SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

1127781

EKOLOGICKÉ ÚČINKY POUŽÍVANIA PESTICÍDOV

2011 Marek Pethö

1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

EKOLOGICKÉ ÚČINKY POUŽÍVANIA PESTICÍDOV

( Bakalárska práca )

Študijný program: Environmentálne manažérstvo

Študijný odbor: 1615700, Environmentálny manažment

Školiace pracovisko: Katedra ekológie

Školiteľ: Lýdia Končeková Ing., PhD

2011 Marek Pethö

2

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Marek Pethö vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Ekologické

účinky používania pesticídov“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 27. mája 2010

Marek Pethö

3

Poďakovanie

Týmto by som chcel vysloviť poďakovanie pani Ing. Lýdii Končekovej PhD. za pomoc

pri vypracovaní tejto práce.

4

Abstrakt

Moja práca analyzuje vplyv ochrany rastlín v poľnohospodárskej výrobe na znečistenie

životného prostredia. Analyzoval som stav poľnohospodárstva, charakterizoval pesticídy a ich

miesto v poľnohospodárskej výrobe a porovnal výhody a nevýhody ich používania. Chemické

prípravky nie sú zlé a škodlivé len pre ľudské zdravie ale taktiež ničia použiteľnú faunu

a poškodzujú biologickú stabilitu. Zle uskladnené pesticídy, tak isto ako aj nekontrolované

úniky z nepoužitých pesticídov a ich obalov vytvárajú zdroje pre kontamináciu pôdy a vody

a nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia a bioty. Je nevyhnutné aby poľnohospodárstvo

prezentovalo systém produkcie, ktorý podporuje a zlepšuje hygienu ekosystému, zahŕňajúc

biodiverzitu, biologický kolobeh a biologickú aktivitu pôdy.

Kľúčové slová : pesticíd, reziduá, chemická ochrana, integrovaná ochrana, ekologické účinky

Abstract

The bachelor analyses plant protection influence in agriculture production on pollution of

environment. I analyse status of agriculture, characterised pesticides and their place in

agricultural production and compared advanteges and disadvanteges of their using. Chemical

preparations are not only bad for human health, but also destroy useful inert fauna and harm

biological stability. Wrong stored pesticides, as well as uncontrolled dumps from unused

pesticides and its covers create the sources for soil and water contamination and danger for

human health and biota. It is necessary that agriculture will present system of production,

which supports and improve hygiene of ecosystem, including biodiversity, biological cycle

and soil biological activity.

Key words : pesticide, residues, chemical protection, integrated protection, ecological

influence

5

ObsahObsah..........................................................................................................................................6

Zoznam skratiek a značiek.......................................................................................................7

Úvod............................................................................................................................................8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky...............................................................9

1.1 Pesticídy a ich charakteristika.....................................................................................10

1.1.1 Rozdelenie pesticídov............................................................................................11

1.1.2 Spotreba pesticídov...............................................................................................13

1.2 Ekologické účinky používania pesticídov....................................................................14

1.2.1 Pôsobenie pesticídov v pôde.................................................................................14

1.2.2 Pôsobenie pesticídov vo vode...............................................................................16

1.2.3 Pôsobenie pesticídov na biotu..............................................................................19

1.3 Porovnanie výhod a nevýhod používania pesticídov..................................................20

1.3.1 Výhody používania pesticídov.............................................................................20

1.3.2 Nevýhody používania pesticídov.........................................................................20

1.4 Trvalo udržateľné používanie pesticídov....................................................................21

2 Cieľ....................................................................................................................................24

3 Metodika práce.................................................................................................................25

3.1 Charakteristika objektu skúmania ..........................................................................25

3.2 Pracovné postupy.......................................................................................................25

3.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje.....................................................................25

3.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov.......................................26

4 Výsledky páce......................................................................................................................27

4.1 Charakteristika vybraných podnikov ........................................................................27

4.2 Porovnanie podnikov v spotrebe POR za obdobie 2009/2010...................................29

5 Návrh na využitie výsledkov...............................................................................................34

Záver........................................................................................................................................35

Zoznam použitej literatúry....................................................................................................36

6

Zoznam skratiek a značiek

EÚ – Európska únia

SR – Slovenská republika

POR – prípravky na ochranu rastlín

ha – hektár

ŽP – životné prostredie

m.j. – merná jednotka

7

Úvod

Poľnohospodárska výroba je veľmi dôležitým odvetvím ľudskej činnosti. Už od dávnych

čias ľudia využívali svoje zručnosti a znalosti o pôde a jej vlastnosti – úrodnosti – teda

schopnosti vyprodukovať produkty potrebné pre obživu ľudí. Pravdaže nepoznali moderné

technológie a spôsoby zúrodňovania pôdy. Na to im slúžil napríklad jednoduchý trojpoľný

systém, ktorý spočíval v striedaní jarín a ozimín a určitá časť ostávala úhorom teda

oddychovala. Prirodzený kolobeh živín v prostredí ostal zachovaný, a tak nebolo potrebné

pôdu umelo zúrodňovať.

Neskôr ľudia začali využívať prirodzený organický odpad, ktorý vznikal pri chove

domácich hospodárskych zvierat – maštaľný hnoj. Ten, ako aj v súčasnosti tak aj v minulosti,

veľmi dobre pôsobil najmä pod jariny no hlavne nepredstavoval takmer žiadne vážne

ohrozenie ŽP.

Súčasná filozofia poľnohospodárstva je zameraná na tvorbu zisku a je preto potrebné

maximalizovať vstupy do pôdy a porastov aby sme dosiahli čo najvyšší ha výnos a tým aj čo

najväčší možný zisk. Keďže sa prírodné, najmä klimatické podmienky za ostatných niekoľko

desiatok rokov zmenili dosť v podstatnej miere stretávame sa s mnohými problémami

v porastoch kultúrnych plodín, ktoré je možné riešiť už len pesticídnym zásahom. Najmä je to

výskyt stále nových hubových ochorení, ktoré znižujú najmä kvalitu ale aj kvantitu výslednej

úrody.

Nastáva však aj problém rezistencie daných škodlivých činiteľov či už určitých druhov

burín alebo chorôb na už známe a často používané účinné látky obsiahnuté v POR. Preto

chemické spoločnosti vkladajú nemalé čiastky peňazí do každodenného výskumu stále

nových a nových prípravkov no najmä sa snažia o ich registráciu do čo najväčšieho počtu

plodín. Tým pádom je aj ŽP dennodenne vystavované vždy novým zásahom látkami, ktoré sa

prostredníctvom pôdy, vody, ovzdušia a v neposlednom rade takmer v každom produkte

z poľnohospodárskej výroby dostáva do potravového reťazca, na konci ktorého stojí človek.

8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Obhospodarovaná pôda v EÚ predstavuje 50 výmery pôdy, čo svedčí o význame

poľnohospodárstva v prirodzenom životnom prostredí. Poľnohospodárstvo tiež podporuje

rozvoj vidieka, ktorý nie je len základným aktívom európskej kultúry, ale hrá nezastupiteľnú

úlohu aj pri ochrane životného prostredia. V poľnohospodárskej výrobe dochádza ku vzniku

konfliktu tvorby úrody a životného prostredia. Intenzifikácia a špecializácia

poľnohospodárstva prispeli k akcelerácii mnohých environmentálnych problémov.

Sprievodnými znakmi intenzifikácie a špecializácie poľnohospodárstva sú veľké osevné

plochy, monokultúry, používanie ťažkej mechanizácie, priemyselných hnojív a pesticídov,

budovanie zavlažovacích a odvodňovacích systémov, nehospodárne nakladanie so

živočíšnymi exkrementami. Dôsledky intenzifikácie poľnohospodárstva sa negatívne

prejavili životnom prostredí.

Spôsoby hospodárenia na pôde:

Intenzívne poľnohospodárstvo- sa opiera o využívanie technológií prinášajúcich najvyššie

úrody pri najvyšších ekonomických efektoch.

Alternatívne poľnohospodárstvo -rešpektuje a snaží sa v najvyššej možnej miere rešpektovať

požiadavky na ochranu prírodného prostredia a súčasne aj kvalitu poľnohospodárskej

produkcie.

Udržateľné poľnohospodárstvo - je založené na princípe integrovaného systému rastlinnej

a živočíšnej produkcie. Systém je územne špecifikovaný,  dlhodobo použiteľný. V systéme

sa integrujú všetky prirodzené kolobehy, udržuje ekonomickú životaschopnosť farmy a

zvyšuje kvalitu života farmára a spoločnosti ako celku.

Organicko-biologické poľnohospodárstvo - patrí v mnohých modifikáciách k

najrozšírenejším, najznámejším a technologicky i prakticky najľahšie zvládnuteľným. Dôraz

sa kladie na funkčnosť pôdy ako základnej biologickej jednotky v poľnohospodárstve. Všetky

organické a anorganické komponenty sa v nej majú nachádzať v rovnováhe, čo najviac sa

približuje nenarušenej prírode (Životné prostredie, 1992).

