Victor-Marie Hugo

* 26. február 1802, Besançon† 22. máj 1885, Paríž

-francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec, politik

- jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu-tretí a posledný syn Josepha Léopolda Sigisberta Huga (vysoký dôstojník v Napoleonovej armáde, ateista, republikán) a Sophie Trébuchetovej (neochvejná katolíčka, rojalistka, jej milencom bol gen. Victor Fanneau Lahorie, popravený v roku 1812 za úklady voči Napoleonovi )

- bratia: Abel Joseph Hugo (1798–1855) Eugène Hugo (1800–1837)

-väčšinu svojho života prežil vo Francúzsku

Mladosť Victora Huga-poznamenaná veľkými udalosťami:

zvrhnutie dynastie Bourbonovcov počas Francúzskej revolúcie vzostup a pád 1. republiky vzostup 1. francúzskeho cisárstva diktatúra Napoleona Bonaparta (cisárom 2 roky po Hugovom narodení) reštaurácia dynastie Bourbonovcov (pred jeho 18)

proti vôli svojej matky sa Hugo zamiloval a tajne zasnúbil so svojou priateľkou z detstva Adèle Foucherovou (svadba až po matkinej smrti)

DETI: Léopold, Léopoldine, Charles, François-Victor a Adèle

Úspechy- 1819 - s bratmi Abelom a Eugènom zakladá literárnu

revue Conservateur littéraire - ocenenie v súťaži vyhlásenej Académie des Jeux floraux

- 1820 - 2. ocenený - zanechal štúdium matematiky

- 1. básnická zbierka- Ódy (1821) - ďalšia zbierka - Ódy a rozličné básne (Odes poésies

diverses) (1822) Ódy a balady (ako 20-ročný získal kráľovskú penziu od Ľudovíta XVIII.)

Tvorba

Romány:

1823 - Han z Islandu1826 - Bug Jargal1829 - Posledný deň odsúdenca1831 - Chrám Matky božej v Paríži1865 - Bedári1866 - Robotníci mora - román pojednávajúci o námorníkoch a rybároch1869 - Človek, ktorý sa smeje1874 - Deväťdesiattri

Ilustrácia Alfreda Barboua z pôvodného vydania románu Chrám Matky Božej v Paríži

TvorbaPoézia:

1822 - Ódy a rozličné básne 1824 - Nové ódy1826 - Ódy a balady1829 - Východné spevy1831 - Jesenné lístie1835 - Spevy súmraku1837 - Vnútorné hlasy1840 - Lúče a tiene1853 - Tresty1856 - Kontemplácie1859 - Legendy vekov1865 - Piesne ulíc a lesov

1872 - Strašný rok1877 - Umenie byť starým otcom1879 - Zvrchovaný súcit1880 - Chmúrne roky 1852 - 18701881 - Štyri prúdy ducha1886 - Koniec Satana

Tvorba1827 - Cromwell – predhovor k tomuto dielu sa stal manifestom romantizmu1830 - Hernani1831 - Marion de Lorme1832 - Kráľ sa zabáva1833 - Lukrécia Borgia1833 - Mária Tudorová1835 - Angelo, tyran padovský1838 - Ruy Blas1843 – Kasteláni

Po neúspechu Les Burgraves (Kasteláni) prestal písať divadelné hry a začal sa venovať románu.

Herečka Juliette Drouetová sa stala Hugovou celoživotnou milenkou a múzou. Kým Hugo mal počas svojho života veľa romantických úletov, Drouetovú uznala dokonca aj jeho manželka ako osobu, ktorá má so spisovateľom výnimočný vzťah a správala sa k nej takmer ako k členke rodiny.

1841- člen Francúzskej akadémie 1843-48 - literárna aktivita ochabla , angažoval sa viac politicky

- hodnosť paira Francúzska - stále výraznejšie sa obracal k republikánskej ľavici - po prevrate 2.12.1851 odišiel do exilu do Belgicka,

neskôr na anglické ostrovy Jersey a Guernesey (tu začal opäť písať) - návrat do Francúzska 1876 - poslanec a senátor (až do smrti) na hodnotách liberálneho

humanizmu

Zomrel v roku 1885 v Paríži ako veľký a uznávaný francúzsky národný básnik. V deň jeho pohrebu bol vyhlásený štátny smútok. Je pochovaný v parížskom Panthéone.

