Žilinská univerzita v Žiline Fakulta špeciálneho inžinierstva

Katedra bezpečnostného manažmentu

Technické prostriedky ochrany vojenských konvojov

pred útokmi NVS

Ivan Juríček autor

Ing. Štefan Jangl, PhD.

školiteľ

Žilina 2010

ABSTRAKT JURÍČEK, Ivan: Technické prostriedky ochrany vojenských konvojov pred útokmi NVS – Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra bezpečnostného manažmentu. Školiteľ: Ing. Štefan Jangl, PhD., Žilina, FŠI, ŽU, 2010. Súčasná vojensko-politická situácia vo svete je čoraz viac význačná

nekonvenčnými spôsobmi boja a najmä štýlom vedenia vojny, ktorý dostal

prívlastok „asymetrický“. Asymetria spočíva v rozdielnosti taktiky i stratégie

vedenia boja a taktiež prostriedkami, ktoré na splnenie svojich cieľov jednotlivé

strany používajú. Jedným z takýchto prejavov sú aj útoky na vojenské konvoje

s využitím nástražných výbušných systémov, alebo presnejšie improvizovaných

výbušných systémov. Tento prejav je dodnes nevyriešeným a veľmi

problematickým javom, a preto je téma ochrany vojenských konvojov v súčasnosti

viac než aktuálna.

Kľúčové slová: ochrana, nástražný výbušný systém, improvizovaný výbušný systém, terorizmus, asymetrická vojna

ABSTRACT JURÍČEK, Ivan: Technical means of the protection of military convoys against IED attacks – University of Žilina. Faculty of special engineering; Department of security management. Consultant: Ing. Štefan Jangl, PhD., Žilina, FŠI, ŽU, 2010. For present military and political situation in the world is still more typical

unconventional combat style and asymmetric war waging. Asymmetry is based in

differences between combat strategy and tactics and tools and techniques of

fighting sides. Attacks against military convoys by improvised explosive devices

are one of examples of this kind of war. It is still unsolved problem and

problematic expression, so solution of this problem is actual question today.

Keywords: protection, improvised explosive device, terrorism, asymmetric war waging

OBSAH

ÚVOD 4

1 TYPOLÓGIA EXPLOZÍVNYCH MATERIÁLOV A POTENCIÁL ICH

VYUŽITIA PRI ZOSTROJOVANÍ NVS 5

1.1 VÝBUCH 5

1.2 VÝBUŠNINA 8

1.3 NÁSTRAŽNÝ VÝBUŠNÝ SYSTÉM – NVS 13

1.3.1 KONŠTRUKCIA NVS 15

1.3.2 KLASIFIKÁCIA NVS 17

1.4 VYUŽITIE VÝBUŠNÍN PRI ZOSTROJOVANÍ NVS 22

2 SPÔSOBY USKUTOČŇOVNIA ÚTOKOV TERORISTOV NA VOJENSKÉ

KONVOJE A SÚČASNÉ MOŽNOSTI OCHRANY PROTI NIM 25

2.1 INICIÁCIA NVS A IED 25

2.1.1 IED INICIOVANÉ ÚTOČNÍKOM 29

2.1.2 IED INICIOVANÉ OBJEKTOM ÚTOKU 33 U

2.2 REALIZÁCIA IED ÚTOKOV NA VOJENSKÉ KONVOJE 42

2.3 SÚČASNÉ MOŽNOSTI OCHRANY VOJENSKÝCH KONVOJOV PRED ÚTOKMI NVS 50

2.3.1 BALISTICKÁ OCHRANA 51

2.3.2 ELEKTRONICKÉ PROTIOPATRENIA 53

2.3.3 LIKVIDÁCIA A ODSTUPNÁ MANIPULÁCIA S NVS 57

2.3.4 ODHAĽOVANIE PRÍTOMNOSTI NVS 59

ZÁVER 65

POUŹITÉ PRAMENE 66

ÚVOD

Existencia problematiky používania nástražných výbušných systémov proti

cieľom všetkého druhu nie je snáď nikomu neznáma. Jedným takýmto cieľom sú

aj vojenské vozidlá a konvoje v rôznych regiónoch sveta, najviac však táto

problematika rezonuje v oblasti Blízkeho východu. Práve v tento región je

význačný vedením asymetrickej vojny.

Moja práca sa zaoberá ochranou vojenských konvojov pred nástražnými

výbušnými systémami a ich podskupinou improvizovanými výbušnými

systémami. Cieľom tejto práce je:

• predostrieť čitateľovi problematiku výbušnín ako základu pre výrobu

takýchto systémov,

• zhodnotiť možnosti použitia výbušnín do nástražných výbušných

systémov,

• predstaviť najčastejšie situácie napadnutia vojenských konvojov týmito

systémami,

• predstaviť súčasné metódy ochrany proti útokom tohto druhu,

• identifikovať nové technológie, ktoré môžu priniesť do problematiky

pokrok,

• navrhnúť riešenie mechanizmu včasnej identifikácie nástražného

výbušného systému a jeho okamžitého zničenia konvojom z bezpečnej

vzdialenosti.

Verím, že práca prinesie čitateľovi aspoň približnú predstavu o problematike

a bude podnetnou publikáciou vzbudzujúcou záujem okolia o túto tému.

4

1 TYPOLÓGIA EXPLOZÍVNYCH MATERIÁLOV A POTENCIÁL ICH VYUŽITIA PRI ZOSTROJOVANÍ NVS

1.1 Výbuch Chemické reakcie sú súčasťou nášho každodenného života, pričom väčšinu z nich

si vôbec neuvedomujeme, alebo aspoň nevnímame chemickú podstatu týchto

procesov. Za určitých podmienok je výbuch taktiež jednou z takýchto reakcií, hoci

väčšina z nás si pod slovom výbuch ako prvé vybaví svetelný či zvukový efekt

s ním spojený, alebo tlakovú vlnu či prudké zvýšenie teploty. Výbuch je ale vo

svojej podstate taktiež chemickou reakciou. Je to rovnaký typ reakcie ako ten,

vďaka ktorému funguje náš organizmus, ako aj všetko živé na Zemi. Je to

oxidácia. Pre výbuch je charakteristická vysoká rýchlosť oxidácie a exotermická

podstata (o oxidácii možno v zásade všeobecne hovoriť ako o reakcii exotermickej,

avšak počas výbuchu je táto vlastnosť reakcie zvlášť markantná).

Výbuchy samotný však možno rozdeliť do troch základných skupín (podľa

rýchlosti reakcie):

• explozívne horenie

• detonácia

Rozdiely medzi týmito typmi výbuchov vysvetlím neskôr.

Preto, aby sa výbuch uskutočnil však musia byť splnené určité podmienky. Prvou

je prítomnosť výbušniny – látky schopnej výbuchu. Výbušninami podľa všeobecne

uznávanej definície nazývame látky, ktoré sú schopné tzv. chemického výbuchu.

V prvom odseku som spomenul určité podmienky, kedy môžeme výbuch nazvať

tiež oxidáciou. Tými podmienkami sú v skratke práve fakt, že sa jedná

o chemický výbuch, nakoľko rozoznávame tri typy výbuchov:

• výbuch mechanický

• výbuch chemický

5

• výbuch nukleárny

Všeobecne možno výbuch definovať ako náhle rýchle uvoľnenie energie a

unikanie plynov pod tlakom z ohraničeného priestoru spojené so zmenami teplôt

a silným zvukovým efektom.

Mechanický (tiež niekedy nazývaný fyzikálnym) výbuch si možno predstaviť

napr. ako procesy spojené s pretlakovaním plynovej nádoby do takej miery, že sa

poruší materiálna pevnosť jej plášťa a plyn začne pod vysokým tlakom unikať

z nádoby. Moment od začiatku úniku plynu je charakteristický prudkým

znížením teploty plynu. Chemická podstata plynu sa ale nijako nemení.

Chemický výbuch je oxidačná reakcia, spojená s prudkou zmenou skupenstva

látky z pevnej alebo kvapalnej na plynnú za veľmi krátky časový úsek. Typickým

sprievodným znakom je veľmi exotermická podstata reakcie, vysoký tlak,

svetelný a zvukový efekt.

Nukleárny výbuch je vyvolaný štiepením alebo syntézou atómových jadier.

V tejto práci sa budeme zaoberať výlučne chemickým výbuchom, ktorý je

charakteristický pre explozívny materiál.

Výbuchy

Mechanický výbuch

Chemický výbuch

Nukleárny výbuch

Explozívne horenie Detonácia Obrázok 1 – Schéma rozdelenia výbuchov s dôrazom na chemické výbuchy

6

Explozívne horenie je slabšia podoba výbuchu, pri ktorej splodiny reakcie

stačia odtekať z povrchu výbušniny, a preto nedochádza k výraznej zmene tlaku

v porovnaní s okolitým prostredím. Niektoré publikácie uvádzajú ako vrchnú

hranicu explozívneho horenia výbuchovú rýchlosť rovnú rýchlosti zvuku za

normálnych podmienok (340 m/s).

Detonácia je výbuch prebiehajúci vyššou rýchlosťou ako je rýchlosť zvuku, avšak

spravidla sa jedná o rýchlosť až 1000-9000 m/s. Tlak splodín výbuchu je omnoho

vyšší než u explozívneho horenia, má oveľa ničivejšie následky vzhľadom

k okoliu. Táto zmena tlaku je veľmi rýchla a prudká. Jej šírenie v prostredí

nazývame detonačnou vlnou.

Všeobecne zmeny tlaku v prostredí okolo výbušniny vplyvom výbuchu nazývame

tlakovou vlnou výbuchu (či už sa jedná o tlakovú vlnu explozívneho horenia alebo

detonačnú vlnu). Táto vlna má spravidla dve fázy:

• prvú – pozitívnu (nárast tlaku v prostredí a jeho postupné šírenie

a rozpínanie v kruhových vlnách do priestoru; s rastúcou vzdialenosťou od

epicentra výbuchu a s rastúcim časom tlaková vlna slabne až postupne

zaniká)

• druhú – negatívnu (vplyvom prvej fázy kruhové vlny roztlačia vzduch

v okolí epicentra natoľko, že v dotknutom prostredí vznikne podtlak (až

vákuum) a počas druhej fázy sa do prostredia s nižším tlakom naspäť

nasaje vzduch tak, že sa tlak vyrovná stavu pred výbuchom)

Predmety, ktoré sú zasiahnuté tlakovými zmenami spôsobenými výbuchom a nie

sú následkom prvej fázy vyvrhnuté do dostatočnej vzdialenosti od epicentra

výbuchu sú následne vystavené druhej, opačnej fáze výbuchu. Táto už nie je tak

silná ako prvá fáza, avšak rozhodne nie je tak slabá, aby ju bolo možné zanedbať.

Dĺžka jej trvania je ale približne trojnásobná oproti prvej fáze.

7

Obrázok 2 – Priebeh tlakovej vlny (tlak vyjadrený relatívne vzhľadom na normálne podmienky – atmosférický tlak cca 105 Pa) Všeobecne, ničivé následky výbuchu vyvolávajú dva druhy účinkov:

• primárne (sem patrí už spomínaná tlaková vlna, a ďalej fragmentačný

a tepelný efekt)

• sekundárne (zvukový, seizmický efekt, odraz a príp. usmernenie tlakovej

vlny alebo požiar vyvolaný tepelným efektom, črepinový efekt a pod.).

1.2 Výbušnina

Ako už bolo spomenuté, výbušninou nazývame látku schopnú výbušnej premeny

(výbuchu). Výbušniny môžeme deliť podľa rôznych hľadísk do týchto kategórií:

• podľa spôsobu iniciácie (spôsobu vyvolania výbušnej reakcie)

a) priame – k výbušnej premene je možné doviesť ich aj bežnými

podnetmi (mechanickými – trenie, náraz, nápich a pod. alebo

termickými – plameň alebo inými obdobnými). Patria sem najmä

streliviny a traskaviny.

8

b) nepriame – ktoré nie je možné doviesť k výbušnej premene

bežnými podnetmi (alebo len veľmi ťažko), a teda ich k výbušnej

premene privádzame výbuchom priamej výbušniny.

• podľa spôsobu výroby

a) priemyselne vyrábané

b) domácky vyrábané

• podľa všeobecných vlastností

a) streliviny

b) traskaviny

c) trhaviny

d) väčšinou sa ako posledná skupina uvádzajú aj pyrotechnické

zlože, avšak tieto nemusia vždy napĺňať definíciu výbušniny

• podľa použitia

a) vojenské

b) priemyselné

I. povrchové

II. banské

o skalné

o bezpečnostné

protiprachové

protiplynové I. triedy

protiplynové II. triedy

protiplynové III. triedy

c) špeciálne

• podľa konzistencie

a) práškové (amonliadkové)

b) poloplastické

c) plastické (želatínové)

9

10

d) tuhé

e) tekuté

f) emulzné

g) SLURRY

Veľmi dôležitou časťou tohto delenia je práve delenie podľa všeobecných

vlastností a spôsobu iniciácie. Tieto faktory výrazne ovplyvňujú možnosti využitia

týchto materiálov v NVS. Menej dôležitú úlohu hrá spôsob výroby, nakoľko pri

zostrojovaní NVS je možné využiť výbušninu vyrobenú podomácky, alebo získanú

z nevybuchnutej munície alebo mín. Účinky sú v takomto prípade porovnateľné.

