Stredisko pre štúdium práce a rodiny

22
Stredisko pre štúdium práce a rodiny Systém sociálno-právnej ochrany dospelých a opatrovníctvo doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc. Bratislava, jún 2005

Transcript of Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Page 1: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Systém sociálno-právnej ochrany dospelých a opatrovníctvo

doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.

Bratislava, jún 2005

Page 2: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Špitálska 6, 812 41 Bratislava

Výskumná úloha:

Sociálno-právna ochrana dospelých s osobitným zreteľom na starších občanov a občanov so

zdravotným postihnutím (komparatívna štúdia)

Výskumná štúdia:

Sociálno-právna ochrana dospelých a opatrovníctvo

Zadávateľ:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci kontraktu na rok 2005

Riešiteľka:

doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.

Uloženie výstupu: Stredisko pre štúdium práce a rodiny, Bratislava

Forma archivácie: printová a elektronická verzia

Anotácia:

Výskumná štúdia je jedným z výstupov výskumnej úlohy zameranej na otázky systému

sociálno-právnej ochrany dospelých ľudí, osobitne ľudí so zdravotným postihnutím a starších

ľudí. V prvej časti je zameraná na základné pojmologické, systémové a filozofické

východiská sociálno-právnej ochrany dospelých občanov, ktorej súčasťou sú aj otázky

opatrovníctva (tútorstva) v dospelom veku. Celá druhá časť podrobnejšie rozpracováva

skúsenosti iných krajín v otázkach opatrovníctva, najmä s ohľadom na novodobé trendy

podpory nezávislosti starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím a prenosu dôrazu z

opatrovníctva na asistované prijímanie rozhodnutí.

© Stredisko pre štúdium práce a rodiny, Bratislava 2005

2

Page 3: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Obsah

1. Systém sociálno-právnej ochrany dospelých................................................................................... 4

1. 1. Pojmologické otázky a filozofické východiská............................................................................... 4

1. 2. Systémové a obsahové otázky......................................................................................................... 6

2. Opatrovníctvo ako súčasť systému sociálno-právnej ochrany dospelých................................... 9

2. 1. K pojmu „opatrovníctvo“................................................................................................................ 9

2.2. Kontextuálny rámec systému opatrovníctva a súčasný vývoj....................................................... 10

2. 3. Podstata a filozofické princípy opatrovníctva.............................................................................. 11

2. 4. Obsah opatrovníctva..................................................................................................................... 13

2. 5. Kto sú opatrovníci......................................................................................................................... 14

2. 6. Alternatívy k opatrovníctvu – reformy.......................................................................................... 15

Literatúra............................................................................................................................................. 21

3

Page 4: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

1. Systém sociálno-právnej ochrany dospelých

1. 1. Pojmologické otázky a filozofické východiská

Pojem „sociálno-právna ochrana“ má v podmienkach Slovenska svoju tradíciu v súvislosti so

systémom sociálno-právnej ochrany detí. Tento systém je primárne zameraný na ochranu práv

a právom chránených záujmov najmä maloletých detí, ktoré si z dôvodu narušenia alebo

zlyhania prirodzeného rodinného prostredia vyžadujú osobitnú starostlivosť a opatrenia tak,

aby boli zachované ich práva, záujmy a vývinové potreby, pokiaľ nebudú takejto obhajoby (aj

právne účinnej) sami schopné. Sociálno-právna ochrana detí preto významne súvisí aj

s nadobudnutím spôsobilosti na právne úkony dovŕšením plnoletosti, teda osemnásteho roku

veku. Relevancia systému sociálno-právnej ochrany detí súvisí aj s dodržiavaním záväzkov

vyplývajúcich z článku 7 Európskej sociálnej charty (účinná od 1965, upravuje „právo detí

a mladistvých na ochranu“) či s ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa (1989).

Môže vznikať dojem, že dovŕšením plnoletosti miznú všetky vecné dôvody

k akýmkoľvek osobitným opatreniam sociálno-právnej povahy. Praktické skúsenosti však

poukazujú na to, že samotný fakt plnoletosti/dospelosti nemusí automaticky znamenať účinnú

ochranu dospelého človeka pre faktormi ohrozujúcimi jeho dôstojnosť a uspokojovanie

ľudských, občianskych či akýchkoľvek iných potrieb. S vysokou pravdepodobnosťou možno

očakávať, že k takýmto ohrozujúcim okolnostiam dochádza aj v situácii, keď má dospelý

človek zdravotné postihnutie alebo vyšší vek (samozrejme, môže to byť aj v súvislosti s inými

okolnosťami – drogová či iná závislosť, výkon trestu odňatia slobody a návrat do bežného

života po výkone, násilie v rodine, atď.). Preto by sa mohli javiť (minimálne

vecne) opodstatnené úvahy o úprave systému sociálno-právnej ochrany dospelých ľudí.

Hneď úvodom treba poznamenať, že takýto systém nemá v podmienkach Slovenska

svoju tradíciu a samotný výraz „sociálno-právna ochrana dospelých“ nebol doteraz zaužívaný

v žiadnom právnom systéme. Napriek tomu ponúkame isté premisy (východiská) pre úvahy

o možnej podstate/povahe takéhoto systému:

ochrana práv a záujmov každého človeka musí byť záujmom celej spoločnosti a jej

právneho systému (z toho slovo „právna ochrana“),

nie každý dospelý človek (t.j. človek, ktorý dovŕšil 18 rokov veku) musí mať plnú alebo

aspoň čiastočnú spôsobilosť účinne presadzovať a ochraňovať svoje potreby a záujmy (z

toho spojenie „právna ochrana dospelých“),

4

Page 5: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

predmetom záujmu sú predovšetkým sociálne práva ľudí (v zmysle Európskej sociálnej

charty ako reprezentatívneho dokumentu pre oblasť sociálnych práv ide najmä o okruh

práv týkajúcich sa práce, pracovných podmienok a odmeňovania; ochrany rodiny, detí,

mladistvých, zamestnaných žien; podpory bývania; práv v oblasti sociálneho

zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci) – z toho spojenie „sociálno-

právna ochrana dospelých“,

možno predpokladať, že ľudia so zdravotným postihnutím a starší ľudia budú častejšie

čeliť situáciám ohrozovania ich ľudských a občianskych, sociálnych a iných práv a budú

častejšie potrebovať nejakú formu intervencie, ochrany a advokácie (organizácia DAA

v Londýne napr. od roku 1990 kompletizuje databázu správ informujúcich o potláčaní

práv ľudí so zdravotným postihnutím kategorizovaných podľa systematiky Všeobecnej

deklarácie ľudských práv. Do marca 2003 napr. zaznamenali takmer 2,5 mil. správ

informujúcich o prípadoch potláčania práv ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sa tak

stali obeťami násilia v oblasti nedostatočnej ochrany pred mučením, neľudským

zaobchádzaním a ponižovaním; v oblasti práva na adekvátne životné podmienky, na

prácu, slobodnú voľbu povolania, na vzdelanie, atď.; Light, 2003),

ochrana neznamená zbavovanie jedinca zodpovednosti, ale podporu jeho nezávislosti

a práva na sebaurčenie rozličnými formami intervencie, ktorými sa umožní v maximálne

možnej miere využitie jeho schopností k sebaobhajobe (napr. pomocou rodiny, známych,

formou sociálnych služieb, poradenstva, advokácie),

intervencia sa môže týkať najširších otázok života človeka (jeho práce, bývania,

celoživotného vzdelávania, kontaktu s verejnými inštitúciami, využívania verejných

i súkromných služieb, voľného času, aktívneho občianstva).