Alexander

Puškin6. jún 1799

Moskva– 10.

február 1837

Petrohrad

Zivot Alexandra Sergejevica Puškina

ˇ pochádzal zo šľachtickej rodiny

odmalička miloval knihy

1811- nastupuje na prestížne lýceum pre budúcu ruskú elitu v Sele - tu rozvíja básnický talent - ovplyvnený vlasteneckou vojnou r.1812 napísal 120 básní, publikuje o 2 roky neskôr 1817- maturuje

1817 - 1820 - pracuje na ministerstve zahraničných vecí v Petrohrade

1820- demokrat a odporca nevoľníctva - člen literárnych spolkov Arzamas a Zelená lampa

ˇ

1820-1827- vyhostený z Petrohradu pre slobodomyseľné diela (básne Sloboda, Dedina; rozprávkový epos Ruslan a Ľudmila) do juž. Ruska (Kaukaz, Krym)

- píše poémy (Kaukazský zajatec, 1821; Bachčisarajská fontána, 1823; Cigáni, 1824) - začína písať vrchol. dielo Eugen Onegin -dokončil tragédiu Boris Godunov (nepovolená) a žartovnú poému Gróf Nulin

1825- cár Alexander I. umiera, vypukne povstanie dekabristov (ale bez Puškina)

1826- od cára Nikolaja I. dostáva povolenie žiť v Moskve, ale pod dohľadom

1827- povolenie žiť opäť v Petrohrade, kde ďalej tvorí (Černoch Petra Veľkého; Poltava)

1830- žiada o ruku petrohradskú krásavicu Natáliu Gončarovovú (18) - odchádza na jej statok Boldino - „boldinská jeseň“ - najkreatívnejšie obdobie - vzniká 40 lyr. básní, poviedky, 4 tragédie - Skúpy rytier, Mozart a Salieri, Kamenný hosť, Hostina v čase moru - dokončuje román vo veršoch Eugen Onegin

1831- žení sa, opäť pracuje na mestskom úrade a študuje materiály k historickej práci o Petrovi Veľkom

1832- narodila sa mu dcéra Mária (neskôr ešte deti Natália, Alexander a Grigorij)

1833- cár mu udelí najnižšiu dvorskú hodnosť, aby sa mohol stretávať s jeho ženou na všetkých dvorných plesoch a zábavách

Puškin zatiaľ odchádza na Ural zbierať materiály k dejinám PUGAČEVOVEJ VZBURY, napísal novelu PIKOVÁ DÁMA a vrchol. poému MEDENÝ JAZDEC

po r. 1835- osobná a tvorivá kríza; posledné dielo KAPITÁNOVA DCÉRA

Krízové obdobie Puškinapríčinou tejto krízy je jeho manželka Natália, ktorá vzbudzuje obrovský obdiv

najprv jej dvorí cár, no neskôr aj francúzsky barón GEORGES D'ANTHÉS (neskôr bol manželom Natáliinej sestry Kataríny)

žiarlivosť a intrigy vyprovokovali Puškina na súboj s d'Anthésom v streľbe pištoľou

Priebeh a následok súboja

strieľalo sa zo vzdialenosti 20 krokov, ale d'Anthés vraj vystrelil predčasne a zranil Puškina

Puškin v krutých bolestiach prežil nasledujúcu noc a na druhý deň ráno poprosil už len o misku černíc

zomrel 10. februára 1837; zomieral pomaly a jeho posledné slová boli : „Zbohom priatelia...“, pričom tieto slová vraj patrili knihám

pochovaný bol na cintoríne Sviatogorského kláštora pod policajným dohľadom a bez účasti širšej verejnosti

Teórie vzniku súboja

1. dvorenie d'Anthésa Natálii

2. Puškin vraj možno udržiaval vzťah s Alexandrou, škaredšou ale múdrejšou sestrou Natálie (oslnila ho najmä recitovaním jeho diel) a keď sa dozvedel, že ona má odísť s d'Anthésom a Katarínou z Ruska, vyprovokoval súboj, aby tomu zabránil

Natalia

Alexandra

Alexandra

Natalia

d'Anthés

Zaujímavé informácie o Puškinovi

ruský romantický básnik, prozaik, dramatik, kritik, publicista (noviny Súčasník), historik

bol to rebel, sympatizant dekabristov

svoje detstvo opísal takto: ,,Bol som živý, lenivý prchký, no citlivý a ctižiadostivý, každý sa miešal do mojej výchovy a nikto si ku mne nevedel nájsť prístup.” Jeho vzťah k rodičom bol veľmi odmeraný.

pradedo Puškina skutočne pochádzal z Etiópie, a preto sa aj ruskí nacionalisti sporia o práve nazývať ho veľkým ruským básnikom

nebol asi veľkým vlastencom, keď svojej žene raz napísal: „„To mi bol čert dlžný, aby som sa s takou dušou a talentom narodil v Rusku.“

„Veľké bolesti sú nemé.“

„Sláva je jasná záplata na handrách.“

„Nikde nenájdete poéziu, keď ju nenosíte v sebe.“

„Existujú city, ktoré je možné vysloviť iba mlčaním.“

„Je treba mať na svojej strane väčšinu - preto neurážajme hlupákov.“

„Čítanie - najlepšie učenie. Sledovať myšlienky veľkého človeka - to je tá najzaujímavejšia veda.“

Cit

áty

Puškina

Dakujeme za pozorno

st !

ˇ ˇ Zuzana Dvoršcáková

ˇ

Ivana Sekeráková

2.C(Victor Hugo) (Alexander Puškin)