Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
-
Upload
oikos-bratislava -
Category
Education
-
view
18 -
download
8
description
Transcript of Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
Ing. Pavol Bystriansky, CSc. pedagóg
Katedra elektrotechniky a automatizácie
Mechanizačná fakulta Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitremail: Pavol.Bystriansky#uniag.sk 037 /641 4763
Obnoviteľné zdroje energie
Veterná energiaSolárna energiaGeotermálna energiaVodná energiaBiomasaEnergia morských vĺn, morského prílivu a príboja, využitie teplotnej diferencie vody v oceánoch
VYUŽÍVANIE VETERNEJ ENERGIE
Vietor
• Vznik vetra: nerovnomerným ohrevom zemského povrchu slnečnými lúčmi
• Charakteristické vlastnosti vetra: rýchlosť a smer prúdenia vzdušných más (horizontálna zložka, vertikálna zložka)
Energia vetra
Účinnosť využitia energie vetra
Využitie energie vetra
Pomocou veterných motorov:
Odporový princíp (lopatka, plachta)veterné koleso
Vztlakový princíp (krídlo, vrtuľa)veterná turbína
Princíp veternej turbíny
Druhy veterných turbín
• S horizontálnou osou (listová vrtuľa, farmárske koleso, holandské koleso)
• S vertikálnou osou (Darrieus, Savonius)
Účely využitia veternej energie
• Doprava (pohon lodí)
• Pohon mlynov
• Pohon vodných čerpadiel
• Výroba elektrickej energie
Schéma veternej elektrárne
Energia vetra – ešte raz
Výkon veternej elektrárne
Meranie rýchlosti a smeru vetraANEMOMETER – prístroj na meranie vetra1. Vrtuľový2. Miskový3. Termistorový4. Ultrazvukový
Veterné elektrárne na súši
Veterné elektrárne na mori
Veterná elektráreň s výkonom 5 MW
Prevádzka veterných elektrární
Inštalo-vané
výkony veterných elektrární v Európe
VYUŽÍVANIE SOLÁRNEJ ENERGIE
SLNKO - zdroj solárnej energie
SLNKO – hviezda dňa
Slnko je hviezda.
Je jednou z miliárd hviezd vo Vesmíre.
Nie je ničím výnimočná.
Pre človeka je jedinečná.
Jeho lúče prinášajú životodarnú energiu na planétu Zem.
SLNKO – parametre
Má tvar gule s priemerom 1,39 . 109km, teda jeho priemer je asi 109-krát väčší než priemer Zeme.
Slnko je zložené zo zmesi vodíka (70 %) a hélia (28 %) s nepatrnou prímesou ostatných prvkov periodickej sústavy (2 %). Všetky prvky sú tu v skupenstve plazmy.
Porovnanie veľkostí Slnka a planét
SLNKO – prírodný termonukleárny reaktor
Vnútorným zdrojom energie Slnka je termonukleárna reakcia (iné názvy sú jadrová syntéza alebo jadrová fúzia), ktorá prebieha v centrálnych oblastiach Slnka. Fúzia prebieha pri teplote asi 13 . 106 K a tlaku asi
2 . 1010 MPa. Pri týchto podmienkach sú všetky atómy ionizované. Jadrá atómov vodíka strácajú svoj elektrónový obal. Do reakcie vstupujú 4 protóny vodíka, spájajú sa a vytvárajú jadro hélia. Hmotnosť vzniknutého jadra hélia je menšia než hmotnosť
4 protónov vodíka, rozdiel hmoty sa pri reakcii premení na energiu, ktorú emituje do priestoru.