V rámci európskej legislatívy či inej zahraničnej skúsenosti sme sa nestretli s jednotným

systémom (právnou úpravou) zodpovedajúcim takto poňatej problematike. Používa sa len

pojem „sociálna ochrana“ (social protection) preferovaný ako Radou Európy (v rámci

systému MISSCEO), tak Európskou komisiou (v rámci systému MISSOC – spoločný

informačný systém sociálnej ochrany). Pre porovnanie je zaujímavé sledovať, čo je

predmetom spoločného zisťovania v rámci systému sociálnej ochrany. Sú to nasledovné

oblasti:

- zdravotná starostlivosť,

- starostlivosť v chorobe (nemocenské dávky),

- starostlivosť v materstve,

5

Page 6: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

- starostlivosť v invalidite,

- starostlivosť v starobe,

- starostlivosť o pozostalých,

- pracovné úrazy a choroby z povolania,

- dávky pre rodinu,

- starostlivosť o nezamestnaných,

- garantovanie postačujúceho príjmu,

- dlhodobá starostlivosť.

(podľa Bednárik, 2004)

Z obsahového vymedzenia je zrejmé, že systém sociálnej ochrany je primárne zameraný

na sanovanie životných udalostí a situácií, kedy nie sú na uspokojovanie životných

podmienok a potrieb ľudí a ich fungovanie vo variabilite sociálnych vzťahov vytvárané

žiadne alebo dostatočné zdroje zo zárobkovej činnosti (ide prakticky o náhradu príjmu zo

zárobkovej činnosti alebo jeho doplnenie) a je potrebná určitá forma intervencie. V súlade

s porovnávacím systémom sociálnej ochrany MISSOC stanoveným pre vymenované životné

oblasti a situácie spracovala Európska komisia v roku 2003 osobitnú správu zameranú na

sociálnu ochranu ľudí so zdravotným postihnutím v krajinách EÚ. Správa mala nasledovnú

obsahovú skladbu:

súčasné trendy v politike zdravotného postihnutia,

definícia pojmu a typologizácia druhov zdravotného postihnutia, otázky stanovenia stupňa

zdravotného postihnutia,

organizácia politiky zdravotného postihnutia, koordinácia opatrení,

dávky pre ľudí so zdravotným postihnutím (na udržanie príjmu, kompenzácia zvýšených

výdavkov, rehabilitácia),

rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím a ich spoločenská participácia.

Ide prakticky o celý koncept politiky zdravotného postihnutia v národnom i nadnárodnom

meradle, ktorý určite prekračuje rámec možných úvah legislatívnej úpravy otázok sociálno-

právnej ochrany dospelých ľudí, osobitne ľudí so zdravotným postihnutím a starších ľudí,

ktorý by mal byť spracovaný v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

1. 2. Systémové a obsahové otázky

Nemožnosť vytrhnutia otázok užšie poňatého systému sociálno-právnej ochrany dospelých od

celkového kontextu ich právnej ochrany potvrdzuje aj tzv. PAS (Protection and Advocacy

System) uplatňovaný v USA. Začiatky jeho formovania siahajú do 70-tych rokov 20. storočia

6

Page 7: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

ako snaha americkej vlády vysporiadať sa s prejavmi diskriminácie a popierania základných

práv ľudí so zdravotným postihnutím v bežnom živote (v systéme vzdelávania, bývania,

rezidenciálnej starostlivosti, zamestnávania, verejných služieb). V roku 1975 Americký

kongres vytvoril a prijal prvý celonárodný PAS na štátnej úrovni zameraný na ochranu

a advokáciu ľudí s vývinovými poruchami, v roku 1985 pribudol PAS orientovaný na ľudí

s ťažkým mentálnym postihnutím a emocionálnymi poruchami. Uplatňovanie systému viedlo

postupne k poznaniu, že potláčanie bežných práv ľudí so zdravotným postihnutím sa netýka

len tých, ktorí majú oslabené mentálne schopnosti k účinnej ochrane svojich práv a právom

chránených záujmov, ale prakticky všetkých ľudí so zdravotným postihnutím. V roku 1994 sa

preto systém doplnil o PAS zameraný na ľudí s iným mentálnym postihnutím a s telesným

postihnutím, ktorí neboli pokrytý predchádzajúcimi systémami. Federálny zákon je v systéme

PAS založený na:

nezávislosti verejných i súkromných poskytovateľov služieb pre ľudí so zdravotným

postihnutím, vrátane služieb opatrovníctva,

rozsiahlej pôsobnosti ochrancov práv ľudí, vrátane práva na vstupovanie do súkromných

a verejných organizácií, na rozhovory s poberateľmi služieb a na neohlásené návštevy,

prístup k zaznamenávaniu (dokumentovaniu) života odberateľov služieb, samozrejme so

súhlasom odberateľov alebo ich opatrovníkov alebo v prípade podozrenia zo zneužívania

alebo zanedbávania bez tohto súhlasu,

prístup štátnych alebo neštátnych kompetentných osôb (vyšetrovateľov) k prešetrovaniu

prípadov násilia alebo zanedbávania,

pôsobnosť vyšetrovať násilie a zanedbávanie vo verejných alebo súkromných inštitúciách,

organizáciách a programoch,

zapojenie do tvorby rozvojových verejných plánov a priorít.

Princípy činnosti národného PAS:

právne založená obhajoba (poskytovanie právnych služieb a advokácie a vyšetrovanie

násilia a zanedbávania),

široká pôsobnosť (odstraňovanie sociálnych bariér v najširšom slova zmysle, ktoré bránia

ľuďom so zdravotným postihnutím plnej účasti na živote spoločnosti a vedenie

produktívneho a nezávislého života),

univerzalita zdravotných postihnutím (obhajoba ľudí so zdravotným postihnutím každého

typu),

7

Page 8: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

veková univerzalita (obhajoba ľudí so zdravotným postihnutím každého veku, vrátane detí

a starších ľudí),

univerzalita životnej situácie (obhajoba ľudí so zdravotným postihnutím bez ohľadu na to,

v akom prostredí žijú – doma, s rodičmi, v zdravotníckom zariadení, v sociálnom

zariadení, nezávisle v komunite).

