Ako má byť moje srdcerozpečatené bez toho,

aby sa zlomilo?

ZAČÍNA SA SLOVANSKÁ ÉRA? KTO JE ČLOVEK, O VÝZNAME ŽIVOTA LEGENDA O KATAROCH

duchovných hodnôt do životaŠtvrťročník p re u vedenie

Číslo 4zima 1994

¨ ¨

2 Sophia

Vysoké anjelské kniežatá,odeté Krásou;

opásané Vznešenos�ou;korunované Múdros�ou;

aké ste nádherné!

Sophia 3

Z OBSAHU:

Drahí čitatelia,na úvod Vám prinášame úplné

znenie rozhovoru, z ktorého úryvokvyšiel v denníku Nový čas a ďalej dvapríspevky čitateľov do diskusie očloveku a jeho poslaní:

Aký má Sophia cieľ?Postaviť ľudský rebríček hodnôt

znova z hlavy na nohy: to znamená sduchovnými hodnotami hore a hmot-nými dole. Etika je predsa srdcomspoločnosti; s ňou padá a stojí všet-ko. Dejiny dokazujú, že tam, kde boloetické vedomie ľudí na vysokej úrov-ni, nastal rozkvet; kde tomu bolo na-opak, tam nič nepomohlo.

Viete uviesť nejaký presvedčivýpríklad?

Keď si dáte tú námahu preštudo-vať raz dejiny podrobne - nie len de-jiny vojenských ťažení, ale aj dejinyducha a mravnej kultúry - prídete naúžasnú vec: že vznik veľkých ríší, kto-ré znamenali kultúrny skok vo vývojiľudstva, nasledoval vždy tesne po ob-javení sa významnej osobnosti, ktorábola niečo ako hovorcom alebo zosob-nením nejakého mocného duchovné-ho impulzu “zhora”.

Napríklad Zoroaster. Po jeho prí-chode sa bojujúce Médo-perzské rodyodrazu zbratali a vytvorili perzskúríšu; žiarivý kultúrny skvost, ktorýpotom na niekoľko storočí nemal nazemi sebe rovného. Zo stredu tejto rí-še vytryskli oslnivé vlny múdrosti,spravodlivého zákonodarstva a jem-nej kultúry, ktoré svojím vplyvom

� KULTÚRNE A HOSPODÁRSKE ZÁZRAKY V DEJINÁCHRozhovory Sophie s časopisom Vital a denníkom Nový Čas - str. 3

� DUCHOVNÉ CENTRUMSLOVENSKÉHO, ČESKÉHO A POLSKÉHO NÁRODA

Listy od žiakov K. J. Maliarika - str. 6

� STOJÍME NA PRAHU SLOVANSKÉ ÉRY?O návaznosti a střídání světových kultur - str. 9

� LEGENDA O KATAROCHŽivot a hrdinská smrť gnostickej sekty v stredovekom

Francúzsku - str. 10

� O ROZDIELI MEDZI POVOLANÝM A VYVOLENÝMNÁRODOM - str. 12

� LOGOTERAPIALiečenie znovunájdením zmyslu života - str. 14

� KTO JE ČLOVEK?O význame života - str. 15

�ATLANTÍDAO spôsobe života a vzťahoch v Atlantskej ríši - str. 23

� O TYKANÍ A VYKANÍ - str. 29

� DHAMMA. O PODSTATE BUDDHIZMUPrednes ctihodného Rewata Dhammu Sayadaw - str. 31

�MESTO SPRAVODLIVÝCHImaginatívne cvičenie - str. 34

� JEDEN Z VÁS JE MESIÁŠPoviedka - str. 35

� ROSA DUŠÍMAlegorické obrazy ľudského života - str. 36

� CO JE INTUICE?O málo využívanej schopnosti človeka s prof. Williamom

Kautzom z Ústavu aplikovanej intuície v Stanforde - str. 38

4 Sophia

zušľachtili a pozdvihliaj okolité krajiny.

To isté platípre Buddhu

v Indii,

Lao-Tse-ho v Číne,Mohame-da a Arab-ský kalifát,Orfea vs t a r o mG r é c k u ,M ojž i šo v

Izrael, ríšu Inkov,Aztékov. Nehovoriac o

význame Ježišovho impulzu prekresťanskú Európu.

Myslíte si, že jediná silná osob-nosť môže mať taký obrovský vplyvna smer historických udalostí?

To je trochu zložitejšie, pretože táosoba tu nie je sama z vlastnej sily,ale pri nej stoja obrovské duchovnéa anjelské mocnosti. Dôležité je, žeje tu určitý duchovný impulz, že v tejkrajine sú vhodné podmienky na jehoprijatie a hlavne to, že ľudia na tentoimpulz pozitívne reagujú. Výsledkomje potom doslova hospodársky a kul-túrny zázrak. Keby sme nevedeli, žesa v histórii také už stalo, ľudia byurčite povedali, že je to rozprávka.

Hospodársky zázrak - to by sanám teraz na Slovensku zišlo. Nevie-te, ako to tí naši predkovia robili?

Ten hospodársky zázrak, či obrat,je práve podmienený morálnym zá-zrakom, morálnym obratom. A v tombol ten kľúč: že tam sa vtedy podari-lo dosiahnuť určitý aktívny a zod-povedný prístup k životu u podstat-nej časti obyvateľstva. Tí ľudia maliakúsi morálnu silu, vnútornú cnosť,čosi nepodplatiteľné, rýdze, čo pra-menilo zvnútra. S takými ľuďmi sapotom aj niektoré zákonné opatreniastávajú nadbytočné a dá sa s nimiuskutočniť taký model spoločnosti,aký je inak nemysliteľný a nedarí sapresadiť ho ani represálnymi metóda-mi.

Napríklad za Ašóku, prvého budd-histického kráľa v Indii, vzniklo medziobyvateľstvom také vedomie mravnejzodpovednosti, že mohli okrem inéhozrušiť aj trest smrti; dokonca ani v

susedných krajinách sa nebojovalo,lebo žili pod Ašókovou ochranou. Len-že medzi Ašókom a jeho ľudom a me-dzi ľuďmi navzájom zavládla vtedytaká láska a taká vôľa navzájom sislúžiť, že sa navzájom predbiehali...

To sa na Slovensku nepodarí...A prečo práve v Čechách alebo na

Slovensku nie? Arabi boli do Moha-medovho príchodu potulní beduíni,napospol analfabeti. Žili ešte v kme-ňovom zriadení a uctievali kamene.A o dve-tri storočia neskôr? Slováarabský a vznešený sa stali temer sy-nonymá. Ako je to možné? Arabskýcharakter vysoko vyčnieval nad svo-je okolie, svojou dôstojnosťou, veľko-rysosťou, zmyslom pre spravodlivosťa nepodkupnosťou; sčítanosťou a kul-túrou vyjadrovania, alebo napríkadaj hygienou, ktorá sa v tom čase v Eu-rópe považovala za poveru. Aj takýbol kedysi islam; že ste museli predním s úctou na kolená; nie len teroriz-mus a fanatizmus. Kalifát bol vzoromvzdelanosti a kultúry celému svetu aEurópa sa v tých storočiach od Ara-bov učila plnými dúškami; len európ-ski dejepisci to neradi spomínajú.

Tak čo im to ten Mohamed vlastnepriniesol, že hŕstka beduínov našla vsebe tú silu podrobiť si nedostatkysvojej povahy a s nimi aj pol svetaod Himalájí po Pyreneje?

Asi ich presvedčil, že po smrtipôjdu rovno do rajských záhrad aoni mu uverili...

A prečo potom nepresvedčil ajbyzantský, perzský alebo ktorýkoľvekiný vládca svojich ľudí, aby mali takúistú silu? Veď to boli organizovanéveľké ríše - a podrobili sa beduínom!

Alebo si spomeňte na raných kres-ťanov. Veď oni boli jediní, ktorí doká-zali zvíťaziť nad Rímskou ríšou - a bezzbrane - len svojou mravnou silou!

To by ma naozaj zaujímalo. Od-kiaľ brali tí ľudia toľkú morálnusilu?

Konečne sme dospeli k tej správ-nej otázke. Odkiaľ človek berie mo-rálnu silu? To by sme sa mali všetciopýtať, nie odkiaľ vziať peniaze.

Chvíľkové nadšenie to zrejme ne-bolo. Vidíte, tých ľudí očividne zjed-notilo niečo, čo presahovalo ich níz-ke osobné chúťky a želania. Niečo, čoim umožnilo zvíťaziť samým nad se-bou; čo ich zbavilo strachu. To ne-mohla byť len nejaká domnienka. Anivy ani ja by sme neboli ochotní ani

schopní vzdať sa seba len kvôli neja-kej domnienke, alebo kvôli nejakejbájke, ktorú sme niekde počuli zdruhej ruky. Keď sa o niečom nazdá-vate, že je to tak, ale nie ste si istí -určite na to nevsadíte svoj život.

Na kresťanov možno tak suges-tívne zapôsobili Kristove “zázraky”,nie?

V tom čase chodilo po Strednomvýchode zo 50 mesiášov, ktorí levito-vali a robili zázraky. Lenže na všet-kých, okrem Ježiša, sa rýchlo zabud-lo. Mágia v tom čase nebola nič ne-známe. Ale Ježišova najväčšia silanebola v robení zázrakov.

Veríte tomu, že vyblednutá spo-mienka na nejakú zvláštnu udalosťspred dvadsiatich rokov (alebo poču-tú z tretej ruky) stačí na to, aby stekaždé ráno mali silu k životu? Tí ľu-dia museli spoznať, zažiť niečo, čo unich postupne prerastalo do neotra-siteľného presvedčenia, a museli toprežívať trvale, teraz a tu!

Takže zdrojom tej ich sily podľavás nebola viera?

Viera nie je to, že si niečo myslítebez príčiny. To je povera. Ak má byťvaša viera živá, musí sa opierať ovnútorné poznanie a o skúsenosť. Akviem, že tu existujú kozmické sily azákony, na ktoré sa môžem spoľahnúťa ktoré sa nedajú obísť - pretože somsa o tom presvedčil, pretože sa o tommôžem presvedčovať denne - tak súmoje rozhodnutia založené na nie-čom, čo drží - na vedomí nevyhnut-nosti! Inak by som predsa ešte muselpochybovať!

Keď tomu dobre rozumiem, vyproste veríte, že taký malý kultúrnyzázrak, akým bola stará Perzia, Ará-bia alebo gotická Európa by sa mo-hol opakovať aj dnes?

Žiadna z týchto kultúr nevzniklalen tak - ale na základe presného poz-nania a rešpektovania kozmickýchzákonov života, ktoré sa zvykli na-zývať Božími zákonmi. Keby sme spl-nili túto podmienku, mohol by sa ta-kýto kultúrny rozkvet na oveľa vyššejúrovni uskutočniť aj dnes.

Lenže opakujem, nevyhnutnýmpredpokladom nápravy všetkých vecíje tá vnútorná cnosť a poznanie. Tosa nedá dosiahnuť investovaním dopolície a technológie. Náklady navšemožnú legislatívu, kontrolu, in-štitúcie porastú do miliárd bez akého-koľvek výsledku. Nakoniec spotrebu-

Sophia 5

jeme 90% našej energie len na to, abysme si jeden pred druhým dávali po-zor a vzájomne sa preli. Namiesto to-ho, aby sme svoju silu venovali spo-ločnému cieľu.

Napríklad krádeže áut. Typickýmrozumovým riešením je, že sa zavied-la výroba poplašných zariadení. Vý-sledok je, že nás to každého stálo de-saťtisíc korún a áut sa kradne stáleviac. Na sídliskách to v noci húka takčasto, že ľudia sú už otrlí a nejdú saani pozrieť k oknu. Teraz skonštru-ovali ešte dokonalejší bezpečnostnýsystém na báze rádiového spojenia spolicajnou stanicou. Dopadne to zasetak, že nás to všetkých bude stáť popäťdesiattisíc a zlodeji si s tým na-koniec hravo poradia?

Alebo prostitúcia. S týmto javomsi ešte žiadna krajina, žiaden zákon,žiadna polícia neporadila. Pudy sanedajú zavrieť do klietky. Keď budúmať ľudia sklon k zlému, vždy si nájducestičku. A aký veľký bude tento sklonk zlému, presne toľko nás to bude stáť,toľko za to zaplatíme. Tu nepomôžežiadna rozumová špekulácia ani tech-nický vynález!

A čo teda pomôže?Len Cnosť; čiže presné poznanie

podstaty dobra a zla a vytrvalá ná-klonnosť k dobru. To je základ, bezktorého sa nič nepodarí.

Tento základ by asi mali po-skytovať cirkvi a náboženstvá, nie?

Veď práve. A robia to?No oni si myslia, že to robia.Pravdaže, myslieť si môžete ľubo-

voľné veci. Ale zodpovedá to sku-točnosti? Podľa štatistiky 80% Slo-vákov verí v Boha. Ale spoločenskévzťahy, prax vyzerá tak, akoby smeskoro všetci boli bezbožníci.

Všetci asi nie...Keby 80% obyvateľov malo pevný

charakter, tých zvyšných 20% bypredsa nemohlo ani pípnuť! Lenže mysa v tom rôznymi spôsobmi veziemevšetci. Jedni z chtivosti, druhí zo stra-chu, väčšina ľudí je ľahostajných; cí-tia sa neschopní ovplyvniť všeobec-ný úpadok, alebo sa dokonca zaň aninecítia zodpovední; myslia si, že zato môžu Eskymáci; alebo Marťania.

A vy si myslíte, že zmeníte ľudí,keď sa to nedarí rôznym kazateľom?

Lenže premýšľajte: a mohlo sa imto vôbec podariť? V dvadsiatom sto-ročí sa predsa nedá zakladať na det-skej viere v neurčité veci. Kedysi sa

dalo viac opierať o emocionálnu zlož-ku, ale v súčasnosti nemôžete vylúčiťz hry rozum, nemôžete ho jednodu-cho ignorovať.

Ak má dnešný človek niečo samo-statne uskutočniť, potrebuje tomunajprv aj rozumieť - inak nevie, čo márobiť a vy mu zbytočne hrozíte neboma peklom. Keď niečomu nerozumiem,nemôžem to ani prakticky aplikovať,je to nepoužiteľné. Vidíte, ľudia veriav to a ono, ale v praxi, v živote sú ú-plne bezradní, nemajú žiadnu istotu.

Istotu v čom?Pozrite, poviem takýto príklad.

Videl som jeden manželský pár. Onje vraj veriaci a ona dokonca hlbokoveriaca. Ale keď nastúpia do lietad-la, tak majú obrovský strach, že spad-ne.

Čo to znamená?To znamená, že nepochopili vôbec

nič. Oni síce teoreticky veria v Boha,ale v praxi mu veľmi nedôverujú. Boh,Jeho všemohúcnosť a Spravodlivosť- to sú pre nich prázdne slová!

Ale čo ak skutočne nastane po-rucha motora, alebo do lietadlaudrie blesk? Alebo ak tam začnústrieľať teroristi? To majú veriť, žeBoh práve s nimi v tej chvíli urobízázrak?

Vidíte, a už sme pri tom. Keď nie-čomu nerozumiete, nemôžete tomuani veriť. Rozum je príliš silný a ne-môžete ho prekonať púhou vierou.Keby ste boli nevzdelaným rybáromspred 2000 rokov, možno by ste tomuproste uverili, že sa vám nič nestane.Ale vy máte technické a prírodoved-né vzdelanie - a tieto vedomosti užnemôžete jednoducho “vypnúť”. Tobol práve Judášov problém. On jedi-ný mal vzdelanie.

Tak čo mám teda podľa vás ro-biť?

Pre vás už existuje len jedna ces-ta: dotiahnuť svoje vzdelanie do kon-ca. Inak vaša viera bude iba diva-dielko. Musíte vedieť, že aj fyzika tu-hých telies, aj prírodné sily, ale aj du-ševné procesy teroristov podliehajúzákonom, ktoré sú súčasťou ešte vyš-ších zákonov, ktoré navzájom do sebazapadajú, tvoria zmysluplný celok, vktorom vládne jeden dokonalý poria-dok, žiadna náhoda. Tá tzv. Prozre-teľnosť, v rámci ktorej sa odohráva-jú aj ľudské osudy, má tiež fyzikálnua zákonitú podstatu.

A v tom je tá istota?

Áno. V poznaní určitých vyššíchdaností, ktoré tu sú, a o ktoré sa mô-žem v živote buď oprieť a využiť ichpre svoju ochranu a rozvoj, alebomôžem ísť aj proti nim ako slepý - alevýsledok bude iba to, že sa v životedoudieram.

Myslíte si, že na to, aby sa ľudiazmenili, bude stačiť niečo menej, nežpoznanie nevyhnutnosti, že sa zmeniťmusia?

Veď to som chcel práve povedaťja vám: že zbožné apely na súcit ahumanitu asi nebudú stačiť...

To práve Sophia veľmi dobre vie.Preto nejde na čitateľov s málo účin-ným morálnym mentorovaním, alesnaží sa rozšíriť ich poznávací obzorza hranice bežne známych súvislostí.Ak niečo pochopím, spoznám to, pre-svedčím sa o tom, že to funguje - takmám istotu, môžem sa o to opierať.Ba čo viac, na svoj poznatok už ne-môžem nebrať ohľad pri svojom kaž-dodennom konaní; nemôžem ho užľubovoľne zamienať za nové názorya heslá. Slovom prestávam byť ma-nipulovateľný.

Rozumiete tomu? Človek, ktorý siniečo naozaj uvedomil, sa nie že môžezmeniť - on sa nemôže nezmeniť!

To znie logicky. Ale ako chcete topoznanie v ľuďoch vytvoriť?

To je práve to, čo sa nedá urobiťnasilu, lebo to vyžaduje vlastnú do-brovoľnú aktivitu poznávajúceho.Veľkú úlohu tu zohráva čas. Ale ajintenzita. Čo pomalšiemu trvá rok, tobystrejší pochopí za týždeň. Ale Sop-hia má byť práve taká vtipná inšpirá-cia, provokácia, ktorá aspoň niekto-rých primäje k takému vzopätiu du-cha, že dokážu sami nadviazať spo-jenie.

Spojenie s kým?S tým zdrojom Istoty a Poznania.

Potom nebudú viac potrebovať aniSophiu, ani žiadne iné vonkajšie opo-ry či vodítka, lebo nájdu pevný bodzvnútra a budú stáť sami na vlastnýchnohách.

6 Sophia

Vojensky mocný, anebo hospo-dářsky mocný, anebo jinak mocnýstát, národ?

Kdyby tomu tak bylo, dožili by-chom se jenom zklamání!

Popud, jiskra, vlastně Božská jisk-ra může být zažehnuta pouze z nej-ušlechtilejšího, nejzbožnějšího, Bohunejblíže stojícího národa - potom sesvět dočká dobrého výsledku.

Že je nemožné aby ten nejmenší,zatím nic neznamenající národ takmocně zapůsobil?

U Boha je všechno, všechno,MOŽNÉ a poslední BOHABOJNÍ bu-dou Vyvolení a stanou se PRVNÍMI.

Tato chyba ve Vašem časopise,oplývajícím jinak krásou, by měla býtnapravena.

Přejí Vám mnoho úspěchů ve Vašiušlechtilé činnosti a pozdravuji Vása Vaše drahé co nejsrdečněji

Ing. Otmar Doležal, Brno

Vážená redakce,Jsem velmi rád, že se mi dostala

možnost spolupracovat s tak vynika-jícím časopisem jako je SOPHIA. Vý-prava, grafické i celkové uspořádáníje na vysoké úrovni a plně reprezen-tuje vysoký cíl, duchovně probouzetnaše národy. Probouzíte duchovně ne-jen obsahem volených článků, ale ikrásným doprovodem obrazovým.Tvoří jej skuteční odborníci pojíma-jící tuto vážnou úlohu velkoryse.Každý si zde může vybrat.

Pročítám pozorně články a i kdyžvždy se vším nesouhlasím - ku př. oAtlantidě - mám jiné podklady a sprá-vy, jiným zase otevřou oči. Tak to mábýt. Pěji tedy jen chválu!

Až na jednu Vaši větu, proti níž seohražuji celou svou bytostí i srdcema to na str. 5 v třetím odstavci ze zho-ra v levém sloupci, cituji: “Ale stakým nekvalitným národom, ako Slo-váci zatiaľ sú, sa nemôže nič podariťani vziať dobrý koniec. atd.”

Vážená redakce, jsem moravák,ale duší a duchem srostlý se Sloven-skem - slovenským lidem, který milu-ji jako nejlepší národ na světě.Prostřednictvím svého MistraK.J. Maliarika jsem poznalKrásnou Duši SlovenskéhoNároda, který ne vlastní vinou, aleprávě pro svoje Krásné DuchovníVlastnosti v minulé době mnoho vy-trpěl a stále trpí. Historie o tom hovo-ří velmi jasně.

A proto se zde nesmí kritizovat -tím velice hřešíme - ale jen a jen po-máhat s láskou křísit Velkou Duši Ná-roda, která byla v minulosti tvrdě,krutě, nemilosrdně pošlapávaná. Ten-to Národ se stal v Očích Božích proSvoji Bohabojnost Slavným.

Pročtěte, lépe prostudujte si pro-sím několik přiložených listů z připra-vované publikace K.J. Maliarika:“Moje korespondence s indickým krá-lem Mahendrem Pratapem, rádžou”.

Věřím, že pochopíte velkou úlohutohoto národa, kterou bude hrát v bu-doucnosti světa.

Idea celosvětového státu, jak o nípíšete na str. 34 a vhodně navazujetena Ideu Komenského je vrcholemvšech minulých snah, Campanelly,Bolzána, Sigurdssona, Wellse a j., kte-ří poznávají, že jediná záchrana svě-ta je v jeho sjednocení.

A kdo toto sjednocení může usku-tečnit?

Milá Sophie!Velice jsem se potěšil článku o Já-

nu Maliarikovi v podzimním čísle.Nebylo a není slovenského budi-

tele, spisovatele, vědce a politika, kte-rý by pro povznesení důstojného se-bevědomí svého národa vykonal vícnež Kňaz Ján Maliarik z Veľkých Le-vár. On poukazoval na slavnou minu-lost Slovenska a dokazoval, že sloven-ský národ má všechny předpoklady ktomu, aby jeho budoucnost byla stej-ně veliká a slavná.

Jsem Čech a chci slovenskému ná-rodu pomáhat poznat jeho největšíhomuže. Vím, že tím pomohu také své-mu národu i ostatnímu světu.

Je mi přes 80 let. Maliarikovy spi-sy studuji od maturity a stále jsou miučebnicí Moudrosti.

Tato Moudrost je projevem Du-chovního CENTRA Slovenského,Českého a Polského národa. TotoCENTRUM dříve promlouvalo ústyKňaza Jána Maliarika. Nyní není re-prezentováno žádnou žijící osobou,žádnou organizací, tajnou či veřejnouspolečností. Přesto není fikcí existu-jící jen ve fantazii. Je duchovní sku-tečností, která působí neustále a ne-odolatelně.

Z tohoto CENTRA vyšla IDEA,která je Ústavou budoucího všelidské-ho státu, nazvaného Celo-ZemskýUniverzální Stát. Je to dovršení DílaJana Amosa Komenského pro dnešnídobu. Fyzická reprezentace centramusí vzniknout. Všechno, co směřujek uskutečnění IDEJE, pokračuje evo-lučně k rozkvětu. Všechno, co jí od-poruje, je předem odsouzeno k zániku.Zákony a ústavy, které s ní nejsou vsouladu, nic nepořídí.

Šťastný člověk, který ji pochopí;šťastný národ, který se s ní seznámí apodle ní řídí svoje osudy. Zatím to bylia jsou jen jednotlivci, kteří jí poro-zuměli a s velkou obětavostí udržují

její kontinuitu ve vědomí lidí. Jejíuskutečnění je zatím vzdáleno.

Sametová revoluce odstra-něním diktatury otevřela dveře

dobru, ale stejně tak je otevřela zlu,kterému měly zůstat zavřeny. Vzrůstkriminality je toho důkazem a součas-ně ukazatelem morálního poklesu,předchůdce dalšího úpadku. Samot-ná existence nezaměstnanosti je od-souzení hodný nemorální stav, jedenze zdrojů demoralizace. Tady nepo-může žádná částečná náprava. Po-moct může jen přestavba společnostiod základu podle dokonalých Zásad,které se dnes zdají utopií.

Vyvázli jsme z bolševického mate-rialismu, ale zapadli jsme do kapita-listického. Hlásat křesťanství nebo ji-né etické ideály a při tom jedním de-chem propagovat t. zv. demokratickýkapitalismus podle vzoru “vyspělý-ch” bohatých států je největší podvodtohoto tisíciletí. Považovat tento směrza jedinou cestu po selhání t. zv. ko-munismu je osudný omyl. Je tu třetí,dokonalá cesta. My však kriticky za-vrhujeme něco, co neznáme, odmí-táme hodnotu, kterou si neumímepředstavit. Jdeme vyšlapanou cestič-kou za jinými, třeba to nevedlo k cíli,a sklízíme pochvaly a jakési odměny.

Sophia 7

Národ, který zakotvil ve svém národ-ním GENIU, pozná svoji cestu a Cíl.Pak se stane příkladem pro jiné.Národu, který toho není schopen, ne-zbývá než napodobovat jiné a sloužitjim.

Český národ si musí uvědomit, žekvantitativní, t.j. materiální převahačeského národa není rozhodující přiurčování vzájemného poměru mezinašimi národy. Slovenský národ mápřevahu kvalitativní, zatím z velkéčastí jenom latentní, která se projevíplně v blízké budoucnosti a prosadíse zákonitě, tak jak vždycky vyniknekvalita nad kvantitu. Krásnou bu-doucnost může Slovensku a s ním iČechám a Polsku zajistit Cesta, byťpozvolná, podle IDEJE, která vznik-la v jeho středu. Nedokážou-li to, bu-dou naše národy stále v podřízenémpostavení, lhostejno, jestli zůstanouve federativním svazku, nebo se osa-mostatní.

Slovák, člen malého národa, kterýv minulosti vytrpěl tolik útlaku a sámnikdy nikoho neutlačoval, mohl v soběnejlépe vyvinout tolik duchovní síly,aby se stal prostředníkem projevuvšelidské, nebo když chcete, BožskéMoudrosti a Lásky ke svému národu,ke své slovanské rodině a všemu lid-ství. Proto úkolem slovenského náro-da je: stát se vedoucí duchovní sílousvěta!

Malí a bojazliví budou namítat aodmítat takový “mesianismus” a“megalomanii”. Naskýtá se tu při-rovnání k historii Židovstva, které serovnakým způsobem bránilo přijmoutKristovu nauku, čili veliký Ideál. Zdů-razňuji: srovnávám a nestotožňuji.

Je snad nutné anebo vůbec účelnéhledat duchovní poučení - Moudrost- v Praze, Římě, Moskvě, Londýněnebo ve Washingtoně? Není třebachodit ani do Indie nebo Tibetu. Jenv Sobě, v nejvnitřnějším nitru sebe

sama najde člověk jako individuumto pravé duchovno. Právě tak i národnajde Sebe samého ve svém CENTRU.Prozatím a prvně v dějinách sloven-ského národa toto CENTRUM pro-mluvilo ústy člověka, který sice užnežije, ale který zanechal tak bohatédědictví, že z něho po staletí mohoučerpat nejen jeho národ, ale celé Slo-vanství i celé lidstvo.

Ve svém názoru nejsem sám, aleje nás už velmi málo, kteří jsme znaliK. J. Maliarika osobně a známe jehospisy. Chtěl bych aspoň svým malýmpříspěvkem pomoci velké věci - bu-doucnosti našich národů. Neboť onazávisí především na tom, jak přijme-me poselství našich velkých učitelů.

Teda: anebo přijmout toto bohat-ství a moci rozdávat - anebo zůstatžebrákem a natahovat ruce ke kdekomu.

Takovou volbu má teď před sebouslovenský národ: Anebo se stát dů-stojně sebevědomým národem vzbu-zujícím úctu a respekt - anebo malýmkřiklounem vyvolávajícím jen ús-měšek a pohrdání.

Milí bratři: dobře, velice dobřepouvažujte!

S uprimným pozdravemVladimír Rychlík, Žacléř

Drahá Táňa,labutienka moja, nebuď smutná!

Som pri Tebe, blízko, bližučko a ľúbimŤa. Hladkám Ťa po vlasoch svojimislovami a bozkávam doprostred čela.Nemôžeš sa stratiť: cesty do Svetla súzreteľné a jasné; len buď trošku vytr-valá a verná a nájdeš cestu z lesa von.

Samozrejme, že v Tvojom vnútri sabijú všetky možné pocity a sklony, odnajkrajších po tie najnižšie - veď vnašich srdciach sa križujú dva svety- svet dobra a svet zla - v tom je veľkétajomstvo a zmysel pozemského ži-vota: čo si z tých dvoch vyberieš. Toje tvoje výsostné rozhodnutie - stanešsa tým, čo si vyberieš - a niet takej

moci na nebi ani na zemi, čo by ti dotohto rozhodnutia mohla zasiahnuť,ak sa len nenecháš sama uhovoriť,oklamať, zmiasť a chcieť niečo iné,než cítiš.

Neboj sa, že pritom hráš pózu.Dobré a zlé sklony sú v duši, ale Ty -Tvoje večné ja - je Tvoj duch, ktoréhonič nemôže donútiť podliehať sklo-nom, ak nechce; naopak, on určí, čosi do duše vpustí a čo odtiaľ postupnevyzametá.

Máš zmysel pre Pravdu, Krásnoa Dobro - to je tvoj kompas, Tvoja kot-va s ktorou sa nestratíš. Toho sa drž,a keď Ti aj niečo nie je rozumovo jas-né, neurobíš chybu ak konáš z čistéhosrdca. A ak budeš k sebe úprimná, veľ-mi rýchlo sa ti postupne, pokusom aomylom, tá nejasná vec vyjasní.

