Správa o vplyvoch na životné prostredie pre 3. a 4. blok AE Mochovce

Stručné zhrnutie

August 2009

Slovenské elektrárne, a.s., („SE”) splnomocnili Golder (Europe) EEIG (ďalej len „Golder”),

aby pripravil Správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie, v súlade so zákonom

č. 24/2006 Z. z., Príloha 11 pre navrhovanú činnosť „Atómová elektráreň Mochovce

VVER 4 × 440 MW – 3. stavba”.

Správa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) tiež spĺňa požiadavky

dokumentu Exhibit II „Ilustratívny zoznam potenciálnych sociálnych a environmentálnych

vplyvov, ktoré majú byť uvedené v dokumentácii sociálneho a environmentálneho

posudzovania”, v správe Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC) „Zásady rovnosti

(Equator Principles)” z júla 2006.

Tento dokument predstavuje stručné zhrnutie kompletnej správy EIA.

Základné údaje o navrhovanej činnosti

Názov: Atómová elektráreň Mochovce VVER 4 × 440 MW – 3. stavba.

Účel: Cieľom projektu je uviesť do prevádzky a prevádzkovať 3. a 4. blok atómovej

elektrárne Mochovce, ktorej dostavba už bola schválená, aby mohla vyrábať

elektrinu potrebnú na krytie základného zaťaženia, ktorá by vyplnila značnú

medzeru medzi dopytom a ponukou slovenskej energetickej siete.

Užívateľ: Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava, 3. a 4. blok AE Mochovce (MO34).

Umiestnenie

Atómová elektráreň Mochovce sa nachádza v strednej Európe v juhozápadnej časti

Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) na západnom okraji okresu Levice. Územie leží

v juhozápadnej časti Kozmálovských vrchov v Hronskej pahorkatine.

Pre územné a administratívne účely SR sa AE Mochovce nachádza vo východnej časti

Nitrianskeho kraja v severozápadnej časti okresu Levice, v blízkosti hraníc okresov Nitra

a Zlaté Moravce. AE Mochovce je vzdialená približne 12 km od okresného mesta Levice,

ktoré je najväčším mestom do vzdialenosti 20 km od elektrárne.

Stručné zhrnutie

Vráble

Lipník

Zlaté Moravce

Levice

Tlmače

KozárovceNemčiňany

Veľké Vozokany

Tesárske Mlyňany

Beladice

Malé VozokanyČervený Hrádok

NevidzanyTajná

Malé Kozmálovce

Veľké KozmálovceNový Tekov

Kalnánad Hronom

Horná SečRohožnica

Lok

Veľký Ďur

Čifáre

Tehla

Melek

MochovceNPP Starý

TekovHronské Kľačany

Odstavené V prevádzke Vo výstavbe

Bohunice

ČESKá REPUBLIKA

ČESKá REPUBLIKA

MAďARSKO

MAďARSKO

RAKÚSKO

RAKÚSKO

UKRAjINA

POľSKO

Bohunice NPP

Trnava

Malacky

Senica

Trenčín

Nové Mesto nad Váhom

PiešťanyTopoľčany

Banská Bystrica

Martin

Žilina

Nitra

Dunajská StredaNové Zámky

Šurany

Vráble

Levice

Želiezovce

Mochovce

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Bratislava

Bratislava

Mochovce NPP

Atómové elektrárne Mochovce VVER 4 × 440 MW

− 3. stavba

Slovensko susedí s piatimi krajinami: Maďarskom, Rakúskom, Českou republikou,

Poľskom a Ukrajinou. Približná vzdialenosť areálu MO34 od jednotlivých štátnych

hraníc je uvedená v tabuľke nižšie:

krajina vzdialenosť mo34 od štátnych hraníc

maďarsko 37 km

rakúsko 110 km

česká republika 85 km

Poľsko 130 km

Ukrajina 270 km

história elektrárne mochovce

Počiatočná príprava lokality Mochovce začala v roku 1981. V apríli 1998 bolo

do 1. bloku zavezené prvé palivo a prevádzka bola spustená v auguste 1998. 2. blok

bol uvedený do prevádzky v januári 2000.

Výstavba 3. a 4. bloku bola zastavená v roku 1992 a odvtedy boli práce obmedzené

na konzervovanie a ochranu komponentov tak, aby sa udržiavali v dobrom stave.

stavebné Povolenia Pre mo34

Pôvodné stavebné povolenie č. Výst. 2010/86 pre MO34 vydal Okresný národný

výbor v Leviciach na základe územného rozhodnutia z 12. novembra 1986.

