a znizeniu zivotnej urovne obyvatelstva. Funkcny zakon o konkurze a vyrovnani je jedinym mechanizmom, ktory moze rozhodnut o tom, kto trh opusti a tym uvolni priestor pre efektivnejsie vyuzivanie obmedzenych zdrojov vlastnikom, ktori ich vedia lepsie zhodnocovat. Nefunkcnost uvedeneho zakona vyvolava rast platobnej neschopnosti.

Vlada tym, ze znefunkcnila kapitalovy trh, znemoznila alternativne nebankove financovanie rozvoja podnikov. Umiestnovanie bankovych zdrojov je silno ovplyvnovane politickymi zaujmami a posobi diskriminacne smerom k malemu a strednemu podnikaniu. Drahe peniaze znemoznuju rozvoj optimalnych kooperacnych vztahov, najma vznik malych inovativnych podnikov.

Jednou z najdolezitejsich uloh vlady je tvorba zakladneho pravneho ramca spolocnosti a ekonomiky, t.j. tvorba pravidiel hry a budovanie institucii, ktore dohliadaju nad dodrziavanim tychto pravidiel hry. Pravidla hry by pritom mali respektovat zakladne hodnoty, bez ktorych nie je mozny rozvoj trhu, cize stimulovat volny pohyb ekonomickych faktorov, pruznost trhov, tvorbu inovacii, prisposobovanie meniacim sa podmienkam. Teda vlada ma vytvarat take prostredie, v ktorom sledovanie sukromnych zaujmov a motivacii vedie k rastu konkurencieschopnosti a ekonomickej urovne spolocnosti. Dnesne postavenie statu v ekonomike mozno charak- terizovat tak, ze vlada neplni tie funkcie, ktore by mala vykonavat, a naopak prisvojuje si funkcie, ktore su s postavenim vlady v trhovej ekonomike, aj v obdobi transformacie, nezlucitelne.

Sucasna vladna koalicia prijima zakony, ktore su v rozpore s ustavou i vseobecne uznavanymi pravidlami hry v trhovej ekonomike, najma zakony narusajuce principy rovnosti sanci, rovnosti pred zakonom, slobodnej sutaze. Prijimaju sa aj standardne, trhovo konformne zakony, casto vsak neexistuje efektivny mechanizmus vynucovania dodrziavania tychto zakonov a sankcionovania ich porusovania. Niektore potrebne zakony, ako napriklad zakon o regu-lacii prirodzenych monopolov, o predaji licencii aukcnym sposobom a zakon o holdingu chybaju.

V oblasti verejnych statkov vlada nedostatocne zabezpecuje niektore verejne statky a naopak, neadekvatne zasahuje do zabezpecovania sukromnych statkov, ktore by mali byt domenou sukromneho podnikatelskeho sektora. Dalsou deformaciou a zaroven jednou z pricin nedostatocneho a neefektivneho zabezpecovania verejnych statkov je nerespektovanie priestoroveho charakteru verejnych statkov a uporna snaha zabezpecovat z celostatnej urovne aj tie verejne statky, ktore maju jednoznacne miestny alebo regionalny charakter. O tejto skutocnosti najlepsie svedci fakt, ze v SR doteraz neexistuje regionalna samosprava a len asi 5% vsetkych danovych prijmov je spotrebovavanych na urovni samosprav, kym az 95% na urovni statnej spravy. Bola vytvorena regionalna statna sprava, do kompetencie ktorej presla

vacsina takych statkov, ktore by mali byt zabezpecovane miestnou alebo regionalnou samospravou. Inym defektom zabezpecovania verejnych statkov je nedostatocne vyuzivanie neziskoveho, ale aj podnikatelskeho sektora a komunit rozneho typu pri zabezpecovani verejnych a zmiesanych statkov. Vlada nielenze nevytvara stimuly k zvacsovaniu podielu takehoto typu zabezpecovania verejnych statkov, ale naopak, centralizuje tieto aktivity vo svojich rukach a vytvara umele prekazky na zefektivnenie a pluralizaciu zabezpecovania verejnych a zmiesanych statkov (zakon o nadaciach, neziskovych fondoch, okliestovanie pravomoci samosprav a posilnovanie statnej spravy). Vysledkom je drahy, neefektivny a nedemokraticky sytem verejnej spravy.

Negativne externality (ako napr. ekologicka zataz) nie su dostatocne regulovane, a to ani administrativnymi (kvantitativne limity), ani ekonomickymi (dodatocne zdanenie) nastrojmi. Ceny energetickych a surovinovych zdrojov su umelo drzane na urovni hlboko pod celkovymi spolocenskymi nakladmi vyroby a spotreby tychto produktov. Aj to je jeden z dosledkov oneskorovania restrukturalizacie ekonomiky, pretoze udrziavanie cenovej konkurencieschopnosti nasej energeticky a surovinovo narocnej nesofistikovanej produkcie na svetovych trhoch je pri politike dnesnej vlady mozne dosahovat len takymto sposobom. Ide vsak o sposob dlhodobo neudrzatelny, sposob, ktory zvysuje ekologicky, ale aj technologicky dlh v slovenskej ekonomike.

Sucasna vlada venuje rieseniu pozitivnych externalit minimalnu pozornost. Ide o cinnosti, s ktorymi je spojenych omnoho viac pozitivnych spolocenskych efektov, ako su tie, ktore v cene na za-klade trhovych vztahov inkasuju ti, ktori ich poskytuju. Najtypickejsim prikladom je skolstvo, veda a vzdelanie, poskytovanie informacii. Stat by mal taketo aktivity podporovat, pretoze je to z celospolocenskeho hladiska vyhodne - efekty zo sirsieho poskytovania sluzieb spojenych s pozitivnymi externalitami su vacsie ako naklady statu na stimulovanie rozsirenia tychto aktivit.

Regulacia monopolov a ochrana hospodarskej sutaze je taktiez oblastou so znacnymi deformaciami. Ochrana hospodarskej sutaze je vyrazne oslabena, javy ako stranicka privatizacia, obrovsky narast klientelizmu a korupcie, enormne prepajanie politickej a ekonomickej moci stale viac nicia konkurencnost prostredia a narusaju princip rovnosti sanci. Protimonopolna legislativa nie je takmer vobec vyuzivana, nezavislost a akcieschopnost Protimonopolneho uradu bola oslabena tym, ze urad je v priamej podriadenosti vlady, ktora obmedzovanie konkurencnosti svojimi krokmi priamo alebo nepriamo podporuje a organizuje.

Neexistuje efektivna regulacia prirodzenych monopolov, doteraz nebol schvaleny a dokonca ani prerokovavany zakon o prirodzenych monopoloch a to napriek tomu, ze jeho navrh na Protimonopolnom urade existuje uz viac rokov. Tato skutocnost je zrejme dana tlakom zaujmovych skupin ovladajucich podniky, ktore su prirodzenymi monopolmi. Vplyv tychto podnikov je najlepsie zrejmy zo skutocnosti, ze za rok 1996 boli prave tri prirodzene monopoly na prvom mieste v ziskovosti zo vsetkych podnikov v SR (plynarensky, elektrarensky a telekomunikacny podnik). Pritom tieto tri podniky vytvorili az 68% vsetkeho zisku vytvoreneho v roku 1996 nefinancnymi organizaciami s poctom vacsim ako 25 zamestnancov. Tieto podniky pritom velmi uspesne presadzuju vo vlade postupne zvysovanie regulovanych cien svojich produktov bez toho, aby vlada prijimala legislativne a technicke opatrenia na vytvorenie mechanizmov zabezpecujucich tlak na znizovanie nakladov a teda aj cien tychto monopolnych vyrobcov. Paradoxnym dosledkom zlej a zvratenej vladnej politiky v tejto oblasti je pritom skutocnost, ze tieto podniky dosahuju enormne zisky, pricom naklady v podobe neregulovanych

negativnych externalit nesu vsetci obcania.

Prerozdelovanie prijmov obyvatelstva je znacne a zaroven zvratene. Ulohou vlady by malo byt na zaklade spolocenskeho konsenzu prerozdelit zdroje od obyvatelstva a podnikatelskej sfery tak, aby to konvenovalo so spolocensky uznanym obsahom kategorie spravodlivost, ale aby to zaroven podla moznosti minimalizovalo riziko zmensenia zdrojov v buducnosti. Toto obmedzenie je velmi dolezite, pretoze ak prerozdelovanie presiahne urcitu hranicu, stava sa brzdou tvorby zdrojov. Prvym a zasadnym problemom je, ze vlada sa nesprava tak, aby optimalizovala fungovanie ekonomickeho systemu a tym maximalizovala efekty (velkost zdrojov). Pritom prijmy casti obyvatelstva nie su vysledkom rovnej a spravodlivej sutaze, ale klientelizmu a korupcie. Vysledkom je menej zdrojov, ktore su naviac nespravodlivo rozdelene. Skusenosti zo sveta ukazuju, ze v krajinach s neadekvatnymi zasahmi statu do ekonomiky, najma vsak v krajinach s uzkym prepojenim politiky a ekonomiky a s obmedzovanim hospodarskej sutaze, je bohatstvo rozdelene velmi nerovnomerne, pricom taketo krajiny zaroven coraz rychlejsie stracaju konkuren-cieschopnost v ramci globalizujucej a liberalizujucej sa svetovej ekonomiky. Neefektivnost, nespravodlivost a neudrzatelnost dnesneho systemu prerozdelovania je cim dalej, tym viac zretelna v oblastiach ako dochodkove a socialne zabezpecenie, financovanie zdravotnictva a skolstva.

Vypadnutie SR z prvej skupiny krajin vstupujucich do EU povazujeme z ekonomickeho hladiska za katastrofu, za ktoru je plne zodpovedna vladna koalicia a ktora bude mat velmi negativne ekonomicke a socialne dosledky. Je potrebne si uvedomit, ze po rozsireni EU o prvu skupinu krajin (bez SR) sa Slovenska republika ocitne mimo priestoru, do ktoreho dnes smeruje asi 85% slovenskeho vyvozu. Pritom iluzie o moznosti "obratenia sa na vychod", pripadne "efektivneho rozvijania sa mimo ramca EU" su len nebezpecnym a nekompetentnym zavadzanim.

  

CieleChceme vytvorit legislativne a institucionalne predpoklady pre zdravy, dlhodobo udrzatelny rast zalozeny na zvysovani efektivnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky.Chceme novelizovat viacere pravne normy, ktore nie su zlucitelne s efektivnou trhovou ekonomikou a su nastrojom protekcionizmu, klientelizmu a zvyhodnovania uzkych skupin, prijat seriu novych pravnych noriem pre podporu vhodneho prostredia pre podnikanie.Chceme vytvorit vhodne podmienky pre nezavisle a efektivne fungovanie institucii nevyhnutnych pre rozvoj a kontrolu trhu.Pocas volebneho obdobia chceme dosiahnut priemerne rocne tempo rastu hrubeho domaceho produktu v rozmedzi 4-6%.Chceme znizit nezamestnanost pod uroven 10 %, udrzat inflaciu v intervale 5-7% a deficit obchodnej bilancie v intervale 5-7% podielu na HDP.Chceme vytvorit cca 150 000 novych pracovnych miest a podmienky pre 5-6% rast cistych miezd.V menovej oblasti chceme vyrazne znizit urokove miery. Tomuto cielu podriadime aj kurzovu politiku.Chceme znizit podiel investicneho dopytu vlady na celkovom investicnom dopyte a tvorbou podmienok pre rast sporivosti obyvatelstva, ako aj zladenim menovej a financnej politiky prispiet k stabilizacii ekonomiky.

Chceme razantnym sposobom zmenit strukturu kapitaloveho uctu tvorbou podmienok pre vstup priamych investicii zo zahranicia.V oblasti vonkajsej zadlzenosti chceme uskutocnit zmenu struktury zadlzenia z casoveho hladiska smerom k dlhodobym zdrojom.Chceme vytvorit predpoklady pre co najrychlejsi vstup SR do Europskej unie.

 

NastrojeNaplnenie makroekonomickych cielov predpoklada zmenenu ulohu vlady v ekonomike. Prax vyspelych a tzv. novoindustrializovanych krajin potvrdzuje, ze existuje priama zavislost medzi mierou liberalizacie ekonomiky a ekonomickym rastom a samozrejme tiez suvislost medzi ekonomickym rastom a rastom zivotnej urovne. Inak povedane, jedine zasadna liberalizacia ekonomickeho prostredia postavena na vyssie uvedenych hodnotach, je schopna priniest dlhodoby ekonomicky rast a ako jeho vysledok aj rast zivotnej urovne ludi. Tato teza plati dvojnasobne v rychlo sa globalizujucom a libera-lizujucom svetovom ekonomickom prostredi. Kedze Slovenska republika je stale transformujucou sa postkomunistickou krajinou, stoji pred nou dvojnasobne zlozita uloha a vyzva - riesit standardne problemy pokracovania postkomunistickej ekonomickej transformacie spolu s nestandardnymi problemami dedicstva po sucasnej vlade. Preto odstranenie problemovych miest v legislative povazujeme za prvy krok k zmene v spravani statu i podnikatelskej sfery. Pojde hlavne o nasledujuce legislativne opatrenia:

Novelu Obchodneho zakonnika, ktora by mala zvysit zodpovednost clenov organov akciovych spolocnosti a veducich riadiacich pracovnikov za realizovane obchody a posilnit prava mensinovych akcionarov.Novelu zakona o podmienkach prevodu statu na ine osoby, kde jasne definujeme pravidla predajov akcii FNM na verejnom trhu, zabezpecime ochranu verejneho zaujmu v privatizacii, kontrolu dodrziavania zakonnosti Generalnou prokuraturou a NKU, financne odskodnime obcanov, ktori prehrali spory s investicnymi spolocnostami, jednoznacne budeme definovat postupne vyplatenie dlhopisov, postupy pri priamych predajoch a odskodnenie obcanov za obidve vlny privatizacie.Novy zakon o kolektivnom investovani, ktory zvysi zodpovednost organov kolektivnych investorov a upravi postavenie malych akcionarov.Novy zakon o strategickych podnikoch, ktory bude jasne definovat zaujmy statu a prostriedky ich uplatnovania.Novelu zakona o cenach, ktora odstrani moznost subjektivneho vstupovania do tvorby a kontroly liberalizovanych cien.Novelu zakona o cennych papieroch, ktora umozni zistenie vlastnikov cennych papierov a obmedzi priame obchody na burze u verejne obchodovatelnych akcii v privatizovanych akciovych spolocnostiach, kde nebola splatena kupna cena.Novelu zakona o majetku obci s cielom zvysit vlastnicku autonomiu miest a obci.Novelu zakona o konkurze a vyrovnani, aby sa odstranila diskri-

Odstranenie problemovych miest v

legislative

minacia niektorych foriem vlastnictva, minimalizoval priestor pre spekulacie, definovali podmienky povinneho zaradenia podniku do konkurzu a spruznil proces vyrovnania a konkurzu.Nove zakony a novely zakonov v oblasti dani, ktore zjednodusia vyber dani, budu posobit motivacne na vykonnost podnikov a sprisnia danovu disciplinu.Novelu zakona o transformacii druzstiev s cielom zamedzit destrukcii vlastnickych prav.Zrusenie zakona o revitalizacii, ktory umoznuje odpustenie dlhov pre niektore subjekty.Zrusenie zakona o Fonde na podporu exportu, ktory dodatocne zdanuje vsetkych exporterov a importerov a umoznuje subjektivne pridelovanie tychto prostriedkov vybranym podnikatelskym subjektom.Novy zakon o Exim banke, ktory bude zalozeny na koncepte zauzivanom v standardnych ekonomikach.

Transformacia ekonomiky Slovenska nepokrocila doposial v takej miere, aby umoznovala vysoku rastovu dynamiku bez prehlbovania nerovnovaznych tendencii, najma rastu zahranicneho dlhu. Pred vysokou rastovou dynamikou budeme zdoraznovat kvalitu hospodarskeho rastu.

Nasou prvoradou ulohou je znizit mieru investicii, ktora v sucasnosti nezodpoveda ani schopnosti ekonomiky vytvarat zdroje pre investicie - uspory - ani jej schopnosti ziskavat zdroje zo zahranicia. Inak povedane, zasadna zmena v kvalite hospodarskeho rastu znamena znizenie miery investicii pri zvyseni miery domacich (narodnych) uspor a zmene struktury prilevu zahranicnych zdrojov v prospech prilevu dlhodobych uverov a predovsetkym v prospech priamych zahranicnych investicii.

Ak chceme znizit mieru investicii, neznamena to, ze ju povazujeme za prilis vysoku z pohladu potrieb restrukturalizacie ekonomiky Slovenska. Nasou prvoradou ulohou je predovsetkym sfunkcnenie bankoveho sektora a ozivenie kapitaloveho trhu, aby sa vytvorili zakladne predpoklady pre dosahovanie vyssej miery efektivnosti investicii. To by malo zasadne presmerovat strukturu investicii od verejnych infrastrukturnych investicii k sukromnym investiciam a technologickym investiciam.

Doraz na kvalitu hospodarskeho rastu

Zosuladenie vyvoja produktivity prace a miezd je mozne iba na urovni podnikov a odvetvi. Preto nepovazujeme za ucelne akekolvek formy mzdovej regulacie. Naopak, budeme podporovat mechanizmus socialneho partnerstva a kolektivne vyjednavanie o mzdach tak, aby bola podporena predovsetkym motivacna funkcia mzdy. Aby napriek tomu nedochadzalo k enormnemu tlaku miezd na naklady podnikov, rast cistej realnej mzdy chceme dosiahnut aj znizenim danoveho zatazenia prijmov zo zavislej cinnosti. Uvedomujeme si pritom, ze na druhej strane musi dojst k vyraznej racionalizacii a restruktura-lizacii v celom systeme verejnych vydavkov.

Mozny dopytovo - inflacny efekt rastu prijmov obyvatelstva by malo odcerpat vytvorenie nastrojov podporujucich tvorbu dlhodobych uspor. Aj za tymto ucelom je nevyhnutne sfunkcnit bankovy sektor a ozivit kapitalovy trh. Na druhej strane vytvorime legislativne a institucionalne

Sfunkcnenie bankoveho sektora a ozivenie kapitaloveho trhu

podmienky pre postih financnej nedisciplinovanosti podnikov.

Mozny dopad na dovoz budeme spociatku tlmit antiimportnymi opatreniami, zauzivanymi v EU. Administrativne nastroje obmedzovania dovozu vsak maju vzdy docasny charakter a neriesia podstatu problemu. V podmienkach ekonomiky Slovenska preto za najvyznamnejsie antiimportne opatrenie povazujeme zvysenie konkurencieschopnosti domacich vyrobcov na domacom trhu a zlepsenie ich financnej pozicie - znizenim ich danoveho a odvodoveho zatazenia, znizenim urokovych mier a zlepsenim ich pristupu k uverom.Znizenie urokovych sadzieb a zlepsenie pristupu podnikov k uverom povazujeme za jednu z klucovych uloh makroekonomickej regulacie. Tento ciel je mozne kratkodobo dosiahnut iba znizenim tlaku verejnych financii na penazny trh a naslednym zosuladenim fiskalnej a menovej politiky. Zo stredno- az dlhodobeho pohladu je vsak podmieneny predovsetkym rychlym rozvojom financneho systemu krajiny (bankoveho sektora aj kapitaloveho trhu).

Znizenie urokovych sadzieb

Problem vonkajsej nerovnovahy nesuvisi primarne s dovoznou narocnostou, ale s exportnou vykonnostou ekonomiky. Jej dalsi rast z kratkodobeho pohladu podporime proexportnymi opatreniami. Zo stredno- az dlhodobeho pohladu je vsak nevyhnutna zmena struktury exportneho sektora smerom na dynamicky sa rozvijajuce trhove segmenty. To je mozne dosiahnut iba skvalitnenim investicneho procesu, prostrednictvom tvorby efektivneho mechanizmu umiestnovania investicii, kapitalovym prepojenim domacich vyrobcov so zahranicnymi partnermi a danovymi zvyhodneniami pre technologicke investicie. Preto je potrebna skutocna, nielen deklarovana podpora prilevu priamych zahranicnych investicii.

Skvalitnenie investicneho procesu

Doterajsi priebeh investicneho procesu nevytvoril predpoklady pre vyraznu dynamizaciu vyvozu uz v najblizsom obdobi. Akceptovatelnost deficitu bezneho uctu platobnej bilancie z pohladu makroekonomickej stability je mozna len vtedy, ak sa vytvoria predpoklady pre zmenu struktury zahranicnych zdrojov v prospech zdrojov dlhodobych.

V znizovani miery inflacie ekonomika Slovenska narazila na prah, ktory je podmieneny nedostatocnou funkcnostou trhovych mechanizmov a institucii, ale aj nedostatocnou adaptaciou podnikov, domacnosti i statu na podmienky trhovej ekonomiky. Z kratkodobeho pohladu by snaha o znizenie miery inflacie na uroven vyspelych krajin znamenala ohrozenie rastovych moznosti ekonomiky. Udrzanie miery inflacie na sucasnej urovni preto povazujeme za racionalne aj s ohladom na cenove deregulacie, ktore budu nevyhnutne tak s ohladom na vyvazenost verejnych financii, ako aj s ohladom na podporu fungovania trhovych sil v ekonomike.

Specifickym problemom je otazka nezamestnanosti. Pre ekonomiku Slovenska je charakteristicka relativne stabilizovana miera nezamestnanosti, ktora je malo citliva na vyvoj hospodarskej dynamiky. Napriek tomu prave zvysenie kvality hospodarskeho rastu zalozeneho na

vyuziti vonkajsich priamych investicii a na vyuziti domacich kapacit by malo prispiet k tvorbe pracovnych miest. Problem nezamestnanosti bude potrebne riesit aj ako problem regionalny a socialny, s ohladom na najviac postihnute regiony a socialne skupiny. V tomto smere vyznamnu ulohu prikladame aktivnej politike trhu prace, ktoru je potrebne prehodnotit z hladiska efektivnosti pouzivanych nastrojov, efektivnosti institucii trhu prace aj objektivnosti pridelovania financnych zdrojov.

FINANCIE 

Analyza sucasneho stavuVyvoj statneho rozpoctu od roku 1995 charakterizuje stagnacia danovych prijmov a narast deficitneho financovania vydavkov statneho rozpoctu kratkodobymi zdrojmi s vysokou urokovou sadzbou. Stagnacia v danovych prijmoch je sposobena neplatenim dani a znacnymi danovymi unikmi. Vlada nebola schopna - a zrejme pod tlakom zaujmovych skupin ani ochotna - sprisnit financnu disciplinu a zamedzit presuvaniu financnych zdrojov, cim ponechala znacny priestor pre danove uniky a nespravodlivu koncentraciu majetku. Vynos dane zo zisku sa v roku 1997 naplnil len na 59 % oproti zamerom vlady. Fiskalne zamery vlady prekrocili jej fiskalne moznosti. Tento stav je vysledkom politiky, ktora posilnuje ulohu statu v ekonomike, nedostatocne chape ekonomicke procesy prebiehajuce v tranzitivnej ekonomike, poskytuje vyhody jednej skupine podnikatelskych subjektov a narast financnej zataze prenasa na obyvatelstvo a malych podnikatelov. Tento nepriaznivy trend sa odraza v negativnom vyvoji vnutornej a vonkajsej zadlzenosti. Vysledkom tohto vyvoja je tiez rast ceny penazi, pretoze stat vytlaca v ramci disponibilnej penaznej zasoby podniky a domacnosti z penazneho trhu.

Sucasny system verejnej spravy je centralizovany, nakladny a nespravodlivy. Az 90% verejnych prostriedkov sa pouziva na urovni statnej spravy, z danovych vynosov je to dokonca az 95%. Je nestabilny, kazdy rok sa menia podmienky, podla ktorych sa zo statneho rozpoctu prideluju dotacie a podiely na centralnych daniach. Samospravam nedava takmer ziadnu autonomiu v oblasti rozhodovania o podmienkach, ktore by mohli priamo alebo nepriamo stimulovat ekonomicky rozvoj a ekonomicke aktivity.

Rozdelovanie podielov z celostatnych dani sa uskutocnuje prevazne len podla kriteria poctu obyvatelov, co neodraza rozdiely medzi socialnou a ekonomickou urovnou jednotlivych obci a regionov. Neexistuje vazba medzi tym, kolko prostriedkov sa v obci a regione vytvori a tym, kolko ich ma obec a region k dispozicii.

Vytvara sa obrovsky priestor pre protekcionizmus a korupciu, tiez politicky motivovany, pri pridelovani prostriedkov zo statneho rozpoctu a zo statnych fondov. Znizuje sa objem a podiel stabilnych prijmov na celkovych prijmoch samosprav, co ich nasledne nuti v coraz vacsej miere uhradzat naklady na beznu cinnost a naklady na samospravne funkcie sposobom, ktory je dlhodobo neudrzatelny - z uverov a z prijmov z predaja majetku. Tento system vytvara do buducnosti velky priamy aj nepriamy dlh, pretoze vedie k zanedbavaniu udrzby a obnovy aktiv a k zivotu z podstaty na ukor buducnosti.

O verejnych problemoch miestneho a lokalneho charakteru rozhoduju vo velkej miere statni uradnici, ktori sa nezodpovedaju obcanom zijucim v danej obci alebo v regione, ale len vyssim

statnym uradnikom. Neexistuje priama vazba a kontrola medzi statnou spravou a volicmi.

Sucasny stav v oblasti bankovnictva je alarmujuci. V ozdravovani bankoveho sektora sa nepokrocilo, naopak v poslednom case sa ukazuju znamky jeho zhorsenia. Vyska klasifikovanych uverov a vyvoj, ktory prebehol v IRB, poukazuju na neschopnost a neochotu vlady, FNM i NBS principialne riesit tento problem. Nepokrocilo sa v privatizacii podielov FNM a proces koncentracie rozptyleneho vlastnictva prebieha nekontrolovatelne vdaka problematickej legislative i zlyhaniu bankoveho dohladu. Bankovy sektor je nadalej silne koncentrovany v troch bankach (IRB, VUB a Slovenska sporitelna) s rozhodujucim vplyvom FNM, prostrednictvom ktoreho sa uplatnuju politicke tlaky na rozhodovanie organov tychto spolocnosti. Celkovo bankovy sektor, hlavne vsak v uvedenych bankach, charakterizuje nizka rentabilita, vysoky podiel klasifikovanych uverov, nesulad kapitalovej primeranosti a kapitalovej vybavenosti a nevyvazenost aktiv a pasiv, prejavujuca sa v nedostatku dlhodobych zdrojov a problemoch s likviditou. V oblasti stavebneho sporenia bude potrebne vytvorit konkurencne prostredie vstupom dalsich institucii.

I kapitalovy trh na Slovensku sa nachadza v hlbokej krize. Charakterizuje ho nizka likvidita, poskodzovanie malych akcionarov, nezodpovedne spravanie statneho dozoru, prilis velky objem ve-rejnych emisii na kapitalovom trhu, nizky objem primarnych emisii, obchodovanie s vyuzitim dovernych informacii a nedostatocna informovanost o emitentoch. Existuje dostatok dokazov o tom, ze likvidacia investicnych fondov a spolocnosti bola podriadena zaujmom niektorych skupin, ktore ju vyuzili na rychlu koncentraciu rozptyleneho majetku z prvej vlny kuponovej privatizacie. Statisice drzitelov sice maleho poctu akcii, ale v celkovej hodnote desiatok miliard Sk, dnes drzia uplne bezcenne papiere.

Hlavne problemy v oblasti poistovnictva spocivaju v dominantnom postaveni Slovenskej poistovne v zodpovednostnom poisteni motorovych vozidiel a urazovom poisteni, ako aj stale vysokom podiele tohto subjektu na trhu. Platna legislativa nedostatocne respektuje zasady zakotvene europskymi direktivami. V institucionalnej oblasti pretrvavaju nedostatky v postaveni i vykone poistneho dozoru.

Nedostatocna podpora tvorby dlhodobych uspor sposobuje tlak na spotrebu a dovozy, predrazuje financne zdroje pre podniky a stat, este viac zhorsuje tazku situaciu v bankach a vyvolava neefektivne umiestnovanie investicnych zdrojov.

Sucasnej vlade sa nepodarilo vytvorit taky system ekonomickych pravidiel, ktory by podporoval efektivne podnikanie, riesil problem nedostatku vlastneho kapitalu podnikov, resp. donutil podniky spravat sa trhovo a dodrziavat ekonomicke pravidla. Na jednej strane maju podniky vzhladom na politicke vplyvy stazenu situaciu pri investicnych rozhodnutiach v podmienkach drahych zdrojov a v pristupe k zdrojom, pricom sucasne nemaju moznost efektivne riesit sudne spory vyplyvajuce z nedodrzania zmluv. Na druhej strane maju vytvoreny znacny priestor pre financnu nedisciplinovanost a nehrozi im konkurzne konanie. Tiez skutocnost, ze novi vlastnici sa stanu realnymi vlastnikmi az po splateni celej kupnej ceny, umoznuje spekulovat s presunmi financnych prostriedkov a majetku. Pokial nedojde k tvorbe legislativnych a institucionalnych barier, zabranujucich spekulativnej koncetracii majetku prostrednictvom financnych transakcii a nekalemu podnikaniu, nemozno ocakavat pozitivne zmeny v spravani podnikatelskej sfery.

Slovensko patri medzi krajiny s nizkym prilevom zahranicnych investicii. Zo strany sucasnej

vlady neexistuje realna podpora pre vstup zahranicnych investicii, a to jednak z dovodu obavy pred ohrozenim vladnej kontroly nad vyznamnymi priemyselnymi a ekonomickymi odvetviami a jednak z dovodu zahranicno-hospodarskej orientacie sucasnej vladnej koalicie. Zo strany zahranicnych investorov vladne nedovera v investovanie v SR. Dovodom je najma politicka nestabilita, politicka klima, nepriehladnost vlastnickych vztahov a privatizacneho procesu, ako aj legislativne obmedzenia, korupcia, nerozvinutost kapitaloveho trhu a bankoveho systemu.

 

CieleChceme konsolidovat a decentralizovat verejne financie, ozdravit financny sektor a dosiahnut uplnu konvertibilitu meny.V bankovnictve chceme vytvorit podmienky pre konsolidaciu a ozdravenie najvacsich bank, rast konkurencie a formovanie efektivnej vlastnickej struktury, co by malo vyustit do znizovania urokovych marzi.Chceme dosiahnut efektivny rozvoj verejnych investicii.Chceme obnovit doveru domacich a zahranicnych investorov v slovensky kapitalovy trh, aby obcania mohli bezpecne investovat a podniky ziskavat dlhodobe zdroje.V poistovnictve chceme vytvorit podmienky pre zdravu sutaz poistovatelov, odstranenie monopolu jednej poistovne, zabezpecit zverejnovanie informacii o financnej situacii poistovni a zaviest efektivny dohlad nad poistovnami s cielom ochranit prostriedky poistencov pred zneuzitim.Chceme vytvorit podmienky pre prilakanie zahranicneho kapitalu pre investovanie do jednotlivych odvetvi hospodarstva SR, najma do tych odvetvi a regionov, kde by to sucasne znamenalo vytvorenie novych pracovnych miest.

 

NastrojeHlavnou ulohou z hladiska konsolidacie rozpoctoveho hospodarenia je zvratenie jeho vyvoja od prehlbovania deficitu statneho rozpoctu k jeho vyrovnanosti. Predpokladame, ze na zaciatku volebneho obdobia by fiskalny deficit statneho rozpoctu predstavoval 2% s tendenciou k vyrovnanemu rozpoctu ku koncu volebneho obdobia. Dalsiu zavaznu ulohu predstavuje riesenie celkoveho statneho dlhu (priameho i nepriameho) a eliminacia financnych nakladov spojena s deficitnym financovanim minulych rozpoctov.

Konsolidacia statneho rozpoctu

V oblasti danovych prijmov budeme sledovat trend znizovania celkoveho danoveho zatazenia (danove prijmy, odvody, prispevky) a zaroven sprisnenie platenia dani. Jednotlive parametre nastavime tak, aby posobili motivacne a nediskriminacne pre podnikatelsku sferu. Jednoznacnostou a zjednodusenim pravnych noriem odstra-nime nedostatky v procesnej stranke dani. Skryty rast danoveho zatazenia fyzickych osob v dosledku nemennosti odpocitatelneho zakladu dane a prijmovych pasiem dane z prijmov fyzickych osob budeme riesit posunom hranice danovych pasiem vo vazbe na vyvoj inflacie. Zvysime nezdanitelnu cast zakladu dane na uroven 50 000 - 60 000 Sk. Zmenime sposob zatriedovania hmotneho majetku do odpisovych skupin. Preskumame moznost fakultativneho precenenia zakladnych prostriedkov alebo deflovania odpisov vo vazbe na vyvoj cenovej hladiny po roku 1989. Pre urychlenie technologickych a nehmotnych inovacii umoznime odpocitanie investicii zo zakladu dane. Uskutocnime razantne kroky k upevneniu fiskalnej discipliny,

Dane znizit, prisnejsie

kontrolovat ich platenie

tak systemovymi postupmi pri odkladoch danovych platieb, ako aj efektivnymi sankcnymi postupmi.V oblasti racionalizacie a zefektivnenia vsetkych verejnych vydavkov chceme vo velmi kratkom case vykonat objektivnu previerku efektivnosti verejnych vydavkov a prijat opatrenia na eliminovanie neefektivnych vydavkov a na vytvorenie takeho mechanizmu zodpovednosti a stimulacie, ktory zabezpeci maximalne zhodnotenie obmedzenych verejnych financii. Malo by ist o odbyrokratizovanie verejnej spravy tak, aby bola schopna poskytovat verejne sluzby co najefektivnejsie. Preverime efektivnost a opodstatnenost existencie ustrednych organov statnej spravy a ich podriadenych institucii, opodstatnenost existencie jednotlivych cinnosti a utvarov zabezpecujucich tieto cinnosti na ustrednych organoch statnej spravy a v im pod-riadenych rozpoctovych a prispevkovych organizaciach. Uskutocnime tiez analyzu efektivnosti a opodstatnenosti existencie statnych fondov. Pripravime system zabezpecujuci objektivizaciu a sprehladnenie poskytovania dotacii, subvencii a poziciek z tychto fondov. Vytvorime ucinny kontrolny system pri dodrziavani zakona o verejnom obstaravani s trestnopravnymi dosledkami a prijmeme opatrenia na eliminovanie obchadzania tohto zakona.

Pre akekolvek pridelovanie penazi zo statneho rozpoctu alebo statnych fondov zavedieme jasne a jednoznacne pravidla a podmienky. Budeme minimalizovat subjektivnu stranku rozhodovania a vplyv uradnikov. Vypracujeme novy system odvolani a staznosti, ktorymi sa bude zaoberat Najvyssi kontrolny urad. Sprisnime postihy za nedodrzanie zakonnych noriem.

Chceme ekonomizovat zabezpecovanie verejnych sluzieb. V zauj-me toho budeme v coraz vacsej miere uplatnovat pri zabezpecovani verejnych statkov a zmiesanych statkov sluzby sukromnych, ziskovych aj neziskovych subjektov. Vyraznym trendom v poskytovani verejnych sluzieb v oblastiach ako je zdravotnictvo, socialne sluzby a dalsie, musi byt rast neziskoveho sektora. Vytvorime preto legislativne a vecne predpoklady, najma v umozneni odpoctu z danoveho zakladu pri prispevkoch na cinnost tychto organizacii.

Usetrit na byrokracii

Presadime postupnu decentralizaciu verejnych financii na miestnu a uzemnu samospravu na principe subsidiarity, motivacie a solidarity a na novom vymedzeni pravomoci a zodpovednosti jednotlivych urovni samospravy a statnej spravy. Budeme novelizovat rozpoctove pravidla tak, aby sa zvyraznil podiel samospravy na daniach a aby prijmy obci a regionov boli predvidatelne a aby zohladnovali aj do-siahnuty stupen technickeho vybavenia obce. Prerozdelime kompetencie a financne krytia tychto kompetencii na zaklade priestoroveho charakteru verejnych statkov, ktore maju jednotlive urovne zabezpecovat. Posilnime pravomoci a zodpovednost miestnych a regionalnych samosprav, presunieme kompetencie na tieto urovne pri zabezpecovani verejnych statkov, ktore maju miestny a regionalny charakter. Na miestnu samospravnu uroven prenesieme kompetencie v oblasti stanovovania vysky miestnych dani a poplatkov, poskytovania podpory a socialnych davok a podobne. Regionalnym samospravam presunieme kompetencie pri zostavovani a schvalovani regionalnych rozpoctov. Decentralizacia verejnej spravy bude znamenat presun zodpovednosti aj financnych prostriedkov zo statnej spravy (centralnej, regionalnej a miestnej)

Decentralizacia verejnych financii

na miestnu a regionalnu samospravu. Predpokladame presun znizeneho poctu zamestnancov ustrednej statnej spravy a regionalnej spravy smerom k samosprave na miestnej a regionalnej urovni.Decentralizaciu verejnej spravy chceme urobit v dvoch etapach. V prvej polovici volebneho obdobia presunieme cast kompetencii i finacnych zdrojov zo statnej spravy na miestnu samospravu v ramci dnes existujuceho danoveho systemu. V druhej etape chceme prijat zakon o financnom vyrovnavani a zasadnejsie zmenit danovy system tak, aby sa miestnym a regionalnym samospravam vytvorili podmienky na relativne nezavislu rozvojovu politiku. Zmyslom tychto zasadnejsich zmien je vniest do systemu verejnej spravy principy motivacie a solidarity. Vychadzame z potreby isteho relativneho vyrovnavania podmienok na poskytovanie verejnych sluzieb medzi bohatsimi a chudobnejsimi obcami a regionmi. Tento proces sa bude uskutocnovat prostrednictvom vertikalneho a horizontalneho vyrovnavania. Vertikalne vyrovnavanie znamena presun prostriedkov zo statneho rozpoctu do regionov a z regionov do obci a horizontalne vyrovnavanie zase presun medzi jednotlivymi regionmi v ramci statu a medzi jednotlivymi obcami v ramci regionu.

V oblasti bankovnictva prostrednictvom privatizacie podielov FNM v IRB a VUB chceme prispiet k ich kapitalovemu posilneniu, transferu bankovych poznatkov a lepsiemu pristupu k zahranicnym zdrojom aj prostrednictvom vstupu renomovanych zahranicnych investorov. Slovensku sporitelnu, a. s., chceme orientovat na depo-zitnu banku so zameranim na primarne vklady od obyvatelstva s ich naslednym ukladanim do relativne bezpecnych aktiv, uskutocnovanim aukcneho predaja na medzibankovom trhu a s obmedzenim uverovych aktivit.

O peniazoch rozhoduju obce a

regiony

Prostrednictvom pravnych noriem chceme zvysit zodpovednost clenov predstavenstva, dozornej rady a veducich riadiacich pracovnikov bank za realizovane obchody. Zviditelnime vlastnikov bank s cielom predist zneuzitiu ich vysadneho postavenia pri financnych operaciach banky a posilnime prava mensinovych akcionarov. Vypracujeme osobitne pravidla pre banky nachadzajuce sa v zlozitej ekonomickej situacii v oblasti politiky uverovych obchodov, obchodov s cennymi papiermi, vyplacania dividend, tantiem, nakupu nehnutelnosti, poskytovania sponzorskych prispevkov.

Nebudeme pokracovat v doterajsej licencnej politike a umoznime vstup na trh dalsim subjektom v zaujme zvysenia konkurencie. Legislativne a institucionalne pripravime a zrealizujeme novy system regulacie subjektov financneho sektora. Prepajanie a stale zlozitejsie rozlisovanie klasickych bankovych a investicnych produktov, ako aj angazovanost poistovni na kapitalovom trhu vyzaduju vytvorit spolocnu instituciu pre regulaciu bank, sporitelni, subjektov kolektivneho investovania, poistovnictva a obchodov s cennymi papiermi.

BankyKapitalovy trhPoistovnictvo

Uskutocnime komplexnu upravu ochrany malych akcionarov v investicnych fondoch, podielnikov v podielovych fondoch a u ve-rejne obchodovatelnych spolocnosti. Budeme novelizovat pravne normy, ktore zamedzia obchodom verejne obchodovatelnych spolocnosti s personalne alebo kapitalovo prepojenymi osobami a zvysime zodpovednost organov kolektivnych investorov. Za nedodrzanie zakonnych pravidiel budu verejne

Ochrana malych akcionarov

obchodovatelne emisie sankcionovane ich vylucenim z verejnych trhov. Zabezpecime pravidelnu a dostatocnu informovanost o emitentoch a vytvorime clearingove centrum.

Prostrednictvom noveho zakona o poisteni a noveho zakona o poistnej zmluve stanovime pravidla vztahov medzi subjektami participujucimi na poisteni a jednoznacne budeme definovat ich prava a povinnosti. Danovo zvyhodnime produkty zivotneho poistenia, vytvorime vhodne legislativne a institucionalne podmienky pri premene zodpovednostneho zakonneho poistenia na poistenie povinne zmluvne. Vytvorenim jedneho nezavisleho regulatora financneho sektora sa stane funkcnejsou aj regulacia nad poistovnami.

V zaujme rastu miery uspor podporime dlhodobe sporenie a investovanie zdrojov obyvatelstva formou danovych zvyhodneni u penzijnych, investorskych a depozitnych produktov.

Zvysime relativny podiel vydavkov na verejnu spotrebu obyvatelstva (skolstvo, zdravotnictvo) na ukor vydavkov na spotrebu statu (byrokracia) z celkovych statnych vydavkov. Budeme presadzovat zvysovanie podielu verejnych rozpoctov na financovani bytovej vystavby namiesto financovania statnej propagandy, uradov a admi-nistrativy.Rozvoj vystavby bytov dostupnych pre vsetky socialne skupiny si vyzaduje pripravit siroku skalu financnych nastrojov. Za hlavnu formu financovania bytovej vystavby v buducnosti povazujeme hypotekarne uvery. To vsak predpoklada uskutocnit viacere legislativne upravy. Uspech v tejto oblasti predpoklada co najdlhsiu dobu splatnosti poskytovanych hypotekarnych uverov, pri co mozno najnizsom urokovom zatazeni poberatela. To chceme dosiahnut zatraktivnenim hypotekarnych uverov pre hypotekarne banky formou danoveho zvyhodnenia hypotekarnych zaloznych listov (HZL) a vynosov z nich, zvysenim likvidity trhu s HZL formou statnych garancii alebo garancii specialnych statnych fondov alebo formou ziskania lacnejsich zahranicnych zdrojov. Chceme zvysit dostupnost hypotekarnych uverov pre samotnych poberatelov tychto uverov, odpocitavanim urokov z HU z danoveho zakladu pre dan z prijmov fyzickych osob za sucasnej doslednej kontroly zo strany danovych uradov, refundovanim casti urokovych nakladov hypotekarnym bankam a zriadenim specializovanej statnej agentury na garantovanie HU, co by umoznilo zvysit mozny objem poskytnuteho HU na konkretnu nehnutelnost.

Dalsou formou financovania vystavby je stavebne sporenie. Je to standardna forma rozvoja byvania, ktora ma svoje miesto i v buducnosti. Tretiu formu pomoci prostrednictvom Statneho fondu rozvoja byvania chceme transformovat tak, aby bola pomoc z verejnych prostriedkov orientovana vylucne obcanom na to odkazanym.

Podpora bytovej vystavby

Chceme vytvorit efektivnu financnu infrastrukturu pre rozvoj dialnicnej siete, modernizaciu telekomunikacii i zeleznicnej dopravy, riesenie dopravnej situacie vo velkych mestskych aglomeraciach s prihliadnutim na zhorsujuce sa zivotne prostredie. Podpora dalsich vyznamnych projektov verejneho sektora a prirodzenych monopolov bude v znacnej miere zavisiet od moznosti

ich financovania zo zdrojov specializovanej financnej infrastruktury zahranicnych institucii. U vsetkych verejnych investicii budeme dodrziavat zasadu vstupneho a priebezneho ekologickeho auditu. Budeme podporovat rozvoj globalnej informacnej infrastruktury ako nevyhnutnu podmienku pre udrzanie kontaktu s vyvojom statov EU a OECD.

HOSPODARSTVO 

Analyza sucasneho stavuZasadnym problemom slovenskej ekonomiky je narastajuce zaostavanie SR v oblasti konkurencieschopnosti ekonomiky, ktore sposobuje nizky stupen prisposobovania sa podnikatelskej sfery vonkajsim podmienkam. Tento trend mozno pozorovat u viacerych kvalitativnych charakteristik. V priemysle pretrvava nizka produktivita prace, vysoka energeticka a materialova narocnost, rastuca platobna neschopnost, nizky a klesajuci podiel pridanej hodnoty, podkapita-lizacia a z toho vyplyvajuca vysoka zavislost na financovani prevadzky podnikov z cudzich zdrojov. Maly podiel sofistikovanych vyrob je dosledkom nedostatocneho technickeho rozvoja vyplyvajuceho z podkapitalizacie a nedostatocnej a nekoncepcnej podpory statu v oblasti vyskumu a vyvoja. Pokracovanie v tychto trendoch by malo nepriaznive dosledky v buducnosti, pretoze by to ohrozilo zaclenenie do Europskej unie na prelome roku 2005.

Doterajsia hospodarska politika vlady sa namiesto tvorby podmienok pre vhodne podnikatelske prostredie a cieleneho vyuzivania priamych a nepriamych nastrojov na obratenie horeuvedenych trendov, orientovala viac na posilnenie pozicii statu, ktore vyustilo do enormneho rastu protekcionizmu a klientelizmu. Rieseniu problemov vhodnych podmienok pre male a stredne podnikanie, medzipodnikovej zadlzenosti, transferu poznatkov vedy a techniky do podnikatelskej sfery, kontrole cinnosti prirodzenych monopolov, financnej discipline podnikov, tvorbe podmienok pre funkcne uplatnenie konkurzu a vyrovnania a podpore exportu venovala vlada malu pozornost.

Na hlboku podkapitalizaciu vacsiny podnikov ma negativny vplyv nizka odpisova zakladna doterajsieho hmotneho a investicneho majetku a vysoky podiel dubiozneho majetku (siroke spektrum zasob, fixnych aktiv, pohladavok) pri absencii legislativnych predpisov na likvidaciu dubiozneho majetku.

Vysoku zavislost na vonkajsich zdrojoch nie je mozne odstranit, ak nefunguje proces vylucenia neefektivnych podnikov z trhu. Tato skutocnost spolu s nemoznostou vynutit si v kratkom case plnenie zmluv-nych vztahov a dodrziavanie zakonnosti sa prelieva do narastajucej medzipodnikovej zadlzenosti a platobnej neschopnosti. Tym, ze vlada uplne znefunkcnila kapitalovy trh, neexistuje alternativna moznost ziskania zdrojov, pricom ziskavanie bankovych uverov je silne ovplyvnovane politickymi zaujmami, znizuje potencial rastu efektivnych podnikov a posobi diskriminacne smerom k malemu a strednemu podnikaniu.

Alarmujucou je skutocnost, ze doslo k vycerpaniu rastoveho exportneho potencialu u vyrob s nizsim stupnom spracovania, pricom dochadza k zhorsovaniu kvality obchodnej vymeny, pretoze pocas celeho volebneho obdobia sucasnej vlady dochadza k

zhorsovaniu vymennych relacii, cize rast cien dovozov je vacsi ako rast cien vyvozov.

Uplne zlyhali vsetky pokusy o reformu v oblasti vyskumu, vyvoja a podpor inovacnej aktivity. Pritom bez funkcnej vyskumnej a vyvojovej infrastruktury a spoluucasti statu na licencnej politike nemozno ocakavat vznik modernych a konkurencieschopnych hospodarskych struktur.

Neexistuje program rozvoja sluzieb a cestovneho ruchu, zvysovania kvality produkcie a rozvoja ludskych zdrojov. Nekvalitna a rozbujnena byrokracia predstavuje vyraznu zataz pre fungovanie slovenskej ekonomiky, je brzdou nielen pre zahranicnych investorov, ale predstavuje aj velmi vyznamny problem pre domacich podnikatelov.

