Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Click here to load reader

  • date post

    22-Oct-2021
  • Category

    Documents

  • view

    4
  • download

    0

Embed Size (px)

Transcript of Stredisko pre štúdium práce a rodiny

Sociálno-právna ochrana dospelýchdoc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.
Bratislava, jún 2005
Špitálska 6, 812 41 Bratislava
Výskumná úloha:
Sociálno-právna ochrana dospelých s osobitným zreteom na starších obanov a obanov so
zdravotným postihnutím (komparatívna štúdia)
Zadávate:
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci kontraktu na rok 2005
Riešiteka:
Uloenie výstupu: Stredisko pre štúdium práce a rodiny, Bratislava
Forma archivácie: printová a elektronická verzia
Anotácia:
Výskumná štúdia je jedným z výstupov výskumnej úlohy zameranej na otázky systému
sociálno-právnej ochrany dospelých udí, osobitne udí so zdravotným postihnutím a starších
udí. V prvej asti je zameraná na základné pojmologické, systémové a filozofické
východiská sociálno-právnej ochrany dospelých obanov, ktorej súasou sú aj otázky
opatrovníctva (tútorstva) v dospelom veku. Celá druhá as podrobnejšie rozpracováva
skúsenosti iných krajín v otázkach opatrovníctva, najmä s ohadom na novodobé trendy
podpory nezávislosti starších udí a udí so zdravotným postihnutím a prenosu dôrazu z
opatrovníctva na asistované prijímanie rozhodnutí.
© Stredisko pre štúdium práce a rodiny, Bratislava 2005
2
Obsah
2. 1. K pojmu „opatrovníctvo“................................................................................................................ 9
2.2. Kontextuálny rámec systému opatrovníctva a súasný vývoj....................................................... 10
2. 3. Podstata a filozofické princípy opatrovníctva.............................................................................. 11
1. 1. Pojmologické otázky a filozofické východiská
Pojem „sociálno-právna ochrana“ má v podmienkach Slovenska svoju tradíciu v súvislosti so
systémom sociálno-právnej ochrany detí. Tento systém je primárne zameraný na ochranu práv
a právom chránených záujmov najmä maloletých detí, ktoré si z dôvodu narušenia alebo
zlyhania prirodzeného rodinného prostredia vyadujú osobitnú starostlivos a opatrenia tak,
aby boli zachované ich práva, záujmy a vývinové potreby, pokia nebudú takejto obhajoby (aj
právne úinnej) sami schopné. Sociálno-právna ochrana detí preto významne súvisí aj
s nadobudnutím spôsobilosti na právne úkony dovšením plnoletosti, teda osemnásteho roku
veku. Relevancia systému sociálno-právnej ochrany detí súvisí aj s dodriavaním záväzkov
vyplývajúcich z lánku 7 Európskej sociálnej charty (úinná od 1965, upravuje „právo detí
a mladistvých na ochranu“) i s ustanoveniami Dohovoru o právach dieaa (1989).
Môe vznika dojem, e dovšením plnoletosti miznú všetky vecné dôvody
k akýmkovek osobitným opatreniam sociálno-právnej povahy. Praktické skúsenosti však
poukazujú na to, e samotný fakt plnoletosti/dospelosti nemusí automaticky znamena úinnú
ochranu dospelého loveka pre faktormi ohrozujúcimi jeho dôstojnos a uspokojovanie
udských, obianskych i akýchkovek iných potrieb. S vysokou pravdepodobnosou mono
oakáva, e k takýmto ohrozujúcim okolnostiam dochádza aj v situácii, ke má dospelý
lovek zdravotné postihnutie alebo vyšší vek (samozrejme, môe to by aj v súvislosti s inými
okolnosami – drogová i iná závislos, výkon trestu odatia slobody a návrat do beného
ivota po výkone, násilie v rodine, at.). Preto by sa mohli javi (minimálne
vecne) opodstatnené úvahy o úprave systému sociálno-právnej ochrany dospelých udí.
