ŠT VRŤROČNÍK O ŽIVOTE NA STAVEbNE j fAKulTE STu 2 0 0 7

Obsah

1 )

7.deň Stavebnej fakulty STu

Už po siedmykrát sa 21.marca 2007 konal DeňStavebnej fakulty. Bohatý celodenný program prebiehalvúzkejsúvislosti svýstavnýmveľtrhomCONECO -niektorépodujatia na pôde Incheby (konzultačno-poradenské cen-trum,seminár,konferencia),inénaStavebnejfakulte(fakult-nékoloŠVK,stretnutieZdruženiaabsolventovapriateľovSvFSTU-seminárijehovalnézhromaždenie). Na SvF prebiehala po celý deň Študentská vedeckákonferencia, ktorej sa zúčastnilo viac ako 200 študentovbakalárskeho a inžinierskeho štúdia. Vyhlásenie jej výsled-kov sa konalo v podvečer tohto slávnostného dňa v auleakademikaDuba.Podrobnévýsledkyumiestneniaštudentov,spolu s popisom autorov, presných odborov, názvov imienvedúcichprácsúuvedenénawebovejstránkenašej fakulty.Štyroch, ktorí získali cenudekana za vynikajúcuprácuuvá-dzamenatomtomieste:Juraj Jurkovič, študent 1.ročníka 1.stupňa štúdia, ŠP PSAsprácouElektromotoryvleteckýchmodeloch,vedúcapráceMgr.MarcelaChovancová,PhD.(prácasúťažilavsekciifyzikavstavebníctve)Eva Stopková, študentka 2.ročníka 1.stupňa štúdia, ŠP GaKs prácou Predikcia lavínového nebezpečenstva s využitímGPS,vedúcipráceIng.TiborLieskovský(prácasúťažilavsek-ciigeodéziaakartografia)Bc. Michaela Klinčoková, študentka 2.ročníka 2.stupňa štú-dia,ŠPSMPsprácouMetódyposudzovaniaživotnostipálenejkrytiny, vedúci práce doc. Ing. Mikuláš Šveda, PhD.(prácasúťažilavsekciigeotechnikaamateriálovéinžinierstvo)Bc.ValériaOlescháková,študentka2.ročníka2stupňaštúdia,ŠP NKIS s prácou Vyľahčené stropné dosky, vedúci prácedoc.Ing.Jendželovský,PhD.(prácasúťažilavsekciistavebnámechanika) SlávnostnýmukončenímDňaStavebnej fakultybolaspoločná návšteva - študentov, zamestnancov, pedagógovavedeniafakulty-poslednéhouvedeniadivadelnéhopredsta-veniaF.M.Dostojevského„Cudziaženaamužpodposteľou“v Divadle P.O.Hviezdoslava, kde sa prítomným prihovorildekanStavebnejfakultySTUprof.Ing.AlojzKopáčik,PhD.

27.deň Stavebnej fakulty STu • CONECO 2007 • DOMEXPO Nitra 2007 • Zasadnutie priemyselnej rady Svf v Kočovciach • Príhovor dekana k jubileu prof. Danišoviča • Slávnostné kolokvium • Odkaz v slovách prof. Danišoviča • Spomienka na študijný pobyt v Darmstadte • Recenzia vedeckej monografie • Životné jubileá

2 )

Š T V R Ť ROČ NÍK O Ž I VO T E N A S TAV E bNE j fA KulT E S T u

CONECO 2007

Najväčší slovenský veľtrh stavebníctva CONECO na svojom28.ročníkupotvrdil,žeSlovenskonielenževsúčasnostipreží-vavýnimočný„boom“voblastivýstavby,alepodľaprognózbymaltentovývoještevnasledujúcomobdobíajpokračovať. Účasť Stavebnej fakulty STU na výstave CONECO -akoodbornéhogaranta tohtomedzinárodnéhopodujatia - jevýznamnou akciou, kde samôže SvF prezentovať nielen akoporadca–odborníkzakademickejobce,alepriamymkontak-tomsnávštevníkmimôžeosloviťpotenciálnychposlucháčovaoboznámiť ichočinnosti fakulty,o študijnýchprogramochaperspektívnomuplatneníabsolventovvpraxi.

2 0 0 7

3 )

2DOMEXPO NITRA 2007

V areáli Agrokomplexu výstavníctvo Nitra sa aj tento rokv dňoch 12.-15.4.2007 konala stavebná výstava DOMEXPONITRA.Naploche6000štvorcovýchmetrovsatupredstavi-lo 176 vystavovateľov z Českej republiky, Maďarska, Poľska,Rakúska a Slovenskej republiky. Súčasťou výstavy boli ajrôzne poradenské služby, odborné konferencie a semináre.Naša Stavebná fakulta sa na tomto podujatí prezentovalakonferenciou s témou Konštrukcie pozemných stavieb –Nízkoenergetickédomy2007.

Zasadnutie priemyselnej rady Svf STu v Kočovciach

Vdňoch26.-27.4.2007zasadalavučebno-výcvikovomzariade-nívKočovciachpriemyselnáradaStavebnejfakultySTU.

Vprogramovejčasti zasadnutia figurovalipredovšet-kýmotázkyproblematikyštúdia,študijnýchprogramov,ďalejpožiadavky praxe v súčinnosti s výberom tém diplomovýchprác, ale aj dizertačných prác a prác ŠVK. Dôležitou témouprejednávania bola aj téma spolupráce pri zmluvnej vedec-ko-odbornej činnosti fakulty a otázka ponuky celoživotnéhovzdelávaniavstavebníctve. Po oficiálnej časti zasadnutia priemyselnej rady sakonaluž4.ročníkbenefičnéhotenisovéhoturnajaAkademiciaPodnikatelia.

4 )

Š T V R Ť ROČ NÍK O Ž I VO T E N A S TAV E bNE j fA KulT E S T u

Vážený pán profesor,Vážený pán generálny riaditeľ,Vaša Magnificencia, Spektabiles, Honorabiles,Vážení prítomní, dámy a páni !!!

Dovoľte,abysomVámvstručnostipredstavilživotopisnášhojubilantaDr.h. c. prof. Ing.Dr. tech.PetraDanišoviča, ktorýsa práve dnes v zdraví dožíva úctyhodných a krásnych 100rokov!

Prof.Danišovičsanarodil1.júna1907vBolerázi.StredoškolskéštúdiumabsolvovalnareálnomgymnáziuvneďalekejTrnave,kdevroku1927svyznamenanímzmaturoval.KeďženaSlovenskuv tomčasenebolavysoká škola technic-kého zamerania, pokračoval v štúdiách na Českom vysokomučení technickom v Prahe, kde v roku 1932 s vynikajúcimprospechom skončil Odbor inžinierskeho staviteľstva, smervodohospodárskyakultúrny.VedeckýtituldoktoratechnickýchviedzískalnaČVUTvPrahev decembri v roku 1935, kedy úspešne vykonal rigoróznuskúškuaobhájildizertačnúprácuna tému „Pohyb splavenínamechanickáprácaprirodzenéhotoku“.