 

CieleChceme vytvorit systemove predpoklady na restrukturalizaciu a ozdravenie slovenskej ekonomiky, aby bola konkurencieschopna v globalizujucej sa svetovej ekonomike a pripravena na vstup do EU na prelome roku 2005.Chceme dosiahnut uroven priamych zahranicnych investicii porovnatelnych so susednymi transformujucimi sa krajinami.Chceme znizit danove a odvodove zatazenie podnikatelov a libe-ralizovat obchod v sulade so zvyklostami v EU a pravidlami WTO a realizovat clenstvo v OECD.Chceme zlepsit stav obchodnej bilancie.Chceme pomocou financnych nastrojov restrukturalizovat slovensky priemysel v prospech zvysenia podielu vyrob s vyssim stupnom spracovania a vyssou pridanou hodnotou.Chceme vytvorit pravny a regulacny ramec stimulujuci rozvoj informacnej infrastruktury vyuzivanej v priemysle, obchode (elektro-nickom obchode), financnictve, vede a dalsich oblastiach.Chceme zabezpecit rozvoj maleho a stredneho podnikania, ktore bude vyznamnym faktorom pri eliminacii nezamestnanosti, vyplyvajucej z procesu restrukturalizacie a rozvoj obchodu a cestovneho ruchu ako ekologicky cistych tvorcov HDP a hnacieho motora priemyslu.Chceme podstatne znizit rozsah regulacnych a administrativnych opatreni komplikujucich cinnost zivnostnikov.Chceme umoznit jednoduchsi a rychlejsi vstup do podnikania a vystup z podnikania.Chceme zmenit sucasnu prax poskytovania dotacii na nove pracovne miesta vytvorene podnikatelmi tak, aby sa zabranilo podvodom a korupcii v dosledku subjektivneho rozhodovania.Chceme zvysit prehladnost, objektivitu a informovanost o rozhodnutiach statnej administrativy v oblasti udelovania licencii, kvot, subvencii, dotacii a verejneho obstaravania.Chceme sprehladnit rozdelovanie fondov, ktore poskytuje EU prostrednictvom statnych instituciiChceme prijat zakon o sporitelnych druzstvach, ktory zlepsi dostupnost uverov na zaklade spolocne vytvorenych zaruk.Chceme zlepsit cinnost poradensko-podnikatelskych stredisk, informacnu a marketingovu podporu, vo vacsej miere spristupnit uverove a zarucne programy, ako aj programy startovacieho a rizikoveho kapitalu pre malych a strednych podnikatelov.Chceme zvysit ucinnost a efektivnost ochrany hospodarskej sutaze tak, aby sa

eliminoval narastajuci klientelizmus a zneuzivanie postavenia na trhu.Chceme presadit viaczdrojove financovanie vyskumu a vyvoja ako aj roznych foriem podpory inovacnej aktivity.Chceme oddelit vyrobu a rozvod elektrickej energie, pricom rozvodne sustavy elektriny a plynu ponechame vo vlastnictve statu, pri standardnom systeme regulacie. Vytvorime predpoklady pre vstup novych vyrobcov a privatizaciu vyrobcov elektriny, okrem atomovych a vodnych elektrarni.Dalsi rozvoj energetiky chceme realizovat formou bezjadroveho variantu. Chceme pritom vyuzit rozvoj paroplynovych cyklov, vodnu energiu, geotermalnu energiu a netradicne zdroje energie.Chceme realizovat program znizovania spotreby energie roznymi formami uspornych opatreni.

 

NastrojeV hospodarskej politike budeme pouzivat nastroje, ktore posobia v smere rozvoja trhu a nie proti nemu. Ochranne opatrenia netarifneho charakteru (certifikaty a dalsie administrativne bariery) budeme vyuzivat s intenzitou zauzivanou v krajinach EU a v sulade s pravidlami WTO. Zvysime uroven ochrany investicii (ratifikacia multilateralnej dohody OECD o investiciach) a zintenzivnime rokovania smerujuce k urychleniu vstupu SR do EU a OECD.Chceme zachovat colnu uniu s Ceskou republikou ako stabilizujuci prvok vzajomneho obchodu s nasim najvacsim obchodnym partne-rom a buducim clenom EU a neustale zjednodusovat vzajomny pohyb tovaru, sluzieb a vyrobnych faktorov. Uzatvorime dohody o vzajomnom uznavani certifikatov s clenskymi krajinami CEFTA a EU ako jeden z nastrojov liberalizacie obchodu a sucasnej podpory vyvozu slovenskych vyrobkov.

Vztahy s CR

V procese harmonizacie nasej legislativy s legislativou EU a posilnovania postavenia spotrebitela prijmeme smernice o spotre-bitelskom uvere, porovnavacej reklame, zasielkovom predaji, zarucnom a pozarucnom servise a implementacii smernice EU v obchode do nasej legislativy. Prijmeme tiez zakon o elektronickom obchode, umoznujuci realizovat medzinarodne obchodne transakcie prostrednictvom elektronickej vymeny dat.

Chceme zjednodusit a sprehladnit system certifikacie potravin a spotrebneho tovaru, zmenit system kontrolnej exekutivy (SOI, SPPI a SVS) z represivneho na preventivno-represivny.

Zjednodusime legislativu v oblasti podnikania, vytvorime dostatocny casovy priestor pre informovanost podnikatelskych subjektov o obsahu prijimanych zakonnych noriem. Zapojime konkretne profesne zvazy do konzultacii od zaciatku tvorby novej pravnej normy. Clenstvo podnikatelskych subjektov v komorach postavime na jednotnu bazu, budeme jasne formulovat kompetencie a zodpovednosti SOPK, SPPK, NARMSP, SNAZIRu a pod. Prostrednictvom Slovenskej zarucnej banky chceme vytvorit vhodne

Harmonizacia prava s EU

podmienky na podporu maleho a stredneho podnikania.Chceme posilnit postavenie sekcie obchodu a cestovneho ruchu MH SR s dorazom na integraciu do EU, zaradit prevadzkovanie cestovnych kancelarii medzi koncesovane zivnosti. V krajinach, ktore su z hladiska buducej spoluprace v oblasti cestovneho ruchu pre Slovensko dolezite, podporime zriadenie zastupeni Slovenskej agentury pre cestovny ruch a to aj formou prechodneho vyslania na zastupitelske organy. Prostrednicvom legislativy vytvorime podmienky pre usmernovanie rozvoja obchodnych sieti na Slovensku tak, aby narast predajnych ploch prebiehal v sulade s potrebami obyvatelov a zamermi uzemneho planu, aby nedochadzalo k likvidacii malych a strednych podnikatelov a "vyludnovaniu" mestskych centier.

Posilnenie obchodu a cestovneho ruchu

V oblastiach s vysokou nezamestnanostou, kde je obzvlast ziaduci prilev zahranicnych investicii, vytvorime podmienky pre pripravu regionalnych projektov zabezpecujucich tvorbu novych pracovnych miest. Vyuzijeme pritom kontakty v ramci Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a projekty v ramci dvojstrannych komor a komisii. Chceme vyuzivat medzinarodne kontakty v ramci jednotlivych obci a regionov, najma rozne formy medzinarodnych regionalnych zdruzeni. V tychto regionoch pripravime pre zahranicne investicie vhodnu infrastrukturu. Zabezpecime propagaciu pre zahranicne investicie v SR prostrednictvom obchodnych oddeleni, zastupitelskych uradov SR, podporou prezentacie na medzinarodnych podujatiach, ekonomickych forach a veltrhoch.

V spolupraci s SOPK, NARMSP a Zarucnou bankou vypracujeme projekt uverovych programov cielenych na regiony s vysokou nezamestnanostou. Chceme vyuzit moznosti programov odbornych stazi pracovnikov statnej spravy v partnerskych organizaciach vyspelych ekonomik a efektivnejsie vyuzivat prostriedky z programov PHARE a TACIS.

Budeme redefinovat postavenie EXIM banky ako doleziteho nastroja podpory exportu. Zrusime odvody do EXIM banky, budeme restrukturalizovat a rozsirime produkty banky na poistenie zahranicnych investicii proti politickym rizikam a spolufinancovanie zahranicnych investicii, rozlisime ziskove a neziskove oblasti a pod statnu garanciu zahrnieme len neziskove produkty.

Chceme v spolupraci s MH SR, MS SR, AZZZ a KOZ vypracovat projekt vychovy a pripravy ucnov a projekt spoluprace vyskumnych a vyvojovych pracovisk vysokych skol s podnikatelskymi subjektami a motivovat takuto spolupracu. Zabezpecime, aby prijmy z takejto cinnosti zostavali v rozpocte prislusnej vysokej skoly.

Chceme prijat zakon o povinnosti statnej spravy zverejnovat informacie o vsetkych dolezitych opatreniach, rozhodnutiach i aktivitach statnych uradnikov.

Regionalne projekty

Prijmeme zakon o cestovnom ruchu so zakotvenim zakonneho Zakon o cestovnom

poistenia kancelarii na nahradu skod klientom v pripade krachu cestovnych kancelarii. Chceme novelizovat Fond na podporu zahranicneho obchodu. Financne prostriedky, kompetencie, zodpovednost a informacny system prevedieme na SOPK. Budeme nove-lizovat zakon o uctovnictve (odpis nedobytnych pohladavok, uctovanie mank a skod do nakladov) a zivnostensky zakon (prevadzkovanie cestovnych kancelarii, zaradenie koncesnych zivnosti, prenesenie vydavania zivnostenskych povoleni na zivnostensku komoru).

Pre zvysenie ochrany spotrebitela urychlene dopracujeme zakon o potravinach a spriechodnime prijatie dalsich legislativnych noriem, ktore su pripravene (zakon o podmienkach predaja vyrobkov a poskytovani sluzieb na trhovych miestach, zakon o technickych poziadavkach na vyrobky a posudzovani zhody, novela zakona o ochrane spotrebitela a dalsie).

ruchu

Chceme novelizovat zakon o ochrane hospodarskej sutaze z hladiska posilnenia jeho nezavislosti a pravomoci, ako aj zavedenia aukcnej formy predaja licencii a kvot a zakon o verejnom obstaravani. Budeme novelizovat zakon o strategickych podnikoch, regulaciu cien produktov prirodzenych monopolov budeme riesit ako sucast noveho zakona o regulacii prirodzenych monopolov. Zrusime zakon o revita-lizacii. Pripravime zakon o holdingu.

PRIVATIZACIA 

Analyza sucasneho stavuOd roku 1995 doslo k vyznamnemu odklonu od prehladnosti privatizacneho procesu. Spravodlive sutazive prostredie a objektivny vyber kupujucich boli v prikrom rozpore s mocenskymi zaujmami privatizujucich skupin. Zasadny zvrat v doterajsej privatizacii znamenalo prenesenie zodpovednosti vlady za proces privatizacie na subjekt, ktoreho povodnou ulohou bola len realizacia rozhodnuti statnych organov. Takto sa zacal proces nerespektovania pravnych noriem, obchodnych zvyklosti, zasad moralky, objektivnosti a transparentnosti. Neexistuju prehladne metody privatizacie, verejnych sutazi a ve-rejnych drazieb privatizovaneho majetku, je devastovane kolektivne investovanie vytvorene v kuponovej privatizacii. Neexistuje ochrana minoritnych vlastnikov z kuponovej privatizacie. V dosledku takto uskutocnovanej privatizacie sa zvysuje pocet neefektivnych podnikov, nastava rezignacia tvorivych pracovnikov v podnikoch a ich odchod do zahranicia, dochadza k upadku pracovnej moralky. Doterajsi sposob privatizacie znehodnotil vsetky ekonomicke, pravne, eticke a moralne pravidla platne v civilizovanej spolocnosti. Namiesto gene-ratora prehladnych a efektivnych vlastnickych vztahov sa privatizacia stala epicentrom korupcie, bezpravia, rozkradania statneho majetku, zneuzivania politickeho postavenia a vplyvu, oblastou prepajania politickej a ekonomickej moci.

Dosledkom je vazne poskodena dovera obyvatelstva k idealom a instituciam, ktore su zakladom vyspelych a prosperujucich demokra-tickych spolocnosti, ako je sukromne vlastnictvo, vlada zakona, slobodna konkurencia, rovnost sanci. Namiesto prehladnych a

efektivnych vlastnickych vztahov vznikli neprehladne prepletence uzkych politicko-podnikatelskych skupin. Protekcni velkopodnikatelia a velkovlastnici, ktori sa v privilegovanom rezime a za symbolicke ceny dostali k obrovskemu majetku, deformuju ekonomicke a ine pravidla hry aj mimo privatizacie. Kedze nie su schopni konkurencie na slobodnom trhu, ziskavaju pre seba a svoje podniky dalsie a dalsie zvyhodnenia typu revitalizacneho zakona, fondu na podporu zahranicneho obchodu, vladnych zaruk za uvery pre svoje sukromne podniky, neprehladne a nekontrolovatelne danove odklady a mani-pulacie. Sucasny sposob privatizacie je jednou z pricin prerastania organizovaneho zlocinu so statnym aparatom a tiez zhorsovania socialnej situacie zamestnancov mnohych sukromnych podnikov.

Absurdnym vysledkom takejto privatizacie je insolventnost institucie, ktora ju uskutocnuje. FNM si musel pozicat v zahranici, aby mohol vyplatit dlhopisy osobam starsim ako 70 rokov. Pritom vobec nevytvara rezervu na splatenie vacsiny z povodnych 3,4 mil. dlhopisov, ktore budu splatne po 31. 12. 2000. Suma potrebna na ich splatenie sa pohybuje na urovni asi 34 mld Sk, pricom terajsie vedenie fondu kumuluje dlh, nie rezervu na ich splatenie. Vynosy z privatizacie byvaju v krajinach s rozumnymi vladami investovane na dolezite infrastrukturalne alebo socialne investicie (napr. na preklenutie nabehovych nakladov fondoveho dochodkoveho systemu), resp. na znizenie zahranicnej zadlzenosti. V SR vynosy z privatizacie su nizke, pretoze zahranicni investori su otvorene diskriminovani a uzka skupina privilegovanych domacich investorov nakupuje za symbolicke ceny.

 

CieleChceme vytvorit prehladnu a efektivnu vlastnicku strukturu.Chceme vytvorit legislativne a institucionalne predpoklady pre ekonomicke zhodnotenie a kontrolu dodrziavania zakonnosti v dote-rajsom procese privatizacie.Chceme presadit ucinny mechanizmus pre rozhodnutia sudov o platnosti kupnopredajnej zmluvy v pripadoch, kedy bol poruseny zakon.Chceme zmenit pravne postavenie FNM.Chceme ozivit trh s dlhopismi a prijat opatrenia pre vyplatenie dlhopisov.Chceme odskodnit obcanov za 1. a 2. vlnu privatizacie.Chceme sprisnit kontrolny system pre podniky, ktore nesplatili celu kupnu cenu.Chceme vytvorit register privatizovanych podnikov.Chceme legislativne upravit transparentnost pravidiel a kontrolnych systemov pri ostavajucej privatizacii.

 

NastrojeNaprava doterajsej privatizacie je jednym z predpokladov po-zitivneho vyvoja Slovenska po parlamentnych volbach. Preto je dolezite vypracovat analyzu priebehu a vysledkov privatizacie od jej zaciatku, t.j. od roku 1991 az do parlamentnych volieb v roku 1998. Tato analyza privatizacie bude podkladom pre napravu privatizacie uskutocnovanej najma po 1.1.1995 a bude spocivat hlavne v kontrole dodrziavania zakonnosti v procese privatizacie. Preverovanie a naprava privatizacie budu uskutocnene v co najkratsom casovom

Analyza priebehu privatizacie

obdobi a ich cielom je nastolenie nespochybnitelneho pravneho stavu a stabi-lity vlastnickych vztahov.Chceme vytvorit zakonne nastroje pre napravu privatizacie. Naprava sa bude tykat pripadov, kde bol ignorovany verejny zaujem a poruseny zakon. Budeme novelizovat zakon o podmienkach prevodu majetku statu na ine osoby tak, aby mohlo dojst k efektivnej kon-trole a posudeniu platnosti kupno-predajnej zmluvy prostrednictvom nezavisleho sudnictva. V zaujme sprehladnenia privatizacneho procesu ako aj tvorby prekazok proti tunelovaniu a prelievaniu majetku obchodnych spolocnosti v suvislosti s privatizaciou zrusime akcie na dorucitela, pripadne uzakonime povinnost viest register tychto akcionarov. Zakon o prokurature a o Najvyssom kontrolnom urade doplnime o ustanovenia, na zaklade ktorych tieto organy budu moct vykonavat kontrolu v procese privatizacie. Trestny zakon doplnime o trestne ciny spojene s privatizaciou a v Trestnom poriadku zakotvime pravo vysetrovatelov nahliadat do obchodneho registra a do vsetkych uctovnych dokladov privatizujucich pravnickych a fyzic-kych osob. Uzakonime aj ucinne opatrenia pre pripad, ze sa predvolane osoby nedostavia na vysluch alebo nepredlozia pozadovane doklady v urcenej lehote.

Chceme sprehladnit privatizacny proces ako jednu zo zakladnych podmienok jeho dalsieho pokracovania. Zabezpecime obciansku kontrolu procesu privatizacie zverejnovanim vsetkych informacii o privatizovanom majetku.

Kontrola dodrzania zakona

Osobitnym zakonom zriadime verejny register privatizovaneho majetku. Verejny register privatizovaneho majetku bude obsahovat zoznam privatizovanych podnikov s uvedenim kupnej ceny (vratane zaplatenej ciastky) a mien nadobudatelov tohto majetku, ako aj ich spolocnikov, ci akcionarov a to tak, aby bolo mozne zistit aj mena konkretnych fyzickych osob stojacich v pozadi. Obcania takto ziskaju moznost zistit kto, co, kedy a za akych podmienok v privatizacii ziskal. Informacie do verejneho registra privatizovaneho majetku budu povinne poskytovat nielen vsetky institucie priamo zucastnene na privatizacnom procese, ale aj dalsie organy statu, ktore sa mozu dostat do styku s informaciami evidovanymi v tomto registri, ako aj povodni nadobudatelia a novi vlastnici privatizovaneho majetku. Informacie budu moct poskytnut aj dalsie osoby, pricom ich informacie spravca verejneho registra preveri, aby nedoslo k zneuzitiu prava na oznamenie informacii. Pracovnici verejneho registra privatizovaneho majetku budu mat postavenie verejnych cinitelov, aby ich pripadne protipravne konanie suvisiace s registrom bolo posudzovane ako trestny cin verejneho cinitela.

Transparentnost privatizacie posilnime aj registrom majetku, ktory bude ponuknuty na privatizaciu. Cielom tohto registra bude poskytnut rovnake informacie vsetkym zaujemcom o privatizovany majetok a aj takto zabezpecit rovnost vsetkych zaujemcov. Dalsim cielom tohto re-gistra bude poskytovat informacie verejnosti o pripravovanej privatizacii.

Verejny register privatizovaneho

majetku

V dalsej privatizacii budeme vyuzivat sutazne metody (vratane aukcneho predaja akcii na kapitalovom trhu) a obmedzime privatizaciu metodou priamych predajov; pri vybere kandidata na nadobudatela privatizovaneho majetku budeme vyuzivat transakcne timy renomovanych odbornych firiem.

Metody privatizacie

V parlamentnom vybore, do ktoreho posobnosti bude patrit privatizacia, bude pomerne zastupenie vsetkych parlamentnych stran, vratane opozicnych politickych stran. Umoznime ucast zastupcov tohto vyboru na kontrole privatizacneho procesu bez politickej diskriminacie jeho clenov. Budeme spristupnovat rozhodnutia o privatizacii verejnosti.

Urcime presne kriteria pre vydavanie privatizacnych rozhodnuti. Novou upravou kontrolnych kompetencii v privatizacii zabezpecime doslednu kontrolu zakonnosti, objektivnosti, vytvorenia rovnakeho postavenia zaujemcov, ako aj vyber najlepsej ponuky.

Parlamentna kontrola

Privatizaciu chceme vyuzit ako jeden z najucinnejsich nastrojov na ozdravenie a posilnenie bankoveho sektora. Je potrebne ju uskutocnit tak, aby sa vytvorili predpoklady na restrukturalizaciu bank, na ich ozdravenie a posilnenie ich konkurencieschopnosti nielen v domacom priestore, ale aj v medzinarodnom kontexte. Slovenske banky potrebuju predovsetkym zdroje (na posilnenie kapitaloveho vybavenia), manazerske know - how, pristup na svetove financne trhy a posilnenie svojej doveryhodnosti.

Jednou z nevyhnutnych podmienok efektivnej privatizacie je jej prehladnost a verejna kontrolovatelnost. Vo vsetkych bankach s ucastou FNM a v Slovenskej poistovni chceme vykonat dokladne audity ich doterajsieho hospodarenia a zo znamych aj doteraz neznamych pripadov konania v neprospech tychto spolocnosti zo strany manazmentov (pripadne majitelov) vyvodit dosledky. Sucasne musi prebehnut analyza stavu vlastnickych pomerov v jednotlivych bankach a zaroven preverenie zakonnosti roznych vlastnickych koncentracii, ku ktorym doslo v poslednych rokoch. Privatizacia bank musi byt spojena s procesom restrukturalizacie a ozdravenia uveroveho portfolia bank. Vlada bude musiet v spolupraci s NBS vypracovat program predprivatizacneho ozdravenia bank. Hlavnymi kriteriami pri vybere novych vlastnikov bank musi byt ich schopnost prispiet k ich ozdraveniu a k rastu ich (aj medzinarodnej) konkuren-cieschopnosti. Preto treba vylucit moznost privatizacie tychto bank ich dlznikmi, ako aj moznost privatizacie takymi subjektami, ktore nedisponuju dostatocnymi vlastnymi zdrojmi na privatizaciu. Predaje majetkovych podielov FNM je potrebne spojit s povinnostou navysenia zakladneho imania zo strany novych vlastnikov. Ako ucelne sa tiez ukazuje pouzit etapovity predaj tak, ze predaj dalsieho balika akcii je viazany na splnenie predchadzajucich zavazkov (napr. v oblasti navysenia kapitalu) zo strany noveho majitela. U Slovenskej sporitelne a.s. a u Slovenskej poistovne a.s., z dovodu ich majoritneho postavenia na trhu primarnych depozit a na poistnom trhu, je potrebne najskor konsolidovat tieto institucie a uplatnit doslednu

Privatizacia bank

restrukturalizaciu a ozdravenie tychto penaznych institucii. U VUB je potrebne uskutocnit presun majetkovych podielov medzi FNM CR a FNM SR a nasledne ich privatizovat. V pripade IRB je uz jej privatizacia de facto v ingerencii NBS.Privatizacii prirodzenych monopolov musi predchadzat pomerne zlozity a aj casovo narocny proces ich reorganizacie a restruktura-lizacie. V oblasti prirodzenych monopolov je predovsetkym potrebne odclenit tie cinnosti, ktore su prirodzenym monopolom, od tych, ktore nie su. Prirodzene monopoly je potrebne regulovat prostrednicvom zakona tak, aby sa zabranilo neopodstatnenemu rastu nakladov a cien tychto cinnosti. Ostatne cinnosti je potrebne odstatnit a vytvorit v nich konkurencne prostredie. Vysledkom by mali byt omnoho kvalitnejsie a zaroven lacnejsie sluzby v oblastiach, ako je zasobovanie energiou, plynom, vodou, telekomunikacne sluzby, zeleznicna doprava a podobne. Vo vacsine pripadov je prirodzenym monopolom len distribucna siet (napr. siet rozvodu energie), ale uz nie vyroba a predaj. Technologicky pokrok sposobuje, ze aj tie oblasti, ktore boli prirodzenymi monopolmi, uz nimi nie su. Opatrenia z odvetvia energetiky a dalsich prirodzenych monopolov budu spocivat v diverzifikacii zdrojov dovozu strategickych surovin cestou alternativnych napojeni na svetove zdroje a v odcleneni oblasti, ktore su obvykle pre prirodzene monopoly, od tych, ktore taky charakter nemaju.

Uskutocnime demonopolizaciu cinnosti, ktore svojim obsahom nie su prirodzenymi monopolmi. V oblasti energetiky budeme preferovat rozdelenie vyroby energie do viacerych podnikov s prekryvajucim sa uzemnym posobenim, pricom jeden osobitny podnik, ktory zostane vo vlastnictve statu, bude obhospodarovat jadrove elektrarne. Umoznime do odvetvia vyroby energie vstup aj dalsim sukromnym spolocnos-tiam. V ramci regulacie cinnosti prirodzenych monopolov predpo-kladame aj regulaciu prenosovej siete elektrickej energie, ktora bude vyuzivana konkurujucimi si spolocnostami. Odstranime krizove dotacie elektrickej energie. Kedze sme si vedomi zlozitosti privatizacie a odstatnenia energetiky a dalsich prirodzenych monopolov, co si vyziada narocnu legislativnu a vecnu pripravu, prijmeme ucinne opatrenia na zefektivnenie fungovania prirodzenych monopolov v ramci dnesneho legislativneho ramca a organizacneho usporiadania (personalne zmeny, uctovne a organizacne audity, analyzy efektivnosti fungovania tychto podnikov). Zmyslom tychto opatreni bude znizenie nakladov a zvysenie efektivnosti fungovania prirodzenych monopolov. Vytvorime tiez legislativne a vecne predpoklady pre standardnu regu-laciu prirodzenych monopolov na zakonnej urovni a vytvorime re-gulacne institucie na postupne odstranovanie deformacii, ktore brania rozvoju konkurencie a skutocnych trhovych vztahov v oblastiach zabezpecovanych prirodzenymi monopolmi (dotacie, regulacia cien, nesystemove statne zasahy, krizove subvencovanie).

Prirodzene monopoly

Chceme zasadnym sposobom posilnit obecne samospravy a vytvorit Prevod majetku na

realne regionalne samospravy. Takejto decentralizacii verejnej spravy musi zodpovedat aj vytvorenie ekonomickych a majetkovych predpokladov. Popri zmene danoveho systemu to znamena aj zvysenu participaciu obci a regionov (samosprav) na vlastnictve takeho majetku, ktory je nevyhnutny na zabezpecovanie lokalnych a regionalnych verejnych statkov.

samospravy

Presadime, aby do majetku samosprav boli bezodplatnym prevodom presunute vsetky aktiva, ktore su potrebne na zabezpecovanie tych cinnosti, ktore je potrebne presunut do kompetencie samosprav. Organy samospravy rozhodnu, ci a ako tento majetok budu privatizovat alebo ci ho budu sami spravovat. Okrem tychto oblasti je potrebne proces privatizacie spojit s jeho deetatizaciou a presunom casti majetku na obce aj v takych oblastiach, ako je lesnictvo, polnohospodarstvo, energetika, vodne hospodarstvo a kupelnictvo. V prvom rade ukoncime proces reformy verejnej spravy s definovanim kompetencii jednotlivym urovniam samospravy, nasledne zabezpecime deetatizaciu, odovzdanie prislusneho majetku miestnej alebo regionalnej samosprave a nasledne prislusna samosprava rozhodne o privatizacii. Rozlisujeme privatizaciu a odstatnenie majetku od privatizacie a odstatnenia cinnosti. Podiel samospravy na zabezpecovani verejneho majetku by sa mal orientovat na spravu tohto majetku, zatial co cinnosti budu co najviac privatizovane (zdravotnictvo, kultura, cast skolstva, cast dopravy) alebo budu samospravne (skolstvo), pripadne budu vykonavane tretim sektorom (socialne veci), co vsak vobec nevylucuje ani privatizaciu majetku, a to vsade tam, kde neexistuje miestny alebo regionalny monopol. Bude potrebne, aby do vlastnictva obci presli aspon tie plynove rozvody, vodovodne siete a energeticke zariadenia, ktore vznikli z prostriedkov obci a boli bezodplatne prevedene na plynarenske, energeticke a vodarenske statne podniky. Vkladom tohto majetku potom obce (pripadne regionalne samospravy) budu moct vstupovat do regionalnych podnikatelskych subjektov posobiacich vo vyssie uvedenych oblastiach.

DOPRAVA, TELEKOMUNIKACIE A POSTA

 

Analyza sucasneho stavu

Vyvoj cestnej dopravy, predovsetkym automobilovej, je za uplynule obdobie charakterizovany rozvojom motorizmu v osobnej a nakladnej doprave. Zaroven doslo k poklesu prepravy cestujucich v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy. Zmeny v produkcnej vykonnosti ako aj v strukture spotreby vyvolali zmeny prepravnych potrieb a nasledny pokles prepravnych vykonov v nakladnej cestnej doprave. Rozvoj nastal len v medzinarodnej kamionovej doprave vplyvom libe-ralizacie zahranicneho obchodu a vzniku novych konkurencnych podnikatelskych aktivit.

Pri zabezpecovani osobnej dopravy (pravidelnej autobusovej dopravy), vykonavanej v rozhodujucej miere s. p. SAD, si stat zatial ponechal monopolne postavenie. V cestnej nakladnej doprave je v sucasnosti proces privatizacie v stadiu ukoncenia. Realizacia financovania je v ramci rozpoctovych kapitol krajskych uradov (objednavatel vykonov), znamena zachovanie vplyvu statu na cinnost a vyvoj pravidelnej autobusovej dopravy. Nedostatok financnych prostriedkov na prevadzku, resp. na pokrytie strat z vykonov realizovanych vo verejnom zaujme, sposobuje straty v hospodareni podnikov SAD a znamena plosne rusenie autobusovych spojov. Kriticka situacia je aj v technickej zakladni pravidelnej osobnej dopravy, kde z nedostatku financnych zdrojov nie je zabezpecena ani jednoducha reprodukcia. Zodpovednost za zabezpecovanie MHD bola presunuta na mestske samospravy, resp. podniky SAD (pokles dotacii zo statneho rozpoctu o 50%), ktore nemali vytvorene dostatocne financne zdroje ani na financovanie jednoduchej reprodukcie v oblasti vozoveho parku a technickej infrastruktury. Nasledkom neumerneho kratenia statnych dotacii do mestskej a primestskej dopravy a nedostatocnych financnych zdrojov mestskych samosprav je ich uverova zadlzenost, druhotna platobna neschopnost a hroziaci dopravny kolaps MHD v Bratislave, v Kosiciach a v dalsich mestach.

V sucasnosti prebieha velmi intenzivna vystavba dialnic, ktora vsak nie je spolahlivo, dostatocne a plynulo pripravena a zabezpecena, ci uz technicky alebo financne, co nepriaznivo vplyva na dlhovu sluzbu.

V nedostatocnej miere sa vyuzivaju moznosti dunajskej medzinarodnej vodnej cesty so zretelom na moznosti, ktore pre jej rozvoj vytvoril kanal Ryn-Mohan-Dunaj, spojenie troch mori a na nadvazujucu medzinarodnu namornu prepravu. Velke rezervy su pri vyuzivani kapacity riecnych a namornych lodi.

V statnom dopravnom systeme predstavuje letecka doprava jeho najslabsie fungujuci clanok. Priciny treba hladat v nekoordinovanom rozvoji leteckej prepravy a v jednostrannej, statom protekcne podporovanej orientacii na celkom noveho leteckeho prepravcu podnikajuceho lietadlami z deblokacie pohladavok v Rusku. Zavaznym pro-blemom je, ze nasi obcania pri zahranicnych cestach vyuzivaju dopravne spojenia prostrednictvom zahranicnych letisk, rovnako ako opacnym smerom zahranicni cestujuci, ktori prichadzaju na Slovensko.

Dramaticky je stav v zeleznicnej doprave, ktora sa dostava do zlozitej situacie vzhladom na rastucu zadlzenost, nevyhodne uvery, tunelovanie a nekvalifikovane riadenie. Na ZSR nedoslo k ziadnemu pokroku smerom k efektivnej transformacii, k tlaku na znizovanie na-kladov a zlepseniu kvality sluzieb. Tieto skutocnosti sa prejavili vo zvysenych nakladoch, strate

dopravnych trhov a zvysovani celkovej straty ZSR. I ked kapacita infrastruktury prevysuje sucasne a prognozovane vykony, jej prevadzkovy stav je na nizkej technickej urovni zaostavajucej za standardom vyspelych krajin Europy. Kapacita vozoveho parku tiez presahuje prevadzkove potreby zeleznice, avsak jeho technicky stav je este horsi ako stav infrastruktury.

V oblasti telekomunikacii boli vytvorene predpoklady pre liberalizaciu a tym aj na vytvorenie konkurencie v tejto oblasti. V sucasnosti su liberalizovane vsetky telekomunikacne sluzby s vynimkou hlasovej sluzby. Medzi hlavne nedostatky rozvoja patri neefektivne vynakladanie financnych prostriedkov, v dosledku coho dochadza k vyraznemu zaostavaniu dynamiky rozvoja.

V sucasnosti aj nasa posta je v silnom konkurencnom prostredi domacich i zahranicnych sukromnych podnikatelov. Ekonomicka situacia a tym aj technicke vybavenie a rozvoj posty nie su dlhodobo riesene. Urcovanie velmi nizkych cien postovych sluzieb sposobuje poste prevadzkovu stratu, ktora bola vykryvana ziskom telekomunikacii. Po oddeleni posty od telekomunikacii tato skutocnost nie je zohladnena statnou dotaciou ako pri inych regulovanych cenach.

 

Ciele

V oblasti cestnej dopravy chceme dosiahnut pokrytie prepravnych potrieb sukromnymi dopravcami.Chceme zabezpecit financovanie nakladov spojenych so zabezpecenim sluzieb vo verejnom zaujme (osobnej doprave), doriesit system financovania vykonov a system poskytovania socialnych zliav. Zabezpecime podmienky na obnovu vozoveho parku a zvysenie dalsich kvalitativnych prvkov prepravy tak, aby bola atraktivna a uprednostnovana cestujucimi pred individualnym motorizmom.V mestach chceme udrzat so zretelom na ochranu zivotneho prostredia dominantne postavenie MHD. Budeme pokracovat v rozsirovani trolejbusovej a elektrickovej dopravy. V Bratislave podporime riesenie narastajucich problemov v MHD realizaciou nosneho dopravneho systemu. V ramci regionov zabezpecime integrovany system dopravy tak, aby bolo zabezpecene spojenie s centrom regionu (okres, kraj) aspon jednym druhom MHD.Chceme podporit vystavbu infrastruktury pozemnych komunikacii v trasach hlavnych medzinarodnych multimodalnych koridorov, trasy sever-juh ako sucast koridoru Bratislava, Zilina, Kosice, Ukrajina a Zilina, Katovice, Gdansk a napojenie na siete susednych statov, najma na hlavne europske cesty. Vystavbou obchvatov miest chceme zvysit bezpecnost a komfort cestnej premavky.Chceme podporit rozvoj materialno-technickej zakladne vnutrozemskej a namornej vodnej dopravy, predovsetkym zodpovedajuceho parku namornych a riecnych lodi. Chceme podporit vystavbu riecnych pristavov, najma zariadeni a terminalov kombinovanej dopravy a dosiahnut splavnenie Vazskej vodnej cesty, jej vyuzitie pre prepravu tovaru vo vnutornom a zahranicnom obchodnom styku a cestovnom ruchu.V leteckej doprave chceme zabezpecit europsky standard poskytovania sluzieb cestujucim

pri preprave tovaru, sluzby v medzi-narodnom tranzite cestujucich a odbavovani lietadiel. Odbudovat letiskovu infrastrukturu a vybavenie letisk, zodpovedajuce technickymi parametrami europskemu standardu. Chceme vyuzit geograficke a poveternostne podmienky Bratislavy ako diverzneho letiska v spolupraci so susednymi statmi a zapojit nase uzemie do medzinarodnej leteckej dopravy a tradicnych leteckych koridorov.V zeleznicnej doprave chceme podporit modernizaciu trati zaradenych do zoznamu medzinarodnych zeleznicnych magistral a ich urychlene napojenie na vybranu europsku siet. Jedna sa o koridory CR-Kuty-Bratislava-Sturovo-MR, MR-Rakusko-Bratislava-Zilina-Kosice-Cierna n.T.-Ukrajina a Zilina-Cadca-Zwardon-Polsko.Chceme pripravit projekt zdvojkolajnenia a elektrifikacie vnutrostatneho juzneho tahu Bratislava-Nove Zamky-Zvolen-Plesivec-Kosice vybudovanim novej trate s cielom jeho skratenia prepojenim Nove Zamky-Sahy-Lucenec. Modernizaciu zeleznicnych uzlov chceme prioritne sustredit na vybrane uzly Bratislava, Zilina, Kosice, Zvolen, Cierna nad Tisou, ako aj pohranicne priechodove stanice.Chceme vyraznejsie podporit realizaciu rozvoja kombinovanej dopravy budovanim a modernizaciou sustavy kontajnerovych terminalov a prekladisk, vratane ich kolajoveho napojenia na riecne prekladiska. Podporime tiez urychlenie budovania terminalov pre nakladku a prekladku cestnych dopravnych prostriedkov a navesov.Chceme vytvorit podmienky pre zlepsenie kvality poskytovanych sluzieb ZSR v nakladnej i osobnej doprave, predovsetkym v presnosti, frekvencii spojov s postupnym zavadzanim taktovej dopravy, nadvaznosti spojov, cistoty suprav a rozsirovanim poskytovanych sluzieb.V oblasti mobilnych prostriedkov sa chceme sustredit na moder-nizaciu a rekonstrukciu zachovalych prostriedkov. Pri nakupe trakcnych a dopravnych prostriedkov sa chceme zamerat v na-kladnej doprave na vozne najziadanejsich radov a v osobnej najma na supravy pre primestsku a regionalnu taktovu dopravu. Chceme zaviest celoplosny kompatibilny informacny system a moderne metody riadenia. Chceme rozvinut system prepravy balikovych a kusovych zasielok s moznostou vyuzitia sustavy skladistnych zariadeni a triediacich ramp.Pri rozvoji telekomunikacii chceme vychadzat z jasne stanovenych strategickych cielov v oblasti liberalizacie telekomunikacneho trhu, politiky statu v telekomunikaciach, rozvojovych programov a zavadzania novych technologii, sluzieb. Uplnu liberalizaciu vsetkych telekomunikacnych sluzieb v SR predpokladame v roku 2003. V suvislosti s novou situaciou chceme prijat novy zakon o telekomunikaciach, ktory bude vychadzat zo zaujmov statu v telekomunikaciach a bude v sulade s legislativnymi predpismi EU. V ramci rozvoja telekomunikacnej siete chceme dosiahnut uplnu digitalizaciu siete v rokoch 2005-2008. Do roku 2000 budu nahradene vsetky tranzitne, uzlove a miestne analogove ustredne prvej generacie digitalnymi ustrednami. Pre zvysenie kvality poskytovanych sluzieb je nevyhnutne vybudovanie komplexneho informacneho systemu. Nevyhnutnou potrebou zakaznickej orientacie je aj zmena principu uctovania za poskytnute telekomunikacne sluzby na zaklade detailneho bilingu namiesto terajsieho snimania stavu pocitadiel a kategorizacia zakaznikov a s tym suvisiaci system zliav pre jednotlive kategorie. Velky doraz chceme klast na poskytovanie sluzieb cez Internet.Chceme zachovat poskytovanie univerzalnych sluzieb vo vsetkych lokalitach a podporit rozvoj novych sluzieb v sirokej postovej sieti.Mechanizaciou, automatizaciou i legislativne chceme pripravit postu na vstup do jednotneho europskeho postoveho trhu tak, aby netvorila slabe ohnivko v celosvetovej postovej sieti.

 

Nastroje

V oblasti cestnej a mestskej dopravy chceme zabezpecit vstup zahranicnych financnych ustavov do prislusnych rozvojovych programov. Chceme spolupracovat pri realizacii programov PHARE a prijat danove a legislativne opatrenia. V oblasti infrastruktury chceme zriadenie rezortnej expertizy pre posudenie DUR a DSP dialnic, privadzacov a rychlostnych ciest pre skvalitnenie pripravy a realizacie. Vytvorime novy variantny projekt vystavby dialnic a rychlostnych ciest.

Cestna a mestska doprava

V leteckej doprave prehodnotime koncepciu narodneho leteckeho dopravcu, uskutocnime verejne sutaze na vyberanie urcenych dopravcov. Chceme pristupit k medzinarodnej dohode o obchode s civilnymi lietadlami. Chceme presadit nase plnopravne clenstvo v dolezitych europskych organizaciach.

Dopravne systemy budeme riesit s ohladom na vzajomne dopl-nanie sa s cielom odstranit ich duplicitu. Zabezpecime prisnu kontrolu dodrziavania zakona o verejnom obstaravani. Budeme koordinovat postup budovania infrastruktury v pohranicnych oblastiach so susednymi statmi. Pripravime system objektivneho hodnotenia prijmov a vydajov, financnych tokov, ako aj vytvarania socialneho programu pre pracovnikov v doprave. Rozsirime zameranie statneho dozoru aj na kvalitu dopravnych sluzieb.

Letecka doprava

Podporime vytvorenie informacneho systemu umoznujuceho kontrolu pohybu prepravovanych voznov a zasielok, vypracovanie sy-stemovych opatreni za ucelom zatraktivnenia zeleznicnej dopravy s cielom zvysit prijmy. Zintenzivnime spolupracu vedecko-vyskumnej zakladne pri rieseni uloh dopravnej politiky statu ako napr. navrhu racionalizacnych opatreni v celosietovej technologii a technologii prace hlavnych zriadovacich stanic Bratislava, Kosice, Zvolen a centra Zilina-Teplicka-Vrutky.

Informacny system

Vytvorime pravny ramec pre poskytovanie telekomunikacnych sluzieb v liberalizovanom prostredi. Budeme definovat postavenie a pravomoci regulacneho a spravneho organu v podmienkach plnej liberalizacie.

Zabezpecime ustanovenie nezavisleho regulatora postovych sluzieb. Vytvorime priestor pre rovnaku konkurenciu vsetkym prevadzkovatelom postovych sluzieb. Zaradime postu do prioritnych rozvojovych programov vlady. Vyuzijeme rozvojove programy Svetovej postovej unie.

Regulacne organy

Zaradenie rozvoja posty do prioritnych programov je dolezite preto, aby mohla posta dostat vyhodne uvery od Svetovej banky poskytovane na podnet OSN. Pri velkych mnozstvach spracovavanych zasielok je technicky dobre pripravena posta schopna poskytovat kvalitne sluzby za ovela prijatelnejsie ceny ako ini prevadzkovatelia a pritom splacat uver. Tym sa zvysia prijmy posty, bude tvorit zisk a naplnat prijmovu cast statneho rozpoctu.

Realizacia rozvojovych programov v oblasti dopravy, post a telekomunikacii bude financovana hlavne zo zdrojov mimo statneho

Rozvoj posty

rozpoctu, splatnych v dlhodobom horizonte.

VYSTAVBA 

Analyza sucasneho stavuVystavba bytov na Slovensku po roku 1989 stagnuje z viacerych pricin. Predovsetkym je to absencia realnej statnej politiky respektujucej transformacne osobitosti, roztvaranie sa noznic medzi realnymi prijmami a cenami bytov, neochota postupneho uvolnovania cien najomneho a chybajuca funkcna financna infrastruktura. Podla demografickeho vyvoja by bolo potrebne rocne postavit priblizne 18 000 bytov, pretoze do veku dospelosti dorastaju silne populacne rocniky zo sedemdesiatych rokov. Aj ked znizena porodnost po roku 1990 zmiernuje akutny nedostatok bytov, nemoze to byt dovodom k znizeniu tempa bytovej vystavby. Bol by to chybny pristup, pretoze prave nedostupnost byvania odradza mladych ludi od zalozenia rodiny. Znacna cast mladej generacie dnes (iste aj z inych dovodov) svoje rozhodnutie odklada na neskor, cim sa problem nedostatku bytov len odsuva. Bytovy deficit sa vsak naopak z roka na rok zvacsuje.

Po roku 1989 sa v bytovej politike zaviedli niektore nove instituty, ako stavebne sporenie, Statny fond rozvoja byvania, hypotekarne bankovnictvo. Napriek tomu sa doteraz nepodarilo zvratit pokles poctu stavanych bytov. Spomenute nove nastroje bytovej politiky neucinkuju dostatocne z viacerych pricin.

Odpisova politika nehnutelnosti, osobitne bytov, brani dynamickej-siemu rozvoju bytovej vystavby. Zakon o katastri explicitne neumoznuje zapisovat vlastnictvo rozostavanych objektov. Sucasne urokove podmienky poskytovania hypotekarnych uverov su pre beznych obcanov neprijatelne a teda samotne hypoteky nedostupne. Hypotekarne zalozne listy su zo zakona jedinym zdrojom financovania hypotek. Hypoteky nie je mozne poskytnut na nehnutelnost, ktora je akokolvek zatazena, co vylucuje aj byty zatazene fondom oprav. Neexistuje ziadna statna forma podpory hypotekarneho uverovania. Vsetky vyssie uvedene dovody brania poskytovaniu hypotekarnych uverov pristupnych beznym obcanom.

Stavebne sporenie je a pravdepodobne aj v buducnosti zostane iba doplnkovym zdrojom financovania bytovej vystavby. SFRB riesi len zlomok skutocnych potrieb a vobec neriesi situaciu slabsich prijmo-vych vrstiev.

Nie je doriesena otazka postupnej alebo selektivnej deregulacie najomneho. Pretrvava nadmerna ochrana najomnikov, ktori si neplnia zakladne povinnosti, najma platenie najomneho. Uzemno-planovacia dokumentacia spred roka 1989 je casto v novych podmienkach neaktualna. Prostriedky na podporu byvania su prisne centralizovane, obce nedisponuju vlastnymi zdrojmi na podporu bytovej vystavby. Neexistuje ziadne danove zvyhodnenie bytovej vystavby v daniach z prijmov.

 

CieleChceme odstranit v legislative administrativne a ine prekazky pre rozvoj bytovej

vystavby.Chceme pripravit legislativne a institucionalne podmienky, ktore budu motivacne posobit na investorov.Chceme vytvorit uverovu infrastrukturu, vhodnu pre rozne prijmove skupiny.Chceme zo statneho rozpoctu podporit vsetky uverove schemy.Chceme postupne deregulovat najomne, s kompenzaciou v jednotlivych prijmovych skupinachChceme danovo zvyhodnit vystavbu bytov.Na zaklade horeuvedenych podmienok chceme dosiahnut, aby sa v rokoch 1999 - 2002 postavilo priemerne 14 000 novych bytov rocne.

 

NastrojePrijmeme podporne financne schemy vydavkov verejnych rozpoctov v prospech financovania bytov. Umoznime financovanie hypotek i z inych zdrojov, ako su hypotekarne zalozne listy a tiez aj v pripade zatazenia bytu fondom oprav. Pripravime postupnu deregulaciu najomneho so zavedenim adresnych socialnych davok na uhradu nakladov na byvanie pre socialne najslabsie vrstvy. Najomne prisposobime skutocnym nakladom na byvanie, vratane diferenciacie podla velkosti, vybavenia a umiestnenia bytu. Vytvorime podmienky pre akumulaciu zdrojov na rozvoj bytovej vystavby, aby bolo mozne investovat a podnikat v oblasti byvania.

Zabezpecime, aby byty vo vlastnictve obci nebolo mozne bez su-hlasu obce prevadzat na ine osoby. O najomnikovi obecneho bytu moze rozhodovat len obec podla presnych kriterii na rozlisenie socialneho postavenia obcanov.

Financovanie vystavby bytov

Upresnime kompetencie pri stavebnom konani tak, aby sa zjednodusil postup najma pre obcanov - stavebnikov. V uzemno-planovacej dokumentacii systematicky prehodnotime sucasny stav uzemi, vhodnych na bytovu vystavbu a zjednodusime podmienky schvalovania uzemneho planu s dorazom na koncepciu bytovej politiky. Regulaciu prirodzenych monopolov - dodavatelov vody, energie a plynu - upravime tak, aby nemohli zneuzivat svoje postavenie. Ich posobenie musi byt predovsetkym sluzbou odberatelom - obcanom, najomcom, stavebnikom a obciam. Statnym dohladom nahradime absenciu konkurencneho tlaku na skvalitnovanie sluzieb a stabilitu cien.

Lepsie podmienky pre vystavbu

V danovej politike umoznime odpocet zaplatenych urokov z uverov poskytnutych na obstaranie bytu z danoveho zakladu fyzickych osob, dane z dedicstva a darovania presmerujeme do rozpoctov obci, oslobodime spolocenstva vlastnikov bytov a bytove druzstva od dane z prijmu z nevycerpaneho zostatku fondov, urcenych na spravu a udrzbu bytov. Upravime sadzby DPH pre konecneho spotrebitela na vsetky prace a dodavky suvisiace s vystavbou bytov na 6 % (vykurovacie telesa, svietidla a pod.). Hypotekarne zalozne listy oslobodime od dane z prijmu.

