Po letnom slnovrate zana aj Warr velrsky rok.

Vekos plodovania a populcie po slnovratePo slnovrate velstvo kon s vytvranm svojej vekosti.Asi polovica viel z tohto obdobia pjde do zimy.Velstvo prechdza do plodovacieho reimu zimnch viel. Na jar sa star jedna vela o dve bunky, v tomto obdob dve vely o jednu bunku.Velr mus celorone chova siln a zdrav velstv.Silu velstva me velr dosiahnu technolgiou chovu.V tomto obdob rozhoduje velr o sile velstva pre jarn znku.Znku ovplyvuje pomer plodu k mnostvu viel.Siln velstvo na prezimovanie velr dosiahne spjanm velstiev alebo pripjanm oddielkov.Tto technolgiu chovu silnch velstiev efektvne vyuvaj NN-velri.

Vvoj velstva poas velrskej sezny.Vekos velstva je zvisl na tom, ako sa k nemu zachovme v obdob II.rozvojovej fzy, ie na jar, o prepoklad dostatok zsob a ich prlev i poas bezznkovho obdobia.Produkn velstv dosahuj populan maximum v obdob slnovratu.Oddielky a zmetence maj vvojov maximum posunut a do jesene.Posilnen velstv maj vvojov maximum posunut k mju.Vzhadom k pouvanej ovej zostave, velr doke ovplyvova rozvoj a silu velstva poas celho roka.Velrovi tto prcu doke zjednodui a uahi NN-.

Vyrovnanie zazimovanej sily velstvom

prava nadstavkov pred doplnenm zimnch zsobOkolo slnovratu treba krovsk mrieku posun nad ten nadstavok, s ktorm rtame, e bud v om vely zimova.Pri kadom medobran, teda aj v jli, mus velm zosta jeden nadstavok so zsobami. Poet mednkovch nadstavkov treba zmenova tak, aby pri poslednom medobran vely zostali na tokch nadstavkoch, v kokch ich chceme zimova.Po poslednom medobran rume mednky. Do nadstavku pre zimn zsoby doplnme tri rmiky s peom. Matku a plodov hniezdo umiestnime pod komoru so zimnmi zsobami a najneskr do troch dn zaneme s dopanm zsob 3 kg tdenne. Zaiatkom septembra doplnme zsoby na 23 kg.

Letn oetrenie velstievproti klietikoviOdparova na kyselinu mraviu Nassenheider. Obsahuje: ndobku na kyselinu, odparova, knt 18cm2, knt 30cm2.

Nvod na pouitie odparovaa kyseliny mravejOdparova sa odpora pouva na oetrovanie velstiev v 2 cykloch, kad v dke 10-14 dn.1. cyklus po medobran v auguste, 2. cyklus pred ukonenm plodovania v septembri.Pri silnom napadnut dku oetren predime na 18-21 dn. Pouva sa 60% kyselina mravia.Odparova je mon poui v akomkovek podneb, v ktoromkovek ronom obdob okrem zimy a v akomkovek poas. Odparova bol testovan aj v extrmne teplom poas (37 st.C) a v ani jednom prpade nedolo k strate matky.Odparova sa vklad v blzkosti plodovho telesa za prv bezplodov plst. Velstv , ktor maj 2 vysok nstavky, resp. 3-6 nzkych nstavkov, dostan dva odparovae na obe strany plodovho telesa.Odparova m zsobnk na 200 ml kyseliny s ciachovanm do 180 ml. Knt je chrnen koom, aby nepriiel do styku so velami. Knt je dodvan v 2 vekostiach (na leto a jese). Jedna npl odparovaa vydr na 10-14 dn.

Odparovae kyseliny mravej a prsluenstvo.

