Teoretické základy Teoretické základy internetuinternetu

Dominik Paľo 3.A

OBSAH:OBSAH:1. Definícia internetu

2. História

3. Základné služby

4. Spôsoby pripojenia k internetu

5. Internetové prehliadače

1. Definícia internetu1. Definícia internetu Slovo internet je skratkou z anglického výrazu

interconnected networks - prepojené siete

Internet, hovorovo net alebo alebo sieť je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketov za použitia štandardizovaného Internet Protokolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisíciek menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, chat a systém vzájomne prepojených webstránok a dokumentov World Wide Webu (WWW)

2. História2. História 1962 - Vznika projekt počítačového výskumu agentúry DARPA. 1969 - Vytvorená experimentálna sieť ARPANET, prvé pokusy s

prepojovaním uzlov (4 uzly). 1972 - ARPANET rozšírená na cca 20 smerovačov a 50 počítačov,

použitý protokol NCP (Network Control Protocol). 1972 - Ray Tomlinson vyvíja prvý e-mailový program. 1973 - Zverejnený TCP (Transmission Control Protocol). 1976 - Prvná kniha o ARPANET. 1980 - Experimentálne použitie TCP/IP v sieti ARPANET, adresácia IPv4,

protokol DNS, smerovacie protokoly. 1983 - Rozdelenie ARPANET na ARPANET (výskum) a MILNET (Military

Network, použitie). TCP/IP prenesené do komerčnej sféry (SUN). 1984 - Vyvinutý DNS (Domain Name System). 1985 - Štart programu NSFNET, sponzoruje rozvoj siete vo výške 200

mil. dolárov, prvé komerčné služby. 1987 - Vzniká pojem „Internet“. 1987 - V sieti je prepojených 27 000 počítačov.

2. História2. História 1989 - Tim Berners-Lee publikuje návrh vývoja WWW (Information

Management: A Proposal). 1990 - Tim Berners-Lee a Robert Cailliau publikujú koncept

hypertextu. 1990 - Končí ARPANET. 1991 - Nasadenie WWW v európskom laboratóriu CERN. 1993 - Marc Andreessen vyvíja Mosaic, prvý WWW prehliadač, a dáva

ho zdarma k dispozícii. 1994 - Vyvinutý prehliadač Netscape Navigator. 1994 - Internet sa komercionalizuje. 1996 - 55 miliónov uživateľov. 1999 - Rozširuje sa Napster. 2000 - 250 miliónov uživateľov. 2003 - 600 miliónov uživateľov. 2005 - 900 miliónov uživateľov. 2006 - viac ako miliarda uživateľov. Netscape Navigator

3. Základné služby3. Základné službySMTP - Simple Mail Transfer Protocol,

elektronická pošta, e-mailFTP - File Transfer Protocol, prenos súborovTelnet - Virtuálny terminál, vzdialený prístupNFS - Network File System, zdieľanie súborovDHCP - Dynamic Host Configuration Protocol,

dynamická konfigurácia sieťovej staniceSNMP - Simple Network Management Protocol,

jednoduchý protokol pre správu sieteHTTP - Hypertext Transfer Protocol, World Wide

WebDNS - Domain Name System, preklad

doménových mien

4.4.

Spôsoby pripojenia k Spôsoby pripojenia k internetuinternetu

4. Spôsoby pripojenia k 4. Spôsoby pripojenia k internetuinternetu

Klasické vytáčané pripojenie Uskutočňuje sa pomocou klasickej telefónnej linky a modemu Dosahovaná rýchlosť sa pohybuje medzi 28kb/s - 56kb/s.