Vzdialenosť Zeme od Slnka
Dopad slnečných lúčov na Zem
Algoritmus výpočtu polohy Slnka
NITRA – zemepisná polohaGeografická poloha mesta :48° 19´ severnej zemepisnej šírky18° 05´ východnej zemepisnej dĺžkyNadmorská výška: 138 m n.m.Časové pásmo: GMT + 1
Azimut Slnka
Výška Slnka (elevačný uhol)
Máj 2007-súradnice a časy východov a západovLokalita: NITRA Zemepisná šírka fi: 48,3 Zemepisná dĺžka lambda: 18,1
deň v roku deklinácia kulmináciaazimut západuazimut východudĺžka dňa čas v. čas z.dátum d beta1 epsmax Az Av Dd Tv Tz T=9 A9
1.5.2007 121 14,979 56,68 112,86 247,14 15,05 4,48 19,522.5.2007 122 15,287 56,99 113,35 246,65 15,11 4,44 19,563.5.2007 123 15,591 57,29 113,83 246,17 15,18 4,41 19,594.5.2007 124 15,890 57,59 114,30 245,70 15,24 4,38 19,625.5.2007 125 16,185 57,88 114,77 245,23 15,30 4,35 19,656.5.2007 126 16,474 58,17 115,23 244,77 15,36 4,32 19,687.5.2007 127 16,759 58,46 115,69 244,31 15,42 4,29 19,718.5.2007 128 17,039 58,74 116,13 243,87 15,48 4,26 19,749.5.2007 129 17,314 59,01 116,58 243,42 15,54 4,23 19,77
10.5.2007 130 17,583 59,28 117,01 242,99 15,60 4,20 19,8011.5.2007 131 17,848 59,55 117,43 242,57 15,66 4,17 19,8312.5.2007 132 18,107 59,81 117,85 242,15 15,71 4,14 19,8613.5.2007 133 18,361 60,06 118,26 241,74 15,77 4,12 19,8814.5.2007 134 18,609 60,31 118,67 241,33 15,82 4,09 19,9115.5.2007 135 18,852 60,55 119,06 240,94 15,87 4,06 19,9416.5.2007 136 19,089 60,79 119,45 240,55 15,93 4,04 19,9617.5.2007 137 19,321 61,02 119,83 240,17 15,98 4,01 19,9918.5.2007 138 19,547 61,25 120,20 239,80 16,03 3,99 20,0119.5.2007 139 19,767 61,47 120,56 239,44 16,07 3,96 20,0420.5.2007 140 19,981 61,68 120,91 239,09 16,12 3,94 20,0621.5.2007 141 20,190 61,89 121,25 238,75 16,17 3,92 20,0822.5.2007 142 20,392 62,09 121,59 238,41 16,21 3,89 20,1123.5.2007 143 20,588 62,29 121,91 238,09 16,25 3,87 20,1324.5.2007 144 20,778 62,48 122,23 237,77 16,30 3,85 20,1525.5.2007 145 20,962 62,66 122,53 237,47 16,34 3,83 20,1726.5.2007 146 21,140 62,84 122,83 237,17 16,38 3,81 20,1927.5.2007 147 21,312 63,01 123,12 236,88 16,42 3,79 20,2128.5.2007 148 21,477 63,18 123,39 236,61 16,45 3,77 20,2329.5.2007 149 21,636 63,34 123,66 236,34 16,49 3,76 20,2430.5.2007 150 21,788 63,49 123,92 236,08 16,52 3,74 20,2631.5.2007 151 21,934 63,63 124,16 235,84 16,55 3,72 20,28
Čo je solárna energia?
Termonukleárna reakcia je silno exotermická, uvoľňuje sa veľké množstvo energie v podobe fotónov, ktorá je vyžarovaná do kozmického priestoru.
Merný tok energie (intenzita žiarenia) je asi 6 . 107 W.m-2.
Solárne žiarenie zahŕňa široké spektrum vlnových dĺžok od 10-10 m (rentgenové a ultrafialové žiarenie) až do niekoľkých metrov (rádiové vlny).
Spektrum slnečného žiarenia
Skleníkové plyny
Koľko je solárnej energie?Solárne žiarenie dopadajúce na hranicu atmosféry Zeme
je prakticky v takej podobe, v akej opustilo Slnko, avšak má značne zmenšenú intenzitu, pretože výkon sa s rastúcou vzdialenosťou rozptýli na väčšiu plochu.
Intenzita solárneho žiarenia na vstupe do atmosféry Zeme (vo výške zhruba 1000 km nad zemským povrchom) dosahuje hodnotu 1376 W.m-2. Táto hodnota sa nazýva solárna konštanta.
Solárna konštanta - je to intenzita solárneho žiarenia na hranici zemskej atmosféry. Jej spresnená hodnota je podľa WMO (World Meteorological Organization)
I0 = 1376 W.m-2.