Delenie podľa všeobecných vlastností nám o výbušnine použitej v NVS napovedá

omnoho viac. Trhaviny sú látky, pri ktorých hlavným typom výbušnej premeny

je detonácia. Podľa ich účinnosti ich môžeme ďalej deliť na trhaviny vysokej,

strednej a malej účinnosti. Ďalej delíme trhaviny podľa chemickej

charakteristiky na dusičné estery (nitráty), nitrolátky, nitroamíny, výbušné

zmesi. Obidve charakteristiky majú pri zostrojovaní NVS veľký význam. Práve

trhaviny sú, ako obvykle aj pri iných výbušných systémoch (míny, delostrelecká

munícia, letecké bomby a pod.) hlavnou výbušnou látkou. Sú charakteristické

menšou citlivosťou (v porovnaní napr. s traskavinami) avšak oveľa väčšou

pracovnou schopnosťou a brizanciou. Na počin je potrebný pomerne silný podnet.

Na dosiahnutie počinu hlavnej náplne sa vo výbušných systémoch používa najmä

výbuch inej výbušniny (najčastejšie detonácia traskaviny, u ktorej je jednoduché

vyvolať detonáciu aj mechanickým podnetom). Podobne to funguje aj pri NVS,

avšak tu sa nemožno striktne držať spomenutého modelu, nakoľko je tu potrebná

aj istá miera improvizácie v závislosti od dostupných zdrojov.

Spôsob iniciácie

priama

nepriama

Spôsob výroby

priemyselná

domácka

Všeobecné vlastnosti

streliviny

traskaviny

trhaviny

pyrotechnické zlože

Konzistencia

práškové (amonliadkové)

poloplastické

plastické (želatínové)

tuhé

tekuté

emulzné

SLURRY

Využitie

vojenské

priemyselné

špeciálne

povrchové

banské

skalné

bezpečnostné

protiprachové

protiplynové I. tr.

protiplynové II. tr.

protiplynové III. tr.

VÝBUŠNINY

Obrázok 3 – Bloková schéma rozdelenia výbušnín podľa všeobecných kategórií

11

Obrázok 4 – schéma systému pre počin výbušných náplní vo výbušnom systéme.

Hlavná náplň (hlavný výbušný efekt; trhavina)

Počinková náplň (počin sekundárnej náplne; zväčša traskavina, alebo citlivá trhavina)

Mechanizmus pre mechanickú iniciáciu počinkovej náplne (náraz, nápich a pod.)

Na prípravu NVS na konkrétnom mieste na zničenie konkrétneho cieľa nie je

vhodná akákoľvek trhavina.

Traskaviny definujeme ako výbušniny schopné rýchleho prechodu od horenia

k detonácii. Vo výbušninárstve majú význam najmä pre zabezpečenie počinu

v menej citlivých ale oveľa brizantnejších výbušninách, v trhavinách. Sú citlivé

ku všetkým mechanickým aj termickým podnetom. V problematike ochrany pred

NVS nemajú hlboký význam, dôležité sú však niektoré ich vlastnosti (napr.

kryštalická štruktúra, alebo chemické zloženie výparov), ktoré môžu napomôcť

ich identifikácii a tým pádom aj odhaleniu NVS.

Streliviny sú výbušniny, ktoré nie sú schopné detonácie, ale len explozívneho

horenia. Explozívnym horením síce nie je možné dosiahnuť tak ničivý efekt, ale

vzhľadom k tomu, že medzi streliviny budeme pre účely tejto práce zaraďovať aj

látky, ktoré primárne nepatria medzi streliviny, ale sú schopné explozívneho

horenia a možno ich vhodne využiť na dosiahnutie niektorého sekundárneho

účinku výbuchu (napr. pohonné hmoty, môžu byť pri výbuchu použité na

zapálenie napadnutého objektu).

12

1.3 Nástražný výbušný systém – NVS

„Nástražný výbušný systém je systém tvorený výbušným predmetom, výbušninou

alebo zápalnou látkou, alebo pyrotechnickým prostriedkom a funkčnými

prostriedkami iniciácie. Tento systém je schopný za určitých, výrobcom vopred

stanovených podmienok výbuchový účinok alebo ložisko požiaru. Nástražný

výbušný systém býva spravidla ukrytý v obale, alebo má takú vonkajšiu formu,

ktorá skrýva pravý účel predmetu.“ (Hrazdíra, 2006). K definícii plk. Hrazdíru by

som doplnil len toľko, že NVS nemusí byť ukrytý len v obale, ale môže byť

akýmkoľvek spôsobom ukrytý alebo maskovaný. Ako príklad môže poslúžiť NVS,

ktorým sa ešte budeme zaoberať v ďalších kapitolách – letecká puma

s dodatočným iniciačným zariadením ukrytá za zvodidlami.

NVS začal nachádzať uplatnenie v sedemdesiatych rokoch. Spôsobné to viacerými

faktormi – začala sa éra vysokobrizantných trhavín a plastických trhavín

a strojárstvo aj elektronika zaznamenali rozmach. To umožnilo miniaturizovať

rozmery NVS a upraviť systém do tvaru vhodného pre použité maskovanie

a vyrobiť sofistikované iniciačné systémy.

NVS sú chápané ako prostriedky násilnej ilegálnej činnosti. Sú hojne využívané

organizovaným zločinom aj terorizmom. Ich výhodou je nízka obstarávacia cena

a možnosť veľmi variabilného vyhotovenia konečnej podoby systému. Navyše je

pomerne ťažko identifikovateľný výrobca a užívateľ takýchto systémov, nakoľko

jednotlivé komponenty (okrem výbušniny) sú často voľne dostupné, teda je

jednoduché takéto predmety nadobudnúť bez obáv, že obstarávateľ bude

akýmkoľvek spôsobom evidovaný.

Výroba NVS môže byť v zásade vykonávaná na dvoch stupňoch – amatérska

a profesionálna. Pod profesionálnou výrobou rozumieme výrobu NVS

priemyselne (za použitia priemyselne vyrobených trhavín či traskavín, sériovo

vyrábaných iniciačných prostriedkov a systémov), avšak stále sa jedná o výrobu

ilegálnu. Pod amatérskou výrobou naopak rozumieme tzv. „domácku výrobu“.

Táto výroba je charakteristická využitím výbušnín domáckej výroby alebo

výbušnín priemyselnej výroby vyrobených pôvodne na iný účel (z mín, munície

13

a pod.) ilegálne získanej, a ďalej iniciačných prostriedkov taktiež domácky

vyrobených alebo improvizovaných, t.j. vyrobených z predmetov pôvodne

slúžiacich pre iný účel (typickým príkladom pre takýto prostriedok je mobilný

telefón – vodiče sa odpoja od reproduktoru a elektrické napätie ktoré možno

namerať na vodičoch počas vyzváňania sa využije na elektrický impulz na

uvedenie počinkovej nálože (alebo iného prostriedku určeného k počinu hlavnej

výbušniny (zväčša trhaviny)) alebo priamo hlavnej výbušniny).

NVS môže byť použitý k štyrom účelom, odstupňovaným podľa závažnosti

dôsledku jeho použitia):

1. ako hrozba a spôsob demonštrácie schopnosti vyrobiť a použiť NVS; bez

spôsobenia škôd resp. so spôsobením zanedbateľných škôd

2. za účelom spôsobenia škody na majetku

3. za účelom spôsobiť zranenie

4. za účelom usmrtiť

V niektorých prípadoch sa môže jednať o kombináciu týchto účelov. Pre

nastavenie NVS pre účel na ktorý má byť vyrobený, je veľmi dôležité uvedomiť si,

aké účinky má použitie NVS. Tieto účinky kopírujú kategorizáciu účinkov

samotných výbušnín, preto ich taktiež delíme na primárne a sekundárne. Medzi

primárne rovnako ako pri samotných výbušninách patria tlaková vlna, teplo,

svetlo, zvukový efekt. Sekundárne účinky potom predstavujú: črepinový účinok;

seizmickú vlnu s následnou možnosťou poškodenia stavieb, alebo uvoľnenia

predmetov s následným pádom (napr. uvoľnenie skál); zapálenie okolitých

predmetov, najmä horľavín a s tým spojený vznik požiaru (čo môže byť spôsobené

aj následkom použitia NVS za účelom zničenia zásob napr. ropy resp. ropných

produktov), alebo prerušenie vedenia (elektrického, prerazenie potrubia a pod.);

psychologický efekt, ktorý vyvolá použitie NVS medzi ľuďmi (panika, zdesenie,

strach).

14

1.3.1 Konštrukcia NVS

Samotná charakteristika NVS prináša množstvo možností, ako NVS vyhotoviť.

Ich rôznorodosť je determinovaná množstvom možných spôsobov výroby,

a použitia. NVS sú kategóriou veľmi dynamickou, neustále možno pozorovať

tendenciu zdokonaľovania týchto systémov. Spôsob konštrukcie je

neopomenuteľnou súčasťou problematiky týchto systémov, napovedá nám mnohé

Obrázok 5 – Bloková schéma rozdelenia NVS podľa spôsobu výroby, účelu použitia a spôsobených účinkov

Výroba

Amatérska (domácka)

Profesionálna (sériová)

Účel

Majetková ujma

Hrozba Zranenie Usmrtenie

NVS

Účinky

Primárne Sekundárne

Tlaková vlna

Teplo Svetlo Zvukový efekt

Črepiny Uvoľnené predmety

Narušenie stavieb

Požiar Zničenie zás-sob/vedenia

Narušenie stavieb

15

o páchateľovi (aké hlboké sú jeho znalosti v oblasti výbušninárstva a konštrukcie

výbušných systémov a podľa použitých materiálov možno vyvodiť domnienky

o jeho materiálnych a finančných možnostiach).

NVS možno rozdeliť na tri základné časti – výbušná látka, iniciačný systém

a obal.

Výbušná látka môže byť ktorákoľvek z výbušnín. Podmienky využitia výbušnín

sú u rôznych užívateľov iné. Pre príklad v prípade organizovaného zločinu sú

NVS využívané na likvidáciu osôb a vecí, preto je predpoklad použitia výhradne

brizantnej výbušniny, najmä trhaviny. V týchto skupinách je taktiež záujmom,

aby bol NVS po splnení svojho účelu čo najdokonalejšie znehodnotený a aby bola

jeho kriminalistická identifikácia v prípade expertízy v čo najväčšej miere

znemožnená. S iným prístupom sa môžeme stretnúť u terorizmu, kedy nemožno

hovoriť o zameraní voči konkrétnej osobe, alebo skupine osôb (vynímajúc

špecifické kritériá podstatné z pohľadu teroristov ako je napr. vierovyznanie

alebo národnosť). V takomto prípade nie je prípadná identifikácia pôvodcu

systému z pôvodcovho pohľadu nežiaduca, skôr naopak, teroristi sa chcú verejne

identifikovať a prihlásiť k útoku za účelom šírenia paniky a takýmto spôsobom

dosahovania vlastných cieľov za sústavného tlaku mienky vystrašenej verejnosti.

Taktiež sa nemusia zamerať na okamžitú likvidáciu osôb, ale môžu sa snažiť

o efekt, ktorým dosiahnu čo najväčšiu mieru paniky medzi obyvateľstvom.

Takýmto spôsobom môže byť práve výbuch nálože menšieho účinku spojenú

s horľavinou, ktorá sa pri výbuchu zapáli a rozstrekne sa medzi okoloidúce obete,

ktoré sú následne upálené. Takýto strašný pohľad má v očiach terorizmu oveľa

väčšiu hodnotu, než detonácia, ktorá bude mať na svedomí rovnaké množstvo

životov avšak bez pridaného odstrašujúceho účinku.

Obal NVS taktiež nesie svoje významné posolstvo o tom, k čomu má systém

slúžiť resp. kde má byť uložený a taktiež kým bol zostrojený.

Základnou informáciou je, či sa útočník obalom snaží NVS maskovať, alebo obal

slúži len ako kryt ostatným častiam systému, resp. či nenastal prípad, kedy obal

v systéme absentuje. Dôležitý je tvar a materiál obalu – obal totiž môže slúžiť aj

16

k dosiahnutiu kumulatívneho účinku alebo usmernenia tlakovej vlny určitým

smerom.

Iniciačný systém je z pohľadu klasifikácie aj z pohľadu konštrukcie NVS

najzložitejším prvkom. Preto spôsob iniciácie je jedným z všeobecných kritérií,

podľa ktorých delíme NVS. O jeho význame si ďalej povieme v podkapitole 1.3.2.

1.3.2 Klasifikácia NVS

Variabilita NVS so sebou prináša potrebu ich rozlišovania podľa množstva

rôznorodých kritérií na základe spoločných relevantných znakov.

