0

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

BAKALÁRSKA PRÁCA

2011 Eliška Biela

1

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

ATRIBÚTY MOTORICKÉHO ROZVOJA PREDŠKOLÁKA

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: Predškolská a elementárna pedagogika

Školiace pracovisko: Katedra Telesnej výchovy a športu

Školiteľ: PaedDr. Mária KALINKOVÁ, PhD.

Nitra 2011 Eliška Biela

2

3

ABSTRAKT

BIELA, Eliška : Atribúty motorické rozvoja predškoláka. [Bakalárska práca]. / Eliška Biela

– Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Pedagogická fakulta, Katedra telesnej výchovy

a športu. Školiteľ bakalárskej práce : PaedDr. Mária KALINKOVÁ, PhD. Stupeň odbornej

klasifikácie : Bakalár. Nitra : FTVaŠ PF UKF, 2011, s. 40.

Práca je rozdelená na tri hlavné kapitoly a podkapitoly. Prvá kapitola sa zaoberá

vymedzením základných pojmov: predškolský vek a motorický rozvoj, osobnosťou,

vnímaním, myslením, pamäťou dieťaťa v predškolskom veku a jeho dôleţitosťou

v správnom vývine dieťaťa. Je zloţená z dvoch podkapitol.

Kapitola druhá poukazuje na: jemnú a hrubú motoriku a tieţ cvičenia zamerané na

precvičovanie motoriky u detí v predškolskom veku. Je rozdelená na dve podkapitoly

a jednu podpodkapitolu.

Tretia kapitola je obsahovo rozloţená na dve podkapitoly a dve podpodkapitoly.

Zameriavame sa v nej na psychomotoriku a grafomotoriku dieťaťa v predškolskom veku,

jej rozdielmi vo vývoji u chlapcov a dievčat, rôznymi psychomotorickými

a grafomotorickými hrami a cvičeniami.

Kľúčové slová: predškolský vek, motorický rozvoj, jemná motorika, hrubá motorika,

grafomotorika, psychomotorika.

4

ABSTRACT

BIELA, Eliška: Motorical development attributes of a pre-schooler. [Bachelor´s Thesis].

Constantine the Philosopher University in Nitra. Faculty of Pedagogy. Department of

Physical Education and Sport.

Thesis Supervisor: : PaedDr. Mária KALINKOVÁ, PhD. The degree of Professional

qualification: Bachelor. Nitra : FP UKF KTVaŠ, 2011.p. 36rd Consultant: PaedDr. Mária

KALINKOVÁ, PhD. Nitra: KTVaŠ PF UKF , 2011, p. 40

The work is divided into three main chapters including several subchapters.

The First chapter is about the definition of basic terms: preschool age, motorical

development, personality, perception, thinking, memory in preschool age and its

importance in proper child development. This chapter consists of two parts. The

Second chapter describes hard and soft motoric skills and exercises designed to practise

motoric skills in early childhood. It is divided into two chapters and one subsubchapter.

The Third chapter is divided into two chapters and two subsubchapters. The Third chapter

focuses at preschoolers psychomotoric and graphomotoric skills, the differencies in the

personality development of boys and girls, psychomotoric and graphomotoric during

games and exercises. Key words: preschool age,

motorical development, hard motoric skills, soft motoric skills, graphomotorics,

psychomotoric.

5

OBSAH

Úvod..............................................................................................................................................6

1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV..............................................................................7

1.1 Vymedzenie pojmu Predškolský vek ...................................................................................7

1.2 .Vymedzenie pojmu motorický rozvoj ................................................................................10

2 Motorický rozvoj detí predškolského veku ...............................................................................13

2.1 Hrubá motorika .................................................................................................................15

2.2 Jemná motorika .................................................................................................................16

2.2.1 Cvičenia zamerané na rozvoj Motorický zručností predškoláka ....................................18

3 GRAFOMOTORIKA A PSYCHOMOTORIKA .......................................................................22

3.1 Grafomotorika ....................................................................................................................22

3.1.1 Grafomotorické cvičenia ..............................................................................................24

3.2 Psychomotorika ..................................................................................................................26

3.2.1 Psychomotorické hry a cvičenia ...................................................................................29

Záver ...........................................................................................................................................32

Zoznam bibliografických odkazov ...............................................................................................33

6

Úvod

V predškolskom veku je veľmi dôleţité rozvíjať motorické schopnosti a zručnosti

dieťaťa. Motorický rozvoj moţno chápať na úrovni základnej ţivotnej potreby, pretoţe

pohyb je prirodzeným prejavom dieťaťa . Mali by sme mu venovať náleţitú pozornosť.

Medzi najdôleţitejšie obdobia v ţivote človeka patrí aj predškolský vek. Práve v tomto

období detského veku sú podmienky na vytvorenie správneho motorické rozvoja priaznivé.

Hlavným cieľom je pripraviť predškoláka v oblasti motoriky.

Deti získavajú prvé skúsenosti v aktivitách ako lezenie, skákanie, beh, hádzanie predmetov

z ich vlastnej iniciatívy, kvôli ich vlastnej radosti a zvedavosti, čoho sú schopní. Okolo

štvrtého aţ piateho roku sa patrné, neisté a odmerané pohyby detí menia na isté, húţevnaté

a bezstarostné motorické správanie. Vývin detskej osobnosti v tomto období je jedinečný,

pretoţe nastáva intenzívny rozvoj jednotlivých funkcií organizmu. Odráţajú sa tu rozdiely

telesného vývinu, v ktorom sa jednotlivec nachádza, ako dôsledok pôsobenia

environmentálnych a dedičných faktorov.

V bakalárskej práci sa teoreticky zaoberáme rozvojom motoriky v predškolskom

veku dieťaťa, rozoberáme v nej moţnosti rozvoja motoriky, zdokonaľovanie pohybových

schopností. V prvej kapitole bakalárskej práce sme sa venovali vymedzeniu základných

pojmov, ktoré boli kľúčovými pri ďalších kapitolách. Motorický rozvoj, ktorý je

predpokladom optimálneho rozvoja kaţdého jedinca a jeho rozvíjanie je dôleţitou

súčasťou. Pojem predškolský vek je dôleţité obdobie kedy sa rozvíja široké spektrum

rôznorodých motorických zručností a pohybov.

Úvod druhej kapitoly je zameraný na rozvoj motoriky predškoláka, pretoţe v tomto veku je

dôleţité prirodzene rozvíjať potrebu pohybu, čím jedinec získava zdatnosť a zdravé

podnety na jeho ďalší rozvoj. Zameriavame sa v tejto kapitole aj na jemnú a hrubú

motoriku detí v predškolskom veku. Dôleţitou súčasťou sú aj cvičenia úlohy, ktoré by

dieťa uţ malo zvládnuť. Tieto cvičenia podporujú radosť z pohybu, chuť jednotlivé

cvičenia vykonávať naplno a tieţ napomáhajú pri činnostiach kaţdodennej potreby, či

sebaobsluhy. Posledná tretia kapitola je venovaná psychomotorike a grafomotorike. Tieto

dva atribúty motoriky je potrebné rozvíjať tréningom a učením. Grafomotorika súvisí

z rozvojom jemnej a tá z rozvojom hrubej motoriky, preto je ţiaduce ich rozvíjať postupne.

Cieľom záverečnej bakalárskej práce je poukázať na dôleţitosť motorického

vývinu v predškolskom veku a to z rôznych oblastí vývoja motoriky.

7

1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV

Vymedzenie základných pojmov je jeden z najdôleţitejších predpokladov k správnemu

chápaniu, poznaniu a analýze základných pojmov patrí k najdôleţitejším predpokladom

ich správneho chápania a následnej textovej aplikácie. Vzhľadom na orientáciu témy

a predmetu našej práce, k základným pojmom zaraďujeme pojmy predškolský vek,

motorický rozvoj.

1.1 Vymedzenie pojmu Predškolský vek

Osobnosť dieťaťa sa začína rozvíjať v predškolskom veku, teda medzi tretím a šiestym

rokom jeho ţivota. V tomto období sa formujú dôleţité základy osobnosti. Deti začínajú

kontrolovať a cieľavedome ovplyvňovať vlastné správanie, snaţia sa stávať viac

samostatnými.

Toto obdobie je tieţ úzko spojené aj s nástupom do materskej školy. V materskej škole sú

deti vystavené úplne novým podmienkam a podnetom, ktoré ovplyvňujú rozvoj ich

osobnosti – vytvárajú si pozitívny obraz o sebe, o svojich moţnostiach a schopnostiach.

Nadväzujú na kontakty s ostatnými deťmi alebo dospelými ľuďmi. Na nástup do materskej

školy by rodičia svoje dieťa mali pripravovať postupne, aby sa lepšie začlenilo do

kolektívu, tým si aj ľahšie zvykne na nové prostredie, v ktorom sa bude nachádzať päť dní

v týţdni. V predškolskom veku dochádza postupne aj k fyzickému rastu dieťaťa, rozvíjajú

sa jeho pohybové funkcie. Tieţ sa deti učia poznávacím schopnostiam, vyvíjajú sa

v citovej oblasti a osvojujú si rôzne spoločenské schopnosti. Predškolský vek sa končí

vstupom dieťaťa na základnú školu.

V oblasti telesného rozvoja môžeme hovoriť:

Keďţe v predškolskom veku dochádza k rozvoju telesnej konštrukcie dieťaťa, výrazný

rast do výšky - ročne dieťa narastie od5 do 6 cm) a jeho telesná váha sa zvýši o 2 – 3 kg

ročne. Týmto rastom deti strácajú svoju typickú zaoblenosť. Nastáva aj zdokonaľovanie sa

pohybových funkcií, deti vedia vedome ovládajú svoje pohyby. Rozvíja sa aj jemná

motorika, ktorá učí deti zručnosti pri činnostiach, ktoré musia vykonávať kaţdý deň napr.

rozopínanie aj zapínanie väčších gombíkov, zaobchádzaní s lyţičkou, obliekanie, obúvanie

topánok, ich šnurovanie a mnohé iné.

