VIETOR A SNEH - NAJZÁVAŽNEJŠIE ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ … · VIETOR A SNEH - NAJZÁVAŽNEJŠIE...

NLC - ÚSTAV LESNÍCKEHO PORADENSTVA A VZDELÁVANIA ZVOLEN

VIETOR A SNEH -NAJZÁVAŽNEJŠIE

ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ

ČINITELE

Bohdan KonôpkaJozef Konôpka

Pôdohospodársky poradenský systém v lesnom hospodárstve

Zvolen, 2009

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM NLC - LESNÍCKY VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVOLEN

Názov: Vietor a sneh - najzávažnejšie abiotické škodlivé činiteleAutori: Bohdan Konôpka, Jozef KonôpkaAutori fotografi í: Bohdan Konôpka, Vladimír ŠebeňNáklad: 6600 ks, príloha časopisu LES & LetokruhyGrafi cký návrh a sadzba: NLC Zvolen, oddelenie reprografi e, 2009

Náhodné ťažby v lesoch Slovenskej re-publiky dramaticky narastajú. Spôsobujú obrovské ekonomické straty, negatívne vplývajú na plnenie verejnoprospešných funkcií lesných ekosystémov, znemožňu-jú riadne obhospodarovanie lesných po-rastov. Tento fakt možno doložiť údajmi z lesníckej hospodárskej evidencie, ktorá ukazuje, že objem náhodných ťažieb od roku 1950 rástol exponenciálne (obrá-zok 1). Výnimkou bola len mimoriadne rozsiahla vetrová kalamita v polovici šesť-desiatych rokov. Dlhodobo je najzávaž-nejším škodlivým činiteľom vietor. Menej poškodzuje lesné porasty sneh a občasne námraza. Tieto tri škodlivé faktory sa v odbornej lesníckej literatúre označujú ako mechanicky pôsobiace abiotické činitele. Vo výskume sa im na Slovensku pozornosť venuje hlavne v ostatných pri-bližne štyridsiatich rokoch.

1. Úvod

Začnime krátkou analýzou vývoja vetrových a snehových náhodných ťažieb. Ich celkový objem realizovaný v ostat-ných štyroch desaťročiach je v tabuľke 1. Zároveň sa tu uvádza index zmien medzi sledovanými desaťročiami. Z číselných údajov vyplýva, že: vietor poškodzuje les-né porasty v oveľa väčšom rozsahu ako sneh (výnimkou sú mladé lesné porasty, o ktorých nie sú presné údaje). Objem vetrových náhodných ťažieb v sledova-nom období výrazne narastal (až 3,25 násobne). Naopak, objem snehových náhodných ťažieb klesal (2,33 krát). V ostatných desiatich rokoch bol ob-jem vetrových náhodných ťažieb až 19,5 mil. m3 dreva! Na obrázkoch 2 a 3 sa zobrazili vetrové a snehové náhodné ťažby, ktoré sa realizovali v jednotlivých rokoch v desaťročí 1999-2008. Maximál-ny objem vetrových náhodných ťažieb sa zaznamenal v roku 2005 (5,18 mil. m3 dreva). Ako je známe bol to najmä dôsle-dok rozsiahlej vetrovej kalamity vo Vyso-kých a Nízkych Tatrách v novembri 2004. Maximálny objem snehových náhodných ťažieb bol roku 2006 (460 tis. m3; t.j. kala-mita zo zimy 2005-2006 - tejto sa budeme venovať aj v ďalšej kapitole).

1. Úvod

Vietor a sneh – najzávažnejšie abiotické

škodlivé činiteleBohdan Konôpka, Jozef Konôpka

2. Vývoj vetrových a snehových náhodných ťažieb

Obrázok 1. Vývoj objemu náhodných ťažieb na Slovensku v rokoch 1950-2008

Tabuľka 1. Objem vetrových a snehových náhodných ťažieb v jednotlivých desaťročiach a index nárastu v porovnaní so situáciou v rokoch 1969-1978

Desaťročie(roky)

Vetrová náhodná ťažba Snehová náhodná ťažba

objem porovnanie objem porovnanie

1969-1978 5,997 1,00 1,941 1,00

1979-1988 7,637 1,27 1,539 0,79

1989-1998 12,049 2,01 1,579 0,81

1999-2008 19,504 3,25 0,830 0,43

Obrázok 2. Realizovaná vetrová náhodná ťažba (NŤ) v desaťročí 1999-2008

Obrázok 3. Realizovaná snehová náhodná ťažba (NŤ) v desaťročí 1999-2008

Rea

lizov

aná

vet

rová

N�

(tis

. m3)

Rea

lizov

aná

sne

hová

N�

(tis

. m3)

2

VIETOR A SNEH - NAJZÁVAŽNEJŠIE ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ ČINITELE

3


Nárast vetrových kalamít možno hy-poteticky pripísať hlavne dvom hlavným dôvodom: zhoršeniu statickej stability lesných porastov (najmä smrečín) a zvý-šeniu frekvencie nebezpečných vetrov. Statickú stabilitu starších lesných poras-tov znížilo ich náhle prerieďovanie, resp. fragmentácia. Nie je to len vietor, ale aj hynutie jednotlivých stromov, ich skupín, ako aj celých lesných komplexov v dô-sledku pôsobenia ďalších škodlivých čini-teľov - hlavne sucha, podkôrneho hmyzu a hubových ochorení. Sem možno zaradiť taktiež nedostatočnú porastovú výchovu v mladšom veku. Je tomu tak najmä pre nedostatok finančných prostriedkov na pestovnú činnosť (prečistky), ako aj v dô-sledku vysokých nákladov na výchovné zásahy (prebierky) a nízke príjmy z pre-daja sortimentov dreva. Málo času na výchovné zásahy zostáva z dôvodu vy-sokej naliehavosti spracovania hynúcich a uhynutých stromov (vysoký objem ná-hodných ťažieb). Zvýšenie frekvencie ne-bezpečných vetrov sa považuje za jeden zo sprievodných javov klimatickej zmeny. Ich ničivé následky často umocňuje kom-binácia so silnými lejakmi. V takomto prí-pade premočenie pôdy zapríčiní dočasné zhoršenie ukotvenia drevín v pôde.