Hne úvodom treba poznamena, e takýto systém nemá v podmienkach Slovenska
svoju tradíciu a samotný výraz „sociálno-právna ochrana dospelých“ nebol doteraz zauívaný
v iadnom právnom systéme. Napriek tomu ponúkame isté premisy (východiská) pre úvahy
o monej podstate/povahe takéhoto systému:
ochrana práv a záujmov kadého loveka musí by záujmom celej spolonosti a jej
právneho systému (z toho slovo „právna ochrana“),
nie kadý dospelý lovek (t.j. lovek, ktorý dovšil 18 rokov veku) musí ma plnú alebo
aspo iastonú spôsobilos úinne presadzova a ochraova svoje potreby a záujmy (z
toho spojenie „právna ochrana dospelých“),
4
predmetom záujmu sú predovšetkým sociálne práva udí (v zmysle Európskej sociálnej
charty ako reprezentatívneho dokumentu pre oblas sociálnych práv ide najmä o okruh
práv týkajúcich sa práce, pracovných podmienok a odmeovania; ochrany rodiny, detí,
mladistvých, zamestnaných ien; podpory bývania; práv v oblasti sociálneho
zabezpeenia, zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci) – z toho spojenie „sociálno-
právna ochrana dospelých“,
mono predpoklada, e udia so zdravotným postihnutím a starší udia budú astejšie
eli situáciám ohrozovania ich udských a obianskych, sociálnych a iných práv a budú
astejšie potrebova nejakú formu intervencie, ochrany a advokácie (organizácia DAA
v Londýne napr. od roku 1990 kompletizuje databázu správ informujúcich o potláaní
práv udí so zdravotným postihnutím kategorizovaných poda systematiky Všeobecnej
deklarácie udských práv. Do marca 2003 napr. zaznamenali takmer 2,5 mil. správ
informujúcich o prípadoch potláania práv udí so zdravotným postihnutím, ktorí sa tak
stali obeami násilia v oblasti nedostatonej ochrany pred muením, neudským
zaobchádzaním a poniovaním; v oblasti práva na adekvátne ivotné podmienky, na
prácu, slobodnú vobu povolania, na vzdelanie, at.; Light, 2003),
ochrana neznamená zbavovanie jedinca zodpovednosti, ale podporu jeho nezávislosti
a práva na sebaurenie rozlinými formami intervencie, ktorými sa umoní v maximálne
monej miere vyuitie jeho schopností k sebaobhajobe (napr. pomocou rodiny, známych,
formou sociálnych sluieb, poradenstva, advokácie),
intervencia sa môe týka najširších otázok ivota loveka (jeho práce, bývania,
celoivotného vzdelávania, kontaktu s verejnými inštitúciami, vyuívania verejných
i súkromných sluieb, voného asu, aktívneho obianstva).
V rámci európskej legislatívy i inej zahraninej skúsenosti sme sa nestretli s jednotným
systémom (právnou úpravou) zodpovedajúcim takto poatej problematike. Pouíva sa len
pojem „sociálna ochrana“ (social protection) preferovaný ako Radou Európy (v rámci
systému MISSCEO), tak Európskou komisiou (v rámci systému MISSOC – spoloný
informaný systém sociálnej ochrany). Pre porovnanie je zaujímavé sledova, o je
predmetom spoloného zisovania v rámci systému sociálnej ochrany. Sú to nasledovné
oblasti:
- starostlivos v materstve,
- dávky pre rodinu,
- starostlivos o nezamestnaných,
- garantovanie postaujúceho príjmu,
(poda Bednárik, 2004)
Z obsahového vymedzenia je zrejmé, e systém sociálnej ochrany je primárne zameraný
na sanovanie ivotných udalostí a situácií, kedy nie sú na uspokojovanie ivotných
podmienok a potrieb udí a ich fungovanie vo variabilite sociálnych vzahov vytvárané
iadne alebo dostatoné zdroje zo zárobkovej innosti (ide prakticky o náhradu príjmu zo
zárobkovej innosti alebo jeho doplnenie) a je potrebná uritá forma intervencie. V súlade
s porovnávacím systémom sociálnej ochrany MISSOC stanoveným pre vymenované ivotné
oblasti a situácie spracovala Európska komisia v roku 2003 osobitnú správu zameranú na
sociálnu ochranu udí so zdravotným postihnutím v krajinách EÚ. Správa mala nasledovnú
obsahovú skladbu:
definícia pojmu a typologizácia druhov zdravotného postihnutia, otázky stanovenia stupa
zdravotného postihnutia,
dávky pre udí so zdravotným postihnutím (na udranie príjmu, kompenzácia zvýšených
výdavkov, rehabilitácia),
rovnaké príleitosti pre udí so zdravotným postihnutím a ich spoloenská participácia.
