Úver, ak je potrebný PROSPERUJÚCEeeas.europa.eu/archives/docs/enp/publications/enp...Z nedávneho...
Transcript of Úver, ak je potrebný PROSPERUJÚCEeeas.europa.eu/archives/docs/enp/publications/enp...Z nedávneho...
A L G E R I A L I B YA E G Y P T
UKRAINE
BELARUS
REPUBLIC OF MOLDOVA
T U R K E Y
GREECE
B U L G A R I A
R O M A N I A
CROATIA
I T A LY
S P A I N
F R A N C E
F.Y.R OF MACEDONIA
KOSOVO under UNSC resolution 1244
SLOVENIA
AUSTRIA
HUNGARY
SLOVAKIA
CZECH REPUBLIC
P O L A N D
S W E D E NF I N L A N D
ESTONIA
LATVIA
L I T H U A N I A
G E R M A N Y
BELGIUM
NETHER-LANDS
DENMARK
U N I T E D K I N G D O M
REPUBLIC OF
IRELAND
POR-TUGAL
M O R O C C O
TUNISIA
JORDAN
OCCUPIED PALESTINIAN TERRITORY
ISRAEL
LEBANON
BOSNIA &
HERZEGOVINAREPUBLIC OF
SERBIA
MONTE-NEGRO
ALBANIA
CYPRUS
MALTA
S Y R I A
GEORGIA
ARMENIAAZERBAIJAN
LUXEMBOURG
NF-30-08-032-SK-D
Úver, ak je potrebnýMalé a stredné podniky (MSP) všade môžu čeliť
problémom so zabezpečením fi nančných zdrojov na
rozvoj svojej podnikateľskej činnosti. Týka sa to najmä
palestínskych MSP vzhľadom na politickú nestabilitu,
v rámci ktorej pôsobia, a miestnu bankovú kultúru,
ktorá nerada podstupuje riziko.
S cieľom povzbudiť banky, aby požičiavali peniaze malým
a stredným podnikom so zdravými podnikateľskými
návrhmi, ale s nedostatočným zabezpečením, EÚ
a Nemecko financujú európsko-palestínsky úverový
garančný fond pre poskytovanie záruk na pôžičky malým
podnikom zamestnávajúcim do 20 zamestnancov.
„Od svojho začiatku v septembri 2006 program pomohol
vytvoriť alebo zachovať 2226 pracovných miest a bude
v tom pokračovať aj v budúcnosti“, vysvetľuje John Khoury,
riaditeľ fondu. Až 80 % spoločností využívajúcich fond
nedostane od bánk pôžičku, pretože nemajú dostatočný
majetok, ktorým by sa mohli zaručiť.
Tento systém dosiaľ využili podniky zahŕňajúce praktických
lekárov, malých maloobchodníkov, výrobcov nábytku,
hliníkových rámov a výrobkov z dreva olivovníka.
Bankovníctvo s nápadmi
V rámci tohto systému banky ako Housing Bank for Trade
and Finance požičiavajú MSP v priemere
25 000 USD a až do 50 000 USD. V roku 2009 plánuje táto
banka poskytnúť minimálne 200 pôžičiek garantovaných
fondom.
„Vďaka fondu sme odvážnejší pri požičiavaní malým
a stredným podnikom“, poznamenáva Suzan Khouryová,
zástupkyňa regionálneho manažéra banky. „Teraz je
možné požičať peniaze klientom, ktorí by ich inak
nedostali, keďže im chýba majetok, ktorým by sa mohli
zaručiť. Umožňuje im to rozšíriť podnikanie, vytvárať
nové príležitosti a pracovné miesta.“
Zamestnanci banky sa tiež školia v tom, ako vyhodnotiť
fi nančnú situáciu podnikov na základe ich fi nančného
toku namiesto toho, aby trvali na tradičných zárukách
vo forme aktív.
Porozprávajme sa o obchodeAj keď Európska únia je hlavným obchodným partnerom
Izraela, zostáva ešte veľa nepokrytých potenciálnych
oblastí. EÚ a Izrael pozvali na diskusie o obchode
najvýznamnejších podnikateľov, aby hľadali nové sľubné
cesty spolupráce.
Obchodný dialóg medzi EÚ a Izraelom sa začal
v novembri roku 2007, pri tejto príležitosti sa vytvorila
základná skupina asi 20 izraelských a európskych lídrov
v podnikateľskej oblasti s cieľom rozvíjať bilaterálny
obchod a investície.