Čo sa týka príčin poklesu snehových náhodných ťažieb, nemožno urobiť jednoznačné závery. Pomerne priaznivá situácia v ostatnom desaťročí môže byť len prechodným javom. Preto na rozdiel od vetrových kalamít je pre snehové ško-dy ťažšie prognózovať ďalší vývoj. Jedno z možných vysvetlení je, že v dôsledku klimatickej zmeny sa zóna padania ťaž-kého sneh posúva do vyšších nadmor-ských výšok, kde sú smrečiny odolnejšie (porasty sú redšie, výškovo diferencova-nejšie, jedince majú úzke a dlhé koruny) ako je tomu v nižších polohách.

Z lesníckej hospodárskej evidencie za ostatné desaťročie sme vychádzali aj pri analýze drevinovej štruktúry vetrových a snehových náhodných ťažieb. Na ob-rázkoch 4 a 5 sa zobrazil percentuálny podiel jednotlivých drevín na celkovej vetrovej a snehovej náhodnej ťažbe. V obidvoch prípadoch najväčší objem náhodnej ťažby pripadal na smrek. Pri vetrových kalamitách to bolo až 66 % a pri snehových 56 %. Pri vetrových ka-lamitách bol na druhom mieste buk a pri snehových borovica. Jednotlivé dreviny majú najmä v dôsledku ich odlišného zastúpenia v celoslovenskom merítku veľmi rozdielnu porastovú zásobu, teda aj rozdielny podiel na celkovej poras-tovej zásobe dreva. Preto sme vetrové a snehové kalamity vyjadrili aj v m3 na ha každej dreviny. Týmto spôsobom sa vlastne vyjadrila intenzita poškodenia jednotlivých drevín vetrom a snehom. Tu vidieť, že vietor, ale aj sneh výraznejšie viac poškodzoval ihličnany v porovnaní s listnáčmi (obrázok 6 a 7). Treba znova pripomenúť, že chýbajú presné údaje o snehovom poškodení v najmladších les-ných porastoch. Eventuálne sa v takýchto porastoch robia len približné odhady, a to nie v objemovom, ale v plošnom vy-

jadrení. Vietor najintenzívnejšie poško-dzuje smrek, na druhom mieste je jedľa. Sneh najintenzívnejšie poškodzoval bo-rovicu, potom smrek. V prípade listnáčov sa buk prejavil ako najnestabilnejšia dre-vina voči pôsobeniu obidvoch škodlivých činiteľov. Táto analýza nám veľmi jasne odzrkadľuje medzidruhové rozdiely

v odolnosti proti škodlivému pôsobeniu vetra a snehu. Hlavným poznatkom je už všeobecne známy fakt, že smrek je najmenej odolnou drevinou proti hori-zontálnemu pôsobeniu vetra a borovica zase ľahko podlieha vertikálnemu zaťa-ženiu snehom.

Obrázok 6. Intenzita poškodenia, t.j. náhodná ťažba (NŤ) na hektár, hlavných ihličnatých a listnatých drevín vetrom (1998-2007)

Obrázok 4. Štruktúra vetrových náhodných ťažieb podľa drevín (v percentách z celkového objemu za roky 1998-2007)

Obrázok 5. Štruktúra snehových náhodných ťažieb podľa drevín (v percentách z celkového objemu za roky 1998-2007)

Obrázok 7. Intenzita poškodenia, t.j. náhodná ťažba (NŤ) na hektár, hlavných ihličnatých a listnatých drevín snehom (1998-2007).

2


3


Keďže vietor je najzávažnejším škodlivým činiteľom v príspevku sa mu bude venovať najväčšia pozornosť. Treba zdôrazniť, že vietor je dôležitou súčasťou životného prostredia. Významne ovplyvňuje lesné ekosystémy, a to v negatívnom, ale aj pozitívnom zmysle. Na lesné dreviny často pôsobí mechanicky, čo za určitých podmienok môže mať deštruktívne následky na niektoré ich orgány. Z negatívnych vplyvov môžeme uviesť eróziu pôdy, spomaľovanie rastových procesov narušením fyziologických procesov, stimuláciu rozsahu škôd zapríčinených znečistením ovzdušia, premnožením hmyzu, hubami, resp. požiarmi. Z pozitívnych vplyvov vetra

uvedieme šírenie peľu a semien alebo ochladzovanie povrchu jednotlivých orgánov drevín v horúčavách. To, či sú následky pôsobenia vetra na lesné dreviny pozitívne alebo negatívne záleží od intenzity pôsobenia a jeho frekvencie.

Škodlivosť vetra v lesných porastoch v mechanickom zmysle sa prejavuje odtrhávaním listov, lámaním konárov, vrcholcov alebo kmeňov, pretrhávaním koreňov, vyvracaním, prípadne vychýle-ním stromov. Podľa doterajších pozoro-vaní môže vietor lesné porasty za urči-tých okolností poškodzovať od 8. stupňa Beaufortovej trinásťdielnej stupnice sily vetra. Tento stupeň sa odborne pomenúva ako „búrlivý vietor“ a zod-

povedá rýchlosti od 15,3 m.s-1 (približne 55,1 km.h-1) - podľa prevodovej stupnice z roku 1926 pre referenčnú výšku 6 m nad zemským povrchom alebo 17,2 m.s-1, resp. 62 km.h- 1 podľa prevodovej stup-nice z roku 1946 pre referenčnú výšku 10 m nad zemským povrchom. Z hľadiska lesného hospodárstva (ochrany lesov) sme tieto vetry od uvedenej rýchlosti označili ako nebezpečné smery vetra pre lesné porasty.

V ostatnom období sa výskum za-meral na zhodnotenie vývoja výskytu nebezpečných vetrov na Slovensku podľa dlhodobých záznamov Slovenského hyd-rometeorologického ústavu. Konkrétne išlo o databázu zo všetkých existujúcich meteorologických staníc za obdobie rokov 1971-2005. Pritom sa brali do úvahy vetry, ktoré boli podľa Beaufor-tovej stupnici v stupni 8 (búrlivý vietor), 9 (víchrica – rýchlosť vetra od 20,8 m.s-1 až 24,4 m.s-1) a spolu stupne 10, 11 a 12 (t.j. silná víchrica, mohutná víchrica, or-kán, pričom minimálna rýchlosť v tejto

Nebezpečné smery vetra, ohrozenie lesov vetrom

Číslo Lesná oblasť8° 9° 10°-12° Spolu

abs.p. % abs.p. % abs.p. % abs.p. %

1 Záhorská nížina, Dyjsko–moravská niva 0,63 100 0,00 0 0,00 0 0,63 100

2 Podunajská nížina 2,44 81 0,46 15 0,11 4 3,01 100

4 Východoslovenská nížina 0,65 96 0,03 4 0,00 0 0,68 100

10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina 0,23 73 0,09 27 0,00 0 0,31 100