Ekologické poľnohospodárstvo - je moderný systém hospodárenia, ktorý bez použitia

syntetických pesticídov, hnojív a iných chemických látok, bez týrania zvierat produkuje

9

kvalitné a zdravé biopotraviny. Predstavuje určitú filozofiu a súčasne i spôsob využívania a

obhospodarovania vidieckej krajiny. Založené je na princípoch využívania auto regulačných

mechanizmov prírody, striedania plodín, hnojenia organickými hnojivami, pestovania

medziplodín, biologickej ochrany rastlín, zákazu pesticídov a dusíkatých syntetických hnojív

a dlhodobého uchovania úrodnosti pôdy. Obmedzuje znečistenie povrchovej a podzemnej

vody na minimum a závislosť od neobnoviteľných druhov energie(Lacko – Bartošová 1995).

Metóda ANOG – je poľnohospodárstvo komerčného charakteru, ktoré sa orientuje na

pestovanie ovocia, zeleniny, zemiakov a ostatných poľných plodín postupmi, ktoré

minimalizujú negatívne dôsledky konečného hospodárenia. Vo všeobecnosti sa používané

technológie len približujú požiadavkám ekologického poľnohospodárstva. Pôvodné sa

umožňovalo používanie určitých dávok priemyselných hnojív a uplatňovali sa princípy

integrovanej ochrany rastlín s malým množstvom syntetických pesticídov (Fazekašová, 1999).

1.1 Pesticídy a ich charakteristika

Pesticídy (fytofarmaceutiká) sú chemické prípravky používané proti škodlivým činiteľom,

ktoré predstavujú živočíšny škodcovia, buriny a hubovité choroby ( pestis – pliaga, epidémia,

nákaza, záhuba) (Tóth a kol. 1999) .

Pesticídy slúžia ľudstvu k zvyšovaniu produkcie rastlinnej biomasy tým, že pomáhajú

ochraňovať produkovanú biomasu potlačovaním najrozmanitejších organizmov, ktoré

považujeme za škodcov alebo konkurentov poľnohospodárskych rastlín. Termín "pesticíd" sa

často používa ako synonymum pre termín "insekticíd" a ako všeobecný termín zahŕňajúci

insekticídy, herbicídy, fungicídy a všetky ostatné výrobky, ktoré ničia, odpudzujú alebo

eliminujú škodcov alebo sú aplikované ako prevencia voči nim. Majú nepriaznivý vplyv

nielen na zdravie človeka, ale spôsobujú rakovinu, poškodzujú genetický materiál, nervový

a hormonálny systém, zároveň kontaminujú vodné toky a pramene, dážď, sneh,

hmlu ,stratosférický ozón. Najpodstatnejšie je, že nepoškodzujú len tie živé organizmy, na

ničenie ktorých boli vytvorené, ale aj iné a zároveň narúšajú komplexnú sieť biologických

interakcií spájajúcich navzájom rastliny a živočíchy(Eftimová, 2009).

Sú to výrobky chemického priemyslu, ktoré ničia niektoré škodlivé mikroorganizmy

(napr. vírusy, baktérie, plesne a iné huby) živočíšnych škodcov (napr. škodlivý a obťažujúci

hmyz a vyššie živočíchy) a buriny. Ťažisko spotreby pesticídov je v poľnohospodárstve, ale

10

uplatňujú sa aj v lesnom hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene, pri ochrane dreva a

plastov.

Rizikovosť pesticídov je najmä v tom, že príroda si ich sama netvorí, a že mnohé z nich

organizmy nevedia biotransportovať ani biologicky využiť. Sú špecifickou skupinou

chemikálií, ktoré sú vyvíjané, vyrábané a uvoľňované do prostredia s cieľom poškodiť alebo

zabiť živé organizmy. Po uvoľnení do životného prostredia (napr. pri postreku rastlín)

nedokážeme pesticídy ďalej kontrolovať. Vetrom (po vyparení), vodou, pôdou, ale aj

samotnými potravinami sa môžu šíriť aj na veľké vzdialenosti. Zvyčajne sa postupne menia

na iné látky (metabolity), ktoré sú často toxickejšie ako samotné pesticídy. V zložitých

ekologický – nutritívnych vzťahoch sú pesticídmi ohrozené najmä skupiny organizmov, ktoré

sa nachádzajú na vrchole potravinovej pyramídy. Práve sem patrí aj človek.

Pesticídy maximalizujú poľnohospodárske výnosy a kvalitu poľnohospodárskych

výrobkov a minimalizujú množstvo vloženej práce. Vďaka zníženej potrebe orby a kultivácie

pôdy môžu prispievať k obmedzeniu erózie pôdy. Prípravky na ochranu rastlín predstavujú

dôležitý prostriedok na plnenie požiadaviek, ktoré sa kladú na zdravie rastlín a umožňujú

medzinárodný obchod s poľnohospodárskymi výrobkami. To sú hlavné dôvody, prečo sa

pesticídy v poľnohospodárstve široko využívajú (Podolák, Serenčéš, 2001).

Používanie pesticídov patrí k základným stabilizačným prvkom systémov pestovania

plodín umožňujúcim, popri výžive rastlín, primerane využívať ich odrodový potenciál . Ich

používanie má však okrem kladného prínosu aj záporne stránky. Sú to látky s výrazným

biologickým účinkom, ktoré sa počas mnohých rokov aplikujú na veľkých plochách. Majú

závažný vplyv na kvalitu prostredia . Z ekologického hľadiska sú pesticídy jedy, ktoré môžu

pri nesprávnej aplikácií spôsobiť otravu ekosystému (Tóth a Lazor, 1998).

1.1 .1 Rozdelenie pesticídov

Rozdelenie pesticídov podľa biologických účinkov a spôsobu účinku:

Podľa cieľových škodlivých činiteľov môžeme pesticídy rozdeliť nasledovne:

a) Zoocídy – proti živočíšnym škodcom

insekticídy_ proti nežiaducemu hmyzu

akaricídy – proti roztočom a pavúkom

rodenticídy – proti hlodavcom

11

nematocídy – proti háďatkám

moluskocídy – proti mäkkýšom

repelenty – odpudzujú hmyz

atraktanty – lákajú hmyz

b) Herbicídy – proti burinám

desikanty – látky k vysušovaniu kultúrnych rastlín

defolianty – látky k odisťovaniu kultúrnych rastlín

morforegulátory –látky so stimulačnými, alebo inhibičnými vlastnosťami

c) Fungicídy – proti hubám

anorganické

organické

moridlá – na morenie rastlín pred siatím

Podľa spôsobu účinku sa pesticídy rozdeľujú na :

1. kontaktné pesticídy (dotykové), aplikujú sa len postemergentne – počas vegetácie

2. systémové pesticídy (systémové s prevahou účinku cez listy sa aplikujú postemergentne,

s prevahou účinku cez korene sa aplikujú buď pred sejbou, alebo preemergentne – medzi

zasiatím a vzídením rastliny)

Kontaktné pesticídy musia po aplikácii vytvoriť dokonalé pokrytie orgánov

ošetrovaných rastlín. Preto na dosahovanie vysokých účinkov sa často používajú veľké

objemy postrekovacej kvapaliny. Kontaktné pesticídy však chránia len tú časť rastliny, ktorá

bola nimi zasiahnutá. Účinná látka nie je v rastline rozvádzaná a nechráni nové prírastky

rastlín.

Systémové pesticídy sú založené na požiadavke aby, čo najviac účinnej látky čo

najrýchlejšie preniklo do ošetrovanej rastliny. Systémové pesticídy sú založené na

požiadavke, aby čo najviac účinnej látky čo najrýchlejšie preniklo do ošetrovanej rastliny. Pre

12

dosiahnutie vysokej účinnosti je potrebná redistribúcia účinnej látky a to vodivým systémom

rastliny i do nezasiahnutých pletív. Systémové pesticídy prenikajú do vodivých dráh rastlín

a rozvádzajú sa sústavou cievnych zväzkov. Rastlinné šťavy sa na určitý čas stávajú jedovaté.

Pri postrekovaní listov preniká účinná látka pokožkou listov a najviac sa hromadí

v najmladších orgánoch rastlín. Na rozdiel o kontaktných pesticídov stačia malé objemy vody.

Množstvo a rýchlosť prenikania kvapaliny do listov závisí najmä od vlastností vrstiev

kutikuly, ako aj od vlastností pesticídov. Pôsobí tu však aj množstvo iných vplyvov, najmä

klimatické podmienky a metabolizmus rastlín. Najväčší príjem je v období vysokých teplôt,

keď je obmedzená tvorba voskov (ktoré tvoria vonkajšiu vrstvu na povrchu listov), a pri

vysokej vlhkosti(lepšia zmáča teľnosť listov).V uvedených podmienkach však vystupuje do

popredia toxicita pesticídov. Čoskoro sa však začali prejavovať dôsledky nekontrolovaného

používania pesticídov. Objavila sa akumulácia rezíduí v pôde, vodných zdrojoch, i v živých

organizmoch. Medzi škodcami sa objavili odolné populácie, ktoré boli rezistentné voči

účinným zložkám pesticídov. Obdobne sa vytvorili rezistentné kmene húb s vysokou

virulenciou a vyselektovali sa odolné druhy burín. Používanie pesticídov vážne narušilo

prirodzené biocenózy a ich samoregulačnú schopnosť. Jednostranné použitie chemických

prostriedkov malo za následok nevyužívania profylaktických spôsob boja proti škodcom

a chorobám. Do ústrania sa dostali agrotechnické opatrenia, pestovanie odolných kultivarov,

ako aj využitie prirodzenej auto regulácie(Eftimova, 2006).