Ide prakticky o celý koncept politiky zdravotného postihnutia v národnom i nadnárodnom
meradle, ktorý urite prekrauje rámec moných úvah legislatívnej úpravy otázok sociálno-
právnej ochrany dospelých udí, osobitne udí so zdravotným postihnutím a starších udí,
ktorý by mal by spracovaný v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.
1. 2. Systémové a obsahové otázky
Nemonos vytrhnutia otázok ušie poatého systému sociálno-právnej ochrany dospelých od
celkového kontextu ich právnej ochrany potvrdzuje aj tzv. PAS (Protection and Advocacy
System) uplatovaný v USA. Zaiatky jeho formovania siahajú do 70-tych rokov 20. storoia
6
ako snaha americkej vlády vysporiada sa s prejavmi diskriminácie a popierania základných
práv udí so zdravotným postihnutím v benom ivote (v systéme vzdelávania, bývania,
rezidenciálnej starostlivosti, zamestnávania, verejných sluieb). V roku 1975 Americký
kongres vytvoril a prijal prvý celonárodný PAS na štátnej úrovni zameraný na ochranu
a advokáciu udí s vývinovými poruchami, v roku 1985 pribudol PAS orientovaný na udí
s akým mentálnym postihnutím a emocionálnymi poruchami. Uplatovanie systému viedlo
postupne k poznaniu, e potláanie bených práv udí so zdravotným postihnutím sa netýka
len tých, ktorí majú oslabené mentálne schopnosti k úinnej ochrane svojich práv a právom
chránených záujmov, ale prakticky všetkých udí so zdravotným postihnutím. V roku 1994 sa
preto systém doplnil o PAS zameraný na udí s iným mentálnym postihnutím a s telesným
postihnutím, ktorí neboli pokrytý predchádzajúcimi systémami. Federálny zákon je v systéme
PAS zaloený na:
postihnutím, vrátane sluieb opatrovníctva,
rozsiahlej pôsobnosti ochrancov práv udí, vrátane práva na vstupovanie do súkromných
a verejných organizácií, na rozhovory s poberatemi sluieb a na neohlásené návštevy,
prístup k zaznamenávaniu (dokumentovaniu) ivota odberateov sluieb, samozrejme so
súhlasom odberateov alebo ich opatrovníkov alebo v prípade podozrenia zo zneuívania
alebo zanedbávania bez tohto súhlasu,
prístup štátnych alebo neštátnych kompetentných osôb (vyšetrovateov) k prešetrovaniu
prípadov násilia alebo zanedbávania,
organizáciách a programoch,
Princípy innosti národného PAS:
násilia a zanedbávania),
široká pôsobnos (odstraovanie sociálnych bariér v najširšom slova zmysle, ktoré bránia
uom so zdravotným postihnutím plnej úasti na ivote spolonosti a vedenie
produktívneho a nezávislého ivota),
typu),
7
a starších udí),
univerzalita ivotnej situácie (obhajoba udí so zdravotným postihnutím bez ohadu na to,
v akom prostredí ijú – doma, s rodimi, v zdravotníckom zariadení, v sociálnom
zariadení, nezávisle v komunite).
Na základe princípov federálneho systému ochrany a advokácie sa v jednotlivých štátoch
budujú individuálne systémy s vysokou mierou flexibility a slobody v dizajnovaní sluieb,
štruktúrované ako privátne, nezávislé, neziskové organizácie.
Východisko nevyhnutnej previazanosti systému sociálno-právnej ochrany s celkovým
systémom ochrany udí so zdravotným postihnutím a starších udí potvrdzuje aj prístup A.D.