Financne nastroje

Bytovu vystavbu budeme podporovat pomocou nasledovnych Podpora bytovej vystavby

principov. Prvotnu zodpovednost za byvanie nesie obcan, ktory si musi zabezpecit financie vyuzitim dostupnych foriem sporenia a uverov. Pre stavebne sporenie zachovame jeho povodny charakter s postupnou valorizaciou statnej premie. Pre skutocne rozbehnutie hypotekarneho financovania zavedieme statnu bonifikaciu urokov pre obcanov na uroven diskontnej sadzby a u mladych obcanov moznost odkladu splatok v pociatocnom obdobi, ktore by hypotekarnym bankam hradil stat. Vytvorime podmienky pre nakup hypotekarnych zaloznych listov dalsimi subjektami.

Poskytovanie uverov zo statneho fondu umoznime len socialne slabsim vrstvam, tieto prostriedky nemozu byt pouzivane komercnym sposobom a na vystavbu domov s rozpoctom presahujucim milion korun. Presmerujeme tieto prostriedky prednostne obciam na vy-stavbu najomnych bytov.

Vyraznou decentralizaciou verejnych rozpoctov dosiahneme postupne taku uroven prijmov obci, ktora umozni zacat vystavbu obecnych najomnych domov pre obcanov, ktori si nemozu dovolit zaobstarat vlastny byt.

Pre znizenie nakladov bytovej vystavby umoznime obciam vynatie pody z podneho fondu pre bytove ucely za vyrazne vyhodnejsich podmienok.Upravime legislativny ramec tak, aby napomahal oziveniu bytovej vystavby. Novelizaciou Obcianskeho zakonnika a suvisiacich predpisov zabranime zneuzivaniu ochrany prav najomnikmi, najma v pripadoch neplatenia najomneho a neplatenia splatok uverov alebo hypotek. Najomnik musi pozivat vseobecnu ochranu, v pripade neplnenia zakladnych povinnosti musi citit realnu hrozbu vystahovania. Instituty nahradneho ubytovania, pripadne pristresia musia byt definovane jednoznacne a bez nadmernej ochrany neplaticov.

V zakone o katastri je potrebne jednoznacne vyriesit zapis vlastnickeho prava k rozostavanej nehnutelnosti. To umozni zacat vy-stavbu bytov s nizsim kapitalom, nez je celkovy rozpocet stavby, pretoze bude mozne rozostavanou nehnutelnostou rucit za uver na dokoncenie stavby.

Pre vsetky vyssie uvedene formy financnej podpory bytovej vy-stavby z verejnych prostriedkov vyclenime potrebnu ciastku. Z toho bude 10 %, t.j. 1 mld. Sk urcena na nenavratne prispevky mladym rodinam zo socialne slabsich vrstiev. Tieto prostriedky ziskame pre-smerovanim investicnych priorit statneho rozpoctu.

Lepsie legislativne 

KONTROLA

 

Analyza sucasneho stavu

Efektivna a ucinna kontrola vo verejnej sprave absentuje, hoci su zriadene prislusne institucie (Najvyssi kontrolny urad, kontroly pri Urade vlady a jednotlivych ustrednych organoch, oddelenia kontroly pri krajskych a okresnych uradoch, hlavni kontrolori miest a obci a ich utvary ako sucast samospravnych organov).

Informacie o vysledkoch cinnosti kontrolnych organov prenikaju k obcanom len velmi sporadicky, kontrola sa zviditelnuje skor v suvislosti s represivnymi opatreniami a personalnymi cistkami, ktore vyhovuju sucasnej vladnej moci.

Chyba politicka vola na kontrolu nakladania s majetkom, ktory ma v sprave Fond narodneho majetku a nevyuzivaju sa ani moznosti, ktore v tejto oblasti umoznuje v sucasnosti platne znenie prislusnych zakonnych opatreni.

Prezentacia vysledkov kontroly je zivelna a chaoticka, s moznostou vyvolavania politickych kriz, politicky sa zneuziva na skandalizovanie politickeho protivnika a tendencne sa presadzuje represivna funkcia kontroly, pripadne kontrola nic nezisti ani tam, kde ide o evidentne porusenie povinnosti narabania s majetkom, alebo zistenia zaretusuje.

V agende Staznosti, oznamenia a podnety obcanov stale plati styridsat rokov stara pravna norma. Priprava a zavedenie standardnej europskej zakonnej upravy tejto oblasti je zdlhave.

Vseobecne doslo k degradovaniu kontroly ako jednej z neoddelitelnych sucasti spravy veci verejnych.

 

Ciele

Chceme zabezpecit legislativnymi, organizacnymi a personalnymi zmenami standardne, efektivne a ucinne fungovanie kontroly, ktora bude v sulade s opravnenymi zaujmami obcanov plnit preventivnu, informacnu, represivnu a vychovnu funkciu.Chceme uviest do suladu s europskymi zvyklostami postavenie a posobnost kontrolnych organov, najma Najvyssieho kontrolneho uradu.Chceme umoznit aj opozicii, organizaciam tretieho sektora i jednotlivym obcanom plnohodnotnu ucast na kontrole.

 

Nastroje

Pripravime take legislativne, organizacne a personalne opatrenia, aby Najvyssi kontrolny urad mohol efektivne, ucinne a objektivne plnit svoje

Zvysenie ucinnosti NKU

kontrolne ulohy vratane kontroly nakladania s majetkom v sprave Fondu narodneho majetku ako aj kontroly ucelnosti a hospodarnosti procesu zadavania statnych zakazok.Prijmeme take opatrenia, aby sa zabezpecila plnohodnotna ucast opozicie na kontrolnej cinnosti NKU.

Stanovime take postavenie a posobnost jestvujucich kontrolnych organov v statnej sprave (Urad vlady, rezortne kontroly, krajske a okresne urady statnej spravy), a to aj nevyhnutnou restrukturalizaciou tychto organov, aby ich cinnost smerovala predovsetkym k skvalitneniu a k zhospodarneniu verejnej spravy.

Ucast opozicie na kontrolnej cinnosti

NKU

Pripravime v oblasti agendy vybavovania staznosti obcanov take legislativne zmeny, ktore budu pre nich znamenat zjednodusenie, urychlenie a doslednost pri vybavovani opravnenych staznosti. V odovodnenych pripadoch zavedieme aj institut ombudsmanov.

Nebudeme podporovat snahy o zasahovanie statnej kontroly do cinnosti samosprav. Poskytneme vsak politicku podporu organizaciam tretieho sektora v ich snahe zvysit efektivnost a ucinnost v posobeni nezavislej kontroly v samosprave.

Jednoduche vybavovanie

staznosti obcanov

Dosiahneme uspory v narokoch na statny rozpocet zvysenim efektivnosti cinnosti kontrolnych organov v porovnani so sucasnym stavom.

Uspory v statnom rozpocte

PODOHOSPODARSTVO 

Analyza sucasneho stavuPolnohospodarstvo je odvetvie, ktore pred rokom 1989 bolo naj-viac zdeformovane statom, a to vo vlastnickych i trhovych vztahoch, v cenovej oblasti, v systeme dotacii, subvencii a v dalsich oblastiach. Na "vylepsovanie" ekonomiky polnohospodarstva stat povoloval polnohospodarskym druzstvam realizovat rozsiahlu pridruzenu vyrobu za osobitnych zvyhodneni, kde neplatili vseobecne pravidla danovej, mzdovej a materialovo-limitovej politiky. Polnohospodarstvo, ktore takto zdeformovane vstupilo po roku 1989 do transformacie, zaznamenalo znacny pokles a utlm.

Pre sucasny stav je priznacna nizka efektivnost a konkuren-cieschopnost, odbytova a financna kriza, dlhodoba stratovost polnohospodarstva, cenova disparita medzi vstupmi do a vystupmi z polnohospodarskej vyroby, vysoka zadlzenost, nedostupnost uverov, vypredaj majetku vacsiny podnikov a technologicke zaostavanie. Tiez doslo k poklesu poctu hospodarskych zvierat, poklesu uzitkovosti a poklesu hektarovych urod. Jednou z pricin tohto stavu je neschopnost sucasnej vlady realizovat existujucu a pripravit novu alternativu polnohospodarskej politiky, ktora by posobila v smere ozivenia a efektivneho rozvoja polnohospodarskej vyroby.

Transformacia druzstiev casto prebehla len formalne a na skutocne zvysenie ekonomickej efektivnosti polnohospodarstva bude potrebne, aby sa druzstva (obhospodarujuce az 70% pody) zmenili na ziskovo orientovane subjekty. Existuju vsak uz agropodnikatelske subjekty, ktore su schopne zvysovat efektivnost a vytvarat rastuci zisk. Zaroven ale niektore podniky opakovane vytvaraju znacnu stratu.

Problemom je najma skutocnost, ze sucasny system dotacii a podpor udrzuje sucasnu strukturu.

Zmenila sa struktura vyuzivania zakladneho vyrobneho zdroja - pody. Nepriaznive je, ze sa znizila vymera intenzivnych kultur, co viedlo k znizeniu produkcie. Intenzivne kultury mohli byt surovinovou za-kladnou rozvoja spracovania a nasledneho odbytu finalnych vyrobkov. V minimalnej miere sa vytvarali podmienky na podporu alternativnych foriem hospodarenia na pode a ekologicku stabilizaciu polno-hospodarskej krajiny.

Rastie dovoz agropotravinarskych produktov. Nepriaznivy je rast pasivneho salda obchodnej bilancie aj s produktami ako zemiaky, cukor, hydina, ovocne stavy, domace ovocie, nealkoholicke napoje. Ochrana domaceho trhu je nedostatocna, licencna politika je chybna.

Uvolnenie cien vyuzili vyrobcovia roznych vyrobkov a sluzieb vstupujucich do polnohospodarstva a potravinarstva. Pritom ceny, za ktore polnohospodari predavali a predavaju svoje najdolezitejsie produkty, boli a doteraz su roznymi sposobmi regulovane a ovplyvnovane statom. Dlhodobo negativne posobiacim cinitelom je rychlejsi rast cien vstupov, za ktore polnohospodari kupuju tovary a sluzby, ako cien, za ktore predavaju svoje produkty. Tieto tzv. cenove noznice su jednou z pricin vleklej financnej krizy v polnohospodarstve, co v uplynulych rokoch vo financnom vyjadreni predstavovalo 25-27 mld. Sk. Cenove noznice sa roztvaraju aj medzi cenami vystupov z polnohospodarstva a cenami potravin, kde ceny potravin rastu rychlejsie ako ceny vystupov.

V minulom obdobi dochadzalo k neustalemu znizovaniu dotacii a podpor do polnohospodarstva. Nevhodna dotacna politika spolu so zasadnou zmenou vztahu cien a nakladov, ako aj prudke zvysenie urokov z uz poskytnutych uverov prispelo k tvorbe nevyhodnych ekonomickych podmienok pre polnohospodarstvo.

Je chybou, ze agrarna politika vladnucej koalicie nevytvara potrebne podnety pre rast efektivnosti a konkurencieschopnosti polnohospodarstva. Sucasny sposob uzivania dotacii a podpor neprispieva k potrebnej restrukturalizacii. Cast dotacii sa poskytuje sposobom, ktory nie je v sulade s potrebnymi trhovymi zmenami, podporuje sa odkladanie potrebnych zmien, znizuje sa motivacia a podnety pre rast produktivity a konkurencieschopnosti. Spolocnym znakom podpornych programov v polnohospodarstve je nedostatok transparentnosti a podozrenie zo subjektivneho a korupcneho rozdelovania dotacii a subvencii.

Polnohospodarstvo zavisi na cudzich zdrojoch financii, najma na bankovych uveroch nielen pre nedostatocnu vynosnost kapitalu a stale trvajucu stratovost. Kratkodobe uverovanie prevadzkovych nakladov je nutne asi pre 80 % polnohospodarskych subjektov. Pristup k dlhodobym uverom vzhladom na specificku situaciu, v ktorej sa nachadza polnohospodarstvo, ale aj banky, je obtiazny. Pritom vysoka opotrebovanost strojov a zariadeni vyzaduje zasadnu technologicku obnovu.

Vzhladom na vysoke riziko nesplacania uverov (nedostatocna tvorba vlastnych zdrojov) a neschopnost poskytnut dostatocne zaruky je obtiazny aj pristup ku

kratkodobym uverom komercnych bank. Sucasnej vlade sa nepodarilo pripravit podporne schemy, ktore by riesili financnu krizu a ozivili financne toky v polnohospodarstve.

Rast miezd v polnohospodarstve sa od r. 1992 v porovnani s ostatnymi castami narodneho hospodarstva neustale spomaluje. V roku 1996 tvorili mzdy pracovnikov v polnohospodarstve uz len 79,1 % z priemernych miezd NH SR ( v roku 1992 91,8% ). Spomalenie ekonomickeho upadku polnohospodarstva ide na ukor ceny prace v tomto rezorte, co je dlhodobo neprijatelne.

Pocas rokov 1989-96 sa znizila zamestnanost v polnohos-podarstve o 216 tisic osob, t.j. o 59,8%. Podiel zamestnanosti v pol-nohospodarstve z ekonomicky aktivneho obyvatelstva klesol na 5,1% v r. 1996. V relativnej zamestnanosti vyjadrenej poctom pracovnikov na 100 hektarov polnohospodarskej pody je polnohospodarstvo SR s 5,4 pracovnikmi na urovni EU, kde je to 5,2 pracovnikov (1993). Nepriaznivou skutocnostou je, ze z rezortu odislo 31 % stredoskolsky a 45% vysokoskolsky vzdelanych odbornikov.

Doterajsi priebeh transformacie statnych vodohospodarskych podnikov svedci o tom, ze cely proces ich transformacie je koncepcne neujasneny a oneskoruje sa za potrebami. Transformacia specializovanych statnych vodohospodarskych podnikov sa odlisuje od transformacie statnych podnikov ostatnych narodohospodarskych odvetvi najma tym, ze podzemne vody a vodne toky mozu byt iba vo vlastnictve statu, obciam prinalezi zabezpecovat zasobovanie vodou a odvadzanie odpadovych vod. Starostlivost o vodne toky a zasobovanie vodou i odvadzanie odpadovych vod maju charakter prirodzeneho monopolu, voda je na jednej strane vyznamnou zlozkou prirodzeneho ekosystemu danej oblasti a na druhej strane nicim nenahraditelnou, kazdodennou potrebou cloveka, sucastou potravinoveho retazca, zdrojom energie a zlozkou vyrobnych procesov a preto nemozno s nou nakladat ako s inymi tovarmi.

Na rozdiel od minulosti vsak dochadza nielen k zmene na useku zasobovania vodou a odvadzania odpadovych vod zo statu na obce, ale v niektorych vodohospodarskych cinnostiach, ktore boli vylucnou domenou statnych podnikov, sa zacina uplatnovat sukromny sektor, ako napr. pri vystavbe a prevadzke vodohospodarskych diel na vyuzivanie vodnej energie (vodne elektrarne), pri priprave, vy-stavbe a buducej prevadzke vodohospodarskych stavieb sluziacich vodnej doprave a pod. Prave s ohladom na tieto skutocnosti sa vlade nepodarilo jasne stanovit ulohy statu na useku starostlivosti o vodne toky a ich vyuzivanie, urcit starostlivost o drobne vodne toky a stanovit zodpovednost za protipovodnovu ochranu. Zlucenim byvalych styroch statnych podnikov povodi do jedneho statneho podniku Slovensky vodohospodarsky podnik sa problemy nevyriesili.

Priam chaoticka je priprava i zaciatky transformacie statnych podnikov vodarni a kanalizacii, kde sa predstava o jej uskutocneni po roku 1994 menila velmi konjunkturalne podla potrieb vlady, od predaja urcitej casti majetku podnikov VaK obciam za symbolicku korunu, cez kuponovu privatizaciu podnikov VaK, az po bezodplatny prevod niektorych vodarenskych a vsetkych kanalizacnych stavieb na obce. Sucasna transformacia podnikov VaK sa uskutocnuje v rozpore so zasadami komplexnej zodpovednosti za plynulu dodavku pitnej vody z vodovodnych systemov,

ako aj s nazormi predstavitelov miest a obci.

Okrem koncepcnej neujasnenosti transformacie statnych vodohospodarskych podnikov pretrvava vo vodnom hospodarstve deformacia financnych nastrojov a cenovej politiky. Upravy, ktore sa vykonali v oblasti odplat za odbery a vyuzivanie povrchovej vody a za odbery podzemnej vody i v oblasti cien vodneho a stocneho, boli skor odrazom posobenia inflacnych vplyvov ako dosledkom koncepcneho postupu. Naviac, vyrazne vyssie ceny vodneho a stocneho pre ostatnych odberatelov pri regulovanych cenach pre obyvatelstvo su iba fiktivnou ochranou obyvatelstva, pretoze vyrobcovia tieto zvysene ceny premietaju v plnom rozsahu do spotrebitelskych cien za svoje vyrobky.

Doteraz nebola vypracovana a zverejnena predstava rezortneho ministerstva o casovom priebehu a financnom zabezpeceni moder-nizacie a rekonstrukcie existujucich a o vystavbe novych vodarenskych a kanalizacnych zariadeni v suvislosti s uplatnenim technickych poziadaviek EU.

Obcania vedome alebo nevedome uzivaju ucinky lesa cez jeho hlavne funkcie ako su produkcna, vodohospodarska, klimaticka, liecebna a rekreacna. Na lesy a lesnictvo posobia v sucasnosti vsetky nepriaznive dosledky z neukonceneho vracania lesneho majetku, nedostatocneho statneho dozoru nad lesmi, nekoncepcneho vrcholoveho riadenia statnych lesov, absencie podpornej politiky pre novovznikajuci nestatny sektor, ale najma z nedostatocnej statnej financnej politiky umoznujucej plnenie hlavnych funkcii lesov.

Pri lesnickej cinnosti by mala stat vzdy v popredi otazka vzajomnej vyvazenosti vztahu medzi ochranou zivotneho prostredia a oblastou hospodarenia s drevom. Oblast ochrany zivotneho prostredia sa v sucasnosti casto zneuziva na zdovodnovanie zlych hospodarskych vysledkov a zakryvanie nedostatkov. V oblasti hospodarenia s drevom prevazuju parcialne zaujmy riadiacich pracovnikov statnych lesov, bez zohladnenia potrieb statu v nadvaznych hospodarskych odvet-viach a z toho vyplyvajucich celospolocenskych dopadov.

 

CieleChceme prostrednictvom agrarnej a vyzivovej politiky vytvorit predpoklady k rozvoju a vyssej efektivnosti polnohospodarstva a konkurencieschopnosti polnohospodarskych produktov.Chceme vytvorit podmienky pre obnovu fungovania financnych tokov v polnohospodarstve a pre spravodlive ocenenie prace polnohospodarov.Chceme vytvorit dotacne systemy tak, aby sa podporovala predovsetkym vyroba produktov, pre ktore ma polnohospodarstvo komparativny nakladovy potencial, a byt v buducnosti konkurencieschopnymi na zahranicnych trhoch. Tym dojde k zvyseniu podielu pestovania intenzivnych kultur vo vyhodnych podmienkach a menej intenzivnych kultur v oblastiach s menej priaznivymi podmienkami.Chceme zohladnit specifika polnohospodarstva v horskych a podhorskych oblastiach, najma prostrednictvom diferenciacie podpor realizovanych podla prirodnych (podnych, klimatickych) podmienok.Chceme podporovat krajinotvornu funkciu polnohospodarstva zosuladenim produkcnej a mimoprodukcnej funkcie, prispiet k rieseniu problemov zivotneho

prostredia a udrzaniu vidieckeho osidlenia.V oblasti vodneho hospodarstva chceme udrzat dynamicku rovno-vahu prirodnych ekosystemov, zabezpecit podmienky pre vykonavanie vodohospodarskych cinnosti na useku starostlivosti o vodne toky, zasobovanie pitnou vodou a odvadzanie odpadovych vod.Chceme uskutocnit transformaciu statnych podnikov vodarni a kanalizacii prevedenim celeho ich majetku na obce.Chceme podporit vytvorenie takeho organizacneho a pravneho usporiadania podnikov zabezpecujucich zasobovanie vodou, odvadzanie a cistenie odpadovych vod, ktore povedie k zabezpeceniu verejneho zaujmu i k tlaku na pokles nakladov.Chceme zabezpecit princip trvale udrzatelneho obhospodarovania a vyuzivania lesov, zachovanie ich produkcnych i verejnoprospesnych funkcii.Chceme objektivizovat podporny financny system v lesnictve zo statnych a verejnych zdrojov, zjednodusit danovy system, racionalizovat statnu spravu, reorganizovat sektor statnych lesov a skvalitnit obchodnu politiku, preferovat posilnenie produkcnej pred verejnoprospesnou funkciou lesa. Odstranime diskriminaciu sukromnych vlastnikov lesa pri dotacnej politike.

 

NastrojeNastroje, ktore sa budu pouzivat pre dosiahnutie cielov agrarnej a vyzivovej politiky, budu v sulade s rozvijanim trhovych vztahov, uplatnenim odstranenia diskriminacie jednotlivych foriem vlastnickych vztahov, rastom konkurencie a trhovo konformnej regulacie.Podpora statu prostrednictvom dotacnej a subvencnej politiky je pre slovenske polnohospodarstvo nadalej potrebna a je objektivne zdovodnitelna. Zlepsime system poskytovania dotacii tak, aby posobil motivacne, zvysoval ekonomicku efektivnost a zabranilo sa nehospodarnemu plytvaniu verejnymi financiami. Vypracujeme jednoduchsi a prehladnejsi system priznavania dotacii. Sprisnime kontrolu ich vyuzivania. Pravidla pre pridelovanie dotacii budu mat dlhodobu platnost.

Zvysenie ucinnosti dotacii si vyziada realizovat vyraznejsie zmeny najma v ucelovom zamerani dotacnej politiky statu. Cast dotacii budeme prednostne smerovat na biologicku a technologicku inovaciu, rozvoj efektivnej vyroby, obnovu technologickeho a technickeho vybavenia (technologicka restrukturalizacia), podporu intenzifikacie vyroby (vysokovykonne osiva, sadiva, genofond, agrochemikalie vratane hnojiv, zavlahy a pod.). Budeme znizovat a neskor zrusime dotacie na podporu neefektivnych polnohospodarskych podnikov a neefektivnych cinnosti. Dotacnu politiku budeme postupne a v sulade s podmienkami SR prisposobovat systemu podpor v spolocnej polnohospodarskej politike EU - vo vyske dotacii, v pravidlach ich pridelovania a pod.

Umoznime vyvoz polnohospodarskych a potravinarskych vyrobkov tak, aby podpora v obchode bola porovnatelna so zahranicnymi vyvozcami. Vytvorime predpoklady pre fungovanie trhu s podou, na

Dotacie, subvencie

akceptovanie pody ako zaruky pre uvery. Tiez zrusime dan z polnohospodarskej pody.

Podmienky garantovanej minimalnej ceny pre hlavne polnohos-podarske produkty budeme urcovat tak, aby v sulade s trhovym hospodarstvom podporovala ekonomicku efektivnost podnikania, konkurencieschopnost. Kvotaciu produktov, na ktore bola vyhlasena minimalna garantovana cena, budeme urcovat v spolupraci so samospravou (SPPK).Cinnost statneho fondu trhovej regulacie zmenime tak, aby napomahal rozvoju trhu. U statnych fondov budeme pravidelne hodnotit prijmy, vydavky, efektivnost vynalozenych vydavkov. Umoznime verejnu kontrolu efektivnosti, objektivnosti a cinnosti statnych fondov a pouzitia verejnych financii.

Statny fond trhovej regulacie

Dostupnost lacnejsich uverovych financnych prostriedkov je aj pre konsolidovane a perspektivne polnohospodarske podniky nizka. Pre jej zlepsenie vytvorime legislativne podmienky pre zalozenie neziskoveho, svojpomocneho penazneho ustavu, ktory by financoval polnohospodarstvo podla osobitneho uveroveho systemu, podporime vytvorenie fondu zelenych uverov za diskontnu sadzbu, ucast NBS v zalohovom financovani polnohospodarov.

Vyznamnou sucastou pomoci statu pre sirsie spristupnenie uverovych zdrojov bude rozsirenie moznosti garancie na poskytnute uvery prostrednictvom Statneho podporneho fondu. Z prostriedkov tohto fondu budeme poskytovat podporu zacinajucim podnikatelom v polnohospodarstve, sluzbach a spracovatelskom priemysle.

Uverovy system

Definovanim a legislativnym zabezpecenim uloh stanovime zodpovednost statu na useku starostlivosti a vyuzivania vodnych tokov. Pre plnenie tychto uloh vytvorime primerane institucionalne i ekonomicke podmienky s prednostnym zameranim na upravu odtokovych pomerov a ochranu pred povodnami. Legislativne zabezpecime po zvazeni jednotlivych modelov prevod celeho majetku statnych podnikov vodarni a kanalizacii na obce a mesta.

Odplaty za odber povrchovej a podzemnej vody stanovime tak, aby boli zabezpecene naklady spojene so starostlivostou o vodne toky. V odovodnenych pripadoch pripustime statnu dotaciu na ceny vodneho a stocneho - vzdy adresne pre konkretny pripad. Vypracujeme a uplatnime koncepciu postupneho prechodu na dodrziavanie technic-kych poziadaviek EU vo vodarenstve a odvadzani odpadovych vod.

Upravime rozpoctove pravidla a odvodove povinnosti obci tak, aby sa mohli vo zvysenej miere podielat na financovani stavieb. Budeme institucionalizovat vznik poradenstva pre obce na useku plnenia ich povinnosti suvisiacich s vystavbou a prevadzkou verejnych vodovodov a verejnych kanalizacii.

Starostlivost a vyuzivanie vodnych

tokov

Sustredime sa na riesenie zasadnych koncepcnych otazok suvisia-cich s komplexnym udrziavanim lesa a na jeho ochranu. Zmenime

organizacnu strukturu statnych lesov tak, aby boli jednoznacne oddelene od seba cinnosti vyzadujuce dotacie, teda ochrana lesa, pestovna cinnost, vystavba a udrzba lesnych ciest, hradenie bystrin a pod., od tazbovej a obchodnej cinnosti s drevom, ktora ma komercny charakter a ktora sa v sucasnej dobe za dotacnu cinnost skryva. Vzhladom k potrebam lesneho hospodarstva na krytie nakladov spojenych s pestovanim a ochranou lesa budeme preferovat posilnenie produkcnych pred verej-noprospesnymi funkciami lesa. Zakonne odclenenie funkcii suvisiacich s ochranou a pestovanim lesa od hospodarskych funkcii sprehladni system vyuzivania dotacii. Budeme pritom vychadzat zo skusenosti z vyspelych europskych statov.

Vyssie nacrtnute zmeny budu nepochybne impulzom pre zmeny aj u sukromnych vlastnikov lesa, ktori uz doteraz preukazali podstatne vyssiu hospodarnost pri uzivani lesov ako u statnych lesov, hoci v dotacnej politike boli diskriminovani. Pre dosiahnutie naznacenych cielov vypracujeme postupy v legislativnej oblasti, oblasti organizacie, zamerania a riadenia lesnickeho vyskumu a skolstva, prepojenia lesnictva s drevospracujucim priemyslom s cielom kumulovania uzitkov pre spolocnost z komplexnejsieho zhodnocovania drevnej suroviny spracovatelskymi kapacitami v SR a dotacnej politike statu.

Doriesime privatizaciu lesov a na odbornych principoch budeme riesit personalne otazky vrcholoveho manazmentu v lesnictve. Uskutocnime racionalnu reorganizaciu statnych lesov. Zabezpecime porovnatelne informacie za sektor statnych a nestatnych lesov. Budeme objektivizovat podpory v lesnictve SR z verejnych zdrojov. Ukoncime transformaciu lesnickeho vyskumu a hospodarskej upravy lesov podla modelov vyspelych statov. Budeme konstituovat efektivne poradenstvo, aktualizovat lesnicku politiku v intenciach EU. Zjednotime danovy system lesnictva s modelmi EU.

OCHRANA PRIRODY A ZIVOTNEHO PROSTREDIA

 

Analyza sucasneho stavu

Trendy trvalo udrzatelneho vyvoja spolocnosti napriek niektorym pozitivam a pocetnym proklamaciam nezodpovedaju potrebam a moznostiam Slovenska. Na Slovensku sa zatial na mnohych miestach este udrzalo vysoko hodnotne prirodne prostredie. Na druhej strane az 39 % obyvatelov Slovenska zije v silno narusenom zivotnom prostredi v deviatich ohrozenych oblastiach. Odstavenim niektorych najhorsich znecistujucich vyrob a hospodarskym utlmom sa lokalne dosiahli i zlepsenia. Hospodarsky

utlm je vsak docasny a sucasne sa dnes realizuju viacere systemove kroky, ktore prinesu neblahe ovocie v buducnosti.

Vlada i samotne Ministerstvo zivotneho prostredia SR pristupovali k rieseniu problemov v zivotnom prostredi a zdravi obyvatelstva casto velmi alibisticky a formalne. Riesenie problemov zivotneho prostredia sa presunulo takmer vylucne do posobnosti jedneho statneho rezortu s coraz viac obmedzovanymi financnymi zdrojmi a postupne okliestovanymi pravomocami. Postupna destrukcia principov pravneho statu a klientelizmus viedli k voluntaristickemu rozhodovaniu aj v zivotnom prostredi, bez jasnych kriterii a moznosti verejnej kontroly. Tieto skodlive tendencie sa prejavovali najma pri priprave legislativnych navrhov, pridelovani prostriedkov zo statneho rozpoctu a Statneho fondu zivotneho prostredia SR, pri udelovani licencii a suhlasov, v rozhodovacom procese organov statnej spravy a pri vykone statneho dozoru. Deformacie financovania samosprav ruinuju ich rozpocty a brania doslednemu rieseniu problemov ZP v obciach a mestach.

Politicky ovplyvnovana privatizacia nevytvorila dostatok obecne vyuzitelnych prostriedkov a vrstvu zodpovednych vlastnikov. Niet dostatocnej kontroly vynakladanych investicii, ceny energie su nerealne, motivacia na znizovanie spotreby je minimalna. Prostriedky plynuce do rezortu zivotneho prostredia vratane podpory mimovladnych organizacii maju sustavne klesajucu tendenciu. Kombinacia neuspesnej ekonomiky, klientelistickej a antidemokratickej politickej klimy ma vazny dopad na zivotne prostredie Slovenska.

Spomalenie, resp. nezacatie restrukturalizacie a modernizacie priemyselnych zavodov z hladiska potrieb zivotneho prostredia neumoznuje zavadzanie novych environmentalne vhodnych technologii, premietnutych priamo do znizenia vypustaneho znecistenia a do vyssej miery zhodnocovania surovinovych a energetickych zdrojov. Cely proces transformacie a privatizacie je negativne poznaceny absenciou zistovania a vykazovania environmentalnej zadlzenosti podnikov. Dodnes nebol zavedeny taky dolezity nastroj ako environmentalny audit. Dosledky tohoto stavu su evidentne: neriesenie a bagatelizovanie problemov starych zatazi a priamy dopad na moznosti a zaujem zahranicnych investorov vstupit do procesu restrukturalizacie priemyslu.

Komplexny environmentalny monitorovaci a informacny system, zaklady ktoreho boli polozene v rokoch 1991-1992, trpi predovsetkym nedostatkom financnych zdrojov, nekoncepcnostou a nekoordinovanostou jednotlivych jeho sucasti. Rozdrobenost, rezortizmus a nekompatibilnost su odrazom nezaujmu najvyssej rozhodovacej sfery o vierohodne a transparentne informacie o stave zivotneho prostredia a jeho pricinach.

Existujuce programy zamerane na odstranovanie pricin a zlepsovanie stavu zivotneho prostredia su charakterizovane nesystemovym pristupom bez zohladnenia priorit a najma realizacnych moznosti. Chyba im realna bilancia dostupnych zdrojov a uskutocnitelne modely ich financovania. Velmi casto su preferovane opatrenia s pochybnym prinosom.

Zrejme najvacsiu skodu na stave zivotneho prostredia sposobila doterajsia vladna moc odtrhnutim obcana od riesenia a vnimania problemov zivotneho prostredia okolo seba vyhrotenim jeho ekono-mickych a socialnych problemov, administrativnym obmedzovanim, cielavedomou likvidaciou obcianskych a komunalnych iniciativ a pre-ferenciou lojality nad odbornostou. Tieto zdanlivo so zivotnym prostredim nesuvisiace problemy zapricinili, ze na rozdiel od predchadzajuceho obdobia (do r. 1992) sa v sucasnosti kriticky znizil verejny zaujem o stav zivotneho prostredia, o jeho ochranu a tvorbu. Na druhej strane uvedeny tlak statnej moci a jej administrativy prispel k vzniku Gremia tretieho sektora ako i mnohych dalsich environmentalnych aktivit, ktore maju narastajucu tendenciu. Tieto skupiny i napriek ekonomickemu tlaku dokazali mnohokrat prikladne zastupit povinnosti statnej spravy a poukazat na realny stav zivotneho prostredia.

V poslednych rokoch sme zaznamenali nie celkom transparentnu ochranu prirody a krajiny. Zdanlivo sa javi pricina v nekvalitnych pravnych predpisoch. Skutocna pricina je vsak v nedostatkoch v oblasti realizacie predmetneho prava. Pricinami su predovsetkym nedostatok financnych prostriedkov, podcenenie vyznamu environmentalnej oblasti pre sucasnost a buducnost obcana, systemove a organizacne nedostatky, spocivajuce v nedostatocnom odbornom a personalnom obsadeni, ktore brania ucinnejsie i ekonomicky efektivnejsie uplatnovat environmentalne pravo. Od roku 1993 de facto prestala existovat statna ochrana prirody. Vznikla problematicka Slovenska agentura zivotneho prostredia, ktora postupne od roku 1993 vclenila do seba vsetky zlozky OP riadene MZP SR, mimo sprav narodnych parkov. SAZP sa zacina vytracat ako partner pri rokova-niach o chranenych uzemiach a pri vykone statnej spravy. Sta- rostlivost o tzv. volnu krajinu prevzal odbor uzemneho planovania SAZP, ktory nie je schopny dostatocne zabezpecit starostlivost o zvy-sok uzemia. Osobitnou tragediou je vyvoj v TANAP- e. Na Sprave TANAP- u, dnes sucasti Spravy narodnych parkov SR, posobi 7 pracovnikov, co je absolutne nedostatocne na zabezpecenie ochrany prirody nasho najvacsieho a najstarsieho narodneho parku. Chybaju priame terenne pracoviska zabezpecujuce ochranu prirody, vychovu a tzv. "rangersku sluzbu" vo velkoplosnych chranenych uzemiach, vyrazne absentuje medzinarodna spolupraca, neexistuje systemovy monitoring bioty a len velmi slabo funguje koncepcna a metodicka cinnost. Neexistuje nevyhnutne centralne metodicke a vyskumne pracovisko ako

odborne zazemie a centralna databanka udajov o ochrane prirody a stave biodiverzity na Slovensku.

Neriesenie kompenzacie obmedzenia vlastnickych prav sposobuje averziu verejnosti voci ochrane prirody a pretrhnutie pozitivnych kontaktov s vlastnikmi, ktori sa mozu stat ucinnymi spolupracovnikmi pri ochrane prirody.

Legislativa ochrany ovzdusia sa postupne systematicky dobudovavala od prijatia zakladneho zakona c. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdusia pred znecistujucimi latkami. Najzavaznejsim nedostatkom bola skutocnost, ze az do prijatia vyhlasky MZP c. 41 z 31. januara 1997 o zistovani mnozstva vypustanych znecistujucich latok a udajov o dodrzani urcenych limitov znecistovania podniky de facto neboli povinne nechat si zmerat dodrziavanie emisnych limitov. Neexistovala ucinna kontrola a dodnes vlastne podniky pokojne mozu tuto povinnost porusovat. System poplatkov za znecistovanie ovzdusia rozhodne neplni svoj hlavny ciel ekonomicky motivovat prevadzkovatelov zdrojov znecistovania, aby znizovali emisie, pretoze poplatky su prilis nizke v porovnani s nakladmi na znizovanie emisii. Slovensko zaostalo v oblasti ochrany ozonovej vrstvy Zeme zasluhou neodovodneneho zdrzania prijatia prislusneho zakona. Zakon o ochrane ozonovej vrstvy bol vypracovany uz v roku 1994, avsak na rokovanie Narodnej rady sa dostal az zaciatkom roka 1998. Na vybudovanie siete 33 imisnych monitorovacich stanic bolo v obdobi 1991-1996 vynalozenych najmenej 145 milionov korun. Odvtedy nie je systema-ticky zabezpecena udrzba a opravy pristrojov a zariadeni, nasledkom coho siet chatra a stanice su odstavovane, pricom ich opatovna in-stalacia uz bude prakticky nemozna. Dovodom tejto situacie je chro-nicky nizky objem financnych prostriedkov, ktore su na prevadzku imisnej monitorovacej siete zo statneho rozpoctu vyclenovane.

Za najzavaznejsie problemy ochrany vod na Slovensku treba povazovat nedostatocne cistenie vypustanych odpadovych vod do tokov ako aj nekontrolovane uniky odpadovych vod do podzemnych vod zo stok v zlom technickom stave, resp. priame, nelegalne vsakovanie odpadovych vod do podzemnych vod. Nekontrolovany unik skodlivych latok z priemyslu, dopravy a polnohospodarstva sa spolu s eroziou pod podielaju na sucasnom nevyhovujucom stave kvality vod. Na Slovensku je napr. este 114 verejnych kanalizacii z 218 vy-znamnych podnikov VaK, ktore vypustaju odpadove vody v rozpore s platnym zakonom. Oneskorovanie procesu transformacie podnikov VaK prakticky viedlo k zastaveniu vystavby a rekonstrukcii stokovych sieti a COV v mestach a obciach. Tento stav bude znamenat, ze sa nedosiahne sulad vypustania odpadovych vod so zakonom v termi-noch, ktore urcili organy statnej spravy po zruseni tzv.

vynimiek. V oblasti odplat za vypustanie odpadovych vod do povrchovych vod vyska odplat zostala nezmenena na urovni roka 1988.

Takmer vobec sa nezvysila nizka uroven preskumanosti uzemia SR z hladiska vyskytu zdrojov podzemnych vod vhodnych pre zasobovanie pitnou vodou. Dosledkom su neuplne bilancie zdrojov podzemnych vod, co dalej vedie k jednostrannej orientacii na zdroje povrchovych vod a k zvysenym narokom na investicie. Napriek tomu, ze prace na novom zakone o vodach sa zacali uz v roku 1992 s tym, aby novy zakon upravil ochranu vod v novych spolocenskych a vlastnickych podmienkach a v sulade s poziadavkami prava EU, nedoriesene kompetencne konflikty medzi MZP SR a MP SR znemoznili jeho schvalenie.

Oblast hospodarenia s odpadmi bola u nas legislativne upravena vo vztahu k tvorbe a ochrane zivotneho prostredia az po novembri 1989. Zatial co v prvych rokoch legislativny proces postupoval pomerne rychlo, v sucasnosti mozno zaznamenat stagnaciu v po-stupe harmonizacie s legislativnou upravou EU a OECD. Zamery statnej environmentalnej politiky v oblasti odpadoveho hospodarstva sa neplnia v ziaducom rozsahu. Stat napriek deklaracii v dokumentoch statnej environmentalnej politiky neprevzal zodpovednost za hospodarenie s nebezpecnymi odpadmi (odmietnutie financnej ucasti na vystavbe zariadenia na zhodnocovanie a zneskodnovanie nebezpecnych odpadov). Proces modernizacie vyrobnych jednotiek je velmi pomaly a neprinasa so sebou v ocakavanej miere nove environmentalne priaznivejsie technologie s vyssim stupnom recyklacie odpadov alebo s vyssim materialovym alebo energetickym zhodnocovanim odpadov. Neboli uzatvarane dobrovolne dohody medzi rezortom ZP a hospodarskymi rezortami o sposobe a postupe plnenia cielov statnej environmentalnej politiky v odpadovom hospodarstve, co sa prejavilo v nizkej environmentalnej aktivite povodcov odpadov. V neziaducej miere narastla vystavba novych skladok odpadov, ktore nemaju opodstatnenost z hladiska realnych potrieb a ekonomickych moznosti dotknutych lokalit. Ani novelizovane pravne normy (napr. zakon o poplatkoch za ukladanie odpadov) v dosledku ponechania nizkej urovne poplatkov za skladkovanie odpadov nestimuluju povodcov odpadov, aby prednostne odpady zhodnocovali. Postup pripravy noveho zakona o odpadoch zaostava o 1 az 2 roky. Novy zakon o obaloch a odpadoch z obalov napriek tomu, ze sa pripravuje uz styri roky, dodnes nebol predlozeny na schvalovacie konanie. Postup budovania autorizovanych certifikacnych pracovisk pre vyrobky a sluzby v odpadovom hospodarstve je nekoncepcny a pomaly, bez potrebnych medzinarodnych prepojeni.

Oblast ekonomickych nastrojov je charakterizovana nedostatkom koncepcnych rieseni a hlbokou stagnaciou na urovni dosiahnutej do polovice roka 1992. Navyse je poznacena najvyssou mierou politic-keho

zneuzivania a populizmu, predovsetkym pokial ide o Statny fond zivotneho prostredia. Princip "znecistovatel plati" bol nielen oslabeny inflaciou, ale takmer uplne znefunkcneny neprijatim rozhodujucich opatreni a nedostatocnou disciplinou v uhradzani existujucich odplat, poplatkov a pokut. V sucasnosti platny system ekonomickych nastrojov nezohladnuje zaujmy veduce k ochrane ZP, co sa prejavuje v tom, ze ani obyvatelstvo, ani podnikatelske subjekty vo svojom spravani neberu na potreby ZP ohlad. Toto vedie nielen k plytvaniu energiami a surovinami, ale aj k benevolentnemu vypustaniu znecistenia do okoliteho prostredia. Absentuje celkova filozofia environmentalneho posobenia ekonomickych nastrojov v ich suhrne (napr. ceny, dane, poplatky, dotacie a pod.).

Obzvlast zavazna je skutocnost, ze obmedzene prostriedky SFZP su vynakladane velmi neefektivne. Fond je jednoznacne zneuzivany sposobom zvyhodnovania ziadatelov na stranickom principe. Uprednostnovanie plynofikacie obci oproti rieseniu zdrojov znecistovania ovzdusia, symbolicke prispevky na stavby vodovodov, kanalizacii a COV v stovkach obci rocne, preferovanie vystavby novych skladok namiesto podpory lepsieho vyuzivania odpadov - to vsetko je v rozpore so zakladnym poslanim fondu. Nedostatocna pozornost sa venuje niektorym faktorom negativne ovplyvnujucim stav ZP, ako je hluk, chemicke latky a geneticky modifikovane organizmy, ktore EU zahrnula do priorit aproximacie v ramci Bielej knihy.

 

Ciele

Chceme povysit environmentalnu bezpecnost krajiny na uroven obrany statu, pretoze zhorsovanim stavu zivotneho prostredia je rovnako ohrozeny zivot obcanov statu ako pri pripadnom vojenskom ohrozeni .Environmentalnu politiku statu chceme orientovat v zaujme prava na zdrave zivotne prostredie, ako aj v zaujme ochrany hodnot prirody samych osebe.Presadzovanie strategie trvalo udrzatelneho rozvoja v ramci rea-lizacie modernej hospodarskej politiky statu je dolezite i z hladiska nasho vstupu do EU. Environmentalna politika je dolezitou zlozkou utvarania vnutorneho trhu a poziadavky na ochranu zivotneho prostredia su sucastou urcovania a realizacie vsetkych dalsich zamerov EU. Preto chceme, aby sa otazky zivotneho prostredia stali od zaciatku jednou z prioritnych sucasti procesu integracie SR do EU.Ochrana ZP v nasom chapani neznamena stagnaciu a obmedzovanie rozvoja spolocnosti, ale podporu takych aktivit, vratane ekonomickych, ktore su pre ZP unosne. Chceme naplnit poziadavku cl. 55 Ustavy SR zabezpecenim ekologickej orientacie trhoveho hospodarstva.Trvalo udrzatelny ekonomicky rozvoj chceme zalozit hlavne na produkcii zdravych potravin, ekologicky unosnej tazbe, spracovani a vyrobe, zvysovani stability a sebestacnosti miestnej ekonomiky, finalizacii domacich zdrojov a surovin, minimalizacii znecistovania a odpadov.Chceme zlepsenie "zdravotneho stavu" Slovenska ako celku a prioritne sa zameriame na

riesenie problemov zivotneho prostredia obyvatelov deviatich ohrozenych oblasti Slovenska.Chceme objektivne informovanie verejnosti o stave ZP. Jasne a jednoznacne vymedzime obsah a sposob zabezpecenia efektivneho komplexneho environmentalneho monitoringu, co sa premietne do lepsie definovaneho viacuceloveho informacneho systemu o stave ZP ako najucelnejsieho nastroja pre rozhodovaci proces organov statnej spravy a samospravy a pre prijimanie strategic-kych a politickych rozhodnuti na urovni vlady.Chceme poverit obce a vyssie samospravne celky vykonom verejnej spravy pre zivotne prostredie v primeranom rozsahu.Chceme presadit realisticku strategiu ochrany ovzdusia, na vypracovani ktorej sa musia priamo podielat vsetky dolezite rezorty. Strategia musi respektovat strategie EU, zohladnovat zavazky, vyplyvajuce zo vsetkych multilateralnych medzinarodnych dohod, ktorymi je SR viazana, stanovit cielovu podobu imisnej monitorovacej siete v sulade s poziadavkami platnymi v EU, pricom tazisko jej zabezpecenia by sa presunulo zo statu na znecistovatelov, obsahovat predstavu ako pozitivne posobit na environmentalne povedomie ludi, vratane poradenstva.Chceme zabezpecit dostatok pitnej vody pre obyvatelov z ekolo-gicky neznecistenych zdrojov podzemnych vod, hlavne v oblastiach s deficitom zdrojov pitnych vod a v oblastiach silne znecistenych.Chceme zabezpecit ochranu zdrojov obycajnych a mineralnych podzemnych vod z hladiska ich moznej kontaminacie. V ohrozenych oblastiach chceme zabezpecit nahradne zdroje.Chceme presadzovat plne spolocenske zhodnotenie odpadov ako zdroja druhotnych surovin. Pomocou ekonomickych nastrojov chceme stimulovat separovany zber odpadov pocnuc spotrebitelom az po spracovavanie druhotnych surovin.

 

Nastroje

Budeme iniciovat novelizaciu viacerych rozvojovych koncepcii Slovenskej republiky z hladiska ich kompatibility s poziadavkami trvalo udrzatelneho vyvoja Slovenska, minimalizacie narokov na statny rozpocet, posilnenie postavenia zahranicnych vztahov a pod. Ide najma o energeticku, vodohospodarsku, lesnicku, priemyselnu, dopravnu a polnohospodarsku politiku.

Vzhladom k tomu, ze zivotne prostredie a jeho ochrana sa dotyka takmer vsetkych oblasti zivota, Ministerstvo zivotneho prostredia SR nemozeme stavat do polohy len rezortneho ministerstva. Zriadime Radu vlady pre trvalo udrzatelny rozvoj na cele s ministrom ZP.

Dopracujeme novu a modernu legislativu pre uzemne planovanie a rozvoj, krajinotvorbu a novy stavebny poriadok.Obnovime osobitne postavenie specializovanej statnej spravy pre zivotne prostredie a vytvorime podmienky pre lepsie personalne a technicke vybavenie Slovenskej inspekcie zivotneho prostredia s cielom prehlbit statny dozor nad dodrziavanim zakonnosti v oblasti tvorby a ochrany zivotneho prostredia.

Statna sprava pre ZP

Zriadime Vyskumne a metodicke centrum ochrany prirody pre vyskum a koncepcie v ochrane prirody, koordinaciu monitoringu bioty (biodiverzity) a stavu chranenych uzemi, stabilizaciu ekologickej siete ochrany prirody,

Centrum ochrany prirody

ochranu tradicnych struktur krajiny a krajinotvorbu a medzinarodnu spolupracu ako ustrednu odbornu a vedecku organizaciu pre ochranu prirody a tvorbu krajiny.Dobudujeme Slovensky hydrometeorologicky ustav ako ustrednu odbornu organizaciu pre hydrologiu, klimatologiu, ovzdusie, Slovensku inspekciu zivotneho prostredia ako odborny kontrolny organ pre statny dozor v oblastiach zivotneho prostredia a Geologicku sluzbu SR na odbornu organizaciu MZP pre oblast geologickeho vyskumu, tvorby a vyuzivania geologickeho informacneho systemu (GIS). Slovensku agenturu zivotneho prostredia pretransformujeme na odbornu organizaciu zameranu na pracu s verejnostou, informatiku a riesenie problemov narabania s odpadmi.