Na základe princípov federálneho systému ochrany a advokácie sa v jednotlivých štátoch

budujú individuálne systémy s vysokou mierou flexibility a slobody v dizajnovaní služieb,

štruktúrované ako privátne, nezávislé, neziskové organizácie.

Východisko nevyhnutnej previazanosti systému sociálno-právnej ochrany s celkovým

systémom ochrany ľudí so zdravotným postihnutím a starších ľudí potvrdzuje aj prístup A.D.

Warda, ktorý vo svojej publikácii „Nový pohled“ (Právo mentálne retardovaných pro

východní Evropu,1994) pracoval s vnútorne štruktúrovaným rámcom skúmania otázok

podpory dospelých ľudí v obhajobe svojich práv. Jeho komplexný prístup uplatňovania práv

ľudí s mentálnym postihnutím zahŕňa, okrem iného, otázky:

- povahy rozhodovania v živote detí a dospelých (osobné rozhodovanie - skôr v bežných

životných situáciách a veciach a manažment/riadenie týkajúce sa najmä správy peňazí

a majetku, uzatvárania dohôd a zmlúv akejkoľvek povahy),

- právna zodpovednosť ľudí s mentálnym postihnutím,

- poručníctvo u dospelých,

- úlohy, štruktúry a postupy pri poskytovaní verejných služieb,

- služby v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti,

- sociálne služby (zdravotnícke služby, bývanie, sociálne dávky),

- dobrovoľnícke a charitatívne organizácie.

Ak by sme analyzované praktiky a skúsenosti z iných krajín prijali za inšpirujúce

východisko pre formulovanie pracovného obsahu systému sociálno-právnej ochrany

dospelých ľudí (ďalej SPOD), bolo by zrejmé, že:

• jadrom systému SPOD by bol systém sociálnej služieb zameraný do všetkých oblastí

sociálnych práv (bývanie, práca, vzdelávanie, rodina, slobodné organizovanie sa),

• významnou súčasťou systému by boli mechanizmy a formy organizačnej a finančnej

podpory organizovaných občianskych aktivít (občianske združenia) a hnutia

sebaobhajoby/sebaobhajcov,

• systém by mal byť významne napojený na systém opatrovníctva u dospelých ľudí,

8

Page 9: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

• rozhodujúce by bolo efektívne prepojenie opatrení v oblasti posudzovania spôsobilosti

dospelých ľudí na právne úkony a súdom nariadeného opatrovníctva s možnosťami,

ktoré poskytujú sociálne služby a iné formy intervencie ako alternatívy opatrovníctva

zamerané na posilňovanie spôsobilosti dospelých ľudí riadiť svoj život a uspokojovať

svoje potreby,

• súčasťou systému by mali byť aj opatrenia na prevenciu voči násiliu páchanom na

ľuďoch so zdravotným postihnutím a starších ľuďoch, príp. na iných ohrozených

skupinách (napr. jedincoch po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, drogovo a inak

závislých ľuďoch, týraných a zanedbávaných osobách), príp. kuratíva v tejto oblasti.

Je zrejmé, že mnohé zo systémov zameraných na odhaľovanie násilia, zanedbávania

a nehumánneho zaobchádzania sa tvorili predovšetkým na účinnú ochranu práv ľudí

v rezidenciálnej starostlivosti. Dnes je opodstatnené uvažovať aj o opatreniach

sociálno-právnej ochrany a advokácie jedincov so zdravotným postihnutím a starších

ľudí žijúcich v domácom prostredí, aj keď výskumy v tejto oblasti dokazujúce násilie

či zanedbávanie v uvedenom prostredí prakticky chýbajú, a to nielen v podmienkach

Slovenska (konštatujú to napr. aj odborníci z Rakúska).

2. Opatrovníctvo ako súčasť systému SPOD

2. 1. K pojmu „opatrovníctvo“

Ak vychádzame z vyššie uvedeného chápania podstaty problematiky SPOD, potom

významnou súvislosťou (myslíme si, že nie súčasťou) takéhoto systému by mala byť aj

problematika opatrovníctva u dospelých. Sama o sebe nebýva spracovávaná v pôsobnosti

sociálneho rezortu (napr. v Rakúsku aj v Nemecku je to pôsobnosť ministerstva

spravodlivosti, u nás taktiež) a predpokladáme, že ani formulovaním novej právnej úpravy

SPOD v podmienkach Slovenska nedôjde v tejto oblasti k prechodu pôsobností ministerstva

spravodlivosti na sociálne ministerstvo. Na účely tejto práce sa preto nebudeme dôkladne

venovať problematike opatrovníctva vo všetkých súvisiacich právnych súvislostiach (z

hmotno-právneho i procesného hľadiska), ale skôr z hľadiska jej prepojenia na systém

sociálnych služieb v rámci hľadania novodobých alternatív k opatrovníctvu. Využijeme

k tomu niektoré zahraničné skúsenosti, najmä z Veľkej Británie a Rakúska.

Ďalšou špecifikáciou tejto časti štúdie je skutočnosť, že sa týka primárne ľudí so

zdravotným postihnutím a starších ľudí, u ktorých je otázka opatrovníctva najaktuálnejšia.

Takúto úvahu podporuje napr. názov právnej úpravy tejto otázky v Rakúsku, kde ide

9

Page 10: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

o Spolkový zákon o opatrovníctve pre ľudí so zdravotným postihnutím (z roku 1983) alebo

z názov špecifického spolku ustanoveného pre tento účel – Spolok pre opatrovníctvo

a zastupovanie pacientov.

Opatrovníctvo (angl. guardianship/conservatorship; nem. Sachwalterschaft,

Betreuungschaft) je „právny proces využívaný v situácii, keď osoba nemôže ďalej robiť alebo

komunikovať svoje rozhodnutia, ktoré sa týkajú jej osoby a /alebo majetku, keď je náchylná

k podvodom alebo nadmernej ovplyvniteľnosti“. Táto definícia sa sústreďuje najmä na opis

osoby, na ktorú je opatrovníctvo zamerané. Iná definícia vychádza skôr z právnych procesov

vedúcich k ustanoveniu opatrovníka: „opatrovníctvo je právne rozhodnutie súdu založené na

šetrení, v ktorom sa ukáže, že nekompetentná osoba má byť zastupovaná právnym

zástupcom“ (www.guardianship.org). Základom systému opatrovníctva v Rakúsku je

programová zásada, podľa ktorej „maloletí a osoby, ktoré na inom základe ako je maloletosť,

nie sú sami schopní primerane sa starať o všetky alebo niektoré svoje záležitosti, ... sú pod

osobitnou ochranou zákona“ (Schauer, www.vsp.at). Podľa M. Schauera je opatrovníctvo

naplnením tejto programovej zásady. Autor pritom za opatrovníka (r Sachwalter) považuje

tiež každý nástroj, prostredníctvom ktorého zákon realizuje osobitnú ochranu pre osoby, ktoré

potrebujú pomoc. K tejto ochrane môže byť dospelým (plnoletým) osobám, ktoré sú

psychicky choré alebo majú duševné postihnutie a preto si nemôžu niektoré alebo všetky

záležitosti bez nebezpečenstva následkov sami zabezpečiť, ustanovený opatrovník (Bericht,

2003, s. 188).