8

Deti sa v tomto veku taktieţ učíme ako správne pouţívať predmety dennej potreby a tie

rozvíjajú ich nové schopnosti – zaobchádzajú s noţnicami (tu je nutné dbať na bezpečnosť

– nenechávame dieťa s noţnicami bez dozoru, alebo pouţívame noţnice s okrúhlou

špičkou), kreslia, maľujú. Pohyb dieťaťa v predškolskom veku mu spôsobuje radosť, túţi

po činnosti a práve pohybom dieťa skúša svoju odolnosť, vytrvalosť, zručnosť a obratnosť.

Dieťa v predškolskom veku je aktívne, rado behá, skáče, hádţe loptou, hojdá sa, schováva

sa a vykonáva rôzne pohybové aktivity.

Ak chceme dieťa upokojiť, tak aby nerobilo nadmerné a rušivé pohyby, nemali by sme ho

obmedzovať, napomínať či trestať, ale nenápadne previesť jeho činnosť na nejakú inú.

Napr. Poţiadame dieťa, aby nám niečo podalo, s niečím nám pomohlo a pod.

Pre dieťa je tieţ dôleţitý pobyt vonku – najmenej 2 hodiny (keď je priaznivé počasie). Von

dieťa nepôjde, ak je vonku mráz pod −10 °C, prudký dáţď, víchrica, eventuálne smog.

Vonku (na záhrade, v lese…) sa zdokonaľuje pohybová koordinácia trupu a končatín.

Dieťaťu necháme dostatok voľnosti a moţností na chôdzu, beh, preliezanie, skákanie,

hádzanie loptou, jazdu na odráţadle, neskôr na kolobeţke a bicykli. Ďalšou pohybovou

aktivitou môţe byť plávanie, joga, v zime lyţovanie, korčuľovanie, sánkovanie alebo

bobovanie. Pri všetkých pohybových aktivitách je dôleţité dbať na bezpečnosť detí!

Vnímanie by u detí malo prebiehať nasledovne:

Dieťa v predškolskom veku vníma svoje okolie veľmi intenzívne, kaţdú situáciu preţíva

aktívne a celou bytosťou. Z tohto dôvodu sa nemôţeme diviť, ţe sa ľahko unaví alebo sa

ťaţko dlhší čas sústredí. V tomto veku deti ešte nemajú vyhranené záujmy, preto sa pre vec

ľahko nadchnú a po krátkom čas ich záujem uţ opadá.

Dôležitá v tomto období je aj pamäť dieťaťa :

Pretoţe kapacita pamäti sa deťom v predškolskom veku rozširuje. Hlavná časť kapacity

spadá pod tzv. krátkodobú pamäť, ktorá umoţňuje vybavovať si záţitky s krátkym

časovým odstupom – v rámci dní a týţdňov. Dochádza zároveň k rozvoju tzv. dlhodobej

pamäti, ktorá pomáha uchovávať záţitky na dlhšie časové obdobie – v rámci niekoľkých

mesiacov či natrvalo.

Fantázia je taktiež súčasťou rozvoja dieťaťa v predškolskom veku.

Predškolský vek je to obdobie intenzívneho rozvoja fantázie, ktorú deti často pouţívajú pri

hrách, ale aj v kaţdodennom ţivote. Deti medzi 3. – 4. rokom ţivota pri hraní oţivujú

najrôznejšie predmety, napr. oţíva ich obľúbená hračka alebo sa objavujú škriatkovia,

rôzne iné ich vytvorené bytosti.

Myslenie u detí v predškolskom veku:

9

U detí medzi tretím a šiestym rokom nastáva citeľne veľký pokrok v rôznych formách

myslenia. Začínajú si budovať svoj názor a svoj pohľad na okolitý svet. Celkové myslenie

je stále nekoordinované a útrţkovité.

Hra je jedným s dôležitých činiteľov v rozvoji:

Hrou deti v predškolskom veku trávia väčšinu svojho času. Hranie podporuje ich fantáziu,

dodáva dieťaťu citové uspokojenie a všestranne rozvíja dieťa.

Detská reč aj jej vývin :

Deti sa najprv učia spoznávať osoby vo svojom blízkom okolí, predmety a činnosti, neskôr

sa učia tieto aspekty aj pomenovávať. Najskôr deti slovám rozumejú, ale ešte ich aktívne

nepouţívajú. Neskôr si osvoja jednotlivé slová a začnú ich v komunikácii s okolím samy

pouţívať. Osvojujú si aj gramatické pravidlá, stavbu viet. Reč je pre predškoláka hlavným

dorozumievacím prostriedkom, ktorý im pomáha napríklad pri socializácií do skupiny

vrstovníkov.

Socializácia taktiež patrí medzi aspekty, ktoré dieťa v predškolskom veku

ovplyvňuje:

V predškolskom veku je rodina najvýznamnejším činiteľom socializácie dieťaťa. Formuje

sa detská identita, ktorá má svoj zdroj predovšetkým v postojoch, správaní sa rodičov.

Moţnosť identifikovať sa s významnou bytosťou posilňuje a zlepšuje obraz vlastnej

identity, aj pomocou vecí, ktoré patria len jemu.

Dôleţitú úlohu v sociálnom vývine má nadobúdanie rôznych rolí, ktoré sa stávajú súčasťou

identity dieťaťa, ako napríklad rola syn, dcéry, vnuka, vnučky, ţiaka materskej školy,

kamaráta, brata, sestry K špecifikácií rolí dochádza najmä vo vrstovníckej skupine, pričom

mnohé role v tomto veku sa môţu prejaviť len v hre.

Aj keď rodina má ešte rozhodujúcu úlohu, dieťa čoraz viac vyhľadáva vrstovníkov,

s ktorými sa môţe porovnávať, spolupracovať a správať sa na rovnakej úrovni. Dieťa

získava aj kamaráta, tieto väzby sú však povrchné a nestále. Výber je ešte ovplyvňovaný

takými znakmi ako je napríklad vlastníctvo zaujímavého predmetu, zovňajšok dieťaťa,

pohlavie (FRANKOVÁ, J., KUNCOVÁ, M. 2011).

10

1.2 .Vymedzenie pojmu motorický rozvoj

Synonymom slova motorika je pojem pohyb. Pohyb je všade okolo nás. Je jednou z

najdôleţitejších podmienok existencie hmoty a je základným prejavom ţivota organizmu.

Umoţňuje rast vývoj, dozrievanie a formovanie. Motorika jedinca je teda súhrn

predpokladov pohybu, ktoré spolu s psychickými a konštitučnými činiteľmi umoţňujú

človeku rôzne pohybové činnosti.

Účasť na pohybe človeka majú aj tieto zloţky :

1. Konštitučné činitele (stavba tela)- ktoré vytvárajú biochemické predpoklady pre

rozvoj.

2. Motorika ( hybnosť)- zahŕňa potenciálne pohybové predpoklady

3. Psychické činitele – sa podieľajú hlavne na výbere, zaradení a usmerňovaní pohybu

(SZABOVÁ, M. 1999).

Typickými znakmi motoriky sú:

Vzpriamené drţanie teľa a chôdza

Odlišná ohybnosť dolných a horných končatín

Precízne uchopovanie predmetov

Bohatý register rôznych zručností

Lateralita, teda prednostné pouţívanie jedného z párových orgánov pohybového

alebo zmyslového ústrojenstva

Motorika spojená s rečou napríklad pouţívaním gest

( Wikipedia, 2010 ).

Motorický rozvoj je zloţitý proces, môţu ho ovplyvňovať rôzne činitele ako napríklad :

dedičnosť, výchova, prostredie, vlastná aktivita. Tieto činitele sú vo vzájomných vzťahoch

a navzájom na seba pôsobia. Priebeh motorického rozvoja závisí od vnútorných, ale aj od

vonkajších činiteľov, ktoré ho môţu ovplyvniť ako napríklad: prostredie, výchova, tréning

(KASA, J. 2002).

Dedičnosť tu zohráva významnú úlohu. Je to súhrn dedičných znakov, ktoré získavame od

svojich predkov. Dedičnosť sa na potomstve podľa KASA, J.(2002, s. 3) podieľa:

a. Biologická podobnosť rodičova a detí (somatotypy) vzpriamená postava, farba očí,

vlasov, typ svalového tkaniva, krvná skupina, biele a červené svalové vlákna.

11

Činnosti rýchlostné a silové podmieňujú biele svalové vlákna, naopak červené

svalové vlákna podmieňujú činnosti vytrvalostné.

b. Zvláštnosti nervovej sústavy, ktoré súvisia s prostredím a vytvárajú typ vyššej

nervovej činnosti.

c. Nepodmienené a zdedené reflexy – sací, hmatací, obranný, orientačný reflex.

Typické ľudské vlastnosti – myslenie, reč, vzpriamená chôdza.

d. Zdedené dispozície pre niektoré činnosti ( hudobné, jazykové, umelecké, športové,

ktoré dedíme však ako vlohy a nie v hotovej forme.

Všetky tieto skupiny znakov, treba chápať len ako potenciálne moţnosti a vlohy, ktoré

môţu byť ovplyvnené vplyvom vonkajších podmienok a aktívnej činnosti úspešne ich

rozvíjať.

Veľmi dôleţitý je rozvoj motoriky detí v predškolskom veku. Je potrebné rozvíjať

pohybové schopnosti dieťaťa (motorické schopnosti, motorika) a taktieţ reč, preto ţe sa

vzájomne ovplyvňujú a dopĺňajú. Pokiaľ u dieťaťa prebieha správny pohybový vývoj jeho

rečový vývoj mu tieţ zodpovedá.

Pri postihnutiach pohybového ústrojenstva alebo opozdeného motorického rozvoja býva

často sprevádzaný aj neskorším alebo nesprávnym vývojom reči.