VtomistomrokuodišielnaSlovensko,kdezačalpracovaťnaKrajinskom úrade v Bratislave. Neskôr, v roku 1939 začínajeho pôsobenie na Slovenskej vysokej škole technickej naOdboreinžinierskehostaviteľstva–jednomztrojiceodborov,ktoréboli založenéužpri zrodenašejAlmaMater.Na tomtoodborebol1.10.1939vymenovanýzamimoriadnehoprofesoraaneskôrvroku1944zariadnehoprofesoraSVŠT.NaOdboreinžinierskeho staviteľstva postupne zastával rôzne funkcie –najprvprednostuÚstavustaviteľstvaavodnéhohospodárstva,neskôr v rokoch 1941-1945 funkciu prodekana a po vojne,v akademickom roku 1945/46 funkciu dekana Odboru inži-nierskehostaviteľstva.

V roku 1947 prof. Danišovič odchádza zo školy a prechádzadovodohospodárskejpraxe,kdepôsobíakostaviteľOravskejpriehrady a viacerých vodných elektrární na Vážskej kas-káde. V ďalších rokoch pôsobí ako projektant v projekto-vom ústave Vodoprojekt, ktorý bol neskôr premenovaný naHydroprojekt a napokonHydroconsult v Bratislave. Styky soškolouaStavebnoufakultouvšaknikdyneprerušil.Bolnaďalejčlenom komisie pre obhajoby kandidátskych prác, diplomo-výchprác,externeprednášalazúčastňovalsanaakademickomavedecko-výskumnomživotevodbore, vktoromsámštudo-val,akademickypôsobilaktorýtvorivorozvíjalajvstavebnejpraxi.

V roku 1972 odchádza do dôchodku, naďalej však pracujeakoexpertpririešenísústavyvodnýchdielnaDunaji.Vďaka

dlhoročnému, aktívnemu a erudovanému pôsobeniu prof.Danišoviča vodbore, sa s jehomenomspája veľkémnožstvovodných diel na Slovensku. Meno prof. Danišoviča zostanetrvalozapísanévpovedomíslovenskejtechnickejinteligencie,našichstavbárov,vodohospodárov–hydrotechnikovahydro-energetikov.

Váženýpánprofesor,dovoľte, aby som Vám dnes, kedy sa dožívate tohto krásne-ho jubilea, zaželal v mene všetkých pracovníkov StavebnejfakultySTUvBratislaveakoajv svojommene,veľazdravia,pohodu a eštemnohopokojných rokov strávených v kruhuVašejrodiny.

prof.Ing.AlojzKopáčik,PhD.dekanStavebnejfakulty

2 0 0 7

5 )

2Slávnostné kolokvium pre profesora Danišoviča

Nielen sprievodná výstava, ale hlavne slávnostné kolokviumvenované100.narodeninámDr.h.c.prof. Ing.Dr.techn.PetraDanišovičaumocnilijedinúmyšlienkupiatkovéhostretnutia-pripomenúťsi100-ročnýpríbehdobrého,skromnéhočlovekaa oceniť jeho plodnú činnosť pedagogickú, vedeckú i tech-nicko-odbornú v odbore vodného hospodárstva a vodnýchstaviebnaSlovensku.Dňa1.júna2007vauleD.Ilkovičapripríležitostistýchnarode-nínsiprof.PeterDanišovičprevzalnajvyššierezortnévyzna-menanieMŠSRVeľkúmedailusvätéhoGorazdaaMedailuSTU.OceneniaoslávencoviodovzdalivzastúpeníministraškolstvaSRprof. Ing.PeterPlavčan,CSc.,generálnyriaditeľsekcieVŠMŠSRaprof.Ing.FrantišekJaníček,PhD.,prorektorSTU.

Slová prof. Danišoviča - skvostom zukového archívu Svf

Tí, ktorí boli prítomní na slávnostnom kolokviu profesoraPetraDanišovičaavypočulisijehoďakovnýprejav,boliúprim-ne šokovaní jeho jasnozrivým nazeraním na súčasnosť, jehoreakciamiapredovšetkýmschopnosťoupozornepočúvaťkto,ačohovorí...takýmitovlastnosťamitotižčastonedisponujúaniľudiaopolstoročiemladšíodprofesoraPetraDanišoviča.Aakéboliprvé slováocenenéhooslávencapo skončení sláv-nostnéhokolokvia?RedaktorkeSRoJankeBleyovejnaotázku- aké ľudské ocenenie bolo v jeho živote najvýznamnejšie -povedal:Danišovič: „Ľudské vyznamenanie? To bola tá dnešná konfe-rencia,dnešnézhromaždenie, takézavŕšenievšetkého.Viete,ja somnečakal ani tých100 rokov, ani takúto slávu, nečakalsomanitoľkovyznamenaní,tedaslov,uznania.Toboloskutoč-neprílišmnoho,čosomteraz,vdnešnýdeňzažil.“Bleyová:„Zatých100rokovstepánprofesorzažiliveľakrás-nychchvíľ.Kebystesitakspomenuli,čopreVásbolatakánaj-krajšiachvíľa,takápracovná,kedystebolišťastnýakovedec,akoodborník?Danišovič: „Sú radosti rodinné, radostipracovné.Z týchpra-covnýchradostíjetovlastneto,žesomsadožilrealizácieapre-vádzkyvodnéhodielaGabčíkovo.Tobolomojenajväčšieúsiliea najviac času som venoval tomuto vodnému dielu. Ja somnečakal,žesatovdeväťdesiatomdruhomrokudostanedopre-vádzky.Myslelsom,žeprvzomriem...alepodarilosamidožiťa terazmámvedomie,žetovodnédieloprinášaveľkéúžitkyprenašuspoločnosť.Totouspokojeniejepremňanajvyššie.“Bleyová: „Pánprofesor,neprišliVámdnesblahoželaťkstémuvýročiunarodenialenvodohospodári,aleajochrancoviaživot-néhoprostredia,jetoúžasné!“Danišovič: „To je pravda. Ja som túžil po tom, aby sme našli

6 )

Š T V R Ť ROČ NÍK O Ž I VO T E N A S TAV E bNE j fA KulT E S T u

súladmedzivodohospodármiaochrancamiprírody.Otonámišloatotosmekonečnedosiahliteraz,keďsaukázalo,žeto,čosmerobili,robilismeajvprospechochranyprírody.“

Bleyová:„ProfesorPeterDanišovičsazdôveril,žesizaživotnékrédopožičalPlatónovumyšlienku:„Ktohľadášťastiepredru-hých,nájdetosvojevlastné!“Avšetcití,ktoríprišliblahoželaťprofesoroviDanišovičovi k jeho storočnici sa presvedčili, žeontošťastienaozajnašiel...“

Mgr.ValériaKocianová

Spomienka na študijný pobyt v Darmstadte

Lenpredpárdňami somurobil štátniceaobhájildiplomovúprácu, len pár dní som „hotový človek“...som však rád, žeokrem získaných odborných vedomostí, moje spomienkyvbudúcnostibudúpatriťnielenStavebnej fakulteSTU,aleajTechnischeUniversitätvDarmstadte.Pobyt na tejto Univerzite som absolvoval v rámci programuSOKRATES,resp.podprogramuERASMUS(programzabezpe-čujúcimobilituštudentovvštátochEurópskejúnie,Európskejhospodárskejoblastiaasociovanýchkrajinách).