Odhliadnuc od preferovaného uhla pohľadu, cez ktorý sa definuje obsah opatrovníctva,

odborníci v súčasnosti poukazujú na fakt, že keďže je opatrovníctvo spojené s posudzovaním

nedostatočnej alebo úplne chýbajúcej kapacity človeka, v mnohých krajinách znamená zásah

do individuálnych práv ľudí, do straty podmienok aktívneho občianstva (právo voliť, riadiť

auto, uzatvárať manželstvo). Podľa I. Mišovej, Z. Stavrovskej (2004, s. 14) sa v podmienkach

Slovenska často využíva inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a následného

ustanovenia opatrovníka „ako nástroj na zabezpečenie dodržiavania pravidiel slušnosti

v zariadeniach“. Preto sa stále viac v radoch odbornej i laickej verejnosti presadzuje zásada,

že k procedúram opatrovníctva by sa malo pristupovať veľmi rozvážne a až v situácii, keď sa

všetky iné alternatívy ukázali ako neefektívne alebo nevalidné (www.guardianship.org).

2.2. Kontextuálny rámec systému opatrovníctva a súčasný vývoj

Odborníci upozorňujú na niektoré fenomény, ktoré významne ovplyvňujú systém

opatrovníctva dospelých a predstavujú preň nové výzvy. P. Barth (2004) dáva do pozornosti:

10

Page 11: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

predlžovanie ľudského života, s čím je spojený rast počtu obyvateľov vyšších vekových

kategórií vyžadujúcich pomoc a osobitnú ochranu (napr. v r. 2001 v Rakúsku až 57%

jedincov v systéme opatrovníctva patrilo do vekovej kategórie od 70 rokov vyššie (podľa

Pilgrama, Hammerschicka, 2001, in Schlaffer, 2004); pritom čím išlo o vyššie vekové

kategórie, tým boli významne častejšie zastúpené ženy, zatiaľ čo v nižších vekových

kategóriách dospelých to boli naopak muži),

stále vyššie nároky v oblasti formálno-právnych náležitostí vzťahov, do ktorých jedinec

počas života vstupuje (rokovanie na úradoch, právne náležitosti rozličných žiadostí, atď.),

rozširovanie sféry/oblastí verejnej správy a opatrení sociálneho blahobytu.

Uvedené okolnosti vedú k expanzívnemu rozvoju systému opatrovníctva so zameraním

na dôslednú ochranu práv každého človeka v rozličných životných situáciách. Rozširovanie

systému opatrovníctva je tak, podľa názoru P. Bartha (2004), často „volaním“ po formálno-

právnom zabezpečení vznikajúcich právnych vzťahov a vzťahov zastupovania. P. Schlaffer

(2004) v júni 2004 hodnotil 20-ročnicu systému opatrovníctva v Rakúsku a činnosť Spolku

pre opatrovníctvo a zastupovanie pacientov. Pre ilustráciu uviedol, že pokiaľ za posledných

celých desať rokov mali zaznamenaných cca 25 000 prípadov opatrovníctva, v súčasnosti je

to viac ako 35 000. Samotné opatrovnícke výkony Spolku sa ku koncu roka 2003 viac ako

zdvojnásobili (z 2079 v roku 1993 na 4368 v roku 2003). Za posledných 10 rokov sa v Spolku

zdvojnásobil počet platených opatrovníkov a strojnásobil počet dobrovoľných/neplatených

opatrovníkov. Takýto vývoj môže, podľa vyjadrenia autora, paradoxne pôsobiť proti

samotnému systému opatrovníctva v jeho súčasnej podobe, nakoľko sa neúmerne zvyšujú

individuálne i verejné zdrojové nároky na jeho udržanie (zdroje na činnosť súdov

a právnikov, na samotných opatrovníkov, zdroje samotných ľudí odkázaných na

opatrovníctvo, pochádzajúce z ich príjmu). Podľa P. Bartha (2004) je spojenie aspektov

administratívnej a finančnej náročnosti spolu so stratou dôstojnosti človeka a efektívnosti

ochrannej funkcie systému opatrovníctva najväčšou výzvou k hľadaniu a rozvíjaniu

alternatív k opatrovníctvu.

2. 3. Podstata a filozofické princípy opatrovníctva

Podľa M. Schauera (2004) možno všeobecne predmet opatrovníctva vymedziť

starostlivosťou opatrovníka o osobu (napr. človeka so zdravotným postihnutím) a správu jeho

majetku. Ide pritom často o ochranu najosobnejších záležitosti človeka, konkrétne o jeho

život, zdravie, či telesnú integritu (nenarušenosť), ale aj o bežné záležitosti týkajúce sa

bývania, práce či voľného času. Všeobecne sa pritom deklaruje, že cieľom činnosti

11

Page 12: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

opatrovníka je „podpora blaha (prospechu) človeka“. Odborníci, najmä právnici, pritom

poukazujú na obsahovú nejasnosť a nejednoznačnosť takejto formulácie. V nemeckom práve

sa chápe ako „celostnosť zachovania a rozvíjania záujmov človeka, ktorému je opatrovníctvo

poskytované“ (Schauer, 2004, s. 3). Dôraz sa pritom kladie na maximálnu snahu o zachovanie

a podporu autonómie dospelého človeka (staršieho alebo so zdravotným postihnutím).

Najnovšia koncepcia opatrovníctva vo Veľkej Británii vychádza z legislatívneho

dokumentu nazvaného „Mental Capacity Bill“ (Návrh zákona o mentálnej kapacite,

www.dca.gov.uk). Predmetom úpravy je posudzovanie kapacity (capacity, v slovenskom

jazyku by sme použili skôr výraz schopnosti, spôsobilosti) človeka robiť vlastné rozhodnutia

a ľudia, ktorým je určený opatrovník, sú označovaní ako „ľudia bez kapacity“ (ďalej ĽBK,

people without capacity) alebo „ľudia s chýbajúcou kapacitou“ (people who lack capacity).

Návrh vychádza z definície štyroch možných príčin, prečo môže byť osoba neschopná

prijímať vlastné rozhodnutia: 1. nechápe informáciu relevantnú pre rozhodnutie, 2. neuchová

si informáciu počas doby potrebnej pre prijatie rozhodnutia, 3. nepoužíva a nezvažuje

informácie za účelom výberu, 4. neschopnosť akýmkoľvek spôsobom komunikovať vlastné

rozhodnutie“. Návrh zákona je postavený na piatich kľúčových princípoch:

1. presumpcia kapacity/spôsobilosti (a presumption of capacity). Vychádza z toho, že každý

dospelý človek má právo robiť vlastné rozhodnutia a musí sa predpokladať, že má k tomu

kapacitu, pokiaľ nie je dokázané, že to tak nie je.