Týmito kritériami sú:

• spôsob iniciácie

časová iniciácia

a. fyzikálna

i. mechanické

ii. elektronické

iii. ostatné

b. chemická

c. biologická

iniciácia vonkajším podnetom

a. manipuláciou

i. zmena alebo dosiahnutie rýchlosti

ii. prienik svetla

iii. zmena vnútorného tlaku

iv. uzatvorenie/prerušenie el. obvodu

v. zmena polohy alebo zaťaženia

b. zmenou vonkajšieho prostredia

i. zmena svetla

ii. zmena atmosférického tlaku

iii. zmena zvuku/akustiky

17

iv. RTG žiarenie

v. vytiahnutie z vody/vyschnutie/namočenie

vi. zmena teploty

vii. seizmická zmena

c. iniciácia pohybom

i. mechanicky (nástražný drôt, nášľap (zaťaženie,

odľahčenie))

ii. elektronické čidlá priestorové

iii. elektronické čidlá bodové (závory)

diaľková iniciácia

a. bezdrôtovým elektronickým systémom (rádio, zvuk, svetlo)

b. po elektrickom vedení

c. po bleskovici/zápalnici

kombinovaná iniciácia

• ciele útočníka

taktické

strategické

• možnosti rozpoznania

známe (zjavne sa jedná o NVS a sú známe jeho vlastnosti)

neznáme (zjavne sa jedná o NVS, avšak nie je známe, aké vlastnosti

(napr. iniciačný systém) má NVS)

maskované (nie je zjavné, že sa jedná o NVS (napr. kufrík, poštová

zásielka, motorové vozidlo a pod.) a teda nie sú známe ani jeho

vlastnosti)

• spôsob umiestnenia

voľne priložené

voľne uložené

vnútorné

a. zapustené

b. uzavreté

c. integrované v inom systéme (PC tower, elektrospotrebič a pod.)

• subjekt umiestnenia

18

interiér

exteriér

dopravný prostriedok

poštová zásielka

osoba

zviera

• subjekt iniciácie

páchateľ

obeť

• výrobca

priemyselná (továrenská) výroba

amatérska (domácka) výroba

Vzhľadom k problematike tejto publikácie budú pre nás najpodstatnejšie taktické

NVS, ktoré z pohľadu spôsobu iniciácie iniciované vonkajším podnetom alebo

iniciované na diaľku. Z pohľadu subjektu umiestnenia sa bude jednať najmä

o NVS v exteriéri a v motorovom vozidle. O konkrétnych podobách NVS sa bližšie

dozvieme v ďalšej kapitole.

Za zvláštnu skupinu NVS považujeme improvizované výbušné systémy (IED –

improvised explosive device). Sú to amatérske NVS, ktorých zostrojenie je

charakteristické prevažne improvizovanými prostriedkami, plniace rovnaké

funkcie ako ktorýkoľvek iný NVS. Zvláštnosťou je, že hoci je najčastejšie na jeho

zostrojenie použitý nevojenský materiál, atraktívnou možnosťou z pohľadu

terorizmu je aj využitie starej alebo zlyhanej munície na zostrojenie takéhoto

systému. Práve IED sú v súčasnosti najfrekventovanejšie využívaným

prostriedkom k útokom proti vojenským konvojom najmä v oblastiach čulej

militantnej aktivity teroristických skupín a vojnových oblastiach (Irak,

Afganistan), pričom miestne podmienky determinujú presnú podobu IED ,

metodiku útoku a potenciál využitia rôznych účinkov týchto NVS (napr.

vzhľadom na hornatý terén v Afganistane možno IED nastražiť tak, aby spôsobil

uvoľnenie skál a zavalil konvoj na ceste – táto možnosť je vhodná najmä vtedy,

19

20

keď útočník nemá k dispozícii dostatočné množstvo trhaviny na to, aby prekonal

balistickú ochranu vozidla, ale pri správnom umiestnení na skale/v skale je

systém schopný spôsobiť uvoľnenie dostatočného množstva skál na zničenie,

poškodenie alebo aspoň zastavenie vozidiel konvoja).

Obrázok 6 – Rozdelenie NVS podľa všeobecných kritérií

21

NVS

časová vonkajším podnetom

diaľková kombinovaná

Spôsob iniciácie

fyzikálna chemická biologická

mechanická elektronická iná

bezdrôtovo po kábli bleskovicou

manipuláciou zmenou prostredia pohybom

zmena alebo dosiahnutie

rýchlosti

prienik svetla zmena vnútorného

tlaku

uzatvorenie/prerušenie el.

obvodu

zmena polohy/

zaťaženia

zmena svetla Zmena atmosférické-

ho tlaku

zmena zvuku/

akustiky

RTG žiarenie

vyschnutie/ namočenie

vytiahnutie z vody

zmena teploty

seizmická zmena

mechanicky priestorové elektronické

čidlá

bodové elektronické

čidlá

Ciele útočníka

taktické strategické

Možnosti rozpoznania

známe neznáme maskované

Subjekt iniciácie

páchateľ obeť

Spôsob umiestnenia

voľne priložené

voľne uložené

vnútorné

zapustené uzavreté integrované v inom systéme

Subjekt umiestnenia

interiér exteriér dopravný prostriedok

poštová zásielka

osoba zviera

Výroba

domácka priemyselná

1.4 Využitie výbušnín pri zostrojovaní NVS

Pri skúmaní problematiky využitia rôznych druhov trhavín v NVS (a teda aj IED)

je potrebné uvedomiť si veľmi úzku väzbu na výrobcu podľa vyššie spomenutej

všeobecnej charakteristiky NVS. Je pochopiteľné, že v NVS vyrobených

továrensky sú takmer neobmedzené možnosti využitia trhavín (či už z pohľadu

účinnosti alebo z pohľadu chemickej charakteristiky) než u domácky vyrobených

NVS a najmä IED. V týchto prostriedkoch, vzhľadom na vysokú mieru

improvizácie nebývajú využívané trhaviny vyrobené pre tento, alebo podobný

účel, spravidla samotné trhaviny sú vyrábané domácky alebo získavané z iných

výbušných systémov. Podľa tohto kritéria možno deliť IED podľa pôvodu využitej

výbušnej látky na:

• IED využívajúce domácky vyrobené výbušniny

• IED využívajúce priemyselne vyrobené výbušniny pôvodne určené na iný

účel (napr. z munície)

• IED využívajúce celé kusy munície alebo iné predmety obsahujúce

explozívny materiál

• IED využívajúce obidva druhy výbušnín (pre doplnenie a väčší výbušný

účinok)

Pri IED využívajúcich priemyselne vyrobené výbušniny pôvodne určené na iný

účel alebo využívajúce celé kusy munície alebo iné predmety obsahujúce

explozívny materiál možno očakávať akýkoľvek druh výbušniny, najmä vojenské

zmesové trhaviny a chemicky čisté trhaviny charakteristické pre muníciu

všetkých kategórií účinnosti (v týchto prípadoch sa jedná najmä o trinitrotoluén

(tritol – TNT), hexogén, oktogén, ich zmesi a zmesi tritolu a amonliadkových

trhavín ako napr. amatol).

Pri IED využívajúcich domácky vyrobenú výbušninu je možný sortiment

determinovaný technologickými možnosťami domáckej výroby a veľmi často aj

finančnými možnosťami útočníka. Najjednoduchšie riešenie v takomto prípade

22

predstavujú trhaviny typu DAP, ktoré možno vyrobiť aj z voľne dostupných

materiálov. Jedná sa o amonliadkové trhaviny charakterizované ako trhaviny

malej účinnosti. Ich účinnosť sa pohybuje okolo 70% TNT v závislosti od

použitých sezibilizátorov (pre zosilnenie účinku možno použiť jemný kovový

(hliníkový, zinkový a pod.) alebo sklenený prášok). Výroba je veľmi jednoduchá –

stačí získať materiál obsahujúci liadok (dusičnan) amónny (NH4NO3) a pridať

k nemu motorovú naftu v správnom hmotnostnom pomere. Liadok amónny

možno získať napr. ako bezprímesové umelé hnojivo voľne dostupné na trhu, pred

výrobou trhaviny stačí granule tejto látky sušením zbaviť vody, ktorá je v nej

naviazaná (ako opatrenie, ktoré má komplikovať domácku výrobu DAP trhavín),

doplniť naftu (možno nahradiť toluénom alebo obdobnou strelivinou), pridať

prípadný senzibilizátor a naplniť do vhodného obalu (napr. oceľové trubky). Na

iniciáciu takéhoto systému stačí dostatočné množstvo pentritu. Z toho vyplýva, že

takýto systém možno iniciovať aj samotnou bleskovicou, pokiaľ v trhavine

zostane dostatočne dlhý kus, najlepšie skrútený do kruhu malého polomeru.

Napriek tomu, že trhaviny DAP klasifikujeme ako trhaviny malej účinnosti,

možno nimi vykonať veľmi úspešný útok. Podmienkou je správny výpočet rázovej

vlny a s tým spojené dodanie dostatočného množstva zmesi a tiež zabezpečenie

dostatočného počinu pomocou počinkovej nálože (ale aj tu sa otvára široký

priestor pre improvizáciu, napríklad iniciácia pomocou samotnej bleskovice).

IED môžu byť doplnené (prípadne už pôvodne môžu disponovať) o ďalšie látky,

ktoré prinášajú zvýšené druhotné účinky výbuchu ako napr. črepinová náplň,

alebo ľahko zápalná horľavina.

Najčastejšie podoby IED v problematike útokov na vojenské konvoje sú:

• nepoužitá alebo zlyhaná vojenská munícia uložená v blízkosti cesty (napr.

za zvodidlami) iniciovaná improvizovaným spôsobom (počinková nálož

a pod.), zväčša iniciované diaľkovo útočníkom, avšak v niektorých

prípadoch aj samotným vojenským konvojom (plunger, nástražný drôt

a pod.)

• míny (pôvodne nastražené na inom mieste) uložené na ceste zvyčajne

spojené bleskovicou, s rovnakými možnosťami iniciácie ako

23

v predchádzajúcom prípade, avšak tentokrát častejšie iniciované

samotným konvojom než priamo útočníkom

• trhavinou naplnené motorové vozidlo odstavené na okraji cesty, alebo

stojace v dráhe konvoja (na tento účel sa používajú tak vojenská munícia

ako aj trhaviny domáckej výroby); takýto IED je spravidla iniciovaný

útočníkom

• akýmkoľvek IED, u ktorého sa dosiahne vzhľad iného predmetu (napr.

zrolovaný koberec) a miestne podmienky (prašná cesta a pod.) činia tento

systém menej nápadným; iniciácia tohto systému je možná konvojom aj

samotným útočníkom

Práve spôsob iniciácie je kľúčovým kritériom v modernom prístupe

k problematike ochrany vojenských konvojov v súčasnosti. Preto je dôležité

uvedomiť si všetky aspekty činnosti spojenej s IED, ktoré prinášajú jednotlivé

spôsoby iniciácie a to tak na strane útočníka ako aj na strane jeho cieľa.

24

2 SPÔSOBY USKUTOČŇOVNIA ÚTOKOV TERORISTOV NA VOJENSKÉ KONVOJE A SÚČASNÉ MOŽNOSTI OCHRANY PROTI NIM

2.1 Iniciácia NVS a IED

IED a všeobecne všetky NVS teda môžeme zaradiť medzi najnebezpečnejšie,

najzákernejšie a najčastejšie používané prostriedky boja v asymetrickej vojne.

Práve asymetrizačné tendencie sa v poslednej dobe najmarkantnejšie prejavujú

v systéme boja teroristov a im ideovo blízkych skupín. Výraznejšie než kdekoľvek

inde sa toto prejavuje v oblasti Blízkeho východu. Je treba si uvedomiť rozdielne

podmienky, možnosti a nástroje bojujúcich strán (preto sa aj táto vojna označuje

ako asymetrická). Obrovskou výhodou terorizmu je možnosť práce pod čiastočným

alebo úplným inkognitom, početnosť a možnosť krytia vlastnej činnosti. Protivníci

nemajú inú možnosť než investovať množstvo prostriedkov do rozviedky

(spravodajstvo pomocou infiltrácií teroristických skupín, prieskum prostredia

a propaganda medzi miestnym obyvateľstvom a snaha získať si jeho dôveru

a ochotu poskytovať informácie) a zdokonaľovania technických prvkov a metodiky

ochrany vlastnej živej sily.

Ako už bolo spomenuté v poslednej stati predchádzajúcej kapitoly, v súčasnosti je

práve iniciácia kľúčovým kritériom posudzovania NVS pri ochrane vojenských

vozidiel a konvojov. Je to determinované najmä snahou spoľahlivo zabrániť

výbuchu NVS, a keďže najspoľahlivejším spôsobom ako to dosiahnuť je zabrániť

iniciácií systému, je tento prístup celkom pochopiteľný. Osobne sa však staviam

proti priorite takéhoto prístupu (aj keď sa nesnažím poprieť jeho význam

a adekvátnosť jeho zaradenia do systému ochrany konvojov), nakoľko som

presvedčený, že terorizmus, ktorý už niekoľkokrát preukázal a denne preukazuje

svoju dôvtipnosť je schopný prekonať každý systém a rýchlo sa preorientovať na

výrobu NVS s iniciačným systémom, ktorý doposiaľ nebol prekonaný.