Warda, ktorý vo svojej publikácii „Nový pohled“ (Právo mentálne retardovaných pro
východní Evropu,1994) pracoval s vnútorne štruktúrovaným rámcom skúmania otázok
podpory dospelých udí v obhajobe svojich práv. Jeho komplexný prístup uplatovania práv
udí s mentálnym postihnutím zaha, okrem iného, otázky:
- povahy rozhodovania v ivote detí a dospelých (osobné rozhodovanie - skôr v bených
ivotných situáciách a veciach a manament/riadenie týkajúce sa najmä správy peazí
a majetku, uzatvárania dohôd a zmlúv akejkovek povahy),
- právna zodpovednos udí s mentálnym postihnutím,
- poruníctvo u dospelých,
- sociálne sluby (zdravotnícke sluby, bývanie, sociálne dávky),
- dobrovonícke a charitatívne organizácie.
Ak by sme analyzované praktiky a skúsenosti z iných krajín prijali za inšpirujúce
východisko pre formulovanie pracovného obsahu systému sociálno-právnej ochrany
dospelých udí (alej SPOD), bolo by zrejmé, e:
• jadrom systému SPOD by bol systém sociálnej sluieb zameraný do všetkých oblastí
sociálnych práv (bývanie, práca, vzdelávanie, rodina, slobodné organizovanie sa),
• významnou súasou systému by boli mechanizmy a formy organizanej a finannej
podpory organizovaných obianskych aktivít (obianske zdruenia) a hnutia
sebaobhajoby/sebaobhajcov,
• systém by mal by významne napojený na systém opatrovníctva u dospelých udí,
8
• rozhodujúce by bolo efektívne prepojenie opatrení v oblasti posudzovania spôsobilosti
dospelých udí na právne úkony a súdom nariadeného opatrovníctva s monosami,
ktoré poskytujú sociálne sluby a iné formy intervencie ako alternatívy opatrovníctva
zamerané na posilovanie spôsobilosti dospelých udí riadi svoj ivot a uspokojova
svoje potreby,
• súasou systému by mali by aj opatrenia na prevenciu voi násiliu páchanom na
uoch so zdravotným postihnutím a starších uoch, príp. na iných ohrozených
skupinách (napr. jedincoch po návrate z výkonu trestu odatia slobody, drogovo a inak
závislých uoch, týraných a zanedbávaných osobách), príp. kuratíva v tejto oblasti.
Je zrejmé, e mnohé zo systémov zameraných na odhaovanie násilia, zanedbávania
a nehumánneho zaobchádzania sa tvorili predovšetkým na úinnú ochranu práv udí
v rezidenciálnej starostlivosti. Dnes je opodstatnené uvaova aj o opatreniach
sociálno-právnej ochrany a advokácie jedincov so zdravotným postihnutím a starších
udí ijúcich v domácom prostredí, aj ke výskumy v tejto oblasti dokazujúce násilie
i zanedbávanie v uvedenom prostredí prakticky chýbajú, a to nielen v podmienkach
Slovenska (konštatujú to napr. aj odborníci z Rakúska).
2. Opatrovníctvo ako súas systému SPOD
2. 1. K pojmu „opatrovníctvo“
Ak vychádzame z vyššie uvedeného chápania podstaty problematiky SPOD, potom
významnou súvislosou (myslíme si, e nie súasou) takéhoto systému by mala by aj
problematika opatrovníctva u dospelých. Sama o sebe nebýva spracovávaná v pôsobnosti
sociálneho rezortu (napr. v Rakúsku aj v Nemecku je to pôsobnos ministerstva
spravodlivosti, u nás taktie) a predpokladáme, e ani formulovaním novej právnej úpravy
SPOD v podmienkach Slovenska nedôjde v tejto oblasti k prechodu pôsobností ministerstva
spravodlivosti na sociálne ministerstvo. Na úely tejto práce sa preto nebudeme dôkladne
venova problematike opatrovníctva vo všetkých súvisiacich právnych súvislostiach (z
hmotno-právneho i procesného hadiska), ale skôr z hadiska jej prepojenia na systém
sociálnych sluieb v rámci hadania novodobých alternatív k opatrovníctvu. Vyuijeme
k tomu niektoré zahraniné skúsenosti, najmä z Vekej Británie a Rakúska.
alšou špecifikáciou tejto asti štúdie je skutonos, e sa týka primárne udí so
zdravotným postihnutím a starších udí, u ktorých je otázka opatrovníctva najaktuálnejšia.