Jesenn oetrenie velstievAvartinom 01 B-90 a.u.v.Lieebno-ochrann innos vykonvame v ase bezletovosti velstiev. V jarnom obdob a po prvom prelete pri vonkajej teplote +10 C aby vely neboli v chumi. Oetrenie velstiev robme iba po vytoen medu a odobrat ostatnch velch produktov. Lieebno-ochrann innos akhokovek prpravku a teda aj Avartinu 01 B-90 sa nezaruuje v prpade vskytu nelieench a chybne lieench velstiev v blzkom okol. Von ov priestory utesnme ( nad rmikami ,za rmikami a letmi ). Avartnov prok prehneme pozdne tak, aby sme vytvorili podobu sedlovej strechy a polome ho na nehorav podloku o rozmeroch cca 6 x 15 cm. Prok zaplime a zasunieme ho s podlokou do a na vopred vloen ov podloku ,ktor pokrva cel dno a .Potom o najskr uzavrieme. Po uplynut 1 hodiny natrvalo otvorme let. ov podloku vyberieme po 3 hodinch a napadan klietiky zrtame a splime. Avartin mono aplikova aj zhora, t.j do stredu velstva medzi plsty. V strede velstva upravme medzeru do tvaru psmena V a potom prok zavesme do stredu vytvorenho priestoru. Op rchlo zavrieme. Na 1 velstvo pouijeme 1 prok Avartinu o objeme a max. 80 litrov. Pri vom objeme a pridme pol prka na kadch 40 litrov . Pre 3-5 rmikov velstv pouijeme pl prka ak je objem a men ako 40 litrov.inn ltka neprenikne k zaviekovanmu plodu, kde sa mu nachdza vvinov tdi klietika . Lieebno-ochrann innos sa zvyuje plonm pouitm u vetkch velstiev v danom okrese (obvode).

Varroa pod kontrolouv zime aj na jar.

Varroa pod kontrolou v zime aj na jar.

Varroa pod kontrolou v zime aj na jar.

Vlastnosti dobrho a. Vkadej velrskej literatre aasopisoch sa dotame, e dobr m vyhovova biologickm poiadavkm velstva itechnologickm poiadavkm velra. S to nron kritri, ale ke zhrnieme udsk poznanie vo velrskych technolgich, tak s splniten.Poda mjho nzoru je kad ov systm dobr, no dnen uponhan doba vyaduje od kadho zns, aby manipulcia sovou zostavou bola o najjednoduchia archla. Po lopate povedan : m by jednoduch a hadn, skladn, dostatone priestrann, sodnmatenm dnom, teplovzdun, kontrukcia a m umoova ahk vetranie cez let aj strop a vrchnk, m by ahk, m umoova rchle zsahy vo velstve, jeho sasti maj by vyroben presne sdodranou velou medzerou amusia by vzjomne zameniten, m umoova rchlu prpravu na koovanie, kontrukcia a m umoova velrovi aj jeho svojpomocn vrobu adrbu, cena a m by primeran aprstupn kadmu velrovi.Takto na Slovensku mme. Je to najmenej dvojpriestorov ov zostava miery B so tvorcovm pdorysom vntornho rozmeru 435x435 mm. M 25 mm hrub, jednoduch, teda neuteplen steny bez falcov. Nadstavky sa klad na seba na tupo. Je teda skladn akee nadstavok pojme 12 rmikov miery B so rkou pleca 35 mm, je aj dostatone priestrann. Odnmaten dno atvorcov pdorys ovho nadstavku umouj velrovi vyuva vpriebehu velrskeho roka studen aj tepl stavbu. Sta plodiskov nadstavok otoi o90 stupov. ov nadstavok vporovnan suteplenmi mi je ahk aumouje rchle zsahy vo velstve. Ke otome plodiskov nadstavok o180 stupov, premiestnime zsoby zo zadnej asti plodiska ku letu. ivot velstva sa odohrva vdy vblzkosti leta. Dontime tak vely premiestova zsoby do zadnej asti plodiska atm uvoova matke priestor na kladenie vajok. Je to jednoduch archly zsah vo velstve bez toho, aby sme ho rozoberali. Prv krt meme otoi plodisko po jarnom prelete vase odkvitnutia vby rakyty akvitnutia erene. Vobdob kvitnutia ovocnch stromov, o je aj skor jarn znka, ho otome druh krt. Tret krt ho otame vase hlavnej letnej znky vdruhej polovici jna atvrt krt vpolovici przdnin pred dopanm zimnch zsob. Je to jeden zo spsobov ako chova siln velstv poas celho roka avelri vovej zostave miery B sviac ako dvoma nadstavkami. Poznme praxou overen sksenos, e velstv pokojne zimuj voch sjednoduchmi stenami. Na jar sa vyvjaj rchlo aviditene prudko rast. Takto zdrav vvoj podporuje ahk vetranie cez let poas zimovania aodvod vlhkho vzduchu cez 25 mm vek oko vstrope a pod uteplenm aodvetranm vrchnkom. Po janurovom alebo februrovom iastonom prelete velstva je vhodn uzavrie oko vstrope a, aby teplo za unikalo o najpomalie. Velstv voch sjednoduchmi stenami, akm je aj tento popisovan , poctia ihne inok tepla kadho slnenho zimnho da asbliacimi sa apribdajcimi jarnmi dami reaguj na slnen le silnejm plodovanm. Steny a sjednoduchmi stenami sa poas slnench dn vskorej jari rchlo a dostatone prehrej.Na zver mono kontatova, e uvedenm poiadavkm 12 rmikov miery B, ktor m jednoduch steny aodnmaten dno skutone vyhovuje azjednoduuje prcu velrovi aj velm.