1.1.2 Spotreba pesticídov

Zavádzanie pestovania vysoko výnosných odrôd do poľnohospodárstva malo za

následok zvýšené vstupy priemyselných hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín. Veľkú

úlohu v rozvoji ochrany rastlín a rastlinnej výroby vôbec zohrali chemická ochrana a

syntetické organické pesticídy. Náplňou ochrany rastlín je starostlivosť o dobrý zdravotný

stav pestovaných rastlín od osiva, sadiva až po zber.

Metódy ničenia škodlivých organizmov pomocou pesticídov sa v 50-60 rokoch sa stali

stredobodom záujmu vďaka vysokej efektívnosti a univerzálnosti. Chemická ochrana sa

veľmi rýchlo stala neoddeliteľnou súčasťou rastlinnej výroby. Pesticídy môžu zároveň

spôsobiť nežiaduce škodlivé účinky na organizmy, pre ktoré neboli určené, na ľudské zdravie

a životné prostredie. Prioritou pesticídov bola ich rýchla a spoľahlivá účinnosť a cenová

dostupnosť.

13

Najviac chemických prípravkov v celosvetovom meradle používajú pri pestovaní

poľnohospodárskych kultúr: USA, Brazília, Japonsko. V rámci Európy najviac chemických

prípravkov používajú Francúzsko a Taliansko. Najviac sa používajú: herbicídy 45%,

fungicídy 24%, insekticídy 27%. Na Slovensku došlo v 90-tych rokoch vplyvom

ekonomických podmienok k zmierneniu tlaku poľnohospodárstva na životné prostredie, ktoré

sa odrazili v prudkom znížení používania priemyselných hnojív, pesticídov, ako aj v

celkovom znížení intenzity poľnohospodárstva . V jednotlivých skupinách pesticídov došlo v

porovnaní rokov 1991 a 2000 k poklesu spotreby insekticídov o 72 % (-1364,3 t), herbicídov

o 32 % (-1012,7 t) a fungicídov o 57 % (-630,9 t). Spotreba ostatných pesticídov sa zvýšila.

Od roku 2000 má spotreba pesticídov kolísavý priebeh. Súčasné dávky aplikovaných

pesticídov pri dodržaní zásad správnej poľnohospodárskej a farmárskej praxe nie sú hrozbou

pre životné prostredie. Zlepšujúce sa finančné podmienky poľnohospodárov však môžu viesť

k postupnému nárastu spotreby pesticídov a zvýšeniu rizika negatívnych dôsledkov na

životnom prostredí (http://enviroportal.sk/indikatory).

Obrázok č. 1 – Spotreba pesticídov 1991 - 2009

Zdroj : (http://enviroportal.sk/indikatory)

1.2Ekologické účinky používania pesticídov1.2.1 Pôsobenie pesticídov v pôde

Pôda poskytuje rastlinám priestor, vodu, sprístupňuje pre ne živiny z organickej a

minerálnej časti pôdnej hmoty, je bezprostrednou živiteľkou rastlinstva. Pôda ako výrobný

faktor je nenahraditeľná a limitovaná. Nie je možné zvyšovať produkciu poľnohospodárskych

plodín zvyšovaním jej výmery. Zásoba pôdy živinami neustále klesá a stúpa výmera

14

poľnohospodárskej pôdy s malým, obsahom živín. K prekonaniu tohto stavu prispieva aj veda

a aplikácia jej poznatkov do prvovýroby (Hronec, Kovač, Hričovský, 2006).

Všeobecne môžeme povedať, že správanie pesticídov v pôde je komplikované mnohými

interakciami medzi kvapalnou, plynnou a tuhou fázou pôdy, medzi jej živou a neživou

zložkou pôdy. Značná časť pesticídov patriacich najmä zo skupiny herbicídov sa v pôde

rýchlo rozkladá činnosťou pôdnej mikroflóry a ich použitie z hľadiska zdravotného stavu nie

je nebezpečné, avšak z niektorých látok môžu v zásaditých pôdach vznikať vysoko toxické

dioxíny. Mnoho pesticídov však patrí medzi látky, ktoré sú veľmi stabilné a v prostredí

pretrvávajú veľmi dlhý čas.

Pesticídy sa vyznačujú výrazným biologickým účinkom. Mnohé z nich dokážu podstatne

zmeniť druhové zloženie a životaschopnosť edafónu (zložitý súbor organizmov osídľujúcich

pôdnu vrstvu) alebo vegetačného krytu. Nepríjemné je, že ak sa znečisťujúce látky dostatočne

rýchlo nerozložia, môžu nepriaznivo ovplyvniť aj vlastnosti poľnohospodárskych produktov.

Toto nebezpečenstvo je aktuálne najmä pri takých látkach, ktoré môžu rastliny prijať z pôdy

koreňovým systémom

(http://www.fpv.umb.sk/~vzdchem/KEGA/TUR/PODA/Poda05.htm#P51).

Z hľadiska účinku pesticídov na životné prostredie je dôležitý čas, počas ktorého si

pesticídy zachovávajú toxické vlastnosti (perzistencia ich reziduálnych účinkov, čas rozpadu

pesticídov). Dĺžka pobytu pesticídu v prostredí je určená jeho odolnosťou k rozkladu. Všetky

pesticídy sa v prostredí premieňajú na nové formy zlúčenín. Je veľa spôsobov, ktorými môžu

pesticídy reagovať, ale najčastejšie reagujú s kyslíkom (oxidácia) alebo s vodou (hydrolýza).

Navyše všetky pesticídy sa v podstate rozkladajú v prítomnosti slnečného žiarenia, najmä na

povrchu pôdy a rastlín.

V pôde, sedimentoch a vodných systémoch sú za rozklad pesticídov prvotne zodpovedné

mikroorganizmy, hoci pre niektoré pesticídy je dôležitá chemická degradácia. Niektoré

pesticídy môžu vstúpiť koreňmi rastlín alebo listami a rozložiť sa rastlinným metabolizmom.

Treba zdôrazniť, že aj rovnaké pesticídy majú v rozličnom prostredí výrazné rozdiely v

perzistencii, pretože ich odbúravanie záleží od viacerých fyzikálnych, chemických i

biologických činiteľov.

Perzistencia teda referuje o časovom rozsahu, v ktorom sa chemikálie v environmente

odbúravajú. Problematiku perzistencie pesticídov je potrebné hodnotiť z viacerých,

minimálne však z dvoch, aspektov. Jej pozitívnou stránkou je schopnosť zachovať si na určité

obdobie biologickú účinnosť, čím sa zníži počet ošetrení, aplikované dávky a zvýši sa

15

ekonomická efektívnosť chemickej ochrany. Negatívnou stránkou perzistencie je vytváranie

podmienok pre možnosť transferu rezíduí do pestovaných plodín, a tým aj do potravového

reťazca.

Ďalšou negatívnou stránkou perzistencie pesticídov je, že rezíduá aplikovaných pesticídov

môžu v ďalšom vegetačnom období poškodiť následne pestované plodiny.

Polčas rozkladu

Perzistencia pesticídu je zvyčajne indikovaná termínom „polčas rozkladu“. Polčas

rozkladu je vlastne typická dĺžka potrebná na odbúranie polovice aplikovaného množstva na

základné substancie. Pre pesticídy sa polčas rozkladu zvyčajne udáva v dňoch, ak ide o veľa

dní tak v mesiacoch, prípadne v rokoch. Ak má pesticíd napr. polčas rozkladu 30 dní, tak 30

dní po aplikácii klesne hladina účinnej látky na polovicu pôvodného množstva. Po 60 dňoch

to bude štvrtina, atď. V skutočnosti ale rozpad neprebieha presne podľa tejto formuly.

Napriek tomu je polčas rozpadu stále najlepším vyjadrením perzistencie, najmä pre účely

porovnania. Z údajov je jasné, ako dlho budú rezíduá prítomné v pôde prípadne v rastlinách. I

keď miestne podmienky, ako klíma a pôdny typ, majú dôležitý až určujúci význam na reálny

polčas rozkladu pesticídov v pôde, informácie o priemerných hodnotách polčasu rozpadu sú

užitočné pre opis vzťahov a úrovne rozkladu rozdielnych pesticídov.

Za celkovú perzistenciu sa má považovať obdobie štyroch polčasov rozkladu, kedy dôjde k

rozkladu približne 90 % pesticídu a 10 % je ešte prítomných v sledovanom substráte.

Upozorňujeme, že s mylnými interpretáciami týchto vzťahov sa v praxi stretávame pomerne

často. Perzistencia je niekedy zamieňaná tiež s ochrannou dobou. Podľa rôznych autorov

v jednotlivých skupinách nebývajú zaradené vždy tie isté pesticídne látky, čo platí aj o

ďalších nižšie opisovaných parametroch. Ide hlavne o dôsledok výrazného vplyvu

agroekologických podmienok na perzistenciu. Preto je potrebné vedieť, že uvádzaná hodnota

polčasu rozkladu je akousi strednou, teda približnou, hodnotou so značnou variabilitou.