Motorický rozvoj je postupný. Jednotlivé motorické schopnosti sa objavujú z hľadiska

času postupne, v určitých časových úsekoch. Aby dieťa mohlo chodiť, musí najprv pevne

drţať vzpriamenú hlavu, prípadne sa obrátiť, sedieť , stáť a potom chodiť. Väčšina detí

dokáţe tieto poţiadavky splniť, tak ako sú stanovené vo vývinových škálach. Existuje, ale

určitý menší počet zdravých, normálnych detí, ktoré to nedokáţu. Potom hovoríme, ţe

schopnosť je oneskorená, retardovaná. Príčinou je to, ţe rýchlosť dozrievania tých častí

mozgu, ktoré sú zodpovedné za pohyb, nie je u všetkých detí rovnaká. Všeobecne pohyb

človeka je výsledkom činnosti celého mozgu i miechy. Dnes vieme, ktoré časti nervového

systému sú zodpovedné za pohyb alebo ho priamo riadia. Spolu tvoria celistvú reťaz, ktorá

má jednotlivé oká navzájom medzi sebou pospájané. Odborne sa reťazi hovorí funkčný

motorický okruh. Tak napríklad z podrobných štúdií mozgovej kôry detí sa ukázalo, ţe pri

pôrode je najzrelšia tá časť mozgu, ktorá riadi zdvíhanie a pohyb hlavy. Určite to súvisí

s úlohou krku a postavením hlavy pre ďalší vývin pohybových schopností človeka. Ostatné

časti funkčného motorického oblúka dozrievajú neskoršie a postupne sa pripájajú do

spomínanej reťaze. To znamená, ţe kaţdý zloţitý, viditeľný pohyb je podmienený určitým

12

predstupňom čiastkových, menej zreteľných pohybov, ktoré sú v mozgu pripravené na

prepojenie (GLÓS, J. 2002 ).

DVOŘÁKOVÁ, H. (2002) chápe pohyb ako prostriedok zoznamovania sa s prostredím,

prvé učenie sa ako zvládnuť svoje telo, ako si poradiť so svojím okolím a tým nabrať

potrebné skúsenosti. Javí sa ako nástroj na vyjadrenie samého seba, významný faktor pri

komunikácií s ostatnými. Je prostriedkom získavania sebavedomia, hodnotenia seba

samého, vzájomného porovnávania, pomáhania si, súperenia a spolupráce. Pohyb a

pohybová aktivita je komplexnou súčasťou a neodmysliteľnou zloţkou ľudského bytia.

Motorika je pojem označujúci celkovú pohybovú schopnosť organizmu. Hrá významnú

úlohu vo vývoji dieťaťa. Je prvým prostriedkom v procese poznávania okolitého sveta,

podieľa sa na kognitívnych funkciách. Rozlišujeme hrubú motoriku, ktorá sa uskutočňuje

prostredníctvom veľkých svalových skupín a jemnú motoriku, ktorá zaisťuje drobné

svalstvo (ZELINKOVÁ, O. 2007).

13

2 Motorický rozvoj detí predškolského veku

Deti získavajú dôleţité skúsenosti, poznávaním svojho okolia - tak činia aktívnym

konaním a pohybom. Preto sa pohybové orgány ako svaly, šľachy, ruky, nohy, prsty atď.

cvičia uţ od prvých týţdňov ţivota. V dobe, keď je dieťa malé a neskôr v predškolskom

veku, je motorický a emocionálny vývoj silno prepojený. Dobré ovládanie tela činí dieťa

nezávislé na pomoci dospelých. Môţe konať samostatne a osvojovať si rôzne znalosti a

schopnosti (HERMOVÁ, S. 1994).

Motorický rozvoj má svoju úlohu aj v diagnostike normality detského vývoja. Normálny

motorický rozvoj umoţňuje aktívne získavanie nových podnetov a informácií.

Motorický vývoj je úzko spojený s percepciou, ale aj sociálnym kontaktom. Deti dosahujú

vyššie výkony pri hre v kolektíve, pri rôznych súťaţiach. Motoricky zdatné deti sú

mnohokrát obľúbenejšie v kolektíve. S prihliadnutím na predchádzajúce informácie sa

význam motorického rozvoja zvýrazňuje v predškolskom veku a má svoju dôleţitosť. Aj

pri ďalšom vývoji môţeme hovoriť o jeho dôleţitosti a to s hľadiska harmónie osobnosti,

pre kultiváciu a korekciu celkového vývoja dieťaťa (KOUBA, V. 1995).

Je nám známe, ţe motorický vývoj detí v predškolskom veku neprebieha rovnomerne. Čo

je spojené s rozdielnymi etapami vývinu v ranných fázach ontogenézy. V predškolskom

veku v materskej škole má dieťa v priemere 3 hodiny a 12 minút. Väčšina týchto

pohybových činností je organizovaná s nízkou intenzitou záťaţe. Pohybovej činnosti

v domácom prostredí sa deti venujú priemerne 2 hodiny a 20 minút čo predstavuje

pracovné dni, počas víkendov je intenzita silnejšia necelých 5 hodín. V tomto období by

malo dieťa mať vymedzené minimálne 3 hodiny, aby sa intenzívne mohlo venovať

pohybovej činnosti a tým rozvíjať a stimulovať svoj motorický rozvoj.

V predškolskom veku si deti osvojujú značné mnoţstvo pohybových zručností. Patrí sem

hlavne motorické učenie reproduktívne, ktoré je zaloţené na napodobňovaní vzorov. Deti

sú si schopné osvojiť rytmus určitej pohybovej činnosti, jej štruktúru. Prevláda tu globálna

metóda motorického učenia. Najlepšie viditeľnými spomedzi osvojovaných si zručností

patrí motorika lokomočného charakteru, ktorá tvorí základný pohybový fond človeka.

Predškoláci – sú to trojročné aţ päťročné deti, ktoré bývajú plné energie, nadšenia a

zvedavosti. Vo všetkom čo robia, sa prejavuje ich fantázia a kreativita. Výrazne sa im

zlepšuje slovná zásoba, lepšie sa vyjadrujú.

14

Predškoláci sú pevne presvedčení o pravdivosti svojich výrokov. Chcú byť nezávislí, ale

zároveň potrebujú podporu dospelých.

Trojročné dieťa - je väčšinou kľudnejšie, uvoľnenejšie a poslušnejšie. Konflikty s

dospelými, ktoré u dvojročných detí pramenili z potreby získať si vlastnú nezávislosť, sú

uţ menej časté.

Deti väčšinou poslúchajú rodičov. Majú veľkú túţbu poznávať okolitý svet.

Predškolák vo veku 3 rokov by mal vedieť:

po schodoch chodiť uţ úplne samé;

vedieť skákať na mieste;

vedieť kopnúť do veľkej lopty;

lepšie manipulovať s ceruzkou, fixkou, pastelkami.

Štvorročné dieťa - je plné energie a nápadov, neustále niečo rozpráva a ani na chvíľu sa

nezastaví. Deti v tomto veku môţu byť vzdorovité, bývajú hlučné, veselé, ale niekedy aj

agresívne. Neustále sa na niečo vypytujú, snaţia sa pomáhať dospelým a majú veľmi ţivú

predstavivosť.

Predškolák vo veku 4 rokov by mal vedieť:

chodiť v jednej priamke a poskakovať na jednej nohe;

liezť po preliezačkách, stromoch atď.;

preskočiť prekáţku 10 aţ 15 cm vysokú;

modelovať si pomocou plastelíny;

ceruzku drţať v troch prstoch;

Päťročné dieťa - vie sa uţ lepšie ovládať a to ako po stránke emocionálnej, tak aj po

stránke telesnej. Päťročné deti sú priateľské a spoločenské. Veľký význam pre ne má

priateľstvo a pohyb v skupine. Zlepšujú si svoje schopnosti, všetko si chcú vyskúšať a

preskúmať.

Predškoláci v tomto veku by mali vedieť:

zvládať chôdzu smerom vzad;

môţu sa ľahko naučiť robiť kotrmelce;

dokáţu prejsť cez kladinu;

naučí sa skákať cez švihadlo;

podľa vzoru dokáţu nakresliť rôzne útvary (napr. písmená);

zvládajú strihať noţnicami (ALLEN,K. E., MAROTZ, L. R., 2002).

15

K motorickému rozvoju prispieva aj hra. Môţeme hovoriť o hre spontánnej , alebo

riadenej . Dáva dieťaťu priestor na jeho individuálny prejav tvorivosti. Vplýva aj na

emocionálny vývoj dieťaťa, tieţ aj na pracovné , technické činnosti detí, tieţ na estetický,

mravný rozvoj, etické správanie a rozvoj kognitívnej úrovne dieťaťa. Dieťa hrou vykonáva

prirodzené motorické pohyby, ktoré priaznivo pôsobia na celý telesný rozvoj, činnosť

vnútorných orgánov ako sú : srdce, pľúca, tráviaca sústava a krvný obeh. V priebehu hier

dieťa vykonáva mnoţstvo pohybov, ktorými precvičuje horné aj dolné končatiny, rozvíja

sa pri nich rýchlosť, obratnosť, vytrvalosť a sila (PODHÁJECKÁ, M. 2008).

2.1 Hrubá motorika

Hrubá motorika je oblasť neuromotoriky, táto oblasť zo sebou zahŕňa pohyb horných

a dolných končatín a taktieţ celého tela. Môţeme sem zaradiť napríklad: lezenie, chôdza,

sed, ľah, hádzanie, chytanie, zaujatie rôznych polôh tela, beh, húpanie. Uţ v rannom veku

môţeme stimulovať hrubú motoriku a to napríklad cvičeniami zameranými na : sed,

chôdzu, lezenie. U detí v predškolského veku pokračujeme v zdokonaľovaní týchto

zručností, ale prebiehajú aj ďalšie cvičenia ako napríklad : skákanie, beh, preliezanie

(SZABOVÁ, M. 1999).

Pri nástupe do materskej školy, v období tretieho roku , by dieťa malo mať ukončenú jednu

dôleţitú fázu svojho telesného a to síce motorického vývinu. Dieťa by sa malo naučilo

chodiť a pohybovať ako dospelí. Chodiť po rovine a behať rovnako bezproblémovo ako po

nerovnom teréne, zvládať chôdzu hore aj dole schodmi bez drţania sa a padať by malo len

zriedka kedy.