Ja Ti poviem, ako sa škaredé ká-čatko premení na čarokrásnu labuť:nepotrebuješ k tomu žiadne zvláštnevzdelanie. Len sa s najväčšou vrúc-nosťou a rozhodnosťou priviň vo svo-jom srdiečku k Láske, Spravodlivostia Čistote; predstavuj si, aké sú, uč sapoznávať ich, milovať a slúžiť im - aza nič na svete sa z ich objatia nedajpod nijakou zámienkou odlákať. Po-tom sa láskavé, múdre a čisté bytostibudú môcť k Tebe priblížiť a tie Ťauž povedú a všetko Ti povedia -jazykom bez slov.

Čosi vnútri v Tebe túži byť vzneše-nou, voňavou labuťou - a to nemôžešignorovať, lebo budeš v živote ne-šťastná. Ty ňou musíš byť, to je tvojebudúce ja, ktorým teraz ešte celkomnie si. Tak dbaj, aby si ním nebola lennavonok, aby si neoklamala samaseba iba pózou, ale aby si sa pre-mieňala vnútorne. Každý večer siurob miesto pre seba a prejdi si, akási bola Ty a aké sú naše VznešenéPanie, pravzory Cností. Bohate po-stačí, keď si každý deň na sebe uve-domíš len jednu malú drobnosť asľúbiš si, že to odteraz budeš robiťinak. Raz sa obzrieš dozadu, a uvidíš,že nie si, kým si bola.

Viete, čo je "kokakolonizácia" ?Kolonizácia znamená podma-

nenie si cudzieho národa vojen-skou silou.

Neokolonizácia znamená hos-podárske podmanenie si iného ná-roda, urobenie ho hospodársky zá-vislým.

Kokakolonizácia znamená kul-túrne podmanenie si iného náro-da, jeho kultúrnu závislosť.

8 Sophia

S rozumom nebojuj, rozum je lenpočítač, nástroj, Tvoj služobník. Onsám nič nechce, len mechanicky bežípodľa toho, čo do neho zadáš.

Tá krásna, zvonivá Pravda - to siTy; ver mi, nemôžeš sa pomýliť!

Minulosť neexistuje. Len prítom-nosť sa počíta pred Bohom. Vo chví-li, keď si do hĺbky spoznala na sebe

niečo zlé, a vnútorne si sa toho vzda-la, a si pripravená dokázať to aj či-nom - si čistá, niet čo zmývať, lebo touž v duši nemáš. Pamätaj, že platí ibato, čo si, nie, čo si bola.

Buď statočná, princezná, my smev tom boji s Tebou a tešíme sa, že Ťaraz ako Vznešenú Labuť budeme môcťprivítať a vyobjímať v našom kruhu.

Aj Tvoja pomoc môjmu časopisuje dôležitá; no v prvom rade musíšpomôcť sama sebe.

Nech Ťa dobré víly ochraňujú!Tvoja Sophia

Milý Peter a Andrejka!Peter, Tvoje štúdium na technike

nie je naozaj nejaký cieľ sám osebe,ale dívaj sa na to ako na niečo, čobudeš môcť neskôr využiť v službeSvetlu a čo sa bude veľmi hodiť, ak tobude k dispozícii.

A teraz k Vašej otázke: Ľúbte saako len môžete! Dňom i nocou pre-mýšľajte nad tým, ako by ste sa mohlimilovať ešte viac a ešte šľachetnejšie!Ja, Sophia, Vás budem mať rada avezmem Vás pod moje krídla, len akVaša láska bude čistá ako krištáľ.

Vedz, že vo stvorení existuje lenjediné prikázanie: “Všetko smiete,len ak tým neubližujete nijakej živejbytosti!” Preto ak si pripravený pre-vziať všetky povinnosti spojené sovzťahom - máš aj všetky práva naTvoju vyvolenú - je Tvoja, ak s tým zosrdca súhlasí. Vaše okolie do toho ničnie je. Je to vec medzi Vami dvomi aBohom a komentár ostatných je tunadbytočný.

Vy len dávajte pozor, aby ste ni-komu a ničomu nijakým spôsobom ne-ublížili. Aby ste nemali dieťa skôr, akosa oň dokážete postarať. Aby ste zby-točne neublížili ani svojim rodičom arodine; ale ak si ubližujú sami, vy zato nemôžete. Snažte sa so všetkýmivýjsť dobre, ale pamätajte, že zod-povední ste Bohu, nie rodičom aleborodine. Vo chvíli, keď si vnútorneujasníte postoje k životu a pocítiteistotu - uvidíte, ani Vaše okolie ne-bude proti Vám; zrazu sa zmení, babude obdivovať, že Vaša láska je takáneobyčajná, silná, nezištná; akú onisami nedokázali uskutočniť, hoci ponej vždy túžili. Všetko sa zrazu obrá-ti. Okolie Vám kladie prekážky lendovtedy, kým Vy sami si nie ste istí!

Neviem o Vás nič, ale ak ste oba-ja dospelí, a ak ste rozhodnutí, akchcete naozaj spolu žiť, nemôžete sazasnúbiť alebo sa vziať? Tým by steurobili zadosť všetkému aj formálne,a to nie je nepodstatné, lebo všetkovnútorné sa chce a má vyjadriťsymbolicky aj navonok, aby to bolojasné.

Pamätajte, že Láska je vzťah me-dzi tromi, nie dvomi! Medzi Vami dvo-mi a Bohom. Keby Boh chýbal, prepa-dá sa Váš vzťah do prázdna. Lebo ten,po ktorom v skutočnosti túžime, je lenBoh! Učte sa teda milovať ešte viacBoha, aby ste smeli a boli schopnímilovať sa ešte viac navzájom. Inaksa budete môcť milovať len dopolo-vice, t.j. dobré polovice svojich byto-stí. Ak sa však zdokonalíte, sprie-zračníte, Vaša láska nebude mať hra-níc.

Vedzte, že skutočná Láska je ďale-ko a vysoko povznesená nad všetko,čo si tu na Zemi ľudia pod láskoupredstavujú. Proste o Ňu, ľúbte Ju!Nemáte byť dvaja, ktorí sa dívajújeden druhému do očí a obdivujú sa -seba - ale dvaja, ktorí pokľaknú bok

po boku pred oltárom Najvyššej Láskyna spoločnej ceste za spoločným Cie-ľom, aby si pomáhali. Urobte Bohacieľom svojho vzťahu a buďte si vzá-jomne bránou k božskému!

Vtedy Váš vzťah bude požehnaný.Chtivosť telesného spojenia bez zod-povedajúceho duchovného spojeniaje hriech. Ale nie je hriech, ale požeh-nanie, ak telesná láska je vyvrcho-lením toho, že chcete jeden za dru-hého zomrieť. Potom chráňte svojulásku ako najvzácnejší drahokam,ktorý má väčšiu cenu ako Vaše osob-né životy. Nielenže smiete, vy musíte,máte povinnosť brániť taký klenot zovšetkých síl!

Všakovaké rodičovské špekulácie,zdôvodňované tzv. “praktickou reali-tou”, peniazmi, tradíciou a pod. - užnarobili v dejinách neuveriteľné ško-dy a porozdeľovali od seba milujúcichsa ľudí, ktorí si boli určení hviezda-mi.

Boh je Láska - a ak Boh je na Vašejstrane, tak kto je proti Vám? Čo jerozhodujúce, je čistota, výška Vašejlásky. Aby to nebolo niečo iné, akoLáska. Ale to už sa musíte spýtať samiseba. Ak ste presvedčení, že áno, vra-vím Vám, choďte za svojím šťastím!A Váš život nebude zbytočný!

Ak je Vám Peter, Vaša družkadrahšia ako Váš vlastný život, vyboz-kávajte ju až po špičky prstov narukách aj na nohách, ľúbte ju ako lendokážete, urobte zo seba muža, ktorýza niečo stojí, ktorý má skutočnú hod-notu a dajte svojej družke ako dar -seba samého!

A Vy, Andrejka, buďte svojmu milé-mu takým žiariacim vzorom Jasu,Cnosti a Čistoty, že Váš druh bez slo-va pred Vami pokľakne na kolená anebude si želať viac ako bojovať azomrieť za tie vysoké hodnoty, ktoréVy v sebe stelesňujete, ktoré cítite.

Vaša Sophia

Sophia 9

Zajímavý a v jistém smyslu ne nelogický pohled naúlohu a postavení Slovanstva, zejména západního, ve svě-tové evoluci má Dr. Rudolf Steiner - rakouský spirituálníbadatel, iniciátor anthroposofie. Kdyby autorem dále uve-dené teorie nebyl Germán a nebyla výsledkem racionálnífuturální extrapolace, odvozené z logiky minulého vývoje,mohla by se snad někomu jevit i jako projev naivníhoslovanského nadšenectví či jakéhosi neopanslavismu.

Přibližme si nejprve zběžně pojem antroposofie. Jejízákladní metodou poznávání je nadsmyslové zření, kterýmzkoumá duchovní i zemské zákonitosti vývoje světa. Zkou-mané oblasti, věci či jevy tak postihuje komplexněji nežběžné vědní zkoumání. Protože člověka i svět považuje zavýtvor ducha, nazývá se také duchovní vědou, přičemž imetoda bádání a poznávání vyžaduje duchovní výcvik aetické kvality. Není však náboženstvím ani filosofií. Vesborníku, vydaném v roku 1990 Československou anthro-posofickou společností, se mj. uvádí: "Anthroposofie Dr.Rudolfa Steinera je ve svobodném světě rozšířena po všechkontinentech a její praktická odvětví, založená na pro-hloubeném poznání, se úspěšně prosazují v pedagogice,medicině, farmacii, v umění i v zemědělství."

Podle Dr. Steinera je vývojový postup lidstva řízen tak,že v každém období existuje dominující národ či rasa, jejížšpičkoví představitelé, jakýsi duchovní výkvět, předejdoulidstvo a vypracují se, mnohdy za velkého utrpení a nepo-chopení, k dalšímu, vyššímu, ostatními dosud nepřijaté-mu stupni lidství. Propracují hlouběji některou složku lid-ské bytosti (vůli, cit, intelekt, uvědomění se v Já, vztah khmotnému a duchovnímu světu, ovládání nižších složekosobnosti a pod.). Takto “prošlápnou” cestu davu, kterýmnohdy nevědomě postupem staletí alespoň něco z tohoabsorbuje.

Toto vše se ovšem dle Steinera děje v trvalé interakci svůlí kosmického řádu, který ve vhodné době otevírá lidst-vu vždy další a další evoluční možnosti. Tak v každé zá-kladní světové rasově-kulturní epoše může lidstvo postoupitk dalšímu stadiu vývojového žebříčku. Vše, co se děje nazemi k přerodu lidstva, má své kořeny v skrytých dějíchduchovního světa, v programu vývoje Univerza. Proto bylotřeba tolik světových kultur, aby lidstvo vždy za jinýchokolností a situací vypracovávalo další schopnosti a stup-

ně, jako příroda se obnovuje v novém, svým klimatickýmpoměrům přizpůsobeném rouše jara. Kosmické vlny světo-vých kultur jsou proudy, odpovídajícími přírodním vlnámrytmické obnovy přírody. Jsou dmutím života, v němž sezrozená kulturní vlna podobá jaru v rozkvětu květů, kterése v létě proměňují v plody a teprve na podzim budoučesány. Zbytky zašlých kultur se podobají stromům, z nichžkrásné ovoce bylo očesáno a je uměle konzervováno, abybylo poživatelné i v zimě. Po svém zenitu tedy každá kul-tura degeneruje a tuhne v dogmatech. Zůstávají po ní starékulturní a náboženské formy a tradice jako z nitra vyh-nívající plod, který již nemá klíčivé síly semene.

Postupem nám známého historického vývoje tedy lid-stvo procházelo obdobím výkvětu prastaré Indie (duchov-ní vrchol představovali svatí Rišiové či Buddha, z děl ze-jména Bhagavad-Gíta, Védy a Upanišády, které vedly ze-jména k samadhickému a nirvánickému stavu vědomí),kultury staré Persie a jejího duchovního vůdce Zarathus-try, který učil jak o slunečním božství Ahura Mazdao, tako zákonitostech lidského těla a přírody a jejích živlů.

Další pokrok přineslo období kultury asyrsko-babylon-sko-egyptské, která propracovávala zejména pocitovost jakve vztahu k prožívání duchovně-magických iniciací, takve vztahu k okolnímu světu. Egypťané poznali i souvztaž-nosti makrokosmu a lidského mikrokosmu.

Kultura latinsko-řecká vymanila lidstvo z dětského sta-vu a postavila pevněji, ze široka na zem a zároveň muvtělila vědomí v duchovním Já prostřednictvím Krista.

Po jejím úpadku je vystřídána anglo-sasko-germánskoukulturou, která rozvíjí schopnosti rozumu. Ve svém klad-ném působení přináší vzdělání a kulturnost, přesnost logikya konstrukční nadání. Rozvíjí dále i přínos impulsu Kris-tova (rozikruciánství, zednářství, anthroposofie apod.). Vzáporném aspektu šíří agresivitu a rafinované ukájenínižších složek člověka.

Každá z těchto kultur tedy prožívala své početí, postup-ný rozkvět a kulminaci. Po vydání plodů všemu lidstvuodeznívá, upadá, vyčerpává se. Pozorujeme-li nynejší ne-výraznost a někdy i kulturní chudobu např. Indie, Egypta,Řecka či Itálie, vidíme, že nejsou již s to žít na úrovniněkdejšího rozkvětu a z duchovního hlediska již jen vyčer-paně živoří. Jejich duchovní prvky zatvrdají, zatímco prvky

Stojíme na prahu nové éry?(O návaznosti a støídání svìtových kultur)

10 Sophia

materiální jsou mnohdy dále v činnosti.Pro úplnost dodejme, že tuto vývojovou návaznost jednotlivých

kultur Steiner nedělitelně spojoval s ideou reinkarnace. Podle ní sečlověk jakožto věčná individualita opakovaně vtěluje v různýchdobách a národech, aby postupnou nápravou minulých pokleskůa zocelováním v nových zkouškách se vymaňoval z pout nevědo-mosti a zla a spěl k zušlechtění a vyššímu stupni vývoje. Latentnísemeno dokonalosti, vložené do lidské podstaty, se rozvíjí běhemdlouhé zemské evoluce. Do kulminující kultury se vtělují nejvy-spělejší bytosti, které s úspěchem prošly minulé epochy. Při úpad-ku sem přicházejí již individuality více zatížené zlem.

I germánská kultura možná již překonala svůj zenit a pomalutvrdne a kostnatí v materialismu. Na řadě je dle Steinera mladá atvárná rasa slovanská, zpočátku její západní národy. VýchodníSlované se snáze nechávají unést nadšenými city, ale ty brzy vy-prchávají a mění se u nich v impulsivní hněv, věrolomnost či bez-páteřnost. Chybí zde pevná konstruktivní krystalizace rozumu arozmyslu, kterou právě západní Slované získali z germánskéhovlivu. Západní Slované, vyzrálí v intelektu vlivem staletého míseníkrve a kultury vklíněním do germánského světa, mají předpokladyvyvíjet slovanskou citovost na pevném podkladě rozvinutého ro-zumu. Teprve později se těžkým tříbením dopracují i jižní a vý-chodní Slované k přepracování výbušné, nekontrolované citovostia vyvážení impulsivního srdce chladnou hlavou.

Slované postaví vypěstované a všemi duchovními potenceminadané individuality do služeb celku. Podle anthroposofů (např.Švýcara Dr. T. Zuzaka) vznikne tedy v našich zemích jakýsi pro-totyp nového člověka, který vytvoří syntézu složek germánské ra-cionality a slovanského cítění. Tak se mají stát naše národy morálněvůdčími národy v Evropě. Podobně o tom hovoří dávné proroctvíSad-Bayů, uložené v archivu v Edinburgu. Téhož mínění je i filo-sof Augustin Smetana, který již v první polovině 19. století tvrdil,jak uvádí Neffův Filosofický slovník, že “filosofie německá sevyžila; i jest na Slovanstvu, aby převzalo, co Západ vybudoval.Dějiny jsou neustálý svár konečna s nekonečnem. Konečno jepozemské, nekonečno božské. Nástroje konečna jsou náboženstvía právo, nástroje nekonečna jsou uměmí a láska. Svár tento budepřeklenut přírodní vědou a až se tak stane, Slované shrnou ve svémlůně jednak svobodu Angličanů a Francouzů, jednak filosofii avědu Němců, a dodavše k těmto prvkům tvaru uměleckého, vy-budují novou blaženou říši lásky.” Masaryk o Smetanovi píše:“Takto doplňuje humanitní teorii Kollárovu a dodává filosofickýzáklad lidovým tužbám Havlíčka a Němcové.”

Německá šablonovitost, skupinovost, vázanost na národ másvůj původ již v dávné minulosti, kdy se Germáni dlouho pociťovalijako údy jednoho kmene či národa, jako součásti jediné pospolito-sti, jediného organismu. Jejich Já bylo vázáno na národní pospoli-tost. U Slovanů naproti tomu převažuje individuální hledačstvíideí a jistot.

Nejen Steinerovi, ale např. i Herderovi připadá východoevrop-ská kultura jako veliká příprava na pozdější epochy. Proto Slovanénepřijímají západoevropskou kulturu v jednotlivých detailech, alejen v hrubých rysech.

O Solověvově křesťansko-slovanské filosofii Steiner řekl: “Tatofilosofie východní Evropy jde obrovskými kroky nad všechnu filo-sofii Hegelovu a Kantovu. Z její atmosféry cítíme zárodek poz-dějšího vývoje. Jeho pojem Ježíše Krista lze pociťovat jako pro-rocké svítání, jako ranní záři červánků další kultury, neboť Kristůvimpuls mohl lidem zjevit jen málo z toho, co v sobě obsahuje. VSolověvově státu je Kristus krví, jež protéká všechen společenskýživot...” Karel Funk

ysoko na posvätnej hore v Juž-nom Francúzsku sa čnejú vybie-

lené zrúcaniny Montséguru, hraduposlednej činnej gnostickej školy Zá-

padu - Katarov.Pod Montségurom leží pokojná

lúka nazývaná “pole upálených”. Jejmeno je jedinou pamiatkou pochmúrnej udalosti,ktorá sa tu odohrala pred 700 rokmi. V marci 1244tu bolo za živa upálených 205 Katarov, ktorí saodmietli zriecť svojho vyznania.

Kto boli títo dediči Montséguru? Meno “Ka-tar” znamená po grécky “čistý”. Ako o kacírochcirkvi o nich hovorí máločo okrem záznamov in-kvizície. Ich spisy boli zničené spolu s ich telami.A predsa v časoch ich pôsobenia mali obrovskývplyv vychádzajúci z centier v Taliansku, Juhoslá-vii, Bulharsku, Švajčiarsku a Nemecku. Dokáza-ný je aj ich úzky vzťah s komúnami moslimskýchsúfistov v Španielsku a na Strednom Východe a sučencami židovskej Kabaly v okolitých mestách.

Legendy o Grále, dvory lásky, trubadúri, min-nesängri, rytierstvo - toto všetko prekvitalo podpatronátom gnostických Katarov. Duch krajiny na-zývanej Oc dýchal znášanlivosťou a osobnou slo-bodou, čo bolo v akejkoľvek dobe veľmi zried-kavé.

Väčšina autorov je toho názoru, že ich viera zprevažnej časti vychádzala z manicheizmu, ktorýGalom priniesli v 8. storočí misionári z Bulharskaa Juhoslávie. Príbuznosť s učeniami druidov zhro-mažďujúcimi chudákov na odpor voči cirkvi a tyra-nii kňazov a dôraz na elitné zložky viery určenejšľachte boli živnou pôdou, v ktorej toto učeniemohlo zapustiť korene. Katarská náuka, opiera-júca sa najmä o Jánovo Evanjelium, bola vysokoúčinnou alternatívou jestvujúceho zmätku a utrpe-nia.

Naproti tomu Eugen Roll je toho názoru, žeKatarská viera nemá orientálny pôvod, ale pra-menila z pôvodného Gótskeho kresťanstva a bolainšpirovaná čisto zvnútra, skupinami ľudí, ktorípri svojom duchovnom snažení našli onoho DuchaUtešiteľa, ktorého prisľúbil Ježiš. Spojitosť smanicheizmom sa podľa Rolla začala pertraktovaťaž neskôr, ako zámienka pre obvinenie z protikres-ťanského zamerania.

Legenda o Kataroch

“Keď uplynie 700 rokov, vavrín sa opäť zaze-lená”

Anon, trubadúr z 13. storočia

Sophia 11

Ústredným článkom viery Katarov je dualizmus, svethmoty stojaci proti svetu duchovnému. Pre masy to bolboj dobra (Božieho svetla) zo zlom (Satanovou temnot-ou). V zoroastrizme, koreni manicheizmu, ktorý bol Ka-tarom nepochybne blízky, je táto forma dualizmu menejvýrazná. Podľa Zoroastra Najvyššia Bytosť stvorila dvo-jité mocnosti reality a nereality, skutočného a neskutočného.Za základné zložky, z ktorých sa skladá náš svet, sa po-kladajú skutočné a neskutočné, nie dobré a zlé. Realita jezastúpená objektívnym názorom, a nerealita je ľudskousubjektivitou, ktorá sa stáva negatívnou len vtedy, ak saňou necháme zaslepiť.

Človek má podľa Katarov tri prirodzenosti: telo, ktoréje príbytkom duše, dušu, ktorá je príbytkom ducha, aducha, iskru od Boha. Počas života zasväteného čoraz väč-šej čistote, zložená ľudská prirodzenosť môže podstúpiťdvojitú smrť a premenu, takže duch zrodený z iskry a vypes-tovaný v duši sa napokon oddelí a navráti do Svetla. Prísneasketická disciplína, nevyhnutná na dosiahnutie tohoto sta-vu, bola prístupná len “parfaitom” (dokonalým), majstroma nižšiemu stupňu adeptov. Ľud, čiže “veriaci”, mali dovo-lené žiť normálnym životom usadlíkov a boli uzrozumenís reťazou reinkarnácií, čiže znovuzrodzovania na Zemi.

Zovňajšok a obyčaje parfaitov boli jednoduché. Mod-lili sa v lesoch a na vrcholoch hôr využívajúc silné účinkymiestnej prírody. Ich obrady sa odohrávali vo vápenco-vých jaskyniach v blízkosti Štítu sv. Bartolomeja. Ich ode-vom boli jednoduché tmavomodré rúcha, jedli vegeta-riánsku stravu, a dodržiavali prísne sľuby čistoty.

Katari odmietali prepych a boli presvedčení, že ak člo-vek má žiť dôstojne, musí si zarábať na živobytie prácouvlastných rúk.

Boli presvedčení, že Kristus bol kozmický (a tedanemohol byť ukrižovaný), že schopnosť obetovať život jeposvätná a že úloha ženy je rovnoprávna s úlohou muža sjedinou výnimkou, že žena nesmela kázať. Cirkevné rituálysobáša, krstu a prijímania neuznávali ako sviatosti.

Katarov odlišoval od iných gnostických siekt rituál zva-ný consolamentum (útecha). Spočíval v tom, že parfaitkládol ruky na hlavu umierajúceho alebo veriaceho, kto-rý chcel vstúpiť do radov parfaitov (dokonalých). Údajnenastal prenos nesmiernej oživujúcej energie, pôsobiaci ina prizerajúcich sa. Tento obrad mal veľký podiel na rých-lom šírení katarizmu. Takýto prenos energie umožňovalduchu vzniesť sa v bezpečí k Svetlu, rozvíjať sa, alebo akbol prijímateľ na prahu smrti, skočiť do kozmu. Vrcho-lom bolo prekonanie strachu zo smrti. Táto odvaha slúžilaadeptom v časoch nemilosrdného prenasledovania. Hovorísa, že v Montségure, Minerve a Carcassone išli "dokona-lí" v ústrety svojmu osudu a zároveň pomáhali ostatnýmdosiahnuť oslobodenie bez strachu či bolesti. Spôsob,akým dokázali umierať, bol vskutku obdivuhodný.

Krížová výprava proti Katarom začala nadobúdať váž-ne rozmery v roku 1209. Niečím iným bolo, keď jedenalebo dvaja osamelí mnísi zložili sľub chudoby a cudnosti- a niečím úplne iným, keď celý národ začal pretrhávaťputá s hmotným svetom. Samotné základy cirkvi a feuda-lizmu sa rozkolísali pod vplyvom katarského učenia. Kataripraktizovali všetko, čo učili, s veľkou pokorou a dôsled-nosťou, útočili na skorumpovanosť cirkevného kléru, azakladali prosperujúce hospodárske komunity v kraji Oc.

To rozpútalo ľúty hnev a krutosť zo strany cirkvi a sever-skej šľachty.

Keď sa v roku 1204 ozvali prvé hromy prenasledova-nia, Montségur prestavali a posilnili vojenskou posádkou.Pôvodne Katari staré zrúcaniny využívali ako miesto medi-tácií. Teraz podľa legendy poslúžili aj ako úkryt pre po-svätný poklad Grálu, ktorého úschova údajne spadala dofunkcie Katarov.

Útok na juhu Francúzska viedol fanatik Simon deMontfort. Celé mestá naklonené Katarom boli zmasakro-vané tým najbrutálnejším spôsobom. Divokosť tejto kra-jiny umožňuje lepšie pochopiť hĺbku de Montfortovej po-sadnutosti. Nespočítateľné množstvo mužov muselo prísťo život, keď hnal armády do divých skalnatých úžľabín apo nebezpečných horách. De Montfortove zúrivé útokyna Montségur počas roka 1209 boli úspešne odrážané.Montségur stál pevne ako symbol nádeje.

V roku 1215 Lateránsky koncil ustanovil obávanú in-kvizíciu. Počas nasledujúcich 50 rokov sa počet za-vraždených touto neslávnou rukou cirkvi zvýšil na milión,čo bolo viac, než za všetkých krížových výprav proti inýmodpadlíkom spolu. Počas týchto skúšok Montségur pokoj-ne vzdoroval cirkvi ako bašta viery. Vražda dvoch domi-nikánskych inkvizitorov na Avignonete bola zámienkoupre opätovné útoky na tento chrám-pevnosť. StatočníKatari a ich pomocníci vzdorovali 6 mesiacov. No vďakazrade v marci 1244 bol Montségur nútený sa vzdať. Sospevom zišlo 205 Katarov z hory rovno do veľkých va-tier, ktoré im pripravili. Pamätný slnečný kríž ticho svedčío ich mučeníctve.

Mince a posvätné predmety, ktoré po Kataroch zosta-li, si rozdelili dobyvatelia, no podľa záznamov inkvizícieskutočný poklad zmizol noc pred kapituláciou. Hovorí sa,že štyria Katari aj s pokladom sa dostali dolu na lanáchpo najstrmšej strane hory a zmizli.

Stále sa objavujú špekulácie o povahe pokladu - pos-vätné knihy alebo čaša, do ktorej zachytili krv pri Kris-tovom ukrižovaní? A kde môže byť ukrytý? V jednej zjaskýň na okolí Montséguru? Alebo v nejakej opustenej,vodou zaplavenej bani niekde v Ariage? Nemý svedok -zrúcaniny Montséguru - tajomstvo neprezrádza. Trpezlivočaká v slnečnej žiare na posledné znamenie Katarov: za-zelenanie sa vavrína.

Foix, pevnosť Katarov

Judith Mann

12 Sophia

O rozdieli medzi povolaným a vyvoleným národom

“Povolanie” spočíva v jednodu-chom fyzikálnom deji. Duša kaž-dého národa sa zachvieva v inejkombinácii prúdov kozmických síl,tzv. lúčov, ktoré sa rinú na hlavuľudstva z vrcholu stvorenia. Každýz lúčov je sprostredkovávaný jed-nou z hierarchických bytostí, ktorési medzi sebou odovzdávajú žezlovlády v súlade s kolobehom koz-mického poriadku. Lúč, ktorý sadostáva do vlády, postupne naberána intenzite, vrcholí a zase odznie-va. A tento kozmický dej cyklickýchprílivov a odlivov sa zrkadlí v po-zemskom dianí ako impulzy, akooporný rámec, v obrysoch ktoréhosa odohrávajú jednotlivé spoločen-sko-politické udalosti. Asi v takomzmysle, ako rozličné druhy flórymôžu rásť, kvitnúť a prinášať plo-dy len pod záštitou síl činných v ur-čitých mesiacoch a ročných obdo-biach.

Lenže medzi prírodným a spo-ločenským dianím je jeden veľkýrozdiel. Príroda verne nasleduje aodráža dokonalý poriadok nebies.Ale človek má slobodnú vôľu roz-hodnúť sa, akým spôsobom použi-je sily mu zverené.

Každý lúč je len neutrálna silaurčitej “farby” (kvality), ktorá savlieva do duše ľudí. V živote člove-ka môže nadobudnúť buď ušľach-tilé, rýdze pozemské podoby - ale-bo vyústi do zdeformovaných, zvrá-tených podôb toho, na čo bol pô-vodne určený. Všetky tie sily, ktoréľudstvo nedokáže vedome ovlád-nuť a zužitkovať na dobré sa obra-cajú proti nemu a stávajú sa ničivé.

Už pred vytlačením tohto čísla saobjavili varovné hlasy, aby sme ne-publikovali nič, čo súvisí so špecific-kou úlohou Slovanstva vo svetovýchdejinách. Mnohí čitatelia sú toho ná-zoru, že táto myšlienka bude na du-chovne nevyzreté obyvateľstvo pô-sobiť zatiaľ len ako šovinistická “roz-buška” a prispeje k vulgárnemu, se-paratistickému nacionalizmu.

Sme však toho názoru, že v čase,keď boli ľudstvu dopolovice odhalené(a sprofanované) niektoré pravdy,nám nezostáva nič iné, ako doviesťnaše poznanie do konca. Inak sa tieimpulzy, ktoré sa hýbu v dušiach ľudínezastavia, ale sa vybijú hrubým anevedomým spôsobom, namiesto to-ho, aby splnili svoj účel.