12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina 1,18 84 0,22 16 0,00 0 1,40 100

13 Malé Karpaty 1,93 89 0,16 8 0,08 4 2,18 100

14 Myjavská pahorkatina 0,60 84 0,11 16 0,00 0 0,71 100

16 Považské podolie 0,09 75 0,00 0 0,03 25 0,13 100

17 Zvolenská kotlina 0,39 86 0,07 14 0,00 0 0,46 100

18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina 0,12 80 0,03 20 0,00 0 0,15 100

19 Slovenský kras 0,09 60 0,06 40 0,00 0 0,16 100

20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy 3,05 83 0,51 14 0,13 3 3,68 100

21 Nízke Beskydy 1,83 98 0,00 0 0,03 2 1,86 100

22 Šarišská vrchovina, Spišskošarišské medzihorie 0,12 75 0,04 25 0,00 0 0,16 100

25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy 2,10 57 0,00 0 1,60 43 3,70 100

28 Volovské vrchy, Čierna hora 4,26 86 0,50 10 0,20 4 4,95 100

33 Stredné Beskydy 0,54 67 0,23 29 0,04 5 0,81 100

35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy 0,35 92 0,03 8 0,00 0 0,38 100

36 Horehronské podolie 0,28 80 0,07 20 0,00 0 0,35 100

37 Poľana 1,24 95 0,06 5 0,00 0 1,30 100

38 Veporské vrchy, Stolické vrchy 0,37 100 0,00 0 0,00 0 0,37 100

41 Východné Beskydy 0,40 100 0,00 0 0,00 0 0,40 100

42Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda

0,14 71 0,06 29 0,00 0 0,20 100

43 Podtatranská kotlina 1,81 75 0,51 21 0,10 4 2,42 100

44 Oravská kotlina 0,11 100 0,00 0 0,00 0 0,11 100

46 Nízke Tatry, Kozie chrbty 56,60 58 27,54 28 12,75 12 96,89 100

47 Tatry 30,26 58 14,23 27 7,57 15 52,06 100

CELOSLOVENSKÝ PRIEMER 4,14 82 1,67 14 0,84 4 6,65 100

Tabuľka 2. Absolútna početnosť a percentuálny podiel z výskytu vetrov v stupňoch 8, 9 a 10-12 Beaufortovej stupnice podľa lesných oblastí (len tie v ktorých bol dostatočný počet meteorologických staníc).

4


5


skupine je 24,5 m.s-1). Vyhodnotenie sa vykonalo podľa ročných období, lesných oblastí, ako aj ôsmich svetových strán (se-ver, severovýchod, východ, juhovýchod atď.). Zisťovala sa absolútna početnosť v kalendárnom roku, ale aj podiel jed-notlivých stupňov rýchlostí z celkového počtu nebezpečných vetrov.

Výsledky týkajúce sa početnosti nebezpečných vetrov podľa stupňov Beaufortovej stupnici v jednotlivých lesných oblastiach je v tabuľke 2. Je zrejmé, že najvyššia ročná početnosť nebezpečných vetrov bola v lesných oblastiach 46 - Nízke Tatry, Kozie chrbty a 47 - Tatry. V týchto dvoch lesných oblastiach nebol len vysoký počet vetrov v ôsmom stupni Beaufortovej stupnice, ale často sa objavovali aj vetry s rýchlosťami korešpondujúcimi so stupňami 10-12. Takéto vetry už majú mimoriadne ničivý účinok aj na stabilné lesné porasty (napr. horské smrečiny s diferencovanou výškovou štruktúrou). Nízke početnosti nebezpečných vetrov boli najmä v nížinných oblastiach južného a juhozápadného Slovenska. Podľa smerov nebezpečných vetrov sa spracovala mapa na úrovni jednotlivých lesných oblastí na Slovensku (obrázok 8). Tu sa uvádza hlavný smer, t.j. najčastejší, ako aj 1., 2. a 3. vedľajší smer (zoradené podľa ich častosti). Z uvedenej mapy možno vidieť celkovú distribúciu (variabilitu) nebezpečných smerov vetra pre lesné porasty podľa jednotlivých regiónov, či častí územia Slovenska (lesné oblasti). Tak napr. na východnom Slovensku, ako hlavný nebezpečný smer vetra možno označiť severný. V juhozápadnej časti Slovenska je to severozápadný, menej severný a západný. Najzložitejšia situácia je v centrálnej časti Slovenska, vrátane jej severnej a južnej časti, kde nebezpečné vetry majú rozličné smery. Ide o územie, kde na smer nebezpečných vetrov najviac vplývajú orografi cké vlastnosti pohorí. Frekvencia nebezpečných vetrov (v členení hlavný smer, 1., 2. a 3. vedľajší) sa zobrazila aj sumárne ako celoslovenský priemer v podobe ružice (obrázok 9). Vyplýva z nej, že na Slovensku prevláda severovýchodný a severný smer nebezpečných vetrov. Čo sa týka frekvencie nebezpečných vetrov podľa ročných období poradie bolo takéto: zima (takmer polovica z celkového počtu), jar, jeseň a leto. Dôležitým poznatkom je nárast frekvencie nebezpečných vetrov pri porovnaní v rokoch 1971 – 2005 s obdobím pred rokom 1960. Toto porovnanie ukázalo, že početnosť nebezpečných vetrov sa približne zdvojnásobila. Ako sa už uviedlo tento negatívny fenomén môže súvisieť s klimatickou zmenou a jej sprievodnými javmi.

Okrem výskumu smerov a frekvencie nebezpečných vetrov sa pozornosť venovala aj priestorovej analýze výskytu vetrových náhodných ťažieb. Náhodné ťažby sa vyjadrili podľa objemu na hektár porastovej plochy každej lesnej oblasti.

Obrázok 9. Ružica smerov nebezpečných vetrov podľa ich percentuálneho výskytu na Slovensku

Obrázok 10. Silné ohrozenie lesných oblastí vetrom (na mape vyznačené tmavo)

Obrázok 8. Hlavný smer a tri vedľajšie smery nebezpečných vetrov podľa lesných oblastí

4


5


Na základe takýchto údajov sa lesné oblasti kategorizovali do troch stupňov ohrozenia vetrom: silno, stredne a málo ohrozené. Na obrázku 10 sa zobrazili lesné oblasti silno ohrozené vetrovými kalamitami. Týka sa to severnej a centrálnej časti Slovenska.