Neskôr prichádza obdobie, kedy zmeny nie sú uţ tak nápadné, pretoţe sa netýkajú

„kritických“ ľudských schopností ako je napríklad chôdza. Aj napriek tomu, zmeny, ktoré

nastanú, sú veľmi dôleţité, pretoţe silne ovplyvňujú postavenie dieťaťa v spoločnosti

vrstovníkov.

Celkový vývin motoriky by sme v tomto období mohli označiť ako zdokonaľovanie sa uţ

nadobudnutých schopností, zlepšovanie sa v oblasti pohybovej koordinácie a elegancie

pohybov (LANGMEIER, J., KREJČÍŘOVÁ, D. 1998).

Ako sme uţ spomínali, štvorročné dieťa (a päťročné ešte lepšie) veľmi dobre uteká, zbehne

zo schodov, ale aj skáče, lezie po rebríku, zoskočí z niţšej lavičky, stojí dlhšie na jednej

nohe, dokáţe si hádzať loptu ako dospelí. Jeho väčšia zručnosť sa prejavuje v stále a rýchlo

16

sa zdokonaľujúcej schopnosti sebestačnosti: dokáţe sa samé najesť, zobliecť aj obliecť,

hoci ešte potrebuje drobnú pomoc, alebo aspoň pripraviť oblečenie a skúša si samo

zaviazať šnúrky na topánkach. Tak isto aj pri hygiene potrebuje uţ iba malú pomoc.

Dokáţe si dobre samo umyť ruky a pod dohľadom sa môţe aj samo kúpať.

Rozvoj hrubej motoriky súvisí hlavne s ovládaním hrubej motoriky, ktorá je dokonalou

súhrou mozgu, nervového systému a svalov. Prvé tri roky ţivota dieťatka je rozvoj svalov

hrubej motoriky veľmi prudký. Prvým váţnym pokrokom je prechod od neúmyselných

reflexov ku kontrolovanému ovládaniu jednotlivých častí tela.

Svaly hrubej motoriky umoţňujú deťom dvíhať hlavičku, pretáčať sa, plaziť sa, sedieť a

chodiť. Rozvoj týchto svalov začína uţ v prvých týţdňoch ţivota posilňovaním krčných

svalov, v snahe dvíhať a udrţať si hlavičku. Je dôleţité uvedomiť si, ţe rozvoj svalov

hrubej motoriky je dopredu daný a má svoju postupnosť. Rozvoj svalov sa riadi podľa

dvoch základných pravidiel – pravidla „zvnútra von“ a pravidla „zhora nadol“.

Základnými faktormi rozvoja hrubej motoriky v tomto štádiu je prirodzená zvedavosť a

motivácia. Tento prirodzený rozvoj moţno navyše povzbudiť zábavnými hrami. Hrubá

motorika dieťatka sa nebude rozvíjať v očakávanom tempe a v poţadovanom rozsahu,

pokiaľ nebude dieťa stimulované a vystavované podnetom, ktoré majú pozitívny vplyv na

rozvoj jeho motoriky.

Kaţdé dieťa sa vyvíja a napreduje vlastným tempom. Toto tempo je dané jeho zrelosťou a

tieţ praktickým precvičovaním. A preto nie je medzi budúcou intelektuálnou schopnosťou

človeka a tempom rozvoja motoriky v detstve ţiadna súvislosť.

Kaţdé štádium rozvoja svalov hrubej motoriky je veľmi dôleţité a preto je potrebné byť

opatrný a nevyvíjať na dieťatko nátlak, aby napredovalo. Dôleţitou časťou procesu je

pozitívna podpora. Treba poznať základné milníky rozvoja, aby ste sa vyhli prehnaným

očakávaniam. Táto znalosť Vám tieţ pomôţe rozoznať prípadné pohybové zaostávanie a

vtedy môţete problém efektívne a včas riešiť (Hrubá motorika, 2011)

2.2 Jemná motorika

Táto oblasť motoriky sa zaoberá stimuláciou „jemných“ pohybov. Patria sem hlavne

pohyby prstov, pohyby tváre ako napríklad mimika, pohyby pier a jazyka (orotomotorika).

Svaly zápästia, prstov a členkov si vyţadujú koordináciu drobných pohybov a nedajú sa

nahradiť silou či tlakom na papier pri písaní. Výskum zistil spojenia medzi jemno-

17

motorickými zručnosťami (kreslenie obdĺţnika a neskoršími schopnosťami v čítaní a

písaní).V tomto veku majú dievčatá prevahu nad chlapcami v jemnej motorike, rečových

schopnostiach,čítaní, písaní (Súkromné centrum pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie, 2011).

Stimulácia jemnej motoriky začína uţ v rannom veku. U predškolákov a detí v mladšom

školskom veku pokračujeme v stimulácií podľa vývojových noriem a vekových

zvláštností. Najbliţšia činnosť je hra a aj preto volíme zábavné cvičenia, riekanky,

rozprávky, pesničky (SZABOVÁ, M. 1999).

Jemná motorika zahrňuje:

Grafomotoriku, ktorá označuje pohybovú aktivitu pri grafických činnostiach

Ortomotrika, pohybová aktivita orgánov reči

Mimika, pohybová aktivita svalov tváre

Oromotorika, pohyby ústnej dutiny

Vizuomotorika, pohybová aktivita zo spätnou zrakovou väzbou

Predškolák v oblasti jemnej motoriky by mal vedieť:

Strany v kniţke obracať po jednej

Vie napodobniť zvislú čiaru a kruh

Pokroky zaznamenávame aj v oblasti sebaobsluhy: osvojuje si postup pri obliekaní

a vyzliekaní, vie samostatne jesť lyţičkou a piť z pohára

Vie sa samostatne najesť s vidličkou a lyţičkou

Vie rozšróbovať a zašróbovať menší závit

Maluje farbami

Dokáţe si samostatne umyť ruky, zuby, stiahnuť a natiahnuť nohavice, zaviazať si

topánky, zapnúť gombík, alebo zips.

Rozvoju jemnej motoriky napomáhajú kaţdodenné činnosti ako samoobsluha, práca

s noţnicami, modelovanie, výtvarné a pracovné činnosti. Svaly pre koordináciu jemných

pohybov potrebných pri kreslení a písaní sa vyvíjajú pozvoľne (Speciálně pedagogické

centrum “KAMÍNEK”, 2011).

Cvičenia zamerané na jemnú motoriku majú zlepšiť pohyby detí. Majú tieto pohyby

regulovať a vniesť do nich jemnosť. Deti potom môţu pracovať ľahšie a s väčšou

presnosťou (DOYON, L. 2003).

18

Celková pohyblivosť zahŕňa súbor dôleţitých pohybov, ktoré si dieťa musí osvojiť. Vývoj

motorických schopností dieťaťa prebieha rýchlo, postupne a súvisle. Čím je dieťa staršie,

tým sú jeho pohyby rozmanitejšie a ucelenejšie. Motorické schopnosti tvoria základ jeho

hier a zaisťujú mu koordináciu nevyhnutnú na to, aby sa mohlo naučiť písať. Cvičenia

zamerané na celkovú motoriku sa tak skutočne stávajú vhodným terénom na rozvoj jemnej

motoriky, ktorá vyţaduje dokonalú kontrolu nad hornými končatinami.

Precvičovanie jemnej motoriky je zamerané na rozvíjanie pohybov, ktoré umoţňujú lepšiu

kontrolu a lepšiu koordináciu prstov, rúk, očí atď. Ak sa celková pohyblivosť týka

predovšetkým dolných končatín, jemná motorika sa sústreďuje na zlepšenie činnosti

horných končatín. Cieľom týchto cvičení je, aby sa dieťa naučilo písať a aby získalo

zručnosti, ktoré by zahŕňali tak zmyslovú, ako aj motorickú stránku. Veď ako by mohlo

dieťa správne drţať ceruzku a opisovať jednotlivé znaky presne a v obmedzenom priestore

(zľava doprava) bez toho, ţe by predtým robilo cvičenia zamerané na uchopenie

predmetov, na manipuláciu s nimi, a cvičenia sústredené na tvorivé prejavy, ako je

napríklad uchopenie malých predmetov prstami, strihanie, nalepovanie a pod.? Cvičenie

jemnej motoriky má teda zlepšiť všetky pohyby dieťaťa, regulovať ich a zaviesť do nich čo

moţno najväčšiu jemnosť. To všetko umoţní dieťaťu zvládnuť prácu s väčšou presnosťou,

no najmä jednoduchšie a uvoľnenejšie (DOYON, L. 2000).

2.2.1 Cvičenia zamerané na rozvoj Motorický zručností predškoláka

Celková pohyblivosť zahŕňa súbor dôleţitých pohybov, ktoré si dieťa musí osvojiť. Vývoj

motorických schopností dieťaťa prebieha rýchlo, postupne a súvisle. Čím je dieťa staršie,

tým sú jeho pohyby rozmanitejšie a ucelenejšie. Precvičovanie jemnej motoriky je

zamerané na rozvíjanie pohybov, ktoré umoţňujú lepšiu koordináciu prstov, rúk, očí.

Ak sa celková pohyblivosť týka predovšetkým dolných končatín, jemná motorika sa

sústreďuje na zlepšenie činnosti horných končatín. Cieľom týchto cvičení je, aby sa dieťa

naučilo písať a aby získalo zručnosti, ktoré by zahŕňali tak zmyslovú, ako aj motorickú

stránku. Veď ako by mohlo dieťa správne drţať ceruzku a opisovať jednotlivé znaky

presne a v obmedzenom priestore /zľava doprava/ bez toho, ţe by predtým robilo cvičenia

zamerané na uchopenie predmetov, na manipuláciu s nimi, a cvičenia sústredené na tvorivé

prejavy, ako aj napríklad uchopenie malých predmetov prstami, strihanie, nalepovanie,

modelovanie.