Institucie zivotneho prostredia

V oblasti ochrany prirody a krajiny zabezpecime verejnu autoritu pracovisk ochrany prirody ako statnej sluzby ochrany prirody vyclenenim kompetencii vykonu statnej sluzby, presadenim zavaznosti stanovisk pri vykone statnej spravy vo volnej krajine a vyclenenim ciastkoveho vykonu statnej spravy v narodnych parkoch v posobnosti ochrany prirody a krajiny, uzemneho konania, lesnej spravy, udelovania komercnych licencii, polovnictva, rybarstva a vodneho hospodarstva.

Budeme aktualizovat Generel nadregionalneho Uzemneho systemu ekonomickej stability (USES) vychadzajuc z navrhu ekologickej siete a na zaklade toho prehodnotime dokumentaciu USES-u na regionalnej a lokalnej urovni s vclenenim do uzemnych planov vsetkych kategorii.

Vacsia autorita statnej spravy

Vytvorime podmienky na postupny prechod hospodarskeho vyuzivania jadrovych oblasti chranenych uzemi na zaklade dohod medzi vlastnikmi (uzivatelmi) pozemkov a ochranou prirody s naslednou kompenzaciou majetkovej ujmy, pre tieto ucely vyclenime pozadovanu polozku statneho rozpoctu ako predpoklad vytvarania systemoveho prirodneho dedicstva.

Budeme podporovat vznik sukromnych chranenych uzemi na nestatnych plochach s intenzivnou odbornou a technickou vypomocou ochrany prirody zo strany statu.

Spolupraca so sukromnymi vlastnikmi

Prijmeme zakon NR SR o Fonde pozemkov ochrany prirody pre vykup, drzbu a spravu pozemkov vyclenenych vo verejnom zaujme ochrany prirody, vytvorime podmienky pre jeho funkcnost a prevedieme nan spravu pozemkov vyclenenych chranenych uzemi alebo ich casti.

Institucionalne dobudujeme Spravu NP SR vclenenim uzemi CHKO a zabezpecenim jednotneho pristupu k riadeniu a ochrane velkoplosnych chranenych uzemi (2. a 3. stupen ochrany), personalne ich dobudujeme na pozadovanej urovni a technicky zabezpecime.

Dobudujeme a posilnime "rangersku sluzbu" v chranenych uze-miach s cielom ucinnej terennej ochrany prirody, dozornej sluzby, vychovnej cinnosti, operativneho monitoringu a v pripade potreby aj ako zachrannu sluzbu.

Dobudujeme ucinnu siet Straze ochrany prirody z radov dobrovolnikov. Technicky dobudujeme organy CITES tak, aby sa zabezpecila ich

Fond pozemkov ochrany prirody

operativnost a odborny vykon.

V koncepcii novej Ustavy SR stanovime, ze chranene a ohrozene druhy su vo vyhradnom vlastnictve statu.Umoznime urychlenu restituciu lesneho podneho fondu a pri spravnom konani budeme pozadovat zohladnenie odbornych stanovisk ochrany prirody v zaujme ochrany mimoriadne cennych lesnych ekosystemov (stanovenie podmienok prevodu).

Vypracujeme narodnu koncepciu turistickeho rozvoja jednotlivych regionov zameranu na 3 taziskove smery - mestsky, kupelny a horsky turizmus.

Zavedieme program grantov pre podporu cinnosti mimovladnych organizacii orientovanych na ochranu prirody a krajiny.

Doplnime system vykonavacich predpisov pre vykon zakona c. 287/1994 o ochrane prirody a krajiny a zosuladime pravo na useku druhovej ochrany podla zakona o ochrane prirody a krajiny s medzi-narodne zavaznymi dohovormi, s pravnymi predpismi na useku polovnictva, rybarstva a chovu chranenych druhov zivocichov a rastlin a zberu nerastov a skamenelin.

Doriesime kompenzacie vlastnikov za obmedzenie ich prav z titulu ochrany prirody, vyplyvajucich z cl. 20 Ustavy SR.

Restitucie

Na realizaciu strategie ochrany ovzdusia vypracujeme ciastkove akcne plany za ucasti vsetkych relevantnych rezortov. Sucastou akcnych planov musia byt konkretne systemove opatrenia, pokryvajuce sirsie oblasti (podpora plynofikacie obci, podpora menej znecistujucej verejnej dopravy v mestach, a pod.) s tym, ze kazdorocne budu na tieto opatrenia vyclenovane aj potrebne financne prostriedky. Dolezite bude zaroven vypracovanie a zavedenie ucinneho systemu ekonomickych nastrojov podporujucich vyrobky a za-riadenia neobsahujuce latky poskodzujuce ozonovu vrstvu, resp. ich nezavadnu likvidaciu a podporujucich opatovne pouzitie tychto latok a zvyhodnujucich naterove hmoty s nizkym podielom organickych rozpustadiel (vodou rieditelne naterove hmoty, praskove). Zakon o poplatkoch za znecistovanie ovzdusia, resp. zakon o Statnom fonde zivotneho prostredia budeme novelizovat tak, aby cast poplatkov, ktore znecistovatel zaplati, u neho zostala s vyhradnym pouzitim na financovanie realizacie opatreni na znizovanie emisii alebo imisny monitoring. Dalsia cast poplatkov by mala byt prijmom samospravy okresu alebo obce, v ktorej sa prislusny zdroj emisii nachadza, s pouzitim na opatrenia v environmentalnej oblasti alebo v oblasti ochrany zdravia obyvatelov okresu. Posledna cast poplatkov by napokon tvorila prijem Statneho fondu ZP.

Ochrana ovzdusia

V oblasti ochrany a racionalneho vyuzivania vod zabezpecime dopracovanie a schvalenie noveho zakona o vodach a nasledne vsetkych potrebnych vykonavacich predpisov tak, aby sme zabezpecili ochranu vod na urovni pozadovanej EU. Na potrebne zvysenie urovne ochrany vod a ich racionalneho vyuzivania sa zameriame najma na povinnost statu

Ochrana vod

zistovat a bilancovat zasoby vod, sledovat a dokumentovat vyuzitelne vodne zdroje s ohladom na ich nerovnomerne rozdelenie co do priestoru a casu, vratane kvality, s cielom uspokojovat kazdodennu potrebu obcana, vytvaranie nevyhnutnych financnych zdrojov na zabezpecenie kvalitneho monitoringu mnozstva a akosti povrchovych a podzemnych vod, postupne zvysovanie preskumanosti uzemia z hladiska vyskytu zdrojov podzemnych vod za ucelom bilancovania a rozhodovania organov statnej spravy ZP.

Zaktualizujeme poradie naliehavosti vystavby kanalizacii a rekonstrukcii COV z hladiska vplyvu na vodny tok a poziadaviek Smernice EU c. 91/271, ktora pozaduje vybudovanie cistiarni odpadovych vod a pripojenie obci na stokovu siet s poctom obyvatelov viac ako 2 tisic a vystavbu novych vodovodov povolime len pri splneni podmienky zabezpecenia sucasneho vyhovujuceho zneskodnovania odpadovych vod.

Budeme presadzovat podporu opatreni na zadrziavanie vody v krajine a spomalenie odtoku podporou Programu revitalizacie riecnych povodi, ako aj zavedenie opatreni na znizenie odberov vody, raciona-lizaciu jej pouzivania, odstranovanie strat vo vodovodnych potrubiach a zavadzanie technologii pre racionalizaciu spotreby vody a pre jej viacnasobne vyuzitie, zavedenie opatreni na znizenie intenzity produkcneho vyuzivania ploch polnohospodarskej pody, zavedenie spravnej polnohospodarskej praxe, zavadzanie organickeho polnohospodarstva, zavedenie opatreni na znizenie erozie polnohospodarskej a lesnej pody a vypracovanie zoznamu prioritnych znecistujucich latok a zhodnotenie ich rizik pre zivotne prostredie podla metodik EU.Stanovime vysku poplatkov za vypustanie odpadovych vod do tokov umerne nakladom na odstranovanie znecistenia a sposob ich urcovania zjednodusime a sprehladnime. V oblasti nakladania a hospodarenia s odpadmi v tejto suvislosti je potrebne okrem realizacie opatreni na useku ekonomickych nastrojov a organizacie statnej spravy najma aktualizovat statnu environmentalnu politiku v oblasti hospodarenia s odpadmi, dopracovat, schvalit a zaviest do zivota novy zakon o odpadoch s cielom zohladnit skusenosti z doterajsej aplikacie zakona v praxi a premietnut prislusne smernice EU a OECD, ako i povinnosti vyplyvajuce z pristupenia SR k Bazilejskej dohode, zacat schvalovaci proces zakona o obaloch a odpadoch z obalov, ktory je podmienkou plnenia povinnosti SR, zahrnut do svojej narodnej legislativy Smernicu EU c. 62/94 EEC o obaloch a odpadoch z obalov.

Pripravime novu, ucelenu pravnu upravu hospodarenia s nebezpecnymi odpadmi v sulade s praxou vo vyspelych krajinach EU so zamerom zabezpecit jednoznacne, medzinarodne koopera-tivne sposoby hospodarenia s nebezpecnymi odpadmi. Osobitne sa zameriame na bezpecne ukladanie a lividaciu radioaktivnych odpadov. Pre nebezpecne odpady navrhneme system garancii, resp. kaucii s cielom stazit podvodne podnikanie, zavedieme tiez nepriame systemy financovania zhodnocovania, resp. ukladania vybranych druhov odpadov.

Odpady

Dobudujeme informacny system o odpadoch s prepojenim na lokalne a Informacny system o

globalne pocitacove siete, ako nezastupitelnu udajovu za-kladnu pre rozhodovacie procesy v riadeni odpadoveho hospodarstva v SR na vsetkych stupnoch riadenia. Novelizacia zakona o poplatkoch za ukladanie odpadov bude mat ciel zvysit uroven tychto poplatkov a tym zvysit zaujem o zhodnocovanie odpadov. Na uplatnenie zakona o obaloch a odpadoch z obalov vytvorime system financovania zhodnocovania resp. likvidacie tychto odpadov, zalozeny na ekonomickej spolupraci na osi obcan - obec - vyrobca (obchodnik) - stat.

odpadoch

Budeme presadzovat zvysenie podielu ekologicky cistej geotermalnej energie a energie zemskeho tepla na celkovej energetickej bilancii SR, zabezpecenie studia hlbinnej geologickej stavby uzemia SR, geologickeho mapovania a vydavania geologickych a odvodenych map, zabezpecenie rozvoja environmentalneho geologickeho prieskumu, budovanie geografickeho informacneho systemu a jeho vyuzivanie pre statne organy a hospodarsku sferu. Zlepsime informovanost verejnosti o stupni znecistenia horninoveho prirodneho prostredia, budeme zabezpecovat vyber uzemi vhodnych na skladkovanie. Pri tazbe nerastnych surovin sa budu musiet akceptovat vo zvysenej miere i prvky krajinotvorby.

Vypracujeme ucelenu environmentalnu politiku uplatnovania vsetkych ekonomickych nastrojov na zabezpecenie environmentalnej orientacie trhoveho hospodarstva. Nastroje priemyselnej politiky statu musia podporit zavadzanie progresivnych technologii so setrnejsim dopadom na ZP, efektivnejsie zhodnocovat suroviny a energie. Potrebne bude prijat program sirsieho zavedenia environmentalno-manazerskych systemov (EMAS) a medzinarodnych noriem ISO 14 000 a uplatnovat smernicu Rady EU 96/ 61/ES o integrovanom predchadzani a znizovani znecistovania ZP - IPPC.

Problemy starych zatazi nebude mozne vyriesit bez zavedenia environmentalnych auditov a vypracovania celostatneho programu odstranovania starych zatazi na zaklade stanovenia environmentalnych a ekonomickych priorit. Vytvorenie zivotaschopnych schem financovania s rozumnym podielom prostriedkov statu pri zainteresovani buducich investorov trhovo konformnymi podpornymi nastrojmi bude nevyhnutnostou.

Ekologicky cista energia

Pre Statny fond zivotneho prostredia bude potrebne stanovit objektivne kriteria, aby mohli byt uprednostnovane vyznamnejsie akcie s vyraznejsim podielom na znizovani znecistovania, resp. jeho prevencie, rozhodujucu cast prostriedkov fondu budeme smerovat do jeho obratovej casti na poskytovanie makkych uverov na zasadne environmentalne investicne projekty a budeme maximalne decentra-lizovat grantovu cast fondu vo vazbe na konstituovanie samospravnych organov vyssich uzemnych celkov.

Statny fond zivotneho prostredia

REGIONALNA POLITIKA

 

Analyza sucasneho stavu

Absencia koordinovanej a komplexnej regionalnej politiky zapricinuje prehlbovanie rozdielov medzi kvalitou zivota v jednotlivych regionoch Slovenska. Programy podpory tzv. zaostavajucich okresov nepriniesli ocakavane a deklarovane uspechy a iba oddialili skutocne riesenie problemov tychto regionov.

Nebol vytvoreny system, ktory by zodpovedal rozvinutemu systemu strukturalnej a regionalnej politiky uplatnovanej v krajinach Europskej unie a ktory by bol prisposobeny na uplatnenie kriterii pre ziskanie prostriedkov z podpornych programov EU.

Sidelna a regionalna struktura Slovenska sa ako celok, vzhladom na vyrazne zmeny vonkajsieho a vnutorneho prostredia, nevyhla stresu z dosledkov transformacie spolocnosti, co sa prejavilo nielen v naraste diferencii ekonomickej sily miest, mestskeho a vidieckeho priestoru, v diferenciacii regionov, ale aj v poklese narastu obyvatelstva, vo zvyseni socialneho napatia, v upadku casti mestskych a vidieckych struktur osidlenia.

Slovensko je vidieckou krajinou. Na vidieku zije polovica obyvatelov krajiny. Podiel vidieckej populacie klesa, rastie jej priemerny vek, eko-nomika vidieka stagnuje, v mnohych regionoch klesa, priemerny prijem ekonomicky cinneho obyvatelstva na vidieku je nizsi ako v mestach. V poslednych rokoch bol vidiek postihnuty zmenami vyvoja, zmenami v strukture polnohospodarskej vyroby, ktora bola v minulosti hlavnym zdrojom pracovnych prilezitosti a ekonomickych prijmov vidieckeho obyvatelstva. Podiel zamestnanych v polnohospodarstve v ramci Slovenska klesol, co vsak suvisi nielen s transformaciou polno-hospodarstva, ale najma s celosvetovym trendmi vyvoja spolocnosti, s celkovymi zmenami vedecko - technickeho pokroku a so zmenou zivotneho stylu obyvatelstva. Nedostatocna koordinacia financnej podpory jednotlivymi rezortmi centralnej vlady zapricinila neefektivne vyuzitie dostupnych financnych zdrojov a mala za nasledok pokles kvality zivotneho prostredia, najma na uzemi s prevahou vidieckeho osidlenia. Tento vyvoj zapricinuje devastaciu vidieckeho prostredia a ohrozuje nielen ludsky, ale aj prirodny a kulturno - spolocensky potencial krajiny.

 

Ciele

Chceme vytvorit podmienky pre hospodarsky rast vsetkych regionov, zohladnujuc ich trhove podmienky a specifika.Chceme podporit vystavbu, obnovu a modernizaciu technickej a socialnej infrastruktury v

regionoch a obciach ako vychodisko rovnovazneho regionalneho rozvoja.Chceme systematicky investovat do ludskeho faktora v zaujme zvysenia jeho prisposobenia sa na podmienky trhoveho hospodarstva.Chceme vybudovat regionalne informacne systemy v zaujme vacsej informovanosti domacich a zahranicnych subjektov a obyvatelov o socialne - ekonomickom potenciali regionov.Chceme zabezpecit uvazenu starostlivost o prirodne zdroje a ochranu zivotneho prostredia.Chceme vytvorit podmienky pre racionalnu cezhranicnu spolupracu.Chceme vytvorit podmienky pre zachovanie struktury osidlenia, ktoru povazujeme za obrovsky potencial buduceho rozvoja Slovenska.Chceme zabezpecit primeranu zivotnu uroven a zlepsenie kvality zivota obyvatelov na vidieku.Chceme zachovat kvalitu zivotneho prostredia a udrzat dedicstvo vidieckej krajiny (biodiverzita, kulturna identita, prirodne zdroje) pre dalsie generacie.

 

Nastroje

Presadime zasadnu zmenu regionalnej politiky s dorazom na vytvaranie priaznivych podmienok pre trhovu ekonomiku vo vsetkych regionoch a obciach, na podporu rozvoja regionov a obci zalozenu na efektivnejsom vyuzivani miestneho potencialu, odstranovanim neprimeranych rozdielov v socialnej urovni regionov, ktore brzdia mobilizaciu ludskeho, vyrobneho a prirodneho potencialu a s dorazom na znizenie negativneho dopadu trhovych principov na regionalny rozvoj.

Za prioritne povazujeme vytvorenie institucionalnych, financnych a ostatnych predpokladov pre komplexnu regionalnu politiku, ktorej nositelom bude regionalna samosprava.

Zmena regionalnej politiky

Budeme presadzovat taku transformaciu ekonomiky, aby bola respektovana vyvazenost ekonomickeho a ekologickeho rozvoja krajiny. Presadime prirodzene pravo obcana na zdrave zivotne prostredie. Vytvorime legislativny ramec, v ktorom budu otazky zivotneho prostredia optimalne riesene. Presadime system vzdelavania obyvatelstva v oblasti starostlivosti a ochrany zivotneho prostredia na vsetkych urovniach.

Podporime zakladanie regionalnych rozvojovych, poradenskych, investicnych a financnych institucii stimulujucich regionalny rozvoj, zakladanie a posobenie malych a strednych podnikov.

Priorita zivotneho prostredia

Presadime take financovanie regionalneho rozvoja, ktore umozni diferencovany pristup regionov k rieseniu svojich rozhodnuti, co povazujeme za jeden z prejavov vysokej nezavislosti regionov na centre. Podporime fiskalnu a inu financnu podporu rozvojovych impulzov regionalneho rozvoja t.j. priemyselnych polov rastu, inovacii, cestovneho ruchu a vidieckeho rozvoja. Budeme vyhladavat vnutorne a vonkajsie financne a uverove zdroje na rozvoj nadregionalnej a regionalnej infrastruktury, najma dopravnej a telekomunikacnej.

Upravime, legislativne a institucionalne, moznost vplyvu regionov na budovanie technickej a socialnej infrastruktury decentralizaciou kompetencii a financnych zdrojov.

Diferencovany pristup

Podporime pokrytie uzemia Slovenska rekvalifikacnymi a skoliacimi instituciami v sulade s podmienkami restrukturalizacie regionov. Podporime vzdelavanie manazerov a skolitelov s vyuzitim medzinarodnych sluzieb a nadacii. Rozpracujeme plany profesnej pripravy mladeze, rekvalifikacie a celostatneho vzdelavania vo vazbe na programy rozvoja regionov. Podporime vznik a rozmiestnenie vysokych skol, fakult a detasovanych pracovisk v sulade s potrebami regionalneho rozvoja a rozvoja miest.

Podpora vzdelavania

Podporime vznik efektivneho informacneho systemu pre potreby regionalnej politiky. Zalozime regionalne informacne systemy a ich systematicke vyhodnocovanie pre potreby

Efektivny informacny pristup

regionalnych analyz a pozadovanych informacii pre podnikatelov, zaujemcov o investovanie, turistov a ostatnych ucastnikov regionalneho rozvoja. Vytvorime podmienky pre vznik specifickych informacnych systemov o pohranicnych makro a mikroregionoch pre potreby intenzifikacie cezhranicnej spoluprace. Zavedieme system informacii pre regiony a obce o moznostiach podpory zo zahranicnych programov a nadacii.Vytvorime predpoklady pre ratifikaciu Europskych dohovorov. Umoznime riadne clenstvo regionov Slovenska v existujucich a novych euroregionoch a budeme iniciovat vytvorenie expertnych skupin, ktore posudia podmienky spoluprace, navrhnu opatrenia a budu iniciovat spracovanie regionalnych projektov cezhranicnej spoluprace.

Medzinarodna spolupraca

Zohladnime zaujmy a poziadavky obcanov zijucich na vidieku, ktori musia mat co najvacsiu politicku a administrativnu nezavislost, co znamena ponechanie a odovzdanie vsetkych potrebnych kompetencii pre rozhodovania o svojej buducnosti obciam, mestam a regionom, pri respektovani principu subsidiarity.

Vacsia politicka a administrativna

nezavislost vidieka

Presadime, aby slovensky vidiek bol kvalitnym priestorom aj pre ine formy hospodarstva a atraktivnym priestorom pre byvanie. Podporime rozvoj roznorodych a atraktivnych pracovnych moznosti aj mimo polnohospodarstva, pricom podporime regionalne a obecne odlisnosti.

Podporime najma take oblasti, ktore budu smerovat k nezavislosti a ktorych nositelmi budu miestni obyvatelia. Podporime rozvoj drobnych hospodarskych struktur na vidieku, pretoze len tak ostane zachovane aj polnohospodarstvo.

Presadime vybavenie vidieka potrebnou infrastrukturou, najma napojenie obci na moderne dopravne a telekomunikacne syste-my, bez ohladu na sledovanie kratkodobeho efektu hospodarskeho rozvoja. Podporime investicie, ktore umoznia, aby sa vidiek stal atraktivnym pre ekonomicke a ekologicke aktivity, pricom najma moderne telekomunikacne systemy su vyznamnym hospo-darskym faktorom, ktory vyrazne podpori atraktivitu uzemia.

Podporime regionalne hospodarske okruhy, pretoze kratke cesty medzi vyrobcom a spotrebitelom znizuju naroky na energiu, dopravu, obalovu techniku a cerstve vyrobky na vidieku zvysuju jeho atraktivitu.

Vykoname potrebne pravne, danove a administrativne opatrenia na podporu rozvoja cestovneho ruchu vo vidieckom priestore, pricom nase opatrenia budu smerovat k tomu, aby nebola porusovana rovnovaha medzi prirodou a rozvojom cestovneho ruchu. Nasou prioritou je podpora vidieckeho cestovneho ruchu a nie presadenie mestskych foriem travenia volneho casu.

Podporime uzavrety cyklus vyroby a spotreby energii na vidieku a preto podporime reformu danoveho systemu, ktory umozni nielen pozitivny dopad na zivotne prostredie, ale aj produktivnejsie vyuzivanie potencialu vidieka.

Presadime zmenu pristupu k hospodareniu s lesmi, ich zvysenu ochranu a vytvorime podmienky pre zalozenie lesov tam, kde ustupila polnohospodarska vyroba.

Rozvoj hospodarstva

Podporime decentralne systemy vzdelavania a dalsieho vzdelavania, orientovane na potrebne pracovne prilezitosti. Pretoze skolaci a ucni na vidieku maju rovnaky narok pre vzdelavanie ako deti v mestach, podporime doplnenie skolskych za-riadeni na vidieku.

Vytvorime predpoklady pre dostatocne a primerane vybavenie vidieka zdravotnickymi zariadenia.

Presadime ochranu a bohatstvo kulturneho dedicstva nasich regionov, podporime kulturny zivot zalozeny na miestnych zvyklostiach, kulturnych vyrazovych prostriedkov, nareciach a budeme stimulovat rozvoj spolkoveho zivota, najma v legislativnej a danovej politike.

Podpora socialnej infrastruktury

Presadime posilnenie financnej sily obci a regionov a najma ich podiel na daniach a vytvorime lepsie legislativne a financne podmienky pre spolupracu obci a regionov s tretim sektorom.

Vytvorime pravne a financne nastroje na ochranu prirody a zivotneho prostredia vidieka, pricom prioritou je koordinacia hospodarskej, polnohospodarskej, dopravnej a inych politik.

Prehodnotime sucasne formy pomoci vidieka (statne fondy, program obnovy dediny) a predlozime ucelenu strategiu podpory vidieku, ktora bude v prvom rade zohladnovat potreby tam ziju-cich obcanov a ich samosprav a nie potreby a rezortne zaujmy statneho byrokratickeho aparatu.Pripravime zakon o regionalnej politike, legalizujuci systemovy pristup k regionalnej politike na Slovensku, ktory vymedzi typ regionalnej politiky, ciele, nastroje, uzemne jednotky a institucionalny ramec, ktory bude korespondovat s nasim navrhom reformy verejnej spravy a reformy financovania verejneho sektora.

Pripravime novy zakon o uzemnom planovani a stavebny poriadok, ktori umozni obciam a regionom efektivnejsie spravovat svoje uzemia

Nove zakony

HOSPODARSTVO

 

Analyza sucasneho stavu

Transformacia socialnej sfery, ktora sa zacala v roku 1990, mala prisposobit celu oblast socialnej politiky novym uloham. Najma vsak mala zaistit socialnu priechodnost ekonomickej transformacie. Napriek tomu, ze bolo uskutocnenych niekolko systemovych krokov (zakonom stanovene kolektivne vyjednavanie, mzdova politika riesena tarifnym vyjednavanim, oddelenie socialno-poistnych systemov od statneho rozpoctu), ako celok socialna politika nesplnila ocakavanie obcanov.

Vysoka miera nezamestnanosti a nizka tvorba pracovnych miest je charakteristickym znakom slovenskej ekonomiky transformacneho obdobia po roku 1989. Aktualna miera nezamestnanosti je 13,4%, co predstavuje priblizne 350 000 osob. Dalsich asi 50 000 tisic nezamestnanych osob nie je statisticky evidovanych. Za pracou do Ciech dochadza 80 000 obyvatelov SR. Nezamestnanost je i preto najvacsim socialnym problemom, lebo viac ako polovica uchadzacov o zamestnanie je bez prace dlhsie ako 12 mesiacov (dlhodobo nezamestnani) a takmer tretina su mladi ludia do 25 rokov. Ekonomicke straty z nevyuzitia potencialu tejto pracovnej sily su obrovske, rovnako vazne su i dosledky na kvalitu medziludskych vztahov, rodinneho zivota i rast kriminality. Regionalny rozmer nezamestnanosti sa prehlbuje aj vdaka nizkej mobilite pracovnej sily, co je ovplyvnene najma velmi nepriaznivou bytovou situaciou. Takmer v polovici okresov Slovenska je miera nezamestnanosti vyssia ako 15%. Sucasna vlada zalozila rizika

dalsieho rastu nezamestnanosti svojou rozpoctovou, danovou, hospodarskou ale najma privatizacnou politikou, co v konecnom dosledku vazne ohrozuje bilanciu verejnych rozpoctov a chod statu.

V Slovenskej republike boli oddelene socialno-poistne systemy od statneho rozpoctu. V sucasnosti v ramci Socialnej poistovne posobia dva fondy a to fond dochodkoveho poistenia a fond nemocenskeho poistenia. Dochodkove poistenie obsahuje tri systemove davky - starobny dochodok, invalidny dochodok a dochodky pozostalych. Nemocenske poistenie zahrna davky v chorobe, penaznu pomoc v suvislosti s tarchavostou a porodom a nesystemove davky, pohrebne a prispevok na kupelnu starostlivost. Spolocnou charakteristikou vyvoja tohto systemu je priebezny sposob financovania, ktory nie je schopny zvladnut kriticky demograficky vyvoj, najma v prvych desatrociach buduceho storocia. Dalej je to nedostatok financnych zdrojov, sposobeny jednak insolventnostou niektorych institucii, ktore nie su schopne hradit poistne odvody za svojich zamestnancov, a jednak neochotou statu hradit poistne v plnej vyske za osoby, za ktore je to povinny robit. Valorizacny mechanizmus nezabezpecuje vcasnu upravu dochodkov a davok v chorobe. Boli vycerpane financne rezervy Socialnej poistovne predovsetkym tym, ze stat plati iba z patnastpercentneho vymeriavacieho zakladu pre dochodkove a nemocenske poistenie, ktorym je minimalna mzda z r. 1996. Vsetky upravy dochodkov v r. 1997 a 1998 idu na ukor rezerv. Vycerpanie rezerv, resp. branenie ich tvorbe su spolu s nepriaznivym demo-grafickym vyvojom (pokles poctu obcanov v produktivnom a narast poctu obcanov v neproduktivnom veku) hlavnymi rizikami vyvoja dochodkoveho zabezpecenia.

Nemocenske poistenie je v sucasnosti charakterizovane limi-tovanym principom zasluhovosti. Maximalna davka v chorobe predstavuje iba 60% priemernej mzdy a davky su vyplacane iba jeden rok. Davky nemocenskeho poistenia sa tak stavaju nepritazlivymi najma pre vyssie zarabajuce vrstvy. Do tohto poistenia je zaradena aj nesystemova platba za kupelnu liecbu.

Slovenska republika sa zaviazala plnit Standardne pravidla pre integraciu zdravotne postihnutych obcanov, ktore vypracovala a prijala OSN. Napriek tomu sa mnohe ulohy, vyplyvajuce z tychto pravidiel neplnia. Integracia zdravotne postihnutych obcanov je komplexny proces, na ktorom sa musia zucastnovat viacere rezorty vlady a via-cere zlozky nasej spolocnosti. V sucasnosti sa vsak problem integracie posunul iba na uroven ministerstva prace, socialnych veci a rodiny. Tato problematika nie je legislativne riesena v samostatnom zakone, ale sa rozdrobuje do mnozstva pravnych noriem. V navrhovanom zakone o socialnej pomoci sa zdravotne postihnuti obcania dostali do spolocnosti bezdomovcov a obcanov spolocensky neprisposobivych. Dodnes nie su v SR zname udaje o pocte obcanov so

zdravotnym postihnutim. Invalidny dochodok, ktory pre obcanov s tazkym zdravotnym postihnutim predstavuje jediny zdroj prijmu, je nizsi ako starobny dochodok napriek tomu, ze casto ide o mladsich ludi - clenov a zivitelov rodin. Prispevky na kompenzaciu zdravotneho postihnutia su nedostatocne a casto su tieto pomocky nedostupne. Zdravotna a rehabilitacna starostlivost o tuto skupinu obcanov a integrovane skolstvo su malo rozvinute. Pre zdravotne postihnutych obcanov je nedostatok pracovnych prilezitosti, stat nevytvara podmienky pre zadavanie statnych objednavok pre organizacie, ktore tychto ludi zamestnavaju.

Kvalitne a regionalne socialne sluzby su stale nedostatkove. Stat zo svojho rozpoctu len s tazkostami dokaze udrziavat zariadenia, ktore vlastni. Len vo velmi malej miere mohli statne organy zaviest nove druhy sluzieb, ci humanizovat tie existujuce. Za sucasnych rozpoctovych pravidiel ani obce nemaju dostatok penazi, aby mohli rozvijat nove sluzby. Zakon sice umoznuje, aby socialne sluzby mohli okrem statu a obci poskytovat aj ine fyzicke a pravnicke osoby, ale doteraz neboli prijate zavazne pravidla, ako sa bude statny rozpocet podielat na financovani tychto sluzieb.

Taktiez nie je dobra situacia pri poskytovani pomoci v hmotnej nudzi. Rozhodovanie o tom, kto je v hmotnej nudzi, aku formu pomoci potrebuje a kto ju bude realizovat, je v rukach statnych organov. Iba v niektorych pripadoch je rozhodnutie konzultovane s organmi samospravy. Vyska hmotnej pomoci casto presahuje zarobky zo zamestnania a tym sa stava demotivacnou. Pomoc v hmotnej nudzi nenachadza adresata, obce su v uplatnovani spravodlivych kriterii bezmocne.

 

 

Ciele

Jednym z hlavnych cielov je zvratit sucasny velmi nepriaznivy stav v oblasti nezamestnanosti a odstranit nerovnovahu na trhu prace.Prostrednictvom vhodneho trhoveho prostredia a konkretnou hospodarskou politikou tvorby pracovnych miest chceme vytvarat take podmienky, aby sa znizila miera nezamestnanosti pod uroven 10 %.V oblasti socialnopoistnych systemov chceme dosiahnut, aby priemerny dochodok v najblizsich rokoch neklesol pod 50% priemernej hrubej mzdy.Pre buduce generacie dochodcov chceme prehodnotit a zmenit doterajsi sposob priebezneho financovania na financovanie fondove, ktore s mensimi vkladmi prinasa ich zhodnotenim vacsie vynosy. Tak zabranime negativnemu dopadu demografickeho vyvoja na schopnost poistovne udrzat primeranu vysku dochodkov. Znizeny zakladny odvod do fondu nemocenskeho poistenia a urcenie fakultativnej davky umozni obcanovi rozhodnut sa o svojej socialnej situacii v case choroby.Chceme dosiahnut, aby sa na zdravotne postihnutych obcanov vztahovali rovnake prava a

povinnosti ako na ostatnych. Sme si vedomi, ze existuju objektivne prekazky, ktore stazuju ich plnu integraciu. Sme pripraveni respektovat a zohladnit aj skutocnost, ze zivotne naklady obcanov so zdravotnym postihnutim su vyssie ako u ostatnych a sme pripraveni toto zvysenie rozlozit aj na plecia zdravych obcanov ako vyraz humanizmu a solidarity nasej spolocnosti.Chceme dosiahnut taku strukturu socialnych sluzieb pre obcana, ktora bude pruzne reagovat na individualizovane potreby obcana a na jeho financne moznosti. Budeme podporovat rozvoj takych socialnych sluzieb, ktore su v maximalnej miere poskytovane obcanom v ich prirodzenom prostredi, bez vytrhnutia cloveka z jeho rodiny, obce. Postavime politiku v tejto oblasti na overenych skusenostiach, ze obce a mimovladne a cirkevne organizacie poskytuju socialne sluzby pruznejsie, kvalitnejsie a efektivnejsie ako statne zariadenia.

 

Nastroje

Pre zlepsenie stavu v oblasti zamestnanosti a trhu prace vytvorime priaznive podmienky predovsetkym pre rozvoj maleho a stredneho podnikania, pre priliv priamych investicii zo zahranicia a zlepsenie infrastruktury v regionoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Vypracujeme programy rozvoja regionov tam, kde nezamestnanost presiahne 18%, so zainteresovanim vsetkych rozhodujucich rezortov. Pruznejsimi podmienkami na trhu prace prispejeme k rieseniu pro-blemov nezamestnanych mladistvych, absolventov skol, osob so znizenou pracovnou schopnostou, zien po materskej dovolenke, zien nad 45 rokov, muzov nad 55 rokov a dlhodobo nezamestnanych. Odstranime kompetencnu neujasnenost institucii posobiacich na trhu prace a vytvorime priaznive legislativno-ekonomicke podmienky pre vznik novych (aj sukromnych) institucii, zameranych na sprostredkovanie prace. Obmedzime zasahovanie statu do verejnopravneho charakteru sluzieb zamestnanosti.

Trh prace

Zmenime priority hospodarskej politiky vlady s dorazom na rozvoj bytovej vystavby. Bytova vystavba na urovni cca 14 000 bytov rocne predstavuje znacny narast pracovnych miest v stavebnictve a v inych odvetviach, cim je uloha znizenia nezamestnanosti pod uroven 10 % splnitelna. Rozvoj bytovej vystavby, najma najomnych, sukromnych i socialnych bytov, prispeje k mobilite pracovnych sil z regionov s vysokou mierou nezamestnanosti.

Pracovne miesta v bytovej vystavbe

Znizime celkovu danovu kvotu (dane, odvody, prispevky) a tym podporime tvorbu novych pracovnych miest. Znizenie odvodovych povinnosti o 3% na strane zamestnavatelov predstavuje zdroje na vytvorenie desiatok tisic pracovnych miest. Podporou vzdelavania a zvysovania jeho efektivnosti z hladiska zamestnanosti chceme prispiet k zlepseniu postavenia na trhu prace najma mladych ludi.

Znizenie dani a odvodov

V ramci novej rodinnej politiky budeme podporovat pracu na skrateny uvazok, ktora umoznuje subeh rodicovskych a profesionalnych povinnosti, znamena vyssi prijem rodiny a najma zenam vytvara priestor viac participovat na verejnom zivote, uplatnit svoje vzdelanie. Tzv. ciastocny odchod do dochodku (pomerna cast mzdy v subehu s poberanim casti

Rodinna politika

starobneho dochodku) bude vytvarat priestor na uplatnenie sa najma nezamestnanych absolventov skol.Predlzenim dobrovolneho poskytovania rodicovskeho prispevku z troch na pat rokov, zavedenim vyhodneho pripoistenia pre zeny v domacnosti cez zamestnaneho manzela a rozvojom sluzieb pre rodinu chceme prispiet k znizeniu napatia na trhu prace i k celkovej stabilite rodiny.

Prispevok do piatich rokov dietata

V oblasti socialno-poistnych systemov zabezpecime pre sucasnych dochodcov pravidelnu valorizaciu dochodkov tak, aby co najskor priemerny dochodok dosiahol polovicu priemernej hrubej mzdy.

Pre obcanov v produktivnom veku zabezpecime okrem pravidelne valorizovaneho dochodku v buducnosti aj moznost ziskat vyssi dochodok rozsirenim moznosti doplnkoveho dochodkoveho pripoistenia. Pre osoby samostatne zarobkovo cinne zabezpecime moznost zucastnovat sa na doplnkovom dochodkovom pripoisteni. Poistne budeme povazovat aj u nich za odpocitatelnu polozku dane z prijmu.

Pre obcanov, ktori vstupuju do produktivneho veku, zabezpecime novu skladbu buducich dochodkov. Zakladny dochodok na urovni zivotneho minima chceme financovat priebeznym financovanim a dalsiu povinnu zlozku dochodkoveho poistenia spravovat fondovym hospodarenim. Tento sposob umoznuje obcanovi urcit, aky docho-dok bude poberat v poproduktivnom veku. Doplnkove dochodkove poistenie ponechame v platnosti ako vyraz socialnej politiky zamestnavatela.

Invalidne dochodky su oproti starobnym nizsie az o 400 Sk mesacne. Vzhladom na vysoke zivotne naklady zdravotne postihnutych obcanov zmenime mechanizmus vypoctu tychto davok v zmysle ustupu od zasluhovosti smerom k socialno-ekonomickej potrebnosti.

Davky nemocenskeho poistenia budu zlozene z dvoch casti. Zo zakladnej davky, ktora bude predstavovat zivotne minimum a bude hradena zo zakladneho nemocenskeho poistenia urceneho odvodom vo vyske 1,8% hrubej mzdy, a z fakultativnej casti, ktorej vysku urcuje obcan vyskou svojho odvodu. Platby statu na ucely dochodkoveho a nemocenskeho poistenia za osoby, za ktore je povinny ich odvadzat do Socialnej poistovne, postupne zvysime na uroven 25% platnej minimalnej mzdy.

Vyssie dochodky

Pre zabezpecenie integracie vytvorime statny informacny system o zdravotne postihnutych obcanoch. Vratime riesenie problemov integracie zdravotne postihnutych obcanov na uroven medzirezortneho vladneho vyboru. Zaistime integrovane vzdelavanie deti i dospelych so zdravotnym postihnutim. Spracujeme novy system tvorby pracovnych miest pre zdravotne postihnutych obcanov.

Prehodnotime system tvorby a vypoctu invalidnych dochodkov tak, aby sa naozaj stali nahradou prijmu alebo doplnkom prijmu z pracovnej cinnosti. Zaradime prispevky na kompenzaciu zdravotneho postihnutia do narokovych davok statnej socialnej podpory.

Zdravotne postihnuti obcania

Fungovanie socialnych sluzieb zalozime na pluralite jeho vykonavatelov (s vyraznym obmedzenim priameho poskytovania sluzieb zariadeniami v

Socialne sluzby a socialna pomoc

sprave statu) a na pluralite financnych zdrojov, pokryvajucich naklady na poskytovane sluzby. Zmenou zasadneho vyznamu bude, ze stat bude garantovat socialne a ludske prava obcana na dostojny zivot priamo obcanovi a nie prostrednictvom zariadeni socialnych sluzieb. Obcan sam rozhodne, aka socialna sluzba je prenho najvyhodnejsia a od ktorej organizacie si tuto sluzbu (aj s financnou podporou statu) chce kupit. Tym sa vytvoria rovnake podmienky pre vsetkych poskytovatelov socialnych sluzieb. Stat bude nielen formulovat spolocensku poziadavku na uroven socialnej prace (akreditaciou poskytovatelov socialnych sluzieb), ale bude vytvarat podmienky pre zvysovanie profesionality vsetkych socialnych pracovnikov.Spresnime kriteria hmotnej nudze a sprisnime posudzovanie pricin, pre ktore sa obcan do hmotnej nudze dostal. Rozhodovaciu pravomoc o tom, kto je v hmotnej nudzi, kto bude adresatom pomoci v hmotnej nudzi, o vyske a forme tejto pomoci zverime do ruk samospravy. Zavedieme viaczdrojove financovanie pomoci v hmotnej nudzi aj za ucasti statu formou grantov. Stat si ponecha kontrolu nad efektivnym vyuzivanim statnych prostriedkov. V spolupraci s organmi Narodneho uradu prace chceme dosiahnut uzku vazbu medzi pomocou v hmotnej nudzi a aktivitami vo verejnoprospesnych pracach.

Pripravime zakon o socialnej pomoci a socialnych sluzbach, ktory bude definovat nove pravidla pre ich fungovanie a rozvoj. Predovsetkym bude potrebne novo definovat socialne sluzby tak, aby tato kategoria obsiahla siroke spektrum sluzieb pre obcana i rodinu. Legislativa musi umoznit racionalne spajanie socialnych sluzieb so zdravotnymi a vychovnymi sluzbami a odstranit vsetky bariery komplexneho poskytovania sluzieb jednym vykonavatelom, ak to obcan, ci rodina potrebuju.

Pomoc v hmotnej nudzi

RODINA

 

Analyza sucasneho stavu

Rodina je v nasej spolocnosti najvyssie cenenou hodnotou, z coho vyplyva aj jej relativne vysoka stabilita. Socialna politika sucasnej vlady zneuziva tento fakt a ponechala rodinu jej vlastnemu osudu, vediac, ze prirodzena solidarita viacgeneracnych rodin poskytne rodinam najnutnejsiu ochranu. Napriek tomu, ze vlada v roku 1996 prijala Koncepciu rodinnej politiky, okrem zvysenia rodicovskeho prispevku nic pre rodinu neurobila. Socialna situacia rodin s nezaopatrenymi detmi je zrejma zo statistiky o pridavkoch na deti. Pridavky na deti dostava v priemere 83 % rodin. To znamena, ze 83 % rodin s detmi na Slovensku ma prijem nizsi ako dvojnasobok zivotneho minima. Udaje dalej hovoria, ze viac ako 3/4 tychto rodin ma prijem este nizsi, ze nedosahuje ani jeden a pol nasobok zivotneho minima. Financna situacia rodiny negativne ovplyvnuje aj vztahy v rodine, cim su

vazne ohrozene ostatne zakladne funkcie rodiny ako priestoru pre vychovu deti a zdroja istoty pre jej dospelych clenov. 

Ciele

Posilnime prava jednotlivych clenov rodiny: hlavne zien a deti a zvysime tym uroven ich ochrany. Sucasne podporime rodinu ako celok, pretoze rodina ma v celom ludskom zivote nezastupitelne poslanie. Len ona a ziadna ina institucia v sebe primerane spaja to, co je pre cloveka prirodzene a osobitne: rozum a cit. V rodinnej politike budeme prijimat take opatrenia, ktore podporia rodinu v jej zakladnom poslani, ale sucasne jej ponechaju maximalnu mieru nezavislosti a slobody rozhodovania o jej vlastnom vyvoji. Inymi slovami, nechceme ovplyvnovat rodinu v jej rozhodnutiach, ale chceme vytvorit podmienky, aby svoje rozhodnutia a svoje predstavy mohla zodpovedne naplnit.Osobitnu pozornost budeme venovat dvom skupinam rodin: rodinam so zdravotne postihnutym clenom a nahradnym rodinam, ktore vychovavaju opustene ci osirele deti. Na rozdiel od sucasne-ho stavu chceme tymto rodinam vytvorit take zivotne podmienky, aby svoju odlisnost nepocitovali ako diskriminaciu.

 

Nastroje

Vo vychove a formovani verejnej mienky budeme klast osobitny doraz na zodpovedne rodicovstvo, na ochranu tehotnych zien a matiek, na zdravy psychicky a fyzicky vyvoj dietata, na rozvoj sluzieb pre rodinu. Budeme davat prednost vsetkym formam nahradnej rodinnej vychovy pred umiestnovanim opustenych deti do detskych domovov, aby sa aj zvysujuci pocet bezdetnych manzelov mohol realizovat v ulohe rodicov a deti mohli prezit stastne detstvo. Nahradnu rodinnu vychovu budeme definovat ako socialnu sluzbu tymto detom s primeranym materialnym a financnym zabezpecenim.

Posilnime bezpecnost a istoty clenov rodiny v novom zakone o rodine. Osobitne sa budeme venovat opatreniam na predchadzanie a znizenie nasilia pachaneho v rodine na zenach a detoch. Vytvorime pruznu siet pomoci a sluzieb pre obete domaceho nasilia.

Vychova v rodine namiesto detskeho

domova

Dosledne budeme presadzovat prava deti v rodine a v spoloc- nosti. Stat bude garantovat, aby bola vcas, dosledne a kvalitne poskytovana socialno-pravna ochrana detom, ktore sa ocitli v ohrozeni, aby bola zabezpecena rovnost sanci pre vsetky deti. Okrem ineho to znamena, ze rozsirime pocty pripravnych tried a pomocnych ucitelov pre deti zo socialne zanedbaneho prostredia (osobitne romskych rodin). Polozime doraz na prevenciu a na sanaciu problemovych rodin v ich prirodzenom prostredi, aby deti nemuseli prezivat svoje detstvo v nehumannych priestoroch socialnych ustavov. Mame pripraveny projekt redukcie detskych domovov a podpory nahradnych foriem rodinnej vychovy vratane uz ciastocne overenych metodickych a organizacnych postupov. K dispozicii je overeny projekt podpory vzdelavania romskych deti prostrednictvom pripravnych tried, aj prostrednictvom romskych asistentov.

Socialno-pravna ochrana deti

Osobitnu pozornost budeme venovat podpore rodin so zdravotne Rodiny so zdravotne postihnutym dietatom

postihnutym dietatom. Vytvorime podmienky pre rozvoj a integraciu deti so zdravotnym postihnutim do spolocnosti v takej miere, aby dosiahli vysoky stupen nezavislosti a samostatnosti v dospelosti. Dosledne budeme dbat o zvysenie tempa pri odstranovani barier vo vedomi zdravej populacie i v zivotnom prostredi. Zasadnym sposobom zmenime aj celkovy pristup k potrebam tychto rodin v smere individualizovanych sluzieb pre vsetky rodiny so zdravotne postihnutym alebo dlhodobo chorym clenom. Podporime snahy vsetkych statnych, neziskovych i podnikatelskych subjektov, ktore ponukou svojich sluzieb prekracuju uzko rezortne ramce a usiluju sa pomoct rodinam riesit ich problemy. Presadenim takejto koncepcie chceme posilnit rodinne vztahy, zvysit pocit bezpecia a dovery, umoznit ostatnym clenom rodiny slobodne realizovat svoje zivotne zamery.Budeme podporovat vsetky rodiny s nezaopatrenymi detmi, ale sucasne budeme prisne kontrolovat ucelne vyuzivanie poskytnutych financnych prostriedkov v prospech rozvoja deti. Za progresivny danovy nastroj podpory povazujeme vyrazne zvysenie odpocitatelnej polozky na deti, aby co najviac zarobku zostalo rodine a aby ona sama rozhodla, na co tieto peniaze pouzije. Budeme podporovat vzdelavanie deti na strednych skolach zavedenim osobitneho socialneho priplatku pre tie rodiny, ktorych prijmy nebudu postacovat na zvysene naklady na vzdelanie. Chceme tym minimalizovat pocet deti, ktore nepokracuju v studiu na strednej skole. Osobitnymi formami budeme podporovat studium romskych deti na strednych a vysokych skolach. Z miestnych rozpoctov navrhneme financovat bezplatne cestovanie deti do zakladnych skol. Stimulacnymi pozickami na vysokoskolske studium a podporou byvania dame mladym ludom prilezitost k prevzatiu plnej zodpovednosti za svoj zivot a karieru.

Podpora rodiny s nezaopatrenymi

detmi

Vytvorime zenam podmienky pre slobodnu volbu medzi materskou rolou a profesionalnou karierou. Sluzby pre domacnosti by sa postupne mali stat dynamickou castou trhu prace, ktora poskytne nove zamestnanie aj mnohym zenam. Nove dochodkove zabezpecenie zien/ matiek budeme koncipovat tak, aby nahrada za vychovu deti bola postupne na urovni priemernej a nie minimalnej mzdy. Umoznime vyssi vedlajsi prijem rodica pocas rodicovskej sta- rostlivosti. Legislativne lepsie vyriesime problem urcovania a platenia vyzivneho na deti.