Alarmujúcim je fakt, že už dnes majú k dispozícií celú škálu iniciačných

25

systémov, ktorým nie je možné zabrániť v iniciácii NVS napriek veľmi

jednoduchej podstate týchto systémov.

Pri NVS incidentoch spôsobených teroristickými skupinami vo vzťahu

k vojenským konvojom a vozidlám spojeneckých vojsk v krajinách Blízkeho

východu (Irak, Afganistan) hovoríme takmer výlučne o útokoch s použitím IED.

Preto je nutné IED rozdeliť podľa iniciačného mechanizmu práve pre potreby

riešenia tejto problematiky (vychádzajúc aj z rozdelenia NVS) nasledovne:

• IED iniciované útočníkom

o IED iniciované bezdrôtovým systémom

IED iniciované mobilným telefónom alebo vysielačkou

IED iniciované svetelným (laserovým) lúčom

IED iniciované inými systémami

o IED iniciované po elektrickom vedení

so záložnou sieťou

bez záložnej siete

o IED iniciované ohňom

IED iniciované zápalnicou

IED iniciované bleskovicou

IED iniciované iným spôsobom (vysoká miera improvizácie na

úkor spoľahlivosti)

o IED s možnosťou iniciácie viacerými spôsobmi

• IED iniciované objektom útoku (cieľom)

o IED iniciované priamym stykom s iniciačným mechanizmom

pomocou nástražného drôtu

pomocou zariadenia citlivého na tlak/odľahčenie

pomocou zariadenia uzatvárajúceho elektrický obvod

(plunger)

o IED reagujúce na sprievodné javy pohybu vozidiel (bez priameho

styku)

seizmicky citlivé

26

27

citlivé na hluk

detekujúce kov

detekujúce pohyb (laserové závory)

o kombinácia obidvoch prevedení

• IED s možnosťou iniciácie útočníkom aj cieľom

Obrázok 7 – Bloková schéma rozdelenia IED použiteľných na útok proti vojenským konvojom a jednotlivým vozidlám podľa spôsobu iniciácie

Iniciované útočníkom

Iniciované objektom útoku

Iniciované objektom útoku alebo útočníkom

bezdrôtový systém

elektrické vedenie

oheň/šírenie detonácie

kombinácia

mobil/ vysielačka

svetlo (laser) ostatné

so záložnou sieťou

bez záložnej siete

zápalnicou bleskovicou ostatnými spôsobmi

kombinácia bez priameho styku

priamym stykom

tlak/ odľahčenie

nástražný drôt plunger

hluk detekcia kovu laserová závora

seizmika

Iniciácia IED

28

2.1.1 IED iniciované útočníkom

Táto skupina IED je logickou voľbou pre takého útočníka, ktorý má svoj prísne

takticky špecifikovaný cieľ – konkrétny konvoj resp. konkrétne vozidlo, na ktoré

chce zaútočiť. Pri IED iniciovanom výlučne útočníkom totiž odpadá riziko, že

systém bude iniciovaný iným než cieľovým vozidlom, alebo že cieľové vozidlo

(vozidlá) nástrahu minú (to najmä v prípade zariadení reagujúcich na tlak alebo

odľahčenie, prípadne plungeru).

Útočníci najčastejšie využívajú bezdrôtové iniciačné systémy. Existuje hneď

niekoľko dôvodov:

• útočník sa môže ukryť na ktorékoľvek miesto v bezpečnej vzdialenosti od

IED bez rizika, že bude na základe prvkov iniciačného systému IED (napr.

elektrické vodiče) odhalená jeho poloha

• odpadá riziko, že by mohlo byť porušené elektrické alebo iné vedenie

používané k prenosu zvolenej formy energie využívanej na počin trhaviny

v IED vozidlami na ceste, poveternostnými podmienkami, okoložijúcimi

živočíchmi alebo inými faktormi

• IED je možné uložiť oveľa jednoduchšie a rýchlejšie – stačí IED položiť na

miesto útoku a vzdialiť sa (netreba pokladať žiadne vedenie, čo výrazne

skráti pobyt útočníka na mieste činu a znižuje tak riziko, že úmysly

útočníka budú odhalené a zmarené)

• v prípade použitia mobilného telefónu alebo obdobného elektronického

prostriedku na iniciáciu systému je možné tak učiniť z akejkoľvek

vzdialenosti, dokonca aj z celkom iného miesta na celom svete

• spustiť iniciačný systém môže viacero útočníkov, v prípade zlyhania

jedného z nich stačí ostatným poznať číslo mobilného telefónu, ktorý slúži

na iniciáciu systému

Najčastejším prostriedkom na diaľkovú iniciáciu je práve mobilný telefón. Pri

tomto prostriedku stačí vyzváňanie telefónu alebo prijatie správy. Možnosti

29

prevedenia iniciácie mobilným telefónom sú veľmi široké. Najspoľahlivejším

spôsobom je využitie elektrického napätia na póloch reproduktoru pri vyzváňaní.

Stačí odpojiť tieto vodiče od reproduktoru a pripojiť napr. k elektrickému palníku,

citlivej elektrickej rozbuške alebo k inému zariadeniu, ktoré je schopné generovať

elektrickú iskru. Pre tento účel je možné vyrobiť aj jednoduchý zosilňovač napätia

využívajúci batériu telefónu ako zdroj napätia. Inou možnosťou je využitie

napätia indukovaného anténou telefónu. Toto riešenie však nemusí byť natoľko

spoľahlivé, pretože v cievke nemusí dôjsť k indukcii dostatočného prúdu, preto je

tu vyššiespomenutý zosilňovač žiaducim prvkom.

Inou možnosťou je použitie vysielačky pracujúcej na určitej frekvencii.

Prevedenie iniciácie vysielačkou je prakticky zhodné s mobilným telefónom,

avšak výbuch môže spôsobiť aj vysielačka iná, než tá, ktorou plánuje útočník,

stačí že pracuje na rovnakej frekvencii a vyšle signál, ktorý vysielačka pri

iniciačnom systéme zachytí. Preto sú uprednostňované mobilné telefóny pred

týmto riešením.

Úplne iným riešením sú iniciačné systémy reagujúce na svetlo. V praxi môže

takýto systém mať podobu snímača svetla laserového lúča ako ho poznáme napr.

z laserových závor na dverách výťahov. Stačí zasvietiť laserom do snímača

a zmenou odporovej charakteristiky tohto snímača vyhodnotí logický obvod

situáciu ako pokyn k iniciácii. Nevýhodou tejto metódy ale je, že útočník musí

mať v zornom poli snímač a nesmie byť príliš ďaleko, pretože svetelný lúč musí

dosahovať určitú intenzitu. Taktiež môže byť problémom zasiahnuť lúčom

snímač, nakoľko snímacia plocha takýchto zariadení býva malá. Pre tieto dôvody

sa takýto spôsob iniciácie využíva len zriedka.

Medzi iné spôsoby iniciácie bezdrôtovým systémom patrí napríklad zostrojenie

logického obvodu, ktorý bude reagovať len na špecifický signál vyslaný

vysielačom. Ide o veľmi podobný systém ako pri mobilných telefónoch, avšak

zostrojenie takéhoto zariadenia vyžaduje elektrotechnické vzdelanie alebo veľmi

podrobný návod. Všetky takéto IED môžeme zahrnúť pod skratkou RCIED

30

(Radio controlled IED). Vzhľadom na klesajúcu cenu mobilných telefónov však

strácajú takéto IED popularitu, nakoľko mobilný telefón predstavuje takmer

hotové iniciačné zariadenie, ktoré navyše nemožno prerušiť elektromagnetickým

vlnením vyžiareným bežne používanou rušičkou. Toto riešenie však ponúka

možnosť zostrojiť systém tak, aby zareagoval na prerušenie vysielania signálu. To

v špecifických situáciách môže predstavovať pre útočníka výhodu, takže táto

možnosť je voľbou útočníka najmä v takýchto prípadoch.

Úplne iným prípadom je iniciácia IED pomocou roznetových sietí (elektrickou

alebo ohňom/detonáciou). Elektrické siete môžu zlyhávať v dôsledku prerušenia

elektrického obvodu následkom poškodenia vodiča alebo kontaktu, preto

v niektorých prípadoch útočníci pridávajú záložnú sieť alebo kombinujú

s bleskovicovou sieťou. Prerušenie môže nastať z viacerých vyššiespomenutých

príčin. Tou najčastejšou je porušenie vedenia kolesami vozidiel. Preto je vhodné

vedenie zakryť vrstvou pôdy alebo iným materiálom, ktorý by aspoň čiastočne

chránil vodiče pred prerušením. Výhodou takýchto systémov je, že rušičky

elektromagnetického vlnenia nemôžu zabrániť iniciácii takýchto systémov.

Roznetové siete elektrické a zápalnicové/bleskovicové sa vzájomne veľmi nelíšia,

výber siete závisí od možností útočníka. Táto možnosť napriek svojim nevýhodám

je však stále populárnejšia vzhľadom na fakt, že vojenské konvoje pomerne

úspešne využívajú rušičky elektromagnetického vlnenia na zabránenie odpálenia

IED. Pre príklad, ako uvádza plk. Jangl v prednáškach z predmetu Výbušné

a nástražné systémy, v roku 2006 v Afganistane bol podiel RCIED útokov na

všetkých IED útokoch 62% v roku 2007 už len 27%. Nezanedbateľná časť

zvyšných percent prislúcha útokom systémom s roznetovými sieťami.

31

Podiel RCIED útokov na celkovom počte IED útokov v Afganistane v rokoch 2006 a 2007

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

2006 2007

Obrázok 8 – Graf podielu RCIED útokov na celkovom počte IED útokov v Afganistane

IED útoky v Iraku na spojenecké sily Iné útoky

Obrázok 9 – Graf počtu IED útokov na spojenecké sily v Iraku podľa jednotlivých mesiacov Kombináciou bezdrôtového iniciačného systému a systému využívajúceho

roznetovú sieť možno dosiahnuť pomerne istý výsledok, preto sa pri IED

iniciovaných útočníkom dosahuje najistejší výsledok útoku práve kombinovaným

riešením iniciácie.

32

Špeciálnou skupinou IED sú časované IED. Tieto možno použiť len v prípade

veľmi silného predpokladu, že v určitý čas sa bude v mieste útoku pohybovať

vhodný cieľ. Tento predpoklad však zďaleka nedáva záruku, že cieľ bude

zasiahnutý, alebo aspoň že sa v čase explózie bude nachádzať na vhodnom

mieste. Práve preto tieto systémy nenachádzajú uplatnenie pri útokoch na

konvoje alebo jednotlivé vozidlá, ale skôr ako strategické NVS používané proti

civilnému obyvateľstvu alebo živej sile protivníka.

2.1.2 IED iniciované objektom útoku

IED nastražené proti vojenským konvojom alebo vojenským vozidlám môžu mať

aj iniciačné systémy, ktorým iniciačné podnety dodá samotný subjekt útoku, čiže

konvoj alebo jednotlivé vozidlo. Samozrejme že nemožno hovoriť o spoľahlivom

výsledku útoku, nakoľko mechanizmus iniciácie nemožno spoľahlivo kalibrovať

tak, aby reagoval len na vojenské vozidlá, konštrukcia väčšiny z nich to dokonca

vylučuje. Proti týmto prostriedkom doposiaľ nebola z pohľadu problematiky

vojenských konvojov vyvinutá systémová obrana a ochrana, priorita je však inde,

nakoľko teroristi tieto iniciačné systémy využívajú zriedka pre neistotu výsledku.

Iniciačné systémy reagujúce na priamy kontakt s vozidlom sú mnohokrát

uvádzané do činnosti vozidlami, ktoré nie sú terčom útoku. Z tohto dôvodu sú

tieto systémy umiestňované v prevažnej miere náhodne pri komunikáciách

s vyššou pravdepodobnosťou, že ňou bude prechádzať vojenské vozidlo protivníka.

Predpoklady úspechu útoku možno mierne zvýšiť kalibráciou iniciačného prvku

na vozidlá vyššej hmotnosti, než bežné osobné vozidlo. To však nezaručuje, že

systém nebude iniciovaný iným než vojenským vozidlom s vyššou hmotnosťou

(napríklad civilné nákladné vozidlo).

Prvou kategóriou iniciačných systémov iniciovaných objektom útoku sú systémy

využívajúce nástražný drôt (resp. inú mechanickú závoru). Nástražný drôt je

prvkom, ktorý sa hojne využíva aj v iných NVS napr. proti osobám. Takisto

33

niektoré protipechotné míny tento prvok využívajú v prípade, že nastražiteľ chce,

aby mína bola iniciovaná ťahom miesto tlaku našľapujúcej nohy.

Príkladom systému pracujúceho na princípe nástražného drôtu môže byť aj

protipechotná mína PMR-2A.