m vyhovova velmaj velrovi.Pre vely priestrannPre velra ahkDostatone vzdunUmoujci jednoduch manipulciuPdorys vetkch sast a mus by rovnak

Odoberaten dno.

Nadstavky.

Rmiky

Vklz ako jednoduch kmidlo, medzidno, uteplivka, strecha.

Vekokapacitn kmidlo.

Velia medzera mus by dodran,u trmikov nie

m by kompatibiln.

Prca v zime.

Prpravok na kompletovanie rmikov.

Predjarie, kvitnutie rakyty.Mesiac marec. Zaiatkom mesiaca sa obyajne dokme tobne oakvanho a v tomto roku u neopakovatenho da, kedy vely uskutonia prv, tzv. oisovac prelet. Pre velra a sn i pre nevelra je to nevedn pohad na tok mnostvo viel, ktor intenzvnym bzukotom vtaj predjarn obdobie.Do velstva nezasahujeme, nechme ho vyvja sa v kude. V tomto obdob sa rozhoduje o tom, v akej sile pjde velstvo do znky a zrove aj o tom, v akej sile velstvo zazimujeme pre budcu seznu. Preto velr nesmie velstvo obmedzova priestorom a zrove mus sledova i m ea sstavne dostatok zsob.Prnos peu a nektru poas priaznivch letovch dn je v aprli u tak vek, e meme velstvm prida po dva stavebn rmiky na pozcii 2 a 9 v hornom nadstavku. Rmiky so zsobami, ktor sme z pozcie 2 a 9 odobrali odlome a pouijeme ich pri tvorbe oddielkov v mji.

Kvitnutie erene, jedin najv zsah do velstva.

Komora na pe do zimnch zsob. Spjanie a delenie.

Jednoduch spsob chovu matiek. Tvorba oddielkov.

- Vybra chovn velstvo. Z hornho NN, zo stredu, vybra 3 plasty a na miesto vloi 2 plasty s otvorenm plodom. V strede ostane medzera pre 1 plast. V danom NN by sa mali nachdza medopeov plasty. - Od inseminovanej matky, resp. od velstva s dobrmi vlastnosami, odoberieme plemenivo. -1 dov larvy (pre tto metdu je vhodn poet 810 lariev) prelarvme do materskch misiek na chovnom rmiku. - Chovn rmik s plemenivom vlome do (asi pred hodinou pripravenej) medzery v strede, pripravenho chovnho velstva. - Na 10-ty de (od prelarvenia) mono zrel matersk bunky zuitkova. - Tto jednoduch metda je vhodn ak sama prroda zariadi primeran rozmnoovac pud a podnecovaciu znku. Mono ju vyui len do letnho slnovratu

Nradie potrebn ku chovu matiek jednoducho.