Budeme rodicom pocas a po rodicovskej dovolenke garantovat doplnenie a rozvoj kvalifikacie pre zlepsenie ich postavenia na trhu prace. V organizaciach riadenych statom budeme podporovat vsetky formy pruznych pracovnych rezimov (vratane prace doma), ktore ulahcia zamestnanym zenam plne realizovat ich matersku funkciu a tym motivovat aj ostatnych zamestnavatelov.

Podpora materskej roly zien

ZENY

 

Analyza sucasneho stavu

Napriek Ustavou SR zarucenej rovnosti podla pohlavia a v zasade nediskriminacnej legislative v praxi aj nadalej pretrvava diskriminacia zien podla pohlavia a veku (priama a nepriama). Aj nadalej pretrvava nevyuzitie vzdelanostneho a kvalifikacneho potencialu zien a nizka mobilita v oblasti ich karieroveho rastu. Pre zeny je aj nadalej dominantny zamestnanecky pracovny pomer. Miera nezamestna-nosti zien mierne prevazuje nad celkovou nezamestnanostou. Rastie podiel zien na dlhodobej nezamestnanosti. Nezamestnanostou su najviac postihnute vekove kategorie zien od 25 - 44 rokov. Zeny su teda casto diskriminovane pri prijimani do zamestnania (najcastejsie z dovodov ich materskej role), v zamestnani, v karierovom vyvoji a pod. Porovnatelna az vyssia uroven vzdelania zien voci muzom sa neodraza na ich ucasti v riadiacej sfere a postaveni v zamestnani.

V oblasti odmenovania aj nadalej v praxi pretrvavaju najma skryte, tazko preukazatelne formy diskriminacie. Zeny spravidla prevazuju v zamestnaniach (odvetviach), kde su uz tradicne nizke mzdy (prehlbila sa feminizacia niektorych odvetvi - podiel zien v zdravotnictve a skolstve prekrocil hranicu 80 %). Muzi sa presunuli do odvetvi s vyraznejsim narastom prijmov. Diskriminacia v odmenovani ma nielen socialne (feminizacia chudoby) a psychologicke dopady (znizenie sebadovery zien, apatia a pod.), ale aj ekonomicke dopady (strata motivacnej funkcie mzdy). Zeny preto, aby dosiahli tu istu odmenu ako muzi, musia casto vynalozit ovela vyssi vykon ako muzi. Deje sa tak casto aj preto, ze zeny su pokladane za doplnkovych zivitelov. V dosledku celkovej podstatne nizsej urovne miezd u nas je dopad diskriminacie na zeny u nas dramatickejsi ako vo vyspelych krajinach EU.

V praxi odmenovania nadalej pretrvava subjektivizmus, a to najma v oblasti nadtarifnych zloziek mzdy (premie, odmeny, osobne priplatky a pod.) alebo pri zaradovani do vyhodnejsich platovych stupnic (napr. v rozpoctovej sfere ide o institut spickoveho odbornika"). Z tohto pri-stupu najcastejsie profituju muzi, nakolko aj nadalej pretrvava caste subjektivne nadhodnocovanie prace muzov.

Matky s malymi detmi su skupinou, ktora tazko nachadza uplatnenie na trhu prace, a to napriek tomu, ze urady prace su povinne venovat sa sprostredkovaniu prace pre tuto skupinu vo zvysenej miere. Napriek pracovnopravnej ochrane rodica - moznosti vratit sa po 3-rocnej rodicovskej dovolenke na povodne pracovne miesto - v praxi sa velmi casto stava, ze v kratkom case po navrate rodica do zamestnania sa snazi jeho zamestnavatel najst kvalifikovane dovody na to, aby ho mohol prepustit z prace.

Diskriminacia sa prejavuje v dosledku materskej role aj v oblasti invalidnych dochodkov, co vedie k tomu, ze chudoba sa tyka velkeho poctu starych zien.

Rodicovsky prispevok ma v podstate nahradzat prijem rodica v dobe rodicovskej dovolenky, ktora sa zapocitava do dochodku ako odpracovany cas. Nie je vsak uz odstupnovany podla poctu deti, ale je to urcita pevne stanovena ciastka, ktora sa vyplaca jednemu z rodicov za podmienky, ze jeho prijem po tento cas neprekroci polovicu minimalnej mzdy, kedy sa praci moze venovat max. 2 hodiny denne.

Velmi nepriazniva situacia je aj v plateni vyzivneho na deti. Predovsetkym zeny su za efektivnejsiu upravu systemu plnenia vyzivovacej povinnosti. Vzhladom na to, ze sa praca stala nepovinnou, prejavili sa este vacsie tazkosti, ako boli doposial.

Plodnost zien ma vplyvom roznych okolnosti klesajucu tendenciu, co sa prejavuje zvysenym poctom bezdetnych manzelstiev. Na okresnych uradoch je pritom kazdorocne evidovanych niekolko sto ziadatelov o osvojenie si dietata, mnoho dalsich zien a manzelskych parov o tom uvazuje. Ziskat dieta na osvojenie je tazke, trva niekolko rokov, a to aj napriek tomu, ze v detskych domovoch a internatnych skolach zije niekolko tisic opustenych deti. Pricinou tohto stavu je absolutne neprepracovany system vyhladavania a zblizovania budu-cich rodicov a deti. Na druhej strane existuje mimovladnou organizaciou overene riesenie tohto problemu formou zoznamovacich pobytov a pripravy manzelov, resp. buduceho rodica na rolu pestunov alebo adoptivnych rodicov. Vseobecnym problemom je aj nevyvazeny pomer rodicovskych prav povodnych, biologickych rodicov a prav dietata.

V sucasnej dobe takmer neexistuju na Slovensku azylove domy pre zeny s detmi. Policia na Slovensku zaznamenala vela pripadov nasilia v domacnosti, najma na zenach a detoch. Podobne sa v tomto duchu vyjadruju aj pracovnici poradensko-psychologickych centier, pracovnici pracujuci na linkach dovery roznych typov, ako aj zastupky-ne mimovladnych organizacii zien a pod.

 Drogovo zavislym zenam je poskytovana len zakladna zdravotnicka starostlivost. Vzhladom na rozsirenost drog u mladej populacie vyskyt tehotnych zien a matiek drogovo zavislych sa zvysuje. Rozsah ohrozenia zdravia pocatych a narodenych deti tym vzrasta.

 

Ciele

Chceme dosledne sledovat a eliminovat diskriminaciu zien z hladiska pohlavia a veku pri uplatnovani v zamestnani. Pri ponuke prace budeme sankcionovat zverejnovanie diskriminacnych inzeratov. Zavedieme kroky na vyrovnanie mzdy muzov a zien za rovnocennu pracu. Odstranime skryte formy diskriminacie zien obmedzovanim subjektivnych pristupov k hodnoteniu prace.Chceme vytvorit nove moznosti rekvalifikacie rodicov - matiek i otcov - pocas a po rodicovskej dovolenke a budeme propagovat pruzne pracovne rezimy. Zvysime pracovnopravnu ochranu rodica po prichode z rodicovskej dovolenky pred naslednym prepustenim z prace. Odstranime diskriminacne podmienky v socialnom zabezpeceni zien pri zapocte rokov pri vypocte invalidneho dochodku a pri financnom ohodnoteni o starostlivost o dieta.Chceme upravit rodicovsky prispevok a pripravit novy system vypoctu a platenia vyzivneho na deti. Zmenami v nahradnej rodinnej starostlivosti chceme umoznit bezdetnym rodinam realizovat sa v ulohe rodica. Chceme uskutocnit transformaciu detskych domovov v SR.Chceme odtabuizovat temu domaceho nasilia pachaneho na zenach a na detoch, podporime zriadovanie a prevadzkovanie azylovych domovov pre zeny (aj s detmi), suvisiace poradenske sluzby, linky SOS, kurzy obrany. Podporime specialne postupy a zariadenia pre pomoc tehotnym zenam a drogovo zavislym matkam, ich liecbu a resocializaciu.

 

Nastroje

Budeme propagovat neutralnu - nediskriminacnu formu ponuky prace ako takej, ako aj neutralny jazykovy prejav - nediskriminacny z titulu pohlavia - vo vseobecnosti. Pri vychove a vzdelavani budeme zdoraznovat neutralnost profesioveho vzdelavania, co sa tyka prislusnosti k pohlaviu. V profesiovych systemoch, v kata-logoch povolani budeme pouzivat formu (aj obsah) neutralnu voci pohlaviu (neuvadzat pohlavie, ale ani obsah povolania nezamerat na vykon len jedneho pohlavia). V statistickych systemoch dosledne zavedieme sledovanie struktury miezd podla pohlavia, atd.

Neutralna ponuka prace pre zeny a

muzov

Vypracujeme v legislative zakon o rovnopravnom postaveni muzov a zien (v pristupe k zamestnaniu, v odmenovani), zo zakona poverime statnu inspekciu prace dozorom nad dodrziavanim zakona o rovnopravnom postaveni muzov a zien v zamestnani a v odmenovani (vratane sankcionovania), zavedieme institut ombudsmana pre odstranovanie diskriminacie podla pohlavia.

Zakon o rovnopravnom

postaveni

Vydame vnutrostatne predpisy, aby kazdy zamestnanec, ktory sa v dosledku neuplatnovania zasady rovnakej mzdy za rovnocennu pracu povazuje za poskodeneho, mal moznost uplatnit svoje prava na sude a bol efektivne chraneny pred odvetnymi opatreniami zo strany zamestnavatela (ochrana pred moznym prepustenim z prace a zmenami pracovnych podmienok).

Zabezpecime, aby ustanovenia vsetkych mzdovych a platovych predpisov a individualnych pracovnych zmluv, ktore su nezlucitelne s touto zasadou, boli neplatne, alebo mohli byt za neplatne vyhlasene.

Podporime vznik Centra pre rovnopravne postavenie muzov a zien (s

Ochrana poskodenych

podporou OSN - UNDP). V pripade nedostatku zdrojov navrhneme rozpracovat viaczdrojove financovanie.

Sucastou nasej politiky trhu prace sa stane priprava zeny alebo muza pre navrat na trh prace po rodicovskej dovolenke. Bude zahrnat poradenstvo, rekvalifikaciu a sprostredkovanie prace pre obcana.Zabezpecime rovnake moznosti pre zeny (muzov) evidovane na urade prace, i zeny, ktorym trva pracovny pomer so zamestnavatelom, zhodne podmienky pre tych, ktori chcu prejst rekvalifikaciou pred ukoncenim rodicovskej dovolenky ako aj pre tych, ktori po skon-ceni rodicovskej dovolenky chcu obnovit svoje pracovne zrucnosti pred nastupom do prace.

Zarucime obnovu, rozsirenie alebo zmenu kvalifikacie pred nastupom do zamestnania ako aj podporu pruznych pracovnych rezimov, ktora bude vo forme projektov rozvijana predovsetkym zamestnavatelmi vo verejnom sektore.

Legislativne upravime sucinnost zamestnavatela a uradu prace pri poradenstve a rekvalifikacii pre zeny (muzov) pri navrate do zamestnania po rodicovskej dovolenke.

Rovnake moznosti na trhu

Upravime aj zakon o zamestnanosti tak, aby tazisko zmien bolo hlavne v kreativnej aplikacii zakonov v praxi na konkretnu situaciu konkretnej zeny (muza).

Zakon o zamestnanosti

Zvysime pracovnopravnu ochranu rodica po navrate z rodicovskej dovolenky novelizaciou prislusnych ustanoveni Zakonnika prace tak, aby zamestnavatel k vypovedi podanej v obdobi do 1/2 roka po jeho nastupe do prace potreboval suhlas prislusneho uradu prace.

V novom zakone o socialnom poisteni budeme postupne zvysovat poistne prispevky za obdobie rodicovskej dovolenky zo sucasnej minimalnej mzdy na uroven priemernej mzdy.

Pracovnopravna ochrana rodica

Zmenime spolocenske ocenenie starostlivosti o deti a o do- macnost. Navrhneme nove vyjadrenie materskej cinnosti oznacenim materska starostlivost", rodicovska starostlivost", ktore ju oznacuje primeranejsie ako spojenie materska dovolenka" a je prvym krokom k tomu, aby sa menilo aj vedomie a postoj spolocnosti. Prijatie novych slovnych spojeni vyzaduje legislativno-technicku upravu vsetkych zakonov, kde sa tento termin vyskytuje.

Vytvorime dalsimi legislativnymi navrhmi podmienky pre pruzne kombinovanie starostlivosti o dieta a zamestnanie podla indivi- dualnych moznosti a potrieb konkretneho rodica.

Starostlivost o deti

Umoznime subezne poberanie prispevku od zamestnavatela alebo od uradu prace, ak je zena /rodic zaradena do vzdelavacich kurzov pred vstupom na trh prace; umoznime prerusit rodicovsku dovolenku (3-5 rokov); zvysime vedlajsi povoleny prijem k rodi- covskemu prispevku do sumy minimalnej mzdy; zvysime rodicovsky prispevok.

Subezne poberanie prispevku

Pripravime zakon, ktory uzakoni efektivnejsi system plnenia vyzivovacej povinnosti a zriadenie tzv. alimentacneho" fondu.

Vyzivovacia povinnost

Vypracujeme ucelenu koncepciu podpory nahradnej rodinnej vychovy pre opustene deti a postupnu likvidaciu detskych domovov (cim sa dosiahne aj ekonomicka uspora). Posilnime pravne, socialne a hmotne zabezpecenie nahradneho rodica. Ako sucast preferencie nahradnej rodinnej starostlivosti a vychovy pripravime legislativne medzinarodnu adopciu v zmysle Haagskeho dohovoru, ktora umozni osvojenie dietata cudzim statnym prislusnikom do zahranicia, ak nie je zaujem o osvojenie dietata na Slovensku. Adopcii do zahranicia, chranenej medzinarodnymi zarukami, davame prednost pred dlhodobym pobytom dietata v detskom domove.

Podpora nahradnej rodinnej vychovy

Vo vsetkych vacsich mestach podporime zriadenie krizoveho centra pre zeny a deti, ktore su obetami nasilia. Projekt takehoto krizoveho centra existuje a mimovladne organizacie zacinaju rozpraco-vavat jeho metodiku. Sucastou projektu bude aj prevadzka SOS liniek a kurzy sebaobrany.

V ramci siete krizovych centier pre zeny a deti podporime vytvorenie specializovanych centier pre zavisle zeny (nielen na drogach). V spolupraci so zdravotnikmi pripravime metodiku pre liecbu, rehabi-litaciu, resocializaciu a dlhodoby monitoring osobitne pre zenu (v tehotenstve i po porode) a postihnute dieta. Aj tymto zenam chceme dat sancu vychovat svoje dieta.

Krizove centra

Podporime prevencne aktivity, ktore zapoja dospievajuce dievcata a mlade zeny do osvetovych intervencii. Chceme dosiahnut stav, aby mladez i dospela populacia mali dostatok informacii o dosledkoch drogovej zavislosti zien - matiek na zdravy psychicky a fyzicky vyvoj dietata i zeny samotnej.

Prevencne aktivity

MLADEZ 

Analyza sucasneho stavuNapriek tomu, ze problematike mladeze sa venuje Vybor NR SR pre vzdelanie, vedu, kulturu a sport, Odbor statnej starostlivosti mladeze Ministerstva skolstva SR, centra volneho casu, Rada mla-deze Slovenska, nie je institucionalna situacia riesenia problemov mladeze uspokojiva, z coho potom vyplyvaju znacne problemy mladeze a nevhodna institucionalizacia jej problemov.

V pripade zachovania principu pristupnosti vzdelania zavedenie skolneho vyvola nutnost socialnych prispevkov pre 34 % az 52 % studentov. Tym sa straca ekonomicky prinos zavedenia skolneho. Riesenie formou pozickoveho fondu povazujeme za stimulacne, no nie za ekonomicke vychodisko.

V mnohych mestach su stredoskolske internaty vyuzivane len na 60 % svojej kapacity, co vyvolava neudrzatelnu situaciu. Obrovsky problem vyvolava doprava, ktora je

druhou najvyssou polozkou z rozpoctu studujucej mladeze.

Podla zakona c. 200 z juna 1997 je Studentsky pozickovy fond akymsi hybridom socialnych a prospechovych poziciek. Fond je naplnany rocne z FNM SR sumou 100 mil. Sk po dobu 5 rokov. Rocne tato suma ma postacovat pre 5000 osob, co je nedostatocne.

V poslednych troch rokoch je charakteristicky vyrazny pokles poctu narodenych deti, stupa pocet deti narodenych mimo manzelstva (14, 02 %), znizovanie sobasnosti, zvysovanie rozvodovosti, pokles potratovosti, aktivne migracne saldo. Chyba dostupnost bytov pre mlade rodiny, ich kategorizacia z hladiska ceny, forma vyhodnych poziciek, odpisov pre mlade rodiny, rozvoj skutocnych hypotekarnych uverov, ale aj niektore zmeny v sta- vebnom sporeni.

V suvislosti s vyvojom nezamestnanosti mladeze treba konstatovat, ze stale vacsi pocet zamestnanych v hospodarstve SR ma pracovne zmluvy so zamestnavatelom na dobu urcitu, co vedie k neustale rastucemu obratu v evidencii uradov prace. Toto spravanie zamestnavatelov pretrvava a stupnuje sa uz niekolko rokov. Vyrazne sa tak podpisuje pod dlhodobo zaznamenavany pravidelny mesacny medzirocny rast evidovanych nezamestnanych, co v najvyssej miere postihuje prave mladez.

Rozpocet pre Ministerstvo obrany a Armadu Slovenskej republiky v poslednych rokoch klesal, alebo stagnoval. Na zakladnu vojensku sluzbu (ZVS) v roku 1997 nebolo povolanych vyse 6000 odve- dencov a tento pocet sa bude pri sucasnej vyske rozpoctu stale zvysovat. Tito mladi ludia si potom tazko hladaju pracu, pretoze vo vacsine poziadaviek pre prijatie do zamestnania je mat absolvovanu ZVS.

Civilna sluzba je ako alternativa k ZVS tiez istou formou sluzby statu a mala by byt chapana na rovnakej urovni ako ZVS. Novelizaciou zakona o civilnej sluzbe sa kompetencie spravovania civilnej sluzby presunuli z Ministerstva prace, socialnych veci a rodiny na Ministerstvo obrany SR. Vybavovanie a zaradovanie na vykon civilnej sluzby je sprevadzane tymi istymi problemami ako pri ZVS. Na vykon civilnej sluzby caka vyse 13 000 mladych ludi a pocet sa bude stale zvysovat. Trvanie civilnej sluzby je dvojnasobkom trvania ZVS. O celkovom odovodneni odmietnutia ZVS nakoniec rozhoduje prislusna vojenska sprava a nie obcan samotny svojim podpisom na odovodneni.

 

CieleChceme vybudovat taku formu institucionalizacie problemov mladeze, aby mohla plne uspokojovat jej potreby.Chceme vybudovat ekonomicky a zaroven socialne prijatelny system financovania vysokoskolskeho studia.Chceme zabezpecit take podmienky pri vystavbe a kupe bytov, aby umoznili mladym ludom dostupne a vekovo primerane byvanie.Chceme do roku 2002 upravit cas vojenskej sluzby na 9 mesiacov s vyhladom dalsich uprav.Chceme upravit cas civilnej vojenskej sluzby na jedenapolnasobok ZVS mesiacov s tym, aby o jej vykonani rozhodlo predovsetkym presvedcenie ziadatela.

 

NastrojeNavrhneme previest cast stredoskolskych internatov pod spravu Vysokych skol. Podla nasich predbeznych odhadov by sa takto dalo ziskat do 1000 miest. Zaroven navrhujeme prioritne uvolnit prostriedky na nakup/ vystavbu internatov.Navrhneme zaviest jednotny system statnych zliav, studentsku kartu na baze International Student Identification Card, ktora by opravnovala na 50 % zlavu cestovneho na zeleznici a v autobusovej doprave v celej SR. Navrhujeme rozsirit vekovu hranicu poskytovania dopravnych zliav zo sucasnych 25 (co povazujeme za diskriminacne) na 30 rokov.

Prehodnotime zmysel Studentskeho pozickoveho fondu, ktory v sucasnosti nie je ani socialny ani prospechovy, a peniaze by sa mohli vyuzit efektivnejsie v prospech studentov (napr. vystavba internatov). Uvedena suma navyse nestaci ani na prevadzku podla povodnej koncepcie.

Navrhneme uzakonenie zmeny vo vysokoskolskom zakone, ktora by upravila poradnu ulohu SRVS.

Jednotne zlavy

Navrhneme zakon na podporu vzdelavania. Ulohou tohto zakona bude poskytnut moznost vzdelavania nezavisle od socialnej situacie. Kvalifikacia nesmie stroskotat na chybajucich prostriedkoch studentov a ich rodicov, pripadne manzelov. Preto chceme prediskutovat, aby studenti vyssich odbornych skol, vysokych skol a univerzit dostavali tuto podporu z polovice ako priplatok a z polovice ako nizkourocenu pozicku (podobne ako v sucasnosti zo Studentskeho pozickoveho fondu). Najdlhsiu dobu cerpania pozicky u vysokoskolskych studentov navrhneme na 7 rokov od zaciatku studia. Pozicka bude platna pausalne. Podstatne pre splacanie bude neskorsi zaciatok splacania (1 rok po uplynuti cerpania pozicky), dlha lehota splacania do 15 rokov, zavislost splacania od prijmov (splacanie sa vysadi v obdobi nedostatocnych prijmov), pozicka bude urocena nizkymi urokami (3 %).

Podpora vzdelavania

Navrhneme nasledujucu strukturu statnych organov pre oblast deti a mladeze:

Vybor ministrov pre mladez. Vybor bude zlozeny z niekolkych ministrov ako i inych subjektov pracujucich v problematike. Na cele Vyboru bude premier. Zakladnou filozofiou vzniku je zaujem najvyssich statnych funkcionarov riesit problematiku mladeze.

Ustredny statny organ pre mladez. Je najdolezitejsim prvkom v celej navrhovanej strukture. Zriadenie takehoto organu vychadza z europskeho modelu statnej starostlivosti o mladez.

Fond deti a mladeze. Je nevyhnutne uskutocnit reviziu hospodarenia

Nova struktura pre statne organy

fondu a prehodnotit zmluvy fondom uzatvorene. Pritom navrhneme zmenu v zakone o Fonde. Podstata Fondu by bola zachovana, ale mal by sa dostat do struktury USOPM.Navrhneme, aby sa zakladom financovania mladeze stalo percento HDP ako minimalny objem prostriedkov urcenych na mladez. Po vysporiadani nedostatkov vo FDaM by vynosy z prenajateho majetku boli nosnou castou financovania. Odhadovany rocny vynos - 10% z 1,5 mld = 150 mil Sk. Stanovene percento z vynosov z loterii, hier, hracich automatov a kasin pojde priamo na mladeznicke aktivity. Podobny system financovania mladeze sa uplatnuje v niektorych krajinach EU. Na mladez bude dalej patrit cast prostriedkov, ktore stat vynaklada prostrednictvom roznych fondov na prevenciu proti drogam. Vychadzame zo zakladneho predpokladu delenia drogovej prevencie, ako je chapana v zahranici. Navrhneme, aby 1/3 z tychto prostriedkov sla na primarnu prevenciu proti drogam, tj. na pracu s detmi a mladezou. V prechodnej etape (2-3 roky) ocakavame, ze stat by tak ako doteraz financne podporoval mladez, avsak mnozstvo prostriedkov zo statneho rozpoctu bude klesat k nule.

Financovanie fondov

Navrhneme naplnit Statny fond rozvoja byvania tak, aby mohlo byt rocne poskytnutych aspon 8000 poziciek v celkovej sume 650 000 Sk pre rodinu s moznostou nenavratnej pozicky 150 000 Sk a pri troch a viac detoch 200 000 Sk. Pri stavebnom sporeni navrhneme opatovne zaviest 40 % statnu premiu a umoznit fyzickym osobam pouzit po 6 rokoch nasporenu sumu vcitane premie na lubovolne ucely. Pri hypotekarnom uvere navrhneme moznost rucit bytom resp. rodinnym domom vo vystavbe. Pri vytvarani financnej podpory rodin sa okrem pravidelnej valorizacie statnych davok (v suvislosti s valorizaciou minimalnej mzdy) budeme orientovat na nepriamu podporu statu a rozvijanie siete sluzieb pre rodiny - praca na skrateny pracovny uvazok, predskolske zariadenia atd. Pri vymeriavacom zaklade na vypocet dane z prijmu navrhneme nelimitovat odpocitatelnu ne-zdanitelnu polozku poctom deti. Navrhneme progresivne upravit tuto polozku z 9000 Sk na dieta a rok na dvojnasobok. Dalej navrhneme rozsirit matersku starostlivost z 3 rokov na 5 rokov. V zmysle trendu zrovnopravnovania vykonu materskej starostlivosti s vykonom zamestnania navrhneme predlzit hradenie 90 % platu z fondu nemocenskeho poistenia pre matky z obdobia polroka na jedenapolroka. Pri valorizacii zivotneho minima v roku 1998 navrhneme zvysit hranicu pre rodiny, ktorym prislucha poberat pridavky na deti zo sucasneho 2,2 na 2,5 nasobok zivotneho minima.

Statny fond rozvoja byvania

Rucenie bytom, alebo rodinnym

domom pri uvere

Navrhneme legislativne opatrenia na znizenie nezamestnanosti podla hesla "dobre je mat podporu v nezamestnanosti, ale este lepsie je mat pracu". Preto zosuladime potreby trhu prace s pripravou mladych ludi. Prijmeme opatrenia na zvysenie mobility pracovnych sil. Podporime mladych, fyzicky postihnutych ludi, aby sa podla svojich dusevnych schopnosti dostali viac do statnej spravy. Takisto predpo-kladame rozsiahlejsie vyuzitie verejnych prac na zamestnavanie mladych ludi.

Znizenie nezamestnanosti

Navrhneme v ramci Koncepcie vystavby Armady Slovenskej Skratenie zakladnej

republiky novelizaciou Branneho zakona SR postupnu a uplnu profesiona-lizaciu ASR a skratenie ZVS na 9 mesiacov z povodnych 12 mesiacov do roku 2002 s vyhladom na dalsie znizenie, cim by sa zvysila cirkulacia mladych ludi na ZVS. Skratila by sa tym aj cakacia doba na ZVS po skonceni studia, cim by tito mladi ludia nestratili kontakt so svojim odborom. Navrhneme aj znizenie vekovej hranice pre na- stup na nahradnu vojensku sluzbu zo sucasnych 38 rokov na 30 rokov pre tie osoby, ktore bez vlastnej viny boli odvedene po 31. decembri roku, v ktorom dovrsili 30 rokov, alebo bez vlastnej viny nenastupili zakladnu sluzbu do 31. decembra roku, v ktorom dovrsili 30 rokov. Navrhneme aj skratenie nahradnej sluzby na 3 mesiace.

vojenskej sluzby

Navrhneme novelizaciou Zakona NR SR c.207/1995 Zb. o civilnej sluzbe, aby cela sprava vykonu civilnej sluzby presla opat na Ministerstvo prace, socialnych veci a rodiny; aby o dovode o odopreti ZVS rozhodol sam obcan a nie vojenska sprava; aby dlzka vykonu civilnej sluzby bola jedenapolnasobkom dlzky ZVS; aby obcanovi, ktory bez vlastnej viny do 31. decembra roku, v ktorom dovrsil 30 rokov, nenastupil na vykon civilnej sluzby, ktora nahradza vojensku (nahradnu) sluzbu, mohol prislusny organ vykonanie CS odpustit; aby obcan mohol podat ziadost o vykon civilnej sluzby po cely cas trvania odkladu vykonu CS a aj mesiac po uplynuti odkladoveho konania a aby si mohli podat ziadost o vykon CS aj ti, ktorym bolo taketo pravo odoprete 30 dni po nadobudnuti ucinnosti tohto zakona, vratane osob, ktore este neboli povolane do armady.

Skratenie civilnej sluzby

SENIORI

 

Analyza sucasneho stavu

Velka skupina seniorov-dochodcov a zdravotne postihnutych je v sucasnosti zatlacana na okraj spolocenskeho diania. Starsi clovek ma pritom pravo na svojbytny zivot v bezpeci a vo vaznosti rovnako ako pravo na rozvoj svojej osobnosti. Seniori-dochodcovia sa chcu aktivne podielat na vypracovavani a realizacii politiky v zaujme starsich a handikapovanych prostrednictvom vlastnych struktur. Spolocnost musi brat ohlad na rozdielne socialne postavenie a velku roznorodost starsej populacie, co vyzaduje cielene a v danej ekonomickej situacii primerane socialne a kulturne opatrenia, sposobile predchadzat izolovanosti, biede a frustracii. Solidarita medzi starsou a mladsou generaciou je predpokladom zmieru, porozumenia a spatosti kulturneho i historickeho vyvoja na Slovensku vo vztahu k svetu a Europe. Generacia seniorskeho-dochodcovskeho veku predstavuje znacnu cast populacie s diferencovanymi potrebami a zaujmami, ktore treba riesit v duchu modernych standardov vyspelych

demokratickych spolocnosti. Su to jednak potreby a zaujmy v socialno-ekonomickej sfere, akymi su socialne poistenie a zabezpecenie, dochodkove zabezpecenie, sluzby a davky socialnej starostlivosti, zdravotnictvo, byvanie, kultura, skolstvo, zamestnanost, ekonomika. No v neposlednom rade su to i zaujmy v oblasti psychologicko-spolocenskej sfery, akymi su ucast na riadeni spolocnosti, duchovny zivot, bezpecnost, volny cas. 

Ciele

Chceme sustredit pozornost predovsetkym na ochranu zivotnej urovne seniorov-dochodcov. Chceme zabezpecit valorizaciu dochodkov doslednym plnenim zakona o valorizacii dochodkov. Valorizaciu dochodkov chceme uskutocnovat najmenej raz rocne.Chceme zakladat nove statne a privatne opatrovatelske sluzby a pomoc pri plateni takychto sluzieb. Chceme zabezpecit realizaciu socialnych sluzieb, stravovania, kupelnej liecby, rekreacie, umoznit ich dostupnost a vypracovat system poskytovania zliav.Chceme rozsirit rozlicne formy byvania, ktore umoznia poskytnut vsetkym seniorom-dochodcom ubytovanie, ktore bude zodpovedat ich poziadavkam a potrebam. Chceme zaroven zabezpecit pravo kazdeho seniora-dochodcu slobodne si zvolit miesto svojho bydliska. Chceme mu zachovat pravo vratit sa do svojho bytu. Chceme urychlit vystavbu bezbarierovych a dvojgeneracnych bytov.Chceme zlepsit podmienky rodinam, ktore sa staraju o seniorov-dochodcov alebo handikapovanych.Chceme zabezpecit primeranu zdravotnicku starostlivost a sluzby, zodpovedajuce zdravotnemu stavu starsich ludi.Chceme vytvarat moznosti vzdelavania v oblasti upevnenia zdravia, vratane poskytovania poradenskych sluzieb.Chceme venovat pozornost zdravotnickym zariadeniam pre starsich obcanov, najma specializovanym oddeleniam pre seniorov-dochodcov. Chceme zvysit pocet geriatrickych oddeleni a oddeleni pre dlhodobo chorych. Chceme zabezpecit dostatocnu siet domovov dochodcov a domovov socialnych sluzieb so stalou zdravotnickou starostlivostou. V tychto zariadeniach chceme zvysit odbornu uroven zdravotnickeho personalu.Chceme zabezpecit pobyty v rehabilitacnych zariadeniach. Chceme, aby ich navstevnost neklesala na zaklade veku a nizsich prijmov.Chceme z dostupneho mnozstva liekov vytriedit zakladne lieky a rehabilitacne pomocky a spristupnit ich cenovo pre seniorov-dochodcov. Chceme, aby sa v oblasti vyzivy presadila produkcia zdravotne nezavadnych potravin, cenovo pristupnych aj starsej generacii, pricom chceme, aby informacie o zdravej vyzive boli jasne formulovane a pristupne vsetkym seniorom-dochodcom.Chceme kompenzovat seniorom-dochodcom dosledky ekono-mickej transformacie spolocnosti, ktora negativne postihla ich rodiny a to tak, aby im zostalo na dostojny zivot v oblastiach ako kultura, cestovanie a pod.Chceme zvysovat pozornost pri presadzovani bezpecnostnych opatreni v prospech seniorov-dochodcov, lebo tato skupina predstavuje najzranitelnejsiu cast spolocnosti.Chceme presadzovat uctu k rodine a k starsej generacii a porozumenie medzi generaciami. Chceme vyuzivat tvorivy potencial seniorov-dochodcov, ich zaradenie do sfery spolocenskeho rozhodovania. Chceme umoznit starsim obcanom zucastnovat sa na rozvoji spolocnosti a tym drzat krok so sucasnostou.

 

Nastroje

Zvysime dochodky tak, aby ich priemerna vyska dosiahla uroven 50% priemernej hrubej mzdy v narodnom hospodarstve.

Zvysenie dochodkov

Navrhneme zmenit legislativu tak, aby si seniori-dochodcovia mohli zachovat samostatne byvanie, zvysit kvalitu a pocet zariadeni spolocneho ubytovania. Navrhneme uskutocnovat predaj obecnych bytov pre seniorov-dochodcov so spoludotaciou statu.

Samostatne byvanie

Navrhneme primeranejsiu odmenu zenam, ak vykonavaju opatrovatelsku sluzbu handikapovaneho alebo bezvladneho seniora-dochodcu. Budeme podporovat profesionalizaciu tejto sluzby, co sa odrazi aj v socialnom zabezpeceni tychto zien.

Navrhneme zverejnovat informacie v oblasti zdravotne nezavadnych potravin v mediach a na obaloch potravin.

Podpora opatrovatelkam

Navrhneme odpustit alebo znizit seniorom-dochodcom, ktori ziju v domacnosti sami alebo s dalsimi nezarabajucimi osobami platenie poplatkov za pouzivanie telefonnej ucastnickej stanice. Rovnako navrhneme udrzanie doterajsieho systemu zlavneneho cestovneho.

Zlavy

Navrhneme zriadenie poradenskych bezplatnych pravnych sluzieb pre dochodcov postihnutych zlocinom.

Bezplatne pravne sluzby

MEDIA

 

Analyza sucasneho stavu

Sucasna vladna koalicia presla od roku 1995 od naznakov obme-dzovania slobody slova ku konkretnym krokom realneho porusovania zakonov chraniacich slobodu a demokraciu. V sucasnosti je v SR obmedzene ustavne pravo obcana byt informovany a verejnopravne media sa premenili na nastroj stranickej propagandy. Najma spravodajstvu a publicistike STV chyba objektivita a vyvazenost.

Z STV bolo prepustenych mnozstvo tvorivych pracovnikov, s cim suvisi aj znizena kvalita, pripadne zrusenie viacerych oblubenych programov. Tie boli nahradene reprizami a programami casto pochybnej kvality. O skutocnej podpore domacich televiznych a rozhlasovych tvorcov nemoze byt rec. Okrem toho su verejnosti zname pripady nehospodarneho nakladania so zverenymi financnymi prostriedkami. V oblasti dualneho systemu prevadzkovania elektronickych medii nie je legislativne zabezpeceny verejnopravny charakter medii, ktore by mali zo zakona plnit verejnopravnu funkciu. Dochadza k zamene funkcii verejnopravnych a sukromnych medii, ked sukromne media na seba preberaju funkcie, ktore

vykonavaju verejnopravne media. Nevhodna danova politika obmedzuje rozvoj sukromnych medii.

Politicky sa zasahuje do spravneho konania, ktorym Rada SR pre rozhlasove a televizne vysielanie vybera drzitelov licencii.

Technologicky rozvoj telekomunikacii je stale nedostatocny, vladne vysoka cena telekomunikaenych sluzieb, statny podnik telekomunikacii sa politicky zneuziva na zastrasovanie nezavislych prevadzkovatelov.

V oblasti tlace viedla politizacia zo strany vladnej moci k vzniku protekcionarstva v oblasti tlaciarenskych sluzieb, v oblasti distribucie tlace a v oblasti ziskavania inzercie. Vladna moc umiestnuje informacie protekcionarsky, ovplyvnuje toky inzercie v neprospech nezavislych novin a medii, pestuje si vlastnu organizaciu vernych" novinarov, zastrasuje tlac hrozbami zvysovania dane a hrozbou prijatia tzv. zakona na ochranu republiky, deli prostriedky Fondu Pro Slovakia v rozpore s jeho ucelom.

Slovenska informacna agentura, ktora ma plnit ulohy pri prezentovani SR v zahranici, nema spravne urcene ciele, vyber jej vedenia je politicky, pri vybere realizacnych firiem existuju podozrenia z protekcionizmu a z korupcie, hospodarenie SIA nie je efektivne.

 

Ciele

Chceme rozvijat dualny system v rozhlasovom a televiznom vysielani.Chceme stanovit verejny zaujem vo verejnopravnych mediach, ktory bude chranit pravo obcana na informacie.Chceme obnovit verejnopravny charakter Slovenskej televizie a Slovenskeho rozhlasu.Chceme vratit obom terestralnym kanalom STV skutocne verej-nopravny charakter s perspektivou zabezpecenia satelitneho vysielania. STV sa musi stat instituciou, pre ktoru je prirodzena prezentacia roznosti nazorov, respektovanie ludskych prav, prav deti, posilnovanie narodnej identity a zaroven respektovanie prav narodnostnych a etnickych mensin, dosledne odmietanie rasizmu a vsetkych foriem totalitnych utokov na principy obcianskej spolocnosti. STV by mala vysielat kvalitne programy pre vsetky skupiny obyvatelstva. Programy by mali podporovat vseobecny rast kulturnosti, vzdelanosti a tolerancie, a tym sa podielat na vsestrannom rozvoji jedinca, rodiny, spolocenstva a medziludskych vztahov.Chceme obnovit vysielanie SRo na troch kanaloch, ktore ma uzivat zo zakona.Chceme podporovat nezavislost tvorivych pracovnikov, zurnalistov a dalsich pracovnikov STV a SRo, zabezpecit ochranu zdrojov ich informacii a posilnit ochranu autorskych a pribuznych prav.Chceme podporovat povodnu dramaticku tvorbu.Chceme presadzovat a dokladne kontrolovat transparentnost vyuzivania financnych prostriedkov vo verejnopravnych mediach.Chceme v ramci vyvazenia dualneho systemu zlepsit legislativne prostredie pre sukromne

media.Chceme dosiahnut rozvoj slobodnej tlace.Chceme zefektivnit a odpolitizovat cinnost SIA.Chceme vytvorit system informacnej politiky statu v oblasti informac-nych sustav (kniznice, databazy, strediska informacnych sluzieb), prostriedkov masovej komunikacie, spojovacich a telekomunikacnych sieti, informacnych sluzieb obcanom v statnej sprave, medzipersonalnych komunikacnych prostriedkov, distribucie politicko-spolocenskych periodik a non fiction neperiodik, ako aj v oblasti vzdelavacej sustavy.

 

Nastroje

Navrhneme novelizaciu zakona o Rade SR pre rozhlasove a televizne vysielanie s cielom posilnit jej nezavisle postavenieNavrhneme zakon na ochranu a podporu narodnej audiovizualnej tvorby, ktoreho sucastou bude zriadenie Fondu na podporu narodnej audiovizualnej tvorby a jej distribucie.

Ochrana narodnej tvorby

Prijmeme nove zakony o STV a SRo. Zabezpecime v nich pluralitne proporcne zlozenie Rady STV a Rady SRo, tak aby sa zamedzilo jednostrannemu politickemu zaujmu (rady budu zlozene rad zo zastupcov politickych stran, verejnopravnych medii a obcianskych zdruzeni). Zakony sprehladnia ekonomiku verejnopravnych medii, zabezpecia kontrolu hospodarenia, vymedzia verejny zaujem, urcujuci priority STV a SRo a tak zarucia ich efektivne fungovanie, rozvoj domacej tvorby, rozvoj kulturneho dedicctva, ochranu osobnosti a zabrania propagacii nasilia a pornografie.

Z hladiska dlhodobej financnej strategie musia mat vedenia STV a SRo na zreteli, ze prispevok zo statneho rozpoctu je len docasnym prispevkom statu na plnenie verejneho zaujmu. Vedenia verejnopravnych medii musia v dlhodobej financnej strategii pocitat s postupnym znizovanim tohto prispevku.

Navrhneme vznik rady pre tlac a media ako organu dialogu vlady so stavovskymi organizaciami vydavatelov, novinarov a nezavislych medii.

Zakon o STV a SRo

Navrhneme, aby miesta v STV a SRo boli obsadzovane na zaklade konkurznych konani. Vypisane konkurzne konania sa musia konat na zaklade jasne stanovenych kriterii, vdaka ktorym bude mozne vybrat najlepsich profesionalov. Konkurzmi by mali byt vyberani nielen veduci pracovnici, sefredaktori, veduci vydani, redaktori, ale aj dalsi personal. Pokial maju sucasni zamestnanci STV zaujem nadalej pracovat v STV, musi im byt umoznene zucastnit sa na konkurzoch.

Konkurzne konanie

Navrhneme, aby pri naplnani programovej objednavky bol pouzity mechanizmus konkurznych konani na zaklade jasne stanovenych kriterii, vdaka ktorym bude mozne vybrat najlepsie projekty.

Navrhneme v spolupraci s novinarskou obcou navrh Tlacoveho zakona, ktory bude garantovat slobodu slova, zabezpeci ochranu informacii, ochranu osobnych udajov, zaruci pravo na ospravedlnitelny omyl, stanovi

Tlacovy zakon

redakcne statuty, vyriesi system registracie tlace, sprehladni vlastnicke vztahy a stanovi vztah medzi nezavislymi a komercnymi novinarskymi cinnostami. Zaroven zvazime moznost zavedenia nulovej dane z pridanej hodnoty pre nekomercnu tlac.

Navrhneme efektivne riesenie problematiky rozvoja telekomuni-kacii a cien ich sluzieb.

Navrhneme znizenie nakladov na SIA a zabezpecime, aby plnila najma ulohu koordinatora zakazok, uskutocnovanych na zaklade vyberoveho konania z externeho prostredia.

Navrhneme legislativne zabezpecenie rovnosti v oblasti informacnej politiky pri uplatnovani prava na informacie, ochranu pred zneuzitim informacii o obcanovi, rovnost rozlicnych foriem vlastnictva informacnych prostriedkov, nepripustnost monopolu a zabezpecenie moznosti obcana vybrat si informacny zdroj.

Navrhneme vytvorit dlhodoby system financovania verejnopravnych medii.

VNUTORNA BEZPECNOST

 

Analyza sucasneho stavu

V sucasnosti sa policia SR stala jednou z najmenej doveryhodnych institucii tak z hladiska funkcnosti ako i z hladiska nestrannosti. Priciny su najma v spolitizovani jej vykonu a v neodbornom vedeni, najma na urovni samotneho ministerstva vnutra. Obcania su prakticky denne svedkami vycinania organizovaneho zlocinu. Na uliciach nasich miest, ale uz i obci vybuchuju automobily, za bieleho dna su vrazdeni ludia, ktorych prislusnost k podsvetiu policia oznamuje az po ich zavrazdeni. Doteraz vsak nie je znamy ani jeden takyto pripad, v ktorom policia viedla trestne stihanie proti takto podozrivemu uz pred jeho zavrazdenim. Hoci ide uz o desiatky takychto pripadov, objasnovanie je nulove. Podobna situacia je v pripadoch vydierania drobnych zivnostnikov a podnikatelov vypalnikmi". Tito podnikatelia a zivnostnici sa stavaju objektom ukrutnosti, ak vypalne" nezaplatia.

Schvaleny zakon, ktoreho obsahom bol boj proti praniu spinavych penazi, organizovanemu zlocinu a zavedenie takych institutov ako policajny agent, ochrana svedka, kontrola dodavky a podobne nebol uvedeny do zivota. Zacalo sa iba s istymi ciastkovymi, no zial nesystemovymi opatreniami. Prislo ku personalnym opatreniam a postupne boli odvolani z funkcii riaditel

Uradu vysetrovania, nepohodlni vysetrovatelia a ich veduci, stredni a nizsi veduci funkcionari PZ SR. Odvolavanie z funkcii viedlo v mnohych pripadoch az k odchodu postihnutych zo sluzobneho pomeru. Postupnym odnimanim kompetencii Policajnemu prezidiu a osobitne policajnemu prezidentovi pri-slo k znefunkcneniu policie, co vyustilo prijatim noveho zakona o PZ SR v r. 1997. Policajny prezident sa na zaklade tohto zakona stal uz len jednym z generalnych riaditelov sekcii MV SR a riadenie krajskych a okresnych riaditelov policie, resp. vysetrovania je v kompetencii ministra vnutra, resp. statneho tajomnika. Tym sa len prehlbilo a zakonom podlozilo politicke ovplyvnovanie vykonu policie. Policajnemu prezidiu boli odnate kompetencie najma v boji proti organizovanemu zlocinu, ked Odbor zavaznej kriminality bol zreorganizovany a dovtedy centralne riadenie tohto boja bolo zrusene, pretoze pracovnici tohto odboru boli podriadeni krajskym, resp. okresnym riaditelom, a tak centrale zostalo len metodicke vedenie a statistika.

Nedostatocna je tiez priprava policajtov strednymi odbornymi skolami a Policajnou akademiou. Uplne nedostatocna je i dalsia vychova a starostlivost o policajtov tak po stranke odbornej, ako i moralnej a socialnej, materialnej a financnej. Vynaraju sa stale dalsie indicie o napojeni niektorych policajtov na podsvetie, najma v suvislosti s organizovanym zlocinom. Svedcia o tom i neuspesne policajne akcie, ktore zlyhavaju, pretoze podsvetie je o nich dopredu informovane. Je to okrem ineho dosledok nedostatocnej prace inspekcie MV, ktora bude musiet byt celkove prebudovana a prisposobena novym uloham. Ako nedostatocna sa ukazuje riadiaca uroven a vobec vykon PZ SR.

Nedostatocna je tiez spolupraca PZ SR s Obecnou policiou a jej poverenie vhodnymi kompetenciami, ktore nateraz uz zbytocne zatazuju Policajny zbor SR.

 

Ciele

Chceme, aby bezpecnost, osobnu integritu a majetkovu ochranu obcanov uspesne zabezpecila svojim profesionalnym vykonom prave policia. Policia sa musi stat plne funkcnou, nespolitizovanou, odborne riadenou a profesne sposobilou. Musi byt dostatocne materialno-technicky, financne a socialne zabezpecena a vhodne motivovana, nepodplatitelna a hrda na svoju nezastupitelnu ulohu. Obcan musi policii doverovat a policajt musi vediet, ze je tu pre obcana a nie naopak.Chceme, aby sa prvoradou ulohou policie stala eliminacia najma organizovaneho zlocinu, ale i klasickej kriminality. Nase ulice, domovy, nas zivot musi byt zbaveny strachu pred zlocincami a vobec pachatelmi, policajta sa musi bat pachatel a nie poriadkumilovny obcan.Chceme, aby policia bola nekompromisnou voci pachatelom a ustretovou voci obcanom. Kazdy prislusnik policie, hrdy na svoje poslanie, musi vyvolavat svojim pocinanim doveru

u obcanov. Policajt musi byt prikladom dodrziavania zakona nielen voci bezuhonnym obcanom, ale i voci pachatelom. Musi byt vzorom disciplinovanosti, nie svojvole.

 

Nastroje

Navrhneme zakon o Policajnom zbore SR, ktoreho hlavnym cielom bude zabezpecit funkcnost policie obnovenim kompetencii Poli-cajneho prezidia PZ SR. Nasim zamerom je, aby Policajne prezidium na cele s policajnym prezidentom, ktoreho by menovala vlada na za-klade navrhu ministra vnutra, bolo plne kompetentne v riadeni vykonu policie. Policajny prezident by za vykon policie zodpovedal ministrovi vnutra a minister vnutra vlade. Takto by minister vnutra riadil policiu prostrednictvom policajneho prezidenta. Ministrovi vnutra by vsak zostali kompetencie uvedene v povodnom zakone. Vzhladom na zle skusenosti s nezakonnym ovplyvnovanim Uradu vysetrovania urcime priamo v zakone, ze aj riaditela Uradu vysetrovania bude menovat vlada na zaklade navrhu ministra vnutra.