2. právo ľudí na podporu k prijímaniu vlastných rozhodnutí. Človeku musí byť poskytnutá

všetka primeraná pomoc pred prijatím záveru, že nevie robiť vlastné rozhodnutia.

3. právo na „iné“/“netypické“ rozhodnutia. Človek musí mať zachované právo na prijímanie

rozhodnutí, ktoré sa iným môžu zdať ako čudné (eccentric decisions) alebo nerozumné

(unwise decisions).

4. najlepší záujem pre ĽBK. Všetko, čo je urobené pre alebo v mene ĽBK má zodpovedať ich

najlepším záujmom.

5. najmenej reštriktívna intervencia/pomoc. Všetko, čo je urobené pre alebo v mene ĽBK, by

malo čo najmenej obmedzovať ich základné práva a slobody.

Sumárne možno uviesť, že opatrovníctvo:

- by nemalo byť u ľudí so zdravotným postihnutím alebo starších ľudí automatickým riešením

(napr. telesné postihnutie jedinca nemá byť dôvodom pre ustanovenie opatrovníka, nakoľko

za pomoci inej osoby si vie manažovať svoj život sám. Rovnako by to nemalo byť

automatickým riešením ani u ľudí s duševným či mentálnym postihnutím v prípade, že za

12

Page 13: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

pomoci rodiny alebo sociálnych služieb si vedia zariadiť veci potrebné pre život – in Bericht,

2003),

- by nemalo byť automaticky dlhodobým riešením (pravidelne by sa mala monitorovať

a hodnotiť potreba pre zachovanie alebo ukončenie tohto opatrenia a mal by sa podnecovať

súd k navráteniu všetkých alebo niektorých rozhodovacích práv dotknutej osobe),

- by malo byť posledným riešením po využití všetkých dostupných ciest, nástrojov

a mechanizmov riadenia osobných a finančno-majetkových vecí ĽBK.

2. 4. Obsah opatrovníctva

Podľa A. D. Warda (1994, s. 21) je vhodné rozlišovať dva oblasti, ktoré sa týkajú v dospelosti

aktívneho prijímania rozhodnutí:

osobné rozhodovanie

Týka sa rozhodovania o mieste bydliska (bývania); o osobách, s ktorými bude osoba žiť alebo

sa združovať; o spoločenských aktivitách; o práci (zamestnaní); o vzdelávaní a odbornej

príprave; o rozličných typoch žiadostí a povolení; o otváraní a čítaní pošty; o zákonných

postupoch v osobných záležitostiach; o zdravotnej starostlivosti; o oblečení, stravovaní

a iných rutinných záležitostiach.

manažment

Týka sa rozhodovania a výkonu práv vo veciach majetku a peňazí, vrátane vlastníctva

a zaobchádzania s majetkom a peniazmi a uzatvárania dohôd a zmlúv akéhokoľvek druhu (od

jednotlivých nákupov až po zložité finančné transakcie) alebo iných aktov a transakcií

týkajúcich sa peňazí alebo majetku.

Podľa Národnej asociácie opatrovníctva vo Veľkej Británii pôsobnosť opatrovníka by sa

mohla týkať určovania bydliska, súhlasu so zdravotnou starostlivosťou, rozhodovania

o ukončení života, vlastnenia vodičského oprávnenia, správy, nákupu a predaja majetku,

vlastnenia alebo držania strelnej zbrane a zastupovania v rámci súdneho konania, odvolávania

sa jedinca na súd, prezentácie jasných a presvedčivých dôkazov, práva jednotlivca na

spravodlivý súdny proces.

V súvislosti s rozličnými oblasťami rozhodovania navrhuje A. D. Ward (1994) aj rozličnú

terminológiu pre osoby, ktoré rozhodujú za osobu s obmedzenou alebo chýbajúcou kapacitou.

Pre oblasť osobného rozhodovania používa pojem poručník (opatrovník) a pre oblasť

manažment majetku a peňazí pomenovanie správca. Autor uvádza, že v rozličných krajinách

je rozličným spôsobom upravené, či opatrovník/poručník a správca môže byť tá istá, resp. to

13

Page 14: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

má byť iná osoba. Napr. v Nemecku opatrovník (r Betreuer) môže byť poručníkom alebo

správcom alebo môže súčasne plniť obe tieto roly.

Pre oblasť sociálnej ochrany je ďalej zásadné rozlišovanie medzi súdom ustanoveným

opatrovníkom (resp. správcom) a opatrovateľom v zmysle sociálnej pomoci. Aj keď sa

opatrovník zaoberá najbežnejšími záležitosťami života jedinca, sám neposkytuje pomoc pri

zabezpečovaní bežných denných činností (pomoc pri jedení, obliekaní, mobilite, transporte,

osobnej hygiene, či prácach v domácnosti). Tie sú v kompetencii opatrovateľa/osobného

asistenta a sú upravené v osobitnom právnom predpise (v Rakúsku i Nemecku napr. cez

systém príspevku na opatrovanie; Maresch, 2005, na základe mailovej konzultácie). Na druhej

strane je, podľa M. Schauera (2004), nevyhnutné, aby bol opatrovník dobre zorientovaný

v systéme sociálnych služieb poskytovaných komunitou a iných relevantnými inštitúciami

a mal by ich vo vzťahu k jedincovi so zdravotným postihnutím alebo staršiemu jedincovi

manažovať tak, aby bolo zaručené jeho telesné zdravie a sociálna integrácia. Do okruhu

pojmu osobné rozhodovanie a starostlivosť (e Personensorge) preto patrí aj osobný kontakt

opatrovníka s jedincom so zdravotným postihnutím a starším občanom so zámerom

dohliadnuť, aby potrebná zdravotná a sociálna starostlivosť bola reálne poskytnutá. Aj keď

povaha a rozsah kompetencií opatrovníka sú presne súdom určené, otázka potreby

ustanovenia intenzity (častosti) osobného kontaktu opatrovníka a občana nie je priamo

v zákone upravená. Určujúce sú okolnosti života konkrétneho občana, rovnako ako aktuálna

situácia (napr. akútna choroba, smrť najbližších, vznik nároku na poberanie nového typu

sociálnej dávky a jej správa).