Objektívne uvedomenie si špe-cifických daností nejakého národa jejedna vec - a nekritický, subjektívnynacionalizmus je druhá vec. Jedinejasné a úplné poznanie všetkého, čosúvisí s “impulzom lásky k národu”je zárukou toho, že nebude môcť byťako “nevedomý pud” presmerovanýa zneužitý fanatickými vodcami, alebude vedome postavený do služiebzušľachtenia v prospech všetkýchnárodov Zeme.

Služobník Ľalie

“Tak poslední budú prví a prví po-slední. Lebo je veľa povolaných, alemálo vyvolených”

Každý národ je povolaný k špeci-fickej úlohe, ktorou má prispieť k vše-národnej stavbe chrámu ľudstva a kto-rá zodpovedá schopnostiam jemu vlast-ným. Predsa však existovali národy,ktoré boli v príslušných obdobiach

svetových dejín povolané k vykonaniuzvlášť náročnej úlohy; byť priekop-níkmi do nových, neznámych oblastíkozmu a prekliesniť tak ostatným ces-tu k ďalšiemu, vyššiemu stupňu ľud-ského vedomia. Najznámejším ná-rodom, ktorý bol v dejinách povolanýk vykonaniu výnimočnej úlohy, boliŽidia. Odkedy Boh prisľúbil Abrahá-movi, že “rozmnoží jeho potomstvoako hviezdy na nebi” a uzavrel s nímzmluvu, boli Abrahámovi potomkoviadvetisíc rokov pripravovaní na svojuúlohu.

Nebola to však žiadna prechádzkaružovým sadom. Židia putovali zvyhnanstva do vyhnanstva, z otroctvado otroctva. Trpeli pod útlakom Ba-bylónie, Perzie, Sýrie, Egypta a Ríma.Zohýbali chrbty pod bičom egypt-ských otrokárov, až kým sa nenaučilinevkladať nádej do nikoho iného akodo Boha. Všetka krivda a útrapy, ktorémuseli znášať, sa mohli premienať lenna vnútorné zocelenie a čistú, vrúcnutúžbu, ktorá vytryskla vysoko k ne-besám. A Boh na nich nezabudol, alevyviedol ich z Egypta do zasľúbenejzeme. Štyridsať rokov putovali popúšti. To všetko prispelo k úrychlené-mu dozrievaniu židovského národa.Keď potom Boží Syn prichádzal naZem, mohol sa narodiť jednej čistejžene uprostred národa, ktorý síce ne-bol najmocnejší, ani najväčší, ale malnajlepšie duševné predpoklady pocho-piť o stupeň vyššie pravdy.

Lenže židia neplnili svoju úlohupráve najlepšie. Už za Mojžišovho ži-vota opakovane upadali na duchu areptali. Neskôr začali svoj duchovnýnáskok a nadpriemerné schopnostizneužívať na to, aby si zabezpečiliosobné výhody pred ostatnými, na-

Matúš 20:16

Sophia 13

...lebo sily dobra a zla sú ob-rovské, ale sú v rovnováhe. A súto činy púhych smrteľníkov, ktorérozhodnú o tom, či sa miska váhpreváži na tú, či onú stranu...

Staroperzská rozprávka

miesto toho, aby ich zužitkovali prá-ve na pozdvihnutie všetkých národov.Keď prišiel Ježiš, boli už tak hlbokozabratí do pozemských záležitostí, ženedokázali spoznať v jeho slováchPravdu a ukrižovali ho.

Úder blesku do svätyne chrámu vJeruzaleme symbolizoval porušeniezmluvy medzi Bohom a Izraelom. NaŽidov dopadla železná päsť Ríma a vroku 70 po Kr. boli rozptýlení do všet-kých krajín sveta. A tak sa z národa,ktorý by sa bol mohol stať učiteľomnárodov, stal národ všetkými opovr-hovaný a prenasledovaný. Ich vyvo-lenosť sa im premenila na prekliatie.

V nedávnej minulosti bola k vyko-naniu istých úloh daná dôvera národunemeckému. Na prelome storočí sa vNemecku inkarnovali výnimočneschopní jednotlivci; aj s časťou svojejkarmy z Atlantídy, ktorú by boli smeliodčiniť, keby svoje schopnosti použilina to, aby z Nemecka urobili krajinu,ktorá by bola vzorom pre celú Európu.Lenže Nemci, ktorí cítili svoju preva-hu, neodolali pýche a pokušeniu a vy-užili svoj potenciál na to, aby dvakrátzačali vojnu proti celému svetu. Vý-sledkom tohto pokusu o zneužitie zho-ra darovaných síl na nízke osobné úče-ly bola len obrovská hanba a pocit vi-ny.

Na začiatku storočia v Nemeckupôsobili velikáni Ducha ako RudolfSteiner, Bô-Yin-Ra alebo Abd-ru-shin.V čase hospodárskej krízy v 30-tychrokoch mal nemecký národ najväčšiušancu duchovne precitnúť a vziať svojosud do vlastných rúk.

Lenže vždy, keď Svetlo zošle naZem svojho vyslanca, vyšlú aj temno-ty jedného takého, ktorý sa mu vyrov-ná. Koľkí potom rozpoznajú zvonivýhlas Pravdy uprostred trhu sveta a na-berú síl vydať sa proti prúdu? Boli tolen malé hŕstky statočných, ktoré sazhromaždili okolo svojich duchovnýchučiteľov múdrosti a verne znášalivšemožné protivenstvá od svojich kra-janov. Väčšina národa išla za tými,ktorí brnkali na strunu ľudských sla-bostí: ješitnej pýchy, mocibažnosti,hmotného prepychu.

Na ezoterické pozadie HitlerovejTretej ríše podrobne upozornili Ber-giér a Pauwels v knihe Jitro Kouzel-níků. Hitler bol vedený hierarchický-mi mocnosťami a s plnou vážnosťouzačleňoval magickú evokáciu nadpri-rodzených síl do svojich vojenských

ramenné kríže a bojovali v znameníkríža - hákového. Hlavný stan SS bolna jednom z nemeckých hradov. Natomto hrade bola aj sieň s čašou, zktorej nacisti chceli čerpať neobme-dzenú energiu. Z podobného dôvodusa zmocnili aj hrotu kopije, ktorou rím-sky vojak údajne poranil Krista nakríži, a ktorá sa pôvodne nachádzalav múzeu vo Viedni. Avšak Hitler sosvojím pozemsky obmedzeným rozu-mom pravdepodobne nechápal, že svä-tý Grál nie je len nejaký hmotný pred-met, ktorého by sa mohol jednoduchozmocniť.

Tragédia nemeckého národa spo-čívala v tom, že väčšina dovolila, abyich duchovné sily, ktoré vedome ne-chápali, spadli do hmoty; kvôli svo-jim mravným slabostiam nechali pre-smerovať svoj obrovský potenciál naničivé účely. Takto sa príbeh Mojžiša,ktorý priniesol svojmu ľudu Boží zá-kon, a Árona, ktorý ľudí nechal na-miesto toho tancovať okolo zlatéhoteľaťa, zopakoval ešte raz.

Ak sú teda slovanské národy sku-točne povolané nadviazať na to, čovybudovala anglosasko-germánskakultúra, niet zatiaľ dôvodu jasať navavrínoch vyvolenosti. Zatiaľ nemámenič, iba veľkú šancu a veľkú zod-povednosť. A beda nám, ak túto zod-povednosť nebudeme plniť! Bieda vcelom slovanskom svete sa bude lenstupňovať a nebude brať konca, ažkým celkom vedome nepochopíme, čomáme robiť a nezačneme verne plniťnašu úlohu.

Preto je dôležité, aby existovali jed-notlivci, ktorí duchovne dovidia ďalej- aby mohli pomáhať svojmu okoliuusmerňovať túto čerstvo tryskajúcuenergiu na vedomej úrovni. Lebo akby sa mala vybíjať nevedome, pudovo,demagógom sa ľahko podarí zviesťju pod rozličnými heslami na vedľajšiekoľaje; a namiesto prevahy duchovnejkultúry, ktorá by mohla oslniť celýsvet, výjdu zo stredu našej rasy lenpokusy o vojensko-politickú hege-móniu alebo niečo podobné. Tí, ktorívidia zmysel dejín a cestu jasne predsebou, musia pomôcť aj svojim pria-teľom presvedčiť sa, že kozmické silynám pomôžu aj z najhoršieho, len aksplníme podmienky; aby naše národynestratili nádej a dokázali pochybo-vačom, že neutopia svoje najlepšieschopnosti a najušľachtilejšie city vpoháriku slivovice.

Čo myslíte, čo urobí kráľ, keďpovolá niektorého zo svojich slu-žobníkov, aby vykonal výnimočnedôležitú úlohu? Istotne, že mu dáaj veľké vojsko a všetky prostried-ky, aby mohol svoju úlohu splniť.A ak ju splní, čaká ho odmena,sláva, povýšenie. No ak ju nesplní- a premrhá všetky prostriedky prenič - bude na tom horšie, ako ten,kto vôbec žiadnu úlohu nedostal:kráľ mu dá zoťať hlavu.

Povolaný národ je ten, ktorýje povolaný k splneniu nejakejúlohy. Ale vyvoleným sa stáva ažpotom, keď plní svoje povolanie.

ťažení. Počas útoku na Moskvu do-konca veril, že sa mu podarí oddialiťzimu, kvôli čomu sa bezmála dostal dosporu so svojimi generálmi. Zhro-mažďoval mágov a astrológov a nútilich, aby pre neho pracovali. Jeden ztých, ktorí odmietli a prišli o život vkoncentračnom tábore, bol aj vynika-júci český hermetik Ján Kefer.

Hitlerove vystúpenia skutočne pri-pomínali skôr magický kult ako poli-tický prejav. Sugestívne ceremónie na-cistov pri obrovských ohňoch boli do-

slova návratom atlantských šamanov.Zaujímavá je protikladnosť a pred-

sa analogickosť medzi Hitlerom aAbd-ru-shinom. Hitler, ktorý malúdajne Posolstvo Grálu ako prvú kni-hu vo svojej abecedne usporiadanejknižnici , bol o Abd-ru-shinovom pô-sobení dobre informovaný. (Hneď popripojení Rakúska dal Abd-ru-shinauväzniť).

Avšak Hitler ten rýdzo duchovnýimpulz, ktorý sa vtedy v nemeckomnárode hýbal, mierne lucifersky pre-krútil a presmeroval do pozemského.Aj on hovoril o tisícročnej ríši - so se-bou samým na čele ako s vodcom. Po-volaný národ nechápal viac ako po-zostávajúci z jednotlivcov, ktorí do-siahli určitú úroveň vedomia, ale zjed-nodušene, hrubohmotne ho stotožnils jedným genotypom: nordickou ra-sou. Aj jeho najbližší nosili rovno-

14 Sophia

Nejedno technické veledílo přerost-lo z oblasti lokální do mezinárodní a vcelé své nahotě ukázalo neschopnostspolečně nalézat jakýsi vyšší smysl,rozhodující hodnotu a předvídavost prooptimální řešení. O investicích za něko-lik desítek miliard se často rozhodujetěsným rozdílem pouhého jednoho hla-su ať již v parlamentech, či celostát-ních referendech. Nakonec na bitevnímpoli zůstávají vlastně jenom politikovézastávající rozporná stanoviska, svěd-čící o tom, že současně pojímaná hie-rarchie hodnot je zploštelá a nemo-houcí tak, že uniká smysl našeho roz-hodování a počínání vůbec. Přitom sedál šíří do povědomí i zoufalé obavy zneuvědomělého a neukázněného tech-nického pachtění naší současné civili-zace, možné katastrofy jaderných elek-tráren, přehrad i znečištění životníhoprostředí.

Každá věc - tudíž i velký technickývýtvor zvlášť - musí mít svůj plný ce-lostní smysl. Život beze smyslu je nut-no považovat za nejžhavější problémdneška. Přispět k řešení tohoto prob-lému si vzal za svůj celoživotní úkolViktor E. Frankl, profesor vídeňské uni-verzity, proslulý psychiatr, psychologa filozof. Přednášel celkem na 208 uni-verzitách po celém světě, napsal 27 knihvydaných v 27 jazycích. Jeho dílo“Man’s Search for Meaning” jen veSpojených státech dosáhlo v roce 1988již 80. vydání. U nás je Frankl takřkaneznám.

Narozen roku 1905, mládí prožil vblahodárném prostředí vzorných rodičůa sourozenců. Jeho děd, chudý knihva-zač, pocházel z Moravy, jeho otec bezstipendia vystudoval vojenské lékařství

Logoterapie - Léèení znovunalezením smyslu života

Viktor E. Frankel

a dopracoval se až na ministerského ře-ditele sociálních záležitostí. Matka po-cházela z Prahy. Za války jeho mnohísourozenci skončili svůj život v koncen-tračních táborech, matka v plynové ko-moře v Osvětimi, otce poznal v rakvi vTerezíně. Sám prošel tříletou hrůzoukoncentračního tábora.

První jeho vědecké pojednání vyšloroku 1924 ve Freudově časopise a o rokpozději pak další v časopise Adlerově.Svůj pojem logoterapie užil poprvéroku 1938. Představuje systém, kterýje považován za třetí vídeňský směrv psychoterapii. Se svým učitelem Sig-mundem Freudem se rozešel (podobnějako s Adlerem) pro různost názorů napodstatu duševních poruch.

Freud považoval za jednu z hlav-ních lidských pohnutek vůli ke slas-ti. Adler vůli k moci. Podle Franklaje základem vůle ke smysluplnosti,její ztráta jedince frustruje.

Slovo logoterapie pochází z kmenelogos, což ve starověké filozofii značíbožský pramen idejí, aspekt božství, vJanově evangeliu Ducha svatého, jinaksmysl, duchovnost. Frankl rozumí logo-terapií ozdravění vůlí k chápání oprav-dového smyslu věcí, tedy úsilí člově-ka naplnit ve své existenci maximálnívýznam hodnot, prostě je ve svém ži-votě uskutečnit. Frankl tvrdí, že dosa-vadní “demaskující” psychoterapie(například Freudova) při odhalovánínevědomých instinktů selhává a lze jipovažovat za pouhou rozumovou hru.Frankl však chce nastavit tvář té strán-ce, která je u člověka autentická, “de-maskovat demaskéra”. Nejen tedyuchránit zdraví, ale zachovávat život vplném jeho smyslu. Přitom poukazujena devizu Nietzscheho: “Ten, kdo mápro co žít, dokáže unést každé jho.”Jak žít, musí náležet k jedinečnému ži-votnímu úkolu.

Frankl také pojednává o tzv. noo-genní neuróze zapříčiněné duchovnímproblémem, morálním konfliktem, neboexistenční krizí. Představuje často psy-chický vývoj, který začal být nezvlád-nutelný pro duchovní prázdnotu. V ta-kovém stavu terapie nebude úplná, do-kud nebude naplněno existenční vaku-um a odstraněna existenční frustrace.

Logoterapie se zabývá více posto-jem pacienta k symptomu než symp-tomem samým. Zabývá se tudíž různěse utvářejícími postoji a pokouší se ozměnu postojů, jakousi konverzi. Chce

umožnit, aby pacient svůj významsmyslu nalezl sám, aby rozšířil svézorné pole a aby si byl vědom spektravšech možností. Logoterapie tak směřu-je nejen k odhalení schopnosti k práci,požitku a poznání, ale též k rozvojischopnosti naplnit možný význam utr-pení. Z hlediska logoterapie má smyslvše, co se osvědčuje k znovuzískánízdraví. Dosavadní terapie pokládá pa-cienta obvykle za uzavřený systém bezdveří a oken, ale člověku přece o něcov životě jde, chce být někým jiným, ne-chce jen ukojit své pudy, ale něco vesvětě změnit. Nestačí mu nějaké zrcad-lení, chce skutečný smysl, “nestačí sedívat v pokoji na plakát, chce odjet naTahiti”. Tak jako hmota v evoluci tíhla

k živému a to živé tíhlo k duši, tak jeduše plna touhy po něčem čistě lidském.Náboženství není a nemá být zárukoupro psychoterapii, mívá však při ní ved-lejší účinky. Je-li někdo nábožensky za-ložen, najde potřebný smysl snáze. Dá-li se pacient léčit, může se stát věřícím,ale jedno s druhým nemá nic společ-ného.

Franklovy práce obsahují systema-tické průzkumy a statistické důkazy, ježvedou k závěru, že převážnou příčinousebevražd, požívání drog, alkoholis-mu, terorismu a kriminality není ně-jaká vrozená slabost, duševní nemocnebo vliv společenského postředí, alefatalismus, pokud se postižení konfron-tují s nicotou, a nihilismus, když životpro ně ztrácí cenu. Považují se zapouhé oběti okolností daných pomě-rů a přehlížejí skutečnost, že poměrysami utvářejí a že záleží na jejich svo-bodném rozhodnutí, jak naloží s tím, cojim je ponecháno v hranicích okolnos-tí. Záleží jen na nich, zda těmto okol-nostem podlehnou či zda je překonají spoužitím “vědy o vzdorné síle du-cha”, jež nezná mezí. Nikým nesmíbýt popírána schopnost sebeutváření,přetvoření, výrůst ze sebe.

Ve své knize “Logotherapy in Ac-tion” uvádí výchovný experiment s 18mladými kriminálníky, o nichž byloprohlášeno, že budou věčně za mřížemineschopni se vzdělávat. Výsledek expe-rimentu: 17 z nich se dopracovalo něja-kým kladným směrem, jeden z nich, pů-vodně analfabet, udělal doktorát a stalse profesorem, jiný se stal sekčním šé-fem ministerstva školství ve Washing-tonu.

Josef Marek

Sophia 15

Predpokladám, že budete somnou súhlasiť, ak poviem, že vecivo svete nie sú na svojom mieste.Každá oblasť života je zasiahnutáakýmsi nezdravým zmätkom, dis-harmóniou, konfliktom. Telesné ajpsychické zdravie ľudí; medziľud-ské vzťahy; príroda; ekonomika ajpolitika.

Svet je chorý a objavujú sa lieči-telia: lekári, magnetizéri, psycho-analytici, ekológovia, ekonómovia,politici, filozofi. No ak chceme vylie-čiť človeka, vieme, kto je človek?Aby sme neboli ako lekári, ktorí lie-čia chorobu, no nie človeka; alebopolitickí ekonómovia, ktorí usku-točnia nejakú spoločenskú utópiuaj za tú cenu, že obetujú ľudí.

Kto je človek?

lovami “Buď svetlo!” savyžiarili všetky svety. Z mo-ra svetla a plameňov, ktorésa začalo rozpínať a ochla-dzovať, sa odštepovali stáleťažšie, chladnejšie a hutnej-

šie častice. Tieto sa podľa Archime-dovho zákona uvrstvili do rovnoro-dých úrovní, tzv. svetov. Čím viacnahor, tým ľahšia, svetlejšia, teplej-šia, rýchlejšia, vysokofrekvenčnejšiaúroveň. Smerom nadol klesali stáleťažšie, chladnejšie, hutnejšie, pomal-

žeme cítiť ako vlny energie, dokoncazmerať jeho energetické dráhy (aku-punkturické meridiány). Ale aj astrál-ne (pocitové) telo pozná každý: pozos-táva z pudov, emócií, strachov, túžob,pocitov. Mentálne (myšlienkové) teloje tvorené abstraktným, konceptuál-nym, logickým myslením; pozostávaz jemných hmotných myšlienkovýchforiem.

A v duchovných telách - v duchu- je uložený zmysel pre Pravdu,Krásu a Dobro a všetky večné, sku-točné hodnoty! A hoci nie každý másvoj duchovný organizmus vyvinutýdo tej miery, aby mohol byť plne ve-domý v duchovnom svete (ako je privedomí na fyzickej úrovni), predsakaždý má schopnosť svojho duchaaspoň vyciťovať vo forme svedomia!

Každé z týchto tiel môže ocho-rieť a každé možno liečiť.

Fyzické telo má svoje choroby - alekári ich liečia skalpelom alebo tab-letkou.

Éterické telo ochorie, ak sa ener-getické dráhy vyvedú z rovnováhy.Liečitelia ich potom vyvažujú, harmo-nizujú akupunktúrou, magnetizova-ním, prikladaním rúk.

Čo však znamená choroba astrál-neho tela? Je to neprirodzené ľpenie,chorobná túžba, neovládateľné emó-cie, kŕčovitá úzkosť, strach, bezpríčin-ná podráždenosť, hnevlivosť, nevy-svetliteľný smútok. A čo znamená vy-

Kto je človek.O význame života

(Prednesené 10. a 11. septembra 1994 na festivale ezoteriky v Bratislave)

Služobník Ľalie

šie častice o dlhých vlnách. Vznikli trihlavné oddelenia: prvé, druhé a tre-tie stvorenie. Prvé - tzv. praduchov-né alebo aj prastvorenie, druhé - du-chovné stvorenie a tretie - hmotné.Každé z nich sa člení na veľké množ-stvo menších úrovní. Napríklad hmot-nosť sa delí na jemnohmotnosť a hru-bohmotnosť; hrubohmotnosť na úro-veň astrálnu, éterickú, fyzickú.

Človek je taký tvor, v ktorom jespojená duchovná a hmotná priro-dzenosť; zúčastňuje sa teda života vodvoch svetoch zároveň: v duchovnomaj v hmotnom. Súhrn jeho duchov-ných tiel sa nazýva duch, súhrn jehojemnohmotných tiel duša a jeho hru-bohmotné telá sa súhrnne volajú telo.

Zásadný rozdiel medzi duchom ahmotou je v tom, že duch je živý alehmota len oživovaná duchom. Du-chovný svet má vlastný zdroj energie,zatiaľčo hmotný svet je len hnanoučasťou stvorenia. Všetko hmotné (vrá-tane duše) je podrobené času a pries-toru a po čase sa rozpadá.

Teda: človek je duchovná bytosťdočasne spojená s viacerými hmot-nými telami.

S akými? “Vyššie telá” nie sú žiad-ne filozofické abstraktum. Všetci onich vieme; hoci nie všetci vieme, ževieme. Fyzické telo pozná každý. Éte-rické (pránické, energetické) telo mô-

16 Sophia

liečiť astrálne telo? Nájsť mier, uvoľ-nenú radosť, nenútenosť: meditáciou,spievaním mantier, počúvaním hud-by, prechádzkou v prírode.

Chorobou myšlienkového tela súnesprávne názory, predsudky; a liečiťho znamená odstraňovať mylné pred-stavy o realite.

Čo myslíte, ako sa prejavuje ocho-renie duchovného tela? Prejavuje saneschopnosťou rozpoznávať pravéhodnoty; zdeformovanými predsta-vami o Kráse, Láske, Spravodlivos-ti a Cnostiach; nesprávnym, na hla-vu postaveným poradím hodnôt.Vyliečiť duchovné telo znamená roz-vinúť a otvoriť duchovné zmysly preduchovné hodnoty; a pomôcť človekuzoradiť rebríček hodnôt zase správ-nym spôsobom. Liečiť ducha zna-mená dávať jas, istotu a hlavnezmysel; vedomie poriadku a zmys-luplnosti všetkého diania!

Aj duchovné telo môže byť smäd-né - ale po Kráse; hladné - po Pravdea chce dýchať - Lásku! Zviera môžeteliečiť tak, že uspokojíte jeho hmotnépotreby1 - a ono bude spokojné; alenie človeka, lebo bude sýty a nešťast-ný. Viete dobre, že ak má pre človekaniečo zmysel, môže mu byť aj zima,môže byť hladný, pretrpí každú bo-lesť, len ak vie, prečo to robí. Ale akmá všetko, no nevie prečo by mal žiť...pomaly zomiera.

Vieme už, že každé nižšie telo jepríčinne závislé od sebe nadradeného,vyššieho tela. Na fyzickom tele môželekár urobiť fyzický zásah. Avšak:keď je niektorý orgán alebo časť telaodrezaná od energie, môže fungovať?Znova a znova bude zlyhávať!

Musíte teda uviesť do poriadkuenergetické telo. Obrátite sa od lekárak magnetizérovi. Ten vás dobije ener-giou a uľaví sa vám. Na ako dlho?Kým sa tá energia neminie? Potomsa znova a znova sa vraciate k svoj-mu liečiteľovi, aby vám opravil auru.

Lenže pýtajme sa: je vôbec možné,aby vaše životné energie prúdili har-monicky, mieruplne, keď v astrálnomtele bujnejú vášne, kypí hnev, keď sadusí strachom?

Vylúčené! Musíte najprv očistiťsvoj pocitový život. Sklamaní liečite-ľom odchádzate do klubu jogy, do

ášramu, náboženského združenia, kdesa uvoľňujete, meditujete, spievate, stena seba láskaví...

Ale znova sa pýtajme: môžete sazbaviť strachu a túžby, keď máte ne-správnu predstavu o živote, keď munerozumiete? Môžete sa nebáť vo sve-te, kde - podľa vášho presvedčenia -panuje chaos, náhoda, bezpríčinnákrutosť, nespravodlivosť; kde zajtramôžete ochorieť a zomrieť, aleboniekto vám blízky, a nebudete ani ve-dieť prečo; alebo ho jednoducho zabi-jú? Je vôbec možné sa nenahnevať,ak zmyslom života je napríklad vybu-dovať domov, istotu - a vy pracujetea všetko vám vezmú a pritom sa mu-síte dívať, ako si darebáci rozdeľujústámilióny? Môžete ísť s láskavosťoua zbožnosťou do sveta, v ktorom -podľa všetkého - hrubá sila víťazí nadmúdrosťou a zlo nad dobrom? Vojny,hromadné vyvražďovanie, útlak; ne-humánne politické a ekonomické ma-chinácie, nekonečná bieda...

Kto nepochopil význam zla, ne-pochopil nič; sotva môže byť pokoj-ný a bezstarostný!

Či jesto Pravdy vo svete?

Poznáte tú slovenskú ľudovú roz-právku? Traja bratia sa vybrali do sve-ta hľadať Pravdu a každý im hovoril,že Pravdy vo svete niet. Ale oni vy-trvali - a našli ju!

Ako chcete, aby vám bolo otvore-né, keď neklopete? Ako chcete nájsťPravdu, keď po nej neprahnete akopo živej vode? Ako sa chceteuschopniť rozpoznať Krásu vonku,keď jej vo vašich očiach niet? Ako byvás mala navštíviť Láska, ak by stejej najprv nepripravili dôstojný príby-tok vo vašom srdci? A ako chcemedostať odpoveď na hádanku sveta,keď všetky naše otázky sú ne-správne formulované, lebo už mo-tivácia, pre ktorú sa pýtame, je odzačiatku scestná? Ako by sme moh-li pochopiť zmysel ľudského života a

kozmických dejín - vzhľadom na čo -keď celý náš hodnotový systém jedeformovaný, falošný?

Sú ľudia, ktorí hovoria, že tu nieje nič na pochopenie; že to je prostechaos, nepravodlivosť, nezmyslenosť.A druhí, čo tvrdia, že je to nevyspy-tateľné tajomstvo Božie, a zakazujúVám aby ste sa naň pýtali.

Ale ja Vám vravím, že človek mánielen možnosť ale aj povinnosťpochopiť všetko, čo súvisí s ľud-ským osudom a jeho poslaním takjasne ako deň! A že bude nešťastnýdovtedy, kým neuvidí, akým vzneše-ným a dokonalým spôsobom sa Lás-ka a Spravodlivosť uskutočňujú vovšetkých veciach a kým nenájde zmys-luplný cieľ vo svojom živote a vovšetkom dianí, ktorého je súčasťou.

Poznanie má však svojepodmienky!

Vysvetlím najdôležitejšiu z týchtopodmienok, a tým zároveň odpoviemaj na otázku, odkiaľ čerpám to, čo bu-de nasledovať. Vedzte, že mojím naj-vrúcnejším želaním je, aby ste si poJas, Múdrosť a Krásu išli tam, kdeja; a aby sme sa čím skôr mohli spo-ločne pustiť do diela, ktoré nikdy ne-urobím sám. Lebo žiaden človek ne-môže ísť ďalej, kým nepomôže týmokolo seba; a musí najprv rozdať všet-ko, čo má, aby sa mu srdce vyprázdni-lo pre čosi ešte krajšie.

Tým vznešeným prameňom Poz-nania nie je senzibilita! Veď ako byto aj bolo, keby Boh podmienil vlast-ný zmysel života človeka, čiže du-chovný rast, nejakou zvláštnou schop-nosťou, ktorou sú obdarení len výni-moční jednotlivci? A ostatní by boli znaplnenia tohto zmyslu vylúčení ale-bo odkázaní na tých druhých?

Navyše väčšina súčasných senzi-bilov dovidí iba do astrálu; čiže aninie na hranicu hrubohmotnosti. Pove-dia vám, akej farby máte auru aleboktorý telesný orgán máte chorý. No

1 Pravdaže zviera má aj emocionálny život; pociťuje radosť a strach, slasť, hnev alebo žiarlivosť. Pes dokáže aj zomrieť odžiaľu, keď zomrie jeho pán. Chovatelia zvierat to nadšene potvrdia. Sú to duševné pocity, patria teda medzi hmotné potreby.

To, čo zvieraťu chýba - na rozdiel od človeka - je duch. Zviera nemá dôstojnosť, česť, zmysel pre krásno, pravdu ani prežiadne ďalšie etické a estetické hodnoty.

Sophia 17

astrálnaéterickáfyzická úroveň

2. duchovné stvorenie

1. prastvorenie

3. hmotné stvoreniejemnohmotnosť

hrubohmotnosť

kríženie žiarení

duchovný človekduchovná iskra

ste videli dovnútra tela. Na to, aby stestanovili diagnózu stačí, ak máte prís-tup k jednej z jeho viditeľných častí -k dúhovke. Preto štúdiom viditeľné-ho sveta - ak pochopíte univerzálnezákony správne - môžete povedaťniečo aj o svete neviditeľnom; aj otom, čo bude po smrti.

Vy dokonca musíte pochopiť naj-prv tento svet; lebo to je základompre všetky vyššie stupne poznania.Človek si musí najprv osvojiť určitúzákladnú kultúru, jasnosť, triezvosťa systematičnosť myslenia; aby mo-hol pochopiť aj inšpiráciu z vyššíchsvetov správne. A musí mať aj túsprávnu motiváciu.