Ďalej sa na rozsiahlom empirickom materiáli sledovali základné dendro-metrické vlastnosti jednotlivých stromov smrekových porastov, konkrétne hrúbka a výška, z čoho sa odvodil štíhlostný kvo-cient. Pritom sa zisťovala dĺžka koruny, ktorá sa v kombinácii s výškou stromov použila na výpočet korunovosti. Mate-maticko-štatistické analýzy umožnili vy-tvorenie štyroch stupňov statickej stabili-ty smrečín. Zistilo sa, že v nižších lesných vegetačných stupňoch (4. až 6.) je vhod-ným parametrom statickej stability štíh-lostný kvocient cieľových stromov, ale aj korunovosť cieľových stromov. Na druhej strane v 7. lesnom vegetačnom stupni ko-runovosť nie je spoľahlivým parametrom, pretože veľmi varíruje v dôsledku rôzno-rodosti štruktúry horských smrečín. Tu sa lepšie uplatňuje štíhlostný kvocient.

V 4. až 6. lesnom vegetačnom stupni možno použiť aj zjednodušenú metódu stanovenia statickej stability smrekových porastov na základe strednej hrúbky a korunovosti cieľových stromov bez ohľadu na bonitu (obrázok 11). Napriek tomu v 7. lesnom vegetačnom stupni treba brať do úvahy aj bonitu (obrázok 12 - bonita 16 a menej). Problematika sa podrobnejšie uvádza v prácach: Konôpka, J., 1999, Konôpka, J., Konôpka B., 2005, 2008.

Samostatná problematika, ktorá sa rieši na Národnom lesníckom centre – Lesníckom výskumnom ústave Zvolen je sledovanie vlastností koreňových systémov drevín. Hlavná pozornosť sa zameriava na korene smrekov, pritom sa napríklad analyzuje vplyv pôdnych pomerov. Využili sa na to napr. stromy vyvrátené vetrom vo Vysokých Tatrách v novembri 2004. Zistilo sa, že aj keď podiel koreňov k celkovej biomase smreka bol najvyšší na podmáčannom stanovišti, korene tu zasahovali len do hĺbky 30 cm. Takéto smreky veľmi ľahko vyvracia vietor. Na nepodmáčaných stanovištiach mal na mohutnosť koreňových systémov a hĺbku prekorenenia hlavný vplyv podiel skeletu v pôde. Hoci vysoký podiel skeletu (napr. balvanitá pôda) redukoval celkovú kvantitu koreňov, pozitívne vplýval na hĺbku zakorenenia. To znamená, že dospelé smreky mali na balvanitej pôde významne väčší podiel koreňov v hĺbke väčšej ako 60 cm v porovnaní s jedincami rastúcimi na pôde s nízkym podielom skeletu. Takže vzhľadom na ukotvenie smrekov v pôde a ich odolnosť voči vyvráteniu vetrom bolo poradie (od najlepšieho po najhoršie) takéto: balvanitá pôda, kamenitá pôda, pôda s nízkym podielom skeletu, kamenitá podmáčaná pôda.

Obrázok 11. Grafikony statickej stability smrekových porastov v 4. 5. a 6. lesnom vegetačnom stupni podľa strednej hrúbky a korunovosti cieľových stromov (vyjadrené v percentách, nezávisle na bonite)

Obrázok 12. Grafikony statickej stability smrekových porastov v 7. lesnom vegetačnom stupni podľa strednej hrúbky a štíhlostného kvocientu cieľových stromov - bonita 16 a menej

Foto 1. Sledovanie vlastností koreňových systémov drevín je dôležitou súčasťou výskumu statickej stability lesných porastov

20

30

40

50

60

70

80

90

100

10 15 20 25 30 35 40

Výborná

Dobrá

Nevyhovujúca

Vyhovujúca

6


7


Závažnosť poškodzovania snehom je v tom, že spravidla narúša lesné porasty vo forme korunových alebo kmeňových zlomov. Tým sa významne zhoršuje technická kvalita dreva. Ďalej aj to, že často poškodzuje mladé lesné porasty. Taktiež môže dôjsť k predčasnému zániku porastov, kedy sa musia vynaložiť značné fi nančné prostriedky na ich obnovu. Pritom pre lesné porasty je najnebezpečnejšia forma tzv. lepkavý sneh. Takýto lepkavý, ťažký sneh padá pri teplote okolo 0°C a v prípade intenzívneho sneženie môže vytvárať hrubú vrstvu s veľkou hmotnosťou.

Počas zimy 2005/2006 došlo k rozsiahlemu poškodenie lesných porastov snehom. Išlo hlavne o porasty s prevahou smreka v centrálnej a severozápadnej časti Slovenska. Túto udalosť sme využili na analýzu faktorov determinujúcich intenzitu poškodenia lesných porastov. Do rozboru sa zahrnulo vyše 1500 dielcov postihnutých snehovou kalamitou, nachádzajúce sa v rámci pôsobnosti odštepných závodov (OZ) Beňuš, Čadca, Čierny Balog, Námestovo a Slovenská Ľupča. Zhodnotil sa vplyv abiotického prostredia a porastotvorných charakteristík na intenzitu poškodenia smrečín snehom podľa uvedených OZ. V ďalšom uvedieme len najrelevantnejšie faktory.

Intenzita poškodenia v princípe rástla s nadmorskou výškou (obrázok 13). Maximálne poškodenie podľa OZ bolo v takýchto nadmorských výškach: Beňuš – od 1301 do 1400 m n.m., Čadca – od 701 do 800 m n.m., Čierny Balog – od 1201 do 1300 m n.m., Námestovo: od 1001 do 1100 m n.m., Slovenská Ľupča – od 1101 do 1200 m n.m. Okrem územia OZ Čadca bolo maximálne poškodenia lesných porastov vo výrazne vyšších nadmorských výškach ako doteraz. Aj keď ide len o jednu epizódu snehovej kalamity, výsledky naznačujú, že pásmo ohrozenia lesných porastov sa pravdepodobne posúva do vyšších nadmorských výšok. Tento jav by mohol súvisieť s klimatickou zmenou, čo však treba potvrdiť ďalšími zisťovaniami v dlhšom časovom rade. Bonita stimulačne vplývala na poškodenie lesných porastov snehom, t.j. lepšia bonita predstavuje vyššiu náchylnosť k poškodzovaniu týmto činiteľom (obrázok 14). Toto je v súlade s doteraz známymi poznatkami. Intenzita poškodenia rástla so zastúpením smreka v porastoch (obrázok 15). Odlišná tendencia na OZ Čierny Balog súvisí s nižšou intenzitou poškodenia lesných porastov. Zaujímavý je mierny pokles intenzity poškodenia v porastoch so zastúpením smreka nad