2. 5. Kto sú opatrovníci

A. Maresch (2005, na základe mailovej konzultácie) uvádza, že v Rakúsku sú opatrovníkmi

blízki príbuzní, právni zástupcovia, notári alebo zamestnanci Spolku pre opatrovníctvo

a zastupovanie pacientov. P. Schlaffer (2004) uvádza, že napr. v roku 1999 bolo v celom

Rakúsku celkove 34 804 prípadov opatrovníctva, z toho 6 210 (cca 18%) bolo riešených

opatrovníkmi Spolku, 6 616 (cca 19%) opatrovníkmi – právnikmi (právnymi zástupcami)

a 21 978 (cca 67%) opatrovníkmi – rodinnými príslušníkmi. V rámci samotného Spolku

pritom pracujú dve skupiny opatrovníkov:

- profesionálni opatrovníci (hauptberufliche Sachwalter)

- neplatení opatrovníci /dobrovoľníci (ehrenamtliche Sachwalter).

14

Page 15: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Za obdobie rokov 1993-2003 v Spolku rástol najmä počet neplatených opatrovníkov. Zatiaľ

čo počet profesionálnych za sledované obdobie vzrástol z 84 na 104 (t.j. cca o 20%), počet

neplatených vzrástol za sledované obdobie z 240 na 683 (t.j. cca o 65%).

Aj keď je z rakúskej štatistiky zrejmé, že najčastejšími opatrovníkmi sú blízki príbuzní,

neznamená to, že ide o výrazne dominujúce riešenie. Podľa Správy spolkovej rakúskej vlády

k situácii ľudí so zdravotným postihnutím z roku 2003 vyplýva, že 88 % všetkých

opatrovateľov (poskytujú pomoc pri bežných denných činnostiach na základe príspevku na

opatrovanie) sú blízki príbuzní občana so zdravotným postihnutím alebo staršieho občana. To

znamená, že rozsah „domácich opatrovateľov“ je o 25 % vyšší ako rozsah „domácich

opatrovníkov“, čo znamená, že nie je výnimkou, keď sa rodiny rozhodujú pre opatrovníkov

mimo okruhu najbližších. Odborníci Britskej národnej asociácie opatrovníctva

(www.guardianship.org) dokonca odporúčajú takýto postup, keď uvádzajú, že rodičia by mali

dopredu uvažovať o tom, čo bude s ich blízkym príbuzným po ich smrti a voliť skôr

opatrovníkov z generácie príbuznej dospelému členovi rodiny so zdravotným postihnutím.

Činnosť opatrovníka v Rakúsku kontroluje príslušný súd, ktorý rozhodol o jeho

ustanovení do tejto funkcie. Opatrovník je povinný súdu každoročne predkladať spracovanú

správu o svojej činnosti a o aktuálnej situácii klienta, ktorému je ustanovený za opatrovníka.

Táto povinnosť je opatrovníkovi určená vo všeobecnom Občianskom zákonníku.

2. 6. Alternatívy k opatrovníctvu - reformy

2.6.1. Vecný obsah reforiem

Predtým, ako sa budeme bližšie venovať konkrétnym alternatívam a právnym možnostiam

predchádzania opatrovníctvu, predstavíme systém kompetencií a fungovania rakúskeho

Spolku pre opatrovníctvo a zastupovanie pacientov, s ktorým, podľa P. Bartha (2004),

rakúsky systém opatrovníctva počíta z hľadiska jeho postavenia ako „vyčisťovacieho“ miesta

(Clearingstellen). Podľa M. Schauera (2004) akékoľvek úvahy o budúcich perspektívach

systému opatrovníctva a hľadania alternatív k tomuto systému by mali byť vedené snahami o:

• posilnenie nezávislosti a sebaurčenia ľudí so zdravotným postihnutím,

• odbremenenie súdov od neustále rastúceho množstva žiadostí o opatrovníctvo.

Za účelom odbremenenia súdov navrhuje P. Schlaffer (2004) komplexné procedúry

„objasňovania a vyčisťovania“ (clearing) a poradenstva na troch úrovniach:

1. vo fáze pred konaním o opatrovníctve

15

Page 16: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Ide o snahu ponúknuť povzbudzujúcu spoluprácu zariadeniam, inštitúciám a blízkym

príbuzným už vo fáze úvah o podaní žiadosti na súd prostredníctvom kooperácie so

skúsenými opatrovníkmi spolku. Ide o uplatňovanie princípu subsidiarity v rámci spolupráce

so skúsenými odborníkmi, o snahu viac sieťovať a zhodnocovať v prospech ľudí so

zdravotným postihnutím a starších ľudí sociálne služby, ktoré sú k dispozícii a o snahu hľadať

všetky alternatívne možnosti tak, aby k opatrovníckemu konaniu vôbec nemuselo dôjsť.

Autor pritom dáva do pozornosti najmä dva alternatívne právne inštitúty: (1) plná moc (e

Vorsorgevollmacht) a (2) zákonné zastupovanie blízkymi (zmienime sa o nich bližšie ďalej).

Poradenstvo spolku sa poskytuje na základe žiadosti so zachovaním práva na ochranu

osobných údajov.

2. v rámci zastupovania v konaní

Vychádza sa z toho, že konanie často pôsobí na ľudí so zdravotným postihnutím, starších ľudí

a ich blízkych traumatizujúco, preto spolok poskytuje poradenstvo a informácie pre všetky

zúčastnené strany a môže zastupovať klienta v konaní (e Verfahrenvertretung).

3. vo vzťahu k blízkym opatrovníkom

Ide o poskytovanie profesionálneho „sprievodcovstva“ v procese opatrovníctva blízkymi

osobami, poradenské služby v prípade, že ich odporučí spolok a príprava opatrovníkov na

zásadnejšie zmeny v živote ľudí so zdravotným postihnutím či starších ľudí.

Logistiku tohto podporného systému znázorňuje P. Schlaffer (2004, www.vsp.at) nasledovne:

Konanie Podporné miesto Výsledok

(Clearingstelle)

Úvaha o opatrovníctve poradenstvo pre žiadateľa nájdenie alternatív

Prvotné vypočutie opatrovník pre konanie opatrovník nie je potrebný

Sociálne šetrenie

Ústny rozhovor Návrh na opatrovníctvo

+ psychiatrický posudok Oblasť úloh

Ustanovenie opatrovníka zaškolenie a poradenstvo blízky opatrovník

pre blízkych opatrovníkov

opatrovník spolku

16

Page 17: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

alebo právnik

Základným princípom pre hľadanie alternatív ku klasickému opatrovníctvu je budovanie

princípu subsidiarity. V rámci neho navrhujú viacerí odborníci (napr. Barth, 2004, Schauer,

2004) dve základné alternatívy k opatrovníctvu:

1. plná moc „dopredu“/„do zásoby“ (Vorsorgevollmacht)

Ide o plnú moc, ktorú udelí jedinec so zdravotným postihnutím alebo starší jedinec inej osobe

ešte v situácii, keď má spôsobilosť na právne úkony a prijímanie rozhodnutí a ktorá sa stane

účinnou až po strate tejto spôsobilosti. Podľa P. Bartha je táto forma individuálnou prípravou

na vyšší vek, počas ktorého podporuje autonómiu občana. Týka sa pritom otázok spravovania

majetku, zdravotných náležitostí, ale aj budúcich bežných otázok života. Táto forma je

spojená s jasne prejavenou vôľou jedinca so zdravotným postihnutím alebo staršieho občana

a je prejavom jeho sebaurčenia.