(http://fzki.uniag.sk/web/bpd2004/content/09Postery/Toth.pdf).

1.2.2 Pôsobenie pesticídov vo vode

Voda a problémy spojené s kvalitou vody (dusičnany, fosfor, koncentrácia pesticídov) ako

aj využívanie vody (zavlažovanie, drenáž a spotreba) sa vzťahujú nielen na povrchovú vodu

(rieky, jazerá) a podzemnú vodu, ale aj na vodný režim prírodných biotopov, špeciálne

mokradí. Poškodenia vôd sú často univerzálneho charakteru, rozdiely existujú medzi

16

geografickými regiónmi podľa hydrologických vlastností regiónu. Priestorovo sa merania

stavu kvality a využívania vody viažu na povodia a ich subsystémy.

Vodné zdroje a kvalita vody v SR sú ovplyvňované hlavne hospodárskou činnosťou troch

sektorov: poľnohospodárstvo, priemysel a domácnosti.

Zameriame sa na poľnohospodársky sektor ovplyvňujúci dostupnosť a požiadavky na vodu

a problémy s kvalitou vody spôsobené únikom dusíka a pesticídov do podzemných vôd. Už

niekoľko desaťročí narastá aj trend využívania vody v poľnohospodárstve, spôsobený

zvýšením využívania vody na závlahy. Avšak počas ostatných rokov sa využívanie vody

závlahami redukovalo, najmä zásluhou transformácie ŠP Štátnej melioračnej správy.

Nadmerné využívanie vody závisí hlavne na bilancii medzi spotrebou a obnoviteľnými

zdrojmi. Nadmerná spotreba vody v poľnohospodárstve obyčajne vzniká z nadmernej

spotreby pre závlahy. Poklesom hladiny podzemnej vody sú poškodzované mokrade.

Odhaduje sa, že okolo 50% najväčších mokradí v Európe má „štatút ohrozenia“ kvôli

nadmernej spotrebe vody (Naše pole, 2007).

Európsky vodný ekosystém je vystavený veľkému počtu a množstvu pesticídov, čo je

dôsledok značného nárastu používania pesticídov počas ostatných troch desaťročí. V Európe

je registrovaných približne 800 účinných látok, hoci v praxi sa vo väčšom meradle používa

iba malý počet z nich. I keď efektívny monitoring rezíduí pesticídov v životnom prostredí je

zložitý a drahý, v mnohých štátoch EÚ majú monitorovací program, ktorý ukazuje prítomnosť

pesticídov v podzemnej vode, vnútrozemských povrchových vodách a v pitnej vode. V

mnohých Európskych štátoch bola počas ostatných rokov aplikácia väčšiny pesticídov bežne

sa nachádzajúcich v podzemnej vode a riekach ako sú atrazín, simazín a bentazon silne

obmedzená alebo zakázaná. Uvedené indikátory môžu poskytnúť prehľad o stave znečistenia

spodnej vody, pitnej vody a povrchovej vody pesticídmi napr.:

Na prezentovanie momentálnej situácie by mohol byť použitý podiel studní, resp.

prameňov s hladinou pesticídov prekračujúcich štandard. Môže to byť vyhodnotené za

zavodnený horizont, región alebo krajinu. Je možné ilustrovať trend úrovne pesticídov.

Indikátor (hladina podzemnej vody) by mohol poskytovať prehľad o tom, ako odber vody

poľnohospodárskym sektorom, konkrétne na zavlažovanie, ovplyvňuje vodne zdroje napr.:

a) Trend hladiny podzemnej vody

b) Vplyv na nízku hladinu riek

c) Oblasti postihnuté suchom (Kovačičová, 1999).

17

Ochrana vôd pred znečistením

Smernica Rady 80/68/EHS je transponovaná a implementovaná do národnej legislatívy

v zákone č. 364/2004 Z.z. o vodách a zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (vodný zákon), pričom Príloha smernice Zoznam I a Zoznam II

druhov a skupín látok je premietnutá do Príloh č. 1 vodného zákona ako Zoznam I a II.

Zoznam I.

Obzvlášť škodlivé látky

Obzvlášť škodlivé látky sú látky vybrané hlavne na základe ich toxicity, rozložiteľnosti

a bioakumulácie s výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné alebo sa rýchlo menia na

látky biologicky neškodné :

1. Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom

prostredí

2. Organické zlúčeniny fosforu, organické zlúčeniny cínu

3. Látky, ktoré majú vo vodnom prostredí alebo pôsobením vodného prostredia

karcinogénne, mutagénne alebo teratogénne účinky

4. Ortuť a jej zlúčeniny, kadmium a jeho zlúčeniny

5. Perzistentné minerálne oleje a uhľovodíky ropného pôvodu

6. Kyanidy

7. Perzistentné syntetické látky, ktoré môžu plávať na hladine, zostávať v suspenzii alebo

klesať ku dnu, a ktoré môžu zamedzovať akémukoľvek použitiu vôd.

Zoznam II

Škodlivé látky

1. Škodlivé látky sú jednotlivé látky a skupiny látok, ktoré majú škodlivý vplyv na vodné

prostredie, ktorý však môže byť obmedzený na danú oblasť v závislosti od charakteru

recipientu a miesta, v ktorom sa tieto látky vypúšťajú. Polokovy, kovy a ich zlúčeniny

Zinok, Cín, Nikel, Meď, Chróm, Olovo, Selén, Molybdén, Telúr, Titán, Striebro.

2. Biocídy a ich deriváty, ktoré nie sú uvedené medzi obzvlášť škodlivými látkami a im

príbuznými látkami

3. Látky, ktoré majú škodlivý vplyv na chuť alebo pach vody a zlúčeniny spôsobujúce

vznik takýchto látok vo vode

4. Toxické alebo perzistentné organické zlúčeniny kremíka a látky, ktoré môžu spôsobiť

vznik takýchto látok vo vodách s výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné alebo

18

sa rýchlo vo vode menia na neškodné látky. Rozložiteľné minerálne oleje

a uhľovodíky ropného pôvodu

5. Fluoridy

6. Látky, ktoré majú nepriaznivý vplyv na rovnováhu kyslíka vo vode (merané ako

ukazovatele BSK5 a CHSK) a tie, ktoré môžu prispieť k eutrofizácii ( predovšetkým

zlúčeniny dusíka a fosforu)

7. Silážne šťavy, priemyselné a organické hnojivá a ich tekuté zložky

(Dodržiavanie krížového plnenia v poľnohospodárskej prvovýrobe, ZAS Nitra, 2010).

1.2.3 Pôsobenie pesticídov na biotu

Poľnohospodárstvo patrí medzi významných znečisťovateľov životného prostredia. Ide

hlavne o podiel poľnohospodárstva na emisiách skleníkových plynov, tvorbu odpadov

vypúšťanie odpadových vôd (Klinda, Lieskovská a kol. 2004).

Negatívne environmentálne dopady poľnohospodárstva najviac ovplyvnili biodiverzitu

krajiny, ktoré sa prejavujú:

a) v strate, degradácii a fragmentácii biotopov a ekosystémov,

b) v strate druhovej diverzity - ústup stenoekných druhov,

c) v strate genetickej diverzity - uniformita komerčných plodín a plemien,

d) strata genetickej diverzity vo voľnej prírode,

e) dopad na flóru,

f) dopad na faunu,

g) dopad na ekosystémy,

h) dopad poľnohospodárstva na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.

Negatívne dôsledky sa prejavujú na pôde:

a) vo zvýšenej veternej i vodnej erózii,

b) v mimo eróznej fyzikálnej degradácii pôdy, kompakcii, narušení pôdnej štruktúry,

c) v chemickej degradácii pôdy, čo spôsobilo zmeny živinového režimu, najmä v

prípade dusíka a fosforu,

a) acidifikáciou vplyvom agrochemikálií,

b) alkalizáciou vplyvom imisií vápenky, magnezitky,

c) ale aj vplyvom minerálizácie podzemných vôd ,

d) v biologickej degradácii pôdy,

e) v ohrození edafónu,

19

f) v znížení obsahu organickej hmoty pôde,

g) v zhoršení fyzikálno-chemických vlastností pôdy .

Negatívne dôsledky sa prejavujú vo vode :

a) v eutrofizácii vôd zvyškami priemyselných hnojív, najmä dusičnanov a fosforečnanov,

b) v znečistení podzemných a povrchových vôd pesticídmi,

c) meliorácie - odvodňovanie a závlahy .

Negatívne dôsledky sa prejavujú v ovzduší :

a) znečistenie ovzdušia používaním fosílnych palív,

b) znečistenie ovzdušia z poľnohospodárskej výroby,

c) používanie dusíkatých priemyselných hnojív (Poľnohospodárstvo, 2000).