Bolposlednýmarcovýdeň, ažnetypickyhorúcina začiatokjarnéhoročnéhoobdobia.Sedelsomvovlakuvzďaľujúcomsaodmôjhobydliskaacestoval somvústretynovýmskúsenos-tiam.Životnýmištudijným.DoFrankfurtusomprišielvskorýchrannýchhodinách,kedysacelémestoešte lenprebúdzalodoďalšiehodňa.Európskametropola plná výškových mrakodrapov predstavovala premňa prestupovú stanicu a pomenšom zaváhaní pri hľadanítoho správneho nástupišťa som mohol konečne v pohodlívlaku docestovať do cieľovej stanice. Približne po dvanásťhodinovejcestesomvystúpilvovlakovejstanicivDarmstadtesdvomiveľkýmikuframi,doktorýchsommuselzbaliťvšetkopotrebné k môjmu pobytu. Po polhodinovej ceste mestomsom konečne našielmiestomôjho prvého stretnutia, na kto-romsomsimaldohodnúťubytovaniev internáte.A tuzačaliprvé problémy s jazykom, o ktorom som si dovtedy myslel,žeho výborneovládam.Vetu, ktorú som si vopredpripravil,somhneďnazačiatkuskomolil. Jednoduchosomzabudol,čosomchcelvlastnepovedať.Chvíľutotrvalo,alenakoniecsmesapredsadohodli.Uvedomilsomsivšakprvúskutočnosť,žesnemeckýmjazykomtonebudeažtakéjednoduché.Poďalšejpolhodinovejcestemestomsomprišielkinternátu,naktoromsommal pridelenú izbu. Privítal som sa so spolubývajúcimiazačalsvybaľovaním.Bývalsomvsamostatnejizbe.Kuchyňus obývacou izbou som zdieľal spolu so študentom ekonómiez Ríma, nemeckým študentom elektrotechniky a študentomtelesnejvýchovyzoSudánu.Noaprávetusazačalimojeprvémedzinárodné kontakty a spoznávanie sa s novými tvárami.Doterazsomvďačnýzato,žesommoholspoznaťtoľkovýbor-nýchľudí,ztoľkýchkútovsveta.Semesterzačínalažodvatýždnepomojompríchode,čobolopremňavýhodné.Malsomdostatočnedlhýčasnaaklimatizá-ciuvnovomprostredí.Musímpovedať,žetábolaspolusostat-nýmierasmusštudentaminaozaj„poctivá“.Podvochtýždňochrôznych podujatí a grilovačiek sa mohol začať ten správnyuniverzitnýživot,naktorýdoterazrádspomínam.UniverzitavDarmstadtejejednaznajlepšíchvedecko-výskum-nýchuniverzítvNemeckejspolkovejrepublike,čobolozrejméhneďpopríchodenafakultu.Časťpredmetovsomabsolvovalnafakultearchitektúryačasťnastavebnejfakulte.Hneďodprvejchvílenamňazapôsobila,bapriammaprekva-pilakvalitavyučovaciehoprocesu.Bolsomnadmieruspokoj-

2 0 0 7

7 )

2ný.Väčšinapredmetov,ktorésomabsolvoval,bolarealizovanáformou seminárov, kedy si musela skupinka študentov vždypripraviť prednáškuna určitú tému a profesor sa len zapájaldodiskusie.MenšounevýhodouDarmstadtuje(prenáseštestále)vysokácenová hladina. Ubytovanie a časť stravy sa síce dá uhradiťzgrantu,aleten,ktosachceizabávaťacestovať,musínačrieťhlbšiedovrecka.Hneďpopríchodesitrebazaobstaraťpotvr-denieonávšteveškoly.Jedôležitéspomenúť,žeštudentimajúzaúhradu140€100%-núzľavunacestovné(železniceajauto-busy)vcelomHesénsku. Jevýhodnézaložiť siúčetvnemec-kej banke a nájomnéplatiť cez internet (je to bez poplatkovaodpadajústarostispapierovaním).Pre mňa, vášnivého cestovateľa, bola veľmi dôležitá skvelástrategická poloha Darmstadtu. Vlakom či autobusom sa dáznehoľahkodopraviťdoakejkoľvekdestinácievHesénskuzapárhodín.Spolusviacerýmikamarátmisomsavybraldomno-hýchzaujímavýchmiestvNemecku.Konkrétnesmenavštíviliokremblízkeho,30kmvzdialenéhoFrankfurtunadMohanom,olympijskýštadiónvMníchove,nádhernýhradvHeidelbergu,historické mesto Mainz, hlavné mesto Hesénska WiesbadenaBadSoden.V rámci seminára „Japanische Gartenkunst“ sme absolvova-li na konci prednáškového obdobia exkurziu do japonskejzáhrady, nachádzajúcej sa v Keiserslauterne, v meste vzdia-lenom od Darmstatdu 100 km. Počas semestra si mal každýpripraviť prezentáciu na určitú tému. Naša skupina dostalazaúlohuprezentovaťnajstaršiezväzky,vktorých jepopísanátvorba japonských záhrad. Názov týchto dvoch zväzkov je„Sakuteiky“. Záhrada, ktorá bola vytvorená priamo v centremesta, nepatrímedzi tie najväčšie svojhodruhu vNemecku,ale môže sa pochváliť originálnym čajovým domom. Tentodomjestarývyše100rokovaboldovezenýpriamozJaponskavroku1970.

Nedá sa nespomenúť na Majstrovstvá sveta vo futbale 2006,ktorýchhostiteľskýmmestombolajFrankfurtnadMohanom.Neopakovateľnáatmosféra,ktoroužiloceléNemeckozostanúnavždyvmojejpamäti.Ak to mám všetko zhrnúť, v Darmstadte som prežil jednoznajkrajšíchobdobímôjhoživota.Ten,ktomalmožnosťstrá-viť semester na zahraničnej univerzite vie, o čom hovorím.Stretol somveľapríjemných ľudí.Nemecko jekrajina, kde jestále čo spoznávať amôžem ju hodnotiť len v superlatívoch.Samozrejme,to,akosakomubudepáčiťvtejtokrajine,závisído značnej miery od nátury dotyčného. Mne bol Darmstadtdoslova „šitý na mieru“... odporúčam ho ako vyslovene uni-verzitné mesto všetkým potenciálnym adeptom na štúdiumvzahraničí.