4. Analýza snehovej kalamity z 2005/2006, ohrozenie lesov snehom

Obrázok 13. Poškodenie lesných porastov (percento náhodnej ťažby (NŤ) zo zásoby) snehom podľa nadmorskej výšky a pôsobnosti odštepných závodov

Obrázok 14. Poškodenie lesných porastov (percento náhodnej ťažby (NŤ) zo zásoby) snehom podľa bonity a pôsobnosti odštepných závodov

Obrázok 15. Poškodenie lesných porastov (percento náhodnej ťažby (NŤ) zo zásoby) snehom v závislosti od zastúpenia smreka a podľa pôsobnosti odštepných závodov

Obrázok 16. Poškodenie lesných porastov (percento náhodnej ťažby (NŤ) zo zásoby) snehom v závislosti od zakmenenia porastov a podľa pôsobnosti odštepných závodov

6


7


80 %. Intenzita poškodenia rástla aj so zakmenením porastov (obrázok 16). Pritom najdramatickejší nárast bol pri zakmenení od 0,8. Intenzitu poškodenie veľmi významne ovplyvňoval vek porastov (obrázok 17). Pri porastoch nad 100 rokov sa zaznamenala opačná tendencia oproti predošlému vývoju. Toto môže súvisieť so zvýšeným výskytom hniloby na starých stromoch.

Tak ako pri vetre, aj v prípade snehu sa vykonala priestorová analýza kalamít. Aj tu sa analyzovala intenzita poškodenia podľa lesných oblastí. Tieto sa potom zaradili do troch stupňov ohrozenia snehom. Na obrázku 18 sa v mape vyznačili lesné oblasti silno ohrozené snehovými kalamitami. Išlo o menšie územie v severozápadnej časti a väčšiu skupinu lesných oblastí v centrálnej časti Slovenska.

5. Opatrenia na zníženie poškodzovania lesných porastov vetrom a snehom

Zásady ochrany lesných porastov proti škodám vetrom treba diferencovať podľa toho či ide o stanovištia nepod-máčané alebo podmáčané (týchto je síce málo, ale vietor tu lesné porasty veľmi ohrozuje).

Nepodmáčané stanovištiaUvedené zásady treba prísne dodr-

žiavať najmä vo vymedzených vetrom sil-ne ohrozených prírodných podmienkach (obrázok 10). Ďalej v lesných porastoch, ktoré majú nevyhovujúcu statickú stabili-

tu a preto ich vietor najviac ohrozuje (4., 5., 6. lesný vegetačný stupeň - obrázok 11; 7. lesný vegetačný stupeň – obrázok 12). Ide v prvom rade o zabezpečenie ochrany lesných porastov proti po-škodzovaniu vetrom v hospodársko – úpravníckom plánovaní (v rámcovom a podrobnom), ako aj pri realizácii pes-tovno – ochranných opatrení priamo v lesnej prevádzke.

Základné rozhodnutiaPôjde spravidla o podrastový hospo-

dársky spôsob. V hospodárskych lesoch najmä o jeho veľkoplošnú formu. Ťaž-bovo – obnovný postup je proti smeru prevládajúcich, pre lesné porasty nebez-pečných vetrov. Skrátiť treba rubný vek lesných porastov (podklady sa získajú z rozboru náhodných ťažieb v závislosti na veku). Taktiež treba skrátiť obnovnú

dobu. Porasty sa musia obnoviť skôr ako dôjde k ich rozvráteniu vetrom.

Ciele hospodáreniaIde v prvom rade o drevinové zlože-

nie. Toto sa musí stanoviť v nadväznosti na typologické jednotky, pričom treba zvýšiť zastúpenie spevňovacích drevín (ich zastúpenie má byť najmenej 40 %). Spevňovacie dreviny musia byť vhodne rozmiestnené (napr. vo forme spevňo-vacích pásov) a mať úrovňové, lepšie nadúrovňové postavenie. Nároky na cieľovú produkciu treba zmeniť, pretože stromy v rubnom veku budú musieť mať dlhé koruny a spádovitý tvar kmeňa. Cieľová výstavba v značnej miere závisí na druhovom a vekovom zložení poras-tov (rozmiestnení drevín a ich vekovej diferenciácie). Cieľom je vytvoriť veko-vo, hrúbkovo a výškovo diferencovanú

5.1 Zásady ochrany lesných porastov proti škodám vetrom

Obrázok 17. Poškodenie lesných porastov (percento náhodnej ťažby (NŤ) zo zásoby) snehom v závislosti od veku porastov a podľa pôsobnosti odštepných závodov

Obrázok 18. Silné ohrozenie lesných oblastí snehom (na mape vyznačené tmavo)

8


9


výstavbu, ktorá najlepšie spĺňa kritéria požadované z hľadiska statickej stability. Cieľové zakmenenie by sa malo v porov-naní s doterajším znížiť v mladšom veku porastov (stromy s dlhými korunami a spádovitými kmeňmi).

Zásady hospodáreniaÚplne by sa mal zmeniť prístup

k výchove, najmä v umelo založených smrekových porastov na polomových plochách. Treba vychádzať z toho, že prehustené porasty sú veľmi labilné. Pre-to sú tu nevyhnutné silné zásahy v mla-dom veku. Ak strom rastie vo voľnejšom zápoji, má spravidla dlhú korunu a nízko položené ťažisko, čo je veľmi dôležité z hľadiska ohrozenia vetrom. Kmene stromov sú spádovitejšie, teda odolnej-šie ako keď sú valcovité. V závislosti od statických vlastností nadzemnej časti stromu sa vytvára aj jeho podzemná časť, a tým aj zakorenenie. V každom prípade redukcia počtu stromov v porastoch sa musí urobiť skôr ako dôjde k zníženiu ich statickej stability v dôsledku zvýšenia zápoja. V rámci výchovy porastov by mali cieľové stromy pri drevine smrek dosa-hovať statické vlastnosti zodpovedajúce výbornému alebo dobrému stupňu sta-tickej stability (4., 5., 6. lesný vegetačný stupeň - obrázok 11; 7. lesný vegetačný stupeň – obrázok 12). Ak sa vytvorí hustý zápoj, naruší sa relácia medzi výškovým a hrúbkovým prírastkom, koruny stro-mov sa skracujú, kmene nadobúdajú valcovitý tvar, nevytvára sa dostatočne rozsiahly koreňový systém, takže dochá-dza k zhoršeniu statickej stability. Tieto negatívne vlastnosti vo vyššom veku už nemožno podstatne korigovať.