Až potom k vám začnú pristu-povať múdrosti; jednoducho vás na-padnú, zrazu ich budete vedieť. Vycí-tite ich duchom.

Potom - ak máte zmysel pre expe-riment - overíte si svoju inšpiráciu,nápad či hypotézu aj v praxi. A akuvidíte, že to funguje - budete vedieť,že je to tak.

Extrémna senzibilita nie je nevy-hnutne potrebná, aby ste boli v spo-jení s vyššími svetmi. Máte predsavonkajší zrak a vnútorný zrak, imagi-náciu, schopnosť vidieť obrazy so za-vretými očami. A máte predsa ajduchovné oči pre Pravdu, Krásu a Do-bro - tak ich používajte! Ak dostanetezvnútra nejakú informáciu a neskôrsi overíte, že bola skutočne pravdivá,budete vedieť, že to nebola len fan-tázia.

Takto Vás anjeli budú viesť a ko-munikovať s vami dvojakým spô-sobom: vnútorne, pomocou obrazov2

a navonok, pomocou udalostí.3

2 Sprostredkovateľmi dobrých myšlienok sú múzy, t.j. vzdušné bytosti (sylfy), ktoré majú na starosti inšpiráciu. Ak by smeslovo inspirare chceli preložiť doslovne, muselo by znieť: vdýchnuť ducha alebo oduchovniť.

ako by mohli podať správu o vyso-kých duchovných svetoch, v ktorýchsa nachádzajú všetky skutočné, večnéhodnoty, príčiny a významy vecí?

Každý človek má cestu k pozna-niu otvorenú. Pozorovaním jednodu-chých vecí, hlbokým myslením, pre-cítením, vhľadom do života uvidíteoveľa viac - ak nie ste povrchní, aleidete vo všetkom do hĺbky. Uvidíte,ako sa tie najvyššie kozmické zákonyodrážajú aj v tom najmenšom zrnkupiesku. A z malého spoznáte veľké,lebo veľké sa opakuje v malom.

Vtip je v tom, že tam, kde človekvidí, a tam, kde nevidí, platia tie istézákony. Stavebné plány vesmírumajú vo všetkých úrovniach rovna-ký princíp. Celé ľudské telo sa naprí-klad odráža v dúhovke oka. Nie jepotrebné, aby ste videli celé telo, aby

18 Sophia

Bude to dialóg, v ktorom budetepostupne získavať stále väčšiu istotu.Na každý Váš duchovný čin, poh-nútku, sľub, rozhodnutie, modlitbu,zmenu, ktorú urobíte vo svojom re-bríčku hodnôt, príde zreteľná odpo-veď vo forme vonkajších udalostí ajvnútorne. Na prvý raz si budete mys-lieť, že ide o náhodu; ale na piaty, čidesiaty raz už určite nie. A budete ve-dieť, že na druhej strane nie je niečo,ale Niekto; budete sa s Ním a s JehoVôľou oboznamovať stále dôvernej-šie; pochopíte, prečo Jeho spôsob jenevýslovne láskavý a spravodlivý, bačo viac, najlepší možný; vytušíte Jehoúžasnú Vznešenosť a presvedčíte sao Jeho Všemoci!4

Potom môžete smelo skríknuť:videl som, že existuje Boh; hoci somnevidel Boha! Nie verím, ale pre-svedčil som sa, že existuje!

Teda podmienka Poznania znie:Starajte sa o to, čo je hlavné, a všet-ko ostatné Vám bude pridané! Vnú-torná Múdrosť aj vonkajšia ochrana.Naopak: všetko, čo staviate nad Bo-ha, Vám bude vzaté! Vzaté vo Va-šom vlastnom záujme, aby ste s týmnepremárnili drahocenný život, alepohli sa ďalej na ceste za cieľom, kto-rý si Vaše vlastné vyššie Ja vytýčilo vduchu.

Slúžiť Bohu znamená slúžiť Cnos-tiam. Keby sme po Láske, Spravod-livosti a Čistote zatúžili aspoň takvrúcne, ako všetci túžime po hmot-ných pôžitkoch; keby sme ich začali

Každému je zverené toľké poznanie, aký verný je Svetlu!

Ako málo to však ľudia v praxichápu; a stále dúfajú, že budú môcťtento zákon obísť!

Porozmýšľajte nad takýmto prí-kladom: Na istej ezoterickej prednáš-ke jeden jasnovidný liečiteľ už vyšehodiny vysvetľoval svoju “filozofiučloveka a vyšších svetov." Len s veľ-kou námahou sa mi darilo nájsť pa-ralelu medzi prežitou skutočnosťou atým, čo hovoril. Musel by som sa veľapýtať, ak by som chcel zistiť, čo mápresne na mysli a či v tom má sámvôbec jasno. No nikto nič nehovoril;a ani po skončení prednášky nikto ne-mal žiadne otázky. V prvom rade se-delo zo desať starších paní v dôchod-kovom veku, ktoré významne priky-vovali na znak súhlasu.

“To predsa nie je možné”, pomys-lel som si, “oni tomu všetkému ro-zumejú?!”

Po prestávke liečiteľ povedal: “Ateraz praktická časť. Položíme nieko-ho na stôl, urobíme diagnózu a ukážkuliečby. Odstránime bolesti.” V tejchvíli obecenstvo ožilo; v miestnostinastal ruch. Dvíhali sa ruky: "mňa,mohli by ste zobrať mňa? Už päť ro-kov ma bolí tu a tam... také mám ťaž-kosti...

Vtom som to pochopil: týchto ľudínezaujíma Pravda, Poznanie, Vyššiavôľa, Cnosť; Boží zámer a duchovnýrast im môžu byť ukradnuté; oni by

presadzovať s tou odhodlanosťou, sakou presadzujeme svoje osobné záuj-my!

Pri každej malej zmene Vášho du-chovného smerovania, vždy keď roz-poznáte, do hĺbky prežijete a úprimneprijmete do svojho rebríčka hodnôtniektorú ušľachtilú duchovnú hodno-tu, zmení sa Vaše duchovné vyža-rovanie. To je kľúč, ktorým sa Vámautomaticky otvárajú dvere k ďalšie-mu oddeleniu knižnice, klenotniceMúdrosti, z ktorého potom môžetečerpať. Tento kľúč spočíva v jednodu-chom zákone: vo vlnovej rezonancii.Ak preladíte rádio na iné vlny, môžetepočúvať inú stanicu. Čistota motívuje nosnou vlnou, vlnovodom, kto-rým pretekajú informácie. Čím rý-dzejšiu mravnú kvalitu v sebe nesie-te, tým so žiarivejším svetom, s vyšší-mi a múdrejšími bytosťami sa môžetespojiť a dostať od nich poučenie. A vtom je práve tá automatická etickápoistka, ktorá rozdeľuje Poznanie takspravodlivo a múdro!5

Kto to, čo už dostal, používa nazlé, nie na dobré - nemôže dostať ďal-šie poznanie: lebo je obalený temnýmvyžarovaním a tým sa odrezal. Naj-prv musí použiť všetko, čo má, nadobré - potom dostane viac.

3Ak poprosíte bytosti vzduchu, aby sformovali z oblakov srdiečko alebo kríž, a on sa na oblohe skutočne objaví, nejde ofantáziu. Ak zastavíte vietor, hoci všade naokolo šumí lístie; ak je sucho v štvormetrovom kruhu okolo Vás, hoci všade okololeje, a nad vami nie je žiadna strecha; ak sa pri spoločnej modlitbe spustí stĺp svetla a vy ho odfotografujete a po vyvolaní je nafilme - nejde o zrakový klam!

Tieto príklady hovorím len pre neveriacich Tomášov, ktorí požadujú aj hmotné dôkazy, napokon celkom správne, aby vedeli,že dôkazov je dosť. Ale inak vás bytosti a vaši duchovní pomocníci budú viesť prevažne vnútorne - ak budete počúvať - lebo onitu nie sú na to, aby nám robili zázračné divadielko. Len čas od času Vám darujú aj nejaký hmotný dôkaz, aby posilnili vašuistotu.

4 Budete sa napríklad dívať, ako sa planéty blížia do určitej astrologickej konštelácie a budete vedieť, že čosi sa má stať. Ahoci do poslednej chvíle tomu nebudete veriť, lebo si rozumom nebudete vedieť predstaviť žiaden spôsob, akým by sa to maloodohrať, predsa sa udalosti a tzv. náhody nakoniec zbehnú tak, že sa to naplní. Tu v úžase padnete na kolená pred Prozreteľnosťou,ktorá s toľkou Múdrosťou, Dobrotou, Spravodlivosťou a dokonalou presnosťou rozdeľuje ľuďom to, čo im patrí.

Odvtedy budete vedieť, že skôr šíp sa zastaví uprostred letu a zmení smer, ako by ste mali zomrieť skôr, než ste splnili svojuúlohu. No nie nadprirodzeným spôsobom - ale iba v rámci zákona! Ako? Zaduje napríklad náhly poryv vetra a šíp vychýli, aknemáte zomrieť!

Tak je to predsa pravda, že všetky lesné bytosti pomáhajú hrdinovi, ktorý má tú správnu motiváciu. Samozrejme! Nepostarása kráľ o svojich služobníkov, nezabezpečí ich tým, čo potrebujú, aby mu mohli slúžiť? Ale ak nie sú Jeho, a nevedia, čí sú, achcú slúžiť iba sebe, nechá ich napospas sebe samým...

5 V tomto bode sa akademická veda dopúšťa chyby, kvôli ktorej nevie vyrásť za hranice naivného materializmu. Poznanie sanedá oddeľovať od etických a estetických postojov subjektu. Práve mravná kvalita, čistota poznávajúceho je vstupenkou kvyššiemu poznaniu. Rozvoj imaginácie, rýdze cítenie a cnosť podmieňujú vývoj orgánov duševného a duchového tela, ktoréčloveku umožnia vnímať hlbšie, neviditeľné súvislosti medzi vecami. Ak obmedzíme prostriedky poznávania len na telesnézmysly a hrubohmotný rozum, vskutku nenájdeme okolo seba nič iné ako svet hrubohmotných telies a tiel, ktorých vznikanie azanikanie nedáva žiaden zmysel.

Sophia 19

prekvapujúce, že toľko náboženstievhovorí o službe Bohu a o Božej vôli,no ak sa ich spýtate, čo je Božia vôľa,nevedia vám to povedať. Ako môžemplniť Božiu vôľu, keď ju nepoznám?Ako viem, kedy ju plním a kedy nie?Musím mať predsa jasno o svojej indi-viduálnej životnej úlohe a o celkovompláne aspoň do tej miery, aby somvedel, ako mám vo svojom okruhu ko-nať. Vráťme sa teda k otázke:

Kto je človek?

Človek je duchovná iskierka vno-rená do hmotnosti. Ježišovo podoben-stvo o ľuďoch ako o zrne, ktoré Stvo-riteľova ruka rozsieva do pôdy, nie jeiba podobenstvo. Človek je skutočneako semeno stromu zasiate do pôdyhmotností, kde má pod vplyvomprostredia vzklíčiť a rozvinúť sanad zemou. V hrubohmotnosti má za-pustené korene, v jemnohmotnostikmeň a v duchu korunu. Z telesnéhosveta čerpá podnety a v duchu priná-ša plody.

To je dôvod, prečo zárodok du-chovného človeka nezostal v raji, alevydal sa na púť, ktorá potrvá tisíc-ročia; ak sa mu vôbec podarí z tohodobrodružstva šťastne sa vrátiť do-mov.6 Lebo na začiatku síce bol v du-chovnom svete, ale nebol schopný byťtam plne vedomý, plne sa rozvinúť.Jeho ja sa ešte len musí sebauvedomiť,sformovať; človek sa ešte len má staťčlovekom! Je spiaca princezná, ktoráešte len musí byť prebudená k svojim

dokonalostiam.Keď však hovoríme, že človek ešte

nie je človekom, čo je potom človek?Ako má vyzerať človek? Existuje ne-jaký pravzor, predobraz dokona-lého človeka?

Na samom vrcholci stvorenia, zčaše Grálu, sa rinie Život. Ako bielesvetlo, ktoré v sebe obsahuje všetko,Boh sa štiepi na jednotlivé rýdze far-by - Cnosti. Nepomenovateľná Jedi-nosť sa láme ako priezračné svetlo nahranole na svoje čiastočné aspekty, zktorých sa skladá a ktoré spolu tvoriaCelok. Každá farba je jedna Cnosť,jedna prenádherná, nadovšetko vzne-šená bytosť, jeden Boží prívlastok!

Láska, Spravodlivosť a Čistota sútri najvyššie z nich. To sú tie obrazyBožích dokonalostí, pravzory, pred-obrazy rýdzich vlastností, na ktoré ječlovek stvorený. Ale len potenciálne- a má potom možnosť sa na Nevyvinúť. Veď človek je očividne eštenedokonalý! Je iba striebornouhrivnou, z ktorej môže byť šperk -ale len za predpokladu, že bude nasebe pracovať!

Fyzické telo, ktoré sme prevzali odzvierat, je vlastne jediné z ľudskýchtiel, ktoré je už svojím spôsobom do-konalé. Ak je zdravé, poslúcha a fun-guje bezchybne. Slúži ako prostredie,v ktorom a na ktorom sa vyvíjajú našeduševné a duchovné telá, ktoré sú oči-vidne ešte nedokonalé. Všimnite si, žeani len astrálne (emocionálne) telo ne-dokážeme zatiaľ ovládať, keď nás nie-čo rozruší. Naše duševné orgány eštenie sú vôbec vyvinuté; len sa hmlistočrtajú. Svoje duchovné telo musímedoslova ukuť - sformovať a vytvr-diť - ako kováč vo vyhni!

A tou vyhňou je hmotné telo,6 Človek získava hĺbku všetkým tým, čo prežil. Jeho láska je taká veľká, ako hlboko pozná ľudskú radosť a ľudskú bolesť. Je

to pútnik, ktorý opustil svoj domov a vydal sa na púť, aby našiel drahocennú perlu Poznania a vrátil sa s ňou domov. Nazačiatku cesty sa smeje, v prostriedku plače a na konci sa opäť smeje. No na začiatku je to len úsmev dieťaťa a na konci úsmevstarca. Ten prvý úsmev je plytký - v tom druhom je obsiahnuté všetko. Dieťa sa smeje, pretože ešte nevie, čo ho čaká - ale múdrystarec preto, že zase pozná celú pravdu.

Videli ste kreslenú rozprávku Posledný jednorožec? Nejasný nepokoj poháňal jednorožca (ducha) z jeho kvitnúceho domo-va (duchovnej ríše) za svojím poslaním (sebauvedomením) na cestu do temnej krajiny (hmotností), kde vládol zlý kráľ (kniežatemnoty) a kde mu bolo súdené stanúť zoči-voči veľkému ohnivému býkovi (zmyselnosti).

Tak ako sa dym nikdy nemieša s azúrom oblohy, aj keď sa tak oku zdá; tak ani býk (hmota) sa nemohol dotknúť a ublížiťjednorožcovi (duch), ale mohol ho účinne šachovať a ‘zatlačiť do kúta’. Ten kráľ používal toho býka, aby mu chytal jednorožcea zatlačil ich do mora pod hradnou skalou, kde ich držal uväznených už desaťtisíce. Za prílivu vychádzal na hradby, aby sapotešil pohľadom na ich rýdzu krásu.

Náš jednorožec sa v kritickej chvíli pred býkom premenil na človeka-dievča (vtelenie). Týmto aktom však dievčina zabudla,že je jednorožec. Prechádzala sa komnatami paláca a pohľadom kĺzala po stenách zaplnených obrazmi jednorožcov. Ale ne-dokázala si spomenúť, prečo a akú prazvláštnu, sladkobôľnu strunu to v nej rozozvučí.

Musela vstúpiť do starých hodín (t.j. vystúpiť za čas a priestor), aby sa znovuspoznala ako jednorožec. Tentokrát však -poznajúc ľudskú lásku - našla v sebe dostatok sily, aby sa nenechala tlačiť ohnivým býkom, ale sama ho svojím krištáľovýmrohom (mocou svojej čistoty) zatlačila do mora.

prestúpili úplne na hocičo, aj na is-lam, hociaký totemický kult alebo ajdialektický materializmus - len kebyich už konečne prestal bolieť žlčníkalebo koleno! Oni nechcú slúžiť Bohu,ani Láske, Spravodlivosti a Čistote -oni k nim nič necítia - ale len k sebe asvojmu hmotnému telu. Lebo to je to,čo v ich vedomí tak dominuje, čo jepre nich to hlavné, to je ich jediný cieľ!Na Pravde, na tej im nezáleží.

Takíto duchovne mŕtvi budú celéroky a desaťročia meditovať, počúvaťprednášky, robiť Silvovu metódu; aletie najjednoduchšie, základné skutoč-nosti, ktoré by mohli vyliečiť ich ži-vot, im navždy zostanú tajomstvom;nikdy ich nepochopia, a nemôžu po-chopiť, pretože ich motivácia je od za-čiatku nesprávna. Ak sa niekto vydána cestu od začiatku s tým, že hľadázemiaky, nemôže očakávať, že nakonci nájde ruže.

Aký nesmierny je to rozdiel! Me-dzi človekom, ktorý obetuje aj svojuhmotnú existenciu alebo príjme na se-ba trvalú bolesť, len aby zostal vernýVznešenej Pravde - a človekom, kto-rý sa dá na hocičo, len aby sa fyzickydobre cítil.

Starajte sa o hlavné, všetkoostatné vám bude pridané!

Lenže čo je hlavné? Aká je Božiavôľa, či - v dvadsiatom storočí by sapatrilo povedať skôr - smerovaniekozmických civilizačných dejín? Je

20 Sophia

hmotný svet. Ako dieťa vykĺzne z lonamatky, akonáhle vyvinie svoj organiz-mus pod jej ochranou, tak duševné telovykĺzne z hrubohmotného, akonáhleje na to zrelé. Dieťa musí pred narode-ním vyvinúť svoje zmyslové a pohy-bové orgány, aby sa mohlo narodiťdo tohto sveta a zmysluplne sa v ňomzačleniť. Avšak údmi a orgánmi du-chovného tela sú cnosti - duchovnékvality, ktoré sú potrebné pre ve-domý život vo svete ducha!

Odloženie obalu nastáva vždy vochvíli, keď jadro dozrelo a stvrdlo.Tento dej možno pozorovať všade vprírode, pri zrení plodov. Ako orechvypadne zo svojej šupky, len čo dozrel,tak sa duša odpútava od tela, akonáhleje na to zrelá. Smrť a narodenie súto isté; odchod z jedného sveta jevstupom do ďalšieho.

Pritom človek neodchádza nikaminam, do nejakého ďalšieho sveta. Jelen jeden svet. Ani dieťa sa nerodí doiného sveta, než do toho samého, vktorom bolo už predtým. Len nedoká-zalo plne vnímať všetky jeho dimen-zie. Práve tak sa aj my, ľudia, zobú-dzame, rodíme do sveta ducha. Apráve tak, ako sa rodičia starajú o die-ťa už v čase, keď ešte nemá vyvinutéorgány, aby mohlo niečo vidieť a chá-pať, s rovnakou láskou sa aj o nás te-raz starajú anjelské bytosti a naši star-ší bratia, aj keď ich nevidíme.

Lenže tentokrát je náš vývoj pod-mienený našou vedomou spoluprácou,dobrovoľným rozhodnutím! Človek,ktorý premešká príležitosť rozvinúťsvoju duchovnú polovicu v tomto sve-te, lebo sa plne venoval iba svojejhmotnej polovici, ocitne sa po smrti vduševnom svete nedovyvinutý; a svojhandicap bude musieť znášať a pre-konávať asi ako niekto, kto sa do tohtosveta narodil s určitou vadou.

Prečo má človek takú veľkúpríležitosť k duchovnému rastu

práve v hmotnom tele?

Lebo najväčšiu možnosť prekonaťsám seba má práve v hmote. Jemnej-šie svety mu nekladú dostatočnýodpor, nemôže sa o ne oprieť. Len na

hrubohmotnej Zemi, kde sa krížiavšetky druhy žiarení, je vystavenýprotitlakom, ktoré mu umožňujúsústrediť svoje duchovné sily a zá-roveň sa napojiť na ušľachtilejšídruh ľudí, ktorých tu má možnosťstretnúť. V duševnom svete by mo-hol zotrvať aj stáročia v mylných ná-zoroch, uzavretý vo svete utkanom zvlastných predstáv; medzi ľuďmi rov-nakého druhu a zmýšľania. Preto tí,čo nemajú dostatočne silné ja, aby savyvíjali ďalej bez donútenia, z vlast-nej vôle, by nedokázali v jemnejšomsvete urobiť zásadný vývojový skok -keby niet vonkajších, hrubších pod-netov.

Tým podnetom, zdrojom energiea šancou pre skok na vyššiu úroveň jeinkarnácia na Zemi. Hrubohmot-nosť nám slúži ako zrkadlo seba-poznávania, je výsledkom našichduševných postojov a chcení. Zr-kadlo, ktoré nám nielen ukazuje, akísme, a aj nás donucuje prežívať nássamých. Tu musíme prežívať aj to,čo by sme inak nechceli vedieť, v čomby sme sa klamali. Pre tento svet jepríznačný práve rozdiel medzi želaníma skutočnosťou. Poznáte to: s niekto-rými osobami a záležitosťami by steuž nechceli mať nič spoločné - ale mu-síte - lebo je to práve vaša rodina, váškolega, vaše osudové životné posta-venie, z ktorého sa nedostanete takľahko. Lenže tieto udalosti, pred kto-rými by sme najradšej unikli, ale smev nich chytení, nám práve zrkadlia na-še nedostatky; každá z nich nesie po-solstvo, hovorí nám niečo o nás.

Inak by ste sa možno nikdy ne-boli pozreli Pravde do očí, keby stenemuseli! Tento svet je skala, o ktorúsa rozbíjajú všetky ilúzie. Len kto po-chopí, načo tu je, všetko zlé sa muobráti na dobré; a každé osudové ob-medzenie sa premení na jeho vnútornýrast.

Váš osud si vás nájde všade a budevás prenasledovať dovtedy, kým nepo-chopíte, čo od vás chce. Ak ale pocho-pím, že nič nie je náhoda, a že príči-nou môjho osudu nie sú ani židia, anikapitalisti, ani moji rodičia, ani zléspoločenské podmienky - ale vždy lenja sám, tak je radosť žiť: lebo potomvšetko má zmysel, všetko k vám pre-hovára a učí vás. Ak by však môjosud nemal závisieť odo mňa, ak naneho nemám vplyv, som tu zbytočný,moje konanie nemá zmysel.

Zodpovednosť a zmysluplnosťsú spojené nádoby. Ľudia, ktorí od-mietajú prevziať zodpovednosť zasvoje životy, platia za to vysokúdaň: pocitom nezmyselnosti života!

Sme teda hodení do sveta, do pod-mienok, ktoré nás obrusujú, s ktorý-mi sa musíme namáhať. Ale čo robíkulturista, keď sa rozhodne vyvinúťnejakú svalovú partiu? Naloží si pred-sa niečo ťažké, čo mu kladie odpor.Hmota je to zotrvačné, ťažké, čo námkladie odpor a na čom silnejú naše vô-ľové vlastnosti. Len tu dole je tak ďa-leko od želania ku skutočnosti - tamhore je myšlienka činom.

Niekto by si mohol povedať: čo tenkulturista vlastne chce? Ak chcezdvihnúť ruku hore, prečo si na ňukladie železá, aby mu to išlo tak ťažko- a keď ju má hore, zase ju spustí?

Lenže zmysel nezáleží v tom, či samu nakoniec podarí alebo nepodarízdvihnúť ruky nad hlavu, alebo koľ-kokrát sa mu to podarí; lebo nako-niec aj tak činky položí späť na svojemiesto a posilovňu opustí. Pri tej čin-nosti mu však vyplynul iný úžitok: vpodobe trvalých schopností, ktoré siodnáša so sebou, zatiaľčo činky slúžililen ako prostriedok.

Človek je diamant a hmotabrúsny kameň. Viete, že diamant auhlie sú v podstate to isté? Chemickyje to uhlík. Lenže akú cenu má dia-mant a akú uhlie! A ako vzniká z uh-lia diamant? Tak, že uhlie zakopetena milióny rokov hlboko do zeme, avystavíte ho čo najväčším tlakom nad-ložných vrstiev. Pod tlakom sa zmeníjeho kryštalická štruktúra - a vznikádiamant. Čím sa líši diamant od uh-lia? Cnosťami! Tvrdosťou, priezrač-nosťou, trvácnosťou...

Alchymisti veľmi dobre vedeli, čohovoria. Hovorili o tom, že neušľach-tilý kov (človek) sa môže transmu-tovať na ušľachtilé, nehrdzavejúce,žiariace zlato: na ušľachtilého, nesmr-teľného, jasného ducha. To je trans-mutácia, alebo stvorenie nového člo-veka.

"Vezmi dušu medi, zakop ju na se-demdesiat rokov do zeme - a dostanešzlato." Zosimos

Sophia 21

Ako sa konkrétne odohráva totobrúsenie nového človeka?

Prazákony stvorenia

V celom vesmíre platia zákony.Nie len v hmotných, ale vo všetkých,teda aj v duchovných svetoch. Ani vduchovne sa nemôže udiať hocičo ahociako, ale len v rámci zákona. Jeto dokonca jeden a ten istý, jedinýZákon, ktorý je osou celého stvore-nia. Len na rozličných úrovniach, prirozličných teplotách sa prejavuje roz-lične a predsa analogicky. Prírodnézákony sú len priemetom časti Záko-na do hrubohmotného sveta.

Uveďme si tri zákony ako príklad:1. Zákon príťažlivosti rovnoro-

dého. Vo fyzike sa prejavuje ako re-zonancia a ľudovo sa nazýva “Vra-na k vrane sadá.”

2. Zákon spätného pôsobenia;fyzikálne zákon akcie a reakcie; nazý-vaný aj zákonom karmy, laicky v po-dobe porekadla: “Ako sa do hory vo-lá, tak sa z hory ozýva” alebo “Ktodruhému jamu kope, sám do nejspadne”.

3. Zákon tiaže, ktorého analógiouvo fyzickom svete je Archimedov zá-kon.

Na dvoch jednoduchých príkla-doch ukážeme, ako v týchto troch zá-konoch spočíva tým najjednoduchšíma najvznešenejším spôsobom dokona-lá Spravodlivosť a Láska.

Zdroj sily a slobodná vôľa človeka

Zdroj všetkej sily (tzv. centrálneslnko) je u Boha, ktorý stojí nad stvo-rením. Na vrchole stvorenia je čašaGrálu, z ktorej sa v pravidelných inter-valoch vylieva živá sila. Svätý Grál,kalich, v ktorom sa to vlní a kypí rubí-

novou červeňou, je srdcom stvorenia,v ktorom sa začína a končí kolobeh všet-kých žiarení a ktoré svojím tlkotomvlieva život všetkým bytostiam. Tátosila sa smerom nadol stále viac a viacštiepi na zložky, zvoľna padá svetmiako závoj, hustne a "zhmotňuje" sa.

Tu človek dostal privilégium tzv.slobodnej vôle, ktorá spočíva v mag-netickej schopnosti jeho ducha priťa-hovať a usmerňovať túto padajúcuenergiu. Každá jeho duchovná poh-nútka, rozhodnutie, myšlienka, chce-nie okamžite zakrivuje a formuje ener-giu na príslušnej úrovni podľa tohtochcenia. Všetko, čo človek cíti, myslía vysloví sa sformuje do jemných fo-riem, útvarov, ktoré sa postupne zhut-ňujú a ktoré svojím tvarom a farbouzodpovedajú tomu, čo ten človekchcel. Tak si človek utvára svoje oko-lie; najprv citové, potom myšlienko-vé a nakoniec hrubohmotné. A podľatoho, aké vnútorné sklony u neho dl-hodobo prevažujú, také kvality sa stá-vajú trvalou súčasťou jeho duchov-ného, duševného a nakoniec aj fyzic-kého okolia.

Prvý príklad.Ako sa vďaka zákonu tiaže usku-točňuje spravodlivosť po smrti

Človek je vo svojom fyzickom telezakotvený pomocou striebornej šnú-ry. Keď anjel smrti túto šnúru pre-strihne, zostane človek so svojimi jem-nohmotnými obalmi (duša) “plávať”v jemnohmotnosti. Ale jemnohmot-nosť je tiež rozvrstvená do sfér. PodľaArchimedovho zákona musí dušaklesnúť alebo sa vzniesť tam, kdeokolie má rovnakú špecifickú váhuako ona sama. Ak bola ľahká, radost-ná, prežiarená, vznesie sa do čistej,svetlej úrovne. Ťažká, temná duša mu-sí vlastnou váhou klesnúť nadol.

Povedzme, že sa niekomu počas ži-vota v duši usadil trvalý sklon k agre-sívnosti, chtivosti, klamstvu. Takýsklon je temný duševný útvar, ktorýho ako závažie ťahá nadol až do sféry,kde - podľa zákona rovnorodosti - žijúľudia s presne takým istým sklonomk agresii, chtíču a lži. Avšak žiť s ľuď-mi, ktorí sú chamtiví, hnevliví a nedása im dôverovať - to je peklo. Tammusí zotrvať dovtedy, kým si tentosvoj sklon neuvedomí, nespozná v se-be ako zlý a dobrovoľne sa ho nevzdá;potom sa toho závažia pustí - odsekneho od seba ako vreco s pieskom, ktorézadržuje balón pri zemi - a vznesie savyššie.