Ing.PeterBohuš(absolventodboruKonštrukcievarchitektúre)

8 )

Š T V R Ť ROČ NÍK O Ž I VO T E N A S TAV E bNE j fA KulT E S T u

Vedecká monografia Humanizácia a životné prostredie

Monografiastýmtonáz-vom od kolektívu auto-rov, ktorý viedol PhDr.JozefRybárik,PhD.,vyšlapred niekoľkými týž-dňami vo VydavateľstveSTU v Bratislave. Jejautori v nej reagujú nazásadné zmeny, ktorédo fungovania a rozvo-ja ľudskej spoločnosti,a tým i do života všet-kýchľudíprinášasúčas-ná, rýchle sa rozvíjajúcatechnická civilizácia.Niektoréztýchtozmiensú pozitívne, iné môžumaťaajmajúinegatívnedôsledky.Zvlášťzávažné

anebezpečnésúzmenydotýkajúcesaživotnéhoprostredia,ktorýchdôsledkomjeprehlbujúcasaenvironmentálnakríza,ktorámôže viesť nielen ku kolapsu súčasnej civilizácie, aleohrozujeisamotnéhočlovekaaexistenciuakéhokoľvekživo-tanaZemi.Otázkyprehlbujúcejsaenvironmentálnejkrízysúvcelosve-tovommeradleužniekoľkodesaťročípredmetomserióznehozáujmuvedcovrôznehozamerania i svetovéhospoločenstvaakocelku.PodgesciouOSNsauskutočniloviacerosvetovýchkonferencií, seminárov a summitov o životnom prostredía potrebe jeho ochrany. Z ostatných je významný najmäMiléniovýsummit,ktorýsakonalvroku2000vNewYorku.VjehozáverečnomdokumentenazvanomStavbudúcnostijesformulovanýchpätnásťakútnychvýzievpreľudstvo,medziniminaprvommieste je výzvana zabezpečenie trvaloudr-žateľného rozvoja. Otázky životného prostredia sú v súlades požiadavkami doby jednou z ťažiskových tém vedeckéhovýskumunašejtechnickejuniverzity.Pozornosťmuvenujújejpedagogickíivedeckípracovníci.Nanajvýšaktuálnaproblematikaprehlbujúcejsaenvironmen-tálnej krízy a možnosti jej riešenia v kontexte vzájomnéhovzťahu humanizácie a životného prostredia je predmetomprezentovanej monografie. Jej autori vychádzajú z toho, žeriešeniesúčasnejenvironmentálnejkrízy,ktorájedôsledkomkonzumného a trhového zamerania našej technickej civilizá-cie, je zložitýproces.Možnosti ahranicemodernej technikypri riešení ekologických problémov sú limitované. Súčasnáekonomickáparadigma,liberálnytrh,konzumnýspôsobživo-ta,avsvojejpodstateiliberálnapolitika,prinášajúprílišveľaproblémovamálopozitívnychriešení.Postupujúcaglobalizá-cia,ktoráfungujepodľatýchistýchprincípov,problémyefek-tívnenerieši,naopak,mnohéznichvyostrujeaprinášanové.

Základom pre prípravu prezentovanej monografie bolivýsledky výskumnej úlohyVEGA č. 1/8229/01Humanizáciaa životné prostredie riešenej na Katedre humanitných viedStavebnej fakulty STU v Bratislave v rokoch 2001 – 2003pod vedením Prof. PhDr. Emila Dudu, DrSc., resp. po jehoodchode do dôchodku v roku 2003 pod vedením PhDr.JozefaRybárika,PhD.Autorskýkolektívmonografiebolroz-šírenýoďalšíchpedagógovzoSTU,resp.inýchtechnickýchuniverzít v Slovenskej republike.Väčšina znich riešilapodvedenímPhDr.JozefaRybárika,PhD.výskumnúúlohuVEGAč. 1/1299/04 Spoločenské a ľudské súvislosti globalizácie,ktorá nadväzovala na riešenie predchádzajúcej. V prezen-tovanej monografii väčšina jej riešiteľov využila čiastkovévýsledky, ktoréboli dosiahnuté vprvejpolovici jej riešiteľ-skéhoobdobia.Monografia je rozčlenenádodesiatichkapitol.Autori sapriskúmaní predmetnej, nanajvýš aktuálnej a závažnej proble-matiky pokúšajú o interdisciplinárny prístup. Problematikahumanizácie a životného prostredia a ich vzájomných vzťa-hov je skúmanázhľadiskaviacerých– filozofických, sociál-nych a právnych vied. Hoci sa jednotliví autori skúmanouproblematikou v príslušných kapitolách zaoberajúprevažnezhľadiskajednejvedeckejdisciplíny,vktorejsúkvalifikova-nýmiodborníkmi,možnomonografiuakocelokpovažovaťzapokusointerdisciplinárnyprístup, ikeďibazhľadiskaviedospoločnosti.Všetci autori v monografii využívajú a nadväzujú na svojudoterajšiu vedecko-výskumnú činnosť a výsledky výskum-nýchúloh,ktorériešilialeboriešia.Nepredpokladajúpritom,ako je uvedené v Predslove kmonografii, že všetkyprezen-tované prístupy, názory a závery budú súhlasne prijaté, nieje to ani ichcieľom.Niektoré znichmožnobudúaj spornéčidiskutabilné.Cieľomautorskéhokolektívuniejevnucovaťvlastnépredstavyovzťahuhumanizácieaživotnéhoprostre-dia ao riešení environmentálnychproblémov, alepodnietiťširšiu diskusiu, resp. prispieť novými pohľadmi do prebie-hajúcej,a tak jurozšíriťaoživiť. Ichhlavnýmcieľom je,akosa ďalej v Predslove uvádza, takýmto spôsobom napomôcťteoretickému osvetleniu i praktickému riešeniu aktuálnychenvironmentálnych problémov súčasnosti a ich širších spo-ločenských a ľudských súvislostí, ktoré nadobudli globálnycharakter.V prípade, že si chcete rozšíriť svoj rozhľad v oblasti envi-ronmentalistiky a prispieť do diskusie zameranej na rie-šenie dôsledkov súčasnej environmentálnej a civilizačnejkrízy,monografiusimôžetezaobstaraťvKníhkupectveJAGAvbudoveStavebnejfakultySTUvBratislavenauliciImrichaKarvašač.2.

prof.Ing.JozefOláh,PhD.