19

Pomôcky na precvičovanie jemnej motoriky : vlnená priadza, lopty rôznej veľkosti, drobné

mince, gumičky, cestovina, ryţa, gombíky, rolky, kolíčky, kocky, hrnce, perá, gulôčky a

iné drobné, ale bezpečné predmety z domácnosti.

Cvičenia sú rozdelené podľa veku dieťaťa 3-4 ročné, 4-5 ročné, 5-6 ročné

Cvičenia 3-4 ročné deti : dieťa v tomto veku kontroluje nasledujúce pohyby potrebné na

uchopovanie predmetov a zaobchádzanie s nimi: striedavo pouţíva obe ruky, horizontálne

ukladá predmety k sebe a postaví komín zo šiestich alebo siedmich kociek. Môţe uţ

otvoriť dvere. Rado zašraubuje a odšraubuje predmety. Vzrastá jeho zručnosť pri skladaní,

rozoberaní a urovnávaní predmetov, rado plní, roztĺka, manipuluje s predmetmi, ktoré sa

hýbu, otáčajú, manipuluje s mechanickými predmetmi.

Skúša :

maľovať prstami, špiní si pri tom ruky

experimentuje s novým prostriedkom.

krúţenie s priadzou v ruke /striedanie rúk/

hry s loptou – podávanie, kotúľanie, hádzanie, driblovanie

preberanie prstami na stole /hra na klavíri/

vkladanie predmetov do otvorov

ukladanie kociek na seba, za seba

šróbovanie matice

ukladanie pokrievok na rôzne veľké hrnce

prevliekanie ponoţiek, navliekanie korálok

modelovanie z cestom /múka, soľ, voda, olej, ocot/-vaľkanie,

vykrajovanie gúľanie, šúľanie, stláčanie, osievanie múky

prelievanie vody do pohárikov – fľaše

hádzanie mincí do pokladničky

rozmiestňuje kolíčky na šnúru

skladanie utierok, vreckoviek na polovicu, štvrtinu

balenie a rozbaľovanie guličiek do papierikov – salónky

obracanie stránok na knihe

maľovanie prstami farba: škrob, voda, mydlový prášok, potravinárska farba -na

veľké formáty hry s farbami

20

Cvičenia 4-5 ročné deti: Skôr, neţ sa pustíte do nasledujúcich cvičení, mali by ste sa

presvedčiť, ţe dieťa zvládlo tie predchádzajúce. V tomto veku sa ďalej rozvíjajú pohyby

spojené s uchopovaním predmetov a zaobchádzaním s nimi. Lepšie kontroluje svoje

pohyby, rado prelieva tekutinu, presýpa rôzne materiály, môţe postaviť komín z ôsmich aţ

desiatich kociek, napodobniť jednoduchý vzor, rozopínať gombíky, nakresliť dve

pretínajúce sa čiary, zakrúţkovať určený predmet. Začína kresliť jednoduché geometrické

tvary, obsahovo s drobnými detailmi.

V tomto veku uţ deti vedia :

driblovanie s loptou aj pri chôdzi

v sede kotúľanie lopty okolo seba

dieťa sa dokáţe palcom dotýkať ostatných prstov tej istej ruky

roztočí mincu na stole

stavia komíny podľa určitého pravidla

prelievanie vody a iných materiálov

obmotávanie priadze okolo prsta

vkladanie predmetov na určené miesto

vytrhávanie z papiera, krčenie, zoradenie podľa veľkosti, triedenie

šnurovanie a navliekanie šnúrok – uzol

zapínanie a rozopínanie odevu

strúha ceruzky

modeluje obsahové predmety z modelovacej hmoty

kreslí priamky podľa pravítka

obkresľovanie predlôh /makiet/

pouţíva rôzny kreslený materiál

strihanie podľa predlôh a nalepovanie

21

Cvičenia 5-6 ročné deti: Presvedčte sa či vaše dieťa zvládlo predchádzajúce cvičenia.

Rozvíjajú sa pohyby spojené s uchopovaním a manipulácia s nimi: lepšie drţí štetec a

pracuje s väčšou presnosťou. Pokúša sa kresliť postavy, zvieratá, budovy a postupne

pripája detaily. Dokáţe:

strihať noţnicami rovno, dokáţe nakresliť kríţ, uzatvorený kruh a pribliţný štvorec,

navliekať korálky, samo sa obliekať a zobliekať, zapínať pracky,

dribluje pred sebou loptu oboma rukami, v behu po priamke

hrá sa s gulôčkami, vystreľuje ich tak, ţe opiera prostredník o palec

dokáţe zapínať a rozopínať zips

navliekanie nitky do ihly – náhrdelník z cestovín

zaplietanie troch prameňov priadze

vyšívanie

prenášanie ryţe pinzetou do inej misky

strihanie a nalepovanie rôznych materiálov – koláţe

rozstrihá a poskladá obrázok – puzzle

kreslí a vystrihuje geometrické tvary a potom ich nalepuje

pracuje s noţnicami s rôznymi druhmi farieb a modelovacej hmoty

kreslí postavy, zvieratá, domy s rôznymi detailmi

maľovať najskôr vo zvislej polohe

kreslí uţ vlnovky a slučky

(STRÝČKOVÁ, G. 2007).

22

3 GRAFOMOTORIKA A PSYCHOMOTORIKA

3.1 Grafomotorika

„Grafomotorika je odborný výraz pre pohyb, ktorý sprevádza písanie“ (IVANOVA-

ŠALINGOVÁ, 1988, s. 194).

Grafomotorika svojím obsahom určuje rozvoj grafomototorických pohybov pre jednotlivé

vekové skupiny detí od ramenného kĺbu, zápästia aţ po pohyb dlaňou a prstami. Taktieţ

usmerňuje ako správne pouţívať nácvikový grafomotorický materiál, aké je správne

drţanie teľa, sklon a veľkosť plochy grafomotorického záznamu dieťaťa. Grafické znaky

sa vo výtvarnej reči v grafomotorike povaţujú za základné výtvarné výrazové prostriedky,

na ktoré je potrebné sa sústrediť pri rozvoji grafomotoriky u detí v predškolskom veku.

Grafomotorické znaky :

Bod: je jedným z najzákladnejších symbolov. Je znakom centra stredu prieniku všetkých

skutočností a moţností. Výtvarné zvládnutie bodu však môţe dieťaťu robiť problémy.

Dieťa zvyčajne výtvarné činnosti s bodom obľubuje, pretoţe sú nekonvenčné, pútavé. Pri

ich efektívnom vyuţití a ich následnom spracovaní môţu podnecovať a rozvíjať tvorivosť

dieťaťa.

Línia: vzniká ako grafická stopa, grafického materiálu. Poskytuje moţnosti rozvoja

grafomotorických zručností detí predškolského veku. Napríklad kreslením priamok,

kriviek, šikmých a oblých línií.

Plocha :označuje sa ako dvojrozmerný tvar. Najfrekventovanejšie plochy sú štvorce,

kruhy, trojuholníky, mnohouholníky. Dieťa vytvára zjednodušené tvary, ktoré sú súhlasné

s jeho nepresnou predstavou tvaru, ktorá je detsky osobitá.

Pohyb: je jeden z prvkov, ktorý výtvarnú reč detí obohacuje. Delí sa podľa vzniku

skutočnosti a vnímania.

Kompozícia: jej hlavnou úlohou je zjednocovať výtvarné výrazové prostriedky ako

napríklad : línia, tvar, svetlo, farba.

23

Základom je vzbudiť u detí záujem a pozornosť, podporovať a motivačne rozvíjať, aktívne

realizovať a hodnotiť systém, aby sa dieťa stalo „ najlepším“ nielen v oblasti kognitívnej,

ale aj v oblasti ľudskej. Zohľadňuje to aj metodika rozvíjania grafomotorických zručností

detí, aby potom ľahšie zvládali elementárne písanie v základnej škole.

Grafický prejav dieťaťa: pri spontánnom grafomotorickom prejave dieťaťa moţno

pozorovať, ţe spočiatku je v pohybe celé telo a neskúr celá ruka. Pre grafickú činnosť je

dôleţitý pohyb vychádzajúci z centra ramenného kĺbu spájajúci sa zo zrakovým vnímaním.

Výsledkom je pohyb ruky zhora nadol, sprava doľava. V grafickej tvorbe dieťaťa sú

produktom čmáraniny. Ich význam tkvie vo vyvíjajúcej sa koordinácií ruky a oka.

Ontogenetickým vývinom prechádza pohyb od lakťového k zápästnému kĺbu

a grafomotorický záznam sa stáva menším. Vplyvom pohybového útlmu sa mení na pohyb

prerušovaný, meniaci smer a tempo. Časom vzniká línia, ktorá je krásna a voľná. Vplyvom

vývinu dieťaťa sa koordináciou drobného prstového svalstva vyhraňuje dominancia jednej

ruky. Vývoj grafomotorického vývinu dieťaťa závisí od jeho individuálneho vývinu,

existencie sociálnych vzorov, sociálneho prostredia, miery podnetnosti prostredia,

v ktorom ţije.

ČMÁRANINY dieťaťu umoţňujú nadväzovať kontakty s okolím. Dieťa si uvedomuje

príjemné pocity z grafickej činnosti a kladnej reakcie okolia na výsledok svojej tvorby.

Čmáranina vzniká z radosti vykonávať pohyb a sledovať stopu v oválnej či hranatej

podobe.

ELEMENTÁRNE KRESLENIE dieťa zobrazuje tie prvky skutočnosti, o ktorých vie

a o ktoré prejavuje svoj záujem.

Detský grafický prejav je spontánne zaloţený na individuálnej tvorivosti. Je to vlastne

komunikácia dieťaťa s okolím grafickou rečou, ktorá sprostredkúva jeho myšlienky

a predstavy. Kresba je pre dieťa v predškolskom veku obohacujúca činnosť, hra s líniou

a najbeţnejšie pouţívaný výtvarná technika. Má význam pre školský vek dieťaťa, pretoţe

učiteľka posudzuje kresbu z pohľadu kritérií školskej spôsobilosti ( vzhľadom na detské

písmo ) (UVÁČKOVÁ, I., VALACHOVÁ, D., DROPPOVÁ, G. 2009).