Konečný termín na dokončenie MO34 stanovený v pôvodnom stavebnom povolení

bol predĺžený takto:

1. do 31. decembra 2005 rozhodnutím Krajského úradu v Nitre č. 97/02276-004

zo dňa 5. mája 1997

2. do 31. decembra 2011 rozhodnutím Krajského stavebného úradu

v Nitre č. 2004/00402-007 zo dňa 15. júla 2004, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 3. augusta 2004

3. do 31. decembra 2013 rozhodnutím Úradu jadrového dozoru SR č. 246/2008

zo 14. augusta 2008 (ÚjD SR, ktorý je podľa Atómového zákona 541/2004

tiež stavebným orgánom pre jadrové zariadenia)

Mochovce 3&4 majú platné stavebné povolenie

PoPis ProjektU

Projekt pozostáva z uvedenia do prevádzky a prevádzky 3. a 4. bloku AE Mochovce

a zahŕňa lokálne nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym

odpadom, produkovaným počas životnosti elektrárne. Tretí a štvrtý blok

sú z hľadiska stavebných prác dokončené na 70 % a z technológie približne na 40 %.

Keďže AE Mochovce je existujúcexistujúce zariadenie, v minulosti už boli vykonané

posúdenia vplyvov na životné prostredie a environmentálne štúdie za účelom

posúdenia vplyvu 4 blokov a príslušných zariadení. Preto sa táto správa zameriava na

pravdepodobné environmentálne vplyvy existujúceho zariadenia v dôsledku uvedenia

do prevádzky a prevádzkovania 3. a 4. bloku, ktoré predstavujú dodatočné vplyvy.

Pre účely tejto štúdie EIA sa predpokladá predĺženie životnosti projektu až do roku

2053 namiesto 2013 (40 rokov). Činnosti uvádzania do prevádzky sú naplánované

na rok 2012. Komerčná prevádzka 3. a 4. bloku má začať v roku 2013.

metodológia PosUdZovania

Metodológia použitá pre túto EIA sa zakladá na systematickom posúdení systémov,

prác a činností obsiahnutých v projekte.

Posúdenie environmentálnych vplyvov má štyri kroky, ktoré progresívne spresňujú

zameranie hodnotenia na fyzické práce a činnosti projektu, ktoré by mohli mať vplyv

na životné prostredie:

I. Počiatočné preverenie fyzických prác a činností

II. Opis existujúcich podmienok

III. Posúdenie pravdepodobných vplyvov

IV. Určenie významnosti reziduálnych vplyvov

Reziduálne environmentálne vplyvy sú vplyvy zostávajúce po predchádzajúcom

procese posudzovania, vrátane aplikácie zmierňovacích opatrení za účelom

primeranej eliminácie, redukcie alebo riadenia nepriaznivých účinkov projektu.

Každý reziduálny environmentálny vplyv bol posudzovaný voči nasledujúcim

kritériám:

veľkosť: rozmer alebo stupeň vplyvu v porovnaní so základnými podmienkami

rozsah: oblasť, v ktorej sa účinky vyskytnú

trvanie: časové obdobie, počas ktorého bude vplyv trvať

Frekvencia: miera opakovaného výskytu vplyvu (alebo podmienok, ktoré daný vplyv

spôsobujú)

stupeň vratnosti - reverzibility: stupeň, po ktorý daný vplyv môže byť alebo bude

vratný (typicky sa meria časom, za ktorý je možné obnoviť príslušnú environmentálnu

vlastnosť)

Priestorové hranice

Daný rozsah hodnotenia si vyžaduje, aby oblasti štúdie uvažované v EIA obsiahli

prostredie, u ktorého je možné primerane očakávať, že ho projekt priamo alebo nepriamo

ovplyvní, alebo ktoré môže byť dôležité pre posúdenie kumulatívnych vplyvov a vplyvov

v dôsledku budúcich fáz životnosti zariadenia. Boli zvolené nasledujúce tri oblasti štúdie:

• Oblasť vlastného zariadenia: táto oblasť so stredom v objekte elektrárne

(polomer 3 km), obsahuje zariadenia, budovy a infraštruktúru lokality Mochovce

(ochranné pásmo), kde platí zákaz trvalého obývania vydaný rozhodnutím krajského

hygienika č. H-IV-2370/79 z 15. 10. 1979

• Lokálna oblasť: oblasť zvonku hraníc oblasti vlastného zariadenia (polomer 10 km),

kde by sa mohol vyskytnúť potenciálny vplyv pri nepravdepodobných udalostiach

počas abnormálnych prevádzkových podmienok

• Regionálna oblasť: „konzervatívna“ oblasť (polomer 50 km), v ktorej je možnosť

kumulatívnych a sociálno-ekonomických dopadov

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené vzájomné vzťahy medzi uvažovanými

environmentálnymi zložkami a oblasťami štúdie.