Naopak, vaše dobré skutky, dobréduševné sily a vlastnosti sa vám budúklásť pod nohy ako priečky rebríka;vynesú vás ako príliv svetla smeromnahor: medzi ľudí, ktorí vám budú ro-biť to isté, čo ľuďom zvyknete robiťvy - nie preto, aby vás odmenili alebotrestali - ale preto, že sú v tomto smerejednoducho rovnakí ako vy. Ak saocitnete medzi láskavými a nezištný-mi ľuďmi - tak to ste v nebi.7,8

Existuje jeden vtip, ktorý je nanaj-výš výstižný. Jeden človek zomrel aukazujú mu peklo a nebo, aby si vy-bral, kam chce ísť. Najprv sa pýta,ako je to v nebi a povedia mu: v nebimáme obrovské prestreté stoly, plnénajvyberanejších jedál a skvostnýchnápojov. A máme také dlhé vidličky sdvojmetrovou rúčkou, s ktorými má-me jesť. Potom sa pýta na peklo - apovedia mu to isté: v pekle máme takéobrovské stoly, plné najvyberanejšíchjedál a skvostných nápojov. A mámetaké dlhé vidličky s dvojmetrovou rúč-kou, s ktorými máme jesť.

Ale v čom je potom ten rozdiel,pýta sa ten človek prekvapene? Roz-diel je v tom, povedia mu, že v nebisa tými vidličkami kŕmime navzájom!

Nie je to výstižné? Nebo a pekloje také isté miesto, len ľudia sú iní.Aj tam aj tam platia rovnaké zákonya sú tam od Boha dané tie isté skvost-né dary. Lenže v pekle sa chce každý

7 Každý z nás je, pravda, duševne zviazaný s veľkým množstvom vecí a osôb na rôznych úrovniach. Tieto duševné sily potom po smrti(ako napokon aj za života) ťahajú človeka do rôznych smerov rôzne veľkou silou a vytvoria fyzikálnu rovnováhu (vektorový súčet).

V jednej stredovekej kláštornej knihe opisuje mních, majúc možnosť nahliadnuť do onoho sveta, začiatok posmrtnej cestyistého ctihodného mešťanostu. Videl takýto obraz: mešťanosta visel na moste; jeho dobré skutky a priatelia sa ho snažili vytiahnuťnahor, ale jeho zlé skutky a zlí priatelia sa mu vešali na nohy a sťahovali ho do močiara. Ako to dopadlo nevieme, lebo mních samusel vrátiť a zapísať tento príbeh ako mravné ponaučenie pre tých, čo sú nerozhodní medzi neresťou a Cnosťou.

8 Zážitky prahu smrti, ktoré opísal dr. Moody, sa vzťahujú iba na prvých niekoľko minút po smrti. V tom čase strieborná šnúraešte nie je pretrhnutá (keby bola, človek by sa nemohol viac vrátiť do tela). Archimedov zákon sa teda nemôže plne uplatniť, lebočlovek je stále ešte ukotvený v hrubohmotnosti. Po počiatočných analogických zážitkoch sa dalšie osudy zomrelých veľmi rôznia.

22 Sophia

najesť sám. A to práve nejde. Zákonystvorenia sú vymyslené tak, že človeknemôže urobiť šťastným sám seba, aleiba druhého, a druhý môže zase uro-biť radosť jemu. Predstavte si, že vásniekto druhý dobrovoľne, z vlastnejvôle pohladí, aké je to pekné. Môžetesa pravda pohladiť aj sami - ale tonemá význam.

Smrť ako zmena skupenstva

Teda smrť nie je nič iné, ako zme-na skupenstva. Keď máte v pohárizmes tuhých látok, a zatrasiete ním,ťažké aj ľahké častice sa vám pomie-šajú. Kúsok železa a kúsok peria budúvedľa seba; možno nejaká ťažká vecbude chvíľu hore a ľahká naspodku.Ak však takúto zmes zahrejete a skva-palníte, uplatní sa Archimedov zákon:častice sa vám pekne rozčlenia do vrs-tiev podľa špecifickej váhy. Tekutýkov ako ortuť sa zhromaždí na samomspodku, nad ňou budú ľahšie tekuti-ny ako voda, ešte vyššie olej - a ľahkýlieh vypláve celkom navrch. Možnoste videli taký miešaný nápoj, v kto-rom sú džús a červené víno v jednompohári a nepomiešajú sa, lebo víno jeľahšie a pláve navrchu.

Telesný život (hrubohmotnosť)zodpovedá tuhému skupenstvu, du-ševný život (jemnohmotnosť) zodpo-vedá kvapalnému skupenstvu a analó-giou duchovného (nehmotného) životaje plynné skupenstvo. Preto sú slovádych, duch, vzduch príbuzné.

Takže po smrti sa človek dostávado rovnorodej sféry s rovnako ťaž-kými zložkami, ako je on sám. Jehocesty sa postupne rozchádzajú so všet-kými, ktorí sú iní ako on. Len tu naZemi musíme, či vlastne smieme byťvedľa seba aj takí aj onakí. Zem jeohniskom, v ktorom sa stretávajú silySvetla a temnoty; kde nastáva kríženiežiarení. V pozemskom živote ste najednej strane nútení skrížiť svoje ces-ty aj s ľudmi, s ktorými by ste inaknechceli nič mať - ale na druhej stranemáte aj jedinečnú možnosť spoznaťušľachtilých ľudí, ktorí pochádzajú zoveľa vyšších sfér ako vy. A v tom jetá obrovská šanca pre vzostup - osu-dový zvrat vo vašom ďalšom bytí!

Dokončenie v budúcom čísle

Stvoril si môjho ducha z diamantua ja ho budem brúsi�, pilova� a lešti�

až kým z neho nevykresám trblietavý briliant.A jeho jas sa zaiskrí uprostred temnôt.

Urobil si môjho ducha ako zlatonosnú rudua ja ju budem triedi�, tavi� a zlieva�až kým z nej neodlejem èisté zlato.

A jeho rýdzos� sa zaleskne uprostred falše.

Namiešal si môjho ducha z kremenného pieskua ja ho budem topi�, prežhavova� a žíha�

až kým z neho nedostanem prieh¾adný krištá¾.A jeho èistota zasvieti uprostred špiny.

Sophia 23

TLANTÍDA

Pokračovanie zo Sophie 3

ATLANTÍDA BOLA KRA-JINOU SPEVU A HUDBY. Malisme nádherné kňazské chóry, aké svetod našich čias viac nepočul. Každádenná doba mala svoje vlastné zvuky,odpočúvané zo znenia sfér. My smevtedy počuli viac ako vy teraz!

Mali sme jemný a ostrý sluch naprijímanie tónov z vesmíru a naše hla-sivky dokázali tieto harmónie zre-produkovať čisto a jasne.

Naša bohoslužba pozostávala pre-važne zo spievania a kolových tancov,ktoré k chorálom tancovali kňazi. Vy,ľudia dneška, si už nedokážete pred-staviť, aký mohutný rozmach, aká silaa koľko sviatočnej posvätnosti môžebyť v takých krokových kolových tan-coch. Pritom sme s obľubou napodob-ňovali pohyb hviezd, pokiaľ nás našijasnovidci o tom poučili.

Možno aj vy budete počuť vo ves-míre znenie, podľa ktorého sa pohy-bujú hviezdy,keď Zem opäťvystúpi do svo-jej pôvodnejvýšky.

Je nádher-né byť v spo-jení s príro-dou. My smeju volali “Pra”,teda to, čo bo-lo stvorené od-pradávna, a cí-tili sme sa s ňou zajedno.

Našim deťom sme rozprávali, žeotec, nebo, sa spojil s matkou, zemou.Ich deťmi boli obri, ktorí na rozkazsvojich rodičov museli zdobiť nebo ajzem. Na to dostali svoju nesmiernusilu. Sila je dar a zaväzuje slúžiť To-mu, od koho pochádza. Tak vznikliskaly, moria a súhvezdia.

Keď bolo všetko hotové, nebo azem sa vraj zahanbili za svojich neote-saných synov a preto splodili nový rod,Erárijcov, ktorí boli hodní toho, abyvšetkému vybudovanému vládli.

Ale to bola len rozprávka pre deti.My sme to vedeli najlepšie. Nepozna-li sme žiadnych bohov okrem trojjedi-ného, najvyššieho Boha, ktorý sa námzjavil. Až ľudia, ktorí prišli po nás, za-čali uctievať vládcov bytostných akobohov. Čo s nimi prežívali, to žilo ďa-lej v piesňach a povestiach a takýmtospôsobom sa to dostalo aj do hrdin-ských spevov Eddy.

BOH SA NÁM ZJAVIL VÈASE, keď Erárijci ešte nebývali naZemi dlho. K jednému z nich, ktorý sa- podobne ako môj otec Har - volal naj-vyšším, pristúpila raz svetlá postavaa poučila ho:

Tam hore v najsvetlejších výšináchstojí kráľovský hrad, v ktorom žijeBoh so svojimi dvoma synmi - Svet-lým a Vážnym. Ten vážny je určenýza kráľa na zemi, ak raz budú ľudiatakí, že si zaslúžia božie kráľovstvo.Jeho meno je Imanuel; bude prebývaťmedzi ľuďmi a bude im vládnuť. Svet-lý je pánom všetkých dokonalých duší,ktoré už odišli a nemusia sa viac vrátiťna zem.

Oveľa neskôr sa potom aj Imanuelvráti do ríše svojho Otca. To je trojje-diný Boh, ku ktorému sme sa modlili:Boh Otec a Boží Synovia.

Keď sme o nich chceli hovoriť vrunách, nakreslili sme tri vrchy takto:

. To malo znamenať, že sú po-vznesení ponad nás ako hory a že nás

môžu ako tieto hory rozdrtiť ale po-skytujú nám aj nesmiernu ochranu.

Keď sme sa k nim modlili alebosme o nich chceli hovoriť, volali

sme ich: “Trojnásobný”.Vedeli sme, že Boh vysiela na

Zem poslov, ktorí jeho príkazy odo-vzdávali bytostným. Niekedy hovoriliaj s nami, no stále zriedkavejšie, čímviac sme sa stávali sebavedomejšími,a tým od nich vzdialenejšími. Vedelisme, že všetka sila a pravda prichádzaod Boha. Avšak my sme si mysleli, žev priebehu času sme už dostali toľkosily, že by sme ju mohli aj samirozdávať. Boli sme blázni! Božia poto-pa nechala za jedinú noc a deň zmiz-núť z povrchu zeme celú našu veľkúríšu.

Všetko, čo z toho patrilo k hmotné-mu stvoreniu, leží teraz na dne mora,pokiaľ to opäť nevystúpilo na slnečnésvetlo. Tam dole ležia aj naše pokladya mnohé, čo sme počas tisícročí vytvo-rili. Mnohé zachránili bytostní na Božípríkaz pred zničením. Či to bude smieťopäť vystúpiť, aby podalo o nás sve-dectvo?

Naše pozemské telá všetky zahy-nuli mučivou smrťou. Ani jeden Erári-jec neušiel živý pred tou veľkou po-

topou, ako sa to podarilo jednotlivcominých národov. Všetkých nás to strhlodo záhuby v našej hriešnosti. No tak,ako aj ostatné duchovné zárodky, smesa smeli opäť vrátiť na zem, a znova aznova sa inkarnovať, kým sme sa ne-naučili chápať, akí malí sme a aké maléje naše poznanie.

Spočiatku teda naše uctievanie pla-tilo neviditeľnému Bohu. Až v časemôjho vladárenia, keď národ videl vbratovi a vo mne bohov, boli modlit-by a spevy venované nám. Prijímalisme ich “namiesto Boha”, ale aj v na-šich dušiach tieto pojmy časom sply-nuli, až sme si nakoniec začali namýš-ľať, že uctievanie a obete prinášanénám sú celkom v poriadku.

Boli to veľmi pekné obete. Pálilisme živice z našich lesov, ktoré šírilitú najpôvabnejšiu vôňu. Pritom smevypúšťali biele vtáky, podobné vašimholubiciam, ktoré sa v bielych obla-koch dymu čarokrásne vynímali. Poslávnosti sa vrátili nedotknuté späť dosvojich veľkých klietok, kde sa o nichláskavo postarali kňazi. Z ich letu po-čas obetovania dokázali jasnovidci le-dačo vyložiť. Každý smel položiť svoje

otázky a každému vypustili jednéhovtáka.

Naše kultovné slávnosti sa odohrá-vali na voľnom priestranstve. Posvät-né miesta boli ohraničené obrovský-mi kameňmi. Uprostred stálo niečoako kamenný stôl. Na tomto kameni atiež na všetkých okolo ležiacich kame-ňoch stáli obetné nádoby, spravidlaštyridsaťdeväť alebo aj viac.

Len raz som zažil, že holub utrpelškodu. Jeden z našich ľudí zle zaob-chádzal s obrom. Obor sa sťažoval, nomy sme nechceli žiadneho Erárijcatrestať kvôli obrovi. Tvárili sme sa, žeobrovi neveríme. Pri najbližšej kultov-nej slávnosti nás obor požiadal omienku bohov prostredníctvom letuholuba. To sa nedalo odmietnuť. Erári-jec si sám vybral holuba, ktorého kňazivypustili a všetci pozerali bez dychu,keď roztvoril biele krídla. Avšak sot-va sa zdvihol do vzduchu, vyletel pro-ti nemu obrovský dravec, ktoréhopredtým nikto nevidel, vrhol sa na ne-šťastného vtáka a odletel s ním moc-ne mávajúc krídlami. Vtom obri za-

24 Sophia

jasali takým obrovským pokrikom, žesa zazdalo, akoby sa zem triasla. Skôrnež ktokoľvek z nás tomu mohol za-brániť, uchopili obri nešťastného Er-árijca a zhodili ho do priepasti.

A TERAZ chcem rozprávať onašom živote:

Domy ľudu boli celkom iné nežmôj palác. Konštrukcia bola posklada-ná z dreva a slamy, a potom bola vypl-nená a zosilnená hlinou. Striedali satrámy, laty a haluzina. Kamene sa po-užívali len zriedka. Budovy pozo-stávali väčšinou z veľkej kruhovejmiestnosti. K niektorým neskôr po-staveným obydliam bola pristavenáešte druhá, menšia miestnosť.

V zásade bol spôsob stavania tenistý v celej atlantskej ríši. Líšil sa lenv jednotlivostiach, a to podľa podne-bia. V teplých krajinách sa hlina ne-používala a slama, popreplietaná vini-čom, vytvárala vzdušné obydlia s pre-visnutými strechami. Na ďalekom Se-vere sa na stavbu domov používali roz-ličné snehové a ľadové kocky.

Nám stačili takéto jednoduchéstavby, boli tým, čím mali byť: prí-streším na noc, ochranou pred daž-ďom, chladom a slnečnými lúčmi. Ne-mali sme vo zvyku zatvárať sa do na-šich domov na celé dni a týždne! Tak-mer všetku prácu sme mohli vy-konávať vonku na voľnom priestran-stve. To nás udržiavalo čerstvých azdravých.

Stavby stáli vždy v skupinkách po-spolu. Najväčší dom takejto skupinybol “kmeňový dom”, t.j. taký dom,ktorý si vybudoval alebo si dal vy-budovať obyvateľ Atlantídy, len čo sa

osamostatnil a vzal si ženu. S ňoužil v tomto dome, kým mu nepo-rodila deti.

Keď sa mu počet detí roz-rástol, rodina dostala osobit-ný dom. Sám používalveľkú miestnosť. Podľapotreby boli naokolo vy-stavané obydlia pre zvie-ratá a nástroje, ako aj preotrokov a sluhov. Keď detivyrástli a rodný dom bolpre ne už pritesný, dostalisvoje vlastné domy. Viacsynov alebo dcér museložiť vždy pospolu, pričom

pohlavia boli oddelené.Skrotili sme si zvie-

ratá, a tie našli prí-strešie v domoch,

podobných našim. Boli to losice a kra-vy, ktorých mlieko nám dávalo silu;psy, ktorých naši muži brávali na po-ľovačku a silné ťažné zvieratá, ktoréuž teraz neexistujú.

Naše náradie sme uschovávali vozvláštnych miestnostiach. V domochpre ne nebolo miesto, tam sme bývalia spávali. Kuchynský riad bol väčši-nou z medi, zriedkavejšie z bridlice.Okrem toho sme mali pracovné nástro-je, zbrane a hudobné nástroje.

Ľud musel pracovať pre nás beztoho, aby si nárokoval na inú odmenunež na tú, ktorú sme mu dobrovoľnedali: ubytovanie, ochranu k pokojné-mu životu, záruku dostatku potravy aoblečenia. Zatiaľ čo obri pomáhali prinajťažších prácach, ľud musel vyko-návať roľnícke práce - obrábať zem,chovať dobytok, poskytnúť remesel-níkov, ktorí sa starali o všetky potreby.

Ani my, páni, sme neboli nečinní.Nečinnosť bola považovaná za kliat-bu. Lenže my sme pracovali dobro-voľne, robili sme to, čo nás tešilo.Chodievali sme na poľovačky a za do-brodružstvami, skúmali sme vesmír.

Mnohé, čo vy dnes oslavujete akovymoženosť, sme nejakým spôsobomuž vynašli. Slnečné lúče sme už dávnovyužívali na zapálenie ohňa, na u-skladnenie tepla do zásoby a na lie-čenie nebezpečných rán. Voda poháňa-la naše mlyny na mletie obilia a bylín,ale priadli nám aj priadze a z lykovýchvlákien a krútili povrazy. Ak sme niečotakéto vynašli, najprv sme to vyskúšalisami, potom sme to naučili aj ľud, atým bola pre nás vec vyriešená. Potomsme sa opäť zaoberali inými vecami.

Veľmi skoro sme objavili aj to, žev rastlinách a v horninách sa nachá-dzajú farbivá, ktorými sme mohli far-biť naše oblečenie a predmety dennejpotreby. Pritom sme s obľubou napo-dobňovali farby prírody, ktoré pre násmali ten istý posvätný význam akotóny.

Napríklad modrá znamenala nebo,božskú silu a pravdu, preto aj plášťAmma-Ery bol modrý, sýtomodrý.Obleky Armanov, kráľovských kňa-zov, mali prímes červene, takže vzniklaz toho farba ametystu, ktorý nosili akoznamenie svojej hodnosti aj na čelácha oblečení.

Táto farba znamenala: modrá far-ba božskej sily je príliš silná pre ľud-ské duše, preto sa k nej musí pridaťčerveň božskej lásky, aby vznikol od-tieň, ktorý ľudská duša môže zniesť.

Kto prináša ľuďom božskú pravdu ne-jakou formou, ktorá pravdu nanovooživí, ten nosí to, čo vy nazývate “fia-lová”.

Zeleň bola farbou pomoci vychá-dzajúcej z božskej pravdy v akej-koľvek podobe. Zelené boli stromy,rastliny, zelené bolo more, keď bolopokojné. Zelený šat smeli nosiť všetcití, ktorí stáli ako pomáhajúci: stráž-covia poriadku a bezpečnosti, ošetro-vatelia ranených a starých, vedúci ne-svojprávnych.

Žltá farba bola svetlom neba, poz-nania. Preto bola žltá farba farboukráľov, pokiaľ nezastávali kňazskýúrad. Do žltých šiat sa smeli obliekaťtí, ktorí vedeli čítať a písať.

Všetci ostatní sa obliekali do hne-dých šiat rôznych odtieňov a ostatnéfarby, aj tie, o ktorých bola už reč, po-užívali na zdobenie. Hnedá ako farbazeme, našej matky, bola tou pravoufarbou pre jej synov.

Ženy sa väčšinou obliekali do šiatbielej farby. Na zdobenie používali fa-rebné nite, ktoré zatkávali alebo všívalido bielej látky. Niektoré ženy boli vzdobení odevov veľmi nadané. Vzork tomu prevzali z prírodných tvarovokolo nás. Na brehoch morí sa po-užívali mušle na výzdobu odevov ale-bo sa nosili ako náhrdelníky.

Vo vnútrozemí sme používali ok-rem farebných vlákien na ozdobu ode-vov tiež vtáčie perá, ako aj retiazky zkamienkov a zvieracích zubov. Ale ajšperky, predovšetkým náramky a oz-doby v tvare štítu zo zlata, striebra,bronzu a medi, bohato zdobené dra-hokamami, sme radi nosili, zvlášť my,muži.

Kráľ väčšinou nosieval širokú zla-tú čelenku. Mal ich viac, pretože podľadennej doby a momentálnej činnostisa museli vymieňať farby drahoka-mov.

Čítanie a písanie bolo umením, vy-hradeným iba pre tých najvznešenej-ších z nás. Naše písmo pozostávalo z“rún” vyrezávaných do dreva alebovyrytých do kameňa. V poslednýchčasoch našej ríše vznešené ženy za-tkávali runy aj do kňazských rúch ale-bo do látok, pokrývajúcich stoly oltá-rov.

Tieto runy neboli jednotlivými pís-menami, ale väčšinou celými slovami,ktoré sa vykladali rôzne podľa svojhozoskupenia. Tak rovnaká runa, ktoráznamenala “matka”, mohla mať vý–znam “Zem”, ale mohla byť aj runou

Sophia 25

pre pocity matky voči deťom, atď.Naše runy mali buď dobrý, alebo

zlý význam a tí, čo ich vedeli čítať, na-chádzali ich aj v prírode, v kôre stro-mov a v žilách hornín. To nás spočiat-ku ešte viac zviazalo s prírodou, alepotom - ako vždy, keď sa takých vecízmocní ľudský rozum - to značne pri-spelo k našej záhube. Lebo v posled-nej dobe boli u nás ľudia, ktorí z ta-kýchto v prírode rastúcich rún chcelivyčítať to, čo im vnukol rozum. Týmsi spôsobili svoju vlastnú záhubu a dozlých účinkov svojich falošných vý-kladov vtiahli aj ostatných.

Remeselníci boli predovšetkýmmuži, ktorí spracovávali rudy. Samot-né rudy dolovali obri, ale tavenie a for-movanie sa ľudia naučili od nich uždávnejšie. Dokázali sme zhotoviť ná-doby akéhokoľvek druhu. Takisto zlie-vať kovy, aby boli pevnejšie alebopoddajnejšie, podľa toho, na čo sa po-užili.

Zo zbraní sme mali meče, oštepy akrátke nože. Aj hroty šípov už dávnoneboli z kameňa ako u našich predkov,ale zo zmesi veľmi ľahkého leskléhokovu. Našimi nástrojmi boli sekery,topory, píly a vrtáky na rýchle vŕtaniedier.

Mali sme aj udicové háčiky a pascez kovu, ale používať sme ich smeli lenproti dravým zvieratám. Zvieratá, kto-ré sme potrebovali ako potravu, smeusmrcovali na mieste a netrápili smeich tým, že by sme ich zranené v klep-ci alebo na háčiku nechali čakať na vy-slobodenie.

Naši muži dokázali zhotoviť nád-herné štíty na ochranu tela, ktoré sapripínali na odev, a voľné štíty, ktorésa nosili na ochranu pred telom. Kladi-vami na ne vyklepávali ozdoby, vyrý-vali runy alebo obrázky. Niektoré ští-ty boli potiahnuté dračou kožou a sta-li sa tak nepreniknuteľnými. No ušľach-tilý Erárijec odmietol skrývať sa v bojimuža proti mužovi za takýto štít.

Muži s ešte obratnejšími prstamizhotovovali ozdoby na telo a rúcho.Naše obydlia sme nevyzdobovali.

Iní muži spracovávali kožušiny slú-žiace na oblečenie alebo ako prikrýv-ky. Aj na lôžko sme si dávali medvediea vlčie kožušiny. Kožu zo zubrov doká-zali naši muži spracovať tak, že sa stalanepriepustnou; používala sa ako obuv,ale aj ako ťažné remene, pásy nanosenie nákladov a podobne.

Iní zase stavali mlyny podľa našichnávodov. Tieto mlyny slúžili na rôzne

účely. Mali sme veľké kolesá na brú-senie nožov a zbraní, a iné na hlade-nie kovov. Dokonca sme mali aj zaria-denia na rezanie a hladenie kameňov,a pece, v ktorých sme zo zmesi piesku,vody, vápna, atď. formovali tehly. Pri-daním farbiva sme ich mohli vyrobiťaj farebné.

Pri mojom paláci bola každá hrad-ba inej farby. Sedem hradieb - sedemfarieb. Keby sme boli farby natieralilen na povrch hradieb, voda by ich bolauž dávno zmyla, ale tehly boli zafar-bené skrz naskrz. Dokázali sme veľa,čím sa vy teraz chválite.

Aby sme Armanom čím skôr sprís-tupnili piesne, modlitby a nariadeniaAmma-Ery, runy boli vyryté do dreva,zvyčajne väčšie a zreteľnejšie než

obyčajne. Potom sme drevené doskyponatierali jemnou bielou hmotou, ne-chali ju napoly stvrdnúť, odobrali smeju a nakoniec sme ju dali úplne vysu-šiť. Nato boli tieto biele odliatky pono-rené do farbiva, a potom sa pestré runymohli odtláčať na tenulinké drevenépruhy tak často, ako to bolo potrebné.

Keby sme boli dlhšie žili, boli bysme určite prišli aj na zhotovovaniekovových rún a papiera. Túto “tlač”vykonávali iba Erárijci, lebo obyčajnýľud sa tomu rozumel tak málo ako pí-saniu.

Hrubé látky na lodné plachty a napotiahnutie obydlí tkali muži, tkanieostatných látok bolo prácou žien. Pred-tým ženy spriadali lykové vlákna napriadze a tie opäť na povrazy alebo

priadze zatkávali. Neskoršie sme na tomali mlyny, ktoré spriadali vláknapomocou kolies. To bola opäť lenmužská práca, ženy sa jej nezúčast-ňovali.

Jedna kliatba, ktorá na vás spočí-va, bola pre nás neznáma: nepoznalisme nijaké peniaze. Všetko, čo smepotrebovali, zaobstarali sme si bez-prostredne z prírody alebo výmenou,pričom platilo, že vymieňať sa mohlolen to, čo bolo rovnakého druhu.

Nebolo teda možné, aby niekto za-platil napr. odev utkaný iným člove-kom poľnými plodinami alebo mäsomz poľovačky, ale musel tiež niečo zho-toviť. Mohlo sa stať, že ten, ktorý odevutkal, nepotreboval nič z toho, čo zho-tovil príjemca. V takom prípade išliobaja k ľudovému “rozhodcovi”. Bolto človek, ktorý musel urovnávať všet-ky nezhody, ktoré sa vyskytli v jehookolí. Rozhodca vedel, kto by asi mo-hol potrebovať prácu príjemcu odevu,a sprostredkovával výmenu za výme-nu dovtedy, kým všetky stránky nebo-li uspokojené.

Celkom inak to bolo vtedy, ak Er-árijec nechal niekoho z ľudu pracovaťza seba. Každému Erárijcovi bol pride-lený určitý počet osôb, ktorých prácusi mohol nárokovať bez zaplatenia,ako protislužbu za obživu a ochranu.Ak potreboval niečo, čo ani jeden z je-ho podriadených nemohol zhotoviť,poslal k “rozhodcovi”, ktorý za výrob-ky z Erárijcovho okresu vymenil žia-daný kus niekde inde.

Rozhodcovia pochádzali z ľudu,neboli to Erárijci. Ich povinnosťou bo-lo urovnávanie všetkých vyskytujúcichsa sporov, nielen pri výmennomobchode. Okrem toho mali kreslo ahlasovacie právo na sneme, na súde.

Rozoznávali sme dvojaké súdy: ľu-dový súd a vysoký súd, ktorý previni-lých Erárijcov vykázal z ríše. Vo vyso-kom súde nemal ľud žiadne zastúpe-nie, zato sa na ňom zúčastňovali hlavyvšetkých erárijských rodín z okresu.

Ľudový snem alebo ľudový súd za-sadal raz do mesiaca, teda dvanásťkrátdo roka, a to vždy pri splne mesiaca.Na ľudovom súde sa vyhlasovali roz-sudky sporov, alebo sa na ňom mohlipredkladať prosby a sťažnosti, ktoréboli ďalej postúpené dotyčným Erárij-com. Vysoký súd sa schádzal len podľapotreby a konal sa tajne. Bol zvoláva-ný na noc na odľahlé miesta.

Naša ríša bola rozdelená na nesčí-selné množstvo okresov. Do jedného

26 Sophia

takého okresu patrilo obyčajne 20 ro-dín spravovaných rozhodcom. Tietookresy boli spojené do krajov, ktoréspravoval Erárijec. Kraje vytváraliopäť kráľovské ríše, ktoré stáli podžezlom Armana, kráľovského kňaza.

Raz do roka, počas zimného slno-vratu, schádzali sa všetci králi na krá-ľovský snem, aby najvyššiemu kráľoviskladali účty zo svojej činnosti, abydostali nové pokyny a prerokovalivládne záležitosti. Na tomto snememali všetci králi na hlavách ozdoby zrohov, ktoré boli posvätnejšie a vzne-šenejšie než čelenky. Lebo rohy smelinosiť iba urodzení “synovia svetla”.Vtedy sme si totiž mysleli, že sme sy-novia Boží.

Na kráľovskom sneme nikdy ne-vznikol spor. Najvznešenejším v ríšibol najvyšší kráľ. Jeho hodnosť dedilnajstarší syn, ktorého mal vychovávaťtak, aby bol tejto hodnosti hoden. Unás bolo stavovské vedomie také sil-né, že nikto sa neodvážil zapochybo-vať o tom, čo povedal najvznešenejší- stál predsa na mieste Boha.

Na tomto kráľovskom sneme saprinášali aj krvavé obete. Každý kráľpriviedol zo svojej krajiny najsilnejšie-ho býka, zubra. Tieto býky boli tak dl-ho vypúšťané proti sebe, kým jeden znich nevyšiel z boja ako jednoznačnývíťaz. Nemusel ostatné býky usmrtiť,ani poraniť, stačilo, keď ich zahnal naútek. Potom ich znovu pochytali mimosnemového námestia. Avšak najsilnej-šieho býka najvyšší kráľ prebodol ajeho krv bola vyliata na snemovací ka-meň v tvare stĺpa. Kráľ, z ktorého kra-jiny obetované zviera pochádzalo, malna tomto zasadaní po najvyššom krá-ľovi najvyšší hlas.

Po skončení kráľovského snemu sazačali veľké oslavy, trvajúce najmenejsedem dní, ktorých sa mohol zúčastniťaj ľud z priľahlých okresov, avšak navyhradených návršiach. Boli usporia-dané súťaže v zručnosti, tancovali sakolové tance a predovšetkým sa spie-valo. Mužské chóry spievali čarokrás-ne piesne, ktoré zložila Amma-Era.