Podmienkou úspechu pri obnove maloplošnou formou podrastového hos-podárskeho spôsobu je, aby porasty mali dostatočnú statickú stabilitu. Táto závisí od predchádzajúcej výchovy, resp. spev-nenia porastov výchovnými opatreniami. Porasty preto treba na obnovu výchovou náležite pripraviť. Najprv treba ťažiť málo odolné dreviny a stromy tak, aby sa podiel stabilných zvyšoval. S obnovou začínať od najodolnejších náveterných stien, alebo vetrom menej ohrozených miest porastu, ako sú skalnaté grúne, kde majú stromy dobré zakorenenie. Obnovným zásahom odkrytá porastová stena musí byť čo najodolnejšia.

Ďalej možno z hľadiska ochrany proti vetru podrobnejšie definovať zásady za-kladania porastov, vytváranie spevňova-cích prvkov, spevňovanie okrajov lesných porastov, vytváranie spevňovacích pásov, ako aj ďalšie špecifické opatrenia. Z nich aspoň uvedieme, že: spevňovacie prvky by sa mali zakladať kolmo na nebezpeč-ný smer vetra vo vzdialenosti spravidla 150 až 200 m od seba. Ak ide o väčšie komplexy smrečín treba zakladať aj ved-ľajšie spevňovacie pásy v smere kolmom na hlavné. Okraje porastov treba spevniť v šírke najmenej 50 m. Spevňovacie pásy vo forme „rozluky“ treba zakladať v rov-novekých smrekových porastoch. Majú mať šírku 15 až 20 m. Rozširujú sa proti

smeru nebezpečného vetra. Spevňovacie pásy vo forme „odluky“ sa zakladajú na náveternom okraji lesného porastu, pred ktorým sa nachádza starší lesný porast. Majú šírku taktiež približne 15 až 20 m.

Podmáčané stanovištiaIde o úplne odlišný prístup ako na ne-

podmáčaných stanovištiach. Vychádzalo sa zo skutočnosti, že lesné porasty na podmáčaných stanovištiach majú mimo-riadne nízku stabilitu. Nedostatočné je tu ukotvenie koreňových systémov v pôde (sú plytké a pôda je nesúdržná). Taktiež proces vyvracania stromov a porastov sa riadi inými zákonitosťami ako je tomu na nepodmáčaných stanovištiach. V dôsled-ku rozkývania stromov vetrom (najmä smreka) dochádza k pohybu koreňového koláča. Takýmto pohybom vzniká okolo neho (najmä pod ním) množstvo dutín, ktoré následne vypĺňa voda. Takto sa po-stupne koreňový koláč oddeľuje od pod-ložia. Potom na vyvrátenie stromov na týchto podmáčaných stanovištiach stačí vietor s nižšou rýchlosťou. V nadväznosti na to treba uplatňovať odlišné pestovno--ochranné opatrenia. V ďalšom uvedieme návrhy, ktoré by sa mali uplatniť najmä v rámcovom hospodársko-úpravníckom plánovaní.

Základné rozhodnutiaOdporúča sa tu podrastový hospo-

dársky spôsob s maloplošnou formou obnovy. Usporiadanie stromov na ploche by malo byť skupinové. Každá skupina by mala tvoriť samostatnú jednotku, ktorej ochrana proti vetru by spočívala na „kolektívnej bezpečnosti“. V rámci skupiny by sa nemal porušovať porastový zápoj. Kompaktné porastové skupiny by mali mať „opláštené“ okraje tak, aby vietor do nich nevnikal. Rubná doba by mala byť oveľa nižšia (ide skôr o rubný vek porastových skupín). Skutočný vek

jednotlivých porastových skupín by bol rozličný. Obnova by sa uskutočňovala spravidla jednorazovým vyťažením porastovej skupiny. Obnovná doba pri dosiahnutí takejto štruktúry by bola ne-pretržitá. Doba zabezpečenia skupín by bola pomerne krátka, naproti tomu doba návratu dlhá.

Ciele hospodáreniaDrevinové zloženie by sa malo dife-

rencovať podľa typologických jednotiek. Pritom treba brať do úvahy, že koreňové systémy sú veľmi plytké a rozrastajú sa do šírky. Spravidla sú vzájomne prepletené, a to aj medzi susednými stromami. Preto často dochádza k vyvráteniu viacerých stromov so spoločným koreňovým kolá-čom. Vyššia odolnosť smrekovca a list-natých drevín vyplýva najmä z toho, že v zimnom období majú pre vietor priepustné koruny. V zime, ak voda za-mrzla, spravidla k vývratom nedochádza. Porastové skupiny by mali mať moza-ikovité usporiadanie, pričom by tieto mali pozostávať z jednej dreviny, resp. z drevín s približne rovnakými rastovými vlastnosťami pokiaľ ide o priepustnosť korún na vietor (najlepšie listnaté drevi-ny a smrekovec). Keď sa napr. vyskytuje v listnatej skupine smrek, vietor ho vyvra-cia najskôr. Statická stabilita jednotlivých stromov v dôsledku plytkých koreňových systémov je veľmi nízka. Predlžovanie koruny pri smreku, prípadne jedli pô-sobí skôr negatívne (vietor sa oprie do veľkej plochy). Naproti tomu, stromy so zbiehavým kmeňom majú zároveň lepšie vyvinuté koreňové systémy. Takže štíhlostný kvocient je dobrý ukazovateľ statickej stability stromov aj na podmáča-ných stanovištiach. Cieľové zakmenenie jednotlivých skupín má byť pomerne vy-soké. Pritom sú prípustné väčšie medzery medzi jednotlivými skupinami.

Foto 2. Vetrom s vysokou rýchlosťou (10. stupeň Beaufortovej stupnice a viac) často podľahnú aj dobre ukotvené porasty. Stromy v takomto prípade vietor zlomí na kmeni.