2 0 0 7

9 )

2Doc. Ing. Marcel Mojzeš, PhD., 60-ročný

15. januára 2007 oslávil doc. Ing.Marcel Mojzeš, PhD. v kruhukolegov zo Stavebnej fakulty STUa geodetov z rozličných sloven-skýchfiriemainštitúciísvoješesť-desiatiny. Narodil sa 15. 1. 1947v Ďačove, dedinke v blízkostiLipianvokreseSabinov.Poabsol-vovanízákladnejškolyvLipanochštudovalvrokoch1962–1966naStrednejpriemyselnejškolestaveb-nej a zememeračskej v Košiciach.

V štúdiu geodézie pokračoval od 1966 na Stavebnej fakulteSlovenskej vysokej školy technickej (SvF SVŠT) v Bratislave.OdborGeodéziaakartografiaukončilvroku1971svyzname-naním.Užpočasštúdiamalzáujemovedeckúprácu.NajprvpracovalakovedeckápomocnásilanaKatedregeodéziepodvedenímdoc.Michalčáka a neskôr naKatedre geodetických základovpo vedením prof. Krajčího. Bol to práve prof. Krajčí, ktorýrozhodujúcimspôsobomzasiaholdojehoďalšiehoprofesnéhosmerovaniaabolmuvzoromvysokoškolskéhoučiteľaavedec-kéhopracovníkapočascelejďalšejčinnosti.Po skončení štúdia nastúpil na krátky čas do MelioračnéhodružstvavPezinku,kamsavšakpoukončenívojenskejzáklad-nejslužbyužnevrátil.NemoholnevyužiťmožnosťprihlásiťsanariadnuašpirantúrunaStavebnúfakultuSVŠT,vednýodborgeodézia, špecializácia geodetická astronómia a gravimetria.Vrokoch1972–1975bolašpirantomnaKatedregeodetickýchzákladovasvojepôsobenievenovalspracovaniukandidátskejpráce na tému „Určenie smerov osí geodetického referenč-néhosystémumetódoukozmickej triangulácie“.Bola toprvádizertačná práca na Slovensku, ktorá sa venovala využitiuumelých družíc Zeme v geodézii. Po jej obhajobe, v roku1978,získalhodnosťkandidátafyzikálno-matematickýchvied.Počasašpirantúryhovýznamnoumierouovplyvnilikontaktya spolupráca s dvomi význačnými osobnosťami českosloven-skejgeodézie - sprof.MilanomBuršoma sprof.ĽubomíromKubáčkom.Ichodbornýaosobnýprofilidosiahnutévedeckévýsledky stimulovali Marcela Mojzeša k vedecko-výskumnejprácinapoligeodézie.V roku1976nastúpil naKatedrugeodetických základov akoodbornýasistent.PrednášalacvičilpredmetKozmickágeodé-zia, ako aj predmety – Geodetická astronómia a Geofyzika.PráveGeofyzika,ktorásavenovalateórii,modelovaniuamera-niuparametrovtiažovéhopoľaZemehozvlášťzaujalaapostup-nesanaňustáleviackoncentroval.Nazákladeštúdiasvetovejliteratúryzískalnovépoznatkyvproblematiketiažovéhopoľaa jeho zásluhou sa tentopredmetpostupneobsahovoprebu-doval.ZískalnázovFyzikálnageodéziaanaSvFSTUsadostaldopodoby,ktorájeporovnateľnásúrovňounazahraničnýchuniverzitách.V roku 1994 bol na základe obhajoby habilitačnej práce

„Geometria tiažového poľa Zeme“ menovaný docentom preodbor geodézia. Postupne sa počet prednášaných predme-tov rozširoval o nové predmety - Metódy určovania geoidu,Integrovanágeodézia,GeodynamikaaVyššiageodézia.Ajdoposlednemenovanéhopredmetuvniesolnovéprvkyvsúladeso súčasnými svetovými trendmi, čo viedlo k jeho pretrans-formovaniu do nových predmetov - Matematická geodéziaaGlobálnageodézia. Jeautorom,resp.spoluautorom3skrípta2monografií.Podjehovedenímúspešneskončiloštúdiumviacako50diplomantovabakalárovabolškoliteľom3skonče-nýchdoktorandov.

NeoddeliteľnousúčasťoujehopôsobenianaKatedregeodetic-kýchzákladovjevedecko-výskumnáčinnosť.Spočiatkusaakospoluriešiteľ výskumných úloh venoval problematike lokál-nych variácií tiažového poľa Zeme a ich vplyvu na variáciutiažníc. Neskôr sa orientoval na určovanie lokálneho geoidua kvázigeoidu v okolí Bratislavy s kombináciou astronomic-kýchagravimetrickýchúdajov.Tietočinnostiviedlikprvémusamostatnému riešeniu kvázigeoidu Slovenska v roku 1995.Odvtedy pod jeho vedením vzniklo viacero nových riešeníkvázigeoiduadnesjepojemkvázigeoidSlovenskanerozlučnespojenýs jehomenom.Pre jehoosobnosť jecharakteristickýcieľavedomýanáročnýprístupkriešeniuvedeckejaodbornejproblematiky, dôsledné preštudovanie odbornej literatúryavytrvalosťpridosahovanívytýčenéhocieľa.Významné sú aj aktivity doc. Mojzeša na poli medzinárod-nej vedecko-výskumnej spolupráce. V období 1979-1989 bolčlenom pracovnej skupiny kozmická fyzika v organizáciiINTERKOZMOS.Vroku1994sastalnárodnýmkoordinátorommedzinárodnéhoprojektu„Stredoeurópskyregionálnygeody-namický projekt – CERGOP“, neskôr programu UNIGRACEzameranéhonazjednoteniegravimetrickýchsystémovstredo-európskychavýchodoeurópskychkrajín.Zazmienkustojí,ževďakajehoiniciatívesavroku1991uskutočnilivrámcimedzi-národnej spolupráce prvé merania pomocou GPS a v roku1993 prvé merania absolútnym gravimetrom na Slovensku.Jeho činnosť vyústila aj do koordinácie ďalšíchmedzinárod-ných projektov –CERGOP-2 a SISMA začlenených do európ-skychrámcovýchprogramov.Kvýznamnýmpatríajslovensko-poľskýprojektvýskumugeodynamikyVysokýchTatier.Je členom Medzinárodnej geodetickej asociácie a jej pra-covných komisií a je, resp. bol členommnohých národnýchamedzinárodnýchvedecko-odbornýchkomisií aorganizácií,napr. Grantovej agentúry VEGA, Technickej normalizačnejkomisie – geodézia a kartografia, Národného komitétu pregeodéziuageofyzikuai.Jemedzinárodneznámouosobnosťou -výsledkysvojejprácea práce kolektívu, ktorý vedie prezentoval na desiatkachmedzinárodných konferencií, včítane takých renomovanýchpodujatí akými sú sympóziaMedzinárodnej geodetickej aso-ciácie. Jehomenonesieviaccca100vedeckýchaodbornýchpublikáciívdomácichasvetovýchčasopisochazborníkoch.DocentMojzešsastalvroku1997vedúcimKatedrygeodetic-kých základov, v tejto funkcii pôsobil dve funkčné obdobia

1 0 )

Š T V R Ť ROČ NÍK O Ž I VO T E N A S TAV E bNE j fA KulT E S T u

doroku2003.Zaslúžilsaodôležitéobsahovézmenyvštúdiuna odbore geodézia a kartografia. Inicioval a viedol viacerévedecko-výskumné práce katedry, činnosti pre prax a bolorganizátoromagarantomniekoľkýchvedeckýchkonferenciíaseminárov.