Obrázok 10 – podoba a možnosti nastraženia PMR-2A s nástražným drôtom (zdroj: http://philcox.homestead.com/, 2010; Jangl, 2009) Tieto systémy však nezodpovedajú definícii IED, nakoľko nie sú zostrojené

improvizovane. Nástražný drôt bol však silnou inšpiráciou pre výrobcov IED

a títo dodnes vyrobili pestrú škálu iniciačných zariadení pracujúcich na rôznych

(mechanických aj elektronických princípoch. Mojím cieľom nie je dopodrobna

rozoberať tieto iniciačné systémy, ale oboznámiť s možnosťami ich využitia ako

východisko pre prácu s prvkami ochrany pred takýmito systémami.

Terorizmus spravidla využíva improvizovane zostrojované iniciačné systémy

s nástražným drôtom. Môže mať podobu lanka spínajúceho elektrický vypínač

(zapne, alebo vypne elektrický obvod), uvoľňujúceho mechanické napätie alebo

iný fyzikálne definovaný potenciál (blok úderníka, ktorý sa pri potiahnutí uvoľní),

spôsobujúceho trenie, môže tiež využívať samotnú mechanickú energiu pre

indukciu elektrického prúdu. Existujú mnohé spôsoby, ako premeniť mechanickú

energiu (potiahnutie nástražného drôtu) na iný druh energie alebo ju využiť na

uvoľnenie iného energetického potenciálu, ktorý následne IED využije na roznet.

Veľmi obľúbenou alternatívou súčasného terorizmu je systém využívajúci

dielektrikum pripevnené na koniec nástražného drôtu, vložené do otvoreného

štipca, ktorý má k čeľustiam pripevnené dva vodiče tak, aby sa po vytiahnutí

34

dielektrika čeľuste spojili spolu s vodičmi a uzatvorili elektrický obvod ktorý má

za následok iniciáciu IED.

Podstatou však je, že takýto iniciačný systém možno ľahko nastražiť – drôt

uchytiť na jednej strane cesty a mechanizmus reagujúci na ťah ukryť v blízkosti

cesty na druhej strane. Systém je ťažko detekovateľný – drôt je príliš tenký na to,

aby ho mohol vodič alebo člen posádky zo svojej pozície vo vnútri vozidla

spozorovať a rozmery zariadenia reagujúceho na pohyb drôtu môžu byť a zväčša

bývajú tak malé, že ho možno nastražiť a ukryť bez obáv, že vyvolá akékoľvek

podozrenie.

Obrázok 11 – Nástražný drôt spolu so zariadením reagujúcim na ťah v podobe elektrického spínača (zdroj: Jangl, 2009)

35

Obrázok 14 – príklad iniciačného systému, kde nástražný drôt (c) uvoľňuje závlačku (d) držiacu úderník(e) natiahnutý pružinou (f), ktorý nápichom uvádza do činnosti traskavinu (a), ktorá vyvolá počinv bleskovici (b), ktorá prenesie detonáciu k hlavnej náloži; existuje množstvo rôznych prevedení, napr.bleskovica vôbec nie je potrebná, pokiaľ je zariadenie umiestnené priamo na náloži

a

b c

d

e f

a

N

S

b c

d +

–

Obrázok 13 – iniciačný systém pracujúci na princípe elektromagnetickej indukcie – nástražný drôt (a) navinutý na rotore (b) zachytením sa o idúce vozidlo rýchlo roztočí rotor zariadenia s obidvomi pólmi magnetu (c), ktorý sa bude točiť okolo stacionárnej cievky navinutej na železnom jadre čo indukuje na cievke prúd a na konci vodičov (+ a -) potom možno namerať napätie, ktoré sa využíva na iniciáciu nálože;opäť sa jedná o príklad zariadenia, ktoré môže mať množstvo obmien

a b

+

–

Obrázok 12 – štipcový mechanizmus funguje tak, že potiahnutím nástražného drôtu a tým vytiahnutím dielektrika (a) spomedzi čeľustí štipca dôjde k spojeniu vodivých platničiek (b) a tým uzatvoreniu obvodu medzi platničkami – vodičmi (+ a -) začne prechádzať prúd následkom čoho dôjde k iniciácii nálože

36

IED iniciované mechanicky tlakom, alebo jeho uvoľnením sa ukladajú priamo na

cestu, aby vozidlo, ktoré je terčom útoku iniciovalo systém tlakom kolesa na

iniciačné zariadenie. Na tento účel možno používať zariadenia zvané roznecovače,

avšak tieto iniciačné mechanizmy nemožno pokladať za improvizované

prostriedky. Improvizované prostriedky však používajú zariadenia pracujúce na

rovnakom princípe ako sériovo vyrábané roznecovače. Princíp iniciácie tlakom je

jednoduchý – koleso vozidla nabehne na iniciačné zariadenie a tým spôsobí

iniciáciu zariadenia. Pri odľahčení sa môže jednať o iniciáciu odľahčením po

predošlom zaťažení – systém sa iniciuje až po uvoľnení tlaku kolesa na

roznecovač. Iným prípadom je uvoľnenie tlaku závažia následkom nadskočenia

tohto závažia pri prejazde kolesa vozidla po závaží. Rovnako možno roznecovače

kombinovať, aby reagovali na tlak aj odľahčenie a tým dosiahnuť veľmi

spoľahlivý efekt.

g j h i k l

f

e

dc

b

a

Obrázok 15 – rez roznecovačom Ro-4: (a) telo roznecovača, (b) úderník, (c) poistná závlačka, (d) pružina

úderníka, (e) čap blokujúci úderník (po odľahčení sa uvoľní), (f) ochranná čiapočka, (g) vložka,

(h) rozbušková skrutka, (i) tesniace podložky, (j) rozbuška, (k) náložka, (l) závažie

37

Roznecovač Ro-4 je typickým prostriedkom pre iniciáciu systému pri odľahčení.

Z obrázku je zrejmé, že jeho konštrukcia je improvizovanými súčiastkami ľahko

napodobiteľná, preto pre prípadného útočníka nepredstavuje problém vyrobiť

systém iniciovaný práve odľahčením. Podobne prostej konštrukcie sú aj niektoré

iné roznecovače:

Obrázok 16 – rez roznecovačmi Ro-3 (dole) spojeného s roznecovačom Ro-5 (hore) tak, aby počin vyvolal tak tlak ako uvoľnenie tlaku Na vytvorenie improvizovaného roznecovača postačuje iba vhodná pružina,

vhodný úderník a traskavina citlivá na náraz alebo nápich. Zostrojenie takéhoto

zariadenia síce pri podmienke spoľahlivosti vyžaduje istú dávku strojníckej

zručnosti, avšak tou disponuje väčšina výrobcov IED.

Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch aj v prípade zariadení uzatvárajúcich

elektrický obvod sa využíva tlak kolesa, avšak tentokrát nie na mechanické

spustenie systému, ale na uzavretie elektrického obvodu. Jedná sa o jedny

z najprimitívnejších mechanizmov, ktoré sa pritom vyznačujú veľmi vysokou

spoľahlivosťou. Otázne je však to, či bude systém iniciovaný tým „správnym“

38

vozidlom. Najjednoduchší takýto spínač sa nazýva plunger. Jedná sa o dva pláty

tenkého ohybného kovu (napr. list ručnej pílky) pripojené tak, aby pri spojení

uzatvorili elektrický obvod. Tieto dva pláty potom stačí vzájomne spojiť tak, aby

ich oddeľovala tenká vrstva dielektrika, pričom v prípade, že na jeden z plátov

vyvinieme tlak smerom k tomu druhému (koleso vozidla) dôjde k spojeniu plátov

a teda uzatvoreniu obvodu.

–

+a

b

Obrázok 17 – plunger (otvorený obvod) – (a) pláty z materiálu vedúceho elektrický prúd, (b) vrstvy dielektrika navzájom oddeľujúce pláty od seba, (+) a (-) vodiče pod napätím vodivo spojené každý s jedným plátom (a)

Obrázok 18 – plunger (uzatvorený obvod – tlakom kolesa vozidla dôjde k vodivému spojeniu plátov a tým

pádom k uzatvoreniu elektrického obvodu, čo vyvolá iniciáciu IED Nesmieme zabudnúť, že pre zvýšenie spoľahlivosti IED možno spôsoby iniciácie

vzájomne kombinovať takmer bez obmedzenia.

Zriedkavo využívané sú systémy iniciované bez kontaktu s vozidlom. Ide

o systémy, ktoré reagujú na sprievodné javy, ktoré so sebou prináša prejazd

vozidla priestorom záujmu útočníka. Je však veľmi dôležité uvedomiť si fakt, že

na zostrojenie takéhoto iniciačného systému je zväčša potrebný logický obvod,

ktorý by vyhodnocoval vstupy do snímacieho zariadenia. Zostrojenie takéhoto

systému si však vyžaduje elektrotechnické vzdelanie, alebo veľmi podrobný

návod. Takisto je potrebné zohnať elektronické prvky, ktoré síce sú dostupné, ale

39

pre výrobcu predstavujú značnú komplikáciu, pretože má k dispozícii oveľa

jednoduchšie a v mnohých prípadoch aj spoľahlivejšie riešenia.

Ďalším nedostatkom takýchto systémov je fakt, že pri takomto systéme vôbec nie

je isté, že ho iniciuje vozidlo alebo druh vozidla, proti ktorému bol systém uložený

(ako všeobecne u systémov iniciovaných objektom útoku), no navyše sa môže stať,

že systém bude iniciovaný úplne iným subjektom, než je vozidlo na ceste (napr.

zver, ktorá preruší laserovú závoru), čo by znamenalo pre útočníka úplne

zbytočnú výrobu systému. Preto tieto systémy doposiaľ nie sú často využívané

a preto im nebudem venovať zvýšenú pozornosť. Vysvetlím však princípy práce

takýchto systémov.

Systém reagujúci na kovové materiály môžeme prirovnať k detektoru kovu, aký

sa používa pri vyhľadávaní mín a iných kovových materiálov ukrytých v zemi.

Pracujú na princípe elektromagnetickej indukcie v kovoch. Poznáme tri základné

princípy, pričom každý využíva iný sprievodný jav elektromagnetickej indukcie

v kovoch. Jedna z metód využívajúca zmeny siločiar v magnetickom poli na

indikáciu prítomnosti kovu v prostredí reaguje len na magnetické kovy, ostatné

metódy reagujú na každý vodič napätia. Každá z týchto metód teda je schopná

zachytiť prítomnosť vozidla. Problémom zostáva, že systém zareaguje na všetok

kov veľmi citlivo, pričom sa vôbec nemusí jednať o kov z vozidla, ktorý spôsobí

iniciáciu IED.

40

Obrázok 19 – jeden z princípov fungovania detektoru kovu – pulzná indukcia. Najprv cievka funguje ako vysielač, t.j. na krátky časový okamih sa do nej privedie napätie, čím sa vygeneruje impulz elektromagnetického poľa. Po uplynutí konštantného časového úseku sa cievka prepne do režimu prijímača, t.j. napätie sa vypne a v tomto okamihu sa skúma doba prechodového deja na cievke. V prípade, že sa v elektromagnetickom poli cievky nevyskytuje kov, je doba odozvy cievky veľmi krátka. Ak sa ale v poli kov nachádza, je doba odozvy cievky dlhšia a vyhodnocovacia jednotka to vyhodnotí ako prítomnosť kovu. (zdroj: Juríček, 2009) O niečo spoľahlivejší efekt možno dosiahnuť pri seizmických senzoroch. Tieto

zariadenia možno kalibrovať na stanovenú zmenu seizmickej charakteristiky

pôdy alebo pri dosiahnutí určitej miery otrasov. Tým možno vylúčiť iniciáciu

jednotlivým vozidlom, alebo vozidlom nižšej hmotnosti. Tieto zariadenia sú však

pomerne drahé a zložité na výrobu v improvizovaných podmienkach, a takisto

môžu nastať okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť iniciáciu bez prítomnosti

vojenského konvoja v cieľovej oblasti, takže sa pri „bežných“ útokoch nevyužívajú.

Ďalším spôsobom je senzor hluku, o ktorého kalibrácii platí to isté, čo pri

seizmických senzoroch. Ide však o menej spoľahlivú metódu, nakoľko hluk môže

spôsobiť oveľa viac príčin, než zvýšenú seizmickú činnosť. Na zachytenie ale na

druhej strane stačí mikrofón alebo iné obdobné zariadenie, čo výrazne znižuje

náklady na zostrojenie zvukom iniciovaného IED.

Laserovou závorou rozumieme zariadenie, ktoré sníma stály alebo pulzujúci

svetelný signál emitora v prijímači. Vytvorí tým závoru, pričom pri jej narušení

dochádza k iniciácii systému. Jedná sa o veľmi nespoľahlivú metódu, nakoľko

41

závoru môže narušiť zver alebo akýkoľvek predmet, ktorý sa na miesto záujmu

dostane napr. vplyvom poveternostných podmienok. Pre zvýšenie spoľahlivosti

možno podoprieť závoru vo viacerých bodoch tak, aby na iniciáciu bolo potrebné

prerušenie všetkých závor v rovnakom čase. Táto metóda je okrem všeobecných

nevýhod bezkontaktných iniciačných systémov aj náročnosť na zdroj napätia

a presné nasmerovanie emitora do snímacej oblasti, nakoľko aj najmenší

nechcený pohyb týchto prvkov môže spôsobiť iniciáciu.