Atmosférické prostredie

Geológia a seizmicita

Hydrológia a hydrogeológia

Terestriálne prostredie

Využitie územia a kultúrne a historické dedičstvo

Ekonomické a demografické podmienky

Z dôvodu odstavenia dvoch starých jadrových blokov v jaslovských Bohuniciach (V1)

v rokoch 2006 a 2008 (v dôsledku politického rozhodnutia prijatého počas rokovaní

o predprístupovej zmluve s EÚ) Slovensko prestalo byť vývozcom elektriny a stalo

sa jej dovozcom. Celková kapacita výroby z AE na Slovensku sa znížila o 880 MW.

Takéto podmienky budú trvať aj naďalej, až kým nebude uvedená do prevádzky

primeraná dodatočná kapacita. Ak uvážime aktuálny stav a životaschopnosť nových

potenciálnych investícií, MO34 bude pravdepodobne jedinou ekvivalentnou náhradou

zatvorených elektrární. Na základe aktuálneho harmonogramu výstavby MO34 bude

Slovensko závislé od dovozu elektriny najmenej do roku 2013.

Nasledujúci obrázok ukazuje, že elektrina dodávaná z MO34 by mohla postačovať

na to, aby sa zo Slovenska stal v období rokov 2013 − 2019 menší vývozca. Tiež

sa očakáva, že v strednodobom termíne budú realizované niektoré prídavné

nové projekty s kapacitou asi 400 MW a v súlade s tým vzrastie vývozná kapacita

Slovenska.

Nové zdroje - mimo

Rok

Čistá produkciaexistujúcich zdrojov

Požiadavky

Programový rámec

alternatívy dostavby ae mochovce

Ako už bolo uvedené, elektráreň Mochovce bola navrhnutá a postavená ako atómová

elektráreň so štyrmi blokmi so spoločnými stavebnými objektmi a technologickými

komponentmi využívanými všetkými štyrmi blokmi. Stavebné objekty sú vybudované

v rozsahu 70 %. Všetky environmentálne hodnotenia predložené ako podklady

k žiadostiam o povolenia boli vykonané s uvážením pravdepodobných dopadov a potrieb

štyroch blokov.

Lokalita Mochovce je už schopná plniť požiadavky na vonkajšie služby a infraštruktúry

3. a 4. bloku. Okrem toho, vďaka pokročilému stupňu dostavby lokalita Mochovce

predstavuje najschodnejšiu možnosť, ako v krátkom časovom rámci pokryť významnú

medzeru medzi dopytom a dodávkou elektrickej energie do slovenskej siete.

Z týchto dôvodov sa zdá byť jasné, že neexistujú žiadne rozumné alternatívy k dostavbe

a prevádzke 3. a 4. bloku AE Mochovce.

Priestorové hraniceenvironmentálna zložka

• lokálna atmosféra Lokálna oblasť

• Ľudské zdravie, pracovníci a verejnosť Regionálna oblasť

• cesta k terestriálnemu prostrediu Lokálna oblasť

• cesta do vodného prostredia Lokálna oblasť

Žiadna interakcia medzi činnosťami projektu a komponentom

• teplota vody Lokálna oblasť

• kvalita vody Regionálna oblasť

• Ľudské zdravie a verejnosť Regionálna oblasť

• cesta do vodného prostredia Regionálna oblasť

• rastlinné spoločenstvá a druhy Lokálna oblasť

• výskyt zveri Lokálna oblasť

• cesta do vodného prostredia Lokálna oblasť

• Pozemkové zdroje Regionálna oblasť

• využitie územia Oblasť vlastného zariadenia

• cesta k sociálno-ekonomickým podmienkam Regionálna oblasť

• obyvateľstvo a zamestnanosť Regionálna oblasť

• hospodárske činnosti Regionálna oblasť

• obecné financie, infraštruktúra a služby Regionálna oblasť

Podľa vyššie popísanej metodológie boli vyhodnotené pravdepodobné vplyvy navrhovanej

činnosti vo vzťahu k existujúcim základným environmentálnym podmienkam v areáli

Mochoviec.

Za základné podmienky sa vo všeobecnosti považujú podmienky existujúce v oblastiach štúdie

v rokoch 2006 − 2008. Podľa potreby boli na doplnenie aktuálnych údajov použité príslušné

historické údaje.

vplyvy na obyvateľstvo

Pravdepodobné vplyvy na obyvateľstvo sú popísané z hľadiska ľudského zdravia ako dôsledok

rádioaktívnych výpustí do ovzdušia a vody a z hľadiska sociálno-ekonomických podmienok.

Bez ohľadu na to, kde ľudia žijú a pracujú, sú nepretržite vystavovaní prírodným zdrojom

žiarenia. Veľkosť dávky žiarenia z prírodných zdrojov je rôzna, z hľadiska priestoru aj času a jej

zdrojom sú najmä:

ionizujúce žiarenie z kozmu

radónové exhalácie z pôdy

rádioaktívne nuklidy prirodzene sa vyskytujúce vo vzduchu a vode

gama žiarenie z rádioaktívneho materiálu v pôde, horninách a stavebných materiáloch

Ako každá iná atómová elektráreň, aj AE Mochovce emituje malé množstvá rádioaktívnych

výpustí, plynných (vypúšťaných cez komín do atmosféry) a kvapalných (vypúšťaných

do rieky Hron).