Doc.Ing.MarcelMojzeš,PhD.saajnaprieksvojmuvekustálerovnako intenzívne venuje vedeckej a pedagogickej práci.Podávaarealizujevýskumnéprojektyasvojimiinšpiratívnymipodnetmi úspešne stimuluje prácu študentov, doktorandovakolegov.Vmenevšetkýchkolegovmuprajemdoďalšejčin-nosti zdravie,neutíchajúcientuziazmus, jemuvlastnúvytrva-losťaenergiuprivedeckejapedagogickejpráci.

prof.Ing.JánHefty,PhD.

Prof. Ing. Peter Tomašovič, PhD, 60-ročný

Dňa 7. 6. 2007 sa dožil náš významný odborník v stavebnejakustike, pedagóg, dobrý priateľ a kolega prof. Ing. PeterTomašovič, PhD. 60 rokov. Narodil sa v Bratislave, kde poskončení gymnázia pokračoval v štúdiu na Stavebnej fakulteSVŠT,ktorúúspešneukončilvroku1970naodborePozemnéstavby. Poukončení štúdianastúpil ako asistentnaKatedrukonštrukciípozemnýchstaviebStavebnejfakulty.Vroku1973vrámcisvojejšpecializácieprešielpracovaťnaKatedrustaveb-nejfyzikyaTZBStavebnejfakulty.Odroku1994pracovalakodocent, neskôr ako profesor na Katedre konštrukcií pozem-nýchstaviebStavebnejfakultySTU,kdepracujedoteraz. V roku 1979 sa stal kandidátom technických vied,vroku1989bolmenovanýzadocentaavroku1998bolpre-zidentomrepublikymenovanýzaprofesorapreodborTeóriaakonštrukciepozemnýchstavieb. Prof. P.Tomašovič na Stavebnej fakulte STU predná-šal predmety Fyzika stavebných látok, Útlm hluku a vibrá-cií, v súčasnosti je garantom a prednáša predmet Stavebnáakustika a osvetlenie a Urbanistická a stavebná akustika nainžinierskomštúdiu,ktorésújednýmzteoretickýchzákladovpredmetuKonštrukciepozemnýchstavieb. PočaspôsobenianaStavebnejfakulteSTUviedolviacako30diplomantov,mnohékrúžkyŠVK,viaceréznichzískalipoprednéumiestnenievrámcifakultnéhoajceloštátnehokola.Vyškolil2doktorandovavsúčasnostiškolí1doktoranda. Okrem pedagogickej činnosti, významná je aj jehovedecko – výskumná práca, ktorú v počiatkoch zameral nastanovenie príčin hlučnosti zdravotnotechnických inštalá-cií a vypracovanie opatrení na ich zmiernenie. Zaoberal satiežanalýzouvybranýchvnútornýchdeliacichkonštrukciívovzťahukpracovnémuprostrediuľudízhľadiskaoptimálnychpohodových podmienok. Významný prínos jeho vedecko –výskumnej činnosti je v problematike určovania okrajovýchpodmienok vonkajšej záťaže stavebných súborov so zame-

ranímna zdrojehluku vmestských súboroch a ich vplyvnaakustikuzástavby.Spolusprof.Ing.JúliusomPuškášom,PhD.akoprvívpodmienkachSlovenskejrepublikyspracovaliteore-ticko–prakticképodkladynaobjektívnehodnotenieúčinnos-ti protihlukových barier. V súčasnosti je vedúcim riešiteľomgrantovejúlohyzproblematikypriestorovejakustiky. Je autorom a spoluautorom 6 titulov skrípt, 1 celo-štátnej učebnice, 5monografií a 3 vysokoškolskýchučebníc.Výsledky svojej vedecko–výskumnej aexperimentálnej čin-nostipublikovalvoviacako50recenzovanýchvedeckýchčlán-kochvčasopisochazborníkoch.Z toho je19publikovanýchv zahraničí. Uverejnil tiež 74 odborných a nerecenzovanýchčlánkovvčasopisochazborníkoch.Svojevedeckéaodbornépoznatky aktívne prezentoval na viac ako 75 konferenciáchasympóziáchdomaavzahraničí. Významnájeaj jehospoluprácasostavebnoupraxouvrámciexpertíznejaposudzovateľskejčinnosti.VposlednomobdobíjeveľmizáslužnájehoprácavzavádzaníaaplikáciiISOaENnoriemzoblasti stavebnejakustikydonašej legislatívy.Ztejtooblastispracoval22noriem. Prof. Ing. Peter Tomašovič, PhD. v rámci študijnýchpobytov prednášal na technických univerzitách v Charkove,vLódžiaHamburgu.,akoajvPraheaBrne.Jeskúsenýanároč-nýpedagóg a je uznávanýmodborníkomv oblasti stavebnej,priestorovejaurbanistickejakustiky.

Prof.Ing.PeterTomašovič,PhD.jemôjdlhoročnýpria-teľakolega.Vážimsijehootvorenéačestnéjednanie,zmyselprehumoraoptimizmusajvzložitýchživotnýchsituáciách. Vážený pán profesor Tomašovič, milý priateľ Peter,vmenevšetkýchkolegov zkatedryKPSavšetkýchpriateľovTiprajempritomtopeknomživotnomjubileupevnézdravie,veľa pracovných aj osobných úspechov a nech Ťa neopúšťaoptimizmusachuťdopráceajvďalšíchrokochpôsobenianaStavebnejfakulteSTU.

Prof.Ing.BohumírBeťko,PhD.

Prof. Ing. Peter Turček, PhD. 60-ročný

Prof. Ing. Peter Turček, PhD. sanarodil 22.05.1947 v Bratislave,v ktorej vyrastal v rodine leká-ra. V roku 1966 ukončil Strednúpriemyselnú školu stavebnúv Bratislave. Potom študoval naStavebnejfakulteSVŠTvBratislave,odbor Inžinierske konštrukciedopravné stavby, špecializáciugeotechnika a ukončil v roku1971. Už ako študent sa zaujímalovýskumnúprácuapracovalako

vedeckápomocnásilanaKatedregeotechniky.