Novy zakon o policii

Pripravime a uskutocnime projekt potlacenia organizovaneho zlocinu. Hlavnymi nastrojmi budu centralne riadenie boja proti organizovanemu zlocinu, vytvorenie kriminalneho spravodajstva, zavedenie spravodajskych metod do boja proti organizovanemu zlocinu. Vydanim vykonavacich predpisov uvedieme do zivota zakonne instituty, akymi su napr. policajny agent, kontrola dodavky, ochrana svedka.

Potlacenie organizovaneho

zlocinu

Navrhneme zakon o statnej sluzbe v Policajnom zbore SR, ktory bude sledovat odstranenie nedostatkov existujuceho zakona za ucelom zvysenia funkcnosti a motivacie prislusnikov PZ SR. Takymto nedostatkom je napriklad mozna svojvola nadriadeneho organu pri zruseni sluzobneho pomeru prislusnika PZ SR.

Zakon o statnej sluzbe v policii

Zracionalizujeme riadenie v PZ SR. Zabezpecime automatizaciu informacneho systemu riadenia, ktorej zamerom je poskytnutie servisu pre riadiacich pracovnikov PZ SR. Posilnime informatizaciu riadenia, vyuzivanie informacnej techniky a databaz. Presunieme na civilny sektor vsetky zbytocne administrativne cinnosti a tak umoznime policii vykonavat jej vlastnu nezastupitelnu cinnost.

Racionalizacia riadenia

Pripravime a uskutocnime novu koncepciu vzdelavania a vychovy v PZ SR. Jej ucelom bude odstranit jestvujuce nedostatky, medzi ktore patri napr. nemoznost prijat do PZ SR absolventov strednych skol, ktori nemaju odsluzenu zakladnu vojensku sluzbu.

Vzdelavanie a vychova

Pripravime a uskutocnime projekt potlacenia korupcie v PZ SR a prepojenia podsvetia na prislusnikov policie. Nastrojmi budu: nova organizacia Inspekcie ministra vnutra, jej oddelenie od ostatnych zloziek PZ SR, uplatnenie konspirativnych prvkov v jej praci a jej poverenie preventivnym skumanim podozreni z korupcie.

Potlacenie korupcie v policii

Prijmeme zmeny v Trestnom zakone a Trestnom poriadku za uce-lom lepsieho zabezpecenia preventivnej, vychovnej i represivnej funkcie organov cinnych v trestnom konani. Sprisnime tresty za trestne ciny suvisiace s detskou pornografiou, danovymi unikmi, vydie-ranim, organizovanym zlocinom a za recidivu trestnej cinnosti. Zavedieme dozor

Prisnejsie tresty kriminalnikom

nad trestanymi osobami po ukonceni vykonu trestu. Budeme klast doraz na vychovu mladeze k pravnemu povedomiu a k ostrazitosti pred trestnymi cinmi.Prehodnotime statny rozpocet v kapitole zabezpecujucej cinnost rezortu. Za posledne roky sa prejavil nedostatok v materialno-technickom zabezpeceni policie. V boji s organizovanym zlocinom, ale i s kriminalitou vobec, policia je castokrat nefunkcna pre nedostatok vhodnych automobilov, pohonnych hmot, zbrani, spojovacej techniky, vypoctovej techniky a vystroje. Velmi dolezite je zabezpecenie financnej motivacie prislusnikov PZ SR, ktorych mzdy za posledne roky prakticky stagnovali. Preto zvysime rozpocet pre rezort MV SR o ciastku 3 mld. Sk.

Viac penazi na bezpecnost obcana

SUDNICTVO, LEGISLATIVA

 

Analyza sucasneho stavu

I ked po roku 1989 doslo v sudnictve k niektorym pozitivnym zmenam smerom k upevneniu sudnej moci a pristupu obcanov k sudom, sucasna sudna koncepcia nadalej v mnohom stavia na principoch absolutisticky chapaneho statu. Sudnictvo u nas ne-smeruje k standardu formulovanemu najma europskymi politickymi dokumentami a dokumentami medzinarodnych sudcovskych organizacii. Nedostatocne systemove opatrenia, centralizovane riadenie justicie politicky ovplyvnitelnymi organmi a zla personalna politika sposobuju caste prietahy v konani, nespokojnost obcanov, ale i sudcov s danym stavom.

Napriek tomu mozno konstatovat, ze slovenska justicia vo vacsine pripadov nepodlieha politickym a inym tlakom. Dokazuje to nielen cinnost Ustavneho sudu SR, ale i mnohe rozhodnutia vseobecnych sudov a principialne postoje stavovskej organizacie sudcov - Zdruzenia sudcov Slovenska. Neskoro a niekedy nekvalitne prichadza spravodlivost zo strany sudov, naviac v niektorych pripadoch sucasna legislativa ani neumoznuje dovolavat sa prava na sude. Pretrvava uradnicke" chapanie povolania sudcu, nepochopenie potreby strukturalneho oddelenia sudnictva od moci vykonnej i zakonodarnej a z toho vyplyvajuceho sfunkcnenia samosprav. Doterajsie administrativne metody riadenia justicie, ktore sa spoliehali len na autoritu a schopnosti ministra spravodlivosti a predsedov sudov, vo vacsine pripadov zlyhali. Je mozne konstatovat, ze slovenske sudnictvo je nadmerne podriadene vykonnej moci. Sudcovske rady nemaju ziadnu rozhodovaciu pravomoc, su len poradnymi organmi. Namiesto systemovych zmien sa uprednostnuju kratkodobe prezite riesenia a administrativne nastroje, ktore sudcovia odmietaju a obcanovi nepomahaju. Sucasny sudny system nie je schopny vyuzit schopnosti a volu ludi, ktori v nom posobia. Povolanie sudcu sa pre mnohych odborne zdatnych a uznavanych

pravnikov nestalo dostatocne lukrativnym. Nie je doriesena otazka prava na ludskym faktorom neovplyvnitelneho a zakonom stanoveneho sudcu. Nie su vycerpane vsetky moznosti zavedenia skratenych foriem konania. Doteraz nebola venovana pozornost alternativnym moznostiam riesenia sporu. Obcania a poskodeni maju minimalne prava v stadiu, ktore predchadza takzvanemu trestnemu pripravnemu konaniu.

V dosledku politiky vladnucej garnitury prestala byt demokratickost zakonov nevyhnutnou podmienkou ich schvalenia. Plati to o legisla-tivnych zmenach v oblasti spravodajskej sluzby, verejnopravnych me-dii, privatizacie, skolstva, volebneho zakona a pod. Este nebezpec-nejsim javom je porusovanie ustavy vladnou vacsinou v parlamente a zotrvavanie v protiustavnom stave napriek rozhodnutiam Ustavneho sudu. Osobitnym problemom su nedostatky v Ustave SR, ktore sa prejavuju v poslednom case nemoznostou zvolenia prezidenta SR.

 

Ciele

Chceme posilnit status sudnictva, jeho nezavislost, hrdost, erudovanost a vaznost. Na jeho riadeni a reprezentovani sa v ovela vacsej miere budu musiet podielat samotni sudcovia. Chceme zvysit sebavedomie sudcov, ale aj ich zodpovednost. Je potrebne vytvorit stav, kedy im nebu-du lahostajne prehresky ich niektorych kolegov a vaznost i lukrativnost ich povolania im umozni odmietnut vsetky nezakonne pokusy o ich ovplyvnovanie. Chceme rozsirit moznosti odhalovania takychto pokusov a sprisnit postihy sudcov, ktori preukazatelne takemuto tlaku podlahli.Chceme vytvorit co najucinnejsie podmienky pre realizaciu zakladneho prava kazdeho obcana na to, aby sa mohol domahat svojich opravneni na nezavislych a nestrannych sudoch. Chceme kazde-mu obcanovi zarucit, ze sa jeho vec verejne prerokuje bez zbytocnych prietahov a v jeho pritomnosti a ze sa docka spravodliveho rozhodnutia.Chceme, aby sa Slovenska republika stala pravnym statom, pre-toze to bude na uzitok vsetkym jej obcanom. Chceme garantovat, ze vsetci veduci funkcionari statu i jeho obcania sa bezvyhradne podriadia ustave a existujucim zakonom. Tieto zakony by vsak mali vznikat za aktivneho prispenia vsetkych zainteresovanych, pricom sa budu citlivo vyvazovat vsetky ich opravnene zaujmy.Chceme postupne transformovat zakony platne v SR tak, aby boli bez vynimky demokraticke. Demokraticky charakter zakonov sa musi stat hlavnym kriteriom aj pri prijimani novych zakonov. Za rovnako dolezite povazujeme aj kriterium kompatibility so zakonnymi normami Europskej unie.

 

Nastroje

Chceme docielit cistotu justicie a jej zefektivnenie v zaujme rychlej-sie prichadzajucej a nicim neovplyvnitelnej spravodlivosti. Chceme rozsirit moznosti pristupu k sudu. Najma v pripade, ak sa prokuratura pretransformuje na statne zastupitelstvo, bude potrebne vybudovat od

Posilnenie sudnictva

vseobecneho sudnictva oddelene spravne sudnictvo a rozsirit i takzvanu aktivnu legitimaciu (moznost byt navrhovatelom) v konani pred sudom. Je potrebne zvysit ingerenciu sudcu do pripravneho konania v ramci trestneho stihania, specializovat pripravu a status takychto sudcov a zaviest moznost takejto ingerencie aj do stadia policajneho setrenia pred pripravnym konanim.Posilnime pravomoci ustavneho sudnictva a zabranime nerespektovaniu jeho rozhodnuti vladou a parlamentom.

V zakone zakotvime existenciu Rady sudcov SR ako najvyssieho repre-zentanta a hovorcu sudnej moci. Tato rada v spolupraci s ministrom spra-vodlivosti a ostatnymi sudcovskymi radami bude zodpovedna predovsetkym za chod justicie v oblasti ustanovovania sudcov a ich karierneho postupu.

Zvysime pravomoci vsetkych sudcovskych rad. Je potrebne, aby sa spolupodielali na vypracovani rozvrhov prac, na tvorbe i kontrole rozpoctu sudu, na ustanovovani funkcionarov spravy sudov. Vytvo-rime mechanizmus, v ktorom ich suhlas bude podmienkou k tomu, aby minister spravodlivosti mohol vymenovat, pripadne odvolat ktorehokolvek funkcionara statnej spravy sudov.

Chceme zvysit pocit zodpovednosti za spravodlivy vykon sudnictva u samotnych sudcov. Za tymto ucelom treba umoznit takzvanu karnu iniciativu (moznost iniciovat karny postih) nielen funkcionarom spravy sudov, ale aj ostatnym sudcom.

Chceme vyrazne posilnit institut zakonneho sudcu a stanovit zakladne pravidla jeho vyberu zakonom.

Vytvorime institut vyssich sudnych uradnikov pridelenych kazdemu konkretnemu sudcovi. Ich ulohou bude zabezpecovat technicku pripravu veci na pojednavanie, vybavovanie jednoduchsich ukonov a podobne.

Skvalitnime pracovne podmienky a vzdelavanie sudcov i vsetkych sudnych uradnikov a umoznime im aktivnu ucast na vzniku novych zakonov.

Vo vsetkych odvetviach prava budeme dosledne respektovat moznost pristupu k sudu v co najsirsom rozsahu. Zaroven chceme legislativne zakotvit moznosti nenasilneho mimosudneho riesenia sporov, rozsirit moznosti skrateneho konania, zjednodusit pristup k obchodnemu registru a podobne.

Zvysime predpisany vek sudcu na minimalne 28 rokov a v ustave zrusime ich ustanovovanie na skusobnu dobu styroch rokov. Chceme skvalitnit vzdelavanie a pripravu justicnych cakatelov, zvysit ich finan-cne ohodnotenie a presne stanovit kriteria ich prijimania a ustanovovania za sudcov.

Sudcovske rady

Po podrobnej analyze a sirokej odbornej diskusii chceme dobudovat uzemnu organizaciu sudov. Posilnime moznosti sudov pri preskumavani rozhodnuti organov verejnej spravy.Zavedieme zakonnu ochranu sudcov. Kazdy sudca musi mat pravo na ochranu seba i rodinnych prislusnikov. Boj s organizovanym zlocinom je bez efektivnej ochrany sudcov nemyslitelny.

Ministerstvo spravodlivosti SR je zodpovedne za vykonavanie vacsiny zakonov o odskodneni fyzickych a pravnickych osob za krivdy, ktore utrpeli v minulosti. Chceme ustanovit ministerstvo ako ustredny organ statnej spravy pre dokoncenie odskodnenia a restitucii fyzickych a pravnickych osob podla pravnych noriem prijatych od roku 1990 do roku 1997. V priebehu volebneho obdobia chceme uzavriet i vlekle a sporne pripady z tohto obdobia.

Ochrana sudcov

Uskutocnime zasadnu zmenu koncepcie prokuratury. Zavedieme institut sukromnej zaloby v trestnom konani. Zmenime sposob menovania a odvolania generalneho prokuratora. Zmeny chceme uskutocnit v dvoch etapach. V prvej etape zakonom na zaklade existujuceho ustavneho stavu vyriesime obsahovu stranku premeny prokuratury. Zakon prakticky zacleni prokuraturu do justicneho rezortu, prokuratora bude definovat ako procesnu stranu v konani pred sudom, zrusi monokraticky princip prokuratury. Druha etapa prestavby prokuratury predpoklada zmenu jej ustavneho postavenia. V ustave vypustime ustanovenia o prokurature. Zakonom sa potom vratime k tradicnemu nazvu statne zastupitelstvo a zaclenime ho i formalne do rezortu ministerstva spravodlivosti. Hlavneho statneho zastupcu Slovenskej republiky bude vymenuvat a odvolavat minister spravodlivosti.

Nova koncepcia prokuratury

Oblast justicnej a vazenskej straze zostala v uplynulom obdobi mimo pozornosti pri uskutocnovani zmien v nasej krajine. Velenie, organizaciu, vyzbroj, technicke zabezpecenie a vycvik justicnej a vazenskej straze prisposobime sucasnej situacii, ked je treba pocitat s utokmi organizovaneho zlocinu i proti objektom sudov a vaznic, pripadne pri prevozoch osob a materialov.

Chceme zachovat vojensku organizaciu straze, budeme vsak prehlbovat jej diferenciaciu, zriadovat i specialne jednotky urcene na aktivnu ochranu proti organizovanym utokom. Justicna a vazenska straz bude zabezpecovat ochranu sudcov a ich rodinnych pri-slusnikov. V civilnych objektoch (na sudoch) zrusime povinnost nosit rovnosaty.

V oblasti vazenstva chceme vybudovat vaznice pre vykon trestu dozivotneho odnatia slobody a na druhej strane vytvorit vaznice pre kratkodoby pobyt. Chceme pokracovat v humanizacii vazenstva. Chceme vyriesit problem prace vaznov. Budeme riesit otazku konfliktu zaujmov vazenskeho personalu, aby nedochadzalo ku zneuzivaniu lacnej pracovnej sily na osobne obohacovanie. Chceme zvysit uroven postpenitencialnej starostlivosti a dalsej pomoci pri zaclenovani osob prepustenych z vykonu trestu do normalneho zivota.

Justicna a vazenska straz

Zabezpecime ochranu ludskych a obcianskych prav zriadenim stresnej Ombudsman -

institucie ochrancu ludskych prav - ombudsmana. Zriadenie tejto institucie navrhujeme tak, aby slo o nezavisly statny organ, na ktory sa moze obratit so svojimi ziadostami kazdy obcan. Ombudsman bude poskytovat pravnu a inu pomoc, nebude vsak zasahovat do konania a rozhodovania sudov a inych statnych organov. Nebude nahradzovat cinnost inych organov. Bude poskytovat najma odbornu pomoc pri formulovani, podavani a vybavovani ziadosti, peticii, oznameni a podnetov obcanov. Bude skumat vybavovanie tychto veci organmi verejnej spravy, bude tieto organy upozornovat, ak zisti nedostatky v ich praci. Vysledky svojej prace bude zverejnovat, bude oznamovat podozrenia z trestnej cinnosti, dozerat na slobodu tlace a podobne. Navrhujeme, aby ombudsmana volila Narodna rada SR ako svojho zmocnenca pre oblast ludskych a obcianskych prav.

ochranca ludskych prav

Prijmeme zakon o odskodneni osob, ktore utrpeli zrusenim kuponovej privatizacie. Pojde hlavne o obcanov, ktori museli vratit investicnym fondom poplatky za kuponove knizky. Stat zrusil kuponovu privatizaciu a preto by mal znasat i skody, ktore sa tym sposobili.

Odskodnenie v suvislosti s kuponovou

privatizaciou

Chceme podstatne skvalitnit pracu v oblasti organizacie tvorby vladnych navrhov zakonov. Navrhy zakonov, ktore predklada vlada Narodnej rade, su nekvalitne co do koncepcie, legislativnej techniky i vnutornej konzistentnosti. Zriadime Urad vladnej legislativy, ktory bude zahrnovat i pracovnikov legislativy pracovne zaclenenych do oddeleni jednotlivych rezortnych ministerstiev. Zmenime strukturu a charakter Legislativnej rady vlady SR. Zrusime jej rezortny charakter. Budu ju tvorit odbornici z pravnickych fakult, pravneho vyskumu, Uradu pre harmonizaciu prava, zastupcovia Ustavnopravneho vyboru NR SR, sudcovia a pravni odbornici z dalsich oblasti. Ulohou Legislativnej rady bude dbat na kvalitu navrhov. Navrh zakona nebude mozne predlozit vlade bez stanoviska Legislativnej rady. Novelou zakona o Zbierke zakonov chceme stanovit ministrovi spravodlivosti povinnost za urcenych podmienok vydavat v Zbierke zakonov uplne znenia novelizovanych pravnych predpisov a tak urobit nas pravny poriadok prehladnejsim a zrozumitelnejsim pre obcanov.

Kvalitna tvorba zakonov

Chceme prijat zakony na obnovenie demokratickeho pravneho poriadku. Zrusime nedemokraticke zakony, ktore boli prijate od novembra 1994, resp. nedemokraticke ustanovenia v zakonoch. Prijmeme provizorne upravy v tych pripadoch, kde zrusenie neposta-cuje. Legislativny program vlady spracuje clen vlady zodpovedny za legislativnu cinnost v troch urovniach - hlavne crty toho, co sa zmenami pravnej upravy chce dosiahnut, zoznam zakonov na cele volebne obdobie a legislativny plan na nasledujuci rok.

Demokraticke zakony

Proces integracie Slovenskej republiky do Europskej unie vyzaduje, aby pravny poriadok statu vo chvili, ked sa stane clenom Unie, bol kompatibilny s europskym pravom. Sucasny pravny rezim je pre vstupujuce krajiny mimoriadne prisny. Krajiny, ktore nesplnaju pozadovane kriteria, su povinne znasat tvrde sankcne plnenia. Je to preto, ze Europska unia v celej skale pravnych vztahov predstavuje uz dnes jednotny pravny priestor, do ktoreho mozu vstupit iba krajiny, ktore sa tomuto priestoru svojim zakonodarstvom dostatocne priblizili. Tento proces si vyzaduje dlhodobu pozornost a koncepcny pristup.

Sucasny stav harmonizacie slovenskeho pravneho poriadku s pravom

Harmonizacia s pravom EU

Europskej unie je neuspokojivy. Cely proces sa uskutoc-nuje iba formalne. Navrhy zakonov do Narodnej rady SR sice vyzaduju tzv. dolozku zlucitelnosti, avsak len vo forme vyhlasenia navrhovatela zakona a nikto neskuma, ci su udaje v dolozke pravdive. Pre harmonizaciu prava neexistuju zatial ani dostatocne organizacno-personalne podmienky.Chceme tomuto procesu venovat osobitnu pozornost. Preto navrhneme Urad pre harmonizaciu prava, v ktorom sa sustredia legislativni odbornici, v sucasnosti rozptyleni v legislativnych oddeleniach rezortnych ministerstiev a na inych pracoviskach. Tento urad by mal asi 60 pracovnikov specializovanych na jednotlive oblasti europskeho prava. Doplnenim zakona o rokovacom poriadku Narodnej rady SR ustanovime pre ucely harmonizacie prava osobitny postup za ucasti Uradu pre haromizaciu prava.

Chceme napravit nedostatky sucasnej Ustavy SR. Ich napravu povazujeme za zivotny zaujem statu. Pretrvavanie sucasneho ustavneho stavu sposobuje vazne problemy v jeho fungovani. Stav, v ktorom sa nachadzame, mozno oznacit za chronicku ustavnu krizu.

Vzhladom na rozsah problemovych oblasti v platnej Ustave SR nepovazujeme za vhodne pristupit k novelizacii ci revizii zakladneho zakona. I skutocnost, ze sucasna ustava bola prijata za existencie byvaleho statu, sa odzrkadlila na jej koncepcii i na viacerych ustanoveniach. Jej text bol spracovany velmi rychlo, bez rozsiahlejsej odbornej diskusie.

Urad pre harmonizaciu prava

Chceme pripravit navrh koncepcie novej Ustavy Slovenskej republiky. V nej navrhneme modernu koncepciu ochrany zakladnych prav a slobod vratane garancii i tam, kde je potrebna podrobnejsia zakonna uprava. Vymedzime mandat poslanca Narodnej rady SR ako slobodny, nie stranicky mandat. Chceme upravit referendum ako formu ucasti obcanov na sprave verejnych veci priamo, vratane moznosti schvalit ustavu, ustavny zakon a zakon, ako i moznosti ludovej iniciativy v zakonodarnom procese.

Nova ustava

Zavedieme priamu volbu prezidenta Slovenskej republiky. Priama volba prezidenta

Chceme rozsirit prislusnost Ustavneho sudu na vsetky ustavne vztahy a zabezpecit mechanizmus pre napravu protiustavneho stavu, ak ho Ustavny sud konstatuje. Chceme zabezpecit, aby sudcovia vseobecnych sudov boli ustanovovani bez casoveho obmedzenia. Chceme zvysit vek potrebny pre vykon funkcie sudov, zakotvit samospravu sudov v ustave. V ustave chceme vypustit ustanovenia o prokurature ako o osobitnom ustavnom organe.

Posilnenie ustavneho sudu

VEREJNA SPRAVA

 

Analyza sucasneho stavu

Pociatocne kroky reformy verejnej spravy v byvalej CSFR a jej nastupnickych statoch sa zameriavali na premenu totalitneho rezimu na rezim demokraticky. V popredi zaujmu bola najma centralna uroven. Islo o vytvorenie pluralitneho systemu oddelujuceho zakonodarnu, vykonnu a sudnu moc, o prijatie ustavy, uplatnenie listiny ludskych prav a pod. Ako ukazal vyvoj na Slovensku od roku 1994, nestaci iba delba moci na centralnej urovni, ale je nevyhnutna aj delba moci medzi miestnu, regionalnu a centralnu uroven.

Na Slovensku pretrvava centralizacia verejnej spravy, jej neefektivnost a rast vydajov na verejnu administrativu. Pricinou je najma zneuzitie reformy verejnej spravy na upevnenie moci vladnej koalicie. Tato podriadila miestnu statnu spravu Ministerstvu vnutra, svojim mocenskym zamerom prisposobila sposob reformy, organizaciu institucii verejnej spravy a system financovania verejneho sektora. Prijatim zakonov o uzemnom a spravnom usporiadani SR a o organizacii miestnej statnej spravy v roku 1996 nastala expanzia statnej administrativy do regionov a vyrazne sa posilnila pozicia miestnej statnej spravy voci miestnej samosprave. Tento krok mozno oznacit za definitivny odklon od principov reformy z rokov 1990 - 1992.

Politicky vplyv vladnej koalicie na miestnu statnu spravu, tvorba dalsich legislativnych nastrojov (zakony o volbach, zakon o samosprave vyssich uzemnych celkov, novela zakona o obecnom zriadeni, a dalsie), ale aj zneuzivanie ekonomickych nastrojov na korupciu obyvatelov Slovenska su dokazmi toho, ze reforma verejnej spravy, rovnako ako privatizacia, bola pouzita na upevnenie moci a nie ako nastroj pre zvysenie kvality zivotnej urovne obcanov. Prepojenie politiky a podnikatelskej vrstvy, prepojenie zakonodarnej a vykonnej moci vytvorili podmienky pre vznik autokratickeho rezimu, v ktorom sa uzka skupina ludi snazi postupne stale viac obmedzovat sudnu moc, samospravu, obcianske institucie, funkciu prezidenta republiky, vlastnicke prava a deformuje principy trhoveho hospodarstva. Organy statnej administrativy, prepojene so zakonodarnou mocou, obmedzuju obcianske slobody (referendum o priamej volbe prezidenta, referendum v Sturove) a vylucuju mensinove skupiny z rozhodovania o svojom zivote na miestnej ci regionalnej urovni.

Vo vseobecnosti plati, ze zabezpecovanie verejnych sluzieb pre obcanov krajiny nie je mozne v plnom rozsahu ponechat na trh. Vo viacerych oblastiach je potrebne posobenie verejnej spravy. Otazka znie, kto by mal tieto vstupy verejnej spravy zabezpecovat (statna sprava alebo samosprava) a na akej urovni verejnej spravy (miestnej, regionalnej alebo centralnej). Sucasny stav na Slovensku je taky, ze statna byrokracia rozhoduje o kvalite a financovani az 90 % verejnych sluzieb a spravuje az 94% vsetkych vybranych dani na Slovensku. Prepojenim vykonnej a zakonodarnej moci sa uradnici stali nositelmi politiky. Sami rozhoduju, ake

zakony budu vypraco-vane. Rozhoduju o hospodareni s majetkom statu, rozhoduju o podpornych programoch, rozhoduju o tom, kto bude uspesny politik na miestnej urovni. Regionalna samosprava zatial nie je konstituovana. Miestna samosprava ma velmi obmedzene moznosti rozhodovat o rozsahu a obsahu najdolezitejsich verejnych sluzieb (skolstvo, zdravotnictvo, socialne veci, kultura, doprava, atd.).

Vysledkom sucasneho pristupu vladnej koalicie k reforme verejnej spravy je: vyrazna restrikcia vydavkov na spotrebu obyvatelstva t.j. na zdravotnictvo, skolstvo, kulturu a socialne zabezpecenie, rast podielu verejnych vydavkov statu na financovanie vladnych ekonomickych investicii a vydavkov na statnu byrokraciu a prehlbujuce sa rozdiely v ekonomickej a socialnej urovni jednotlivych obci, miest a regionov.

 

Ciele

Chceme uskutocnit reformu verejnej spravy, ktora prinesie lepsie podmienky a lepsiu zivotnu uroven pre obcanov Slovenskej republiky. Tato reforma musi byt komplexna, lebo len tak je mozne do-siahnut jej efektivnost, uplatnenie principov subsidiarity a priblizenie spravovania veci verejnych k obcanovi.Chceme vytvorit podmienky pre existenciu a fungovanie uspesnej demokratickej spolocnosti decentralizaciou moci do regionov, podporou samospravneho principu a povzbudzovanim obcanov v aktivnom pristupe k rieseniu veci verejnych, pricom budeme dbat na racionalnost verejnej spravy, na rozdelenie zodpovednosti medzi miestnu, regionalnu a centralnu uroven na zaklade principov subsidiarity, na nezavislost, ale pritom partnersku spolupracu rovnocennych zloziek verejnej spravy - statnej spravy a samospravy, na jasne pravidla financneho zabezpecovania verejnych uloh, na zodpovedajuce formy volebneho systemu, na fungovanie kontrolnych mechanizmov a nezavislych rozhodcovskych organov na vsetkych urovniach verejnej spravy a na mechanizmy znizujuce rizika decentralizovaneho systemu verejnej spravy.Chceme napravit deformacie vztahov medzi sukromnym, verejnym a tretim sektorom, medzi ktore patri nadmerne zasahovanie verej-neho sektora do oblasti, kde je to neucelne, predimenzovanost statneho sektora verejnej spravy, slabost podnikatelskej vrstvy, najma maleho a stredneho podnikania a poddimenzovanost tretieho sektora.Chceme umoznit obcanom Slovenska stotoznit sa s narodnymi, kulturnymi, spolocenskymi a duchovnymi tradiciami, preto nasa reforma respektuje uzemne a spravne jednotky, ktore odrazaju starocnu tradiciu vedomia regionalnej spolupatricnosti. Zaroven garantuje zasadu spolocenskej a politickej integrity, uzemnej celistvosti a identity Slovenskej republiky.Chceme, aby na Slovensku boli respektovane sucasne a predpo-kladane europske a celosvetove trendy vyvoja spolocnosti, ktore v sebe obsahuju prvky globalizacie spolocnosti, ale zaroven posilnenie regionalizacie a ktore sa postupne premietaju do vsetkych medzinarodnych dohovorov.

 

Nastroje

Pre dosiahnutie vytycenych cielov pripravime sustavu nastrojov, ktore umoznia pozitivny vplyv reforiem na obcana, na vsetky urovne verejnej spravy. Budeme pritom respektovat vsetky pozitivne prvky z priebehu doterajsej reformy. Sustavou nastrojov budeme minimalizovat rizika decentralizovanej sustavy, obmedzime negativne dopady na zabezpecovanie verejnych uloh a vytvorime predpoklady pre zni-zovanie danoveho zatazenie obcanov.Zacneme reformu verejnej spravy v duchu platnych europskych dohovorov a vytvorime tak zasadny predpoklad pre politicku a ekonomicku stabilizaciu krajiny.

Reforma verejnej spravy

Za hlavne vlastnosti reformy povazujeme:

I. existenciu a fungovanie dvoch nezavislych (kompetencne, financne a personalne) struktur verejnej spravy (statna sprava, samosprava), ktore budu zabezpecovat verejne, zakonom presne definovane ulohy v prospech obcana;

II. posilnenie zodpovednosti a pozicie miestnych a regionalnych politikov za rozvoj krajiny;

III. respektovanie principov regionalnej identity pri formovani samospravnych regionov, pretoze homogenita uzemia a sudrznost obyvatelov je zakladom buducej prosperity statu;

IV. garanciu nezavislosti a rovnopravnosti samospravy zakotvenej v zakonoch a v Ustave SR

Realizaciou nasho navrhu reformy bude verejna sprava vykonavana dvomi nezavislymi, ale spolupracujucimi zlozkami: samospravou a statnou spravou. Kazda z nich bude posobit na miestnej, regionalnej a centralnej urovni. Ich vznik a rozlozenie v regionoch vyplyva z uplne noveho rozdelenia zodpovednosti za plnenie povinnych uloh, ktore budu tieto institucie plnit. Decentralizaciou dosiahneme vyrazne zmensenie ulohy statnych institucii pri sprave veci verejnych v regionoch a odovzdame velku cast zodpovednosti za plnenie verejnych uloh uzemnej samosprave.

Vlastnosti reformy

Presadime, aby sa posobnost statnej spravy v mestach, obciach a regionoch obmedzila na podpornu, kontrolnu a organizacnu ulohu, aby sa jej vykon mohol sustredit najma na:

a) zabezpecovanie nezavislosti krajiny (zahranicna politika, obrana statu, vratane civilnej ochrany na vsetkych stupnoch)

b) zabezpecovanie vnutrostatneho poriadku (vybrane oblasti bezpecnosti, legislativa umoznujuca diferencovane prehlbovanie v regionoch, vzdelavaci, zivnostensky, vodohospodarsky, zdra-votny a hygienicky dozor)

c) ochranu prav a slobod obcana

Posobnost statnej spravy

d) socialne zakonodarstvo

e) vytvaranie podmienok pre zdrave hospodarske pomery (menova politika, poistovnictvo, danova politika umoznujuca regionalnu diferenciaciu, financna sprava, hospodarska politika, participacia na regionalnej politike, energeticka politika a politika nadnarodnej dopravy.

Vykon tychto uloh budu zabezpecovat ustredne organy statnej spravy a ich pracoviska v uzemi t.j. okresne a krajske urady.V ustrednych organoch statnej spravy prijmeme opatrenia na postupne znizenie poctu zamestnancov o cca 1100 - 1500, pretoze ich kompetencie prejdu na organy samospravy, resp. ulohy statu budu redukovane a zrusene v ramci procesu odstatnenia a privatizacie. Zrusime Ministerstvo vystavby a verejnych prac a Urad pre strategiu rozvoja spolocnosti, vedy a techniky. Z nich vytvorime Ministerstvo pre regionalny rozvoj, ktore preberie nielen agendu oboch zrusenych uradov, ale aj agendu uzemneho planovania a stavebneho poriadku z Ministerstva zivotneho prostredia. Tento novy ustredny organ statnej spravy bude koordinovat uzemny a regionalny rozvoj, vypracovavat navrhy nastrojov regionalneho rozvoja a prislusnu legislativu, bude koordinovat hospodarenie so zdrojmi podpornych fondov (domacich aj zahra-nicnych) a bude zodpovedat za vystavbu. Po ukonceni privatizacie zrusime Ministerstvo pre spravu a privatizaciu narodneho majetku a prehodnotime efektivnost fungovania sucasnych statnych fondov. Odovzdanie kompetencii a prechod na efektivnejsi vykon cinnosti nam umozni znizit pocet zamestnancov miestnej statnej spravy o cca 5000.

Zakladnou jednotkou statnej spravy je a ostane okresny urad, pricom k sucasnym 79 okresnym uradom pridame z dovodu dostupnosti dva nove: Sturovo a Moldava nad Bodvou. Stredny stupen statnej spravy bude tvorit 8 sucasnych krajskych uradov. Osobitnu siet vytvorime pre specializovane statne institucie, ktorych lokalizacia nemusi kopirovat uzemne a spravne usporiadanie verejnej spravy a ktore budu lokalizovane podla osobitnych kriterii. Jedna sa najma o colnu spravu, vojensku spravu, pracoviska Narodneho uradu prace, spravne sudy, danove urady, financnu policiu a specializovane urady ochrany zivotneho prostredia.

Znizenie poctu zamestnancov statnej

spravy

Uzemna samosprava na miestnej urovni bude plnit ulohy v oblastiach hospodarstva, uzemneho planovania, vystavby, miestnych slu-zieb, ochrany zivotneho prostredia, byvania, dopravy a prepravy, vodneho hospodarstva, skolstva, kultury, zdravotnictva, socialnej starostlivosti, verejneho poriadku a vlastnej administrativy. Na regio-nalnej urovni bude plnit ulohy v oblasti hospodarstva, uzemneho planovania a vystavby, dopravy, skolstva, kultury, zdravotnictva, socialnej starostlivosti, verejneho poriadku a vlastnej administrativy.

Uzemna sprava miestna a regionalna

Za zakladnu jednotku regionalnej samospravy navrhujeme zupu. Uzemie Slovenskej republiky bude tvorene 16 zupami: Mesto Bratislava, Bratislavska zupa so sidlom v Bratislave, Trnavska zupa so sidlom v Trnave, Dolnotrencianska zupa so sidlom v Trencine, Zilinska zupa so

Zupne usporiadanie

sidlom v Ziline, Liptovsko-oravsko-turcianska zupa so sidlom v Martine (alt. Ruzomberok), Hornonitrianska zupa so sidlom v Prievidzi, Dolnonitrianska zupa so sidlom v Nitre, Tekovsko-hontianska zupa so sidlom v Leviciach, Zvolenska zupa so sidlom v Banskej Bystrici, Novohradska zupa so sidlom v Lucenci, Gemersko-malohontska zupa so sidlom v Rimavskej Sobote, Spisska zupa so sidlom v Spisskej Novej Vsi (alt. Poprad), Abovsko-turnianska zupa so sidlom v Kosiciach, Sarisska zupa so sidlom v Presove a Zemplinska zupa so sidlom v Michalovciach. Navrhovane zupy predstavuju realne hospodarsko-socialne jednotky a sucasne etno-kulturne regiony s priemernym poctom 350 000 obyvatelov. Navrhovane sidla zup tvorili aj doteraz ulohu makroregionalnych centier a je v nich vybudovana potrebna infrastruktura.Zastupitelskymi organmi uzemnej samospravy budu na urovni obce (mesta): obecne (mestske zastupitelstvo) a priamo voleny starosta (primator). Na urovni zupy nimi budu zupan a dvojkomorove zupne zastupitelstvo zlozene zo zupneho senatu, tvoreneho volenymi primatormi a starostami z uzemia zupy (4 za 1 okres) a zo zupnej snemovne, tvorenej priamo volenymi poslancami (1 na 5000 volicov), s maximalnym poctom 80 poslancov.

Odovzdanim kompetencii miestnej samosprave sa budu obce spajat pre zabezpecovanie verejnych uloh, co je mozne riesit roznymi formami dobrovolnych spolocnych uradovni, spolocnymi radami, spolocnostami (agenturami) pracujucimi na zaklade zmluvnych vztahov s obcami, resp. tak, ze mesto alebo vacsia obec zabezpeci na zaklade zmluvnych vzta-hov ulohy pre mensie obce v spadovom uzemi. Prikladom je zakladne skolstvo, kde bude realne existovat rozdelenie Slovenska na tzv. skolske obce (podobne cirkevne obce). Inym prikladom je zabezpecovanie zasobovania vodou cestou verejnoprospesnych spolocnosti a v spo-lupraci so sukromnym sektorom. Umele vytvaranie novych spravnych jednotiek a snahu o municipalizaciu nepovazujeme za vhodne.

Organy samospravy

Nasim hlavnym legislativnym opatrenim bude prijatie nasledujucich novych, resp. novelizovanych zakonov:

Zakon o regionalnej samosprave, vymedzujuci uzemie, institucie tvorby a realizacie regionalnej politiky, kompetencie a vazby na ostatne institucie regionalnej politiky.

Zakon o volbach do regionalnej samospravy. Zakon NR SR c. 221/1996 Z.z. o uzemnom a spravnom cleneni,

do ktoreho je treba zakomponovat regionalne usporiadanie krajiny.

Zakon NR SR c. 222/1996 Z.z. o organizacii miestnej statnej spravy, v ktorom je potrebne nanovo vymedzit kompetencie institucii uzemnej statnej spravy (okresov a krajov) v suvislosti s regio-nalizaciou krajiny a vytvorenim regionalnej samospravy.

Zakon SNR c. 369/1990 Zb. o obecnom zriadeni so zakomponovanim povinnych uloh (kompetencii), vseobecnych rozpoctovych pravidiel a obcianskych prav.

Zakon o ustrednych organoch statnej spravy c. 347/1990 Zb.

Legislativne opatrenia

Prislusne zmeny zahrnieme do navrhu novej Ustavy SR.Zvysime kvalitu vykonu a doveryhodnost verejnej spravy tym, ze prisposobime jej strukturu potrebam obcanov. Odpolitizujeme verejnu spravu a budeme pozadovat zvysovanie kvalifikacie a stabilizaciu zamestnancov verejnej spravy.

Doveryhodna verejna sprava

Budeme pokracovat v procese odstatnenia a privatizacie a prenesenia zodpovednosti statu za vacsinu ekonomickych cinnosti na sukromny a druzstevny sektor. V oblastiach novych kompetencii samospravy presunieme majetok statu bezodplatnym prevodom do majetku miestnej a regionalnej samospravy, ktora rozhodne podla svojho uvazenia o jeho privatizacii alebo dalsom spravovani.

Majetok statu v samosprave

Uskutocnime zasadnu reformu financovania verejnej spravy, ktora zohladni vyvojove trendy v Europe, umozni racionalizovat verejne vydavky, umozni postupne znizovanie danoveho zatazenia a podpori diferencovany regionalny rozvoj.

Reformou financovania verejnej spravy znizime vydaje na statnu administrativu, znizime mieru prerozdelovania verejnych financii, zvysime danovu suverenitu samospravy, zvysime prehladnost a kontrolu hospodarenia s verejnymi financiami, obmedzime sucasny nevhodny dotacny system efektivnym a prehladnym systemom financneho vyrovnavania extremnych rozdielov danovej sily regionov, miest a obci a zmenime sucasny vyber a distribuciu dani.

V reforme financovania zohladnime povahu verejneho a zmie-saneho statku, ktory je predmetom financovania verejnych rozpoctov a budeme respektovat uroven verejnej spravy, na ktorej ma byt verejny resp. zmiesany statok zabezpecovany. Za rozhodujucu podmienku racionalizacie verejnych vydavkov povazujeme privatizaciu maximalneho mnozstva cinnosti a z velkej casti aj majetku, ktory dnes spravuje verejna sprava v oblastiach lesnictva, polnohospodarstva, energetiky, bytoveho fondu, dopravy, zdravotnictva, skolstva, kultury, kupelnictva, telekomunikacii, vodneho hospodarstva.

Za sucast reformy financovania verejnej spravy povazujeme z pohladu vztahu statna sprava-samosprava: upravu danovej sustavy, zmeny v danovom urceni, vyplyvajuce zo zmien v rozdeleni kompetencii a urcenie vyhradnych prijmov statneho, zupneho a miestneho rozpoctu a definovanie tzv. podielovych dani, zmeny danovej pravomoci, odstranenie regulacie miestnych dani, zmenu kriterii delenia podielovych dani medzi jednotlive clanky verejnej spravy, upravu rozpoctovych zasad a rozpoctovej klasifikacie, zameranu najma na redistribuciu dani a platobny system v dvoch okruhoch (statny a samospravny), zmenu v rozpoctovej skladbe (zavedenie dvoch rozpoctov na vsetkych urovniach: spravneho a majetkoveho), zmenu dotacneho systemu nahradenim dotacii do samospravnych funkcii moznostou prirazky, uvolnenim regulacie miestnych dani, novym systemom financneho vyrovnavania a uplatnenim investicnych grantov na urovni regionu a statu s participaciou uzemnej jednotky, a navrh noveho systemu financneho vyrovnavania

Reforma financovania

verejnej spravy

rozdielnej danovej sily obci a miest v regione a regionov v state, ktory je potrebny pre zabezpecovanie povinnych verejnych uloh.Reformou financovania verejnej spravy teda sledujeme aj presun financnych kompetencii na miestne a regionalne samospravy, co znamena aj zvysenu zodpovednost za vyvoj zivotnej urovne obcanov Slovenska. Preto zavedieme aj mechanizmy znizujuce rizika fiskalnej decentralizacie najma v oblasti zadlzovania verejnej spravy. Realizacia reformy bude znamenat, ze pri sucasnych prioritach ve-rejnych rozpoctov budu tvorit miestne rozpocty a rozpocty regionalnej samospravy spolu 35 % z rozpoctov verejnej spravy. Po ukonceni procesu odstatnenia, privatizacie a zmenach priorit bude podiel miestnych a zupnych rozpoctov tvorit 40 - 50 % z rozpoctu verejnej spravy na Slovensku. Nasim hlavnym legislativnym opatrenim bude prijatie nasledujucich novych, resp. novelizovanych zakonov:

Financne prostriedky obciam a

regionom

Danove zakony, ktore treba novelizovat tak, aby sa stali aj nastrojmi regionalnej politiky.

Zakon o financnom vyrovnavani, ktory bude definovat financne vztahy medzi statnou spravou a samospravou a medzi jednotlivymi urovnami samospravy a ktory bude garantovat stabilitu pravidiel financovania beznych vydavkov verejnej spravy vzdy na urcite obdobie (4-5 rokov).

Zakon o rozpoctovych pravidlach.

Zakon o statnej pokladnici.

Legislativne opatrenia

OBRANA 

Analyza sucasneho stavuArmada SR vznikla rozdelenim armady CSFR po vzniku samostatneho Slovenska. Proces formovania Armady SR sa zacal v zlozitych podmienkach, ked armada musela urychlene uskladnovat material a bojovu techniku prevezenu z uzemia Ceskej republiky na Slovensko a sucasne zriadovat potrebne vojenske zariadenia. V tejto situacii nebol dostatok casu na vytvaranie koncepcie armady, ktora by zodpovedala podmienkam samostatnej Slovenskej republiky. Pri spraco-vani programov vyzbrojovania Armady SR a schvalovani jej koncepcie sa uplatnil prekonany sposob myslenia z obdobia Varsavskej zmluvy a nerespektovali sa financne moznosti Slovenska ani financne limity kazdorocne pridelovane zo statneho rozpoctu pre armadu. Strednodobe a dlhodobe programy rozvoja Armady SR neboli verejne prerokovavane a schvalovane v Narodnej rade SR, a to vratane pridelovania mimorozpoctovych prostriedkov. Preto je tiez vacsina planov na modernizaciu a prezbrojovanie armady postavena na nerealnych zakladoch.

Podla Viedenskej zmluvy o konvencnych ozbrojenych silach z roku 1973 stav Armady SR nesmie prekrocit pocet 46 667 osob. V sucasnosti je pocetny stav armady o viac nez 10 000 prislusnikov nizsi, a to preto, ze Generalny stab Armady SR pre nedostatok financnych prostriedkov nemohol povolat na zakladnu vojensku sluzbu vsetkych

brancov, ako aj z toho dovodu, ze nie su obsadene vsetky sluzobne funkcie v armade, z ktorych odisli dostojnici do zalohy. Armada doteraz pouziva vyzbroj prevzatu z federalnej armady, ale nedochadza k modernizacii zbranovych systemov, takze sa blizia k hranici svojej zivotnosti. Ciastocnou vynimkou su utvary letectva a protivzdusnej obrany, ktore ziskali lietadla MIG-29 a protiraketovy komplex S-300 PMU-1 z deblokacie pohladavok Slovenskej republiky v Ruskej federacii.

Modernizacia armady do znacnej miery suvisi so stavom zbrojarskeho priemyslu na Slovensku, ktory doteraz vyrabal zvacsa na baze ruskych licencii. Vyrazny pokles zbrojnej vyroby v dosledku zaniku bipolarneho sveta a konverzie po roku 1989 neoslabil potencialnu konkurencnu schopnost Slovenska v porovnani so susednymi postkomunistickymi statmi. Rozvoj zbrojarenskeho priemyslu zavisi vsak predovsetkym od objednavok Armady SR, ktora nema dostatok financnych prostriedkov na nakup novych zbranovych systemov.

V roku 1998 armada dostala v statnom rozpocte iba 14,5 miliard Sk a dalsie mimorozpoetove zdroje na nakup jednej baterie pohyblivych hufnic typu Zuzana. Suma urcena na rok 1998 predstavuje 1,85 % HDP, co je najnizsi percentualny podiel za poslednych pat rokov. V tejto suvislosti treba uviest, ze Ministerstvo obrany SR ako minimum na rok 1998 pozadovalo v statnom rozpocte pre armadu sumu 16,475 miliard Sk. Nizky rozpocet na obranu vyznamnou mierou prehlbuje krizovy stav Armady SR.

Klesajuca tendencia vydajov statneho rozpoctu na armadu sa negativne prejavuje v urovni jej bojovej a mobilizacnej pohotovosti. Pre nedostatok financnych prostriedkov armada nemoze vykonavat planovane cvicenia, najma cvicenia vyssich vojenskych utvarov. Utvary spravidla nedosahuju planovany pocet prislusnikov a musia zabezpecovat svoje ulohy s mensim poctom vojakov, poddostojnikov a dostojnikov. Kvalitu vycviku znizuje tiez obmedzenie bojovych ostrych strelieb, odbornych taktickych cviceni a pouzivanie ostrej municie. Prakticky od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa neuskutocnuje vycvik zaloh. Tento stav zhorsuje bilanciu pripra-venosti armady, pretoze po styroch-piatich rokoch od skoncenia zakladnej vojenskej sluzby jej absolventi stracaju vojenske navyky.

Napriek tazkostiam a problemom Armada SR dosahuje dobre vysledky vo vycviku a uspesne plni ulohy v ramci Partnerskeho narodneho programu projektu Partnerstvo za mier, ktory obsahuje konkretne vojenske zavazky Slovenska voci NATO. Slovenska zenijna jednotka, podielajuca sa na mierovych operaciach na uzemi byvalej Juhoslavie, si vysluzila medzinarodne uznanie a Armada SR dostava ponuky na ucast v operaciach na udrzanie mieru aj v inych castiach sveta. Predstavitelia NATO pozitivne ocenuju kvalitu Armady SR, ale pre porusovanie demokratickych pravidiel a zasad pravneho statu nebolo Slovensku ponuknute clenstvo v tejto organizacii na kon- ferencii NATO v juli 1997 v Madride. Slovensko vsak nema vypra- covanu strategiu svojej obrany bez zaclenenia do ucinnej medzinarodnej organizacie kolektivnej obrany.

Armada SR dlhodobo patri k najdoveryhodnejsim instituciam na Slovensku. Armada ma oddany dostojnicky zbor a disciplinovanych vojakov, ktorym lezi na srdci buduci osud statu. Toto je vychodisko pre nas program reformy armady.