1.3 Porovnanie výhod a nevýhod používania pesticídov1.3.1 Výhody používania pesticídov

Napriek rizikám pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré pesticídy predstavujú, ich

využívanie vytvára viacero hlavne ekonomických výhod, a to predovšetkým pre

poľnohospodárov. Pesticídy maximalizujú poľnohospodárske výnosy a kvalitu

poľnohospodárskych výrobkov a minimalizujú množstvo vloženej práce. Vďaka zníženej

potrebe orby a kultivácie pôdy môžu prispievať k obmedzeniu erózie pôdy a pomôcť

zabezpečiť spoľahlivý prísun širokého sortimentu cenovo prístupných poľnohospodárskych

výrobkov. Prípravky na ochranu rastlín takisto predstavujú dôležitý prostriedok na plnenie

požiadaviek, ktoré sa kladú na zdravie rastlín a umožňujú medzinárodný obchod

s poľnohospodárskymi výrobkami. To sú hlavné dôvody, prečo sa pesticídy

v poľnohospodárstve široko využívajú. Pesticídy majú široký okruh využitia aj mimo

poľnohospodárskeho sektora, počnúc impregnáciou dreva a tkanín až po ochranu verejného

zdravia (Eftimová, 2006).

1.3.2 Nevýhody používania pesticídov

Zásadným problémom používania pesticídov je narušenie autoregulačných mechanizmov

v ekosystémoch. V prírodnom resp. v poloprírodnom ekosystéme predátory, paraziti

a patogény dokážu regulovať populácie škodcu, v chemicky ošetrovaných agroekosystémoch

sú biologickí nepriatelia škodcov decimovaní neraz viac ako cieľové organizmy zvyšok

pesticídu často končí v ovzduší, vode, pôde a v trofických reťazcoch ekosystémov, a

potravinách. Podľa MILLERA ( 2005) sa postupnou akumuláciou toxických látok ich

koncentrácií v telách organizmov smerom k vyšším úrovniam trofického reťazca postupne

20

násobí koncentrácia( biomagnifikácia). Odhaduje sa, že používanie pesticídov je dnes

zodpovedné až za 20% ohrozených druhov. Po zavedení syntetických prípravkov na ochranu

rastlín po 2 svetovej vojne sa proti týmto prostriedkom stalo rezistentných 420 druhov

škodlivých organizmov. Používaním pesticídov sa vytvorila genetická rezistencia u viac ako

520 druhov hmyzu a roztočov, u vyše 10 druhov hlodavcov, vrátane potkanov a u vyše 270

druhov burín a u viac ako 150 rastlinných patogénov.

Poľnohospodári sú nútení používať zvýšené dávky pesticídov, častejšie ich opakovať, čo je

pre nich zároveň neekonomické. Ďalším vážnym problémom je ľudské zdravie. Rezíduá

a metabolity pesticídov sa môžu dostať do ľudského organizmu kontamináciou podzemnej

vody, pôdy, potravinárskych výrobkov, ale aj ovzdušia( Eftimová, J., Hronec, O., 2004).

1.4 Trvalo udržateľné používanie pesticídov

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa stanovuje rámec pre

akciu Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného využívania pesticídov Brusel, 12. 7.

2006KOM(2006) 373, konečné znenie2006/0132 (COD) {SEK(2006) 894}

{SEK(2006) 914}

Pesticídy sú účinné látky a prípravky určené na ovplyvňovanie základných procesov

v živých organizmoch, a preto majú potenciál ničiť alebo regulovať škodlivé organizmy,

napríklad rôznych škodcov. Pesticídy môžu zároveň spôsobiť nežiaduce škodlivé účinky na

organizmy, pre ktoré neboli určené, na ľudské zdravie a životné prostredie. Vzhľadom na

špecifické okolnosti ich využívania (predovšetkým na účely ochrany rastlín), t. j. zámerné

uvoľňovanie do vonkajšieho prostredia, podliehajú pesticídy v členských štátoch

a v Spoločenstve regulácii. Počas rokov využívania sa vyvinul vysoko prepracovaný systém

na hodnotenie rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie. Napriek existencii regulačného

rámca je stále možné nájsť neželané množstvá určitých pesticídov v životnom prostredí

(predovšetkým v pôde, vo vzduchu a vode), ako aj v poľnohospodárskych výrobkoch objaviť

rezíduá prekračujúce regulačné limity. Nové a vynárajúce sa vedecké objavy, ako napríklad

potenciál istých chemických látok, medzi nimi aj pesticídov, narušiť fungovanie

endokrinného systému dokonca aj v malých koncentráciách, zdôrazňujú pri využívaní

takýchto látok možné riziká pre ľudí a životné prostredie.

21

Rozhodnutím o prijatí šiesteho environmentálneho akčného programu (6EAP) Európsky

parlament a Rada uznali, že vplyv pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie, hlavne

pesticídov v prípravkoch na ochranu rastlín, sa musí naďalej znižovať. Zároveň zdôraznili

potrebu dosiahnuť širšie trvalo udržateľné využívanie pesticídov a rozpracovali dvojúrovňový

prístup:

úplné uplatňovanie a revízia príslušného právneho rámca,

rozvoj tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania pesticídov.

Vo svojom oznámení „Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov“

(KOM(2006) 372) uvádza Komisia rôzne opatrenia, ktoré by mohli byť súčasťou stratégie.

Tie sú, pokiaľ je to možné, začlenené do existujúcich právnych nástrojov a politík. Cieľom

pripojeného návrhu smernice je implementovať časti tematickej stratégie, ktoré vyžadujú

nové právne predpisy.

Aj keď sa výraz „pesticídy“ používa vo všetkých dokumentoch, ktoré sú súčasťou

tematickej stratégie, súčasný návrh sa zatiaľ zameriava na prípravky na ochranu rastlín.

Existuje viacero dôvodov tohto obmedzenia vrátane skutočnosti, že prípravky na ochranu

rastlín tvoria najdôležitejšiu skupinu pesticídov s najdlhšou históriou právnej úpravy. Právna

predpisy týkajúce sa uvádzania biocídnych výrobkov na trh boli smernicou 98/8/ES stanovené

len nedávno a skúsenosti Komisie a členských štátov nie sú ešte postačujúce na navrhnutie

ďalších opatrení. Navyše, z rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o prijatí 6EAP je

zrejmé, že aj keď sa používa výraz „pesticídy“, hlavný záujem sa týka prípravkov na ochranu

rastlín.

Existujúca politika a právne predpisy boli po prvý krát zavedené na úrovni Spoločenstva

v roku 1979 a počas nasledujúcich rokov prešli značným vývojom, ktorý vyvrcholil prijatím

smernice 91/414/EHS o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a smernice 98/8/ES,

o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh. Tieto smernice vyžadujú aby boli všetky prípravky na

ochranu rastlín a biocídne výrobky vyhodnotené a schválené pred ich uvedením na trh.

Napriek stúpajúcim nákladom spojeným s týmto procesom a klesajúcim počtom účinných

látok na trhu sa skutočná spotreba a využívanie pesticídov v EÚ za posledných desať rokov

neznížila. Pritom sa percento vzoriek potravín a krmiva, v ktorých rezíduá pesticídov

prekračujú maximálne regulačné limity, nezmenšuje, ale zostáva okolo 5 %. Navyše, vo

22

vodnom prostredí je bežne možné nájsť niektoré pesticídy v koncentráciách, ktoré značne

prekračujú regulačný limit a neexistujú žiadne náznaky poklesu.

Počas posledných pätnástich rokov boli medzi členskými štátmi pozorované výrazné

ale nerovnomerné zmeny. Zatiaľ čo v niektorých členských štátoch využívanie pesticídov

klesá, v iných sa pozoroval výrazný nárast. Takéto trendy, ktoré poukazujú na rozdiely

v politike medzi členskými štátmi, opodstatňujú činnosť na úrovni Spoločenstva,

predovšetkým v záujme zosúladenia úrovne ochrany ľudského zdravia a životného

prostredia(Eftimova, 2004).

V súlade s článkom 7 ods. 1 rozhodnutia č. 1600/2002/ES, ktorým sa ustanovuje 6EAP, je

celkovým zámerom tematickej stratégie znížiť vplyv pesticídov na ľudské zdravie a životné

prostredie a všeobecne dosiahnuť širšie trvalo udržateľné využívanie pesticídov, ako aj

celkové značné zníženie rizík a využívania pesticídov v súlade s potrebnou úrovňou ochrany

proti škodcom.

Podľa článku 7 ods. 2 písm. c) rozhodnutia č. 1600/2002/ES konkrétne ciele tematickej

stratégie sú:

minimalizovať nebezpečenstvá a riziká pre zdravie a životné prostredie

vyplývajúce z využívania pesticídov,

zlepšiť kontrolu využívania a distribúcie pesticídov,

znížiť úroveň škodlivých účinných látok vrátane nahradenia najnebezpečnejších

látok bezpečnejšími alternatívami (vrátane nechemických),

podporiť využívanie poľnohospodárskych postupov s nízkym vstupom

pesticídov alebo bez pesticídov, a to predovšetkým zvyšovaním užívateľského

povedomia, podporou kvalitných kódexov osvedčených postupov a zvážením

možného uplatnenia finančných nástrojov,

stanoviť prehľadný systém hlásenia a monitorovania pokroku, ktorý sa vykonal

pri dosahovaní cieľov stratégie vrátane vypracovania vhodných

ukazovateľov(Hronec, O., Daňová, M., Eftimová, J., Sidor, E. a kol. 2003).