Takúto úvahu podporuje napr. názov právnej úpravy tejto otázky v Rakúsku, kde ide
9
o Spolkový zákon o opatrovníctve pre udí so zdravotným postihnutím (z roku 1983) alebo
z názov špecifického spolku ustanoveného pre tento úel – Spolok pre opatrovníctvo
a zastupovanie pacientov.
Opatrovníctvo (angl. guardianship/conservatorship; nem. Sachwalterschaft,
Betreuungschaft) je „právny proces vyuívaný v situácii, ke osoba nemôe alej robi alebo
komunikova svoje rozhodnutia, ktoré sa týkajú jej osoby a /alebo majetku, ke je náchylná
k podvodom alebo nadmernej ovplyvnitenosti“. Táto definícia sa sústreuje najmä na opis
osoby, na ktorú je opatrovníctvo zamerané. Iná definícia vychádza skôr z právnych procesov
vedúcich k ustanoveniu opatrovníka: „opatrovníctvo je právne rozhodnutie súdu zaloené na
šetrení, v ktorom sa ukáe, e nekompetentná osoba má by zastupovaná právnym
zástupcom“ (www.guardianship.org). Základom systému opatrovníctva v Rakúsku je
programová zásada, poda ktorej „maloletí a osoby, ktoré na inom základe ako je maloletos,
nie sú sami schopní primerane sa stara o všetky alebo niektoré svoje záleitosti, ... sú pod
osobitnou ochranou zákona“ (Schauer, www.vsp.at). Poda M. Schauera je opatrovníctvo
naplnením tejto programovej zásady. Autor pritom za opatrovníka (r Sachwalter) povauje
tie kadý nástroj, prostredníctvom ktorého zákon realizuje osobitnú ochranu pre osoby, ktoré
potrebujú pomoc. K tejto ochrane môe by dospelým (plnoletým) osobám, ktoré sú
psychicky choré alebo majú duševné postihnutie a preto si nemôu niektoré alebo všetky
záleitosti bez nebezpeenstva následkov sami zabezpei, ustanovený opatrovník (Bericht,
2003, s. 188).
Odhliadnuc od preferovaného uhla pohadu, cez ktorý sa definuje obsah opatrovníctva,
odborníci v súasnosti poukazujú na fakt, e kee je opatrovníctvo spojené s posudzovaním
nedostatonej alebo úplne chýbajúcej kapacity loveka, v mnohých krajinách znamená zásah
do individuálnych práv udí, do straty podmienok aktívneho obianstva (právo voli, riadi
auto, uzatvára manelstvo). Poda I. Mišovej, Z. Stavrovskej (2004, s. 14) sa v podmienkach
Slovenska asto vyuíva inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a následného
ustanovenia opatrovníka „ako nástroj na zabezpeenie dodriavania pravidiel slušnosti
v zariadeniach“. Preto sa stále viac v radoch odbornej i laickej verejnosti presadzuje zásada,
e k procedúram opatrovníctva by sa malo pristupova vemi rozváne a a v situácii, ke sa
všetky iné alternatívy ukázali ako neefektívne alebo nevalidné (www.guardianship.org).
2.2. Kontextuálny rámec systému opatrovníctva a súasný vývoj
Odborníci upozorujú na niektoré fenomény, ktoré významne ovplyvujú systém
opatrovníctva dospelých a predstavujú pre nové výzvy. P. Barth (2004) dáva do pozornosti:
predlovanie udského ivota, s ím je spojený rast potu obyvateov vyšších vekových
kategórií vyadujúcich pomoc a osobitnú ochranu (napr. v r. 2001 v Rakúsku a 57%
jedincov v systéme opatrovníctva patrilo do vekovej kategórie od 70 rokov vyššie (poda
Pilgrama, Hammerschicka, 2001, in Schlaffer, 2004); pritom ím išlo o vyššie vekové
kategórie, tým boli významne astejšie zastúpené eny, zatia o v niších vekových
kategóriách dospelých to boli naopak mui),
stále vyššie nároky v oblasti formálno-právnych náleitostí vzahov, do ktorých jedinec
poas ivota vstupuje (rokovanie na úradoch, právne náleitosti rozliných iadostí, at.),
rozširovanie sféry/oblastí verejnej správy a opatrení sociálneho blahobytu.