Prijatie účinných technológií a dobrej inžinierskej praxe pre účely úpravy a čistenia výpustí

umožňuje udržať ich a tým aj radiáčnú expozíciu vždy na najnižšej úrovni, akú je možné

rozumne dosiahnuť a oveľa nižšie, než sú regulačné limity.

Množstvo rádioaktivity uvoľnenej počas normálnej prevádzky jadrových elektrární je také

malé v porovnaní s radiačným pozadím, ktoré prirodzene existuje v životnom prostredí,

že dávky pôsobiace na obyvateľstvo sú často pod analytickými limitmi detekcie a nemožno

ich priamo merať. Preto je možné ich posúdiť len cez modelové výpočty na základe možných

ciest vystavenia ľudí.

Preto boli rádiologické vplyvy na obyvateľstvo žijúce v okolí Mochoviec (v rámci polomeru

60 km) vyhodnotené s využitím deterministického kódu RDEMO© s uvážením všetkých

možných ciest ožiarenia ľudí (schematicky zobrazené na nasledujúcom obrázku) a za veľmi

konzervatívnych predpokladov (napr. že všetka pitná voda sa získava priamo z rieky Hron).

Projekt 3. a 4. bloku je založený na projekte 1. a 2. bloku, ktoré využívajú tlakovodné reaktory VVER 440 (vodo-vodný energetický reaktor) typu V 213. Hlavný rozdiel medzi prevádzkovaným 1. a 2. blokom a 3. a 4. blokom spočíva v zlepšeniach bezpečnosti a účinnosti, ktoré budú realizované na 3. a 4. bloku.

hlavné zlepšenia bezpečnosti

Zlepšenia bezpečnosti MO34 boli koncipované hlavne na základe návodu v dokumente IAEA „IAEA-EBP-VVER-03, Bezpečnostné problémy a ich odstupňovanie pre AE typu VVER 440 model 213”. Najdôležitejšie úpravy možno zoskupiť do nasledujúcich oblastí:

• Projektové opatrenia pre riadenie vážnych nehôd• Zlepšenia SKR a elektrických zariadení• Zvýšenie seizmickej odolnosti• Projektové opatrenia pre zníženie interných rizík• Zlepšený návrh bezpečnostných systémov a zariadení s vplyvom na bezpečnosť

je však treba zdôrazniť, že 1. a 2. blok už vyhovuje odporúčaniam IAEA na 100 %.

Zlepšenie účinnosti

Z dôvodu využitia nových komponentov s vyšším výkonom (turbogenerátory a ostatné zariadenia) v sekundárnom okruhu MO34 sa zvýši účinnosť až do 31,7 %, bez akejkoľvek zmeny v primárnom okruhu. Menovitý tepelný výkon reaktoru (1375 MWt) bude rovnaký, preto celkový elektrický výkon bude 471 MWe a elektrický výkon bez vlastnej spotreby 436 MWe.

Medzi najdôležitejšie zlepšenia a ich environmentálne prínosy patria:• Nové turbíny s vyššou účinnosťou a ďalšie optimalizačné práce v sekundárnom tepelnom cykle (vedie k zníženiu tepla vypúšťaného do životného prostredia)• Nové titánové trubky v kondenzátoroch (vedie k vyššej výkonnosti)• Nové tesnenie v chladiacich vežiach s prirodzenou cirkuláciou (vedie k vyššej tepelnej výkonnosti)• Nové zachytávače kvapiek vody v chladiacich vežiach s prirodzenou cirkuláciou (vedie k poklesu spotreby vody)

Celkové zníženie tepelných výpustí (okolo 7 %) do životného prostredia vyplýva zo zvýšenej účinnosti v porovnaní s pôvodnou hodnotou (29,5 %). Okrem toho zvýšenie účinnosti AE umožní:• predĺženie životnosti jadrového paliva• zníženie produkcie rádioaktívneho odpadu• zníženie rádioaktívnych výpustí

Projektový rámec Environmentálny rámec

Ako možno vidieť v tabuľke uvedenej vyššie, aj v prípade predpokladaných prevádzkových udalostí je dávka pôsobiaca na najviac vystavených jednotlivcov zanedbateľným zlomkom prirodzeného pozadia a oveľa nižšia ako jeho prirodzené fluktuácie.

Čo sa týka cezhraničných vplyvov rádioaktívnych výpustí (cez hydrosféru a atmosféru) v susedných krajinách, samostatné hodnotenie ukazuje, že odvodené dávky sa prakticky rovnajú nule.