8


9


Zásady hospodáreniaAko už vyplynulo z predchádzajúce-

ho, podstatný rozdiel medzi podmáčaný-mi a nepodmáčanými stanovišťami je vo výchove porastov. Na podmáčaných sta-novištiach silné prerieďovanie porastov pôsobí skôr negatívne. V mladom veku má význam odstraňovať stromy s košatý-mi korunami. Výchovou treba upravovať drevinové zloženie porastov tak, aby zodpovedalo príslušným typologickým jednotkám. Skupiny stromov by mali mať jednoetážový charakter. Obnova by sa vykonala v podstate maloplošným výru-bom skupín. Pritom by sa samozrejme vy-užilo aj prirodzené zmladenie z okolitých skupín. Pri zakladaní porastov treba oso-bitnú pozornosť venovať usporiadaniu drevín do skupín (diferencovane podľa miery zamokrenia). Ďalej ponechávať medzi nimi medzeru.

Uvedené zásady treba prísne dodr-žiavať najmä vo vymedzených prírod-ných podmienkach, kde sneh najviac poškodzuje lesné porasty (obrázok 18). Ďalej v lesných porastoch, ktoré majú ne-vyhovujúcu statickú stabilitu, a preto ich sneh najviac ohrozuje (obrázok 11). Kon-krétne ide o tieto pestovno – ochranné opatrenia: pri zakladaní porastov treba zvyšovať odolnosť smrekových, jedľo-vosmrekových a borovicových porastov skupinovou až jednotlivou prímesou

spevňovacích drevín (listnaté dreviny, z ihličnatých smrekovec) - aspoň 30 %. Dô-ležité je vytvárať porasty zo stanovištne vhodných drevín s vhodnými ekotypmi. Za najodolnejší sa pokladá typ smreka s hrebeňovitým vetvením, borovice s úz-kou korunou a jemným vetvením. U nás ide predovšetkým o borovice horského typu. Začiatočnú starostlivosť o vývin korún možno nahradiť (alebo uľahčiť) založením porastu vo voľnom spone.

Výchovná starostlivosť vo fáze mladín a žŕdkovín rozhoduje o odolnosti poras-tov voči poškodeniu snehom. S výchovou treba začať hneď po zapojení porastov. Ohrozené porasty treba intenzívne pre-berať už od fázy nárastov. Dĺžka koruny cieľových stromov (smrekov) má dosaho-vať vo veku do 40 rokov 2/3 až 3/4 dĺžky kmeňa tak, aby korunovosť v rubnom veku neklesla pod 50 %. Zakmenenie by nemalo (začínajúc mladinou) prekro-čiť hodnotu 0,8. Základom je zriedenie porastov ešte pred kritickým štádiom žŕdkovín (v I. vekovej triede).

Ďalšie pestovné zásahy začínajúc žŕdkovinami majú charakter pozitívne-ho výberu. V podstate ide o prebierky vykonávané metódou cieľových stromov. Tieto treba v poraste rovnomerne roz-miestniť v počte 300 - 400 ks.ha- 1. Pritom je veľmi dôležité zabrániť zníženiu static-kej stability stromov (najmä cieľových) v rastovej fáze žŕdkovín a žrďovín. Koru-novosť tu nesmie poklesnúť pod kritickú hranicu, resp. štíhlostný kvocient stúpnuť nad túto hranicu (obrázok 11). Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia lúpaním či letným obhryzom kôry kmeňov stromov, odporúča sa ochrana cieľových stromov obväzmi, zraňovačom kôry, alebo iným vhodným spôsobom.

V borinách sa prvý raz ich hustota zníži v prospech odolných foriem či typov (borovice s úzkou korunou a jemnými vetvami) a súčasne sa odstraňujú ne-tvárne, košaté a inak nežiadúce jedince. Z hľadiska predchádzania snehovým po-lomom je najdôležitejšia prvá úrovňová prebierka vo veku 15 až 20 rokov v pro-spech najkvalitnejších a najodolnejších jedincov. Smreky a jedle, ktoré rastú v bezprostrednej blízkosti spevňovacích drevín, približovacích liniek, ciest, hraníc porastov a iných priesekov musíme inten-zívne uvoľňovať aj z opačnej strany tak, aby sa ich koruny pravidelne vyvíjali.

V porastoch starších ako 30 rokov so zanedbanou výchovou treba zasahovať opatrnejšie, ale častejšie. Najmä prvý zá-sah musí byť oveľa miernejší, ako pri po-rastoch vychovávaných sústavne. Výber sa uskutočňuje v prospech najodolnejších a rastovo najvhodnejších stromov (nadú-rovňové, prípadne úrovňové stromy s dobre vyvinutou korunou). Ak predrub-né smrekové, jedľové či borové porasty pomiestne preláme sneh, odporúča sa mierne uvoľniť okraje medzier a svetlín, aby sa predišlo jednostrannému vývinu korún okrajových stromov.

Obnovné postupy treba tiež usmerniť hlavne na najčastejšie poškodzovaných

5.2 Zásady ochrany lesných porastov proti škodám snehom

Foto 3. Smreky na podmáčaných stanovištiach vytvárajú široké, ale veľmi plytké koreňové systémy. Vietor takéto porasty vyvracia za určitých podmienok už pri rýchlostiach korešpondujúcim 8. stupňu Beaufortovej stupnice.

Foto. 4. Prehustlé, výchovne zanedbané smrekové žrďkoviny predstavujú vysoké riziko pre vznik snehových polomov.

10


11


Konôpka, B., 2007: Potenciálne riziká vplyvu klimatickej zmeny na les; hypotézy, výskum a perspektívy. Lesnícky časopis – Forestry Journal, 53, č. 3, s. 201-213.

Konôpka, J., Konôpka, B., 2007: Vývoj náhodnej ťažby dreva na Slovensku a jej prognóza pre vietor, sneh a námrazu do roku 2025. Lesnícky časopis – Forestry Journal, 53, č. 4, s. 273- 291.

Konôpka, J., Konôpka, B., Nikolov, Ch., 2007: Poškodenie lesných porastov snehom v závislosti od nadmorskej výšky v oblasti Oravy, Pohronia a Kysúc. Lesnícky časopis – Forestry Journal, 53, č. 3, s. 173-190.

Konôpka, J. Konôpka, B., Nikolov, Ch., 2008: Analýza náhodnej ťažby dreva podľa škodlivých činiteľov a lesných oblastí. Lesnícky časopis – Forestry Journal, 54, č. 2., s. 107- 126.