Urobme polovicu oddielkov z potu produknch velstiev

Ako zabrni vyrojeniu velstva.Preletk na plod alebo matenk.Oddeli ho medzidnom.Robi ho dopoludnia, aby vetky lietavky preleteli do preletka.Tm oddelme mlad vely od starch a zabrnime rojeniu.Najspodnej nadstavok vybavme medzistienkami a dvoma plstami s najmladm plodom.Z dodanho plodu lietavky vytiahnu ndrov matenky.Po deviatich doch vylmeme vetky ndzov matenky z najspodnejieho nadstavku a nasadme ho ako najhornej, bez novinovho papiera. Sila velstva zostane zachovan.

Koovanie za paou, za vdy bohato prestretm stolom.

Na medobranie treba vkonn medomet. Alebo cedk?

Med je lekre, ktor je vdy po ruke. Aj ten pastovan!

Rekapitulciapoda www.optimalklub.czPOPIS KE SCHMATU: A) Na jae sta rychl kontrola stavu velstev - ptomnost dn kladouc matky, kontrola dostatku zsob, odhad sly velstva (A). Pokud jsou velstva zimovna ve tech nstavcch, nepotebuj bhem jara mnoho na pe. Jejich rozvoj zvis na prbhu poas a nabdce hlavn pylov potravy v prod. B) Prvn vt zsah se zmnou poad nstavk se provede a kdy velstvo obsed 2 a 2,5 nstavku a m zaplodovan oba horn nstavky (B) a pitom je alespo podncovac snka. V nkterch oblastech je to u v dubnu nap. v dob kvtu ovocnch strom nebo na potku snky z epky, ale me to bt a na zatku snky z aktu, v horsk oblasti dokonce a na zatku hlavn snky v ervnu, pokud ped tm nen vznamn snka a je chladn jaro. C) Tato prvn zmna poad nstavk (C) je obdobou nasazovn mednku u tradinho zpsobu velaen, i kdy pi tom nemusme vdy pidvat dal nstavek. Podstatou zsahu je, e zbytek zimnch cukernch zsob se umst dol ke dnu, s tm i plod. Spodn nstavek s przdnmi plsty se d nahoru jako prostor pro ukldn medu. Tm se jednak zabrn pimchn cukernch zsob do medu, jednak cukern zsoby dole slou jako rezerva pro ppad, e nen snka. Zan-li dobr snka (cca 1 - 2 kg pnosy denn), me se peskupen nstavk spojit s rozenm o nov nstavek, zpravidla s mezistnami. Jeho pidn je mono vykonat pozdji podle situace ve velstvu i v prod. D) Jakmile velstvo dan prostor dobe ovld, me se rozit o 5. nstavek (D) bu s hndmi souemi - d se nad nstavky s plodem (pro ukldn medu, obyejn 4. od dna) nebo s panenskm dlem, pp. s mezistnami, potom se umst mezi nstavky s plodem (jako 3. nebo 4.). Dal oetovn zvis na mnostv medu a prbhu snek. Pln nstavek (pp. nstavky) zvrchu se me odebrat a nahradit przdnm. E) Po skonen posledn snky se vybere bu hned vechen med a velstvo se zrove z na zimn velikost (teba ti nzk nstavky) anebo se odebere vt st medu a zen s pravou na zimovn se udl dodaten. V prvnm ppad je nutno po odebrn medu hned velstvu zkrmit nkolik kg cukru. Zakrmen na zimu je mono zat i dokonit kdykoliv bhem msce srpna, pokud ji nen snka. Dky dostatenmu prostoru je v lu msto na uloen zsob i na dn plodovn pro odchov zimn generace vel. Krmen by mlo bt hotovo do konce srpna, pp. do 10.9. (E).

Milan Bencr, kontaktWeb: http://nasapravda.blogspot.com/

Mail: nasapravda@centrum.sk