4.1 Dial-4.1 Dial-upup

interný 56k modem externý 56k modem

4. Spôsoby pripojenia k 4. Spôsoby pripojenia k internetuinternetu

Integrated Services Digital Network (Digitálna sieť integrovaných služieb) Používa sa digitálna telefónna linka Možnosť súčasne volať a pracovať na internete Rýchlosť: 64kb/s (128kb/s)

4.2 ISDN4.2 ISDN

externý ISDN - USB modem

4. Spôsoby pripojenia k 4. Spôsoby pripojenia k internetuinternetu

Digital Subscriber Line (Digitálne účastnícke vedenie/linka/prípojka)

Je to rodina technológií (DSL), ktoré poskytujú digitálny prenos údajov po drôtoch miestnej telefónnej siete

V domácnostiach sa najčastejšie využíva ADSL (Asymmetric Digital Subscriber Line) - rýchlosť uploadu je nižšia ako rýchlosť downloadu

Rýchlosť: Od128 kbit/s do 24,000 kbit/s - v závislosti na použitej technológii DSL a úrovne služby

4.3 DSL4.3 DSL

príklad použitia

4. Spôsoby pripojenia k 4. Spôsoby pripojenia k internetuinternetu

Pomalé pripojenie, ale v súčasnosti obľúbené Používa sa predovšetkým u notebookov Používajú sa technológie:

◦ GPRS - General Packet Radio Service (max. teor. rýchlosť cca 80 kbit/s)◦ EDGE (EGPRS) - Enhanced Data rates for Global Evolution (max. teor. rýchlosť cca

200 kbit/s)◦ CDMA - Code Division Multiple Access◦ UMTS (W-CDMA, 3G) - Universal Mobile Telecommunications System (patrí sem HSDPA)◦ HSDPA - High-Speed Downlink Packet Access (max. teor. rýchlosť 3,6 Mb/s, v súčastnosti

1,8 Mb/s)

4.4 Cez mobilný 4.4 Cez mobilný telefóntelefón

PCMCIA ako HSDPA modem rýchlosti GPRS a EDGE

4. Spôsoby pripojenia k 4. Spôsoby pripojenia k internetuinternetu

Wireless Fidelity K prenosu informácii sa používajú mikrovlny Technológie:

◦ IEEE 802.11b – 11 Mbit/s (2,4 GHz)◦ IEEE 802.11g – 54 Mbit/s (2,4 GHz)◦ IEEE 802.11a – 54 Mbit/s (5 GHz)◦ IEEE 802.16a (WiMAX) - 70 Mbits/s (2-11 GHz)

4.5 Wi-Fi 4.5 Wi-Fi

W-Fi prístupový bod (hot-spot)

Wi-Fi PCI karta

porovnanie bezdrôtových technológiimobilita

rýchlosť

4. Spôsoby pripojenia k 4. Spôsoby pripojenia k internetuinternetu

Káblová televízia

Optickým káblom

Satelit

Cez sieť elektrickej rozvodnej siete

4.6 Ďalšie spôsoby4.6 Ďalšie spôsoby

5.5.

Internetové Internetové prehliadačeprehliadače

Web browser alebo webový prehliadač je aplikačný software umožňujúci používateľovi zobrazenie a interakciu s HTML dokumentami hosťovanými na webových serveroch alebo na lokálnom súborovom systéme. Medzi populárne prehliadače dostupné pre PC patrí Microsoft Internet Explorer, Mozilla Firefox, Opera a Safari. Prehliadač je najčastejšie používaným druhom tzv. „používateľského agenta“ (user agent), t.j. klienta určitého internetového protokolu. Najrozsiahlejšia známa zbierka prepojených dokumentov je známa ako World Wide Web.