Konôpka, J., Konôpka, B., 2008: Koncept stratégie ochrany lesa proti hlavným druhom abiotických škodlivých činiteľov. Lesnícky časopis – Forestry Journal, 54, č. 3, s. 193- 212.

Konôpka, J., Konôpka, B., Nikolov, Ch., 2008: Rozbor náhodných ťažieb dreva na Slovensku podľa škodlivých činiteľov a lesných vegetačných stupňov. Zprávy lesnického výzkumu, 53, č. 4, s. 308-317.

Konôpka, J., Konôpka, B., Nikolov, Ch., 2008: Snehové polomy v lesných porastoch na Slovensku. Analýza kalamity zo zimy 2005/2006. Lesnícke štúdie, č. 59, Národné lesnícke cetrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Zvolen, 65 s.

Konôpka, J., Konôpka, B., Raši, R., Nikolov, Ch., 2008: Nebezpečné smery vetra na Slovensku. Lesnícke štúdie, č. 60, Národné lesnícke cetrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Zvolen, 81 s.

Lesné hospodárstvo zabezpečuje plnenie funkcií lesov zámernými hos-podárskymi opatreniami. Usmerňuje rastový proces lesných porastov tak, aby sa dosiahla kontinuita v plnení ich funkcií. Rušivé vplyvy, ktoré vyvolávajú disturbanciu lesa pôsobia negatívne, lebo narúšajú možnosť dosiahnutia hos-podárskych cieľov, či kontinuitu funkčnej účinnosti lesa. Z prírodných faktorov je to najmä vietor, ktorý je najzávažnejším škodlivým činiteľom v lesoch Slovenska. V ostatných rokoch pripadá naň až 60 % z celkovej náhodnej ťažby dreva. Potom je to podkôrny hmyz, huby, imisie, sneh, iné škodlivé činitele a námraza. V dôsled-ku mechanicky pôsobiacich abiotických činiteľov (vetra, snehu a námrazy) sa v ostatných rokoch realizovali takmer 2/3 náhodnej ťažby na Slovensku. Ide teda o najzávažnejšiu skupinu škodlivých činite-ľov. V dôsledku nich hynú lesné porasty pred dovŕšením ich rubnej zrelosti, zhor-šujú sa fyzikálne vlastností dreva a výťaž-

nosť v dôsledku rozštiepenia a zlomenia kmeňov. Dochádza k zraňovaniu su-sedných stromov a nárastov padajúcimi kmeňmi. Zvyšujú sa náklady na ťažbu a približovanie dreva. Stúpa nebezpe-čenstvo premnoženia podkôrneho a drevokazného hmyzu. Narastajú náklady na zalesňovanie, ochranu a ošetrovanie kultúr v dôsledku zaburinenia polomo-vých plôch. Pri rozsiahlejších kalamitách je nutné prikročiť k predčasnej obnove lesných hospodárskych plánov, atď. Ško-dy v dôsledku pôsobenia tohto činiteľa majú v porovnaní s minulosťou stúpajúcu tendenciu.

Z uvedených dôvodov je opodstatne-ná požiadavka, aby sa tejto problematike viac venovala lesnícka veda a výskum, ako aj lesná prevádzka. Ide však o prob-lematiku veľmi zložitú, ktorej riešenie si vyžaduje medziodborový prístup, či zohľadnenie veľkého množstva vplyvov. Treba taktiež uviesť, že nie je v rukách lesného hospodára meniť vlastnosti

mechanicky pôsobiacich abiotických fak-torov, ktoré poškodzujú lesné porasty. Poznanie týchto vlastností je však dôleži-té pre realizáciu pestovno – ochranných opatrení, ktorými možno regulovať sta-tickú stabilitu lesných porastov. A tu sú aj možnosti ako môžeme zlepšiť súčasnú sitáciu. Nemali by sme preto podľahnúť skepse, či fatálnej fi lozofi i, že nemôžeme na zlepšenie súčasnej situácie nič robiť. Doterajšie anylýzy jednoznačne preuká-zali, že statická stabilita našich, najmä smrekových porastov je veľmi nízka. Ďalej, že sú tu reálne možnosti zvýšenia ich statickej stability. Poškodzovaniu les-ných porastov mechanicky pôsobiacimi abiotickými činiteľmu absolútne neza-bránime, ale môžeme jeho rozsah podt-statne znížiť. Záleží len na tom, s akou dôslednosťou sa budú realizovať známe pestovno – ochranné opatrenia na zvýše-nie statickej stability lesných porastov.

6. Záver

Foto 5. Vetrové kalamity vytvárajú vhodné podmienky pre premnoženie podkôrneho hmyzu.

lokalitách. Zvýšené nebezpečenstvo sne-hových polomov nastáva najmä v uzav-retých odrastených skupinách. Preto je tu vhodnejšie použiť okrajovú (prípadne kombinovanú clonnú a okrajovú) obno-

vu, alebo aspoň dbať o včasné rozšírenie skupín.

Ak už nastalo rozvrátenie predrub-ných porastov, treba podľa ekonomické-ho rozboru rozhodnúť, či sa má preriede-

ný porast pestovať do rubného veku, ale-bo či ho a v akom veku máme predčasne zrúbať. Bezvýznamné porastové zvyšky je spravidla najúčelnejšie zrúbať súčasne s kalamitnou ťažbou.

7. Najnovšie práce v uvedenej problematike

10


11


NLC - ÚSTAV LESNÍCKEHO PORADENSTVA A VZDELÁVANIA ZVOLEN

VIETOR A SNEH -NAJZÁVAŽNEJŠIE

ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ

ČINITELE

Bohdan KonôpkaJozef Konôpka

Pôdohospodársky poradenský systém v lesnom hospodárstve

Zvolen, 2009

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM NLC - LESNÍCKY VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVOLEN

Názov: Vietor a sneh - najzávažnejšie abiotické škodlivé činiteleAutori: Bohdan Konôpka, Jozef KonôpkaAutori fotografi í: Bohdan Konôpka, Vladimír ŠebeňNáklad: 6600 ks, príloha časopisu LES & LetokruhyGrafi cký návrh a sadzba: NLC Zvolen, oddelenie reprografi e, 2009

VIETOR A SNEH - NAJZÁVAŽNEJŠIE ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ … · VIETOR A SNEH - NAJZÁVAŽNEJŠIE...

Documents

Transcript of VIETOR A SNEH - NAJZÁVAŽNEJŠIE ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ … · VIETOR A SNEH - NAJZÁVAŽNEJŠIE...