Solárna energia - meranie jej parametrov
Intenzita žiarenia (iným názvom hustota toku energie
alebo merný tok energie) sa označuje zvyčajne symbolom I a jej namerané hodnoty sú
vyjadrené v jednotkách W.m-2
Zložky slnečného žiarenia
Solárne žiarenie dopadajúce na zemský povrch rozdeľujeme
z aspektu jeho merania na :• globálne• priame• difúzne • odrazené
Globálne žiarenie
Globálne žiarenie je hemisférické slnečné žiarenie prijímané vodorovnou plochou s rozlohou
1 m2. Globálne žiarenie je súčtom priameho žiarenia, difúzneho žiarenia a reflexného žiarenia.
Priame žiarenie
Priame žiarenie je solárne žiarenie dopadajúce na plochu priamo zo smeru slnečného kotúča. Je energeticky najvýdatnejšie a je závislé od sklonu slnečných lúčov voči zemskému povrchu pri prechode atmosférou.
Difúzne žiarenie
Difúzne žiarenie (iným názvom rozptýlené žiarenie) je slnečné žiarenie dopadajúce na plochu po zmene smeru žiarenia vplyvom rozptylu v atmosfére.
Reflexné žiarenie
Reflexné žiarenie (iným názvom odrazené žiarenie) je slnečné žiarenie dopadajúce na plochu po odraze priameho žiarenia od okolitých plôch.
Campbell-Stokesov heliograf
Hviezdicový pyranometer
Termistorový pyranometer
Polovodičový pyranometer
Merač fotosynteticky aktívnej radiácie (FAR)
Spektrum FAR
Meranie FAR
Kalibrácia pyranometrov
G,U,K
číslo vzorky
KONŠTANTA HVIEZDICOVÉHO PYRANOMETRA
0,00
100,00
200,00
300,00
400,00
500,00
600,00
700,00
800,00
1 18 35 52 69 86 103
120
137
154
171
188
205
222
239
256
273
290
307
324
341
358
375
392
409
426
443
460
477
494
511
528
G, W.m-2 U, V.10-2
K, W.m-2/V
REFERENČNÝ PYRANOMETER CM-11
(namerané hodnoty G usporiadané zostupne)
KALIBROVANÝ HVIEZDICOVÝ PYRANOMETER
(namerané hodnoty U usporiadané zostupne)
KONŠTANTA KALIBROVANÉHO
PYRANOMETRA
Denný záznam nameraných hodnôt. Suma energie je 3822 Wh.m-2
Globálne slnečné žiarenie 5.7.2004 Nitra-KEA
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
1000
0:00
:00
0:58
:22
1:56
:44
2:55
:06
3:53
:28
4:51
:50
5:50
:12
6:48
:34
7:46
:56
8:45
:18
9:43
:40
10:4
2:02
11:4
0:25
12:3
8:47
13:3
7:09
14:3
5:31
15:3
3:53
16:3
2:15
17:3
0:37
18:2
8:59
19:2
7:21
20:2
5:43
21:2
4:05
22:2
2:27
23:2
0:49
W.m
-2
SHMÚ - namerané údaje - ukážkaStanica : 51 BRATISLAVA - Koliba MÁJ 2005 Reg. prístr. : Integrátor S-6
Snímač : CM-5 v.č.849647
Nad. výška : 304 m n.m.Zem. šírka : 48 st. 10 min. GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
Zem. dĺžka : 17 st. 07 min. *************************
=================================================================================================================================================== Hod.: 4-5 5-6 6-7 7-8 8-9 9-10 10-11 11-12 12-13 13-14 14-15 15-16 16-17 17-18 17-19 19-20 Súčet Max Svit Deň ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Deň
1 3 25 77 112 171 264 272 277 300 265 213 182 102 48 3 0 2314 300 9,9 12 3 36 96 156 207 245 276 297 277 255 230 173 119 55 8 0 2433 297 13,5 23 4 38 92 151 196 243 273 282 218 174 164 18 15 19 2 0 1889 282 8,9 34 2 10 17 25 42 31 44 87 75 137 113 187 37 55 12 0 874 187 3,5 45 6 25 70 124 74 72 119 121 156 211 136 59 47 42 7 0 1269 211 3,4 56 8 54 122 169 229 263 222 104 48 75 47 33 33 18 6 0 1431 263 5,7 67 6 54 135 102 134 169 137 284 225 237 188 195 106 18 3 0 1993 284 9,4 78 3 12 30 70 212 229 280 283 293 202 255 157 60 26 13 0 2125 293 8,9 89 2 12 15 33 124 182 200 286 224 230 103 63 123 67 9 0 1673 