2 Cieľ

23

Cieľom mojej bakalárskej práce je poukázanie na ekologické účinky vznikajúce

používaním pesticídov a porovnanie týchto účinkov na vybraných podnikoch východného

Slovenska a navrhnutie opatrení na zníženie spotreby POR a tým aj zníženie rizika

kontaminácie ŽP.

3 Metodika práce

3.1 Charakteristika objektu skúmania

24

Vybrané podniky sa nachádzajú v dvoch odlišných výrobných oblastiach východného

Slovenska a to kukurično – repárska v okrese Trebišov a zemiakárska oblasť v okrese

Kežmarok.

Obe spoločnosti hospodária na podobnej výmere čo sa týka pestovania kultúrnych plodín

a takisto na veľmi kvalitných a úrodných pôdach v jednotlivých oblastiach.

Predmet podnikateľskej činnosti podniku je zameraný na :

podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vrátane predaja nespracovaných

poľnohospodárskych výrobkov na účely spracovania a ďalšieho predaja,

obchodná činnosť – predaj agrochemikálií, osív, sadív, hnojív,

prenájom výrobných prostriedkov,

poľnohospodárske služby.

3.2 Pracovné postupy Na analýzu spotreby pesticídov na daných podnikoch a vyhodnotenie dopadu na ŽP

spôsobeného ich aplikáciou je potrebné získať tieto údaje :

Správy o spotrebe pesticídov na podniku za obdobie 2009/2010

Pre dosiahnutie stanovených cieľov bolo nevyhnutné získať dostatočné množstvo

informácií, podkladových údajov a zdrojov súvisiacich s riešenou problematikou.

K vypracovaniu práce som využil zdroje nielen z domácej ale aj zahraničnej literatúry .

3.3 Spôsoby získavania údajov Materiály použité v bakalárskej práci pochádzajú z týchto zdrojov :

1. Správy o spotrebe pesticídov na daných podnikoch

2. Odborná literatúra, noviny a časopisy

3. Internetové stránky

3.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácia výsledkov Pri vypracovaní bakalárskej práce boli použité tieto metódy:

metóda riadeného rozhovoru – s pracovníkmi podnikov

metóda analýzy – popis vzťahov / množstvo pesticídov na ha plochy /

25

metóda syntézy – na základe vykonanej analýzy formulovať návrhy opatrení na

zlepšenie súčasného stavu

metóda komparácie – porovnávania údajov za účelom hodnotenia vplyvu

na zložky životného prostredia (voda, pôda, vzduch ), človeka

vyhodnotenie výsledkov, návrhy , záver.

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika vybraných podnikov

26

V tejto kapitole sme sa rozhodli porovnať dva podniky s poľnohospodárskou výrobou,

z odlišných častí a prírodných podmienok Slovenska a s veľmi intenzívnym používaním

prípravkov na ochranu rastlín (ďalej len POR). Zamerali sme sa na nosné kultúrne plodiny,

ktoré sa pestujú v týchto podnikoch – pšenica ozimná a kapusta repková ozimná.

Keďže oba podniky patria do spoločného holdingu aj používané POR sú veľmi podobné,

a tak aj ich účinné látky pôsobia rovnako na pôdu, vodu či biotu. V celkovom meraní však

určite záleží aj na ostatných faktoroch ako napríklad zloženie pôdy, klimatické podmienky,

predplodina atď.

Prvým podnikom je spoločnosť AT Zemplín so sídlom v Kazimíry v okrese Trebišov

v Košickom kraji. AT Zemplín hospodári v 5 katastroch na zhruba 1440 ha

poľnohospodárskej pôdy z čoho je asi 1350 ha ornej pôdy.

Čo sa týka pestovania kultúrnych plodín zameriava sa najmä na hustosiate obilniny,

kukuricu a olejniny. Podiel tržieb z rastlinnej výroby za minulý rok činil asi 35 % olejniny

z toho 75 % repka, 56 % obilniny a 9 % ostatné komodity.

Charakteristika lokality :

Oblasť je veľmi bohatá na vodné toky. Pretekajú ňou rieky Laborec, Čierna voda, Uh,

Latorica a Bodrog s mnohými prítokmi. Tieto sú rozložené vejárovito. Oblasť je v najväčšom

rozsahu vytvorená plyšovým pásom vyznačujúcou sa veľkou nepriepustnosťou a rýchlym

povrchovým odtokom zrážkových vôd. Riečna sieť nížiny je bohatá na toky.

Východoslovenská nížina ako orografická jednotka sa začala formovať v treťohorách. Pokles

územia, ktoré postupne a striedavo zalievalo more. Po ňom zostali morské, neskôr jazerné a

sladkovodné usadeniny. Pokles územia pokračoval ďalej a prakticky trvá až do dnešných čias.

V monotónnom rovinatom území sa vytvorili potoky stekajúce zo svahov.

Čo sa týka podnebia patrí do teplej, mierne suchej klimatickej oblasti s horúcim letom a

krátkou chladnou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje okolo 9°C. Ročný

úhrn zrážok sa pohybuje pod 700 mm. Najviac ich spadne v mesiaci v júni, málo v septembri.

Najvyššie časti pohoria zasahujú do chladnej oblasti.

Klimatografický typ oblasti môžeme charakterizovať ako nížinná klíma s miernou

inverziou teplôt, suchá až mierne suchá. Hladina spodnej vody je blízko pod povrchom.

Prevládajú nivné pôdy, z hľadiska druhovej skladby sú stredne ťažké a ťažké a lokálne aj s

prímesami štrkov.

27

Druhou spoločnosťou je AT Tatry so sídlom v Spišskej Belej v okrese Kežmarok

v Prešovskom kraji. Už z názvu je zrejmé, že táto spoločnosť hospodári v úplne odlišných

podmienkach ako AT Zemplín. No pokiaľ ide o pestované plodiny aj tu sa veľmi dobre darí

kapuste repkovej ozimnej a hustosiatym obilninám no keďže prírodné podmienky

a agrotechnické dátumy poľnohospodárov ovplyvňujú asi najviac je vyšší pomer jarín ako

ozimín či už v obilninách alebo olejninách. Na porovnanie s AT Zemplín kde je pomer ozimín

a jarín zhruba 65:35 je v AT Tatry tento pomer približne 40:60. Je to logické keďže zima

v AT Tatry nastupuje už v októbri kedy sa na Zemplíne ešte dosievajú oziminy a zbiera

kukurica a končí najskôr v apríli kedy je už opäť na Zemplíne zasiata väčšia časť jarín

niekedy už aj kukurice. Z toho sa potom samozrejme odvíja aj používanie POR, čas a hlavne

množstvo účinných látok na ha pôdy.

Charakteristika oblasti :

Podrobnejšia analýza časových radov teploty vzduchu v oblasti Vysokých Tatier ukázali

na časovú, ako aj na vertikálnu premenlivosť teploty vzduchu. Osobitne bola urobená analýza

teplotných inverzii. Ukázalo sa, že v extrémnych prípadoch, pri mohutných inverziách,

teplotný rozdiel v inverznej vrstve môže dosiahnuť až niekoľko desiatok stupňov. Periódy dní

s inverziou teploty vzduchu vo Vysokých Tatrách dosahujú často 5-10 dní. Väčšia časť

tatranskej oblasti má obvyklý ročný chod teploty vzduchu s minimom v januári a maximom v

júli. Vo výškach nad 2000 m n.m. sa však teplotné maximum presúva na august a minimum

na február.

Relatívna vlhkosť vzduchu v horských oblastiach sa mení s výškou nepravidelne, čo v

značnej miere závisí od poveternostnej situácie.

Režim zrážok v tatranskej oblasti zodpovedá vlastnostiam kontinentálnej klímy horského

typu. Určujú ho atmosférická cirkulácia a s ňou súvisiace poveternostné poruchy postupujúce

do strednej Európy. Sú to v prvom rade cyklóny, ktoré vznikajú na polárnom fronte v oblasti

Atlantického oceána. Vysoké Tatry ako prvá vysoká prekážka na ich ceste od severozápadu

zadržujú značnú časť vlahy, ktorú cyklóny so sebou prinášajú. Ich vplyv sa zreteľnejšie

prejavuje koncom prvého polroku, v období tzv. európskeho monzúnu.

Na zrážky bohatý jún je opäť veľmi vodný, odteká 13-14 % z ročného odtoku. Ďalšie

zvýšenie vodnosti na maximum 14 -15 % z ročného odtoku podmieňuje druhé výrazné

zrážkové obdobie. Vieme, že rozdiel medzi náveternou a záveternou stranou Tatier je

najvýraznejší práve v lete, v období zrážkového maxima. Úhrny zrážok sú v júli na severnej

strane Tatier oproti úhrnom z iných častí pohoria veľmi vysoké.

28

Hydrogeologické pomery ťažiskového územia sú charakterizované priemerným ročným

špecifickým odtokom 25-30 l.s-1.km-2. Na území prevláda stredohorský snehovo dažďový

typ režimu odtoku, pričom k v mesiacoch XI-III dochádza k akumulácii a v mesiacoch IV-VI

k uvoľneniu zadržanej vody vo forme snehu.