Ale objavili sa tu aj skaldi, ktorí vsprievode hudobných nástrojov spie-vali hrdinské piesne. To bol zlatý kli-nec slávnosti. Jeden skald v tom zvlášťvynikal a mnohí pri jeho speve poci-ťovali najradostnejšie chvíľky života.

Omnoho neskoršie sa tento skaldopäť narodil na ostrove, ktorý nazý-vate Islandom, ako bard Sämund, kto-rý vraj “zozbieral” zlomky starých hr-

dinských piesní. V skutočnosti nič ne-zozbieral, ale z jeho vnútra znovu vy-stúpili a zazneli piesne, ktoré kedysispieval. Zaznamenal ich, ako najlep-šie vedel, lebo naše staré kultúrne bo-hatstvo smelo byť zachránené. Medzipiesne však povkladal i báje z neskor-ších dôb, keď ľudia začali bytostnýchpovažovať za bohov.

O tom, ako to bolo po nás, to nechradšej rozprávajú iní. Čím viac sa odnás dianie vzďaľuje, tým zrozumiteľ-nejšie bude pre vás. Ja sa však musímobmedziť iba na našu ríšu, na náš života náš zánik.

ŽENY SME SI NECENILIpríliš vysoko. Žili svojím vlastným ži–votom, oddeleným od života muža,ktorý ich vyhľadal iba vtedy, keď po-treboval ich služby. V iných úrovniachstvorenia sme sa odvtedy naučili, akýnesprávny bol takýto postoj a ako vy-soko má stáť žena!

Že sme ženy tak podceňovali, po-chádzalo asi hlavne z toho, že smevšetkým zmäkčilým pohŕdali a prepocity, ktoré ženy vyjadrovali navo-nok, sme nemali nijaké porozumenie.Ak bol niekto slabý, zdal sa nám byťneschopný. Prečo teda vychovávaťslabé dieťa, len preto, že bolo našímdieťaťom? Ale ženy sa starali o sla-bých a bezmocných s obzvláštnou lás-kou; tomu sme nerozumeli.

Potrebovali sme potomkov, pretosme potrebovali aj ženy, ktoré námtýchto potomkov darovali. ManželkaErárijca musela pochádzať tiež z er-árijského rodu, musela byť bezúhon-ných mravov, nesmela pred manžel-stvom poznať žiadneho muža a po uza-vretí manželstva sa musela bezvý-hradne oddať službe rodine.

Bolo nám jedno, či bola pekná.Mala byť silnej, dobre stavanej pos-tavy, aby mohla dať život ušľachtilýmsynom. Musela byť zbehlá vo všet-kých domácich prácach, spievať a hraťna niektorom hudobnom nástroji. Va-šu takzvanú “lásku” sme nepoznali.Vyvolili sme si ženu podľa našich ná-zorov, a potom sme vyjednávali s ot-com. Ak otec už nežil, tak ňou dispo-noval najstarší brat. Jej samej sa nik-to nič nepýtal. Bola to česť byť vyvole-nou.

Avšak z pytačiek sme nerobili aninijaký obchod, ako to bolo u mnohýchiných národov. Dievča nemuselo domanželstva priniesť nič iné, iba to, čomalo na sebe, a ani pytač nemusel jej

rodičom nič zaplatiť. Išlo len o to, čiotec súhlasil s nastávajúcim zväzkoms dotyčným Erárijcom. A ďalej, či hod-lal považovať obe rodiny za spojen-cov v obrane i v útoku.

Ak mal otec dôvody pytača odmiet-nuť, potom sa mužskí členovia týchtorodín viac už nepoznali. Ale to sa stá-valo zriedka. Obyčajne si mladý mužvyvolil také dievča, pri ktorom si bolistý, že nebude odmietnutý, pretože sapri voľbe vždy riadil iba rozumom. Akvyjednávania skončili úspešne, svad-ba sa konala ihneď, t. j. pri najbližšejkultovej slávnosti, teda najneskoršiedo siedmich dní.

To bola jediná príležitosť, kedy že-na, okrem Amma-Ery, smela vstúpiťna kultové miesto. Bohoslužieb sa zú-častňovať nesmela. Ale aby prijala po-žehnania od Armana, alebo v menšíchobciach aj od kňaza, mohla byť vyvo-lená žena na kultovej slávnosti prítom-ná.

Stála mimo kruhu, hlavu aj tvármala zakrytú závojom, čo znamenalo,že doteraz bola slepou pre všetko mi-mo jej rodného domu. Keď samotnáslávnosť skončila, priviedli dvaja prí-buzní dievča k mužovi a predstúpila sním pred kňaza, ktorý sa pomodlil apožehnal ich zväzku. Svadobný párzjedol spolu kus chleba a vypil pohárvody, a potom sňal muž svojej žene za-haľujúci závoj za spevov kňazskéhochóru. Ruka v ruke, vykročili potom zkruhu a išli do svojho domova. Boliby sme považovali za zneucťujúce uro-biť zo sobáša dvoch ľudí hlučnú sláv-nosť.

Ak žena porodila mužovi iba diev-čatá, bolo to dôvodom k rozvodu man-želstva. Mohol ju “darovať” niektoré-mu zo svojich chránencov, pričom simatka dievčatá z predošlého man-želstva zobrala so sebou a smela saopäť vydať, aby získala dediča.

Ak bola žena bezdetná počas pia-tich rokov, musela sa vrátiť k svojimrodičom a mala také isté postavenieako nevydaté dievča.

V prvom prípade sa muž prirodze-ne musel postarať o svoju bývalú ženua jej deti. Vyriešilo sa to jednoduchotým, že sa táto žena vydala za jehochránenca. Ak sa však žena muselavrátiť k rodičom alebo k bratovi, po-tom sa museli o ňu postarať oni.

Dievčatá nad tridsať rokov nesmelizostať nevydaté. Ak si niektoré diev-ča až do tej doby nenašlo nijakého mu-ža medzi Erárijcami, otec alebo brat

Sophia 27

ju daroval niektorému zo svojich chrá-nencov, takže potom ona i jej potom-kovia už patrili k ľudu a nemali nijakézväzky s Erárijcami.

Aj manželstvá medzi ľudom - svýnimkou práve spomenutých - sauzatvárali na základe slobodnej voľbymuža. Tu však ich zväzok nebol po-žehnávaný verejne. Kňaz išiel do do-mu a tam požehnal dvojici, ktorá sataktiež musela vzájomne podeliť ochlieb a vodu. Ak sa manželskému pá-ru narodil chlapec, bolo to spojené sovšelijakými oslavami. Ľud mal takýzvyk, že otec priniesol novorodenéhochlapčeka k svojmu ochrancovi - Er-árijcovi, ktorý mu dal ihneď meno. Nanajbližšej kultovej slávnosti priniesolpotom Erárijec dieťa ku kňazovi naposvätenie do života.

Ak bol však novorodený chlapecdieťaťom Erárijca, muselo sa s menompočkať do najbližšej kultovej sláv-nosti. Otec priniesol svoje dieťa kukňazovi, ktorý si v modlitbe a vzývaníBoha vyprosil meno “zhora”. Samo-zrejme aj toto dieťa dostalo posväteniedo života. Syn kráľa dostal svoje menood Amma-Ery, ktorá ho tiež posvätilaa sprostredkovala mu Božiu silu kslužbe Najvyššiemu položením rukyna hlavu.

Udeľovanie mena bolo čímsi veľmivýznamným, aspoň pre chlapcov. Me-ná dievčat dávali matky bez akej-koľvek okázalosti. Ale u chlapcov tobolo inak.

Vedeli sme, že v mene človeka spo-číva duchovná sila a je v ňom votkanáaj časť jeho osudu. Preto ani otcovianesmeli vyberať mená svojim deťom,lebo by boli vyberali iba mená “priná-šajúce šťastie”, čím by to určujúce vmene bolo vopred porušené.

UDE¼OVANIE MIEN bolopočas mnohých stáročí slávnostnýmobradom, ktorý sa smel vykonávať lens čistým srdcom, len po hlboko pre-cítenej modlitbe. Časom však pozna-nie o posvätnosti tohto obradu spo-vrchnelo. Udeľovanie mena bolo veľ-kou cťou, vyhradenou Erárijcovi -ochrancovi, a tento sa dosť často bez-myšlienkovite zhostil tejto povinnos-ti, bez toho, aby si uvedomil, že týmporušil boží zákon. Mená, ktoré bolizvolené svojvoľne a bezmyšlienkovite,sa už k chlapcom nehodili, a z tohopovstalo veľa utrpenia.

Neviete si ani predstaviť, koľkoutrpenia musel prežiť taký úbohý chla-

pec pri nesprávne zvolenom mene.Možno bol od narodenia označovanýza veľmi zlostného, neovládajúceho saa krutého, zatiaľ čo jeho duša o takých-to chybách vôbec nič nevedela. Ale vy-chovávali ho podľa daného mena. Po-tláčali v ňom každý prejav mužskejodvahy, musel vykonávať také povola-nie, pri ktorom mu bola vzatá každámožnosť nechať vzrásť chyby svojhomena. Od iného sa zase vyžadovali hr-dinské činy iba preto, že jeho meno nane poukazovalo, zatiaľ čo on sám boltichý, zasnený človek. Aj tu ľudský ne-rozum, ľudská domýšľavosť pokrivi-la niečo, čo mohlo viesť k požehnaniuľudstva.

Dieťa zostávalo pri matke tak dlho,kým sa obývacie priestory rýchlympribúdaním ďalších súrodencov nestali

príliš tesnými. Potom sa podľa potrebyvybudovali v susedstve obydlia prechlapcov alebo dievčatá. Platilo to rov-nako pre ľud i pre Erárijcov.

Len čo chlapec z ľudu odrástol,musel sa učiť remeslu, ktoré určil jehootec spoločne s Erárijcoom. Aj on bolvlastníctvom pána - ochrancu ako ajjeho otec a cítil sa tak dobre.

Dievčatá sa učili ručným a domá-cim prácam od svojich matiek. Muse-li si zvykať opatrovať svojich mlad-ších súrodencov a skoro sa naučiť, žesi svoje právo na holý život musia vy-kúpiť úslužnosťou a poddajnosťou.

V usporiadanom manželstve detínechýbalo. Bolo hanbou mať ich me-nej ako sedem a často ich počet stúpol

až na dvadsaťjeden. Pritom nebolozriedkavosťou, že to boli všetko syno-via, aspoň u Erárijcov.

Erárijských synov učil otec a kňazvšetkému, čomu sa chceli učiť a čo imrobilo radosť. Lenivosť bola najzavr-hovanejšou neresťou, nehodnou Er-árijca, ale v tom, čím sa chcel zaobe-rať, mal voľnú ruku.

Obzvlášť nadaní chlapci boli vy-chovávaní za kňazov, čo sa považo-valo za mimoriadnu česť a bolo veľmižiadúce. Pretože sa kňazi nesmeli že-niť, rozdiel v počte narodených chlap-cov a dievčat sa tým dosť šťastne vy-rovnával.

Dcéry Erárijcov sa učili od matkyvšetko, čo im mohla ukázať. Keď malištrnásť rokov, prišli na istý čas kAmma-Ere, aby sa od nej naučili ume-niu liečiť. Aj tieto vznešené dievčatása museli naučiť považovať sa za dru-horadé v štátnom dianí, ako aj v životemužov. Dôležité boli len pre svoje deti.

Ľudia, ktorí prišli po nás, si už pri-niesli iné názory a iný postoj k ženám.Neskôr sa však ani toto spoločensképostavenie žien nemohlo udržať.

Naše ženy sa museli starať o do-mácnosť a udržiavať ju v čistote, sta-rať sa o potravu a ošatenie, ako aj ovýchovu svojich detí. Potraviny zaob-starával otec rodiny a prinášal ich doobydlia. Ženy museli len zužitkovať apripraviť, čo doniesol.

Tam, kde dorastaním dcér bolo vdome alebo v osade mnoho žien, mu-seli tie, ktorým nezostalo dosť domá-cich prác, tkať, priasť, mlieť zrná dozásoby a pod. Niektoré ženy vedeliveľmi pekne zdobiť a maľovať hrncea poháre zhotovené z hliny. Každá ženavedela zhotoviť takéto predmetykaždodennej potreby.

Kto však chcel mať krajšie veci,priniesol vyformované predmety kzručnejším ženám, ktoré ich ozdobiliskôr, než boli vložené do pece na vy-sušenie. Niekedy sa vtláčali pozdĺž ok-raja iba rozličné variácie vzoru z muš-lí, čo dokázala každá žena. Z vodnýchtráv plietli ženy rohože a koše, ktorésa nosili na chrbte alebo v rukách.

Každá žena vedela spievať; aj keďsa to neučila, vedela to. Zvuky odpo-čúvala zo vzduchu, z vetra, vĺn a slovási k tomu vymyslela sama. Zriedka-kedy sa zdedila čo len jediná pieseň zmatky na dcéru. To sa stávalo len vte-dy, keď išlo o hrdinské činy v rodine,ktoré sa mali zachovať pre potomkov.Ženy si spievali pri práci, spievali svo-

28 Sophia

jim deťom a s nimi, ale predovšetkýmspievali svojmu mužovi, keď sa vrátildomov unavený z poľovačky a z do-brodružstiev. Ženské hlasy sa nikdynemiešali s mužskými, bolo by to po-nižujúce, keby muži spievali v domác-nosti.

Vlastnili sme rôzne nástroje na do-provod spevu alebo na napodobňova-nie zvukov vesmíru. Mali sme napr.drevené trúby rôznej dĺžky, na ktorýchsa dalo zatrúbiť to, čo sme odpočuliod vetra. Mali sme aj napnuté kože cezvyhĺbené drevené kláty, na ktoré smeudierali.

Na stromy sme povešali kovovéplatne rôznych veľkostí z rôznych ko-vov. Aj na tieto platne sme udieralipaličkami rozličnej veľkosti, ktoré boličiastočne obalené. Hra vyžadovala ve-ľa šikovnosti i cvičenia. Kto vedel hraťna tomto nástroji, nemohol robiť už ničiné. Ak na ňom hral majstrovsky, zne-lo to krajšie ako všetky ostatné nástro-je.

Mali sme tiež veľké harfy, na kto-rých hrali aj naše ženy.

Skaldovia používali malé prenos-né nástroje s niekoľkými napnutýmizvieracími črevami, ktorými sprevá-dzali svoje hrdinské piesne. Rok čo rokputovali od osady k osade, zapaľujúcvšade srdcia svojimi spevmi. Aj to boliErárijci. V poslednom období spisova-li svoje hrdinské spevy do rún. To, čosa z nich zachránilo pred skazou, vzíderaz na slnečné svetlo!

OBEH SLNKA sme presne roz-delili a kruh, ktorý slnko zdanlivo opí-salo okolo našej Zeme, sme pomeno-vali “rok”. Vy ste toto naše slovo pre-vzali od nás. Náš rok sa skladal z trochročných období: z vesny - mladosti Ze-me, leta - času mužnosti, ktorý sa skla-dal zo skorého a neskorého leta a zozimy - času staroby.

Okrem toho sme počítali čas podľamesiacov. Zakaždým, keď bol mesiacv splne, ubehol “jeden mesiac”. V na-šom roku sme napočítali presne dva-násť mesiacov, ale v každom šiestomroku ich bolo trinásť, inak by sme bolis našimi ročnými obdobiami vyšli zradu. Tento trinásty mesiac sa považo-val za obzvlášť posvätný. Vtedy sa ne-konal žiadny ľudový snem, zato všakveľkolepý kráľovský snem, a to v ob-dobí zimného slnovratu. Bolo to obdo-bie, ktoré bolo tak či tak viac nalade-né na oslavy a sviatky. Deti narodenév trinástom mesiaci boli považované

za deti Šťasteny, ktorým sa nemôže vživote prihodiť nič zlé.

Náš čas sme merali podľa slnka.Podľa jeho tieňa sme dokázali presneurčovať hodiny. Za čias môjho pano-vania žil medzi nami schopný bádateľ,ktorý navrhol, že sa nemusíme riadiťpodľa tieňa stromov, ale že sa môžu po-staviť tyče a na kamenných platniachbudú svojím tieňom ukazovať čas.

CHOROBY SME TAKMERNEPOZNALI. Naša Amma-Eravedela získať liečivú silu z bylín a ve-dela tiež presne, kedy sa tieto šťavymajú užívať, takže pôsobili na nás vpredstihu, nie tak ako u vás, keď užchoroba prepukne.

Amma-Era musela pripravovať aj

masti na rany i náplaste, ale tomutoumeniu učila po všetky roky aj zástupydievčat z celej našej veľkej ríše, takževšade boli pomocníčky pripravené preprípad nešťastia.

V jej vlastných rukách spočívalaveľká Božská sila, takže ich prilože-ním mohla odňať alebo aspoň zmier-niť bolesti. Túto silu však v takej veľ-kej miere mala len ona, lebo táto silasa nedala prenášať, ani nadobudnúťučením. Predsa sa však vždy vyskyto-vali niektorí medzi kňazmi, zvlášť me-dzi kňazskými kráľmi - Armanmi, kto-rí túto silu v nepatrnej miere vlastnili.

Len telo toho, ktorého duchovné jad-ro bolo choré, nemohlo byť liečené. Preneho bolo aj lepšie, keď zomrel a odlo-žil svoje chyby tam na druhej strane.

Dĺžka nášho života bola oveľa väč-šia ako vaša. My sme žili až do úpl-ného opotrebovania nášho tela, čo sanedialo tak rýchlo ako u vás, ktorí ne-zodpovedným spôsobom proti svojmutelu hrešíte a hrešili ste po celé gene-rácie. Keby ste takto smeli žiť i naďa-lej, pravdepodobne by ste zomieraličoraz mladší. Od rôznych “starých”národov viete, že priemerný vek čin-ných mužov trval niekoľko sto rokov.Ja sám som mal deväťsto rokov a vlá-dol som vyše päťsto rokov. Orokun bolrovnako starý, lebo sme boli dvojič-ky. Náš otec dosiahol vek iba sedems-to rokov, ale jeho brat Jafnar mal vyšetisíc dvesto rokov.

Iba Armani dosahovali taký vyso-ký vek. Pre ostatných Erárijcov bolpriemerný vek štyristo - až päťsto ro-kov, zatiaľ čo ľud zomieral v mladšomveku. Náš otec panoval nad oboma rí-šami, nad zemou i nad morom, zatiaľčo jeho brat bol jeho najvyšším rad-com a zostal i mojím, keď sa po otco-vej smrti na jeho prianie ríša rozdelilamedzi nás bratov. To by sa nebolo sta-lo, keby sme neboli bývali dvojička-mi, keďže najstarší syn bol vždy jedi-ným dedičom. Ale Boh chcel, aby sauskutočnilo rozdelenie, a preto sa námdal spoločne inkarnovať.

Brat nášho otca sa narodil iba o rokneskôr ako náš otec, ale nikdy sa medzinimi nevyskytovali nezhody, i keďmladší bol múdrejší ako starší. Nebo-lo vernejšieho muža. Čo povedal, toplatilo, čo si myslel, to sa dalo vyčítaťz jeho veľkých tmavomodrých očí. Aksom okrem seba mal rád aj iného člo-veka, tak to bol Jafnar, čo vo vašej rečiznamená toľko ako “Vysoký”. Môjotec sa volal Har, Najvyšší.

Jafnar bol jediný, ktorý varovaldávno predtým, než nás postihla ska-za, ale nadarmo. Kedy sa však ľudiadali odradiť od nesprávnych ciest ibaslovami?

Keď Boh rozhodol o našom záni-ku, zavolala si Amma-Era Jafnara ksebe a oznámila mu, že Boh zamýšľaukončiť jeho život, aby ho ušetril hrô-zy dívať sa na to, čo čoskoro nadíde.Vtedy sa Jafnar vzpriamil a povedal:“Bože, ďakujem Ti za Tvoju dobrotu.S mojím ľudom som hrešil a chcem sním aj zahynúť. Nie som lepší ako onivšetci.”

Vydané s láskavým dovolením StiftungGralsbotschaft, Stuttgart.

Dokončenie v budúcom čísle.

Sophia 29

ožno sa vámuž stalo, že stesa vážne začalizamýšľať nadtým, čo zna-mená vykanie

a čo tykanie; a pocítili ste na chví-ľu, že to vôbec nie je jedno, či si sniekým tykáte alebo vykáte. Mož-no ste sa sami seba vnútorne pýta-li, či si máte nechať nanútiť tykanieod hocikoho, kto si zmyslí, že užje načase, aby vám tykal alebo lenpreto, že je starší.

Formálne sa totiž predpokladá,že starší človek je automaticky ajmúdrejší alebo zaslúžilejší. To všakočividne nemusí byť pravda. Múd-rosť súvisí s bystrosťou a vekomducha, nie s vekom našich kostí.A ak mal aj starší človek viac časuna dobré činy, mohol toho za tenčas rovnako veľa aj pokaziť.*

Tykanie nemá nič spoločnéani s časom ani s vekom, ani so

žiadnou inou kvantitou, ale ibas kvalitou; je prípustné za pod-mienky duchovnej rovnorodosti,spriaznenosti, lebo táto duchovnáspriaznenosť je pravý význampriateľstva; dvaja duchovne inamsmerujúci sa nemajú o čom pria-teliť, lebo ich nespája nič v duchu- je to len známosť bezmyšlienko-vite nazývaná priateľstvom.

Prestaňme si, ľudia, myslieť, žeje to jedno, že na tom nezáleží.Veľmi na tom záleží! Každá for-ma má svoj obsah; a tykanie jejazyková forma, ktorá má tiež svojobsah, či už chcete alebo nie. Privykaní a tykaní sa naväzujú úplneiné duševné vlákna, spojnice medziľuďmi a vznikajú rozličné, tomuzodpovedajúce formy správania sa.

Vy tie vlákna síce nevidíte, alezato pociťujete ich následky a ajvšetci vo vašom okolí sa správajú,ako keby ich videli. Ak prijímetedobrovoľne tykanie s niekým, ste

* V živote človeka totiž existuje bod, v ktorom musí prevziať zodpovednosťza svoj ďalší vývoj sám na seba. V súčasnosti je to zhruba okolo 25-teho rokuživota.

Dieťa sa nemusí kvôli svojmu vývoju nijak zvlášť namáhať ani duchovnesústreďovať, pretože je nesené éterickými bytostnými silami. Všetko, čo sa vňom má rozvinúť, sa rozvíja samo od seba, radostne a nenásilne. Strážni anjelidozerajú na všetko, čo si dieťa ani neuvedomuje.

Medzi dvadsiatym a dvadsiatympiatym rokom života však časť tejto ne-viditeľnej opory od človeka znenáhla poodstúpi. Mladý človek má pocit, že všetko,

O tykaní a vykaní

Malá recenze na tykání

Poslední týden jsem prožil v oba-vách a v tiché, pruhované hrůze.Chodil jsem po ulicích bledý a kole-na se mi chvěla. Říkal jsem si, žepak už život nebude mít cenu. Neboťposlední milý člověk, s kterým jsemsi ještě vykal, navrhl mně tykání.Vyžádal jsem si týden na rozmyšle-nou.

Jak mu to vysvětlit? Byl pro mneoázou v poušti. Byl posledním člo-věkem, kterému jsem říkal Vy a kte-rý říkal Vy mně. Choval jsem si hojako perský šach oblíbeného koně adítě lilihyt. Měl pro mne cenu solinad zlato.

Domníval jsem se, že já pro něhotaké. A najednou přišel s nápadem,abychom si tykali.

Zatmělo se mi před očima.Není skoro v této republice člo-

věka, který by mně netykal. Stalo seto za dvacet let jakýmsi národnímzvykem. Mám obavu, že kdyby unás byla cenzura, tak by mi takytykala, a to bych nepřežil.

Nemám moc rád ploty, ale vykáníje půvabní plůtek z kvítí. Tykání jenetýkavé. Každý vám pak leze naváš trávník. Člověk má mít kousektrávníčku se dvěma nebo třemi chu-dobkami.

Moc jsem ho měl rád. Občas jsemmu nosil kytice růží a rané třešně.Vedli jsme spolu dlouhé, ušlechtilérozhovory. Měl jsem ho moc rád.

Co mám dělat? Poprosil jsemvlastní ženu, zda by nebyla tak hod-ná a nevykala mně, když jsem takdocela na holičkách. Že bych jí totřeba někdy oplatil jinak. Je to dob-rá duše, ale podívala se na mne kose.A mezi svými dobrými kamarádynemám ani jednoho tak dobrého, abymi tu radost udělal.

Týden uběhl, týden plný popela.Zítra mu asi řeknu, že ano, že mámz toho velikou radost. A budu ho ne-návidět a budu mu tykat, ačkoli po-kud jsme si ještě vykali a byli siopravdu blízcí, tak jsem ho měl rád.

Moc jsem ho míval rád.

Jan Skácel

30 Sophia

Na druhej strane vykanie môžemať ešte iný, oveľa krajší významako len chladný odstup. Premýšľaliste niekedy nad tým, ako je možné,že stredovekí šľachtici si medzi se-bou vykali aj v manželstve? Zna-menalo to snáď, že by si boli cudzí?A sedliaka, ktorý im bol cudzí avideli ho trebárs aj po prvý raz, ne-oslovili vykaním, ale v druhej čitretej osobe? Čo teda znamenalovykanie z vyššieho pohľadu?

Vykanie znamená úctu k du-chu druhého človeka. Teda u niž-šieho stavu, o ktorom sa predpo-kladalo, že plne podlieha zvieracejzložke svojej povahy, nebolo čomuvykať, lebo telu sa nevyká, iba du-chu. Vykanie prislúchalo človeku,u ktorého sa duch vedome preja-voval, prežiaril a zušľachtil jehoduševné aj telesné sily, teda šľach-ticovi.

Keď šľachtic vykal svojej man-želke, nebolo to preto, že by mubola cudzia, ale preto, že sa u nehovrúcna láska snúbila ešte aj s úc-tou a rešpektom k jej osobnostiako k samostatnému a slobodné-mu duchu. Vcíťte sa do toho: po-vedať “mám ťa rád” je pekné. Alesmieť povedať “Vznešená pani,ľúbim Vás!” je úžasné.

Existuje totiž láska, ktorá sa ne-odohráva medzi dvomi, ale medzitromi; pričom Boh je ten tretí. To,čo takých dvoch neodmysliteľnespája na večnosť, je spoločný cieľv Duchu. A pre tento vyšší cieľ súschopní aj sebazaprenia. Preto vy-kanie je namieste, lebo tu je k čomumať úctu.

Keď takto niekomu vykáte, oslo-vujete tým ducha v jeho vnútri.Inými slovami, požadujete tým odneho všetko, čo sa od duchovnéhočloveka požadovať má a staviatetak laťku dodržiavania morálnehozákona medzi ľuďmi vysoko. A toje práve to, prečo sa určitý druhľudí chce s vami tak rýchlo zbratať,objímať a opiť sa: lebo oni chcúmať tú laťku nízko! Vy požadujeteod nich, aby prekonali zviera v se-be - a im je to nepríjemné. Ak aleustúpite a príjmete hru podľa ichpravidiel, budete sa nepríjemne cí-tiť vy. A bude to vaša chyba.

čo predtým preňho bola hračka, každý pohyb, si teraz musí vydobyťvlastným cieľavedomým úsilím.

V tomto bode len nemnohí nájdu v sebe silu a motiváciu k ďalšejpráci na sebe, len z vlastného vnútra. Väčšina ľudí začne stagnovať.

Pred tisícročiami niesli tieto éterické bytostné sily človeka dooveľa vyššieho veku. Napríklad pred desiatimi tisícmi rokov, v pra-starej Indii, opúšťali človeka až okolo 56-teho roku jeho života.Potom zhruba každých dvetisíc rokov to bolo vždy o sedem rokovskôr. V starej Perzii okolo 49-teho roku, v Egypte okolo 42-héhoroku, za čias Grécko-rímskej kultúry okolo 35-teho roku, v Anglo-sasko-germánskej okolo 28-meho roku. V súčasnosti je to okolo25-teho roku života.

Preto v prastarých kultúrach platilo, že starší človek je au-tomaticky aj duševne vyspelejší. Toto meranie múdrosti podľaveku bolo v tom čase úplne korektné. Starší a múdrejší boli syno-nymá.

V súčasnosti však inštitúcia “automatickej úcty kstarším” sčasti stratila svoje opodstatnenie, pretožepo prvej tretine života sa človek ďalej vyvíja iba dotej miery, do akej sa o to usiluje z vlastnej vôle. Inakvo svojom duchovnom aj myšlienkovom vývoji zaos-tane; t.j. zostane stáť čo do kvality svojej osobnosti,bez ohľadu na to, že kvantita jeho zážitkov a vedo-mostí sa hromadí. (Neraz sa vám stane, že po päť-desiatich rokoch stretnete priateľa a zbadáte, že stáleešte žije v myšlienkovom svete svojej mladosti.) Kakému-takému poznaniu sa prepracúva len proti svo-jej vôli - za cenu veľkých životných peripetií.

Tým vonkoncom nechceme povedať, že k ľuďomnetreba mať úctu. Keď si však niekto zaslúži úctu,určite to dnes už nemôže byť len z toho titulu, že jefyzicky starší.

s ním spojení. A ak ten človek ne-stojí na rovnakom stupienku du-chovnej čistoty ako vy, bude od vásna základe tejto formy (tykania)neskôr požadovať veci, ktoré vámbudú nepríjemné. Potom nebude-te vedieť, čo máte povedať.

Predstavte si len, ako ďalekodokáže zájsť taký drzejší muž vovzťahu k žene, ktorá mu dovolí,aby jej tykal; a pokiaľ sa môže dos-tať, keď si vykajú. Ak napríkladurobí v spoločnosti nejakú neprí-stojnosť, urobí hanbu aj vám, leboste s ním v očiach ľudí spojení. Aksi s ním vykáte, urobí hanbu ibasebe.