5. Internetové prehliadače5. Internetové prehliadače5.1 5.1 DefiníciaDefinícia

Internet Explorer, skrátene IE či MSIE, je proprietárny webový prehliadač od Microsoftu a momentálne je dostupný ako súčasť Microsoft Windows

Je dnes najpoužívanejším webovým prehliadačom (podiel cca 85%)

5. Internetové prehliadače5. Internetové prehliadače5.2 Internet 5.2 Internet ExplorerExplorer

Internet Explorer,verzia 7

Mozilla Firefox je grafický multiplatformový prehliadač web stránok vyvíjaný Mozilla Foundation a stovkami dobrovoľníkov

Medzi populárne vlastnosti Firefoxu patrí vstavané blokovanie pop-up (vyskakovacích) okien, možnosť otvárania viacerých stránok v jednom okne (tabbed browsing) a systém rozširovania pomocou modulov s doplňujúcimi funkciami

5. Internetové prehliadače5. Internetové prehliadače5.3 Mozilla 5.3 Mozilla FirefoxFirefox

Mozilla Firefox,verzia 2.0 Win

Opera je multi-platformový balík aplikácií pre prácu s internetom. Obsahuje webový prehliadač, klienta elektronickej pošty a diskusných skupín, adresár, agregátor RSS, IRC klienta, správcu sťahovania, klienta BitTorrent siete a podporu pomôcok Widgets.

Snaží sa dodržiavať štandardy W3C, čoho vedľajším efektom je, že niektoré zle napísané stránky, ktoré tieto štandardy nedodržujú, sa môžu zobraziť nesprávne

Tvorcovia Opery tvrdia, že je najrýchlejším internetovým prehliadačom (dokazujú to aj niektoré testy)

5. Internetové prehliadače5. Internetové prehliadače5.4 Opera5.4 Opera

Opera,verzia 9.0 Win

6.6.

Jazyky HTML, XHTML, Jazyky HTML, XHTML, PHPPHP

Hypertextový značkový jazyk (HyperText Markup Language; HTML) je značkový jazyk určený na vytváranie webových stránok a iných informácií zobraziteľných vo webovom prehliadači. HTML kladie dôraz skôr na prezentáciu informácií (odseky, fonty, váha písma, tabuľky atď.) ako na sémantiku (význam slov)

Špecifikáciu jazyka HTML udržiava World Wide Web Consortium (W3C) Jazyk HTML umožňuje vytvárať dokumenty obsahujúce text, hypertextové odkazy,

multimediálny a iný obsah, formuláre, skripty a metainformácie prehliadateľné v tzv. webovom prehliadačiNový spôsob vytvárania webových dokumentov, zdôraznený v jazyku XHTML, oddeľuje štruktúru dokumentu (nadpisy, odstavce, citáty, tabuľky, a podobne) od jeho výzoru (písmo, farba, a podobne). Značky určené na popisovanie výzoru boli zo štandardov HTML 4.01 Strict a XHTML vynechané; má ich nahradiť CSS.

Jazyk HTML je textový; umožňuje čítanie a upravovanie priamo v textovom editore Verzie jazyka HTML:

◦ HTML 2.0 — (RFC 1866) schválené ako štandard 22. septembra 1995◦ HTML 3.2 — 14. januára 1997◦ HTML 4.0 — 18. decembra 1997◦ HTML 4.01 (drobné opravy) — 24. decembra 1999◦ Ďalšie verzie jazyka HTML už nebudú. Jeho pokračovateľom je jazyk XHTML, založený

na XML Nový spôsob vytvárania webových dokumentov, zdôraznený v jazyku XHTML, oddeľuje

štruktúru dokumentu (nadpisy, odstavce, citáty, tabuľky, a podobne) od jeho výzoru (písmo, farba, a podobne). Značky určené na popisovanie výzoru boli zo štandardov HTML 4.01 Strict a XHTML vynechané; má ich nahradiť CSS

6. Jazyky HTML, XHTML, PHP6. Jazyky HTML, XHTML, PHP6.1 HTML6.1 HTML

Rozšíriteľný hypertextový značkový jazyk (Extensible Hypertext Markup Language; XHTML) je značkový jazyk (markup language) podobný HTML, ale s prísnejšou syntaxou

Jazyk XHTML je oproti jazyku HTML jednoduchší. Sú odstránené niektoré atribúty prvkov, ktoré upravovali vzhľad rozmery a pozíciu týchto prvkov. Tieto vlastnosti boli nahradené pravidlami jazyka CSS