2 0 0 7

1 1 )

2Po skončení štúdia začal pôsobiť ako asistent na Katedregeotechniky SvF SVŠT v Bratislave. Zúčastňoval sa na výukea vedecko-výskumnej činnosti a ako externý ašpirant získalv roku 1981 vedeckú hodnosť kandidáta technických vied.Neskôrsahabilitovalvroku1988akodocentpreTeóriuainži-nierskekonštrukcieavroku1997muboludelenýprezidentomSR vedecko-pedagogický titul profesor na Stavebnej fakulteSTU.Vychoval5ašpirantovaviacako50diplomantov,podjehovedenímboloveľaštudentovúspešnýchvštudentskejvedecko-odbornejčinnosti.VsúčasnostijepredsedomSlovenskejkomi-siepreudeľovanievedeckýchhodnostívodborestavebníctvoagarantomvodboregeotechnika.Odroku2000ječlenvedec-kejradyStavebnejfakultySTU.Počasdoterajšiehopedagogickéhopôsobeniasavenovalvýukevoviacerýchpredmetoch.Začínalakocvičiaciasistentadote-razprednášaMechanikuzemínazakladaniestaviebnaodborepozemné stavby a Zakladanie stavieb na odbore inžinierskekonštrukcie a dopravné stavby. Na zameraniach geotechnikaa statika prednáša predmety Zlepšovanie vlastností zemín,Stavebné jamy a Geotechnické sanácie a rekonštrukcie. Odroku 1981 až doteraz pôsobí ako konzultant - špecialista naAteliérovej tvorbe odboru pozemné stavby a v Komplexnomprojekte odboru inžinierske konštrukcie a dopravné stavbyIKDS.Okrempedagogickej činnosti pôsobil ako akademickýfunkcionárvofunkciiprodekanStavebnejfakultySTUvrokoch2000–2003avnovomfunkčnomobdobíodroku2007.VýsledkyOdzačiatkusvojhopôsobeniasaaktívnezapojildovedecko-výskumnejpráce.OdnástupunaKatedrugeotechni-kybolakopriamyriešiteľaneskôrakovedúcinaoponovaných21projektochštátnychvýskumnýchúlohVostatnomčasebolvedúciriešiteľ5grantovagentúryVEGA.Odroku2000aktív-nepracoval akočlenkomisiepre stavebníctvo, architektúru,baníctvoageotechniku,neskôrbolvpredsedníctvegrantovejagentúryVEGAaodroku2007jepredsedomgrantovejagen-túryVEGAnaSlovensku. Okrem vedecko-výskumnej a odbornej činnosti naSlovenskusapodielalvrokoch1979-1988napriamejvýskum-nej spolupráci sBergakademieFreiberg,kdevykonalkrátko-dobéštudijnépobyty,neskôrbolnapracoviskáchHochschulefür Architektur und Bauwesen Weimar a TU Wien. Hlavnúodbornú spoluprácu vykonáva s geotechnickými pracovis-kamiTUGrazvrokoch1995 -2006, sktorýmisaspracovalo5projektovSAIA.Vkontaktochpomáhamuaktívneovládanieanglického,nemeckého,ruskéhoamaďarskéhojazyka.Odroku1986ječlenomMedzinárodnejspoločnostipremecha-niku zemín a zakladanie stavieb (ISSMFE) a od roku 2001je členom Medzinárodnej geosyntetickej spoločnosti (IGS).Je člen svetovej TC33 - výmolepri ISSMGE -Medzinárodnejspoločnosti pre geotechnické inžinierstvo. V rámci normot-vornejčinnostibolvrokoch1994–2003predsedomTKč.14-Geotechnikaaodroku2003ječlenpredsedníctva.VrámcitýchtoaktivítzastupovalSRvCENvnormotvornejeurópskejkomisiiCEN/TC250/SC7odroku1995.Ječlenomnárodnýchspoločnostípremechanikuageosyntetiká.V rámci odborných aktivít Prof. Ing. Peter Turček PhD. bol

21-krát členom prípravného výboru rôznych celoštátnychgeotechnickýchkonferenciíporiadanýchvBrne,vBratislavea voVysokýchTatrách.Od roku1993 je každoročne členomprípravnéhovýborukonferenciePolnígeotechnickémetody,usporadúvanejvÚstínadLabem.JečlenredakčnejradySlovakJournalofCivilEngineeringodr.1992.Získané skúsenosti z riešenia geotechnických problémovodovzdáva a poskytuje mladým pracovníkom na Stavebnejfakultev riadnomavdoktorandskomštúdiu.Hodnevyužívaichajodbornáverejnosť,prektorú spracovalknihy,publiká-cie, články publikovanél a prednášané príspevky na konfe-renciách. V jeho publikačnej činnosti sú zahrnuté rozsiahleaktivityzrôznejproblematikygeotechniky,vktorýchsasnažíokomplexnýpohľadnazakladaniestavieb,mechanikuzemín,geotechnické prieskumy, statiku a hydrauliku pórovitéhoprostredia. Špeciálne odborné práce orientuje aj na otázkyzlepšovaniavlastnostízemín,nastabilitnéproblémyvýkopov,paženia, prírodných svahov a stabilitu pri návrhu a posúde-niachgeotechnickýchrekonštrukciách.Množstvo publikácií a odborných prác dokumentuje zapoje-nie sado rozvoja stavebníctva a geotechniky.Väčšina znichsa úzko týka riešení odborných a praktických úloh. Časť zosvojichpoznatkovdoviedoldopublikovanýchzovšeobecnení,ktoré sú príspevkom do rozvoja vedy v geotechnike. Svojevýsledky a skúsenostiprezentujedo vydaných6monografií,v1celoštátnejučebnici,v6vysokoškolskýchskriptách,v63recenzovaných vedeckých článkoch v časopisoch a zborní-koch v zahraničí, v 75 recenzovaných vedeckých článkovvdomácichčasopisochazborníkochav63odbornýchanere-cenzovaných článkoch. Pre usmernenie výstavby stavebnýchdielvypracovaldoteraz313odbornýchexpertíz,96posudkova 82 projektov. V stavebníctve tiež pôsobil ako člen zboruexpertov pre verejné obstarávanie pri MVVP SR - v rokoch1995–1999.JepredsedaetickejkomisieSKSIaautorizovanýmstavebnýminžinierompreoblasťgeotechniky.PodielalsanaspracovanívýznamnejšíchprojektovzakladaniamostaApollo,mostovnaúsekuNováBystrica–OravskáLesná,27poschodovejbudovyvLučenci(2000),budovnaZámockejulicivBratislave,1999–2002,28poschodovejbudovyCBC1vBratislave,návrhompažiacichkonštrukciíhlbokýchzákladovnarôznychmiestachvBratislave,úpravzákladovobchodnýchdomovBaumaxBratislava,BanskáBystrica,NitraaBillaKošice2003.Venujesanávrhomgabionovýchopornýchmúrov,ktorésarealizovalinaKysuciach,vKošiciach,vOstrave,vTrenčínevNitre,vMatejovciachaOščadnici. V mladosti sa venoval plávaniu, ktorému iba občasvenujedrahocennýčas.Manželkaa2detimuvytvorilirodinnéprostredie, ktoré mu umožňuje sa vysporiadať so zvýšenýmzaťažením.Kolegovia,známi,spolupracovníciapriateliaprajújubilantoviProf.Ing.PetroviTurčekovi,PhD.doďalšíchrokovpevné zdravie, veľa tvorivej invencie pri riešení odbornýchúlohvspomínanýchsmeroch,mnohopracovnýchatvorivýchúspechov,akoajveľaspokojnostivsúkromnomživote.