 

CieleChceme vytvorit modernu armadu, schopnu ubranit nezavislost a uzemnu celistvost Slovenskej republiky. Armada musi byt schopna v pripade ozbrojeneho konfliktu branit aspon jednu hranicu statu do doby, kym prebehne mobilizacia. Pretoze Slovensko ako maly stat ma obmedzeny obranny potencial, nasim hlavnym cielom je integracia Armady SR do systemu kolektivnej obrany NATO.Chceme zefektivnit proces premeny Armady SR tak, aby jej vycvicenost, stav vyzbroje, ako aj vnutorna struktura prvkov bola interoperabilna s armadami clenskych statov NATO. Chceme prekonat predovsetkym technologicke zaostavanie v oblasti systemov zalozenych na matematickom modelovani a simulacii bojovej cinnosti a tiez nedostatky systemov velenia a spojenia, ktore zasadne determinuju uroven interoperability nasej armady s ozbrojenymi silami NATO.

 

NastrojeZa zakladny predpoklad spolahliveho fungovania rezortu obrany povazujeme systemovu integraciu struktur Ministerstva obrany SR a Generalneho stabu Armady SR. Tym odstranime doterajsie kompetecne spory oboch institucii, existujucu duplicitu a znizime personalny stav tychto institucii. Po zabezpeceni materialnych a socialnych podmienok bude Generalny stab Armady SR sidlit v hlavnom meste Slovenska. Tym odstranime europsku anomaliu, spocivajucu v tom, ze ustredny organ statnej spravy pre zabezpecenie obrany SR a hlavny organ velenia armady sidlia na dvoch rozlicnych miestach. Takymto opatrenim vzniknu podmienky k tomu, aby sa v pripade ohrozenia narodnej bezpecnosti alebo prechodu na vojnovy stav vytvorilo vrchne velenie ozbrojenych sil.

Spojenie MO SR a GS

Uskutocnime zmeny velitelsko-stabnej struktury, ktore umoznia ucinne funkcne velenie na operacno-taktickom stupni a zvysenie bojaschopnosti vojsk. Zakladom organizacnej struktury Armady SR by mali byt jednotky, organizovane tak, aby boli schopne autonomneho nasadenia. Osobitne dolezitym cielom reformy armady by malo byt zvysenie pohyblivosti, palebnej sily a schopnosti vyuzivat trojdimenzionalny priestor bojovej cinnosti, napr. vytvorenim aeromobilnych a inych druhov specialnych sil. Doriesime otazku vojsk domobrany vytvorenim potrebneho poctu mobilizacnych brigad, ktore budu sucastou pozemneho vojska. Zmenime strukturu vojenskeho letectva, a to najma posilnenim vrtulnikovej casti letectva na ukor inych typov lietadiel.

Zmena struktury armady

V modernizacii armady sa sustredime na potreby pozemneho vojska, letectva, protivzdusnej obrany a logistiky. Za rovnako dolezite povazujeme zabezpecenie udrzby objektov a zariadeni, urcenych na ubytovanie a vycvik vojsk, ako aj vytvaranie podmienok pre reorganizovane utvary a novovytvarane okresne vojenske spravy. Ako neodkladnu ulohu chceme presadit vybudovanie auto-matizovaneho informacneho systemu a systemu velenia, riadenia a spojenia pre Armadu SR, s efektivnym vyuzitim pocitacovej siete armady.

Modernizacia armady

Uspesna modernizacia armady zavisi aj od toho, ako sa podari stabilizovat zbrojarsku vyrobu na Slovensku. Preto stanovime optimalny system pre koordinaciu fungovania tohto strojarskeho odvetvia. Chceme, aby prioritne postavenie v systeme tejto koordinacie malo Ministerstvo obrany SR. Jeho zodpovednost bude upravena zakonom, ktory stanovi vazby a subordinacne vztahy rezortu obrany s ostatnymi zainteresovanymi ministerstvami a tiez vyrobcami a exportermi produkcie zbrojneho priemyslu so zretelom na zaujmy statu. Strategickym principom rozvoja zbrojarskej vyroby bude diverzifikacia medzinarodnej spoluprace, teda orientacia na spolupracu so statmi Europskej unie a NATO. V tejto suvislosti je dolezite, aby vytvaranie tychto novych vztahov znizilo nasu doterajsiu jednostrannu zavislost. Chceme, aby uloha statu pri dalsom rozvoji zbrojneho priemyslu na Slovensku bola predovsetkym v oblasti statnych objednavok a garancii pri exporte zbrojnej produkcie.

Stabilizacia zbrojarskej vyroby

Znizime stav Armady SR na uroven 30-35 tisic osob, pricom nasim cielom je postupna profesionalizacia armady. Najneskor do roku 2002 by mali dve tretiny Armady SR tvorit vojenski profesionali, co umozni skratit zakladnu vojensku sluzbu na 9 mesiacov. Vytvorime take podmienky, aby sa sluzba v armade stala pre vojenskych profesionalov ich celozivotnym poslanim. U absolventov vysokych skol pocitame s moznym skratenim zakladnej vojenskej sluzby na obdobie 4-mesacnej pripravy dostojnikov v zalohe. Primerane upravime aj dlzku nahradnej civilnej sluzby, a to z dvoch rokov na 18 mesiacov.

Postupnu profesionalizaciu ASR uskutocnime tak, ze sa budu profesionalizovat klucove funkcie v jednotkach pozemneho vojska, vytvori sa elitna plnoprofesionalna jednotka na urovni pozemneho vojska a uplne budu profesionalizovane utvary letectva a proti-vzdusnej obrany. Profesionalne utvary by mali byt kombinovane s jednotkami Domobrany, ktore by tvorili dobrovolnici, sluziaci na za-klade zmluvy. Cely proces profesionalizacie armady povazujeme za dlhodoby a zlozity proces, ktory je zavisly nielen od ludskych zdrojov a financnych prostriedkov, ale je predovsetkym determinovany narodnobezpecnostnym zaujmom Slovenskej republiky.

Postupna profesionalizacia

armady

Skratenie vojenskej sluzby

Uskutocnime reformu vojenskeho skolstva. Vseobecna priprava dostojnikov sa moze riesit formou studia na civilnych skolach. Z ich absolventov by sa mali ziskavat profesionalni vojaci pre sluzbu v armade. Na tento ucel bude prisposobena sucasna struktura vojenskeho vzdelavania na Slovensku. V suvislosti so vzdelavanim a pripravou dostojnikov na ich povolanie upravime aj system ich karierneho postupu, pricom rozhodujucim kriteriom sluzobneho postupu bude dostojnicka hodnost.

Reforma vojenskeho skolstva

Zvysene naroky na fyzicku a psychicku zdatnost prislusnikov armady si vyzaduju, aby sa vytvoril organizacne jednotny system komplexnej personalnej a socialnej starostlivosti o profesionalnych vojakov, vojenskych dochodcov, civilnych zamestnancov rezortu, ako aj o ich rodiny. Vybudujeme system, ktory bude poskytovat vsestrannu

Socialna starostlivost o

vojakov

starostlivost o ludsky potencial Armady SR. Budeme riesit bytove zabezpecenie profesionalnych vojakov a zakonne pravo vojakov v stalej sluzbe na pridelenie bytu. Profesionalni vojaci v docasnej sluzbe by mali mat k dispozicii ubytovne hoteloveho typu s moznostou ubytovania s rodinou. Pre byvalych profesionalnych vojakov by sa mala organizovat vystavba penzionov. V suvislosti s personalnou stabilizaciou armady budeme tiez zabezpecovat ucinnu pomoc manzelkam vojakov pri vyhladavani zamestnania v mieste sluzobneho posobenia manzela a pri zabezpecovani predskolskej vychovy ich deti. Zabezpecime kupelnu a rekreacnu starostlivost o profesionalnych vojakov. Preto nepripustime privatizaciu vojenskych kupelnych a rekreacnych zariadeni, ktore maju prednostne vyuzivat vojenski profesionali, dochodcovia a ich rodiny.V suvislosti s ucastou Armady SR na mierovych operaciach OSN povazujeme za prioritnu ulohu, aby sa nasa armada podielala na vytvoreni spolocnej brigady vojenskych sil stredoeuropskych krajin (Ceska republika, Madarsko, Rakusko, Slovensko, Slovinsko a Svajciarska konfederacia), ktoru navrhla vytvorit rakuska vlada. Na tento ucel je potrebne zriadit samostatny stab, ktory zabezpeci ucast Armady SR na operaciach na udrzanie mieru a inych akciach v ramci systemu kolektivnej bezpecnosti. Chceme dalej rozsirovat ucast jednotiek nasej armady na mnohonarodnych vojenskych cviceniach, ako aj ucast jej dostojnikov v medzinarodnych staboch pri planovani, priprave a vykonavani mnohonarodnych cviceni, pretoze taketo aktivity priblizuju uroven kompatibility a interoperability Armady SR urovni jej partnerov.

Medzinarodna spolupraca

Chceme, aby Vybor Narodnej rady SR pre obranu a bezpecnost aktivnejsie ovplyvnoval zostavovanie struktury rozpoctovych poloziek na obranu, kontroloval vyuzivanie vojenskeho rozpoctu, verejne sledoval program prezbrojovania armady, vratane nakupov vojenskej techniky a tiez poskytovanie sluzieb armade zo strany sukromnych spolocnosti. Parlamentny vybor na kontrolu vojenskeho spravodaj-stva by mal fungovat v pomernom zastupeni poslancov vladnych stran a opozicie, aby mohol spolahlivo presetrovat podozrenia v pripadoch, keby tato spravodajska zlozka porusovala Ustavu a zakony SR. Ucinnost civilnej kontroly armady zvysime aj tym, ze zdokonalime profesionalno-odbornu pripravenost civilnych funkcionarov Minister-stva obrany SR. V zaujme prehlbenia kontroly ozbrojenych sil ustanovime institut Generalneho inspektora Armady SR, ktory bude dohliadat na to, ako Generalny stab Armady SR i Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plnia svoje ulohy.

Podla vzoru vyspelych demokratickych statov chceme vytvorit vyskumno-vzdelavaciu instituciu, zaoberajucu sa otazkami narodnej bezpecnosti. Jej poslanim bude odborna priprava civilnych i vojenskych specialistov schopnych riesit otazky narodnej bezpecnosti na jednotlivych postoch vo sfere zakonodarnej aj vykonnej moci. Tuto instituciu vytvorime pod gesciou premiera Slovenskej republiky funkcnym prepojenim existujucich vyskumno-vzdelavacich institucii. Politicki cinitelia a ministerski uradnici by mali poznat vsetky

Lepsia kontrola armady

parlamentom

specificke stranky, ktore sa tykaju narodnej bezpecnosti, pretoze rozhodovanie civilistov o brannej politike statu sa tyka tak zavaznych otazok, ako je napr. vojensky rozpocet, organizacia, struktura a planovanie ozbrojenych sil a strategicke rozhodovanie.

ZAHRANICNA POLITIKA

 

Analyza sucasneho stavu

Zahranicna politika Slovenskej republiky predstavuje pravdepo-dobne najneuspesnejsiu oblast slovenskej politiky. Slovenska republika vznikla v r. 1993 ako nastupnicky stat CSFR a vtedy sa bez problemov etablovala ako novy subjekt medzinarodneho spolocenstva so vsetkymi moznostami zabezpecit svoje medzinarodne postavenie. V okamihu jej vzniku boli predpoklady Slovenskej republiky na uspesnu integraciu do NATO a EU rovnake ako predpoklady Ceskej republiky, Polska i Madarska. Po piatich rokoch je tento pociatocny kapital politikou sucasnej vladnej koalicie takmer uplne zlikvidovany.

Rok 1997 priniesol na madridskom summite NATO definitivny verdikt nad zlucitelnostou vnutropolitickeho vyvoja na Slovensku s politickymi poziadavkami na clenske krajiny NATO - Slovenska republika bola vyradena spomedzi uchadzacov o clenstvo. Podobnym sposobom stroskotal aj druhy najdolezitejsi zahranicnopoliticky ciel SR - integracia do Europskej unie. V oboch pripadoch - v pripade NATO i v pripade EU - mozno hovorit jednoznacne o zahranicnopolitickej sebadiskvalifikacii sposobenej vnutropolitickymi faktormi.

Vnutropoliticke faktory, ktore ovplyvnili zahranicnopoliticke zlyhanie terajsej vladnej koalicie, sa tykaju Ustavy SR a jej uplatnovania, celeho zakonodarstva statu a prijimanych a navrhovanych zakonov, skutkov a vyrokov vlady ako celku i jej jednotlivych clenov, skutkov a vyrokov clenov parlamentu, vyrokov a rozhodnuti vsetkych sudov, najma Ustavneho sudu, slobody sirenia informacii, stavu dodrziavania zakonov a zakonnosti a politickej kultury vo vseobecnosti. Vdaka tymto faktorom sa vlada Slovenskej republiky ocitla v znacnej medzi-narodnej izolacii. Okrem vnutropolitickeho vyvoja je nepriaznivym faktorom aj zjavny priklon slovenskej politickej reprezentacie k Rusku a k presadzovaniu jeho postojov a zaujmov aj v medzinarodnopolitickych diskusiach a problemoch. Obnovovanie dovery v "europsku zrelost" slovenskej politickej

reprezentacie je preto predpokladom pre akukolvek pozitivnu zmenu postoja NATO a EU voci Slovensku. K integracnym neuspechom vladnej zahranicnej politiky treba priradit i to, ze Slovensko neuspelo vo svojej snahe o vstup do OECD, co vedie tiez k zhorsovaniu ekonomickej pozicie Slovenska.

Kritickym prvkom zahranicnej politiky Slovenskej republiky je stale sa zhorsujuci vztah k niektorym susednym statom, najma vsak k Ceskej a Madarskej republike. V mnohych pripadoch je zdrojom tychto zhorsenych vztahov osobna nevrazivost, nacionalisticke klise a neschopnost uzatvarat dohody a vytvarat vecne vztahy. Za existujucim potencialom zaostavaju aj vztahy k Polsku a Ukrajine. Zatial co sa do vztahov k USA podarilo vniest disharmoniu, vztah k Rusku je predimenzovany.

K zahranicnopolitickym neuspechom sposobenym nezodpovednou vnutornou politikou sa pridava aj rezortizmus a nezdravy alebo neexistujuci fungujuci pracovny vztah medzi aktermi zahranicnej politiky - MZV SR, Kancelariou prezidenta SR a NR SR. Kancelaria prezidenta nedostala zo strany Ministerstva zahranicnych veci potrebnu organizacnu podporu a jej reprezentacna a negociacna zahranicnopoliticka funkcia bola velmi ohranicena aj neodovodnenym kratenim financnych prostriedkov zo statneho rozpoctu, motivovanym osobnou pomstou voci osobe prezidenta. Ani zahranicna aktivita jednotlivych rezortov nie je koordinovana a budi dojem chaosu.

V rezorte MZV je pricinou zalostneho stavu zahranicnej sluzby nezodpovedna personalna politika, stranicke obsadzovanie jednotlivych diplomatickych postov, v mnohych pripadoch ludmi, ktorych jedinou kvalifikaciou je politicka vernost k vladnucim stranam. Dlhodobo zostavali, ci zostavaju neobsadene klucove diplomaticke posty velvyslancov. Vymena diplomatov sa deje sposobom, ktory budi dojem zbytocnych cistiek a este viac znizuje kredit Slovenskej republiky v zahranici.

Za zavazny problem mozno povazovat aj nezodpovednu medialnu politiku vlady v otazkach zahranicnej politiky. Negativna protiame-ricka, protizapadna a proti NATO zamerana retorika vladnych predstavitelov v case referendovej kampane a po cely cas posobenia tejto vlady, negativna propagacia vstupu do EU zo strany koalicnych partnerov i zo strany samotneho HZDS, vedu umyselne k podne- covaniu negativneho vztahu verejnosti k Zapadu vseobecne i k NATO a EU specialne, a k rozvoju izolacionistickych postojov obyvatelstva.

Da sa povedat, ze Slovenska republika ma, vdaka cinnosti vladnej koalicie, najhorsie medzinarodne postavenie spomedzi vsetkych stredoeuropskych postkomunistickych statov.

 

Ciele

Cielom kazdej zmysluplnej zahranicnej politiky statu je vytvaranie optimalnych podmienok pre zvysovanie kvality zivota jeho obyvatelov. Ta sa sklada najma z ich slobody, bezpecnosti a pros- perity. Tak a iba tak sa da vymedzit v zahranicnej politike aj statny zaujem Slovenskej republiky. V modernom demokratickom medzinarodnom prostredi to kategoricky predpoklada vnutornu strukturu statu a jeho fungovanie na demokratickych principoch. Projekt dalsieho zahranicnopolitickeho smerovania a krokov Slovenskej republiky chceme zalozit na dvoch principoch - na principe zodpovednosti voci vsetkym obyvatelom Slovenska a na principe vedomej spoluzodpovednosti za osud celeho geopo-litickeho priestoru, v ktorom sa Slovenska republika nachadza.Chceme obnovit stratenu zahranicnopoliticku doveryhodnost Slovenskej republiky tam, kde sa stratila - vo vnutri statu. Vychadzajuc z potreby zakotvit novu zahranicnu politiku Slovenskej republiky do novych vnutropolitickych realii je potrebne urcit aj rolu, ktoru zohrava vnutropoliticke dianie v samotnej zahranicnej politike. Chceme preto, aby sa aj pre potreby zahranicnej politiky znovu formulovala a potom i dosledne naplnila doktrina statnej existencie Slovenskej republiky ako konzistentnej a stalej sucasti hodnotoveho a civilizacneho sveta Zapadu. Treba pod nou rozumiet predovsetkym projekt politickeho rezimu vo vnutri statu, od ktoreho sa odvodzuje aj zahranicnopoliticke smerovanie a konanie statu. Je potrebne zdoraznit, ze zahranicna politika existuje iba ako komponent politickeho rezimu statu vo vseobecnosti - oddelena od vnutropolitickeho zivota statu nema zmysel a nie je vierohodna. Aj urcenie tych statov, ktore tvoria skupinu prirodzenych politickych spojencov, sa odvija od vnutropolitickych faktorov - od hodnot, ktore stat svojou formou realizuje.Chceme, aby sa prirodzenymi politickymi spojencami Slovenskej republiky stali demokraticke staty zapadnej Europy a Ameriky zdruzene v NATO a v Europskej unii. Z toho vyplyvaju aj integracne priority zahranicnej politiky Slovenskej republiky.Chceme, aby sa Slovenska republika integrovala co najrychlejsie do NATO, pretoze je to jedina realna cesta k bezpecnosti. Nevyhnutnost integracie do NATO je znasobena novou situaciou v Strednej Europe po prizvani Ceskej republiky, Madarska a Polska do NATO. Splnenie politickych kriterii clenstva je zaroven vstupnou branou do ostatnych integracnych zoskupeni, najma Europskej unie.Chceme integrovat Slovensku republiku co najrychlejsie do Europskej unie. Integracia Slovenskej republiky do EU je zakladom pre jej buducu politicku a ekonomicku stabilitu, prosperitu a predovsetkym pre ucast jej obcanov na slobodnom pohybe, zivote a praci v celom priestore Europskej unie.Chceme, aby bola Slovenska republika co najrychlejsie prijata do OECD a chceme tiez rozsirit regionalnu spolupracu v ramci CEFTA. V pripade Europskej unie i OECD sa musi zahranicna politika opriet o premysleny a systematicky proces prisposobovania politickeho prostredia a legislativy.Chceme obnovit uzke a priatelske vztahy so susediacimi statmi - predovsetkym s Ceskou republikou, Madarskom a Polskom, ktore sa stanu clenmi NATO a EU a Rakuskom, ktore uz je clenskym statom EU. Je to nevyhnutny krok pre obnovenie zahranicnopolitickych pozicii Slovenskej republiky. Chceme tiez vybudovat dobre vztahy s Ukrajinou - tie su v sucasnosti na absolutne nedostacujucej urovni. Medzi prioritne ciele zahranicnej politiky pre prechodne obdobie, v ktorom bude mat Slovensko iny integracny status voci NATO a EU ako susedne krajiny, musi patrit udrzanie natolko priaznivych vztahov so susedmi, aby nevznikali nepriepustne hranice a bariery. Ich dodatocne odstranovanie po uspesnej

integracii Slovenskej republiky v buducnosti by bolo omnoho narocnejsie.Chceme odstranit napatie a nedoveru zo vztahov k USA a realizovat vyvazenu politiku k Ruskej federacii.Chceme tiez zvysovat ucast SR v aktivitach OBSE a skvalitnit zastupenie SR v tejto institucii.

 

Nastroje

Zahranicna politika predstavuje v podmienkach SR nielen pomerne novu kategoriu v politickom mysleni, ale aj novy institucionalny, personalny a organizacny problem. Realizacia zahranicnopolitickych funkcii statu vyzaduje opatrenia v troch zakladnych rovinach - programovej, institucionalnej a personalnej. Nastrojmi zahranicnej politiky su predovsetkym aktivity najvyssich predstavitelov statu, aktivity MZV a zastupitelskych uradov, ako aj praca so zastupitelskymi uradmi inych krajin na Slovensku. K nastrojom zahranicnej politiky patri i koordinacia zahranicnych aktivit MZV a inych organov statnej spravy, ako aj samospravy. Ide tu rovnako o medzinarodnu rezortnu spolupracu, ako aj o regionalnu spolupracu, cezhranicnu spolupracu a druzobne vztahy miest a obci. Pri zahranicnych aktivitach nemozno obist ani spolupracu statu a mimovladnych organizacii. K najdolezitejsim nastrojom zahranicnej politiky vsak treba pripocitat aj stabilnu, demokraticku a transparentnu domacu politiku. V konkretnej podobe:Zasadime sa o uzavretie zmluvy medzi SR a Vatikanom pri zohladneni predstav Konferencie biskupov Slovenska o obsahu tejto zmluvy. Prehodnotime system medzinarodnych zmluv a dohod uzavretych za uplynule obdobie a budeme ich revidovat tak, aby Slovenska republika splnala vsetky predpoklady pre vstup do NATO a EU. Zvlastnu pozornost budeme venovat v tejto oblasti zmluvam a dohodam s Ruskou federaciou.

Medzinarodne zmluvy

Posilnime zahranicnopoliticke pozicie SR skvalitnenim zastupenia SR pri OSN, rozsirenim ucasti slovenskych odbornikov v organoch a agenturach OSN a pokracujucou ucastou specialnych vojenskych jednotiek na realizacii mierovych operacii OSN, pripadne OBSE.

Zastupenie pri OSN

Stabilizujeme MZV organizacne i personalne a prijmeme zakon o diplomatickej sluzbe, ktory bude vymedzovat postavenie diploma-tickych pracovnikov SR. Posudime legislativu upravujucu postavenie MZV v ramci sustavy statnych organov a zvyraznime postavenie ministra zahranicnych veci ako podpredsedu vlady, predsedu Rady vlady pre integraciu do EU a hlavneho negociatora vstupu do EU. Prenesieme na MZV tiez kompetencie v oblasti ekonomickej dimenzie zahranicnej politiky.

Zakon o diplomatickej sluzbe

V suvislosti s tym vypracujeme system vyberu a kvalifikacne poziadavky pre jednotlive diplomaticke funkcie tak, aby bolo obsa-dzovanie diplomatickych postov transparentne a zohladnovalo predovsetkym odbornost a profesionalitu. V zaujme zvysovania odbor-nosti budeme tiez realizovat staze pracovnikov MZV v partnerskych statoch a na zapadoeuropskych odbornych vzdelavacich institutoch.

Odbornost do diplomacie

Preskumame a zefektivnime system riadenia zastupitelskych uradov, Ekonomicka dimenzia diplomacie

vratane ich organizacnej struktury, personalneho obsadenia a technickeho vybavenia.

Posilnime ekonomicku dimenziu slovenskej diplomacie a zahranicnou politikou vytvorime podmienky pre rozvoj hospodarskej spoluprace, presadzovanie ekonomickych zaujmov SR a ziskavanie zahranicnych investicii a modernych technologii. V zaujme napravy obrazu Slovenska vo svete chceme tiez podporit rozvoj kulturnych stykov v co najsirsom meradle a iniciovat podujatia prezentujuce slovensku kulturu a umenie.

Budeme venovat vsestrannu pozornost studiu otazok zahranicnej politiky, analyzam jej teoretickych otazok i praktickych uloh. Je potrebne na baze co najsirsieho teoretickeho vyskumu a hodnotenia praktickych skusenosti koncipovat strategicke ciele a z tohto pohladu prehodnotit a rozhodnym sposobom rozsirit cinnost analytickych vedeckych pracovisk pre zahranicnu politiku.

HOSPODARSTVO

 

Analyza sucasneho stavu

Zdravotnicka starostlivost

V ponovembrovom obdobi sa zdravotnictvo vydalo na slubnu cestu reformy. Tuto reformu sucasna vlada celkom zastavila. V dosledku jej posobenia je po troch rokoch predpokladany deficit koncom r. 1998 cca 10 miliard Sk. Prebieha neprehladna, politicky manipulovana privatizacia metodou priamych predajov vopred urcenemu vlastnikovi. Legislativna cinnost vlady v zdravotnictve je nekoncepcna a chaoticka. Vedie k rozsirovaniu zdravotnickej starostlivosti bez krytia primeranymi zdrojmi (novela zakona o Liecebnom poriadku), k destabilizacii fungovania zdravotnych poistovni (novely zakona o zdravotnom poisteni - prerozdelovaci mechanizmus, odvod statu do zdravotneho poistenia). Existencne problemy maju vsetky zdravotnicke zariadenia, nestatne (distributori liekov, lekarnici, lekari primarnej starostlivosti) i statne (zadlzene nemocnice). Zial, tento negativny vyvoj sa bezprostredne dotyka aj obcanov, ktorym sa zhor-sila dostupnost a kvalita zdravotnickej starostlivosti (odmietanie hospitalizacie poistencom, ktorych poistovne nehradia vykony zdravotnickej starostlivosti; alternativne metody liecby pri nedostatku liekov prvej volby a pod.). Transformacia zdravotnictva sa nielen zastavila, ale MZ SR robi aj protitransformacne kroky (neprijatelna koncepcia privatizacie, zla organizacia horizontalneho a vertikalneho riadenia zdravotnictva a pod. Odbornici i verejnost (vratane politikov koalicie !) zhodne hovoria o krize s hrozbou zlyhania zdravotnickej starostlivosti a s naslednym upadkom zdravotneho stavu obyvatelov SR.

 Organizacia a riadenie zdravotnictva

Zakladny ciel reformy - nahradit centralne riadeny statny monopol zdravotnickej starostlivosti - sa naplnil len ciastocne a nedostatocne. I ked vznikli nestatne zdravotnicke zariadenia a polozili sa zaklady pluralitneho zdravotneho poistenia, stale pretrvavaju prvky socialis-tickeho zdravotnictva: stale silna centralizacia riadenia statnych zdravotnickych zariadeni; pokracovanie modelu extenzivneho rozvoja zdravotnickych zariadeni s velkou rozostavanostou, pri nedostatku modernych technologii, liekov a pod.; uroven riadenia a organizacie opakovanymi vymenami riadiacich pracovnikov (casto s nizsou kvalifikaciou) poklesla a pod.

 Struktura a siet zdravotnickych zariadeni

Extenzivne budovanie zdravotnictva viedlo k vzniku siete zdravotnickych zariadeni, ktoru charakterizuje predovsetkym nadmerny pocet akutnych lozok s absolutnym nedostatkom lozok pre doliecovanie a dlhodobo chorych. Struktura lozok je nevhodna a nevyvazena a odcerpava vacsiu cast prostriedkov, ktore su urcene pre zdravotnictvo a ktore potom chybaju predovsetkym na rozvoj primarnej starostlivosti a modernizaciu nemocnic. Technicky stav budov primarnej, sekundarnej i tercialnej zdravotnickej starostlivosti, ich obsluznych zariadeni ako aj diagnostickych a liecebnych pristrojov je zalostny. Situaciu dalej komplikuje velka rozostavanost zdravotnic-kych zariadeni a ich dlhodobo zanedbavana udrzba. Predpoklada sa potreba viac ako 50 miliard na obnovu.

 Financovanie zdravotnictva

Nevhodnou legislativnou cinnostou vlady sa prehlbil nepomer medzi velkym rozsahom poskytovanej zdravotnickej starostlivosti (je urceny zakonom o Liecebnom poradku) a nizkymi zdrojmi zo zdravotneho poistenia (predovsetkym vinou statu, ktory nizkym odvodom za svojich poistencov hrubo porusuje princip solidarity). Cenotvorba nezohladnuje vysku realnych vstupov do zdravotnictva a neustale presadzuje neprimerane nizke ceny za zdravotnicke vykony. Trvala nestabilita financovania je umoznovana zmenami cenovych vymerov a zakonov o poistovnictve v priebehu bezneho fiskalneho roka. Pretrvava dominantne jednozdrojove financovanie - prevazne zo zdravotneho poistenia (96 %), len zlomok je zo statnych a sukromnych prostriedkov (4 % ). Napriek nizkym zdrojom ostava ich pouzitie malo efektivne. Nezaviedli sa prvky motivacie pre ekonomicke spravanie zdravotnickych zariadeni, zdravotnych poistovni a obcanov. Stagnuje vyvoj zdravotneho poistenia. Nedostatocne (nizke zdroje z privatizacie) a nespravne (hradenie spotreby a nie rozvoja) je vyuzitie financii Statneho fondu zdravia. Nedostatocne je zabezpecenie investicnych prostriedkov statom, vratane ich nevhodneho pouzitia na

riesenie vysokej rozostavannosti zdravotnickych zariadeni, havarii zdravotnickych a obsluznych technologii, budov a pod. Predpokladana skryta zadlzenost z tychto dovodov dosahuje viacej ako 50 miliard Sk. Nesolventnost zdravotnych poistovni sposobuje zavazne problemy pri zasobovani liekmi a zdravotnickym materialom (distribucia, lekarne), stazuje cinnost statnych, ale hlavne nestatnych zdravotnickych zariadeni s hroziacim kolapsom zdravotnickej starostlivosti. Zlyhal statny dozor v zdravotnych poistovniach.

 Privatizacia zdravotnickych zariadeni

Na neprehladnu privatizaciu pouzila sucasna vlada metodu priameho predaja vopred urcenemu nadobudatelovi, blizkemu stranam dnesnej vladnej koalicie, za neprimerane nizke ceny a dote-raz neznamych podmienujucich okolnosti (napr. zachovanie zdravotnickeho charakteru, ochrana zdrojov mineralnych vod, bahna a pod.). V roku 1995 sucasna vlada opat preniesla rozhodovanie o privatizacii lekarni na MZ SR, pricom nadobudatelom sa mohla stat aj pravnicka osoba. Takto sa sprivatizovalo asi 50 % lekarni, ktorych vlastnikov treba hladat medzi clenmi, pribuznymi alebo priaznivcami koalicie HZDS, SNS a ZRS. V sucasnej dobe dokoncuje vlada odstatnenie primarnej starostlivosti a nemocnic, ktore nesidlia v okresnych mestach a dalsich zdravotnickych zariadeni privatizaciou, ktora je skutocnym rozpredajom majetku zdravotnictva politickym prisluhovacom (metoda priameho predaja) za neprimerane nizke ceny a za velmi vyhodnych podmienok. Inicialne sa zaplati 5 % uctovnej hodnoty majetku, z ceny sa odpocita 50 %, ak nadobudatel v tejto vyske zabezpeci investicny rozvoj, a zvysok ceny sa bude splacat 15 rokov.

 Ludske zdroje

V personalnej praci terajsieho vedenia rezortu dominuje stranicky pristup, lojalnost uprednostnuje pred odbornostou. Na stranickom principe dosadeni pracovnici sa stavaju nepostihnutelni, co zvysuje neefektivne vyuzivanie prostriedkov zdravotnickych zariadeni a prispieva k stencovaniu chudobnych zdrojov pre zdravotnictvo.

 Zdravotna politika statu

Zdravotna politika statu je komplex opatreni na urovniach jednotlivych rezortov (zdravotnictva, skolstva, podohospodarstva, zivotneho prostredia, hospodarstva a pod.) s cielom zlepsit zdravotny stav obyvatelstva upravou vonkajsieho prostredia, spravnym sposobom zivota, bezpecnymi potravinami a pod. Jej vyznam podmienuje hlavne skutocnost, ze zdravie ovplyvnuje v 20 % zdravotnicka starostlivost, v 40 % genetika a v 20 % faktory von-kajsieho prostredia. Sucasna vlada do dnesneho dna ziadne

vyznamnejsie vysledky v tejto oblasti nedosiahla z viacerych pricin. Viedla k tomu politicka nestabilita, nezaujem vlady a jednotlivych rezortov realne riesit ulohy zdravotnej politiky statu, nedostatocne financne prostriedky a pod. Preto hlavne ukazovatele zdravia populacie sa nezlepsuju, v niektorych parametroch sa dokonca zhorsuju - zvysovanie vyskytu tuberkulozy, epidemie osypok, hnackovitych ochoreni, zltacky, najma vsak alarmujuca explozia drogovej epidemie a pod.

 

Ciele

V oblasti zdravotnickej starostlivosti chceme vybudovat system, v ktorom je stat garantom nielen dostupnosti a kvality zdravotnic-kej starostlivosti, ale aj jej trvaleho pozitivneho vyvoja s akcentovanim socialnych prvkov a zlepsovanim zakladnych ukazovatelov zdravia (priemerna dlzka zivota a pod.).Chceme, aby mali obcania v systeme povinneho zdravotneho poistenia zabezpecenu rovnako dostupnu a kvalitnu zakladnu zdravotnicku starostlivost (princip rovnosti, dostupnosti a kvality), ktorej rozsah a kvalita sa kontinualne zvysuje v zavislosti od rastu HDP.Chceme, aby si mohli pripoistenim a doplnkovym poistenim zvysovat rozsah aj kvalitu zdravotnickej starostlivosti nad ramec zakladnej zdravotnickej starostlivosti.Chceme, aby mali prenesenim taziska zdravotnickej starostlivosti do primarnej, ambulantnej starostlivosti a komplexnym ponimanim zdravotnickej aj socialnej starostlivosti co najviac starostlivosti v blizkosti bydliska alebo priamo doma.Chceme, aby pracovnici v zdravotnictve mali primerane socialne postavenie, ktore zodpoveda vyznamu ich kvalifikovanej prace, podmienky pre postgradualne a kontinualne vzdelavanie kompatibilne s krajinami EU, za presne stanovenych podmienok moznost sucasne pracovat v statnych i nestatnych zdravotnickych zariadeniach.Chceme, aby sa obcania a pracovnici v zdravotnictve zucastnovali pri priprave a realizovani vsetkych zasadnych zmien v zdravotnictve, ktore sa prijimaju po dosiahnuti zhodnych stanovisk.Chceme prehladne, viaczdrojove financovanie (stat, poistovne, mesta, obce, charita, obcania) s efektivnym a kontrolovanym vyuzivanim prostriedkov (kvalita za primeranu cenu).Chceme rovnost statnych a nestatnych poskytovatelov zdravotnickej starostlivosti, ktorych viac ako 90 % bude neziskovych.Chceme delegovanie riadenia a vykonu zdravotnickej starostlivosti miestnej samosprave a statnej sprave a trvale zlepsovanie zdravotnickej starostlivosti a zdravotneho stavu populacie.V oblasti organizacie a riadenia systemu zdravotnickej starostlivosti chceme vytvorit efektivny a ekonomicky model.Chceme organizaciu a riadenie decentralizovat prenesenim presne definovanych prav a povinnosti miestnej samosprave a statnej sprave a profesnym organizaciam.Chceme, aby sa taziskovou ulohou MZ SR stala tvorba legislativno - ekonomickych podmienok a pravidiel pre organizaciu, riadenie a fungovanie zdravotnictva.Chceme vytvorit ucinny model pripravy pre riadiacich pracovnikov v zdravotnictve v statnych i nestatnych vzdelavacich instituciach.Chceme skvalitnit centralne riadenie a organizaciu zdravotnictva (vlada, MZ).

V systeme zdravotnickej starostlivosti chceme vybudovat siet zdravotnickych zariadeni v takej strukture a v takom pocte, aby sme zabezpecili v systeme zakladnej zdravotnickej starostlivosti jej rovnaku dostupnost pre vsetkych, co najviac priblizili prevenciu, diagnostiku a liecbu k bydlisku obcana, vytvorili podmienky pre poskytovanie zdravotnickej starostlivosti na vysokej odbornej urovni s trvalou kontrolou jej kvality a pri nakladovej efektivite.V oblasti financovania zdravotnictva chceme zabezpecit porovnatelne zdroje pre zdravotnictvo s krajinami EU, t.j. aspon 7 % HDP, zosuladit rozsah zdravotnickej starostlivosti hradenej zo zdravotneho poistenia so zdrojmi zdravotnych poistovni, zaviest financovanie s tzv. zatvorenym koncom, zaviest viaczdrojove financovanie zdravotnictva, zdokonalovanie systemu zdravotneho poistovnictva, efektivne vyuzivat zdroje pre zdravotnictvo, zmenu investicnej politiky rezortu. V oblasti privatizacie zdravotnickych zariadeni je nasim cielom zlepsenie zdravotnickej starostlivosti a jej ekonomizacia, decentralizacia a vznik nestatnych zdravotnickych zariadeni, zlepsenie socialneho postavenia zdravotnikov, ziskanie zdrojov na rozvoj prioritnych programov.V oblasti personalnej prace chceme zlepsit vzdelavanie riadiacich pracovnikov na vsetkych urovniach zdravotnickej starostlivosti, pri obsadzovani veducich funkcii chceme uprednostnovat odbornost, uplatnovat moralne a eticke kriteria, dosiahnut rovnost a optimali-zaciu v mnozstve a kvalite pracovnikov, ktora rovnomerne pokryje potreby zdravotnickej starostlivosti.Chceme realizovat Narodny program podpory zdravia, zvysit nakladovu efektivnost programov, optimalizovat ich materialne a ludske zdroje.Konecnym cielom je vybudovat system zdravotnickej starostlivosti na demokratickom a obcianskom principe s moznostou slobodne-ho uplatnenia etickych principov, vlastnych rozlicnym skupinam obcanov.

 

Nastroje

Tvorbou zakonnych noriem vytvorime ekonomicke prostredie pre regulovany trh zdravotnickych sluzieb, ktore urci podmienky pre tvorbu, rozdelovanie a pouzitie zdrojov, stanovi zakladne pravidla pre poskytovatelov, poistovne a ich klientov pri poskytovani zdravotnickej starostlivosti.

Trh zdravotnickych sluzieb

Dokoncime decentralizaciu statom priamo riadeneho zdravotnic-tva. Centralne riadene ostanu len velke nemocnicne celky (vyukove nemocnice Lekarskej fakulty a IVZ), statne zdravotne ustavy a vyskumne ustavy a pod.

Decentralizacia statom riadeneho

zdravotnictva

Vytvorime normy pre nestatne zdravotnictvo - jeho vznik, cinnost, kontrolu (napr. zakon o verejno-prospesnej organizacii, zakon o starostlivosti o zdravie a pod.). Zahrnaju obecne, mestske, cirkevne, charitativne a i. zdravotnicke zariadenia, ktore funguju ako neziskove organizacie ako aj sukromne, ziskove zdravotnicke zariadenia s podielom menej ako 10 % z celkoveho objemu zdravotnickych sluzieb.

Uskutocnime reorganizaciu a zlepsenie pripravy riadiacich pracovnikov podporou rozvoja statnych i nestatnych foriem vzdelavania. Zabezpecime, aby nestatne zdravotnictvo - jeho rozvoj, fungovanie, efektivnost, kvalitu a pod. riadilo MZ SR len nepriamo legislativno - pravnymi prostriedkami.

Normy pre nestatne zdravotnictvo

Skvalitnime rozhodovacie procesy, riadenie a organizaciu zdravotnictva vytvorenim centralneho informacneho a analytickeho systemu so zberom rozhodujucich udajov o zdravotnom stave obyvatelstva, epidemiologii chorob, demografii, vyuzivani zdrojov, spotrebe liekov a pod.Budeme vychadzat pri tvorbe siete zdravotnickych zariadeni z miestnych, regionalnych podmienok. Na zaklade skutocnych potrieb - chorobnost, umrtnost a dalsie ukazovatele zdravotneho stavu v regione a specifikaciou, co ma region k dispozicii, co mu chyba, co ma predimenzovane, sa siet bude vytvarat ale aj udrzovat a neustale menit predovsetkym legislativnymi a ekonomickymi nastrojmi. Spoluzod-povednost za tento kontinualny proces prevezmu aj samospravy.

Vykoname na narodnej urovni centralizaciu drahych, vysokospecializovanych diagnostickych a liecebnych vykonov v zdravotnickych komplexoch fakultnych a krajskych nemocnic.

Odstranime znizenim poctu lozok diferencovane podla potrieb regionov ich nadmernost orientacne na 5-7/1000 obyvatelov, hlavne reprofilizaciou na liecebne pre dlhodobo chorych, vytvorenim socialno-zdravotnickych lozok a socialnych zariadeni.

Vytvorenie siete zariadeni z miestnych

podmienok

Postupne zlepsime investicnou politikou statu a viaczdrojovym finacovanim zdravotnictva stav budov, ich obsluznych zariadeni a medicinskej techniky.

Zlepsenie investicnej politiky statu

Budeme podporovat rozvoj domacej osetrovatelskej starostlivosti nestatnymi neziskovymi zdravotnickymi zariadeniami, cim definitivne dotvorime efektivnu a ekonomicky menej narocnu siet zdravotnickej starostlivosti.

Podpora nestatnych neziskovych zariadeni

Zabezpecime, aby v zakone o statnom rozpocte vydaje na zdravotnictvo neboli mensie ako 7 % HDP. Pri prijimani zakona o statnom rozpocte musia byt pritom dostatocne presne urcene prostriedky aj pre zdravotnictvo v objemoch pre jednotlive oblasti zdravotnickej starostlivosti (primarna, sekundarna, tercialna) s pravidlami pre ich pouzitie - cenove vymery, realne ceny, limitovane objemy a pod.

Urcime novelou zakona c. 98/95 o Liecebnom poriadku taky rozsah zakladnej zdravotnickej starostlivosti, ktory mozno uhradit z povinneho zdravotneho poistenia, pricom zmenime celkovu filozofiu zakona tak, aby sa mohol rozsah vykonov, pocet a druh zdravotnickych pomocok, liekov a pod. pruzne menit nizsimi pravnymi normami.

Zabezpecime vykonove ukazovatele na principe financovania s tzv. zatvorenym koncom".

Vydaje na zdravotnictvo

minimalne 7%

Zavedieme postupne viaczdrojove financovanie, ktoreho hlavnymi prvkami budu: zakonne zdravotne poistenie, pripoistenie a doplnkove poistenie; ucast obci a miest na financovani zdravotnictva vo vazbe na zmenu danoveho systemu; priame dotacie statu pre financovanie prioritnych zdravotnickych programov (Narodny program podpory zdravia, drahe vykony, vyskum, prevencia, vzdelavanie a pod.); sponzori vo vazbe na zmeny danoveho systemu; spoluucast obcana, ktora musi

Viaczdrojove financovanie zdravotnictva

zohladnovat jeho socioekonomicke postavenie a vyuzije sa pre iniciovanie zmien postojov k vlastnemu zdraviu a k vyuzivaniu zdravotnickych sluzieb; priame platby obcanmi za nadstandardne sluzby, kozmeticko - esteticke vykony a pod.; spoluucast prostriedkov Ministerstva prace, socialnych veci a rodiny pri financovani zdravotno - socialnych lozok; zdokonalovanie poistovnictva predovsetkym legislativnymi a ekonomickymi nastrojmi (novela zakona c. 273/94); zavedenie novych poistovacich produktov, ktore budu motivovat poistenca k ochrane svojho zdravia, poskytovatelov k efektivnemu vyuzivaniu prostriedkov zdravotneho poistenia (kvalitna sluzba za vyhodnu cenu) a k uprednostnovaniu prevencie a pod.; nove formy poistenia - pripoistenie, doplnkove poistenie; zvysovanie efektivnosti riadenia - vyber poistneho, register poistencov, revizna cinnost a pod.; zdokonalovanie a dosledne uplatnovanie statneho dozoru s presnymi podmienkami pre odobratie licencie; zavedenie nutenej spravy v poistovniach, ktore nedodrziavaju zakonne postupy a ich nesolventnost ohrozuje poskytovanie zdravotnickej starostlivosti pre ich klientov; schvalovanie rozpoctov poistovni v systeme zakonneho poistenia NR SR.Budeme stimulovat ekonomicke spravanie poskytovatelov az na uroven jednotlivych oddeleni, usekov, jednotiek a pod. s vyuzitim vsetkych nastrojov manazmentu: rozpoctovania, financneho planovania a pod.

Zrealnime investicnou politikou cenu vykonov tak, aby sa tvorbou fondu reprodukcie zabezpecovala jednoducha obnova zakladnych prostriedkov.

Budeme viazat nakup drahych pristrojov na suhlas MZ SR zakonom o velkych strojoch".

Stimulovanie ekonomickeho

spravania

Budeme podporovat legislativnymi a ekonomickymi nastrojmi u zdravotnickych pracovnikov privatizaciu cinnosti pred nadobudanim budov, ktore treba udrziavat, inovovat a pod.

Privatizacia cinnosti

Podporime vznik nestatnych neziskovych zdravotnickych zariadeni s bezodplatnym prevodom majetku statnych zdravotnickych zariadeni.

Uskutocnime reviziu doterajsej privatizacie s vyvodenim dosledkov pri poruseni zakona s moznostou 3. vlny privatizacie.

Uskutocnime dokladnu inventarizaciu majetku statnych zdravotnickych zariadeni, urcime nadbytocny majetok a tento predame vo verejnej drazbe s co najvacsim ziskom, ktory sa pouzije na opravu, nakup novych technologii, medicinskych pristrojov a pod.

Budeme podporovat rozvoj statneho i nestatneho vzdelavania; motivaciu pre zmeny jeho hodnotenia a uplatnenia na zaklade konkurzov, kontrahovanim casovo ohranicenych sluzieb, mzdovymi a danovymi zvyhodneniami, subehov zamestnania a privatnej praxe, spoluucastou profesnych, mimovladnych organizacii a pod. ako aj vytvorenim legislativnych a ekonomickych regulativov veducich k prirodzenemu prerozdelovaniu pracovnikov.

Podpora nestatnych neziskovych zariadeni

Inovujeme na urovni vlady zdravotnu politiku statu a Narodneho programu podpory zdravia. Komisiou vlady zabezpecime integrovanie

Inovacia zdravotnej politiky statu

uloh jednotlivych rezortov a mimovladnych organizacii, ich vyhodnocovanie a kontrolu plnenia.

Dobudujeme na urovni MZ SR siet Statnych zdravotnych ustavov tak, aby mohli plnit ulohy zdravotnej politiky statu, dalej ju zdokonalovat a rozvijat.

Presunieme niektore aktivity Narodneho progamu podpory zdravia a statneho dozoru na mimovladne, neziskove organizacie.

SKOLSTVO A VEDA

 

Analyza sucasneho stavu

Predskolska vychova, zakladne a stredne skoly

Po nastupe sucasnej vladnej koalicie bol zastaveny postup reformy skolstva, najma prijatim zakona NR SR c 84/1995 Zb., ktorym sa meni zakon SNR c.542/1990 o statnej sprave v skolstve a skolskej samosprave a prijatim zakona c. 222/1996 o organizacii miestnej statnej spravy a o zmene a doplneni niektorych zakonov. Boli tak zrusene personalne kompetencie skolskych samospravnych organov a nasledne i specializovane organy statnej spravy v skolstve a ich kompetencie presli na odbory skolstva a kultury okresnych a krajskych uradov. Sucasne bola zlikvidovana i nezavisla skolska inspekcia.

Taketo radikalne zasahy priniesli dalsi odliv najma mladych pedagogov zo skol, centralizacia rozhodovacich pravomoci obmedzila moznosti sutaze pri tvorbe ucebnych pomocok a ucebnych textov, zastavili sa prace na narodnom programe vychovy a vzdelavania a v sucasnosti nejestvuje ziadna kompaktnejsia predstava o skolskej politike statu. Jestvuje len autoritativne ovladanie skol a skolskych zariadeni lokalnymi uradnikmi okresnych a krajskych uradov.