Napríklad odhadované dávky na rakúskej hranici sú rádovo 10 ÷ 100 pikoSv/rok; keďže tieto dávky sú zhruba o sedem rádov nižšie než je prirodzené pozadie, je možné usudzovať, že sú z hľadiska radiačnej ochrany prakticky nulové. Na základe zanedbateľnej úrovne týchto dávok sa predpokladá, že dané závery možno aplikovať aj na ostatné susedné krajiny.

Na nasledujúcom obrázku je uvedené grafické porovnanie medzi dávkami odvodenými z normálnej prevádzky AE Mochovce a dávkami odvodenými z niektorých bežných ľudských činností a prírodných zdrojov rádioaktivity:

Ako vidieť, predpovedané dávky vyplývajúce z týchto ľudských činností sú vyššie než (alebo aspoň rádovo rovnaké ako) dávka vyplývajúca z predpokladaných prevádzkových udalostí.

S uvážením, že ani úrovne rádioaktivity v oblasti v okolí elektrárne nevykazujú žiaden nárast v porovnaní s hodnotami prirodzeného pozadia po uvedení 1. a 2. bloku do prevádzky, predpokladá sa, že pravdepodobné vplyvy na ľudské zdravie z dôvodu navrhovanej činnosti budú zanedbateľného významu.

Čo sa týka vplyvov na sociálno-ekonomické podmienky, očakáva sa, že navrhovaná činnosť bude mať priaznivý vplyv na obyvateľstvo vďaka vytvoreniu nových možnosti zamestnania, novým podnikateľským činnostiam a zvýšeniu stability regiónu.

Výpočty boli realizované s uvažovaním dvoch scenárov:

• Normálna prevádzka; a

• Predpokladané prevádzkové udalosti.

V prvom scenári boli radiačné dávky vyhodnotené na základe predpokladaných výpustí

zo všetkých štyroch blokov (posudzované ako dvojnásobok zodpovedajúcich hodnôt 1. a 2.

bloku za posledné tri roky).

Na rozdiel od toho, predpokladané prevádzkové udalosti zahŕňajú stavy zariadenia odlišné

od normálnej prevádzky. Vo všeobecnosti takéto podmienky nespôsobujú žiadnu významnú

škodu na zariadeniach dôležitých pre bezpečnosť ani nevedú k havarijným podmienkam;

avšak pre účely tejto štúdie sa konzervatívne predpokladalo vypustenie ekvivalentné 100 %

regulačných limitov.

Radiačné dávky pre najexponovanejších jednotlivcov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

(*) nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006

Prirodzené pozadie (Unscear, 2000)

regulačný limit (*)

max. ročná efektívna dávka pre obyvateľovnormálne prevádzkové podmienky Predpokladané

prevádzkové udalostiµSv/rok µSv/rok Rok µSv/rok Regulačný

limit (%)

µSv/rok Regulačný

limit (%)

2 400 250

2006 0,215 0,09

4,47 1,792007 0,259 0,10

2008 0,295 0,12

Maximálna dávka pre ľudí žijúcich v okolí Mochoviec

0.2 – 0,3µ Sv/rok

Dávka z prirodzeného pozadia2 400 µSv/roky

Správa UNSCEAR 2000

Medzikontinentálny let13µ Sv

asi 4 hodiny vo výške 11000 metrov

Röntgen hrudníka 10 – 140µ Sv

Správa UNSCEAR 2000

atmosférické vplyvy

Vplyvy 3. a 4. bloku na atmosférické prostredie sú dôsledkom uvoľňovania produktov spaľovania (NOx, SOx a CO), emisií vodnej pary z chladiacich veží a rádioaktívneho plynu pochádzajúceho zo systému čistenia plynu a voľného plynu z finálneho spracovania kvapalného rádioaktívneho odpadu (FSKRAO).

Elektráreň nie je významným producentom konvenčných látok znečisťujúcich ovzdušie (NOx, SOx, CO2 a sadze). Najväčším zdrojom takýchto emisií počas prevádzky sú záložné diesel generátory. Boli posudzované maximálne hodinové koncentrácie základnej úrovne z prevádzky núdzových generátorov a predpokladá sa, že akýkoľvek vplyv bude mimimálny.

Čo sa týka vodnej pary uvoľňovanej cez chladiace veže, veľkosť vplyvu všetkých štyroch blokov vyhodnotil matematickým modelovaním Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave. Záverom bolo, že vplyvy emisií chladiacich veží na miestnu mikroklímu sú triviálne alebo sotva badateľné.

Ako je vysvetlené v príslušnej kapitole týkajúcej sa dopadov na obyvateľstvo, vplyvy rádioaktívnych

vzdušných emisií sú zanedbateľné.