Vplyv reliéfu sa na charaktere pôdnej pokrývky prejavuje najmä morfometricky

rozmanitých reliéfových foriem. Okrem recentných geomorfologických pomerov zohrali vo

vývoji pôd dôležitú úlohu staršie, pleistocénne a postpleistocénne erózno-akumulačné procesy

vyvolané zaľadnením Tatier. V závislosti od pôdotvorných faktorov najmä kvality

pôdotvorných substrátov, geomorfologických a hydrických pomerov sú zastúpené pôdy od

iniciálnych štádií pôdy po relatívne dobre vyvinuté chatakteristické pôdy širšieho dotknutého

prostredia. V oblasti zámeru sa vytvorili nasledovné pôdne typy - podzoly modálne,

sprievodné litozeme a rankre so zvetralých kramencov a terciérnych sedimentov s výrazným

zastúpením kremenného skeletu( http://www.spisskabela.sk/sources/dok_menu/406.pdf).

4.2 Porovnanie podnikov v spotrebe POR za rok 2009/2010

Tabuľka č.1 - Pšenica ozimná – AT Zemplín spotreba POR 2009/2010

Škodlivý organizmus prípravok množstvo m.j. Výmera/haBuriny ARRAT 20,55 k 102,75Huby CARAMBA 130,24 l 86,82regulátor rastu CELSTAR 625,34 l 416,89Živočích CYPERKILL 17,52 l 175,20Buriny HURICAN 39,70 k 198,50Buriny HURICANE 70,15 k 350,73múčnatka trávová, hrdze, septorióza pšenice JUWEL 360,81 l 423,89Buriny KAPAZIN 104,49 l 34,83Huby PROSARO 75,60 l 94,50fungicidne ošetrenie TANGO SUPER 39,65 l 39,65Buriny TOLIAN FLO 154,13 l 102,75

Zdroj : AT Zemplín, Kazimír

Tabuľka č.2 - Pšenica ozimná – AT Tatry spotreba POR 2009/2010

Škodlivý organizmus prípravok množstvo m.j. Výmera / hadvojklíčnolistové buriny, lipkavec ARRAT 101,33 l 506,82stimulácia úrody Atonik 300,01 l 500,17

29

múčnatka trávová, hrzda jačmenná, septorióza pšenice Caramba 600,19 l 500,17proti poliehaniu Celstar 750 SL 760,03 l 506,82múčnatka trávová, hrdze, septorióza pšenice Juwel 237,16 l 296,92

Zdroj : AT Tatry, Spišská Belá

Tabuľka č.3 – Kapusta repková – AT Zemplín spotreba POR 2009/2010

Škodlivý organizmus prípravok množstvo m.j. Výmera / haŽivočích ACORD 217,37 l 362,29Buriny BUTISAN STAR 531,86 l 265,93biela hniloba, čerň repková, fómové černanie stoniek CARAMBA 226,91 l 151,27dvojklíčnolistové buriny a jednoročné trávy, výmrv obilnín, lipkavec COMAND 1,00 l 5,01Živočích CYPERKILL 27,59 l 275,94živočích DECIS 4,69 l 31,26desikácia ELASTIQ 275,94 l 275,94rumančekovité buriny, lipkavec, pichliač a ďalšie dvojklíčnolistové buriny GALERA 51,64 l 147,55desikácia KAPAZIN 50,64 l 16,88buriny KAPUT 126,48 l 42,16buriny LASSO MTX 40,04 l 10,01živočích MOSPILAN 41,39 k 275,94biela hniloba, pleseň sivá, fómové černanie stoniek PICTOR 137,97 l 275,94buriny RANGO SUPER 252,33 l 139,55jednoročné trávy, výmrv obilnín STRATOS ULTRA 254,69 l 254,69živočích VAZTAK 32,18 l 321,79

Zdroj: AT Zemplín, Kazimír

Tabuľka č.4 – Kapusta repková – AT Tatry spotreba POR 2009/2010

Škodlivý organizmus prípravok množstvo m.j. Výmera / haburiny Amalgerol premium 600,00 l 399,99stimulácia úrody Atonik 239,99 l 399,99

30

dvojklíčnolistové buriny, lipkavec Butisan star 400,00 l 350,17biela hniloba, čerň repková, fómové černanie stoniek Caramba 349,96 l 366,84rumančekovité buriny Cliophar 300 SL 134,91 l 399,99dvojklíčnolistové buriny, jednoročné trávy, lipkavec Colzor trio 400,17 l 319,85blyskáčik repkový Cyperkill 25 EC 39,69 l 396,89piliarka repková, krytonos repkový, krytonos štvorzubý, skočky, krytonos šešulový, byľomor kelový Decis EW 50 59,53 l 396,89desikácia Elastiq 400,02 l 396,89buriny Fusilade 400,00 l 396,89desikácia Mamba 999,95 l 396,89živočích Mospilan 60,00 kg 399,99biela hniloba, pleseň sivá, fómové černanie stoniek Pictor 200,00 l 399,99desikácia Silwett L-77 40,00 l 396,89jednoročné trávy, výmrv obilnín Stratos ultra 793,78 l 396,89dvojklíčnolistové buriny Teridox 500 EC 250,04 l 319,85

Zdroj: AT Tatry, Spišská Belá

Tabuľka č.5 - Pšenica ozimná – porovnanie tabuliek č. 1 a č. 2

AT Zemplín AT Tatry

kgkg / ha % z celku kg

kg / ha % z celku

Herbicídy 389 0,86 30,49 101 0,20 5,06Fungicídy 245 0,54 19,20 837 1,67 41,89Insekticídy 17 0,04 1,33 0 0,00 0,00Ostatné 625 1,38 48,98 1060 2,12 53,05Spolu 1276 2,81  100 1998 4,00 100

Z tabuľky č.5 vyplýva, že tlak burín bol 4 - 6 krát vyšší na juhu ako na severe Slovenska.

Aj keď škodlivé organizmy v tomto prípade buriny boli možno druhovo odlišné no

pestovateľov zamestnali v obilninách takmer najviac.

31

Čo sa týka insekticídov, náletov a tlaku živočíšnych škodcov je viditeľné, že výdatné

zrážky a nízke teploty v minulom roku podstatne ovplyvnili spotrebu tejto skupiny POR.

V oboch podnikoch takmer vôbec tieto prípravky nepoužili.

Na skupine fungicídov môžeme sledovať obrovský tlak hubových chorôb v obilninách na

severnom Slovensku. V porovnaní s južnejším podnikom je to trojnásobok použitých POR.

Mohlo to byť však ovplyvnené aj záplavami na jar minulého roka v oblasti Zemplína

a východného Slovenska. No aj po konzultácii tohto problému mi v AT Tatry potvrdili

vysoký výskyt hubových ochorení aj napriek nie veľmi vysokým teplotám ale podstatne

bohatým zrážkam.

Tabuľka č. 6 - Kapusta repková ozimná – porovnanie tabuliek č.3 a č.4

AT Zemplín AT Tatrykg kg / ha % z celku kg kg / ha % z celku

Herbicídy 1308 4,74 57,60 3978 10,02 80,09Fungicídy 364 1,32 16,03 550 1,39 11,07Insekticídy 323 1,17 14,22 159 0,40 3,20Ostatné 276 1,00 12,15 280 0,71 5,64Spolu 2271 8,23 4967 12,51

Odvolávajúc sa na tabuľku č. 6 môžeme tvrdiť, že u repky ozimnej nastal v minulom roku

úplne odlišný prípad ako v obilninách. Nie veľmi výdatná a dlhá zima 2009 / 2010 a už

toľkokrát spomínané výdatné zrážky na jar 2010 mali za následok enormný tlak burín v repke,

ktorá bola kompletne herbicídne ošetrená už na jeseň pri zakladaní úrody. Keďže na

niektorých miestach bolo potrebné opravovať dokonca aj jarné herbicídne ošetrenie

odzrkadlilo sa to na spotrebe herbicídov veľmi výrazným spôsobom. Štyri pätiny všetkých

spotrebovaných POR v AT Tatry tvorila táto skupina prípravkov.

Pri fungicídoch v tejto plodine je to v oboch prípadoch veľmi podobné. Keďže hlavné

fungicídne ošetrenie v repke prichádza až v neskoršom rastovom štádiu a v súvislosti s veľmi

zlým štartom do jari sa väčšina pestovateľov uspokojila len maximálne s jedným prvým

vstupom s fungicídom do porastu. Malo to hlavne ekonomický dôvod zbytočne nezvyšovať

náklady do už tak nie veľmi schopných porastov, a tak získať z nich aspoň menšiu stratu

alebo len veľmi malý zisk. Nakoniec sa to ukázalo ako najvhodnejšie riešenie.

Nižšie teploty pomohli pestovateľom na severe s veľmi malým tlakom náletov živočíšnych

škodcov čo sa už na juhu Slovenska veľmi nepodarilo. V tomto prípade bolo veľkou pomocou

32

aj rozmiestnenie repky na jednotlivých parcelách. Keďže dané parcely boli od seba trošku

vzdialenejšie, znemožnilo to preletom z jednotlivých stanovíšť a dobrou kontrolou a včasným

zasiahnutím vhodnou účinnou látkou zamedzili veľkému rozšíreniu a následnému problému

s týmito živočíšnymi škodcami.