 

Ciele

Chceme spracovat program vychovy a vzdelavania v SR ako vychodisko pre statnu politiku v tejto oblasti, a to standardizaciou obsahu vzdelavania; decentralizaciou rozhodovacich pravomoci a navratom k principom samospravneho riadenia a obnovenia nezavislej skolskej inspekcie; uplatnenim principu rovnosti skol bez ohladu na ich zriadovatela; decentralizovanim systemu financovania skol a skolskych zariadeni.Chceme navrhnut postup, ktory umozni zmenu socialneho postavenia ucitelov a pedagogickych pracovnikov, zmenu v sposobe ich odmenovania a v konecnom dosledku

zhodnotenie spolocenskej pozicie vzdelania.Chceme otvorit siroku odbornu diskusiu o strategickych zaujmoch republiky v oblasti vychovy a vzdelavania a o statnej politike, ktora bude tieto zaujmy realizovat. Zakladom pre takuto diskusiu i pre definitivne spracovanie Programu vychovy a vzdelavania bude projekt Konstantin a nasledne spracuvane projekty v ramci programu PHARE.Chceme dosiahnut standardizaciu obsahu vzdelavania a indivi-dualizaciu vyucovania, lebo tvorba vzdelanostnych standardov pre zakladne skoly, stredne skoly a SOU je jednou zo zakladnych uloh statu v oblasti vychovy a vzdelavania a vychadza z prava kazdeho cloveka na take vedomosti a navyky, ktore su nevyhnutne pre zivot v modernej spolocnosti. Statne standardy vychovy a vzdelavania budu preto obsahovat zakladne definicie obsahu a rozsahu vedomosti, schopnosti, navykov, profesionalnych zrucnosti. Sucastou tohto procesu bude aj zabezpecenie prava na rozvoj osobnych a osobnostnych schopnosti ziakov v podobe individualizacie vyucovania, zabezpecenia primeranosti obsahu vzdelavania realnym schopnostiam deti, ich zaujmom a potrebam, ako aj potrebam ich rodicov i potrebam spolocnosti.Chceme dosiahnut decentralizaciu riadiacich a kontrolnych pravomoci na zaklade samospravneho riadenia. Chceme presunut kompetencie v oblasti riadenia predskolskych zariadeni a zakladnych skol na samospravne organy miest a obci, zalozit skolske urady obecnych samosprav pri zachovani zodpovednosti statu za obsah vzdelavania i za vytvorenie zakladnych materialnych a financnych podmienok pre plnenie vychovnovzdelavacich programov jednotlivymi skolami.Chceme presunut na samospravy kompetencie v oblasti strednych skol po tom, ako budu vytvorene funkcne a kompetentne regionalne samospravy, a tiez pre oblast skol cirkevnych, kde ratame so samospravnymi kompetenciami dieceznych uradov. Chceme prijat subor legislativnych opatreni, ktore umoznia vznik funkcnych skolskych samospravnych organov s takymi kompetenciami, aby bolo riadenie skol zalozene na principe zodpovednosti, rozlozenej medzi samospravny organ skoly a riaditela skoly ako reprezentanta statnej spravy. Podobne, na principe zodpovednosti, rozlozenej medzi uzemny organ skolskej samospravy a obecny, resp. regionalny skolsky urad bude zalozene aj riadenie skol na urovni obci a regionov.Chceme opatovne zriadit nezavislu skolsku inspekciu ako odborny organ hodnotenia kvality vychovnovzdelavacej prace na skolach, ako organ kontroly, ale aj ako organ, schopny plnit poradensku funkciu voci jednotlivym skolam i funkciu garanta statnych zaujmov v skolskom systeme.Chceme pripravit postup, ktorym budu liberalizovane pravidla a podmienky tvorby ucebnic, ucebnych pomocok a metodickych materialov k nim tak, aby sa odbural jestvujuci centralizmus v pozicii ministerstva skolstva.Chceme v zaujme zabezpecenia slobody vyberu vzdelavacich prilezitosti zarucit rovnopravne postavenie skol a skolskych zaria-deni bez ohladu na to, ci ide o skoly statne, sukromne, alebo cirkevne.Chceme zabezpecit v oblasti financneho zabezpecenia skol a skolskych zariadeni vynatie predskolskych zariadeni, zakladnych a strednych skol spod spravy Ministerstva vnutra SR, vytvorit rovnake vychodiskove podmienky pre tieto skoly a zariadenia bez ohladu na to, kto je ich zriadovatelom. Chceme umoznit obecnym samospravam, regionalnym samospravam, rodicom a podnika-telskym subjektom spoluucast na financovani v podmienkach, ktore vyrastaju zo zakona a su pre spolufinancujucich vyhodne. Tento postup uzko nadvazuje na navrh reformy danoveho systemu SR.Chceme zlepsit spolocensku poziciu ucitelov a pedagogickych pracovnikov. V tejto suvislosti pripravujeme zakonnu upravu vykonu ucitelskeho povolania, upravu kriterii hodnotenia a odmenovania prace ucitelov tak, aby vznikli podmienky pre navrat ucitelskej

profesie na taku spolocensku poziciu, aku ona ma vo vyspelych demokratickych statoch zapadnej Europy.

 

Nastroje

Otvorime odbornu diskusiu smerujucu k spracovaniu Programu vychovy a vzdelavania Slovenskej republiky a zacneme prace na vychovnovzdelavacich standardoch.Pripravime zakon, rozhranicujuci kompetencie medzi statnymi organmi riadiacimi oblast vychovy a vzdelavania a organmi regionalnych a miestnych samosprav a ustanovujuci kompetencie samospravnych organov skol a skolskych zariadeni.

Pripravime zakon, upravujuci pravidla financovania vychovy a vzdelavania v predskolskych zariadeniach, na zakladnych a strednych skolach, umoznujuci financovanie z viacerych zdrojov.

Zakon o delbe pravomoci

Pripravime zakon o uciteloch, zohladnujuci nase ciele v oblasti zakladneho a stredneho skolstva.

Zakon o uciteloch

VYSOKE SKOLY

 

Analyza sucasneho stavu

Na vysoke skoly sa prijatim zakona o vysokych skolach c. 172/1990 Zb. navratili akademicke prava a slobody, ktore im historicky patria. Z tych, ktore su v zakone vymenovane, sucasna vladna koalicia sa nepretrzite snazila a snazi najma o obmedzenie prava na samospravu vysokych skol. Organy akademickej samospravy, akademicki funkcionari i cela akademicka obec tejto snahe uporne vzdorovali a podarilo sa im ciastocne svoje prava ubranit, nie vsak uplne. Prijatim zakona c. 324/1996 Z.z. sa posilnili pravomoci Ministerstva skolstva prostrednictvom vseobecnych predpisov o spravnom konani a nizsich pravnych noriem - vyhlaskami - zasahovat do procesu udelovania vedeckych a vedeckopedagogickych hodnosti, akademickych titulov, habilitacneho konania a konania na vymenovanie profesorov. Organy statnej spravy systematicky obchadzaju aj zakonom zakotvene pravo Rady vysokych skol a Studentskej rady vysokych skol vyjadrovat sa k podstatnym navrhom a opatreniam, ktore sa tykaju vysokych skol.

Vysledkom je mnozstvo chyb a nedostatkov v oblasti legislativnych noriem, ale aj postupne nahradzanie transparentnych pravidiel financovania vysokych skol rozhodovanim ministerskych uradnikov. Akreditacna komisia zriadena vladou SR je podla zakona poradnym organom vlady; prisvojuje si

vsak kompetencie nad ramec zakona a stava sa politickym organom, prostrednictvom ktoreho sa nekonfor-mne vysoke skoly a fakulty mozu sankcionovat. Konfrontacny vztah organov statnej spravy k vysokym skolam a nepretrzita snaha direktivne zasahovat do ich cinnosti je jednou z pricin, ze doteraz neprebehla fundovana odborna diskusia o statnej politike v oblasti rozvoja vysokeho skolstva. Vysledkom je frazovitost a nekonkretnost mate-rialov predkladanych Ministerstvom skolstva a kampane, ktore su motivovane takmer vylucne politicky. Prikladom takychto kampani je zakladanie novych vysokych skol bez patricnej odbornej pripravy. Stagnuju rozpoctove vydavky pre vysoke skoly a dochadza k ich neumernemu prerozdeleniu v prospech novovytvorenych vysokych skol. Dlhodobe podfinancovanie vysokych skol priviedlo pri stalom raste poctu studentov vacsinu vysokych skol na pokraj financneho kolapsu. Dosledkom je pokles kvality vzdelavacieho procesu a rast skryteho zadlzenia. Mimoriadne nebezpecnou tendenciou je prudky pokles pomeru medzi vydavkami na tovary a sluzby resp. variabilnymi vydavkami a mzdovymi vydavkami. Pocas vlady sucasnej koalicie sa nevyskytol ani jeden pokus systemovo riesit nizke mzdove ohodnotenie pracovnikov celeho sektora, pretrvavajuce v porovnani so situaciou v statnej sprave, v podnikatelskej sfere a financnom sektore z doby pred rokom 1989. Vysledkom je vyrazny odliv mnozstva kvalitnych a vykonnych pracovnikov z vysokych skol a sucasne zabrzdenie prirodzeneho prilevu predovsetkym mladych a schopnych pracovnikov, takze dochadza k znacnemu zvyseniu vekoveho priemeru pracovnikov vysokych skol. Pretrvava vnutorna uzavretost vysokych skol, izolovanost fakult a rigidnost vacsiny studijnych programov, co neumoznuje studentom, aby sa samostatne rozhodovali o volnejsej profilacii svojho studia a adaptovali k predpokladanym zmenam trhu prace. Relativne malo studentov a ucitelov ma efektivny pristup k elektronickym informacnym zdrojom (Internet) a minimalne sa stimuluje ich vyuzivanie pre vzdelavanie. Vzrasta financna narocnost studia na vysokych skolach, pricom sucasny Studentsky pozickovy fond nie je schopny zabezpecit v dlhodobej perspektive pozicky pre kazdeho studenta, ktory ma potrebu financnej podpory.

 

Ciele

Chceme umoznit vysokoskolske vzdelanie podla vlastneho vyberu vacsiemu mnozstvu mladych ludi tak, aby podiel studujucich do-siahol uroven porovnatelnych krajin EU. V tejto suvislosti chceme diverzifikovat vysokoskolske vzdelavanie a napojit ho na europske vysoke skolstvo, vytvorit podmienky pre vysokoskolske studium obcanov stimulaciou externych a distancnych foriem vysokoskolskeho vzdelavania, skvalitnit tieto formy vzdelavania najma podporou vzdelavacich projektov, v ktorych sa budu vyuzivat moznosti novych informacnych technologii.Chceme umoznit studentom volnejsiu profilaciu otvorenim vysokoskolskeho studia zvnutra

s prepojenim studijnych programov a s vyuzitim vyberu vacsieho mnozstva vyberovych predmetov. Podmienkou mobility studentov je vahovanie obsahu studia kreditnym hodnotenim v tych studijnych odboroch, v ktorych bolo overene a pouziva sa v krajinach EU. Preto budeme podporovat zmluvne vztahy s vysokymi skolami v zahranici ako aj ucast statu na jednotlivych europskych programoch.Chceme zaviest dosledne uplatnovanie systemu evaluacie vedecko-vyskumnej a vzdelavacej cinnosti a akreditacie jestvuju-cich a novokoncipovanych studijnych odborov a vednych odborov doktorandskeho studia v sulade s medzinarodne uznavanymi normami a postupmi. Chceme vysledky evaluacneho a akreditacneho procesu vyraznejsie premietnut do systemu financovania vysokych skol, internacionalizovat vysoke skoly a zabezpecit odbornikov zo zahranicia pre predmety, pre ktore v SR nie je tradicne zazemie. Nechceme zriadovat ziadne dalsie nove statne vysoke skoly, no nebudeme branit vzniku sukromnych vysokych skol. Chceme umoznit Konferencii biskupov Slovenska zriadit cirkevnu univerzitu v zmysle kodexu kanonickeho prava.Chceme v spolupraci s vysokymi skolami vypracovat a realizovat plan zvysovania rozpoctovych vydavkov tak, aby sa dosiahol ich podiel s hrubym domacim produktom na urovni porovnatelnej s krajinami EU. Chceme zabezpecit transparentny system a ucinnu verejnu kontrolu pridelovania prostriedkov zo statneho rozpoctu, oddelit financovanie vzdelavacich a socialnych aktivit vysokych skol, preferovat financovanie vysokoskolskeho vzdelavania zo statneho rozpoctu tam, kde je zarucena vysoka kvalita vzdelavania pri zachovani maximalnej hospo- darnosti, podporit financne talentovanych studentov a dokto- randov v ich vedecko-vyskumnej, pedagogickej a publikacnej cinnosti formou grantovych projektov financovanych zo statneho rozpoctu.Chceme diverzifikovat zdroje prijmov vysokych skol, stimulovat podnikatelske, poradenske a konzultacne cinnosti na vysokych skolach, zakonom umoznit odpisovanie pri tychto cinnostiach v rovnakom rozsahu ako v podnikatelskom sektore. Chceme odpustit dane z prijmov z tychto cinnosti, ak sa pouziju na plnenie hlavnych uloh vysokej skoly. Zakonom chceme umoznit vysokym skolam moznost ziskavat prijmy i v hlavnych oblastiach ich cinnosti a odpustit dane z prijmov z tychto cinnosti, ak sa pouziju na plnenie hlavnych uloh vysokej skoly. Chceme vytvarat podmienky pre prechod vysokych skol na financovanie formou neziskovych organizacii. Dosledne a prisne budeme kontrolovat vyuzitie vynalozenych prostriedkov.Chceme, aby sa vysoke skoly stali spickovymi vedeckymi institu-ciami. Tvoriva a kvalitna vedecka cinnost ucitelov na vysokych skolach je nevyhnutnym predpokladom kvalitneho vysokoskolskeho vzdelavania, vychova studentov k tvorivej a vedecky korektnej praci je nespochybnitelnou sucastou vedy. Vecne zameranie vedeckej cinnosti na vysokych skolach musi byt preto podriadene predovsetkym ich rozmanitej vzdelavacej orientacii. Budeme preto posilnovat vedecko-vyskumnu cinnost na vysokych skolach. V spolupraci s vysokymi skolami vypracujeme a budeme realizovat plan s cielom dosiahnut podiel vydavkov z hrubeho domaceho produktu, pomer poctu pracovnikov v porovnani s vladnym sektorom a podnikatelskym sektorom a pomer vydavkov v tychto sektoroch tak, aby bol porovnatelny s krajinami EU.Chceme novelou zakona o vysokych skolach a nadvazujucich nizsich pravnych noriem posilnit samospravne funkcie vysokych skol a ich nezavislost od statu. Chceme potvrdit akademicke prava a slobody na vysokych skolach a navratit im pravomoci pri udelovani akademickych titulov, vedeckych a vedecko-akademic-kych hodnosti a titulov. Chceme v zakone zakotvit postavenie a ulohy Slovenskej rektorskej konferencie.Chceme zriadit v sulade s odporucaniami OECD Radu pre koordinaciu rozvoja vysokych skol, zlozenu z poprednych odbornikov zo samotnych vysokych skol a predstavitelov roznych sektorov spolocnosti. Statne rozvojove programy pre vysoke skoly, ktore budu

vychadzat z tejto koncepcie, sa budu financovat formou verejnych sucasti.Chceme mzdy pracovnikov na vysokych skolach zvysovat tak, aby sa v porovnani so mzdami v statnej sprave, v podnikatelskej sfere a financnom sektore postupne priblizili k relativnym pomerom v porovnatelnych krajinach EU.

 

Nastroje

Otvorime odbornu verejnu diskusiu koordinovanu Radou pre koordinaciu rozvoja vysokych skol a smerujucu k spracovaniu Koncepcie rozvoja vysokych skol Slovenskej republiky a naslednych statnych rozvojovych programov vysokych skol.Prijmeme na zaklade odbornej verejnej diskusie novelu zakona o vysokych skolach.

Zakon o vysokych skolach

Prijmeme legislativne normy, ktorymi sa upravi podpora studentov a vysokych skol z prostriedkov statneho rozpoctu, ako aj uplatnovanie nepriamych nastrojov tejto podpory v oblasti dani, ciel, odpisovych sadzieb a uverov.

Podpora studentov

VEDA

 

Analyza sucasneho stavu

Z obdobia budovania vedecko-vyskumnej zakladne v centralne organizovanej spolocnosti pred rokom 1989 dodnes pretrvavaju tendencie kategorizovat vyskumne institucie, priradovat im druhy vyskumnej cinnosti, triedit a administrativne usmernovat toky financnych prostriedkov urcenych na vyskum, zjednodusovat kriteria hodnotenia vysledkov vyskumu a pod. Ich vyraznym negativnym dosledkom je obmedzenie prav a v konecnom dosledku aj zodpovednosti veducich pracovnikov za vysledky riesenia vyskumnych projektov. Neboli vypracovane kvalitne legislativne normy pre tento sektor. Napriek pretrvavajucej poziadavke vedecko-vyskumnej komunity z roku 1989 nebol prijaty zakon o vede" a nebola zriadena statna grantova agentura. Rozvoj grantoveho systemu bol zabrzdeny nedostatocnou vyskou zdrojov a tym, ze grantove projekty sa nefinancuju v ramci prislusnej grantovej agentury. Absentuje definovanie strategickych programovych priorit z hladiska predpokladaneho rozvoja SR. Nepodarilo sa systemovo doriesit ucast pracovnikov vedy a vyskumu na vzdelavani vysokoskolskych studentov s vynimkou doktorandskeho studia, cim dochadza k mrhaniu tohto vyznamneho zdroja zvysenia odbornej urovne vysokoskolskeho vzdelavania.

Napriek stabilizacii celkoveho financovania pretrvava v porovnani s krajinami EU nizky podiel vydavkov z hrubeho domaceho produktu, nizky

podiel pomernych vydavkov na jedneho obyvatela, vysoky pomer poctu pracovnikov vo vladnom sektore v porovnani s vysokoskolskym sektorom a mimoriadne vysoky pomer vydavkov vo vladnom sektore v porovnani s vysokoskolskym sektorom. Pri pomerne nizkom hrubom domacom produkte na obyvatela a fakte, ze s vynimkou mzdovych nakladov a fixnych nakladov sa prevazna vacsina nakladov na vedu a vyskum realizuje vo svetovych cenach, je jasne vyrazne podfinancovanie aj tohto sektora. Vysledkom je znizenie kvality vedecko-vyskumnej cinnosti a rast skryteho zadlzenia. Podobne ako vo vysokoskolskom sektore pretrvava nizke mzdove ohodnotenie pracovnikov tohto sektora.

 

Ciele

Chceme zabezpecit, aby sa veda a technika stali na Slovensku zarukou rozvoja spolocnosti v oblasti formovania jej nazorov, vzdelanosti, zivotnej urovne a kvality zivota vobec. Vyvoj vo svete ukazuje, ze hospodarsku prosperitu vyspelych krajin s rozvinutym trhovym mechanizmom vyznamnou mierou ovplyvnuje cielavedoma statna vedna politika. Budeme preto povzbudzovat a podporovat tvorivu aktivitu ludi a institucii, ktore v oblasti vedy a techniky posobia a usmernovat ju tak, aby sa v zaujme obcanov podielala na rieseni aktualnych a strategickych programov ekonomickeho a spolocenskeho rozvoja statu. Vychadzame pri tvorbe vednej politiky z vizie smerovania Slovenska do europskych struktur, z jeho hospodarskej strategie a priorit jeho rozvojovych programov.Chceme zamerat rozvoj vedecko-vyskumnej cinnosti na vysokych skolach a v ustavoch Slovenskej akademie vied na jedincov a nimi vedene kolektivy, ktore dosahuju spickove vysledky z medzina- rodneho hladiska. Budeme podporovat ich vyskum v ramci grantovych projektov financovanych tak z prostriedkov statneho rozpoctu, ako aj z inych zdrojov. Pri rieseni tychto projektov sa budeme dosledne pridrzat systemu evaluacie v sulade s me-dzinarodne uznavanymi normami a postupmi s ucastou zahranicnych odbornikov na tejto cinnosti.Chceme rozvijat vedecko-vyskumnu cinnost vysoko specializovanych vedecko-vyskumnych a vyvojovych institucii statneho a sukromneho sektora (pracoviska vysokych skol, ustavy Slovenskej akademie vied, rezortne a sukromne vyskumne institucie), zameranu na riesenie zavaznych uloh spolocenskeho a hospodarskeho rozvoja Slovenska. Tieto ulohy sa budu formulovat v uzkej spolupraci s prislusnymi gremiami vedecko-technickej komunity, bankovej, obchodnej a podnikatelskej sfery predovsetkym vladnymi, hospodarskymi a spolocenskymi instituciami, ale aj subjektami podnikatelskeho sektora. Tento vyskum bude prevazne zmluvny a podla charakteru uloh financovany tak zo statneho rozpoctu ako aj z inych zdrojov. V pripade statnych objednavok bude podriadeny ich prisnej naslednej kontrole parlamentom a odbornou verejnostou.Chceme zabezpecit komplexy uloh z oblasti spolocenskych javov s dopadom na spoluzitie obcanov v ramci statu i v ramci jeho zaclenenia do EU a NATO, rozvoja povedomia kulturnej a statnej spolupatricnosti obcanov, vyskumu ekonomickych zakonitosti a vztahov, problemov zdravia a vyzivy obyvatelstva, ekologizacie spolocenskeho rozvoja, riesenia otazok zvysenia ekonomickej efektivnosti vyrobnej sfery, jej internacionalizacie a zvysenia konkurencieschopnosti jej vyrobkov vyskumom novych javov, materialov a technologii, efektivneho zaclenenia hospodarskeho a spolocenskeho zivota Slovenska do vytvarajucej sa informacnej spolocnosti.

Chceme transformovat sustavu vedy, vyskumu a techniky Slovenska tak, ze zvlast vytvori alebo prehodnoti subor systemovych opatreni na vytvaranie vecneho zamerania riesenych projektov a programov vo vazbe na potreby rozvoja podnikatelskej sfery, vyroby, sluzieb, vzdelavania, poznavania prirody a spolocnosti, v nadvaznosti nan vytvori system kriterii a mechanizmov hodnotenia vysledkov vyskumu, system priameho financovania riesenia vyskumnych projektov, postavenie zodpovednych riesitelov vyskumnych projektov z hladiska ich pravomoci rozhodovat o personalnych a financnych otazkach vyskumu, ale aj z hladiska osobnej zodpovednosti za vysledky riesenia a ucelne nakladanie s pridelenymi financnymi a inymi prostriedkami, system socialnych a organizacnych opatreni na zabezpecenie pripravy vedeckeho dorastu a motivaciu jeho posobenia na domacich pracoviskach.Chceme organizacne a financne podporovat ucast vedecko-vyskumnych institucii a ich pracovnikov na medzinarodnych projektoch, najma Ramcoveho programu Europskej unie pre vyskum a technicky rozvoj 1999 - 2002 a nadvazujuce programy v medzinarodnych ustanovizniach vedy a vyskumu v Europe a vo svete.

 

Nastroje

Zriadime efektivne pracujuci organ statnej spravy pre vedu, techniku a vysoke skoly.

Organ statnej spravy pre vedu

Pripravime nove legislativne normy, urcujuce organizacnu a institucionalnu strukturu sustavy vedy, vyskumu a techniky na Slovensku a zohladnime potrebu noveho zakona o SAV.

Zakony o vede

Pripravime nove legislativne normy na uplatnovanie nepriamych nastrojov podpory vedy, vyskumu a techniky v oblasti dani, ciel, odpisovych sadzieb a uverov.

Nepriama podpora vedy

KULTURA

 

Analyza sucasneho stavu

Sucasna vladna koalicia celkom zvratila systemove zmeny, ku ktorym doslo v kulture po roku 1989. Dnesne vedenie Ministerstva kultury SR zacalo v roku 1995 presadzovat koncepciu statnej kultury, ktora viedla k destrukcii jej demokratickeho chapania a k renovacii prednovembroveho modelu statom riadenej kultury.

K 1.7.1996 zriadilo Ministerstvo kultury SR (podla vzoru Kysuckeho kulturneho centra v Cadci existujuceho od juna 1995) 38 regionalnych kulturnych centier, ktore vznikli na uzemnom principe zlucenim 151 dovtedy samostatnych organizacii do vacsich celkov. V suvislosti s prechodom pod RKC stratili tieto organizacie pravnu subjektivitu.

24.7.1996 v nadvaznosti na zakony 221 a 222/1996 Z.z. o uzemnom a spravnom cleneni a o organizacii miestnej statnej spravy presli RKC spod MK SR pod riadenie krajskych uradov, teda pod rezort Ministerstva vnutra.

V roku 1996 zacalo MK SR v ramci transformacie realizovat koncepciu Narodnych metodickych centier ako vrcholnych odbornometodickych institucii pre jednotlive typy zariadeni".

Sucastou tohto procesu etatizacie, cize noveho zostatnenia kultury, sa stala aj zmena zriadovatelskych kompetencii k existujucim divadlam. Niektore presli pod RKC, ine postupne pod krajske urady, cast zostala pod priamym vedenim MK SR, pricom sa vytvorili nove divadelne komplexy (v januari 1996 Vychodoslovenske statne divadlo, v juli 1996 Stredoslovenske statne divadlo).

Aj oproti povodnej predstave vlady o novom zostatneni kultury doslo k mnohym este negativnejsim zasahom zo strany Ministerstva kultury. Minister kultury uskutocnil mnohe zmeny v inej podobe, ako ich predlozil vlade, kabinentnym sposobom, bez ucasti odbornej verejnosti a bez diskusie.

Po stranke legislativnej sa uvedene organizacne zmeny dostali do rozporu s viacerymi platnymi pravnymi normami. Dokazom tejto skutocnosti je aj dodatocne legalizovanie zmien pocas roku 1997.

Z hladiska struktury neprislo k deklarovanej decentralizacii, ale k posilneniu ucasti centra, pribudol dalsi clanok riadenia a znejasnili sa kompetencie.

Co sa tyka ekonomickej stranky, teda planovanej financnej uspory, doteraz neboli verejne predlozene dokazy o pozitivnom efekte zmien. Pocet institucii sa neznizil, v ekonomickom prostredi nepribudli nijake nove zdroje financovania.

Jednym zo sprievodnych znakov zmien sa stala aj privatizacia majetku, poznacena uprednostnovanim skupinovych ci osobnych zaujmov, na zaklade administrativnych rozhodnuti ministerstva kultury, s jednoznacne politickym pozadim. Takou bola napriklad diskutabilna privatizacia Slovenskej filmovej tvorby, studia Koliba a privatizacia literarnych vydavatelstiev.

Dalsou metodou, smerujucou k privatizacii, je sustredovanie nehnutelneho majetku rezortu kultury do Spravy kulturnych zariadeni MK SR (SKZ). Z roznych kulturnych institucii sa postupne na prikaz ministra kultury prevadzaju cele budovy a pozemky pod Spravu kulturnych zariadeni (SKZ) so zamerom vyuzivat ich pre turisticke ubytovanie, pohostinske zariadenia

a podobne podnikatelske aktivity. Sucasne vedenie MK SR zaroven uvazuje o premene SKZ na neziskovu organizaciu s podnikatelskym zameranim na turistiku.

V juli roku 1996 prislo z rozhodnutia ministra kultury k hadam najvyraznejsiemu poruseniu samospravnych demokratickych principov spravovania kultury, zakotvenych v oblasti kultury po roku 1989, k zmene statutov umeleckych fondov. Dosledkom je oslabenie a fakticka likvidacia samospravneho principu rozhodovania i kontroly hospodarenia zo strany samotnych umelcov.

Z tychto dovodov mozno zmeny v oblasti kultury pokladat na rozdiel od MK SR za neuspesne z hladiska vytvarania novych podmienok pre kulturu, no uspesne, pokial ide o mocenske ovladnutie tejto oblasti.

 

Ciele

Chceme preniest pravo zucastnovat sa na procese tvorby kultury na vsetky struktury spolocnosti, vytvorit podmienky pre tvorivu sebarealizaciu kazdeho obcana Slovenskej republiky bez ohladu na jeho nabozensku vieru, politicku orientaciu a narodnostnu pri-slusnost a budovat tak kulturu na sirokej baze individualnych moznosti, v celej mnohotvarnosti foriem kulturnych aktivit, z ktorych prirodzenym sposobom vyberu v konkurencnom prostredi vyniknu tie najzivotaschopnejsie, najziadanejsie a najkvalitnejsie. Chceme preto smerovat k decentralizovanemu a samospravnemu modelu kultury a zaroven k presnemu definovaniu podielu statu na rozvoji kultury.Chceme, aby sa kultura stala v prostredi demokratickeho, obcianskeho statu nositelom zakladnych duchovnych, estetickych a etickych hodnot spolocnosti, aby pritom obsahovala dostatok slobodneho priestoru pre individualne a mensinove prava obcanov.Chceme sustredit pozornost najma na spravu veci verejnych, pricom jej obsahovou naplnou je pravo obcana na kulturu, sloboda tvorby a jej sirenia a ochrana kulturneho dedicstva. Toto vymedzenie urcuje zabezpecenie kultury vytvorenim legislativno-organizac-neho prostredia, v ktorom stat vstupuje do procesu tvorby a ochrany kulturnych hodnot ako jeho garant.Chceme vytvorit v zaujme duchovneho rozvoja obcanov a integrity spolocnosti vhodne podmienky pre prirodzeny a pluralitny rozvoj kultury a umenia a ochrany kulturneho dedicstva. Tato uloha spociva predovsetkym v tvorbe vhodneho legislativneho prostredia, v stanoveni prehladnych a demokratickych systemov viaczdrojoveho financovania.Chceme vypracovat a zverejnit jasne pravidla a systemove opatrenia na financovanie kultury ako aj nekomercnych kulturnych aktivit.Chceme zarucit slobodny vyvin kultury ako aj jej nezavislost na momentalnej politickej orientacii vlady. Nechceme zneuzivat kulturu na ideologicke ciele.Chceme, aby sa podiel financnych zdrojov na kulturu zo statneho rozpoctu priblizoval europskym pomerom. Chceme zaroven dbat na ucelne a transparentne vynakladanie statnych prostriedkov v oblasti kultury a umoznit ich verejnu kontrolu.Chceme zachovat kontinuitu kultury a zarucit jej prezentaciu v zahranici aj protrednictvom statnych institucii a medzistatnych dohod.

Chceme, aby sa na formovani kulturnej koncepcie statu podielali nezavisli odbornici zo vsetkych oblasti kulturnej cinnosti, ako aj pravnici a ekonomovia. Vytvorenie nezavislych skupin expertov chapeme ako prvy predpoklad dlhodobych zmien v oblasti kultury.Chceme vytvorit vhodne legislativne prostredie pre rozvoj kultury.Chceme obnovit a rozvinut system viaczdrojoveho financovania pre kulturu. Chceme podporovat vychovu k umeniu, podporovat povodnu slovensku tvorbu vo vsetkych oblastiach umenia, stimulovat ume-lecku tvorbu pre deti a mladez, podporovat kulturu narodnostnych mensin, podporovat medzinarodne mimovladne organizacie.

 

Nastroje

Zabezpecime kulturnym instituciam legislativnou formou pravnu subjektivitu. Zrusime Regionalne kulturne centra a institut intendantov. Vytvorime novy system usporiadania kulturnych institucii v ich vztahu k zriadovatelom (Ministerstvo kultury, kraj, okres, obec). Na zaklade tohto systemu urcime pravidla financovania institucii zo strany zriadovatelov. Vytvorime z Narodnych metodickych centier informacne a servisne pracoviska. Zrevidujeme fungovanie fondu Pro Slovakia, vratime mu demokraticke principy samospravneho rozhodovania a zabezpecime financne krytie zo statneho rozpoctu. Zrevidujeme privatizaciu majetku v oblasti rezortu kultury. Vytvorime system novych specializovanych fondov a institucii na podporu roznych oblasti kultury, predovsetkym tych, ktore nemaju institucionalny zaklad. Zlepsime podmienky pre rozvoj kultury na urovni samosprav. Vytvorime podmienky pre rozvoj tretieho sektora v kulture.

Ustanovime vyberovy charakter obsadzovania postov nezavislymi osobnostami (vedenie kulturnych institucii, grantove komisie, poroty, rady). Budeme obsadzovat miesta v organoch statnej spravy, vedec-kych a vyskumnych ustavoch, servisnych pracoviskach a instituciach rezortu kultury odborne sposobilymi pracovnikmi konkurznym konanim.

Pravna subjektivita kulturnym instituciam

Vratime zodpovedajuce postavenie umeleckym zdruzeniam, vratane financnej podpory ich projektov. Zabezpecime nezavislost umeleckych fondov od statu, zamedzime ich privatizacii a zvyraznime ich podporny charakter. Zabezpecime samostatnost ochrannych autorskych organizacii a ich nezavislost od statu.

Nezavislost fondov a umeleckych zdruzeni

Zrusime, zrevidujeme a znovelizujeme existujuce alebo nevyhovujuce zakony a prijmeme nove zakony v oblasti kultury: Zakon o audiovizii (1/1996 Z.z., resp. zakon o podpore audiovizualnej kultury a priemyslu); zakon o statnej pamiatkovej starostlivosti (27/1987 Zb., resp. vladny navrh rovnomenneho zakona z roku 1998); zakon o muzeach a galeriach (109/1961 Zb., resp. vladny navrh z roku 1998); zakon o kulturnom dedicstve; zakon o ochrane kulturnych pamiatok; zakon o divadelnej cinnosti (Divadelny zakon 384/1997 Z.z.); zakon o Slovenskom narodnom divadle (385/1997 Z.z., resp. zakon o narodnych kulturnych instituciach); Kniznicny zakon (53/1959 Zb. v zneni zakonov 222/1996 Z.z., 296/1996 Z.z.). Zakon o ochrane autorskych prav (Autorsky zakon 383/1997 Z.z.); zakon o kolektivnej sprave prav podla autorskeho zakona (O ochrannych autorskych organizaciach 283/1997 Z.z.); zakon o ochrane umelca; zakon

Zmeny zakonov

o umeleckych fondoch (13/1993 Z.z.); zakon o osvetovej cinnosti (Osvetovy zakon 176/1997 Z.z., ktorym sa meni zakon 52/1959 Zb.); zakon o Matici slovenskej (68/1997 Z.z.); zakon o statnom fonde kultury Pro Slovakia (95/1991 Zb. v zneni zakona 495/1991 Zb.); zakon o meste Martin ako kulturnom centre Slovakov.

Upravime aj zakony, suvisiace s kulturnou cinnostou, akymi su zakon o daniach z prijmu a dalsie danove zakony, zakon o nadaciach, zakon o opatreniach v oblasti rozhlasoveho a televizneho vysielania, zakon o Slovenskej televizii, zakon o prevadzkovani rozhlasoveho a televizneho vysielania, Zakonnik prace, zakon o uzemnom plano-vani a stavebnom poriadku, zakon o verejnom obstaravani, zakon o podmienkach prevodu statneho majektu na ine osoby, zakon o organizacii miestnej statnej spravy, zakon o uzemnom a spravnom usporiadani SR a nan nadvazujuce zakony o fiskalnej decentralizacii.Zabezpecime diverzifikaciu zdrojov financovania kultury na statne (statne rozpoctove prostriedky, fondy a institucie), samospravne (obce, regiony, fondy), ine verejne zdroje (nezavisle organizacie, nadacie, fondy, loterie a hry), sukromne (nadacie a fondy, podnikatelska sfera, fyzicke osoby), vlastne prijmy subjektov posobiacich vo sfere kultury (vynosy z cinnosti a vynosy z majetku, zbierky a dary, podnikanie, uvery a pozicky), zahranicne zdroje (podporne programy, fondy a nadacie, podnikatelske subjekty).

Diverzifikacia zdrojov

Zabezpecime restrukturalizaciu Ministerstva kultury ako demokra-tickeho organu ustrednej statnej spravy tak, aby zastupovalo v statnej sfere zaujmy kultury, a to aj vo vztahu k inym organom ustrednej statnej spravy; aby bolo organom, zabezpecujucim medzistatne kulturne dohody a podporu slovenskej kultury v zahranici; legislativnym a ekonomickym organom ustrednej statnej spravy; organom, spravujucim prostriedky zo statneho rozpoctu pre oblast kultury; organom, zodpovednym za strukturu a koordinaciu statnych institucii a organizacii v oblasti kultury a za medzirezortne vztahy; organom, vytvarajucim poradne zbory na riesenie zavaznych otazok v oblasti kultury.

Zabezpecime, aby sa centralne, regionalne a miestne kulturne institucie a organy (Matica slovenska, Fond Pro Slovakia, SLUK, kulturne, umelecke zdruzenia a institucie) riadili principmi demokratickeho pravneho statu, a najma ustavnym principom rovnosti pred zakonom.

Restrukturalizacia MK SR

TRETI SEKTOR

 

Analyza sucasneho stavu

V novembri 1989 bola obcanom Slovenska ponuknuta zmluva o slobode. Zacal sa rozvoj slobodnej obcianskej spolocnosti. Na Slovensku dnes existuju stovky a tisicky mimovladnych organizacii, ktore su pripravene iniciovat vytvaranie partnerskych vztahov medzi statnym, podnikatelskym a

tretim sektorom v prospech noveho socialneho poriadku. Sucasna vladna koalicia nemala a nema o ponukanu spolupracu pri rozvoji obcianskej spolocnosti zaujem.

Prijala restriktivny zakon o nadaciach, kvoli ktoremu zaniklo viac ako 2000 nadacii. Prijala dalsie zakony, ktore nerespektuju nezavislost obcianskych iniciativ a podriaduju ich neprimeranej statnej kontrole.

 

Ciele

Chceme vytvorit take legislativne, ekonomicke a organizacne prostredie, ktore bude na prospech rozvoja obcianskych iniciativ. Sme presvedceni o tom, ze tak, ako su podnikatelia doleziti pre zabezpecenie ekonomickej prosperity Slovenska, su ludia v mimovladnych organizaciach nezastupitelni pre rozvoj obcian-skej spolocnosti a verejneho blaha.

 

Nastroje

Povazujeme slobodu zdruzovania obcanov za nedotknutelnu a preto pripravime a presadime zakony, ktore umoznia, aby sa kazda obcianska iniciativa mohla rozvijat bez zbytocnych administrativnych prekazok.

Lepsie zakony

Vypracujeme a schvalime v spolupraci s tretim sektorom nove zakony o nadaciach a vseobecne prospesnych organizaciach, ktore urcia jasne, no nediskriminujuce pravidla pre ich fungovanie.

Uzakonime, ze kazdy obcan-danovnik sam rozhodne, ktoru nadaciu, obcianske zdruzenie, ci inu neziskovu organizaciu podpori jednym percentom zo svojej zaplatenej dane.

Jedno percento na neziskovu

organizaciu

Vytvorime uceleny system podpory vseobecne prospesnych neziskovych cinnosti prostrednictvom danovych ulav, prehladnym rozdelovanim verejnych financnych zdrojov i netradicnych novych foriem financovania.

Danove ulavy

SPORT

 

Analyza sucasneho stavu

Vsetky organizacie a spolky telesnej kultury a sportu si obcania vytvorili a vytvaraju po roku 1989 ako dobrovolne mimovladne organizacie na zaklade svojho slobodneho rozhodnutia, aby realizovali svoje zaujmy, uspokojovali svoje potreby a podporovali dalsich, hlavne deti a mladez. Stresne organizacie spolu s novymi zoskupe-niami vsak v sucasnosti vytvaraju neprehladnu strukturu, v ktorej sa tazko presadzuju jasne a spravodlive pravidla pre rozdelovanie verejnych prostriedkov pre podporu sportu.

V minulom obdobi sa rozpadla siet treningovych stredisk mladeze, snaha ozivit ich v sucasnom obdobi je malo intenzivna a systematicka.

Novy zakon o telesnej kulture platny od 1. januara 1998 vymedzuje kompetencie organov statnej spravy na useku telesnej kultury. Podrobne definuje nielen kompetencie Ministerstva skolstva, ale aj krajskych a okresnych uradov. Krajskym a okresnym uradom sa uklada priama zodpovednost za vykon konkretnych cinnosti, napr. za vyber a pripravu sportovych talentov, za prevadzkovanie telovychovnych zariadeni, za utvaranie podmienok na rozvoj sportu pre vsetkych. Stat si zakonom ponechava aj akreditaciu vzdelavacich zariadeni v oblasti telesnej kultury. Kompetencie obci su ustanovene len velmi ramcovo.

Telesna kultura a sport boli aj v minulosti financovane z viacerych zdrojov: zo statneho rozpoctu, z vytazku stavkovych hier, z podnikovych zdrojov, zo vstupneho i z clenskych prispevkov. Oproti minulosti je vyznamny rozdiel v tom, ze byvaly skryty profesionalizmus v sporte je dnes verejne uznanym a akceptovanym sposobom sportovej cinnosti. Prehladnost financnych tokov pre podporu sportu a telovychovy sa tym vsak nezlepsila a nezjednodusila.

Najvacsim mimorozpoctovym verejnym zdrojom penazi je vytazok zo stavkovych hier a z loterii. Stavkove hry Sportka a Sazka boli zriadene prave na podporu telovychovy. V minulosti siel tento vytazok priamo CSZTV. V sucasnosti je do priameho toku penazi zaradena este statna akciova spolocnost Tipos ako stresna organizacia stavkovych hier, ktora odvadza ziskane prostriedky Ministerstvu financii SR.

Privatizacia a nedostatocna statna kontrola v minulom obdobi sposobili znacny pokles prijmov pre telesnu kulturu z tychto zdrojov napriek tomu, ze celkovy obrat penazi v stavkovych hrach sa zvysuje. Ministerstvo financii SR dotuje vytazkom zo stavkovych hier Statny fond telesnej kultury, ktoreho ulohou je rozdelovat tieto zdroje medzi telovychovne subjekty. Fond ma patnastclenny organ, ktory sa sklada z piatich zastupcov telovychovnych zdruzeni, piatich zastupcov Slovenskeho olympijskeho vyboru a piatich zastupcov statnej spravy. Prostriedky fondu maju sluzit tak na podporu cinnosti klubov, ako aj na vystavbu a udrzbu telovychovnych zariadeni. Fond rozdeluje prostriedky na stresne organizacie (ASZ, ATJK), ktore ich potom dalej rozdeluju na sportove zvazy, kluby, telovychovne jednoty. V roku 1997 sa pocitalo s vytazkom 300 milionov zo stavkovych hier.

Financne zabezpecenie statnej reprezentacie ako aj niektorych investicnych projektov ma vo svojej posobnosti a v rozpocte Ministerstvo skolstva SR. V roku 1997 mali sportovci priamo zo statneho rozpoctu dostat 360 mil. Sk. Zo statneho rozpoctu su financo-vane aj strediska vrcholoveho sportu v jednotlivych rezortoch. Novy zakon o telesnej kulture od roku 1998

garantuje prispevok statneho rozpoctu na rozvoj telesnej kultury vo vyske O,5 % z celkovej sumy, co v roku 1998 predstavuje cca 900 milionov korun.

Samostatne financne zdroje ma Slovensky olympijsky vybor. Vacsiu cast svojich prostriedkov dostava sice priamo zo statneho rozpoctu, ale dalsie ziskava prostrednictvom sponzorstva a vlastneho marketingu. SOV prispieva na pripravu a ucast sportovcov na letnej a zimnej olympiade. Prispevky idu do tych sportovych zvazov, ktore su na programe olympijskych hier.

Nedostatocne su upravene podmienky sponzorovania jednotlivych sportovcov, ci klubov podnikatelmi a firmami. Existujuci pravny ramec neprispieva k prehladnosti vztahov medzi podnikatelskym sektorom a sportom.

V sportovych kluboch nie su dostatocne rozvinute postupy pre ziskavanie darov od fyzickych a pravnickych osob, co suvisi aj s obmedzeniami platneho danoveho zakona.

Najmenej priaznivy voci potrebam telesnej kultury a sportu je sucasny system rozdelovania dani medzi stat a obce. Nizke obecne rozpocty neumoznuju, aby sa mesta a obce stali hlavnymi garantami vytvarania podmienok pre zdravy zivotny styl svojich obyvatelov. Ak hovorime o zdrojoch podpory telesnej kultury, na prvom mieste by urcite mala byt dlhodoba dobrovolnicka praca tisicok funkcionarov i radovych clenov sportovych organizacii. Tych, ktori dlhe roky bezplatne alebo za symbolicku odmenu riadia, organizuju, trenuju, ci predavaju listky na futbalovom ihrisku.

 

Ciele

Chceme vytvorit lepsie podmienky pre tych, ktori telesnu kulturu prijali za sucast svojho zivota a ponuknut novu zivotnu alternativu tym, ktori ju iba hladaju. Budeme plne respektovat nezavislost a samospravnost sportovych organizacii. Doraz chceme klast na vytvorenie partnerskych vztahov medzi sportovymi organi- zaciami a statom a obcami na jednej strane a podnikatelmi na strane druhej.

 

Nastroje

Pripravime systemove definovanie zakladnych principov fungovania telesnej kultury a sportu. Prvym zakladnym principom systemu telesnej kultury je samoorganizacia a samosprava, na ktorych su zalozene vsetky obcianske iniciativy. Tento princip aj v sucasnosti plati pre vsetky urovne: od sportoveho oddielu cez sportovy zvaz po dalsie stresne organizacie.

Definovanie zakladnych principov

Navrhneme sportovym organizaciam posilnit vo vztahu k statnej sprave Slovensky olympijsky vybor ako reprezentativny organ telesnej kultury na Slovensku. Pokladame za mozne a ucelne, aby prave tento organ, a nie statna sprava, garantoval aj akreditaciu vzdelavacich zariadeni v oblasti telesnej kultury. Posilnenie postavenia narodnych olympijskych vyborov sa uz davnejsie riesilo v mnohych statoch Europy spojenim ustrednych sportovych a olympijskej organizacie. Skusenosti su vseobecne pozitivne.

Navrhneme, aby Olympisjky vybor spolu so statnou spravou (resp. s poverenym organom statnej spravy) zabezpecoval styri okruhy uloh: vytvaranie legislativnych a ekonomickych podmienok pre rozvoj telesnej kultury na Slovensku; podporu a organizaciu statnej sportovej reprezentacie; propagaciu telesnej kultury prostrednictvom narodneho programu podpory zdravia a vychovno-vzdelavacieho systemu (skoly otvorene komunite) a koordinaciu rekreacnej telovychovy v spolupraci so samospravami miest a obci.

Posilnenie Slovenskeho

olympijskeho vyboru

Vytvorime jednoduchy a transparentny system financovania telesnej kultury. Zakonom garantovany prispevok zo statneho rozpoctu a vytazok zo stavkovych hier a loterii by mali byt priamymi prijmami nestatneho fondu telesnej kultury, ktory by spravoval Slovensky olympijsky vybor. Bude potrebne zmenit podmienky pre prevadzkovanie hier a loterii a zabezpecit ich vacsiu kontrolu zastupcami sportovych organizacii, aby sa zamedzilo strate moznych prijmov pre podporu telesnej kultury. Posilnenie samospravneho principu v oblasti telesnej kultury znamena sucasne oslabenie kompetencii statu, resp. odstatnenie niektorych cinnosti.

Jednoduchy system financovania

Zarucime posilnenie samospravneho systemu telesnej kultury. Jeho strategickym partnerom su mesta, obce a regiony (v buducnosti budu mat tiez vlastne samospravne organy, kompetencie a financie). Co najskor zabezpecime zasadnu systemovu zmenu v rozdelovani verejnych financnych prostriedkov v prospech samosprav, tak ako to navrhuju autori tzv. zupneho usporiadania.

Zarucime, aby sa mesta a obce stali aj garantom otvorenia skol voci potrebam obyvatelstva, osobitne v oblasti podmienok pre sportovanie na skolskych ihriskach a telocvicniach, cim by sa prave skoly stali semenistom novych sportovych talentov, a to bez toho, aby obmedzovali samospravnost a suverenitu sportovych organizacii. Zarucime aj dalsie vytvorenie podmienok pre obce, aby mohli podporovat rozvoj telesnej kultury svojich obyvatelov.

Financovanie v prospech samospravy

Vytvorime jasne pravidla pre vztah sportu a podnikatelskeho sektora. Ide predovsetkym o to, kedy sa samotny sport stava podnikatelskym odvetvim a kedy nie. Sfromulujeme jednoznacnejsie pravidla pre reklamu firiem sportovcami a klubmi, aby sportove kluby mohli ziskane financne prostriedky bez obav pouzit na podporu svojich vseobecne prospesnych sportovych aktivit.

Pravidla pre reklamu

Upravime legislativne podmienky poskytovania darov od obcanov i firiem na podporu telesnej kultury. Navrhneme, aby poskytnuty dar nebol odpocitatelnou polozkou zo zakladu dane (ako je to dnes), ale aby platca dane mohol priamo rozhodnut, ze urcitu cast dane (1%) venuje konkretnej sportovej organizacii na podporu jej cinnosti.

Podmienky pre poskytovanie darov