2. zákonné zastupovanie blízkymi

Je, podľa odborníkov, založené nanajvýš na domnelej vôli človeka so zdravotným

postihnutím alebo staršieho človeka a nechápe sa ako nástroj jeho sebaurčenia. Podľa M.

Schauera (2004) samotná podstata opatrovníctva viac korešponduje so záujmami podpory

sebaurčenia ľudí so zdravotným postihnutím alebo starších ľudí ako automatické právne

zastupovanie blízkymi. Autor uvádza, že celá oblasť opatrovníckeho práva je vo významnej

miere založená na individuálnom posudzovaní. Sudca rozhoduje o opatrovníkovi cestou

hľadania najväčšej miery súladu medzi potrebami konkrétnej osoby so zdravotným

postihnutím či staršej osoby a konkrétnou osobou v role opatrovníka. Podľa autora sa tento

individuálny prístup v prípade zastupovania blízkymi stráca, nakoľko sa automaticky

kalkuluje s dôvernosťou vzťahu ako so zárukou konania blízkych v najlepšom záujme jedinca

so zdravotným postihnutím alebo staršieho občana. Nevychádza sa natoľko z poznatkov

a zručností blízkych a často ide viac o napĺňanie ich záujmov, ktoré môžu byť v kolízii so

skutočnými záujmami postihnutého alebo staršieho člena rodiny. P. Barth (2004) napr.

uvádza výsledky výskumov, podľa ktorých sa podporné siete tvoria do vysokého veku jedinca

a u ľudí, ktorým bol zákonom určený opatrovník, bol stupeň samostatnosti dvakrát vyšší ako

u ostatných ľudí (napr. u ľudí pod zákonným zastupovaním blízkych).

Podľa Národnej asociácie opatrovníctva vo Veľkej Británii (www.guardianship.org,

A/PACT) môžu byť alternatívami opatrovníctva:

17

Page 18: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

• zástupný/náhradný platca (určený na používanie finančných prostriedkov občana

napr. z dôchodkovej dávky zasielanej na jeho osobitný účet k úhrade jeho životných

nákladov. Takýto platca nemá prístup k iným finančným prostriedkom občana a ročne

podáva napr. sociálnej poisťovni správu o stave finančného účtu občana),

• case/care manažér (manažér pre individuálneho človeka a manažér pre starostlivosť

pracujúci najmä v rámci systému komunitnej starostlivosti),

• správcovstvo,

• dlhodobá plná moc pre majetok,

• dlhodobá plná moc pre zdravotnú starostlivosť,

• životná vôľa (living wills),

• komunitný systém obhajoby,

• spojené kontrolné účty,

• komunitné agentúry/služby,

2.6.2. Inštitucionálne zabezpečenie reforiem

Vo Veľkej Británii sú v rámci nového systému opatrovníctva ustanovené dve nové verejné

inštitúcie:

1. nový ochranný súd (A new Court of Protection)

Má v kompetencii celú jurisdikciu zákona o mentálnej kapacite a bude konečnou inštitúciou

pre otázky posúdenia mentálnej kapacity človeka.

2. nový verejný ochranca (A new public Guardian)

Superviduje súdom ustanovených zástupcov a súdom poskytuje informácie, ktoré im

pomáhajú prijímať rozhodnutia. Spolupracuje tiež s inými inštitúciami (napr. polícia či

poskytovatelia sociálnych služieb) pri výkone činností súvisiacich s uplatňovaním plnej moci

či súdom ustanoveného opatrovníctva.

Medzi ďalšie ochranné nástroje / opatrenia patria:

- nezávislý konzultant (Independent consultee)

Poskytuje sa ako pomoc ľuďom, ktorí majú zníženú mentálnu kapacitu a nemajú vo svojom

prostredí nikoho, kto by zastupoval ich záujmy a vystupoval v ich mene. Tento inštitút sa

využíva napr. v prípade rozhodovania o závažných medicínskych zákrokoch a starostlivosti

a o dlhodobej rezidenciálnej starostlivosti. Nezávislí konzultanti sú zapojení aj do systému

ročného hodnotenia opatrovníctva ľudí so zdravotným postihnutím.

18

Page 19: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

-“záložné“ rozhodnutie na odmietnutie zaobchádzania (Advance decisions to refuse

trueatment)

Ide o právny úkon (potvrdenie) realizované dopredu vo veci odmietnutia určitého druhu

zaobchádzania v situácii, keď v budúcnosti nebude mať jedinec schopnosť vyjadriť takúto

vôľu. Zákon definuje okolnosti, kedy na základe takéhoto aktu sa musia lekári riadiť jeho

obsahom.

- trestný čin (A criminal offence)

Zákon zavádza uznanie nového typu trestného činu zlého zaobchádzania alebo zanedbávania

človeka s chýbajúcou mentálnou kapacitou s možnosťou odsúdenia vinnej osoby až do 5

rokov väzenia.

- etické parametre pre výskum

Zákon upravuje aj otázky realizácie výskumu s osobami so zníženou alebo chýbajúcou

mentálnou kapacitou. Má sa realizovať iba na základe súhlasného vyjadrenia etickej komisie,

že projekt je potrebný a bezpečný a že nemožno ho realizovať s ľuďmi s mentálnou

kapacitou; ak členovia rodiny alebo poskytovatelia pomoci odporučia a uvedú, že účasť

v projekte nezhorší situáciu ich blízkeho.

2.6.3. Od právneho zastupovania k asistovanému rozhodovaniu

Najzásadnejšie a istým spôsobom „najradikálnejšie“ stanovisko k otázkam sebaobhajoby

a manažovania vlastného života ľudí so zdravotným postihnutím zaujímajú odborníci v rámci

prípravy OSN Deklarácie ochrany a podpory práv a dôstojnosti ľudí so zdravotným

postihnutím (UN Convention on Protection and Promotion of the Rights and Dignity of

Persons with Disabilities). K. Lachwitz (2005) v Prahe na celoeurópskej konferencii k rozvoju

komunitných služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím (19.-21. 5. 2005) prezentoval aktuálne

postoje odborníkov pri príprave deklarácie, osobitne pri príprave navrhovaného článku 9

zameraného na „uznanie rovnosti ľudí pred právom“. Informoval o formulovaní konceptu tzv.

asistovaného/podporovaného prijímania rozhodnutí (supported making desicions), ktorý

charakterizoval ako opak (opozitum) k systému opatrovníctva a právneho zastupovania

jedinca so zdravotným postihnutím niekým iným. Ide o prechod od právneho zastupovania

k asistovanému rozhodovaniu. Východiskom konceptu je poznanie, že každý človek v nejakej

oblasti života má nižšiu alebo chýbajúcu kapacitu ku kvalifikovanému rozhodnutiu

a potrebuje k jeho prijatiu pomoc. Táto okolnosť však bežne neznamená, že sú ľudia „právne

vylučovaní“ a uberá sa im možnosť vlastnej voľby. Súčasťou sociálnych systémov by preto

19

Page 20: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

mali byť služby, na základe ktorých by jedinec získal všestrannú podporu k prijímaniu

potrebných rozhodnutí týkajúcich sa jeho života.