Projekt má priaznivý vplyv na terestriálne prostredie v porovnaní s alternatívnymi elektrárňami, u ktorých je vyššie množstvo SOx, NOx a iných emisií; okrem toho, elektrina vyrábaná v jadrových elektrárňach vedie k značnej redukcii emisií CO2 do atmosféry, čím prispieva k záväzku EÚ znížiť emisie CO2 do roku 2020 o 20 %.

Ak sa berie do úvahy rok 2005 ako referenčný rok (počas ktorého 1. a 2. blok vyrobil 6240 GWh) a priemerný špecifický emisný faktor CO2 približne 800 kg/MWh, emisie C02, ktorým sa ročne zabráni, možno odhadovať na 5 000 000 ton CO2. Rovnaké každoročné zníženie sa dosiahne budúcou prevádzkou MO34. vplyvy na vodu

Interakcie navrhovanej činnosti s hydrológiou a spodnou vodou boli identifikované pre nerádiologické aj rádiologické parametre.

Pravdepodobné vplyvy normálnej prevádzky na hydrológiu a spodnú vodu sa vzťahujú na uvoľňovanie tepla, kvalitu vypúšťanej vody a rádioaktívne emisie.

V súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 296/2005 sa kvapalné výpuste do rieky Hron pravidelne monitorujú za účelom overenia zhody teploty s regulačným limitom.

Čo sa týka nerádiologických parametrov, nie je pravdepodobný žiaden dlhodobý nárast znečisťujúcich látok v prostredí z dôvodu obmedzeného objemu vodných výpustí. U navrhovanej činnosti sa predpovedajú zanedbateľné nepriaznivé vplyvy na hydrológiu a spodnú vodu.

Ako je vysvetlené v príslušnej kapitole týkajúcej sa vplyvov na obyvateľstvo, vplyvy rádioaktívnych kvapalných emisií majú malý význam.

iné vplyvy

Pri posudzovaní neboli identifikované žiadne relevantné vplyvy navrhovanej činnosti, preto sa predpokladá, že akýkoľvek dopad na ďalšie zložky životného prostredia, ktoré neboli vyššie uvedené, bude zanedbateľný.

sociálna analýza

Posudzovanie sociálnych vplyvov (SIA) a zainteresovanie verejnosti je ťažiskom úspechu projektu

rovnako ako ktorýkoľvek iný faktor a zahŕňa vhodný manažment vzťahov s ľuďmi v miestnych

spoločenstvách.

Vo všeobecnosti posudzovanie sociálnych vplyvov obsahuje analýzu:

sociálnych a sociálno-ekonomických aspektov

vnímania spoločenstva

mediálnych správ

Atómová elektráreň Mochovce je existujúce zariadenie v organizovanej a stabilnej spoločnosti.

Všetky potrebné stavebné povolenia boli udelené. Preto sa podrobné sociálno-ekonomické

posúdenie nevyžaduje.

Bez ohľadu na uvedené, spoločnosť bude konzultovať výsledky tejto štúdie s verejnosťou

a bude príležitosť na pripomienkovanie tejto analýzy a získanie spätnej väzby. Konzultačný program

bude podľa potreby zahŕňať verejné prejednávania, prezentácie, informačné bulletiny a brífingy

miestnych, regionálnych a štátnych vládnych predstaviteľov (pozri Prílohu Verejná konzultácia a plán

informovania verejnosti).

Program následného sledovania a monitorovania

Za účelom pomoci pri určovaní, či environmentálne a kumulatívne vplyvy projektu sú také, ako boli

predpovedané v správe EIA a za účelom potvrdenia, či zmierňujúce opatrenia sú efektívne a teda či sa

majú požadovať nové stratégie na zmierňovanie vplyvov, sa navrhuje program následného sledovania

a monitorovania.

Program následného sledovania by mal podľa možnosti zahŕňať súčasné monitorovacie programy

elektrárne Mochovce a iné environmentálne štúdie. V súlade s tým by mal program následného

sledovania dosiahnuť nasledujúce tri ciele:

Potvrdiť predpoklady v analýze správy EIA

Overiť predikcie a posúdenie environmentálnych vplyvov

Overiť efektívnosť implementovaných zmierňujúcich opatrení

s ohľadom na zistenia tejto štúdie eia, vrátane identifikovaných zmierňujúcich opatrení, je možné na záver potvrdiť, že nie je pravdepodobné, že projekt bude mať významné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. naopak, výsledkom projektu bude niekoľko priaznivých vplyvov vďaka zníženiu emisií skleníkových plynov a ekonomickým prínosom pre bezprostredné okolie a susedné regióny

Súhrn reziduálnych environmentálnych vplyvov a ich význam je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Pravdepodobný nepriaznivý/priaznivý environmentálny vplyv

reziduálny nepriaznivý/priaznivý vplyv

atmosférické prostredie

Nerádiologické parametre

Zníženie emisií CO2 Priaznivý vplyv

Rádiologické parametre

Zvýšenie priemerných individuálnych radiačných dávok verejnosti ako dôsledok dostavby MO34