Alebo si predstavte, ako veľmisa zmenia vzťahy v podniku, v kto-rom si zamestnanci a vedúci zač-nú tykať. Nesmierne sa sťažia!

Nepoužívajme symboly akotykanie, bozkávanie, úklony ale-bo objatia na miestach, kde ne-vyjadrujú to, čo v skutočnostiznamenajú! Klameme tým a za-pletáme sa do sietí, ktoré budememusieť raz pracne rozuzľovať. Aksi v tom neurobíme jasno ešte zaživota, vysvitne táto lož najneskôrpo smrti, keď už nebude čím kla-mať, lebo si budeme stáť zoči-vočiv púhom duševnom tele, zhrozeníjeden z druhého. Potom ujasňova-nie si, s kým chceme alebo nechce-me byť zviazaní, nás bude stáť rokya možno desaťročia života a trápe-nia, ktoré by sme boli mohli zužit-kovať pre duchovný vzostup. Služobník Ľalie

Sophia 31

Podľa náuky theravádskeho budd-hizmu bol Buddha človekom. Narodilsa ako človek, žil ako človek, ale prak-tikoval meditáciu a učil. Nakonieczomrel ako vznešený, ale normálnyčlovek. Buddha nikdy nehovoril, že bybol Bohom, synom Boha alebo pro-rokom. Bol to človek, no bol to člo-vek vznešený, osvietený, ktorý dosia-hol prebudenie a preto je označovanýako Buddha. Buddha nie je žiadnymspasiteľom, alebo vykupiteľom, ale jeučiteľom a keď mu preukazujeme re-špekt, keď ho uctievame, tak houctievame ako učiteľa. Buddhabol jedinečný človek. Nikdy ne-tvrdil, že je zakladateľom nábo-ženstva, tak ako to tvrdia zakla-datelia iných náboženstiev. Na-príklad v kresťanstve, ako vie-te, tam musíte veriť, že Ježiš jeBoh alebo syn Boha, ale u násneprijímame niečo prostredníc-tvom viery, my neveríme. Takako v kresťanstve, tak aj v isla-me musíte veriť, že Mohamedje posledným prorokom a keďneveríte, keď to neprijmete, keďnemáte tú vieru, tak nemáte mož-nosť dosiahnuť ich oslobobode-nie, ich vykúpenie. Podobne v hin-duizme je mnoho bohov a bohýň; Viš-nu, Krišna, Ráma, Sarasvatí, Parvatí,a keď neveríte, keď ich neprijmete,keď nemáte tú vieru, tak pre vás nieje žiadna možnosť praktikovať ichučenie a dosiahnuť spasenie.

U Buddhu je to veľmi odlišné, jeto úplne inak. Buddha hovorí: “Ja vásnemôžem odniesť k vašemu vyslobo-deniu, ja vás nemôžem nosiť na svo-jich ramenách, ja to nemôžem za vásodmeditovať. Každý musí pracovaťsám na svojom vyslobodení. Ja vámmôžem iba ukázať cestu.” Niekedypoužíval Buddha prirovnanie s člnomkeď hovoril: Keď chcete prekročiť rie-ku, keď sa chcete dostať na druhústranu, tak použijete čln, ale keď užste oslobodení, keď už ste na druhej

Dhamma. O podstate buddhizmuPrednes ctihodného Rewata Dhammu Sayadaw

(Prednesené v Èábuze pri Èeských Budìjoviciach, 6. júla 1993)

strane rieky, predsa nemá cenu, abyste tento čln nosili so sebou.

Za Buddhových čias žil mních,ktorý sa volal Vakkálí. Buddha tohotomnícha niekoľkokrát napomínal:“Načo je to dobré, že ma tak uctie-vaš?” Vakkálí uctieval Buddhu kvôlijeho krásnemu telesnému výzoru, kvô-li jeho sláve, kvôli to-mu, čo vyža-

roval. Buddha mu hovoril: “Prestaň stým, to nevedie k ničomu! Tým, žema takto zvonku uctievaš sa k ničomunedostaneš. Ten, kto vidí Dhammu,kto praktikuje Dhammu, ten vidí Bud-dhu správnymi očami s plným re-špektom.”

V mysli vám môže vzniknúť otáz-ka súvisiaca s tým, čo tu praktikujetekaždé ráno, keď slávnostne hovorítetrojitú ochranu (Ti-Saranam):

Buddham saranam gaččhámí(Hľadám záštitu u Buddhu)

Dhammam saranam gaččhámí(Hľadám záštitu u Dhammy)Sangham saranam gaččhámí(Hľadám záštitu u Sanghy).

Je to otázka: “Prečo to robíme, na-čo to je? “ Aby sme hlbšie porozume-li týmto slovám bude najlepšie, keďvám podrobnejšie vysvetlím ich vý-znam.

Buddha hovoril, že existujú dvadruhy tažkostí, dva druhy chorôb, kto-ré predstavujú utrpenie (dukkha). Jed-ny sú telesné, druhé sú mentálne. Bud-dha tiež hovoril, že je možné nájsť ľu-dí, ktorí sú oslobodení od telesnéhoutrpenia, telesných ťažkostí, telesnýchchorôb, možno na deň, možno na me-

siac, možno aj na dlhšiu dobu. Mož-no aj sto rokov môže byť niektobez telesného utrpenia, bez teles-nej nemoci. Ale nikto nie je úpl-ne zbavený utrpenia mentálne-ho, pokiaľ sa nezbaví všetkýchnečistôt mysle.

Takže, sa pýtame: Čo je ne-moc, čo je neuspokojivosť, čoje dis-easy? V angličtine zna-mená easy ľahký a dis-easy(chorý) znamená aj neľahký,

niečo, čo ide proti srsti. Musímevidieť, čo sa deje v každodennomživote. Sú tu tie rôzne nečisto-ty, ťažkosti, s ktorými sme kon-

frontovaní: zlosť, chamtivosť, za-slepenosť, nenávisť atď. Kedykoľ-

vek sme s týmto nečistotami konfron-tovaní, nejde nám to ľahko, ide to sťažkosťami, ide to neuspokojivo. Po–kiaľ žijeme neprebudení v kruhu utr-penia, v samsáre, dovtedy sme kon-frontovaní s týmito ťažkosťami. Ažbudeme úplne prebudení ako arahat,úplne oslobodení od všetkých týchtonečistôt, až vtedy budeme žiť ľahko.

V buddhistickej tradícii je Buddhapovažovaný za veľkého lekára, ktorývie diagnostikovať, rozoznať všetkyťažkosti, všetky choroby. No a keďmáme nejaké ťažkosti, nejaké prob-lémy, čo robíme? Ideme ku svojmulekárovi a ukážeme mu, čo nám je.Lekár urobí diagnózu a dá nám prí-slušný liek, aby sme sa vyliečili. Keďteda mám v živote ťažkosti, keď som

32 Sophia

nemocný, keď je to pre mňa neľahké,idem k Buddhovi, hľadám útočište uBuddhu, pretože mám k nemu dôveru,že vie diagnostikovať, že mi môžeukázať ako liečiť tieto životné ťažkos-ti, tú nemoc, ktorú mám.

A čo nám Buddha dal ako liek?Buddha nám dal ako liek svoje učenie,Dhammu. Keď užívame tento liek,keď hľadáme pomoc v tomto lieku,hľadáme vlastne útočište v jeho učenív Dhamme. Preto hovoríme: Dham-mam saranam gaččhámí. No a čo simyslíte, vyliečime sa tým, že ideme klekárovi, ten nám dá liek na to, abysme sa vyliečili a my ten liek nepoži-jeme, ale vezmeme si ho domov, po-stavíme si oltárik, postavíme si tamliek, ktorý sme dostali a pomodlímesa k nemu? Vyliečime sa tým?

Vyliečenie našej choroby, našejťažkosti nastane iba vtedy, keď po-užijeme predpis a podľa neho ten liekberieme. No a čo je Dhamma? Dham-ma pozostáva z troch vecí: síla (mrav-nosť, alebo etické konanie), samádhi(sústredenie, alebo práca na mysli) apaňňá (múdrosť). Takže síla-samá-dhi-paňňá sú tri komponenty lieku,ktorý nám Buddha predpísal.

Čo je to mravnosť, čo je to etickékonanie? To je, keď sa snažíme vy-čistiť, vylepšiť naše konanie, našesprávanie. Keď sa pozriete, ako to jev buddhistických krajinách, budetemožno prekvapení. Je tam veľa ľudí,ktorí sa nazývajú buddhisti, ktorí

dokonca opakujú vety o hľadaní úto-čišťa u Buddhu, ktorí opakujú dennepäť etických rozhodnutí (paňča-síla),ale nekonajú podľa toho. Môžu sa ta-kíto ľudia nazývať buddhistami, keďpodľa toho nekonajú? Keď je to prenich iba súčasť ich civilizácie, ich kul-túry?

Päť etických rozhodnutí, päť etic-kých pravidiel, tvorí minimálny zá-klad mravného života:

1.Pánátipátá veramaní sikkhá-padam samádijámi! (Ničenia a zra-ňovania dýchajúcich bytostí sa chcemzdržiavať!)

2. Adinnádáná veramaní sikkhá-padam samádijámi! (Brania toho, čonie je dávané, sa chcem zdržiavať!)

3.Kámesu miččháčárá veramanísikkhá-padam samádijámi! (Zmys-lovej nestriednosti sa chcem zdržia-vať!)

4. Musá vádá veramaní sikkhá-padam samádijámi! (Zraňujúceho anepravdivého hovorenia sa chcem zdr-žiavať!)

5. Surameraja madždža pamádat-tháná veramaní sikkhá-padam samá-dijámi! (Zatemňovania všímavostiomamnými látkami sa chcem zdržia-vať!)

Nevadí, ak znenie paňča-síla za-budnete. Dôležitejšie je, aby ste sku-točne podľa týchto rozhodnutí žili,aby ste nepoškodzovali ostatné bytos-

ti, aby ste nepoškodzovali sami seba.To je pravá mravnosť. Ako viete, vbuddhizme nie je dogma, v buddhiz-me je náuka, ktorá hovorí: “Robte sičo chcete, pokiaľ nepoškodíte sami se-ba a pokiaľ nepoškodzujete ostatnébytosti.”

A teraz sa pozrite v čom žijete.Väčšinou žijete v rodine, žijete v spo-ločnosti a ide o to, aby ste nerobilinič, čím by ste spôsobovali utrpenie,čím by ste spôsobovali zármutok svo-jej rodine aj sami sebe. A keď nedbá-te na to, čo sa deje vo vašej rodine, čosa deje vašim priateľom, čo sa dejeľuďom okolo vás, keď im spôsobuje-te utrpenie, zármutok, keď musia pla-kať a nariekať, akú cenu má potomváš vlastný život? Jednať morálne tak,ako bolo predtým vysvetlené, to zna-mená mravnosť, to znamená paňča-síla.

Mravnosť je tiež dôležitá preto,aby ste vôbec mohli pracovať na svo-jej mysli, aby ste mohli meditovať.Keď hovoríme o karme (kamma) , tonie je fyzická akcia, to čo sa stane, točo sa deje, či už rečou alebo telom,ale je to zámer, s akým to konáme. Jeto naše chcenie. To robí karmu. Pred-stavte si napríklad, že chcem niekohozabiť, niekomu ublížiť, niekoho zbiť.Potrebujem na to chcenie, zámer nie-komu ublížiť. Ale keď necvičím svo-ju myseľ, keď nepraktikujem samád-hí, tak som vlastne neschopný poriad-ne spoznať tento zámer. Takže preto,aby sme dokázali mravne a eticky ko-nať, je potrebné samádhi. A samádhispočíva v tých troch článkoch ušlach-tilej osemdielnej cesty, ktoré sú známeako: pravé úsilie (sammá-vájáma),pravá všímavosť (sammá-sati) apravé sústredenie (sammá-samádhi).To robí spolu samádhi, to robí meditá-ciu.

Keď hovoria ľudia o samádhi, taksi väčšinou predstavujú nejaké zme-nené stavy vedomia, rôzne vysokéstavy koncentrácie, pohrúženie (džhá-na), zvláštne stavy vedomia. Prosímto má svoju cenu, to je tiež samádhi.Takto pojaté samádhi však nemá ne-jakú veľkú cenu pre nás, keď tu žijemev našom bežnom každodennom živote.Čo tým chcem povedať? Pre tých,ktorí nežijú ako mnísi, ale žijú v spo-ločnosti, žijú každodenný spoločenskýživot, znamená samádhi prácu na ichmysli, prácu s ich prežívaním, s ichemóciami, s ich citmi, s ich zážitkami.

Ctihodný Bhante Rewata Dham-ma Sayadaw je priamym žiakomMahási Sayadaw, barmského maj-stra meditácie a abhidhammy, kto-rý v roku 1956 predsedal šiestemukoncilu všetkých buddhistickýchmníchov (prvému koncilu krátko pokremácii Budhových pozostatkovpredsedal ctihodný Mahá Kassapa).Od roku 1956 učil Bhante RewataDhamma na Benares Hindu Uni-versity v Indii. Tu sa s ním tiežzoznámil dr. Mirko Frýba, ktorý hov roku 1993 pozval na intenzívnymeditačný zásed do Čábuze pri Čes-kých Budějoviciach.

V súčasnosti je ctihodný RewataDhamma služobne najstarší budd-histický mních pôsobiaci na území

Európy. Už vyše dvadsať rokov žije v Birminghame, kde vyučuje základybuddhizmu a pôvodnú Buddhovu meditáciu satipatthána-vipassaná. U násje dostupný podrobný výklad tejto metódy v knihe ctihodného Mahási Say-adó: "Meditace všímavosti a vhledu"

Sophia 33

Takže, keď praktikujeme samádhiako časť osemdielnej ušľachtilej ces-ty, no tak praktikujeme tieto tri súčastisamádhi: pravé úsilie, pravú všíma-vosť a pravú meditáciu, pravé sústre-denie. Takto nám to potom umožníviesť lepší život. Tradične podľa tex-tov sa rozlišujú štyri druhy úsilia, kto-ré máme vynakladať.

Prvé z týchto štyroch druhov úsi-lia je úsilie predísť novému znečis-teniu mysle (nenávisti, zlosti, chtivostia pod.),

Druhý druh úsilia je úsilie rozpus-tiť tie nečistoty, ktoré už v našej mys-li sú.

Tretí druh úsilia je snaha nechaťvzniknúť v našej mysli čisté javy akonapríklad dobrotivosť, štedrosť,zmierlivosť a pod. Nechať vzniknúťv našej mysli dobré javy, dobré veci,ktoré tam ešte predtým neboli.

Štvrtý druh úsilia je úsilie rozvíjaťa kultivovať tie dobré veci, tie čistéjavy v našej mysli, či už je to dob-rotivosť, štedrosť a pod., ktoré poz-náme. Pestovať ich, nechať ich rásť.

Keď praktikujeme meditáciu, takide vlastne o to, aby sme v sebe vyví-jali tieto druhy energie, tieto druhyúsilia. Keď je vo mne zloba, zlosť,musím si byť toho vedomý, musím sito uvedomovať. Keby som si to neuve-domoval, tak dôjde k tomu, že z tejtozloby, z tejto zlosti konám a niekomuublížim. Práve tak je to, keď mám vmysli chtivosť, žiadostivosť, lipnutie,keď na niečom visím a nie som si tohovedomý, no tak potom niečo vyko-nám, čím spôsobím utrpenie.

Vidíte, že čistota našej mravnosti,prečistenie našeho etického jednaniazávisí taktiež od pestovania samádhi,sústredenia, meditácie. Vidíte, že keďpraktikujeme takto ponímané samá-dhi, tak robíme tie tri predtým uve-dené časti osemdielnej ušľachtilej ces-ty a motivujeme naše konanie.

Ďaľším, tretím článkom po síla asamádhi je paňňá, múdrosť. Hovorísa o veľmi vysokých stavoch múdros-ti, i o múdrosti v menšom zmysle slo-va. Vysoká múdrosť nemá veľký vý-znam pre ľudí ako sme my, ktorí žije-me v každodennom živote. Tu je roz-hodujúce, aby sme mali múdrosť, po-mocou ktorej dokážeme rozlišovaťmedzi karmicky blahodárnym a zhub-ným. Takže múdrosť znamená aj

chápať, čo je karma, čo sú karmickéčiny. Keď robíme dobrú karmu (kus-ala kamma), tak robíme činy, ktorésú dobré, ktoré vedú k príjemným vý-sledkom. Keď robíme zhubnú karmu(akusala kamma), tak robíme takéčiny, ktoré pôsobia utrpenie buďtonám, alebo druhým. Kto teda prakti-kuje paňňá, kto praktikuje múdrosť,tak neurobí žiadne zlé skutky, neublí-ži ani sebe ani druhým, pretože má túmúdrosť, ktorá rozumie čo je dobré.

Ako je to s porozumením, s mú-drosťou, ktorá rozumie karme? Veľaľudí to nedokáže pochopiť, ale to jeveľmi jednoduché. Dalo by sa to po-chopiť už na takejto úrovni: napríkladvy prichádzate a ja vás vidím a mámzlosť. Tým, že mám zlosť, tým netr-píte vy, tým trpím ja, takže moje kar-micky zhubné nezručné postoje mipôsobia utrpenie. Keď naopak vidím,že prichádzate a som šťastný, mám ztoho radosť, no tak mám z toho radosťja. Tým pádom ja prežívam šťastie.

Keď postupujeme podľa Budd-hovho predpisu, keď praktikujemesíla-samádhi-paňňá, tak liečime svo-ju nemoc. Aby sme sa vyliečili z ne-moci, tak nám nestačí len múdrosť,nestačí iba pochopenie. My musímes touto múdrosťou ešte meditovať,čistiť našu myseľ a morálne jednať.Až potom sme schopní prekonať našeutrpenie, prekonať našu nemoc. Keďteda hovorím: Dhammam saranamgaččhámí, hľadám záštitu u dhammy,tak to má ten význam, že používamdhammu ako medicínu, ako liek.

Keď hovorím: Sangham saranamgaččhámí, hľadám záštitu v spoločen-stve, tak to neznamená, že sú to mní-si, ktorí sú oblečení ako ja, že to jesangha, pretože majú tento oblek.Keď hovoríme sangha, tak myslímev skutočnosti na arija-sangha. Je tospoločenstvo tých žien a mužov, ktorímôžu byť mnísi a mníšky, ale nemu-sia, to nie je rozhodujúce, ale sú to tí,ktorí berú dhammu ako medicínu. Čisú oblečení ako mnísi alebo nie to ne-rozhoduje. Rozhoduje to, že praktiku-jú dhammu, že používajú dhammu, toje sangha. Takže, keď hovoríme osanghe, koho tým myslíme? Kto jeušľachtilý? Myslíme tým ľudí, ktorípoužili medicínu a oslobodili sa odtejto nemoci, ktorí vyčistili svoju my-seľ. To je sangha, to je spoločenstvotých, pri ktorých hľadám záštitu. Keďhľadáme záštitu v sanghe, tak to

robíme tak, ako tí, ktorí dosiahli osvie-tenie, oslobodenie, ktorí sú už celkomvyčistení, ako arahat alebo sotápan-na, sakadágámí, anagámi. Takže myhľadáme záštitu, my praktikujemedhammu, ako tí ušľachtilí, ktorí do-siahli jeden z týchto stupňov vyčiste-nia mysle.

Keď berieme tieto tri záštity, keďsa k nim rozhodujeme, tak v skutoč-nosti získavame ochranu len vtedy,keď naozaj praktikujeme Buddhovoučenie. Takže, keď hládáme záštitu uBuddhu a klaniame sa Buddhovi, takto nie je preto, že by sme z neho robi-li nejakého Boha, ale preto, lebo vie-me, že Buddha bol osobou, učiteľom,ktorý dokázal diagnostikovať našu ne-moc a dokázal pripraviť a predpísaťmedicínu, ktorá pomôže. Keď tedahľadáme záštitu u Dhammy, tak toznamená, že Dhammu používame akoliek, že praktikujeme síla-samádhi-paňňá a že ju užívame ako ostatní,ktorí skutočne praktikujú Buddhovoučenie, čo tiež znamená, že hladámezáštitu v sanghe.

Takže, keď skutočne praktikujetemravný kódex, etické jednanie, čis-tenie mysle a múdrosť, keď praktiku-jete síla-samádhi-paňňá, tak nie jevôbec dôležité, aby ste hovorili, že stebuddhisti. To nie je vôbec potrebné.Rozhodujúce je to, že skutočne prečis-ťujete svoje etické jednanie, že čistítesvoju myseľ a že kultivuje svoju múd-rosť. To je rozhodujúce. Nie je to po-trebné nejako označovať a dávať sinálepky som buddhista, alebo niečotakéto. Vidíte, že síla-samádhi-paň-ňá, že na tom nie je nič náboženské.To je niečo čo sa dá robiť, čo sa dápraktikovať. Keď to niekto praktiku-je, tak je to pre neho dobré, či už jebuddhista, kresťan, mohamedán ale-bo hinduista. To nie je náboženstvo.Síla-samádhi-paňňá je niečo, čo sadá robiť. Samozrejme, keď to robíkresťan, tak je dobrý kresťan. Keďto robí žid, tak je dobrý žid. Keď torobí hinduista, tak je dobrý hinduis-ta. Keď teda praktikujete síla-samá-dhi-paňňá, tak ste šťastní, tak dosiah-nete oslobodenie, zbavíte sa utrpenia,bude vám dobre.

Kiež je vám dobre, kiež je všetkým dobre,

kiež sú všetky bytosti šťastné!

Preložil Karol Bartók

34 Sophia

Jedna z najinšpirujúcejších myš-lienok judaizmu je idea “Mesta spra-vodlivých”. Počas tisícročí židov-ského folklóru a mysticizmu jej patri-lo dôstojné miesto. Midrašovská ajkabalistická literatúra obsahovalapredstavu o žiarivej, nebeskej ríši, kdespolu prebývajú najvznešenejšie a naj-spravodlivejšie duše. V Meste spra-vodlivých sú plne prebudené našenajvyššie kvality. Napríklad yezerhara (sklon k zlu), ktorý tak dobrepoznáme v každodennom živote, tuvôbec neexistuje, je prekonaný.Mesto spravodlivých sa dávalo dosúvislosti s “Jeruzalemom na vý-šinách”, o ktorom sa hovorilo ako omodeli pozemského Jeruzalema, kto-rý raz príde. V dňoch vykúpenia budúvšetky mestá a miesta odzrkadľovaťžiaru tohto nebeského mesta.

Podľa tradičnej židovskej vizio-nárskej predstavy sa obraz Mestaspravodlivých nepovažuje len za čis-to filozofickú abstrakciu či vzdialenýideál spoločnosti. Naopak, poskytujeskutočnú potravu našej vnútornej by-tosti - našej neshamah - ktorá ne-prestajne túži po vyššom duchovnomzážitku uprostred tohto pozemskéhosveta. V tomto zmysle kabalisti od-dávna kládli dôraz na dôležitosť roz-voja vyššej imaginácie.

V tomto cvičení sa vydávate nacestu za hranice tohto sveta, doMesta spravodlivých. Jeho obyvate-lia vedia o vašich úmysloch dostať satam, a uvítajú vás ako vzácnehohosťa. Čo je vaším cieľom? Zažiťskutočnosť Mesta spravodlivých takdôkladne, ako je to len možné - avyužiť túto skúsenosť vo vašomkaždodennom, pozemskom živote.

Pripravte sa. Spravte si pohodliea uvoľnite sa. Niekoľko minút sleduj-te svoj dych s jemne zatvorenými oča-mi.

Teraz pocíťte, ako sa vaše vnútor-né ja vznesie a opúšťa pozemský svet.Cítite, ako stúpate po priečkachBožského rebríka a prechádzate mno-hými vrstvami oblakov. Po prekročeníposlednej uvidíte vdiaľke trblietajúcisa obrys mesta.

Cítite, ako letíte v ústrety tomutoobrazu a tesne pred ním sa zastavíte.Vidina sa stala skutočnou, pevnou pô-dou pod vašimi nohami. Vkročte doBrány Spravodlivosti a preciťujte jejnádheru. Označuje prechod medzivaším každodenným svetom a toutovyššou ríšou.

Keď prejdete cez posvätnú brá-nu, môžete začať pozorovať krásuMesta spravodlivých - domy a ulice,školy a chrámy. Všetko sa leskne v

Mesto spravodlivých

žiarivom svetle. Z diaľky zaznievajútóny zázračnej hudby. Vojdite donajbližšieho príbytku - je to akási štu-dovňa prichystaná pre práve takýchcestovateľov, ako ste vy. Sú v nej nie-koľkí spravodliví hlboko ponorení domystického skúmania najhlbších ta-jomstiev Tóry.

Keď ste pripravení, pokračujte vceste po Meste spravodlivých. Po-seďte si v nádvornej záhrade, jemnezatvorte oči a preciťujte svetlo Shek-hinah, Božskej Prítomnosti. PodľaMiddráša je jej nádhera desať tisíc-krát jasnejšia ako slnko. Cítite, akojej sila prežaruje celú vašu bytosť.

Keď ste pripravení, vráťte sa porovnakej ceste k Bráne Spravodli-vosti. Poďakujte sa obyvateľomMesta za to, že vám dovolili návšte-vu - a potom už cítite, ako klesáte cezoblačné vrstvy späť do vašej izby.Stotožnite sa s vašou normálnou exis-tenciou. Vedzte, že kedykoľvek sizaželáte, môžete si túto cestu do výšinzopakovať, a že ona oživí vašu jed-notu so sebou samým i zmysel vášhopobytu na zemi.

Po zakončení prvej časti tohto cvi-čenia ste pripravení na jeho druhúzložku, kde využijete svoj zážitok nato, aby ste lepšie zvládli vaše osobnétikkun /zameranie/ v každodennomživote.

Stručne zhodnoťte, ako ste sa cí-tili počas vášho krátkeho pobytu vMeste spravodlivých a položte si na-sledujúce otázky:

Po prvé, ako sa toto božské mestolíši od miesta, v ktorom žijete? Snaž-te sa čo najpresnejšie vymedziť roz-diely.

Po druhé, čím vaše súčasné byd-lisko - vrátane ľudí a predmetov - pri-pomína Mesto spravodlivých? Opäťsa snažte byť čo najkonkrétnejší.

Napokon, čo momentálne vo va-šom tikkun pomáha budovať Mestospravodlivých vo vašom okolí tu nazemi? Čo konkrétne robíte preto, abyste pomohli uskutočniť zrkadlový ob-raz “ako hore tak aj dole”?

(Imaginatívne cvičenie)

Eduard Hoffman

Sophia 35

Na klášter dolehly zlé èasy. Kdysi to bylvelký øád, ale vlny antiklášterního pronásle-dování v sedmnáctém a osmnáctém století avzrùst sekularismu v devatenáctém zpùsobily,že všechny vìtve byly ztraceny a znièeny dotakové míry, že zùstalo pouze pìt mnichù vchátrajícím mateøském domì, opat a ètyøi dal-ší, všem pøes sedmdesát let. Jednalo se zjevnìo umírající øád.

V hlubokých lesích obklopujících klášter stá-la malá chýška, kterou obèas používal rabín zblízkého mìsta jako poustevnu. Díky mnohol-etým modlitbám a meditaci si staøí mniši vy-vinuli intuici a mohli tušit, kdy byl rabín vesvé poustevnì. “Rabín je v lese, rabín se opìtvrátil do lesa”, šeptali si navzájem.

Opata muèila bezprostøední smrt øádu a vjedné chvíli se rozhodl, že navštíví rabína vjeho poustevnì, aby se zeptal, zdali náhodounení schopen poskytnout radu, která by za-chránila klášter.

Rabín pøivítal opata v chýšce, avšak mohl sním pouze cítit soucit, když mu opat vysvìtlilúèel své návštìvy. “Vím, jak se vìci mají”, øekl.“Duchovno odešlo z lidí. V mém mìstì je tostejné. Skoro nikdo nechodí do synagogy”.Starý opat a starý rabín spoleènì plakali. Pakèetli èasti Tóry a tiše rozmlouvali o hlubokýchvìcech. Po nìjaké dobì musel opat odejít. Ob-jali se navzájem. “Bylo to pøekrásné, že jsmese mohli po tolika letech sejít”, øekl opat, “alestále se nesplnil cíl mé návštevy. Nemùžeš minic øíci? Nemùžeš mi trošku poradit, co by mipomohlo zachránit umírající øád?” “Ne, litu-ji,” odpovìdel rabín. “Nemohu ti dát žádnouradu. Jediné, co ti mohu øíci, je, že Mesiáš jejeden z vás.”

Když se opat vrátil do kláštera, jeho druzise kolem nìho shlukli, aby se zeptali: “Takco , co øek l rabín?” “Nemoh l pomoci ,”odpovìdel opat. “Jenom jsme plakali a èetlispolu Tóru. Jediné, co mi na odchodu øekl -bylo to trochu tajuplné - že Mesiáš je jeden znás. Nevím, co tím myslel.”

Ve dnech, týdnech a mìsících, které násle-dovaly, nad tím staøí mniši rozjímali a pøe-mýšleli, zdali rabínova slova mìla nìjakývýznam. Mesiáš je jeden z nás? Mìl na mysli

jednoho z nás mnichù v tomto klášteøe?Jestliže ano, kterého? Dejme tomu, že mìlna mysli opata. Mìl-li nìkoho na mysli, takpravdìpodobnì myslel otce opata. Byl našímpøedstaveným více než jednu generaci. Nadruhé stranì mohl myslet bratra Tomáše.Bratr Tomáš je zajisté svatý muž. Všichni vìdí,že Tomáš je muž svìtla. Urèitì nemìl na mys-li bratra Elreda! Elred bývá podivínský. Alekdyž se nad tím zamyslíme, pøestože nìkdybývá lidem trnem v oku, podíváme-li se na tozpìtnì, Elred má skoro vždy pravdu. Èastomívá pravdu. Rabín mìl asi na mysli bratraElreda. Ale urèitì ne bratra Filipa. Filip je takpasivní, v podstatì není nic. Má však jakýsitajemný dar být vždycky tam, kde je ho potøe-ba. Záhadnì se vedle tebe zjeví. Možná, žeFilip je Mesiáš. Pochopitelnì rabín nemìl namysli mì. Já jsem jen obyèejný èlovìk. Aleco když ano? Dejme tomu, že jsem Mesiáš?Ó Bože, vždy� pro Tebe nemohu tolik zna-menat, èi ano?