286 6,8 910 8 53 115 175 223 222 270 249 139 192 135 61 96 47 19 0 2004 270 7,5 1011 6 31 77 157 247 248 288 234 275 237 209 117 22 19 32 2 2201 288 9,1 1112 3 39 98 161 219 271 309 295 278 322 237 230 125 64 34 2 2687 322 14,5 1213 3 38 97 160 218 265 299 321 326 311 268 203 157 82 32 1 2781 326 14,2 1314 3 37 93 155 210 211 263 281 189 143 184 126 64 25 20 1 2005 281 9 1415 1 19 21 96 148 187 150 224 339 240 215 222 126 49 16 1 2054 339 6,7 1516 0 6 31 83 177 85 192 179 187 169 193 153 62 14 16 2 1549 193 4,5 1617 3 27 92 123 90 131 264 296 293 252 33 40 47 46 13 2 1752 296 5,1 1718 0 6 9 8 17 15 24 17 53 62 23 22 27 19 4 0 306 62 1819 1 7 16 29 36 40 116 126 103 85 62 54 50 40 27 8 800 126 1920 5 49 111 171 230 277 311 329 330 311 278 230 170 100 35 5 2942 330 15,1 2021 5 48 107 169 223 268 302 318 327 305 275 226 168 103 38 4 2886 327 15,1 2122 5 45 106 174 212 252 301 248 248 239 225 179 139 78 17 3 2471 301 11,1 2223 4 38 95 155 208 246 243 227 289 271 268 214 153 64 31 1 2507 289 11,4 2324 4 26 71 94 159 103 99 150 203 225 293 231 162 102 43 5 1970 293 8,7 2425 7 50 109 172 230 278 311 329 336 314 281 230 173 109 44 4 2977 336 14,8 2526 5 48 108 168 222 269 298 318 325 306 275 225 167 104 43 5 2886 325 15 2627 6 47 104 165 220 267 298 320 327 309 276 226 166 104 46 6 2887 327 15,1 2728 7 46 104 166 220 267 299 321 325 295 267 228 169 105 46 6 2871 325 15,1 2829 7 43 103 166 221 266 298 315 325 299 274 227 160 108 39 7 2858 325 15,1 2930 9 55 105 165 216 265 299 316 318 304 271 223 162 65 13 3 2789 318 13,1 3031 3 16 26 43 51 56 163 238 278 228 253 225 109 107 46 6 1848 278 7,2 31
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Súčet 132 1040 2452 3897 5386 6187 7220 7672 7629 7205 6244 4959 3316 1902 717 74 66032 297,4--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Priem 4 34 79 126 174 200 233 247 246 232 201 160 107 61 23 2 2130
Meranie zložiek žiarenia metódouRSP
Význam pre pôdohospodárstvo
Pre pôdohospodárstvo má najväčší význam oblasť viditeľného žiarenia (svetla) a infračerveného žiarenia. Svoje miesto a účinok majú všetky spektrálne zložky (napr. aj ultrafialové žiarenie). Dôležitý je kvantitatívny parameter týchto zložiek. Atmosféra zohráva úlohu filtra a ak dôjde k narušeniu jeho funkcie, objavujú sa škodlivé účinky solárnej energie na Zemi (napr. globálne oteplenie a zmena klímy, kožné ochorenia atď.).
Spôsoby využitia slnečnej energie
VYUŽÍVANIE SLNEČNEJ ENERGIE • Pasívne využitie vhodnou architektúrou kde tvar a
výstavba budov je navrhnutá tak, aby dopadajúce žiarenie a následne jeho skladovanie a distribúcia po budove viedli k maximálnemu efektu
• Využitie fototermálnych slnečných kolektorov na prípravu teplej úžitkovej vody resp. vykurovanie priestorov alebo aj na výrobu elektrickej energie
• Výroba elektrickej energie slnečnými (fotovoltaickými) článkami alebo inými systémami konvertujúcimi slnečné žiarenie
PASÍVNE VYUŽÍVANIE SLNEČNÉHO ŽIARENIA
Pasívna slnečná architektúra (dizajn) je v súčasnosti využívaná v budovách pomocou existujúcich technológií a materiálov s cieľom zohrievať (resp. chladiť) a osvetľovať priestory budov. Takáto architektúra v sebe zahrňuje integrovanie tradičných stavebných elementov ako je kvalitná izolácia alebo energeticky účinné okná a umiestnenie budovy resp. rozmiestenie vnútorných priestorov budov tak, aby bol dosiahnutý maximálny energetický účinok.