V súčasnosti sa pracuje na jazyku XHTML 2. Hlavnými rozdielmi je odstránenie všetkých atribútov upravujúcich vzhľad rozmery a pozíciu prvkov jazyka

Výhody XHTML :◦ Dokumenty XHTML sú súčasne dokumentami XML. Takže môžu byť zobrazované,

upravované a validované nielen prehliadačmi a WYSIWYG editormi ale tiež XML nástrojmi◦ XHTML dokumenty môžu byť vytvorené rovnako ako predtým s existujúcimi editormi s

podporou HTML 4 a tiež v nových editoroch, ktoré podporujú jazyk XHTML priamo◦ Jazyk XHTML bol navrhnutý s ohľadom na kompatibilitu všetkých možných editorov a

prehliadačov. Vďaka novým mechanizmom profilácie dokumentov budú servery a proxy servery schopné rýchlejšie a lepšie spracovať obsah dokumentu. Vďaka štandardizácii bude možné vytvoriť dokument podľa XHTML, ktorý bude použiteľný vo všetkých editoroch a prehliadačoch

◦ V XML je pomerne jednoduché pridať nové značky alebo ich atribúty. Rodina XHTML je navrhnutá tak aby prijatie takýchto rozšírení bolo možné prostredníctvom XHTML modulov. Tieto moduly umožnia použitie súčasných i nových vlastností pri vytváraní dokumentov

6. Jazyky HTML, XHTML, PHP6. Jazyky HTML, XHTML, PHP6.2 XHTML6.2 XHTML

PHP je populárny open source skriptovací programovací jazyk, ktorý sa používa pre programovanie klient-server aplikácií (na strane servera) a pre vývoj dynamických webových stránok

PHP bolo inšpirované jazykmi podporujúcimi štruktúrované programovanie; najviac vlastností prebralo od jazyka C a jazyka Perl. V neskorších verziách bolo rozšírené o možnosť používať objekty

PHP dokáže spolupracovať s relačnými databázami (MySQL, PostgreeSQL, Oracle...)

PHP beží na takmer všetkých najrozšírenejších operačných systémoch, vrátane UNIXu, Linuxu, Windowsu a Mac OS

6. Jazyky HTML, XHTML, PHP6. Jazyky HTML, XHTML, PHP6.3 PHP 6.3 PHP

Verzie PHP

Kaskádové štýly alebo CSS (skratka z angl. Cascading Style Sheets) je všeobecné rozšírenie HTML o možnosti opisu vzhľadu textu základnymi parametrami bežného DTP. Štýly umožnili oddeliť štruktúru HTML alebo XHTML od vzhľadu

Konzorcium W3 (www.w3c.org) označuje CSS ako jednoduchý mechanizmus na vizuálne formátovanie internetových dokumentov

Prvá verzia CSS (CSS level 1) vznikla už v roku 1996 a umožňovala prácu s písmami, okrajmi, farbami a pod. V roku 1998 bola doplnená a vznikla špecifikácia CSS level 2. V súčasnosti je špecifikácia CSS level 2 široko podporovaná a jej podporu nájdeme v novších verziách takmer všetkým prehliadačov (Internet Explorer, Opera, Mozilla, Netscape, Safari ... ). Konzorcium W3 práve pracuje na špecifikácií CSS level 3

Výhody CSS◦ Rozsiahlejšie možnosti◦ Konzistentný štýl◦ Oddelenie štruktúry a štýlu◦ Dynamická práca so štýlmi◦ Väčšia kompatibilita alternatívnych webových prehlidačov◦ Kratšia doba načítania stránky

6. Jazyky HTML, XHTML, PHP6. Jazyky HTML, XHTML, PHP6.4 CSS 6.4 CSS

Verzie PHP

KoniecKoniecZdroje:

wikipedia.orgimages.google.com