5 Návrh na využitie výsledkov

33

Prevažná časť vyrábaných pesticídov sa aplikuje v poľnohospodárskej výrobe ako

prípravok na ochranu rastlín. Preto ich používanie patrí k základným stabilizačným prvkom

pestovania plodín. Ich používanie má však okrem kladného prínosu aj záporne stránky.

Najväčšie potenciálne riziko pre životné prostredie predstavujú perzistentné pesticídy.

Ľahko degradovateľné pesticídy môžu byť zase príčinou závažných havárií.

Medzi perzistentné pesticídy sa zaraďujú chlórované insekticídy ako aj množstvo

anorganických chemikálií, niektoré herbicídy, najmä triazínové, niektoré fungicídy, najmä

ortuťové. Vzhľadom na redukciu počtu postrekov a zníženie záťaže prírodného prostredia

odporúčame pre poľnohospodárske podniky prechod na integrovanú ochranu, ktorá prináša

značné produkčné, kvalitatívne a ekologické zisky.

Podľa definície FAO je integrovaná ochrana systém opatrení proti škodlivým činiteľom,

ktorý využíva všetky dostupné metódy a techniky v najvhodnejšej a vzájomne zladenej forme

či už agrotechnické, mechanické, fyzikálne, biologické i chemické, s cieľom udržiavať

škodlivé činitele pod ekonomickým prahom škodlivosti (Hronec, Eftimová, 2001).

Pri tomto spôsobe hospodárenia sa kladie dôraz na redukciu množstva používaných

pesticídov a tým znižovaniu rizika kontaminácie ŽP. Využívajú sa rôzne iné metódy na

ochranu rastlín a udržanie dobrého stavu pestovaných plodín ako napríklad správne

agrotechnické opatrenia na mechanické likvidovanie burín, správna príprava pôdy, využívanie

repelentov t.j. prípravkov, ktoré odpudzujú hmyz a predátorov alebo šľachtenie nových odrôd,

ktoré by boli menej náročné na pesticídne ošetrenie.

Na základe výsledkov našej práce odporúčame týmto podnikom nasledovné :

znížiť spotrebu POR

využívať mechanické ničenie burín vo vyššom množstve

vhodnejšie striedanie plodín na jednotlivých kultúrnych dieloch

používať vhodné a certifikované druhy osiva

dodržiavať kódex správnej farmárskej praxe

Záver

34

V bakalárskej práci sme sa snažili poukázať na vplyv pesticídov na jednotlivé zložky ŽP.

Dôležitým kritériom pri posudzovaní pesticídov je bezpečnosť pre ľudí, úžitkové zvieratá a

užitočný hmyz, najmä včely, a pre niektoré ďalšie živočíchy a ošetrované rastliny. Riziká pre

životné prostredie zo strany neúmyselných a nadmerných únikov chemických látok do vody,

ovzdušia a pôdy majú za následok škodlivé účinky na rastliny, voľne žijúcu zver, kvalitu

zložiek životného prostredia a biodiverzitu všeobecne.

Základnou žiadanou vlastnosťou pesticídov je dobrá účinnosť. Od účinnosti závisia

aplikačné dávky a ekonomika použitia. Ďalšou žiadanou vlastnosťou je aj rýchlosť účinku.

Obyčajne sa vyžaduje rýchly začiatočný záber a dlhá reziduálna účinnosť. Veľmi významné

sú fyzikálne vlastnosti účinných látok a to rozpustnosť v rôznych látkach, ako aj stabilita

pesticídov v rôznych podmienkach, ktorá súvisí s ich chemickými vlastnosťami.

V moderných systémoch pestovania plodín sa pesticídy používajú vo veľkom rozsahu a vo

všeobecnosti sa považujú za nevyhnutné kvôli priamym výhodám, ktoré ich využívanie

prináša (najmä poľnohospodárom). K výhodám patrí, že prípravky na ochranu rastlín

prispievajú k maximalizácii poľnohospodárskych výnosov a minimalizácii pracovnej námahy.

Rozvoj poľnohospodárstva v EÚ smeruje od produkcie kvantity k produkcii kvality.

Nadprodukcia sa rieši zvyšovaním pridanej hodnoty výrobkov a orientáciou k viacfunkčnému

modelu poľnohospodárstva. Nová spoločná poľnohospodárska politika preto ponúka niekoľko

nástrojov na takýto vývoj a je len na členských krajinách, ako tieto možnosti využijú.

V neposlednom rade napomáha rozvoju vidieckych oblastí. Na rozdiel od ostatných

veľkých poľnohospodárskych výrobcov, európska poľnohospodárska politika prijala v

priebehu posledných rokov niekoľko opatrení, v ktorých kladie dôraz na udržateľný rozvoj a

zmiernenie dosahu negatívnych vplyvov na človeka a života.

Zoznam použitej literatúry

35

1. DEMO, M. a kol. 2005. Základy poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2005. 145 s.

ISBN 80-80-695-989.

2.Dodržiavanie krížového plnenia v poľnohospodárskej prvovýrobe, ZAS Nitra, 2010

3. EFTIMOVÁ, J. 2002. Regulácia škodcov a chorôb v ekologickom poľnohospodárstve.

In. Ekologické poľnohospodárstvo a ekonomika výroby bioproduktov: zborník

vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie organizovanej pod záštitou

ministra pôdohospodárstva SR. Košice: Nitra, 2002, 118-121 s. ISBN 80-88943-15-9.

4. EFTIMOVÁ, J. 2006. Vplyv ochrany rastlín v poľnohospodárskej výrobe na

znečisťovaní životného prostredia. In. Zborník vedeckých príspevkov z medzinárodnej

konferencie. Regióny- vidiek- životné prostredie. Nitra 2006, 525-530 s. ISBN 80-

8069-728-0.

5.EFTIMOVÁ,J.(2007):Environmentálne záťaže vznikajúce z rastlinnej výroby,  možnosti

ich znižovania a likvidácie. Staré environmentálne záťaže a prístupy manažmentu k ich

riešeniu. 22.5.2007.Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. s.35-

41,ISBN978-80-8069-960-4

6. HRONEC, O. - EFTIMOVÁ, J. a kol. 2001. Ekologické základy poľnohospodárskej

výroby II. Nitra : SPU, 2001, evidované vo VES 147/2001, ISBN 80-7137-956-5.

7. HRONEC, O. - KOVÁČ, K. - HRIČOVSKÝ, I. a kol. 2006. Environmentálne aspekty

poľnohospodárskych technológií. Nitra : SPU, 2006 , 170 s. ISBN 80- 8069-694-2.

8. KLINDA, J. – LIESKOVSKÁ, Z. a i. 2004. Správa o stave životného prostredia

Slovenskej republiky v roku 2003, Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava,

Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, 240 s. ISBN 80-88833-39

9. KOVAČIČOVÁ, J. a i. 1999 . Postupy na znižovanie nepriaznivých účinkov pesticídov

na zdravie a životné prostredie. Bratislava. 1999, 20 s. ISBN 80 – 88954 – 04 – 5

10. LACKO - BARTOŠOVÁ, M. a kol. 1995. Ekologické poľnohospodárstvo. Nitra: 1995.

173 s.

11.MILLER, G. T. (2005). Living in the Environment. Wadsworth Inc, California, USA, 815

s., ISBN 0-534-37608-8.

12. NAŠE POLE . 2007. č. 6, s. 36. Naše pole, s.r.o., Nitra. ISSN 1335-2466.

13. PODOLÁK, A. – SERENČÉŠ, R. 2001. Vplyv produkcie a obchodu na životné

36

prostredie. In Acta oeconomica et informatika, roč. 39, 2001, č. 39 s. ISSN 1335-2571.

14. POĽNOHOSPODÁRSTVO. 2000. roč.46, č. 4 , s. 258 - 260 . ISSN 0551-3677.

15. SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,ktorou sa stanovuje rámec pre

akciu Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného využívania pesticídov Brusel, 12. 7.

2006KOM(2006) 373, konečné znenie2006/0132 (COD) {SEK(2006) 894},{SEK(2006) 914}

Návrh

16. TÓTH, J. – LAZOR, P. 1998. Cudzorodé látky v požívatinách. Nitra : SPU, 1998.

83 s. ISBN 80-7137-544-6.

17. TÓTH, J. – TOMÁŠ, J. – VOLLMANNOVÁ, A. Fytofarmácia. Nitra, SPU, 1999

18. Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), Národná rada SR

19. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE. 2/1992. ŽP, Ústav krajinnej ekológie SAV a Biosféra,

krajinoekologická nadácia Bratislava .103 – 105 s. ISSN 0044 – 4863.

http://enviroportal.sk/indikatory

http://fzki.uniag.sk/web/bpd2004/content/09Postery/Toth.pdf

http://www.spisskabela.sk/sources/dok_menu/406.pdf

Iné zdroje : Spotreba prípravkov na ochranu rastlín za obdobie 2009/2010 podnikov

AT Zemplín, Kazimír a AT Tatry, Spišská Belá

37