Všetky menované okruhy majú svoje ideálne využitie, a každý jeden je vhodný na

útok za iných podmienok, pričom väčšinu z okolností, ktoré v súvislosti s útokom

nastanú nemožno predpokladať, alebo možno predpokladať len veľmi ťažko.

Taktiež môžu nastať podmienky, ktoré vylučujú úspešné použitie niektorého

druhu iniciačného systému. Z tohto dôvodu je kombinácia aspoň dvoch druhov

iniciačných systémov pomerne častá. Znamená to takisto veľkú komplikáciu pri

ochrane konvojov, nakoľko je niekoľkonásobne náročnejšie ochrániť vozidlá pred

niekoľkými druhmi iniciačných systémov miesto jedného.

2.2 Realizácia IED útokov na vojenské konvoje

Príprava a realizácia útoku na vojenský konvoj resp. jednotlivé vozidlo má

niekoľko fáz:

1. voľba miesta vhodného pre realizáciu útoku

2. voľba vhodnej trhaviny, inej výbušniny alebo výbušného zariadenia na

realizáciu útoku

3. výber iniciačného systému s ohľadom na povahu výbušného prvku

4. zostrojenie iniciačného systému a príprava na nastraženie IED

5. nastraženie IED

6. zaujatie pozície v kryte resp. v bezpečnej vzdialenosti na pozorovanie

7. iniciácia IED

42

8. overenie výsledku pozorovaním (za vhodných podmienok a neuspokojivého

výsledku môže nasledovať aj priamy útok živou silou) a následne okamžité

opustenie priestoru

Situácia okolo cestných komunikácií ponúka viacero alternatív umiestnenia IED

– na okraji cesty (za zvodidlami a na podobných miestach poskytujúcich dobré

vizuálne krytie), priamo na vozovke (pod vrstvou prachu alebo hliny (napr.

zneškodnená protitanková mína, ktorej počin zabezpečuje počinková nálož alebo

improvizovaný systém – zväčša je ich ukrytých na jednom mieste viac a sú

spojené bleskovicou, takže ak jedno vozidlo konvoja iniciuje systém, s najvyššou

pravdepodobnosťou zasiahne výbuch aj iné vozidlá) alebo maskovaný takým

spôsobom, že IED pripomína predmet, ktorý mohol spadnúť na vozovku z iného

vozidla, pričom na prvý pohľad nijako nepripomína IED (napr. zrolovaný koberec,

ktorý má vo vnútri ukrytý kus trhaviny alebo muníciu)). Vzhľadom k tomu, že

množstvo ciest v regiónoch, kde sú IED útoky v súčasnosti veľmi frekventované

(Blízky východ), sú nespevnené, nie je problémom umiestniť IED na cestu tak,

aby nepresahoval horizontálny profil cesty.

Výnimočné nie sú ani samovražedné útoky, napríklad nárazom vozidla

naplneného trhavinou do vojenského vozidla.

Predpoklady na úspešné vykonanie útoku sú nasledovné:

• utajenie

• spoľahlivá činnosť nastraženého systému

• vhodné uloženie systému (vizuálna nenápadnosť)

• istota, že vozidlo/konvoj prejde cieľovou oblasťou

• načasovanie

• dostatočná brizancia na prekonanie balistickej ochrany vozidiel

Utajenie je logický predpoklad úspechu útoku. Nastražiteľ musí byť obzvlášť

opatrný pri umiestňovaní NVS do oblasti záujmu. Mohol by totiž byť videný

osobou, ktorá (z rôznych pohnútok) poskytuje informácie protivníkovi, prítomnosť

43

NVS by sa vyzradila a útok by bol zmarený. Netreba zabúdať na pravidelný

letecký a satelitný prieskum, pretože útočník by sa mohol práve počas ukladania

NVS nachádzať v snímkovanej oblasti, teda je potrebné konať rýchlo a čo najskôr

opustiť cieľovú oblasť. Taktiež je potrebná obozretnosť počas celého priebehu

príprav, najmä pri výbere spolupáchateľov útoku, aby osnovateľ útoku predišiel

infiltrácii jeho skupiny spravodajstvom protivníka.

Spoľahlivosťou sme sa zaoberali už v predošlej kapitole, tá závisí hlavne od

iniciačného systému. Zdvojenie iniciačného mechanizmu (pracujúce na dvoch

rôznych princípoch) výrazne zvyšuje pravdepodobnosť úspešnej iniciácie systému.

Iná príčina, ktorá by mohla byť prekážkou spoľahlivého fungovania systému je

výbušná náplň. Za určitých podmienok môže dôjsť k znehodnoteniu tejto náplne

(vlhkosť, vek) čo môže spôsobiť rádovo nižšiu výkonnosť alebo úplné zlyhanie

systému. Preto musí útočník dbať aj na podmienky, v akých vyrába a skladuje

výbušninu a aké vplyvy na ňu pôsobia (a to aj po nastražení).

IED

IED

b a

c

d e

Obrázok 20 – systém iniciácie IED využívajúci dva spôsoby iniciácie – plunger a bezdrôtovú iniciáciu mobilným telefónom. (a) – nádoba s umiestnenými výbušnými prvkami IED, (b) –mobilný telefón prijímajúci podnet k iniciácii, (c) – útočník s mobilným telefónom, z ktorého vyšle podnet k iniciácii, (d) – zdroj napätia, (e) – plunger.

Vhodné uloženie systému znamená umiestniť systém tak, aby nebudil

pozornosť tak u osôb okoloidúcich tak u posádok vojenských vozidiel.

Istota, že vozidlo/konvoj prejde cieľovou oblasťou, je dôležitým faktorom, aj keď

mnoho systémov býva nastražených náhodne s tým, že útočníci čakajú kedy

44

prejde cieľovou oblasťou vhodný objekt útoku, resp. nastražia systém na iniciáciu

objektom útoku a identitu objektu ponechajú náhode.

Obrázok 21 – spôsob maskovania IED – naľavo IED ukryté v jutovom vreci, ktoré je samotné ťažko pozorovateľné navyše budiace dojem predmetu nechtiac strateného z auta počas jazdy, v strede výbušný prvok IED (munícia), napravo je tento prvok už zamaskovaný do podoby kusu betónu (zdroj: Jangl, 2009)

Istota, že vozidlo/konvoj prejde cieľovou oblasťou je špecifická podmienka,

na ktorej splnenie je niekedy potrebné vytvoriť na ceste zátarasy, aby konvoj

nemohol prejsť alebo odbočiť na inú cestu než je tá, na ktorej je nastražený NVS.

Takáto situácia nastáva najmä na väčších križovatkách, na ktorých je vysoká

pravdepodobnosť, že nimi v krátkej dobe prejde vhodný objekt útoku. Na

zabránenie prechodu inou cestou sa spravidla využívajú autobusy a nákladné

autá, ktoré imitujú poruchu alebo dopravnú nehodu. Keďže zastavenie konvoja je

v takejto situácii najriskantnejším krokom, je vysoko pravdepodobné, že konvoj

bude pokračovať voľnou cestou. Niekedy rovnakým spôsobom útočníci zastavia

konvoj takým spôsobom, že imitujúc poruchu alebo nehodu zahradia jedinú

možnú cestu. V takomto prípade (stojace alebo výrazne spomalené vozidlá) je

útok IED alebo všeobecne NVS najpresnejší.

45

Obrázok 22 – NVS nastražený pomocou protitankových mín proti konvoju, ktorému zablokoval cestu autobus: (1) pozícia útočníka – iniciátora NVS, (2) vozidlá konvoja, (3) bleskovicou spojené míny (zväčša pozbierané z mínových polí), (4) detail jednej z mín (zdroj: http://news.bbc.co.uk/)

Obrázok 23 – vojenský konvoj prechádzajúci okolo IED pozostávajúceho s rôznorodých kusov munície (1 a 3). Útočník sa ukrýva obďaleč a čaká na najvhodnejší moment k iniciácii.

46

?

zástavba

!

a

b c

d e f1

f2 g

h

Obrázok 24 – situačná schéma útoku na vojenský konvoj: Prichádzajúci konvoj (a) s pôvodne plánovanou trasou (b) bol nútený zmeniť smer jazdy priamo (c), nakoľko v plánovanom smere jazdy sa nachádzala prekážka (autobus imitujúciporuchu) (d). Blížiaci sa konvoj hlási pozorovateľ (e) zvyšku skupiny. Ukrytí útočníci čakajú v blízkosti kľúčových miest (pri autobuse, pre prípad, že by konvoj napriek zátarase skúšal prejsť v plánovanom smere jazdy (f1)) a v okolí nastraženého IED (f2). Ukrytý je tiež útočník – iniciátor (g), ktorý čaká, kedy sa konvoj dostane na úroveň ukrytého NVS(h), ktorý následne odpáli.

47

Načasovanie odpálenia NVS je ďalšou dôležitou podmienkou úspechu

útočníka. Vojenské vozidlá sa pohybujú aj v zastavaných zónach a mestách

pomerne vysokou rýchlosťou (60-80 km/h), čo môže v niektorých prípadoch byť

dostatočnou rýchlosťou na to, aby sa vozidlo vyhlo najničivejšiemu momentu

detonácie, pokiaľ sa útočník omešká čo i len o desatinu sekundy. Preto sa útočníci

snažia vozidlá čo najviac spomaliť práve na mieste, kde je nastražený NVS.

Vzhľadom k tomu, že balistická ochrana vozidiel je v súčasnosti neoddeliteľnou

zložkou ochrany živej sily a vojenskej techniky pred útokmi NVS musia

teroristické skupiny pri realizácii útokov na vojenské vozidlá zvyšovať

brizanciu náloží alebo zlepšovať črepinový účinok náloží. V poslednej dobe ich

metódy výrazne predišli očakávania koaličných vojsk, pretože sú schopní aj na

pomerne veľkú vzdialenosť prekonať balistickú ochranu ich vozidiel.

Obrázok 25 – americké vozidlo Hummer značne poškodené útokom IED (zdroj: http://www.flickr.com/)

48

Obrázok 26 – ďalšie vozidlo Hummer, tentokrát úplne zničené útokom IED (zdroj:

http://www.flickr.com/)

Po splnení všetkých vymenovaných predpokladov bude úspech s najvyššou

pravdepodobnosťou úspešný. Naplnenie štvrtého predpokladu je však kľúčovým

pre každý útok, pretože aj pri nedodržaní zásad prvého pravidla sa útok môže

vydariť, naproti tomu keď neexistuje vhodný objekt útok nebude zrealizovaný.

Niektoré nástrahy sú kladené náhodne s tým, že útočník dúfa v to, že niektoré

vojenské vozidlo systém iniciuje, príp. sám čaká na príjazd vhodného objektu. Pre

takýto prístup útočníka zavádzam termín „pasívny“. V prípade, že sa útočník

snaží dostať konvoj práve na cestu, kde umiestnil IED a to najmä zatarasením

ostatných trás prípadne inými obdobnými krokmi alebo IED ukladá na miesto,

o ktorom vie, že ním konvoj bude prechádzať jedná sa o útočníka „aktívneho“.

Treťou, veľmi nebezpečnou kategóriou útočníkov sú samovražedný útočníci. Pod

týmto slovom si väčšina laikov predstavuje osobu, ktorá sa prostredníctvom

odpálenia NVS pripnutého na vlastnom tele na verejných priestranstvách snaží

o dosiahnutie čo najväčšieho počtu obetí (civilných alebo z radov príslušníkov

inštitúcií bezpečnostného aparátu) alebo likvidáciu konkrétnej osoby (vedľajšie

obete pre nich nie sú podstatné). Samovražední útočníci však majú aj množstvo

49

iných podôb. Jednou z nich je vodič vozidla naplneného explozívnym materiálom

tak, že sa po náraze do iného vozidla explozívny materiál privedie k výbuchu.

Tento prístup možno nazvať „interaktívnym“.

Interaktívny útok možno realizovať niekoľkými spôsobmi. Je na to potrebná

znalosť pravidiel, ktorými sa konvoje počas jazdy riadia. V prvom rade je

potrebné prekonať odstup, ktorý si vojenské konvoje držia od ostatných vozidiel

a taktiež odstup vyžadujú od za nimi idúcich vozidiel. Predchádzanie konvoja je

neprípustné. Pri nedodržaní týchto pravidiel majú vojaci právo na vozidlo

strieľať. Zväčša sa snažia prestreliť mu pneumatiky a tým ho zastaviť. Útočník sa

teda dostane do blízkosti konvoja len ťažko. Vzhľadom ale na rýchlosť vozidiel

konvoja nemusia byť jeho vodiči natoľko schopní spomaliť vozidlo, aby sa pred

nimi náhle brzdiace civilné vozidlo (útočník) nepriblížil natoľko, že konvoj sa

dostane do účinného rádiusu NVS vezenom vo vozidle útočníka. Táto metóda je

obľúbená rovnako aj pri jednotlivých vozidlách, ktoré nemajú pre svoj pohyb tak

prísne pravidlá.