Príkladom implementácie konceptu podporovaného prijímania rozhodnutí je napr.

program „Ľudia s mentálnym postihnutím ako konzumenti služieb“, ktorý na konferencii v

Prahe prezentoval J. Blommendaal (2005). Program je založený na práve jedinca s mentálnym

postihnutím (Inclusion Europe používa skôr pojem „ľudia s poruchami učenia“ – „people with

intellectual disabilities):

• mať vlastnú potrebu, túžbu, želanie,

• získať potrebné informácie súvisiace s uspokojovaním potreby, túžby, želania,

• sprístupnenie alternatív a možnosť voľby,

• kontrakt s poskytovaľom služby,

• možnosť otvorene hodnotiť poskytnutú službu (vrátane možnosti vyjadriť

nespokojnosť, nesúhlas).

Ďalším príkladom systému podporovaného prijímania rozhodnutí je holandský systém

tzv. „person related budget“ (príspevok/priama platba/rozpočet pre konkrétnu osobu). W. J.

van Minnen (2005) ho predstavuje ako systém zameraný na úhradu nákladov spojených so

zabezpečovaním starostlivosti a podpory (personal budget for care and support), nákladov

v oblasti vzdelávania (pupil related budget) a v oblasti pracovnej (re-) integrácie (personal

budget for (re-) integration in employment). V porovnaní s naším systémom finančných

platieb na osobnú asistenciu možno vyzdvihnúť najmä významnú orientáciu na podporu

(support) jedinca, so snahou o jej odlíšenie (aspoň didaktické) od starostlivosti /opatery (care).

To znamená, že pri stanovovaní potrebného rozsahu odkázanosti na pomoc inej osoby sa

nevychádza iba z toho, v čom potrebuje jedinec pomoc pri zabezpečovaní sebaobslužných

a bežných denných činností, ale aj z potrebného rozsahu podpory v procese prijímania

rozhodnutí týkajúcich sa jeho života.

Model podporovaného prijímania rozhodnutí ako definitívnej alternatívy k právnemu

zastupovaniu ľudí predstavujú dnes odborníci skôr v rovine filozofickej vízie, smerovania

v oblasti sociálnych a podporných služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím, osobitne

s mentálnym postihnutím, ako prejav demokratických pomerov v konkrétnej spoločnosti,

ktorá ctí práva každého svojho člena (voľne podľa Lachwitza, 2005). Odborné rozpravy

k tejto problematike však naznačujú viacero praktických otázok či skôr otáznikov (napr.

vykonávanie právnych úkonov nielen v otázkach bežných denných činností, ale aj pri

komplikovaných právnych postupoch a úkonoch týkajúcich sa napr. spravovania financií

20

Page 21: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

a majetku, prejavovania vôle jedinca v prípade, že nie je schopný komunikovať žiadnym

verifikovateľným spôsobom, atď.). Preto sa odborníci zatiaľ zhodujú v pragmatickom

postoji, že cieľom by nemalo byť zrušenie všetkých opatrovníckych systémov v Európe, ale

naznačenie istej vízie smerujúcej k maximálnemu využívaniu kapacít jedinca prijímať

rozhodnutia týkajúce sa jeho života. Takýto záver korešponduje s našimi odporúčaniami

uvedenými vyššie, že jadrom systému sociálno-právnej ochrany ľudí so zdravotným

postihnutím, starších ľudí, ale aj iných ohrozených jedincov a skupín ľudí, by mali byť

dostupné sociálne služby rovnovážne zamerané ako na pomoc pri inštrumentálnych

sebaobslužných činnostiach, tak na podporu sebaurčenia a procesu prijímania rozhodnutí.

Literatúra: 1. Alternatives to Guardianship. A/PACT. www.ftc.gov/bcp/conline/pubs/services/apact

2. Barth, P.: Weiterentwicklung des Sachwalterschafts. Referát na konferencii 30.6.2004, Viedeň, www.vsp.at

3. Bednárik, R.: Stav sociálnej ochrany na Slovensku (situácia k 1. máju 2004). Vydalo Stredisko pre štúdium

práce a rodiny, Bratislava, 2004.

4. Blommendal, J.: Persons with intellectual disabilities as consumers of services. Congress „Europa in Action

2005“, Praha, 19.-21. 5. 2005.

5. Bericht der Bundesregierung uber die Lage der behinderten Menschen in Osterreich. Bundesministerium

fur soziale Sicherheit, Generationen und Konsumentenschutz. Viedeň 2003.

6. Guardianship/Conservatorship – an Overview. National Guardianship Association. www.guardianship.org

7. Guardianship and Developmentally Disabled Individuals. National Guardianship Association.

www.guardianship.org

8. Lachwitz, K.: Supported decision-making vs. guardianship. Congress „Europa in Action 2005“, Praha, 19.-

21. 5. 2005.

9. Light, R.: Review of evidence contained on the DAA Human Rights database. DAA, London, 2003.

10. Maresch, A.: 2005, mailová konzultácia.

11. Mental Capacity Bill. Explanatory notes. www.publications.parliament.uk

12. Mental Capacity Bill – Summary. www.dca.gov.uk

13. Mišová, I., Stavrovská, Z.: Ľudské práva občanov s mentálnym postihnutím. In: Informácie ZPMP v SR,

2004, č. 2, s. 14-16.

14. Schauer, M.: 20 Jahre Sachwalterschaft – Sinn, Zweck und Alternativen. Referát na konferencii 30.6.2004,

Viedeň, www.vsp.at

15. Schlaffer, P.: Clearing in der Sachwalterschaft. Referát na konferencii 30.6.2004, Viedeň, www.vsp.at

16. Social protection of people with disabilities. MISSOC - Info 1/2003.

17. Van Minnen, W.J.: Evaluation of personal budgets in the Netherland: an update. Congress „Europa in

Action 2005“, Praha, 19.-21. 5. 2005.

21

Page 22: Stredisko pre štúdium práce a rodiny

18. Ward, A.D.: Právo mentálně retardovaných pri východní Evropu. Vydal Sbor Zástupcu organizací

zdravotně postuženích spolu se Sdružením pro pomoc mentálně postižených a so Společností DUHA,

Praha,1994.

19. What is the Protection and Advocacy System? www.equipforequality.org

22