Uvedené okolnosti vedú k expanzívnemu rozvoju systému opatrovníctva so zameraním
na dôslednú ochranu práv kadého loveka v rozliných ivotných situáciách. Rozširovanie
systému opatrovníctva je tak, poda názoru P. Bartha (2004), asto „volaním“ po formálno-
právnom zabezpeení vznikajúcich právnych vzahov a vzahov zastupovania. P. Schlaffer
(2004) v júni 2004 hodnotil 20-ronicu systému opatrovníctva v Rakúsku a innos Spolku
pre opatrovníctvo a zastupovanie pacientov. Pre ilustráciu uviedol, e pokia za posledných
celých desa rokov mali zaznamenaných cca 25 000 prípadov opatrovníctva, v súasnosti je
to viac ako 35 000. Samotné opatrovnícke výkony Spolku sa ku koncu roka 2003 viac ako
zdvojnásobili (z 2079 v roku 1993 na 4368 v roku 2003). Za posledných 10 rokov sa v Spolku
zdvojnásobil poet platených opatrovníkov a strojnásobil poet dobrovoných/neplatených
opatrovníkov. Takýto vývoj môe, poda vyjadrenia autora, paradoxne pôsobi proti
samotnému systému opatrovníctva v jeho súasnej podobe, nakoko sa neúmerne zvyšujú
individuálne i verejné zdrojové nároky na jeho udranie (zdroje na innos súdov
a právnikov, na samotných opatrovníkov, zdroje samotných udí odkázaných na
opatrovníctvo, pochádzajúce z ich príjmu). Poda P. Bartha (2004) je spojenie aspektov
administratívnej a finannej náronosti spolu so stratou dôstojnosti loveka a efektívnosti
ochrannej funkcie systému opatrovníctva najväšou výzvou k hadaniu a rozvíjaniu
alternatív k opatrovníctvu.
Poda M. Schauera (2004) mono všeobecne predmet opatrovníctva vymedzi
starostlivosou opatrovníka o osobu (napr. loveka so zdravotným postihnutím) a správu jeho
majetku. Ide pritom asto o ochranu najosobnejších záleitosti loveka, konkrétne o jeho
ivot, zdravie, i telesnú integritu (nenarušenos), ale aj o bené záleitosti týkajúce sa
bývania, práce i voného asu. Všeobecne sa pritom deklaruje, e cieom innosti
11
poukazujú na obsahovú nejasnos a nejednoznanos takejto formulácie. V nemeckom práve
sa chápe ako „celostnos zachovania a rozvíjania záujmov loveka, ktorému je opatrovníctvo
poskytované“ (Schauer, 2004, s. 3). Dôraz sa pritom kladie na maximálnu snahu o zachovanie
a podporu autonómie dospelého loveka (staršieho alebo so zdravotným postihnutím).
Najnovšia koncepcia opatrovníctva vo Vekej Británii vychádza z legislatívneho
dokumentu nazvaného „Mental Capacity Bill“ (Návrh zákona o mentálnej kapacite,
www.dca.gov.uk). Predmetom úpravy je posudzovanie kapacity (capacity, v slovenskom
jazyku by sme pouili skôr výraz schopnosti, spôsobilosti) loveka robi vlastné rozhodnutia
a udia, ktorým je urený opatrovník, sú oznaovaní ako „udia bez kapacity“ (alej BK,
people without capacity) alebo „udia s chýbajúcou kapacitou“ (people who lack capacity).