Kresba nám poskytuje informácie o celkovom vývoji dieťaťa, o úrovni jeho jemnej

a hrubej motoriky, garfomotoriky, vizuomotoriky (súhrn zrakového vnímania a pohybu

ruky), o emocionálnej stránke dieťaťa, o vzťahoch a postojoch dieťaťa. Je dôleţitým

24

komunikačným prostriedkom, môţeme ho vyuţiť aj ako rehabilitačný nástroj a nástroj

terapeutický.

V predškolskom veku kresba môţe poskytovať orientačný odhad o úrovni a vývoji

rozumových schopností. Zlyhanie v detskej kresbe môţe znamenať poruchy v oblasti

zrakového vnímania, koordinácií, jemnej motoriky.

Pri kreslení z pamäti kresba zachytí aj úroveň vizuálnej pamäti a predstavivosti. V kresbe

dieťaťa sa odráţajú aj jeho niektoré osobnostné charakteristiky ako napríklad emocionálna

stránka, sebahodnotenia, ale aj postoj k druhým ľuďom.

Kresba je dvojdimenzionálna, pretoţe obsahuje detaily a ich spracovanie svedčí o pomerne

presnom obraze skutočnosti (ŘÍČAN, P.; KREJČÍŘOVÁ, D.a kol. 1995).

3.1.1 Grafomotorické cvičenia

Grafomotorické cvičenia zahrňujú cviky, ktoré poskytujú prípravu predškolákom

k správnemu písaniu a prispievajú k lepšiemu drţaniu ceruzky a nácvikom rôznych

druhom čiar, kľučiek a oblúkom. Vţdy postupujeme od jednoduchších uvoľňovacích

cvikov k zloţitejším. Nikdy nepreskakujem od cviku ku cviku, pretoţe by sme u dieťaťa

„urobili viac škody ako osohu“. Všetko musí mať svoju postupnosť, ktorá deťom zaručí

úspešnosť.

Grafomotorické cvičenia pomáhajú deťom v predškolskom veku rozvíjať jemnú motoriku

a psychické funkcie potrebné pre písanie a kreslenie. Rozvíja sa tieţ súhra ruky, oka,

vnímanie priestoru v súvislosti zo smerom vedenia čiary. Ľaváci majú všeobecne väčšie

problémy zo správnym vnímaním priestoru. Je im potrebné venovať väčšiu pozornosť

(KOŠUTOVÁ, I. 2011).

Grafomotorické cvičenia:

Pomôcky: Fazuľa, papierové gule, modelovacie hmoty, prázdne fľaše, molitanová loptička,

koráliky, guľôčky, pena na holenie, nafukovacie balóniky.

1. ÚCHOP

Základom pri nácviku úchopu ceruzy je správne postavenie prstov ruky. Dieťa otvorí ruku

dlaňou hore. Vloţíme mu na dlaň fazuľku a vyzveme ho, aby ju zachytil skrčením malíčka

a prstenníka. Ostatné prsty sú pri tom vystreté (akoby dieťa ukazovalo počet tri). Potom

dieťa ruku otočí smerom ku podloţke, na ktorej je rozsypaná fazuľa alebo papierové

25

guľôčky. Fazuľku stále drţí dvoma prstami pritlačenými k dlani. Troma prstami prenáša

rozsypané predmety dovtedy, kým ich všetky nevyzbiera.

2. MODELOVANIE

Táto činnosť je v metodike nácviku písania u dieťaťa s poruchou grafomotoriky ihneď na

druhom mieste v rebríčku precvičovaných zručností. Na modelovanie môţeme pouţiť tie

najrozmanitejšie hmoty od plastelíny a modulitu aţ po hlinu a cesto.

3. PLNENIE

Ďalšie cvičenie je podobné prvému, iba dieťa nezbiera predmety zo stola, ale ich po

uchopení troma prstami vhadzuje do fľaše. Týmto spôsobom si precvičuje nielen správne

postavenie prstov pri drţaní ceruzy, ale aj priestorovú orientáciu. Na precvičovanie

priestorovej orientácie je vhodné pouţiť hračku vyvinutú pôvodne Máriou Montessori,

ktorá pozostáva z dvoch kruhovitých častí s rôznymi vyrezanými otvormi. Dieťa hľadá

vhodný tvar, aby ho vhodilo do otvoru. Túto činnosť vykonáva opäť troma prstami, pričom

zohnutým malíčkom a prstenníkom drţí v dlani fazuľku.

4. DOTYKY

Pre dieťa s poruchou grafomotoriky je dôleţité rozvíjanie jeho haptiky (ide o reč dotykov).

Okrem beţných dotykov a hľadania môţeme napríklad „cestovať“ molitanovou loptičkou

po jeho tele alebo skrývať rôzne predmety v piesku.

5. HÁDZANIE

U dieťaťa je dôleţité zdokonaľovať také zručnosti ako je hádzanie, chytanie a hod na cieľ.

Čím si bude istejšie pri týchto činnostiach, tým menej bude zatvárať oči pri ich realizácii.

6. CVIČENIE PRAVO-ĽAVEJ ORIENTÁCIE

Cvičenie pravo-ľavej orientácie je náročné a dieťa s poruchou grafomotoriky pri tejto

činnosti často zlyháva a z toho dôvodu ju nerobí rado. Osvedčilo sa preto kreslenie vlastnej

mapy alebo hra na telo. Dieťa sa dotýka rôznych častí svojho tela, pričom je dôleţité, aby

vzorová osoba pouţívala zrkadlové dotyky. Môţu sa pri tom vyuţívať riekanky a piesne.

7. NÁCVIK SPRÁVNEHO DRŢANIA CERUZKY

Začíname cvičeniami na úchop (pozri vyššie) a postupne prechádzame k soleniu striedavo

dvoma a troma voľnými prstami, pričom malíček a prstenník stále drţia fazuľku. Po fáze

solenia si uchytíme ceruzu špicom dole a akoby autíčkom zájdeme koţnou riasou na ruke

dieťaťa medzi uvoľnené prsty, aţ kým ceruzu zľahka neuchopí.

Pravidlá grafomotorických cvičení:

Cvičenia začíname robiť od najjednoduchších tvarov ku zloţitejším, ak pouţívame

predmety tak postupujeme od najväčších k najmenším. Ak napríklad maľujeme, tak najprv

26

„maľujeme“ hubou a pouţívame temperové farby, potom prejdeme k špajli namočenej v

tuši a napokon k pastelke.

Hlavne u detí predškolského veku, ktoré ešte nepoznajú písmená, sa osvedčil tzv.

“kreslený diktát“. Dieťa dostáva pokyny ako: namaľuj uprostred dom, pred ním stojí

strom, nad ním letí vták a podobne. Deti si tak ani neuvedomia, ţe ich niekto precvičuje

alebo skúša z priestorovej orientácie (Metodicko-pedagogické centrum Bratislava, 2011).

3.2 Psychomotorika

Psychomotorika sa dá definovať aj ako výchova pohybom, ktorá sa realizuje

prostredníctvom hry a je podávaná predovšetkým nápadite a zábavne, no vţdy účelne

a premyslené.

Radosť z hry v rôznych pohybových činnostiach patrí k jedným z najhlavnejších účinkov

psychomotorickej hry.

Pri jej aplikácií sa vyuţíva mnoţstvo jednoduchých a ľahko dostupných pomôcok, náradia

a náčinia. Podstatný dôraz sa kladie na neobyčajnosť a pestrosť farieb, ktoré zo sebou

pouţité náradie prináša. Hlavným cieľom psychomotoriky je naučiť deti vnímať svoje

vlastné telo, porozumieť mu a prijať aj jeho nedostatky (MUŢÍK, V., KREJČÍ, M. 1997).

Podľa Adamírovej je základom psychomotoriky získať pohybom čo najviac

skúseností o sebe z hľadiska fyziologického, kognitívneho a emocionálneho a vedieť ich

vyuţívať pre svoje sebapoznanie, sebazdokonaľovanie, ale i správanie a jednanie

(ADAMÍROVÁ, J. 2000).

Szabová tieţ podobne ako aj iní autori vidí v psychomotorike úzkou spojitosť

a vzájomný vplyv motoriky a psychiky a rozdeľuje ju na niekoľko ďalších oblastí:

neuromotoriku, senzomotoriku, psychomotoriku v uţším slova zmysle sociomotoriku.

Toto delenie je dôleţité hlavne v rannom veku dieťaťa, pretoţe neskôr sa jednotlivé oblasti

stále viacej prelínajú, rozvíjajú a vzájomne ovplyvňujú. Nie je moţné ich oddeliť, ale

naopak vyuţiť toto mnohostranné pôsobenie v prospech jednotlivca alebo skupiny.

Psychomotorické hry spájajú motorický a psychický prejav do jedného vyjadrenia.

Môţeme pracovať zo všetkými oblasťami psychomotoriky, ale môţeme zamerať

pozornosť na jednu z oblastí, s ktorou sa prirodzene spájajú aj ďalšie.

Psychomotorické hry sa môţu uplatniť všeobecne pri rozvíjaní telesnej

27

kultúry, či uţ vo forme telesnej výchovy, športu, alebo pohybovej rekreácií. Cieľom je

osvojiť si pohybové zručnosti a schopnosti, tréning telesnej zdatnosti a rozvoj základného

pohybového fondu (SZABOVÁ, M. 2001).

Zdravie je tesne spojené zo psychomotorikou, súvisí hlavne v moţnostiach hľadania

individuálneho prístupu ku kvalite ţivota človeka. V správnom chápaní zdravia jednotlivca

je často v pozadí predstava človeka, ktorý je dynamickým celkom, smerujúcim k určitému

cieľu a tento ciel je zdrojom motivácie

(KRIVOHLAVÝ, J. 2001).

Ak hovoríme o psychomotorike ako o pojme telesnej a duševnej jednoty procesu, máme

tým na mysli psychomotoriku v zmysle telesnej a duševnej jednoty a nedeliteľnosti.