2.3 Súčasné možnosti ochrany vojenských konvojov pred

útokmi NVS

Ochrana pred NVS ja dnes jednou z najdiskutovanejších tém vo vojenských a

zbrojárskych kruhoch. Môžeme ju deliť do troch oblastí:

• výcvik a príprava, ktorá zdôrazňuje nutnosť aktualizovať a dopĺňať

najnovšie poznatky o IED a všeobecne o NVS u vlastných príslušníkoch

• operačno-taktická oblasť, vyžaduje vzájomnú koordináciu zúčastnených

strán spojenú s okamžitou výmenou informácií a ich zapracovávania do

štandardných postupov a doktrín pre účely výcviku a prípravy vojsk

• technologická oblasť, v ktorej je potrebné neustále pracovať na

zdokonaľovaní technických prostriedkov, ktoré majú zamedziť úspešnému

použitiu NVS proti živej sile a technike; z pohľadu ochrany vojenských

konvojov a vozidiel sa jedná o najdôležitejší prvok ochrany

50

Technologickú oblasť môžeme ďalej deliť na:

• balistickú ochranu

• elektronické protiopatrenia

• likvidácia a odstupná manipulácia s NVS

• odhaľovanie prítomnosti NVS

2.3.1 Balistická ochrana

Balistická ochrana je pasívnou dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou technických

prostriedkov ochrany pred NVS. Pasívnou z toho dôvodu, že nijako nezabraňuje

vykonaniu útoku, jej úlohou je minimalizovať následky tohto útoku. Táto ochrana

sa však nerealizuje len z dôvodu zmierňovania následkov útokov NVS, ale aj ako

prostriedok protimínovej ochrany a ochrany živej sily pred streľbou

a črepinovými účinkami niektorých druhov munície. Balistická ochrana

vojenských vozidiel spočíva v pancierovaní a konštrukčných riešeniach a tvaroch

častí vozidla tak, aby bol výbuch usmernený smerom preč od vozidla.

Pancierovanie je nevyhnutné zo všetkých strán a taktiež zospodu a zvrchu.

Spodná časť vozidla je obzvlášť riziková, vo väčšine prípadov sa nachádza len

niekoľko centimetrov od nastraženého NVS (IED uložené na ceste), preto sa mu

venuje mimoriadna pozornosť. Dno karosérie teda nie je len opancierované, ale aj

vytvarované do takého tvaru, aby bola tlaková vlna po výbuchu usmernená

smerom od vozidla.

Obrázok 27 – náčrtok ľahkého vojenského vozidla (spredu), pričom je zobrazený tvar podvozku

riešenie spôsobuje, že v prípade v(písmeno V). Takéto ýbuchu NVS pod kolesami vozidla tlaková vlnaobteká okolo vozidla.

51

Pancierovanie vozidiel je zväčša realizované pomocou ocele s prídavkom rôznych

iných prvkov za účelom dosiahnutia lepších vlastností (pružnosť, pevnosť)

vzhľadom na účel, ktorý materiál plní. V poslednej dobe však boli vyvinuté nové

technológie pancierovania. Príkladom je kompozitné pancierovanie

využívajúce širšiu škálu materiálov – napr. keramické materiály,

karborundum alebo silikóny. Najčastejšie sa tieto materiály kombinujú

s oceľou za účelom dosiahnutia čo najvyššej miery ochrany.

Obrázok 28 – keramický pancier vyrobený VOP Šternberk

Ďalšou technológiou, ktorá stojí za povšimnutie je reaktívne pancierovanie .

Táto technológia pracuje na princípe Newtonovho zákona o akcii a reakcii.

Pozostáva z blokov výbušniny(ERA – Explosive reactive armor), gumy (NERA –

Non-energetic reactive armor), alebo iného materiálu vhodného na tento účel.

Princíp je jednoduchý – pri náraze cudzorodého telesa na tento druh pancieru

pôsobí pancier silou proti tomuto telesu (guma využíva potenciálnu energiu

vlastného napnutého materiálu (napätie spôsobuje v materiáli náraz cudzorodého

telesa), výbušnina chemickú energiu výbuchu (bloky výbušniny sú vytvarované

tak, aby bol výbuch usmernený smerom proti telesu, ktoré do panciera naráža

a tým iniciuje výbušninu)). To výrazne spomalí narážajúce teleso, ktoré na

prekonanie reakcie panciera spotrebuje značnú časť kinetickej energie telesa.

52

Tomu následne častokrát nezostane dostatočná kinetická energia na prekonanie

konvenčnej (oceľovej) vrstvy, alebo vrstvy kompozitného panciera. Zvláštnou

skupinou je elektrické reaktívne pancierovanie, ktoré využíva elektrický prúd na

spomalenie prenikajúceho telesa.

Obrázok 29 – Tank T-72 s pridaným ERA pancierovaním Balistická ochrana je veľmi účinným a nezastupiteľným miestom v sústave

technických opatrení. Treba si však uvedomiť, že žiadne pancierovanie nie je

dostatočne silné na to, aby ho nebolo možné prekonať. Preto, síce ho nemožno

zanedbať a treba neustále pracovať na jeho zdokonaľovaní, nikdy nebude

predstavovať úplné a systémové riešenie problematiky ochrany vozidiel pred

NVS. Ide len o spôsob, akým minimalizovať škody a ochrániť živú silu pred

účinkami výbuchu, nie o spôsob, ktorý by zabránil samotnému útoku.

2.3.2 Elektronické protiopatrenia Elektronické protiopatrenia predstavujú ďalšiu širokú škálu prostriedkov,

ktorými možno vyriešiť časť problematiky NVS používaných proti vojenským

vozidlám. Tieto opatrenia sa zameriavajú najmä na zamedzenie iniciácie RCIED,

alebo na predčasnú iniciáciu RCIED. Nástrojom, ktorý sa v tejto oblasti využíva

sú rušičky rádiového signálu.

53

Rušičky signálu neustále vysielajú elektromagnetické vlnenie, ktoré je

niekoľkonásobne silnejšie než to, ktoré vysielajú bezdrôtové prostriedky rádiovej

iniciácie (vysielačky, samostatné vysielače a prijímače signálu určené na diaľkové

ovládanie elektroniky (teda s možnosťou využitia aj na odpálenie IED)). Tým

zarúšajú prostredie (EJ – Electronic jamming) a tak zamedzujú tomu, aby sa

signál z iniciačného vysielača dostal k prijímaču.

Obrázok 30 – princíp práce rušičky elektromagnetickým vlnením. Horný graf predstavuje rušivý signál rušičky (pre názorné zobrazenie veľkej sily signálu som zvolil priebeh funkcie y=9 sin (x/4)); prostredný graf predstavuje signál, ktorého prijatie (alebo prerušenie príjmu) považuje iniciačný systém za pokyn k iniciácii (pre názornosť volím priebeh funkcie y=sin (3x)); spodný graf predstavuje výslednicu súčtu prvých dvoch priebehov v prípade stretu týchto dvoch signálov v priestore dosahu obidvoch zariadení – z obrázku je zrejmé, že výslednica súčtu signálov ani približne nezodpovedá signálu vysielaného iniciačným vysielačom a teda iniciačný prijímač nerozpozná v tejto výslednici prítomnosť signálu z prostredného grafu a teda nevyhodnotí situáciu ako jeho prijatie (resp. vyhodnotí situáciu ako jeho stratu) Rušičky môžeme rozdeliť do troch kategórií, vzájomne odlišných veľkosťou,

výkonom ako aj použitím:

• prenosné

• prevozné resp. mobilné

• kontajnerové

54

Prenosné rušičky signálu predstavujú najmenšie a teda aj najmenej výkonné

alternatívy (ich možnosti sú determinované rozmermi a zdrojom napätia). Sú to

prevažne prostriedky osobnej ochrany (americké ozbrojené zložky dokonca

zaviedli niektorý útvarom prenosné rušičky do pravidelnej osobnej výbavy

príslušníkov týchto útvarov). Tieto zariadenia slúžia na zamedzenie odpáleniu

IED na malú vzdialenosť, avšak stále je tu hrozba zásahu účinkami výbuchu a to

najmä sekundárnymi (črepinový efekt), ktoré môžu spôsobiť ujmu. Pri ochrane

vojenských vozidiel majú využitie najmä pri jednotlivých vozidlách.

a b

c

d

e

Obrázok 31 – situácia pripraveného RCIED útoku na jednotlivé vozidlo: (a) vozidlo, (b) ochranný rádiusnej rušičky vo vozidle, (c) útočník, (d) signál iniciačného vysielača, (e) RCIED a priprenos jímač signálu. tore, kde dochádza k prieniku oblastí (b) a (d) nemôže dôjsť k iniciácii IED. V pries

Prevozné resp. mobilné rušičky predstavujú zariadenia, ktorých plocha

prekrytia (plocha priestoru, ktorý je schopná rušička zarušiť) je výrazne vyššia,

než v predchádzajúcom prípade, avšak má omnoho väčšie rozmery a vyžaduje

silnejší zdroj napätia. Pre tieto vlastnosti sa využíva po montáži na vozidlo ako

rušička pre ochranu celého konvoja resp. časti konvoja. Je schopná zarušiť širšie

okolie, takže sa aj voľne sa pohybujúca živá sila môže v okolí tejto rušičky cítiť

relatívne bezpečne pred sekundárnymi účinkami výbuchov spôsobených RCIED.

Pri týchto typoch rušičky sa odborníci v oblasti elektrotechniky začali zaujímať

o možných alternatívach podoby antény vyžarujúcej elektromagnetické vlnenie

a tým pádom aj úpravy smerovej charakteristiky rušičky. Doteraz sa však

najčastejšie používajú rušičky vyžarujúce radiálne. To potvrdzujú aj Matušek

a Špirko vo svojom príspevku, pričom sa opierajú o výsledky matematického

modelovania. „Výsledky modelovania potvrdili, že je lepšie využiť na prekrytie

miesta odpálenia nálože vyžarovanie šumového rušiaceho signálu prostredníctvom

antén, ktoré vyžarujú v horizontálnej rovine všesmerovo, alebo takmer

55

všesmerovo.“ Existujú však aj iné alternatívy, napríklad prekrytie v tvare číslice

8 (polvlnový horizontálny symetrický dipól), kde sa anténa nachádza v strede

súmernosti obidvoch kružníc.

a b

c

d

e

a

b b

a

Obrázok 32 – situácia pripraveného RCIED útoku na jednotlivé vozidlo: (a) vozidlá nesúce rušičky, (b)ochranná plocha mobilných rušičiek na vozidlách, (c) útočník, (d) signál iniciačného vysielača, (e) RCIED

Prevozné rušičky vyžadujú na svoju obsluhu vyškolený personál. Za ich výhody

označujeme vysoký výkon, ako aj možnosti neskoršej modernizácie či cenu (od

320 tis. €). Nevýhodami tohto druhu rušičiek je problematické nasadenie

v zástavbe či v hornatom teréne, spomínanú nutnosť školeného personálu,

pomerne vysoká hmotnosť sústavy a jej rozmery vylučujúce použitie rušičky inak,

ako umiestnenej na vozidle.

Obrázok 33 – obrnené vozidlo nesúce prevoznú rušičku

56

Kontajnerová rušička je najväčší druh rušičky s najsilnejším signálom

a najväčším dosahom. Umiestňuje sa pod lietadlo alebo vrtuľník. Vzhľadom na

pozíciu, z ktorej vysiela efektívne a spoľahlivo chráni konvoj aj v zastavanom

území či nerovnom teréne. Pokrýva široké okolie oblasti pohybu konvoja. Keďže

sa tento prostriedok nachádza vo vzdušnom priestore, nepredstavujú rozmery

problém. Rovnako však potrebujú pre svoju obsluhu vyškolený personál.

Najväčšou nevýhodou je ale cena. Tá sa pohybuje od 5000000 €, avšak tá nie je

konečná, nakoľko treba obstarať aj letecké prostriedky, ktoré by rušičku niesli

a ich prevádzka taktiež predstavuje nezanedbateľnú položku.

Rušičky sú prostriedkom, ktorý využíva dieru v technológii útočníka a chráni

pred jednou skupinou NVS a to RCIED. Stále však nie je prostriedkom, ktorý by

riešil problematiku zabránenia výbuchu komplexne. Iniciačných systémov je

veľké množstvo, a vo väčšine prípadov, kde bolo použité rádioovládanie nerobí

útočníkovi problém pridať ďalší iniciačný systém (k najjednoduchším patrí

bleskovica uvedená do činnosti úderom kladiva o nákovu). Preto je nutné ohliadať

sa po ďalších systémoch, ktoré by riešili problematiku komplexne (alebo aspoň

z časti systémovo).

2.3.3 Likvidácia a odstupná manipulácia s NVS

Do tejto kategórie patria prostriedky, pomocou ktorých možno priamo na mieste

riešiť prítomnosť ostrého NVS a vykonať opatrenia na jeho odstránenie z cesty

alebo jeho likvidáciu priamo na mieste výskytu. Preto si tieto prostriedky

rozdelíme do dvoch kategórií:

• manipulačné zariadenia

• zariadenia na likvidáciu alebo zneškodnenie

• multifunkčné (robotické) zariadenia

57

Manipulačné zariadenia predstavujú súbor technického vybavenia,

umožňujúci manipuláciu EOD operátorovi manipulovať s NVS z bezpečnejšej

vzdialenosti (napr. ručné manipulačné rameno a pod.). Taktiež sem zaraďujeme

prostriedky na bezpečný prevoz týchto zaistených výbušných prostriedkov, ako

napr. tlakové usmernené nádoby a pod. Tieto prostriedky sy využívajú bežne aj

pri ostatných EOD činnostiach, nielen v problematike vojenských konvojov.