AKUMULÁCIA TEPLA V BUDOVE
Slnečné žiarenie dopadajúce na povrchy stien, okien a iných štruktúr je budovou absorbované a skladované v závislosti na tepelnej kapacite materiálov. Takto uskladnená energia je potom vyžarovaná do vnútorných priestorov budovy.
PLOCHÉ KOLEKTORY Ploché kolektory sú najčastejšie používanými kolektormi na prípravu
teplej vody. Typický kolektor predstavuje izolovaný box so skleneným alebo iným pokrytím z priesvitného materiálu a čierny plochý absorbátor. Bočné strany kolektora sú izolované podobne ako spodná strana, čím sa znižujú straty energie.
Kolektor Thermosolar s pyranometrom
Solárny systém s prirodzenou cirkuláciou
Okruh so solárnym kolektorom s núteným obehom vody
KONCENTRUJÚCE KOLEKTORY ŽĽABOVÉ
Tieto systémy využívajú parabolické zrkadlá v tvare koryta, ktoré koncentruje slnečné žiarenie do potrubia umiestneného do ohniska zariadenia. V potrubí prúdi kvapalina, ktorá sa ohrieva na takmer 400 stupňov Celzia a je prečerpávaná cez sústavu tepelných výmenníkov tak, že na konci vzniká para s veľmi vysokou teplotou, ktorá poháňa turbínu generátora vyrábajúcu elektrinu.
Solárna termálna elektráreňso žľabovými kolektormi v Kalifornii
KONCENTRUJÚCE KOLEKTORY TANIEROVÉ
Tieto systémy využívajú sústavu parabolických zrkadiel v tvare tanierov (podobných satelitným anténam), ktoré koncentrujú slnečné žiarenie do absorbátora umiestneného v ohnisku taniera. Kvapalina v absorbátore sa zohrieva až na 1000 stupňov Celzia a je využívaná priamo na výrobu elektriny v malej turbíne (napr.
v Stirlingovom motore) pripojenej k absorbátoru. Výhodou týchto zariadení je aj
ich stavebnicový charakter, ktorý umožňuje ich použitie na odľahlých miestach.
SOLÁRNE REFLEXNÉ VARIČE Najjednoduchším typom reflexného solárneho variča je konštrukcia
pozostávajúca z držiaka varnej nádoby umiestnená do ohniska, do ktorého sú nasmerované slnečné lúče odrážané parabolickým zrkadlom (zrkadlami). Zrkadliacu plochu môže tvoriť kovová (hliníková) parabola alebo tiež viacero malých plochých zrkadiel pripevnených na parabolickom povrchu.
KONCENTRUJÚCE SOLÁRNE VEŽE Solárne veže využívajú kruhové pole osadené veľkými
zrkadlami natáčanými smerom k Slnku a koncentrujúcimi lúče do ohniska centrálnej veže. Absorbované teplo sa odovzdáva kvapaline, z ktorej sa v parogenerátore vyrába para poháňajúca turbínu vyrábajúcu elektrinu. Teploty, ktoré sú dosahované v absorbátore sa pohybujú od 538 stupňov Celzia do 1482 stupňov Celzia. Sú možné využitia aj v priemysle a poľnohospodárstve.
POUŽITIE TERMÁLNYCH SLNEČNÝCH
KOLEKTOROV
príprava teplej vody v domácnostiach, priemysle a poľnohospodárstve
ohrev vody pre bazény vykurovanie budov sušenie rastlín vykurovanie a chladenie priestorov destilácia vody a slnečné varenie
FOTOVOLTAICKÉ KOLEKTORY
• Využitie fotovoltaického javu ( iným názvom tzv. vnútorný fotoefekt)
• Priama premena žiarivej energie (svetla) na elektrickú energiu
• Fotovoltaický článok, fotovoltaický modul, fotovoltaický panel (kolektor)
Vývoj slnečných fotovoltaických článkov
• 1839 francúzsky fyzik Edmund Becquerel objavil fotovoltaický jav. • 1883 americký elektrikár Charles Edgar Fritts skonštruoval
selénový solárny článok. • 1950 bol Czochralskim vyvinutý spôsob výroby vysoko čistého –
polovodičového kremíka. • 1954 Bell Telephone Laboratories vyrobili kremíkový slnečný
článok s účinnosťou 4 %.• 1958 bol v americkom vesmírnom satelite Vanguard inštalovaný
malý rádiový vysielač s výkonom 1 Watt napájaný kremíkovým solárnym článkom.