doc.Ing.RomanRavinger,PhD,

ŠT VRŤROČNÍK O ŽIVOTE NA STAVEbNE j fAKulTE STu 2 0 0 72

Prof. Ing. Andrej Šoltész, PhD., 50-ročný

Dňa8.5.2007zavŕšilživotné jubi-leum 50 rokov prof. Ing. AndrejŠoltész,PhD.,prodekanStavebnejfakulty STU pre oblasť zahranič-nýchvzťahov.Pritejtopríležitostimidovoľtepárfaktovzjehoživot-nejdráhy.

V roku 1981 ukončil štúdium naStavebnej fakulte SVŠT odborVodné stavby a vodné hospodár-stvo a nastúpil naÚstav hydroló-gie a hydrauliky Slovenskej aka-

démie vied. Venoval sa najmä problémom hydrodynamikypórovitéhoprostredia.NaSAVabsolvovalajvedeckúprípravu.V roku 1987 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku1990bolvymenovanýzavedeckéhotajomníkaÚstavuhydro-lógieahydraulikySAV.Zmena v jeho profesionálnej dráhe nastala v roku 1991,kedy prestúpil zo SAV na Stavebnú fakultu STU, na Katedruhydrotechniky, kde pôsobí dodnes. Venuje sa najmä oblastiHydraulikyaHydraulikypodzemnýchvôd.Ztýchtopredme-tovzabezpečujeajprednášky,atoajpreštúdiumvanglickomjazyku.Vroku1995obhájilhabilitačnúprácuavroku1996bolvymenovanýzadocenta.Čosatýkariadiacichfunkcií,naStavebnejfakulteSTUprešielnimipraktickyodzačiatku–vrokoch1994-1997bolzástup-comvedúcehokatedry,vrokoch1997-2000bolvedúcimkated-ry, a od roku 2000 až doteraz je už tretie funkčné obdobieprodekanomStavebnejfakultyprezahraničnévzťahy.Zároveňvykonáva aj funkciu odborového prodekana pre študijnýodborVodnéstavbyavodnéhospodárstvo.Akočlenkatedry,aleboakoprodekanfakultyzískalprekated-ruafakultumnožstvograntovýchprojektov,výskumnýchúlohaúlohpreprax,ktorýchbolzároveňúspešnýmriešiteľom.Ječlenommnohýchkomisií,redakčnýchrádčasopisovazároveňajautorveľkéhomnožstvavedeckýchaodbornýchpríspevkov.Zavšetkosvedčískutočnosť,ževtejtooblastiznačneprevýšilkritériá požadované na Stavebnej fakulte pre menovanie zaprofesora. Začiatkom roka2007poúspešnej inaugurácii bolodporučený vedeckou radou STU za profesora. V súčasnostičakánavymenovanieprezidentomSlovenskejrepubliky.Okrem profesionálnej dráhy je potrebné pri osobe AndrejaŠoltészaspomenúťešteskutočnosť,žejetošportovectelomajdušou.Aoblasťpráce s ľuďmi–kolektívy, vktorýchpracujealeboktorépriamoriadidosahujúvýbornépracovnévýsled-kypričomľudia sanavzájomakceptujú,pomáhajúsi anie je

medzinimižiadnezbytočnénapätie.Nespornejetoajzásluhanášhooslávenca.VmenepracovníkovKatedryhydrotechnikyavšetkýchkole-gov,ktoríhopoznajú,prajemprof. Ing.AndrejoviŠoltészovi,PhD.veľaúspechovdojehoďalšejprofesionálnejdráhy,záro-veňajveľazdraviaašťastiavjehoosobnomživote.

doc.Ing.PeterDušička,PhD.vedúciKatedryhydrotechniky

ŽIVOTNÉ jubIlEÁ 2007

IIštvrťrok

APRÍL200750rokovČISTÝMilan,doc.Ing.PhD. 10.4.1957 VHKHAVRANOVÁZuzanaRNDr. 18.4.1957 MDG55rokovSÝKOROVÁDarina 1.4.1952 ZEIGÁBRIŠOVÁAnna 17.4.1952 BKM60rokovULREICHEugen 26.4.1947 FYZHERETÍKOVÁKatarínaIng.PhD. 30.4.1947 HUV

MÁJ200750rokovŠOLTÉSZAndrej,prof.Ing.PhD. 8.5.1957 HTEKOZÁNKOVÁMária 31.5.1957 Dekanát55rokovHUSÁRLadislavIng.PhD. 19.5.1952 GZAVYSKOČEduardIng. 23.5.1952 SME60rokovEHNJozef 11.5.1947 MTZTURČEKPeter,prof.Ing.PhD. 22.5.1947 GTE65rokovČERMÁKOVÁMarta,doc.Ing.PhD. 19.5.1942 ZEIKUZMAJozef,doc.Ing.PhD. 20.5.1942 GTE

JÚN200750rokovKONEČNÁViera 15.6.1957 ERSHULÍNOVÁZdenkaIng.PhD. 26.6.1957 TES60rokovTOMAŠOVIČPeter,prof.Ing.PhD. 7.6.1947 KPS65rokovČABRÁKMilan,doc.Ing.PhD. 13.6.1942 BKM

Informácie - Vydáva Stavebná fakulta STu v bratislave ako štvrťročník udalostí, noviniek a zaujímavostí, zo života fakulty.Redakčná rada - predseda: prof. Ing. jozef Oláh, PhD., sekretár redakcie: Mgr. Valéria Kocianová. Adresa redakcie: Radlinského 11, 813 68 bratislava, Tel.: 02/5927 4708, E-mail: jozef.olah@stuba.sk, kocianova@svf.stuba.sk. Ročník 7., číslo 2, počet výtlačkov 300 ks, termín expedície 29.6.2007, NEPREDAjNÉ