Radiačné dávky na člena verejnosti sú nízke alebo

nezistiteľné

geológia a seizmicita

Žiaden Žiaden

hydrológia a spodná voda vrátane vodného prostrediaNerádiologické parametre

Žiaden

Rádiologické parametre

Zvýšenie priemerných individuálnych radiačných dávok verejnosti ako dôsledok dostavby MO34

Radiačné dávky na člena verejnosti sú nízke alebo

nezistiteľné

Zvýšenie koncentrácie trícia v povrchových vodách a podzemnej vode

Radiačné dávky na člena verejnosti sú nízke alebo

nezistiteľné, preto aj predpokladané dávky na vodnú

biotu budú tiež nízke alebo nezistiteľné

terestriálne prostredie

Žiaden Žiaden

využitie územia a kultúrne a historické dedičstvo Žiaden Žiaden

sociálno-ekonomické podmienky

Zvýšenie ekonomickej aktivity počas etapy výdavkov a vyplácania miezd

Priaznivý vplyv

Zvýšenie stability spoločenstva počas dlhodobej existencie elektrárne s možnosťami zamestnania

Priaznivý vplyv

Závery

slovenská republika

Primárnym zdrojom požiadaviek na verejnú konzultáciu a informovanie verejnosti

o záležitostiach EIA je zákon 24/2006 (ďalej len „zákon”) o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie, ktorý pokrýva celý rozsah EIA a požadovaných pridružených

informácií, uskutočnenie konzultácií v rámci Slovenskej republiky, a vyhodnotenie

informácií poskytnutými navrhovateľom a vznesených pripomienok príslušnými

orgánmi.

legislatíva eú

Smernica EIA (85/337/EHS) o posudzovaní vplyvov projektov na životné prostredie

bola zavedená v roku 1985 a pozmenená v roku 1997 (97/11/ES), a poskytuje

všeobecné princípy pre posudzovanie environmentálnych vplyvov.

medzinárodné konvencie

Slovenská republika ratifikovala konvencie UNECE:

o prístupe k informáciám, verejnej participácii na procese rozhodovania

a voľného prístupu k súdom v otázkach týkajúcich sa životného prostredia

(„Aarhuská konvencia”)

o EIA v medzinárodnom kontexte („Espoo konvencia”)

Zámer tohto projektu stanovuje, že sa neočakávajú vplyvy, ktoré by prekonávali štátne

hranice. Bez ohľadu na to sa budú dodržiavať princípy a požiadavky Espoo konvencie.

Kópie Zámeru a rozsahu EIA a kompletnej správy EIA boli predložené vládam

potenciálne ovplyvnených susedných štátov.

Príloha: VEREjNÉ KONZULTáCIE A PLáN INFORMOVANIA VEREjNOSTI

Právne a regulačné požiadavky na konzultáciu

Verejné konzultácie

Zámer

Zámer pre tento projekt bol predložený Ministerstvu životného prostredia SR a distribuovaný vybraným zainteresovaným stranám v decembri 2008. Po pripomienkovaní bol revidovaný a znovu predložený vo februári 2009. Kópie boli zaslané zainteresovaným stranám a vládam susedných krajín a miestne obce informovali verejnosť. Konzultačné obdobie trvajúce 21 dní skončilo v marci 2009, vtedy sa zhromaždili pripomienky od zainteresovaných strán, verejnosti a rakúskej vlády za účelom analýzy.

vymedzenie

Správa o vymedzení stanovujúca navrhovaný rozsah a časový harmonogram pre štúdiu EIA boli predložené Ministerstvu životného prostredia SR a potom miestne obce informovali verejnosť. Konzultačné obdobie pre vymedzenie trvajúce 10 dní skončilo v apríli 2009.

správa eia

Hlavná štúdia EIA bola predložená Ministerstvu životného prostredia SR v strede augusta 2009, kedy začal proces poskytnutia 30 dní trvajúceho obdobia pre verejné pripomienkovanie.

konzultačný program

Konzultačný program pre EIA zahŕňa nasledujúce činnosti:

1. Oznámenie konzultácie k EIA: po dokončení sa kópia EIA a zhrnutie projektu posiela zainteresovaným orgánom, zainteresovaným obciam a registrovaným zainteresovaným stranám. Obce potom informujú verejnosť, pričom začiatok konzultačného obdobia oznamujú 10 dní vopred. Poskytujú sa pokyny k pripomienkovaniu.2. Konzultačné dokumenty: EIA zverejňuje miestna obec pre účely preskúmania, kopírovania a pripomienkovania na obdobie 30 dní. Ostatné zainteresované obce si môžu podľa potreby robiť kópie. Okrem toho, výtlačky budú k dispozícii v Informačnom stredisku AE Mochovce, v kanceláriách Slovenských elektrární v Bratislave, a na veľvyslanectvách Slovenskej republiky v susedných krajinách. Kópie úplnej správy EIA v slovenčine a angličtine a Celkové zhrnutie v nemčine, maďarčine a poľštine sú všetkým zainteresovaným stranám k dispozícii na stiahnutie na webových stránkach Ministerstva životného prostredia SR a Slovenských elektrární.