• 1973-74 veľká ropná kríza). Viac krajín začalo investovať do vývoja a výroby fotovoltaických článkov, čo malo za následok inštalovanie viac ako 3100 systémov na výrobu elektriny len v USA.
Fotovoltaický článok
Účinnosť premeny energie žiarenia
Spektrálna citlivosť FV článku
VA charakteristika FV článku
Materiály pre FV články
• Kremík monokryštalický
• Kremík polykryštalický
• Kremík amorfný hydrogenizovaný
• Telurid kademnatý CdTe
• Sulfid kademnatý CdS
Dimenzovanie FV generátora
• Energetický výnos generátora
Je to vlastne denná elektrická energia poskytovaná FV modulom na každý inštalovaný Watt výkonu generátora pre danú lokalitu. Táto hodnota je udávaná pre vodorovne umiestnený fotovoltaický modul a je pre každý mesiac v roku iná. Najnižšia je v zimných mesiacoch, naopak v lete je energetický výnos panelu najvyšší.
FV elektráreň – 40 kW – MU Brno
Pohyblivý FV panel - tracker
SPU Nitra - tracker
SPU Nitra – tracker - pohony
FV závlahový systém
Výroba a využitie vodíka pomocou FV
VYUŽÍVANIE VYUŽÍVANIE GEOTERMÁLNEJ GEOTERMÁLNEJ
ENERGIEENERGIE
GEOTERMÁLNA ENERGIA GEOTERMÁLNA ENERGIA Považuje sa za obnoviteľný zdroj energie.Považuje sa za obnoviteľný zdroj energie.
Nie je však v pravom slova zmysle Nie je však v pravom slova zmysle obnoviteľným zdrojom energie, nakoľko obnoviteľným zdrojom energie, nakoľko
má pôvod v horúcom jadre Zeme.má pôvod v horúcom jadre Zeme.
GEOTERMÁLNA ENERGIA –GEOTERMÁLNA ENERGIA –možnosti využitia: možnosti využitia:
Liečenie a rekreáciaLiečenie a rekreácia Vykurovanie budovVykurovanie budov Vyhrievanie skleníkovVyhrievanie skleníkov Výroba elektrickej energieVýroba elektrickej energie
GEOTERMÁLNA ENERGIA –GEOTERMÁLNA ENERGIA –ďalšie možnosti využitia: ďalšie možnosti využitia:
GEOTERMÁLNA ENERGIA –GEOTERMÁLNA ENERGIA –možnosti využitia v SR : možnosti využitia v SR :
Geotermálna energia má obrovský potenciál podobne ako vodná energia a pohybuje sa 21,456 TJ ročne. Slovensko má dobré podmienky pre rozvoj a využívanie tohoto OEZ. Výkon tepla z termálnych tokov dosahuje až 70 MW/m3. Geotermálny gradient zdrojov na Slovensku dosahuje v priemere 37 Kelvinov/km, čo je viac ako celosvetový priemer 30 Kelvinov/km. Na Slovensku existuje 25 lokalít so zdrojmi geotermálnej vody, s teplotou 25 – 150 °C. Teplota vody je vhodná pre kaskádové použitie na vykurovanie domácností, na využitie v priemysle a v poľnohospodárstve. Celkový energetický termálny potenciál je 5 538 MWt. Pri využití 40% tohto potenciálu by sa vytvorilo 2 200 MWt termálnej energie.
GEOTERMÁLNA ELEKTRÁREŇ GEOTERMÁLNA ELEKTRÁREŇ
GEOTERMÁLNA ENERGIA – GEOTERMÁLNA ENERGIA – využitie v využitie v
poľnohospodárstve a poľnohospodárstve a potravinárstve : potravinárstve :
•Skleníkové hospodárstvo
•Pestovanie jedlých húb
•Kompostovanie
•Výroba tepla a elektriny
Ďakujem za pozornosť !