Obrázok 34 – jazdná súprava vozidiel s prívesom nesúcim tlakovú usmernenú nádobu na bezpečný prevoz výbušných prostriedkov

Zariadenia na likvidáciu alebo zneškodnenie NVS sú taktiež známe nielen

z prostredia ochrany vojenských konvojov, ale všeobecne z oblasti ochrany pred

NVS. Jedná sa najmä o rozstreľovače výbušnej náplne (vodné, brokové, emulzné),

ďalej strihače káblov, alebo usmernené náložky, ktoré majú spôsobiť zničenie

niektorej časti NVS a tým jeho znefunkčnenie, pričom ale nedochádza k prenosu

detonácie na výbušnú náplň NVS.

Obrázok 35 - strihače káblov: zápalnicový (vľavo) a elektrický (vpravo) Roboty sú zariadenia, schopné zabezpečiť obidve predošlé činnosti s mnohými

funkciami navyše (röntgen, prieskum pomocou CCD kamier). Sú štandardnou

58

výbavou EOD tímov a ich nasadenie má prednosť pred živou silou vždy, keď je

možné situáciu riešiť týmto spôsobom.

Obrázok 36 - robot SCORPIO pri manipulácii s podozrivým kufríkom

Všetky tieto prostriedky sú štandardným vybavením EOD tímov, ktoré dokážu po

príjazde bezpečne odstrániť hrozbu použitia NVS. Aby však mohli vykonávať túto

činnosť, musí byť NVS včas zistený a musí sa od neho dodržiavať odstup, aby

útočník nemal dôvod k iniciácii NVS. Práve identifikácia predmetu ako NVS je

najproblematickejšou stránkou ochrany vojenských konvojov a je potrebné na nej

pracovať omnoho intenzívnejšie.

2.3.4 Odhaľovanie prítomnosti NVS

Včasné detekcia explozívneho materiálu a identifikácia predmetu ako NVS je

podľa môjho názoru jedná možnosť a zároveň prvý krok systémového riešenia

problematiky ochrany vojenských konvojov. Prebieha tu najrozsiahlejší výskum

možností implementácie poznatkov z fyziky, chémie, biológie matematiky

a všetkých príbuzných odborov. Zo všetkých metód by som vybral azda

najperspektívnejšie z pohľadu ochrany konvojov:

Röntgenové (RTG) metódy Z týchto metód je v súčasnosti najprogresívnejšia metóda snímkovania dvojitou

energiou so spätným rozptylom. Táto metóda dokáže odlíšiť anorganický materiál

od organického, čiže na výslednej snímke ho dostatočným kontrastom odlíšiť

(anorganické látky zväčša modrou a zelenou, organické oranžovou a hnedou).

Navyše spätný rozptyl znamená, že RTG zachytáva lúče odrazené od

59

snímkovaného prostredia a obraz vytvára pomocou týchto lúčov, takže

nepotrebuje žiadnu expozičnú plochu. „Výhodou tohto systému je, že aj pri veľmi

malom ožiarení (približne 0,05 μS) dokáže vyhotoviť plnohodnotný obraz. Na

základe veľmi nízkej miery ožiarenia teda možno skonštatovať, že jeho použitie je

zdravotne nezávadné, a preto by mohol byť tento princíp využívaný aj pri kontrole

v blízkosti osôb.“ (Juríček, 2009)

Nevýhodou týchto systémov je, že pri dokonalejšom technickom maskovaní nie sú

schopné zachytiť chemickú charakteristiku ukrývaného obsahu. Ďalšou

nevýhodou je, že systém nie je schopný rozoznať výbušniny ako také, ale len

organickú podstatu látky, preto je nevyhnutný obslužný personál, ktorý musí byť

po celý čas v strehu, pozorne sledovať snímkovanie a vyhodnocovať, či podľa

tvaru a zloženia môže ísť o NVS alebo nie.

Aj keď táto metóda neprináša istotu identifikácie všetkých NVS, ich inštalácia na

vozidlo v čele konvoja by mohol pomôcť vyhnúť sa väčšine NVS incidentom.

Spektrometria pohyblivosti iónov (chromatografické metódy) Táto metóda je zameraná na analýzu plynov a výparov v oblasti záujmu. Do tejto

oblasti je vyslaný prúd iónov, ktorý pri zmene prostredia zareaguje vychýlením zo

svojej pôvodnej trajektórie alebo inou zmenou pohybu. Tieto zmeny sú následne

skúmané (napr. pomocou laserového lúča). Podľa zmeny pohybu týchto iónov

následne možno vyhodnotiť, o pary akej látky sa jedná.

Táto metóda má však rad nevýhod. Prvou je, že pri správnom technickom

maskovaní, zameranom proti úniku pár táto metóda neodhalí prítomnosť

explozívneho materiálu (čo však u IED spravidla nenastáva). Druhou nevýhodou

je, že jeho účinná prevádzka by bola možná len pri stojacom alebo pomaly sa

pohybujúcom vozidle.

Napriek týmto nevýhodám je to v súčasnosti najviac využívaná technológia na

odhaľovanie explozívneho materiálu, možno aj vďaka svojim rozmerom. Pre

konvoje však sú ostatné dve metódy vhodnejšou alternatívou, nakoľko sú

efektívne aj počas pohybu vozidla.

60

Takéto zariadenie používajú aj OSSR. Prápor RChBO v Rožňave disponuje

vozidlami Aligátor, na ktorých je inštalovaný spektrometer pohyblivosti iónov, na

zistenie nebezpečných a zdraviu škodlivých látok v ovzduší.

Obrázok 37 – príklad prenosného spektrometra (zdroj: Husaníková, 2007)

Obrázok 38 – vozidlo Aligátor práporu RChBO Pozemných síl OSSR s inštalovaným spektrometrom

61

Pulzná rýchla neutrónová analýza (PFNA) Pulzná rýchla neutrónová analýza používa emisiu rýchlych neutrónov, a ako

produkt nepružného rozptylu neutrónov sníma γ-žiarenie charakteristické pre

indukciu v konkrétnych prvkoch, na základe čoho dokáže určiť relatívne

koncentrácie prvkov v skúmanom telese. Taktiež využíva poznatky o rýchlosti

vystrelených neutrónov ako aj rýchlosti šírenia γ-žiarenia. Emisia neutrónov je

uskutočňovaná v pravidelných pulzoch a snímače zachytávajú γ-žiarenie a aj čas

dopadu γ-lúčov na snímač. Táto metóda poskytuje najpresnejšie určenie zloženia

materiálu zo všetkých doteraz známych metód.

Výhodou metódy je možnosť automatického vyhodnotenia prítomnosti

explozívneho materiálu, čo predstavuje menšiu náročnosť na obsluhu personálom

a vyššiu pravdepodobnosť správneho vyhodnotenia prítomnosti takéhoto

materiálu. Ďalšou, obrovskou výhodou je, že tento systém je takmer nemožné

obísť doposiaľ známymi metódami technického maskovania.

Nevýhodou tejto metódy sú práve spomínaný prúd neutrónov a γ-žiarenie. Obidve

tieto žiarenia spôsobujú zhubné a karcinogénne účinky. Preto je vylúčené

používanie takýchto metód v blízkosti osôb, ktoré nie sú dostatočne chránené

proti dopadu tohto žiarenia Riešením by mohlo byť minimalizovať žiarenie do

takých impulzov, ktoré by malo na ľudské telo zanedbateľné účinky. To však

vyžaduje tiež neúmerné zvýšenie citlivosti expozičnej techniky, čo je v súčasnosti

technicky nerealizovateľné.

Tieto dve spomenuté metódy majú v súčasnosti najväčšiu perspektívu v oblasti

ochrany konvojov pred NVS. Dôležité je začať zavádzať tieto systémy čo najskôr.

Tým možno predísť stratám na životoch, zdravotným ujmám a tiež stratám na

majetku. Pri včasnej detekcii takýchto materiálov je možné prijať adekvátne

protiopatrenia, aby nedošlo k explózii. Podľa môjho názoru možno takýto efekt

dosiahnuť použitím prostriedkov na rozstrelenie explozívneho materiálu (napr.

guľomet, alebo použiť zbraň, ktorá využíva detonujúce strelivo. Táto detonácia

naruší obal NVS a následne spôsobí prenos detonácie na výbušnú náplň NVS. Na

62

Obrázok 39 - rez autom s automatickou detekciou explozívneho materiálu (zdroj: Tallo, 2006) tento účel možno využiť napr. strelivo do ľahkého kanóna od firmy DIEHL

GmbH. Jedná sa o strelivo DM 111 kalibru 40x53 s trhavinovou náplňou.

Pôvodne bolo určené na protipechotnú streľbu, nakoľko do puzdra boli

umiestnené črepiny, avšak osobne si myslím, že črepiny môžu len prispieť

k úspešnému narušeniu obalu NVS. Toto by výrazne urýchlilo riešenie situácie so

zisteným IED nastraženým proti vojenskému konvoju. Takto zväčša konvoj čaká

na príchod EOD tímu, ale za ten čas je veľmi zraniteľný napr. útokom

z protipancierových zbraní. Takéto riešenie situácie by si vyžiadalo oveľa kratší

čas a možnosť okamžite pokračovať v jazde, pričom by neustále prebiehala

kontrola pomocou niektorej metódy vyhodnocovania prítomnosti explozívneho

materiálu. Myslím si, že toto riešenie v prípade okamžitej reakcie posádky

konvoja je dostačujúce aj na zabránenie úspešnému útoku pojazdného

samovražedného útočníka výbušninou v inom vozidle nárazom do vozidla

konvoja.

63

Obrázok 40 – strelivo DM 111 40x53

Obrázok 41 – detail rezu strelivom DM 111 40x53 – žltou farbou je vyznačená trhavina, červenou počinková traskavina a v jej okolí možno vidieť črepinovú náplň

64

ZÁVER

V práci som sa zaoberal možnosťami ochrany vojenských vozidiel a konvojov pred

NVS a IED. Pomocou typológie výbušnín som vymedzil najčastejšie používané

a najjednoduchšie použiteľné druhy výbušnín, iných explozívnych materiálov

a explozívnych predmetov proti vojenským vozidlám. Následne som

charakterizoval NVS popísal jeho časti a aplikáciu týchto zariadení

v podmienkach nami riešenej problematiky. Nevyhnutnou súčasťou je tiež

predstavenie metód ochrany konvojov proti takýmto útokom tak, ako ich

poznáme v súčasnosti, ako aj identifikácia perspektívnych metód do budúcnosti.

Keďže podľa môjho názoru je riešenie vo včasnej detekcii a identifikácii IED

počas pojazdu konvoja a v okamžitom odstránení, navrhol som aj použitie

niektorej z metód včasnej detekcie v spojení s likvidáciou ľahkým automatickým

kanónom s detonujúcim strelivom proti týmto systémom priamo z konvoja

z bezpečnej vzdialenosti. Samozrejme, že zavádzanie takýchto systémov je

mimoriadne finančne náročné, a ak bude aktuálne, tak len v otázkach ochrany

celých konvojov a nie jednotlivých vozidiel, avšak ľudský život a zdravie je

nevyčísliteľná hodnota, preto žiadne prostriedky vynaložené na efektívnu

ochranu týchto hodnôt nie sú stratenou investíciou.

65

POUŹITÉ PRAMENE

HRAZDÍRA, I., KOLLÁR, M. Policejní pyrotechnika. Plzeň: Vydavatelství

a nakladatelství Aleš Čenek, 2006. ISBN: 80-86898-87-3

HUSANIKOVÁ, P. Iónová pohyblivostná spektrometria. Bratislava: Univerzita

Komenského, 2007.

JANGL, Š. Prednášky a cvičenia z predmetu Nástražné výbušné systémy. Žilina:

Žilinská univerzita, Fakulta špeciálneho inžinierstva, 2009.

JURÍČEK, I. Možnosti vyhľadávania explozívneho materiálu. Žilina: Žilinská

univerzita, Fakulta špeciálneho inžinierstva, 2009.

MATOUŠEK, Z., ŠPIRKO, Š. Analýza prekrytia miesta odpálenia nálože

elektromagnetickým vyžarovaním. In: Krízový manažment – 2/2008 Žilina:

Žilinská univerzita, Fakulta špeciálneho inžinierstva, 2008.

TALLO, A. a kol. 2006. Moderné technológie ochrany osôb a majetku. Bratislava.

Akadémia policajného zboru v Bratislave, 2006. ISBN 80-8054-387-9

Internetové stránky ku 1.4. 2010: http://en.wikipedia.org/wiki/Improvised_explosive_devicehttp://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/8136266.stmhttp://northshorejournal.org/american-losses-in-iraqhttp://philcox.homestead.com/http://forum.valka.cz/http://www.flickr.com/

66