Když staøí mniši uvažovali tímto zpùsobem,zaèali se k sobì chovat s neobyèejnou úctou,kdyby náhodou jeden z nich byl Mesiáš. Cho-vali se k sobì velmi uctivì, kdyby z ještì vìtšínáhody on sám byl Mesiáš.

Jelikož les, ve kterém stála poustevna, bylkrásný, èas od èasu ho navštìvovali lidé a obèastaké zavítali do kláštera na piknik na jehomalém trávníku, aby se prošli po jeho cestiè-kách nebo aby zašli meditovat do kamennékaple. Aniž by si to uvìdomovali, cítili auruvelké úcty, která obklopovala pìt starýchmnichù a která z nich vyzaøovala a naplòova-la atmosféru místa. Bylo tam nìco zvláštnìpøitažlivého a dokonce neodolatelného.

Aniž by vìdìli proè, zaèali se vracet dokláštera èastìji na piknik, ke hrám a k modl-itbì. Zaèali tam vodit své pøátele, aby jimmohli ukázat toto zvláštní místo. A jejichpøátelé pøivedli své pøátele. Pak se stalo, ženìkteøí z mladých mužù, kteø í navšt ívil iklášter, se dali do hovoru se starými mnichy.Po nìjaké dobì se jeden z nich zeptal, zdaliby se k nim mohl pøidat. Pak další. A další.Takže bìhem nìkolika let se z kláštera opìtstal vzkvétající øád a, díky rabiho daru, živéstøedisko svìtla a duchovnosti.

Jeden z vás je mesiáš(Povídka)

Z přednášky matadží Pranady Déví DásíBelgie, 1992

36 Sophia

Alegorické obrazy ľudskéhoživota, ktoré budeme prinášať podnázvom »Rosa duším«, nepochá-dzajú od človeka žijúceho vo fy-zickom tele na zemi. Sú príspev-kom jednej našej odtelenej sestry,ktorá sa predstavila ako »Dušepokoj milující«.

Pri čítaní Sophie si spomeňte,že Sophia má v jemnejších úrov-niach nielen prispievateľov, ale ajčitateľov. Títo môžu vnímať obra-zy vytvorené vašou obrazotvor-nosťou - ich význam a citové za-farbenie - a tak prostredníctvomvás čítať spolu s vami.

Rosa Duším

Poslyšte bratří, covypravovati vám buduo běhu života svého, a

dobře vložte v srdcesvá!

Dlela jsem dlou-hou dobu u pánamocného a ne-smírně bohatého.

Však jen zdálípatřila jsem na slávu jeho, neb ob-klopen byl dítkami svými a já jenotrokyní byla.

Tu pravil jednoho dne ke mněpán: “Chceš-li býti dcerou mojí,přines sobě skvosty, kterými bychozdobil tebe a připočtu pak tě kdítkám svým.”

I pravila jsem: “Ó, pane, vždyťsám tak bohat jsi, proč já mám siskvostů přinésti?”

On však řekl: “Sama sobě jichvydobýti musíš, a majetkem tvýmbude, co přineseš sobě!”

Vydala jsem se na pout. Přišlajsem k moři, kde nalezla jsem loďku.Vsedla jsem do ní a pustila se namoře, které klidno bylo. Pojednouvšak vzedmuly se vlny a ľoďka mojemalá zmítána byla jimi s boku nabok. Ó, jaká úzkost, jaké zoufáníproniklo celou bytost moji, kdyžkaždé chvíle čekala jsem, že naleznuhrob ve chladných vlnách. Tu bylajsem vržena na skálu tvrdou, kteráuprostřed moře stála; i chopila jsemse skály té vší silou, a hle, bouře pře-šla a já urvala jsem ze skály té perlu

čistou. Vrátila jsem se k pánu, bychji podala jemu.

Tu pravil pán: “ještě jednoupůjdeš na pout onu a přineseš sobězlata, z kterého zhotoviti dám ko-runu tobě!”

I vydala jsem se opět k moři avsedla jsem do loďky, ve které na-lezla jsem veslo. Rozbouřené vlnynedorážely více na loďku mou.Plavba moje byla snadnější. Přistálajsem u pustého ostrova, kde černéskály strměly do výše a hluboképropasti otvíraly se mezi nimi. Naostrově spatřila jsem tvory sobě po-dobné, avšak obličejů zvířecích. Titohnali se po skalách s pustým smíchema vrhali se do propasti.

Tázala jsem se, zda naleznu zdezlato. Oni však se smíchem zvali mne

k sobě: “Pojď mezi nás; zde ničehonenalezneš, však dobře jest zde býti.Pohleď, že i v propastech lze dobřežít.”

Pohlédla jsem v propasti a spatři-la týž divý rej. S hrůzou spěchalajsem z místa toho.

I přišla jsem dále na místo osa-mělé, kde plno trní a hloží bylo. Po-čala jsem odstraňovati trní rukamasvýma a vřelou krví srdce svéhosmáčela jsem hloží a hle, nalezla jsemzde zlato ryzí, čisté zlato, které jsemvzala a spěchala k pánu svému.

Opět pravil mi pán: “Ještě jed-nou odebrati se musíš na moře a při-neseš kámen lesku nevídaného aceny nesmírné, který by přezářilvšechny poklady říše mé.”

Opět vstoupila jsem na loďku svou.

Sophia 37

Nalezla jsem v ní též kotvu a plachtu.Klidně plula loďka moje po moři roz-bouřeném, unášena jsouc příznivýmvětrem. Tu přistála jsem u krajinyledové. Vysoké hory trčely do výše,na nich balvany ledové; i polesněhová prostírala se kolem. Opětspatřila jsem tvory sobě podobné, ježvšak z ledu byli. I ptám se jich, zdanaleznu zde onen kámen leskunevídaného. Tito však odpovídali sesmíchem: “Zde nenalezneš ničeho!Zde jenom led a sníh!”

I počala jsem smáčeti balvanyledové horkými slzami svými a krvísvého těla kropila jsem pole sněhováa hle, pod ledem a sněhem nalezlajsem onen kámen lesku zářícího.Vrátila jsem se s ním k pánu svémua on ozdobil skráně mé korunou anazval mne dcerou svojí.

Nuž, pověz bratře co jest onakotva, plachta, veslo, jež vedlo loďmořem rozbouřeným? Co dary jsou,jež dítě otci neslo a kdo jest pán sbohatstvím nesmírným?

Veslo víra jest, kotva naděje,plachta odevzdání se do vůle Boží,perla Pokora, zlato Čistota a ká-men ceny nesmírné, toť Láska.

nechce poslouchati vůle jeho, kdyžstruny její povoleny a přetrhány,nevydávají více zvuku, tu mrští ní ozem a odchází.

A opět vchází muž. Však hleďte,jak klidný, velký, vážný. Toť mistrsám. On přichází, by vyzkoušel svůjnástroj, však nevidí jej. Hledá, ažkonečně zvedne opovrženou loutnuse země a vidí, že struny její němyjsou, přetrhány a povoleny. Tupočne upevňovati a opravovati copokaženo a rozladěno mužem suro-vým. Pak sáhne jemnou rukou postrunách svého nástroje a z něhozazní píseň velebná a tklivá, že kdojednou ji uslyšel, nikdy více ji neza-pomene.

Příbytek útulný jest tělo, loutnaduše jest, nástroj zhotovený rukoubožskou, silného zvuku a čistě na-laděn, aby vydával chválu Mistrasvého. Muž surový jest svět. Onuvede v nesoulad každou duši akdyž rozladil ji, tu s opovržením jiodhodí, a přece často duše touží,by přišel již svět a zahrál na ní svůjvšední nápěv, neb ona neví, že jestto její záhubou. Když však pozna-la, co učinil s ní svět, tu teprve za-touží po Mistru svém a on zajisté

přijde. On pozvedne ji se země, Onv soulad uvede struny její a ona vrukou Jeho stane se skvostnýmnástrojem, který čisté zvuky vydáváa chválu Jeho pěje.

A jdou-li tímto žitím pospolu dušedvě, zda není potřebí, by panovalvždy soulad mezi nimi, by ony vždynástroji byly, které nikoliv světu, aleBohu, Stvořiteli svému slouží achválu Jemu hlásají? A kráčejí-liduše takové pospolu, pak zajisté ksouzvuku oněch duší připojí se sou-zvuk jiných světů, vyšších a nastaneona harmonie sfér, onen souzvukvěčný, jimž duše velebí Boha až navěky.

Vidím útulný příbytek, v němžna stěně visí loutna, krásný tonástroj, který vyšel z ruky velkéhomistra, nástroj silného zvuku ačistého hlasu. A ticho jest v příbytkuonom, neb nepřišel dosud ten, kdosáhl by na struny nástroje a vyloudilz něho čisté zvuky.

Tu vchází muž divého vzezření.Těkavé jeho oko uzří loutnu, a hnedji uchopí surovou rukou, sáhne postrunách a zahraje na ní svůj nápěv,nápěv divý, všední, sprostý. A když

Silnějším vždy je ten, kdo prvníruku k míru podá, neboť více pře-máhání stojí jej, než setrvati vehněvu a vzdoru.

Moudrost lidská, není-li pod-řízena moudrosti božské, planá amarná jest!

Vězte, že duše, která se nezdo-konalila, jakoby nežila.

Duše pokoj milující

38 Sophia

Následující dialóg byl původněpřipraven jako pomoc advoká-tovi a kriminalistovi, kteří obha-jovali v Kalifornii před soudemklienta obviněného z okradeníbohatého muže a jeho zavraždění.Obviněný, vzdělaný učitel, seřídil radami přijatými z nefyzic-kého světa (channeling), kterého láskyplně povzbuzovaly najeho duchovní cestě, ale zároveňmu odhalovaly, že má zde naZemi speciální poslání a že mánásledovat spíš své vnitřnívedení než lidské zákony. Učitelsi tuto radu interpretoval tak, žemá Boží požehnání ukrást penízea dokonce i zabíjet, aby podpořilsvé poslání. Tělo oběti se nikdynenašlo, ale učitel byl postavenpřed soud, kde byl shledánvinným z vraždy. Momentálně senachází ve vězení, odsouzennadoživotí.

Co je intuiceaneb

My, lidé, jsme dostali darem více schopností, než kolik využíváme!

William H. Kautz, Sc.D., pracoval jako vědecký pra-covník ve Stanfordském mezinárodním výzkumném ústa-vu (Stanford Research Institute, International), kde řídil35 let výzkum v oblasti počítačové vědy, geofyziky, komu-nikace a zdraví. Později založil a po 18 let byl ředitelemCentra pro aplikovanou intuici - organizaci v San Fran-cisku, která se věnuje výzkumu a veřejnému vzdělávání voblasti podstaty a využití intuice ve vědě, byznysu, psy-choterapii, vzdělávání a každodenním životě.

Vyučoval a přednášel na několika univerzitách ve Spo-jených státech, Evropě a na Dálném východě. Je autorema spoluautorem pěti knih a zhruba 100 článků a reportáží.V současné době žije a pracuje v Praze.

dobné jevy. Klíčový rozdíl tkví v tom,zda je tento zážitek dobrovolný nebonedobrovolný. To je pak ovlivněnotypem této osobnosti nebo “entity” atypem informace, která přicházíprostřednictvím změněného stavu vě-domí. Většina případů posedlosti můževést zpět ke krutému zneužívání vdětství. Entity, které se takto projevu-jí jsou typicky sobecké, podvodnénebo manipulativní a ovládaný jedinecztrácí nad sebou kontrolu. Léčení ob-vykle sestává z pomoci jedinci, abypřijal větší odpovědnost při otevíránímysli těmto vnějším vlivům a lépe roz-lišoval. Mohou se také naučit převzítkontrolu nad tím, kdo nebo co vstupu-je do jejich mysli, a kdy.

Při channelingu se jedinec, na-opak, plně kontroluje od samého za-čátku: sám/a určuje nejen zda a kdydojde ke kontaktu, ale také, vzhledemk vědomému spojení, jaký druh osob-nosti nebo “entity” je nakontaktován.Jelikožto je pro jednotlivce možné, abyse po zralé úvaze stal kanálem zlovol-né osobnosti, k čemuž může dojít pou-ze dobrovolně, nese s sebou tento aktstejnou úroveň osobní zodpovědnostijako každý jiný způsob jednání, jež mů-že být manipulativní nebo jinak po-škozující vůči ostatním.

Během několika posledních deseti-letí byl identifikován příbuzný mentálnístav nazvaný mnohočetné narušeníosobnosti (Multiple Personality Disor-der, MPD). Pacienti trpící MPD se jevíposedlými, ovládanými větším množ-

stvím (5-50) a širším spektrem různýchosobností, které se střídají. Ti, kteří je-jich působení podléhají, typicky ztrácíkontrolu nad sebou a mnoho z těchtoosobností mohou být zlovolné. Naroz-díl od “jednoduché” posedlosti, kteráse objevuje jen příležitostně, MPDmůže probíhat s daleko větší frekvencí,někdy téměř kontinuálně, s velmivážnými následky pro postiženého je-dince. Byla vypracována počátečnístrategie léčení MPD a v současnostije používána s omezeným úspěchem.

Je channeling, v jakémkolivsmyslu, posvátnou nebo duchovníaktivitou?

Channeling , podobně jako mod-lení, léčení vírou anebo dokonce se-xuální aktivity, channeling není svoupodstatou “duchovní” - za jaký ho jehoprotagonisté někdy prohlašují, o nic ví-ce, než je “hříšný” - podle některýchfundamentalistů. Ať uděláme o chan-nelingu jakékoliv zevšeobecnění nebosoud, musíme vycházet ze způsobu,jakým přijatou zprávu interpretuje aaplikuje kanál a ti, kteří toto poselstvípoužívají. To znamená, že širší závěryo channelingu závisí zcela na přístu-pu a motivaci těch, kteří následují uče-ní kanálu, nebo těch, kteří se sami snažíkanálem stát, a nikoliv na jakékoliv zvlastností procesu samého.

Možnosti zneužití channelingujsou velké, jako u čehokoliv, co mávelkou moc. Jednotlivci mají svobodupoužít jej pro osobní zvýhodnění nebo

Pokračovanie zo Sophie 2

Jak se liší channeling odpostižení označovaného jako “po-sedlost”?

Posedlost je poznaný patologickýstav, v němž je jednotlivec “pod-roben”, zjevně nedobrovolně, jiné (ne-fyzické) osobnosti. Ta se pak prezen-tuje prostřednictvím tohoto jedince amůže řídit jeho/její aktivity. Na zá-kladě výše uvedeného se tedy jeví po-sedlost a channeling jako velmi po-

Sophia 39

odevzdat svou osobní sílu zdroji chan-nelingu.Velké jsou však i možnostizískat moudré vedení, soucitné po-rozumění a zvláště specifické informa-ce, jež není možné získat jiným způ-sobem.

V některých případech sekanálové informace pohybují na takvysoké úrovni duchovního vědění, ojakou jsme kdy usilovali a snažili sedosáhnout. Křesťanská Bible a dalšíposvátné texty byly zcela jistě alespoňzčásti sdělené channelingem - ačko-liv teologové preferují termín “inspirov-aný” - a mnoho pěkných “ka-nálových” děl se objevuje v mo-dernější podobě i dnes.

Jak jsou channeling a intuicevyužívány v poslední době?

Většinou velmi špatně. Jen máloprovozovatelů channelingu má dosta-tečné znalosti o tom, s čím zacházejí, anepřijali ani zodpovědnost za jehovyužívání. Channeling obvykle vidímejako prostředek k dosažení uznání, bo-hatství nebo slávy pro kanály sa-motné, k dosažení vlivu nad druhými,nebo jako “božskou” podporu víře, kekteré příslušejí.

Intuice je, jak jsme již řekli, stejnýproces v mysli, který generuje channe-ling. Je také zdrojem kreativity, řešeníproblémů a kritického rozhodování, jakjiž bylo řečeno. Vděčíme jí za nejlepšíuměleckou tvořivost v oblasti vizuálníchumění, hudbě a literatuře; je klíčovousoučástí vědeckých objevů; leží v srd-ci rozhodování v oblasti byznysu;umožňuje stanovovat přesnější lékařskéa psychologické diagnózy v případech,kdy chybí jednoznačné informace (jaktomu obvykle bývá). Všechny tytokrásné lidské aktivity bývají obyčejněpřipisovány rozumovým schopnostemčlověka, jenže, zcela prostě, tomu taknení. Jednoduše neexistuje žádný způ-

sob, jak by lidský intelekt mohl sámgenerovat nové informace a znalostibez toho, že by logicky vycházel z jižpoznaného nebo smysly vnímaného. Apouze ty nejjednodušší závěry a roz-hodnutí mají onen logický základ, kterýjim přisuzujeme. Jak racio, tak intui-ce jsou základními součástmi krea-tivního procesu.

Existují kanály, jejichž informa-cím je možné důvěřovat?

Ano, ale při jejich vyhledávání jenezbytné pečlivě je prověřit. Většina(asi 95%) osob, které dnes nabízejí ka-nálové služby, poskytují nepřesné, vág-ní, příliš obecné či jinak nepoužitelnéinformace. Tyto osoby někdy taképostrádají integritu, pokoru a smysl prozodpovědnost, jež potřebují, mají-li sestát efektivními spolupracujícími part-nery, tak jako je tomu při jakémkolivjiném úsilí o spolupráci předpo-kládajícím vzájemnou závislost a dů-věru. Bohužel však neexistují žádnápsaná pravidla nebo licence pro osobynabízející channeling, jako je známeu lékařů, právníků, obchodníků s reali-tami nebo u automechaniků. Vybíráme-li si kanál, nezbývá než se spolehnoutna vlastní uvážení.

Ty z kanálů nebo jiných intuitivců,kteří složili rigorózní test v našem Centrupro aplikovanou intuici, nazýváme “ex-pertní intuitivci”. Ti prokázali své kva-lity opakovaně v průběhu mnoha letposkytování informací pro vědeckývýzkum, obchodních konzultací a osob-ního poradenství. A opět, tito jedinci sepři poskytování informací spoléhají nasvou intuici a ne na intelekt nebopaměť. Jen zřídka mají odpovídajícívědomé znalosti nebo vzdělání voblastech zájmu, ať už je to vědeckáspecialita, situace v podnikání neboosobní vnitřní život nově příchozíhoklienta (který dokonce nemusí být připoradenství přítomen).

Může se kdokoliv státkanálem?

Ano, i když tohle “učení”, které seod kanálu očekává, se liší od toho, coznáme z dob naší školní docházky. Lek-ce rozvoje intuice jsou jedinečné, člo-věk se musí naučit praktikovat “ote-vírání mysli” tím, že odstraní v dětstvínahromaděné bariery bránící čisté in-tuici. Děti jsou vysoce intuitivní, ačko-liv ještě nevědí, jak s informacemi pra-covat. Tento přirozený dar je však ob-

vykle potlačen ve věku sedmi let jakovýsledek dorůstání v rodině a společen-ském prostředí, které tyto schopnostiznehodnocuje. Takže rozvoj intuitivníchschopností v silnou dovednost předpo-kládá spíše odstranění překážek, nežtvorbu nových intelektuálních čimanuálních dovedností. V podstatě jdespíše o odučování než o učení. Výukaa cvičení probíhá zcela odlišně odběžné výuky ve škole. Nicméně, mno-ho tisíců američanů tuto cestu osob-ního rozvoje následovalo a dnes jsouefektivními praktikanty umění zvanéhointuice.

Jasnovidné předpovědi jsoučasto diskutovány a ne vždy při-jímány pozitivně. Můžeme pomocíchannelingu předpovídat bu-doucnost?

Ano, ale ne zcela, protože svobodajednotlivce dělat svá vlastní rozhodnutía určovat svou vlastní budoucnost jedána člověku jako jeho nenarušitelnéprávo. A skutečně při práci s kanály

se nám tento princip neustále potvr-zoval. Přírodní děje jako zemětřesení,povodně a pod. mohou být před-povězeny bez problémů (je-li vůbecdůvod se tím zabývat). Společenskéúdálosti zahrnující velké množství lidímohou být často předpovězeny celkempřesně.

Nicméně chování jednotlivce sa-motného není možné nikdy s určitostípředpovědět: kde budete bydlet příštírok, jaké bude vaše zaměstnání, bu-doucnost vašeho vztahu, nebo dokonceco budete zítra snídat. Budoucnost jed-notlivce je obyčejně popisována vedvou až třech variantách spolu s bu-doucími následky té které volby, aněkdy i s přibližným určením času, kdymá k volbě mezi těmito variantami

40 Sophia

@ Prvá strana obálky:AlfonsMucha: Slávia (Duša Slovanstva)@ Druhá strana obálky: IvanaVorobjovová: Dievča s hviezdouna čele @Tretia strana obálky:Ivana Vorobjovová: Čanoví mnísina moste @ Štvrtá strana obálky:Sir Frank Dicksee: La belle DameSans Merci @ Perokresby: nastrane 3: akad. mal. František Jak-sics @ 20: Ivana Vorobjovová @46, 47: Zdena Djuračková @ Ďal-šie strany: Stredoveké, viktorián-ske a secesné ornamenty a kresbyod starých autorov

¯SOPHIA ¯ P.O.Box 151, 810 00 Bra-tislava 1 ¯Tel.: (07) 711 882, 7-830, 21-2200

¯Vydavateľka: Mag-daléna Martiškovᯊéfredaktor:RNDr. Emil Páleš, CSc. ̄Redaktorv zahraničí: Roman Ružička ¯Grafická úprava: Emil Páleš & AttilaPatocs ¯Výtvarná asistentka: Iva-na Vorobjovová ¯Preklad z nemči-ny: PhDr. Jana Sejáková¯Z anglič-tiny: Zuzana Šestáková ¯Tlač: Pro-pagačná polygrafická agentúra, Ing.Ivan Pavlovič, CSc., Hudecova 1,

841 05 Bratislava ¯Vychádza 4-krátdo roka ¯Náklad: 5000 ks ¯Cenajedného výtlačku: 32.- Sk (Kč)¯Roč-né predplatné: 100.- Sk (Kč) + 8Sk (28Kč) poštovné ¯V Čechách rozširujePNS, na Slovensku Mediaprint Kap-pa, Fant Baláž, súkromné kolpor-térske siete a duchovné knih-kupectvá ¯Objednávky na predplat-né (vrátane starších čísel) vybavujevydavateľstvo ¯Registračné číslo:MK SR 659/92 ¯MIČ 497 08 ¯Po-dávanie novinových zásielok povo-lené riaditeľstvom pôšt Bratislavapod č. 615 zo dňa 23.2.1993

dojít. Tento typ informací může jejichadresátovi pomoct učinit uvědomělej-ší a inteligentnější rozhodnutí. Můžemeočekávat povzbuzení následovat urči-tou cestu, ale zřídka, pokud vůbec, po-skytne kompetentní a spolehlivý kanálnekvalifikovaná definitivní prohlášení onaší budoucnosti jako jednotlivce.

Jaké vidíte praktické použítíchannelingu v dnešním světě?

Jak bylo již řečeno, channeling na-chází své základní praktické využítí přitvoření, řešení problémů a rozhodování.

Všeobecně, channeling - a jehopříbuzný proces intuice - mohou býtpoužity v jakékoliv oblasti lidské čin-nosti, která je limitována nevědomostí,t.j. v těch oblastech, které zaostávajívlivem nedostatku znalostí, pochopenínebo prostě a jednoduše faktogra-fických informací. Tenhle široký rámeczahrnuje téměř všechna lidská podni-kání.

Ve vědě, jejíž hlavním cílem je ge-nerovat nové poznatky, jsou zdoku-mentovány případy využívání intuice achannelingu téměř ve všech oborech:medicína (diagnostika a výzkum), ar-cheologie (kde kopat a co tam lzenalézt), fyzika, chemie, matematika,geofyzika, psychologie, biologie a takdále. Ve všech těchto oblastech poskytlchanneling nová rozhodující výcho-diska, myšlenky, hypotézy, které pakmohly být vyhodnocovány stan-dardními vědeckými metodami. (Vět-šinou se obvyklý veděcký výzkum(research) soustřeďuje na hledání(search) a ne na vyhodnocování.

Ostatní oblasti omezené úrovní po-znání získaly obdobným způsobem:společenské vědy a svobodná umění(kreativní psaní, historie, antropologie

atd.), profese zaměřené na pomoc(zejména poradenská psychologie apsychoterapie), technologie, řízení, poli-tika, ekonomie a dokonce i prosazovánízákonů a trestního práva.

Má channeling sehrát nějakouroli v budoucnosti naší spo-lečnosti?

Až se praktikování intuice postup-ně stane více akceptované ve společ-nosti všeobecně, a v jednotlivých oblas-tech zejména, pak tyto obory - limi-tované úrovní vědomostí - získají zcelajistě velmi mnoho. Možná si dokážemepředstavit den, kdy se intuitivci budouúčastnit pracovních týmů jako rovno-cenní partneři, a budou doplňovat úsilíspecialistů, kteří přispívají svou intelek-tuální odborností a zkušenostmi.Jednou mohou být naši lídři v prů-myslu, vědě a ve vládě vybíráni prosvou silnou schopnost intuice stejně tak,jako pro své poznávací a vůdčí schop-nosti, aby tak mohli působit jako zcelaintegrovaní, humánní a efektivní jedin-ci. Možná si dovedeme představit i den,kdy bude intuitivní schopnosti akcep-tovat a praktikovat téměř každý, ze-jména naše děti jako přirozenou sou-část jejich dospívání, a tak se obyva-telé této báječné planety (a zejména“západní člověk”) osvobodí od strachu,nedůvěry a omezení.

Pracoval jste více než třicet letv SRI International, předním kali-fornském výzkumném ústavu. Cosi vaši kolegové myslí o vašem za-pojení v oblasti intuice, senzitivůa kanálů?

Nic moc, opravdu. Zcela jistě jimbyly mé aktivity známy, ale nechápali,o co mi šlo a příliš je to nezajímalo. Jen

pár spolupracovníků ze sta bylo vydě-šeno a mluvili otevřeně proti. (To jsemvítal, protože alespoň zkoumali svápřesvědčení a já jsem tak s nimi mohlmluvit!) SRI však v sedmdesátýchletech provádělo několik malýchvýzkumných programů v oblasti vě-domí a futurismu, což byly ještě po-dezřelejší věci, vyvolávající útok, nežmé soukromé “hobby”.

Využíváte vy sám svou intuici apokud ano, považujete se za ex-pertního intuitivce?

Objevení a denní využívání mé in-tuitivní schopnosti bylo nejvýznam-nějším krokem vpřed v mém životě,neboť mi to otevřelo oblast lidskéhoprožívání, o jaké jsem dřív ani nesnil.Ve skutečnosti jsem získal zcela odliš-nou představu o tom, co to znamenábýt lidskou bytostí a jak tato bytost za-padá do lidského dramatu, kosmu, širšíreality.

Používám svou intuici prakticky vevšem, co dělám. Jen málo kdy jenutné rozlišit, zda pracuji logicky či in-tuitivně, neboť obě tyto kapacity myslise velmi dobře doplňují; jsem přesvěd-čen, že takový byl i původní záměr je-jich “designu”. Na specifičtější úrovnihrají mé intuitivní schopnosti význam-nou roli v mých vztazích s druhými, vmé spisovatelské a jiné kreativní prá-ci, stejně jako při mých výzkumných aadministrativních činnostech. Předněkolika lety jsem například vyřešil díkydůvěře mé intuici dva složité mate-matické problémy; odpovědi přišly.Nicméně, nemyslím si, že bych se chtělnabídnout světu jen na základě těchtoschopností.

Zhovárala sa Šárka Fellegiová

Sophia 41

Ryby v rieke Hao

Chuang−tse a Hui−Tzu sa jedného dňa spolu prechádzali. Išlipo moste ponad rieku Hao.

“Pozri”, hovorí Chuang−Tse, “ako si tie rybky v rieke skáču atancujú a akú majú radosť.”

A Hui−Tzu povedal: “Chuang−Tse, ty nie si ryba. Ako môžešvedieť, akú majú ryby radosť?”

Chuang−Tse odpovedal: “Hui−Tzu, ty nie si ja. Ako môžešvedieť, že nemôžem vedieť, akú majú ryby radosť?”

Osamělý poutník jde hustým lesem. Nezná cestu. Zbloudí a brzy nastane noc, a on nemůže nalézti východu. Tesknota pojímá duši jeho. Tu přidruží se k němu laska- vá bytost a vyvede zbloudilého z lesa a ukazuje mu pravou cestu. On kráčí dále, však v soumraku nevidí a padá do propasti, kde poraněn zůstává ležeti a opět přichází ona bytost a vede jej po úzké cestě srázné propasti. Pak ubírá se poutník dále. Tu však nastane mrazivý vichr, který šat i kosti jeho proniká; hyne mrazem a neví kam se uchýliti, a opět objeví se ona, odvádí jej ke svému krbu, nechává jej ohřáti u ohně a pak posílá jej, aby pouť svou dokončil. Však opět nemůže poutník dále, neboť stihla jej nemoc a údy jeho sesláblé nekonají více služby. A zase zjevuje se mu ona; lékem svým uzdraví jej, by dále jíti mohl.

I táže se poutník: „Kdo jsi, ty bytosti všudypřítomná, která jsi vždy na blízku dlela, když jsem bloudil, když v propast jsem klesl, když zimou jsem mřel i když ne- mocen jsem byl?“

Ona praví: „Jsem Láska!“Ano, láska jest ona bytost všudypřítomná, ji najdete v nebeských výšinách i

v země hlubinách, ji najdete v přírodě i v nitru svém. Símě lásky vložil Bůh do každé duše. Však třeba símě ono pěstovati, by vzrostlo v mohutný strom, který kořeny své v srdci lidském zapustil a vrcholkem svým hvězd se dotýká.

Duše pokoj milující