„Pre malý štát ako Izrael sa rozvíjanie dobrých obchodných
väzieb úzko spája s EÚ“, vysvetľuje Yossi Vardi, jeden
z vedúcich izraelských priekopníkov v oblasti high-tech,
ktorý vedie izraelskú stranu dialógu.
Európsku stranu vedie Mathias Doepfner, výkonný riaditeľ
Axel Springer, jednej z najväčších mediálnych skupín.
Skupina napreduje veľmi rýchlo. Už počas niekoľkých
prvých mesiacov začala pracovať na návrhu strategického
postupu, založila viacero odvetvových fór v rôznych
oblastiach, napr. telekomunikácie a nové médiá, fi nancie,
ale aj energia a zelené technológie a zorganizovala
stretnutia medzi mnohými podnikateľmi.
Čoskoro bude organizovať cesty pre európske a neskôr aj
pre izraelské obchodné delegácie.
Európska susedská politika
ec.europa.eu/world/enp
Európska komisia
Generálne riaditeľstvo
pre vonkajšie vzťahy
B – 1049 Brussels
PROSPERUJÚCE
PODNIKANIE
EURÓPSKA SUSEDSKÁ POLITIKA: PODNIKANIE A OBCHOD
Členské štáty EÚ
Partnerské krajiny ESP
Kandidátske krajiny pre členstvo v EÚ
Potenciálne kandidátske krajiny pre členstvo v EÚ
© iS
tock
ph
oto
© K
ha
led
Dia
b
© D
avid
Kri
ss
© D
mit
ry P
istr
ov
REL 7 0300_business_SK.indd 1 6/01/09 10:00:36
Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že väčšina
občanov Európskej únie je pozitívne naklonená
bližšej spolupráci so susediacimi štátmi. Občania
si myslia, že užšie väzby môžu posilniť mier
a demokraciu.
Presne o tomto je Európska susedská politika (ESP).
Zámerom ESP vypracovanej v rokoch 2003/2004
bolo väčšie zblíženie rozšírenej EÚ a našich susedov.
ESP má za cieľ prijímanie konkrétnych krokov
na podporu reforiem a zvyšovanie prosperity:
zvyšovať kvalitu každodenného života ľudí v našom
susedstve.
Ako to teda funguje? EÚ a každý z jej susedov sa
dohodli na spôsobe budovania bližších vzťahov
a podporovania reforiem počas troj- až päťročného
obdobia. Spoločné záväzky sú uvedené v tzv.
akčných plánoch. V rámci „Nástroja Európskeho
susedstva a partnerstva“ sa poskytujú odborné
poznatky a fi nančné prostriedky (takmer 12 miliárd
EUR od roku 2007 do roku 2013) na podporu
modernizácie a reforiem.
Riešenia v podnikaníHospodárska integrácia pomohla EÚ stať sa najväčším
obchodným blokom s vysokým životným štandardom.
Prosperita prispieva aj k pokoju a stabilite.
Európska susedská politika pomáha susedským krajinám
rozvíjať a implementovať politické a ekonomické reformy
potrebné na stimuláciu obchodu a investícií a ponúka im
väčší prístup na trh Únie.
Svet príležitostí pre ukrajinské podniky Priemyselný zväz Donbasu je neobvyklou spoločnosťou. Je
jednou z mála ukrajinských podnikov, ktoré v EÚ nielenže
vo veľkej miere obchodujú, ale dokonca v nej aj investujú.
Zameriava sa na metalurgiu, baníctvo, strojárstvo
a potravinársku výrobu a okrem iných európskych krajín
má podniky v Poľsku a Maďarsku.
Priemyselný zväz Donbasu a ďalšie ukrajinské spoločnosti
vítajú možnosti vývozu a investovania, ktoré prinesú lepšie
obchodné väzby s EÚ. Vďaka nedávnemu vstupu Ukrajiny
do Svetovej obchodnej organizácie a pripravovanej novej
dohode o voľnom obchode (DVO) s EÚ sa znásobujú
možnosti, aby sa ukrajinské podniky stali integrálnou
súčasťou európskeho a svetového obchodného systému.
„Táto DVO pomôže Ukrajine zlepšiť jej podnikateľské
a investičné prostredie“, vysvetľuje Oleksij Mirošnyčenko,
výkonný viceprezident Ukrajinskej konfederácie
zamestnávateľov zastupujúcej 200 najväčších ukrajinských
spoločností, ktoré spoločne zamestnávajú 5 miliónov
zamestnancov. „Bude to dobré pre obchod a bude to mať
pozitívny dopad aj na iné oblasti, ako napríklad pracovné
štandardy a prostredie.”