Návrh vychádza z definície štyroch moných príin, preo môe by osoba neschopná
prijíma vlastné rozhodnutia: 1. nechápe informáciu relevantnú pre rozhodnutie, 2. neuchová
si informáciu poas doby potrebnej pre prijatie rozhodnutia, 3. nepouíva a nezvauje
informácie za úelom výberu, 4. neschopnos akýmkovek spôsobom komunikova vlastné
rozhodnutie“. Návrh zákona je postavený na piatich kúových princípoch:
1. presumpcia kapacity/spôsobilosti (a presumption of capacity). Vychádza z toho, e kadý
dospelý lovek má právo robi vlastné rozhodnutia a musí sa predpoklada, e má k tomu
kapacitu, pokia nie je dokázané, e to tak nie je.
2. právo udí na podporu k prijímaniu vlastných rozhodnutí. loveku musí by poskytnutá
všetka primeraná pomoc pred prijatím záveru, e nevie robi vlastné rozhodnutia.
3. právo na „iné“/“netypické“ rozhodnutia. lovek musí ma zachované právo na prijímanie
rozhodnutí, ktoré sa iným môu zda ako udné (eccentric decisions) alebo nerozumné
(unwise decisions).
4. najlepší záujem pre BK. Všetko, o je urobené pre alebo v mene BK má zodpoveda ich
najlepším záujmom.
5. najmenej reštriktívna intervencia/pomoc. Všetko, o je urobené pre alebo v mene BK, by
malo o najmenej obmedzova ich základné práva a slobody.
Sumárne mono uvies, e opatrovníctvo:
- by nemalo by u udí so zdravotným postihnutím alebo starších udí automatickým riešením
(napr. telesné postihnutie jedinca nemá by dôvodom pre ustanovenie opatrovníka, nakoko
za pomoci inej osoby si vie manaova svoj ivot sám. Rovnako by to nemalo by
automatickým riešením ani u udí s duševným i mentálnym postihnutím v prípade, e za
12
pomoci rodiny alebo sociálnych sluieb si vedia zariadi veci potrebné pre ivot – in Bericht,
2003),
- by nemalo by automaticky dlhodobým riešením (pravidelne by sa mala monitorova
a hodnoti potreba pre zachovanie alebo ukonenie tohto opatrenia a mal by sa podnecova
súd k navráteniu všetkých alebo niektorých rozhodovacích práv dotknutej osobe),
- by malo by posledným riešením po vyuití všetkých dostupných ciest, nástrojov
a mechanizmov riadenia osobných a finanno-majetkových vecí BK.
2. 4. Obsah opatrovníctva
Poda A. D. Warda (1994, s. 21) je vhodné rozlišova dva oblasti, ktoré sa týkajú v dospelosti
aktívneho prijímania rozhodnutí:
osobné rozhodovanie
Týka sa rozhodovania o mieste bydliska (bývania); o osobách, s ktorými bude osoba i alebo
sa zdruova; o spoloenských aktivitách; o práci (zamestnaní); o vzdelávaní a odbornej
príprave; o rozliných typoch iadostí a povolení; o otváraní a ítaní pošty; o zákonných
postupoch v osobných záleitostiach; o zdravotnej starostlivosti; o obleení, stravovaní
a iných rutinných záleitostiach.
manament
Týka sa rozhodovania a výkonu práv vo veciach majetku a peazí, vrátane vlastníctva
a zaobchádzania s majetkom a peniazmi a uzatvárania dohôd a zmlúv akéhokovek druhu (od
jednotlivých nákupov a po zloité finanné transakcie) alebo iných aktov a transakcií
týkajúcich sa peazí alebo majetku.
Poda Národnej asociácie opatrovníctva vo Vekej Británii pôsobnos opatrovníka by sa
mohla týka urovania bydliska, súhlasu so zdravotnou starostlivosou, rozhodovania
o ukonení ivota, vlastnenia vodiského oprávnenia, správy, nákupu a predaja majetku,
vlastnenia alebo drania strelnej zbrane a zastupovania v rámci súdneho konania, odvolávania
sa jedinca na súd, prezentácie jasných a presvedivých dôkazov, práva jednotlivca na
spravodlivý súdny proces.
V súvislosti s rozlinými oblasami rozhodovania navrhuje A. D. Ward (1994) aj rozlinú
terminológiu pre osoby, ktoré rozhodujú za osobu s obmedzenou alebo chýbajúcou kapacitou.
Pre oblas osobného…