verejné prejednanie v slovenskej republike

Verejné stretnutie počas konzultačného obdobia zorganizuje a bude mu predsedať miestna obec v spolupráci so Slovenskými elektrárňami. Pozvané budú zainteresované strany zo Slovenska a zo susedných krajín. Zabezpečí sa simultánny preklad do jazykov susedných krajín.

Stretnutie bude otvorené, ale ak si želá zúčastniť sa väčšie množstvo ľudí než je možné pojať, prednosť budú mať zainteresované strany, ktoré o svojom zámere zúčastniť sa informovali obec. Podrobnosti o mieste atď. budú potvrdené minimálne 10 dní vopred.

Správu zo stretnutia zabezpečí miestna obec v spolupráci so SE. Verejné pripomienky a hlavné body vyplývajúce z prejednania budú zaznamenané a prepísané do Zápisu zo stretnutia, ktorý sa do 6 dní predloží Ministerstvu životného prostredia SR.

Ďalšie informačné kanály

Informácie o jadrovej energii pre verejnosť poskytujú Slovenské elektrárne prostredníctvom vlastných informačných kanálov.

občianska informačná komisia mochovce sa pravidelne stretáva s manažmentom elektrárne a zabezpečuje ďalší kanál pre miestnych obyvateľov na získavanie informácií a predkladanie ich názorov. Občianska informačná komisia Mochovce bola založená pred 5 rokmi a je zostavená zo 16 nezávislých zástupcov z regiónu. AE Mochovce má vlastné informačné centrum a rad publikácií, ktoré poskytujú záujemcom informácie o lokalite a o jadrovej bezpečnosti a jadrovej energii všeobecne. K dispozícii sú aj prehliadky lokality. Každý rok elektráreň navštívi medzi 10 000 a 12 000 návštevníkov z celého Slovenska a zo zahraničia. Mesačník „atóm.sk” o atómových elektrárňach Bohunice a Mochovce sa zdarma distribuuje v regiónoch v okolí oboch elektrární.

opatrenia v rámci internetu

Webová stránka Slovenských elektrární (www.seas.sk) poskytuje dôkladné a rozsiahle aktuálne informácie o všetkých oblastiach činnosti spoločnosti. Zainteresované strany a členovia verejnosti si budú môcť stiahnuť kópie dokumentov prostredníctvom webovej stránky SE a žiadať dodatočné informácie alebo pripomienkovať prostredníctvom e-mailu.

ďalšie informácie obsahuje webová stránka Ministerstva životného prostredia SR (www.enviro.gov.sk).

Pripomienky a analýza

Vo všeobecnosti by sa pripomienky mali posielať priamo Ministerstvu životného prostredia SR. Pripomienky poskytnuté miestnej obci alebo SE budú postúpené Ministerstvu životného prostredia SR.

Pripomienky sa budú prijímať poštou, faxom alebo elektronickou poštou, v slovenčine alebo (u zainteresovaných strán v susedných krajinách) v angličtine alebo nemčine. Pripomienky sa budú podľa potreby prekladať a zhromažďovať spolu s pripomienkami vznesenými na verejných stretnutiach.

Ministerstvo životného prostredia SR potom zváži prijaté pripomienky, pripraví súhrn a podľa potreby požiada o ďalšie informácie alebo dodatočné práce na EIA. K tomuto procesu prispejú príslušní odborníci Slovenských elektrární a medzinárodní experti.

Pripomienky zváži aj nezávislý profesionálny hodnotiteľ menovaný Ministerstvom životného prostredia na preskúmanie EIA, a pri príprave jeho správy sa tieto pripomienky budú brať do úvahy.

Keď bude k dispozícii konečné stanovisko ministerstva k projektu, oznámi sa a lokálnej verejnosti ho poskytne obec. Tiež sa elektronicky zašle všetkým registrovaným zainteresovaným stranám a vládam susedných krajín.

Vydali:

Slovenské elektrárne

člen skupiny Enel

Infocentrum

935 39 Mochovce

Slovensko

© 2009

Tel./fax: +421/36/639 11 02, e-mail: infocentrum@emo.seas.sk, www.seas.sk, www.enel.com

Golder (Europe) EEIGClyde House, Reform RoadMaidenheadBerkshire SL6 8B

ENGLAND