V psychomotorike ide hlavne o to, aby dieťa bolo schopné zmysluplne sa vysporiadať zo

sebou samým, zo svojím prostredím, osobami okolo seba.

Samostatné kompetencie jednania dieťaťa sa skladajú z troch oblastí:

1. JA - kompetencia spočíva v skúsenostiach s telom, jeho vnímaním, obrazom a

telesnými funkciami a taktieţ tvorí základ orientácie na vlastnom tele a v priestoru.

Tak splýva orientácia v priestoru s orientáciou na vlastnom tele. To predstavuje

vymedzenie voči vonkajšiemu svetu a rozvoj duševného ţivota. Skúsenosť tela sa

tým stáva skúsenosťou seba samého.

Tu sa nachádza aj zrejmá skúsenosť s rozvojom reči. Deti sú schopné pouţívať

prvú osobu.

2. VECNÉ kompetencie – v zmysle skúseností s materiálom – znamená to vyrovnanie

sa s okolitým prostredím. Toto vyrovnanie je základom pre rozvoj inteligencie.

Aktívna skúsenosť s materiálnym svetom sprostredkováva deťom záţitky, ktoré

vytvárajú vzory a tým umoţňujú inteligentné správanie.

3. SOCIÁLNE kompetencie (synonymum pre sociálne skúsenosti) je ním myslená

komunikácia a dorozumievacie prostriedky. Človeku slúţia pohybové vzory

ovplyvnené vonkajším prostredím ako vymedzenie osobnosti voči okoliu

(RAIMITZ, S. 2001).

Psychomotorika je vo svojej podstate výchova pohybom. Nejde iba o cvičenia za účelom

zlepšenia obratnosti, posilnenia fyzickej zdatnosti alebo aktívny odpočinok, ale ide hlavne

o cvičenia, ktoré napomáhajú rozvoju psychických funkcií. Ide o fázy detského vývoja

28

v nasledovnom poradí: neuromotorika, senzomotorika, psychomotorika a sociomotorika.

(Blahutková, M., Klenková, J., Zichová, D. 2005).

Psychomotorické hry sú taktieţ zdrojom nových, neopakovateľných záţitkov, pri ktorých

sa prejavujú všetky zloţky duševného ţivota ako sú napríklad : rozum, fantázia, city a tým

môţe dôjsť k celkovému rozvoju osobnosti. Hry v psychomotorike umoţňujú prejavovať

jedinečnosť, dynamiku (KURSOVÁ, J. 2007).

Psychomotorika patrí k faktorom podporujúcim zdravie v týchto oblastiach:

vnímanie osobnej zdatnosti

zvládanie náročných ţivotných situácií (optimizmus, zmysluplnosť ţivota,

sebadôvera)

sociálna opora

duševná hygiena (sebavýchova, adaptácia, autoregulácia)

Pohybové aktivity, ktoré vedú k preţitkovosti sa vyuţívajú aj v zdravotníctve a to hlavne

pri práci s chorými deťmi. Tieto aktivity pomáhajú deťom lepšie zvládať nemocničné

prostredie a zdravotnícky personál, pomáhajú k bliţšiemu spoznávaniu dieťaťa

a k naviazaniu lepšieho vzťahu s pacientom (BLAHUTKOVÁ, M. 2003).

Psychomotorické cvičenia majú veľmi kladný vplyv na duševnú hygienu, rozvoj

a spoluprácu medzi deťmi a tieţ zlepšujú komunikáciu

(KOPRIVOVÁ,JADVÍŢÁK, GRMELA, 2001 in BLAHUTKOVÁ, M. 2003).

Rozdiely v psychomotorickom vývoji u chlapcov a dievčat:

Vývojové rozdiely sú viditeľné uţ vo veku malého dieťaťa a v predškolskom veku. Sú

nápadné rozdiely v správaní dievčat a správaní chlapcov. Dievčatá sa zaujímajú častejšie

o ľudí a činnosti v ich okolí, napríklad o prácu určené pre ţeny. Chlapci sa zaujímajú

predmety skôr technické a ich funkcie. Dievčatá majú menej odvahy a sily, vytrvalosti

a rýchlosti ako chlapci. Dospelí im musia pomáhať pri vykonávaní určitých činností, ako

napríklad: šplhanie, balansovanie.

Uţ od prvých dní ţivota človeka je vystavený určitým výchovným vplyvom a rôznym

špecifikám spojeným s pohlavím ako napríklad : ruţová farba pre dievčatá, modrá pre

chlapcov. Pohybový vývoj úzko súvisí s motorickými rozdielmi medzi chlapcami

a dievčatami, tak tieţ aj s pohlavne špecifickou socializáciou.

Pri pohybovej výchove v materskej škole deti nie sú rozdelené, chlapci aj dievčatá cvičia

spolu. Oproti pohybovej výchove v materskej škole má telesná výchova na základnej

29

škole inú náplň, ktorá sa má prispôsobiť rozdielom medzi chlapcami a dievčatami.

Dievčatá majú viacej rytmiky, gymnastiky a chlapci hrajú hry s loptou alebo súťaţivé

druhy športu.

Biologické rozdiely medzi dospelými muţmi a ţenami sú zreteľné - anatomická stavba,

spojivové tkanivo, svalové tkanivo atd. Ţeny majú menšiu svalovú silu a v priemeru sú

menej výkonné neţ muţi. V praxi však chlapci i dievčatá v materskej škole znesú rovnaké

zaťaţenie a sú schopní podobných motorických výkonov (HERMOVÁ, S. 1994).

3.2.1 Psychomotorické hry a cvičenia

Psychomotorické hry majú pedagogický zmysel, ak ich hráme pravidelne dlhšiu dobu.

Majú pozitívny vplyv na všestranný vývoj detskej osobnosti. Tieto hry sú veľmi dôleţité,

ale nevylučujú iné pedagogické zámery ako napríklad : maľovanie, hudobná výchova,

vychádzky atď. Doba trvania hier závisí na veku detí, na ich motivácií a sústredenosti.

Mnoho hier, ktoré deti hrajú sami alebo s podporou učiteľky v materskej škole obsahuje

rôzne moţnosti hravého nácviku vnímania a pohybu. Tieţ často hrané prstové hry sú

dôleţité s pomedzi moţností povzbudzovať vedľa sociálnych vzťahov zrakové, sluchové,

hmatové vnímanie. Všetky tieto hry by sa dali označiť ako psychomotorické, alebo hry

s výchovným cieľom, ktoré sa deťom sprostredkovávajú cez vnímanie, pohyb a motoriku

celkovo.

Psychomotorické hry, ktoré boli zaradené do tejto kategórie museli vyhovovať určitým

poţiadavkám. Napríklad :

Hry sa dali vykonávať v skupinách v miestnosti alebo na ihrisku

Moţnosť hrať sa ich uţ s najmenšími deťmi

Zmeny, rozšírenia poţiadaviek pre staršie alebo zacvičenejšie deti

Realizovateľnosť s rôznymi pomôckami a materiálmi, ktoré sú k dispozícií pre

materské školy

Moţnosť začlenenia do plánu. To znamená, ţe tieto hry majú byť iba jedným

pedagogických opatrení, popri ostatných a nemajú vylučovať iné činnosti.

Pohybové hry by sa mali dať pozorovať z kaţdou detskou skupinou, bez špeciálneho

školenia pre pohybovú výchovu ( HERMOVÁ, S. 1994 ).

30

Psychomotorické hry a cvičenia pre deti predškolského veku:

Cieľom psychomotorických hier je aj to aby sa deti cítili dobre, mali radosť s pohybu

a rôznych druhov cvičení.

V nasledujúcej časti uvedieme niektoré praktické príklady na rovnováhu, priestorovú

orientáciu, hmatové vnímanie, optické vnímanie, sluchové vnímanie.

Zameranie: Rovnováha detí v predškolskom veku

Úloha hry: Vyčarovať zvieratá

Pomôcky: matrace, prípadne molitán

Postup: Z matracov na podlahe je vytvorené hniezdo v ňom deti sedia. Kúzelník (

napríklad: pani učiteľka). Rozpaţí na deťmi ruky a povie :„ Čarujem, čarujem, čarujem,

nech sú všetky deti vtáci !“ Začarované deti lietajú a štebotajú. „Všetky vtáky sa vrátia do

hniezda!“ Znovu začarujeme: „ Čarujem, čarujem, čarujem, nech sú všetky deti sloni!“

Deti si môţu vybrať aké zvieratá by chceli napodobňovať.

Zameranie: Na priestorovú orientáciu

Úloha hry: Vysoko - nízko a hore – dole

Pomôcky: lopta, prípadne nepotrebujeme ţiadne

Postup: V tejto hre je hlavnou úlohou ich naučiť čo znamenajú pojmy vysoko a nízko.

Vzpaţíme ruky ako najviac dokáţeme, takmer aţ ku stropu a postavíme sa na špičky,

potom si sadneme na bok, aby sme boli čo najniţšie.

Pri stoji na špičkách tleskneme rukami a smerom dole búchame dlaňami do podlahy.

Vyskočíme vysoko, potom si sadneme alebo ľahneme.

Varianty: Vysoko nízko môţeme cvičiť aj s predmetmi. Napríklad loptu drţíme vysoko

nad hlavou a potom si s ňou ľahneme na zem.

Zameranie: Na hmatové vnímanie

Úloha hry: Nahmatať predmety

Pomôcky: krabica s otvormi, predmety rôzneho tvaru a veľkosti

Postup: Do krabice s dvoma otvormi po stranách, ktorými sa dajú prestrčiť ruky sa vloţia

predmety, ktoré deti budú musieť nahmatať. Po nahmataní povedia o aký predmet ide.

Varianty: Môţeme dať deťom za úlohu nahmatať jeden konkrétny predmet.