Výhodné vzťahy
Cieľom DVO je podporiť obchod a investičné toky medzi
EÚ a Ukrajinou. „Prístup k fi nanciám je rozhodujúcim
faktorom pre ukrajinské podnikanie“, konštatuje
Mirošnyčenko. „Dúfame, že priame zahraničné investície
budú narastať a dohoda s Európskou úniou by v tom mala
pomôcť.
„Dodržiavanie zákonov EÚ v rôznych oblastiach, ktoré
ovplyvňujú rozvoj a podporu podnikateľského prostredia,
uľahčí ukrajinským spoločnostiam vstup na európsky trh“,
vysvetľuje.
Prekonávanie rozdielov prostredníctvom dialóguUkrajinskí zamestnávatelia, odborové zväzy a vláda
inšpirovaní modelmi sociálneho dialógu v EÚ sa
pravidelne stretávajú v Národnej tripartitnej sociálnej
a hospodárskej rade.
Tripartitná rada podporuje dialóg o rôznych otázkach,
vrátane mzdových, pracovných podmienok a vládnych
nariadení a politík. Ich cieľom je prostredníctvom
otvorenej diskusie nastoliť rovnováhu medzi záujmami
zamestnancov, zamestnávateľov a štátu.
„Tripartitná rada je vedúcim fórom pre diskusie
o sociálnych, právnych a vládnych otázkach“, hovorí Oleksij
Mirošnyčenko, ktorý je jedným z spolupredsedov Rady.
Konkrétna komunikácia buduje pevné základyMarocká federácia pre výstavbu a verejné komunikácie
zastupuje priamo 1350 firiem všetkých veľkostí
a nepriamo ďalších 2700 fi riem.
„Najväčším problémom, ktorému musia čeliť profesionálne
organizácie, je to, že členovia často pociťujú nedostatok
informácií”, hovorí Mustafa Miftah, prezident federácie.
Marocká federácia pre výstavbu a verejné komunikácie
sa preto rozhodla na zlepšenia podnikania prepracovať a
modernizovať svoje komunikačné aktivity. S podporou EÚ
asociácia podporuje priemyselné veľtrhy, podnikateľské
fóra a buduje svoju prítomnosť na internete.
Zlepšenie egyptskej pohostinnostiEgypt je najstaršia svetová turistická destinácia
a navštevovaný bol už za rímskych čias. Egypt môže pýšiť
mnohými atrakciami, počnúc pyramídami a chrámami
v Tébach po Červené more a veľkomesto v Káhire cez
kultúrne bohatstvo až po pohostinnosť obyvateľstva,
a v súčasnosti ho navštívi viac ako 10 miliónov návštevníkov
ročne, čím sa stáva jedným z najnavštevovanejších cieľov.
„Turizmus v Egypte prekvitá, egyptský Úrad pre turizmus
ho však chce ešte viac podporiť, čo si vyžaduje významné
budovanie kapacít“, hovorí Tim Bartlett, poradca EÚ pre
projekt. „Zapájame do tejto oblasti ďalšie a ďalšie mozgy,
aby sme posilnili orgán zodpovedný za cestovný ruch.“
Dve hlavy vymyslia viac ako jedna
Bartlett je zapojený do tzv. „twinningového“ projektu,
prostredníctvom ktorého experti EÚ pracujú bok po boku
a učia svojich egyptských kolegov ako zlepšiť postupy
a zavádzať najmodernejšie postupy. „Twinning v podstate
znamená odovzdávanie poznatkov a skúseností“, vysvetľuje.
„V egyptskej štátnej službe potrebujeme zmeniť kultúru,
pokiaľ ide o naše postoje k tímovej práci a zdieľaniu informácií,
tento projekt tomu napomáha“, hovorí Sahar Abdel-Megeed
Salehová, asistentka twinningového projektu.
Práve tento twinningový projekt pomohol egyptskému
úradu pre turizmus zmodernizovať svoje riadiace štruktúry
a systémy a prispel k rozvoju komplexnej marketingovej
stratégie. „Plán, ktorý sme vypracovali, pomôže Egyptu
stavať na svojich silných stránkach a rozvíjať nové oblasti“,
hovorí Elisabeth Woschnoggová, rakúska expertka.
EÚ a Egypt spolupracujú na podobných twinningových
projektoch v ďalších oblastiach, napr. cestná, železničná
a námorná bezpečnosť, telekomunikácie, poštový systém,
priame zahraničné investície, otázky životného prostredia
a bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov.
© J
an
Rih
ak
© A
rja
n H
uijz
er
© iS
tock
ph
oto
REL 7 0300_business_SK.indd 2 6/01/09 10:00:41