Zameranie: Optické vnímanie

31

Úloha hry: Uhádnuť aký predmet chýba

Pomôcky: napríklad: lopta, kocka, švihadlo, píšťalka

Postup: Deti si posadajú do kruhu. V strede kruhu sú poukladané rôzne predmety. Deti si

predmety najskôr dobre obzrú a potom sa otočia chrbtom.

Zatiaľ pani učiteľka jeden predmet skryje a deti hádajú, ktorý predmet v kruhu chýba.

Varianty: Postupne sa môţe pridať viac predmetov. Podľa toho ako sa deťom bude dariť

uhádnuť predmet, ktorý chýbal.

Zameranie: Akustické vnímanie

Úloha hry: Rytmické vytlieskavanie

Pomôcky: ţinienka

Postup: Deti sedia na ţinienkach, podľa moţností bosé. Kaţdé dieťa povie a vytlieska

rytmicky svoje meno, podľa vzoru učiteľky.

Varianty: Deti chodia po miestnosti a tlieskajú, alebo dupú. Je to pre ne uvoľňujúce. Môţu

k tomu hovoriť „dupy, dupy,,,“ alebo „tresky, plesky...“ ( HERMOVÁ, S. 1994 ).

32

Záver

Človek pre svoj vývoj potrebuje pohybovú činnosť. Najpriaznivejším obdobím pre

pohyb je detstvo, kedy je najjednoduchšie utvárať a rozvíjať motorické zručnosti.

Pohybové činnosti a ich vykonávanie sa nespájajú len s jednou oblasťou motoriky. Je

potrebné, aby si deti osvojovali správne návyky z širšieho okruhu oblastí motoriky,

ktorými sme sa aj my teoreticky zaoberali v tejto práci.

Omnoho náročnejšie by bolo odstraňovať nesprávne pohyby, ako si ich osvojiť v správnej

podobe na prvýkrát.

Jednotlivé oblasti motoriky, ktorým sme sa teoreticky venovali, z hľadiska

predškolského veku. Ako sú : jemná a hrubá motorika, grafomotorika a psychomotorika sú

dôleţitými atribútmi pre pripravenosť predškoláka na povinnú školskú dochádzku. Ešte

pred vstupom do školy však musí absolvovať testy školskej zrelosti. Preto je potrebné

predškoláka pripraviť nie len po stránke psychickej a rozumovej, ale po stráne motorickej

čiţe pohybovej.

V našej práci sme cielene opísali jednotlivé oblasti motorického rozvoja. Jednou z nich

bola aj hrubá motorika dieťaťa, ktorá zahŕňa pohyb horných a dolných končatín a taktieţ

celého tela : lezenie, chôdza, sed, ľah, hádzanie a rôzne iné aktivity, ktorých rozvoj je

potrebný pre ďalší správny vývoj. Ďalším atribútom je jemná motorika, ktorá úzko súvisí

aj s grafomotorikou. Predškolák si osvojuje správne návyky jemných pohybov –napríklad

prstov, ktoré sú budú neskôr prínosom v školskom veku pri písaní.

Dôleţitá je aj psychomotorická stránka, jej úlohou je podporovať u detí radosť z pohybu,

chuť cvičiť, získavať informácie o sebe samom a zdokonaľovať sa.

Ku kaţdej oblasti motoriky sú pridané aj cvičenia s toho dôvodu, ţe keď sa cvičenie deťom

páči preţívajú ho a stáva sa súčasťou ich ďalšieho ţivota.

V práci sme sa snaţili teoreticky atribúty motorického rozvoja čo najlepšie spracovať

a poukázať na túto problematiku s rôznych hľadísk.

33

Zoznam bibliografických odkazov

ADAMÍROVÁ, J. Hravá a zábavná výchova pohybem. Praha : CASPV, 2006. 66 s.

ALLEN, K. E., MAROTZ, L. R. Přehled vývoje dítěte od prenatálního období do 8 let. 1.

vyd. Praha: Portál, 2002. 192 s. ISBN 80-7178-614-4

BLAHUTKOVÁ, M. Psychomotorika. Brno : Masarykova univerzita, 2003. 92 s. ISBN

80-210-3067-4.

BLAHÚTKOVÁ, M., KLENKVÁ, J., ZICHOVÁ, D. Psychomotorické hry pro děti

s poruchami pozornosti a pro hyperaktivní děti. Brno: MU., 2005. ISBN 80-210-3627-3

DOYON, L. Hry pro všestranný rozvoj dítěte. 1. vyd. Praha: Portál,

2003. 184 s. ISBN 80-7178-754-X

DVOŘÁKOVÁ, H. 2002. Pohybem a hrou rozvíjíme osobnost dítete:

tělesná výchova ve vzdělávacím programu mateřské školy. Praha: Portál,

2002. 138 s. ISBN 80-7178-693-4.

GUZIOVÁ, K., PODHÁJECKÁ, M. 2009. Obsahová analýza

kompetencií dieťaťa – inšpirácia pre efektívnejšiu prácu učiteľa

predprimárnej edukácie. In Príprava učiteľov v procese školských

reforiem. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta,

2009. ISBN 978-80-555-0024-9.

HERMOVÁ, S. Psychomotorické hry. 2. vyd.. Praha: Portál, 1994. 16 s.

95 s. ISBN 80-7178-018-9

IVANOVÁ - ŠALINGOVÁ, M.: Slovník cudzích slov pre školu a prax. 1. vyd. Bratislava:

SPN, 1988, 194 s. ISBN 067-004-88Scs

34

KASA, J. 2002. Športová antropomotorika. Bratislava: SVSTVŠ, 2000. 3 s. ISBN 80-

968252-3-2

KOUBA, V. 1995. Motorika dítete. Pedagogická fakulta JU České Budejovice, 1995. 100

s. ISBN 80-7040-137-0

KURSOVÁ, V. 2008. Krok k výchove, krok ke zdraví. Jihočeská univerzita

v Českých Budejovicích, 2008. 16 s. ISBN 978-80-7394-083-6

KRIVOHLAVÝ, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha: Portál, 2001. 279 s. ISBN 80-7178-

774-4

LANGMEIER, J., KREJČÍŘOVÁ, D. Vývojová psychologie. 3. vyd. Praha:

Grada, 1998. 344 s. ISBN 80-7169-195-X.

MUŢÍK, V., KREJCÍ, M. Telesná výchova a zdraví. Olomouc : Nakladatelství

Hanex , 1997. ISBN 80-85783-17-7.

PODHÁJECKÁ, M. 2008. Edukačnými hrami poznávame svet. 3.rozšírené, prepracované,

aktualizované vydanie. Prešov: Prešovskáuniverzita, Pedagogická fakulta, 2008. ISBN

978-80-8068-797-7.

RAIMITS, S. Úvod do psychomotoriky. In Terapie ve speciálně pedagogické péči. Brno:

Paido, 2001, s.62-73

ŘÍČAN, P.; KREJČÍŘOVÁ, D.a kol. Dětská klinická psychologie. 1.vyd. Praha:

GRADA, Publishing, 1995. ISBN 80-7169-2.

SZABOVÁ, M. Preventivní a nápravná cvičení. 1. vyd. Praha: Portál,

2001. 142 s. ISBN 80-7178-504-0

35

UVÁČKOVÁ, I., VALACHOVÁ, D., DROPPOVÁ, G. Metodika rozvíjania

grafomorotických zručností detí v materských školách. 1.vyd. Bratislava :

OrbisPictusIstropolitana 2009. 12 s. ISBN 978-80-7158-967-9

ZELINKOVÁ, O. Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. Praha:

Portál, 2007. ISBN: 80-7367-326-0

36

Internetové zdroje:

DOYON, L. Hry pro všestranný rozvoj dítěte. Praha : Portál, 2000. [online] [citované 10.3

2011]. Dostupné na internete:

<http://www.mamaaja.sk/ActiveWeb/Article/2918/hry_na_rozvoj_jemnej_motoriky_1_cas

t.html>

FRANKOVÁ, J., KUNCOVÁ, M. Vývoj a pohyb predškoláka. In Brumik [online]

[citované 20.2 2011]. Dostupné na internete: <http://www.brumik.sk/mamincina-

poradna/vyvoj-a-pohyb-predskolaka/>

GLÓS, J. Neurológ radí- Máme s dieťatkom cvičiť. In Ozinfodom.info [online] December,

2002. [citované 28.2 2011]. Dostupné na internete:

<http://www.ozinfodom.info/index.php?page=clanok_detail&id=6256>

KOŠUTOVÁ, I. Grafomotorická cvičení. In Babyonline [online] [citované 20.1 2011].

Dostupné na internete: <http://www.babyonline.cz/akcni-svet-deti/vzdelani/rok-

predskolaka/grafomotorika.html>

Metodicko-pedagogické centrum Bratislava - Grafomotorické ťaţkosti a ich reedukácia

[online] [citované 15.1 2011]. Dostupné na internete:

<www.mcpo.sk/downloads/Publikacie/Ostatne/OSROZ200403.doc>

Prva-hracka - Hrubá motorika [online] [citované 16.2 2011]. Dostupné na internete:

<http://www.prva-hracka.sk/?loc=devel&element=gross_motor>

Speciálně pedagogické centrum “KAMÍNEK”- Jemná motorika [online] [citované 1.3

2011]. Dostupné na internete: <http://www.spckaminek.websnadno.cz/Jemna-

motorika.html>

37

STRÝČKOVÁ, G. Hry na rozvoj jemnej motoriky. In Materská škola

Švantnerova [online] Marec, 2007. [citované 22.3 2011]. Dostupné na internete:

<http://www.mssvantnerova.eu/vismo/dokumenty2.asp?id_org=400035&id=1049&p1=10

35>

Súkromné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie-Efektívne

vyuţiť čas od zápisu po vstup do školy! [online] [citované 19.2 2011]. Dostupné na

internete: <http://www.scpppap.sk/index.php?page=efektivita >

Wikipedia - Motorika človeka [online] Júl 2010 [citované 18.3 2011]. Dostupné na

internete:

<http://cs.wikipedia.org/wiki/Motorika_%C4%8Dlov%C4%9Bka#Motorika_d.C3.ADt.C4

.9Bte>